Uvod V dnesnom svete technologie napreduju kazdym dnom coraz rychlejsie. Toto sa tyka aj webovych aplikacii. V sucasnosti si uz aj bezny uzivatel webovych aplikacii dokaze vsimnut, ze sa nespravaju jednotlive webove aplikacie rovnako, ale rozdielne. Pri niektorych webovych aplikaciach sa po prekliknuti na hypertextovy odkaz nacita cela stranka, pri inych sa zobrazi iba notifikacny obrazok nahravania (loader) a nacita sa len cast stranky. Pri dalsich webovych aplikaciach sa moze stat, ze ked uzivatel stlaci v prehliadaci tlacidlo ,,spat" tak sa mu vrati uplne ina stranka ako ocakaval, pripadne dostane odpoved, ze formular nie je mozne odoslat znovu. Dovodom tychto rozdielov je, ze tieto stranky su naprogramovane roznymi sposobmi (v inych frameworkoch resp. knizniciach), ktorych vysledkom moze byt Single Page Aplikacia (SPA) alebo Multi Page Aplikacia (MPA). Prave dnes prudko stupa popularita SPA aplikacii na ukor tych MPA. SPA aplikacie v drvivej vacsine vyuzivaju JavaScript alebo TypeScript ako programovaci jazyk. Tym padom je aj dopyt po tychto programovacich jazykoch velky. V SPA technologiach sa jedna prevazne len o front-end zalezitost. Back-end cast je tvorena pomocou API sluzieb, ktore su vytvarane uz prevazne v inych programovacich jazykoch ako PHP, C# alebo Python. Da sa povedat, ze dnes zijeme v dobe mobilnych zariadeni. Webove stranky su stale viac a viac navstevovane z tychto zariadeni na ukor pocitacov a notebookov. Na mobilnych zariadeniach je spravidla mensie rozlisenie a hlavne mensia velkost displeja ako na desktopovych pocitacoch alebo notebookoch. Tym padom, ak si chce stranka udrzat co najvacsiu navstevnost, je nutne aby bola responzivna a vedela sa prisposobit aj mobilnym zariadeniam s mensim displejom. Na druhej strane optimalizacia velkosti dat pri prenose na mobilne zariadenia nehra rolu ako kedysi. Dnes je prenos dat na mobilne zariadenia vyrazne rychlejsi ako v minulosti. Podobne aj cena za mobilne data zaznamenala vyrazny prepad a dnes si moze dovolit data prakticky kazdy.Hlavnym cielom tejto bakalarskej prace je porovnanie pristupov pri vyvoji MPA a SPA. Vo svojej praci najprv vysvetlim zakladne rozdiely medzi SPA a MPA. Potom predstavim par kandidatov pre vyvoj aplikacie na ktorej budu demonstrovane rozdiely medzi MPA a SPA v ramci navrhu a implementacie. Z kazdej technologie vyberiem nakoniec vhodneho kandidata na vyvoj tejto aplikacie. Tato aplikacia bude vyvijana tak, aby bola funkcnostou rovnaka, cize poziadavky pre tuto aplikaciu budu jednotne. Samotne navrhy tejto aplikacie sa budu lisit, avsak budu vyuzite urcite kniznice, ktore budu pouzite v oboch technologiach. Potom medzi tymito technologiami budu skumane rozdiely v ramci implementacie. Demonstracnou aplikaciou bude portal s databazou filmov. V tejto aplikacii bude mozne vyhladat si film alebo tvorcu (herec, reziser), ktori su v danej databaze. Filmy bude mozne vyhladavat na zaklade viacerych kriterii. Medzi tieto kriteria budu spadat viacjazycne nazvy filmu, rozpatie rokov, zanre ale aj obsadenie tvorcov daneho filmu. Tvorcov bude mozne vyhladavat len na zaklade mena a priezviska alebo specializacie (herec alebo reziser). Po vyhladani filmu bude mozne zobrazit aj nahlad filmu. V tomto nahlade najdeme informacie o filme. Podobne bude mozne zobrazit aj nahlad tvorcu, kde budu zasa zobrazene informacie o danom tvorcovi. V aplikacii sa bude mozne registrovat. Registrovany pouzivatel bude moct pridavat recenzie, komentare a zaujimavosti k filmom. Bude mat taktiez pristup k sprave svojich prispevkov, kde si bude lahko moct vyhladat prispevok alebo recenziu ktoru chce zmazat. Aplikacia bude obsahovat kompletnu administraciu. Administrator bude moct spravovat databazu filmov a tvorcov. Taktiez bude mat plnu kontrolu nad prispevkami od pouzivatelov a samotnymi pouzivatelmi.2.1 Rozdiel medzi SPA a MPA Single Page Aplikacia, je taka aplikacia alebo webova stranka, ktora prepisuje len urcity obsah jednej stranky (v niektorych pripadoch moze byt aj cely obsah) a nenacitava dalsie stranky. Toto u uzivatela vytvara dojem, ze dana aplikacia sa sprava skor ako desktopova aplikacia. V SPA sa bud potrebne CSS resp. JS nacita hned pri nacitani stranky alebo dynamicky podla potreby. Ako priklad SPA mozno uviest Facebook alebo Instagram. Na rozdiel od SPA, Multi Page Aplikacie na zobrazenie ineho obsahu rovno nacitaju novu stranku. Za prikladne MPA mozno povazovat CSFD alebo SME. Vyhody vyvoja MPA s pouzitim frameworkov Aj ked samotne pochopenie principov ako samotny framework pracuje zaberie nemalo casu, frameworky maju mnozstvo vyhod. Za jednu z najvacsich vyhod mozno povazovat zabezpecenie, ktorym frameworky disponuju. Frameworky riesia zakladne sposoby, akymi by mohla byt stranka napadnutelna. Taktiez nam nielen lepsie zabezpecuju komunikaciu s databazou, ale nam ju aj podstatne ulahcuju. Nejeden framework dokaze vygenerovat napriklad system prihlasovania, co nam setri cas. Na front-end casti je mozne vytvorit si nejaku sablonu, ktoru je potom mozne rozsirovat a tak predist duplicitnemu kodu pri vytvarani stranok. Vseobecne sa da povedat, ze vytvaranie aplikacii pomocou frameworkov je rychlejsie a pohodlnejsie. Technologie pre vyvoj Multi Page Aplikacii Laravel Laravel je front-end aj back-end PHP framework zalozeny na navrhovom vzore Model View Controller (MVC). Jeho front-end cast je zalozena na jednom (pripadne moze byt aj viac) rozlozeni stranky (layout) v ktorom si moze vyvojar stanovit sekcie. Tieto sekcie je nasledne mozne menit pomocou sablon (blades), ktore dedia z daneho rozlozenia stranky. V danych sablonach je taktiez mozne vytvorit si dalsie sekcie, ktore je mozne prepisovat, alebo je v nich mozne aj zahrnat dalsie sablony. Laravel ponuka aj smerovaci system (routing system), v ktorom sa da jednoducho nastavit akcia (zvycajne akcia ma navratovu hodnotu sablony s premennymi) z ovladaca (controller), ktora sa ma pre danu trasu (route) vykonat.Medzi vyhody tohto frameworku by som urcite zaradil prehladnost sablon. Pomocou sekcii sa da nastavit obsah, ktory sa bude menit. Tymto sposobom sa daju pridavat aj CSS a JS subory podla potreby. Navyse pomocou zahrnania je kod zasa prehladnejsi - jedna sablona nemusi mat v sebe vnorenych 15 blokov napriklad. Dalsou vyhodou je velmi dobre spracovana dokumentacia. Ked nahodou narazite na nejaky problem, ktory nie je nahodou obsiahnuty v dokumentacii, je lahke najst riesenie na strankach ako www.stackoverflow.com, pretoze komunita tohto frameworku je obrovska. Laravel vyuziva Eloquent ORM ktory vyrazne ulahcuje pracu s databazou. Ako nevyhodu by som uviedol asi tak len pociatocny chaos pre zaciatocnika. Pred vytvorenim kazdej trasy je nutne ,,preklikat" a pomenit viacero suborov, na co zaciatocnik moze zabudat. 2.3.2 Symfony Podobne ako Laravel, Symfony je aj front-end aj back-end PHP framework, zaroven je tiez frameworkom zalozeny na navrhovom vzore MVC. Front-end cast tohto frameworku je tvorena tzv. vetvickami (twigs). Twig je sablonovaci jazyk, ktory umoznuje pisat prehladnejsie PHP kod v sablonach. V danych vetvickach je mozne vytvarat sekcie, zahrnat ich v dalsich vetvickach a aj rozsirovat. Vdaka vsetkym tymto vlastnostiam je jednoduche vytvorit rozlozenie stranky (layout). Symfony zahrna aj smerovaci system. Ako vyhodu mozno uviest prehladnost vetviciek. Maju rovnake vlastnosti ako Laravel sablony (blades). Daju sa zahrnat, cim je mozne predchadzat neprehladnemu kodu a taktiez niektore JS a CSS subory su pouzite len na tej stranke, kde je to naozaj potrebne. Navzdory tomu, ze komunita pri tomto frameworku nie je az taka velka ako pri frameworku Laravel, stale je dostatocne velka na to, aby ju bolo mozne povazovat za plus. Za nevyhodu mozno povazovat dokumentaciu, ktora je podla mojho nazoru menej prehladna. 2.3.3 CodeIgniter CodeIgniter je front-end aj back-end PHP framework. V tomto frameworku je mozne vyuzit navrhovy vzor MVC (modely nie su povinne). Front-end cast je tvorena PHP subormi. V ovladaci je potom mozne tieto PHP subory nacitat postupne a tym zobrazit stranku. Ak chceme vytvorit stranku, kde je potrebne rozlozenie stranky (layout) v ktorom treba menit viac blokov, toto moze byt komplikovane az matuce riesenie. Samozrejme aj v tomto frameworku sa da vytvorit rozlozenie stranky, avsak tu je postup o nieco komplikovanejsi. K vytvoreniu rozlozenia stranky je potrebne si vytvorit vlastnu funkciu, v ktorej budeme priradzovat jednotlive subory s datami pre jednotlive sekcie. Aj v tomto frameworku najdeme jednoduchy smerovaci system. Za jednu z vyhod tohto frameworku mozno povazovat, ze zabera naozaj minimum miesta. Po vytvoreni projektu zabera sotva 2MB. Dokumentacia k tomuto frameworku je taktiez pekne spracovana. Komunita tohto frameworku je tiez velka a mozno ju povazovat za plus. Za hlavnu nevyhodu mozno povazovat vytvaranie dodatocnych funkcii, ak chceme stranku, ktora ma komplikovanejsie rozlozenie. Zhrnutie Na lepsie predstavenie dopytu po danych frameworkoch si ukazeme graf na ktorom bude mozne vidiet ako casto bol dany framework vyhladavany vo vyhladavaci Google. Vysvetlenie grafu: ,,Cisla predstavuju zaujem vo vyhladavani vzhladom na najvyssi bod v grafe pre danu oblast a casove obdobie. Hodnota 100 predstavuje najvyssiu popularitu prislusneho vyrazu. 50 znamena, ze ma polovicnu popularitu. Skore 0 znamena, ze nebol dostatok dat pre dany vyraz."[1]Podla Obrazka 1 mozeme vidiet, ze najvyhladavanejsim z danych frameworkov je bezkonkurencne Laravel. CodeIgniter a Symfony su vyhladavane priblizne rovnako casto. Pre lepsie znazornenie rozdielov medzi tymito MPA frameworkmi som vytvoril tabulku. V danej tabulke budem porovnavat navrhovy vzor, jazyk ktory vyuziva dany BAKALARSKA PRACA FRI UNIZA framework ale aj krivku ucenia. Velmi dolezita bude pre moznost vytvorenia API v danom frameworku - potencionalny re-use back-end casti v SPA. Vyznamnym faktorom bude aj velkost komunity. Tabulka 1 Porovnanie vybranych MPA frameworkov Vzhladom na Tabulku 1 a Obrazok 1 si myslim, ze Laravel je najvhodnejsim kandidatom na vyvoj prikladnej aplikacie. Sice CodeIgniter ma rychlu krivku ucenia, Laravel ma vacsiu komunitu. Velmi zavazil aj fakt, ze Laravel je daleko vyhladavanejsi ako CodeIgniter vo vyhladavaci Google. To znamena, ze ak pri vyvoji aplikacie nastanu nejake problemy, je vysoka pravdepodobnost, ze niekto sa uz s tymto problemom stretol a bude vyrieseny. Technologie pre vyvoj Single Page Aplikacii Angular Angular si mozu niektori mylit s AngularJS. AngularJS je prva verzia frameworku Angular, ktora vyuzivala JS. Od verzie 2.0 Angular vyuziva TypeScript (TS) namiesto JS. TS je striktna verzia JS, ktora vyuziva datove typy a podla mojho nazoru nuti vyvojara pisat prehladnejsi kod. Pri spusteni aplikacie sa TS transpiluje na JS. Tento cisto front-end framework je zalozeny na komponentoch. Aplikacia ma hlavny komponent, ktory moze sluzit ako nejake rozlozenie stranky (layout). Komponenty je mozne vytvorit v prikazovom riadku a kazdemu komponentu sa nasledne prideli aj CSS subor (platny len v danom komponente) a zaroven aj TS subor pre dany komponent. V TS subore je mozne spracovavat data pomocou HTTP ziadosti a zaroven vytvarat funkcie potrebne pre dany komponent. V tomto subore taktiez najdeme aj konstruktor, ktory sa vola pri vytvoreni daneho komponentu. Komponenty mozu byt samozrejme do seba vnorene a je aj mozne zdielat si informacie. Navigacia v tomto frameworku sa vykonava pomocou tzv. router linkov ktore nahradzaju len jeden komponent (komponent sa stale moze skladat z viacerych komponentov) podla trasy, pricom ostatne komponenty sa nemusia znova nacitat. Ako klady tohto frameworku by som uviedol prehladnost pri CSS suboroch pre dany komponent. Kedze CSS plati len pre dany komponent, je mozne vyhnut sa aj pisanim tried alebo ID pre dane selektory. Za dalsie plus mozno povazovat ze zdielanie atributov medzi komponentmi, ktore funguje obojsmerne. Pri zmene hodnoty tohto atributu v danom komponente, sa tato hodnota prenesie okamzite aj do komponentu, ktory zdiela tento atribut. Komunita tohto frameworku je masivna, co je mozne povazovat za dalsie pozitivum. Za hlavnu nevyhodu mozno povazovat, ze Angular na rozdiel od drvivej vacsiny frameworkov pouziva TS namiesto JS. TS moze byt problem pre front-end vyvojarov, ktori pracovali zatial len v JS a nepoznaju programovaci jazyk v ktorom existuju datove typy ako napr. C# alebo Java. React Existuje vela diskusii o tom, ci React je framework alebo len kniznica. Oficialna stranka tvrdi, ze sa jedna len o kniznicu, avsak mnoho vyvojarov ho poklada za front-end framework, pretoze sa da v nom spravit prakticky vsetko potrebne na klientskej strane. Tak ako Angular, aj React pouziva komponenty na zobrazenie obsahu. Tato kniznica vyuziva JS. Taktiez na rozdiel od drvivej vacsiny nevyuziva HTML ale len JS na vykreslovanie komponentov. Na rozdiel od frameworku Angular, kazdy komponent obsahuje len jeden JS alebo JavaScript XML (JSX) subor. Ak je subor typu JSX, tak sa pre vytvorenie elementu velmi podoba HTML. Obrazok 2 Rozdiel medzi syntaxou JS a JSX syntaxou [2] V tomto subore najdeme metodu render() ktora ma navratovu hodnotu instanciu triedy ReactComponent . V kazdom komponente je mozne vytvorit si funkcie pren potrebne. Po instalacii rozsirenia, je mozne pridat aj smerovaci system, kde je mozne pre danu trasu nastavit komponent ktory sa ma zobrazit. React ma taktiez obrovsku komunitu. Za kladnu stranku React mozno povazovat jeho jednoduchost v porovnani s frameworkom Angular, kedze vyuziva len JS a nie TS. Pri komponente nam staci len jeden subor na rozdiel od frameworku Angular kde su nevyhnutne aspon 3 subory. Zaroven je aj mozne React pouzit s MPA frameworkom, kedze sa jedna len o kniznicu. Ako hlavne negativum mozno spomenut absenciu HTML. Aj ked syntax pomocou JSX je velmi podobna, najdu sa rozdiely, napr. class je definovana ako className . Dalej nemozno opomenut, ze sa nam v jednom subore miesa struktura daneho komponentu a rozne funkcie, co nie je prave najkrajsie (podla mojho nazoru by taketo veci mali byt oddelene, tak ako to je vo frameworku Angular). Vue.js Vue.js je front-end framework, ktory vyuziva JS, HTML a CSS. Tento framework taktiez vyuziva komponenty. Podobne ako v React aj tu sa komponent sklada len z jedneho suboru. Tento subor je vsak typu VUE. Tento subor mozno rozdelit do troch casti. Prva cast je sablona, kde sa nachadza HTML tohto komponentu. Druha cast je script, v ktorom si mozeme vytvorit funkcie potrebne pre dany komponent a zaroven aj spracovavat data. Tretia cast je tvorena z CSS pre dany komponent. Vo Vue.js samozrejme mozeme najst aj smerovaci system, ktory je podobny so smerovacim systemom frameworku Angular. Za vyhodu tohto frameworku mozno povazovat jeho prehladnost. Navzdory tomu, ze HTML, CSS aj JS jedneho komponentu su ulozene v jednom subore, ide o prehladnejsie rozdelenie, ako je to v pripade kniznice React. Dalej by sa dala vyzdvihnut dokumentacia, ktora je najkvalitnejsie spracovana v porovnani s frameworkom Angular a kniznicou React. Ako hlavnu nevyhodu Vue.js povazujem jeho male rozsirenie v porovnani s frameworkom Angular a kniznicou React. Zaroven nema taku velku komunitu aku ma Angular resp. React. Kym Angular je vyvijany firmou Google, React zasa Facebook komunitou, Vue.js nie je vyvijany firmou, co ma dopad na jeho nizsi dopyt. Zhrnutie Na lepsie predstavenie dopytu po danych technologiach si ukazeme graf na ktorom bude mozne vidiet ako casto bola dana technologia vyhladavana vo vyhladavaci Google. Vysvetlenie grafu: ,,Cisla predstavuju zaujem vo vyhladavani vzhladom na najvyssi bod v grafe pre danu oblast a casove obdobie. Hodnota 100 predstavuje najvyssiu popularitu prislusneho vyrazu. 50 znamena, ze ma polovicnu popularitu. Skore 0 znamena, ze nebol dostatok dat pre dany vyraz."[3] Obrazok 3 Zaujem v priebehu casu o dane vyrazy (vyhladavanie na Google)[3] Podla Obrazka 3 mozeme vidiet, ze najvyhladavanejsim z danych frameworkov resp. kniznice je Angular. V pomerne tesnom zavese je za nim React, Vue.js vyrazne zaostava. Pre lepsie znazornenie rozdielov medzi SPA technologiami som vytvorit tabulku na ktorej budu zobrazene rozdiely medzi nimi. V tejto tabulke budem porovnavat autora, co je dolezite kvoli podpore danej technologie do buducnosti. Dalej budem porovnavat o aky typ technologie sa jedna (framework alebo kniznica), aky jazyk vyuziva, nevynecham ani krivku ucenia. Velmi dolezitym faktorom bude moznost re-use HTML a CSS, ktore bude mozne vyuzit aj v MPA. Nemenej vyznamnou bude aj velkost komunity. Tabulka 2 Porovnanie vybranych SPA technologii Z dovodu malej komunity Vue.js som sa rozhodoval medzi kniznicou React a frameworkom Angular. Sice Angular ma pomalsiu krivku ucenia ako React, rozhodol som sa pre Angular. V kniznici React je mozne znovu pouzit len CSS subory (ciastocne aj kod z JS), zatial co vo frameworku Angular je mozne znovu pouzit CSS (ciastocne aj kod z JS) a k tomu este HTML z MPA. Prave pre tento fakt som uprednostnil Angular. Specifikacia poziadaviek V tejto kapitole si urcime poziadavky pre dany system. Poziadavky budu prezentovane pomocou diagramov pripadov pouzitia. V prvej casti tejto kapitoly urcime akterov a postupne si budeme tychto akterov analyzovat pomocou diagramov pripadov pouzitia. Urcenie akterov Spravne urcenie akterov je zakladom pre vytvorenie tych spravnych poziadaviek pre system. V nasej aplikacii bude moct byt pouzivatel prihlaseny, neprihlaseny alebo moze byt adminom. Sice prihlaseny a neprihlaseny pouzivatel budu mat toho vela spolocneho, budu sa aj lisit. Z tohto dovodu povazujem za vhodne vytvorit zakladneho aktera, ktory ako pouzivatel v praxi nebude existovat, ale bude dolezity z hladiska generalizacie (zabranenie duplicitnym pripadom pouzitia). Akteri: Pouzivatel - tymto pouzivatelom je kazdy pouzivatel bez ohladu na to, ci je prihlaseny, neprihlaseny alebo je adminom. Neprihlaseny pouzivatel - pouzivatel ktory nie je autentifikovany, sice mu je dostupny takmer vsetok obsah, predsa len ma obmedzenejsie moznosti ako prihlaseny pouzivatel. Prihlaseny pouzivatel - pouzivatel ktory je prihlaseny, ma sirsie moznosti ako neprihlaseny. Admin - moze spravovat vsetok obsah webu (filmy, tvorcov) a samozrejme aj uzivatelov (hodnotenia, prispevky). Pouzivatel V praxi takyto pouzivatel neexistuje. Je vsak velmi dolezity, pretoze potom z neho priamo dedia prihlaseny resp. neprihlaseny pouzivatel. Tento akter reprezentuje vsetky pripady pouzitia, ktore platia pre prihlaseneho aj neprihlaseneho pouzivatela. Neprihlaseny pouzivatel Na rozdiel od predchadzajuceho aktera, tu sa jedna uz o konkretny pripad pouzivatela. Tento akter je potomkom aktera - Pouzivatel. Prihlaseny pouzivatel Tento akter je taktiez potomkom aktera - Pouzivatel. Jedna sa tu uz o prihlaseneho pouzivatela, ktory bude moct hodnotit, komentovat a pridavat zaujimavosti o filmoch. Admin Admin je potomkom aktera - Prihlaseny pouzivatel. Admin ma za ulohu spravovat obsah stranky. Navrh Aplikaciu s databazou filmov som sa rozhodol nazvat FRIFD (Fakulta Riadenia a Informatiky Filmova Databaza). Tato kapitola obsahuje styri podkapitoly. V prvej rozoberiem navrh datoveho modelu (datovy model bude vyuzivany MPA aj SPA aplikaciou). V druhej podkapitole je obsiahnuty navrh MPA aplikacie, v tretej je rozobrany navrh SPA aplikacie. Posledna podkapitola obsahuje navrh pouzivatelskeho rozhrania. Navrh datoveho modelu Tento datovy model som navrhol tak, aby vysledna aplikacia mohla splnat vsetky poziadavky z predoslej kapitoly. Jedna sa o MySQL 5.7 databazu. Datovy model pozostava z 12 tabuliek. Nazvy tabuliek a ich atributov su v anglickom jazyku. Tabulky (kompletny datovy model je na Obrazku 9): movie - najvacsia tabulka v celom modeli. Uchovava udaje o filmoch. Kazdy film ma 3 nazvy (atributy title_sk, title_en, title_original). Dalej obsahuje rok vydania filmu, datum jeho uvedenia do kin na Slovensku a datum vydania filmu na blu-ray disku (rok vydania sa moze lisit od roku kedy bol uvedeny do slovenskych kin). Taktiez tu najdeme krajinu povodu daneho filmu, jeho hodnotenie, popis, relativnu cestu k obrazku filmu a adresu traileru. Tato tabulka ma atribut aj pocitadlo navstev (visits_count). Hodnota pocitadla navstev sa navysi pri kazdom zobrazeni nahladu filmu. genre - tato tabulka obsahuje zoznam zanrov, zanre v nej su uz uvedene slovensky, pretoze tieto zanre budu vypisovane v aplikacii. Primarnym klucom tejto tabulky je genre_name z dovodu zabranenia duplicity (keby bol primarnym klucom id, tak by sa mohlo stat napr., ze by sme tam mali v danej tabulke ,,akcny" 2 krat). movie_genre - jedna sa o asociacnu entitu so vztahom M:N medzi tabulkami movie a genre. users - jedna sa o tabulku vygenerovanu frameworkom Laravel. Tato entita ma unikatne atributy name a email, vdaka comu ma kazdy uzivatel unikatne meno a e-mail. V tejto tabulke som doplnil atribut admin datoveho typu TINYINT. Ak tento atribut nadobuda hodnotu 1, dany uzivatel je adminom (povodne je tento atribut nastaveny na NULL). user_movie_rating - tabulka ktora obsahuje hodnotenie filmu uzivatelom. Plati, ze kazdy uzivatel moze mat len jedno hodnotenie pri danom filme. Tato tabulka taktiez obsahuje atribut comment (komentar) k hodnoteniu, ktory nie je povinny. user_movie_post - tato tabulka obsahuje uzivatelske prispevky (komentare, zaujimavosti) k filmom. Pomocou atributu type je mozne zistit, ci sa jedna o komentar alebo zaujimavost (dany atribut nadobuda hodnoty - komentar a zaujimavost). message_for_admin - v tejto tabulke su uchovavane spravy pre admina. Tabulka obsahuje atribut user_id (id pouzivatela). Ak je tento atribut NULL, tak sprava nebola odoslana uzivatelom a zaroven je vyplneny atribut name vyplneny. Ak atribut user_id nie je NULL, tak atribut name v tejto tabulke je NULL. Atribut name potom ziskame uz z daneho uzivatela na zaklade jeho id. person - tabulka ktora obsahuje osobne udaje o tvorcoch - meno, priezvisko a datum narodenia. Dalej obsahuje kratku biografiu a relativnu cestu k obrazku danej osoby. Podobne ako pri tabulke movie aj tu najdeme pocitadlo navstev, ktoreho hodnota sa navysi pri kazdom zobrazeni profilu tohto tvorcu. actor - v tejto tabulke najdeme vsetkych hercov. Ak je tvorca z tabulky person v tejto tabulke, znamena to, ze je hercom. director - tato tabulka obsahuje vsetkych reziserov. Podobne ako pri predchadzajucej tabulke, ak je tvorca z tabulky person v tejto tabulke, znamena to, ze je reziserom. actor_in_movie - asociacna entita s kardinalitou M:N medzi tabulkami actor a movie. director_in_movie - jedna sa o asociacnu entitu so vztahom M:N medzi tabulkami director a movie. Navrh MPA Architektura MPA Ako bolo spomenute uz v druhej kapitole frameworkom pre implementaciu MPA bude Laravel. Tento framework vyuziva architekturu MVC. Popis Laravel MVC: Model - vrstva ktora je zodpovedna za pracu s databazou. Laravel vyuziva Eloquent model pomocou ktoreho sa da pracovat s databazou. View - jedna sa o prezencnu vrstvu, je zodpovedna za spravne rozlozenie a zobrazenie stranky. Vo frameworku Laravel je reprezentovana PHP sablonami (blades). Controller - jedna sa o riadiacu jednotku, ktora spaja spolu Model a View. V tejto vrstve sa riesia aj logicke operacie. Ako funguje MVC vo frameworku Laravel Pouzivatel odosle poziadavku - pouzivatel odosle nejaky formular, vyberie si inu zalozku z menu alebo znovu nacita rovnaku stranku. Najde sa vhodna trasa - najde sa vhodna trasa (route) pre danu poziadavku. Pre danu trasu je urcena urcita akcia z ovladaca (controller). Ovladac spolupracuje s modelom - pokial je potrebne vykonavat nejaku operaciu nad databazou, ovladac pracuje s modelom. Ovladac odovzdava vyslednu sablonu - ovladac odovzda ako navratovu hodnotu sablonu s potrebnymi premennymi. Vysledna sablona sa zobrazi pouzivatelovi - pouzivatelovi sa na jeho webovom prehliadaci zobrazi odpoved na jeho poziadavku. Navrh modelov Pre kazdu tabulku bude najlepsie vytvorit samostatny model. Modely budu pomenovane Camel case notaciou (napr. tabulka actor_in_movie bude prezentovana modelom ActorInMovie ). Vhodne bude aj kazdy model prepojit s inymi modelmi, na zaklade vztahov v databaze, aby bolo mozne vytazit z tychto modelov maximum. Navrh ovladacov Podla mojho nazoru vhodnejsie riesenie ako vytvorit ovladac ku kazdemu modelu bude vytvorit ovladac ku kazdej podstranke. V aplikacii bude vela AJAX volani ktore budu mat ako navratovu hodnotu sablonu s datami, tym padom si myslim, ze toto riesenie bude prehladnejsie. Struktura sablon Tato aplikacia bude mat jedno rozlozenie strany, v ktorom sa bude dynamicky menit sekcia obsahu, importov dalsich CSS resp. JS suborov (ak to bude nutne) a nazov stranky. Sablony ktore tvoria podstranky, budu moct obsahovat dalsie sablony, co zvysi prehladnost kodu ale ulahci nam aj pracu s AJAX. Sablony ktore nebudu reprezentovat podstranky ale len ich casti, budu v inom priecinku (priecinok vkladanych sablon). V tomto priecinku budu este v dalsom priecinku ktory bude mat nazov danej sablony do ktorej budu tieto sablony vlozene. Navrh SPA Architektura SPA Na implementaciu SPA casti bude pouzity Angular, ktory som si vybral v druhej kapitole. Angular je vsak len front-end frameworkom. To vsak nie je problem, kedze Laravel zahrna aj moznost vytvorit API cim je mozne znovu pouzitie (re-use) back-end casti. Komunikacia medzi front-end a back-end bude prebiehat pomocou HTTP ziadosti. Angular posle danu ziadost na Laravel API (moze posielat aj parametre pomocou JSON) s urcitou trasou. Laravel API uz najde vhodnu trasu a vykona prislusnu metodu v ovladaci (ovladac samozrejme komunikuje s databazou prostrednictvom modelov) a po dokonceni metody odovzda ako navratovu hodnotu vystup vo formate JSON, ktory bude v TS lahko spracovatelny. Navrh servisnych tried Kedze sa nejedna o nejak velmi velku aplikaciu, jedna globalna servisna trieda by mala pre tuto aplikaciu stacit. Tato servisna trieda by mala obsahovat metody ktore budu globalne potrebne v komponentoch ako napriklad komunikacia s Laravel API a sprava autentifikacnych dat. Struktura komponentov Podobne ako u sablon aj niektore komponenty budu tvorene kompozitne, aby sa predislo neprehladnemu kodu. Ak bude komponent ktory je castou ineho komponentu bude v osobitnom priecinku. V tomto priecinku bude zasa umiestneny este v jednom, ktoreho nazov bude komponent, do ktoreho je vkladany. Navrh pouzivatelskeho rozhrania Uz podla nazvu aplikacie (FRIFD) som sa rozhodol zladit dizajn aplikacie do zltej farby (pozn. zlta je farba nasej fakulty). Popri zltej tvoria dizajn stranky aj biela, cierna a siva. Na stranke najdeme aj cervenu a slabomodru farbu, ale to len minimalne (tlacidla na vymazanie a upravu). Pre prehladnost som sa rozhodol len pre jeden typ pisma - Raleway. Toto pismo som si zvolil pretoze je lahko citatelne a zaroven nie je az tak casto pouzivane, takze aplikacia nebude posobit ,,nudnym dojmom" ako keby pouzivala casto pouzivane pismo ako napr. Arial. Pouzivatelske rozhranie (UI) som sa snazil vytvorit co najprehladnejsie aby bolo jednoduche sa v nom orientovat. Samozrejme, UI je responzivne, aplikacia nestraca na funkcionalite ani na mobilnom zariadeni a je pohodlne ovladatelna. Pre predstavu o tom ako bude dana aplikacia vyzerat ci uz na desktopovom prehliadaci alebo mobilnom zariadeni som vytvoril navrh pouzivatelskeho rozhrania. Tieto navrhy boli vytvorene v online nastroji Na Obrazku 12 mozeme vidiet zobrazeny nahlad filmu aplikacie FRIFD zobrazenu na desktopovom prehliadaci. V tomto rozhrani najdeme moznost rychleho vyhladavania v ktorom si mozeme aj zvolit ci chceme vyhladavat tvorcov alebo filmy. Vpravo hore mozeme vidiet meno prihlaseneho pouzivatela ktoremu sa po kliknuti na toto tlacidlo rozbali menu. V tomto menu budu moznosti zobrazit moje prispevky a odhlasit sa. Dalej tu najdeme horizontalne menu s troma zalozkami. Pri kazdom profile filmu budu aj styri stitky (tabs), kde si bude mozne zobrazit hodnotenia, komentare, zaujimavosti a trailer k danemu filmu. V bocnom obsahu stranky (sidebar) mozeme vidiet hodnotenia filmu podla FRIFD a prihlaseneho uzivatela. Na Obrazku 13 je zobrazeny identicky nahlad filmu ako pri Obrazku 12. Mozeme vidiet, ze nahlad je plne prisposobeny mobilnemu zariadeniu. Jednotlive sekcie (logo, vyhladavanie, autentifikacny panel, hlavny obsah, bocny obsah) sa zobrazili pod seba aby boli lepsie viditelne a citatelne, kedze displej pri mobilnych zariadeniach je niekolko nasobne mensi ako pri desktopovych monitoroch. Zakladne menu si moze pouzivatel rozbalit. Podobne ako zakladne menu si pouzivatel moze rozbalit aj stitky pri danom filme (hodnotenia, komentare, zaujimavosti a trailer). Implementacia Tato kapitola sa zaobera implementaciou demonstracnej aplikacie pomocou dvoch roznych technologii. V prvej podkapitole si zvolim vhodne vyvojove prostredie pre vyvoj SPA a MPA aplikacie. Druha podkapitola popisuje kniznice, ktore budu pouzite v oboch aplikaciach. V tretej podkapitole je popisana praca s databazou. V ostatnych podkapitolach su sledovane rozdiely pri implementacii MPA a SPA. Vyber vyvojoveho prostredia Obe aplikacie som sa rozhodol vyvijat vo vyvojovom prostredi PhpStorm od firmy JetBrains. Toto vyvojove prostredie som si vybral z toho dovodu, pretoze mi bola dobre vysvetlena praca v nom na predmete - Vyvoj aplikacii pre internet a intranet. PhpStorm zaroven podporuje vsetky programovacie jazyky potrebne pre vyvoj MPA a SPA aplikacii (PHP, JS, TS). Vybrane prostredie podporuje aj HTML a CSS. Kniznice pouzite v oboch aplikaciach Kniznice obsiahnute v tejto podkapitole budu vyuzite v oboch aplikaciach. Bootstrap je kniznica pomocou ktorej je mozne zabezpecit responzivny dizajn. Tato kniznica dokaze rozdelit stranku na 12 casti a pri zmensovani rozlisenia tieto casti dava pod seba, cim zostava stranka prehladna aj na mobilnom zariadeni. Tuto kniznicu som si vybral kvoli kvalitnej dokumentacii a obrovskej komunite. Tato kniznica umoznuje jednoduchu manipulaciu s DOM v JS pomocou selektorov. Aj ked Angular vyuziva TS, bude mozne tuto kniznicu v nom pouzit. Pre tuto kniznicu som sa rozhodol, pretoze umoznuje lahko pracovat s DOM a podobne ako Bootstrap ma obrovsku komunitu. Jedna sa o rozsirenie kniznice jQuery. Tato kniznica ponuka nastroje (widgets) ako nastroj na vyber datumu alebo stitky. Tuto kniznicu som si vybral, pretoze ma pestru ponuku tychto nastrojov a jej dokumentacia je kvalitne spracovana. Tato JS kniznica sluzi na zobrazovanie responzivnych vyskakovacich okien, ktore na kazdom prehliadaci vyzeraju rovnako (na rozdiel od standardnych JS vyskakovacich okien). Samotna kniznica je jednoducha na pouzitie a disponuje sice kratkou ale dobrou dokumentaciou. DataTables je JS kniznica pomocou ktorej je mozne vytvarat tabulky s cislovanim, vyhladavanim, zoradovanim a dalsimi rozsireniami. Jedno z rozsireni ponuka responzivitu danej tabulky, co je vyhodne pre mobilne zariadenia. Ak tabulka nedokaze zobrazit vsetky stlpce, staci len kliknut na rozsirovaciu ikonu daneho riadku a zobrazi sa vyskakovacie okno so vsetkymi udajmi daneho riadku. Tuto kniznicu som si vybral, pretoze ma velke mnozstvo rozsireni a kvalitnu dokumentaciu. V oboch projektoch budeme pracovat s databazou prostrednictvom frameworku Laravel. V tomto frameworku je mozne pracovat s databazou pomocou objektovo relacneho mapovania (ORM). Konkretne sa jedna o Eloquent ORM ktore vyuziva modely. Zaroven je aj mozne standardne komunikovat s databazou pomocou nativnych (raw) prikazov. Tieto nativne prikazy je mozne kombinovat spolocne s komunikaciou prostrednictvom modelu. Velmi pohodlne je vsak, ze komunikaciu s databazou netreba nijak otvarat ani zatvarat. Eloquent model vyrazne ulahcuje pracu s databazou. Ku kazdej tabulke v databaze je mozne vytvorit Eloquent model. Dany model je mozne vytvorit v prikazovom riadku pomocou prikazu (je nutne byt v korenovom adresari projektu): Za najvacsiu vyhodu modelu je jeho mozne prepajanie s dalsimi modelmi. Pomocou vztahov ako hasOne (kardinalita 1:1), hasMany (kardinalita 1:N) a belongsToMany (kardinalita M:N) je mozne spolu spojit dane modely tabuliek. Na Obrazku 14 mozeme vidiet cast kodu Eloquent modelu tabulky movie. Ak by sme chceli napriklad ziskat pole vsetkych modelov hercov ktori hraju vo filme s id 8 stacilo by nam vykonat nasledujuci kod zobrazeny na Obrazku 15. Vo frameworku Laravel najdeme subor web.php. V tomto subore najdeme vsetky trasy (angl. routes) v danej aplikacii. Zaroven tam najdeme aj AJAX trasy. Pri danej trase je nutne specifikovat nazov ovladaca a jeho verejnu metodu ktora sa ma pri nacitani trasy vykonat. Ak sa jedna o AJAX ziadost je nutne spravne specifikovat aj typ ziadosti (GET, POST, PUT, DELETE). Pri beznom nacitani stranky sa pouziva typ ziadosti GET. Trasy mozu byt obsahovat aj parametre. Parametre musia byt ohranicene lomkami a kuceravymi zatvorkami. Na dalsom obrazku si ukazeme trasu ktora je urcena pre zobrazenie profilu tvorcu. Zoznam tras tu najdeme v subore app-routing.module.ts. V tomto subore je definovana trasa a komponent, ktory sa ma na mieste komponentu router-outlet zobrazit. Podobne ako v MPA aj tu je mozne do trasy zakomponovat parametre. Parametre musia byt oddelene lomkami a mat pred nazvom parametru dvojbodku. Na nasledujucom obrazku si ukazeme trasu, ktora je urcena pre zobrazenie profilu tvorcu. Za akciu mozno povazovat taku metodu, ktora sa vola pri zobrazeni danej sablony alebo komponentu. Sice tieto aplikacie maju spolocny back-end ich akcie su rozdielne nielen v navratovej hodnote, tak ako som najskor predpokladal. V Laravel frameworku ma akcia navratovu hodnotu sablony s premennymi. Premenne sa pripajaju k sablone pomocou klauzuly with . Sablona moze obsahovat neobmedzeny pocet premennych. Premenne je mozne nazvat inak ako bolo s nimi pracovane v ovladaci. Ak sa jedna o AJAX ziadost, telo akcie by malo byt zaobalene do podmienky, kde sa overuje ci sa jedna o AJAX volanie. Zaroven ak sa posielaju data cez AJAX do ovladaca, je mozne ich ziskat pomocou prikazu Request::all() . Na nasledujucom obrazku mozeme vidiet akciu ktora sa spusta pri nacitani stranky s profilom tvorcu. Ako bolo uvedene v navrhu akcie z Laravel API posielaju data frameworku Angular prostrednictvom JSON suborov. K uvedenemu JSON suboru je nutne uviest aj stav odpovede pre danu poziadavku. Ak z frameworku Angular posielame nejake data v JSON formate pre danu akciu, je mozne prevziat ich pomocou prikazu Request::all() . Na nasledujucom obrazku je zobrazena akcia ktora posiela data pre zobrazenie profilu tvorcu. Jedna sa o rovnaku akciu ako je na Obrazku 19, akurat tato bude urcena pre SPA aplikaciu.Ako mozeme vidiet, tak aj ked su akcie na Obrazku 19 a Obrazku 20 rovnake, su rozdielne nielen v navratovej hodnote, ale aj o cast kodu v zelenom ramceku na Obrazku 20. V Laravel sablonach je mozne zavolat metodu modelu $person->actor cim je mozne dostat sa do atributov tabulky actor (pomocou modelu Actor ) a zistit z nej actor_id daneho herca (ak nim je). Dalej je mozne zavolat aj hociktoru metodu modelu Actor , cim ziskame modely vsetkych filmov v ktorych herec hral - na Obrazku 20 $person->actor- >movies . Toto vsak nie je mozne v Angular aplikacii, preto ak chceme vyuzit tieto udaje je nutne zavolat tuto metodu uz v ovladaci. Na nasledujucom obrazku je znazorneny rozdiel medzi navratovou hodnotou akcie na Obrazku 20 ak vynechame alebo nevynechame cast kodu v zelenom ramceku.Ako mozeme vidiet na Obrazku 21, tak bez aplikacie rozsireni daneho modelu v ovladaci, ktore su v zelenom ramceku, nedostaneme vsetky potrebne data pre zobrazenie profilu tvorcu (kedze pri tvorcovi sa zobrazuju aj filmy jemu prisluchajuce). Preto je nutne pre SPA aplikaciu aplikovat tieto rozsirenia uz v ovladaci.Vo frameworku Angular mozeme o data ziadat pomocou asynchronnych HTTP ziadosti, kde je potrebne uviest, typ ziadosti a URL adresu ziadosti. Kedze v tejto aplikacii je zakladna URL adresa rovnaka, vytvoril som pre tieto ziadosti vlastnu metodu v servisnej triede GlobalService . Tato trieda obsahuje viacere metody ktore su potrebne vo viacerych komponentoch aby nedoslo k duplicite kodu. Metoda tejto triedy, pomocou ktorej ziadame o data ma nazov Kedze v tejto metode je nutne poslat aj text vyhladavania bolo nutne pouzit typ metody POST, pretoze pri GET by nebolo mozne posielat parametre prostrednictvom JSON premennej. Ako bolo uz viackrat spomenute, Laravel vyuziva sablony (blades) a Angular komponenty na zobrazenie obsahu. Sablony vo frameworku Laravel tvoria PHP subory. Tieto sablony by podla konvencii nemali obsahovat ziadnu vypoctovu logiku zo strany servera, ani ziadnu cast JS kodu. Sablona sa moze skladat z viacerych sablon. Taktiez dana sablona moze dedit z inej sablony a prepisovat jej stanovene sekcie. V tejto aplikacii je dedene len z jedinej sablony - rozlozenia stranky. Vsetky sablony sa nachadzaju v adresari resources/views vzhladom na korenovy adresar Laravel projektu. V rozlozeni stranky sa nachadzaju vsetky globalne JS a CSS subory. Zaroven su tam zahrnute sablony horneho panelu a menu, pretoze tieto sekcie najdeme na kazdej podstranke. Sekcie sa vytvaraju pomocou znacky @yield('nazov_sekcie') . Rozlozenie stranky sa sklada z nasledujucich sekcii, ktore su potom strankami prepisovane. Na nasledujucom obrazku je zobrazena cast kodu sablony ktora reprezentuje zalozku FriFd20 (top 20 filmov podla hodnotenia) v aplikacii. Skladanie sablon ma 2 velke vyhody. Prvou vyhodou je, ze sa da lahko predist neprehladnemu kodu (vela v sebe vnorenych blokov). Druha vyhoda je, ze ak chceme obnovit cast podstranky pomocou AJAX, tak mame uz predpripravenu sablonu ktoru mozeme z ovladaca vratit aj s potrebnymi premennymi. setky podstranky sa nachadzaju v adresari resources/views. Ak sa dana podstranka sklada z viacerych sablon, tak tieto sablony su ulozene adresari Rozlozenie stranky (subor index.html) obsahuje len jeden komponent app-root ktory sa sklada z troch komponentov. Dva komponenty - horny panel a menu su zahrnute v rozlozeni stranky. Treti komponent je router-outlet ktory sa meni podla atributu routerLink tak ako to bolo spomenute v navigacii. Globalne CSS a JS subory mozu byt zahrnute bud v index.html alebo v subore angular.cli.json. Jedna sa vlastne o triedu, v ktorej najdeme atributy a metody potrebne pre dany komponent. Komponent obsahuje konstruktor, v ktorom by sa podla konvencii mali nachadzat len metody pre prevzatie parametrov. Logicke operacie pri nacitani komponentu, ale aj preberanie dat potrebnych pre zobrazenie komponentu pomocou HTTP ziadosti by mali byt Kedze HTTP ziadosti prebiehaju asynchronne, je nutne zobrazit komponent az po tom, co obdrzi potrebne data. Toto je mozne vykonat pomocou direktivu *ngIf , ktory zobrazi dany blok len ak dany vyraz je pravdivy, resp. nenadobuda hodnotu null . Pocas cakania na zobrazenie daneho komponentu sa uzivatelovi zobrazi notifikacny obrazok nacitavania. Na Obrazku 27 je priklad bloku, ktory sa zobrazi len v pripade, ze atribut movie instancie movieData nie je null . Otaznik pred pristupom k danemu atributu znaci, ze dany atribut danej instancie nemusi existovat, tym padom nam aplikacia nevyhlasi chybu, ze pristupujeme k neexistujucemu atributu. Zobrazenie komponentu Obnovenie komponentu Pri rovnakej trase dvoch komponentov a zmene len parametra danej trasy, moze dojst k neobnoveniu vsetkych potrebnych dat tohto komponentu. Takyto problem moze nastat, ked mame zobrazeny nahlad nejakeho filmu a pomocou rychleho vyhladavania chceme zobrazit iny film (rovnaka trasa, len iny parameter). Tento problem sa da vsak lahko vyriesit. Staci si vytvorit DummyComponent , prazdny komponent. Pri rychlom vyhladavani kazdeho filmu resp. tvorcu sa vykona metoda ktora routerLink nasmeruje najprv na DummyComponent a potom spat na komponent, ktory zobrazuje dany film alebo tvorcu. Tymto dojde ku kompletnemu obnoveniu dat daneho komponentu. Navyse je mozne nastavit parameter skipLocationChange na true , co zaisti, ze ak uzivatel klikne na tlacidlo spat, tak ho vrati spat na stranku kde realne bol. Na nasledujucom obrazku mozeme vidiet metodu ktora zaisti kompletne obnovenie komponentu. Ked dochadza k zmene dat v DataTable tabulke, je nutne tuto tabulku znicit a znovu inicializovat, inak tam ostanu uviaznute povodne data. Aby sa data stihli spravne zapisat do tela tabulky pred inicializaciou, je nutne pockat aspon 1 milisekundu pomocou funkcie setTimeout. Autentifikacia MPA Vo frameworku Laravel je mozne nechat si vygenerovat autentifikacny system, ak zadame v prikazovom riadku prikaz (je nutne nachadzat sa v korenovom adresari projektu): php artisan make:auth. Potom je este nutne migrovat databazu pomocou prikazu pomocou prikazu: php artisan migrate . Po tomto je este nutne upravit dizajn vygenerovanych autentifikacnych stranok a vhodne umiestnit sekciu na prihlasovanie do horneho panelu. Autentifikacia tu funguje na principe session, takze uzivatel zostava prihlaseny na urcity cas aj po tom, co na danom zariadeni zatvori prehliadac. 5.7.2 Autentifikacia SPA Autentifikacia v SPA funguje odlisne ako v MPA. V servisnej triede GlobalService su globalne data o tom, ci uzivatel je alebo nie je prihlaseny. Tieto data su instanciou generickej triedy BehaviorSubject , ktore je mozne si vyziadat pomocou prikazu subscribe a menit pomocou prikazu next . Pristup k tymto datam si moze ktorykolvek komponent (komponent musi samozrejme mat atribut instanciu triedy GlobalService ) vyziadat alebo ich moze na poziadanie aj zmenit. ri spusteni aplikacie sa vykona konstruktor aplikacie, a uzivatel na zaciatku nie je prihlaseny. Uzivatel sa moze bud registrovat alebo prihlasit, cim sa zmeni stav tychto dat (pomocou settera triedy GlobalService ) a bude prihlaseny. Ak nahodu uzivatel zatvori prehliadac alebo obnovi stranku natvrdo (F5), tak bude odhlaseny. Ak otvori nahodou stranku na novej karte, bude na nej neprihlaseny. Uzivatel je prihlaseny na danej karte dokym ju ma otvorenu alebo sa neodhlasi. Zaver Hlavnym cielom tejto bakalarskej prace bolo porovnat pristupy pri vyvoji MPA a SPA aplikacii. Po implementacii oboch aplikacii mozem konstatovat, ze sposoby su si dost podobne. Medzi podobnosti vyvoja tychto aplikacii je mozne zahrnut prehladnost. V oboch technologiach bolo mozne kompozitne poskladat sablony resp. komponenty, cim sa predislo neprehladnemu kodu. V oboch pripadoch bolo mozne pre specificke podstranky resp. komponenty pridat dalsi CSS a JS/TS subor platny len pre danu cast. Najdeme sice menej velkych rozdielov, avsak tych malych je neurekom. Za hlavny rozdiel je mozne povazovat obnovu dat. Kym v MPA ak sme chceli obnovit data bolo nutne pouzit AJAX na ich vykreslenie alebo obnovenie celej stranky. V SPA stacilo len zmenit atribut komponentu a zmena sa hned dostavila, nebolo nutne volat ziadne obnovenie. Avsak na druhu stranu, niektore struktury ako DataTable, ktore v sebe ,,uzamkli" data bolo nutne manualne obnovit a nechat aj cas tymto novym datam na zapis. Je viditelne, ze SPA technologie su mladsie od tych MPA, pretoze pri vyvoji SPA aplikacie som narazil na viac problemov a nasiel aj zopar chyb, ktore museli byt riesene takym nepriamym riesenim (obnovenie komponentu). Podla mojho nazoru, front-end developer ktory vyvija v MPA frameworku, by sa bol schopny pomerne rychlo sa orientovat v jednom z SPA frameworkov. Avsak naucit sa pracovat v danom frameworku je uz uplne ina zalezitost, ktora nezaberie len par dni dokonca ani tyzdnov. Naopak front-end vyvojar ktory najprv pracoval v SPA frameworku, by sa podla mna rychlejsie naucil pracovat v MPA frameworku. Celkovo praca v SPA frameworku mi pride o nieco narocnejsia ako v MPA. Tieto scenare zavisia sice aj od narocnosti zvolenych frameworkov, ale podla mna vo vseobecnosti je tazsie vediet spravne pracovat v SPA frameworku. Podla mojho nazoru, v dnesnom svete je uz lepsie naucit sa pracovat v jednom z SPA frameworkov, pretoze v sucasnosti ak sa vyvija nejaka nova vacsia aplikacia, tak je to prave pomocou SPA technologii. Prestavba MPA aplikacie na SPA je sice narocna a pracna avsak nie je moc zdlhava, ak mozeme znovu pouzit HTML, CSS a casti JS kodov. Preto si myslim, ze v buducnosti prejde viacero velkych MPA prestavbou na SPA. V buducnosti je mozne, ze ak sa zacnu prerabat MPA aplikacie na SPA, tak komunita MPA frameworkov zanikne. Je mozne, ze v neskorsej buducnosti nas bude cakat svet webu len SPA, kde kazda webstranka bude posobit ako desktopova aplikacia. Suboj byvalych majstrov Europy bude akiste ozdobou kvalifikacnych bojov. Nemci si pamataju aj lepsie casy, po neuspesnej Lige narodov dokonca padli do druheho kosa. Postupit by v konkurencii Severnych Irov, Bielorusov a Estoncov mali, ale na prve miesto v skupine si vacsi zalusk robia Holandania. Musel prist restart Holandsky futbal zaziva renesanciu. Po silnych generaciach zrazu vznikla diera, ktora vyustila v neucast na poslednych dvoch velkych turnajoch. Ibaze ,,Oranjes" sa uz ako tak podarilo stabilizovat situaciu. Oporami su hraci Liverpoolu Van Dijk a Wijnaldum, goly dava Promes, Depay a jediny tridsiatnik v time Ryan Babel. Na uvod kvalifikacie Holandania bez problemov zdolali Bielorusov 4:0. Zlepsenie vykonov sa odzrkadlilo v Lige narodov, kde si v skupine smrti na poslednu chvilu vybojovali prvenstvo. Nemecko je v krize Naopak opacny problem maju Nemci. V spominanej novovzniknutej sutazi sa im podarilo ziskat iba dva body, s Holandskom prehrali 0:3 a 2:2. Na pohode nepridala ani remiza v pripravnom stredajsom dueli so Srbsko 1:1. Po neuspechu na MS v Rusku sa vola po zmene, no na lavicke ostal Joachim Low. Cerstvo skoncili akurat opory z Bayernu: Mats Hummels, Thomas Muller a Jerome Boateng. Nemecko ma sikovnych utocnikov ako Sane ci Werner, ale domaci budu hrat s vacsim entuziazmom. Vo forme je Depay, domaci dali v kazdom z ostatych styroch sutaznych duelov minimale dva goly. Pri vyhre Holandanov skoruju oba timy. Peter Pekarik sa vsetkym ospravedlnuje za chybu, ktora stala Slovensko zapas na pode Walesu. On sa ale nikomu ospravedlnovat nemusi. Slovenski futbalisti nezakoncili marcovy reprezentacny dvojzapas uspesnym Pravda je ale taka, ze hoci Slovensko prehralo po skolackom kikse Petra Pekarika, on sa nemusi ospravedlnovat vobec nikomu. Tento vysoko cestny a uctivy futbalista je azda jednym z najprikladnejsich reprezentantov, ktory nikdy nevahal prijat pozvanie do najcennejsieho dresu. Ak sa dostal na ihrisko, neodovzdal v zapase maximum, ale ovela viac. Maximum je pre neho standardom. Na konte ma uz takmer 90 reprezentacnych startov. Aj ked sa vo svojom klube mozno az tak casto k slovu nedostava, v pripade prilezitosti dokaze takmer vzdy akoby az zodrat travnik. Napriek vyssiemu futbalovemu veku je stale kondicne na vysokej urovni a k svojim uloham a povinnostiam pristupuje ako najvacsi profesional. Pekarik je presne tym hracom, ktorych si treneri v timoch obvykle zelaju. Uprimny a pokorny bojovnik a zaroven srdciar. Ano, je pravdou, ze Slovensko tahalo za kratsi koniec po okamihu, ktory si ,,Peky" za klobuk urcite neda, no druhou stranou mince je, ze sa to v dalsom priebehu okamzite snazil odcinit. Mimochodom, ako sa nepodarilo skorovat jemu, tak sa to nepodarilo, zial, ani ostatnym. Futbalovy den blbec a zapas plny nestastnych okamihov. Aj taky uz futbal byva a stane sa to hocikomu, aj takemu poctivemu futbalistovi ako Peto Pekarik. Jednym z hlavnych bodov tejto dohody je fakt, ze nasledujuce tri stretnutia o taliansky Superpohar sa odohraju prave v najludnatejsej krajine sveta. V predoslych desiatich rokoch hostila Cina toto podujatie az styrikrat. Naposledy v roku 2015, ked turinsky Juventus zdolal v Sanghaji rimske Lazio 2:0. Stretnutie so sefom spolocnosti China Media Group Sen Chaj-siungom sa tiez zameralo na televizne prava, rozvoj mladych cinskych hracov v Taliansku alebo instrukcii pri zavadzani videoasistenta rozhodcu (VAR). ,,Futbal znovu ukazal, ze je ,mostom' medzi krajinami s odlisnou kulturou," povedal prezident talianskej federacie Gabriele Gravina. Cina a Taliansko maju uz aj tak dost uzke spojenie. Trenerom narodneho timu sa 15. marca tohto roka stal niekdajsi kapitan majstrov sveta z roku 2006 Fabio Cannavaro a poziciu konzultanta zastava skuseny 70-rocny kouc Marcello Lippi. Okrem toho Cannavaro nadalej vedie aj klub Kuang-cou Evergrande, ktory je uradujucim cinskym vicemajstrom. Zacali sme dobre, teraz je potrebne v tomto trende pokracovat. Slovenskych futbalovych reprezentantov caka po vitaznej ouverture s Madarskom dalsia reprezentacia, ktora si brusi zuby na postup na buducorocny sampionat. NEVYRAZNA GENERALKA Wales to dotiahol na ostatnych majstrovstvach Europy vo Francuzsku az do semifinale, kde nestacil na neskorsieho sampiona Portugalsko. Start na dalsom vyznamnom podujati a sice MS 2018 v Rusku uz ,,drakom" usiel, v skupine so Srbskom a Irskom obsadili tretiu priecku. Ostatne sutazne stretnutie odohral Wales v Lige narodov, v nej startoval v B-divizii, v ktorej sa len udrzal. Muzstvo dvakrat zdolalo Irsko, ale rovnako dvakrat nestacilo na Danov. Generalkou na duel proti Slovensku bol pre druzinu vedenu legendarnym Ryanom Giggsom stredajsi pripravny duel proti Trinidadu a Tobago. Za vykon si tim vypocul ostru kritiku, exotickeho supera zdolal az golom z 92. minuty. Na listine marodov je stredopoliar Ethan Ampadu a dvaja utocnici Sam Vokes a Tom Lawrence. Mensie problemy mal Aaron Ramsey, do zapasu by mal naskocit. Ofenzivny klenot Gareth Bale odohral minuly vikend proti Celte Vigo (2:0) prvykrat za ostatne tri mesiace cely zapas. Zinedine Zidane si jeho sluzby stale velmi ceni. POZITIVNY IMPULZ Mozeme povedat, ze nasa reprezentacia zapasom proti Madarsku odstartovala novu etapu. Pavel Hapal si odbil prvy kvalifikacny duel na lavicke a rozlucili sme sa s veleskusenymi reprezentanti Skrtelom, Nemcom a Hubocanom, za ktorych dostala zakonite prilezitost nastupujuca mlada generacia. Mimoriadne dolezity a psychicky narocny derby zapas s Madarskom ,,sokoli" zvladli. Urcite to nebol dokonaly vykon, no svedomita a trpezliva hra priniesla tri vydrete body do tabulky a tiez velmi silny impulz do dalsich bojov. Potesila novovytvorena obranna linia zlozena z byvalych zilinskych hracov, rovnako aj vyborne individualne vykony Kucku, Rusnaka ci Dudu. Walesu mame co vracat. V zivej pamati mame prehru 1:2 v prvom zapase na europskom sampionate vo Francuzsku, niekto si mozno spomenie aj na rok 2007 a zahanbujucu domacu porazku 2:5, ked v Trnave vycinal Craig Bellamy. Je mozne, ze proti fyzicky silnemu superovi dostane od zaciatku prilezitost aj klasicky hrotovy utocnik (Safranko alebo Duris), ktory bude vypomahat pri nebezpecnych standardkach supera. To, ze Wales odohral len pripravny duel moze byt ako vyhoda tak aj nevyhoda. Hraci mozu byt odpocinutejsi, no nasi zas mozu tazit z konkretnej zapasovej praxe. Verime, ze zabodujeme aj v druhom kvalifikacnom zapase, remiza sa javi ako celkom realny vysledok, rovnako aj goly na oboch stranach. Z nasho muzstva by sa mohol opat presadit Albert Rusnak. UVOD UMELA INTELIGENCIA JE ODBOR KTORY SA SNATI CO NAJVIAC POROZUMIET PRIRODZENEJ INTELIGENCII A TIETO ZNALOSTI DALEJ UPLATNIT V ALGORITMOCH KTORE BUDU MAT ISTE VLASTNOSTI PRIRODZENEJ (LUDSKEJ) INTELIGENCIE. V POSLEDNYCH ROKOCH TATO DISCIPLINA ZNACNE NAPREDUJE VDAKA TECHNOLOGICKEMU ROZVOJU. JEDNOU Z NAJVIAC ZAUJIMAVYCH CASTI UMELEJ INTELIGENCIE SU NEURONOVE SIETE. V TEJTO DOBE MA UMELA INTELIGENCIA ZNACNE UPLATNENIE. NAPRIKLAD V PREKLADACOCH (GOOGLE TRANSLATE), V AUTOMOBILOVOM PRIEMYSLE (TESLA AUTOPILOT), V MOBILOCH (SIRI V IPHONE) CI NA FINANCNOM TRHU. Z CELEHO SPEKTRA UPLATNENI UMELEJ INTELIGENCIE NAS BUDE ZAUJIMAT HLAVNE POSLEDNA POLOTKA, A TO UPLATNENIE UMELEJ INTELIGENCIE, V NASOM PRIPADE NEURONOVYCH SIETI, NA FINANCNOM TRHU. FINANCNY TRH JE POJEM PRE SIROKE SPEKTRUM TRHOV, KDE DOCHADZA K OBCHODOVANIU Z CENNYMI PAPIERMI VRATANE AKCII, DLHOPISOV, MIEN A DERIVATOV. NIEKTORE TRHY SU MALE NO NA DRUHEJ STRANE SU TU TAKE TRHY, KTORE KATDY DEN OBCHODUJU S BILIONMY DOLAROV V CENNYCH PAPIEROCH. FINANCNY TRH DELIME NA CASTI A SU TO: AKCIOVY TRH, DLHOPISOVY TRH, PENATNY TRH, DERIVATOVY TRH A FOREXOVY TRH[9] . TRH S DLHOPISMY KTORY JE NAZYVANY AJ AKO TRH DLHOV ALEBO UVEROVY TRH JE FINANCNY TRH, V KTOROM SU UCASNIKOM PONUKANE DLHOVE CENNE PAPIERE. TRH S DLHOPISMI PRIMARNE ZAHRNA AJ: [11] 1. FIREMNE DLHOPISY SU EMITOVANE SPOLOCNOSTAMI, KTORE POTREBUJU FINANCIE Z ROZNYCH DOVODOV AKO FINANCOVANIE PREBIEHAJUCICH OPERACII ALEBO ROTSIROVANIE PODNIKOV. TERMIN ,,FINANCNY DLHOPIS" SA POUTIVA PRE DLHOPISY, KTORE MAJU SPLATNOST JEDEN A VIAC ROKOV [11]. 2. VLADNE DLHOPISY SU VYDAVANE VLADOU A LAKAJU KUPUJUCICH TYM, TE POSKYTUJU NOMINALNU HODNOTU NA DOHODNUTU DOBU SPLATNOSTI S PRAIDELNYM VYPLACANIM UROKOV. PRE TUTO VLASTNOST SA VLADNE DLHOPISY STAVAJU ATRAKTIVNIMY PRE KONZERVATIVNYCH INVESTOROV[11]. UCASTNIKMI TRHU S DLHOPISAMI SU INSTITUCIONALNY INVESTORI, OBCHODNICI, VLADY A JEDNOTLIVCI, KTORI NAKUPUJU PRODUKTY VELKYCH SPOLOCNOSTI. MEDZI PRODUKTY PATRIA NAPRIKLAD PENZIJNE FONDY, PODIELOVE FONDY A INE FONDY.[11] TRH S DERIVATMI JE CAST FINANCNEHO TRHU, KTORA OBCHODUJE S CENNYMI PAPIERMI, KTORYCH TRHOVA HODNOTA JE ODVODENA Z ICH PODKLADOVEHO AKTIVA. MEDZI DERIVATY PATRIA AJ : [10] 1. FUTURES CONTRACTS SU JEDNYM Z NAJBETNEJSICH TYPOV DERIVATOV. FUTURES CONTRACT (FUTURES ZJEDNODUSENE) JE DOHODA MEDZI DVOMI STRANAMI O PREDAJI AKTIVA ZA VOPRED DOHODNUTU CENU. VO VSEOBECNOSTI SA FUTURES ZMLUVY POUTIVAJU NA ODSTRANENIE RIZIKA POCAS URCITEHO CASOVEHO OBDOBIA.[10][13] 2. FORWARD CONTRACTS (SKR. FORWARDS) SU VELMI PODOBNE AKO FUTURES ALE KLUCOVYM ROZDIELOM MEDZI FUTURES A FORWARDS JE V TOM, TE FORWARDS SU OBCHODOVANE V MIMOBURZOVOM OBCHODE.[10][14] 3. SWAPY SU NAJCASTEJSIE ZMLUVY MEDZI DVOMI STRANAMI, KTORE SUHLASILI S OBCHODOVANIM S UVEROVYMI PODMIENKAMI. AK BY SA NIEKTO S UVEROM S VARIABILNOU UROKOVOU SADZBOU SNATIL ZABEZPEPECIT FINANCOVANIE, VERITEL BY MU TO MOHOL ZAMIETNUT. V TOM PRIPADE BY SA MOHOL POKUSIT VYHLADAT NIEKOHO, KTO MA UVER S PEVNOU UROKOVOU SADZBOU (MEDZI UVERMI S PODOBNYMI PODMIENKAMI), A UROBIT SWAP. HOCI POTICKY OSTANU NA MENACH POVODNYCH DRTITELOV, ZMLUVA VYTADUJE, ABY KATDA STRANA VYKONALA PLATBY ZA DRUHU STRANU NA ZAKLADE VZAJOMNE DOHODNUTEJ SADZBY. SWAPY MOTEME USKUTOCNOVAT S POUTITIM UROKOVYCH SADZIEB, MIEN ALEBO KOMODIT.[10][15] 4. OPCIE SU PODOBNE FUTURES, PRETOTE IDE O DOHODU MEDZI DVOMI STRANAMI, KTORA POSKYTUJE MOTNOST KUPIT ALEBO PREDATCENNY PAPIER OD DRUHEJ STRANY VO VOPRED ZVOLENY DATUM. HLAVNYM ROZDIELOM MEDZI OPCIOU A FUTURES JE TEN, TE KUPUJUCI NIEJE POVINNY UROBIT TRANSAKCIU, AK SA PRE NU NEROZHODNE. OD TEJTO MOTNOSTI JE ODVODENY NAZOV OPCIA(Z ANG. OPTION CO V PREKLADE ZNAMENA MOTNOST).[10][16] DERIVAT JE SIROKA KATEGORIA CENNYCH PAPIEROV, CITE POUTIVANIE DERIVATOV PRI TVORBE ROZHODNUTI SA LISI OD PRISLUSNEHO TYPU DERIVATU. POUTITIE DERIVATU MA ZMYSEL LEN VTEDY, KED SI JE INVESTOR PLNE VEDOMI RIZIKA A POCHOPI VPLYV INVESTICIE V STRATEGII PORTFOLIA.[10] DEVIZOVY TRH (Z ANG FOREIGN EXHANGE MARKET SKR. FOREX) JE TRH, NA KTOROM JE KUPUJUCI SCHOPNY KUPOVAT, PREDAVAT, VYMIENAT ALEBO SPEKULOVAT O MENOVYCH PAROCH. TENTO TRH POZOSTAVA Z CENTRALNYCH BANK, OBCHODNYCH SPOLOCNOSTI, HEDTOVYCH FONDOV ATD. FOREX JE PRE SVOJE JEDNINECNE VLASTNOSTI ATRAKTIVNY PRE INVESTOROV, KTORY CHCU MAXIMALIZOVAT SVOJE ZISKY. NIEKTORE Z TYCHTO VLASTNOSTI SU:[12] 1. JEDNYM Z PRINOSOV OBCHODOVANIA S MENAMI JE MASIVNY OBJEM OBCHODOV, KTORY POKRYVA NAJVACSIU TRIEDU AKTIV NA SVETE. TO ZNAMENA, TE OBCHODNICI MAJU VELKU LIKVIDITU.[12] 2. DALSOU VLASTNOTOU FOREXU JE TO, TE JE OTVORENY 24 HODIN DENNE 5 DNI V TYTDNI. JE TO UMOTNENE TYM, TE KED SA AKTUALNE OTVORENY TRH UZAVRIE, OTVORI SA V DALSI V INEJ CASTI SVETA. OBCHODNICI TOTO POVATUJU ZA JEDEN Z NAJPRESVEDCIVEJSICH DOVODOV PRE VYBER FOREXU, PRETOTE POSKYTUJE PRILETITOSTI AJ PRE TYCH, KTORI SU V SKOLE ALEBO PRACUJU.[12] 3. PAKOVY EFEKT NA FOREXOVOM TRHU JE NAJVACSOU PAKOU Z MOTNYCH ,,PAK", AKU MOTU OBCHODNICI A INVESTORI POUTIT V RAMCI CELEHO FINANCNEHO TRHU. V INYCH CASTIACH TRHU AKO NAPRIKLAD AKCIE ALEBO KOMODITY SA TENTO EFEKT POUTIVA CEZ SYNTETICKY PRODUKT NAZYVANY CFD (Z ANGL. CONTRACT FOR DIFFERENCE) KDE SI POSKYTOVATEL (NAPR. BANKA) VOLI VELKOST PAKOVEHO EFEKTU NA ZAKLADE RIZIKOVOSTI PODKLADOVEHO AKTIVA. TENTO EFEKT JE VLASTNE UVER OD MAKLERA PRE INVESTORA, KTORY TAKTO MOTE NAVYSIT SVOJE ZISKY. V PRAXI TO ZNAMENA, TE OBCHODNIK, KTORY MA NA UCTE TISIC DOLAROV MOTE UROBIT OBCHOD AT DO HODNOTY STOTISIC DOLAROV.[12] V ROKU 2013 BOL USKUTOCNENY PRIESKUM VEDENY CENTRALNYMI BANKAMI, KTORY TRVAL TRI MESIACE, A KTORY PRINIESOL UDAJE O MNOTSTVE DENNE OBCHODOVANYCH MIEN A UVIEDOL, TE V PRIEMERE SA DENNE ZOBCHODUJU 4 BILIONY DOLAROV NA FOREXOVOM TRHU.[12] ANALYZA SUCASNEHO STAVU PROBLEMATIKY PROGNOZOVANIA AKCII AKCIOVY TRH JE JEDNOU Z NAJVYZNAMNEJSICH ZLOTIEK HOSPODARSTVA VOLNEHO OBCHODU, PRETOTE POSKYTUJE SPOLOCNOSTIAM PRISTUP KU KAPITALU VYMENOU ZA PODIEL VLASTNICTVA PRE INVESTOROV. AKCIOVY TRH MOTME ROZDELIT NA DVE CASTI: PRIMARNY TRH A SEKUNDARNY TRH. NA PRIMARNOM TRHU SU PREDAVANE AKCIE SPOLOCNOSTI KTORE VSTUPUJU NA TRH, TIETO AKCIE SU PREDAVANE PROSTREDNICTVOM POCIATOCNYCH VEREJNYCH PONUK (Z ANG INITIAL PUBLIC OFFERING, SKR. IPO). INSTITUCIONALNY INVESTORI NAJCASTEJSIE VACSINU TYCHTO AKCII NAKUPUJU OD INVESTICNYCH BANK, PRICOM VYSKA POCIATOCNEJ HODNOTY AKCII JE URCOVANA POCTOM EMITOVANYCH AKCII. VSETKY OSTATNE OBCHODY PREBIEHAJU NA SEKUNDARNOM TRHU, KDE MEDZI UCASTNIKOV PATRIA AJ INSTITUCIONALNY A INDIVIDUALNY INVESTORI. AKCIE VACSICH SPOLOCNOSTI SA VACSINOU OBCHODUJU POMOCOU BURZ RESP. SUBJEKTOV, KTORE SPAJAJU KUPUJUCICH A PREDAVAJUCICH, KDE SU AKCIE KOTOVANE A OBCHODOVANE. ZMENOU OPROTI MINULOSTI JE TO, TE AKCIE UT NIESU REPREZENTOVANE FIZICKYMI CERTIFIKATMI ALE VSETKO VRATANE OBCHODOV PREBIEHA V ELEKTRONICKEJ FORME. BURZY SA NACHADZAJU VO VELKYCH MESTACH VSADE PO SVETE SU TO NAPRIKLAD NYSE A NASDAQ V NEW YORKU, LSE V LONDYNE, TSE V TOKIU. NAJVACSIA Z TYCHTO BURZ JE NEW YORKSKA NYSE KTORU VOLAJU AJ WALL STREET. TATO BURZA JE VACSIA AKO NASDAQ, LONDYNSKA A TOKIJSKA BURZA DOHROMADY. NA BURZE SA NAJCASTEJSIE OBCHODUJU DVA DRUHY CENNYCH PAPIEROV A TO MIMOBURZOVE A KOTOVANE CENNE PAPIERE.KOTOVANE CENNE PAPIERE MUSIA SPLNAT NARIADENIA KTORE VYDAVA SEC(KOMISIA PRE CENNE PAPIERE A BURZU) AKO AJ POTIADAVKY BURZY NA KTOREJ SU UVEDENE. MIMOBURZOVE CENNE PAPIERE (OTC Z ANGL. OVER-THE-COUNTER) NEMUSIA SPLNAT POTIADAVKY VYDAVANE SEC, SU TO CENNE PAPIERE KTORE SU PREDAVANE PRIAMO MEDZI STRANAMI. SPROSTREDKOVATELOM TYCHTO OBCHODOV JE NAJCASTEJSIE SIET DEALEROV. OTC NIESU KOTOVANE NA TIADNEJ BURZE, ALE MOTU BYT KOTOVANE NA TZV. PINK SHEETS. PINK SHEETS MAJU TENDENCIU MAT NIZKY OBJEM, PATRIA SEM AJ AKCIE SPOLOCNOSTI V BANKROTE NAZYVANE AKO PENNY STOCK, PRETOTE ICH TRHOVA HODNOTA JE MENSIA AKO PAT CENTOV ZA AKCIU. AKCIOVE TRHY UMOTNUJU SPOLOCNOSTIAM ZISKAVAT PENIAZE TYM, TE PONUKAJU AKCIE A FIREMNE DLHOPISY A INVESTOROM PODIELAT SA NA FINANCNYCH USPECHOCH SPOLOCNOSTI A ZARABAT PENIAZE POMOCOU DIVIDEND ALEBO PREDAJA AKCII SO ZISKOM ALEBO STRATOU AK CENA AKCII KLESNE. ABY SA INVESTORI VYHLI STRATAM VYVINULI SA VIACERE METODY KTORE DOKATU PREDPOVEDAT VYVOJ AKCII NA BURZE. TIETO METODY JE MOTNE ROZDELIT DO VIACERYCH SKUPIN. V TEJTO PRACI ICH ROZDELIME NA KLASICKE METODY A METODY S VYUTITIM STROJOVEHO UCENIA. HLAVNE ODLISNOSTI MEDZI TYMITO METODAMI SPOCIVAJU V PRISTUPE K RIESENIU PREDIKCIE. ZATIAL CO KLASICKE METODY V SEBE ZAHRNAJU METODY KVALITATIVNE A KVANTITATIVNE, METODY STROJOVEHO UCENIA VO VELKEJ MIERE VYUTIVAJU INTELIGENTNY VYPOCTOVY SYSTEM. ZLOTITE VYPOCTY KTORE PRINASAJU TIETO METODY POTREBUJU DOSTATOCNY VYKON CO BY SA MOHLO JAVIT AKO NEVYHODA NO NA DRUHEJ STRANE JE FAKT TE PRAVE TIETO ZLOTITE VYPOCTY PRINASAJU POUTITELNE A DOVERYHODNE VYSLEDKY[8]. PRI VSETKYCH TYCHTO METODACH JE HLAVNYM PROBLEMOM TO, TE NIKTO NEVIE SO STOPERCENTNOU PRAVDEPODOBNOSTOU PREDPOVEDAT BUDUCNOST. PRETOTE NEVIEME CESTOVAT V CASE, AKO RIESENIE BY SA DAL POUTIT ZAKON AKCIE A REAKCIE. TENTO ZAKON VIEME APLIKOVAT NA NASU PROBLEMATIKU TAK, TE NA ZAKLADE EXISTUJUCICH INFORMACII BUDEME PREDPOVEDAT BUDUCI VYVOJ AKCII VYBRANEJ SPOLOCNOSTI. TIETO EXISTUJUCE INFORMACIE SU NAPRIKLAD: CENA: POPISUJE VYVOJ ZA DANE CASOVE OBDOBIE NAPR. PRI DENNYCH DATACH JE TOTO OBDOBIE JEDEN DEN. CENY DELIME DO 4 SKUPIN: OPEN, CLOSE, HIGH, LOW. SKUPINA OPEN POPISUJE CENU NA ZACIATKU CASOVEHO OBDOBIA. INDIKATORY HIGH A LOW POPISUJU NAJVYSSIU A NAJNITSIU HODNOTU CENY V CASOVOM INTERVALE. SKUPINA CLOSE REPREZENTUJE HODNOTU CENY NA KONCI CASOVEHO OBDOBIA. Z TYCHTO INDIKATOROV VIEME POVEDAT, CI SA HODNOTA AKCIE ZVYSILA ALEBO ZNITILA V CASOVOM INTERVALE. VOLUME (OBJEM): POPISUJE KOLKO FINANCNYCH AKTIV BOLO ZOBCHODOVANYCH V DANOM CASOVOM RAMCI. TENTO INDIKATOR JE SILNA ZBRAN ALE CASTO PREHLIADANA, PRETOTE SA JEDNA LEN O JEDNODUCHY INDIKATOR. JEHO HODNOTY JE MOTNE NAJST SKORO VSADE, NO NIEJE VELA OBCHODNIKOV, KTORI VEDIA AKO TENTO NASTROJ POUTIT TAK, ABY MAXIMALIZOVALI SVOJE NAKLADY A MINIMALIZOVALI RISK. VYUTIVAME HO V KOMBINACII S CENOVOU ANALYZOU NA POTRVDENIE SILY TRENDU ALEBO IDENTIFIKOVANIE MOTNYCH PRICHADZAJUCICH ZVRATOV. AKO OBCHODNICI SA CHCEME ZUCASTNOVAT SILNYCH POHYBOV A VYHNUT SA POHYBOM, KTORE NEMAJU DOSTATOCNU SILU. SLABE POHYBY SU TAKE PRI, KTORYCH CENA PADA RESP. RASTIE PRI MALEJ HODNOTE VOLUME INDIKATORA, NA DRUHEJ STRANE PRI POHYBOCH, KTORE SU SPREVADZANE VELKOU HODNOTOU VOLUME-U MOTME PREDPOKLADAT, TE SA NA TRHU NIECO ZASADNE ZMENILO. NA TRHU MOTME TIET POZOROVAT TZV. VYCERPAVAJUCE POHYBY (EXHAUSTION MOVES) SU VELKE POHYBY CENY SPREVADZANE VELKYM NAVYSENIM HODNOTY VOLUME. TIETO POHYBY SIGNALIZUJU POTENCIONALNY KONIEC TRENDU [6]. POHYBOVE PRIEMERY: POUTIVAJU SA NA VYHLADZOVANIE CENOVYCH DAT. GRAFICKY SU REPREZENTOVANE KRIVKOU, KTORA POPISUJE PRIEMERNU CENU V DANOM CASOVOM INTERVALE. V PRAXI SA POUTIVAJU ROZNE VELKE CASOVE INTERVALY VZHLADOM NA CASOVY HORIZONT, V KTOROM OBCHODNIK OBCHODUJE. PRI DLHODOBYCH OBCHODOCH SA NAJCASTEJSIE POUTIVAJU 200- DNOVE,100-DNOVE A 50-DNOVE INTERVALY. EXISTUJE NIEKOLKO SPOSOBOV AKO POUTIVAT POHYBOVE PRIEMERY. PRVY SPOSOB JE ZOHLADNOVAT UHOL POHYBU. AK SA PRIEMER URCITY CAS POHYBUJE HORIZONTALNE, POTOM MOTME PREDPOKLADAT, TE CENA BUDE OSCILOVAT OKOLO TOHTO PRIEMERU. AVSAK AK PRIEMER STUPA, MOTME PREDPOKLADAT RASTUCI TREND. DALSIM SPOSOBOM VYUTITIA POHYBOVYCH PRIEMEROV SU TZV. PRETNUTIA (Z ANG. CROSSOVER). TENTO SPOSOB SPOCIVA V TOM, TE SI VYKRESLIME 2 POHYBOVE PRIEMERY NAPR. 200-DNOVY A 50-DNOVY. AK 50-DNOVY POHYBOVY PRIEMER PRETNE 200-DNOVY A DOSTANE SA TAK NAD 200-DNOVY PRIEMER, MOTME PREDPOKLADAT RAST CENY. V OPACNOM PRIPADE SA DA HOVORIT O POKLESE CENY. ZVOLENE POHYBOVE PRIEMERY SA DAJU MENIT VZHLADOM NA INDIVIDUALNY CASOVY HORIZONT [3][7]. MACD (Z ANGL. MOVING AVERAGE CONVERGENCE DIVERGENCE): JE OSCILUJUCI INDIKATOR, KTORY NADOBUDA HODNOTY VACSIE ALEBO MENSIE AKO NULA. ZAKLADNY SPOSOB VYUTITIA JE ZOHLADNOVAT CI SA MACD NACHADZA NAD NULOU ALEBO POD NULOU. POTENCIONALNY RAST NASTAVA, KED SA INDEX PRESUNIE NAD NULU DO KLADNYCH CISEL A POTENCIONALNY PREPAD NASTAVA, KED SA MACD DOSTANE DO ZAPORNYCH CISEL. HODNOTY REPREZENTOVANE MACD SU VLASTNE ROZDIELY V CENE MEDZI 2 POHYBOVYMI PRIEMERMI, RYCHLYM (NAPR 50-DNOVIM) A POMALYM(200-DNOVIM) PRIEMEROM. MACD JE VELMI SILNY A POPULARNY TECHNICKY INDIKATOR, KTORY SA STAVA ESTE SILNEJSIM V KOMBINACII S OSTATNYMI INDIKATORMI [3][5]. RSI (Z ANGL. RELATIVE STRENGTH INDEX): JE DALSI OSCILATOR PRETOTE SA POHYBUJE MEDZI HODNOTAMI NULA AT STO. JEDEN ZO SPOSOBOV INTERPRETACIE RSI JE ZOBRAZENIE CENY AKO PREKUPENEJ (Z ANGL. OVERBOUGHT), KEDY JE RSI INDIKATOR VACSI ALEBO ROVNY 70, ALEBO PREPREDANA (Z ANGL. OVERSOLD), KEDY JE RSI MENSIE ALEBO ROVNE 30. V SILNE STUPAJUCOM TRENDE RSI CASTO DLHODOBO DOSIAHNE 70 A VIAC, ZATIAL CO V SILNE KLESAJUCOM TRENDE RSI DLHODOBO DOSAHUJE HODNOTY 30 A MENEJ. PREDPOKLADAJME, TE DLHODOBY TREND NASEJ AKCIE JE RASTUCI. SIGNAL PRE KUPU SA OBJAVUJE, KED RSI PADNE POD 50 A HNED PO TOM, SA ZAS VRATI SPAT. PRAKTICKY TO ZNAMENA, TE SA OBJAVIL TZV. PULLBACK A OBCHODNIK NAKUPUJE PO TOM, AKO SA ZDA, TE PULLBACK SKONCIL (PODLA RSI). V OPACNOM PRIPADE, KED JE TREND KLESAJUCI A RSI VYSTUPA NAD HODNOTU 50, A NASLEDNE ZAS DOLE TO ZNAMENA, TE OBCHODNIK PO TOM AKO PULLBACK SKONCI, ZACNE PREDAVAT [3][4][5]. MFI (Z ANGL. MONEY FLOW INDEX): JE DALSI MOMENTOVY INDIKATOR, KTORY KOMBINUJE CENU A VOLUME ZA UCELOM IDENTIFIKOVANIA TRENDU. VDAKA VOLUME ZAVISLOSTI JE TENTO INDIKATOR VHODNY PRE AKCIOVE OBCHODOVANIE NAMIESTO INDEXOVEHO A MA LEPSIU USPESNOST PRI DLHODOBYCH OBCHODOCH. OBCHODNICI CAKAJU NA STAV, KEDY POHYB MFI INDIKATORA BUDE OPACNY VOCI TRENDU, PRETOTE TOTO MOTE BYT PREDZVEST ZVRATU TRENDU [4]. OI (Z ANGLICKEHO OPEN INTEREST): TENTO INDIKATOR NUTNE NEPOPISUJE, CI MA TREND RASTUCU ALEBO KLESAJUCU TENDENCIU, ALE POSKYTUJE INFORMACIU O TOM, TE AKTUALNY TREND KONCI. RASTUCI OPEN INTEREST INDIKATOR ZNACI PRILEV KAPITALU A TYM AJ UDRTATELNOST AKTUALNEHO RASTUCEHO ALEBO KLESAJUCEHO TRENDU. NA DRUHEJ STRANE POKLES TOHTO INDIKATORA ZNACI NEUDRTATELNOST AKTUALNEHO TRENDU [4]. AROON OSCILLATOR: TENTO INDIKATOR JE VLASTNE ROZSIRENIM AROON INDIKATORA, KTORY POZOSTAVA Z AROON UP CIARY A AROON DOWN CIARY. AROON UP CIARA MERIA CAS, KTORY PRESIEL OD POSLEDNEHO MAXIMA V ZVOLENENOM CASOVOM INTERVALE. NA DRUHU STRANU AROON DOWN CIARA MERIA CAS OD POSLEDNEHO MINIMA V ZVOLENOM CASOVOM INTERVALE. AROON OSCILATOR INDIKATOR JE ROZSIRENY LEN O TO, TE ZOBRAZUJE AJ ODLISNOST MEDZI TYMITO DVOMI CIARAMI, KTORU ZISKA TAK, TE ICH NAVZAJOM PODELI. TATO NOVA CIARA SA POHYBUJE V INTERVALE OD -100 PO 100. STREDOVA CIARA POPISUJE TREND. VZDIALENOST ROZDIELU OD STREDOVEJ CIARY POPISUJE SILU TRENDU. ZMENA TRENDU SA VYSKYTUJE, KED OSCILATOR PRETNE STREDOVU CIARU, ZATIAL CO ROZDIEL MEDZI CENU A ROZDIELOM SA DA POUTIT AKO PREDZEST ZVRATU [5]. NA ZAKLADE TYCHTO A MNOHYCH DALSICH INDIKATOROV OBCHODNICI A ANALYTICI Z CELEHO SVETA PREDPOVEDAJU VYVOJ BUDUCEHO TRENDU, PODLA KTOREHO SA ROZHODUJU CI KUPIA, PREDAJU ALEBO PODRTIA OTVORENU POZICIU. TIETO INFORMACIE SA TAK ISTO STAVAJU VSTUPOM DO JEDNOTLIVYCH METOD CI UT KLASICKYCH ALEBO METOD STROJOVEJ PREDIKCIE. 1.1 KLASICKE METODY 1.1.1 KVALITATIVNE METODY 1.1.1.1 PANELOVA METODA IDE O NAJROZSIRENEJSI METODOLOGICKY POSTUP, ALE NIE JE TO METODA V PRAVOM ZMYSLE SLOVA, IDE SKOR O DOPLNOK K DALSIM METODAM. SPOCIVA VO VYTVORENI SKUPIN (PANELOV), KDE CLENOVIA KATDEJ SKUPINY NA ZAKLADE VYMENY NAZOROV (BRAINSTORMINGU) HLADAJU ODPOVEDE NA POLOTENE OTAZKY. V RAMCI SKUPIN VZNIKAJU OBRYSY BUDUCICH VYSTUPOV PROGNOZOVANIA [8]. 1.1.1.2 DELFSKA METODA ZAKLADNOU MYSLIENKOU TEJTO METODY JE, TE ZHODA, KTORA SA DOSIAHLA V RAMCI SKUPIN EXPERTOV JE SPOLAHLIVEJSIA, AKO NAZOR JEDNEHO EXPERTA. SPOCIVA V KLADENI OTAZOK EXPERTOM V DVOCH CASTIACH. V KATDEJ DALSEJ CASTI SA OTAZKY VYCHADZAJU Z ODPOVEDI, PRI KTORICH BOLA DOSIAHNUTA NAJVACSIA ZHODA EXPERTOV. NA ROZDIEL OD BRAINSTORMINGU, JE ZHODA DOSAHOVANA TAK, TE JEDNOTLIVY EXPERTI MEDZI SEBOU NEKOMUNIKUJU. AJ KED DOBA TRVANIA MOTE BYT VELKA,PRETOTE ZHODA EXPERTOV JE TVORENA VO VIACERYCH KOLACH, JE TATO METODA VHODNA NA VYTVARANIE PROGNOZ V ROZNYCH OBDOBIACH [8]. 1.1.2 KVANTITATIVNE METODY 1.1.2.1 METODA HARMONICKYCH VAH TATO METODA JE ZO SKUPINY KVANTITATIVNYCH METOD VHODNYCH PRE PROGNOZOVANIE CASOVYCH RADOV V DYNAMICKY MENIACICH SA PODMIENKACH. PRAVE PRE PRITOMNOST HARMONICKYCH VAH OCAKAVAME, TE VYVOJ V ,,N+1" OBDOBI BUDE NASLEDOVAT PODLA VYVOJA RADU V ,,N" TOM OBDOBI. METODA VYCHADZA Z NASLEDUJUCICH MYSLIENOK [2]: A) CIM JE HODNOTA RADU BLITSIE K CASU PROGNOZE TYM MA VACSIU PRIORITU. B) NAJVACSIU PRIORITU MA POSLEDNA HODNOTA RADU. Z HODNOT RADU VYPOCITAME POMEROVE INDEXY NASLEDOVNE: I = CISLO SKUPINY (AK SA ROBI PROGNOZA PRE VIAC SKUPIN). Y(I,T) = HODNOTA RADU PRE SKUPINU S CISLOM I V CASE T. NAPRIKLAD AK N = 5 JE POCET INTERVALOV RADU, KTORE ZOHLADNUJEME DO PROGNOZY A POCITAME PROGNOZU PRE JEDNU SKUPINU, DOSTANEME 4 INDEXY: Z TYCHTO INDEXOV VYPOCITAME PRIEMERNY INDEX PRE SKUPINU I, PODLA VZTAHU PRE HARMONICKY VATENY PRIEMER: KDE: WT SU TZV. HARMONICKE VAHY, KTORE VYPOCITAME PODLA VZTAHU: NAPRIKLAD AK N = 5 POTOM: PRIEMERNY INDEX SKUPINY I, PI(I) UDAVA SMERNICU AKO SA MA Y N (I) DALEJ VYVIJAT. POTOM PROGNOZU VYPOCITAME ZO VZTAHU: PREDSTAVUJE ?Y N (I) O KTORU SA ZMENI ZNAMA HODNOTA Y N (I) A TAK DOSTAVAME HODNOTU PROGNOZY Y N+1 (I). METODA JE VHODNA PRE MODELY S VELKOU DYNAMIKOU ZMIEN HLAVNE PRE TRENDOVE MODELY [2]. 1.1.2.2 EXPONENCIALNE VYROVNAVANIE EXPONENCIALNE VYROVNAVANIE ZARADUJEME MEDZI ADAPTIVNE MODELY, KTORYCH HLAVNA VLASTNOST SPOCIVA V TOM, TE NAJNESKORSIE HODNOTY RADU MAJU NAJVACSIU DOLETITOST. TATO VLASTNOST SPOCIVA V TOM, TE NAJNESKORSIM HODNOTAM SU VAHY PRIRADENE TAK ABY MALI NAJVACSIU PRIORITU. V PRAXI SA TATO METODA VYUTIVA NAJMA PRE KRATKODOBU PREDIKCIU. POZAME VIACERO DRUHOV EXPONENCIALNEHO VYROVNAVANIA MEDZI KTORE PATRI AJ: BROWNOVO EXPONENCIALNE VYROVNAVANIE JE METODA, KTORA AUTOMATICKY VATI VSETKY UDAJE RADU A TO TAKYM SPOSOBOM, TE VAHY PRE KATDY NOVY UDAJ EXPONENCIALNE KLESAJU. VYHODOU TEJTO METODY JE TO, TE PRE VYTVORENIE PREDIKCIE STACI NIEKOLKO UDAJOV CASOVEHO RADU. PRINCIP TEJTO METODY PODLA [18] SPOCIVA V NOVA HODNOTA = STARA HODNOTA + CAST Z CHYBY PREDCHADZAJUCEJ PREDPOVEDE TENTO PRINCIP SA DA APLIKOVAT POMOCOU VZTAHU Y T+1 JE PREDPOVEDANA HODNOTA RADU Y T JE PREDCHADZAJUCA PREDPOVEDANA HODNOTA RADU ? JE VYROVNAVAJUCA KONSTANTA JE AKTUALNA HODNOTA RADU HODNOTA VYROVNAVAJUCEJ KONSTANTY SA POHYBUJE V INTERVALE (0,1). KED JE HODNOTA BLIZKA 1 TAK JE PREDPOVED VIAC OVPLYVNENA SUCASNYM STAVOM. NA DRUHEJ STRANE KED JE HODNOTA TEJTO KONSTANTY BLITSIA 0 SUCASNE HODNOTY MENEJ OVPLYVNUJU HODNOTU PREDPOVEDE. ODPORUCANY VYBER KONSTANTY PODLA [18] SPOCIVA V TOM, TE VYBERIEME NIEKOLKO HODNOT, NASLEDNE SPRAVIME PREDIKCIE A VYBERIEME TU HODNOTU KONSTANTY PRI KTOREJ SME DOSTALI NAJMENSIU CHYBU. HOLTOVO EXPONENCIALNE VYROVNAVANIE PODLA [18] V TOMTO MODELI BERIEME DO UVAHY OKREM HODNOTY PREMENNEJ AJ PRIRASTOK VYVOLANY TRENDOM . TIETO DVE ZLOTKY SU V TEJTO METODE POPISANE POMOCOU SPECIFICKYCH KONSTANT. PRAVE TATO VLASTNOST JE BRANA AKO NAJVACSIA VYHODA TEJTO METODY. HODNOTU PROGNOZY ZISKAME TAK, TE TIETO ZLOTKY SCITAME. TENTO PROCES JE POPISANY POMOCOU NASLEDOVNYCH TROCH ROVNIC: 1. EXPONENCIALNE VYROVNANIE RADU (ODHAD PRIEBETNEJ UROVNE) JE NOVA VYROVNANA HODNOTA KDE JE VYROVNAVAJUCA KONSTANTA PRE ODHAD PRIEBETNEJ UROVNE AKTUALNA HODNOTA RADU V CASE T JE VYROVNAVAJUCA KONSTANTA PRE ODHAD TRENDU JE TRENDOVY ODHAD P JE POCET OBDOBI PRE KTORE ROBIME PROGNOZU PREDPOVEDANA HODNOTA RADU NA P OBDOBI DOPREDU HODNOTU RADU MOTME ZISKAT Z DVOCH ZDROJOV. PRVY ZDROJ TEJTO HODNOTY JE SKUTNOCNA HODNOTA , DALSIM ZDROJOM MOTE BYT VYROVNANA HODNOTA Z MINULEHO OBDOBIA ZVACSENA O TRENDOVU ZLOTKU MINULEHO OBDOBIA. ODHAD TRENDU JE POPISANY AKO VATENY PRIEMER DVOCH TRENDOVYCH ZLOTIEK. PRVA ZLOTKA JE POPISANA ZMENOU HODNOTY VYRVOVNANYCH ZLOTIEK Z MINULEHO A SUCASNEHO OBDOBIA. DRUHA ZLOTKA JE POPISANA HODNOTOU MINULEJ TRENDOVEJ ZLOTKY. PREDPOVED ZISKAME TAK, TE TRENDOVU ZLOTKU VYNASOBIME POCTOM OBDOBI PRE KTORE PREDPOVEDAME A PRIPOCITAME VYROVNANU ZLOTKU. HODNOTY KONSTANT A VOLIME. OPAT PLATI, TE CIM JE HODNOTA KONSTANT MENSIA TYM MENEJ SA MODEL BUDE VYROVNAVAT A NAOPAK [18]. V SUCASNEJ DOBE SU NA VZOSTUPE METODY, KTORE VYUTIVAJU STROJOVE UCENIE. TIETO METODY SU NAPRIKLAD AJ LINEARNA REGRESIA, LOGISTICKA REGRESIA, UMELE NEURONOVE SIETE. PRETOTE NA ROZDIEL OD KLASICKYCH V TYCHTO METODACH SA VYLUCUJE ZASAH CLOVEKA. VSETKY CASTI PREDPOVEDE SU ROBENE AUTOMATICKY A CLOVEK SA UT LEN ROZHODNE CI SA BUDE RIADIT HODNOTOU PREDPOVEDE ALEBO NIE. VYHODOU STROJOVEHO UCENIA NA FINANCNOM TRHU JE TO, TE KED JE MODEL NAUCENY A PRESNY VIEME DOSTAT HODNOTU PREDPOVEDE DALSIEHO VYVOJA CENY RADOVO V SEKUNDACH. PRAVE TOTO JE OBROVSKOU VYHODOU, PRETOTE ZATIAL CO BY SME TO POCITALI KLASICKYMI METODAMI, MOHLO BY SA STAT, TE BY SME PREMESKALI VHODNY OKAMIH PRE OTVORENIE OBCHODU. METODOLOGIA 2 AKO UT BOLO SPOMENUTE EXISTUJE VIACERO METOD NA PREDIKCIU S VYUTITIM STROJOVEHO UCENIA (LINARNA REGRESIA, LOGISTICKA REGRESIA, NEURONOVE SIETE). V TEJTO PRACI SA BUDEME ZAOBERAT PREDIKCIOU S VYUTITIM NEURONOVEJ SIETE. PRETOTE NA ROZDIEL OD LOGISTICKEJ REGRESIE PRI NEURONOVYCH SIETACH MOTME PREDIKOVAT SPOJITU HODNOTU VYSTUPU. DALSIM DOVODOM JE TO, TE DATA, NA KTORYCH BUDEME UCIT NEURONOVU SIET, NUTNE NEMUSIA BYT LINEARNE. V TEJTO KAPITOLE SI TEDA BLITSIE PRIBLITIME TEORIU NEURONOVYCH SIETI A ICH HISTORIU, PODROBNEJSIE VYSVETLIME POJMY AKO PERCEPTRON, BACK-PROPAGATION, AKTIVACNA FUNKCIA ATD. HISTORIA NEURONOVYCH SIETI 2.1 UMELE NEURONOVE SIETE VZNIKLI PODLA PREDLOHY CENTRALNEJ NERVOVEJ SUSTAVY U CLOVEKA. PODOBNE AKO U CLOVEKA JE ZAKLADNOU STAVEBNOU A FUNKCNOU JEDNOTKOU NEURONOVEJ SIETE NEURON. BIOLOGICKY NEURON SA SKLADA Z TROCH ZAKLADNYCH CASTI: A) SYNAPTICKE SPOJENIA. TATO CAST NEURONU JE ZODPOVEDNA ZA PRIJEM SIGNALOV Z OKOLITYCH NEURONOV A ICH UCHOVANIE. B) SOMA, JE HLAVNA CAST NEURONU KTORA ZODPOVEDA ZA SPRACOVANIE SIGNALOV PRIJATYCH Z OKOLIA A PREVOD TYCHTO SIGNALOV NA VYSTUP Z NEURONU. C) AXON JE ZODPOVEDNY ZA PRENOS VYSTUPNEHO SIGNALU DO SYNAPTICKYCH SPOJENI NASLEDUJUCICH NEURONOV. VYCHADZAJUC ZO STRUKTURY BIOLOGICKEHO NEURONU MCCULLOCH A PITS [1] V ROKU 1943 VYVINULI MODEL JEDNODUCHEHO UMELEHO NEURONU, KTORY DOSTAL POMENOVANIE PRECEPTRON. 2.2 MATEMATICKY MODEL NEURONU A NEURONOVEJ SIETE Z MATEMATICKEHO HLADISKA SI SIET MOTME PREDSTAVIT AKO NEZNAMU FUNKCIU, KTORA KATDEMU BODU Z MNOTINY VSTUPOV PRIRADI HODNOTU Z MNOTINY VYSTUPOV [1]. TIETO BODY SA DAJU CHAPAT AKO VEKTORY, KTORICH SURADNICE VKLADAME DO VSTUPOV NEURONOVEJ SIETE, KTORA NAM DA VYSTUP (SKALAR). TUTO FUNKCIU MOTME ZAPISAT NASLEDOVNE: (2.1) KDE: X T JE K-ROZMERNY VEKTOR Z MNOTINY VSTUPOV R K Y T JE SKALAR Z MNOTINY VYSTUPOV R 1 V PROCESE HLADANIA FUNKCIE F SI ZADEFINUJME FUNKCIU G(X T ,W T ), KTOREJ PARAMETER X JE Z PODMNOTINY MNOTINY VSTUPOV R K , POMOCOU KTOREJ BUDEME HLADAT DRUHY PARAMETER FUNKCIE W T . TUTO MNOTINU SI MOTME POMENOVAT AKO TRENOVACIA MNOTINA R TRAIN A JEJ DOPLNOK DO MNOTINY VSTUPOV R K , MOTME NAZVAT VALIDACNA MNOTINA R VAL . NASOU SNAHOU OSTAVA NAJST TAKY VEKTOR VAH W T FUNKCIE G(X T ,W T ) PRI KTOROM BUDU VYSTUPY TEJTO FUNKCIE CO NAJBLITSIE VYSTUPOM FUNKCIE F(X T ), T.J K POTADOVANYM VYSTUPOM Y T . DALEJ SI DEFINUJEME FUNKCIU E(W), KTORA MA TVAR: FUNKCIA E(W) PREDSTAVUJE SUCET STVORCOV ODCHYLOK (CHYB) FUNKCIE G(X T, W T ) OD POTADOVANYCH VYSTUPOV Y T . NASOU ULOHOU JE NAJST VHODNYM SPOSOBOM GLOBALNE MINIMUM FUNKCIE E(W). AK SA NAM TO PODARI POTOM MOTME PREHLASIT, TE FUNKCIA G(X T ,W T ) JE ADAPTOVANA PRE APROXIMACIU POVODNEJ FUNKCIE F(X T ) [1]. FUNKCIA G(X T ,W T ) JE PRAKTICKY VYKONAVANA PROCESNYM NEURONOM. NEURONOVU REPREZENTACIU TOHTO ZOBRAZENIA MOTME ROZDELIT NA DVE CASTI. PRVA CAST JE LINEARNA, IDE O TZV. VSTUPNU FUNKCIU, KTORA VATI KAZDY PRVOK VSTUPNEHO VEKTORA X T VAHAMI W T . VYSLEDKOM TOHTO VATENIA JE POTENCIAL NEURONU U T POPISANY VZTAHOM: DRUHA CAST JE AKTIVACNA OPERACIA, KTORA JE POPISANA FUNKCIOU ( ) KTORA PREVADZA POTENCIAL NEURONU NA VYSTUP. V LITERATURE SA CASTO VOLI AKO AKTIVACNA FUNKCIA TZV. KLASICKA SIGMOIDNA FUNKCIA, KTORA JE DANA VZTAHOM ZOBRAZUJE POTENCIAL U T DO OBRAZUJE POTENCIAL DO INTERVALU <-1,1>. DOLETITE JE SI UVEDOMIT, TE VYPOCTOM POTENCIALU NEURONU JE VYJADRENA PODOBNOST MEDZI VEKTORMI X T A W T . AK UHOL ?, KTORY LETI MEDZI VEKTOROM VSTUPOV A VEKTOROM VAH, JE ROVNY NULE, TAK MIERA PODOBNOSTI MEDZI TYMITO VEKTORMI JE MAXIMMALNA. AK JE UHOL ? ROVNY 90?, VEKTORY SU ORTOGONALNE A MIERA PODOBNOSTI MEDZI NIMI JE NULOVA. NA PRINCIPE PODOBNOSTI TYCHTO DVOCH VEKTOROV JE ZALOTENE AJ UCENIE SIETE. TO SPOCIVA V TOM, TE UPRAVUJEME VEKTOR VAH W T TAK, ABY BOLA MIERA PODOBNOSTI S VEKTOROM VSTUPOV X T CO NAJVYSSIA [1]. MCCULOCHOV-PITSOV NEURON AKO BOLO POVEDANE V PREDCHADZAJUCOM TEXTE, FUNKCIONALITA TOHTO NEURONU BOLA POPISANA UT V ROKU 1943. PRINCIP SPOCIVA V TOM, TE VSTUP X T DO TOHTO NEURONU JE VYNASOBENY VEKTOROM VAH W T. TENTO SUCIN JE NASLEDNE SPOCITANY A ULOTENY V NEURONE AKO JEHO POTENCIAL U T . KEDTE BOL TENTO NEURON NAVRHNUTY PRE LOGICKE FUNKCIE (AND,OR,XOR), V DALSOM TEXTE BUDEME PREPOKLADAT, TE VELKOST VSTUPNEHO VEKTORA X T BUDE 2. PROCES TRANSFORMACIE VSTUPU NA POTENCIAL JE MOTNE VYJADRIT NASLEDUJUCIM VZTAHOM (2.4) VYSTUP O T Z TOHTO NEURONU SA ZISKAVA TAK, TE SA POROVNAVA POTENCIAL U T S URCENOU PRAHOVOU HODNOTOU ?, AK JE POTENCIAL VACSI AKO PRAHOVA HODNOTA ? HOVORIME, TE NEURON ZAHOREL A JEHO VYSTUP O T JE ROVNY 1. V OPACNOM PRIPADE, KED JE POTENCIAL MENSI AKO PRAHOVA HODNOTA ?, VYSTUP O T Z NEURONU JE ROVNY NULE. FUNKCIONALITA TOHTO TYPU NEURONU JE POPISANA NASLEDOVNE AKTIVACNU FUNKCIU NEURONU, KTORA JE POPISANA TAKTO TENTO JEDNODUCHY MODEL OBSAHUJE ZNACNE MNOTSTVO ZJEDNODUSENI OPROTI SKUTOCNEMU NEURONU. NAPRIKLAD AKTIVACNA FUNKCIA MODELU JE STUPNOVA, SKUTOCNY NEURON VSAK REAGUJE SPOJITO, NAJCASTEJSIE PODLA NELINEARNEJ AKTIVACNEJ FUNKCIE. DALEJ MOTME PREDPOKLADAT, TE VELKOST VEKTORA VSTUPOV X T DO SIETE MOTE BYT NEOBMEDZENA, TE NEURONY MOTU BYT NAVZAJOM PREPOJENE A LUBOVOLNE ROZMIESTNENE VO VRSTVACH SIETE ATD. O ROZSIRENIACH TOHTO MODELU BUDEME HOVORIT V NASLEDUJUCEJ CASTI [1]. PERCEPTRON ARCHITEKTURA TOHTO MODELU NEURONU JE VELMI PODOBNA MODELU, KTORY POPISALI MCCULOCH A PITTS, PRAKTICKY SA JEDNA LEN O JEHO ZOVSEOBECNENU FORMU. ROZDIEL TYCHTO DVOCH STAVIEB SPOCIVA V TOM, TE SYNAPTICKE VAHY PERCEPTRONU NIESU OBMEDZENE LEN NA INTERVAL <-1,1>, ALE MOTU NADOBUDAT VSETKY HODNOTY MNOTINY REALNYCH CISEL R. HODNOTU VYSTUPU Z TOHTO NEURONU MOTME ZISKAT NASLEDUJUCIM VZTAHOM KDE SGN(X) PREDSTAVUJE OZNACENIE PRE AKTIVACNU FUNKCIU KTORA NADOBUDA TIETO HODNOTY. AK JE X > 0, HODNOTA FUNKCNA HODNOTA JE ROVNA 1, V OPACNOM PRIPADE AK JE X <= 0, HODNOTA FUNKCIE JE ROVNA NULE. TENTO VZTAH JE MOTNE ZJEDNODUSIT A TO ROZSIRENIM VEKTORA VSTUPOV O HODNOTU A PRIDANIM DO VEKTORA VAH, NASLEDNE JE MOTNE UPRAVIT PREDCHADZAJUCU ROVNICU DO TVARU Z UVEDENEHO VYPLYVA, TE AK CHCEME ABY VYSTUP PERCEPTRONU NADOBUDAL HODNOTU 1, MUSI BYT JEHO POTENCIAL VACSI AKO PRAHOVA HODNOTA ?, V OPACNOM PRIPADE NADOBUDA HODNOTU 0 VIACVRSTVOVE NEURONOVE SIETE S DOPREDNYM SIRENIM SIGNALU V PREDCHADZAJUCEJ CASTI SME SI POPISALI ZAKLADNE FUNKCIONALITY NEURONU, A TO VATENIE VSTUPU A PREVOD POTENCIALU NEURONU NA VYSTUP. NO SKUTOCNA VYPOCTOVA SILA NEURONOV SA PREJAVUJE AT V TEDY, KED ICH POSPAJAME DO SIETOVEJ STRUKTURY. OD PRVYCH MODELOV NEURONOVYCH SIETI UBEHLO UT NIEKOLKO DESIATOK ROKOV A V POPREDI AJ NADALEJ OSTAVAJU VIACVRSTVOVE DOPREDNE NEURONOVE SIETE (FEED FORWARD NEURAL NETWORKS SKR.: FFNN). TIETO SIETE SA CASTO SKLADAJU Z TROCH VRSTIEV: VSTUPNEJ, SKRYTEJ, VYSTUPNEJ. VSTUPNA VRSTVA REPREZENTUJE DATA VSTUPUJUCE DO SIETE Z TRENOVACEJ RESP. TESTOVACEJ MNOTINY. SKRYTA VRSTVA SA NACHADZA MEDZI VSTUPNOU A VYSTUPNOU VRSTVOU A ZAISTUJE FUNKCIONALITU. VYSTUPNA VRSTVA ZABEZPECUJE ODOZVU SIETE NA SIETE NA VSTUP [17]. V TEJTO ARCHITEKTURE SIETE EXISTUJU PREPOJENIA MEDZI NEURONMI LEN V JEDNOM SMERE A NEVYSKYTUJU SA V NEJ TIADNE CYKLY. TO ZNAMENA, TE KATDY NEURON JE SPOJENY LEN S NEURONMY NA NASLEDUJUCEJ VRSTVE. NENACHADZAJU SA TU SPOJENIA MEDZI NEURONMY TEJ ISTEJ VRSTVY ALEBO PREDCHADZAJUCEJ VRSTVY. PRE LEPSIE POCHOPENIE PROBLEMATIKY BUDEME PREVOD VSTUPOV NA VYSTUPY DEMOSTROVAT NA NAJPOUTIVANEJSEJ TROJVRSTVOVEJ SIETI. V TEJTO ARCHITEKTURE SU VSETKY NEURONY USPORIADANE NA TROCH VRSTVACH VSTUPNEJ, SKRYTEJ A VYSTUPNEJ. VSTUPNA VRSTVA OBSAHUJE NEURONY POMOCOU KTORYCH SA DO SIETE DOSTAVAJU INFORMACIE Z OKOLIA. TIETO INFORMACIE MOTME OZNACIT AKO X T = (X 1,T ,X 2,T ,X 3,T ,..., X K,T ) PRE T = 1, 2, 3, ...,N KDE N PREDSTAVUJE POCET K-TIC VSTUPOV. V NASLEDUJUCOM TEXTE BUDEME PRE JEDNODUCHOST ZAPISU BRAT DO UVAHY LEN JEDNU K-TICU VSTUPOV, PRETO ODPADA NUTNOST POUTITIA INDEXU T. V NASLEDUJUCEJ STREDNEJ VRSTVE SA NACHADZAJU PROCESNE NEURONY. NEURONY TEJTO VRSTVY SU PREPOJENE SO VSETKYMI NEURONMI VSTUPNEJ VRSTVY, TO ZNAMENA, TE VSETKY HODNOTY DAT VSTUPNEJ VRSTVY PRECHADZAJU AKO VSTUPY DO VSETKYCH NEURONOV STREDNEJ VRSTVY. AVSAK PRED 25BAKALARSKA PRACA FRI UNIZA TYM NET DATA VSTUPIA DO STREDNEJ VRSTVY SU NAJSKOR ODVATENE SYNAPRICKYMI VAHAMI, KTORE MOTME OZNACIT AKO W R,J = (W 1,J ,W 2,J ,...W K,J ) PRE J = 1,2 ... S, KDE S VYJADRUJE POCET NEURONOV STREDNEJ VRSTVY A K OZNACUJE POCET VSTUPOV ZO VSTUPNEJ VRSTVY. NASLEDNE SU TIETO DATA SPOCITANE A ULOTENE AKO POTENCIAL NEURONU. CELY TENTO PROCES TRANSFORMACIE VSTUPU NA POTENCIAL SA DA ZAPISAT NASLEDUJUCIM VZTAHOM ? PRE J = 1, 2, 3, ...,S (2.9) HODNOTA POTENCIALU JE POTOM PREVEDENA NA VYSTUP O J VYUTITIM AKTIVACNEJ FUNKCIE PODLA VZTAHU ( ) PRE J = 1, 2, 3, ...,S (2.10) VO VYSTUPNEJ VRSTVE SA Z PRAVIDLA NACHADZA IBA JEDEN NEURON. VSTUPY TOHTO NEURONU PREDSTAVUJU VYSTUPY O J ZO STREDNEJ VRSTVY A SU TU VATENE VAHAMI ( ) PRE J = 1, 2, ...,M KDE M PREDSTAVUJE POCET NEURONOV STREDNEJ VRSTVY. HODNOTAMI VAH JE REPREZENTOVANA MIERA INTENZITY, S KTOROU JEDNOTLIVE VSTUPY O J (VYSTUPY ZO STREDNEJ VRSTVY) VPLYVAJU NA VYSTUP SIETE. VYSTUP SIETE JE POTOM DANY VZTAHOM Z TOHTO VZTAHU MOTME POZOROVAT, TE VYSTUP SIETE Y T JE DANY AKTIVACIOU VYSTUPNEHO NEURONU. K TEJTO AKTIVITE SA DA DOPRACOVAT JEDNODUCHYM REKURENTNYM SPOSOBOM POMOCOU VSTUPOV X T , PO NICH SA DALEJ SA VYPOCITA AKTIVITA NEURONOV STREDNEJ VRSTVY O I, KTORA SA POUTIJE PRI VYPOCTE VYSTUPNEJ AKTIVITY Y T . Z TOHTO SPOSOBU VYPLYVA OZNACENIE TEJTO SIETOVEJ ARCHITEKTURY AKO DOPREDNA, PRETOTE MOTME POZOROVAT POSTUPNOST VYPOCTU AKTIVIT SMEROM Z DOLA NAHOR. V LITERATURE SA NA TRENOVANIE DOPREDNYCH SIETI ODPORUCA VYUTIVAT ALGORITMUS SPATNEHO SIRENIA CHYBY (BACKPROPAGATION), CO PREDSTAVUJE METODU UCENIA S UCITELOM, KDE OPRAVA CHYBY JE USKUTOCNOVANA NA ZAKLADE ROZDIELU VYSTUPU SIETE A OCAKAVANEHO VYSTUPU[1][17]. 2.6 REKURENTNE NEURONOVE SIETE V TEJTO ARCHITEKTURE NEURONOVEJ SIETE SA PODOBNE AKO V SIETI S DOPREDNYM SIRENIM SIGNALU SIRI SIGNAL SMEROM OD VSTUPNEJ VRSTVY SMEROM K VYSTUPNEJ. REKURENTNA NEURONOVA SIET (SKR. RNN) NA ROZDIEL OD SIETE S DOPREDNYM SIRENIM SIGNALU ZOHLADNUJE V DATACH ICH CASOVU ZAVISLOST. ABY TO BOLO MOTNE ARCHITEKTURA RNN JE OBOHATENA O KONTEXTOVU VRSTVU, KTORA OBSAHUJE INFORMACIE O SVOJICH AKTIVITACH Z PREDOSLICH STAVOV. STRUKTURA TEJTO SIETE SA SKLADA Z VSTUPNEJ, SKRYTEJ, KONTEXTOVEJ A VYSTUPNEJ VRSTVY, PRICOM NEURONY KONTEXTOVEJ VRSTVY SU S ONESKORENIM PRIPOJENE NA VSTUP DO SKRYTEJ VRSTVY. TIVOTNY CYKLUS TEJTO ARCHITEKTURY, ROVNAKO AKO U SIETE S DOPREDNYM SIRENIM SIGNALU, SA SKLADA Z TRENOVACEJ CASTI A FAZY TIVOTA. V TRENOVACEJ FAZE SA ZNALOSTI UKLADAJU POMOCOU ADAPTACIE SYNAPTICKYCH VAH. UCIACE ALGORITMY MUSIA BRAT DO UVAHY , TE VYSTUP Z NEURONU NEZAVISI LEN OD AKTUALNEHO VSTUPU, ALE AJ OD VSTUPOV Z MINULOSTI. VO FAZE TIVOTA SA UT VAHY NEMENIA SIET V TEJTO FAZE REAGUJE NA REALNE PODNETY Z OKOLIA. TATO ARCHITEKTURA JE VHODNA PRE ULOHY, PRI KTORYCH JE POTREBNE BRAT DO UVAHY CASOVU ZLOTKU UKRYTU V DATACH [17]. 2.7 UCIACE SCHEMY AKO BOLO POVEDANE V PREDCHADZAJUCOM TEXTE, NEURONOVE SIETE MAJU SCHOPNOST UCENIA. POD POJMOM UCENIE BY SME SI MALI PREDSTAVIT CIELENU UPRAVU SYNAPTICKYCH VAH TAK, ABY VYSTUP ZO SIETE MAL CO NAJVACSIU MIERU PODOBNOSTI S OCAKAVANYM VYSTUPOM. POSTUPY, POMOCOU KTORYCH SA SIET UCI NAZYVAME UCIACE ALGORITMY. SPOSOB MODIFIKACIE SYNAPTICKYCH VAH POMOCOU UCIACICH ALGORITMOV SA MENI PODLA KONKRETNEJ APLIKACNEJ ULOHY. NAPR. PRI ULOHACH PREDPOVEDANIA CASOVYCH RADOV IDE HLAVNE O APROXIMACIU KRIVKY, KTORU DANY CASOVY RAD PREDSTAVUJE. KATDY UCIACI ALGORITMUS JE NASTAVENY TAK, ABY CIELOVO ADAPTOVAL SYNAPTICKE VAHY NEURONOV SIETE. NANESTASTIE VSAK NEEXISTUJE TIADNA KONRETNA METODA, KTORA BY POPISOVALA SPOSOB NASTAVENIE VAH. VSETKY UCIACE ALGORITMY ROZDELUJEME DO DVOCH KATEGORII, A TO NA ALGORITMY ZALOTENE NA CHYBE A ALGORITMY ZALOTENE NA VYSTUPE.V PRVEJ KATEGORII PREDPOKLADAME, TE POTADOVANA HODNOTA VYSTUPU JE ZNAMA. VSETKY ALGORITMY TEJTO KATEGORIE VYUTIVAJU EXTERNY SIGNAL PRE VYPOCET CHYBOVEHO TERMU, KTORY JE DEFINOVNY NASLEDUJUCIM VZTAHOM KDE Y T PREDSTAVUJE POTADOVANY VYSTUP A PREDSTAVUJE VYSTUP ZO SIETE. NASLEDNA MODIFIKACIA VAH NEURONU PREBIEHA NASLEDOVNE KD A KDE SME ROZLISILI VEKTOR VAH PRED MODIFIKACIOU OD VEKTORA MODIFIKOVANYCH VAH . SME OZNACILI HODNOTU, O KTORU SA MA ZMENIT PRISLUSNA VAHA NA ZAKLADE HODNOTOU VELKOSTI UCENIA , AKTUALNEHO VSTUPU DO NEURONU PARAMETRA VELKOSTI UCENIA A CHYBOVEHO TERMU . HODNOTU SIETE SI VOLIME. AK SA ZVOLI VELMI MALA HODNOTA TOHTO PARAMETRA, SIET SA BUDE UCIT POMALY. AK VSAK ZVOLIME VELKU HODNOTU TOHTO PARAMETRA, MOTE TO SPOSOBIT ROZKMITANIE SIETE. V TYCHTO ALGORITMOCH IDE O PRIBLITENIE SA NOVEJ HODNOTE POTADOVANEHO VYSTUPU, KTORA BOLA PRIVEDENA DO SIETE POMOCOU VEKTORA VSTUPOV X T . V PRIPADE, TE JE TATO HODNOTA VYRAZNE ODLISNA OD OSTATNYCH NAUCENYCH HODNOT, JE MIERA PODOBNOSTI VYSTUPU SIETE A OCAKAVANEHO VYSTUPU Y T VELMI MALA. UCENIE SIETE ALGORITMAMI TEJTO KATEGORIE SPOCIVA V PRISPOSOBOVANI VEKTORA VAH JEDNOTLIVYCH NEURONOV NOVYM VSTUPOM TAK, ABY SA MIERA PODOBNOSTI VYSTUPU A POTADOVANEHO VYSTUPU ZVACSOVALA. DRUHA KATEGORIA ALGORITMOV PRACUJE TAK, TE PRISPOSOBOVANIE VAH JEDNOTLIVYCH NEURONOV JE ZALOTENE NA KORELACII VYSTUPU O T A VSTUPU X I,T DO NEURONU.TATO KATEGORIA ALGORITMOV NEPOUTIVA TIADNY EXTERNY SIGNAL. MODIFIKACIU VAH PRE I-TY NEURON MOTME POPISAT VZTAHOM (2.15) KDE REPREZENTUJE ZMENU VAH A REPREZENTUJE PARAMETER UCENIA SIETE. NAJZNAMEJSIE ALGORITMY TEJTO KATEGORIE SU HEBBOVO A KOMPARATIVNE UCENIE [1]. 2.7.1 HEBBOVO UCENIE PROBLEMOM OSTAVA, NASTAVOVANIE VAH NEURONU TAK, ABY SA DOCIELIL POTADOVANY VYSTUP. RIESENIE TOHTO PROBLEMU POPISAL V ROKU 1949 DONALD HEBB [1]. JEHO NAVRH SPOCIVA V TOM, TE NOVA HODNOTA VAH SA VYPOCITA POMOCU STAREJ HODNOTY VAHOVEHO KOEFICIENTU POMOCOU NASLEDUJUCEHO VZTAHU (2.16) KDE PREDSTAVUJE HODNOTU, O KOLKO SA ZMENI NOVA HODNOTA VAHOVEHO KOEFICIENTA OPROTI STAREJ. HODNOTU ZMENY DOPOCITAME NASLEDOVNE { (2.17) ALEBO (2.18) KDE REPREZENTUJE RYCHLOST UCENIA. POMOCOU TOHTO PARAMETRA DOKATEME OVLADAT VPLYV ROZDIELU OCAKAVANEJ HODNOTY VYSTUPU Z NEURONU VAHOVEHO KOEFICIENTU A AKTUALNEHO VYSTUPU NA ZMENU . INDEXOM I SME CHARAKTERIZOVALI I-TY NEURON SIETI A INDEXOM K JE URCENY K-TY VSTUP Z MNOTINY VSTUPOV DO SIETI. Z MYSLIENKY POPISANEJ TYMTO ALGORITMOM SU ODVODENE AJ DALSIE SPOSOBY UCENIA NEURONOVYCH SIETI, MEDZI KTORE PATRI AJ BACK- PROPAGATION ALGORITMUS, KTORY BUDE POPISANY V NASLEDUJUCEJ CASTI [1]. 2.7.2 BACK-PROPAGATION ALGORITMUS V TEJTO CASTI SI UKATEME JEDEN Z ALGORITMOV, KTRORE SA POUTIVAJU PRE UCENIE VIACVRSTVOVEHO PERCEPTRONU S JEDNOU SKRYTOU VRSTVOU. TENTO ALGORITMUS BOL ODVODENY Z DELTA PRAVIDLA A VYCHADZA Z MYSLIENKY SPATNEHO SIRENIA CHYBY OD VYSTUPU ZO SIETE AT K VSTUPOM DO SIETE [1]. TERAZ SI PRESNE POPISEME BACK-PROPAGATION ALGORITMUS PRE SIET S JEDNOU SKYTOU VRSTVOU S DOPREDNYM SIRENIM SIGNALU, KTORY SA SKLADA Z NASLEDUJUCICH PIATICH KROKOV. 1. PO PREJDENI VSTUPNEHO SIGNALU SIETOU AT K VYSTUPU VYPOCITAME ODCHYLKU VYSTUPU OD OCAKAVANEHO VYSTUPU NASLEDOVNE (2.19) KDE Y ZNACI OCAKAVANU HODNOTU VYSTUPU A OZNACUJE AKTUALNY VYSTUP GENEROVANY SIETOU. 2. PRE AKTUALIZACIU VAH MEDZI VYSTUPNOU A SKRYTOU VRSTVOU ZAVADZAME CHYBOVY KOEFICIENT, KTORY JE DANY VZTAHOM ( ), KDE U JE POTENCIAL VYSTUPNEHO NEURONU KTORY VYPOCITAME NASLEDOVNE . PREMENA S OZNACUJE POCET ? NEURONOV STREDNEJ VRSTVY. VELKOST ZMENY VAH JE DANA GRADIENTOM CHYBOVEJ FUNKCIE, KTORY JE POPISANY RYCHLOSTOU UCENIA, AKTUALNYM VSTUPOM A CHYBOVYM TERMOM. 3. AKTUALIZACIA VAH MEDZI VYSTUPNOU A STREDNOU VRSTVOU PREBIEHA PODLA VZTAHU ( ) (2.20) PRE J= 1, 2, ..., S, KDE S JE POCET NEURONOV STREDNEJ VRSTVY. 29BAKALARSKA PRACA FRI UNIZA 4. PRE UPRAVU VAH MEDZI STREDNOU A VSTUPNOU VRSTVOU ZAVADZAME CHYBOVY TERM PRE J-TY NEURON STREDNEJ VRSTVY. VYCHADZAME Z PREDPOKLADU, TE PRAVE J-TY NEURON NESIE URCITU CAST VINY ZA ODCHYLKU VAHAM VO VYSTUPNOM NEURONE. TATO ODCHYLKA JE POMERNE PRENASANA NA NEURONY SKRYTEJ VRSTVY. TENTO PROCES PRENOSU CHYBY SA DA MATEMATICKY POPISAT VZTAHOM (2.21) PRE J = 1, 2, ..., S , KDE K JE POCET NEURONOV VSTUPNEJ VRSTVY. 5. VAHY MEDZI NEURONMI STREDNEJ A VSTUPNEJ VRSTVY W I,J UPRAVUJEME PODLA VZTAHU (2.22) PRE J = 1, 2, 3, ... S , KDE S JE POCET NEURONOV STREDNEJ VTRSTVY. INSTRUKCIE V BODOCH 1-5 OPAKUJEME PRE VSETKY VSTUPY Z TRENOVACEJ MNOTINY. ITERACIE POTREBNE PRE VYCERPANIE VSTUPOV TRENOVACEJ MNOTINY NAZYVAME JEDNOU TRENOVACOU EPOCHOU. SIET SA POVATUJE ZA NAUCENU, KED ZMENA SYNAPTICKYCH VAH NEURONOV MEDZI DVOMI PO SEBE NASLEDUJUCIMI EPOCHAMI JE ZANEDBATELNA, CO ZNAMENA, TE SIET SKONVERGOVALA [1]. NAVRH A IMPLEMENTACIA MODELU NEURONOVEJ SIETE HLAVNYM PROBLEM PROGNOZOVANIA AKO TAKEHO JE TO, TE NIKTO NEVIE SO STOPERCENTNOU PRAVDEPODOBNOSTOU PREDPOVEDAT BUDUCNOST. PRETOTE NEVIEME CESTOVAT V CASE, AKO RIESENIE BY SA DAL POUTIT ZAKON AKCIE A REAKCIE. TENTO ZAKON VIEME APLIKOVAT NA NASU PROBLEMATIKU TAK, TE NA ZAKLADE EXISTUJUCICH INFORMACII BUDEME PREDPOVEDAT BUDUCI VYVOJ AKCII VYBRANEJ SPOLOCNOSTI. 3.1 DATA ABY SME SPLNILI CIEL TEJTO PRACE, MUSIME NAVRHNUT SYSTEM, KTORY BUDE SCHOPNY PREDPOVEDAT VYVOJ TRHOVEJ CENY AKCII VYBRANEJ SPOLOCNOSTI. SPOLOCNOST, KTOREJ AKCIE BUDEME PREDPOVEDAT, JE APPLE, INC. TUTO SPOLOCNOST SME VYBRALI OKREM INEHO AJ PRE JEJ SILNE POSTAVENIE NA TRHU A JEJ DLHOROCNU HISTORIU. VDAKA DLHOROCNEJ HISTORII MAME K DISPOZICII VELKE MNOTSTVO DAT O PREDOSLOM VYVOJI TRHOVEJ CENY AKCII TEJTO SPOLOCNOSTI. APPLE INC. BOLA ZALOTENA V APRILI 1976 STEVOM JOBSOM, STEVOM WOZNIAKOM A RONALDOM WAYNOM S POCIATKU BOLA SPOLOCNOST ZAMERANA NA VYROBU A PREDAJ POCITACOV. PRVYM MODELOM, KTORY TATO SPOLOCNOST PREDALA BOL POCITAC APPLE 1, NESKOR SA K POCITACOM PRIDAL PRELOMOVY HUDOBNY PREHRAVAC IPOD, KTORY PREDSTAVILI V OKTOBRI ROKU 2001. V JANUARI 2007 STEVE JOBS PREDSTAVIL IPHONE, VDAKA COMU AKCIE SPOLOCNOSTI PRUDKO VZRASTLI, PRETOTE SA JEDNALO O JEDEN Z PRVYCH SMARTFONOV NA SVETE S TECHNOLOGIOU MULTI TOUCH. V DNESNEJ DOBE JE APPLE POPREDNY VYROBCA MOBILOV, NOTEBOOKOV A STOLOVYCH POCITACOV. NASIM CIELOM ALE NADALEJ OSTAVA SYSTEM, KTORY BUDE SCHOPNY PREDPOVEDAT VYVOJ TRHOVEJ CENY AKCII. V TEJTO KAPITOLE SA BUDEME ZAOBERAT PROBLEMATIKOU PREDPOVEDANIA VYVOJA TRHOVYCH CIEN, ROZOBERIEME SI JU Z POHLADU PROGRAMATORA A POHLADU ANALYTIKA, A V NEPOSLEDNOM RADE SI POPISEME SYSTEM, KTORY BY MAL BYT SCHOPNY PREDPOVEDAT VYVOJ CENY AKCII SPOLOCNOSTI APPLE. DATASET, KTORY SME POPISOVALI VYSSIE, NA KTOROM BUDEME UCIT SIET, MA VELKOST 2399 ZAZNAMOV. ZLOTENIE DAT JE TAKE, AKO BOLO POPISANE V PREDCHADZAJUCEJ CASTI. JEDNA SA O PATMINUTOVE DATA (JEDEN ZAZNAM ZNAMENA 5 MINUTOVY VYVOJ V REALNOM CASE). DATA SU DATOVANE OD 31.1.2018 DO 15.3.2018. DATASET ROZDELIME NA 2 MNOTINY, TRENOVACIE A TESTOVACIE. TRENOVACIA MNOTINA OBSAHUJE 2299 ZAZNAMOV A TESTOVACIA MNOTINA OBSAHUJE 100 ZAZNAMOV. V LITERATURE SA VSAK MOTME DOCITAT, TE DATA JE VHODNE ROZDELOVAT V POMERE 70:30 ALEBO 90:10, NO V NASOM PRIPADE, KEBY SME ROZSIRILI VELKOST TESTOVACEJ MNOTINY, SIET SA STANE MENEJ PRESNOU, CO BY OVPLYVNILO VYSLEDKY EXPERIMENTU. 3.2 NAVRH MODELU NEURONOVEJ SIETE Z PROGRAMOVEHO HLADISKA SME VYRIESILI PROBLEM S JASNOVIDECTVOM NEURONOVOU SIETOU. AKO UT BOLO POVEDANE V PREDCHADZAJUCEJ KAPITOLE, NEURONOVA SIET SA DA POUTIT NA APROXIMOVANIE KTOREJKOLVEK FUNKCIE. KED SI PREDSTAVIME TRHOVU HODNOTU AKCIE SPOLOCNOSTI APPLE V CASE, JE REPREZENTOVANA KRIVKOU. Z MATEMATICKEHO POHLADU BY SA DALO POVEDAT, TE TATO KRIVKA JE NEZNAMA FUNKCIA CENY AKCIE V ZAVISLOSTI OD CASU. V TEJTO CASTI SA BUDEME ZAOBERAT PROGNOZOVANIM AKCII POMOCU NEURONOVEJ SIETE TYPU MLP. ARCHITEKTURA POUTITEJ SIETE JE TROJVRSTVOVA, SKLADA SA ZO VSTUPNEJ STREDNEJ A VYSTUPNEJ VRSTVY. POCET NEURONOV VO VSTUPNEJ VRSTVE JE ROVNAKY AKO JE POCET VSTUPOV.VELKOST STREDNEJ VRSTVY AKO AJ POCET VSTUPOV ZADAVA POUTIVATEL. VYSTUPNA VRSTVA MA JEDEN NEURON. AKTIVACNE FUNKCIE JEDNOTLIVYCH NEURONOV SU ZVOLENE DVE. NEURONY STREDNEJ VRSTVY MAJU SIGMOIDNU AKTIVACNU FUNKCIU A NEURON VYSTUPNEJ VRSTVY MA LINEARNU AKTIVACNU FUNKCIU KDE U REPREZENTUJE POTENCIAL NEURONU. SIET SA UCI Z TRENOVACEJ MNOTINY KTORA JE V NASOM PRIPADE REPREZENTOVANA DATAMI TYPU JSON. {"DATA": [{"VOLUME": 229733.0, "HIGH": 167.71, "LOW": 167.4, "INTEREST": 0.0, "TIME": "2018-01-31T16:05:00.000000Z", "CLOSE": 167.45, "OPEN": 167.62}]}. AKO SI MOTEME VSIMNUT NA UKATKE, DATA POZOSTAVAJU Z INDIKATOROV OPEN CENA, CLOSE CENA, HIGH, LOW CENA, VOLUME, INTEREST A CASOVEJ ZNAMKY. TIETO DATA SU ULOTENE V SUBORE V TOMTO TVARE, PO PRECITANI SUBORU JE VYSLEDNY STRING TRANSFORMOVANY FUNKCIOU JSON.LOADS. PO TRANSFORMACII NA JSON DOSTAVAME TROJDIMENZIONALNU DICTIONARY. PRVA DIMENZIA MA ROZMER 1. TATO DIMENZIA NEZOHRAVA VOBEC TIADNU DOLETITU ULOHU A MOHLA BY SA ODSTRANIT. PO ODSTRANENI TEJTO DIMENZIE BY SME PRACOVALI NEEFEKTIVNE, PRETOTE BY SME MUSELI UPRAVOVAT KATDE NOVE DATA KTORE PRIDU ZO SERVERA, KEDTE DATA CHODIA V 3 DIMENZIONALNEJ FORME. TO JE DOVODOM PRECO SME PONECHALI DATA V TROJDIMENZIONALNEJ FORME. DRUHOU DIMENZIOU SU REPREZENTOVANE DATA. PREDSTAVME SI, TE DATA SU REPREZENTOVANE SVIECKOVYM GRAFOM. POTOM KATDA JEDNA SVIECKA REPREZENTUJE JEDNU POLOTKU V DRUHEJ DIMENZII NASICH DAT. TIETO DATA SU JEDNOZNACNE URCENE INDEXOM, NA KTOROM SA NACHADZAJU. V TRETEJ DIMENZII DAT SA NACHADZAJU JEDNOTLIVE INDIKATORY. VELKOST TEJTO DIMENZIE JE URCENA POCTOM INDIKATOROV V DATACH. TIETO INDIKATORY SU JEDNOZNACNE URCENE SVOJIM MENOM, CO JE MOTNE VIDIET V UKATKE STRUKTURY DAT.V NASOM PRIPADE SU TIETO INDIKATORI OPEN, CLOSE, HIGH, LOW CENA, VOLUME, INTEREST A CASOVA ZNAMKA. PO NACITANI DAT NASLEDUJE UCIACI PROCES. V UCIACOM PROCESE JE NEURONOVA SIET UCENA POMOCOU BACK-PROPAGATION ALGORITMU. PO NAUCENI NASLEDUJE VALIDACIA MODELU. MODEL VALIDUJEME NA VALIDACNEJ MNOTINE, KDE SIET NA ZAKLADE VSTUPOV, KTORE NIE SU V TRENOVACEJ MNOTINE, PRODUKUJE VYSTUPY. V TEJTO CASTI SA SIET UT NEUCI. NA ZAKLADE VYSTUPOV SA VYPOCITA PRIEMERNA CHYBA V PERCENTACH A PRIEMERNA CHYBA V CENTOCH. PO VALIDACII JE NAS MODEL SCHOPNY PREDPOVEDAT VYVOJ TRHOVEJ CENY AKCII SPOLOCNOSTI APPLE INC. S PREDPOKLADANOU ODCHYLKOU, KTORA BOLA VYPOCITANA NA ZAKLADE DAT Z VALIDACNEJ MNOTINY. 3.3 PROGRAMOVA IMPLEMENTACIA ABY SME SPLNINLI CIELE PROJEKTU, TENTO SYSTEM MUSI NIELEN VEDIET PREDPOVEDAT VYVOJ AKCII, ALE MUSI AJ VEDIET TIETO DATA VHODNE ZOBRAZIT, VEDIET POSKYTNUT SIGNAL CI BUDE CENA PADAT ALEBO RAST, CO V PRENESENOM VYZNAME ZNAMENA, CI JE TREBA NAKUPIT AKCIE ALEBO ICH NAOPAK PREDAVAT ATD. TIETO CIELE SU ZOBRAZENE V NASLEDUJUCOM DIAGRAME OBRAZOK 1 USE CASE DIAGRAM PRE SPLNENIE PRVEHO CIELA NASHO PROJEKTU JE URCENA NEURONOVA SIET, AKO UT BOLO SPOMENUTE V PREDCHADZAJUCOM TEXTE, TATO SIET MA 3 VRSTVY: VSTUPNU, STREDNU A VYSTUPNU. POPRI VYVOJI SME VSAK VSTUPNU VRSTVU VYLUCILI, PRETOTE VSTUPNE NEURONY NEMALI TIADNU FUNKCIU. ICH JEDINA FUNKCIONALITA BOLA ULOTENIE DAT, KTORE TAK AKO PRISLI DO VSTUPNYCH NEURONOV, TAK AJ ODISLI. VSTUPNA VRSTVA JE REPREZENTOVANA POLOM, V KTOROM JE ZAPISANY VEKTOR VSTUPNYCH DAT, KTORY VSTUPUJE DO SIETE. TOTO POLE JE DALEJ SPRACOVAVANE V NEURONOCH STREDNEJ VRSTVY. AKO BOLO SPOMENUTE VYSSIE, STREDNA VRSTVA MA AKTIVACNU FUNKCIU , KTORU SME VYBRALI SPOMEDZI VIACERYCH FUNKCII, PRETOTE MALI SPOLOCNE S LINEARNOU FUNKCIOU NA VYSTUPE NAJLEPSIE VYSLEDKY. APLIKACIA JE NAPROGRAMOVANA V PROGRAMOVACOM JAZYKU PYTHON; PRE SPLNENIE VSETKYCH CIELOV NAM POSTACILI ZAKLADNE FUNKCIONALITY TOHTO JAZYKA. PRE VYTVORENIE GUI BOLO POTREBNE PRIPOJIT KNITNICU TKINTER A PRE VYKRESLOVANIE POMOCNYCH GRAFOV KNITNICU MATPLOTLIB.PYPLOT. FINALNA APLIKACIA JE IMPLEMENTOVANA NASLEDOVNE: OBRAZOK 2 DIAGRAM TRIED TRIEDA NEURON FUNKCIONALITOU ZODPOVEDA JEDNEMU NEURONU. V TEJTO TRIEDE JE VSTUP ODVATENY VAHAMI. VYSLEDKOM TEJTO CINNOSTI SI DOPOCITAME POTENCIAL NEURONU, KTORY NASLEDNE PREMENIME NA VYSTUP AKTIVACNOU FUNKCIOU. DALSOU FUNKCIONALITOU TEJTO TRIEDY JE POSKYTNUTIE VAH NA UPRAVU PRI UCENI. TRIEDA SIET ZODPOVEDA ZA ZOSTAVENIE SIETE NA ZACIATKU TIVOTNEHO CYKLU SIETE, ZA PRECHOD SIGNALU MEDZI JEDNOTLIVYMI NEURONMI A ZA SPATNY PRECHOD CHYBY V UCIACEJ FAZE. TRIEDA GUIMANAGER, V TEJTO TRIEDE JE ZAPISANA FUNKCIONALITA CELEHO UTIVATELSKEHO ROZHRANIA. 3.3.1 TIVOTNY CYKLUS APLIKACIE HNED PO SPUSTENI APLIKACIE SI UTIVATEL MOTE VYTVORIT NOVU SIET ALEBO NACITAT EXISTUJUCU SIET ZO SUBORU. PRI VYTVARANI SIETE MUSI UTIVATEL ZADAT POCET VSTUPOV, POCET NEURONOV STREDNEJ VRSTVY A NAZOV DATASETU Z KTOREHO CHCE CERPAT DATA. TREBA VSAK DBAT NA TO, ABY BOL DATASET PRILOTENY V PRIECINKU S APLIKACIOU, INAK SA DATA NENACITAJU. OBRAZOK 3 VYTVARANIE SIETE OBRAZOK 4 VYTVORENIE SIETE NACITANIM ZO SUBORU PO NASTAVENI PARAMETROV SIETE SA SPUSTA UCIACA FAZA SIETE. UCENIE TEJTO SIETE SPOCIVA V BACK-PROPAGATION ALGORITME, KTORY MA PEVNE ZVOLENU VELKOST UCENIA, KTORU NIE JE MOTNE MENIT. TATO VELKOST UCENIA JE NASTAVENA NA OPTIMALNU HODNOTU 0,01 VZHLADOM NA DLTKU UCIACEJ FAZY A NASLEDNEJ ODCHYLKY PRI PREDPOVEDI. DLTKA TRENOVACEJ FAZY JE PREDNASTAVENA NA 300 EPOCH. TUTO HODNOTU SOM ODPOZOROVAL POPRI SLEDOVANI VELKOSTI ZMENY CHYBY V TRENOVACEJ FAZE TAK, TE HODNOTA CHYBY SA PO 300 EPOCHE MENILA V PRIEMERE O 0,1 *10 -6 , CO JE ZANEDBATELNA HODNOTA. UCIACA FAZA SA VYKONAVA NA OSOBITNOM THREADE, KTORY KOMUNIKUJE S HLAVNYM THREADOM POMOCOU RUR. NA HLAVNOM THREADE JE POCAS UCIACEJ FAZY ZOBRAZENY PROGRESS BAR KTORY OBOZNAMUJE POUTIVATELA O TOM, TE SIET SA MOMENTALNE UCI A KOLKO PERCENT Z TEJTO FAZY UT UBEHLO. UDAJE DO PROGRESSBARU SU CITANE Z RURY KTORA JE SPOJENA S THREADOM V KTOROM PREBIEHA UCENIE. VO VEDLAJSOM THREADE JE PO KATDEJ EPOCHE DO RURY VLOTENE CISLO EPOCHY KTORA AKTUALNE PREBEHLA. OBRAZOK 5 PRIEBEH UCIACES FAZY PO NAUCENI SIETE SA SPUSTI HLAVNE OKNO APLIKACIE. TOTO OKNO JE ROZDELENE NA DVE CASTI (VID OBRAZOK 6). V HORNEJ CASTI MOTME VIDIET NASLEDOVNE UKAZOVATELE. VLAVO JE UKAZOVATEL CENY. TENTO UKAZOVATEL JE ROZDELENY NA DVE CASTI BID A ASK. ASK POPISUJE VYSKU CENY ZA KTORU JE MOTNO KUPIT DANE CENNE PAPRIERE, V NASOM PRIPADE AKCIE. BID POPISUJE VYSKU CENY ZA KTORU JE MOTNE PREDAT DANE CENNE PAPIERE, V NASOM PRIPADE AKCIE. V STREDE SA NACHADZAJU UKAZOVATELE VOLUME, PREDICTION, INTEREST. VOLUME A INTEREST SU TRHOVE UKAZOVATELE.VOLUME POPISUJE VELKOST FINANCNEHO AKTIVA ZOBCHODOVANEHO V DANOM CASOVOM RAMCI. V NASOM PRIPADE VOLUME ZOBRAZUJE POCET ZOBCHODOVANYCH AKCII V 5 MINUTOVOM CASOVOM RAMCI. UKAZOVATEL INTEREST POPISUJE POCET UZATVORENYCH KONTRAKTOV V NIEKTORYCH BURZOVYCH DERIVATOCH AKO NAPRIKLAD OPCIE. V NASOM PRIPADE TENTO UKAZOVATEL NIEJE POTREBNY NAKOLKO NEUZATVARAME KONTRAKTY ALE KUPUJEME REALNE AKCIE. UKAZOVATEL PREDICTION POPISUJE PREDPOVEDANU HODNOTU CENOVEHO UKAZOVATELA. TATO HODNOTA JE ZISKANA Z VYSTUPU SIETE. V PRAVEJ CASTI SA NACHADZAJU UKAZOVATELE ODCHYLKY SIETE, UKAZOVATEL ZOSTATKU NA UCTE A SIGNAL KUPY RESP. PREDAJA, KTORE POPISEME V DALSOM TEXTE. PRIEMERNA ODCHYLKA SIETE JE ZOBRAZENA V PERCENTACH A V DOLAROCH, HODNOTY TYCHTO UKAZOVATELOV DOPOCITAVAME V TESTOVACEJ FAZE TIVOTNEHO CYKLU SIETE. CHYBA V PERCENTACH JE ZOBRAZENA POMOCOU UKAZOVATELA MAPE. HODNOTA TOHTO UKAZOVATELA JE ZISKANA POMOCOU NASLEDUJUCEHO VZTAHU (3.3) KDE N JE POCET DAT V MNOTINE VSTUPOV TRENOVACEJ RESP. TESTOVACEJ MNOTINY PODLA TOHO V AKEJ FAZE TIVOTNEHO CYKLU SIETE SA NACHADZAME, Y JE OCAKAVANY VYSTUP ZO SIETE A JE VYSTUP ZO SIETE. CHYBA V DOLAROCH JE REPREZENTOVANA UKAZOVATELOM RMSE. HODNOTU TOHTO UKAZOVATELA DOPOCITAVAME VZTAHOM (3.4) KDE N JE POCET DAT V MNOTINE VSTUPOV TRENOVACEJ RESP. TESTOVACEJ MNOTINY PODLA TOHO V AKEJ FAZE TIVOTNEHO CYKLU SIETE SA NACHADZAME, Y JE OCAKAVANY VYSTUP ZO SIETE A JE VYSTUP ZO SIETE. SIGNAL KUPY RESP. PREDAJA ZISKAVAME Z PREDPOVEDE NASLEDUJUCEJ HODNOTY CENY. AK JE PREDPOVED VACSIA AKO JE AKTUALNA CENA + PRAHOVA HODNOTA SIGNAL SA NASTAVI NA HODNOTU BUY. AK JE HODNOTA PREDPOVEDE MENSIA AKO AKTUALNA CENA - PRAHOVA HODNOTA SIGNAL NADOBUDA HODNOTU SELL. V PRIPADE, TE ANI JEDEN SCENAR SA NENAPLNI, HODNOTA SIGNALU JE NO TRADE. PRAHOVA HODNOTA ZAVISI OD STRATEGIE OBCHODOVANIA V EXPERIMENTE BUDEME POUTIVAT PRAHOVU HODNOTU 0,1. PRAHOVA HODNOTA ZABEZPECUJE TO ABY SIET NEOBCHODOVALA KATDY MALY POHYB ALE ABY SA ZAMERALA NA VACSIE POHYBY PRI KTORYCH JE ZAROBOK VACSI ABY SIET ZBYTOCNE NEPREROBILA NA POPLATKOCH. V SPODNEJ CASTI OKNA SU ZOBRAZENE DATA. DATA SA ZOBRAZUJU NA SVIECKOVOM GRAFE KTORY JE VYTVORENY ZA POMOCI KNITNICE TKINTER. V GRAFE SA ZOBRAZUJE POSLEDNYCH 100 HODNOT CASOVEHO RADU KTORY PREDPOVEDAME.VTDY PO NAUCENI SIETE SU V GRAFE ZOBRAZENE POSLEDNE HODNOTY TRENOVACEJ MNOTINY. TIETO HODNOTY SU ALE POSTUPNE PREPISOVANE DATAMI TESTOVACEJ MNOTINY KTORE V CASE POSTUPNE PRICHADZAJU. JEDNOTLIVE DATA SU ZOBRAZENE SVIECKOU KTORA MA DVE CASTI. TENKA CAST SVIECKY VYMEDZUJE PRIESTOR MEDZI NAJMENSOU A NAJVACSOU HODNOTOU CENY. V TOMTO PRIESTORE SA POHYBOVAL CENOVY UKAZOVATEL V ROZMEDZI CASU, KTORY SVIECKA ZOBRAZUJE (V NASOM PRIPADE 5 MINUT). HRUBA CAST SVIECKY VYMEDZUJE PRIESTOR MEDZI OPEN A CLOSE CENOU. TENTO PRIESTOR ZOBRAZUJE O KOLKO REALNE NARASTLA RESP. KLESLA HODNOTA AKCIE V SLEDOVANOM OBDOBI. HRUBA CAST SVIECKY MOTE BYT ZELENA ALEBO CERVENA. AK JE SVIECKA ZELENA POTOM OPEN CENA JE MENSIA AKO CLOSE CENA, CO ZNAMENA, TE HODNOTA AKCIE NARASTLA.V OPACNOM PRIPADE JE CLOSE CENA MENSIA AKO OPEN TO ZNAMENA, TE HODNOTA KLESLA CO JE REPREZENTOVANE CERVENOU SVIECKOU. V GRAFE SI MOTEME TIET VSIMNUT TLTU CIARU KTORA REPREZENTUJE PREDOSLE PREDPOVEDANE HODNOTY CLOSE INDIKATORA, KTORE POSKYTLA SIET. MODROU CIAROU JE V GRAFE ZOBRAZENA AKTUALNA CENA. OBRAZOK 6 GRAFICKE ROZHRANIE VYSLEDKY A DISKUSIA V TEJTO CASTI SI VYHODNOTIME VYSLEDKY EXPERIMENTU, KTORY SME VYKONALI S IMPLEMENTOVANYM MODELOM NEURONOVEJ SIETE. EXPERIMENT SPOCIVAL V TOM, TE S NATRENOVANOU UMELOU NEURONOVOU SIETOU NA TESTOVACICH DATACH S VYCISLENOU PRIEMERNOU CHYBOU PREDPOVEDE V PERCENTACH A PRIEMERNOU CHYBOU PREDPOVEDE V CENTOCH, SME NECHALI SIET SAMOSTATNE OBCHODOVAT. NA ZACIATKU EXPERIMENTU SU SIETI DANE PROSTRIEDKY VO VYSKE 10000$. TIETO PROSTRIEDKY SME SA SNATILI ZHODNOTIT TAK, TE SME INVESTOVALI DO AKCII SPOLOCNOSTI APPLE. AKCIE BOLI PREDAVANE ALEBO KUPOVANE S VYUTITIM CFD, VZHLADOM NA TO, CI SIET PREDPOKLADALA NARAST AKCII ALEBO POKLES AKCII. OBCHODNA STRATEGIA SPOCIVALA V TOM, TE AK SIET PREDPOKLADALA NARAST O VIAC AKO 10 CENTOV NA AKCIU, APLIKACIA KUPILA 1000 AKCII. V OPACNOM PRIPADE, AK SIET PREDPOVEDALA POKLES CENY AKCII ASPON O 10 CENTOV, SIET PREDALA 1000 AKCII. NORMALNE BY SME SI NEMOHLI DOVOLIT OBCHODOVAT S TAKYM VELKYM OBJEMOM AKCII, PRETOTE HODNOTA TAKEHOTO OBCHODU NIEKOLKONASOBNE PRESAHUJE VYSKU NASHO KAPITALU. NAPRIEK TOMU SI TO MOTME DOVOLIT VDAKA PAKOVEMU EFEKTU, KTORY UMOTNUJE OBCHODNIKOM UZATVARAT OBCHODY, KTORE PRESAHUJU ICH KAPITAL. PRETOTE KUPUJEME A PREDAVAME AKCIE S POUTITIM CFD. PRI PRICHODE NOVYCH DAT SA AKTUALNE OTVORENE POZICIE ZAVRELI A APLIKACIA DOPOCITALA ZAROBOK/STRATU, KTORA SA NASLEDNE ODZRKADLILA NA HODNOTE ACCOUNT BALANCE. Z TOHO VYPLIVA, TE DLTKA OBCHODU JE V NASOM PRIPADE 5 MINUT. TENTO CYKLUS SA OPAKOVAL AT POKIAL NEPRESLI VSETKY DATA Z TESTOVACEJ MNOTINY. TENTO PROCES JE PRE LEPSIU PREDSTAVU POPISANY NASLEDUJUCIM PSEUDOKODOM: WHILE(X < POCET DAT VSTUPNEJ MNOZINY){ PREDPOVED = SIET.DAJPREDPOVED // ZATVORENIE AKTUALNE OTVORENEHO OBCHODU IF(STAV == PREDANE){ BALANCE += (POCIATOCNA CENA - AKTUALNA CENA) * POCET AKCII } IF(STAV == KUPENE) { BALANCE += (AKTUALNA CENA - POCIATOCNA CENA) * POCET AKCII } //OTVORENIE NOVEHO OBCHODU IF(PREDPOVED > AKTUALNA CENA + 0.1){ POCIATOCNA CENA = AKTUALNA CENA STAV = KUPENE } IF(PREDPOVED < AKTUALNA CENA - 0.1){ POCIATOCNA CENA = AKTUALNA CENA STAV = PREDANE } IF(AKTUALNA CENA - 0,1 < PREDPOVED < AKTUALNA CENA +0.1){ STAV = NO TRADE } } TABULKA 1 ZOBRAZENIE CHYB TRENOVACEJ A TESTOVACEJ FAZY RMSE ($) MAPE (%) TRENOVACIA FAZA 0,34 0,14 TESTOVACIA FAZA 0,63 0,28 OBRAZOK 7 VYVOJ CHYBY POCAS TRENOVACEJ FAZY EXPERIMENTU SIET PO TRENOVACEJ FAZE VYKAZOVALA PRIEMERNU CHYBU V PERCENTACH NA UROVNI 0,14 A PRIEMERNU ODCHYLKU V DOLAROCH V HODNOTE 0,34$. TIETO HODNOTY ALE NIE SU SMERODAJNE, PRETOTE TO SU HODNOTY ODCHYLKY VYSTUPU Z TRENOVACEJ FAZY. SMERODAJNE HODNOTY DOSTANEME NA KONCI EXPERIMENTU, KTORY PREBIEHA V TESTOVACEJ MNOTINE. AKO BOLO POVEDANE EXPERIMENT ZACINAL S BALANCE HODNOTOU NA UROVNI 10000$. POSTUPNE S NOVYMI DATAMI SIET ZHODNOCOVALA/ZNEHODNOCOVALA KAPITAL, KTORY SA POCAS EXPERIMENTU POHYBOVAL V ROZMEDZI HODNOT 9540,5 $ A 11420$. SIET SKONCILA EXPERIMENT S KAPITALOM V HODNOTE 11380$. POCAS EXPERIMENTU SA DALO ODPOZOROVAT, TE SIET NAJVIAC PREROBILA V CASOCH, KED SA TREND MENIL Z RASTUCEHO NA KLESAJUCI ALEBO KED DATA OSCILOVALI. NA OBRAZKOCH NITSIE MOTEME POZOROVAT, AKO SA VYVIJALA HODNOTA KAPITALU, KTORYM SIET DISPONOVALA. NA DALSOM OBRAZKU JE MOTNE VIDIET VELKOST ZISKU/STRATY NA JEDNOTLIVYCH OBCHODOCH POCAS EXPERIMENTU. A OBRAZOK 8 VYVOJ KAPITALU POCAS EXPERIMENTU OBRAZOK 9 PROFIT/LOSS JEDNOTLIVYCH OBCHODOV MOTNOSTI VYLEPSENIA DOKAZALI SME PREDPOVEDAT VYVOJ TRHOVEJ HODNOTY CENY AKCII SPOLOCNOSTI APPLE INC. S PRIEMERNOU ODCHYLKOU, KTORA CINILA 63 CENTOV, CO PREDSTAVUJE 0,28%. SIET SPRAVILA 33 OBCHODOV A ZAROBILA 1380 DOLAROV V CASE 500 MINUT. AVSAK, KEBY SA JEDNALO O REALNE OBCHODY MUSELI BY SME ODRATAT Z TEJTO SUMY ESTE NAKLADY. TIETO NAKLADY SU POPLATKY, KTORE SI UCTUJE DEALER. V NASOM PRIPADE TO JE 20$ ZA JEDNU TRANSAKCIU, CITE 20 DOLAROV ZA OTVORENIE OBCHODU A DALSICH 20 DOLAROV ZA ZAVRETIE OBCHODU. NAKLADY CINIA PRI 33 OBCHODOCH 1320 DOLAROV. PO ODCITANI NAKLADOV SIET ZAROBILA DOKOPY 60 DOLAROV. TATO SUMA BY SA DALA NAVYSIT PRI ZMENE STRATEGIE OBCHODOVANIA. AKO VYCHODISKOVA STRATEGIA BY SA DALA POUTIT TAKA, KTORA BY DRTALA TREND. TATO STRATEGIA BY NEZATVARALA AKTUALNE OTVORENE OBCHODY VTDY PRI PRICHODE NOVYCH DAT ALE LEN VTEDY KED BY SIET PREDPOKLADALA OPACNY POHYB OPROTI AKTUALNEMU TRENDU. TATO STRATEGIA BY MOHLA ZREDUKOVAT NAKLADY AT O POLOVICU. AKO BOLO SPOMENUTE V TEXTE VYSSIE, DALO SA ODPOZOROVAT, TE SIET MALA PROBLEMY PRI PRELOME TRENDOV. TENTO PROBLEM BY SA DALI ODSTRANIT POMOCOU UPRAVENIA VSTUPNYCH PARAMETROV, NAPRIKLAD ZAVEDENIE DO VSTUPNEJ VELICINY OSCILUJUCI INDIKATOR, KTORY POPISUJE KEDY TREND KONCI ALEBO KEDY JE SILNY TREND (Z VYSSIE SPOMENUTYCH MONEY FLOW INDEX, RELATIVE STRENGTH INDEX, AROON OSCILATOR ALEBO INE INDIKATORI SILI TRENDU). INE RIESENIE PRE PROBLEM PREDPOVEDANIA BY MOHLA PRINIEST INA ARCHITEKTURA SIETE Z ARCHITEKTUR, KTORE SME SPOMENULI V PRVEJ KAPITOLE. DALA BY SA UPLATNIT NAPRIKLAD ARCHITEKTURA REKURENTNEJ NEURONOVEJ SIETE, V KTOREJ SA ZNALOSTI UKLADAJU NIE LEN V PODOBE VAH (AKO V MLP ARCHITEKTURE), ALE PRI PREMENE VSTUPU NA VYSTUP ZALETI AJ NA PREDCHADZAJUCICH VYSTUPOCH SIETE. AKO NAJLEPSIE RIESENIE BY MOHLO PRINIEST SPOJENNIE TYCHTO DVOCH SPOMENUTYCH RIESENI DOHROMADY. DALSI PROBLEM, KTORY ZOSTAL NESPOMENUTY, JE RYCHLOST UCENIA. PRI RYCHLOSTI UCENIA SI TERAZ NEPREDSTAVIME PARAMETER, KTORY VSTUPUJE DO SIETE, ALE CAS, ZA KTORY SIET PREJDE UCIACU FAZU. TENTO PROBLEM BY SA DAL VYRIESIT NAPRIKLAD TYM, TE BY SME UPRAVILI KOD UCIACEJ FAZY TAK, ABY DOKAZALA BETAT NA GRAFICKOM PROCESORE. TOTO RIESENIE VSAK MOTE ALE NEMUSI PRINIEST LEPSIE VYSLEDKY. ZALETI NA TOM, NA AKOM HARDVERE SPUSTIME NASU APLIKACIU. NAPRIKLAD AK V ZOSTAVE JE IBA INTEGROVANA GRAFICKA KARTA, ZLEPSENIE NEMUSI NASTAT VOBEC. POSTUPY RIESENIA TYCHTO PROBLEMOV MOTE BYT VIACERO, NO BOHUTIAL TIE UT NIESU PREDMETOM TEJTO PRACE, ALE MOHLI BY SA STAT PREDMETOM DALSICH PRAC NA TUTO TEMATIKU. ZAVER CIELOM TEJTO PRACE BOLO ZOSTAVIT VIACVRSTVOVU NEURONOVU SIET TYPU MLP, KTORA BUDE SCHOPNA PREDPOVEDAT REALNE FINANCNE DATA. STANDARDNE SA TENTO DA RIESIT 2 SPOSOBMI. TIETO SPOSOBY SU : KLASICKE METODY AKO NAPRIKLAD TECHNICKA ANALYZA KDE SA NA ZAKLADE TRHOVYCH INDIKATOROV, INTUICIE A INYCH ZDROJOV (NAPRIKLAD FINANCNE SPRAVY) OBCHODNICI ROZHODUJU CI TRH BUDE STUPAT, KLESAT ALEBO STAGNOVAT. NASLEDNE PODLA VYSLEDKOV TECHNICKEJ ANALYZY VSTUPIA ALEBO NEVSTUPIA DO TRHU. AK SI VYBERU, TE CHCU VSTUPIT DO TRHU MOTU TO USKUTOCNIT DVOMI SPOSOBMI A TO BUD KUPIA KOMODITU ALEBO JU PREDAJU. STROJOVE METODY, KTORE MOTU BYT ROZNE NAPRIKLAD LINEARNA REGRESIA, ROZHODOVACIE STROMY ALEBO NEURONOVE SIETE. TIETO METODY SU TAKE, TE NA ZAKLADE JEDNEJ Z VYMENOVANYCH METOD SA ZO VSTUPU (NAPRIKLAD ROZNE TRHOVE INDIKATORY) DOPOCITA VYSTUP S URCITOU ODCHYLKOU. PODLA TOHTO VYSTUPU SA POTOM OBCHODNIK ROZHODUJE CI KUPI, PREDA KOMODITU ALEBO DO TRHU NEBUDE ZASAHOVAT. V TEJTO PRACI SME SA ZAMERALI NA STROJOVU CAST PREDPOVEDANIA TRHU. Z POMEDZI VSETKYCH MOTNYCH METOD BOLA VYBRANA METODA S VYUTITIM NEURONOVEJ SIETE. PRETOTE NEURONOVE SIETE SA V POSLEDNEJ DOBE OHROMNE ROZRASTLI A VYUTIVAJU SA VO VIACERYCH SMEROCH NAPRIKLAD PRI PREKLADOCH (GOOGLE TRANSLATE), PRI ROZPOZNAVANI OBRAZU, NA FINANCOM TRHU. DALSIM DOVODOM BOLO TO, TE MA STROJOVE UCENIE VELMI ZAUJALO A CHCEL SOM SA O NOM NAUCIT VIAC. V PRACI SME PRESLI ROZNE KLASICKE AJ STROJOVE METODY PREDPOVEDANIA TRHU, PREBRALI SME TEORIU NEURONOVYCH SIETI OD HISTORIE CEZ PRVE NAVRHY NEURONOV AT K SAMOSTNEMU UCENIU, NAVRHLI SME SIET, KTORA DOKAZALA PREDPOVEDAT FINANCNE DATA. TATO SIET MA 3 VRSTVY VSTUPNU, JEDNU STREDNU VRSTVU A VYSTUPNU VRSTVU. TATO ARCHITEKTURA BOLA ZVOLENA PRETO, TE JE LAHKO IMPLEMENTOVATELNA A POSTACUJUCA VZHLADOM NA SPLENIE CIELA. APLIKACIA BOLA NAPROGRAMOVANA V JAZYKU PYTHON S POMOCU KNITNIC MATPLOTLIB.PYPLOT PRE VYKRESLOVANIE GRAFOV, TKINTER PRE VYKRESLOVANIE GUI, NUMPY PRE POMOCNE MATEMATICKE OPERACIE. NEURONOVA SIET, KTORA BOLA APLIKOVANA NA FINANCNE DATA BOLA ZLOTENA Z 26 NEURONOV A TO 5 VSTUPNYCH, 20 STREDNYCH A JEDEN VYSTUPNY NEURON. SIET BOLA UCENA POMOCOU BACK- PROPAGATION ALGORITMU S VELKOSTOU KROKU 0,01. POCET EPOCH TRENOVACEJ FAZY BOL PEVNE NASTAVENY NA 300 PRETOTE BOLO ODSLEDOVANE, TE PO TRISTEJ EPOCHE SA CHYBA MENI ZANEDBATELNE. PO TRENOVACEJ FAZE SIET VYKAZOVALA 0,14% ODCHYLKU, CO CINI 0,34$. NA TESTOVACEJ MNOTINE PREBIEHAL EXPERIMENT KDE SME SIET NECHALI OBCHODOVAT S KAPITALOM 10000$. SIET KUPOVALA A PREDAVALA AKCIE SPOLOCNOSTI APPLE TAK, TE AK BOLA PREDPOVED VACSIA RESP. MENSIA O VIAC AKO 10 CENTOV V POROVNANI S AKTUALNOU CENOU SIET KUPILA RESP. PREDALA AKCIE. V EXPERIMENTE SIET ZAROBILA 1380 DOLAROV. PO ODRATANI NAKLADOV SIET VYKAZALA ZISK VO VYSKE 60 DOLAROV V PRIEBEHU 500 MINUT. PO TESTOVACEJ MNOTINE ODCHYLKA SIETE CINILA 0,28% CO PREDSTAVUJE 0,63 $. POCAS PRACE SOM SA NAUCIL VELA NOVYCH INFORMACII OHLADOM STROJOVEHO UCENIA A FINANCNEHO TRHU. ZAVEROM BY SOM MOHOL ZHODNOTIT PRACU AKO USPESNU PRETOTE SA PODARILO SPLNIT NIELEN STANOVENY CIEL ALE AJ VYKAZAT ZISK NA DATACH TESTOVACEJ MNOTINY ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY HRA TYPU MMORPG Bakalarska praca Kod: 28360720171285 Studijny program: Informatika Studijny odbor: Informatika Veduci: doc. Ing. Jan Janech PhD. Zilina 2018 Lubos FlorekPodakovanie Dakujem veducemu bakalarskej prace Doc.Ing. Janovi Janechovi, PhD za pomoc pri navrhu a vypracovani bakalarskej prace, tiez mojej rodine a pria- telom, ktori sa podielali na jej testovani.Abstrakt FLOREK, Lubos: Hra typu MMORPG. [Bakalarska praca]. - Zilinska univerzita. Fakulta riadenia a informatiky; Ka- tedra softverovych technologii - Skolitel/Veduci: Doc.Ing.Jan Janech, PhD. - Stupen odbornej kvalifikacie: bakalar-Zilina: FRI UNIZA, 2018. Pocet stran 52 Cielom bakalarskej prace je navrhnut a naprogramovat server, ktory bude zabezpecovat komunikaciu medzi vacsim mnozstvom pripojenych hracov a klientskej strany, ktora sa dokaze spojit so serverom. Na klientskej strane bude tiez vykreslovana grafika hry. Praca bude vytvorena tak, aby bola jed- noducho rozsiritelna o nove prvky. Klucove slova: Databazove systemy, Server, Klient, Hrac, NPC, Kuzlo, Predmet, Segment, Sektor 2Abstract The main objective of this work, is to develop and program a server, which will secure a communication among higher amount of connrected players and client side, which can be connected to the server. On the client side will be rendered graphic of the game too. The work will be developed on the way, which allows its easy extension of new elements. Keywords: Database systems, Server, Client, Player, NPC, Spell, Item, Segment, Sector 3Prehlasenie Prehlasujem, ze som bakalarsku pracu spracoval samostatne a ze som uviedol vsetky pouzite pramene a literaturu, z ktorych som cerpal. V Ziline dna 24. aprila 2018 Podpis . . . . . . . . . . . . . . . . . .Obsah 1 Uvod 9 2 Priblizenie pojmov 2.1 Unity . . . . . . . . . . . . . . . 2.2 Komunikacia typu klient server 2.2.1 Vyhody . . . . . . . . . 2.2.2 Nevyhody . . . . . . . . 2.3 Databazovy system . . . . . . . 2.4 Postavy ovladane serverom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 11 11 12 12 12 13 3 Ciel prace 3.1 Strana klienta . . . . . . . . . . . . . . . 3.1.1 Hracska postava . . . . . . . . . . 3.1.2 Graficke pouzivatelske rozhranie . 3.2 Strana servera . . . . . . . . . . . . . . . 3.2.1 Vyber protokolu . . . . . . . . . 3.2.2 Kniznica segmentov . . . . . . . . 3.2.3 Schopnosti postavy . . . . . . . . 3.2.4 Program spravujuci herne objekty 3.2.5 Sposb ukladania dat . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 14 14 15 16 16 16 17 17 18 . . . . . . 19 19 19 21 21 22 23 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Analyza sucasneho stavu 4.1 RPG hry sucasnosti . . . . . . . . . . . . . . . 4.1.1 Hry pre jedneho hraca . . . . . . . . . 4.2 MMORPG hry . . . . . . . . . . . . . . . . . 4.2.1 Superenie proti ostatnym hracom . . . 4.2.2 Superenie proti nepriatelom s umelou . 4.3 Technologie pouzite na vyvoj MMORPG hier . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Navrh a riesenie 26 5.1 Strana servera . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 55.2 5.1.1 Komunikacia . . . . . . . . . . 5.1.2 Manazer sektorov . . . . . . . . 5.1.3 Postavy . . . . . . . . . . . . . 5.1.4 Kuzla . . . . . . . . . . . . . . 5.1.5 Predmety . . . . . . . . . . . . 5.1.6 Sprava hernych uctov . . . . . . Klientska strana . . . . . . . . . . . . . 5.2.1 Herny objekt . . . . . . . . . . 5.2.2 Graficke pouzivatelske rozhranie 5.2.3 Hracska postava . . . . . . . . . 5.2.4 Program pre pouzivanie kuziel . 6 Zaver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 30 31 37 41 41 43 43 46 48 50 51 6Zoznam obrazkov 4.1 Finalny lider instancie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 5.1 5.2 5.3 5.4 5.5 5.6 5.7 UML diagram kniznice segmentov . . . . . . . . . . . . . . . . Sprava pripravena na odoslanie . . . . . . . . . . . . . . . . . Vymena objektu medzi sektormi . . . . . . . . . . . . . . . . . Class diagram kuziel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Zobrazenie herneho prostredia a NPC . . . . . . . . . . . . . . Herny objekt, ktory obsahuje komponenty pre jeho zobrazenie Komponent animator a jeho stavovy diagram prechodov a ani- macii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Uvodna obrazovka pre prihlasenie do hry . . . . . . . . . . . . 5.8 7 28 29 31 38 43 44 45 46Zoznam pouzitych skratiek NPC TCP UDP MMORPG RPG SQL ID 2D 3D Non-Playable Character - Postava v hre neovladana hracom Transmission Control Protocol - Spolahlivy sposob prenasa- nia dat cez internet User Datagram Protocol - Nespolahlivy sposob prenasania dat cez internet Massively Multiplayer Online Role Playing Game - Hra, ktoru moze hrat vacsie mnozstvo hracov cez internet, v ro- lach urcitych postav Role Playing Game - Hra v ktorej sa hrac prenesie do roly urcitej postavy Structured Query Language - Programovaci jazyk pouzivany na manipulaciu s datami Identifikator - Identifikator sluzi na jednoznacne pomenova- nie objektu Dvojdimenzionalny - Trojdimenzionalny - 8Kapitola 1 Uvod Historia hier siaha az do staroveku. Hry su neoddelitelnou sucastou vset- kych kultur a jednou z najstarsich foriem ludskej interakcie. S prichodom pocitacov sa postupne rozvijal aj svet virtualneho zabavneho priemyslu. Cielovou skupinou nie su len deti, ale aj dospeli. Pocitacova hra moze byt prostriedkom, ktory umozni zlepsit predstavivost, koncentraciu, predvi- danie a schopnost riesit problemy. Spociatku boli velmi jednoduche ci uz po grafickej stranke alebo svojou hratelnostou. Medzi prve hry zobrazovane na obrazovke patri ,,Tennis for Two," ktora bola vydana v roku 1958. Jej vystup bol premietany na obrazovke osciloskopu s nizkym rozlisenim. Odvtedy vsak hry presli velkymi zmenami, nielen co sa tyka vizualnej stranky, ale aj herneho spracovania. Kedze spociatku boli pocitace nedostupne pre beznych ludi, programatori sa venovali vyvoju hier ako volnocasovej aktivite. Navrh a samotne programovanie nebolo az take zlozite ako je tomu v sucasnosti. [7] V osemdesiatych rokoch minuleho storocia sa na trhu zacali objavovat prve 3D graficke akceleratory, ktore boli cenovo dostupne aj pre verejnost. Popularnymi sa stali aj herne konzoly, ktore sa pripojili na televiziu a su oblubene dodnes. Taktiez zacali vznikat nove zanre hier kvoli roznorodosti zaujmov ludi. [1] S prichodom sieti sa pocitace obohatili o moznost vzajomneho prepojenia. Zacali vznikat prve skupinky fanusikov, ktori hravali spolu alebo medzi sebou vzajomne sutazili. Prvy turnaj bol usporiadany na Stanfordskej univerzite v roku 1972, kde si studenti zmerali sily v hre Spacewar. Postupom casu ludia neostali len pri amaterskom hrani. Mnohi z nich sa posunuli v tejto oblasti na profesionalnu uroven. To dalo moznost vzniku turnajom, kde hraci medzi sebou sutazia o zaujimave financne a vecne odmeny. Sumy pre vitazov sa zacali splhat az k niekolkym milionom dolarov. V sucasnosti sa turnaje organizuju po celkom svete, radia sa medzi takzvane eSporty. [5] 9Velky posun nastal s prichodom MMORPG 1 hier, ktore umoznovali tisic- kam hracov pripojit sa na jeden server. Niektore z nich nie su platene len jednorazovo, ale aj v urcitych casovych intervaloch. Spolocnosti tak maju zisky, vdaka ktorym mozu zaplatit mnohoclenne vyvojarske timy. Mojim cielom bolo naprogramovat hru typu MMORPG, ktora by za- hrnala serverovu cast, umoznujucu pripojit sa vacsiemu mnozstvu hracov a tiez klientsku stranu, na ktorej by bola vykreslovana grafika hry. 1 Massively Multiplayer Online Role Playing Game - Hra, ktoru moze hrat vacsie mnoz- stvo hracov cez internet, v rolach urcitych postav 10Kapitola 2 Priblizenie pojmov 2.1 Unity V dnesnej dobe sa vacsina klientskych casti tvori v takzvanych framewor- koch, ktore uz zahrnaju mnozstvo predprogramovanych komponentov. To umoznuje tvorcom zrychlit vyvoj. Medzi tieto frameworky patri aj Unity. Tento program vyuziva jazyky Java-Script a C# . Podporuje 2D aj 3D grafiku. Obsahuje nastroje, ktore umoznuju tvorbu prostredia.. Tiez podpo- ruje vkladanie vlastnych modelov a tvorbu ich animacii. Jeho sucastou je aj komponent, pomocou ktoreho mozu dizajneri vytvarat rozne efekty. Pri tvorbe online hier je vsak potrebny server, ktory obashuje velku cast logic- kej stranky hry. Pre komunikaciu klienta so vzdialenym serverom, sa vyuziva pripojenie na Internet. 2.2 Komunikacia typu klient server Internet umoznuje hracom spajanie sa po sieti, cim ziskavaju moznost stre- tavat sa vo virtualnej realite v realnom case. Na prepojenie ludi sa pouziva pocitac na ktorom je spusteny server. Ten musi byt schopny vcas odpovedat na poziadavky. Je dolezite aby aj pri vacsich mnozstvach pripojeni bol server schopny reagovat vcas, inak by sa mohlo stat ze hra by sa stala nepouzitel- nou. Odpovede zo servera spracuva klientska cast. Tu sa nachadzaju hraci, ktori pomocou vstupov z pocitaca ovladaju hru. Sucastou je aj pouzivatel- ske graficke rozhranie potrebne na zobrazovanie aktualneho stavu hry. Po- ziadavky sa posielaju na server, kde su nasledne spracovane. Po prichode vysledku na klientsku cast sa vykonaju potrebne logicke ukony, ktore s nim suvisia a su vykreslene na obrazovku. 11Server sa zvacsa stara o logiku hry, rozposielanie udajov medzi hracmi a ovladanie postav s umelou inteligenciou a ukladanie dat do databazy. 2.2.1 Vyhody o Logika hry je na strane servera, odkial ju mozu administratori jedno- ducho upravovat o Jednoducha rozsiritelnost pomocou registracii novych pouzivatelov o Vsetky udaje su ulozene na jednom mieste o Ak je to potrebne, zaloha dat sa da jednoducho nahrat na server o Pripojenie je mozne odkialkolvek kde je internet o Vyhodou je aj zabezpecenie, ktore sa da upravovat pomocou pravidiel na strane servera 2.2.2 Nevyhody o Pri poruche servera, ostanu uzivatelia bez moznosti pripojenia sa o Prilis vela poziadaviek v jednej chvili moze server spomalit tak ze ne- bude schopny odpovedat na poziadavky vcas. o Naklady vynalozene na kupu, spravu a udrzbu servera 2.3 Databazovy system ,,Databazova technologia je unifikovany subor pojmov, prostriedkov a technik, sluziaca pre vytvaranie informacnych systemov. Dnesne databazove systemy su sucastou takmer kazdeho informacneho systemu, od komercnych syste- mov cez technicke a technologicke systemy, webovske aplikacie az po spravu dat v mnohych odboroch. Pretoze informacne systemy a teda aj databazove systemy su zalozene na existencii dat, pre databazovu technologiu v infor- macnych systemoch je podstatny aj sposob navrhu typov dat pouzitych v databaze, s cielom vhodne optimalizovat funkcie celeho informacneho sys- temu, ktoreho sucastou je databaza. Spravanie systemu zavisi od toho ako navrhneme datovy model a samozrejme aj od toho, akym sposobom sa k datam bude pristupovat." [4] 122.4 Postavy ovladane serverom Neodmyslitelnou sucastou RPG 1 hier su NPC 2 . Ich logika je naprogramo- vana na strane servera a da sa kedykolvek jednoducho zmenit. V hrach sa ich vyskytuju rozne druhy. Niektore su priatelske a snazia sa pomoct v boji proti nepriatelom tym, ze predavaju rozne druhy veci, ktore si hrac moze nasadit na svoju postavu alebo davaju rady, ktore mozu pomoct v dosiahnuti ciela. Nepriatelske postavy maju za ulohu otestovat schopnosti hracov. Na ich porazenie sa pouzivaju rozne typy taktik. Za odmenu poskytuju vybavenie a skusenosti, ktore sa pripocitaju hracom. Vystroj poskytuje rozne druhy vylepseni pre toho, kto ho nosi. Nasadenim vystroja si postava zvysuje svoje statistiky, ktore jej umoznuju porazit coraz silnejsich nepriatelov. Medzi ne napriklad patria udaje o zivotoch postavy, jej sila a rychlost. Tieto statistiky sa menia aj tym na akej urovni sa dana postava nachadza. 1 2 Role Playing Game - Hra v ktorej sa hrac prenesie do roly urcitej postavy Non-Playable Character - Postava v hre neovladana hracom 13Kapitola 3 Ciel prace 3.1 Strana klienta Komunikacia klienta zo serverom zvacsa prebieha cez siet, preto je nutne mat softver, ktory umoznuje spojenie so serverom. Jeho ulohou je vysielat poziadavky a prijimat odpovede zo servera. V mojej praci bude na strane klienta zahrnute graficke zobrazenie hry a moznost jej ovladania hracom. 3.1.1 Hracska postava V hrach typu RPG sa hrac prenasa do sveta postavy za ktoru hra, preto pri vytvoreni novej postavy by pouzivatel mal mat na vyber aku rolu chce zastavat. Cielom bolo navrhnut a implementovat sposob, akym by tieto role mohli fungovat. Jednou z moznosti ako im poskytnut odlisnost je roznost schopnosti ktore vyuzivaju. Rola, ktora ma sluzit ako bojovnik a liecitel musi obsahovat kuzla, ktore pomahaju prezit sebe aj ostatnym pri stretoch s nepriatelmi a rola obrancu kuzla, ktore odputaju pozornost nepriatela od ostatnych. Dolezitou sucastou postavy je aj jej moznost pohybu a vyuzivanie prislusnych schopnosti . Pre dobru ovladatelnost musi podporovat ukony ako napriklad chodza, rotacia okolo vlastnej osi a pouzivanie kuziel. Hracovi tym ako ziskava skusenosti na cestach hernym svetom, sa zvy- suje level po dosiahnuti ich prislusneho poctu, a jeho vybavenie sa casom stane zastaralym. Riesenim je poskytnut moznost vymeny takychto predme- tov za nove. vytvorenim pouzivatelskeho rozhrania, ktore je potrebne aj na zobrazovanie aktualnych statistik o hracovi. 143.1.2 Graficke pouzivatelske rozhranie Pouzivatelske rozhranie je sucastou takmer kazdej hry. Uzivatelovi poskytuje rozne sposoby interakcie s hrou. V niektorych hrach je mozne cez pouzivatel- ske rozhranie menit nastavenia hry, zobrazit si informacie o hre a podobne. Obsahuje rozne panely, tabulky a polia, do ktorych je mozne vpisovat. Pri spusteni hry je potrebne aby sa pouzivatelovi zobrazila ponuka pre registraciu alebo prihlasenie ak uz je zaregistrovany. Vytvorenim takehoto formulara sa umozni aby si hrac vybral svoje meno a heslo s moznostou zvolenia si role ktoru chce zastavat. Po prihlaseni hrac potrebuje vidiet svoje aktualne zivoty, level a kuzla, ktore moze pouzit. Nie je nutne aby niektore casti rozhrania boli viditelne pocas celeho priebehu hry, pretoze ich zobrazenie by hracovi zakryvalo pod- statnu cast obrazovky a tak by nemohol vidiet priestor pred sebou. Preto kazdy komponent by sa mal dat zobrazit prislusnou klavesou. Hrac musi mat prehlad o aktualnych statistikach a vybaveni jeho postavy. Umoznia mu to panely, ktore budu predstavovat jeho inventar a aktualnu vybavu so statistikami. Kedze v hre sa moze vyskytovat mnoho predme- tov, kazdy musi obsahovat svoj nazov a popis, ktory sa bude pouzivatelovi zobrazovat po presunuti kurzora na predmet. Online hry a hlavne tie, pri ktorych je dolezita spolupraca obsahuju chat v ktorom si hraci mozu posielat spravy. Jednym zo zamerov bolo vytvorit jednoduchy chat, ktory by zobrazoval niekolko najnovsich sprav od pouzi- vatelov aj s ich menami. Hraci si tak mozu navzajom vymienat informacie priamo v hre. Dolezitou castou rozhrania je vizualizacia kuziel, ktore moze hrac po- uzit. Aby sa dali od seba rozoznat je nutne ich niecim odlisit. Jednym z najlepsich a najpouzivanejsich sposobov, je priradenie prislusneho obrazku pre dane kuzlo. Po kliknuti na tento obrazok hrac potrebuje vediet ako dlho bude trvat proces dokoncenia zvoleneho kuzla. To sa da umoznit zobraze- nim komponentu, ktory graficky ukazuje kolko casu este ostava. Zobrazenim cisla na obrazovke po zasahu ciela kuzlom sa utvori predstava hraca o tom ake silne bolo jeho kuzlo. Taktiez hrac potrebuje vediet na koho ide pouzit svoje schopnosti aby sa vyhol ich nechcenemu pouzitiu. Umoznit sa to da zvyraznenim ciela a zobrazenim zakladnych informacii o nom. 153.2 Strana servera Serverova cast ma za ulohu byt v spojeni s klientami a odpovedat na ich poziadavky, pripadne vysielat urcite pokyny. V mojej praci bude server zod- povedat za logiku hry. S klientskou stranou moze komunikovat viacerymi sposobmi a preto uz pri jeho navrhu je potrebne urcit komunikacny protokol. 3.2.1 Vyber protokolu V dnesnej dobe pozname dva zakladne protokoly, cez ktore sa mozeme so serverom dorozumiet. Jednym z nich je UDP 1 protokol, no nezabezpecuje ze dana sprava bude dorucena. Pri posielani vacsieho mnozstva, nie je zarucene ze spravy pridu v rovnakom poradi ako boli odoslane. Tento protokol sa vyuziva hlavne pri takych pripadoch, kde nie je podstatne, ci niektora zo sprav chyba alebo je pomiesane poradie. Druhou moznostou je vyuzitie TCP 2 protokolu, ktory zabezpeci ze spravy budu vzdy dorucene, navyse aj v poradi v akom boli odoslane. Nastava tu vsak problem pretoze tento protokol pouziva prudove posielanie dat. To zna- mena ze ak je nejake mnozstvo sprav odoslane v kratkom casovom intervale, na vstupe sa objavia ako jeden alebo viacero zhlukov. Preto je potrebne na- vrhnut program, ktory zabezpeci rozdelenie na spravy v takom tvare v akom boli odoslane. Tento program by mal byt efektivny aby nedochadzalo k vy- raznemu oneskoreniu, ktore by mohlo negativne ovplyvnit celkovy dojem z hry. Najlepsou volbou je tak pouzitie oboch protokolov, pre pripady na, ktore su najviac vhodne. Takato komunikacia musi byt istym sposobom standardi- zovana. Vhodnou volbou je vytvorenie kniznice, ktora zabezpecuje serializa- ciu a deserializaciu posielanych a prijimanych dat. Vyhodou je moznost jej pouzitia na klientskej strane aj serverovej strane. 3.2.2 Kniznica segmentov Komunikacia servera a klientov je zabezpecena cez siet po ktorej si posielaju poziadavky a odpovede v urcitom tvare. Kniznica by mala zabezpecovat spravny tvar spravy, ktora je posielana. Tvar sprava nadobuda na vystupe, kde je potrebne urcit o aky typ sa jedna. Ak jednotlive parametre neobsahuju spravny pocet znakov je potrebne ju upravit. Na vstupe sa sprava deserializuje. To znamena zistenie jednotlivych 1 2 User Datagram Protocol - Nespolahlivy sposob prenasania dat cez internet Transmission Control Protocol - Spolahlivy sposob prenasania dat cez internet 16parametrov, ktore obsahuje. Do kniznice moze byt neustale pridavane nove typy segmentov, preto je dolezite aby bola jednoducho rozsiritelna. 3.2.3 Schopnosti postavy Hraci sa pocas hrania stretavaju s roznymi postavami, s ktorymi musia supe- rit. Na to aby mohli porazit nepriatelov pouzivaju rozne kuzla a schopnosti, ktore mozu byt pouzite proti nepriatelom, alebo si hraci nimi navzajom po- mahaju. Tieto kuzla potrebuju mat urcite vlastnosti, ktorymi sa od seba budu odlisovat. Mozu byt pouzite tak ze ovplyvnia vsetky alebo niektore postavy v oblasti na ktorej je kuzlo vytvorene alebo pohyblive, ktore su navadzane programom k danemu cielu. Mnozstvo ovplyvnenych postav by malo byt nastavitelne na strane servera. Medzi mnohe vlastnosti patri aj graficke spracovanie kuzla. Staci ak strana servera je navrhnuta tak, ze obsahuje iba identifikator tejto vizualnej casti a klienti ho spracuju tak ze k nemu iba priradia tuto vizualnu cast. Usetri sa tak mnozstvo dat posielanych po sieti. Kedze kuzla su jedinecne, kazde z nich vykonava nieco ine. Preto je nutne aby sa dali programovat zvlast. Administratori budu mat moznost urcit po kolkych milisekundach ma kuzlo nieco vykonat, akym sposobom a kedy pre- stane existovat. Po vytvoreni je dolezite ich na serveri radit medzi herne objekty spolu s hracmi a NPC postavami, aby mohli byt zobrazene pouzivatelom ktori sa prave prihlasia. Herne objekty by mali byt spravovane serverom, ktory bude obsahovat program na spravu zobrazovanych objektov danym hracom podla toho kde sa hrac nachadza. 3.2.4 Program spravujuci herne objekty Kedze na server prichadza mnozstvo poziadaviek, na ktore musi odpovedat v kratkom case je vhodne mat program, ktory sa postara o redukovanie zataze, ktora je sposobena posielanim dat velkemu poctu klientov. Tento program by na zaklade algoritmov mal vyhodnotit, ktorym klientom ma danu spravu poslat. Jeho velkym prinosom je aj deaktivacia hracov a postav na klientskej strane, ktore nepotrebuju byt aktualne zobrazene. Tento program by mal pracovat na zaklade pozicii, na ktorych sa hrac nachadza. 173.2.5 Sposb ukladania dat Po odhlaseni pouzivatela, herna postava prestava existovat ako aj na klient- skej tak aj na strane servera. Aby bolo mozne uchovat posledny stav postavy, jej udaje sa musia ulozit. Na zapis udajov ktore maju byt trvale aj po odhlaseni pouzivatelov a vypnuti servera moze byt vyuzita databaza. Ta by mala byt navrhnuta tak aby obsahovala tabulky so stlpcami pre prislusne udaje. Implementaciou programu, ktory bude komunikovat s databazou sa vy- razne zjednodusi praca. V podstate tvori medziclanok medzi databazovym systemom a serverom. Navrh takehoto programu sa zaklada na specifikacii poziadaviek, ktore budu pomocou neho vykonavane. Kedze program bude v buducnosti sluzit na ulahcenie prace administra- torom, ktori nemusia poznat SQL 3 jazyk, mal by podporovat volanie data- bazovych prikazov v zjednodusenej forme. 3 Structured Query Language - Programovaci jazyk pouzivany na manipulaciu s datami 18Kapitola 4 Analyza sucasneho stavu 4.1 RPG hry sucasnosti V dnesnej dobe existuje mnozstvo RPG hier, ktore sa od seba odlisuju her- nym prostredim dejovou liniou a inymi znakmi. Niektore z nich umoznuju hracom sa spojit cez siet a vytvorit tak timy, ine su urcene pre jedneho hraca, ktory so svojou postavou bojuje iba proti NPC . 4.1.1 Hry pre jedneho hraca Mnoho z tychto hier poskytuje moznost vyberu postavy a jej prisposobenie. Tyka sa to hlavne jej vzhladu, pohlavia, niekedy je aj umoznene vybrat si nejaku rolu ktoru postava bude vykonavat. Niektore role umoznia postave superit zblizka, ine vyvarat kuzla. Po dokonceni uvodnych nastaveni, hra vacsinou zacina na urcitom mieste s predhovorom, v ktorom sa vysvetli co kedy a kde sa stalo. Hrac dostane par instrukcii pre lepsiu orientaciu v deji a hernom svete. Mnohokrat hraca sprevadza aj nejaka priatelska postava, ktora vysvetluje ako treba niektore veci urobit. Tato postava moze zohravat svoju rolu v tom, ze vysvetluje co ma hrac spravit alebo mu aj pomaha pri stretoch so supermi. V dejovej linii sa vyskytuje vela uloh, ktore treba splnit. Postava oznacena viditelnym znakom ma zvycajne nejake dostupne ulohy, ktore treba splnit. Niektore sa tykaju hlavnej dejovej linie, ine ulohy po splneni mozu hracovi poskytnut urcite vyhody v podobe predmetov alebo informacii. Tieto ulohy mozno rozdelit na par zakladnych skupin. 19o Nazbieraj urcity pocet surovin Postavy, ktore zadavaju ulohy sa snazia hracovi pomahat, nielen svo- jimi radami, ale niekedy mozu predavat a vyrabat aj rozne predmety. Na to vsak potrebuju suroviny, ktore ma hrac za ulohu priniest o Zneskodni urcity pocet nepriatelov isteho druhu Ide o pomerne jednoduchu ulohu kedy hrac musi najst dany druh pro- tivnika zacat s nim superit a porazit ho. o Najdi a prines predmet Castokrat je potrebne najst predmety, ktore su stratene, preto si v tejto ulohe postavy prizvu na pomoc hraca. Niekedy musi absolvovat dlhu cestu za svojim cielom. Pocas nej moze natrafit na rozne druhy protivnikov ktori sa ho snazia spomalit. Ak dojde az na miesto, takyto predmet byva zvacsa strazeny preto si ho musi vybojovat. o Objav zonu Svet byva vacsinou rozlahly preto sa obcas hrac stretne s ulohou ob- javenia nejakeho miesta, na ktore musi zajst. Moze sa jednat bud o priatelske teritorium alebo nepriatelske. Na danom mieste ho moze ca- kat ina postava, ktora zada pokyny k dalsej ulohe popripade daruje nejaku odmenu v podobe predmetu, alebo naucenia novej schopnosti. o Eskortuj spojencov Stava sa ze priatelske postavy sa potrebuju dostat z jedneho miesta na druhe ale s vyuzitim vlastnych sil by to nedokazali. V tychto typoch uloh ich hrac musi sprevadzat na ceste do bodu B. Pocas toho vsak moze natrafit na nepriatelov ktori sa ich budu snazit zastavit. Jeho ulohou je ochranit tychto spojencov. Na cestach po hernom svete hrac castokrat musi vyuzivat schopnosti po- stavy, ci uz na pomahanie alebo pri supereni. Na zaciatku ich nepozna vela, ale casom ked ziska dostatocny pocet skusenosti a dostane na novu uroven, moze ich ziskat bud cvicenim u trenera alebo sa mu objavia same. Pocas prie- behu hry si hrac moze vylepsovat svoju postavu napriklad pridavanim bodov do zrucnosti, ktore ovlada alebo predmetmi, ktore moze vziat superom. 204.2 MMORPG hry Pribeh sa vacsinou sa odohravaju vo fantazijnom svete. Sucastou takmer vset- kych hier tohto zanru je system zdokonalovania svojich zrucnosti, schopnosti postavy a jej vybavenia. Dolezitou cinnostou je aj komunikacia s ostatnymi hracmi a vytvaranie priatelstiev. Niektore z nich sa daju splnit samostatne, pri inych vsak uz treba pomoc jedneho alebo viacerych hracov. Hry tohto zanru su spravene tak, ze nech uz sa hrac rozhodne ist kto- rymkolvek smerom, takmer vzdy bude potrebna timova praca. To najma plati pre superenie s nepriatelskymi NPC . V tomto odvetvi hry, su potrebne mnohopocetne timy, v ktorych kazdy zohrava svoju ulohu a chyba jedneho moze znamenat neuspech pre vsetkych. Suboje mozu trvat aj niekolko hodin pokial sa precvicuje nova taktika. Kedze nie kazdy moze ostat taky cas pri pocitaci, tvoria sa spolky, v ktorych je aj viac ako sto ludi. Z tych je potom mozne nahradit chybajucich hracov. Pocas hrania hrac ziskava skusenosti, ktore su potrebne pre dalsi level. Moznosti ako ich ziskat je niekolko. Moze to byt napriklad subojmi s nepria- telmi alebo plnenim uloh. Danu problematiku by som chcel priblizit na hre World of Warcraft. Hra sa zacina vytvorenim vlastnej postavy, pri ktorej je moznost vyberu rasy, role, a strany. Volba rasy je hlavne o vzhlade postavy a tom, kde vo svete bude zacinat, pripadne nejaky maly bonus, ktorym bude disponovat. Rola uz urcuje predpoklady do buducna, ktore bude postava mat. Niektore su urcene pre suboj zblizka, pricom su aj viac odolne voci zraneniam supera. Ine zas ovladaju silne kuzla, ktore mozu byt pouzite na pomoc svojmu timu, alebo proti nepriatelom. Hrac musi na ceste za poslednym levelom absolvovat mnozstvo uloh a ob- javovani novych miest. Cielom je postupne oboznamenie sa s hernym svetom, jeho nastrahami a zlepsenie zrucnosti hraca. Po dosiahnuti maximalneho le- velu sa hrac moze rozhodnut, ktorym smerom pojde dalej. Na vyber existuju dve hlavne moznosti. 4.2.1 Superenie proti ostatnym hracom Zmerat si sily a zrucnosti s ostatnymi, je mozne v arene v ktorej dvoj az pat clenne timy bojuju proti sebe. Areny mozu mat rozny tvar a mozu obsahovat rozne objekty. Niektore z nich maju oblubu medzi hracmi, ktori maju postavy urcene na suboj z blizka, no su aj take, ktore maju radsej hraci s moznostou utoku na dialku. Inym skor vyhovuju velke oblasti, kde sa dva mnohopocetne tymi stretnu proti sebe. V tychto oblastiach sa nejedna len o cisty boj hraca proti hra- 21covi, ale kazdej z nich prislucha nejaka taktika, napriklad zabratie vlajky, jej ukradnutie, alebo dobyvanie sa do miesta, ktore treba chranit. Tim, ktory vyhra, je odmeneny bodmi, za ktore si potom moze kupit niektory z dopln- kov do vybavy. Existuje aj moznost duelu, kedy si dvaja hraci zmeraju sily proti sebe. 4.2.2 Superenie proti nepriatelom s umelou Niektori hraci vsak radsej vytvaraju timy, v ktorych si vzajomne pomahaju v boji proti nepriatelom herneho sveta, ktori sa vyskytuju v takzvanych instan- ciach. Instancia je jedna oblast, v ktorej mozu bojovat rozne tymi nezavisle od seba bez toho aby sa videli alebo si vzajomne ovplyvnovali priebeh suboja. V tychto oblastiach sa vyskytuju nepriatelia silnejsi ako v beznom her- nom svete. Delia sa na dve zakladne skupiny. Prvou su NPC , ktore maju za ulohu chranit nepriatelskych lidrov danej instancie. Druhou skupinou su NPC pomenovane ako lidri instancie. Na ich porazenie sa musia dodrziavat urcite taktiky, ktore nie su vzdy lahke a preto sa ich podari porazit az na niekolky pokus. Obrazok 4.1 Obr. 4.1: Finalny lider instancie Suboj s nimi sa deli na niekolko faz. Tie sa menia postupne s klesajucimi bodmi zivota NPC . Po jeho uspesnom porazeni si hraci rozdelia odmenu a pokracuju dalej smerom k poslednemu lidrovi. Mnohokrat sa oznacuje aj za 22veduceho danej instancie. Je obvykle silnejsi ako ostatni a suboj s nim moze trvat niekolko minut. Postupne ako hraci zbieraju nove veci, mozu bojovat v coraz tazsich instanciach a tak sa vlastne posuvat az k finalnej, ktora je posledna v danej verzii hry. Ak hrac prave nevykonava ani jednu z tychto dvoch cinnosti, moze sa ve- novat napriklad zarabaniu hernych penazi. Sposobov je mnoho, staci si najst ten svoj, ktory sa javi ako najlepsi. Tym moze byt zdokonalenie sa v neja- kej profesii. Niektore profesie ponukaju moznost vyroby roznych predmetov, ktore potom moze hrac predavat v obchode. Ine sa lisia tym, ze je potrebne navstevovat rozne miesta v hernom svete a tam hladat suroviny, ktore sa daju neskor predat alebo vymenit. 4.3 Technologie pouzite na vyvoj MMORPG hier Na navrhu a tvorbe modernych hier sa podiela mnoho ludi vratane umelcov, dizajnerov a programatorov. Kazda RPG hra sa zacina oboznamenim s neja- kym pribehom, ktory moze byt zalozeny na faktoch alebo vymysleny. Potom sa uz jednoduchsie formuje predstava o tom, ako by hra mala vypadat a o co by sa v nej malo jednat. Graficke spracovanie niektorych hier sa ubera skor k pripodobeniu real- neho sveta, zatial co u inych je to skor fantazijny svet. Hra by mala byt navrhnuta tak, aby dokazala zaujat a to hlavne svojou hernou mechanikou. Su hry, ktore sice vedia zaujat napohlad, no nedokazu hracovi poskytnut dobry herny zazitok, napriklad kvoli nedostatku cinnosti, ktore by hrac mo- hol vykonavat. Prvym krokom je teda napad, ktory je mozne rozvijat ludmi z timu. Napady je mozne prediskutovat s ostatnymi, pripadne upravit a tie, ktore sa prilis vzdaluju, vylucit. Na tych, ktore sa dostanu vyberom, je potom mozne formovat predstavu o prostredi, v ktorom sa bude dej odohravat. Tu zacina praca umelcov a grafikov. Aby bolo mozne vytvorit 3D modely ludi, zvierat a podobne, prizvu sa k praci umelci, ktori navrhnu ich kreslenu verziu. Kreslene obrazky ulahcuju pracu grafikom, ktori prenasaju kreslenu verziu do pocitaca v podobe 3D modelu. V sucasnosti existuje mnozstvo programov umoznujucich 3D modelova- nie. Niektore su platene ako Maya Autodesk ine su volne dostupne ako na- priklad Blender. Po dokonceni je potrebne modelom, ktore maju vykonavat nejake po- 23hyby vytvorit animacie. Pri postavach je to napriklad chodza, beh, skoky a podobne. Popri tom moze urcita cast timu pracovat na vyvoji herneho jadra, na ktorom sa bude hra vyvijat. Tato softverova cast ma rozne funkcionality. [2] [3] o Fyzika hry Nech uz sa jedna o hru s fantazijnou tematikou alebo pripodobneniu re- alnemu svetu, potrebuje mat definovane urcite fyzikalne pravidla. Aby bolo mozne hru aspon z casti pripodobnit realnemu svetu, je potrebne z neho prebrat urcite pravidla, ktore su z casti upravene. Ak ma hra napodobnovat padanie predmetov v smere urcitej osi, musi simulovat gravitaciu, ktora je pouzita vo vacsine hier, nie len tych so zanrom rpg. Aby predmety neprepadavali cez textury, postavy nemohli chodit cez steny a podobne, hry obsahuju komponenty s pravidlami, obmedzuju- cimi priechodnost. Tie sa daju jednoducho aplikovat na predmet, ktory ma byt nepriechodny. o Graficke efekty Ak ma hra obsahovat prvky ako pocasie, kuzla a rozne svetelne efekty, musi sa pocas vyvoja herneho jadra vytvorit komponent na ich pod- poru, takzvany system castic, obsahujuci prvok, ktory tieto castice emi- tuje. Sucasne emitory obsahuju parametre, cez ktore je mozne nadefi- novat ich spravanie, napriklad tvar, do ktoreho budu castice vysielane, ako dlho budu existovat, ich rychlost, pocet a mnoho dalsich. Dolezitou vlastnostou, ktoru systemy podporuju, je moznost definovania textur, ktore vytvaraju celkovy vzhlad efektu. o Zvukove efekty Pre lepsi zazitok z deja, hry vyuzivaju zvuk a hudbu. Zvuk sa pouziva takmer vo vsetkych pripadoch, ktore mozu v hre nastat. Od obycajnych zvukov krokov, az po zlozitejsie ktore sa pouzivaju pri roznych subo- joch. Rpg hry vacsinou obsahuju rozlahly svet, rozdeleny do oblasti. Aby vyvojari navodili atmosferu, ktora panuje v danej oblasti, prizvu si na pomoc hudobnych umelcov. S ich pomocou vytvaraju rozne hudobne skladby, ktore hraju v pozadi. Niektore hry vyuzivaju zmenu hudby z pokojnej na dramaticku pre upozornenie hraca, na bliziace sa nebezpe- censtvo. Dolezitou sucastou su aj zvukove efekty hernych postav. Tie su vacsinou nahravane ludmi, ktorych hlas je nahraty cez mikrofon a v 24pocitaci sa pomocou roznych filtrov upravi tak, aby zodpovedal danej postave. Na rozne efekty je mozne vyuzit aj bezne predmety okolo nas, ktorych zvuk moze byt opat pocitacovo spracovany a prisposobeny tak, aby sa dal vhodne pouzit pre dany pripad. [6] 25Kapitola 5 Navrh a riesenie Praca sa sklada z dvoch hlavnych casti, ktore navzajom komunikuju. Delia sa na stranu servera, ktora je riadiaca, odpovedajuca na poziadavky a klientska, ktora tieto poziadavky vysiela. Kazda z nich moze prechadzat urcitym vy- vojom, ktory moze zahrnat nove kuzla pre postavy, pridanie predmetov pre hracov, co im umozni vylepsovat si svoju postavu, vytvorenie novych NPC a rozsirenie kniznice o dalsie komponenty, ktore umoznuju komunikaciu. Preto je program na oboch stranach navrhnuty tak, aby bolo mozne jednoducho tieto prvky pridat. 5.1 Strana servera Pri online hrach je potrebne zabezpecit komunikaciu medzi jednotlivymi kli- entami. To je mozne docielit pomocou servera, ktory rozposiela informacie medzi klientov. Server som navrhol tak, aby dokazal odpovedat vcas aj pri vacsom mnoz- stve pripojenych hracov. Zo strany servera je tiez mozne pridavat nove NPC spolu s ich skriptami a rovnako tak aj kuzla a predmety. 5.1.1 Komunikacia Komunikacia klienta so serverom je v sucasnosti zabezpecovana pomocou dvoch protokolov a tymi su TCP a UDP . Oba protokoly vsak maju rozdiely, ktorym je potrebne prisposobit vstupno-vystupne spracovanie informacie. Prvym krokom je teda definovanie standardu, ktory bude zabezpecovat tvar spravy. Kedze spravy su spracovavane a odosielane ako aj na klientskej casti, tak aj na serverovej, vytvoril som kniznicu pouzitelnu pre obe strany. 265.1.1.1 Kniznica segmentov Vyuzitim kniznice obomi stranami prinasa mnoho vyhod, prikladom moze byt zjednodusenie a sprehladnenie celkoveho kodu. Prinosom pre adminis- tratorov je ovela jednoduchsia udrzba. Kedze som chcel dosiahnut, aby kniz- nica bola lahko rozsiritelna o nove typy sprav, vytvoril som ju tak, aby do nej bolo mozne pridavat dalsie segmenty zodpovedajuce za obalenie spravy bez toho, aby boli potrebne nejake upravy programov, ktore sa staraju o ich prijem a odosielanie. o Segment Samotna sprava potrebuje doplnkove informacie a preto musi byt vlo- zena do komponentu, ktory je schopny ich poskytnut. Ten zapuzdruje spravu a nesie so sebou informacie potrebne na definovanie sposobu odosielania. Pri vytvarani noveho segmentu, je zabezpecena serializa- cia vstupnych parametrov. Kedze kazdy typ segmentu uchovava iny typ spravy, je potrebne naprogramovat serializaciu aj deserializaciu v kazdom segmente zvlast. Problem spociva v tom, ze vsetky hodnoty vstupujuce do segmentu, musia mat urcity pocet znakov, aby sa na strane prijemcu dali ocakavat na urcitom mieste v retazci s urcitou dlz- kou. To je mozne docielit vytvorenim funkcii, ktore budu zodpovedne za tuto upravu. Obrazok 5.1 o Formatter Parametre vstupujuce do segmentu, ktory sa ma odoslat, mozu obsa- hovat rozne hodnoty, co ovplyvnuje ich pocet znakov. Ulohou tohto programu, je zabezpecit aby hodnota parametru po uprave mala taky pocet znakov, ako nadefinuje administrator. Program podporuje upra- vovanie retazcov, ciselnych hodnot, ci uz celych alebo desatinnych a vektorov a troma suradnicami. Nech uz je typ parametra akykolvek z vymenovanych, navratova hodnota bude v podobe retazca. Uprava pre- bieha pridanim prazdnych znakov z lavej strany k hodnote parametra. Ako prazdny znak som pouzil cislo nula. Pocet prazdnych znakov za- visi od toho, aky pocet znakov ma aktualna hodnota parametra, ktora ma byt upravena a od toho, aka ma byt jej konecna dlzka. Program vsak musi zabezpecit aj odstranenie prazdnych znakov. Pri retazcoch a celych cislach je to jednoduchsi proces, no pri desatinnych cislach musi odstranenie prebehnut tak, aby prvym znakom nebola desatinna bodka. Takto upravene hodnoty sa v podobe retazcov, scitaju do jed- nej spravy, ktora je takmer pripravena na odoslanie, no musi este prejst poslednou upravou v programe, ktory vycisli jej celkovu dlzku. Obrazok 5.2 27Obr. 5.1: UML diagram kniznice segmentov o Composer Pri vyuzivani prenosu dat pomocou TCP protokolu, sa na strane pri- jemcu s viacerych sprav, stane jedna velka, ktora nemusi byt vzdy uplna. Preto som pouzil program, ktory pri odosielani, zisti dlzku spravy a cislo zapise ako prefix do mnozinovych zatvoriek, aby sa dal jedno- ducho odlisit. Pomocou prefixov, je mozne na strane prijemcu rozdelit velku masu sprav, na jednotlive. Ak posledna sprava z jednotlivych nie je uplna, nekompletna cast ostane ulozena a pricita sa k prvej pricha- dzajucej sprave od daneho odosielatela. Po dokonceni delenia, je kazda sprava priradena do novo-vytvoreneho segmentu prislusneho typu. Seg- menty vsak nie su odosielane vzdy rovnakemu mnozstvu klientov. Preto serverova aj klientska cast obsahuje funkcie, ktore su schopne pracovat s touto kniznicou tak, aby bolo mozne urcit, ktorym klientom sa maju spravy odoslat. 28Obr. 5.2: Sprava pripravena na odoslanie 5.1.1.2 Program pre prijem, odosielanie a pracu so segmentmi Server aj klient obsahuju casti, ktore su zodpovedne za komunikaciu. Delia sa na vstupnu, spracovavajucu a vystupnu cast. Kazda z nich zodpoveda za pracu so spravami, pripadne ich urcitym sposobom upravuje pre lepsie spracovanie. o Vstupna cast Ulohou vstupnej casti, je prijem vsetkych dat, prichadzajucich na ser- ver. Po prijati a konvertovani dat z bajtov na znaky, su spravne roz- delene na spravy presne tak, ako boli odoslane. Potom su zaradene do frontu sprav, v ktorom cakaju na spracovanie. o Spracovavajuca cast Front vstupnych sprav moze obsahovat rozne typy sprav. Tie je po- trebne urcitym sposobom roztriedit a priradit spravny typ segmentu, ktory bude spravu obalovat. Kazda sprava obsahuje vzdy na zaciatku sedem-znakovy prikaz, na zaklade toho vie program urcit prislusny seg- ment, v ktorom prebehne deserializacia spravy. Z tej su potom od- stranene prazdne znaky, takze ostanu iba samotne hodnoty, ktore sa priradia atributom segmentu. K segmentu je mozne pristupovat ako k objektu, co vyrazne ulahcuje neskorsiu pracu s datami, ktore v sebe nesie. Poslednym krokom je zavolanie prislusnej funkcie v ktorej sa spracuju data z daneho segmentu. 29o Vystupna cast Odosielanie dat zo servera klientom, moze prebiehat roznymi sposobmi. Aby sa znizilo zatazenie siete a zvysila rychlost interakcie servera s kli- entmi, je vhodne pouzit funkcie, ktore dokazu rozposielat spravy na zaklade pravidla, nastavitelneho pre kazdy typ segmentu zvlast. Pri- chadzajuce poziadavky na server, mozu byt take, na ktore je potrebne rozposlat odpoved vsetkym hracom. Medzi ne patria napriklad spravy v chate. Iny pripad moze nastat ked je potrebne odpovedat vsetkym okrem odosielatela. Tento sposob sa vyuziva hlavne pri odosielani infor- macii o polohe alebo zaciatku a konca pohybu hraca. Niektore spravy vsak musia byt posielane jedine hracom, ktori vyslali poziadavku ser- veru. Tu patria informacie o prihlaseni a registracii. Na klientskej casti tuto problematiku riesit netreba, pretoze jednotlivi klienti komunikuju iba so serverom. 5.1.2 Manazer sektorov Aby sa zabezpecil plynuly tok dat s malym oneskorenim zo servera ku klien- tom, je potrebne aby data boli posielane len tym pouzivatelom, pre ktorych to ma nejaky zmysel. Dobrym prikladom moze byt pohyb hracov. Ak sa dvaja alebo viaceri hraci pohybuju daleko od seba, nepotrebuju o tom vediet, pre- toze sa navzajom ani nevidia. Preto som navrhol system, ktory zodpoveda za urcity druh triedenia hernych objektov, pridanych serverom, podla ich pozicie do mensich skupin. o Sektor Herna mapa je rozdelena na viacero casti do mriezky z takzvanych sektorov s nastavitelnou velkostou. Kazdy sektor obsahuje celociselne suradnice, ktore definuju jeho poziciu na mape. Jeho ulohou je v sebe uchovavat herne objekty, pripadne ich spristupnovat. Samotne sektory by na vsak na spravu hernych objektov nestacili. Kedze hraci alebo NPC sa mozu neustale pohybovat, je obcas nutne ich vymenit medzi sektormi. Tieto vymeny ma na starosti manazer sektorov. Manazer vypocita suradnice sektora, do ktoreho sa ma dany objekt vlozit. Suradnice su vypocitane na zaklade aktualnej dvojrozmernej pozicie objektu, ktora je vydelena velkostou sektora. Po vypocte ostanu dva cele cisla, predstavujuce suradnice sektora, do ktoreho je nasledne objekt vlozeny. Aby hraci videli dany objekt, musi sa vyslat aktivacna sprava vsetkym klientom, no pokial je vlozeny objekt typu hrac, musia sa aj jemu poslat 30spravy, ktore aktivuju objekty v jeho aktualnom a susednych sektoroch. Ta- keto rozdelenie je velmi vyhodne, pretoze informacie o urcitom objekte sa zo servera posielaju iba tym hracom, ktori su v jeho alebo susednych sektoroch. Vyrazne sa tak zredukuje mnozstvo odoslanych sprav. Obrazok 5.3 Obr. 5.3: Vymena objektu medzi sektormi 5.1.3 Postavy Zaner hry na ktorej som pracoval moze zahrnat mnozstvo postav. Ich zaklad- nymi znakmi, su urcite vlastnosti. Kazda postava ma nejaky pocet zivotov, body sily, brnenia a podobne. Pomocou nich, je mozne odhadnut celkovu silu postavy. Taktiez mozu menit svoju poziciu na mape podla potreby a vy- tvarat kuzla, ktorymi mozu superit s nepriatelmi alebo podporit priatelske postavy takymi kuzlami, ktore napriklad doplnaju zivoty. Tieto postavy sa delia sa na dve zakladne skupiny. Prva z nich je ovladana hracmi a ta druha programom. 5.1.3.1 Hracske postavy Aby sa hra dala ovladat musi hracovi poskytnut moznost hrat za nejaku po- stavu. Server sa musi postarat o to, aby kazda akcia hraca bola spracovana a 31pokial je to potrebne, zabezpecit aby o nej vedeli aj ostatni hraci. Informacie o akciach, ktore su spracovavane patria do nasledovnych skupin. o Pozicia hraca Je urcena tromi suradnicami. Akcia sa vyvola vzdy ked sa hrac zastavi, alebo ak niektoru z nich zacne menit, na server sa vysle sprava o za- ciatku pohybu, ktora obsahuje aktualne informacie o tom, kde sa hrac nachadza a akym smerom sa hybe. Podobne je to aj pri rotacii. o Poziadavky o vytvorenie kuzla Ak na server pride poziadavka o vytvorenie kuzla, server musi vykonat kontrolu ci kuzlo, ktore chce hrac pouzit, je zaradene medzi pomocne kuzla alebo nie. V pripade ze medzi ne patri, prebehne kontrola ci postava na ktoru chce hrac kuzlo pouzit je priatelska. o Presuvanie predmetov Hraci maju moznost zbierat predmety z porazenych NPC . S tym suvi- sia rozne operacie s predmetmi, ako presunutie predmetu do inventara alebo jeho nasadenie na postavu. Ulohou servera je postarat sa o in- formovanie ostatnych hracov ze predmet, ktory bol vybraty z daneho NPC sa tam uz nenachadza. 5.1.3.2 Postavy s umelou inteligenciou RPG hry, ci uz pre jedneho alebo viacerych hracov, su typicke tym, ze ob- sahuju mnozstvo postav s umelou inteligenciou, ktorych rola moze spocivat v pomoci, alebo vystupuju ako nepriatelske postavy, ktorych ulohou je otes- tovat schopnosti hracov. Tiez je o nich mozne povedat, ze tvoria velku cast, pribehu hry, pretoze stretnutia s nimi su nevyhnutne. Strana servera, ktoru som navrhol, podporuje pridavanie tychto NPC do herneho sveta a ich prog- ramovanie. Vsetky NPC su ulozene v jednom kontajneri, v ktorom sa kazdu milise- kundu vola ich metoda aktualizacie. Trieda NPC , ktora je predkom kazdej postavy ovladanej serverom, obsahuje niekolko metod vyuzitelnych pri pisani skriptu. Tieto metody ulahcuju programovanie a robia program prehladnej- sim, pretoze sa daju vyuzit v kazdom novom type NPC . o Spravanie sa NPC Program je navrhnuty tak, aby kazdy novy typ NPC , bol samostatne programovatelny skriptom, ktory definuje sposob, akym bude postava v hre vystupovat. Nepriatelske postavy su vo vyckavacom rezime na 32svojom pociatocnom mieste a cakaju, kym niekto okolo nich prejde v dostatocne malej vzdialenosti alebo na ne zautoci. Kazda z nich ma moznost nastavenia vratenia sa na povodnu poziciu, ak je od nej uz prilis vzdialena. Postava, ktora neobsahuje skript, urcujuci jej sprava- nie, stoji iba necinne na mieste. V RPG hrach sa vsak nepriatelske NPC dostavaju casto do kontaktu s hracmi. Niektore suboje prebie- haju velmi jednoduchym sposobom. Ich ucelom je hlavne poskytnut hracovi moznost, naucit sa hrat za svoju postavu. Ine sa vsak daju na- programovat tak, ze bude potrebne, aby sa do suboja zapojili viaceri hraci, ktori si budu navzajom pomahat. o Skriptovanie NPC Program obsahuje niekolko metod, ktore moze administrator vyuzit, pre naprogramovanie spravania sa NPC . Pohyb je mozne zabezpecit volanim metody pri kazdej aktualizacii, ktora zabezpeci posun k aktu- alnemu cielu. Klientom sa vysle sprava o tom, ze NPC s danym ID 1 sa ma zacat hybat po urcity bod v trojrozmernom priestore. Cesta k cielu sa rozdeli na niekolko bodov, ktorych suradnice su postupne posielane. NPC vsak nemusi ciel stale prenasledovat. Existuje aj moznost defino- vania suradnic, na ktore ma postava prist. Pocas tejto cesty alebo aj po prichode na miesto, moze bojovat proti hracom pomocou kuziel. V skripte staci definovat, ktore kuzlo ma byt vytvorene a interval urcu- juci ako casto ma byt opakovane. Ak dojde k tomu, ze dve alebo viac kuziel maju byt vytvorene v rovnakom case, su postupne zaradene do poradovnika a vytvoria sa az po dokonceni predchadzajuceho. Kuzlo sa moze pouzit proti aktualnemu alebo nahodnemu cielu. Zalezi od prog- ramatora, ktoru moznost si vyberie. V pripade nahodneho vyberu, je ciel vybrany zo zoznamu ohrozenia. Vypis 5.1 o System ohrozenia Pocas suboja, NPC nemusi nutne prenasledovat len hraca, ktory zauto- cil prvy. Kazda takato postava ovladana serverom, obsahuje program, ktory zabezpecuje ze NPC , bude utocit proti cielu, ktory bude predsta- vovat najvacsie ohrozenie. Od momentu ako hrac zautoci, NPC si zacne pripocitavat ohrozenie, ktore pre nu kuzlo predstavovalo. Pri vacsom pocte hracov utociacich na ten isty ciel, sa vytvori zoznam ohrozeni, ktory je aktualizovany po kazdom prijatom kuzle. Ak sa niektory hrac dostane na prve miesto v mnozstve ohrozenia, NPC zmeni svoj ciel a 1 Identifikator - Identifikator sluzi na jednoznacne pomenovanie objektu 33protected override void Update () { TryMoveTowardsTarget (1100) ; if ( ID == " N5040 " ) { if ( CurrentHP >= 80000) { AttackRandomTarget ( SpellNames . powerball , 1000) ; } else if ( CurrentHP >= 60000 && CurrentHP < 80000 && ! aSecondPhase ) { SetStayPosition ( new Vector3 (387.3455 f , 3.21489 f , 381.7549 f ) , 2) ; aSecondPhase = true ; } if ( IsOnStayPosition () ) { Attack ( SpellNames . hellwave , 800) ; Attack ( SpellNames . icespikes , 700) ; } if ( CurrentHP < 60000) { Attack ( SpellNames . powerball , 1000) ; Attack ( SpellNames . blackhole , 6500) ; } } } protected override void OnRespawn () { aSecondPhase = false ; } Vypis 5.1: Ukazka skriptu 34bude utocit nan. Zoznam je vynulovany, az ked nastane koniec suboja. o System odmenovania Uspesny koniec suboja nastava, ked sa NPC minu vsetky body zivota. Hracom sa hned na to pripisu body skusenosti. Aby si hraci mohli vy- lepsovat svoje postavy, vytvoril som system odmenovania. Kazde NPC podporuje pridanie predmetov, ktore sa daju ziskat a taktiez pravde- podobnost, s ktorou sa mozu objavit. Program vytvarajuci odmeny, podporuje pridanie maximalne desiatich predmetov. Po uspesnom su- boji, algoritmus urobi nahodny pokus s kazdym z nich. Vylosuje cislo od 0-99 a ak pravdepodobnost objavenia predmetu je mensia alebo rovna ako toto cislo, predmet je pridany medzi odmeny. o Obnovanie NPC Porazenie nepriatela sposobi, ze uz s nim nebude mozne na urcity cas bojovat. Hra je vsak naprogramovana tak, aby kazdy hrac mal moz- nost superit s NPC . Je mozne nastavit kolko ma trvat, kym NPC po porazeni zmizne. Tento cas by mal byt dostatocne dlhy na to, aby si hraci stihli rozdelit odmenu. Po uplynuti casoveho intervalu je NPC opat obnovene s plnymi bodmi zivota. Hracske postavy rovnako ako aj serverom ovladane postavy obsahuju body vylepsenia. Pomocou tychto bodov vylepsenia, sa pri NPC postavach da predurcit ich sila. Hraci sa ich snazia ziskat co najviac, zbieranim pred- metov. Kazda z roli, ktore mozu hraci zastavat, potrebuje iny druh bodov vylepsenia, pre svoje spravne posobenie v hre. Tieto body sa delia na niekolko typov. o Zivoty Dolezitou sucastou kazdej postavy su jej zivoty. Pri stretoch s nepria- telmi mozu poskytnut cas na suboj. Dolezite su najma pre rolu ob- rancu, ktory na seba prebera najsilnejsie utoky nepriatela. Zivoty sa v suboji minaju v zavislosti od sily utoku, ktory danu postavu zasia- hol. Rovnako mozu byt doplnane kuzlami. Delia sa na aktualny pocet, ktory zavisi od priebehu suboja a maximalny pocet. o Mana Vytvorenie kazdeho kuzla vyzaduje energiu. Niektore vyzaduju via- cej energie ine menej v zavislosti od sily kuzla a poctu postav, ktore ovplyvni. Postavy, ktore casto vyuzivaju kuzla by mali mat co najviac 35bodov vylepsenia tohto typu, pretoze ak by im mana dosla, boli by v suboji nepouzitelni. o Rychlost vytvorenia kuzla Kazde kuzlo potrebuje na svoje vytvorenie urcity cas. Spravidla slabsie kuzla su vytvarane ovela rychlejsie ako tie silne. Cim rychlejsie postava vytvara kuzla, tym skor je schopna zautocit alebo pomoct ostatnym. o Kriticky zasah Zasahy sa delia na normalne a kriticke. Kriticky zasah je ovela silnejsi ako normalny zasah kuzlom. Ak ma postava vela bodov kritickeho za- sahu, jej kuzla su ovela efektivnejsie a nemusi ich pouzivat tak casto, cim usetri mnozstvo many. o Brnenie Aby postava vydrzala co najviac zasahov od nepriatelov, potrebuje mat co najviac brnenia, ktore dokaze zredukovat zasah. Je vyjadrovane v percentach, takze celkovy zasah je nizsi o tolko percent, kolko bodov brnenia ma aktualne postava. o Sila utoku Je dolezita najma pre postavy, ktore bojuju s nepriatelmi na kratku vzdialenost pomocou roznych zbrani. o Sila kuziel Urcuje ake silne kuzla bude postava vytvarat. Tieto body vylepsenia su vyuzivane najma hracmi, ktori zastavaju rolu utocnika-liecitela. Cim je vyssia sila kuzla, tym vyssi je zasah. Postavy, ktore maju dostatok bodov tohto typu, nemusia tak casto pouzivat svoje kuzla, co im moze usetrit energiu, vynalozenu na vytvorenie kuzla, lepsie pomoct priatel- skym postavam tym, ze ich zivoty mozu byt rychlejsie doplnene a v suboji udelit nepriatelovi ovela silnejsi uder. o Regeneracia zivotov a many Pocas subojov sa postavam mina energia, potrebna na vytvaranie ku- ziel. Preto som vytvoril funkciu, ktora obnovuje nielen tuto energiu, ale aj zivoty postavy kazdych pat sekund o tolko bodov, kolko bodov vylepsenia tohto typu ma. 365.1.4 Kuzla Aby v hre bolo mozne superit s nepriatelskymi NPC a aby bolo mozne si vzajomne pomahat, navrhol som program, ktory umoznuje vytvaranie kuziel. Kuzla mozu byt pouzite nielen hracmi ale aj NPC . Medzi podmienky pre pouzitie patri dostatok many a ciel na ktory ma byt kuzlo vyslane. Kuzla su navrhnute tak aby sa kazdy novy typ dal naprogramovat. Obrazok 5.4 o Priebeh vytvorenia kuzla Ked na server pride poziadavka od klienta o vytvorenie kuzla, skontro- luje sa ci postava, ktoru ma hrac nastavenu ako ciel, je nepriatelska, v pripade ze kuzlo nie je urcene na pomoc. Potom ako prejde kontrola, na serveri sa vytvori kuzlo, ktore este nie je aktivne, priradi sa danemu hracovi a vysle sa potvrdenie o tom, ze ma zacat kuzlo vytvarat. Pro- ces vytvarania moze byt okamzity alebo trvajuci nejaky casovy interval, ktory moze byt nastaveny. Po jeho uplynuti, server dostane spravu od daneho hraca, ktora ho o informuje o dokonceni. Ta je nasledne spra- covana a priradene kuzlo je aktivovane. o Spravanie kuzla Aktivacia prebieha takym sposobom, ze priradene kuzlo je vlozene do kontajnera, v ktorom su vsetky aktivne kuzla daneho hraca. Nad tymto kontajnerom je volana metoda aktualizacie kazdeho kuzla. Metoda by mala obsahovat skript, ktory urcuje ako sa dane kuzlo bude spravat. Kedze kuzla sa v niektorych vlastnostiach spravania sa zhoduju, vytvo- ril som triedu, ktora tieto vlastnosti zjednocuje a je ich mozne pouzit v kazdom kuzle. Prispelo to k sprehladneniu kodu a do buducna to bude prinosom pre jednoduchsi vyvoj. Medzi tieto vlastnosti patri zasah jed- neho ciela, alebo viacerych cielov. 5.1.4.1 Vlastnosti kuziel Suboj s nepriatelskymi NPC moze prebiehat viacerymi sposobmi, a preto je potrebne pre danu situaciu zvolit spravne kuzlo, ktore sa bude javit ako najvhodnejsie. Vsetkym kuzlam je mozne nastavit urcite vlastnosti, ktore maju celkovy vplyv nielen na to, ako sa kuzlo vizualne prejavi na strane klienta, ale aj kolko cielov moze ovplyvnit a podobne. Kazde kuzlo by malo mat definovane, kolko bodov vylepsenia ma pridat alebo ubrat. Preto kazdy novy typ obsahuje dve metody, do ktorych je mozne 37Obr. 5.4: Class diagram kuziel napisat matematicke vzore, podla ktoreho sa budu vycislovat hodnoty. Tie by mali pocitat s aktualnou silou hraca. Prva metoda zabezpeci vypocet pri beznom trafeni kuzlom a druha pri kritickom zasahu. Pocas subojov sa stava, ze niektore z postav, popripade viacere potrebuju doplnit niektore z bodov vylepsenia alebo im maju byt tieto body odpocitane. Preto kazdemu kuzlu moze byt definovany pocet cielov, ktore ma trafit a sposob priebehu. Obrazok 5.2 o Pohybujuce sa kuzla Jedna sa o najbeznejsi typ kuziel, ktore sa pohybuju zvacsa od zdroja ku cielu, pripadne od ciela k inemu cielu, ak je pre tento typ nastavena moznost trafenia viacerych cielov. o Expandujuce kuzla Kuzla s touto vlastnostou sa radia bud medzi rozpinajuce sa do pries- toru, ktore ked zasiahnu ciel, doplnia alebo uberu niektory z bodov vylepsenia. Vacsinou sa jedna o body zivota. Nemusia vsak ovplyv- nit vsetky zasiahnute ciele, ale napriklad iba tie, ktore sa nachadzaju najblizsie. o Staticke kuzla Ku kuzlam s plosnym efektom sa radia aj staticke kuzla, ktore su umiestnene v priestore a nepohybuju sa. Ich efekt sa prejavi, az ked do neho vstupi nejaka postava. Medzi ne patria aj kuzla, ktore sa javia ako 38explozia. Tie su umiestnene na urcitom mieste a po uplynuti casoveho intervalu mozu doplnit alebo ubrat body vylepsenia. Vlastnostou kazdeho kuzla je aj doba trvania, pocas ktorej je aktivne. Po uplynuti tejto doby, je kuzlo zrusene. Doba trvania by mala byt dostatocne dlha na to, aby sa kuzlo na klientskej strane stihlo prejavit skor, nez je vyslana jeho deaktivacna sprava. To sa moze docielit spravnym pomerom rychlosti kuzla a casu trvania. Pri tych kuzlach, ktore sa radia medzi expandujuce, je dolezite, aby sa kuzlo stihlo zvacsit na svoj maximalny priemer. Pri pohyblivych treba dbat na to, aby kuzlo stihlo prejst svoju maximalnu vzdialenost za cas, ktory je mensi ako doba jeho zivotnosti. Kazde z kuziel ma moznost nastavenia zasiahnutia zdroja. To znamena, ze po vytvoreni je zasiahnuty zdroj rovnako ako aj ciele. Tato vlastnost je vhodna najma pri kuzlach, ktore sa pouzivaju na spolupracu medzi hracmi. Ak chce zdrojovy hrac doplnit body vylepsenia inemu hracovi, doplnia sa aj jemu. Jednou z poslednych vlastnosti kuziel je generovanie ohrozenia. Je dole- zita hlavne pre hracov ktori zastavaju rolu obrancu. Ich ulohou je uputanie pozornosti nepriatelskeho NPC . Cim vyssie ohrozenie vytvaraju, tym je men- sia sanca, ze NPC zacne utocit na ineho hraca. Preto kazde kuzlo obsahuje metodu, ktora je volana pri zasahu nepriatela. V nej moze byt napisany vzo- rec, podla ktoreho sa vycisli ohrozenie. Vacsinou to vsak zavisi od velkosti zasahu a konstanty, ktora je pricitana ku nemu. Vzorec pre generovanie zasahu kuzla z vyssim ohrozenim by mal byt napi- sany tak, aby zasahy boli mensie, ako zasahy kuziel od hracov, ktori zastavaju rolu bojovnika a liecitela. Zabezpeci sa tak rovnovaha medzi jednotlivymi ro- lami. Kedze niektore kuzla mozu byt silnejsie ako ostatne, je vhodne ich upravit tak aby sa nedali pouzivat neustale, ale iba po nejakych casovych intervaloch nastavenim hodnoty, ktora bude vyjadrovat cas v milisekundach, potrebnych na opatovne pouzitie. 39private void OnStart () { if (! isStarted ) { SpellBehaviour . Hit_HP ( SpellSequence . during , this , aServer ) ; isStarted = true ; } } private void OnEnd () { SpellBehaviour . DestroySpell ( this ) ; } public override int GenerateThreat ( int paDamage ) { return paDamage ; } protected override int GenerateNormalHit () { int rand1 = RandomGenerator . Next (2000 , 5000) ; int rand2 = RandomGenerator . Next (1 , 3) ; return -(((3200 + rand1 ) + 500 * rand2 ) + Source . SpellPower ) ; } protected override int GenerateCriticalHit () { return GenerateNormalHit () * 2; } Vypis 5.2: Zdrojovy kod kuzla 405.1.5 Predmety Aby boli hraci boli motivovani v hre pokracovat a zaroven si mohli vylepso- vat svoju postavu, naprogramoval som system odmien, ktore budu hracom poskytnute po porazeni nepriatelskeho NPC . Tieto odmeny su tvorene pred- metmi, ktore mozu hraci zbierat do svojho inventara, popripade nasadit na svoju postavu. Su rozdelene na niekolko casti, pricom z kazdej casti moze mat hrac na svojej postave prave jednu. Predmety poskytuju vylepsenie niektorych vlastnosti postavy. Kazda z dvoch roli by mala zbierat take predmety, ktore posilnia jej vlastnosti. Ob- ranca uputava pozornost nepriatela, cim vlastne sposobi, ze nepriatel utoci na neho. Preto potrebuje predmety, ktore poskytuju co najvyssie brnenie. Na rozdiel od obrancu, utocnik-liecitel potrebuje mat vela sily, ktora sposobi co najvacsi zasah, ci uz nepriatelskej alebo priatelskej postave. Ak hrac porazi nejake NPC , ktore ma v sebe odmenu v podobe predme- tov, moze si ich vybrat a vlozit do svojho inventara. Na server pride sprava o tom, ze hrac si vzal predmet z daneho NPC , ta musi byt rozposlana aj ostatnym hracom, aby sa predmet uz nezobrazoval. Predmet je pridany do inventara hraca, ktory nan klikol a je mu zo servera vyslana sprava, pre zo- brazenie predmetu v inventari. Predmet si moze nasadit iba v pripade, ze jeho level je minimalne vacsi alebo rovny ako pozadovany level pre nasadenie predmetu. Pri presunuti predmetu na postavu, server prijme spravu, ktora ziada o zrusenie predmetu v inventari. Tu spracuje a spatne vysle spravu o tom, ze si dany hrac ma zrusit predmet v inventari a nasadit si ho na postavu. Moze vsak nastat situacia, ze hrac uz bude mat na svojej postave rovnaku cast vybavenia ako si chce nasadit. Server preto vysle spravu aj o tom ze predmet, ktory je na postave sa musi vlozit do inventara. Zabezpeci sa tak, ze postava na sebe nebude mat viacero rovnakych predmetov. 5.1.6 Sprava hernych uctov MMORPG hry mozu byt hrane velkym mnozstvom ludi. Aby ich bolo mozne od seba odlisit, serverova cast obsahuje program, ktory spravuje registrova- nie novych pouzivatelov. Na to aby sa novy pouzivatel mohol zaregistrovat, musia byt splnene dve poziadavky. Prvou z nich je vyber svojho mena, pod ktorym bude vystupovat, dru- hou poziadavkou je zvolenie si hesla, ktorym sa bude pouzivatel prihlasovat k uctu. Tym sa zabezpeci, ze na dany ucet sa bude moct prihlasit iba pouziva- tel, ktory pozna heslo. Pri registracii a prihlasovani vsak musia byt dodrzane urcite pravidla, za ktore zodpoveda program na serveri. 415.1.6.1 Kontroler prihlaseni a registracii Ak sa do hry chce zapojit novy pouzivatel, moze sa prihlasit v pripade, ze si uz vytvoril nejaky ucet alebo zaregistrovat, ak este ziadny nevlastni. Serveru sa vysle poziadavka, ktora obsahuje heslo a meno, pod ktorym chce pouzivatel vystupovat. Kontroler najskor urci, ci sa jedna o registra- ciu alebo prihlasenie. V pripade registracie je nutne overit, ci uz neexistuje postava s rovnakym menom. Kvoli prehladnosti a jednoznacnej identifikacii hraca sa vyuzivaju uni- katne mena pre herne postavy. Ostatni hraci tak mozu jednoducho rozoznat o koho sa jedna. Taktiez pri komunikacii cez chat, je jednoznacne urcenie hraca podla mena nevyhnutne. Ak kontrola dopadne neuspesne, hracovi sa vysle sprava, ktora ho informuje o tom kde spravil chybu. Po uspesnej kon- trole je vytvorena nova postava s menom, ktore si hrac zvolil. Hraci ktori vlastnia svoj ucet, sa do hry mozu prihlasit rovnako, zadanim mena a hesla. V tomto pripade kontroler iba porovna hracom zadane heslo a heslo, ktore prislucha k danemu uctu. Po odhlaseni je vsak potrebne udaje hraca ulozit, aby mohol pokracovat v hre pri buducom prihlaseni v rovnakom stave, v akom skoncil. 5.1.6.2 Program pre pracu s databazou Po odhlaseni pouzivatela, herna postava prestava existovat, preto je po- trebne, aby udaje o hernej postave boli zaznamenane do databazy, z ktorej sa pri opatovnom prihlaseni budu moct nacitat. Databaza sa sklada niekolkych tabuliek. Jednou z nich je tabulka hracov, ktora obsahuje zakladne informacie o hernej postave, medzi ktore patri jej posledna pozicia, level, body skusenosti, rola ktoru zastava a taktiez prihla- sovacie udaje. Hraci pocas hry ziskavaju rozne predmety, ktore su ulozene v ich inventari. Aby o ne neprisli, tiez musia byt zaznamenane do databazy. Nemusia sa vsak o nich ukladat vsetky udaje. Staci ak sa ulozi iba ich ID, ID hraca, ktoremu patria a cislo miesta v inventari, na ktorom sa nachadzali. Podobne je to aj s predmetmi, ktore si hrac nasadil na svoju postavu. Praca s databazou zahrna znalost databazoveho jazyka. Pre ulahcenie prace, som navrhol program, ktoreho funkcie zjednodusuju pracu s databa- zou. Tie obsahuju parametre, do ktorych je mozne vlozit cely objekt hraca a z neho si uz funkcia ziska potrebne udaje. Nasledne sa tieto udaje vlozia do SQL prikazu. Pri nacitavani z databazy, sa udaje o hracovi vlozia do novej instan- cie triedy DatabaseInfo. Administrator tak moze vyuzit objektovy pristup k 42udajom bez toho, aby poznal jazyk SQL. Dalsou vyhodou je sprehladnenie kodu, pretoze vsetky funkcie su naprogramovane na jednom mieste, z ktoreho ich je mozne upravovat. 5.2 Klientska strana Ulohou klientskej strany je nadviazanie spojenia so serverom, vysielanie po- ziadaviek a spracovavanie odpovedi zo servera. Na klientskej strane je zo- brazovane herne prostredie pouzivatelovi, taktiez mu je poskytnuta moznost ovladania hry, pomocou citania vstupnych zariadeni. Obrazok 5.5 Pre zjednodusenie ovladania a lepsiu prehladnost, hra obsahuje graficke pouzivatelske rozhranie, cez ktore mozne vykonavat rozne operacie a jeho ulohou, je aj zobrazovanie niektorych informacii o postavach. Prostredie hry sa sklada z mnozstva hernych objektov, ktore mozu nadobudat roznu podobu. Obr. 5.5: Zobrazenie herneho prostredia a NPC 5.2.1 Herny objekt Kazdy herny objekt moze obsahovat komponenty, ktore urcuju jeho funkcie a vlastnosti. Zakladnym z nich je komponent Transform, urcujuci poziciu, rotaciu a velkost herneho objektu. V tomto pripade vsak este objekt nie je viditelny, preto je nan potrebne pridat komponent Mesh Renderer, ktory zabezpeci jeho vykreslenie. 43Nie vsetky objekty v hre, maju byt priechodne. Hra je naprogramovana tak, ze postava obsahuje komponent Rigidbody. Ten sposobi, ze na nu za- cnu posobit fyzikalne zakony a objekty, cez ktore nie je mozne prejst ob- sahuju komponent Collider, zamedzujuci priechod objektov s komponentom Rigidbody. Pri zlozitejsich hernych objektoch akymi su napriklad postavy, je potrebne vytvorit animacie. Obrazok 5.6 Obr. 5.6: Herny objekt, ktory obsahuje komponenty pre jeho zobrazenie o Animacie hernych obejktov Aby sa hra podobala realnemu svetu, niektore herne objekty, napriklad postavy, musia byt zanimovane. Kedze postavy mozu vykonavat rozne pohyby, ako chodza vpred, vzad a podobne, musia im byt pridelene animacie, ktore zodpovedaju tymto ukonom. Pre tvorbu animacii, som vyuzil internetovy zdroj Mixamo, od spolocnosti Adobe. Tato kniz- nica poskytuje aj 3D modely postav, na ktore sa daju animacie pouzit. Po prideleni animacii postavam, som navrhol program, ktory pri stla- ceni prislusnej klavesy, napriklad pre pohyb, odstartuje danu animaciu pomocou stavoveho diagramu, ktory zodpoveda za prechody medzi ani- maciami. 44o Stavovy diagram animacii Zaciatok aj koniec animacie, musi mat spravne nacasovanie a tiez musi byt dane, ktora animacia ma byt spustena, po stlaceni urcitej klavesy. Program Unity, v ktorom som hru programoval, obsahuje moznost vy- tvorenia stavoveho diagramu animacii, v ktorom je mozne vytvorit pre- chody medzi animaciami. Ak hrac stlaci nejaku klavesu, v diagrame sa aktivuje prislusny prechod a komponent, ktory zodpoveda za prie- beh animacii, nadobudne novy stav, napriklad animaciu behu. Tiez je mozne nastavit, ci sa dana animacia ma vykonavat cyklicky alebo iba raz. Obrazok 5.7 Obr. 5.7: Komponent animator a jeho stavovy diagram prechodov a animacii 455.2.2 Graficke pouzivatelske rozhranie Nie vsetky funkcionality hry, mozu byt ovladane iba pomocou klavesnice. Niektore vyzaduju zobrazenie tabuliek, textov alebo tlacidiel. Pri spusteni hry, sa hracovi zobrazi uvodna obrazovka, s dvomi vyplnovacimi polickami pre meno hraca a jeho heslo. Po zadani informacii, ich hrac moze odoslat dvoma tlacidlami, bud registracnym alebo prihlasovacim. Obrazok 5.8 Obr. 5.8: Uvodna obrazovka pre prihlasenie do hry 5.2.2.1 Zakladne informacie o postave Ak sa hrac uspesne pripoji na server, okrem zobrazenia herneho prostredia, su mu poskytnute zakladne informacie o stave jeho zivotov, many a levelu. Za stav tychto prvkov zodpoveda skript, ktory zareaguje vzdy, ked pride ne- jaka odpoved zo servera, tykajuca sa tychto informacii. Hrac vsak potrebuje vediet aj informacie o tom, ktore NPC je jeho aktualny ciel. Kliknutim na niektore z NPC sa zobrazia informacie o jeho zivotoch, mane, leveli v rovna- kej tabulke, ako je to pri hracovi a ak ma toto NPC aj nejaky ciel, zobrazia sa aj informacie o nom. Aby hrac mohol zautocit na niektore z tychto ne- priatelskych NPC , rozhranie mu poskytuje pristup ku kuzlam, vykreslenim ich prislusnych obrazkoch. 465.2.2.2 Panel kuziel Kazde kuzlo sa sprava inak, preto je ich potrebne urcitym sposobom odlisit. V mojej hre je to priradenim obrazkov tlacidlam, ktore su usporiadane na paneli. Program je navrhnuty tak, ze pred prihlasenim panel obsahuje len jedno tlacidlo, z ktoreho sa po prihlaseni vytvoria ostatne a je im nastaveny cierno- biely obrazok, vyjadrujuci prazdne policko. Zjednodusi sa tak praca pri udrzbe programu, kedy staci zmenit funkcie prveho tlacidla a ta rovnako ovplyvni aj funkcie dalsich. Ked pride sprava zo servera o pridani noveho kuzla, do panela je pridany obrazok z prislusnym identifikacnym cislom, meno tlacidla je nastavene na meno kuzla a po jeho kliknuti je tak jednoduchsie urcit, ktore kuzlo ma byt vytvorene. Nazov tlacidla sa vlozi do spravy, ktora je odoslana na server a tam nasledne spracovana. Panel je limitovany svojou velkostou a preto pocet kuziel jedneho hraca, moze byt maximalne devat. Jeho umiestenie je v dolnej casti obrazovky aby hracovi neprekazal vo vyhlade, pretoze tento panel patri medzi tie, ktore su zobrazene pocas celej doby hrania. Niektore panely mozu byt skryte a viditelne su az po stlaceni prislusneho klavesu, popripade presunutim kurzora mysi na niektory z predmetov. Vtedy sa zobrazia informacie o bodoch vylepsenia, ktore poskytuje, jeho nazov, popis, to o aku cast vybavy sa jedna a uroven, ktoru musi mat hracska postava, aby si ho na seba mohla nasadit. 5.2.2.3 Inventar Po porazeni nepriatelskeho NPC , ma hrac sancu, ze dostane odmenu v po- dobe predmetu. Aby bolo mozne predmety zbierat, vytvoril som hracom miesto v podobe inventara, kde si tieto predmety mozu odkladat. Podobne ako panel kuziel aj inventar obsahuje tlacidla, ktore maju spociatku nasta- venu ikonu prazdneho miesta. Ta sa pridanim noveho predmetu zmeni na ikonu, ktora mu prislucha. Nazov tlacidla v inventari sa zmeni na identifikacne cislo predmetu. Klik- nutim na predmet sa zobrazi ponuka, ktora sa hraca opyta, ci si chce dany predmet dat na svoju postavu. Po odsuhlaseni, je predmet presunuty na panel vystroja. 5.2.2.4 Vystroj Kazdy hrac si moze svoju postavu vylepsovat a sam rozhodnut aky predmet si na nu nasadi. Aby bolo mozne vidiet predmety, ktore ma postava prave na sebe, vytvoril som panel obsahujuci miesta pre jednotlive casti vystroja. 47Kliknutim na predmet, je mozne ho opatovne presunut do inventara. Ak je uz nejaka cast vybavy nasadena na postave a hrac sa rozhodne nasadit si predmet, ktory tvori rovnaku cast vybavy, predchadzajuci predmet je au- tomaticky presunuty na prve volne miesto v inventari a novy predmet sa nasadi na postavu. Zmeni sa tak pocet bodov vylepsenia. Hrac si ich moze prezriet v tabulke, ktora ukazuje ich aktualny pocet. 5.2.3 Hracska postava RPG hry sa vyznacuju tym, ze hrac sa moze vzit do role urciteho hrdinu. Dej sa moze odohravat z roznych pohladov na herny svet. V pripade mojej prace som pouzil pohlad tretej osoby. Postava je navrhnuta tak, aby na nu posobili bezne fyzikalne zakony ako gravitacia alebo klzkost terenu. Hrac ju moze ovladat pomocou klavesnice a tiez mysi pomocou grafickeho rozhrania. Po prihlaseni, pride na klientsku stranu viacero informacii, ktore musia byt spracovane aby mohla hracska postava zacat existovat. 5.2.3.1 Zlozenie hracskej postavy Hracska postava sa sklada z viacerych casti. Jednou z najdolezitejsich je jej graficke spracovanie. To moze byt nastavene podla identifikacneho cisla na serverovej strane. Dalsou z nich je kamera, ktora snima svet okolo postavy a poskytuje tak hracovi moznost vnimat prostredie hry. Kamera sa hybe spolu s postavou. Niekedy vsak hrac potrebuje pohlad oddialit alebo priblizit, preto by sa mala dat nastavit na vzdialenost aka vyhovuje hracovi. Poslednou castou je lista, ktora zobrazuje priebeh vytvarania kuziel. Os- tatni hraci tak maju moznost vidiet, kedy niektora postava zacne s vytva- ranim kuzla. Vsetky tieto casti su zaobalene do jedneho objektu TPSProto- type, ktory obsahuje skirpty a komponenty pre spravne fungovanie postavy. Pri vytvarani hracskej postavy sa uz iba spravi klon tohto prototypu. Postavy ostatnych hracov a NPC su vytvorene z objektu CreatureProto- type. Ten sa vyznacuje podobnym zlozenim, ktore vsak neobsahuje kameru a su do neho pridane prvky, obsahujuce aktualne nasadene predmety, pred- mety v inventari a texty, ktore su zobrazovane ako cislo, znazornujuce silu zasahu do tejto postavy. 485.2.3.2 Priebeh vytvarania hracskej postavy Ked pride zo servera sprava, ktora nesie informacie o vytvoreni hracskej postave, najskor sa urci, ci sa jedna o vytvorenie vlastnej postavy, ktora sa da ovladat, alebo sa jedna postavu ineho hraca, popripade NPC . Priebeh je rovnaky u oboch typov, ale v pripade ze sa jedna o postavu, ktora ma byt ovladana, je do skriptu citajuceho vstup z klavesnice a mysi, priradeny skript pohybu tejto postavy. Novovytvorenej postave sa vlozia do inventara predmety, ktore mala na- posledy so sebou a tiez je na nu nasadena vybava. Hrac zacina od pozicie, na ktorej skoncil pred odhlasenim. Po vytvoreni uz hrac moze svoju postavu ovladat a tiez pouzivat kuzla. K vytvaraniu postav nedochadza len pri pri- hlasovani. Kedze herna mapa je rozdelena na mensie casti, dochadza k aktivacii a dektivacii postav, ktore prichadzaju a odchadzaju zo spolocnych sektorov. Pri deaktivacii su jednoducho zrusene. Pri aktivacii vsak treba zabezpecit, aby vytvorena postava mala spravnu rotaciu a spustenu animaciu pohybu, v pripade ze nejaky vykonava. 5.2.3.3 Program zabezpecujuci pohyb postav Za pohyb postav zodpoveda program, ktoremu su odosielane bud data z klavesnice alebo zo servera. Princip akym funguje zalezi od toho, ci sa jedna o hracsku postavu alebo NPC . V prvom pripade po stlaceni klavesy zacne postava vykonavat prislusny pohyb a taktiez sa spusti animacia tohto pohybu. Na server sa odosle sprava, ze sa dany pohyb zacal vykonavat a tiez kazdu sekundu je odosielana sprava o aktualnej pozicii, aby sa postavy nachadzali na rovnakych suradniciach u kazdeho hraca. Pri NPC pravidelne prichadzaju spravy o tom, na aku suradnicu ma dojst a program vysle NPC priamo na tento bod. Rotacia pocas suboja je zabezpecena na klientskej strane, pricom NPC je vzdy otocne smerom k svojmu cielu. 495.2.4 Program pre pouzivanie kuziel Kliknutim na niektore z tlacidiel na paneli kuziel, sa na server odosle pozia- davka na vytvorenie kuzla. Aby ho vsak bolo mozne pouzit, hrac musi mat zacielenu na niektoru postavu. 5.2.4.1 Proces tvorby kuzla Program caka odpoved na poziadavku, ktora ked pride, zablokuje tlacidla kuziel na casovy interval, ktory je nastaveny na jednu sekundu. Hned potom je hracovi na liste zobrazeny cas ostavajuci do vytvorenia kuzla. Po dokonceni sa vysle sprava o tom, ze proces vytvarania je na konci. Server hned na to vysle spravu pre vytvorenie kuzla, ktora obsahuje informacie o tom, kde sa ma kuzlo vytvorit, aky ma mat vzhlad a plochu. Ak uz kuzlo existuje, zo servera prichadzaju spravy o tom, ktore ciele ma zasiahnut. Ukladaju sa do zoznamu a pri strete z inou postavou sa pouziju. Obsahuju informacie o vyske zasahu, to kto je cielom, ci bol zasah kriticky a ci kuzlo ma byt po zasahu zrusene. 5.2.4.2 Spravanie sa jednotlivych typov kuziel V pripade pohybliveho kuzla sa zo zoznamu vyberie ciel, ktory prisiel ako prvy a kuzlo je namierene smerom k nemu. Po strete sa zistia informacie vyske zasahu a nad zasiahnutou postavou sa zobrazi cislo, vyjadrujuce tuto hodnotu. Farba toho cisla zavisi od toho, ci sa jedna o pomocne kuzlo a to ci bol zasah kriticky alebo nie. Staticke kuzla su funguju tak, ze sa vytvoria na urcitom mieste, kde exis- tuju po urcitu dobu. Tymto kuzlam moze byt nastaveny casovy interval, ako casto maju trafit postavy stojace v nom. Na rozdiel od nich, expandujuce kuzla zasahuju postavy postupne. Ich pociatocny priemer sa zacina na nule a podla nastavenej rychlosti sa rozpinaju do priestoru az po maximalny prie- mer. Pri vytvoreni kuzla zo servera pridu spravy o vsetkych postavach, ktore su v dosahu a po zasiahnuti kuzlom, je nad nimi zobrazena hodnota zasahu. 50Kapitola 6 Zaver Bakalarska praca mi priniesla mnoho poznatkov z oblasti programovania, pre- toze som musel vyriesit mnozstvo vzniknutych problemov, ktore sa vyskytli pocas jej tvorby. Mojim prvym krokom bolo zvolenie si vhodneho jazyka a frameworku, v ktorom by mala byt hra vytvorena. Jednou z uloh bolo naprogramovanie servera, schopneho komunikovat z vacsim mnozstvom hracov a tiez kniznice, ktora sa bude dat jednoducho rozsirovat o nove prvky. Rovnako podstatou castou bolo vytvorenie klientskej strany, poskytujucej hracom spojenie so serverom a graficke zobrazenie hry. Aby sa dala spravne ovladat, musel som vytvorit uzivatelske rozhranie, ktore poskytuje hracom rozne funkcionality a informacie. Sucastou tvorby, bolo aj testovanie viacerymi hracmi. Overil som tak funkcionality hry a odstranil nedostatky, ktore vznikli. Praca sa sklada s jadra tvoriaceho jej zakladnu kostru, ktore poskytuje zakladne funkcionality a prvkov, ktore tvoria samotnu hru. Serverova cast poskytuje administratorom moznost pridania novych NPC a kuziel s moz- nostou programovania kazdeho zvlast a tiez moznost pridania novych pred- metov. Klientska strana bola vytvorena podobnym sposobom tak, aby sa dala jednoducho rozsirit o nove vizualne prevedenia kuziel, predmetov, ich obrazkov a tiez o modely postav s ich animaciami. Prinosom prace je jednoducho rozsiritelne jadro, ktoreho nove prvky je mozne naprogramovat. Vysledkom tak moze byt uplne ina hra, vytvorena za ovela kratsi cas, ako keby bola programovana od uplneho zaciatku. Moja hra by do buducna mohla byt rozsirena o nove funkcionality ako ulohy, ktore musi hrac splnit. Za tie by mu NPC poskytovali odmeny v podobe roznych predmetov alebo skusenosti. Verim ze praca poskytne hracom vela zabavy a ze v buducnosti bude uzitocna aj pri vytvarani novych online hier. 51Referencie [1] Wallace Chu. 22 Game Changing Video Cards, 1981-2015. url: https: / / www . neweggbusiness . com / smartbuyer / components / 22 - game - changing-video-cards-1981-2015/. [2] Ralph Edwards. The game production pipeline: concept to completion. url: http : / / www . ign . com / articles / 2006 / 03 / 16 / the - game - production-pipeline-concept-to-completion?page=1. [3] GamingBolt. How Do Developers Create Massive Open Worlds For Ex- ploration? url: https://www.youtube.com/watch?v=K-uBVUGqJss. [4] M.Zabovsky K.Matiasko M.Vajsova. Zaklady databazovych systemov. EDIS- vydavatelstvo ZU, 2008. [5] Nick Lalone. When Was the First Video Game Tournament? url: http: / / gameranx . com / updates / id / 10035 / article / when - was - the - first-video-game-tournamnet/. [6] Rev3Games. Creating Bone Chilling Video Game Monster Sounds. url: https://www.youtube.com/watch?v=udQOi5cgIqo. [7] Tenis For Two. url: https://en.wikipedia.org/wiki/Tennis_for_ Two. 52 ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY 28360720181019 INFORMATICKE RIESENIE PRE ADMINISTRATIVU KRIZOVEHO CENTRA Bakalarska praca 2018 Ivana Senajova ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY INFORMATICKE RIESENIE PRE ADMINISTRATIVU KRIZOVEHO CENTRA Bakalarska praca Studijny odbor: Informatika Skoliace pracovisko: Katedra softverovych technologii Veduci prace: doc. RNDr. Katarina Bachrata PhD. Registracne cislo: 19/2017 Zilina, 2018 Ivana Senajova 2 Cestne vyhlasenie Cestne prehlasujem, ze som celu bakalarsku pracu na temu ,,Informaticke riesenie pre administrativu krizoveho centra" vypracovala samostatne s vyuzitim dostupnej literatury a vlastnych vedomosti. Vsetky zdroje pouzite v bakalarskej praci som uviedla v sulade s predpismi. V Ziline, dna 1.5.2018 Ivana Senajova 4 Podakovanie Chcela by som sa podakovat svojej skolitelke, doc. RNDr. Katarine Bachratej PhD., a Ing. Monike Vajsovej, za odbornu pomoc a usmernenie pri pisani mojej prace, za cenne rady a informacie a v neposlednom rade za ochotu. 5 ABSTRAKT V STATNOM JAZYKU SENAJOVA, Ivana: Informaticke riesenie pre administrativu krizoveho centra. [Bakalarska praca]. Zilinska univerzita v Ziline. Fakulta riadenia a informatiky: Katedra softverovych technologii. Skolitel: doc. RNDr. Katarina Bachrata PhD. Stupen odbornej kvalifikacie: Bakalar. Zilina: FRI UNIZA, 2018. 60 s. Predlozena bakalarska praca prezentuje cely proces vzniku informacneho systemu pre OZ Naruc. Od nastolenia a popisania problemu zdruzenia az po vyslednu implementaciu a testovanie systemu. Je rozclenena do siestich kapitol. Prva kapitola sa zameriava na vysvetlenie hlavnych a ciastkovych cielov prace. Sucasny stav riesenej problematiky a problemovu domenu OZ Naruc riesi druha kapitola. Tretia kapitola sa venuje vysvetleniu a predstaveniu pojmov a technologii, ktore budu pouzite v implementacii. Stvrta kapitola a jej podkapitoly popisuju vsetky kroky vykonavane pred zacatim implementacie, ktora je sucastou piatej kapitoly. Posledna kapitola zahrna overovanie a nasadenie systemu. Klucove slova: aplikacia, databaza, krizove centrum, relacna databaza, webove rozhranie ABSTRAKT V CUDZOM JAZYKU SENAJOVA, Ivana: Information solution for administration of the crisis center. [Bachelor thesis]. University of Zilina in Zilina. The Faculty of Management Science and Informatics: Department of Software Technologies. Supervisor: doc. RNDr. Katarina Bachrata PhD. Degree of scientific qualification: Bachelor. Zilina: FRI UNIZA, 2018. 60 s. This bachelors thesis presents the whole process of information system development for OZ Naruc. From the establishment and description of the problem of the association to the final implementation and testing. It is divided into six chapters. The first chapter focuses on explaining the main and partial goals of the work. The current state and problem domain of OZ Naruc can be found in the second chapter. The third chapter focuses on explaining and presenting concepts and technologies that will be used in implementation. The fourth chapter and its subchapters describe all steps taken before the implementation, which is part of the fifth chapter. The last chapter includes verification and deployment of the system. Key words: application, crisis center, database, relational database, web interface 6 Obsah Zoznam obrazkov ................................................................................................................ 9 Zoznam skratiek ................................................................................................................ 10 Uvod .................................................................................................................................... 11 1 Ciele prace ................................................................................................................... 12 2 Sucasny stav riesenej problematiky .......................................................................... 13 2.1 Zdruzenie OZ Naruc a ich problemova domena ................................................. 13 2.1.1 Vyhody aktualneho stavu ........................................................................ 13 2.1.2 Nevyhody aktualneho stavu .................................................................... 13 2.1.3 Riesenie ................................................................................................... 14 2.1.4 Prihlasenie sa na pracu ............................................................................ 14 3 Pouzite technologie ..................................................................................................... 15 3.1 Databazovy system .............................................................................................. 16 3.1.1 Databaza .................................................................................................. 17 3.1.2 Vyvoj a prehlad databazovych systemov ................................................ 17 3.1.3 Relacna databaza ..................................................................................... 18 4 Metodika prace a metody skumania ......................................................................... 21 4.1 Analyza poziadaviek OZ Naruc .......................................................................... 21 4.1.1 Funkcne poziadavky ................................................................................ 21 4.1.2 Mimofunkcne poziadavky ....................................................................... 27 4.2 Navrh a specifikacia funkcionality ...................................................................... 28 4.3 Vyber pouzivatelskeho rozhrania pre implementaciu informacneho systemu ... 31 4.3.1 Webove rozhranie .................................................................................... 31 4.3.2 Desktopova aplikacia............................................................................... 32 4.3.3 Zhrnutie ................................................................................................... 33 4.3.4 Vyber poskytovatela weboveho priestoru ............................................... 33 4.3.5 Registracia domeny ................................................................................. 34 4.4 Vytvorenie databazy zamestnancov a klientov centra ........................................ 34 4.4.1 Navrh databazy ........................................................................................ 34 4.4.2 Problemy pocas tvorby databazoveho modelu ........................................ 39 4.4.3 Vlozenie databazy do PhpMyAdmin....................................................... 39 4.4.4 Naplnenie databazy zakladnymi hodnotami ............................................ 39 5 Vysledky prace ............................................................................................................ 40 5.1 Uvodna stranka .................................................................................................... 40 5.2 Prihlasovanie do systemu .................................................................................... 40 5.2.1 Ukladanie hesiel v databaze .................................................................... 41 7 5.3 Rozhranie zamestnanca ....................................................................................... 42 5.3.1 Pracovne zaznamy ................................................................................... 42 5.3.2 Registracia noveho pouzivatela .............................................................. 43 5.3.3 Vyhladavanie zamestnancov ................................................................... 43 5.3.4 Odobranie pouzivatela systemu .............................................................. 44 5.4 Rozhranie klientov .............................................................................................. 44 5.4.1 Pridanie novej evidencie klienta .............................................................. 45 5.4.2 Vyhladavanie klientov ............................................................................ 45 5.4.3 Pridanie noveho zaznamu s klientom ...................................................... 46 5.5 Statistiky .............................................................................................................. 46 5.5.1 Suhrnne statistiky jednotlivych klientov ................................................. 46 5.5.2 Statistiky pre kraj ..................................................................................... 46 5.5.3 Statistiky klientov s vyberom kriterii ...................................................... 47 5.5.4 Statistiky vykonov zamestnancov ........................................................... 47 6 Overenie a testovanie systemu ................................................................................... 49 6.1 Overenie systemu ................................................................................................ 49 6.1.1 Stretnutie s pracovnickou centra ............................................................. 49 6.1.2 Aplikovanie pozadovanych zmien .......................................................... 49 6.1.3 Skolenie zamestnancov ........................................................................... 50 6.2 Testovanie nasadenim do prevadzky................................................................... 50 6.2.1 Dalsie upravy systemu ............................................................................. 50 Zaver ................................................................................................................................... 52 Zoznam pouzitej literatury ............................................................................................... 54 Zoznam priloh .................................................................................................................... 56 Priloha A: Zapis zo schodze s pracovnickou OZ Naruc ............................................... 57 Priloha B: Referencia od OZ Naruc.............................................................................. 59 Priloha C: Obsah DVD ................................................................................................. 60 8 Zoznam obrazkov Obrazok 1: Vztah typu 1:1 .................................................................................................. 19 Obrazok 2: Vztah typu 1:N ................................................................................................. 19 Obrazok 3: Vztah typu M:N ................................................................................................ 20 Obrazok 4: Diagram poziadaviek na rozhranie klientov ..................................................... 22 Obrazok 5: Diagram poziadaviek na pouzivatelske rozhranie ............................................ 24 Obrazok 6: Diagram poziadaviek na spravu statistiky ........................................................ 26 Obrazok 7: Diagram funkcnych poziadaviek ...................................................................... 27 Obrazok 8: Diagram mimofunkcnych poziadaviek ............................................................. 28 Obrazok 9: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie zamestnanca ....................................... 29 Obrazok 10: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie klienta .............................................. 30 Obrazok 11: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie statistik ............................................. 30 Obrazok 12: Konecny model databazy - 1. cast ................................................................. 36 Obrazok 13: Model databazy - 2. cast ................................................................................ 37 Obrazok 14: Model databazy - 3. cast ................................................................................ 38 Obrazok 15: Uvodna stranka aplikacie ................................................................................ 40 Obrazok 16: Rozhranie po prihlaseni .................................................................................. 41 Obrazok 17: Pracovne zaznamy .......................................................................................... 42 Obrazok 18: Pridanie noveho pracovneho zaznamu ............................................................ 43 Obrazok 19: Rozhranie klientov .......................................................................................... 44 Obrazok 20: Vyhladavanie klientov .................................................................................... 45 Obrazok 21: Statistiky do VUC ........................................................................................... 46 Obrazok 22: Statistika klientov s vyberom kriterii .............................................................. 47 Obrazok 23: Statistiky vykonov zamestnancov ................................................................... 48 9 Zoznam skratiek CAN syndrom zneuzivaneho a zanedbavaneho dietata DB databaza DBS databazovy system OSV ukon na Urade prace socialnych veci a rodiny OZ obcianske zdruzenie VUC Vyssi uzemny celok (samospravny kraj) ZOS zaujemca o sluzbu 10 Uvod Temou tejto bakalarskej prace je Informaticke riesenie pre administrativu krizoveho centra. Prva kapitola sa venuje zhrnutiu vsetkych cielov prace, pricom vytvorenie databazoveho riesenia a jeho pouzivatelskeho rozhrania pre krizove centrum OZ Naruc je jej hlavnym cielom. V druhej kapitole je popisany sucasny stav riesenej problematiky. Zahrna predstavenie OZ Naruc a ich problemovej domeny, analyzu vyhod a nevyhod aktualneho stavu, riesenie vzniknutej situacie a ine. Po rozbore problematiky budu objasnene vsetky technologie pouzite v praci. Tato kapitola sluzi na oboznamenie a vysvetlenie dolezitych pojmov, ktore su sucastou riesenia prace. Ako uz naznacuje nazov stvrtej kapitoly (Metodika prace a metody skumania), tato cast je venovana popisu sledu vykonavanych cinnosti v ramci tvorby softveru. Najprv su zanalyzovane poziadavky na informacny system zo strany krizoveho centra. Pomocou diagramov poziadaviek su zhrnute a rozdelene na tie, ktore sa tykaju funkcnosti systemu a tie, ktore sa na nu nevztahuju. Na zaklade tejto analyzy su zistene pozadovane funkcionality systemu. Tie su realizovane pomocou diagramov pripadov pouzitia. Nasledne je zvolena konecna moznost implementacie informatickeho riesenia, a to na zaklade analyzy vyhod a nevyhod jednotlivych typov implementacie. Dalsia podkapitola je venovana navrhu datoveho modelu a jeho vytvoreniu. Piata kapitola obsahuje vysledky prace na navrhovanom softveri a taktiez popisuje implementaciu vybranej funkcnosti systemu. Posledna siesta kapitola sa venuje testovaniu a overovaniu systemu. Temu tejto prace som si zvolila z viacerych dovodov. Hlavnym dovodom bol fakt, ze ide o tvorbu realneho softveru, ktory sa bude v praxi pouzivat, ak bude dostatocne dobre implementovany. Moja bakalarska praca by tak mala zmysel a uplatnenie v praxi. Taktiez ma zaujima praca s databazovymi systemami a tvorba informacnych systemov. Dalsi z dovodov je zameranie organizacie Naruc. Kedze som dobrovolnickou v jednom obcianskom zdruzeni a v minulosti aj v komunitnom centre pracujucom so socialne znevyhodnenymi detmi, tato oblast zaujmu mi je blizka. 11 1 Ciele prace Ako uz bolo spomenute, hlavnym cielom prace je vytvorenie databazoveho riesenia a jeho uzivatelskeho rozhrania pre OZ Naruc. Kedze v zaciatocnej faze vyvoja softveru nam nie su vsetky poziadavky na system dostatocne jasne, je potrebne si ich ako aj zadanie projektu ozrejmit. Skor nez zacneme pracovat na tvorbe projektu je viac nez vhodne sa stretnut s jeho zadavatelom a ozrejmit si poziadavky na navrhovany system. Na tomto stretnuti je dobre pisat si poznamky, pytat sa na aktualne fungovanie systemu, a teda snazit sa co najlepsie pochopit momentalne fungovanie. Hned po stretnuti je vhodne pokusit sa zanalyzovat poziadavky, ktore sme si vypoculi na stretnuti. Preto ako prvy uvodny ciel prace mozno zaradit dokladnu analyzu poziadaviek na system, kedze v pripade, ze pochopime poziadavky na system inak ako zadavatel, cele nase dalsie usilie na projekte bude zbytocne. Na zobrazenie specifikacie poziadaviek je pouzity diagram UML, konkretne diagram poziadaviek. [4.1] Po vymedzeni si vsetkych poziadaviek centra sme presli k dalsiemu kroku vyvoja softveru, a to k zisteniu ziadanych funkcionalit systemu. Na zobrazenie vysledku spomenuteho kroku sme taktiez pouzili diagram UML, a to diagram pripadov pouzitia. [4.2] Je zrejme, ze sa tato aplikacia nezaobide bez uchovavania dat v databaze, preto vytvorenie navrhu schemy databazy patri medzi dalsi ciastkovy ciel. V tejto casti je potrebne rozhodnut sa, akeho typu bude nas databazovy system. Na zaklade analyzy poziadaviek, stretnuti so zastupcami centra a prestudovania materialov, ktore nam boli poskytnute, by sme mali poznat jednotlive atributy, ktorych hodnoty je potrebne do nej zahrnut. [4.4] Spisanie si vyhod a nevyhod weboveho rozhrania pre pristup do databazy je potrebne taktiez zaradit medzi ciele tejto prace. [4.3] Napokon sa dostavame k poslednemu cielu, a to na zaklade vykonanej analyzy vytvorit aplikaciu, ktoru budu vyuzivat pracovnici krizoveho centra. Ako vidime, samotne programovanie aplikacie mozno vykonat az po splneni predchadzajucich cielov prace. Prave samotne vytvorenie pouzivatelskeho rozhrania, ktore by aplikovalo vysledky vsetkych spomenutych ciastkovych cielov, vnimame ako najhlavnejsi ciel tejto bakalarskej prace. [5] 12 2 Sucasny stav riesenej problematiky 2.1 Zdruzenie OZ Naruc a ich problemova domena OZ Naruc s pobockou v Ziline a Cadci pomaha ludom v nudzi, ako su tyrane deti, zeny, muzi ci cele rodiny. V ramci svojho fungovania, ktore zacalo uz v roku 1997, sa specializuje na rozne druhy problemov. Tato sirokospektralnost zamerania zdruzenia prirodzene viedla k rozvetveniu, a to na Detske krizove centrum Naruc, Detske advokacne centrum Naruc a Poradenske centra Naruc. Detske krizove centrum sa zameriava najma na podporu zneuzivanych, zanedbavanych ci tyranych deti, pricom ide o zariadenie, v ktorom mozu deti vo veku 3 az 12 rokov zotrvat aj dlhsiu dobu. Detske advokacne centrum funguje ako organizacna sucast zariadenia spominaneho na predchadzajucich riadkoch. Zameriava sa na deti vystavene sexualnemu zneuzivaniu, ktorym poskytuje bezplatnu pravnu, psychologicku ci socialnu pomoc. Poslednou zlozkou zdruzenia su Poradenske centra Naruc, ktore sa orientuju na obete domaceho nasilia. (1) Prave v Poradenskych centrach, ktore maju pobocku v Ziline a v Cadci, nemaju fungujuci efektivny system na uchovavanie a pridavanie zaznamov o svojich klientoch a archivovanie inych potrebnych informacii. Vsetky anamnezy klientov spolu s ich zaznamami zo stretnuti maju ulozene v dokumentoch vo formate Word a Excel. Kedze ide o obcianske zdruzenie fungujuce na grantoch, zamestnanci centra musia pravidelne vykazovat svoju cinnost roznymi druhmi statistik. 2.1.1 Vyhody aktualneho stavu Jednou z vyhod aktualneho stavu je, ze zamestnanci su na takyto sposob prace uz zvyknuti, a teda sa nemusia ucit pracovat v prostredi noveho informacneho systemu. 2.1.2 Nevyhody aktualneho stavu Kedze nacitavanie jednotlivych dokumentov a hladanie samotnych dokumentov v suboroch si vyzaduje isty cas, preto aj cele vyhladavanie zaznamov o klientoch trva dlhsie ako by bolo vhodne. Zasadna nevyhoda aktualneho stavu systemu sa ale preukazuje pri vykazovani statistik. Ich priprava je velmi narocna bez komplexneho databazoveho systemu, pretoze zamestnanci musia otvorit dokument kazdeho jedneho klienta a na zaklade pozadovanych parametrov pridat daneho klienta do statistiky alebo nie. 13 2.1.3 Riesenie Nedostatocna efektivita a zdlhavost ukonov spojenych so spracovanim udajov o klientoch viedla k potrebe zmeny. Pre ulahcenie prace zamestnancov poradenskeho centra sa OZ Naruc rozhodlo zabezpecit pre svojich zamestnancov informacny system, ktory by odstranil tieto problemy. Vytvorenie tohto systemu bolo poskytnute ako tema bakalarskej prace pre studentov Fakulty riadenia a informatiky v Ziline. 2.1.4 Prihlasenie sa na pracu Z dovodu rozsiahlosti tejto temy boli pani docentkou Katarinou Bachratou vypisane dve temy tykajuce sa informacneho systemu pre poradenske centra OZ Naruc. Tato praca s nazvom Informaticke riesenie pre administrativu krizoveho centra spracovava prvu z nich. Hlavnym cielom je vytvorenie databazoveho riesenia a jeho rozhrania pre konecneho pouzivatela. Kratko po prihlaseni sa na danu temu sme dostali kontakt na pani pracujucu v centre, ktora pripravila prezentaciu, kde zhrnula vsetky zakladne poziadavky na dany system. Pred zacatim prace a pocas tvorby sme sa s pani z centra viackrat stretli a konzultovali poziadavky, nejasnosti a vytvorenu implementaciu. Uz na prvom stretnuti nam bolo spomenute podpisanie zmluvy o mlcanlivosti. Tato zmluva bola pre centrum dolezita, kedze prideme do kontaktu s citlivymi udajmi o klientoch centra. S touto poziadavkou centra nebol z nasej strany ziaden problem a vyhoveli sme jej. V dalsej kapitole budu popisane technologie, ktore tvoria zaklad implementacie riesenia tejto prace. 14 3 Pouzite technologie Po analyze moznych implementacii navrhovaneho systemu, ktora bude podrobne popisana v nasledujucej kapitole, sme prisli k rozhodnutiu vytvorit aplikaciu pre prostredie internetu. Na nasledujucich riadkoch budu predstavene a strucne vysvetlene vsetky technologie sluziace k vytvoreniu vyslednej webovej aplikacie, pre ktore sme sa rozhodli. o HTML (Hyper Text Markup Language) - Ide o standardny znackovaci jazyk pouzivany na tvorbu webovych stranok. Prostrednictvom znackovania popisuje strukturu webovych stranok. Tieto HTML znacky webovy prehliadac nezobrazuje, ale su pouzite na urcenie sposobu zobrazenia dokumentu. (2) o CSS (Cascading Style Sheets) - Je to jazyk navrhnuty pre popisanie vzhladu dokumentu, ktory je napisany v znackovacom jazyku, akym je napriklad HTML. Styl stranky je teda oddeleny od definovania struktury a obsahu. Jeden z hlavnych benefitov je, ze rovnaky CSS subor moze byt pouzity viacerymi strankami, takze styl celej stranky moze byt upraveny bez nutnosti individualnej zmeny kazdej stranky. (3) HTML a CSS patri medzi dve zakladne technologie pre tvorbu webovych stranok. Spolu s grafikou a skriptovanim su HTML a CSS vychodiskom tvorenia webovych stranok a webovych aplikacii. (4) Preto bolo pre nas samozrejme zvolit si ich za zakladny kamen implementacie celej aplikacie. o JAVASCRIPT - Ide o skriptovaci jazyk, ktory nachadza svoje vyuzite predovsetkym na webe. Pouziva sa na vylepsenie stranok HTML a bezne sa nachadza v kode HTML. Kedze je interpretovanym jazykom, nemusi byt kompilovany. JavaScript sluzi k interaktivnemu a dynamickemu vykreslovaniu webovych stranok. Vdaka tomu su stranky schopne reagovat na udalosti, vystavovat specialne efekty, prijimat rozny text, overovat udaje a podobne. (5) o JQUERY - Rychla a funkcionalne bohata kniznica JavaScriptu, ktora ulahcuje jeho pisanie. (6) Kladie doraz na jednoduchost, citatelnost a rychlost. Je dostupna na viacerych operacnych systemoch, a to uplne zdarma. (7) Vdaka tomu ma na starosti zmenu sposobu, ktorym miliony ludi pisu JavaScript. (6) 15 o PHP - Ide o siroko pouzivany skriptovaci jazyk, ktory sa pouziva najma pre vyvoj webovych aplikacii a moze byt vlozeny do HTML. Hlavnou odlisnostou jazyka PHP od JavaScriptu na strane klienta je, ze sa kod vykonava na serveri a vytvara HTML, ktore je nasledne odoslane klientovi. Klient teda nema pristup k zakladnemu kodu, iba k vysledkom spustenia tohto skriptu. (8) o BOOTSTRAP - Pre zefektivnenie vzhladu stranky vytvaranej aplikacie sme pouzili bezplatnu front-end kniznicu Bootstrap. Obsahuje navrhove sablony zalozene na HTML a CSS, pomocou ktorych mozno jednoducho a ucinne menit vzhlad pisma, formularov, tlacidiel, navigacie ci dalsich komponentov. Hlavny prinos tejto kniznice je v responzivnom dizajne, ktory prinasa. Na rozdiel od mnohych inych frameworkov sa tyka len vyvoja front-end. (9) o MYSQL - Popularny databazovy system pouzivany spolu s PHP. Patri k relacnym DBS, ktorych principom je ukladanie dat do tabuliek. (10) Neoddelitelnou sucastou vyvijaneho systemu bude praca s datami v databaze. Preto v nasledujucej podkapitole podrobnejsie vysvetlime databazove systemy, ich princip, vyvoj a rozdelenie, pricom bude dbany doraz na vysvetlenie principu relacnych databaz. 3.1 Databazovy system Pre spominane informacie o klientoch, zamestnancoch a pre vsetky ostatne potrebne data, ktore musi zdruzenie uchovavat, je viac nez nutne vytvorit dokladne databazove riesenie, ktore bude zakladom celeho riesenia problemu zdruzenia. V nasledujucich riadkoch bude podane vysvetlenie principu databazoveho systemu. Existuje velky pocet odlisnych vysvetleni databazoveho systemu, pricom jedna z najpouzivanejsich je definicia podla Engela. Hovori, ze databazovy system sa sklada okrem samotnej databazy aj zo systemu riadenia bazy dat. Tento spomenuty system ma za ulohu zariadit vsetky potrebne vlastnosti databazoveho systemu a narabat s datami. Ina definicia hovori, ze databazovy system sa sklada zo sucasti, ktorymi su data, softver, hardver a uzivatelia. Podla Matiaska a kolektivu je prave tato definicia, ktoru predlozil C. J. Date, jednou z najviac podarenych. (11) Dovod, preco databazove systemy v dnesnej dobe takmer uplne nahradili klasicke sposoby spracovania udajov, mozu vysvetlit ich nasledujuce vlastnosti: 16 o Kompaktnost Vsetky data su ulozene v elektronickej forme a nie je potrebne ich spracovanie z tradicnych papierovych dokumentov. o Rychlost spracovania Praca s databazovym systemom je rychla, ako aj samotne vyhladavanie a ukladanie novych dat. o Dostupnost Data su dostupne v lubovolnom case a najma mieste, pricom nam databazovy system ponuka aj moznost kontroly spravnosti vkladanych dat. o Transakcne spracovanie Zabezpecuje korektny a asynchronny pristup pre viacero pouzivatelov. (12) Ako konstatuje Matiasko a kol., vyhody databazovych systemov sa prejavia hlavne v systemoch s moznostou pristupu viacerym pouzivatelom a v systemoch s velkym mnozstvom dat na spracovanie. (11) 3.1.1 Databaza Ako uz bolo uvedene, databaza je sucastou databazoveho systemu. V tejto casti bude vysvetleny samotny pojem databaza. Na to, aby sme vysvetlili tento pojem, je najprv potrebne objasnit si, co su to perzistentne data. Ide o trvale data, ktorych existencia pretrvava aj po ukonceni programu. Databazu potom mozeme zadefinovat ako mnozinu tychto dat, ktora sa pouziva v aplikacnom systeme daneho uzivatela. (11) 3.1.2 Vyvoj a prehlad databazovych systemov V 60-tych rokoch 20. storocia vznikli systemy s monitorom, ktore umoznovali pouzivanie viacerych mnozin dat. Tie boli izolovane od programu, ale ich definicia bola jeho castou. (11) Zvysenie poctu spracovania dat a rozmach operacnych systemov spel k vzniku suborovych systemov, ktore boli ale sucastou operacneho systemu. Ich slabou strankou bolo, ze nezahrnali riadenie redundancie, konzistencie dat, neposkytovali sucasny pristup k datam ci neriesili kolizie pocas spracovania dat. (11) 17 Prve systemy riadenia bazy dat vznikli koncom 60-tych rokov. Boli sustredene, ale popis nebol sucastou aplikacnych programov, cim sa docielila samostatnost dat od pouzivatelskych programov. Patria sem: o Hierarchicky databazovy system Model databazy ma definovany pomocou suboru stromov, pricom obsahuje operacie, ktore umoznuju narabanie s tymito udajovymi strukturami. o Sietovy databazovy system Zakladom je sietovy datovy model, ktory ma zavislosti medzi objektmi definovane prostrednictvom smernikov. Hlavnou nevyhodou je, ze akekolvek zmeny v modeli sposobuju rozsiahle komplikacie pri zachovani sudrznosti databazy. V 70-tych rokoch 20. storocia vznikli relacne databazove systemy. Ich najvacsou vyhodou je, ze su zalozene na matematickej teorii mnozin, ktora sa opiera o relacnu algebru a kalkulu. (11) Objektovo orientovane databazove systemy sa zacali objavovat v 90-tych rokoch 20. storocia. Prinosom tychto systemov je najma zosilnenie abstrakcie modelu dat. Vyuzivaju enkapsulaciu datovych objektov a moznost urcenia metod pre jednotlive objekty. (11) 3.1.3 Relacna databaza Pri relacnych databazach ide o taky typ databazy, v ktorej su udaje uchovane vo viacerych tabulkach, ktore su navzajom prepojene. (13) Entita Ide o objekt realneho sveta, ktory je schopny samostatnej existencie a zaroven je rozdielny od ostatnych objektov. (11) Prikladom entity je klient poradenskeho centra. Priklad 1.1 "klient Klient 1, cislo klasifikacie 01/18, rok narodenia-1972" Vztah Definicia vravi, ze ide o vazbu medzi dvomi alebo viacerymi entitami. (11) Priklad 1.2 Entita "klient Klienta 1, cislo klasifikacie 01/18, rok narodenia-1972" moze byt vo vztahu "ma" k entite "dieta Anicka, rok narodenia-2013" 18 Kardinalita vztahu Kardinalita vztahu znamena integritne obmedzenie, ktore vyjadruje povoleny pocet entit v danom vztahu. (11) Kardinalita vztahu 1:1 Tato kardinalita znamena vztah medzi najviac jednou entitou a najviac jednou entitou ineho alebo rovnakeho druhu. (11) Pre zretelnejsie pochopenie uvedieme priklad. Ak by sme uvazovali o pripade, ze klientka centra moze mat najviac jedno dieta, hovorili by sme o kardinalite vztahu 1:1. Obrazok 1: Vztah typu 1:1 Kardinalita vztahu 1:N Uvedene integritne obmedzenie vyjadruje vztah medzi najviac jednou entitou a N entitami ineho alebo rovnakeho druhu. (11) Kardinalitu tohto vztahu taktiez uvedieme na priklade klienta centra a jeho deti. Jedna klientka moze mat viacero deti, no jedno dieta bude vzdy patrit len jednej klientke. Obrazok 2: Vztah typu 1:N 19 Kardinalita vztahu M:N Obmedzenie integrity, ktore vyjadruje vztah medzi M entitami jedneho druhu a N entitami ineho alebo rovnakeho druhu. (11) Na znazornenie uvedenej kardinality uvedieme priklad z realneho sveta, a to vztah rodic - dieta. Ako je zname jedno dieta je vo vztahu s dvomi rodicmi a jeden rodic moze mat viacero deti. Obrazok 3: Vztah typu M:N 20 Metodika prace a metody skumania 4 V tejto kapitole budu popisane jednotlive kroky, ktore sme postupne vykonavali s cielom doviest tuto pracu do uspesneho konca. Zacinali sme analyzou poziadaviek OZ Naruc na informacny system pre poradenske centra, ktora bude popisana v nasledujucej podkapitole. Analyza poziadaviek OZ Naruc 4.1 Kratko po prihlaseni sa na danu temu sme dostali kontakt na pracovnicku v spominanom centre, ktora pripravila prezentaciu, kde zhrnula vsetky zakladne poziadavky na dany system. Niektore suvislosti nam neboli z prezentacie hned jasne, a teda bolo potrebne aj osobne stretnutie, kde nam pani objasnila danu problematiku a vysvetlila vsetky poziadavky na buduci system zo strany centra. V prilohach je uvedeny aj zaznam z tohto stretnutia. Hoci klientami su zvacsa tyrane zeny, centrum ma aj male percento klientov, ktorymi su tyrani muzi, a tak budeme pre zjednodusenie dalej uvadzat vseobecny pojem klient. 4.1.1 Funkcne poziadavky Zistene poziadavky na system budu vysvetlene v nasledujucich riadkoch. Pouzivatelske rozhranie by malo pozostavat z 3 hlavnych casti: o Rozhranie klient - Rozhranie obsahujuce informacie o jednotlivych klientoch ma predovsetkym obsahovat moznost pridat novu evidenciu klienta, moznost pridat novy zaznam zo stretnutia s klientom a moznost vyhladat klientov podla priezviska, cisla evidencie ci setriaceho pracovnika. Pouzivatelovi ma byt umoznene pozriet si anamnezu konkretneho klienta, vsetky jeho zaznamy a statistiky. Mal by mat moznost pozriet, stiahnut ci editovat prilohy, ktore ma dany klient v systeme prilozene. Taktiez je potrebne, aby bolo mozne menit anamnezu a zaznamy. - Rozhranie klienta mozno teda rozdelit do troch hlavnych casti, a to anamneza klienta, zaznamy zo stretnuti s klientom a statistiky klienta. 21 Obrazok 4: Diagram poziadaviek na rozhranie klientov - Anamneza klienta ma obsahovat nasledujuce udaje: ? Rok narodenia - od klienta sa ziada iba rok narodenia, nie presny datum narodenia, ci rodne cislo. Niekedy sa ale stava, ze ho klient neposkytne, a preto by malo byt mozne zvolit si moznost nezisteneho roku narodenia. Klienti v systeme by mali automaticky starnut (k 1. januaru sa zvysi vek vsetkych klientov). Kedze budeme evidovat rok narodenia, pozadovany vek klienta bude rozdielom aktualneho roku a roku jeho narodenia. ? Deti - ak ma dany klient dieta/deti, treba uchovavat informacie aj o nich - moznost pridania dietata (moznost pridat lubovolny pocet deti ku klientovi), kde je potrebne uchovat o kazdom dietati jeho meno, priezvisko, informaciu o tom, ci je zaopatrene a poznamku (napr. striedava starostlivost, vynate z rodiny a podobne) ? Povolanie klienta ? Rodinny stav klienta ? Informacie o nasilnej osobe (dalej NO) - vzdelanie NO, praca NO ? Vztah NO ku klientovi - druh/druzka/manzel... ? Marginalizovany - rozvedeny, romskeho etnika,... ? Korespondencna adresa - evidovat v databaze aj korespondencnu adresu (vela krat sa klienti ukryvaju a teda nebyvaju na adrese trvaleho pobytu) ? Moznost pridat prilohy ku kazdemu klientovi/klientke (napr. zo sudu...) 22 ? Cislo klienta - klient pod nim vystupuje vsade (neuvadza sa meno klienta) - poradie klienta v danom roku/rok (napr. 15/17) ? Moznost anonymity klienta - zadat iba meno do databazy (priezvisko sa automaticky po zakliknuti anonymity doplni na xxx) ? Pracovnik/pracovnici - evidovat, kto vyplnil danu anamnezu klienta - moznost vybrat zo zoznamu zamestnancov daneho centra ? Datum prveho stretnutia s klientom - systemovy datum pridania anamnezy do systemu alebo moznost pridat spatny datum ? Pripad hlasenia - uchovavat ci a kde bol pripad hlaseny (napr. na policii, OSV, sude) ? ZOS - vracia pravdivostnu hodnotu, a to ci je dany klient zaujemcom o sluzbu (teda on konkretne nie je tyrana osoba, ale niekto v jeho okoli ano) ? CAN - vracia pravdivostnu hodnotu, a to ci ma klient syndrom zneuzivaneho a zanedbavaneho dietata ? SANACIA - vracia pravdivostnu hodnotu, uvadza ci boli udelene vychovne opatrenia - Zaznamy klienta: ? Datum vyhotovenia zaznamu - moznost vybrat si medzi manualne zadanym datumom (v pripade, ze chceme pridavat do systemu zaznamy so spatnym datumom) a automatickym systemovym datumom ? Pracovnik/pracovnici - kto sa venoval danemu pripadu, moznost vybrat zo zoznamu zamestnancov jedneho popripade viacerych zamestnancov ? Typ konzultacie - pisomna, telefonicka, osobna, inou formou, s instituciou ? Cas trvania konzultacie (v minutach) ? Terenna SP - vracia pravdivostnu hodnotu, ci dana konzultacia prebiehala v terene, alebo nie ? Moznost doplnit text k danemu zaznamu (strucne popisanie problemu klienta/klientky, ktory viedol k stretnutiu) - Statistiky klienta zahrnaju suhrnne informacie o klientovi, ako: ? Vek klienta ? Pocet deti klienta ? Typy nasilia na klientovi 23 ? Prve sedenie ? Posledne sedenie ? Pocet sedeni s klientom ? Celkove trvanie jednotlivych vyuzitych typov konzultacii ? Kto vsetko sa venoval danemu klientovi ? Celkove trvanie sedeni (v minutach) ? Typy poradenstiev, ktore vyuzil klient o Rozhranie samotneho pouzivatela (zamestnanca centra) - Kedze pouzivatelmi konecneho systemu budu iba zamestnanci centra, mozno nasledujuce rozhranie nazvat rozhranim pouzivatela alebo zamestnanca. Obrazok 5: Diagram poziadaviek na pouzivatelske rozhranie - Obsahuje nasledujuce udaje o zamestnancovi samotnom a udaje o jeho cinnosti: ? Meno a priezvisko zamestnanca ? Pracovisko - ci je to zamestnanec centra v Ziline alebo v Cadci ? Pracovna pozicia - moznost vyberu pozicie, ako socialny pracovnik, pravnik, psycholog, odborny garant, veduci pracoviska, projektova manazerka, alebo dobrovolnik 24 ? Zaznamy zo sedeni s klientom - vsetky zaznamy zo sedeni s klientmi sa prenesu aj do zaznamov zamestnanca, ktory viedol dane stretnutie ? Prevencie - zamestnanci centra chodia prednasat na skoly detom, t.j. vykonavaju prevenciu - potreba uchovat v databaze predovsetkym informacie o skole, na ktorej bola vykonana prevencia, datum prevencie, typ prevencie, trvanie, pocet zucastnenych ziakov ? Vzdelavanie - pod pojmom vzdelavanie sa mysli doplnkove vzdelavanie zamestnanca, potreba uchovat informacie ako nazov a typ vzdelavania, miesto vzdelavania, datum, trvanie a priezvisko skolitela ? Skolenie - pod pojmom skolenie mame na mysli vzdelavanie, kde zamestnanec nie je na mieste vzdelavaneho ale na mieste skolitela - pri skoleni si je potrebne uchovat rovnake informacie ako pri vzdelavani, ibaze sa nebude zadavat meno skolitela, ale bude nim automaticky prihlaseny uzivatel, ktory pridava dane skolenie ? Iny ukon (vsetky blizsie nespecifikovane ukony) - pridanie noveho ineho ukonu bude obsahovat len datum, trvanie a pripadnu poznamku k ukonu (administrativne ukony a podobne) ? Pracovne zaznamy zamestnanca - automaticky sa k zoznamu pracovnych zaznamov zamestnanca pridaju vsetky sedenia s klientom, ktore viedol a vsetky ine ukony, prevencie, skolenia, vzdelavania, ktorych sa zucastnil a nasledne si ich doplnil do systemu - vsetky pracovne zaznamy pouzivatela by sa mali dat filtrovat podla zvoleneho mesiaca a roku o Rozhranie statistik - Hlavny dovod tvorby informacneho systemu pre OZ Naruc je prave problem s vytvaranim statistik, ktore centrum musi pravidelne vykazovat pre vlastne potreby alebo potreby grantov. Uvedene rozhranie by preto malo sluzit na tieto ucely, a tym zautomatizovat tvorbu potrebnych statistik. Pouzivatel systemu by mal mat moznost vybrat si, co bude zahrnute do vyslednych statistik. Taktiez by mal mat pri vacsine druhov statistik moznost zadat casove rozpatie. 25 Obrazok 6: Diagram poziadaviek na spravu statistiky - Medzi hlavne typy potrebnych statistik patria: ? Klasicke suhrnne statistiky jednotlivych klientov, ktore boli uz vyssie podrobnejsie popisane ? Generovanie statistik pre VUC - za zadane obdobie zistit celkove pocty a casove rozsahy jednotlivych typov konzultacii, pocty novoprijatych klientov a celkove pocty obsluzenych klientov ? Generovanie statistik klientov podla zadanych poziadaviek - moznost specifikovat typ klientov, z ktorych budu generovane statistiky ? Generovanie statistik o vykonoch zamestnancov Dalsie poziadavky centra: o Prihlasenie do systemu - Prvotny navrh centra bol, aby mali vsetci pracovnici centra rovnake prava v systeme, a aby bolo kazdemu pouzivatelovi umoznene pridavanie ci odoberanie pouzivatelov. Nam sa tento navrh velmi nepacil, najma z hladiska bezpecnosti. Preto sme navrhli, aby bolo predsa len vytvorene administratorske rozhranie. Zhodli sme sa na nasledujucom: ? Moznost pridat a odobrat pouzivatela systemu by mala byt realizovana iba vtedy, ak je pouzivatel prihlaseny ako admin (spravcovske rozhranie pre sefov celej organizacie) ? Ostatni zamestnanci budu mat bezne pouzivatelske rozhranie o Prepojenie pracoviska v Ziline a v Cadci 26 - Prepojenie klientov v databaze, ale nie pracovnikov jednotlivych pracovisk - toto riesenie sa ukazalo ako najrozumnejsie, kedze, ako nam bolo povedane od pracovnicky centra, aj v minulosti dochadzalo k pripadom, ked si centra potrebovali prezriet spisy o klientoch ich partnerskeho centra. Klient bude mat preto v anamneze priradene mesto, kde sidli poradenske centrum, ktore navstevuje a pracovnici budu mat teda pristup ku klientom oboch centier. Co sa tyka prepojenia pracovnikov, pouzivatel by mal mat moznost vyhladat len zamestnanca zo svojho centra, nie z partnerskeho. Nasledujuci diagram spaja vsetky poziadavky zo strany centra, ktore sa tykaju fungovania systemu. Obrazok 7: Diagram funkcnych poziadaviek 4.1.2 Mimofunkcne poziadavky Medzi poziadavky, ktore sa netykaju funkcnosti systemu, patri: o Jednoduchost ovladania - Aplikacia by mala byt jednoznacna, jednoducha na ovladanie aj pre menej skusenych pouzivatelov, kedze podla slov pracovnicky centra zamestnanci centra nedisponuju nadmernymi pocitacovymi schopnostami. o Zachovanie jednotneho dizajnu - Dalsou poziadavkou OZ Naruc bolo, aby aplikacia pouzivala rovnake pravidla dizajnu, ake su pouzivane na ich webovej stranke ci inych pisomnostiach. Vychadzali sme z dizajnu manualu, ktory nam bol poskytnuty. - Konkretne islo o pouzitie: ? Farby centra - zelena a oranzova (poskytnute hexadecimalne kody) ? Loga centra - osobitne logo pre poradenske centrum v Ziline a v Cadci (poskytnute organizaciou) ? Styl pisma - Myriad Pro Semibold 27 Obrazok 8: Diagram mimofunkcnych poziadaviek 4.2 Navrh a specifikacia funkcionality Po analyzovani poziadaviek na vyvijany system nasledovala faza popisania potrebnej funkcionality systemu. Realizovali sme ju pomocou diagramov pripadov pouzitia. Diagram pripadov pouzitia, znamy pod pojmom ,,use case diagram", zachytava spravanie systemu tak, ako ho vnima pouzivatel. Zmyslom tohto diagramu je popisat funkcionalitu systemu, teda to, co od neho klient alebo my ocakavame. Hovori o tom, co ma system vediet vykonat, ale nehovori o tom, ako to ma byt implementovane. (14) V zaciatocnej faze tvorby popisovanych diagramov sme museli identifikovat akterov systemu. Akterom sa v tomto diagrame mysli kazdy, kto komunikuje s jednotlivymi pripadmi pouzitia. Moze nim byt pouzivatel alebo externy system. (14) Analyzou sme nasli dvoch akterov v nasom navrhovanom systeme. Su nimi pouzivatel systemu, teda zamestnanec centra a administrator, teda taktiez zamestnanec centra, ktoremu su ale zverene administratorske prava. Kedze sme vychadzali z diagramov poziadaviek, jednotlive pripady pouzitia sme zotriedili do rovnakych casti ako v predchadzajucej podkapitole. Prva cast pripadov pouzitia sa venuje rozhraniu venovanemu samotnemu pouzivatelovi systemu, teda zamestnancovi. V tomto rozhrani ma administrator pridelene rozdielne prava ako bezny pouzivatel systemu, preto v nom budeme rozlisovat dvoch akterov. Medzi pripady pouzitia, s ktorymi asociuje akter - administrator, patri najma pridavanie novych pouzivatelov systemu. Je potrebne dodat, ze je velmi dolezite, aby spomenuta funkcnost bola poskytnuta len v administratorskom rozhrani. Dalsia odlisnost od klasickeho pouzivatelskeho rozhrania sa ukazuje pri vyhladavani zamestnancov. Centrum si zelalo, aby neboli prepojeni zamestnanci partnerskych centier v Cadci a v Ziline 28 a nemohli si tak nazerat do pracovnych zaznamov a profilovych udajov. Navrhli sme preto system tak, aby len akter - administrator mohol vyhladat vsetkych zamestnancov oboch centier a manazovat ich rozhranie. Akter - pouzivatel bude teda moct vyhladat len zamestnancov zo svojho centra. Na obrazku 9 je znazorneny diagram tykajuci sa rozhrania zamestnanca. Ako mozno vidiet, administrator je potomkom pouzivatela, takze moze vykonavat rovnake funkcionality ako pouzivatel, plus nadobuda svoje vlastne. Obrazok 9: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie zamestnanca Druha cast pripadov pouzitia sa venuje rozhraniu venovanemu klientovi. Predstavuje vsetky funkcionality, ktore moze pouzivatel systemu vykonat s datami o klientovi. Medzi poziadavkami centra bolo prepojenie klientov z oboch centier, a teda aby mali zamestnanci centra pristup k evidenciam klientov partnerskeho centra. Rola administratora a rola bezneho pouzivatela ma v tomto rozhrani klientov rovnake pravomoci, a teda budeme uvazovat len jedneho univerzalneho aktera. Vsetky funkcionality tejto casti su zahrnute na obrazku 10. 29 Obrazok 10: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie klienta Posledna cast pripadov pouzitia sa tyka spravy statistik. Rovnako ako v predchadzajucom rozhrani aj v tomto sa nelisia prava administratora od prav klasickeho pouzivatela, a preto budeme obdobne pracovat len s jednym akterom. Vsetko, co ma byt system schopny vykonat ohladom spravy statistik, je znazornene na obrazku 11. Po zisteni vsetkych ziadanych funkcionalit mozeme prejst k dalsiemu kroku. Obrazok 11: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie statistik 30 Vyber pouzivatelskeho rozhrania pre implementaciu informacneho 4.3 systemu Po komplexnej analyze poziadaviek a pripadov pouzitia systemu sme sa museli rozhodnut pre typ pouzivatelskeho rozhrania aplikacie. Konkretne islo o rozhodnutie, ci sa vybrat smerom webovej aplikacie alebo desktopovej aplikacie. V nasledujucich riadkoch budu uvedene a zanalyzovane vyhody a nevyhody oboch vyssie spomenutych rieseni. 4.3.1 Webove rozhranie Webova aplikacia je softverovy program, ktory bezi na webovom serveri. Na rozdiel od tradicnych desktopovych aplikacii musia byt webove aplikacie pristupne cez webovy prehliadac. (15) V nasledujucich riadkoch budu uvedene plusy a minusy pouzitia weboveho rozhrania. Vyhody weboveho rozhrania pre pristup do databazy o Pomerne cenovo vyhodne riesenie - Kedze webove aplikacie su v dnesnej dobe velmi oblubene, na trhu existuje velky pocet poskytovatelov serverov na hostovanie (poskytovatelov hostingu). Preto nie je vobec tazke najst kvalitneho poskytovatela servera za prijatelnu cenu. Dalsim plusom je, ze poskytovatel daneho servera je povinny starat sa o aktualizaciu a funkcnost servera, takze hostujuci pouzivatel nema dalsie naklady spojene s udrzbou servera, ktore by bezpochyby mal, ak by sme hovorili o desktopovej aplikacii a vlastnom serveri. o Mnozstvo softverovych nastrojov na interakciu webovej aplikacie s databazou - Existuje mnoho nastrojov na prepojenie spomenutych celkov. Webove stranky su velmi casto programovane pomocou jazyka PHP a vacsina poskytovatelov serverov pouziva nastroj PhpMyAdmin na tvorbu databaz. Tento nastroj je velmi pouzivany a oblubeny. Kedze poskytuje jednoduche ovladanie, je vhodny aj pre nie velmi skuseneho pouzivatela, co je dalsim z dovodu jeho rozsirenosti vo svete. - Pouzivanie: PhpMyAdmin poskytuje napriklad predpripravene formulare, pomocou ktorych sa manazuju zaznamy v uz existujucich tabulkach. Manipulacia s databazou je prostrednictvom tohto nastroja priatelska na ovladanie. Celkova praca s SQL prikazmi je jednoduchsia, kedze rozhranie ponuka vopred predpripravene prikazy na tvorbu, ci spravu tabuliek. 31 o Bez nutnosti akejkolvek instalacie - Pouzitie weboveho rozhrania znaci, ze aplikacia bude dostupna prostrednictvom internetu, teda bez nutnosti instalacie akehokolvek softveru. Pre pracovnikov centra to znamena, ze budu moct so systemom pracovat aj mimo kancelarie. Moznost pristupu k aplikacii odvsadial, kde je pristup na internet, je teda velkou vyhodou oproti desktopovej aplikacii. Nevyhody weboveho rozhrania pre pristup do databazy o Pristup k internetu - V pripade chybajuceho pripojenia na internet alebo nahlej poruchy pripojenia nie je mozne dostat sa k aplikacii ani k databaze, kedze su dostupne iba prostrednictvom internetu, co povazujeme za hlavnu nevyhodu weboveho rozhrania. Avsak v pripade spolahliveho a kvalitneho poskytovatela internetoveho pripojenia k tomuto problemu vobec nemusi dojst. o Bezpecnost - Pri tejto moznosti implementacie informacneho systemu je nutne brat zvyseny ohlad na bezpecnost, kedze aplikacia je pri analyzovanom type pristupna na internete. Prihlasovacie udaje musia byt dobre chranene a v databaze musia byt hesla hasovane s vyuzitim silneho algoritmu. Je nutne, aby si pouzivatelia zvolili bezpecne hesla pre pristup do aplikacie. Bezpecne heslo by malo byt tvorene kombinaciou pismen a cisel. Taktiez je potrebne, aby si vybrali kvalitneho a overeneho poskytovatela weboveho priestoru (webhostingu), kedze bezpecnost a aktualizacia celeho servera je jeho ulohou. Tento fakt mozeme povazovat za nevyhodu v pripade, ze mame stastie na nespolahliveho poskytovatela, ktory sa nestara o server tak, ako by sa mal, no aj za vyhodu, a to ak je spolahlivy a tym nam usetri mnozstvo casu. Ak sa naplnia spomenute predpoklady, hrozbu uniku dat tretej osobe vieme znizit na minimum. 4.3.2 Desktopova aplikacia Ide o aplikaciu, ktora na rozdiel od webovych aplikacii nevyzaduje na svoje spustenie pouzitie weboveho prehliadaca a preto je spustitelna len na zariadeniach, na ktorych je nainstalovana. (16) 32 Vyhody desktopovej aplikacie pre pristup do databazy o Nepotrebuje pristup k internetu Ako uz bolo spomenute, desktopova aplikacia nie je zdielana prostrednictvom internetu, a preto nepotrebuje pre svoje fungovanie pristup k internetu. Nevyhody desktopovej aplikacie pre pristup do databazy o Nutnost instalacie na vsetky zariadenia Tento bod je povazovany za hlavnu nevyhodu oproti aplikaciam umiestnenych vo webovom rozhrani. Okrem spominanej nutnosti zaciatocnej instalacie na klientskej strane je v buducnosti nutne vsetky aktualizacie programu, ktore nastanu, aplikovat aj na kazdom klientskom zariadeni. V pripade webovej aplikacie sa nam o spominane aktualizacie postara prehliadac. Taktiez by bolo nutne premysliet ako prepojit centra v Ziline a Cadci. o Naklady na spravu a nakup servera Nutna sprava servera prinasa so sebou naklady na zabezpecenie jeho funkcnej prevadzky a najma naklady na jeho samotnu kupu. 4.3.3 Zhrnutie Analyzou vyhod a nevyhod vyberu webovej aplikacie s vyuzitim weboveho servera oproti plusom a minusom pri zvoleni desktopovej aplikacie a vlastneho servera sme prisli k zaveru, ze najlepsie pre OZ Naruc bude, ak zvolime webovy server. Rozhodli sme sa na zaklade faktu, ze ak si vyberieme kvalitneho poskytovatela webhostingu, nevyhody budu zanedbatelne oproti nevyhodam pri vlastnom serveri. Nasledne sme nase rozhodnutie a analyzu vyhod a nevyhod prekonzultovali so zadavatelmi z OZ. Po kladnej odozve a schvaleni nasho rozhodnutia zadavatelmi sme zvolili prave tuto formu realizacie. Dalsou fazou bol vyber poskytovatela servera. 4.3.4 Vyber poskytovatela weboveho priestoru Pri rozhodovani sa, ktoreho poskytovatela hostovania zvolit, sme si najprv spisali zoznam hlavnych poziadaviek, ktore vyzadujeme. Patria k nim najma: o Prijatelna cena o Poskytovanie potrebnych sluzieb (minimalne jedna databaza, dostatocne miesto na disku, ochrana pred virusmi a spamom a podobne) o Poskytovanie zalohovania dat a pozitivne hodnotenia 33 Po preskumani splnenia hlavnych poziadaviek, ktore sme si zadali, sme vymedzili niekolko poskytovatelov, ktori splnali nase podmienky. Kedze sa po technickej stranke nijako mimoriadne nelisili, prihliadali sme na cenu. Najvyhodnejsou moznostou sa javil poskytovatel hostovania easyname.sk. Po konzultacii s OZ Naruc sme tohto poskytovatela aj zvolili. 4.3.5 Registracia domeny Vyber domeny prebiehal paralelne s vyberom poskytovatela weboveho rozhrania. Rozhodli sme sa registrovat domenu u rovnakeho poskytovatela, akeho sme zvolili na hostovanie. Dovodom je aj to, ze OZ bude mat takto pristup k sprave svojich produktov, teda aj k hostovaniu a domene, na jednom mieste. Domenu sme nazvali narucporadne.sk. 4.4 Vytvorenie databazy zamestnancov a klientov centra Kedze sme zvolili moznost pouzitia weboveho rozhrania pre konecnu aplikaciu a programovanie aplikacie v jazyku PHP, volba typu DBS bola jednoducha - rozhodli sme sa pre relacny DBS MySQL. Vsetky zistene poziadavky a pozadovane funkcionality systemu sme sa snazili obsiahnut vo vyslednom databazovom modeli, ktory bude tvorit zaklad celeho informacneho systemu pre OZ Naruc. 4.4.1 Navrh databazy Model databazy sme vytvarali pomocou nastroja pre pracu s databazami Toad Data Modeler. Ide o nastroj, ktory ulahcuje predovsetkym navrh datoveho modelu. Praca s tymto nastrojom je pomerne jednoducha. Umoznuje tvorbu logickych a fyzickych modelov databazy, porovnavat a ladit jednotlive modely, rychlo generovat celkove SQL / DDL, tvorit a menit skripty. (17) Pri tvorbe navrhu databazy sme vychadzali najma z analyzy poziadaviek. Niektore databazove tabulky boli odvodene priamo z nej. Ine sluzia ako pomocne tabulky. Bolo potrebne, aby niektore stlpce nemohli v databaze nadobudat akekolvek hodnoty, ale len urcitu mnozinu hodnot. Napriklad statna prislusnost nemoze nadobudat rozne hodnoty, ale len statne prislusnosti, ktore realne existuju. Z tohto dovodu sme zaviedli pomocne tabulky typov. Napr. tabulka typ_vztahu_k_no zoskupuje vsetky hodnoty pribuzenskych vztahov klienta k nasilnej osobe, ktore zdruzenie ziada. Obdobne sme vsade, 34 kde sme potrebovali vymedzit hodnoty, pouzili takuto tabulku typov. Kazda obsahuje stlpec identifikacnych cisel a stlpec hodnot. Vsade, kde je potrebne, aby mohla mat zakladna tabulka priradenych k sebe viacero zaznamov z typovej tabulky, je potrebna dekompozicia vztahu M:N, cim vznika asociativna tabulka. Ta obsahuje identifikacne cislo zo zakladnej tabulky a identifikacne cislo z tabulky hodnot. Kedze je potrebne uchovat si informacie o jednotlivych pracovnikoch, klientoch a ich detoch, rozmyslali sme, aku cestu zvolit. Vsetci spomenuti maju spolocne zakladne udaje ako meno, priezvisko, rok narodenia, pohlavie. Prave z tohto dovodu sme pre minimalizaciu duplicit v databaze pridali do modelu tabulku osoba, s ktorou su vo vztahu uvedene tabulky rodic, pracovnik a dieta. Tabulku osoby sme v databaze spojili s tabulkou kontaktov. Kazda osoba vyskytujuca sa v tejto databaze moze mat teda priradenych niekolko kontaktov, a teda ide medzi tymito tabulkami o kardinalitu 1:N (osoba - kontakty). Tabulka kontaktov obsahuje stlpec s typmi kontaktov, takze je mozne rozlisit napr. telefonny kontakt od e-mail-u. Tabulka osoby je taktiez spojena vztahom 1:1 s tabulkou statnej prislusnosti. Z analyzy poziadaviek vyplyva, ze je potrebne zahrnut do databazy adresy jednotlivych klientov centra, ktore mozu byt trvale alebo korespondencne. Navrhli sme preto tabulku adresa, ktora je v prvom rade vo vztahu 1:N s tabulkou rodic (klient centra). Tuto kardinalitu sme zvolili, pretoze potrebujeme, aby jeden rodic mohol mat priradenych viacero adries. Adresa je taktiez spojena s tabulkou mesto. Pri tvorbe statistik bude potrebne, aby sme poznali okres a kraj, ku ktoremu patri dane mesto z adresy. Preto sme do modelu zakomponovali tabulky okres a kraj. Mesto sme spojili s okresom a okres s krajom. Mesto a okres je vo vztahu 1:N a v rovnakom vztahu je aj okres a kraj. Nasim zamerom je naplnit tieto tabulky vsetkymi mestami, okresmi a krajmi, ktore mame na Slovensku. Takto by si stacilo vybrat jedno mesto z tabulky mesto a automaticky by sme vedeli okres a kraj, ku ktoremu patri zvolene mesto. Hlavnou vyhodou je teda, ze pouzivatel nebude musiet zbytocne zadavat kraj a okres pri vkladani adries, co v znacnej miere usetri cas a sustredenie pracovnikom. 35 Obrazok 12: Konecny model databazy - 1. cast Aby bolo mozne prihlasovanie sa do systemu, potrebujeme tabulku s udajmi o vsetkych registrovanych pouzivateloch systemu. Pre tento ucel sme vytvorili tabulku prihlasovacie_udaje. Kedze pouzivatelmi systemu mozu byt len zamestnanci centra, je tato tabulka vo vztahu s tabulkou pracovnik. Uchovava unikatne prihlasovacie meno, heslo v zasifrovanom tvare a datum, ktory znaci dokedy su platne tieto udaje. Tuto tabulku sme taktiez spojili s tabulkou kontakty, aby kazdy pouzivatelsky ucet mal k dispozicii e-mail daneho pouzivatela. 36 Obrazok 13: Model databazy - 2. cast Tabulka ukon bude obsahovat vsetky ukony, ktore pracovnici vykonaju. Kazdy zaznam s klientom sa pri vkladani vlozi aj do tabulky ukonov pre daneho pracovnika, ktory sa venoval danemu pripadu. Rovnaka situacia nastane aj v pripade kazdej prevencie, skolenia, vzdelavania ci ineho ukonu. Na rozlisenie toho, o aky ukon ide, sme pridali do databazy tabulku typ_ukonu. Ta bude obsahovat zakladne typy ukonov, ktore vykonavaju pracovnici centra - sedenie s klientom, prevencia, skolenie, vzdelavanie, iny ukon. 37 Ako vyplyva z poziadaviek, sucastou databazy musi byt aj tabulka priloh. Prilohami sa myslia naskenovane spisy zo sudov ci ine dokumenty, pri ktorych je potrebna evidencia. Tato tabulka prilohy je vo vztahu so zaznamovym harkom, aby sme zabezpecili moznost pridania prilohy k zaznamu. Obrazok 14: Model databazy - 3. cast 38 4.4.2 Problemy pocas tvorby databazoveho modelu Na modeli sa pracovalo niekolko tyzdnov. Doslo k mnohym zmenam v porovnani s prvotnym navrhom. S modelom nam pomahala pani inzinierka Monika Vajsova, ktorej patri velka vdaka za usmernenie. Hlavny problem, s ktorym sme sa stretli, bol, ze nasa databaza obsahovala privela tabuliek. Bezplatna verzia programu Toad Data Modeler totizto vymedzuje maximalny pocet databazovych tabuliek, ktore mozno modelovat. S nasimi 43 tabulkami sme znacne presahovali moznosti tejto verzie. Preto sme museli najst iny sposob. Skusali sme ine moznosti, no nakoniec sme sa nevyhli rozdeleniu navrhu databazy do dvoch projektov v spominanom programe a naslednemu pospajaniu vygenerovanych skriptov. 4.4.3 Vlozenie databazy do PhpMyAdmin Ked nam uz pani inzinierka odobrila vysledny model, zacali sme pracovat na importovani konecneho navrhu databazy do nastroja PhpMyAdmin. Vygenerovali sme skripty, ktore sme museli pospajat a importovali sme celu databazu do nastroja PhpMyAdmin. 4.4.4 Naplnenie databazy zakladnymi hodnotami Po importovani databazy do PhpMyAdmin sme mohli prejst k naplneniu pomocnych tabuliek typov. Hodnoty, ktore bolo potrebne vlozit, sme nasli v prezentacii, ktoru nam dodalo na zaciatku tvorby softveru OZ Naruc. Dalsim krokom bolo naplnenie tabuliek krajov, okresov a miest. Kazdy okres je v databaze vo vztahu 1:1 s krajom a v rovnakom vztahu je aj kazde mesto (resp. obec) s okresom. Bolo potrebne naplnit tabulky vsetkymi krajmi, okresmi a obcami, ktore su evidovane na Slovensku. Zakladne data sme teda cerpali z internetu. Nasledne sme museli vsetky udaje upravit v Exceli na podmienky nasich databazovych tabuliek. Potom bolo v plane exportovat data z Excelu ako subor vo formate CSV a ten importovat do databazy. Tento krok nam zabral viac casu a prace ako sme povodne ocakavali. Bolo to najma z dovodu najdenych chyb v ziskanych datach a nutnosti prisposobeniu udajov na nas model databazy. 39 5 Vysledky prace V tejto casti budu ukazane a popisane jednotlive funkcionality systemu a ich implementacie. Budu uvedene len podstatne a zasadne casti implementacie. 5.1 Uvodna stranka Pri navrhu dizajnu uvodnej stranky prihlasovania sme brali do uvahy nutnost zakomponovat farby, pismo a logo centra. Snazili sme sa, aby stranka na pouzivatela neposobila rusivym dojmom, a preto sme zvolili neutralne farby pre zaklad stranky. Vybrali sme bielu a sivu, kedze sa dobre hodia k oranzovej a zelenej, ktore bolo potrebne pouzit. Co sa tyka loga centra, boli nam dodane viacere typy, a to logo poradenskeho centra v Ziline, logo poradenskeho centra v Cadci a logo Naruc - pomoc detom v krize. Pri prihlasovacom formulari sme zvolili pouzitie posledneho zo spomenutych log. Vysledna implementacia navrhu je zobrazena na obrazku 15. Obrazok 15: Uvodna stranka aplikacie 5.2 Prihlasovanie do systemu Pristup do systemu po prihlaseni mozu mat len aktualni zamestnanci centier. Bezny pouzivatel internetu sa na stranke narucporadne.sk nedostane dalej ako po prihlasovaci 40 formular. (http://www.narucporadne.sk/) Po vyplneni prihlasovacieho mena, hesla a stlaceni tlacidla prihlasit, sa formular odosle a skontroluju sa zadane udaje s udajmi v databaze. Ak pouzivatel zadal nespravne prihlasovacie udaje, vypise sa chybna hlaska. Ak sa udaje zhoduju s tymi v databaze a su platne (teda nemaju vyplneny datum do alebo je tento datum neskorsi nez aktualny datum), pouzivatel je presmerovany na domovsku stranku (vid obr. 16). Obrazok 16: Rozhranie po prihlaseni Horna lista v rozhrani po prihlaseni sluzi na spravu konta prihlaseneho pouzivatela. Obsahuje moznost zmeny hesla, profilu, manazovania pracovnych zaznamov a volbu odhlasenia zo systemu. Lava navigacna lista obsahuje ostatne funkcionality systemu, ktore su rozdelene do casti klienti, zamestnanci a statistiky. Taktiez obsahuje odkaz na domovsku stranku aplikacie. Tu tvoria rychle odkazy na najpouzivanejsie funkcionality stranky a obrazok loga poradenskeho centra, ku ktoremu patri prihlaseny pouzivatel. 5.2.1 Ukladanie hesiel v databaze Kedze hasovanie hesiel je jednym z nevyhnutnych bezpecnostnych aspektov, ktore musia byt splnene pri navrhu akejkolvek aplikacie, ktora prijima hesla od pouzivatelov, hladali sme co najlepsi a najbezpecnejsi sposob pre ukladanie hesiel. Natrafili sme na takzvanu techniku solenia hesiel (znamu pod pojmom password salted hashing). Kedze nam jazyk PHP ponuka funkciu password_hash(), ktora vytvara nove hasovane heslo pouzitim silneho jednosmerneho hasovacieho algoritmu, zvolili sme tento sposob. (18) Navratova hodnota funkcie password_hash zahrna sol ako sucast vytvoreneho hasu a musi byt v databaze doslovne ulozena, pretoze obsahuje aj informacie o hasovacej funkcii. Tie su potrebne na overovanie hesiel, a to v PHP pomocou funkcie password_verify(). Sol 41 predstavuje dodatocne udaje, ktore sposobia, ze je has ovela tazsie rozlustit. Existuje niekolko online sluzieb, ktore poskytuju rozsiahle zoznamy vopred vypocitanych hasov. Pouzitie soli sposobuje, ze je vysledny has takmer nemozne najst v jednom z tychto zoznamov. Vo vseobecnosti ide pri tomto type hasovania o najjednoduchsi a najbezpecnejsi pristup. (17) 5.3 Rozhranie zamestnanca 5.3.1 Pracovne zaznamy Prihlaseny pouzivatel si moze manazovat svoje pracovne ukony po kliknuti na moznost pracovne zaznamy nachadzajucu sa v pravej hornej liste. Po zvoleni mesiaca a roku, v ktorom maju byt dane ukony vykonane, sa vypisu a zoradia vzostupne podla datumu. (vid obr. 17) Nasledne je mozne prezerat, menit ci mazat jednotlive zaznamy. Obrazok 17: Pracovne zaznamy Taktiez je v casti pracovne zaznamy moznost pridania noveho zaznamu. Po kliknuti na tlacidlo novy zaznam je nutne zvolit typ pracovneho ukonu, ktory chceme pridat, kedze system rozlisuje viacero typov ukonov zamestnanca. (vid obr. 18) Jednou z poziadaviek centra bolo, aby sa dalo zvolit, kto setril dany zaznam s klientom (napr. z dovodu spatneho pridavania klientov). Preto je pridavanie noveho ukonu s klientom rozsirene o moznost volby pracovnika, resp. pracovnikov, ktori sa venovali danemu pripadu. U ostatnych ukonoch sa automaticky za pracovnika pridava prihlaseny pouzivatel, ktory ich pridal. 42 Obrazok 18: Pridanie noveho pracovneho zaznamu 5.3.2 Registracia noveho pouzivatela Je samozrejme, ze registracia noveho pouzivatela nemoze byt pristupna kazdemu. Iba pouzivatel, ktory ma administratorske prava, moze pridat do systemu noveho zamestnanca. Vo formulari k pridaniu zamestnanca je potrebne zadat zakladne udaje o zamestnancovi vratane jeho kontaktneho e-mailu, datumu nastupu, pracoviska a pracovnej pozicie. Po odoslani formulara sa dane udaje vlozia do databazy a prihlasovacie udaje noveho zamestnanca sa odoslu na zadany kontaktny e-mail. Priezvisko zamestnanca sa stava jeho prihlasovacim menom a heslo je nahodne vygenerovane. V pripade zhody priezviska s uz existujucim zamestnancom centra su v prihlasovacom mene k priezvisku pridane ciselne identifikatory. Po prvom prihlaseni je odporucane si dane heslo zmenit, co piseme aj v e-maile, ktory je novo pridanemu zamestnancovi zaslany. 5.3.3 Vyhladavanie zamestnancov V casti zamestnanci v lavej navigacnej liste sa nachadza vyhladavanie zamestnancov. Je mozne ich vyhladat podla zadaneho mena alebo priezviska zamestnanca. Aplikovali sme poziadavky centra a vysledkom vyhladavania su len pracovnici rovnakeho centra, ku ktoremu patri prihlaseny pouzivatel. Bezny pouzivatel uvidi len zoznam zamestnancov splnajucich kriterium vyhladavania. Ku kazdemu zamestnancovi je uvedene jeho meno, priezvisko, e-mail a pracovna pozicia. Ak je pouzivatel administratorom, jeho moznosti pri vyhladavani zamestnancov su vacsie. Zobrazia sa mu zamestnanci oboch centier splnajuci kriteria vyhladavania a moze si prezerat a menit ich profil, pracovne zaznamy ci odobrat jednotlivych pracovnikov zo systemu. 43 5.3.4 Odobranie pouzivatela systemu Po kliknuti na moznost zrusit zamestnanca, ktora sa nachadza po vyhladani pri danom pracovnikovi, sa zobrazi formular, kde je potrebne zadat datum odchodu ruseneho zamestnanca. Na vyber je aktualny datum alebo manualne zadavany. Po uspesnom odoslani formulara sa prihlasovacie udaje tohto zamestnanca stavaju neplatnymi k zadanemu datumu. Od tohto datumu mu je znemozneny pristup do systemu tym, ze sa mu nastavi datum do na dany datum a zamestnanec uz nefiguruje v zozname zamestnancov pri pridavani novej evidencie ci zaznamov klientov. Jeho data nie su vymazane z databazy, pretoze by sme tym odstranili aj udaje o klientoch, ktorymi sa zaoberal dany zamestnanec. 5.4 Rozhranie klientov Najpodstatnejsou castou aplikacie je cast tykajuca sa klientov. Sluzi k sprave klientov v systeme. Jej zakladnymi funkcionalitami su pridanie noveho klienta (teda anamnezy klienta) do systemu, vyhladavanie klientov a pridavanie novych zaznamov ku klientom. Po vyhladani daneho klienta vyzera jeho rozhranie ako na obrazku 19. V prvom rade nam ponuka moznost prezerat a menit anamnezu klienta. Taktiez je mozne prezriet si a zmenit vsetky jeho zaznamy. V casti statistiky sa nachadzaju pozadovane suhrnne informacie o klientovi. Cast prilohy obsahuje vsetky prilozene subory k danemu klientovi. Zahrnaju volbu zmazania ci pridania novej prilohy. Taktiez je mozne ukoncenie evidencie daneho klienta v casti odobrat klienta. Po zadani datumu ukoncenia prace s klientom sa dany Obrazok 19: Rozhranie klientov 44 klient uz nezobrazuje v zozname klientov centra, no vsetky doterajsie ukony pracovnikov s nim spojene ostavaju v pracovnych zaznamoch jednotlivych zamestnancov. 5.4.1 Pridanie novej evidencie klienta Formular anamnezy klienta obsahuje vsetky pozadovane sucasti popisane v analyze poziadaviek. Obsahuje aj moznost pridat lubovolny pocet deti ku klientovi. 5.4.2 Vyhladavanie klientov Klientov mozno vyhladat podla ich priezviska, zadaneho cisla evidencie alebo podla priezviska pracovnika, ktory ich prijal. Staci zadat cast priezviska (napr. La) a zobrazia sa vsetci klienti, ktorych priezviska obsahuju tuto cast. Obdobne je to aj pri ostatnych dvoch typoch vyhladavania. Obrazok 20: Vyhladavanie klientov Kedze su vsetci klienti z oboch centier v jednej databaze, pridali sme moznost vyfiltrovania klientov z rovnakeho centra ako pouzivatel. Primarne je dane filtrovanie zaskrtnute, kedze pracovnici si v prvom rade potrebuju prezerat svojich klientov a iba obcas potrebuju nazerat do evidencie klientov partnerskeho centra. Pri vyhladavani podla zadaneho priezviska su vysledni klienti primarne zoradeni abecedne. Ak nechceme, aby boli takto zoradeni, staci ak odskrtneme tuto moznost. Pri vyhladavani podla cisla evidencie je moznost zaskrtnutia stareho cisla klienta. Ak ju zaskrtneme, zobrazia sa nam vsetci klienti, ktorych stare cislo obsahuje zadanu hodnotu. Ak ostane nezaskrtnuta, bude sa zadana hodnota porovnavat s klasickym cislom 45 evidencie klientov. Tuto moznost vyhladavat podla stareho cisla evidencie sme aplikovali pre pripad nahadzovania starych klientov, ktori uz maju priradene svoje cisla. 5.4.3 Pridanie noveho zaznamu s klientom Zaznam klienta obsahuje vsetky nalezitosti, ktore boli pozadovane od centra. Obsahuje aj moznost pridat externe prilohy. Po pridani zaznamu ku klientovi je mozne ho zmenit alebo zmazat. Zmazanie je z preventivnych dovodov umoznene len zamestnancovi, ktory sa venoval danemu zaznamu. 5.5 Statistiky Tato cast sa venuje statistikam, ktore musi OZ Naruc vykazovat pre vlastne potreby alebo potreby grantov. 5.5.1 Suhrnne statistiky jednotlivych klientov Patria sem suhrnne statistiky jednotlivych klientov, ktore sa nachadzaju v rozhrani klienta v casti statistiky (vid obr. 19). Obsahuju vsetky pozadovane informacie o klientovi, ktore sme uz uviedli v analyze poziadaviek centra. 5.5.2 Statistiky pre kraj Taktiez k tomuto rozhraniu patria statistiky pre kraj. Sucastou dokumentov, ktore nam na zaciatku vyvoja softveru boli dorucene bol aj vzor statistik, ktore musi OZ vykazovat pre kraj. Podla tohto vzoru sme implementovali tento druh statistik do systemu. (vid obr. 21) Obrazok 21: Statistiky do VUC 46 Pouzivatel si najprv zada casove obdobie a nasledne sa mu vypocita dana statistika za zvolene obdobie. Tuto statistiku si pouzivatel moze stiahnut vo formate PDF. 5.5.3 Statistiky klientov s vyberom kriterii Dalsim typom statistiky je statistika klientov s vyberom roznych kriterii, podla ktorych budu pridani klienti do statistiky. Na obrazku 22 je znazorneny priklad zvolenia statistiky vsetkych zien zaevidovanych od 1. 4. 2018 do 26. 4. 2018, ktore maju dve deti a su z okresu Zilina. Vystupom je pocet osob splnajucich tieto kriteria. Pouzivatel ma taktiez moznost stiahnut si dokument vo formate PDF, ktory obsahuje aj zoznam pouzivatelov patriacich do danej statistiky. Obrazok 22: Statistika klientov s vyberom kriterii 5.5.4 Statistiky vykonov zamestnancov Poslednym typom statistik su statistiky vykonov zamestnancov. Je potrebne si zvolit casove obdobie a zamestnanca, pre ktoreho nam bude vypocitana statistika. Vystupom su pocty jednotlivych typov ukonov a celkovy pocet ukonov pre zvoleneho zamestnanca a pre cele poradenske centrum, ku ktoremu patri dany pouzivatel. (vid obr. 23) Rovnako ako pri predoslych statistikach je aj pri tomto druhu statistik mozne stiahnut si vystup vo formate PDF. 47 Obrazok 23: Statistiky vykonov zamestnancov 48 6 Overenie a testovanie systemu 6.1 Overenie systemu Overovanie jednotlivych pribudajucich funkcnosti systemu sme vykonavali priebezne pri ich vzniku. Ked sme uz mali implementovanu vacsinu pozadovanej funkcionality, dohodli sme si stretnutie s pracovnickou centra, aby sme si overili splnenie poziadaviek centra. 6.1.1 Stretnutie s pracovnickou centra Pracovnicke sme ukazali vyvijanu aplikaciu a vysvetlili, ako su v nej aplikovane jednotlive poziadavky centra. Po zakladnom oboznameni sa so systemom sme od nej dostali pozitivnu spatnu vazbu, no taktiez aj par podnetov na zmenu. Dalsim cielom stretnutia bolo dohodnut sa na datume nasadenia systemu a pripadnom stretnuti so vsetkymi zamestnancami centier, kde by doslo k predstaveniu systemu a zaskoleniu pracovnikov. Na oboch terminoch sme sa uzhovorili. Naplanovali sme si datum skolenia pracovnikov, nasledne po ktorom sa system zacal pouzivat. 6.1.2 Aplikovanie pozadovanych zmien Hlavny problem, ktory sme si spolu s pracovnickou centra uvedomili az na spomenutom stretnuti, spocival v spatnom pridavani klientov. OZ ma totizto v plane evidovat vo vyvijanom systeme nielen novych klientov, ale aj takych, s ktorymi uz dlhsie pracuje. Preto by nase prvotne riesenie pridavania novej evidencie klienta nestacilo, pretoze pridavanym starym klientom by sa pridelilo automaticke cislo klasifikacie a aktualny datum by sa stal ich datumom zaevidovania. Klasifikacne cisla klientov system generuje automaticky podla aktualneho roku a poradia zaevidovanych klientov v tomto roku. (napr. 05/18). Dohodli sme sa, ze tieto klasifikacne cisla ostanu a anamneza noveho klienta bude naviac obsahovat moznost pridania stareho klasifikacneho cisla, pod ktorym bol dany klient evidovany doteraz. Kedze centra si doteraz evidovali svojich klientov osobitne, klient zo Ziliny moze mat rovnake cislo ako klient z Cadce. Preto sme museli premysliet ako ich od seba odlisit. Zvolili sme doplnenie stareho cisla klienta o pismeno Z alebo C, podla toho, ku ktoremu centru patri. (napr. 21/16C). Do anamnezy klienta sme pridali aj moznost manualneho zadania datumu zaevidovania klienta, ktory si moze pouzivatel zvolit, ak pojde o klienta zaevidovaneho skor. 49 6.1.3 Skolenie zamestnancov Kratko po stretnuti s pracovnickou centra sme so systemom oboznamili aj ostatnych pracovnikov OZ Naruc. Ukazali sme im sposob, akym ho pouzivat a jednotlive funkcionality systemu. Taktiez sme este pred skolenim vytvorili kazdemu zamestnancovi pouzivatelske konto do systemu. Na skoleni sme im odovzdali prihlasovacie udaje a odporucili im, aby si zmenili hesla. Dbali sme na to, aby sme pracovnikov poucili o zakladnych pravidlach bezpecnych hesiel. Aplikacia kontroluje, ci zadane nove heslo obsahuje aspon 8 znakov, z ktorych je aspon jedna cislica a jedno pismeno. 6.2 Testovanie nasadenim do prevadzky Po zacati testovania systemu v realnej prevadzke, sme dostali niekolko podnetov na zmeny od zamestnancov centra. Islo najma o take zmeny, ktore by zjednodusili pracu so systemom. 6.2.1 Dalsie upravy systemu Kedze domovska stranka obsahovala len logo centra, pridali sme na nu rychle odkazy na funkcie, od ktorych sa ocakava, ze budu najpouzivanejsie. Pracovne zaznamy zamestnancov a zaznamy pri klientoch sa nedali zmazat iba prepisat, a to sa ukazalo ako nedostacujuce. Preto sme ku kazdemu zaznamu pridali moznost odstranenia. Rovnako to bolo pri klientoch, ku ktorym sme tiez pridali moznost odstranenia z evidencie. V rozhrani konkretneho klienta pri prilohach nebola priama moznost pridania novej prilohy. Ta sa dala pridat iba k novemu alebo existujucemu zaznamu, kedze sa priloha v databaze viaze so zaznamom. Preto sme rozmyslali ako uskutocnit tuto poziadavku, aby bola pouzivatelsky co najprijatelnejsia. Navrhli sme to tak, ze sa nova priloha bude dat vlozit len ak ma klient nejaky zaznam. Ak ho mat bude, tak sa vlozi k prvemu najdenemu zaznamu. Keby sme navrhovali model databazy este raz, spojili by sme prilohu s klientom a nie so zaznamovym harkom. Kedze takato zmena databazy by sposobila vela zmien v uz existujucom kode, zvolili sme pridavanie novej prilohy k prvemu zaznamu klienta. Pridavanie priloh k zaznamom ostalo rovnake ako pred doplnenim moznosti priameho pridania prilohy. Ukazali sa aj nedostatky, ktore sme si predtym nevsimli. Pri chybnom vyplneni noveho zaznamu klienta, sa vypisala hlaska o chybe, no doslo k premazaniu formulara. 50 Opravili sme to tak, ze ak pouzivatel zada nespravne data, formular sa nepremaze, ale ostanu tam udaje, ktore boli odoslane. Taktiez sme zabudli pridat kontrolu existencie zadaneho nazvu obce pri pridavani prevencie. Tuto, aj vsetky ostatne podnety od zamestnancov sme aplikovali v co najkratsom case. 51 Zaver Vzniknuty informacny system pre OZ Naruc si presiel dlhym vyvojom, ktory sa nezaobisiel bez mensich komplikacii. Najprv sme sa snazili zozbierat vsetky poziadavky na vyvijany system, aby sme podrobne vedeli, co vsetko ma zahrnat. Bolo potrebne stretnutie s pracovnickou centra a prestudovanie roznych materialov, ktore nam boli dorucene, aby sme mohli dokoncit zber vsetkych poziadaviek. Pri vybere temy prace sme este nevedeli ako bude implementovana. Skumali sme, co by bolo najlepsie pre poradenske centra OZ Naruc a nasledne sme sa vyclenili dvom moznostiam smerovania. Rozhodovali sme sa medzi webovou a desktopovou aplikaciou. Po dokladnej analyze a schvaleni od vsetkych stran, sme sa vybrali cestou weboveho rozhrania. Museli sme vybrat poskytovatela weboveho rozhrania a domenu, na ktorej bude aplikacia dostupna. Vsetky tieto kroky sme preberali s pracovnickou centra. Nasledny vyvoj modelu databazy nam zabral viac casu ako sme ocakavali. Snazili sme sa zahrnut do modelu vsetky poziadavky a navrhnut ho tak, aby vedel reagovat na pripadne potreby v buducnosti, ktore je mozne ocakavat. Preto konecny model obsahuje aj take sucasti, ktore v sucasnosti nie su pouzivane, no da sa ocakavat ich buduca potreba. Vlozenie vsetkych slovenskych obci, okresov a krajov do databazy sprevadzalo viacero komplikacii. Najprv bolo potrebne data, ktore sme mali k dispozicii, upravit podla schemy nasich databazovych tabuliek. Dalsi problem bol pri importovani uz upravenych udajov. Ked sa to uz vsetko podarilo, objavili sme nezrovnalosti v datach, a tak sme este museli skontrolovat vsetky udaje manualne. Pri navrhu dizajnu stranky sme skusali rozne varianty. Nakoniec sme dospeli k dizajnu aplikacie, s ktorym sme boli dostatocne spokojni. Postupne sme implementovali jednotlive funkcionality, pricom casovo aj obsahovo najnarocnejsie bolo pridanie novej anamnezy klienta. Mali sme obavy z implementovania vyhladavania klientov a zamestnancov. Na pocudovanie to bolo lahsie ako sme ocakavali. Kedze sa pracovalo s udajmi v databaze, SQL prikazy vykonali vsetku tazku pracu za nas. Po tom, co uz bol system predstaveny zadavatelom a uvedeny do testovacej prevadzky, nastala faza oprav drobnych chyb, ktore sa ukazali. 52 Pevne verime, ze na zaklade tejto prace sa podari vo velkej miere pomoct zefektivnit pracu zamestnancom poradenskych centier Naruc, ktori tak namiesto investovania mnozstva casu do rucneho vytvarania statistik budu moct svoju pozornost upriamit viac na pomoc ludom v nudzi v praktickom zmysle slova. 53 Zoznam pouzitej literatury 1. Naruc http://naruc.sk/ Dostupne: 30.4.2018 2. W3 Schools https://www.w3schools.com/html/html_intro.asp Dostupne: 30.4.2018 3. POUNCEY, I. - YORK, R. 2011. Beginning CSS: Cascading Style Sheets for Web Design. ISBN 9780470891520 4. W3 https://www.w3.org/standards/webdesign/htmlcss Dostupne: 30.4.2018 5. Techopedia https://www.techopedia.com/definition/3929/javascript-js Dostupne: 30.4.2018 6. JQuery https://jquery.com/ Dostupne: 30.4.2018 7. JQuery navod http://jquery-navod.cz/kategorie-ostatni-clanky/1-uvodni-clanek Dostupne: 30.4.2018 8. Php Net http://php.net/manual/en/intro-whatis.php Dostupne: 30.4.2018 9. Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Bootstrap_(front-end_framework) Dostupne: 30.4.2018 10. W3 Schools https://www.w3schools.com/php/php_mysql_intro.asp Dostupne: 30.4.2018 11. MATIASKO, K. a kol. 2008. Databazove systemy - Zaklady databazovych systemov. ISBN 9788080708207 54 12. Ktl Elf Stuba http://www.ktl.elf.stuba.sk/study/tst/prednasky/prednaska10/TST_PRED_2017_10 _TEXT_01.pdf Dostupne: 30.4.2018 13. Management Mania https://managementmania.com/sk/relacna-databaza Dostupne: 30.4.2018 14. IT Network https://www.itnetwork.cz/navrh/uml/uml-use-case-diagram Dostupne: 30.4.2018 15. Techterms https://techterms.com/definition/web_application Dostupne: 30.4.2018 16. PC Mag https://www.pcmag.com/encyclopedia/term/41158/desktop-application Dostupne: 30.4.2018 17. Quest https://www.quest.com/products/toad-data-modeler/ Dostupne: 30.4.2018 18. Php Net http://php.net/manual/en/faq.passwords.php Dostupne: 30.4.2018 55 Zoznam priloh Priloha A Zapis zo schodze s pracovnickou OZ Naruc Priloha B Referencia od OZ Naruc Priloha C Obsah DVD 56 Priloha A: Zapis zo schodze s pracovnickou OZ Naruc Prve stretnutie INFORMACNY SYSTEM PRE PORADNE NARUC Zapis zo schodze 12. 10. 2017, 9.00 I. Ciel Blizsie zoznamenie sa s fungovanim krizoveho centra Naruc. II. Prezencia: Ivana Michal Zuzana III. Program: a) Predstavenie ? Ivana - studentka fakulty FRI, bakalarska praca - Informaticke riesenie pre administrativu krizoveho centra ? Michal - student fakulty FRI, bakalarska praca - Informacny system pre spravu krizoveho centra ? Zuzana - pracovnicka krizoveho centra Naruc b) Interview - prepis rozhovoru Mozete blizsie specifikovat problemy zdruzenia, ktore nastavaju? Problemy mame najma s poradenskymi centrami Naruc, kedze v nich nemame efektivne vyriesenu databazu klientov. Zaznamy o jednotlivych klientoch a ich anamnezy mame ulozene vo forme Word dokumentu. Kedze celkovy pocet nasich klientoch od vzniku organizacie prekracuje tisic, mnozstvo dokumentoch a zloziek o nich je velmi velke. Krizove centrum Naruc je obcianske zdruzenie a pobera rozne granty na fungovanie, preto je velmi casto potrebne vykazat nasu pracu vo forme rozlicnych statistik. Statistiky robime sami, co je velmi narocne na cas. Chceli by sme preto, aby program vedel automaticky generovat statistiky akehokolvek druhu. 57 Comu vsetkemu sa venuje OZ Naruc? Primarne je to Detske krizove centrum Naruc, ktore pomaha tyranym, zneuzivanym a zanedbavanym detom. Dalsou oblastou, ktorej sa venujeme, je poradenstvo. Mame zriadene 2 poradenske centra Naruc. Mame aj Detske advokacne centrum Naruc. Comu sa venuju poradne Naruc? Poradenske centra Naruc poskytuju specializovane poradenstvo pre obete domaceho nasilia. Nase poradenske sluzby vyhladavaju najma zeny, ktore su v partnerskom vztahu dlhodobo vystavene hrubym fyzickym aj psychickym utokom - casto bez podpory zo strany najblizsich, bez moznosti branit seba a deti, bez dostatocneho financneho zabezpecenia ci moznosti zamestnat sa. Prichadzaju s celym komplexom problemov, ktore vyzaduju mnohostrannu odbornu pomoc. Existujete iba v Ziline? Nie, okrem pracoviska v Ziline mame aj pracovisko v Cadci. Ake druhy zamestnancov mate? Mame tieto druhy zamestnancov - socialny pracovnik, pravnik, psycholog, odborny garant, veduci pracoviska, projektovy manazer, ci dobrovolnik. IV. Ulohy a) Zuzana posle co najskor upravenu prezentaciu s poziadavkami na informacny system, loga OZ Naruc v krivkach a manual dizajnu b) Ivana a Michal si nastuduju poziadavky OZ Naruc a navrhnu graficku stranku aplikacie. V. Ukoncenie Dalsie stretnutie bude podla potreby. 58 Priloha B: Referencia od OZ Naruc 59 Priloha C: Obsah DVD Prilozene DVD obsahuje: ? Praca v elektronickej podobe (format PDF) ? Zdrojovy kod aplikacie ? SQL prikazy na vytvorenie databazy ? Powerpointova prezentacia ako podklad pozadovanej funkcionality 60 ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY BAKALARSKA PRACA MARTIN PODSKUBA Priebezne a zaverecne testovanie studentov z predmetu PS1 a PS2 pomocou programu Packet Tracer Veduci prace: Mgr. Jana Uramova, PhD. Registracne cislo: 9/2016 Zilina, 2017 ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY BAKALARSKA PRACA STUDIJNY ODBOR: POCITACOVE INZINIERSTVO MARTIN PODSKUBA Priebezne a zaverecne testovanie studentov z predmetu PS1 a PS2 pomocou programu Packet Tracer Zilinska univerzita v Ziline Fakulta riadenia a informatiky Katedra informacnych sieti Zilina, 2017 Bakalarska praca FRI UNIZA PODAKOVANIE Chcel by som podakovat veducej bakalarskej prace Mgr. Jane Uramovej, PhD. za odbornu pomoc, pripomienky a usmernovanie pri tvorbe prace. 3 Bakalarska praca FRI UNIZA ABSTRAKT V STATNOM JAZYKU PODSKUBA, Martin: Priebezne a zaverecne testovanie studentov z predmetu PS1 a PS2 pomocou programu Packet Tracer. [Bakalarska praca] - Zilinska univerzita v Ziline. Fakulta riadenia a informatiky; Katedra informacnych sieti - Veduci: Mgr. Jana Uramova, PhD. - Stupen odbornej kvalifikacie: Bakalar - Zilina: FRI ZU, 2017. - 60 s. Cielom prace je testovanie studentov pouzitim dostupneho simulacneho programu Packet Tracer na vytvaranie testovacich uloh, ktore su nevyhnutne pre vyucbu predmetov komunikacnych sieti. Praca je rozdelena do 4 kapitol. Vysledkom prace su najma zadania, ktore boli nasadene na cvicenia, prakticke skusky alebo domace ulohy a k nim patriace instrukcie s postupom prace. Tieto zadania su automaticky hodnotene. Taktiez boli doplnene dokumenty manual a metodika pre pracu s rozsirenim Activity Wizard a popisana funkcia Scoring Model. Klucove slova: Packet Tracer, Activity Wizard, Netacad, simulacia 4 Bakalarska praca FRI UNIZA ABSTRAKT V CUDZOM JAZYKU PODSKUBA, Martin: The interim and final testing of practical skills of students in the field of IP networks using Packet Tracer [Bachelor thesis] - The University of Zilina. Faculty of Management Science and Informatics; Department of Information Networks - Tutor: Mgr. Jana Uramova, PhD. - Qualification level: Bachelor in study program Computer engineering. Zilina: FRI ZU, 2016. - 60p. The aim of the thesis, is to test students using the available Packet Tracer simulation program to create the test tasks necessary for the teaching of communication networks. The thesis is divided into 4 chapters. The results of the work are mainly tasks that have been applied to exercises, practical exams or homeworks and work instructions, related to them. These tasks are automatically evaluated. The manual and methodology for working with the Activity Wizard extension and the Scoring Model feature were also added. Keywords: Packet Tracer, Activity Wizard, NetAcad, Cisco, simulation 5 Bakalarska praca FRI UNIZA Obsah Zoznam obrazkov................................................................................................................. 8 Zoznam tabuliek................................................................................................................... 9 Zoznam skratiek................................................................................................................. 10 Uvod .................................................................................................................................... 12 1 Sucasny stav riesenia problematiky doma a v zahranici......................................... 14 1.1 Sietove predmety na KIS .................................................................................... 14 1.1.1 Pocitacove siete 1 (PS1) .......................................................................... 14 1.1.2 Pocitacove siete 2 (PS2) .......................................................................... 16 1.2 Packet tracer ........................................................................................................ 17 1.2.1 Funkcia Activity Wizard ......................................................................... 19 1.2.2 Variable Manager .................................................................................... 22 1.2.3 Nove moznosti a funkcionality programu Packet Tracer verzie 7.0 ....... 22 1.3 2 Dostupne zadania na portali Netacad .................................................................. 22 Ciele prace ................................................................................................................... 24 2.1 Teoreticke poznanie ............................................................................................ 24 2.2 Tvorba zadani v nastroji Packet Tracer ............................................................... 24 2.3 Manual a metodika na tvorbu uloh v programe Packet Tracer pomocou rozsirenia Activity Wizard ............................................................................................ 26 3 Metodika prace a metody skumania ......................................................................... 27 3.1 Vytvorenie zadania .............................................................................................. 27 3.1.1 Prestudovanie vhodnych materialov........................................................ 27 3.1.2 Analyzovanie dostupnych zadani ............................................................ 28 3.1.3 Vytvorenie navrhu a konzultacia ............................................................. 28 3.1.4 Vytvorenie zadania .................................................................................. 28 3.1.5 Testovanie zadania .................................................................................. 29 3.1.6 Implementacia zadania ............................................................................ 29 3.1.7 Uprava podla pripomienok od studentov a veducej prace ...................... 30 3.1.8 Finalne zadanie ........................................................................................ 30 3.1.9 Instruktorska verzia zadania .................................................................... 30 3.2 Tvorba manualu a metodiky prace v rozsireni Activity Wizard ......................... 30 6 Bakalarska praca FRI UNIZA 4 Vysledky prace a diskusia .......................................................................................... 32 4.1 Manual k nastroju Activity Wizard ..................................................................... 32 4.1.1 Funkcia Scoring Model ........................................................................... 32 4.1.2 Hodnoty poloziek v Assesment Tree v rozsireni Activity Wizard .......... 39 4.1.3 Doplnenie vyuzitia User Profile Locking ................................................ 40 4.2 Zadania na predmet PS 1 ..................................................................................... 41 4.2.1 Zadanie na 2. cvicenie ............................................................................. 41 4.2.2 Zadanie na 3. cvicenie ............................................................................. 43 4.2.3 Ilustracne zadanie konfiguracie protokolu OSPF vhodne na prednasku . 44 4.2.4 Komplexne zadanie z celeho obsahu predmetu PS1 ............................... 44 4.3 Zadania na predmet PS2 ...................................................................................... 46 4.3.1 Zadanie STP ............................................................................................ 46 4.3.2 Zadanie HSRP + EtherChannel ............................................................... 47 4.3.3 Zadanie PPP............................................................................................. 48 4.3.4 Zadanie Frame Relay ............................................................................... 50 4.3.5 Zadanie PPPoE + BGP ............................................................................ 51 4.3.6 Komplexne zadanie PS2 verzia 1, 2 ........................................................ 51 Zaver ................................................................................................................................... 53 Zoznam pouzitej literatury ............................................................................................... 55 Zoznam priloh .................................................................................................................... 58 Prilohy ................................................................................................................................. 59 Priloha A: Obsah CD .................................................................................................... 60 7 Bakalarska praca FRI UNIZA Zoznam obrazkov Obrazok 1.1 Uzivatelske prostredie programu Packet Tracer ............................................. 19 Obrazok 1.2 Uzivatelske prostredie Activity Wizard pri otvorenej zalozke Answer Network................................................................................................................................ 21 Obrazok 4.1 Prostredie funkcie Scoring Model ................................................................... 33 Obrazok 4.2 Topologia prikladu Scoring Model ................................................................. 33 Obrazok 4.3 Okno Work Product Feature ........................................................................... 34 Obrazok 4.4 Okno Scoring Rule - typ Primary Observable................................................ 35 Obrazok 4.5 Okno Scoring Rule - typ Compound Observable ........................................... 36 Obrazok 4.6 Okno Scoring Rule - typ Reporting Variable ................................................. 37 Obrazok 4.7 Overall Feedback pri vsetkych spustenych zariadeniach ................................ 38 Obrazok 4.8 Overall Feedback pri 2 nespustenych zariadeniach ........................................ 38 Obrazok 4.9 Hodnoty poloziek v Assesment Tree .............................................................. 40 Obrazok 4.10 Moznosti User Profile Locking a No Gues Profile ....................................... 41 Obrazok 4.11 Topologia zadania na 2. cvicenie v predmete PS1 ........................................ 42 Obrazok 4.12 Topologia zadania na 3. cvicenie .................................................................. 42 Obrazok 4.13 Topologia zadania OSPF............................................................................... 43 Obrazok 4.14 Topologia komplexneho zadania PS1 ........................................................... 46 Obrazok 4.16 Topologia zadania STP..................................................................................47 Obrazok 4.17 Topologia zadania HSRP + EtherChannel .................................................... 48 Obrazok 4.18 Topologia zadania PPP.................................................................................. 49 Obrazok 4.19 Topologia zadania Frame Relay.................................................................... 50 Obrazok 4.20 topologia zadania PPPoE + BGP .................................................................. 51 8 Bakalarska praca FRI UNIZA Zoznam tabuliek Tabulka 4.1 Ukazka spracovania hodnot v Assesment Tree ............................................... 39 9 Bakalarska praca FRI UNIZA Zoznam skratiek ACL Access control list BDR Backup Designated Router BGP Border Gateway Protocol CCNA Cisco Certified Network Associate CCNA1 Cisco Certified Network Associate R&S: Introduction to Networks CCNA2 CCNA R&S: Routing and Switching Essentials CCNA3 Cisco Certified Network Associate R&S: Scaling Networks CCNA4 Cisco Certified Network Associate R&S: Connecting Networks CDP Cisco Discovery Protocol DHCP Dynamic Host Configuration Protocol DR Designated Router DTP Dynamic Trunking Protocol EIGRP Enhanced Interior Gateway Routing Protocol FHRP First Hop Redundancy Protocol GLBP Gateway Load Balancing Protocol GRE Generic Routing Encapsulation HSRP Hot Standby Router Protocol HTML HyperText Markup Language CHAP Challenge-Handshake Authentication Protocol IOS Internetwork Operating System IoT Internet of Things IP Internet Protocol LACP Link Aggregation Control Protocol LAN Local Area Network 10 Bakalarska praca FRI UNIZA LLDP Link Layer Discovery Protocol NAT Network Address Translation OSPF Open Shortest Path First PAgP Port Aggregation Protocol PAP Passwword Authentication Protocol PAT Port Address Translation PoE Power over Ethernet PPP Point-to-Point Protocol PPPoE Point-to-Point Protocol over Ethernet PTP Precision Time Protocol REP Resilient Ethernet Protocol RIP Routing Information Protocol RSPAN Remote Switched Port Analyzer RSTP Rapid Spanning-Tree Protocol SPAN Switched Port Analyzer STP Spanning-Tree Protocol VLAN Virtual Local Area Network VoIP Voice over Internet Protocol VTP VLAN Trunk Protocol WAN Wide Area Network 11 Bakalarska praca FRI UNIZA Uvod V dobe rozmachu komunikacno-informacnych sieti na celom svete, je nutne, aby spolocnost mala vela sietovych odbornikov, ktorych je stale nedostatocne mnozstvo. K tomu, aby sa zo studentov stali odbornici, nie su potrebne len kvalitne teoreticke vedomosti, ale hlavne potreba dostatocnej praxe s realnymi zariadeniami. V akademickom prostredi maju studenti moznost pracovat na realnych zariadeniach v skolskych laboratoriach alebo laboratoriach sietovych akademii. Kedze vsak cas na cvicenia v laboratoriach byva obmedzeny a vytazenost laboratorii pomerne velka, je potrebne vzdelavat sa aj mimo tychto priestorov. Existuje vsak malo studentov, ktori maju vlastne sietove zariadenia, a prave z tohto dovodu existuju sietove simulatory a emulatory, ktore mozu kvalitne posluzit na domacu pripravu. Sietove simulatory vedia plnohodnotne nahradit sietove laboratoria pri zaciatkoch so sietovymi technologiami. V tejto praci budeme pracovat so simulatorom Packet Tracer a venovat sa problematike kurzov CCNA 2 - 4 Cisco sietovej akademie. Vytvorime zadania, ktore budu sluzit na lepsie pochopenie tem alebo dalsie precvicovanie danych tem po cviceniach. Ulohou tejto bakalarskej prace je vytvorit zadania pre studentov z obsahu predmetov Pocitacove siete 1 a Pocitacove siete 2, ktore su vyucovane na Fakulte riadenia a informatiky. V minulych rokoch sa tejto teme na fakulte uz venovalo niekolko studentov, preto budeme nadvazovat na bakalarske prace Mareka Brodeca [1] a Tibora Srobu [2]. Pri tvorbe tejto prace sme spolupracovali spolu so studentom Dominikom Hanzelym, ktory mal pribuznu temu, takze niektore ulohy sme riesili spolocne, a niektore sme si rozdelili. V prvej kapitole sa docitate o sucasnom stave riesenia tejto problematiky, spolu s opisom spominaneho simulacneho nastroja a sietovych predmetoch vyucovanych na Fakulte riadenia a informatiky, ktorych sa tato praca dotyka. V druhej kapitole popisujeme ciele tejto bakalarskej prace, ktore by mali byt co najlepsim prepojenim praxe a teorie pre sietovych odbornikov. V tretej kapitole piseme o metodike a metodach skumania co najvhodnejsieho testovania studentov v programe Packet Tracer. Podla tejto metodiky sme sa dopracovali ku vsetkym zadaniam, ktore sme vypracovali. 12 Bakalarska praca FRI UNIZA Stvrta a najdolezitejsia kapitola, popisuje vysledky nasej prace. Doplnili sme manual a metodiku prace v rozsireni Activity Wizard, ktory vypracovali pri svojich pracach Marek Brodec [1] a Tibor Sroba [2]. Taktiez sme popisali funkciu Scoring Model a hlavne sme vytvorili niekolko zadani pre studentov. Ako prilohy k praci, na CD disku su uvedene: Zoznam priebeznych zadani, ktore mame vytvorene, vsetky vypracovane zadania su vo verzii .pka (okrem jedneho zadania) spolu s instrukciami vo formate .docx, manual pre tvorbu zadani v rozsireni Activity Wizard a pracu v elektronickej podobe. 13 Bakalarska praca FRI UNIZA 1 Sucasny stav riesenia problematiky doma a v zahranici Sucasny stav riesenia problematiky zadani v sietovych simulatoroch je rovnaky u nas aj v zahranici. Nedostatok realnych zariadeni pre cvicenie praktickych zrucnosti, je nahradzany sietovymi simulatormi. Tie nam davaju priestor, kde mozeme topologiu nasimulovat a nasledne sledovat jej spravanie. Simulatory obsahuju velke mnozstvo zariadeni, ci uz smerovacov, prepinacov, koncovych zariadeni ako su pocitace, tablety, VoIP telefony, pristroje na odchytavanie paketov a mnohe dalsie zariadenia. Toto je povazovane za velku vyhodu simulatorov, kedze studenti, a nielen oni, mozu konfigurovat rozne zariadenia, ku ktorym by inak nemali pristup kvoli ich vysokej cene. Nasledne tieto vedomosti mozu vyuzit v praxi. V tejto dobe existuje viacero sietovych simulatorov a emulatorov. Medzi najznamejsie simulatory patria OPNET, NetSim, Packet Tracer a najznamejsim emulatorom, ktory sa pouziva aj na nasej fakulte, je GNS3. V tejto bakalarskej praci sa budeme venovat len simulatoru Packet Tracer od spolocnosti Cisco. Tento simulator je pravdepodobne najrozsirenejsi a najpouzivanejsi, kedze je volne stiahnutelny pre studentov Cisco sietovej akademie. Nasi studenti su vyucovany pod Regionalnou Cisco Sietovou Akademiou pri Katedre informacnych sieti (KIS) na Fakulte riadenia a informatiky Zilinskej Univerzity v Ziline. 1.1 Sietove predmety na KIS Na Fakulte riadenia a informatiky, v bakalarskom studiu, su v ponuke viacere predmety z oblasti sietovych technologii. Niektore z nich su povinne, ako napriklad Principy informacno-komunikacnych sieti (PIKS), ale vacsina tychto predmetov su volitelne, alebo povinne volitelne. Pocas bakalarskeho studia som absolvoval vacsinu z tychto predmetov, a preto si myslim, ze by to mohlo byt napomocne pri rieseni prace. 1.1.1 Pocitacove siete 1 (PS1) Predmet Pocitacove siete 1 je povinne volitelny pre odbor Informatika a odbor Pocitacove inzinierstvo. Tento predmet je urceny hlavne pre studentov, ktori by chceli v inzinierskom studiu pokracovat v problematike sietovych technologii, a to v odbore Aplikovane sietove inzinierstvo (ASI). 14 Bakalarska praca FRI UNIZA Predmet PS 1 v tomto roku presiel velkymi zmenami, kvoli novemu obsahu predmetu Principy informacno-komunikacnych sieti (PIKS) v prvom rocniku, ktory sa teraz ucil prvy rok po novom, t.j. so zaciatkom v r.2016. V predoslych rokoch sa v predmete PS1 vyucovali kurzy CCNA1 a CCNA2, zo sietovej akademie od firmy CISCO. V skolskom roku 2016/2017 sa v predmete PS1 prestal vyucovat kurz CCNA1, ktory presiel do predmetu PIKS, a zacali sa vyucovat kurzy CCNA2 a priblizne polovica kurzu CCNA3, ktore su doplnene o nove temy, ktore su zatial pokryte v kurze CCNA R&S 6.0 Bridging do casu, kym nebude uvolnena nova verzia studijnych materialov pre CCNA1-4, kedy tieto nove temy uz budu sucastou jednotlivych semestrov (odhad je na leto 2017). Po ukonceni tohto predmetu, by student mal: ? poznat problematiku cinnosti protokolov a sluzieb v malych sietach, ? vediet popisat jednotlive vrstvy a funkcie komunikacnych sieti, ? vediet zaklady prepinania a smerovania, ? vediet spustit a spravovat sluzby a technologie v malych sietach, ? vediet urobit navrh a nakonfigurovat siete maleho rozsahu, ? vediet diagnostikovat vzniknute problemy v malych sietach. Hlavnym obsahom cviceni je pouzivanie vedomosti, ktore boli prezentovane na prednaskach alebo z online materialov, ktore su pristupne pre kazdeho studenta, na konfiguraciu, testovanie a riesenie problemov na realnych zariadeniach. Cvicenia a prednasky su orientovane na nasledujuce oblasti: ? opakovanie predmetu PIKS - Zakladna konfiguracia prepinacov a adresovanie, ? zistovanie parametrov susednych zariadeni pomocou protokolov CDP a LLDP, ? virtualne LAN siete, ? smerovanie medzi virtualnymi sietami a staticke smerovanie, ? dynamicke smerovanie - Protokoly RIPv2, RIPng, OSPF s jednou aj viacerymi oblastami, ? EIGRP a EIGRP pre IPv6 - Konfiguracia protokolu aj s rozsirenim z kurzu CCNA3, ? Single area OSPF a Multi area OSPF - OSPFv2 aj OSPFv3, 15 Bakalarska praca FRI UNIZA 1.1.2 ? tvorba zoznamov pre riadenie pristupu (ACL), ? DHCP - Konfiguracia zo strany klienta aj poskytovatela, ? NAT - Konfiguracia dynamickeho, statickeho prekladu a PAT, ? protokol NTP a procedury obnovenia hesla Pocitacove siete 2 (PS2) Predmet Pocitacove siete 2 je pokracovanim predmetu PS1. Tento predmet je povinne volitelny pre studentov, ktori by chceli v buducnosti pokracovat v studiu na inzinierskom odbore ASI. Naplnou predmetu su, tak ako na predmete PS1, kurzy sietovej akademie od spolocnosti Cisco. Konkretne su to oblasti z kurzu CCNA3, ktore neboli vyucovane v predoslom semestri na predmete PS1 a kompletny kurz CCNA4. Po uspesnom ukonceni vsetkych styroch kurzov, sa student moze prihlasit na skusku v jednom z certifikovanych centier spolocnostou Cisco, kde moze ziskat priemyselny certifikat, ktory je vysoko uznavany. Pocas tvorby tejto prace, prebiehali rokovania so spolocnostou Pearson Vue o otvoreni certifikacneho strediska na Fakulte riadenia a informatiky. Otvorenie tohto strediska je naplanovane na koniec maja 2017. Hlavnym cielom predmetu je doplnenie vedomosti o komunikacnych sietach. Po ukonceni tohto predmetu by student mal: ? byt oboznameny s problematikou skalovania a navrhu komunikacnych sieti, ? poznat technologie ako WiFi, pokrocilejsie smerovacie protokoly a vediet najst a opravit vzniknute problemy s tymito protokolmi, ? poznat technologie pouzivane v rozlahlych WAN sietach, ? vediet aplikovat principy hierarchickeho navrhu komunikacnych sieti, ? vediet vybrat a identifikovat vhodne riesenia pre konektivitu s internetom, ? vediet a poznat zakladne monitorovacie techniky, ? vediet aplikovat systematicky pristup k diagnostike komunikacnych problemov na sieti. Cvicenia su vyuzivane na aplikovanie a testovanie nadobudnutych vedomosti z prednasok a online materialov ku kurzom Cisco akademie a su rozclenene medzi konfiguracne ulohy, diagnosticke ulohy a ulohy riesenia problemov. Hlavnou naplnou prednasok a praktickych cviceni su nesledujuce temy: 16 Bakalarska praca FRI UNIZA ? problematika redundancie a sluciek - protkoly STP , RSTP, PVST, PVST+/RPST+, ? protokoly VTP a DTP ? redundancia vychodzej brany - HSRP, GLBP, VRRP, ? Technologia EtherChannel - protokoly ? WLAN technologie ? hierarchicke sietove modely, ? WAN technologie - PPP, HDLC, PPPoE, Frame Relay, GRE, IPsec ? smerovaci protokol eBGP, ? Technologie QoS, SysLog a Netflow, ? monitorovacie protokoly NTP, SNMP a SPAN, ? Technologie virtualizacie a cloudov, ? riesenie problemov so sietami (Troubleshooting), ? strucne zopakovanie niektorych tem z predmetu PS1 z kurzu CCNA3, uz nie podrobne rozoberane - Switching, port security, DHCP, routing (OSPF, EIGRP,RIP), NAT, ACL. Cvicenia z tychto predmetov su realizovane v sietovom laboratoriu na Katedre informacnych sieti. Toto laboratorium ma dostatocne mnozstvo sietovych zariadeni, takze kazdemu studentovi je umoznene pracovat s realnymi zariadeniami, na ktorych sa ucia vsetky vyssie spomenute veci. Kvoli tejto skutocnosti, sme tuto pracu zamerali skor na domacu vyuku. Budeme vytvarat zadania, ktore budu musiet studenti vypracovat doma a nasledne odovzdat svojmu ucitelovi. Taktiez budeme vytvarat komplexne zadania, ktore budu sluzit na domacu pripravu pred skuskou z tychto predmetov, respektive sa mozu pouzivat priamo na skusanie studentov. 1.2 Packet tracer Packet Tracer je sietovy simulator, ktory dovoluje studentom alebo instruktorom vytvarat a simulovat sietove topologie modernych pocitacovych sieti. Tento software je vyvijany spolocnostou Cisco Systems. Z tohto dovodu program dovoluje konfigurovat a simulovat len zariadenia, ktore vyrobila prave tato spolocnost. Program je stiahnutelny zdarma pre vsetkych studentov a instruktorov Cisco sietovej akademie a dostupny pre vacsinu dnes pouzivanych operacnych systemov, ako su Microsoft Windows, Linux a Mac 17 Bakalarska praca FRI UNIZA OS. Software je dokonca dostupny aj ako mobilna aplikacia pre system Android, takisto zdarma. Simulator Packet Tracer vacsinou pouzivaju na vzdelavacie ucely instruktori a studenti Cisco sietovej akademie pri priprave na cvicenia, ale taktiez im pomaha pri priprave na jednu z certifikacnych skusok od spolocnosti Cisco. Menej castym variantom je simulovanie realnej siete, ktoru by sme chceli odskusat skor, ako ju uvedieme do prevadzky. Tato moznost je malo vyuzivana najma z dovodu, ze program vyuziva len simulovany operacny system Cisco IOS, ktory vacsinou postacuje na edukacne ucely, ale ma niekolko nedostatkov, napriklad kvoli obmedzenej alebo ziadnej implementacii niektorych sietovych sluzieb respektive sietovych protokolov. Nastroj ma vsak aj niekolko silnych stranok, kvoli ktorym sa ho oplati pouzivat. Medzi najvacsie vyhody patri graficke uzivatelske prostredie, ktore je pouzivatelsky prijemne a ma pomerne intuitivne ovladanie. Podporuje aj funkciu drag and drop (tahaj a pusti), ktora este viac ulahcuje pracu s programom. Pouzivatelske prostredie zobrazuje Obrazok 1.1. Dalsou vyhodou programu je pestry vyber sietovych zariadeni od spolocnosti Cisco. Spomenut mozeme napriklad smerovace (829, 1240, 1841, 1941, 2811, 2901, 2911, 819IOX, 819HGW), prepinace (2950, 2950T, 2960, 3560-24PS, IE-2000), niekolko WiFi zariadeni, VoIP telefony, telefonny vysielac, sniffer (odchytavac paketov), tablet, laptop a mnohe dalsie. Okrem tychto realnych zariadeni je zaujimava aj ponuka novych simulovanych zariadeni, ktore dovoluju vytvorit si zariadenia podla vlastnej potreby a to len jednoduchym pridavanim modulov. Tie zobrazuju rozne porty, ktore mozeme nasledne pouzivat. Skorsie verzie programu sa delili na: ? Student version - verzia pre studentov, ? Instructor version - verzia pre instruktorov. Toto sa zmenilo prichodom verzie 6.3.0. Touto verziou sa obidve predosle zlucili do jednej, takze existuje uz len jedna verzia programu bez oznacenia, ktora sluzi pre studentov a rovnako tak aj pre instruktorov. V tejto bakalarskej praci budeme pouzivat najaktualnejsiu verziu 7.0, ktora obsahuje nove funkcie a protokoly. Pri prvom spusteni programu je potrebne sa prihlasit pomocou svojho konta na portal NetAcad. Pri dalsich spusteniach uz prihlasenie nie je vyzadovane. 18 V programe Packet Tracer je Bakalarska praca FRI UNIZA implementovanych mnoho rozsirenych funkcii, avsak spomenieme len tie najdolezitejsie, ktore budeme nasledne pouzivat pri spracovavani tejto prace. Rozsirenia programu Packet Tracer: ? Activity Wizard, ? Variable Manager. Obrazok 1.1 Uzivatelske prostredie programu Packet Tracer (topologia pouzita na cviceni 8 v PS2) 1.2.1 Funkcia Activity Wizard Funkcia Activity Wizard v programe Packet Tracer je pre tuto bakalarsku pracu najdolezitejsou sucastou tohto nastroja. Jeho prostredie je zobrazene na Obrazku 1.2. Sluzi na vytvaranie aktivit, ktore su pouzivane na testovanie praktickych zrucnosti studentov s automatickym bodovym ohodnotenim ich riesenia po dokonceni ulohy, alebo po uplynuti vopred stanoveneho casu. Jednotlive polozky boli podrobnejsie popisane v manuali od Mareka Brodeca a Tibora Srobu, ktori ho publikovali vo svojich bakalarskych pracach [1], [2]. Taktiez vytvorili aj Metodiku prace v nastroji Activity Wizard. Tieto dva dokumenty budeme pocas tejto prace doplnat a aktualizovat, kedze priprava novych zadani si vyziadala riesenia novych problemov, ktore bolo potrebne zdokumentovat, a vznikla potreba vytvorit podrobnejsiu metodiku vytvarania testovacich zadani. Tieto dva dokumenty su klucovymi pri tvorbe zadani a ich obsah by nikdy nemal byt povazovany za 19 Bakalarska praca FRI UNIZA staticky a finalny, ale dynamicky sa bude upravovat a doplnat aj po skonceni nasej prace. V tejto casti popiseme len najdolezitejsie polozky z nastroja AW. ? Instructions - Umoznuje vytvarat textove zadanie pre studenta, s podrobnym popisom uloh, ktore musi splnit pre uspesne dokoncenie aktivity. Instrukcie je potrebne pisat v jazyku HTML. Ani v najnovsej verzii nie je mozne do instrukcii vkladat obrazky. Kedze uprava HTML sa nam pri castych zasahoch do zadania neosvedcila, my sme vyuzivali zadanie pripravene v extra pripravenom textovom editore. ? Initial Network - Pociatocna siet urcuje topologiu a konfiguraciu, z ktorej student zacina riesit danu aktivitu. Tu je mozne predkonfigurovat zariadenia tak, ako chceme aby topologia vyzerala hned po spusteni. Tato moznost je vhodna pri velkych topologiach, ked nebudeme chciet, aby student konfiguroval vsetky zariadenia, ale len niektore z nich, alebo len niektore technologie, ale chceme aby riesene problemy boli v kontexte topologie vacsieho rozsahu, resp. s vacsim poctom vyuzitych protokolov a technologii. Dalej mozeme nastavit obmedzenia pre riesitela aktivity tym, ze zablokujeme pripajanie/odpajanie kablov, nahlad do polozky Assesment Items, pouzivanie konfiguracneho okna alebo pristup k niektorym zariadeniam. ? Answer Network - Konecna siet je finalne riesenie ulohy. V tejto casti Activity Wizardu bodujeme jednotlive polozky, ktore chceme hodnotit. Kazdy hodnoteny konfiguracny prikaz, ktory je zadany pri tvorbe konecnej siete, sa objavi ako kontrolny bod hodnotenia v Assesment Tree, ktoremu mozeme, ale aj nemusime pridelit isty pocet bodov. Nastavujeme tu dolezite udaje ako cas a zobrazovanie skore. Taktiez tu mozeme vytvarat vlastne bodovacie pravidla v zalozke Scoring Model, ktora bude blizsie popisana dalej v tejto praci. 20 Bakalarska praca FRI UNIZA ? Password - Heslo sluzi na zablokovanie pristupu do rozsirenia Activity Wizard. Je nevyhnutne, aby studenti nemali pristup do tohto rozsirenia, pretoze by sa mohli lahko dostat k plne nakonfigurovanym zariadeniam. Tiez je dolezite pouzite hesla do roznych zadani efektivne a bezpecne uchovavat, pretoze pri zabudnutom hesle do AW sa toto heslo uz neda ziadnym sposobom zrusit a museli by sme celu ulohu vytvarat od znova. Bez moznosti dodatocneho upravovania je zadanie nepouzitelne. ? Test Activity - Sluzi na testovanie aktivity z pohladu, v akom bude aktivita zobrazena studentovi. ? Check Activity - Skontrolovanie aktivity zobrazi vyhodnotenie riesenia danej ulohy, s uvedenim poctu bodov v zalozke Assesment Items. Tato zalozka je vhodna pre instruktora, pretoze tu uz nie su ziadne zariadenia blokovane a mame pristup k bodovaniu, co vacsinou nebyva mozne pri normalnom spusteni aktivity alebo pri spusteni Test Activity. Obrazok 1.2 Uzivatelske prostredie Activity Wizard pri otvorenej zalozke Answer Network 21 Bakalarska praca FRI UNIZA 1.2.2 Variable Manager Variable Manager je rozsirenie programu Packet Tracer, ktory umoznuje deklaraciu a spravu premennych, ktore mozu byt nahodne generovane pri kazdom novom spusteni alebo resete aktivity. V najnovsej verzii programu mozeme generovat niekolko typov premennych. A to su premenne typu cislo (Number), nasada (Seed), retazec (String) a IP adresa (IP Address). Detailnejsi popis tohto nastroja a takisto navod na jeho pouzitie, sa nachadza v bakalarskych pracach Mareka Brodeca a Tibora Srobu [1] [2]. 1.2.3 Nove moznosti a funkcionality programu Packet Tracer verzie 7.0 V roku 2016 spolocnost Cisco vydala novu, zatial najaktualnejsiu, verziu programu Packet Tracer. Verzia ma oznacenie 7.0. Do novej verzie vyvojari implementovali vela noviniek, ktore sa v predchadzajucich verziach nevyskytovali. Pri tvorbe tejto casti sme vychadzali z [3]. Ako prve by som spomenul nove zariadenia ktore boli pridane do programu. Su nimi smerovace 829 ISR, 1240 a 819IOX, prepinac IE2000, zariadenia a senzory, ktore su pouzivane pre IoT (Internet veci), rozne mikrokontrolery a bezdrotove zariadenia. Novinky vsak nezostali len pri zariadeniach, ale vyvojari pridali aj nove protokoly a vlastnosti. Pridane boli protokoly LLDP, PTP, REP. Medzi nove vlastnosti patria SPAN/RSPAN (funkcia zrkadlenia portov na prepinacoch), vylepsenie podpory PoE (napajanie cez ethernet) a podpora pre zariadenia IoT. Dalsia uprava prisla priamo do simulovaneho systemu Cisco IOS. Od najnovsej verzie je mozne pouzivat pri show prikazoch specialny znak pipe ( | ). Ako poslednu novinku by som spomenul pridanie moznosti konfiguracie IoT zariadeni cez zalozku Programming Tab. 1.3 Dostupne zadania na portali Netacad Portal Sietovej Cisco Akademie s nazvom NetAcad, ponuka studentom a instruktorom predpripravene ulohy viacerych typov. Niektore ulohy su urcene na teoreticke otestovanie studentov z nadobudnutych vedomosti, dalsie pre diagnostiku a vyriesenie problemov, ine na oboznamenie sa s konfiguraciou urcitych protokolov v programe Packet Tracer a poslednou skupinou uloh su ulohy urcene pre pracu na realnych zariadeniach v sietovych laboratoriach. Kazda oblast vsak casto byva rozclenena do viacerych uloh, v ktorych nebyva rovnake zadanie ani topologia. 22 Bakalarska praca FRI UNIZA Na Fakulte riadenia a informatiky je dotacia hodin pre cvicenia z predmetov PS1 a PS2 rovnaka a to 4 hodiny tyzdenne. Ani tento cas by vsak nepostacoval na riesenie kazdej topologie v ramci jedneho cvicenia. Preto je urychlenim celeho vyucovania mat vopred pripravenu topologiu, na ktorej sa da vsetko naucit a otestovat. Nasou ulohou potom bolo pouzit rovnake topologie a v programe Packet Tracer vyrobit zadania pre studentov, ktori nestihli svoju pracu na cviceniach, alebo by sa chceli viac zdokonalit vo svojich vedomostiach, pripadne vyuziju dane zadania ako pripravu na prakticku cast skusky (tzv. SKILL exam). Dalsou nevyhodou pre nasich studentov by mohli byt materialy, ktore su pisane v anglickom jazyku. I ked sa predpoklada, ze kazdy student by mal tento jazyk ovladat, nie vzdy tomu tak je. Preto je potrebne vytvorit zadania, ktore budu v slovenskom jazyku a tak dostupne pre vsetkych studentov fakulty. V roku 2016 vytvorili niekolko zadani vo svojej bakalarskej praci Marek Brodec a Tibor Sroba [1], [2]. Kedze sa obsah predmetov PS1 a PS2 v tomto roku menil, niektore nimi pripravene zadania nesedia k temam, ktore sa momentalne na predmetoch vyucuju, respektive neobsahuju vsetky potrebne ulohy. Taktiez neboli vyrobene zadania pre vsetky preberane temy. Preto je potrebne tieto zadania prerobit, respektive vyrobit nove, aby sa mohli pouzivat vo vyuke aj v dalsich rokoch. 23 Bakalarska praca FRI UNIZA 2 Ciele prace Ciele tejto prace mozeme rozdelit na dve skupiny. Prvou skupinou su ciele, ktore vyplyvaju priamo zo zadania bakalarskej prace. Druhou skupinou su ciele, ktore sme objavili pocas analyzovania sucasneho stavu a tvorby prace, kde sme narazili na niekolko nedostatkov sucasnych rieseni. 2.1 Teoreticke poznanie Prvym a zakladnym krokom vykonanym pred zacatim realizacie akehokolvek vysledku, je oboznamenie sa s problematikou riesenej prace. Preto sme si stanovili nasledovny ciel: ? Oboznamit sa s naplnou cviceni prislusnych kurzov (v pripade tejto prace su to kurzy CCNA2 - CCNA4) - cielom je spoznat a pochopit problematiku tem zaradenych do vyucby predmetov a identifikovat vhodne okruhy kurzov, pre ktore budeme zadania vytvarat. 2.2 Tvorba zadani v nastroji Packet Tracer Hlavnym cielom plynucim zo zadania prace je vytvorit, otestovat, a automaticky vyhodnotit sadu 15 komplexnych zadani na otestovanie vedomosti a zrucnosti studentov z predmetov Pocitacove siete 1 a 2 (kurzy CCNA 2 - 4) v programe Packet Tracer. Dosiahnutie tohto ciela vsak zalezi od dalsich ciastkovych cielov: 1. Prestudovat manual k programu Packet Tracer a zamerat sa na implementovane technologie a protokoly viazuce sa ku kurzom CCNA 2 az CCNA 4. 2. Prestudovat bakalarske prace, manual a metodiku prace s programom Packet Tracer, ktore vytvorili Marek Brodec a Tibor Sroba vo svojich bakalarskych pracach [1], [2]. 24 Bakalarska praca FRI UNIZA 3. Preskumat a prakticky otestovat fungovanie a pouzitie nastroja Activity Wizard v programe Packet Tracer, pomocou ktoreho budu vytvorene scenare uloh obsahovat zadanie, topologiu siete, a po vyrieseni uloh v casovom intervale, ktory bude vopred definovany a strazeny aplikaciou, bude k dispozicii vyhodnotenie riesenia a spatna vazba pre studenta. 4. Pocas tvorby zadani zanalyzovat, zdokumentovat a uverejnit nedostatky a obmedzenia programu Packet Tracer. 5. Vyznam hodnot jednotlivych poloziek v Assesment Tree v Answer Network v Activity Wizarde nie su v manuali vobec zdokumentovane, a ich pouzitie je preto velmi neefektivne a casovo narocne. Nasou ulohou teda bude zdokumentovat tieto hodnoty tak, aby bolo jasne, co ktora hodnota znamena. Zameriame sa na tie konfiguracne prikazy, ktore su obsahom predmetov kurzov CCNA a z hodnot v Assessment Tree nie je jednoznacne jasne, o ake nastavenie ide. 6. Preskumat moznosti integracie vysledkov riesenych uloh do gradebook-u na cisco.netacad.net portal, a moznost integracie vysledkov do znamok na portal Moodle. 7. Preskumat vyuzitelnost funkcie "Scoring model" v Activity Wizarde pre Answer Network, a spravit niekolko nazornych ukazok, ako je mozne tento model vyuzit pri tvorbe bodoveho hodnotenia danych zadani. 8. Preskumat vyuzitelnost funkcie "Scoring model" v Activity Wizarde pre Answer Network, a spravit nazornu ukazku, ako je mozne tento model vyuzit pri tvorbe bodoveho hodnotenia danych zadani. 9. Vyhodnocovanie riesenia zadania si casto vyzaduje pohlad instruktora aj do konfiguracie danych zariadeni, aj otestovanie konektivity medzi nimi a pod. Po vyprsani casu vsak nie je mozne nahliadat do konfiguracnych suborov zariadeni. Nasou ulohou by preto bolo preskumat moznost tvorby vlastneho skriptu (Scripting v Activity Wizarde), ktory by pred vyprsanim casu bud otvoril okna s pristupom na konzolu vsetkych zariadeni v danej topologii, alebo by ho minimalne varoval 5 minut pred vyprsanim casu, ze tak ma urobit on sam. 25 Bakalarska praca FRI UNIZA 2.3 Manual a metodika na tvorbu uloh v programe Packet Tracer pomocou rozsirenia Activity Wizard Cielom tohto bodu je aktualizovat a doplnat manual a metodiku pre tvorbu zadani v programe Packet Tracer o poznatky, ktore sme zistili pocas tvorby tejto bakalarskej prace. Manual a metodiku pre tvorbu uloh vytvorili vo svojich bakalarskych pracach Marek Brodec a Tibor Sroba [1], [2], a doplnali a upravovali sme ju spolocne s kolegom Dominikom Hanzelym, ktory riesi pribuznu temu. . 26 Bakalarska praca FRI UNIZA 3 Metodika prace a metody skumania Aby bola tvorba zadani efektivna, je potrebne postupovat systematicky. Tymto usetrime cas pre dokoncenie zadania, aby sme mohli zadanie niekolkokrat skontrolovat a nasledne pouzit vo vyuke. Nizsie uvadzame nas postup prace pre tvorbu zadani v programe Packet Tracer. 3.1 Vytvorenie zadania Vytvorenie zadania vyzaduje dodrzanie niekolkych, po sebe iducich krokov. Dodrzanie postupnosti tychto krokov znamena najrychlejsi prechod k finalnemu zadaniu. Kroky tvorby zadani su nasledovne: 1. Prestudovanie vhodnych materialov z kurzov CCNA a materialov dostupnych na portali moodle pre dany predmet. 2. Analyzovanie dostupnych zadani na portali NetAcad a z predoslych bakalarskych prac. 3. Vytvorenie prvotneho navrhu inspirovaneho dostupnymi zadaniami a konzultacia finalneho navrhu s veducou prace. 4. Vytvorenie zadania. 5. Testovanie zadania, po ktorom spravime finalne upravy. 6. Implementovanie zadania na cvicenie, skusku, respektive domacu ulohu. 7. Uprava podla pripomienok od studentov a veducej prace. 8. Finalne zadanie. 9. Vytvorenie instruktorskej verzie zadania. 3.1.1 Prestudovanie vhodnych materialov Prvym a pravdepodobne najdolezitejsim krokom k vytvoreniu kvalitneho zadania, je prestudovanie vhodnych materialov. Vdaka nim, si dokazeme ozrejmit a doplnit vedomosti v danej problematike. Vhodne je studovat materialy na portali NetAcad, prednasky dostupne na portali Moodle v danom predmete (PS1 alebo PS2) a rozne ine, na internete dostupne materialy. Dokladnym nastudovanim danej problematiky zadania, vyrazne usetrime cas finalizacie a taktiez vytvorime kvalitnejsie zadanie. 27 Bakalarska praca FRI UNIZA 3.1.2 Analyzovanie dostupnych zadani Ideou analyzy dostupnych zadani z danej problematiky je preskumanie technologii a konfiguracii potrebnych k rieseniu tejto problematiky. Najlepsim sposobom analyzy pri dostatku casu je odskusanie danych aktivit, najdenie a zaznamenanie slabych stranok, ktore v nasom zadani minimalizujeme. Druhym dovodom analyzy zadani je zistenie, ci je vobec mozne danu problematiku riesit v programe Packet Tracer, kedze v nom nie su implementovane vsetky sluzby a protokoly. 3.1.3 Vytvorenie navrhu a konzultacia Po analyze zadani, kde sme objavili a zhodnotili slabe miesta, prichadza cas zhotovenia navrhu noveho zadania. Aby sme usetrili cas a znizili riziko zlyhania postupu vytvorenia zadania v dalsich krokoch, vsetko musime nevyhnutne posudit a premysliet uz na zaciatku. Kedze su povodne zadania vacsinou rozdelene do viacerych zadani s roznou topologiou a na cviceniach z predmetov PS1 a PS2 sa takmer vzdy precvicuje viac ako jeden modul z kurzov CCNA, je vhodne premysliet spojenie topologii a konfiguracnych postupov do jedneho celku, co nam usetri cas pri vypracovavani daneho zadania. Predpokladany cas vypracovania sa vacsinou lisi od casu, ktory je dostupny pre konfiguraciu na cviceniach (toto sa netyka zadani, ktore su urcene na domacu ulohu), preto je vhodne premysliet, ci niektore casti konfiguracie v zadani budu uz predkonfigurovane (napriklad obsahy predoslych cviceni), cim studentom ulahcime pracu s ucitelom a usetrime cas, ktory mozu vyuzit na dalsie doplnenie danej problematiky. Vzdy sa snazime vytvorit zadania, ktore by mohli byt s co najmensimi zmenami pouzite aj pre realnu siet, preto vacsinou pouzivame rovnake, respektive velmi podobne topologie ako sa pouzivaju na realnych zariadeniach na danych predmetoch. Nie vzdy je to vsak mozne, kedze v programe Packet Tracer nie su implementovane vsetky potrebne technologie, ktore je mozne nakonfigurovat na realnych zariadeniach. V pripade, ze pri analyze zadani odhalime chybajuce aspekty, o ktore by sme mohli nase zadanie doplnit, je vhodne rozsirit zadanie o nove ulohy. Preto sme vzdy navrh pred zacatim vytvarania zadania v programe viackrat konzultovali s veducou prace. 3.1.4 Vytvorenie zadania Samotne vytvorenie zadania v sebe zahrna niekolko ciastkovych uloh. Prvym krokom je vytvorenie topologie a nakonfigurovanie zariadeni v programe Packet Tracer. Dalej uz pokracujeme v rozsireni Activity Wizard, kde obodujeme vsetky potrebne 28 Bakalarska praca FRI UNIZA polozky, mozeme pouzit funkciu Variable Manager a vytvorime Initial Network, co je topologia, ktora sa bude zobrazovat studentom pri spusteni aktivity. Na zaver vytvorime dokument, ktory bude obsahovat instrukcie pre studentov, ako maju dalej postupovat pre uspesne dokoncenie danych uloh. Kedze do instrukcii chceme vniest pohlad studenta, instrukcie musia byt zrozumitelne, strucne a jasne zadefinovane, aby studenti vytvorili nami pozadovane riesenie ulohy. Instrukcie sa budu lisit podla urcenia daneho zadania. Ak vytvarame zadanie, ktore je urcene na cvicenie alebo domacu ulohu, instrukcie budu podrobnejsie, aby si studenti osvojili danu problematiku. Druhym variantom su zadania urcene na testovanie vedomosti studentov, ci uz ako domaca uloha pri komplexnych zadaniach alebo priamo zadania, urcene na prakticku skusku. Instrukcie pri tychto typoch zadani, by mali byt strucne a nebudu obsahovat ziadne pomocne konfiguracne prikazy, kedze pri rieseni ulohy by uz student mal dokladne poznat danu problematiku. 3.1.5 Testovanie zadania Po vytvoreni zadania prichadza faza testovania. Idealnym stavom pre testovanie je odosobnit sa od znameho vysledku a riesit ulohy ocami studenta od uplneho zaciatku, podla nami vytvorenych instrukcii k aktivite. Vhodne je niekolkonasobne testovanie nielen tvorcom zadania, ale aj ludmi, ktori sa nepodielali na jeho tvorbe. Kedze sme velmi podobnu temu riesili dvaja, testovali sme si svoje zadania navzajom s kolegom Dominikom Hanzelym. Po testovani je potrebne zaznacit pripadne nedostatky a neodkladne ich vyriesit. Nedostatky sa netykaju len zle nastaveneho zadania pomocou Activity Wizardu, ale aj nejednoznacneho zadania, kedy sa niektore ulohy daju zrealizovat aj viacerymi spravnymi sposobmi - ak vsak my ohodnotime len jeden z nich, studenti stracaju body nepravom. Ak uz mame zadanie otestovane, mozeme prejst na implementaciu zadania. 3.1.6 Implementacia zadania Zadanie, ktore sme dokladne otestovali, predlozime veducej prace, ktora umozni nasadenie zadania na cvicenia, prakticke skusky alebo domace ulohy. Pocas riesenia uloh prijima od studentov pripomienky, ktore nam pomozu zadanie vylepsit, respektive opravit nimi najdene chyby. Tymto mozeme spoznat ich pohlad na vec, a pri tvorbe dalsich zadani na to brat ohlad a zadania im prisposobovat. Zaroven identifikovane nedostatky neodkladne zaznacit do spravnej sekcie manualu k Activity Wizardu, alebo metodike pre 29 Bakalarska praca FRI UNIZA vytvaranie testovacich zadani, co su dva klucove dokumenty, ktorych aktualnost sa budeme snazit udrziavat pocas celeho riesenia nasej prace. 3.1.7 Uprava podla pripomienok od studentov a veducej prace Po tom, ako mame dostupnu spatnu vazbu od studentov a veducej prace, je potrebne posudit, ci ich pripomienky boli opodstatnene alebo neopodstatnene. Opodstatnene pripomienky je potrebne okamzite vyriesit a upravit, respektive doplnit zadanie podla tychto pripomienok, aby bolo funkcne a splnalo poziadavky na dane cvicenia. 3.1.8 Finalne zadanie Finalnym vysledkom vsetkych faz tvorby zadania je otestovane a hotove zadanie, ktore je urcene na pouzivanie pre vzdelavacie ucely. Toto zadanie vsak nemozme oznacit za stopercentne, pretoze sa v nom mozu nachadzat chyby, ktore zatial nikto neobjavil, respektive ich nespomenul pri spatnej vazbe. Preto mozeme posledne tri fazy tvorby zadani zaradit do opakujuceho sa cyklu. 3.1.9 Instruktorska verzia zadania Ako uz vyplyva z nazvu odseku, instruktorske zadania su urcene pre ucitelov, respektive instruktorov. Instruktorske zadania maju len podobu textoveho dokumentu, v ktorom sa nachadzaju vsetky pouzite konfiguracne prikazy, heslo pre pristup k Activity Wizardu, screenshot z Assesment Items, zapisane vsetky manualne vlozene popisy k zariadeniam a pripadne vysvetlenia jednotlivych uloh, ak by nebolo jasne z akeho dovodu sme danu ulohu zaradili do zadania. Zapisanie jednotlivych popisov zariadeni je velmi dolezite, pretoze ak sa neskor bude vytvarat nova verzia zadania z danej topologie, zariadenia sa mozu presuvat alebo menit ich pripojene rozhrania a takto vlozene popisy rozhrani nemusia sediet. 3.2 Tvorba manualu a metodiky prace v rozsireni Activity Wizard Na tejto casti bakalarskej prace sme pracovali spolu s Dominikom Hanzelym, ktory ma pribuznu temu bakalarskej prace. Vsetky dokumenty a dodatky k manualu a metodike boli nahravane na OneDrive, kde sme mali zdielany pristup a tak sme mohli pracovat spolocne. Na obidvoch dokumentoch sme pracovali spolocne, ale po vzajomnej dohode a dohode s veducou prace sme sa rozhodli, ze kazdy z nas zaradi do svojej prace jeden 30 Bakalarska praca FRI UNIZA z tychto dokumentov, ktory samostatne upravi do finalnej podoby. Tato praca bude preto popisovat len manual pre tvorbu zadani. 31 Bakalarska praca FRI UNIZA 4 Vysledky prace a diskusia Prvou ulohou riesenia prace, bolo dosledne nastudovanie danej problematiky. Skutocnost ze som v predoslych rokoch vsetky potrebne predmety absolvoval, mi poskytla dostatocny prehlad o danej problematike a dobry pohlad na vec, co mi vyrazne usetrilo cas pri tejto faze riesenia. V mnohych pripadoch som si prestudovanim len oprasil uz nadobudnute teoreticke vedomosti a potrebne konfiguracne prikazy. V mnohych pripadoch mi pomohlo aj prestudovanie bakalarskych prac Mareka Brodeca a Tibora Srobu [1] [2], ktori mali pribuzne temy. Aktualne kurzy CCNA vsak boli doplnene o kurz CCNA 6.0 Bridging. Tento kurz je uplne novy, a bude sluzit na aktualizaciu momentalne starsich kurzov CCNA 1-4 na novu verziu 6.0. Pochopenie novych technologii, ktore sa nachadzaju v tomto kurze, si okrem dokladneho nastudovania casto vyzadovalo aj hladanie doplnujucich informacii, ktore sa v materialoch nenachadzali. V niektorych pripadoch som bol nuteny konzultovat danu problematiku s veducou prace, ktora mi vsak vzdy danu problematiku objasnila. Pocas studovania danej problematiky, sa postupne ukazovali temy, ktore by bolo vhodne zakomponovat do nasich zadani. 4.1 Manual k nastroju Activity Wizard Ako uz bolo spominane, manual pre pracu s rozsirenim Activity wizard, publikoval vo svojej bakalarskej praci Tibor Sroba [2]. Nasou ulohou bolo tento manual aktualizovat a doplnat o nove poznatky. 4.1.1 Funkcia Scoring Model Prvym dodatkom k manualu pre pracu s rozsirenim Activity Wizard je pouzitelnost zalozky Scoring Model. Pri spracovani tejto podkapitoly sme vychadzali z [4]. Funkcia Scoring Model sluzi na vytvaranie vlastnych pravidiel na hodnotenie aktivity. Mame moznost upravit textove hodnotenie na konci aktivity. Toto hodnotenie moze byt pozitivne, ale aj negativne. Prostredie zalozky Scoring Model je zobrazene na Obrazku 4.1: 32 Bakalarska praca FRI UNIZA Obrazok 4.1 Prostredie funkcie Scoring Model Ako vidime na obrazku 4.1, Scoring Model obsahuje dve sekcie s nazvami Work product Features a Scoring Rules. Pri obidvoch sekciach sa nachadzaju rovnake tlacidla pre pridanie, odobratie, posuvanie a editovanie poloziek. Pouzitie si ukazeme na priklade, v ktorom ulohou studentov bude spustit (dostat do stavu zapnute) vsetky zariadenia, ktore su v topologii, ktora je zobrazena na obrazku 4.2. Obrazok 4.2 Topologia prikladu vyuzitia funkcie Scoring Model v Activity Wizarde 33 Bakalarska praca FRI UNIZA Od aktivity budeme pozadovat, aby pri uspesnom zapnuti vsetkych troch smerovacov, Packet Tracer vypisal pozitivne hodnotenie a ak aspon jeden z nich nebude spusteny, program vypise negativne hodnotenie, v ktorom bude uvedeny aj pocet nespustenych smerovacov. Najprv prejdeme na stranke Answer Network do zalozky Scoring Model. Ako prve musime vytvorit nove polozky Work Product Feature pre kazde zariadenie, ktore chceme pouzivat. V nasom pripade to budu tri polozky pre zariadenia Router0, Router1 a Router2.Na vytvorenie Work Product Feature, klikneme na tlacidlo + pod sekciou Work Product Feature. V okne, ktore je zobrazene na obrazku 4.3, vidime niekolko poli. Obrazok 4.3 Okno Work Product Feature Do pola name zadame nazov polozky. Tento nazov je lubovolny, ale odporucam pouzivat co najjednoduchsie a najvystiznejsie nazvy, kedze s nimi budeme dalej pracovat. Pole Description sluzi na popis danej polozky. Toto pole nie je povinne vyplnat a v tomto priklade sme ho nechali prazdne. Najdolezitejsie pole je pole expression. Sluzi na vytvorenie cesty k udaju, ktory ma byt kontrolovany. Pri vytvarani cesty, je potrebne aby sme sledovali spodne pole Availaible Nodes. Zobrazuju sa v nom pouzitelne zariadenia a udaje, ktore mozeme kontrolovat. Standardne cesta zacina v Network. Nasledne zadame zariadenie, ktore chceme sledovat a nakoniec udaj, ktory chceme kontrolovat. V nasom pripade sa jedna o smerovac Router0, na ktorom budeme kontrolovat udaj Power. Pozor, 34 Bakalarska praca FRI UNIZA toto pole je citlive na velke a male pismena, takze udaje vzdy prepisujte presne tak, ako su zobrazene v Available Nodes. Rovnako budeme postupovat aj pre smerovace Router1 a Router2. Teraz, ked mame vytvorene polozky Work Product Feature, musime im vytvorit testy pomocou podmienok. Na vytvorenie testov sa pouziva sekcia Scoring Rules, ktora dovoluje vytvorenie niekolkych typov testov. Okno na vytvorenie Scoring Rule vyzera takmer rovnako ako pri Work Product Feature, s tym rozdielom, ze mozeme vyberat aj typ testu. Okno Scoring Rule je zobrazene na obrazku 4.4. Obrazok 4.4 Okno Scoring Rule - typ Primary Observable Ako prvy nas bude zaujimat typ Primary Observable. Tento typ testu musi byt vytvoreny pre kazdu polozku Work Product Feature, pretoze tie nam ponukaju len informacie, s ktorymi chceme pracovat a Primary Obesrvable tieto informacie berie a testuje ich voci pravidlam a vyrazom, ktore vytvorime. Do pola Name zadame nazov pravidla, ktore chceme vytvorit, Description sluzi na popis daneho pravidla a takisto ako pri Work Product Feature, je volitelne. Najdolezitejsie polia su polia s nazvami Type a Expression. V polozke type si mozeme vybrat zo 4 typov testov. Do pola Expression sa zadavaju podmienky na testovanie udajov Work Product Feature a pisu sa v jazyku JavaScript. Tento retazec obsahuje tri casti. Ako prvu zadame podmienku, ktoru chceme testovat. Na druhom mieste je hodnota, ktora sa nastavi ak je test spravny a na mieste poslednom je hodnota, ktora sa nastavi ak je test nespravny. V nasom priklade mame 35 Bakalarska praca FRI UNIZA v prvej casti zadany test na Work Product Feature s nazvom r0power. Testujeme ci je zariadenie zapnute, cize ci ma priradeny retazec ,1'. Ak test prebehne uspesne, bude pridelena danemu Scoring Rule hodnota 1 (uz nie ako retazec ale ako cislo). Ak neprebehne uspesne, bude mu pridelena hodnota 0. Na poslednych dvoch poziciach nemusi byt len cislo, ale mozu tam byt priradene aj retazce a dalsie prikazy v jazyku JavaScript. Dalej potrebujeme vytvorit ,,smernik" na vsetky zariadenia. Tento typ Scoring Rule sa nazyva Compound Observable. Kombinuje niekolko pravidiel typu Primary Observable, a zlucuje ich do jednej hodnoty. Konfiguracia v nasom priklade je zobrazena na obrazku 4.5. Tento test vytvorime rovnako ako v predoslom pripade, s tym rozdielom, ze zmenime typ na Compound Observable. Vyplnime pole Name, pole description mozeme opat nechat prazdne. Do pola Expression zadame test, ktory chceme vykonat. V nasom pripade sa jedna o test vsetkych troch pravidiel typu Primary Observable. Ak su vsetky pravidla nastavene na hodnotu 1 (cize vsetky zariadenia su spustene), test Compound Observable sa taktiez nastavi na hodnotu 1. Ak aspon jedno pravidlo ma hodnotu 0, Compound Observable sa nastavi na hodnotu 0, takze vieme, ze aspon jedno zo zariadeni nie je spustene. Obrazok 4.5 Okno Scoring Rule - typ Compound Observable 36 Bakalarska praca FRI UNIZA Nakoniec potrebujeme vytvorit spatnu vazbu pre studenta a to pozitivnu, ale aj negativnu. Zabezpeci nam to typ pravidla s nazvom Reporting Variable. Je to specialny typ pravidla, ktorym zabezpecime vypisanie spatnej vazby do okna, ktore sa nam zobrazi po stlaceni tlacidla Check Results, po splneni, respektive nesplneni zadanych uloh. Okno pravidla Reporting Variable je zobrazene na obrazku 4.6. Obrazok 4.6 Okno Scoring Rule - typ Reporting Variable Kedze program Packet Tracer moze zobrazit iba jeden text na obrazovku, musime tuto premennu nazvat OVERALL_REPORT, aby sa nam po vyhodnoteni aktivity zobrazila pozadovana spatna vazba. Pole Description je ako vzdy volitelne a nemusi byt vyplnene. Pole Expression je v tomto pripade o nieco zlozitejsie, pretoze Compound Observable s nazvom allpower nevie, aky je pocet zariadeni, ale vie iba to, ci su zapnute alebo nie. Preto v prvej casti prikazu zistujeme ci je tato premenna nastavena na hodnotu 1. Ak ano, na obrazovku sa vypise pozitivna spatna vazba ,,Spustili ste vsetky zariadenia!". Ak je vsak allpower nastavene na hodnotu 0, musime zistit, kolko zariadeni nie je spustenych a nasledne to vypisat na konzolu. Na konzolu sa vypise text ,, X nespustenych zariadeni" , kde X je pocet zariadeni, ktore nie su spustene. 37 Bakalarska praca FRI UNIZA Obrazok 4.8 Overall Feedback pri 2 nespustenych zariadeniach Obrazok 4.7 Overall Feedback pri vsetkych spustenych zariadeniach Teraz, ked uz mame vytvorene vsetky potrebne pravidla pre aktivitu, mozeme prejst na otestovanie samotnej spatnej vazby. Spatna vazba sa nam zobrazi po stlaceni tlacidla Check Results. Spatna vazba je zobrazena na obrazkoch 4.7 a 4.8. Ako vidime na obrazkoch 4.7 a 4.8, spatna vazba je dynamicka a vzdy zobrazuje presny pocet spustenych zariadeni. Tymto sposobom dokazeme dat studentovi aj negativnu spatnu vazbu, co bez pouzitia tejto funkcie nie je mozne. Predvolena spatna vazba po uspesnom dokonceni aktivity vyzera nasledovne: ,,Congratulations on completing this activity!". Spatna vazba pri nedokoncenej aktivite je nasledovna: ,,This activity is incomplete, please try again.". Ak po vytvoreni poslednej podmienky nazrieme do zalozky Scripting v rozsireni Activity Wizard zistime, ze Packet Tracer automaticky vygeneroval script pre vsetky polozky Work Product Feature a Scoring Rules. Tento script sa nazyva PROFICIENCY_MODEL a zabezpecuje funkcnost vsetkych pravidiel a spatnej vazby, ktore sme vytvorili. Najdete ho v zalozke Data Store. Aj ked sme tuto funkciu Scoring Model otestovali na tomto ukazkovom priklade, pocas celeho riesenia prace sme vsak bohuzial neprisli na realny sposob, akym by sme tuto funkciu dokazali vyuzit. Prvym dovodom je casova narocnost vytvorenia tychto pravidiel. Tvorba tychto pravidiel vyzaduje dokladne premyslenie kazdeho kroku, co zaberie velke mnozstvo casu. V nasich zadaniach, ktore vytvarame pre cvicenia z predmetov PS1 a PS2, ako uvidime neskor v castiach 4.2 a 4.3, mame velke topologie s priblizne 120 testovanymi polozkami, ktore pozadujeme od riesitelov/studentov v danych zadaniach. Vytvorenie takejto negativnej spatnej vazby by bolo sice uzitocne a z didaktickeho 38 Bakalarska praca FRI UNIZA hladiska prinosom, avsak neprijatelne casovo narocne. Druhym dovodom, preco je to zatial podla nas nepouzitelne, je to, ze vytvarat pravidla mozeme len pre polozky, ktore sa nachadzaju aj v Assesment Tree pri bodovani. Takze je zbytocne vytvarat vlastne pravidla pre polozky, ktore uz mozeme nejakym sposobom hodnotit. Pocas tvorby prace sme vsak prisli na jednu myslienku, ako by sme mohli Scoring Model vyuzit, avsak do ukoncenia tvorby prace sa nam to nepodarilo vyriesit. Preto by mohlo byt nametom do dalsich podobnych prac zistit moznost, ako studentovi zobrazit spatnu vazbu pri skuskovych zadaniach tak, aby sa mu zobrazila jeho percentualna uspesnost a znamka, ktoru z praktickej skusky dostal. Toto je z pohladu PT tiez negativna spatna vazba, pretoze student nema este vypracovanie na 100%, ale povedzme nad minimalnu hranicu stanovanu na uspesne absolvovanie skusky, napr. 60%. My by sme vsak chceli, aby mu vypisalo informaciu, ze sice nedosiahol plny pocet bodov, ale skusku spravil, a moze si ju ist dat zapisat vyucujucemu, alebo sa prihlasit na dalsi termin, ak by chcel absol vovat skusku znovu a ziskat lepsie skore. 4.1.2 Hodnoty poloziek v Assesment Tree v rozsireni Activity Wizard Dalsim dodatkom k manualu pre tvorbu zadani v rozsireni Activity Wizard, je tabulka hodnot jednotlivych poloziek v Assesment Tree. Jedna sa o polozky, ktore su reprezentovane len ciselne. Tieto hodnoty nie su popisane v ziadnom manuali k programu Packet Tracer, velmi casto byvaju hodnoty chaoticke a nelogicke. Preto sme sa rozhodli vsetky hodnoty poloziek, ktore su obsahom kurzov CCNA 1-4, spisat do tabulky, aby sme tak ulahcili pracu nam, a dalsim studentom, ktori mozno budu pracovat na podobnej teme. Ukazka tejto tabulky je zobrazena v Tabulke 4.1. Kompletnu tabulku najdete v manuali pre pracu s rozsirenim Activity Wizard, ktory je prilozeny k tejto praci. POLOZKA Transport Input IP Domain-lookup Hodnota Vyznam / prikaz -1 Transport input all 0 Transport input none 1 Transport input telnet 2 Transport input ssh 0 Vypnute vyhladavanie domen. mien 1 Zapnute vyhladavanie domen. mien Tabulka 4.1 Ukazka spracovania hodnot v Assesment Tree 39 Bakalarska praca FRI UNIZA V tabulke vidime tri stlpce. V prvom stlpci zlava vidime nazov polozky, ktora je zobrazena v rozsireni Activity Wizard v Assesment Tree. V strednom stlpci sa nachadzaju hodnoty, ktore mozu dane polozky nadobudat. V pravom stlpci sa nachadzaju konfiguracne prikazy, respektive vyznamy prikazov, vdaka ktorym nadobudneme dane hodnoty. Hodnoty priamo v Assessment Tree vidime na obrazku 4.9 Obrazok 4.9 Hodnoty poloziek v Assesment Tree 4.1.3 Doplnenie vyuzitia User Profile Locking Dalsou ulohou pri doplnani manualu pre tvorbu zadani v rozsireni Activity Wizard bolo zistit, naco je vhodne pouzivat funkciu User Profile Locking v nasich zadaniach. K tejto casti sme okrem manualu od Tibora Srobu [2], nenasli ziadne vhodne materialy, z ktorych by sme mohli cerpat. Preto sme tuto cast skumali a testovali sami. Treti a posledny odsek v okne Settings, ktory sa nachadza v zalozke Answer Network, ponuka moznosti User Profile Locking, ktora zamkne profil pouzivatela pri pripadnej zmene v priebehu ulohy a No Guest Profile, co zablokuje hostovsky profil. Ak vyberieme len moznost User Profile Locking, na zaciatku aktivity sa nam zobrazi okno s polami Name, E-mail a Additional Info. Ani jedno z tychto poli nie je povinne, takze student moze nechat polia nevyplnene. V tomto pripade je mozne sa prihlasit aj s menom Guest. Ak zvolime len moznost No Guest Profile, tak zakazeme prihlasovanie s menom Guest, ale na zaciatku aktivity sa nam nezobrazi okno na prihlasovanie. Ak vyberieme obidve moznosti, na zaciatku sa nam zobrazi okno pre prihlasovanie a nie je mozne sa prihlasit s menom Guest, avsak je mozne sa prihlasit s prazdnymi (nevyplnenymi) polami. Informacie o uzivatelovi sa daju menit kedykolvek pocas, aj po skonceni aktivity, avsak vzdy po zmene udajov sa vykonavana aktivita vynuluje a uvedie do povodneho stavu (reset) a student musi zacat od zaciatku. Okno pre zmenu informacii si zobrazime pomocou klaves ctrl + shift + u alebo vyberieme zalozku Options -> User profile. Tato forma prihlasovania nema ziadny suvis s uctom na portali Netacad. Za najvacsiu vyhodu tejto funkcie povazujeme to, ze zabranime studentom, aby si predavali hotove zadania medzi sebou, lebo kazde zadanie bude obsahovat udaje o studentovi, ktory na nom 40 Bakalarska praca FRI UNIZA pracoval a ked sa ich pokusi zmenit, tak sa aktivita restartuje. Tymto sposobom vieme zistit, ktory student zacal so sirenim vypracovaneho zadania. Nechrani vsak pre takym zneuzitim, ked student vypracuje zadanie ako ,,student", bez udania svojho mena, a svoje vypracovanie posunie ostatnym. Toto je potrebne ale riesit vhodnymi procesmi vramci vyuky, ze vyucujuci napr. nebude akceptovat zadanie, ktore ma v User Profile ine meno ako konkretne meno autora (Meno, Priezvisko). Moznosti User Profile Locking a No Guest Profile su zobrazene na obrazku 4.10 Obrazok 4.10 Moznosti User Profile Locking a No Gues Profile 4.2 Zadania na predmet PS 1 Zadania na predmet Pocitacove siete 1 maju instruktazny ale aj skusobny charakter. Mozu byt pouzite na cviceniach, z ktorych sme vychadzali, ale aj ako domaca uloha na otestovanie studentov z toho, co sa na danom cviceni naucili - taketo zadania budeme volat cvicne zadania, pricom tie urcene na konkretne cvicenie (k jednej teme) budeme nazyvat priebezne zadania, a tie urcene ako priprava na skusku budeme nazyvat ako komplexne zadania. Zadania urcene na skusku pre hodnotenie studentov z celeho predmetu budeme volat skuskove zadania. Kedze sa predmet Pocitacove siete 1 vyucuje uz v prvom semestri studia, tychto zadani je menej ako sme chceli pripravit, kedze najprv bolo potrebne oboznamit sa s programom Packet Tracer a hlavne jeho rozsirenim Activity Wizard, ktory studenti na cviceniach nepouzivaju, takze aj pre mna bol uplne novy. Priebezne zadania boli vytvorene neskor, ako sa dane cvicenia realizovali, preto neboli realne pouzite na cviceniach alebo na domace ulohy. Tym padom su otestovane len nami, a zadania mozu byt pouzite v buducom roku vo vyuke, kedy bude potrebna aj ich nasledna aktualizacia po spatnej vazbe od studentov aj od vyucujucich. 4.2.1 Zadanie na 2. cvicenie Cielom tohto zadania je zopakovanie tem adresovania sieti v IPv4 aj IPv6 [5], [7] a zakladna konfiguracia smerovacov a prepinacov [6], , ktore sa vyucuju na predmete PIKS, 41 Bakalarska praca FRI UNIZA ktoreho obsahom je aktualne kurz CCNA1. Dalej budu studentovi priblizene problematiky novych protokolov CDP [8], LLDP [9] a Port security [10], ktore sa vyucuju na predmete PS1 a su obsahom prvej prednasky. V zadani je student postupne krok po kroku navadzany k spravnemu rieseniu celeho zadania. Student ma v zadani, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.11, nasledujuce ulohy: 1. Rozvrhnutie IP adresacie v danej sieti. 2. Zakladna konfiguracia smerovaca a prepinaca. 3. Adresovanie a implementacia protokolu IPv6. 4. Konfiguracia protokolu CDP a jeho nasledne vyuzitie na preskumane oblaku s nazvom LAN3. 5. Konfiguracia protokolu LLDP a jeho nasledne vyuzitie na preskumane oblaku s nazvom LAN4. 6. Zabezpecenie rozhrani smerovacov pomocou Port Security. 7. Vpisanie odpovedi na otazky, ktore sa v zadani nachadzaju, do vopred pripravenych textovych poli Otazka1 a Otazka2. Obrazok 4.11 Topologia zadania na 2. cvicenie v predmete PS1 Obrazok 4.12 Topologia zadania na 3. cvicenieObrazok 4.13 Topologia zadania na 2. cvicenie v predmete PS1 42 Bakalarska praca FRI UNIZA 4.2.2 Zadanie na 3. cvicenie Cielom tohto zadania je priblizit problematiku tem virtualnych lokalnych sieti (VLAN) [11], konfiguraciu interVLAN Routing (Router on Stick) [12] a protokol DTP. Student si v zadani prejde postupne konfiguraciou niekolkych VLAN sieti, konfiguraciou portov a smerovanie medzi VLAN sietami. Pre uplne a uspesne dokoncenie zadania, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.12, musi student splnit nasledujuce ulohy: 1. Vytvorenie virtualnych LAN sieti. 2. Konfiguracia pristupovych (access) portov. 3. Konfiguracia trunkovych portov pomocou protokolu DTP aj manualnou konfiguraciou. 4. Konfiguracia IP adries podla prislusnych VLAN sieti. 5. Konfiguracia Router on Stick - Smerovanie medzi VLAN sietami pomocou sub-rozhrani. 6. Konfiguracia protokolu TELNET. Obrazok 4.14 Topologia zadania na 3. cvicenie Obrazok 4.15 Topologia zadania OSPFObrazok 4.16 Topologia zadania na 3. cvicenie 43 Bakalarska praca FRI UNIZA 4.2.3 Ilustracne zadanie konfiguracie protokolu OSPF vhodne na prednasku Cielom tohto zadania je predviest problematiku smerovacieho protokolu OSPF [14]. Toto zadanie nie je urcene pre studentov, ale pre ucitelov na prednasky. Z tohto dovodu sme pri tomto jedinom zadani nepouzili rozsirenie Activity Wizard. Studentom v tomto zadani budu odprezentovane zaklady smerovacieho protokolu OSPF, pomocou vhodnych konfiguracnych a show prikazov na jednom smerovaci. Ostatne smerovace v topologii uz su predkonfigurovane. Topologia zadania je zobrazena na obrazku 4.13 Obrazok 4.17 Topologia zadania OSPF 4.2.4 Komplexne zadanie z celeho obsahu predmetu PS1 Obrazok 4.18vyplyva Topologia komplexneho zadania PS1Obrazok 4.19 Topologia zadania OSPFtemy, Ako uz z nazvu tejto podkapitoly, toto zadanie zahrna v sebe vsetky ktore sa preberali na predmete PS1, ale aj na Predmete PIKS. Obsahom zadania su teda kurzy CCNA 1-2, ktore su kompletne a cast z kurzu CCNA3. Student si postupne v zadani 44 Bakalarska praca FRI UNIZA prejde od zakladnej konfiguracie smerovacov a prepinacov, cez smerovacie protokoly RIP [13], OSPF a EIGRP [15] az po protokol NAT [16] a zoznamy pre riadenie pristupu (ACL) [17]. Toto zadanie moze byt pouzite ako opakovacie zadanie pred praktickou skuskou z predmetu PS1 alebo ako opakovanie tohto predmetu na prvom cviceni z predmetu PS2, avsak nie je vhodne na pouzitie pri praktickej skuske, kedze cas na vykonanie skusky je obmedzeny a vyriesenie tohto zadania je casovo narocne. Zadanie bolo realne pouzite ako domaca uloha po prvom cviceni z predmetu PS2, cize bolo otestovane nielen nami, ale aj studentami a nasledne bolo upravene podla ich spatnej vazby. Pre uplne a uspesne dokoncenie zadania, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.14, musi student splnit nasledujuce ulohy: 1. Zakladna konfiguracia smerovacov a prepinacov. 2. Konfiguracia virtualnych LAN sieti. 3. Smerovanie medzi VLAN sietami. 4. Zabezpecenie rozhrani pomocou sluzby Port Security. 5. Konfiguracia protokolu CDP a jeho nasledne vyuzitie na preskumane oblaku s nazvom Internet. 6. Staticke smerovanie a vytvorenie default route do siete internet. 7. Konfiguracia smerovacich protokolov RIPv2 a RIPng. 8. Konfiguracia smerovacich protokolov OSPFv2 a OSPFv3. 9. Konfiguracia rozsireni protokolu OSPFv2 ako je napriklad autentifikacia a volba DR a BDR. 10. Konfiguracia smerovacich protokolov EIGRP a EIGRP pre IPv6. 11. Konfiguracia protokolov DHCP a DHCPv6 pre niekolko virtualnych LAN sieti, stateless aj statefull. 12. Konfiguracia protokolu NAT so statickym prekladom adries, dynamickym prekladom adries, s pretazenim rozsahu adries a taktiez staticky Port Forwarding pre Web server. 13. Konfiguracia niekolkych zoznamov pre riadenie pristupu, kde sme pouzili priklady z praxe, ako napriklad zakazanie/povolenie pristupu k zariadeniu pomocou protokolu Telnet. 45 Bakalarska praca FRI UNIZA Obrazok 4.20 Topologia komplexneho zadania PS1 Obrazok 4.21 Topologia komplexneho zadania PS1 4.3 Zadania na predmet PS2 Skupina zadani na predmet PS2 zahrna priebezne, ale aj komplexne zadania. Tato skupina je pocetnejsia ako pri predmete PS1. Vacsina zadani bola pouzita vo vyuke, tym padom su tieto zadania uz otestovane a upravene podla spatnej vazby od studentov. 4.3.1 Zadanie STP Cielom tohto zadania je priblizit a vysvetlit problematiku protokolu STP [20]. Studenti si prejdu konfiguraciu tohto protokolu a odsleduju zmeny, ktore vykonava v topologii. Studenti si odskusaju aj konfiguraciu Protokolov VTP [22] a RSTP [21]. Pre uplne a spravne dokoncenie zadania, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.16, musi student dokoncit nasledujuce ulohy: 46 Bakalarska praca FRI UNIZA 1. Odsledovanie a ovplyvnenie volby Root Bridge viacerymi sposobmi. 2. Konfiguracia protokolu VTP s niekolkymi VLAN sietami. 3. Opakovanie technologie Router on Stick. 4. Konfiguracia a odsledovanie zmien po spusteni protokolu RSTP. 5. Konfiguracia Portfast rozhrani. Obrazok 4.16 Topologia zadania STP 4.3.2 Zadanie HSRP + EtherChannel Zadanie je urcene na priblizenie protokolov HSRP [18] a technologie EtherChannel [19]. V tomto zadani chybaju niektore protokoly skupiny FHRP a to presne protokol GLBP a VRRP, pretoze tieto protokoly nie su implementovane do programu Packet Tracer. V zadani si student prejde konfiguraciu vsetkych protokolov technologie Etherchannel, taktiez zadanie obsahuje opakovanie protokolov STP a RSTP a protokolu redundancie brany HSRP. Zadanie je vhodne na cvicenia alebo domace ulohy a bolo realne pouzite ako uloha po 4. cviceni predmetu PS2. Aby student uspesne dokoncil zadanie, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.17, musi splnit nasledujuce ulohy: 1. Konfiguracia protokolov LACP, PAgP, manualna konfiguracia technologie EtherChannel a rozlozenie zataze tejto technologie. 47 Bakalarska praca FRI UNIZA 2. Opakovanie protokolov STP, RSTP a technologie Portfast. 3. Redundancia brany pomocou protkolu HSRP. Obrazok 4.22 Topologia zadania HSRP + EtherChannel 4.3.3 Zadanie PPP Cielom zadania je naucit a priblizit problematiku protokolu PPP [23]. Toto zadanie je obsiahlejsie oproti predoslym zadaniam, takze student si zopakuje niekolko predoslych tem, cim si oprasi stare vedomosti. Zadanie je urcene na cvicenia alebo domace ulohy a bolo realne pouzite ako domaca uloha po 7. cviceni. Aby student uspesne dokoncil zadanie, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.18, musi dokoncit nasledujuce ulohy: 1. Opakovanie konfiguracie VLAN sieti, smerovanie medzi VLAN sietami, protokol RSTP, technologia EtherChannel, protokol HSRP, konfiguracia Default Route a smerovaci protokol OSPF. 2. Sledovanie protokolu HDLC. 48 Bakalarska praca FRI UNIZA 3. Jednosmerna a obojsmerna autentifikacia pomocou protokolu PAP. 4. Jednosmerna a obojsmerna autentifikacia pomocou protokolu CHAP. Obrazok 4.23 Topologia zadania PPP 49 Bakalarska praca FRI UNIZA 4.3.4 Zadanie Frame Relay Cielom tejto ulohy je priblizenie problematiky a konfiguracie WAN technologie s nazvom Frame Relay [24]. Zadanie obsahuje opakovanie protokolu PPP a konfigurovanie niekolkych variant technologie Frame Relay. Kedze v programe Packet Tracer nie je mozne nakonfigurovat smerovac ako Frame Relay Switch, pouzili sme cloud, ktory funguje na rovnakom principe ako FR Switch. Toto zadanie je vhodne pre cvicenia a domace ulohy. Realne bolo pouzite ako domaca uloha po 8. cviceni predmetu PS2. Aby student mohol uspesne ukoncit zadanie, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.19, musi splnit nasledujuce ulohy: 1. Opakovanie protokolov PPP, RIPv2 a EIGRP. 2. Konfiguracia Full Mesh Frame Relay. 3. Dve riesenia problematiky konfiguracie Hub and spoke vo Frame Relay. Obrazok 4.24 Topologia zadania Frame Relay 50 Bakalarska praca FRI UNIZA 4.3.5 Zadanie PPPoE + BGP Posledne priebezne zadanie pre predmet PS2, sa zaobera problematikou protokolu PPPoE [25] a smerovacieho protokolu BGP [26]. Kedze v programe Packet Tracer nie je mozne konfigurovat PPPoE tak, ako na realnych zariadeniach na cviceniach, rozhodli sme sa spravit zadanie priblizne podla konfiguracneho navodu pre tento program [27]. Taktiez sme zistili, ze v programe Packet Tracer nie je implementovany prikaz default information originate pre smerovaci protokol BGP, nemohli sme pouzit planovanu konfiguraciu s oblakom, ktory simuluje internet. Aby student mohol uspesne ukoncit zadanie, ktoreho konfiguracia je zobrazena na obrazku 4.20, musi splnit nasledujuce ulohy: 1. Konfiguracia protokolu PPPoE. 2. Konfiguracia protokolu BGP s full mesh logickou topologiou. Obrazok 4.25 topologia zadania PPPoE + BGP 4.3.6 Komplexne zadanie PS2 verzia 1, 2 Ako posledne sme vytvorili dve komplexne zadania, v ktorych budu studenti riesit celu problematiku kurzov CCNA 3 - 4, cize cely obsah predmetu PS2. Student v zadani 51 Bakalarska praca FRI UNIZA postupne prejde od zakladnej konfiguracie zariadeni cez protokoly, ktore boli obsahom tychto kurzov, az po poslednu temu, ktorou bol protokol BGP. Tieto zadania su vhodne na vsetky typy pouzitia, cize mozu byt pouzite na cviceniach alebo na domace ulohy, ako opakovanie pred praktickou skuskou, ale takisto tieto zadania mozu byt pouzite priamo na praktickej skuske. Prakticka skuska by mohla trvat tri hodiny, kedze ucivo je obsiahle a pomerne narocne. Student si v tychto zadaniach postupne prejde nasledujucimi ulohami: 1. Zakladna konfiguracia zaradeni. 2. Konfiguracia protokolov STP a RSTP. 3. Konfiguracia redundancie defaultnej brany - iba protokol HSRP, pretoze ostatne protokoly nie su implementovane v programe. 4. Konfiguracia technologie EtherChannel. 5. Konfiguracia vsetkych variant protokolu PPP. 6. Konfiguracia WAN technologie Frame Relay. 7. Konfiguracia Site - to - Site konektivity pomocou protokolu GRE. 8. Konfiguracia smerovacieho protokolu BGP. 52 Bakalarska praca FRI UNIZA Zaver Kedze sme sa sustredili na vytvorenie plnohodnotnych a kvalitnych zadani, predpokladany cas prechodu od prvotneho navrhu k finalnemu vysledku sa vyrazne natiahol. Tvorba jedneho priebezneho zadania trvala priblizne 2 tyzdne, od vytvorenia navrhu az po upravy po spatnej vazbe od studentov. Pri komplexnych zadaniach sa tento cas niekolkonasobne predlzil. Prave z tohto dovodu sa nam nepodarilo vytvorit ocakavanych a planovanych 15 zadani, ale len 11, vysledok je vsak, s ohladom na velku casovu narocnost vytvorenia a hlavne odladenia takehoto zadania, z nasho pohladu uspokojivy. a taktiez sme splnili vsetky ciastkove ulohy, ktore boli v zneni prace. V podkapitole 4.1.1 sme skumali vyuzitelnost funkcie Scoring Model. Zistili sme, ako pouzivat tuto funkciu. Do ukoncenia tejto prace sa nam vsak nepodarilo najst prakticke vyuzitie pre tuto funkciu. Tato cast by mohla byt nametom do buducich, podobnych bakalarskych prac. V podkapitole 4.1.2 sme vyrobili tabulku hodnot, ktora popisuje vsetky nami pouzivane polozky v Assesment Tree. Vo vysledku mozeme vidiet prehladnu tabulku, ktora taktiez moze pomoct a ulahcit pracu na podobnych temach V podkapitole 4.1.3 sme riesili funkciu User Profile Locking a No Guest Profile. Zistili sme ze tato funkcia je pre nas uzitocna v kazdom zadani, kedze mozeme zistit, ci student zadania len od niekoho skopiroval a odovzdal.Zadania, ktore sme vytvorili su vhodne pre aplikaciu na cviceniach, praktickych skuskach ale aj na domace ulohy ako opakovanie uz naucenych tem. Hlavnou vyhodou niektorych zadani je skutocnost, ze uz boli integrovane do danych predmetov, takze su otestovane a mozeme tvrdit ze na 99% spolahlive, pretoze vzdy sa moze najst chyba, ktoru predtym nikto neobjavil. Taktiez sme vyrobili dokument, v ktorom su zaznacene vsetky doteraz vyrobene zadania a takisto aj temy, pre ktore este zadania treba doplnit. V tomto dokumente je taktiez zaznacene, ci zadanie bolo realne pouzite na cviceniach, domacich ulohach alebo praktickych skuskach. Dokument mozno najst v prilohe na CD s nazvom Zoznam vyrobenych a chybajucich zadani. 53 Bakalarska praca FRI UNIZA Tato praca moze byt vhodnym podkladom pre studentov, ktori by mohli pokracovat v podobnej teme a takisto by mohla zlepsit prepojenie teorie a praxe v oblasti informacno-komunikacnych sieti. 54 Bakalarska praca FRI UNIZA Zoznam pouzitej literatury [1] BRODEC, Marek. Vyuzitie programu Packet Tracer a Dynamips/Dynagen pri testovani studentov. Bakalarska praca, Zilina, 2016. 54 s. [2] SROBA, Tibor. Testovanie studentov v programe Packet Tracer. Bakalarska praca, Zilina, 2016. 53 s. [3] CISCO Packet Tracer 7.0 All new features. Dostupne na internete: http://packettracer.com/cisco-packet-tracer-7-0-all-new-features/ [4] Scoring Model/Scripting. Dostupne na internete: http://demay.iut.lr.free.fr/doc/1A/Reseaux/R2%20%20Reseaux%20locaux/TPs/TP3/help/activityWizard_scoringModelAndScripting.htm [5] IP Addressing and Subnetting for New Users, Cisco, 2016. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/support/docs/ip/routing-information-protocol-rip/137883.html [6] Chapter: Basic Router Configuration, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/routers/access/1800/1801/software/configuration/gui de/scg/routconf.html [7] Chapter: IPv6 Addressing and Basic Connectivity, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios-xml/ios/ipv6_basic/configuration/xe-3s/ip6b-xe3s-book/ip6-add-basic-conn-xe.html [8] Chapter: Configuring Cisco Discovery Protocol, Cisco, 2013. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios/12_2/configfun/configuration/guide/ffun_c/fcf01 5.html [9] Chapter: Configuring LLDP, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/switches/lan/catalyst4500/122/46sg/configuration/guide/Wrapper-46SG/swlldp.html [10] Chapter: Configuring Port Security, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/switches/lan/catalyst4500/122/25ew/configuration/guide/conf/port_sec.html 55 Bakalarska praca FRI UNIZA [11] Chapter: Configuring VLANs, Cisco, 2016. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/switches/datacenter/nexus5000/sw/configuration/gui de/cli/CLIConfigurationGuide/VLANs.html [12] Configuring InterVLAN Routing, Cisco, 2005. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/support/docs/lan-switching/inter-vlan-routing/1497650.html [13] Chapter: Configuring Routing Information Protocol, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios/12_2/ip/configuration/guide/fipr_c/1cfrip.html [14] Chapter: Configuring OSPF, Cisco, 2013. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/security/asa/asa82/configuration/guide/config/route_ ospf.html [15] Chapter: Configuring EIGRP, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios/12_2/ip/configuration/guide/fipr_c/1cfeigrp.html [16] Chapter: Configuring NAT, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/security/asa/asa80/configuration/guide/conf_gd/cfgn at.html [17] Configuring IP Access Lists, Cisco, 2007. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/support/docs/security/ios-firewall/23602confaccesslists.html [18] Chapter: HSRP Commands, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/routers/xr12000/software/xr12k_r42/addr_serv/command/reference/b_ipaddr_cr42xr12k/b_ipaddr_cr42xr12k_chapter_0110.h tml [19] Chapter: Configuring EtherChannels, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/switches/lan/catalyst3750x_3560x/software/release/ 12-2_55_se/configuration/guide/3750xscg/swethchl.html [20] Spanning-Tree Protocol. Dostupne na internete: http://ciscoacademy.aspone.cz/spanning-tree-protocol.html 56 Bakalarska praca FRI UNIZA [21] Understanding Rapid Spanning Tree Protocol, Cisco, 2006. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/support/docs/lan-switching/spanning-tree-protocol/24062146.html [22] VLAN Trunking protokol. Dostupne na internete: http://cisco-academy.aspone.cz/vlantrunking-protokol.html [23] Chapter: Configuring PPP, Cisco, 2013. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/routers/connectedgrid/cgr1000/1_0/software/configu ration/guide/scada/scada1/sca_ppp_cgr1000.html [24] Chapter: Configuring Frame Relay, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios/12_2/wan/configuration/guide/fwan_c/wcffrely.h tml [25] Chapter: Configuring the PPPoE Client, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/security/asa/asa72/configuration/guide/conf_gd/ppp oe.html [26] Chapter: Configuring BGP, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios/12_2/ip/configuration/guide/fipr_c/1cfbgp.html [27] Configure PPPoe router in packet tracer using WAN, 2015. Dostupne na internete: https://www.youtube.com/watch?v=-Jz7cigkNvs&t=1s 57 Bakalarska praca FRI UNIZA Zoznam priloh Priloha A Obsah CD 58 Bakalarska praca FRI UNIZA Prilohy 59 Bakalarska praca FRI UNIZA Priloha A: Obsah CD Prilozene CD obsahuje: ? Praca v elektronickej podobe (format PDF) ? Zoznam vytvorenych a chybajucich zadani ? Zadania spolu s ulohami pre predmet Pocitacove siete 1 ? Zadania spolu s ulohami pre predmet Pocitacove siete 2 ? Manual pre tvorbu zadani v rozsireni Activity Wizard 60 Rad by som na tomto mieste podakoval veducemu mojej bakalarskej prace Ing. Petrovi Tarabekovi, PhD. za odbornu pomoc, pripomienky, vecnu kritiku a cenne rady pri tvorbe prace. BELIANCIN, Andrej: Vyuzitie GPU paralelizovanych vypoctov na generovanie umelych dat. [Bakalarska praca]. - Zilinska univerzita. Fakulta riadenia a informatiky, Katedra matematickych metod a operacnej analyzy; - Skolitel/Veduci: Ing. Peter Tarabek, PhD.- Stupen odbornej kvalifikacie: Bakalar v odbore Informatika - Zilina: FRI ZU v Ziline, 2018. Cielom tejto bakalarskej prace je vyuzitie GPU paralelizovanych vypoctov na generovanie umelych dat. Na zaklade analyzy metod predspracovania obrazu bola vybrana ta metoda, ktora je vhodna pre upravu obrazu a ktorej operacie je mozne paralelizovat na grafickej karte. Pri rozhodovani, ktora metoda bude implementovana, sme brali ohlad na dostupnost a kvalitu existujucich CPU a GPU implementacii konkretnej metody. Po analyze vybranych metod predspracovania obrazu a porovnani existujucich implementacii sme sa rozhodli implementovat metodu diskretnej dvojrozmernej konvolucie, ktora je zakladom pre mnoho uloh predspracovania obrazu a z pohladu pouzitia existuje viacero druhov konvolucie (1:1:1, 1:N:N a N:M:M), o ktorych sa blizsie pojednava v praci. Poziadavkou bolo implementovat tuto metodu na GPU prostrednictvom programovacieho modelu CUDA. Konvolucia je vypoctovo narocna operacia a pouzitim GPU paralelizovanych vypoctov sa da ocakavat zrychlenie konvolucie v porovnani s CPU implementaciou. Snahou bolo vytvorit GPU implementaciu efektivnejsiu ako ta, ktora uz existuje. GPU implementacie sme vytvarali iteracnym postupom, v kazdej iteracii je mozne pozorovat iste zlepsenie oproti predoslej. Pri experimentalnom porovnani sme dosli k zisteniu, ze nasa implementacia je podstatne rychlejsia ako CPU implementacia z OpenCV a dokonca, za urcitych podmienok 2 az 3 nasobne rychlejsia ako existujuca GPU OpenCL implementacia z kniznice OpenCV, ktora je povazovana za standard v oblasti spracovania obrazu. Klucove slova: predspracovanie obrazu, konvolucia, programovanie na grafickej karte, CUDA V dobe, v ktorej zijeme, sme denne zaplavovani kvantom dat. Nie sme iba pasivni konzumenti, ale sami generujeme nove data, formou dokumentov, mailov, statusov, fotografiami alebo videom. Prave data v obrazovej podobe su najobjemnejsie. Disciplina, venujuca sa ziskavaniu informacii z obrazovych dat sa nazyva pocitacove videnie. Pocitacove videnie sa snazi napodobnit ludske videnie pomocou vypoctovej techniky. Zakladom pocitacoveho videnia je spracovanie dvojrozmerneho obrazu, na ktore pouziva algoritmy roznej urovne abstrakcie. Tieto algoritmy su vypoctovo narocne a obrovsky datovy tok neumoznuje ich spracovanie tradicnymi prostriedkami. Tu nam prichadzaju na pomoc graficke procesory. Graficke procesory (GPU) sa vplyvom enormneho dopytu trhu vyvinuli na vysoko paralelny, viacvlaknovy a mnohojadrovy procesor s ohromnou vypoctovou silou a vysokou pamatovou priepustnostou. V sucasnosti nesluzia iba ucelu, na ktory boli povodne urcene- rendering v pocitacovej grafike, ale aj na spracovanie obrazu, zvuku, kodovanie a dekodovanie videa, spracovanie signalov, fyzikalne simulacie ci v kryptografii. Vo vseobecnosti mozeme povedat, ze GPU su vhodne na datovo paralelne vypocty, to jest na roznych datovych prvkoch je vykonavany rovnaky algoritmus, nezavisle od ostatnych prvkov s vysokym poctom operacii vykonanych nad prvkom. Vyuzitie grafickej karty na akceleraciu algoritmov je hlavnou motivaciou pre vyber temy bakalarskej prace. Naskytuje sa nam prilezitost oboznamit sa s prostredim a programovanim na grafickej karte, osvojit si zakladne koncepty a algoritmy spracovania obrazu a vytvorit vlastne, unikatne riesenie zadaneho problemu, ktore by mohlo byt dokonca kvalitnejsie ako existujuce. Praca je organizovana nasledovne. V prvej kapitole sa oboznamime s programovacim modelom CUDA v rozsahu potrebnom pre pochopenie implementacie. Zadefinuje zakladne pojmy pouzivane pri programovani na GPU, popiseme pamatovu hierarchiu a reprezentaciu cisel s pohyblivou desatinnou ciarkou na GPU. Pokracujeme druhou kapitolou, citatelovi v nej predstavime vybrane metody predspracovania obrazu, menovite ekvalizaciu histogramu adaptivnou metodou a diskretnu dvojrozmernu konvoluciu, o ktorych predpokladame, ze su vhodni kandidati na implementaciu na GPU. V tretej kapitola analyzujeme vybrane metody z pohladu zlozitosti, vhodnosti generovania umelych dat a moznosti paralelizacie na GPU. Na zaklade analyzy a porovnania existujucich implementacii vybranych metod sa rozhodneme implementovat vyssie zmienenu metodu konvolucie. Kapitola styri je jadrom celej prace a obsahuje vycerpavajuci opis procesu implementacie. Zavedieme metriky pouzivane pri porovnavani jednotlivych GPU implementacii a popiseme jednotlive druhy konvolucie z implementacneho hladiska. Pre validaciu vysledkov sme vytvorili CPU implementacie a nasledne, iteracnym postupom vytvarame GPU implementacie pre kazdy druh konvolucie. Popri implementacii optimalizujeme aj prenos dat medzi CPU a GPU, ktory je casto jedinym uzkym hrdlom GPU vypoctu. Experimentalne zhodnotenie nasej a existujucej implementacie sa nachadza v poslednej kapitole.oznamenie sa s programovacim modelom CUDA. Moznost pouzitia grafickej karty ako akceleratora vypoctov nam umoznuju rozne frameworky. Trh ponuka viacero frameworkov umoznujucich programovanie na grafickej karte. Medzi najuspesnejsie z nich patria OpenCL a CUDA (Compute Unified Device Architecture). OpenCL, na rozdiel od CUDA, je open-sorce framework. Otvorenost tohto frameworku je pre neho vyhodou aj nevyhodou. Faktom je, ze OpenCL je pouzitelna na grafickej karte lubovolneho vyrobcu, ale lepsi vykon dosahuje na kartach od spolocnosti AMD CUDA je podporovana iba na grafickych kartach od NVIDIA, ktora ju vytvorila. Otvorenost OpenCL mu brani dosahovat kvalit proprietarnej CUDA, ktora ma velku podporu vyvojarov a je starsia ako OpenCL. S frameworkom CUDA je mozne dosiahnut vyssi vykon, preto povazujeme CUDA za vhodnejsi framework pre riesenie stanoveneho problemu. Mnoho ludi si pod pojmom CUDA predstavuje programovaci jazyk alebo API. CUDA je viac ako to. CUDA je paralelny framework a programovaci model, ktory robi vyuzitie grafickych kariet NVIDIA jednoduchym a elegantnym pre vseobecne problemy. Programator stale pise programy v jazyku C, C++ alebo Fortran, ktore su obohatene o par syntaktickych konstrukcii a klucovych slov. Exituju aj nastroje pre volanie CUDA funkcii z vysokourovnovych jazykov ako Java alebo Python ale nie je s nimi mozne dosiahnut vykonu ako v cistom C/C++, jednym z dovodov je fakt, ze sa nejedna o cisto kompilovane jazyky, obsahujuce automaticku spravu pamate.[1]. Program, vyuzivajuci CUDA je zlozeny z casti, ktore su vykonavane bud na CPU (v literature oznacovany ako host) alebo na GPU (v literature oznacovany ako device). Vo vseobecnosti vyzera priebeh casti programu vyuzivajucej vypoctovy vykon GPU nasledovne. integrovat CUDA do jazyka C alebo C++. Vypocty na GPU su spustane hostom zavolanim tzv. kernelu. co je specialna funkcia vykonavana kazdym spustenym vlaknom. Kernel moze byt volany z CPU aj z GPU ale je vykonavany len na GPU. Ak chceme kernel zavolat, spustime ho tymto sposobom:kernel <<>>(parametre); Okrem parametrov samotnej funkcie sa nachadzaju dalsie v spicatych zatvorkach. Parameter GS predstavuje rozmer mriezky, teda pocet spustanych blokov, BS urcuje pocet vlakien v bloku. SM znaci pocet bajtov dynamicky alokovanej zdielanej pamate pre blok a ST predstavuje prud pripojeny k danemu volaniu. Prudy umoznuju za urcitych, pevne stanovenych podmienok paralelizovat operacie s GPU. Pre ilustraciu, v 2 roznych prudoch prebieha vypocet a v tretom mozeme kopirovat z hosta na device alebo naopak. Parametre GS a BS su parametre povinne, ostatne 2 su nepovinne. Ako sme mohli postrehnut, vlakna su zdruzene v hierarchii blokov a bloky do mriezok. V nasledujucej podkapitole si priblizime tuto problematiku a zmysel tohto kategorizovania.[3]BlokNa si mozeme vsimnut, ze vlakna su usporiadane do 1D, 2D alebo 3D blokov, kde vlakna v ramci rovnakeho bloku mozu zdielat data a mozu sa synchronizovat. Takyto sposob usporiadania poskytuje prirodzeny sposob pre reprezentaciu vektorov alebo matic. Pocet vlakien v jednom bloku je obmedzeny vypoctovymi schopnostami zariadenia. Na sucasnych GPU je pocet vlakien v jednom bloku 1024. Kernel ale moze byt spusteny s mnozstvom rovnako velkych blokov a potom je celkovy pocet vlakien dany ako sucin poctu vlakien v bloku a pocet blokov. Kazdy blok vlakien musi byt schopny pracovat nezavisle na ostatnych, paralelne alebo seriovo, aby bola zabezpecena skalovatelnost systemu. Kazde vlakno je v ramci bloku unikatne identifikovane pomocou vstavanej struktury. Mriezka .Bloky su organizovane do 1D, 2D alebo 3D mriezky. Ako vlakno, tak aj kazdy blok je mozne unikatne identifikovat pomocou vstavanej struktury. Pocet blokov v mriezke je zvycajne urceny rozmerom spracovavanych dat alebo poctom procesorov v GPU. [1][2]. Existuje niekolko druhov pamati, ku ktorym maju vlakna pristup. Kazda pamat prinasa kompromisy, s ktorymi treba ratat pri navrhu algoritmov. Pamate sa lisia roznou latenciou pristupu, velkostou adresneho priestoru, zivotnostou a rozsahom pristupu. Ku kazdemu druhu pamate uvedieme vybrane parametre, ak to bude mozne. Registre Pristup k registrom je velmi rychly, ale pocet registrov je vysoko obmedzeny. Zvycajne sa do nich ukladaju premenne skalarneho typu. O rozhodnuti, ci premenna bude ulozena v registri rozhoduje prekladac. Ako mozno vidiet na Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny, registre su pristupne iba jednemu vlaknu a ich zivotnost je obmedzena na zivotnost vlakna. Lokalna pamatVsetky premenne, ktore sa nedostanu do registrov su umiestnene do lokalnej pamate. Ma rovnaku latenciu ako globalna pamat, ale moze byt ulozena do cache pamate. Z hladiska zivotnosti a rozsahu pristupu zdiela charakteristiky s registrami.Zdielana pamat Pamat zdielana blokom vlakien, ma rovnaku zivotnost, ako blok. Pristup k zdielanej pamati je velmi rychly, priblizne 10-krat rychlejsi ako pristup ku globalnej pamati. Modifikacia zdielanej pamate musi byt synchronizovana, pokial nie je garantovane, ze kazde vlakno pristupuje k pamati, z ktorej sa nebude citat ani zapisovat inym vlaknom v bloku. S ohladom na to, ze zdielana pamat je rychlejsia ako globalna, je efektivne kopirovat globalnu pamat do zdielanej pri viacnasobnom pristupe ku globalnej pamati a usetrit znacne casove prostriedky. Globalna pamat Jedna sa o pamat, ktora poskytuje velky adresny priestor, je zdielana medzi vsetkymi vlaknami, ma rovnaku zivotnost ako program (pokial nie je uvolnena), ale prinasa nevyhody: jej latencia je vysoka. Preto je velka snaha zredukovat pocet pristupov ku globalnej pamati. Pamat je viditelna pre vsetky vlakna a aj pre hosta, ktory ju alokuje a dealokuje. Pri globalnej pamati si musi programator davat pozor na pristup k nej, pretoze vykonavanie vlakien je nemozne synchronizovat medzi viacerymi blokmi. Jedinou cestou, ako zabezpecit synchronizovany pristup k tejto pamati je rozdelit problem do viacerych, mensich kernelov a synchronizovat kernely na hostovi. Pamat konstant a pamat textur. Urcene iba na citanie, mozu byt v cache pamati, su deklarovane na hostovi, maju rovnaku zivotnost ako program a su viditelne vsetkym vlaknam. Latencia pristupu je mensia ako ku globalnej pamati ale vacsia ako k zdielanej.[4][5] Architektura NVIDIA grafickych kariet je postavena na skalovatelnom poli mnohojadrovych prudovych multiprocesorov. Ked CUDA program na hostovi spusti kernel, bloky mriezky su ocislovane a distribuovane na multiprocesory s volnou vypoctovou kapacitou. Vlakna bloku su spustane na jednom multiprocesore subezne, pricom na jednom multiprocesore mozno spustit viacero blokov. Multiprocesor je navrhnuty tak, aby sucasne vykonaval stovky vlakien. Na spravovanie takeho velkeho mnozstva vlakien upotrebuje unikatnu architekturu zvanu SIMT (Single-Instruction, Multiple-Thread). Architektura stavia multiprocesor do ulohy hlavnej vykonavacej jednotky, ktora vytvara, spravuje, planuje a vykonava vlakna v skupine 32 paralelnych vlakien nazyvanej warpy. Ak je multiprocesoru danych viac blokov na vykonavanie, rozdeli ich do warpov a planuje sa az ich vykonavanie. Sposob, akym je blok rozdeleny do warpov je vzdy rovnaky, vlakna su zaradovane do warpov vzostupne podla ich ID. Vlakna vo warpe zacinaju vykonavanie na rovnakej adrese, ale kazde vlakno ma vlastny pocitac instrukcii a stavove registre, cim sa vykona nezavisle na ostatnych. Najrozumnejsie je dosiahnut stav, v ktorom vlakna vo warpe vykonavaju rovnake instrukcie. V zavislosti od dat dochadza k podmienenemu vetveniu a vlakna diverguju. V tom pripade warp vykonava kazdu vzniknutu vetvu samostatne, pricom vlakna z inej vetvy musia cakat. Kontext vykonavania (registre, pocitace instrukcii) je pre kazdy warp uchovavany ,,na cipe" pocas celej existencie warpu, tym prepinanie medzi kontextami nestoji nic a planovac vybera taky warp, ktoreho vsetky vlakna su pripravene vykonat nasledujucu instrukciu. Pocet blokov a warpov sidliacich na multiprocesore pre dany kernel zavisi na pocte registrov a zdielanej pamate pouzitej kernelom a zdrojoch multiprocesora. Samozrejme existuje konecny, maximalny pocet blokov a warpov sidliacich na multiprocesore. Tieto limity, ako aj pocet registrov, velkost zdielanej pamate dostupnej pre blok, maximalny pocet vlakien spustenych v bloku, pocet vlakien vo warpe a dalsie technicke informacie su dane vypoctovou kategoriou zariadenia. Vsetky vypoctove schopnosti zariadenia, pre vybranu vypoctovu kategoriu, su uvedene tu1, kde mozno najst pre komparaciu detailny prehlad nielen hardverovych, ale aj softwarovych schopnosti grafickych kariet roznych generacii.[3]. Po zavedeni pojmov ako warp a globalna pamat mozeme zaviest pojem zhlukovanie pamate. Globalna pamat pre GPU je analogiou pamate RAM pre CPU. Pristupuje sa k nej cez 32-, 64- alebo 128-bajtove pamatove transakcie. Tieto pamatove transakcie musia byt prirodzene zarovnane: iba 32-, 64- alebo 128-bajtove segmenty, ktorych prva adresa je nasobkom ich velkosti, mozu byt citane alebo modifikovane v jednej transakcii. Ked warp vykonava instrukcie pristupujuce ku globalnej pamati, zhlukuje pamatove pristupy vlakien do jednej alebo viacerych transakcii, v zavislosti od distribucie pamatovych adries. Ak pamat nie je zarovnana, pocet pristupov ku globalnej pamati sa zvacsi a plytva sa tak prenosovou sirkou zbernice pamatovej karty ale aj casom vykonavania warpu. Ak chceme zvysit priepustnost globalnej pamate, musime maximalizovat zhlukovanie a to.Architektura pouziva little-endian reprezentaciu ukladania dat. Endianita definuje poradie ukladania bajtov prislusneho udajoveho typu. V pripade little-endian sa na pamatove miesto s najnizsou adresou ulozi najmenej vyznamny bajt.Reprezentacia cisel s pohyblivou desatinnou ciarkou na GPUJe vseobecne zname, ze cisla s pohyblivou desatinnou ciarkou ponukaju reprezentaciu, ktora dovoluje aproximovat realne cisla na pocitaci s kompromisom medzi rozsahom a presnostou. Kodovanie a funkcionalita cisel s desatinnou ciarkou su definovane v IEEE 754 standarde, ktory je masovo implementovany v pocitacovych systemoch uz od roku 1985 a riadi sa nim aj CUDA. Je dolezite zvazit mnohe aspekty spravania sa cisel s pohyblivou desatinnou ciarkou, najma v prostredi heterogenneho prostredia (CPU + GPU), kde su operacie prevadzane na rozlicnych typoch hardveru, aby bol dosiahnuty co najvyssi vykon s pozadovanou presnostou. Standard spomenuty vyssie koduje binarne data s pohyblivou desatinnou ciarkou do troch poli: jednobitove pole pre znamienko, nasledovane bitmi exponentu a bity pre mantisu s fixnou bazou. Beznym formatom je 32 bitovy float. Ako standard tvrdi, float zahrna 1 bit pre znamienko, 8 bitov pre exponent a 23 bitovu mantisu. Dalsim formatom je 64 bitovy double, zahrna 1 bit pre znamienko, 11 bitov pre exponent a 52 pre mantisu. Aj pri float a double je baza pre exponent rovna dvom. Hlavny dovodom, preco je pre nas podstatne poznat reprezentaciu cisel s pohyblivou desatinnou ciarkou, je nutnost verifikacie vysledkov medzi CPU a GPU. Je zrejme, ze vysledky nebudu rovnake a to z nasledujucich pricin:V praktickej casti bude poukazane na pouzitu metodu pre porovnavanie vysledkov medzi CPU a GPU.[12]Spracovanie obrazu mozeme vo vseobecnosti chapat ako prevod analogoveho signalu na digitalny a jeho nasledne spracovanie. Tento proces je mozne rozdelit do viacerych etap. Je zrejme, ze uvedene rozdelenie nie je jedine mozne. Mozeme ich vyjadrit nasledujucou schemou: Z pohladu tejto prace nas zaujimaju hlavne metody predspracovania obrazu, ktorym sa budeme v nasledujucej kapitole vo velkej miere venovat. Pod predspracovanim obrazu mozeme rozumiet operacie s obrazom na najnizsej urovni abstrakcie. Vstupom aj vystupom su data, ktore obsahuju velkost jasu v kazdom obrazovom pixely. Cielom predspracovania je zlepsenie obrazu z hladiska dalsieho spracovania. Napriklad mozeme opravit pixel skresleny sumom na zaklade hodnot jeho susedov alebo potlacit nezelane deformacie a skreslenia. Je dolezite pripomenut, ze v priebehu predspracovania neziskame ziadnu novu informaciu. Mozeme len niektoru informaciu potlacit alebo zvyraznit. [6][7] Metody predspracovania je mozne rozdelit je mozne rozdelit na 3 zakladne typy: [11]jasove transformacie. geometricke transformacie.lokalne predspracovanie(predspracovanie pomocou lokalnych operatorov). Z hladiska velkosti okolia prispievajuceho k transformacii vstupneho bodu na vystupny pozname nasledovne typy operacii:bodove (vystupny bod je transformaciu hodnoty jedineho vstupneho bodu) ,lokalne (vystupny bod je tvoreny hodnotou vstupneho bodu a jeho lokalneho okolia),globalne (na hodnote vystupneho bodu sa podielaju vsetky body vstupneho obrazu).[9Medzi bodove transformacie patria:jasove korekcie,zmena jasovej stupnice,vyrovnanie histogramu.Jasove korekcie modifikuju jas bodu, beruc do uvahy jeho hodnotu a jeho polohu v obraze. Pri zmene jasovej stupnice je urcita hodnota jasu vo vstupnom obraze transformovana na inu vystupnu hodnotu, a to bez ohladu na poziciu v obraze.Pred popisom ekvalizacie histogramu musime definovat pojem histogram. Histogram jasu daneho obrazu f(x,y) je funkcia H(p), ktora pre kazdu uroven jasu udava pocet pixlov v obraze, ktore maju tuto uroven. Ekvalizacia histogramu sa velmi casto pouziva na zvysenie kontrastu v obraze. Ekvalizaciou sa snazime dosiahnut idealny histogram, ktory obsahuje rovnaky pocet z kazdej zastupenej jasovej hodnoty. Matematicka definicia histogramu bola prevzata zo skript Milana Ftacnika.[7]Nech < p0,pk > je interval jasov vo vstupnom obraze a H(p) je histogram vstupneho obrazu. Cielom je najst monotonnu jasovu transformaciu q = T(p), aby vysledny histogram G(q) bol rovnomerny pre cely vystupny interval jasov < q0,qk > . Z poziadavky na monotonnost zobrazenia plucty v rovnici (1) mozeme chapat ako distribucnu funkciu diskretneho rozdelenia. Pre obraz s N riadkami a stlpcami a ziadanemu histogramu G(q), odpoveda konstantna hustota pravdepodobnosti, ktorej hodnota gc jeVysledok rovnice (2) nahradi lavu stranu rovnice (1). Rovnomerny vystupny histogram by bolo mozne ziskat pre spojite rozdelenie, pre ktore by rovnica (1) nadobudla tvarTeraz mozeme zapisat vyslednu jasovu transformaciu TIntegral v rovnici (4) sa nazyva kumulativny histogram. V digitalnych obrazoch sa aproximuje suctom, a preto vysledny histogram nie je vyrovnany idealne. Pre digitalny obraz rovnicu (4) mozeme prepisatJedna sa o modifikaciu metody ekvalizacie histogramu. Bezna ekvalizacia histogramu pouziva rovnaku transformaciu ziskanu z histogramu obrazu na transformovanie vsetkych pixelov. Na obraz sa diva ako celok. Tato metoda funguje spolahlivo, pokial je hodnota vsetkych bodov obrazu podobna v celom obraze. Avsak, ak obraz obsahuje oblasti svetlejsie alebo tmavsie ako vacsina obrazu, kontrast v tychto oblastiach nebude dostatocne zvyseny.Ekvalizacia histogramu adaptivnou metodou zlepsuje tuto situaciu transformaciou kazdeho bodu s transformacnou funkciou odvodenou z blizkeho okolia bodu. V svojej najjednoduchsej forme, kazdy bod je transformovany na zaklade histogramu okolitych bodov. Ziskanie transformacnej funkcie je rovnake ako pri beznej ekvalizacii histogramu. Body, nachadzajuce sa na okrajoch obrazka, vyzaduju zvysenu pozornost, pretoze ich okolie nelezi cele v obraze. Parametrom metody je velkost blizkeho okolia bodu. Ekvalizacia histogramu adaptivnou metodou s obmedzenym kontrastom CLAHE(Contrast limited adaptive histogram equalization) Zvycajne ma AHE tendenciu neprimerane zosilnit kontrast v oblastiach s takmer konstantnym kontrastom, lebo histogram v takychto oblastiach je vysoko koncentrovany. Ako vysledok moze AHE v tychto oblastiach zvysit sum. Ekvalizacia histogramu adaptivnou metodou s obmedzenym kontrastom je variant AHE, v ktorom je zosilnenie kontrastu obmedzene. V CLAHE, zosilnenie kontrastu v blizkosti daneho bodu je dane sklonom transformacnej funkcie. Toto je umerne sklonu kumulativnej distribucnej funkcie a tym padom aj hodnote histogramu v danom bode. CLAHE obmedzuje zosilnenie kontrastu orezanim histogramu vopred zadanou hodnotou pred pocitanim kumulativnej distribucnej funkcie. Dosledkom je obmedzenie sklonu kumulativnej distribucnej funkcie a tym aj transformacnej funkcie. Parametrom metody je velkost blizkeho okolia bodu a prahova hodnota pre orezanie histogramu.[10] Geometricka transformacia 2D obrazu je vektorova funkcia T, ktora zobrazi bod (x,y) do bodu (x0, y0). Mozeme si to predstavit ako vyrovnavanie deformovanej mriezky nakreslenej na elastickej podlozke. Hladame teda taku kombinaciu posobiacich sil (t. j. parametrov transformacnej funkcie), aby sa kresba na elastickej podlozke co najviac podobala pravidelnej mriezke. Geometricke transformacie vypocitaju na zaklade suradnic bodov vo vstupnom obraze suradnice bodov vo vystupnom obraze. Nejedna sa teda o transformaciu hodnoty funkcie, ale jej suradnic. Vdaka tomu mozeme odstranit geometricke skreslenie vzniknute pri snimani obrazu (napr. korekcie geometrickych poruch objektivu kamery, oprava skreslenia druzicoveho snimku sposobena zakrivenim zemegule). [6]Predspracovanie pomocou lokalnych operatorovPodstatou cinnosti lokalnych operatorov je systematicke prechadzanie zvycajne po riadkoch) celeho obrazu po jednotlivych pixeloch a uprava kazdeho pixelu na zaklade nejakeho vztahu zavisleho na okoli pixelu v jeho bezprostrednom okoli. Aplikaciou lokalnych operatorov je vyhladzovanie a detekcia hran. Ulohou vyhladzovania je odstranenie sumu, coho sprievodnym javom je nezelane rozmazanie hran, ktore boli na originalnom obraze ostre. Detekcia hran je prvou fazou pri detekcii objektov v obraze. Detekcia hran, alebo inak nazyvane ostrenie obrazu, na rozdiel od vyhladzovania, zvyraznuje vysokofrekvencne casti spektra (hrany). Neziaducim sprievodnym javom je aj zvyraznenie sumu. Oba navonok protichodne postupy maju rovnaku matematicku podstatu zalozenu na konvolucii.Diskretna dvojrozmerna konvoluciaDiskretna dvojrozmerna konvolucia je zakladom mnohych operacii pouzivanych pri predspracovani obrazu. Operacia diskretnej dvojrozmernej ma tvar: Pre skrateny zapis pouzivame znak ,,hviezdicka" F je obrazova funkcia povodneho obrazu, g je obrazova funkcia noveho obrazu, h sa nazyva konvolucna maska, konvolucne jadro alebo filter a udava koeficienty jednotlivych bodov v okoli O. Najcastejsie sa pouzivaju obdlznikove masky s neparnym poctom riadkov a stlpcov(3 x 3, 5 x 5...15 x 15), pretoze v tom pripade moze reprezentativny bod lezat v strede masky a pozicia, na ktoru zapiseme vyslednu hodnotu je dana jednoznacne. Vlastnosti konvolucie Komutativnost. Operacia konvolucie je komutativna, co mozeme vyjadrit vztahomAsociativnost. Konvolucia je asociativna, comu zodpoveda vztah Vypocet konvoluciePri vypocte konvolucie pouzivame postup dany definiciou. Na Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny je znazorneny vypocet jedneho vystupneho prvku. jednoduchost, kazdu vystupnu hodnotu pocitame ako sumu sucinov hodnoty konvolucneho jadra a prislusneho pixelu obrazu. Je zrejme, ze vypocet hodnot na okraji obrazu bude vyzadovat specialny postup. Su uplatnovane nasledujuce techniky.Doplnenie chybajucich hodnot nulovymi hodnotami alebo konstantou.Zrkadlenie. Chybajuce hodnoty sa doplnia zrkadlovo rovnake ku hodnotam pixelov na kraji obrazu.Rozsirenie. Chybajuce hodnoty sa doplnia hodnotami na okraji obrazu.Zmensenie vystupneho obrazu. Z programatorskeho hladiska je postup najmenej vhodny, hlavne pri viacnasobnom pouziti konvolucie.[13]Zisk filtra Pokial nie je nasim cielom obraz pri konvolucii zosvetlit alebo stmavit, tak zisk filtra musi byt' rovny jednej. Filter preto navrhneme tak, aby sucet vsetkych hodnot konvolucneho jadra bol rovny jednej.[13]Najdolezitejsie konvolucne jadra. Ako uz vieme, konvoluciu mozeme pouzit hlavne v pripade, ak chceme obraz vyhladit, rozmazat hrany, odstranit sum alebo ak chceme ziskat hranovy obraz. Podstatny je samotny vhodny navrh konvolucneho jadra. Nic nam nebrani odvodit ci navrhnut konvolucne jadro sami, ale v tejto casti dalej uvedieme zname, frekventovane pouzivane filtre. Vyhladzovacie filtre Medzi najznamejsie vyhladzovacie filtre patria priemerovaci a Gaussov filter. Priemerovaci filter, ako nazov napoveda, ma hodnoty konvolucneho jadra definovane tak, aby vysledkom konvolucie bol aritmeticky priemer okolia bodu daneho velkostou pouziteho konvolucneho jadra. Predpokladame, ze susedne body maju ten isty, alebo velmi podobny jas. Priklad konvolucneho jadra s rozmerom 3 x 3 ma nasledovny tvar:Gaussov filter ziskame, ak v konvolucnom jadre zvysime vyznam bodu uprostred, mozeme zvysit aj vyznam jeho susedov. Je odvodeny od Gaussovej dvojrozmernej funkcie, ktoru nebudeme uvadzat. Gaussove filtre mozu vyzerat nasledovneHranove filtre. Medzi popularne hranove filtre patria Prewittow filter, Sobelov filter alebo Laplacian. Prewittov a Sobelov filter sa skladaju z vertikalneho a horizontalneho konvolucneho jadra. Konvolucne jadra vertikalneho a horizontalneho Prewittovho su dane v tvare:Hodnoty vertikalneho a horizontalneho Sobelovho filtra su nasledujuce: Pouzitim konvolucnych jadier ziskame prispevok zvlast pre x-ovu a y-ovu hodnotu v danom bode. Ak chceme ziskat kompletny hranovy obraz, pouzijeme nasledujuci vztah: Laplacian je casto pouzivany pri detekcii pohybu. Laplacian je definovany ako suma druhej diferencie v danom pixely. Definicia Laplacianu pre rozmer 3 x 3 moze nadobudat tieto hodnoty: vyber metody pre implementaciu na GPU. Po zoznameni sa s programatorskym modelom CUDA a popise zakladnych metod predspracovania obrazu nasleduje kapitola, v ktorej vyberieme jednu konkretnu metodu, ktora bude prinosna pre generovanie umelych dat z uz existujucich. Pri vypracovani teoretickej casti sme si vedome vybrali niektore metody predspracovania, ktore sme popisali podrobnejsie ako ine, cim sme ich predbezne pokladali za kandidatov na implementaciu na GPU. Kandidati su nasledujuci: ekvalizacia histogramu adaptivnou metodou a diskretna dvojrozmerna konvolucia, ktora tvori zaklad pre mnohe filtre a postupy vhodne na riesenie tejto ulohy. Nasou dalsou ulohou je zistit, ci su metody vhodne pre implementaciu na GPU a ak su, najst existujuce GPU implementacie a porovnat ich kvalitu s CPU implementaciami a v zavere uskutocnit rozhodnutie v prospech metody, ktoru budeme implementovat na GPU. Analyza zlozitosti Ekvalizacia histogramu adaptivnou metodou Vychadzajuc z matematickej definicie ekvalizacie histogramu a definicie CLAHE, horna asymptoticka casova zlozitost CLAHE je kde w je sirka obrazu, h je vyska obrazu a f je velkost blizkeho okolia bodu. Diskretna dvojrozmerna konvoluciaHornu asymptoticku zlozitost konvolucie sme urcili z jej definicie a je nasledovna kde w je sirka obrazu, h je vyska obrazu a f je sirka konvolucneho jadra. Trieda zlozitosti metod je pri konstantnej vyske a sirke obrazu kvadraticka, je dostatocne velka na to, aby sme mohli uvazovat o implementacii na GPU. Samotna trieda zlozitosti ale nie je dostatocnou informaciou a dovodom na to, aby sme metodu implementovali na GPU. Existuju algoritmy s kvadratickou zlozitostou, ktore neboli a nebudu implementovane na GPU(napr. Bubble sort, Insertion sort). Ide prave o povahu operacii vykonavanych metodami nad kazdym pixelom obrazu, co ich robi vhodnymi metodami pre implementaciu na GPU. Jednoducho povedane, CLAHE pocita pre kazdy pixel obrazu histogram blizkeho okolia pixelu, konvolucia taktiez pocita hodnotu vystupneho pixelu na zaklade hodnoty susednych pixelov. Z toho vyplyva, ze tieto operacie mozno vykonavat paralelne, nezavisle pre kazdy pixel obrazu. Az vlastnost paralelizacie vykonavanych operacii hovori o tom, ze metoda je vhodna pre implementaciu na GPU, ktora je primarne urcena na riesenie problemov takehoto druhu. Testovanie existujucich implementacii. Predtym, ako preskumame dostupne, existujuce implementacie, predstavime system, na ktorom budu metody spustane a testovane. Zakladne informacie o systeme: Graficka karta, NVIDIA GeForce GTX 1050, na ktorej budeme implementovat vybrane metody a testovat existujuce, ma vypoctovu kategoriu 6.1. Vymenujeme niektore klucove vlastnosti, ktore mozu ovplyvnit implementaciu: maximalny pocet vlakien v bloku je 1024, velkost warpu je 32, maximalny pocet blokov na multiprocesore je 32, maximalny pocet registrov na blok je 65 KB maximalna velkost zdielanej pamate na blok je 48 KB, 5 multiprocesorov.Implementacie CLAHE Najskor sa budeme venovat existujucim implementaciam CLAHE. Menovite sme nasli a vyskusali implementacie CLAHE z kniznice OpenCV(Open Source Computer Vision). OpenCV je open-source kniznica zamerana na pocitacove videnie v realnom case. Obsahuje datove struktury, funkcie a algoritmy pre pracu s obrazom. Kniznica je multiplatformova a volne dostupna pre akademicke a komercne pouzitie. Niektore jej sluzby budeme pouzivat aj my, ale o tom viac v kapitole 4.Vyhodou tejto kniznice je skutocnost, ze ponuka implementaciu na CUDA, OpenCL a CPU, co nam vyrazne ulahci porovnanie a kvalitu jednotlivych implementacii. Jedinu metriku, ktoru budeme pouzivat na porovnanie implementacii bude cas straveny vypoctom a v pripade GPU zapocitame aj cas nutny preenos dat z CPU do GPU a spat. Vybranu metriku povazujeme za dostatocnu, lebo sme tieto algoritmy neimplementovali, nepozname implementacne detaily a zaujima nas az ich vysledna rychlost z pohladu koncoveho pouzivatela. Cas budeme merat v us. V nasledujucich riadkoch popiseme sposob testovania. Ako vieme z podkapitoly 2.1.1., parametrom metody CLAHE je velkost blizkeho okolia bodu a prahova hodnota pre orezanie histogramu. Prahovej hodnote sme priradili konstantnu hodnotu, lebo pri experimentovani nemala vplyv na cas trvania vypoctu. Rozmery blizkeho okolia bodu nadobudaju variabilne hodnoty a stanovili sme ich na 7x7, 15x15 a 30x30. Pocet opakovani pre kazdy rozmer je 100. Pri CPU a OpenCL implementacii sa v kazdom opakovani aplikuje operacia CLAHE. Pri CUDA implementacii sa okrem samotnej aplikacie CLAHE musi vstupny obraz manualne preniest z CPU do GPU pamate a vystupny obraz z GPU do CPU. Zdoraznujeme, ze pri OpenCL implementacii nie su tieto kroky nutne a prenos pamate medzi CPU a GPU prebieha automaticky na pozadi. Budeme merat cas jedneho opakovania. Vstupny obrazu je ciernobiely a jeho rozmer je 1920x1200 pixelov. Pred zaciatkom merania vykoname jeden zahrievaci cyklus, aby nedoslo ku skresleniu nameranych vysledkov vplyvom inicializacie GPU a dalsich rutin spojenych s kniznicou OpenCV. Vysledky testov su znazornene v nasledujucich tabulkach. Implementacie konvolucie. Podobne ako pri CLAHE, tak aj pri konvolucii vyskusame jej impementacie z kniznice OpenCV. OpenCV ponuka implementaciu na CPU, CUDA a OpenCL. Budeme pouzivat rovnaku metriku ako v pripade CLAHE. V dalsich riadkoch popiseme sposob testovania. V najjednoduchsom pripade je parametrom konvolucie rozmer konvolucneho jadra a hodnoty konvolucneho jadra. Hodnoty konvolucneho jadra nemaju vplyv na vypoctovy cas, operacie nasobenia a scitania musia byt vykonane nezavisle od hodnot. Experimentovali sme s konvolucnymi jadrami roznych rozmerov: 3x3, 5x5, 7x7, 9x9, 11x11, 13x13 a 15x15, aj ked najpouzivanejsie rozmery pri predspracovani obrazu su do rozmeru 9x9. Pocet opakovani pre kazdy rozmer je 100. Pri CPU a OpenCL implementacii sa v kazdom opakovani aplikuje operacia konvolucie. Pri CUDA implementacii sa okrem vypoctu musi uskutocnit prenos medzi CPU a GPU pamatou. Budeme merat cas jedneho opakovania. Vstupny obrazu je ciernobiely a jeho rozmer je 1920x1200 pixelov. Vykoname zahrievanie podobne ako pri CLAHE. Vysledky testov su znazornene v nasledujucich tabulkach. Testovali sme 3 rozne implementacie CLAHE: CPU, CUDA a OpenCL. Ukazalo sa, ze velkost blizkeho okolia bodu nema vyznamny vplyv na vypoctovy cas. Preto prejdeme k porovnaniu medzi samotnymi implementaciami. Rozdiel medzi CPU a GPU implementaciou nie je az taky vyrazny, ako by sme mohli ocakavat. Davame tomu za pricinu to, ze aj ked je vypocet na grafickej karte rychlejsi ako na CPU, musi dochadzat k prenosu pamate medzi CPU a GPU pamatou, co vyrazne ovplyvni vypocet. V pripade CUDA implementacie sme odmerali cas potrebny pre prenos dat a priemerne cini 700 us, 30-40% casu sa minie iba na prenos dat. Velkost prenasanych dat je 2,19 MB, co znamena, ze kazdy pixel zabera 1 B. Dalsim dovodom, preco je CPU implementacia taka efektivna, je aj pouzitie viacerych vlakien pri vypocte. Implementacia CUDA a OpenCL su si podobne, su priblizne 3-nasobne rychlejsie ako implementacia na CPU. Experimentovali sme s implementaciami CPU, CUDA a OpenCL. Zistili sme, ze sirka konvolucneho jadra ma vyrazny vplyv na vypoctovy cas. Najviac to bolo zretelne pri CPU implementacii, kde bol 16-nasobny rozdiel medzi konvolucnym jadrom sirky 3x3 a 11x11. Odpovedou na to, preco je CPU implementacia pre vacsie konvolucne jadra (13x13 a 15x15) rychlejsia ako pre mensie (11x11) je, ze pre vacsie jadra sa konvolucia pocita pomocou rychlej Fourierovej transformacie. Necakana je vysoka neefektivnost CUDA implementacie. Ak by sme aj odpocitali cas potrebny pre prenos pamate, co je priemerne 7000 us, CUDA stale zaostava nielen za OpenCL ale aj CPU implementaciou pre male konvolucne jadra (3x3, 5x5, 7x7), ktore sa casto pouzivaju a vobec sa nedokaze vyrovnat OpenCL implementacii. Najlepsou implementaciou konvolucie, ktoru sme testovali, je OpenCL. Pri malych konvolucnych jadrach je 2-nasobne rychlejsia oproti CPU implementacii a pri vacsich aj 5-nasobne. Vyber metody, ktoru budeme implementovat Na zaciatku kapitoly nebolo uplne jasne, ktoru metodu budeme implementovat. Po vykonani testov sa ukazalo, ze CPU implementacia CLAHE je vysoko optimalizovana a nie je priepastny vykonnostny rozdiel medzi CPU a GPU implementaciami. Preto vidime v pripade vytvorenia vlastnej GPU implementacie priestor na vykonnostne zlepsenie. Ak sa ale divame na CLAHE ako metodu pre generovanie umelych dat a porovname ju s konvoluciou, konvolucia je o nieco vhodnejsi kandidat pre generovanie umelych dat, lebo existuje viacero typov pouziti konvolucie a poskytuje viac moznosti pri generovani umelych dat ako CLAHE, vdaka roznym konvolucnym jadram, ktore su parametrom tejto metody. Zostal nam jediny kandidat - konvolucia. Po tejto uvahe sme si polozili otazku, ci ma vobec zmysel konvoluciu implementovat na GPU, vzhladom na kvalitnu OpenCL implementaciu. Domnievame sa ale, ze konvolucia je metoda, ktora je frekventovane pouzivana pri predspracovani obrazu, zaroven je vhodna na generovanie umelych dat a pre svoju jednoduchost je dobrym zaciatkom pre zoznamenie sa s programovanim a optimalizaciou kodu na GPU. V neposlednom rade, vidime potencial pre zrychlenie vypoctu konvolucie v porovnani s existujucou CUDA implementaciou a lepsiu spravu pamate. Vsetky tieto dovody nas priviedli k rozhodnutiu, ze metoda, ktoru budeme implementovat na GPU, bude konvolucia. Implementacia V nasledujucej kapitole sa budeme venovat podrobnemu popisu implementacie a systemu, ktory vznikne ako jej vysledok. Na zaciatku si zrekapitulujeme zadanie a ciel prace a exaktne specifikujeme poziadavky, ktore su na system kladene. Neskor popiseme nastroje, ktore sme pri implementacii pouzili, metriky, ktorymi budeme hodnotit kvalitu GPU implementaciii. Pozrieme sa na konvoluciu blizsie, z pohladu typov implementacie a popiseme jednotlive kroky implementacie, popri ktorych vysvetlime navrh systemu. Ako prvu vytvorime CPU implementaciu, ktora nam bude sluzit ako referencna implementacia pre porovnavanie spravnosti vysledkov s GPU implementaciami. Iteracnym postupom budeme vytvarat lepsie a efektivnejsie GPU implementacie, az sa dostaneme do bodu, v ktorom nebudeme vediet vylepsit aktualnu implementaciu. Priebezne budeme vytvarat a doplnat pravidla a udajove struktury pre efektivnu spravu pamate a poslednym krokom implementacie bude paralelizacia pripravy dat a post-processingu. V zavere kapitoly spravime experimentalne zhodnotenie s existujucimi implementaciami. Cielom prace, ako bolo velakrat zdoraznene, je vyuzitie GPU paralelizovanych vypoctov na generovanie umelych dat. Podmienkou, ktora bola nastavena uz pri zadavani prace, je pouzitie platformy CUDA pre vytvorenie GPU implementacie, ktora ma urychlit generovanie umelych dat. Z toho vyplyvaju aj poziadavky, ktore su kladene na vyvijany system. System musi vediet nacitat existujuce udaje, v nasom pripade sekvenciu obrazov, nad kazdym obrazom vykonat vybranu metodu s pozadovanymi parametrami a v pripade potreby vysledok ulozit na disk. Rozhodli sme sa implementovat metodu diskretnej dvojrozmernej konvolucie, ktora bola popisana v kapitole 2.3.1. a jej vyber zdovodneny v kapitole 3. Vstupom pre konvoluciu bude ciernobiely obraz a konvolucne jadro, ktoreho rozmery mozu byt 1x1, 3x3, 5x5, 7x7, 9x9, 11x11, 13x13 a 15x15. Rozmer konvolucneho jadra je obmedzeny na vymenovane rozmery z dovodu, ze sa jedna o najpouzivanejsie konvolucne jadra. Pri implementacii sme pozili jazyk C++. Dovodov, pre vyber tohto jazyka je viacero. Mohli sme pouzit C, ale C++ponuka objektovo orientovane programovanie a genericke programovanie a zdrojove kody CUDA su kompilovane kompilatorom nvcc, ktory dodrziava standard C++. Na vyber bol aj FORTRAN, ktory je zastarany a nepozname ho. Mohli sme pouzit aj Java a Python, ktore obaluju CUDA volania do C++ kodu, ale ich problemom je automaticka sprava pamate. Pre nacitanie vstupnych dat a ukladanie vystupnych dat pouzivame kniznicu OpenCV. Aby sme mohli pouzivat CUDA, museli sme si nainstalovat CUDA Toolkit. Toolkit obsahuje run-time-kniznice, nastroje na debugovanie a optimalizaciu kodu, vyssie spomenuty kompilator nvcc a ukazkove zdrojove kody. Pouzivame vyvojove prostredie Microsoft Visual Studio 2015, ktore vie integrovat NVIDIA Nsight, pokrocily nastroj pre debugovanie a profilovanie CUDA. Metriky pouzivane pri hodnoteni kvality GPU implementacie. Pri porovnavani vlastnych GPU implementacii nam nebude stacit iba celkovy cas vypoctu, ako tomu bolo doteraz, ale sme nuteni zaviest dalsie metriky, ktore budu detailnejsie. Celkovy cas vypoctu zacina okamihom, kedy pouzivatel zavola funkciu pre vypocet konvolucie s danymi parametrami a konci, ked dostane vysledok. Do tohto casu je zahrnute aj kopirovanie vstupneho obrazu z CPU do GPU, vypocet na GPU a nasledne kopirovanie vysledkov spat do GPU v pripade serializovanej verzie. Pri porovnavani implementacii z pohladu doby vypoctu nas ale nezaujima prenos dat medzi CPU a GPU, ale iba doba vypoctu konvolucie. Druhou metrikou preto bude cas straveny vypoctom na GPU, inak povedane, cas trvania kernelu. Dalsim udajom, ktory mozeme ziskat je pamatova priepustnost, ktora hovori o rychlosti prenosu dat. Vypocitajme teoreticku maximalnu priepustnost, ktoru mozeme dosiahnut na nasej GPU, na zaklade hardverovej specifikacie podla vzorca: MCR je frekvencia pamate v MHz, a MIW je sirka zbernice v bitoch. Frekvencia pamate nasej grafickej karty je 1354 MHz a sirka zbernice 128 b. Po dosadeni do vzorca dostavame hodnotu 43,328 GB/s, co je horna hranica pamatovej priepustnosti, ktoru by sme mali dosiahnut. Skutocnu, alebo efektivnu pamatovu priepustnost, ktoru dosahuje kernel, vypocitame nasledovne: Rb je pocet bajtov, ktore kernel precita z globalnej pamate a Wb je pocet bajtov, ktore kernel zapise do globalnej pamate a t je cas trvania kernelu v sekundach. Realne sme dosiahli vyssiu efektivnu pamatovu priepustnost ako teoreticku. Poslednou metrikou bude vypoctova priepustnost. Bezne pouzivanou jednotkou merania vypoctovej priepustnosti je GFLOP/s, co znamena ,,Giga-Floating-point OPeration per second", v preklade pocet operacii s pohyblivou desatinnou ciarkou za sekundu. Efektivnu vypoctovu priepustnost vypocitame vztahom: Pre meranie casu trvania kernelu, efektivnej pamatovej priepustnosti a efektivnej vypoctovej priepustnosti pouzijeme nastroj NVIDIA Nsight. Reporty z neho budu sucastou prilohy. Smerodajnou metrikou bude dlzka trvania kernelu. Bude snahou tuto metriku co najviac zlepsit.[14] Konvolucia z pohladu implementacieDoposial sme sa na konvoluciu pozerali iba z teoretickeho hladiska. Konvoluciu sme brali ako metodu, ktorej vstupom je jeden obraz, jedno konvolucne jadro a vystupom jeden obraz. Pri realnych aplikaciach konvolucie mame zriedkavo iba jeden obraz a jedno konvolucne jadro. Pocet vstupnych obrazov, konvolucnych jadier a pozadovanych vystupov byva premenlivy. Z pohladu implementacie mozeme jednotlive pripady od seba oddelit a riesit ako samostatny problem. Dovodom pre oddelenie je ziskanie priestoru pre optimalizaciu.Pripad, pri ktorom mame 1 vstup, jedno konvolucne jadro a jeden vystup je prikladom konvolucie 1:1:1 - jeden vstup, jedno konvolucne jadro, jeden vystup. Tento pripad je specialnym pripadom konvolucie 1:N:N - jeden vstup, N konvolucnych jadier, N vystupov, to znamena pre kazde konvolucne jadro vznikne vystup z povodneho obrazu. Tento pripad je ilustrovany na Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny. Komplikovanejsou formou konvolucie je pripad, v ktorom mame N vstupov, M skupin konvolucnych jadier velkosti N(jedno unikatne konvolucne jadro pre jeden vstup a pre kazdu skupinu jeden vystup), dokopy dostaneme M vystupov. Musi platit, ze vsetky obrazy maju rovnaky rozmer a konvolucne jadra v jednej skupine maju tiez rovnaky rozmer. Vystup pre jednu skupinu konvolucnych jadier sa ziska ako sucet vysledkov konvolucie N vstupov s N konvolucnymi jadrami z danej skupiny. Uvedeny pripad konvolucie sa pouziva pri konvolucnych vypoctoch, nazvime ho N:M:M konvolucia. Je zobrazeny na Kroky GPU implementacie budu najskor ukazane na konvolucii 1:1:1. Z pohladu pouzivatela sa bude jednat o konvoluciu 1:N:N, kernel avsak bude pocitat pri jednom spusteni iba jeden vystup. Neskor budeme implementovat konvoluciu 1:N:N a N:M:M, pri ktorych budeme vychadzat hlavne z kernelu pre konvoluciu 1:1:1. Tieto konvolucie budu pri jednom spusteni kernelu realne pocitat viacero vystupov. Zaroven predpokladame, ze na vstupe mame k dispozicii vstupny obraz a konvolucne jadro/jadra ulozene v CPU pamati.Vstup a vystup. Ako bolo zmienene, na vstup a vystup budeme pouzivat kniznicu OpenCV. Kniznica OpenCV obsahuje funkcie pre nacitanie a ulozenie obrazu a udajovu strukturu pre ulozenie obrazu a informacii o nom. My sme tieto funkcie a struktury zaobalili do triedy ImageFactory. Vieme, ze obraz je zlozeny z pixelov a moze byt ciernobiely alebo farebny. Pri ciernobielom obraze jeden pixel zabera 1B pamate- nadobuda hodnoty z intervalu <0,255>, co zodpoveda udajovemu typu unsigned char. Pixel ciernej farby sa ulozi ako 0 a pixel bielej farby ako 255. Pixel farebneho obrazu zaberie pamatove miesto rovne velkosti poctu farebnych kanalov, kde jeden farebny kanal zabera 1B a nadobuda hodnoty z intervalu <0,255>, rovnako ako pri ciernobielom obraze. Standardom je pouzivat 3 farebne kanaly- tzv. RGB farebny model. Nasa implementacia konvolucie bude na vstupe ocakavat jeden vstupny kanal. Ak by sme chceli aplikovat konvoluciu na farebny obraz, museli by sme ho najskor rozdelit na jednotlive kanaly, nad kazdym kanalom vykonat konvoluciu a vysledky z nej potom spojit do jedneho, vystupneho obrazu. My ale nebudeme pocitat konvoluciu s farebnymi obrazkami. Ak by sme chceli pocitat konvoluciu s farebnymi obrazkami, mozeme vypocet riesit ako specialny pripad konvolucie N:M:M, kde N = 3 a M = 1. System bude vediet nacitat ciernobiely obraz a aj farebny, ktory skonvertuje na ciernobiely, ktory ma jeden kanal.Dalsia otazkou bolo, aky udajovy typ budeme pouzivat pri vypocte konvolucie alebo akeho typu bude vstupny a vystupny obraz. Hodnoty konvolucneho jadra mozu byt realne cisla, preto sme museli pre vstup a vystup pouzit udajovy typ s pohyblivou desatinnou ciarkou - float. Vstupne pixely musime previest z unsigned char na float. Ak chceme vystupny obraz ulozit na disk, musime spravit opacny prevod, z float na unsigned char. Problemom je, ze float nadobuda hodnoty mimo rozsahu unsigned char. Zaporne hodnoty pixelov orezeme na 0 a vykoname takzvanu normalizaciu podla vzorca: Obraz po normalizacii vieme ulozit na disk. System umozni ukladanie vystupov(pred normalizaciou) na disk vo forme textoveho suboru. Pri porovnavani implementacii budeme pouzivat ako vstup ciernobiely obraz o rozmeroch 1920x1200.CPU implementacia CPU implementacia nam bude sluzit ako referencna implementacia pre porovnavanie spravnosti vysledkov s GPU implementaciami. Mohli sme pouzit implementaciu tretej strany, ale rozhodli sme sa implementovat vlastnu verziu z viacerych dovodov. Prvym je riesenie vypoctu hranicnych pixelov obrazu, sami si presne urcime, ako sa budu pocitat. Druhym je dovod, ze implementacie tretich stran pouzivaju ine algoritmy pre vypocet konvolucie, ako ten, ktory budeme pouzivat my. Musime poznamenat, ze naivna implementacia konvolucie na CPU je trivialna zalezitost. Pseudokod vyzera nasledovne: Vynechali sme kod pre obsluhu hranicnych pixelov. Musime vytvorit dve implementacie, jednu pre konvoluciu 1:N:N a druhu pre konvoluciu N:M:M. Implementacie sa principialne nelisia vypoctom konvolucie, ale maju rozne obsluhu vstupov a vystupov. V kapitole 3.3.1. sme si vymenovali niekolko sposobov, akymi mozno riesit vypocet hranicnych bodov. My budeme pouzivat dva sposoby, prvy bude rozsirenie - chybajuce hodnoty sa doplnia hodnotami na okraji obrazu a druhy bude pouzivat zmensenie vystupneho obrazu alebo orezanie. V druhom pripade sa obraz sirky W a vysky H, po konvolucii s konvolucnym jadrom sirky F zmensi na rozmer W - F + 1 x H - F + 1. Je zrejme, ze prvy sposob vypoctu hranicnych bodov je vhodnejsi, lebo obraz si zachova svoj povodny rozmer, ale opodstatnenie dvoch roznych sposobov bude vysvetlene v kapitole 4.2.3. V teoretickej casti sme sa venovali reprezentacii cisel s pohyblivou desatinnou ciarkou na GPU. Potrebujeme overit spravnost vysledkov medzi CPU a GPU implementaciou. Vysledok z GPU budeme povazovat za spravny, ak plati kde je velmi male cislo, napriklad 0,001. bude moct pri porovnavani vysledkov zadavat pouzivatel.GPU implementacia 1.1.1 Konvolucia 1:1:1Naivna implementacia Po tom, ako sme napisali a otestovali CPU implementacie, mohli sme napisat prvu GPU implementaciu. Nasim cielom nebude preniest CPU kod na GPU v pomere 1:1, ale zachovanie algoritmu ako takeho a dosiahnutie spravnych vysledkov. Pri tejto implementacii budeme vytvarat taky kernel, pri ktorom budeme programovat bez toho, aby sme mali nejake predchadzajuce znalosti a skusenosti s CUDA. V case, ked sa programovala tato implementacia, tomu aj tak bolo. Preto si dovolime tuto implementaciu nazvat naivnou. Bude sluzit ako odrazovy mostik pre zlepsovanie. Zaroven odpovie na otazku, ci ma zmysel optimalizovat a vylepsovat kernely. Pripomenieme, ze sa jedna o implementaciu konvolucie 1:1:1. Prihliadajuc na to, ze sme sa presunuli s prostredia CPU na GPU, nemozeme s GPU pristupovat ku CPU adresnemu priestoru priamo. Aby sme mali v GPU vstupny obraz, musime pren alokovat priestor na GPU v globalnej pamati a do tejto pamate ho z CPU pamate skopirovat. Rovnako aj s vystupom. Alokujeme ho a po vypocte ho skopirujeme z GPU pamate do CPU. Ako sme napisali, pre vstup aj vystup budeme pouzivat udajovy typ float. Velkost pamate, ktoru bude treba alokovat na GPU je 2*sizeof(float)*rozmer obrazu a velkost pamate, co sa bude kopirovat smerom z CPU do GPU a z GPU do CPU je sizeof(float)*rozmer obrazu. Alokovanie pamate a kopirovanie su operacie velmi drahe na cas, ale existuju techniky, ako tento cas zmensit. Tymto technikam sa budeme venovat neskor. Zatial sa snazime optimalizovat kernel a alokacia a kopirovanie pamate nemaju na dlzku vykonavania kernelu ziadny vplyv. Ako so vstupom aj vystupom, aj pre konvolucne jadro musime alokovat pamat a nakopirovat hodnoty konvolucneho jadra do GPU. V tejto verzii bude pre vypocet krajnych bodov pouzite rozsirenie. Pre predstavu o praci kernelu uvedieme a popiseme jeho pseudokod: pozicia.x = vypocitaj absolutnu x poTeraz mozeme popisat pracu kernelu. Najskor sa vypocita absolutna pozicia obrazu (x-ova a y-ova suradnica v obraze). Ak tato pozicia nepatri do obrazu, kernel konci. Dalej sa vypocita 1D pozicia na preindexovanie sa v jednorozmernom vstupnom poli. Potom prechadzame konvolucne jadro. Pri vypocte jednej hodnoty, ktora sa pripocita do celkoveho suctu, vypocitame absolutnu poziciu v obraze a zaistime, aby tato pozicia nebola mimo rozsahu obrazu (mensia ako 0 a vacsia ako niektory rozmer obrazu). Kernel nakoniec vysledok ulozi do vystupneho pola.Pocet pristupov jedneho vlakna kernelu ku globalnej pamati je rovny 2 * sirka filtra2+ 1. V je vidiet vysledky kernelu. Nazov kernelu odraza nazov zodpovedajucej triedy v aplikacii.Uz pri takejto jednoduchej GPU implementacii sa nam podarilo, az na konvolucne jadro rozmeru 1x1, urychlit konvoluciu pomocou GPU v porovnani s naivnou CPU implementaciou. Je zrejme, ze tato verzia ma vela nedostatkov. Za hlavny nedostatok povazujeme casty pristup ku globalnej pamati. Tento problem sa budeme snazit v dalsej iteracii ciastocne odstranit.Vylepsenie naivnej implementacieProblemom naivnej implementacie bol casty pristup ku globalnej pamati. Pocet pristupov vieme ale rapidne zmensit, ak umiestnime konvolucne jadro do inej pamate. Dovodom je, ze kazde vlakno kernelu pristupuje k rovnakym hodnotam konvolucneho jadra. Vyskusali sme konvolucne jadro umiestnit do zdielanej pamate a pamate konstant. S prvou menovanou pamatou sme nedosiahli ziadneho vyrazneho zrychlenia, odovodnujeme to nutnostou synchronizacie v ramci bloku a divergenciou vlakien, ktore nenacitavali hodnoty do filtra. Umiestnenie filtra do pamate konstant malo vyrazny dopad na vykon, hlavne pri vacsich konvolucnych jadrach. Pocet pristupov do globalnej pamate sa tymto zmensil dvojnasobne. Vyhodou pamate konstant je, ze je cachovana a umiestnena v L2 pamati. Konvolucne jadro musi byt nakopirovane do pamate konstant este pred vykonanim kernelu, ale to iste sa muselo vykonat aj v naivnej implementacii, kde konvolucne jadro bolo nakopirovane do globalnej pamate.Pouzitie pamate konstant pre konvolucne jadro nebolo jedinym vylepsenim, ktore sme vykonali. Zmenili sme taktiez aj funkcie min a max, pouzili sme verzie zo standardnej kniznice, ktore sa lisia najviac v tom, oproti povodnym,ze su implementovane ako sablony a su inline (nedochadza k volaniu funkcie, ale kod funkcie je priamo vlozeny na miesto, odkial sa funkcia vola). Poslednou upravou bolo pouzitie sablony pre parameter sirka konvolucneho jadra. Takto sa z parametru sirka konvolucneho jadra stane konstanta a mozeme pouzit direktivu prekladaca #pragma unroll, ktora ,,rozbali" cyklus pri prechadzani konvolucneho jadra. Kompilator pozna pocet cyklov uz v case prekladu a usetrime instrukcie pre inkrementaciu a porovnanie oproti cyklom vyhodnocovanych za behu a aj pamatove miesto pre premennu- register. Pocet pristupov jedneho vlakna kernelu ku globalnej pamati je rovny sirke filtra2+ 1, co je takmer dvojnasobne menej ako pri naivnej implementacii. Vysledky vylepsenej naivnej implementacie je mozne vidiet v Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny.Upravy, ktore sme vykonali oproti naivnej implementacii mali vyznamny dopad na pozorovane veliciny. Mozeme povedat, ze sa jedna o najvacsi skok v rychlosti medzi dvoma iteraciami, ktory dosiahneme. Vypoctova priepustnost je 10-nasobna oproti naivnej implementacii a dosahujeme vysoku pamatovu priepustnost. To, co dokazeme na danej implementacii vylepsit, je zmensit pocet pristupov ku globalnej pamati, vyuzitim zdielanej pamate a zarovname pamat, aj pre vstup a vystup, aby sme maximalizovali zhlukovanie pamati, o ktorom sa pise v kapitole 2.4.Implementacia so zdielanou pamatouV predchadzajucich implementaciach sme nepouzivali zdielanu pamat. Mali sme snahu ulozit konvolucne jadro do zdielanej pamate, ale neuspesne. Pripomenme si vyhody zdielanej pamate. Sidli priamo na multiprocesore a je mnohonasobne rychlejsia ako globalna pamat a nevyzaduje striktne dodrziavanie pristupovych vzorov ako tomu je pri globalnej pamati. Jej nevyhodou je jej obmedzene mnozstvo. Vlakno kernelu doteraz zakazdym nacitavalo hodnoty vsetkych svojich susednych pixelov. Mozeme vyuzit skutocnost, ze vlakna su organizovane v blokoch a tak mozu vlakna v ramci bloku zdielat hodnoty svojich susedov a tym redukovat pristup ku globalnej pamati. Teraz kazde vlakno nacita jednu hodnotu vstupu z globalnej pamate a ulozi ju do zdielanej. Pri vypocte vystupneho pixelu nebudeme pristupovat ku globalnej pamati, ale ku zdielanej.Vznikla poziadavka na efektivne nacitanie globalnej pamate do zdielanej pamate v ramci bloku. Pri hladani riesenia sme identifikovali dva rozne vzory nacitania, kazdy z nich ma svoje vyhody a nevyhody. Kazdy si podrobne popiseme. Nech blok vlakien ma sirku Bw a vysku Bh. Sirka konvolucneho jadra je h. V ilustracnych obrazkoch bude Bw = 16, Bh = 16 a h = 5. Prvy vzor je znazorneny na Obrazok 1. Uvedieme pseudokod pre nacitanie do pamate: positionShared.x = absolutna x-ova pozicia bloku positionShared.y = absuklutna y-ova pozicia bloku threadX = id vlakna x threadY = id vlakna y pre j = threadY; j < h - 1 + Bh ; j += Bh pre i = threadX; i < h - 1 + Bw ; i += Bw shared[j][i] = vstup[positionShared.y + j][positionShared.x + i] synchronizuj vlakna v bloku Vlakna bloku nacitaju 2D oblast o rozmeroch (Bw + h - 1) x (Bh + h - 1), co je aj pocet pristupov bloku ku globalnej pamati pri nacitani. Vlakna bloku vypocitaju Bw x Bh pixelov. Vo vylepsenej naivnej implementacii je pocet pristupov ku globalnej pamati pri nacitani v ramci bloku rovny Bw x Bh x h2. Nevyhodou tohto pristupu je, ze niektore vlakna musia nacitat viac hodnot z globalnej pamate, zatial co ine vlakna nacitali hodnoty a cakaju, co sa prejavi dlhym casom synchronizacie vlakien v ramci bloku. Vyhodou tohto pristupu je, ze nema obmedzenie pre velkost konvolucneho jadra a je s nim mozne pocitat aj konvolucne jadra velkych rozmerov. Pocet spustenych blokov zostava rovnaky ako pri naivnej implementacii. Optimalizacii parametrov sirka a vyska bloku sa v tejto implementacii zatial nebudeme venovat, ale uvedomujeme si, ze ich vyber ma dopad na cas trvania kernelu. Obrazok 1 : Prvy vzor pre nacitanie do zdielanej pamate Druhy vzor je ukazany na obrazku 14. Uvedieme pseudokod pre nacitanie do pamate: threadX = id vlakna x threadY = id vlakna y absoluteImagePosition.x = absolutna x-ova pozicia obrazu absoluteImagePosition.y = absolutna y-ova pozicia obrazu shared[threadY][threadX] = vstup[absoluteImagePosition.y][absoluteImagePosition.x] Potrebujeme zaviest pojem dlazdica. Jednoducho povedane, dlazdica je taka oblast bloku, ktora pocita vystup pre dany blok. Nech je sirka dlazdice Tw a vyska dlazdice Th. Na Obrazok 2 je Tw = 12 a Th = 12 a dlazdica je znazornena cervenou farbou. V tomto postupe kazde vlakno bloku nacita jednu hodnotu z globalnej do zdielanej pamate. Vlakna bloku nacitaju 2D oblast o rozmeroch Bw x Bh , vypoctu sa ale nezucastnuju vsetky vlakna, ale iba ich podmnozina. Pre velkost dlazdice musi platit, ze Tw <= Bw - (h - 1) a Th <= Bh - (h - 1). Pocet vlakien, ktore pokracuju vo vypocte je Tw x Th a vlakna, ktore sluzia pre nacitanie hranicnych pixelov, je Bw x Bh - Tw x Th. V Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny uvedieme, ako sirka konvolucneho jadra vplyva na pocet aktivnych a pasivnych vlakien. Pocet vlakien v bloku bude 1024, co je hardverove obmedzenie vyplyvajuce z vypoctovej schopnosti zariadenia, a dlazdica bude maximalne mozneho rozmeru, vyplyvajuceho z obmedzenia, ktore pre nu plati. Mozeme si vsimnut, ze s rastucou sirkou konvolucneho jadra sa zvacsuje aj pocet pasivnych vlakien, pri jadrach so sirkou 11 a vyssie je viac ako 50 % vlakien nepodiela na vypocte. Problemom nie je len to, ze su vlakna pasivne, ale dochadza k divergencii vlakien v ramci warpu. Ak by sme chceli tymto sposobom pocitat velke konvolucne jadra, bolo by to nemozne, lebo by nebola dodrzana podmienka pre velkost dlazdice. Maximalne mozeme pocitat s konvolucnym jadrom o sirke 32 a aj to velmi neefektivne.V ramci bloku vieme vypocitat iba tolko pixelov, aky je rozmer dlazdice. Z toho vyplyva, ze musime zvysit aj pocet spustanych blokov, v porovnani s naivnou implementaciou. Ak povodna mriezka mala N x M blokov, teraz bude mat N* Bw/Tw x M* Bh/ Th blokov. Z toho, co sme napisali, jedinym pozitivom tohto vzoru je, ze kazde vlakno nacita presne 1 hodnotu z globalnej pamate do zdielanej a synchronizacia v bloku je rychla. Ako pri prvom vzore, aj pri tomto zohrava vyska a sirka bloku velku ulohu. Okrem toho mame k dispozicii parametre sirka a vyska dlazdice. Spomenute parametre zatial nebudeme optimalizovat. Obrazok 2 : Druhy vzor pre nacitanie do pamate. Dalsou technikou, ktora by mala ovplyvnit cas trvania kernelu je pridanie zarovnania pamate pre vstup a vystup. Doteraz sme vstup a vystup ukladali vo velkom jednorozmernom poli. Iba pri prvom riadku obrazku sme mali istotu, ze je zarovnany. Zarovnanie pamate musime zabezpecit na hostovi. CUDA obsahuje funkciu pre alokaciu a kopirovanie pamate pre dvojrozmerne polia. Funkcia alokuje pamat po riadkoch obrazu s tym, ze dalsi riadok sa nachadza az na adrese, ktora je zarovnana. Pri pristupe k pamatovemu priestoru, potrebnemu pre zarovnanie pamate, nie je definovane spravanie. Tymto sposobom nechame zarovnat aj vstup a vystup. Dobrou spravou je, ze funkcie alokacie a kopirovania nie su pomalsie oproti svojim jednorozmernym naprotivkom. Aby sme nemuseli v kerneli robit kontrolu pre velkosti obrazu, alokujeme o nieco vacsi vstup a vystup, aby kernel mohol pristupovat k pixelom, ktore su mimo obrazu. Pre vypocet hranicnych bodov pouzivame rozsirenie. Mozno je to detail, ale v ramci kernelu su to 4 volania funkcie min alebo max plus 1 premenna navyse pre ulozenie vysledku. Tieto zdroje vieme usetrit, ak pre vypocet hranicnych bodov pouzijeme orezanie obrazku. Preto budeme pouzivat pre vypocet hranicnych bodov orezanie. Poslednou upravou, ktora sa netyka priamo kernelu, ale prenosu dat medzi CPU a GPU bude pouzitie pinned memory. Pamat alokovana funkciou malloc na CPU je defaultne strankovatelna. GPU nevie pristupovat k datam zo strankovatelnej pamate priamo, ale pri prenose dat musi CUDA najskor alokovat docasnu pinned memory a nasledne data zo strankovatelnej pamate preniest do pinned memory. Mozeme usetrit tento prenos, ak pre prenos pouzijeme pinned memory. Rychlost kopirovania sa z povodnych 3000 MB/s zvysila na 12000 MB/s. Po vsetkych spomenutych upravach sa mozeme pozriet na vysledky dvoch implementacii, ktore sa lisia vzorom pre nacitanie dat do zdielanej pamate. Pri prvom vzore pouzijeme blok o velkosti 32x16 a pri druhom 32x32. Dlazdica bude mat maximalny rozmer vyplyvajuci z obmedzenia, ktore musi splnat.Tabulka 1 : Implementacia Kernel shared full block.Nacitanie dat z globalnej pamate do zdielanej pamate, zarovnanie pamate a pouzitie orezania pre vypocet hranicnych pixelov prinieslo zlepsenie. Najvacsi vplyv na posun vo vykone malo pouzitie zdielanej pamate. Vzor 1 dosahuje lepsie vysledky pre konvolucne jadra sirky 9 a viac. Pre male jadra (1x1, 3x3) je pomalsi ako vylepsena naivna implementacia. Davame tomu za pricinu dlhej synchronizacii vlakien v ramci bloku. Ako sme mohli ocakavat, vykon vzoru 2 degraduje s rastucou sirkou konvolucneho jadra. Pre jadra sirky 1, 3, 5 a 7 dosahuje vynikajuce vysledky z pohladu casu trvania kernelu. Ak by sme optimalizovali parametre jednotlivych vzorov (sirka, vyska bloku, dlazdice), nachadzali by sme sa v stadiu, v ktorom, by sme mohli nadobudnut pocit, ze uz nie je co zlepsit. Pre male konvolucne jadra by sme pouzili vzor 1 a pre velke vzor 2. Po podrobnej analyze kernelov sme zistili, ze kernely nie su dostatocne vytazene a najvacsie percento casu stravi kernel pamatovymi operaciami. Potrebujeme zvysit mnozstvo prace, ktore kernel vykonava a to tak, ze kernel nebude pocitat iba jeden vystupny pixel, ale viacero pixelov a zaroven bude nacitavat viac dat z globalnej pamate do zdielanej. Tym sa znizi aj celkovy pocet spustanych blokov. Je potrebne urcit, ake rozmery bude mat oblast, ktoru bude kernel pocitat. Nazvime tuto oblast subdlazdica. Sirka subdlazdice bude Pw a vyska Ph. Je nutne urcit vhodne rozmery subdlazdice Po prve preto, lebo od rozmerov subdlazdice zavisi pocet spustenych blokov. Ako priklad uvedieme obraz, ktoreho rozmery su 1920 x 1200 a velkost bloku je 32 x 32. Velkost subdlazdice bude 2x2. Povodne by sme museli spustit (1920 / 32= 60; 1200 / 32 = 37,5; 60 x 38 = 2280) 2280 blokov. Ak pouzijeme subdlazdicu, pocet blokov klesne na (1920 / 2 / 32 = 30; 1200/2/32 = 18.75; 30 x 19=570), 570, co je 4-krat menej blokov. Potom pocet blokov pri pouziti subdlazdice je mozne vypocitat ako podiel povodneho poctu blokov a sucinu vysky a sirky subdlazdice. Po druhe, musime mysliet na vzor k pristupu ku globalnej pamati. Nase obrazy su v pamati ukladane po riadkoch, preto nie je vhodne pouzivat subdlazdie, ktore maju velku vysku a malu sirku, lebo by sme kazdy pixel nacitavali z pamatovej adresy, ktora ma inu lokalitu. Po tretie, velkost subdlazdice vplyva aj na pouzite prostriedky kernelu. Cim vacsi rozmer subdlazdice, tym potrebuje kernel viac registrov pre ulozenie vysledkov. Zvysi sa aj pocet potrebnej zdielanej pamate, ktoru vyzaduje blok na svoje spustenie. Pretoze mnozstvo zdielanej pamate pripadajucej na blok je obmedzene, moze nastat situacia, pri ktorej nebude mozne blok spustit, lebo vyzaduje vacsie mnozstvo zdielanej pamate, ake su hardverove limity zariadenia. Po stvrte, musime mysliet na parametre ako velkost bloku, v pripade druheho vzoru aj velkost dlazdice a aj sirku konvolucneho jadra. Urcit vhodnu velkost subdlazdice preto nie je jednoducha uloha. Pri pociatocnom vybere subdlazdice sme si vybrali subdlazdice, o ktorych sme predpokladali, ze pri ich pouziti bude dodrzany vzor pristupu ku globalne pamati a nespotrebuju velke mnozstvo registrov pre ulozenie vysledkov. Nasledne vyber subdlazdice prebiehal experimentalne. Na Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny su znazornene subdlazdice, ktore sme testovali. Ocakavali sme, ze najlepsie si budu pocinat subdlazdice, ktorych vyska je jedna, lebo kernel pristupuje k pamatovym miestam, ktore su ulozene za sebou, ale nebolo tomu tak. Najlepsie vysledky dosahovali pre male konvolucne jadra subdlazdice velkosti 2x2 a pre velke 3x3. V tejto implementacii sme taktiez upravili sposob, akym pristupujeme ku globalnej pamati z pohladu poctu prenasanych bajtov v jednej transakcii. Doteraz sme pri kazdom pristupe ku globalnej pamati citali a zapisovali udaje o velkosti udajoveho typu float. Pri subdlazdici 4x1 sme museli 4-krat pristupit k pamatovym miestam, ktore sa nachadzaju v pamati fyzicky za sebou. Tuto skutocnost mozeme vyuzit a v jednej transakcii preniest udaje o velkosti 4*sizeof(float) zacinajuc na adrese prveho prvku subdlazdice. Tym zvacsime mnozstvo prenasanych dat a znizime pocet pristupov k pamati. Tento pristup aplikujeme aj pri ostatnych subdlazdiciach. V predchadzajucich implementaciach so zdielanou pamatou sme spomenuli, ze pri nich nebudeme optimalizovat parametre sirka a vyska bloku, pripadne sirka a vyska dlazdice pri vzore 2. V aktualnej implementacii to zmenime a najdeme optimalne parametre. Je nutne podotknut, ze zvolenie spravnej sirky a vysky bloku ma vyrazny vplyv na cas behu kernelu. Vyska a sirka bloku musi byt zvolena tak, aby doslo k maximalnej utilizacii zdrojov GPU. Ak hovorime o zdrojoch, tak mame na mysli pocet registrov, ktore pouziva blok a velkost zdielanej pamate pre blok. Taktiez musime mysliet na to, ze pocet spustanych vlakien v bloku musi byt nasobkom poctu vlakien vo warpe, kvoli zhlukovaniu pamate a aby boli aktivne vsetky vlakna vo warpe. Dosiahneme to jednoducho, parameter sirka bloku bude vzdy celociselnym nasobkom poctu vlakien vo warpe (32). Z toho sme urcili, ze sirka bloku bude vzdy 32. Zostava nam urcit iba spravnu vysku bloku. Vyska bloku bola urcena tak, aby sme dosiahli maximalnu utilizaciu zdrojov GPU s ohladom na vypoctovy cas. Nastali pripady, ze sme mali vysoku utilizaciu, ale celkovy cas trvania kernelu bol dlhsi. Pri vzore 2 bolo nutne urcit aj velkost dlazdice. Ako sme mohli ocakavat, je najlepsie, ak ma dlazdica maximalny mozny rozmer vzhladom na blok. V tabulkach nizsie su znazornene vysledky pre vzor 1 (dalej ho budeme volat Kernel shared full block) a vzor 2 (nazveme ho Kernel shared incomplete block), s pouzitim subdlazdic o rozmeroch 2x2 a 3x3 spolu s hodnotami parametrov, ktore dosahovali najvyssi vykon. Zvysenie mnozstva prace, ktoru vykonava vlakno ma meratelny dopad na cas behu kernelu. Testy ukazali, ze subdlazdica velkosti 2x2 je vhodna pre jadra mensej sirky (1, 3, 5, 7) a subdlazdica 3x3 zas pre vacsie (9, 11, 13, 15). V tabulkach maju zlte pozadie tie konfiguracie, ktore zo vsetkych konfiguracii dosahuju najlepsi vypoctovy cas pre danu sirku konvolucneho jadra. Kazda konfiguracia ma optimalne zvolene parametre, vzhladom na hardverove vlastnosti grafickej karty, ktoru pouzivame. Za skvely vysledok povazujeme rovnaky cas trvania kernelu pre konvolucne jadra sirky 1, 3 a 5. Pri konvolucnych jadrach sirky 13 a 15 sme dosiahli 3-nasobne zrychlenie v porovnani s implementaciou, ktorej vlakno pocitalo iba jeden vystup. Pri pohlade na pamatovu a vypoctovu priepustnost kernelu pre sirky 1 a 5 vidime, ze vypoctova priepustnost pre sirku 5 je mnohonasobne vyssia ako pri sirke 1. Pamatova priepustnost je ale podobna. Z toho vyplyva, ze kernely sirky 1,3 a 5 spomaluje pamatova priepustnost zariadenia a sposob pristupu ku globalnej pamati a nie aritmeticke operacie, ktore kernely vykonavaju. Pamatovu priepustnost zariadenia ovplyvnit nevieme, je dana vyrobcom, ale pri vzore pristupu k pamati si myslime, ze nedokazeme najst lepsi vzor. Pre jadra sirky 7 a viac je naopak pocet aritmetickych operacii viacnasobne vacsi oproti jadram mensej sirky, najlepsie to vidiet na vypoctovej priepustnosti kernelu. Limitujucim faktorom je rychlost aritmetickych operacii a nie vzor pristupu ku globalnej pamati, ako pri jadrach mensej sirky. Rychlost aritmetickych operacii by sme mohli vylepsit specialnymi hardverovymi instrukciami, ale tieto nesplnaju standard IEEE 754 a po ich nasadeni nebol dopad na vypoctovy cas vyrazny. Po vsetkych upravach, ktore sme spravili od naivnej implementacie az po aktualnu sa domnievame, ze sme sa dostali do bodu, v ktorom nevieme vylepsit pristup ku globalnej pamati a ani inym sposobom vyrazne ovplyvnit vypoctovy cas kernelu. Ziskane implementacie povazujeme tymto za finalne a budu pouzite ako zaklad pre konvoluciu 1:N:N a N:M:M. Celkovo pouzijeme 3 rozne kernely, 2 rozne vzory pristupu ku globalnej pamati. Finalne implementacie s vysledkami a parametrami je mozne vidiet v. Konvolucia 1:N:N Doteraz sme riesili vylepsovanie implementacie pre konvoluciu 1:1:1. Konvoluciu 1:N:N by sme mohli povazovat za specialny pripad konvolucie 1:1:1, kde by sme pre kazde konvolucne jadro spustili kernel pre konvoluciu 1:1:1, ale stratili by sme tak priestor na zlepsovanie. Pri konvolucii 1:1:1 mame vstupny obraz nacitany v zdielanej pamati a pocitame vystup iba pre jedno konvolucne jadro. Kernel pre konvoluciu 1:1:1 upravime tak, ze nacitanie udajov do zdielanej pamate zostane nezmenene, ale budeme pocitat viacero vystupov pre konvolucne jadra rovnakej sirky. Tu nastali viacere komplikacie. Ak mame N konvolucnych jadier rovnakej sirky, potrebujeme mat na GPU naalokovanych N dvojrozmernych poli pre vystup. Bolo by velmi nerozumne, ak by sme pred kazdym spustenim takehoto kernelu alokovali N dvojrozmernych poli pre vystup. Na riesenie tohto problemu sme pouzili memory pool, alebo "bazen pamate". Nazvyme ho memory pool pitched, pitched je cast nazvu funkcie, ktora alokuje pamat tohto memory poolu. Pri jeho pouziti budeme moct pri jednom spusteni kernelu vypocitat tolko vystupov, aka je velkost memory poolu. Pri spusteni aplikacie vyalokujeme konstantny pocet dvojrozmernych poli na GPU vopred urcenej velkosti. Najlepsie by bolo, ak by bol pocet dvojrozmernych poli v memory poole co najvacsi a rozmer dvojrozmerneho pola mal taky rozmer, ako je najvacsi obraz, s ktorym sa bude pocitat. Ak je obraz vacsi ako dvojrozmerne pole, dojde k prealokovaniu memory poolu a ak je pocet pozadovanych vystupov vacsi ako velkost memory poolu, tak musime vypocet rozdelit do viacerych kernelov. Ak sme uz pouzili memory pool pre vystup obraz, mozeme ho rovnako pouzit aj pre vstup. Velkost memory poolu pitched pre vstup sme urcili na 10 a pre vystup na 20. Pociatocny rozmer dvojrozmerneho pola je 2000x2000 a dalsich 300 pre kazdy rozmer navyse, aby kernel mohol pristupovat aj mimo rozsah obrazu. Memory pooly by mohli byt aj vacsej velkosti, ale nasa graficka karta ma iba 2GB globalnej pamate. Pri terajsej velkosti memory poolov potrebujeme sizeof(float)x2300x2300x(10 + 20)/ 220 605 MB z globalnej pamate. Delitel 220 sluzi na prevod z B na MB. Tieto hodnoty moze programator podla potreby zmenit. Mame memory pool pre vstup aj vystup, teraz ale potrebujeme dostat adresy vystupu do kernelu. Prenasali sme ich parametrom kernelu ako pole poli smernikov, ale vysledok bol zarazajuci. Ako priklad uvedieme Kernel shared incomplete block so sirkou konvolucneho jadra 3. Pred upravou trval kernel priblizne 200 us a po pridani parametra pole poli smernikov az 2600 us, co nie je pripustne. Museli sme najst iny sposob, ako dostat pociatocne adresy pre vystup do kernelu. Ako pri konvolucnych jadrach, aj teraz sme pouzili pamat konstant. Potom sme sa opat dostali na 200 us pri jednom vystupe. Vypoctova kategoria zariadenia, ktoru pouzivame, umoznuje asynchronny prenos dat medzi CPU a GPU a pocas samotneho prenosu dat dokaze zariadenie spustat kernely. Tato schopnost nam pride ako velmi vhodna a ziaduca, lebo nam umozni pocas vypoctu prenasat udaje, ci uz vstupny alebo vystupny obraz a tym usetrime cas. Pre nazornost ukazeme konvoluciu 1:N:N, ktorej vstupom budu 2 obrazy a konvolucne jadra sirky 1,3,5,7,9,11,13 a 15 a operacie pocitania a kopirovania dat budu prebiehat seriovo. Tento priklad je znazorneny na Na je priklad konvolucie, kde operacie prebiehaju asynchronne. Zeleno farbou je znazorneny prenos udajov z CPU na GPU a fialovou z GPU na CPU. Ostatne farby su kernely. Aby sme dosiahli pozadovane spravanie, musi byt dodrzanych viacero podmienok. Operacie, od ktorych pozadujeme, aby prebiehali asynchronne, musia byt vykonavane v samostatnych prudoch. Prud je sekvencia operacii, ktore sa vykonavaju v poradi prichodu na GPU. CUDA operacie v roznych prudoch mozu byt vykonavane paralelne a operacie v roznych prudoch mozu byt prerusene. Vsetky operacie, ktore sme vykonavali (spustanie kernelov, kopirovanie pamate), boli vykonavane v takzvanom defaultnom prude. Aby sme dosiahli asynchronnost, operacie musia prebiehat mimo defaultneho prudu. Kazdy prud je mozne explicitne synchronizovat. Aby bolo kopirovanie pamate asynchronne, musi byt pouzita pinned memory, o ktorej sme pisali v kapitole 4.2.3 a funkcia pre asynchronne kopirovanie. Kopirovanie pamate musi prebiehat v rozlicnych smeroch a zariadenie musi mat dostatok zdrojov (registre, zdielana pamat). Aby sme splnili podmienky, musime pouzit 3 rozne prudy. Jeden pre kopirovanie dat z CPU na GPU, druhy prud pre spustanie kernelov a treti pre kopirovanie dat z GPU na CPU. Kazdy prud musi byt samostatne synchronizovany z pohladu CPU, preto kazdy prud umiestnime do samostatneho vlakna. Dostaneme tak tri vlakna a kazdemu bude prisluchat jeden prud. Strucne popiseme pracu vlakien. Prve vlakno mozeme oznacit za preprocessing, bude pridelovat ulohy (pracovne davky) druhemu vlaknu a nacitavat vstup z CPU do GPU. Uloha je charakterizovana poctom konvolucnych jadier, sirkou konvolucneho jadra (uloha ma konvolucne jadra rovnakej sirky), pamatou inicializovanou hodnotami konvolucnych jadier, adresou vstupneho obrazu, zaciatocnym indexom do pola vystupnych adries a rozmery spracovaneho obrazu. Druhe vlakno, processing, bude preberat ulohy od prveho vlakna, spustat kernely a po vypocte vystupy odovzda tretiemu vlaknu. Tretie vlakno alebo postprocessing, skopiruje vystupy z GPU do CPU pamate. Najvacsim synchronizacnym a algoritmickym problemom, ktory sme museli vyriesit, bolo, ako pouzit pamat z memory poolu pre vystup. Budeme vzdy pridelovat ulohe cely adresny rozsah vystupu alebo iba tolko, kolko vystupov uloha potrebuje? Kedy budeme uvolnovat pridelene adresy, az po tom, ked sa skopiruju vsetky vystupy ulohy alebo hned, ked je vystup spracovany? Netreba zabudat, ze tieto adresy mame v jednorozmernom poli. Ako riesenie sme pouzili cyklicky front. Pri vyziadani adresy/adries vystupu front vracia pociatocny index, kde zacina prva adresa vystupu. Tento index vieme poslat do kernelu a na zaklade informacie o velkosti frontu vypocitat adresu vystupu. Tato operacia je blokujuca, ak vo fronte nie je dostatok adries. Akonahle sa uvolni pozadovany pocet adries, index je prideleny. Do fronty mozno vracat adresy po jednom, akonahle je vystup spracovany, moze byt opatovne pouzity. Aby boli operacie kopirovania asynchronne, potrebujeme alokovat pinned memory, ktora nie je strankovatelna. Jej alokacia je drahy proces. Aby sme sa tomu ciastocne vyhli, mozeme pouzit memory pool, aj pre vstup a vystup. Nazvime ho memory pool pinned. Ak je memory pool pre vstup prazdny, pokusame sa alokovat pinned memory. Ak zlyha alokovanie pinned memory, alokujeme strankovatelnu pamat. Pri vystupe uprednostnujeme pri vyprazdneni memory poolu alokaciu strankovatelnej pamate, aj za cenu pomaleho kopirovania. Na alokacii pinned memory sa podiela aj GPU a tato operacia neprebieha asynchronne, co nam prekaza, lebo pocas nej nemozeme kopirovat pamat ani spustat kernely. Ak velkost alokovanej pamate v memory poole nie je dostacujuca (velkost pozadovanej pamate je vacsia, oproti tomu, s akou bol memory pool inicializovany), tak pouzivame rovnaky postup, ako ked je memory pool prazdny. Samotny kernel si vyzadoval este drobne upravy. Aby sme vykonnostne nezaostavali za kernelom pri konvolucii 1:1:1, pocet filtrov a velkost frontu sme museli prenasat ako parametre sablony. Po vypocte jedneho vystupu musime synchronizovat vlakna v bloku, kvoli zhlukovaniu pamate. Ak mame iba jeden vystup, tato synchronizacia nie je nutna. Pocas testovania sme prisli na to, ze pri vacsich konvolucnych jadrach nie je vhodne, ak kernel pocita tolko vystupov, kolko ma k dispozicii pamate z memory pool pitched pre vystup. Ak pocitame pri jadrach sirky 7, 9,11,13 a 15 viac vystupov, pri urcitom hranicnom pocte vystupov vzrastie pocet registrov, ktore potrebuje vlakno a nasledne sa zmensi pocet blokov, ktore sa mozu spustit a tym vzrastie aj cas vypoctu. Tieto hranicne hodnoty sme stanovili experimentovanim. Pre jadra sirky 1, 3, a 5 sme urcili pocet vystupov na 10, je to polovicna hodnota z velkosti memory pool pitched pre vystup. Pri ostatnych sirkach je tento pocet mensi. Teraz sa mozeme pozriet na vysledky v Tabulka 2. Stlpec pocet vystupov je aj hranicny pocet vystupov, ktory kernel pri jednom spusteni pri danej sirke pocita. Tabulka 2: Implementacia Kernel shared threads Sirka filtra Pocet vystupov Celkovy cas(us) Cas trvania kernelu(us) Celkovy priemerny cas kernelu pre jeden vystup(us) Priemerny cas kernelu pre jeden vystup(us) Pamatova priepustnost (GB/s) Vypoctova priepustnost (GFLOP/s) 1 10 10807,1 1092,544 1080,71 109,2544 87,57 42,74 3 10 10947,7 1112,64 1094,77 111,264 103,4 373,12 5 10 10795,3 1129,6 1079,53 112,96 100,04 1023,23 7 4 5990,67 761,856 1497,6675 190,464 75,64 1235,85 9 3 5152,63 803,52 1717,54333 267,84 89,18 1463,23 11 2 4349,98 690,272 2174,99 345,136 73,06 1658,11 13 1 3254,2 486,72 3254,2 486,72 67,93 1608 15 1 3292,8 574,496 3292,8 574,496 56,41 1804,71 Pri konvolucnych jadrach sirky 1, 3 a 5 sa nam opat podarilo posunut hranice, ak to porovname s konvoluciou 1:1:1. Ak vypocet jedneho vystupu trval 200 us, teraz trva v priemere 111 us, za predpokladu, ze naraz spracuvame 10 konvolucnych jadier. So znizujucim sa poctom spracovanych konvolucnych jadier stupa priemerny vypoctovy cas, ale nikdy nebude v priemere horsi ako 200 us. Pri jadrach sirky 7,9 a 11 ma stale zmysel pocitat viac vystupov, ale zlepsenie nie je az take vyrazne, ako pri mensich jadrach. Ako bolo povedane, pri kerneloch sirky 13 a 15 rastie pri pridani vystupov pocet potrebnych registrov, ktore vyzaduje jedno vlakno a pocitaju iba jeden vystup, rovnako ako pri konvolucii 1:1:1. Pouzitie memory pool pitched a pinned prinieslo z pohladu celkoveho casu zlepsenie. V celkovom case su zahrnute vsetky operacie - hlavne kopirovanie vstupu z CPU na GPU, vypocet kernelu a kopirovanie vysledkov z GPU na CPU. Celkove casy v Tabulka 2 je mozne dosiahnut iba za idealnych podmienok, ked mame dostatok pamate v memory pool pinned pre vystup a nedochadza k realokacii memory pool pitched kvoli vacsiemu rozmeru obrazu. V opacnom pripade celkovy cas stupa. Tesi nas skutocnost, ze kernel pre sirku konvolucneho jadra 3 dokaze v case 1094,77 us vypocitat naraz 10 konvolucnych jadier. Celkovy cas je ale 10807,1 us, co je 10-nasobok casu trvania kernelu. Vizualizujme tento vypocet na Obrazok 3 : Vizualizacia vypoctu. Obrazok 3 : Vizualizacia vypoctu Chceme poukazat, ze aj ked mame velmi rychly kernel, tak uzkym hrdlom vypoctu je prave kopirovanie vystupov z GPU na CPU. V CUDA 6.0 bol do programovacieho modelu zavedeny komponent Unified memory2, ktory definuje jednotny adresny priestor pre vsetky procesory v systeme. Unified memory vytvara pool manazovanej pamate, ktora je zdielana medzi CPU a GPU a je pristupna ako CPU tak aj GPU jedinym smernikom. Unified memory funguje na zaklade automatickeho migrovania pamate medzi CPU a GPU, co dramaticky zjednodusuje manazment pamate pri GPU-akcelerovanych programoch. Po alokovani Unified memory sidli tato pamat v GPU globalnej pamati. Ak k nej potrebuje pristupit z CPU, nakopiruje sa automaticky do RAM pamate. Ak chceme k pamati po pristupe z CPU pristupovat z GPU, v pozadi sa nakopiruje z CPU do GPU. Mozeme jej alokovat maximalne tolko, kolko mame k dispozicii globalnej pamate. Klucom k odstraneniu explicitneho kopirovania vystupov z GPU na CPU by mohlo byt pouzitie zmienenej Unified memory. Skusili sme ukladat aj vstup do Unified memory, ale neumerne to predlzilo spustanie kernelu, lebo sa kopiroval vstup z CPU na GPU(lepsie graficke karty, ako je ta, ktoru pouzivame my, maju zabudovanu hardverovu podporu pre migraciu Unified memory za behu kernelu3). Aby sme mohli pouzit Unified memory pre vystup, museli sme upravit kernel. Vychadzame z implementacie Kernel shared threads. Vieme, ze vystup bol z pohladu GPU dvojrozmerne pole a pri kopirovani sme ho kopirovali do jednorozmernej CPU pamate. Kernel mohol ratat aj hodnoty, ktore sa nachadzali mimo obrazu, ale skopirovali sa iba tie potrebne. Teraz budeme mat na vystupe jednorozmerne pole a musime ohranicit, kolko vystupov moze vlakno kernelu ulozit. Pri subdlazdici 2x2 mame 4 moznosti, bud ulozime celu subdlazdicu 2x2, podmnozinu subdlazdice 2x1, 1x2 alebo 1x1. Pri subdlazdici 3x3 je tychto moznosti az 9. Vlakna preto budu pri pocitani krajnych bodov obrazu divergovat. Pre Unified memory sme vytvorili memory pool, s oznacenim managed, co je nazov funkcie pre alokaciu Unified memory. Memory pool opat inicializujeme pri spusteni aplikacie. V Tabulka 3 su vysledky pre kernel spracovavajuci jeden vystup a v Tabulka 4 vysledky pre kernel spracovavajuci viacero vystupov. Tabulka 3:Kernel shared managed 1:1:1 Sirka filtra Celkovy cas(us) Cas trvania kernelu(us) Pamatova priepustnost(GB/s) Vypoctova priepustnost(GFLOP/s) 1 1621,13 196,512 87,94 23,45 3 1696,67 198,016 104,69 208,87 5 1693,59 200,928 105,42 570,24 7 1765,17 286,784 78,78 780,94 9 1849,14 375,904 84,54 992,26 11 1909,93 375,904 84,27 1463,25 13 2102,72 485,792 67,04 1577,11 15 2301,99 614,376 52,83 1647,67 Tabulka 4 : Kernel shared managed 1:N.N Sirka filtra Pocet vystupov Celkovy cas(us) Cas trvania kernelu(us) Celkovy priemerny cas kernelu pre jeden vystup(us) Priemerny cas kernelu pre jeden vystup(us) Pamatova priepustnost (GB/s) Vypoctova priepustnost (GFLOP/s) 1 10 2539,25 1086,56 253,925 108,656 87 42,41 3 10 2665,27 1104,064 266,527 110,4064 103,87 374,61 5 10 2611,03 1134,88 261,103 113,488 98,63 1009,59 7 4 2431,59 734,72 607,8975 183,68 75,68 1219,3 9 3 2548,39 856,864 849,463333 285,621333 79,49 1292,67 11 2 2386,4 759,168 1193,2 379,584 65,02 1449,06 13 1 2130,77 483,168 2130,77 483,168 67,56 1585,67 15 1 2220,44 617,408 2220,44 617,408 52,73 1647,59 Cas trvania kernelu sa pre konvoluciu 1:1:1 a 1:N:N zhorsil iba pre konvolucne jadro sirky 15. Ostatne casy su podobne ako pri implementacii Kernel shared threads, z ktorej vychadzame. Na Obrazok 4 vizualizujeme vypocet pre konvoluciu 1:N:N, so sirkou konvolucneho jadra 3 a 10 vystupmi, rovnako ako sme to spravili pre Kernel shared threads. Obrazok 4 : Vizualizacia vypoctu Mozeme si vsimnut, ze pouzitim Unified memory sme odstranili nutnost kopirovania vysledkov z GPU na CPU, cim sa pre konkretny vypocet celkovy cas z povodnych 10807,1 us skratil na 2665,27 us. Celkovy vypocet pozostava iba z kopirovania vstupu z CPU na GPU a nasledneho vypoctu. Vyzera to idealne, ale v skutocnosti tomu tak nie je. Nasledne sme porovnavali cas pristupu k Unified memory z CPU s casom pristupu k pamati alokovanej operatorom new. Zistili sme, ze cas potrebny pre pristup k Unified memory z CPU je 3-5 krat vacsi ako ku beznej pamati. Odovodnujeme to tym, ze na pozadi sa musi skopirovat pamat z GPU do CPU. Ak chceme k pamati, ku ktorej sa raz pristupovalo z CPU opat pristupovat z GPU, opat sa musi kopirovat pamat na pozadi. Toto kopirovanie prebieha tesne pred tym, ako s pamatou pracuje GPU a je velmi pomale. Jedina vyhoda pouzitia Unified memory je potom oneskorene kopirovanie vysledkov pri GPU vypocte, aj to za predpokladu ze sme predtym k pamati nepristupovali z CPU. Dalsou nevyhodou pouzitia Unified memory je jej obmedzene mnozstvo a dlhy cas alokacie. Na zaklade vyssie spomenutych faktov konstatujeme, ze je lepsie, ak programator manazuje kopirovanie pamate medzi CPU a GPU explicitne. Po vsetkych vykonanych upravach implementaciu Kernel shared threads nevieme dalej vylepsit a pouzijeme ju ako referencne riesenie pre vypocet konvolucie 1:N:N (aj 1:1:1). Uprednostnime ju pred implementaciou Kernel shared managed, ktora dosahuje lepsi vypoctovy cas, ale iba preto, lebo kopirovanie vysledkov z CPU na GPU posunie na neskor. Prejdeme preto na implementaciu konvolucie N:M:M. 1.1.2 Konvolucia N:M:M Pri implementacii konvolucie M:N:N pouzijeme vacsinu vylepseni, ktore sme zaviedli pri implementacii 1:N:N, menovite memory pool pitched a memory pool pinned, pridelovanie pamate z memory pool pitched pre vystup a pouzitie prudov a kernel. Kernel pre konvoluciu N:M:M sa nebude v mnohom odlisovat oproti kernelu pre konvoluciu 1:N:N, upravy budu minimalne. Podstatny rozdiel bude v priprave dat pre kernel a ich naslednom spracovani. Pouzitim neupraveneho kernelu pre konvoluciu 1:N:N by sme pre kazdy jeden vstup museli vypocitat konvoluciu a nasledne vystupy z konvolucie scitat, aby sme dostali konecny vysledok pre jednu skupinu konvolucnych jadier. Takyto postup pouzivame pri CPU implementacii, ale je velmi daleko od optimalneho, lebo pre kazdy vystup konvolucie potrebujeme pamat pre vystup a nasledne musime tieto vystupy scitat, aby sme dostali celkovy vysledok. Pri GPU implementacii pouzijeme iny postup, v ktorom potrebujeme iba pamat pre vystup. Tuto pamat inicializujeme nulovymi hodnotami a budeme v nej akumulovat vysledky z jednotlivych vypoctov konvolucie. Takto usetrime pamat a vyhneme sa scitaniu. Aby sme nemuseli inicializovat pamat nulami, tak pri vypocte konvolucie pri prvom vstupe nebudeme hodnoty pripocitavat, ale rovno ich priradime. Kernel sa zmeni v tom, ze namiesto priradenia hodnoty bude hodnotu pripocitavat k uz existujucej, co znamena, ze pri ukladani vysledku sa bude pristupovat ku globalnej pamati na dvakrat. Raz, aby sme ziskali hodnotu z globalnej pamate a druhykrat, aby sme ulozili vysledok po scitani. Zaujimavostou je, ze lepsi cas sme dostali vtedy, ak sme hodnotu nacitali z globalnej pamate do premennej, tuto hodnotu scitali s vysledkom v ramci premennej a ulozili naspat do globalnej pamate, ako ked sme priamo nad globalnou pamatou pouzili operator += Vytvorime spolu dve GPU implementacie. Prva bude synchronna, beziaca v jednom vlakne, bez pouzitia prudov a druha bude jej opakom. Taktiez sa budu lisit sposobom pripravy dat a ich spracovanim. Dovodom pre dve implementacie je urcita davka zvedavosti. Chceme zistit odpoved na otazku, o kolko dokaze zlepsit vykon pouzitie prudov. Pri konvolucii 1:N:N pouzitie prudov nepridalo prilis na vykone, lebo vacsinu casu sa kopirovali data z GPU na CPU. Teraz budeme viac pocitat a menej kopirovat vystupy. Pre ilustraciu, nech mame 10 obrazov a jednu skupinu konvolucnych jadier. V skupine je spolu 10 konvolucnych jadier. Operaciu konvolucie vykoname 10-krat a iba raz budeme kopirovat vystup z GPU na CPU. Pri konvolucii 1:N:N, uz pri jednom vstupnom obraze a 10 konvolucnym jadram mame 10 vystupov, ktore musime kopirovat. Ako sme napisali vyssie, implementacie sa budu lisit pripravou a spracovanim dat. Pouzitie memory pool pitched je pre implementacie rozhodujuce, lebo budeme obmedzeny ich velkostou. Zjednodusene popiseme prvu implementaciu a zdoraznime rozdiely oproti druhej implementacii. V tejto implementacii budeme potrebovat pre vystup iba jednu pamat z memory pool pitch pre vystup. Zvysok mozeme pouzit pre vstupy. Preto rozdelime vstup(obrazy) do mnozin o velkosti memory pool pitched pre vstup + memory pool pitched pre vystup - 1. Dalej pracujeme s kazdou mnozinou samostatne. Vstupy z mnoziny nakopirujeme do pamate z memory poolov. Ak mame vstupy raz v pamati zariadenia, prejdeme vsetky skupiny konvolucnych jadier. Pri jednej skupine konvolucnych jadier vyberieme konvolucne jadra patriace vstupom a pre kazdy vstup vypocitame konvoluciu. Jedna sa potom o konvoluciu 1:1:1. Takto dostaneme medzivysledok pre jednu skupinu konvolucnych jadier. Aby sme dostali celkovy vysledok, tieto medzivysledky musime scitat. Pocet medzivysledkov pre jednu skupinu konvolucnych jadier je rovny celkovemu poctu mnozin. Vyhoda tohto pristupu je, ze vstup sa kopiruje z CPU do GPU pamate iba raz, staci nam jedna pamat pre vystup na GPU a vykon neovplyvnuje celkovy pocet skupin konvolucnych jadier. Nevyhodou je kopirovanie medzivysledkov a ich nutne scitanie po vypocte konvolucie. Tento pristup je vhodny, ak je pocet vstupov mensi alebo rovny ako velkost memory pool pitched pre vstup (10) + memory pool pitched pre vystup (20) - 1. V nasej implementacii je toto cislo 29. Prejdeme k druhej implementacii. Na rozdiel od prvej implementacie bude pouzivat prudy a kernel bude vediet pri jednom spusteni vypocitat viac vystupov, podobne ako Kernel shared threads. O tom, ako pouzit prudy a rozdelit pracu viacerym vlaknam sme pisali v kapitole 4.5.2, v tejto implementacii tomu nebude inak a nepovazujeme preto za potrebne nieco k tomu dodat. V tejto implementacii sa pozrieme na vypocet z ineho pohladu. Na prvej implementacii sa nam nepacilo, ze musime vykonat dodatocny postprocessing dat vo forme scitania medzivysledkov. Pouzijeme taky postup, pri ktorom dostaneme po vypocte rovno vysledok. Pokial sme v prvej implementacii rozdelili vstup do mnozin, v tejto rozdelime skupiny konvolucnych jadier do mnozin o polovicnej velkosti memory pool pitched pre vystup. Nezalezi nam na tom, ake rozmery ma konvolucne jadro skupiny v ramci mnoziny. Aby sme zhlukovali v mnozinach skupiny konvolucnych jadier rovnakych velkosti, z dovodu, aby mohol kernel pocitat naraz viacero vystupov, tak pred vytvorenim mnozin usporiadame skupiny konvolucnych jadier podla ich sirky. V ramci mnoziny budeme postupne prechadzat vsetkymi vstupmi. Vstup sa nakopiruje z CPU do GPU pamate, vypocita sa konvolucia pre vsetky skupiny konvolucnych jadier v mnozine a vysledok sa uklada do memory pool pitched pre vystup. Po prechode vsetkymi vstupmi mame hotovy vysledok pre tolko skupin konvolucnych jadier, kolko je velkost mnoziny. Problem moze spocivat v tom, ze pri vypocte dalsej mnoziny sa vstup musi opat nakopirovat z CPU do GPU pamate. Neprekaza nam to, lebo sme ulozili podmienku, aby sa vstup ukladal v pinned memory, co nam umozni rychle asynchronne kopirovanie, zatial co prebieha vypocet. Za nevyhodu tejto implementacie mozno povazovat caste kopirovanie vstupov pri velkom pocte skupin konvolucnych jadier, ale tento nedostatok vyvazi skutocnost, ze kopirujeme z GPU na CPU hotovy vysledok a vyhneme sa postprocessingu. Postupime k testovaniu vytvorenych implementacii. Prebrali sme kernely z implementacie konvolucie 1:N:N a mierne sme ich upravili, ako bolo napisane vyssie. Nebude pouzita metrika celkovy cas, tej sa budeme venovat samostatne, ked budeme porovnavat medzi sebou vysledky prvej a druhej implementacie. V Tabulka 5 budu kernely, ktore spracuvaju jeden vystup, ako je to v pripade prvej implementacie (Kernel shared multi) a v Tabulka 6 budu kernely (Kernel shared threads multi), ktore dokazu naraz spracovat viacero vystupov, ako pri druhej implementacii. Tento pocet je maximalne 10, co je nami urcena polovicna velkost memory pool pitched pre vystup. Tabulka 5: Kernel shared multi Sirka filtra Rozmer bloku Rozmer dlazdice Cas trvania kernelu(us) Pamatova priepustnost(GB/s) Vypoctova priepustnost(GFLOP/s) Kernel shared incomplete block Rozmer subdlazdice: 2x2 1 32x16 32x16 311,904 83,66 22,46 3 32x16 31x15 299,264 100,92 146,43 5 32x16 30x14 308,896 98,67 381,67 7 32x32 29x29 353,44 93,99 672,78 Kernel shared full block Rozmer subdlazdice: 3x3 9 32x8 29x13 409,088 139,16 918,02 11 32x8 28x16 429,408 135,24 1303,82 13 32x6 x 480,416 124,61 1633,92 15 32x8 x 564,256 104,84 1841,55 Pre konvolucne jadra sirky 9 a 11 je lepsie pouzit Kernel shared full block so subdlazdicou 3x3 ako Kernel shared incomplete block so subdlazdicou 3x3, ktory bol pouzity v konvolucii 1:N:N. Zvysil sa pocet pristupov ku globalnej pamati, co sa podpisalo aj na vypoctovom case. Najviac je to viditelne pri konvolucnych jadrach sirky 1, 3 a 5, ktore trvaju priblizne o 100 us dlhsie ako pri konvolucii 1:1:1. Je to cena, ktoru sme ochotni podstupit, aby sme sa vyhli postprocessingu a kopirovaniu pamate. Tabulka 6: Kernel shared threads multi Sirka filtra Pocet vystupov Cas trvania kernelu(us) Priemerny cas kernelu pre jeden vystup(us) Pamatova priepustnost (GB/s) Vypoctova priepustnost (GFLOP/s) 1 10 2065,504 206,5504 88,43 33,91 3 10 2190,144 219,0144 95,64 200,09 5 10 2236,256 223,6256 91,61 527,2 7 10 2350,592 235,0592 95,85 1011,61 9 10 4741,568 474,1568 93,43 792,02 11 10 3349,696 334,9696 134,77 1696,48 13 10 4325,888 432,5888 103,57 1814,57 15 10 5499,776 549,9776 80,97 1889,36 Ak kernel spracovava viacej vystupov, vo vacsine pripadov je rychlejsi ako kernel, ktory pocita jeden vystup, az na konvolucne jadro sirky 9. Najvyraznejsie zlepsenie pozorujeme pri malych konvolucnych jadrach (1,3,5,7). Za zmienku stoji fakt, ze pri vacsich konvolucnych jadrach (7 a vyssie) pocitame naraz maximalne stanoveny pocet vystupov. Pri konvolucii 1:N:N sme museli maximalny pocet vystupov pri sirsich konvolucnych jadrach obmedzit. Namerane casy je mozne dosiahnut za podmienok, ze neprebieha pocas behu kernelu prenos dat. Ak sa prenasaju data z CPU do GPU, nie je podstatne v ktorom smere, vyzaduje si to urcitu reziu a cas trvania kernelu sa predlzi o 10-20%. Dalej budeme porovnavat prvu a druhu implementaciu konvolucie N:M:M. Porovnavane budu na zaklade celkoveho casu. Vytvorime testovacie scenare, ktore sa lisia poctom vstupnych obrazkov -parametrom N. N bude 10, 29 (pocet pamate pre vstup pri implementacii 1), 50, 96 a 128. Sirka konvolucneho jadra bude v kazdej skupine konvolucnych jadier tri. Pocet skupin konvolucnych jadier bude 10, 20, 30, 40 a 50. Predpokladame, ze obraz na vstupe bude ulozeny v pinned memory, kvoli rychlemu kopirovaniu z CPU do GPU. Okrem porovnania implementacii budeme sledovat, ako vplyva parameter N a M na celkovy vypoctovy cas a hladat zavislosti medzi tymito velicinami. Cas je merany v us. Tabulka 7: Prva implementacia, Kernel shared multi Pocet skupin konvolucnych jadier(M) Pocet vstupov(N) 10 20 30 40 50 10 45618,5 83923,9 121783 158475 216633 29 117785 212516 306154 401675 495766 50 222185 402751 620632 837885 1029190 96 443987 925696 1372030 1823460 2309480 128 620640 1207120 1802080 2400500 3022710 Tabulka 8: Druha implementacia, Kernel shared threads multi Pocet skupin konvolucnych jadier(M) Pocet vstupov(N) 10 20 30 40 50 10 31383,9 53773,3 76895,9 99535,5 146054 29 75219,6 141790 208611 275610 364837 50 123943 237407 354439 469259 606739 96 229911 452439 672845 893805 1136250 128 304195 599219 891979 1187430 1506730 Medzi celkovym casom a poctom skupin konvolucnych jadier je linearny vztah. Pri druhej implementacii sme sa mohli obavat, ze casty prenos vstupov z CPU na GPU ovplyvni vysledok, ale nebolo tomu tak. Pozorujeme linearny vztah aj medzi casom a poctom vstupov v druhej implementacii. U prvej implementacie to z vykonanych testov nevieme usudit. Ak porovname samotne implementacie, pre pocet vstup 10 je druha v priemere o 53 % rychlejsia, pre 29 o 46 %, pre 50 o 74 %, pre 96 a 128 o 101 %. Pre nas to znamena, ze uz pre maly pocet vstupov ma zmysel pouzit druhu implementaciu, pre vacsi pocet vstupov je az dvojnasobne rychlejsia. Druhu implementaciu, alebo Kernel shared threads multi, budeme pouzivat ako finalnu pre riesenie konvolucie N:M:M. 2 Experimentalne zhodnotenie Po dokonceni a otestovani funkcnosti GPU implementacii prejdeme k ich experimentalnemu porovnaniu s existujuci implementaciami. Nebudeme ich porovnavat na zaklade vypocitanych vysledkov, lebo by vo vacsine pripadov boli rovnake. Vysledky sa mozu odlisovat iba hodnotami hranicnych bodov, lebo nasa implementacia pouziva iny sposob vypoctu krajnych bodov ako existujuce implementacie. Nasa implementacia pouziva orezanie, pricom sa zmensi vystupny obraz, v zavislosti od velkosti konvolucneho jadra. Existujuce implementacie budu taktiez pouzivat orezanie, ale vysledny obraz nebude zmenseny. Pri porovnani implementacii sa budeme snazit dosiahnut rovnake podmienky, za akych funguje nasa implementacia, aby porovnanie bolo co najviac objektivne. V testoch vykonanych v kapitole 3 bol pouzity ako udajovy typ prenasajuci informaciu o pixeli unsigned char. V nasej implementacii ale pocitame s udajovym typom float, preto musime zmenit aj typ, s ktorym pocita existujuca implementacia na float. Ako existujucu CPU implementaciu sme vybrali implementaciu z kniznice OpenCV o ktorej mozeme tvrdit, ze je spickova. Jedna sa o konvoluciu 1:1:1. Budeme ju porovnavat s implementaciou Kernel shared threads, ktora je urcena pre konvoluciu 1:N:N, ale pouzijeme ju ako konvoluciu 1:1:1. V nasej implementacii pouzivame rozne memory pooly. Aby sme tuto skutocnost ciastocne vyvazili, pred vypoctom konvolucie zvacsime vystup na pozadovanu velkost. Pri oboch implementaciach vykoname 100 replikacii pre kazdu sirku konvolucneho jadra a z nich dostaneme priemer pre celkovy cas vypoctu. Na vstupe mame ciernobiely obraz o rozmeroch 1920x1200. Tabulka 9: Porovnanie vysledkov CPU implementacie z OpenCV s implementaciou Kernel shared threads Sirka filtra CPU OpenCV implementacia(us) Kernel shared threads(us) Cas trvania kernelu(us) Pomer medzi casom CPU a GPU implementacie 1 1451,28 2751,26 201,888 0,527 3 3818,11 2754,51 203,552 1,386 5 8442,32 2780,5 205,632 3,036 7 14827,8 2846,15 293,728 5,210 9 23432,7 2841,74 355,392 8,246 11 33901,6 2929,55 444,224 11,572 13 38140,4 3081,95 496,576 12,375 15 37666,3 3156,85 589,888 11,932 Nasa implementacia je, az na konvolucne jadro sirky 1, porovnatelne rychlejsia ako existujuca CPU implementacia. Ak by sme brali do uvahy iba vypocet konvolucie, bez kopirovania pamate medzi CPU a GPU, uz pri konvolucnom jadre sirke 3 je vypocet konvolucie 17-nasobne a pri konvolucnych jadrach sirky 11 a 13 az 75-nasobne rychlejsi ako pri CPU implementacii. Pre koncoveho pouzivatela nie je tento fakt podstatny a zaujima ho iba, za kolko dostane zelany vystup. Situacia sa zlepsi, ak nebudeme pre kazde konvolucne jadro nacitavat vstupny obraz z CPU do GPU, ale nacitame ho iba raz, pri zaciatku vypoctu a pouzijeme ho pri vypocte vystupov pre vsetkych 8 konvolucnych jadier. Vypocet je vizualizovany na Obrazok 5. Potom dostaneme pre GPU implementaciu celkovy cas 8166,09 us a pre CPU implementaciu 156961 us, co je az 19-nasobne zrychlenie. V Tabulka 2 su vysledky pre konvoluciu 1:N:N, kde jeden kernel pocita pre jeden vstup viacero vystupov. Pri takomto pristupe je celkovy cas aj pre konvolucne jadro sirky 1 lepsi ako pri CPU implementacii. Mohli by sme takto pokracovat dalej, ale je jasne, ze so zvysujucim sa poctom vstupov a konvolucnych jadier by bola nasa implementacia v porovnani s CPU implementaciou rychlejsia a efektivnejsia. Pokracujme dalej k porovnaniu s existujucou GPU implementaciou. Obrazok 5: Vizualizacia vypoctu Ako existujucu GPU implementaciu sme vybrali implementaciu OpenCL z kniznice OpenCV. Ide o konvoluciu 1:1:1. Udajovy typ, pouzity pre prenos informacie o pixely zmenime na float. Musime vytvorit rovnake podmienky, za akych pracuje implementacia Kernel shared threads pri konvolucii 1:1:1. Pre vstupny obraz mame na GPU alokovanu pamat, ale musi dojst ku kopirovaniu vstupu z CPU do GPU. Potom prebehne vypocet kernelu a na zaver skopirujeme vysledok z GPU na CPU. Za tychto podmienok sme vykonali 100 replikacii a vysledky porovnania mozno vidiet v tabulke nizsie. Tabulka 10: Porovnanie GPU OpenCL implementacie z OpenCV s implementaciou Kernel shared threads Sirka filtra GPU OpenCL implementacia(us) Cas trvania kernelu(us) Kernel shared threads(us) Cas trvania kernelu(us) 1 5341,74 210,581 2751,26 201,888 3 5515,83 411,889 2754,51 203,552 5 5711,48 610,099 2780,5 205,632 7 5987,71 809,555 2846,15 293,728 9 6543,02 810,613 2841,74 355,392 11 6870,59 1291,786 2929,55 444,224 13 7247,28 1557,358 3081,95 496,576 15 7791,38 1894,832 3156,85 589,888 Pre konvolucne jadra sirky 1 a 3 je GPU implementacia pomalsia ako jej CPU naprotivok. Dovodom je, ako mozeme tusit, kopirovanie vstupov a vystupov. Kopirovanie vstupu z CPU na GPU trva v priemere 2086,22 us a z GPU na CPU 2207,96 us. Rychlost kopirovania u OpenCL sa pohybuje v intervale od 4600 MB/s do 5000 MB/s. Nasa implementacie pouziva pre kopirovanie pinned memory, ktorej rychlost kopirovania sa pohybuje okolo hodnoty 12000 MB/s. Ak porovname celkovy cas vypoctu, potom je nasa implementacia v priemere 2-nasobne rychlejsia ako OpenCL implementacia. Nasa implementacia ziskala najvacsiu vyhodu oproti OpenCL implementacii rychlym kopirovanim pamate medzi CPU a GPU. Ak by sme zanedbali tento fakt brali v uvahu iba cas vypoctu na GPU, tak ma nasa implementacia stale navrch a to pri kazdej sirke konvolucneho jadra. Najmensi je rozdiel medzi kernelom pre konvolucne jadro sirky 1(8 us). Pri sirke 3 je nas kernel 2-nasobne rychlejsi, pri 5 3-nasobne, pri 7 2,75-nasobne, pri 9 2,25-nasobne a pri zvysnych priblizne 3-nasobne. Myslime si, ze 2 az 3-nasobne vyssia rychlost kernelov nasej implementacie pre konvoluciu 1:1:1 je pre nas vynikajucim vysledkom. Za uspech by sme osobne povazovali aj zlepsenie o 50%. Pri porovnavani bol pouzivany obraz o rozmeroch 1920x1200. Teraz vykoname experiment, v ktorom budeme porovnavat celkovy cas medzi implementaciami s obrazmi roznych rozmerov. Vstupny obraz bude z CPU na GPU prenasany iba raz, na zaciatku vypoctu. Konvolucne jadra budu mat sirku 1, 3, 5, 7 , 9, 11, 13 a 15. Vykonali sme 100 replikacii. Vysledok experimentu je mozne vidiet v Tabulka 11. Tabulka 11: Porovnanie GPU OpenCL implementacie s Kernel shared threads pri roznych rozmeroch obrazu Rozmer obrazu GPU OpenCL implementacia(us) Kernel shared threads() 300x300 3923,11 1148,81 600x700 7558,82 2121,93 1920x1200 25302,7 8186,32 2000x2000 41486,3 13151,1 Nasa implementacia je pri tomto experimente v priemere viac ako 3-nasobne rychlejsia. Odovodnujeme to nielen rychlym kopirovanim vstupov a vystupov, ale aj schopnostou nasej implementacie sucasne spustat kernely a kopirovat data z CPU do GPU a opacne. Poslednym experimentom, ktory uskutocnime, bude mierna modifikacia predchadzajuceho experimentu. Na vstupe nebude iba jeden obraz, ale vsetky 4. Po vykonani 100 replikacii sme dostali pre implementaciu OpenCL 76837,3 us a pre nasu implementaciu 20847,9 us. Musime zdoraznit, ze vsetky namerane vysledky bolo mozne dosiahnut iba za podmienok, ze vstupny obraz je ulozeny v pinned memory a vystupny obraz sa kopiroval taktiez do pinned memory. Ak by sme pre posledny experiment nahradili pinned memory beznou pamatou dostali by sme sa na cas 65883,7 us, co je stale lepsi vysledok ako pri implementacii od OpenCL. Na zaklade nameranych vysledkov hodnotime z celkoveho hladiska nasu implementaciu konvolucie 1:1:1 ako efektivnejsiu a rychlejsiu ako implementaciu od OpenCL. Implementacie konvolucie 1:N:N a N:M:M nemame ako porovnat s existujucimi implementaciami v OpenCV. Pri hladani existujucich implementacii tychto typov vypoctov konvolucii sme nasli kniznicu cuDNN4, ktora sa venuje strojovemu uceniu a obsahuje konvoluciu 1:N:N a M:N:N. Tato kniznica je ale velmi robustna a komplexna, sama o sebe je zakladom pre frameworky urcene na strojove ucenie a aj ked sme vykonali vsetky pociatocne nastavenia s roznymi variaciami pred spustenim konvolucie, kernely pocitajuce konvoluciu boli velmi pomale. Ako priklad uvedieme konvoluciu s konvolucnym jadrom sirky 3 a vstupnym obrazom o rozmeroch 1920x1200. Priemerny cas trvania kernelu bol 3800 us. Nas kernel dosiahol pri rovnakom vstupe cas 200 us. Rozdiel je priepastny. Predpokladame, ze sme kniznicu nedostatocne nastudovali a nastavili sme nespravne parametre pri spusteni kernelu. Nakolko detailne prestudovanie a otestovanie danej kniznice presahuje ramec tejto prace, dosli sme k presvedceniu, ze nema zmysel porovnavat nasu implementaciu s implementaciou od cuDNN a preto ich ani porovnavat nebudeme. Zaver Na zaver konstatujeme, ze ciel, ktory sme si vytycili, sa nam podarilo dosiahnut. Hlavnym cielom bolo vyuzitie GPU paralelizovanych vypoctov na generovanie umelych dat. Pre jeho splnenie sme museli vybrat metodu vhodnu na generovanie umelych dat, implementovat vybranu metodu a nasledne ju experimentalne porovnat s existujucou implementaciou. Vybrali sme metodu diskretnej dvojrozmernej konvolucie, ktora poskytuje velku flexibilitu pri tvorbe umelych dat len malou zmenou vstupnych parametrov. Pocas jej implementacie na GPU sme pouzili rozne prostriedky a techniky, ktorymi sa nam podarilo posunut vykon az na hardverove obmedzenia zariadenia. Medzi najvyznamnejsie pouzite techniky radime sofistikovane nacitanie opakovane pouzivanych dat z globalnej do zdielanej pamate, pouzitie pamate konstant pre data konstantne pocas celej doby vypoctu a redukciu poctu transakcii ku globalnej pamati. Pocas implementacie sme zistili, ze nas obmedzuje rychlost prenosu dat medzi CPU a GPU. Zabezpecili sme preto, aby kopirovanie dat bolo co najrychlejsie, aby prenos dat prebiehal asynchronne s vypoctom a vytvorili sme jednoduchy, ale ucelny system spravy pamate, aby nedochadzalo k castym alokaciam a dealokaciam pamate. Pri experimentalnom zhodnoteni sme zistili, ze nasa GPU implementacia predstihne spickovu CPU implementaciu z kniznice OpenCV, pri davkovom spracovani je v priemere 19-nasobne rychlejsia. Porovnanim s existujucou GPU OpenCL implementaciou z OpenCV sme pozorovali 2-3 nasobne zlepsenie na urovni kernelu a celkove 3-nasobne zlepsenie, co povazujeme za vyborny vysledok v prospech nasej implementaciu. Do buducna vidime moznost vylepsenia implementacie v pridani podpory pre konvolucne jadra sirsie ako 15 a konvolucne jadra atypickych rozmerov, kde je rozmer parne cislo (napriklad 11x6). Mozeme skusit namiesto jednoduchej presnosti pocitat v polovicnej a zmensit tym objem prenasanych dat medzi CPU a GPU. Dalsim zaujimavym problemom by bol prenos implementacie do prostredia, v ktorom je viacero grafickych kariet. Vzhladom na to, ze konvolucia N:M:M nema vyuzitie iba pri predspracovani obrazu, ale aj v konvolucnych neuronovych sietach, v buducnosti by sme mohli vyskusat pouzit nasu implementaciu ako vypoctovy engine pre tieto siete. Zoznam pouzitej literatury [1] blogs.nvidia.com: What Is CUDA? [online] [cit 20.2.2018]. Dostupne na [2] Wikipedia, the free encyclopedia: CUDA [online] [cit 21.2.2018]. Dostupne na [3] docs.nvidia.com: CUDA C Programming Guide [online] [cit 21.2.2018] Dostupne na [4] CUDA memory model [online] [cit 24.2.2018]. Dostupne na [5] Computer Vision and Geometry Group: CUDA Memory Architecture [online] [cit 24.2.2018]. Dostupne na [6] TOMORI Zoltan, NIKOROVIC Matej:Pocitacove videnie v praxi [online] [cit 25.2.2018]. Dostupne na [7] Ftacnik Milan: Pokrocile techniky predspracovania obrazu [online] [cit 25.2.2018]. Dostupne na < www.sccg.sk/~ftacnik/PV3.doc > [8] PETRIK Jozef, VALKOVIC Juraj, VERESPEJ Peter, Jan VALO :Predspracovanie obrazu [online] [cit 22.2.2018]. Dostupne na [9] matlab.fei.tuke.sk : Predspracovanie obrazu [online] [cit 25.2.2018]. Dostupne na [10] Wikipedia, the free encyclopedia: Adaptive histogram Equalization [online] [cit 26.2.2018]. Dostupne na [11] Predspracovanie [online] [cit 26.2.2018]. Dostupne na [12] WHITEHEAD Nathan, FIT-FLOREA Alex Precision & Performance: Floating Point and IEEE 754 Compliance for NVIDIA GPUs [online] [cit 10.3.2018]. Dostupne na [13] Sikudova E., Cernekova Z., Benesova W., Haladova Z., Kucerova J.: Pocitacove videnie: Detekcia a rozpoznavanie objektov, 2013, 39-47 [14] blogs.nvidia.com:: How to Implement Performance Metrics in CUDA C/C++ [online] [cit 25.3.2018]. Dostupne na < https://devblogs.nvidia.com/how-implement-performance-metrics-cuda-cc/> Zoznam priloh Priloha 1: CD obsahujuce zdrojove kody aplikacie, pouzivatelsku prirucku, reporty z nastroja NVIDIA Nsight a pracu v elektronickej podobe (PDF) ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY BAKALARSKA PRACA INFORMATIKA DOMINIK MRAZIK Desktopova aplikacia pre prehravanie a tvorbu hudobnych skladieb. Zilinska univerzita v Ziline Fakulta riadenia a informatiky Katedra informatiky Zilina, 2018 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Cestne vyhlasenie Cestne prehlasujem, ze pracu som vypracoval samostatne s vyuzitim volne dostupnych zdrojov, literatury a vlastnych vedomosti. Vsetky pouzite zdroje v tejto praci som uviedol v sulade s predpismi. Suhlasim so zverejnenim prace a jej vysledkov. _____________________ V Zilina, dna ___________ Meno Priezvisko 2 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Podakovanie Chcel by som sa podakovat veducej bakalarskej prace Ing. Monike Vaclavkovej, PhD. za odbornu pomoc a usmernovanie pri navrhu a tvorbe prace. Zaroven by som sa chcel podakovat aj panu Ing. Marekovi Kvetovi, PhD. za dodanie hudobnych kniznic a samotne testovanie aplikacie. 3 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA ABSTRAKT V STATNOM JAZYKU MRAZIK, Dominik: Desktopova aplikacia pre prehravanie a tvorbu hudobnych skladieb. [Bakalarska praca]. - Zilinska univerzita v Ziline. Fakulta riadenia a informatiky; Katedra informatiky. - Veduci: Ing. Monika Vaclavkova, PhD. - Stupen odbornej kvalifikacie: bakalar. - Zilina: FRI ZU, 2018., 43 stran. Cielom bakalarskej prace je vytvorit desktopovu aplikaciu, ktora bude jej pouzivatelom sluzit na tvorbu a prehravanie zlozitejsich hudobnych skladieb pomocou kratkych .wav suborov alebo melodii vytvorenych pouzivatelom za pomoci zvukovych kniznic. Klucove slova: desktopova aplikacia, Java, databazovy system, Eclipse, hudba ABSTRAKT V CUDZOM JAZYKU The objective of Bachelor thesis is to create a desktop application, that will serve its users to create and play complicated music tracks with short .wav audio files or melodies created by user with the help of music libraries. Key words: desktop application, Java, database system, Eclipse, music 4 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obsah Zoznam obrazkov ................................................................................................................ 6 Zoznam pouzitych skratiek ................................................................................................. 7 Slovnik................................................................................................................................... 8 Uvod ...................................................................................................................................... 9 1 2 3 Analyza ........................................................................................................................ 10 1.1 Sucasny stav problematiky doma a v zahranici .................................................. 10 1.2 Ciele prace ........................................................................................................... 12 Navrh riesenia ............................................................................................................. 14 2.1 Rozsirenie specifikacie projektu ......................................................................... 14 2.2 Navrh databazoveho systemu aplikacie .............................................................. 15 2.3 Navrh pouzivatelskeho rozhrania ....................................................................... 17 Implementacia ............................................................................................................. 18 3.1 Pouzite nastroje ................................................................................................... 18 3.2 Implementacia pouzivatelskeho rozhrania ......................................................... 18 3.3 Zvukove subory ................................................................................................... 20 3.3.1 Zvukovy format WAV ............................................................................ 21 3.4 Diagram balickov a diagram tried ....................................................................... 22 3.5 Klucove algoritmy .............................................................................................. 26 3.5.1 Algoritmus vykreslenia zvukovej vlny .................................................... 26 3.5.2 Algoritmus prehravania ........................................................................... 28 3.5.3 Algoritmus ukladania a nacitania projektu .............................................. 33 4 3.6 Hudobne kniznice ................................................................................................ 36 3.7 Implementacia nastaveni - zmena tempa ............................................................ 37 Testovanie a overenie riesenia ................................................................................... 40 Zaver ................................................................................................................................... 41 Zoznam pouzitej literatury ............................................................................................... 42 Zoznam priloh na CD nosici ............................................................................................. 43 5 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zoznam obrazkov Obrazok 1: Ableton Live ..................................................................................................... 11 Obrazok 2: Funkcie DAW ................................................................................................... 11 Obrazok 3: Funkcie nasho projektu ..................................................................................... 13 Obrazok 4: Proces tvorby skladby ....................................................................................... 15 Obrazok 5: Hierarchia tried kniznice Swing........................................................................ 19 Obrazok 6: Hlavne platno .................................................................................................... 20 Obrazok 7: Platno na vytvaranie melodii ............................................................................ 20 Obrazok 8: Zvukove formaty ............................................................................................... 21 Obrazok 9: WAV format ..................................................................................................... 22 Obrazok 10: Diagram balickov ............................................................................................ 23 Obrazok 11: Diagram tried .................................................................................................. 24 Obrazok 12: Princip algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny ............................................ 26 Obrazok 13: Cast algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny ................................................ 27 Obrazok 14: Prvy problem prehravania skladieb ................................................................ 29 Obrazok 15: Druhy problem prehravania skladieb .............................................................. 29 Obrazok 16: Implementacia opakovaneho prehravania zvukovej ukazky .......................... 31 Obrazok 17: Naplnenie struktury TreeMap ......................................................................... 33 Obrazok 18: Samotny algoritmus prehravania .................................................................... 33 Obrazok 19: Algoritmus ulozenia projektu ......................................................................... 34 Obrazok 20: Neserializovatelny atribut ............................................................................... 34 Obrazok 21: Algoritmus nacitania projektu......................................................................... 35 Obrazok 22: Zoznam kniznic ............................................................................................... 36 Obrazok 23: Zvukove subory v jednej kniznici ................................................................... 36 Obrazok 24: Vyberanie kniznice v aplikacii........................................................................ 37 Obrazok 25: Algoritmus prace s hudobnymi kniznicami .................................................... 37 Obrazok 26: GUI pre zmenu tempa ..................................................................................... 38 Obrazok 27: Prepocitavanie casu ......................................................................................... 38 6 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zoznam pouzitych skratiek DAW Digital Audio Workstation MIDI Musical Instrument Digital Interface WAV Waveform Audio File MB Megabyte GUI Graphical User Interface RIFF Resource Interchange File Format BPM Beats Per Minute PDF Portable Document Format 7 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Slovnik Digital Audio Workstation Softver na manipulaciu s hudbou sample hudobna ukazka v DAW projekte track Jedna cast celkovej skladby, stopa (napriklad jeden instrument) big endian Sposob ulozenia cisel v pamati, najvyznamnejsi bajt sa ulozi na miesto s najnizsou adresou little endian Sposob ulozenia cisel v pamati, najmenej vyznamny bajt sa ulozi na miesto s najnizsou adresou 8 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Uvod Zijeme vo svete modernych technologii. Tie robia nas zivot jednoduchsim, pohodlnejsim a rychlejsim. Vsetky data a informacie sa postupne digitalizuju. V dnesnej dobe mozeme mat rozsiahle systemy jednoducho nainstalovane na vlastnom pocitaci, tablete alebo mobile a pritom tieto systemy mozeme pouzivat tak efektivne ako kedysi. Vynimkou v tomto trende nie je ani hudba. Casy, ked sa melodie zaznamenavali rucne na papier a jednotlive zvuky sa vytvarali analogicky uz pomaly aj v tejto sfere zanikaju. Vznikaju rozne typy softverov, ktore vsetky tieto cinnosti dokazu efektivne nahradit. Cielom bakalarskej prace je taky softver vytvorit. Presnejsie by sme ho mohli charakterizovat ako Digital Audio Workstation (skratene DAW), cize program, urceny na nahravanie, editaciu a samotnu tvorbu zvukovych ukazok. Nas projekt sa specialne zameral na poslednu vlastnost, a to tvorbu komplikovanejsich zvukovych ukazok z jednoduchych zvukovych suborov. Je nevyhnutne spravne analyzovat specifikaciu problematiky, navrhnut databazovy system pre aplikaciu, udajove struktury a dizajn pouzivatelskeho rozhrania. V neposlednom rade treba co najefektivnejsie implementovat logiku aplikacie. Tato praca sa sklada z viacerych hlavnych casti. Uvodna analyza nam blizsie priblizi sucasny stav danej problematiky, presnejsie definuje ciele prace a rozsirene specifikacie tohto projektu. Navrh riesenia naopak bude obsahovat navrh databazoveho systemu a pouzivatelskeho rozhrania aplikacie. Avsak hlavnou castou tejto prace je samotna implementacia, ktora obsahuje vyber technologii a nastrojov, charakterizovanie typov suborov, s ktorymi projekt dokaze manipulovat, priblizenie diagramu balickov a tried a popis klucovych algoritmov. Zaver prace obsahuje popis udrzby aplikacie pre programatorov a pouzivatelsku prirucku. 9 FRI ZU Zilina 1 BAKALARSKA PRACA Analyza V tejto kapitole sa budeme venovat analyze projektu, ktora zahrna analyzu sucasneho stavu riesenia danej problematiky ci uz vo svete, alebo na Slovensku a dalej si popiseme ciele tejto prace. 1.1 Sucasny stav problematiky doma a v zahranici V tejto faze analyzy je potrebne si uvedomit, pre koho je tento typ softveru urceny, na ake typy zariadeni je hlavne urceny, ake su primarne funkcie tohto softveru a ake su konkurencne aplikacie ci uz na domacom trhu, alebo celkovo vo svete. Tento typ softveru je primarne urceny pre ludi, ktori sa nejakym sposobom venuju prace s hudbou. Tych samozrejme nie je az take kvantum ako pouzivatelov inych typov softverov, a to sa samozrejme odzrkadluje aj na mnozstve dostupnych aplikacii na trhu. Tie mozu mat rozne podoby: desktopove verzie, verzie pre mobilne zariadenia alebo dokonca aj webove aplikacie. Treba si vsak uvedomit, ze aj napriek rozmachu aplikacii pre mobilne zariadenia a webovych aplikacii, nastroje na tvorbu hudby su stale primarne vyvijane na osobne pocitace a notebooky, a to kvoli dvom hlavnym dovodom: ? vacsia velkost operacnej pamate a rychlejsie procesory ? spravidla vacsia velkost externej pamate, potrebnej na ukladanie velkeho mnozstva zvukovych ukazok Samozrejme, pohodlie a jednoduchsie ovladanie su tiez faktory, ktore rozhoduju v prospech desktopovych verzii. Mobilne a webove verzie teda nie su urcene na serioznu tvorbu a editaciu hudby. Co sa konkurencie tyka, DAW softverov mozeme najst pomerne vela. Lisia sa cenou (niektore su zdarma, ine stoja radovo niekolko stoviek eur) a kompatibilitou (napriklad s operacnym systemom). Medzi najznamejsie DAW patria napriklad Ableton Live (Obrazok 1), FL Studio alebo Logic Pro X. Tie su financne velmi narocne. Ak chce pouzivatel programy zdarma, moze si nainstalovat programy ako Audacity alebo Soundtrap. 10 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 1: Ableton Live Zakladne funkcie vacsiny DAW programov su zobrazene pomocou use case diagramu (Obrazok 2). Zahrnuju: ? nahravanie, editaciu zvuku a vytvaranie zvukovych suborov ? mixovanie zvuku, pripadne pridavania zvukovych efektov ? praca s MIDI subormi ? automatizacia efektov Obrazok 2: Funkcie DAW 11 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Na koniec tejto kapitoly si treba uvedomit, ze vsetky spominane programy pochadzaju od zahranicnych vyrobcov a najst profesionalny slovensky program zaoberajuci sa danou problematikou je nemozne. 1.2 Ciele prace Kedze taky program na Slovensku podla nasich informacii neexistuje, rozhodli sme sa navrhnut a implementovat program v danej problematike. Samozrejme pojde o ,,zakladny nacrt" DAW nastroja, a tym padom sme sa rozhodli implementovat len niektore zakladne funkcie daneho softveru. Museli sme si definovat presne ciele prace, aby sme sa vyhli moznym nejasnostiam pri implementacii. Cielom bakalarskej prace je vytvorenie desktopovej aplikacie pre prehravanie a tvorbu hudobnych skladieb. Aplikacia bude umoznovat pre piano, pripadne ine hudobne nastroje vytvarat a vkladat skladby. Dalej bude umoznovat prehravat skladby podla vyberu pouzivatela. Ciele nasej aplikacie z programatorskeho hladiska, okrem samotnej analyzy problemu, zahrnuju tieto cinnosti: ? Navrhnut a implementovat databazovy system ? Navrhnut a implementovat pouzivatelske rozhranie ? Vytvorit rozne moznosti prehravania podla poziadaviek - pouzivatel si bud prehra celu skladbu, alebo len melodiu, ktoru si sam vymysli (tych moze byt prirodzene lubovolne mnozstvo) ? Implementovat zakladne funkcie/cinnosti nasej aplikacie ? Overit funkcnost aplikacie ? Vypracovat dokumentaciu pre udrzbu aplikacie a pouzivatelsku prirucku Jednotlive funkcie/cinnosti nasej aplikacie su znazornene diagramom pripadov pouzitia (Obrazok 3). 12 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 3: Funkcie nasho projektu 13 FRI ZU Zilina 2 BAKALARSKA PRACA Navrh riesenia V predoslej kapitole sme sa blizsie zoznamili s problematikou projektu a sme si stanovili ciele nasho projektu. Po skonceni tejto fazy tvorby projektu uz mame dostatocne informacie na to, aby sme vedeli navrhnut riesenie. V tejto kapitole si teda blizsie vysvetlime, ako sme postupovali pri navrhu databazoveho systemu a navrhu pouzivatelskeho rozhrania. Spravny navrh tychto casti aplikacie moze podstatne zvysit vykon a efektivitu, a tym padom aj kvalitu samotnej aplikacie. Predtym si vsak vysvetlime rozsirenu specifikaciu projektu, ktora nam navrh a neskorsiu implementaciu zjednodusi. 2.1 Rozsirenie specifikacie projektu V tejto faze projektu sme podrobnejsie rozanalyzovali specifikaciu projektu. Aplikacia bude spolupracovat s databazovym systemom naplnenym zvukovymi subormi. Tie sa odtial budu ukladat do operacnej pamate, aby aplikacia mohla s nimi manipulovat - ci uz vykreslovat zvukove vlny alebo vykonat samotne prehravanie a zastavenie prehravania daneho suboru. Pre pouzivatela bude pristupna moznost si zvolit, ci chce pridat jednu zvukovu ukazku (tych bude moct pridat neobmedzene mnozstvo do samotneho projektu), alebo MIDI melodiu, ktoru si sam vytvori. Logika aplikacie zariadi, aby sa jednotlive ukazky prehrali v danom case tak, ako si to pouzivatel nastavi. Samotny proces vytvarania skladby zo samplov alebo MIDI melodii je reprezentovany diagramom aktivit (Obrazok 4) na nasledujucej strane. 14 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 4: Proces tvorby skladby 2.2 Navrh databazoveho systemu aplikacie Tato podkapitola nam priblizi, ako sme postupovali pri navrhu databazoveho systemu nasho projektu. Museli sme postupne najst odpovede na tieto otazky: ? Na ake cinnosti bude potrebovat nasa aplikacia databazovy system ? Ake data/typy dat bude tento system obsahovat ? Akym sposobom treba implementovat tento databazovy system do nasho projektu tak, aby pracovanie s tymto systemom bolo co najefektivnejsie a zaroven co najjednoduchsie pre samotneho pouzivatela V prvom rade sme si museli uvedomit, na ake cinnosti nasa aplikacia bude pouzivat databazovy system, a ake data tento system bude obsahovat. Kedze vieme, ze nasa aplikacia bude pracovat s roznymi hudobnymi ukazkami a nastrojmi, je teda nevyhnutne, aby mal pouzivatel zabezpeceny pristup k tymto suborom. Program bude tieto zvukove subory nacitavat do premennych, aby s nimi mohol vykonat nasledovne cinnosti: 15 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA ? Konverzia do streamu (postupnosti bytov) ? Ziskanie informacii o zvukovej ukazke ? Vykreslenie zvukovej vlny ? Samotne prehranie Ako uz bolo spomenute, databazovy system bude uchovavat zvukove subory a to prevazne typu WAV. O tomto formate sa viac dozvieme v nasledujucich kapitolach, tu staci, ked si uvedomime, ze ide o bezstratovy zvukovy format. To znamena, ze subory typu WAV zaberaju pomerne vela miesta na pamati (minimalne oproti inym formatom, vyhodou je zasa kvalita). Zvukovy subor typu WAV o dlzke 10 sekund moze zaberat okolo 1.764 MB pamate. [1] S prihliadnutim na informacie rozpisane v tejto podkapitole sme si vytvorili zoznam moznych implementacii tohto systemu, spolu s vyhodami a nevyhodami: ? Implementacia pomocou databazy na vzdialenom serveri o vyhody: data su ulozene na vzdialenom serveri, a nezaberaju miesto na lokalnom pamatovom priestore o nevyhody: ukladanie a nacitanie velkych suborov na server nie je efektivne, vo vacsine pripadov ani mozne, tazsia implementacia, nutnost pripojenia na server ? Implementacia pomocou systemu suborov o vyhody: ukladanie a nacitanie dat podstatne rychlejsie, bez nutnosti pripojenia na server, lahsia implementacia o nevyhody: zmena cesty suborov moze viest k problemom v systeme Vidime, ze implementacia pomocou systemu suborov sa javi ako efektivnejsia volba. Skumanie konkurencnych DAW programov toto tvrdenie len podporilo - vsetky tieto programy vyuzivaju ten isty system, a to lokalny system suborov v operacnom systeme. Najvacsou vyhodou tejto implementacie bude fakt, ze pridavanie novych samplov a kniznic je podstatne efektivnejsie. A to je cinnost, ktoru bude pouzivatel vykonavat velmi casto. 16 FRI ZU Zilina 2.3 BAKALARSKA PRACA Navrh pouzivatelskeho rozhrania Pri samotnom navrhu pouzivatelskeho rozhrania sme mali jasne ciele - aby aplikacia bola co najviac pohodlna pre pouzivatela, aby bola prehladna a aby sa lahko ovladala. Vedeli sme, ze tieto podmienky najlepsie splna GUI. V tejto faze islo skor o to premysliet si, ake kniznice na GUI pouzijeme a ake elementy nase rozhranie bude potrebovat. V kapitole implementacia si vysvetlime, ako sme postupovali pri implementacii tohto rozhrania. 17 FRI ZU Zilina 3 BAKALARSKA PRACA Implementacia Predosla kapitola nas oboznamila s navrhom grafickeho pouzivatelskeho rozhrania a databazoveho systemu aplikacie. V tejto kapitole sa najskor sa blizsie zoznamime s nastrojmi, ktore boli pri implementacii pouzite a typmi suborov, ktore nas projekt vyuziva a podporuje. Neskor prejdeme k samotnej implementacii, blizsie si vysvetlime implementaciu pouzivatelskeho rozhrania, ukazeme a vysvetlime si diagram balickov a tried, popiseme si jednotlive triedy a prejdeme ku klucovym algoritmom tejto aplikacie, ktore si ukazeme a blizsie vysvetlime. V neposlednom rade si vysvetlime, akym sposobom sme implementovali hudobne kniznice. 3.1 Pouzite nastroje Cely softver je implementovany v programovacom jazyku Java vo vyvojom prostredi Eclipse. Dovod vyberu je ten, ze s tymto prostredim mame bohate skusenosti. Eclipse IDE je vyvojove prostredie urcene na programovanie v jazykoch Java, C++, ale ma dostupnu moznost rozsirit zoznam podporujucich jazykov prostrednictvom pluginov. [3] Prave jeden z tychto pluginov sme pri implementacii grafickeho rozhrania pouzili, ide o plugin s nazvom WindowBuilder. Tento plugin obsahuje aj Swing Designer (dizajner pre kniznicu Swing) a ten programatorovi umoznuje zefektivnit vytvaranie Java GUI aplikacii bez nutnosti pisat zdrojovy kod. Ten sa automaticky generuje do danej triedy pomocou jednotlivych komponentov a ich vlastnosti, teda atributov. [4] 3.2 Implementacia pouzivatelskeho rozhrania Kedze nasa aplikacia je programovana v programovacom jazyku Java, rozhodli sme sa graficke rozhranie implementovat pouzitim kniznice Swing. Ta sa vseobecne pouziva na vytvaranie aplikacii zalozenych na oknach a poskytuje komponenty nezavisle na platforme. [2] Obrazok 5 nam zobrazuje hierarchiu tried tejto kniznice. 18 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 5: Hierarchia tried kniznice Swing Dalsim kokom bolo urcit mnozinu elementov a ich rozlozenie v jednotlivych oknach. Tu sme si trosku pomohli studovanim konkurencnych nastrojov a nase pozorovania sme aplikovali na dizajn nasej aplikacie. Kazdy DAW nastroj musi obsahovat tieto zakladne elementy: ? Hlavne platno, kde sa zobrazia pouzivatelom vybrate zvukove ukazky pripadne naklikane melodie (pri prehravani celkovej sklady sa prehravaju vsetky prvky pridane na toto platno) ? Stopy hlavneho platna, maju horizontalny charakter a predstavuju jeden instrument (pripadne jeden typ samplu). Stopu si moze pouzivatel lubovolne premenovat (anglicky termin na tento prvok je track) ? Platno na vytvaranie melodii. Na tomto platne si pouzivatel moze naklikat svoje melodie (anglicky termin je piano roll, co moze byt chaoticke, kedze sa nepouziva len na piano. Nazov je skor odvodeny od vzhladu - tlacidla charakterizujuce jednotlive tony maju celkovy vzhlad ako na piane/klaviri) ? Genericke tlacidla na ovladanie (prehravanie, zastavenie prehravania atd..) 19 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Vsetky tieto elementy sme zakomponovali aj do nasho projektu. Na nasledujucich obrazkoch (Obrazok 6 a Obrazok 7) mozeme vidiet uz nami implementovane pouzivatelske rozhranie spolu s nazvami zakladnych elementov. Obrazok 6: Hlavne platno Obrazok 7: Platno na vytvaranie melodii 3.3 Zvukove subory Tato podkapitola bude obsahovat vsetky informacie o zvukovych suborov podstatnych pre nasu aplikaciu. V prvom rade si vymenujeme zopar dolezitych zvukovych formatov, neskor si vysvetlime, pre ake formaty sme aplikaciu implementovali a preco, a nasledne si vlastnosti tychto formatov blizsie vysvetlime. Zvukove formaty mozeme rozdelit podla velkosti a kvality na 3 skupiny: ? Plna velkost a plna kvalita 20 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA ? Plna velkost a redukovana kvalita ? Redukovana velkost a redukovana kvalita Rozdelenie do jednotlivych skupin znazornuje obrazok 8. [5] Obrazok 8: Zvukove formaty Vyber zvukoveho formatu, ktory sme zakomponovali do nasej aplikacie nebol narocny, rozhodli sme sa pre subory typu WAV, a to kvoli nasledujucim dovodom: 1. Hlavna cinnost nasej aplikacie je vytvarat zlozitejsie skladby pouzitim jednoduchsich skladieb. Tym padom kvalita zlozitejsej/teda finalnej skladby zavisi od pouzitych samplov (jednoduchsich skladieb). Pouzivatel chce prirodzene dosiahnut co najvyssiu moznu kvalitu. 2. V programatorskom jazyku Java sa lahko manipuluje s tymto zvukovym formatom. 3. Existuju spolocnosti, ktore ponukaju moznost si stiahnut/kupit lubovolne hudobne kniznice (obsahujuce mnozstva samplov). Tie pochopitelne vytvaraju zvukove subory vo formate WAV (tym padom bude pre pouzivatela pomerne jednoduche tuto sluzbu vyuzit vo svojom projekte). Nedovolime si tvrdit, ze ostatne formaty nie su pre aplikacie tohto typu dolezite. Treba si vsak uvedomit, ze implementacia manipulacia s formatom WAV je klucova pre aplikacie tohto typu. 3.3.1 Zvukovy format WAV V tejto podkapitole si zhrnieme a vysvetlime zakladne charakteristiky WAV zvukoveho formatu, ktore su nevyhnutne pre implementaciu nasho softveru. Touto 21 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA problematikou sme sa prevazne zaoberali pri implementacii algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny, ktory bude vysvetleny v podkapitole 3.4, klucove algoritmy. WAV format je povazovany za jeden z najjednoduchsich zo zakladnych formatov, a to kvoli ukladaniu nespracovanych dat, to znamena, ze ziadne predbezne spracovanie na tychto datach nie je vykonavane okrem formatovania tychto dat. [6] Informacie ulozene v tomto formate su ulozene v 3 castiach: ? RIFF - tato cast obsahuje informacie identifikujuce dany subor ako subor typu WAV ? FORMAT - tato cast obsahuje parametre/vlastnosti daneho zvukoveho suboru (vzorkovacia frekvencia, pocet kanalov, byty za sekundu,..) ? DATA - tato cast obsahuje samotne data Obrazok 9 znazornuje tieto casti a samotny popis jednotlivych casti formatu WAV. [6] Obrazok 9: WAV format 3.4 Diagram balickov a diagram tried V tejto podkapitole si ukazeme, do akych balickov a tried sme nasu aplikaciu rozdelili, a ake su vztahy medzi nimi. Popri tom si blizsie popiseme jednotlive balicky a triedy spolu s vyznamom, aky maju pre fungovanie nasej aplikacie. 22 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 10 nam zobrazuje package diagram, teda diagram balickov nasej triedy. Obrazok nam zaroven aj znazornuje rozdelenie tried do jednotlivych balickov. Obrazok 10: Diagram balickov Strucny popis jednotlivych balickov: ? AudioProcessing sluzi na pracu s hudobnymi subormi (prehravanie, aktualizacia dostupnych kniznic, manipulacia s kniznicami) ? Components balicek obsahuje graficke charakteristiky elementov na jednotlivych platnach (hlavne platno, platno na vytvaranie melodii - viac v podkapitole 3.2 implementacia pouzivatelskeho rozhrania) ? Default obsahuje niektore zakladne, nezaclenitelne komponenty ? Patterns predstavuje jednu cast aplikacie, a to platno na vytvaranie melodii. Cela logika tejto casti je obsiahnuta tu. ? Tracks zasa naopak obsahuje logiku hlavneho platna a jednotlivych stop. ? WaweformCreator je balicek, ktory sluzi na vykreslenie zvukovej vlny zo suboru Obrazok 11 nam znazornuje class diagram nasej aplikacie, cize diagram tried. Tento diagram nam popisuje zakladnu strukturu nasho softveru zobrazenim tried a blizsie popisuje vztahy medzi nimi, spolu s rozhraniami, ktore tieto triedy implementuju. 23 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 11: Diagram tried V nasledujucej casti si spravime jednoduchy popis k jednotlivym triedam. ? BackgroundImage predstavuje obrazok pozadia aplikacie. Ide o komponent typu JLabel, ktory vykresluje samotny obrazok typu BufferedImage. ? MainWindow je hlavny komponent hlavneho platna, obsahujuci kontajner JFrame ktory obsahuje vsetky komponenty vykreslene na hlavnom platne (viac informacii o hlavnom platne v podkapitole 3.2). ? Program predstavuje triedu obsahujuci main metodu. ? ProjectSettings je trieda ktora charakterizuje manipulaciu s nastaveniami projektu (napriklad zmena tempa prehravania na hlavnom platne). Podobne ako MainWindow taktiez ide o kontajner typu JFrame. ? Tracks predstavuje najdolezitejsi prvok hlavneho platna. V tejto triede sa deje vsetka logika okolo prehravania komplikovanejsich zvukovych skladieb na hlavnom platne. Ide o kontajner typu JPanel. ? AudioFile je trieda zastresujuca logiku okolo prehravania zvukovych skladieb. ? RenameTrack je jednoducha trieda, ktora dedi od predka typu JFrame. Jej jedinou ulohou je pomocou GUI zmenit nazov danej stopy. 24 FRI ZU Zilina ? BAKALARSKA PRACA TrackInformation je kontajner typu JPanel. Predstavuje zakladne informacie o danej stope, ci uz nazov alebo poziciu. V tejto triede sa vykonava logika pridavania hudobnych skladieb na platno. ? Libraries je trieda, ktora pracuje s hudobnymi kniznicami. Preskenuje si dolezite priecinky a udrziava zoznam dostupnych hudobnych kniznic. ? MelodyMaker je trieda typu JPanel a charakterizuje kontajner, na ktorom si pouzivatel moze vytvarat vlastne melodie (ide teda o platno na vytvaranie melodii, viac v podkapitole 3.2). Zaroven zabezpecuje aj prehravanie melodie. ? Track, ide o triedu typu JPanel a charakterizuje GUI pre jednu stopu hlavneho platna. ? PianoRoll je kontajner typu JFrame a predstavuje hlavnu triedu obalujucu cinnosti okolo platna na vytvaranie melodii. ? TrackComponent ide o komponent typu JLabel, predstavuje GUI pre zvukovu ukazku zobrazenu na hlavnom platne. Ci uz ide o sample, alebo melodiu. S tymto objektom sa da manipulovat, menit pozicia alebo dokonca ho aj vymazat (tato cinnost sa vsak neda vratit spat). ? PianoRollComponent je taktiez komponent typu JLabel, predstavuj GUI pre jeden ton melodie zobrazenom na platne na vytvaranie melodii. Podobne ako TrackComponent da sa s nim lubovolne manipulovat. ? WaveformCreator je trieda ktora inicializuje a spusta proces vytvarania zvukovej vlny zo zvukoveho suboru. ? KeyboardButtons je kontajner typu JPanel, ktory obsahuje komponenty typu JButton charakterizujuce jednotlive tony pri platne na vytvaranie melodii. Po stlaceni daneho objektu typu JButton sa prehra dany ton. ? SamplingGraph je trieda ktora obsahuje samotnu logiku okolo vytvarania zvukovych vln. Pre triedy TrackComponent a PianoRollComponent sme implementovali rozhranie IComponent, ktore obsahuje abstraktne metody pre tieto triedy. 25 FRI ZU Zilina 3.5 BAKALARSKA PRACA Klucove algoritmy Tato podkapitola sa bude zaoberat niektorymi klucovymi algoritmami. Tieto algoritmy boli najdolezitejsie pre spravne fungovanie nasej aplikacie, ale zaroven boli aj najtazsie na implementaciu. Vyzadovali si najvacsiu pozornost, kedze nespravne implementovanie tychto algoritmov moze viest ku: ? Nespravnym vysledkom ? Spomaleniu behu programu Kvoli tomu dovodu je tymto algoritmom venovana samostatna podkapitola. 3.5.1 Algoritmus vykreslenia zvukovej vlny Nas algoritmus na vykreslenie zvukovej vlny je modifikovana verzia podobneho algoritmu. [7][8] Spociva v tom, ze zo zvukoveho suboru o formate typu WAV vykresli pomocou ciar zvukovu vlnu a tu potom odovzda dalej ako objekt typu BufferedImage. Obrazok 12: Princip algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny Cela logika tohto algoritmu je obsiahnuta v balicku WaveformCreator, ktora obsahuje triedy WaveformCreator a SamplingGraph. (popisane v podkapitole 3.4). Algoritmus dalej pouziva metody nasledovnych tried: ? File, objekty tejto triedy v algoritme predstavuju vstupne subory ? AudioInputStream, ten jednoducho spravi zo zvukoveho suboru stream, s ktorym sa da manipulovat. [9] ? AudioFormat, ktora sluzi na ziskanie informacii o FORMAT casti WAV suboru (viac informacii v podkapitole 3.3.1) ? Line2D.Double, segment, ktory predstavuje ciaru s dvoma suradnicami. [9] ? BufferedImage, vystup tohto algoritmu, ktory sa vykresli na platno. 26 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Uz mame predstavu o tom, na co tento algoritmus bude aplikacii sluzit a jeho zakladny popis, tym padom uz mozeme prejst na samotne kroky algoritmu s jednoduchym vysvetlenim: 1. Z objektu typu File ziskame objekt typu AudioInputStream cez metodu AudioSystem.getAudioInputStream(File file); 2. Vytvorime objekt typu SamplingGraph a zavolame jeho metodu createWaveform(byte[] audioBytes). a. Ziskame FORMAT WAV suboru cez metodu AudioInputStream.getFormat(). b. Inicializujeme premennu audioBytes, co je pole typu byte. Jeho velkost bude mat hodnotu AudioInputStream.getFrameLength() * AudioFormat.getFrameSize(). c. Cez metodu AudioInputStream.read(byte[] b) precitame bajty zo streamu do audioBytes. d. Vytvorime pole audioData, ktora obsahuje samotne data ako datovy typ integer. V tomto kroku prebieha kontrola a porovnavanie FORMAT casti WAV suboru (velkost vzorky, typ kodovania) so standardnymi hodnotami. Obrazok 13: Cast algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny 27 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Princip tohto kroku spociva v tom, ze ak je velkost samplu 1 bajt, tak netreba ziadne upravy. Ak vsak je velkost samplu 2 bajty, to znamena, ze dva bajty vedla seba tvoria jeden sample, a teda musime tieto jednotlive bajty spojit. To je vykonane cez bitove posuny. 3. e. Naplnime Vector iterovanim cez pole audioData. f. Zavolame metodu getWaveform(). Metoda getWaveform() pripravi grafiku a zavola metodu createSampleOnGraphicsContext(Graphics2D g2). 4. Ta vykresli jednotlive objekty typu Line2D. 5. Metoda getWaveform() vytvori BufferedImage, co je vystup algoritmu. Sice ma tento algoritmus v konecnom zavere len esteticky efekt pre aplikaciu, jeho samotna implementacia zabrala najviac casu z algoritmov vypisanych v tejto podkapitole. 3.5.2 Algoritmus prehravania Tato podkapitola sa v prvom rade bude zaoberat samotnym problemom prehravania viacerych zvukovych skladieb ci uz za sebou, alebo naraz. Najskor si vysvetlime problemy, ktore sme museli vyriesit. Neskor si vymedzime mozne implementacie, a vysvetlime si dovody nami preferovanej implementacie. Na zaver si samotnu implementaciu ukazeme a vysvetlime. Implementacia algoritmu prehravania hudobnych skladieb predstavuje zakladnu cinnost nasej aplikacie. Je velmi dolezite, aby bol co najefektivnejsi, a tym padom aby prehravanie bolo co najplynulejsie. Kvoli tomu je dolezite, aby sme spravne pochopili vsetky problemy, ktore mozu tuto cinnost spomalit. Prehravanie zvukovych suborov v nasej aplikacii moze byt dvojakeho charakteru: ? Prehravanie zvukovych ukazok/melodii pridanych na hlavnom platne ? Samotne prehravanie melodii Pri obidvoch castiach moze, a zrejme aj nastane situacia, ked v jednom casovom okamihu treba prehrat viac zvukovych ukazok naraz. To predstavuje prvy problem tejto cinnosti. Tento problem sa inak da definovat nasledovne - treba prehrat viac zvukovych ukazok za sebou v danom case co najrychlejsie tak, aby vysledok znel pre ludske ucho prirodzene, aby casove oneskorenie (latencia) bolo co najmensie. 28 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 14 nazorne vysvetluje dany problem v nasej aplikacii na hlavnom platne. Obrazok 14: Prvy problem prehravania skladieb Druhy problem prehravania hudobnych skladieb sa prevazne tyka prehravania na hlavnom platne. Treba si uvedomit, ze praca so subormi na disku (citanie, zapisovanie) je velmi pomala cinnost. V nasej aplikacii prirodzene moze nastat, ze sa konkretny zvukovy subor moze vyskytnut viackrat na danom platne. Len samotne opakovane otvaranie tohto suboru a citanie dat by velmi spomalilo beh algoritmu 1. Nazorny priklad druheho problemu predstavuje obrazok 15. Obrazok 15: Druhy problem prehravania skladieb 1 Tento problem sa tyka hlavne hlavneho platne preto, lebo pri melodiach robime so zvukovou kniznicou, ktora sa cela nazaciatku nacita - predstavuje len zopar konkretnych tonov, teda zvukovych suborov, a preto to nie je az taky problem ako na hlavnom platne, kde moze byt pocet zvukovych suborov neobmedzeny. 29 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Samotny algoritmus prehravania hudobnych skladieb musi efektivne riesit obidva problemy. Teraz si vysvetlime, ako sme dane problemy riesili, a teda ako sme ich implementovali. Riesenie druheho problemu Zacneme druhym problemom, kedze ten nebol az tak narocny. Je zrejme, ze nemozeme dovolit, aby sa konkretny zvukovy subor opakovane otvaral a zatvaral pocas jedneho prehravania hlavneho platna (ako uz bolo spomenute, tento problem sa tyka len hlavneho platna). Dovod je efektivita. Museli sme teda prist na efektivnejsie riesenie. Riesenie: Pri komponentoch na hlavnom platne sme oddelili graficku cast (JLabel obsahujuci zvukovu vlnu - TrackComponent) od logickej casti (AudioFile). Tym padom moze byt na hlavnom platne lubovolne mnozstvo objektov typu TrackComponent rovnakeho zvukoveho suboru, ale vsetky budu odkazovat na jeden objekt typu AudioFile daneho zvukoveho suboru. Inymi slovami, objekt typu AudioFile bude obsahovat zoznam objektov typu TrackComponent, ktore ho graficky zobrazuju. Tym sa zabezpeci zrusenie opakovaneho otvarania zvukoveho suboru pre prehravanie. Treba si uvedomit, ze aj ked tato cast algoritmu prehravania priamo nesuvisi so samotnym prehravanim, na rychlost prehravania ma vyznacny vplyv. Kroky tejto casti algoritmu prehravania vyzeraju nasledovne: 1. Pri vkladani noveho zvukoveho suboru na platno sa vykona kontrola, ktora urci, ci sa na platne uz nachadza komponent predstavujuci dany zvukovy subor. a. Ak nie, tak sa vytvori novy objekt typu AudioFile, ktory v zozname grafickych komponentov obsahuje prave jeden objekt typu TrackComponent - ten sa zaroven vykresli na platno. b. Ak ano, tak sa zisti, ktory objekt typu AudioFile ma charakterizovat dany zvukovy subor, do jeho zoznamu sa prida novy prvok - objekt typu TrackComponent, ktory sa vykresli na platno. 2. Pri prehravani vsetkych suborov z platna sa iteruje cez zoznam objektov typu AudioFile, pricom kazdy z nich ma informacie o vsetkych dostupnych komponentoch na platne. Tak sa ziskaju casy prehratia a samotny subor, ktory sa ma prehrat. 30 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Cast tohto algoritmu zobrazuje obrazok. Obrazok 16: Implementacia opakovaneho prehravania zvukovej ukazky Riesenie prveho problemu Pri implementacii prveho problemu sme si v prvom rade museli uvedomit dolezite podmienky, ktore musia byt dodrzane: ? Proces prehravania musi bezat co najrychlejsie ? Rychlost prehravania je dolezitejsia ako rychlost spustenia prehratia (po kliknuti tlacidla Play) Z toho nam vznikli dve moznosti samotnej implementacie: ? Generovanie WAV suborov z jednotlivych stop a nasledne prehratie vsetkych tychto suborov naraz. ? Pouzitie efektivnej udajovej struktury, ktora sa pred spustenim naplni datami, a pocas prehratia sa nou bude iterovat. Obidva sposoby splnaju obe podmienky uvedene vyssie. Nakoniec sme sa vsak rozhodli pre druhy sposob implementacie, lebo: 1. Implementacia prveho sposobu je nesmierne narocna 2. Implementacia prveho sposobu je velmi narocna na pamat 3. Nasli sme udajovu strukturu, ktora moze druhy sposob vyrazne zefektivnit Pouzita udajova struktura algoritmu Aby bola implementacia tohto algoritmu co najefektivnejsia, potrebovali sme spravne vybrat udajovu strukturu. Ta musela splnat nasledovne podmienky: 31 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA ? Musela byt typu kluc - hodnota (aby kluc predstavoval cas a hodnota objekt typu AudioFile ktory sa ma prehrat) ? Musel byt efektivny pristup minimalne k prvemu prvku ? Musel byt dostupny pristup k hodnote kluca (asi najdolezitejsie pri vybere) ? Rychlost vkladania prvkov lubovolne casovo narocna ? Prvky usporiadane podla kluca vzostupne (aby nebolo potrebne stale iterovat cez strukturu) Vsetky tieto podmienky splnila struktura TreeMap. Ide o strukturu, ktora implementuje Map rozhranie pouzivanim stromu. Princip je rovnaky ako pri HashMap, prvky maju usporiadany charakter. Samotna implementacia tejto struktury poskytuje pre metody containsKey, get, put a remove zlozitost log(n). [10][11] Princip pouzitia takejto udajovej struktury pri prehravani je nasledovny - pred prehratim sa tato struktura naplni. Kluc bude predstavovat cas prehratia zvukovej ukazky a data budu predstavovat objekt AudioFile ktory sa v danom casovom okamihu prehra (samozrejme, kedze moze nastat situacia, ze v danom casovom okamihu treba prehrat viac suborov naraz, data v tejto strukture bude dalsia struktura - ArrayList, ktora bude obsahovat zoznam zvukovych suborov, ktore sa maju prehrat v danom casovom okamihu). Ked sa prvy prvok zo struktury prehra, vymaze sa, struktura sa znova preusporiada, aby prvy prvok bol zasa prvok, ktory ma najmensiu hodnotu kluca. Tento proces sa bude opakovat az kym nebude struktura prazdna. Rovnaky algoritmus sa vyuziva aj na prehranie zvukovych skladieb na hlavnom platne, a aj prehranie melodii (princip je rovnaky). Rozdiel je v tom, ze pri prehravani na platne musime do tejto struktury pridat aj prvky struktury jednotlivych melodii. Implementacia algoritmu Samotnu implementaciu tohto algoritmu na hlavnom platne s pouzitim struktury TreeMap zobrazuju obrazky 17 a 18. Obrazok 17 ukazuje naplnenie tejto struktury po stlaceni tlacidla Play, obrazok 18 obsahuje kod pre samotne prehravanie. 32 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 17: Naplnenie struktury TreeMap Obrazok 18: Samotny algoritmus prehravania Tato cast kodu funguje nasledovne: zo struktury sa ziska hodnota prveho kluca a data. Z hodnoty kluca a aktualneho casu sa zisti, na aku dlhu dobu sa ma vlakno uspat (teda za aky dlhy casovy usek ma dalsie prehratie nastat). Potom sa zvuk prehra, odstrani sa prvy prvok, aktualizuje sa aktualny cas a cyklus sa opakuje kym ma atribut mapofAudioFiles nejake data. Samotna implementacia tohto algoritmu nebola az tak casovo narocna ako implementacia algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny, ale analyza problemov okolo tohto algoritmu zabrala podstatne viac casu. 3.5.3 Algoritmus ukladania a nacitania projektu Ukladanie a nacitanie projektu patri medzi zakladne funkcie kazdeho DAW softveru. Bolo pochopitelne, ze tieto funkcie musime aj my implementovat do nasej 33 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA aplikacie, lebo inak by sa stratil vyznam takeho softveru - cely projekt by si musel robit pouzivatel vzdy nanovo. Algoritmus ukladania a nacitania projektu sme implementovali pomocou mechanizmu, ktory sa vola Serializacia. Ide o mechanizmus, ktory nam umoznuje ulozit aktualny stav objektu ako postupnost bajtov, ktore obsahuju: ? Data objektu ? Informacie o type objektu ? Informacie o type dat ulozenych v objekte Stav objektu mozeme ulozit do suboru, a neskor deserializovat, co je opacny proces. [12] Na serializaciu a deserializaciu sme pouzili triedy ObjectInputStream a ObjetOutputStream. Tie obsahuju metody writeObject() a readObject(), ktore nam tento proces umoznuju vykonat. Pri serializacii si treba uvedomit, ze aby mohol byt objekt danej triedy serializovany, musi trieda implementovat rozhranie Serializable (zobrazene v podkapitole 3.4). Obrazok 19 zobrazuje nami implementovanu serializaciu. Obrazok 19: Algoritmus ulozenia projektu Pri deserializacii vsak vznikol problem. Niektore triedy (Clip, BufferedImage) neimplementuju rozhranie Serializable, a tym padom ich objekty nemozno serializovat. Atributy tychto tried sme museli nastavit ako transient, co serializacii indikuje, ze tento atribut nema serializovat. Jeden takyto atribut nam znazornuje obrazok 20. Obrazok 20: Neserializovatelny atribut 34 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Pri deserializacii sme teda museli hodnoty tymto atributom manualne nastavovat. Obrazok 21 zobrazuje nami implementovanu deserializaciu, spolu s manualnym nastavovanim hodnot atributom, ktore nie su serializovatelne. Obrazok 21: Algoritmus nacitania projektu Treba si vsak uvedomit nevyhody serializacie. Pri drobnej zmene softveru (napr. zmene nazvu/hodnoty atributu) uz predosle verzie nebudu kompatibilne s tou aktualnou. Co je samozrejme pre profesionalny softver neziaduci efekt. V aktualnom stave nasej aplikacie sme tento problem neriesili, ale v buducnosti planujeme zaviest verzionovanie, cize pri zmene softveru sa zmeni verzia. Pri deserializacii sa budu verzie kontrolovat a ak sa budu rovnat, tak deserializacia prebehne bez zmien a ak budu odlisne, tak sa zmenene atributy manualne nastavia. 35 FRI ZU Zilina 3.6 BAKALARSKA PRACA Hudobne kniznice V tejto podkapitole si najskor definujeme, co znamena pojem hudobna kniznica a neskor si ukazeme sposob, akym sme system hudobnych kniznic implementovali v nasej aplikacii. Hudobna kniznica predstavuju mnozinu zvukovych suborov rovnakeho typu (napriklad rovnakeho instrumentu). Kazdy z tychto suborov reprezentuje konkretny ton daneho instrumentu. Ako priklad si mozeme uviest kniznicu klavira, ktora moze obsahovat tony C1, C#1, D1, ... B1, C2, ... B4. V nasej aplikacie sme implementovali hudobne kniznice kvoli platnu na vytvaranie melodii. Pouzivatel si predtym moze vybrat, ktoru kniznicu chce pouzivat a teda melodiu akeho instrumentu ide vytvarat. Kniznice su nastavene tak, aby obsahovali dve stupnice, co je konkretne 24 tonov. V najlepsom pripade ide o tony z rozsahu C5 .. B6, kedze tie su v hudobnych skladbach velmi frekventovane. Obrazky 22 a 23 znazornuju priecinky nami vytvorenych hudobnych kniznic. Obrazok 22: Zoznam kniznic Obrazok 23: Zvukove subory v jednej kniznici Implementacia hudobnych kniznic je jednoducha. V kazdej kniznici sa zvukove subory volaju rovnako, pri citani zo suboru sa nazov suboru nemeni (citaju sa stale subory s rovnakymi menami ,,C5.wav" .. ,,B6.wav"). Meni sa len cesta k nemu (nazov kniznice). Tu si pouzivatel vyberie sam pri vytvarani noveho platna na vytvaranie melodii, ako zobrazuje obrazok 24 na nasledujucej strane. 36 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 24: Vyberanie kniznice v aplikacii Program vsak musi poznat dostupne kniznice v priecinku. Na to sluzi trieda Libraries, ktora drzi zoznam dostupnych kniznic (zaroven aj skenuje priecinok a kontroluje obsah). Tento algoritmus je zobrazeny na obrazku 25. Obrazok 25: Algoritmus prace s hudobnymi kniznicami Ak si chce pouzivatel pridat hudobnu kniznicu, staci teda, ked v priecinku ,,Files/Sounds/Libraries/" prida novy priecinok, a donho vlozi prislusne data. Aplikacia sa o vsetko ostatne postara automaticky. 3.7 Implementacia nastaveni - zmena tempa Implementacia nastaveni nepredstavuje implementaciu zakladnych poziadaviek nasho projektu. V nastaveniach ide skor o to, aby si pouzivatel mohol lubovolne zmenit nejake vlastnosti svojho projektu podla svojich preferencii. Do aktualnej verzie projektu sme implementovali len jediny typ nastaveni - zmena tempa projektu. Tempo v hudobnej terminologii predstavuje rychlost prehravania zvukovych ukazok sa sebou. Meria sa v BPM, cize v uderoch za minutu (tempo 120 BPM predstavuje 120 uderov za minutu). [13] 37 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zmenu tempa sme implementovali na hlavnom platne. Implementacia zmeny tempa predstavuje zvysenie, pripadne znizenie casoveho oneskorenia medzi prehravanim jednotlivych zvukovych ukazok, podla zvolenej hodnoty. Trieda ProjectSettings obsahuje graficke rozhranie a logiku okolo zmeny nastaveni, v nasom pripade zmeny tempa. Objekt danej triedy odosiela informacie o aktualnej hodnote ostatnym objektom, ktore ziadaju tuto informaciu. Obrazok 25 znazornuje nami implementovane GUI pre zmenu tempa. Posuvanim JSlider objektu sa meni tempo podla potreby uzivatela. Minimalna hodnota je 100 BPM a maximalna hodnota je 200 BPM. Na obrazku je aktualna hodnota 128 BPM (zakladna hodnota). Obrazok 26: GUI pre zmenu tempa Pri prehravani skladieb na hlavnom platne sa najskor pocita, kedy sa maju vsetky skladby prehrat, teda v ktorom casovom okamihu (prehravanie je blizsie popisane v podkapitole 3.5.2). Samotne casove okamihy zavisia od aktualnej hodnoty tempa. Logika prepocitavania daneho casoveho okamihu pre konkretnu zvukovu ukazku je zobrazena na obrazku 27. Obrazok 27: Prepocitavanie casu ? paX je x-ova suradnica danej zvukovej ukazky na hlavnom platne ? 15 je graficka vzdialenost medzi dvoma ,,pol beatmi", ktore predstavuju body na platne, kde su zvukove ukazky pripnute2. Len nasobky tejto hodnoty moze nadobudat pozicia zvukovej ukazky na platne (teda paX). 2 Vsetky zvukove ukazky musia byt pripnute na urcite pozicie, aby bol zachovany rytmus skladby 38 FRI ZU Zilina ? BAKALARSKA PRACA halfBeatLength je dlzka trvania jedneho ,,pol beatu", urcena vztahom 30/tempo (Kedze ide o udery za minutu, teda 60 sekund, trvanie jedneho beatu by sa vypocitalo ako 60/tempo. My vsak mame ,,pol beaty"). Algoritmus funguje jednoducho. Zisti sa cislo ,,pol beatu", na ktorom je dany zvukovy subor nastaveny, to sa vynasobi dlzkou trvania jedneho ,,pol beatu". Tym padom sa vypocita dlzka trvania od 0 po zaciatok prehravania danej zvukovej ukazky. 39 FRI ZU Zilina 4 BAKALARSKA PRACA Testovanie a overenie riesenia Aplikaciu sme testovali na vlastnych zdrojoch. Finalnu verziu sme dali testovat aj panu Ing. Marekovi Kvetovi, PhD., kedze on ma s tymto typom aplikacii rozne skusenosti. Vyjadrenie testera aplikacie Aplikaciu MyStudio som dostal na testovanie a overenie funkcnosti riesenia dna 13.4.2018 na zaklade poziadavky veducej prace i samotneho autora. Aplikacia nebola prezentovana autorom s cielom prispiet k objektivnemu hodnoteniu aplikacie z pohladu koncoveho pouzivatela. Moje hodnotenie preto vychadza vylucne z praktickych skusenosti bez moznosti konzultacie pripadnych nejasnosti a spornych situacii s autorom programu. Testovanie aplikacie bolo vykonane v dnoch 14. - 16.4.2018 na roznych verziach operacneho systemu. Boli kontrolovane vsetky funkcie softveru s pouzitim roznych vstupnych dat. Na zaklade vykonanej analyzy a testovania mozem konstatovat, ze vytvorena aplikacia je plne funkcna a je na vysokej urovni. Splna moderne standardy kladene na takyto typ aplikacii. Odporucam vsak konzultovat buduci vyvoj aplikacie s viacerymi cielovymi skupinami pouzivatelov, odstranili by sa drobne nedostatky, ako je chybajuca moznost odstranenia trackov a podobne. V teme prace vidim velky potencial, bol by som rad, ak by autor pokracoval vo vyvoji tohto softveroveho diela, aby sa stal plnohodnotnym nastrojom pre zacinajucich hudobnikov, skladatelov a nahravacie studia. Chybajuce pokrocile funkcie nepovazujem v tejto verzii programu za problem, nakolko sa jedna o prvotnu verziu rozsiahleho systemu, co si vyzaduje dlhodoby intenzivny vyvoj. Na zaklade uvedenych skutocnosti odporucam pracu na obhajobu a po jej uspesnom absolvovani navrhujem udelit autorovi prace titul bakalar v studijnom odbore Informatika. V Ziline, 17.4.2018 Ing. Marek Kvet, PhD. odborny asistent KI FRI UNIZA marek.kvet@fri.uniza.sk 40 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zaver Cielom bakalarskej prace bolo vytvorenie desktopovej aplikacie na prehravanie a tvorbu zlozitejsich zvukovych skladieb. Ulohu sme si rozanalyzovali, navrhli riesenia konkretnych problemov a neskor presli k samotnej implementacii. Uspesne sa nam podarilo vytvorit aplikaciu, ktora splna vsetky ocakavane ciele a pokyny na vypracovanie. Pouzivatel si moze lubovolne rozsirit mnozstvo zvukovych suborov, ktore chce vo svojom projekte a zaroven moze rozsirit aj mnozstvo hudobnych kniznic, ktore ma momentalne k dispozicii. Za pomoci tychto suborov je schopny vymysliet komplikovanejsiu hudobnu skladbu ako projekt, ktory si moze aj ulozit a otvorit neskor. V tomto stadiu ide uz o samotnu kreativitu pouzivatela, co s tym, co mu ponukame, dokaze vytvorit. V buducnosti by sme chceli tento softver rozsirit o nove funkcie, ako napriklad pridavanie zvukovych efektov na ukazky alebo generovanie jedneho zvukoveho suboru zo zvukovych ukazok na hlavnom platne, podpora viacerych zvukovych formatov a ine. 41 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zoznam pouzitej literatury [1] http://www.colincrawley.com/audio-file-size-calculator/ [2] https://www.javatpoint.com/java-swing [3] https://www.eclipse.org/ide/ [4] https://www.eclipse.org/windowbuilder/ [5] https://ask.audio/articles/understanding-compressed-audio-file-formats [6] http://soundfile.sapp.org/doc/WaveFormat/ [7] https://stackoverflow.com/questions/11017283/java-program-to-create-apng-waveform-for-an-audio-file [8] http://codeidol.com/java/swing/Audio/Build-an-Audio-Waveform-Display/ [9] https://docs.oracle.com/javase/7/docs/api [10] https://docs.oracle.com/javase/7/docs/api/java/util/TreeMap.html [11] https://www.javatpoint.com/java-treemap [12] https://www.tutorialspoint.com/java/java_serialization.html [13] https://learningmusic.ableton.com/make-beats/beat-and-tempo.html 42 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zoznam priloh na CD nosici Priloha A Pouzivatelska prirucka Priloha B Udrzba aplikacie 43 Prvykrat som Google navstivil, ked som tam mal v ramci serie predna- sok nazvanej Authors@Google (Spisovatelia v Googli) predniest prispevok o emocionalnej inteligencii. Mal som tak trochu pocit, ze to bude len dalsia kvapka v zaplave vymozenosti a zamestnaneckych vyhod, ktorymi sa firma preslavila - niekde medzi masazami a napojmi zdarma. Google je skutocnou bastou intelektu - koniec koncov na to, aby ste sa mohli co len uchadzat o pracu v Googli, potrebujete najlepsie vysledky zo SAT skusok - a tak som na prednasku prichadzal s pocitom urcitej nervo- zity. Predsa len, nebol som si isty, ci sa v takejto nesentimentalnej techno- logickej firme vobec najde niekto, koho bude zaujimat psychologia a makke zrucnosti. Viete si preto urcite predstavit, aky som bol ohromeny, ked som vstupil do prednaskovej miestnosti (bola to najvacsia sala v tej casti kom- plexu budov patriacich Googlu) a uvidel, ze je taka plna, ze zastupy ludi stali aj v ulickach a pred dverami. V kazdom pripade to vyzeralo, ze o prednasku je zaujem. Publikum, pred ktorym som vtedy v Googli stal, malo pravdepodobne najvyssiu priemernu inteligenciu zo vsetkych ludi, ktorym som kedy pred- nasal. No spomedzi tych najsikovnejsich mozgov, ktore ma v ten den pocu- vali, to bol prave Meng, kto bol dostatocne bystry na to, aby sa na emocio- nalnu inteligenciu dokazal pozriet ocami reverzneho inziniera. Rozobral ju na kusky, opat zlozil a dospel pritom k brilantnemu postrehu: uvidel, ze v sa- motnom jadre emocionalnej inteligencie sa nachadza schopnost sebapozna- nia - a ze tou najlepsou mentalnou aplikaciou, ktoru by sme nasli a kto- ra k nej vedie, je metoda treningu mysle, nazyvana ,,mindfulness" - bdela pozornost. O toto poznanie sa opieraju zaklady programu, ktory Meng vyvinul. Ked tento kurz spristupnil ako sucast projektu Google University, dostal meno Search Inside Yourself - Hladaj vo svojom vnutri. Tento nazov je velmi pri- hodny, kedze webove vyhladavanie je hlavny biznis spolocnosti. Ako sa do- citate v tejto knihe, ukazalo sa, ze pre mnohych ucastnikov z Googlu sa mal tento program stat skusenostou, ktora im zmeni zivot. Meng tiez velmi zrucne postupoval pri volbe svojich spolupracovnikov. Patri medzi nich ucitel zenu Norman Fischer, moj dlhorocny priatel a ko- lega Mirabai Bush, zakladatel a riaditel Centra pre kontemplativnu mysel PREDSLOV DANIELA GOLEMANA 3 v spolocnosti (Center for Contemplative Mind in Society). Vyuzil tiez skuse- nosti dalsieho z mojich starych priatelov Jona Kabata-Zinna, ktory bol prie- kopnikom vyuzivania treningu bdelej pozornosti (mindfulness) v medicine. No Meng nezostal len pri tom. Spolu so svojim timom vyberal to najlepsie z osvedcenych a preskumanych metod, ktorych cielom je prehlbit nase seba- uvedomenie, pozitivny pocit zo zivota, rozvinut laskavost a stastie. A teraz k tomu srdcu zo zlata. Ked Meng uvidel, ze toto jeho vnutorne objavovanie prinasa take uzi- tocne vysledky, instinktivne sa on chcel podelit s kazdym, kto by mal zau- jem to vyskusat - a nielen s tymi stastlivcami, ktori mozu navstevovat kurzy v Googli. V skutocnosti hned v ten prvy den, ked som sa s Mengom stretol, mi s nadsenim povedal, ze jeho zivotnym cielom je dosiahnut svetovy mier prostrednictvom rozvoja vnutorneho pokoja a sucitu. (Mengovo odusevne- nie pre vec, ako som si vtedy trochu znepokojeny vsimol, bolo take silne, ze sa prejavovalo dokonca na raznosti jeho hlasu.) Vizia, ktoru Meng prezentuje v tejto prijemnej a vsestranne uzitocnej knihe, je vysledkom testovania programu emocionalnej inteligencie, zaloze- neho na treningu bdelej pozornosti, ktore v prostredi Googlu prebehlo a te- raz sa ponuka kazdemu, pre koho moze byt uzitocny. Ako sam hovori, ,,deli sa on s ostatnymi, ako o dalsi z darov, ktorymi Google robi svet lepsim". Ako som Menga blizsie spoznaval, uvedomil som si, ze nie je len obycaj- nym programatorom, je ,,utajenym bodhisattvom". A myslim, ze po vydani tejto knihy mozete vyskrtnut to slovo ,,utajeny". - Daniel Goleman Predslov Jon Kabat-Zinn Ked som sa s Mengom stretol po prvykrat, pomyslel som si: ,,Co je to za chlapika, ze o sebe hovori ako o ,zdroji dobrej nalady v Googli'." (Mimocho- dom, je to napisane aj na jeho vizitke, spolu s poznamkou ,,co nikto nemo- ze popriet".) Prijal som Mengovo pozvanie prednasat o treningu bdelej pozornosti v se- rii ,,Google Tech Talks". Len par sekund po tom, ako sme sa stretli, uz hovo- ril o treningu mysle, svetovom mieri a popritom z rukava tahal jeden zart za druhym. Jeho zmysel pre humor bol az ohromujuci. Potom ma zobral na pre- hliadku arealu. Prvou zastavkou bola jeho nastenka s fotografiami vo vestibu- le hlavnej budovy Googleplexu... bol na nich odfotografovany, ako si podava ruku v podstate s kazdym slavnym a mocnym clovekom na tomto svete. ,,Co je to za chlapika, preco vita vsetky hlavy statov, laureatov Nobelovej ceny a ce- lebrity, ktore Google navstivia? Mozem ho brat vazne? Mozem verit tomu, co mi rozprava?" Hovoril mi toho vtedy vela, aj to, ze jeho najdolezitejsim cielom je vytvorit podmienky na svetovy mier este pocas svojho zivota a ze ma pocit, ze ta sprav- na cesta, ako to dosiahnut, je spristupnit ludstvu uzitok, ktory prinasa medita- cia. A ze Google, kedze je to Google by v tom mohol hrat vyznamnu rolu. PREDSLOV JONA KABATA?ZINNA 5 Viete si predstavit, co mi vtedy prebehlo myslou: ,,Google, kvintesen- cia univerzalneho pristupu (s vynimkou krajin, ktore sa snazia tento vse- obecny pristup blokovat alebo obmedzovat), ma zaujem hrat vo svete ta- kuto ulohu!? Alebo teda prinajmensom si to mysli jeden vizionar v Googli. Uzasne. Moznoze len predstiera blaznovstvo a v skutocnosti to je jediny clovek siroko-daleko, ktory je plne pri zmysloch. Pretoze je zamestnan- com cislo ??, znamena to, ze musi byt velmi dobry v tom, na co ho po- vodne prijali - to je zjavne. A pochybujem, ze by ho prijali len preto, aby bol zdrojom dobrej nalady, zatial co vsetci naokolo pisali kod novej tech- nickej revolucie." Taketo a podobne myslienky mi virili v hlave pocas mojej prvej navstevy. Uvedomil som si, ze ak to Meng myslel vazne (a teraz vsetok humor bokom), potencialny vplyv a vyznam celej veci by bol nezmeratelny. Ako sa dalo ocaka- vat, hlboky dojem na mna urobilo graficke zobrazenie zemegule na velkej ob- razovke v hlavnom vestibule, na ktore ma Meng upozornil. Z povrchu velkej rotujucej zemegule vychadzali luce roznofarebneho svetla, ktore oznacovali miesta na svete, kde prave niekto pouziva vyhladavac Google, a ziarili do tem- noty rozprestierajucej sa navokol. Rozne farby reprezentovali hladania v roz- nych jazykoch a dlzka lucov svetla bola umerna mnozstvu vyhladavani, kto- re v tej-ktorej casti sveta prebiehali. Na dalsej velkej obrazovke sa v realnom case zobrazovali vsetky vyhladavane temy. Spolocne tieto obrazovky ukazo- vali meniaci sa, prudiaci a zivelny vyraz prepojenosti nasho sveta, co bolo po- dobne posobive ako prvy pohlad na Zem vznasajucu sa v temnote priestoru, nasnimany z povrchu Mesiaca. Vyjadrovali tiez, povedane zargonom Googlu, silu vyhladavania - a silu, ktorou Google vladne. Nebudem vam teraz rozpravat o prednaskach, ktore som nakoniec v Googli predniesol, ani o svojich kolegoch, o ktorych Meng hovori v tejto knihe, a ktori tiez v tejto serii kurzov prednasali. Vsetky najdete na YouTube, ktory je takisto sucastou Googlu. A nebudem hovorit ani o kurzoch technik Znizovania stresu prostrednictvom bdelej pozornosti (MBSR), ktore Meng v Googli pred rokmi zaviedol a ktore dodnes pokracuju. Nebudem rozpra- vat ani o Search Inside Yourself - treningu bdelej pozornosti zalozenom na programe rozvoja emocionalnej inteligencie, ktory paralelne s nimi Meng rozvinul v spolupraci s timom pozoruhodnych ludi, ktori sa do Googlu prisli 6 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI povodne len pozriet, pretoze to bol Google a pretoze tam bol Meng. O tom vsetkom sa dozviete v tejto knihe. Chcel by som sa s vami podelit o nieco, co som si o Mengovi uvedomil, ked som tuto knihu cital, a na co mozno ani vy nezabudnete, ked ju budete objavovat. Nie je to totiz len kniha, ale zaroven aj studijny program, cesta, ktorou sa mozete vydat a pouzivat jej rozne cvicenia a rady. Ponuka medita- tivny pristup k tomu, ako pracovat na svojom vztahu k druhym aj k sebe sa- memu. Ak s tymto programom budete systematicky pracovat, pocitite jeho hlboko transformativny a oslobodzujuci ucinok - a okrem toho pre vas tiez bude, ako dufam, zdrojom zabavy. Ak mu date sancu, vyskusate ho, no na- pokon zistite, ze to pre vas nie je zabava a nemate ani pocit, ze je to nieco, co vas osobne zaujima a co vo vas dokaze prebudit a nechat rast to najhlb- sie a najlepsie, co vo vas je - znamena to, ze pre vas este nenastal ten sprav- ny cas prejst celym programom ,,hladania vo svojom vnutri". No uz len vda- ka tomu, ze ste knihu precitali a pohrali sa s cviceniami nachadzajucimi sa v nej, tak ako vam to v danom okamihu davalo zmysel, zarucene ste zasia- li semienka jej uzitku: su pociatkom experimentu bez predpisaneho konca, dobrodruzneho skumania mentalneho a emocionalneho zdravia a jeho vyu- zitia vo vasom zivote, v praci a v naplnani vasho poslania. Zistil som tiez, rovnako ako zistite aj vy, ze Meng (a teraz zarty bokom), je velmi seriozny muz, uplne - ako coskoro uvidite - oddany rozvoju bdelej pozornosti, vytvaraniu podmienok na svetovy mier a snahe o to, aby vyrov- nana mysel bola standardnym stavom na tejto planete, prinajmensom v pri- pade druhu homo sapiens. A mysli to vazne, ked hovori, ze chce platformu a silu Googlu vyuzit na dosiahnutie tohto ciela. Mam taky pocit, ze to bolo jeho strategiou uz od pociatku, ked do Googlu zacal pozyvat roznych uci- telov meditacie, budhistickych ucencov a vedcov, ktori skumali kontempla- tivne cvicenia z pohladu klinickej mediciny ci z perspektivy neurovied, aby hovorili o ich aplikaciach v medicine a v zdravotnej starostlivosti, v systeme vzdelavania a v dalsich oblastiach. Vytvoril si tak scenu, na ktorej mohol za- cat realizovat svoj plan ako posunut svet smerom k mieru. Najprv Google, potom svet. Podla mna to Meng so svojou viziou mysli natolko vazne, ze si uvedomu- je, ze by nemuselo byt rozumne brat temu ako bdela pozornost a jej potencial PREDSLOV JONA KABATA?ZINNA 7 pre premenu sveta prilis vazne. Hovori o nej preto s humorom, ktory je smr- telne (alebo by som mal povedat ,,zivotne"?) vazny. Na Mengov zmysel pre humor si mozno budete musiet privyknut. Domnievam sa vsak, ze pri cita- ni tejto knihy si na jeho osobity styl zvyknete velmi rychlo, a co je omnoho dolezitejsie, spolu s nim ziskate tiez cit pre to, na co odkazuje - zmysel pre vase vlastne vnutorne zdroje, vas potencial konat vo svojom najlepsom za- ujme s uvedomenim, ze vase vlastne zaujmy dokazete najlepsie naplnit, ak zaroven rozpoznavate a kultivujete zaujem o druhych. V tom spociva podstata emocionalnej inteligencie zalozenej na bdelej pozornosti. To je dovod, preco je take dolezite, metaforicky aj doslovne, ,,hladat vo svojom vnutri". To, co tam caka na objavenie ci odhalenie, je cele spektrum toho, cim ako clovek uz ste, a uvedomenie, ako velmi sme vsetci votkani do mnohorozmernej siete ludstva a vsetkeho ziveho. A pretoze bde- la pozornost nie je o tom, ako odist niekam prec - ale o tom, ako byt naozaj tam, kde prave ste, a rozpoznat silu vasej plnej pritomnosti a bdelosti pra- ve teraz, v tomto okamihu - Mengov program je v skutocnosti viac o na- chadzani, nez o hladani. Je o objavovani, odkryvani a odhalovani vsetkych tych dimenzii vasej prirodzenosti, toho, co uz v sebe mate, a nasledne o sys- tematickom a praktickom rozvijani a zdokonalovani toho, co ste objavili. V kombinacii s tym, co najviac milujete, a v spojeni s vasou predstavivostou a prirodzenou kreativitou sa vysledok vo svete zarucene objavi v mnohych uzitocnych a inteligentnych podobach - sluziac nasmu vzajomnemu stas- tiu a blahu. Ak vam to znie ako utopia, mylite sa. A ak sa vam zda, ze je to praktic- ka strategia, ako vytvorit pokojnejsi svet, vnutorne aj navonok, individual- ne aj kolektivne, lokalne aj globalne, nuz - je to presne tak. A presne tak si to Meng predstavuje. V prostredi Googlu program vyvinul, v pracovnom prostredi tejto spolocnosti ho prakticky otestoval a prostrednictvom tejto knihy a tym, co sa z nej vyvinie, je teraz pripraveny spristupnit ho svetu, upl- ne v duchu ,,open-source" komunity. Cely program Search Inside Yourself je zdarma. Ako sami uvidite, moz- no ho vyuzivat mnohymi sposobmi, v mnohych roznych prostrediach. Jeho uzitocnost a moznosti prisposobenia su dane len vasou predstavivostou a pristupom. Program samotny vyrasta z celeho oceanu cviceni meditacnej 8 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI mudrosti, ktore kultivuju bdelu pozornost, milujucu laskavost, sucit, radost, vyrovnanost, telesnu pritomnost, emocionalnu inteligenciu a mnoho dal- sich fundamentalnych aspektov nasich mysli, srdc a tiel, ktore sa stavaju do- stupne v okamihu, ked s nim zacnete. Ako Meng na mnohych miestach dava jasne najavo, jeho cielom je ,,spristupnit ludstvu uzitok plynuci z meditacie" a dosiahnut, ze bude v sirokej spolocnosti akceptovana rovnako, ako celozi- votny prinos telesneho cvicenia. A dalej, co je este dolezitejsie, urobit vset- ko preto, aby kazdy, koho sa dotkne tato inspiracia hladat vo svojom vnutri, mohol tuto mudrost v zivote implementovat a uviest do praxe. Sledujuc tento ciel, Meng pre nas pripravil domyselne navrhnutu a dob- re otestovanu cestu rozvoja a aplikacie emocionalnej inteligencie na pra- covisku aj v domacom prostredi. Je zalozena na tych najnovsich zisteniach modernej vedy a na solidnych zaveroch vyskumu emocii a emocionalnej in- teligencie, dolezitosti optimizmu a sily sucitu a laskavosti, ako aj narastaju- cej zakladne poznatkov neurovied, ktore skumaju bdelu pozornost a sucit. Tento vyskum ukazuje, ze signifikantne prinosy plynuce z meditacie mozno pozorovat uz po takom kratkom case cvicenia, ako je osem tyzdnov. Spo- lu s Richiem Davidsonom sme na skupine nasich spolupracovnikov usku- tocnili studiu, ktora preukazala, ze u ludi v pracovnom prostredi, ktori po- cas osmich tyzdnov cvicili bdelu pozornost vo forme MBSR, bolo mozne pozorovat posun ich emocneho rovnovazneho bodu (emotional set point) v prefrontalnom kortexe smerom k vyssej emocionalnej inteligencii, sme- rom k profilu mnichov, ktori za sebou mali viac nez desattisic hodin medi- tacnych cviceni. Je to dokaz, ze nemusite vstupit do klastora, dat vypoved v praci alebo opustit rodinu, aby ste mohli mat uzitok z meditacie. Praca a rodina su v skutocnosti dokonalym prostredim, v ktorom mozete praco- vat so svojou myslou, telom, kognitivnymi procesmi a emociami sposobom, ktory Meng opisuje. Predtym, nez sme tuto studiu uskutocnili, sa odborna verejnost vo vseobecnosti domnievala, ze nas emocny rovnovazny bod sa fi- xuje v priebehu dospievania a neskor ho uz nemozno zmenit. Nase vysledky ukazali, ze mozog na takyto druh meditacneho treningu reaguje reorgani- zaciou svojej aktivity smerom k vyssej emocionalnej rovnovahe. Ine studie ukazali, ze mozog tiez reorganizuje svoju fyzicku strukturu, co je prikladom fenomenu znameho ako neuroplasticita. PREDSLOV JONA KABATA?ZINNA 9 Ukazuje sa, ze Meng je vskutku jedinecnym, zrucnym a skrz-naskrz ne- konvencnym ucitelom meditacie, akoby vystrihnutym z jemne ironickych kreslenych vtipov, ktore kniha obsahuje. On sam nikdy nezabudne pove- dat, ze vsetko co vie, sa naucil od inych. Nepochybne mal vynikajucich uci- telov a spolupracovnikov, takych ako je Dan Goleman, Mirabai Bush, Nor- man Fischer a dalsi. No Meng vsetko to, co sa naucil, spaja velmi efektivnym sposobom a zaroven dokladne dokumentuje zdroje, z ktorych cerpa. Ak sa vam bude zdat, ze odporucania, kolko casu venovat jednotlivym formalnym meditacnym cviceniam v tejto knihe, nie su velmi narocne, je to zamer. Ked clovek uz raz sam zazije, co mu davaju, s velkou pravdepodobnostou v sebe objavi motivaciu venovat formalnemu cviceniu viac casu - nie preto, aby dosiahol nejaky specialny stav, ale jednoducho preto, aby spocival v bdelosti samotnej, v jej nadcasovosti. V tom spociva cvicenie v nekonani, otvorenej pritomnosti, cistej bdelosti, ktora plne zodpoveda sucitu a je od tejto kvality neoddelitelna. Nie je to utek od zivota. Naopak, cvicenie bdelej pozornosti je branou k prezitiu prepojenosti a vzajomnej zavislosti, z ktoreho vyrasta- ju inteligentne ciny, nove sposoby bytia a v konecnom dosledku viac stas- tia, jasnosti, mudrosti a laskavosti - v praci aj vo svete. Staci jeden maly po- sun v spravani kazdeho z nas a struktura krystalovej mriezky sveta sa zme- ni. Znamena to, ze v urcitom zmysle sme svetom, a ak na seba prevezmeme zodpovednost za jeho malu, no nie bezvyznamnu cast, zmenili sme tiez ce- lok. Rozkvet, ktory manifestujeme na urovni emocii alebo akymkolvek inym dolezitym sposobom, moze byt nesmierne vyznamny. Prajem vam mnoho zdaru na ceste do Mengovho sveta a do jeho mys- le, a co je dolezitejsie, pri objavovani vasej mysle, srdca, tela a vztahov, spo- sobmi mozno novymi a dosial nepoznanymi. Nech vam vase dobrodruzstvo prinasa intenzivny rozvoj. A nech prinesie mier - vnutorny aj vonkajsi. - Jon Kabat-Zinn UVOD O hladani vo svojom vnutri ,,Hlad do svojho vnutra, odtial vyviera pramen vsetkeho dobra." -- MARKUS AURELIUS Ako vyzera najstastnejsi clovek na svete? Urcite nevyzera ako ja. V skutoc- nosti vyzera ako holohlavy Francuz obleceny v satach tibetskeho mnicha. Jeho meno je Matthieu Ricard. Matthieu sa narodil a vyrastol vo Francuzsku. V roku ???, ked dokon- cil svoju doktorsku pracu z molekularnej genetiky na Pastuerovom institute, rozhodol sa stat mnichom v tibetskej budhistickej tradicii. Vzdy mu hovo- rim, ze sa mnichom stal preto, lebo v roku ??? sa este nemohol zamestnat v Googli a draha mnicha sa mu preto vtedy zdala byt tou najlepsou karier- nou volbou. O HLADANI VO SVOJOM VNUTRI 11 Od tejto kariernej volby sa vsak odvija pribeh o tom, ako sa Matthieu stal ,,najstastnejsim muzom sveta". Ked sa Dalajlama zacal zaujimat o ve- decke skumanie meditacie, poziadal niekolkych mnichov zo skol tibetske- ho budhizmu, aby sa zucastnili na vedeckych studiach. Bolo samozrejme, ze Matthieu patril medzi tych najvhodnejsich dobrovolnikov: mal vedec- ke vzdelanie, dobre rozumel zapadnemu aj tibetskemu sposobu uvazovania a mal za sebou desatrocia klasickeho meditacneho treningu. Jeho mozog sa tak stal predmetom pocetnych vedeckych studii. Uroven stastia bola jednou z mnohych veci, na ktore sa merania sustredi- li. Podla vedcov totiz existuje sposob, ako ohodnotit, kolko stastia je v moz- gu: meranim relativnej aktivacie urcitej casti laveho prefrontalneho korte- xu v porovnani s pravym prefrontalnym kortexom.? Cim silnejsi je relativny posun dolava, tym viac skumana osoba udava prezivanie pozitivnych emocii ako radost, nadsenie, pocit sily atd. Plati to aj naopak; osoby s vyssou aktivi- tou v pravej casti mozgu uvadzaju viac negativnych emocii. Ked vyskumnici skenovali Matthieuov mozog, namerane hodnoty stastia vysoko prekraco- vali vsetky dovtedy zname hodnoty. S obrovskym naskokom bol najstast- nejsim clovekom, akeho kedy vedci skumali. Netrvalo dlho a media o nom zacali hovorit ako o ,,najstastnejsom cloveku na svete". Matthieu si mysli, ze tato prezyvka je trochu otravna, co povazujem za celkom milu ironiu. Extremne stastie nie je ale jediny pozoruhodny vykon, ktoreho je Matthie- uov mozog schopny. Stal sa znamym tiez ako prvy vede znamy clovek, ktory dokaze potlacit prirodzeny telesny reflex prelaknutia - rychle a kratke na- pnutie tvarovych svalov, ktore je reakciou na hlasne a nahle zvuky. Rovna- ko ako vsetky reflexy, aj tento by mal byt mimo kontroly vedomia, Matthieu ho vsak v meditacii ovladat dokaze. Ukazuje sa, ze Matthieu je tiez expert na odhalovanie velmi kratkych prejavov emocii v mimike tvare, ktorym sa odborne hovori mikromimicke vyrazy. Schopnost vnimat a rozpoznavat tie- to mikrovyrazy mozno ziskat cielenym treningom, no Matthieu a este jeden iny meditator, bez toho, aby mali akykolvek predchadzajuci trening, prekro- cili v laboratornych pokusoch normu o dve standardne odchylky a dosiahli lepsie vysledky ako vsetci trenovani profesionali. Tieto pribehy o Matthieuovi a inych majstroch kontemplativnych cvi- ceni su velmi inspirujuce. Tito majstri svojim prikladom ukazuju, ze kazdy 12 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI z nas moze rozvinut vynimocne schopnu mysel, ktora je v prvom rade - a to je najdolezitejsie - hlboko pokojna, stastna a sucitna. Metody, pomocou ktorych mozno takuto pozoruhodne schopnu mysel rozvijat, su dostupne pre nas vsetkych. A o tom je tato kniha. ,,Monsieur Ricard? Je tu par srn, ktore by sa od vas chceli naucit, ako potlacit svoj reflex prelaknutia." V Googli sme sa zacali zaujimat o to, ako tieto metody spristupnit sirokej verejnosti, ked sme si polozili nasledujucu otazku: co ak by ludia mohli vyu- zit kontemplativne cvicenia aj na to, aby boli uspesnejsi vo svojom osobnom aj pracovnom zivote? Inymi slovami, co ak kontemplativne cvicenia mozu byt uzitocne pre rozvoj kariery aj pre financne vysledky firiem? Cokolvek, co prinasa uzitok ludom aj firmam, pre ktore pracuju, bude mat tendenciu sirit sa rychlo dalej. Ak najdeme ten spravny sposob ,,ako na to", ludia na celom svete budu moct uskutocnovat svoje ciele efektivnejsie. Verim, ze zrucnos- ti, ktore tato kniha ponuka, pomozu vytvorit viac stastia a pokoja vo vasich zivotoch, aj v zivotoch ludi okolo vas - a tento pokoj a stastie sa nakoniec budu moct rozsirit do celeho sveta. S cielom podporovat inovacie Google velkoryso dovoli svojim vyvojarom ve- novat ?? percent pracovneho casu na projekty, ktore nesuvisia s ich hlavnou pra- covnou naplnou. Niekolki sme sa rozhodli v ramci svojich ,,dvadsiatich percent" O HLADANI VO SVOJOM VNUTRI 13 pracovat na temach, z ktorych nakoniec vznikol program Search Inside Your- self - Hladaj vo svojom vnutri. Vo svojej konecnej podobe predstavuje uceleny program rozvoja emocionalnej inteligencie zalozeny na treningu bdelej pozor- nosti, pri ktoreho vzniku nam pomohla rozmanita skupina vynimocne talento- vanych ludi: medzi nimi tiez jeden majster zenu, generalny riaditel velkej spoloc- nosti, vedec zo Stanfordovej univerzity a Daniel Goleman, chlapik, ktory napisal v podstate najzasadnejsiu knihu o emocionalnej inteligencii... Znie to skoro ako zaciatok dobreho vtipu: ,,V bare sa stretne majster zenu a generalny riaditel..." ,,Navrhujem, aby sme sa odteraz riadili Tao Jones Indexom." A tak teda vznikol program rozvoja emocionalnej inteligencie zalozeny na treningu bdelej pozornosti, ktory sa nazyva Search Inside Yourself - Hla- daj vo svojom vnutri. Podobne ako mnoho inych veci v Googli, aj tento na- zov sice vznikol ako zart, no nakoniec sme pri nom ostali. Tak ako sa veci vyvijali dalej, stal som sa prvym vyvojarom v historii firmy, ktory odisiel z technickeho oddelenia, aby prestupil do ,,jednotky ludskeho nasadenia" People Ops, ako u nas hovorime nasmu oddeleniu ludskych zdrojov, a ma- nazoval tento a ine programy osobneho rastu. Celkom sa bavim pri pomys- leni, ze Google necha jedneho zo svojich vyvojarov vyucovat emocionalnu inteligenciu. Nadherna to firma. 14 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ukazalo sa vsak, ze napad, aby programator ako ja mohol vyucovat kur- zy ako Search Inside Yourself, nakoniec priniesol rozne necakane vyhody. Po prve, pretoze som velmi skepticky a uvazujem velmi vedecky, sam by som sa hanbil, keby som mal prednasat cokolvek, co by nestalo na silnych vedeckych zakladoch - a preto sme Search Inside Yourself zalozili na solid- nych vedeckych poznatkoch. Po druhe, vdaka dlhej kariere, ktoru som uz ako jeden z prvych vyvojarov v Googli mal za sebou, som tiez nazbieral ne- uveritelne vela skusenosti s tym, ako aplikovat metody emocionalnej inteli- gencie vo svojej praci: pri tvorbe produktov, riadeni timov, diskutovani so sefmi o zvysovani platu a tak podobne. Tieto skusenosti prispeli k tomu, ze program Search Inside Yourself bol uz od pociatku overeny zatazovym testo- vanim a priamo pouzitelny v kazdodennom zivote. Po tretie, moj vyvojarsky orientovany mozog mi pomohol prelozit ucenia kontemplativnych tradicii do jazyka, ktoremu obsedantne prakticki ludia ako ja dokazu porozumiet. Napriklad tam, kde by tradicni kontemplativci hovorili o ,,hlbsom uvedome- ni emocii", ja by som povedal ,,vnimat proces emocie s vyssim rozlisenim", a potom vysvetlil, ze ide o schopnost vnimat emociu v okamihu, ked sa ob- javuje, v okamihu, ked zanika a pocas vsetkych tych jemnych zmien medzi tym. To su teda dovody, preco v sebe tato kniha spaja rozne putave vlastnosti: opiera sa o vedecke zaklady, je nanajvys prakticka a pouziva jazyk, ktoremu rozumiem dokonca aj ja. Vidite? Vzdy som vedel, ze moj diplom z informa- tiky nakoniec bude na nieco uzitocny. S vyucbou podla Search Inside Yourself sme v Googli zacali v roku ????. Pre mnohych ucastnikov predstavoval zasadnu skusenost, ktora zmenila ich pracovny aj osobny zivot. Viem to, lebo po kurzoch dostavame od kolegov spatnu vazbu v podobe mnozstva e-mailov, v ktorych sa pise nieco taketo: ,,Viem, ze to znie sentimentalne, ale naozaj si myslim, ze tento kurz zmenil moj zivot." Niektori ucastnici objavili nove naplnenie a zmysel vo svojej praci (mali sme dokonca jedneho kolegu, ktory po kurze zmenil svoje rozhodnutie z Googlu odist), zatial co ini sa jednoducho zlepsili v tom, co robia. Bill Dua- ne, veduci vyvojarov, napriklad zistil, ze je pre neho dolezite, aby mal dosta- tok ,,kvalitneho casu" len pre seba, a rozhodol sa znizit svoj uvazok na styri O HLADANI VO SVOJOM VNUTRI 15 hodiny denne. Onedlho potom ho povysili. Billovi sa podarilo najst si dosta- tok casu pre seba a nasiel nove sposoby, ako toho, pracujuc kratsie, zrealizo- vat viac. Ked som sa ho opytal, co bola ta najdolezitejsia zmena, ktoru pocas Search Inside Yourself zazil, povedal mi, ze sa naucil omnoho lepsie pocu- vat, ovladat svoje emocie a lepsie chapat kazdu situaciu, pretoze sa, poveda- ne jeho vlastnymi slovami, ,,naucil odlisovat pribehy od reality." To vsetko z neho robi omnoho efektivnejsieho manazera - a prospech z toho maju aj vsetci ludia, ktorych riadi. Blaise Pabon, jeden z nasich obchodnych konzultantov, sa vdaka Search Inside Yourself stal omnoho doveryhodnejsim pre zakaznikov; dokaze te- raz mnoho pokojnejsie pracovat s namietkami, ktore sa pocas predvadzania produktov objavuju, hovori o konkurentoch so sucitom a ked zakaznikom rozprava o produkte, je odvazny a vzdy hovori pravdu. Vdaka vsetkym tym- to kvalitam si ziskal uctu u nasich zakaznikov. Dalsi vyvojar, ktory sa zucast- nil na kurze, zistil, ze sa vdaka Search Inside Yourself stal omnoho kreativ- nejsim. Iny vyvojar nam povedal, ze dva z najdolezitejsich napadov, ktorymi prispel k projektu, na ktorom pracoval, mu napadli po cviceni bdelej pozor- nosti, ktore sa v ramci Search Inside Yourself naucil. Neprekvapilo nas, ked ludia zistili, ze kurz Search Inside Yourself mal este vacsi prinos pre ich osobny zivot. Mnohi nas informovali, ze su teraz omno- ho vyrovnanejsi a stastnejsi. Jeden z ucastnikov napriklad povedal: ,,Uplne sa zmenil sposob, ako reagujem na zdroje stresu. Skor nez by som spravil ne- jake unahlene zavery, necham si cas, aby som si vec premyslel a vcitil sa do situacie druhych ludi. Toto moje nove ja uplne milujem!" Ini kolegovia spo- zorovali zlepsenia v kvalite ich manzelstva. Dalsi hovorili o tom, ako s po- mocou Search Inside Yourself prekonali osobne krizy. Jeden z nich nam na- priklad povedal: ,,V case, ked som navstevoval kurz Search Inside Yourself, som zazil osobnu tragediu - umrel mi brat - a to, co som sa naucil, mi po- mohlo pozitivne pracovat s pocitmi smutku." Iny ucastnik jednoducho skon- statoval: ,,Pozeram sa teraz na seba a na svet okolo mna inymi, laskavejsimi a chapavejsimi ocami." Tato kniha sa zaklada na treningovom programe Search Inside Yourself, ktory v Googli pouzivame. Videli sme, ako tieto znalosti a cvicenia zvysuju kreativitu, produktivitu a stastie u ludi, ktori sa na kurze zucastnili. Najdete 16 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI v nej mnoho veci, ktore pre vas budu uzitocne, a pravdepodobne tiez zopar veci, ktore vas dokonca prekvapia. Naucite sa napriklad, ako upokojit svo- ju mysel na poziadanie. Zlepsi sa vasa koncentracia a kreativita. Mentalne a emocionalne procesy vo svojej mysli budete vnimat s coraz vacsou jasnos- tou. Zistite, ze sebavedomie je nieco, co sa v trenovanej mysli objavuje cel- kom prirodzene. Naucite sa odhalovat svoju idealnu buducnost a rozvinut optimizmus a huzevnatost nevyhnutnu na uspesne napredovanie. Zistite, ze socialne zrucnosti su nieco, co sa da trenovat, a ze mozete druhym pomoct v tom, aby vas milovali. Najvacsiu radost som z programu Search Inside Yourself mal vtedy, ked som videl, aky ma pozitivny vplyv na ludi, ktori pracuju v korporatnom prostredi, v centre modernej spolocnosti. Ak by nas program fungoval v pri- pade ludi z tradicne kontemplativnych kultur a pocas odlucenia v zenovom chrame alebo tak podobne, nikoho by to prilis neprekvapilo. Ale tu sme mali obycajnych Americanov, ktori pracuju vo vysoko stresujucom prostre- di, maju svoje rodiny a vsetko, co k tomu patri - a napriek tomu, stacilo tak malo: dvadsat hodin stravenych v ucebni, rozlozenych do siedmich tyzdnov. Search Inside Yourself funguje na zaklade tychto troch postupnych krokov: Treningpozornosti.?Sebapoznanie a sebamajstrovstvo.?Vytvorenie uzitocnych mentalnych navykov. Trening pozornosti Pozornost je zakladom vsetkych vyssich kognitivnych a emocnych schop- nosti. Kazdy program rozvoja emocionalnej inteligencie sa preto musi zacat od treningu pozornosti. Pointou je cvicit pozornost, aby sme vytvorili stav, v ktorom je mysel pokojna a zaroven jasna. Tato kvalita mysle vytvara zaklad pre emocionalnu inteligenciu. Sebapoznanie a sebamajstrovstvo Teraz vyuzijete treningom ziskanu pozornost a na jej zaklade rozvinie- te schopnost vnimat svoje kognitivne a emocne procesy vo velmi vysokom O HLADANI VO SVOJOM VNUTRI 17 rozliseni. Stanete sa tak schopni pozorovat prud svojich myslienok a priebeh emocii s vysokou jasnostou a navyse objektivne, z perspektivy tretej oso- by. Ked toto zvladnete, rozviniete urcity druh hlbokeho sebapoznania, ktory nakoniec vedie k uplnemu sebamajstrovstvu. Vytvorenie uzitocnych mentalnych navykov Predstavte si, ze kedykolvek, ked niekoho stretnete, bola by vasou prvou, navykovou reakciou myslienka ,,nech je tento clovek stastny". Ak mate ta- keto navyky, vsetko sa vo vasej praci zmeni, uprimne myslenu dobropraj- nost totiz ostatni podvedome vnimaju a vy tak okolo seba vytvarate doveru, ktora vedie k vysoko produktivnej spolupraci. Tieto navyky mozno vedome cvicit. Ked sme pripravovali program Search Inside Yourself, zozbierali sme spickove vedecke poznatky a dali dokopy niekolko tych najlepsich mozgov z odboru, s cielom vytvorit program, ktory preukazatelne funguje v praxi. A to je nieco, co si nikto nechce nechat ujst - prilezitost zmenit svoj zivot. Na- ozaj, myslim to vazne. Som si isty, ze ked sa vydate na tuto vzrusujucu cestu, bude pre vas kni- ha, ktoru drzite v rukach, cennym sprievodcom. Dufam, ze vasa cesta bude zabavna a prinosna. A mimochodom - dufam, ze prispeje tiez k svetovemu mieru. KAPITOLA PRVA Dokonca aj programatorovi moze prospiet emocionalna inteligencia Co je emocionalna inteligencia a ako ju rozvinut ,,Vsetko, co je za nami a vsetko, co lezi pred nami, su malichernosti v porovnani s tym, co mame v sebe." -- RALPH WALDO EMERSON Nasu spolocnu cestu by som chcel zacat v optimistickom duchu, ciastoc- ne preto, lebo zacat v pesimistickom duchu nie je ten najlepsi napad, po- kial chcete, aby sa vasa kniha predavala. No mam na to aj dolezitejsi do- vod: na zaklade skusenosti nasho timu, s ktorym sme skolili nasich ko- legov v Googli a na dalsich miestach, som velmi optimisticky v tom, ze DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 19 emocionalna inteligencia je jednym z najlepsich ukazovatelov, ktore pred- povedaju uspech v praci a naplnenie zivota, a ze kazdy clovek ju moze cvi- cenim rozvinut. Vdaka spravnemu treningu sa kazdy moze stat emocio- nalne inteligentnejsi. V duchu tvrdenia ,,ak Meng dokaze varit, dokazete to aj vy" si dovolujem tvrdit, ze ak tento trening fungoval v pripade velmi in- trovertneho a rozumovo zalozeneho programatora ako som ja, bude prav- depodobne fungovat aj u vas. Najlepsia definicia emocionalnej inteligencie pochadza od dvoch muzov, ktori su vo vseobecnosti povazovani za otcov jej zakladneho teoretickeho ramca, Petra Saloveya a Johna D. Mayera. Emocionalnu inteligenciu defi- nuju takto: Schopnost monitorovat svoje vlastne pocity a emocie, ako aj pocity a emocie druhych, rozlisovat medzi nimi a tieto informacie vyuzivat ako vychodisko pre svoje uvazovanie a konanie. 20 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Prelomova kniha, ktora tuto temu spopularizovala, sa vola Emotional Intel- ligence: Why It Can Matter More Than IQ? a napisal ju Daniel Goleman, nas priatel a poradca. Jednym z jej najdolezitejsich posolstiev je, ze emocionalne kompetencie nie su vrodenym nadanim: su to schopnosti, ktore ziskavame ucenim sa. Inymi slovami, emocionalne kompetencie mozeme zamerne roz- vinut v praxi a prostrednictvom cvicenia. Goleman emocionalnu inteligenciu doplna o velmi uzitocnu strukturu, tym ze ju klasifikuje do piatich domen. Su nimi: . Sebauvedomenie: poznanie svojich vnutornych stavov, preferencii, zdrojov a intuicii. ?. Sebaregulacia: riadenie svojich vnutornych stavov, impulzov a zdrojov. ?. Motivacia: emocionalne tendencie, ktore riadia alebo podporuju dosahovanie cielov. ?. Empatia: uvedomovanie si pocitov, potrieb a zaujmov inych ludi. ?. Socialne zrucnosti: zrucnost vo vyvolavani zelanych pozitivnych reakcii v inych ludoch. Salovey a Mayer vsak neboli jedini, ktori sa teme socialnej a emocional- nej inteligencie vedecky venovali. Vyznamne k nej prispel napriklad Ho- ward Gardner, ktory vo svojej slavnej praci navrhol zavedenie pojmu via- cerych inteligencii. Gardner tvrdil, ze ludia mozu byt inteligentni rozny- mi sposobmi, ktore klasicke IQ testy nemeraju. Dieta napriklad nemusi byt zdatne v rieseni matematickych problemov, no moze mat nadanie na jazyky alebo na hudobnu kompoziciu a mali by sme ho preto povazovat za inteligentne. Gardner sformuloval zoznam siedmich druhov inteligen- cie (ku ktorym neskor pridal osmy). Pre emocionalnu inteligenciu su ob- zvlast dolezite dva z nich: intra-personalna a inter-personalna inteligen- cia. Gardner ich nazyva tiez ,,osobne inteligencie". Na Gardnerove perso- nalne inteligencie mozno velmi pekne namapovat Golemanovych pat do- men emocionalnej inteligencie: o prvych troch domenach mozete uvazo- vat ako o intrapersonalnej inteligencii a o poslednych dvoch ako o inteli- gencii interpersonalnej. DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 21 Mozno to vyznie smiesne, ale najlepsi priklad emocionalnej inteligencie ako ziskanej zrucnosti nenajdete podla mna v odbornej literature, ale v kras- nej literature - mam teraz na mysli pribeh drzgrosa Ebenezera Scroogea z Dickensovej Vianocnej koledy.? Na zaciatku je dokonalym prikladom niz- kej emocionalnej inteligencie. Jeho emocionalna inteligencia je taka nizka, ze napriek svojmu bohatstvu sam nedokaze zazivat ani kusok emocional- nej pohody. So sebauvedomenim je na tom v skutocnosti tak zle, ze ho mu- sia navstivit az traja duchovia, aby prisiel na to, ze nieco v jeho zivote nie je v poriadku. Ako vieme, legendarne nevyvinuta je aj jeho interpersonalna in- teligencia. Na konci pribehu je vsak uz Scrooge prikladom zvysenej emoci- onalnej inteligencie. Rozvinie silne sebauvedomenie, nadobuda schopnost ovladat svoju emocionalnu buducnost a jeho empatia a socialne zrucnos- ti len rozkvitaju. Scrooge ukazuje, ze emocionalna inteligencia je nieco, co mozno rozvinut. (V tej verzii, ktoru som videl, mu na to stacili dve hodiny televizneho vysielania vratane niekolkych prestavok na reklamy, ale vy, sa- mozrejme, budete postupovat svojim vlastnym tempom.) V dalsich kapitolach tejto knihy budeme skumat rozvoj kazdej z domen emocionalnej inteligencie podrobnejsie. Mozem vam vsak slubit, ze sa zao- bideme bez akychkolvek necakanych navstev duchov Vianoc. Na co je emocionalna inteligencia dobra Existuje jedna dolezita otazka, ktorej moji priatelia, profesionalni treneri a kouci, hovoria ,,no-a-co?" otazka. V nasom pripade by znela: ,,OK, to vset- ko je pekne, ale na co mi ta emocionalna inteligencia bude?" V kontexte pra- coviska emocionalna inteligencia predstavuje nevyhnutny zaklad pre tri do- lezite skupiny zrucnosti: hviezdnu pracovnu vykonnost, mimoriadne vod- covske kvality a schopnost vytvarat podmienky na stastie. Hviezdne pracovne vykony Prvou vecou, ktoru emocionalna inteligencia umoznuje, su hviezdne pra- covne vykony. Vedecke studie ukazali, ze emocionalne kompetencie maju dvakrat taky velky vplyv na schopnost podavat vynimocne vykony, nez 22 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI samotny intelekt a odborne znalosti?. Vyskum Martina Seligmana, ktory je povazovany za otca modernej pozitivnej psychologie a je autorom konceptu nauceneho optimizmu, preukazal, ze sprostredkovatelia poistenia, ktori boli optimisti, mali v prvom roku o osem percent lepsie vysledky nez ich pesi- misticki kolegovia a v druhom roku ich predbehli az o ? percent.? (Mimo- chodom, dakujem za opytanie - ano, sance, ze sa z mojej knihy stane best- seller, vnimam velmi optimisticky.) Ked som sa s tymito zavermi stretol, vobec ma neprekvapili. Koniec kon- cov, existuje vela pozicii, na ktorych je emocionalna inteligencia celkom zjavne dolezita, ci uz v oblasti predaja, alebo starostlivosti o zakaznika. To uz intuitivne vieme. Prekvapilo ma vsak, ked som narazil na vyskum, podla ktoreho to iste plati aj pre samostatne pracujucich odbornikov v oblasti in- formacnych technologii: programatorov, akym som aj ja alebo vy, u ktorych by sme cakali, ze ich uspech sa bude odvijat cisto od ich intelektu. V jed- nej studii je uvedeny zoznam siestich najdolezitejsich kompetencii, ktorymi sa spickovi pracovnici v technologickom sektore odlisuju od tych priemer- nych. Ten zoznam vyzera takto (zoradene podla dolezitosti): . Silna orientacia na vysledky a vysoke osobne standardy. ?. Schopnostovplyvnovat. ?. Konceptualne myslenie. ?. Analyticke schopnosti. ?. Iniciativny pristup k vyzvam. . Dovera vo svoje schopnosti. Zo vsetkych siestich su len dve (konceptualne myslenie a analyticke schop- nosti) cisto intelektualne kompetencie. Zvysne styri, vratane dvoch najdole- zitejsich, su emocionalne kompetencie. Rozvinuta emocionalna inteligencia je uzitocna pre vsetkych, dokonca aj pre programatorov, a vedie k nadpriemernym vykonom v praci. Mimoriadne vodcovske kvality Vdaka emocionalnej inteligencii sa z ludi stavaju lepsi vodcovia. Vacsina z nas tomu uz teraz intuitivne rozumie, a to na zaklade nasich kazdodennych DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 23 skusenosti a interakcie s ludmi, ktorych vedieme, a s tymi, ktori vedu nas. Existuju tiez vyskumy, ktore nasu intuiciu podopieraju vedeckymi dokaz- mi. Daniel Goleman napriklad uvadza analyzu, podla ktorej emocionalne kompetencie predstavuju ?? az ?? percent kompetencii, ktorymi sa od- lisuju vynimocni vodcovia.? Dobrym prikladom tejto skutocnosti je pri- beh Geralda Grinsteina, generalneho riaditela, ktoreho okolnosti prinutili prejst bolestnym procesom znizovania nakladov. Grinstein bol neoblomny, ale pretoze tiez majstrovsky ovladal umenie medziludskych vztahov, po- darilo sa mu ziskat si na svoju stranu vsetkych zamestnancov a udrzat ich lojalnost a vysoke nasadenie, napriek tomu, ze pri prebudovani upadajucej spolocnosti musel prijat viacero narocnych rozhodnuti. Grinstein svoje ca- rovne schopnosti v skutocnosti preukazal nie raz, ale dvakrat: najprv ako CEO leteckej spolocnosti Western Airlines a potom ako CEO spolocnosti Delta. Ked prevzal vedenie Delty, ktora sa prave nachadzala uprostred kri- zy, prvou vecou, na ktoru sa zameral, bola obnova komunikacnych kana- lov a dovery v spolocnosti. Rozumel tomu, ake dolezite je pozitivne pra- covne prostredie a s nasadenim svojich vynimocnych vodcovskych schop- nosti (emocionalnej inteligencie) premenil toxicke pracovne prostredie na takmer rodinnu atmosferu. Nic z toho ma neprekvapilo, pretoze, ako som uz spominal, intuitivne rozumieme, akou vyznamnou zlozkou umenia viest ludi je emocionalna inteligencia. Prekvapilo ma, ked som zistil, ze to iste plati dokonca aj vo Vojenskom namornictve Spojenych statov americkych. Podla studie, kto- ru uskutocnil expert na problematiku vodcovstva Wallace Bachman, su ti najefektivnejsi velitelia vojenskeho namornictva ,,pozitivnejsi, otvorenejsi, emocionalne expresivnejsi a dramatickejsi, vrucnejsi a spolocenskejsi (vra- tane castejsieho usmievania), priatelskejsi a demokratickejsi, kooperativnej- si, sympatickejsi a zabavnejsi spolocnici, castejsie prejavuju uznanie a do- veru a dokonca su tiez jemnejsi nez velitelia, ktori dosahuju len priemerne vysledky."? Ked si predstavim vojenskych velitelov, v mysli sa mi vybavuju ostri chla- pici, ktori stekaju rozkazy a ocakavaju bezpodmienecnu poslusnost. Fasci- nuje ma preto, ze dokonca aj v prostredi armady sa najlepsi vodcovia od tych priemernych odlisuju emocionalnou inteligenciou. Ti najlepsi vojenski 24 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI velitelia su v zasade sympaticki ludia a v ich spolocnosti je zabava. Zabavny je tiez nazov Bachmanovej studie: ,,Fajn chlapici dorazia do ciela ako prvi." Nech sa paci! Nie, nie, az po vas! Schopnost vytvarat podmienky na stastie Fajn chlapici v armade Snad najdolezitejsie je, ze emocionalna inteligencia zvysuje nasu zrucnost vo vytvarani podmienok na nase vlastne, trvalo udrzatelne stastie. Matthieu Ricard stastie definuje ako ,,hlboky stav rozkvetu, ktory sa objavuje z vyni- mocne zdravej mysle... nie je to iba prijemny pocit, prechodna emocia alebo nalada - je to optimalny stav bytia."? A tento optimalny stav spociva v ,,hl- bokej emocionalnej rovnovahe, ktora sa opiera o velmi jemne pochopenie toho, ako mysel funguje." Matthieu z vlastnej skusenosti hovori, ze stastie je zrucnost, ktoru si mozno osvojit treningom. Tento trening sa zacina hlbokym vhladom do mysle, emocii a sposobu, ako javy zazivame. Od neho sa potom odvijaju cvi- cenia, ktore na hlbokej urovni maximalizuju nas vnutorny pocit spokojnosti, az sa nakoniec objavuje trvalo udrzatelne stastie a sucit. Tomuto pohladu, ktory Matthieu prezentuje, zodpovedaju aj moje vlast- ne skusenosti. Ked som bol mlady, bol som prirodzene velmi nestastny. Ked DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 25 sa nedialo nic dobre, bol som automaticky, ,,defaultne" nestastny. Dnes je to naopak: ak sa nestane nic dobre, moje automaticke nastavenie je byt stast- ny. Stal som sa tak prirodzene vesely, ze sa to dokonca stalo sucastou nazvu mojej pozicie v Googli: ,,Naozaj vesely chlapik". Kazdy z nas ma urcitu sta- bilnu hladinu stastia, do ktorej sa vraciame, ked sa vytrati euforia nejake- ho prijemneho zazitku alebo trpkost neprijemnej skusenosti. Mnohi z nas sa domnievaju, ze tato zakladna hladina je staticka, no moja osobna sku- senost, rovnako ako skusenosti Matthieua a mnohych inych naznacuju, ze tuto ,,priemernu hodnotu" mozno cielenym treningom posunut. Nastastie tie iste zrucnosti, ktore nam pomahaju kultivovat emocionalnu inteligenciu, nam zaroven pomahaju identifikovat a rozvijat vnutorne fak- tory veduce k hlbokemu pocitu osobnej spokojnosti. Vsetky stavebne blo- ky emocionalnej inteligencie nam zaroven pomahaju vytvarat podmienky na nase stastie. Zda sa teda, ze sa mu nevyhneme: stastie je vedlajsim pro- duktom rozvoja emocionalnej inteligencie. Dalsie vedlajsie ucinky mozu za- hrnat vnutornu odolnost, optimizmus a laskavost. (Ak sa chcete uistit, ci je stastie pre vas to spravne, mozete to konzultovat so svojim lekarom.) ,,Nuz, vyzera to, ze trpite pripadom stastia. Dobra sprava vsak je, ze vas mozem okamzite vyliecit." 26 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ak mam byt uprimny, tak z tych troch dobrych veci, ktore nam emocio- nalna inteligencia spristupnuje, mi naozaj zalezi len na stasti. (Nikomu to nepovedzte, ale len medzi nami dvomi a milionmi dalsich ludi, ktori tuto knihu citaju: tie prve dva body s hviezdnymi pracovnymi vykonmi a mimo- riadnymi vodcovskymi schopnostami su sice pravda, su uzitocne a podlo- zene vedeckym vyskumom, ale aj tak ich spominam v zasade len preto, aby som ziskal suhlas od top manazmentu.) To, co mi naozaj lezi na srdci, je, aby boli moji spolupracovnici stastni. Preto ma emocionalna inteligencia tak za- ujima. Dokaze nielen vytvorit podmienky na hviezdny uspech v praci, vytva- ra tiez podmienky na osobne stastie kazdeho cloveka. A ja mam stastie rad. Optimalizuj sa! Ak existuje slovo, ktore v sebe zhrna vsetko, co som doteraz povedal (pomocka: ano, existuje), tak potom tym slovom je ,,optimalizovat". Cielom rozvoja emo- cionalnej inteligencie je pomoct vam optimalizovat samych seba, tak aby ste mohli fungovat na urovni este vyssej, nez je ta, ktoru uz ovladate. Dokonca aj vtedy, ak uz ste vynimocne dobri v tom, co robite (to plati pre vsetkych nasich ucastnikov kurzu v Googli), ak budete prehlbovat a precizovat svoje emocio- nalne kompetencie, ziskate este o kusok vacsi naskok. Dufam, ze trening, ktory na strankach tejto knihy vysvetlujem, vam pomoze stat sa z dobrych skvelymi. Rozvoj emocionalnej inteligencie Ked ludia navstivia nejaky kurz oznaceny ako ,,kurz emocionalnej inteligen- cie", podobne ako ten nas, vacsinou ocakavaju, ze absolvuju cisto behavio- ralny trening. Ocakavaju, ze im na kurze povedia, ako sa maju pekne hrat, delit sa o sladkosti a nehryzt svojich spolupracovnikov. My sme sa rozhodli pre celkom odlisny pristup - zameriavame sa v pr- vom rade na rozsirenie rozsahu a hlbky emocionalnych sposobilosti. Zacina- me poznanim, ze emocionalna inteligencia je suborom emocionalnych zruc- nosti a (tak ako vsetky zrucnosti,) aj emocionalne zrucnosti mozno trenovat. DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 27 Vytvorili sme program, ktory tieto zrucnosti cvici. Domnievame sa, ze ak sa nam podari rozvinut zrucnosti, vsetky behavioralne problemy sa stratia samy od seba. Ak napriklad urcita osoba nadobudne schopnost zrucne ovla- dat svoj hnev, ,,automaticky" sa tak vyriesia vsetky behavioralne problemy spojene s hnevom. Zrucnost v zaobchadzani s emociami nas oslobodzuje od nutkavej potreby emocie nasledovat. Problemy si vytvarame vtedy, ked nas nase emocie nutia konat tym alebo inym sposobom - ak sa vsak nauci- me s emociami zaobchadzat natolko zrucne, ze stratia schopnost nutit nas do niecoho, mozeme potom konat racionalne, podla toho, co je v najlepsom zaujme nas samych a vsetkych naokolo. A tak sa budeme pekne hrat, delit sa o cukriky a nebudeme hryzt nasich spolupracovnikov. Emocionalnu inteligenciu mozno zvysovat treningom, dokonca aj u dos- pelych ludi. Toto tvrdenie sa zaklada na relativne novom vednom odvet- vi, ktore je zname ako skumanie ,,neuroplasticity". Zakladna idea spociva v tom, ze vsetko co si myslime, robime, a comu venujeme pozornost, meni struktury a funkcie v nasom mozgu. Velmi zaujimavym prikladom tohto fe- nomenu su soferi tradicnych ciernych taxikov, ktore premavaju v Londyne. Pokial chcete ziskat licenciu, aby ste mohli takyto taxik soferovat, musite byt schopni najst spravnu trasu cez dvadsatpattisic ulic a medzi vsetkymi vyznamnymi bodmi Londyna - a to vsetko len spamati. Je to narocny test a ak sa nan chcete pripravit, potrebujete zhruba dva az styri roky intenziv- neho treningu. Vyskum ukazal, ze londynski taxikari maju hipokampus, cast mozgu spojenu s pamatou a priestorovou orientaciu, vacsi a aktivnejsi nez byva u priemerneho cloveka. Este zaujimavejsie je, ze cim dlhsie s taxikom jazdili, tym vacsi a aktivnejsi ich hipokampus bol.? Z neuroplasticity vyplyva jeden velmi dolezity poznatok: treningom do- kazeme cielene zmenit svoj mozog. Ako ukazuje napriklad vyskum Phi- lippeho Goldina, mojho priatela a kolegu prednasajuceho v nasom kurze Search Inside Yourself, staci len sestnast sedeni kognitivno-behavioralnej te- rapie (CBT), aby ludia s diagnostikovanou socialnou fobiou dokazali zvysit aktivitu casti mozgu spojenych so sebaregulaciou, spracovanim jazyka a po- zornostou v okamihoch, ked pracuju so svojimi negativnymi presvedcenia- mi o sebe. Pomyslite na tie moznosti: ak dokazeme vytrenovat nas mozog, aby prekonal zavazne emocionalne poruchy, naskytnu sa nam nesmierne 28 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI prilezitosti na vyrazne zlepsenie nasho emocionalneho zivota. V tom spoci- va prislub vedeckych poznatkov a cviceni na strankach tejto knihy. Dalsi fascinujuci priklad vyuzitia neuroplasticity pochadza z vyskumu, ktory viedol Christopher deCharms.? DeCharms poziadal ludi, ktori trpeli chronickou bolestou, aby si lahli dovnutra magneticko-rezonancneho (MRI) skenera a s vyuzitim technologie funkcneho magneticko-rezonancneho zo- brazovania v realnom case (rtfMRI) kazdemu ucastnikovi pokusu na obra- zovke premietal animaciu ohna. Cim silnejsia bola neuralna aktivita v cas- tiach ich mozgu spojenych s bolestou, tym silnejsie blcali plamene ohna. Po- mocou tohto vizualneho zobrazenia sa mu potom podarilo naucit ludi, ako ovladat tuto konkretnu aktivitu mozgu a podla vole ju posilnovat alebo osla- bovat. Vdaka tejto naucenej schopnosti ucastnici jeho pokusu potom potvr- dili tiez zodpovedajuci pokles urovne zazivanej bolesti. DeCharms tomu ho- vori ,,neuro-zobrazovacia terapia".? Mozog. Trenovatelny. Dobry. Trenuj pozornost Ako teda mame trenovat emocionalnu pozornost? Zacneme od treningu po- zornosti. Na prvy pohlad sa vam to moze zdat neintuitivne. Velmi dobre to chapem - ved co ma pozornost spolocne s emocionalnymi zrucnostami? DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 29 Odpoved znie, ze silna, stabilna a vnimava pozornost, ktora vam dava rozvahu a jasnost, je zakladom, na ktorom stoji cela emocionalna inteli- gencia. Napriklad sebauvedomenie zavisi od schopnosti vidiet samych seba objektivne a ta zase vyzaduje schopnost skumat svoje myslienky a emocie z perspektivy tretej osoby - t. j. nenechat sa emociami zmiast, neidentifiko- vat sa s nimi, ale vidiet ich jasne a objektivne. To si vyzaduje stabilnu a jasnu, neposudzujucu pozornost. Iny priklad ukazuje, v akom vztahu je pozornost a sebaregulacia. Existuje schopnost, ktorej sa hovori ,,reakcna flexibilita", co je v podstate komplikovany nazov pre schopnost zastavit sa predtym, nez zacnete konat. Citite silny emocionalny stimul, ale namiesto toho, aby ste reagovali ako obvykle (a napriklad ukazali inemu soferovi prostrednik), na zlomok sekundy sa zastavite a tato kratka pauza vam poskytne priestor na rozhodnutie, ako chcete v tejto emocionalnej situacii zareagovat (napriklad rozhodnut sa, ze druhemu soferovi prostrednik neukazete, vdaka comu si mozno usetrite vela problemov, pretoze ten druhy sofer mohol byt nahneva- ny stary pan, ktory ma kufor plny golfovych palic a okrem toho sa ukaze, ze je otcom zeny, s ktorou ste prave zacali randit). A tato schopnost zase zavisi od toho, ci je vasa pozornost jasna a neochvejna. Ak budeme citovat Viktora Frankla, ,,medzi stimulom a reakciou je priestor. V tomto priestore lezi nasa sloboda a nasa schopnost zvolit si, ako budeme reagovat. V nasich reakciach spociva nas rast a nase stastie." Pokoj- na a jasna mysel rozsiruje priestor, v ktorom sa mozeme pohybovat. Metoda, ktorou tuto kvalitu pozornosti mozno trenovat, sa vola ,,me- ditacia bdelej pozornosti". Ako tento stav bdelej pozornosti vyzera? Jon Kabat-Zinn ho definuje ako stav, v ktorom ,,sme pozorni specifickym spo- sobom: zamerne, v pritomnom okamihu a bez posudzovania."? Slavny viet- namsky majster zenu Thich Nhat Hanh bdelu pozornost definuje velmi poe- ticky ako ,,udrziavanie ziveho vedomia skutocnosti pritomneho okamihu".? Toto vysvetlenie sa mi velmi paci, zistil som vsak, ze Jonovu definiciu som omnoho lahsie dokazal vysvetlit programatorom - a programatorov mam rad. Bdela pozornost je kvalita mysle, ktoru z casu na cas zazivame a vychut- navame si vsetci, je to vsak zaroven nieco, co mozeme treningom nesmierne posilnit - a ked sa stane dostatocne silnou, vedie priamo k stabilnej a jasnej pozornosti, ktora je zakladom emocionalnej inteligencie. 30 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Existuju vedecke zistenia, ktore potvrdzuju, ze zlepsena schopnost ovla- dat pozornost vyznamne ovplyvnuje sposob, akym reagujeme na nase emo- cie. Zaujimava studia, ktoru uskutocnili odbornicka na neurozobrazovanie Julie Brefczynski-Lewis a jej kolegovia, odhalila, ze ked boli velmi skuseni meditujuci (s desattisic alebo viac hodinami meditacneho treningu) vysta- veni negativnym zvukom (napriklad zensky krik), prejavili nizsiu aktivaciu urcitej casti emocionalneho mozgu nazyvanej amygdala, nez zacinajuci me- ditujuci. Cim viac hodin meditacnych cviceni mal za sebou dany expert- ny meditujuci, tym nizsia bola unho aktivacia v amygdale. Tento vysledok je fascinujuci, pretoze amygdala v nasom mozgu zastava privilegovanu poziciu - je nasim strazcom v mozgu a neustale skenuje vsetko, co vidime, hladajuc hrozby pre nase prezitie. Amygdala funguje ako extremne citlivy spustac, nastaveny podla mot- ta ,,radsej byt v bezpeci, ako to olutovat". Ked amygdala zaznamena nieco, co vyzera ako potencialna hrozba pre vase prezitie, napriklad sablozubeho tigra, ktory sa na vas zenie, alebo vasho sefa, ktory vas ponizuje, prepne vas do rezimu boj-utek-nehybnost? a narusi vasu schopnost racionalne uvazo- vat. Povazujem za fascinujuce, ze jednoducho vdaka treningu pozornosti sa mozeme naucit regulovat taku vyvojovo primitivnu a dolezitu cast mozgu, akou je amygdala. Dalsia skupina studii pochadza z laboratoria Matthewa Liebermana na Kalifornskej univerzite v Los Angeles.? Existuje jedna jednoducha technika sebaregulacie, ktora sa nazyva ,,affect labeling" (oznacovanie afektov) a spo- civa v tom, ze rozne pocity oznacujeme slovami. Ked emociu, ktoru prave za- zivate, oznacite (napr. ,,pocitujem hnev"), pomaha vam to lepsie ju zvladnut. Lieberman navrhol mozny neuralny mechanizmus, ktory za tymto efektom stoji. Namerane udaje naznacuju, ze oznacovanie zvysuje aktivitu v pravom ventrolateralnom prefrontalnom kortexe (rVLPFC), ktory sa obvykle spaja s funkciou ,,brzdoveho pedala" mozgu. Jeho aktivacia potom dalej zvysuje aktivaciu casti vykonneho centra mozgu, ktore sa nazyva medialny prefron- talny kortex (MPFC) a ten nakoniec tlmivo posobi na amygdalu. Ina studia, ktoru uskutocnili David Creswell a Matthew Lieberman, uka- zala, ze v pripade ludi so silne rozvinutou bdelou pozornostou tento opisany neuralny proces funguje este lepsie a zapaja sa do neho aj dalsia cast mozgu, DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 31 nazyvana ventromedialny prefrontalny kortex (VMPFC). Naznacuje to, ze trening bdelej pozornosti moze pomoct vasmu mozgu vyuzit vacsiu cast svojich obvodov a zvysit tak svoju efektivitu pri zvladani emocii.? Trenuj na urovni fyziologie A ked uz rozvinieme silnu, stabilnu a vnimavu pozornost, co s nou potom urobime? Samozrejme, zameriame ju na svoje telo. Aj tento krok sa zda byt trochu neintuitivny. Ved co ma nase telo spolocne s rozvojom emocionalnej inteligencie? Odpoved znie, ze existuju dva velmi dobre dovody, preco pracovat s na- sim telom: zretelnost a rozlisenie. Kazda emocia ma svoj korelat v tele. Dr. Laura Delizonna, odbornicka na trvalo udrzatelne stastie, ktora sa neskor zacala venovat koucingu a pora- denstvu, velmi pekne definuje emociu ako ,,zakladny fyziologicky stav cha- rakterizovany identifikovatelnou autonomickou alebo telesnou zmenou".?? Kazda emocionalna skusenost je nielen psychologickou, ale aj fyziologickou skusenostou. Prezivanie emocii sa prejavuje viac v tele nez v mysli. Preto ak sa snazime zretelne vnimat emociu, obvykle z nasho usilia dokazeme vytazit viac, ak za- meriame pozornost vacsmi na nase telo nez na mysel. Ba co viac, zameranie pozornosti na telo nam umoznuje vnimat emocie vo vyssom rozliseni. Vnimanie vo vysokom rozliseni znamena, ze vase vni- manie sa stane tak precizne v case aj priestore, ze mozete emociu pozoro- vat v okamihu, ked sa objavuje, mozete pozorovat jej jemne premeny, ked narasta a opat klesa, a mozete ju tiez pozorovat v okamihu, ked sa straca. Tato schopnost je dolezita, pretoze cim lepsie dokazeme emocie vnimat, tym lepsie s nimi mozeme pracovat. Ked dokazeme vnimat, ako sa emocie objavuju a menia ako v spomalenom filme, mozeme rozvinut taku zrucnost v tom, ako s nimi pracovat, ze je to skoro ako byt nazivo v tej skvelej scene vo filme Matrix, ked sa Keanu Reeves, ktory hra Nea, dokaze vyhybat letia- cim gulkam, pretoze sa naucil vnimat okamih vystrelu a vidiet trajektorie, po ktorych gulky letia v spomalenom zabere. OK, moznoze to nie je az take 32 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI skvele, ale chapete, o co mi ide. Na rozdiel od Nea ale tento kusok dokazeme nie preto, ze sme sa naucili spomalit cas, ale vdaka tomu, ze sme nesmierne ,,upgradeovali" nasu schopnost vnimat prezivanie emocie. Metoda, pomocou ktorej mozeme toto vnimanie emocii vo vysokom roz- liseni rozvinut, spociva v obrateni bdelej pozornosti na svoje telo. Ak pouzi- jeme ako priklad emociu hnevu, tak treningom sa mozeme naucit, ako po- zorovat svoju mysel po cely cas a potom zachytit hnev hned v tom okamihu, ako sa v mysli objavi. Nasa skusenost vsak ukazuje, ze omnoho lahsie a efek- tivnejsie je dosiahnut to prostrednictvom tela. Napriklad vo vasom pripade moze byt telesnym korelatom hnevu pocit zvierania v hrudi, plytke dychanie a napatie na cele. Ked sa potom ocitnete v neprijemnej spolocenskej situacii, v okamihu, ked vam zovrie hrud, zacnete plytko dychat a ucitite napatie na cele, budete vediet, ze prave teraz sa objavuje hnev. Tato znalost vam dava schopnost reagovat na zaklade vlastneho rozhodnutia (a mozete napriklad odist z miestnosti, skor nez urobite nieco, co by ste lutovali, alebo nechat hnev, aby sa rozvinul, ak prave to je spravna reakcia v danej situacii). V zasade ide o to, ze emocie maju taku silnu fyziologicku zlozku, ze je nemozne rozvinut emocionalnu inteligenciu, pokial nebudeme pracovat na urovni nasej fyziologie. To je dovod, preco nasu bdelu pozornost smerujeme prave sem. A nakoniec, dalsim velmi uzitocnym dovodom, preco rozvijat schopnost vnimat svoje telo vo vysokom rozliseni, je, ze tak posilnujeme intuiciu. Nasa intuicia vo velkej miere pochadza z tela, a ak sa naucime, ako mu nacuvat, moze to byt velmi prinosne. Vidiet to aj na priklade z knihy Blink (Zablesk) od Malcolma Gladwella: Predstavte si, ze by som vas poziadal, aby ste si so mnou zahrali velmi jednoduchu hazardnu hru. Pred vami lezia styri balicky kariet - dva su na rube cervene a dva modre. Kazda karta v tychto styroch balickoch pre vas znamena, ze ste bud vyhrali urcitu sumu penazi, alebo ste naopak o urcitu sumu prisli. Vasou ulohou je obracat karty, zakazdym len jednu z lubovolneho balicka - takym sposobom, aby ste maximalizovali svoje vyhry. Co vsak na pociatku neviete, cervene balicky su vopred urcenou prehrou... Vyhrat mozete, len ak obraciate DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 33 karty z modreho balicka... Otazka znie: ako dlho vam bude trvat, kym na to pridete? Tento experiment pred par rokmi uskutocnila skupina vedcov z Iowskej statnej univerzity. Vedci zistili, ze vacsina z nas zacina tusit, o co ide, ked obratime asi patdesiat kariet. Nevieme, preco preferujeme modre balicky, ale v tom okamihu sme si uz dost isti, ze prave to je lepsia strategia. Po obrateni priblizne osemdesiatich kariet vacsina z nas uz hru prekukla a dokaze celkom presne vysvetlit, preco sa tie prve dva balicky nevyplacaju. No vedci z Iowy urobili este nieco - a tu sa zacina ta nezvycajna cast tohto experimentu. Kazdeho ,,hazardneho hraca" napojili na polygraf - zariadenie zname ako detektor lzi -, ktory meral aktivitu potnych zliaz, ktore mame pod pokozkou zvnutra dlane. Vacsina potnych zliaz reaguje na teplotu, no tieto potne zlazy v dlaniach sa aktivuju ako reakcia na stres - to je dovod, preco sa nam potia ruky, ked sme nervozni. Univerzitni vedci zistili, ze u hracov sa zacala prejavovat stresova reakcia na cervene balicky zhruba pri desiatej karte, cize styridsat kariet predtym, nez hraci dokazali povedat, ze tusia, co s tymito balickami nie je v poriadku. No co je dolezitejsie, prave v tom case, ked sa zacali hracom potit dlane, zmenilo sa aj ich spravanie. Zacali preferovat dva ,,dobre" balicky.? Mozno existuje neurologicke vysvetlenie, preco intuiciu zazivame v nasom tele. Vyskum Matthewa Liebermana priniesol ,,evidenciu, ktora naznacuje, ze bazalne ganglia su neuroanatomickym zakladom tak implicitneho ucenia sa, ako aj intuicie." O bazalnych gangliach??, tak ako aj o mnohych inych ve- ciach, najlepsie rozprava nas priatel Daniel Goleman: Bazalne ganglia pozoruju vsetko, co v zivote robime, vo vsetkych situaciach, a extrahuju z tychto pozorovani pravidla rozhodovania... Nasa zivotna mudrost tykajuca sa akejkolvek temy je ulozena prave v bazalnych gangliach. Bazalne ganglia su natolko primitivne, ze nemaju ziadnu konektivitu na verbalny kortex. Nedokazu nam povedat to, co vedia, v slovach. Hovoria nam to v pocitoch a maju vela 34 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI prepojeni na emocionalne centra mozgu a tiez na brucho.?? Hovoria nam ,,toto je spravne, toto je nespravne" a ich hlas pocujeme v nasom bruchu.?? A to moze byt dovod, preco intuiciu pocitujeme v tele a v bruchu, no nie je pre nas lahke ju verbalizovat. ,,Ano, hovoril som, ze intuicia suvisi s bruchom a ze sa vyplati ju rozvijat, nemyslel som to vsak tak, ze cim vacsie brucho, tym bude lepsia." Od bdelej pozornosti k emocionalnej inteligencii Nas pristup k rozvoju emocionalnej inteligencie sa zacina pri bdelej pozor- nosti. Na jej zaklade potom cvicime kvalitu pozornosti, ktora sa vyznacu- je jasnostou a zaroven stabilitou. Tuto turbo-pozornost potom smerujeme na fyziologicke aspekty emocii, vdaka comu mozeme vnimat emocie vel- mi zretelne a vo vysokom rozliseni. Schopnost vnimat emocionalne skuse- nosti velmi jasne a vo vysokom rozliseni vytvara zaklady pre emocionalnu inteligenciu. A potom budeme zit stastne az naveky. V nasledujucich kapitolach blizsie preskumame tento pristup a potom ho doplnime dodatocnymi zrucnostami, s ktorymi mozeme rozvinut vsetkych pat domen emocionalnej inteligencie. DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 35 Ako sa naucit bdelej pozornosti za dve minuty Vecer, predtym nez ideme spat, zvyknem so svojou malou dcerkou dve mi- nuty sediet v bdelej pozornosti. Casto zo zartu hovorim, ze dve minuty su pre nas optimalny cas, pretoze zodpovedaju typickemu rozsahu pozornos- ti dietata - a tiez priemerneho programatora. Dve minuty si tak kazdy den potichu vychutnavame fakt, ze sme nazive a ze sme spolu. A na hlbsej urov- ni, dve minuty si kazdy den vychutnavame to, ze sme. Ucime sa jednoducho byt. Jednoducho byt je tou najobycajnejsou a zaroven tou najvzacnejsou sku- senostou v zivote. Ako obvykle, celkom zamerne vyuzivam svoju skusenost nadobudnu- tu v spolocnosti dietata pri formovani sposobu, akym vyucujem dospelych. Tato kazdodenna dvojminutova skusenost je zakladom toho, ako na zaciat- ku nasich kurzov zoznamujem dospelych s cvicenim bdelej pozornosti. Co sa tyka osvojovania a vyucovania bdelej pozornosti, dobra sprava je, ze je to nieco az trapne jednoduche. Je to lahke, pretoze je to nieco, co uz trochu pozname a z casu na cas sme tento stav mysle uz zazili. Spomente si, ako bdelu pozornost definoval Jon Kabat-Zinn - ako stav, v ktorom ,,sme po- zorni specifickym sposobom: zamerne, v pritomnom okamihu a bez posu- dzovania." Ked to poviem velmi jednoducho, myslim, ze bdela pozornost je mysel, ktora jednoducho je. Jedine, co potrebujete, je davat pozor. Z jedneho okamihu na druhy, bez posudzovania. Je to take jednouche. To, co je pri cviceni bdelej pozornosti tazke, je dalsi krok: prehlbit, posil- nit a udrzat ju, a to najma vtedy, ked su veci komplikovane. Rozvinut kvali- tu bdelej pozornosti, ktora je taka silna, ze kazdy okamih zivota, dokonca aj pocas narocnych zivotnych situacii, je nasiaknuty hlbokym pokojom a zivou pritomnostou, je velmi tazke a vyzaduje si to vela cviku. Ale bdela pozornost ako taka je lahka. Je lahke ju pochopit a je lahke ju v sebe nechat objavit. A od tejto lahkosti sa ako instruktor odrazam. Pocas treningov najprv vysvetlujem trochu teorie a vedeckych vyskumov mozgu, ktore bdelu pozornost podopieraju, a potom studentom ponuknem dva sposoby, ako si vyskusat prichut bdelej pozornosti. Hovorim im Lahka cesta (Easy Way) a Este lahsia cesta (Easier Way). Kreativne pomenovana Lahka cesta spociva v tom, ze pocas dvoch mi- nut jemne a vytrvalo obraciate pozornost na svoj dych. To je vsetko. Zacnite 36 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI tym, ze si uvedomite, ze dychate, a potom sledujte proces dychania. Zakaz- dym, ked sa vasa pozornost zatula niekam inam, jednoducho ju jemne ob- ratte spat. Este lahsia cesta, ako nazov nenapadne naznacuje, je dokonca este jedno- duchsia. Jedine, co musite urobit, je dve minuty sediet bez akejkolvek agen- dy.?? Zivot uz nemoze byt jednoduchsi. Pointa tu je v tom, aby sme posunu- li doraz z toho, ze nieco ,,robime", na to, ze ,,sme" - nech uz to pre kazdeho z nas znamena cokolvek. Staci na dve minuty. Jednoducho byt. A aby som vam to ulahcil este vacsmi, mozete tieto dva sposoby v priebe- hu dvoch minut kedykolvek striedat. Ked mate pocit, ze by ste chceli zame- rat pozornost na dychanie, prepnite do rezimu ,,Easy". Ked mate pocit, ze by ste radsej sedeli bez agendy, prepnite do rezimu ,,Easier". Nikto sa vas potom nebude vypytovat, co ste robili. Toto jednoduche cvicenie je treningom bdelej pozornosti. Ak ho budete cvicit dostatocne casto, prehlbuje prirodzenu schopnost mysle byt pokoj- nou a jasnou. Otvara moznost plne docenit kazdy okamih zivota, a kazdy z nich je vzacny. Mnohym ludom, patrim medzi nich i ja, toto cvicenie zme- nilo zivot. Len si to predstavte - nieco take jednoduche ako naucit sa ,,jed- noducho byt" moze zmenit vas zivot. Najlepsie na tom je, ze dokonca aj deti vedia ako na to. A programato- ri tiez. V nasledujucej kapitole sa do bdelej pozornosti ponorime hlbsie. ,,Presne ako povedal, kamo. Bee, just bee."26 KAPITOLA DRUHA Dychajte, ako keby od toho zavisel vas zivot Teoria a prax meditacie bdelej pozornosti ,,S nekonanim sa vsetko konanie stava moznym." --LAOC' Na meditacii nie je nic zahadneho. Nie je to nic ine, nez trening mysle. Vedecka definicia meditacie, ako ju navrhla Julie Brefczynski-Lewis, znie takto: ,,Rodina mentalnych cviceni navrhnutych tak, aby zoznamili prakti- zujuceho so specifickymi typmi mentalnych procesov." Tradicne definicie meditacie su velmi blizke uvedenej definicii modernej vedy. V tibetcine sa pre meditaciu pouziva slovo gom, ktore znamena ,,do- verne sa s niecim zoznamit, navyknut si". V pali, ??? rokov starom jazyku 38 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI najranejsich budhistickych textov, sa pre meditaciu pouziva slovo bhavana, ktore znamena ,,kultivovat" v tom zmysle, ako napriklad kultivujeme pole. Dokonca ani v davnych civilizaciach s dlhou meditacnou tradiciou sa medi- tacia nepovazovala za nieco magicke alebo mysteriozne - bol to jednoducho trening mysle. Takze ak od meditacie ocakavate, ze to bude nejaka magia, musim vas sklamat (ucebna magie je o kusok dalej, tretie dvere nalavo)?. Davajte pozor, hromadky sivej hmoty! Teraz sa z vas stanu skutocne mozgy! Pocujete, co vam hovorim?! Pane! Ano, pane! Zakladny vycvik mozgov Ako uvedena vedecka definicia meditacie spravne naznacuje, existu- je mnoho roznych druhov meditacie, ktore su navrhnute tak, aby trenovali rozne schopnosti a funkcie mysle. S rozvojom emocionalnej inteligencie nas bude zaujimat specificky typ meditacie, ktorym je meditacia bdelej pozor- nosti, ktoru sme kratko predstavili v predchadzajucej kapitole. Ak je teda podstatou meditacie trening mysle, ktore konkretne mental- ne funkcie meditacia bdelej pozornosti cvici? Tato meditacia rozvija dve do- lezite funkcie mysle: pozornost a metapozornost. Pozornost je nieco, comu vsetci rozumieme. Jej velmi peknu definiciu najdeme u Williama Jamesa: ,,pojatie [objektu] do mysle, v jasnej a zivej podobe."? Metapozornost je pozornost zamerana na pozornost, schopnost vedome pozorovat pozornost samotnu... ehm, co?! Jednoducho povedane, metapo- zornost je schopnost uvedomit si, ze sa vasa pozornost niekam zatulala. Po- vedzme, ze ste upriamili svoju pozornost na nejaky objekt a po nejakom case DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 39 vasa pozornost zabludi k niecomu inemu. Po chvili sa vo vasej mysli objavi moment, ked vam nieco ,,docvakne" a vy si uvedomite, ze vasa pozornost sa zatulala. Tejto funkcii hovorime metapozornost. V metapozornosti teda spociva tajomstvo koncentracie. Na vysvetlenie mozeme pouzit analogiu s bicyklovanim. Bicykel za jazdy udrzujete v rov- novahe pomocou mnozstva drobnych mikronavratov. Ked sa bicykel trochu nahne dolava, vratite ho spat jemnou korekciou smerom doprava - a ked sa trochu nahne doprava, urobite jemnu korekciou smerom dolava. Tieto mik- rokorekcie robite velmi rychlo a casto a tak vytvarate efekt nepretrzitej rov- novahy vo zvislej polohe. Rovnako je to s pozornostou. Ked vasa metapozor- nost zosilnie, budete schopni znovuobnovovat zatulanu pozornost rychlo a casto - a ked budete pozornost obnovovat dostatocne rychlo a casto, vy- tvorite efekt nepretrzitej pozornosti, ktorej hovorime koncentracia. Uvolneny a bdely v tom istom okamihu Velke tajomstvo meditacie, teda aspon v pociatocnom stadiu, spociva v tom, ze vas privadza do stavu, v ktorom je vasa mysel uvolnena a velmi bdela sucasne. Ked zosilneju oboje, vasa pozornost a zaroven metapozornost, deje sa nieco zaujimave. Vasa mysel je coraz viac sustredena a stabilna, je to vsak zaroven uvolnujuce. Je to ako vyvazovat bicykel na nenarocnom terene. Ked uz v tom mate dostatok cviku, nemusite uz vynakladat takmer ziadne usilie a vysledkom je skusenost toho, ako sa pohybujete vpred a zaroven ste uvol- neni. Mozete sa dostat tam, kam chcete, a mozete si pritom naozaj vychut- nat aj proces samotny, pretoze je uvolnujuci. Po urcitom mnozstve treningu mozete dokonca rozvinut schopnost ne- chat svoju mysel zotrvat v tomto stave kedykolvek chcete a zostat v nom po relativne dlhe casove useky. Ked sa vasa mysel nauci, ako byt vysoko uvolne- na a bdela zaroven, prirodzene sa objavia tri nadherne kvality mysle: pokoj, jasnost a stastie. Existuje na to analogia. Predstavte si, ze mate pohar vody, v ktorej plava kopa necistot, a vy tym poharom neustale trasiete a hybete. Voda sa zda byt 40 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI mutna. Predstavte si teraz, ze tym poharom prestanete triast a nechate ho len stat na stole. Voda sa upokoji, vsetky mutne ciastocky v nej sa usadia a voda ostane priezracna. Toto je klasicky priklad, ktorym sa vysvetluje mysel v bde- lom a uvolnenom stave. V tomto stave docasne prestavame drazdit mysel, rovnako ako sme prestali triast poharom. Po urcitom case sa nasa mysel stane pokojnou a jasnou, rovnako ako nehybna a priezracna voda v pohari. Stastie je standardny stav mysle Mysel v tomto pokojnom a jasnom stave ma jednu extremne dolezitu kva- litu, ktoru zmienena analogia nezachytava. Touto kvalitou je stastie. Ked je mysel pokojna a jasna sucasne, spontanne sa objavuje stastie. Mysel sa spon- tanne a prirodzene stava stastnou! Ale preco? Dokonca aj potom, ako som sam zistil, ze dokazem k tej- to mysli pristupovat na poziadanie, nedavalo mi to celkom zmysel. Preco by mala byt pokojna a jasna mysel automaticky stastnou? Polozil som tuto otazku mojmu priatelovi Alanovi Wallaceovi, ktory je jednym z poprednych zapadnych expertov na prax uvolnenej koncentracie (cvicenie zname ako samatha). Stastie je zakladnym nastavenim mysle DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 41 Alan odpovedal, ze dovod je velmi jednoduchy: Stastie je ,,defaultny", cize standardny stav mysle. Takze ked sa mysel stane pokojnou a jasnou, vra- cia sa k svojmu zakladnemu nastaveniu - a nim je stastie. To je vsetko. Nie je to ziadna magia, jednoducho mysel vraciame do jej prirodzeneho stavu. Alan je velmi mudry muz a ako obvykle, povedal to svojim pokojnym, radostnym a nebombastickym stylom. No pre mna tento vyrok predsta- vuje jednoduche, ale vynimocne hlboke poznanie meniace zivot. Vyplyva z neho, ze stastie nie je nieco, o co usilujeme, je to nieco, co nechavame, aby sa objavilo. Stastie znamena jednoducho byt. Toto pochopenie zmeni- lo moj zivot. Povazujem to za najvacsi vtip historie, ze po vsetkom, co ludia vo svete urobili v snahe dosiahnut stastie, sa ukazuje, ze trvalo udrzatelne stastie je dosiahnutelne jednoducho vdaka tomu, ze zameriame svoju pozornost na dych. Zivot je zabavny. Prinajmensom ten moj. Meditacia je ako ist si zacvicit Tradicny priklad s poharom kalnej vody je prinajmensom ??? rokov sta- ry. Existuje este ina analogia, ktorej moderni ludia mozno rozumeju lepsie, a tou je telesne cvicenie. Meditacia je ako fitnes pre vasu mysel. Ked idete do fitnescentra, trenujete tam svoje telo, aby ziskalo viac fyzic- kych schopnosti. Ak cvicite so zavaziami, casom zosilniete. Ak pravidelne behate, vase casy sa budu postupne zlepsovat a tiez budete schopni zabeh- nut dalej. Podobne aj meditacia je treningom pre vasu mysel, vdaka ktoremu ziskavate viac mentalnych schopnosti. Ak sa budete napriklad intenzivne venovat meditacnym cviceniam, vasa mysel sa stane pokojnejsou a vnima- vejsou, budete schopni lepsie zamerat svoju pozornost a tak dalej. Ako vtip obcas hovorim, ze meditacia je ako potit sa v posilnovni, akurat bez toho potu a bez posilnovne. 42 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Viete, me- ditacia je ako trenovat svoj mozog. Co to robis?! Cvicim svoj mozog. Jednou z dolezitych podobnosti medzi cvicenim a meditaciou je, ze v oboch pripadoch k rastu dochadza, ked prekonavame odpor. Ak napriklad cvicite so zavazim, zakazdym, ked sa vas biceps napne a prekona vahu cinky, o nieco viac zosilnie. Rovnaky proces sa odohrava pri meditacii. Zakazdym, ked sa vasa pozornost zatula od dychania, ktore je predmetom vasho sustre- denia, a vy ju vratite naspat, je to, akoby ste napli biceps - ,,svaly" vasej po- zornosti prave o nieco viac zosilneli. Z tohto pochopenia vyplyva, ze neexistuje nieco ako zla meditacia. Ked zacneme meditovat, mnohi z nas maju skusenost, ze ich mysel sa tula naozaj casto a musime ju stale znovu vracat spat k sustredeniu na dych - a vtedy si myslime, ze nam to vobec nejde. V skutocnosti je to dobre cvicenie, pretoze zakazdym, ked zatulanu pozornost vraciame spat, davame jej svalom prile- zitost narast. DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 43 Druha podobnost medzi telesnym cvicenim a meditaciou je ta, ze obo- je mozu vyznamne zmenit vas zivot. Ak ste nikdy necvicili a zacnete dodr- ziavat pravidelny treningovy rezim, po niekolkych tyzdnoch alebo mesia- coch budete na sebe pravdepodobne pozorovat vyznamne zmeny. Budete mat viac energie, budete vladat robit viac veci, budete menej chori, budete sa sami sebe viac pacit v zrkadle a jednoducho zo seba budete mat dobry pocit. To iste plati aj pri meditacii. Po niekolkych tyzdnoch alebo mesiacoch odke- dy zacnete pravidelne meditovat, budete mat viac energie, vasa mysel bude pokojnejsia, jasnejsia a radostnejsia, budete menej chori, budete sa viac us- mievat, zlepsi sa vas socialny zivot (pretoze sa castejsie usmievate) a budete mat zo seba dobry pocit. A to dokonca bez toho, aby by ste sa spotili. Meditacia bdelej pozornosti Proces meditacie bdelej pozornosti je celkom jednoduchy, o com sa mozete presvedcit aj na nasledujucom diagrame. Proces zacina s intenciou, zamerom. Najprv zacnite od dovodu, preco chcete zotrvavat v bdelej pozornosti. Mozno sa chcete zbavit stresu. Mozno chcete zvysit kvalitu svojho zivota. Mozno chcete kultivovat svoju emocio- nalnu inteligenciu pre zabavu a zisk. Alebo len chcete vytvorit podmienky na svetovy mier, alebo nieco take. Mimochodom, ak ste naozaj lenivi, alebo naozaj zaneprazdneni (alebo aj jedno aj druhe), mozete vyhlasit, ze uz staci - to bola cela vasa medita- cia. Akt vytvorenia dobreho zameru je sam osebe formou meditacie. Za- kazdym, ked takto sformulujete zamer a vlozite do neho urcitu energiu, jemne formujete alebo posilnujete mentalny navyk. Ak tento zamer zopa- kujete dostatocne velakrat, stane sa z neho navyk, ktory sa potom v roz- nych situaciach bude vo vasej mysli prejavovat a viest vase spravanie. Ak sa napriklad velakrat za den zameriate na zamer dbat o kvalitu svojho zi- vota, po nejakom case zistite, ze sa vo vsetkych situaciach a pri vsetkych svojich rozhodnutiach budete priklanat (mozno tiez nevedome) k tomu, co zvysuje kvalitu vasho zivota - a vdaka tomu sa moze kvalita vasho zi- vota skutocne zvysit. 44 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI PROCESNY MODEL MEDITACIE BDELEJ POZORNOSTI Zamer Znizit stres Zlepsit kvalitu zivota Sleduj dych Pozornost Koncentracia Pokoj Plynulost Postoj Sebakriticky Laskavy Zvedavy Kognitivny proces Hlbanie Znepokojenie Fantazirovanie Obnovenie ohniska pozornosti Vyrusenie (reprodukovane s laskavym dovolenim Philippeho Goldina) Tento efekt je este silnejsi, ak sa vase zamery obracaju k uzitku druhych. Staci, ak tento zamer budete casto drzat v mysli - a dokonca aj ked nebu- dete robit nic dalsie, pravdepodobne zistite, ze sa postupne (a opat, niekedy nevedomky) stavate laskavejsimi a prijemnejsimi k druhym ludom. Moze sa tak stat, ze vas onedlho vela ludi bude mat rado a budu s vami chciet travit cas, a vy si dokonca ani nemusite vsimnut preco - mozno si budete mysliet, ze ich pritahuje len vas atraktivny zovnajsok. Ked vytvorite zamer, aky je dalsi krok? Teraz sledujte svoj dych. Jednodu- cho jemne zamerajte pozornost na proces dychania. To je vsetko. V suvislosti s tymto procesom sa v klasickych textoch ako analogia zvyk- ne spominat prirovnanie ku strazcovi, ktory stoji pri mestskej brane a pozo- ruje, ako nou ludia vchadzaju a vychadzaju. Strazca nic nerobi, len pozorne sleduje, ako ludia vchadzaju a vychadzaju. Podobne si mozete predstavit aj DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 45 svoju mysel ako ostrazitu hliadku, ktora pozoruje dych na ceste dnu a von. Ked chcete byt originalni, mozete pokojne predstierat, ze mate v ruke po- riadny budzogan, alebo nieco podobne. Alternativnou analogiou, ktoru na- vrhla moja priatelka a kolegyna z kurzu Search Inside Yourself Yvonne Gins- berg, je predstava motyla sediaceho na okvetnom listku, ktory sa jemne dvi- ha a opat klesa vo vanku. Vasa pozornost tu je motylom a vas dych listkom. ,,Vydych! Povedal som, sledujte vydych, nie vystrih!" V tomto okamihu sa moze stat, ze vasa pozornost narastie a sustredi sa. Mozete sa ocitnut v stave, v ktorom je vasa mysel pokojna a koncentrovana. Mozno sa ponorite do pocitu plynulosti, jednoducho spocivajuc na svojom dychu. S urcitym cvikom moze tento stav trvat naozaj dlho, no v pripade vacsiny ludi to bude len niekolko sekund. A potom sa objavi vyrusenie. V tomto stave vyrusenia zacneme rozmyslat, hlbat, znepokojovat sa alebo fantazirovat. Niekedy dokonca fantazirovat o tom, ze sa nebudeme znepokojovat. Po nejakej chvili si vsimneme, ze sa nasa pozornost zatula- la. Standardnou reakciou, ktora sa v tomto okamihu objavi u vacsiny ludi, je sebakritika. Zacneme sami sebe hovorit, aki strasni meditatori sme, a ked uz sme pritom, ze nie sme extremne uzasni ani ako ludia. Nastastie, existuje si- kovny sposob, ako z tejto pasce von. Prve, co potrebujeme spravit, je znovu obnovit ohnisko pozornosti - a to tak, ze pozornost vratime spat k procesu dychania. Druha podstatna vec je nezabudat na dolezite poznanie, ktore sme uz v tejto kapitole spomenuli: ze 46 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI tento proces navracania pozornosti k jej povodnemu objektu je ako napina- nie bicepsu v posilnovni. Nie je to ziadne zlyhanie, je to proces rastu a roz- voja silnych ,,mentalnych svalov". Tretim bodom je uvedomit si, aky postoj sami k sebe mame. Vsimnite si, ako sa k sebe spravate a ako casto sa prichytite, ze sami seba strasne ohova- rate. Ak mozete, skuste menit tento postoj na laskavost k sebe samym a zve- davost. Tento posun sam osebe je tiez dalsou meditaciou. Tak ako predtym, aj tu ide o mentalne navyky, ktore vytvarame. Zakazdym, ked zaujmeme sami k sebe laskavy postoj, o nieco tento na- vyk prehlbujeme - a ak to opakujeme casto, mozeme sa tak zbavit velkej casti vnutornej averzie k sebe samym. Mozeme sa dokonca stat svojim naj- lepsim priatelom. (V tejto suvislosti si spominam na velmi vtipny citat z fil- mu Space Balls?: ,,Som clopes: napoly clovek, napoly pes. Som svojim naj- lepsim priatelom!") Krasny sposob, ako to dosiahnut, je nieco, comu nasi zenovi priatelia ho- voria ,,trenovat mysel starej mamy". Znamena to zaujat postoj milujucej sta- rej mamy. Pre nasu staru mamu, ktora nas miluje, sme vo vsetkych ohladoch krasni a dokonali. Mozete hnevat a robit akekolvek huncutstva, ste dokonali a vasa stara mama vas miluje takych, aki ste. Neznamena to, ze nevidi vase nedostatky, a ani to neznamena, ze vas necha, aby ste si ublizili. Niekedy do- konca velmi prisne zasiahne, aby ste sa nedostali do nejakej velkej neprijem- nosti. Ale nech sa deje cokolvek, v jej ociach ste dokonali a ona vas miluje. Cvicenie tu spociva v tom, ze sa na seba pozerame ocami takejto milu- jucej starej mamy. A nakoniec, vratit sa k nasledovaniu svojho dychu a vzdy, ked je to uzi- tocne, pripomenut si svoj zamer. Vitajte spat doma. DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 47 Skus sa na seba pozerat pohladom svojej babicky. Aha, teraz chapem, co tym mysli... ... vsetko vyzera nadherne, ked to vidim rozmazane. Meditacna pozicia (a tak dalej) Meditovat v skutocnosti mozete v akejkolvek pozicii, v akej chcete. V bud- hizme sa napriklad hovori o styroch hlavnych meditacnych poziciach: v sede, postojacky, v chodzi alebo leziac na zemi, co, myslim, pokryva v pod- state vsetky mozne pozicie. Ti budhisti nevedia, kedy maju dost. Pri volbe vasej vlastnej meditacnej pozicie tu je len jedna vec, na ktoru tre- ba pamatat. Len jedna. Najlepsia meditacna pozicia je taka, ktora vam poma- ha vytrvat v bdelom a uvolnenom stave po dlhy cas. Znamena to napriklad, ze pravdepodobne nebudete chciet zaujat poziciu, pri ktorej sa hrbite, pretoze to vam nepomaha v bdelosti, a tiez nebudete chciet meditovat v pozicii, pri kto- rej musite mat strnuly chrbat, pretoze to nepomaha uvolnenosti. Mame vsak stastie, pretoze takuto poziciu, optimalizovanu z pohladu bdelosti aj uvolnenosti sucasne, ludia, ktori meditovali, vyvinuli uz pred 48 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI tisicmi rokov. Tato tradicna pozicia v sede sa niekedy nazyva tiez sedembo- dova meditacna pozicia. Ide o tychto sedem bodov: . chrbat vzpriameny ,,ako sip", ?. nohy skrizene v ,,pozicii lotosoveho kvetu", ?. ramena uvolnene, pozdvihnute a stiahnute dozadu, ,,podobne ako sup", ?. brada mierne stiahnuta dovnutra ,,ako zelezny hak", ?. oci zatvorene alebo hladiace do priestoru, . jazyk oprety o horne podnebie, ?. pery zlahka pootvorene, zuby nie su stisnute. Tradicnu meditacnu poziciu nemusime rozoberat do detailov. Zistil som, ze pre vacsinu modernych ludi su dnes jej formalne podoby aspon spociat- ku prilis narocne, nie sme totiz zvyknuti sediet na podlahe. Sme naopak taki navyknuti sediet na stolickach alebo pohovkach s operadlom pre chr- bat, ze minimalne na zaciatok je pre nas tradicna pozicia prilis nezvykla. Navrhol by som vam preto, aby ste len vzali na vedomie, ze tato funkc- ne optimalizovana pozicia existuje. Vyuzite ju ako ramcove odporucanie a najdite si sami poziciu, ktora pre vas bude pohodlna a, co je najdolezitej- sie, pomaha vam byt bdeli a uvolneni sucasne. Nezalezi napriklad az tak na tom, ci budete sediet s prekrizenymi nohami, alebo vas naozaj najviac oslovuje pozicia, pri ktorej mate na hlave polozenu plysovu hracku Hello Kitty. Pokial sa vam dari udrzat mysel bdelu a uvolnenu, je to v poriadku. Sogjal Rinpoche, znamy ucitel v tradicii tibetskeho budhizmu, spomi- na zabavny a uzitocny sposob, ako si najst svoju poziciu. Odporuca sediet ako majestatna hora. Najprv pomyslite na svoju oblubenu horu, dajme tomu Fudzi alebo Kilimandzaro - a potom sedite, ako by ste tou horou boli. A tak tu ste, pan alebo pani Fudzi, majestatni, vzneseni a vzbudzujuci uzas. Skvele na tom je, ze ak sa v tejto pozicii citite byt majestatni, vzneseni a vzbudzuju- ci uzas, s velkou pravdepodobnostou vam to pomoze zostat bdelymi a uvol- nenymi, a okrem toho je to zabavne. Vyskusajte si to a zistite, ci to vo vasom pripade funguje. Dalsi jednoduchy, no uzitocny napad pochadza od instruktorky progra- mu Search Inside Yourself Yvonne Ginsbergovej: DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 49 ,,Ale v tejto pozicii naozaj vacsmi pripominam horu..." Zhlboka sa nadychnite, naplnte hrudnik vzduchom. Pomaly vzduch vydychujte a nechajte pritom plecia klesnut o nieco nizsie, chrbtica pritom ostava vzpriamena. Sucasne tak stelesnujeme plynulost rieky a stabilitu hory. Ludia sa ma zvyknu casto pytat, ci maju mat pocas meditacie oci otvo- rene alebo zatvorene. Existuje na to vtipna odpoved: jedno alebo druhe, oboje a ani jedno. Skutocna odpoved znie, ze kazda z moznosti ma svoje vy- hody aj nevyhody a je preto dobre im rozumiet a hrat sa s nimi ako s ume- nim mozneho. Ked mate oci pocas meditacie zatvorene, je to dobre, pretoze vam to pomaha ostat pokojnymi a chrani vas to od vizualnych vyruseni. Prob- lem je v tom, ze sa vam lahko moze stat, ze zacnete byt ospali. Ak mate oci otvorene, mate opacny problem. Nestane sa vam tak lahko, ze vas pre- padne ospalost, budu vas ale vyrusovat vizualne objekty. Co s tym? Ako tuto dilemu rozlusknut? Mozne su dva kompromisy: jeden casovy a druhy priestorovy. 50 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Casovy kompromis spociva v tom, ze zacnete so zatvorenymi ocami a potom, ked zacitite, ze vas unasa k spanku, oci otvorite. Priestorovy kom- promis spociva v tom, ze - ak to dokazete - mate oci napoly otvorene. Zo zartu hovorievam, ze pre mna je to lahke, lebo som povodom Cinan. Ale v skutocnosti ide o to, ze oci mate mierne otvorene, pohlad trochu sklo- pite smerom nadol, bez toho, aby ste pohlad zamerali na nieco konkret- ne. Z mojej vlastnej skusenosti je tato tretia moznost optimalna. Navrho- val by som vam vyskusat vsetky tri moznosti, aby ste zistili, co je pre vas najlepsie. V meditacii nas casto mozu vyrusovat zvuky, myslienky alebo telesne vnemy. Navrhujem tu plan v styroch krokoch, ako s tymito vyruseniami pracovat. . Rozpoznajte ich. ?. Vnimajte ich bez posudzovania alebo reagovania. ?. Ak potrebujete reagovat, udrzujte neprerusenu bdelu pozornost. ?. Nechajte ich odist. Rozpoznat vyrusenie Jednoducho vezmite na vedomie, ze sa nieco deje. Vnimat vyrusenie bez posudzovania alebo reagovania Nech uz zazivate cokolvek, len to vnimajte. Neposudzujte, ci je to dobre ale- bo zle. ,,Let it be, let it be?," ako navrhuje slavna piesen. Ak je to mozne, skus- te na vyrusenie nereagovat. Ak musite reagovat (napriklad sa naozaj musi- te poskrabkat), skuste sa pred tym, nez tak urobite, patkrat nadychnut a vy- dychnut. Dovod je ten, ze tak cvicime vytvaranie priestoru medzi stimulom a reakciou. Cim vacsia je nasa schopnost vytvorit priestor medzi stimulom a reak- ciou, tym vacsiu kontrolu ziskavame nad nasim emocionalnym zivotom. Tuto zrucnost, ktoru rozvijate pocas sedeni, mozete zovseobecnit a vyuzit v kazdodennych situaciach. DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 51 Ak potrebujete reagovat, udrzujte neprerusenu bdelu pozornost Ak potrebujete reagovat, napriklad sa potrebujete poskriabat alebo na chvilu vstat a vystriet sa, udrzujte bdelu pozornost na troch veciach: zamere, pohy- be a fyzickych pocitoch. Pamatajte, ze cielom tohto cvicenia nie je nehybne sediet, cielom je bdela pozornost. Pokial ju udrzujete, je vsetko, co robite, v sulade s pravidlami hry. Znamena to napriklad, ze ak vas prave svrbi nieco na tvari a musite reagovat, zamerajte najprv pozornost na pocit na tvari, po- tom na zamer sa poskrabkat a nakoniec na pohyb vasej ruky a prstov spolu s vnemom skriabania na tvari. Nic viac. Nic menej. Vyrusenie nechajte odist Ak to chce odist, pustite to. Ak nie, jednoducho to nechajte byt. Pamatajte na to, ze ,,nechat odist" neznamena, ze veci musite odhanat, aby odisli. ,,Nechat odist" je v skutocnosti pozvanka. Velmi stedro nasmu vyruseniu ponukame moznost odist a ci uz tuto pozvanku prijme alebo nie, my sme spokojni. Ked nieco, co rusi nasu meditaciu, ,,pustime", znamena to, ze jemne ponukame moznost, aby nas rusit prestalo, zaroven ale vyruseniu stedro dovolujeme, aby sa rozhodlo, ci chce odist alebo zostat. Ak sa rozhod- ne odist, je to v poriadku. Ak sa rozhodne zostat, je to tiez v poriadku. Kym je nas host tu, spravame sa k nemu s laskavostou a stedrostou. V tom spoci- va cvicenie ,,nechat odist". Nakoniec este jedna vec: ak si nepamatate ani slovo z toho, co ste v tej- to kapitole citali (mozno preto, lebo vas tato kniha az tak nezaujima a citate ju iba preto, lebo vas k tomu prinutila vasa zena), mam pre vas dobru spra- vu. Celu kapitolu totiz mozno zhrnut do jednej vety, ktora pochadza od Jona Kabata-Zinna: Dychajte, ako keby od toho zavisel vas zivot. Ak si dokazete z celej kapitoly zapamatat len jednu vetu, zapamatajte si prave tuto - a budete vdaka nej vediet, v com spociva meditacia bdelej pozornosti. 52 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Teraz dychajte... dychajte, ako keby od toho zavisel vas zivot. Cas sadnut si A teraz, ked ste sa dozvedeli zaklady teorie a praxe meditacie bdelej pozor- nosti, podme si na niekolko minut posediet v bdelej pozornosti. Existuje viacero sposobov, ako na to. Najjednoduchsi pristup je jedno- ducho predlzit dvojminutove cvicenie bdelej pozornosti z predchadzajucej kapitoly. Zacnite tym, ze si sadnete do pozicie, ktora vam umozni byt uvol- neni a bdeli sucasne. Potom, podla toho, co citite, ze je pre vas najlepsie, pouzite bud Lahku cestu (to znamena, zamerajte pozornost na proces dy- chania a ked sa vasa pozornost niekam zatula, jemne ju vratte spat), alebo Este lahsiu cestu (ktora spociva v tom, ze sedite bez agendy, a presuniete doraz z toho, ze nieco robite, na to, ze ste). Kedykolvek chcete, mozete tieto dve cesty striedat. Venujte sa tomuto cviceniu zhruba desat minut, alebo tak dlho, ako je vam prijemne. To bude vasa meditacna prax. No, mozno nemusite dychat az tak, ak ste mali na obed cesnak! DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 53 Ak preferujete formalnejsi a viac strukturovany pristup, mozete pouzit Procesny model meditacie bdelej pozornosti, ktory je opisany v predchadzaju- cej casti tejto kapitoly. Zacnite tym, ze si sadnete do pozicie, ktora vam umoz- ni byt uvolneni a bdeli sucasne. Ked uz sedite pohodlne, pozvite svoju mysel, nech v sebe necha objavit zamer, s ktorym tu teraz sedite. Posluzi vam ako po- vzbudenie, aby ste v cviceni pokracovali. Zamerajte pozornost na proces dy- chania. Ak je vasa mysel pokojna a sustredena, zotrvajte v nej. Ak mysel vy- rusi nejaky zvuk, myslienka alebo pocit v tele, vyrusenie rozpoznajte, vezmi- te ho na vedomie, zazivajte ho bez posudzovania a ak chce odist, nechajte ho odist. Ak sa potrebujete pohnut, zachovajte bdelu pozornost zameru, pohybu a vnemu. Jemne vratte pozornost spat k dychu. Ak sa objavi sebakritika alebo sebaposudzovanie, pozvite do mysle myslienku laskavosti k sebe samym, ak sa bude chciet objavit. Ak sa neobjavi, nechajte ju tak, vsetko je v poriadku. Zo- stante takto desat minut, alebo tak dlho, ako je vam prijemne. MEDITACIA BDELEJ POZORNOSTI Zacnime tym, ze si sadneme do pohodlnej pozicie. Sadnite si tak, aby ste mohli byt uvolneni a bdeli sucasne, nech uz je to vo vasom pripade ktorakol- vek pozicia. Ak sa vam to paci, mozete sediet ako majestatna hora, cokolvek to pre vas znamena. Teraz sa trikrat pomaly zhlboka nadychnite a vydychnite, vnesie to do vasho cvicenia zaroven energiu aj uvolnenost. Teraz dychajte prirodzenym sposobom a velmi jemne zamerajte pozor- nost na svoj dych. Mozete sa zamerat na prud vzduchu v nosnych dierkach, na pohyb branice, na cokolvek, kde dych vnimate. Uvedomujte si nadych, vydych a priestor medzi nimi. (Chvilu takto meditujte.) Ak chcete, mozete toto cvicenie chapat ako spocinutie mysle na dychu. Mozete si predstavit, ze vas dych je odpocivadlo, vankus alebo makka podlozka, na ktorej nechate svoju mysel spocinut, velmi jemne. Jednoducho ste. (pokracovanie) 54 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI (Takto urcity cas meditujte.) Ked budete mat pocit, ze vas nejaky vnem, myslienka alebo zvuk vyru- suju, jednoducho ich vezmite na vedomie, zazite a jemne nechajte odist. Potom pozornost vratte spat k dychaniu. (Pokracujte v cviceni.) Ked budete chciet, ukoncite tuto meditaciu tym, ze pozvete do svojej mysle radostny vnutorny pokoj. Ked sa nadychujem, som pokojny. Ked vydychujem, usmievam sa. Tento pritomny okamih, je nadherny. (Chvilku takto zotrvajte.) Dakujem za pozornost. Kamo, a kde je veda? Meditacia ma s vedou spolocnu prinajmensom jednu dolezitu vec: sil- ny doraz na skumaveho ducha. V meditacii ma tento skumavy duch dve stranky. Po prve, meditacia je o sebaobjavovani. Ano, zaciname od tre- ningu pozornosti, ale pozornost nie je konecnym cielom vacsiny meditac- nych tradicii - skutocnym konecnym cielom je vhlad. Tuto kvalitu pre- nikavej pozornosti vytvarame preto, aby sme dokazali rozvinut vhlad do nasej mysle. Silna pozornost je ako silne svetlo baterky - je zabavne nieco take mat, ale skutocny vyznam spociva v tom, ze nam umoznuje pozriet sa do temnych zakuti mysle a nas samych. Mozeme vdaka nej... nuz, hladat sami v sebe. A pretoze v konecnom dosledku ide o to, rozvinut vhlad, spo- minany skumavy duch - prinajmensom vnutornej skumavosti - musi byt jednym zo zakladnych komponentov nasej meditacnej praxe. Druhy aspekt tohto skumaveho ducha presahuje za hranice toho, co je vnutorne, a obracia sa do vonkajsieho sveta. Vdaka tomu, ze ludia praktizu- juci meditacie su nadmieru navyknuti na skumanie, velmi prirodzene medzi DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 55 nimi nachadzame pozitivny postoj k vede a vedeckemu skumaniu medita- cie samotnej. Plati to dokonca aj pre praktizujucich s klasickym treningom v starodavnych meditacnych tradiciach, akou je napriklad budhizmus. Pre mnohych mojich priatelov bolo tym najprekvapivejsim prikladom tohto otvoreneho pristupu k vede, ked Dalajlama povedal, ze ,,ak by veda presved- civo ukazala, ze urcite tvrdenia v budhizme nie su pravdive, museli by sme zistenia vedy akceptovat, a tieto tvrdenia opustit." S tymto uvodom sa teraz v kratkosti pozrime na niektore zistenia tykaju- ce sa meditacie, ktore najdeme vo vseobecne uznavanej vedeckej literature. Jednu z najobsaznejsich vyskumnych studii meditacie uskutocnili dva- ja priekopnici na poli kontemplativnych neurovied Richard Davidson a Jon Kabat-Zinn.? Tato studia bola prelomova z viacerych dovodov. Islo o prvu rozsiahlu studiu uskutocnenu v podnikatelskom prostredi - ako predmet skumania sluzili zamestnanci jednej biotechnologickej spolocnosti. Jej vy- sledky su preto velmi relevantne pre niekoho ako ja, kto sa pohybuje v kor- poratnom svete. Studia ukazala, ze uz po osmich tyzdnoch treningu bdelej pozornosti bola uroven uzkosti subjektov vyrazne nizsia nez na zaciatku. Je to pekny vysledok, nie je ale velmi prekvapujuci, vzhladom na to, ze na- zov treningoveho programu, ktory Jon Kabat-Zinn vyvinul, znie ,,Znizova- nie stresu prostrednictvom bdelej pozornosti". Ak by pozorovana uroven uzkosti nebola meratelne nizsia, bolo by to, myslim, dost trapne. Prekvapivejsie bolo, ze ked vyskumnici merali elektricku aktivitu v moz- goch ucastnikov studie, meditujuca skupina vykazala vyrazne zvysenie ak- tivity v tych castiach mozgu, ktore su spojene s pozitivnymi emociami. No najfascinujucejsie zistenie sa tykalo imunitneho systemu. Na zaver studie dostali vsetci ucastnici chripkovu vakcinu a ukazalo sa, ze ucastnici zara- deni do meditujucej skupiny na vakcinu reagovali vacsim poctom vytvore- nych protilatok. Inymi slovami, stacilo osem tyzdnov meditacie bdelej po- zornosti, aby sa ucastnici studie stali meratelne stastnejsi (merane na zakla- de mozgovej aktivity) a vykazali zretelne zvysenie imunity. Pripominam, ze predmetom studie neboli holohlavi chlapici, ktori v ruchach pobehovali po nejakom klastore, ale obycajni ludia so skutocnymi zivotmi, zamestnani na velmi stresujucich poziciach v korporatnej Amerike. 56 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Neskorsia studia, ktoru uskutocnili Heleen Slagter, Antoine Lutz, Ri- chard Davidson a kolektiv, sa zamerala na pozornost.? Konkretne skuma- la meditaciu vo vztahu k zaujimavemu fenomenu, ktory je znamy ako defi- cit ,,mihnutia pozornosti".? Existuje velmi jednoduchy sposob, ako mihnutie pozornosti vysvetlit. Povedzme, ze vam niekto na obrazovke pocitaca ukaze seriu znakov (cislic alebo pismen abecedy), ktore su zobrazovane v rychlom slede jeden za druhym (medzi jednotlivymi pismenami je oneskorenie zhru- ba ?? milisekund, cize jedna dvadsatina sekundy). Povedzme, ze cela seria sa sklada z pismen a len dvoch cislic, napriklad takto: P, U, H, ?, W, N, ?, T, Y. V serii su teda dve cislice a vasou ulohou je identifikovat ich. d Ake bolo ruhe cislo? 1000 ms d dr Ake bolo prve cislo? T2 T1 50+34 ms -1780 ms Uloha mihnutia pozornosti A tu je to zaujimave: ak su tieto dve cislice zobrazene za sebou v rozpa- ti pol sekundy, pozorovatel velmi casto druhu cislicu nezaznamena. Tento jav sa oznacuje ako mihnutie pozornosti. Z urciteho dovodu potom, ako je DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 57 zaznamenany prvy znak vycnievajuci zo serie, mentalna pozornost ,,zmurkne" a trva urcity cas, kym je mozog schopny zaznamenat nasledujuci znak. V minulosti sa vedci domnievali, ze toto mihnutie pozornosti je jedno- ducho vlastnostou vyplyvajucou zo struktury prepojeni v mozgu, z toho, ako je ,,zadrotovany" - a z toho dovodu ho nemozno potlacit. Slagterovej studia ukazala, ze uz po troch mesiacoch intenzivneho a rigorozneho cvicenia me- ditacie bdelej pozornosti ucastnici dokazali vyznamne znizit svoje mihnutie pozornosti. Teoreticke vysvetlenie znie, ze vdaka cviceniu meditacie bde- lej pozornosti sa mozog dokaze naucit, ako efektivnejsie spracuvat stimuly a preto mu po spracovani prveho objektu vystupujuceho zo serie stale este ostava mentalna kapacita spracovat tiez druhy znak. Tato studia ponuka fascinujuci pohlad na moznosti ako ,,upgradeovat" operacnu ucinnost nasho mozgu pomocou meditacie bdelej pozornosti. A tak v pripade, ze pri vasej praci hra dolezitu ulohu schopnost zameriavat pozornost na rozne informacie pocas dlhych casovych usekov, mozno vam tato meditacia nakoniec pomoze k vyssiemu platu. ,,A ty? Ty chces tiez zdvihnut plat? Mne sa zda, ze sa zdvihas celkom solidne aj bez toho!" Existuje mnoho zaujimavych vedeckych studii o meditacii. Spomeniem teraz len niekolko najpozoruhodnejsich. Antoine Lutz vo svojom vyskume ukazal, ze skuseni budhisticki me- ditatori dokazu pocas meditacie generovat v mozgu vlny gama s vysokou 58 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI amplitudou, ktore sa casto davaju do suvisu s vysokou efektivnostou pama- ti, ucenia sa a vnimania.? No este lepsie je to, ze tito skuseni meditatori vy- kazuju vyssiu hladinu mozgovej aktivity v gama pasme aj vtedy, ked prave nemedituju. Toto zistenie naznacuje, ze trening meditacie moze zmenit vas mozog aj v pokojovom stave. Ak casto trenujete s cinkami, budu vam bicep- sy spod tricka vykukovat, aj ked prave nie ste v posilnovni. Podobne, ak bu- dete vela meditovat, budete mat silne mentalne ,,svalstvo" pokoja, jasnosti a radosti aj vtedy, ked sa budete len zabavat s priatelmi. Jedna z ranych studii na tomto poli, ktoru uskutocnil Jon Kabat-Zinn, ukazala, ze bdela pozornost moze vyznamne urychlit liecbu koznej choroby nazyvanej psoriaza. Metodologia vyskumu bola jednoducha. Vsetci ucast- nici dostali obvyklu liecbu, no polovici z nich pocas liecebnych sedeni pus- tali nahravku meditacnych instrukcii podla Jona Kabata-Zinna. Samotne prehravanie tychto kaziet vyznamne urychlilo postup liecby. Povazujem to za fascinujuce, no presvedcive na tomto zisteni je, ze psoriaza je nieco velmi viditelne a hmatatelne - je to kozna choroba, ktora sposobuje charakteris- ticke cervene loziska, ktore sa pri postupujucom ochoreni zvacsuju. Takze ked hovorime o tom, ze meditacia pre vas moze mat liecivy efekt, nie su to v tomto kontexte ziadne medove ,,New Age" motuzy - je to nieco take hma- tatelne, ze vysledky doslova mozete zmerat pravitkom. Nakoniec spomenme vyskum, z ktoreho mozno usudzovat, ze vdaka me- ditacii moze zhrubnut vasa mozgova kora. V ramci tejto studie, ktoru vie- dla Sara Lazar, vedci pomocou magnetickej rezonancie skumali meditato- rov praktizujucich bdelu pozornost, ako aj nemeditujucich. Ukazalo sa, ze meditujuci maju hrubsiu mozgovu koru v oblastiach mozgu spojenych s po- zornostou a spracovanim zmyslovych vnemov.? Samozrejme, taketo mera- nie preukazuje len korelaciu a nie kauzalnu suvislost. Inymi slovami, je cel- kom dobre mozne, ze zhodou okolnosti sa meditujucimi stavaju prave ludia s hrubsou mozgovou korou v tychto regionoch. Studia vsak ukazala tiez to, ze cim dlhsie sa dani ludia meditacii venovali, tym hrubsia u nich tato cast mozgovej kory bola - a to naznacuje, ze cvicenie meditacie bolo skutocne pricinou pozorovanych zmien mozgu. Uvedene priklady su len kratkym nahliadnutim do vyskumu, ktory za poslednych dvadsatpat rokov prebieha. Je pozoruhodne, ze cvicenie bdelej DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 59 pozornosti moze pomoct zlepsit takmer vsetko: od pozornosti a mozgovych funkcii az po imunitu a kozne choroby. Bdela pozornost sa zda byt trochu ako McGyverov svajciarsky nozik - je uzitocna v kazdej situacii. A pamatajte, ak Meng zvladne sediet, zvladnete to aj vy. KAPITOLA TRETIA Bdela pozornost aj ked zadok nie je na vankusi Ako rozsirit uzitok z bdelej pozornosti za hranice meditacnych sedeni ,,Bdela pozornost, tak tvrdim, je uzitocna kdekolvek." -- BUDDHA Bdela pozornost sa moze stat tou najuzitocnejsou vecou, ktoru ste sa v zi- vote naucili. Ale nemusite dat len na moje slova. Pozrite, co k tomu povedal William James, otec modernej psychologie: Schopnost vedome znovu a znovu navracat tulajucu sa pozornost je zakladom usudku, charakteru a vole. Nikto nie je compos sui, pokial BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 61 ju nema. System vzdelavania, ktory by tuto schopnost posilnoval, by bol skutocnym vzdelavanim par excellence. (Zvyraznenie slov povodnym autorom).? Tak tu to mate. Bdela pozornost vam dava spominanu schopnost vedome zno- vu a znovu navracat tulajucu sa pozornost, a ako povedal William James, ,,je vzdelavanim par excellence", tou najlepsou vecou, ktoru sa kedy mozete nau- cit. Dufam, ze teraz mate omnoho lepsi pocit z toho, ze ste na tuto knihu mi- nuli nejake peniaze. V predchadzajucej kapitole sme sa dozvedeli, ze meditacia bdelej pozor- nosti je klucom k rozvoju emocionalnej inteligencie. V tejto kapitole sa na- ucime, ako bdelu pozornost rozsirit do vsetkych aspektov nasho kazdoden- neho zivota. Pokojna a jasna mysel, ktore zazivate sediac pocas meditacie bdelej pozornosti, je velmi pekna vec, ale schopnost menit zivot ziskava, az ked sa naucite, ako k tomuto stavu mysle pristupovat ,,na poziadanie" v kaz- dodennom zivote. Tato kapitola vam ukaze, ako na to. Dufam, ze po jej do- citani, budete naozaj radi, ze ste si tuto knihu kupili. ,,Mohli by ste ma, prosim, ospravedlnit? Moju pozornost mi vcera zjedol pes." 62 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Vo vseobecnosti: bdelu pozornost zovseobecnite Jedna z najdolezitejsich veci, ktore praktikujuci bdelej pozornosti potre- buje urobit, je preniest uzitok bdelej pozornosti z meditacnych sedeni do vsetkych zakuti zivota. Pocas meditacie v sede mozete zazivat rozne urov- ne pokoja, jasnosti a stastia - vyzva spociva v tom, ako tuto mysel zovseo- becnit a vniest do zivotnych situacii za hranicami formalneho meditacneho sedenia. Dobra sprava znie, ze toto zovseobecnenie vysledkov treningu bdelej pozornosti je pre mysel prirodzene a je preto celkom lahke ich integrovat do vsetkych oblasti nasho zivota. Nasa pozornost sa prirodzene zameriava na veci, ktore su velmi prijemne alebo velmi neprijemne. Znamena to, ze ak dokazete trenovat udrziavanie pozornosti na niecom takom neutralnom, ako je dych, budete potom schopni udrzat pozornost na comkolvek inom. Vas dych sa ma k vasej pozornosti trochu ako New York k jeho obyvatelom - kto to zvladne tu, zvladne to kdekolvek. A preto, ked rozviniete velmi dobru schopnost nechat pozornost spocinut na dychu, pravdepodobne zis- tite, ze vasa zlepsena schopnost byt pozorni sa prejavi aj pocas pracovnych stretnuti alebo prednasok. Znama ucitelka meditacie Shaila Catherine mi povedala, ze odkedy sa pocas studia na vysokej skole zoznamila s intenziv- nym meditacnym cvicenim, dostavala zo vsetkych skusok len tie najlepsie znamky. Takze to bola ta dobra sprava. Druha, este lepsia sprava je, ze existuje niekolko veci, ktore mozete urobit, aby ste svoj trening bdelej pozornosti v ostatnych oblastiach zivota aplikovali este efektivnejsie. Existuju dve oblasti, v ktorych mozete s integraciou bdelej pozornosti zacat okamzite a prirodzenym sposobom. Prvou moznostou je rozsirit bde- lu pozornost v pokoji do bdelej pozornosti pocas aktivity. Druha je rozsirit orientaciu bdelej pozornosti zo seba aj na druhych. Mozete si tieto pristupy predstavit ako rozsirovanie bdelej pozornosti v dvoch rozmeroch: jednym je smer od pokoja k aktivite a druhym orientacia od seba k druhym. V nasledu- jucich podkapitolach najdete cvicenia vhodne pre obidva ciele. BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 63 Bdela pozornost uprostred aktivity To najlepsie miesto na cvicenie bdelej pozornosti je kazdodenny zivot. Ak dokazete priniest bdelu pozornost do kazdeho okamihu, do kazdej situa- cie, kvalita vasho zivota sa moze dramaticky zmenit. Nadherne to ilustruje Thich Nhat Hanh, ked opisuje jednoduchu skusenost chodze: Ludia si vacsinou myslia, ze chodit po vode alebo vo vzduchu je zazrak. Ale ja si myslim, ze skutocny zazrak nie je chodit po vode ani vo vzduchu, ale kracat po zemi. Kazdy den sme sucastou zazraku, ktory si nevsimame: modru oblohu, biele oblaky, zelene listy, cierne, zvedave oci dietata - nase vlastne oci. Vsetko je zazrakom.? S bdelou pozornostou moze byt dokonca aj nieco take jednoduche ako skusenost z chodze krasnym zazrakom. Moja vlastna skusenost mi ukazala, ze bdela pozornost ma dokaze uro- bit stastnejsim bez toho, aby sa muselo zmenit cokolvek dalsie. Mnoho ne- utralnych veci v zivote - napriklad, ze nemame ziadne bolesti, mozeme sa trikrat denne najest, mozeme ist z bodu A do bodu B - obvykle povazujeme za nieco samozrejme. S bdelou pozornostou sa aj tieto veci stavaju zdrojom radosti, pretoze ich neprehliadame ako nieco samozrejme. Navyse, tiez pri- jemne skusenosti sa stavaju este prijemnejsimi, pretoze je pritomna nasa po- zornost, s ktorou ich mozeme plne zazivat. Ak napriklad jeme chutne jedlo s bdelou pozornostou, mame este viac moznosti vychutnat si ho, jednodu- cho preto, lebo mu venujeme plnu pozornost. Ak v zivote udrzujeme bdelu pozornost, neutralne skusenosti maju sklon stat sa prijemnymi a prijemne este prijemnejsimi. Celkom zdarma, bez poplatkov (a dokonca nemusite ani zlozit zalohu). Tomu hovorim dobry obchod. Ked som bol este velmi mlady, zobral moj otec celu nasu rodinu do jed- nej drahej cinskej restauracie a objednal nam nejake speciality sefkuchara. Ked sme potom spolu jedli, vsimol som si, ze to cele zazivam s plnou po- zornostou - ciastocne preto, lebo jedlo bolo naozaj chutne, ciastocne preto, lebo bolo take drahe, a ciastocne, lebo som to povazoval za relativne zried- kavu udalost. Nie kazdy den sme ako rodina stolovali takto extravagantne. 64 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Vsetko to boli dovody, preco som si jedlo vychutnaval s plnou pozornostou. A vtedy mi napadlo: preco by som mal byt takyto pozorny len vtedy, ked je jedlo drahe? Co by sa stalo, keby som predstieral, ze kazde jedlo je zriedkave a drahe a skusil mu venovat svoju plnu pozornost? Hovorim tomu ,,medita- cia draheho jedla". Praktizoval som ju odvtedy takmer pri kazdom jedle, co je trochu ironicke, pretoze vacsinou sa stravujem tu v Googli a ako mozno viete, v Googli je jedlo zdarma. Ak vasim jedinym cvicenim bude meditacia v sede, po urcitom case bde- la pozornost prerastie do vasho kazdodenneho zivota a prinesie vam bez- platny prechod na vyssiu uroven stastia. Tento proces zovseobecnenia vsak mozete urychlit, ak budete bdelu pozornost zamerne pouzivat pocas aktivit, ktorym sa venujete. Najjednoduchsi sposob spociva v tom, ze vsetko co ro- bite, doplnite pozornostou; z okamihu na okamih a bez posudzovania. Za- kazdym, ked sa vasa mysel zatula, jednoducho ju jemne vratite spat. Je to takmer ako meditacia v sede, len predmetom meditacie nie je dych, ale cin- nost, ktoru vykonavate. To je vsetko. Pre tych, ktori preferuju formalnejsie meditacne cvicenia, mozem odpo- rucit meditaciu v chodzi. Myslim, ze je spomedzi podobnych meditacii naj- vhodnejsia. Na formalnej meditacii v chodzi je pekne, ze ma vznesenost, su- stredenost a doslednost meditacie v sede, vykonava sa vsak v pohybe, a preto nevyhnutne s otvorenymi ocami (inak by sa z nej stala ,,meditacia narazania do ludi a do veci") - a velmi ucinne tak pomaha prenosu pokoja meditacie v sede do aktivity. Je v skutocnosti taka uzitocna, ze v ramci mnohych for- malnych systemov meditacneho treningu sa sedenia meditacie v sede strie- daju s meditaciou v chodzi. Meditovat v chodzi je naozaj take jednoduche, ako to znie. Ked kracate, z jedneho okamihu na druhy zameriavate svoju pozornost na vsetky pohy- by a vnemy v tele, a zakazdym, ked sa vasa pozornost zatula, jednoducho ju jemne vratite spat. BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 65 MEDITACIA V CHODZI Zacnite tym, ze stojite na mieste. Privedte pozornost k tomuto telu. Uvedo- mujte si tlak v chodidlach, dotykajucich sa zeme. Chvilu vnimajte toto telo, ktore stoji na zemi. Teraz urobte krok vpred. Pozorne zodvihnite nohu, pozorne ju preneste vpred, pozorne polozte na zem pred vami a pozorne na nu preneste vahu svojho tela. Spravte kratku pauzu a potom urobte to iste s druhou nohou. Ak chcete, mozete si, dvihajuc nohu, v duchu opakovat: ,,Zdviham, zdvi- ham, zdviham," a ked ju potom presuvate a kladiete pred seba, mozete si v duchu opakovat: ,,Hybem, hybem, hybem." Ked spravite niekolko krokov, mozno sa budete chciet zastavit a otocit spat. Ked sa rozhodnete zastavit sa, nechajte si niekolko sekund na uvedome- nie svojho tela, pozicie, v ktorej stoji. Ak chcete, mozete si v duchu opakovat: ,,Stojim, stojim, stojim." Ked sa budete otacat, urobte to s bdelou pozornostou, a ak chcete, mozete si v duchu opakovat:,,Otacam sa, otacam sa, otacam sa." Ak chcete, mozete svoje pohyby zosuladit s dychom. Ked nohu zdvihate, vdychnite; a ked pohybujete nohou vpred a kladiete ju na zem, vydychujte. Moze vam to pomoct vniest do skusenosti viac stability. Ked meditujete v chodzi, nemusite vzdy kracat pomaly. Mozete si zvolit akekolvek tempo chodze. Znamena to, ze meditaciu v chodzi mozete robit vzdy, ked kracate. Ja osobne to robim vzdy, ked idem zo svojej kancelarie na toaletu a spat. Zistil som, ze bdela chodza ma na mysel velmi upokojujuci ucinok, a uvol- nena mysel je velmi dobrym predpokladom na tvorive myslenie. V mojom pripade je preto velmi uzitocna aj pre moju pracu, v ktorej musim casto na- chadzat tvorive pristupy k rieseniu problemov. Zakazdym, ked si spravim prestavku na toaletu, ma moja mysel prilezitost spocinut v tvorivom stave. Vysledok je ten, ze mnohe problemy vyriesim prave pocas tychto presta- vok. (Ano, vyzera to tak, ze prestavky v praci predstavuju moje vykonnostne 66 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI spicky, takze mozno by ma zamestnavatel mal platit aj za ne. Drahy sef, du- fam, ze si tieto riadky nepreskocil.) Vyhodou je, ze prechadzanie sa (tiez pri rozmyslani) je v nasej kulture akceptovane ako nieco prirodzene. Znamena to, ze meditaciu v chodzi mo- zete robit kedykolvek, a ludia si budu mysliet, ze sa jednoducho prechadza- te. S meditaciou v chodzi nemusite ani cakat na prestavku na toaletu. Kracam, kracam, kracam... Nucham, nucham, nucham... Meditacia pri vychadzke so psom Bdela pozornost orientovana na druhych Krasny sposob ako praktizovat bdelu pozornost, ktory takmer so zarukou prinesie tiez zlepsenie vasho spolocenskeho zivota, je aplikovat bdelu pozor- nost na druhych a pre uzitok druhych. Zakladna idea je velmi jednoducha - venujte druhej osobe svoju pozornost pretrvavajucu od okamihu k oka- mihu, s neposudzujucou myslou, a zakazdym, ked sa vasa pozornost zatu- la, jednoducho ju privedte jemne spat. Je to ta ista meditacia, ktoru sme uz praktizovali, tentoraz vsak jej predmetom je druhy clovek. Bdele nacuvanie mozete cvicit formalne alebo neformalne. Formalne cvicenie predpoklada vytvorenie umeleho prostredia, v ktorom jeden clovek rozprava a druhi bdelo a pozorne pocuvaju. Neformalne cvicenie znamena bdelo a pozorne pocuvat, ked niekto druhy rozprava, a pocas beznej konver- zacie jemu alebo jej stedro dat priestor hovorit. BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 67 FORMALNE CVICENIE BDELEHO POCUVANIA V tomto cviceni budeme praktizovat sposob pocuvania, na aky obvykle nie sme zvyknuti. Urobime tak vo dvojiciach, s rodinnym prislusnikom alebo priatelom, pri- com sa budeme striedat a vymienat si roly toho, kto hovori a kto pocuva. Instrukcie pre hovoriaceho: Budete viest monolog. Budete mat tri minu- ty, pocas ktorych mozete bez prerusenia rozpravat. Ked to, co ste chceli po- vedat, vycerpate, mozete jednoducho ostat sediet potichu, a ked vam opat napadne, co by ste chceli povedat, mozete hovorit dalej. Cele tri minuty su vase, mozete tento cas vyuzit tak, ako chcete. Vzdy, ked budete nieco chciet povedat, viete, ze je pred vami osoba pripravena pocuvat. Instrukcie pre pocuvajuceho: Vasou ulohou je pocuvat. Ked pocuvate, venujte hovoriacemu svoju plnu pozornost. Pocas tychto troch minut ne- mozete klast otazky. Vyrazom tvare, prikyvnutim alebo slovami ako ,,cha- pem" alebo ,,rozumiem", mozete vyjadrit, ze pocuvate a vnimate, co vas partner hovori. Toto potvrdenie je jediny pripad, ked mozete nieco po- vedat. Snazte sa to s tymto potvrdzovanim neprehanat, v opacnom pri- pade by ste hovoriaceho mohli zacat viest. Ak vas partner vycerpa temu, o ktorej chcel hovorit, nechajte jemu alebo jej priestor na ticho, a budte pripraveni pocuvat, ked opat zacne hovorit. Teraz moze jeden z vas tri minuty hovorit a druhy bude pocuvat. Potom si na dalsie tri minuty ulohy vymente. Nakoniec si nechajte tri minuty na metakonverzaciu, pocas ktorej si obaja mozete vymenit skusenosti a hovorit o tom, ako ste cvicenie vnimali. Navrhovane temy pre monolog: Co prave teraz citite? Co sa vam dnes prihodilo, o com by ste chceli rozpravat? Cokolvek ine, o com by ste chceli hovorit. 68 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI NEFORMALNE CVICENIE BDELEHO POCUVANIA Ked vam vas priatel alebo milovana osoba nieco hovori, zaujmite stedry po- stoj a venujte tejto osobe dar plnej pozornosti a ,,volny priestor" na komu- nikaciu. Pripomente si, ze tato osoba je pre vas dolezita, a preto si zasluzi vsetku vasu pozornost, vsetok priestor a cas, aby mohol ci mohla vyjadrit, co chce. Ked budete pocuvat, venujte hovoriacemu plnu pozornost. Ked si vsim- nete, ze vasa pozornost zacina bludit niekam inam, jednoducho ju jemne obratte spat k vasmu partnerovi, ktory hovori, akoby on alebo ona boli po- svatnym objektom meditacie. Pokial je to mozne, skuste nehovorit, neklast otazky ani sa nesnazte hovoriaceho viest. Nezabudajte, davate mu teraz cenny dar: priestor vyjadrit sa. Svoju pozornost mozete dat najavo vyrazom tvare, prikyvnutim alebo slovami ako ,,chapem" alebo ,,rozumiem", snazte sa to ale s tymto potvrdzovanim neprehanat a partnera neviest. Ak hovoriaci vycerpa temu, o ktorej chcel hovorit, nechajte jemu alebo jej priestor na ti- cho, a budte pripraveni pocuvat, ked opat zacne hovorit. Ked toto formalne cvicenie robime v ucebni, najcastejsia spatna vazba, ktoru od ucastnikov dostavame, znie, ze sa im naozaj pacilo, ze ich niekto pocuval. Toto formalne cvicenie obvykle robime na zaciatku nasho sedem- tyzdnoveho programu Search Inside Yourself, ked sa ucastnici kurzu navza- jom este nepoznaju. Hned po cviceni nam ludia casto hovoria: ,,Poznam sa s touto osobou len tychto sest minut, a uz sme priatelia. Vo velkej otvo- renej kancelarii, kde pracujem, su pritom ludia, ktori sedia pri vedlajsom stole uz niekolko mesiacov a ja ich vobec nepoznam." Taka silna vec je po- zornost. Ak niekomu venujete dar uplnej pozornosti na sest minut, staci to na to, aby medzi vami vzniklo priatelstvo. Moj priatel a kolega instruk- tor v kurze Search Inside Yourself, majster zenu Norman Fischer, povedal: ,,Pocuvanie dokaze zazraky: premeni osobu z vonkajsieho objektu, ktora je BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 69 nepriehladnym alebo mierne nebezpecnym objektom, na pocit blizkosti, a teda na priatela. Pocuvanie tak pocuvajuceho zmakcuje a transformuje."? Pozornost je ten najcennejsi dar, ktory druhym mozeme dat. Ked nie- komu venujeme plnu pozornost, v tom okamihu je jedinou vecou na sve- te, na ktorej nam zalezi, prave tato osoba - na nicom inom nezalezi, pre- toze nic ine nie je take silne pritomne v poli nasho vedomia. Co by mohlo byt darom vzacnejsim nez prave toto? Ako zvycajne, najpoetickejsie to vyjadril Thich Nhat Hanh: ,,Najvzacnejsim darom, ktory druhym mozeme dat, je nasa pritomnost. Ked bdela pozornost objima tych, ktorych milu- jeme, kvitnu a otvaraju sa ako kvety."? Ak mate v zivote ludi, na ktorych vam zalezi, nezabudnite im venovat kazdy den niekolko minut vasej plnej pozornosti. Budu prekvitat ako kvety. ,,Hej, hej, venuje mi svoju plnu pozornost, pochybujem vsak, ze v najblizsom obdobi rozkvitnem." Bdela a pozorna konverzacia Bdele pocuvanie mozeme dalej rozsirit do extremne uzitocnej praxe, ktorej hovorime bdela konverzacia. Tato prax sa k nam dostala od nasich priatelov z pravnickych kruhov a je vynimocne uzitocna pri mediacii sporov. Majster mediacie Gary Friedman ju naucil majstra zenu Normana Fischera a ten ju zase naucil nas v Googli. 70 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Bdela konverzacia sa sklada z troch klucovych komponentov. Pocho- pitelne, uplne prvym je bdele pocuvanie, ktore sme si uz vyskusali. Dru- hym prvkom je nieco, comu Gary hovori ,,looping" a oznacuje tym ,,uza- tvaranie komunikacnych sluciek". Looping je jednoduchy. Povedzme, ze ide o konverzaciu medzi dvomi ludmi - Allenom a Becky - a teraz je rad na Allenovi, aby nieco povedal. Allen chvilu hovori a ked s rozpravanim skonci, Becky (pocuvajuca) slucku uzatvori tym, ze povie, co sa domnieva, ze Allena pocula povedat. Potom jej Allen da spatnu vazbu k tomu, co si mysli, ze v jeho povodnom monologu Becky uniklo, alebo co podla neho interpretovala nepresne. A s touto sluckou od jedneho k druhemu pokra- cuju dovtedy, kym Allen (povodne hovoriaci) nie je spokojny a nema po- cit, ze ho Becky (povodne pocuvajuca) spravne pochopila. Looping je ko- operativny projekt, v ramci ktoreho obaja spolocne pracuju na tom, aby Becky (pocuvajuca) mohla plne porozumiet Allenovi (hovoriacemu). Tretim komponentom bdelej konverzacie je nieco, comu Gary hovori ,,dipping" a oznacuje tak jemne skumanie, overovanie vlastnej reakcie. Hlav- nym dovodom, preco nepocuvame druhych, byva to, ze sa nechame roz- ptylit nasimi vlastnymi pocitmi a vnutornym monologom (pripadne dialo- gom), casto v reakcii na to, co nas partner v konverzacii povedal. Najlepsi sposob ako na tieto vnutorne vyrusenia reagovat, je povsimnut si ich a ako take rozpoznat. Viete, ze su tam, pokuste sa ich neposudzovat a ak su ochot- ne odist, nechajte ich odist. Ak sa pocity alebo ine vnutorne vyrusenia roz- hodnu s nami zostat, nechajte ich tak - akurat si ostante vedomi toho, akym sposobom mozu ovplyvnit vase pocuvanie. V tomto zmysle mozeme dip- ping chapat ako bdelu pozornost orientovanu na seba pocas pocuvania. Dipping je uzitocny aj pre hovoriaceho. Ked hovoriaci rozprava, moze pre neho alebo pre nu byt uzitocne obcas jemne skumat a pozriet sa, ake po- city sa v jeho ci v jej mysli, kym rozprava, objavuju. Ak chce, moze o nich po- tom hovorit, ale moze sa tiez rozhodnut jednoducho ich vziat na vedomie, pokusit sa ich nehodnotit a ked su ochotne odist, nechat ich odist. Ucastnici nasho kurzu sa nas casto pytaju, ako mozno venovat niekomu plnu pozornost a zaroven skumat, co sa deje v nasom vnutri. V takom pri- pade odpovedame prirovnanim k perifernemu videniu. Ked sa na nieco po- zerame, mame centralne videnie a periferne videnie. Vidime zvoleny objekt BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 71 jasne (nasim centralnym videnim) a sucasne mame aj vizualny vnem toho, co je naokolo (vdaka perifernemu videniu). Podobne si mozeme predsta- vit, ze aj nasa pozornost sa sklada z centralnej a perifernej zlozky - moze- me preto nasu centralnu pozornost venovat druhej osobe, ktoru pocuvame, a zaroven nam este ostava periferna pozornost k sebe, ktoru mozeme vyu- zit na dipping. Bdelu konverzaciu mozete praktizovat formalne aj neformalne. Formal- ne cvicenie predpoklada vytvorenie umeleho prostredia, v ktorom mozu obaja partneri trenovat techniky pocuvania, loopingu a dippingu. Neformal- ne cvicenie spociva jednoducho v tom, ze tieto techniky pouzivame pocas kazdodennych konverzacii. FORMALNE CVICENIE BDELEJ KONVERZACIE Tato zrucnost sa sklada z troch casti: pocuvania, loopingu a dippingu. Pocu- vanie znamena, ze hovoriacemu venujeme dar svojej pozornosti. Looping znamena, ze uzatvarame komunikacne slucky tym, ze hovoriacemu demon- strujeme, ze sme naozaj poculi, co povedal. Nesnazte sa vsetko si zapama- tat, ak budete naozaj pocuvat, budete aj pocut. Dipping znamena skumanie v sebe, pozorovanie toho, ake pocity v nas to, co pocuvame, vyvolava. Su- castou tohto cvicenia je naucit sa, ako venovat hovoriacemu plnu pozornost a zaroven udrziavat uplne uvedomenie si svojich vlastnych pocitov. Instrukcie Cast I: Monolog Najprv hovori osoba A. Jej monolog trva styri minuty. Ked budete hovorit, zachovavajte pritom tiez urcitu uroven bdelej pozornosti na svoje telo (to je zlozka dippingu). Cele styri minuty patria vam, takze ak vam prave nenapada, co dalsie povedat, mozete obaja sediet potichu - a ked budete mat opat co povedat, jednoducho mozete pokracovat. (pokracovanie) 72 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Osoba B pocuva. Vasou ulohou je venovat hovoriacemu vasu plnu po- zornost ako dar, a zaroven zachovavat urcitu uroven bdelej pozornosti za- meranu na svoje telo (opat je to zlozka dippingu). Davate mu dar svojej po- zornosti, bez toho, aby ste stratili uvedomenie si svojho tela. Z casu na cas mozete potvrdit, ze pocuvate, ale neprehanajte to. Nepouzivajte na to slova, iba vyraz tvare alebo prikyvnutie. Cast II: Vyjasnenie Teraz osoba B osobe A zopakuje, co si mysli, ze pocula. Osoba B moze zacat napriklad takto: ,,Tak ako som ta pocul, povedal/a si, ze..." Hned nato A da B spatnu vazbu a povie, co sa domnieva, ze osoba B zachytila spravne alebo nespravne (tzn. co jej uniklo alebo co bolo pochopene nespravne atd.) Taku- to slucku opakujete, az kym osoba A nema pocit, ze osoba B ju celkom po- chopila. S vyjasnenim pokracujete dovtedy, kym nepridete k zaveru, alebo kym neuplynie sest minut. (Toto je zlozka loopingu). Potom si vymenite ulohy, B teraz bude hovorit a A pocuvat. Ked cvicenie ukoncite, venujte styri minuty metakonverzacii o tom, ako ste cvicenie vnimali. Navrhovane temy konverzacie: Vase sebahodnotenie. Dojem, ktory sami zo seba mate, co sa vam paci, co by ste chceli zmenit atd. Narocna situacia, ktora sa vam prihodila nedavno, alebo tiez pred dlhsim casom a o ktorej by ste chceli hovorit. Akakolvek ina tema, ktoru povazujete za zmysluplnu. Neformalne cvicenie bdelej konverzacie mozete chapat ako ,,inkogni- to" verziu formalneho cvicenia. Nemusite svojmu priatelovi alebo priatel- ke povedat: ,,Pocuj, chcel by som vyskusat take cvicenie z jednej naozaj su- per knihy, takze teraz budem robit looping smerom k tebe a zaroven dipping BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 73 do svojich pocitov." Myslim, ze to by mohlo vyzniet dost zvlastne. Mozete vsak jednoducho povedat: ,,To, co hovoris, znie dost dolezito. Chcem si byt isty, ze ti rozumiem spravne, preto by som teraz chcel zopakovat, co si mys- lim, ze si povedal/povedala, a ty mi potom, prosim, povedz, ci som ta po- chopil spravne. Suhlasis?" S najvacsou pravdepodobnostou si vasi priatelia budu takuto ponuku vazit, pretoze vidia, ze vynakladate cas a usilie, aby ste ich spravne pochopili. Tato vasa ziadost implicitne vyjadruje, ze si svojho priatela ci svoju priatelku vazite a respektujete. A to je pre vztahy nieco velmi prospesne. NEFORMALNE CVICENIE BDELEJ KONVERZACIE Bdelu konverzaciu mozete praktizovat pocas akehokolvek rozhovoru, no najuzitocnejsia je, ked sa komunikacia dostane do patovej situacie, napriklad pocas konfliktu. Tato zrucnost sa sklada z troch casti: pocuvania, loopingu a dippin- gu. Pocuvanie znamena, ze hovoriacemu venujeme dar svojej pozor- nosti. Looping znamena, ze uzatvarame komunikacne slucky tym, ze hovoriacemu demonstrujeme, ze sme naozaj poculi, co povedal. Dipping znamena priebezne sondovanie, pozorovanie toho, ake pocity v nas to, co pocuvame, vyvolava. Zacnite bdelym pocuvanim (pozri stranu 68). Dajte hovoriacemu dar svojej pozornosti, bez toho, aby ste si prestali uvedomovat svoje telo. Ak sa objavia nejake silne emocie, rozpoznajte ich a ak je to mozne, pustite ich. Ked vas partner v konverzacii vyjadri svoj nazor v uplnosti, poziadajte o suhlas, aby ste zopakovali, co povedal, a uistili sa tak, ze ste mu spravne porozumeli. Mozete povedat nieco ako: ,,To, co hovoris, znie dost dolezito. Chcem si byt isty, ze ti rozumiem spravne, chcel by som preto zopakovat to, co si povedal/povedala, tak ako som to pochopil. Prosim, povedz mi, ci som ta pochopil spravne. Suhlasis?" Ak hovoriaci odpovie kladne, zopakujte, co ste poculi, a potom ho poziadajte, aby povedal, co ste pochopili spravne (pokracovanie) 74 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI alebo nespravne. Ked tuto spatnu vazbu dostanete, opat korekcie zopakujte svojimi vlastnymi slovami, aby ste sa uistili, ze aj tym ste porozumeli spravne. Opakujte tento proces, az kym sa hovoriaci nedomnieva, ze ste jeho alebo jej slova pochopili naozaj spravne. Ked ste ukazali, ze ste hovoriacemu porozumeli, mate teraz slovo vy. Ak to povazujete za vhodne, mozete vasmu partnerovi vysvetlit, ako funguje proces loopingu, a ponuknut mu, aby ho, ak sam chce, pouzil aj on. Mozete povedat nieco ako: ,,Chcem sa len uistit, ze vsetko odkomunikujem spravne. Ak suhlasis, poprosim ta, aby si potom, ked dohovorim, zopakoval, co si po- cul. Mozeme to teraz skusit?" Ak vas partner v konverzacii ponuku prijme, mozete znovu aplikovat proces loopingu. Udrzanie stabilnej praxe Doteraz sme hovorili o roznych formach precvicovania rozvoja kvality mysle, ktora je sucasne pokojna a jasna, a o cviceniach, ktore tuto bdelu pozornost pomahaju preniest do kazdodennych situacii. Klucove slovo tu znie prax. Bdela pozornost je ako telesne cvicenie - nestaci len chapat principy, na kto- rych sa zaklada, uzitok z nej budete mat, len ak ich budete praktizovat. Moja skusenost instruktora mi ukazala, ze je relativne lahke ludi do cvi- cenia bdelej pozornosti uviest. Obvykle na to postacuje zoznamit ich s vy- sledkami vedeckeho vyskumu mozgu, vysvetlit vyhody, previest kratkym dvojminutovym sedenim a - voila, ludia uz chapu, o co ide. To je ta dobra sprava. Zlou spravou je, ze po prvych par dnoch mnohi ludia zistuju, ze je pre nich tazke v cviceni vytrvat. Mnohi z nas zacnu v prvy den s velkou dav- kou entuziazmu a slubia si, ze kazdy den sa budu tomuto vynikajucemu cviceniu venovat desat alebo dvadsat minut, no ked tento pociatocny en- tuziazmus opadne, zacneme cvicenie vnimat ako unavnu povinnost, tro- chu ako domace prace. Sedite, citite sa znudeni a nepokojni, rozmyslate BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 75 o tom, preco cas zrazu plynie tak pomaly - a po chvili pridete k rozhodnu- tiu, ze v skutocnosti mate na programe dolezitejsie a/alebo zaujimavejsie veci: musite dokoncit nejake veci alebo na YouTube sledovat macky, ktore po sebe dokazu splachnut zachod. A nez sa nazdate, cas vyhradeny na vasu kazdodennu prax je prec. Velmi vtipny opis tohto stavu pochadza od maj- stra meditacie z tradicie tibetskeho budhizmu, ktory sa vola Jeho Eminen- cia Nanajvys Uctyhodny Jonga Mingjur Rinpoche (OK, tie tituly nikto ne- pouziva - trva na tom, aby mu vsetci hovorili jednoducho Mingjur). Ked spomina na svoje skusenosti z cias, ked bol este zaciatocnikom, hovori: ,,Na urovni teorie sa mi meditacia ako koncept pacila, no samotna prax medita- cie az taka pritazliva nebola." Ako si teda mozeme nasu prax bdelej pozornosti udrzat a vytrvat v nej? Nastastie, toto obdobie, ked moze byt tazke s cvicenim bdelej pozor- nosti vydrzat, trva obvykle len niekolko mesiacov. Je to, ako ked si buduje- me navyk chodit pravidelne cvicit alebo behat. Prvych par mesiacov je to obvykle naozaj tazke - s velkou pravdepodobnostou na seba z casu na cas budete musiet byt prisni, ale po par mesiacoch zistite, ze kvalita vasho zi- vota sa zasadne zmenila. Mate viac energie, ste menej chori, dokazete toho viac urobit a viacej sa pacite sami sebe v zrkadle. Mate zo seba dobry pocit. A v okamihu, ked sa dostanete do tohto bodu, s cvicenim uz jednoducho nemozete prestat. Upgrade vasho zivota, ktory ste dosiahli, je jednoducho prilis presvedcivy. Od toho okamihu sa bude vas cvicebny rezim udrzovat sam od seba. Ano, aj potom sa z casu na cas budete musiet prekonavat, aby ste do tej posilnovne isli, nebude to vsak az take tazke. Rovnako je to aj s vybudovanim stabilnej praxe bdelej pozornosti. Na za- ciatku pravdepodobne budete potrebovat trochu sebadiscipliny, ale po par mesiacoch si budete moct vsimnut, ze vo vasom zivote nastali dramaticke zmeny. Stanete sa stastnejsimi, vyrovnanejsimi, emocionalne odolnejsimi, budete mat viac energie a ludia vas budu mat radsej, pretoze vasa poziti- vita bude ziarit aj na nich. Budete mat zo seba dobry pocit. A aj tu plati, ze ked sa do tohto bodu dostanete, jednoducho uz nebudete moct s cvicenim prestat. Ano, dokonca aj vetrom oslahany meditator z casu na cas musi sam seba prehovarat, aby si na ten meditacny vankus sadol, nie je to prenho vsak tazke a je to vec zvyku. 76 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Takze, co vam mozeme poradit na obdobie, kym vase cvicenie bude take ucinne, ze sa bude udrziavat samo od seba? Mame pre vas tri navrhy: . Najdite si spolocnika. Toto sme sa naucili od Normana Fischera, ktoreho zo zartu prezyvame tiez zenovy opat Googlu. Vratme sa este raz k analogii s posilnovnou. Ak by ste mali do nej chodit sami, bude to pre vas tazke, ale ak mate kamarata, s ktorym sa rozhodnete chodit cvicit spolocne, s velkou pravdepodobnostou vas trening bude omnoho pravidelnejsi. Ciastocne preto, lebo spolocnost je prijemna, a ciastocne vdaka tomu, ze vasa dohoda vam obom pomaha povzbudzovat sa navzajom a zaroven predstavuje urcity zavazok (efekt, ktoremu zo zartu hovorim ,,reciprocny natlak"). Odporucame vam preto najst si priatela, ktory sa tiez chce cvicit v bdelej pozornosti, a dohodnut sa s nim, ze si kazdy tyzden najdete ? minut na konverzaciu, pocas ktorej budete hovorit prinajmensom o tychto dvoch bodoch: Ako sa mi dari dodrziavat svoje predsavzatie cvicit bdelu pozornost? Co sa v mojom zivote udialo vplyvom mojho cvicenia? Navrhujeme tiez ukoncit konverzaciu otazkou: ,,Ako tento rozhovor prebehol?" Taketo pravidelne rozhovory sme zaviedli v ramci kurzov Search Inside Yourself a ukazalo sa, ze su velmi efektivne. ?. Robte menej nez je vase maximum. Tato rada pochadza od Mingjura Rinpocheho. Ide o to, ze by sme mali robit o trochu menej formalneho cvicenia, nez by sme dokazali. Ak napriklad dokazete v bdelej meditacii sediet pat minut a neskor to uz pre vas zacina byt neprijemnou povinnostou, znamena to, ze by ste nemali sediet pat minut - staci, ked budete meditovat tri alebo styri minuty, mozno niekolkokrat denne. Pointa je ta, aby ste si z cvicenia neurobili nieco zatazujuce. Ak budete mat z cvicenia bdelej pozornosti pocit, ze ho BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 77 robite nasilu, nebudete schopni ho robit trvalo. Yvonne Ginsberg casto hovori: ,,Meditovat znamena rozmaznavat sa, dopriat si pozitok." Myslim, ze tato formulacia velmi pekne vystihuje esenciu Mingjurovho pohladu. Nesedte teda prilis dlho, cvicenie by sa nemalo stat zatazou. Ked budete robit castejsie kratke sedenia, nebude trvat dlho a z cvicenia bdelej pozornosti sa stane pozitok, ktory si radi doprajete. ?. Staci len jeden nadych a vydych denne. Je celkom mozne, ze som ten najlenivejsi instruktor bdelej pozornosti na svete, svojim ziakom totiz hovorim, ze staci, ak si daju zavazok sa jedenkrat denne vedome nadychnut a vydychnut. Staci len raz. Bdelo a pozorne sa nadychnite a vydychnite a svoj denny zavazok mate splneny - vsetko ostatne je bonus navyse. Tento jeden nadych a vydych je dolezity z viacerych dovodov. Po prve, budujete zotrvacnost. Ak si date zavazok urobit jeden nadych a vydych, bude pre vas velmi lahke svoje predsavzatie aj dodrzat a vdaka tomu udrzat svoje cvicenie v pohybe, udrzat jeho zotrvacnost. Ked potom budete pripraveni urobit viac, mate sa od coho odrazit. Druhy dovod spociva v tom, ze uz samotny zamer meditovat je meditaciou. Tato prax vam pomaha v mysli vytvarat zamer urobit pre seba kazdy den, znovu a znovu, nieco laskave a uzitocne. Tato dovnutra orientovana laskavost sa potom stane vasim cennym mentalnym navykom. Nezabudnite, jeden nadych a vydych, kazdy den az do konca zivota. To je vsetko, o co vas ziadam. Lahkost a radost v meditacii Ked som s meditaciou zacinal, zapasil som s tym najjednoduchsim a najhlu- pejsim problemom, na aky som len mohol prist: nedokazal som dychat. OK, normalne v priebehu dna som vzduch vdychoval a vydychoval uplne bez 78 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI problemov, ale ked som sa snazil vedome zamerat svoju pozornost na dych, nedokazal som poriadne dychat. Prilis som sa snazil a bol som napaty. Jedneho dna som sa rozhodol, ze na seba prestanem tlacit. Jednoducho si sadnem, usmejem sa, a ked budem sediet, budem si vsimat svoje telo - to je vsetko, nic specialne. Po niekolkych kratkych minutach som sa dostal do stavu, v ktorom som bol zrazu bdely a uvolneny sucasne. A vtedy som sa pri- chytil, ze dycham celkom normalne. Bolo to po prvykrat, ked sa mi podarilo zamerat svoju pozornost na dych a zaroven dychat prirodzene. Podarilo sa mi uspiet, az ked som sa prestal snazit. Keby sa to cele natacalo ako scena do televizneho serialu, pozrel by som v tom okamihu do kamery a sarkasticky poznamenal: ,,Naozaj vtipne." Snazit sa meditovat je trochu ako snazit sa zaspat. Cim uvolnenejsi ste, cim menej ste fixovani na ciel, tym lahsie vam to ide a tym lepsi bude vysle- dok. Dovod je ten, ze meditacia a zaspavanie maju spolocnu jednu dolezitu crtu: zacinaju od schopnosti veci nedrzat. Cim lahsie vam ide veci pustit a krcovito sa ich nedrzat, tym zrucnejsi budete v meditacii aj v zaspavani. Mnohi ucitelia meditacie preto svojim zia- kom hovoria, aby od svojho cvicenia nemali ziadne ocakavania - fixacia na vysledky totiz brani, aby sa objavila tato ,,pustajuca mysel". Myslim, ze taky- to pristup je spravny, prinasa vsak dalsi frustrujuci problem: ak ludia nemaju ocakavat ziadne vysledky, preco by potom vobec chceli cvicit? Najlepsie riesenie, ktore poznam, navrhol Alan Wallace: ,,Mozete mat ocakavania pred meditaciou, no nemajte ziadne ocakavania pocas medita- cie." Problem vyrieseny. Jednoduche a elegantne riesenia starych programa- torov, ako ja som, vzdy zahreju pri srdci. BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 79 Pocas meditacie nemaj ziad- ne ocaka- vania. Uvolnena mysel je pri meditacii velmi uzitocna. Uvolnenost je zakladom pre hlboku koncentraciu. Ked je mysel uvolnena, stava sa pokojnejsou a sta- bilnejsou. Tieto kvality opat podporuju uvolnenost a vznika tak pozitivny kruh spatnej vazby. Paradoxne, hlboka koncentracia sa zacina od uvolnenosti. Podobny mechanizmus funguje aj pri cviceni bdelej pozornosti. Zistil som, ze lahkost vytvara velmi dobre podmienky na meditaciu. Lahkost do- voluje mysli byt uvolnenou a hravou. Ked je mysel uvolnena a hrava, stava sa zaroven otvorenejsou, vnimavejsou a nepotrebuje tak velmi posudzovat. Tieto kvality prehlbuju bdelu pozornost, ktora opat posilnuje lahkost a uvol- nenost a vznika tak pozitivny kruh prehlbujucej sa bdelej pozornosti. Toto poznanie dalej napoveda, ze jednym z naozaj uzitocnych sposobov, ako cvicit bdelu pozornost, je vyuzit ako objekt meditacie radost - najma ten typ jemnej radosti, ktory nezahlcuje zmysly. Ak ste prave na prijemnej prechadzke, drzite sa za ruky s milovanou osobou, mate radost z chutne- ho jedla, drzite v rukach spiace dieta alebo sedite so svojou dcerkou, ktora Co sa stalo? Ale, prislo neocakavane ocakavanie. 80 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI prave cita dobru knihu - to vsetko su vynikajuce prilezitosti cvicit bdelu po- zornost. Urobite to tak, ze v mysli nechate objavit sa z okamihu na okamih pokracujucu pozornost a zameriate ju na tuto radostnu skusenost, na mysel a na telo. Hovorim tomu ,,radostna bdela pozornost". Vnasanie bdelej pozornosti do radostnych skusenosti ma niekolko efek- tov. Prvym z nich je, ze sa stavaju este radostnejsimi, jednoducho preto, lebo sme v nich vacsmi ,,pritomni" a vieme si ich lepsie vychutnat - vysledkom je viac radosti bez dodatocnych nakladov. Este dolezitejsie vsak je, ze toto po- silnenie bdelej pozornosti mozno dalej zovseobecnit. Ak cvicite a posilnuje- te bdelu pozornost v prijemnych skusenostiach, extra pozornost, ktoru roz- viniete, potom presakuje aj do inych situacii. Nakoniec tak ziskavate hlbsiu bdelu pozornost v neutralnych aj neprijemnych skusenostiach. (Tomu ho- vorim dobra ponuka: takzvana meditacia zabavou!) Dolezite vsak je poznamenat, ze ,,radostna bdela pozornost" funguje naj- lepsie ako doplnok formalneho cvicenia v sede, nie ako jeho nahrada. For- malne cvicenie vas uci preniest bdelu pozornost na neutralne skusenosti, napriklad na dych - a pretoze pozornost ma sklon prirodzene od neutral- nych skusenosti odchadzat (jednym alebo druhym smerom), toto posilnenie bdelej pozornosti je omnoho lahsie zovseobecnit. Ak by ste teda porovna- li formalne cvicenie s ,,radostnou bdelou pozornostou", zistite, ze s formal- nym cvicenim ziskavate vacsi prirastok pozornosti, vyzaduje si, zial, discipli- nu a ta je v nasom svete zriedkavou hodnotou. Na druhej strane, ,,radostna bdela pozornost" prinasa mensi zisk bdelej pozornosti, je vsak omnoho lah- sie ju udrziavat. Navyse, je to zabava - a proti niecomu, co je zabavne, ne- moze nikto protestovat, aspon ja urcite nie. ,,Radostnu bdelu pozornost" tak mozete chapat ako prvy prevodovy stupen vo svojom aute. Ak ho zaradite, date auto lahko do pohybu; ak by ste vsak ostali len na jednotke, nebudete moct jazdit velkou rychlostou. Formalne cvicenie v sede je potom ako vyssie prevodove stupne: nie je na nich take lahke uviest auto do pohybu, ziskavate vsak vdaka nim vyssiu rychlost a lepsiu spotrebu. Ukazuje sa tak, ze tieto dve cvicenia sa navzajom velmi dobre doplnaju. Ak im obom kazdy den venujete trochu casu, je to, ako ked vyuzivate vsetky prevody vo svojom aute: mozete sa lahko rozbehnut a dosiahnete aj rozum- nu rychlost a dobru spotrebu. BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 81 Este dolezitejsie vsak je, ze po urcitom case vase formalne cvicenie moze naplnit mocna kvalita, ktora je v sanskrite znama ako sukha. Tento vyraz sa najcastejsie preklada ako ,,radost", ,,lahkost" a ,,stastie". Osobne si myslim, ze najlepsim prekladom je opisny preklad ,,bez-usilna radost". Sukha je druh radosti, ktora k svojej existencii nepotrebuje ziadnu energiu. Je takmer ako biely sum v pozadi, nieco, co je vzdy pritomne, ale zriedka si to vsimame. Z toho, ze sukha nevyzaduje energiu, vyplyvaju dve dolezite veci: po prve, je vysoko udrzatelna, pretoze na nu nepotrebujeme spotrebovavat energiu. Po druhe, prave preto, ze si nevyzaduje energiu, je taka jemna, ze na to, aby sme k nej ziskali pristup, potrebujeme mat velmi pokojnu mysel - je ako jemny zvuk v pozadi, ktory je pocut, len ak vsetci v miestnosti prestanu hovorit. Znamena to, ze ak chcete ziskat pristup k tomuto typu radosti, musite sa na- ucit, ako mysel utisit. Ked sa vam to vsak podari, ziskate vysoko udrzatelny zdroj stastia, ktory si nevyzaduje ziadne zmyslove vnemy. Tomu hovorim zasadna zmena kvality zivota. Takmer vsetci moji znami, ktori su skuseni v praktizovani meditacie, sa v urcitom okamihu svojej ,,meditacnej kariery" ku skusenosti sukha dosta- li. Moje vlastne skusenosti vsak naznacuju, ze opisane cvicenie ,,radostnej bdelej pozornosti" urychluje objavenie sa sukhy pocas formalneho cvicenia. Moja teoria je, ze vdaka praxi ,,radostnej bdelej pozornosti" si moja mysel navykla na uvolnenost, humor a lahkost, a to jej umoznilo sa bezprostred- nejsie spojit so sukhou pocas formalneho cvicenia. Skusenost sukha potom nenapadne prestupuje do mojho kazdodenneho zivota a robi kazdodenne situacie o trochu radostnejsimi. Zvysuje sa tak frekvencia a intenzita, s kto- rou sa objavuju radostne skusenosti, ktore potom mozem vyzit na svoje cvi- cenie ,,radostnej bdelej pozornosti". Vznika tak dalsi pozitivny kruh radost- nej spatnej vazby. ,,Radostna bdela pozornost" funguje velmi dobre aj sama osebe, no v kombinacii s formalnym cvicenim bdelej pozornosti ziskava vy- nimocnu silu. 82 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Stat sa majstrom sustredenej aj otvorenej pozornosti Fyzicka zdatnost sa sklada z dvoch navzajom sa doplnajucich kvalit: sily a vydrze. Ak sa chcete stat vsestrannym atletom, potrebujete mat oboje. Po- dobne aj pozornost v sebe skryva dve komplementarne kvality: sustredenu pozornost a otvorenu pozornost. Ak sa chcete stat skusenym meditatorom, je dobre, ak rozviniete jednu aj druhu. Sustredena pozornost oznacuje intenzivne sustredenie sa na zvoleny ob- jekt. Je stabilna, intenzivna a neochvejna. Je ako slnecne svetlo, ktore precha- dza sosovkou, a ta ho intenzivne sustreduje do jedineho bodu. Je ako masivny blok kamena, majestatne nepohnutelny poryvmi vetra. Je to mysel podobna pozorne strazenemu kralovskemu palacu, do ktoreho mozu vstupit len ti naj- vzacnejsi hostia a vsetkych ostatnych navstevnikov straze zdvorilo, no neob- lomne posielaju prec. Otvorena pozornost je pozornost, ktora je ochotna stretnut sa s akymkol- vek objektom, ktory sa v mysli alebo v zmysloch objavi. Je otvorena, flexibilna a pozyvajuca. Je ako ambientne slnecne svetlo, ktore sa prepoziciava comu- kolvek a vsetkemu. Je ako stebla travy, ktore sa jemne vlnia vo vetre. Je ako voda, ktora je ochotna kedykolvek zaujat akykolvek tvar. Je to mysel podobna otvorenemu domu, v ktorom byva zovialny hostitel a kazdeho, kto pride, pri- vita ako vzacneho hosta. Dobra sprava je, ze ked robite meditaciu bdelej pozornosti, trenujete su- casne sustredenu aj otvorenu pozornost. (Vynimocna ponuka: dve za cenu jednej!) Meditacia bdelej pozornosti totiz obsahuje oba komponenty. Je v nej pritomny element ,,z okamihu na okamih pokracujucej" pozornosti, ku ktorej sa neustale vraciate a trenujete tak sustredenu pozornost. Obsahuje tiez ele- ment neposudzovania a pustania, ktory trenuje otvorenu pozornost. Preto, aj keby ste cvicili len meditaciu bdelej pozornosti, budete mat vsetky aspek- ty pokryte. Na druhej strane sme zistili, ze pre ucastnikov nasich kurzov bolo velmi uzitocne, ak mohli vo vlastnej skusenosti zazit rozdiel medzi tymito dvomi druhmi pozornosti a osvojit si tiez nastroje, s ktorymi mozu, pokial chcu, na jeden alebo druhy aspekt v treningu polozit vacsi doraz. Vytvorili sme BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 83 preto cvicenie, ktore funguje podobne ako tzv. kruhovy trening, ktory nie- ktori sportovci pouzivaju. Kruhovy trening je kombinacia intenzivneho ae- robneho a siloveho treningu v tej istej treningovej jednotke. Jeden z bez- nych pristupov vyzera tak, ze cviciaci najprv zabehne jedno kolo (aerob- ny trening), potom sa zastavi a robi kliky (silovy trening), znovu zabehne jedno alebo viacero kol, potom sa zastavi a cvici sed-lah (silovy trening) a tak dalej. Striedanie aerobneho a siloveho treningu rozvija sucasne silu aj vytrvalost. Podobne sa aj nas kruhovy trening zacina trojminutovym cvicenim su- stredenej pozornosti. Potom pokracujeme tromi minutami cvicenia otvo- renej pozornosti a tak dalej. Pocas nasich kurzov cele cvicenie obvykle trva dvanast minut, plus dve minuty na upokojenie mysle na dychu na zaciatku sedenia a dalsie dve minuty na konci. Tu su instrukcie, ktore pouzivame: KRUHOVY MEDITACNY TRENING Zacnime tym, ze si pohodlne sadnete do pozicie, ktora vam umoznuje zostat uvolnenymi a bdelymi sucasne, nech uz je to vo vasom pripade ktorakolvek pozicia. Teraz upokojme mysel. Ak chcete, mozete si predstavit, ze vas dych je ako odpocivadlo, vankus alebo makka podlozka a nechajte na nom spocinut svoju mysel. (kratka pauza) Teraz sa presunme do sustredenej pozornosti. Privedte svoju pozornost na svoj dych alebo akykolvek iny objekt meditacie, ktory si zvolite. Nechajte tuto pozornost stabilnu ako skalu, nevyrusenu cimkolvek rozptylujucim. Ak je mysel rozptylena, jemne no zaroven pevne ju privedte spat. Pokracujme v tomto cviceni po zvysok tychto troch minut. (dlha pauza) (pokracovanie) 84 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Teraz sa presunieme do otvorenej pozornosti. Nechajte svoju pozornost spocinut na tom, co sa objavuje, na comkolvek, co do mysle prichadza. Do- volte tejto pozornosti byt poddajnou ako trava, ktora sa jemne hybe vo vet- re. V tejto mysli neexistuje nic take, ako vyrusenie. Kazdy objekt skusenosti je objektom meditacie. Cokolvek sa objavi. V tomto cviceni pokracujme po zvysok tychto troch minut. (dlha pauza) (Presunte sa do sustredenej pozornosti na tri minuty. Potom sa na tri mi- nuty presunte do otvorenej pozornosti.) Teraz toto sedenie ukoncime tym, ze nechame mysel spocinut. Ak chce- te, mozete si opat predstavit, ze vas dych je ako odpocivadlo, vankus alebo makka podlozka a nechajte na nom svoju mysel spocinut. (dlha pauza) Dakujem za vasu pozornost. Sustredena aj otvorena pozornost maju spolocnych niekolko dolezitych crt. Tieto kvality maju tiez spolocne s povodnou meditaciou bdelej pozor- nosti, ktoru sme si vyskusali uz predtym. Prvou z tychto crt je intenzivna metapozornost (pozornost k pozornos- ti). Je to tak preto, lebo v kazdej meditacii udrziavate jasne uvedomenie si pohybov (alebo nepritomnosti pohybu) vasej pozornosti. Znamena to, ze s dostatocnymi cvikmi mozete rozvinut silnu metapozornost, ci uz v pohy- bujucej sa mysli (otvorena pozornost) alebo v nehybnej mysli (sustredena pozornost). Druhou crtou, ktora sa s prvou uzko spaja, je jasnost a ostrost pozornosti. V kazdej z tychto meditacii mate moznost udrziavat mysel vel- mi jasnu. Analogiou, ktoru tu mozno pouzit, je svetlo dobrej baterky: bude rovnako jasne, ci s nou budeme hybat, alebo ju zameriame na jedno miesto v miestnosti. Tretou spolocnou crtou je, ze obe meditacie si vyzaduju spravnu rov- novahu medzi usilim a uvolnenostou. V oboch pripadoch by prilis vela usilia prinieslo unavu a meditaciu by ste nedokazali dlhodobejsie udrzat BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 85 - a naopak prilis malo usilia sposobi, ze svoju pozornost nebudete mat pod kontrolou. Klasicku analogiu mozeme najst v spravnom napati strun sitaru. Ak budu struny prilis napate, lahko sa pretrhnu, ak vsak budu prilis volne, nebudu vydavat krasne tony. Struny teda musia byt naladene v ramci ,,Zla- tovlaskinej zony": ani prilis utiahnute, ani prilis volne.? Myslim, ze udrziavat tuto rovnovahu moze byt celkom zabavne, ak sa na vec pozriete ako na otazku narocnosti v pocitacovej hre. Ked hrate nejaku hru na hernej konzole, najvacsia zabava vas caka, ak si zvolite nastavenie, pri ktorom je hra dostatocne tazka, aby pre vas bola vyzvou, ale nie az taka narocna, ze zakazdym prehrate. Rad preto hry zacinam hrat na urovni za- ciatocnika, a ked sa v danej hre o nieco zlepsim, zvysujem narocnost. Rov- nako sa mozeme hrat aj v meditacii, najma preto, lebo mame sami moznost nastavovat si uroven narocnosti. Na zaciatok si zvolime jednoduchu uroven a napriklad si povieme: ,,Ak teraz dokazem sediet pat minut a pocas nich budem schopny udrzat si minimalne na desat po sebe iducich nadychov ob- stojnu koncentraciu na dych, vyhral som!" Ked hrou na takejto urovni na- rocnosti uspesne prejdete, dajme tomu v ?? percent pripadov, je cas zvy- sit uroven: narocnosti aj zabavy. Ako pri pocitacovych hrach, aj tu spociva pointa v tom, ze chceme, aby bolo cvicenie dostatocne narocne na to, aby bolo vyzvou, ale zase nie prilis tazke a neodstrasilo nas. Ked som sa tymto sposobom nejaky cas hral a zacal som v tom byt celkom zrucny, prisiel som na jednu zaujimavu vec: aj najjednoduchsie urovne narocnosti boli naozaj zabavne. Moja ,,najnizsia uroven narocnosti" je, ked si poviem: ,,Teraz ne- cham mysel na desat minut spocinut, jednoducho tak, aby bola bdela." To je vsetko, len spocinut. Mam tuto hernu uroven tak rad, ze sa k nej casto vra- ciam v dnoch, ked sa prave nepustam do narocnejsich hier. Je to hra, v ktorej ma ani prva uroven nikdy neomrzi. A nakoniec poslednou crtou, ktora sa s touto tretou uzko spaja, je, ze v kazdej z tychto meditacii sa mozete dostat do velmi uzitocneho stavu vy- rovnanej lahkosti a plynulosti. Ked sa ponorite do nejakej aktivity, v ktorej ste velmi dobri - moze to byt napriklad lyzovanie, tanec alebo pisanie kodu -, a ked ste v stave, v ktorom tejto aktivite venujete svoju plnu pozornost, no zaroven je to pre vas zabava, je to dostatocne lahke a zaroven je to do- statocna vyzva, mozete sa dostat do stavu plynulosti, v ktorom podavate ten 86 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI najvyssi vykon, no vasa mysel je sucasne uvolnena. Podobne je to aj tu. S do- statocnym cvicenim mozete rozvinut tolko zrucnosti v hrani sa s pozornos- tou, ze sa do stavu plynulosti, ktory je zabavny a zaroven uvolneny, mozete dostat len prostrednictvom sedenia. Naozaj ,,cool". ,,Viem, ze si chcel Xbox. Kupil som ti vsak namiesto toho tuto knizku o meditacii bdelej pozornosti. Nebudes verit, aka to je zabava!" Zen a chodiace dieta Jednym z najlepsich prirovnani pre trening meditacie, na ktore som kedy narazil, je sposob, ako sa deti ucia chodit. Pamatam si, ako moja dcera spravila svoj prvy krok, ked mala asi devat mesiacov. Jeden krasny krok. Ten jeden krok bolo vsetko, co dokazala spra- vit, kym znovu nespadla, takym tym megarozkosnym sposobom, akym ve- dia padat len deti. (Teraz, prosim, vsetci spravte Ooooohh.) Po nejakom case postupila dalej a dokazala spravit nie jeden krok, ale dva. A potom sa znovu BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 87 vratila do rovnovazneho stavu lezmo. Toto obdobie, ked nedokazala spravit viac nez jeden alebo dva kroky, trvalo niekolko mesiacov. (Poprosim zno- vu Ooooohh.) Niekolko dni po jej prvych narodeninach som si vsimol, ze spravila kroky styri. Este v ten isty den svoj vykon zdvojnasobila a dosiah- la novy osobny rekord osem krokov. (Ano, meral som to - som predsa vy- vojar.) V priebehu nasledujuceho dna sa zdalo, ze ostava na hranici osmich krokov, ale neskor poobede sa jej podarilo spravit, predtym nez opat spa- dla, tych krokov sestnast. Vecer sa dostala za hranicu tridsiatich dvoch kro- kov. A ked tuto barieru prelomila, vedela chodit. V ten den ovladla umenie chodze. (Ooooohh.) Vsimol som si jednu podobnost medzi touto skusenostou a svojou vlast- nou meditacnou praxou. Zda sa, ze rozvoj nasej meditacie sa sklada z dvoch krokov. Tymto dvom urovniam hovorim ,,stadium prvotneho pristupu" a ,,sta- dium konsolidacie". Stadium prvotneho pristupu dosahujete, ked zistite, ze do- kazete vstupit do urciteho stavu mysle, nedokazete ho vsak velmi dlho udrzat. Mozete sa napriklad stastnou zhodou okolnosti ocitnut v stave mysle, v kto- rom ste velmi pokojni a bdeli a zazivate hlboku skusenost radosti, ktora pre- nika celou vasou myslou, no po par minutach ho opat stracate. Toto stadium zodpoveda dietatu, ktoremu sa prave podarili jeho celkom prve kroky. V tomto okamihu konecne ziskalo pristup ku skusenosti chodze. Konecne vie, ake to je, trva to ale len jeden krok, mozno dva, a potom sa tato skusenost konci. Stadium konsolidacie predstavuje dlhy proces od schopnosti urobit je- den krok po okamih, ked dieta dokaze samo chodit po celom dome. V pripa- de meditujuceho to znamena rozvoj schopnosti vyvolat dany stav mysle na poziadanie, v zelanej intenzite a zelanom trvani. Zda sa, ze postup v tomto stadiu prebieha exponencialnou funkciou, ktora na grafe pripomina tvar ho- kejky. Znamena to, ze frustrujuco dlho idete vpred bez akehokolvek vyraz- neho postupu, a potom zrazu - prask! - v priebehu velmi kratkeho casove- ho obdobia urobite velke pokroky a dosiahnete uplnu konsolidaciu. Ako ked moja dcera niekolko mesiacov stagnovala na urovni dvoch krokov a potom zrazu, v priebehu dvoch dni, dokazala chodit. Povrchnemu pozorovatelovi by sa mohlo zdat, ze sa naucila chodit len v priebehu dvoch dni, v skutoc- nosti jej to vsak trvalo tri mesiace. Prax, ktoru pocas troch mesiacov ziskava- la, jej umoznila tie zaverecne dva dni nahleho postupu a plneho zvladnutia. 88 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Myslim, ze poucenie, ktore si z toho mozeme vziat, znie: nemali by ste sa nechat odradit, ak sa vam zda, ze sa vasa meditacia nerozvija. Ak rozumiete tomuto procesu, chapete, ze ked zmena pride, bude nahla a kazdy okamih, ked vynalozite nejake usilie na ceste k tomuto cielu, vas k nemu o kusok pri- blizuje. Klasickym prirovnanim je lad na povrchu zamrznuteho jazera. Ked sa lad zacne lamat, povrchnemu pozorovatelovi sa zda, ze k tomuto javu do- slo nahle, no v skutocnosti je to vysledkom dlheho procesu postupneho roz- pustania sa celej struktury ladovej vrstvy. V zene tomuto efektu hovorime ,,postupne usilie a nahle osvietenie". Takze nabuduce, ked uvidite, ako sa dieta uci chodit, davajte pozor. To dieta je v skutocnosti majster zenu, ktory vas prave uci nieco dolezite o po- stupe vasej meditacie. (Poprosim este raz Ooooohh.) ,,Hmm, uz je naozaj pokrocila." KAPITOLA STVRTA Zarucene prirodne, organicke sebavedomie Sebauvedomenie, ktore vedie k sebavedomiu ,,Problem nevyriesite s tym istym nastavenim mysle, ktore ho vytvorilo." -- ALBERT EINSTEIN Kedysi davno v starovekej Indii raz jeden zlodej utekal pred strazcami. Ako bezal temnou ulickou, vsimol si zobraka, ktory v nej prave spal. Rozhodol sa ukryt maly, no nesmierne vzacny sperk, ktory prave ukradol, a vlozil ho zob- rakovi do vrecka. Utekal potom dalej s umyslom, ze ked sa svojim prenasle- dovatelom strati, vrati sa a sperk zobrakovi opat zoberie. No este v tu noc ho 90 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI strazcovia pri potycke nestastnou nahodou zabili. Zo zobraka sa tak stal bo- haty muz. Vo vrecku mal dost bohatstva, aby vdaka nemu cely zvysok svoj- ho zivota stravil v pohodli - no pretoze sa nikdy do svojho vrecka nepozrel, nikdy sa to nedozvedel. Do konca zivota zostal zobrakom. Nikdy neviete, co najdete, kym sa nepozriete dovnutra - mozu tam byt skryte poklady. Jasnost Tato kapitola je o tom, ako sa pozerat dovnutra - a o tom, co tam nachadza- me. Ak by som mal celu tuto kapitolu zhrnut do jedineho slova, to slovo by znelo jasnost. Prehlbovat sebauvedomenie znamena rozvijat v sebe kvalitu jasnosti. Snazime sa rozvinut dve specificke kvality - rozlisenie a ostrost - ktore su ilustrovane predchadzajucimi dvomi obrazkami. Obrazok napravo sa od obrazka nalavo lisi v dvoch ohladoch. Po prve, ponuka nam vyssie rozlisenie, mozeme na nom preto vidiet omnoho viac detailov. Po druhe, ma tiez vyssi jas a kontrast, vsetko na obrazku preto vi- dime zretelnejsie. Vdaka kombinacii vyssieho rozlisenia a zretelnosti je pre nas tento obrazok omnoho uzitocnejsi. Podobne funguju aj cvicenia, o kto- rych budeme hovorit v tejto kapitole. Umoznuju nam vnimat nase emocie jasnejsie dvomi roznymi sposobmi. Po prve, mozeme vdaka nim zvysit roz- lisenie (alebo presnost) toho, ako emocie vnimame, a budeme schopni pozo- rovat emocie v okamihu, ked sa objavuju a zanikaju, ako aj jemne premeny, ktorymi prechadzaju medzi tym. Po druhe, zvysime jas a kontrast, tak aby ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 91 sme ich mohli vidiet zretelnejsie nez predtym. Kombinaciou tychto dvoch kvalit ziskame velmi uzitocne informacie o nasom emocionalnom zivote - v ,,HD kvalite". Kratko o sebauvedomeni Zvysenie rozlise- nia, s ktorym vni- mame nase emocie, nam umozni lepsie vnimat ich jemne zmeny. Chapes teraz, co nas vizualne techno- logie mozu naucit o emocionalnom zivote? A ak zvysime ich jas a kontrast, mozeme ich vidiet zre- telnejsie. Daniel Goleman definuje sebauvedomenie ako ,,poznanie svojich vnutor- nych stavov, zdrojov a intuicii"?. Tento opis sa mi velmi paci, pretoze nam naznacuje, ze sebauvedomenie je viac nez len vhlad do emocionalnych sku- senosti, ktore z okamihu na okamih zazivame: presahuje do sirsej oblasti nasho ,,ja" a predstavuje tiez porozumenie nasim silnym a slabym strankam ako aj pristup k nasej vlastnej vnutornej mudrosti. Sebauvedomenie je klucovou domenou emocionalnej inteligencie, na kto- rej sa zakladaju a funguju vsetky ostatne domeny. Je to tak preto, lebo seba- uvedomenie do procesu emocii zapaja sivu mozgovu koru (mysliaci mozog). Ze Photoshop je uzitocna vec? 92 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Funkcia sebauvedomenia sa mapuje na oblasti mysliaceho mozgu, ktore su- visia s pozornostou obratenou na seba a s jazykom. Ked teda intenzivne akti- vujeme sebauvedomenie, ,,rozsvietia" sa tieto casti mozgu a pre nas to moze predstavovat rozdiel medzi tym, ci sa na nejakeho chlapika rozkricime - ale- bo sa dokazeme zastavit a povedat si: ,,Nemozem na neho nakricat, ten chlap je predsa CEO nasej firmy!" Zapojenie sivej mozgovej kory do kazdej emo- cionalnej skusenosti predstavuje dolezity krok smerom k ziskaniu kontroly nad nasim emocionalnym zivotom. Mingjur Rinpoche tu na vysvetlenie po- uziva poeticku metaforu a hovori, ze v okamihu, ked pod sebou vidite spe- nenu divoku vodu, znamena to, ze ste uz na ceste von z nej. Podobne je to aj s emociami: v okamihu, ked ich vidite, uz v nich nie ste uplne ponoreni. Kompetencie sebauvedomenia Daniel Goleman definuje koncept emocionalnej kompetencie takto: je to ,,osvojena schopnost zakladajuca sa na emocionalnej inteligencii, ktora ve- die k mimoriadnym vykonom v pracovnom prostredi"?. Dalej navrhuje roz- lisovat tri emocionalne kompetencie potrebne pre sebauvedomenie: . Emocne vedomie: schopnost rozpoznavat svoje emocie a ich ucinky. ?. Primerane sebahodnotenie: poznanie svojich silnych stranok a obmedzeni. ?. Sebavedomie?:Zretelnypocitsebauctyaporozumenievlastnym schopnostiam. Klucovy rozdiel medzi emocnym vedomim a primeranym sebahodnotenim spociva v tom, ze zatial co prva z tychto kompetencii operuje najma na urov- ni fyziologie, druha operuje prevazne na urovni vyznamu. Emocne vedomie predstavuje moju schopnost presne a pravdivo vnimat emocie v mojom tele, vediet, odkial prichadzaju, a chapat, ako ovplyvnuju moje spravanie. V pro- tiklade k tomu, primerane sebahodnotenie smeruje za emocie, ktore pocitu- jem, a zahrna v sebe tiez poznanie o mne samom ako o ludskej bytosti. Se- bahodnotenie si kladie take otazky ako: ,,Ake su moje silne a slabe stranky? ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 93 Ake mam vnutorne zdroje a obmedzenia? Na com mi zalezi?" Primerane se- bahodnotenie je pritom postavene na emocnom vedomi. Vsetky tieto tri kompetencie su velmi uzitocne v nasom pracovnom aj osobnom zivote. V prvej kapitole sme hovorili o tom, ako schopnost uvedo- movat si emocie, najma v tele, zlepsuje nas pristup k intuicii. Emocne vedo- mie ma tiez priamy vplyv na nasu vnutornu motivaciu. Motivovat sa doka- zeme najlepsie vtedy, ak dokazeme nase aktivity zosuladit s najvnutornejsi- mi hodnotami a rozvinute emocne vedomie nam poskytuje vedomy pristup k tymto hodnotam. Podrobnejsie tuto temu preskumame v siestej kapitole, kde sa pozrieme blizsie na problematiku motivacie. Emocne vedomie moze mat priamy vplyv dokonca aj na ekonomicke vy- sledky firiem. Napriklad Dr. Cary Cherniss a Dr. Robert Caplan, odbornici na psychologiu organizacii, podali spravu o tom, ako trening zrucnosti emocneho vedomia u financnych poradcov spolocnosti American Express viedol k zvy- seniu priemernych vynosov na jedneho poradcu.? Financni poradcovia, ktori sa naucili identifikovat svoje emocionalne reakcie v narocnych situaciach, si dokazali uvedomit neproduktivne vnutorne dialogy, ktore viedli k pochybnos- tiam o ich vlastnych schopnostiach a k pocitu hanby. Toto emocne vedomie im potom umoznilo vyuzit strategie na ich prekonanie a v konecnom dosledku sa tak stali efektivnejsimi vo svojej praci, viac si zarobili a podla vsetkeho tiez klientom poskytovali lepsie rady. (Ked uz sme pritom, aj ja som svojho financ- neho poradcu naucil meditaciu bdelej pozornosti - o tomto vyskume som mu vsak nepovedal, domnieval by sa, ze len chcem byt k nemu mily.) Adekvatne sebahodnotenie sa niekedy oznacuje tiez ako ,,sebaobjekti- vita". Tato schopnost je uzitocna pre kazdeho, vynimocne uzitocna vsak je v pripade manazerov. Citujme Daniela Golemana: Vyskum niekolkych stoviek manazerov z dvanastich roznych organizacii ukazal, ze spolocnym znakom nadpriemerneho vykonu bola prave schopnost primeraneho sebahodnotenia... Jednotlivci s rozvinutou kompetenciou ,,primeraneho sebahodnotenia" si uvedomuju svoje schopnosti, ako aj obmedzenia, vyhladavaju spatnu vazbu a ucia sa zo svojich chyb, vedia tiez, v com sa musia zlepsit a kedy spolupracovat s inymi, ktori maju komplementarne 94 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI silne stranky. Kompetencia ,,primeraneho sebahodnotenia" bola zistena v podstate u kazdeho pracovnika s ,,hviezdnymi" vykonmi v studii zameranej na niekolko stoviek znalostnych pracovnikov (kybernetikov, auditorov atd.) v spolocnostiach ako AT&T a ?M... Pri ??-stupnovych hodnoteniach kompetencii obvykle pracovnici s priemernymi vykonmi svoje schopnosti nadhodnocuju, spickovi pracovnici to robia len zriedka. Pokial sa pozoruje odchylka osobneho hodnotenia, najvykonnejsi pracovnici maju skor tendenciu svoje schopnosti podhodnocovat, co je chapane ako indikator vysokych vnutornych osobnych standardov. Jednoducho povedane, nikto z nas nie je dokonaly a schopnost primeraneho sebahodnotenia nam pomaha uspiet napriek nasim obmedzeniam. Sebavedomie je velmi silna kompetencia. Jedna z mojich oblubenych charakterizacii sebavedomia pochadza od Normana Fischera: Sebavedomie nie je to iste ako egoizmus... Ak mate skutocne sebavedomie, dokazete so svojim egom pracovat flexibilne: ak treba, viete ho zobrat do ruk a pouzit, no tiez ho viete odlozit, aby ste mohli pocuvat a naucit sa nieco nove. A ak zistite, ze v danom okamihu ego odlozit nedokazete, prinajmensom viete, ze je to tak. Dokazete si to priznat. Len vdaka hlbokej sebadovere je clovek dostatocne skromny na to, aby dokazal rozpoznat svoje obmedzenia bez sebaobvinovania.? Teraz, ked sme uz spolocne presli niekolkymi kapitolami, su z nas uz takmer stari priatelia. Myslim preto, ze je cas, aby som vam o sebe prezradil jedno tajomstvo: v skutocnosti som velmi plachej povahy. Ked som vyrastal, bol som hanblivy a nevedel som, ako sa mam spravat v spolocnosti. Bol som do- konalym stelesnenim stereotypu chalana, ktoreho bavia pocitace a o ktorom si vsetci mysleli, ze z neho bude uspesny programator. Dnes, ked uz som do- spely, som sice stale velmi plachy, zistil som vsak, ze aj ked sa mam prave stretnut s niektorym zo svetovych lidrov, napriklad s Barackom Obamom, mam prehovorit pred velkymi skupinami ludi alebo musim vyriesit neja- ku zalezitost s prislusnikom dopravnej policie, dokazem zo seba vyzarovat ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 95 pokojne, no nepochybne sebavedomie. Raz, ked som na videozazname videl svoj prejav v Organizacii spojenych narodov, bol som sam prekvapeny, ako sebaisto som posobil. Docerta! Keby som toho chlapika uz predtym nepo- znal, pomyslel by som si o nom, ze je naozaj trieda. Tuto istotu a sebavedomie dokazem vyzarovat nie preto, ze sa snazim Co je to sebavedomie? Znamena to vni- mat sa obrovsky ako hora Fudzi a bezvyznamny ako zrnko piesku sucasne! ... mozem byt super zrebec a nemusim pre to nic urobit? Nie, tomu sa hovori sebaklam. Wow, ta dualita je neuveritelna! Ak to teda aplikujem na seba... posobit sebavedomo, ale preto, lebo sa dokazem s humorom pozerat na svo- je ego, alebo inak povedane - na svoju predstavu vlastnej dolezitosti. Vo vacsine situacii, ked sa stretavam s ludmi, nechavam svoje ego, aby bolo male, skromne a takmer nedolezite, a sustredim sa na to, ako komukolvek, s kym prave som, venovat laskavost a priniest uzitok. Zaroven nechavam svoje ego narast do akychkolvek rozmerov, ktore mi umoznia nenechat sa zastrasit kymkolvek, s kym sa prave stretavam, ci je to Bill Clinton, Nata- lie Portman, dopravny policajt alebo obrovske publikum, ktore sa na mna 96 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI pozera cez YouTube. V tomto zmysle chapem sebavedomie ako schopnost byt v tom istom okamihu obrovsky ako hora Fudzi a bezvyznamny ako zrn- ko piesku. Dovolim svojmu ego byt sucasne velke aj male a potichu sa sme- jem na jeho absurdite. Teraz poznate tajny recept na sebavedomie placheho programatora. Nie je nicim prekvapivym, ze sebavedomie je uzitocne aj v pracovnom prostredi. Existuje mnoho studii, ktore ukazali, aku vyznamnu ulohu seba- vedomie hra pri dosahovani nadpriemernych pracovnych vykonov. Napri- klad studia, ktoru uskutocnil znamy odbornik na emocionalnu inteligenciu Dr. Richard Boyatzis, zistila ze sebavedomie je jednym z faktorov, ktore od- lisuju tych najlepsich manazerov od tych, ktori su len priemerni.? V skutoc- nosti zavery velkej metaanalyzy udajov zo ? samostatnych studii ukazali, ze takzvana osobne vnimana zdatnost? (jedna z foriem sebavedomia) pozi- tivne koreluje s pracovnym vykonom, a naznacuju, ze moze byt este ucinnej- sou strategiou nez technika stanovovania cielov, ktora sa vseobecne povazu- je za jeden z dobrych nastrojov zvysovania pracovnej vykonnosti.? Od emocneho vedomia k sebavedomiu Jednym z tych menej narocnych sposobov ako do svojho systemu vliat novu davku sebavedomia je navstivit niektory z motivacnych seminarov, pocas ktoreho na vas bude nejaky chlapik niekolko hodin v dokonalej anglictine (ta moja ma smiesny prizvuk) kricat a hovorit vam, aki ste uzasni. ,,Ked sa pozriem pred seba, vidim samych vitazov. Uspech je vas! Vy to dokazete!" A vsetci tlieskaju. Vsetci ideme domov s tym, ze sme naozaj skveli - a vydrzi nam to mozno tak tri dni. Moja skusenost mi hovori, ze jediny trvalo udrza- telny zdroj sebavedomia pochadza z hlbokeho sebapoznania a z uprimnosti k sebe samemu, bijucej do oci. Som programator do spiku kosti, a preto tento proces vnimam ako zna- lost dvoch dolezitych rezimov, v ktorych mozem fungovat: poznam svoj re- zim zlyhania a svoj rezim obnovy. Ak nejaky system poznam naozaj podrob- ne na to, aby som vedel, ako presne moze zlyhat, budem tiez vediet, kedy ne- zlyha. Systemu potom mozem naozaj doverovat aj napriek tomu, ze viem, ze nie je dokonaly - nech uz totiz nastane akakolvek situacia, viem, aku upravu bude treba aplikovat. ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 97 Ak navyse presne viem aj to, akym sposobom v pripade zlyhania prebie- ha proces obnovy, systemu mozem doverovat dokonca aj v okamihu, ked zlyha: poznam totiz podmienky, za ktorych sa system dokaze dostat do po- vodneho stavu dostatocne rychlo na to, aby zlyhanie nesposobilo ziadne na- sledky. Podobne, ak mam takuto znalost aj o svojej mysli, svojich emociach a o svojich schopnostiach, mozem si zacat doverovat aj napriek vsetkym zly- haniam a aj napriek tomu, ze vyzeram, tak ako vyzeram. Prilezitost otestovat si to som dostal, ked som nedavno prednasal na Fes- tivale svetoveho mieru v Berline. Obzvlast nervozny som bol z toho, ze som sa mal zucastnit na zaverecnej panelovej diskusii. Vsetci ostatni recnici, ktori sa na nej mali zucastnit, boli totiz desatkrat viac cool nez ja. Boli medzi nimi laureat Nobelovej ceny za mier, minister jedneho statu, dalsi znamy filantrop, a moj priatel Deepak Chopra - a ja som bol len nejaky chlapik z Googlu. Citil som sa ako dieta, ktore posadili k stolu s dospelymi. Situaciu este zhorsovalo to, ze ked mam prednasat v anglictine, obvykle potrebujem relativne vela casu na pripravu - ak mam hovorit v anglictine so spravnym prizvukom, potrebu- jem na to vyhradit velku cast svojej mentalnej kapacity. Nie je preto pre mna lahke hovorit a uvazovat sucasne. Tentoraz som vsak netusil, co sa ma mode- rator panelovej diskusie opyta, dozvedel som sa to doslova iba minutu pred zaciatkom, nemal som teda cas primerane sa pripravit. Nastastie, automaticky sa nastartoval moj trening stastnej mysle. Najprv som si spomenul, ze by som sa k svojmu egu mal spravat s humorom a mal by som ho nechat take male, ze na ,,mne samom" nebude zalezat, no zaro- ven dostatocne velke, aby som sa mohol citit celkom uvolnene a rozpravat sa s laureatom Nobelovej ceny za mier (bola to konferencia o mieri) ako rov- ny s rovnym. Potom som si pripomenul svoje silne stranky a obmedzenia - vedel som napriklad, ze som expert na techniky rozvijania mudrosti vo fi- remnom prostredi, no neviem nic o budovani narodnych mierotvornych in- frastruktur, a vdaka tomu som sa mohol zamerat na to, ako vytvorit pridanu hodnotu tam, kde som mohol prispiet najviac. Pripomenul som si potom aj to, ze mojou hlavnou silnou strankou je moja schopnost prispiet k tomu, aby sa miestnost naplnila atmosferou mieru a humoru, a preto som ostal v me- ditacnom stave radostnej bdelej pozornosti (pozri tretiu kapitolu) tak dob- re, ako som vedel. A nakoniec, uvedomil som si svoj najbezprostrednejsie 98 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI hroziaci rezim zlyhania (lamanie si jazyka na anglickych slovickach) a s nim aj svoju strategiu na rezim obnovy, ktora znela: dychat zhlboka, usmievat sa, udrziavat bdelu pozornost a nenechat sa pripadnymi zavahaniami vyviest z miery. Vdaka tomu, ze som pouzil vsetky tieto strategie zalozene na seba- uvedomovani, mohol som na podium vstupit s istotou a sebavedomim. Som naozaj rad, ze som sa vsetky tie veci predtym naucil. Toto hlboke sebapoznanie a do oci bijuca uprimnost k sebe samemu, kto- re su nevyhnutnymi podmienkami na trvalo udrzatelne sebavedomie, v sku- tocnosti znamenaju, ze clovek sam pred sebou nemusi nic skryvat. Objavuju sa z adekvatneho sebahodnotenia. Ak dokazeme sami seba presne zhodno- tit, mozeme jasne a objektivne vidiet svoje najsilnejsie prednosti a tiez svoje najvacsie slabosti. Stavame sa cestni sami k sebe a pozname svoje najposvat- nejsie aspiracie aj najtemnejsie tuzby. Dozvedame sa, ake su nase najhlbsie zivotne priority, co je pre nas dolezite, a to nedolezite mozeme nechat tak. Nakoniec sa dostavame do bodu, v ktorom sa vo vlastnej kozi citime naozaj pohodlne. Nemame nic skryte pod kobercom, v skrini nie su ziadni kostlivci, o ktorych by sme nevedeli. Nie je na nas nic, s cim by sme si nevedeli pora- dit. Na tomto zaklade sa objavuje sebavedomie. Presne sebahodnotenie zas vyrasta z hlbokeho emocneho vedomia. Ako ked prijimame emocne udaje s vysokym pomerom signal/sum (znamena to, ze signal nie je ruseny). Aby sme posilnili nase emocne vedomie, musime najprv pozorne skumat nase emocionalne skusenosti. Sme ako treneri, kto- ri skumaju zvereneho kona: cim pozornejsie budeme kona sledovat v roz- nych situaciach, tym lepsie budeme rozumiet jeho tendenciam a jeho spra- vaniu - a tym zrucnejsie s nim budeme moct pracovat. Tato jasnost vytva- ra priestor, ktory nam dovoluje vidiet nas vlastny emocionalny zivot ako- by z pohladu objektivnej tretej strany. Inymi slovami, ziskavame objektivi- tu a zaciname kazdu nasu emocionalnu skusenost vnimat jasne a objektiv- ne, taku aka je. To je ten neruseny signal, ktory je predpokladom presneho sebahodnotenia. Co z toho vyplyva? Ze medzi tymito tromi emocionalnymi kompeten- ciami sebauvedomenia je jednoduchy linearny vztah: hlboke emocne vedo- mie vedie k presnejsiemu sebahodnoteniu a to opat vedie k posilnenemu sebavedomiu. ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 99 Emocne vedomie Jasny pohlad na svoje vlastne emocie. Schopnost vidiet seba sameho z perspektivy tretej osoby. Objektivita vzhladom na emocionalne skusenosti. Primerane sebahodnotenie Uprimnost vzhladom na svoje vlastne silne a slabe stranky. Jasne pochopenie vlastnych priorit a cielov. Vyrovnany vztah k sebe samemu. Sebavedomie! Ako rozvijat sebauvedomenie V zivote su niektore veci take ocividne zrejme, ze chvilu potrva, kym nie- komu napadne dat dve a dve dokopy a poukazat na ne. Jednym z prikladov je podobnost medzi sedauvedomenim a bdelou pozornostou. Porovnajte tieto dve definicie, ktore pochadzaju z ust dvoch vedcov, velikanov vo svo- jich disciplinach: 100 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ,,Sebauvedomenie... je neutralny modus, ktory zachovava sebareflektivnost dokonca aj uprostred viru emocii."12 - DANIEL GOLEMAN ,,Bdela pozornost znamena byt pozorny specifickym sposobom: zamerne, v pritomnom okamihu a bez posudzovania."13 - JON KABAT-ZINN Obaja tu hovoria v zasade o tom istom! Sebauvedomenie (tak ako ho definu- je Dan) je to iste ako bdela pozornost (tak ako ju definuje Jon). V skutocnosti prave to bolo tym klucovym poznanim, ktore ma nakoniec viedlo k vytvore- niu programu Search Inside Yourself. Pretoze som uz vtedy mal vlastne sku- senosti s meditaciou, vedel som, ze bdelu pozornost mozno trenovat, a ak sebauvedomenie je v zasade bdela pozornost, znamena to, ze aj sebauve- domenie sa musi dat trenovat podobnym sposobom. Heureka! Bol to tento poznatok a dalsie skumanie, ktore sa od neho odvijalo, ktore mna a moj tim priviedli az k ucelenemu programu rozvoja emocionalnej inteligencie. Tradicna analogia, ktora opisuje mysel v tomto stave, je zastava trepota- juca sa na stoziari. Zastava reprezentuje mysel. Ked sa objavia silne emocie, mysel sa moze turbulentne pohybovat sem a tam, ako zastava divoko vejuca vo vetre. Stoziar reprezentuje bdelu pozornost - napriek vsetkym emocional- nym poryvom udrzuje mysel stabilnu a ukotvenu na zemi. Tato stabilita nam potom umoznuje vidiet samych seba z objektivnej perspektivy tretej osoby. Ked uz hovorime o zastave a o mysli, spominam si na jeden zenovy vtip. Ucitel zenu raz prednasal pred velkou skupinou ludi. Jeden chlapik v publi- ku si vsimol, ze na stlpe obdalec vo vetre veje zastava. Prestal pocuvat pred- nasku a povedal si: ,,Ta zastava sa hybe." Iny chlapik na to odpovedal: ,,Nie, to vietor sa hybe." Treti chlapik, ktory bol najmudrejsi z celeho publika, po- vedal: ,,Mylite sa, priatelia, hybe sa mysel." A vtedy stvrty chlapik, ktory chcel pocuvat a ti traja mu uz zacali liezt na nervy, poznamenal: ,,Z toho co vidim, sa tu hybu najma usta." Ak chcete rozvinut sebauvedomenie, postacuje vam aj genericka, ,,vanil- la" verzia? meditacie bdelej pozornosti. Domnievame sa vsak, ze formalne cvicenia mozu efekt este posilnit, a preto sme v nasom kurze zaviedli dve ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 101 formalne cvicenia, obe zalozene na bdelej pozornosti. Prve z nich, hovorime mu Telesny skener (Body Scan), funguje na fyziologickej urovni a prispieva predovsetkym k rozvoju emocneho vedomia. Druhe cvicenie, Pisanie den- nika (Journaling?), funguje na urovni vyznamu a prispieva predovsetkym k rozvoju primeraneho sebahodnotenia. Obidve cvicenia, tym ze podporuju sebapoznanie a vnutornu uprimnost, zaroven vytvaraju podmienky na rozvoj sebavedomia. Telesny skener (Body Scan) V prvej kapitole sme spomenuli, ze emocie su fyziologicke skusenosti, a pre- to ten najlepsi sposob, ako dosiahnut uvedomenie si emocii vo vysokom rozliseni, spociva v aplikacii bdelej pozornosti na telo ako objekt. Najjedno- duchsou metodou je zameriavat bdelu pozornost na telo priebezne a kedy- kolvek. Zakazdym, ked zameriate bdelu pozornost na svoje telo, vytvarate podmienky na neurologicke zmeny, ktore vam umoznia vnimat svoje telo este lepsie - a v dosledku toho budete moct lepsie vnimat tiez emocionalne procesy. Pre tych z vas, ktori k veciam radi pristupuju systematicky, tu ponukame formalne cvicenie nazyvane Telesny skener. Predstavuje jedno zo zakladnych 102 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI cviceni vo velmi uspesnom kurze MBSR (Znizovanie stresu prostrednictvom rozvijania bdelej pozornosti), ktoreho autorom je Jon Kabat-Zinn. Cvicenie samotne je velmi jednouche: systematicky z okamihu na okamih zameriava- me neposudzujucu pozornost na rozne casti tela, zaciname od temena hlavy a posuvame sa stale nizsie, az po konceky prstov (alebo tiez v opacnom sme- re), a vsimame si pritom vsetky vnemy a pocity, alebo ich nepritomnost. Ne- zabudajte, ze dolezita tu je pozornost, nie pocity samotne. Nezalezi preto na tom, ci prave nieco pocitujete alebo nie, podstatna je iba vasa pozornost. V ramci MBSR toto cvicenie obvykle trva dvadsat az styridsatpat minut, v zavislosti od instruktora. U nas v Search Inside Yourself ho robime kratsie a sustredime sa len na tie casti tela, ktore su v najvacsej miere zapojene do vni- mania emocii. Navyse, pretoze Search Inside Yourself je v prvom rade kurz roz- voja emocionalnej inteligencie, davame nasim ucastnikom v druhej polovici se- denia tiez prilezitost pozorovat svoje vlastne fyziologicke korelaty emocii. TELESNY SKENER Stabilizacia pozornosti Zacnime tym, ze budeme dve minuty pohodlne sediet. Sadnite si do pozicie, v ktorej mozete byt uvolneni a bdeli sucasne, nech uz to je vo vasom pripade ktorakolvek pozicia. Teraz dychame prirodzene a velmi jemne zameriame nasu pozornost na dych. Pozornost mozete nechat zotrvat na prude vzduchu v nosnych dier- kach, na pohybe branice alebo na celom vasom dychu, cokolvek to pre vas znamena. Uvedomujte si nadych, vydych a priestor medzi nimi. Skenovanie tela Hlava Teraz preneste pozornost na vrch hlavy, usi a zadnu stranu hlavy. Vsimajte si pocity a vnemy, ktore sa objavuju alebo neobjavuju. Takto zostante jednu minutu. (pokracovanie) ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 103 Tvar Teraz preneste pozornost na tvar. Celo, oci, lica, nos, pery, usta a to, co je vnutri ust (dasna, jazyk). Takto zostante jednu minutu. Krk a plecia Preneste pozornost na krk, vnutro hrdla a plecia. Takto zostante jednu mi- nutu. Chrbat Na jednu minutu preneste pozornost na krize, strednu cast chrbta a hornu cast chrbta. Chrbat nesie velku cast nasej vahy a uklada sa v nom vela napa- tia. Venujte teda svojmu chrbtu laskavu pozornost, ktoru si zasluzi. Predna cast tela Teraz na jednu minutu preneste pozornost na hrud a brucho. Ak to doka- zete, skuste zamerat pozornost aj na vnutorne organy, cokolvek to pre vas znamena. Cele telo naraz A teraz na jednu minutu obratte pozornost na cele telo sucasne. Skenovanie emocii Objavili ste vo svojom tele nejake emocie? Ak sa nejake emocie objavili, jed- noducho si vsimnite, ze su v tele pritomne. Ak nie, jednoducho si vsimnite ich nepritomnost, a ak sa nejaka v priebehu nasledujucich dvoch minut ob- javi, skuste ju chytit. Pozitivna emocia Teraz skusme v tele zazivat pozitivnu emociu. Privolajte do mysle spomienku na stastnu a radostnu udalost, ktoru ste zazili, situaciu, ked ste fungovali optimalne a produktivne, alebo situaciu, ked ste sa citili naozaj isto a pevne. (pokracovanie) 104 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Vnimajte teraz tuto pozitivnu emociu. Teraz zamerajte pozornost na svoje telo. Aky je pocit tejto pozitivnej emocie v tele? V tvari? V krku, hrudi, chrbte? Ako dychate? Citite zmenu v urovni napatia? Zotrvajme v tejto sku- senosti na tri minuty. Navrat k ukotveniu Vratme sa teraz k sucasnemu okamihu. Ak sa objavuje akakolvek myslienka nabita emociami, nechajte ju jednoducho odist. Zamerajte pozornost na svoje telo alebo na dych, podla toho, co vam dava viac stability. A teraz tak nechajte mysel zotrvat na tri minuty. (dlha pauza) Dakujem za pozornost. Vsimnite si, ze v tomto cviceni zameriavame pozornost len na pozitivne emocie, a nie na negativne. Cvicenie s negativnymi emociami si nechava- me az na dalsiu kapitolu, pretoze az v nej vam predstavime nastroje, pomo- cou ktorych budete vediet, ako s negativnymi emociami pracovat. Ani po- cas nasich kurzov ucastnikov neziadame, aby pri cviceni vyvolavali negativ- ne emocie bez toho, aby sme im najskor nedali nastroje, ako s nimi pracovat a zvladat ich - nahnevali by sme totiz nasich pravnikov, a my svojich prav- nikov mame radi! Vrelo kazdemu odporucam si toto formalne cvicenie skenovania tela vy- skusat, ma totiz viacero dolezitych prednosti. Po prve, je ucinnejsie nez jed- noduche vnasanie bdelej pozornosti do kazdodennych aktivit. Dovodom je najma sustredenie. Pocas beznych aktivit totiz - pokial nemate vynimoc- ne vytrenovanu mysel, ako napriklad Thich Nhat Hanh, alebo pokial nejde o aktivitu, ktora uz sama osebe vyzaduje plne zameranie pozornosti na telo, ako napriklad sutazny tanec, alebo ak nie ste Thich Nhat Hanh, ktory sa pra- ve zucastnuje na tanecnej sutazi - za normalnych okolnosti svojmu telu bu- dete moct venovat len malu cast svojej pozornosti. V protiklade k tomu, ak prave nerobite nic ine, nez formalne skenovanie tela, mozete na svoje telo ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 105 zamerat omnoho viac svojej pozornosti a tato pozornost posobi ako spustac neurologickych zmien. Jednym z ucastnikov nasho kurzu Search Inside Yourself je Jim, ktory v Googli pracuje na manazerskej pozicii. Po niekolkych tyzdnoch cvicenia telesneho skenovania mi povedal toto: ,,Uvedomil som si, ze som v tele po- tlacal emocie. Sposobovalo mi to zdravotne problemy, pre ktore som casto nemohol chodit do prace. Toto cvicenie mi pomohlo a teraz vdaka nemu mozem prist do prace omnoho castejsie." Jim vedie deviatich priamych podriadenych, a to znamena, ze jeho cvicenie bolo uzitocne prinajmensom pre desiatich ludi na jeho pracovisku. (,,Jim" nie je jeho skutocne meno, no mozem vas uistit, ze jeho telo skutocne je.) ,,Skenuj svoje vlastne telo!" Druhy potencialny uzitok tohto cvicenia je, ze vam moze pomoct, ak mate problemy so zaspavanim. Viem to preto, lebo pocas treningov MBSR robia ucastnici skenovanie tela poleziacky a v kazdej skupine sa najde niekto, kto nakoniec zacne chrapat (a vsetci ostatni si hovoria: ,,Clovece, prestan s tym chrapanim. Ja sa tu snazim meditovat, docerta!"). Nie je mi celkom jas- ne, preco skenovanie tela sposobuje zaspavanie, ale na zaklade vlastnej sku- senosti si viem predstavit niekolko dovodov. Ked privadzame pozornost na telo, pomahame mu uvolnit sa. Napatie sa v tele velmi casto hromadi vtedy, 106 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ked mu nevenujeme pozornost, a tak uz samotny fakt, ze tuto pozornost na telo zameriame, problem koriguje. Navyse skenovanie tela a podobne jemne cvicenia zalozene na bdelej pozornosti privadzaju mysel do pokojneho sta- vu. Skenovanie tela preto uvolnuje oboje, telo aj mysel, a ak ho budete robit poleziacky, mozete lahko zaspat. Preto ak mate problemy so zaspavanim, moze vam toto cvicenie pomoct. Spravny sposob, Nespravny sposob, ako skenovat telo: ako skenovat telo: Pisanie dennika (Journaling) Pisanie dennika? je prax sebaobjavovania, pri ktorej si pisete sami pre seba. Je to dolezite cvicenie, ktore vam pomaha objavit veci, ktore su vo vasej mysli pri- tomne, no nie su jasne a zretelne pre vase vedomie. Ked nieco piseme, obvyk- le to robime preto, aby sme komunikovali s nejakou druhou osobou. Toto cvi- cenie je ine. Nesnazite sa komunikovat s niekym druhym. Pokusate sa nechat svoje myslienky prudit na papier preto, aby ste videli, co sa v nich objavi. Cvicenie samotne je velmi jednoduche. Vyhradite si trochu casu, dajme tomu tri minuty, a dostanete (alebo si sami date) podnet, ktorym je v nasom pripade nedokoncena veta, napriklad: ,,Prave teraz citim, ze..." Pocas tychto troch minut na papier zapisete vsetko, co vam pride na mysel. Mozete rea- govat na pociatocny podnet/otazku a mozete tiez pisat o comkolvek, co vam ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 107 napadne. Skuste nerozmyslat o tom, co napisete - jednoducho piste. Neza- lezi ani na tom, ako vycerpavajuco na pociatocny podnet odpoviete, jedno- ducho nechajte vsetky svoje myslienky prudit na papier. Existuje tu len jed- no pravidlo: neprestavajte pisat, kym sa tieto tri minuty neskoncia. Ak sa vy- cerpa tema, o ktorej ste pisali, a nic vam prave nenapada, jednoducho piste dalej: Vsetko som uz povedal. Nemam co napisat. Stale nemam co napisat... a to az dovtedy, kym znovu nebudete mat co napisat. Nezabudajte, pisete to sami sebe, pre seba a pokial nebudete chciet, nemusite to, co ste napisali, ni- komu ukazovat. Mozete byt teda celkom uprimni. Pisanie dennika si mozete predstavit ako bdele pozorovanie myslienok a pocitov, z okamihu na okamih zameriavame neposudzujucu pozornost na myslienky a pocity, tak ako sa objavuju - a vytvarame podmienky na ich tok tym, ze ich kladieme na papier. Mozeme sa na to pozerat roznym sposo- bom. Moja mysel programatora sa na tento proces pozera ako na nefiltrova- ny mozgovy dump? - dumpujem svoj prud mysle na papier. Poetickejsi uhol pohladu by bol, ze nase myslienky su jemne prudiacim vodnym tokom, a my sa snazime tento tok zachytit na papier. Toto cvicenie je take jednoduche, ze mozno budete pochybovat, ci vobec moze nieco uzitocne priniest. Ked mi ho Norman Fischer prvykrat opisoval, napadlo to iste aj mne, no vyskum, ktory ho podopiera, mi doslova vyrazil dych. V ramci studie, ktoru viedli Stefanie Spera, Eric Buhrfeind a James Pen- nebaker, dostala skupina kvalifikovanych pracovnikov, ktori predtym stratili zamestnanie, za ulohu pocas piatich po sebe nasledujucich dni, dvadsat minut denne sami pre seba zapisovat svoje pocity.? Tito ludia boli pri hladani prace vyrazne uspesnejsi nez kontrolna skupina, ktora pisomne cvicenie nerobila. Po osmich mesiacoch si pracu naslo ?,? percenta z nich, v porovnani s ??,? percenta z kontrolnej skupiny. Tieto cisla ma sokovali. Ak nejaka intervencia sposobi zmenu niekolkych percentualnych bodov, obvykle to staci na to, aby ste o tom napisali odborny clanok. Tu ale nehovorime o nejakych troch per- centach, rozdiel predstavoval viac nez ?? percentualnych bodov! A cela inter- vencia sa pritom odohrala v rozsahu len sto minut. Naozaj ,,wow". Kolko casu teda musite venovat pisaniu dennika, kym sa dostavia po- zorovatelne vysledky? Podla clanku, ktory bol uverejneny ?. marca ???? na webovej stranke Very Short List (VSL): Science:?? 108 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Pred dvadsiatimi rokmi psycholog James Pennebaker z Texaskej statnej univerzity dospel k zisteniu, ze studenti, ktori niekolko dni po sebe ? minut denne pisali o svojich najvyznamnejsich osobnych skusenostiach a zazitkoch, sa citili lepsie, mali lepsi krvny obraz a dosiahli lepsie hodnotenie v studiu. No nova studia z Missourskej univerzity ukazuje, ze aj par minut denne postacuje. Vyskumnici poziadali ?? studentov prveho vysokoskolskeho stupna, aby dva po sebe nasledujuce dni dve minuty venovali zapisaniu niecoho, co povazovali za emocionalne dolezite. Ucastnici vyskumu pozorovali okamzite zlepsenie nalady a takisto dosiahli lepsie vysledky v standardizovanych testoch psychickeho rozpolozenia. Podla zaverov studie, nie je rozsiahla introspektiva potrebna na to, aby clovek ziskal potrebnu perspektivu, postacuje ,,prvy den temu len nadhodit a druhy den sa jej potom kratko venovat". Styri minuty stacia na to, aby vyvolali meratelny vysledok. Ten zvuk, ktory prave pocujete, to je zvuk mojej padajucej sanky . Ak chcete zacat s kazdodennym ,,zurnalovanim", existuje zabavny spo- sob, ako zapisky zacat. Na kusky papiera napiste rozne uvodne vety, vlozte ich napriklad do sklenenej vazy (odporucam, aby v nej nebola voda ani kve- ty) a potom jeden alebo dva z nich kazdy den nahodne vyberte. Tu je niekol- ko navrhovanych formulacii: Prave teraz citim, ze... Uvedomujem si, ze... Motivuje ma, ze... Inspiruje ma, ze... Dnes si davam za ciel... Ublizuje mi, ze... Prajem si... Druhi su... Stastnou nahodou som... Laska je... ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 109 Som rad, ze ta to ZAPISOVA- NIE VLASTNYCH POCITOV tak chytilo... ... a ze uvazujes nad vecami, ktore su emocionalne dolezite... Mal by som ale jeden malicky navrh... Mohol by si to robit inde nez na Twitteri? Staci, ked ma nebudes nasledo- vat! Nasleduje niekolko instrukcii k cviceniu presneho sebahodnotenia. Vsimni- te si, ze ako doplnenie k obvyklemu pisaniu dennika sme pridali pripravne fazy, ktore maju za ciel mysel vacsmi otvorit a vytvorit priaznivejsi ramec pre toto cvicenie. 110 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI PISANIE DENNIKA PRE SEBAHODNOTENIE Priprava Skor nez zacneme s pisanim dennika, najprv pripravme svoju mysel. Pomyslime teraz dve minuty na situaciu alebo situacie, v ktorych ste pozitivne reagovali na narocnu situaciu a vysledok bol pre vas velmi uspokojivy. Citili ste, ze sa vam podarilo urobit nieco spravne. Ak si spomina- te na viac nez jednu situaciu, zamyslite sa, ci nevidite nejake spojenia, alebo opakujuce sa vzorce. Teraz sa na chvilu mentalne uvolnime. (30-sekundova prestavka) Pisanie dennika Pociatocne podnety (2 minuty na kazdy z nich): Mam radost z toho, ze... Mojou silnou strankou je, ze... Priprava Teraz sa dve minuty zamyslime nad situaciou alebo situaciami, v ktorych ste na narocnu situaciu reagovali negativne a vysledok bol pre vas velmi ne- uspokojivy. Citili ste, ze vas vykon bol neuspokojivy, a chceli by ste nieco zmenit. Ak si spominate na viac nez jednu situaciu, zamyslite sa, ci nevidite nejake spojenia, alebo opakujuce sa vzorce. Teraz sa na chvilu mentalne uvolnime. (30-sekundova prestavka) Pisanie dennika Pociatocne podnety (2 minuty na kazdy z nich): Prekaza mi, ked... Mojou slabou strankou je, ze... Nechajte si teraz par minut na precitanie toho, co ste napisali. ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 111 Nie som svojimi emociami Ako sa postupne prehlbuje nase sebauvedomenie, v urcitom okamihu pri- chadzame k velmi dolezitemu klucovemu pochopeniu: nie sme nasimi emociami. Obvykle si totiz myslime, ze nasimi emociami sme. Ukazuje sa to aj v ja- zyku, ktory na ich opis pouzivame. Hovorime napriklad ,,som nahnevany" ci ,,som stastny", alebo ,,som smutny", ako keby hnev, stastie alebo smutok boli nami samymi, alebo akoby sa nami stavali. Vdaka dostatocnemu treningu bdelej pozornosti si po urcitom case mo- zeme vsimnut jemny, no dolezity posun - zacnete emocie vnimat tak, ze su jednoducho to, co pocitujete, no nie to, cim ste. Emocie prestanu byt existencne (som XY) a zmenia sa na skusenostne (citim XY). S este vacsim mnozstvom treningu bdelej pozornosti moze dojst k dalsiemu subtilnemu no dolezitemu posunu - zacnete emocie vidiet jednoducho ako fyziologicke javy. Emocie sa stanu niecim, co zazivame vo svojom tele, a dostavame sa tak od ,,som nahnevany" k ,,citim vo svojom tele hnev." EXISTENCNE (som nahnevany) FYZIOLOGICKE (citim vo svojom tele hnev) 112 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Tento jemny posun je extremne dolezity, poukazuje totiz na moznost nase emocie plne ovladnut. Ak su emocie tym, cim som, potom s nimi mo- zem urobit len velmi malo. No ak su emocie len nieco, co zazivam v tele, stava sa z pocitu hnevu nieco velmi podobne bolesti v svaloch po intenziv- nom treningu: oboje su jednoducho fyziologicke skusenosti, ktore mozem ovplyvnovat. Mozem ich utisit. Mozem ich ignorovat a ist si do mraznicky po zmrzlinu, pretoze viem, ze aj tak sa za par hodin budem citit lepsie. Mo- zem ich zazivat s bdelou pozornostou. V zasade: mozem s nimi nieco urobit, lebo nie su tym, cim skutocne som. V meditativnych tradiciach mame krasnu metaforu, ktora toto pozna- nie vyjadruje. Myslienky a emocie su ako oblaky - niektore krasne, niektore temne - a to, cim skutocne sme, je ako obloha. Oblaky nie su to iste ako ob- loha; su to javy, ktore sa na oblohe objavuju a potom opat odchadzaju. Po- dobne ani myslienky a pocity nie su tym, cim naozaj sme, su to jednoducho javy v mysli a tele, ktore prichadzaju a odchadzaju. Ked mame toto poznanie, vytvarame v sebe prilezitost na zmenu. KAPITOLA PIATA Jazdite na emociach ako na koni Ako sa stat svojim vlastnym panom ,,Niet mensieho ani vacsieho majstrovstva nez majstrovstvo seba sameho." -- LEONARDO DA VINCI Temu tejto kapitoly mozeme zhrnut do tychto styroch slov: Od nutkania k volbe Kedysi davno v starovekej Cine jazdec na koni prechadzal okolo muza, ktory stal pri ceste. Ten sa ho opytal: ,,Jazdec, kam ides?" Muz na koni odpo- vedal: ,,Neviem, opytaj sa mojho kona." 114 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Tento pribeh je metaforou nasich emocionalnych zivotov. Kon reprezen- tuje nase emocie. Obvykle sa citime byt nasimi emociami pohanani. Citime, ze nad konom nemame ziadnu kontrolu, a nechame ho, aby nas zaviedol, kamkolvek chce. Nastastie, ukazuje sa, ze tohto kona mozeme skrotit a mo- zeme ho viest. Tento proces sa zacina porozumenim - tym, ze kona pozoru- jeme a spoznavame jeho preferencie, tendencie a jeho spravanie. Ked konovi rozumieme, ucime sa, ako s nim komunikovat a zrucne s nim pracovat. Na- koniec nas odnesie vsade tam, kam chceme ist. Vytvarame si svoje vlastne volby. Mozeme sa rozhodnut, ze odcvalame v ustrety zapadajucemu slnku a budeme vyzerat rovnako velkolepo ako John Wayne. Predchadzajuca kapitola, v ktorej sme objavovali sebauvedomenie, nas naucila, ako konovi porozumiet. V tejto kapitole vyuzijeme sebauvedome- nie na to, aby sme sa stali majstrami nasich emocii. Inymi slovami, naucime sa na koni jazdit. V kratkosti o sebaregulacii Ked pocujeme slovo sebaregulacia, obvykle pomyslime len na sebaovladanie, nieco take, ako schopnost zadrzat sa a nenakricat na najvyssieho sefa v nasej spolocnosti. Drahi priatelia, ak to je vsetko, co ste si predstavili, znamena to, ze vam unikli vsetky tie najstavnatejsie a najchutnejsie kusky. Sebaregulacia znamena omnoho viac, nez len sebaovladanie. Daniel Goleman identifikoval pat emocionalnych kompetencii, ktore patria k domene sebaregulacie: . Sebaovladanie: schopnost mat pod kontrolou rusive emocie a impulzy. ?. Doveryhodnost: zachovavanie standardov cestnosti a integrity. ?. Doslednost: prijimanie zodpovednosti za osobne vykony. ?. Adaptabilita: flexibilita v zaobchadzani so zmenami. ?. Inovatorstvo: otvoreny a uvolneny pristup k novatorskym ideam, pristupom a novym informaciam. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 115 Vsetky tieto kompetencie maju jedneho spolocneho menovatela: a tym je volba. Vsetci chceme mat tieto kvality. Vsetci napriklad chceme byt flexi- bilni a inovativni. A kto z nas si nepraje zachovat si vysoky standard cest- nosti a integrity? No mnohym z nas sa nedari udrziavat vsetky tieto kvality neustale, bez prerusenia. A preco? Pretoze nase emocie nas casto nutia ist inym smerom. Ak vsak dokazeme premenit nutkanie na volbu, stavaju sa nam vsetky tieto kvality dostupnymi a my sa mozeme rozhodnut vniest ich do svojho konania. Schopnost prejst od nutkania k volbe je spolocnym klucovym faktorom vsetkych tychto kompetencii. Sebaregulacia neznamena, ze sa emociam vyhybame alebo ich potlacame Ked sme uz Search Inside Yourself nejaky cas vyucovali, uvedomili sme si, ze hoci je dolezite vysvetlit, co je sebaregulacia, rovnako dolezite je aj vysvetlit to, co sebaregulacia nie je. Dovod je jednoduchy: mnohi ludia si totiz mys- lia, ze sebaregulacia znamena jednoducho potlacat rusive emocie. Nastastie, nie je to pravda. Sebaregulacia neznamena, ze sa emociam vyhybame. Su situacie, v kto- rych je primerane pocitovat bolestne emocie. Ak sa s vami napriklad vas naj- lepsi priatel podeli o nejake smutne spravy, pravdepodobne bude najlepsie, ak prejavite ucast na jeho ci jej smutku. Alebo ak ste doktor, ktory prave pa- cientovi oznamuje velmi zlu spravu, pravdepodobne sa nebudete chciet vy- hnut neprijemnemu pocitu, ktory sa s tym spaja. Rozhodne sa nebudete od ucha k uchu smiat, ked budete svojmu pacientovi hovorit, ze mu ostava len mesiac zivota - to by bolo naozaj cudne. Sebaregulacia nie je ani o popierani alebo potlacani skutocnych pocitov. Pocity v sebe nesu dolezite informacie a ak by ste ich popierali alebo po- tlacali, o tieto informacie by ste prisli. Ked sa napriklad jeden z ucastnikov kurzu Search Inside Yourself v Googli naucil pozorne nacuvat svojim poci- tom, zacal si uvedomovat, ako velmi je nespokojny na svojej momentalnej pozicii. Vysledok bol ten, ze kratko po ukonceni kurzu presiel na inu poziciu 116 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI v ramci Googlu a stal sa vdaka tomu vo svojej praci omnoho stastnejsim a tiez efektivnejsim. Sebaregulacia nie je o tom, ze za ziadnu cenu nebudeme zazivat urcite emocie. V skutocnosti ide o to, naucit sa ako s nimi velmi zrucne pracovat. Dopocul som sa napriklad, ze v budhistickej psychologii existuje dolezity roz- diel medzi hnevom a poburenim, razantnym prianim napravit nejaku nespra- vodlivost. Rozdiel je v tom, ze hnev sa objavuje z bezmocnosti, zatial co ta- keto poburenie sa objavuje zo sily. Ked ste nahnevani, citite, ze veci su mimo vasej kontroly, no ak vas poburi nejaka nespravodlivost, dokazete si udrzat plnu kontrolu nad svojou myslou a svojimi emociami. Mozete byt vdaka tomu emocionalni a bojovat za zmenu bez toho, aby ste na okamih stratili rovno- vahu alebo tvar. Taketo nastavenie je preto zrucny mentalny stav a najlep- si priklad sebaregulacie. Myslim, ze najlepsim prikladom je Gandhi. Gandhi rozhodne nebol hnevlivy muz, to mu vsak nezabranilo bojovat proti nespra- vodlivosti a viest masove protestne pochody. Po cely cas, ktory bojoval, nikdy nestratil svoj pokoj a sucit. Ked vyrastiem, chcem byt ako on. Ako pisat na hladinu vody Ok, ale co ak sa v zivote objavia situacie, ked naozaj potrebujeme schladit nezdrave myslienky alebo emocie. Co vtedy mozeme urobit? Myslim, ze prva otazka, ktoru si tu treba polozit, znie: mozno zabranit, aby sa nejaka nezdrava myslienka alebo emocia vobec objavila? Na zaklade vlastnej skusenosti myslim, ze to mozne nie je. V skutocnosti, Paul Ekman, jeden z najvyznamnejsich psychologov na svete, mi povedal, ze presne na tuto temu diskutoval s Dalajlamom. Obaja sa zhodli na tom, ze nie je moz- ne zabranit tomu, aby sa nejaka myslienka alebo pocit objavili. Musi to teda byt pravda - ved nie je mozne, aby sme sa mylili naraz vsetci traja, Paul, Da- lajlama a este aj ja! No Dalajlama k tomu potom doplnil dolezitu poznamku: nemozeme sice zabranit, aby sa nezdrava myslienka alebo emocia objavila, mozeme ju vsak pustit a nechat odist - a velmi trenovana mysel to dokaze urobit presne v tom okamihu, ked sa takato myslienka alebo emocia objavi. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 117 Budha tento stav mysle opisal velmi peknou metaforou. Povedal, ze je to ako ,,pisat na hladinu vody". Vzdy, ked sa nezdrava myslienka alebo emocia objavi v osvietenej mysli, je to ako pismo na hladine vody, v tom okamihu ako je napisane, sa aj straca. ,,Moj klient by chcel, aby sme zmluvu napisali na hladinu vody." Umenie pustit Jedno z najdolezitejsich zisteni, ktore v meditacii ziskavame, je, ze bolest a utrpenie su kvalitativne dve rozne veci a ze z jedneho nevyplyva nevyhnut- ne aj to druhe. Zdrojom tohto poznania je prax umenia pustit. Umenie pustit je extremne dolezita zrucnost. Je jednou z esencialnych zlo- ziek meditacie. Ako obvykle, najzabavnejsia formulacia pochadza zo zenovej tradicie. Ako hovori Sengcan, treti zenovy patriarcha: ,,Velka cesta je velmi lahka, staci opustit vsetky preferencie."? Ked je mysel taka slobodna, ze dokaze pustit dokonca aj preferencie, Velka cesta uz potom nie je zlozita. Toto klucove postavenie umenia pustit vedie k velmi dolezitej otazke: je mozne ,,pustit" a napriek tomu plne zazivat vzlety a pady zivota? Tuto otaz- ku mozno tiez sformulovat takto (moja oblubena verzia): dalo by sa neza- hryznut do svojej karmy a napriek tomu si na kolaci? pochutnat? 118 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Myslim, ze ano. Podstata spociva v tom, ze pustame dve veci: lipnu- tie a averziu. Lipnutie je stav, ked sa mysel niecoho zufalo drzi a odmie- ta to nieco nechat odist. Averzia je, ked sa mysel zufalo snazi nieco udrzat od seba a odmieta to nechat prist. Tieto dve kvality su k sebe ako dve stra- ny mince. Lipnutie a averzia su dokopy ako tim zodpovedne za velku cast utrpenia, ktore zazivame, mozno za ?? percent, mozno dokonca za ?? percent Pri zazivani akehokolvek javu sa najprv zmyslovy organ dostane do kon- taktu s objektom, potom sa objavuje zmyslovy vnem a jeho vnimanie, a bez- prostredne nato nasleduje lipnutie alebo averzia. (Niektore meditacne tra- dicie klasifikuju aj mysel ako jeden zo zmyslov a elegantne tak tento model skusenosti rozsiruju na mentalne aj fyzicke fenomeny.) Klucove pochope- nie, ktore tento model obsahuje, je, ze lipnutie a averzia su nieco ine, nez zmyslovy vnem a vnimanie. Objavuju sa vsak v takej uzkej suslednosti, ze si obvykle rozdiel medzi nimi nevsimame. No ked vasa bdela pozornost zosilnie, mozete si tento rozdiel zacat vsi- mat a dokonca si mozno vsimnete aj malinku medzeru medzi nimi. Ked na- priklad dlhsi cas sedite, zacne vas boliet chrbat a takmer bezprostredne nato budete citit averziu. Poviete si: ,,Ta bolest chrbta je hrozna. Tento vnem na- ozaj nechcem. Chod prec!" Ak mate dostatocne bdelu pozornost, mozete si vsimnut, ze ide o dve rozne skusenosti. Je tu skusenost fyzickej bolesti a po- tom tu je samostatna skusenost averzie. Netrenovana mysel ich zapletie do jedneho nerozdelitelneho zazitku, trenovana mysel vsak vidi dve rozne sku- senosti, pricom jedna vedie k druhej. V okamihu, ked sa vasa mysel dostane na takuto uroven vnimania vo vy- sokom rozliseni, naskytnu sa vam dve dolezite prilezitosti. Prvou dolezitou prilezitostou je moznost vnimat bolest bez utrpenia. Te- oria, ktora toto potvrdenie podopiera, hovori, ze skutocnou pricinou utr- penia je averzia, nie bolest samotna; bolest je iba vnem, ktory tuto averziu vytvara. Znamena to, ze ak si to mysel dokaze uvedomit a dokaze sa potom pustit averzie, bude skusenost bolesti viest k omnoho mensiemu utrpeniu - a potencialne k ziadnemu utrpeniu. Jon Kabat-Zinn spomina velmi dobry priklad, ktory ukazuje, ako tato teoria funguje v praxi. Uvadza pribeh jedne- ho muza, ktory navstevoval MBSR program na jeho klinike: JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 119 Jeden muz, ktory mohol mat niekolko rokov po sedemdesiatke, prisiel do kliniky s velmi silnymi bolestami chodidiel. Na prve sedenie prisiel na voziku... V ten prvy den pacientom v skupine povedal, ze jeho bolesti su take zle, ze najradsej by si nohy odrezal. Nevedel si predstavit, ako by mu meditacia mohla pomoct, ale jeho stav bol taky zly, ze bol ochotny vyskusat cokolvek. Vsetkym ho bolo nevyslovne luto... Na druhe sedenie uz neprisiel na voziku, ale o barlach. Neskor uz pri chodzi potreboval len palicu. Prechod z vozika na barly a z bariel k palici na nas vsetkych z tyzdna na tyzden, ked sme ho mohli pozorovat, urobil hlboky dojem. Na konci liecby povedal, ze bolest samotna sa az tak nezmenila, zasadne sa vsak zmenil jeho postoj k tejto bolesti.? Jednou z najzaujimavejsich historickych postav, ktore dospeli k rovnakemu poznaniu, bol rimsky cisar Markus Aurelius, posledny z ,,piatich dobrych ci- sarov". Napisal k tomu toto: Ak ta suzuje cokolvek vonkajsie, vedz, ze bolest nepochadza z veci samotnej, ale z toho, ako ju posudzujes, a tento sud je v tvojej moci kedykolvek vziat spat. Vtipne (v nasom kontexte) je tiez to, ze tento citat pochadza zo zbierky jeho diel, ktora nesie titul Meditacie. Druhou dolezitou prilezitostou je moznost zazivat potesenie bez toho, aby po nom nasledovala dochut neuspokojivosti. Najvacsi problem s pri- jemnymi skusenostami spociva v tom, ze v urcitom okamihu sa vsetky skon- cia. Samotna prijemna skusenost nesposobuje ziadne utrpenie - utrpenie vsak sposobuje, ak na nej lipneme a zufalo dufame, ze nas nikdy neopusti. Velmi pekne to vyjadruje Thich Nhat Hanh: vadnuce kvety nie su pricinou utrpenia, pricinou utrpenia je nerealisticka tuzba, aby kvety nikdy nezaca- li vadnut. Znamena to, ze ak si mysel tento rozdiel uvedomi a dokaze po- tom toto lipnutie pustit, povedu prijemne skusenosti len k nevelkemu alebo ziadnemu utrpeniu. Kvety si mozete vychutnat naplno aj napriek tomu, ze nakoniec zvadnu. 120 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ked sa naucime pustit lipnutie a averziu, mozeme plne zaujat postoj pus- tajucej mysle a zacat zivot vnimat naplno vo vsetkych jeho uzasnych Tech- nicolor (patentovana technologia) detailoch. V skutocnosti si vdaka umeniu pustit mozeme zivot vychutnat v omnoho zivsich farbach, zbavuje nas totiz interferencii a sumov lipnutia, averzie a utrpenia. Dobra karma. Dobry kolac. Mnam! ,,OK, musim to spresnit: nemusis pustat doslova vsetko." Zakladne principy zvladania ,,stiesnujucich stavov" Existuju styri velmi dobre rady, ako si poradit so stiesnujucimi emociami. Zneju takto: . Vsimni si, ked ta nic neboli. ?. Necit sa zle za to, ze sa citis zle. ?. Nekrm prisery. ?. Kazdu myslienku zacni s laskavostou a humorom. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 121 Vsimni si, ked ta nic neboli Ked vas nic neboli, uvedomujte si, ze vas nic neboli. Je to na mnohych urov- niach velmi silne cvicenie. Na jednej urovni zvysuje uroven stastia. Ked nas trapi bolest, vzdy si hovorime ,,budem taky stastny, ked sa tejto bolesti zba- vim," no ked nas naozaj opusti, zabudame sa zo ziskanej slobody tesit. Ak si neustale pripominame, ze si mame vsimat nepritomnost trapenia, poma- ha nam to vychutnavat si lahodnost tejto slobody a zazivat vdaka tomu viac stastia. Na inej urovni som zistil, ze dokonca aj ked bolest zazivame, nie je kon- stantna. Plati to najma pre bolest emocionalnu. Bolest rastie a oslabuje a ob- javuju sa okamihy (niekedy minuty alebo len sekundy), pocas ktorych sa otvara priestor a my sme od bolesti slobodni. Cvicenie vsimania si nepri- tomnosti trapenia nam pomaha v tomto otvarajucom sa priestore zotrvat. Dostava sa nam v nom prechodnej ulavy a je pre nas zakladnou, z ktorej sa mozeme vydat na cestu k zotaveniu a kde mozeme najst silu celit nasim problemom. Necit sa zle za to, ze sa citis zle Mame urcitu tendenciu citit sa zle z toho, ze sa citime zle. Hovorim tomu ,,metatrapenie", trapenie z toho, ze zazivame trapenie. Tento sklon sa obja- vuje najma u citlivych ludi, ktori maju dobre srdce. Sami seba karhame a ho- vorime si veci ako: ,,No, ak som taky dobry clovek, ako to, ze teraz citim taku silnu zavist?" Dobrym ludom sa to stava este castejsie prave pri kontempla- tivnych cviceniach, napriklad pri meditacii. Obvinujeme sami seba a hovo- rime si: ,,Keby som bol naozaj dobry meditator, necitil by som sa takto. Zna- mena to, ze v skutocnosti som pokrytec a nepouzitelny kus ____ [sem do- sadte podstatne meno vhodne pre kontext, v ktorom toto vyslovite]." Je dolezite, aby ste porozumeli tomu, ze stiesnujuce pocity su prirodze- ne javy - vsetci ich z casu na cas zazivame. Dokonca aj Thich Nhat Nahn, symbol osvieteneho mieru samotny, sa raz na niekoho tak nahneval, ze mal takmer chut vstat a jednu mu uvalit. Vsimnite si tiez, ze citit sa zle pre to, ze sa citime zle, je funkcia ega. Je to odraz obrazu, ktory o sebe nase ego ma - a v konecnom dosledku sa len ob- 122 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI javuje este viac stiesnujucich pocitov, celkom zbytocne. Protilatka spociva v tom, ego pustit, pokial mozno s dobrym humorom. Nezabudajte, metatrapenie je naozaj zly obchodny model. Nekrm prisery Predstavme si, ze pricinou nasich stiesnujucich pocitov su prisery, ktore by- vaju v nasej mysli. Hraju sa s nasimi emociami a vseobecne sposobuju chaos a skazu. Ako ich mozeme zastavit? Vyzera to, ze su v presile a nemozeme im zabranit, aby sa v nasej mysli objavovali. Zda sa nam tiez, ze sme bezmocni a nedokazeme ich prinutit, aby odisli. Nastastie, ukazuje sa, ze nase prisery k prezitiu potrebuju, aby sme ich pravidelne krmili. Ak ich prestaneme krmit, zacnu byt hladne a mozno odi- du niekam prec. V tom spociva zdroj nasej sily - nemozeme priseram zabra- nit, aby sa v nasej mysli objavovali, a nemozeme ich ani nasilu prinutit, aby odisli, mozeme ich vsak prestat krmit. ,,OK, a co keby sme sa na zaciatok dohodli len na nizko-uhlohydratovej diete?" JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 123 Pozrime sa napriklad na hnev. Ak ste na niekoho naozaj nahnevani a po- tom tento hnev pomocou bdelej pozornosti preskumate, zistite, ze nie je z okamihu na okamih nemenny; neustale sa trochu meni, jemne rastie alebo opada. Pravdepodobne tiez zistite, ze hnev neustale krmite tym, ze si znovu a znovu rozpravate urcite pribehy a hnev odovodnujete. Ak s tymto vnutor- nym rozpravanim prestanete, zistite, ze hnevu zacne dochadzat palivo a za- cne sa rozpadat. ,,Prisera hnevu" je zavisla od vasho nahnevaneho vnutorne- ho rozpravania. Ked ju nebudete krmit ziadnymi pribehmi, zacne hladovat a v nejakom okamihu odide. Ked ju prestanete krmit, setrite svoje mentalne sily a ,,Prisera hnevu" vas s velkou pravdepodobnostou opusti a pojde sa hrat niekam inam. Vie, ze inde sa najde dost ludi, ktori ju krmit budu. Nekrmit prisery je velmi dobry obchodny model. Kazdu myslienku zacni s laskavostou a humorom V kazdej situacii, ci uz je stiesnujuca alebo nie, je uzitocne zacat kazdu mys- lienku s laskavostou a sucitom k sebe samemu aj k druhym. Skusenost mi ukazala, ze to najdolezitejsie, co laskavost prinasa, je jej liecivy efekt. Predstavte si, ze vezmete draplavu, pichlavu kefu a budete s nou opakovane suchat po svojej pokozke. Po nejakom case sa pokozka za- pali a ked sa jej dotknete, bude to bolestive. Laskavost mozeme prirovnat k tomu, ze s tym bolestivym driapanim jemne prestaneme. Ked to urobite, vasa koza sa bude moct uzdravit. Myslim si, ze je velmi uzitocne pozerat sa na svoje vlastne zlyhania s hu- morom. Vzdy, ked stratim kontrolu nad emociami, alebo sa vo mne objavi chamtiva ci zlomyselna myslienka, ktorej sa nechce odist, citim sa, akoby som opat spadol z kona. Samozrejme, interpretujem to ako pre mna ponizu- jucu a zahanbujucu skusenost. Ovela zabavnejsie vsak je, ked si tento ,,pad" predstavim ako scenu z nejakej starej ciernobielej grotesky. Chlapik sa uci jazdit, spadne z kona, takym tym rychlym pohybom, za sprievodu hravej hudby, urobi smiesnu grimasu, oprasi sa a potom znovu vylezie do sedla, v jednom smiesnom zrychlenom pohybe. Je to velmi smiesne. Takze vzdy, ked takto zlyham, je to komedia. A kedze zlyhavam casto, moj zivot je vynikajuca komedia. 124 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Neurologicky model emocionalnej regulacie Ak sa pozrieme na to, ako funguju jednotlive casti mozgu, vyzera proces emocionalnej reakcie a regulacie dost podobne, ako ukazuje tento obrazok: JA REGULACIA JAZYK EMOCIE (zreprodukovane s dovolenim Philippeho Goldina) Philippe Goldin, vedecky vyskumnik na Stanfordovej univerzite, tento proces vysvetluje velmi zrozumitelne: V kontexte ohrozenia, skutocneho alebo imaginarneho, sa nas emocionalny stav moze velmi rychlo prepnut do strachu alebo uzkosti. K tomuto posunu emocionalnej reaktivity dochadza v oblastiach mozgu spojenych s emociami, ktore patria k limbickemu systemu (ktory sa nazyva tiez ,,emocionalny mozog" a na obrazku je oznaceny bublinou s napisom ,,emocie"). Vychadza odtial signal smerujuci zdola nahor do dalsich casti mozgu. Jeho cielom je, aby sa tieto systemy mozgu zapojili do regulacie a pomohli pomocou signalov smerujucich zhora nadol regulovat (bublina s napisom ,,regulacia") specificke aspekty emocionalnej reaktivity. Ked tento system funguje, regulacne systemy iniciuju zmeny vo vnimani, mysleni a spravani. S pouzitim kognitivneho zaujimania perspektivy mozeme preskumat, JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 125 co je zdrojom danej hrozby, a urcit, ake strategie budu najefektivnejsie na modulaciu intenzity, trvania a interpretacie tejto prebiehajucej emocionalnej skusenosti. Doplnil by som na tomto mieste, ze najma u ludskych bytosti je tento proces pravdepodobne mediovany obrazom o sebe samom, ci uz je tato predstava pozitivna alebo negativna, ako aj nasou schopnostou pouzivat jazyk a myslenie ako nastroje modulacie a porozumenia nasim skusenostiam.? Tento model ponuka jednu z alternativ, ako nahliadat na bdelu pozornost a ine cvicenia v tejto knihe. Bdela pozornost pomaha nasmu ,,mysliacemu mozgu" a nasmu ,,emocionalnemu mozgu", aby medzi sebou mohli jasnejsie komu- nikovat a vdaka tomu aj lepsie spolupracovat. Programatori medzi nami si mozu predstavit, ze bdela pozornost zvysuje sirku prenosoveho pasma zobra- zeneho na obrazku sipkami medzi emocnymi a regulacnymi oblastami mozgu - takze vysledkom je lepsi informacny tok medzi nimi. Bdela pozornost tiez zvysuje kapacity dostupne pre ,,mysliaci mozog", vzdy ked to potrebuje. Mo- zeme si tak predstavit, ze bdela pozornost zvysuje vykon regulacneho syste- mu, vdaka comu sa jeho funkcia este viac zlepsuje. Viacero studii v skutocnos- ti naznacuje, ze sa tak naozaj deje vdaka zvyseniu neuralnej aktivity riadiacej casti mozgu, medialneho prefrontalneho laloku. A nakoniec, bdela pozornost nam, v spojeni s dalsimi cviceniami a pohladmi v tejto knihe, umoznuje efek- tivnejsie vyuzivat oblasti spojene s vnimanim ,,Ja" a jazyka. Spustace a ako s nimi pracovat Jednou z velmi beznych situacii, v ktorych su zrucnosti sebaregulacie velmi uzitocne, su okamihy, ked sa v nas aktivuje nejaky spustac. Ide o situacie, ked zdanlivo maly podnet sposobi disproporcialnu reakciu: napriklad, ked nas partner alebo nasa partnerka utrusia nejaku celkom neskodnu poznam- ku o niecom, co sme urobili, a my nato vybuchneme. Z objektivneho pohla- du tretej osoby takato udalost casto posobi tak, ze robime z komara somara. Ak napriklad Cindy hravo siahne do vlasov svojho manzela Johna a povie: ,,Trochu ti to tu redne, drahy," naco jej manzelovi hnevom scervenie tvar a za 126 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI pritomnosti celeho svojho volebneho timu okamzite zareaguje slovom, kto- re by ste v slovniku nenasli, ide o priklad tohto fenomenu. Ak sa chcete naucit so spustacmi pracovat, prvy krok je naucit sa iden- tifikovat, ze sa spustac aktivoval. Marc Lesser, ktory posobi ako trener vr- cholovych manazerov, ponuka tento kratky zoznam veci, na ktore sa oplati davat pozor: Telo: dychanie sa stava plytkym, srdce prudko bije a objavuje sa po- cit nevolnosti v zaludku. Emocie: zazivate reakciu utek - utok, ci uz v podobe efektu ,,srny pred svetlami bliziaceho sa auta", alebo emocionalneho vybuchu (co Goleman pomenoval slavnym vyrazom ,,unos amygdaly"). Myslienky: citite sa ako obet, objavuju sa pocity viny a odsudzova- nia, mate problem davat pozor na to, co sa deje. Spustace v sebe takmer vzdy ukryvaju dlhu historiu. Ked nejakemu spusta- cu podlahneme, je to velmi casto preto, lebo tento impulz privolava nieco z minulosti a objavuje sa pocit typu ,,a-uz-to-urobila-zase". Spustace su cas- to spojene s nasim pocitom vlastnej neschopnosti, niecoho, co nedokaze- me a co je pre nas zdrojom bolesti, nieco ako odhaleny nerv. Ak napriklad citim neistotu tykajucu sa vykonu, ktory podavam v praci, moze sa stat, ze ak moja sefka spomenie, ze ju trochu trapi pomaly postup jedneho z mojich projektov, moze tak aktivovat moj vnutorny spustac. Naopak, ak som si cel- kom isty, ze odvadzam dobru pracu, budem na poznamku mojej sefky rea- govat celkom inak. Transsibirska magistrala (alebo dvakrat sa nadychni, potom reaguj) Tu je jedno cvicenie, ktore je uzitocne na zvladanie spustacov. Hovorime mu ,,Transsibirska magistrala" (Siberian North Railroad). Pouzit ho mozeme nielen v pripade spustacov, ale tiez vzdy, ked musime pracovat s negativny- mi alebo stiesnujucimi emociami. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 127 Toto cvicenie ma ? krokov: . Zastav sa (Stop). ?. Dychaj (Breathe). ?. Vsimni si (Notice). ?. Premysli (Reflect). ?. Reaguj (Respond). Jedna z ucastnicok nasho kurzu, Jennifer Bevan, prisla s mnemotechnic- kou pomockou, podla ktorej sme nakoniec cvicenie pomenovali. Z prvych pismen tychto piatich krokov vytvorila spojenie SiBerian North RailRoad. Paci sa mi tiez obraz, ktory tato mnemotechnicka pomocka vyvolava. Ked sa uprostred vsetkej tej horucavy emocionalneho spustaca potrebujete rych- lo schladit, ake lepsie miesto by ste nasli, nez je prave sibirska tajga, jedno z najchladnejsich a najodlahlejsich miest na svete? Prvym a najdolezitejsim krokom je ,,zastavit sa". Vzdy, ked citite rozbie- hajuci sa spustac, jednoducho sa zastavte. Preruste ho. Tato zrucnost poza- stavit sa hned ako spustac nastupuje, je velmi dolezita. Len na okamih ne- reagujte. Tento okamih sa nazyva posvatna pauza. Je zakladom pre vsetky nasledujuce kroky. Ak si z celej techniky zapamatate len jediny krok, zapa- matajte si tento jeden. Takmer vo vsetkych pripadoch tento jediny krok staci na to, aby veci prebehli omnoho lepsie. Dalsim krokom je dychanie. Ked sustredime mysel na dych, posilnujeme nasu posvatnu pauzu. Navyse, vedome dychanie, najma ak dychame zhlbo- ka, upokojuje telo aj mysel. Po dychani nasleduje vsimnutie. Vsimajte si svoje emocie a urobte to zame- ranim pozornosti na vase telo. Ake pocity v tele vyvolavaju? V tvari, krku, ple- ciach, hrudi, v chrbtovych svaloch? Vsimnite si zmeny napatia a teploty. Pou- zite bdelu pozornost a pozorujte ich z okamihu na okamih, bez posudzovania. Najdolezitejsie v tomto okamihu je zazivat emocionalne komplikacie jednodu- cho ako fyziologicky jav, nie existencialny jav. Ak napriklad prave zazivate hnev, vase pozorovanie nie je ,,som nahnevany" ale ,,zazivam vo svojom tele hnev". Teraz premyslajte. Odkial emocia prichadza? Je za nou nejaka historia? Suvisi s nejakym pocitom vlastnej neschopnosti? Jednoducho vneste do 128 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI situacie perspektivu, bez toho, aby ste teraz posudzovali, ci je spravna alebo nie. Ak sa tato skusenost tyka druhej osoby, postavte sa do jej pozicie a po- zrite sa na situaciu jej ocami. Zamyslite sa nad tymito vyrokmi: Vsetci chcu byt stastni. Tato osoba si mysli, ze jej spravanie jej nejakym sposobom prinesie stastie. Opat, vneste do situacie viac perspektivy, bez toho, aby ste teraz posudzova- li, ci je spravna alebo nie. Nakoniec sa venujeme odpovedi. Pomyslite na rozne sposoby, ako by ste mohli zareagovat, aby tato situacia viedla k niecomu pozitivnemu. Nemusite to naozaj urobit - staci, ked si predstavite, ako by vyzerala ta najlaskavejsia, najpozitivnejsia odpoved. Predtym nez si pocas kurzov Search Inside Yourself tuto techniku vysku- same, poziadame ucastnikov, aby si hovorili o situacii, ked sa nechali spusta- com uniest. Je to pre nich priprava na cvicenie, ktore potom nasleduje. Ob- vykle ich nechame vytvorit skupiny po troch a kazda osoba v skupine ma dve minuty na kratky monolog. Predmetom monologu je: Opiste situaciu, v ktorej ste mali skusenost so spustacom. . O aku situaciu islo? ?. Ake pocity sa vo vas objavili? Aky bol uplne prvy pocit - hnev alebo utiahnutie sa? ?. V ktorej casti tela ste spustac citili, citite ho aj teraz? Ak si chcete cvicenie vyskusat sami doma, odporucam spomenut si na po- slednu situaciu, v ktorej ste zazili spustac, a potom si polozte uvedene otaz- ky. Pripravite sa tak na nasledujucu meditaciu. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 129 TRANSSIBIRSKA MAGISTRALA Upokojenie pozornosti Zacnite tym, ze sa trikrat zhlboka nadychnete a vydychnete. Jemne nasmerujte pozornost na dych. Uvedomujte si nadych, vydych a priestor medzi nimi. Negativna emocia Teraz na dve minuty preradme do rezimu negativnej emocie. Spomente si na nejaku neprijemnu udalost, ked ste zazivali frustraciu, hnev, citili sa ublizeni, alebo na zazitok toho, ako ste sa nechali uniest spus- tacom. Skuste, ci dokazete tuto udalost a s nou suvisiace emocie znovu prezit vo svojej mysli. Zvladanie negativnej emocie Teraz si v mysli precvicime nasu strategiu reakcie. Budeme tomu venovat sedem minut. Prve dva kroky su: zastavit sa a dychat. Ked sa nam podari sa pri nastu- pujucom spustaci zastavit, dostali sme sa do posvatnej pauzy. Podme teraz tuto pauzu posilnit tym, ze zameriame pozornost na dych a nebudeme na emocie reagovat. Ak chcete, mozete teraz skusit dychat pomaly a zhlboka. Teraz v tejto pauze ostanme na dalsich 30 sekund. (30-sekundova pauza) Nasledujucim krokom je vsimnutie. Vsimame si tak, ze emocie zazivame vo svojom tele. Zamerajte pozornost na telo. Ako pocitujete rusivu emociu v tele? V tvari? V krku, pleciach, hrudi, chrbte? Vsimajte si akekolvek zmeny v napati tela a v teplote. (pokracovanie) 130 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Zazivajte ich bez posudzovania. Najdolezitejsie je skusit vnimat emocio- nalne komplikacie jednoducho ako fyziologicke javy, nie ako existencialne javy. Nie je tu napriklad skusenost ,,som nahnevany". Je to ,,zazivam vo svo- jom tele hnev". Teraz si nechajme minutu na zazivanie fyziologie emocii v tele. (minutova pauza) Teraz premyslajme. Odkial emocia prichadza? Je za nou nejaka historia? Ak sa tato skusenost tyka druhej osoby, postavte sa do jej pozicie a pozerajte sa jej ocami. Zamys- lite sa nad tymto vyrokom: ,,Vsetci chcu byt stastni. Tato osoba si mysli, ze jej spravanie jej nejakym sposobom prinesie stastie." Uvedomte si tuto sirsiu perspektivu bez toho, aby ste posudzovali, ci je spravna alebo nie. (30-sekundova pauza) Teraz reagujeme. Pomyslite na rozne sposoby, ako by ste mohli odpovedat, aby situacia viedla k pozitivnemu vysledku. Nemusite to naozaj urobit - staci, ked si predstavite tu najlaskavejsiu, najpozitivnejsiu odpoved. Ako by vyzerala? Venujme si teraz trochu casu, mozno jednu minutu, na vytvorenie ta- kejto odpovede. (minutova pauza) Navrat k ukotveniu Vratme sa teraz na dve minuty k sucasnemu okamihu. Obratte pozornost spat na svoj dych. (kratka pauza) Zovrite teraz ruku v past, drzite v nej akekolvek pozostatky emocii, ktore ste zazivali. Pomaly ju otvarajte, uvolnujte prsty a nechavajte tuto energiu odist. Znovu vratte pozornost spat na telo alebo na dych, podla toho, co vam dava viac stability. A teraz takymto sposobom nechajte upokojit svoju mysel pocas posled- nej minuty. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 131 Pocas kurzov vzdy bezprostredne po tomto cviceni robime vo dvojiciach bdelu konverzaciu (pozri v tretej kapitole), vdaka comu maju vsetci prilezi- tost skusenost lepsie spracovat. Ten kto chce, moze hovorit o tom, k akemu pribehu sa v cviceni vratil, a podelit sa o svoje skusenosti. Kto o tom nechce hovorit, moze rozpravat o tom, aky mal pocit z procesu samotneho. V takychto umelych podmienkach trva spominanych pat krokov zhruba sedem minut. V realnej situacii moze cely proces trvat len niekolko sekund, co nie je vela, pokial nemate dostatocnu prax. Mozete preto tuto techniku trenovat aj retroaktivne. V takom pripade sa poslednym dvom krokom (pre- mysli a reaguj) venujete, az ked sa situacia so spustacom skonci. Ucinok pr- vych troch krokov (zastav sa, dychaj a vsimni si) mozno posilnit cvicenim bdelej pozornosti v sede. Posledne dva kroky (premysli a reaguj) je najlep- sie trenovat v skutocnych situaciach. Vzhladom na to, ako rychlo sa taketo epizody odohravaju, je ich trening v realnom case narocny, rovnako ucinne vsak je, ak to urobite ,,off-line", retroaktivne. Cim viac casu budete takemuto ,,off-line" treningu reflexie a odpovede venovat, tym lepsie sa vam bude darit aplikovat ich aj bezprostredne v skutocnych situaciach. ,,Mam pre vas dobre spravy, sudruhovia. Politbyro sa rozhodlo pomoct vam pri praci s negativnymi a stiesnujucimi emociami a vyvinulo uzitocnu mnemotechnicku pomocku..." 132 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Nabuduce, ked sa vo vas rozbehne nejaky spustac, nezabudnite sa za- stavit a nadychnut sa sviezeho vzduchu piatich krokov ,,Transsibirskej magistraly". Ako nezaskrtit svoju svokru Derek, jeden z ucastnikov nasho kurzu Search Inside Yourself, ktory nemal ziadne predchadzajuce skusenosti s treningom bdelej pozornosti, mi roz- praval o tomto svojom zazitku: Moja svokra zabudla zabrzdit sportovy kocik s mojou dvadsatmesacnou dcerkou. Kocik sa dal do pohybu, rozbehol sa dole prijazdovou cestou k nasmu domu a nakoniec narazil do jedneho z nasich aut. Vdaka vasmu kurzu som na nu nevyletel, a namiesto toho, aby som povedal nieco hlupe, som sa dvakrat zhlboka nadychol a zdrzal sa komentara. Este lepsie bolo, ze som to urobil takmer automaticky, zameral som pozornost na dych na konceku svojho nosa a vsetko to jednoducho fungovalo. Dokonca som pozoroval aj to, ako sa mi rozbuchalo srdce a objavil sa tazivy pocit v zaludku. Bolo to uzasne. Ak budes niekedy potrebovat ako priklad pribehy o ludoch s vybusnou povahou (to som ja), ktorym obvykle usta reaguju rychlejsie nez mozog a ktorym sa podarilo uspesne vyuzit program Search Inside Yourself, aby nezaskrtili svoju svokru, mozes pouzit tento moj pribeh. Derekovi sa vtedy podarilo nielen zadrzat sa, aby v tom okamihu nepovedal nieco hlupe, dokazal si tiez potom uvedomit, ako hrozne sa jeho svokra mu- sela citit, a jej neopatrnost jej odpustil s niekolkymi laskavymi slovami. Pod- la toho co viem, nazivali spolu odvtedy stastne az naveky. (Derekovo meno som v tomto pribehu pozmenil, aby som ho ochranil pred vsetkymi svokra- mi sveta.) JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 133 Dalsie moznosti ako pracovat so spustacmi Technika ,,Transsibirskej magistraly" sa da chapat ako strategia emocional- nej sebaregulacie, ktora sa zacina ovladanim pozornosti a v priebehu urci- teho casoveho useku sposobuje kognitivnu zmenu. Z tohto uhla pohladu ju potom mozete chapat ako vseobecny ramec, do ktoreho mozete zapojit dal- sie techniky prace so spustacmi. S tymto napadom prisiel Philippe Goldin, ktory sa inspiroval resersou akademickych clankov, ktorej autormi boli Ke- vin Ochser a James Gross.? Ako vidite na nasledujucej scheme, casova os sa zacina od spustacej uda- losti a smeruje zlava doprava. Zaciname ovladanim pozornosti, no postupne sa posuvame stale vacsmi ku kognitivnej zmene. DALSIE SPOSOBY AKO PRACOVAT SO SPUSTACMI Spustac Kontrola pozornosti Kognitivna zmena Cas Akceptacia a ochota zazivat emociu sietovanie humor a zvedavost Nasadenie pozornosti upokoj mysel pozoruj telo pocitaj do desat zhlboka dychaj mysli na nieco ine Zmena perspektivy, reinterpretacia vyznamu situacie suvislosti s vlastnou minulostou uvedom si perspektivu druhych ludi vsimaj si pozitivne stranky laskavost a sucit 134 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Vo faze ovladania pozornosti, pocas okamihov nasledujucich bez- prostredne po tom, ako sa nastartoval spustaci mechanizmus, odporuca- me zastavit sa, dychat a vsimat si - vsetky tieto tri kroky zodpovedaju upo- kojeniu mysle a pozorovaniu emocionalnych skusenosti v tele. Patri sem este niekolko dalsich veci, ktore mozete vyskusat, a mozno vo vasom pri- pade budu este ucinnejsie. Jednou z nich je znama technika ,,pocitania do desat", ktora predstavuje o nieco zamernejsi sposob ako vytvorit posvat- nu pauzu. Tento pristup ma tiez tu vyhodu, ze v medzicase sa vasa pozor- nost moze sustredit na nieco ine, co ju kratkodobo odvadza od emocii, az kym opat nie je schopna so situaciou pracovat. Dalsou technikou je zacat zhlboka, pomaly dychat. Hlboke dychanie ma upokojujuci efekt, pravde- podobne preto, lebo posobi na tzv. tulavy nerv, o ktorom sa vie, ze znizuje pulz a krvny tlak (latinsky sa tento nerv nazyva nervus vagus, a ja sa do- mnievam, ze ide o telesny protipol dalsieho nervu s opacnym ucinkom, tzv. nervus las vegasus). A nakoniec, ak je toho vsetkeho privela, mozete docasne svoju pozornost obratit na nieco, co so spustacom vobec nesuvisi, napriklad tak, ze budete uprene pozerat do casopisu, ktory drzite v ruke, alebo sa jednoducho ospravedlnite a odidete na toaletu (podla hesla ,,ne- musis tu trcat, mozes ist cikat"). Ovladanie pozornosti je dobra a uzitocna vec, sama osebe vsak cas- to nestaci. Dokonca aj ked je vasa mysel natolko vytrenovana, ze doka- zete velmi rychlo pustit stiesnujuci pocit a vratit sa do pokojneho stavu, moze sa stat, ze problemy, ktore sa za spustacom skryvaju, ostanu nevy- riesene a v buducnosti mu opat budete vystaveni podobnym sposobom. Je preto potrebne pracovat aj s kognitivnou zmenou. Pod kognitivnou zme- nou rozumieme zmenu perspektivy a reinterpretaciu vyznamu situacie. Takmer vzdy to znamena vidiet veci objektivnejsie a s vacsou davkou su- citu k sebe samemu i k ostatnym. Ako kognitivne techniky odporucame kroky reflexie (premysli) a budovania odpovede (reaguj), ktore spocivaju v tom, ze sa zamyslime nad tym, ako dany spustac suvisi s nasou minulos- tou a ako to musi vyzerat z pohladu druheho cloveka, a potom sa rozhod- neme, ako by vyzerala nasa optimalna reakcia v pripade, ze by sme mali na vyber. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 135 Ak to pre vas bude uzitocne, mozete sa navyse pokusit najst v spustaci aj nieco pozitivne. Dajme tomu, ze ste na jednom z prvych rande so svojim no- vym priatelom ci novou priatelkou a podarilo sa vam v jeho/jej pritomnosti stratit nervy a vybuchnut. Intenzita emocii prekvapila aj vas. To je dokona- ly okamih nechat veci upokojit a vytvorit priestor, v ktorom o tom mozete spolu hovorit. Tato situacia ponuka tiez prilezitost pre vasho priatela, aby vas spoznal lepsie ako cloveka. Moze to tiez byt prilezitost na sebaobjavo- vanie. Ak ste uz napriklad relativne zdatni v meditacnych cviceniach a nie- co, co vas sef povie, sa vas hlboko dotkne (,,citim sa, akoby som mal zno- vu pat rokov"), prave ste dostali cennu informaciu o tom, na ktore aspekty svojho cvicenia by ste sa mali sustredit. Nakoniec, pokrocilejsie, no zato na- najvys ucinne cvicenie je v takejto situacii aplikovat laskavost a sucit. Bude- me o tom hovorit blizsie v ?. a ?. kapitole. Poslednou castou celej skladacky je generovanie ochoty emocie zazivat a akceptovat - v urcitom zmysle to znamena otvorit svoje srdce a mysel do takej miery, ze sa stanu dostatocne velkymi nato, aby bez usilia dokazali pojat akukolvek emociu, tak ako obloha, ktora bez namahy nesie akekolvek oblaky. Odporucame tu dve cvicenia, ktore tuto schopnost podporuju. Prvym z nich je nieco, co Marc Lesser nazyva ,,sietovanie" (meshing), pretoze pri tejto technike si predstavujeme, ze sme ako priepustna sietovi- na alebo pletivo. Ked sa zacnu vynarat silne pocity (napr. hnev, znechute- nie, strach), nechajte ich prejst cez vase telo. Mozete pozorovat, ako sa tie- to intenzivne pocity cez vas pohybuju bez toho, aby sa na vas zachytavali, a mozete vidiet, ze su niecim od vas oddelene. Druhe cvicenie pochadza odo mna. Spociva v tom, ze sa na svoj zivot pozeram ako na komedialny serial a ocenujem humor obsiahnuty v kazdej absurdnej situacii. V priebehu svojho zivota som sa ocitol v mnohych ne- prijemnych situaciach a vacsina z nich, najma tie, ktore som si zapricinil sam, by sa velmi dobre hodili ako sceny do nejakej zlej komedie. 136 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Pamatas si, ako si hovoril, ze sa neprijemne situa- cie snazis vidiet ako zabavny serial? Ano... Nuz, skusil som to doma... zena zrusila program pre nizku sledo- vanost... ale vobec to nefun- govalo. Preco? Od sebaregulacie k sebadovere Vzdy, ked zazivame neprijemne emocie, nasou instinktivnou reakciou je averzia. Tieto neprijemne pocity sa nam nepacia, chceme, aby sa stratili. V dosledku tejto averzie presuvame nase myslienky navonok a obraciame ich namiesto na nas samych na inych ludi alebo na externe prostredie. Ak napriklad mame pocit, ze nam niekto ublizil, dominantny motiv v nasich myslienkach bude to, aka hrozna tato osoba je - jednoducho preto, lebo sa tak chceme vyhnut zazivaniu neprijemnej emocie. Ak vsak pomocou bdelej pozornosti a dalsich cviceni k tomuto procesu neustale obraciame svoju pozornost, uvidime, ze nase externe orientova- ne negativne myslienky sa objavuju najma z nasej vlastnej averzie. Ak spo- lu s tymto pochopenim rozvinieme schopnost zazivat nase vlastne nepri- jemne emocie, mozeme potom skrotit tuto averziu, co nasledne upokoji JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 137 neproduktivne a obsedantne myslienky. Ked v sebe raz vytvorime schopnost skrotit taketo myslienky, zaroven tym posilnime aj svoje sebavedomie. V kapitole o sebauvedomeni sme uz hovorili o tom, ako sa sebavedomie objavuje z hlbokeho pochopenia nasich rezimov zlyhania a obnovy. Mam mysel programatora a tak sam pre seba zrucnost v sebaregulacii chapem ako ,,upgrade" mojho mechanizmu obnovy. Pretoze presne viem, akym spo- sobom sa system po zlyhani opat obnovi do funkcneho stavu, mozem mu doverovat aj v stave zlyhania - poznam totiz podmienky, za ktorych mozno system vratit do prevadzky dostatocne rychlo na to, aby zlyhanie nesposo- bilo ziadne nasledky. Ak by som navyse mohol mechanizmus obnovy este vylepsit, tak aby dokazal obnovu uskutocnit omnoho rychlejsie a cistejsie (a tak sposobit este menej problemov), mozem mu doverovat este viac - a mozem si tiez dovolit vystavovat ho zaujimavejsim a narocnejsim prostre- diam. V tomto zmysle mozeme cvicenia a techniky v tejto kapitole chapat ako ,,upgrade" nasho rezimu obnovy. Takymto sposobom cvicenia a techniky v tejto kapitole zvysuju nase sebavedomie. Jason, ucastnik kurzu Search Inside Yourself, sa naucil, ako vyuzivat po- chopenie sebaregulacie na posilnenie svojho sebavedomia. Sam seba poznal ako cloveka, ktory sa extremne lahko nechaval uniest roznymi spustacmi a v dosledku toho sa casto ocital v neprijemnych spolocenskych situaciach. V priebehu nasho kurzu zistil, ze tieto situacie nemusia mat dlhe trvanie - stacilo, ze sa naucil, ako preniest pozornost na dychanie a prestat krmit svo- je prisery. Zistil, ze staci, aby pokojne zazival neprijemnost ,,zbavovania sa veci" a patnast az tridsat minut nechal ,,telo resetovat" a potom sa jeho ,,po- hlad na veci znovu otvoril" a mysel bola opat dostatocne jasna nato, aby do- kazal logicky uvazovat. Postupne tiez zistil, ze cas potrebny na ,,resetovanie" sa pomocou treningu bdelej pozornosti skracuje. Nakoniec zistil, ze si uz v takychto situaciach moze doverovat. Vsetko to malo este jeden nezamyslany pozitivny vysledok. Ako povedal: ,,Keby som sa toto vsetko nebol naucil, bol by som dal vypoved a potom to lutoval." Jason je sikovny programator a jeho rozhodnutie preto bolo uzitoc- ne nielen pre neho, aj Google ma uzitok z toho, ze s nami zostal. 138 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ako sa s emociami skamaratit Sebaregulacia je v konecnom dosledku o tom, ako sa s nasimi emociami ska- maratit. Vsetky cvicenia a techniky, ktore sme v tejto kapitole spomenuli - Transsibirska magistrala, ako nekrmit prisery, vidiet v spustacoch nieco po- zitivne a tak dalej - to vsetko ukazuje, ako sa s emociami spriatelit. Presvedcivy osobny priklad toho, ake to je spriatelit sa so svojimi emo- ciami, pochadza od Mingjura Rinpocheho. Do trinastich rokov trpel inten- zivnymi zachvatmi paniky. Jedneho dna, ked ako trinastrocny v ustrani me- ditoval, rozhodol sa pozriet svojej panike priamo do oci. Uvedomil si, ze su dva sposoby, ktorymi moze svoje zachvaty paniky este viac posilnit a prehl- bit: ak sa k nim bude spravat, akoby boli jeho sefom a posluchat vsetky ich prikazy, alebo ak sa k nim bude spravat, akoby boli jeho nepriatelom a priat si, aby sa stratili. Mingjur sa teda rozhodol, ze sa namiesto toho pokusi so svojimi zachvatmi paniky spriatelit; neprijimat ich prikazy a tiez si nepriat, aby odisli, ale dovolit im prist a odist, tak ako sa im bude chciet, a medzitym sa k nim spravat s laskavostou. Po troch dnoch sa panika vytratila, natrvalo. ,,Panika sa stala mojim najlepsim priatelom, no po troch dnoch bola prec. Teraz mi moj priatel chyba," povedal mi raz polozartom. Takto opisuje po- chopenie, ktore si z cvicenia odniesol: Pocas troch dni som ostal sediet vo svojej izbe a meditoval... postupne som zacal rozpoznavat, ake chabe a prechodne v skutocnosti boli myslienky a emocie, ktore ma cele roky trapili, a ako sa male problemy menia na velke, ked sa na ne fixujeme. Vdaka tomu, ze som len potichu sedel a pozoroval, ako rychlo a v mnohych ohladoch nelogicky moje myslienky prichadzali a odchadzali, zacal som bezprostrednym sposobom rozpoznavat, ze zdaleka neboli take pevne a skutocne, ako sa zdalo. A ked som zacal pustat svoju vieru v pribeh, ktory, ako sa zdalo, ze rozpravaju, zacal som vidiet ,,autora" za nimi - nekonecne rozlahlu, nekonecne otvorenu bdelost, ktora je samotnou prirodzenostou mysle.? JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 139 Velky perzsky sufijsky basnik Rumi opisuje mysel spriatelenia sa s emociami vo svojej slavnej basni ,,Hostinsky dom": Tato ludska bytost je hostinsky dom a kazde rano prichadzaju novi hostia. Radost, depresia, zlovola nejaky prechodny okamih vedomia prichadza ako necakana navsteva. Privitaj a zabavaj ich vsetky! Aj keby to bol krdel zialov, ktory sa, pustosiac, prezenie tvojim domom a vyprazdni ho od nabytku, i tak sa ku kazdemu z hosti spravaj s uctou. Mozno cisti miesto pre akesi nove potesenie. Temne pomysly, hanba a zloba, stretni ich vo dverach so smiechom a pozvi ich dnu. Bud vdacny za kazdeho, co prichadza, pretoze vsetci poslani boli z poza, aby ti ukazali cestu. Nechal som sa inspirovat Rumim a Mingjurom, a ako programator predstie- rajuci, ze je basnikom, chcel by som tuto kapitolu zakoncit svojou vlastnou basnou, ktoru som nazval ,,Moje prisery": Moje prisery prichadzaju vo vsetkych moznych tvaroch a velkostiach. V priebehu rokov som sa naucil, ako sa s nimi poratat. Nechavam ich odist. 140 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Prve necham odist moje prianie potlacit ich. Ked ku mne zavitaju, vezmem ich na vedomie. A necham ich byt. Potom pustam svoj instinkt ociernovat ich. Snazim sa ich pochopit. Vidim ich take, ake su. Su puhe vytvory mojho tela a mysle. Trochu si ich doberam. Zartujem s nimi. Zart aj na nich obraciam. A nechavam ich hrat sa. Potom pustam svoju tuzbu krmit ich. Mozu sa hrat, kde sa im ziada, no pokrm u mna nenajdu. Ak chcu, mozu ostat hladovat. Nechavam ich zostat kolko chcu. Potom vsak vyhladnu naozaj. A raz odidu. Nakoniec, pustam svoju tuzbu zadrzat ich. Mozu odist, kedy chcu. Nechavam ich ist. Som slobodny. Nateraz. Nepremozem ich. Ony nepremozu mna. Zijeme spolu. V sulade. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 141 ,,Viem, ze ste teraz dobri kamarati a tak dalej, ale musia k nam chodit tak casto?" KAPITOLA SIESTA O dosahovani ziskov, o tom, ako v kajaku preplavat ocean a o umeni menit svet Umenie sebamotivacie ,,Ta najctihodnejsia, najjasnejsie pochopena, osvietena a spolahliva konstanta sveta znie: nielen ze chceme byt stastni, ale chceme byt len stastni. Vyzaduje si to nasa prirodzenost sama." -- SVATY AUGUSTIN V tejto kapitole si na pomoc musime privolat skutocneho odbornika na motivaciu. Nastastie, takuto osobu sme nasli - a ste nou prave vy. Ste na celom svete tym najvacsim odbornikom, ktory najlepsie dokaze objavit, co prave vas motivuje. Uz teraz poznate svoje najhlbsie hodnoty a moti- vacie. Jedine, co v tejto kapitole chceme dosiahnut, je pomoct vam v ich objavovani. Potesenie, vasen a vyssi vyznam Pribeh Tonyho Hsieha je pre mna naozaj inspirujuci. Ked mal dvadsatstyri rokov, predal spolocnost LinkExchange, ktoru zalozil niekolko rokov pred- tym, Microsoftu za ?? milionov dolarov. Neskor sa stal generalnym ria- ditelom spolocnosti Zappos a takmer na zelenej luke z nej vybudoval spo- locnost s miliardovym rocnym objemom predaja. Ale jeho podnikatelsky uspech nie je to, cim ma inspiruje. Inspiruje ma, ako mudro, zrucne a odvaz- ne vyuzil stastie v korporatnom prostredi. Tony prisiel na to, ze tajomstvom uspechu spolocnosti Zappos bude ,,prinasat stastie", co je tiez nazov knihy, ktoru napisal (Delivering Happiness). Vytvoril firemnu kulturu orientovanu na stastie zamestnancov: ked su zamestnanci stastni, poskytuju potom za- kaznikom najvyssiu uroven sluzieb v ramci svojho odvetvia a stastni zakaz- nici v Zappose minu viac penazi. Inymi slovami, stastie nie je len nieco, co je pekne, ked ho mame - je ustrednym bodom obchodnej strategie firmy Zappos a zakladnym kamenom jej uspechu. To je naozaj inspirujuce. Tony ponuka niekolko vynikajucich postrehov na temu stastia v kon- texte podnikania. Rozlisuje tri druhy stastia: potesenie, vasen a vyssi vyznam. . Potesenie: Pri tomto druhu stastia sa vzdy nahaname za potesenim, ktore bude aspon take, ako to predtym. Je to druh stastia, ktory najcastejsie zazivaju rockove hviezdy, je totiz velmi tazke, udrzat si ho dlhsie, pokial nezijete zivotom rockovej hviezdy. ?. Vasen: Tiez znama ako flow, plynuly stav, v ktorom za jednym okamihom spickoveho fungovania nasleduje druhy okamih spickoveho fungovania, a cas jednoducho plynie. ?. Vyssi vyznam: Byt sucastou niecoho, co je vacsie nez ste vy sami a zaroven ma pre vas vyznam. 143 144 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Na tychto troch druhoch stastia je zaujimave, ze maju roznu uroven udr- zatelnosti. Udrzat si stastie z potesenia je velmi narocne. V okamihu, ked prijemny stimul ustane, alebo ked si nan navyknete, vracia sa uro- ven vasho stastia do vasho rovnovazneho bodu. Stastie, ktore sa objavuje z plynuleho fungovania (flow), je omnoho udrzatelnejsie a je menej prav- depodobne, ze on pridete v procese habituacie. V porovnani s nimi je stastie vyrastajuce z vyssieho vyznamu vysoko udrzatelne. Tonyho, a tiez moja, skusenost je taka, ze tato forma stastia je extremne odolna a moze pretrvavat po velmi dlhy cas - najma v pripade, ak ma dany vyssi vyznam altruisticke korene. Zaujimave je, ze instinktivne sa nahaname za chvilkovym potesenim a ve- rime pritom, ze ide o zdroj trvalo udrzatelneho stastia. Mnohi z nas travia vac- sinu svojho casu a energie nahananim sa za potesenim, niekedy si vychutna- vame plynuly stav optimalneho fungovania a z casu na cas sa zamyslime nad vyssim vyznamom. Tonyho pohlad na vec naznacuje, ze v skutocnosti by sme mali robit presny opak. Vacsinu svojho casu a energie by sme mali venovat praci na vyssom vyzname, niekedy sa tesit z plynuleho fungovania a z casu na cas si vychutnat potesenie rockovej hviezdy. Bola by to ta najlogickejsia cesta k udrzatelnemu stastiu, prinajmensom v kontexte nasho pracovneho zivota. Tento pohlad tiez naznacuje, ze najlepsi sposob ako najst motivaciu k praci, je najst si nas vlastny vyssi vyznam. Ked vieme, co si cenime najviac, a co nam dava najviac vyznam, potom vieme aj to, ktora cast nasej prace slu- zi nasmu vyssiemu vyznamu. Ked sa tak stane, nasa praca sa pre nas moze stat zdrojom udrzatelneho stastia. Budeme ju potom robit radi, staneme sa v nej preto velmi dobri a vdaka tomu sa budeme moct coraz castejsie tesit z plynulosti, z plynuleho stavu optimalneho fungovania (flow). A nakoniec, ked sa v nasej praci staneme naozaj dobrymi, mozeme ziskat uznanie. Ob- cas sa nam ho moze dostat tiez v obrovskych davkach, napriklad v podobe velkych bonusov, podakovania od viceprezidenta spolocnosti, novinoveho clanku v New York Times alebo podakovania od Dalajlamu. To je potom to prilezitostne stastie rockovej hviezdy, ktore je ako cukrova poleva na kola- ci nasej motivacie. V okamihu, ked pracujeme na nasom vyssom vyzname, praca samotna sa stava odmenou (ale ak sa nad tym prave teraz zamyslas, drahy sef, prilezitostny poriadny sek s odmenami potesi tak ci tak). O DOSAHOVANI ZISKOV... 145 Motivacia v troch jednoduchych krokoch V tejto kapitole predstavime tri techniky motivacie: . Zosuladenie: Spociva v zosuladeni vasej prace s vasimi hodnotami a vyssim vyznamom. ?. Formovanie vizie: Ako vidiet buducnost, ktoru si prajeme. ?. Odolnost: Schopnost prekonat prekazky na ceste. Kombinacia tychto troch technik vam, podla nas, ponukne uceleny subor nastrojov, ktore vam mozu pomoct zistit, ako chcete zit svoj zivot, rozvinut cestu, ktora k tomuto cielu povedie, a orientovat sa na tejto ceste pocas toho, ako po nej budete kracat. Zosuladenie Dobre zaplatena zabava Zosuladenie znamena, zosuladit svoju pracu so svojimi hodnotami a s vyssim vyznamom. Napoly zartom hovorim, ze zosuladenie znamena, prist na to, ako by ste odteraz az do konca zivota nemuseli pracovat a nadalej za to dostavali zapla- tene. Tajomstvo spociva v tom, ako vytvorit situaciu, v ktorej je vasa praca nieco, co robite pre radost. Robite to tak ci tak zo zaluby a len zhodou okol- nosti vas za to niekto plati (kedze ste mili ludia, nepoviete nie, ked vam chcu zaplatit). Poznam mnohych uspesnych a velmi produktivnych ludi, ktori sa v tejto situacii nachadzaju. Taky Warren Buffett je slavnym prikladom cloveka, ktory stale pracuje... hmm, zabava sa, aj v osemdesiatke. Norman Fischer mi raz povedal, ze cely zivot ani jeden den nepracoval, a je pritom jednym z najvyhladavanejsich ucitelov zenu v celej krajine a je zaneprazdne- nejsi nez vacsina ludi zo Silicon Valley, ktorych poznam. Ked sa pozriem na ludi v mojom okoli, tak pre vacsinu spickovych vyvojarov, ktorych poznam, je v skutocnosti kodovanie zabava. Do firmy sa chodia venovat svojmu ko- nicku a dostavaju za to zaplatene. 146 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Praca tohto typu bude mat prinajmensom jednu z nasledujucich dvoch kvalit, a velmi casto obidve: . Svoju pracu povazujete za nieco hlboko zmysluplne. ?. Vyvolava vo vas stav plynuleho fungovania (flow). Samozrejme, je to celkom v sulade s hierarchiou potesenia, vasne a vyssieho vyznamu, ktory navrhol Tony Hsieh. Ked som povedal, ze zosuladenie zna- mena najst sposob, ako uz nikdy nepra- covat, a aj tak dostavat zaplatene ... mal som na mysli, najst pracu, ktora ta naozaj bavi. Ale z cisto technickeho pohladu aj na povalovanie vynakladam urcite usilie! Stav plynuleho fungovania Urcite som nemal na mysli scenar, v ktorom ta bavi nerobit vobec nic! Plynulost, znama aj ako flow, je taka dolezita, ze sa oplati jej venovat podrob- nejsie. Daniel Goleman ju nazyva tiez ,,absolutnym motivacnym faktorom". Flow je stav spickovej vykonnosti, ktory ako prvy opisal Mihaly Csikszent- mihalyi, ktory pozorovanim tohto fenomenu u roznych jedincov stravil viac No vidis? O DOSAHOVANI ZISKOV... 147 nez dve desatrocia. Csikszentmihalyi ho opisuje ako stav, v ktorom ,,sme cel- kom ponoreni do aktivity pre nu samotnu. Ego odpada a cas leti. Kazdy cin, kazdy pohyb a kazda myslienka celkom neomylne vyplyva z predchadzaju- ceho okamihu, podobne ako v dzeze. Zapaja sa cela vasa bytost a vy svoje schopnosti vyuzivate celkom naplno."? Tento stav bytia je znamy aj medzi sportovcami, ktori mu hovoria, ze su ,,v zone". Flow bol pozorovany v mno- hych roznych oblastiach ludskej aktivity, zazivaju ho horolezci, chirurgovia, ktori robia operacie mozgu, uctovnici triediaci financne vykazy a dokonca aj meditujuci pocas meditacie v sede (v skutocnosti flow mozno opisat tiez ako ,,zen v akcii"). Flow sa objavuje, ked vykonavana uloha specifickym sposobom zodpo- veda urovni zrucnosti praktizujuceho: je dostatocne narocna, aby prenho ci pre nu predstavovala vyzvu, nie vsak natolko zlozita, aby sposobila presile- nie. Ak je uloha v porovnani s urovnou zrucnosti toho, kto ju vykonava, pri- lis jednoducha, dotycny sa bude nudit. Ak by naopak bola prilis zlozita, ob- javia sa u neho ci u nej obavy alebo pochybnosti. Flow sa objavuje vtedy, ked je uroven narocnosti ulohy tak presne akurat. Flow je stav sustredenej pozornosti, a preto sa v nom castejsie a s vacsou pravdepodobnostou ocitaju ludia, ktori maju rozvinutu schopnost sustredit sa, napriklad praktizujuci meditacie alebo experti na bojove umenia. Ak ste sa venovali cviceniam bdelej pozornosti v prvych kapitolach tejto knihy, gra- tulujem vam: uz ste na polceste tam. ,,Ale toto mi vzdy pomohlo plynuly tok obnovit..." 148 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Autonomia, majstrovstvo, vyznam Daniel Pink, autor niekolkych knih, ktore sa stali bestsellermi, navrhuje for- malny ramec, ktory elegantne doplna vsetko to, o com sme prave hovorili. Pink sa opiera o vysledky patdesiatich rokov vyskumu v oblasti behavioral- nych vied a na ich zaklade tvrdi, ze externe faktory, ako napriklad penia- ze, nepredstavuju tie najlepsie motivacne faktory na dosiahnutie vysokej vy- konnosti. Naopak, najlepsimi motivacnymi faktormi su veci, ktorym hovori ,,inherentne motivacne faktory" - ich vysledkom je motivacia, ktoru nacha- dzame sami v sebe. Skutocna motivacia sa sklada z tychto troch elementov: . ?. ?. Autonomia: Tuzba viest a smerovat svoj vlastny zivot. Majstrovstvo: Tuzba neustale sa zlepsovat v niecom, na com zalezi. Vyznam: Hlboka tuzba robit to, co robime, preto, aby sme prispievali k niecomu, co je vacsie nez my sami.? Dunckerova Uloha so svieckou (1945): Ucastnici experimentu dostanu pripinaciky, sviecku a skatulku zapaliek. Ich ulohou je pripevnit sviecku na stenu. A tu je riesenie: O DOSAHOVANI ZISKOV... 149 Vo svojom prispevku na konferencii TED? rozprava Pink fascinujuci pribeh o experimente, zalozenom na tzv. ,,Dunckerovej Ulohe so svieckou".? Za- danie tejto ulohy je jednoduche: ucastnici dostanu krabicku pripinacikov, sviecku a zapalky. Ich uloha znie: pripevnit sviecku na stenu. Vyriesit ulohu ludom obvykle chvilku trva, ale riesenie samotne je celkom jednoduche: vyprazdnite skatulku s pripinacikmi, postavi- te sviecku dovnutra a potom skatulku pripinacikom pripnete na stenu. Pri vyrieseni tejto ulohy spociva klucove kreativne ,,aha!" pochopenie v tom, ze aj skatulka je sucastou riesenia. Nie je to hned samozrejme: obvykle na pociatku skatulku vnimame len ako nieco, v com su ulozene pripinaciky. Kreativny krok je ten, ze si vsimneme aj druhu, nie samo- zrejmu moznost, ako skatulu vyuzit - je to trochu ako rozmyslat o ska- tulke, mysliac poza skatulku. ,,Pride mi to hrozne zatazko, mysliet vonku z krabice..." 150 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI A tu prichadza to zaujimave: predstavte si, ze ucastnikov pokusu nahodne rozdelite do dvoch skupin. Ucastnikom z prvej skupiny, hovorme jej ,,financne motivovana skupina", poviete, ze cim rychlejsie problem vyriesia, tym vacsiu sumu penazi dostanu ako odmenu. Ludom v druhej kontrolnej skupine povie- te, ze na konci dostanu tu istu sumu, nezavisle od toho, ako dlho im riesenie bude trvat. Vysledok je naozaj zaujimavy: financne motivovana skupina v ulo- he dosiahne horsie vysledky! Je to tak, chlapci a dievcata, externe motivacne faktory nielenze nepriniesli ziaden efekt, dokonca boli kontraproduktivne. Pockajte vsak, pribeh pokracuje dalej a stava sa este zaujimavejsim. V inom subore experimentov vedci ucastnikom spominane objekty (skatul ka pripinaci- kov, sviecka a zapalky) dali osobitne, pripinaciky zvlast a skatulku zvlast. V ta- komto pripade je ihned zrejme, ze aj skatulka je sucastou riesenia a riesenie si preto nevyzaduje spominany ,,aha!" kreativny okamih. V tomto pripade financ- ne motivovana skupina dosahuje lepsie vysledky ako kontrolna skupina. Zaver, ktory tento a mnoho podobnych experimentov naznacuje, znie: tra- dicne financne motivacne faktory su ucinne v pripade rutinnych uloh zaloze- nych na pravidlach; cize na poziciach, ktore nevyzaduju vela kreativity. V pripa- de prace, ktora si vyzaduje kreativitu alebo ine kognitivne zrucnosti, uz financ- na motivacia tak dobre nefunguje - a moze byt dokonca kontraproduktivna. Pre takyto druh prace su naozaj ucinne len inherentne motivacne fakto- ry: autonomia, majstrovstvo a tuzba po vyzname. V skutocnosti funguju tak dobre, ze dokonca dokazu premenit pracovne pozicie, ktore obvykle pripo- minaju utrpenie ocistca, na nieco, na co su ludia autenticky hrdi. Vynikaju- cim prikladom je tim zakaznickej starostlivosti firmy Zappos, ktory ma do- konca svoj vlastny nazov (Zappos Customer Loyalty Team) a jeho clenovia dostavaju velmi jednoduche zadanie: pomahajte zakaznikom, vyrieste prob- lemy, ktore zakaznici maju, a urobte to, ako len chcete. Tato volnost v kom- binacii s pozornostou venovanou profesionalnemu rozvoju pracovnikov a v kombinacii s ich firemnym mottom ,,prinasat stastie" robi pracu ludi zo ,,Zappos Timu zakaznickej vernosti" autonomnou, majstrovskou a vyznam- nou. Vysledkom je stastna skupina ludi a zakaznicky servis, ktory poskytuju, sa tesi vysokym oceneniam. Niekedy je dokonca hodnoteny este vyssie nez sluzby vo Four Seasons Hotels and Resorts.? O DOSAHOVANI ZISKOV... 151 Poznaj a zosulad sa Zosuladenie je postavene na sebauvedomeni. Ked sami seba poznate naozaj do hlbky, zacinate rozumiet svojim osobnym hodnotam, ucelom a priori- tam. Viete, co je pre vas naozaj dolezite a co vas naplna vyznamom. Vda- ka tejto jasnosti viete tiez, co vas robi stastnymi v kontexte prace a ako naj- lepsie by ste mohli nieco urobit pre dobro sveta. Budete potom vediet aj to, aku pracovnu situaciu by ste si pre seba priali vytvorit. Ked sa objavi ta spravna prilezitost, budete moct v praci dosiahnut autonomiu, majstrovstvo a vyznam. Vasa praca sa potom stane zdrojom vasho stastia. Tym zakladnym kamenom, na ktorom stoji, ,,Poznaj a zosulad sa!", je bdela pozornost. Aj keby ste nepouzivali ziadne ine cvicenie nez cistu bdelu pozor- nost, uroven sebauvedomenia, ktoru po urcitom case dosiahnete, vas povedie k zosuladeniu. Takze dobra sprava znie: staci aj bdela pozornost samotna. Este lepsou spravou je, ze existuju aj ine cesty, ako si pomoct vyjasnit si svoje hodnoty a vyssi vyznam. Jednou z nich je, hovorit o nich s inymi ludmi. Hodnoty a vyssi vyznam su relativne abstraktne temy a samotny akt ich verba- lizacie nas nuti uchopit ich v jasnejsej a hmatatelnejsej podobe. Dalsi sposob je viest si dennik. Aj tu funguje podobny mechanizmus - ked abstraktne idey verbalizujeme, stavaju sa jasnejsimi a hmatatelnejsimi. Skusenostou sme zisti- li, ze strukturovany pristup k tymto cviceniam moze byt velmi ucinny. Mnohi ucastnici nasich kurzov nam napriklad povedali, ze uzitocne prehlbenie jas- nosti nadobudli uz po niekolkych minutach vzajomneho rozhovoru. OBJAVOVANIE HODNOT A VYSSIEHO VYZNAMU Ak toto cvicenie robite sami doma, na zaciatok niekolko minut venujte pi- saniu dennika (cvicenie Pisanie dennika vo 4. kapitole) a zacnite pritom od jedneho alebo oboch tychto zaciatkov viet: Moje zakladne hodnoty su... Povazujem za dolezite... (pokracovanie) 152 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI V pripade, ze mate priatelov alebo rodinnych prislusnikov, ktori su ochot- ni vam pomoct (blahozelame), urobte vo dvojici alebo v trojici cvicenie bde- leho pocuvania (pozri 3. kapitolu). Striedajte sa pri rozpravani. Ten, kto bude rozpravat, zacina monologom, ktory moze byt lubovolne dlhy. Potom sa sku- pina zapoji do volneho rozhovoru, pocas ktoreho pocuvajuci mozu klast vy- jasnujuce otazky, alebo sa podelit o kratke komentare. Jedine pravidlo, ktore pocas rozhovoru plati, je, ze ten, kto povodne rozpraval, ma pri rozhovore prioritu, a ked hovori, nikto jeho alebo ju nemoze prerusovat. Navrhovane temy monologu: Ake su tvoje zakladne hodnoty? Co povazujes za dolezite? Ked uz vsetci mali prilezitost hovorit, venujte sa nejaky cas metakon- verzacii a hovorte o tom, ako kazdy z vas tento rozhovor vnimal. ,,Zakladne hodnoty, zakladne hodnoty... Hmm..." O DOSAHOVANI ZISKOV... 153 Formovanie vizie Formovanie vizie je zalozene na velmi jednoduchom postrehu: Ak chce- te nieco dosiahnut, bude to pre vas omnoho jednoduchsie, ak si dokazete v mysli predstavit, ze vysledok uz mate. Psychiatricka Regina Pally to opi- suje takto: Vyskum z oblasti neurovied ukazal, ze este skor, nez sa nejaka udalost odohra, vytvori mozog predpoved jej najpravdepodobnejsieho priebehu a uvedie do pohybu procesy vnimania, spravania, emocionalnych a fyziologickych reakcii a interpersonalnych interakcii, ktore najlepsie zodpovedaju tejto predpovedi. V urcitom zmysle sa z minulosti ucime, co predpovedat do buducnosti a potom zijeme buducnost, ktoru ocakavame.? Alebo, ako to inymi slovami vyjadril Michael Jordan: ,,Skor nez nieco doka- zete, musite najprv ocakavat, ze to dokazete." V roku ???? sa moja priatelka Roz Savage stala prvou zenou, ktora vo veslarskom zavode Altantic Rowing Race dokoncila solovu plavbu cez Atlanticky ocean. Ano, rozumiete spravne - jedna zena, jeden cln a ?? dni veslovania, ? ??? kilometrov krizom cez volny ocean. Po dvadsiatich dnoch jej zlyhal varic a pocas plavby sa jej zlomili vsetky styri vesla, ale na- priek tomu to dokazala. Ale to je len zaciatok. Roz sa neskor stala prvou zenou, ktora sa, veslujuc solo, preplavila cez Tichy ocean. Podarilo sa jej to v troch fazach. V roku ???? veslovala solo zo San Francisca na Oahu na Havaji; v roku ???? z Havajskych ostrovov na atol Tarawa v Kiribati; a v roku ??? odtial do mesta Madang na severnom pobrezi Papuy Novej Guiney. Roz nevyhladavala odjakziva dobrodruzstva. Trva na tom, ze nez sa pus- tila do svojich veslarskych dobrodruzstiev, viedla normalny, pohodlny, pre- vazne usadly zivot strednej triedy, rovnako ako mnohi z nas. Bola konzul- tantkou a projektovou manazerkou v jednej investicnej banke v Londyne, s pravidelnym prijmom a domom na predmesti. 154 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ked mala par rokov po tridsiatke, v ramci cvicenia si vyskusala napisat vlastny nekrolog. Rozmyslala, co by o nej po jej smrti ludia povedali. Napi- sala dve verzie svojho nekrologu. Prva verzia odrazala, ako by sa vyvijal jej zivot, ak by nadalej sledoval sucasnu trajektoriu. Druha verzia odrazala zi- vot, ktory by chcela mat. Pocas tohto procesu dospela k velmi dolezitemu objavu. Uvedomila si, ze ked mala napisat prvu verziu, vyzadovalo si to od nej tolko energie, ze tento prvy nekrolog ani nedopisala - a naopak, ked pi- sala druhu verziu, citila tolko energie, ze sa jej vobec nechcelo prestat pi- sat. Toto zistenie zmenilo jej zivot. Po nejakom case opustila svoj stary zi- vot, svoju pracu, pravidelny prijem, dom aj manzelstvo a vydala sa za svojim snom veslovat napriec oceanmi. Niekto by si mohol mysliet, ze Roz musela byt bohata, ak si mohla dovolit vsetko nechat a vydat sa za svojim snom. V skutocnosti nebola. Povedala mi, ,,Clovece, napisat svoj vlastny nekrolog je tazsie, nez som si myslel!" O DOSAHOVANI ZISKOV... 155 ze ked zacala veslovat cez Atlantik, jej celym majetkom bol jej cln a vsetko, co sa na nom nachadzalo (vratane varica, ktory sa nakoniec mal pokazit). Roz k pochopeniu, ktore jej zmenilo zivot, priviedlo cvicenie, ktoreho pod- statou je formovanie vizie. Pomohlo jej objavit jej najhlbsie hodnoty a moti- vacie a zaroven jej umoznilo predstavit si buducnost, aku by si priala, a tuto buducnost vo svojej mysli skonsolidovat. Objav svoju idealnu buducnost V Search Inside Yourself ucime cvicenie formovania vizie podobne tomu, ktore robila Roz. Zakladny koncept spociva v tom, ze vytvarame, objavuje- me a konsolidujeme viziu nasej idealnej buducnosti a piseme o nej, akoby uz bola pravdou. Je to velmi silne cvicenie, ktore som sa naucil od Barbary Fittipaldiovej, prezidentky a generalnej riaditelky Centra novych buducnos- ti (Center for New Futures). Tu su instrukcie. Deti, vyskusajte to doma, vy ste ti najpovolanejsi experti. OBJAVOVANIE IDEALNEJ BUDUCNOSTI Toto je pisomne cvicenie. Budeme sa mu venovat sedem minut, co je viac, nez u inych nasich pisomnych cviceni. Toto cvicenie moze byt vel- mi zabavne a naplnajuce. Na zaciatok vam poskytneme jedinu pomocku, ktora znie: ,,Ak by sa od zajtra vsetko v mojom zivote vyvijalo podla mojich naj- optimistickejsich predstav, alebo by ich dokonca predstihlo, ako by moj zivot mohol vyzerat za pat rokov?" Cim detailnejsie obrazy nechate svoju mysel vytvorit, tym lepsie bude cvicenie fungovat. Skor nez zacnete pisat, upriamte preto pozornost na nasledujuce otazky. V tejto vasej buducnosti: (pokracovanie) 156 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Kym ste a co robite? Ako sa citite? Co o vas ludia hovoria? Skor nez zacneme pisat, venujme teraz minutu tichej kontemplacii. (minutova pauza) Zacnite pisat. Toto cvicenie mozno obmenit roznymi sposobmi. Mozete mu namiesto siedmich minut venovat viac casu, napriklad celu hodinu alebo dve. Moze- te tiez zmenit cielovy datum. Ak vam pat rokov nestaci, skuste sa zamerat na buducnost za desat alebo dvadsat rokov. Dalsia variacia spociva v tom, ze predstierate, akoby ste uz vo svojej idealnej buducnosti za pat rokov zili a pisete si dennik, ktory ju zachytava. Tento variant pouziva pri vyucbe na svojich kurzoch Barbara. Existuju este prinajmensom dalsie dve obmeny tohto cvicenia. Jednou z nich je napisat svoj vlastny nekrolog, tak ako to urobila Roz, a ak chcete, mozete napisat dve verzie, podobne ako ona. Druhou obmenou je predsta- vit si nasledujucu scenu: Sedite v publiku spolu s mnohymi dalsimi ludmi. Vsetci, vratane vas, su hlboko inspirovani tym, co recnik hovori. Recnikom je v skutocnosti vase o dvadsat rokov starsie ,,buduce ja". Otazky na zamyslenie: O com recnik hovori a cim sa vas to dotyka a inspiruje vas? Ake ma recnik vlastnosti, vdaka ktorym jeho alebo ju obdivujete/ vazite si? O DOSAHOVANI ZISKOV... 157 Nezabudnite o svojej idealnej buducnosti hovorit Ak vas vasa idealna buducnost inspiruje, zo srdca vam odporucam vela o nej druhym ludom rozpravat. Ak to urobite, prinesie vam to dve dolezite vyhody. Po prve, cim viac o svojej idealnej buducnosti budete hovorit, tym skutocnej- sia sa pre vas stane. Tento efekt funguje aj v pripade, ze je vas sen velmi ne- pravdepodobny alebo nemozny. Napriklad, mojim vlastnym snom je vytvorit podmienky na svetovy mier este v priebehu mojho zivota. Vo svojej vizii vi- dim svet, ktory je plny mieru, pretoze mnoho ludi rozvinulo vnutorny pokoj, vnutornu radost a sucit. Tieto kvality sa vo svete rozsirili vdaka tomu, ze sme spristupnili starodavne cvicenia mudrosti pre podmienky moderneho sveta. Predstavujem si seba ako jedneho z tych, ktori tieto cvicenia mudrosti spri- stupnuju, pretoze ich vysvetluju sposobom pochopitelnym, praktickym a uzi- tocnym vo svete podnikania aj za jeho hranicami. Ked som o tejto vizii pr- vykrat zacal uvazovat, vedel som, ze moj ciel je nemozny, no i tak som o nom mnohym ludom hovoril. Cim viac som o tom hovoril, tym viac sa zacal moj ciel menit z nemozneho na nepravdepodobny a potom z nepravdepodobne- ho na mozny - a co je este dolezitejsie, z mozneho na taky, ktory mozem sam ovplyvnit. Dostal som sa do stavu mysle, v ktorom som citil, ze existuju kon- kretne veci, ktore mozem urobit pre to, aby som ciel posunul blizsie k realite. Druhou dolezitou vyhodou je, ze cim viac budete o svojej idealnej bu- ducnosti hovorit, tym vacsmi zvysujete pravdepodobnost, ze stretnete ludi, ktori vam mozu pomoct. Plati to predovsetkym v pripade, ze vase priania do buducnosti su altruistickej povahy. Ludia sa v takom pripade budu takmer pretekat, aby vam mohli pomoct. Ak je vasim prianim kupit si novy Lexus, nebude to nikoho zaujimat. No ak si prajete nieco altruisticke - chcete na- priklad nakrmit vsetkych hladujucich ludi sveta alebo sa chcete postarat o to, aby uz v San Franciscu ani jeden bezdomovec neumrel od zimy, alebo by ste chceli zlepsit uroven vzdelavania pre postihnute deti vo vasej komuni- te - jednoducho, ak su vase priania sluzit druhym uprimne, zarucujem vam, ze najcastejsia odpoved, ktorej sa vam dostane, bude: ,,Ako ti mozem po- moct?" Ak je vase prianie pomoct druhym autenticke, inspirujete ludi svo- jim altruizmom, a ak ich inspirujete, budu vam chciet pomoct. Ak mam byt uprimny, sam som bol prekvapeny, ako dobre to fungovalo. Ked som prvykrat zacal hovorit o svojom plane na dosiahnutie svetoveho mieru, bol 158 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI som prijemne prekvapeny, ze len zriedka si ludia mysleli, ze som sa zblaznil (stalo sa to doteraz len dvakrat). Ked tato vizia zacala v mojich ociach naberat realnejsie obrysy, zacal som o nej hovorit coraz presvedcivejsie a po urcitom case som si vsimol, ze sa na mna ludia zacali obracat s tym, ze k nej chcu neja- kym sposobom prispiet, alebo ma zoznamit s niekym, kto by mohol pomoct. Netrvalo dlho a zacal som budovat siet spojencov (zartom jej hovorim ,,vel ke sprisahanie svetoveho mieru"). Odrazu sa mojimi priatelmi stali osob- nosti kontemplativneho sveta, ludia ako Matthieu Ricard, a osobnosti sveta mierotvorby, ako Scilla Elworthy, Richard Gere a Dalajlama, ma prisli objat. Ozvali sa Owen Wilson a will.i.am a povedali, ze mi chcu pomoct. Dostal som pozvanie predniest prispevok o sucite na konferencii TED v Organiza- cii spojenych narodov. Stovky neznamych ludi mi prisli povedat, ze som ich inspiroval. Myslim, ze je uzasne, v kolkych ludoch moje jednoduche prianie za svetovy mier zarezonovalo, a s pokorou prijimam priatelstvo a laskavost, ktorych sa mi dostava. Teraz si predstav svoju idealnu buduc- nost... Podla moznosti taku, v ktorej nevystupuju roboticke stripterky. Aaaalee... O DOSAHOVANI ZISKOV... 159 Zistil som, ze ludia chcu byt inspirovani. Kazde prianie byt uzitocni, kto- re sformulujeme, a kazdy nas dobry cin, ktory venujeme ostatnym, druhych inspiruje. Preto ak su vase priania altruisticke, a najma, ak uz na ich uskutoc- neni pracujete, zo srdca vam odporucam, aby ste sa o ne podelili s druhymi - a mohli tak inspirovat vo svete viac dobra. Odolnost Odolnost je schopnost prekonat prekazky, ktore sa na ceste objavuju. Zo- suladenie a formovanie vizie vam pomozu zistit, kam chcete ist, a odolnost vam pomoze dostat sa do ciela. Odolnost mozeme trenovat na troch urovniach: . Vnutorny pokoj: V okamihu, ked si v mysli vytvorime nepreruseny pristup k vnutornemu pokoju, stane sa zakladom nasho optimizmu a odolnosti. ?. Emocionalna odolnost: Uspech a zlyhanie su emocionalne skusenosti. Pracujuc na tejto urovni mozeme zvysit nasu schopnost narabat s nimi. ?. Kognitivna odolnost: Pochopenie ako si vysvetlujeme, preco sa nam nieco nedari, a vytvaranie uzitocnych mentalnych navykov nam pomahaju rozvijat optimizmus. Vnutorny pokoj Raz som Matthieuovi Ricardovi polozil tu najsamozrejmejsiu otazku, s kto- rou sa na najstastnejsieho cloveka na svete mozete obratit. Ta otazka znela: ,,Su aj take dni, ked nie si stastny?" Podobne ako vacsina mudrych majstrov v kung-fu filmoch, aj Matthieu mi odpovedal metaforou: ,,Predstav si, ze stastie je ako hlboky ocean. Vlny na jeho hladine mozu byt rozburene, no v hlbinach vzdy ostava pokojny. Po- dobne su dni, ked aj hlboko stastna osoba moze citit smutok - napriklad, ak vidi, ako ludia trpia - no pod tymto smutkom sa rozprestiera velka hlbka neochvejneho stastia." 160 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Tato naozaj pekna metafora plati aj v pripade pokoja a odolnosti. Ak mate pristup k hlbokemu pokoju vo svojej mysli, potom nezalezi na tom, ake vzlety a pady kazdodenny zivot prinasa, vzdy si mozete udrzat svoju odol- nost. Nic vas nemoze stiahnut na dlho, pretoze ak vas nieco zrazi dole, mo- zete vzdy spocinut v tomto pokoji, obnovit svoje sily a - v zavislosti od toho, aka hlboka je vasa prax - rychlo sa odrazit spat. Nastastie, tento vnutorny pokoj je pristupny pre kazdeho. Ako sme spo- menuli v druhej a tretej kapitole, vdaka treningu bdelej pozornosti sa mysel moze stat pokojnou, jasnou a stastnou; a cim viac bdelu pozornost trenuje- me, tym vacsmi mysel tieto kvality rozvija. Staci, ak budete robit vela meditacie bdelej pozornosti a tento aspekt sa ,,automagicky" postara sam o seba. Emocionalna odolnost Uspech a zlyhanie su emocionalne skusenosti. Tieto emocie mozu dalej viest k lipnutiu a averzii, ktore nas mozu brzdit a branit nam dosahovat nase ciele. Mozeme s nimi pracovat, opierajuc sa o zaklady vnutorneho pokoja, a po- uzit rozne techniky na zvladanie emocii spojenych s uspechom a zlyhanim. Bistuze! Ak do konca hodiny ne- pridem na to, ako dokoncit tuto mudrost, vzdavam to!9 O DOSAHOVANI ZISKOV... 161 Tak ako vsetky emocionalne skusenosti, aj uspech a zlyhanie sa velmi zretelne manifestuju v nasom tele. Preto aj s tymito emociami zaciname pra- covat prave tu. Ide o to, navyknut si na pocitovanie tychto emocii v tele, do- siahnut, aby nam prestali byt nepohodlne - slovami Mingjura Rinpocheho, potrebujeme sa s nimi spriatelit. Pustame tiez akekolvek lipnutie alebo aver- ziu, ktore sa mozu objavit. Ked sa naucime, ako dostat tieto emocie pod kon- trolu, a dokazeme pustit lipnutie aj averziu, stavame sa emocionalne odolny- mi, ci uz pride uspech alebo zlyhanie. Formalne cvicenie, ktore pouzivame v ramci kurzu Search Inside Your- self, zacina upokojenim mysle a rychlym skenovanim tela. Potom vyvolame spomienky na zlyhanie a uspech. V oboch pripadoch ich zazivame v nasich telach a pustame pritom lipnutie a averziu. Tu su instrukcie: MEDITACIA NA ODOLNOST Upokojenie mysle Zacnite tromi hlbokymi nadychmi a vydychmi. Jemne nasmerujte pozornost na dych. Uvedomujte si nadych, vydych a priestor medzi nimi. Teraz prenesme pozornost na telo. Zacnime tym, ze sa sustredime na po- city v chodidlach, v nohach, v kolenach, v panve, v hrudi, v rukach, v rame- nach, v chrbte, v krku, na zadnej strane hlavy a na tvari. (dlha pauza) Zlyhanie Teraz na styri minuty preradme do skusenosti zlyhania. Privolajte do mysle spomienku na situaciu, ked ste zazivali pocit velkeho zlyhania - nepodarilo sa vam splnit ciele, ktore ste si dali, sklamali ste seba aj druhych. Pozrite sa, ake pocity sa objavuju. Pocuvajte ich, citte ich. (pokracovanie) 162 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Pozorujte vsetky emocie s nimi spojene a sledujte, ako sa prejavuju vo vasom tele. (dvojminutova pauza) Pozrime sa teraz, ci dokazeme rozvinut schopnost zazivat vsetky tieto emocie bez averzie. Povazujte vsetky emocie jednoducho za fyziologicke vnemy. To je vsetko. Mozu byt neprijemne, ale su to len skusenosti. Jednoducho nechajte tieto skusenosti byt pritomne, prichadzat, ako sa im chce, a odchadzat, ako sa im chce. Nechajte ich jednoducho byt, laskavym, jemnym, stedrym sposobom. (dlha pauza) Uspech Podme sa teraz trochu zabavit a na styri minuty preradme do skusenosti uspechu. Privolajte do mysle spomienku na situaciu, ked ste zazivali pocit velkeho uspechu - prekonali ste vlastne ciele, vsetci ostatni vas obdivovali a vy ste sami zo seba mali skvely pocit. Pozrite sa, ake pocity sa objavuju. Pocuvajte ich, citte ich. Pozorujte vsetky emocie s nimi spojene a sledujte, ako sa prejavuju vo vasom tele. (dvojminutova pauza) Pozrime sa teraz, ci dokazeme rozvinut schopnost zazivat vsetky tieto emocie bez averzie. Povazujte vsetky tieto emocie jednoducho za fyziologicke vnemy. To je vsetko. Mozu byt neprijemne, ale su to len skusenosti. Jednoducho nechajte tieto skusenosti byt pritomne, prichadzat, ako sa im chce, a odchadzat, ako sa im chce. Nechajte ich jednoducho byt, laskavym, jemnym, stedrym spo- sobom. (dlha pauza) (pokracovanie) O DOSAHOVANI ZISKOV... 163 Navrat do pokoja Teraz sa na tri minuty vratme spat do pritomnosti. Ponorte sa do svojho tela a toho, ako sa teraz citi. (pauza) Zhlboka sa nadychnite a nechajte pocity odist. Pokracujte uvolnenou pozornostou obratenou na dych a - ak na to mate chut - mozete zdvihnut ruku a nechat ju polozenu na hrudi. (pauza) Dalej si vsimajte, co sa deje vo vasom tele, a pomaly otvorte oci. Dakujem za pozornost. Kognitivna odolnost Na emocionalnej odolnosti mozeme dalej stavat a pomocou kognitivneho treningu rozvijat optimizmus. Zacnime pribehom o zlyhaniach. Kde bolo, tam bolo, zil jeden sportovec, ktory bol taky odvazny, ze cele- mu svetu povedal, akym stelesnenim neuspechu bol: ,,Za celu moju karieru viac nez devattisic mojich hodov letelo mimo ciela. Prehral som viac nez tristo zapasov. Dvadsatsestkrat vkladali do mna doveru v boji o rozhodujuci bod zapasu - a netrafil som. V zivote som dosiahol jedno zlyhanie za druhym..." A potom pokracoval: ,,... a to je pricina mojho uspechu."? Meno toho sportovca je Michael Jordan, a pre tych z vas, ktori ho nepozna- ju, nuz - nie je to nikto iny, nez ten najlepsi hrac basketbalu vsetkych cias. Zlyhanie je stavebnym kamenom uspechu. Soiciro Honda povedal slav- nu vetu: ,,Uspech sa na ?? percent sklada z neuspechu." Thomas Watson po- vedal: ,,Ak chcete zvysit mieru svojho uspechu, zdvojnasobte mieru svojich 164 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI neuspechov." V cinstine existuje tiez ludove prislovie: ,,Zlyhanie je matkou uspechu." (Musim vsak priznat, ze v tejto rodine by som matkou bol naozaj nerad.) Ak nemate radi zlyhania, mam pre vas este horsie spravy. Ak chcete uro- bit nieco nove a inovativne, casto sa budete musiet citit aj hlupo. Tvrdi to Nathan Myhrvold (hovoril vtedy o svojom priatelovi Billovi Gatesovi, ale poukazoval tiez vseobecne na to, co sa stane, ked vykrocite za hranice kom- fortnej zony): Lewis a Clark vacsinu casu netusili, kde sa prave nachadzaju. Ak si objavovanie predstavujete tak, ze budete cely cas vediet, kde ste, a budete v zone svojich kompetencii, znamena to, ze nerobite nic divoko nove. Musite byt zmateni, nestastni a mysliet si, ze ste blbec. Ak nie ste ochotni do niecoho takeho ist, nemozete vykrocit von zo svojej skatule a urobit nieco nove.? Nathan Myhrvold ziskal doktorat, ked mal dvadsattri rokov. V spolocnosti Microsoft bol vrchnym riaditelom pre technologie a zakladatelom Micro- soft Research (vyskumna divizia firmy Microsoft). Okrem toho ziskal via- cero oceneni v sutaziach fotografov prirody a divokych zvierat. Je spickovym kucharom francuzskej kuchyne a spoluautorom knihy, ktora sa stala bestsel- lerom. Podla vsetkeho je jednym z najinteligentnejsich ludi na tejto planete. Dokonca aj Bill Gates sa vyjadril, ze nepozna ,,nikoho, o kom by som pove- dal, ze je inteligentnejsi nez Nathan." No i tak, byt inovatorom znamenalo aj pre Nathana Myhrvolda a Billa Gatesa byt ,,zmateni, nestastni a mysliet si, ze ste blbec." Ked som si tento vyrok precital, hned som mal zo seba lepsi pocit. Pretoze ak sa aj Nathan Myhrvold niekedy citi ako blbec, mozem si to pokojne dovolit aj ja. Spominane skusenosti potvrdzuju nieco, co sa uz mnohi z nas v zivote naucili na vlastnej kozi: ze zlyhanie je bezny ukaz a nikto voci nemu nie je imunny. Kazdy z nas v urcitom okamihu zivota zlyha nejakym grandioznym sposobom, dokonca aj ti najuzasnejsi a najuspesnejsi spomedzi nas, ako na- priklad Michael Jordan. Uspesni ludia sa vsak vyznacuju svojim postojom k zlyhaniu a konkretne tym, ako si sami pre seba svoje zlyhania vysvetluju. O DOSAHOVANI ZISKOV... 165 Uznavany psycholog Martin Seligman, znamy ako otec nauceneho op- timizmu, v tejto suvislosti pouziva pojem ,,styl vysvetlenia" - cim oznacuje sposob, ako sami vnutorne hovorime o neuspechu, ktory sme zazili. Opti- misticky orientovani ludia reaguju na ciastkove neuspechy z predpokladu osobnej sily. Citia, ze neuspechy su docasne, izolovane na urcite konkretne podmienky a mozno ich prekonat vdaka usiliu a schopnostiam. Naopak, pe- simisticki ludia na ciastkove neuspechy reaguju z predpokladu osobnej bez- mocnosti. Citia, ze neuspechy su trvale, generalizovatelne na ich cely zivot a vyplyvaju z ich vlastnych nedostatkov, a preto ich nemozno prekonat. Ten- to rozdiel v tom, ako si sami pre seba vysvetlujeme to, co sa deje, ma hlbo- ky vplyv na nas zivot. Ked optimista zazije velke sklamanie, reaguje tak, ze sa snazi zistit, ako by to nabuduce mohol urobit lepsie. Naopak, pesimista predpoklada, ze sa s problemom nic spravit neda, a vzda to. V serii slavnych experimentov, ktore boli realizovane v spolupraci s Met- Life?, Seligman zistil, ze optimisticki poistovaci agenti predavaju vyrazne viac produktov ako ich pesimisticki kolegovia.? V case studie mala MetLife chronicky nedostatok predajcov a Seligmanovi sa preto podarilo spolocnost presvedcit, aby prijala specialnu skupinu uchadzacov, ktori v standardnom teste pre uchadzacov o zamestnanie dosiahli vysledky len o nieco nizsie, nez bolo potrebne minimum, no zaroven vykazovali vysoke skore v teste opti- mizmu. Tato skupina dosiahla pocas prveho roku predajne vysledky o ? percent lepsie, nez pesimisti v ,,normalnej" skupine novoprijatych zamest- nancov, a v priebehu druheho roku ich predbehla az o ?? percent! Ako sa naucit optimizmu a oducit pesimizmu Nastastie, optimizmus je nieco, co sa da naucit. Ironicke na tom je, ze opti- mizmus sa zacina od schopnosti vidiet veci realisticky a objektivne. Ukazu- je sa, ze prirodzene sustredime viac pozornosti na negativne nez na pozi- tivne udalosti v nasom zivote. Dajme tomu, ze ste spisovatel a devat z desia- tich recenzii vasej novej knihy je priaznivych, no jedina, desiata je zlomysel- na - s velkou pravdepodobnostou si prave tuto neprajnu recenziu zapama- tate lepsie nez vsetky pozitivne. Plati to aj v inych aspektoch nasich zivotov. 166 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Barbara Frederickson, uznavana priekopnicka v oblasti pozitivnej psycho- logie, zistila, ze na prekonanie jednej negativnej skusenosti su potrebne tri pozitivne skusenosti.? Tento pomer ? : znamena, ze kazdy negativny po- cit ma na nas trikrat silnejsi efekt nez odpovedajuci pozitivny pocit. Aby sme toto zistenie videli z inej perspektivy, predstavte si na okamih, ze vo svojom zivote mate dvakrat viac pozitivnych zazitkov nez zazitkov negativ- nych, vas pomer teda je ? : . Je to, ako keby ste mali bohateho stryka, a vzdy ked vam niekto vezme jeden dolar, stryko vam da dva dolare. Clovece, si za vodou! Z objektivneho uhla pohladu to vyzera, ze mate stastie a vas zivot je velmi dobry. Avsak subjektivne, pretoze vas pomer ? : je stale vyrazne nizsi nez pomer ? : , ktory pozorovala Barbara Frederickson, budete si ho- vorit: ,,Moj zivot je katastrofa." Toto zistenie ma zasiahlo, akoby mi na hlave pristali palice troch majstrov zenu (ano, ? : , tri palice na jednu hlavu). Ked sa chceme naucit optimistickemu postoju, prvym krokom je uve- domit si, ze nase vnimanie vykazuje tuto negativisticku tendenciu. Je dost mozne a dokonca pravdepodobne, ze v zivote zazivame omnoho viac uspe- chov nez neuspechov, nezda sa nam vsak, ze to tak je, pretoze privela pozor- nosti venujeme nasim neuspechom a primalo nasim uspechom. Uz len toto uvedomenie staci na to, aby sme sa na seba zacali pozerat inym sposobom. Druhym krokom je bdela pozornost. Ak sa chceme naucit optimizmu, musime si vytvorit objektivny pohlad na to, ako veci zazivame, a ako sme spomenuli vo ?. kapitole, bdela pozornost je najlepsi sposob, ako ziskat ob- jektivitu. Preto, vzdy ked zazivate uspech alebo neuspech, najprv obratte bdelu pozornost na svoje telo. Potom zamerajte bdelu pozornost na emo- cionalnu skusenost, ktoru zazivate, a pamatajte, ze emocie sa najzretel- nejsie prejavuju prave v tele. Nakoniec, preneste bdelu pozornost na svoje myslienky. Ako si to, co sa stalo, vnutorne vysvetlujete? Citite sa silni alebo bezmocni? Ako vase myslienky suvisia s vasimi emociami? Ak ide o skuse- nost uspechu, vsimnite si bdelou pozornostou tendenciu jej vyznam zmen- sovat - a ak ide o skusenost neuspechu, vsimnite si s bdelou pozornostou, aky neproporcionalne silny efekt na vas ma. Poslednym krokom je transformacia. Ked zazivate uspech, vedome ho zaregistrujte a vezmite na vedomie, ze ste sa on pricinili. Vytvarate tak silny mentalny navyk rozpoznavania svojich uspechov. Ked zazivate O DOSAHOVANI ZISKOV... 167 neuspech, zamerajte sa na realisticke udaje, ktore ukazuju na to, ze tento neuspech moze byt docasny. Ak vase myslienky odrazaju pocit neschop- nosti alebo predstavu, ze nieco nedokazete, pripomente si svoje predcha- dzajuce uspechy, ktore ste vedome zaregistrovali a akceptovali svoj podiel na nich. Ak vidite nejake udaje, dovody, ktore naznacuju realisticku na- dej na zlepsenie, zamerajte na ne svoju pozornost. Moze to zniet trochu ako strategia ,,popierania neuspechu", no v skutocnosti tak zvysujete svo- ju objektivitu a kompenzujete svoju prirodzenu silnu negativnu predpoja- tost. Ak tento postup opakujete dostatocne casto, vznikaju nove mental- ne navyky, a ked potom neskor znovu zazivate nejaky neuspech, vasa my- sel rychlo najde realisticke dovody, vdaka ktorym mozete ocakavat zme- nu k lepsiemu, a z neuspechu sa tak budete moct zotavit rychlejsie. A tak vznika optimizmus. Aby si mi rozumel spravne, som rad, ze si optimis- ticky, nene- chas sa od- radit neus- pechom Len keby tvo- jim snom ne- bolo vyhrat v loterii. No, jeden nikdy nevie! a vytrvalo ides za svojim snom. 168 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Velke vlny Na zaver tejto kapitoly si povieme pribeh o tom, ako kedysi v Japonsku je- den muz prekonal svoj strach a neuspech vdaka tomu, ze objavil svoju vnu- tornu odolnost. Na pociatku ery Meidzi zil velmi znamy zapasnik, ktory sa volal O-nami, ,,Velke vlny". O-nami bol nesmierne silny a vyznal sa v umeni zapasenia. V sukromi v zapase porazil dokonca i svojho ucitela, no na verejnosti bol taky hanblivy, ze prehraval dokonca aj so svojimi ziakmi. O-nami citil, ze by mal vyhladat pomoc majstra zenu. V nedalekom chrame sa prave zastavil potulny majster menom Hakudzu, a tak ho O-nami navstivil a rozpovedal mu o svojom velkom trapeni. ,,Tvoje meno znie ,Velke vlny'," povedal mu ucitel, ,,zostan preto dnes celu noc v tomto chrame. Predstav si, ze si ako velke vlny, ktore sa z oceanu valia na pobrezie. Teraz uz nie si zapasnik, ktory sa boji. Si tymito obrovskymi vlnami, ktore pohlcuju vsetko pred sebou a odnasaju vsetko, co sa im postavi do cesty. Urob tak a stanes sa najvacsim zapasnikom v celej krajine." Ucitel potom odisiel. O-nami si sadol do meditacie a pokusil sa predstavit si sam seba ako velke vlny. Myslel na vela roznych veci. Potom si postupne viac a viac zacal uvedomovat pocit vo vlnach. Ako sa noc prehlbovala, vlny boli coraz vacsie a vacsie. Zaplavili chram. Zmietli kvety stojace vo vazach. Zaplavili dokonca i sochu Budhu stojacu na oltari. Ked sa blizil usvit, chram uz nebol nicim inym, nez odlivom a mocnym tokom nesmierneho oceanu. Ked sa rano ucitel vratil, nasiel O-namiho v meditacii, s celkom jemnym usmevom na tvari. Poklepal zapasnika po ramene. ,,Teraz ta uz nic nemoze vyrusit," povedal. ,,Stal si sa tymi vlnami. Zmeties vsetko, co sa ti postavi." O DOSAHOVANI ZISKOV... 169 Este v ten isty den sa O-nami zucastnil na turnaji zapasnikov a zvitazil. A potom sa uz v Japonsku nenasiel nikto, kto by ho dokazal porazit. ,,Davajte bacha, chalani, ide sem novy trener a vyzera to byt poriadne drsny sukinsyn." KAPITOLA SIEDMA Empatia a ine podivuhodnosti mozgoveho tanga Rozvijanie empatie vdaka vzajomnemu pochopeniu a prepajaniu sa ,,Dbaj najprv o to, aby si rozumel, az potom o to, aby ti bolo porozumene." -- STEPHEN R. COVEY Tento vtip som pocul uz pred mnohymi rokmi: Ziak sa raz opytal svojho majstra: ,,Mam otazku: je pravda, ze zivot svat- ca spociva z polovice v tom, byt s inymi ludmi?" Majster odpovedal: ,,Nie, cely zivot svatca spociva v tom, byt s inymi ludmi." Pociatky tohto vtipu pravdepodobne siahaju k slavnemu budhisticke- mu pribehu, v ktorom Budha povedal Anandovi, ze priatelstvo s ,,ludmi EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 171 hodnymi obdivu" je nie polovicou zivota svatca, ale jeho uplnostou. V prie- behu rokov som vsak prisiel na to, ze tato apokryfna humorna verzia v sebe ukryva hlboke poznanie. Myslim, ze v kontexte emocionalnej inteligencie je kontakt s inymi ludmi tym povestnym okamihom pravdy, v ktorom sa uka- zuje, ako na tom sme. A tak, blahozelam vam k zvladnutiu vsetkych kapitol intrapersonalnej casti tejto knihy - a vitajte na urovni ciernych opaskov, v oblasti interperso- nalnej inteligencie! Empatia, mozog a podivuhodne schopnosti opic Myslim, ze je velmi vtipne, ze jeden z najdolezitejsich objavov v historii neurovied sa odohral, ked niekto zo zeme zodvihol kus potravy pred pokus- nou opicou. Skupina neurofyziologov z Parmskej univerzity v Taliansku umiestni- la do mozgu opice elektrody, ktore im umoznovali zaznamenavat neural- nu aktivitu. Zistili, ze vzdy ked opica zodvihla potravu, spustila sa reakcia v konkretnej skupine neuronov. Pocas tohto experimentu potrebovali vedci z casu na cas sami kus potravy zodvihnut, aby ho mohli opici podat. S pre- kvapenim zistili, ze sa v tom okamihu v mozgu opice spustila reakcia v tom istom subore neuronov. Dalsie skumanie potom odhalilo existenciu nieco- ho, comu sa hovori ,,zrkadlove neurony" (mirror neurons). Tieto mozgove bunky sa aktivuju v okamihu, ked zviera vykonava urcitu aktivitu, a tiez vte- dy, ked pozoruje ine zviera, vykonavajuce tu istu aktivitu. Celkom podla oca- kavani, neskorsi vyskum poskytol dokazy, ktore silne naznacuju, ze aj ludsky mozog obsahuje taketo zrkadlove neurony. Niektori vedci zastavaju hypotezu, ze zrkadlove neurony predstavuju neuralny zaklad pre empatiu a socialne kognitivne schopnosti. Vedecke do- kazy podporujuce tuto hypotezu nie su (zatial) celkom jednoznacne, no tak ci onak, zrkadlove neurony nam poskytuju sice letmy, no fascinujuci pohlad na socialnu prirodzenost ludskeho mozgu. Vyzera to, akoby dizajn ludskeho mozgu od zaciatku pamatal (prepacte mi tu narazku) na inych ludi, a to az na urovni jednotlivych neuronov.? 172 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI experiment uka- zal, ze neurony v mozgu simpanza sa aktivovali nielen, ked opica vykonavala urcitu aktivitu, ale aj ked pri nej videla inych. Uzasne, vsak? Super, ...konecne sa ,,opicenie" opiera o vedecke zaklady! Iny fascinujuci pohlad na empatiu na neuralnej urovni sa ponuka v tom, ako mozog reaguje na bolest druhych ludi. Ked ste vystaveni bolestivemu vnemu, aktivuju sa urcite casti mozgu, ktorym sa hovori ,,matica bolesti". Ak bolest nebudete zazivat vy, ale namiesto toho uvidite, ako jej je vystavena vami milovana osoba, aj v takomto pripade sa vasa matica bolesti aktivuje.? Na velmi hmatatelnej urovni, vo vasom mozgu, zazivate jej utrpenie. Nezna- mena to, ze budete mat tie iste zmyslove vnemy, zdielate vsak podobnu afek- tivnu skusenost. V tom spocivaju neuralne zaklady sucitu. Tento vyznam v sebe ukryva aj anglicke slovo pre sucit, compassion, ktore pochadza z la- tinciny a znamena ,,trpiet spolu". Bez toho, aby sme sa o to museli snazit, nase mozgy su uz ,,od vyroby", na ,,hardverovej" urovni nastavene na sucit a lasku, prinajmensom voci tym, ktorych milujeme. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 173 Mozgove tango Medzi sebauvedomenim a empatiou existuje fascinujuce spojenie. Ak mate silne sebauvedomenie, s velkou pravdepodobnostou bude silna aj vasa em- patia. Vyzera to tak, akoby nas mozog na oba ucely pouzival tie iste nastro- je. Konkretne, zda sa, ze obe kvality uzko suvisia s castou mozgu nazyva- nou ostrovcek (latinsky insula). Insula sa spaja so schopnostou vnimat a ro- zoznavat pocity v tele. Ludia, ktori maju velmi aktivnu insulu, si napriklad casto uvedomuju, ako im bije srdce. Zaujimave je, ze experimentalne uda- je tiez naznacuju, ze ludia s aktivnou insulou maju sklon k vysokej urovni empatie.? Ako to funguje? Zaujimavu predbeznu odpoved tu ponuka vyskum slav- neho psychologa Johna Gottmana a jeho spolupracovnikov. Gottman je slav- ny svojim prelomovym vyskumom stability manzelstva a analyzy vztahov. Jeho profesionalne majstrovstvo je az legendarne a udajne mu na to, aby do- kazal s velkou presnostou predpovedat, ci manzelsky zvazok v priebehu de- siatich rokov skonci rozvodom alebo nie, staci dvojicu pozorovat pocas jedi- neho patnastminutoveho rozhovoru. Velka cast Gottmanovho vyskumu vy- zera tak, ze dvojicu partnerov zavedu do miestnosti, kde ich napoja na zaria- denia, ktore zaznamenavaju ich fyziologicke reakcie, a nechaju ich rozpravat sa (napriklad na temu, na ktoru maju partneri rozdielne nazory). Rozhovor sa nahrava na videokameru a dalsi krok spociva v tom, ze obom partnerom, kazdemu zvlast, zaznam rozhovoru premietnu a nechaju ich komentovat, ako sa pocas tej-ktorej fazy rozhovoru citili. Udaje nazbierane pocas tych- to merani (videozaznam rozhovoru, zaznam subjektivneho hodnotenia kaz- deho ucastnika a namerane fyziologicke udaje) su nezvykle rozsiahle a pre vedcov predstavuju takpovediac truhlicu pokladov. V ramci jedneho zaujimaveho vyskumu obohatil jeden z Gottmanovych spolupracovnikov, Robert Levenson, experiment este o tretiu osobu (hovor- me jej ,,hodnotitel"), ktoru nechal sledovat niektory zo spomenutych video- zaznamov a hodnotit, ako sa jeden z ucastnikov na zazname pocas jednotli- vych faz rozhovoru podla nej citil.? V tomto experimente sa merala schopnost empatie hodnotitela: cim presnejsie hodnotitel dokazal odhadnut pocity sub- jektu, tym vacsiu uroven empatie vykazal. Najzaujimavejsia cast vysledkov sa 174 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI tykala fyziologickych signalov hodnotitela, pretoze aj tie boli pocas experi- mentu zaznamenavane. Ake bolo zistenie? Cim vacsmi sa fyziologicke signa- ly hodnotitela zhodovali s fyziologickymi signalmi subjektu, tym presnejsie bolo aj jeho ci jej hodnotenie pocitov pozorovaneho subjektu. ,,Naozaj? A na zaklade coho sa domnievate, ze moj manzel je schopny empatie?" Inymi slovami, empatia funguje tak, ze vas nechava fyziologicky napodo- bovat druhu osobu. Daniel Goleman pri opise tohto fenomenu pouziva vy- raz ,,entrainment" (postupne zosynchronizovanie). Hovori mu tiez ,,emo- cionalne tango". Tento efekt postupneho zosynchronizovania je dovodom, preco je empatia tak uzko spojena so sebauvedomenim: mozog vyuziva svo- ju sebauvedomovaciu vybavu na ucely vcitenia sa, empatie. V skutocnosti tak mozeme povedat, ze empatia sa opiera o sebauvedomenie, a ak je nase sebauvedomenie slabe, bude slaba aj nasa empatia. Vyplyva z toho niekolko dolezitych implikacii. Jednou z nich je, ze vacsi- na cviceni rozvijajucich sebauvedomenie sucasne rozvija aj empatiu. Je na- priklad zname, ze zameriavanie bdelej pozornosti na svoje telo (povedzme cvicenim telesny skener, ktore najdete vo ?. kapitole) posilnuje funkciu in- suly a vdaka tomu zvysuje sebauvedomenie - a sucasne tiez empatiu. Dva ucinky za cenu jedneho! EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 175 Empatia neznamena hrat sa na psychologa, ani suhlasit bez rozmyslu Empatiu si ludia casto mylia s niecim, comu sa hovori ,,psychologizovanie", neodbornym spekulovanim o motivacii druhych za pomoci odbornych poj- mov zo psychologie?. Povedzme, ze mate nejaky problem a pridete s nim za vasim sefom. Vysvetlujete mu, o co ide, a ked ste prave v polovici, sef vas prerusi a zacne vam vysvetlovat, ze vase problemy v skutocnosti pramenia z domnelych traumatickych skusenosti z detstva a niecoho dalsieho, o com cital v nejakej knizke. To nie je empatia, ale psychologizovanie. Ked niekto psychologizuje, v skutocnosti sa problem nesnazi pochopit, ale ho odstra- nit kvazivysvetlenim. Nikoho asi neprekvapi, ze sklon k psychologizovaniu sa v pripade manazerov spaja s podpriemernym vykonom. Viem si celkom dobre predstavit, ze manazerom, ktori psychologizovanie zaradili do svojej dennej rutiny, zacnu rast vlasy do spicateho ucesu, aky v komikse nosi aj Dil- bertov sef. Ak vas vsak sef sustredene a s plnou pozornostou vypocuje a sna- zi sa porozumiet vasmu problemu na kognitivnej aj instinktivnej urovni (a to vsetko urobi s laskavym pristupom), v takom pripade ide o empatiu. ,,Degradujem vas na nizsiu poziciu, mate totiz nevyriesene problemy vo vztahu k svojej matke." 176 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Empatia tiez neznamena, ze so vsetkym musime suhlasit. Mozeme dru- hej osobe s laskavostou rozumiet na intelektualnej aj instinktivnej urov- ni, a napriek tomu s jej nazormi uctivo nesuhlasit. Aristoteles povedal, ze ,,Schopnost porozumiet myslienke bez toho, aby sme ju museli akceptovat, je znakom vzdelanej mysle." S empatickym nesuhlasom je to velmi podobne. Schopnost porozumiet a akceptovat pocity druhej osoby bez toho, aby sme s nimi museli suhlasit, je znakom rozvinutej mysle. Toto pochopenie naznacuje, ze mozeme prijimat aj neprijemne rozhod- nutia a zachovat si pritom empatiu. V skutocnosti laskavost a empatia pred- stavuju v mnohych pripadoch ten najlepsi sposob, ako prijat neprijemne rozhodnutie. V podnikatelskom prostredi nie je tazke hovorit si, ze ak uz musime prijat nejake rozhodnutie, ktore poskodi zaujmy niekoho druheho, nemali by sme do toho pliest empatiu, pretoze v takom pripade si akurat sami toto neprijemne, no nutne rozhodnutie stazime. Tento pohlad povazu- jem za neoptimalny. Ak budeme prijimat neprijemne rozhodnutia bez em- patie, v kratkodobom horizonte mozeme dosiahnut to, co chceme, lahsie, vytvarame vsak okolo seba tiez roztrpcenie a nedoveru a v dlhodobom ho- rizonte tak poskodzujeme svoje zaujmy. Ak sa naopak k ludom, ktori budu musiet niest dosahy nasho rozhodnutia, spravame s laskavostou a empatiou, vytvarame doveru a pochopenie. Mozno sa nam vdaka tomu podari zrucne vyjednavat a manazovat ich obavy. Pokial budu dovera a pochopenie dosta- tocne silne, moze sa nam dokonca podarit najst kreativne moznosti, ktore vyriesia problemy vsetkych zucastnenych stran, alebo ich znepokojenie pri- najmensom zasadnym sposobom zmiernia. Na konci dna budete tak ci tak musiet neprijemne rozhodnutie prijat, no ak vam ludia doveruju, citia, ze mate srdce na spravnom mieste, a chapu, ze to robite pre spolocne dobro, mate vacsiu sancu, ze sa vam podari ziskat si ich spolupracu. Navyse, ked sa vam podari vytvorit doveru, stane sa zakladom, na ktorom mozete vybudo- vat pevne dlhodobe pracovne vztahy. Ziskavate teda v kratkodobom aj dl- hodobom horizonte. Vynikajuci priklad toho, ako mozno prijat narocne rozhodnutie s empa- tiou, sa nachadza v knihe Daniela Golemana, Emocionalna inteligencia na pracovisku: EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 177 Porovnajte pristup, s akym sa dve rozne spolocnosti spravali k zamestnancom vyrobnych prevadzok, ktore sa rozhodli zatvorit. Zamestnanci General Electric dostali informaciu o tomto zamere s dvojrocnym predstihom a spolocnost tiez vynalozila vela usilia na to, aby pracovnikom v priebehu tohto casu pomohla najst si ine zamestnanie. Druha spolocnost oznamila rozhodnutie uzatvorit tovaren iba s tyzdnovym predstihom a nijakym sposobom pracovnikom nepomahala najst si nove zamestnanie. Aky bol vysledok? Takmer o rok neskor vacsina prepustenych zamestnancov GE povedala, ze firma bolo dobrym miestom na pracu a ?? percent chvalilo adaptacne sluzby, ktore im spolocnost poskytla. V pripade druhej spolocnosti len ? percenta prepustenych zamestnancov oznacili svoju byvalu firmu ako dobre miesto na pracu. GE sa podarilo zachovat velku zasobaren dovery, zatial co druha firma za sebou nechala len dedicstvo trpkych pocitov. Ked ludi prepustate, vystavujete ich jednej z najbolestnejsich skusenos- ti ich zivota. Dokonca aj to vsak mozete urobit s empatiou - a aj v ta- kychto bolestnych situaciach mozete vytvorit pocit dovery a dobropraj- nosti. Niekto tomu hovori ,,byt tvrdy, bez toho, aby sa clovek spraval ako bastard." Ako zvysit empatiu Empatia sa zvysuje s laskavostou. Laskavost je motorom, ktory empa- tiu pohana: motivuje vas, aby ste sa o druhych zaujimali, robi vas vni- mavejsimi a tiez zvysuje ich vnimavost vzhladom k vam. Cim laskavejsi pristup druhym ludom venujete, o to vacsmi sa zvysuje vasa schopnost empatie. Empatia sa tiez zvysuje s pocitom podobnosti. Cim vacsmi sa nam zda, ze nam je niekto podobny, tym vacsia bude nasa empatia voci nemu alebo nej. Fascinujuca studia Andrea Serina a jeho timu, trefne pomenovana Citim, co citis, ak si mi podobny (I Feel What You Feel If You Are Similar to Me), 178 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ukazuje, aky silny efekt na empatiu ma pocit vzajomnej podobnosti.? Tato studia sa odvija od objavu, ze sledovanie videozaznamu toho, ako sa niekto dotyka vasho tela, moze docasne zvysit vasu citlivost na dotyk. Ak su napri- klad vase lica elektricky stimulovane s intenzitou tesne pod vasou hranicou vnemu, ktory dokazete zaznamenat (hovori sa tomu podprahovy taktilny sti- mul), nebudete tento impulz vo vacsine pripadov citit. No ak sucasne s tym budete sledovat videozaznam, na ktorom sa vasich lic niekto dotyka, s vel- kou pravdepodobnostou budete stimuly naozaj citit. Inymi slovami, ked sle- dujete, ako sa niekto dotyka vasich lic, zvysuje to vasu schopnost zazname- nat, ze sa vasich lic naozaj nieco dotyka. Tento efekt sa nazyva ,,vizualne pre- mapovanie dotyku" a funguje aj vtedy, ak sa pozerate na video, na ktorom sa niekto dotyka tvare inej osoby. Naozaj fascinujuce. Serinova studia blizsie skumala otazku, ci toto vizualne premapovanie dotyku funguje lepsie v zavislosti od toho, ci dotykana tvar, ktoru pozoruje- te, patri niekomu, kto je vam podla vasho nazoru podobny. Pri prvom expe- rimente sa pouzili tvare, ktore zodpovedali etnickej skupine daneho ucast- nika v porovnani s odlisnou etnickou skupinou (v tomto pripade islo o kau- kazsku verzus severoafricku rasu). Vysledok bol fascinujuci, hoci mozno nie prekvapivy: ukazalo sa, ze efekt je meratelne silnejsi, ak pozorovana tvar zodpoveda etnickej skupine skumaneho subjektu. Pri druhom experimente sa pouzili tvare poprednych predstavitelov po- litickych stran, s ktorymi sa ucastnici identifikovali, v porovnani s tvarami predstavitelov politickej strany v opacnej casti politickeho spektra (v tom- to pripade vzdy prinaleziacich zodpovedajucej etnickej skupine). Vysledky ukazali, ze toto vizualne premapovanie dotyku funguje meratelne lepsie, ak sledovana tvar patri predstavitelovi vasej politickej strany! Myslim, ze to je naozaj ohromujuce. Obycajne uvedomenie, ci dana osoba zdiela alebo ne- zdiela vase politicke nazory, staci na to, aby vyvolalo meratelne zmeny na- sich reakcii na nevedomej, neurologickej urovni. Preto ak chceme rozvinut viac empatie, potrebujeme si vytvorit v mysli vzorce, ktore na kazdeho instinktivne reaguju s laskavostou a automatickym vnemom, ze druhi su ,,prave taki ako ja". Inymi slovami, potrebujeme vytvo- rit mentalne navyky. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 179 Ako vytvorit ziaduce mentalne navyky Prax vytvarania mentalnych navykov je zalozena na jednoduchom, intu- itivne zrejmom, no nesmierne dolezitom pochopeni. Budha ho vyjadruje takto: Cokolvek, na co clovek casto mysli a o com uvazuje, stane sa inklinaciou jeho mysle.? Inymi slovami, stavame sa tym, na co myslime. Ked na nieco casto myslite... ...stanete sa tym. Metoda sama osebe je jednoducha: dostatocne velakrat do svojej mys- le pozvite nejaku myslienku a stane sa z nej mentalny navyk. Ak napriklad vo svojej mysli zakazdym, ked uvidite druheho cloveka, nechate objavit sa Tak co si sa dnes dozvedel? Ze sa premenim na hamburger. 180 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI prianie, aby tato osoba bola stastna, nakoniec sa to stane vasim mentalnym navykom. Potom vzdy, ked niekoho stretnete, bude vasou instinktivnou re- akciou prianie, aby bol tento clovek stastny. Po urcitom case tak vytvorite instinkt laskavosti. Stanete sa laskavym clovekom. Tato vasa kvalita sa bude prejavovat na vasej tvari, v drzani tela a v postoji vzdy, ked sa s niekym stret- nete. Ludi potom na vas nebude pritahovat len vas atraktivny vzhlad, ale aj vasa osobnost. Neformalne cvicenie spociva v tom, ze zakazdym, ked sa s niekym stret- nete, jednoducho nechavate v mysli objavit sa tieto myslienky. Existuje vsak tiez formalny, systematicky trening, ktory je pre mnohych ludi velmi efektiv- ny. Hovorime mu ,,Celkom ako ja", cvicenie milujucej laskavosti. ,,Celkom ako ja", cvicenie milujucej laskavosti Na to, aby sme sa naucili vidiet podobnost a delit sa o laskavy postoj, moz- no pouzit dve samostatne cvicenia. Prvym z nich je cvicenie, ktoremu ho- vorime ,,Celkom ako ja". S jeho pomocou si pripominame, ako velmi sme si s druhymi ludmi podobni, a vytvarame tak mentalny navyk rovnosti. Dru- hym je velmi rozsirene cvicenie, ktore sa nazyva ,,meditacia milujucej laska- vosti". Pocas tohto cvicenia vytvarame dobre priania pre druhych a buduje- me tak mentalny navyk laskavosti. V nasom programe obe cvicenia spajame do jedneho. Pocas kurzov toto kombinovane cvicenie obvykle robime vo dvojiciach a ucastnici pritom sedia tvarou k sebe. Ak chcete toto cvicenie vyskusat te- raz aj vy, nemusite hladat niekoho, kto by si sadol oproti vam - jednodu- cho si pocas cvicenia pred sebou v mysli predstavte niekoho, na kom vam zalezi. Text tychto dvoch kombinovanych cviceni vam odporucam citat pomaly a s dostatocne dlhymi pauzami v priebehu cvicenia. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 181 ,,CELKOM AKO JA" A CVICENIE MILUJUCEJ LASKAVOSTI Uvod Sadnite si do pozicie, ktora je pre vas pohodlna a umoznuje vam ostat bde- lymi a uvolnenymi sucasne. Zacnite tym, ze na dve minuty nechate mysel spocinut na svojom dychu. Teraz pomyslite na niekoho, na kom vam zalezi. Predstavte si jeho ale- bo ju aj vizualne. Ak chcete, mozete pouzit tiez fotografiu alebo video tejto osoby. ,,Celkom ako ja" Teraz si pomaly precitajte nasledujuci text a na konci kazdej vety si nechajte cas na reflexiu: Tento clovek ma telo a mysel, celkom ako ja. Tento clovek ma pocity, emocie a myslienky, celkom ako ja. Tento clovek bol v urcitom okamihu svojho zivota smutny, rozcarovany, nahnevany, zraneny ci zmateny, celkom ako ja. Tento clovek v zivote zazival fyzicku aj emocionalnu bolest a utrpenie, celkom ako ja. Tento clovek si praje byt bez bolesti a utrpenia, celkom ako ja. Tento clovek si praje byt zdravy, milovany a mat zmysluplne vztahy s lud- mi, celkom ako ja. Tento clovek si praje byt stastny, celkom ako ja. Milujuca laskavost Teraz nechajme povstat niekolko priani. Prajem si, aby tento clovek mal silu, prostriedky a emocionalnu aj spolocen- sku oporu, vdaka ktorym dokaze prejst cez narocne okamihy zivota. Prajem si, aby tento clovek bol bez bolesti a utrpenia. Prajem si, aby tento clovek bol stastny. (pokracovanie) 182 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Preto, lebo tento clovek je ludska bytost, celkom ako ja. (pauza) Teraz si prajem, aby kazdy koho poznam, bol stastny. (dlha pauza) Zaver Cvicenie ukoncite jednou minutu spocinutia mysle. Vzdy, ked sme sa ucastnikov nasho kurzu pytali, ako sa pocas tohto cvicenia citili, odpoved zakazdym znela ,,stastne". Ucastnici zistili, ze byt zdrojom laskaveho postoja je velmi upokojujuca, stastna skusenost, casto prinajmensom taka prijemna, ako byt objektom laskavosti. Zda sa to byt trochu neintuitivne, no ak si spomeniete na to, ze my ludia sme nanajvys spolocenske bytosti a spolocenska interakcia je dokonca zabudovana do hardveru nasho mozgu, zacne to davat vacsi zmysel. Vzhladom na to, aky silny je nas sklon k spolocenskosti a ako velmi spolocnost potrebujeme nato, aby sme prezili, je zmysluplne, aby laskave nastavenie voci druhym ludom bolo na velmi prirodzenej urovni odmenujuce - pravdepodobne ide o dolezitu sucast nasho mechanizmu prezitia. Existuje dokonca stu- dia, ktora zistila, ze pokial kazdy den vykonate len jediny laskavy cin, uz po desiatich dnoch sa objavuje meratelne zvysenie urovne stastia.? Inymi slovami, laskavost je trvalo udrzatelny zdroj stastia - tak znie jednoduche, no dolezite zistenie, ktore cloveku moze premenit cely zivot. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 183 ,,Ste si isti, ze ste naozaj pochopili, ako mate robit to ,Celkom ako ja' cvicenie?" Ako si zachranit manzelstvo a ine vztahy Na predchadzajucom cviceni je najlepsie to, ze ho v mnohych pripadoch mozno pouzit na riesenie problemov v medziludskych vztahoch a ich ozdravenie. Zistil som, ze extremne uzitocne je pri rieseni konfliktov. Vzdy, ked sa pohadam so svojou zenou alebo s niektorym z kolegov, idem do druhej miestnosti, a ked sa po niekolkych minutach upokojim, potajme robim toto cvicenie. Predstavim si osobu v druhej miestnosti a pripome- niem si, ze je celkom ako ja. Chce byt slobodna od utrpenia celkom ako ja, chce byt stastna celkom tak ako ja a tak dalej. A potom tejto osobe prajem nieco prijemne, prajem jej stastie, slobodu od utrpenia a tak dalej. Niekol- ko minut takehoto cvicenia staci na to, aby som mal omnoho lepsi pocit zo seba, z tejto druhej osoby aj celej situacie. Okamzite sa tiez rozpadne aj velka cast mojho hnevu. Ked sa nabuduce dostanete do konfliktu s niekym, na kom vam zalezi alebo s kym spolupracujete, odporucam vam vyskusat toto cvicenie. Moze pre vase vztahy urobit zazraky. Mimochodom, mam pocit, ze toto cvicenie je jednym z hlavnych dovodov, preco si moja zena nemysli, ze manzelstvo so mnou je totalna katastrofa. 184 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Tradicne cvicenie milujucej laskavosti Cvicenie milujucej laskavosti, predstavene na predchadzajucich stranach, je nasa vlastna adaptacia starobyleho cvicenia nazyvaneho metta bhavana. Tradicna forma tohto cvicenia je o nieco strukturovanejsia a postupuje v po- malsom tempe (co povazujem za zabavne, lebo hoci som programator, moja adaptacia je menej strukturovana). Podobne ako vacsina inych meditacnych cviceni, aj tradicna prax met- ta bhavana zacina niekolkymi minutami spocinutia mysle. Ked vytvorite urcitu uroven mentalneho pokoja, pozvite do svojej mysle pocit laskavosti k sebe samym. Urobite to tak, ze si potichu pre seba opakujete tieto vety: Nech sa mam dobre. Nech som stastny. Nech som slobodny od utrpenia. Po niekolkych minutach takychto priani pozvite do svojej mysle pocit las- kavosti k niekomu, koho uz mate radi alebo koho obdivujte, niekoho take- ho voci komu je pre vas lahke vytvorit pocit milujucej laskavosti. Ak chcete, mozete tri uvedene vety pouzit aj pre tuto osobu. Nech sa ma dobre, nech je stastny/stastna a nech ma slobodu od utrpenia. Po niekolkych minutach takehoto cvicenia zopakujte to iste s osobou, ktora je pre vas neutralna, s niekym, koho ani nemate obzvlast radi, no nepocitujete k nemu ani averziu. Moze to byt clovek, ktoreho poznate len velmi letmo. Takymto sposobom meditujte niekolko minut a potom si za objekt vezmite nejakeho komplikovaneho cloveka alebo niekoho, kto vam v zivote sposobil mnoho problemov. V mysli vytvorte prianie, nech sa on alebo ona ma dobre, nech je stastny alebo stastna a nech ma slobo- du od utrpenia. Nakoniec rozsirte tento pocit na vsetky citiace bytosti. Nech sa vsetky bytosti maju dobre, nech su stastne a nech maju slobodu od utrpenia. Jednou z najlepsich veci na tradicnej forme tohto cvicenia je to, ze ked sa dostanete az k tej problematickej osobe, vasa mysel bude marinadou milu- jucej laskavosti uz taka presiaknuta, ze pre vas bude omnoho lahsie prelomit EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 185 svoje mentalne navyky voci tejto konkretnej osobe. Ak sa napriklad vo vas vzdy, ked pomyslite na Richarda, prirodzene vytvara pocit averzie, a budete preto kazdy den Richarda pouzivat ako objekt vasej metta bhavana, po ur- citom case si vasa mysel moze Richarda zacat spajat s pozitivnym pocitom, pretoze zakazdym, ked na Richarda v meditacii myslite, je vasa mysel na- siaknuta milujucou laskavostou. Po nejakom case sa moze stat, ze odrazu zistite, ze voci Richardovi uz necitite ziadnu averziu alebo nechut a budete si na cvicenie metta bhavana musiet najst nejaku inu osobu. (Moze sa vam dokonca stat, ze po nejakom case sa vam minu osoby, ktore nemate radi. V kontexte tohto cvicenia je to, samozrejme, smola, ale uprimne, mat takyto problem nie je ziadna pohroma.) Ak je vam toto tradicne cvicenie prijemnejsie a prinasa vo vasom pripa- de lepsie vysledky, mozete ho pouzivat ako nahradu cvicenia na predcha- dzajucich stranach. OK, pozrime sa... koho by som tak este mohol pouzit na cvicenie --- metta bhavana? 186 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ako v ludoch vidiet to najlepsie (a nechat ich, aby sa podla toho spravali) V predchadzajucich castiach sme sa naucili cvicenia, ktore rozvijaju zaklad- ne zrucnosti empatie. V nasledujucich niekolkych castiach sa zameriame na cvicenia, ktore nam pomahaju podporovat v rozvoji druhych ludi a vytvarat podmienky, v ktorych mozu ukazat to najlepsie, co v nich je. Dovera prospieva aj v praci Empatia je prijemna vec, no skryva v sebe este nieco viac. Je tiez zaklad- nym predpokladom vasich pracovnych uspechov, najma ak je sucastou va- sej prace budovanie timov, koucovanie, mentorovanie alebo starostlivost o ludi. Pre vsetky tieto aktivity existuje jedna spolocna schopnost, ktora vam umoznuje vykonavat ich velmi ucinnym sposobom - a je nou dovera. To mi mozete naozaj verit. Empatia pomaha budovat doveru. Ked su nase interakcie s druhymi lud- mi podlozene empatiou, zvysujeme pravdepodobnost, ze tito ludia budu ci- tit, ze im niekto venuje pozornost, vypocuje ich a porozumie im. A ked ludia maju tento pocit, citia sa bezpecnejsie a s vacsou pravdepodobnostou budu osobe, ktora im rozumie, aj doverovat. Vsetci vyznamni myslitelia na poli efektivnosti v pracovnom prostredi zhodne uvadzaju doveru ako zaklad, na ktorom ich pristupy a metody stava- ju. Napriklad Marc Lesser, uznavany kouc vrcholovych manazerov, odporu- ca, aby cyklus koucovania/mentorovania nasledoval tychto pat krokov: . Vytvoreniedovery. ?. Pocuvanie(pomocouloopinguadippingu). ?. Kladenie skumavych a tzv. otvorenych otazok. ?. Poskytovanie spatnej vazby. ?. Budovanie partnerstiev na vytvaranie moznosti a postupov. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 187 Najdolezitejsim z tychto krokov je ten prvy: vytvorenie dovery. Dovera je za- kladom vztahu koucovania/mentorovania. Je to velmi jednouche. Ak mate niekoho ako mentor viest, musi vam byt tento clovek otvoreny. Cim vacsmi sa otvara, tym efektivnejsie s nim mozete pracovat, a cim vacsmi vam dove- ruje, tym skor sa vam otvori. Je to take jednoduche. Ak v zaklade niet ziadnej dovery, cele mentorovanie bude iba stratou casu. (Pokial vam pocas konzul- tacnych sedeni nenosia zakusky. V takom pripade by podla mojho nazoru zakusky vynahradili strateny cas, neberte to vsak ako navrh nahradit dove- ru zakuskami.) Dovera je tiez nenahraditelnym zakladom vysoko efektivnych timov. Patrick Lencioni vo svojej knihe Pat sposobov, ako nemusi tim fungovat (The Five Dysfunctions of a Team) opisuje pat sposobov, ako sa tim moze stat ne- funkcnym v podobe pyramidy.? Pat dysfunkcii z nej je zoradenych podla pricinnej suslednosti smerom zdola nahor: Nezaujem o vysledky Vyhybanie sa zodpovednosti Nedostatok osobneho zavazku Strach z konfliktu Nedostatok dovery . Nedostatok dovery: Ludia nedoveruju zamerom a motivacii svojich kolegov v time. Citia potrebu chranit sa jeden pred druhymi a spravaju sa k sebe navzajom s opatrnostou. Toto spravanie vedie k nasledujucej dysfunkcii. 188 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ?. Strach z konfliktu: Tam kde chyba dovera, nie su ludia ochotni zapajat sa do produktivnych diskusii a konfliktov, vstupovat do toho uzitocneho typu konfliktu, ktory sa zameriava vyhradne na vyriesenie existujucich problemov a neobsahuje ziadne postranne umysly alebo osobne utoky. Bez takychto zdravych konfliktov ostanu konflikty neriesene alebo su riesene len v neuspokojivej miere. Ludia maju pocit, ze neboli dostatocne zapojeni do rozhodovacieho procesu. To vedie k nasledujucej dysfunkcii. Nedostatok osobneho zavazku: Ked maju ludia pocit, ze ich vstupy neboli nalezite zvazene a ze neboli primerane zapojeni do procesu rozhodovania, nebudu citit ziaden zavazok alebo osobne zapojenie. Finalne rozhodnutia potom nevnimaju ako nieco, co by ich osobne zavazovalo. Nezhody s prioritami a smerovanim sa zbieraju a prehlbuju a pretrvava atmosfera nejasnosti. To vedie k nasledujucej dysfunkcii. Vyhybanie sa zodpovednosti: Ked ludia necitia ziaden osobny zavazok voci prijatym rozhodnutiam, vyhybaju sa prijatiu zodpovednosti. Ba co horsie, vysoke standardy neocakavaju ani od svojich kolegov v time. Prehlbuje sa znechutenie a siri sa priemernost. To vedie k definitivnej dysfunkcii. Nezaujem o vysledky: Je definitivnou dysfunkciou, zlyhanim timu. Ludia sa staraju o nieco ine, nez kolektivne ciele timu. Ciele nie su dosiahnute, tim neprinasa vysledky a vasich najlepsich ludi vam preberie konkurencia. ?. ?. ?. Vsetko sa zacina od dovery. Nepritomnost dovery je prvotnou pricinou vsetkych nasledujucich dysfunkcii. Lencioni v tomto kontexte hovori o konkretnom type dovery, ktory oznacuje ako ,,dovera zalozena na zranitelnosti". O tento typ do- very ide, ak clenovia timu doveruju cielom a motivacii svojich kolegov do takej miery, ze su ochotni odhalit svoje zranitelne miesta - doveruju totiz tomu, ze ich odhalene slabiny nebudu pouzite proti nim. Znamena to, ze su ochotni pri- znat problemy a nedostatky a poziadat o pomoc. Inymi slovami, dokazu sustre- dit svoju energiu na dosahovanie spolocnych cielov timu a neplytvaju cas sna- hou chranit svoje ego a vyzerat ,,dobre" v ociach svojich kolegov. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 189 ,,Pravdupovediac, David, dufali sme, ze sa nam podari vratit sa spat do obdobia, ked pre teba nebolo take lahke ukazovat nam svoje zranitelne miesta." Tento typ ,,dovery zalozenej na zranitelnosti" je ten isty typ dovery, o kto- rom Marc Lesser hovori ako o zaklade efektivneho koucingoveho/mentor- skeho vztahu. Ak sa naucite ako tento typ dovery vytvarat, mozete sa stat nie- len efektivnym veducim timu, ale tiez dobrym mentorom alebo koucom. Zacnite od uprimnosti, laskavosti a otvorenosti Pred mnohymi rokmi som mal manazera, volal sa John, ktoreho mam do- dnes rad a velmi si ho vazim. V priebehu casu sme sa zblizili a stali priatel- mi. John spolocnost, pre ktoru sme pracovali, opustil za velmi neprijemnych okolnosti, ktore podla mna voci nemu vobec neboli ferove. Ked potom na jeho miesto nastupil novy manazer, Eric, nebol som vobec stastny. Na emo- cionalnej urovni som voci Ericovi citil roztrpcenie, no na kognitivnej urov- ni som vedel, ze v skutocnosti Eric nebol na vine. Rozhodol som sa preto, ze vsetku averziu voci Ericovi rozpustim. Bol som vtedy uz skusenym medita- torom a tak som presne vedel, aky nastroj pouzit: empatiu. S Ericom sme sa poznali uz predtym a mali sme niekolko prilezitosti ro- bit spolu na par malych projektoch, vedel som preto, ze nie je zly clovek. 190 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI V skutocnosti som mal na kognitivnej urovni podozrenie (ukazalo sa, ze spravne), ze je dobry clovek, a potreboval som preto jedine: presvedcit o tom aj emocionalnu cast svojho mozgu. A tak som si pocas nasho prveho stretnutia medzi styrmi ocami s Ericom v role mojho manazera daval pozor na to, aby som hovoril len o osobnych veciach a udrziaval v mysli laskavost a otvorenost. Rozpravali sme sa o zivote, o nasich cieloch a prianiach. Opy- tal som sa ho tiez, ako konkretne planuje zachranit svet. To vsetko som robil preto, aby som svojmu kognitivnemu aj emocionalnemu mozgu dal prilezi- tost spoznat Erica ako ludsku bytost a spojit si ho s jeho vnutornym dobrom - tak aby moj emocionalny mozog zakazdym, ked by som ho potom stretol, zareagoval myslienkou: ,,Je to dobry clovek. Mam ho rad." Fungovalo to vynikajuco. Eric si okamzite ziskal moju doveru tym, ako mi oplatil moju uprimnost, laskavost a otvorenost. Zistil som, ze je to naozaj dobry a obdivuhodny clovek. Dozvedel som sa napriklad, ze v mladosti vela casu stravil v krajinach tretieho sveta pracou na roznych mierotvornych pro- jektoch - nieco, o com sam hovori len zriedka, no ja si to nesmierne vazim. Ked sa nas prvy rozhovor koncil, moj emocionalny mozog bol celkom utiseny a moj racionalny mozog mal konecne sancu povedat mu: ,,Vidis? Ja som ti to hovoril, ze je to dobry clovek!" Vsetka moja averzia voci Ericovi sa rozpustila. V priebehu jedineho hodinoveho rozhovoru sme s Ericom polozili sil- ne zaklady vzajomnej dovery. Po cely cas, co sme spolu pracovali, sme mali velmi pozitivny a produktivny pracovny vztah a som rad, ze ho dnes mozem nazvat svojim priatelom. (Tento pribeh je skutocny, len mena som zmenil v zaujme svojho vlast- neho bezpecia.) Poucenie z toho vsetkeho je, ze na mitingoch nesmu chybat zakusky. Ale nie, len zartujem. Skutocne poucenie spociva v tom, ze dovera sa musi odvi- jat od uprimnosti, laskavosti a otvorenosti. Ak chcete, aby vase vztahy, v pra- covnom aj osobnom zivote, boli produktivne, je optimalne zacinat ich vzdy s tymto nastavenim. Vzdy, ked je to mozne, vychadzajte z predpokladu, ze ta druha osoba je dobry clovek a zasluzi si, aby ste sa k nemu ci k nej tak aj spra- vali, minimalne dovtedy, kym sa nepresvedcite o pripadnom opaku. Druhe poucenie je, ze je vzdy uzitocne pristupovat k druhej osobe ako k ludskej bytosti. Zistil som, ze ked ide o vytvaranie dovery, moj kognitivny EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 191 mozog obvykle nerobi ziadne problemy - narocne je utisit emocionalnu cast mojho mozgu. Na to, aby som svoj emocionalny mozog utisil, musim roz- poznat, ze aj tato druha osoba je ludskou bytostou, celkom ako ja. Nie je to len protistrana pri rokovani, len zakaznik alebo spolupracovnik; je to tiez ludska bytost, celkom ako ja. Ked vasa mysel dokaze operovat na tejto urov- ni vo vsetkych situaciach, predovsetkym v narocnych situaciach, vytvarate velmi priaznive podmienky na rozvoj vzajomnej dovery. ,,A bude to fungovat aj vtedy, ked ide o svokru?" Dr. Karen May, viceprezidentka Googlu pre vodcovstvo a rozvoj talentov - a okrem toho ta najempatickejsia osoba, aku poznam - ma k budovaniu dovery tieto dve dalsie odporucania: . Doprajte ludom priestor, v ktorom im mozete doverovat?. Vacsina ludi robi to, co robi, preto, lebo sa im to v danom okamihu zda spravne na zaklade informacii, ktore maju, alebo toho, co chcu dosiahnut. Ich dovody sa im zdaju zmysluplne, aj napriek tomu, ze nam ich ciny nedavaju zmysel. Predpokladajte, ze sa rozhoduju spravne aj v pripade, ze my sami by sme sa v danej situacii rozhodli inak. ?. Nezabudajte, ze dovera plodi doveru: Jeden zo sposobov ako budovat doveru spociva v tom, ze predpokladam, ze ste mojej 192 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI dovery hodni a budem sa k vam podla toho aj spravat. Ked citite, ze vam niekto doveruje, je aj pre vas lahsie doverovat mu a naopak. Tri predpoklady Vzdy, ked vediem nejake stretnutie, rad ho zacinam niecim, comu hovorim ,,Tri predpoklady". Pozvem vsetkych zucastnenych, aby spolu so mnou uro- bili o ostatnych tri predpoklady: . Predpokladajme (az dovtedy, kym sa nepreukaze opak), ze vsetci pritomni su tu preto, aby prispeli k spolocnemu dobru. ?. Vychadzajuc z uvedenej premisy, predpokladajme (az dovtedy, kym sa nepreukaze opak), ze nikto zo zucastnenych nema ziadnu skrytu agendu. ?. Na zaklade toho dalej predpokladajme (az dovtedy, kym sa nepreukaze opak), ze dokonca aj ked so sebou nebudeme suhlasit, stale zostavame rozumnymi ludskymi bytostami. Moja skusenost hovori, ze ak stretnutie zacnete tymito tromi predpokladmi, bude v miestnosti panovat hlbsia atmosfera dovery. Odporucam tuto jedno- duchu techniku ako nastroj na podporu dovery v ramci timu. Skuste takto zacat kazde stretnutie a je dost mozne, ze budete pozorovat, ako sa u clenov vasho timu prehlbuje sklon k vzajomnej dovere. Ako pocuvat s empatiou Ak ste uz medzicasom cvicili bdelu konverzaciu (ta vec s loopingom a dip- pingom z ?. kapitoly), pravdepodobne ste uz celkom zrucni v bdelom pocu- vani a vasi kolegovia a priatelia obdivuju vase posluchacske zdatnosti. Teraz, moj mily padawan, je cas pokrocit o uroven dalej. Rozsirime si schopnosti a naucime sa, ako od pozorneho pocuvania prejst k empatickemu pocuvaniu - tak aby sme dokazali nacuvat aj pocitom. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 193 Empaticke pocuvanie je velmi efektivna a posobiva zrucnost. Raz nam pocas jedneho z nasich kurzov Search Inside Yourself pri tomto cviceni chy- bal jeden ucastnik, a preto som ho pocas praktickych cviceni zastupil, tak aby vsetci mohli trenovat vo dvojiciach. Zacali sme s cvicenim. Pocuval som, co mi moja partnerka, ucastnicka kurzu, hovorila, a potom som jej povedal, co som si myslel, ze pocas toho citila. Ked som skoncil, rozplakala sa. Ked som sa jej opytal, co sa stalo, odpovedala, ze uz dlho jej nikto tak velmi nepo- rozumel. Vtedy som si uvedomil, aku nesmiernu moc ma empaticke pocuva- nie. Ludia su na tejto urovni ako vysmadnuti a tuzia po tom, aby druhi cha- pali, ako sa citia - a ked tak niekto urobi, moze ich to zasiahnut tak hlboko, ze niekedy budu mat slzy v ociach. Myslim, ze ak mate zrucnost empaticky pocuvat, mozete pre druhych urobit naozaj vela dobreho. V ramci Search Inside Yourself trenujeme empaticke pocuvanie podobne ako formalne cvicenie bdelej konverzacie (najdete ho v ?. kapitole), len s jed- nou dolezitou obmenou. V cviceni bdelej konverzacie pocuvajuci, ktory robi looping, zacina svoju spatnu vazbu vetou: ,,Tak ako som ta pocuval, poveda- l/a si, ze..." Pocas cvicenia empatickeho pocuvania zacina pocuvajuci spatnu vazbu slovami: ,,Tak ako som ta pocuval, myslim, ze si citil/a..." Znamena to, ze pocuvajuci musi pocuvat, tak aby vnimal pocity, a tiez spatnu vazbu ve- novat tomu, ako pochopil pocity hovoriaceho. FORMALNE CVICENIE EMPATICKEHO POCUVANIA Toto cvicenie sa zaklada na cviceni bdelej konverzacie (pozri 3. kapitolu), no v tomto pripade nepocuvame obsah toho, co sa povedalo, ale pocity za tym. Vytvorte dvojice a striedajte sa v ulohach rozpravajuceho a pocuvaju- ceho. Ako obvykle, hovoriaci zacina monologom. Ak ste teraz pocuvajucim, potom ako hovoriaci skonci svoj monolog, uzatvarate slucku (looping) a ho- vorite, co ste poculi, ze hovoriaci citil. Inymi slovami, zacnete namiesto: ,,Tak ako som ta pocuval, povedal/a si, ze..." slovami:,,Tak ako som ta pocuval, mys- lim, ze si citil/a..." (pokracovanie) 194 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Navrhovane temy na konverzaciu: Narocna pracovna situacia alebo konflikt, ktory mate so svojim sefom, kolegom alebo s niektorym z vasich podriadenych. Situacia, ked ste citili, ako niekto iny trpi, alebo ked ste to chceli citit, no nedokazali. Akakolvek ina ,,emocionalne stavnata" tema. Metakonverzacia Potom, ako ste si vystriedali obe ulohy, hovorili aj pocuvali, venujte chvilu metakonverzacii o tom, ako konverzacia prebiehala. Ked toto cvicenie robime na kurzoch, prezradime pointu az potom, ked vsetci s cvicenim skoncia - ucastnikom totiz nikdy dopredu nevysvetluje- me, akym sposobom maju empaticky pocuvat. Vychadzame z predpokladu, ze uz sami vedia ako na to. A ono to funguje. Ked potom pointu prezradime, ludia v skupine su ob- vykle prijemne prekvapeni, ze aj bez akychkolvek instrukcii ulohu empatic- keho pocuvania zvladli celkom dobre. Zistuju tak, ze empaticke pocuvanie je schopnost, ktoru maju od narodenia, je sucastou zakladnej vybavy nainstalo- vanej v nasom emocionalnom mozgu. Potrebujeme ju len cvicenim posilnit. Ak chcete vylepsit svoju schopnost empaticky pocuvat, mozete sa zame- rat na tieto styri veci: . Bdela pozornost. S bdelou pozornostou sa stavame vnimavejsi a vsimavejsi. ?. Laskavost. Ked mame laskave nastavenie, dokazeme lepsie ,,pocuvat" pocity nasho partnera v konverzacii. ?. Zvedavost. Vytvorte si navyk zamysliet sa nad tym, co asi citi clovek, ktory vam prave o niecom rozprava. ?. Prax a cvik. Jednoducho sa casto venujte empatickemu pocuvaniu. Cim castejsie ho budete pouzivat, tym zrucnejsi budete - najma v pripade, ze pritom budete zapajat tiez bdelu pozornost, laskavost a zvedavost. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 195 S ohladom na tieto styri body najdete v nasledujucich odsekoch niekolko ti- pov a navrhov, ako empaticke pocuvanie cvicit neformalne v kazdodennych situaciach. Vsimnite si, ze neformalne cvicenie je o nieco narocnejsie nez for- malne. Rozdiel spociva v tom, ze pri formalnom cviceni mame k dispozicii umele prostredie, v ktorom mozeme lahko hovorit o tom, ako sa nam dari po- cuvat pocity nasho partnera, no v prirodzenej konverzacii obvykle uprostred rozhovoru nepovieme: ,,Teraz ti poviem, co si myslim, ze citis, a ty mi potom povies, ci som sa trafil, OK?" To by bolo trochu divne. Pre neformalne cvice- nie preto odporucam sustredit sa viac na svoje vlastne vnutorne kvality, kto- re sa do empatickeho pocuvania zapajaju, a spatnu vazbu davajte len opatrne a zlahka. Nemusite tiez nasilu opustat svoju komfortnu zonu. Nezabudajte, ze ludia vo vseobecnosti nemaju radi, ak im hovorite, ako sa citia, dokonca aj v pripade, ze mate pravdu. (Ak si to chcete overit, mozete doma skusit svojmu partnerovi povedat: ,,Teraz sa citis ukrivdene." ,,Nie, necitim!") Takze sa na po- city opytajte alebo dajte svojmu partnerovi prilezitost skorigovat, ak ste nie- co nezachytili spravne. Pokial zakazdym pouzijete bdelu pozornost, laskavost a zvedavost, bude sa vasa schopnost empatickeho pocuvania cvicenim zlepso- vat aj v pripade, ze nebudete vychadzat zo svojej komfortnej zony. NEFORMALNE CVICENIE EMPATICKEHO POCUVANIA Priprava na konverzaciu Pri empatickom pocuvani vam najviac pomozu bdela pozornost a laskavost. Ak mate cas pripravit sa na rozhovor, na rozbeh zacnite niekolkymi minuta- mi meditacie bdelej pozornosti (pozri 2. kapitolu). Ked sa vasa mysel bude nachadzat v tomto bdelom stave, budete moct lepsie pozorovat svoje po- city, ako aj pocity druhej osoby. Budete tiez moct lepsie pocuvat bez posu- dzovania, vdaka comu sa prehlbuje vasa otvorenost k tomu, co pocujete. Ak mate viac casu, venujte este niekolko minut cviceniu ,,Celkom ako ja", meditacii milujucej laskavosti, ktore najdete na predchadzajucich stranach (pokracovanie) 196 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI tejto kapitoly, a zamerajte sa pri cviceni na tuto konkretnu osobu. Vdaka tomu, ze si vytvorite takyto vnutorny ramec, bude potom tato osoba voci vam vnimavejsia a tiez vy budete vnimavejsi k nej. Pocas konverzacie Nez rozhovor zacnete, pomyslite si v duchu: ,,Chcem, aby tento clovek bol stastny." Pocas toho, ako budete pocuvat, cvicte bdele pocuvanie (pozri 3. kapitolu). Pripomente si, ze pocuvate tak, aby ste vnimali pocity druhej osoby. Nechajte v sebe objavit sa zvedavost voci tomu, co tato osoba citi. Budte stedri a doprajte jemu alebo jej dostatok casu povedat, co chce. Ak je to v danej situacii vhodne, a ak citite, ze je to spravne, mozete sa dru- hej osoby opytat, ake su prave jej pocity. Ak to situacia dovoluje a nie je vam to neprijemne, mozete jej alebo jemu (jemne a s laskavostou) povedat:,,Z toho co pocujem, mam dojem, ze citis..." Stedro potom nechajte vasmu partnerovi v konverzacii dostatok priestoru na odpoved. Ak ste jeho pocity zachytili sprav- ne a porozumeli jemu alebo jej, moze to druha osoba vnimat ako nieco pekne a da vam to aj najavo. Ak ste sa mylili, nechajte druhej osobe priestor, aby vam to povedala, a pocuvajte s laskavym a otvorenym nastavenim. Metakonverzacia Ak je to v danej situacii vhodne, a sami to citite ako prirodzene, mozete na zaver rozhovoru iniciovat metakonverzaciu otazkou: ,,Bol pre teba tento roz- hovor uzitocny?" Inteligentny sposob ako ludi chvalit Ak chcete ludom pomoct, aby prejavili svoj potencial a svoje najlepsie stran- ky, existuje okrem empatickeho pocuvania este jedna vec, ktoru mozete vy- skusat - a tou je chvalit ich. V prvom rade treba povedat, ze celkom naj- dolezitejsie je, aby vasa chvala bola vzdy autenticka (inymi slovami, nikdy EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 197 nechvalte neuprimne) - ak vasa chvala nebude skutocna, ludia to vycitia a stratite v ich ociach doveryhodnost. No aj vtedy, ak je vasa chvala skutoc- na, musite sa naucit, ako ju vyjadrovat inteligentnym sposobom. Ukazuje sa totiz, ze dokonca aj ked mate najlepsie umysly, vasa chvala moze mat na ludi celkom opacny, demotivujuci ucinok! Pocas studie, ktoru viedli Claudia Mueller a Carol Dweck, dostala sku- pina ziakov piateho rocnika subor uloh s problemami, ktore boli navrh- nute tak, aby v nich vsetci dosiahli vysoke vykony.? Ziakov potom za ich uspech pochvalili. Cast ziakov dostala pochvalu, ktora ocenila ich inteli- genciu (tzv. ,,chvala osoby": ,,Vyriesil si vsetky tie ulohy, musis byt preto velmi inteligentny."), a ziaci v druhej skupine dostali pochvalu zameranu na ich vykony (tzv. ,,chvala procesu": ,,Pri rieseni tychto uloh si musel od- viest velmi dobru pracu.") a zvysnej, kontrolnej skupine len oznamili, ze v ulohach dosiahli velmi vysoky pocet bodov. Neskor, ked vsetci dostali novy, narocnejsi subor uloh, dosiahli ziaci, ktori boli pochvaleni za to, aki su inteligentni, vyrazne nizsie skore nez ostatne skupiny, a ti, ktori boli po- chvaleni za svoje usilie, dosiahli pri tomto druhom subore problemov vy- razne lepsie vysledky, nez zvysne dve skupiny. Ked vas chvalia za to, aki ste inteligentni, nerobi vam to dobre. Vedci, ktori viedli tuto a dalsie podobne studie, navrhuju ako vysvetlenie nasledujuci mechanizmus: ak sa cloveku dostane ,,chvaly osoby", posilnuje to ,,fixne nastavenie mysle", cize vieru, ze nas uspech je vysledkom nasich fixnych charakteristik, ktore su nam dane. Ludia s tymto nastavenim, maju obavy o to, ake schopnosti maju. Trapia sa tiez tym, ci su ich schopnosti do- statocne alebo nie. Ked v niecom neuspeju, pripisuju to svojej osobnej ne- schopnosti. Ak by pripadny neuspech mohol poukazat na nejake ich nedo- statky, maju sklon obavat sa rizika. Naopak, ak clovek dostane procesnu po- chvalu, posilnuje sa tak jeho ,,rastove nastavenie mysle", cize vieru, ze nase kvality mozu byt rozvijane usilim a oddanostou pre vec, a to znamena, ze uspech je vysledkom vynalozeneho usilia a oddanosti pre vec. Vznika v nas tak laska k uceniu sa a vnutorna odolnost, ktore su obe nevyhnutne na do- siahnutie cohokolvek velkeho.? Znamena to, ze ak niekomu davate spatnu vazbu, idealne je urobit to tak, aby ste pritom podporili mentalnu orientaciu na rast. Spatnu vazbu je 198 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI vhodnejsie formulovat tak, aby sa sustredila na vynalozene usilie a rast a ne- spocivala len v nalepkovani danej osoby. Povedane jednoducho, mudrejsie je ludi chvalit za to, ze do svojej prace vkladaju vela usilia, nez za to, ze su inteligentni. Mimochodom, dakujem, ze citate tuto knihu. Ak ste sa dostali az sem, museli ste na tom naozaj zapraco- vat. Spravili ste to vynikajuco! Chvala osoby: ,,Ty si sa s talentom na drancovanie a rabovanie urcite narodil." Chvala procesu: ,,Musel si na sebe urcite vela pracovat, ze teraz drancujes a rabujes tak efektivne." Vedomie firemnej politiky = Empatia++ Teraz, ked sme sa uz naucili empaticke zrucnosti, ktore potrebujeme v in- terakcii jeden na jedneho, je cas postupit na dalsiu uroven hry a pozriet sa na dalsiu zrucnost, ktora je o nieco narocnejsia: schopnost chapat emocionalne prudy pohybujuce sa organizaciou a mocenske vztahy. Spolocne meno pre tieto schopnosti znie ,,vedomie firemnej politiky". EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 199 Tato schopnost uvedomovat si aspekty firemnej politiky v medziludskych interakciach je jednou z najuzitocnejsich zrucnosti, ktorymi sa v prostredi akejkolvek organizacie mozete vyzbrojit. Nastastie, tato zrucnost adepto- vi empatie nie je vonkoncom neznama, pretoze vedomie firemnej politiky je v urcitom zmysle zovseobecnenim empatie z interpersonalnej urovne na uroven celej organizacie. Daniel Goleman to opisuje takto: Kazda organizacia ma svoj vlastny neviditelny nervovy system spojeni a vplyvov... Niektori ludia si vobec neuvedomuju, ze tento svet odohravajuci sa pod urovnou radarov vobec existuje, zatial co ini mu neustale venuju svoju pozornost. Zrucnost vo vnimani a interpretovani neviditelnych prudov, ktore ovplyvnuju ludi, ktori skutocne rozhodnutia prijimaju, zavisi od schopnosti vcitenia sa, empatie na organizacnej urovni, nielen na urovni osobnej. Mozete sa na to pozriet aj takto: v pripade zakladnej nemodifikovanej ,,vanilla" empatie chapete pocity, potreby, zaujmy a obavy individualnych ludi. V pripade vedomia firemnej politiky chapete pocity, potreby a zaujmy individualnych ludi a zaroven, ako tieto pocity, potreby a zaujmy suvisia a ovplyvnuju pocity, potre- by a zaujmy druhych ludi - a akym sposobom to vsetko vytvara emocionalne tkanivo organizacie ako celku. Vedomie firemnej politiky potrebuje rozumiet omnoho vacsiemu poctu premennych, no zakladne zrucnosti su tie iste. Ak rozumiete ludom, rozumiete aj ich vzajomnym interakciam, a teda rozumiete aj celej organizacii. V tom spociva vedomie firemnej politiky. Cvicenia na rozvoj vedomia firemnej politiky Okrem zakladnych nemodifikovanych cviceni empatie, ktore sme v tejto ka- pitole predstavili, existuje niekolko dalsich uzitocnych cviceni na rozvoj fi- remno-politickeho vedomia. Moj mudry priatel Marc Lesser na zaklade svo- jich mnohorocnych skusenosti na pozicii CEO a kouca top manazerov od- poruca nasledujuce: 200 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI . Udrzujte v ramci svojej organizacie bohate osobne siete, najma s vasimi spojencami, mentormi a skupinami, ktore vas budu podporovat a predkladat vam vyzvy. Dosiahnete to vtedy, ked sa budete o ludi zaujimat, pomahat im a budete tieto vztahy kultivovat. Venujte pozornost osobnym vztahom jeden-na-jedneho, a rovnako tak aj vztahom s klucovymi skupinami - vasim timom, dalsimi manazerskymi timami, zakaznikmi a dalsimi zainteresovanymi stranami. Cvicte sa v ,,citani" v neviditelnych prudoch pod povrchom vasej organizacie. Snazte sa porozumiet, akym sposobom vznikaju rozhodnutia. Vychadzaju z autority alebo z konsenzu? Ktori ludia na rozhodovaci proces maju najvacsi vplyv? Rozlisujte medzi svojimi vlastnymi osobnymi zaujmami, zaujmami svojho timu a zaujmami organizacie - kazdy jeden jej clen ma vsetky tri tieto urovne zaujmov. Je velmi dolezite uvedomovat si, ze existuju a nepliest si jednu s druhou. Pouzite svoje sebauvedomenie na hlbsie pochopenie toho, aku ulohu hrate v sieti osobnosti a ich interakcii. Casto vyuzivajte empaticke pocuvanie nato, aby ste vdaka nemu porozumeli, ake maju ludia pocity zo situacii a tiez zo seba navzajom. ?. ?. ?. Nasledujuce cvicenie vam pomoze posilnit vase politicke vedomie. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 201 CVICENIE VEDOMIA FIREMNEJ POLITIKY Toto cvicenie mozete robit pisomne, ale tiez ako ustne cvicenie. Ak sa roz- hodnete pre ustnu formu, mozete poziadat niektoreho zo svojich priatelov, aby vas vypocul. Instrukcie 1. Spomente si na narocnu situaciu zo svojej minulosti alebo sucasnosti, v ktorej panoval urcity konflikt alebo nezhoda. Mala by to byt situacia, ktora pre vas bola skutocna, ktora ma pre vas vyznam a potencial. 2. Opiste situaciu tak, akoby vase stanovisko v nej bolo na 100 percent spravne a rozumne. Urobte tak bud pisomne, alebo rozpravajuc v monologu. 3. Teraz tu istu situaciu opiste, akoby bolo na 100 percent spravne a rozumne stanovisko druhej osoby (alebo skupiny osob). Urobte tak bud pisomne, alebo rozpravajuc v monologu. Ak ste toto cvicenie robili s priatelom, rozoberte spolu obsah oboch mono- logov vo volnom rozhovore. Hlavny vyznam tohto cvicenia je v tom, ze cvicite schopnost vidiet per- spektivy roznych hracov (v tomto pripade ste to boli vy a druha strana) ob- jektivne. Mozete si vsimnut, ze instrukcie v cviceni su sformulovane velmi pozorne. Pointa (a to je to najdolezitejsie, co sa tu mozeme naucit) spociva v tom, ze velmi casto mozu byt pribehy opisane v bode dva a tri v podsta- te totozne. Inymi slovami, konflikty nevznikaju vzdy preto, lebo sa niektora zo stran myli alebo kona nerozumne. Velmi lahko sa moze stat, ze obe stra- ny maju stopercentne pravdu a spravaju sa stopercentne rozumne a napriek tomu su v konflikte. Existuje mnoho pricin, preco takato situacia moze vzniknut. Jednym castym dovodom je, ze ludia maju ine implicitne priority. Napriklad, jeden 202 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI programator moze vacsi vyznam pripisovat tomu, aby sa dodrzal harmo- nogram dodavky, a moze sa domnievat, ze je lepsie slubeny produkt dodat nacas, aj v pripade, ze to bude znamenat obmedzenie rozsahu implemento- vanych funkcionalit. Iny programator moze pripisovat vacsiu prioritu upl- nosti dodavky, pretoze si mysli, ze je lepsie zakaznikovi dodat to, co mu bolo na pociatku prislubene, aj keby to znamenalo, ze sa dodavka oneskori. V ta- komto pripade sa moze stat, ze obe strany argumentuju spravne a rozumne, no napriek tomu sa dostanu do nekonecneho sporu, ktory bude trvat dovte- dy, kym jedna zo stran neporozumie implicitnym prioritam druhej strany a neprelozi si ich do vlastnej reci. Dalsim castym dovodom je neuplnost udajov. V skutocnom zivote k tomu dochadza casto, a my vsetci mame rozne vlastne rozumne sposoby, ako si chybajuce casti skladacky doplname. Predstavme si napriklad, ze nam niekto predlozi velku obchodnu prilezitost, ktora by v priebehu niekolkych rokov mohla zdvojnasobit alebo strojnasobit nase prijmy, vyzaduje si vsak rozsiahlu investiciu, ktora prevysuje sucasnu cistu hodnotu nasej spoloc- nosti. Je tato prilezitost taka lakava, ze do toho musime ist, alebo je taka ris- kantna, ze nas privedie k bankrotu? Nikto to nemoze vediet so stopercent- nou istotou, nikto totiz nedokaze s istotou povedat, kolko novych zakazni- kov nam kazdorocne naozaj prinesie. Mozeme prist len s najlepsim moznym odhadom. V takychto pripadoch moze dojst k velkym nezhodam, pri kto- rych obe strany argumentuju spravne a rozumne. Nezhodu nebude moz- ne vyriesit, kym ludia nezacnu predpokladat, ze aj druha strana je rozumna a zaujmu otvoreny pristup k jej implicitnym predpokladom. Cim castejsie sa vam podari vsimnut si, ako obe strany sporu zaujimaju stanovisko, ktore je korektne a rozumne, tym castejsie budete schopni ob- jektivne porozumiet rozchadzajucim sa perspektivam - a tym sa vase poli- ticke vedomie stane presnejsim. Pripomina mi to jeden vtip: dvaja chlapici sa nedokazali zhodnut na nie- com zasadnom, a tak sa rozhodli poradit sa s mudrym guruom. Najprv mu svoje argumenty odprezentoval prvy chlapik. Guru pokyval hlavou a pove- dal:,,Ano,maspravdu."Potomsvojediametralneodlisneargumentyprednie- sol druhy chlapik. Guru opat pokyval hlavou a povedal: ,,Ano, mas pravdu." EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 203 Tretieho chlapika, ktory celu situaciu pozoroval, to trochu vyviedlo z miery a obratil sa ku guruovi: ,,Pockat, pockat, nieco tu nie je v poriadku. Nie je predsa mozne, aby mali pravdu obaja sucasne." A guru pokyval hlavou a povedal: ,,Ano, mas pravdu." Majster, ako mozes povedat, ze maju obaja pravdu? by sme nemali tvrdo- hlavo trvat na vni- manych rozdieloch, ale radsej sa za- merat na zakladnu rozumnost nasich partnerov. Snazil som sa poukazat na to, ze vo svete nedokonaleho poznania... Mentalne navyky pre pozoruhodne empatickych ludi Empatia je zakodovana v nasom mozgu, je predinstalovana hned v jeho za- kladnej strukture. No hlavne posolstvo tejto kapitoly znie, ze empatia je tiez schopnost, ktoru mozeme vhodnym cvicenim vylepsovat, a ze toto cvicenie spociva najma v treningu bdelej pozornosti a vo vytvarani navykov, ktore empatiu podporuju. Presne to ja robim, ale ty to nechapes! Taraniny, to ty to ne- chapes! 204 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Najdolezitejsim z tychto navykov je laskavost. Ak mame tento mentalny navyk laskavosti, znamena to, ze zakazdym ked interagujeme s inou ludskou bytostou, celkom automaticky a bez usilia sa v nasej mysli objavia myslien- ky ako: ,,Tento clovek predo mnou je ludska bytost, celkom ako ja. Prajem si, aby bol/bola stastny/stastna." Tento mentalny navyk sposobuje, ze sa sta- vate otvorenejsimi a vnimavejsimi voci druhym ludom, a oni su tiez vnima- vejsi voci vam. Dalsim z tychto mentalnych navykov je pochopenie, ako sa moze stat, ze ini ludia sa na veci pozeraju rozumne (prinajmensom z ich uhla pohladu), napriek tomu, ze s nimi nesuhlasime. Tento mentalny navyk vam umoznuje vidiet socialne interakcie jasnejsie a objektivnejsie. Ak budete pravidelne praktizovat bdelu pozornost a budovat uvedene mentalne navyky, vytvorite si pre empatiu velmi silne zaklady. Ak na dova- zok budete systematicky trenovat aj empaticke pocuvanie a casto ludom ve- novat svoju pozornost, rozviniete nakoniec silnu zrucnost empatie, ktora sa rozsiri do firemno-politickej citlivosti. A to je nieco celkom ine, nez obvykla zakulisna firemna politika. KAPITOLA OSMA Ako byt efektivny a milovany sucasne Schopnost viest a socialne zrucnosti ,,Ked sa budete o ludi naozaj zaujimat, mozete si za dva mesiace najst viac priatelov, nez by ste si nasli za dva roky snahou dosiahnut, aby sa druhi ludia zaujimali o vas. Mozno to vyjadrit aj takto: najlepsi sposob ako sa s niekym spriatelit, je byt mu priatelom." -- DALE CARNEGIE 206 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Byt milovany posobi priaznivo na vasu karieru Slavni odbornici na problematiku vodcovstva, Jim Kouzes a Barry Posner, ponukaju taketo zhrnutie zaverov svojho vyskumu: ...nas vyskum sa zameral na viacero faktorov, ktore mohli byt pricinou uspechu manazera. Zistilo sa, ze tu bol jeden - a len jeden - faktor, ktory vyznamnym sposobom odlisoval hornych dvadsatpat percent manazerov od spodnych dvadsiatich piatich percent... tymto jedinym faktorom bolo vysoke skore na skale naklonnosti - prejavovanej aj zelanej... ti najvykonnejsi manazeri preukazovali viacej vrucnosti a zaluby v druhych, nez spodnych dvadsatpat percent. Su k ludom blizsie a su vyznamne otvorenejsi pri zdoverovani sa s myslienkami a pocitmi, nez ich menej vykonni kolegovia. ...Ak budu vsetky ostatne podmienky rovnake, budeme pracovat s vacsim nasadenim a efektivnejsie pre ludi, ktorych mame radi. A mame ich radi priamo umerne s tym, ake pocity v nas svojim spravanim vyvolavaju. Pre tych z nas v korporatnom svete, ktori sa domnievaju, ze najefektivnejsi sposob ako dosiahnut, aby sa veci urobili, je spravat sa ako idiot, poskytuje tato studia vitane osviezenie a inspiraciu, ze moze existovat aj lepsi pristup. Nie je nutne, aby ste za to, ze sa veci urobia, zaplatili svojou oblubenostou, mozete mat oboje. Koza tak moze zostat cela a vlk aj povyseny. V skutocnos- ti je dost mozne, ze byt oblubeny je z dlhodobeho pohladu tou najefektivnej- sou strategiou, ako dosahovat splnenie cielov. Tato moznost sa odraza tiez v studii venovanej velitelom Namornictva Spojenych Statov, ktoru sme cito- vali v prvej kapitole - ukazala, ze najefektivnejsi namorni velitelia su ti, ktori maju najvyssiu emocionalnu inteligenciu a su najviac oblubeni. V tejto kapitole sa budeme venovat niekolkym emocionalnym zrucnos- tiam, ktore vam pomozu stat sa oblubenymi a dosiahnut uspech v tom, co robite. Niektori ludia si kupuju knihy, aby sa dozvedeli, ako sa stat oblubeny- mi, ini si kupuju knihy, aby sa dozvedeli, ako dosiahnut uspech. Tato kniha vas nauci oboje. Vybrali ste si naozaj vynikajuco! AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 207 ,,Viete, pan Vader, dokazali by ste aj viac, keby ste boli oblubenejsi." Ako z hroznej situacie vdaka laskavosti vybudovat priatelstvo Dokonca aj v narocnych situaciach je niekedy mozne dosiahnut dolezite cie- le, a zaroven si pritom vytvorit pevne priatelstva. Vyzaduje si to laskave srd- ce, otvorenu mysel a spravne socialne zrucnosti. Pred mnohymi rokmi som mal kolegu, ktory bol zaroven mojim pria- telom. Volal sa Joe (aj v tomto pribehu su mena pozmenene, opat pre moje bezpecie) a hoci nikdy nebol priamo sucastou mojho timu, pracoval na in- ternych firemnych systemoch, ktore sme pouzivali, a v tom zmysle som bol jeho - velmi spokojnym - zakaznikom. Ked do firmy nastupil Samuel, novy manazer, ktory prevzal tim, v ktorom Joe pracoval, po par tyzdnoch si ho za- volal k sebe do kancelarie. Povedal mu, ze jeho pracovne vykony su velmi ne- uspokojive a coskoro zacne proces ukoncenia jeho pracovneho pomeru. Joe bol celkom zdrveny. Ani ja som z toho nebol stastny. Ako zakaz- nik jeho timu som sa naopak domnieval, ze Joe patri medzi jeho najvykon- nejsich clenov, a preto ma hnevalo, ze by mal dostat take nizke hodnotenie a dokonca ze by mal byt prepusteny z dovodov nedostatocnych vykonov. Rozhodol som sa, ze mu pomozem. 208 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI V spolocnosti, v ktorej som vtedy pracoval, som mal relativne vplyv- ne postavenie, a tak mi aj v mojej jednoduchej programatorskej mysli bolo jasne, ze ak by som Samuela, noveho manazera, konfrontoval, udalosti by mohli rychlo nabrat skaredy priebeh. Nastastie, mal som uz sa sebou roky meditacie a praxe rozvoja sucitu, a tak som mal v rukach tie spravne nastroje na riesenie vzniknutej situacie. Upokojil som svoju mysel bdelou pozornostou a potom som pouzil medita- ciu ,,Celkom ako ja" (pozri ?. kapitolu), aby som si lepsie dokazal predstavit, ako situaciu vidi Sam. Velmi rychlo som si uvedomil, ze tu musi byt nieco dolezite, o com som nevedel, nejaky aspekt, s ktorym sa musim oboznamit, skor nez si urobim nejake zavery. Chybali mi dolezite udaje. Moja mysel sa rychlo prepla z pocitu hnevu do tuzby porozumiet situacii a zapojit sa do nej so zvedavym a laskavym pristupom. Napisal som Samovi e-mail, v ktorom som sa mu predstavil, uprimne ho privital v spolocnosti a potom mu vysvetlil svoje znepokojenie zo situacie tykajucej sa Joea a tiez svoj zaujem pomoct mu. Cast mojho e-mailu zne- la takto: Chapem, ze sme vsetci rozumni ludia, a preto mi je jasne, ze toto rozhodnutie je urcite vysledkom dokladneho zvazenia veci. Dufam vsak, ze budem mat moznost pochopit dovody, ktore k nemu viedli, a vdaka tomu budem moct Joeovi lepsie pomoct. Ak to budes povazovat za vhodne, rad by som nam naplanoval kratke stretnutie a budem vdacny, ak by som si Ta mohol vypocut a dozvedel sa o pripade viac. Nerad by som Ta vsak tlacil do neprijemnej pozicie, a plne chapem, ak taketo stretnutie za danych okolnosti nepovazujes za vhodne. Nastastie, hoci to pre Sama, celkom pochopitelne, bolo trochu neprijemne, na moj e-mail mi odpovedal v rovnako laskavom a uprimnom tone. Stretli sme sa teda, najprv sa zoznamili a vymenili si niekolko osobnych pribehov a potom sme sa zacali zhovarat o Joeovi. Obaja sme sa pocas tohto rozhovo- ru vela dozvedeli. Ja som sa od Sama dozvedel, ze Joe svojmu timu sposobil viacero problemov, pretoze mal vo zvyku od zakaznikov nedisciplinovanym AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 209 sposobom akceptovat vela poziadaviek, co potom viedlo k tomu, ze zane- dbaval niektore dolezite ciele timu. Na druhej strane, Sam sa odo mna do- zvedel, ako velmi si zakaznici Joea vazia za jeho nasadenie a ochotu vzdy urobit nieco navyse. Obaja sme pocas nasho rozhovoru ziskali dolezite in- formacie, ktore nam chybali. Ked sa o nejaky cas neskor Sam a Joe znovu stretli, podarilo sa im lepsie si porozumiet a tiez prist na to, ako mozu v buducnosti spolupracovat efek- tivnejsie. Proces prepustania bol zastaveny a medzi mnou a Samom vzniklo priatelstvo, ktore trva dodnes. Situacia, z ktorej mohla vzniknut poriadna drama, sa namiesto toho stala pociatkom dlheho priatelstva. Vidiet na nej, akym sposobom mozu byt emo- cionalne zrucnosti uzitocne v socialnom prostredi. Existuje jedno stare cinske zenove prislovie: ,,Miesto pre male (meditac- ne) ustranie je v divocine, pre stredne ustranie v meste a pre velke ustra- nie na cisarskom dvore." Podobne ako vacsina zenovych prislovi, aj toto je absurdne a zaroven pravdive. Vsetky emocionalne zrucnosti, ktore sa z tej- to knihy mozete naucit, su celkom zbytocne, ak by ste ich nemohli apliko- vat v skutocnom svete, nevynimajuc prostredie take zvodne a nebezpecne, akym je cisarsky dvor. Na druhej strane, skutocny svet je tym najlepsim do- dzo, treningovou miestnostou, v ktorej mozete brusit svoje emocionalne zrucnosti. Skutocny svet je vasim ,,dodzo" aj vasim ,,zendo", kde najdete svoje ,,mojo". Yo?? V tejto kapitole sa zoznamime s tromi zakladnymi socialnymi zruc- nostami: naucime sa viest so sucitom, ovplyvnovat dobrom a komunikovat s vhladom. Umenie laskaveho vodcu Sucit je kvalita, ktoru vsetky nabozenske tradicie a pocetne filozoficke syste- my povazuju za velku cnost. No sucit je niecim viac, nez len velkou cnostou. Sucit je tiez pricinou najvyssej urovne stastia, ktoru nasa veda kedy namera- la, a je tiez nevyhnutnym predpokladom na tu najefektivnejsiu zo znamych foriem vodcovstva. Naozaj posobive. 210 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Sucit je najstastnejsim stavom Na zaciatku tejto knihy sme hovorili (a zartovali) o mojom priatelovi Matthieuovi Ricardovi, ,,najstastnejsom muzovi na svete". Ked vedci skuma- li a merali aktivitu jeho mozgu pomocou funkcneho magneticko-rezonanc- neho zobrazovania (fMRI), zistili, ze jeho uroven stastia bola extremne vyso- ka. Nebol vsak jedinym clovekom, u ktoreho boli namerane taketo extremne urovne stastia. V tom istom laboratoriu sa na meraniach zucastnilo aj nie- kolko majstrov meditacie v tradicii tibetskeho budhizmu (ludi, ktorych my osobne povazujeme za ,,olympijskych rekordmanov" meditacie) a podobne hodnoty namerali u viacerych z nich. Matthieu bol prvym ucastnikom po- kusov, ktoreho meno neumyselne preniklo na verejnost, a tak dostal spomi- nanu prezyvku. Dalsim ucastnikom, ktoreho identita bola nedavno zverej- nena, bol Mingjur Rinpoche. Aj Mingjur Rinpoche ma dnes v cinskej tlaci podobnu prezyvku ,,najstastnejsia osoba na svete". Tito chlapici su teda bezkonkurencne tymi najstastnejsimi ludmi, ktorych kedy vedci skumali. Toto konstatovanie nas logicky vedie k dalsej otazke: na co asi mysleli v okamihu, ked boli tieto merania zaznamenane? Mozno na nejake pikanterie? Viete, s mnichmi to nie je vzdy len tak! No v skutocnosti odpoved znie: meditovali na sucit. Som si isty, ze pre mnohych ludi je toto zistenie cel- kom sokujuce, sucit totiz mnohi z nas povazuju za neprijemny mentalny stav. Vedecke udaje vsak potvrdzuju opak - sucit je stavom extremneho stastia. Opytal som sa Matthieua, ako to vidi on. Jeho subjektivna skusenost ve- decke udaje potvrdzuje. Na zaklade svojej vlastnej skusenosti hovori, ze su- cit je tym najstastnejsim stavom vobec. Pretoze som nenapravitelny progra- mator, polozil som mu dalsiu otazku, ktora z odpovede nevyhnutne vyplyva: aky je potom ten druhy najstastnejsi stav? Jeho odpoved znela: ,,Otvorena bdelost," stav, v ktorom je mysel extremne otvorena, pokojna a jasna. Ne- viem, co si myslite vy, ale pre mna ako skuseneho praktizujuceho meditacie to bolo sokujuce zistenie. Ked meditujeme, trenujeme nasu mysel, aby si pri- vykala na stav pokoja a jasnosti. Ked sa nasa meditacia prehlbuje, stavame sa coraz stastnejsimi, a pretoze toto prehlbujuce sa stastie nepotrebuje ziadne zmyslove alebo mentalne stimuly, niektorym z nas potom hrozi, ze upadnu do extremu a utiahnu sa zo skutocneho zivota (ako obvykle, v zene na to maju najvtipnejsi vyraz, hovoria potom o ,,zenovych lenivcoch"). Prekvapenie je, AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 211 ze aj ked by ste toto cvicenie priviedli do dokonalosti, aj tak dosiahnete len ten druhy najstastnejsi stav. Najstastnejsi stav mysle mozno dosiahnut len prostrednictvom sucitu - a ten si vyzaduje, aby sme boli aktivni v skutocnom svete, so skutocnymi lud- mi. Znamena to, ze nie je mozne, aby sme nase meditacne cvicenia priviedli k dokonalosti mimo skutocneho sveta - musi v nich byt pritomna kombina- cia utiahnutia sa zo sveta (s cielom prehlbenia kvality pokoja) a zapojenia sa do sveta (ktore prehlbuje sucit). Ak patrite medzi ten typ intenzivneho me- ditatora, nezabudnite z casu na cas otvorit dvere a vykrocit do sveta. Ked sa mi po prvykrat dostali do ruk tieto studie, na ktorych sa Matthieu zucastnil (bolo to este predtym, nez sme sa spoznali osobne), bol to jeden z klucovych okamihov mojho zivota. Mojim snom je vytvorit podmienky na svetovy mier a urobit to prostrednictvom vytvorenia podmienok na vnu- torny pokoj a sucit na globalnej urovni. Ked som sa dozvedel o Matthieu- ovom pribehu, ziskal som novy uhol pohladu na to, na com som pracoval. Poznanie, ze sucit moze byt zabavou, meni vsetky pravidla hry. Ak by bol su- cit nudny, nieco ako domace prace, nikto by to nerobil, mozno s vynimkou Dalajlamu. No ak je sucit zabava, pustia sa do toho vsetci. Preto, ak chceme vytvorit podmienky na sucit vo svetovom meradle, potrebujeme len reinter- pretovat sucit tak, aby bolo vidiet, ze je to nieco zabavne a radostne. Wow! Kto by tusil, ze zachranovanie sveta si bude vyzadovat zabavu? Nastastie, sucit je tiez nieco viac nez len zabava. Prinasa velmi realne vyhody pre firmy a podnikatelov, najma v kontexte manazerskeho umenia viest ludi. Umenie ovplyvnovat dobrom Najlepsia definicia sucitu, ktoru poznam, pochadza od vyznamneho tibet- skeho ucenca Thubtena Dzinpu. Dzinpa mnoho rokov cestoval s Dalajla- mom ako jeho tlmocnik do anglickeho jazyka. Ma velmi prijemny, ocaruju- co jemny hlas a Dalajlama si z neho preto z casu na cas utahuje. (,,Viete, ja mam taky prenikavy hlas, ale tento chlapik, toho je radost pocuvat," povie Dalajlama a potom sa obaja zacnu nahlas smiat.) 212 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Dzinpa sucit definuje takto: Sucit je mentalny stav, ktory sa vyznacuje vnimavostou k utrpeniu druhych a aspiraciou, aby toto utrpenie bolo odstranene. Blizsie sucit definuje ako zlozeny z troch komponentov: . Kognitivny komponent: ,,Rozumiem ti." ?. Afektivny komponent: ,,Citim s tebou." ?. Motivacny komponent: ,,Chcem ti pomoct." V pracovnom kontexte je pravdepodobne tym najzaujimavejsim pozitivnym aspektom sucitu to, ze vytvara vynimocne efektivnych lidrov. Ak sa chcete stat vynimocne efektivnym lidrom, musite prejst zasadnou transformaciou. Najvystiznejsie to sformuloval Bill George, siroko-daleko uznavany byvaly CEO spolocnosti Medtronic. Hovori o prechode od ,,Ja" k ,,My". Tento posun spociva v transformacii z ,,Ja" na ,,My". Je to ten najdolezitejsi proces, ktorym lidri musia prejst, aby sa stali autentickymi. Ako inak by mohli prebudit a oslobodit silu svojich organizacii, nez prave schopnostou motivovat svojich ludi k tomu, aby dosiahli svoj plny potencial? Ak nasi podporovatelia len nasleduju nase vedenie, budu ich snahy vzdy obmedzene dosahom nasej vlastnej vizie a nasich instrukcii... Az vtedy, ked sa lidri prestanu sustredit na potreby svojho vlastneho ega, ziskaju schopnost rozvinut kvality lidrov aj v druhych.? Cvicenie sucitu je vo svojej podstate o tom, ako prejst od seba sameho k dru- hym. Sucit je v urcitom zmysle o prechode od ,,Ja" k ,,My". Preto ak je pre- pnutie z rezimu ,,Ja" do rezimu ,,My" tym najdolezitejsim procesom, ktory musia buduci lidri podstupit, aby sa vo svojej ulohe stali autentickymi, ti z nich, ktori praktizuju sucit, budu uz vediet ako na to a budu tak mat uz na starte dolezity naskok. Ale to este nie je vsetko! Zistil som, ze este viac svetla do veci vnasa praca Jima Collinsa, ktoru zdokumentoval vo svojej knihe Z dobreho skvele AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 213 (Good to Great).? Svojim priatelom hovorievam, ze ak by v zivote mali pre- citat len jednu knihu o podnikani, mala by to byt prave tato. Fascinujuca je uz samotna myslienka, z ktorej kniha vychadza: na zaklade analyzy obrov- skeho mnozstva udajov sa Collins so svojim timom rozhodol zistit, vdaka comu sa z dobrych spolocnosti stavaju skvele spolocnosti. Vyskum zacali s mnozinou vsetkych spolocnosti, ktore sa v rozpati rokov ?? a ??? ob- javili na zozname Fortune ???. Spomedzi nich potom identifikovali spoloc- nosti, ktore zacali ako ,,len" dobre a potom sa z nich stali ,,skvele" spoloc- nosti (co v tomto vyskume definovali ako spolocnosti, ktore vykazovali mi- nimalne trojnasobne lepsie vykony nez trh vo vseobecnosti) a tuto uroven si udrzali po dlhsi cas (v tomto vyskume to bolo minimalne na patnast rokov, vdaka comu sa zo zoznamu vytriedili firmy, ktorych uspech sa zakladal len na jednom uspesnom produkte alebo ktore jednoducho mali stastie). Nako- niec na zozname firiem, ktore dokazali urobit krok ,,z dobreho na skvele", ostalo jedenast spolocnosti. Tieto firmy potom porovnali s ,,referencnymi spolocnostami" a takymto sposobom identifikovali faktory, vdaka ktorym sa z ,,iba" dobrych spolocnosti stavaju spolocnosti skvele. Ako vsetci programatori z Googlu, aj ja milujem udaje, a preto povazu- jem vychodiskovu myslienku knihy a doraz, ktory kladie na analyzu sku- tocnych udajov, za fascinujuce. Rovnako fascinujuce podla mna je aj to, ako velmi dobre zavery tejto knihy funguju v skutocnom zivote. Mnohe z prin- cipov uvedenych v tejto knihe pozoruhodne pripominali vsetko to, co som zazil v Googli pocas prvych rokov spolocnosti. Letmy pozorovatel, ktory by si precital Z dobreho skvele a poznal by historiu spolocnosti Google, by sa mohol domnievat, ze vsetci, co sme v Googli pracovali v ranych rokoch, sme tuto knihu poznali naspamat. Takze, ak chcete zalozit firmu, z ktorej sa sta- ne druhy Google, odporucam vam precitat si Z dobreho skvele. Prve a pravdepodobne to najdolezitejsie zistenie, ktore tato kniha ponu- ka, je, aka dolezita je pre spolocnost uloha lidrov. Na to, aby sa z dobrej firmy stala firma skvela, je potrebny velmi specificky druh vodcovskej osobnosti. Collins im hovori ,,lidri ?. urovne". Su to ludia, ktori okrem toho, ze su vel- mi schopni, maju vo svojej vybave tiez paradoxnu kombinaciu dvoch dole- zitych a zdanlivo protirecivych kvalit: silnej ambicioznosti a osobnej skrom- nosti. Tito lidri su velmi ambiciozni, no predmetom ich ambicii nie su oni 214 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI sami - ich ambicie sa naopak zameriavaju na spolocne dobro, na nieco, co ma vyssi vyznam. Pretoze ich ambicie maju taketo altruisticke zameranie, necitia potrebu nafukovat svoje ega. A to je dovod, preco su velmi efektivni a inspirujuci. ,,Hovoril som o velkych ambiciach a humilite, nie humidite." Collinsova kniha presvedcivo ukazuje, aki doleziti su lidri ?. urovne. Z celkom pochopitelnych dovodov vsak neopisuje cestu, ako si firmy mozu takychto lidrov vychovat. Ani ja nebudem predstierat, ze poznam zaruceny recept, ako vycvicit takychto spickovych lidrov, no som presvedceny, ze su- cit v tomto procese hra zasadnu ulohu. Ak sa pozriete na dve kvality, ktorymi sa lidri ?. urovne vyznacuju (ambi- cia a osobna skromnost) v kontexte troch komponentov sucitu (kognitivna, afektivna a motivacna zlozka), mozete si vsimnut, ze kognitivne a afektivne komponenty sucitu (schopnost chapat ludi a prejavit empatiu) v nas upoko- juju nasu neuroticku zahladenost do nas samych a vytvaraju tak podmienky na skromnost. Na druhej strane, motivacny komponent sucitu, prianie po- mahat druhym, vytvara ambiciu pracovat pre nadosobne, spolocne dobro. Inymi slovami, tieto tri zlozky sucitu mozno vyuzit pri rozvijani dvoch kva- lit, ktorymi sa vyznacuju lidri ?. urovne. AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 215 SUCIT Afektivny komponent (,,Citim s tebou.") Kognitivny komponent (,,Rozumiem ti.") Motivacny komponent (,,Chcem ti pomoct.") UMENIE ,,VIEST NA 5. UROVNI" Skromnost Sucit je nevyhnutnou (avsak mozno nie postacujucou) podmienkou na to, aby sme dosiahli piatu uroven umenia viest ludi. Cvicenie sucitu je preto jednou z moznosti, ako s treningom lidrov ?. urovne zacat. Myslim, ze to je jeden z posobivych prinosov, ktore sucit v pracovnom kontexte ponuka. Ako znasobovanim potencialu dobra trenovat sucit Sucit mozeme trenovat podobne ako trenujeme milujucu laskavost: vytvara- nim mentalnych navykov. Zakladny princip je ten isty: cim castejsie na nie- co myslite, tym silnejsie su nervove drahy pomahajuce tejto myslienke a tym lahsie je pre vas tymto sposobom uvazovat. Nakoniec sa tato myslienka sta- ne mentalnym navykom a bude sa objavovat casto a bez usilia. Mentalny Ambicia (pre spolocne dobro) 216 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI navyk, ktory budeme pri treningu sucitu pouzivat, je nieco mocne, no su- casne prijemne. Budeme posilnovat schopnost mysle vnimat a prehlbovat kvalitu dobra, v nas aj vzhladom na druhych. Pri tomto cviceni zapojime tiez dalsi velmi ucinny nastroj na pracu s mys- lou: vizualizaciu. Nas mozog vyznamnu cast svojej kapacity venuje spracu- vaniu vizualnych vnemov a teoria preto hovori, ze ak dokazeme pri nejakej mentalnej cinnosti zrucne vyuzit nas vizualny system, dokazeme tak do rie- senia zapojit omnoho viac vypoctovych kapacit mozgu. Na praktickej urov- ni som zistil, ze ak si nieco dokazem vizualne predstavit, zanecha to v mojej mysli trvalejsi dojem. V tejto meditacii preto budeme pouzivat vizualizaciu ako metodu na zvysenie efektivity budovania mentalnych navykov sucitu. Cvicenie samotne je velmi jednoduche. Ked sa nadychujeme, predstavu- jeme si, ze vdychujeme nase vlastne dobro, predstavujeme si, ze ked pride do srdca, znasobujeme ho desatkrat a potom ho opat vydychujeme a pred- stavujeme si, ze vsetko to dobro darujeme celemu svetu. Potom vdychujeme dobro druhych ludi a robime s nim to iste. Ak chcete, mozete si ho predsta- vit v podobe bieleho svetla. Vyskusajte si to u vas doma. MEDITACIA ZNASOBOVANIA DOBRA Upokojenie mysle Zacnime tak, ze na dve minuty nechate mysel spocinut na dychu. Znasobovanie dobra Teraz sa spojime s dobrom, ktore v nas je: nasou laskou, altruizmom a vnu- tornou radostou. Ak chcete, mozete si predstavit, ze vase dobro ziari z vasho tela ako tlmene biele svetlo. (kratka pauza) Teraz pri nadychu vdychnite vsetko vase dobro do stredu hrude, do svojho srdca. Tu v srdci ho znasobte na desatnasobok a potom pri vydychu (pokracovanie) AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 217 vyslite vsetko toto dobro spat do celeho sveta. Ak chcete, mozete si pred- stavit, ze vydychujete ziarive biele svetlo, ktore tuto hojnost dobra repre- zentuje. (dvojminutova pauza) Teraz vytvorime spojenie s dobrom, ktore je v kazdom, koho pozname. Kazdy, koho pozname, je dobry clovek, ma v sebe nejake dobro. Ak chcete, mozete si predstavit, ze dobro vsetkych ludi ziari z ich tiel v podobe tlmene- ho bieleho svetla. Pri nadychu vdychujte vsetko ich dobro do vasho srdca... (pokracujte tak ako pri predchadzajucom kroku). (dvojminutova pauza) Nakoniec vytvorime spojenie s dobrom v kazdej ludskej bytosti. Kazdy clovek na svete v sebe ma aspon trochu niecoho dobreho. Ak chcete, mo- zete si predstavit, ze dobro vsetkych ludi ziari z ich tiel v podobe tlmeneho bieleho svetla. Pri nadychu vdychujte vsetko ich dobro do vasho srdca... (po- kracujte tak ako vyssie). (dvojminutova pauza) Zaver Na zaver meditacie nechajte mysel na jednu minutu spocinut na dychu. Toto cvicenie rozvija tri uzitocne mentalne navyky: . Navyk vidiet dobro v sebe aj v druhych. ?. Navyk delit sa o dobro so vsetkymi. ?. Doveru v transformativnu silu nasej mysle (ze dokaze dobro znasobovat). Prvy z tychto navykov (vidiet dobro) posilnuje afektivne a kognitivne kom- ponenty sucitu. Ked instinktivne a navykovo vnimate dobre kvality vo vsetkych ludoch, prirodzene si prajete porozumiet im a citit s nimi. Dokonca 218 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI aj v komplikovanych situaciach si prajete - namiesto toho, aby ste druheho cloveka odpisali s tym, ze je jednoducho idiot, a odisli prec - tejto osobe po- rozumiet, pretoze v nej dokazete vidiet aspon stipku zakladnej dobroty. Ak tento postoj pouzivate casto, postupom casu sa z vas stane clovek, ktoremu druhi ludia doveruju, pretoze im rozumie a zaujima sa o nich. Dalsi navyk (delit sa o dobro) posilnuje motivacny komponent sucitu. Ked si instinktivne a navykovo prajete vnasat do sveta dobro, coskoro sa z vas stane clovek, ktory chce vzdy pomahat druhym. Po urcitom case sa z vas stane clovek, ktoremu druhi ludia doveruju a ktoreho niekedy dokonca obdivuju, pretoze citia, ze mate srdce na spravnom mieste. Posledny navyk (dovera v transformativnu silu nasej mysle) posilnuje se- bavedomie. Ked si zvyknete na predstavu, ze vo svojom srdci dokazete vset- ko dobro desatkrat zvacsit, vas emocionalny mozog si zvykne na predsta- vu ,,ano, naozaj dokazem ludom prinasat uzitok". Po urcitom case sa z vas tak moze stat niekto, kto inspiruje druhych. A potom sa mozno stanete aj lidrom najvyssej, piatej urovne. ,,Chcel by som svetu prinasat dobro, ale svet si stale pyta nejake blbosti." AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 219 Cvicenie sucitu pre odvaznych Na rozvoj sucitu je urcene tradicne cvicenie, zname ako tonglen, co v tibetci- ne znamena ,,davanie a branie". Podoba sa cviceniu znasobovania dobra, no namiesto toho, aby sme vdychovali dobro, vdychujeme utrpenie (vsetkych bytosti aj nas samych), ktore potom v sebe transformujeme. Ked vydychuje- me, ziarime do sveta lasku, dobro a sucit. Skusenost ukazuje, ze pre mnohych, ktori s meditaciou len zacinaju, je toto cvicenie velmi narocne, pretoze pri nom vdychujeme a prijimame bo- lest a utrpenie. Nemusite to robit, ale ak ste dost odvazni, mozete ho, samo- zrejme, kedykolvek vyskusat. Tu su instrukcie, ako cvicenie vykonavat: MEDITACIA TONGLEN Uvod pred meditaciou Aby sme sa stali majstrami socialnych zrucnosti, musime sa zbavit vsetkych necistot a emocionalnych haraburd - hnevu, strachu, zmatku a dokonca aj fyzickej bolesti a nasej averzie k tomu vsetkemu. Tonglen je ako cvicenie skonstruovane tak, aby viedlo prave k tomuto vysledku a vyuziva pritom su- stredenie pozornosti na dych. Nazov ,,tonglen" doslova znamena ,,davat a prijimat" a oznacuje ochotu prijimat utrpenie a bolest druhych a na oplatku im davat ulavu, stastie a po- koj - a takymto sposobom dosiahnut skusenost nasej schopnosti situacie transformovat. Ked do seba vdychujeme negativitu, mozeme pouzit srdce ako filter. Ked cez nas potom pri vydychu temne oblaky vychadzaju von, premienaju sa na vyrovnanost, ulavu, radost a svetlo ci ziarivost. Pocas tejto skusenosti sa v nas posilnuje nase rozhodnutie, ze nas nic nemoze celkom premoct, a roz- vija sa v nas tak hlboka dovera. Dava nam pevne zaklady, oporu, pomocou ktorej sa mozeme pricinit o dobro samych seba aj ostatnych. Budujeme tak pevne zaklady sucitu. (pokracovanie) 220 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Udomacnenie sa Zacnime tym, ze zameriame pozornost na nase telo a dychanie. Vsimajme si, ako rozne vnemy prechadzaju telom, a jemne sustredme pozornost na to, ako plynulo prichadza a odchadza nas dych. (pauza) Teraz sa zhlboka nadychnite a pri vydychu si predstavte, ze ste ako ob- rovska hora. Znovu sa zhlboka nadychnite a predstavte si, ze vidite zivot z vyvysenej perspektivy. Tonglen A s dalsim nadychom sa teraz pustime do cvicenia tonglenu. Zacneme od nas samych. S nastavenim stedrosti a s otvorenym srdcom aj myslou si predstavte, ze vidite vas samych sediet pred vami. Pozrite sa na svoje ,,obvykle ja", so vsetkym jeho utrpenim - cimkolvek, co vas v poslednom obdobi trapilo. Vdychnite vsetko toto utrpenie, akoby to bol oblak necistot, a nechajte ho vo vas rozptylit a transformovat sa. Transformovane utrpenie vydychnite ako luce svetla. Chvilu pokracujte v dychani tymto sposobom. (pauza) Vsimnite si, ci citite viac jemnosti, porozumenia a vrucnosti k sebe same- mu/sebe samej. (pauza) Teraz cvicenie pre uzitok druhych: Predstavte si pred sebou niekoho vo vasom zivote, kto trpi. Ked sa nadychujete, citte, aki otvoreni dokazete byt k tomu, co on alebo ona zaziva. Mozno citite, ako sa vo vas objavuje silny zamer pomoct tejto osobe dostat sa z jej problemov. (pokracovanie) AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 221 Vdychnite ich ako temny oblak a citte ako vstupuje do vasho srdca, kde rozpusta vsetky zvysky vasich sebeckych zaujmov a odhaluje vase prirodze- ne vnutorne dobro. Vydychnite luce svetla a nechajte vasu pozornost spocinut na vasom za- mere utisit a odstranit utrpenie. Teraz nejaky cas takto dychajme. (pauza) Zaver Na zaver mozete na okamih zodvihnut ruku, polozit ju na svoju hrud a jed- noducho dychat. Tonglen je velmi mocne cvicenie. Dalajlama sa mu udajne venuje kazdy den ako jednemu zo svojich hlavnych cviceni. Ked som toto cvicenie robil po prvykrat (pod vedenim majstra zenu Normana Fischera; uvedeny text cvicenia pochadza od neho) zazil som hlboku premenu. V priebehu tych niekolkych minut som pocitil, ako sa trvalo posilnilo moje sebavedomie. Po- cas tohto cvicenia som si uvedomil, ze vela veci, ktore ma dovtedy brzdili, mali povod v mojom strachu z bolesti a utrpenia. Ked som zistil, ze doka- zem ostat uvolneny, aj ked vdychujem bolest a utrpenie, svoje vlastne i to, ktore zazivaju druhi, a vyzarovat pritom laskavost, lasku a sucit, rozpustili sa mnohe z okov, ktore ma predtym brzdili. Pocas prvych kurzov nasho programu Search Inside Yourself sme tonglen vyucovali, rychlo sme vsak prisli na to, ze pre mnohych ucastnikov bolo toto cvicenie prilis narocne. Takmer vsetci instruktori Search Inside Yourself sa zhodli, ze by sme ho mali z treningoveho programu vynat, ja som vsak raz- ne nesuhlasil. Tonglen je take mocne cvicenie, ze som trval na tom, ze ho v programe musime ponechat. Nakoniec sme prisli s vynikajucim riesenim a vytvorili cvicenie znasobovania dobra, ktore zohladnovalo nazory a riesi- lo obavy vsetkych zucastnenych. Je uzitocne a dostatocne pristupne, takze s nim mozu zacat aj ludia, ktori este s meditaciou nemaju vela skusenosti, a ponuka tiez kratku ochutnavku toho, o com je tonglen. Znamena to, ze 222 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI s najvacsou pravdepodobnostou nikto nebude o cviceni znasobovania dobra hovorit ako o tradicnom cviceni - prinajmensom nasledujucich sto rokov, a za sto rokov uz budem, myslim, naozaj, naozaj stary. Moje odporucanie teda znie: zacnite s cvicenim znasobovania dobra, a ked sa pri nom budete citit isto a pohodlne (mozno po niekolkych tyz- dnoch), skuste to aj s tonglenom. Mozno aj vam prinesie hlboku premenu. ,,Dostali sme viacero staznosti na asistenta, ktoreho si si zaobstaral, aby ti pomahal s vdychovanim bolesti a utrpenia..." Ako ovplyvnovat dobrom Prve pravidlo tykajuce sa schopnosti vplyvat na ludi znie: uz teraz ju vsetci mame. Vsetko, co robime alebo nerobime, rovnako ako vsetko, co hovorime alebo nehovorime, ma vplyv na druhych ludi. Pointa preto nespociva v tom, ako ziskat vplyv, ale ako rozsirit vplyv, ktory uz mame, a vyuzit ho na uzi- tok vsetkych. Ako funguje nas socialny mozog Domnievam sa, ze ak si prajete posilnit svoju schopnost vplyvat na ludi, tym najdolezitejsim prvym krokom je dostatocne hlboko pochopit, ako funguje nas socialny mozog, aby ste ho mohli zrucne smerovat a riadit. AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 223 Evian Gordon, odbornik v oblasti neurovied, hovori, ze princip ,,mini- malizacie nebezpecenstva a maximalizacie odmeny" je zakladnym organi- zacnym principom, ktory prenika celym mozgom. Nas mozog je zariadenie, ktore sa v prvom rade snazi priblizit k tomu, co je odmenujuce, a vyhybat sa hrozbam, ako to znazornuje nasledujuci diagram. ODMENA (priblizovat sa) HROZBA (vyhybat sa) Vsimnite si, ze sipka na strane ODMENA (priblizovat sa) je omnoho mensia, nez ta na strane HROZBA (vyhybat sa). Tento rozdiel vo velkosti ilustruje dolezite zistenie, ze nas mozog na negativne skusenosti reaguje omnoho intenzivnejsie, nez na porovnatelne pozitivne skusenosti. Vsetci to zazivame aj v celkom obvyklych situaciach. Povedzme napriklad, ze na chodbe prejdem okolo Jima, usmejem sa na neho a on sa usmeje na mna. Tuto socialnu interakciu budem vnimat ako pozitivnu, no nie velmi vy- znamnu, a primerane maly bude aj vplyv, ktory na mna bude mat. Pred- stavme si vsak, ze Jim sa na mna neusmeje, len sa na mna pozrie a so za- mracenym vyrazom tvare bude kracat dalej. Z objektivneho uhla pohladu ma tato udalost zhruba porovnatelnu intenzitu (aj ked opacnym smerom), ako to, ze sa na mna usmeje, no subjektivne je pravdepodobne, ze na nu budem reagovat omnoho silnejsie. Mozno si pomyslim: ,,Ale no tak, co sa tu deje? Co ma ten chlap za problem? Co som mu spravil tentoraz?" Moja reakcia v tomto pripade nebude trvat niekolko sekund, ale skor niekolko minut, mozno aj dlhsie. Negativne zazitky na nas maju omnoho silnejsi a dlhodobejsi vplyv, nez pozitivne. 224 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Kolko pozitivnych skusenosti potrebujete, aby ste vyrovnali negativnu skusenost? Zavisi to od toho, koho sa opytate. V siestej kapitole sme spome- nuli prelomovu pracu psychologicky Barbary Fredericksonovej, ktora ten- to pomer odhaduje na ? : . Vo svojom vyskume zistila, ze ,,zazitok pozitiv- nych emocii v pomere ? : k negativnym emociam vedie ludi k bodu zlomu, po ktoreho prekroceni sa prirodzene stavaju omnoho odolnejsimi voci ne- priazni a prekazkam a bez vacsieho usilia dosahuju to, co si kedysi predtym dokazali iba predstavit."? Na druhej strane, slavny psycholog John Gottman dospel v inom kontexte k odlisnemu pomeru. Zistil, ze na to, aby manzelsky zvazok pretrval (a bol naplnujuci), musi byt vo vztahu prinajmensom patna- sobne viac pozitivnych interakcii nez interakcii negativnych. Tento pomer ? : sam Gottman oznacil ako ,,magicky pomer", znamejsi je vsak pod na- zvom ,,Gottmanov koeficient". Tento pomer predstavuje taky silny predik- cny nastroj, ze Gottman udajne dokaze len na zaklade zhodnotenia pozitiv- nych a negativnych interakcii pocas patnastminutoveho rozhovoru dvojice predpovedat, ci sa manzelstvo v priebehu desiatich rokov skonci rozvodom. Zo zartu hovori, ze je to tiez dovod, preco ho uz dlho nikto nepozval k sebe domov na veceru. Ak tieto dva pomery postavite vedla seba, mozete okamzite pochopit, preco je manzelstvo taka narocna zalezitost. V pripade nasich kazdoden- nych cinnosti od sveta vyzadujeme nelogicky pomer pozitivity ? : - vy- nimkou je len nase manzelstvo, od ktoreho ocakavame este viac. Mohli by sme teda povedat, ze sa vsetci v urcitom zmysle spravame dost neuroticky: na svojich partnerov ci partnerky kladieme prehnane naroky a posudzuje- me ich este tvrdsie, ako ludi, ktorych sotva pozname. Mozno, ze ak by sme si to uvedomili, dokazali by sme nasim polovickam dopriat zasluzeny odpo- cinok - a nakoniec by sa ukazalo, ze to manzelstvo nie je zase az taka kom- plikovana zalezitost. SCARF model socialneho mozgu V knihe Ked vas mozog pracuje (Your Brain at Work) David Rock opisuje pat domen socialnych skusenosti, na ktore mozog reaguje ako na primarne AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 225 odmeny alebo hrozby. Inymi slovami, tychto pat domen je pre nas tak do- lezitych, ze nas mozog ich vyhodnocuje ako otazky prezitia. A pretoze su take dolezite, kazda z nich predstavuje vyznamny motivacny mechanizmus nasho socialneho spravania. Tychto pat domen spolocne tvori model, kto- ry David nazyva SCARF model - podla zaciatocnych pismen spominanych piatich domen: Status (postavenie), Certainty (istota), Autonomy (samostat- nost), Relatedness (prepojenost) a Fairness (ferovost).? Postavenie, status Status oznacuje relativnu dolezitost, socialnu hierarchiu alebo senioritu. Lu- dia vynakladaju pozoruhodne mnozstvo usilia, aby svoj status ochranili ale- bo zvysili. Status je taky dolezity, ze je dokonca indikatorom dlhovekosti, rovnako u ludi, ako aj u primatov. Na spustenie reakcie ohrozenia statusu postacuju velmi slabe impulzy. Na to, aby sa ohrozenie statusu aktivovalo, staci napriklad rozhovor s vasim sefom. Podobne moze byt spustacom aj to, ze vas kolega poziada o ,,spatnu vazbu". Dobrou spravou je, ze existuje sposob, ako zvysit svoj vlastny status bez toho, aby ste ublizili ostatnym. David tomu hovori ,,hrat sam proti sebe". Ked sa zlepsite v nejakej konkretnej zrucnosti (napriklad ked sa vam podari zni- zit vas hendikep v golfe), aktivujete mechanizmus odmeny spojenej so statu- som, relativnym voci vasmu ,,minulemu ja". Pravdepodobne to je tiez dovod, preco je dosiahnutie majstrovstva (pozri . kapitolu) takym silnym motivac- nym faktorom. Ked sa vam podari zvladnut nejaku zrucnost, ktora je pre vas dolezita, aktivujete odmenu spojenu so statusom, prinajmensom v perspek- tive porovnania s vasim ,,byvalym ja". Istota Nas mozog miluje istotu. Neistota v mozgu vyvolava ,,chybove reakcie", kto- re nie je mozne ignorovat a pretrvavaju, az kym nie su vyriesene. Inymi slo- vami, neistota spotrebuva nasu vzacnu mozgovu kapacitu. Zasadnejsie neis- toty mozu byt naozaj vysilujuce. Ak napriklad neviete, ci v najblizsom obdo- bi nepridete o pracu, tato neistota pravdepodobne bude vasu mysel zamest- navat do takej miery, ze vam neostane vela sil venovat sa v praci aj niecomu inemu. 226 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Autonomia Autonomia oznacuje pocit, ze dokazeme ovladat prostredie, v ktorom sa na- chadzame. Podla Steva Maiera ,,rozhoduje o tom, ci urcity stresovy faktor v or- ganizme aktivuje ochranne funkcie alebo nie, uroven kontroly, ktoru organiz- mus nad danym objektom dokaze uplatnovat."? Inymi slovami, tym, co nas na- ozaj dostane, nie je stres samotny, ale pocit bezmocnosti zoci-voci tomuto stre- su. Jedna studia napriklad ukazala, ze nizsie postaveni uradnici v britskej stat- nej sluzbe vo vacsej miere trpia zdravotnymi problemami suvisiacimi so stre- som, nez vyssie postaveni uradnici v riadiacich poziciach, a to aj napriek tomu, ze o tejto druhej skupine je zname, ze pracuje pod omnoho vacsim stresom. Prepojenost Prepojenost je nas pohlad na to, ci je druha osoba nas ,,priatel" alebo ,,pro- tivnik". Je prirodzene, ze prepojenost je sucastou nasich primarnych moz- govych obvodov odmeny/hrozby, pretoze v minulosti nase prezitie takmer bezvyhradne zaviselo od inych ludi, ktori boli sucastou nasich uzko spolu- pracujucich malych kmenov. Prepojenost ma taky zasadny vyznam, ze vy- sledky niektorych vyskumov ukazuju, ze kvantita a kvalita nasich socialnych vazieb je tou najdolezitejsou a jedinou skusenostou, ktora ludom dava udr- zatelne stastie v dlhodobom horizonte. (Tieto studie neskumali skusenych praktizujucich meditacie, a tak hoci s ich zavermi suhlasim, domnievam sa, ze v hre su aj dalsie faktory.) Warren Buffett, jeden z najbohatsich ludi na svete, ukazal svoje pochopenie sily prepojenosti, ked povedal: ,,Ked sa do- stanete do toho veku ako ja, budete merat uspech svojho zivota podla toho, kolki z ludi, po ktorych laske tuzite, vas naozaj miluju. V tom spociva ta de- finitivna skuska toho, ako ste zili svoj zivot." Nas mozog funguje tak, ze implicitne oznacuje osoby, ktore stretavame, ako protivnikov az do okamihu, kym sa nepreukaze opak. Ak napriklad uvi- dime niekoho neznameho, obvykle sa mu dostane oznacenia ,,protivnik" (ale- bo prinajlepsom ,,priblizovat sa len na vlastne nebezpecenstvo"). Nastastie, vo vacsine situacii nie je tazke toto implicitne zaradenie zmenit. Na to, aby sa z protivnika stal priatel, obvykle staci podanie ruky a prijemna konverza- cia. Mnohe cvicenia v tejto knihe, napriklad ,,Celkom ako ja" a ,,Meditacia milujucej laskavosti", mozu tento proces vyrazne ulahcit a urychlit. AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 227 ,,Vzhladom na to, ze sudu predseda Ctihodny Bonzo, obavam sa, ze v tomto pripade budeme musiet upravit povodny odhad vasich sanci na priaznivy rozsudok." Ferovost Ludia su jedine zvierata, o ktorych vieme, ze dobrovolne poskodzuju svo- je vlastne zaujmy, aby potrestali nespravodlivost, ktoru vnimaju u niekoho ineho. Trestanie nespravodlivosti bolo pozorovane aj u inych primatov, nie vsak na ukor svojich vlastnych zaujmov. Povedzme napriklad, ze sme ucast- nici v hre (nazyva sa Ultimatum?), v ktorej osoba A (,,navrhovatel") dostane sto dolarov, ktore musi rozdelit medzi seba a osobu B (,,prijimatel"). Ak oso- ba B ponuknute rozdelenie akceptuje, obaja si ponechaju peniaze, tak ako ich osoba A rozdelila, no ak osoba B ponuku odmietne, odidu obaja domov s prazdnymi vreckami. Ak osoba A navrhne rozdelenie ?? dolarov pre seba a dolar pre osobu B, z cisto objektivnej perspektivy nema osoba B dovod ponuku odmietnut. Ak B ponuku prijme, dostane dolar - a ak ju odmietne, nedostane nic. Pre osobu B v tejto situacii existuje len jedna ekonomicky ra- cionalna strategia. No napriek tomu mnohi ludia v ulohe osoby B ponuku odmietnu, pretoze ju povazuju za urazlivo nespravodlivu. Ak vsak podobnu hru hra simpanz (ako cenne objekty sa v tomto pripade namiesto americ- kych dolarov pouzivaju hrozienka), takuto ponuku odmietne len zriedka.? 228 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Z pohladu simpanza je vzdanie sa hrozienok jednoducho hlupost. Poucenie, ktore si z toho mozeme vziat, znie: nikdy nepodcenujte ludsky zmysel pre spravodlivost. Je taky hlboky, ze nas casto vedie k tomu, ze v zaujme spra- vodlivosti obetujeme vlastne zaujmy. (Z pribehu vyplyva este dalsie pouce- nie, a to: nikdy sa nespoliehajte na to, ze vam simpanz ponukne ferovu zmlu- vu. A ked sme pritom, necakajte to ani od slona.) Ako rozsirit svoj vplyv Na ludi mozete vplyvat najefektivnejsie vtedy, ked im pomozete dosiahnut to, co chcu, sposobom, ktory pomaha vam a sucasne prispieva aj k spoloc- nemu, vyssiemu dobru. Prave preto moze byt model SCARF, ktoremu sme sa venovali v predchadzajucej casti, taky uzitocny. Ked poznate neurove- decky model socialneho mozgu, dokazete lepsie porozumiet tomu, ako vase ciny mozu zvysovat SCARF faktory vas aj druhych ludi - a to znamena, ze mozete prist na to, ako ludom pomahat tak, aby to bolo v sulade aj s vasi- mi zaujmami. Ak si napriklad najdete cas spoznat ludi, s ktorymi pracujete, aj na ludskej urovni, zvysujete ich odmenu v oblasti prepojenosti. Pomoze vam to potom lahsie vyriesit dokonca aj technicke nezhody, vasi partneri vas totiz budu vnimat ako ,,priatela" a nie ako ,,protivnika". Ak budete stedro uznavat a ocenovat napady druhych, zvysujete ich odmenu v oblasti posta- venia. S vacsou pravdepodobnostou sa vam potom odmenia mnohymi dal- simi cennymi napadmi a rieseniami. Ak ste v pozicii sefa a urobite viac, nez je obvykle, aby ste k svojim ludom boli ferovi, zvysujete ich odmenu v oblasti spravodlivosti a tito ludia potom pre vas budu pracovat omnoho ochotnej- sie. Ak budete zrucne vyuzivat faktory SCARF modelu pre dobro vsetkych, vytvarate situaciu vitazstvo - vitazstvo, v ktorej vsetci ziskavaju, a zvysujete tak mieru svojho vplyvu. Nasledujuci plan sa v styroch krokoch opiera o uvedene poznatky a umoznuje vam rozsirit rozsah aj hlbku vasho vplyvu. . Pochopte, ze schopnost vplyvat na ludi, mate uz teraz. Uz teraz vase spravanie ludi ovplyvnuje. Ide len o to, robit to zrucnejsie a lepsie. AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 229 ?. Posilnujte sebavedomie. Cim lepsie si uvedomujete svoje silne aj slabe stranky a dokazete ich akceptovat, tym viac sebadovery rozvijate a tym efektivnejsie dokazete na ludi vplyvat. Na emocionalnej urovni sa ludia citia sebadoverou pritahovani - a plati to najma v pripade sebadovery zalozenej na laskavosti a autentickosti. Ak potrebujete rozvinut viac sebadovery, pomozu vam cvicenia bdelej pritomnosti v ?. a ?. kapitole a cvicenia sebauvedomenia zo ?. kapitoly. ?. Snazte sa ludom porozumiet a pomahat im uspiet. Ak ludom rozumiete a snazite sa im pomahat dosiahnut ich ciele sposobom, ktory pomaha aj vam dosiahnut vase ciele, mozete na ludi vplyvat este efektivnejsie. Cvicenia empatie zo ?. kapitoly spolu s cviceniami zameranymi na rozvoj sucitu, ktore najdete na zaciatku tejto kapitoly, vam pomozu s rozvijanim schopnosti chapat ludi a pomahat im. Vyznamnou pomocou vam budu aj neurovedecke poznatky o nasom socialnom mozgu, predstavene v predchadzajucej casti tejto kapitoly. ?. Prispievajte k spolocnemu vyssiemu dobru. Aj ked sa venujete naplnaniu svojich vlastnych zaujmov, nikdy nezabudajte vykracovat o krok dalej, za hranice vlastnych osobnych zaujmov. Konajte tak, aby to bolo dobre aj pre vas tim, dobre pre vasu firmu alebo dobre pre cely svet. Inspirujte k tomu aj druhych. Ked vasa dobra motivacia a dobre ciny inspiruju druhych, mozete na nich vplyvat omnoho efektivnejsie. Rozvinut tento instinkt prace pre spolocne vyssie dobro vam pomozu cvicenia v . kapitole, ktora sa venuje motivacii, ako aj cvicenia sucitu v tejto kapitole. Ak existuje jedno slovo, ktore v sebe zahrna vsetky metody, ktore nam po- mahaju rozsirovat nas vplyv, myslim, ze tymto slovom je dobro. Dobro je vel- mi inspirujuce - a inspiruje ludi tym, ako ich meni. To je napriklad dovod, preco bol (a dodnes je) Mahatma Gandhi taky vplyvny. 230 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI O tom, ako moze dobro zmenit zivot cloveka v priebehu desiatich minut Pribeh, ktory mi porozpraval slavny psycholog Dr. Paul Ekman, je jednym z dojimavych prikladov toho, ako moze dobro zmenit zivot cloveka. Paul bol velmi uspesnym psychologom. Americka asociacia psychologov ho dokonca vymenovala za jedneho zo ?? najvyznamnejsich psychologov ??. storocia. Paul vsak prezil velmi tazke a neprijemne detstvo a v dosledku toho v dospelosti trpel problemami s hnevom. Povedal mi, ze uz ako dospely zazil kazdy tyzden aspon dve epizody, ktore u neho viedli k vybuchom hne- vu a on tak povedal alebo urobil nieco, co potom neskor lutoval. V roku ???? dostal Paul pozvanie prednasat na konferencii Mind and Life v Indii, na ktorej sa mal zucastnit aj Dalajlama. Paul najprv nemal v umysle pozvanie prijat, budhistickych mnichov totiz vobec nebral vazne, povazoval ich za partiu smiesnych plesatych chlapikov v ruchach. Jeho dcera Eva ho vsak nakoniec presvedcila, aby sa na konferencii zucastnil. Na treti den tejto patdnovej konferencie Paul zazil nieco prenho velmi do- lezite. Pocas jednej z prestavok medzi sedeniami si Paul spolu s dceru Evou prisadli k Dalajlamovi a asi desat minut sa s nim zhovarali. Pocas celeho roz- hovoru Dalajlama drzal Paula za ruku. Tychto desat minut na Paula hlboko zaposobilo. Povedal mi, ze zazil, ako cela jeho bytost prekypovala ,,dobrom". Bol zmenenym clovekom. Na konci rozhovoru zistil, ze jeho hnev sa celkom rozplynul. Pocas nasledujucich tyzdnov v sebe nepocitil ani najmensiu stopu po hneve, co pre neho predstavovalo nesmiernu zivotnu zmenu. No mozno este dolezitejsie bolo, ako tychto desat minut, pocas ktorych sa drzal za ruku s Dalajlamom, zmenilo dalsie smerovanie jeho zivota. Paul mal v umysle odist na dochodok, no teraz v sebe znovu objavil hlboke prianie urobit nieco uzi- tocne pre svet, co v skutocnosti bola jeho prapovodna motivacia, s ktorou sa kedysi zacal psychologii venovat. Po kratkom presviedcani zo strany Dalaj- lamu zrusil Paul planovany odchod na dochodok a dodnes pokracuje v odo- vzdavani svojich skusenosti a mudrosti v ramci vedeckeho vyskumu, ktory lu- dom pomaha zlepsovat ich emocionalnu rovnovahu, sucit a altruizmus. Ludske dobro je take mocne, ze staci, aby ho clovek zazival len desat minut, a moze zmenit jeho zivot. Vobec nezalezi na tom, ze tato skusenost AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 231 moze byt celkom subjektivna. Napriklad v Paulovom pripade Dalajlama tvr- dil, ze neurobil nic specialne a povedal, ze mozno dobro, ktore Paul zazival, pochadzalo z toho, co do situacie priniesol sam Paul, a Dalajlama tu bol len katalyzatorom. Tak ci onak, poucenie je zjavne: ak chcete mat schopnost vplyvat na ludi, neexistuje nic mocnejsie, nez dobro. (A teraz jedna osobna spoved: Jediny dovod, preco v tomto kontexte do- kazem pouzivat slovo ,,dobro", je ze ho pouziva aj Paul. Ak je slovo ,,dobro" dostatocne dobre pre Paula Ekmana, je dostatocne dobre aj pre mna.) ,,Oukej... a teraz na moju mysel skus vplyvat bez svojich Jedi trikov." Umenie komunikovat s vhladom Empatia je nevyhnutnym komponentom efektivnej komunikacie, no samot- na empatia nie vzdy postacuje. Videl som aj velmi empatickych ludi, ktori sa sami dostali do velmi frustrujucich konverzacii. Tym chybajucim prvkom v takom pripade je vhlad - a specificky vhlad do casto skrytych aspektov konverzacie, napriklad suvisiacich problemov identity a rozdielu medzi tym, aky bol zamyslany a skutocny vplyv toho, co bolo povedane. V nasledujucej casti sa pozrieme na Harvardsku schemu pre vedenie na- rocnych rozhovorov, ktora nam pomoze potrebny vhlad rozvinut. 232 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI O narocnych rozhovoroch Narocne rozhovory su rozhovory, ktore nie je lahke viest. Su casto dolezite, no pretoze nie je lahke byt ich sucastou, obvykle by sme sa im radi vyhli. Dva klasicke priklady narocnych rozhovorov na pracovisku su: ziadost o zvyse- nie platu a kriticka spatna vazba pre ceneneho pracovnika. Nemusi to vsak vzdy byt nieco take drasticke. Niekedy sa narocny rozhovor moze vyvinut aj z niecoho takeho jednoducheho, ako ked svojho suseda poziadate, aby vy- niesol smeti aj v den, v ktory to obvykle nerobi. Viest narocne rozhovory je zrucnost, a to vskutku extremne uzitocna zrucnost. Podla autorov publikacie Narocne rozhovory (Difficult Conversa- tions), ktora je sucastou Harvardskeho vyjednavacieho projektu (Harvard Negotiation Project) sa vedenie narocneho rozhovoru sklada z piatich kro- kov. Tu je moje kratke zhrnutie tychto piatich krokov: . Pripravte sa tak, ze si prejdete ,,tri konverzacie". ?. Rozhodnite sa, ci temu otvorite. ?. Zacnite od objektivneho ,,tretieho pribehu". ?. Preskumajte pribeh druhej strany, aj svoj. ?. Riesenie problemu. Pripravte sa tak, ze si prejdete ,,tri konverzacie" Dolezitym prvym krokom k zlepseniu nasej schopnosti viest narocne kon- verzacie je pochopenie ich vnutornej struktury. Pocas kazdej konverzacie v skutocnosti prebiehaju tri rozhovory. Je to konverzacia o obsahu (,,Co sa stalo?"), konverzacia o pocitoch (,,Ake pocity su s tym spojene?") a konver- zacia o identite (,,Co to o mne hovori?"). Konverzacia o identite takmer vzdy obsahuje jednu z tychto troch otazok: . Som dostatocne kompetentny? ?. Som dobry clovek? ?. Zasluzim si byt milovany? Prvy krok teda spociva v tom, ze porozumieme strukture tychto troch kon- verzacii a pripravime sa na ne. Pokuste sa tak objektivne, ako sa da, prist na AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 233 to, co sa stalo, pochopte, aky vplyv to ma na vas a na vasu protistranu na emocionalnej urovni, a identifikujte, co presne je v stavke z vasho pohladu, ktory aspekt sa vas naozaj dotyka. Rozhodnite sa, ci temu otvorite Co chcete dosiahnut tym, ze danu temu otvorite? Je vas zamer produktiv- ny (chcete napriklad vyriesit problem alebo pomoct niekomu v jeho rozvoji) alebo neproduktivny (napriklad jednoducho chcete, aby sa niekto citil zle)? Niekedy je spravne vec jednoducho nechat tak a nehovorit o nej. Ak sa roz- hodnete temu otvorit, pokuste sa posunut ju do roviny, ktora je priazniva pre proces ucenia sa a riesenia problemu. Zacnite od objektivneho ,,tretieho pribehu" ,,Treti pribeh" oznacuje to, ako veci prebehli z pohladu nezainteresovanej tretej strany, ktora pozna situaciu v jej celku. Ak mam napriklad nezhodu s Matthewom, kazdy z nas bude mat svoj vlastny pribeh o tom, co k sporu viedlo. Treti pribeh je to, ako by situaciu vyrozpraval John, nas spolupracov- nik, ktory bol pri vsetkom, co sa udialo, no nie je v situacii ziadnym sposo- bom zainteresovany. Ak mate zacat nejaky narocny rozhovor, tento treti pribeh je najlepsi spo- sob, ako konverzaciu otvorit. Je najobjektivnejsi a zaroven predstavuje miesto, z ktoreho sa vam s najvacsou pravdepodobnostou podari najst spolocnu podu s vasou protistranou. Pouzite tento treti pribeh ako pozvanku a ponuknite tak vasej protistrane ulohu partnera pri spolocnom rieseni situacie. Preskumajte pribeh druhej strany, aj svoj Vypocujte si pribeh druhej strany. Podelte sa o svoju perspektivu. Preskumaj- te, ako rozdielne vnimate tu istu situaciu. Zmente uhol pohladu a namiesto vy- citania a obvinovania sa zamerajte na to, ako sa co najviac naucit o emociach, ktore sa v situacii objavuju, a o tom, ako kazdy z nas k situacii prispieva. Riesenie problemu Najdite nove riesenia, ktore uspokojuju pokial mozno co najviac potrieb a zaujmov. Zistite, ako udrzat komunikacne kanaly otvorene a nezabudat na zaujmy tej druhej strany. 234 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Postrehy a cvicenia pre narocne rozhovory Dobra sprava je, ze ak ste usilovne pracovali so vsetkymi cviceniami a tech- nikami v tejto knihe, nadobudli ste uz vacsinu zrucnosti, ktore potrebujete na zvladanie narocnych rozhovorov. Jedine, co este potrebujete doplnit, su dva dolezite postrehy. Prvym z nich je pochopenie, ze ucinok nie je to iste ako zamer. Ak sa napriklad citime ublizeni tym, co niekto povedal, mohli by sme automa- ticky predpokladat, ze tato osoba mala umysel nam ublizit. Nas samych obvykle posudzujeme na zaklade nasich zamerov, druhych vsak zvykne- me posudzovat na zaklade vplyvov ich spravania. Pretoze v skutocnosti je pre nas velmi tazke naozaj poznat ich zamery, podvedome ich vyvodzuje- me z ucinkov, ktore ma ich spravanie na nas. Povedzme, ze Henry cestuje s manzelkou autom. Ked mu jeho zena povie, aby zastavil a spytal sa nie- koho na cestu, citi sa ponizeny. Ona vsak skutocne nemala v umysle akym- kolvek sposobom ponizovat jeho muznost, chcela len, aby na vecierok do- razili vcas. Jej slova mali iny ucinok, nez zamyslala. Pokojne jej povedz, ako to na teba zaposobilo, Henry, len sa s nou nezacni hadat. Nemyslela to zle. (Skutocny pribeh, aj ked Henryho meno som zmenil, aby som ochranil vsetkych manzelov sveta.) Druhym z tychto klucovych postrehov je, ze v kazdom narocnom roz- hovore je okrem urovne obsahu a emocii pritomny este dolezitejsi element: otazka identity. Problematika identity velmi casto zostava skryta a nevypo- vedana, obvykle vsak zohrava tu najdominantnejsiu ulohu. Ak sa so mnou napriklad chce moja manazerka rozpravat o pomalom postupe mojho pro- jektu, nebude ma najviac trapit samotny obsah tejto konverzacie, ani moj pocit uzkosti, ale moje vlastne pochybnosti tykajuce sa mojej kompetent- nosti. Inymi slovami, najviac starosti mi prinesie problem identity: ,,Som dostatocne kompetentny?" Ak je moja manazerka zrucnou komunikator- kou, tento fakt si uvedomi, a nas rozhovor mozno zacne tym, ze ma uisti o svojej plnej dovere v moju kompetentnost - jedine, co ju naozaj zaujima, je, ci na projekt nepotrebujem dodatocne zdroje. Vdaka tomu, ze sa bude hned na zaciatku zrucne venovat mojej otazke identity, zasadne sa zmeni kvalita celeho rozhovoru. AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 235 Tieto dva postrehy su najrelevantnejsie v ramci prveho kroku systema- tickeho vedenia narocnych rozhovorov (Pripravte sa tym, ze si prejdete ,,tri konverzacie"). Pokial ste sa venovali cviceniam programu Search Inside Yourself, so zvysnymi krokmi by ste uz nemali mat vacsie problemy. Najviac pozornosti by ste preto mali venovat prave prvemu kroku. Najlepsi sposob ako sa na narocny rozhovor pripravit, je rozpravat sa s inymi ludmi, pretoze ziskate prilezitost verbalizovat a dopredu si precvi- cit klucove momenty narocnych rozhovorov. Najlepsie je, ak sa mozete zho- varat s ludmi, ktorym doverujete, s vasim najlepsim priatelom, mentorom alebo s kolegom, ktoremu doverujete. Ak preferujete pracovat individualne, mozete namiesto rozhovoru pouzit nasledujuce pisomne cvicenie. PRIPRAVA NA NAROCNY ROZHOVOR Toto cvicenie mozete pouzit v pisomnej aj v ustnej podobe. V pripade, ze sa rozhodnete pre ustnu formu, mozete sa rozpravat napriklad s niektorym zo svojich priatelov. Instrukcie 1. Zamyslite sa nad narocnym rozhovorom, ktorym ste si presli v minu- losti, ktory zamyslate viest v blizkej buducnosti, alebo ktory ste mali otvorit, no nespravili ste tak. 2. Ci uz v pisomnej forme alebo v podobe hovoreneho monologu opis- te ,,tri konverzacie", tak ako vyzeraju z vasho vlastneho uhla pohladu. Tieto tri konverzacie su: konverzacia o obsahu (,,Co sa stalo?"), kon- verzacia o pocitoch (,,Ake pocity su s tym spojene?") a konverzacia o identite (,,Co to o mne hovori?"). Konverzacia o identite takmer vzdy obsahuje jednu z tychto troch otazok: (pokracovanie) 236 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI 3. Teraz predstierajte, ze ste tou druhou osobou, a opiste tri konverza- cie z jeho ci jej uhla pohladu, tak dobre ako to dokazete. Ak ste toto cvicenie robili v ustnej forme, na zaver sa so svojim priatelom porozpravajte o tom, aky pocit ste z neho mali. ,,A co tak teraz? Teraz uz je vhodny cas na cvicenie narocneho rozhovoru?" E-maily a bdela pozornost Moderne komunikacne prostriedky maju tu vyhodu, ze nemusime komuni- kovat osobne - mozeme pouzivat e-mail. Nevyhoda, ktoru moderne komu- nikacne prostriedky prinasaju, spociva v tom, ze nekomunikujeme osobne - pouzivame e-mail. Presne tak, dobra sprava znie ,,mozeme ich pouzivat" a zla sprava znie ,,pouzivame ich". Najvacsi problem s e-mailom je v tom, ze casto dochadza k nepocho- peniu emocionalneho kontextu komunikacie - niekedy s katastrofickymi AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 237 nasledkami. Ked sa s druhou osobou rozpravame osobne, zoci-voci, ob- vykle pritom vyuzivame vyraz nasej tvare, ton hlasu, poziciu tela a gesta. Inymi slovami, nas mozog ma prilezitost vysielat a prijimat dostatok never- balnych informacii, aby prebehlo ,,emocionalne tango" (pozri ?. kapitolu), vdaka ktoremu mozeme dat jeden druhemu najavo, ako sa citime. Vacsina z tejto komunikacie prebieha na podvedomej urovni. No ked komunikujeme prostrednictvom e-mailu, o cely tento mechanizmus pocitovej komunika- cie prichadzame. Ked mozgy netancuju spolu, pocity sa nedostanu k slovu (a vznikaju nedorozumenia). Ale viete, ze tu sa este problemy nekoncia? Ked mozog nedostava dosta- tok udajov o pocitoch druhych, zacne si ich jednoducho vymyslat. Nas mo- zog dospeje k urcitym domnienkam o emocionalnom obsahu spravy a po- tom si podla nich jednoducho vykonstruuje informacie, ktore mu chybaju. To vsak nie je vsetko. Automaticky tiez zacne verit, ze tieto vykonstruovane informacie su pravdive. A najhorsie pritom je to, ze tieto vykonstruovane predstavy su obvykle silne negativne predpojate - obvykle predpokladame, ze ludia maju negativnejsie umysly, nez je v skutocnosti pravdou. Napriklad, ked ma raz generalny riaditel Googlu Eric Schmidt stretol na chodbe, potmehudsky mi pohrozil prstom a so sirokym usmevom na tva- ri povedal: ,,Dostal som ta, ty rebelant!" Pretoze moj mozog mal moznost vnimat vsetky neverbalne naznaky, bolo mi jasne, ze si zo mna len utahuje, a preto som sa vobec neobaval, ze by ma chcel vyhodit. Ak by som vsak od neho tie iste slova dostal e-mailom, mozno by som si uz balil osobne veci do skatule a cakal, kedy sa u mna zastavi mila pani z ludskych zdrojov a... bude sa so mnou chciet porozpravat o nejakej dolezitej zalezitosti. Nic by na tom nezmenilo ani to, keby Eric na zaver svojho e-mailu pripojil smajlika. To je dovod, preco e-mailova komunikacia sposobuje tolko nedorozu- meni. Casto nas urazia alebo vylakaju e-maily, ktore nas nikdy urazit ale- bo vylakat nemali. Ak nie sme emocionalne zrucni, s tymto pocitom urazky alebo strachu na ne reagujeme - a potom vypukne hotove peklo. Nie som si isty, ci bol e-mail osobne vynajdeny diablom ako nastroj skazy, ale v kazdom pripade mu jeho pracu ulahcuje. Takze ten klucovy postreh pre efektivnu e-mailovu komunikaciu znie: pretoze e-maily len zriedkavo obsahuju dostatok informacii na to, aby nas 238 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI mozog rozpoznal emocionalny kontext odosielatela, chybajuce informacie si potom konstruuje, casto s negativnou predpojatostou a nakoniec podvedo- me predpoklada, ze tieto konstrukty zodpovedaju skutocnosti. Nastastie, cvicenie bdelej pozornosti moze kvalitu nasej e-mailovej ko- munikacie vyrazne vylepsit. V jazyku pali povodne slovo, ktore prekladame ako ,,bdela pozornost" (angl. mindfulness), znie sati. Sati ma tiez alternativ- ny preklad: pamatanie alebo reflexia. Znamena to, ze bdela pozornost nie je len o mentalnom pokoji, obsahuje v sebe tiez silny element pamatania a udr- zania toho, co bolo pochopene. Ked sa venujeme bdelej e-mailovej komunikacii, opierame sa najma o tuto kvalitu pamatania. Prva vec, na ktoru pamatame, je, ze aj na druhej stra- ne e-mailu je ludska bytost, celkom ako ja. Druha vec, na ktoru pamatame, je toto pochopenie, ze ludia, ktori nas e-mail dostanu, si budu podvedome konstruovat chybajuce informacie o emocionalnom kontexte na strane odo- sielatela, a preto mu pri formulacii spravy venujeme nalezitu pozornost. A tak, tu je nase cvicenie pre bdele pisanie e-mailov: CVICENIE BDELEHO PISANIA E-MAILOV 1. Zacnite tym, ze sa jedenkrat s bdelou pozornostou nadychnete a vy- dychnete. Ak ide o vynimocne citlivu situaciu, mozete svoju mysel upokojit niekolkymi minutami meditacie bdelej pozornosti (pozri 2. kapitolu) alebo meditacie v chodzi (pozri 3. kapitolu). 2. Zamerajte svoju pozornost na to, ze aj na druhej strane e-mailu je jedna alebo viac ludskych bytosti. Su to ludske bytosti ,,celkom ako ja". Ak ide o vynimocne citlivu situaciu, moze byt uzitocne predsta- vit si adresata alebo adresatov vo svojej mysli aj vizualne a niekolko minut sa venovat meditacii ,,Celkom ako ja"/Meditacii milujucej las- kavosti (pozri 7. kapitolu). 3. Napiste text e-mailu. (pokracovanie) AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 239 4. Pred odoslanim zamerajte svoju pozornost na myslienku, ze ak je emocionalny kontext vasej spravy nejasny, mozog adresata si jed- noducho namiesto neho domysli nieco, co pravdepodobne bude negativnejsie, nez ste zamyslali. Predstavte si, ze ste v jeho ci v jej si- tuacii a neviete nic o emocionalnom kontexte odosielatela (tzn. vas), predstavte si, ze vas ovplyvnuje spominana negativna predpojatost a znovu si svoj e-mail precitajte. Ak je potrebne, upravte ho. 5. Predtym, nez kliknete na tlacidlo ,,Odoslat", jedenkrat sa s bdelou po- zornostou nadychnite a vydychnite. Ak ide o vynimocne delikatnu situaciu - napriklad ak pisete nahnevany e-mail svojmu sefovi alebo svojmu podriadenemu - nadychnite sa a vydychnite pomaly a vedo- me trikrat a az potom kliknite na ,,Odoslat". Ak budete mat pocit, ze ho predsa len odoslat nechcete, nic vam nebrani si to rozmysliet. Mengova mantra pre carovne huby Uzavrime tuto kapitolu mantrou, ktoru som si vytvoril pre svoju vlastnu po- trebu. Ukryva v sebe zhrnutie velkej casti mojich cviceni socialnych zruc- nosti. Moja mantra znie: Miluj ich. Maj pre nich porozumenie. Odpust im. Dozrievaj spolu s nimi. Vzdy, ked sa ocitnem v nejakej narocnej situacii tykajucej sa inych ludi, opakujem si v duchu tuto mantru. Funguje velmi dobre v pripade deti aj sefov. Jeden z mojich priatelov, vola sa Riegel, poznamenal, ze moja mantra celkom dobre plati aj v pripade ,,carovnych hub" (velmi vtipne, Riegel). Odtial teda pochadza spomenuty nazov mojej mantry. KAPITOLA DEVIATA Tri jednoduche kroky k svetovemu mieru O tom, ako prislo ,,hladanie vo svojom vnutri" na svet ,,Ak chces dosiahnut mier, nech sa mier stane tvojim ucenim." -- PAPEZ JAN PAVOL II. Nas program Search Inside Yourself sa zacal od jednoducheho sna, a tym snom je svetovy mier. Podobne ako mnoho inych, odo mna tiez mudrejsich ludi, aj ja verim, ze svetovy mier mozno dosiahnut len smerom zvnutra von. Ak by sa nam podarilo najst sposob, ako by kazdy clovek mohol sam v sebe rozvinut pokoj a stastie, tento vnutorny pokoj a stastie by sa prirodzene prejavili TRI JEDNODUCHE KROKY K SVETOVEMU MIERU 241 v podobe sucitu. A keby sme vedeli, ako vytvorit svet, v ktorom je vacsina ludi stastna, vnutorne pokojna a sucitna, mohli by sme tak polozit zakla- dy svetoveho mieru. Nastastie, metodologia, ktora to umoznuje, uz existuje, a rozni ludia ju praktizovali po tisice rokov. Je nou umenie vyuzivania kontemplativnych cviceni pre rozvoj mysle. Vacsina z nas ich pozna pod nazvom meditacia. Vo svojej najjednoduchsej podobe je meditacia treningom pozornos- ti. S dostatocnym meditacnym treningom sa nasa mysel moze stat ne- ochvejne pokojnou a sustredenou. Vdaka tejto posilnenej kvalite pozor- nosti moze mysel polahky a na dlhe casove useky zotrvavat v stave, kto- ry je nanajvys uvolneny a bdely zaroven. Z tejto kombinacie uvolnenosti a bdelosti sa prirodzene objavuju tri nadherne kvality mysle: pokoj, jas- nost a stastie. Mozeme tu pouzit analogiu: povedzme, ze mysel je ako sklenene tazidlo s miniaturnymi ,,snehovymi" vlockami, s ktorym neusta- le trasiete. Ked ho na chvilu nechate v pokoji, biele ciastocky, ktore v nom viria, sa pomaly usadia a tekutina v tazidle sa stane pokojnou a priezrac- nou zaroven. Podobne aj nasa mysel sa neustale nachadza v stave po- drazdenia. Vdaka hlbokej mentalnej uvolnenosti a bdelosti mysel spoci- nie v pokojnom a jasnom stave. Z neho potom prirodzene vyvstane tretia kvalita mysle, vnutorne stastie. Vnutorne stastie je nakazliva vec. Ked niekto z nas dovoli, aby sa v jeho mysli objavila ziara vnutorneho stastia, maju ludia v jeho okoli tendenciu reagovat nan pozitivnejsie. Meditujuci vtedy zistuje, ze jeho ci jej soci- alne interakcie su coraz pozitivnejsie, a pretoze my ludia sme tvory spo- locenske, pozitivne socialne interakcie v danej osobe vytvaraju este viac stastia. Vznika tak pozitivny ,,carovny kruh" (opak kruhu zacarovaneho) vnutorneho a socialneho stastia. S tym, ako sa tento cyklus neustale po- silnuje, zistuje meditujuci, ze aj on sam ci ona sama rozvija viac laskavos- ti a sucitu. Nasu mysel teda mozno cvicit a rozvijat, tak aby sme vytvarali vnutor- ny pokoj, stastie a sucit. Na tomto treningu je najlepsie to, ze sa dokonca vobec nemusime nutit k tomu, aby sme tieto kvality budovali - su v nas vsetkych uz prirodzene pritomne, postacuje preto, aby sme len vytvorili podmienky, v ktorych sa mozu objavit, rast a prekvitat. Tieto podmienky 242 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI vytvarame meditaciou. Vdaka meditacii sami sebe dovolujeme byt omno- ho stastnejsimi a omnoho sucitnejsimi. A ked to robime, kladieme zakla- dy svetoveho mieru. Znamena to, ze klucovym prvkom receptu na svetovy mier moze byt nieco take jednoduche ako meditacia. Je to take zavazne zistenie, ze je az komicke. Ze by taky neriesitelny problem mohol mat take jednoduche riesenie, je takmer absurdne. Az nato, ze to naozaj moze fungovat. Ked som si to uvedomil, bolo to ako zjavenie. Nasiel som zmysel svoj- ho zivota. Mojim zivotnym cielom je spristupnit ludstvu pozitivne ucin- ky meditacie. Vsimnite si, prosim, ze sa nesnazim ,,priniest meditaciu do sveta". Nesnazim sa ani do sveta vniest pozitivne ucinky meditacie. Mo- jim zamerom nie je nic viac, nez tieto pozitivne ucinky urobit pristupny- mi. To je vsetko. Nesnazim sa urobit nic viac, nez len otvorit dvere tejto komnaty pokladov a povedat ludom: ,,Pozrite na vsetky tie poklady, ktore tu su, a ak chcete, pokojne si z nich vezmite, kolko len mate chut." Mojou ulohou je len otvorit dvere. Som si isty, ze sila kontemplativnych cvice- ni premienat cloveka je taka posobiva a podmaniva, ze jej neodola nikto, kto ju pochopi. Je to, ako keby ste ludom, ktori nie su zdravi, ponukli ta- jomstva zdravia (napriklad poznanie tykajuce sa hygieny, vyzivy, cvicenia a spanku). V okamihu, ked im ludia porozumeju a zacnu pocitovat uzitok zdravia, niet cesty spat, su jednoducho prilis podmanive. Ako vsak na to? Ako mozno ludstvu spristupnit uzitok meditacie? Od- povedou je nieco, comu napoly zartom hovorim ,,Tri jednoduche kroky k svetovemu mieru". . Zacat sam od seba. ?. Spravit z meditacie oblast vedy. ?. Zosuladit meditaciu so skutocnym zivotom. Zacat sam od seba Prvy z tychto troch krokov je spomedzi nich najsamozrejmejsi a tato jeho formulacia sa pripisuje Mahatma Gandhimu: musim sa sam stat zmenou, TRI JEDNODUCHE KROKY K SVETOVEMU MIERU 243 ktoru chcem uvidiet vo svete. Vo svetle tohto principu som si pre seba nasiel takmer meratelny ciel - rozhodol som sa, ze do konca svojho zivota v sebe chcem rozvinut schopnost byt laskavy ku kazdej bytosti, v kazdom okami- hu. Chcem sa stat niecim ako Radio Laskavost, chcem vysielat len laskavost, ??/?. Spravit z meditacie oblast vedy Aby sa meditacia stala siroko dostupnou, musi sa stat predmetom vedec- keho skumania, podobne ako sa oblastou vedy stala medicina. Rovnako ako meditacia, aj medicina sa praktizovala po nespocetne generacie, no odkedy sa v devatnastom storoci zacala v medicine pouzivat vedecka me- toda (pravdepodobne mozno povedat, ze sa tak stalo s Pasteurovym vy- skumom mikroorganizmov), medicina sa zasadne zmenila. Ked sa medi- cina stala vedeckou, zbavila sa mnohych mytov, boli objavene nove na- stroje, zariadenia a metodiky. Vyznamne sa tiez zlepsila uroven zasko- lenia a certifikacie poskytovatelov medicinskych sluzieb. Inymi slovami, mnoho ludi vdaka tomu ziskalo pristup k medicine na dobrej urovni. To iste by som rad videl aj v pripade meditacie. Davnejsie, v roku ???, som svojim meditujucim priatelom napisal e-mail (bol to skor taky mini manifest), v ktorom som vysvetloval, pre- co meditacia musi ziskat tento vedecky rozmer, a vyzval som ich, aby aj oni pomohli nastartovat hnutie, ktore by meditacne cvicenie podporilo orientaciou na empiricke udaje. Spatna vazba, ktoru som dostal, bola vel- mi vlazna. Tento napad sa ludom vo vseobecnosti pacil, no nikto nim ne- bol obzvlast nadseny. No nakoniec som objavil jednu osobu, ktora moje nadsenie zdielala. Jeden z mojich priatelov, Tenzin Tethong moj e-mail preposlal Dr. B. Ala- novi Wallaceovi. Alan mi okamzite odpisal a s nadsenim mi oznamil, ze podobnej snahe sa venuje poslednych sest rokov. A preco? Pretoze mu to povedal Dalajlama! Bol som uzasnuty. Nikto z mojich meditujucich pria- telov (je medzi nimi mnoho muzov a zien vedy) nebol tymto zasnube- nim vedy a meditacie prave nadseny, Dalajlama bol vsak touto myslienkou 244 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI nadchnuty. V tom okamihu som vedel naisto, ze som na spravnej stope. Nemozeme sa predsa mylit obaja, Jeho Svatost aj ja. Z Alana a zo mna sa velmi rychlo stali dobri priatelia. Po urcitom case, ked som sa dozvedel viac o praci, ktorej sa venoval, a suvisiacom vyskume dalsich vedcov, dospel som k zaveru, ze vzhladom na Dalajlamovu entuzias- ticku podporu bude toto usilie nasledovat vpred rovnako dobre aj bezo mna. Urobil som na tomto fronte este niekolko dalsich veci, a okrem ineho som sa spolu s Dalajlamom a mojimi priatelmi Jimom Dotyom a Wyneom Wu stal patronom a zakladatelom Centra pre vyskum a vzdelavanie v oblasti sucitu a altruizmu (Center for Compassion and Altruism Research and Education, CCARE) na Stanfordovej univerzite. Nakoniec som sa vsak rozhodol, ze toto hnutie je v dobrych rukach a ze svoju osobnu energiu namiesto toho zame- riam na ?. krok. Zosuladit meditaciu so skutocnym zivotom Aby sa uzitok meditacie stal pre ludstvo siroko dostupnym, meditacia ne- smie ostat len domenou vyhradenou pre holohlavych chlapikov v smiesnych ruchach niekde vysoko v horach, alebo pre male skupiny privrzencov New Age niekde v San Franciscu. Meditacia sa musi stat ,,skutocnou". Je potreb- ne, aby bola v sulade so zivotmi a potrebami skutocnych ludi, priemernych Joeov Smithov tohto sveta. Mam urcite podozrenie, ze prave tento krok je z tych troch najdolezitejsi - a tiez krok, ku ktoremu mozem ja osobne pri- spiet v najvacsej miere. Avsak akym sposobom? Historicky precedens, o ktory sa mozeme opriet, je telesne cvicenie. V roku ??? skupina vedcov zalozila tzv. Harvardske laboratorium unavy (Harvard Fatigue Laboratory, HFL), ktoreho cielom bolo skumat fyziologiu unavy. Ich priekopnicka praca podnietila vznik celeho odvetvia fyziologie cvicenia. Jednym z ich najdolezitejsich zisteni bolo, ze osoba v dobrej kondi- cii sa na fyziologickej urovni odlisuje od fyzicky nezdatnej osoby. Dnes, ked sa na ich vysledky mozeme pozriet spatne a s nadhladom, nie je tazke po- chopit, ako zasadne ich vyskum zmenil podobu nasho sveta. . ?. ?. ?. Kazdy vie, ze ,,cvicenie je pre mna prospesne". Nikto uz o tom nedebatuje. Nie kazdy si sice da tu namahu cvicit, no aj ti, ktori necvicia, vedia, ze by mali a ze by to pre nich bolo dobre. Kazdy, kto chce cvicit, sa ma kde naucit ako na to. Informacie o cviceni su siroko dostupne, ak si chcete najst trenera, nie je to nic narocne a mnohi ludia maju priatelov, ktori uz cvicia a mozu im ukazat, ako sa to robi. Firmy chapu, ze zdravi a fyzicky zdatni pracovnici k dobru firmy len prispievaju. Mnohe spolocnosti dokonca maju vlastne telocvicne alebo svojim zamestnancom poskytuju prispevky na clenske vo fitnescentrach. Cvicenie sa povazuje za samozrejmost. Cvicenie sa povazuje za samozrejmost do tej miery, ze ked dnes poviete svojim priatelom, ze si idete do fitnescentra zacvicit, nikto sa na vas nepozrie cez prsty a nepomysli si, ze ste nejaky uleteny New Age fanatik zo San Francisca. V skutocnosti to je naopak. Ak by ste zacali tvrdit, ze dobre vychovany a ctihodny American nikdy necvici, ludia by sa na vas pozreli s vyrazne pozdvihnutym obocim. TRI JEDNODUCHE KROKY K SVETOVEMU MIERU 245 Vdaka usiliu tychto priekopnikov a dalsich vedcov ma dnes fyzicke cvi- cenie prinajmensom tieto styri vyznacne charakteristiky: Inymi sposobom zivota skutocnych ludi. Stalo sa pristupnym pre kazdeho, a lud- stvo z neho ma uzitok. Mojim prianim je, aby sa to iste stalo s meditaciou. Chcem vytvorit svet, v ktorom sa ludia na meditaciu budu pozerat ako na cvicenie mysle a meditacia sa bude vyznacovat vsetkymi styrmi spomenu- tymi znakmi: . Vsetci vedia, ze ,,meditacia je pre mna prospesna". ?. Kazdy, kto chce meditovat, ma moznost naucit sa, ako sa to robi. ?. Firmy chapu, ze meditacia je dobra pre biznis a niekedy ju dokonca aj priamo podporuju. slovami, fyzicke cvicenie je dnes v dokonalom sulade s modernym 246 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ?. Meditacia je povazovana za nieco samozrejme. Vsetci si myslia: ,,Vsak to je jasne. Samozrejme, ze by si mal meditovat." Takze, este raz sa vraciame k tej istej otazke: Ako na to? Ako mozem vytvorit svet, v ktorom je meditacia povazovana za nieco rovnako samozrejme ako fyzicke cvicenie? Po niekolkych mesiacoch uvazovania nad tymto proble- mom som, takmer nahodou, prisiel na to, ako ho vyriesit. Tuto odpoved som objavil, ked som cital knihu Daniela Golemana Emo- cionalna inteligencia. Jeden z mojich priatelov Dr. Larry Brilliant, ktory bol v tom case vykonnym riaditelom filantropickej divizie Googlu, bol dlhoroc- nym priatelom Daniela Golemana. Dan prijal pozvanie prednasat v Googli. Larry sa rozhodol vyuzit prilezitost prijemne stravit nejaky cas v Danovej spolocnosti a pozval ma, aby som sa k nim pridal aj ja. Zo zdvorilosti k Da- novi som sa rozhodol, ze si pred nasim stretnutim Emocionalnu inteligenciu precitam. Pri citani tejto knihy som mal druhe zjavenie. Nasiel som mecha- nizmus, pomocou ktoreho som mohol dat meditaciu do suladu s realnym zi- votom - a tymto mechanizmom bola emocionalna inteligencia (EI, niekedy znama tiez pod skratkou EQ). Viete, takmer kazdy ma aspon aku-taku predstavu o tom, cim emo- cionalna inteligencia je. Este dolezitejsie je, ze kazdy vie, ze emocionalna inteligencia je pre nas velmi uzitocna. Mnohi ludia, dokonca aj bez toho, aby do detailov rozumeli konceptu emocionalnej inteligencie, vedia ale- bo prinajmensom tusia, ze vyssia uroven EQ by im v zivote pomohla na- plnit ich svetske ciele: stat sa v praci efektivnejsimi, dosiahnut povyse- nia, zarabat viac penazi, efektivnejsie pracovat s druhymi ludmi, ziskat si obdiv, vybudovat naplnajuce medziludske vztahy, a tak dalej. Inymi slova- mi, emocionalna inteligencia je v dokonalom sulade s potrebami a tuzba- mi modernych ludi. Emocionalna inteligencia ma dva dolezite znaky. Po prve, okrem toho, ze vam pomaha stat sa uspesnejsimi, ten najvyznamnejsi vedlajsi ucinok EQ je zvysenie vnutorneho stastia, empatie a sucitu k druhym ludom - presne to, co potrebujeme pre svetovy mier. Po druhe, velmi dobry (a ja mam po- dozrenie, ze jediny) sposob ako skutocne rozvinut EQ je pomocou kontem- TRI JEDNODUCHE KROKY K SVETOVEMU MIERU 247 plativnych cviceni, medzi ktorymi na prvom mieste stoji meditacia bdelej pozornosti (mindfulness). Heureka! Nasiel som, co som hladal! Cesta, ktora vedie k vytvoreniu podmienok na svetovy mier, vyzera takto: najprv vytvorte treningovy program rozvoja emocionalnej inteligencie po- mocou meditacie bdelej pozornosti a potom ho darujte dalej zdarma, ako jeden z darcekov Googlu pre lepsi svet. Zosuladenie je dokonale. Uz teraz vsetci chcu EQ, firmy uz teraz chcu EQ - a my im mozeme pomoct ich ciel dosiahnut. Mozu sa stat efektivnejsimi v dosahovani svojich vlastnych cielov a zaroven pritom polozit zaklady svetoveho mieru. Ked som sa nakoniec s Danom stretol osobne, bol som ako utrhnuty z re- taze. So zapalom som mu vysvetloval svoj plan na dosiahnutie svetoveho mieru a takmer som pritom pastou buchal do stola. Povedal som: ,,Svetovy mier, Danny! To je to, o com sa tu bavime, svetovy mier!" Na Danovi bolo vi- diet, ze ho moj zapal trochu znepokojil. Ani sa mu nedivim. Prisiel prvykrat do Googlu, stretol sa s Larrym a s niekolkymi jeho kolegami a medzi nimi sa objavil tento sialeny mlady chalan so smiesnou poziciou na vizitke, ktory mu teraz vysvetluje svoj plan svetoveho mieru. Ta scena bola trochu komic- ka. Ano, cesta k lepsiemu svetu byva casto vydlazdena okamihmi komickej absurdnosti. Neskor sa z nas s Danom stali priatelia. Vdaka Danovym a Larryho zna- mostiam som sa potom stretol s dvomi dalsimi uzasnymi ludmi, Mirabai Bushovou a Normanom Fischerom. Mirabai bola vykonnou riaditelkou Centra pre kontemplativnu mysel v spolocnosti (Center for Contemplative Mind in Society) a je nesmierne sucitnou zenou, blizkou priatelkou Dana aj Larryho, ktora, tak ako Larry, cely svoj dospely zivot venovala sluzbe lud- stvu. Norman je jednym z najznamejsich americkych majstrov zenu sucas- nosti. Norman na mna urobil vynimocne silny dojem. Je velmi mudry, in- teligentny a vzdelany. Je hlboko duchovne zalozeny, no zaroven s nohami pevne na zemi - a je tiez velmi zrucny v tom, ako aplikovat hlboke cvice- nia v kazdodennom zivote. Dan, Mirabai a Norman spolu tvorili skupinu ludi, ktora odborne zastresila zostavenie treningoveho programu, ktory som chcel. Uz som musel iba presvedcit niekoho v Googli, aby tento kurz spon- 248 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI zoroval, a nakoniec sa tak stalo vdaka Google University (interny program vzdelavania zamestnancov, dnes nazyvany GoogleEDU). Vdaka sponzorstvu Google University sme spolu s Mirabai a Normanom vypracovali program kurzu rozvoja EQ na zaklade bdelej pozornosti a Dan nas pritom podporoval v ulohe poradcu a delil sa tak s nami o svoje skuse- nosti aj mudrost. Ked sme raz s Mirabai a Normanom sedeli spolu v jednej miestnosti, uvedomil som si, ze sme vsetci traja ziarive bytosti. Mirabai vy- zarovala sucit, Norman vyzaroval mudrost a ja som vyzaroval zostatkove te- lesne teplo. Nakoniec sme nas pripravny tim rozsirili o troch dalsich velmi talen- tovanych ludi, ktori su obdarovani mnohymi roznymi schopnostami. Marc Lesser, zakladatel a byvaly generalny riaditel spolocnosti Brush Dance Pub- lishing a autor dvoch knih o podnikani, do nasho timu priniesol skusenos- ti a poznatky zo skutocneho podnikatelskeho prostredia. Philippe Goldin je vedec zo Stanfordovej univerzity, ktory sa venuje vyskumu v oblasti neuro- vied, a do nasho timu priniesol akademicku sirku a hlbku. Yvonne Ginsberg aktivne posobi ako terapeutka, vyucovala na Yalovej univerzite a prehlbila osobnostny rozmer nasho programu. Vsetci traja su okrem toho tiez vyso- ko uznavani ucitelia meditacie. V tomto zlozeni mal nas tim v rukach sku- tocnu magiu. V obdobi, ked sme pripravovali program po obsahovej stranke, som tiez vytvoril extremne roznorodu skupinu dobrovolnikov, ktori nam pomohli s jeho implementaciou. Tento tim sa skladal z Joela Finkelsteina, masera a terapeuta, Davida Lapedisa, naboroveho specialistu, Dr. Hongjuna Zhua, programatora, Rachel Kayovej, odbornicky na vzdelavanie a mna, ,,naozaj zabavneho chlapika z Googlu". Dr. Peter Allen, ktory bol v tom case ria- ditelom Google University, sa stal patronom projektu a tiez jeho aktivnym ucastnikom. Vsetkym clenom timu sme slubili, ze za svoju nevdacnu, nepla- tenu a usilovnu pracu nedostanu nic - len prilezitost vytvorit svetovy mier. Napodiv, vsetci sa na projekte chceli podielat. Je uzasne, co vsetko ludia uro- bia pre svetovy mier. Nazov kurzu znie Search Inside Yourself - Hladaj vo svojom vnutri. Ten- to nazov navrhol Joel. Vsetci sa smiali. Mne sa v skutocnosti na pociatku TRI JEDNODUCHE KROKY K SVETOVEMU MIERU 249 az tak nepacil, no mojou filozofiou je, ze ak sa vsetci smeju, musi to byt to spravne riesenie. A tak som suhlasil. Program Search Inside Yourself sme v Googli vyucovali od roku ???? a priniesli sme tak uzitok stovkam ludi - a niekedy tiez zmenili ich zivot. V priebehu casu dosiahol natolko efektivnu podobu, ze je pripraveny, aby sme ho ako ,,open source" uvolnili a spristupnili aj za hranicami Googlu. Tato kniha je sucastou nasho usilia. A zvysok, ako sa hovori, je buducnost. EPILOG Vo volnom case zachranujte svet Ked budete mat volny cas, vlozte sem vtipny citat: VO VOLNOM CASE ZACHRANUJTE SVET 251 Majster, co robis? Zachra- nujem svet. Raz sme si spolu s majsterkou zenu Rosi Joan Halifaxovou, ktora je mojou drahou priatelkou a takmer mojou sestrou, vysli na dlhu prechadzku. Nie- kedy jej zartom hovorim ,,moja mala sestricka", pretoze je odo mna o viac nez tridsat rokov starsia. Pocas tej prechadzky sme sa zhovarali o nasom zi- vote, duchovnej praxi nekonania a o nasom priani robit nieco dobre pre svet (,,zachranit svet", hovorili sme zartom). Zartovali sme tiez o rozporuplnos- tiach priania byt lenivymi meditatormi sediacimi na meditacnych vanku- soch a neunavnymi bodhisattvami (zachrancami sveta) sucasne. Z nasho rozhovoru si najviac pamatam to, ako velmi ma inspirovala jej osobnost. Rosi patri medzi tie najsucitnejsie bytosti, ktore som mal tu cest spoznat. Vsimnete si to, uz ked sa jej pozriete do oci - ma tie najjemnejsie, sucitne oci, ake som kedy videl. Pocas svojho zivota urobila mnoho uzasnych veci bez toho, aby o tom vela hovorila, a okrem ineho sa niekolko desatro- ci venovala starostlivosti o umierajucich. Je tiez zenovou opatkou a clenkou 252 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI spravnej rady Institutu pre mysel a zivot (Mind and Life Institute), ktoreho aktivity prinasaju uzitok mnohym ludom. Rosi je neustale zaneprazdnena, pretoze vsetok svoj cas venuje aktivitam pre uzitok druhych, no i tak mate pocit, ze si to vsetko jednoducho uziva a robi to, co je pre nu prirodzene. Ked som o tom rozmyslal dlhsie, uvedomil som si, ze rovnaku vlastnost som mohol pozorovat u tych najinspirujucej- sich a najosvietenejsich ludi, s ktorymi som mal tu cest stravit cas. Boli me- dzi nimi Sadhguru Jaggi Vasudev, majster jogy, ktoreho organizacia drzi re- kord za najvacsi pocet stromov zasadenych pocas jedineho dna; A. T. Ariy- aratne (Dr. Ari), skromny ucitel anglictiny, ktory citil inspiraciu pomahat ludom okolo seba a nakoniec vdaka nemu vznikla najvacsia mimovladna or- ganizacia na Sri Lanke; Matthieu Ricard, ktory okrem toho, ze je najstastnej- sim muzom na svete, tiez bez naroku na odmenu vedie humanitarnu organi- zaciu, ktora pomaha mnohym ludom; a, samozrejme, takisto Dalajlama. Vsetci tito bodhisattvovia svoju neunavnu pracu pre uzitok ludstva vni- maju tak, ze jednoducho robia to, co ich bavi a co je pre nich najprirodze- nejsie. Niekedy o sebe zo zartu hovoria, ze su ,,lenivi", napriek tomu, ze vac- sinou su zaneprazdnenejsi nez mnohi pretazeni top manazeri, ktorych po- znam. Napriklad Dalajlama, napriek tomu, ze jeho kalendar je neustale plny, hovorieva: ,,V podstate nic nerobim." Vsetci su to tiez velmi veseli ludia. Ked Sadhguru videl nazov mojej pracovnej pozicie (naozaj vesely chlapik), pove- dal, ze to vystihuje aj to, co robi on. A tak moje poznanie znie, ze ,,zachranovanie sveta" je taka tazka pra- ca, ktora si vyzaduje tolko usilia, ze ak sa budete velmi usilovat ,,zachrano- vat svet", vase usilie pravdepodobne nebude dlhodobo udrzatelne. Omno- ho zrucnejsi pristup je sustredit sa na rozvijanie vnutorneho pokoja, sucitu a dobrych priani. Ked budu vnutorny pokoj, sucit a dobre priania naozaj sil- ne, sucitna aktivita sa objavi prirodzene a organicky - a preto bude tiez tr- valo udrzatelna. Velky majster zenu Thich Nhat Hanh, dalsi spomedzi tychto bodhisat- tvov, neunavne pracujucich na zachrane sveta, ktory o sebe tiez hovori ako o ,,lenivom mnichovi", to vyjadril velmi pekne: ,,Co sa tyka vsetkej tej social- ne angazovanej prace, musite najprv pochopit to, co pochopil Budha, a upo- kojit tak svoju mysel. Potom nemusite vyvijat aktivitu, aktivita vyvija vas." VO VOLNOM CASE ZACHRANUJTE SVET 253 Nevyvijate aktivitu, aktivita vyvija vas. S touto inspiraciou som napisal nasledujucu basen: Lenivy bodhisattva S hlbokym vnutornym pokojom a nesmiernym sucitom kazdy den prehlbuj prianie zachranit svet. Nesnaz sa ho vsak dosiahnut, jednoducho rob to, co je prirodzene. Pretoze ked su priania silne a sucit prekvita, to, co je jednoducho prirodzene, je tiez tim najlepsim konanim. A potom ty, bytost mudrosti a sucitu, zabavajuc sa, zachranis svet. Drahi priatelia, kiez ste lenivi a kiez zachranite svet. Podakovania ,,Ak som videl dalej, bolo to preto, ze som stal na pleciach obrov." -- ISAAC NEWTON Momentik, nejaky chlapik nam stoji na pleciach. -- OBRI Tato kniha rozprava o tom, ako aplikovat mudrost v realnom svete, no v sku- tocnosti nic z tejto mudrosti nepochadza odo mna. Tato mudrost uz je vsade okolo nas, praktizovana, vyucovana a stelesnovana nespocetnymi genera- ciami mudrych muzov a zien, a mnohi z nich ziju medzi nami. Vidim mno- ho uzasnych ludi. Chodia po svete ako obycajni ludia. Dokonca ani nevedia, aki su uzasni. Nie, nevytvoril som mudrost. Urobil som len to, ze som ju prelozil do slov, ktorym rozumiem dokonca aj ja. Sluzim len ako prekladatel pre tych, ktori su mudrejsi odo mna. V urcitom zmysle su oni autormi tejto knihy a ja som len chlapik, ktory tuka do klavesnice. Na prvom a najdolezitejsom mieste by som sa chcel podakovat svojmu hlavnemu pramenu, studni tejto mudrosti. Je to muz, ktory je mojmu srdcu velmi drahy a ktoreho ucenia ku mne tak prirastli, ze ked na neho myslim, familiarne mu hovorim ,,ocino". Ini ho poznaju pod menom Budha. Som tiez hlboko vdacny vsetkym, ktori v minulosti uchovavali a odovzdavali jeho uce- nia a najma tym, priamo od ktorych sa dostali aj ku mne. Patri medzi nich PODAKOVANIA 255 zosnuly Godwin Smararatne (moj prvy ucitel meditacie); Ctihodna Sangye Khandro, Bhikku Bodhi, S. Dhammika a Matthieu Ricard; Jeho Ctihodnost Yongey Mingjur Rinpoche, majstri zenu Thich Nhat Hanh, Norman Fischer, Shinzen Young a Joan Halifax; a tiez laicki ucitelia Jon Kabat-Zinn, Shai- la Catherine a Alan Wallace. Som tiez vdacny Jeho Svatosti Dalailamovi za to, ako v sebe stelesnuje hlboku mudrost, sucit a humor v modernom sve- te, a tiez za to, ze mi na moje styridsiate narodeniny venoval svoje objatie. Vdaka nemu sa fakt, ze mam uz styridsat rokov, stal takmer znesitelnym. Vsetkym tymto ucitelom, a tiez mnohym dalsim, vdacim za pomoc pri spo- znavani hlbky mysle. Som tiez vdacny mnohym dalsim, ktori mi ukazali rovnaku mudrost a sucit v kontexte tradicii viery. Hlboky dojem vo mne zanechalo Kazanie na hore a tiez zivotny pribeh Jezisa Krista. Cindy, krasnej zene, ktoru som spoznal pocas vysokoskolskeho studia, som vdacny za to, ze ma s Nim zo- znamila. Neskor sa mi podarilo ju presvedcit, aby si ma zobrala za muza. Moj obdiv k Jezisovi sa neskor dalej prehlbil vdaka mnohym dalsim priate- lom. Jednym z nich je brat David Steindl-Rast, benediktinsky mnich, ktory na mna zaposobil svojim neotrasitelnym pokojom a jemnym zmyslom pre humor. Dalsim z nich je Dr. Stuart Lord, baptisticky knaz, ktoremu sa sucas- ne dari byt praktizujucim budhistickej meditacie, a riaditel jednej z vyznam- nych budhistickych univerzit. Dalsi z mojich drahych priatelov, ako napri- klad Norman Fischer, mi ukazali, ze clovek moze byt praktizujucim zidom a budhistom zaroven (a v jeho pripade tiez budhistickym majstrom zenu s klasickym treningom). Vsetkym z nich aj mnohym dalsim som preto vdac- ny za to, ako rozsirili obzory mojej mysle. A je tu este jeden pribeh, ktory vam musim porozpravat: kde bolo tam bolo, kedysi davno zili traja velmi talentovani mladi muzi, ktori chceli za- chranit svet a ktori sa spriatelili. Volali sa Danny, Richie a Jon. Ked dospeli, vsetci traja ziskali svetovu slavu - kazdy svojim vlastnym unikatnym sposo- bom, no uspech kazdeho jedneho z nich krasnym sposobom doplna uspe- chy ostatnych dvoch. Danny sa celym menom vola Daniel Goleman a stal sa slavnym ako velmi uspesny autor, ktory spopularizoval emocionalnu inteli- genciu. Richie je Richard J. Davidson, svetovo uznavany vedec, ktory okrem mnohych inych uspechov stoji za velkou castou priekopnickeho vedeckeho vyskumu kontemplativnych cviceni. Jon je Jon Kabat-Zinn. Stal sa prvym clovekom, ktory zaviedol cvicenie bdelej pozornosti do modernej mediciny ako plne akceptovanu liecebnu metodu a ako vedlajsi ucinok tak bdelu po- zornost zaroven priniesol do mainstreamu modernej kultury. Moja praca by bez ktorehokolvek z nich nebola vobec mozna. Ak by Danny nespopula- rizoval emocionalnu inteligenciu, ak by Richie nevykonal svoju priekopnic- ku pracu na poli neurovied, alebo ak by Jon nepriniesol bdelu pozornost do mainstreamu, nas program Search Inside Yourself by sa nemohol stat uspes- nym. Stojim na pleciach tychto obrov. Som rad, ze nastastie pre nich, nie som prilis tucny (aspon teda zatial nie). Nasmu timu Search Inside Yourself vdacim za pracu, ktora poskytla pria- mu inspiraciu pre tuto knihu. Chcel by som tiez znovu podakovat Danielovi Golemanovi, pretoze vdaka jeho aktivnej podpore sa Search Inside Yourself stalo skutocnostou. Chcel by som podakovat vsetkym instruktorom Search Inside Yourself nielen za to, ze sa podielali na skladbe programu, ale tiez za to, ze boli mojimi ucitelmi. Su nimi Norman Fischer, Mirabai Bush, Marc Lesser, Yvonne Ginsberg a Philippe Goldin - kazdy z nich ma naucil nieco velmi cenne. Dakujem klucovemu timu Search Inside Yourself za to, ze vda- ka ich praci sa to vsetko mohlo naozaj udiat: su to Hongjun Zhu, Joel Fin- kelstein, David Lapedis, Rachel Kay, Albert Hwang, Monika Broecker, Jenny Lykken, Terry Okamoto a Sara McCleskey, ako aj mnoho dalsich, ktori nam nejakym sposobom ponukli svoju pomoc. Specialnu zmienku si zasluzia Al- bert a Jenny, zato, ze vytvorili niektore casti vyucboveho programu a po- mahali nam s vyucovanim niektorych blokov, hoci oficialne neboli clenmi timu instruktorov - obaja vladnu talentami, ktore ovela prevysuju ich vek. Chcel by som tiez podakovat prvym riaditelom GoogleEDU (v tym casoch znamej pod menom Google University), ktori pocas prvych rokov Search Inside Yourself nas program schvalili. Vdaka patri najma Peterovi Alleno- vi, vtedajsiemu riaditelovi Google University, ktory bol prvym ,,patronom a dobrym duchom" projektu, a tiez Paulovi Russelovi, jeho manazerovi, kto- ry nam venoval svoje definitivne odobrenie a nasledne svoju neutichajucu podporu. Paul vo svojej skromnosti zo zartu hovori, ze jeho najvacsi prispe- vok k Search Inside Yourself je to, ze ,,nepovedal nie". Podakovat by som tiez chcel dalsim manazerom Googlu za zivotne dolezitu podporu, ktoru nam PODAKOVANIA 257 v roznych okamihoch venovali: Jun Liu, Erica Fox, Stephan Toma, Evan Wit- tenberg a Karen May. Podakovat chcem najma Karen: nielen za to, ze bola najlepsou manazerkou, aku som kedy mal, ale aj zato, ze bola prikladom na- ozaj empatickeho manazera. Karen je tou najempatickejsou osobou, s kto- rou som kedy pracoval, hovorim jej preto Kralovna empatie. Patri medzi tych vzacnych top manazerov, ktorych ich ludia naozaj miluju. Som vdacny vsetkym nanajvys talentovanym ludom, ktori v slabej chvil- ke prijali moju ponuku spolupracovat na tejto knihe. Prvy medzi nimi je Colin Goh, moj priatel, poradca a ilustrator. Colin je ocenovanym ilustra- torom, filmarom a okrem toho ma tiez pravnicky titul - niekoho takeho sa neda nemilovat! Christina Martini bola mojou talentovanou a neunavnou vyskumnou asistentkou - ak by ste niekedy potrebovali niekoho zamestnat, budete mat stastie, ak sa vam podari ziskat prave ju. Jill Streck mi poskytla svoje rady tykajuce sa roznych aspektov pisania a venovala svoj cas redakcii viacerych ranych verzii knihy. Jill predtym pracovala ako veduca tlacoveho oddelenia v Bielom dome, a preto sa citim byt naozaj pocteny, ze som mo- hol cerpat z jej stedrosti a mudrosti. Moja literarna agentka Stephanie Tade bola zriedkavym objavom. Ked som zacal hladat agenta, postavil som si ne- zmyselne vysoke poziadavky na toho, s kym by som chcel pracovat. Okrem ineho som chcel niekoho, kto ma solidnu meditacnu prax, je primarne mo- tivovany sucitom, je nanajvys uspesny v tom, comu sa venuje a zaroven ma otvoreny pristup k tomu, robit veci celkom nekonvencnym sposobom. Vo- bec som necakal, ze niekto taky bude naozaj existovat, no vdaka Jimovi Gi- mianovi a Bobovi Stahlovi som ju nasiel v priebehu necelych dvoch tyz- dnov. Dakujem im preto za pomoc. Vela som sa tiez naucil od svojho edito- ra Gideona Weila, pracovat s nim bolo tiez skutocnym potesenim, rovnako ako so vsetkymi dalsimi ludmi z vydavatelstva HarperOne, vratane vydava- tela Marka Traubera. Philippemu Goldinovi a Thomasovi Lewisovi by som chcel podakovat za cenne rady tykajuce sa vedeckych otazok. Nakoniec by som sa tiez chcel naozaj podakovat vsetkym svojim priatelom, ktori si na- sli cas prejst vsetkymi mojimi ranymi verziami textu a ktorym vdacim za mnohe cenne postrehy a napady: medzi inymi Hue Anh Nguyen, Rich Hua, Olivia Fox, Audrey Tan, Tom Oliver, Kian-Jin Jek, Timothy Too a Kathrin O'Sullivan. 258 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Hlboka vdaka patri mojim rodicom za to, ze sa starali o to, aby som mal co jest a mal strechu nad hlavu (co pocas mojho detstva v Azii nebola vobec lahka uloha) a za to, ze sa im podarilo udrzat ma mimo problemov v case mojho dospievania. Rovnako vdacny som aj svojej nadhernej zene Cindy za to, ze je (stale) so mnou. Nakoniec, dakujem svojej dcere Angel za to, ze je najvacsou laskou mojho zivota a za to, ze moju lasku opatuje. Na zaver, vsetci ti, ktorym vela dlhujem, dovolte mi, aby som sa vam cias- tocne odvdacil touto basnou, najma preto, ze ma nic nestoji: Podme, vamanos vykrocme za obmedzenu mysel. Vsetci, podme. Vitajte v osvieteni! (Alebo v sanskritskom originali: Gate, gate. Paragate. Parasamgate. Bodhi svaha!) Poznamky Predslov Daniela Golemana Nazov Mengovej pozicie v anglictine znie ,,Jolly Good Fellow", nieco ako ,,Naozaj vesely chlapik". (poznamka prekladatela) ? Standardizovane vstupne testy na americke vysoke skoly. (poznamka prekladatela) ? V anglictine ,,soft skills", vyraz zo sociologie, tykajuci sa EQ, koeficientu emocionalnej inteligencie. Daniel Goleman je jednym z autorov, ktori vyrazne prispeli k definicii tohto konceptu. (poznamka prekladatela) ? Bodhisattva (skt.) predstavuje ideal praktizujuceho v skolach mahajanoveho budhizmu: niekto, kto ma motivaciu spoznat svoju mysel, aby dokazal pomoct vsetkym citiacim bytostiam. (poznamka prekladatela) Predslov Jona Kabata-Zinna V anglictine ,,Mindfulness-Based Stress Reduction". Ide o strukturovany medicinsky program zalozeny na treningu pozornosti, ktory sa zameriava na zmiernenie bolesti a zlepsenie celkoveho stavu pacienta. Program vytvoril Jon Kabat-Zinn vo fakultnej nemocnici University of Massachusetts. (poznamka prekladatela) 260 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Uvod Plne znenie pribehu o dobrodruzstvach, ktore Matthieu Ricard zazil vo vyskumnom laboratoriu, najdete v prvej kapitole knihy Destructive Emotions: How Can We Overcome Them? A Scientific Dialogue with the Dalai Lama od Daniela Golemana (New York : Random House, ????). Dostupny je tiez v clanku nazvanom ,,The Lama in the Lab" (Lama v laboratoriu) v casopise Shambala Sun, marec ????. Odporucam precitat. ? Richard Davidson a William Irwin: The Functional Neuroanatomy of Emotion and Affective Style. In Trends in Cognitive Sciences, ?, no. , ???, s. - ?. Ak by ste si chceli o vedeckom vyskume na tuto temu precitat viac, velmi uzitocne pre vas budu aj odkazy v tomto clanku: Richard Davidson, Alexander Shackman, Jeffrey Maxwell: Asymmetries in Face and Brain Related to Emotion. In Trends in Cognitive Sciences, ?, no. ?, ????, ??? - ??. Kapitola prva Peter Salovey a John D. Mayer: Emotional Intelligence. In Imagination, Cognition, and Personality, ?, no. ?, ???, ?? - ?. ? Vysla v cestine ako Emocna inteligencia: Preco moze byt emocna inteligencia dolezitejsia ako IQ?, Metafora, ??. (poznamka prekladatela) ? Na toto spojenie som po prvykrat narazil vdaka kratkemu videu na YouTube s nazvom ,,Scrooge and his Emotional Intelligence," http://siybook.com/v/ scrooge. ? Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence. NewYork : Bantam, ???. Podrobnosti tykajuce sa uvedenych studii su opisane v ?. kapitole a v ?. dodatku. ? Martin E. Seligman: Learned Optimism: How to Change Your Mind and Your Life. New York : Vintage Books, ???. Daniel Goleman: Social Intelligence: The New Science of Human Relationships. (lecture, Authors@Google, Mountain View, CA, ?. augusta, ????), http://siybook.com/v/gtalk_dgoleman ? Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence. Analyza udajov je opisana v ?. kapitole a v ?. dodatku. ? Wallace Bachman: Nice Guys Finish First: A SYMLOG Analysis of U.S. Naval Commands. In The SYMLOG Practitioner, ed. Polley, Hare, and Stone. New York : Praeger, ???, s. ?? - ??. POZNAMKY 261 ? Matthieu Ricard: Happiness: A Guide to Developing Life's Most Important Skill. New York : Little, Brown and Company, ????. ? Katherine Woollett, Hugo J. Spiers, Eleanor A. Maguire: Talent in the Taxi: A Model System for Exploring Expertise. In Philosophical Transactions of the Royal Society, ? ??, no. ???, ????, s. ??? - ?. Existuje tiez clanok uverejeny v BBC News, ktory najdete na adrese: http://siybook.com/a/taxibrain. Doteraz nezverejnene udaje. Philippe Goldin, Ph.D: Cognitive Reappraisal of Emotion after Cognitive-Behavioral Therapy for Social Anxiety Disorder. Prednesene na vyrocnej konferencii Asociacie pre behavioralne a kognitivne terapie (Association for Behavioral and Cognitive Therapies), Orlando, Fl, November ????. ? R.ChristopherdeCharms,etal.:ControlOverBrainActivationandPain Learned by Using Real-Time Functional MRI. In Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, ??, no. ?, ????, s. ?? - ??. Pozri tiez R. Christopher deCharms: Reading and Controlling Human Brain Activation Using Real-Time Functional Magnetic Resonance Imaging. In Trends in Cognitive Sciences, , no. , ????, s. ??? - ??. ? Vanglictine,,neuroimagingtherapy".(poznamkaprekladatela) ? JonKabat-Zinn:WhereverYouGo,ThereYouAre:MindfulnessMeditation in Everyday Life. New York : Hyperion, ???. ? ThichNhatHanh:TheMiracleofMindfulness:AnIntroductiontothe Practice of Meditation. Boston : Beacon Press, ???. J. A. Brefczynski-Lewis, et al.: Neural Correlates of Attentional Expertise in Long-Term Meditation Practitioners. In Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, ??, no. ??, ????, s ??? - ???. ? V anglictine ,,fight-flight-freeze", jav nazyvany tiez akutna stresova reakcia. (poznamka prekladatela) ? Matthew Lieberman, et al.: Putting Feelings into Words: Affect Labeling Disrupts Amygdala Activity in Response to Affective Stimuli. In Psychological Science, ?, no. ?, ????, s. ?? - ???. ? J.D.Creswell,etal.:NeuralCorrelatesofDispositionalMindfulnessduring Affect Labeling. In Psychosomatic Medicine, ?, no. , ????, s. ?? - ??. ?? Laura Delizonna a Ted Anstedt: Enhancing Emotional Intelligence (nepublikovany rukopis, ??). Relevantna tu je tiez slavna James-Langeova teoria (pomenovana podla Williama Jamesa a Carla Langeho), ktora naznacuje, ze zmeny v telesnych reakciach su nevyhnutnou podmienkou pre objavenie sa emocionalnej skusenosti. 262 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ? MalcolmGladwell:Blink:ThePowerofThinkingWithoutThinking.New York : Little, Brown and Company, ????. ?? Nuclei basales, neuralne zoskupenia, ktore su sucastou koncoveho mozgu. (poznamka prekladatela) ?? Ak hovorime o rozhodnutiach ,,z brucha", tak su to prave rozhodnutia na zaklade intuicie. V anglictine ide o vyraz ,,gut feeling". (poznamka prekladatela) ?? Daniel Goleman: Social Intelligence: The New Science of Human Relationships. Lecture, Authors@Google, Mountain View, CA, ?. august, ????, http://siybook.com/v/gtalk_dgoleman ?? V originali tu Meng na opisanie meditacie pouziva metaforu ,,to sit without agenda". Slovo ,,agenda" obvykle oznacuje zoznam bodov alebo problemov naplanovanych na nejake formalne stretnutie, no tiez skryte umysly niektorej zo stran. ,,Sediet bez agendy" teda znamena, ze nerobime nic specialne, vyjadruje vsak tiez urcitu uprimnost - nemame ziadne skryte umysly, pozorovat svoju mysel bez toho, aby sme nieco chceli vytvorit, nieco do nej dodat. (poznamka prekladatela) ? Slovna hracka zalozena na rovnakej vyslovnosti anglickych slov ,,be" (byt) a ,,bee" (vcela). Prekladatelsky oriesok, pri ktorom by prichadzalo do uvahy aj nejake zmysluplne spojenie slov ,,med" a ,,meditacia". (poznamka prekladatela) Kapitola druha Brefczynski-Lewis: Neural Correlates of Attentional Expertise. ? OK, prezradim vam pravdu, ale nikomu to nepovedzte. Magia sa vyucuje na nastupisti ? ?/? na stanici King's Cross. ? William James: The Principles of Psychology, vol. , New York : MacMillan, ???. ? Znama parodia na film Hviezdne vojny (Star Wars). (poznamka prekladatela) ? Nechaj to tak, neries to. Samozrejme, Beatles. (poznamka prekladatela) HH the Dalai Lama: The Universe in a Single Atom: The Convergence of Science and Spirituality. New York : Three Rivers Press, ???. ? Richard Davidson, et al.: Alterations in Brain and Immune Function Produced by Mindfulness Meditation. In Psychosomatic Medicine, ?, no. ?, ????, s. ?? - ???. POZNAMKY 263 ? Heleen Slagter, et al.: Mental Training Affects Distribution of Limited Brain Resources. In PloS Biology, ?, no. , ????, s. ??. ? V anglictine ,,attentional blink deficit". V literature sa tiez (z cestiny) objavuje vyraz ,,mrknutie pozornosti". (poznamka prekladatela) ? Antoine Lutz, et al.: Long-Term Meditators Self-Induce High-Amplitude Gamma Synchrony during Mental Practice. In Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, ?, no. ?, ????, ?? - ???. Jon Kabat-Zinn, et al.: Influence of a Mindfulness Meditation-Based Stress Reduction Intervention on Rates of Skin Clearing in Patients with Moderate to Severe Psoriasis Undergoing Phototherapy (UVB) and Photochemotherapy (PUVA). In Psychosomatic Medicine, ?, no. ?, ???, s. ?? - ??. ? SaraLazar,etal.:MeditationExperienceIsAssociatedwithIncreased Cortical Thickness. In Neuroreport, , no. ?, ????, s. ??? - ???. Kapitola tretia William James (??? - ??), americky pragmaticky filozof, ktory sa venoval tiez teorii emocii a vnimania. ? William James: The Principles of Psychology. ? Thich Nhat Hanh: The Miracle of Mindfulness. ? Norman Fischer: Taking Our Places: The Buddhist Path to Truly Growing Up. San Francisco : HarperOne, ????. ? Thich Nhat Hanh: Living Buddha, Living Christ. NewYork : Riverhead, ???. V osobnom rozhovore. ? ,,Goldilocks zone", doslova ,,Zlatovlaskina zona", pojem z astrofyziky, pomenovanie pre zonu v solarnom systeme, ktora nie je prilis vzdialena od centralnej hviezdy ani prilis blizko k nej, a preto je na planetach v ramci nej mozny zivot. Pomenovanie, ako mnohe ine vo fyzike, je humornym odkazom na rozpravku o Zlatovlaske a troch medvedoch, v ktorej polievka nesmie byt ani prilis horuca, ani prilis studena. (poznamka prekladatela) Kapitola stvrta V anglictine ,,self-awareness", oznacuje subor mentalnych kvalit, suvisiacich s poznanim svojich vnutornych stavov, pochodov, tuzob, motivacie, 264 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI v zmysle uvedenom na zaciatku . kapitoly. Sebauvedomenie treba odlisovat od ,,sebavedomia". (poznamka prekladatela) ? Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence. ? Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence. Definiciu sebauvedomenia najdete v kapitole o teoretickom ramci emocionalnych kompetencii ,,Emotional Competence Framework". ? Anglicke slovo ,,self-confidence" je tu v zmysle sebadovery, porovnaj so ,,self-awareness", sebauvedomenie. (poznamka prekladatela) ? Cary Cherniss and Daniel Goleman: The Emotionally Intelligent Workplace: How to Select for, Measure, and Improve Emotional Intelligence in Individuals, Groups, and Organizations. Hoboken, NJ : Jossey-Bass, ???. Cherniss and Goleman: The Emotionally Intelligent Workplace. ? Fischer: Taking Our Places. ? Richard Boyatzis: The Competent Manager: A Model for Effective Performance. New York : Wiley, ???. ? Self-efficacy, pojem zo socialno-kognitivnej psychologie. (poznamka prekladatela) ? Alexander Stajkovic a Fred Luthans: Self-Efficacy and Work-Related Performance: A Meta-Analysis. In Psychological Bulletin, ??, c. ?, ???, s. ??? - ?. Poznamka o prizvuku, samozrejme, mala vacsi zmysel v povodnom americkom vydani knihy. Meng je povodom zo Singapuru a ked hovori, je to na jeho anglictine pocut. Kedze vsak do nasich koncin zaner ,,motivacnych seminarov" zatial az na niekolko vynimiek nedorazil, tazko povedat, ako by sme tento postreh u nas prelozili. Mozno ,,v obleku, dokonale vyzehlenej koseli a s pevnym stiskom ruky"? (poznamka prekladatela) ? DanielGoleman:EmotionalIntelligence:WhyItCanMatterMoreThanIQ. New York : Bantam, ???. ? Kabat-Zinn,Jon:WhereverYouGo,ThereYouAre. ? MoznonievsetcicitateliatejtoknihysuprogramatoriainiprislusniciIT komunity. Vyrazom ,,vanilla" sa oznacuje standardna neupravovana verzia softveru. ,,Vanilla" preto, lebo vanilka sa pouziva ako standardna zakladna prichut zmrzliny, predtym nez sa obohati o dalsie prichute. (poznamka prekladatela) ? Nazovjetaktrochuslovnahracka,odkazujenapisaniedennika(journal) vyrazom, ktory sa v IT kontexte pouziva pre tzv. zurnalovacie suborove systemy. (poznamka prekladatela) POZNAMKY 265 Povodny nazov ,,Mindfulness-Based Stress Reduction". (poznamka prekladatela) ? Alebo ako by sme povedali v jazyku informatikov ,,zurnalovanie". (poznamka prekladatela) ? Plny vypis obsahu, napriklad pamate alebo databazy. (poznamka prekladatela) ? S.P.Spera,E.D.BuhrfeindaJ.W.Pennebaker:ExpressiveWritingand Coping with Job Loss. In Academy of Management Journal, ??, c. ?, ???, s. ??? - ???. ?? ,,Know Thyself," Very Short List (?. marca ????), http://siybook.com/a/ knowthyself. Kapitola piata Lekha Sutta, ,,Rozprava o napisoch", z Anguttara Nikaya, tzv. ,,ciselnych" sutier palijskeho kanonu. (poznamka prekladatela) ? Sinsin Ming, ,,Slova o Dovere v mysel". V japoncine je tento text znamy pod nazvom Sindzinmei. V ceskom jazyku je dostupny s komentarom Dennisa Merzela: Dennis Genpo Merzel: Oko nikdy nespi. Priamo do srdca zenu. Dharmagaia, ???. (poznamka prekladatela) ? ,,Have your karma and eat cake too" je Mengova variacia na popularne anglicke slovne spojenie ,,to have one's cake and eat it too", ktore znamena, ze sa nam podarilo vyriesit dilemu, ako si nieco uzit a pritom o to neprist, ako zjest kolac tak, aby nam ostal cely. (poznamka prekladatela) ? Jon Kabat-Zinn: Full Catastrophe Living: Using the Wisdom of Your Body and Mind to Face Stress, Pain, and Illness. New York : Delacorte Press, ???. ? Philippe Goldin: The Neuroscience of Emotions. Prednaska prednesena na Google Tech Talks v Mountain View, CA, . septembra ????. Dostupna na http://siybook.com/v/gtalk_pgoldin. Ide o narazku na udajny incident z americkej politickej sceny. (poznamka prekladatela) ? Kevin Ochsner a James Gross: The Cognitive Control of Emotion. In Trends in Cognitive Sciences, ?, c. ?, ????, s. ??? - ???. ? Yongey Mingyur Rinpoche: The Joy of Living: Unlocking the Secret and Science of Happiness. New York : Harmony, ????. 266 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Kapitola siesta Tony Hsieh: Delivering Happiness: A Path to Profits, Passion, and Purpose. New York : Business Plus, ???. ? John Geirland: Go with the Flow. In Wired, ?, c. ?, ??. ? Daniel Pink: Drive: The Surprising Truth About What Motivates Us. New York : Riverhead, ????. ? TED (Technology, Entertainment and Design), globalna seria neziskovych konferencii, na ktorych rozni recnici prispievaju kratkymi prednaskami, a ako hovori poslanie konferencie, predstavuju ,,idey, ktore stoji za to sirit". (poznamka prekladatela) ? Daniel Pink: The Surprising Science of Motivation. Prednaska z konferencie TED Global, jul ????. Dostupna na: http://siybook.com/v/ted_dpink Ide o anglicke ustalene slovne spojenie ,,to think out of the box", uvazovat netradicne, mimo obvyklych kolaji. Mysliet o kolajach mimo kolaji by tu vsak asi nefungovalo, a navyse by sme pokazili vtip na obrazku. (poznamka prekladatela) ? Udaj podla spravy casopisu BusinessWeek o najlepsich poskytovateloch sluzieb zakaznikom za rok ???? (Customer Service Champs report) -- zostavenej na zaklade citatelskeho prieskumu a udajov spolocnosti J. D. Power. Firma Zappos sa v tomto rebricku umiestnila na siedmom mieste, zatial co firma Four Seasons na mieste dvanastom. ? Marc Lesser: Less: Accomplishing More by Doing Less. Novato, CA : New World Library, ????. ? Slovensky citatel mozno nie je oboznameny s anglickymi prisloviami, preto na doplnenie: muz na obrazku je podla vsetkeho W. E. Hickson (??? - ???), anglicky spisovatel a vychovavatel. Povazuje sa za autora prislovia: ,,Tis a lesson you should heed: Try, try, try again. If at first you don't succeed, try, try, try again." (Takto znie rada, ktorej drzat by si sa mal: Skusaj, skusaj, skusaj znovu. Ak na prvy raz neuspejes, skus, skus, skus aj znovu, poznamka prekladatela) ? Michael Jordan v reklame pre spolocnost Nike s nazvom ,,Failure" (Zlyhanie). Lewis a Clark viedli v rokoch ??? - ?? prvu vyskumnu expediciu krizom cez kontinent k pobreziu Ticheho oceanu, na ktoru ich vyslal prezident Thomas Jefferson. (poznamka prekladatela) ? BrentSchlender:GateswithoutMicrosoft.InFortuneMagazine,??.jun ????. POZNAMKY 267 ? Jedenznajvacsichglobalnychposkytovatelovpoisteniaaprogramov zamestnaneckych benefitov. (poznamka prekladatela) ? Seligman:LearnedOptimism. ? BarbaraFredrickson:Positivity:GroundbreakingResearchRevealsHowto Embrace the Hidden Strength of Positive Emotions, Overcome Negativity, and Thrive. New York : Crown, ????. ,,Great Waves", ?zenstories.com Kapitola siedma G. Rizzolatti and M. Fabbri-Destro: Mirror Neurons: From Discovery to Autism. In Experimental Brain Research, ???, no. ? - ?, ???, s. ??? - ???. ? Velmi vydareny a zrozumitelny prehlad poznatkov o zrkadlovych neuronoch od Christiana Keysersa najdete v casopise Current Biology, ?, c. ?, ????, R??-R???. Clanok je dostupny tiez na http://siybook.com/a/keysers. ? Vynikajuci prehlad tychto a dalsich vedeckych studii na temu emaptie najdete v Tania Singer: Understanding Others: Brain Mechanisms of Theory of Mind and Empathy. In Neuroeconomics: Decision Making and the Brain. P. W. Glimcher, et al. (eds.). Maryland Heights, MO : Academic Press, ????, s. ??-??. ? Tu niekolko odkazov na studie venovane roznym aspektom vztahu medzi emocionalnym vedomim, emaptiou a insulou. Podla Craiga (????) a Herberta (????) mozu aktivity insuly, medzi nimi tiez vnimanie srdecneho rytmu, byt pricinou dolezitych prepojeni medzi intenzivnym emocionalnym vedomim a vnutrotelesnymi pocitmi. Singer (????) dalej uvadza mnoho studii, ktore insulu spajaju s empatiou. Lutz (????) podava spravu o tom, ze vsetky tieto schopnosti sa zdaju byt trenovatelne za pomoci meditacie. [Craig, ????]: A. D. Craig: Human Feelings: Why Are Some More Aware Than Others? In Trends in Cognitive Sciences, ?, c. , ????, s. ??? - ??. [Herbert, ????]: B. M. Herbert, O. Pollatos, and R. Schandry: Interoceptive Sensitivity and Emotion Processing: An EEG Study. In International Journal of Psychophysiology, ?, c. ?, ????, s. ?? - ???. [Lutz, ????]: A. Lutz: Regulation of the Neural Circuitry of Emotion by Compassion Meditation: Effects of Meditative Expertise. In PLoS One, ?, c. ?, ????, e???. [Singer, ????]: Singer, Understanding Others. ? R. W. Levenson a A. M. Ruef: Empathy: A Physiological Substrate. In Journal of Personality and Social Psychology, ?, c. ?, ???, s. ??? - ??. Dalsie informacie k tejto teme su dostupne tiez v R. W. Levenson a A. 268 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI M. Ruef: Physiological Aspects of Emotional Knowledge and Rapport. In Empathic Accuracy. W. Ickes (ed.). New York : Guilford Press, ???. Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence. V ceskom jazkyu vyslo ako Praca s emocnou inteligenciou, Columbus, ???. ? U nas sa to zvykne laskyplne oznacovat aj ako ,,kuchynska psychologia". (poznamka prekladatela) ? A. Serino, G. Giovagnoli, a E. Ladavas: I Feel What You Feel If You Are Similar to Me. In PLoS One, ?, c. ?, ????, s. e????. ? Dvedhavitakka Sutta, ,,Rozprava o dvoch druhoch myslienok", zo zbierky Madzdzhima-nikaja palijskeho kanonu. Venuje sa rozdielu medzi zrucnym myslienkami, ktore vedu k dlhodobemu stastiu, a nezrucnymi myslienkami, ktore vedu k tomu druhu problemov, pred akymi vas kedysi varovala vasa matka. A vy ste si vtedy mysleli, ze vasa draha matka je len hystericka. ? K. E. Buchanan a A. Bardi: Acts of Kindness and Acts of Novelty Affect Life Satisfaction. In Journal of Social Psychology, ??, c. ?, ???, s. ??? - ???. Oznacenie pochadza z jazyka pali raneho budhizmu, metta znamena ,,sucit" a bhavana ,,rozvijat, kultivovat". (poznamka prekladatela) ? PatrickLencioni:TheFiveDysfunctionsofaTeam:ALeadershipFable. Hoboken, NJ : Jossey-Bass, ????. ? Vanglickomjazykuexistujepekneustaleneslovnespojenie,,givesomebody the benefit of the doubt", nieco ako ,,dat niekomu pochybnost k dobru", ktore znamena, ze spravanie druhych nehodnotime ako do dosledku negativne, a ponechavame moznost, ze za nim stoji dobra motivacia. (poznamka prekladatela) ? C.M.MuelleraC.S.Dweck:PraiseforIntelligenceCanUndermine Children's Motivation and Performance. In Journal of Personality and Social Psychology, ??, c. , ???, s. ?? - ??. ? CarolS.Dweck:Mindset:TheNewPsychologyofSuccess.NewYork: Random House, ???. Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence, s. ?. Kapitola osma James Kouzes a Barry Posner: Encouraging the Heart: A Leader's Guide to Rewarding and Recognizing Others. Hoboken, NJ : Jossey-Bass, ????. ? Dodzo je po japonsky miesto na cvicenie, napriklad bojovych umeni, zendo je meditacne centrum. Slovo mojo (citaj moudzou) pochadza z africkych poradil so zachvatmi paniky len silou svojej mysle a v sestnastich ho jeho ucitel poziadal, aby sam zacal meditaciu vyucovat. The Joy of Living je nad- herna kniha o meditacii, v ktorej sa vysvetlenia k meditacii prepletaju so za- ujimavym pribehom Mingjurovho zivota. Thich Nhat Hanh: The Miracle of Mindfulness: An Introduction to the Practice of Meditation. Boston : Beacon Press, ????. Jon Kabat-Zinn: Wherever You Go, There You Are: Mindfulness Meditation in Everyday Life. New York : Hyperion, ????. Yongey Mingyur Rinpoche: The Joy of Living: Unlocking the Secret and Science of Happiness. New York : Harmony, ????. Ak mate cas precitat si len jednu z tychto troch knih, navrhoval by som pozriet sa do The Miracle of Mindfulness, je to totiz kniha kratka a velmi milo napisana. Ak vas zaujima vedecky vyskum, filozofia a techniky suvisiace s trans- formaciou destruktivnych emocii, pozrite sa na Destruktivne emocie Danie- la Golemana. (Ano, viem, ze ked si clovek predchadzajucu vetu precita na- hlas, znie vtipne.) Tato Danova kniha zachytava fascinujuci rozhovor, ktory sa odohral v Dalajlamovej obyvacke a zucastnilo sa na nom niekolko naj- vyznamnejsich mozgov sveta a autorit v tejto oblasti. Ak vas zaujimaju kon- kretne aplikacie poznatkov neurovied na pracovisku, niet pre vas lepsej kni- hy nez Your Brain at Work (Ked vas mozog pracuje) od Davida Rocka. Tato kniha je velmi pristupne napisana a plna okamzite pouzitelnych odkazov na vedecky vyskum, ktore sa zidu vsetkym tym z nas, ktori vyucuju socialne zrucnosti programatorov alebo technikov. Odporucam vam obe tieto kni- hy, najma ak vo svojej penazenke, tak ako ja, vsade nosite preukaz do klubu kockatych hlav. Daniel Goleman: Destructive Emotions: How Can We Overcome Them?: A Scientific Dialogue with the Dalai Lama. New York : Random House, ????. ODPORUCANA LITERATURA A DALSIE ZDROJE 273 David Rock: Your Brain at Work: Strategies for Overcoming Distraction, Regaining Focus, and Working Smarter All Day Long. New York : HarperBusiness, ????. Na zaver este jedna vynikajuca kniha: svojim priatelom vzdy hovorie- vam, ze ak by za zivot mali precitat len jedinu knihu o biznise a podnikani, rozhodne by to mala byt Good to Great (Z dobreho skvele) od Jima Collin- sa. Viac nez akakolvek ina kniha, ktoru poznam, vas nauci, ako viest skvelu firmu. Jim Collins: Good to Great: Why Some Companies Make the Leap... and Others Don't. New York : HarperBusiness, ????. V slovencine Z dobreho skvele: Preco niektore spolocnosti urobia velky skok vpred... a ine nie. V roku ???? vydalo vydavatelstvo Eastone Books, Bratislava. Videa Ste ten typ, ktory necita az tak vela knih a radsej pozera videa? Dokonca aj pre teba, moj videa preferujuci priatel, mam zoznam zdrojov, na ktore sa oplati pozriet. V Googli sme zorganizovali (vo vacsine z nich mala prsty moja malic- kost) vynikajucu seriu prednasok o osobnom rozvoji. Zoznam vsetkych prednasok je dostupny na adrese http://www.siybook.com/resources. Tri vynikajuce prednasky z tohto cyklu, ktore su pre nas najrelevantnej- sie, predniesli traja blizki priatelia, vdaka ktorym sme neskor dokazali vy- tvorit program Search Inside Yourself. Samozrejme, su to Daniel Goleman, Jon Kabat-Zinn a Richie Davidson. Tu su odkazy na spominane videa: http://siybook.com/v/gtalk_dgoleman http://siybook.com/v/gtalk_jkz 274 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI http://siybook.com/v/ gtalk_rdavidson Pre fanusikov vedeckeho skumania mozgu davam do pozornosti tri dalsie vynikajuce prednasky o vedeckom pohlade na mozog, ktore su tiez relevant- ne z pohladu programu Search Inside Yourself - Hladaj vo svojom vnutri: http://siybook.com/v/gtalk_pgoldin http://siybook.com/v/gtalk_tlewis http://siybook.com/v/gtalk_drock Spomedzi prednasok o meditacii, ktore som na pode Googlu zorganizo- val, je mojim najoblubenejsim prispevkom prednaska majstra zenu Sinzena Younga: http://siybook.com/v/gtalk_shinzen Medzi moje najoblubenejsie videa patri viacero prezentacii z konferen- cie TED, ktore najdete na stranke www.ted.com. Chcel by som tu upozornit na niekolko videi, o ktorych som si isty, ze citatelia, ktorym sa tato kniha pa- cila, ich budu povazovat za fascinujuce: http://siybook.com/v/ted_dpink http://siybook.com/v/ted_jbt ODPORUCANA LITERATURA A DALSIE ZDROJE 275 o nasej mysli: http://siybook.com/v/ted_vsr ,,vnimania svojho ,ja'" a ,,pamatania na svoje ,ja'": http://siybook.com/v/ted_dkahneman prostredi: http://siybook.com/v/ted_meng Dalsie pramene Dalsie zdroje a pramene vratane informacii o tom, ako mozete priniest Search Inside Yourself do prostredia vasej vlastnej spolocnosti, najdete na: http://www.siybook.comZapadne Karpaty su pasmove pohorie oblukoveho tvaru, su sucastou alpsko-himalajskej vrasovo-prikrovovej sustavy, hlavne jej severnej vetvy, ktora je oznacovana ako alpidy. Zapadne Karpaty su najsevernejse polozenym alpinskym pohorim. Zapadne Karpaty, hlavne ich predtercierny vyvoj je velmi blizky Vychodnym Alpam a tvori prechodny celok medzi Alpami a Vychodnymi Karpatami. Geologicky vyvoj jednotlivych oblasti bol pomerne zlozity - je to vysledok tektonickych premien (vrasnenia, posunov a tvorby prikrovov) sedimentacnych bazenov rozneho typu v druho- az tretohorach. Tato premena zahrnala niekedy len samotnu vypln tychto bazenov, niekedy aj ich povodny podklad a jej vysledkom je zlozita pasmova stavba karpatskeho obluka. Nazory a vyskumy geologickej stavby oblasti Zapadnych Karpat nie su dodnes v mnohych aspektoch doriesene a su predmetom prebiehajucich vyskumov a odbornych debat. Zaradenie niektorych tektonickych jednotiek dodnes nie je iste. Obsah 1 Geologicke vymedzenie 2 Geologicke clenenie 2.1 Predpolie 2.2 Vonkajsie Zapadne Karpaty 2.2.1 Predhlben 2.2.2 Flysove pasmo 2.3 Centralne Zapadne Karpaty 2.3.1 Povazsko-pieninske pasmo 2.3.2 Tatransko-fatranske pasmo 2.3.3 Veporske pasmo 2.3.4 Gemerske pasmo 2.4 Interne Zapadne Karpaty 2.4.1 Meliatske pasmo 2.4.2 Bukkske pasmo 2.4.3 Bakonske pasmo 2.4.4 Zemplinske pasmo 2.5 Mladsie tektonicke utvary 3 Vulkanizmus 3.1 Paleozoicky a mezozoicky vulkanizmus 3.2 Tercierny a kvarterny vulkanizmus 4 Metamorfizmus 5 Zemetrasenia 6 Vznik a vyvoj Zapadnych Karpat 6.1 Platformne stadium (karbon - vrchny trias) 6.2 Stencenie a extenzia kory - rozpad Pangey (stredny trias - stredna krieda) 6.3 Kompresny tektonicky rezim a hrubnutie kory (stredna jura - vrchna krieda) 6.4 Transpresno transtenzny rezim a ciastocna dezintegracia zhrubnutej kory (stredna krieda - miocen) 6.5 Stvtohorne pokryvne utvary 7 Pouzita literatura 8 Pozri aj 9 Ine projekty 10 Externe odkazy Geologicke vymedzenie Geologicke postavenie Zapadnych Karpat v ramci alpid. Karpaty su na zapade voci Alpam ohranicene udolim Dunaja len geograficky, geologicky je to Karnutska brana, ktora sa nachadza medzi pohorim Leitha a Hainburskymi vrchmi. Geologickou hranicou na zapade je raabska linia[1]. Na vychode je hranica medzi zapadnymi a Vychodnymi Karpatami vymedzena len formalne, predstavuje ju udolie rieky Uh, vo flysovom pasme je hranicou Przemyslska sigmoida. Mnohe geologicke clenenia povazuju za hranicu Hornadsky zlomovy system na linii Kosice - Presov[1]. Severne ohranicenie tvoria okraje prikrovov na predpoli. V Cesku je to priblizne linia Znojmo-Prerov-Karvina[2]. Juzna hranica Zapadnych Karpat je nezretelna (je to dosledkom hlbokeho prieniku nizin Panonskej panvy do horskej sustavy) vseobecne ja za juznu hranicu povazovana stredomadarska zlomova linia juzne od Balatonu. Geologicke clenenie Existuje niekolko interpretacii tektonickej stavby Zapadnych Karpat. Uz dlhsiu dobu je pouzivane trojite clenenie na Vonkajsie, Centralne a Vnutorne Zapadne Karpaty[3][4][5][6][7][8][9], aj ked niektori geologovia uprednostnuju klasicke dvojdielne clenenie na externidy a internidy[10][11][12][13]. Existuje niekolko cleneni (morfotektonicke - opierajuce sa o geologiu a geomorfologiu[4][11]) a regionalno-geologicke (opierajuce sa o regionalnu geologiu). Tektonicke clenenie, spracovane v clanku sa opiera o delenie zavedene Plasienkom[7] v roku 1999 a upravene Kovacom a Plasienkom v roku 2003[14]. Clenenie nemozno povazovat za definitivne. Tri hlavne oblasti - Vnutorne, Centralne a Vonkajsie Zapadne Karpaty su oddelene dvoma suturami. Meliatska sutura je oblastou po uzavreti triasovo-jurskeho Meliatskeho oceanu v starokimerskej faze. Tvori hranicu medzi Centralnymi a Vnutornymi Zapadnymi Karpatami. Jej pozicia je diskutabilna a rozni autori ju kladu do odlisnych oblasti. Stotoznuju ju s roznavskou alebo lubenicko-margecianskou liniou, pripadne ju kladu este juznejsie. Druhou vyznamnou suturou je tzv. peripieninsky lineament, kopirujuci priblizne priebeh bradloveho pasma. Rozhranie pravdepodobne vzniklo uzavretim Vahickeho oceanu na rozhrani kriedy a tretohor. Tato zona oddeluje Centralne Zapadne Karpaty od Vonkajsich Zapadnych Karpat. Obe tieto jednotky prekonali rozdielny vyvoj. Podla niektorych nazorov Centralne Zapadne Karpaty lezali este v jure ovela zapadnejsie oproti dnesku a jednotky vonkajsich Karpat sa nachadzali v ich lateralnom pokracovani. Vsetky spominane jednotky tvorili self stabilnej Europskej platformy.[15] Tektonicka mapa Zapadnych Karpat. Predpolie Predpolie Zapadnych Karpat tvori Cesky masiv, Krakovska plosina a vo vychodnej casti i Vychodoeuropska platforma. Tieto oblasti boli konsolidovane skor ako Karpaty. Cesky masiv, ktory je najmladsou castou ich predpolia vznikol uz pocas hercynskeho vrasnenia, teda asi 200 milionov rokov pred vrasnenim Karpat. Vonkajsie Zapadne Karpaty Vonkajsie Karpaty (tiez oznacovane externidy) vznikli tektogenezou, ktora prebehla medzi vrchnou kriedou (senon) a miocenom, teda neskor ako v Centralnych Karpatoch. Spolu s Centralnymi Karpatmi sa vsak zvrasnilo bradlove pasmo, ktore bolo opatovne prevrasnene aj spolu s flysovym pasmom, co umoznilo vznik jeho charakteristickej stavby. Predhlben Blizsie informacie v clankoch: Celna karpatska priehlbina a Geologia Ceskeho masivu Nasun Karpat na ich predpolie sposobil flexurny prehyb kontinentalnej platne, zatazenej postupujucim celom orogenu a vznik predhlbne[14]. Tato prehnuta oblast, takzvana celna karpatska predhlben, je vyplnena hrubymi suvrstviami hlavne siliciklastickych sedimentov, tzv. molasy. Su to nezvrasnene horniny hlavne sliene, ale aj pieskovce a zlepence, ktore vznikli pocas tercieru (oligocen az neogen), rozrusovanim zdvihajuceho sa karpatskeho horstva. Napriek tomu, ze je predhlben z prevaznej casti nezvrasnena, z juhu su na nu nasunute flysove prikrovy, ktore ciastocne zvrasnili podlozne horniny. Cele pasmo je vyvinute uz v Alpach a tiahne sa cez Moravu, k Ostravskej panve az dalej do Polska, na Ukrajinu a do Rumunska. Flysove pasmo Rez Zapadnymi Karpatami Blizsie informacie v hlavnom clanku: Flysove pasmo Flysove pasmo pomenovane podla charakteristickeho striedania pieskovcov a ilovcov, tzv. flysu, ktory ma prevazne kriedovy, paleogenny az miocenny vek. Vo flysovom pasme sa nachadzaju i horniny terciernych neovulkanitov. Pasmo povodne tvorilo subor viacerych sedimentacnych paniev, ktore boli v neustalom tektonickom pohybe. Ich podlozie aspon ciastocne tvorila severna vetva penninika oznacovana ako Valaisky ocean. Vyvysene partie, tzv. kordiliery alebo elevacie, tvorili znosove oblasti, ktore zasobovali hlbsie casti panvy klastickym materialom, prinasanym turbiditnymi prudmi - mohutnymi podmorskymi zosunmi. Orogeneza postihla tuto oblast koncom paleogenu a zaciatkom neogenu v tzv. savskej faze alpinskeho vrasnenia, vonkajsia cast bola zasiahnuta aj stajerskou fazou, co malo za nasledok ciastocne prekrytie celnej predhlbne prikrovmi. Prikrovy vznikli postupnym stlacanim sedimentacnej panvy, co sposobilo odtrhnutie rozsiahlych vrstevnych sledov hornin a ich presun na vzdialenost 20 - 30 km pripadne i viac. Prikrovy vznikali v dvoch fazach. Vonkajsia (severna) skupina prikrovov nazyvana krosenska a na nu nasunute vnutorne (juznejsie) magurske prikrovy. Prikrovy su nasunute na svoje predpolie vo forme supin. Flysove pasmo pokracuje neprerusene z Alp (tzv. rynsko-dunajsky flys), cez Cesko, Slovensko, Polsko, a nadvazuje na flys moldavid na Ukrajine a Rumunsku. Centralne Zapadne Karpaty Centralne Zapadne Karpaty su niekedy tiez oznacovane ako slovakidy[5], ci slovakokarpatsky system[7] su oblastou, ktoru zo severu ohranicuje bradlove pasmo a z juhu meliatske pasmo. Pieninske bradlove pasmo je vyznamnym rozhranim oddelujuce Vonkajsie Zapadne Karpaty od vnutornych. Spolu s pribuznymi jednotkami pribradlovej zony tvori Povazsko-pieninske pasmo. Najvacsiu cast Zapadnych Karpat tvori rozsiahla oblast, ktorej podlozie je budovane granitoidnymi a premenenymi horninami (ktorych stupen metamorfozy sa smerom na juh znizuje) so sedimentarnym obalom, cez ktore su presunute rozsiahle prikrovy druhohornych karbonatov. Tvori ju Tatransko-fatranske pasmo jadrovych pohori, veporske a gemerske pasmo. V ich krystalinickych celkoch tatriku, veporiku a gemeriku, ktore su rozclenene zlomami, nie je ocividna prikrovova pozicia. Geofyzikalne vyskumy vsak potvrdzuju, ze gemerikum je nasunute na veporikum a to je nasunute na tatrikum[16]. Centralne Karpaty povodne tvorili zaciatkom druhohor self Europskej platformy lezali dalej na zapad v oblasti dnesneho Svajciarska a pozdlzne pokracovali do Vonkajsich Karpat (ktore vtedy predstavovalo oravikum). Pri uvolnovani napatia pocas koliznej alpinskej tektoniky, dochadzalo k jeho uvolnovaniu do stran, pri tom dochadzalo aj k uniku hmot. Centralne Karpaty tak boli vytlacene severovychodnym smerom z alpskej do karpatskej domeny. Povazsko-pieninske pasmo Blizsie informacie v hlavnom clanku: Pieninske bradlove pasmo Povazsko-pieninske pasmo ma komplikovanu imbrikovanu stavbu tvorenu predovsetkym bradlovym pasmom[7]. Na jeho stavbe sa podielaju jednotky oravika, gossauskej skupiny, magurskej jednotky ako aj slovakokarpatske jednotky (napriklad maninska). Deli sa na tri zony - brezovsku, pribradlovu a bradlovu. Velmi uzke a geologicky komplikovane pieninske bradlove pasmo tvori predel, tzv. tektonicku jazvu, medzi Vonkajsimi a Centralnymi Karpatami. Zname su len suvrstvia starsie ako trias, tvorene hlavne vapencom a slienmi. V jure vznikol v oblasti bradloveho pasma Vahicky ocean (juzne penninikum), ktory sa zacal rychlo rozsirovat. Priestor oceanu oznacovany ako vahikum zo severu obmedzoval uzky pruh pevniny - oravikum a z juhu tatrikum. Poklesavajuca oblast oravika tvorila kysucku panvu. V oraviku sa usadzovali plytkovodnejsie vapence corstynskej jednotky a smerom na juh boli odstupnovane dalsie prechodne jednotky, v najhlbsich castiach kysuckej panvy sa usadzovala hlbokovodna kysucko-pieninska jednotka[10]. Vahikum sa v priebehu svojej existencie prehlbilo aj rozsirilo. Vo vrchnej kriede (senon) az paleogene vsak oceanska kora tejto panvy zacala subdukovat. Nasledovala zrazka oravika a Centralnych Zapadnych Karpat, pri ktorej doslo k deformacii oravickych hornin a ich presunu vo forme viacerych prikrovov na sever. Po skonceni subdukcie sa na prikrovoch usadili slienite a flysu podobne horniny, oznacovane ako bradlovy obal. Nasledne vsak v paleogene oblast postihla savska faza orogenu, ktora horniny natolko stlacila, ze uzke vrasy, zlozene z hornin nerovnakeho typu (pevne vapence, makky flys a sliene) sa celkom roztrhli. Ku komplikovanemu usporiadaniu jednotlivych jednotiek prispel aj smerne-posuvny pohyb v oblasti peripieninskeho lieneamentu pocas miocenu. Nasledna erozia vypreparovala pevne vapencove sosovky do podoby vycnievajucich bradiel (napr. Vrsatske bradla). Pasmo bradiel sa takmer neprerusene tiahne od Podbranca na zapadnom Slovensku az do Rumunska. Tatransko-fatranske pasmo Zjednoduseny schematicky rez jadrovym pohorim: ?? Tretohorny pokryv ?? Druhohorne prikrovy ?? Obal jadra ?? Krystalicke jadro Blizsie informacie v hlavnom clanku: Pasmo jadrovych pohori Juzne od bradloveho pasma sa nachadza Tatransko-fatranske pasmo jadrovych pohori. Ich jadro, najstarsiu jednotku nazyvanu tatrikum, predstavuju hlavne stare prvohorne krystalicke bridlice, ktore vznikli uz pocas hercynskeho vrasnenia pri silnej regionalnej metamorfoze. Ide najcastejsie o pararuly a amfibolity, no v niektorych oblastiach i slabsie premenene horniny[10]. Neskor koncom hercynskej orogenezy v karbone a perme bola oblast vystuzena intruziami granitoidov. Priamo na krystalickom podklade sa na niektorych miestach zachoval povodny karbonsky, permsky a hlavne druhohorny pokryv tzv. obal krystalinika. Tvoria ho hlavne pieskovce a vapence. Nad tatrikom lezia prikrovy, s podobnym vrstevnym sledom ako ma obal krystalinika. Ide o rozsiahle, povodne doskovite telesa prevazne druhohornych vapencov, dolomitov presunute cez tatrikum - tzv. subtatranske prikrovy najma spodny kriznansky (fatrikum) a vrchny chocsky (hronikum). Fatrikum je charakteristicke pritomnostou hrubsieho suvrstvia karpatskeho keupera[5] a kompletnejsim vrstevnym sledom siahajucim do strednej kriedy. Hronikum je typicke vyskytom paleozoickych andeziticko-bazaltovych vulkanitov[5] (tzv. ipolticka skupina) a vacsimi hrubkami znacne variabilnych triasovych hornin[10], zatial co jurske a kriedove horniny su skor zriedkave. Presun prikrovov nastal vo vrchnej kriede. Cela oblast v tej dobe este nebola clenita ako dnes. Vyzdvih pohori prebehol az po paleogene, najma na konci oligocenu a v miocene. Vznikli pri tom vyklenute hraste (obvykle jednostanne), na juhu strmo obmedzene zlomami a pozvolne upadajuce k severu. Na juhu byva obnazene ich krystalinicke jadro. Tvoria dva rady pohori, severnejsi tvoria Male Karpaty (Pezinska cast a Hainburske vrchy), Povazsky Inovec, Strazovske vrchy, Mala Fatra a Tatry. Juzny rad jadrovych pohori zahrna Tribec, Ziar, Velku Fatru s Chocskymi vrchmi, dumbierske Nizke Tatry. V minulosti sem bolo radene aj Branisko, ktora je vsak podla dnesnych poznatkov tvorene veporikom[17]. Veporske pasmo Blizsie informacie v hlavnom clanku: Veporske pasmo Veporske pasmo je svojou stavbou blizke pasmu jadrovych pohori. Je vsak pren priznacna vyraznejsia premena hornin pocas alpinskeho vrasnenia, ktore postihlo jeho najstarsiu jednotku oznacovanu veporikum. V tomto pasme prevladaju horniny krystalika, druhohorny sedimentarny obal sa zachoval iba miestami. Oblast bola korenovou zonou kriznanskeho prikrovu, ktory sa usadzoval v jeho severnej casti blizko hranice s tatrikom, v tzv. fatriku. Subdukcia tohto priestoru, ktora zacala v kriede, iniciovala vznik granitov, specifickych pre tuto oblast. Okrem trosiek chocskeho prikrovu a casti kriznanskeho prikrovu je vo veporskom pasme pritomna aj rozsiahla kryha muranskeho prikrovu (silicikum)[4]. Veporske pasmo je od susedneho pasma jadrovych pohori oddelene certovickou linou. Buduje Kralovoholsku cast Nizkych Tatier, Veporske vrchy, Kozie chrbty, juznu cast Braniska a Ciernu horu[17]. Na juhu ho od Spissko-gemerskeho rudohoria oddeluje lubenicko-margecianska linia. Gemerske pasmo Gemerske pasmo tvori rozsiahly krystalicky navrch vyklenuty celok, ciastocne nasunuty na severnejsie veporikum. Jeho najstarsia cast - gemerikum sa vsak od ostatnych superjednotiek odlisuje pritomnostou slabo metamorfovanych a hercynskym vrasnenim celkovo menej postihnutych prvohornych hornin, ktore maju spolu s mladsimi obalovymi jednotkami tvar velkej zlozitej antiklinaly, tzv. antiklinoria[18]. V strede tejto oblasti sa nachadzaju okrem fylitov, kremencov a porfyrov aj vapence, na mnohych miestach premenene na siderit a magnezit. Neskorsi permsky vulkanizmus prispel k vytvoreniu uranoveho zrudnenia, v druhohorach sa na tychto horninach ukladali hlavne vapence a dolomity. Od vrchnej jury sa pri uzatvarani panvy meliatskeho oceanu, z juhu prisunul prikrovy meliatika a turnaika, k comu sa vo vrchnej kriede pridal aj prikrov silicika. Koncom paleogenu nasledne doslo k vytvoreniu viacerych zlomovych poruch a vyklenutiu gemerickeho celku. Tvori vychodnu cast Slovenskeho rudohoria, Galmus a Slovensky kras[17]. Interne Zapadne Karpaty Vnutorne alebo Interne Zapadne Karpaty su tiez oznacovane ako panonidy[5]. Reprezentuju vnutornu, sprievodnymi javmi orogenezy menej postihnutu cast Zapadnych Karpat. Od Centralnych Zapadnych Karpat ich deli roznavska sutura, ciastocne zakryta prikrovmi. Roznavska linia je chapana mnohoznacne. Podla predpokladov na zapade tato linia nadvazuje na rabsko-hurbanovsku liniu. Interne Zapadne Karpaty tvoria hlavne tektonicke jednotky pochadzajuce povodne z oblasti Meliatskeho oceanu alebo juzne od neho. Budovane su meliatskym, bukkskym, bakonskym a zemplinskym pasmom. Nachadzaju sa tu rozsiahle prikrovy druhohornych karbonatov (silicikum, meliatikum, turnaikum), metamorfozou slabo postihnute vykazujuce pribuznost s juhoalpsko-dinaridnymi facialnymi oblastami[7]. Meliatske pasmo Meliatske pasmo je pozostatkom triasovo-jurskeho Meliatskeho oceanu. Jeho zaklad tvori meliatikum. Je tvorene prevazne horninami subdukcnej melanze - hlbokovodnymi ilovitymi bridlicami, radiolaritmi, bazaltami oceanskeho typu a mramormi. Jednotkou neisteho zaradenia, ktoru niektori priraduju k meliatiku je prikrov Borky, tvoreny horninami, ktore prekonali metamorfozu do facie modrych bridlic. Silicikum a turnaikum pravdpodobne tvorili juzny self Meliatskeho oceanu. Silicikum je prikrov typicky vacsimi hrubkami plytkovodnych vapencov[5], tzv. wattersteinska facia. Turnaikum predstavuje prikrov tvoriaci prechodnu oblast medzi silicikom a meliatikom[10] Tieto prikrovy boli pri uzatvarani oceanu vytlacene smerom na sever a tvoria prikrove trosky leziace na gemeriku a veporiku. Tvoria Slovensky a Aggtelecky kras na Madarsko-Slovenskom pomedzi. Bukkske pasmo Juzne od tejto oblasti sa nachadza bukkikum, ktore javi znamky prechodnej oblasti medzi Karpatmi a Dinaridami. Jeho horniny vystupuju v severomadarskom pohori Bukk. Su to hlavne prvohorne bridlice, karbonaty a pieskovce, nad ktorymi sa v druhohorach usadzovali dalsie karbonaty, miestami sa vyskytuju aj magmaticke horniny. Usadzovanie vsak trvalo iba do jury, kedy boli do oblasti presunute prikrovy nejasnej vergencie[6], ktore v kriede postihla slabsia premena hornin. V oblasti sa pri subdukcii Meliatskeho oceanu vytvorila v jure zaoblukova panva, z ktorej pravdepodobne pochadza prikrov Monsobel-Szarvasko[14]. Bakonske pasmo Bakonske alebo tiez cezdunajske pasmo tvori jednotka transdanubikum vystupujuca v Madarskom stredohori (Bakonskom lese, pohori Grecse, Vertes a Budinskych vrchoch). Obsahuje slabometamorfovane a nemetamorfovane prvohorne a druhohorne horniny a ich tretohorny pokryv[14]. Zemplinske pasmo Jednotkou neisteho tektonickeho zaradenia je zemplinikum v hrastovom Zemplinskom pohori, vystupujucom spod terciernych hornin Vychodoslovenskej panvy. Je zaradovane bud do samostatneho zemplinskeho pasma alebo podvihorlatskeho pasma. Predpoklada sa, ze je sucastou teranu Tisia-Dacia. Niektori ho radia k juznemu veporiku[19] ci gemeriku, ale aj k Vychodnym Karpatom. V minulosti sa predpokladalo, ze zemplinikum je miestom vyskytu prekambrickych hornin v Zapadnych Karpatoch. Opakovane novsie radiometricke datovania tieto predpoklady nepotvrdili. Krystalinikum zemplinika tvoria hlavne premenene krystalicke bridlice, ich sedimentarny obal tvoria karbonske a permske zlepence s tenkymi slojmi cierneho uhlia[4]. Mladsie tektonicke utvary Na jursko-kriedovu tektonicku stavbu su nalozene mladsie utvary. Sedimentacia v mezozoiku pokracovala poprikrovovymi suvrstviami, z Vnutornych Karpat su zachovane iba lokalne pri Dobsinskej ladovej jaskyni, Sumiaci a Ciernej luke, rozsiahlejsie vyskyty su zname z Madarskeho stredohoria a pohoria Uppony. V Centralnych Karpatoch su zachovane sedimenty gosauskeho typu hlavne v Brezovskych Karpatoch (tzv. brezovska skupina). Paleogenne utvary miestami tvoria pokracovanie vrchnokriedovej sedimentacie (myjavsky a hricovsko-zilinsky paleogen). Tieto horniny su niekedy chapane ako sucast pribradlovej zony. Od konca paleocenu a zaciatku eocenu prevazila sedimentacia v centralnokarpatskej (podhalska a podtatranska) paleogennej panvy a juhoslovensko-severomadarskej panvy, ktore tvorili zrejme ciastocne prepojeny sedimentacny priestor splytsujuci sa smerom na juh. Zblizenie oboch panvi do dnesnej pozicie vsak nastalo zrejme az neskor. Mladsie panvy a utvary ako Viedenska neogenna panva, Vychodoslovenska neogenna panva, Dunajska neogenna panva, Stredoslovenske a severomadarske neogenne vulkanicke pohoria a vulkanicke pohoria a neogenne medzihorske panvy boli nalozene na predosle tektonicke utvary.[17] Vulkanizmus Paleozoicky a mezozoicky vulkanizmus Permsky andeziticky-bazalt s achatmi, tzv. melafyr Najstarsie formy vulkanizmu, ktory postihol uzemie Zapadnych Karpat su tazsie rozoznatelne, pre ich neskorsie zastretie mladsimi procesmi a destrukciu eroziou. Vyznamna vulkanicka aktivita sa odohrala v starsom paleozoiku v Malych Karpatoch, kde je jej pozostatkom najma pernecka skupina s charakteristickym bazickym vulkanizmom[20]. Metamorfozou zastrete vulkanicke horniny starsieho paleozoika su pritomne i v gemeriku, kde su povazovane za produkty stratovulkanov. Bazicky vulkanizmus bol identifikovany aj v horninach karbonskeho a permskeho veku. Medzi horninami permskeho veku je vyznamna ipolticka skupina hronika. Jej vrchna cast, oznacovana ako maluzinske suvrstvie ma v spodnej casti s vyrazny synsedimentarny dacitovy az andezitovy vulkanizmus a vo vyssej casti s andezitovo-bazaltovymi vulkanitmi a sedimentami, ktore maju achaty v puklinach. Taketo horniny su v strednej Europe oznacovane ako melafyry. Vulkanizmus v hroniku mal viacfazovy linearny charakter[19]. Mezozoicky vulkanizmus je menej zastrety a bol pozorovany vo vsetkych zonach Zapadnych Karpat. Zname su triasove efuziva v telesach fatrika a hronika z Malej Fatry a Nizkych Tatier. Z okolia Banskej Bystrice su zname telesa pikritov. Vo flysovom pasme su zname kriedove telesa tesinitov z oblasti Sliezska[21]. Pozostatky rozcleneneho nekompletneho ofiolitoveho komplexu, v ktoreho vrchnej casti sa nachadzali bazalty stredooceanskeho typu su pritomne v horninach meliatika (napr. svablicke a jedlovinske vrstvy)[22][23]. Tercierny a kvarterny vulkanizmus Blizsie informacie v hlavnom clanku: Neogenne vulkanity karpatskeho obluka ,,Kamenny vodopad" v Somoske, Cerova vrchovina. Viditelna stlpcovita odlucnost bazaltu. Neogenne vulkanity je suhrnny nazov pre vulkanizmus, ktory prebiehal v tretohorach (neogen - spodny baden) az do stvrtohor na vnutornej strane karpatskeho obluka (v malej miere aj na vonkajsej strane). Na Slovensku su to najma vulkanity stredneho, juzneho a vychodneho Slovenska. Rozdeluje sa do troch faz: kysly vulkanizmus - sa zacal v spodnom miocene v severnom Madarsku a je reprezentovany horninami prevazne ryodacitoveho az ryolitoveho zlozenia. Tato faza sa v strednom miocene rozsirila aj na uzemie Slovenska - na strednom Slovensku vystupuju horniny tohto typu v spodnych suvrstviach Polany, Kremnickych vrchov a Vtacnika, na vychodnom Slovensku su to ryodacitove tufy v sedimentoch spodneho badenu v oblasti Zemplina. intermediatny vulkanizmus - nastupil v spodnom badene a z petrografickeho hladiska ho tvoria prevazne alkalicko-vapenate andezity a dacity. Ich aktivita sa zacala v podmorskom prostredi pozdlz sahansko-lyseckej zony v oblasti Krupinskej planiny. Neskor sa v pobreznej zone sformovali masivne stratovulkany Polany, Javoria, stratovulkany Lysec a Celovce, stiavnicky stratovulkan a stratovulkan v Kremnickych vrchoch. Dalsi vyvoj poznamenala rozsiahla erozia a nasledne obnovenie cinnosti vo vrchnom badene. Obnoveny vulkanizmus bol viac explozivny. V Slovenskom rudohori (v oblasti Tisovca a Rimavskej kotliny) sa nachadzaju silne erodovane zvysky stratovulkanov, ktore su ekvivalentne stredoslovenskym stratovulkanom. V subdukcnej zone vychodneho Slovenska sa vytvorila v spodnom sarmate linia morfologicky jednoduchych stratovulkanov Slanskych vrchov, ktora pokracovala az do severneho Rumunska. Mladsia faza tejto vulkanickej cinnosti vytvorila pohorie Vihorlat. bazicky vulkanizmus - predstavuje alkalicky typ vyskytujuci sa v stredoslovenskej a juhoslovenskej oblasti. Z hornin prevladaju bazalty s vyrastlicami olivinu, alebo nefelinu (telesa bazaltov v oblasti Banskej Stiavnice, lavove prudy v okoli Ostrej Luky pri Zvolene a Devicia pri Krupine), lavove prudy a maary v okoli Pincinej, Jelsovca, lavove prudy, neky, dajky a maary v Cerovej vrchovine a mlady troskovy kuzel Putikov vrsok pri Novej Bani. Metamorfizmus Pritomnost metamorfovaneho krystalinika Zapadnych Karpat bola zaznemenana v tatriku, veporiku, gemeriku a zempliniku. Doterajsie vyskumy potvrdili stopy hercynskej a alpinskej orogenezy. Pritomnost prekambrickych metamorfnych cyklov nebola potvrdena, aj vzhladom na to, ze starsie procesy su na vacsine uzemia zastrete neskorsim hecynskym a alpinskym prepracovanim[24]. Pritomnost kaledonskej premeny indikuju napriklad amfibolity v Malych Karpatoch (vek okolo 390 milionov rokov), ci granitoid typu Sihla vo veporiku (vek asi 370 - 380 milionov rokov). V Zapadnych Karpatoch je vsak vyznamnejsia a typickejsia hercynska metamorfoza. Spaja sa s nou regionalna a periplutonicka metamorfoza sposobena intruziami granitoidnych masivov, diaftoreza (spatna premena hornin) ako aj premena vulkanosedimentarnych formacii viacerych tektonickych jednotiek do facie zelenych bridlic. Prejavy alpinskej metamorfozy, ktora sa odohrala v obdobi pred 75 - 107 milionmi rokov su najlepsie pozorovatelne v suvrstviach mezozoickych hornin veporika a sedimentarnom obale tatrika a gemerika[25]. V pikrove Borky bola preukazana premena do facie modrych bridlic[22]. Zemetrasenia Hlavne zemetrasne oblasti bloku Alcapa, mikroplatne, na ktorej lezia Zapadne Karpaty, sa nachadzaju v oblasti subdukcnych oblukov helenid a kalabrid (Grecko a Taliansko). Vo Vychodnych Karpatoch sa prejavuju hlboke zemetrasenia v dosledku subdukcie v oblasti Vrancea. V Zapadnych Karpatoch neboli zaznamenane vyznamne hlboke zemetrasenia spojene so subdukciou a dnes je oblast povazovana za uzemie so strednymi zemetraseniami, s momentovymi magnitudami do 5,9. Vyznamne obdobie kontinentalnej kolizie a skracovania kory postihlo toto uzemie v miocene[26]. Nasledne neogenne, prevazne extenzne a smerne posuvne pohyby generovali alebo obnovili starsie zlomy, na ktorych nastal pohyb casto opacneho zmyslu. V Zapadnych Karpatoch je dnes rozoznavanych niekolko zdrojovych oblasti zemetraseni. Pezinsko-pernecka zdrojova oblast zahrnujuca uzemie Malych Karpat po Vrbove. Dobrovodska zdrojova oblast zemetraseni, s najintenzivnejsimi a najplytsimi zemetraseniami okolo dobrovodskeho zlomu. Je to strizna zona charakteristicka vejarovitou (tzv. flower) strukturou. Komarnanska zona zemetraseni nadvazujuca na vyznamne rozhranie Raaba-Hurbanovo-Diosjeno (tiez Raabska linia) vychodo-zapadneho smeru, oddelujuce jednotku Pelso od karpatskeho krystalinika. Zilinsko-Trencianska zdrojova zona je viazana na pokracujuce kolizne a smerne posuvne pohyby v bradlovom pasme ako aj jastrabianskej zlomovej linie. Stredoslovenska zdrojova zona je pravdepodobne nasledkom pohybov stredoslovenskej a cerovickej linie. Oblast zemetraseni lokalizovanych na uzemi Tatier a Zakopaneho je dosledkom pokracujuceho vyzdvihu Tatier a z toho vyplyvajucej aktivity na chocsko-podtatranskom a ruzbasskom zlome. Priciny zemetraseni na Zempline su menej jasne.[27] Vznik a vyvoj Zapadnych Karpat Zapadne Karpaty su vrasovo-prikrovove pasmo, ktore vzniklo v dosledku koroveho skratenia sposobeneho zrazkou Severoeuropskej platformy a Apulskej litosferickej platne. Ta je niekedy v suvislosti s Karpatami oznacovana aj ako Alcapa (Alpy, Karpaty, Panonska panva). Platformne stadium (karbon - vrchny trias) V obdobi pred priblizne 300 milionmi rokov v karbone po zrazke Gondwany a Laurazie, pri ktorej vznikla Pangea, doznievala hercynska orogeneza. Tieto procesy sprevadzali intruzie granitoidnych hornin a regionalna metamorfoza. Oblasti Zapadnych Karpat sa stali sucastou Pangey. Tatroveporidna oblast bola vo vrchnom paleozoiku sucastou kontinentalnej kory, sedimentovali na nej hlavne klastika miestami aj vulkanoklasticky material. Oblast gemerika pravdepodobne tvorila predlben hercynskeho horstva. V tejto oblasti sa usadzovali sprvu klasticke sedimenty, no neskor nastupilo usadzovanie rifovych vapencov[19], co nasvedcuje, ze do oblasti v perme zasahovalo more. Z permu do spodneho triasu pokracovala nasledne vyrazna kontinentalna sedimentacia hlavne pieskovcov, menej zlepencov. Ich zdrojovym materialom bolo erodovane hercynske horstvo. Tieto horniny su velmi chudobne na skameneliny. Pangea bola v tomto obdobi rozsiahlou vyprahnutou pustou. V hroniku doslo v perme k vyvoju intermediarneho az bazickeho vulkanizmu, ktory zrejme suvisel so zaciatkom rozpadu Pangey. Tieto vulkanicke horniny su v Zapadnych Karpatoch oznacovane ako melafyry. Zaciatkom triasu takmer v celej oblasti stale prevazovalo usadzovanie kremennych pieskovcov. Tieto horniny boli vysledkom hlbokeho zvetravania. Usadzovali sa v rozsiahlych riecnych deltach na upati horstva. Cast z nich pochadzala z horstva vystupujuceho vo Vindelickom vale tvoriacom okraj Europskej platformy, najma dnesny Cesky masiv. Stencenie a extenzia kory - rozpad Pangey (stredny trias - stredna krieda) Rozpadajuca sa Pangea v ladine pred 230 Ma, zakreslena je i poloha Meliatskeho oceanu, ktory vsak bol v skutocnosti otoceny o 90? V anise v strednom triase Zapadne Karpaty postihlo stencenie kory, ktore sprevadzali pociatky rozpadu Pangey. Tento proces je tiez oznacovany ako zarnovska faza[28]. Oblast zaplavilo more a v juznych oblastiach doslo vytvoreniu riftu, ktory sa rozsiril z juhovychodu do podoby zaoblukoveho Meliatskeho oceanu[29]. Na sever od Meliatskeho oceanu bolo tatrikum, veporikum, gemerikum aj oravikum, ktore boli sucastou selfu Vindelickeho valu. Tieto zatial neboli usporiadane za sebou, ale vedla seba tak, ze centralnokarpatske jednotky sa nachadzali na zapade pozdlzne vedla oravika. Od severu na juh postupne prechadzali z plytkovodnych karbonatov do hlbokovodneho flysu a radiolaritov Meliatskeho oceanu. V nom az do konca triasu prebiehalo intenzivne rozchadzanie oceanskeho dna. Na zaciatku jury v liase doslo v celej tethydnej oblasti k rozsiahlej mobilite morskeho dna. V strede Pangey v tomto obdobi vznikol z juhu na sever sa tiahnuci sa rift a zacal sa formovat Atlanticky ocean. Mohutne sily, ktore sposobili oddialenie Severoamerickej a Africkej platne zanechali stopy aj v tethyde. Od hetanzu do sinemuru sa morske dno v Zapadnych Karpatoch rozclenilo pocas tzv. zliechovskej fazy na pocetne elevacie a hlbokomorske panvy[28]. Tento sposobilo vzdalovanie blokov (extenzia), priestor medzi nimi zvacsa poklesava, nemusi vsak poklesavat vsade rovnako, niekde pomalsie (elevacie) a inde rychlejsie (hlbokomorske panvy). Medzi tatrikom a veporikom vznikla vo fatriku pohybujuca sa siprunska panva. V tatriku od seba zliechovska panva oddelila severotatricku a juhotatricku elevaciu halfgrabenoveho typu, obe vycnievajuce nad hladinu mora. Self Europskej platformy v tomto obdobi postihla extenzia, cast z neho sa oddelila a vznikol tzv. ocean Neotethys. Jeho juznu cast tvoril v Alpach Piemontsko-ligursky ocean zasahujuci aj do Karpat, kde je oznacovany ako Vahicky ocean. K jeho vzniku doslo v oraviku, severne od tatrika, kde pocas bajoku zacala asymetricka extenzia pocas tzv. krasinskej fazy po ktorej v bate nasledovalo jeho otvorenie[28]. Ocean oddelil centralnokarpatske jednotky od Europskej platformy. V samotnom Vahickom oceane vznikla uzka a dlha elevacia oznacovana Corstynska elevacia, ktora od seba v beriase az valanzine oddelila severnu magursku a juznu kysucku panvu (tzv. walentowska faza)[29]. Na juznych svahoch oravika prilahlych k Vahickemu oceanu sa odstupnovane v roznych prostrediach a hlbkach usadili sedimenty prechadzajuce z plytkovodnych do hlbokovodnych facii. V doggeri doslo k najvacsiemu prehlbeniu kysuckej panvy, kde sa usadzovali radiolarity. V priebehu jury az spodnej kriedy doslo severne od oravika k pociatocnym fazam vyvoja predoblukovych paniev, ktore sa po vytvoreni Vahickeho oceanu rozclenili na magursku, sliezsku a rachivsko-ceahlausku panvu. V nich dlhu dobu prevazovala hlbokomorska sedimentacia radiolaritov. V bareme sa zacali usadzovat aj flysove turbiditne sedimenty no v albe doslo k vyraznejsej zmene, ktora prehlbila rozdiely v porovnani s oravikom a vahikom. Kompresny tektonicky rezim a hrubnutie kory (stredna jura - vrchna krieda) Paleogeograficka situacia v oblasti Zapadnych Karpat vo vrchnej jure. V strednej jure sa zacala subdukcia Meliatskeho oceanu pod Apulsku platnu, ktora pokracovala do konca jury, mozno i do zaciatku kriedy[11]. Dokazom su exhumovane horniny meliatika v prikrove Borky, ktore prekonali vysokotalkovu a nizkoteplotnu metamorfozu facie modrych bridlic pred asi 150 - 160 milionmi rokov[30]. Subdukcia spojena s priblizne severnym pohybom Apulskej platne mala za nasledok znos klastickych sedimentov a hlbokovodnu sedimentaciu flysu v predoblukovej panve, ktora postupovala z juznejsich do severnejsich jednotiek. Prejavila sa postupne od liasu do oxfordu v meliatiku a postupne prechadzala do severnejsich jednotiek, tak ze v senone az eocene skoncila vo vahiku[6] resp az v miocene v magurskej panve. Kolizia pri, ktorej bol ocean uzavrety vsak pravdepodobne sposobila vznik vejarovito usporiadanych prikrovov. Z povodneho priestoru Meliatskeho oceanu boli v dosledku tejto kolizie na sever vytlacene prikrovy turnaika a silicika, tvoriace jeho self. Toto je oznacovanej tiez ako sugovska faza. V siliciku mozno pozorovat vynorenie uz od vrchnej jury. Podobne pohyby prikrovov smerom na juh, ktore trvali v oblast Bukku a Cezdunajskom pasme do vrchnej kriedy su oznacovane ako batorska a literska faza. Procesy koroveho hrubnutia a presunu prikrovov na sever sposobili vo vrchnej kriede pochovanie najma juznych oblasti veporika, na ktore sa pocas tzv. tuharskej fazy nasunuli hrubokorove komplexy gemerika a postupujuce duplexy prikrovov. Pochovane veporikum tak prekonalo rozsiahlu regionalnu metamorfozu, ktora dosiahla amfibolitovu faciu[30]. Na styku gemerika a veporika doslo k vystupu Rochoveckeho granitu[31]. V strednej kriede v apte az albe (solirovska faza) doslo zmenam sedimentacie a vertikalnym pohybom severotatranskej a juhotatranskej elevacie v tatriku, ktore sa na cas vynorili. Apulska platna pohybujuca sa na sever sposobila zrazku a nasunutie blokov, ktore sa nachadzali pred nou, zacala sa kolizia pri ktorej bolo medzi albom a cenomanom (benkovska faza) veporikum nasunute na priestor zliechovskej panvy fatrika. Doslo k oddeleniu druhohornych sedimentarnych sekvencii na baze bridlicnatych suvrstvi verfenskych bridlic a karpatskeho keupera. Juzna cast fatrika vsak zostala sudrzna so svojim podkladom v oblasti velkobockej jednotky veporika. Presun prikrovov fatrika bol sposobeny gravitacnym sklzom, po tom co doslo k vyzdvihu veporika (kohutska faza). Vyzdvih sposobil kolaps zhrubnutej kory a vznik veporskeho metamorfneho koroveho komplexu[32]. Priamo potom, alebo zaroven s presunom fatrika, sa podobnym sposobom uviedli do pohybu sedimentarne sekvencie hronika, ktore sa nasunulo na fatrikum. Cely proces presunu fatrika a hronika cez tatrikum je oznacovany ako donovlaska faza. Tento pohyb tiez sprevadzal gravitacny pohyb muranskeho prikrovu (silicikum) v besnickej faze. Presun tychto subtatranskych prikrovov sa ukoncil v turone[4]. Od hoterivu po apt v oblasti oravika doslo k vyzdvihu Corstynskej elevacie nad hladinu mora[33]. Priblizne v albe vo vahiku doslo k sedimentacii diskutabilnych exotickych upohlavskych zlepencov v klapskej jednotke. Za ich zdroj je povazovana mozna exoticka elevacia, ktora bola pravdepodobne bud celna cast fatrika[29], alebo rozsiahla oblast tvorena subdukcnou melanzou[34]. Medzi konakom a mastrichtom (selecka faza) zacala v priestore Vahickeho oceanu subdukcia smerom na juh. Po jej skonceni vo vrchnej kriede az v paleocene[29] sa oblast oravika zrazila s tatrikom. Udalost je oznacovana ako jarmutska alebo laramska faza, ktora bola faktickym zanikom Vahickeho oceanu. Sedimentarne sledy oravika boli na seba nakopene vo forme prikrovov. Tato stavba bola v neskorsom obdobi takmer celkom znicena. Transpresno transtenzny rezim a ciastocna dezintegracia zhrubnutej kory (stredna krieda - miocen) V turone vo vrchnej kriede sa v Centralnych Zapadnych Karpatoch skoncilo vrasnenie i presun prikrovov. Mladsie celky su preto v tejto oblasti povazovane za potektonicke. Vrchnokriedove more zasahovalo do Centralnych Zapadnych Karpat iba okrajovo v Brezovskej casti Malych Karpat a na horehroni, neskor vsak ustupilo. V tomto obdobi sa na uzemi Centralnych a vnutornych Zapadnych Karpat nachadzala sus. Vo viacerych oblastiach doslo k vzniku krasu, v ktorom sa zachovali laterity, ako napr. bauxit v oblasti Mojtina. Dalsi vzostup hladiny mori - transgresia, uzemie zasiahla z priestoru flysoveho pasma v paleogene. Na konci kriedy, kedy Valaisky ocean dosiahol maximalnu sirku okolo 500 km, doslo v priestore flysoveho pasma k vyraznemu prehlbeniu, vo Vychodnych Karpatoch aj k subdukcii. Po zrazke tatrika a oravika na prelome kriedy a paleogenu pokracovala kolizia aj v tomto priestore. V turone bola vyzdvihnuta sliezska kordiliera, ktora zacala okolite panvy vo vacsej miere zasobovat klastickym materialom z selfu Europskej platformy. Priestor flysoveho pasma sa dalej clenil. V cenomane zacal byt tento priestor zasobovany klastickymi sedimentami aj z juznej oblasti, odkial postupoval akrecny klin karpatskeho orogenu. Subdukcia Valaiskeho oceanu trvajuca od spodneho do vrchneho eocenu nebola symetricka, zacala sa najprv na zapade a postupne pokracovala na vychod[11]. V spodnom miocene sa zacala asymetricka kolizia vonkajsieho okraja Centralnych Zapadnych Karpat a Europskej platformy. Blok internid pri tom rotoval o smere hodinovych ruciciek o 30 az 90?. V oblasti sutury Vahickeho oceanu sa tieto pohyby odrazili vyraznym smerne posuvnym pohybom. Tieto procesy mali za nasledok rotaciu blokov a vznik hrastovo-grabenovej stavby, ktora je typicka najma pre pasmo jadrovych pohori. Paleogeografia mediterannej oblasti v spodnom oligocene (rupel) (pred 33,9 - 28,4 milionom rokov). V dosledku kolapsu Centralnych Zapadnych Karpat po subdukcii vahika vznikla pocas sulovskej fazy subsidujuca panva, takzvany centralnokarpatsky paleogen. Tvori najma Liptovsku, Spissku a Zilinsku kotlinu, Levocske vrchy, Sarissku vrchovinu a Spissku Maguru. V tychto oblastiach prevladaju flysove pieskovce a bridlice, ktore na rozdiel od flysoveho pasma nie su zvrasnene, ale boli postihnute zlomovou tektonikou v blizkosti bradloveho pasma, pocas kamenicko-sumiackej fazy. Typicke su tiez vapence s numulitmi, no vyskytuju sa tu aj zlepence, pochadzajuce z erodovaneho pohoria, buduju napr. Sulovske skaly. V miocene postupne od egenburgu zacalo dochadzat k zaniku - subdukcii podlozia flysoveho pasma. Flysove pasmo priblizne od strednej jury tvorilo rozsiahly panvovy hlbokomorsky system vytvarajuci zaliv pozdlz pasivneho okraja europskej platformy medzi Ceskym masivom a Moeziou. To malo za nasledok vtiahnutie blokov Alcapa a Tisia-Dacia do vnutra tohto zalivu a ich zrazku s eurazijskym kontinentom. Zrazka na zapade v oblasti Viedne prebehla otnangu, v oblasti Kysuc priblizne karpate az badene (15 - 14 milionov rokov). Doslo k vyraznej rotacii Alcapy proti smeru hodinovych ruciciek o asi 80?. Podobnym sposobom ale v opacnom smere rotovala aj Tisia-Dacia. K vyraznemu pohybu transtenznemu pohubu doslo v oblasti bradloveho pasma. Na jeho okrajoch vznikli pull-apart panvy vyplnane miocennymi a pliocennymi klastickymi usadeninami, najma slienmi a zlepencami. Su to hlavne Viedenska panva a Vychodoslovenska panva[6]. Tieto procesy trvajuce az do badenu su oznacovane ako predriftove stadium a spolu s nasledujucimi udalostami boli sposobene subdukciou podlozia flysoveho pasma. V okrajovych castiach paniev sa vytvorili podmienky pre vznik hnedeho uhlia (napr. Modrokamenska ci Velkokrtisska hnedouholna panva) alebo lozisk kamennej soli (okolie Presova a Michaloviec). Ine mensie panvy, mali skor jazerny charakter vzniklo tak Handlovske a Novacke hnede uhlie. V badene az sarmate zasiahla internidy a oblast panonskeho bloku extenzia - rozpinanie kory, sposobene vyklenutim astenosfery, tzv. synriftove stadium. Pozdlz novovzniknnutych i starsich zlomov doslo k prieniku horucich hmot na povrch. V spodnom az strednom miocene (egenburg - baden) sa v Karpatoch prejavil vyrazny kysly vulkanizmus, s dacitickymi az ryolitickymi ignimbritmi a vulkanoklastikami, ktore sa usadzovali v okolitych panvach. V strednom a vrchnom miocene nasledoval intermediarny vulkanizmus, ktoreho vysledkom bol vznik andezitovych stratovulkanov. Nasledny finalny bazaltovy, vyrazne alkalicky vulkanizmus bol odrazom ukoncenia subdukcie, no mohol k nemu prispiet aj prienik plastovych hmot v oblasti Panonskej panvy[35]. Vo vrchnom miocene doslo k termalnemu kolapsu a vychladzovaniu oblasti, ktoru predtym postihol vulkanizmus, tzv. postriftove stadium. Stvtohorne pokryvne utvary Do konca pliocenu more z oblasti Zapadnych Karpat postupne ustupilo. Doslo k vysladeniu jazier a paniev. Zacal sa vyvin riecnej siete[36], ktora sa vyrazne podielala na modelovani pomaly sa dvihajucich pohori, rieky tiez ukladali hrube nanosy strkov a pieskov (fluvialne sedimenty). Najvacsie hrubky kvarternych sedimentov sa zachovali v poklesavajucich panvach (Viedenska, Dunajska). Relief vyrazne ovplyvnovalo podnebie, kedze v tomto obdobi doslo k vystriedaniu 5 ladovych dob. V pohoriach sa v tomto obdobi nachadzali horske ladovce, z nich najvacsi sa sunul cez Bielovodsku dolinu v Tatrach. Ladovcova cinnost umoznila v Tatrach a Nizkych Tatrach usadzovanie glacialnych sedimentov hlavne pozostatkov moren. V studenych obdobiach vsak bolo pomerne sucho. Vetry preto sposobovali vyvievanie prachu najma z povodia Tisy, Moravy a Dunaja. Ten po usadeni vytvaral spras, z nej sa v teplejsich obdobiach tvorila poda, svahove hliny a sute (deluvialne sedimenty). V medziladovych obdobiach bola teplejsia klima ako je dnes, v oblasti Popradu to dokumentuje vyskyt cerovych dubov. Na viacerych miestach vznikali travertiny. Najvacsou travertinovou kopou na Slovensku je Drevenik. Vo vapencovych oblastiach sa v teplejsich obdobiach rozvija dodnes kras. Pozdlz mladsich zlomovych linii, na mnohych miestach prenikaju pramene mineralnych vod. Poslednych 10 000 rokov do geologickych procesov na v oblasti Karpat vyrazne zasahuje clovek. ** ******* *** *** **** *** *** **** *** ** **** **** **** ** **** ***** **** ** ***** ***** ***** *** ***** *** ** ***** ** ****** *** ** ***** ** *** *** *** *** ** ** *** *** ** *** *** ** ** *** *** ** *** ** ** ** ** ** *** *** ** ** ** ** *** *** ******* *** ** *** ** ******* ** *** *** *** *** ** ** *** ** ** ** **** ** *** ***** *** ***** *** ****** *** ** *** *** ** *** ** *** ***** ** *** *** **** ***** ** ** **** ***** ** *** **** ** ** *** **** **** ** *** *** ***** ***** *** *** ****** *** ***** **** *** *** **** *** **** *** *** ** *** *** *** *** *** **** *** **** ** *** *** ******* ** **** *** ***** **** **** *** ** ***** ***** ***** ** ****** Digitalizovane 2001 Adou Adina stranka o knihach http://www.ada.knihy.szm.sk/ Email ada.knihy@szm.skJ. K. Rowlingova Harry Potter /2/ a tajomna komnataP P R R V V A A K K A A P P I I T T O L L A A N N A A J H H O O R R S S I I E E N N A A R R O O D D E E N N I I N N Y Nebolo to po prvy raz, co v dome cislo 4 na Privatnej ceste vy- pukla pri ranajkach hadka. Pana Vernona Dursleyho zobudilo nad ranom hukanie, vychadzajuce z izby jeho synovca Harryho. ,,Tento tyzden uz po tretikrat!" zahucal ponad stol. ,,Ked si s tou sovou nevies urobit poriadok, pojde prec!" Harry sa to, ako uz neraz, pokusal vysvetlit. ,,Nudi sa," povedal. ,,Je zvyknuta lietat po vonku. Keby som ju mohol vypustit aspon v noci..." ,,Mas ma hadam za blazna!?" zavrcal stryko Vernon a na hus- tych fuzoch sa mu hompalal kusok volskeho oka. ,,Viem, co sa stane, len co ju vypustis." Vymenil si temny pohlad so svojou zenou Petuniou. - 4 -Harry to chcel vyvratit, no jeho slova prehlusilo dlhe, hlasite grgnutie Dudleyho, syna Dursleyovcov. ,,Chcem este slaninu." ,,Je na panvici, chrobacik," povedala teta Petunia. A uprela nezny pohlad na svojho masivneho syna. ,,Musime ta vykrmit, kym na to mame prilezitost. Ta skolska strava urcite za vela nestoji..." ,,Hlupost, Petunia, ked som ja chodil na Smeltings, nikdy som nebyval hladny," poznamenal stryko Vernon zovialne. ,,Dudley tam urcite hladom netrpi, vsak, syncek?" Dudley, ktory bol taky tucny, ze mu zadok previsal po oboch stranach kuchynskej stolicky, sa uskrnul a obratil sa k Harrymu. ,,Podaj mi panvicu." ,,Zabudol si na carovne slovicko," odvrkol Harry. Ucinok tejto jednoduchej vety na zvysok rodiny bol neuveri- telny: Dudley od hrozy vykrikol a zuchol zo stolicky na zem s takym rachotom, az sa triasla cela kuchyna. Pani Dursleyova zvrieskla a dlanami si zakryla usta, pan Dursley vyskocil na rovne nohy a v zi- lach na spankoch mu divo pulzovala krv. ,,Mal som na mysli slovko ,prosim'," dodal Harry rychlo. ,,Nemyslel som..." ,,CO SOM TI POVEDAL," zahrmel stryko a oplul pritom cely stol, ,,VO SVOJOM DOME NECHCEM POCUT NIJAKE SLOVO, ZACINAJUCE SA NA ,C'?!" ,,Ale ja..." ,,AKO SA OPOVAZUJES VYHRAZAT SA DUDLEYMU!" hucal stryko Vernon a trieskal pastou do stola. ,,Ja som len..." ,,VAROVAL SOM TA! POD TOUTO STRECHOU NESTR- PIM ANI LEN ZMIENKU O TVOJEJ NENORMALNOSTI!" Harrymu sklzol zrak z purpurovoliceho stryka na bledu tetu, ktora sa prave zufalo pokusala pomoct Dudleymu vstat. ,,Dobre," hlesol Harry, ,,v poriadku..." Stryko Vernon si opat sadol, fucal ako dychavicny nosorozec a kutikmi svojich malych, prenikavych ociek uprene Harryho pozoro- val. Odkedy sa Harry vratil domov na letne prazdniny, stryko Ver- non s nim zaobchadzal ako s bombou, ktora moze kazdu chvilu vy- - 5 -buchnut, pretoze Harry Potter nebol normalny chlapec. Teda nebol natolko normalny, ako by sa patrilo. Harry Potter bol carodejnik - carodejnik, ktory prave ukoncil prvy rocnik Rokfortskej strednej skoly carodejnickej. A ak boli Dur- sleyovci nestastni, ze ho mali na prazdniny doma, nebolo to nic v porovnani s tym, ako sa citil Harry. Rokfort mu tak hrozne chybal, ze to bolo horsie, ako ked vas v jednom kuse boli brucho. So smutkom spominal na hrad, na jeho tajne chodby a duchov, na vyucovanie (mozno s vynimkou hodin profesora elixirov Snapa), na postu, ktoru dorucuju sovy, na hostiny vo Velkej sieni, na postel s baldachynom v internatnej izbe vo vezi, na navstevy u hajnika Hagrida v chatrci na kraji Zakazaneho lesa, ale najma na metlobal, najoblubenejsi sport v carodejnickom svete (sest vysokanskych stlpov s obrucami, styri lietajuce lopty a strnast hra- cov na metlach). Vsetky Harryho ucebnice, carodejnicky prutik, habit, kotlik a spickovu metlu Nimbus 2000 mu stryko Vernon zamkol v komore pod schodmi, hned ako prisiel. Dursleyovcom bolo fuk, ze Harry moze prist o svoje miesto vo fakultnom metlobalovom druzstve, lebo cele leto netrenoval. Bolo im fuk, ze sa vrati do skoly a nebude mat urobenu jedinu ulohu. Pre Dursleyovcov (ludom, ako su oni, hovoria carodejnici muklovia, pretoze im v zilach nekoluje ani kvapka caro- dejnickej krvi) znamenal fakt, ze maju v rodine carodejnika, nesku- tocnu hanbu. Stryko Vernon dokonca zamkol Harryho sovu Hedvigu do klietky a tak jej znemoznil, aby dorucila akykolvek odkaz do ca- rodejnickeho sveta. Harry sa nepodobal na nikoho z rodiny. Stryko Vernon bol za- vality, bez krku, s obrovskymi ciernymi fuzmi, teta Petunia bola kostnata a tvar mala ako kon a Dudley bol vypaseny ruzovy blon- diak. Harry bol naproti tomu drobny, sama kost a koza, mal nadher- ne zelene oci a nepoddajne vlasy cierne ako uhol. Nosil okuliare s okruhlymi sklickami a na cele mal tenku jazvu v tvare blesku. A prave pre tuto jazvu povazovali Harryho vsetci za nanajvys nezvycajneho dokonca i samotni carodejnici. Jazva bola jedinym svedectvom Harryho velmi tajomnej minulosti, v dosledku ktorej sa pred jedenastimi rokmi ocitol na schodoch domu Dursleyovcov. Ked mal Harry rok, podarilo sa mu akymsi zazrakom prezit kliatbu najvacsieho temneho carodeja vsetkych cias lorda Voldemor- - 6 -ta, ktoreho meno sa este i dnes bala vacsina carodejnikov a carodej- nic co i len vyslovit. Harryho rodicia pocas Voldemortovho utoku zahynuli, Harry vsak vyviazol len s tenkou jazvou v tvare blesku a akymsi zazrakom - nik nechape preco - prisiel Voldemort v tej chvili, ked sa mu nepodarilo Harryho zabit, o svoju moc. A tak sa Harry dostal do opatery k sestre svojej mrtvej mamy a jej manzelovi. U Dursleyovcov prezil desat rokov a nikdy nechapal, preco sa mu neustale stavaju veci, ktore si nevie dost dobre vysvet- lit, a historku svojich pestunov o tom, ze k jazve prisiel pocas auto- nehody, pri ktorej zomreli jeho rodicia, povazoval za pravdivu. Az raz, presne pred rokom, dostal Harry z Rokfortu list, kto- rym sa vsetko vysvetlilo. Harry nastupil do carodejnickej skoly, kde sa on i jeho jazva stali slavnymi... skolsky rok sa vsak skoncil, on sa vratil na prazdniny k Dursleyovcom, ktori sa k nemu opat spravali ako k smradlavemu psovi. Dursleyovci si dokonca ani nespomenuli, ze dnes ma Harry dvanast rokov. Harry si inak nerobil velke iluzie, nikdy od nich ne- dostal poriadny darcek, tortu uz toboz nie - ale prejst to uplnym ml- canim... V tej chvili si stryko Vernon dolezito odkaslal a povedal: ,,Ako vsetci vieme, dnes je mimoriadne vyznamny den." Harry nanho prekvapene pozrel, neveriac vlastnym usiam. ,,Dnes mozno uzavriem najdolezitejsiu zmluvu vo svojej karie- re," pokracoval stryko Vernon. Harry sa opat vratil k svojej hrianke. Jasne, pomyslel si trpko, stryko Vernon vravi o tej navsteve, co ma k nim prist na veceru. Uz dva tyzdne nehovori o nicom inom. Pozvali nejakeho bohateho stavi- tela so zenou a stryko Vernon dufa, ze od neho ziska obrovsku ob- jednavku (stryko Vernon ma firmu na vyrobu vrtaciek). ,,Mali by sme si to cele este raz prejst," navrhol stryko Vernon. ,,O osmej vecer musi byt kazdy z vas na svojom mieste. Petunia, ty budes...?" ,,Budem cakat v obyvacke," odvetila teta Petunia pohotovo, ,,aby som ich u nas doma srdecne privitala." ,,Dobre, dobre. A Dudley?" ,,Ja budem cakat v hale, aby som im otvoril dvere." Dudley vy- ludil otrasny afektovany usmev. ,,Mozem vam zobrat kabaty, pani Masonova, pan Mason?" - 7 -,,Ti budu z teba hotovi!" vykrikla teta Petunia nadsene. ,,Vyborne, Dudley," pochvalil ho stryko Vernon. Potom sa oto- cil k Harrymu. ,,A ty?" ,,Ja budem vo svojej izbe potichu ako mys a budem sa tvarit, ze tu nie som," vysypal Harry. ,,Presne tak," povedal stryko Vernon skodoradostne. ,,Ja ich zavediem do obyvacky, zoznamim vas, Petunia, a nalejem im nieco na pitie. O 20.15..." ,,Ich pozvem k stolu," skocila mu do reci teta Petunia. ,,A ty, Dudley, povies..." ,,Mozem vas odprevadit do jedalne, pani Masonova?" vysypal zo seba Dudley a ponukol neviditelnej panej svoje tucne rameno. ,,Ty moj maly dzentlmen!" vzdychla teta Petunia. ,,A ty?" ,,Ja budem vo svojej izbe potichu ako mys a budem sa tvarit, ze tu nie som," odrecitoval Harry monotonne. ,,Presne ako vravis. Teraz by sme si mali pripravit zopar vhod- nych komplimentov. Petunia, mas nieco?" ,,Pan Mason, Vernon mi neustale spomina, ako uzasne hrate golf... Pani Masonova, povedzte, kde ste kupili tie nadherne saty..." ,,Vyborne... Dudley?" ,,Co takto... Mali sme priniest do skoly sloh, kto je nasim hrdi- nom, a ja, pan Mason, som pisal o vas." Toto bolo na tetu Petuniu i Harryho prilis. Teta Petunia sa roz- plakala a zacala objimat svojho syna, zatial co Harry vopchal hlavu pod stol, aby ho nevideli, ako sa smeje. ,,A ty co?" Harry sa vynoril spopod stola a zo vsetkych sil sa snazil zacho- vat vaznu tvar. ,,Ja budem vo svojej izbe potichu ako mys a budem sa tvarit, ze tu nie som," odverklikoval do tretice. ,,Veru tak, presne ako vravis," povedal stryko Vernon ostro. ,,Masonovci o tebe nevedia a tak to zostane i nadalej. Petunia, ked dojeme, odvedies pani Masonovu do obyvacky na kavu a ja zvrtnem rec na vrtacky. Pri troske stastia budem mat do sprav o desiatej zmluvu podpisanu a specatenu. A zajtra o takomto case budeme na- kupovat zariadenie do letneho domu na Mallorke." - 8 -Harry jeho nadsenie nezdielal. Nemal totiz pocit, ze Dursley- ovci sa k nemu na Mallorke budu spravat milsie nez na Privatnej ceste. ,,Takze - ja idem teraz do mesta vyzdvihnut vecerny oblek pre mna a pre Dudleyho. A ty," zavrcal na Harryho, ,,ty sa neopovaz motat svojej tete pod nohami, ked bude upratovat." Harry vysiel zadnym vchodom von. Bol nadherny slnecny den. Presiel krizom cez travnik, zvalil sa na zahradnu lavicku a potichu si spieval. ,,Vela stastia, zdravia... vela stastia, mily Harry..." Ani jedna pohladnica, ani jeden darcek a navyse cely vecer sa ma tvarit, ze neexistuje. Nestastny uprel pohlad na zivy plot. V zi- vote sa necitil taky osamely. Bolo mu smutno za Rokfortom, no ove- la viac ako metlobal mu chybali jeho najlepsi priatelia Ron Weasley a Hermiona Grangerova. On im vsak zrejme nechybal. Ani jeden z nich mu za cele leto nenapisal, hoci Ron mu sluboval, ze ho pozve k sebe domov. Nespocetne vela raz chcel Harry uz-uz carami dostat Hedvigu z klietky a poslat ju k Ronovi a Hermione s listom, no bolo by to prilis velke riziko. Mladistvi carodejnici mali mimo skoly zakazane carovat. To vsak Harry Dursleyovcom zatajil. Dobre vedel, ze len panicky strach z toho, ze ich kedykolvek moze premenit na chroba- ky hovnivale, im brani v tom, aby ho zamkli do komory pod schodmi spolu s carodejnickym prutikom a metlou. Este pred par tyzdnami sa Harry zabaval tak, ze si popod nos hundral nezmyselne slovicka a tesil sa, ked sa Dudley v panike vyrutil z izby tak rychlo, ako mu len jeho tucne nohy stacili. Dlhe odlucenie od Rona a Hermiony vsak sposobilo, ze sa citil hrozne osamely, a dokonca i provokovanie Dud- leyho stratilo prenho svoje caro - a teraz Ron s Hermionou zabudli aj na to, ze ma narodeniny. Co by len dal za akukolvek spravu z Rokfortu! Bolo by mu uplne jedno, od ktorej carodejnice ci carodejnika. Tusim by sa teraz potesil aj stretnutiu so svojim uhlavnym nepriatelom Dracom Malfo- yom, aspon by sa ubezpecil, ze to cele nebol iba sen... Niezeby cely skolsky rok na Rokforte bol iba sama zabava. Ved na konci druheho polroka sa Harry ocitol zoci-voci samotnemu lordovi Voldemortovi. Voldemort bol sice len tienom toho, co byval, no i tak stale nahanal hrozu, bol uskocny a skalopevne odhodlany - 9 -ziskat spat svoju moc. Harry po druhy raz preklzol Voldemortovi pomedzi pazury, no bolo to naozaj iba o vlasok, a dokonca i dnes, niekolko tyzdnov po tom, sa Harry strhava uprostred noci zo spanku, telo mu oblieva studeny pot a rozmysla nad tym, kde asi tak Volde- mort teraz je. Pred ocami ma stale jeho smrtelne bledu tvar a oci, v ktorych sa zraci sialenstvo... Harry sedel na zahradnej lavicke a odrazu sa strhol. Po cely cas nepritomne hladel na zivy plot - a zivy plot hladel nanho. Medzi listami krika sa z nicoho nic objavili dve obrovske zelene oci. Harry vyskocil a prave v tej chvili sa z druhej strany travnika ozval posmesny hlas. ,,Ja viem, aky je dnes den," spieval Dudley afektovane a captal smerom k nemu. Velke oci zmurkli a zmizli. ,,Coze?" opytal sa Harry, no neodtrhol zrak od krika. ,,Viem, aky je dnes den," zopakoval Dudley a postavil sa rovno pred Harryho. ,,Vyborne," pochvalil ho Harry, ,,konecne vies, ako sa volaju dni v tyzdni." ,,Dnes mas narodeniny," povedal Dudley posmesne. ,,Ako to, ze ti nik neposlal pohladnicu? To v tej prasivej skole nemas nijakych kamaratov?" ,,Len pockaj, ked sa tvoja mama dopocuje, ze hovoris o mojej skole," nedal sa Harry vyviest z rovnovahy. Dudley si povytiahol nohavice, ktore sa mu zosmykli dolu tuc- nym zadkom. ,,Preco zizas na ten krik?" opytal sa podozrievavo. ,,Rozmyslam, ake zaklinadlo pouzit, aby zacal horiet," odvetil Harry. Dudley tackavo ustupil dozadu, na jeho tucnom ksichte sa zra- cila hroza. ,,To n-nesmies - ocko ti predsa vravel, ze nemas c-carovat - povedal, ze ta vyhodi z domu - a nemas kam ist - nemas nijakeho priatela, ku ktoremu by si isiel..." ,,Abraka-dabra!" spustil Harry zlovestnym hlasom. ,,Hokus- pokus - cary-mary..." ,,MAMAA!" jacal Dudley a potkynajuc sa o vlastne nohy uha- nal do domu. ,,MAMAA! On robi, vsak vies co!" - 10 -Za tuto chvilku zabavy Harry kruto zaplatil. Kedze ani Dud- ley, ani zivy plot neutrpeli nijaku ujmu, tete Petunii bolo jasne, ze necaroval naozaj, no i tak sa musel uhybat pred jej presne mierenymi udermi mastnou panvicou. Potom mu prikazala, co ma urobit, s tym, ze nedostane najest skor, kym to nebude mat vsetko hotove. Zatial co Dudley lizal zmrzlinu, pozoroval ho a presusal sa sem a tam, Harry umyval okna, lestil auto, kosil travnik, plel kveti- nove zahony, prestrihaval a polieval ruze a natieral zahradnu lavicku. Slnko mu pieklo na krk. Vedel, ze sa nemal nechat vyprovokovat, Dudley vsak vyslovil presne to, na co myslel i on... zrejme naozaj nema na Rokforte nijakych priatelov... Keby tak videli slavneho Harryho Pottera teraz, pomyslel si skrusene, ked hnojil kvetinove zahony, chrbat ho bolel a po tvari mu stekal pot. Bolo pol osmej vecer, ked konecne, celkom vycerpany, zacul tetu Petuniu. ,,Pod dnu! A stupaj iba na noviny!" Harry sa rychlo presunul do tiena cistotou ziariacej kuchyne. Na chladnicke stala velikanska torta: obrovska masa slahacky a cuk- rovych fialiek. V rure sycalo pecene bravcove maso. ,,Rychlo jedz!" zavrcala nanho teta Petunia a ukazala na dva platky chleba a hrudku syra na kuchynskom stole. Mala na sebe ve- cerne saty lososovej farby. Harry si umyl ruky a nahadzal do seba skromnu veceru. Len co dojedol, teta Petunia mu vytrhla tanier. ,,Smykaj hore! Uz aj!" Prechadzal okolo obyvacky a zazrel stryka Vernona a Dudley- ho vo vecernych oblekoch s motylikmi. Este ani poriadne nevysiel hore schodmi, ked zazvonil zvoncek a dolu pod schodistom sa obja- vila zuriva tvar stryka Vernona. ,,Pamataj si - cus tam ako vos..." Harry po prstoch presiel do svojej izby, vklzol dnu, zavrel za sebou dvere a chcel sa zvalit na postel. Problem bol vsak v tom, ze na nej niekto sedel. - 11 -D D R R U U H H A A K K A A P P I I T T O O L L A A D D O O B B B B Y Y H H O O V V Y Y S S T T R R A A H H A A Harrymu sa sice podarilo nevykriknut, no bolo to len tak-tak. Male stvorenie na posteli malo usi ako netopier a vypucene zelene oci velkosti tenisovych lopticiek. Harry hned vedel, ze to ono ho pozorovalo rano v zahrade spomedzi ziveho plota. Chvilu na seba hladeli a Harry zacul z haly Dudleyho hlas. ,,Mozem vam vziat kabaty, pani Masonova, pan Mason?" Stvorenie sa zosuchlo z postele a poklonilo sa tak hlboko, az sa koncekom dlheho tenkeho nosa dotklo koberca. Harry si vsimol, ze ma na sebe cosi, co vyzera ako stara obliecka na vankus s dierami na ruky a nohy. ,,Hm - ahoj," pozdravil Harry nervozne. - 12 -,,Harry Potter!" zvolalo stvorenie pisklavym hlasom a Harry bol presvedceny, ze ho bolo pocut aj dolu pod schodmi. ,,Dobby vas tak davno tuzil stretnut, pane... kolka to cest..." ,,D-dakujem," povedal Harry, presiel popri stene a klesol na stolicku za pisacim stolom, hned vedla Hedvigy, ktora spala vo svo- jej velkej klietke. Chcel sa opytat: ,,Co si zac?", no zislo mu na um, ze to by zrejme nebolo velmi slusne, takze sa spytal: ,,Kto si?" ,,Dobby, pane. Dobby, to je vsetko. Dobby, domovy skriatok," povedalo stvorenie. ,,Ach... naozaj?" cudoval sa Harry. ,,Hm... Nechcem byt ne- zdvorily, ale... teraz nie je prave najvhodnejsia chvila na to, aby som mal v izbe domoveho skriatka." Z obyvacky bolo pocut, ako sa teta Petunia nahlas afektovane smeje. Skriatok smutne zvesil hlavu. ,,Nie ze by som nebol rad, ze ta spoznavam," dodal Harry rychlo, ,,ale, hm, mas nejaky dovod, preco si prisiel?" ,,Ach, ano, pane," Dobby sa zatvaril velmi vazne. ,,Dobby vam prisiel povedat, pane... je to prenho tazke, pane... Dobby nevie, ako zacat..." ,,Sadni si," povedal Harry zdvorilo a ukazal na postel. Na jeho uzas sa skriatok rozplakal - a rozplakal sa velmi hluc- ne. ,,Vraj s-sadni si!" rumazgal. ,,Nikdy... nikdy v zivote..." Harrymu sa zdalo, ze hlasy dolu stichli. ,,Prepac," zasepkal, ,,nechcel som ta urazit, naozaj..." ,,Vraj urazit!" lapal po dychu skriatok. ,,Dobbymu este nijaky carodejnik nepovedal, aby si sadol... ako rovny rovnemu..." Harry povedal ,,pssst!" a zaroven sa usiloval tvarit sa i nadalej privetivo. Prinutil Dobbyho vyliezt spat na postel, on posluchol a teraz tam sedel, vzlykal a vyzeral ako velka skareda babika. Napo- kon sa mu vsak predsa len podarilo ovladnut, uprel na Harryho svoje velke oci a na tvari sa mu usadil uslzeny obdiv. ,,Zrejme si nestretol slusnych carodejnikov," povedal Harry v snahe rozveselit ho. Dobby pokrutil hlavou. A potom, z nicoho nic, vyskocil, zacal hlavou zurivo trieskat do okna a kricat: ,,Zly Dobby! Zly Dobby!" - 13 -,,Prestan... co to robis?" zasycal Harry, priskocil k Dobbymu a tahal ho spat na postel - Hedviga sa zobudila, prenikavo zaskriekala a odusu mlatila kridlami do kovovych tyciek klietky. ,,Dobby sa musel potrestat, pane," povedal skriatok, ktoremu sli teraz oci mierne krizom. ,,Dobby skoro povedal nieco zle o svojej rodine, pane..." ,,O akej rodine?" ,,O carodejnickej rodine, ktorej Dobby sluzi, pane... Dobby je domovy skriatok - a musi az do smrti sluzit v jednom dome, jednej rodine..." ,,A oni vedia, ze si tu?" opytal sa Harry zvedavo. Dobby sa od strachu roztriasol. ,,Ach, nie, pane, nie... Dobby sa bude musiet velmi prisne po- trestat za to, ze sem prisiel. Za toto si bude musiet Dobby privriet usi do dvierok sporaka. Keby sa o tom dozvedeli, pane..." ,,A nedozvedia sa to, ked uvidia, ze mas usi medzi dvierkami sporaka?" ,,To si Dobby nemysli, pane. Dobby sa musi neprestajne za nieco trestat, pane. Tak to Dobbyho naucili, pane. Niekedy mi prika- zu, aby som si dal aj nejaky trest navyse..." ,,Tak preco neodides? Preco od nich neutecies?" ,,Dobbymu musi jeho majitel udelit slobodu, pane. A moja ro- dina nikdy Dobbyho neprepusti... Dobby bude rodine sluzit, az kym nezomrie, pane..." Harry nevychadzal z uzasu. ,,A ja som si myslel, ako som na tom zle, ked tu musim zostat este styri tyzdne," povzdychol si. ,,Podla toho, co vravis, su Dursley- ovci uplne uzasni. A nemoze ti niekto pomoct? Nemozem ti ja po- moct?" Vzapati Harry pochopil, ze to nemal povedat. Dobby opat za- cal kvilit, tentoraz od samej vdaky. ,,Prosim ta," sepkal Harry nastojcivo, ,,prosim ta, bud ticho. Ak Dursleyovci nieco zacuju, ak zistia, ze si tu..." ,,Harry Potter sa pyta, ci moze Dobbymu pomoct... Dobby uz pocul o tom, aky je statocny, pane, ale ze je taky dobry, to Dobby nevedel..." - 14 -Harry, ktory citil, ako mu blcia lica, povedal: ,,Vsetko, co si pocul, su vymysly. Na Rokforte nie som dokonca ani najlepsi v roc- niku. Najlepsia je Hermiona, ona..." Zarazil sa, pretoze spomienka na Hermionu ho zabolela. ,,Harry Potter je neobycajne skromny," povedal Dobby uctivo a velikanske oci mu planuli. ,,Harry Potter nevravi o svojom vitazstve nad Tym-Co-Ho-Netreba-Menovat..." ,,Myslis Voldemorta?" prerusil ho Harry. Dobby si dlanami pricapil netopierie usi a zaknucal: ,,Ach, pa- ne, nehovorte jeho meno! Nehovorte to meno!" ,,Prepac," ospravedlnoval sa Harry. ,,Poznam mnohych ludi, ktori to tiez nemaju radi. Moj kamarat, Ron..." Znova sa zarazil. Spomienka na Rona ho tiez bolela. Dobby pozeral na Harryho ocami velkymi ako dva reflektory. ,,Dobby pocul," pokracoval zachripnutym hlasom, ,,ze Harry pred par tyzdnami stretol temneho lorda po druhykrat... a ze Harry Potter mu usiel i tentoraz." Harry prikyvol a v Dobbyho ociach sa odrazu zaleskli slzy. ,,Ach, pane," vzlykal, utierajuc si tvar rozkami spinavej obliec- ky, co mal na sebe. ,,Harry Potter je statocny a smely! Dokazal si poradit s tolkymi nastrahami! Dobby vsak prisiel Harryho Pottera chranit, vystrihat ho, aj napriek tomu, ze si bude musiet strcit usi do dvierok sporaka... Harry Potter sa nesmie vratit na Rokfort." Nastalo ticho, ktore prerusoval iba cengot nozov a vidliciek zdola a nezrozumitelne mumlanie stryka Vernona. ,,C-coze?" vysukal zo seba Harry. ,,Ale ved ja sa tam musim vratit - prveho septembra sa mi zacina skola. Uz sa neviem dockat. Nevies si predstavit, co tu zazivam. Ja sem nepatrim. Patrim do na- sho sveta - na Rokfort." ,,Nie, nie, nie," pistal Dobby a krutil hlavou tak zurivo, az mu usi plieskali. ,,Harry Potter musi zostat tam, kde je v bezpeci. Je pri- lis velky, prilis dobry, bola by ho skoda. Ak sa Harry Potter vrati na Rokfort, ocitne sa v smrtelnom nebezpecenstve." ,,Ale preco?" chcel vediet Harry. ,,Planuje sa sprisahanie, Harry Potter. Sprisahanie, v dosledku ktoreho sa na Rokfortskej strednej skole carodejnickej budu diat hrozne veci," sepkal Dobby a roztriasol sa na celom tele. ,,Dobby o - 15 -tom vie uz niekolko mesiacov, pane. Harry Potter sa nesmie vysta- vovat nebezpecenstvu. Je prilis dolezity, pane!" ,,O akom sprisahani to hovoris?" opytal sa odrazu Harry. ,,Kto ho ma na svedomi?" Dobby vydal smiesny pazvuk, akoby sa dusil, a zurivo zacal trieskat hlavou do steny. ,,Dobre, dobre!" vykrikol Harry a schmatol skriatka za ruku, aby ho zastavil. ,,Nemusis mi to povedat. Pochopim to. Ale preco ma chces varovat?" Odrazu mu zisla na um velmi neprijemna myslien- ka. ,,Pockaj - nema to do cinenia s Vol... prepac... s Ved-Vies-Kym? Staci, ak prikyvnes, alebo pokrutis hlavou," dodal rychlo, pretoze Dobbyho hlava sa opat naklonila nebezpecne blizko k stene. Dobby pomaly pokrutil hlavou. ,,Nie... s Tym-Co-Ho-Netreba-Menovat nie, pane..." Dobbyho oci vsak zostavali i nadalej dosiroka otvorene a zdalo sa, akoby chcel Harrymu nieco naznacit. No Harry nechapal co. ,,Nema brata, vsak?" Dobby pokrutil hlavou a oci mal este vypucenejsie ako pred- tym. ,,Dobre, tak potom nechapem, kto iny by mohol robit na Rok- forte hrozne veci," povedal Harry. ,,Je tam predsa Dumbledore, to po prve - vies, kto je Dumbledore, nie?" Dobby prikyvol. ,,Albus Dumbledore je najvacsi riaditel, akeho kedy Rokfort mal. Dobby to vie, pane. Dobby pocul, vraj Dumbledore ma taku moc, ze sa dokazal postavit aj To-mu-Co-Ho-Netreba-Menovat este v case, ked ten bol na vrchole svojich sil. Ale, pane..." Dobbyho hlas presiel do naliehaveho sepotu, ,,...su aj schopnosti, ktore Dumbledo- re... ktore ziaden slusny carodejnik..." A skor ako by mu v tom Harry stihol zabranit, Dobby zoskocil z postele, schmatol stolnu lampu a zacal sa nou trieskat po hlave, pricom vydaval hrozostrasne zvuky. Odrazu sa dolu rozhostilo ticho. O dve sekundy neskor zacul Harry, ktoremu srdce divo busilo, stryka Vernona, ako z haly krici: ,,Dudley, urcite si zase zabudol vypnut televizor, ty nezbednik je- den!" - 16 -,,Rychlo! Do satnika!" zasipel Harry, vopchal Dobbyho dnu, zavrel za nim dvere a dopadol na postel prave vo chvili, ked sa klucka na dverach pohla. ,,Co - to - tu - docerta - stvaras?" skripal stryko zubami a jeho tvar sa ocitla hrozivo blizko pred Harrym. ,,Prave sa ti podarilo po- kazit mi pointu uzasneho vtipu o japonskom golfistovi... Este raz pipnes a olutujes, ze si sa narodil!" A vypochodoval z izby, dupotajuc ako slon. Chvejucimi sa rukami vypustil Harry Dobbyho zo satnika. ,,Vidis, ako to tu chodi?" povedal. ,,Uz chapes, preco sa musim vratit na Rokfort? Nemam kam inam ist - a navyse, tam mam aj priatelov." ,,Priatelov, ktori Harrymu Potterovi nepisu?" opytal sa Dobby zlomyselne. ,,No asi maju vela... pockaj," zamracil sa. ,,Odkial vies, ze mi nenapisali?" Dobby preslapoval z nohy na nohu. ,,Harry Potter sa nesmie na Dobbyho hnevat. Dobby to robil len pre jeho dobro..." ,,Ty si mi schovaval listy?" ,,Dobby ich ma tu, pane," povedal skriatok. Svizne uskocil z Harryho dosahu a z obliecky, co mal na sebe, vytiahol tucny zvazok obalok. Harry hned poznal Hermionino uhladne pismo, Ronove kli- ky-haky i neuveritelny skrabopis rokfortskeho hajnika Hagrida. Dobby na Harryho ustrachane zmurkal. ,,Harry Potter sa nesmie hnevat... Dobby bol presvedceny... ze ak si Harry bude mysliet, ze jeho priatelia nanho zabudli... ze Harry Potter sa mozno nebude chciet vratit do skoly, pane..." Harry ho nepocuval. Naciahol sa za listami, no Dobby mu uskocil. ,,Harry Potter ich dostane, pane, ak Dobbymu slubi, ze sa do Rokfortu nevrati. Ach, pane, tolkemu nebezpecenstvu sa nesmiete vystavit! Povedzte, ze sa tam nevratite, pane!" ,,Nie," povedal Harry nahnevane. ,,A uz aj mi daj tie listy!" ,,Tak potom Dobby nema inu moznost," vzdychol si skriatok smutne. Kym sa Harry stihol co i len pohnut, Dobby vystrelil ku dve- ram sta sip, otvoril ich a letel dolu schodmi. - 17 -Harry vybehol za nim, v ustach mal sucho, zaludok takmer v krku, a zo vsetkych sil sa snazil, aby ho nebolo pocut. Poslednych sest schodov preskocil naraz, pristal v hale na koberci necujne ako macka a rozhliadal sa okolo seba, ci neuvidi Dobbyho. Z jedalne sa ozval hlas stryka Vernona: ,,... povedzte Petunii tu veselu historku o tych americkych instalateroch, pan Mason. Zomiera tuzbou, aby to pocula..." Harry prebehol halou do kuchyne a mal pocit, akoby stratil za- ludok. Vrcholne dielo tety Petunie, obrovska hora slahacky s cukro- vymi fialkami, sa vznasalo tesne pod stropom kuchyne. A na pribor- niku sa krcil Dobby. ,,Nie," zaupel Harry. ,,Prosim... zabiju ma..." ,,Harry Potter musi slubit, ze sa do skoly nevrati..." ,,Dobby... prosim ta..." ,,Povedzte to, pane..." ,,Nemozem..." Dobby nanho vrhol tragicky pohlad. ,,Potom Dobbymu nezostava nic ine, ako to urobit, pane, ale je to len v zaujme Harryho Pottera." Torta sa s ohlusujucim rachotom rozpleskla na dlazke. Tanier sa rozletel a slahacka sa rozprskla na okna i steny. Ozval sa zvuk, ako ked zasvisti bic, a Dobbyho nebolo. Z obyvacky bolo pocut vykriky, do kuchyne vrazil stryko Ver- non a cely sinavy od jedu tam nasiel Harryho, od hlavy az po paty pokryteho tortou tety Petunie. V prvej chvili to vyzeralo, ze to stryko Vernon nejako zahovo- ri. ,,To je len nas synovec... velmi neposedny... pritomnost cudzich ludi ho vzdy velmi rozrusi, preto sme ho nechali hore v izbe..." Za- hnal Masonovcov spat do obyvacky, Harrymu slubil, ze z neho kozu zoderie, len co hostia odidu, a vrazil mu do ruky metlu. Teta Petunia vyhrabala z mraznicky nejaku zmrzlinu a Harry, ktory sa stale triasol na celom tele, zacal drhnut kuchynu. Mozno by sa to strykovi Vernonovi aj podarilo zahrat do autu - nebyt tej sovy. Teta Petunia prave ponukala hosti matovymi cukrikmi, ked oknom obyvacky vletela dovnutra obrovska plamienka driemava, pustila pani Masonovej na hlavu akysi list a odletela. Pani Masonova - 18 -zajacala ako vsemocna vila bansi a vybehla z domu, drmoliac cosi o blaznoch. Pan Mason sa zdrzal akurat tak dlho, aby Dursleyovcom povedal, ze jeho zena ma panicky strach z vtakov vsetkych tvarov a velkosti a opytal sa ich, ci toto povazovali za vtipne. Harry stal v kuchyni, a ked sa k nemu stryko Vernon blizil a drobne ocka sa mu diabolsky leskli, bol rad, ze sa opiera o rucku metly, inak by asi spadol. ,,Precitaj si to!" zasycal hrozivo a sermoval mu pred nosom lis- tom, ktory dorucila sova. ,,No tak - citaj!" Harry vzal list do ruky. Nebolo v nom blahozelanie k narode- ninam. Vazeny pan Potter! Doniesla sa nam sprava, ze dnes vecer o dvadsiatej prvej hodine dvanastej minute ste v mieste svojho bydliska vyriekli Vznasacie zaklinadlo. Ako Vam je zname, mladistvi carodejnici nesmu mimo skoly carovat a dalsie porusenie tohto zakazu moze viest k vyluceniu zo skoly, na ktorej studujete (Nariadenie vyme- dzujuce obmedzenie cinnosti mladistvych carodejnikov, 1875, paragraf C). Zaroven si Vas dovolujeme upozornit, ze akakolvek carodejnicka cinnost, pri ktorej hrozi, ze ju zaregistruju prislusnici necarodejnickeho obyvatelstva (muklovia), je vaznym porusenim zaverov odseku 13 Zakona o utajovani, ktory schvalila Medzinarodna konfederacia carodejnikov. Prajeme Vam prijemne prezitie zvysku prazdnin! So srdecnym pozdravom Mafalda Hopkirkova ODDELENIE NA PRESETRENIE NENALEZITEHO POUZITIA CARODEJNICKYCH SCHOPNOSTI Ministerstvo magie Harrymu znova sklzol pohlad na list a preglgol. - 19 -,,Ty si nam vsak zatajil, ze mate zakazane carovat mimo sko- ly," povedal stryko Vernon a z oci mu srsali hromy-blesky. ,,S naj- vacsou pravdepodobnostou si sa o tom zabudol zmienit... asi ti to celkom vysumelo z hlavy..." Blizil sa k Harrymu s vycerenymi zubami sta obrovsky buldog. ,,Mam pre teba novinu, moj mily... zamknem ta hore v izbe... do tej skoly viac nepachnes... nikdy, pocujes... a ak sa pokusis dostat odtial von carami - aj tak ta z nej vyrazia!" Tlacil Harryho hore schodmi a rehotal sa pritom ako blazon. A stryko Vernon svoje slovo dodrzal. Na druhy den rano zo- hnal cloveka, ktory namontoval Harrymu na okno mrezu. A sam zmajstroval na spodku dveri otvaraciu zaklopku, aby mu tadial mohli trikrat do dna davat stravu. Vzdy rano a vecer mu dovolili ist do kupelne a na zachod. Inak bol po cely cas zatvoreny v izbe. Presli tri dni, Dursleyovci neprejavili ani naznak zlutovania, a Harry netusil, ako sa z tohto dostane. Lezal na posteli, pozoroval slnko, ako zapada za mrezami okna, a zufalo premyslal, co s nim len bude. Keby sa aj carami dostal von, naco by mu to bolo, ked ho za to vylucia z Rokfortu? Prave zazival svoje najstrasnejsie obdobie v do- me na Privatnej ceste vobec. Teraz, ked Dursleyovci vedeli, ze ich nepremeni na obrovske netopiere, prisiel aj o svoju jedinu zbran. Dobby ho mozno zachranil od hroznych veci, co sa maju diat na Rokforte, no vsetko nasvedcovalo tomu, ze i tak coskoro zhynie od hladu. Zaklopka na dvierkach zarachotila, objavila sa ruka tety Petu- nie, ktora vtisla do izby misku s polievkou z konzervy. Harry, ktoremu az tak skrucalo vnutornosti od hladu, vyskocil z postele a vrhol sa na misku. Polievka bola uplne ladova, no vypil ju na dva glgy. Potom presiel k Hedviginej klietke a vyklopil kusky gumovej zeleniny zo dna misky do jej prazdnej nadoby na zradlo. Hedviga najezila perie a flochla po nom nanajvys zhnusenym pohla- dom. ,,Nemala by si nad tym ohrnat zobak - nic ine nemame," pove- dal Harry skormutene. Polozil prazdnu misku na dlazku k zaklopke a lahol si opat na postel s pocitom, ze je este hladnejsi, nez bol predtym. - 20 -Ak bude este i o styri tyzdne nazive, co sa asi stane, ked sa ne- objavi na Rokforte? Poslu sem niekoho, aby zistil, preco neprisiel? Podari sa im Dursleyovcov prinutit, aby ho pustili? V izbe sa zotmelo. Vycerpany Harry, ktoremu skvrkalo v bru- chu a v mysli sa mu vynarali stale tie iste otazky, na ktore nepoznal odpovede, upadol napokon do nepokojneho spanku. Snivalo sa mu, ze bol exponatom v ZOO a na klietke mal pri- pnutu tabulku MLADISTVY CARODEJNIK. Lezal zubozeny a sla- by na slamniku a ludia nanho civeli pomedzi mreze. V dave zazrel Dobbyho tvar, zakrical nanho, aby mu pomohol, no Dobby nanho zavolal: ,,Harry Potter je tu v bezpeci, pane!" a zmizol. Potom sa objavili Dursleyovci, Dudley myksloval mrezami a smial sa na nom. ,,Prestan," hundral Harry, ktoremu ten neprijemny zvuk este viac mucil ubolenu hlavu. ,,Daj pokoj... odpal... nevidis, ze chcem spat..." Otvoril oci. Cez okenne mreze dopadal do izby mesacny svit. A ktosi nanho naozaj civel pomedzi mreze: ktosi pehavy, cerveno- vlasy a odlhonosy. Na druhej strane Harryho okna bol Ron Weasley. - 21 -T T R R E E T T I I A A K K A A P P I I T T O O L L A A B B R R L L O O H H ,,Ron," zasepkal Harry, vyliezol z postele a otvoril okno, aby sa mohli rozpravat pomedzi mreze. ,,Ron, ako si sa sem... co to...?" Ked si Harry uvedomil, co vidi, zostal stat s otvorenymi usta- mi. Ron sa vyklanal cez zadne okienko stareho tyrkysoveho auta, zaparkovaneho vo vzduchu. Z prednych sedadiel sa na Harryho us- mievali Fred a George, Ronovi starsi bratia. ,,Vsetko v poriadku, Harry?" spytal sa George. ,,Co je s tebou?" chcel vediet Ron. ,,Preco si mi neodpisal? Minimalne dvanastkrat som ta pozval k nam a minule tatko prisiel z prace a povedal, ze si dostal pisomne napomenutie, lebo si caroval pred muklami..." ,,To som nebol ja... a ako sa to dozvedel?" ,,Pracuje na ministerstve," povedal Ron. ,,Co si zabudol, ze ne- smieme carovat mimo skoly..." - 22 -,,Ty mi o tom nieco hovor," vzdychol si Harry, nespustajuc pohlad z lietajuceho auta. ,,Ale, toto sa nerata," vysvetloval Ron. ,,To sme si len pozicali. Zacaroval ho tatko, nie my. Ale robit kuzla priamo pred muklami, a navyse pred takymi, u ktorych byvas..." ,,Uz som ti raz povedal, ze to som nebol ja... ale to je na dlhsie vysvetlovanie... pocuj, mohol by si na Rokforte povedat, ze Dursle- yovci ma tu zamkli a nedovolia mi vratit sa do skoly, carami si po- moct nemozem, lebo ministerstvo si bude mysliet, ze som v priebe- hu troch dni po druhy raz porusil ich zakaz..." ,,Upokoj sa, dobre?" prerusil ho Ron. ,,Prisli sme, aby sme ta vzali k nam." ,,Ale ved ani vy nesmiete carovat..." ,,Na to nepotrebujeme cary," povedal Ron, kyvol hlavou sme- rom k prednym sedadlam a uskrnul sa. ,,Nevsimol si si, kto je tu so mnou?" ,,Priviaz to o mrezu," prikazal Fred a hodil Harrymu koniec la- na. ,,Ak sa Dursleyovci zobudia, je po mne," vzdychol si Harry, ked privazoval pevne lano o kovovu tyc mrezi a Fred zacal turovat auto. ,,Neboj," upokojoval ho Fred, ,,ustup trochu." Harry cuvol do tiena vedla Hedvigy, ktora zrejme pochopila vaznost situacie a ani nepipla. Motor zavyjal coraz silnejsie, odrazu sa ozval strasny rachot, Fred vyletel s autom vysoko do vzduchu a mreza sa zrazu hompalala niekolko metrov nad zemou. Ron ju vyta- hoval hore do auta a riadne sa pritom zadychal. Harry napato nacu- val, no v spalni Dursleyovcov bolo ticho. Ked Ron ulozil mrezu na zadne sedadlo vedla seba, Fred zaradil spiatocku a zacuval co najblizsie k Harryho oknu. ,,Nasadaj," povedal mu Ron. ,,Ale veci do skoly... prutik... metlu..." ,,Kde ich mas?" ,,Zamknute v komore pod schodmi, no nemozem vyjst z iz- by..." ,,Nijaky problem," vyhlasil George zo sedadla spolujazdca. ,,Uhni z cesty, Harry." Fred a George vklzli cez otvorene okno do izby ako macky. - 23 -Tiez mi to mohlo zist na um, pomyslel si Harry, ked George vybral z vrecka obycajnu sponku do vlasov a pchal ju do zamky. ,,Mnoho carodejnikov povazuje tento muklovsky trik za stratu casu," povedal Fred, ,,my osobne si vsak myslime, ze stoji za to nau- cit sa ho, aj ked je trochu pomaly." Ozvalo sa slabe cvaknutie a dvere sa otvorili. ,,Takze - my donesieme kufor - ty si zatial pober vsetky veci z izby a podaj ich Ronovi," zasepkal George. ,,Pozor na posledny schod - vrzga," upozornil dvojicky Harry, ked vyklzli na tmavu chodbu. Harry pobehoval po izbe, bral veci a podaval ich cez okno Ro- novi. Potom siel pomoct Fredovi a Georgeovi vyniest kufor hore schodmi. Pocul, ako stryko Vernon zakaslal. Celi udychcani vysli az hore a presli s kufrom Harryho izbou k otvorenemu oknu. Fred preliezol naspat do auta a pomahal Ronovi tahat, zatial co Harry s Georgeom tlacili z izby. Kufor sa centimeter po centimetri posuval cez okno. Stryko Vernon opat zakaslal. ,,Uz len kusok," fucal Fred z auta. ,,Este raz poriadne zatlac- te..." Harry s Georgeom sa zapreli do kufra, ten sa zosuchol na zadne sedadlo auta. ,,Super, ideme," zasepkal George. No len co sa Harry vysplhal na parapetnu dosku, za chrbtom sa mu ozvalo hlasite zaskriekanie a hned po nom zacul hromovy hlas stryka Vernona. ,,ZASE TA PREKLIATA SOVA!" ,,Zabudol som na Hedvigu!" Vo chvili, ked na chodbe stukol vypinac, Harry vystartoval na opacnu stranu izby - schmatol Hedviginu klietku, trielil k oknu a podaval ju Ronovi. Ked sa opat stveral na bieliznik pod oknom, stryko Vernon zacal buchat na nezamknute dvere - a tie sa rozleteli. Stotinu sekundy ostal stryko Vernon stat vo dverach. Potom zarucal ako rozzureny byk, priskocil k Harrymu a zdrapil ho za cle- nok. Ron, Fred a George schmatli Harryho za ruky a tahali tak sil- no, ako len vladali. - 24 -,,Petunia!" zareval stryko Vernon. ,,On chce ujst! ON CHCE UJST!" Weasleyovci vsak mocne trhli a Harryho noha vyklzla z pev- neho zovretia stryka Vernona - Harry sa ocitol v aute - zabuchol dve- re... ,,Sliapni na to, Fred!" zakrical Ron a auto vystrelilo smerom k Mesiacu. Harry tomu nemohol uverit - konecne bol volny. Spustil o- kienko, nocny vanok mu strapatil vlasy a on hladel na zmensujuce sa strechy domov na Privatnej ceste. Stryko Vernon, teta Petunia a Dud- ley za nimi nechapavo hladeli z okna Harryho izby. ,,Dovidenia o rok!" zakrical Harry. Weasleyovci sa zvijali od smiechu a Harry sa pohodlne usadil na sedadle, na tvari usmev od ucha k uchu. ,,Vypusti Hedvigu," povedal Ronovi, ,,moze letiet za nami. Uz celu vecnost si poriadne nenatiahla kridla." George podal Ronovi sponku do vlasov a vzapati Hedviga ra- dostne vyletela cez okienko von a klzala sa vzduchom vedla nich ako duch. ,,Tak - a teraz spusti, Harry," suril ho Ron netrpezlivo. ,,Co sa vlastne stalo?" Harry im porozpraval o Dobbym, o tom, ako ho skriatok vy- strihal pred navratom na Rokfort, i o katastrofe s fialkovou tortou. Ked skoncil, rozhostilo sa hlboke ticho. ,,To je veru cudne," prehovoril napokon Fred. ,,To je fakt podozrive," vyhlasil George. ,,A to ti nemohol po- vedat, kto ma to sprisahanie na svedomi?" ,,Podla mna mohol," povedal Harry. ,,Ale ved vam vravim, kedykolvek mu nieco omylom vyklzlo z ust, zacal si trieskat hlavu o stenu." Fred s Georgeom sa na seba pozreli. ,,Myslite si, ze ma oklamal?" opytal sa Harry. ,,No," zacal Fred, ,,poviem ti to takto - domovi skriatkovia ma- ju tiez carovnu moc, ale zvycajne ju nemozu pouzit bez suhlasu svojho pana. Podla mna Dobbyho poslali, aby ti zabranil vratit sa na Rokfort. Zrejme to mal byt nejaky zart. Je na Rokforte niekto, komu prekazas?" ,,Hej," povedali Harry s Ronom naraz. - 25 -,,Draco Malfoy," pokracoval Harry. ,,Nenavidi ma." ,,Draco Malfoy?" otocil sa k nemu George. ,,Nie je to nahodou syn Luciusa Malfoya?" ,,Asi ano, je to predsa len trochu nevsedne meno," suhlasil Har- ry. ,,Preco?" ,,Pocul som, ako o nom tatko hovori," vysvetloval George. ,,Bol vraj velkym privrzencom Ved-Vies-Koho." ,,A ked sa Ved-Vies-Kto vyparil," pokracoval Fred, natahujuc krk k Harrymu, ,,Lucius Malfoy sa k nam vratil a tvaril sa, ze sa vlastne vobec nic nestalo. Somarina - tatko vravi, ze patril do okruhu najblizsich spolupracovnikov Ved-Vies-Koho." Harry pocul o Malfoyovej rodine nieco podobne aj predtym a vobec ho to neprekvapovalo. V porovnani s Malfoyom bol Dudley Dursley vlastne celkom mily, hlbavy a citlivy chalan. ,,Neviem, ci maju Malfoyovci domoveho skriatka..." povedal Harry zamyslene. ,,Nech uz patril komukolvek, musi to byt nejaka stara carodej- nicka rodina, a navyse bohata," poznamenal Fred. ,,Hej, nasa mamka odjakziva tuzi po skriatkovi, ktory by nam zehlil," dodal George. ,,No zatial mame len stareho zahrobneho du- cha na povale a trpaslikov v zahrade. Domovi skriatkovia byvaju vo velkych starych domoch a hradoch, u nas doma veru nenatrafis na ziadneho..." Harry mlcal. Ked zvazil, ze Draco Malfoy mal zvycajne zo vsetkeho len to najlepsie, jeho rodina sa musela topit v zlate; zivo si vedel Malfoya predstavit, ako sa pysne prechadza po obrovskom panskom sidle. A poslat rodinneho skriatka, ktory by Harrymu za- branil vratit sa do skoly, to by veru zodpovedalo Malfoyovmu stylu zmyslania. Vari bol Harry naozaj taky hlupy, ze Dobbymu uveril? ,,Som velmi rad, ze sa nam to podarilo," povedal Ron. ,,Ked si mi neodpisal ani na jediny list, zacal som sa veru o teba strachovat. Najskor som si myslel, ze za to moze Elvira..." ,,Kto je Elvira?" ,,Nasa sova. Taka vykopavka. Uz zoparkrat nedorucila to, co mala. Preto som si chcel pozicat Hermes..." ,,Koho?" ,,Sovu, co mamka s tatkom kupili Percymu, ked sa stal prefek- tom," krical Fred z predneho sedadla. - 26 -,,Percy mi to vsak nedovolil," povedal Ron. ,,Vraj ju potrebuje. ,,Percy sa toto leto sprava velmi cudne," mracil sa George. ,,Stale kamsi posiela nejake listy a skoro cely cas je zavrety vo svojej izbe... Zrejme si furt lesti prefektsky odznak... Ides prilis na zapad, Fred," dodal a ukazal na palubnu dosku. Fred pootocil volan- tom. ,,A vas otec vie, ze ste si pozicali jeho auto?" opytal sa Harry, hoci dopredu tusil, aka bude odpoved. ,,Hm, nie," odvetil vahavo Ron, ,,dnes v noci musel ist do pra- ce. Dufam, ze ho stihneme vratit do garaze tak, aby to mamka ne- zbadala." ,,Ozaj a co robi vas oco na Ministerstve magie?" ,,Pracuje na tom najnudnejsom oddeleni," povedal Ron. ,,Odde- lenie pre odhalovanie zneuzitych muklovskych artefaktov." ,,Ake oddelenie?" ,,Skratka, zaobera sa vecami, ktore povodne vyrobili muklovia, potom ich niekto zacaroval a oni sa opat ocitli v muklovskej domac- nosti alebo obchode. Minuly rok, napriklad, zomrela ista velmi stara jezibaba a cajovy servis, ktory jej patril, sa predal do obchodu so starozitnostami. Kupila si ho jedna muklovska pani, priniesla ho domov a chcela v nom servirovat priatelom caj. Uplna katastrofa - tatko robil niekolko tyzdnov same nadcasy." ,,A co sa stalo?" ,,Kanvica na caj sa zblaznila, prskala vsade okolo seba vriaci caj a jeden pan skoncil v nemocnici, lebo sa mu kliestiky na cukor zasekli do nosa. Oco vtedy takmer zosalel - v kancelarii su totiz len dvaja, on a jeden stary carodej, ktory sa vola Perkins - a sami museli vykonat vsetky mozne cary, pocinajuc Zabudacie zaklinadlo, aby sa to nejako ututlalo..." ,,Ale vas otec... toto auto je predsa tiez...!" Fred sa zacal smiat. ,,Hej, tatko je uplny blazon do vsetkeho, co ma do cinenia s muklami. Mame plnu sopu muklovskych hara- burd. Vsetky najskor rozoberie, potom ich zacaruje a da opat doko- py. Keby nam urobili domovu prehliadku, urcite by ho zavreli. Mamka je z toho na nervy." ,,Tamto je hlavna cesta," povedal George, hladiac dolu cez predne sklo. ,,O desat minut sme tam... Najvyssi cas, lebo uz zacina svitat..." - 27 -Nad vychodnym horizontom sa objavila bledoruzova ziara. Fred klesol autom trochu nizsie a Harry zbadal pod sebou tma- vy koberec, akoby pozosivany z drobnych pruhov policok a zhlukov stromov. ,,Blizime sa k nasej dedine," povedal George. ,,Vydri Svaty Drab." Auto klesalo coraz nizsie. Pomedzi stromy uz zacinal presvitat okraj nadhernej cervenej gule. ,,Pristavame," oznamil Fred, vzapati sa dotkli zeme a jemne nadskocili. Pristali na malom dvore vedla rozpadavajucej sa garaze a Harry po prvykrat uvidel Ronov dom. Na prvy pohlad sa zdalo, ze tu kedysi stal obrovsky kamenny chliev, ku ktoremu sa postupne, raz tu, raz tam, dostavala nejaka iz- ba, az mala cela stavba niekolko poschodi a bola taka pokrutena, ze drzala pokope zrejme len zazrakom (a Harry bol veru presvedceny, ze cary tu urobili svoje). Na cervenej streche bolo pricupenych zo pat kominov. Nedaleko vchodu bola v zemi zapichnuta pokrivena tabulka s napisom BRLOH. Pred vchodovymi dverami sa valali sa- me gumaky a velmi hrdzavy kotlik. Na dvorceku sa paslo niekolko tucnych hnedych sliepok. ,,Mame to tu skromne," ospravedlnoval sa Ron. ,,Mate to tu uzasne," povedal Harry, cely bez seba od radosti, ked si spomenul na Privatnu cestu. Vystupili z auta. ,,Musime vyjst hore potichu ako mysky," upozornil ich Fred, ,,tam pockame, kym nas mamka zavola na ranajky. A ty, Ron, potom zbehnes dolu a zvolas: ,Mami, hadaj, kto k nam v noci prisiel!' a ona bude stastna, ze vidi Harryho, a my nebudeme musiet nic vysvetlo- vat." ,,Dobre," suhlasil Ron. ,,Tak pod, Harry, mam izbu... na samom vrchu..." Ron uprene zizal na dom a jeho tvar odrazu nadobudla sytoze- lenu farbu. Zvysni traja chlapci sa tam pozreli tiez. Krizom cez dvor pochodovala pani Weasleyova, sliepky od- skakovali na vsetky strany a bolo naozaj pozoruhodne, ako sa tato nizka, tucna pani s vludnou tvarou dokazala premenit na rozzurene- ho tigra. ,,Ach," hlesol Fred. - 28 -,,No zbohom," zalamentoval George. Pani Weasleyova zastala rovno pred nimi, ruky mala vbok a zrakom klzala z jednej previnilej tvare na druhu. Mala na sebe kviet- kovanu zasteru a z vrecka jej trcal carovny prutik. ,,No," povedala. ,,Bre rano, mami," pozdravil George co najbezstarostnejsim a najradostnejsim hlasom. ,,Viete si vobec predstavit, ako som sa o vas bala?" zasipela pani Weasleyova hrozivo. ,,Prepac, mami, ale vies, museli sme..." Vsetci traja Weasleyovci boli vyssi ako ich mama, no ked sa ta do nich pustila, ocividne sa pred nou scvrkavali. ,,Postele prazdne! Odkaz nikde! Auto fuc - mohli ste sa do- chramat - od strachu som skoro zosalela - este nikdy, nikdy v zivote - vsak pockajte, az pride domov tatko, taketo nieco sme este nezazili, ani s Billom, ani s Charliem, ani s Percym..." ,,Jasne, perfektny Percy," zahundral Fred. ,,Z PERCYHO BY SI SI MAL BRAT PRIKLAD!" rozkricala sa pani Weasleyova na Freda a zapichla mu prst do hrudnej kosti. ,,Mohli ste zomriet, mohol vas niekto vidiet, kvoli vam mohol prist tatko o pracu..." Zdalo sa im, akoby to trvalo cele hodiny. Pani Weasleyova na nich tak dlho kricala, az z toho celkom zachripla, a potom sa obratila k Harrymu, ktory stal trochu bokom. ,,Som velmi rada, ze ta vidim, Harry," usmiala sa nanho. ,,Pod sa naranajkovat." Zvrtla sa na pate a kracala spat do domu. Harry sa nervozne pozrel na Rona, ten povzbudzujuce prikyvol, nuz Harry vykrocil za nou. Kuchyna bola mala a velmi stiesnena. V strede stal malicky dreveny stol so stolickami. Harry sedel na samom krajicku jednej z nich a rozhliadal sa vokol seba. Este nikdy doteraz nebol v carodej- nickom dome. Hodiny na stene pred nim mali len jednu rucicku a nijake cisla. Na okraji boli rozne napisy ako Treba postavit na caj, Treba nakrmit sliepky, Ides neskoro. Na rimse kozuba stali knihy jedna na druhej s nazvami ako Zacaruj si svoj vlastny syr, Kuzla na pecenie, Hostina za minutu - staci maly trik! A pokial Harryho usi neklamali, hlas zo - 29 -stareho radia pri kuchynskom dreze ohlasil, ze bude nasledovat prog- ram popularnej spievajucej carodejnice Celestiny Warbeckovej Bo- soracka hodinka. Pani Weasleyova strkotala riadom, tak trochu chaoticky pripra- vovala ranajky, hadzala parky na panvicu a popritom vrhala na svo- jich synov nahnevane pohlady. Z casu na cas zasomrala ,,nechapem, co ste si mysleli", alebo ,,to by som si v zivote nebola pomyslela." ,,Ty za to nemozes, zlatko," ubezpecovala Harryho, ked mu zhrnala na tanier osem z deviatich parkov. ,,Samozrejme, ze sme sa s Arturom o teba strachovali. Akurat vcera v noci sme si povedali, ze ak do piatku Ronovi nenapises, tak sa za tebou vyberieme a vezme- me ta k nam. Ale taketo nieco," prihodila mu na tanier tri vajcia, ,,letiet na aute potajomky cez pol krajiny - ved vas mohol hocikto vidiet..." Obcas svihla prutikom na riad v dreze, ten sa zacal sam umy- vat a jemne pri tom cinkal. ,,Ale ved bolo zamracene, mami!" branil sa Fred. ,,Pri jedeni sa nerozprava!" zahriakla ho pani Weasleyova. ,,A nedavali mu vobec jest, mamka," povedal George. ,,To plati aj pre teba!" okrikla ho pani Weasleyova, no ked za- cala Harrymu krajat chlieb a natierat mu ho maslom, tvarila sa uz o nieco vludnejsie. V tej chvili sa v kuchyni zjavila mala cervenovlasa postavicka v dlhej nocnej koseli, zvyskla a odbehla prec. ,,Ginny," posepol Ron Harrymu, ,,nasa sestra. Cele leto hovori len o tebe." ,,Hej, bude od teba chciet autogram, Harry," uskrnul sa Fred, no ked si vsimol matkin pohlad, sklonil hlavu nad tanier a mlcky jedol. Kym neboli vsetky styri taniere opat prazdne, co bolo prekva- pivo rychlo, uz sa nic nezvycajne neudialo. ,,Moje nervy, ci som unaveny," zivol Fred, ked polozil vidlic- ku a nozik na tanier. ,,Tusim si pojdem hned lahnut a..." ,,To teda nepojdes," schladila ho pani Weasleyova. ,,Nikto ti nekazal, aby si bol celu noc hore. Pojdes odtrpaslikovat zahradu, premnozili sa nam tak, ze s tym treba opat nieco robit..." ,,Ale, mamka..." - 30 -,,Vy dvaja mu pomozete," pozrela sa na Rona s Fredom. ,,A ty si chod pospat, zlatko," prihovorila sa Harrymu. ,,Ty si ich predsa neprosil, aby ta prevazali v tom mizernom autiaku..." Harry, ktory nebol ani trochu ospaly, vsak rychlo povedal: ,,Pomozem Ronovi. Este nikdy som nevidel, ako sa odtrpaslikova- va..." ,,To je od teba velmi mile, zlatko, ale je to naozaj velmi nudna praca," vyhovarala mu to pani Weasleyova. ,,Pozrieme sa, co nam radi Lockhart..." A z kopy na rimse kozuba vytiahla tucnu bychlu. George si vzdychol. ,,Mamka, vieme, ako sa odtrpaslikovava zahrada..." Harry uprel pohlad na obalku knizky, ktoru mala pani Weasle- yova v rukach. Krizom cez nu bolo ozdobnymi zlatymi pismenami napisane Gilderoy Lockhart: Prirucka domacich skodcov. Z prednej strany na neho hladela velka fotografia velmi dobre vyzerajuceho carodejnika s vyfukanymi blond vlasmi a tmavomodrymi ocami. Tak ako vsetky fotografie v carodejnickom svete, aj tato sa hybala; caro- dejnik, o ktorom Harry predpokladal, ze je Gilderoy Lockhart, na nich ustavicne neprirodzene zmurkal. Pani Weasleyova sa pri pohla- de nanho cela rozziarila. ,,Ach, je uzasny," vzdychala. ,,Vie o domacich skodcoch uplne vsetko, je to fantasticka kniha..." ,,Mamka ho zerie," zasepkal Fred tak, aby to vsetci poculi. ,,Prestan s tym, Fred, dobre," zahriakla ho pani Weasleyova a lica sa jej zapyrili. ,,Dobre, ak si myslite, ze to viete lepsie ako Loc- khart, chodte a poradte si, ako chcete, ale nezelajte si ma, ak tam najdem co i len jedineho trpaslika." Zivajuc a somrajuc sa vsetci traja Weasleyovci vysuchtali von a Harry ich nasledoval. Zahrada bola obrovska a Harry zastaval na- zor, ze presne takto ma zahrada vyzerat. Dursleyovcom by sa urcite nepacila - bola totiz zarastena burinou a trava sa mala uz davno po- kosit - pri murovanom plote vsak stali pokrutene stromy, v kvetino- vych zahonoch rastli kvety, ake Harry nikdy predtym nevidel, a vel- ke zelene jazierko bolo plne ziab. ,,Aj muklovia maju v zahradach trpaslikov," povedal Harry Ronovi, ked kracali po travniku. - 31 -,,Hej, videl som tie vecicky, ktore povazuju za trpaslikov," pri- pustil Ron a strcil hlavu do pivonkoveho krika, ,,vyzeraju ako tucni mali Mikulasovia s udicami..." Odrazu sa ozval pisklavy zvuk, pivonkovy krik sa zatriasol a Ron sa vystrel. ,,Toto je trpaslik," povedal nahnevane. ,,Daj ma dolu! Daj ma dolu!" jacal trpaslik. Ani trochu sa nepodobal na Mikulasa. Bol maly, kozovity a mal velku, plesatu hlavu, ktora pripominala zemiak. Ron ho drzal od tela, pretoze zurivo kopal kostnatymi nozickami na vsetky strany. Potom ho chytil za clenky a obratil dolu hlavou. ,,Takto to musis robit," vysvetloval mu. Zdvihol trpaslika vy- soko nad hlavu (,,Daj ma dolu!") a rozkrutil ho nad sebou ako laso. Ked zbadal zhrozeny vyraz na Harryho tvari, dodal: ,,Treba ich roz- tocit, aby sa im zamotala hlava a netrafili spat do svojich trpaslicich dier." ,,To bolo slabe," povedal Fred. ,,O co, ze ho dohodim az za ten mociar." Harry velmi rychlo pochopil, ze nemusi trpaslikov lutovat. Toho, co chytil ako prveho, chcel iba prehodit cez zivy plot, trpaslik vsak vycitil jeho neistotu a zatal mu do prsta zubky ostre ako ziletky a Harry mal veru co robit, aby sa ho striasol... a veru... ,,Teda, Harry... to bolo dobrych dvadsat metrov..." Onedlho bolo povetrie plne lietajucich trpaslikov. ,,Vidis, nie su bohvieaki mudri," povedal George a chytal ich po piatich-siestich naraz. ,,Ked zistia, ze sa zacalo odtrpaslikovava- nie, vylezu von, aby sa pozreli, co sa deje. Clovek by si myslel, ze sa uz konecne poucia a zostanu cucat tam, kde su." O chvilu si uz dav trpaslikov so spustenymi plecami v neuspo- riadanom zastupe vykracoval z pola prec. ,,Onedlho su tu zas," skonstatoval Ron, ked pozoroval trpasli- kov, ako miznu v krikoch na vzdialenejsom konci pola. ,,U nas sa im paci... tatko ich ma v podstate rad, podla neho su celkom mili..." Prave vtedy buchli vchodove dvere. ,,Uz je tu!" zvolal George. ,,Tatko sa vratil!" Utekali krizom cez zahradu a vbehli do domu. Pan Weasley sa zvalil na kuchynsku stolicku, dal si dolu oku- liare a privrel oci. Bol to chudy pan s plesivejucou hlavou, no tych par chumacov, co mu na nej este zostalo, malo rovnaku, sytocervenu - 32 -farbu ako vlasy jeho deti. Na sebe mal dlhy zeleny habit, ktory bol pokrceny a zapraseny z cesty. ,,To bola noc," vzdychol si a ked si vsetci posadali okolo neho, naciahol sa za cajovou kanvicou. ,,Devat vyjazdov. Devat! A len co som sa otocil chrbtom k staremu Mundungusovi Fletcherovi, pokusil sa na mna postvat jezibabu..." Pan Weasley si odpil poriadny glg caju a opat si vzdychol. ,,A nasiel si nieco, tatko?" opytal sa Fred dychtivo. ,,Akurat jedny zmensujuce sa kluce od bytu a cajnik, co hry- zie," zivol pan Weasley. ,,Ale natrafili sme na zopar zaujimavych veciciek, ktore vsak nespadaju pod nase oddelenie. Mortlaka odviedli na vysluch kvoli nejakym velmi cudnym fretkam, no este stastie, ze to ma na starosti Vybor pre experimentalne kuzla..." ,,Aky uzitok moze mat niekto zo zmensujucich sa klucov?" nechapal George. ,,Aby nachytal muklov," povedal pan Weasley. ,,Preda im kluc, ktory sa neustale zmensuje, az z neho nezostane vobec nic, takze ked chcu otvorit dvere, nemozu ho najst... a je velmi tazke niekoho usvedcit. Ani jeden mukel totiz nepripusti, ze by sa jeho kluc zmen- soval - bude ti tvrdit, ze ho stratil. Oni su naozaj schopni vsetkeho, pritom za nic na svete nepriznaju, ze cary existuju, a mozu im stat trebars zoci-voci... No to by ste ani neverili, co vsetko su nasi ludia schopni zacarovat..." ,,NAPRIKLAD AUTA, VSAK?" Pani Weaslyova sa objavila v kuchyni a pred sebou drzala dlhy kovovy razen sta mec. Pan Weasley vytrestil oci. Previnilo civel na svoju manzelku. ,,Povedala si auta, Molly?" ,,Ano, Artur, auta," povedala pani Weasleyova a z oci jej srsali iskry. ,,Predstav si carodejnika, ktory si kupi stare hrdzave auto a svojej zene tvrdi, ze ho len rozoberie na suciastky, aby zistil, ako funguje, a pritom ho zacaruje tak, aby lietalo." Pan Weasley prekvapene zmurkal. ,,Takze, moj mily, to je podla teba celkom v poriadku, aj ked - hm - mozno by ten carodejnik naozaj urobil lepsie, hm, keby svojej zene povedal pravdu... Ty vsak vies, ze ten zakon je nedokonaly... ze ak to auto nerozoberas s umyslom, ze budes v nom lietat, tak samot- ny fakt, ze to auto lietat dokaze..." - 33 -,,Artur Weasley, ty si vedel, ze ten zakon je nedokonaly, uz vtedy, ked si ho pisal!" kricala pani Weasleyova. ,,Ty si totiz nevies predstavit, co by si si pocal, keby si si nemohol v sope majstrovat tie tvoje muklovske vecicky! A len tak mimochodom, Harry dnes rano prisiel prave v tom aute, ktore povodne nemalo vobec lietat!" ,,Harry?" nechapal pan Weasley. ,,Aky Harry?" Rozhliadol sa okolo seba, zbadal Harryho a vyskocil. ,,Prepanakrala, ved to je Harry Potter! Velmi ma tesi, Ron nam o tebe tolko rozpraval..." ,,Dnes v noci leteli tvoji synovia v tom tvojom aute az k Harry- mu domov!" jedovala sa pani Weasleyova. ,,Som zvedava, co povies teraz." ,,Naozaj?" potesil sa pan Weasley. ,,A fungovalo to? Teda... hmm, to od vas nebolo spravne... to veru naozaj nie..." ,,Nechajme ich, nech si to vybavia medzi sebou," posepol Ron Harrymu, ked sa pani Weasleyova najezila ako buldog. ,,Pod, uka- zem ti svoju izbu." Vyklzli z kuchyne, presli uzulinkou chodbou ku krivemu scho- distu, co sa vinulo krizom-krazom celym domom. Na tretom pos- chodi boli otvorene dvere. Skor nez sa zabuchli, zazrel Harry par tmavohnedych oci, ktore ho pozorovali. ,,Ginny," prehodil Ron. ,,Nevies si predstavit, aka je hrozne hanbliva. Inokedy sa vobec nezatvara..." Vyliezli este o poschodie vyssie a zastali pri dverach, z ktorych sa odlupovala farba a vedla nich bola pripnuta cedulka s napisom RONOVA IZBA. Harry vosiel dnu, hlavou sa takmer dotykal stropu a nevycha- dzal z udivu. Skoro vrazil do nabytku - takmer vsetko v Ronovej izbe bolo kriklavo oranzovej farby: postelne obliecky, steny, dokonca i strop. Potom si Harry vsimol, ze Ron pokryl takmer kazdy centime- ter starej tapety plagatmi, na ktorych boli stale ti isti siedmi carodej- nici a carodejnice obleceni v sytooranzovych habitoch, kazdy z nich mal metlu a nadsene maval. ,,To je teraz tvoj oblubeny metlobalovy tim?" spytal sa Harry. ,,Kudleyovske kanony," povedal Ron a ukazal na postelnu ob- liecku, ktoru zdobili dve obrovske cierne ,,kacka" a letiaca delova gula. ,,Na deviatom mieste v lige." - 34 -Ronove ucebnice boli nahadzane v rohu hned vedla kopy ko- miksov, ktore zobrazovali Dobrodruzstva maleho mukla Martina Miggsa. Ronov carodejnicky prutik lezal na akvariu, ktore stalo na okennom parapete a bolo plny zabich vajicok. Vedla neho spal na slnku Prasivec, vypaseny sivy potkan. Harry prekrocil balicek samomiesacich karat, co lezali na zemi, a zadival sa z maleho okienka von. Videl, ako sa z pola vracia cely zastup trpaslikov a prediera sa zivym plotom spat k Weasleyovcom do zahrady. Potom sa otocil k Ronovi, ktory ho nervozne pozoroval, a nedockavo cakal na jeho nazor. ,,Je to tu trochu tesne," povedal rychlo Ron. ,,Neda sa to po- rovnat s tou tvojou izbou, co mas u muklov. A byvam v podkrovi, rovno pod nasim zahrobnym duchom. Vecne trieska do potrubia a zavyja..." Harry sa vsak dosiroka usmial a povedal: ,,Toto je najkrajsi dom, v akom som kedy bol." A Ronovi ocerveneli usi. - 35 -S T T V V R R T T A A K K A A P P I I T T O O L L A A V V O O B B C C H H O O D D E E S S C C A A R R O O D D E E J J N N I I C C K O O U U L L I I T T E E R R A A T T U U R R O O U U P P R R E E M M A A L L Y Y C H H I I V V E E L L K K Y Y C C H H V Brlohu sa zilo uplne inak ako v dome na Privatnej ceste. Dursleyovci mali radi poriadok, vsetko muselo byt na svojom mies- te. V dome Weasleyovcov ste, naopak, na kazdom kroku natrafili na nejake prekvapenie, na nieco, co vas zaskocilo. Harry skoro dostal zradnika, ked sa po prvy raz pozrel do zrkadla nad rimsou kozuba v kuchyni a to nanho zvriesklo: ,,Zastrc si koselu do gati, ty hastros!" Zahrobny duch na povale zavyjal a trieskal do zeleznych rurok vzdy, ked mal pocit, ze v dome je prilis ticho, a mensie explozie z Fredo- vej a Georgeovej izby sa povazovali za cosi celkom prirodzene. Za - 36 -najneobvyklejsie vsak Harry u Weaslyovcov nepokladal ani rozpra- vajuce zrkadlo, ani hlucneho ducha: ale to, ze sa tu k nemu vsetci spravali milo. Pani Weasleyova sa zivo zaujimala o to, v akom stave ma po- nozky, a sustavne ho nutila, aby si z kazdeho jedla nalozil styrikrat. Pan Weasley zase chcel, aby Harry pri veceri sedaval vedla neho a vypytoval sa ho, ako ziju muklovia, ako funguju elektricke zasuvky a postova sluzba. ,,Neuveritelne!" povedal, ked mu Harry vysvetlil, ako funguje telefon. ,,Uzasne, co vsetko su muklovia schopni vymysliet, len aby sa zaobisli bez carovania." Asi tyzden po svojom prichode do Brlohu v jedno slnecne rano pocul Harry po dlhom case o Rokforte. Spolu s Ronom zisli dolu na ranajky a pri kuchynskom stole uz sedeli pan a pani Weasleyovci spolu s Ginny. Ked Ginny zbadala Harryho, prevrhla na zem misku s ovsenou kasou a ta sa s rachotom rozbila. Zdalo sa, ze Ginny sa dari rozbijat veci okolo seba vzdy, ked do miestnosti vojde Harry. Za- liezla pod stol, aby pozbierala crepy, a ked sa vynorila, tvar jej blcala ako zapadajuce slnko. Harry sa tvaril, ze si nic nevsimol, sadol si za stol a vzal si od pani Weasleyovej hrianku, ktoru mu podavala. ,,Prisli vam listy zo skoly," oznamil im pan Weasley a podal Harrymu i Ronovi uplne rovnake obalky zo zltkasteho pergamenu, na ktorych bola adresa napisana zelenym atramentom. ,,Dumbledore uz vie, ze si u nas, Harry... tomu chlapovi veru nic neunikne. Aj vy dvaja tu nieco mate," dodal, ked sa Fred s Georgeom dosuchtali do kuchyne, obaja este v pyzame. Vsetci sa zacitali do svojich listov a zavladlo niekolkominuto- ve ticho. Harry sa dozvedel, ze Rokfortsky expres odchadza zo stani- ce King's Cross tak ako zvycajne, prveho septembra. K listu bol pri- lozeny aj zoznam knih, ktore budu potrebovat v druhom rocniku: ZIACI DRUHEHO ROCNIKA MUSIA MAT TIETO UCEBNI- CE: Miranda Goshawkova Vseobecna prirucka kuziel (stupen 2) Gilderoy Lockhart - 37 -Besedy s bansi Gilderoy Lockhart Debaty s demonmi Gilderoy Lockhart Zur s jezibabami Gilderoy Lockhart Potulky s trolmi Gilderoy Lockhart Ulety s upirmi Gilderoy Lockhart Vylety s vlkolakmi Gilderoy Lockhart Jesen s yetim Fred, ktory docital ako prvy, nazrel Harrymu cez plece. ,,Aj vy mate mat vsetky Lockhartove knihy?" cudoval sa. ,,Ten novy ucitel obrany proti ciernej magii musi byt riadne svihnuty!" V tej chvili sa vsak nanho mama skaredo pozrela, tak sa radsej veno- val svojmu chlebu s marmeladou. ,,To nebude lacny spas," zamyslel sa nahlas George a uchyt- kom pozrel na rodicov. ,,Lockartove knihy su hrozne drahe..." ,,Dajako to zvladneme," povedala pani Weasleyova, no tvarila sa ustarostene. ,,Ved vacsinu veci pre Ginny mozeme kupit z druhej ruky." ,,Aj ty ides tento rok na Rokfort?" opytal sa Harry Ginny. Ta prikyvla, ocervenela az po korienky ohnivych vlasov a po- lozila si laket do misky s maslom. Nastastie to nik okrem Harryho nezaregistroval, lebo v tej chvili vstupil do kuchyne Ronov starsi brat Percy. Bol uz obleceny a na veste mu ziaril nablyskany prefektsky odznak. ,,Dobre rano vospolok," pozdravil. ,,Dnes mame krasny den." Sadol si na jedinu volnu stolicku, no hned vyskocil a vytiahol spod seba cosi, co sa podobalo na rozpadavajucu sa sivu perovu pra- chovku - aspon Harrymu sa tak zdalo, no potom si vsimol, ze to cosi dycha. ,,Elvira!" zvolal Ron, zobral si od Percyho pokrcenu sovu a vy- tiahol jej spopod kridla nejaky list. ,,Konecne doniesla odpoved od - 38 -Hermiony. Pisal som jej, ze pojdeme za tebou k Dursleyovcom a pokusime sa ta vyslobodit." Odniesol Elviru na bidielko zavesene na zadnych dverach a chcel ju tam postavit, no Elvira sa niekolkokrat preklopila, tak ju nechal lezat na odkvapkavaci na riad, hundruc si popod nos: ,,Ozaj dojemne." Potom otvoril Hermionin list a zacal nahlas citat: ,,Mily Ron a Harry, ak si tam. Verim, ze vsetko dobre dopadlo, ze Harry je v poriadku a du- fam, ze ste pri tom jeho vyslobodzovani neurobili nic, co sa nema, pretoze to by mal Harry len dalsie problemy. Aj ja som sa uz onho strachovala, ak je v poriadku, dajte mi hned a zaraz vediet, len, pro- sim ta, posli nejaku inu sovu, lebo mam taky pocit, ze tato to uz ne- musi prezit. Prirodzene, ze mam velmi vela prace s domacimi ulohami' - To nemysli vazne?" zhrozil sa Ron. ,,Mame predsa prazdniny! - ,ale na buducu stredu ideme do Londyna kupit nove ucebnice. Co keby sme sa stretli v Sikmej ulicke? Dajte mi podla moznosti co najskor vediet, co nove. Pozdravuje vas Hermiona.'" ,,To sa nam celkom hodi, mozeme ist vtedy nakupovat aj my," povedala pani Weasleyova a utierala pritom stol. ,,Co mate dnes na plane?" Harry, Ron, Fred a George chceli ist k malemu jazierku za kopcom, ktore patrilo Weasleyovcom. Lezalo uprostred lesika a z dediny pod nim nebolo nan vidno, takze tam mohli hrat metlobal, len si museli davat pozor, aby nelietali prilis vysoko. Nemohli hrat s normalnymi metlobalovymi loptami, pretoze keby im niektora ulete- la a prehnala sa ponad dedinu, tazko by to niekomu vysvetlovali. Namiesto lopt hadzali po sebe jablka. Striedali sa na Harryho metle Nimbus 2000, ktora bola jednoznacne najrychlejsia. Ronov prastary Meteorit casto predbiehali aj okolo letiace motyle. O pat minut si uz s metlami na pleci vykracovali hore kopcom. Pytali sa aj Percyho, ci nechce ist s nimi, ten vsak odmietol, ze ma vela roboty. Harry vidal Percyho len pri jedle, lebo ten travil cele dni zatvoreny vo svojej izbe. - 39 -,,Rad by som vedel, co tam stvara," mracil sa Fred. ,,Je ako vymeneny. Den pred tvojim prichodom prisli postou vysledky jeho skusok - dvanastkrat V.C.U., a on ani okom nemihne." ,,Vynikajuca carodejnicka uroven," vysvetloval George, ktory zachytil Harryho zacudovany pohlad. ,,Aj Bill ich mal dvanast. Ak s tym nieco neurobime, mame v rodine dalsieho premianta, teda hlav- neho prefekta skoly. Obavam sa, ze tu hanbu neprezijem." Bill bol najstarsi z Weasleyovskych deti. Spolu s dalsim bra- tom Charliem uz Rokfort ukoncil. Harry nepoznal ani jedneho z nich, vedel vsak, ze Charlie studuje v Rumunsku draky a Bill pracuje v Egypte pre carodejnicku Gringottbanku. ,,Neviem, neviem, ako nam chcu tatko s mamkou zaobstarat tento rok vsetky veci, co potrebujeme do skoly," ozval sa George po chvili. ,,Pat sad Lockhartovych knih! A Ginny potrebuje habit a pru- tik a neviem, co vsetko este..." Harry na to nepovedal nic. Bolo mu to trochu hlupe. V pod- zemnom trezore Gringottbanky v Londyne mal uschovany mensi poklad po rodicoch. Samozrejme, ze tie peniaze platili len v carodej- nickom svete - galleony, sikle a knuty nemohol clovek pouzit v bez- nych muklovskych obchodoch. Dursleyovcom sa o tom, ze ma v Gringottbanke ucet, nezmienil; predpokladal totiz, ze ich hroza ku vsetkemu, co sa tyka carodejnickeho sveta, by sa na obrovsku kopu zlata urcite nevztahovala. V stredu ich pani Weasleyova zobudila velmi zavcasu. Vsetci do seba nahadzali zo sest sendvicov so slaninkou a obliekli si kabaty. Pani Weasleyova vzala z rimsy kozuba kvetinac a zadivala sa do- vnutra. ,,Uz sa nam mina, Artur," vzdychla. ,,Budeme ho dnes musiet dokupit... takze, hostia maju prednost! Harry, zlatko, chod prvy!" A podala mu kvetinac. Harry nechapavo hladel na ostatnych, ktori ho napato pozoro- vali. ,,A c-co mam ako r-robit?" vyjachtal. ,,On este necestoval s hop-sup praskom," povedal odrazu Ron. ,,Prepac, Harry, zabudol som." - 40 -,,Ako to, ze nie?" cudoval sa pan Weasley. ,,A ako si sa dostal minuly rok do Sikmej ulicky, ked si si bol kupovat veci do skoly?" ,,Isiel som metrom..." ,,Vazne?" pan Weasley celkom ozil. ,,A boli tam aj tie, ako im to len vravia... eskapalatory? Nechapem, ako mozu..." ,,Teraz nie, Artur," zahriakla ho pani Weasleyova. ,,Hop-sup prasok je ovela rychlejsi, zlatko, len teraz neviem, co urobime, ked si este neletel..." ,,Neboj sa, mamka, zvladne to," ubezpecil ju Fred. ,,Harry, dobre sa pozeraj." Vzal si z kvetinaca trochu prasku medzi prsty, pristupil ku ko- zubu a hodil prasok do ohna. Ohen zasycal, zmenil sa na smaragdovozeleny a bol odrazu vyssi ako Fred, ten vosiel do plamenov a zvolal: ,,Sikma ulicka!" a zmizol. ,,Musis to povedat nahlas a zretelne, zlatko," vysvetlovala Harrymu pani Weasleyova, ked vsnunul do kvetinaca ruku George. ,,A davaj pozor, aby si vystupil v spravnom kozube..." ,,Kde?" opytal sa Harry ustrachane, ked ohen opat vzblkol a George sa vyparil. ,,Existuje obrovske mnozstvo carodejnickych kozubov, vies, ale ak vyslovis to heslo tak, ako mas..." ,,Neznervoznuj ho, Molly, zvladne to," prerusil ju pan Weasley a sam sa naciahol za praskom. ,,Drahy moj, ak sa strati, ako to vysvetlime jeho tete a stryko- vi?" ,,Ti by boli len radi," utesoval ju Harry. ,,Keby som sa stratil v komine, Dudley by to povazoval za dobry for, s tym si nerobte sta- rosti..." ,,Nuz... dobre... pojdes po Arturovi," povedala pani Weasleyo- va. ,,Takze, ked vstupis do ohna, povedz, kam ides..." ,,A drz lakte tesne pri tele," poucoval ho Ron. ,,A oci maj zatvorene," dodala pani Weasleyova. ,,Lebo sa- dze..." ,,A nevrt sa," skocil jej do reci Ron. ,,Lebo sa ti moze stat, ze vypadnes v celkom inom kozube..." ,,A nie, ze sa zlaknes a vystupis prilis skoro, pockaj, kym ne- uvidis Freda a Georgea." - 41 -Harry sa usiloval na nic z toho nezabudnut, zobral si prasok medzi prsty a pristupil ku kozubu. Zhlboka sa nadychol, nasypal pra- sok do ohna a vosiel do plamenov. Citil, akoby ho ovieval teply va- nok, otvoril usta a vzapati vdychol horuci popol. ,,S-sikma ulicka," rozkaslal sa. Mal pocit, akoby ho cosi vtiahlo do obrovskeho kanala. Musel sa velmi rychlo krutit okolo svojej osi - pocul ohlusujuci hukot - pokusil sa otvorit oci, no zazrel len vir zelenych plamenov a zostalo mu zle od zaludka - nieco ho silno udrelo do lakta, okamzite si ho pritiahol k telu a stale sa krutil a krutil - odrazu zacitil, akoby ho kto- si plieskal po tvari ladovymi rukami - zmurkal cez okuliare a zazrel rozmazany prud ohnisk a miestnosti - v zaludku mu virili sendvice so slaninou - zatvoril oci a tuzil, aby sa to uz konecne skoncilo, ked tu zrazu... Padol rovno na nos na kamennu podlahu a zacul, ako mu pras- kol nosnik na okuliaroch. Krutila sa mu hlava, bol cely dobity a od hlavy az po paty sama sadza, opatrne vstal a pridrzal si rukami prasknute okuliare. Bol tu sam, ale kde bol, nemal potuchy. Vedel akurat to, ze stoji pri kamen- nom kozube v nejakom velkom, slabo osvetlenom carodejnickom obchode - no nic z toho, co tu predavali, na rokfortskom zozname skolskych pomocok nebolo. Nedaleko stala sklenena vitrina a v nej poduska, a na nej od- umreta ruka, balicek kariet cely od krvi a vypucene sklene oko. Zo stien nanho hladeli hrozostrasne masky, na pulte sa povalovala kopa ludskych kosti a zo stropu viseli hrdzave spicate nastroje. Ale co bolo horsie, Harry sa pozrel cez zaprasene okno a bolo mu jasne, ze ten tmavy, uzky priechod urcite nie je Sikma ulicka. Cim skor odtialto odide, tym lepsie. Harry nahlivo, no opatrne vykrocil smerom k dveram. Nos ho palil od bolesti, neprisiel vsak ani do polovice, ked sa na opacnej strane sklenenych dveri objavili dvaja ludia - a jednym z nich bol niekto, koho Harry najmenej tuzil stret- nut vo chvili, ked sa prave stratil, bol cely od sadzi a mal zlomene okuliare: tym dotycnym bol Draco Malfoy. Harry sa rychlo poobzeral okolo seba a zbadal po svojej lavej strane tmavy kamrlik; skocil dnu, privrel za sebou dvere tak, ze zos- tala len uzka strbina, cez ktoru sa mohol pozerat. O niekolko sekund cinkol zvoncek a Malfoy vosiel do obchodu. - 42 -Muz, ktory kracal za nim, bol urcite Dracov otec. Mal rovnako bledu, spicatu tvar a presne take iste studene sive oci. Pan Malfoy presiel krizom cez obchod, tu i tam spocinul zrakom na vystavenych predmetoch, zazvonil na zvoncek, ktory bol na pulte, a otocil sa k svojmu synovi: ,,Nicoho sa nechytaj, Draco." Malfoy, ktory sa prave nacahoval za sklenym okom, sa za- chmuril: ,,Myslel som si, ze mi chces kupit darcek." ,,Slubil som ti predsa pretekarsku metlu," pripomenul mu otec, bubnujuc prstami po pulte. ,,A naco mi bude, ked aj tak nie som vo fakultnom vybere?" odvrkol Malfoy nevrlo. ,,Harry Potter dostal minuly rok Nimbus 2000. A Dumbledore mu dal specialne povolenie, aby mohol hrat za Chrabromil. A pritom vobec nie je taky dobry, dovolili mu hrat iba preto, ze je slavny... a slavny je len preto, ze ma na cele tu hlupu jaz- vu..." Malfoy sa sklonil, aby si lepsie pozrel policu s lebkami. ,,... kazdy si mysli, aky je ten Potter sikovny a aku ma uzasnu jazvu a fantasticku metlu..." ,,To si mi povedal toto leto uz najmenej stokrat," prerusil ho pan Malfoy a zahladel sa na svojho syna. ,,A ja ti stale vravim, ze nevidim dovod... preco by si mal obdivovat Harryho Pottera, aj ked vacsina nasich ludi ho povazuje za hrdinu, lebo dokazal zahnat tem- neho carodeja... ach, pan Borgin." Za pultom sa objavil zhrbeny muzicek a odhrnal si z tvare mastne vlasy. ,,Pan Malfoy, som rad, ze vas opat vidim," povedal pan Borgin ulisnym hlasom. ,,A, pozrimeze - aj mlady pan Malfoy je tu - kolke to potesenie. Cim mozem posluzit? Prave dnes mi dosiel tovar, hned vam nieco ukazem, vskutku vyhodna kupa..." ,,Dnes som neprisiel kupovat, pan Borgin, ale predavat," sko- cil mu do reci pan Malfoy. ,,Predavat?" Usmev na tvari pana Borgina akoby primrzol. ,,Urcite ste poculi, ze Ministerstvo magie robi teraz nahodne kontroly," vysvetloval pan Malfoy a vytiahol z vnutorneho vrecka pergamen, rozvinul ho a zahladel sa nan. ,,Mam doma... hm... nie- kolko veciciek, ktore by mi mohli sposobit... iste neprijemnosti, ke- by sa o mna zacalo ministerstvo zaujimat..." Pan Borgin si pripevnil na nos cviker a zadival sa na zoznam. - 43 -,,Naozaj si myslite, ze by sa ministerstvo odvazilo robit vam problemy?" Pan Malfoy posmesne skrivil usta. ,,Zatial ma nenavstivili. Meno Malfoy este stale vzbudzuje urcity respekt, ale Ministerstvo magie je cim dalej dotieravejsie. Povrava sa, ze chcu zaviest Zakon na ochranu muklov - bezpochyby je za tym ten vsivak Artur Weas- ley, ten je do muklov cely zblazneny..." Harry citil, ako sa ho zmoc- nuje hnev. ,,... a sam iste uznate, ze niektore z tychto jedov uz na prvy pohlad..." ,,Chapem, pane, chapem," prerusil ho pan Borgin. ,,Pozrieme sa na to..." ,,Kupis mi ju?" ozval sa Draco a ukazal na mrtvu ruku na van- kusi. ,,Ach, Ruka vecnej ziary!" zvolal pan Borgin. Odvratil sa od zoznamu pana Malfoya a cupkal k Dracovi. ,,Ked do nej vlozis sviecku, svetlo uvidi len ten, kto ju drzi! Uzasna vecicka pre zlodejov a lupicov! Vas syn ma vkus, pane." ,,Dufam, ze moj syn to dotiahne dalej ako na zlodeja a lupica," poznamenal pan Malfoy chladne a pan Borgin rychlo dodal: ,,Nechcel som sa vas dotknut, pane, naozaj..." ,,No ak si nepolepsi znamky," pokracoval pan Malfoy este mrazivejsim hlasom, ,,je vysoko pravdepodobne, ze tak skonci..." ,,Ja za to nemozem," branil sa Draco. ,,Ostatnym ucitelia nadr- zaju, Hermiona Grangerova, napriklad..." ,,To je teda hanba, aby ta vo vsetkych predmetoch predbehla baba a navyse z necarodejnickej rodiny," rozculil sa pan Malfoy. Harry sa uskrnul, tesilo ho, ze vidi Draca zahanbeneho a na- stvaneho. ,,A to sa deje vzdy a znova," poznamenal ulisnym hlasom pan Borgin. ,,Carodejnicka krv sa zacina vsade povazovat za menejcen- nu..." ,,U nas teda nie," skocil mu do reci pan Malfoy a velke nozdry sa mu rozsirili. ,,Ani u nas, ani u nas," drmolil pan Borgin a horlivo sa uklanal. ,,Takze radsej sa vratme k tomu mojmu zoznamu," povedal pan Malfoy odmerane. ,,Mam totiz dost naponahlo, Borgin, musim dnes vybavit este zopar dolezitych veci..." - 44 -Zacali sa dohadovat. Harry nervozne pozoroval Draca, ktory si prezeral vylozeny tovar a pomaly sa blizil k jeho ukrytu. Zastavil sa pri obrovskej slucke popravneho lana a pri nadhernom nahrdelniku z opalov. Ked si precital cedulku, ktora bola pri nahrdelniku, skodora- dostne sa uskrnul. Pozor, nedotykat sa. Zakliaty - do dnesneho dna pripravil o zivot devatnast muklov, ktori ho nosili. Draco sa otocil a vsimol si dvere do kamrlika. Podisiel k nim - naciahol sa za kluckou... ,,To je vsetko," povedal pan Malfoy pri pulte. ,,Draco, pod..." Draco sa zvrtol a odisiel. Harry si utrel pot z cela do rukava. ,,Dovidenia, pan Borgin. Zajtra si pridte po tie veci, budem vas cakat." Len co sa za nimi dvere zatvorili, pan Borgin odlozil svoje u- lisne maniere. ,,Dovidenia, pan Malfoy, ak mam byt uprimny, nepredali ste mi ani polovicu z toho, co ukryvate v tom vasom zamocku," zahun- dral pan Borgin nahnevane a zmizol v zadnej casti obchodu. Harry este chvilu pockal pre pripad, ze by sa po nieco vratil, potom vyklzol zo svojho ukrytu, presiel popri sklenenych vitrinach a vysiel z obchodu. Pridrzal si rukou okuliare a rozhliadal sa. Vynoril sa v nejakej osarpanej ulicke a vsetko nasvedcovalo tomu, ze su v nej len obcho- diky, kde sa predavaju veci, ktore maju do cinenia s ciernou magiou. Ten, z ktoreho prave vysiel, mal nad dverami napis BORGIN A BURKES a bol zrejme najvacsi, hned oproti nemu boli vo vyklade odporne scvrknute hlavy a o dva vchody dalej zazrel velikansku klietku plnu obrovskych ciernych pavukov. Z tmaveho vchodu ho pozorovali dvaja osumeli carodejnici a cosi si hundrali. Harry cely nesvoj vykrocil, napraval si okuliare a z celej duse si prial, aby sa odtialto dostal von. Nad obchodom s jedovatymi svieckami visela stara drevena ta- bulka s nazvom ulice, z ktorej sa dozvedel, ze sa nachadza v Zasitej ulicke. To mu vsak prilis nepomohlo, pretoze o takomto mieste nikdy nepocul. Zrejme nespravne vyslovil nazov ulice, ked stal u Weasley- ovcov v kozube, mal totiz plne usta popola. Usiloval sa zostat po- kojny a premyslal, co urobit. ,,Hadam si sa len nestratil, synacik?" zaskriekal mu do ucha nejaky hlas, az nim myklo. - 45 -Pred nim stala velmi stara jezibaba a drzala tacnu, na ktorej bo- lo cosi odporne, vyzeralo to ako ludske nechty. Nespustala z neho pohlad a cerila nanho zelene zuby. ,,Nie, dakujem za opytanie," povedal. ,,Ja len..." ,,HARRY! Smaria, co tu robis?" Harry sa strhol. A jezibaba tiez. Nechty sa jej vysypali na zem a ked sa k nim blizil obrovitansky Hagrid, rokfortsky hajnik, a spo- nad hunatej brady mu ziarili ocka ako dva cierne chrobaciky, zurila. ,,Hagrid!" vykrikol Harry od radosti. ,,Zabludil som... ten hop- sup prasok..." Hagrid schmatol Harryho za golier a tahal ho prec od jezibaby, pricom jej vyrazil z ruk prazdnu tacnu. Ked sa nahlili klukatou ulic- kou smerom von, na slnko, jezibabino skriekanie neustavalo. Harry zbadal v dialke znamu, snehobielu mramorovu budovu - Gringot- tbanku. Hagrid ho viedol rovno do Sikmej ulicky. ,,Ty ale vyzeras!" mrmlal Hagrid a oprasoval z Harryho sadze tak energicky, ze ten skoro padol do suda s dracim trusom, co stal pred apatiekou. ,,Presusat sa po Zasitej ulicke, to je teda... nebezpec- ne jak slak, namojdusu, Harry - dufam, ze ta tam nik nevidel..." ,,To som si vsimol," podotkol Harry a chranil si rukami hlavu, lebo Hagrid ho opat zacal oprasovat. ,,Vravel som ti predsa, ze som zabludil... ozaj, ty si tam co robil?" ,,Hladal som masozravy prostriedok proti slimakom," zavrcal Hagrid. ,,Pozrali nam uz takmer vsetky skolske kapusty. Ty si tu sam?" ,,S Weasleyovcami, ale ti sa mi kamsi stratili," vysvetloval Harry. ,,Musim ich najst..." Vykrocili spolocne dolu ulicou. ,,Preco si mi neodpisal, hm?" opytal sa Hagrid Harryho, ktory drobcil vedla neho (kym Hagrid v obrovskych baganciach urobil jeden krok, Harry musel urobit tri). Harry mu porozpraval o Dobbym a o Dursleyovcoch. ,,Muklovia vsivacki," paprcil sa Hagrid, ,,keby som to bol ve- del..." ,,Harry! Harry! Tu sme!" Harry zbadal Hermionu Grangerovu, ktora stala na samom vr- chu bieleho schodista pred vchodom do Gringottbanky. Bezala dolu schodmi a huste hnede vlasy jej viali. - 46 -,,Co mas s okuliarmi? Ahoj, Hagrid... to som rada, ze vas opat vidim... Harry, ides do Gringottbanky?" ,,Az ked najdem Weasleyovcov," povedal Harry. ,,Akoby sa stalo," uskrnul sa Hagrid. Harry s Hermionou sa obzreli: preplnenou ulicou utekali rovno k nim Ron, Fred, George, Percy a pan Weasley. ,,Harry," fucal pan Weasley. ,,V duchu sme si velmi zelali, aby si nebol daleko..." Utieral si lesklu plesinu. ,,Molly je z toho uplne hotova... o chvilu pride..." ,,Kde si vypadol?" opytal sa Ron. ,,V Zasitej ulicke," povedal Hagrid nahnevane. ,,Uzasne!" zvolali Fred s Georgeom naraz. ,,Nasi nam tam nedovolia ist," povedal Ron trochu zavistlivo. ,,To sa im fakt necudujem," zavrcal Hagrid. Odrazu zbadali pani Weasleyovu, ako sa k nim ruti, v jednej ruke drzala kabelku, ta jej zurivo lietala sem a tam, a druhou tahala za sebou Ginny. ,,Ach, Harry... ach, zlatko... ked si predstavim, kde vsade si mohol vyjst..." Lapajuc po dychu vytiahla z kabelky obrovsku kefu na saty a zacala mu odstranovat sadze, ktore z neho nestihol Hagrid vymlatit. Pan Weasley vzal Harrymu okuliare, mavol prutikom a vratil mu ich ako nove. ,,Namojdusu, ja uz musim," povedal Hagrid, ktoremu pani We- asleyova pri kazdom slove zatinala nechty do ruky (,,Zasita ulicka! Hagrid, keby si ho tak nebol nasiel!"). ,,Uvidime sa na Rokforte!" A odpochodoval rusnou ulicou, pricom mu hlava i plecia cneli vysoko nad ostatnymi. ,,Hadajte, koho som videl v obchode Borkin a Burkes?" opytal sa Harry Rona a Hermiony, ked kracali po mramorovom schodisti do Gringottbanky. ,,Malfoya s otcom." ,,Lucius Malfoy nieco kupoval?" ozval sa im za chrbtom prisny hlas pana Weasleyho. ,,Nie, predaval..." ,,Takze sa boji," uskrnul sa pan Weasley spokojne. ,,Ach, tak rad by som Luciusovi Malfoyovi nieco dokazal..." ,,Mal by si byt opatrny," povedala mu pani Weasleyova, ked prechadzali popri uklanajucom sa skriatkovi dnu. ,,S tou rodinou nie - 47 -su zarty. Aby si sa nepustil do niecoho, co ti moze prerast cez hla- vu." ,,Ty si o mne myslis, ze na Luciusa Malfoya nemam?" opytal sa urazene pan Weasley, no vzapati si vsimol Hermioninych rodicov, ako nervozne postavaju pri pulte, ktory sa tiahol napriec velkou mramorovou halou, a cakaju, kym ich Hermiona zoznami s ostatny- mi. ,,Ale ved vy ste muklovia!" potesil sa pan Weasley. ,,Na to si musime vypit! A co to tu mate? Ach, zamienate muklovske peniaze. Molly, pozri sa!" ukazal vzrusene na desatlibro- vu bankovku, ktoru drzal v ruke pan Granger. ,,Pockajte nas tu," povedal Ron Hermione a spolu s Harrym a Weasleyovcami vykrocil za skriatkom Gringottbanky, ktory ich vie- dol k podzemnym trezorom. Nasadli do miniaturnych vozikov riadenych skriatkami, ktore ich viezli po uzuckych kolajach podzemnymi tunelmi. Harry sa tesil z krkolomnej jazdy, no ked vstupili do trezoru Weasleyovcov, zhro- zil sa, pocitil ovela vacsi strach ako v Zasitej ulicke. V trezore bola totiz len kopka striebornych siklov a jeden jediny zlaty galleon. Pre pani Weasleyovu to bola velmi neprijemna situacia - zhrnala do tas- ky vsetko ich imanie. Este horsi pocit sa vsak Harryho zmocnil, ked dorazili k jeho trezoru. Oboma rukami nahlivo naberal mince do ko- zeneho vrecka a narocky sa postavil tak, aby ostatni nevideli dnu. Na mramorovom schodisti sa rozdelili. Percy vyhybavo zahun- dral, ze potrebuje novy prutik. Fred s Georgeom zbadali svojho ka- marata z Rokfortu Lee Jordana. Pani Weasleyova zasla s Ginny do obchodu s obnosenymi habitmi. Pan Weasley presvedcil Grangerov- cov, aby s nim sli na poharik do Deraveho kotlika. ,,O hodinu sa stretneme v obchode s carodejnickou literaturou a kupime ucebnice, co potrebujete," povedala pani Weasleyova, ked s Ginny odchadzala. ,,A neopovazte sa ist do Zasitej ulicky!" kricala za vzdalujucimi sa dvojickami. Harry, Ron a Hermiona si vykracovali po klukatej ulicke vy- kladanej dlazdicami. Harrymu v kozenom vrecusku veselo cinkali zlate, strieborne a bronzove mince, akoby mu chceli pripomenut, ze ich treba minat, takze kupil tri velikanske jahodove zmrzliny s arasi- dovym maslom. Vsetci traja ich veselo lizali a postavali pred vy- kladmi plnymi uzasnych veci. Ron tuzobne hladel na kompletnu - 48 -vybavu habitov sportoveho klubu Kudleyovskych kanonov, vystave- nych v Mnohorakych metlobalovych doplnkoch, az kym ich Her- miona neodtiahla do vedlajsieho obchodu, kde kupili atrament a per- gamen. U Gambola a Japesa, v obchode s Blaznivymi carodejnicky- mi potrebami, stretli Freda, Georgea a Lee Jordana, ktori prave sku- povali do zasoby Divotvorne delobuchy doktora Fillibustera, a v ma- lom osumelom obchodiku plnom zlomenych prutikov, krivych mo- sadznych vah a starych habitov pokrytych flakmi od rozlicnych elixi- rov nasli Percyho, hlboko ponoreneho do tenkej a nanajvys nezaziv- nej knizky Prefekti, ktori sa dostali k moci. ,,Publikacia o rokfortskych prefektoch a ich uspesnych karie- rach," precital Ron nahlas napis na obalke knihy. ,,To musi byt na- pinave..." ,,Zmizni," oboril sa nanho Percy. ,,Nas Percy je totiz velmi ctiziadostivy, vsetko ma presne na- planovane... chce sa stat ministrom magie..." posepkal Ron Harrymu a Hermione, ked zanechali Percyho, nech si cita. O hodinu zamierili k predajni carodejnickej literatury pre vel- kych i malych. A veru neboli jedini, co mali namierene do tohto knihkupectva. Ked sa k nemu priblizili, s prekvapenim zistili, ze pred vchodom sa tlaci dav ludi, ktori sa pokusaju dostat dnu. Nad vchodom visel velky transparent, ktory oznamoval: GILDEROY LOCKHART bude podpisovat svoju autobiografiu SOM UZASNY dnes od 12.30 do 16.30 hod. ,,Uvidime ho na vlastne oci!" zapistala Hermiona. ,,Je autorom vsetkych knih, co mame na zozname!" Dav ludi tvorili takmer vylucne carodejnice vo veku pani We- asleyovej. Pri vchode do obchodu stal zmateny carodejnik a upoko- joval ich: ,,Po jednom, damy... netlacte sa tak... pozhadzujete nam knizky..." Harry, Ron a Hermiona sa pretisli dovnutra. Dlhy rad sa vinul az do zadnej casti obchodu, kde mal Gilderoy Lockhart podpisovat svoje knihy. Vsetci traja si rychlo vzali po jednom vytlacku Vse- - 49 -obecnej prirucky kuziel, stupen 2, a predierali sa na koniec radu, kde stali ostatni Weasleyovci spolu s Hermioninymi rodicmi. ,,Ach, dobre, ze uz idete," prihovorila sa im pani Weasleyova. Bola akasi zadychcana a neustale si uhladzala vlasy. ,,O chvilocku ho uvidime..." Onedlho sa objavil Gilderoy Lockhart, posadil sa za stol, vsade naokolo viseli jeho portrety, ktore na nich zmurkali a oslnivo sa us- mievali, odhalujuc ziarivo biely chrup. Skutocny Lockhart mal na sebe nezabudkovomodry habit, ktory dokonale ladil s farbou jeho oci, na zvlnenych vlasoch mal lezerne nasadeny spicaty carodejnicky klobuk. Okolo nervozne pobehoval nizky muz a fotografoval velkym ciernym fotoaparatom, z ktoreho po kazdom oslepujucom zablesku svetla vyletel oblak cerveneho dymu. ,,Hej, ty, nezavadzaj," osopil sa na Rona, ked ustupoval kvoli lepsiemu zaberu. ,,Fotim do Denneho Proroka..." ,,Je tam toho," frflal Ron a suchal si nohu, na ktoru mu fotograf stupil. Gilderoy Lockhart to zacul. Zdvihol zrak. Zbadal Rona - a po- tom Harryho. Uprene nanho hladel. Potom z nicoho nic vyskocil a zvolal: ,,Nie je to Harry Potter?!" Ludia mu uvolnovali cestu a vzrusene si sepkali. Lockhart si prekliesnil cestu az k nim, schmatol Harryho za ruku a tahal ho do- predu. Dav zacal nadsene tlieskat. Harry ocervenel, lebo Lockhart mu zacal triast rukou, fotograf cvakal ako divy a nad Weasleyovca- mi sa vznasal husty oblak dymu. ,,Pekny, siroky usmev, Harry," precedil Lockhart pomedzi oslnivo biele zuby. ,,Budeme spolu na titulnej strane." Ked mu konecne pustil ruku, Harry si takmer necitil prsty. Chcel sa nenapadne vratit k Weasleyovcom, Lockart ho vsak objal okolo pliec a tahal nabok. ,,Vazene damy, vazeni pani," zvolal a pokynul ludom, aby boli ticho. ,,Nastava neuveritelna chvila! Nadisiel ten slavnostny okamih, aby som vyhlasil, co som mal v umysle uz davnejsie! Ked mlady Harry vosiel do tohto obchodu, urobil tak iba preto, ze si chcel kupit moju autobiografiu - tu mu teraz s velkou radostou dam, samozrejme, ze zadarmo..." Opat sa ozval burlivy potlesk. ,,Vobec netusil," pokracoval Lockhart, pricom Harrym tak zatriasol, - 50 -az sa mu okuliare zosuchli na koncek nosa, ,,ze coskoro dostane ove- la viac ako len moju knizku Som uzasny. On i jeho spoluziaci sa totiz budu moct naozaj presvedcit, aky som uzasny. Ano, vazene damy a pani, musim vam s potesenim oznamit, ze teraz v septembri nastupu- jem na Rokfortsku strednu skolu carodejnicku ako profesor a budem ucit obranu proti ciernej magii!" Dav zacal buracat a Harry si odrazu uvedomil, ze v rukach drzi kompletnu sadu knih Gilderoya Lockharta. Vykrocil zo ziary reflek- torov na kraj miestnosti, trochu sa tackal pod vahou knih a podisiel k Ginny, ktora stala vedla svojho noveho kotlika. ,,Toto si vezmi," zamrmlal, zohol sa a polozil jej stoh knih do kotlika. ,,Ja si ich kupim..." ,,Stavim sa, Potter, ze si od radosti cely bez seba," ozval sa hlas, ktory Harry okamzite spoznal. Vystrel sa a ocitol sa zoci-voci Dracovi Malfoyovi, ktory sa, ako vzdy, posmesne uskrnal. ,,Slavny Harry Potter," povedal. ,,Ani do knihkupectva nevojde bez toho, aby vzapati nebol vycapeny na titulnej strane." ,,Daj mu pokoj, on o to vobec nestal!" branila ho Ginny. Bolo to po prvy raz, co v Harryho pritomnosti prehovorila. Nespustala z Malfoya zrak. ,,Potter ma babu!" povedal Malfoy afektovane. Ginny ocerve- nela ako paprika. V tej chvili si k nim razili cestu Ron s Hermionou a obaja mali plne ruky Gilderoyovych knih. ,,Ach, to si ty," zaksichtil sa Ron a pozrel sa na Malfoya po- hladom, ktory naznacoval, ze si ho ceni asi tak ako spinku, co sa mu prilepila na podrazku. ,,To si vyvaleny, ze vidis Harryho, co?" ,,Urcite som viac vyvaleny z toho, ze vidim teba nakupovat, Weasley," odvrkol Malfoy. ,,Tvoji rodicia budu minimalne mesiac hladovat, aby to splatili." Ron bol teraz rovnako cerveny ako Ginny. Aj on polozil svoje knihy do kotlika a uz-uz sa chcel vrhnut na Malfoya, no Harry s Hermionou ho zdrapili za kabat. ,,Ron!" zvolal pan Weasley, ktory sa k nim predieral spolu s Fredom a Georgeom. ,,Co tu robite? Je tu vela ludi, podte radsej von." ,,Ale, ale, ale - Artur Weasley." To sa ozval pan Malfoy. Polozil ruku Dracovi na plece a uskr- nal sa rovnako posmesne ako on. - 51 -,,Lucius," povedal pan Weasley a chabo prikyvol. ,,Pocul som, ze mate na ministerstve vela prace," povedal pan Malfoy. ,,Same kontroly... dufam, ze vam platia nadcasy." Naciahol sa k Ginninmu kotliku a spomedzi novucickych Gil- deroyovych knih vytiahol velmi stary a velmi dotrhany vytlacok Ucebnica transfiguracie pre zaciatocnikov. ,,Vidim, ze nic moc," povedal pan Malfoy. ,,Nechapem, aky zmysel ma robit carodejnickemu menu hanbu, ked za to cloveku ani riadne nezaplatia." Pan Weasley ocervenel este viac ako Ron s Ginny. ,,Mame zrejme velmi rozdielne nazory na to, kto robi hanbu svojmu carodejnickemu menu," povedal. ,,V tom s vami suhlasim," pokracoval pan Malfoy a klzal svo- jim mutnym pohladom z pana Grangera na pani Grangerovu, ktori sa s obavami prizerali. ,,Pekna spolocnost veru, Weasley... a ja som bol presvedceny, ze tvoja rodina uz hlbsie klesnut nemoze..." Odrazu sa ozval kovovy naraz - prevrhol sa Ginnin kotlik; pan Weasley sa vrhol na pana Malfoya a sotil ho do police s knihami. Na hlavy sa im zosypalo niekolko desiatok tucnych ucebnic. Fred s Georgeom zvolali: ,,Len mu daj, tatko!"; pani Weasleyova pistala: ,,Nie, Artur, nie!"; dav ludi ustupoval a zhadzoval dalsie police; ,,Pani, prosim vas... prestante!" krical predavac a vzapati sa ozvalo hromove... ,,No tak, ludkovia, neblaznite..." Cez more popadanych knih sa k nim brodil Hagrid. V okamihu panov Weasleyho a Malfoya od seba odtrhol. Pan Weasley mal roz- razenu peru a pana Malfoya zasiahla do oka Encyklopedia muchotra- vok. Este stale drzal v ruke Ginninu staru ucebnicu transfiguracie. Hodil jej ju a v ociach sa mu leskla zloba. ,,Na... ber si ju... otecko na lepsiu nema..." Vytrhol sa z Hagri- dovho zovretia, zavolal Draca a obaja nahlivo vysli z obchodu. ,,Nemal si si ho vsimat, Artur," povedal Hagrid a zacal panu Weasleymu napravat pozmoleny habit, pricom ho takmer zvalil. ,,Cela ta rodina, namojdusu, za nic nestoji, to vie aj male decko... skoda reci... v zilach im prudi zla krv, tak je to... no podte... vypad- neme odtialto." Predavac sa tvaril, akoby im v tom chcel zabranit, no ked pri- stupil k Hagridovi a zistil, ze mu siaha akurat tak po pas, rozmyslel si - 52 -to. Vysli rychlo na ulicu, Grangerovci sa triasli od strachu a pani Weasleyova od jedu. ,,To bolo naozaj velmi vychovne... bit sa na verejnosti... co si mohol Gilderoy Lockhart pomysliet..." ,,Ten bol iba rad," poznamenal Fred. ,,Nepocula si ho, ked sme odchadzali? Prave toho chlapika z Denneho Proroka prosil, aby sa o tej bitke nezabudol zmienit vo svojom clanku... vravel, ze aj to suvisi s popularitou..." Skupina sa smutne vracala ku krbu v Deravom kotliku, odkial Harry spolu s Weasleyovcami a celym nakupom odcestoval pomo- cou hop-sup prasku spat do Brloha. Este predtym sa rozlucili s Grangerovcami, ktori opustili krcmu hlavnym vchodom, ustiacim na muklovsku ulicu. Pan Weasley sa ich chcel opytat, na akom principe funguju autobusove zastavky, no ked si vsimol, ako sa pani Weasle- yova tvari, okamzite si to rozmyslel. Harry si dal dolu okuliare, ulo- zil si ich na bezpecne miesto do vrecka, az potom sa naciahol za praskom. Tento sposob cestovania naozaj nepatril k jeho najoblube- nejsim. - 53 -P P I I A A T T A A K K A A P P I I T T O O L L A A Z Z U U R R I V V A A V V R R B A A Leto ubehlo rychlejsie, ako by si Harry prial. Tesil sa uz sice na Rokfort, no mesiac, ktory stravil v Brlohu, patril k najstastnejsiemu obdobiu jeho zivota. Pri spomienke na Dursleyovcov a na sposob privitania, ktory od nich mohol ocakavat, ked sa o rok objavi na Privatnej ceste, mal veru co robit, aby Ronovi nezavidel. Posledny vecer im pani Weasleyova vycarovala hostinu, ktora pozostavala len z Harryho oblubenych jedal a ako posledny chod sa podavala torta z cukrovej melasy a kukuricneho sirupu. Harrymu sa uz len pri pohlade na nu zbiehali slinky. Fred s Georgeom ukoncili slavnostny vecer prehliadkou delobuchov doktora Fillibustera - ku- chyna bola odrazu plna cervenych a modrych hviezdiciek, ktore sa takmer polhodinu odrazali od stropu k stene a spat. Napokon nastal cas na salku horucej cokolady a islo sa spat. - 54 -Na druhy den rano im veru velmi dlho trvalo, kym vyrazili. Vstali sice na svitani, no stale to vyzeralo, ze maju este vela na praci. Pani Weasleyova zachmurene zhladuvala ponozky a carodejnicke prutiky; napoly obleceni clenovia domacnosti sa zrazali na schodoch s nedojedenymi hriankami v ruke; pan Weasley si takmer zlomil va- zy, ked niesol Ginnin kufor do auta a v zahrade zakopol o zatulanu sliepku. Harry si nevedel predstavit, ako sa do malickej fordky zmesti osem ludi, osem velkych kufrov, dve sovy a potkan. A to, samo- zrejme, predpokladal, ze pan Weasley uz urobil nejake tie specialne opatrenia. ,,Pred Molly ani muk," posepol Harrymu, pricom otvoril kufor auta a ukazal mu, ako ho zacaroval, aby sa tam bez problemov vosla vsetka batozina. Ked boli konecne vsetci v aute, pani Weasleyova sa obzrela na zadne sedadlo, kde vedla seba pohodlne sedeli Harry, Ron, Fred, George a Percy, a vyhlasila: ,,Muklovia su tusim mudrejsi, nez si myslime, vsak?" Pani Weasleyova sedela spolu s Ginny na prednom sedadle, ktore bolo take siroke, ze pripominalo skor lavicku v parku. ,,Chcem len povedat, ze pri pohlade zvonka by veru clovek vobec neveril, kolko je tu vnutri miesta." Pan Weasley nastartoval, auto vyslo z dvora a Harry sa obzrel, aby sa este naposledy zadival na dom. Prave sa sam seba v duchu pytal, kedy ho opat uvidi, ked Fred s Georgeom vyhlasili, ze sa mu- sia vratit, lebo si zabudli debnicku s divotvornymi delobuchmi dok- tora Fillibustera. O pat minut opat zastali na dvorceku pred domom a tentoraz si Fred bezal po metlu. Blizili sa k dialnici a Ginny zrazu zapistala, ze si nevzala svoj dennik. Ked opat nastupovala do auta, bolo uz dost neskoro a napatie v aute sa stupnovalo. Pan Weasley sa pozrel na hodinky a potom na svoju manzelku. ,,Molly, draha..." ,,Nie, Artur..." ,,Ved nas nik neuvidi... tento maly gombicek, co som sem na- instaloval, je Neviditelny raketovy pohon... vynesie nas hore... a po- letime nad oblakmi. O desat minut sme tam a nikto si nic nevsim- ne..." ,,Povedala som nie, Artur, cez den je to velmi nebezpecne..." - 55 -Na stanicu King's Cross dorazili patnast minut pred jedenas- tou. Pani Weasleyova sa vyrutila krizom cez cestu, aby zohnala vo- ziky na kufre, a potom sa uz spolocne hnali k nastupistiam. Harry cestoval Rokfortskym expresom aj minuly rok. Najhor- sie vtedy prenho bolo dostat sa na nastupiste devat a tri stvrte, pre oko muklov neviditelne. Musel prejst pevnou kovovou zabranou oddelujucou nastupistia devat a desat. Nebolelo to, no museli ste to urobit opatrne, aby si muklovia nevsimli, ze ste z nicoho nic zmizli. ,,Percy, ides prvy," zavelila pani Weasleyova a nervozne sa po- zrela na hodiny nad nimi, ktore oznamovali, ze na to, aby nenapadne presli stenou, maju uz iba pat minut. Percy rezko vykrocil a nebolo ho. Ako dalsi siel pan Weasley a za nim Fred a George. ,,Ja vezmem Ginny a vy dvaja chodte hned za nami," povedala pani Weasleyova Harrymu a Ronovi, schmatla za ruku Ginny a vy- krocili. O sekundu ich nebolo. ,,Podme naraz, mame uz len minutu," navrhol Ron Harrymu. Harry este raz skontroloval, ci Hedvigina klietka pevne stoji na kufri, a tlacil vozik rovno proti stene. Necitil ani najmensie obavy, toto nebolo ani zdaleka take neprijemne ako cestovanie pomocou hop-sup prasku. Obaja sa nahli nad rukovate svojich vozikov a rezko kracali proti zabrane. Niekolko metrov pred nou sa rozbehli a... TRESK! Oba voziky treskli do steny a odrazili sa od nej; Ronov kufor sa s buchotom zosmykol z vozika, Harry spadol na zem, Hedvigina klietka dopadla na lesklu dlazbu a kotulala sa po nej, pricom Hedvi- ga rozhorcene skriekala, ludia na nich neveriacky civeli a okoloiduci sprievodca im zacal nadavat: ,,Co to tu, preboha, stvarate?" ,,Vysmykol sa mi vozik," vysukal zo seba Harry, ked sa mu podarilo vstat, a drzal sa za rebra. Ron utekal po Hedvigu, ktora robila v klietke taky cirkus, ze hlucik prizerajucich sa ludi zacal pohorsene vykrikovat, ze tyraju zvierata. ,,Preco sme sa nedostali na druhu stranu?" zasipel Harry na Rona. ,,Neviem..." Ron sa horuckovito rozhliadal okolo seba. Asi desat ludi ich stale zvedavo pozorovalo. - 56 -,,Ujde nam vlak," zasepkal Ron. ,,Nechapem, preco sa nam ten vchod neotvoril..." Harry sa pozrel na velke hodiny a uzkostou sa mu zovrel zalu- dok. Desat sekund... devat sekund... Opatrne tisol vozik smerom k zabrane a tesne pred nou ho z ce- lej sily postrcil. Stena nepovolila. Tri sekundy... dve sekundy... sekunda... ,,A je fuc," povedal Ron neveriacky. ,,Zdrhol nam. Co ak sa mamke s tatkom nepodari dostat sa sem? Mas nejake muklovske peniaze?" Harry sa zufalo usmial. ,,Dursleyovci mi nikdy v zivote nedali ziadne vreckove." Ron pritisol ucho na studenu kovovu zabranu. ,,Nic nepocut," povedal skrusene. ,,Co spravime? Ktovie, ako dlho mamke s tatkom potrva, kym prejdu na nasu stranu." Rozhliadali sa vokol seba. Ludia na nich stale zacudovane po- zerali, zrejme i preto, ze Hedviga robila hrozny hurhaj. ,,Radsej podme von a pockajme ich pri aute," navrhol Harry. ,,Tu sme prilis napadni..." ,,Harry!" zvolal odrazu Ron a oci sa mu leskli. ,,Auto!" ,,A co s nim?" ,,Mozeme do Rokfortu letiet!" ,,No ja neviem..." ,,Uviazli sme tu, je tak? A musime sa dostat do skoly, nemam pravdu? A mladistvi carodejnici mozu carovat v pripade, ze sa ocit- nu v krajnej nudzi, je to tusim odstavec devatnast Nariadenia vyme- dzujuceho obmedzenie ci obmedzujuceho vymedzenie... kto si to ma pamatat..." ,,Ale co tvoja mama s ocom," obaval sa Harry, ktory opat tlacil vozik k deliacej stene v marnej nadeji, ze tentoraz povoli, ,,ako sa dostanu domov?" ,,Na to predsa nepotrebuju auto!" zahriakol ho Ron netrpezlivo. ,,Vedia sa premiestnovat. Teda zmiznut a objavit sa doma. Tie ce- remonie s autom a hop-sup praskom robia len preto, ze este nie sme plnoleti a nemozeme sa premiestnovat..." Harry odrazu zabudol na strach a zmocnilo sa ho vzrusenie. ,,Ty vies lietat?" - 57 -,,Jasne," odvetil Ron a tisol svoj vozik smerom k vychodu. ,,Pod, rychlo. Ak si pohneme, uvidime Rokfortsky expres zhora..." Prepochodovali hlucikom zvedavych muklov, opustili stanicnu halu a vosli do bocnej ulicky, kde bola zaparkovana starucka fordka. Ron niekolkokrat poklepkal po zadnej kapote auta. Potom na- lozili dnu svoju batozinu, Hedvigu dali na zadne sedadlo a sadli si dopredu. ,,Mrkni sa, ci sa nikto nepozera," povedal Ron a klepnutim pru- tika nastartoval. Harry vystrcil hlavu z okienka: na hlavnej ceste pred nimi vladla rusna premavka, na ich ulici vsak nebolo ani nohy. ,,Vzduch cisty," oznamil. Ron stlacil maly strieborny gombik na palubnej doske. Auto, v ktorom sedeli, zmizlo - a oni tiez. Harry citil, ako sedadlo pod nim vibruje, pocul hukot motora, citil, ze ma ruky na kolenach a okuliare na nose, no jedine, co zo seba videl, boli dve ocne bulvy, vznasajuce sa asi meter nad zemou v zastrcenej ulicke plnej zaparkovanych aut. ,,Vyrazame," ozval sa sprava Ronov hlas. Auto zacalo stupat, cesta i spinave budovy naokolo im zmizli z dohladu a v priebehu niekolkych sekund lezal cely Londyn pod nimi zahaleny v trblietavej hmle. Odrazu cosi prasklo a auto, Harry i Ron sa znova objavili. ,,Ach, nie," vzdychol si Ron a nervozne stlacal Neviditelny ra- ketovy pohon. ,,Tusim sa zasekol..." Obaja donho busili. Auto zmizlo. No vzapati sa znova objavilo. ,,Drz sa!" vykrikol Ron a dupol na plyn. Auto vystrelilo priamo do nizkych, hustych mrakov a nahle bola vsade okolo nich kalna hmlovina. ,,A teraz co?" spytal sa Harry a zmurkal do nepriehladnej ob- lacnej masy, ktora sa na nich tlacila zo vsetkych stran. ,,Musim zistit, kde je ten vlak, aby sme vedeli, ktorym smerom mame ist," povedal Ron. ,,Tak znova klesni... rychlo..." Opat zostupili pod oblaky, vrteli sa na sedadlach a zmurili dolu na zem. ,,Vidim ho!" vykrikol Harry. ,,Tam je - vpredu!" Rokfortsky expres sa pod nimi vinul sta purpurovy had. - 58 -,,Ide na sever," povedal Ron, ked sa pozrel na kompas na pa- lubnej doske. ,,Dobre, priblizne kazdu polhodinu to skontrolujeme... drz sa..." A vyleteli do oblakov. Asi o minutku ich objala slnecna ziara. Ocitli sa v celkom inom svete. Kolesa auta cechrali bielu vatu a pod oslepujucim bielym slnkom bola vsade dokola nekonecna, syto- modra obloha. ,,Tu musime davat pozor uz iba na lietadla," povedal Ron. Pozreli sa jeden na druheho a vyprskli do smiechu, nie a nie sa utisit. Pripadali si ako v nadhernom sne. Tomuto vravim cestovanie, pomyslel si Harry - minali kucierky a vezicky belostnych oblacikov v aute zaliatom ziarivym slnecnym svetlom, s velkym balickom ka- rameliek v priecinku na rukavice a uzasnou vidinou toho, ako budu Fred a George blednut zavistou, ked lahucko a elegantne pristanu na sirokom travniku pred Rokfortskym hradom. Leteli stale na sever a v pravidelnych intervaloch kontrolovali smer vlaku. Ked klesli pod oblaky, naskytol sa im vzdy iny vyhlad. Londyn nechali daleko za sebou, vystriedali ho upravene zelene po- lia, ktore sa coskoro zmenili na neobyvane, cervenofialove planiny, a tie zas vystriedalo nejake velke mesto s autami, pripominajucimi roznofarebne mravce, a dedinky s malilinkymi kostolikmi. Leteli niekolko hodin, za cely ten cas sa neudialo nic zvlastne a Harrymu ich cesta uz nepripadala az taka zabavna. Po karamelkach hrozne vysmadli a nemali nic na pitie. On i Ron si vyzliekli pulovre, no Harrymu sa aj tak lepilo tricko na operadlo sedadla a okuliare sa mu jednostaj smykali na koncek spoteneho nosa. Uz ho nebavilo obdivovat uzasne tvary mrakov, tuzobne myslel na vlak pod nimi, kde si clovek mohol u tucnej carodejnice s vozikom kupit ladovy tekvicovy dzus. Preco sa im len nepodarilo prejst na nastupiste devat a tri stvrte? ,,Uz to nemoze byt daleko, vsak?" opytal sa Ron unavene, ked uplynula dalsia hodina a slnko sa zacalo ponarat do oceanu mrakov a sfarbilo ich na tmavoruzovo. ,,Podme sa pozriet, co robi nas vlak, dobre?" Bol stale pod nimi a prave obchadzal kopec so zasnezenym vr- cholkom. Pod baldachynom z bielej vaty sa uz zacalo stmievat. - 59 -Ron dal nohu na plyn a opat vyleteli hore, no vzapati zacal mo- tor zavyjat. Harry s Ronom si vymenili znepokojene pohlady. ,,Asi toho uz ma dost," povedal Ron. ,,Este nikdy neslo tak da- leko..." Obloha potemnela, motor kvilil coraz silnejsie, no obaja sa tva- rili, ze si to nevsimli. Z temnoty nad nimi pomaly vykukali hviezdy. Harry si znova obliekol pulover a pokusal sa nevenovat pozornost stieracom, ktore trhane behali z jednej strany na druhu, akoby chceli dat najavo svoj protest. ,,Uz to nie je daleko," povedal Ron, pricom svoje slova adre- soval skor autu ako Harrymu, ,,uz to naozaj nie je daleko," a nervoz- ne hladkal palubnu dosku. Ked o nejaky cas opat klesli pod oblaky, zmurkali do tmy a patrali po nejakom znamom orientacnom bode. ,,Tam!" vykrikol Harry a Ron s Hedvigou sa od laku strhli. ,,Rovno pred nami!" Na tmavom horizonte zbadali na vysokom utese nad jazerom siluety mnohych vezi a veziciek Rokfortskeho hradu. Auto sa vsak zacalo triast a stracalo rychlost. ,,No tak, pod," prihovoril sa mu Ron a mykal volantom, ,,o chvilu sme tam, vy- drz..." Motor zakvilil. Spod kapoty vytryskli tenke prudy pary. Blizili sa k jazeru a Harry sa pristihol, ze oboma rukami tuho zviera okraje sedadla. Auto sa odrazu sklblo. Harry sa pozrel cez okno a asi kilometer pod nimi zazrel hladku, ciernu, sklovitu hladinu vody. Ron sa drzal volantu a hanky mal celkom biele. Autom znova trhlo. ,,No tak," sepkal naliehavo Ron. Boli nad jazerom - rovno pred nimi sa tycil hrad - Ron dal dolu nohu z plynu. Ozvalo sa silne klepnutie, auto zaprskalo a motor zhasol. ,,Ach nie," hlesol Ron do ticha. Predok auta sa naklonil. Padali dole, naberali coraz vacsiu rychlost a leteli rovno do kamennej steny hradu. ,,Nieeee!" vykrikol Ron a skrutol volant z celej sily. Auto opi- salo velky obluk, len o par centimetrov minulo tmavy mur hradu, - 60 -preletelo ponad tmave skleniky, zeleninove hriadky i cierne travniky a velmi rychlo stracalo vysku. Ron pustil volant a zo zadneho vrecka vytiahol prutik... ,,STOJ! STOJ!" volal a svihal nim po palubnej doske i pred- nom skle, no stale sa rutili nadol a zem im letela oproti... ,,POZOR NA TEN STROM!" zreval Harry a naciahol sa za vo- lantom, no uz bolo neskoro... TRESK! S ohlusujucim rachotom narazili do hrubeho konara a zuchli na zem. Z dokrkvanej kapoty sa valila para; Hedviga skriekala od hrozy; Harrymu na mieste, kde celom narazil do predneho skla, navrela hrca velka ako golfova lopticka; a Ron po jeho pravici slabo, zufalo za- knucal. ,,Co sa ti stalo?" spytal sa ho Harry ustrachane. ,,Moj prutik," odvetil Ron traslavym hlasom. ,,Pozri sa na moj carodejnicky prutik..." Zlomil sa mu na dva kusy. Spicka prutika sa bezvladne hompa- lala, drziac len na malilinkom kusocku. Harry chcel povedat, ze v skole mu ho urcite opravia, no stihol akurat otvorit usta. V tej chvili totiz nieco udrelo z jeho strany do auta silou rozzureneho byka, on vrazil do Rona a vzapati rovnako silny uder zasiahol i strechu auta. ,,Co to bolo...?" Ron zhikol a neveriacky hladel cez predne sklo, a ked sa tam pozrel i Harry, zbadal, ze sa na nich zahana konar hruby ako obrov- sky had. Utocil na nich strom, do ktoreho narazili. Kmen bol ohnuty takmer na zem a uzlovite konare trieskali do ich auta zo vsetkych stran. ,,Au!" skrikol Ron, ked sa dalsia pokrutena vetva celou silou zasekla do dveri na jeho strane. Predne sklo sa teraz otriasalo pod zasahmi hrcovitych konarov a haluz hruba ako baranidlo im zurivo mlatila po streche, ktora sa prehybala coraz nizsie... ,,Rychlo von!" skrikol Ron a celou silou sa zaprel do dveri, no hned nato ho prudky spodny hak dalsej vetvy vsotil Harrymu do narucia. ,,A je po nas!" zaknucal vo chvili, ked sa strecha auta preliaci- la. No vtom zacala dlazka auta vibrovat - naskocil motor. - 61 -,,Spiatocku!" vykrikol Harry a auto vystrelilo dozadu. Strom sa ich pokusal zastavit. Poculi praskanie konarov, ktore sa za nimi divo ohanali, busili do nich zo vsetkych stran a snazili sa ich dolapit. ,,To bolo o chlp," dychcal Ron, ,,vdaka ti, auticko..." Auticko vsak mlelo z posledneho. Ozvali sa dve rany ako z de- la, dvere sa rozleteli a Harry citil, ako sa sedadlo pod nim sklopilo a on odrazu lezal na vlhkej zemi. Zacul, ako cosi opakovane zuchlo a pochopil, ze auto im vyhadzuje z kufra batozinu. O chvilu sa z neho vymrstila aj Hedvigina klietka a vo vzduchu sa otvorila, sova z nej vyletela, zlostne zahukala a vydala sa smerom k hradu, ani sa neob- zrela. Dokrkvane, doskriabane a dymiace auto odhrkotalo do tmy a zadne svetla mu zurivo blikali. ,,Vrat sa!" krical Ron za nim, pricom sa ohanal zlomenym pru- tikom. ,,Tatko ma zabije!" Auto vsak naposledy vysilene zachrcalo a stratilo sa im z do- hladu. ,,Chapes, ake sme mali stastie?" spytal sa Ron zubozene a zo- hol sa po Prasivca. ,,Spomedzi vsetkych stromov sme si vybrali ten najzurivejsi." Cez plece sa obzrel na prastary strom, ktory este vzdy hrozivo maval konarmi. ,,Podme," navrhol Harry unavenym hlasom, ,,bude lepsie, ak sa poponahlame do skoly..." Ich prichod nebol zdaleka taky triumfalny, ako si predstavova- li. Boli celi dobiti a doskriabani, triasli sa od zimy, tahali za sebou svoje kufre a teperili ich po travnatom uboci smerom k velkej dubo- vej brane. ,,Podla mna sa hostina uz zacala," poznamenal smutne Ron, ked sa dovliekli az ku schodistu. Pustil kufor a presiel potichu k vy- svietenemu oknu. ,,Hej - Harry - pod sa pozriet - idu ich triedit!" Harry pribehol k nemu a spolocne hladeli do Velkej siene. Nad styrmi dlhociznymi stolmi, pri ktorych sedelo plno ludi, sa vo vzduchu vznasalo nespocetne vela sviecok a zlate taniere a case sa ligotali v ich ziare. A uplne hore sa skvel strop posiaty hviezdami, zacarovany tak, aby vyzeral ako obloha vonku. Cez les spicatych ciernych klobukov zazrel Harry dlhy rad ustrachanych prvakov, ktori prave vchadzali do Velkej siene. Ginny bola tiez medzi nimi, spoznal ju hned podla ziarivych weasleyov- - 62 -skych vlasov. Profesorka McGonagallova, respekt vzbudzujuca ca- rodejnica s vlasmi scesanymi do pevneho drdola, kladla pred nich slavny Rokfortsky klobuk. Kazdorocne tento stary, poplatany, obdraty spinavy klobuk triedil novych studentov do styroch rokfortskych fakult (Chrabromil, Biflomor, Bystrohlav a Slizolin). Harry si velmi dobre pamatal, ako si ho presne pred rokom daval na hlavu, cely vystraseny pocuval, co mu klobuk vravi do ucha, a cakal na jeho rozhodnutie. Hodnu chvilu sa triasol, ci ho klobuk neposle do Slizolinu - to bola fakulta, na kto- rej studovalo ovela viac zlych carodejnikov a carodejnic ako na ostatnych - no napokon skoncil v Chrabromile, spolu s Ronom, Her- mionou a ostatnymi Weasleyovcami. V druhom polroku Harry s Ro- nom pomohli Chrabromilu vyhrat Skolsky pohar a po siedmich ro- koch tak konecne porazili Slizolin. Ako prvy si polozil klobuk na hlavu drobny chlapec s jemnymi sivymi vlasmi. Harry zabludil pohladom k profesorovi Dumbledoro- vi, riaditelovi Rokfortu, ktory sledoval triedenie ziakov od Profesor- skeho stola, v svetle sviecok sa jeho dlhocizna strieborna brada i okuliare s polmesiacikovymi sklickami ziarivo leskli. O niekolko stoliciek dalej zazrel Harry Gilderoya Lockharta v akvamarinovozelenom habite. A na samom konci stola sedel ob- rovsky zarasteny Hagrid a plnymi duskami odpijal zo svojej case. ,,Pozri sa..." zasepkal Harry Ronovi. ,,Pri Profesorskom stole je jedna volna stolicka... Kde je Snape?" Profesor Severus Snape bol Harryho najneoblubenejsi ucitel. A Harry bol zas Snapov najneoblubenejsi ziak. Surovy a sarkasticky Snape ucil elixiry a nikto ho nemal rad, azda s vynimkou studentov jeho vlastnej fakulty (Slizolinu). ,,Mozno je chory," zaradoval sa Ron. ,,Mozno odisiel," potesil sa Harry, ,,pretoze sa mu opat nepo- darilo ziskat miesto ucitela obrany proti ciernej magii!" ,,Mozno ho vyrazili!" rozohnil sa Ron. ,,Kazdy ho tu nenavi- di..." ,,A mozno," ozval sa za nimi mrazivy hlas, ,,patra po tom, pre- co ste vy dvaja neprisli skolskym vlakom." Harry sa zvrtol. Pred nim stal Severus Snape v ciernom habite, ktory mu vial v studenom vecernom vanku. Bol to chudy muz so sinavou pokozkou, orlim nosom a mastnymi ciernymi vlasmi po ple- - 63 -cia a prave teraz sa usmieval sposobom, ktory Harrymu a Ronovi naznacoval, ze su v riadnej kasi... ,,Podte so mnou," povedal Snape. Harry s Ronom sa neodvazili na seba pozriet a kracali za Sna- pom hore schodmi do priestrannej vstupnej haly, ktoru osvetlovali horiace fakle. Z Velkej siene sa sirila lahodna vona jedla, no Snape ich viedol uzkym kamennym schodistom do podzemia, coraz dalej od tepla a svetla. ,,Dovnutra!" prikazal im, ked prisli asi do polovice nevykure- nej spojovacej chodby, a ukazal na odchylene dvere. Vosli do Snapovej pracovne a roztriasli sa. Na stenach boli sa- me police a v nich vo velkych zavaraninovych poharoch plavali take neskutocne odporne veci, ze Harry vobec netuzil vediet, co to je. Kozub bol vyhasnuty. Snape zavrel dvere a otocil sa k nim. ,,No," povedal sladko, ,,takze nasmu slavnemu Harrymu Potte- rovi a jeho oddanemu spolocnikovi Weasleymu zrejme vlak nie je dost dobry. Chlapci chceli na seba upozornit, vsak?" ,,Nie, pane, ale ta stena na stanici King's Cross..." ,,Ticho!" zreval Snape. ,,Co ste urobili s autom?" Ron preglgol. Nebolo to po prvy raz, co sa Harryho zmocnil pocit, ze Snape vie citat myslienky. No o chvilu mu bolo vsetko jasne, pretoze Snape roztiahol cerstvy vytlacok Vecerneho Proroka. ,,Videli vas," zasycal a ukazal im palcove titulky: LIETAJUCI FORD ANGLIA VYVOLAL ZMATOK MEDZI MUKLAMI. A zacal nahlas citat: ,,Dvaja muklovia z Londyna tvrdia, ze videli nad vezou Hlavnej posty letiet stare auto... v Norfolku vesala napoludnie pani Hetty Baylissova bielizen a... pan Angus Fleet z Peebles ozna- mil na policii, ze... dohromady sest ci sedem muklov. Nepracuje nahodou vas otec v Oddeleni na odhalovanie zneuzitych muklov- skych artefaktov?" opytal sa a pozrel sa so skodoradostnym usme- vom na Rona. ,,Ten bude mat radost... jeho vlastny synacik..." Harry mal pocit, akoby ho do zaludka zasiahol hruby konar zu- riveho stromu. Ak sa zisti, ze to auto zacaroval pan Weasley... na to doteraz veru nepomyslel... ,,Pri kontrole parku som si vsimol, ze vas utok na Zurivu vrbu tento vzacny strom znacne poskodil," pokracoval Snape. ,,Skor ona zautocila na nas..." vyhrkol Ron. - 64 -,,Ticho!" zahrmel opat Snape. ,,Aka to skoda, ze nie ste na mo- jej fakulte a neprislucha mi teda pravo vylucit vas zo skoly. Idem vsak po tych stastlivcov, ktori tuto moc maju. Pockajte tu." Harry s Ronom hladeli na seba, tvare biele sta krieda. Harry celkom zabudol, ze bol hladny. Citil sa pod psa. Snazil sa nepozerat na velke, slizke cudo v zelenej kvapaline na polici za Snapovym stolom. Ak isiel Snape po profesorku McGonagallovu, sefku chrab- romilskej fakulty, nebudu na tom o nic lepsie. Ta je sice ovela spra- vodlivejsia ako Snape, no je zase hrozne prisna. Uplynulo asi desat minut a profesor Snape sa vratil v sprievode - koho ineho ako profesorky McGonagallovej. Harry videl profesor- ku McGonagallovu uz niekolkokrat nahnevanu, no bud uz zabudol na jej prisne zovrete uzke pery, alebo ju taku nahnevanu este nezazil. Len co vosla do miestnosti, zodvihla nad hlavu svoj carodejnicky prutik. Harry s Ronom sa mykli, no ona nim ukazala na studeny krb, v ktorom sa razom rozhoreli plamene. ,,Sadnite si," prikazala im a oni ustupovali ku kreslam pri ko- zube. ,,Cakam na vysvetlenie," povedala a okuliare sa jej zlovestne leskli. Ron sa pustil do rozpravania, zacal s tym, ako ich stena na na- stupisti nechcela pustit. ,,... nemali sme inu moznost, pani profesorka, nemohli sme sa dostat k vlaku." ,,A preco ste nam neposlali sovu s odkazom? Mate predsa so- vu, ci nie?" opytala sa profesorka McGonagallova Harryho. Harry na nu prekvapene hladel. Teraz, ked to povedala, mu to pripadalo celkom logicke. ,,Ja... ani na um mi nezislo..." ,,To som pochopila," povedala profesorka McGonagallova od- merane. V tej chvili ktosi zaklopal a Snape, ktory sa tvaril cim dalej spokojnejsie, siel otvorit. Za dverami stal riaditel skoly profesor Dumbledore. Harry zmeravel. Dumbledore bol nezvycajne vazny. Obratil k nim svoj pokruteny nos a Harry si v tej chvili zelal, aby bol s Ronom v pazuroch Zurivej vrby. - 65 -Hodnu chvilu bolo ticho. Potom Dumbledore povedal: ,,Prosim vas, vysvetlite mi, preco ste to spravili." Citili by sa ovela lepsie, keby na nich krical. Harryho desilo to sklamanie v jeho hlase. Z nejakych neznamych dovodov sa nedoka- zal pozriet Dumbledorovi do oci, a preto zacal rozpravat jeho kole- nam. Povedal Dumbledorovi, ako to vsetko bolo, nespomenul vsak, ze pan Weasley vlastni zacarovane auto, takze to vyznelo, akoby s Ronom na to auto pred stanicou natrafili cirou nahodou. Vedel, ze Dumbledore to hned prekukne, no ten sa na auto vobec nepytal. Ked Harry skoncil, nadalej na nich uprene hladel spoza okuliarov. ,,Ideme si po svoje veci," hlesol Ron zufalo. ,,O com to hovorite, Weasley?" vybrechla nanho profesorka McGonagallova. ,,Vylucite nas predsa," zasepkal Ron. Harry sa rychlo pozrel na Dumbledora. ,,Dnes nie, pan Weasley," povedal Dumbledore. ,,No chcem, aby ste si uvedomili zavaznost toho, co ste urobili. Dnes vecer napi- sem vasim rodinam list. Musim vas tiez upozornit, ze ak sa nieco podobne bude opakovat, nezostane mi nic ine, len vas zo skoly vylu- cit." Snape sa zatvaril, akoby niekto prave zrusil Vianoce. Odkaslal si a prehovoril: ,,Profesor Dumbledore, tito chlapci porusili Nariade- nie o obmedzeniach pre mladistvych carodejnikov, vazne poskodili stary a velmi vzacny strom - a v dosledku toho..." ,,O tom, aky trest dostanu, rozhodne profesorka McGonagallo- va, Severus," povedal Dumbledore pokojne. ,,Obaja su z jej fakulty, takze je to v jej pravomoci." Obratil sa k profesorke McGonagallovej. ,,Musim sa vratit do Velkej saly a vydat este niekolko pokynov, Minerva. Podte, Severus, chcem o- chutnat z tych uzasnych pudingovych kolacikov..." Snape flochol na Rona a Harryho pohladom plnym nenavisti, lebo kvoli nim musel nedobrovolne opustit svoju vlastnu pracovnu, a zanechal ich tam samych s profesorkou McGonagallovou, ktora na nich zazerala sta rozzureny orol. ,,Weasley, chodte do nemocnicneho kridla, tecie vam krv." ,,To nic nie je," namietol Ron a uchytkom si utrel krvacajuce obocie do rukava. ,,Pani profesorka, chcel by som sa ist pozriet na svoju sestru, kam ju klobuk..." - 66 -,,Triediaca ceremonia sa uz skoncila," prerusila ho profesorka McGonagallova. ,,Tvoja sestra je v Chrabromile." ,,Ach, to je dobre," potesil sa Ron. ,,Inak, ked hovorime o Chrabromile..." zacala profesorka McGonagallova prisne, no Harry jej skocil do reci: ,,Pani profesorka, ked sme to auto brali, skolsky rok sa este nezacal, takze... takze by ste Chrabromilu nemali strhavat body, alebo ano?" spytal sa a ustra- sene ju pozoroval. Profesorka McGonagallova nanho uprela svoj prisny pohlad, Harry si vsak vsimol, ze vela nechyba a usmeje sa. V kazdom pripa- de nemala uz usta tak prisne zovrete. ,,Nebudem Chrabromilu strhavat body," povedala a Harrymu nesmierne odlahlo. ,,Ale obaja si odpykate trest." Skoncilo sa to ovela lepsie, ako Harry ocakaval. To, ze Dum- bledore napise Dursleyovcom, mu vobec neprekazalo. Harry si vedel zivo predstavit, aki budu sklamani, ze ho Zuriva vrba nerozmliazdi- la. Profesorka McGonagallova vytiahla opat prutik a ukazala nim na Snapov pracovny stol. Ozvalo sa puknutie a na stole sa objavil velky tanier s oblozenymi chlebikmi, dve strieborne case a krcah chladeneho tekvicoveho dzusu. ,,Tu sa najete a potom pojdete rovno na internat," povedala. ,,Musim sa vratit k ostatnym." Ked sa za nou zavreli dvere, Ron potichu zapiskal. ,,Myslel som si, ze nas vyrazia," povedal a vrhol sa na obloze- ne chlebicky. ,,Aj ja," priznal Harry a tiez si vzal chlebicek. ,,Len nechapem, preco mame taku smolu," mumlal Ron s pl- nymi ustami sunky a kuracieho masa. ,,Fred s Georgeom s tym autom leteli pat, mozno sest raz, a nik ich nevidel." Prehltol a s chu- tou sa zahryzol do dalsieho chlebika. ,,Preco sa nam nepodarilo pre- jst tou zabranou?" Harry mykol plecami. ,,Odteraz si vsak budeme musiet davat bacha," poznamenal a schuti sa napil tekvicoveho dzusu. ,,Skoda, ze nemozeme ist na slavnostnu uvitaciu hostinu..." ,,Profesorka McGonagallova nechce, aby sme sa prilis ukazo- vali," mudroval Ron. ,,Ostatni by si potom mohli mysliet, ze prices- tovat na lietajucom aute je uplne v poriadku." - 67 -Ked zjedli tolko chlebikov, co vladali (nech jedli, kolko jedli, chlebikov na tanieri neubudalo), vstali, vysli z miestnosti a vydali sa po znamej trase do Chrabromilskej veze. Hrad bol tichy, zdalo sa, ze hostina sa uz skoncila. Presli popri zaramovanych podobizniach, kto- re sa medzi sebou rozpravali, okolo vrzgajucich brneni a vystupili po uzkom kamennom schodisti az na spojovaciu chodbu, kde bol za olejomalbou s podobiznou velmi tucnej zeny v ruzovych hodvab- nych satach ukryty tajny vchod do Chrabromilskej veze. ,,Heslo?" opytala sa ich Tucna pani, ked k nej pristupili. ,,Hm..." zarazil sa Harry. Kedze sa este nestretli s chrabromilskym prefektom, nove hes- lo nevedeli, no, nastastie, pomoc bola hned naporudzi: za chrbtom poculi nahliace sa kroky a ked sa otocili, videli, ako sa k nim ruti Hermiona. ,,Tu ste! Kde ste boli? Po skole koluju hrozne chyry - vraj vas vyhodili, lebo ste naburali s lietajucim autom..." ,,Neboj sa, nevyhodili nas," ubezpecoval ju Harry. ,,Hadam mi len nechcete tvrdit, ze ste sem naozaj prileteli?!" opytala sa Hermiona a jej vycitavy ton im pripomenul profesorku McGonagallovu. ,,Nechajme to teraz tak," povedal Ron netrpezlivo, ,,povedz nam radsej heslo." ,,Heslo je ,moriak'," vysypala zo seba Hermiona, ,,no mna by zaujimalo..." V tej chvili sa vsak portret Tucnej panej odsunul a Hermionine slova prehlusil burlivy potlesk. Vyzeralo to, ze v klubovni sa zisla cela chrabromilska fakulta, vsetci stali na stoloch a na makkych kres- lach a cakali na nich. V otvore za obrazom sa objavilo mnozstvo ruk, ktore tahali Harryho a Rona dovnutra, a Hermiona, ktoru si nik ne- vsimal, preliezla za nimi otvorom bez pomoci. ,,Bombasticke!" jacal Lee Jordan. ,,Uchvatne! Tomu vravim majestatny prichod! Pristat s lietajucim autom priamo na Zurivej vrbe, aby ludia na to este roky spominali..." ,,Ste fakt dobri," povedal im nejaky piatak, s ktorym sa Harry este nikdy nerozpraval; ktosi ho potlapkaval po chrbte, akoby prave vyhral maraton; davom sa predierali Fred a George a prehovorili sta jeden: ,,Preco sme nemohli ist aj my, hm?" Ron bol v tvari purpuro- vocerveny a hanblivo sa uskrnal. Harry si odrazu vsimol, ze v miest- - 68 -nosti je niekto, kto sa ako jediny neraduje. Ponad hlavy nadsenych prvakov zazrel totiz Percyho, ktory si k nim razil cestu a zjavne im siel dohovarat. Harry stuchol Rona do rebier a kyvol hlavou smerom k Percymu. Ron to okamzite pochopil. ,,Ideme uz spat - sme unaveni," povedal a obaja sa zacali pred- ierat k dveram na opacnej strane miestnosti, ktore viedli k tocitemu schodistu a internatom. ,,Dobru noc," zakrical Harry na Hermionu, ktora sa tvarila rov- nako pohorsene ako Percy. Podarilo sa im prepracovat sa na opacny koniec klubovne - spoluziaci ich celou cestou potlapkavali - a ocitli sa na prazdnom schodisti. Rychlo vybehli az na samy vrch a konecne zastali pred svojou starou internatnou izbou, na ktorej bolo napisane DRUHY ROCNIK. Vosli do doverne znamej kruhovej miestnosti s vysokymi uzkymi oknami a piatimi postelami zahalenymi cervenym hodvab- nym baldachynom. Pri posteliach stali ich kufre, ktore im sem me- dzicasom dopravili. Ron sa na Harryho previnilo uskrnul. ,,Viem, ze by som sa mal hanbit, ale..." Dvere internatnej izby sa rozleteli a vosli dalsi chrabromilski druhaci - Seamus Finnigan, Dean Thomas a Neville Longbottom. ,,Neuveritelne!" ziaril Seamus. ,,Ohromujuce," dodal Dean. ,,Uzasne," povedal Neville a od strachu sa cely triasol. Harry si nemohol pomoct. Musel sa smiat. - 69 -S S I I E E S S T T A A K K A A P P I I T T O O L L A A G G I L L D D E E R R O O Y Y L L O O C C K K H H A A R R T T Na druhy den mu vsak do smiechu nebolo. Zacalo sa to ranaj- kami vo Velkej sieni a potom sa to len zhorsovalo. Pod zacarovanym stropom (dnes bol pochmurno-sivy a zamraceny) sa styri dlhe stoly jednotlivych fakult prehybali pod misami ovsenej kase, tacnami ude- nych ryb, horami hrianok, vajec a slaninky. Harry s Ronom zasadli ku chrabromilskemu stolu hned vedla Hermiony, zahlbenej do kniz- ky Ulety s upirmi, ktoru mala opretu o krcah s mliekom. Sposob, akym ich pozdravila, Harrymu naznacil, ze este vzdy odsudzuje to, ako na Rokfort prisli. Neville Longbottom ich vsak na rozdiel od nej privital nesmierne srdecne. Neville bol povestny zmatkar s ovalnou tvarou a najhorsou pamatou, aku kedy u niekoho Harry zazil. ,,O chvilu pride posta - babicka mi urcite posle nejake veci, co som zabudol." - 70 -Harry sa prave pustil do svojej kase, ked sa im nad hlavami ozvalo sustanie a dnu vletelo asi sto sov. Kruzili po sale a pustali listy a balicky medzi dzavotajuci dav studentov. Nevillovi zuchol na hlavu velky neforemny balik a vzapati cluplo Hermione do krcaha cosi dlhe a sive a oprskalo ich mliekom a pierkami. ,,Elvira!" zvolal Ron a vytiahol zamacanu sovu za nohu von. Elvira nejavila znamky zivota, lezala rozcapena na stole s nohami vytrcenymi dohora a v zobaku mala zaseknutu premocenu cervenu obalku. ,,Ach, nie," vzdychol si Ron. ,,Neboj sa, zije," upokojovala ho Hermiona a jemne stuchala do Elviry koncekom prsta. ,,Sova ma ani tak netrapi - ale toto tu." Ron ukazal na cervenu obalku. Harry na nej nevidel nic zvlast- ne, no Ron s Nevillom na nu hladeli, akoby mala kazdu chvilu vy- buchnut. ,,Co je vam?" nechapal Harry. ,,Mamka - mamka mi poslala Vrestadlo," hlesol Ron slabym hlaskom. ,,Ron, radsej to rychlo otvor," posepol mu Neville. ,,Babicka mi to tiez raz poslala, ja som ho neotvoril a..." preglgol, ,,...bolo to stras- ne." Harryho pohlad sklzol z ich zhrozenych tvari na cervenu obal- ku. ,,A co je to to Vrestadlo?" opytal sa. Ron vsak s hrozou civel na list, ktoremu sa z rozkov zacinalo dymit. ,,Otvor ho," suril ho Neville. ,,Niekolko minut to vydrzis a bu- de po vsetkom..." Ron sa trasucou rukou naciahol za obalkou, vytiahol ju Elvire zo zobaka a roztvoril ju. Neville si vopchal prsty do usi. A Harry hned aj pochopil preco. V prvom momente si myslel, ze ten list vy- buchol. Obrovskou salou sa totiz rozlahol taky hrozny zvuk, az sa roztriasol plafon a zacal z neho padat prach. ,,...UKRADNUT AUTO, VOBEC BY SOM SA NECUDO- VALA, KEBY TA ZA TO VYHODILI, LEN POCKAJ, AZ MI PRIDES POD RUKU, ZREJME SI NEUVEDOMUJES, CO SME S - 71 -TVOJIM OTCOM PREZIVALI, KED SME ZISTILI, ZE HO NIET..." Pani Weasleyova kricala stokrat hlasnejsie nez zvycajne, tanie- re a pribory na stole rincali a jej ohlusujuci rev sa odrazal od kamen- nych stien. Ludia v sale sa obzerali, aby zistili, ktory nestastnik do- stal postou Vrestadlo, Ron klesol na stolicku a spoza stola mu trcalo len purpurove celo. ,,...VCERA VECER PRISIEL LIST OD DUMBLEDORA, MYSLELA SOM SI, ZE TVOJ OTEC ZOMRIE OD HANBY, TAKTO SME TA VYCHOVALI? MOHLI STE SA S HARRYM ZABIT..." Harry tusil, ze zaznie aj jeho meno a teraz sa zo vsetkych sil pokusal nevnimat ten hlas, co mu trhal usne bubienky. ,,...SOM NANAJVYS ZNECHUTENA - TVOJHO OTCA BUDU V PRACI VYPOCUVAT A TO VSETKO LEN A LEN KVOLI TEBE! AK ESTE NIECO VYVEDIES, OKAMZITE TA BERIEME DOMOV." Odrazu sa rozhostilo neprijemne ticho. Cervena obalka vypadla Ronovi z ruky, vzblkla a o chvilu z nej zostal iba popol. Harry s Ro- nom sedeli ohromeni, akoby sa cez nich prave prevalila obrovska prilivova vlna. Zopar ludi sa zasmialo a coskoro sa salou opat ozy- vala vrava. Hermiona zatvorila Ulety s upirmi a zvrchu sa zahladela na Ronovu hlavu. ,,Neviem, co si cakal, Ron, ale..." ,,Len nepovedz, ze tak mi treba," oboril sa na nu Ron. Harry od seba odstrcil misku s kasou. Vnutro mu zaplavili vy- citky svedomia. Pana Weasleyho budu v praci vypocuvat. Po tom vsetkom, co prenho Weasleyovci toto leto urobili... Na spytovanie svedomia vsak vela casu nemal - okolo chrab- romilskeho stola prave prechadzala profesorka McGonagallova a rozdavala ziakom rozvrhy. Harry nazrel do toho svojho a zistil, ze ako prve maju dve hodiny herbologie s Biflomorom. Harry, Ron a Hermiona spolocne vysli z hradu, presli krizom cez zeleninovu zahradku a vydali sa smerom ku sklenikom, kde rastli zazracne byliny. Vrestadlo vsak predsa len bolo na nieco dobre: Hermiona zrejme usudila, ze uz boli vytrestani az-az a spravala sa k nim opat normalne. - 72 -Ako sa blizili ku sklenikom, vsimli si, ze zvysok triedy tam uz caka. Pripojili sa k ostatnym a v tej chvili zbadali profesorku Sprou- tovu, ako k nim kraca krizom cez travnik spolu s Gilderoyom Loc- khartom. Profesorka Sproutova niesla plnu naruc obvazov, Harry v dialke za nou zazrel Zurivu vrbu a ked zistil, ze niekolko vetiev ma obviazanych hrubou vrstvou facu, opat sa v nom prebudili vycitky. Profesorka Sproutova bola zavalita nizka carodejnica, ktora no- sila na neupravenych vlasoch zaplatany spicaty klobuk. A keby teta Petunia videla tu kopu hliny, co mavala na satach i za nechtami, urci- te by z toho odpadla. Gilderoy Lockhart kracal vedla nej v bezchyb- ne vlajucom tyrkysovom habite a spod dokonale nasadeneho tyrky- soveho klobuka so zlatou obrubou mu vykukali zlatiste vlasy. ,,Zdravim vas!" zvolal a rozziaril sa na zhromazdenych studen- tov. ,,Prave som profesorke Sproutovej ukazoval, ako treba spravne osetrit Zurivu vrbu! V nijakom pripade nechcem, aby ste si mysleli, ze sa vyznam v herbologii lepsie nez ona! Na svojich cestach po sve- te som vsak natrafil na niekolko podobnych exotickych rastlin..." ,,Sklenik tri, mladez!" zvolala profesorka Sproutova, ktora sa tvarila nanajvys zachmurene, hoci inokedy byvala velmi vesela. Ozvala sa vzrusena vrava. Doposial pracovali len v skleniku jeden - v skleniku tri rastli ovela zaujimavejsie a nebezpecnejsie rast- liny. Profesorka Sproutova vytiahla spoza opaska velky kluc a odo- mkla dvere. Harry zacitil zavan vlhkej zeme a hnojiva, miesajuci sa s tazkou vonou akychsi obrovskych kvetin velkosti roztvorenych dazdnikov, ktore viseli zo stropu. Prave chcel s Ronom a Hermionou vojst dovnutra, ked sa ho zmocnila Lockhartova ruka. ,,Harry! Rad by som s vami prehodil par slov - profesorka Sproutova, nebude vam prekazat, ked pride o niekolko minut ne- skor, vsak?" Vyraz profesorky Sproutovej naznacoval, ze jej to bude preka- zat, no Lockhart pokracoval: ,,Vdaka," a zatvoril jej dvere sklenika rovno pred nosom. ,,Harry," prihovoril sa mu Lockhart, pritom pokyvoval hlavou a biele zuby mu na slnku ziarili. ,,Harry, Harry, Harry." Harry, ktory vobec nechapal, o co ide, mlcal. ,,Ked som sa dopocul - ano, samozrejme, bola to len a len moja chyba. Najradsej by som si dal par faciek." - 73 -Harry netusil, o com hovori. Rozhodol sa, ze to Lockhartovi povie, no ten pokracoval: ,,Nepamatam sa, ze by ma niekedy nieco v zivote tak sokovalo. Prist do Rokfortu na lietajucom aute! Veru, hned som vedel, preco ste to urobili. Je to predsa jasne ako facka. Harry, Harry, Harry." Bolo naozaj pozoruhodne, ako pocas rozpravania dokazal od- halit kazducky zub svojho skvostneho chrupu. ,,Ukazal som vam, ako chuti slava, vsak?" ceril sa Lockhart. ,,Nasadil som vam chrobaka do hlavy. Ocitli ste sa spolu so mnou na titulnej stranke novin a nemohli ste odolat pokuseniu dostat sa tam zas." ,,Ach, pan profesor, mylite sa, viete..." ,,Harry, Harry, Harry," pokyvoval hlavou Lockhart a schmatol ho za ramena. ,,Ja vas uplne chapem. Ked clovek raz privonia k sla- ve, chce ten pocit zazit znova -a za to, ze sa to stalo, nesiem plnu zodpovednost ja - ale, mlady muz, nemozete sa zviditelnovat tak, ze nam tu budete lietat na autach. Musite sa upokojit. Na taketo veci mate dost casu, ked budete starsi. Ano, ano, viem, co si teraz mysli- te! ,Jemu sa to lahko povie, on je medzinarodne uznavany carodej- nik!' Ale ked som mal dvanast, bol som rovnako velka nula, ako ste teraz vy. Aby som bol uprimny, bol som dokonca este vacsia nula! Tym chcem povedat, ze zopar ludi uz o vas poculo, je tak? Cela ta zalezitost s Tym-Co-Ho-Netreba-Menovat!" Zahladel sa mu na jaz- vu v tvare blesku na cele. ,,Ja viem, ja viem... neda sa to porovnavat s Cenou tyzdennika Carodejka za najcarovnejsi usmev, ktory som ziskal patkrat za sebou - ale ved to je len zaciatok, Harry, len zacia- tok." Dobrosrdecne na Harryho zmurkol a odkracal prec. Harry tam niekolko sekund stal ako obareny, potom si odrazu spomenul, ze ma byt v skleniku, otvoril dvere a vklzol dnu. Profesorka Sproutova stala za pracovnym pultom v strede skle- nika. Na nom lezalo asi dvadsat parov chranicov na usi roznych fa- rieb. Ked Harry zaujal miesto medzi Ronom a Hermionou, oznamila im: ,,Dnes budeme presadzat mandragory. Vie mi niekto povedat, akymi vlastnostami sa mandragora vyznacuje?" Nikoho neprekvapilo, ze Hermionina ruka vyletela do vzduchu ako prva. - 74 -,,Madragora, zvana aj divy muzicek, je velmi silny regeneracny prostriedok," vysypala zo seba Hermiona a tvarila sa, akoby zhltla ucebnicu. ,,Pomaha ludom, ktorych niekto premenil, teda transfigu- roval alebo zaklial, vratit sa do povodneho stavu." ,,Vyborne. Desat bodov pre Chrabromil," pochvalila ju profe- sorka Sproutova. ,,Koren madragory tvori nevyhnutnu sucast vacsiny protijedov. Je vsak tiez velmi nebezpecny. Povie mi niekto preco?" Hermionina ruka len tesne minula Harryho okuliare a opat vy- strelila do vzduchu sta sip. ,,Vykrik diveho muzicka zabije kazdeho, kto ho zacuje," od- verklovala. ,,Presne tak. Mate dalsich desat bodov," povedala profesorka Sproutova. ,,Tieto mandragory su vsak este velmi mlade." Ukazala smerom k zahonom a vsetci pristupili blizsie, aby lep- sie videli. V hriadkach rastla asi stovka drobnych, fialovo-zelenych chocholatych rastliniek. Vyzerali celkom obycajne a Harry vonkon- com nechapal, co mala Hermiona na mysli, ked hovorili o ,vykriku' diveho muzika. ,,Vezmite si chranice na usi," prikazala im profesorka Sprouto- va. Studenti sa zacali strkat, lebo kazdy z nich sa chcel co najskor zmocnit paru, ktory nebol ruzovy ani prilis chlpaty. ,,Ked vam poviem, aby ste si ich nasadili, dbajte na to, aby ste mali obe usi uplne zakryte," prizvukovala profesorka Sproutova. ,,Ked si ich budete moct dat dolu, zdvihnem dohora oba palce. Tak- ze - nasadit chranice." Harry si ich rychlo dal na usi. Nepocul vobec nic. Profesorka Sproutova si navliekla ruzove chlpate chranice, vyhrnula si rukavy na habite, pevne uchopila jednu z rastliniek a prudko potiahla. Harry od prekvapenia zhikol, no nik to nepocul. Namiesto korenov sa zo zeme vynorilo male, zablatene a ne- uveritelne skarede dieta. Listy mu vyrastali priamo z hlavy. Malo bledozelenu flakatu pokozku a jacalo z plnych pluc. Profesorka Sproutova vytiahla spod pracovneho pulta velky kvetinac, vopchala don divokeho muzika a zasypala ho tmavym, vlh- kym kompostom tak, ze z neho trcali len chocholate listy. Oprasila si ruky, zodvihla oba palce a dala si dolu chranice. - 75 -,,Kedze nase mandragory su este len priesady, ich krik zatial nie je smrtelny," povedala celkom pokojne, akoby to, co prave urobi- la, bolo take bezne ako napriklad poliat begoniu. ,,No mozu vas om- racit az na niekolko hodin, a kedze ani jeden z vas urcite nechce z prveho dna noveho skolskeho roka nic premeskat, dokladne sa pre- svedcte, ci vam chranice pocas prace naozaj riadne priliehaju. Ked budeme koncit, dam vam znamenie. Po styroch k jednemu zahonu - tu su prazdne kvetinace - vrecia s kompostom su tam - a davajte pozor, aby ste nezavadili o venemo- us tentacula, prave sa jej prerezavaju zuby." Pritom odhrnula trnovitu tmavocervenu rastlinu a prinutila ju stiahnut dlhe tykadla, ktorymi sa zhora pomalicky zakradala k jej plecu. K Harrymu, Ronovi a Hermione sa pridal kuceravy chlapec z Biflomoru, ktoreho Harry poznal z videnia, no este nikdy sa s nim nerozpraval. ,,Justin Finch-Fletchley," predstavil sa a s usmevom od ucha k uchu triasol Harrymu rukou. ,,Viem, kto si, ty si ten slavny Harry Potter... a ty si Hermiona Grangerova - vzdy najlepsia zo vsetkych," podal ruku aj jej a Hermiona sa rozziarila ako slniecko, ,,a Ron We- asley. To lietajuce auto patrilo tebe?" Ron sa neusmial. Vrestadlo mal zrejme este vzdy v cerstvej pamati. ,,Pani, ten Lockhart je ale trieda, co?" rozplyval sa Justin, ked zacali plnit kvetinace kompostom z dracieho hnoja. ,,Neskutocne odvazny chlap. Citali ste jeho knihy? Ja by som od strachu zomrel, keby som zostal uvazneny v telefonnej budke a predo mnou vlkolak, on vsak ani okom nemihol a odrazu len... prask... jednoducho uzasne. Povodne som mal ist na sukromnu skolu do Etonu, viete. Ale poviem vam, som stastny ako blcha, ze som tu. Matka bola trochu sklamana, to je jasne, ale ked som jej dal precitat Lockhartove kni- hy, pochopila, ake uzitocne moze byt, ked je v rodine aspon jeden riadne vyskoleny carodejnik..." Potom sa uz nemohli rozpravat. Na usiach mali opat chranice a museli sa sustredit na mandragory. Ked im profesorka Sproutova ukazovala, ako to maju robit, vyzeralo vsetko velmi jednoducho, no opak bol pravdou. Mandragoram sa nepacilo, ze ich vytahuju zo ze- me, no nepacilo sa im ani, ked ich do zeme davali. Krutili sa, kopali, - 76 -bili okolo seba ostrymi drobnymi pastickami a skripali zubami. Jed- neho mimoriadne tucneho diveho muzicka pchal Harry do kvetinaca dobrych desat minut. Na konci hodiny bol Harry, rovnako ako ostatni, cely spoteny a dobity, od hlavy az po paty cely od hliny. Unaveni studenti sa vratili do hradu, aby sa rychlo umyli, a Chrabromil sa potom ponahlal na hodinu transfiguracie. Hodiny profesorky McGonagallovej im dali vzdy riadne za- brat, no dnes mimoriadne trpeli. Harry mal pocit, ze pocas leta mu z hlavy vyfucalo vsetko, co sa minuly rok naucil. Mal premenit chro- baka na gombik, celu hodinu vsak stravil tym, ze nahanal chrobaka po stole, pretoze ten vytrvalo unikal pred jeho prutikom. Ron mal este vacsie problemy. Zlomeny prutik si sice oblepil pozicanou lepiacou paskou, ale ten bol zrejme poskodeny tak, ze sa uz nedal opravit. V nepravidelnych intervaloch praskal a prskal a zakazdym, ked sa Ron pokusil premenit svojho chrobaka na gombik, zahalil ho husty sivy dym, ktory smrdel ako pokazene vajcia. Kedze vobec nevidel, co robi, nechtiac laktom chrobaka rozpucil a musel si vypytat noveho. Profesorka McGonagallova nebola veru velmi nad- sena. Harrymu odlahlo, ked zazvonilo na obednajsiu prestavku. Hlavu mal ako vyzmykanu spongiu. Vsetci odisli a v triede zostal iba on a Ron, ktory nazlostene slahol svoj prutik o lavicu. ,,Otrasna... zbytocna... haraburda..." ,,Napis domov, nech ti poslu novy," navrhol Harry, ked z pru- tika vyslo niekolko ran ako z delobucha. ,,To akurat, a dostanem dalsie Vrestadlo," vzdychol si Ron a pchal prutik - ten teraz pre zmenu sycal - do tasky. ,,,Kto ti za to mo- ze, ze si si ho zlomil...'" napodobil mamin hlas. Zisli dolu na obed a Ronova nalada sa este zhorsila, ked im Hermiona ukazala plnu hrst uplne dokonalych kabatovych gombi- kov, ktore sa jej podarilo na hodinach transfiguracie vykuzlit. ,,Co mame popoludni?" opytal sa rychlo Harry v snahe zmenit temu. ,,Obranu proti ciernej magii," vychrlila Hermiona. ,,Preco..." zastenal Ron a zmocnil sa jej rozvrhu hodin, ,,mas pri vsetkych Lockhartovych hodinach srdiecka?" Hermiona mu vytrhla rozvrh z ruk a cela ocervenela. - 77 -Ked dojedli, vysli na tmave nadvorie. Hermiona si sadla na kamenny schod a znova sa pohruzila do Uletov s upirmi. Harry stal s Ronom a zhovaral sa s nim o metlobale, no po niekolkych minutach si uvedomil, ze ho niekto uprene pozoruje. Obzrel sa a zbadal, ze nanho s uzasom hladi velmi drobny chlapec s vlasmi sivymi ako mys, ktoreho si vsimol den predtym pri triediacej ceremonii. V ru- kach drzal cosi, co vyzeralo ako muklovsky fotoaparat, a ked sa nanho Harry pozrel, chlapec sa v tej chvili zapyril az po korienky vlasov. ,,Neprekaza ti to, Harry? Som - som Colin Creevey," dychcal a vahavo urobil krok vpred. ,,Aj ja chodim do Chrabromilu. Myslis si, ze... nemal by si nic proti tomu, keby... mozem si ta odfotit?" opytal sa a s nadejou si prilozil aparat k ociam. ,,Odfotit?" opytal sa Harry neveriacky. ,,Aby som mal dokaz, ze som ta naozaj stretol," vysvetloval Colin Creevey nadsene a pristupil este o kusok blizsie. ,,Viem o tebe vsetko. Ostatni mi povedali, ako si sa zachranil, ked sa ta Ved-Vies- Kto pokusil zabit, aj to, ako zmizol a tebe zostala na cele jazva, co vyzera ako blesk," ocami patravo hladel na Harryho ofinu, ,,a jeden chalan na intraku povedal, ze ak ten film vyvolam v spravnom elixi- re, fotka sa vraj bude hybat." Colin sa od sameho vzrusenia zhlboka nadychol a pokracoval: ,,Je to tu uzasne, vsak? Kym som nedostal ten list z Rokfortu, vobec som netusil, ze vsetky tie cudne veci, co obcas robievam, su cary. Moj oco je mliekar, ten tomu tiez nemohol uverit. Tak si tu vsetko fotim a potom mu to poslem. A keby som mal aj teba, bolo by to skvele..." Skumavo sa na Harryho zahladel. ,,Nemohol by nas tvoj kamos odfotit, a ja by som sa postavil vedla teba? A mohol by si sa mi potom na tu fotku aj podpisat?" ,,On podpisuje fotografie? Potter, ty rozdavas fotky s podpi- som?" Bol to ten znamy skreklavy ustipacny ton. Hlas Draca Malfoya sa ozyval po celom nadvori. Draco zastal tesne za Colinom, spreva- dzany, ako napokon vzdy, ked bol na Rokfote, svojimi obrovskymi a brutalnymi kumpanmi Crabbom a Goylom. ,,Vsetci do radu!" zahucal Malfoy na ostatnych. Harry Potter rozdava fotky s podpisom!" - 78 -,,Nic nerozdavam, jasne?" povedal Harry nahnevane a zatal paste. ,,Sklapni, Malfoy." ,,Ty nanho ziarlis," zapistal Colin, ktoreho telicko bolo asi take hrube ako Crabbov krk. ,,Ja a ziarlit?" povedal posmesne Malfoy, ktory uz nemusel kricat: polovica studentov na dvore ho pozorne pocuvala. ,,A naco asi tak? Netuzim po hlupej jazve na cele, to fakt nie. Osobne si vsak myslim, ze ked ma niekto rozseknutu hlavu, to este neznamena, ze je nejaky lumen." Crabbe a Goyle sa nasprosto chichunali. ,,Daj sa vypchat, Malfoy," povedal Ron nahnevane. Crabbe sa prestal smiat, na tvari sa mu zjavil podly vyraz a zacal si suchat dla- ne. ,,Daj si bacha Weasely," zavrcal Malfoy. ,,Nahodou sa do nie- coho namocis, dobehne sem tvoja mamicka a vezme ta zo skoly."A pokracoval skreklavym, usi trhajucim hlasom: ,,,Ak este nieco vyve- dies'..." Hlucik slizonskych piatakov, stojacich obdalec, sa na tom dob- re zabaval. ,,Potter, Weasley by chcel tvoju fotku s podpisom," sklabil sa Malfoy. ,,Ma totiz vacsiu cenu ako cely ich dom..." Ron vytiahol svoj polepeny prutik, Hermiona vsak v tej chvili zalapla Ulety s upirmi a zasepkala: ,,Pozor!" ,,Co je to tu?" Rovno k nim kracal Gidleroy Lockhart a za chrbtom mu vial tyrkysovy habit. ,,Kto tu rozdava fotografie s podpisom?" Harry mu to chcel vysvetlit, no Lockhart ho chytil okolo pliec a zovialne zvolal: ,,Ze sa vobec pytam! Harry, tak sa opat stretava- me!" Harry, na ktoreho sa Lockhart doslova prilepil, sa siel od hanby prepadnut, neuniklo mu, ako sa Malfoy vitazoslavne uskrna na ostatnych. ,,Tak do toho, pan Creevey," povzbudzoval Colina a ziarivo sa nanho usmial. ,,Dvojity portret bude ovela vzacnejsi a podpiseme ho obaja." Colin nervozne siahol po fotoaparate a vo chvili, ked stisol spust, ozval sa za ich chrbtom zvoncek, ktory oznamoval zaciatok popoludnajsieho vyucovania. - 79 -,,Tak sup-sup, rychlo do tried," zvolal Lockhart na studentov, pricom nadalej tuho zvieral Harryho, ktory si tuzobne zelal, aby ovladal ucinne Miznuce zaklinadlo, a vykrocil spolu s nim do hradu. ,,Dam vam dobru radu, Harry," prihovoril sa mu Lockhart ot- covsky, ked vosli do budovy bocnym vchodom. ,,Trochu som vas dnes pred mladym Creeveym podrzal - odfotografoval aj mna, takze vasi spoluziaci si nebudu mysliet, ze ste sa chceli pred nimi vytaho- vat..." A neberuc ohlady na Harryho chabe protesty, vliekol ho po chodbe lemovanej uzasnutymi studentmi a potom aj dalej hore schodmi. ,,Chcem vam len povedat, ze rozdavat fotografie s podpisom v takomto mladom veku nie je velmi rozumne - ak mam byt uprimny, Harry, posobi to dojmom, ze ste tak trochu namysleny. Mozno nao- zaj pride cas, ked budete musiet, podobne ako ja teraz, mat pri sebe vzdy zasobu fotografii..." radostne sa zasmial, ,,...no myslim si, ze na to mate naozaj este cas." Lockhart Harryho pustil, az ked prisli k ucebni. Harry si pona- praval habit, zamieril k stolicke na samom konci triedy a zacal si na lavici pred sebou ukladat na seba vsetkych sedem Lockhartovych knih tak, aby musel pozerat na ich autora. Postupne prisli do triedy aj ostatni ziaci a Ron s Hermionou si sadli k Harrymu, kazdy z jednej strany. ,,Si taky cerveny, ze by sa na tebe dalo uprazit volske oko," poznamenal Ron. ,,Zostava ti len dufat, ze Creevey sa nestretne s Ginny, ti dvaja by totiz okamzite zalozili fan club Harryho Pottera." ,,Prestan," zahundral Harry. Nic ine mu uz k stastiu nechybalo, len aby jeho posledne slova zacul Lockhart. Len co si vsetci posadali, Lockhart si nahlas odkaslal a studenti stichli. Nahol sa dopredu, vzal z Longbottomovej lavice Potulky s trolmi a drzal ich tak, aby cela trieda videla jeho zmurkajuci portret na titulnej strane. ,,To som ja," ukazal na fotografiu a tiez zmurkol. ,,Gilderoy Lockhart, Merlinov rad tretieho stupna, Cestny clen Ligy na obranu proti ciernej magii, patnasobny vitaz ankety tyzdennika Carodejka - o tom vsak teraz nechcem hovorit. Vsemocnu vilu bansi som nepre- mohol tym, ze som sa na nu usmieval!" - 80 -Cakal na vybuchy smiechu: no len par ziakov sa smelo zasmia- lo. ,,Vidim, ze ste si vsetci kupili kompletnu sadu mojich knih - dobre ste urobili. Dnes by sme mohli zacat malym kvizom. Nemusite sa bat - chcem len vediet, ako pozorne ste ich citali a kolko ste si z nich zapamatali..." Ked rozdal papiere s otazkami, vratil sa pred lavice a povedal: ,,Mate na to tridsat minut - zacnite - teraz!" Harry sa pozrel na papier, co mal pred sebou a cital: 1. Aka je oblubena farba Gilderoya Lockharta? 2. Aky je tajny sen Gilderoya Lockharta? 3. Aky je, podla vasho nazoru, doposial najvacsi zasluzny cin Gilderoya Lockharta? A tak dalej, cele tri strany, az po poslednu otazku: 4. Kedy ma Gilderoy Lockhart narodeniny a aky darcek by bol prenho najvhodnejsi? O pol hodiny Lockhart zozbieral testy a zacal si v nich listovat. ,,Ale, ale - takmer nikto z vas si nezapamatal, ze moja oblube- na farba je fialova. Zmienil som sa o tom v diele Jesen s yetim. A niektori z vas si budu musiet pozornejsie precitat moje Vylety s vlko- lakmi. V dvanastej kapitole som sa predsa celkom jasne zmienil o tom, ze za idealny narodeninovy darcek povazujem harmonicke spo- luzitie medzi carodejnikmi a necarodejnikmi - aj ked musim pove- dat, nebranil by som sa ani velkej flasi Ogdenskej ohnivej whisky!" A opat na nich sibalsky zmurkol. Ron hladel na Lockharta v nemom uzase. Seamus Finnigan a Dean Thomas, ktori sedeli celkom vpredu, sa natriasali od smiechu. Naopak, Hermiona Lockharta napa- to pocuvala, a ked spomenul jej meno, strhla sa. ,,...slecna Hermiona Grangerova vsak vie, ze mojou tajnou tuz- bou je zbavit svet zla, preniknut do sveta sucasnej vlasovej kozmeti- ky a vyvinut vlastny elixir na vlasy - to je hlavicka! Takze," chvilu sa prehrabaval v jej teste, ,,plny pocet bodov! Kde sedi slecna Her- miona Grangerova?" Hermiona zodvihla chvejucu sa ruku. - 81 -,,Vynikajuce!" ziaril Lockhart. ,,Jednoducho vynikajuce! Desat bodov pre Chrabromil! Tak a... pustime sa do prace..." Zohol sa, vytiahol odkialsi velku zakrytu klietku a polozil ju na stol. ,,A teraz... pozor! Mojou ulohou je vystrihat vas pred tymi naj- zakernejsimi stvoreniami carodejnickeho sveta! Je vysoko pravdepo- dobne, ze najvacsi strach vo svojom zivote zazijete prave v tejto miestnosti. Ale vedzte, ze kym som tu ja, nic sa vam nemoze stat. Jedine, co od vas chcem, je, aby ste zachovali pokoj." Harry, hoci nerad, sa vyklonil spoza hrby knih pred sebou, aby lepsie videl dopredu. Lockhart polozil dlan na zakrytu klietku. Dean a Seamus sa prestali smiat. Neville sa krcil v prvej lavici. ,,Nesmiete vsak vykriknut," povedal Lockhart potichu. ,,Aby ste ich nevyprovokovali." Cela trieda zatajila dych a Lockhart strhol z klietky latku, ktora ju prikryvala. ,,Veru tak," povedal tragicky. ,,Prave lapeni cornwallski pia- dimuzici." Seamus uz nevladal dlhsie zadrziavat smiech. Vyrazil zo seba pazvuk, ktory Lockhart ani pri najlepsej voli nemohol povazovat za vykrik hrozy. ,,Ano?" usmial sa nanho. ,,Ale, ved ti... ti predsa nie su... nebezpecni... alebo ano?" za- dusal sa Seamus smiechom. ,,Tym si nebudte taky isty!" povedal Lockhart a vyhrazal sa Seamusovi zdvihnutym ukazovakom. ,,Ti sa vedia razom zmenit na zurive male bestie!" Piadimuzici boli ocelovomodri, kazdy z nich mal asi dvadsat centimetrov, spicatu tvar a taky skreklavy hlas, ze mal clovek pocit, akoby pocuval hadajuce sa andulky. Len co ich odokryli, zacali vy- krikovat jeden cez druheho, splasene pobehovali sem a tam, lomco- vali tyckami klietky a na ludi, ktori boli najblizsie, robili tie najneu- veritelnejsie grimasy. ,,Takze, ideme na to," zvolal Lockhart. ,,Uvidime, ako si s nimi poradite!" A otvoril klietku. Nastalo uplne peklo. Piadimuzici vystrelili sta rakety, kazdy inym smerom. Dvaja z nich zdrapili Nevilla za usi a vyniesli ho do vzduchu. Niekolko ich vrazilo v plnej rychlosti do okna a vzapati - 82 -zasypalo zadne lavice rozbite sklo. Zvysni piadimuzici pokracovali v demolovani ucebne ovela uspesnejsie ako splaseny nosorozec. Zmocnili sa kalamarov a striekali atrament po celej triede, trhali kni- hy a papiere, strhavali zo stien obrazy, prevratili kos na smeti, vrhali sa na tasky a ucebnice a vyhadzovali ich cez rozbite okna von. V priebehu niekolkych minut bola cela trieda pod lavicami, len Neville visel hojdajuc sa na zeleznom lustri. ,,No tak - urobte s nimi nieco, ved su to len piadimuzici," kri- cal na nich Lockhart. Vysukal si rukavy, svihol prutikom a zvolal: ,,Piadimuzi zumi- piad!" Nestalo sa vsak vobec nic. Jeden z piadimuzikov mu vytrhol prutik z ruky a vyhodil ho z okna. Lockhart udivene preglgol, zalie- zol pod katedru a len tak-tak sa vyhol Nevillovi, ktory v tej chvili zletel na zem aj s lustrom. Zazvonilo a vsetci sa ozlomkrky rozbehli k dveram. Ked zvo- nenie utichlo, Lockhart vyliezol spod stola, pozrel sa smerom k Har- rymu, Ronovi a Hermione, ktori prave vychadzali z triedy, a oznamil im: ,,Vy traja mi pomozete zahnat zvysnych piadimuzikov spat do klietky." Preklzol popri nich a rychlo za sebou zabuchol dvere. ,,To hadam nie je mozne!" zuril Ron, ked sa mu jeden z piadi- muzikov bolestivo zahryzol do ucha. ,,Chcel, aby sme si to sami vyskusali," zastavala sa Lockharta Hermiona, bezchybnym Znehybnujucim zaklinadlom zneskodnila dvoch piadimuzikov naraz a napchala ich spat do klietky. ,,Vravis vyskusali?" opytal sa neveriacky Harry a neuspesne sa pokusal dolapit tancujuceho piadimuzika, ktory nanho vyplazoval jazyk. ,,Hermiona, ved on vobec nevedel, co robi..." ,,Hlupost," odvrkla Hermiona. ,,Citali ste predsa jeho knihy... spomente si na vsetky tie uzasne veci, co urobil..." ,,Co tvrdi, ze urobil," zahundral Ron. - 83 -S S I I E E D D M M A A K K A A P P I I T T O O L L A A H H U U M M U U S S A A C C I I A A H H U U N D D R R O O S S I I Nasledujuci den stalo Harryho vela usilia nenapadne a vcas sa vyhnut Gilderoyovi Lockhartovi. Ovela horsie vsak bolo uniknut Colinovi Creeveymu, ktory sa zrejme naucil Harryho rozvrh naspa- mat. Colin mal najvacsiu radost, ked mohol sest ci sedemkrat denne zvolat ,Vsetko okay, Harry?' a pocut Harryho, ako odpoveda ,Ahoj, Colin', hoci jeho pozdrav znel raz menej, inokedy viac, no vzdy po- drazdene. Hedviga sa na Harryho stale hnevala za ten katastrofalny vylet autom a Ronov prutik nadalej strajkoval, v piatok rano sa dokonca absolutne prekonal - vystrelil Ronovi z ruky, trafil drobneho profeso- ra Flitwicka rovno medzi oci a tomu tam okamzite navrela velka zelena pulzujuca hrca. Nakopilo sa toho tolko, ze Harry bol celkom rad, ked nadisiel vikend. Spolu s Ronom a Hermionou sa chystali v sobotu rano navstivit Hagrida. Harryho vsak niekolko hodin pred- tym, ako mal v umysle vstat, zobudil Oliver Wood, kapitan chrab- romilskeho metlobaloveho druzstva. - 84 -,,Co sa robi?" opytal sa Harry, napoly este spiac. ,,Metlobalovy trening!" zvolal Wood. ,,Vstavat!" Harry ospanlivo zmurkal na okno. Ruzovozlatu oblohu zahalo- vala jemna hmla. Teraz, ked uz bol hore, nechapal, ako mohol spat pri tom hurhaji, co robili vtaky vonku. ,,Oliver," stonal Harry. ,,Ved este len svita." ,,Presne tak," povedal Wood. Bol to vysoky statny siestak a oci sa mu prave v tejto chvili leskli priam chorobnym nadsenim. ,,To je sucast nasho noveho treningoveho programu. No tak svihom, ber metlu a ideme," oznamil mu radostne. ,,Ostatne druzstva este nezaca- li trenovat, tento rok budeme na tom najlepsie..." Harry vyliezol z postele, zival a trasuc sa od zimy zhladuval metlobalovy habit. ,,Pohni kostrou," suril ho Wood, ,,o patnast minut nech si na ihrisku." Ked nasiel purpurovy metlobalovy habit a obliekol si teply plast, naskriabal Ronovi odkaz, kam isiel, a s Nimbusom 2000 na pleci zisiel tocitym schodistom dolu do klubovne. Pristupil k podo- bizni na stene a vtom zacul za chrbtom nejaky buchot - dolu schodmi sa rutil Colin Creevey, fotoaparat mu poskakoval na krku a v jednej ruke cosi drzal. ,,Pocul som, ze niekto na schodoch spomenul tvoje meno, Har- ry! Aha, co mam! Uz som to vyvolal. Chcel som ti ju ukazat..." Harry sa nepritomne zahladel na fotografiu, ktorou mu Colin maval pred nosom. Bol na nej ciernobiely Lockhart, ktory sa hybal a tuho komusi stiskal plece - Harry si uvedomil, ze to plece je jeho. Potesilo ho, ze jeho ,ja' na fotografii robi, co moze, aby uslo zo zaberu. O chvilu bol Harry svedkom toho, ako to Lockhart vzdal a zadychcany sa oprel o biely okraj fotografie. ,,Podpises mi ju?" opytal sa Colin dychtivo. ,,Nie," odvetil Harry odmerane a prebehol pohladom po klu- bovni, ci tam nahodou nikto nie je. ,,Prepac, Colin, ponahlam sa... mam metlobalovy trening..." A preliezol cez otvor v stene. ,,Super! Pockaj na mna! Este nikdy som nevidel hrat metlo- bal!" Colin sa prepchal otvorom hned za nim. - 85 -,,Budes sa tam nudit," vystrihal ho Harry, no Colin mu neve- noval pozornost, tvar mu horela vzrusenim. ,,Bol si najmladsi hrac metlobalu za poslednych sto rokov, vsak, Harry? Vsak?" vypytoval sa Colin a cupkal vedla Harryho. ,,Musis byt uzasny. Ja som este nelietal. Je to lahke? To mas vlastnu metlu? Je najlepsia zo vsetkych?" Harry nevedel, ako sa ho striast. Pripadal si, akoby vrhal ne- smierne otravny tien. ,,Metlobalovym pravidlam velmi nerozumiem," dychcal Colin. ,,Je to pravda, ze sa hra so styrmi loptami? A ze dve z nich lietaju a snazia sa zhodit hracov z metiel?" ,,Hej," odsekol Harry, ktory nemienil Colinovi dopodrobna vy- svetlovat zlozite pravidla metlobalu. ,,To su dorazacky. V kazdom druzstve su dvaja odrazaci, ktori palkami odrazaju dorazacky co naj- dalej od svojich hracov. Chrabromilskymi odrazacmi su Fred a George Weasley." ,,A na co sluzia zvysne dve lopty?" opytal sa Colin, pricom sa potkol a preletel niekolko schodov naraz, lebo s otvorenymi ustami civel na Harryho. ,,No, jedna je prehadzovacka - to je ta velka cervena, s ktorou sa davaju goly. Traja triafaci na kazdej strane si ju prihravaju a poku- saju sa prehodit ju cez brankovu obruc na kraji ihriska - na kazdom konci su umiestnene tri dlhe tyce s obrucami." ,,A ta stvrta lopta...?" ,,... je ohniva strela," dodal rychlo Harry, ,,je velmi mala, vel- mi rychla a tazko sa chyta. To je vsak uloha stihacov, pretoze metlo- balovy zapas sa konci az vtedy, ked sa jeden zo stihacov zmocni ohnivej strely. Jeho druzstvo za to ziska stopatdesiat bodov." ,,A chrabromilskym stihacom si ty, vsak?" spytal sa Colin s obdivom. ,,Ano," odvetil Harry a vykrocil z hradu na zaroseny travnik. ,,A este je tam strazca. Ten strazi brankovisko. A to je vsetko." Colin sa vsak nevzdaval a cely cas, co kracali po zvazujucom sa travniku smerom k metlobalovemu ihrisku, sa ho ustavicne cosi vypytoval. Harry sa ho striasol, az ked dorazili k satniam. Collin za nim pisklavym hlaskom zakrical: ,,Idem si najst nejake dobre mies- tecko, Harry!" A hnal sa smerom k tribunam. - 86 -Zvysni hraci chrabromilskeho druzstva sedeli uz v satni. No Wood bol jediny, co vyzeral, ze je naozaj prebraty. Fred a George Weasleyovci sedeli s opuchnutymi ocami a strapatymi vlasmi vedla stvrtacky Alice Spinnetovej, ktora sa opierala hlavou o stenu a drie- mala. Oproti nej sedeli vedla seba jej kolegyne triafacky Katie Bel- lova a Angelina Johnsonova a zivali. ,,No konecne, Harry, kde tolko trcis?" zvolal nedockavo Wo- od. ,,Takze, skor ako vyjdeme na ihrisko, chcel by som vam povedat par slov. Cele leto som totiz pracoval na celkom novom treningovom plane, o ktorom som presvedceny, ze prinesie zasadny obrat..." Wood im ukazal velky nakres metlobaloveho ihriska, na kto- rom boli roznofarebnym atramentom pokreslene same ciary, sipky a kriziky. Vytiahol carodejnicky prutik, poklepal nim po nacrtku a sip- ky na papieri sa zacali mrvit sta husenice. Ked sa Wood rozhovoril o svojej novej taktike, Fred Weasley si oprel hlavu Alici Spinetovej o plece a zacal chrapat. Vysvetlenie prveho nakresu trvalo Woodovi takmer dvadsat minut, no pod nim bol dalsi a pod tym este jeden. Wood rozpraval a rozpraval a Harry tam otupene sedel a nic z toho nevnimal. ,,Takze," zvolal Wood napokon a vytrhol Harryho z prijemne- ho snenia o tom, co by prave v tejto chvili v hrade asi tak ranajkoval. ,,Je to jasne? Nejake otazky?" ,,Ja mam jednu, Oliver," ozval sa George, ktory sa prave strhol zo spanku. ,,Preco si nam toto vsetko nemohol povedat vcera vecer, ked sme boli hore?" Woodovi sa to vsak vobec nezdalo vtipne. ,,Teraz ma dobre pocuvajte," povedal a zlostne sa na nich zadi- val. ,,Minuly rok sme mali metlobalovy pohar vyhrat. Boli sme jed- noznacne najlepsi. Zial - vzhladom na neprijemne okolnosti, ktore sa vyskytli..." Harry sa previnilo pomrvil na stolicke. Minuly rok lezal totiz pocas posledneho zapasu v nemocnicnom kridle v bezvedomi, Chrabromil teda hral oslabeny o jedneho hraca a utrpel najzdrvuju- cejsiu porazku za poslednych tristo rokov. Woodovi chvilu trvalo, kym sa opat upokojil. Bolo nad slnko jasnejsie, ze ta posledna prehra mu stale neda spavat. ,,Preto budeme tento rok trenovat ovela tvrdsie ako doteraz... Fajn, takze ideme na to a predvedte moju novu teoriu v praxi!" zvo- - 87 -lal Wood, schmatol svoju metlu a opustil satnu ako prvy. Jeho druz- stvo meravo kracalo za nim a odusu zivalo. V satni boli tak dlho, ze slnko medzitym vyslo vysoko na oblo- hu, no nad travnikom sa doteraz vznasali zvysky rannej hmly. Ked Harry prichadzal na ihrisko, zbadal na tribune Rona s Hermionou. ,,Este ste neskoncili?" volal nanho Ron zacudovane. ,,Este sme nezacali," zakrical Harry a zavistlive hladel na hrianky s lekvarom, ktore si Ron s Hermionou priniesli z Velkej sie- ne. ,,Wood nas ucil nove finty." Nasadol na metlu, odrazil sa od zeme a vyletel do vzduchu. Studeny ranny vzduch mu slahal do tvare a prebral ho ovela ucin- nejsie ako Woodov dlhy monolog. Bol to skvely pocit byt opat na metlobalovom ihrisku. Plnou rychlostou obletel cely stadion, v tes- nom zavese za Fredom a Georgeom. ,,Co to tu tak cudne cvaka?" zvolal Fred, ked v plnej rychlosti vyberali zakrutu. Harry sa pozrel na tribuny. Colin sedel na jednom z najvyssich sedadiel, fotoaparat mal pri oku a cvakal ako divy, niekolkokrat zna- sobena ozvena toho zvuku sa rozliehala po prazdnom stadione. ,,Pozri sa sem, Harry! Sem sa pozri!" vykrikoval Colin nadse- ne. ,,Moje nervy, to je kto?" opytal sa Fred. ,,Co ja viem," zaklamal Harry a obrovskou rychlostou uhanal co najdalej od Colina. ,,Co to ma znamenat?" mracil sa Wood, ked sa rutil povetrim za nimi. ,,Preco tu ten prvak foti? Nepaci sa mi to. Mozno je to slizo- linsky spion a ma za ulohu vyzistit nase tajne treningove metody." ,,Je z Chrabromilu," vyviedol ho Harry rychlo z omylu. ,,Slizolincania nepotrebuju spiona, Oliver," poznamenal Geor- ge. ,,Ako to vies?" opytal sa Wood podrazdene. ,,Lebo sem prisli osobne," odvetil George a ukazal nadol. Po travniku kracalo niekolko postav v zelenych habitoch s metlami v ruke. ,,Tak to hadam nie!" zasycal Wood poburene. ,,Na dnes som si predsa rezervoval ihrisko ja! Hned im to vytmavim!" - 88 -Wood vystrelil smerom k zemi, v hneve pristal o nieco tvrdsie, nez chcel, a ked zosadal z metly, mierne sa zatackal. Harry, Fred a George ho nasledovali. ,,Flint!" zahucal Wood na slizolinskeho kapitana. ,,Teraz mame trening my! Stadion sme si dopredu rezervovali! Takze laskavo vy- padnite!" Marcus Flint bol dokonca este vyssi ako Wood. S vyrazom za- kerneho trola povedal: ,,Je tu dost miesta pre vsetkych, Wood." Angelina, Alica a Katie medzitym pristali tiez. V time Slizoli- nu dievcata nemali. Slizolincania stali zoci-voci Chrabromilcanom a posmesne na nich zazerali... ,,Ja som si to ihrisko rezervoval!" krical Wood a od jedu az plul. ,,Mam ho rezervovane!" ,,Hm," uskrnul sa Flint. ,,Ale ja tu mam povolenie od profesora Snapa. Ja, profesor S. Snape, povolujem dnes Slizolinu mimoriadny trening na metlobalovom ihrisku, pretoze musia zaskolit svojho no- veho stihaca." ,,Vy mate noveho stihaca?" opytal sa Wood znepokojene. ,,Kde?" Spoza siestich velkych postav sa vynoril o nieco mensi chalan a na bledej spicatej tvari sa mu zjavil skodoradostny uskrn. Bol to Draco Malfoy. ,,Nie si ty nahodou syn Luciusa Malfoya?" opytal sa Fred a vr- hol na Malfoya pohrdavy pohlad. ,,Cudne, ze prave vy spominate Dracovho otca," poznamenal ustipacne Flint a jeho hraci sa skerili od ucha k uchu. ,,Dovolte, aby sme vam ukazali, aky stedry dar dostalo od neho nase druzstvo." A vsetkych sedem hracov Slizolinu natrcilo svoje metly. Hraci Chrabromilu zazreli sedem novucickych rucok s vysokym leskom, na ktorom sa v rannom slnku lesklo sedem zlatych napisov Nimbus 2001. ,,Najnovsi model. Vyraba sa iba mesiac," povedal Flint len tak ledabolo a odfukol z konca svojej metly smietku prachu. ,,Osobne si myslim, ze v mnohom predci staru 2000-ku. A co sa prastarych Ometiel tyka," usmial sa skodoradostne na Freda a Georgea, ktori v rukach zvierali svoje Ometla 5, ,,vymetie s nimi stadion." Hraci Chrabromilu sa hodnu chvilu nezmohli na slovo. Malfoy sa tak rehotal, az mu z oci zostali len uzucke strbinky. - 89 -,,Pozrimeze," ozval sa Flint, ,,tusim budeme musiet celit inva- zii." Po travniku sa k nim blizili Ron s Hermionou, zvedavi, co sa deje. ,,Co sa stalo?" opytal sa Ron Harryho. ,,Preco nehrate? A co tu robi tento tu?" Hladel na Malfoya, ktory si prave obliekal slizolinsky metloba- lovy habit. ,,Som novy stihac Slizolinu, Weasley," uskrnul sa Malfoy. ,,Vsetci prave obdivuju metly, ktore nam kupil moj otecko." Ron zalapal po dychu a ked zbadal sedem spickovych metiel, zabudol zavriet usta. ,,Co povies? Dobre, nie?" opytal sa ho Malfoy ulisne. ,,Mozno sa aj chrabromilskemu druzstvu podari zozbierat nejake to zlato na nove metly. Mozete ponuknut do drazby tie svoje Ometla 5, urcite bude mat o ne zaujem niektore muzeum." Slizolinske druzstvo sa islo popucit od smiechu. ,,Este stastie, ze ani jeden hrac Chrabromilu nie je odkazany na to, aby si musel svoje miesto v druzstve kupovat," poznamenala Hermiona ostro. ,,Vystacia si totiz so svojim talentom." Malfoyovou tvarou prebleskol povysenecky vyraz. ,,Nikto sa ta nepytal na tvoj nazor, ty, krpata, vsivava humu- sacka," odvrkol. Harry okamzite pochopil, ze Malfoy povedal nieco strasne ska- rede, pretoze videl, ako na jeho slova zareagovali ostatni. Flint sa musel postavit pred Malfoya, aby zastavil Freda a Georgea, ktori nanho skocili, Alica zrukla: ,,Co si to dovolujes!", Ron okamzite siahol do svojho habitu, vytiahol prutik a zvolal: ,,Za toto zaplatis, Malfoy!" a namieril nim popod Flinovu pazuchu Malfoyovi na tvar. Stadionom sa rozlahol vybuch, z opacneho konca Ronovho prutika vyslahol prud zeleneho svetla, zasiahol Rona rovno do bru- cha, ten sa zapotacal a padol na zadok do travy. ,,Ron! Ron! Co je s tebou?" pistala Hermiona. Ron chcel nieco povedat, otvoril usta, no nevydal nijaky zvuk. Ozvalo sa hlasite grgnutie, z ust mu vyliezlo niekolko slimakov, kto- re mu dopadli na kolena. Slizolinski hraci sa az tak prehybali od smiechu. Flint sa musel drzat metly, aby nespadol. Malfoy bol na styroch a trieskal pastou - 90 -do zeme. Hraci Chrabromilu medzitym obkolesili Rona, ktory davil velke slizke slimaky. Ostatni akoby sa ho stitili co i len dotknut. ,,Najlepsie bude, ak ho odnesieme k Hagridovi, to je najbliz- sie," povedal Harry Hermione, ktora statocne prikyvla, a spolocne chytili Rona pod pazuchy. ,,Co sa mu stalo, Harry? Co je mu? Je chory? Dostane sa z to- ho, vsak?" Colin zbehol z tribuny a ked odchadzali z ihriska, cely cas poskakoval vedla nich. Rona naplo a z ust mu vyliezli dalsie slimaky. ,,Ach," vzdychol uzasnuty Colin a prilozil si fotoaparat k oku. ,,Mohol by si ho chytit tak, aby sa nehybal, Harry?" ,,Nezavadzaj, Colin!" oboril sa nanho Harry. Spolocne s Her- mionou podopierali Rona celu cestu od stadiona az k Zakazanemu lesu. ,,Uz tam budeme, Ron," utesovala ho Hermiona a pred nimi sa vynorila hajnikova chatrc. ,,O chvilu ti bude dobre - uz sme skoro tam..." Od Hagridovho pribytku ich delilo asi sest-sedem metrov, ked sa dvere na chatrci odrazu otvorili, no neobjavil sa v nich Hagrid. V ustrety sa im blizil Gilderoy Lockhart v bledofialovom habite. ,,Rychlo, schovajme sa," zasipel Harry a tahal Rona k najblizsiemu kriku. Hermiona ho pocuvla, no netvarila sa prilis nadsene. ,,Je to celkom jednoduche, ak viete, co mate robit!" povedal Lockhart nahlas Hagridovi. ,,Ak budete potrebovat moju pomoc, viete, kde ma najdete! Potom vam dam jednu z mojich knih. Prekva- puje ma, ze ste este ziadnu necitali - dnes vecer jednu podpisem a poslem vam ju. Zatial dovidenia!" A vykrocil smerom k hradu. Harry pockal, kym Lockhart nezmizol z dohladu, potom vytia- hol Rona spoza krika a teperil sa s nim k Hagridovym dveram. Moc- ne zabuchali. Vzapati sa zjavil Hagrid, tvaril sa mrzuto, no ked ich zbadal, jeho tvar sa rozjasnila. ,,Uz som si, namojdusu, myslel, ze ste sa na mna vykaslali... len podte dalej, podte... bal som sa, ze je to profesor Lockhart..." Harry s Ronom previedli Rona cez prah dveri do jednoizbovej chatrce; v jednom rohu stala obrovska postel, v druhom veselo blko- tal ohnik. Harry posadil Rona do kresla, v kratkosti Hagridovi vy- - 91 -svetlil, co sa stalo, no nemal pocit, ze by ho Ronov problem nejako znepokojil. ,,Lepsie, ked lezu von, jak dnu," poznamenal dobrosrdecne a hodil pred Rona velky lavor. ,,Tam ich vypluj, Ron." ,,Osobne si myslim, ze nam nezostava nic ine, len cakat, kym prestanu vyliezat," povedala Hermiona s obavami a pozorovala Ro- na, ako sa naklana nad lavorom. ,,To je tazke zaklinadlo samo osebe, nieto este so zlomenym prutikom..." Hagrid horuckovito pobiehal okolo nich a pripravoval caj. Jeho lovecky pes Tesak slintal blahom, ze opat vidi Harryho. ,,Hagrid, co chcel od teba Lockhart?" opytal sa Harry, skrabka- juc Tesaka za usami. ,,Mudroval, ako sa mam zbavit vodnikov, co mi okupuju stud- nu," zabrucal Hagrid, odsunul zo stola napoly osklbanu sliepku a na jej miesto postavil cajovu kanvicu. ,,A co som ja na hlavu? Furt mi tu vykladal cosi o nejakej vile bansi, ktoru kamsi zahnal. Ak je z toho co i len slovo pravda, zozeriem cajnik, namojdusu." Nestavalo sa casto, ze by Hagrid kritizoval niektoreho z rokfor- tskych profesorov, Harryho preto jeho slova dost prekvapili. Vzapati sa ozvala Hermiona hlasom, o nieco tensim nez inokedy: ,,Myslim si, ze mu trochu krivdis. Profesor Dumbledore ho podla vsetkeho pova- zuje za najsposobilejsieho uchadzaca o vyucovanie daneho predme- tu..." ,,Bol totiz jediny," zahlasil Hagrid a ponukol ich melasovymi fondanovymi pralinkami, Ron zatial vytrvalo vykasliaval slimaky do lavora. ,,Namojdusu, ze bol jediny. Je fakt tazke zohnat profaka, co by ucil obranu proti ciernej magii. O ten dzob sa ludia prilis netrhaju. Akoby bol zacarovany. Nik na tom fleku dlho nevydrzi. A teraz s pravdou von," zmenil odrazu Hagrid temu. ,,Koho sa snazil zakliat?" ,,Malfoy povedal Hermione, ze je - muselo to byt nieco velmi sproste, lebo vsetkych to riadne napalilo." ,,To si pis, ze to bolo sproste," povedal Ron chraplavo a spod stola sa vynorila jeho bleda, spotena tvar. ,,Malfoy jej povedal, ze je ,humusacka'..." Ron im opat zmizol z dohladu, pretoze ho premohol priliv vy- chadzajucich slimakov. Hagrid sa tvaril dost poburene. ,,To je hovadina!" zahucal na Hermionu. - 92 -,,Naozaj mi to povedal," potvrdila mu to Hermiona. ,,Ale ja ne- viem, co to znamena. Viem, ze je to nieco neslusne, ale..." ,,Je to ta najhorsia urazka, aku mohol vyslovit," dychcal Ron, ktory sa medzitym opat vynoril spod stola. ,,Humusak je velmi sproste oznacenie carodejnika, ktory sa narodil v muklovskej rodine - kto ma rodicov necarodejnikov. Niektori carodejnici - napriklad vse- tci Malfoyovci - si myslia, ze su lepsi ako ostatni, pretoze, ako oni vravia, maju cistu krv." Ron si slabo odgrgol a do nastavenej dlane mu vypadol jeden jediny slimak. Hodil ho do lavora a pokracoval: ,,Jasne, ze my ostatni si o tom myslime svoje. Pozri sa na Nevilla Longbottoma - ten ma sice cistu krv, no nevie si ani poriadne rozlo- zit kotlik." ,,A aj keby sa pretrhli, take kuzlo ako nasa Hermiona neuro- bia," dodal Hagrid hrdo, na co Hermionina tvar nadobudla farbu kr- vavocervenej fuksie. ,,Nazvat niekoho humusakom je nanajvys nechutne," povedal Ron poburene a roztrasenou rukou si utrel spotene obocie. ,,Spinava krv. Cista krv. Ved je to smiesne. Vacsina carodejnikov je dnes aj tak pol na pol. Keby sme sa nesobasili s muklami, vymreli by sme." Opat ho naplo a zmizol pod stolom. ,,Nevycitam ti, ze si ho chcel prekliat, Ron," povedal Hagrid a zvysil pritom hlas, aby prehlusil slimaky, ktore s pleskotom dopadali na dno lavora. ,,Ale, namojdusu, je tusim lepsie, ze ten tvoj prutik vystrelil z opacnej strany. Vies, co by bolo, keby sa Lucius Malfoy vrutil do skoly s tym, ze niekto zacaroval jeho synacika? Mal by si problem jak delo." Harry chcel podotknut, ze urcite by to nebolo horsie, ako ked sa cloveku z ust valia prudy slimakov, no nemohol. Hagridov lepka- vy fondan mu totiz dokonale zabetonoval sanky. ,,Harry," strhol sa odrazu Hagrid, ,,si ma fakt nastval. Vraj si rozdaval fotky s podpisom. A ja preco ziadnu nemam? To Harryho tak rozzurilo, ze sa mu prudkym trhnutim konecne podarilo od seba oddelit zlepene zuby. ,,Nerozdaval som nijake fotky," vyhlasil dotknuto. ,,Ak Loc- khart chodi po skole a rozhlasuje to..." No vtom si vsimol, ze sa Hagrid smeje. ,,Sak ja len srandujem," povedal a potlapkal Harryho dobrosr- decne po chrbte, az si ten narazil hlavu do stola. ,,Ja viem, ze je to - 93 -somarina. Lockhartovi som povedal, ze ty to nepotrebujes. Si o moc slavnejsi jak on a nemusis si to dokazovat jak niektori." ,,Urcite z toho nebol velmi nadseny," poznamenal Harry a su- chal si bradu. ,,To si mozes byt isty," riekol Hagrid a v ociach mu zaziarili sibalske ohnicky. ,,A potom som mu povedal, ze som tie jeho bychle necital, a on pochopil, ze bude lepsie, ked vypadne. Ron, nedas si trochu fondanu?" ,,Nie, vdaka," hlesol Ron. ,,Radsej to nebudem riskovat." ,,Podte, ukazem vam, co pestujem," navrhol Hagrid, ked Harry s Hermionou dopili caj. V malej zahradke za Hagridovou chatrcou rastli najvacsie tek- vice, ake kedy Harry videl. Kazda z nich vyzerala ako obrovsky bal- van. ,,To su kusy, co?" tesil sa Hagrid. ,,Na halloweensku oslavu... dovtedy este zdibec narastu." ,,A cim ich zalievas?" spytal sa Harry. Harry sa obzrel cez plece, ci ich nik nepocuva. ,,No, jak by som to len... viete... trosku im pomaham..." Harry si vsimol, ze o zadnu stenu chatrce je oprety Hagridov kvietkovany dazdnik. Harry sa uz v minulosti presvedcil, ze ten daz- dnik nie je tak celkom dazdnik; mal dokonca dost silne podozrenie, ze Hagrid v nom ukryva svoj stary skolsky prutik. Hagrid totiz ne- smel carovat. Ked bol tretiak na Rokforte, tak ho zo skoly vyhodili, Harry vsak nevedel preco - ked na to prisla rec, Hagrid si vzdy hlas- no odkaslal a zahadne ohluchol, az kym sa tema rozhovoru opat ne- zmenila. ,,Zrejme Zvacsujuce zaklinadlo, nemam pravdu?" povedala Hermiona napoly odsudzujuce, napoly pobavene. ,,To sa ti naozaj podarilo." ,,To povedala aj tvoja mala sestra," pochvalil sa Hagrid a kyvol smerom k Ronovi. ,,Vcera som ju stretol." Hagrid ukosom pozrel na Harryho a bradou mu posklbavalo. ,,Vraj sa tu len tak prechadza, no dam krk na to, ze vyckavala niekoho, kto sem za mnou chodieva." A zmurkol na Harryho. ,,Keby si rozdaval tie podpisane fotky, tak, na- mojdusu, ze..." ,,Prestan s tym, Hagrid," hneval sa Harry. Ron vybuchol smie- chom a zastriekal zem dalsou varkou slimakov. - 94 -,,Bacha!" zahrmel Hagrid a odtiahol Rona od svojich vzacnych tekvic. Bolo uz takmer poludnie. Harry vstaval na svitani a odvtedy zjedol iba kusok fondanu, nuz sa nevedel dockat, kedy bude obed. Vsetci traja sa s Hagridom rozlucili a vykrocili naspat k hradu. Ro- novi sa sice este stikutalo, no vysli z neho uz len dva male slimaciky. Este ani poriadne nevkrocili do nevykurenej vstupnej haly, ked sa ozvalo: ,,Tak tu ste, Potter... Weasley." Blizila sa k nim profesorka McGonagallova a tvarila sa velmi prisne. ,,Dnes vecer si budete od- pykavat svoj trest." ,,A co budeme robit, pani profesorka?" opytal sa Ron a pokusal sa premoct bliziace sa grgnutie. ,,Vy budete lestit striebro v Sieni slavy spolu s panom Fil- chom," povedala profesorka McGonagallova. ,,A nie aby ste si zmys- leli carovat, Weasley... trochu prace vam nezaskodi." Ron preglgol. Skolnika Argusa Filcha vsetci studenti na skole nenavideli. ,,A vy, Potter, pomozete profesorovi Lockhartovi odpovedat na listy jeho obdivovateliek," pokracovala profesorka McGonagallova. ,,Ach, nie... pani profesorka, nemohol by som tiez pomahat v Sieni slavy?" opytal sa Harry zufalo. ,,V ziadnom pripade," odvetila profesorka McGonagallova a zvrastila obocie. ,,Profesor Lockhart si vyziadal specialne vas. Obaja si svoj trest zacnete odpykavat presne o osmej." Harry s Ronom sa dovliekli do Velkej saly v stave hlbokej depresie, Hermiona kracala za nimi a na tvari sa jej usadil vyraz typu porusili-ste-predsa-skolsky-poriadok. Pecena sekana s cibulkou a zemiakmi, na ktoru sa Harry tak tesil, mu prilis nechutila. Obaja s Ronom mali pocit, ze ich nic horsie nemohlo postihnut. ,,Filch ma tam bude drzat celu noc," vzdychol si Ron smutne. ,,A nesmiem carovat! Tych poharov je tam urcite minimalne sto. Muklovske upratovanie sa mi z duse protivi." ,,Hned by som si to s tebou vymenil," poznamenal Harry skru- sene. ,,U Dursleyovcov som ziskal skvelu prax. Ale odpovedat na listy Lockhartovych obdivovateliek... to je zly sen." Sobotne popoludnie uplynulo ako voda, ani sa nenazdali a bolo o pat minut osem. Harry nie velmi nadsene kracal chodbou na dru- hom poschodi k Lockhartovej pracovni. Zatal zuby a zaklopal. - 95 -Dvere sa okamzite rozleteli. Lockhart sa nanho ziarivo zaceril. ,,A, tu mame toho vagabunda!" privital ho. ,,Podte dalej, Har- ry, podte..." Na stenach vo svetle nespocetnych sviecok ziarili zaramovane fotografie a na vsetkych bol Lockhart. Niektore z nich boli dokonca podpisane. Velka kopa fotografii lezala i na stole. ,,Mozete pisat adresy na obalky," navrhol Lockhart Harrymu, akoby to bola ta najvacsia pocta. ,,Tato prva bude pre Gladys Gudge- onovu, nech jej zdravicko sluzi... patri k mojim najvernejsim obdivo- vatelkam..." Minuty sa neuveritelne vliekli. Harry na Lockhartove poznam- ky odpovedal prilezitostnym ,hm', ,dobre', ,ano'. Podchvilou zachy- til mudrosti ako ,,slava je ako polna trava, Harry", alebo ,,slavna o- sobnost sa musi spravat ako slavna osobnost, to si pamataj." Sviecky sa postupne zmensovali a ich svetielka tancovali po pohybujucich sa Lockhartovych tvarach, ktore sa prizerali zo stien. Harry presiel ubolenou rukou po asi tisicke obalok a prilozil k nim dalsiu s adresou Veroniky Smethleyovej. Uz by ma mohol pustit, pomyslel si cely nestastny, prosim, nech ma uz pusti... A vtedy cosi zacul - cosi, co ani zdaleka nepripominalo pras- kanie dohorievajucich sviecok ci Lockhartovo blabotanie o svojich fanusikoch. Bol to hlas, pri ktorom tuhla krv v zilach, hlas plny mrazivej nenavisti. ,,Pod... pod blizsie... nech ta rozparam... nech ta roztrham... nech ta zabijem..." Harry sa strhol od hrozy a na ulici, na ktorej byvala Veronika Smethleyova, sa objavila velka fialova machula. ,,Coze?!" zvolal. ,,Veru tak," prikyvoval Lockhart. ,,Celych sest mesiacov na ce- le rebricka najpredavanejsich knih! Prekonal som vsetky rekordy!" ,,Ale nie," povedal Harry ako v tranze. ,,Ten hlas!" ,,Prosim?" spytal sa Lockhart nechapavo. ,,Ten - ten hlas - nepoculi ste to?" Lockhart nanho nechapavo hladel. ,,O com to hovorite, Harry? Zrejme ste uz trochu unaveny. Pre- panakrala - vari je uz tolko hodin? Ved sme tu skoro styri hodiny! To som si veru neuvedomil - ale ten cas leti, vsak?" - 96 -Harry neodpovedal. Nastrazil usi, ci sa ten hlas neozve znova, no nepocul nic - iba Lockharta, ako mu hovori, ze nabuduce, ked si bude zase odpykavat nejaky trest, nemusi mat take stastie ako dnes. Harry vysiel z jeho pracovne sta omraceny. Bolo uz neskoro a chrabromilska klubovna bola takmer prazd- na. Harry zamieril rovno na izbu. Ron sa este nevratil. Harry si ob- liekol pyzamo, vliezol do postele a cakal. Asi o pol hodiny sa objavil Ron, suchal si prave rameno a priniesol so sebou do tmavej izby za- van lestiaceho prostriedku. ,,Vobec si ruky necitim," zaknucal a zvalil sa do postele. ,,Str- nastkrat som musel drhnut ten poondiaty metlobalovy pohar, kym bol spokojny. A ked som sa sklanal nad Cestnym ocenenim za za- sluhy o rozvoj skoly, chytil ma slimakovy zachvat. Trvalo mi celu vecnost, kym som z neho ocistil vsetok ten sliz... Co Lockhart?" Harry mu posepky, aby nezobudil Nevilla, Deana a Seamusa, rozpovedal, co sa mu prihodilo. ,,A Lockhart tvrdil, ze to nepocul?" opytal sa Ron. V ziare me- sacneho svitu si Harry vsimol, ze sa Ron mraci. ,,Myslis si, ze kla- me? No aj tak tomu nerozumiem - keby to bol niekto neviditelny, dokazal by si predsa otvorit dvere, nie?" ,,Ved prave," suhlasil Harry a zahladel sa na baldachynovy strop svojej postele. ,,Ja to veru tiez nechapem." - 97 -O O S S M M A A K K A A P P I I T T O O L L A A O O S S L L A A V V A A U U M M R R T T I I N N Nadisiel oktober a priniesol so sebou do Rokfortu mrazivu vlh- kost. Zdravotna sestra madam Pomfreyova mala plne ruky prace s coraz vacsim poctom prechladnutych studentov a profesorov. Jej Hrejivy odvar zaberal takmer okamzite, hoci tomu, kto sa ho napil, sa zvycajne este niekolko hodin parilo z usi. Percy prinutil svoju sestru Ginny Weasleyovu, ktora bola mimoriadne bleda, aby ho tiez uzila. Ked sa jej zacal spod ohnivocervenych vlasov valit dym, vy- zeralo to, akoby jej horela hlava. Okenne tabulky hradu cele dni bicovali dazdove kvapky velke ako broky, hladina jazera stupala, kvetinove zahony sa zmenili na potoky blata a Hagridove tekvice napucali do velkosti zahradnej so- py. Nadsenie Olivera Wooda pre pravidelnost treningovej pripravy to vsak ani v najmensom neohrozilo a vdaka nemu sa Harry v jedno mimoriadne uprsane sobotne predpoludnie, niekolko dni pred sviat- - 98 -kom Vsetkych svatych vracal do Chrabromilskej veze do nitky pre- moceny a od hlavy po paty zablateny. To, ze lialo ako z krhly, vsak nebolo na dnesnom treningu to najhorsie. Horsie bolo, ze Fred a George, ktori tajne sledovali Slizo- lincanov a videli ich prehanat sa na novych Nimbusoch 2001, svorne tvrdili, ze slizolinske druzstvo, to je teraz sedem rozmazanych cmuh, ktore krizuju vzduch sta rakety. Harry sa vliekol opustenou chodbou a odrazu natrafil na nieko- ho, kto sa tvaril rovnako ustarostene ako on. Takmer bezhlavy Nick, duch Chrabromilskej veze, zachmurene zizal von oknom a hundral si popod nos: ,,... vraj nesplnam ich poziadavky... a pritom mi chyba len jeden a stvrt centimetra..." ,,Ahoj, Nick," pozdravil ho Harry. ,,Ahoj, ahoj," strhol sa Takmer bezhlavy Nick a rozhliadal sa vokol seba. Na dlhych zvlnenych vlasoch mal narazeny svihacky klobuk s pierkami a odety bol v tunike s volanovym golierom, ktora pred zrakmi ostatnych ukryvala fakt, ze mal takmer zotatu hlavu. Bol priesvitny ako dym a Harry cez neho videl na temnu oblohu a neuti- chajucu dazdovu riavu. ,,Nejaky si utrapeny, Potter," prehodil Nick, poskladal akysi priehladny list a strcil si ho do kabatca. ,,Ved aj ty," odvetil Harry. ,,Ach," vzdychol si Takmer bezhlavy Nick a elegantne mavol rukou, ,,nie je to nic vazne... vlastne o to miesto ani nestojim... Tak mi zislo na um, ze sa prihlasim, vyzera to vsak, ze ,nesplnam ich poziadavky'..." Znelo to sice lahostajne, no na tvari sa mu usadil trpky vyraz. ,,Co si myslis ty," vybuchol znenazdajky a vytiahol list z vrecka, ,,ak niekomu styridsatpatkrat zatnu do krku tupou sekerou, ma dotycny pravo, aby ho prijali do Bandy bezhlavych?" ,,Pravdaze ma," pritakal Harry, lebo pochopil, ze sa to od neho ocakava. ,,Tym chcem povedat, ze nikoho netrapi viac ako mna, ze sa to neurobilo rychlo a tak, ako sa patri, teda, ze mi hlava neodpadla, ako sa to vyzaduje, cim chcem povedat, ze by mi to usetrilo mnozstvo bolesti a vysmechu. Zial..." Takmer bezhlavy Nick jedinym trhnutim ruky list roztvoril a nahnevany cital: - 99 -,,Mozeme prijat len tych uchadzacov, ktorych hlava nema ani minimalny kontakt s telom. Sami musite uznat, ze v opacnom pripade by bolo pre nasich clenov nemozne zucastnovat sa takych aktivit, ako je zonglovanie s hlavou pocas jazdy na koni ci hlavove polo. S nevyslovnou lutostou Vam preto musime oznamit, ze nesplnate nase poziadavky. So srdecnym pozdravom sir Patrick Delaney-Podmor" Takmer bezhlavy Nick nahnevane napchal list spat do vrecka. ,,Hlava mi drzi na jednom a stvrt centimetri koze a sliach, Har- ry! Vacsina ludi ti povie, ze to je vlastne to iste, ako byt bez hlavy, ale nie, panovi sirovi Dokonale ufiknuta hlava to nestaci." Takmer bezhlavy Nick sa niekolkokrat zhlboka nadychol a prehovoril ovela pokojnejsim hlasom: ,,Tak... a co trapi teba? Mo- zem ti nejako pomoct?" ,,Nie," odvetil Harry. ,,Jedine keby si vedel, kde maju sedem prebytocnych Nimbusov 2001, na ktorych by sme mohli nastupit proti Slizolinu..." Zvysok Harryho vety zanikol v pisklavom mnaucani, ktore vy- chadzalo odkialsi spomedzi jeho clenkov. Sklopil zrak a zbadal dva zlte lampase. Bola to pani Norrisova, kostnata siva macka, ktoru skolnik Argus Filch vyuzival ako svoju pomocnicku v nekonecnom boji proti studentom. ,,Radsej uz chod, Harry," suril ho Nick. ,,Filch ma dnes zlu na- ladu... dostal chripku a nejaky tretiak nechtiac postriekal strop v zala- ri cislo pat zabim mozgom. Cele dopoludnie to upratoval, a ked zba- da, ze z teba kvapka blato..." ,,Mas pravdu," suhlasil s nim Harry a zacal ustupovat pred ob- vinujucim pohladom pani Norrisovej, nie vsak dost rychlo. Argusa Filcha musela s tou jeho odpornou mackou spajat akasi zahadna sila, pretoze z nicoho nic vyskocil spoza gobelinu po Harryho pravici, supel a zurivo sa rozhliadal, ktory odvazlivec si dovolil porusit skol- sky poriadok. Hlavu mal obviazanu hrubym karovanym salom a nos mal nezvycajne purpurovy. ,,Ty lump jeden!" zreval, brada sa mu triasla, oci mu sli od jedu z jamok vyskocit a prstom ukazoval na spinavu mlacku, ktora po- chadzala z Harryho kvapkajuceho metlobaloveho habitu. ,,Vsade - 100 -sama spina a neporiadok! Uz toho mam po krk, Potter, namojveru! Pod so mnou!" Harry teda smutne zakyval Takmer bezhlavemu Nickovi a vy- krocil za Filchom dolu schodmi, zanechavajuc za sebou blatove sto- py. Este nikdy nebol vo Filchovej kancelarii, tomu miestu sa vsetci studenti zdaleka vyhybali. Bola to nevludna miestnost bez okien, ktoru osvetloval jediny lampas, visiaci z nizkeho stropu. Vo vzduchu sa vznasal zapach vyprazanej ryby. Steny dookola lemovali drevene skrinky so zasuvkami; z napisov na nich Harry pochopil, ze obsahuju aj tie najmensie podrobnosti kazdeho precinu, rovnako ako i trestu, ktory zan ten-ktory vinnik dostal. Fredovi a Georgeovi Weasleyov- com patrila cela jedna zasuvka. Na stene za Filchovym stolom visela sada vysoko nablyskanych retazi. Vseobecne sa vedelo, ze Filch neustale tlaci na Dumbledora, aby mu dovolil vesat studentov za clenky dolu hlavou. Filch vytiahol z nadobky na stole brko a zacal zhanat perga- men. ,,Blato," hundral zurivo, ,,dymiace dracie sople... zabie moz- gy... potkanie vnutornosti... mam toho plne zuby... vsak ja vam uka- zem... kde mam to tlacivo...? Ach, tu je..." Vydoloval zo zasuvky stola velku rolku pergamenu, rozlozil si ju pred sebou a namocil dlhe cierne brko do kalamara. ,,Meno... Harry Potter. Priestupok..." ,,Ale ved to bolo len trochu spinavej vody!" branil sa Harry. ,,Mozno pre teba, chlapce, ale pre mna hodina drhnutia dlazky navyse!" vrieskal Filch a na konci obrovskeho rozcapeneho nosa sa mu chvela velka kvapka. ,,Priestupok... znecistenie hradu... navrho- vany trest..." Filch si klopkal po nose, z ktoreho mu tieklo, a hrozivo zmur- kal na Harryho, ktory so zatajenym dychom cakal na svoj ortiel. No len co Filch dopisal, ozvala sa rovno nad nimi strasna rana, az sa lampas divoko rozhojdal. ,,ZLODUCH!" zahrmel Filch a v navale zurivosti slahol brko na stol. ,,Tentoraz si to odskaces!" Na Harryho sa ani len nepozrel a s dupotom vybehol z kancela- rie s pani Norrisovou v patach. - 101 -Duch Zloduch lietal po skole, kazdemu sa vyskieral a nado vsetko miloval chaos a zmatok. Harry nemal ducha Zloducha prilis v laske, no teraz mu bol nesmierne vdacny, ze sa objavil v pravy cas. Nech uz vyviedol cokolvek (a tentoraz to vyzeralo, ze zdemoloval nieco velmi velke), Filch aspon na chvilu zabudne na Harryho. Harry teda cakal na Filcha, kym sa vrati, a klesol do kresla pre- zrateho molami. Okrem dopoly vyplneneho formulara lezala na stole este jedna vec: velka, ozdobna purpurova obalka so striebornymi pismenami. Harry pohladom skontroloval dvere, ci sa Filch nahodou nevracia, chytil do ruky obalku a cital: KUZLOKURZ Korespondencny rychlokurz pre carodejnikov-zaciatocnikov Harrymu to nedalo, otvoril obalku a vytiahol z nej zvazok per- gamenu. Ozdobne strieborne pismena na prvej strane oznamovali: Citite sa neisti v modernom carodejnickom svete? Sami pred sebou hladate vyhovorky, preco nechcete carovat? Ste znechuteni svojou technikou drzania prutika? Mame tu pre vas odpoved! Kuzlokurz je jedinecny kurz svojho druhu, pri ktorom zarucene nezlyhate - ucivo si zapamatate zazracne rychlo a vysledky sa dostavia takmer okamzite. O uzasnych metodach Kuzlokurzu sa uz presvedcili stovky carodejnic a carodejnikov! Pani Z. Nettlesova z Topshamu nam pise: ,,Nemam dobru pamat na zaklinadla a co sa mojich elixirov tyka, bola som celej rodine na smiech! No odkedy som absolvovala vas Kuzlokurz, som stredobodom vsetkych oslav a priatelia ma prosia, aby som im prezradila tajomstvo svojho uspechu!" Carodej D. J. Prod z Didsbury tvrdi: - 102 -,,Manzelka sa pri mojich chabych pokusoch o carovanie vzdy len opovrzlivo usmievala, no stacil mesiac Vasho skveleho carodejnickeho Kuzlokurzu a podarilo sa mi premenit ju na tibetskeho horskeho jaka! Vdaka ti, Kuzlokurz!" Harry s uzasom prelistoval aj zvysne pergameny, ktore obalka obsahovala. Co to len do toho Filcha voslo - zapisat sa do rychlokur- zu carovania? Ze by nebol ozajstnym carodejnikom? Harrymu prave padol zrak na nadpis ,Prva lekcia: Drzanie carodejnickeho prutika (niekolko uzitocnych rad)', ked zacul kroky. Rychlo napchal perga- men spat do obalky, hodil ju na stol a vzapati sa otvorili dvere. Filch mal na tvari vitazoslavny vyraz. ,,Ten sekretar bol nesmierne cenny!" povedal natesene pani Norrisovej. ,,Tentoraz to Zloduchovi zratame, moja mila..." Zahladel sa na Harryho a zrak mu hned padol na obalku s Kuzlokurzom, ktora, Harry si to vsimol az prilis neskoro, lezala asi o pol metra dalej ako povodne. Filchova nezdravo bleda tvar sa razom zmenila na tehlovocer- venu. Harry sa v duchu pripravoval na obrovsky prival hnevu. Filch dokrival k stolu, schmatol obalku a hodil ju do zasuvky. ,,Ty si... ty si to cital...?!" zreval. ,,Nie," povedal Harry, ani okom nemihol. Filch si nervozne suchal kostnate ruky. ,,Ak si cital moju sukromnu postu... teda, niezeby to bolo mo- je... patri to jednemu mojmu priatelovi... to je vlastne jedno... ale aj tak..." Harry nanho hladel v nemom uzase; Filch vyzeral, ze sa zblaz- nil. Gulal ocami, jednou stranou spuchnutej tvare mu zacalo poskl- bavat a karovany sal jeho nezdravy vyzor len zvyraznoval. ,,Dobre teda... chod... a nikomu ani muk... niezeby som... no ale ved si to necital... chod uz, musim napisat staznost na Zlodu- cha... chod..." Harry nemohol uverit, ake mal stastie, nahlivo opustil kancela- riu, presiel chodbou a potom hore schodmi. Odist z Filchovej kance- larie nepotrestany, to sa na tejto skole vari este nikomu nepodarilo. ,,Harry! Harry! Zabralo to?" - 103 -Z jednej triedy vyletel Takmer bezhlavy Nick. Za nim zbadal Harry trosky obrovskej cierno-zlatej skrinky, ktoru niekto nechal padnut z velkej vysky. ,,Nahovoril som Zloducha, aby ju pustil rovno nad Filchovou kancelariou," vysvetloval mu nadsene Nick. ,,Myslel som si, ze by to mohlo odputat jeho pozornost..." ,,To si bol ty?" opytal sa Harry, od radosti cely bez seba. ,,Hej, zabralo to, dokonca ma ani nepotrestal. Vdaka, Nick!" Pokracovali chodbou spolocne. Harry si vsimol, ze Nick stale zmoli v ruke zamietavy list sira Patricka. ,,Skoda, ze ti nemozem nejako pomoct, co sa tyka tej Bandy bezhlavych," vzdychol si Harry. Takmer bezhlavy Nick v tej chvili zastal a Harry si to nevsimol a presiel cez neho. Nebol to veru bohvieaky pocit - akoby na okamih vosiel do ladovej sprchy. ,,Ale co by si nemohol," povedal Nick cely bez seba. ,,Harry... bolo by odo mna asi velmi opovazlive... nie, to nemozem..." ,,O co ide?" opytal sa Harry. ,,Vies, na tohtorocny Halloween pripada patste vyrocie mojich umrtin," oznamil mu Takmer bezhlavy Nick velmi vazne. ,,Aha," ozval sa Harry, ktory nevedel, ci sa ma tvarit smutne, alebo veselo. ,,Dobre." ,,Usporaduvam vecierok v jednom z vacsich zalarov. Pozval som svojich priatelov zo siroka-daleka. Bola by to pre mna naozaj velka cest, keby si prisiel i ty. Pan Weasley a slecna Grangerova su, samozrejme, tiez srdecne vitani... ale vy budete zrejme chciet ist na skolsky vecierok, vsak?" A napato Harryho pozoroval. ,,Nie," povedal rychlo Harry, ,,prideme..." ,,Neuveritelne! Harry Potter na oslave mojich umrtin! A..." za- vahal, na tvari sa mu zracila radost, ,,... nemohol by si pripadne pred sirom Patrickom prehodit par slov v tom duchu, akym strasidelnym a impozantnym dojmom posobim?" ,,Ale... pravdaze," odvetil Harry. Takmer bezhlavy Nick bol od stastia cely bez seba. ,,Oslava umrtin?" neverila Hermiona vlastnym usiam, ked sa Harrymu konecne podarilo prezliect a prisiel za nou a Ronom do klubovne. ,,Stavim sa, ze neexistuje vela zijucich ludi, ktori by sa mohli pochvalit, ze boli na takom niecom - to bude uzasne!" - 104 -,,Nechapem, ako moze niekto oslavovat den, ked zomrel," kru- til hlavou Ron, ktory sa prave trapil s ulohou z elixirov a mal naladu pod psa. ,,To musi byt hrozne depresivne..." Dazd neustale bicoval okna, za ktorymi vladla cierno-cierna tma, hoci vnutri bolo prijemne a teplucko. Ohen v kozube ozaroval nespocetne makucke kresla, v ktorych si studenti citali, rozpravali sa, robili si ulohy a niektori, ako napriklad Fred a George Weasleyovci, sa snazili prist na to, co sa stane, ak salamandru nakrmia delobuchmi doktora Fillibustera. Fredovi sa podarilo ,zachranit' z kabinetu sta- rostlivosti o zazracne tvory nadherneho oranzoveho mloka, zijuceho v ohni. Ten teraz mierne cmudil na stole, okolo ktoreho sa zisiel hlu- cik zvedavcov. Harry chcel prave Ronovi a Hermione povedat o Filchovi a rychlokurze carovania, ked salamandra odrazu z nicoho nic vystreli- la do vzduchu, kruzila zurivo nad zemou a s rachotom iskrila. Pri pohlade na Percyho, ktory Fredovi a Georgeovi tak nadaval, az z toho zachripol, ako i na fantasticky ohnostroj sytooranzovych hviezd, co srsali zo salamandry, kym nezmizla v plamenoch kozuba, z ktore- ho sa ozyvali ohlusujuce explozie, Harry na Filcha a jeho obalku celkom zabudol. Ked nadisiel Halloween, Harry aj olutoval svoj neuvazeny slub, ze pride na oslavu Nickovych umrtin. Zvysok skoly sa s nadse- nim pripravoval na halloweensku oslavu; Velku sien zdobili ako zvycajne naozajstne netopiere, z Hagridovych obrovskych tekvic boli vyrezane lampase, do ktorych by sa zmestili aj traja dospeli chlapi, a kolovali dokonca spravy, ze Dumbledore objednal na vecer tanecnu skupinu kostlivcov. ,,Slub je slub," pripomenula Hermiona Harrymu velitelskym hlasom. ,,Povedal si, ze na tie umrtiny pojdes." A tak presne o siedmej vecer presli Harry, Ron a Hermiona po- pri vchode do Velkej siene, v ktorej lakavo ziarili zlate taniere a sviecky, a zamierili do podzemia. Chodba veduca na vecierok Takmer bezhlaveho Nicka bola tiez osvetlena, to svetlo vsak v nich nevyvolavalo prave najprijem- nejsie pocity: na stenach horeli syto-modrym plamenom dlhe, tenke cierne sviecky a na ich zive tvare dopadalo tlmene, strasidelne svetlo. - 105 -Kazdym krokom teplota klesala. Harry sa triasol od zimy, zahalil sa preto tuhsie do svojho habitu a odrazu zacul neprijemny zvuk - ako- by tisic nechtov zacalo naraz skriabat po obrovskej tabuli. ,,Toto ma byt hudba?" zasepkal zhrozene Ron. Zasli za roh a vo dverach s ciernymi zamatovymi zavesmi zbadali Takmer bezhla- veho Nicka. ,,Priatelia moji mili," privital ich smutocnym hlasom. ,,Vitajte, vitajte... nesmierne ma tesi, ze ste prisli..." Snal si elegantny klobuk, uklonil sa a pozval ich dalej. Naskytol sa im nevidany pohlad. V zalari bolo niekolko stovak perletovobielych, priehladnych hosti, vacsina z nich sa vznasala nad preplnenym tanecnym parketom a tancovala valcik na ten hrozo- strasny, usi trhajuci zvuk, ktory vychadzal z orchestra stojaceho na vyvysenom podiu, potiahnutom ciernym zamatom. V obrovskom lustri nad ich hlavami svietilo tmavomodrou ziarou asi tisic dalsich ciernych sviecok. Harrymu, Ronovi a Hermione sa od ust zdvihala para - pripadali si ako v chladnicke. ,,Co keby sme sa tu trochu porozhliadli?" navrhol Harry, ktore- ho hrozne oziabali nohy. ,,Len pozor, aby sme cez niekoho nepresli," poznamenal Ron nervozne a vsetci traja vykrocili po okraji tanecneho parketu. Minuli skupinku zamracenych mnisok, osumeleho muza v retaziach a Tuc- niaka, dobrosrdecneho ducha Biflomoru, ktory prave debatoval s nejakym rytierom, co mal v cele zapichnuty sip. Harryho neprekvapi- lo, ze Krvavy baron, vyziabnuty, hrozostrasny duch Slizolinu, pokry- ty striebornymi krvavymi skvrnami, stoji celkom sam, pretoze ostatni duchovia si od neho udrziavali odstup. ,,Ale nie," vzdychla Hermiona a zastala. ,,Rychlo prec, rychlo, nemam chut rozpravat sa s Umrncanou Myrtou..." ,,S kym?" opytal sa Harry, ked sa nahlivym krokom vydali na opacnu stranu. ,,Strasi v dievcenskych zachodoch na prvom poschodi," vy- svetlovala im Hermiona. ,,Ona strasi v zachodoch?" ,,No. Cely rok nefunguju, pretoze sa jej kazdu chvilu zmocnuju zachvaty zurivosti a vytopi ich. Ak je to len trochu mozne, vzdy sa tomu miestu radsej vyhnem. Neviete si predstavit, ake je to hrozne, ked sa potrebujete vycikat a ona vam rumazga za chrbtom..." - 106 -,,Aha, jedlo!" zvolal Ron. Na opacnej strane vazenia stal dlhy stol pokryty ciernym zamatom. Natesene sa k nemu vydali, no ked boli pri nom, zostali stat ako prikovani. Ovanul ich hrozny smrad. Na nadhernych striebornych misach boli poukladane velke, skazene ryby; na tacnach lezali kopy na uhol spalenych kolacov, obrovske fasirky prelezene cervami, platy syra potiahnute hrubou vrstvou ze- lenej plesne a na cestnom mieste stala obrovska siva torta v tvare nahrobneho kamena, na ktorom bolo ciernou polevou napisane: SIR NICOLAS DE MIMSY-PORPINGTON ZOMREL 31. OKTOBRA 1492 Harry sa s uzasom pozeral na tucneho ducha, ktory pristupil k stolu, nahol sa, dosiroka otvoril usta a tak presiel cez jedneho zo smradlavych lososov. ,,Ked prejdete jedlom, citite, ako chuti?" opytal sa ho Harry. ,,Tak trochu," odvetil duch smutne a odletel. ,,Zrejme ho nechavaju zhnit, aby malo vyraznejsiu aromu," poznamenala Hermiona, chytila si nos, naklonila sa nad stol a zblizka si prezerala zhnite fasirky. ,,Nejdeme uz? Je mi zle," ozval sa Ron. No len co sa otocili, spod stola sa vyhupol drobny muzicek a zostal visiet rovno pred nimi. ,,Ahoj, Zloduch," pozdravil ho Harry vahavo. Na rozdiel od ostatnych duchov nebol duch Zloduch ani bledy, ani priesvitny. Mal na sebe kriklavy oranzovy klobuk, ohyzdneho motylika a na sibalskej tvari sa mu usadil siroky skodoradostny uskrn. ,,Nedate si?" opytal sa sladkym hlaskom a ponukol im misku s plesnivymi arasidovymi orieskami. ,,Nie, dakujeme," odmietla Hermiona. ,,Pocul som ze sa zhovarate o Umrncanej Myrte, pokracoval Zloduch a ocka mu ziarili. ,,A nehovorili ste o nej velmi pekne." Zhlboka sa nadychol a zvolal: ,,HEJ! MYRTA!" ,,Nie Zloduch, nepovedz jej, co sme o nej hovorili, velmi ju to rozrusi," prosikala Hermiona septom. ,,Ja som to tak nemyslela, vo- bec mi neprekaza... hm, ahoj, Myrta." - 107 -Nad hlavami sa im odrazu vznasal cupiaci duch akehosi diev- cata. Harry veru zachmurenejsiu osobu nevidel, vacsiu polovicu tva- re jej zakryvali dlhe rovne vlasy a hrube perletove okuliare. ,,Co si vravel?" vyzvedala namrzene. ,,Ako sa ti dari, Myrta?" spytala sa Hermiona s predstieranou veselostou. ,,Je to fajn vidiet ta aj inde ako na zachode." Myrta si vzdychla. ,,Slecna Grangerova ta pred chvilou spominala..." posepol Zloduch Myrte zlomyselne do ucha. ,,Vravela som... vravela som... ako ti to dnes vecer pristane," vykoktala Hermiona a ustedrila Zloduchovi nahnevany pohlad. Myrta si Hermionu podozrievavo premerala. ,,Ty si zo mna utahujes," povedala a v tej chvili sa jej malicke oci zaliali striebornymi slzami. ,,Nie naozaj... vsak som povedala, ze jej to dnes velmi prista- ne?" opytala sa Hermiona Harryho a Rona a pritom ich bolestivo stuchala do rebier. ,,Ach, ano..." ,,Povedala to..." ,,Neklamte ma," vzlykala Myrta, slzy sa jej kotulali po tvari a spokojny Zloduch jej vykukal ponad plece a robil grimasy. ,,Si myslite, ze neviem, ako ma ludia prezyvaju za mojim chrbtom? Tucna Myrta! Ohavna Myrta! Mrzuta, umrncana, mlandrava Myrta!" ,,Zabudla si podobana," zasycal jej Zloduch do ucha. Umrncana Myrta sa srdcervuco rozvzlykala a uletela prec z va- zenia. Duch Zloduch vystartoval za nou, bombardoval ju plesnivymi arasidami a reval na nu: ,,Podobana! Podobana!" ,,No zbohom," vzdychla si smutne Hermiona. Pomedzi dav k nim letel Takmer bezhlavy Nick. ,,Zabavate sa dobre?" ,,Vynikajuco," zaklamali svorne. ,,Celkom slusna spolocnost," povedal Takmer bezhlavy Nick hrdo. ,,Truchliaca vdova sem prisla az z Kentu... O chvilu budem mat prejav, idem upozornit orchester..." No orchester v tej chvili prestal hrat sam od seba. Vsetci vo vazeni stichli a ked zaznel polovnicky roh, vzrusene sa obzerali. ,,No, a je to tu," dodal Takmer bezhlavy Nick smutne. - 108 -Stenou vazenia vletelo do miestnosti dvanast konskych duchov a na kazdom sedel bezhlavy jazdec. Hostia nadsene tlieskali. Aj Har- ry zacal tlieskat, no ked zbadal, ako sa Takmer bezhlavy Nick tvari, okamzite prestal. Kone pricvalali do stredu tanecneho parketu, tam zastali a vzpinajuc sa nervozne preslapovali na mieste. Na cele jazdcov bol vysoky duch, ktory si pod pazuchou drzal bradatu hlavu a v tejto polohe fukal do lesneho rohu. Duch zoskocil, zodvihol svoju hlavu vysoko do vzduchu, aby videl ponad dav ludi (vsetci hostia sa smia- li), potom si narazil hlavu na krk a vykrocil k Takmer bezhlavemu Nickovi. ,,Nick!" zahucal. ,,Ako sa mas? Hlava ti este stale visi?" Srdecne sa zasmial a potlapkal Takmer bezhlaveho Nicka po pleci. ,,Vitaj, Patrick," pozdravil ho Nick trochu odmerane. ,,Niekto tu ozil!" zvolal sir Patrick, ked zocil Harryho, Rona a Hermionu a narocky, akoze od prekvapenia, vyskocil, az mu hlava odpadla z krku (hostia sa od smiechu zvijali). ,,Velmi smiesne," poznamenal Takmer bezhlavy Nick nahne- vane. ,,Nicka si nevsimajte!" kricala hlava sira Patricka na zemi. ,,Es- te stale sa hneva, ze sme ho neprijali do nasej druziny! Co na to po- vedat... ved sa len nanho pozrite..." ,,Podla mna," spustil Harry, ked pochopil Nickov velavyz- namny pohlad, ,,je Nick naozaj... hrozostrasny a... hm..." ,,Hahaha!" rehunala sa Patrickova hlava. ,,Tak na toto ta urcite nahovoril on!" ,,Keby ste mi mohli venovat pozornost, rad by som povedal par slov!" prehovoril Takmer bezhlavy Nick zvysenym hlasom, vy- krocil smerom k podiu a vystupil do studenomodrej ziary svetiel. ,,Moji drahi zosnuli pani a damy, s hlbokym zarmutkom vam..." No nik ho nepocuval. Sir Patrick s ostatnymi clenmi Bandy bezhlavych prave zacali hrat hokej s hlavami namiesto puku a hostia ich s napatim sledovali. Takmer bezhlavy Nick sa opat bezuspesne pokusil zaujat posluchacov, no ked hlava sira Patricka za nadsenych ovacii publika preletela tesne popri nom, definitivne to vzdal. - 109 -Harrymu bolo hrozne zima, nehovoriac o tom, ze mu od hladu skvrkalo v bruchu. ,,Uz to tu dlhsie nevydrzim," zamumlal Ron, drkotajuc zubami, len co orchester znova zacal hrat a duchovia opat zaplnili tanecny parket. ,,Podme teda," navrhol Harry. Ustupovali smerom k vychodu, ked sa na nich niekto pozrel, vzdy sa uklonili a silene usmiali, a o chvilu sa uz nahlili chodbou lemovanou ciernymi svieckami. ,,Mozno este zostalo trochu pudingu," povedal Ron s nadejou v hlase, ked ako prvy vystupoval po schodoch veducich do vstupnej haly. A vtedy to Harry zacul. ,,... rozparam... roztrham... zabijem..." Bol to ten isty, mrazivy, vrazedny hlas, ktory pocul aj v Loc- khartovej pracovni. Zatackal sa, zastal, oprel sa o kamennu stenu, natrcal usi, roz- hliadal sa okolo seba, patral ocami sem a ta. ,,Harry, co je s te...?" ,,Ten hlas... budte chvilu ticho..." ,,... som taky hladny... uz hrozne dlho..." ,,Pocuvajte!" prikazal im Harry naliehavo a Ron s Hermionou nehybne stali a pozorovali ho. ,,... zabit... je cas zabit..." Hlas postupne utichal. Harry bol presvedceny, ze sa vzdaluje kamsi dohora. Zahladel sa na temny strop a zmocnila sa ho akasi zmes strachu a vzrusenia. Ako je len mozne, ze sa pohybuje nahor? Je to prizrak, ktoremu neprekazaju kamenne stropy? ,,Tadialto," zvolal a rozbehol sa hore schodmi do vstupnej ha- ly. Hned vsak pochopil, ze zacut ten hlas znova je uplne nemozne, pretoze vo Velkej sieni bola halloweenska oslava v plnom prude a ozvena vzrusenej vravy doliehala az do vstupnej haly. Harry vystar- toval po schodisti na prve poschodie, Ron s Hermionou sa hnali za nim. ,,Harry, co to, prosim ta..." ,,PSSST!" Harry nastrazil usi. Zo stropu nad nim zacul vzdialeny hlas, ktory postupne slabol: ,,...citim krv... CITIM KRV!" - 110 -Zovrel sa mu zaludok... ,,Chce niekoho zabit!" vykrikol a nevsimajuc si zacudovane pohlady Rona i Hermiony, vybehol na dalsie poschodie, bral schody po troch a snazil sa cez dunivu ozvenu vlastnych krokov zacut ten neznamy hlas... Harry preletel druhym poschodim, Ron s Hermionou dychcali za nim, a vsetci traja sa zastavili, az ked odbocili na ludoprazdnu chodbu. ,,Harry, co to ma, prosim ta, znamenat?" opytal sa Ron a utie- ral si spotenu tvar. ,,Ja nic nepocujem..." Hermiona vsak odrazu zhikla a ukazovala na opacnu stranu chodby. ,,Aha, tam!" Na stene pred nimi sa cosi lesklo. Zmuriac do tmy sa k nej po- maly blizili. Medzi dvoma oknami vo svetle horiacich fakiel ziarili rozmazane, asi tridsat centimetrov vysoke pismena. TAJOMNA KOMNATA JE OTVORENA. NEPRIATELIA POTOMKA, MAJTE SA NA POZORE ,,Co je to tam - co to tam visi?" opytal sa Ron traslavym hla- som. Opatrne pristupili este blizsie, Harry sa posmykol a takmer spadol, pretoze na dlazke bola velka kaluz vody; Ron s Hermionou ho vsak zachytili, centimeter po centimetri sa zakradali k napisu na stene a upierali oci na tmavy tien pod nim. No zrazu vsetci traja po- chopili, co to je, a uskocili dozadu, rozstrekujuc okolo seba vodu. Zo stojana na fakle visela dolu hlavou za chvost pani Norriso- va, skolnikova macka. Bola tuha ako lata a oci mala dosiroka otvore- ne. Niekolko sekund tam vsetci traja nehybne stali. Ako prvy sa zmohol na slovo Ron: ,,Zmiznime odtialto." ,,Mali by sme zistit, co sa deje, a pomoct..." navrhol Harry. ,,Mali by sme vypadnut," opakoval Ron. ,,Nesmu nas tu najst." Bolo vsak uz neskoro. Zaculi zvuky pripominajuce vzdialene hrmenie a dovtipili sa, ze oslava sa prave skoncila. Z oboch stran chodby, na ktorej stali, k nim doliehal dupot stoviek parov noh stupa- - 111 -jucich hore schodmi a hlasita, vesela vrava dobre najedenych ludi. Vzapati sa z oboch koncov chodby zacali valit prudy studentov. Ked ich spoluziaci zazreli visiacu macku, haravara odrazu u- tichla. Studenti sa tlacili dopredu, aby ten hrozostrasny vyjav videli co najlepsie. Harry, Ron a Hermiona stali sami uprostred chodby a vokol nich mrtvolne ticho. Odrazu niekto skrikol do ticha. ,,Nepriatelia potomka, majte sa na pozore! Dalsimi v poradi ste vy, humusaci!" Bol to Draco Malfoy. Pretlacil sa na celo davu a pri pohlade na nehybne visiacu macku sa usmial, chladne oci sa mu rozziarili a jeho inak bleda tvar zruzovela. - 112 -D D E E V V I I A A T T A A K K A A P P I I T T O O L L A A N N A A P P I I S S N N A A S S T T E E N N E E ,,Co sa to tu deje? Co sa stalo?" Argus Filch zrejme zacul Mal- foyov krik a predieral sa davom. Ked zbadal pani Norrisovu, ustupil a zhrozeny si zakryl tvar dlanami. ,,Moja macka! Co sa stalo pani Norrisovej?" skriekal. A jeho vypucene oci spocinuli na Harrym. ,,TY!" zvrieskol. ,,Ty! Ty si ju skantril! Zabijem ta! Ja ta..." ,,Argus!" Na miesto cinu sa dostavil Albus Dumbledore spolu s dalsimi ucitelmi. Presiel sa popri Harrym, Ronovi a Hermione a zvesil pani Norrisovu zo stojana na fakle. ,,Podte so mnou, Argus," prikazal Filchovi. ,,Aj vy, pan Potter, pan Weasley, slecna Grangerova." Lockhart pohotovo pristupil k Dumbledorovi. - 113 -,,Moja pracovna je najblizsie, pan direktor... hned tu hore... pokojne mozete ist ta..." ,,Dakujem, Gilderoy," povedal Dumbledore. Tichy dav sa v strede rozdelil, aby mohli prejst. Lockhart sa nahlil za Dumbledorom a tvaril sa vzrusene a dolezito, rovnako ako profesorka McGonagallova a Snape. Ked vosli do Lockhartovej tmavej pracovne, na stenach sa za- calo cosi horuckovito hmyrit, Harry si vsimol niekolkych Lockhar- tov na fotografiach - na hlavach mali natacky a snazili sa rychlo ukryt. Skutocny Lockhart zapalil sviecku na stole a odstupil. Dum- bledore polozil pani Norrisovu na vylestenu stolovu dosku a podro- bne si ju obzeral. Harry, Ron a Hermiona si vymenili napate pohla- dy, sadli si na stolicky ponorene do tmy a nemo sa prizerali. Dumbledore sa spickou dlheho, pokruteneho nosa takmer do- tykal srsti pani Norrisovej. Dival sa na nu cez polmesiacikove skla okuliarov a jemne do nej dobal dlhymi prstami. Nad mackou sa s prizmurenymi ocami sklanala aj profesorka McGonagallova. Za nimi v polotieni stal Snape a tvaril sa nanajvys cudne: vyzeralo to, ze sa zo vsetkych sil premaha, aby sa nerozosmial. Lockhart pobehoval okolo a radil im. ,,Urcite ju zabila nejaka kliatba - mozno Muky premeny - videl som uz velakrat, ako sa pouziva a velmi ma mrzelo, ze som nebol pri tom, ked sa to stalo, poznam totiz velmi spolahlivu protikliatbu, ktora by jej urcite zachranila zivot..." Lockhartove poznamky prerusoval Filch svojim hlasnym vzly- kanim. Sedel zruteny v kresle za stolom, tvar si drzal v dlaniach a nedokazal sa na pani Norrisovu ani len pozriet. Harry sice Filcha neznasal, no teraz mu ho bolo trochu luto, aj ked seba mu bolo urcite luto viac. Ak da Dumbledore za pravdu Filchovi, Harryho vylucia zo skoly. Dumbledore si hundral popod nos nejake cudne slova, klepkal po pani Norrisovej prutikom, no nic sa nestalo: macka i nadalej vy- zerala, akoby bola vypchata. ,,Pamatam sa, ze nieco podobne sa stalo aj v Ouagadogou," po- znamenal Lockhart, ,,islo o niekolko podobnych utokov za sebou, podrobne o tom pisem vo svojej biografii, miestnych ludi sa mi po- - 114 -darilo zachranit pomocou viacerych amuletov, ktore ich od tych uto- kov ochranili..." Lockhartovia na stenach horlivo prikyvovali. Jeden z nich si zabudol dat z hlavy dolu sietku na vlasy. Napokon sa Dumbledore vzpriamil. ,,Nie je mrtva, Argus," povedal potichu. Lockhart od prekvapenia prestal pocitat vrazdy, ktorym sam zabranil. ,,Nie je mrtva?" opytal sa neveriacky Filch a zadival sa na pani Norrisovu pomedzi prsty. ,,Ale preco je potom... taka merava a tu- ha?" ,,Skamenela," odvetil Dumbledore (,,Ach! Hned som si to mys- lel!" zvolal Lockhart). ,,Ako, to vsak nedokazem povedat..." ,,Spytajte sa jeho!" zvrieskol Filch a obratil uslzenu a flakatu tvar k Harrymu. ,,Ziaden druhak by taketo nieco nedokazal," povedal Dumble- dore dorazne. ,,To ma na svedomi niekto, kto sa velmi dobre vyzna v ciernej magii..." ,,On to bol, on to bol!" prskal Filch a jeho napuchnuta tvar ofialovela. ,,Videli ste, co napisal na stenu! Dozvedel sa... u mna v kancelarii... on vie, ze ja... ze ja," Filchova tvar sa skrutila do hroznej grimasy. ,,On vie, ze som smukel!" vyletelo z neho. ,,Pani Norrisovej som sa ani nedotkol!" vykrikol Harry a citil sa velmi nesvoj, lebo vsetci sa nanho pozerali, dokonca aj Lockhar- tovia na stenach. ,,A ani neviem, co to smukel je." ,,Klame!" zavrcal Filch. ,,Videl list, co mi prisiel z Kuzlokur- zu!" ,,Rad by som k tomu nieco povedal, pan riaditel," ozval sa z tiena Snape a Harryho neblaha predtucha len vzrastla. Bol si totiz isty, ze nech uz povie Snape cokolvek, urcite to nebude v jeho pro- spech. ,,Potter so svojimi priatelmi bol mozno len v nespravny cas na nespravnom mieste," poznamenal a uskrn na jeho perach prezradzal, ze o tom dost pochybuje. ,,Ale je tu cely rad podozrivych okolnosti. Co robil na tej chodbe? Preco nebol spolu s ostatnymi na halloween- skom vecierku?" - 115 -Harry, Ron a Hermiona zacali vysvetlovat, ze boli na oslave umrtin. ,,... videlo nas tam niekolko stoviek duchov, ti vam potvrdia, ze sme tam boli..." ,,Ale preco ste neprisli na vecierok ani potom?" opytal sa Sna- pe a cierne oci sa mu v svetle sviecok hrozivo blyskali. ,,Preco ste sli na tu chodbu?" Ron s Hermionou sa pozreli na Harryho. ,,Pretoze... pretoze..." zacal Harry a srdce mu busilo. Cosi mu navravalo, ze ak im zacne rozpravat o tom hlase bez tela, ktory ne- pocuje nik iny len on, bude to zniet velmi nepravdepodobne. ,,Pretoze sme boli unaveni a chceli sme ist spat," povedal na- pokon. ,,Bez vecere?" opytal sa Snape a vyziabnutou tvarou mu pre- bleskol vitazoslavny usmev. ,,Pokial viem, jedlo duchov nie je pre zivych tvorov velmi jedle." ,,Neboli sme hladni," vyhlasil Ron a v bruchu mu hlasno za- skrkalo. Snape sa skodoradostne usmieval od ucha k uchu. ,,Domnievam sa, pan riaditel, ze Potter nehovori pravdu," po- vedal. ,,Navrhujem zbavit ho na cas urcitych privilegii, kym nam nepovie, ako to naozaj bolo. Osobne si myslim, ze kym nam nepovie pravdu, mal by byt vyluceny z chrabromilskeho metlobaloveho druzstva." ,,Ale, Severus," ozvala sa profesorka McGonagallova, ,,nevi- dim dovod, preco by ten chlapec nemohol hrat metlobal. Nezrazil predsa tu macku metlou. Nemame nijaky dokaz, ze by sa Potter nie- cim previnil." Dumbledore sa zahladel na Harryho spytavym pohladom. Ked sa Harry pozrel do jeho trblietavych svetlomodrych oci, mal pocit, akoby bol na rontgene. ,,Kym sa nepreukaze jeho vina, je nevinny," povedal Dumble- dore dorazne. Snape zuril. Rovnako ako Filch. ,,Niekto mi premenil macku na skamenelinu!" skrikol a zagulal ocami. ,,Ziadam spravodlivy trest!" ,,Dostaneme ju z toho, Argus," upokojoval ho trpezlivo Dum- bledore. ,,Profesorka Sproutova zaobstarala nejake mandragory. Len - 116 -co dorastu do normalnej velkosti, uvarim z nich elixir, ktory pani Norrisovu ozivi." ,,Ja ho uvarim," ozval sa Lockhart. ,,Pripravoval som ho naj- menej stokrat. Zivotodarny odvar z mandragory dokazem namiesat aj v spanku..." ,,Prepacte," prerusil ho Snape ladovym hlasom. ,,Mam taky pocit, ze profesorom elixirov na tejto skole som ja." Nastalo trapne ticho. ,,Mozete ist," povedal Dumbledore Harrymu, Ronovi a Her- mione. Opustili miestnost tak rychlo, ako len bolo mozne, pricom si dali zalezat na tom, aby nebezali. Ked vysli o poschodie vyssie nad Lockhartovu pracovnu, vosli do prazdnej ucebne a potichu za sebou zavreli dvere. ,,Podla vas som im mal povedat o tom hlase, co som pocul?" ,,Nie!" zvolal Ron bez vahania. ,,Pocut hlasy, ktore ini nepocu- ju, je aj v carodejnickom svete zle znamenie." Nieco v Ronovom hlase vsak Harryho primalo, aby sa ho spy- tal: ,,Ale ty mi veris, vsak?" ,,Jasne, ze ti verim," povedal Ron rychlo. ,,Ale... musis uznat, ze je to trochu cudne..." ,,Viem, ze je to cudne," pripustil Harry. ,,Cele je to nejake cud- ne. Co mal znamenat ten napis na stene? ,Tajomna komnata je otvo- rena...' Co to znaci?" ,,Je mi to trochu povedome," povedal Ron vahavo. ,,Mam taky pocit, ze mi uz o rokfortskej Tajomnej komnate niekto rozpraval... tusim Bill..." ,,A co je to ten smukel?" chcel vediet Harry. Ron sa na jeho prekvapenie zacal chichotat. ,,No... vies, ono to nie je velmi smiesne... ale ked sa to tyka Filcha," vysvetloval, ,,smukel je niekto, kto sa narodil v carodejnic- kej rodine, no nezdedil carovnu moc. Je to opak carodejnika, ktory sa narodil v muklovskej rodine, no smuklovia su ovela zriedkavejsi. Ak sa Filch chce naucit carovat v Kuzlokurze, potom je na beton smu- kel. To vysvetluje mnohe. Napriklad, preco tak nenavidi studentov." Ron sa spokojne usmial. ,,Zanevrel na nich." Kdesi zacali odbijat hodiny. ,,Polnoc," povedal Harry. ,,Radsej uz podme na izbu, lebo sa moze stat, ze nas tu najde Snape a bude nam chciet opat nieco pri- - 117 -sit." Cela skola niekolko dni nehovorila o nicom inom, len o utoku na pani Norrisovu. Filch tu udalost vsetkym pripominal, pretoze vo dne v noci hliadkoval na mieste, kde sa tragedia odohrala, akoby cakal, ze tu pristihne utocnika. Harry ho videl, ako sa so Zazracnym univerzalnym vsecistiacim prostriedkom usiluje odstranit napis na stene, no bezuspesne, slova na kameni boli stale rovnako vyrazne. Ak Filch nahodou nebol na mieste cinu, sliedil svojimi krvavocerve- nymi ocami po chodbach a kazdu chvilu sa vyrutil sa nejakeho nic netusiaceho studenta a chcel ho potrestat za to, ze ,nahlas dychal' alebo ,budil dojem, ze je stastny'. Ginny Weasleyova velmi tazko niesla osud pani Norrisovej. Ron si to vysvetloval tym, ze je velkou milovnickou maciek. ,,Ved si pani Norrisovu ani nepoznala," utesoval ju Ron. ,,Ak mam byt uprimny, tak bez nej nam bude lepsie." Ginny sa zachvela pera. ,,Taketo veci sa nestavaju na Rokforte casto," ubezpecoval ju Ron. ,,Toho maniaka, co to spravil, chytia a okamzite ho vyrazia. Len dufam, ze sa mu este predtym podari urobit skamenelinu aj z Filcha. To som len zartoval..." dodal rychlo, ked videl, ze Ginny od hrozy zbledla. Ten utok otriasol aj Hermionou. To, ze Hermiona vela citala, bolo vseobecne zname, no teraz uz nerobila nic ine. A ked sa jej Harry s Ronom opytali, co to studuje, priamej odpovede sa nedocka- li, dozvedeli sa to az dalsi tyzden v stredu. Harry sa po hodine elixirov este trochu zdrzal v triede, pretoze Snape mu prikazal, aby zo vsetkych lavic zoskrabal cerviky-nitovky. Nahadzal do seba obed a bezal do kniznice, kde sa mal stretnut s Ronom. Odrazu zbadal, ze sa k nemu blizi Justin Finch-Fletchley, biflomorsky student, s ktorym sa poznal z herbologie. Harry ho chcel pozdravit, no vtedy ho Justin zbadal, zvrtol sa na pate a rozbehol sa opacnym smerom. Harry nasiel Rona v kniznici, ako si meria domacu ulohu z de- jin magie. Profesor Binns im prikazal, aby napisali tristvrtemetrovy sloh na temu ,,Stredoveke zhromazdenie europskych carodejnikov". ,,To azda nie je mozne, este vzdy mi chyba dvadsat centimet- rov..." zuril Ron, pustil pergamen a ten sa okamzite zroloval. ,,Her- miona ma stodvadsat centimetrov a pritom pise velmi husto." ,,Ozaj, kde je?" opytal sa Harry, vzal do ruky meter a rozrolo- val svoju domacu ulohu. - 118 -,,Tam niekde," povedal Ron a ukazal smerom k policiam. ,,Za- se hlada nejaku knihu. Asi sa rozhodla, ze do Vianoc precita celu kniznicu." Harry porozpraval Ronovi o tom, ako Justin Finch-Fletchley usiel, ked ho zbadal. ,,Nic si z toho nerob, vzdy som vravel, ze je to idiot," vyhlasil Ron, predlzujuc ulohu, pricom sa usiloval pisat co najvacsimi pis- menami. ,,Ked ospevoval Lockharta, aky je uzasny..." Odrazu sa spomedzi polic s knihami vynorila Hermiona. Tvari- la sa podrazdene a po dlhom case prejavila zaujem s nimi komuniko- vat. ,,Vsetky vytlacky Dejin Rokfortu su rozobrane," povedala a sadla si medzi Harryho a Rona. ,,Ked si to clovek objedna, musi dva tyzdne cakat. A ja som ten svoj musela nechat doma, pretoze sa mi kvoli Lockhartovym kniham nezmestil do kufra." ,,A naco ti to je?" nechapal Harry. ,,Na to, na co aj ostatnym," odvetila Hermiona, ,,chcem si pre- citat tu legendu o Tajomnej komnate." ,,A co je na nej take zvlastne?" cudoval sa Harry. ,,Ani neviem. Uz sa nepamatam," odvetila Hermiona a hryzla si peru. ,,A nikde inde ten pribeh nie je..." ,,Hermiona, daj mi precitat ulohu," zobronil Ron zufalym hla- som a pozrel sa na hodinky. ,,Nie, nedam," odsekla Hermiona. ,,Mal si na to desat dni, aby si ju dokoncil..." Zazvonilo. Ron s Hermionou sa celou cestou na dejiny magie hadali. Dejiny magie boli najnudnejsim predmetom z celeho rozvrhu. Profesor Binns, co ich ucil, bol v celom ucitelskom zbore jediny duch a najvzrusujucejsou vecou, ktora sa pocas jeho hodin udiala, bolo to, ze vchadzal do ucebne cez tabulu. Binns bol starucky a scvrknuty a mnohi o nom tvrdili, ze si vraj nevsimol, ze je mrtvy. Jedneho dna jednoducho vstal, ze ide ucit, a zabudol si v zborovni v kresle pri kozube telo. Jeho hodiny sa podobali ako vajce vajcu. Dnesna hodina bola mimoriadne nudna. Profesor Binns si otvo- ril zosit s poznamkami a cital z nich monotonnym hlasom, pripomi- najucim dosluhujuci vysavac, takze cela trieda coskoro upadla do hlbokej apatie, len z casu na cas si niekto zapisal nejake meno ci da- - 119 -tum a spal dalej. Binns rozpraval asi pol hodiny, ked sa stalo cosi nevidane. Prihlasila sa Hermiona. Profesor Binns, ktory bol prave v polovici svojej smrtelne nudnej prednasky o Medzinarodnej carodejnickej konferencii v roku 1289, zacudovane zdvihol zrak. ,,Slecna... hm...?" ,,Grangerova, pan profesor. Chcela som sa vas spytat, ci by ste nam nemohli povedat nieco o Tajomnej komnate," povedala Her- miona nahlas. Dean Thomas, ktory s otvorenymi ocami nepritomne hladel z okna, sa nahle prudko strhol; Lavander Brownova, ktora spala na lavici s tvarou opretou o skrizene ruky, odrazu zdvihla hlavu, a Ne- villovi Longbottomovi, ktory si podopieral rukou hlavu, sa odrazu zosmykol laket z lavice. Profesor Binns zazmurkal. ,,Mojim odborom su dejiny magie," povedal suchym, dycha- vicnym hlasom. ,,Mna zaujimaju fakty, slecna Grangerova, nie kade- jake myty a legendy." Odkaslal si, vydal pritom zvuk, ako keby niek- to zlomil kriedu, a pokracoval: ,,V septembri toho roku podvybor carodejnikov Sardinie..." Vzapati sa zarazil. Hermiona opat sermovala rukou vo vzdu- chu. ,,Slecna Grangerova?" ,,Pan profesor, a nezakladaju sa legendy vzdy na nejakych fak- toch?" Profesor Binns hladel na nu v nemom uzase a Harrymu bolo jasne, ze nikdy doteraz sa mu nestalo, aby ho nejaky student, ci uz zivy alebo mrtvy, prerusil. ,,No," povedal profesor Binns pomaly, ,,o tom by som s vami mohol polemizovat." Hladel na Hermionu, akoby este nikdy nevidel studenta. ,,Ale legenda, ktoru mate na mysli vy, je nesmierne vykon- struovana, povedal by som, ze ide skor o absurdny vymysel..." No to uz cela trieda hltala kazducke jeho slovo. Profesor Binns preletel zrakom po svojich ziakoch a zbadal, ze vsetky tvare sa upie- raju nanho. Harrymu neuniklo, ze ho tento nezvycajny zaujem za- skocil. ,,Dobre," povedal pomaly. ,,Takze teda... Tajomna komnata... Vsetci dobre viete, ze Rokfort zalozili pred vyse tisic rokmi - presny - 120 -datum sa nam vsak nezachoval - styria najvacsi carodejnici a caro- dejnice toho obdobia. Po nich su pomenovane nase styri fakulty. Boli to: Richard Chrabromil, Brigita Biflomorova, Brunhilda Bystrohla- vova a Salazar Slizolin. Tito pani a damy spolocne vybudovali tento hrad, daleko od zvedaveho zraku muklov, lebo to bolo este v obdobi, ked mali obycajni smrtelnici z carovnych veci strach, a preto caro- dejnice a carodejnikov prenasledovali." Odmlcal sa, rozhliadol sa kalnym zrakom po triede a pokraco- val. ,,Niekolko rokov pracovali zakladatelia skoly spolocne, vyhla- davali mladych ludi, ktori javili znamky carodejnickych schopnosti a privadzali ich na hrad, aby im tu dali vzdelanie. No potom medzi Salazarom Slizolinom a zvysnymi tromi zakladatelmi nastali ne- zhody. Slizolin ziadal, aby sa sprisnil vyber ziakov, ktori mozu stu- dovat na Rokforte. Zastaval nazor, ze carodejnicke vzdelanie sa ma poskytovat iba detom z vylucne carodejnickych rodin. Bol proti to- mu, aby sa prijimali deti z muklovskych rodin, pretoze ich povazoval za nespolahlive. Tieto nezhody po case prerastli do velkej hadky medzi Slizolinom a Chrabromilom a Slizolin napokon zo skoly odi- siel." Profesor Binns sa opat odmlcal, zovrel pery a v tej chvili pri- pominal staru vraskavu korytnacku. ,,Tolko, co sa tyka spolahlivych historickych zdrojov," pove- dal. ,,No tieto skutocne, nefalsovane fakty zahmlila akasi vymyslena legenda o Tajomnej komnate. Podla nej Slizolin vybudoval na hrade tajnu komnatu, o ktorej ostatni zakladatelia skoly nevedeli. Slizolin vraj Tajomnu komnatu zabezpecil tak, ze do nej moze vstupit len jeho vlastny potomok. Tento potomok ju bude moct otvorit a vypus- ti z nej vsetky hrozy, ktore pouzije na to, aby zo skoly vypudil vset- kych tych, ktori nie su hodni studovat carodejnicku vedu." Ked dohovoril, v triede sa rozhostilo ticho, no nebolo to to zvycajne ospale ticho, ktore na hodinach profesora Binnsa bezne panovalo. Vo vzduchu bolo citit napatie, vsetci ziaci upierali zrak na profesora Binnsa v ocakavani, ze bude pokracovat. Ten sa tvaril tro- chu nahnevane. ,,To je vsak, samozrejme, nehorazna hlupost," povedal. ,,Priro- dzene, ze najucenejsie carodejnice a carodejnici celu skolu niekolko - 121 -raz dokladne prehladali, ci takato komnata naozaj neexistuje. Tomu- to vymyslu uveria len ti prilis dovercivi." Hermionina ruka opat vyletela do vzduchu. ,,Pan profesor... co konkretne ste mali na mysli, ked ste vraveli, ze z nej ,vypusti vsetky hrozy'?" ,,Zrejme ma ist o nejaku obludu, ktoru dokaze ovladat len po- tomok Slizolina," povedal profesor Binns suchym chraplavym hla- som. Ziaci si vymenili ustrachane pohlady. ,,No ja vam vravim, ze nic take neexistuje," pokracoval profe- sor Binns a skladal si poznamky. ,,Neexistuje nijaka komnata, ani nijaka obluda." ,,Ale, pane," ozval sa Seamus Finnigan, ,,ak moze komnatu ot- vorit iba Slizolinov skutocny potomok, potom ju nenajde nik iny, vsak?" ,,Hlupost, O'Flaherty," vyhlasil profesor Binns podrazdene. ,,Ak na nu nenatrafil dlhy rad rokfortskych riaditelov a riaditeliek..." ,,Ale, pan profesor," prehovorila spevavym hlasom Parvati Pa- tilova, ,,otvorit ju zrejme mozno len pomocou ciernej magie..." ,,Ak carodejnik nepouziva ciernu magiu, to este neznamena, ze by ju nevedel pouzit, slecna Pennyfeatherova," zavrcal profesor Binns. ,,Znova opakujem, keby Dumbledore..." ,,Ale ak ten dotycny musi byt Slizolinov pribuzny, potom Dumbledore predsa nemoze..." skocil mu do reci Dean Thomas. Pro- fesor Binns toho mal v tej chvili uz dost. ,,Tak to by stacilo," povedal razne. ,,Je to vymysel! Nic take neexistuje! Neexistuje nijaky dokaz, ze by Slizolin niekedy postavil co i len tajnu skrysu na metly! Sam sebe sa cudujem, ze vam tu o niecom takom rozpravam! A teraz, ak dovolite, vratime sa k dejinam, teda k overenym faktom, na ktore sa mozno spolahnut!" Nepreslo ani pat minut a triedy sa zmocnil zvycajny utlm. ,,Vzdy som si myslel, ze Salazar Slizolin bol slizky stary so- mar," povedal Ron Harrymu a Hermione, ked sa predierali chodbami plnymi studentov a chceli si este predtym, ako pojdu na veceru, od- lozit tasky. ,,Netusil som vsak, ze to on zacal celu tu vec s cistou a spinavou krvou. Na tej ich fakulte by som nebol, ani keby mi za to - 122 -platili. Vazne, keby ma Rokfortsky klobuk chcel dat do Slizolinu, sadol by som na vlak a frcal domov..." Hermiona vehementne prikyvovala, no Harry ani nemukol. Ci- til, ako sa mu zviera zaludok. Nepovedal totiz Ronovi a Hermione, ze Triediaci klobuk nao- zaj zvazoval, ci ho neposle do Slizolinu. Pamatal sa, akoby to bolo vcera, ked si pred rokom nasadil klobuk na hlavu a tenky hlasok mu sepkal do ucha: Mozes sa stat slavnym, v hlave mas na to vsetko, co treba, a Slizolin ti moze k slave dopomoct, o tom niet pochyb... No Harry, ktory uz vedel, ze na Slizolinskej fakulte studovala vacsina temnych carodejov, si vtedy zufalo zelal: Len nie Slizolin! A klobuk napokon povedal: Dobre, ked tak velmi chces... tak teda Chrabromil... Kracali po chodbe, zo vsetkych stran do nich niekto strkal, a odrazu mu siel oproti Colin Creevey. ,,Cauko, Harry!" ,,Ahoj, Colin," odvetil Harry automaticky. ,,Harry... Harry... jeden chalan z nasej triedy povedal, ze si..." Chuducky Colin sa vsak nedokazal vzopriet tlakovej vlne, kto- ra ho unasala smerom k Velkej sieni, stihol uz len zapistat ,,Maj sa, Harry!" a nebolo ho. ,,Co take mohol povedat ten chalan z ich triedy, nevies?" cu- dovala sa Hermiona. ,,Asi ze som Slizolinov potomok," prehodil Harry a ked si spomenul, ako cez obed Justin Finch-Fletchley usiel, len co ho zba- dal, opat mu zovrelo zaludok. ,,Ludia uveria barscomu," povedal Ron znechutene. ,,Naozaj sa nazdavas, ze Tajomna komnata existuje?" opytal sa Ron Hermiony. ,,Neviem," odvetila a zamracila sa. ,,Dumbledorovi sa pani Norrisovu nepodarilo prebrat, a preto si myslim, ze nech uz na nu zautocil ktokolvek, mozno to... nebol... clovek." Ako sa rozpravali, zasli za roh a ocitli sa na konci chodby, presne na mieste, kde sa to den predtym stalo. Zastali a upierali zrak pred seba. Vsetko vyzeralo tak, ako v tu osudnu noc, akurat ze zo stojana na fakle nevisela macka a pri stene s napisom ,,Tajomna komnata je otvorena" stala prazdna stolicka. ,,Tam sedava Filch," zasepkal Ron. - 123 -Pozreli sa jeden na druheho. Chodba bola prazdna. ,,Ked sa tu trochu porozhliadneme, nic sa nemoze stat," vyhla- sil Harry, hodil tasku na zem, spustil sa na vsetky styri a zacal hladat stopy. ,,Akoby tu nieco horelo!" zvolal. ,,Tu... aj tu..." ,,Pozrite sa na toto!" skrikla Hermiona. ,,To je zvlastne..." Harry vstal a podisiel k oknu vedla napisu na stene. Hermiona ukazovala na najvyssiu okennu tabulku, na ktorej sa hemzilo asi dvadsat pavukov a vsetky sa usilovali dostat uzuckou strbinou von. Odtial viselo dlhe striebriste vlakno sta lano, po ktorom sa zrejme jeden po druhom nahlivo vysplhali hore v snahe dostat sa von. ,,Uz si niekedy videl, aby sa pavuky takto spravali?" cudovala sa Hermiona. ,,Nie," odvetil Harry, ,,a ty, Ron? Ron?" Pozrel sa cez plece. Ron stal hodny kus za nimi a zdalo sa, ze bojuje sam so sebou, aby neusiel. ,,Co ti je?" opytal sa ho Harry. ,,Ne-zna-sam pav-vu-ky," povedal Ron pridusene. ,,To som nevedela," povedala Hermiona a prekvapene sa pozrela na Rona. ,,Na elixiroch sme predsa pavuky pouzivali uz vela- krat..." ,,Mrtvi mi neprekazaju," vysvetloval Ron a snazil sa nepozerat na okno. ,,Hnusi sa mi, ako hybu nohami..." Hermiona sa zacala chichotat. ,,Neviem, co je na tom smiesne," paprcil sa Ron. ,,Ak by vas to zaujimalo, tak ked som mal tri roky, Fred mi premenil... medvedika na obrovskeho chlpateho pavuka, lebo som mu zlomil jeho hrackar- sku metlu... Asi by sa aj vam hnusili, keby ste si drzali svojho macika a ten by mal z nicoho nic tolko noh..." Zarazil sa a cely sa roztriasol. Zdalo sa vsak, ze Hermiona stale premaha smiech. Harry mal pocit, ze treba zmenit temu, a spytal sa: ,,Pamatate sa na tu vodu na zemi? Odkial sa tu vzala? Niekto ju uz utrel." ,,Ta mlaka bola niekde tu," povedal Ron, ked sa ako-tak spa- matal a podisiel niekolko krokov smerom k Filchovej stolicke. ,,Tu pri tychto dverach." Naciahol ruku za mosadznou kluckou, no odrazu ju prudko stiahol spat, akoby sa popalil. - 124 -,,Co sa stalo?" opytal sa Harry. ,,Nemozem ta ist," zavrcal Ron. ,,To su babske zachody." ,,Ale, Ron, urcite tam nikto nebude," presviedcala ho Hermiona a podisla k nemu. ,,Tu byva Umrncana Myrta. Pod, pozrieme sa dnu." A nedbajuc na velky napis NEFUNGUJE, dvere otvorila. Taku pochmurnu a depresivnu umyvarku Harry este nevidel. Pod velkym, popraskanym a flakatym umyvadlom bolo niekolko poobijanych umyvadiel. Dlazka bola vlhka a zrkadlilo sa na nej mat- ne svetlo, vychadzajuce z niekolkych dohorievajucich sviecok, kto- rych knoty sa takmer dotykali zeleznych svietnikov. Drevene dvere zachodov boli cele popraskane a doskriabane, jedny boli dokonca vyvalene z pantov. Hermiona si prilozila ukazovak k ustam a vykrocila ku kabinke na samom konci radu. Ked k nej dosla, zvolala: ,,Myrta, si tu?" Harry s Ronom zvedavo nazreli dnu. Umrncana Myrta sa vzna- sala nad splachovacou nadrzkou a prave si vytlacala vyrazku na bra- de. ,,Toto su dievcenske zachody," povedala a podozrievavo si premeriavala Rona a Harryho. ,,A oni dvaja nie su dievcata." ,,Nie," suhlasila s nou Hermiona. ,,Len som im chcela ukazat... hm... ake to tu mas pekne." A mavla rukou smerom k spinavemu zrkadlu a vlhkej dlazke. ,,Opytaj sa jej, ci nieco nevidela," precedil Harry pomedzi zu- by. ,,Co si to tam sepkate?" spytala sa Myrta a uprene sa nanho za- divala. ,,Ale nic," zahovaral Harry. ,,Chceli sme sa ta len spytat..." ,,Nechapem, preco sa o mne ludia rozpravaju za mojim chrb- tom!" zvolala Myrta a hlas sa jej triasol od placu. ,,Som sice mrtva, to vsak neznamena, ze nic necitim..." ,,Myrta, nechceli sme ta nahnevat," tisila ju Hermiona. ,,Harry iba..." ,,Nechcete ma nahnevat! To je teda dobre!" zavyjala Myrta. ,,Moj zivot tu bol iba same utrpenie a teraz za mnou chodia ludia a kazia mi dokonca i smrt!" ,,Chceli sme sa len opytat, ci si tu v poslednom case nevidela nieco podozrive," skocila jej do reci Hermiona. ,,Pretoze pocas vce- - 125 -rajsej halloweenskej oslavy niekto pred dverami tvojich zachodov napadol macku." ,,Nevidela si tu niekoho?" spytal sa Harry. ,,Nepozerala som sa," povedala Myrta dolezito. ,,Duch Zloduch ma tak rozculil, ze ked som sem prisla, chcela som sa zabit. No po- tom som si spomenula, ze som... ze som..." ,,Ze si uz mrtva," pomohol jej Ron. Myrta si zufalo vzdychla, vyletela do vzduchu, preklopila sa, vrhla sa strmhlav do zachoda, ostriekala ich vsetkych vodou a zmizla im z dohladu, no podla pohybu tlmenych vzlykov usudili, ze sa usa- dila v rure zahnutej do tvaru pismena U. Harry s Ronom tam stali s otvorenymi ustami, Hermiona vsak len pokrcila otravene plecami a povedala: ,,Kedze Myrtu poznam, musim povedat, ze dnes mala celkom dobru naladu... Podte, ideme." Harry zatvoril dvere za Myrtinymi vzlykmi. V tej chvili z ni- coho nic ktosi zreval a vsetci traja od laku az tak nadskocili. ,,RON!" Percy Weasley prave vysiel po schodoch, na hrudi sa mu blys- kal prefektsky odznak a na tvari sa mu zracilo zdesenie. ,,To su dievcenske zachody!" zalapal po vzduchu. ,,Co ste tam...?" ,,Len sme sa tu rozhliadali," krcil Ron plecami. ,,Hladali sme stopy, vies..." Percy sa nafukol a Harry si nemohol pomoct, no v tej chvili mu strasne pripominal pani Weasleyovu. ,,Okamzite - odtial - zmiznite," prikazal im Percy, kracal sme- rom k nim, tlieskal rukami a vyhanal ich prec. ,,Neuvedomujete si, co si mozu ostatni mysliet? Vsetci veceraju a vy tu..." ,,A preco by sme tu nemohli byt," oboril sa nanho Ron, zastal pred Percym a hladel mu rovno do oci. ,,Pozri sa, my sme sa tej macky ani nedotkli!" ,,To iste som tvrdil Ginny aj ja," odvrkol Percy, ,,ona si vsak stale mysli, ze vas vylucia zo skoly, v zivote som ju nevidel taku smutnu, ide si oci vyplakat, mohli by ste trochu mysliet aj na nu, vsetci prvaci su z toho, co sa stalo, uplne vykolajeni..." ,,Tebe ani tak nezalezi na Ginny," rozohnil sa Ron a usi mal coraz cervensie. ,,Bojis sa, ze kvoli mne sa nestanes hlavnym... pre- fektom." - 126 -,,Tak za toto strham Chrabromilu pat bodov!" zvolal Percy, klopkajuc si prstami po prefektskom odznaku. ,,A dufam, ze si z toho vezmes ponaucenie! Uz nijake hranie sa na detektivov, lebo napisem mame!" A odpochodoval prec. Krk mal vzadu rovnako cerveny ako Ron usi. Harry, Ron a Hermiona sedeli v ten vecer na opacnej strane klubovne ako Percy. Ron mal este vzdy zlu naladu, od zlosti si po- kvapkal ulohu z carovania atramentom. Ked sa nepritomne naciahol za prutikom a chcel odstranit machule, ktore tam mal, podpalil si pergamen. Rozzureny zaklapol Vseobecnu prirucku kuziel, stupen 2. Na Harryho prekvapenie Hermiona urobila to iste. ,,Kto to len mohol byt?" opytala sa tichym hlasom, akoby po- kracovali v nacatom rozhovore. ,,Kto chce smuklom a detom s muk- lovskym povodom nahnat strach?" ,,Pockaj," povedal Ron, akoby si na nieco spomenul. ,,Kto z tych, koho pozname, povazuje carodejnikov z muklovskych rodin za menejcennych?" Pozrel sa na Hermionu. Hermiona jeho pohlad opatovala, no netvarila sa, ze by bola prilis presvedcena. ,,Ak mas na mysli Malfoya..." ,,A koho ineho!" vyskocil Ron dotknuto. ,,Pocula si ho... ,Teraz je rad na vas, humusaci!'... staci sa len pozriet na ten jeho zakerny potkani ksicht a hned je ti vsetko jasne..." ,,Malfoy a Slizolinov potomok?" krutila hlavou. ,,Vezmi si jeho rodinu," povedal Harry, ktory si medzitym tiez spratal ucebnice. ,,Vsetci chodili do Slizolinu - stale sa tym chvasta. Pokojne mozu byt Slizolinovi pribuzni. Ved sa len pozri na jeho otca." ,,Mozno vlastnia kluce od Tajomnej komnaty uz cele starocia!" povedal Ron. ,,A odovzdavaju si ich z otca na syna..." ,,No," zamyslela sa Hermiona, ,,mozne to je..." ,,Ale ako to dokazeme?" opytal sa Harry smutne. ,,O jednej moznosti by som tusim vedela," povedala Hermiona pomaly, pozrela sa uchytkom na Percyho na opacnej strane klubovne a stisila hlas. ,,Ale bude to tazke. A nebezpecne, velmi nebezpecne. - 127 -Podla mna pri tom porusime skolsky poriadok minimalne patdesiat- krat..." ,,Ked nam to o taky mesiac budes chciet naozaj povedat, daj vediet," poznamenal Ron mrzuto. ,,Dobre teda," povedala Hermiona trochu urazena. ,,Staci, ak prenikneme do slizolinskej klubovne a polozime Malfoyovi par ota- zok tak, aby nevedel, ze hovori s nami." ,,To sa predsa neda," krutil hlavou Harry a Ron sa zacal smiat. ,,Ale da," vyviedla ho z omylu Hermiona. ,,No potrebujeme na to odvar vsehodzusu." ,,A to je co?" opytali sa Ron s Harrym zaroven. ,,Snape o nom hovoril pred niekolkymi tyzdnami..." ,,A ty si myslis, ze my nemame na hodinach elixirov nic ine na robote ako pocuvat Snapa?" hundral Ron. ,,Vsehodzus vas premeni na niekoho ineho. Rozmyslajte! Moh- li by sme sa premenit na troch studentov Slizolinu. Nik nebude ve- diet, ze sme to my. A Malfoy nam urcite nieco prezradi. Istotne sa aj teraz vystatuje dacim v slizolinskej klubovni, akurat ze ho nepocu- jeme." ,,Len ci sa da na ten vsehodzusovy odvar spolahnut," mracil sa Ron. ,,Co ak budeme musiet zvysok studia stravit ako studenti Slizo- linu?" ,,Po urcitom case prestane ucinkovat," vysvetlovala Hermiona a netrpezlivo mavla rukou. ,,Problem je len v tom, ako ziskat recept. Snape spominal, ze ho mozno najst v knihe s nazvom Extra efektivne elixiry, ta sa vsak nachadza v Zakazanom oddeleni kniznice." Existoval iba jeden sposob, ako sa mohol student dostat k ne- jakej publikacii zo Zakazaneho oddelenia. Musel mat povolenie od ucitela. ,,Ako vysvetlime, ze tu knihu potrebujeme," rozmyslal Ron nahlas, ,,a pritom nechceme pripravovat ziaden elixir?" ,,Podla mna," povedala Hermiona, ,,sa musime tvarit, ze nas zaujima cisto teoria, potom hadam budeme mat aku-taku sancu..." ,,Na to nam nik z ucitelov nenaleti," poznamenal Ron ustipac- ne. ,,Musel by byt na hlavu padnuty..." - 128 -D D E E S S I I A A T T A K K A A P P I I T T O O L L A A Z Z A A K K E E R R N N A A D D O O R R A A Z Z A A C C K K A A Profesor Lockhart po tom trapase s piadimuzikmi do triedy viac zive tvory nepriniesol. Namiesto toho ziakom cital pasaze zo svojich knih a najdramatickejsie useky predhraval. Zvycajne si na to ako pomocnika vyberal Harryho - ten musel doposial nedobrovolne hrat jednoducheho dedincana v Transylvanii, ktoreho Lockhart zba- vil Kliatby koktania, yetiho, ktoreho suzovala hrozna nadcha, a upira, ktory do stretnutia s Lockhartom nemohol jest nic ine, iba hlavkovy salat. Na poslednej hodine obrany proti ciernej magii musel Harry pred celou triedou predstierat, ze je vlkolak. Keby nemal velmi vaz- ny dovod na to, aby si Lockharta nepohneval, urcite by to bol odmie- tol. ,,Pekne nahlas zavyjajte, Harry... vyborne... no a potom, ci verite alebo nie, som ho trafil... asi takto... hodil som ho o dvere... takto... jednou rukou som ho pritlacil k zemi... a v druhej som mal - 129 -to... jednou rukou som ho pritlacil k zemi... a v druhej som mal pru- tik, ktory som mu prilozil k hrdlu... pozbieral som zvysky sil a za- klial som ho absolutne dokonalym Zaklinadlom clovekopremeny... zalostne zaknucal... no tak, Harry... trochu upenlivejsie... dobre... srst mu odrazu zmizla... pazury sa scvrkli... a zmenil sa na cloveka. Jed- noduche, ale ucinne... a dalsia dedina bude na mna navzdy spominat ako na hrdinu, co ju zbavil hrozy, ktoru mesiac co mesiac zazivala, ked v nej vycinal vlkolak." Vtom zazvonilo a Lockhart vstal. ,,Na domacu ulohu... napisete oslavnu basen o tom, ako som porazil vlkolaka z Wagga Wagga! Autor najlepsej prace dostane odo mna podpisany vytlacok knizky Som uzasny!" Ziaci sa pomaly trusili von. Harry sa vratil do zadnej casti trie- dy, kde nanho cakali Ron s Hermionou. ,,Ideme na to?" spytal sa ich Harry. ,,Pockajme, kym vsetci odidu," posepla Hermiona nervozne. ,,Mozeme..." Pristupila k Lockhartovmu stolu, v ruke stiskala kus papiera a Harry s Ronom stali hned za nou. ,,Hm... profesor Lockhart?" vyjachtala. ,,Chcela by som... si pozicat z kniznice tuto knihu. Ako doplnkove citanie." Ked mu po- davala papier, ruka sa jej trochu chvela. ,,Maju ju vsak iba v Zakaza- nom oddeleni a potrebujem preto suhlas ucitela... podla mna mi tato knizka pomoze lepsie pochopit posobenie jedov so spomalenym u- cinkom, o ktorych pisete v Debatach s demonmi..." ,,Ach, Debaty s demonmi!" vzdychol si Lockhart, vzal si od Hermiony kus papiera a dosiroka sa na nu usmial. ,,To je asi moja najoblubenejsia kniha. Pacila sa vam?" ,,Velmi," povedala Hermiona bez vahania. ,,Uzasne, ako ste toho posledneho uvaznili v sitku na caj..." ,,Osobne si myslim, ze nikto nebude nic namietat, ak najlepsej studentke rocnika trochu pomozem," povedal Lockhart vrucne a vy- tiahol obrovske pavie brko. ,,Pekne, vsak?" opytal sa Rona, pretoze si nespravne vysvetlil jeho znechuteny vyraz. ,,Pouzivam ho, ked pod- pisujem svoje knizky." Na listok so ziadostou naskriabal obrovsky podpis s nespocet- nymi kluckami a sluckami a podal ho spat Hermione. - 130 -,,Tak co, Harry?" pokracoval Lockhart, zatial co Hermiona si trasucimi sa prstami skladala potvrdenie a davala ho do tasky. ,,Ak sa nemylim, tak zajtra hrate prvy metlobalovy zapas sezony, vsak? Chrabromil proti Slizolinu, je tak? Pocul som, ze ste velmi uzitocny hrac. Ja som bol kedysi tiez stihacom. Chceli ma aj do narodneho muzstva, no rozhodol som sa zasvatit svoj zivot boju proti temnym silam. Ale ak by ste chceli, aby som vam dal nejake sukromne hodi- ny, nevahajte ma o to poziadat. S radostou odovzdam svoje odborne znalosti menej zdatnym hracom..." Harry na to zareagoval nezrozumitelnym pazvukom a ponahlal sa za Ronom a Hermionou. ,,To azda nie je mozne," zaskucal, ked vsetci traja skumali Lockhartov podpis. ,,On sa ani len nepozrel, aku knihu chceme." ,,Pretoze je uplny pako," vyhlasil Ron. ,,Ale co tam po nom, hlavne, ze mame, co potrebujeme..." ,,On nie je nijaky pako," zapistala Hermiona, ked sa nahlili do kniznice. ,,Jasne, lebo povedal, ze si najlepsia v rocniku..." Ked vosli do tlmeneho ticha kniznice, pokracovali v rozhovore posepky. Madam Pinceova, knihovnicka, bola vychudnuta, nervozna pani a svojim zovnajskom pripominala podvyziveneho supa. ,,Extra efektivne elixiry?" spytala sa podozrievavo a pokusala sa vytrhnut Hermione listok z ruky, ta ho vsak nechcela ani za svet pustit. ,,Rada by som si ho nechala," povedala Hermiona takmer bez dychu. ,,Prestan, prosim ta," zahriakol ju Ron, listok jej vydrapil a po- dal ho madam Pinceovej. ,,Takych podpisov ti zozenieme, kolko len chces. Lockhart podpise vsetko, na com drzi atrament." Madam Pinceova pridrzala papier proti svetlu so zjavnym u- myslom dokazat, ze je to podvrh, no podpis v skuske obstal. Zmizla medzi policami zavalenymi knihami a o niekolko minut sa vratila s objemnou knihou, ktora vyzerala, ze ledva drzi pokope. Hermiona si ju opatrne vlozila do tasky a vsetci traja spolocne vysli z kniznice, pricom si davali pozor, aby nekracali prilis rychlo a netvarili sa pre- vinilo. O pat minut uz boli zabarikadovani v nefungujucom zachode Umrncanej Myrty. Hermione sa podarilo zlomit Ronov odpor tvrde- - 131 -nim, ze toto je to posledne miesto, kde by ich niekto hladal, a ze ich tu zarucene nik nevyrusi. Umrncana Myrta nahlas vzlykala vo svojej kabinke, oni si ju vsak nevsimali, rovnako ako ona ich. Hermiona opatrne roztvorila Extra efektivne elixiry a vsetci tra- ja sa naklonili nad zvlhnute stranky. Uz na prvy pohlad im bolo jas- ne, preco je ta kniha v Zakazanom oddeleni. Ucinky niektorych elixi- rov boli take, ze uz len pomysliet na ne bolo priserne, v knihe bolo niekolko velmi nechutnych ilustracii, bol tam napriklad muz, ktory mal vnutrajsok vyvrateny von, a jezibaba, ktorej z hlavy vyrastal dalsi par ruk. ,,Tu je to," povedala Hermiona vzrusene, ked nadabila na stranku s nadpisom Odvar vsehodzusu. Ilustracie zobrazovali ludi v stadiu premeny na inych ludi. Harry len dufal, ze tie bolestne vyrazy na ich tvarach su vysledkom maliarovej nezvycajne velkej predsta- vivosti. ,,Tak toto je najzlozitejsi elixir, s akym som sa stretla," pozna- menala Hermiona, len co si zbezne precitala recept. ,,Muchy zlatooc- ky, pijavice, uhornik liecivy a stavikrv vtaci," hundrala si popod nos a prstom prechadzala po zozname prisad. ,,To ziskame lahko, vsetko je v studentskom prirucnom sklade... ale, pozrite sa, drveny roh dvoj- rozca - veru neviem, kde ho zozenieme - kozu africkeho hada Dis- pholidus typus - to bude tiez dost problematicke - a, to je jasne, ku- sok toho, na koho sa chceme premenit." ,,Prosim?" zhrozil sa Ron. ,,Co tym myslis, kusok niekoho, na koho sa chceme premenit? Nevypijem nic, v com budu plavat Crab- bove nechty..." Hermiona si ho nevsimala a pokracovala. ,,S tym si teraz nemusime lamat hlavu, to tam pridame az cel- kom nakoniec..." Ron sa mlcky obratil na Harryho, ktoreho vsak trapilo cosi ine. ,,Uvedomujes si, Hermiona, ze kopu veci z toho musime ukradnut? Koza z hada Dispholidus typus urcite nebude v student- skom sklade. To sa chces vlamat do Snapovho kabinetu? Neviem, ci je to prave najlepsi napad..." Hermiona knihu prudko zaklapla. ,,Ak mate vy dvaja strach, dobre," vyhlasila. Na lica jej vystu- pili cervene flaky a oci sa jej nezvycajne leskli. ,,Nemam vo zvyku porusovat predpisy, to dobre viete. Moj nazor vsak je, ze zastrasovat - 132 -ludi s muklovskym povodom je ovela horsie ako namiesat zlozity elixir. No ak nechcete vediet, ci to bol Malfoy, hned teraz zajdem za madam Pinceovou a tu knihu jej vratim..." ,,V zivote by som neveril, ze raz nadide den, ked nas ty budes nahovarat, aby sme urobili nieco, co sa nesmie," poznamenal Ron. ,,Dobre, ideme do toho. Ale nijake nechty, jasne?" ,,Ozaj, ako dlho trva ta priprava?" opytal sa Harry Hermiony, ktora s radostnym vyrazom na tvari opat listovala v knihe. ,,No, kedze uhornik treba trhat za splnu mesiaca a muchy sa musia varit dvadsatjeden dni... za predpokladu, ze sa nam podari ziskat vsetky ingrediencie, malo by to byt hotove tak o mesiac." ,,O mesiac?" zhrozil sa Ron. ,,Dovtedy Malfoy zautoci na po- lovicu ziakov z muklovskych rodin, co tu studuju!" Hermionine oci sa vsak opat nebezpecne zuzili, preto rychlo dodal: ,,No lepsi plan nemame, takze plnou parou vpred, priatelia." Ale kym Hermiona zistovala, ci je vzduch cisty a ci mozu vy- jst zo zachodov, posepol Harrymu: ,,Ovela jednoduchsie by bolo, keby si Malfoya zajtra zhodil z metly." Harry sa v sobotu zobudil zavcas rano, hodnu chvilu lezal v posteli a premyslal o nadchadzajucom metlobalovom zapase. Bol nervozny, zvlast pri pomysleni na to, co im povie Wood, ked Chrab- romil prehra, desila ho vsak i predstava, ze maju nastupit proti druz- stvu hrajucemu na najrychlejsich metlach, ake momentalne dostat. Hadam este nikdy tak velmi netuzil po tom, aby Slizolin porazili. Polhodinu premyslal, od nervozity sa mu cely cas zvieral zaludok, vstal, obliekol sa a zisiel dolu na ranajky, kde pri dlhom, opustenom chrabromilskom stole sedel hlucik jeho spoluhracov, ktori sa tvarili zachmurene a vela toho nenahovorili. Pred jedenastou sa cela skola vydala k metlobalovemu stadio- nu. Bolo dusno a v dialke sa ozyvalo hrmenie. Ron s Hermionou cakali Harryho pred satnou, aby mu zazelali vela stastia. Harry a jeho spoluhraci sa prezliekli do chrabromilskych habitov, potom si sadli a pocuvali Woodov pravidelny predzapasovy prihovor. ,,Slizolin ma lepsie metly ako my," zacal. ,,To nemozno po- priet. No na nasich metlach sedia lepsi hraci. Trenovali sme ovela tvrdsie ako oni, lietali sme za kazdeho pocasia..." (,,To nech ani ne- - 133 -spomina," somral George Weasley. ,,Od augusta neviem, co je to mat na sebe suche handry") ,,... a dnes im to ukazeme, olutuju den, ked dopustili, aby si ten ulisny Malfoy kupil miesto v ich druzstve." Wood od sameho vzrusenia vypal hrud a obratil sa k Harrymu. ,,Je to vsetko na tebe, Harry, ukaz im, ze mat bohateho otecka nestaci, aby bol clovek dobrym stihacom. Bud ziskas ohnivu strelu skor ako Malfoy, alebo poloz svoj zivot v boji o nu, pretoze dnes musime vyhrat, musime!" ,,Takze nijaky stres," poznamenal Fred a sprisahanecky nanho zmurkol. Ked vychadzali na ihrisko, divaci ich burlivo vitali. Vacsina z nich nadsene tlieskala, pretoze aj Bystrohlav a Biflomor si tuzobne priali, aby Slizolin porazili, fanusikov Slizolinu vsak bolo pocut tiez - piskali a hukali. Madam Hoochova, profesorka metlobalu, vyzvala Flinta a Wooda, aby si podali ruky, co aj urobili, pricom po sebe vr- hali nenavistne pohlady a ruky si stisli podstatne silnejsie, nez sa vyzadovalo. ,,Ked zapiskam, zacnete hrat," pripomenula im madam Hoo- chova. ,,Tri... dva... jeden..." Za burliveho pokriku divakov vystartovalo proti sivociernej oblohe strnast hracov. Harry vyletel najvyssie a obzeral sa po ohni- vej strele. ,,Tak ako, zjazveny ksicht?!" zakrical nanho Malfoy, ked ako blesk prefrcal pod nim, demonstrujuc tak rychlost svojej metly. Harry nemal cas, aby mu odpovedal. V tej chvili sa totiz pria- mo nanho rutila tazka cierna dorazacka, len tak-tak odskocil, citil, ako sa mu obtrela o vlasy. ,,To bola tesnotka, Harry!" zvolal George, ktory sa vynoril vedla neho s palkou v ruke, pripraveny odrazit dorazacku spat na slizolinskych hracov. Harry videl, ako ju prudko vystrelil priamo na Adriana Puceyho, no lopta v polovici drahy zmenila smer a opat zautocila na Harryho. Harry sa jej vyhol a George loptu mocne odrazil na Malfoya. Ale dorazacka opisala obluk a letela sta bumerang naspat, rovno Harrymu do hlavy. Harry sa zaprel do metly a vystartoval na opacnu stranu ihris- ka. Pocul, ako dorazacka presvistala tesne popri nom. Co sa deje? - 134 -Ved dorazacky sa nikdy nesustredia iba na jedneho hraca, ich ulohou predsa je pokusit sa zasiahnut co mozno najvacsi pocet hracov... Na opacnej strane ihriska cakal na dorazacku Fred Weasley. Harry zohol hlavu a Fred z celej sily udrel - dorazacka letela opac- nym smerom. ,,A je pokoj!" zvolal Fred spokojne, no mylil sa. Harry ju pri- tahoval sta magnet - dorazacka opat letela priamo nanho a Harry plnou rychlostou uhol. Zacalo prsat. Harry citil, ako mu na tvar dopadaju tazke kvap- ky a stekaju mu po okuliaroch. Nemal potuchy, ako tento zapas do- hra, zacul komentatora Lee Jordana, ktory oznamil: ,,Slizolin vedie 60:0..." Spickove metly slizolinskych hracov zrejme urobili svoje a o zvysok sa postarala blazniva dorazacka, ktora robila, co mohla, aby Harryho zhodila z metly. Fred s Georgeom teraz lietali tak tesne ved- la neho, ze Harry okrem ich sermujucich ruk nevidel vobec nic, san- ca, ze zazrie ohnivu strelu, bola preto miziva, ani nehovoriac o tom, ze by ju mal aj chytit. ,,Niekto... tu... dorazacku... zacaroval..." nadaval Fred a z celej sily sa po nej zahnal, pretoze znova na Harryho zautocila. ,,Potrebujeme oddychovy cas," povedal George, pokusal sa dat Woodovi signal a zaroven odrazit dorazacku, ktora sa prave chystala zlomit Harrymu nos. Wood okamzite pochopil, o co ide. Madam Hoochova odpiska- la, Harry, Fred a George leteli smerom na zem, pricom sa cely cas obratne vyhybali otravnej dorazacke. ,,Co sa deje?" nechapal Wood, ked sa chrabromilski hraci zhrkli do hlucika a priaznivci Slizolinu jasali. ,,Davaju nam riadne na frak. Fred, George, kde ste boli, ked jedna z dorazaciek zastavila Angelinu tesne pred brankoviskom?" ,,Oliver, boli sme sedem metrov nad nou a pokusali sme sa za- branit druhej dorazacke, aby Harrymu rozbila kecku," poznamenal George nahnevane. ,,Niekto ju zaklial - nenecha Harryho ani chvilu na pokoji. Pocas celej hry nezautocila na nikoho ineho. V tom budu mat prsty Slizolincania." ,,Ale ved dorazacky sme po poslednom treningu zamkli v ka- binete madam Hoochovej, a vtedy im predsa nic nebolo..." povedal Wood znepokojene. - 135 -Blizila sa k nim madam Hoochova. Ponad jej plece Harry vi- del, ako sa druzstvo Slizolinu raduje a posmesne si na nich ukazuje. ,,Pocujte," ozval sa Harry, ked bola skoro pri nich, ,,ked bude- te vy dvaja nadalej lietat tesne pri mne, tak ohnivu strelu chytim jedine vtedy, ak mi vleti do rukava. Vratte sa k ostatnym hracom, ja si s tou zakernou dorazackou uz nejako poradim." ,,Len aby si na to nedoplatil," poznamenal Fred. ,,Odrazi ti ge- bulu." Wood klzal pohladom z Harryho na Weasleyovcov. ,,Oliver, to je chore," povedala Alica Spinnetova nahnevane. ,,Nemozes predsa nechat Harryho, aby to zvladol sam. Poziadaj o preskumanie..." ,,Ak sa teraz zapas prerusi, s vitazstvom sa mozeme rozlucit!" zvolal Harry. ,,A neprehrame predsa proti Slizolinu kvoli nejakej hlupej dorazacke! No tak, Oliver, povedz im, nech ma nechaju na pokoji!" ,,To je vsetko tvoja vina," oboril sa George zlostne na Wooda. ,,Chyt ohnivu strelu, alebo poloz svoj zivot v boji o nu..." Madam Hoochova zastala pri nich. ,,Mozeme pokracovat?" opytala sa Wooda. Wood sa zahladel na Harryho odhodlanu tvar. ,,Ano," povedal. ,,Fred, George, poculi ste Harryho... nechajte ho, nech si s tou dorazackou poradi sam." Prsalo coraz silnejsie. Madam Hoochova zapiskala, Harry sa odrazil od zeme a okamzite zacul, ako mu pri uchu svisti dorazacka. Letel stale vyssie; kluckoval, robil vyvrtky, zvrtal sa, prevracal, uskakoval. Trochu sa mu krutila hlava, no oci mal dosiroka otvorene, vrtko sa vyhybal dorazacke, dazd mu sa mu rinul po sklach okulia- rov, a ked visel dolu hlavou, stekal mu rovno do nosnych dierok. Z hladiska k nemu doliehal smiech. Vedel, ze to, co robi, musi vyzerat velmi smiesne, no zakerna dorazacka bola tazka a nedokazala menit smer tak rychlo ako on. Kruzil po ihrisku, jeho let pripominal jazdu na obrovskej horskej drahe a zmuril cez striebristy zavoj dazdovych kvapiek smerom k chrabromilskemu brankovisku, kde sa Adrian Pucey prave pokusal obist Wooda... Svistanie pri uchu Harryho upozornilo, ze ho dorazacka opat tesne minula. Rychlo sa zvrtol a vyrazil opacnym smerom. - 136 -,,Nacvicujes balet, Potter?" zakrical nanho Malfoy. Harry mu- sel urobit vo vzduchu smiesnu vyvrtku, aby sa zbavil neodbytnej lopty a letel dalej, s prenasledujucou dorazackou v patach. Zlostne sa obzrel za Malfoyom, a zbadal - ohnivu strelu. Vznasala sa niekolko centimetrov nad Malfoyovym lavym uchom - a Malfoy, ktory sa stale rehotal na Harrym, si ju vobec nevsimol. Harry, prezivajuc obrovske muky, visel nehybne vo vzduchu, no neodvazil sa vyrazit proti Malfoyovi, aby si tu strelu nevsimol. BUCH! Vahal o sekundu dlhsie, ako sa vyplatilo. Dorazacke sa konec- ne podarilo zasiahnut ho, vrazila mu do lakta a Harry citil, ze mu zlomila ruku. Od bolesti sa mu zakrutila hlava, zosmykol sa z klzkej metly, stihol sa este zachytit jednou nohou, no prava ruka mu bez- vladne visela po boku - dorazacka sa uz vracala, aby znova zautocila, tentoraz smerovala priamo na jeho tvar - Harry uhol a v otupenej mysli sa mu usadila jedina myslienka: musi sa stoj co stoj dostat k Malfoyovi. Napriek privalu dazda a bolesti sa vrhol strmhlav pod seba a videl, ako sa Malfoyovi od strachu zuzili zrenicky - myslel si totiz, ze Harry utoci nanho. ,,Co to..." hlesol, uhybajuc Harrymu z cesty. Harry sa zdravou rukou pustil metly a naciahol sa pred seba; prsty ovinul okolo ohnivej strely, drzal sa metly len nohami, rutil sa na zem, z tribun k nemu doliehali vykriky a on sa zo vsetkych sil snazil neomdliet. Capol do blata, okolo neho sa rozstrekol prud vody a on sa sko- tulal z metly. Ruka mu lezala po boku vo velmi cudnej polohe. Bo- lest mu celkom zatemnila zmysly, pocul, ako k nemu z obrovskej dialky dolieha piskot a krik. Pozrel sa na svoju zdravu ruku, v ktorej zvieral strelu. ,,Aha," pomyslel si ako v mrakotach. ,,Vyhrali sme." A stratil vedomie. Ked precitol, stale lezal na travniku, dazd mu omyval tvar a ktosi sa nad nim sklanal. Zazrel ziarivobiely chrup. ,,Ach, nie, nie, nie," zaknucal. ,,Nevie, co hovori," povedal Lockhart nahlas ustarostenemu hluciku Chrabromilcanov, ktori sa zhrkli okolo neho. ,,Nebojte sa, Harry. Ja vam tu ruku dam hned do poriadku." - 137 -,,Nie!" zreval Harry. ,,Chcem ju mat takuto, dakujem..." Pokusil sa sadnut si, no premohla ho neznesitelna bolest. Od- razu zacul kdesi nablizku povedome cvakanie. ,,Colin, nefot ma," prosil upenlivo. ,,Zostante lezat, Harry," upokojoval ho Lockhart. ,,Je to velmi jednoduche zaklinadlo, pouzil som ho uz nespocetne velakrat..." ,,Preco ma neodnesiete do nemocnicneho kridla?" opytal sa Harry so zatatymi zubami. ,,Nemali by sme ho tam vziat, pan profesor?" poznamenal za- blateny Wood, ktory bol stastny, ze vyhrali, a usmieval sa i napriek tomu, ze sa im zranil stihac. ,,Skvela finta, Harry, naozaj uzasna, naj- lepsia, aku si doteraz predviedol..." Cez les noh zbadal Harry Freda a Georgea Weasleyovcov, ako sa marne pokusaju zavriet vzpierajucu sa dorazacku do debnicky. Ta sa ani teraz nemienila vzdat. ,,Ustupte," prikazal Lockhart ludom okolo Harryho a zacal si vyhrnat nefritovozelene rukavy. ,,Ne - rob - te - to," namietol Harry chabo, no Lockhart uz ser- moval prutikom a vzapati mu nim mieril na ruku. Harry odrazu pocitil v pleci akesi cudne steklenie, ktore sa siri- lo po celej ruke a preslo mu az do koncekov prstov. Mal pocit, akoby mu cela ruka splasla. Neodvazil sa pozriet, co sa mu s nou stalo. Mal zatvorene oci, tvar drzal odvratenu, no ked ludia nad nim zacali hi- kat a Colin Creevey fotografoval ako divy, vedel, ze jeho najhorsia predtucha sa naplnila. Ruka ho uz nebolela - ale mal pocit, akoby to, co tam teraz mal, ani nebola ruka. ,,Ach," vzdychol Lockhart. ,,Nic to. To sa stava. Podstatne je, ze kosti uz nie su zlomene. To treba mat v prvom rade na pamati. Takze, Harry, vstante a chodte do nemocnicneho kridla... pan Weas- ley, slecna Grangerova, odprevadite ho tam? Madam Pomfreyova mu s tym... hm... uz nieco spravi." Harry sa postavil a pripadal si akysi nesumerny. Zhlboka sa nadychol a pozrel sa napravo. To, co tam uvidel, sposobilo, ze znova takmer zamdlel. Z habitu mu vytrcalo cosi, co vyzeralo ako hruba gumena na- podobenina ruky. Pokusil sa pohnut prstami. Nepodarilo sa mu to. Lockhart Harrymu kosti nenapravil. On mu ich odstranil. - 138 -Madam Pomfreyova nebola vobec nadsena. ,,Mal si hned a zaraz prist ku mne!" hnevala sa, ked Harrymu nadvihla smutny, bezvladny zvysok cohosi, co bolo este pred polho- dinou funkcnou rukou. ,,Vyrobit kosti za sekundu veru neviem... musim ich nechat znova narast..." ,,Ale dokazete to, vsak?" opytal sa Harry zufalo. ,,Samozrejme, ze to dokazem, ale bude to velmi bolestive," odvetila madam Pomfreyova zachmurene a hodila Harrymu pyzamo. ,,Budes tu musiet prespat..." Ron pomohol Harrymu prezliect sa a Hermiona zatial cakala za zavesom. Trvalo hodnu chvilu, kym spolocnymi silami napchali dlhociznu gumenu ruku do rukava. ,,Nechapem, Hermiona, preco sa Lockharta aj po tomto vset- kom zastavas!" zakrical Ron cez zaves a pokusal sa pretiahnut Har- ryho necitlivu ruku cez uzku manzetu pyzamoveho kabata. ,,Keby Harry chcel byt bez kosti, tak to povie." ,,Kazdy sa moze zmylit," riekla Hermiona. ,,Aspon uz neciti bolest, vsak, Harry?" ,,Nie," hlesol Harry a stveral sa do postele. ,,Teraz pre zmenu necitim vobec nic." Hodil sa na postel a ruka bezvladne plesla vedla neho. Zaves sa rozhrnul a k posteli pristupila madam Pomfreyova s Hermionou. V ruke drzala velku flasku cohosi oznaceneho ako Kos- tro-rast. ,,Caka ta tazka noc," povedala, naliala plnu odmerku pariacej sa tekutiny a podala mu ju. ,,Obnovovanie kosti je velmi narocny proces." To iste platilo aj o uzivani Kostro-rastu. Ked ho Harry prehl- tol, zacali ho hrozne palit usta i hrdlo, rozkaslal sa a prskal na vsetky strany. Madam Pomfreyova sa vzdialila, hundruc si cosi o nebezpec- nych druhoch sportu a neschopnych uciteloch, a Ron s Hermionou zatial pomahali Harrymu prehltnut trochu vody. ,,Ale vyhrali sme," vyhlasil Ron a na tvari mu zaziaril usmev. ,,Chytil si ju paradne, to ti teda poviem. Keby si videl Malfoya... ke- by mohol, zabije ta..." ,,Zaujimalo by ma, co spravili s tou dorazackou," poznamenala Hermiona nahnevane. - 139 -,,Mozeme si to poznacit na zoznam otazok, ktore sa chceme Malfoya opytat, ked vypijeme ten vsehodzus," navrhol Harry a opat klesol na vankus. ,,Len dufam, ze bude chutit lepsie nez tato kostro- rastova zbrnda..." ,,Ked tam budu plavat kusky Slizolincanov? Zartujes, nie?" podotkol Ron. V tej chvili sa dvere nemocnicneho kridla rozleteli a vosli Har- ryho spoluhraci, celi premacani a zablateni. ,,Letel si uplne bombasticky, Harry," vyhrkol George. ,,Mar- cus Flint prave ziapal na Malfoya. Vraj ci je slepy, ci nevidi, ze ma pri uchu ohnivu strelu. Malfoy sa netvaril bohvieako nadsene." Spoluhraci priniesli zakusky, cukriky a niekolko flasiek tekvi- coveho dzusu, posadali si okolo Harryho na postel a prave sa chysta- li riadne to oslavit, ked do miestnosti vtrhla madam Pomfreyova a zrevala: ,,Ten chlapec si potrebuje odpocinut, do rana mu musi na- rast tridsattri kosti! Von! VON!" A tak Harry osamel a nebolo nikoho, kto by ho rozptylil, aby nemusel mysliet na bodavu bolest v bezvladnej ruke. O niekolko hodin neskor sa Harry strhol zo spanku, vykrikol od bolesti a zahladel sa do hlbokej tmy. Mal pocit, akoby mal ruku plnu obrovskych triesok. Prave sa chcel zamysliet nad tym, co ho prebudilo, ked si s hrozou uvedomil, ze mu ktosi v tej tme utiera vlhkym uteracikom celo. ,,Nechajte ma!" zvolal a hned nato: ,,Dobby!" Domovy skriatok vyvaloval na Harryho oci ako tenisove lop- ticky. Dolu dlhym, spicatym nosom sa mu kotulala slza. ,,Harry Potter sa vratil do skoly," zasepkal zalostne. ,,Dobby Harryho Pottera varoval a varoval. Pane, preco ste Dobbyho nepo- cuvli? Preco sa Harry Potter nevratil domov, ked zmeskal vlak?" Harry sa zodvihol z podusky a odstrcil Dobbyho ruku s utera- cikom. ,,Co tu robis?" opytal sa. ,,A ako vies, ze som nestihol vlak?" Dobbymu sa roztriasla pera a Harryho sa zmocnilo podozrenie. ,,To si bol ty!" povedal pomaly. ,,Ty si zacaroval tu stenu, aby sme nou nemohli prejst!" - 140 -,,Presne tak, pane," priznal sa Dobby a odusu prikyvoval, az mu usiska plieskali. ,,Dobby sa ukryl, pockal na Harryho Pottera a zapecatil vchod a doma si potom musel prejst po prstoch horucou zehlickou," a ukazal Harrymu desat dlhych zafacovanych prstov, ,,ale Dobbymu to neprekazalo, pane, myslel si, ze Harry je v bezpeci, Dobbymu by ani vo sne na um neprislo, ze Harry Potter sa dostane do skoly inym sposobom!" Pohojdaval sa vpred a vzad a krutil ohyzdnou hlavou. ,,Dobby bol v takom soku, ked sa dozvedel, ze Harry Potter sa vratil na Rok- fort, az pripalil svojmu panovi obed! Taky vyprask Dobby este neza- zil, pane..." Harry sa zvalil na vankus. ,,Kvoli tebe nas s Ronom skoro vyrazili," povedal nahnevane. ,,Radim ti, zmizni, kym mi dorastu kosti, Dobby, lebo ta zaskrtim." Dobby sa chabo usmial. ,,Dobby je zvyknuty, ze sa mu vyhrazaju smrtou, pane. Dobby to doma pocuje najmenej patkrat za den." Vysmrkal sa do rozka spinavej vankusovej obliecky, co mal na sebe, a tvaril sa tak sklucene, ze z Harryho, hoci sa tomu branil, sa hnev zacal vytracat. ,,Preco v tom chodis, Dobby?" opytal sa ho zvedavo. ,,V tomto?" Dobby zatahal za obliecku. ,,To je symbol zotro- cenia domoveho skriatka, pane. Dobby sa moze stat slobodnym iba vtedy, ked mu jeho pan daruje saty. Preto si rodina, u ktorej sluzim, dava pozor, aby nepodala Dobbymu ani len ponozku, pretoze tym by mu darovala slobodu a Dobby by od nich navzdy odisiel." Dobby si utrel vypucene oci a odrazu razne vyhlasil: ,,Harry Potter musi ist domov! Dobby si myslel, ze jeho dorazacka Harryho Pottera prinuti, aby..." ,,Tvoja dorazacka?" neveril Harry vlastnym usiam a znova v nom vzkypel hnev. ,,Co tym chces povedat, ze tvoja dorazacka? To ty si ju zacaroval tak, ze ma takmer zahlusila?" ,,Nie zahlusila, pane, nie zahlusila!" blabotal Dobby zhrozene. ,,Dobby chcel Harrymu Potterovi zachranit zivot! Radsej nech ide tazko raneny domov, nez by mal ostat tu, pane! Dobby chcel, aby sa Harry Potter zranil tak, aby sa vratil domov!" - 141 -,,Naozaj?! To myslis vazne?!" zrukol nanho Harry. ,,Predpo- kladam vsak, ze mi neprezradis, preco si chcel, aby som domov ces- toval po castiach?" ,,Ach, keby len Harry Potter tusil!" kvilil Dobby a na dotrhanu obliecku sa mu valili potoky slz. ,,Keby len tusil, co pre nas zname- na, pre nas nizkych, zotrocenych, co sme spodinou carodejnickeho sveta! Dobby si pamata, ako sa zilo, ked bol Ten-Co-Ho-Netreba- Meno-vat pri moci, pane! S nami, domovymi skriatkami, sa vtedy zaobchadzalo ako s najpodradnejsou havedou, pane! K Dobbymu sa tak sice spravaju stale, pane," pripustil a utieral si tvar do povliecky. ,,Ale odkedy ste zvitazili nad Tym-Co-Ho-Netreba-Menovat, sa zi- vot mojich druhov v mnohom zlepsil. Harry Potter prezil, moc tem- neho lorda pominula a nastal novy usvit, pane, Harry Potter ziaril ako pav nadeje pre nas vsetkych, ktori sme si mysleli, ze doba temna sa nikdy neskonci, pane... Teraz sa vsak na Rokforte budu diat strasne veci, mozno sa uz aj deju, a Dobby nemoze pripustit, aby tu Harry Potter ostal, teraz, ked sa historia opakuje a Tajomna komnata je opat otvorena..." Dobby sa zarazil, v tvari sa mu zracila hroza, schmatol Harryho krcah s vodou, ktory stal na stoliku pri posteli, treskol si nim o hlavu, zapotacal sa a zmizol Harrymu z dohladu. O malu chvilu sa opat vysplhal na postel, neskutocne skulil a hundral si popod nos: ,,Zly Dobby, velmi zly Dobby..." ,,Takze Tajomna komnata existuje," zasepkal Harry. ,,A... ne- povedal si, ze bola otvorena uz aj predtym?! No tak, hovor, Dobby!" Dobby sa opat naciahol za dzbanom, no Harry ho chytil za kostnate zapastie. ,,Ale ja som nemal rodicov muklov... ake nebezpe- censtvo mi teda hrozi?" ,,Ach, pane, uz sa uboheho Dobbyho na nic nepytajte," jachtal skriatok a velikanske oci mu v tme svietili. ,,Na tomto mieste sa maju diat temne ciny, no ked sa to stane, Harry Potter tu uz nesmie byt... chodte domov, Harry Potter, chodte domov. Harry Potter sa nesmie do toho zapliest, pane, je to velmi nebezpecne..." ,,Kto je za tym, Dobby?" opytal sa Harry a pevne stisol Do- bbymu zapastie, aby si opat nezacal trieskat dzbanom o hlavu. ,,Kto ju otvoril? Kto ju otvoril naposledy?" - 142 -,,Dobby nemoze, pane, Dobby nemoze, Dobby to nesmie pre- zradit!" pistal skriatok. ,,Chodte domov, Harry Potter, chodte do- mov!" ,,Nikam nepojdem!" zahucal nanho Harry. ,,Moja najlepsia kamoska je z muklovskej rodiny. Ak je ta komnata naozaj otvorena, bude prva na rane..." ,,Harry Potter riskuje kvoli priatelom vlastny zivot!" drmolil Dobby ako vo vytrzeni. ,,Je taky slachetny! Taky statocny! Musi vsak zachranit sam seba, musi, Harry Potter nesmie..." Dobby odrazu zmlkol, netopierie usi sa mu trepotali. Harry tiez nieco zacul. Z chodby k nim doliehali bliziace sa kroky. ,,Dobby musi ist!" dychcal skriatok ustrachane. Ozvalo sa puknutie a Harry zvieral v pasti len vzduch. Hodil sa na vankus, na- cuval zvuku krokov a upieral zrak na tmave dvere. O chvilu do nich nacuval Dumbledore, na sebe mal dlhu vlne- nu nocnu koselu a ciapku na spanie. Drzal jeden koniec cohosi, co vyzeralo ako socha. Vzapati sa objavila profesorka McGonagallova, ktora drzala tej soche nohy. Spolocne ju potom polozili na postel. ,,Chodte po madam Pomfreyovu," zasepkal Dumbledore, pro- fesorka McGonagallova presla nahlivym krokom popri Harryho pos- teli a zmizla. Harry nehybne lezal a tvaril sa, ze spi. Zacul naliehavu vravu a o chvilu zbadal profesorku McGonagallovu a hned za nou madam Pomfreyovu, ktora si na nocnu koselu prave navliekala ple- tenu vestu. Odrazu zhikla. ,,Co sa stalo?" zasepkala smerom k Dumbledorovi a sklonila sa nad sochou na posteli. ,,Dalsi utok," povedal Dumbledore. ,,Minerva ho nasla na schodoch." ,,Vedla neho lezal strapec hrozna," pokracovala profesorka McGonagallova. ,,Domnievame sa, ze sa chcel potajomky presmyk- nut k Potterovi." Harrymu zovrelo zaludok. Pomalicky a opatrne sa nadvihol tak, aby videl na sochu na posteli. Na uzasnutu tvar dopadal pas me- sacneho svitu. Bol to Colin Creevey. Oci mal dosiroka otvorene, obe ruky pred sebou a v nich zvieral fotoaparat. ,,Zmeravel?" zasepkala madam Pomfreyova. - 143 -,,Ano," odvetila profesorka McGonagallova. ,,Desim sa vsak co i len pomysliet... keby si Albus nesiel dolu po salku horucej cokola- dy... ktovie, co by sa..." Vsetci traja uprene hladeli na Colina. Potom sa Dumbledore naklonil a vypacil z Colinovho tuheho zovretia fotoaparat. ,,Myslite si, ze sa mu podarilo utocnika odfotografovat?" ozila profesorka McGonagallova. Dumbledore neodpovedal. Otvoril zadnu cast fotoaparatu. ,,Prepanajana!" zhikla madam Pomfreyova. Z fotoaparatu sa vyvalil dym. Harry, leziaci o tri postele dalej, zacitil stiplavy zapach spalenej umelej hmoty. ,,Roztopil sa," zasla madam Pomfreyova. ,,Nacisto sa rozto- pil..." ,,Co to znamena, Albus?" spytala sa profesorka McGonagallo- va nastojcivym hlasom. ,,To znamena," povedal Dumbledore, ,,ze Tajomna komnata je opat otvorena." Madam Pomfreyova si zakryla dlanou usta. Profesorka McGo- nagallova neveriacky civela na Dumbledora. ,,Ale... Albus... to hadam... kto?" ,,Nie je dolezite kto," povedal Dumbledore, nespustajuc pritom pohlad z Colina, ,,ale ako..." Harry hladel na tvar profesorky McGonagallovej, ponorenej v tieni, a bolo mu jasne, ze z toho nie je o nic mudrejsia ako on sam. - 144 -J J E E D D E E N N A A S S T T A A K K A A P P I I T T O O L L A A K K L L U U B B D D U U E E L L A A N N T T O O V V Ked sa Harry v nedelu rano prebudil, izbu zalievalo zimne slnko. Ruku mal sice velmi stuhnutu, no boli v nej kosti. Rychlo sa posadil a pozrel smerom ku Colinovej posteli, vyhlad mu vsak za- kryvali dlhe zavesy, za ktorymi sa vcera aj on prezliekal. Madam Pomfreyova si vsimla, ze je uz hore, docupkala k nemu s podnosom s ranajkami a zacala mu ohybat a natahovat ruku i prsty. ,,Vsetko v poriadku," oznamila mu, zatial co sa lavou rukou nemotorne krmil ovsenou kasou. ,,Ked dojes, mozes ist." Harry sa obliekol najrychlejsie, ako vedel, a trielil do Chrab- romilskej veze - uz sa nemohol dockat, kedy Ronovi a Hermione rozpovie o Colinovi a Dobbym, ani jedneho vsak nenasiel. Vybral sa ich teda hladat, hoci netusil, kde by mohli byt, a pravdu povediac, trochu sa ho dotklo, ze ich ani nezaujima, ci mu tie kosti dorastli, alebo nie. Ked minal kniznicu, prave z nej vychadzal Percy. Mal ovela lepsiu naladu, ako ked sa videli naposledy. - 145 -,,Ach, ahoj, Harry," pozdravil ho veselo. ,,Podal si vcera skvely vykon, naozaj skvely. Chrabromil sa dostal na celo v celkovom hod- noteni sutaze o skolsky pohar - za vitazstvo v metlobale sme si pri- pisali patdesiat bodov!" ,,Nevidel si Rona s Hermionou?" prerusil ho Harry. ,,Nie, nevidel," odvetil Percy a usmev z tvare mu zmizol. ,,Du- fam, ze sa Ron zase nezasiva na dievcenskom zachode..." Harry sa silene zasmial, pockal, kym Percy odide, a zamieril rovno k zachodom Umrncanej Myrty. Nevedel sice, co by tam Ron s Hermionou teraz robili, no ked sa presvedcil, ze nablizku nie je Filch ani ziaden z prefektov, otvoril dvere a zacul ich hlasy zo zamknutej kabinky. ,,To som ja," zavolal a zatvoril za sebou dvere. V kabinke cosi cinklo, potom sa ozvalo splachnutie a prekvapeny vykrik a Harry zazrel v klucovej dierke Hermionino oko. ,,Harry!" vykrikla. ,,Ty si nas riadne nalakal... pod sem... co ruka?" ,,Fajn," povedal Harry a vklzol do kabinky. Na zachodovej mi- se tronil stary kotlik a cosi pod nim praskalo - Harry okamzite po- chopil, ze je to ohnik. Vycarovat prenosny, vodovzdorny ohen, to bola Hermionina specialita. ,,Chceli sme ist za tebou, no potom sme sa rozhodli, ze sa naj- skor pustime do pripravy vsehodzusu," vysvetloval Ron Harrymu, ktoremu sa s mensimi problemami konecne podarilo zamknut dvere kabinky. ,,Rozhodli sme sa, ze tento ukryt bude najbezpecnejsi." Harry im zacal rozpravat o Colinovi, no Hermiona ho prerusi- la. ,,Uz vieme - poculi sme dnes rano profesorku McGonagallovu, vravela to Flitwickovi. Preto sme sa rozhodli, ze to nesmieme odkla- dat..." ,,Cim skor vymamime od Malfoya priznanie, tym lepsie," za- vrcal Ron. ,,Viete, co si myslim? Ze po tom vcerajsom zapase si potreboval na niekom vybit zlost, a odniesol si to Colin." ,,Ale je tu este nieco," povedal Harry, pozorujuc Hermionu, ako trha chumace stavikrvu a hadze ich do odvaru. ,,V noci bol za mnou Dobby." - 146 -Ron s Hermionou sa nanho zarazene pozreli. Harry im rozpo- vedal vsetko, co mu Dobby povedal - i to, co nepovedal. Hermiona s Ronom ho pocuvali s otvorenymi ustami. ,,Tajomna komnata bola uz raz otvorena?" cudovala sa Her- miona. ,,Tym sa vysvetluje mnohe," vyhlasil Ron vitazoslavne. ,,Ot- voril ju Lucius Malfoy, ked tu kedysi studoval, a teraz poradil svoj- mu drahemu synacikovi Dracovi, aby spravil to iste. Je to jasne. Len skoda, ze ti Dobby neprezradil, aka obluda to tam ciha. Nechapem totiz, ako je mozne, ze by si ju tu nik nevsimol." ,,Mozno vie byt neviditelna," povedala Hermiona a hadzala na dno kotlika pijavice. ,,Alebo sa vie premienat - napriklad na brnenie - citala som o demonovi chameleonovi..." ,,Privela citas, Hermiona," zahriakol ju Ron a nasypal na pija- vice mrtve muchy zlatoocky. Prazdne vrecusko od much potom pokrkval a zahladel sa na Harryho. ,,Takze Dobby nam najskor zabranil dostat sa k vlaku a potom ti zlomil ruku..." pokrutil hlavou. ,,Vies co, Harry? Ak sa bude i na- dalej snazit zachranit ti zivot, urcite ta raz zabije." * * * V pondelok rano sa chyr o tom, ze napadli Colina a ten teraz lezi v nemocnicnom kridle staby mrtvy, rozletel po celej skole. Na hrade zavladla atmosfera neistoty a podozrievania. Prvaci sa zacali pohybovat po hrade v skupinkach, chodili vzdy tesne jeden vedla druheho, akoby sa bali, ze ak sa odvazia urobit co i len krok vpred, neznamy demon na nich zautoci. Ginny Weasleyova, ktora na hodinach carovania sedavala ved- la Colina Creeveyho, bola od strachu cela bez seba, a Harry zastaval nazor, ze Fred s Georgeom si nevybrali prave najlepsi sposob, ako ju rozveselit. Striedavo si, raz jeden, raz druhy, pricarovali srst alebo hnusne vyrazky, a ked to najmenej cakala, vyskakovali na nu spoza soch na chodbe. Prestali s tym, az ked im Percy, od zlosti cely popo- lavy, oznamil, ze napise pani Weasleyovej, lebo Ginny sa boji a ne- moze v noci spavat. Ziaci zacali potajomky, za chrbtami ucitelov, obchodovat so vsakovakymi talizmanmi, amuletmi a dalsimi vecami, ktore mali - 147 -cloveka ochranit od temnych sil. Neville Longbottom si kupil obrov- sku, neskutocne zapachajucu zelenu cibulu, spicaty purpurovy krys- tal a rozkladajuci sa mloci chvost, no potom mu nejaky chlapec z Chrabromilu vysvetlil, ze jemu nijake nebezpecenstvo nehrozi; ma predsa cistu krv, a preto je velmi nepravdepodobne, ze by nanho zautocili. ,,Ako prveho chceli nastrasit Filcha," povedal vyplaseny Ne- ville. ,,A kazdy vie, ze ja tiez nemam od smukla daleko." Druhy decembrovy tyzden, tak ako kazdy rok, obisla profesor- ka McGonagallova studentov a zapisovala si mena tych, ktori zosta- nu pocas Vianoc na Rokforte. Na zoznam sa podpisali aj Harry, Ron a Hermiona. Poculi, ze aj Malfoy ostava, a zdalo sa im to dost podo- zrive. Vianocne prazdniny boli idealnym obdobim na to, aby vysku- sali vsehodzus a vymamili z Malfoya priznanie. No odvar nebol este zdaleka hotovy. Stale im chybal roh dvoj- rozca a koza juhoafrickeho hada Dispholidus typus a jedinym mies- tom, kde bolo mozne oboje najst, bol Snapov kabinet. Harry si v duchu pomyslel, ze by veru radsej stal zoci-voci tej oblude Salazara Slizolina, nez by ho mal Snape prichytit vo svojom kabinete. ,,Viem, ako to urobime," vyhlasila Hermiona vo stvrtok popo- ludni pred dvojhodinovkou elixirov, ,,vyvolame v triede chaos. A potom sa jeden z nas presmykne do Snapovho kabinetu a vezme, co potrebujeme." Harry s Ronom sa na nu nervozne pozreli. ,,Najlepsie bude, ak to kradnutie nechate na mna," vyhlasila vecnym tonom. ,,Vy dvaja sa nesmiete do nicoho zapliest, lebo by vas vyhodili, ja mam zaznam cisty. Takze vasou ulohou bude sposo- bit v triede zmatok a Snapa na takych pat minut zamestnat." Harry sa chabo usmial. Robit vytrznosti na Snapovej hodine e- lixirov bolo nieco podobne ako pichat spiaceho draka do oka. Hodiny elixirov sa konali v jednom z velkych zalarov. Stvrt- kove vyucovanie prebiehalo ako zvycajne. Medzi drevenymi lavica- mi, na ktorych stali mosadzne vahy a nadobky s prisadami, bolo roz- lozenych dvadsat kotlikov, z ktorych sa parilo. Snape sa zakradal dymom, ustipacne sa vyjadroval na adresu prace studentov z Chrab- romilu, zatial co nad kotlikmi slizolinskych studentov sa uznanlivo - 148 -usmieval. Draco Malfoy, Snapov najoblubenejsi student, neustale hadzal po Ronovi a Harrym oci morskeho stvorzubca, ti vsak vedeli, ze keby sa nechali vyprovokovat, leteli by zo skoly skor, nez by stih- li povedat ,to nie je fer'. Harryho Roztok puchnutia bol prilis riedky, jeho vsak teraz trapilo cosi celkom ine. Cakal na Hermionin signal a Snapa, ktory prave kritizoval jeho vodnaty odvar, takmer nevnimal. Ked sa Snape zvrtol a odkracal, aby znemoznil Nevilla, Hermiona zachytila Harry- ho pohlad a prikyvla. Harry sa prikrcil za kotlikom, z vrecka vytiahol Fredov delo- buch doktora Fillibustera a dotkol sa ho prutikom. Delobuch zacal sycat a prskat. Harry vedel, ze nesmie stracat cas, rychlo vstal, za- cielil a hodil - delobuch zasiahol ciel a skoncil rovno v Goylovom kotliku. Goylov odvar vybuchol a ostriekal celu ucebnu. Ziaci, ktorych Roztok puchnutia zasiahol, jacali ako divi. Malfoy dostal plny zasah do tvare a nos mu napuchol ako balon, Goyle sa tackal po triede a dlanami si zakryval oci, ktore sa mu zvacsili do rozmeru obedovych tanierov - Snape sa pokusal ziakov utisit a zistit, co sa stalo. Harry v tom zmatku zazrel Hermionu, ako sa presmykla do Snapovho kabi- netu. ,,Ticho! TICHO!" reval Snape. ,,Koho to ostriekalo, nech si pride sem ku mne po Odvar splasnutia - ked zistim, kto to bol..." Harry zbadal Malfoya, ako bezi k ucitelskemu stolu s hlavou sklonenou pod vahou nosiska velkeho sta dyna, a mal co robit, aby nevybuchol do smiechu. Pri Snapovom stole sa zhromazdila takmer polovica triedy, niektori ziaci boli zhrbeni, lebo mali ruky ako bej- zbalove palky, ini nemohli rozpravat, pretoze im neuveritelne spuch- li pery. Harry si vsimol, ze Hermiona medzitym nenapadne vklzla spat do triedy a habit sa jej vpredu trochu vyduval. Ked vsetci postihnuti vypili za hit protilatky a opuchy im ko- necne splasli, Snape sa prihnal ku Goylovmu kotliku a vylovil z ne- ho pokruteny cierny zvysok delobuchu. V triede to len tak zasumelo. ,,Ak zistim, kto to tam hodil," zasepkal Snape, ,,okamzite poleti zo skoly." Harry sa zo vsetkych sil usiloval tvarit prekvapene. Snape hla- del priamo nanho a zvonec, ktory sa ozval o desat minut neskor, bol prenho skutocnym vyslobodenim. - 149 -,,Vedel, ze som to bol ja," povedal Harry Ronovi a Hermione, ked sa vsetci traja spolocne nahlili k zachodom Umrncanej Myrty. ,,Na beton." Hermiona nahadzala ukoristene ingrediencie do kotlika a ener- gicky celu zmes pomiesala. ,,O dva tyzdne bude hotovy," oznamila im a cela sa rozziarila. ,,Snape nema ako dokazat, ze si to bol ty," upokojoval Harryho Ron. ,,Co take moze vymysliet?" ,,Ako ho poznam, tak nieco velmi podle," povedal Harry vo chvili, ked odvar zacal penit a bublat. O tyzden prechadzali Harry, Ron a Hermiona vstupnou halou a zbadali hlucik studentov, ako sa tlacia pred nastenkou a citaju kus pergamenu, co tam visel. Seamus Finnigan s Deanom Thomasom na nich kyvali a na tvarach sa im zracilo vzrusenie. ,,Otvaraju Klub duelantov!" volal Seamus. ,,Prve stretnutie je uz dnes vecer! Priprava na boj zoci-voci nepriatelovi nie je na zaho- denie, to sa moze cloveku v tychto dnoch zist..." ,,Hadam si nemyslis, ze Slizolinova obluda ta bude vyzyvat na suboj?" smial sa Ron a so zaujmom sa zacital do oznamu na nasten- ke. ,,Nie je to zla vec," oznamil Harrymu a Hermione cestou na veceru. ,,Pojdeme tam?" Harry s Hermionou boli za, a tak o osmej zisli opat do Velkej siene. Dlhe stoly zmizli, pri jednej zo stien vyrastlo zlate podium a nad nim sa vznasali tisice sviecok, ktore ho ozarovali. Strop bol zno- va zamatovocierny a pod nim sa zisla skoro cela skola, vsetci mali so sebou carodejnicke prutiky a tvarili sa napato. ,,Ktovie, kto to bude ucit," poznamenala Hermiona, ked sa pripojili k debatujucim studentom. ,,Ktosi mi vravel, ze Flitwick bol za mlada sampion v subojoch - mozno on." ,,Len aby to nebol..." zacal Harry a vzapati vydal zufaly pa- zvuk: na podium vystupil Gilderoy Lockhart vo vlajucom slivkovo- modrom habite a za nim - kto iny nez Snape, ako zvycajne cely v ciernom. Lockhart pokynul studentom, aby sa utisili, a zvolal: ,,Rozo- stavte sa okolo podia, rozostavte sa okolo podia! Vidite na mna vse- - 150 -tci? Pocujete ma vsetci? Vyborne! Takze, profesor Dumbledore su- hlasil so zalozenim takeho maleho Klubu duelantov, v ktorom sa naucite, ako sa branit v pripade, ze to budete potrebovat, tak ako sa to stalo mne uz nespocetnekrat... ak sa chcete dozvediet vsetky po- drobnosti, prelistujte si moje publikovane prace. Dovolte mi, aby som vam predstavil svojho pomocnika, profe- sora Snapa," pokracoval Lockhart a zaceril sa. ,,Zdoveril sa mi, ze co-to o subojoch vie, a suhlasil, ze skor ako zacneme, bude mi asis- tovat pri kratkej ukazke, co povazujem od neho za velmi sportove gesto. Rad by som vas, mili studenti, ubezpecil, ze sa nemate coho bat - profesora elixirov vam nezabijem, slubujem!" ,,Mohli by sa zahlusit navzajom, co ty na to?" posepol Ron Harrymu do ucha. Snapovi sa od hnevu triasla horna pera. Harry nechapal, ako sa moze Lockhart usmievat. Keby nanho Snape takto zazeral, nevahal by ani chvilu a utekal by od neho co najdalej. Lockhart a Snape sa obratili tvarami k sebe a uklonili sa - teda Lockhart sa uklonil, pricom nervozne pohyboval prstami, zatial co Snape len zlostne mykol hlavou. Potom na seba namierili prutiky sta mece. ,,Ako ste si iste vsimli, drzime prutiky v predpisanej bojovej pozicii," prihovoril sa Lockhart mlciacemu davu. ,,Ked poviem tri, kazdy z nas vyriekne zaklinadlo. Ani jeden z nas vsak nebude chciet svojho supera zabit, to je pochopitelne." ,,Na jeho mieste by som si tym nebol az taky isty," zahundral Harry, ked videl, ako Snape zatina zuby. ,,Raz... dva... tri..." Obaja zdvihli prutiky nad hlavu a namierili ich jeden na druhe- ho. Snape vykrikol: ,,Expelliarmus!" Z prutika vyslahla sarlatovo- cervena ziara a Lockhart vyletel do vzduchu: preletel do zadnej casti podia, vrazil do steny, zviezol sa po nej dolu a zostal rozcapeny lezat na dlazke. Malfoy spolu so svojimi spoluziakmi zo Slizolinu jasali. Her- miona nervozne preslapovala. ,,Co poviete, stalo sa mu nieco?" pis- tala a zakryvala si dlanami tvar. ,,Koho to trapi," odvetili Harry s Ronom naraz. Lockhart horko-tazko vstal. Klobuk mu odletel a vlasy mu vzadu na hlave odstavali. - 151 -,,Takze ste to videli," zvolal a splhal sa spat na podium. ,,Toto bolo Odzbrojovacie zaklinadlo... urcite ste si vsimli, ze som prisiel o prutik... ach, dakujem, slecna Brownova... ano, to bol velmi dobry napad predviest im prave toto, profesor Snape, dufam, ze sa na mna nebudete hnevat, ale dopredu som vedel, co urobite. Keby som vam v tom chcel zabranit, bolo by to az prilis jednoduche... napadlo mi vsak, ze nazorna ukazka tohto zaklinadla bude pre studentov ovela poucnejsia..." Snape ho prepichoval vrazednym pohladom. Lockhart si to zrejme vsimol, pretoze povedal: ,,Dost bolo nazornych ukazok! Te- raz zidem dolu a zadelim vas do dvojic. Profesor Snape, budte taky mily a pomozte mi..." Obaja chodili medzi studentmi a davali ich do parov. Lockhart dal dokopy Nevilla s Justinom Finchom-Fletchleym, k Harrymu a Ronovi dorazil vsak ako prvy Snape. ,,Je nacase rozdelit nasu nerozlucnu dvojicu," uskrnul sa. ,,We- asley, vy budete s Finniganom, Potter..." Harry sa automaticky postavil k Hermione. ,,Nie, nie, chlapce," na Snapovej tvari sa zjavil mrazivy usmev. ,,Pan Malfoy, podte sem. Uvidime, ako si poradite so slavnym Har- rym Potterom. A vy, slecna Grangerova... vy budete vo dvojici so slecnou Bulstrodovou." Malfoy si pysne vykracoval smerom k nim a vyskieral sa. Za nim isla jeho spoluziacka, ktora Harrymu pripominala fotografiu z knizky Besedy s bosorkami. Bola vysoka, zavalita a sanka jej hrozivo vytrcala. Hermiona sa na nu chabo usmiala, no ona jej usmev neopa- tovala. ,,Obratte sa tvarou k superovi!" zvolal Lockhart, ktory stal o- pat na podiu. ,,A poklonte sa mu!" Harry i Malfoy takmer nepohli hlavami a nespustali oci jeden z druheho. ,,Prutiky pripravit!" zvolal Lockhart. ,,Ked naratam do troch, vyrieknite zaklinadlo a odzbrojte supera - mate ho iba odzbrojit - nechceme tu nijake zranenia... raz... dva... tri..." Harry zdvihol svoj prutik nad hlavu, no Malfoy zacal uz na ,dva': jeho zaklinadlo zasiahlo Harryho tak tvrdo, ze mal pocit, ako- by ho niekto tresol panvicou po hlave. Zapotacal sa, no kedze usudil, - 152 -ze sa mu nic vazne nestalo, nestracal cas, namieril prutik priamo na Malfoya a zvolal: ,,Rictusempra!" Malfoya zasiahol prud strieborneho svetla do zaludka, zvalil sa na zem a tazko dychal. ,,Povedal som, ze len odzbrojit!" krical zmateny Lockhart po- nad hlavy bojujucich studentov. Ked Malfoy klesol na kolena, Harry ho zasiahol Stekliacim zaklinadlom, takze sa od smiechu nevladal ani pohnut. Harry vyckaval, lebo mal pocit, ze by od neho nebolo fer, keby zautocil na Malfoya, ked je na zemi, no urobil velku chy- bu. Malfoy zalapal po dychu, namieril prutik na Harryho kolena a priskrtenym hlasom zvolal: ,,Tarantallegra!" a v tej chvili zacalo Harrymu nekontrolovatelne mykat nohami, ako keby tancoval neja- ky divoky tanec. ,,Staci! Staci!" vrieskal Lockhart, no velenie prevzal Snape. ,,Finite Incantatem!" zvolal. Harryho nohy prestali tancovat, Malfoy sa prestal rehotat a vsetci hladeli na Snapa. Nad nimi sa vznasal zelenkasty dym. Neville i Justin lezali na zemi a dychcali. Ron pomahal vstat Seamusovi, ktory mal popolavo- sivu tvar, a ospravedlnoval sa mu za vycinanie svojho zlomeneho prutika. Hermiona s Millicent Bulstrodovou vsak este neskoncili; Millicent drzala Hermionu ako vo zveraku a ta knucala od velkej bolesti. Harry pribehol k nim a snazil sa od nej Millicent odtrhnut. No nedarilo sa mu to - bola ovela vacsia ako on. ,,Ale, ale," krutil hlavou Lockhart, ked cupkal medzi ziakmi, hladiac na vysledky subojov. ,,Vstante, Macmillan... opatrne, slecna Fawcettova... Boot, silno si to zatlacte, hned vam to prestane krva- cat..." ,,Asi bude lepsie, ked vas najskor naucim, ako odblokovat u- tocnikovo kuzlo," povedal Lockhart nervozne, stojac v strede saly. Pozrel sa na Snapa, ktoremu sa cierne oci hrozivo leskli, a rychlo odvratil zrak. ,,Potrebujem dvoch dobrovolnikov - Longbottom a Finch-Fletchley, podte sem..." ,,To nie je dobry napad, profesor Lockhart," prerusil ho Snape a plachtil smerom k nemu, pripominajuc obrovskeho zlostneho neto- piera. ,,Longbottom dokaze sposobit pohromu aj pri tom najjedno- duchsom kuzle. Aby sme nemuseli to, co z Fincha-Fletchleyho zvysi, posielat do nemocnicneho kridla v zapalkovej skatulke." - 153 -Nevillova ruzova tvar nadobudla este sytejsi odtien. ,,Co takto Malfoy s Potterom?" navrhol Snape a uskrnul sa. ,,Vyborny napad!" potesil sa Lockhart a pokynul Harrymu a Malfoyovi, aby prisli do stredu saly. Ostatni im uvolnovali cestu. ,,Takze, Harry," poucal ho Lockhart. ,,Ked na vas Draco namieri prutikom, urobte toto." Zdvihol prutik nad hlavu, zacal nim zurivo mavat vsetkymi smermi, az mu odletel. Snape sa zasklabil a Lockhart sa rychlo zohol po prutik so slovami: ,,Hop... moj prutik je akysi rozruseny..." Snape pristupil k Malfoyovi, sklonil sa k nemu a posepkal mu cosi do ucha. Malfoy sa uskrnul. Harry sa nervozne pozrel na Loc- kharta a spytal sa: ,,Pan profesor, mohli by ste mi to odblokovanie ukazat este raz?" ,,Mas plne gate, co?" zamrmlal Malfoy tak, aby to Lockhart nepocul. ,,Z teba urcite," precedil Harry cez zuby. Lockhart zovrel Harryho radostne okolo pliec. ,,Staci, ak urobi- te to, co som pred chvilou robil ja, Harry!" ,,To mam hodit prutik na zem!?" Lockhart ho vsak nepocuval. ,,Tri... dva... jeden... teraz!" zvolal. Malfoy zdvihol prutik a zreval: ,,Serpensortia!" Z konca prutika zaznel vybuch. Zhrozeny Harry sa prizeral, ako z neho vystrelil dlhocizny cierny had, stazka dopadol na dlazbu medzi nimi a vzopal sa, pripraveny zautocit. Spomedzi rychlo ustu- pujucich studentov sa ozyvali vykriky. ,,Nehyb sa, Potter," prikazal mu Snape a bolo na nom vidno, ze mu robi potesenie sledovat, ako tam Harry stoji zoci-voci rozdrazde- nemu hadovi. ,,Ja sa onho postaram..." ,,Nechajte mna, ja to urobim!" zvolal Lockhart. Niekolkokrat sa po hadovi ohnal prutikom a ozvala sa rana. Had namiesto toho, aby zmizol, vyletel zopar metrov nad zem a potom s hlasnym buch- nutim dopadol na zem. Zurivo sycal a klzal sa rovno k Justinovi Fin- chovi-Fletchleymu, tesne pred nim sa vztycil, odhalil svoje jedovate zubiska a chystal sa zautocit. Harry nevedel, co to donho voslo. Nebol si dokonca vobec isty, ci to chcel urobit. Uvedomoval si len, ze sa ruti vpred, akoby stal na sliapacom koliesku, a ze reve na hada: ,,Daj mu pokoj!" A akoby - 154 -zazrakom - celkom nepochopitelne - sa had makucko, sta hruba cierna hadica, skrutil na zem, pricom nespustal oci z Harryho. Harry citil, ze z neho strach pomaly vyprchava. Vedel, ze had uz na nikoho nezautoci, no vedel i to, ze nedokaze vysvetlit preco. Pozrel sa na Justina a usmial sa nanho v domnienke, ze Justi- novi sa na tvari bude zracit ulava, udiv, ci aspon vdacnost - ale ze bude nahnevany a vystraseny, to veru necakal. ,,Na co sa to tu hras?!" zreval nanho Justin a skor nez Harry stihol otvorit usta, otocil sa a vybehol zo saly. Harry pristupil blizsie, mavol prutikom a had sa vyparil, ostal po nom iba oblak cierneho dymu. Aj Snape sa nanho pozeral akosi cudne: jeho odsudzujuci a vycitavy pohlad sa veru Harrymu vobec nepacil. Zdalo sa mu tiez, akoby sa od stien odrazal akysi zlovestny sepot. Vtom pocitil, ze ho ktosi taha vzadu za habit. ,,Pod," posepol mu do ucha Ronov hlas. ,,Hyb sa... no tak, pod..." Ron ho navigoval smerom von, Hermiona drobcila vedla nich. Ked prechadzali dvermi, studenti po oboch stranach im ustupovali, akoby sa bali, ze od nich chytia daku chorobu. Harry nechapal, co sa deje, ani Ron, ani Hermiona sa mu neunuvali nieco vysvetlit, len ho vliekli hore schodmi do prazdnej chrabromilskej klubovne. Ron vtla- cil Harryho do kresla a povedal: ,,Ty si Parselan. Preco si nam to nepovedal?" ,,Co som?" nechapal Harry. ,,Parselan!" zakrical Ron. ,,Rozpravas sa s hadmi!" ,,Ja viem," pripustil Harry. ,,Teda, dnes sa mi to stalo len druhy raz. Raz som v ZOO nechtiac postval na svojho bratranca Dudleyho velhada americkeho - to je na dlhsie rozpravanie - skratka, povedal mi, ze v zivote nebol v Brazilii, a ja som ho, bez toho, aby som si to uvedomoval, pustil na slobodu... ale to bolo este predtym, ako som sa dozvedel, ze som carodejnik..." ,,Velhad americky ti povedal, ze nikdy nebol v Brazilii?" opa- koval Ron ako v mrakotach. ,,No a?" cudoval sa Harry. ,,Stavim sa ze, hadej reci rozumie kopec studentov." ,,To sa teda mylis," povedal Ron. ,,Je to velmi ojedinela schop- nost. Harry, je to zle." - 155 -,,Co je zle?" spytal sa Harry a pomaly sa zacinal na Rona hne- vat. ,,Co sa vam vsetkym porobilo? Pocujte, keby som tomu hadovi nepovedal, aby na Justina neutocil..." ,,To si mu naozaj povedal?" ,,Co tym myslis? Ved si tam bol... pocul si ma..." ,,Pocul som, ze vravis nieco v parselcine," odsekol Ron. ,,V ja- zyku hadov. Mohol si povedat cokolvek - necudo, ze sa Justin zla- kol, vyzeralo to, ze toho hada proti nemu huckas..." Harry nanho neveriacky zizal. ,,Ja som hovoril inym jazykom? Ale... vobec som si to neuve- domil... ako mozem hovorit inym jazykom a nevediet o tom, ze to robim?" Ron pokrutil hlavou. On i Hermiona sa tvarili, akoby niekto umrel. Harry nechapal, co je na tom take strasne. ,,Mozete mi laskavo vysvetlit, co je zle na tom, ze som zabranil obrovskemu hadovi, aby odhryzol Justinovi hlavu?" opytal sa Harry. ,,Nezalezi predsa na tom, ako som to urobil, podstatne je, ze Justin nemusi ziadat o prijatie do Bandy bezhlavych, nie?" ,,Zalezi na tom, a dost," prehovorila Hermiona ustrachanym hlasom, ,,clovek, ktory bol znamy tym, ze sa rozprava s hadmi, sa totiz volal Salazar Slizolin. Preto ma Slizolinska fakulta vo svojom znaku hada." Harry od prekvapenia otvoril usta. ,,Presne tak," dodal Ron, ,,a teraz si cela skola bude mysliet ze si jeho pra-pra-pra-pravnuk alebo nieco take..." ,,Nie som," branil sa Harry, no zmocnoval sa ho nepokoj, ktory si nevedel dost dobre vysvetlit. ,,Ale ako to dokazes?" spytala sa Hermiona. ,,Salazar zil pred tisic rokmi a z toho, co vieme, by si jeho potomkom pokojne aj mo- hol byt." * * * Harry tej noci takmer oka nezazmuril. Medzierkou medzi bal- dachynovymi zavesmi sa pozeral, ako za oknom ich veze zacina pa- dat sneh a premyslal... - 156 -Co ak je naozaj potomkom Salazara Slizolina? Koniec koncov, o svojich rodicoch nic blizsie nevie. Dursleyovci mu zakazali pytat sa na svojich carodejnickych pribuznych. Harry si skusil potichu povedat niekolko slov v parselcine. Ni- jake mu neprisli na mysel. Zrejme musi stat zoci-voci hadovi, ked tak chce rozpravat. Som predsa v Chrabromile, pomyslel si. Rokfortsky klobuk by ma sem nezaradil, keby som mal Slizolinovu krv... Ale, ale, ozval sa skodoradostny hlasok v jeho mysli, Rokfort- sky klobuk ta predsa chcel dat do Slizolinu, nepamatas sa? Harry sa obratil na druhy bok. Zajtra na herbologii pojde za Justinom a vysvetli mu, ze on toho hada nanho nehuckal, ale ho od neho odhanal. To predsa (nahnevane buchal pastami do vankusa) musel vidiet kazdy trulo. Snezenie sa vsak do rana zmenilo na taku hustu chumelicu, ze posledna hodina herbologie v starom roku musela byt zrusena: pro- fesorka Sproutova mala v plane navliect mandragoram teple ponoz- ky a saly, co bola ozaj narocna procedura, a navyse teraz, ked velmi zalezalo na tom, aby divi muzici vyrastli co najrychlejsie a mohli co najskor ozivit pani Norrisovu a Colina Creeveyho, spolahla sa radsej len sama na seba. Harry sedel zadumany pri kozube v chrabromilskej klubovni, zatial co Ron s Hermionou vyuzili volny cas na particku sachu. ,,Prepanakrala, Harry," rozculila sa Hermiona, ked jej jeden z Ronovych strelcov zhodil z kona jazdca a vliekol ho prec zo sachov- nice. ,,Ak ti na tom tak zalezi, tak chod za Justinom a porozpravaj sa s nim." A tak Harry vstal, preliezol cez otvor v stene a vydal sa Justina hladat. Za oknami sa chumelil husty sivy sneh a hoci bol biely den, hrad bol ovela tmavsi nez inokedy. Harry sa triasol od zimy a pre- chadzal popri triedach, v ktorych sa vyucovalo, pricom pocul utrzky toho, co sa v nich dialo. Profesorka McGonagallova prave kricala na niekoho, aspon to tak znelo, kto premenil svojho spoluziaka na jaz- veca. Harry mal nutkanie nazriet dnu, no premohol ho a kracal dalej, premyslajuc, ze Justin mozno vyuzil volnu hodinu na studium, a rozhodol sa zajst najskor do kniznice. - 157 -V zadnej casti kniznice naozaj sedel hlucik biflomorskych stu- dentov, ktorym tiez odpadla herbologia, no nevyzerali, ze sa ucia. Dlhou ulickou medzi vysokymi policami Harry videl, ze maju hlavy blizko seba a o comsi zanietene debatuju. Nevsimol si, ci bol medzi nimi aj Justin. Harry vykrocil smerom k nim, ked k nemu dolahlo cosi, co ho prinutilo v oddeleni s knihami o neviditelnosti zastat a nacuvat. ,,Preto som Justinovi povedal," prehovoril nejaky robustny cha- lan, ,,aby sa skryl v nasej izbe. Ak si ho Potter oznacil ako dalsiu obet, bude lepsie, ked sa mu nejaky cas nebude ukazovat na oci. Justin cakal, ze sa nieco take stane, raz sa totiz pred Potterom prerie- kol, ze ma rodicov muklov. Nepovedal to sice priamo, ale spomenul, ze mal ist studovat na Eton. A s takym niecim sa neradno chvalit pred Slizolinovym potomkom, no nemam pravdu?" ,,Ernie, ty si naozaj myslis, ze to bol Potter?" opytalo sa ustra- chane dievca s plavymi vrkocmi. ,,Hannah," povedal ten robustny chlapec velavyznamne, ,,ho- vori po parselsky. A kazdy vie, ze to je znamenie temnych carodejov. Poculi ste o tom, ze by sa nejaky uznavany carodejnik rozpraval s hadmi? Samotneho Slizolina prezyvali Hadi jazyk." Ozvalo sa suhlasne mrmlanie a Ernie pokracoval: ,,Pamatate sa, co bolo napisane na tej stene? Nepriatelia potomka, majte sa na pozore. Potter mal nejaku potycku s Filchom. Vsetci dobre vieme, co sa potom stalo Filchovej macke. A co ten prvak Creevey, ktory otra- voval Pottera pocas metlobaloveho zapasu a fotil ho, ked lezal v bla- te? Vieme, co sa s nim stalo - Harry sa mu pomstil." ,,Vzdy sa mi zdal taky mily," povedala Hannah nesmelo. ,,On sa predsa zasluzil o to, ze Ved-Viete-Kto zmizol. Taketo nieco by neurobil!" Ernie tajomne stisil hlas, Biflomorcania dali hlavy dokopy a Harry sa prikradol trochu blizsie, aby zachytil, co hovori. ,,Nik nevie, ako sa mu podarilo ten utok Ved-Viete-Koho pre- zit. Bol predsa celkom maly, ked sa to stalo. Ako to, ze z neho neos- tali len franforce? Taku kliatbu moze prezit len velmi mocny temny carodej." A celkom posepky dodal: ,,Preto sa ho Ved-Viete-Kto roz- hodol zabit. Nechcel, aby mu z neho vyrastol silny protivnik, s kto- rym by musel neskor bojovat. Ktovie, ake temne schopnosti v sebe este Potter ukryva." - 158 -Harry to uz nemohol dlhsie vydrzat. Nahlas zakaslal a vystupil z ulicky medzi policami. Keby s nim nelomcovala tolka zlost, moz- no by mu to bolo aj smiesne: ked ho totiz studenti Biflomoru zbada- li, vsetci akoby skameneli a Ernie celkom ozelenel. ,,Ahojte," pozdravil ich Harry. ,,Hladam Justina Fincha- Fletchleyho." Najhroznejsie obavy Biflbmorcanov sa teda potvrdili. Vsetci ustrachane hladeli na Ernieho. ,,A co od neho chces?" opytal sa Ernie traslavym hlasom. ,,Rad by som mu vysvetlil, ako to bolo s tym hadom v Klube duelantov," odvetil Harry. Ernie si hryzol biele pery, zhlboka sa nadychol a povedal: ,,My sme to videli. Vieme, ako to bolo." ,,Tak potom ste museli vidiet aj to, ze ked som sa tomu hadovi prihovoril, tak sa stiahol," povedal Harry. ,,Videl som len to," pokracoval Ernie tvrdohlavo, hoci sa tria- sol na celom tele, ,,ze si hovoril parselcinou a hnal si toho hada rovno na Justina." ,,To nie je pravda!" vykrikol Harry a hlas mu od hnevu preska- koval. ,,Ved sa ho ani nedotkol!" ,,Ale vela nechybalo," povedal Ernie. ,,A keby daco," dodal rychlo, ,,mozes si to pokojne aj zistit, devat pokoleni mojich pred- kov tvoria vylucne carodejnice a carodejnici, mam teda absolutne cistu krv..." ,,Tvoja krv ma vobec nezaujima!" skrikol Harry nazlostene. ,,Co by som mal z toho, keby som utocil na tych, co maju muklovsky povod?" ,,Pocul som, ze nenavidis muklov, u ktorych si vyrastal," odve- til mu pohotovo Ernie. ,,Dursleyovcov by nenavidel kazdy," povedal Harry. ,,Chcel by som vidiet teba, co by si robil na mojom mieste." Zvrtol sa na pate a vypochodoval z kniznice, cim si vysluzil odsudzujuci pohlad madam Pinceovej, ktora prave lestila pozlatenu obalku akejsi velkej carodejnickej knihy. Rutil sa chodbou a bol taky nazlosteny, ze ani nevedel, kam i- de. A tak sa stalo, ze vrazil do cohosi velikanskeho a pevneho a oci- tol sa na zemi. ,,Ach, ahoj, Hagrid," pozdravil, ked sa pozrel nad seba. - 159 -Hagrid mal sice hlavu i tvar zahalenu vo vlnenej kukle, ktoru pokryvala hruba vrstva snehu, no musel to byt on, pretoze bol odety v kabate z krtka a bola ho plna chodba. V mohutnej rukavici drzal mrtveho kohuta. ,,Nestalo sa ti nic, Harry?" opytal sa, ked si stiahol kuklu tak, aby mohol hovorit. ,,Preco nie si na vyucku?" ,,Odpadlo nam," povedal Harry a vstal. ,,A co tu robis ty?" Hagrid mu ukazal bezvladneho kohuta. ,,Uz druhy v tomto skolskom roku," vysvetloval. ,,Bud su to lisky, alebo Krv sajuci demon. Musim ist za riaditelom, aby mi dal povolenie zacarovat kurnik." Zahladel sa na Harryho spopod hunateho, zasnezeneho obocia. ,,Fakticky si okej? Si daky napeneny..." Harry nebol vstave zopakovat, co o nom povedal Ernie a jeho spoluziaci. ,,Nic mi nie je," riekol. ,,Uz musim ist, Hagrid, o chvilu mame transfiguraciu a musim si ist este po knihy." A odisiel, neustale mysliac na Ernieho slova. ,,Justin cakal, ze sa nieco take stane, raz sa totiz pred Potterom preriekol, ze ma rodicov muklov..." Harry vybehol hore schodmi a zabocil na dalsiu chodbu, ktora bola uplne tmava. Cez vybitu okennu tabulku prudil dovnutra silny ladovy vietor a zhasol vsetky fakle na stenach. Asi v polovici chodby sa Harry o nieco potkol a opat sa ocitol na zemi. Otocil sa a zmurkal do tmy, co to bolo. Od hrozy mu zovrelo zaludok. Na dlazke lezal Justin Finch-Fletchley, tuhy a studeny, na za- mrznutej tvari sa mu zracil uzas a dosiroka otvorene oci upieral do stropu. Ale to nebolo vsetko. Vedla neho lezal este niekto - Harrymu sa naskytol neskutocny pohlad. Bol to Takmer bezhlavy Nick, nebol vsak perletovo-biely a priehladny, ale cierny a nejasny, vznasal sa nehybne asi patnast cen- timetrov nad zemou. Hlavu mal napoly odklopenu a na tvari mal rovnako uzasnuty vyraz ako Justin. Harry sa postavil, zhlboka dychal a srdce mu bubnovalo o reb- ra. Rychlo skontroloval oba konce opustenej chodby a vsimol si, ze od nehybnych tiel nahlivo cupka zastup pavukov. Okrem tlmenych hlasov ucitelov za dverami prilahlych tried nebolo pocut nic. - 160 -Keby rychlo usiel, nik by sa nedozvedel, ze tu bol. Nemoze vsak odist a nechat ich tu len tak... Musi zavolat pomoc... No uveria mu, ze s tym nema nic spolocne? Ako tam tak stal, nevediac, co si pocat, odrazu sa s buchotom rozleteli najblizsie dvere. A z nich vystrelil duch Zloduch. ,,Pozrimeze, pluhavy Potter!" chichotal sa Zloduch a prehnal sa tak tesne popri nom, ze mu skoro zhodil okuliare. ,,Co ma Potter za lubom? Preco sa tu tak zakrada..." Zloduch chcel urobit vo vzduchu kotrmelec, no ked bol dolu hlavou, zarazil sa. Zbadal totiz Justina a Takmer bezhlaveho Nicka. Okamzite sa zvrtol hlavou nahor a z plnych pluc zreval: ,,UTOK! UTOK! DALSI UTOK! ZIADEN SMRTELNIK ANI DUCH NIE JE VIAC V BEZPECI! UTEKAJTE, AK VAM JE ZIVOT MILY! UTOOOK!" Buch... buch... buch... vsetky dvere na chodbach sa rozleteli a ziaci sa vyvalili na chodbu. V priebehu niekolkych minut zavladla taka panika, ze Justina takmer udupali a niekolki ziaci dokonca stali priamo v Takmer bezhlavom Nickovi. Ucitelia kricali, nech su ziaci ticho, a Harry si uvedomil, ze stoji pritlaceny k stene. Do stredu chodby sa blizila profesorka McGonagallova a za nou cela jej trieda, jeden z jej ziakov bol este stale pokryty bielo-ciernou srstou. Mavla prutikom, ozvala sa rana ako z dela, a ked nastalo ticho, prikazala ziakom, aby sa vratili do svojich tried. Chodba sa pomaly vyprazdni- la a na miesto cinu odrazu dobehol zadychcany Ernie z Biflbmoru. ,,Konecne ta prichytili pri cine!" zrukol, tvar mal bielu ako stena a prstom ukazoval na Harryho. ,,To by stacilo, Macmillan!" zahriakla ho profesorka McGona- gallova prisnym hlasom. Duch Zloduch sa vznasal nad nimi, skodoradostne sa vyskieral a s uspokojenim sa prizeral na vyjav pod sebou. Zloduch miloval zmatok. Kym sa nad Justinom a Takmer bezhlavym Nickom sklanali ucitelia a zistovali, co sa stalo, Zloduch si zacal pospevovat: ,,Pozor na Pottera, hrozneho netvora, kazdy to uz tusi, ze on ludi hlusi." ,,Dost uz, Zloduch!" zvolala profesorka McGonagallova a Zlo- duch sa pomaly vzdaloval, pricom vyplazil na Harryho jazyk. - 161 -Profesor Flitwick a profesorka Sinistrova, ktora ucila astrono- miu, odniesli Justina do nemocnicneho kridla, no nik nevedel, co s Takmer bezhlavym Niekom. Napokon profesorka McGonagallova vycarovala zo vzduchu velky vejar a odovzdala ho Erniemu s prika- zom, aby Takmer bezhlaveho Nicka vyvial hore schodmi. Ernie ju posluchol a Nick poletoval pred nim ako cierne nehlucne vznasadlo. Harry zostal na chodbe sam s profesorkou McGonagallovou. ,,Podte so mnou, Potter," prikazala mu. ,,Pani profesorka," ozval sa Harry, ,,prisaham, ze ja som to..." ,,Bez reci, Potter," zahriakla ho prisne. Presli mlcky za roh a zastali pred obrovskou a velmi ohavnou kamennou obludou. ,,Citronovy drops!" zvolala profesorka McGonagallova. Muse- lo to byt heslo, pretoze obluda odrazu ozila, uskocila nabok a stena za nou sa rozdvojila. Harry aj napriek obavam z toho, co ho caka, tisko zasol. Za stenou bolo tocite schodisko, ktore sa pohybovalo nahor ako eskalator. Ked sa nan s profesorkou McGonagallovou postavili, Harry zacul, ako sa stena za nimi zatvorila. Viezli sa spira- lovito coraz vyssie a vyssie, Harrymu sa uz krutila hlava, ked sa pred nimi vynorili nalestene dubove dvere s mosadznym klopadlom v tvare grifa, zazracneho zvierata s hlavou a kridlami orla a telom leva. Teraz uz vedel, kde su. Tu nemoze byvat nik iny ako Dumble- dore. - 162 -D D V V A A N N A A S S T T A A K K A A P P I I T T O O L L A A O O D D V V A A R R V S S E E H H O O D D Z Z U U S S U U Vyviezli sa po kamennom schodisti az na samy vrch a profe- sorka McGonagallova zaklopala na dvere. Tie sa potichu otvorili a oni vosli dnu. Profesorka McGonagallova prikazala Harrymu, aby tam pockal, a odisla. Harry sa rozhliadol vokol seba. Jedna vec bola ista: zo vset- kych ucitelskych pracovni, ktore v tomto roku navstivil, bola Dum- bledorova najzaujimavejsia. Keby sa tak hrozne nebal, ze ho vyhodia zo skoly, bol by nevyslovne stastny, ze ma prilezitost poobzerat si to tu. Nachadzal sa vo velkej kruhovej miestnosti, plnej akychsi smiesnych jemnych zvukov. Na stolikoch s dlhymi tenkymi nohami lezalo mnozstvo vsakovakych striebornych nastrojov, ktore jemne bzucali a vychadzali z nich oblaciky dymu. Na stenach viseli podo- bizne byvalych riaditelov a riaditeliek skoly, ktori si spokojne po- - 163 -driemkavali vo svojich ramoch. Bol tam aj obrovsky stol, ktory stal na vtacich nohach s pazurmi, a vzadu za nim na polici lezal stary, osuchany carodejnicky klobuk - Rokfortsky triediaci klobuk. Harry zavahal. Hodil ockom po spiacich carodejniciach a caro- dejnikoch na stenach. Hadam by sa nic nestalo, keby si ho nasadil este raz? Len na chvilu, aby... aby sa ubezpecil, ze ho naozaj zaradil do tej spravnej fakulty... Opatrne obisiel okolo stola, vzal z police klobuk a pomaly si ho polozil na hlavu. Bol mu velky a zosuchol sa mu az na nos, presne ako ked si ho skusal naposledy. Harry hladel do tmaveho vnutra klobuka a cakal. Vtom mu tenky hlasok prehovoril rovno do ucha: ,,Tak tebe to neda pokoj, Harry Potter, vsak?" ,,Hm, no," sepkal Harry, ,,hm... prepacte, ze vas otravujem... chcel som sa len spytat..." ,,Rozmyslas nad tym, ci som ta zaradil do spravnej fakulty," povedal klobuk bez vahania. ,,Ano... mal som s tym znacne proble- my. Ale trvam na to, co som povedal," Harrymu srdce poskocilo od radosti, ,,v Slizoline by sa ti tiez darilo..." Harrymu zovrelo zaludok. Schmatol klobuk za spicku a strhol si ho z hlavy. Obdraty a vyblednuty klobuk mu teraz ochabnuto visel v ruke. Harry ho polozil spat na policu a citil sa mizerne. ,,Mylis sa," povedal nahlas nememu klobuku. Ten sa ani nepo- hol. Harry ustupil, nespustajuc z neho oci. Odrazu sa za jeho chrb- tom ozval cudny priduseny zvuk a on sa strhol. Nebol tu sam. Na zlatom bidielku na dverach stal akysi vyplz- nuty vtak, ktory pripominal napoly osklbaneho moriaka. Harry zizal na vtaka a vtak hladel uhrancivo na Harryho, pricom opat vydal ten smiesny zvuk. Harrymu sa zdalo, ze musi byt velmi chory. Mal mutne oci a kym sa Harry nanho pozeral, vypadli mu z chvosta dal- sie pera. Harrymu preblesklo myslou, ze by mu uz nic ine ku stastiu ne- chybalo, len aby Dumbledorovo domace zvieratko zomrelo vo chvili, ked je s nim v pracovni celkom sam. No vtak zrazu vzblkol. Harry od hrozy vykrikol a ustupoval k stolu. Horuckovito sa obzeral, ci niekde nezazrie pohar s vodou, ale nijaky tam nebol. Vtak sa medzitym premenil na horiacu gulu, hlasno zaskriekal a zostala z neho iba tlejuca kopka popola. - 164 -Dvere pracovne sa otvorili. Do miestnosti vosiel Dumbledore a tvaril sa velmi zachmurene. ,,Pan profesor," povedal Harry nestastne. ,,Ten vtak... nemohol som mu pomoct... z nicoho nic zacal horiet..." Dumbledore sa na Harryho prekvapenie usmial. ,,Uz bolo veru nacase," povedal. ,,V poslednych dnoch vyzeral dost zle. Stale som mu vravel, aby s tym nieco spravil." Ked zbadal Harryho zacudovany vyraz, nahlas sa rozosmial. ,,Felix je fenix, Harry. Ked fenixovia citia, ze sa blizi ich ko- niec, vzblknu, aby opat vstali z popola. Len sa nanho pozri..." Harry sa pozrel na zem a zbadal, ako z popola vykuka hlavicka drobneho, pokrkvaneho, prave vyliahnuteho vtacatka. Bolo priblizne take skarede ako jeho predchodca. ,,To ma mrzi, ze si sa s nim zoznamil akurat v den, ked hori," povedal Dumbledore a sadol si za stol. ,,Inak mava krasne cerveno- zlate perie. Nadherne vtaky, tito fenixovia. Dokazu odniest velmi tazky naklad, ich slzy maju hojive ucinky a su to uzasne oddane zvierata." Ked Felix vzblkol, Harryho sa zmocnila taka hroza, ze uplne zabudol, preco tu je, no len co sa Dumbledore usadil vo vysokom kresle za stolom a uprel nanho svoje prenikave bledomodre oci, hned sa na vsetko rozpamatal. No kym Dumbledore stihol nieco povedat, dvere na pracovni sa s obrovskym rachotom rozleteli a dnu sa vrutil Hagrid, oci sa mu divo leskli, vlnenu kuklu mal zrolovanu na vrchu strapatej ciernej hlavy a v ruke sa mu hompalal mrtvy kohut. ,,To nebol Harry, pan profesor Dumbledore!" zvolal Hagrid na- liehavo. ,,Debatoval som s nim par sekund predtym, ako toho chalana nasli, pane, to by namojdusu nestihol..." Dumbledore chcel nieco povedat, no Hagrid sa nedal zastavit, zurivo maval kohutom, z ktoreho lietalo perie na vsetky strany. ,,... on to fakt nebol, odprisaham to trebars aj pred Minister- stvom magie..." ,,Hagrid, ja..." ,,... smaria, chytili ste toho nepraveho, pane, Harry by nikdy..." ,,Hagrid!" zrukol nanho Dumbledore. ,,Ja si predsa nemyslim, ze tych ludi napadol Harry." - 165 -,,Ach," zarazil sa Hagrid a kohut mu opat bezvladne visel pri nohe. ,,Jasne. Dockam vonku, pan riaditel." A s dupotom vypochodoval von, tvariac sa velmi zmatene. ,,Pan profesor, vy si naozaj nemyslite, ze som to bol ja?" opytal sa Harry ulahcene, zatial co Dumbledore zhrnal zo stola perie. ,,Nie, Harry, nemyslim," povedal Dumbledore, ale tvaril sa pri- tom velmi vazne. ,,No i tak potrebujem s tebou hovorit." Dumbledore si oprel konceky dlhych prstov o seba, uprene sa na Harryho zahladel a ten nervozne cakal, co bude. ,,Chcem sa ta, Harry, spytat, ci neexistuje nieco, s cim by si sa mi chcel zdoverit," povedal milo. ,,Nech je to cokolvek." Harry nevedel, co na to povedat. Spomenul si na Malfoya, ako krici: ,,Dalsimi v poradi ste vy, humusaci!" i na odvar vsehodzusu, bublajuci v zachode Umrncanej Myrty. Potom sa mu v mysli vybavil ten hlas bez tela, ktory zacul dva razy, a spomenul si i na to, co po- vedal Ron: ,,Pocut hlasy, ktore ini nepocuju, je aj v carodejnickom svete zle znamenie." Spomenul si tiez na to, co o nom hovoria ostatni studenti, a znovu sa ho zmocnila hroza, ze ma predsa len nieco spo- locne so Salazarom Slizolinom... ,,Nie," povedal napokon. ,,O nicom takom neviem, pan profe- sor..." Dvojity utok na Justina a Takmer bezhlaveho Nicka sposobil, ze strach, ktory na skole panoval, sa zmenil na skutocnu hrozu. Bolo zvlastne, ze studentov sa najviac dotkol osud Takmer bezhlaveho Nicka. Co je to za temnu silu, ktora dokaze ublizit aj duchovi? pytali sa ziaci jeden druheho. Aka strasna moc to musi byt, ked dokaze ublizit niekomu, kto je uz davno mrtvy? Studenti si ozlomkrky beza- li rezervovat miesta v Rokfortskom exprese, aby mohli ist na sviatky domov. ,,Ked to pojde takto dalej, zostaneme tu sami," povedal Ron Harrymu a Hermione. ,,My, Malfoy, Crabbe a Goyle. To budu uzas- ne prazdniny!" Crabbe a Goyle, ktori vzdy robili to, co Malfoy, sa tiez zapisali na zoznam studentov, ktori zostavaju na Rokforte. Inak bol Harry rad, ze vacsina ziakov odchadza. Uz bol nervozny z toho, ze sa mu ludia na chodbach vyhybaju, akoby mal na nich kazdu chvilu vy- - 166 -cerit obrovske tesaky alebo ich oplut jedom; uz mal po krk toho suskania, ukazovania prstom a sycania, ktore nasledovalo vzdy, ked sa niekde objavil. Fred a George vsak celu situaciu brali s humorom. Vykracovali si po chodbach pred Harrym a vykrikovali: ,,Uvolnite cestu Slizoli- novmu potomkovi, prichadza skutocny temny carodej..." Percy ich spravanie velmi rozhodne odsudzoval. ,,To vobec nie je na smiech," povedal odmerane. ,,Uhni z cesty, Percy," odbil ho Fred. ,,Harry sa ponahla." ,,Hej, je na ceste do Tajomnej komnaty, chce si tam dat salku caju so svojou slizkou zubatou obludkou," vyhlasil George zadusajuc sa smiechom. Ani Ginny to nepovazovala za smiesne. ,,Ach, prestan s tym," nariekala vzdy, ked sa Fred nahlas pytal Harryho, koho ma v plane omracit ako dalsieho, alebo ked George predstieral, ze od se- ba odhana Harryho velkym strucikom cesnaku. Harrymu to bolo jedno. Pravdu povediac, citil sa lepsie, ked videl, ze aspon Fred s Georgeom povazuju myslienku, ze by bol Sli- zolinovym potomkom, za uplne absurdnu. Ich sasoviny vsak drazdili Draca Malfoya. Vzdy, ked ich stretol, tvaril sa neuveritelne kyslo. ,,To preto, lebo ma sto chuti vsetkym vytrubit, ze tym potom- kom je on," vyhlasil Ron dolezito. ,,Viete predsa, ze hrozne neznasa, ked ho niekto v niecom porazi, a vyzera to tak, ze vsetky zasluhy za jeho spinavu pracu teraz prisluchaju tebe." ,,O chvilu bude vsetko inak," ozvala sa Hermiona a v jej hlase bolo citit spokojnost. ,,Odvar vsehodzusu je takmer hotovy. Uz len par dni a Malfoy nam vyklopi pravdu." Skola sa konecne skoncila a na hrad sa znieslo ticho hlboke ako sneh na prilahlych pozemkoch. Harry z toho nemal stiesneny pocit, naopak, to ticho povazoval za upokojujuce a tesil sa, ze on, Hermiona a Weasleyovci su teraz panmi Chrabromilskej veze, co znamenalo, ze mohli hrat hlucnu Rachotiacu sedmu a nikoho tym nerozculovali, a nikym neruseni usporaduvali suboje vo dvojiciach. Fred, George a Ginny mali moznost ist s panom a pani Weasleyov- cami za Billom do Egypta, no rozhodli sa, ze zostanu radsej v skole. Percy, ktory odsudzoval, ako to on nazval, ich ,detinske spravanie', netravil v chrabromilskej klubovni vela casu. Nezabudol im tym - 167 -svojim povyseneckym sposobom oznamit, ze on zostal pocas Vianoc na Rokforte len preto, ze je prefekt a jeho povinnostou je pomoct ucitelom pocas tohto - pre nich velmi narocneho - obdobia. Slnko prave vychadzalo do chladneho, bieleho sviatocneho dna. Harryho s Ronom, ktori zostali na izbe sami, zobudila zavcas rana Hermiona, ktora k nim vtrhla, davno prezlecena, s plnym naru- cim darcekov. ,,Hore sa!" zvolala roztahujuc zavesy. ,,Hermiona - toto je chalanska izba..." zavrcal Ron a zakryval si oci pred svetlom. ,,Ja som hore uz hodinu, prisypala som do odvaru este trochu much. Je hotovy." Harry sa posadil na posteli, culy ako rybicka. ,,To myslis vazne?" ,,Jasne," odvetila Hermiona a odsunula potkana Prasivca tak, aby si mohla sadnut na jeden zo styroch rohov Ronovej baldachyno- vej postele. ,,Ak to chceme urobit, navrhujem, aby sme to spravili dnes vecer." V tej chvili vletela do izby Hedviga a v zobaku niesla malicky balicek. ,,Ahoj," pozdravil ju Harry natesene, ked pristala na jeho pos- teli. ,,Tak ty sa so mnou uz rozpravas?" Dobla ho nezne do ucha a z toho mal ovela vacsiu radost ako z darceka, co mu priniesla - ukazalo sa, ze je od Dursleyovcov. Poslali mu sparadlo na zuby s odkazom, nech zisti, ci by na Rokforte nemo- hol zostat aj pocas letnych prazdnin. Ostatne darceky, co dostal, ho potesili ovela viac. Hagrid mu poslal velku plechovicu fondanovych praliniek. Harry sa rozhodol, ze skor nez ich zacne konzumovat, necha ich zmaknut na ohni; Ron mu dal Lietanie s kanonmi, knizku zaujimavosti o svojom oblube- nom metlobalovom klube, a Hermiona mu kupila luxusne orlie brko. Harry si rozbalil aj posledny darcek a nasiel tam novy, rucne pleteny pulover od pani Weasleyovej a obrovsky kus slivkoveho kolaca. Ked Harry cital karticku, co mu tam prilozila, spomenul si na auto pana Weasleyho (ktore od tej kolizie so Zurivou vrbou nik nevidel) a na dalsie niekolkonasobne porusenie skolskeho poriadku, ktore s Ro- nom prave planovali, a opat pocitil vycitky svedomia. - 168 -Vsetci, co zostali na Rokforte, dokonca i ti, ktorych desila predstava, ze coskoro poziju odvar vsehodzusu, sa pocas stedrove- cernej hostiny skvele zabavali. Velka sien vyzerala fantasticky. Okrem tucta vianocnych stromcekov, ktore pokryval srien, a hustych girland z cezminy a ime- la, krizujucich salu, padal zo zacarovaneho stropu aj teply, suchy sneh. Hagrid bol s kazdou casou vajecneho konaku o nieco hlucnejsi. Percy, ktory si nevsimol, ze mu Fred zacaroval prefektsky odznak, na ktorom teraz stalo namiesto hlavny prefekt - v hlave defekt, sa usta- vicne vsetkych vypytoval, na com sa smeju. Harry dokonca ignoro- val Draca Malfoya, ktory mal pri slizolinskom stole hlucne narazky na jeho novy pulover. Pri troche stastia stihne Malfoya uz o niekol- ko hodin zasluzeny trest. Harry s Ronom este ani poriadne nedojedli tretiu porciu via- nocneho pudingu, ked ich Hermiona vyhanala zo siene von, aby isli dokonat svoj vecerny plan. ,,Uz nam chybaju len kusky z ludi, na ktorych sa chceme pre- menit," oznamila im Hermiona vecnym tonom, akoby ich posielala do supermarketu po praci prasok. ,,A najlepsie by bolo, keby ste zis- kali nieco z Crabba a Goyla. Su to Malfoyovi najlepsi kamosi, tym povie vsetko. A tiez treba zabezpecit, aby nam tam Crabbe s Goylom nevosli, ked budeme z Malfoya tahat rozumy." Zmlkla. ,,Vsetko som premyslela," pokracovala o chvilu, nevsimajuc si Harryho a Ronove ohromene pohlady. Vytiahla dva pomliazdene kusky cokoladovej torty. ,,Pridala som do nich obycajny Odvar span- ku. Vasou ulohou je postarat sa o to, aby to Crabbe s Goylom nasli. Viete, aki su pazravi, urcite na to skocia. Len co zaspia, vytrhnete im zopar vlasov a oboch schovate v kumbale." Harry s Ronom na seba neveriacky pozreli. ,,Hermiona, ale ved..." ,,To sa nemusi dobre skoncit..." Hermione sa vsak v ociach zracilo mrazive odhodlanie, nie ne- podobne tomu, ake mavala niekedy i profesorka McGonagallova. ,,Bez Crabbovych a Goylovych vlasov nam bude ten odvar na- nic," povedala prisne. ,,Chcete sa predsa od Malfoya nieco dozve- diet, alebo nie?" ,,No, dobre, dobre," upokojoval ju Harry. ,,A co ty? Komu bu- des sklbat vlasy?" - 169 -,,Ja uz mam, co potrebujem!" pochvalila sa im Hermiona nate- sene, vytiahla z vrecka malu flasticku a ukazala im vlas, co v nej mala. ,,Pamatate sa, ako som na prvej hodine Klubu duelantov bojo- vala s Millicent Bulstrodovou? Tak toto zanechala na mojom habite, ked sa ma pokusala uskrtit! A na Vianoce odisla domov - takze sta- ci, ked Slizolincanom poviem, ze som si to rozmyslela a vratila som sa." Ked sa Hermiona vychytila, ze ide este raz skontrolovat odvar vsehodzusu, Ron sa otocil k Harrymu s tragickym vyrazom v tvari. ,,Uz si niekedy pocul o plane, v ktorom moze zlyhat tolko ve- ci?" A na Harryho a Ronovo obrovske prekvapenie prvy krok ope- racie prebehol presne tak hladko, ako hovorila Hermiona. Striehli za vianocnym stromcekom v opustenej vstupnej hale a cakali na Crabba a Goyla, ktori sedeli pri slizolinskom stole sami a hltali uz stvrty o- vocny pohar s piskotami a so slahackou. Harry polozil cokoladovu tortu na koniec zabradlia. Ked zbadali, ze Crabbe s Goylom vycha- dzaju z Velkej siene, rychlo sa skryli za brnenim stojacim oproti hlavnemu vchodu. ,,Ti chcu mat azda sto kil," zasepkal Ron, ked Crabbe natesene ukazal na tortu. Obaja po nej skocili. Hlupo sa usmievali a napchali si tortu do svojich obrovskych papul. Chvilu obaja zurivo prezuvali a na tvari sa im zjavil vitazoslavny vyraz. A v nasledujucej chvili, s tym istym vyrazom na tvari, padli na zem ako podtati. Najtazsie na celej ulohe bolo dostat ich do kumbala na opacnej strane vstupnej haly. Ked boli bezpecne uskladneni medzi vedrami a metlami, Harry vykmasol Goylovi dve stetiny z ofiny a Ron vysklbol niekolko vlasov Crabbovi. Zobrali obom topanky, pretoze tie ich boli ovela mensie a s Crabbovymi a Goylovymi nohami by ich urcite neobuli. Chvilu zasli nad tym, co prave urobili, a potom vystartovali k zachodu Umrncanej Myrty. Z kabinky, v ktorej Hermiona miesala odvar v kotliku, sa valil husty cierny dym, cez ktory takmer nic nevideli. Prehodili si habity cez hlavy a jemne zaklopali na dvere. ,,Hermiona?" - 170 -Poculi zastrkotat zamok a vzapati sa objavila Hermionina roz- ziarena tvar. Lepkavy odvar za nou hlasito bublal. Na zachodovej doske stali pripravene tri sklenene pohare. ,,Tak co, mate?" opytala sa bez dychu Hermiona. Harry jej ukazal Goylov vlas. ,,Dobre. Ja som vam zase priniesla z pracovne nahradne saty," povedala a podavala im male vrecko. ,,Ked budete Crabbom a Goy- lom, budete potrebovat o nieco vacsie cislo." Vsetci traja sa zahladeli na kotlik. Odvar pripominajuci huste, tmave blato lenivo bublal. ,,Som presvedcena, ze som urobila vsetko tak, ako treba," vy- hlasila Hermiona a este raz ocami nervozne preletela zmacanu stran- ku Extra efektnych elixirov. ,,Tu pisu, ze by to malo... ze ked to vypi- jeme, mame presne hodinu, kym sa znova premenime na seba." ,,Co teraz?" zasepkal Ron. ,,Rozlejeme to do troch poharov a pridame vlasy." Hermiona naberackou naliala do kazdeho pohara rovnaky diel nechutnej hmoty. A potom trasucou sa rukou vysypala z flasticky vlas Millicent Bulstrodovej do prveho z nich. Odvar nahlas zasycal ako cajnik s variacou sa vodou a zacal zurivo penit. O sekundu neskor sa zmenil na hustu zltu masu. ,,Fuj... vyvar z Millicent Bulstrodovej," povedal Ron a znechu- tene sa na to pozeral. ,,Stavim sa, ze to bude riadny hnus." ,,Hod tam ten svoj," surila ho Hermiona. Harry vlozil Goylov vlas do stredneho pohara a Ron Crabbov do toho posledneho. Obsah oboch poharov sa spenil a zasycal: ten s Goylom nadobudol farbu zeleneho susna, Crabbov zostal spinavoh- nedy. ,,Pockajte," zastavil Harry Rona s Hermionou, ktori sa naciahli za svojimi poharmi. ,,Nepime to tu... Ked sa premenime na Crabba a Goyla, nezmestime sa sem. A Millicent Bulstrodova tiez nie je ziad- ny cibik." ,,Spravna pripomienka," ocenil to Ron a odomkol dvere. ,,Kaz- dy do jednej kabinky." Harry vklzol do strednej kabinky, pricom daval velky pozor, aby nevylial ani kvapku svojho vsehodzusu. ,,Pripraveni?" zavolal. ,,Pripraveni," ozvali sa Ron s Hermionou svorne. - 171 -,,Raz... dva... tri..." Harry si chytil nos a vypil odvar na dva glgy. Chutil ako rozva- rena kapusta. Okamzite mu zacalo krutit vnutornostami, akoby prehltol zive hady - zohol sa, mal pocit, ze bude musiet vracat - no palivy pocit sa mu odrazu zacal sirit zo zaludka do koncekov prstov - potom zady- chany padol na vsetky styri a zdalo sa mu, ze sa roztapa; koza na celom tele mu bublala ako vriaci vosk - na vlastne oci videl, ako sa mu zvacsuju ruky, nafukuju prsty, rozsiruju nechty, naduvaju hanky - plecia sa mu bolestivo roztahovali a steklenie nad celom mu napove- dalo, ze mu pucia nove vlasy - hrud sa mu vzdula a roztrhla habit, co mal na sebe, ako ked sud rozrazi obruce, ktore ho vaznia vo svojom zovreti - chodidla v topankach o styri cisla mensich mu sposobovali neskutocne muky... Cele sa to skoncilo tak nahle, ako sa to zacalo. Harry lezal do- luznacky na studenej kamennej dlazbe a pocul Myrtu, ako nahnevane hundre v poslednej kabinke. Horko-tazko zo seba skopal topanky a postavil sa. Takze takto sa clovek citi, ked je Goylom. Trasucou sa obrovskou rukou stiahol zo seba habit, ktory mu visel dobreho pol metra nad clenkami, navliekol si nahradny a zaviazal si snurky na Goylovych topankach pripominajucich lode. Chcel si odhrnut vlasy z oci, no nahmatal iba kratke stetiny, pevne ako droty. Vtom si uve- domil, ze vidi zahmlene, zrejme preto, ze okuliare, ktore mal stale na nose, boli Goylovi zbytocne - dal si ich teda dolu a zvolal: ,,Hej, vy dvaja, vsetko v poriadku?" hlas, ktory mu vychadzal z ust, napadne pripominal Goylov hruby chrapot. ,,Ano," zahundral Crabbe z kabinky napravo. Harry odomkol dvere, vysiel von a zastal pred popraskanym zrkadlom. Odtial nanho zizal svojimi vodnatymi, hlbokymi ocami Goyle. Harry sa poskrabal za uchom. To iste spravil aj Goyle. Otvorili sa dvere na Ronovej kabinke. Obaja na seba hladeli. Ron vyzeral trochu bledy a vystraseny, no nebolo pochyb, ze tie vla- sy, zostrihane akoby podla Serbia, a dlhe gorilie ruky patria Crabbo- vi. ,,To je neuveritelne," zasol Ron, ked predstupil pred zrkadlo a stlacal si Crabbov rozcapeny nos. ,,Neuveritelne." ,,Radsej uz podme," povedal Harry a povolil si remienok na hodinkach, pretoze sa mu zarezaval do Goylovho tucneho zapastia. - 172 -,,Musime najst slizolinsku klubovnu. Ja len dufam, ze stretneme nie- koho, kto nas ta zavedie..." Ron vyvalene zizal na Harryho a po chvili povedal: ,,Nevies si predstavit, ake je to absurdne vidiet Goyla, ako rozmysla." Zabuchal na Hermionine dvere. ,,Pod uz, musime ist..." Odpovedal im neuveritelne pisklavy hlas. ,,Ja... ja som si to rozmyslela. Chodte bezo mna." ,,Hermiona, vieme, ze Millicent Bulstrodova je skrata, tak ne- rob fory..." ,,Nie... vazne... nikam nejdem. Vy dvaja sa poponahlajte, ne- stracajte cas..." Harry sa nechapavo pozrel na Rona. ,,Teraz si cely Goyle," zhodnotil Ron. ,,Takto tupo hladi vzdy, ked sa ho ucitel nieco spyta." ,,Hermiona, nestalo sa ti nic?" opytal sa. ,,Nie... nic mi nie je... chodte uz..." Harry sa pozrel na hodinky. Pat drahocennych minut zo sest- desiatich uz uplynulo. ,,Dobre, stretneme sa potom tu, ano?" povedal. Harry s Ronom opatrne otvorili dvere, skontrolovali, ci je vzduch cisty, a vyrazili. ,,Nemavaj tak tymi rukami," posepol Harry Ronovi. ,,Co?" ,,Crabbe ich mava spustene pri tele..." ,,Takto?" ,,Hej, tak je to lepsie." Zisli dolu mramorovym schodistom. Teraz musia najst nieko- ho zo Slizolinu, co by ich doviedol do slizolinskej klubovne, no na nikoho takeho nenatrafili. ,,Mas nejaky napad?" zahundral Harry. ,,Slizolincania prichadzaju na ranajky vzdy odtial," povedal Ron a kyvol hlavou smerom k vchodu do podzemnych zalarov. Led- va to dopovedal, objavilo sa tam dievca s dlhymi, kuceravymi vlas- mi. ,,Prepac," prihovoril sa jej Ron, ked nahlivo pristupil k nej. ,,Zabudli sme, ako sa ide do nasej klubovne." ,,Prosim?" opytala sa dievcina odmerane. ,,Do nasej klubovne? Ja som z Bystrohlavu." - 173 -Odkracala prec, pricom sa neustale obzerala a podozrievavo si ich premeriavala. Harry s Ronom zbehli po kamennych schodoch dolu do tmy, ozvena ich krokov bola presne taka duniva, ako ked po dlazbe dupo- tali obrovske noziska Crabba a Goyla. Obaja si uvedomovali, ze to, co ich caka, nebude zrejme take jednoduche, ako si mysleli. V labyrinte podzemnych chodieb nikoho nestretli. Schadzali coraz nizsie do utrob skoly a neustale sa pozerali na hodinky, kolko casu im este zostava. Uplynula asi stvrthodina, pomaly si zacinali zufat, ked sa odrazu v tme pred nimi cosi pohlo. ,,Aha!" zvolal Ron natesene. ,,Tam je jeden od nich!" Z bocnej miestnosti sa vynorila akasi postava. Ked k nej pri- behli, ich radost razom pominula. Nebol to student Slizolinu, ale Percy. ,,Co hladas tu dole?" opytal sa prekvapeny Ron. Percy sa tvaril dotknuto. ,,To ta nemusi zaujimat," odvrkol. ,,Ty si Crabbe, vsak?" ,,Co si to... ach, ano," odvetil Ron. ,,Tak chod na svoj internat," povedal Percy prisne. ,,V tychto dnoch nie je prilis bezpecne potulovat sa po tmavych chodbach." ,,A ty tu mozes byt?" ,,Ja," povedal Percy a vypol hrud, ,,ja som prefekt. Mne nik neublizi." Odrazu sa za Harrym a Ronom ozval akysi hlas. Blizil sa k nim Draco Malfoy a Harry bol po prvy raz v zivote rad, ze ho vidi. ,,Tak tu ste," povedal afektovane a hladel na nich. ,,Uz ste vo Velkej sieni vsetko zozrali? Cely cas vas zhanam. Chcem vam uka- zat nieco hrozne smiesne." Malfoy vrhol na Percyho zlostny pohlad. ,,A ty tu co robis, Weasley?" uskrnul sa. Percy zuril. ,,Nevsimol si si, ze sa zhovaras so skolskym prefektom?" roz- culoval sa. ,,Tak sa laskavo podla toho spravaj!" Malfoy sa opat uskrnul a pokynul Harrymu s Ronom, aby ho nasledovali. Harry sa uz-uz chcel Percymu ospravedlnit, no nastastie sa vcas spamatal. Spolu s Ronom sa nahlil za Malfoyom, ktory prave zahol za roh a povedal: ,,Ten Peter Weasley..." ,,Percy," opravil ho Ron bez rozmyslania. - 174 -,,To je fuk," odvrkol Malfoy. ,,V poslednom case som ho tu vi- del obsmietat sa uz niekolkokrat. Mam pocit, ze viem, o co mu ide. Dufa, ze sa mu podari chytit Slizolinovho potomka." Posmesne sa zasmial. Harry s Ronom si vymenili natesene po- hlady. Malfoy odrazu zastal pri holej zvlhnutej stene. ,,Ake je to nove heslo?" opytal sa Harryho. ,,Hm..." zarazil sa Harry. ,,Ach, uz viem - cista krv!" zvolal Malfoy nevsimajuc si ho a kamenne dvere, ukryte v stene, sa otvorili. Malfoy vosiel dnu a Harry s Ronom ho nasledovali. Slizolinska klubovna bola dlha, nizka podzemna miestnost s nevludnymi kamennymi stenami a stropom, z ktoreho na retaziach viseli gulate zelenkaste lampase. Pred nimi pod ozdobnou rimsou kozuba blkotal ohen a pri nom v kreslach s vysokymi operadlami zazreli niekolkych slizolinskych studentov. ,,Pockajte tu," prikazal Malfoy Harrymu a Ronovi a ukazal na dve prazdne kresla trochu bokom od ohna. ,,Donesiem to... foter mi to poslal, dostal som to len pred chvilou..." Harry s Ronom si sadli, usilovali sa tvarit ako doma a premys- lali, co take im chce Malfoy ukazat. Malfoy bol asi o minutu spat a v ruke drzal cosi, co vyzeralo ako vystrizok z novin. Strcil to Ronovi pod nos. ,,To sa narehocete," povedal. Harry si vsimol Ronov zhrozeny pohlad. Ron si vystrizok rychlo precital, silene sa zasmial a podal ho Harrymu. Bol to clanok z Denneho Proroka, v ktorom sa pisalo: VYSETROVANIE NA MINISTERSTVE MAGIE Artur Weasley, veduci Oddelenia na odhalovanie zneuzi- tych muklovskych artefaktov, musel dnes zaplatit pokutu patde- siat galleonov za to, ze zacaroval muklovske auto. Pan Lucius Malfoy, clen Spravnej rady Rokfortskej strednej skoly carodejnickej, kde toto auto pred niekolkymi - 175 -mesiacmi havarovalo, dnes poziadal o odstupenie pana We- asleyho. ,,Weasley robi nasmu ministerstvu hanbu," povedal pan Malfoy nasmu spravodajcovi. ,,Je evidentne nesposobily navrhovat zakony a ten jeho pochybny Zakon na ochranu muklov by sa mal dat okamzite zo- srotovat." Pana Weasleyho sa nam, zial, zastihnut nepodarilo, no jeho manzelka sa novinarom vyhrazala, ze ak okamzite nezmiz- nu, posle na nich rodinneho zahrobneho ducha. ,,No?" spytal sa Malfoy netrpezlivo, ked mu Harry podaval vy- strizok spat. ,,Nie je to sranda?" ,,Ha, ha," zasmial sa Harry smutne. ,,Artur Weasley je do tych svojich muklov taky zamilovany, ze si pokojne moze zlomit prutik na dve polovice a pridat sa k nim," povedal Malfoy opovrzlivo. ,,Ked tych Weasleyovcov clovek pozo- ruje, ako sa spravaju, v zivote by nepovedal, ze su cistokrvni." Ronova - teda lepsie povedane Crabbova - tvar sa od zlosti zmrstila. ,,Co je s tebou, Crabbe?" oboril sa nanho Malfoy. ,,Boli ma brucho," zavrcal Ron. ,,Tak zbehni do nemocnicneho kridla a nakop za mna vsetkych tych humusakov do zadku," povedal Malfoy a skodoradostne sa uskrnul. ,,Cudujem sa, ze v Dennom Prorokovi o tych utokoch este nepisali," pokracoval zamyslene. ,,Dumbledore sa to urcite snazi u- drzat v tajnosti. Ak totiz tie utoky neprestanu, vyrazia ho. Moj foter vzdy vravel, ze stary Dumbledore je ta najvacsia pohroma, aka moh- la tuto skolu postihnut. Nadrza tym, co maju muklovsky povod. Slusny riaditel by sem nikdy neprijal takeho chudaka, ako je Cree- vey." Malfoy zacal fotografovat s imaginarnym fotoaparatom a dost surovym, aj ked vernym sposobom, napodobil Colina: ,,Potter, mo- zem si ta odfotit? Potter, vsak sa mi podpises? Prosim, Potter, mo- zem ti olizat topanky?" Spustil ruky a zahladel sa na Harryho s Ronom. ,,Co je dnes s vami?" - 176 -Harry s Ronom sa, aj ked dost oneskorene, zacali nasilu smiat, no zdalo sa, ze Malfoy je spokojny. Crabbe s Goylom zrejme tiez reagovali na vsetko spomalene. ,,Svaty Potter, ochranca vsetkych muklov," povedal Malfoy a- fektovane. ,,To je tiez jeden z tych, co nemaju carodejnicke citenie, inak by sa nepresusal po skole s tou namyslenou humusackou Gran- gerovou. A vsetci si myslia, ze on je Slizolinovym potomkom!" Harry s Ronom cakali so zatajenym dychom: Malfoy im teraz zarucene povie, ze tym potomkom je on... no mylili sa... ,,Keby som tak vedel, kto to je," pokracoval Malfoy netrpezli- vo. Ronovi padla sanka, a tak Crabbe posobil este natvrdnutejsim dojmom ako inokedy. Nastastie si to Malfoy nevsimol, Harry sa rychlo spamatal a spytal sa: ,,Ale musis predsa tusit, kto je za tym..." ,,Dobre vies, ze netusim, kolkokrat ti to mam vraviet, Goyle?" zavrcal Malfoy. ,,A foter mi nechce povedat, co sa stalo, ked sa Ta- jomna komnata otvorila naposledy. Dobre, bolo to pred patdesiatimi rokmi, teda este predtym, ako sem prisiel, on o tom vsak vsetko vie, no povedal mi, ze vtedy sa to vraj drzalo v tajnosti, a bolo by teda velmi podozrive, keby som o tom vedel viac ako ostatni. Jedno vsak viem urcite - ked otvorili Tajomnu komnatu naposledy, zomrela vraj nejaka humusacka. Preto tipujem, ze je len otazkou casu, kedy skape jeden z nich... Dufam, ze to bude Grangerova," povedal natesene. Ron zatinal Crabbove mohutne paste. Harry, ktory si uvedo- moval, ze by bolo dost podozrive, keby Ron teraz Malfoyovi jednu tresol, nanho varovne pozrel a opytal sa Malfoya: ,,A nevies, ci toho, kto naposledy otvoril Tajomnu komnatu, chytili?" ,,Hej, chytili ho... a nech to bol ktokolvek, vyrazili ho," odvetil Malfoy. ,,Mozno je este stale v Azkabane." ,,V Azkabane?" cudoval sa Harry. ,,V Azkabane - v carodejnickom vazeni predsa, Goyle," pove- dal Malfoy a neveriacky nanho hladel. ,,Prisamvacku, keby ti to myslelo este o trochu pomalsie, tak si uz asi fakt zaostaly." Nervozne sa pomrvil v kresle a povedal: ,,Foter vravi, aby som sa do toho nestaral a nechal to na Slizolinovho potomka, ten si s tym vraj poradi. Tvrdi, ze skola potrebuje, aby ju niekto zbavil tej humu- sackej spiny, ale ze sa do toho netreba miesat. Celkom ho chapem, - 177 -ma toho naozaj vela. Viete o tom, ze minuly tyzden prisla z Minis- terstva magie na nase panstvo kontrola?" Harry sa pokusil vystruhat na Goylovej tupej tvari ustarosteny vyraz. ,,Veru..." pokracoval Malfoy, ,,este stastie, ze toho vela nena- sli. Foter ma totiz doma zopar velmi vzacnych kuskov, tykajucich sa ciernej magie. Nevedeli vsak, ze pod obyvackou mame vlastnu tajnu komnatu..." ,,Au!" vykrikol Ron. Malfoy sa nanho prekvapene pozrel. Rovnako i Harry. Ron sa zacervenal. Ocerveneli mu dokonca i vlasy. Nos sa mu zacal predl- zovat - ich cas pomaly vyprsal, Ron zacal opat ziskavat svoju staru podobu a sudiac podla Ronovho vystraseneho pohladu, to iste sa zacinalo diat aj s Harrym. Vyskocili na rovne nohy. ,,Idem si vziat nieco proti boleniu brucha," zahundral Ron a bez dalsieho otalania obaja prebehli slizolinskou klubovnou, vyrutili sa cez kamennu stenu a uhanali ozlomkrky chodbou dufajuc, ze Mal- foy si nic nevsimol. Harry citil, ako sa mu scvrkava chodidlo a locka mu v Goylovej ozrutanskej topanke sem a tam, musel si nadvihnut habit, aby sa on nepotkol. Vybehli po schodoch do vstupnej haly, ktorou sa rozliehal tlmeny buchot vychadzajuci z kumbala, v ktorom boli zamknuti Crabbe a Goyle. Harry s Ronom im polozili pred dvere topanky a len v ponozkach sa vyrutili hore mramorovym schodistom k zachodom Umrncanej Myrty. ,,Nebola to uplna strata casu," dychcal Ron, ked zatvaral za se- bou dvere. ,,Sice sme sa nedozvedeli, kto je za tymi utokmi, no hned zajtra napisem tatkovi, aby sa pozreli Malfoyovcom pod obyvacku." Harry sa skontroloval v popraskanom zrkadle. Jeho stara podo- ba sa mu uz vratila. Dal si okuliare a Ron zatial buchal na dvere Hermioninej kabinky. ,,Hermiona, vylez, ked ti povieme, co sme sa dozvedeli..." ,,Chodte prec!" zapistala Hermiona. Harry s Ronom si vymenili nechapave pohlady. ,,Co sa stalo?" opytal sa Ron. ,,Ved uz si zase normalna, ci nie? My dvaja..." Odrazu cez dvere kabinky vyletela Umrncana Myrta. Harry ju este nikdy nevidel taku stastnu. - 178 -,,Joooj, len pockajte, az ju uvidite. Vyzera priserne..." Poculi cvaknut zamok a vo dverach kabinky stala Hermiona - vzlykala a cez hlavu mala prehodeny habit. ,,Co ti je?" opytal sa Ron neistym hlaskom. ,,Zostal ti Millicen- tin nos, ci co?" Hermiona spustila habit a Ron od prekvapenia ustupil k umy- vadlu. Hermioninu tvar pokryvala cierna srst. Oci mala zlte a spome- dzi vlasov jej vytrcali dlhe, spicate usi. ,,To bol chlp z m-macky!" plakala. ,,M-Millicent Bulstrodova m-ma urcite m-macku! A ten o-odvar sa nema p-pouzivat na trans- formaciu z-zvierat!" ,,Hmm," zarazil sa Ron. ,,Uvidis, ako hrozne si budu z teba vsetci utahovat," povedala Myrta stastne. ,,To nic, Hermiona," utesoval ju Harry. ,,Vezmeme ta do ne- mocnicneho kridla. Madam Pomfreyova sa nikdy velmi ne vypytu- je..." Trvalo im dlho, kym presvedcili Hermionu, aby vysla zo za- choda. Umrncana Myrta letela vedla nich a srdecne sa chichunala: ,,A pockaj, co bude, ked zistia, ze mas aj chvost!" - 179 -T T R R I I N N A A S S T T A A K K A A P P I I T T O O L L A A V V E E L L M M I I T T A A J J N N Y Y Z Z A A P P I I S S N N I I K K Hermiona zostala v nemocnicnom kridle niekolko tyzdnov. Ked sa zvysok osadenstva skoly vratil z vianocnych prazdnin, vyno- rili sa v spojeni s jej zmiznutim rozne dohady, pretoze vsetci si, samozrejme, mysleli, ze sa stala dalsou obetou utoku. Okolo ne- mocnicneho kridla sa obsmietali davy studentov, ktori sa pokusali dostat k nej, madam Pomfreyova preto umiestnila okolo Hermioni- nej postele zavesy, aby ju usetrila od hanby, ze niekto zazrie jej chl- patu tvar. Harry s Ronom ju navstevovali kazdy vecer. Ked sa opat zaca- la skola, nosievali jej ulohy. ,,Keby mne narastli macacie fuzy, ani by mi na um nezislo ucit sa," povedal Ron, ked raz vecer ukladal Hermione na nocny stolik haldu knih. - 180 -,,Nebud smiesny, Ron, vies, kolko toho musim dohanat?" od- vetila Hermiona. Mala uz ovela lepsiu naladu, pretoze srst jej z tvare zmizla a farba oci sa pomaly zacinala menit zo zltej na hnedu. ,,Tak co, mate nejake nove stopy?" pokracovala posepky, aby ju madam Pomfreyova nepocula. ,,Nie," odvetil Harry smutne. ,,Bol som si isty, ze je to Malfoy," povedal Ron hadam uz po stykrat. ,,Co to tam mas?" opytal sa Harry a ukazal na nieco zlatiste, co vytrcalo spod Hermioninho vankusa. ,,To je len pohladnica," zahovarala rychlo Hermiona a pokusa- la sa ju zastrcit hlbsie pod vankus, no Ron bol rychlejsi. Vytiahol karticku, roztvoril ju a nahlas cital: ,,Slecne Hermione Grangerovej skore uzdravenie praje jej ustarosteny ucitel profesor Gilderoy Lockhart, Merlinov rad tretieho stupna, cestny clen Ligy na obranu proti ciernej magii a patnasobny vitaz ankety tyzdennika Carodejka za najcarovnejsi usmev." Ron sa znechutene pozrel na Hermionu. ,,A to spavas s tymto pod hlavou?" Do miestnosti vsak prave vtedy vosla madam Pomfreyova s vecernou davkou liekov a usetrila Hermionu odpovede. ,,Lockhart je ten najulisnejsi chlap, akeho som kedy stretol, nemam pravdu?" opytal sa Ron Harryho, ked vysli z osetrovne a zamierili ku schodom veducim k Chrabromilskej vezi. Snape im dal hrozne vela domacich uloh, Harry si trpko pomyslel, ze kym ich na- pise, bude uz mozno v siestom rocniku. Ron mu prave vravel, ze sa mohli Hermiony spytat, kolko potkanich chvostov treba pridat do Odvaru na rast vlasov, ked odrazu zaculi, ako niekto o poschodie vyssie nadava. ,,To je Filch," zasepkal Harry a obaja vybehli hore schodmi, kde zastali a nepozorovani nacuvali. ,,Myslis si, ze opat na niekoho zautocili?" opytal sa Ron ustra- chane. Stali tam v tichosti a natrcali usi, aby lepsie poculi Filchov hlas, ktory znel naozaj hystericky. ,,... zase dalsia robota! Cely vecer utierat dlazku, akoby som nemal nic ine na praci! Nie, uz toho mam naozaj dost, idem za Dum- bledorom..." - 181 -Ozvena jeho krokov sa vzdalovala chodbou a oni poculi, ako treskli dvere. Vykukli spoza rohu. Filch zjavne sedel na svojom stanovisti: opat raz hliadkoval na mieste, kde prepadli pani Norrisovu. Hned pochopili, co ho tak rozculilo. Polovica chodby bola zaplavena a vsetko nasvedcovalo tomu, ze voda este vzdy vyteka spopod dveri zachoda Umrncanej Myrty. Teraz, ked Filch odisiel, bolo zo zachoda pocut Myrtin narek. ,,Co sa jej zase stalo?" krutil hlavou Ron. ,,Podme tam a uvidime," navrhol Harry. Obaja si nadvihli ha- bity a kracali obrovskou mlakou k dveram s napisom NEFUNGUJE, ktory, ako napokon vzdy, ignorovali a vosli dnu. Zdalo sa im, ze Umrncana Myrta place ovela hlasnejsie a srd- cervucejsie nez kedykolvek predtym. Zvuky vychadzali z jej obvyk- lej kabinky. V umyvarke bola uplna tma, pretoze ked sa zo zachodov vyvalil prud vody, pozhasinal vsetky sviecky a ostali po nom premo- cene steny a mokra dlazka. ,,Co sa stalo, Myrta?" ozval sa Harry. ,,Kto je to?" vzlykala zubozena Myrta. ,,Zase do mna chcete nieco hodit?" Harry sa prebrodil k jej zachodu a spytal sa: ,,Preco by som mal do teba nieco hadzat?" ,,Mna sa nepytaj!" vrestala Myrta a vynorila sa spolu s prili- vom dalsej vody, ktora s clupotom dopadala na mokru podlahu. ,,Ja si tu cucim, do nikoho sa nestaram, a niekto povazuje za velmi vtip- ne, ked do mna smari knihu..." ,,Ak do teba niekto nieco hodi, nemoze ti predsa ublizit," po- znamenal Harry celkom logicky. ,,Chcel som tym povedat, ze aj tak to tebou preleti, ci nie?" Ale to nemal povedat. Myrta sa nafucala a jacala: ,,Dobre, tak teraz vsetci zacnite po Myrte hadzat knihy, ona predsa nic neciti! Ak jej to preleti cez brucho - desat bodov! Ak jej to preleti hlavou - pat- desiat bodov! Vyborne, ha ha ha! To je ale uzasna hra, co poviete?" ,,A kto ju do teba hodil?" opytal sa Harry. ,,Neviem... sedela som si v potrubi a premyslala o svojej smrti, ked mi ta kniha odrazu preletela celom," povedala Myrta a nespusta- la z nich oci. ,,Tam lezi, voda ju vyplavila von..." - 182 -Harry s Ronom sa pozreli pod umyvadlo, kam ukazovala Myr- ta. Lezala tam akasi tenka knizka. Mala osuchane cierne dosky a bola cela nasiaknuta vodou, koniec koncov tak ako vsetko naokolo. Harry pristupil blizsie, ze ju zodvihne, no Ron ho prudko zastavil. ,,Co je?" nechapal Harry. ,,Zblaznil si sa?" oboril sa nanho Ron. ,,Moze to byt nebezpec- ne." ,,Nebezpecne?" smial sa Harry. ,,Ale, prosim ta, preco by to malo byt nebezpecne?" ,,To by si sa cudoval," povedal Ron a skumavo sa na knihu za- hladel. ,,Medzi knihami, co ministerstvo zhabalo, sa veru nasli uz vselijake - to viem od tatka - jedna z nich, napriklad, vypalovala lu- dom oci. A ten, kto si precita Carodejnikove sonety, do smrti hovori vo versoch. A jedna stara jezibaba v mestecku Bath mala knihu, kto- ru nebolo mozne prestat citat! Musel si vsade chodit s nosom v knizke a vsetko robit jednou rukou. A..." ,,Dobre, dobre, pochopil som," zastavil ho Harry. Mala knizocka lezala na dlazke, neprebadana a zmacana. ,,Ked sa do nej nepozrieme, nebudeme vediet, co je zac," vy- hlasil, obisiel Rona a zdvihol ju zo zeme. Harry hned pochopil, ze je to cisi zapisnik, vyblednuty datum na obalke mu napovedal, ze ma uz patdesiat rokov. Nedockavo ho otvoril. Na prvej strane bolo rozpitym atramentom napisane meno ,,T. M. RIDDLE". ,,Pockaj," zastavil ho Ron, opatrne pristupil blizsie a nakukal Harrymu cez plece. ,,To meno poznam... T. M. Riddle ziskal pred patdesiatimi rokmi cenu Za zasluhy o rozvoj skoly..." ,,A to vies odkial?" nevychadzal z udivu Harry. ,,Filch ma vtedy prinutil lestit tu tabulku vari patdesiatkrat," rozculil sa Ron. ,,Podarilo sa mi ju totiz celu ogrcat slimakmi. Keby si hodinu drhol z nejakeho mena sliz, tiez by si si ho zapamatal." Harry rozlepoval vlhke stranky. Boli uplne ciste. Nebola v nich ani ciarka, ziaden zaznam, nic, dokonca ani poznamky typu Narode- niny tety Mabel alebo O tristvrte na tri zubar. ,,Nic si tam nezapisal," usudil Harry sklamane. ,,Preco sa ho potom rozhodol niekto splachnut?" cudoval sa Ron. - 183 -Harry sa pozrel na zadnu stranu obalky a nasiel tam adresu londynskeho obchodu so zmiesanym tovarom na Vauxhall Road. ,,Musel mat muklovsky povod," zamyslel sa Harry. ,,Ked si kupoval zapisnik na Vauxhall Road..." ,,Takze ti je na nic," povedal Ron a vzapati stisil hlas: ,,Patde- siat bodov, ak trafis Myrtu do nosa." Harry si vsak aj napriek tomu vopchal zapisnik do vrecka. Zaciatkom februara opustila Hermiona nemocnicne kridlo - bez fuzov, bez chvosta a bez srsti. Vecer jej Harry v Chrabromilskej vezi ukazal zapisnik T. M. Riddla a vyrozpraval jej, ako sa k nemu dosta- li. ,,Fiha, moze v sebe ukryvat tajomnu moc," potesila sa Her- miona, vzala do ruky zapisnik a skumavo sa nan zahladela. ,,Ak je to tak, ako vravis, potom ju ukryva velmi dobre," ozval sa Ron. ,,Mozno bol hanblivy. Nechapem, preco ho nevyhodis, Har- ry." ,,Keby som len tusil, preco sa ho chcel niekto zbavit," rozmys- lal Harry nahlas. ,,Ale aj tak by som rad vedel, za co dostal Riddle tu cenu Za zasluhy o rozvoj Rokfortu." ,,Mohlo to byt za hocico," povedal Ron. ,,Mozno to bol biflos a ziskal z tridsiatich predmetov V.C.U., alebo zachranil ucitela pred obrovskou sepiou. Mozno zabil Myrtu - tym sa urcite zavdacil kaz- demu..." Harry vsak zo zarazeneho vyrazu Hermiony vycitil, ze aj ona si mysli to, co on. ,,Co vy na to?" nadhodil Ron a pozeral sa raz na jedneho, raz na druheho. ,,Takze, Tajomna komnata bola naposledy otvorena pred pat- desiatimi rokmi, je tak?" spytal sa Harry. ,,To nam povedal Malfoy." ,,Hej..." odvetil Ron zamyslene. ,,Aj tento zapisnik ma patdesiat rokov," povedala Hermiona a vzrusene po nom klepkala prstami. ,,No a?" ,,Ach, Ron, preber sa," osopila sa nanho Hermiona. ,,Vieme, ze toho, co tu komnatu otvoril, pred patdesiatimi rokmi vyhodili. Vieme aj to, ze T. M. Riddle dostal pred patdesiatimi rokmi cenu Za zaslu- - 184 -hy. A co ak tu cenu ziskal za to, ze chytil Slizolinovho potomka? Jeho zapisnik by nam mohol vselico prezradit - kde je ta komnata, ako ju mozno otvorit, co za obludu tam zije - ten, co je zodpovedny za te- rajsie utoky, by bol urcite nerad, keby sa tu ten zapisnik len tak pova- loval, nie?" ,,To je skvela teoria, Hermiona," vyhlasil Ron, ,,ma len jedinu chybicku. V tom zapisniku nie je vobec nic napisane." Hermiona vsak vytiahla z tasky svoj prutik. ,,Mozno je pisany neviditelnym atramentom!" zasepkala. Poklepkala tri razy po zapisniku a zvolala: ,,Aparecium!" Nestalo sa vsak nic. No Hermiona sa nevzdavala, strcila opat ruku do tasky a vylovila odtial cosi, co vyzeralo ako sytocervena guma na gumovanie. ,,To je Odhalovac, kupila som si ho v Sikmej ulicke," vysvetli- la im. Zacala gumovat 1. januar. Nestalo sa vsak nic. ,,Vravim vam, ze tam niet co najst," povedal Ron. ,,Riddle do- stal na Vianoce zapisnik, no nenapisal don nic, lebo sa mu nechcelo." Harry si nevedel dost dobre vysvetlit, preco Riddlov zapisnik jednoducho nezahodi. Vedel, ze je prazdny, no tu a tam ho predsa len vzal do ruky a listoval v nom, akoby chcel docitat napinavy pribeh. A hoci si bol isty, ze meno T. M. Riddla doteraz nepocul, stale mal pocit, akoby bol s nim nejako spaty, akoby bol Riddle jeho priatelom z detstva, na ktoreho uz skoro zabudol. Bola to vsak hlupost. Kym neprisiel na Rokfort, nikdy nijakeho kamarata nemal, za co vdacil Dudleymu. Napriek tomu bol Harry pevne odhodlany zistit o Riddlovi nie- co viac, hned na druhy den zamieril cez prestavku do Siene slavy, aby si zblizka pozrel Riddlovu mimoriadnu cenu, sprevadzala ho aj zvedava Hermiona a nedovercivy Ron, ktory im povedal, vraj v Sieni slavy stravil tolko casu, ze mu to staci dokonca zivota. Riddlova nalestena zlata tabulka bola zastrcena celkom v rohu. Neobsahovala nijake podrobnosti, ktore by vysvetlovali, preco ju dostal prave on (,,Ako dobre, lebo by bola ovela vacsia a lestil by som ju este teraz," poznamenal Ron). Riddlovo meno vsak nasli aj na - 185 -starej Medaile za mimoriadne carodejnicke zasluhy i na zozname byvalych hlavnych prefektov. ,,To bol zrejme podobny typ ako Percy," povedal Ron a pokrcil znechutene nosom. ,,Prefekt, hlavny prefekt... urcite bol vo vsetkom najlepsi..." ,,Vravis to takym tonom, akoby na tom bolo nieco zle," pove- dala Hermiona trochu dotknuto. Slnko opat nesmelo svietilo na Rokfort. Nalada v hrade bola badatelne optimistickejsia. Od utoku na Justina a Takmer bezhlaveho Nicka sa nic zle nestalo a profesorka Sproutova prisla s dobrou spra- vou, ze mandragory zacinaju byt naladove a tajnostkarske, co znaci, ze coskoro dorastu. ,,Ked im zmizne akne, budeme ich moct opat presadit," pocul Harry, ako vravi raz popoludni profesorka Sproutova Filchovi. ,,Po- tom uz nepotrva dlho a budeme ich moct rozrezat a uvarit. Ani sa nenazdate a pani Norrisova bude opat pri vas." Mozno, ze Slizolinov potomok stratil nervy, zislo Harrymu na um. Otvorit Tajomnu komnatu musi byt coraz riskantnejsie, ked je cela skola taka ostrazita a podozrievava. A mozno sa ta obluda, nech uz je to cokolvek, medzitym ulozila na dalsi patdesiatrocny zimny spanok... Ernie Macmillan z Biflomoru vsak jeho veselu naladu nezdie- lal. Este vzdy bol presvedceny, ze tym vinnikom je Harry, lebo vtedy v Klube duelantov sa vraj ,,prezradil". Duch Zloduch celu situaciu len komplikoval; objavoval sa na chodbach, pospevujuc si ,,Pozor na Pottera, hrozneho netvora..." a teraz sa pri tom aj vlnil do rytmu. Gilderoy Lockhart bol toho nazoru, ze utoky zastavil on. Harry pocul, ako sa tym chvali profesorke McGonagallovej, ked raz stal spolu s ostatnymi studentmi pred ucebnou transfiguracie. ,,Myslim si, ze uz nijake problemy nebudu, Minerva," povedal jej, velavyznamne si pritom tukal po nose a zmurkol na nu. ,,Tajom- na komnata je podla mna zamknuta uz nadobro. Pachatel musel tu- sit, ze je len otazkou casu, kedy ho chytim. Vedel, ze bude rozum- nejsie, ked s tym prestane teraz, skor nez nanho riadne pritlacim. Osobne som presvedceny, ze studenti teraz potrebuju nieco, co by im zlepsilo naladu. Nieco, co by prehlusilo neprijemne spomienky na - 186 -prvy polrok! Viac vam teraz neprezradim, ale nazdavam sa, ze to zaberie..." Znova si poklepal po nose a odisiel. Co mal Lockhart na mysli, ked vravel o zlepsovani nalady, to sa ukazalo strnasteho februara pri ranajkach. Harry si vela nepospal, pretoze den predtym mal dlho do noci metlobalovy trening, teraz trochu meskal a nahlivo schadzal do Velkej siene. Chvilu si myslel, ze vosiel do nespravnych dveri. Vsetky steny boli vyzdobene velikanskymi sytoruzovymi kvetmi. Co vsak bolo horsie, z bledomodreho stropu padali konfety v tvare malych srdiecok. Harry zamieril ku chrabromilskemu stolu a nasiel tam Rona, ktory sa tvaril, akoby mu bolo zle od zaludka, zatial co Hermiona sa chichotala ako pomatena. ,,Co sa tu robi?" opytal sa Harry, prisadol si k nim a odhrnul si konfety zo svojej porcie slaninky. Ron ukazal k profesorskemu stolu a bol taky znechuteny, ze ani nevladal hovorit. Lockhart mal na sebe kriklavoruzovy habit, zrejme aby ladil s okolitou vyzdobou, a prave studentom naznacoval, aby sa utisili. Ucitelia, sediaci z jednej i druhej strany, mali kamenne tvare. Harry zo svojej stolicky videl vaznu tvar profesorky Mc- Gonagallovej. Snape sa tvaril, akoby mu dal prave niekto vypit vel- ku odmerku Kostro-rastu. ,,Prajem vam stastneho Valentina!" zvolal Lockhart. ,,Zaroven dakujem styridsiatim siestim damam, ktore mi poslali valentinky! Takze, dovolil som si pripravit pre vas toto male prekvapenie - ale to este nie je vsetko!" Lockhart zatlieskal a zo vstupnej haly vpochodovalo dovnutra dvanast nevrlo sa tvariacich skriatkov. Neboli to vsak ledajaki skriatkovia. Lockhart im zrejme prikazal, ze vsetci musia mat zlate kridla a harfu. ,,Moji mili, toto su kupidovia, roznasajuci karticky s odkazmi!" ziaril Lockhart. ,,Dnes budu chodit po skole a dorucovat vase valen- tinky! A este nieco! Pevne verim, ze aj moji kolegovia budu chciet niecim prispiet do atmosfery tohto jedinecneho sviatku! Poziadajte preto profesora Snapa, aby vas naucil, ako sa pripravuje Napoj lasky! A ked sme uz pri tom, profesor Flitwick, ten stary presibany lisiak, pozna viac Zaklinadiel zamilovania nez ktorykolvek iny carodejnik!" - 187 -Profesor Flitwick si zaboril tvar do dlani. Vyraz na Snapovej tvari naznacoval, ze prvemu cloveku, ktory si dovoli poziadat ho o Napoj lasky, vleje do krku jed. ,,Hermiona, prosim ta, povedz, ze nie si jednou z tych styrid- siatich siestich," obratil sa na nu Ron, ked vysli z Velkej siene a ponahlali sa na prvu hodinu. Hermiona sa v tej chvili zacala inten- zivne hrabat v taske, tvariac sa, ze hlada rozvrh, a neodpovedala. Pocas celeho dna sa neprestajne otvarali dvere na jednotlivych triedach a dnu vchadzali skriatkovia s valentinkami, z coho veru uci- telia velku radost nemali, a ked sa popoludni chrabromilski studenti presuvali na hodinu carovania, jeden zo skriatkov pristavil aj Harry- ho. ,,'ej ty! 'Arry Potter!" zakrical na Harryho jeden mimoriadne odpudzujuci skriatok a laktami si k nemu razil cestu. Harryho obliala horucava uz len pri pomysleni, ze dostane va- lentinku priamo pred zizajucimi prvakmi, medzi ktorymi bola aj Ginny Weasleyova, a preto sa rozhodol ujst. Skriatok mu vsak odre- zal ustupovu cestu, kopol niekolkych ziakov do pistaly a bol pri Harrym skor, nez ten stihol urobit dva kroky. ,,Mam tu z'udobnenu spravu, ktoru musim odovzdat do ruk 'Arryho Pottera osobne," oznamil mu a vyhrazne zabrnkal na harfe. ,,Tu nie," zasycal Harry a pokusal sa znova zdupkat. ,,Ani sa nepo'ni!" zavrcal skriatok, zdrapil Harryho za tasku a tahal ho naspat. ,,Okamzite ma pust!" oboril sa nanho Harry, mykajuc sa z celej sily. Odrazu cosi prasklo a Harryho taska sa rozletela na dva kusy. Knihy, prutik, pergamen i brko sa mu vysypali na zem a na to vsetko sa vylial atrament z rozbiteho kalamara. Harry sa spustil na vsetky styri a usiloval sa pozbierat si vsetko skor, ako zacne skriatok spievat a sposobi na chodbe zapchu. ,,Co sa to tu deje?" ozval sa mrazivy preafektovany hlas Draca Malfoya. Harry zacal horuckovito pchat veci do roztrhnutej tasky v zufalej snahe zmiznut skor, nez by Malfoy mohol pocut jeho zhu- dobnenu valentinku. ,,Co je to tu za zmatok?" ozval sa dalsi znamy hlas a hned nato sa objavil Percy Weasley. - 188 -Harry celkom stratil hlavu, rozbehol sa kade lahsie, no skriatok ho chytil okolo kolien a on sa s buchotom zvalil na zem. ,,Takze," povedal spokojne, sediac Harrymu na clenkoch. ,,Tu je tvoja spievajuca valentinka." ,,Zelene oci ropuch, cerstvo nalozenych, a tabulovo cierne vlasy ma. Len po nom tuzim, on je pravy zenich, Temneho lorda zdolal, hrdina." Harry by dal vsetko svoje zlato v Gringottbanke za to, keby sa mohol na mieste vyparit. Hrdinsky sa pokusil smiat spolu s ostat- nymi, postavil sa, chodidla mu strpli od toho, ako mu skriatok na nich sedel. Percy Weasley sa medzitym usiloval prinutit ostatnych studentov, z ktorych vacsina od smiechu plakala, aby sa rozisli. ,,Ponahlajte sa, ponahlajte sa, uz zvonilo pred piatimi minuta- mi," zahanal mladsich studentov. ,,Aj uz ty, Malfoy..." Harry sa pozrel tym smerom a zbadal Malfoya, ako sa poobze- ral a vzapati cosi uchmatol. So skodoradostnym vyrazom to ukazoval Crabbovi a Goylovi a Harry si uvedomil, ze je to Riddlov zapisnik. ,,Okamzite mi to vrat," povedal Harry potichu. ,,Co take si tam ten Potter moze zapisovat?" povedal posmesne Malfoy, ktory si zjavne nevsimol datum na obale a bol presvedceny, ze drzi Harryho zapisnik. Okolostojaci studenti stichli. Ginny pre- skakovala pohladom zo zapisnika na Harryho a tvarila sa velmi vy- strasene. ,,Daj mu to, Malfoy," prikazal mu Percy prisne. ,,Az ked si ho precitam," odvrkol Malfoy a provokativne za- maval zapisnikom Harrymu pred nosom. Percy sa nevzdaval: ,,Ako skolsky prefekt..." - no Harry uz stratil trpezlivost. Vytiahol svoj prutik a zvolal: ,,Expelliarmus!" a podobnym sposobom, ako Snape odzbrojil Lockharta, aj Malfoyovi odrazu vyskocil zapisnik z ruky a vyletel do vzduchu. Ron sa spo- kojne uskrnul a chytil ho. ,,Harry!" zvolal Percy nahnevane. ,,Na chodbach sa necaruje. Budem to musiet nahlasit!" Harrymu to vsak bolo fuk, podarilo sa mu Malfoya prekabatit a to mu za tych pat bodov, o ktore Chrabromil pride, stalo. Malfoy - 189 -zuril, a ked Ginny presla popri nom, aby sa dostala do triedy, zlomy- selne za nou volal: ,,Potterovi sa tusim ta tvoja valentinka nepacila!" Ginny si skryla tvar do dlani a vbehla do triedy. Ron zavrcal a vytiahol svoj prutik, ale Harry ho zadrzal. Nechcel, aby Ron celu hodinu carovania stravil tym, ze bude davit slimaky. Ked prisli pred ucebnu profesora Flitwicka, Harry si uvedomil, ze s Riddlovym zapisnikom sa stalo cosi nezvycajne. Vsetky knihy mal zababrane od sarlatovocerveneho atramentu. Jedine zapisnik bol rovnako cisty ako predtym, nez sa nan vylial kalamar. Chcel to po- vedat Ronovi, no ten opat bojoval so svojim prutikom. Z jeho konca vychadzali velke purpurove bubliny a Ron zjavne nemal naladu po- cuvat o Riddlovom zapisniku. * * * Harry siel v ten vecer spat ako prvy z ich izby. Bolo to cias- tocne aj preto, ze uz nemohol pocuvat, ako Fred s Georgeom v klu- bovni stale dokola vyspevuju ,,Zelene oci ropuch, cerstvo naloze- nych", a jednak i preto, ze chcel znova preskumat Riddlov zapisnik a vedel, ze Ron by to povazoval iba za stratu casu. Harry sa posadil na postel s baldachynom, prelistoval stranky, no na ziadnej nebola ani stopa po purpurovom atramente. Potom vy- bral z nocneho stolika novy kalamar, namocil don brko a kvapol na prvu stranku zapisnika. Atrament zaziaril na papieri, zrazu vsak, akoby ho cosi vtiahlo do papiera, zmizol. Harry opat rychlo namocil brko a napisal: ,,Vo- lam sa Harry Potter." Slova na okamih zostali na stranke, no vzapati znova zmizli bez stopy. A potom sa to stalo. Z papiera zacal naspat presakovat ten isty atrament, no slova, ktore sa objavili, Harry nikdy nenapisal. ,,Ahoj, Harry Potter. Ja som Tom Riddle. Ako si sa dostal k mojmu zapisniku?" Aj tieto slova vzapati vybledli, ale to uz Harry odpisoval: ,,Niekto sa ho pokusil splachnut." A s napatim cakal na Riddlovu odpoved. - 190 -,,Este stastie, ze som svoje spomienky zaznamenal niecim tr- vacnejsim, ako je atrament. Vzdy som vedel, ze budu i taki, ktorych nebude zaujimat, co som napisal." ,,Ako to myslis?" naskriabal Harry a od sameho vzrusenia sa mu podarilo urobit machulu. ,,Tym chcem povedat, ze tento zapisnik obsahuje hrozostrasne veci. Opisuje totiz urcite udalosti. Udalosti, ktore sa stali na Rokfor- tskej strednej skole carodejnickej." ,,Aj ja chodim na Rokfort," odpisal Harry nahlivo, ,,a tiez sa tu deju hrozostrasne veci. Vies nieco o Tajomnej komnate?" Srdce sa mu rozbuchalo ako zvon. Riddlova odpoved sa obja- vila okamzite, jeho pismo vsak uz nebolo take uhladne, akoby chcel rychlo napisat vsetko, co vie. ,,Samozrejme, ze viem o Tajomnej komnate. V skole nam vtedy vraveli, ze je to len vymysel, ze nic take neexistuje. Bola to vsak loz. Ked som bol piatak, komnatu ktosi otvoril, obluda zautocila na nie- kolkych studentov a jednu studentku dokonca zabila. Ja som dolapil cloveka, ktory komnatu otvoril, a toho potom vylucili. Ale riaditel, profesor Dippet, ktory sa hanbil, ze sa take nieco na Rokforte vobec stalo, mi zakazal povedat pravdu. Vymyslel historku o tom, ze to dievca zomrelo nestastnou nahodou. Ja som dostal za namahu kras- nu, lesklu, gravirovanu trofej a bolo mi povedane, ze mam drzat ja- zyk za zubami. Vedel som vsak, ze sa to moze stat znova. Obluda zije dalej a ten, co ju moze kedykolvek vypustit, neskoncil za mrezami." Harry sa tak ponahlal s odpovedou, ze takmer prevrhol kala- mar. ,,Teraz sa to deje znova. Niekto napadol troch studentov a nikto nevie, kto to spravil. Kto to bol naposledy?" ,,Ak chces, ukazem ti ho," odpovedal Riddle. ,,Mojim slovam verit nemusis. Mozem ta vsak preniest do svojich spomienok na tu noc, ked som ho chytil." Harry chvilu vahal, pero nehybne viselo nad zapisnikom. Co tym Riddle myslel? Ako moze niekoho preniest do svojich spomie- nok? Nervozne sa pozrel smerom k dveram izby, v ktorej sa pomaly zotmelo. Ked sa opat zahladel na zapisnik, vynarali sa z neho dalsie slova. ,,Dovol, aby som ti to ukazal." Harry sa na okamih zamyslel a potom napisal dve pismena. - 191 -,,O.K." Stranky zapisnika sa zacali samy obracat, akoby do nich zafu- kal silny vietor, a zastavili sa v polovici, na mesiaci jun. Harry s ot- vorenymi ustami hladel, ako sa stvorcek s datumom 13. jun premenil na miniaturnu televiznu obrazovku. Trasucimi sa rukami zapisnik zdvihol a prilozil oko k malemu okienku, ale skor ako si stihol uve- domit, co robi, zacal sa naklanat dopredu. Okno sa zvacsovalo, zra- zu prestal citit postel pod sebou a letel dolu hlavou otvorom v stran- ke do viru farieb a tienov. Odrazu zacitil, ze sa nohami dotkol pevnej zeme, stal, chvejuc sa na celom tele, a rozmazane obrysy vokol neho sa postupne zaos- trovali. Hned vedel, kde je. Kruhova miestnost so spiacimi podobiz- nami bola predsa Dumbledorova pracovna - za stolom vsak sedel ktosi iny. Akysi scvrknuty, vetchy carodejnik, na hlave mal iba nie- kolko chumacov bielych vlasov, cital pri sviecke list. Harry toho muza nikdy predtym nevidel. ,,Prepacte," ozval sa nesmelo. ,,Nechcel som vas vyrusit... Ale carodejnik sa ani nepohol. Dalej cital a trochu sa pritom mracil. Harry podisiel blizsie k stolu a vyjachtal: ,,Hm... tak ja poj- dem, dobre?" Carodejnik si ho vsak nadalej nevsimal. Zdalo sa, ze ho ani nepocul. Harrymu zislo na um, ze je mozno nahluchly, preto zvysil hlas. ,,Prepacte, ze som vas vyrusil. Uz idem," zvolal. Carodejnik si vzdychol, poskladal list, vstal, presiel popri Har- rym, ani sa nanho nepozrel, pristupil k oknu a zatiahol zavesy. Obloha za oknom bola rubinovocervena, zrejme prave zapada- lo slnko. Carodejnik sa vratil k stolu, znova si sadol a necinne hladel na dvere. Harry sa rozhliadal po miestnosti. Nevidel fenixa Felixa - ani ziadne bzuciace strieborne vynalezy. Toto bol Rokfort tak, ako ho poznal Riddle, takze riaditelom je teraz tento neznamy carodejnik, nie Dumbledore, a on, Harry, je cosi ako prizrak, pre ludi spred patdesiatich rokov absolutne neviditelny. Odrazu ktosi zaklopal na dvere. ,,Dalej," povedal stary carodejnik slabym hlaskom. - 192 -Vosiel asi sestnastrocny chlapec a snal si z hlavy spicaty klo- buk. Na hrudi sa mu leskol prefektsky odznak. Bol ovela vyssi od Harryho, mal vsak rovnake, uhlovocierne vlasy. ,,Ach, Riddle," povedal riaditel. ,,Chceli ste so mnou hovorit, profesor Dippet?" opytal sa Rid- dle. Zdalo sa, ze je velmi nervozny. ,,Sadnite si," pokynul mu Dippet. ,,Prave som si precital list, ktory ste mi poslali." ,,Aha," hlesol Riddle. Sadol si a pevne zopal ruky. ,,Moj mily chlapce," prihovoril sa mu Dippet milo, ,,vyzera to tak, ze nebudete moct zostat cez leto v skole. Naozaj nechcete ist na prazdniny domov?" ,,Nie," odvetil Riddle bez vahania. ,,Ovela radsej by som zostal na Rokforte, nechcem sa vratit do toho... do toho..." ,,Cez prazdniny zostavate v muklovskom sirotinci, je tak?" o- pytal sa Dippet so zaujmom. ,,Ano, pane," odpovedal Riddle a mierne sa zapyril. ,,Vy pochadzate z muklovskej rodiny?" ,,Som pol na pol," odvetil Riddle. ,,Otec mukel, mama carodej- nica." ,,A obaja vasi rodicia su...?" ,,Mama zomrela, ked som sa narodil, pane. V sirotinci mi po- vedali, ze mi este stihla dat meno - Tom po otcovi, Marvoloso po starom otcovi." Dippet sucitne mlaskol jazykom. ,,Problem je v tom," vzdychol si, ,,ze vo vasom pripade by sme sice mohli urobit vynimku, no za sucasnej situacie..." ,,Mate na mysli tie utoky, pane?" spytal sa Riddle a Harrymu az tak srdce poskocilo. Rychlo pristupil blizsie, aby mu nic neuniklo. ,,Presne tak," povedal riaditel. ,,Moj mily chlapce, urcite do- kazete pochopit, ze by to bolo odo mna blaznovstvo, keby som vam dovolil zostat tu, ked sa skonci skolsky rok. Zvlast ked vezmeme do uvahy nedavnu tragediu... smrt toho uboheho dievcatka... V tom vasom sirotinci budete v ovela vacsom bezpeci. Ak mam byt uprim- ny, Ministerstvo magie vraj uvazuje o zatvoreni tejto skoly. Nepoda- rilo sa nam totiz objasnit... hm... zdroj vsetkych tychto neprijemnos- ti..." Riddlovi sa zuzili zrenicky. - 193 -,,Pane... a keby sme chytili vinnika... keby to vsetko prestalo..." ,,Ako to myslite?" opytal sa Dippet chraplavym hlasom a vzpriamil sa v kresle. ,,Riddle, chcete mi azda naznacit, ze o tych utokoch nieco viete?" ,,Nie, pane," odvetil rychlo Riddle. Ale Harry bol presvedceny, ze Riddle to ,nie' povedal podob- nym sposobom, ako on nedavno Dumbledorovi. Dippet sa opat zhrbil v kresle a zatvaril sa trochu sklamane. ,,Mozete ist, Tom..." Riddle vstal a vyklzol z miestnosti. Harry vysiel za nim. Zisli dolu tocitym schodistom a vynorili sa na tmavej chodbe hned vedla kamennej obludy. Riddle zastal, Harry urobil to iste a pozoroval ho. Vycitil, ze Riddle premysla o niecom dolezitom. Hry- zol si totiz pery a na cele sa mu urobili vrasky. A odrazu, zrejme celkom nahle, dospel k rozhodnutiu, vykrocil a Harry sa nehlucne klzal za nim. Po cely cas nikoho nestretli, no ked prisli do vstupnej haly, z mramoroveho schodista zavolal na Riddla vysoky carodejnik s dlhymi gastanovymi vlasmi a bradou. ,,Co tu robite tak neskoro vecer, Tom?" Harry nemohol od toho carodejnika oci odtrhnut. Nebol to nik iny ako Dumbledore, len o patdesiat rokov mladsi. ,,Bol som u riaditela, pane," vysvetloval Riddle. ,,Dobre, ale teraz uz chodte rovno do postele," prikazal mu Dumbledore a zahladel sa na Riddla prenikavym pohladom, ktory Harry tak doverne poznal. ,,V tychto dnoch je lepsie nepotlkat sa zbytocne po chodbach. Odkedy..." Hlboko si vzdychol, zazelal Riddlovi dobru noc a vzdialil sa. Riddle pockal, kym mu zmizne z dohladu, a potom nahlivo vykrocil smerom ku kamennemu schodistu veducemu do podzemnych zala- rov, s Harrym v patach. No ake bolo Harryho sklamanie, ked ho Riddle nezaviedol do tajnej chodby, ani do utajeneho tunela, ale do zalara, v ktorom mava- li hodiny elixirov so Snapom. Vsetky fakle boli pozhasinane a ked Riddle privrel dvere, Harry videl iba obrysy tmavej postavy, ktora nehybne stala pri dverach a pozorovala chodbu. Harry mal pocit, ze tam cakali asi hodinu. Riddle este vzdy stal ako socha a medzierkou medzi dverami hladel von. Harryho to uz - 194 -prestavalo bavit, najradsej by sa bol vratil do sucasnosti, ked sa od- razu za dverami ozval akysi zvuk. Ktosi sa zakradal po chodbe. Nech uz to bol ktokolvek, presiel popri zalari, v ktorom sa ukryvali spolu s Riddlom. Riddle potichuc- ky ako myska vyklzol z dveri a vysiel na chodbu. Harry kracal po prstoch za nim a celkom zabudol, ze ho vlastne nik nepocuje. Asi pat minut prenasledovali tie kroky, ked tu Riddle nahle za- stal a naklonil hlavu smerom k novym zvukom. Harry pocul, ako niekde zaskripali dvere a ktosi chraplavo sepka. ,,No pod... musis ist prec... no tak pod... vlez si sem..." Ten hlas mu bol daky povedomy... Odrazu Riddle vyskocil spoza rohu. Harry za nim. Zbadal tien akehosi velikanskeho chlapca, ktory sa hrbil pred otvorenymi dvera- mi a vedla neho stala velikanska debna. ,,Zdravim ta, Rubeus," povedal Riddle ostro. Chlapec zabuchol dvere a oprel sa o ne. ,,Co tu robis, Tom?" Riddle pristupil blizsie k nemu. ,,Je po vsetkom," povedal. ,,Rozhodol som sa, ze to na teba po- viem, Rubeus. Chcu totiz zatvorit skolu, ak sa tie utoky neskoncia." ,,Smaria, o com to..." ,,Viem, ze si nechcel nikoho zabit. Ale chovat obludy ako do- mace zvieratka, to nie je najlepsi napad. Vypustil si ju zrejme len preto, aby si trochu pobehala..." ,,Nikdy nikoho nezabila!" zvolal velky chlapec a pritisol sa sil- nejsie o dvere. Harry pocul, ako sa spoza neho ozyva cudne sustanie a cvakanie. ,,No tak, Rubeus," pokracoval Riddle a pristupil tesne k nemu. ,,Zajtra sem pridu rodicia toho mrtveho dievcata. Jedine, co moze Rokfort spravit, je ubezpecit ich, ze ta obluda, co zabila ich dceru, je uz zneskodnena..." ,,On to neurobil!" zreval chlapec a ozvena jeho hlasu sa rozlie- hala po tmavej chodbe. ,,On to neurobil! Namojdusu, ze nie!" ,,Ustup," prikazal mu Riddle a vytiahol prutik. Chodbou prebleskla oslniva ziara. Dvere za mohutnym chlap- com sa rozleteli s takou silou, ze ho hodilo o naprotivnu stenu. Harry pri pohlade na to, co z nich vyslo, vyrazil zo seba dlhy, prenikavy vykrik, ktory vsak nik nepocul... - 195 -Obrovske, spletite chlpate telo a klbko ciernych noh; lesk po- cetnych oci a par hryzadiel ostrych ako britva - Riddle opat zdvihol prutik nad hlavu, no prineskoro. Obluda ho odhodila nabok, odcupi- tala chodbou a zmizla z dohladu. Riddle s namahou vstal a hladel za nou. Zodvihol prutik, no ten velky chalan nanho skocil, prutik mu vytrhol, odhodil ho a pritom reval: ,,NIEEEEE!" Odrazu sa vsetko okolo neho zacalo krutit a uplne sa zotmelo. Harry citil, ze pada a pada, az napokon s rachotom dopadol na svoju baldachynovu postel v chrabromilskom internate a ostal tam lezat roztiahnuty s Riddlovym roztvorenym zapisnikom na bruchu. Este ani nestihol poriadne lapit dych, ked sa dvere izby otvori- li a vosiel Ron. ,,Tak tu si," potesil sa. Harry sa posadil. Potil sa a triasol na celom tele. ,,Co ti je?" prelakol sa Ron. ,,Bol to Hagrid. Hagrid pred patdesiatimi rokmi otvoril Tajom- nu komnatu." - 196 -S S T R R N N A A S S T T A A K K A A P P I I T T O O L L A A K K O O R R N N E E L L I I U U S S F F U U D D G G E E Harry, Ron a Hermiona vedeli, ze Hagrid holduje dost nestas- tnej zalube v obrovskych a hrozostrasnych tvoroch. Ked boli prvaci, pokusal sa chovat vo svojej drevenej chatrci draka. Velmi dlho tiez trvalo, kym zabudli na dalsiu priseru - trojhlaveho psa, ktoreho po- menoval ,,Chlpacik". A Harrymu bolo uplne jasne, ze ked sa Hagrid ako chlapec dozvedel o nejakej oblude, ukrytej kdesi v hrade, urobil vsetko pre to, aby sa k nej priblizil. Zrejme sa nevedel zmierit s tym, ze obluda je tak dlho zatvorena, a mal pocit, ze by si mala trochu pretiahnut svoje pocetne nohy; Harry si vedel zivo predstavit, ako sa trinastrocny Hagrid pokusa nasadit jej dokonca obojok s retiazkou. Bol si vsak absolutne isty, ze Hagrid nikdy nemal v umysle niekoho zabit. Harry veru aj olutoval, ze prisiel na to, ako funguje Riddlov zapisnik. Ron s Hermionou ho nutili, aby im stale dokola rozpraval o tom, co videl, mal toho uz po krk, rovnako ako mal po krk stale tych istych debat, co nasledovali. - 197 -,,Co ak Riddle chytil toho nespravneho?" rozmyslala Hermiona nahlas. ,,Mozno bola v tom case na hrade aj ina obluda a ta napadala ludi..." ,,Ty si myslis, ze sa tu budu premavat obludy v zastupoch a nik si ich nevsimne?" poznamenal Ron sucho. ,,Vedeli sme predsa, ze Hagrida vyhodili," povedal Harry smutne. ,,A ked Hagrida vykopli, zrejme tie utoky prestali. Inak by Riddlovi predsa nedavali tu cenu." Ron to skusil z inej strany. ,,Riddle mi hrozne pripomina Percyho - a vobec, kto ho nutil, aby Hagrida udal?" ,,Ale ta obluda niekoho zabila, Ron," pripomenula mu Hermio- na. ,,A keby Rokfort zavreli, Riddle by musel ist do nejakeho muklovskeho sirotinca," doplnil ju Harry. ,,Vobec sa mu necudujem, ze tu chcel zostat..." ,,Ty si stretol Hagrida v Zasitej ulicke, vsak, Harry?" ,,Kupoval tam masozravy prostriedok proti slimakom," povedal Harry rychlo. Vsetci traja zmlkli. Po dlhej chvili napokon Hermiona vaha- vym hlasom vyslovila to, coho sa vsetci tak obavali. ,,Nemyslite si, ze by sme mali za nim zajst a opytat sa ho na to?" ,,To uz len bude navsteva," poznamenal Ron. ,,Ahoj, Hagrid. Prezrad nam, nevypustil si z hradu v poslednom case nieco zurive a chlpate?" Napokon sa dohodli, ze pokial nedojde k dalsiemu utoku, Hagridovi nic nepovedia. Odvtedy, co Harry naposledy zacul ten hlas bez tela, uplynulo vela dni a oni dufali, ze sa s Hagridom uz nebudu musiet rozpravat o tom, preco ho vyhodili zo skoly. Odo dna, co Justin a Takmer bezhlavy Nick znehybneli, presli uz skoro styri me- siace a na Rokforte boli takmer vsetci presvedceni, ze utocnik, nech uz to bol ktokolvek, to zrejme nadobro vzdal. Ducha Zloducha uz unavila ta jeho odrhovacka ,,Pozor na Pottera, hrozneho netvora..." Ernie Macmillan raz na herbologii dokonca Harryho slusne poziadal, aby mu podal vedro so skakajucimi zabami, a v marci v skleniku cislo tri zorganizovalo niekolko mandragor hlucny a neviazany zur. Profesorka Sproutova z toho mala velku radost. - 198 -,,Vo chvili, ked zacnu liezt jedna druhej do kvetinaca, budeme vediet, ze su uz uplne dospele," povedala Harrymu. ,,A potom bu- deme moct konecne ozivit tych nestastnikov v nemocnicnom krid- le." Cez velkonocne prazdniny sa vsak druhaci museli pasovat s celkom inym problemom. Mali si premysliet, o ake predmety maju v tretom rocniku zaujem, a Hermiona, hadam ako jedina, pristupovala k tomu smrtelne vazne. ,,Moze to ovplyvnit nasu buducnost," povedala Harrymu s Ronom, ktori si sli nad zoznamom novych volitelnych predmetov oci vyocit a sem-tam niektory zaskrtli. ,,Elixiry rozhodne vypustim," povedal Harry. ,,Tie su povinne," vzdychol si Ron smutne. ,,Vsetky stare predmety nam zostavaju, keby sa dalo, ja by som ako prvu vyciarkol obranu proti ciernej magii." ,,Ten predmet je predsa nesmierne dolezity!" pohorsovala sa Hermiona. ,,Nesmel by ho vsak ucit Lockhart," odsekol Ron. ,,Doteraz nas naucil iba to, ako sa z klietky vypustaju piadimuzici." Nevillovi poslali vsetky carodejnice a carodejnici z ich rodiny listy, v ktorych mu radili, pravdaze, kazdy inak, ktory predmet si ma vybrat. Zmateny a ustarosteny cital ten zoznam znova a znova, po- mahajuc si pritom jazykom, a podchvilou sa vypytoval ludi, ci je podla nich aritmotyka tazsia ako studium starovekych magickych znakov. Dean Thomas, ktory podobne ako Harry vyrastal u muklov, to napokon vzdal, zatvoril oci a niekolkokrat prilozil k pergamenu spicku prutika; predmety, ktorych sa dotkla, zaskrtol. Hermiona sa neradila s nikym a prihlasila sa na vsetky predmety. Harry sa trpko usmial pri pomysleni, ako by asi stryko Vernon s tetou Petuniou reagovali, keby sa chcel s nimi poradit o svojej ca- rodejnickej buducnosti. Nie ze by mu nemal kto poradit: Percy We- asley sa s nim s radostou podelil o svoje skusenosti. ,,Zalezi na tom, co chces robit," povedal. ,,Nikdy nie je prilis skoro mysliet na buducnost, preto by som navrhoval vestenie. Ludia vravia, ze zivot a zvyky muklov za vela nestoja, ja osobne si vsak myslim, ze carodejnici by sa mali podrobne oboznamit aj s necaro- - 199 -dejnickym svetom, zvlast ak uvazuju o tom, ze budu mozno neskor pracovat v uzkom kontakte s nimi - pozri sa na mojho tatka, ten sa s muklami stretava dennodenne. Brat Charlie odjakziva inklinoval skor k praci v terene, preto si zvolil starostlivost o zazracne tvory. Vyber si, co ti je najblizsie, Harry." No Harrymu sa zdalo, ze jedine, co mu je blizke, je metlobal. Napokon si vybral tie iste predmety co Ron, povedal si totiz, ze ak sa mu aj nebude darit, je dobre mat nablizku niekoho, kto mu ochotne pomoze. V nasledujucom metlobalovom zapase mal Chrabromil nastu- pit proti Biflomoru. Wood naliehal, ze musia trenovat kazdy den aj po veceri, takze Harry okrem metlobalu a domacich uloh nic ine ne- stihal. Este stastie, ze sa umudrilo pocasie, konecne uz neprsalo, a ked Harry vecer pred sobotnajsim zapasom kracal po schodoch na internatnu izbu, aby si odlozil metlu, mal pocit, ze Chrabromil este nikdy nemal take sance na zisk Skolskeho pohara ako tento rok. Jeho radostna nalada vsak netrvala dlho. Ked vysiel po scho- doch veducich k ich izbe, zrazil sa s Nevillom Longbottomom, ktory bol od hrozy cely bez seba. ,,Harry... neviem, kto to urobil... ked som vosiel, uz to tak bo- lo..." Ustrachane hladel na Harryho a otvoril dvere. Obsah Harryho kufra bol rozhadzany po celej izbe. Na zemi le- zal jeho roztrhnuty habit. Postelne obliecky boli zvlecene, vsetky zasuvky na nocnom stoliku povytahovane a ich obsah vysypany na matraci. Harry podisiel k posteli, usta dokoran, a stupil na niekolko lis- tov, vytrhnutych z Potuliek s trolmi. Ked spolu s Nevillom nataho- vali na postel plachtu, vosli do izby Ron s Deanom a Seamusom. Dean nahlas zanadaval. ,,Co sa stalo, Harry?" ,,Netusim," odvetil Harry. Ron vsak skumavo hladel na Harry- ho habity. Vrecka na nich boli povyvracane. ,,Vyzera to tak, ze cosi hladali," povedal Ron. ,,Nechyba ti nic?" - 200 -Harry zacal dvihat veci zo zeme a hadzal ich do kufra. Ked hodil dnu poslednu z Lockhartovych knih, zistil, co chyba. ,,Zmizol Riddlov zapisnik," posepol Ronovi. ,,Coze?" Harry kyvol hlavou ku dveram a spolocne s Ronom vysli von. Zbehli do chrabromilskej klubovne. Bola poloprazdna. Prisadli si k Hermione, ktora sedela sama a citala knihu s nazvom Ako co naj- rychlejsie rozlustit magicke znaky. Hermionu ta sprava uplne vydesila. ,,Ale ved... to mohol vziat iba niekto z Chrabromilu... nik iny predsa nevie heslo..." ,,Mas pravdu," suhlasil s nou Harry. Na druhy den rano sa zobudili do nadherneho dna, svietilo sl- niecko a pofukoval sviezi vetrik. ,,Idealne podmienky na metlobal!" zvolal Wood nadsene pri chrabromilskom stole, ked nakladal hracom na taniere prazenicu. ,,Harry, vzchop sa, musis sa poriadne najest." Harry pohladom klzal po ludoch sediacich pri plnom chrab- romilskom stole a rozmyslal, ci je medzi nimi aj novy majitel Rid- dlovho zapisnika. Hermiona mu dohovarala, aby tu kradez oznamil, Harrymu sa vsak ta myslienka nepozdavala. Musel by ucitelom po- rozpravat vsetko o tom zapisniku, a kolko ludi na skole vie, preco Hagrida pred patdesiatimi rokmi vyhodili zo skoly? Nechcel byt tym, kto ten pripad opat vytiahne na svetlo. Ked spolu s Ronom a Hermionou vychadzal z Velkej siene a siel si po veci na metlobal, do jeho neustale sa rozrastajuceho zo- znamu starosti pribudla dalsia. Len co polozil nohu na mramorove schodiste, zacul to znova... ,,Chcem zabit... dovol mi rozparat... roztrhat..." Nahlas vykrikol a Ron s Hermionou od laku uskocili. ,,Ten hlas!" zvolal Harry, obzerajuc sa ponad plece. ,,Zasa som ho pocul - vy nie?" Ron pokrutil hlavou, oci mal dosiroka roztvorene. Hermiona si vsak plesla dlanou do cela. ,,Harry... tusim som na nieco prisla! Musim rychlo do knizni- ce!" - 201 -A vybehla hore schodmi. ,,Na co take mohla prist?" spytal sa Harry roztrzito a stale sa rozhliadal vokol seba, ci nezisti, odkial ten hlas vychadzal. ,,Urcite na nieco, na co by som ja v zivote neprisiel," krutil Ron nechapavo hlavou. ,,Ale preco isla do kniznice?" ,,Pretoze tam chodi vzdy," pokrcil plecami Ron. ,,Ked si nie- cim nie je ista, bezi do kniznice." Harry tam vahavo stal, pokusal sa znova zachytit ten hlas, no z Velkej siene sa medzitym zacali trusit studenti, nahlas sa rozpravali a hrnuli sa k hlavnemu vchodu, aby si obsadili dobre miesta na met- lobalovom stadione. ,,Radsej si svihni," suril ho Ron. ,,Uz je takmer jedenast... za- pas..." Harry vybehol do Chrabromilskej veze, schytil svoj Nimbus 2000 a pridal sa k bzuciacemu davu na travniku pred skolou, hoci myslou bol este stale v hrade pri tom hlase bez tela. Ked si v satni navliekal chrabromilsky habit, v duchu sa utesoval tym, ze v hrade nik nezostal, lebo vsetci su na metlobalovom zapase. Prichod oboch timov sprevadzal ohlusujuci potlesk. Oliver Wood vyletel do vzduchu a dal si zahrievaci okruh okolo brankovis- ka. Madam Hoochova vypustila lopty. Hraci Biflomoru, hrajuci v kanarikovozltom, stali v hluciku a trener im daval posledne pokyny. Harry prave vysadal na metlu, ked stredom ihriska napoly kra- cala, napoly bezala profesorka McGonagallova a v ruke drzala ob- rovsky purpurovocerveny megafon. Harry mal pocit, akoby mu akasi ladova ruka zovrela srdce. ,,Zapas sa rusi," oznamila profesorka McGonagallova cez me- gafon plnym tribunam. Ozvalo sa hukanie a vykriky. Zroneny Oliver Wood pristal na travniku a bezal k profesorke McGonagallovej, ani nezosadol z metly. ,,Ale, pani profesorka!" protestoval. ,,Musime predsa hrat... ide nam o pohar... Chrabromil..." Profesorka McGonagallova si ho vsak nevsimala a dalej krica- la do megafonu: ,,Vsetci studenti nech sa hned a zaraz zhromazdia vo svojich klubovniach, veduci jednotlivych fakult im povedia, co maju robit. Podla moznosti co najrychlejsie!" - 202 -Potom spustila megafon a pokynula Harrymu, aby prisiel k nej. ,,Potter, vy podte so mnou..." Harry premyslal, co take zasa vyparatil, a vtom si vsimol, ze z nahnevaneho davu studentov sa oddelil Ron. Pribehol k nim a spo- locne zamierili k hradu. Harryho prekvapilo, ze profesorka McGona- gallova proti tomu nic nenamietala. ,,Ano, bude lepsie, ak pojdete s nami aj vy, Weasley..." Niektori studenti davali nahlas najavo svoju nespokojnost s odvolanim zapasu, ini sa tvarili znepokojene. Harry s Ronom kracali za profesorkou McGonagallovou spat do skoly a potom mramoro- vymi schodmi nahor. Tentoraz vsak nesli do pracovne niektoreho z ucitelov. ,,Bude to pre vas asi sok," prihovorila sa im profesorka McGo- nagallova, ked sa blizili k osetrovni. ,,Znova sa to stalo.. a opat dvo- jity utok..." Harrymu skrutilo zaludok. Profesorka McGonagallova otvorila dvere a oni s Ronom vosli dnu. Madam Pomfreyova sa prave sklanala nad nejakou piatackou s kuceravymi vlasmi. Harry si uvedomil, ze to je ta studentka z Bys- trohlavu, ktorej sa vtedy pytali na cestu do slizolinskej klubovne. A na vedlajsej posteli... ,,Hermiona!" zastenal Ron. Hermiona lezala celkom nehybne, sklovite oci mala dokoran. ,,Nasli ich nedaleko kniznice," povedala profesorka McGona- gallova. ,,Vie mi to niektory z vas vysvetlit? Toto lezalo na zemi vedla nej..." Ukazala im male, okruhle zrkadielko. Harry s Ronom pokrutili hlavou a nepustali oci z Hermiony. ,,Odprevadim vas do Chrabromilskej veze," povedala napokon profesorka McGonagallova ustarostenym hlasom. ,,Musim dat zia- kom dalsie instrukcie." ,,Vsetci studenti musia byt najneskor o siestej vecer v klubov- ni! Po tomto case nesmie nik opustit internat! Na kazdu vyucovaciu hodinu vas odprevadi prislusny ucitel! Nikto zo ziakov nesmie ist bez dozoru ani na WC! Vsetky metlobalove treningy a zapasy sa odkladaju na neurcito! Vecerne aktivity sa rusia!" Ziaci v preplnenej chrabromilskej klubovni pocuvali profesor- ku McGonagallovu mlcky. Ta zrolovala pergamen, z ktoreho citala, a - 203 -tak trochu pridusenym hlasom povedala: ,,Nemusim azda dodavat, ze davno som uz nebola taka ustarostena. Je nanajvys pravdepodob- ne, ze ak v dohladnom case nechytime vinnika, zodpovedneho za vsetky tie utoky, nasu skolu zatvoria. Preto naliehavo ziadam kazde- ho, kto ma pocit, ze by v tejto veci vedel pomoct, aby nam to ozna- mil." Tak trochu nemotorne preliezla cez otvor v stene a medzi stu- dentmi Chrabromilu vypukla ziva debata. ,,Medzi obetami su dvaja studenti z Chrabromilu, samozrejme, ak neratame chrabromilskeho ducha, jeden z Bystrohlavu a jeden z Biflomoru," vypocitaval na prstoch Jordan Lee, ktory sa priatelil s weasleyovskymi dvojickami. ,,To si vazne ani jeden z ucitelov ne- vsimol, ze medzi postihnutymi nie je nik zo Slizolinu? Podla mna je uplne jasne, ze to robi niekto od nich. Slizolinov potomok, slizolinska obluda... preco vsetkych Slizolincanov jednoducho nevyrazia?" zvo- lal na plne hrdlo, zatial co ostatni prikyvovali a kde-tu sa dokonca ozval potlesk. Percy Weasley sedel v kresle za Jordanom, no svoj nazor vy- nimocne nezverejnil. Bol velmi bledy a na tvari mal nechapavy vy- raz. ,,Percyho to riadne vzalo," posepol George Harrymu. ,,To diev- ca z Bystrohlavu - Penelopa Clearwaterova - je tiez prefektka. Zrej- me si doteraz nepripustil, ze by obluda mohla napadnut aj prefekta." Harry ho vsak pocuval iba na pol ucha. V mysli sa mu stale vynaral obraz Hermiony, ako lezi na nemocnicnom lozku staby vyte- sana do kamena. Ak toho utocnika v dohladnom case nedolapia, na- veky bude musiet zit s Dursleyovcami. Tom Riddle zradil Hagrida, lebo sa nedokazal zmierit s tym, ze ked zatvoria skolu, bude sa mu- siet vratit do sirotinca. Harry teraz presne vedel, ako sa vtedy Riddle citil. ,,Co urobime?" posepol Ron Harrymu do ucha. ,,Myslis si, ze podozrievaju Hagrida?" ,,Musime sa s nim porozpravat," povedal Harry odhodlane. ,,Neverim, ze to tentoraz bol on, no ak pred patdesiatimi rokmi nao- zaj tu obludu vypustil, bude vediet, ako sa dostat do Tajomnej kom- naty, a to nam staci." ,,Ale profesorka McGonagallova kazala, aby sme mimo vyuco- vania zostali vo vezi..." - 204 -,,Mam taky pocit," povedal Harry sprisahanecky, ,,ze je nacase prevetrat otcov neviditelny plast." Harry po svojom otcovi zdedil jedinu vec: dlhy, striebristy ne- viditelny plast. A to bola teraz ich jedina moznost, ako sa dostat zo skoly za Hagridom tak, aby ich nikto nevidel. Lahli si spat ako zvy- cajne, pockali, kym sa Neville, Dean a Seamus prestanu rozpravat o Tajomnej komnate a konecne zaspia, potom vstali, znova sa obliekli a prehodili cez seba plast. Cesta po chodbach, inokedy tmavych a pustych, vsak nebola taka jednoducha. Harry mal uz za sebou niekolko nocnych potuliek, no nikdy tu nebolo po zapade slnka tak rusno ako teraz. Ucitelia, prefekti i duchovia sa premavali po hrade vo dvojiciach a sliedili, ci neuvidia nieco podozrive. Neviditelny plast ich sice ukryl, no zvuky, ktore vydavali, neutlmil, a Ron sa v jednej chvili potkol iba par met- rov od miesta, kde hliadkoval Snape. Este stastie, ze prave v okamihu, ked Ron zahresil, Snape ky- chol. Obom uzasne odlahlo, ked dorazili k dubovej brane a vyklzli z hradu von. Bola jasna mesacna noc. Nahlili sa k vysvietenym oknam Hag- ridovej chatrce a plast si vyzliekli, az ked stali na prahu jeho dveri. Vzapati zaklopali a Hagrid prudko otvoril dvere. Stali mu zoci- voci a on na nich mieril kusou. Za nim zurivo brechal Tesak. ,,Ach," vydychol si, spustil kusu a prekvapeny na nich hladel. ,,Smaria, co vy tu?" ,,To mas naco?" spytal sa ho Harry, ked vosli dnu, ukazujuc na kusu. ,,Ale... to len tak..." hundral Hagrid. ,,Som si myslel, ze... ved je to fuk... sadnite si... spravim caj..." Vobec vsak nevedel, co robi. Takmer uhasil ohen, ked mu nan z kotlika vysplechla voda, potom zas obrovskou rukou nesikovne drgol do kanvice na caj a ta sa rozbila. ,,Je ti nieco, Hagrid?" opytal sa ho Harry. ,,Ozaj, pocul si o Hermione?" ,,Hej, pocul, pocul," odvetil Hagrid zlomenym hlasom. Cely cas nervozne hladel na okna. Obom nalial do obrovskych salok vriacu vodu (na cajove vrecuska celkom zabudol) a prave kla- - 205 -dol na tanier kusisko ovocnej torty, ked ktosi silno zabuchal na dve- re. Hagridovi vypadla torta z ruk. Harry s Ronom si vymenili vy- strasene pohlady, rychlo cez seba prehodili neviditelny plast a scho- vali sa do rohu. Hagrid pohladom skontroloval, ci ich naozaj nevid- no, schmatol kusu a opat prudko roztvoril dvere. ,,Dobry vecer, Hagrid." Bol to Dumbledore. Vosiel dnu a tvaril sa smrtelne vazne. Za nim sa objavil velmi cudne vyzerajuci pan. Neznamy muz mal strapate sive vlasy, tvaril sa zmatene a na sebe mal neuveritelnu kombinaciu odevov: paskovany oblek, sarla- tovocervenu kravatu a spicate ruzove topanky. Pod pazuchou si drzal travovozeleny klobuk. ,,To je tatkov sef!" zasepkal Ron. ,,Kornelius Fudge, minister magie!" Harry drgol Rona laktom, aby bol ticho. Hagrid zbledol a zacal sa potit. Klesol do jedneho z kresiel a vystrasene pozeral raz na Dumbledora, raz na Fudgea. ,,Je to zle, Hagrid," prehovoril Fudge priskrtene. ,,Velmi zle. Musel som prist. Styri utoky na ludi s muklovskym povodom. Zaslo to pridaleko. Ministerstvo musi konat." ,,Ja som fakt nikdy..." zacal Hagrid a skumavo sa zahladel na Dumbledora. ,,Pan profesor Dumbledore, sak vy viete, ze som ni- kdy..." ,,Bol by som rad, Kornelius, keby ste zvazili, ze Hagrid ma mo- ju plnu doveru," povedal Dumbledore, mraciac sa na Fudgea. ,,Pozrite sa, Albus," povedal Fudge nervozne. ,,Hagridove za- znamy hovoria proti nemu. Ministerstvo musi konat... clenovia spravnej rady skoly cakaju..." ,,Ja vas vsak, Kornelius, opatovne upozornujem, ze ak Hagrida odvediete, absolutne nic tym nevyriesite," prerusil ho Dumbledore. Modre oci mu blcali, Harry ho takeho nahnevaneho este nevidel. ,,Pozrite sa na to z mojho pohladu," vysvetloval mu Fudge a nervozne sa pritom hral s klobukom. ,,Som pod obrovskym tlakom. Musim nieco urobit. Ak sa ukaze, ze to nebol Hagrid, vrati sa spat, akoby sa nic nestalo. Teraz vsak musi ist s nami. Musi. Je mojou povinnostou..." - 206 -,,S vami?" opytal sa Hagrid zhrozene a cely sa roztriasol. ,,A kam?" ,,Nebude to nadlho," povedal Fudge a vyhol sa Hagridovmu pohladu. ,,Nema to byt trest, Hagrid, len bezpecnostne opatrenie. Ak chytia niekoho ineho, pustime vas a dodatocne sa vam ospravedlni- me..." ,,Sak nie do Azkabanu?" opytal sa Hagrid pridusenym hlasom. No skor ako Fudge stihol odpovedat, znova ktosi zabuchal na dvere. Dumbledore siel otvorit. Tentoraz stuchol Harry Rona, ten zjojkol. Do Hagridovej chatrce vosiel pan Lucius Malfoy zahaleny v dlhom ciernom cestovnom plasti a na tvari mal ten svoj mrazivy a spokojny vyraz. Tesak zacal vrcat. ,,Tak uz ste tu, Fudge," povedal uznanlivo. ,,Dobre, dobre..." ,,Co tu chcete?" obratil sa nanho Hagrid nevrlo. ,,Vypadnite z mojho domu!" ,,Mily moj, verte, ze mi nie je prilis velkym potesenim byt vo vnutri vasho... hm... tomuto hovorite dom?" Lucius Malfoy sa roz- hliadol po malej miestnosti a posmesne sa uskrnul. ,,Volal som do skoly a tam mi povedali, ze riaditela najdem tu." ,,A co ste mi chceli povedat, Lucius?" opytal sa Dumbledore. Spraval sa sice zdvorilo, no plamene mu v modrych ociach blcali nadalej. ,,Hroznu vec, Dumbledore," povedal Malfoy afektovane, vy- tahujuc dlhy zvitok pergamenu, ,,clenovia spravnej rady su toho na- zoru, ze je najvyssi cas, aby ste odstupili. Toto tu je prikaz na docas- ne zbavenie funkcie - je na nom vsetkych dvanast podpisov. Mrzi ma to, no zda sa nam, ze sa vam to vymklo z ruk. Ku kolkym utokom doteraz doslo? Dnes popoludni to boli dalsi dvaja, nie? Ak to takto pojde dalej, o chvilu nebude na Rokforte jedineho studenta s muk- lovskym povodom, a vsetci dobre vieme, aka hrozna strata by to bola pre skolu." ,,Tak to teda nie, Lucius," zvolal Fudge vystrasene, ,,zbavit Dumbledora funkcie... nie, nie... nic horsie by sme v tejto situacii nemohli urobit..." - 207 -,,Vymenovanie... a odvolavanie... riaditela skoly je zalezitos- tou spravnej rady, Fudge," povedal pan Malfoy ulisne. ,,A kedze sa Dumbledorovi nepodarilo tie utoky zastavit..." ,,Pozrite sa, Malfoy, ak im nedokazal zabranit Dumbledore," ozval sa Fudge a nad hornou perou sa mu objavili kvapky potu, ,,kto iny to podla vas dokaze?" ,,Cas ukaze," odvetil mu Malfoy s posmesnou grimasou. ,,No kedze sme vsetci dvanasti hlasovali..." Hagrid odrazu vyskocil a hunata cierna hlava sa mu dotkla pla- fonu. ,,A kolkym ste sa vyhrazali, aby boli za, Malfoy, co?" zahucal. ,,Mily moj, krotte sa, ten vas divy temperament vam moze na- robit neprijemnosti," povedal pokojne Malfoy. ,,Radim vam, aby ste sa so strazcami v Azkabane nerozpravali takymto tonom. Urcite sa im to nebude pacit." ,,Len dajte Dumbledora prec!" zrukol Hagrid, na co sa Tesak od strachu schulil a zaliezol do svojho kosa. ,,Dajte ho prec a muk- lovskym carodejnikom uz nic nepomoze! Vsetkych ich vyhubia!" ,,Upokojte sa, Hagrid," zahriakol ho Dumbledore. Pozrel sa na Luciusa Malfoya. ,,Ak si spravna rada zela, aby som odstupil, samozrejme, ze to urobim..." ,,Ale..." jachtal Fudge. ,,Nie!" zreval Hagrid. Dumbledorove prenikave modre zrenicky uprene hladeli do ladovosivych oci Luciusa Malfoya. ,,Chcem vsak povedat," pokracoval Dumbledore, pricom slova vyslovoval velmi pomaly a zretelne, aby mu vsetci dobre rozumeli, ,,ze z tejto skoly naozaj odidem az vtedy, ak sa tu nenajde jediny clovek, ktory by si ma este vazil. A chcem tiez, aby ste vedeli, ze kazdemu, kto ma bude na Rokforte potrebovat, ochotne pomozem." V jednej chvili by bol Harry odprisahal, ze Dumbledorove oci zabludili do rohu, v ktorom stali oni dvaja s Ronom. ,,Uzasne dojemne," povedal Malfoy a sklonil hlavu. ,,Budete nam vsetkym chybat... hm... mate naozaj svojsky nazor na to, ako riadit skolu, Albus, ja len dufam, ze vasmu nastupcovi sa podari za- branit dalsiemu... hm... zabijaniu." - 208 -Podisiel k dveram, otvoril ich a vyprevadil Dumbledora von. Fudge zmolil v rukach klobuk a cakal, kym sa Hagrid pohne, ten vsak stal ako prikovany, zhlboka sa nadychol a pomaly vyhlasil: ,,Ak sa chce niekto dozvediet viac, nech ide za pavukmi. Ukazu mu cestu! To je, namojdusu, vsetko." Fudge nanho nechapavo hladel. ,,Uz idem," povedal potom a obliekol si svoj kabat z krtka. No ked vychadzal za Fudgeom von, opat zastal a nahlas povedal: ,,A niekto nech da Tesakovi zrat, ked tu nebudem." Dvere sa zabuchli. Ron strhol zo seba neviditelny plast. ,,A sme v riadnej kasi," povedal zachripnutym hlasom. ,,Vzali nam Dumbledora. Mali by skolu zavriet hned. Len co Dumbledore odide, znova sa to stane, uvidis." Tesak zacal zavyjat a zurivo skriabal na dvere. - 209 -P P A T T N N A A S S T T A A K K A A P P I I T T O O L L A A A A R R A A G G O O G G Po travnikoch vokol hradu sa pomaly zakradalo leto. Obloha i jazero sa zmenili na fialkovomodre a v sklenikoch rozkvitli kvety, velke ako kapustne hlavy. Z hradnych okien vsak nebolo vidiet Hag- rida, ako si vykracuje po skolskom pozemku s Tesakom pri nohe, Harry sa preto z tej nadhery vonku vobec netesil - a navyse, vo vnutri hradu sa zacalo vsetko uberat zlym smerom. Harry s Ronom sa niekolkokrat pokusili zajst za Hermionou, no navstevy mali teraz vstup do nemocnicneho kridla prisne zakaza- ne. ,,Nemozeme si dovolit riskovat," povedala im madam Po- mfreyova pomedzi odchylene dvere osetrovne. ,,Nie, je mi naozaj - 210 -luto, no utocnik moze kedykolvek prist az sem, aby s tymito ludmi skoncoval nadobro..." Odkedy zo skoly odisiel Dumbledore, v skole sa natolko usid- lil strach, az sa zdalo, ze slniecko zohrievajuce hradne mury nepre- niklo dalej ako za okenne ramy. V celej skole nebolo azda nikoho, kto by sa netvaril ustarostene ci napato, a ak aj chodbou zaznel na chvilu smiech, posobil krcovito a neprirodzene a velmi rychlo opat utichol. Harry si v duchu jednostaj opakoval Dumbledorove slova: ,,Z tejto skoly naozaj odidem az vtedy, ak sa tu nenajde jediny clovek, ktory by si ma este vazil... Kazdemu, kto ma bude na Rokforte potre- bovat, ochotne pomozem." Co vsak mali tieto slova znamenat? Ved kto by teraz ziadal Dumbledora o pomoc, vsetkych az prilis premo- hol zarmutok a strach. Hagridovej narazke o pavukoch rozumel sice Harry o nieco lepsie - no v celom hrade akoby nezostal ani jediny, ktoreho by moh- li sledovat. Harry sa pozeral vsade a Ron mu pritom (aj ked len velmi neochotne) pomahal. Ich usilie vsak marila skutocnost, ze teraz nesmeli chodit po skole sami; po hrade sa neustale presuvali v sprievode dalsich studentov Chrabromilu. Vacsina ich spoluziakov bola rada, ze ich ucitelia vodia z triedy do triedy ako nejake stado, no Harrymu to slo hrozne na nervy. Ale medzi studentmi bol i niekto, komu cela ta atmosfera tero- ru a podozrievania viditelne sposobovala potesenie. Draco Malfoy si vykracoval po skole, akoby ho prave vymenovali za prefekta. Harry si nevedel jeho spravanie vysvetlit, pochopil to az raz pocas hodiny elixirov, asi dva tyzdne po Dumbledorovom a Hagridovom odchode, ked - sediac za Malfoyom - zacul, ako sa ten vytahuje pred Crabbom a Goylom. ,,Mal som take tusenie, ze foter bude jednym z tych, co Dum- bledora odvolaju," vyhlasil, ani sa neunuval stisit hlas. ,,Vravel som vam, ze povazuje Dumbledora za najhorsieho riaditela, aky tu kedy bol. Mozno konecne dostaneme niekoho na urovni. Niekoho, kto bude chciet Tajomnu komnatu naozaj zatvorit. McGonagallka tu dlho nebude, zaskakuje len docasne..." Snape presiel popri Harrym, no zdrzal sa akejkolvek poznam- ky na ucet nepritomnej Hermiony. - 211 -,,Pane," ozval sa Malfoy, ,,preco sa neuchadzate o miesto riadi- tela?" ,,Ale, ale, Malfoy," pokarhal ho naoko Snape, no nedokazal na uzkych perach potlacit usmev. ,,Profesora Dumbledora odvolala spravna rada len docasne. Ani sa nenazdame a bude opat medzi na- mi." ,,To urcite," uskrnul sa Malfoy. ,,Keby ste sa na to miesto pri- hlasili, moj otecko by vam urcite dal svoj hlas - ja mu poviem, ze ste ten najlepsi ucitel na skole..." Snape pobehoval po ucebni a uskrnal sa a nastastie si nevsimol Seamusa Finnigana, ktory predstieral, ze davi do kotlika. ,,Nechapem, preco sa humusaci este nezbalili," pokracoval Malfoy. ,,Stavim sa o pat galleonov, ze ten dalsi urcite zomrie. Sko- da, ze to nebude Grangerova..." Este stastie, ze v tej chvili zazvonilo. Pocas jeho poslednych slov totiz rozzureny Ron vyskocil zo sedadla, no ostatni si uz pchali knihy a zosity do tasiek a jeho utok na Malfoya si v tom hrmote a suchote nevsimli. ,,Pustite ma," vrcal Ron na Harryho a Deana, ktori mu drzali ruky. ,,Je mi to jedno, nepotrebujem prutik, zadrhnem ho vlastnymi rukami..." ,,Poponahlajte sa, musim vas odviest na herbologiu," vybre- chol Snape na triedu a Harry s Ronom a Deanom vysli z triedy ako posledni, drziac ustavicne sa vzpierajuceho Rona. Pustili ho, az ked ich Snape vyviedol pred hrad a oni vykrocili krizom cez zeleninovu zahradku k sklenikom. Ziaci na hodine herbologie boli nezvycajne mlkvi. Chybali im uz dvaja spoluziaci - Justin a Hermiona. Profesorka Sproutova im kazala prestrihat etiopske scvrknute figy. Harry chcel prave hodit na kompostovu kopu za naruc suchych vetviciek, ked sa ocitol zoci-voci Erniemu Macmillanovi. Ernie sa zhlboka nadychol a prehovoril trochu oficialnym tonom: ,,Mrzi ma, ze som ta upodozrieval, Harry, len to som ti chcel. Viem, ze by si Hermione Grangerovej nikdy neublizil a ospravedlnujem sa ti za to, co som povedal. Sme teraz na jednej lodi, takze..." Podal Harrymu mohutnu ruku a on ju stisol. Ernie a jeho kamaratka Hannah prestrihavali potom zosuverenu figu spolu s Harrym a Ronom. - 212 -,,Ten Draco Malfoy je vazne neznesitelny," poznamenal Ernie, odlamujuc zoschnute vetvicky, ,,tvari sa, akoby mal radost z toho, co sa tu deje. Vazne si zacinam mysliet, ze tym Slizolinovym potom- kom je mozno on." ,,Ale nevrav," povedal ustipacne Ron, ktory mu nevedel tak rychlo odpustit ako Harry. ,,Myslis si, ze je to Malfoy, Harry?" spytal sa Ernie. ,,Nie," odvetil Harry tak razne, az to Ernieho s Hannah prekva- pilo. Vtom si Harry cosi vsimol. Na vonkajsej strane sklenika cupkalo po zemi niekolko vel- kych pavukov. Pohybovali sa dost neprirodzene - kracali za sebou v zastupe, akoby sa ponahlali najkratsou moznou cestou na vopred dohovorene stretnutie. Harry plesol Rona po ruke zahradnickymi noznicami. ,,Au! Co ti..." Harry ukazal na pavuky a zmuriac proti slnku sledoval, kam maju namierene. ,,Dobre, vidim," poznamenal Ron, ktory sa sice usiloval preja- vit nadsenie, no velmi sa mu to nedarilo. ,,Teraz vsak nemozeme ist za nimi..." Ernie s Hannah zvedavo nacuvali. Harry s prizmurenymi ocami sledoval pavuky. Ak nezmenia smer, niet pochyb, kam idu. ,,Vyzera to, ze idu k Zakazanemu lesu..." V tej chvili sa Ron zatvaril este nestastnejsie. Po hodine ich profesorka Sproutova odprevadila na hodinu ob- rany proti ciernej magii. Harry s Ronom za ostatnymi trochu zaosta- vali, aby nik nepocul, o com sa zhovaraju. ,,Budeme musiet znova pouzit neviditelny plast," povedal Harry Ronovi. ,,Zoberiem so sebou aj Tesaka. Chodieval s Hagridom casto do lesa, moze sa nam zist." ,,Dobre," suhlasil Ron a nervozne zmolil v prstoch svoj caro- dejnicky prutik. ,,Hm... a nie su v tom lese... nahodou vlkolaky?" opytal sa, ked si sadli do poslednej lavice v Lockhartovej triede. Harry sa vyhol priamej odpovedi so slovami: ,,Ziju tam aj dob- re bytosti. Kentauri su, napriklad, neskodni, jednorozce tiez..." Ron este nikdy nebol v Zakazanom lese. Harry don vstupil len raz a pevne veril, ze to bolo naposledy. - 213 -Do triedy ladnym krokom vplaval Lockhart a trieda nanho hla- dela v nemom uzase. Ostatni ucitelia boli viditelne zachmurenejsi, no Lockhart sa stale usmieval. ,,Ale no tak!" zvolal a ziaril stastim. ,,Preco sa tvarite tak tra- gicky?" Ziaci nanho nechapavo civeli, no nik neprehovoril. ,,Mili moji, vy ste nepostrehli," povedal pomaly, akoby boli mierne natvrdnuti, ,,ze nebezpecenstvo uz pominulo? Vinnika predsa odviedli..." ,,A to kto povedal?" opytal sa Dean Thomas nahlas. ,,Ale mlady muz, minister magie by predsa Hagrida neodvie- dol, keby nebol stopercentne presvedceny o jeho vine," povedal Loc- khart takym tonom, akoby sa snazil niekomu vysvetlit, ze dva a dva su styri. ,,No urobil to," vyhlasil Ron, este hlasnejsie ako Dean. ,,Nechcem sa chvalit, pan Weasley, ale o jeho zatknuti viem urcite viac ako vy," povedal Lockhart s uspokojenim. Ron chcel uz-uz odseknut, ze o tom dost pochybuje, no Harry mu pod lavicou ustedril poriadny kopance. ,,Neboli sme tam, jasne?" precedil na pol ust. Lockhart vsak svojou veselostou, svojimi recami o tom, ako vzdy vedel, ze Hagrid je darebak, svojim nezlomnym presvedcenim, ze teraz je uz vsetko v poriadku, Harryho tak provokoval, az mal sto chuti hodit mu Debaty s demonmi rovno medzi oci. Ovladol sa vsak a naskriabal Ronovi na listok: Pojdeme tam dnes v noci. Ron si to precital, preglgol a pohladom zabludil na prazdne se- dadlo, kde zvycajne sedavala Hermiona. Ten pohlad mu zrejme do- dal odvahy, pretoze prikyvol. V chrabromilskej klubovni bolo v tychto dnoch stale plno, lebo studenti Chrabromilu nemali po siestej vecer kam inam ist. A navyse stale bolo o com rozpravat, takze miestnost sa zvycajne pred polno- cou nevyprazdnila. Harry si hned po veceri vybral z kufra neviditel- ny plast, potom cely vecer v klubovni na nom sedel a cakal, kym vsetci pojdu spat. Fred s Georgeom vyzvali Harryho a Rona na par- ticku Rachotiacej sedmy, zatial co Ginny mlcky sedela v kresle, v ktorom zvycajne sedavala Hermiona, a pozerala sa na nich. Harry s - 214 -Ronom narocky prehravali, chceli totiz co najskor dohrat, no ked sa Fred s Georgeom a Ginny konecne pobrali spat, bolo aj tak uz davno po polnoci. Harry s Ronom sa este naposledy zapocuvali do tlmenych zvu- kov zatvarajucich sa dveri internatnych izieb, rychlo si obliekli nevi- ditelny plast a preliezli otvorom v stene. Cakala ich dalsia namahava cesta hradom, v ktorom sa to len tak hmyrilo ucitelmi. Napokon dorazili az k dubovej brane, potiahli zeleznu zapadku, velmi opatrne ju otvorili a vykrocili na travnik, zaliaty mesacnym svitom. ,,Moze sa nam pokojne stat," povedal odrazu Ron, ,,ze prideme do lesa, a nic tam nenajdeme. Co ak tie pavuky isli niekam celkom inam? Vyzeralo to sice, ze smerovali ta, ale..." Radsej sa odmlcal. Dorazili k Hagridovej chatrci, stala pred nimi opustena a smut- na, v oknach sa nesvietilo. Harry otvoril dvere a Tesak sa od samej radosti isiel zblaznit. Zlakli sa, ze svojim ohlusujucim brechotom zbuntosi cely hrad, preto mu z rimsy kozuba podali zopar fondano- vych praliniek, ktore mu dokonale zlepili zuby. Harry polozil neviditelny plast na Hagridov stol. V lese, kde je tma ako v rohu, im nebude na nic. ,,Tak pod, Tesak, ideme na prechadzku," prihovoril sa mu Har- ry a potlapkal ho po chrbte. Tesak radostne vybehol z domu a uhanal az k lesu, kde pred velkym platanom zdvihol zadnu labu. Harry vytiahol svoj prutik, zasepkal ,,Lumos!" a na jeho konci sa rozziarilo svetielko, ktorym si posvietili na chodnik a pozerali sa, ci neuvidia nejake pavuky. ,,Dobry napad," ocenil jeho pocinanie Ron. ,,Urobil by som to iste, ale vies... zase by nieco vybuchlo..." Harry poklepal Rona po pleci a ukazal do travy. Dva osamote- ne pavuky nahlivo ustupovali pred svetielkom na konci prutika a schovali sa v tieni stromov. ,,Dobre," vzdychol si Ron, akoby cakal na to najhorsie, ,,som pripraveny. Podme." A tak vosli do lesa, Tesak vedla nich poskakoval, onuchaval korene stromov a listy. Kracali po lesnom chodniku za suvislym pru- dom pavukov, na ktore dopadala ziara z Harryho prutika. Isli asi dvadsat minut, ani jeden z nich neprehovoril, natrcali usi, ci okrem - 215 -praskania vetviciek a sustania listov nezacuju aj nieco ine. Ked zasli hlboko do lesa, kde boli stromy take huste, ze zakryvali vyhlad na oblohu s hviezdami a svetielko z Harryho prutika ziarilo ako svato- janska muska uprostred sirej temnoty, vsimli si, ze pavuky schadzaju z chodnika. Harry zastal, pokusal sa zistit, kam maju pavuky namierene, no okrem maleho svetielka, vychadzajuceho z prutika, vladla vsade na- okolo ciernocierna tma. Este nikdy nebol tak hlboko v lese. Pamatal sa na to, ako mu Hagrid, ked tu s nim bol naposledy, prizvukoval, ze za nic na svete nema zist z chodnika. Hagrid vsak bol teraz na mile daleko, mozno sedi zavrety v cele Azkabanu, a to, ze maju ist za pavukmi, im predsa poradil on sam. Odrazu sa mu o ruku obtrelo cosi vlhke, od laku uskocil a du- pol Ronovi na nohu, ale bol to len Tesakov nufak. ,,Co navrhujes?" spytal sa napokon Rona, ktoreho nasiel iba podla toho, ze sa mu v ociach odrazalo svetielko z prutika. ,,Co uz, ked sme prisli az sem," odvetil Ron. A tak vykrocili za pohyblivymi pavucimi tienmi medzi stromy. Postupovali vsak len velmi pomaly; potkynali sa o korene stromov, o pniky, ktore takmer nebolo vidno. Harry citil na ruke Tesakov horuci dych. Niekolkokrat museli zastat, Harry sa zohol, aby si prutikom posvietil na zem a skontroloval, ci sa im pavuky nestratili. Kracali nieco vyse polhodiny, habity sa im kazdu chvilu za- chytavali o spodne vetvy stromov a ostruzinove kriky. Stromy boli stale nepreniknutelne huste a po chvili si uvedomili, ze zem pod no- hami sa im zvazuje. Odrazu Tesak ohlusujuce zabrechal a Harry s Ronom od stra- chu takmer vyleteli z koze. ,,Co sa deje?!" skrikol Ron, zmuril do tmy a zdrapil Harryho bolestivo za laket. ,,Nieco sa tam hybe," zastonal Harry. ,,Pozri sa... musi to byt daco velke..." Nastrazili usi. Po ich pravici si cosi obrovske razilo cestu ko- narmi a sunulo sa pomedzi stromy. ,,Ach, nie," zaknucal Ron. ,,Nie, nie, nie, nie..." ,,Bud ticho," oboril sa nanho Harry. ,,Zacuje ta." ,,Mna?" spytal sa Ron nezvycajne pisklavym hlasom. ,,Pocul predsa Tesaka!" - 216 -Mali pocit, akoby im tma zatlacala ocne bulvy, stali tam na smrt vydeseni a cakali. Cosi zarachotilo a rozhostilo sa ticho. ,,Co myslis, co robi?" opytal sa Harry. ,,Asi sa pripravuje a o chvilu na nas zautoci," zasepkal Ron. Cakali, triasli sa ako osiky a neodvazili sa ani pohnut. ,,Podla teba to odislo?" zasepkal Harry. ,,Neviem..." Odrazu po ich pravej strane vyslahol z tmy zablesk svetla, taky ostry, ze si obaja okamzite zakryli dlanami tvar. Tesak zavyl a poku- sil sa ujst, no uviazol v spleti trnov a zavyl este upenlivejsie. ,,Harry!" skrikol Ron natesene. ,,Harry, ved to je nase auto!" ,,Coze?" ,,Podme k nemu!" Harry zamieril za svetlom, potkynal sa a zakopaval, a o chvilu sa ocitli na cistinke. Pred nimi v obkluceni mohutnych stromov, pod strechou z hustych konarov stalo auto pana Weasleyho - prazdne a s rozziare- nymi reflektormi. Ron vykrocil s otvorenymi ustami k autu a ono sa mu pomaly sunulo naproti. Vyzeralo to, akoby obrovsky tyrkysovy pes vital svojho pana. ,,Cely cas bolo tu!" zvolal Ron radostne a obisiel ho. ,,Len sa pozri, ako v tom lese zdivelo..." Boky auta boli doskriabane a cele od blata. Zrejme sa vozilo po lese sem a ta. Tesak z toho veru nebol velmi mudry. Drzal sa pri Harrym a ten citil, ako sa mu pri nohe trasie. Harry uz dychal opat normalne a schoval si prutik naspat do habitu. ,,A my sme si mysleli, ze chce na nas zautocit!" smial sa Ron, oprel sa o auticko a hladkal ho. ,,A ja som si lamal hlavu, kam sa len podelo!" Harry sklzol pohladom na svetlom zaliatu zem a hladal pavu- ky, vsetky vsak zrejme utiekli pred ziarou reflektorov. ,,Stratili sme ich," povedal. ,,Pod, musime ich najst." Ron neodpovedal. Ani sa nepohol. Oci mal vytrestene, hladel kamsi dohora, za Harryho, a tvar mal popolavu od hrozy. Harry sa ani nestihol obratit. Zacul hlasite cvaknutie a odrazu citil, ako sa mu cosi dlhe a chlpate ovinulo okolo pasa, zdvihlo ho to do vzduchu tak, ze odrazu sa ocitol dolu hlavou. Zmocnila sa ho hro- za, kopal nohami, rozhadzoval rukami, ozvalo sa dalsie cvaknutie a - 217 -videl, ako Ronove nohy opustili zem, a pocul Tesaka, ako kvili a zavyja - potom len citil, ze ho to nieco unasa medzi tmave stromy. Visiac dolu hlavou si vsimol, ze to nieco, co ho drzi, ma sest obrovskych, chlpatych noh a dalsie dve ho tuho zvieraju a nad sebou zazrel par ciernych hryzadiel. Za chrbtom pocul druhe, take iste stvo- renie, ktore zrejme nieslo Rona. Isli priamo do stredu lesa. Harry zacul Tesaka, ktory sa pokusal vyslobodit zo zovretia tretej obludy, nahlas knucal, Harry vsak kricat nemohol, ani keby ako chcel. Mal pocit, akoby jeho hlas zostal na cistinke pri aute. Nevedel odhadnut, ako dlho bol v pazuroch tej obludy. Uve- domoval si len to, ze tma sa odrazu rozplynula a on videl, ze na lis- tami posiatej zemi pod nim sa to len tak hemzi pavukmi. Natrcal krk, obzeral sa na vsetky strany a vsimol si, ze dorazili na okraj obrovskej uzlabiny, v ktorej nerastol jediny strom. Svit hviezd mu v plnej krase vyjavil ten najstrasnejsi pohlad, aky sa mu kedy naskytol. Pavuky. Nie tie malicke, co pobehuju po listoch dolu pod nim. Pavuky velke ako tazne kone, s osmimi ocami, osmimi nohami, cierne, chlpate a hrozostrasne. Obor, co niesol Harryho, zacal scha- dzat strmym ubocim do stredu uzlabiny, ku klenutej pavucine zaha- lenej v hmle, no jeho druhovia dalej nesli, rozostupili sa po okraji uzlabiny, hladeli na Harryho a vzrusene cvakali hryzadlami. Pavukovo zovretie povolilo a Harry padol na zem na vsetky styri. Ron a Tesak zuchli vedla neho. Ronov vyzor zodpovedal pres- ne tomu, ako sa Harry citil. Usta mal roztiahnute do nemeho vykriku a oci vypucene. Harry si odrazu uvedomil, ze pavuk, ktory ho pustil, nieco ho- vori. Nebolo mu vsak dobre rozumiet, pretoze pri kazdom slove cva- kol hryzadlami. ,,Aragog!" volal. ,,Aragog!" A zo stredu zahmlenej vydutej pavuciny vysiel velmi pomaly pavuk, velky ako slonie mlada. Cierne chlpy na nohach a tele sa tu a tam miesali so sivymi a vsetky oci na jeho ohyzdnej hlave s hryzad- lami boli mliecnobiele. ,,Co je to?" opytal sa, cvakajuc hryzadlami. ,,Ludia," odcvakal pavuk, ktory predtym drzal Harryho. ,,Je to Hagrid?" spytal sa Aragog, podisiel o nieco blizsie a je- ho osem mutnych oci nepritomne bludilo sem a tam. ,,Cudzinci," cvakol pavuk, ktory priniesol Rona. - 218 -,,Zabite ich," zacvakal Aragog namrzene. ,,Prave som spal..." ,,Sme Hagridovi priatelia!" zvolal Harry. Srdce akoby mu z hrude vyskocilo a busilo az kdesi v hrdle. Cvak, cvak, cvak, cvakali hryzadlami pavuky na okraji uzlabi- ny. Aragog sa zarazil. ,,Hagrid do nasej uzlabiny este nikdy neposlal ludi," povedal pomaly. ,,Hagrid ma problemy," vysypal zo seba Harry a ledva lapal po dychu. ,,Ake problemy?" spytal sa stary pavuk a Harrymu sa zazdalo, ze v jeho hlase, stracajucom sa v cvakani hryzadiel, bolo citit obavy. ,,Preco vas za nami poslal?" Harrymu preblesklo hlavou, ze by mohol vstat, no hned si to rozmyslel, aj tak by ho nohy zrejme neudrzali. Zostal teda lezat na zemi a prehovoril tak pokojne, ako len vedel. ,,V skole si myslia, ze Hagrid postval na studentov - nejaku ob- ludu. Odviedli ho do Azkabanu." Aragog zurivo cvakal hryzadlami a ten zvuk znasobovala ozvena cvakajuceho davu pavukov. Znelo to ako potlesk, s tym roz- dielom, ze z neho by Harrymu asi nenaskakovali take zimomriavky od strachu. ,,To sa predsa stalo pred mnohymi rokmi," povedal Aragog po- drazdene. ,,Pred mnohymi a mnohymi rokmi. Pamatam sa na to vel- mi dobre. Preto musel odist zo skoly. Vsetci boli presvedceni, ze ja som ta obluda, co ciha v tej ich Tajomnej komnate. Mysleli si, ze Hagrid tu komnatu otvoril a mna z nej vypustil." ,,A vy... vy ste nevysli z Tajomnej komnaty?" opytal sa Harry a na celo mu vystupil studeny pot. ,,Ja?!" cvakol Aragog zlostne. ,,Nenarodil som sa v hrade. Po- chadzam z dalekej krajiny. Hagridovi ma dal jeden cestovatel, ked som bol vajicko. Hagrid bol vtedy este len chlapec, no staral sa o mna, schoval ma v hrade do kumbalu a krmil zvyskami zo stola. Hagrid je moj priatel, je to dobry clovek. Ked ma objavili a obvinili zo smrti toho dievcata, chranil ma. Odvtedy zijem tu v lese a Hagrid ma chodieva navstevovat. Dokonca mi nasiel aj zenu, Mosag, vidite, ako sa nasa rodina rozrastla, za to vdacime len a len Hagridovi..." Harry pozbieral posledne zvysky odvahy. - 219 -,,Takze vy ste nikdy... nikdy na nikoho nezautocili?" ,,Nikdy," povedal stary pavuk chraplavo. ,,Riadim sa sice svo- jimi pudmi, no z ucty k Hagridovi som cloveku doteraz neublizil. Telo toho zabiteho dievcata sa naslo na zachode. Ja som bol cely cas zavrety v kumbale a inu cast hradu som ani nikdy nevidel. My mame radi tmu a ticho..." ,,Ale kto potom... neviete, kto zabil to dievca?" spytal sa Harry. ,,Pretoze nech to bol ktokolvek, vratil sa a utoci znova..." Jeho slova prehlusilo mohutne cvakanie a sustanie nespocet- nych noh, ktore sa dali nahnevane do pohybu. Ciernava pavucich tiel sa priblizovala. ,,Ta vec, co zije v hrade," prehovoril Aragog, ,,je prastara by- tost, ktorej sa my pavuky nadovsetko bojime. Velmi dobre si spomi- nam na to, ako som prosil Hagrida, aby ma pustil, ked som zacitil, ze ta bestia chodi po skole." ,,Ale co je to?" spytal sa Harry naliehavym hlasom. Opat sa ozvalo mohutne cvakanie a sustanie noh, tentoraz ho pavuky obklucili. ,,O tej oblude zasadne nehovorime!" povedal Aragog nahneva- ne. ,,Jej meno nespominame! Dokonca ani Hagridovi som neprezra- dil, ako sa ta hrozostrasna prisera vola, hoci ma o to prosil, a nie raz." Harry nechcel byt dotieravy, pretoze obklucenie pavukov sa zuzovalo. Zdalo sa, ze Aragoga dlhe rozpravanie unavilo. Pomaly sa vracal do svojho domu s pavucinovou strechou, no jeho druhovia sa i nadalej, centimeter po centimetri, blizili k Harrymu a Ronovi. ,,Tak my teda pojdeme!" zavolal Harry zufalo na Aragoga. Za sebou pocul sustanie. ,,Coze?" prehovoril Aragog unavene. ,,To sotva..." ,,Ale... ale..." ,,Moji synovia a dcery Hagridovi neublizia, lebo im to nedovo- lim. Nemozem im vsak zakazat cerstve maso, ked pride samo, dob- rovolne priamo k nam. Zbohom, Hagridov priatel." Harry sa obzrel za seba. Pol metra od neho sa tycila mohutna stena z pavukov, vsetky zurivo cvakali a pocetne oci na odpornych ciernych hlavach sa im zlovestne leskli. - 220 -Podvedome siahol po prutiku, vedel vsak, ze je to zbytocne, bolo ich privela. No len co vstal, rozhodnuty zomriet v boji, ozvalo sa prenikave, dlhe zahukanie a uzlabinu oziarilo ostre svetlo. Dolu strmym kopcom sa rutilo auto pana Weasleyho, reflekto- ry mu ziarili, hukacka trubila, a rozrazalo si cestu medzi pavukmi. Niekolko z nich sa ocitlo na chrbte a bezmocne trepalo do vzduchu nohami. Auto so skripotom zabrzdilo tesne pri Harrym a Ronovi a dvere sa rozleteli. ,,Ber Tesaka!" zreval Harry a skocil na predne sedadlo. Ron schmatol loveckeho psa a dychciac pod jeho tarchou hodil ho na zadne sedadlo - dvere sa zapleskli - Ron sa plynoveho pedalu ani nedotkol, nebolo vsak treba; motor naskocil sam od seba a auto sa rozbehlo, pricom zasiahlo dalsie pavuky. Hnali sa hore kopcom, prec z tej uzlabiny, a o chvilu sa rutili lesom, auto kluckovalo medzi stromami, uhanalo po ceste, ktoru zrejme poznalo, a konare stromov mu bicovali okna. Harry sa ukosom pozrel na Rona. Ten mal usta stale dokoran akoby v nemom vykriku, no oci mu uz z jamok tak nevytrcali. ,,Si v poriadku?" Ron civel pred seba, no nevladal prehovorit. Rozrazali kriky, Tesak na zadnom sedadle zavyjal, a ked sa prehnali popri obrovskom dube, odletelo im spatne zrkadielko. Desat minut to vsade okolo nich len tak praskalo, hucalo a nadhadzovalo, a potom akoby sa rozostupy medzi stromami zacali zvacsovat a kde-tu presvitala obloha. Auto zrazu nahle zastalo a obaja len-len ze nenarazili hlavou do predneho skla. Boli na kraji lesa. Tesak sa tlacil na okienko v zu- falej snahe dostat sa von, a ked Harry otvoril dvere, vystrelil ako raketa a so stiahnutym chvostom trielil pomedzi stromy k Hagridovej chatrci. Harry stal pri aute a cakal asi minutu, kym sa Ronovi vrati cit do noh a bude schopny vystupit, co sa mu napokon aj podarilo, hoci mal krk stale stuhnuty a v ociach nepritomny pohlad. Harry auticko vdacne pohladkal, ono zacuvalo spat do lesa a zmizlo im z dohladu. Harry sa zastavil v Hagridovej chatrci po plast. Tesak sa triasol pod dekou vo svojom kosi. Ked Harry vysiel von, nasiel Rona davit pri tekvicovej hriadke. - 221 -,,Chodte za pavukmi," hlesol a utrel si usta do rukava. ,,Toto Hagridovi v zivote neodpustim. Mame z pekla stastie, ze sme vobec nazive." ,,Urcite si myslel, ze Aragog jeho priatelom neublizi," zastaval sa ho Harry. ,,To je jeho problem!" zreval Ron a trieskal do steny chatrce. ,,Neda si povedat, ze obludy su naozaj nebezpecne, a pozri, kam ho to doviedlo! Do cely v Azkabane!" Ron sa priserne triasol na celom tele. ,,Naco nas tam vlastne posielal? To by som teda rad vedel, o co sme teraz mudrejsi?" ,,Vieme, ze Hagrid Tajomnu komnatu neotvoril," povedal Har- ry, prehodil cez oboch plast a dzugol do Rona, nech sa pohne. ,,Je teda nevinny." Ron zavrcal. Chovat Aragoga v kumbale zjavne za polahcuju- cu okolnost nepovazoval. Ked sa blizili k hradu, Harry ich tesnejsie zavinul do plasta, potom pomaly odchylil vrzgajucu drevenu branu. Opatrne presli vstupnou halou a hore mramorovym schodistom, potom so zataje- nym dychom minali chodby, po ktorych sa prechadzali ostrazite hliadky. Konecne dorazili do bezpecia chrabromilskej klubovne, ohen v kozube uz davno dohorel, tleli v nom len zerave uhliky. Vy- zliekli si neviditelny plast a vysli po tocitych schodoch na internatnu izbu. Ron sa zvalil na postel, ani sa neunuval vyzliect. Harrymu sa vsak vobec nechcelo spat. Posadil sa na kraj svojej baldachynovej postele a premyslal o tom, co im povedal Aragog. Ta obluda, co sa zakrada po hrade, mu tak trochu pripominala hrozneho Voldemorta - ine obludy sa ju tiez neodvazili nazvat po mene. Ani jemu, ani Ronovi sa vsak nepodarilo zistit, co to je a a- kym sposobom na svoje obete utoci. Dokonca ani Hagrid sa nikdy nedozvedel, co za obluda sa v Tajomnej komnate ukryva. Harry si vylozil nohy na postel, oprel sa o podusku a hladel na mesiac, ktory nanho ziaril cez okno. Nemal potuchy, co dalej. Ocitli sa v slepej ulicke. Riddle lapil toho nespravneho, Slizolinov potomok je na slo- bode a nik nevie, ci je to ta ista osoba, co otvorila Tajomnu komnatu aj tentoraz, alebo je to niekto iny. A nebolo nikoho, koho by sa na to spytali. Harry si lahol, no v hlave mu stale vrtali Aragogove slova. - 222 -Uz takmer zaspaval, ked mu zislo na um cosi, co sa odrazu ja- vilo ako ich posledna nadej, a prudko sa posadil. ,,Ron," zasycal do tmy, ,,Ron..." Ron sa strhol a zaskucal ako Tesak, divoko sa rozhliadal okolo seba, az zbadal Harryho. ,,Ron... to dievca, co zomrelo. Aragog povedal, ze ho nasli na zachodoch," povedal Harry, nevsimajuc si chrapanie, ktore vycha- dzalo z Nevillovej postele v rohu izby. ,,Co ak ten zachod nikdy neo- pustilo? Co ak je este stale tam?" Ron si pretieral oci a mracil sa do mesacneho svetla. ,,Hadam si len nemyslis... ty myslis, ze je to Umrncana Myr- ta?" - 223 -S S E E S S T T N N A A S S T A A K K A A P P I I T T O O L L A A T T A A J J O O M M N N A A K K O O M M N N A A T T A A ,,Ked sme sa zasivali na tych zachodoch, bola len o tri kabinky dalej," povedal Ron smutne pri ranajkach, ,,pokojne sme sa jej mohli na to opytat, ale teraz..." Uplne im stacilo to, co zazivali, ked sledovali pavuky. No u- tiect ucitelom a ziskat tolko casu, aby sa presmykli do zachodov, do dievcenskych zachodov, a navyse presne tych, pred ktorymi doslo k prvemu utoku, bolo viac ako nemozne. Na prvej hodine, hodine transfiguracie, sa vsak stalo nieco, co po prvy raz po niekolkych tyzdnoch vytlacilo z ich mysli Tajomnu komnatu. Uplynulo asi desat minut z hodiny, ked im profesorka McGonagallova oznamila, ze skusky sa budu konat prveho juna, teda presne o tyzden. ,,Skusky?" zalostne zvolal Seamus Finnigan. ,,To budeme robit aj skusky?" Za Harrym sa ozvala rana. Nevillovi Longbottomovi totiz vy- klzol prutik z ruky a ako padal na zem, odcaroval jednu nohu lavice. Profesorka McGonagallova jedinym mavnutim prutika nohu pricaro- vala a vrhla na Seamusa zamraceny pohlad. - 224 -,,Skolu nezavreli len preto, aby ste mohli prebrat vsetko pred- pisane ucivo," povedala prisne. ,,Takze skusky sa budu konat tak, ako obvykle, a ja dufam, ze sa na ne vsetci usilovne pripravujete." Usilovne sa pripravovat na skusky! Harrymu ani vo sne nena- padlo, ze ich v takejto situacii bude niekto skusat. Triedou sa rozlah- lo nespokojne hundranie a profesorka McGonagallova si premerala ziakov temnym pohladom. ,,Profesor Dumbledore nam pri odchode prikazal, ze pokial to bude len trochu mozne, skola ma fungovat tak ako zvycajne," pove- dala. ,,A nemusim azda zdoraznovat, ze tym myslel aj preverovanie vedomosti, ktore ste za tento skolsky rok nadobudli." Harry hladel na par bielych kralikov, ktore mal premenit na papuce. Co sa tento rok naucil? Nevedel si spomenut na nic, co by mohol na skuske pouzit. Ron sa tvaril, akoby mu prave niekto povedal, ze sa ma odsta- hovat do Zakazaneho lesa. ,,Nevies mi vysvetlit, ako mam robit skusky s tymto tu?" opy- tal sa Harryho a otrcil mu prutik, ktory prave zacal hlasno piskat. Tri dni pred prvou skuskou im profesorka McGonagallova oznamila pri ranajkach dalsiu novinu. ,,Mam dobre spravy," zacala a Velka sien, namiesto toho, aby stichla, prepukla do obrovskeho jasotu. ,,Dumbledore sa vratil!" zvolalo niekolko studentov natesene. ,,Chytili ste Slizolinovho potomka!" zapistalo dievca pri bys- trohlavskom stole. ,,Metlobalovy turnaj pokracuje!" zahucal Wood nadsene. Ked haravara trochu utichla, profesorka McGonagallova po- kracovala: ,,Profesorka Sproutova ma informovala o tom, ze mandra- gory sa uz mozu trhat. Dnes vecer teda konecne ozivime ziakov, ktori skameneli. Nemusim hadam ani pripominat, ze sa medzi nimi azda najde jeden, ktory nam bude vediet povedat, kto alebo co ich napadlo. Dufam, ze tento hrozny rok uspesne zakoncime tym, ze toho utocnika chytime." Nasledoval vybuch nadsenia. Harry sa pozrel smerom k slizo- linskemu stolu a vobec ho neprekvapilo, ze Draco Malfoy sa ani tro- chu neraduje. Ron, naopak, sa uz davno tak netesil ako teraz. - 225 -,,Takze napokon je celkom jedno, ze sme sa na to Umrncanej Myrty nespytali," posepol Harrymu. ,,Ked ich ozivia, Hermiona nam urcite povie, ako to bolo. Len nezabudaj, ze sa asi zblazni, ked zisti, ze o tri dni mame skusky. Vobec sa totiz neucila. Mozno by bolo pre nu lepsie, keby ju zobudili, az bude po vsetkom." V tej chvili k nim podisla Ginny Weasleyova a sadla si vedla Rona. Vyzerala akasi cudna a vystrasena a Harry si vsimol, ze si pod stolom nervozne zmoli ruky. ,,Co ti je?" spytal sa jej Ron a nakladal si na tanier kasu. Ginny neodpovedala, no ustrasene hladela raz na jeden, raz na druhy koniec chrabromilskeho stola, a Harrymu v tej chvili hrozne niekoho pripominala, hoci si nevedel spomenut koho. ,,Noze to vyklop," povzbudzoval ju Ron, nespustajuc z nej oci. Harry si odrazu uvedomil, koho mu Ginny pripomina. Pohoj- davala sa na stolicke dopredu a dozadu, presne ako to robil Dobby tesne predtym, nez mu vyzradil nieco, co nemal. ,,Cosi vam musim povedat," zamrmlala, vyhybajuc sa Harryho pohladu. ,,Co take?" spytal sa jej Harry. Zdalo sa, ze Ginny hlada tie spravne slova. ,,No co je?" znervoznel Ron. Ginny otvorila usta, no hlasok z nich nevysiel. Harry sa naklo- nil k nej a celkom potichu, aby ho poculi len Ron s Ginny, povedal: ,,Suvisi to nejako s Tajomnou komnatou? Videla si nieco? Vi- dela si niekoho podozriveho?" Ginny zatajila dych a presne v tom okamihu sa zjavil Percy, unaveny a bledy. ,,Ak si uz dojedla, Ginny, tak ma pusti. Umieram od hladu, az teraz sa mi skoncila sluzba." Ginny vyskocila, akoby jej do stolicky pustil niekto elektrinu, vrhla na Percyho vyplaseny letmy pohlad a odcupkala prec. Percy si sadol a naciahol sa za salkou v strede stola. ,,Percy!" oboril sa nanho Ron zlostne. ,,Prave nam chcela po- vedat nieco velmi dolezite!" Percy sa v tej chvili zacal dusit cajom. ,,A co take?" rozkaslal sa. ,,Pytal som sa jej, ci videla nieco nezvycajne, uz-uz nam to chcela povedat..." - 226 -,,Ale... ved to... to nema nic spolocne s Tajomnou komnatou," povedal rychlo Percy. ,,Ako vies?" spytal sa Ron so zdvihnutym obocim. ,,No, ak to musite vediet, Ginny, hm, ma nedavno stretla, ked som... akoby som to... skratka, videla ma, ako nieco robim, hm, a ja som ju poprosil, aby to nikomu nehovorila. Pravdu povediac, myslel som si, ze dodrzi slovo. Naozaj nejde teraz o nic vazne, takze sa upokojte..." Harry este nikdy nevidel Percyho takeho velmi rozruseneho. ,,Co si robil, Percy?" mracil sa Ron. ,,No tak, prezrad nam to, nebudeme sa smiat." Percy sa vsak neusmial. ,,Podaj mi tie rozky, Harry, som hladny ako vlk." Harry vedel, ze vsetko sa zrejme vysvetli na druhy den aj bez ich pricinenia, rozhodol sa vsak, ze ak sa naskytne prilezitost pozhovarat sa s Myrtou, nenecha si ju ujst - a ta sa mu veru naskytla, ked ich Gilderoy Lockhart kratko pred poludnim viedol na dejiny magie. Lockhart, ktory ich tak casto ubezpecoval, ze nebezpecenstvo uz pominulo a napokon sa aj tak ukaze, ze mal pravdu, bol teraz absolutne presvedceny, ze vodit ziakov po chodbach je naozaj uplne zbytocne. Dnes nemal taky dokonaly uces ako inokedy, zrejme mal celu noc sluzbu a hliadkoval na stvrtom poschodi. ,,Pamatajte na moje slova," vyhlasil, ked so studentmi odbocil za roh. ,,Prve, co ti skameneni uboziaci povedia, ked otvoria usta, bude ,Bol to Hagrid'. Naozaj ma prekvapuje, ze profesorka McGonagallova stale trva na prisnych bezpecnostnych opatreniach." ,,Suhlasim s vami, pane," pritakal mu Harry a Ronovi od prekvapenia spadli ucebnice na zem. ,,Dakujem vam, Harry," povedal blahosklonne Lockhart, ked zastali, aby dali prednost dlhemu zastupu studentov z Biflomoru. ,,Viete, my ucitelia uz toho mame naozaj dost, vodit studentov po skole za rucicku, celu noc nespat a strazit..." ,,Uplne vas chapem," povedal Ron, ktoremu to medzitym zaplo. ,,Ved nas tu nechajte, prejdeme este touto chodbou a sme tam..." - 227 -,,Dakujem vam, Weasley, tusim to naozaj tak urobim," potesil sa Lockhart. ,,Potrebujem si pripravit veci na dalsiu hodinu..." A nahlivo sa vzdialil. ,,Pripravit si veci na hodinu," uskrnul sa Ron. ,,Ide si urcite naondulovat frizuru." Pustili spoluziakov pred seba a vystartovali spojovacou chodbou k Myrtinym zachodom. No prave ked si navzajom blahozelali, ako genialne to vymysleli... ,,Potter! Weasley! Co tu robite?" Bola to profesorka McGonagallova a usta mala zovrete do tenulilinkej ciary. ,,My sme... my sme..." koktal Ron. ,,Chceli sme sa ... chceli sme sa ist pozriet..." ,,Na Hermionu," dokoncil Harry. Ron s profesorkou McGonagallovou sa nanho prekvapene pozreli. ,,Davno sme ju uz nevideli, pani profesorka," pokracoval Harry rychlo, pricom nenapadne dupol Ronovi na nohu, ,,viete, mysleli sme si, ze sa nam podari presmyknut do nemocnicneho kridla, chceli sme jej len povedat, ze mandragory su uz zrele, aby sa nebala..." Profesorka McGonagallova z neho stale nespustala zrak a Harry cakal, ze uz-uz vybuchne, no potom prehovorila akymsi priskrtenym hlasom. ,,Pravdaze," povedala a na Harryho velke prekvapenie sa jej v oku zaleskla slza. ,,Chapem, ze pre takych blizkych priatelov to musi byt naozaj velmi tazke... uplne to chapem. Ano, Potter, samozrejme, ze mozete ist za slecnou Grangerovou. Povedzte madam Pomfreyo- vej, ze som vam to dovolila." Harry s Ronom teda odisli, no stale nemohli uverit, ze vyviazli bez trestu. Ked zabocili za roh, celkom zretelne zaculi, ako profesorka McGonagallova smrka do vreckovky. ,,Teda," povedal Ron natesene, ,,to bola ta najlepsia vyhovorka, aku si kedy vymyslel." Neostavalo im nic ine, len ist do nemocnicneho kridla a povedat madam Pomfreyovej, ze profesorka McGonagallova im dovolila navstivit Hermionu. Madam Pomfreyova ich pustila, hoci dost neochotne. - 228 -,,Nechapem, preco sa chcete rozpravat so skamenenym clove- kom," povedala a ked obaja sedeli na stolickach pri Hermioninej posteli, museli pripustit, ze mala pravdu. Bolo jasne ako facka, ze Hermiona o tom, ze ma navstevu, vobec nevie, a bolo uplne jedno, ci sa rozpravaju s nou alebo s jej nocnym stolikom. ,,Podla teba toho utocnika videla?" spytal sa Ron, nespustajuc oci z Hermioninej meravej tvare. ,,Lebo ak sa k nim prikradol odza- du, mozno vobec nevedia..." Harry vsak nehladel Hermione na tvar. Viac ho zaujimala jej prava ruka. Mala ju polozenu na prikryvke, zovretu v past, a ked sa pozrel lepsie, zbadal, ze v nej drzi akysi pohuzvany papierik. Presvedcil sa, ci madam Pomfreyova nie je nablizku, a povedal to Ronovi. ,,Skus jej to vybrat," zasepkal Ron a posunul sa aj so stolickou tak, aby Harryho kryl. Nebolo to vsak jednoduche. Hermionina ruka bola tuho zovreta a Harry sa bal, ze ten papierik roztrhne. Zatial co Ron strazil, on opa- trne tahal a krutil papierikom, az sa mu ho po niekolkych napatych minutach konecne podarilo uvolnit. Bola to stranka vytrhnuta z velmi starej knihy z kniznice. Har- ry ju vzrusene povyrovnaval, Ron sa naklonil k nemu a spolocne citali. Spomedzi mnohych obavanych priser a oblud zijucich o nasej krajine je tym najzvlastnejsim a najvrazednejsim bazilisk, znamy aj ako kral hadov. Tento had, ktory do- rasta do obrovskych rozmerov a zije niekolko storoci, sa liahne zo slepacieho vajca, ktore vysedela ropucha. Bazilisk zabija tymi najneuveritelnejsimi sposobmi: ok- rem smrtiacich jedovatych zubov ma i vrazedny pohlad a kazdy, koho zasiahne luc vychadzajuci z jeho oka, okamzite zahynie. Pavuky pred baziliskom utekaju, pre- toze je to ich uhlavny nepriatel. Bazilisk sa boji jedine kohuta, pretoze jeho kikirikanie je prenho smrtelne. - 229 -A Harry si vsimol, ze pod tym bolo Hermioninou rukou dopi- sane jedno jedine slovo. Potrubie. Odrazu mal pocit, akoby sa mu v hlave rozsvietila ziarovka. ,,Ron," vydychol Harry. ,,To je ono. Tym sa vsetko vysvetluje. Obluda v Tajomnej komnate je bazilisk - obrovsky had! Preto pocu- jem ten hlas len ja a vzdy na inom mieste. Ovladam predsa parselci- nu..." Harry sa rozhliadol po okolitych posteliach. ,,Bazilisk zabija ludi tak, ze sa na nich pozrie. Ani jedna z jeho obeti vsak nezomrela - pretoze mu nik nehladel priamo do oci. Colin sa nanho pozeral cez fotoaparat. Bazilisk prepalil film a Colin iba zmeravel. Justin... Justin ho zrejme videl cez Takmer bezhlaveho Nicka! Nick schytal sice cely zasah, nemohol vsak umriet znova... a vedla Hermiony a tej prefektky z Bystrohlavu sa naslo zrkadielko. Hermiona kratko predtym zistila, ze tou obludou je bazilisk. Stavim sa s tebou o co chces, ze prveho cloveka, ktoreho stretla, upozornila, ze ked zahyba za roh, musi sa vzdy najskor pozriet do zrkadielka! To dievca vytiahlo svoje zrkadielko... a..." Ron nanho hladel s ustami dokoran. ,,A co pani Norrisova?" zasepkal vzrusene. Harry sa zamyslel a v duchu si predstavil tu chodbu pocas hal- loweenskej noci. ,,Voda..." povedal pomaly. ,,Potopa zo zachodov Umrncanej Myrty. Pani Norrisova urcite zazrela len jeho odraz vo vode..." Harry este raz prebehol ocami po stranke, co drzal v ruke. Cim dlhsie na nu hladel, tym mu bolo vsetko jasnejsie. ,,... jeho kikirikanie... je prenho smrtelne!" precital nahlas. Hagridovi niekto zabijal kohuty! Slizolinov potomok sa postaral o to, aby po otvoreni komnaty nebolo v okoli hradu ani jedineho! Pavuky pred nim utekaju! To vsetko sedi!" ,,Ale ako sa ten bazilisk pohybuje po hrade?" nechapal Ron. ,,Je to predsa obrovsky had... takeho len tak neprehliadnes..." Harry vsak ukazal na slovo, ktore Hermiona pripisala celkom dolu. ,,Potrubie," povedal. ,,Potrubie... Ron, on chodi vodovodnym potrubim. Ten hlas, co som pocul, vychadzal vzdy zo steny..." - 230 -Ron odrazu schmatol Harryho za plece. ,,Vchod do Tajomnej komnaty!" riekol chraplavo. ,,Co ak su to nejake zachody? Co ak su to..." ,,... zachody Umrncanej Myrty," vyhrkol Harry. Sedeli tam a stale tomu nemohli uverit. ,,Ale to znamena," povedal po chvili Harry, ,,ze nie som na skole jediny, kto hovori parselcinou. Ovlada ju aj Slizolinov potomok. A dava baziliskovi pokyny." ,,Co urobime?" opytal sa Ron a v ociach sa mu rozhoreli ohni- ky. ,,Zajdeme za profesorkou McGonagallovou?" ,,Podme do zborovne," vyskocil Harry. ,,O takych desat minut tam bude. Kazdu chvilu bude zvonit." Zbehli dolu schodmi. Nechceli, aby ich niekto pristihol, ako pobehuju po skole bez sprievodu, vosli preto hned do prazdnej zbo- rovne. Bola to velka obdlznikova miestnost, v ktorej sa nachadzalo mnoho stoliciek z tmaveho dreva. Harry s Ronom si nesadli, boli taki rozruseni, ze sa prechadzali po zborovni sem a tam. Stale vsak ne- zvonilo. Namiesto toho sa chodbou rozoznel hlas profesorky McGona- gallovej, zrejme si ho zacarovala, lebo znel niekolkonasobne hlas- nejsie. ,,Vsetci studenti nech sa odoberu do svojich klubovni. Vsetci ucitelia sa zhromazdia v zborovni. Okamzite, prosim." Harry sa obratil k Ronovi. ,,Zeby dalsi utok? A prave teraz?" ,,Co urobime?" opytal sa zdeseny Ron. ,,Vratime sa na inter- nat?" ,,Nie," povedal Harry a rozhliadol sa vokol seba. Nalavo od neho stala stara skrina, v ktorej mali ucitelia plaste. ,,Schovame sa tam. Vypocujeme si, co sa deje. A potom im mozeme povedat, co sme zistili." Vliezli teda do skrine a nad hlavami sa im ozyval hrmot a lo- moz stoviek nahliacich sa studentov. Netrvalo dlho a dvere zborovne sa rozleteli. Harry s Ronom nakukali medzierkami pomedzi zatuch- nute plaste von a videli, ako do miestnosti prudia ucitelia. Niektori sa tvarili zmatene, ini nanajvys vystrasene. Napokon sa objavila aj pro- fesorka McGonagallova. ,,Obluda opat zautocila," povedala do ticha zborovne. ,,Zajala jednu studentku. A odniesla si ju so sebou do Tajomnej komnaty." - 231 -Profesor Flitwick zapistal. Profesorka Sproutova si vystrasene zakryla rukami usta. Snape mocne zovrel opierku stolicky a spytal sa: ,,Ako to viete?" ,,Slizolinov potomok," vysvetlovala profesorka McGonagallo- va, bleda ako krieda, ,,nechal na stene napis. Hned pod tym prvym. ,Jej kosti budu navzdy lezat v Tajomnej komnate.'" Profesor Flitwick sa rozplakal. ,,Kto to je?" opytala sa madam Hoochova, ktorej sa podlomili kolena a klesla na stolicku. ,,Ktoru studentku vzal?" ,,Ginny Weasleyovu," zasepkala profesorka McGonagallova. Harry citil, ako sa Ron necujne zosunul na dno skrine. ,,Zajtra musime poslat vsetkych ziakov domov," vyhlasila pro- fesorka McGonagallova. ,,Toto je koniec Rokfortskej strednej Skoly carodejnickej. Dumbledodore vzdy vravieval..." Dvere zborovne sa znova otvorili. Harry si bol na okamih isty, ze je to Dumbledore. Bol to vsak Lockhart, vysmiaty ako slniecko. ,,Prepacte... trochu som si zdriemol... zmeskal som nieco dole- zite?" Vobec nezaznamenal, ze si ho ostatni ucitelia premeriavaju ne- navistnym pohladom. Snape urobil krok dopredu. ,,Nas hrdina," povedal. ,,Prisiel nas hrdina. Obluda odvliekla jedno dievca, Lockhart. Vzala si ho so sebou do Tajomnej komnaty. Konecne nadisla vasa chvila." Lockhart zbledol. ,,Presne tak, Lockhart," dodala profesorka Sproutova. ,,Nevra- veli ste vcera vecer, ze od sameho zaciatku viete, kde je vchod do Tajomnej komnaty?" ,,Ja... no, ja..." zajakaval sa Lockhart. ,,Ano, ano, mne ste vraveli, ze viete aj to, co je vnutri," zapistal profesor Flitwick. ,,N-naozaj? Nepamatam sa..." ,,Presne si spominam, ako ste sa stazovali, ze ste sa s tou oblu- dou nestihli poratat predtym, ako Hagrida zatkli," vravel Snape. ,,Nepovedali ste nahodou, ze cela ta akcia bola zle zorganizovana a jej vedenim mali hned od zaciatku poverit vas a dat vam volnu ru- ku?" ,,Ja... som naozaj nikdy... asi ste mi zle rozumeli..." - 232 -,,Nechame to teda na vas, Gilderoy," povedala profesorka McGonagallova. ,,Dnes vecer dostanete prilezitost, aby ste sa preja- vili. Postarame sa o to, aby vam do toho nik nezasahoval. Mozete s tou obludou skoncovat celkom sam. Davam vam volnu ruku." Lockhart sa vydesene rozhliadal okolo seba, no nik mu nepri- siel na pomoc. Tentokrat vobec neposobil oslnivo. Pery sa mu triasli a teraz, ked sa mu z tvare vy tratil jeho nacviceny zubaty usmev, vyzerala jeho tvar akasi nevyrazna a mlandrava. ,,T-to som r-rad," vysukal zo seba. ,,Ja... budem vo svojej pra- covni... idem sa pripravit." A odisiel. ,,Tak to by sme mali," ozvala sa profesorka McGonagallova a nozdry sa jej rozsirili, ,,aspon sa nam tu nebude motat. Veduci jed- notlivych fakult nech informuju studentov o tom, co sa stalo. Po- vedzte im, ze Rokfortsky expres ich hned zavcas rana odvezie do- mov. A vy ostatni, dohliadnite, prosim, na to, aby sa nikto zo studen- tov nezdrziaval mimo svojho internatu." Ucitelia vstali a opustili zborovnu. Bol to azda najhorsi den v Harryho zivote. Sedeli spolu s Ro- nom, Fredom a Georgeom v rohu chrabromilskej klubovne, ani jeden z nich nebol schopny slova. Percy s nimi nebol. Isiel poslat panovi a pani Weasleyovcom sovu a potom sa zavrel do svojej izby. Popoludnie sa este nikdy tak nevlieklo a Chrabromilska veza nebola nikdy taka plna a mlkva. Ked zacalo zapadat slnko, Fred s Georgeom sa rozhodli ist spat, nevladali uz dalej len tak necinne sediet. ,,Ona urcite nieco vedela, Harry," prehovoril Ron po prvy raz od chvile, co vosli do tej skrine v zborovni. ,,Preto ju tam odvliekol. A vobec to nebola nejaka kravina, co robil Percy. Musela prist na nieco, co suviselo s Tajomnou komnatou. A vtedy nam to urcite chcela..." Ron si nervozne suchal oci. ,,Ma predsa cistu krv. Muselo v tom byt nieco ine." Harry hladel na krvavocervene slnko na horizonte. Takto taz- ko mu hadam este nebolo. Keby len mohol nieco urobit. Hocico. ,,Harry," povedal Ron. ,,Myslis si, ze je... ved vies..." - 233 -Harry nevedel, co na to povedat. Pochyboval totiz o tom, ze by Ginny bola este nazive. ,,Vies co?" ozval sa opat Ron. ,,Mali by sme zajst za Lockhar- tom. Povieme mu, co vieme. Vravel, ze sa pokusi vojst do Tajomnej komnaty. Mozeme mu povedat, kde asi je, i to, ze sa tam ukryva bazilisk." Harrymu nezislo na um nic lepsie, a kedze hrozne tuzil urobit aspon nieco, suhlasil. Spoluziaci, ktori sedeli okolo nich, boli ne- smierne zniceni a bolo im Weasleyovcov tak luto, ze ked obaja vsta- li, presli krizom cez klubovnu a preliezli otvorom v stene, nik sa ich nepokusil zastavit. Kym prisli pred Lockhartovu pracovnu, vonku sa zotmelo. Vnutri sa cosi dialo. Bolo odtial pocut akesi skriabanie, buchot a nahlive kroky. Harry zaklopal a razom vsetky zvuky ustali. Vzapati sa dvere pootvorili a v skarocke sa objavilo Lockhartovo oko. ,,Ach... pan Potter... pan Weasley..." povedal a otvoril dvere o kusok viac. ,,Som teraz velmi zaneprazdneny... nemam mnoho ca- su..." ,,Pan profesor, chceme vam povedat nieco velmi dolezite," za- cal Harry. ,,Urcite vam to pomoze." ,,Hm... dobre... ale nemyslim si..." ta strana Lockhartovej tvare, na ktoru videli, nevyzerala veru bohvieako nadsena. ,,Chcem pove- dat... no... dobre..." Otvoril dvere a oni vosli. Jeho pracovna bola takmer prazdna. Na zemi stali dva otvorene kufre. V jednom z nich lezali narychlo poskladane habity; nefritovo- zeleny, sytofialovy, tmavomodry, a v druhom boli len tak ledabolo nahadzane knihy. Fotografie, ktore predtym viseli na stenach, boli nastrkane v skatuliach na stole. ,,Vy niekam idete?" zacudoval sa Harry. ,,Hm, hej, ano," povedal Lockhart, strhol zo zadnej strany dveri svoj plagat a zacal ho rolovat. ,,Surny telefonat... neodkladna zalezi- tost... musim odist..." ,,A co moja sestra?" opytal sa Ron nahnevane. ,,No, mrzi ma to... je to velka tragedia..." povedal Lockhart, vyhol sa ich pohladom, mykol zasuvkou a zacal jej obsah prekladat do tasky. ,,Neviete si predstavit, ako mi to je luto..." - 234 -,,Ucite predsa obranu proti ciernej magii!" zvolal Harry. ,,Ne- mozete odist, teraz, ked sa tu deju take hrozne veci!" ,,No... musim povedat... ked som nastupoval na toto miesto..." hundral Lockhart a ukladal si na habity ponozky, ,,v popise prace nebolo nic o... necakal som, ze..." ,,Ma to azda znamenat, ze chcete zdupkat?" opytal sa Harry, neveriac vlastnym usiam. ,,Po tom vsetkom, co ste popisali vo vasich knihach...?" ,,Knihy mozu byt niekedy zavadzajuce," namietol chabo Loc- khart. ,,Pisali ste ich predsa vy sam!" skrikol Harry. ,,Chlapce moj zlaty," vzdychol si Lockhart, vystrel sa a vrhol na Harryho nahnevany pohlad. ,,Zamyslite sa trochu. Moje knihy by sa zdaleka tak dobre nepredavali, keby ludia neverili, ze som vsetky tie veci naozaj urobil. Nik nema chut citat o serednom starom caro- dejovi, aj ked zachranil dedinu pred vlkolakmi. Jeho fotografia na obalke knihy by posobila odstrasujuce. Nevie sa ani poriadne ob- liect. A carodejnica, ktora v Bandone bojovala s vilou bansi a pre- mohla ju, ma zase razstep pery. Tym chcem povedat, ze..." ,,Takze vy ste sa chvalili tym, o co sa zasluzili ini!?" zvolal Harry neveriacky. ,,Harry, Harry," netrpezlivo krutil hlavou Lockhart, ,,je to vset- ko ovela zlozitejsie. Je v tom aj kus mojej prace. Musel som tych ludi najst. Opytat sa ich, ako urobili to, co urobili. Potom som musel na nich pouzit Zabudacie zaklinadlo, aby si nepamatali, ze to urobili. Na svoje Zabudacie zaklinadlo som inak mimoriadne hrdy. Nie, Har- ry, stalo ma to vela namahy. To nie su len reklamne fotografie a ve- rejne podpisovanie knih, to si nemyslite. Ak chcete slavu, musite byt pripraveny na dlhu a namahavu drinu." Zaklopil veko na jednom i na druhom kufri a oba zamkol. ,,Takze," povedal, ,,to by bolo vsetko. Ano. Zostava uz len jed- na vec." Vytiahol prutik a otocil sa k nim. ,,Je mi to velmi luto, chlapci, ale musim na vas pouzit Zabu- dacie zaklinadlo. Nemozem pripustit, aby ste kazdemu vytarali moje tajomstvo. To by som uz nepredal ani jedinu knihu..." Harry v poslednej chvili vytiahol svoj prutik. Lockhart ten svoj prave dvihal nad hlavu, ked Harry zvolal: ,,Expelliarmus!" - 235 -Lockhart odletel dozadu, potkol sa o jeden z kufrov a skydol sa na zem. Jeho prutik vyletel vysoko do vzduchu, Ron ho chytil a vy- hodil cez otvorene okno von. ,,Nemali ste profesorovi Snapovi dovolit, aby nas to naucil," krical rozzureny Harry a odkopol Lockhartov kufor nabok. Lockhart nanho hladel a od strachu akoby sa scvrkol. Harry nanho stale mieril prutikom. ,,Co odo mna chcete?" zastonal Lockhart. ,,Neviem, kde je Ta- jomna komnata. Nemozem vam pomoct." ,,Mate stastie," povedal mu Harry, pichol donho spickou pruti- ka a donutil ho vstat. ,,My tusime, kde je. A co je v nej. Podme." Prinutili Lockharta vyjst zo svojej pracovne, spolocne zisli najblizsim schodistom, presli chodbou, kde na stene ziarili oba od- kazy, a zamierili k Myrtinym zachodom. Ako prveho poslali dnu Lockharta. Harrymu posobilo potese- nie vidiet ho, ako sa trasie. Umrncana Myrta sedela na nadrzke s vodou vo svojej kabinke celkom na konci. ,,Ach, to ste zasa vy," vzdychla Myrta, ked zbadala Harryho. ,,Co chcete?" ,,Opytat sa ta, ako si zomrela," povedal Harry. Myrtina tvar sa odrazu rozjasnila. Akoby jej este nik nepolozil taku lichotivu otazku. ,,Aaach, bolo to strasne," povedala s usmevom. ,,Stalo sa to presne tu. Zomrela som v tejto kabinke. Schovala som sa tu, lebo Oliva Hornbyova sa mi smiala, ze nosim okuliare. Dvere boli za- mknute, ja som plakala a vtom som pocula, ze niekto vosiel. Ozval sa nejaky cudny hlas. Myslela som si, ze ten clovek hovori nejakym cudzim jazykom. Zarazilo ma vsak, ze to bol chlapcensky hlas. Odomkla som preto dvere, chcela som mu povedat, aby vypadol a siel na svoj zachod, no odrazu..." Myrta sa dolezito vypala a tvar jej ziarila radostou, ,,som zomrela." ,,Ale ako?" spytal sa Harry. ,,To netusim," zasepkala Myrta doverne. ,,Pamatam si len to, ze som videla par velikanskych, zltych oci. Potom akoby sa niekto zmocnil mojho tela a ja som sa zacala vznasat..." Pozrela sa na Har- ryho zasnenym pohladom. ,,A potom som opat prisla k sebe. A roz- - 236 -hodla som sa, ze budem Olivu Hornbyovu strasit. Ta veru velakrat olutovala, ze sa mi posmievala." ,,A na ktorom mieste si videla tie oci?" zvedavo sa opytal Har- ry. ,,Niekde tam," povedala Myrta a ledabolo mavla smerom k umyvadlu pred svojou kabinkou. Harry s Ronom nahlivo pristupili k umyvadlu. Lockhart stal obdalec a v tvari sa mu zracila hroza. Umyvadlo sa nicim neodlisovalo od ostatnych. Preskumali ho centimeter po centimetri, zvonka i znutra, dokonca i sifon pod nim. A odrazu si Harry nieco vsimol: na boku jedneho medeneho vodo- vodneho kohutika bol vyryty malicky had. ,,Tie kohutiky nikdy ne- fungovali," povedala Myrta natesene, ked ich chcel otocit. ,,Harry," povedal odrazu Ron. ,,Povedz nieco. Povedz nieco v parselcine." ,,Ale..." Harry sa tuho zamyslel. Parselskym jazykom hovoril doteraz vzdy len vtedy, ked sa ocitol zoci-voci skutocnemu hadovi. Uprene sa zahladel na vyryteho hada a predstavoval si, ze je zivy. ,,Otvor sa," povedal. Pozrel sa na Rona, no ten pokrutil hlavou. ,,Tomu som rozu- mel," povedal. Harry sa znova pozrel na hada a uporne sam seba pre- sviedcal, ze je zivy. Ked trochu uklonil hlavu, v dopadajucom svetle sviecky sa mu zdalo, ako keby sa naozaj hybal. ,,Otvor sa," prikazal. Pocul vsak nieco celkom ine: z ust mu vyslo akesi cudne syca- nie, kohutik sa rozziaril nadhernym bielym svetlom a zacal sa tocit. Vzapati sa zacalo hybat aj umyvadlo. Odrazu kamsi zmizlo a odo- krylo obrovske potrubie - take velke, ze by sa don zmestil i dospely clovek. Harry pocul Rona, ako zhikol, a znova sa zadival na otvorene potrubie. Na chvilu sa zamyslel a potom sa rozhodol. ,,Idem dolu," vyhlasil. Nemohol nejst, teraz, ked objavili vchod do Tajomnej komna- ty, ked existovala, hoci len celkom malilinka, nepatrna sanca, ze Ginny este zije. ,,Aj ja," povedal rozhodne Ron. Nastalo ticho. ,,No, mna k tomu uz asi nepotrebujete," ozval sa Lockhart a chabo sa zaceril ,,tak ja teda..." - 237 -Polozil ruku na klucku dveri, no Ron i Harry nanho mierili prutikom. ,,Mozete ist prvy," zavrcal Ron. Bez prutika a biely ako stena Lockhart pristupil k otvoru. ,,Chlapci," povedal tenkym hlasom. ,,Chlapci, komu to prospe- je?" Harry ho postrcil prutikom. Lockhart zasunul do potrubia naj- skor jednu, potom druhu nohu. ,,Ja si naozaj myslim..." zacal, no Ron ho postrcil a Lockhart im zmizol z dohladu. Harry ho rychlo nasledoval. Opatrne vliezol do rury a uz ho nebolo. Akoby letel nekonecnou, mazlavou, tmavou klzackou. Videl mnozstvo inych rur, rozvetvujucich sa na vsetky strany, ani jedna vsak nebola taka velka ako ich. Ta sa krutila a zahybala raz sem, raz tam, Harry letel stale nadol a vedel, ze pada niekam hlboko, uz musel byt niekde pod hradnymi zalarmi. Za sebou pocul Rona, ktory s jemnym zuchnutim vyberal zakruty. A ked si uz zacinal robit starosti, co sa stane, ked dopadne na zem, potrubie sa prestalo zvazovat, napokon zostalo vo vodorovnej polohe, odrazu ho vystrelilo von a on sa s clupnutim rozcapil na mokrej podlahe tmaveho kamenneho tunela, ktory bol taky vysoky, ze sa v nom dalo postavit. Kusok od neho prave vstaval zo zeme Lockhart, bol cely od slizu a bledy ako duch. Harry ustupil nabok a z konca potrubia za- svistal Ron. ,,Musime byt niekolko kilometrov pod skolou," vyhlasil Harry a tmavym tunelom sa niesla ozvena jeho slov. ,,Mozno sme pod jazerom," povedal Ron a s prizmurenymi o- cami sa rozhliadal po tmavych, slizkych stenach. Vsetci traja sa zahladeli do tmy pred sebou. ,,Lumos!" prikazal Harry svojmu prutiku a ten sa rozsvietil. ,,Podte," pokynul Ronovi a Lockhartovi, vsetci traja vykrocili, tap- kajuc hlasito nohami po mokrej zemi. V tuneli bola taka tma, ze takmer nic nevideli. Ich tiene na vlh- kych stenach posobili vo svetle Harryho prutika hrozostrasne. ,,Nezabudnite," pripominal im Harry potichu, ked opatrne po- stupovali vpred, ,,len co zaregistrujete nejaky pohyb, okamzite za- tvorte oci..." - 238 -V tuneli vsak bolo ticho ako v hrobe a prvym necakanym zvu- kom bolo hlasite zaprastanie - ukazalo sa, ze Ron rozsliapol potkaniu lebku. Harry spustil prutik a zbadal, ze zem je pokryta malymi zvie- racimi kostami. Zo vsetkych sil sa usiloval odohnat z mysle predsta- vu, ako bude asi vyzerat Ginny, ked ju najdu, a vykrocil do tmavej zakruty tunela. ,,Harry... tam nieco je..." povedal odrazu Ron chraplavo a schmatol Harryho za plece. Zastali a nacuvali. Harry zazrel obrysy cohosi velikanskeho a skruteneho - lezalo to krizom cez tunel. Nehybalo sa to. ,,Mozno to spi," zasepkal a obzrel sa za seba na Rona s Loc- khartom. Lockhart si pritiskal dlane na oci. Harry sa znova zahladel na tu vec vpredu a srdce mu bolestivo busilo. Prizmuril oci tak, aby este videl, zodvihol ruku s prutikom a pomalicky sa zakradal dopredu. Svetlo z prutika sa klzalo po obrovskej hadej kozi jedovatej sy- tozelenej farby, ktora lezala skrutena na zemi. Plaz, ktory ju zvliekol, musel byt dlhy minimalne sedem met- rov. ,,Neuveritelne," sepol Ron. Odrazu sa za nimi cosi prudko pohlo. To sa Gilderoyovi Loc- khartovi podlomili kolena. ,,Vstante," prikazal mu Ron prisne a namieril na Lockharta svoj prutik. Lockhart sa postavil - no vtom skocil na Rona a zvalil ho na zem. Harry priskocil Ronovi na pomoc, no bolo uz neskoro - udych- cany Lockhart prave vstaval, v ruke drzal Ronov prutik a na tvari sa mu opat zjavil jeho typicky ziarivy usmev. ,,Koniec dobrodruzstva, mili moji!" povedal. ,,Donesiem do skoly kusok tej hadej koze, poviem, ze som prisiel neskoro, ze som to dievca uz nemohol zachranit a ze vy dvaja ste pri pohlade na jej zohavene telo, zial, celkom stratili hlavu - dajte zbohom svojim spomienkam!" Zodvihol nad hlavu Ronov prutik, oblepeny lepiacou paskou a zvolal: ,,Obliviate!" Prutik vybuchol silou mensej bomby, Harry si rukami chranil hlavu a, smykajuc sa na klzkych zahyboch hadej koze, unikal pred - 239 -obrovskymi kusmi balvanov, co padali zo stropu tunela. Chvilu nato zastal a civel na nepreniknutelny mur skal, ktory za nim vyrastol. ,,Ron!" zvolal. ,,Nestalo sa ti nic? Ron!" ,,Tu som!" ozval sa spoza kamenneho vodopadu Ronov tlmeny hlas. ,,Nic mi nie je... ten somar... vsak schytal plnu davku..." Ozvalo sa akesi plesknutie a vzapati hlasite ,,Au!" Znelo to, ako keby Ron prave kopol Lockharta do pistaly. ,,Co teraz?" spytal sa Ron zufalo. ,,Nedostanem sa k tebe... tr- valo by to celu vecnost..." Harry sa pozrel na strop tunela. Zostali v nom obrovske pras- kliny. Este nikdy sa nepokusal carami drvit taketo velke kusy skal a teraz veru nebola ta najprihodnejsia chvila skusat to - co ak sa cely tunel zruti? Spoza skal sa ozvalo dalsie plesknutie a po nom nasledovalo dalsie ,,Au!" Stracali drahocenny cas. Ginny je v Tajomnej komnate uz niekolko hodin... Harry pochopil, ze mu nezostava nic ine. ,,Pockaj tu," zakrical na Rona. ,,Zostan s Lockhartom. Idem dalej... Ak sa do hodiny nevratim..." Nastalo tiesnive ticho. ,,Pokusim sa poodsuvat tie balvany," povedal Ron, ktory zrej- me bojoval sam so sebou, aby sa mu netriasol hlas. ,,Aby si mohol - aby si sa dostal von. A, Harry..." ,,Uvidime sa o chvilu," prerusil ho Harry, ktory tiez vynalozil obrovske usilie, aby jeho trasuci sa hlas znel dostatocne sebavedome. Obisiel hadiu kozu a vydal sa dalej sam. Ronovo pechorenie s tazkymi balvanmi coskoro ustalo. Tunel sa stacal raz na jednu, raz na druhu stranu. Harry mal vsetky nervy v tele napate na prasknutie. Tuzil, aby sa ten tunel uz konecne skoncil, aj ked ho desila predstava, co ho asi caka na jeho konci. Presiel dal- sou zakrutou a odrazu sa pred nim vynoril pevny mur - boli na nom vyryte dva spletene hady, ktore mali namiesto oci vsadene velke, ziarive smaragdy. Harry prikrocil blizsie k muru, v hrdle mal sucho. Ani si velmi nemusel predstavovat, ze hady su skutocne - tie oci nanho hladeli ako zive. Rozmyslal, co spravi. Odkaslal si a zdalo sa mu, akoby tie smaragdove hadie oci zmurkli. ,,Otvor sa," zasycal Harry tenkym hlaskom. - 240 -Hady sa rozplietli, kamenna stena v strede praskla, obe jej po- lovice sa nehlucne odsunuli a Harry, ktory sa od hlavy az po paty chvel, vosiel dnu. - 241 -S S E E D D E E M M N N A A S T T A A K K A A P P I I T T O O L L A A S S L L I I Z Z O O L L I I N N O O V V P P O O T T O O M M O O K K Stal na jednom konci velmi dlhej komnaty, ktoru ozarovalo slabe svetlo. Obrovske stlpy, podopierajuce strop miznuci kdesi vy- soko v tme, boli zdobene mnohymi hadmi a vrhali v tej zvlastnej zelenkastej ziare, ktora akoby zaplnila celu miestnost, cierne tiene. Harrymu divo bilo srdce, stal tam a nacuval mrazivemu tichu. Co ak bazilisk striehne za stlpom v niektorom z tmavych kutov? A kde je Ginny? Vytiahol prutik a vosiel medzi stlpy ovinute hadmi. Postupoval velmi opatrne, no kazdy jeho krok sprevadzala duniva ozvena, ktora sa odrazala od kamennych stien. Medzi vieckami mal iba celkom nepatrnu strbinku, bol pripraveny pri najmensej znamke podozriveho pohybu ich okamzite zavriet. Prazdne ocne priehlbiny kamennych hadov akoby ho sledovali. Niekolkokrat mu od strachu zovrelo zalu- dok - zdalo sa mu totiz, ze sa niekde nieco pohlo. Ked bol zarovno - 242 -poslednej dvojice stlpov, vynorila sa pred nim ozrutna socha, ktora siahala az po strop a opierala sa o zadnu stenu komnaty. Harry natahoval krk, aby dovidel do obrovskej tvare nad nim. Bola velmi stara, pripominala tak trochu zvraskavenu opicu a dlho- cizna riedka brada jej siahala takmer po lem splyvaveho kamenneho carodejnickeho habitu - pod nim na hladkej podlahe stali dve obrov- ske sive chodidla. A medzi nimi lezala doluznacky drobna postava v ciernom habite so ziarivo-cervenymi vlasmi. ,,Ginny!" zasepkal Harry, rozbehol sa k nej a padol na kolena. ,,Ginny... nebud mrtva... prosim ta, nebud mrtva..." Odhodil prutik nabok, chytil Ginny za plecia a obratil ju. Tvar mala bielu a studenu ako mramor, no oci mala zatvorene, nebola teda skamenena. Takze musi byt... ,,Ginny, prosim ta, zobud sa," sepkal zufalo Harry a lomcoval nou. Ginnina hlava sa bezvladne hojdala zo strany na stranu. ,,Nezobudi sa," povedal tichy hlas. Harry sa mykol a zvrtol sa na kolenach. O najblizsi stlp sa opieral vysoky, ciernovlasy chlapec a hladel rovno na Harryho. Na okrajoch bol akosi cudne rozmazany, akoby sa nanho Harry pozeral cez zahmlene okno. Bol to vsak bezpochyby on... ,,Tom... Tom Riddle?" Riddle prikyvol, nespustajuc z Harryho zrak. ,,Co si tym myslel, ze sa nezobudi?" opytal sa Harry zufalo. ,,Nie je... vsak nie je...?" ,,Este stale je nazive," povedal Riddle. ,,No dlho nebude." Harry nanho s uzasom civel. Tom Riddle chodil na Rokfort pred patdesiatimi rokmi, a teraz tu stoji, okolo neho akasi hmlista ziara, a nema viac ako sestnast. ,,Si duch?" opytal sa Harry neistym hlasom. ,,Spomienka," prehovoril Riddle potichu, ,,ktora sa zachovala v patdesiatrocnom zapisniku." Ukazal na dlazku, kusok od miesta, kde stali nohy obrovskej sochy. Lezal tam otvoreny zapisnik, ktory Harry nasiel v zachodoch Umrncanej Myrty. Harry sa sice zacudoval, ako sa sem dostal - to vsak teraz nebolo az take dolezite. ,,Musis mi pomoct, Tom," povedal Harry a opat zdvihol Ginny hlavu. ,,Treba ju odniest prec. Ukryva sa tu bazilisk... Neviem, kde - 243 -presne je, no moze sem prist kazdu chvilu.... Prosim ta, pomoz mi..." Riddle sa ani nepohol. Harry sa zacal potit. Pokusal sa zdvih- nut Ginnino telo zo zeme a zaroven sa nacahoval za prutikom. No prutika odrazu nebolo. ,,Nevidel si moj...?" Zodvihol zrak. Riddle ho stale pozoroval - a medzi dlhymi prs- tami zmolil Harryho prutik. ,,Dakujem," povedal Harry a naciahol sa za nim. Kutiky Riddlovych ust sa roztiahli do usmevu. Nadalej hladel na Harryho a marnivo sa pohraval s prutikom. ,,Pocuj," naliehal nanho Harry a nohy sa mu podlamovali pod vahou Ginninho nevladneho tela. ,,Musime ist! Ked nas tu bazilisk najde..." ,,Pride, az ked ho niekto zavola," povedal Riddle pokojne. Harry uz nevladal Ginny udrzat a polozil ju opat na zem. ,,Co tym chces povedat?" spytal sa. ,,Pocuj, vrat mi moj prutik, mozno ho budem potrebovat..." Riddle sa zaceril. ,,Nebudes ho potrebovat," povedal. Harry nanho nechapavo pozeral. ,,Ako to, ze nie...?" ,,Uz dlho cakam na tuto chvilu, Harry Potter," prehovoril Rid- dle. ,,Ze ta konecne uvidim. A porozpravam sa s tebou." ,,Pozri sa," povedal Harry, ktory uz stracal trpezlivost, ,,zrejme si to nepochopil. Sme v Tajomnej komnate. Porozpravat sa mozeme aj neskor..." ,,Porozpravame sa teraz," prerusil ho Riddle, este vzdy sa us- mieval a pchal si Harryho prutik do vrecka. Harry z neho nespustal zrak. Odohravalo sa tu cosi velmi cud- ne... ,,Co sa stalo s Ginny?" opytal sa pomaly. ,,No, to je zaujimava otazka," odvetil Riddle s potesenim. ,,Ale je to na dlhsie rozpravanie. Skutocnou pricinou, preco sa Ginny We- asleyova dostala az sem, je to, ze si otvorila srdce a vsetky svoje ta- jomstva vytarala neviditelnemu neznamemu." ,,O com to hovoris?" nechapal Harry. - 244 -,,O zapisniku," povedal Riddle. ,,Mojom zapisniku. Mala Ginny si donho pisala niekolko mesiacov, porozpravala mi o svojich smies- nych starostiach a problemoch - o tom, ako jej bratia robia zle, ako musi ist do skoly v obnosenych habitoch, so starymi ucebnicami, a ze..." Riddlove oci sa zablyskli, ,,ze sa slavnemu, dobremu, uzasne- mu Harrymu Potterovi asi nikdy nebude pacit..." Za cely ten cas, co sa Riddle s Harrym rozpraval, jeho oci ani na okamih nesklzli z Harryho tvare. Zracil sa v nich akysi lacny vy- raz. ,,Je naozaj hrozna nuda pocuvat hlupe, smiesne problemy je- denastrocneho dievcata," pokracoval. ,,Bol som vsak trpezlivy. Vzdy som jej odpisal. Sucitil som s nou, bol som nesmierne mily. Ginny ma jednoducho milovala. Nik mi tak nerozumie ako ty, Tom... Som taka rada, ze mam tento zapisnik a mozem sa ti vyzalovat... je to, akoby som mala vo vrecku skveleho priatela..." Riddle sa zasmial pisklavym, ladovym smiechom, ktory k ne- mu vobec nepasoval. Harrymu prebehli po chrbte zimomriavky. ,,A musim povedat, Harry, ze som vzdy vedel ucarovat lu- dom, ktorych som potreboval. Takze Ginny si predo mnou vylievala dusu a s jej dusou sa stalo presne to, co som potreboval... Zivili ma jej najhlbsie obavy, jej najtajnejsie tuzby a bol som coraz mocnejsi. Stal som sa silnejsim, ovela silnejsim nez mala slecna Weasleyova. Zosilnel som dokonca natolko, ze som zacal slecnu Weasleyovu kr- mit svojimi tajomstvami, aby som do nej vlial pre zmenu kusok svo- jej duse..." ,,Ako tomu mam rozumiet?" opytal sa Harry a v ustach mu uplne vyschlo. ,,Este stale ti to nedoslo, Harry Potter?" opytal sa Riddle poti- chu. ,,Tajomnu komnatu otvorila Ginny Weasleyova. To ona zaskrti- la skolske kohuty a namalovala na stenu tie vyhrazne odkazy. Po- stvala Slizolinovho hada na styroch humusakov i tu smuklovu mac- ku." ,,Nie," zasepkal Harry. ,,Ale ano," povedal Riddle pokojne. ,,Pochopitelne, ze spociat- ku nevedela, co robi. Bolo to velmi zabavne. Prial by som ti vidiet, co zacala pisat do zapisnika potom... bolo to ovela zaujimavejsie citanie... ,Mily Tom'," zacal recitovat a hladel do Harryho zhrozenej tvare. ,,,Mam pocit, akoby som zacinala stracat pamat. Cely habit - 245 -mam od kohutich pier a ja neviem, kde sa tam vzali. Mily Tom, ne- viem si spomenut, co som robila pocas halloweenskej oslavy, no ked nasli tu zmeravenu macku, bola som cela od farby. Mily Tom, Percy mi stale vravi, ze som bleda a ze to nie som ja. Tusim ma podozrie- va... Dnes doslo k dalsiemu utoku a ja si znova nepamatam, kde som bola. Tom, co mam robit? Mam pocit, ze sa zblaznim... Tom, tym utocnikom, co napada studentov, som asi ja!'" Harry zatinal paste a nechty sa mu vryvali hlboko do dlane. ,,Malej Ginny velmi dlho trvalo, kym prestala svojmu zapis- nicku doverovat," pokracoval Riddle. ,,No postupne zacala byt po- dozrievava a chcela sa ho zbavit. A potom si do toho vstupil ty, Har- ry. Nasiel si ho, a tym si mi nemohol urobit vacsiu radost. Spomedzi tolkeho mnozstva ludi, co ho mohli najst, si to bol prave ty, s kym som sa nadovsetko tuzil zoznamit..." ,,A preco si sa chcel so mnou zoznamit?" opytal sa Harry. Lomcoval nim hnev a musel sa velmi premahat, aby mu nepreskocil hlas. ,,Vies, Ginny mi o tebe vsetko povedala," odvetil Riddle. ,,Vy- rozpravala mi cely tvoj neuveritelny pribeh." Ocami zabludil na Har- ryho jazvu v tvare blesku a jeho pohlad akoby bol zrazu este lacnejsi. ,,Vedel som, ze sa musim o tebe dozvediet viac, ze sa s tebou musim porozpravat, a ak to bude co i len trochu mozne, tak aj stretnut. Pre- to som sa rozhodol ukazat ti, ako som vtedy prichytil toho nemotor- neho somara Hagrida pri cine - ziskal som si tym tvoju doveru..." ,,Hagrid je moj kamarat," skocil mu do reci Harry a hlas sa mu triasol. ,,Ty si to nanho zvalil narocky, vsak? Najskor som si myslel, ze si sa pomylil, no..." Riddle sa opat rozosmial tym svojim pisklavym smiechom. ,,Moje slovo proti Hagridovmu, Harry. Urcite si vies predsta- vit, co si o tom celom myslel stary Armando Dippet. Na jednej stra- ne Tom Riddle, chudobny, no velmi schopny, sirota, ale velmi od- vazna, prefekt skoly, vzorny student... a na strane druhej ozrutny, nemotorny Hagrid, ktory kazdy druhy tyzden urobi nieco, co sa ne- ma, chova pod postelou vlkolacie mladata, potajomky chodi do Za- kazaneho lesa a bije sa tam s trolmi... no musim pripustit, ze i mna sameho prekvapilo, ako dokonale ten plan vysiel. Stale som si mys- lel, ze niekto predsa musi prist na to, ze Hagrid nemoze byt Slizoli- novym potomkom. Ved mne samemu trvalo celych pat rokov, kym - 246 -som zistil vsetko o Tajomnej komnate a objavil tajny vchod do nej... na take nieco nemal predsa Hagrid ani hlavu, ani schopnosti! Len ucitel transfiguracie Dumbledore sa Hagrida zastaval. Pre- svedcil Dippeta, aby tu Hagrida nechal a vyskolil ho za hajnika. Hej, myslim si, ze Dumbledore to tusil... Dumbledore ma nikdy nemal tak rad ako ostatni ucitelia..." ,,Stavim sa, ze Dumbledore ta hned prekukol," precedil Harry pomedzi zovrete zuby. ,,Hej, a ked Hagrida vyhodili, rozhodol sa, ze bude sledovat kazdy moj krok," povedal Riddle lahostajne. ,,Vedel som, ze by ne- bolo rozumne otvorit Tajomnu komnatu znova, pokial budem na skole. No nemienil som len tak zahodit vsetky tie roky, co som ju hladal. Rozhodol som sa, ze zanecham po sebe zapisnik, v ktorom budem mat navzdy sestnast, pri troche stastia sem jedneho dna nie- koho zavediem a uslachtile dielo Salazara Slizolina dokoncim." ,,No zatial sa ti to nepodarilo," povedal Harry vitazoslavne. ,,Tentoraz nik nezomrel, dokonca ani macka. O niekolko hodin bude hotovy mandragorovy odvar a ti, co skameneli, budu opat v poriad- ku..." ,,A ci som ti nepovedal," pokracoval Riddle pokojne, ,,ze zabi- janie humusakov mi je teraz ukradnute? Uz niekolko mesiacov si mojim jedinym tercom - ty." Harry nanho prekvapene zizal. ,,Predstav si, aky som musel byt nazureny, ked si po case neo- tvoril moj zapisnik ty, ale opat Ginny. Videla svoj zapisnik u teba a nalakala sa. Co ak zistis, ako funguje, a ja ti prezradim vsetky jej tajomstva? Alebo, co by bolo este horsie, co ak ti poviem, ze to ona hrdusila kohuty? A tak ta blazniva dora pockala, az v tvojej izbe nik nebude, a ukradla ti ho. Ja som vsak vedel, co mam urobit. Bolo mi jasne, ze chces vystopovat Slizolinovho potomka. Z toho, co mi Ginny o tebe popisala, som vyrozumel, ze urobis cokolvek, aby si tu zahadu vyriesil - zvlast v pripade, ze obetou utoku sa stane tvoja najlepsia kamaratka. A Ginny mi prezradila i to, ze cela skola je hore nohami, lebo vraj ovladas parselcinu... Nuz som prinutil Ginny, aby napisala na stenu svoj odkaz na rozlucku, zisiel som sem dole a cakal. Bojovala, nariekala a uz ma zacinala naozaj nudit. Vela zivota v nej nezostalo... Privela z neho odovzdala svojmu zapisniku, teda mne. Dokonca tolko, ze som mo- - 247 -hol napokon opustit jeho stranky... Odkedy sme sem prisli, cakam, ze sa tu objavis. Vedel som, ze prides. Chcem sa ta toho velmi vela spytat, Harry Potter." ,,Napriklad?" vyhrkol Harry a paste mal stale zatate. ,,No," zacal Riddle a spokojne sa usmial, ,,napriklad, ako je mozne, ze chalan ako ty - sama kost a koza, bez nejakeho mimoriad- neho carodejnickeho talentu - dokazal porazit najmocnejsieho caro- deja vsetkych cias? Ako to, ze si z toho suboja vysiel iba s malou jazvou, zatial co lord Voldemort prisiel o svoju moc?" V jeho lacnych ociach sa zablyskla cudna cervena ziara. ,,Preco ta zaujima, ako som mu unikol?" opytal sa Harry pomaly. ,,Voldemort predsa prisiel az po tebe..." ,,Voldemort," povedal Riddle pokojne, ,,je moja minulost, su- casnost i buducnost, Harry Potter..." Vytiahol z vrecka Harryho prutik, zacal nim mavat vo vzduchu a napisal tri ziarive slova: TOM MARVOLOSO RIDDLE Potom svihol prutikom este raz a pismenka jeho mena sa zora- dili inak: A SOM I LORD VOLDEMORT ,,Tak co?" zasepkal. ,,Toto meno som pouzival na Rokforte, samozrejme, ze len medzi svojimi blizkymi priatelmi. Hadam si si nemyslel, ze budem to odporne meno Riddle po svojom muklovskom otcovi nosit cely zivot? Ja, v ktorom z matkinej strany prudi v zilach krv samotneho Salazara Slizolina, sa mam volat po obycajnom pra- sivom muklovi, ktory ma opustil skor, ako som sa narodil, a to len preto, lebo sa dozvedel, ze jeho zena je carodejnica? Nie, Harry - vymyslel som si nove meno, vedel som, ze sa raz stanem najvacsim carodejnikom na svete a ostatni carodejnici sa budu bat moje meno co i len vyslovit!" Harry mal pocit, akoby mu mozog celkom prestal pracovat. Tupo zizal na Riddla, toho osireleho chalana, ktory neskor vyrastol a zabil mu oboch rodicov a potom este mnoho, mnoho inych ludi... napokon sa predsa len prinutil prehovorit. ,,Nie, nie si," povedal pokojnym hlasom, v ktorom vsak bolo citit nenavist. ,,Co nie som?" oboril sa nanho Riddle. - 248 -,,Nie si najvacsi carodejnik na svete," povedal Harry a dych sa mu zrychloval. ,,Mrzi ma, ze ta musim napokon sklamat, no najvac- sim carodejnikom na svete je Albus Dumbledore. Kazdy to vravi. Aj v case, ked si bol mocny, neodvazil si sa obsadit Rokfort. Dumble- dore dobre vedel, co si zac, uz ked si sem chodil do skoly, a ty sa ho desis aj v sucasnosti, nech uz sa skryvas kdekolvek..." Z Riddlovej tvare sa vytratil usmev a na tvari sa mu objavil ne- vrazivy vyraz. ,,Dumbledora som dokazal z hradu vystvat a pritom som len bezmocna spomienka!" zasycal. ,,Neodisiel natrvalo, ako by si si zelal!" odvrkol Harry. Roz- praval iba tak, co mu prislo na jazyk, chcel Riddlovi nahnat strach; to, ze sa Dumbledore vrati, bolo len Harryho zbozne prianie... Riddle otvoril usta, no zarazil sa. Odniekial sa ozvala hudba. Riddle sa rozhliadol po prazdnej komnate. Hudba hrala coraz hlasnejsie. Bola to tajuplna, povznasaju- ca, nadpozemska hudba. Harrymu prebehli po chrbte zimomriavky, odrazu mal pocit, akoby mu srdce napuchlo a mal ho dvakrat take velke ako inokedy. A ked sa v tej melodii ozvali take vysoke tony, ze sa Harrymu zdalo, akoby mu vibrovali rebra zvnutra, na hornom konci najblizsieho stlpa vzblkol ohen. Odrazu sa tam z nicoho nic objavil karminovocerveny vtak, velky asi ako labut, a spieval pod stropnou klenbou dalej svoju clivu melodiu. Mal trblietavy zlatisty chvost, dlhy ako chvost pava, a zia- rive zlate pazury, v ktorych zvieral nejaku pokrkvanu vec. Vzapati vtak priletel az k Harrymu, pustil ten predmet, co dr- zal, k jeho noham a tazkopadne dosadol na Harryho plece. Ked si skladal obrovske kridla, Harry otocil hlavu a zbadal jeho dlhy, ostry zlaty zobak a male cierne ocko. Vtak zrazu prestal spievat. Sedel ticho a spokojne Harrymu pri lici a hladel na Riddla. ,,To je fenix..." prehovoril Riddle, nespustajuc oci z vtaka. ,,Felix?" vydralo sa Harrymu z hrdla, ked mu vtak jemne sti- sol svojimi zlatistymi pazurmi plece. ,,A tamto..." pokracoval Riddle a ukosom pozeral na tu cudnu vec, co Felix hodil na zem, ,,to je stary Rokfortsky klobuk..." Bol to on. Lezal nehybne Harrymu pri nohach - poplatany, ob- draty a spinavy. - 249 -Riddle sa opat rozosmial. Smial sa tak hlasno, az sa temna komnata rozozvucala, akoby sa smialo naraz desat Riddlov... ,,Tak toto poslal Dumbledore svojmu chranencovi! Spievajuce- ho vtaka a stary klobuk! Citis sa statocnejsi, Harry Potter? Citis sa uz bezpecnejsie?" Harry neodpovedal. Nevedel sice, naco mu bude Felix alebo Rokfortsky klobuk, no aspon uz nebol sam a to mu dodalo odvahy. Nuz tam len tak stal a cakal, kym sa Riddle prestane smiat. ,,Prejdime k veci, Harry," prehovoril napokon Riddle so siro- kym usmevom. ,,Stretli sme sa dva razy - v tvojej minulosti a v mojej buducnosti. A dvakrat sa mi nepodarilo ta zabit. Ako to, ze tebe sa podarilo prezit? Chcem, aby si mi o tom porozpraval. Cim dlhsie budes rozpravat," dodal tichym hlasom, ,,tym dlhsie zostanes nazi- ve." Harry horuckovito premyslal, zvazujuc svoje sance. Riddle mal jeho prutik. On, Harry, mal Felixa a Rokfortsky klobuk, v suboji mu vsak nepomoze ani jeden. Vyzeralo to zle, naozaj... a cim dlhsie tam Riddle stal, tym viac zivota z Ginny vyprchalo.... Harry si odra- zu uvedomil, ze Riddlove obrysy su coraz zretelnejsie, coraz ostrej- sie... ak ma s Riddlom bojovat, tak radsej skor ako neskor. ,,Nik nevie, preco si prisiel o moc, ked si na mna zautocil," po- vedal zrazu Harry. ,,Ani ja to neviem. Viem vsak, preco si ma nedo- kazal zabit. Pretoze moja mama zomrela, aby ma zachranila. Moja mama, ktora pochadzala z obycajnej muklovskej rodiny," dodal, tra- suc sa od hnevu. ,,To ona ti zabranila, aby si ma zabil. A viem i to, ako vyzeras v skutocnosti, videl som ta minuly rok. Si uplna troska. Nezijes, len zivoris. Vidis, kam az ta dohnala ta tvoja tuzba po moci. Musis sa skryvat. Si ohyzdny, odpudzujuci..." Riddlova tvar sa skrutila do grimasy. Vzapati sa na nej objavil strasny usmev. ,,Takze tvoja mama zomrela, aby ta zachranila. Ano, to je velmi ucinne protikuzlo. Teraz uz chapem... ty vlastne nie si nicim vynimocny. Inak, to je zvlastne. My dvaja mame velmi vela spoloc- neho. Urcite si si to aj ty vsimol. Obaja sme pol na pol a siroty, vy- rastajuce u muklov. Zrejme jedini dvaja studenti na Rokforte, ktori okrem velkeho Slizolina ovladaju parselcinu. Dokonca sme si aj dost podobni... vtedy ta predo mnou uchranila iba stastna nahoda. Len to som potreboval vediet." - 250 -Harry tam stal, cely napaty, a cakal, kedy Riddle zdvihne nad hlavu prutik. No Riddlov sileny uskrn opat vystriedal sirokansky usmev od ucha k uchu. ,,A teraz, Harry, ti dam mensiu lekciu. Nech si zmeria svoje schopnosti lord Voldemort, Slizolinov potomok, so slavnym Harrym Potterom a jeho zbranami, najlepsimi, ake mu Dumbledore dokazal poskytnut..." Hodil pobavene ockom po Felixovi a Rokfortskom klobuku a vykrocil k nemu. Harry citil, ako mu do meravych noh prenika strach, hladel na Riddla, ktory sa zastavil medzi vysokymi stlpmi a pozera sa dohora, rovno do kamennej tvare sochy Slizolina, ktora sa tycila v polosere vysoko nad nim. Riddle dosiroka roztiahol pery a zasycal - Harry rozumel, co vravi... ,,Prehovor ku mne, Slizolin, najvacsi z rokfortskej stvorice." Harry sa zvrtol a pozrel sa hore na sochu, Felix sa pevne drzal na jeho pleci. Slizolinova obrovska kamenna tvar sa pohla. Harry s hrozou videl, ako otvara usta, coraz viac a viac, az sa na ich mieste objavila obrovska cierna diera. A v nej sa nieco hybalo. Z jej utrob sa klzalo cosi von. Harry zhrozene ustupoval, az narazil chrbtom do tmavej steny, a ked tuho zavrel oci, citil, ako sa mu o lice obtrelo kridlo odlietajuceho Felixa. Harry mal sto chuti zrevat: ,,Neopustaj ma!", ale aku sancu by mal fenix proti kralovi hadov? Na kamennu podlahu Tajomnej komnaty dopadlo cosi obrov- ske. Harry citil, ako sa vsetko zatriaslo - tusil, co sa deje, citil to, ve- del si aj so zatvorenymi ocami predstavit, ako sa zo Slizolinovych ust suka obrovsky had. Vtom zacul Riddlovo sycanie: ,,Zabi ho." Bazilisk sa sunul priamo na Harryho; pocul, ako sa jeho tazke telo klzalo po zaprasenej podlahe. Este vzdy neotvoril oci, rozbehol sa poslepiacky doboku, smatrajuc pred sebou vystretymi rukami... Voldemort sa smial... Harry zakopol. Padol na kamennu zem a v ustach zacitil krv... had bol od neho ani nie pol metra, pocul ho, ako sa blizi... Odrazu rovno nad nim cosi zasustalo a vzapati ho nieco velmi tazke zasiahlo tak prudko, az ho to odhodilo do steny. Cakal, ze ob- rovske zuby sa mu uz-uz zaryju hlboko do tela, pocul zurivy sykot, medzi stlpmi sa cosi metalo... - 251 -Nemohol si pomoct - otvoril oci, len celkom malicko, aby vi- del, co sa deje. Obrovsky had jedovatej sytozelenej farby, hruby ako kmen du- ba, sa vzpinal vysoko do vzduchu a obrovska tupa hlava sa mu opito kolembala medzi stlpmi. Harry sa cely triasol, bol pripraveny znova oci zavriet, len co sa had otoci k nemu, a vtedy si vsimol, co hada tak rozrusilo. Nad jeho hlavou kruzil Felix a bazilsk sa po nom zurivo ohanal zubiskami velkymi ako sable... Felix sa pustil strmhlav nadol. Jeho dlhy zlatisty zobak zmizol z dohladu a na zem dopadla nahla sprska tmavej krvi. Had pleskol chvostom, pricom Harryho len tesne minul, a skor, ako ten stihol zavriet oci, otocil sa - Harry hladel priamo do jeho tvare a zbadal, ze fenix mu tie jeho obrovske, vypucene zlte oci vydobol. Na zem sa valila krv a had sa zvijal v hroznych mukach. ,,NIE!" Harry pocul, ako Riddle reve. ,,NEVSIMAJ SI TOHO VTAKA! NEVSIMAJ SI TOHO VTAKA! TEN CHALAN JE ROVNO ZA TEBOU! MUSIS HO PREDSA CITIT! ZABI HO!" Slepy had sa zvijal, bol sice zmateny, no stale smrtelne nebez- pecny. Felix mu lietal nad hlavou, spieval tu svoju nadpozemsku melodiu, tu a tam ho dobol do supinateho nosa a baziliskovi sa z ocnych jamok stale rinula krv. ,,Pomoc! Pomozte mi!" volal Harry ako v tranze. ,,Pomozte mi niekto..." Hadi chvost opat slahol o podlahu. Harry sa uhol. O tvar sa mu obtrelo cosi makke. Bazilisk zasiahol Rokfortsky klobuk a ten doletel Harrymu rovno do narucia. Harry ho tuho zovrel. Bolo to to jedine, co mu zos- talo, jeho posledna sanca - narazil si ho na hlavu, a ked sa nad nim opat vztycil baziliskov chvost, hodil sa na brucho na zem. Pomoc... pomozte mi... pomyslel si Harry pod klobukom a silno zazmuril oci. Pomozte mi, prosim... Nijaky hlasok sa neozval. Klobuk sa vsak stiahol, akoby ho a- kasi neviditelna ruka tuho stlacila. Harrymu dopadlo na hlavu cosi tazke. Pred ocami sa mu na okamih zjavili hviezdicky, schmatol klobuk za spicku a chcel si ho strhnut, ked zacitil, ze je v nom nieco dlhe a tvrde. - 252 -Zvnutra klobuka vytiahol ziarivy strieborny mec, na jeho ruko- vati sa blystali rubiny velkosti vajca. ,,ZABI CHLAPCA! NEVSIMAJ SI TOHO VTAKA! JE ZA TEBOU! NUCHAJ - ZACITIS HO!" Harry bol na nohach, pripraveny bojovat. Baziliskova hlava klesala coraz nizsie, telo sa mu zvijalo a ako sa vlnil smerom k nemu, tu a tam zasiahol niektory zo stlpov. Harry videl tie obrovske, krvave ocne priehlbiny, dosiroka roztvorenu papulu, taku obrovsku, ze by ho dokazala zhltnut celeho naraz, a v nej tenke, leskle, jedovate tesaky dlhe ako jeho mec... Had poslepiacky zautocil - Harry uskocil a bazilisk vrazil hlavou do steny. Potom zautocil znova a rozcesnutym jazykom slahol smerom na Harryho. Harry zdvihol oboma rukami mec nad hlavu... Bazilisk zautocil po tretikrat, tentoraz vsak mieril presne na svoj ciel - Harry vlozil do uderu meca celu svoju silu, vrazil ho hadovi do papule a zapichol mu ho az po samu rukovat do podnebia... Ked sa mu vsak po rukach zacala valit tepla krv, zacitil tesne nad laktom palcivu bolest. Jeden z dlhociznych jedovatych zubov sa mu zabaral coraz hlbsie do ramena a vzapati, ked sa bazilisk naklonil na bok a zvijajuc sa dopadol na zem, sa odlomil. Harry sa zviezol po stene. Objal prstami hadi zub, z ktoreho mu do tela prudil jed, a vykmasol si ho z ruky. Vedel vsak, ze je neskoro. Z rany sa mu po celom tele pomaly, no vytrvalo sirila bolestiva horucava. Pustil hadi zub na zem, hladel, ako mu cez habit presakuje krv a zacalo sa mu zahmlievat pre ocami. Tajomna komnata sa mu pred ocami roztapala v zmesi matnych farieb. Zazrel akysi sarlatovocerveny zablesk a zacul pri uchu jemne cvakanie pazurov. ,,Felix," prehovoril zastretym hlasom. ,,Bol si uzasny, Felix..." Citil, ako mu vtak polozil svoju nadhernu hlavu na miesto, kde mu had pred chvilou zaboril do tela svoj tesak. Pocul ozvenu krokov a odrazu sa pred nim vynoril cierny tien. ,,Si mrtvy, Harry Potter," ozval sa nad nim Riddlov hlas. ,,Mrtvy. Aj Dumbledorov pav to pochopil. Nevidis, co robi, Potter? Place." - 253 -Harry sa snazil zaostrit. Felixova hlava sa pred nim vynarala a znova mizla. Dolu nadhernym perim sa mu kotulali perletove slzy. ,,Sadnem si sem a budem sa pozerat, ako zomieras, Harry Potter. Nemusis sa ponahlat. Ja mam casu dost." Harry sa citil hrozne slaby. Vsetko sa s nim krutilo. ,,Tak takto konci slavny Harry Potter," dolahol k nemu z dialky Riddlov hlas. ,,Sam v Tajomnej komnate, bez priatelov, porazeny temnym lordom, ktoreho tak neuvazene vyprovokoval na suboj. Coskoro sa stretnes so svojou milovanou humusackou materou, Harry... ktora ti kupila dvanast rokov pozicaneho casu... Lord Voldemort ta vsak napokon predsa len dostal, a tak to ma byt..." Ak je toto umieranie, tak to nie je az take zle. Dokonca uz ani bolest neciti... Ale umiera naozaj? Namiesto toho, aby zamdlel, videl komnatu vokol seba coraz ostrejsie. Harry potriasol hlavou a zbadal Felixa, ktory mal hlavu stale polozenu na jeho ruke. Okolo rany ziarila striebrista zaplata slz - nijaka rana tam vsak uz nebola... ,,Zmizni, vtak," ozval sa Riddlov hlas. ,,Zmizni od neho... vravim, zmizni..." Harry zdvihol hlavu. Riddle mieril na Felixa Harryho prutikom; ozval sa vystrel ako z pusky, Felix znova vzlietol a zmenil sa na zlato-cerveny vir farieb. ,,Slzy vtaka fenixa..." povedal Riddle pomaly, hladiac na Harryho rameno. ,,Samozrejme... ich hojive ucinky... celkom som zabudol..." Zahladel sa do Harryho tvare. ,,Ale ved je to aj tak jedno. Vlastne mi to takto vyhovuje. Len ty a ja, Harry Potter... ty a ja..." Zdvihol prutik nad hlavu... Vtom Harry zacul nad hlavou suchot kridel a odrazu mu nieco spadlo do lona - zapisnik. Na stotinu sekundy nan Harry i Riddle zarazene pozreli, Riddlova ruka pevne drzala Harryho prutik vysoko vo vzduchu. A vtom sa Harry, z nicoho nic, bez najmensieho zavahania, akoby to mal davno vopred premyslene, nahlivo naciahol za baziliskovym zubom, leziacim obdalec na zemi, a vrazil ho rovno do stredu zapisnika. - 254 -Ozval sa dlhy, hrozostrasny, do spiku kosti prenikajuci vykrik. Zo zapisnika sa vyvalili prudy atramentu, stekali Harrymu po rukach a zaplavili dlazku. Riddle sa zvijal, skrucal, klatil, ked tu zrazu... Zmizol. Harryho prutik dopadol s tuknutim na zem a rozhosti- lo sa ticho. V tom tichu bolo pocut len pravidelne kvap, kvap, kvap - zo zapisnika stale vytekal atrament. Baziliskov jed don vypalil ob- rovsku dieru, z ktorej sa stale dymilo. Harry sa postavil, triasol sa na celom tele, hlava sa mu krutila, mal pocit, akoby prave pomocou hop-sup prasku prekonal niekolko desiatok kilometrov. Opatrne zodvihol prutik i Rokfortsky triediaci klobuk a jedinym myknutim vytiahol z baziliskovej papule ziarivy mec. Z opacneho konca komnaty sa ozval slaby vzdych. Ginny sa pohla. Ked sa Harry rozbehol k nej, posadila sa. Nechapavym po- hladom sklzla z obrovskeho mrtveho baziliska na Harryho krvou nasiaknuty habit a na zapisnik v jeho ruke. Vyrazila zo seba prenika- vy vzlyk a po tvari jej stekali potoky slz. ,,Harry... ach, Harry... chcela som ti to pri ranajkach p-povedat, no pred Percym som n-nemohla... bola som to ja, Harry... ale ja... p- prisaham, ze som to nechcela... R-Riddle ma k tomu prinutil, uplne ma o-ovladal... a ... ako si zabil... tu obludu? K-kde je Riddle? Pama- tam si len to, ze vysiel z toho zapisnika..." ,,Neboj sa," utesoval ju Harry a ukazal jej zapisnik s vypalenou dierou, ,,Riddla uz niet. Pozri sa! A je aj po baziliskovi. Pod, Ginny, vypadnime odtialto..." ,,Vyhodia ma zo skoly!" nariekala Ginny, ked jej Harry poma- hal na nohy. ,,Tesila som sa, ze pojdem na Rokfort, odkedy sa B-Bill z neho vratil a t-teraz budem musiet odist a - c-co mi len povedia mamka s tatkom?" Felix poletoval pred vchodom komnaty a cakal na nich. Harry suril Ginny, aby sa ponahlala. Poprekracovali zahyby baziliskovho bezvladneho tela, presli pritmim komnaty, v ktorom sa ozyvala ozvena ich krokov, a vosli naspat do tunela. Harry pocul, ako sa ka- menne dvere za ich chrbtom so sykotom zatvorili. Po niekolkych minutach chodze v temnom tuneli k nim dola- hol vzdialeny hrmot balvanov, ktore Ron este vzdy posuval. ,,Ron!" vykrikol Harry a rozbehol sa za zvukom. ,,Ginny je v poriadku! Je tu so mnou!" - 255 -Pocul Ronov priskrteny radostny vykrik, presiel poslednou za- krutou a zazrel jeho natesenu tvar v obrovskej diere, ktoru sa mu podarilo vytvorit v skalnom vodopade. ,,Ginny!" Ron prestrcil cez otvor v skalach ruku a tahal ju na druhu stranu. ,,Ty zijes! Nemozem tomu uverit! Co sa stalo? Ako - co - kde sa tu vzal ten vtak?" Felix preletel otvorom hned za Ginny. ,,Patri Dumbledorovi," vysvetloval mu Harry, ked sa sukal dierou medzi balvanmi. ,,A ako to, ze mas mec?" nevychadzal z udivu Ron a civel na trblietavu zbran v Harryho ruke. ,,Vsetko ti vysvetlim, az budeme vonku," povedal Harry a u- chytkom pozrel na Ginny, ktora srdcervuco plakala. ,,Ale..." ,,Neskor," odbil ho Harry. Mal pocit, ze teraz nie je najvhod- nejsia chvila, aby Ronovi vysvetloval, kto otvoril Tajomnu komnatu, teda urcite nie pred Ginny. ,,A kde je Lockhart?" ,,Tam vzadu," povedal Ron, na tvari mal stale dost nechapavy vyraz, a kyvol hlavou dalej do tunela. ,,Je na tom dost zle. Pod sa pozriet." Vykrocili teda k ustiu potrubia, fenix Felix letel pred nimi a je- ho sarlatovocervene kridla v tej tme zlatisto ziarili. Gilderoy Loc- khart tam sedel a sam pre seba si spokojne pohmkaval. ,,Stratil pamat," povedal Ron. ,,To Zabudacie zaklinadlo ucin- kovalo opacne. Namiesto nas zasiahlo jeho. Vobec netusi, kto je a kde je, ani kto sme my. Povedal som mu, aby tu cakal. Teraz je sam sebe nebezpecny." Lockhart na nich dobrosrdecne hladel. ,,Ahojte," pozdravil. ,,To je ale zvlastne miesto, vsak? Vy tu byvate?" ,,Nie," odvetil Ron, zvrastil obocie a pozrel sa na Harryho. Harry sa zohol a nazrel do dlhej tmavej rury. ,,Mas nejaky napad, ako sa dostaneme hore?" opytal sa Rona. Ron pokrutil hlavou, no fenix Felix preletel popri Harrym, za- stal pred nim vo vzduchu a ocka ako koralky sa mu ligotali v tme. Kyval svojim dlhym zlatistym chvostom. Harry sa nan vahavo po- zrel. - 256 -,,Akoby ti naznacoval, ze ta chce vyniest..." povedal Ron ne- veriacky. ,,Vazis predsa ovela viac, ako taky vtak dokaze uniest..." ,,Felix," vysvetloval Harry, ,,nie je obycajny vtak." Harry sa zrazu obratil k ostatnym. ,,Musime sa pochytat za ruky. Ginny, chyt sa Rona. Profesor Lockhart..." ,,Mysli vas," povedal dorazne Ron Lockhartovi. ,,Chytite Ginny za druhu ruku..." Harry si zastrcil mec i Rokfortsky klobuk za opasok, Ron sa ho medzitym chytil vzadu za habit a uchopil Felixove nezvycajne horu- ce chvostove pera. Mal pocit, akoby sa mu celym telom zacala rozlievat akasi lahkost, vzapati zacitil zavan kridel a vyleteli hore potrubim. Pocul Lockharta visiaceho pod nim, ako sa cuduje: ,,No ale toto! No ale toto! To je asi nejake kuzlo!" Mrazivy vzduch strapatil Harrymu vla- sy, este si tu jazdu ani poriadne neuzili a boli hore - vsetci styria do- padli na mokru dlazku v zachodoch Umrncanej Myrty. Len co si Lockhart vyrovnal klobuk, umyvadlo, ktore zakryvalo vchod do po- trubia, priletelo naspat na svoje miesto. Myrte takmer oci vypadli, ked ich zbadala. ,,Ty zijes," povedala nepritomne Harrymu. ,,Neviem, preco to vravis takym sklamanym tonom," zamracil sa na nu a utieral si z okuliarov krv a sliz. ,,Ked ja... myslela som si... keby si bol byval zomrel, velmi ra- da by som sa s tebou podelila o svoj zachod," povedala Myrta a za- cervenala sa. ,,Fuj!" povedal Ron znechutene, ked vysli zo zachodov na o- pustenu chodbu. ,,Harry! Mam taky pocit, ze Myrta sa do teba za- buchla! Mas konkurenciu, Ginny!" Ginny sa vsak po licach stale kotulali slzy. ,,Kam teraz?" spytal sa Ron a ustarostene hladel na Ginny. Harry ukazal na Felixa. Fenix ich viedol a osvecoval chodbu zlatistou ziarou. Kracali za nim a onedlho sa ocitli pred pracovnou profesorky McGonagallo- vej. Harry zaklopal a otvoril dvere. - 257 -O O S S E E M M N N A A S S T T A A K K A A P P I I T T O O L L A A D D O O B B B B Y Y H O O O O D D M M E E N N A A Harry, Ron, Ginny a Lockhart stali vo dverach, celi od blata, slizu a (v Harryho pripade aj) krvi. Potom sa ozval vykrik. ,,Ginny!" To skrikla pani Weasleyova, ktora prave sedela pri kozube a plakala. Vyskocila na rovne nohy, rozbehla sa i s panom Weasleym k svojej dcere a obaja sa na nu vrhli. Harry sa vsak dival akoby cez nich. Pri rimse kozuba stal profesor Dumbledore a cely ziaril, vedla neho stala profesorka McGonagallova, od prekvapenia zalapala po dychu a chytila sa za srdce. Felix presvistal Harrymu popri uchu a posadil sa Dumbledorovi na plece prave vo chvili, ked sa Harry s Ronom ocitli v tuhom objati pani Weasleyovej. - 258 -,,Vy ste ju zachranili! Vy ste ju zachranili! Ako ste to dokaza- li?" ,,To by som veru aj ja rada vedela," hlesla profesorka McGonagallova. Pani Weasleyova Harryho pustila, ten chvilu zavahal, no potom podisiel k stolu a polozil nan Rokfortsky klobuk, rubinmi zdobeny mec a zvysky Riddlovho zapisnika. Vzapati sa pustil do rozpravania. Hovoril asi patnast minut a odrazu sa z nicoho nic odmlcal; povedal im o tom, ako pocul hlas bez tela, ako Hermiona napokon prisla na to, ze v potrubi je bazilisk; ako spolu s Ronom sledovali pavuky az do Zakazaneho lesa, ako im Aragog povedal, kde zomrela posledna baziliskova obet; ako zistil, ze tou obetou bola Umrncana Myrta a ze vchod do Tajomnej komnaty bude zrejme v jej zachodoch... ,,Takze," pokracovala profesorka McGonagallova, ked Harry stichol, ,,zistili ste, kde je ten vchod - dovtedy ste minimalne stokrat porusili skolsky poriadok - ale ako sa vam odtial podarilo vyjst zivym?" A tak im Harry hlasom, zachripnutym od tolkeho rozpravania, povedal o Felixovom presne nacasovanom prilete, i o tom, ako mu Rokfortsky klobuk daroval mec. No potom sa znova odmlcal. Doposial nespomenul Riddlov zapisnik - ani Ginny. Ta stala pri pani Weasleyovej, hlavu si opierala o jej plece a po licach jej stale potichucky tiekli slzy. Co ak ju vylucia? Harryho sa zmocnila panika. Riddlov zapisnik uz nik neprecita... Nemozu teda dokazat, ze to on ju k tomu vsetkemu donutil. Harry sa instinktivne pozrel na Dumbledora, ten sa slabo usmial a za polmesiacikovymi sklami okuliarov mu zaziarili iskierky. ,,Mna zaujima hlavne to," povedal Dumbledore milo, ,,ako sa lordovi Voldemortovi podarilo zacarovat Ginny, ked podla mojich informacii sa prave teraz ukryva v lesoch kdesi v Albansku." Harrymu odlahlo - prenikol ho uzasny, teply pocit ulavy. ,,Ako prosim?" opytal sa pan Weasley, neveriac vlastnym usiam. ,,Ved-Viete-Kto? Zacaroval nasu Ginny? Ale ved Ginny... Ginny predsa... alebo ano?" ,,Moze za to tento zapisnik," povedal Harry nahlivo, zobral ho zo stola a ukazal ho Dumbledorovi. ,,Riddle si don pisal, ked mal sestnast..." - 259 -Dumbledore si vzal od Harryho zapisnik a sklonil medzi spalene a zvlhnute stranky svoj dlhy, pokruteny nos. ,,Uzasne," povedal potichu. ,,Pravdaze, bol to s najvacsou pravdepodobnostou ten najtalentovanejsi student, akeho som tu na Rokforte ucil." Obratil sa k Weasleyovcom, ktori sa tvarili nanajvys nechapavo. ,,Len velmi malo ludi vie, ze lord Voldemort sa kedysi volal Tom Riddle. Ucil som ho pred patdesiatimi rokmi. Ked skoncil skolu, zmizol... dlhy cas cestoval po dalekych krajinach... prenikol hlboko do tajov ciernej magie, stykal sa s tymi najobavanejsimi carodejmi, podnikol mnoho nebezpecnych a tajomnych premien, takze ked sa znova objavil ako lord Voldemort, takmer nik ho nepoznal. Takmer nik nespajal lorda Voldemorta s tym sikovnym, inteligentnym chlapcom, ktory bol kedysi na tejto skole prefektom." ,,Ale Ginny," nechapala pani Weasleyova. ,,Co s nim... co s nim mala... spolocne... Ginny?" ,,Ten za-pis-nik!" vzlykala Ginny. ,,Ja som don-ho pi-sa-la a on mi ce-ly rok pi-sal spat..." ,,Ginny!" zvolal pan Weasley ohromene. ,,To som ta naozaj nic nenaucil?! Co som ti vzdy vravel? Nikdy never nicomu, co vie samo mysliet, pokial sa nepresvedcis, kde ma mozog. Preco si ten zapisnik neukazala mne alebo mame? Taky podozrivy predmet, bolo predsa uplne jasne, ze je plny ciernej magie..." ,,Ne-viem," vzlykala Ginny. ,,Nasla som ho v jednej z knih, co mi mama kupila. Mys-le-la som si, ze si ho tam niekto zalozil a potom nan zabudol..." ,,Slecna Weasleyova by mala ist hned a zaraz do nemocnicneho kridla," prerusil ju Dumbledore prisnym hlasom. ,,Bol to pre nu hrozny zazitok. Potrestana nebude. Lord Voldemort prekabatil aj ovela starsich a mudrejsich carodejnikov." Vykrocil k dveram a otvoril ich. ,,Potrebuje oddych a mozno i velku salku horucej cokolady. Teda aspon mne to vzdy pomaha," dodal a milo sa na nu usmial. ,,Madam Pomfreyova je urcite hore. Podava pacientom mandragorovy odvar - dovolim si tvrdit, ze baziliskove obete by mali kazdu chvilu precitnut." ,,Takze Hermiona ozije!" potesil sa Ron. ,,Nebojte sa, Ginny, coskoro budete uplne v poriadku," ubezpecil ju Dumbledore. - 260 -Pani Weasleyova vyviedla Ginny von a pan Weasley, este vzdy velmi otraseny, ich nasledoval. ,,Pocujte, Minerva," povedal profesor Dumbledore zamyslene profesorke McGonagallovej, ,,podla mna si toto vsetko zasluzi riadnu oslavu. Mohli by ste zist do kuchyne a zobudit personal?" ,,Samozrejme," odvetila profesorka McGonagallova pohotovo a vykrocila k dveram. ,,Takze s Potterom a Weasleym to vybavite vy sam, dobre?" ,,Pravdaze", odvetil Dumbledore. Len co odisla, Harry s Ronom sa nechapavo pozreli na Dumbledora. Co tym profesorka McGonagallova myslela, ked vravela, ze to ma s nimi vybavit? Hadam... hadam ich len nepotresta? ,,Matne si spominam, ako som vam povedal, ze ak este raz porusite skolsky poriadok, tak vas vylucim zo skoly," zacal profesor Dumbledore. Ronovi v hroze padla sanka. ,,A teraz sa ukazalo, ze aj ti najlepsi z nas sa niekedy mylia a musia vziat svoje slova spat," pokracoval Dumbledore s usmevom. ,,Obaja dostanete cenu Za zasluhy o rozvoj skoly a... pockajte... ano, kazdy z vas ziskava pre Chrabromil dvesto bodov." Ron zruzovel ako Lockhartove valentinske kvety a zavrel usta. ,,No niekto tu o svojej ucasti na tomto nebezpecnom dobrodruzstve stale zaryto mlci," dodal Dumbledore. ,,Naco tolka skromnost, Gilderoy?" Harry sa strhol. Celkom na Lockharta zabudol. Otocil sa a zbadal ho, ako stoji v rohu miestnosti s neurcitym usmevom na perach. Ked sa mu Dumbledore prihovoril, Lockhart sa pozrel ponad plece, kto sa to s nim rozprava. ,,Pan profesor Dumbledore," povedal Ron rychlo, ,,ked sme boli dolu v Tajomnej komnate, stala sa taka nehoda. Profesor Lockhart..." ,,Ja som profesor?" zacudoval sa Lockhart. ,,Vazne? Urcite nie bohvieaky, vsak?" ,,Pokusal sa pouzit Zabudacie zaklinadlo, ale prutik vystrelil na opacnu stranu," vysvetloval Ron Dumbledorovi potichu. ,,To hadam nie," krutil Dumbledore hlavou a dlha striebrista brada sa mu triasla. ,,Gilderoy, ved vy ste sa napichli na svoj vlastny mec!" - 261 -,,Mec?" opytal sa Lockhart nasprostasto. ,,Ja nemam mec. Ale ten chlapec ma." Ukazal na Harryho. ,,Pozicia vam ho." ,,Boli by ste, prosim, taky laskavy, a odviedli na osetrovnu aj profesora Lockharta?" obratil sa Dumbledore na Rona. ,,Rad by som prehodil slovicko s Harrym..." Lockhart vysiel pomaly von. Ron sa este raz zvedavo pozrel na Dumbledora s Harrym a zatvoril dvere. Dumbledore presiel k jednemu z kresiel pri kozube. ,,Sadni si, Harry," pokynul Harrymu a ten ho posluchol, no z nejakych neznamych pricin bol velmi nervozny. ,,Predovsetkym by som sa ti chcel podakovat, Harry," povedal Dumbledore a v ockach sa mu zablyskli iskierky. ,,Tam dolu v Tajomnej komnate si mi musel preukazat svoju skutocnu oddanost. V opacnom pripade by ta Felix nepocul a nepriletel by k tebe." Pohladkal fenixa, ktory sa mu medzitym zniesol na kolena. Dumbledore sa zahladel na Harryho a ten sa rozpacito usmial. ,,Takze si sa stretol s Tomom Riddlom," pokracoval Dumbledore zamyslene. ,,Viem si predstavit, ako hrozne ta tuzil spoznat..." Odrazu Harrymu vyklzlo z ust nieco, co ho uz dlhsi cas tazilo. ,,Pan profesor Dumbledore... Riddle povedal, ze sa mu podobam. Ze mame vela spolocneho." ,,To povedal?" zacudoval sa Dumbledore a zahladel sa na Harryho spopod husteho striebristeho obocia. ,,A co si myslis ty, Harry?" ,,Nemyslim si, ze by som bol ako on!" povedal Harry o nieco hlasnejsie, nez mal v umysle. ,,Ja, ja... som v Chrabromile, ja..." No odrazu sa odmlcal, lebo v mysli sa mu vynorili pochybnosti. ,,Pan profesor," pokracoval po chvili, ,,Triediaci klobuk mi povedal, ze... ze v Slizoline by sa mi darilo. Aj ostatni ma isty cas povazovali za Slizolinovho potomka... lebo ovladam parselsky jazyk..." ,,Hovoris po parselsky, Harry," povedal Dumbledore pokojne, ,,pretoze lord Voldemort - ktory je poslednym zijucim potomkom Salazara Slizolina - hovori po parselsky. Osobne si myslim, a dufam, ze sa nemylim, ze v tu noc, ked ti urobil tu jazvu, preniesol na teba i niektore zo svojich schopnosti. Urcite nechtiac, to som si isty..." - 262 -,,Voldemort vlozil do mna kusok seba?" opytal sa Harry ohromene. ,,Vyzera to tak." ,,Takze predsa som len mal byt v Slizoline," vzdychol si Harry a vrhol na Dumbledora zufaly pohlad. ,,Rokfortsky klobuk videl, ze mam Slizolinove schopnosti..." ,,Zaradil ta do Chrabromilu," povedal Dumbledore pokojne. ,,Dobre ma pocuvaj, Harry. Mozno mas mnohe z vlastnosti, ktore si Salazar Slizolin tak cenil u svojich najlepsich studentov. Mas velmi zriedkavu schopnost a ovladas parselcinu ako on, mas jeho dovtip - odhodlanie - i urcitu nechut dodrziavat predpisy," dodal a brada sa mu opat zatriasla. ,,Rokfortsky klobuk ta vsak dal do Chrabromilu. A ty vies preco. Rozmyslaj." ,,Dal ma do Chrabromilu len preto," prehovoril Harry zlome- nym hlasom, ,,lebo som mu povedal, ze nechcem ist do Slizolinu..." ,,Presne tak," povedal Dumbledore a opat sa cely rozziaril. ,,A prave tym sa od Toma Riddla tak velmi lisis. Je len a len na nas, Har- ry, aby sme dokazali, co v nas naozaj je, na nasich schopnostiach az tak nezalezi." Uzasnuty Harry sedel v kresle a ani sa nepohol. ,,Har- ry, ak chces dokaz, ze do Chrabromilu naozaj patris, navrhujem, aby si sa trochu lepsie pozrel na toto." Dumbledore sa naciahol na stol profesorky McGonagallovej, vzal z neho zakrvaveny strieborny mec a podal ho Harrymu. Harry ho nechapavo prevracal a rubiny sa v ziare ohna trblietali. Odrazu si vsimol, ze tesne pod rukovatou je vyryte meno. Richard Chrabromil. ,,Z klobuka ho moze vytiahnut len skutocny Chrabromilcan, Harry," vyhlasil Dumbledore. Asi minutu nik z nich neprehovoril. Potom Dumbledore vytia- hol jednu zo zasuviek na pisacom stole profesorky McGonagallovej a vybral z nej brko a kalamar. ,,Harry, teraz sa potrebujes hlavne dobre najest a vyspat. Chod dolu na hostinu, ja zatial napisem do Azkabanu - nech nam vratia nasho hajnika. A musim tiez napisat inzerat do Denneho Proroka," dodal zamyslene. ,,Budeme potrebovat noveho ucitela obrany proti ciernej magii... Neviem, neviem, nejako rychlo sa nam minaju, co povies?" - 263 -Harry vstal a presiel ku dveram. Prave chcel polozit ruku na klucku, ked sa dvere prudko rozleteli, az narazili do steny. Vo verajach dveri stal Lucius Malfoy, zeleny od zlosti. A za jeho nohami sa krcil, od hlavy az po paty zafacovany - Dobby. ,,Dobry vecer, Lucius," pozdravil Dumbledore milo. Pan Malfoy takmer Harryho zvalil, tak prudko sa vrutil dnu. Dobby cupkal za nim, krcil sa pri leme jeho plasta a v tvari sa mu zracila hroza. Skriatok drzal flakatu handru, ktorou sa pokusal dokoncit les- tenie topanok pana Malfoya. Pan Malfoy mal zrejme velmi napona- hlo, ked odchadzal z domu; nielenze nemal perfektne vylestene to- panky, ale aj uces, inak vzdy dokonale upraveny, mal akysi rozstra- pateny. Uprene sa zadival na Dumbledora svojim ladovym pohla- dom, nevsimajuc si skriatka, ktory mu previnilo skackal okolo clen- kov. ,,Takze," zvolal, ,,vy ste tu zase. Spravna rada vas odvolala, no vy ste sa i napriek tomu rozhodli, ze sa na Rokfort vratite." ,,Viete, Lucius, to bolo tak," prehovoril Dumbledore a spokoj- ne sa usmieval, ,,v priebehu dneska sa so mnou spojilo vsetkych je- denast clenov spravnej rady. Aby som bol uprimny, zazil som uplnu sprsku sov. Dozvedeli sa, ze dcera Artura Weasleyho zomrela, a chceli, aby som sa sem okamzite vratil. Akoby mali pocit, ze som bol predsa len ten spravny muz na spravnom mieste. A pisali mi velmi cudne veci... niekolki z nich dokonca priznali, ze ste sa im vyhrazali - vraj ste chceli zakliat ich rodiny, ak nebudu suhlasit s mojim oka- mzitym odvolanim." Pan Malfoy bol odrazu este bledsi ako zvycajne a oci mal pri- zmurene od zlosti. ,,Chcete mi povedat... ze ste tie utoky zastavili?" zavrcal. ,,Chytili ste uz vinnika?" ,,Chytili," usmial sa Dumbledore. ,,Naozaj?" opytal sa Malfoy ostro. ,,A kto je to?" ,,Ten isty clovek, co minule, Lucius," odvetil Dumbledore. ,,No tentoraz konal Voldemort prostrednictvom niekoho ineho. Ovladal ho cez svoj zapisnik." Zdvihol malu ciernu knizocku s velkou dierou uprostred a uprel zrak na pana Malfoya. Harry vsak hladel na Dobbyho. - 264 -Domovy skriatok sa spraval velmi cudne. Velavyznamne sa na Harryho pozrel, neustale ukazoval na Riddlov zapisnik, potom na pana Malfoya a vzapati si zacal buchat pastou do cela. ,,Chapem..." povedal Malfoy Dumbledorovi. ,,Dobre vymyslene," pripustil Dumbledore pokojne, hladiac Malfoyovi rovno do oci. ,,Pretoze ak by tuto Harry," - pan Malfoy vrhol na Harryho nenavistny pohlad - ,,so svojim kamaratom Ronom ten zapisnik neobjavili... cela vina by padla na Ginny Weasleyovu. Nikto by nikdy nedokazal, ze nekonala z vlastnej vole..." Pan Malfoy mlcal. Jeho tvar sa odrazu zmenila na nepreniknu- telnu masku. ,,A predstavte si," pokracoval Dumbledore, ,,co by potom na- sledovalo... Weasleyovci su jednou z najvazenejsich carodejnickych rodin. Viete, aky by to malo dopad na Artura Weasleyho a jeho Za- kon na ochranu muklov, keby sa ukazalo, ze jeho vlastna dcera zabija spoluziakov, ktori maju muklovsky povod?... Este stastie, ze sa ten zapisnik nasiel a Riddlove spomienky sa z neho vymazali. Ktovie, ake by to inak malo nasledky..." Pan Malfoy sa prinutil prehovorit. ,,Kolke to stastie," povedal odmerane. Dobby za jeho chrbtom stale cosi naznacoval - najskor ukazal na zapisnik, potom na Luciusa Malfoya a potom sa znova trieskal do hlavy. Vtom do Harrymu doslo. Prikyvol a Dobby ustupil do rohu, pricom si za trest vykrucal usi. ,,A neviete nahodou, ako sa Ginny k tomu zapisniku dostala, pan Malfoy?" opytal sa Harry. Lucius Malfoy sa k nemu obratil. ,,Odkial mam vediet, kde ho to hlupe dievcisko vyhrabalo?" opytal sa. ,,Dali ste jej ho vy," povedal Harry. ,,V obchode s carodejnic- kou literaturou pre malych i velkych. Drzali ste v ruke jej staru u- cebnicu transfiguracie a vsunuli ste do nej ten zapisnik, vsak?" Videl, ako sa Malfoyove biele hanky zovieraju v past. ,,Dokaz to," zasycal. ,,Ach, to sa uz teraz dokazat neda," povedal Dumbledore a usmial sa na Harryho. ,,Riddle odtial totiz zmizol. Na druhej strane by som vas, Lucius, rad upozornil, aby ste stare skolske veci lorda - 265 -Voldemorta uz viac nerozdavali. Lebo keby znova skoncili v nevin- nych rukach, som presvedceny o tom, ze Artur Weasley by tentoraz nepochybne dokazal, ze vsetky stopy vedu k vam..." Lucius Malfoy chvilu nehybne stal a Harrymu sa zdalo, ze mu posklbava pravou rukou, akoby uz-uz chcel siahnut po prutiku. No napokon sa obratil na svojho skriatka. ,,Ideme, Dobby!" Prudkym trhnutim otvoril dvere, a ked k nemu skriatok dobe- hol, kopol donho. Poculi, ako Dobby skuci na chodbe od bolesti. Harry sa zamyslel. A potom sa rozhodol... ,,Pan profesor Dumbledore," povedal nahlivo. ,,Mozem panovi Malfoyovi ten zapisnik vratit?" ,,Prirodzene, Harry," odvetil Dumbledore spokojne. ,,Ale po- nahlaj sa. Nezabudni na hostinu..." Harry schmatol zapisnik a vybehol z miestnosti. Spoza rohu pocul vzdalujuce sa Dobbyho knucanie. Harry nemal cas premyslat, ci ten plan bude fungovat, rychlo si vyzul jednu topanku, stiahol si z nohy ufulanu, slizom pokrytu ponozku a napchal do nej zapisnik. Potom sa rozbehol tmavou chodbou. Dobehol ich az pri schodisti. ,,Pan Malfoy," dychcal, ked pri nich zabrzdil. ,,Nieco pre vas mam..." A strcil Luciusovi Malfoyovi do ruky smradlavu ponozku. ,,Co si to...?" Pan Malfoy strhol zo zapisnika ponozku, odhodil ju, a ked zbadal znicenu knizocku, vrhol na Harryho zlostny pohlad. ,,Raz skoncis ako tvoji rodicia, Harry Potter," povedal sladkym hlasom. ,,Tiez strkali nos tam, kam nemali..." A chcel ist dalej. ,,Ku mne, Dobby! Povedal som ku mne!" Dobby sa vsak ani nepohol. Drzal Harryho odpornu, mazlavu ponozku a hladel na nu, akoby to bol ten najvacsi poklad. ,,Pan mi dal ponozku," povedal uzasnuty skriatok. ,,Pan dal Dobbymu ponozku." ,,Co to ma znamenat?" oboril sa nanho pan Malfoy. ,,O com to hovoris?" ,,Dostal som ponozku," opakoval neveriacky Dobby. ,,Pan ju hodil a Dobby ju chytil, a Dobby... Dobby je, slobodny." - 266 -Lucius Malfoy tam zarazene stal a hladel na skriatka v nemom uzase. Potom sa osopil na Harryho. ,,Ty si ma pripravil o sluhu!" No Dobby skrikol: ,,Harrymu Potterovi neublizujte!" Ozval sa vybuch a pana Malfoya odhodilo dozadu. Letel dolu schodmi, pricom dopadol na kazdy treti, a skoncil na kope dolu pod nimi. Vstal, v tvari popolavosivy, vytiahol prutik, no Dobby zodvihol svoj dlhy hrozivy prst. ,,Teraz uz chodte," povedal nahnevane, hroziac nim Malfoyo- vi. ,,Harryho Pottera sa ani nedotknete! A teraz uz chodte." Lucius Malfoy nemal na vyber. Este naposledy vrhol na oboch rozzureny pohlad, zakrutil sa do plasta a nahlivym krokom odisiel. ,,Harry Potter Dobbyho oslobodil!" zvolal skriatok pisklavym hlaskom a vzhliadol na Harryho, mesacny svit prenikajuci cez naj- blizsie okno pritom ozaroval jeho velikanske gulate oci. ,,Harry Do- bbyho oslobodil!" ,,To nestoji za rec, Dobby," uskrnul sa Harry. ,,Len mi, prosim ta, slub, ze sa uz nikdy nepokusis zachranit mi zivot." Skriatkova ohavna hneda tvar sa odrazu roztiahla do sirokan- skeho, zubateho usmevu. ,,Chcem sa ta este nieco spytat, Dobby," povedal Harry, ked si skriatok trasucimi sa rukami zacal obliekat jeho ponozku. ,,Povedal si mi predsa, ze to, co sa tu bude diat, nema nic spolocne s Ved- Vies-Kym, pamatas sa? Ale..." ,,To bola pomocka, pane," prerusil ho Dobby a zrenicky sa mu rozsirili, akoby chcel naznacit, ze to bolo predsa jasne ako facka. ,,Snazil som sa vam dat nejaku pomocku. Temneho lorda predsa predtym, ako si zmenil meno, vsetci oslovovali po mene, rozumie- te?" ,,Aha," povedal Harry potichu. ,,Tak ja uz teda idem. Mame hostinu a moja kamaratka Hermiona sa uz asi prebrala..." Dobby chytil Harryho okolo pasa a tuho ho objal. ,,Harry Potter je ovela vacsi, ako si Dobby myslel!" vzlykal. ,,Zbohom, Harry Potter!" Odrazu cosi prasklo a Dobbyho nebolo. - 267 -Harry absolvoval na Rokforte uz niekolko oslav, no tejto sa dosial ziadna nevyrovnala. Vsetci boli v pyzamach a oslavovalo sa celu noc. Harry nevedel posudit, ci najkrajsie na tom vecere bolo, ked mu Hermiona bezala v ustrety a vrieskala: ,,Dokazal si to! Do- kazal si to!", alebo ked k nemu od biflomorskemu stola prisiel Jus- tin, stisol mu ruku a donekonecna sa mu ospravedlnoval, ze ho podo- zrieval, alebo ked sa o pol tretej rano objavil Hagrid a potlapkal Har- ryho s Ronom tak mocne po chrbte, ze sa obaja zapichli nosmi do tanierov s piskotovym kolacom, alebo tych styristo bodov, co s Ro- nom ziskali a tym sa postarali o to, ze Chrabromil sa uz druhy rok po sebe stal drzitelom Skolskeho pohara, alebo ked profesorka McGo- nagallova vstala a oznamila im, ze skola sa rozhodla, ze tento rok sa zaverecne skusky konat nebudu (,,Ach, nie!" zvolala Hermiona), alebo ked Dumbledore oznamil, ze profesor Lockhart ich buduci rok, zial, ucit nebude, pretoze musi na cas odist a pockat, kym sa mu vrati pamat. Pri tejto sprave sa k jasaniu nadsenych studentov pridalo aj zopar ucitelov. ,,To je smola," povedal Ron a nalozil si sisku s dzemom, ,,pra- ve mi zacinal byt sympaticky." Posledne dni skolskeho roka im prijemne ubehli v nadhernom slnecnom pocasi. Na Rokfortskej strednej skole carodejnickej sa vsetko vratilo do normalnych kolaji, nastalo iba niekolko drobnych zmien - hodiny obrany proti ciernej magii boli zrusene (,,nic to, cel- kom slusne sme si ju precvicili v praxi," povedal Ron nespokojnej Hermione) a Luciusa Malfoya odvolali zo spravnej rady. Draco sa uz nenosil po skole, akoby mu patrila. Naopak, tvaril sa namrzene a nevrlo. Na druhej strane Ginny Weasleyova bola opat neuveritelne stastna. Ani sa nenazdali a bol cas, aby nastupili do Rokfortskeho ex- presu, ktory ich mal odviezt domov. Harry, Ron, Hermiona, Fred, George a Ginny si sadli do jedneho kupe. Posledne hodiny pred prazdninami, ked smeli este carovat, si uzili, ako sa len dalo. Hrali Rachotiacu sedmu, odpalili delobuchy doktora Fillibustera, co este Georgeovi a Fredovi zvysili, a navzajom sa odzbrojovali kuzlami. Harrymu to slo mimoriadne dobre. - 268 -Ked sa blizili ku stanici King's Cross, Harry si odrazu na nieco spomenul. ,,Ginny... co take robil Percy, ze to nechcel nikomu povedat?" ,,Ach, to," zacala sa Ginny chichotat, ,,no... Percy ma frajer- ku." Fred v tej chvili pustil Georgeovi na hlavu kopu ucebnic. ,,Coze?" ,,Tu prefektku z Bystrohlavu, Penelopu Clearwaterovu," pove- dala Ginny. ,,To jej cele leto pisal. V skole sa s nou tajne stretaval. A raz som ho nacapala, ako sa s nou bozkava v prazdnej triede. Bol z toho uplne hotovy, ked ju, vsak viete - ked skamenela. Ale nebudete si z neho utahovat, vsak?" opytala sa ustrasene. ,,Take nieco by nam v zivote nenapadlo," povedal Fred, ktory sa tvaril, akoby mal co nevidiet oslavovat narodeniny. ,,Za koho nas mas?" uskrnul sa George. Rokfortsky expres spomalil a o chvilu zastal. Harry vytiahol brko a kusok pergamenu a obratil sa k Ronovi a Hermione. ,,Toto je telefonne cislo," povedal Ronovi, napisal dvakrat to iste, roztrhol pergamen na dve polovice a podal kazdemu jednu. ,,Tvojmu otcovi som minuly rok vysvetloval, ako sa telefonuje... opytaj sa ho. Zavolajte mi k Dursleyovcom, dobre? Keby som sa najblizsie dva mesiace mal rozpravat iba s Dudleym, asi by som to neprezil..." ,,Tvoja teta a stryko budu na teba hrdi," usudila Hermiona, ked vystupili z vlaku a spolu s davom studentov sa blizili k zacarovanej deliacej prepazke, ,,ked sa dozvedia, co si urobil, vsak?" ,,Hrdi?" opytal sa Harry zacudovane. ,,Zblaznila si sa? Tolko- krat som mohol umriet, a nepodarilo sa to! Budu zurit..." Spolocne vysli branou a vykrocili do sveta muklov. - 269 - PRVA KAPITOLA SSO OV VIIA A PPO OSST TA A Harry Potter bol po mnohych strankach velmi neobycajny chlapec. Po prve, zo vsetkych rocnych obdobi najvacsmi nenavidel letne prazdniny. Po druhe, naozaj by si velmi rad robil domacu ulohu, no musel si ju robit potajomky, neskoro v noci. A cisto nahodou bol carodejnik. Blizila sa polnoc a on lezal v posteli na bruchu, deky mal stiahnute az nad hlavu ako stan, v jednej ruke drzal baterku a o vankus si oprel velku, v kozi viazanu knihu (Dejiny magie od Bathildy Bagshotovej). Koncekom brka z orlieho pera prechadzal po stranke a mracil sa, lebo hladal nieco, co by mu pomohlo pri pisani prace na temu Upalovanie bosoriek v 14. storoci bolo uplne nezmyselne - rozprava. Brko zastalo na zaciatku odseku, ktory sa mu zdal vhodny. Harry si posunul okruhle okuliare ku korenu nosa, prilozil baterku blizsie ku knihe a cital: Necarodejnici (beznejsie znami ako muklovia) sa zvlast obavali magie v stredoveku, i ked sa im nevelmi da- 4 - rilo odhalovat ju. V tych zriedkavych pripadoch, ked chytili skutocnu carodejnicu alebo carodejnika, upalovanie nemalo vobec nijake nasledky. Carodejnica alebo carodejnik pouzili zaklinadlo na zmrazovanie plamenov a potom predstierali, ze kricia od bolesti, hoci v skutocnosti ich to iba prijemne steklilo. Vendeline Cudesnej sa dokonca upalovanie natolko pacilo, ze sa v roznych prestrojeniach nechala chytit az styridsatsedem raz. Harry si zastrcil brko medzi zuby, spod vankusa vytiahol flasku atramentu a zvitok pergamenu. Pomaly a velmi opatrne otvoril atrament, namocil don brko a zacal pisat, obcas prestal a nacuval, lebo keby niekto z Dursleyovcov cestou na zachod zacul skripot brka, pravdepodobne by ho do konca prazdnin zamkli do komory pod schodami. Rodina Dursleyovcov z Privatnej cesty cislo 4 bola tou pricinou, preco Harry vobec nemal rad letne prazdniny. Stryko Vernon, teta Petunia a ich syn Dudley boli jedinymi zijucimi Harryho pribuznymi. Boli to muklovia a k magii mali velmi stredoveky postoj. O Harryho nebohych rodicoch, tiez carodejnikoch, sa pod Dursleyovie strechou nikdy nerozpravalo. Cele roky teta Petunia a stryko Vernon dufali, ze ak budu Harryho dostatocne deptat, vytlcu z neho vsetky cary. Na ich zlost sa im to vsak nedarilo. Momentalne zili v strachu, aby sa nebodaj niekto nedozvedel, ze Harry skoro cele uplynule dva roky stravil na Rokfortskej strednej skole carodejnickej. Mohli vsak urobit nanajvys to, ze zamkli Harryho carodejnicke knihy, prutik, kotlik a metlu hned na zaciatku letnych prazdnin a zakazali mu rozpravat sa so susedmi. To, ze mu vzali carodejnicke knihy, bolo pre Harryho skutocnym problemom, pretoze rokfortski ucitelia mu dali na prazdniny kopu uloh. Jedna mimoriadne neprijemna pisomna praca o zmensovacom elixire bola od Harryho najneoblubenejsieho profesora Snapa, ktory by sa len potesil, keby mal dovod nechat Harryho mesiac po skole. Harry sa preto prvy prazdninovy tyzden chopil prilezitosti. Kym stryko Vernon, teta Petunia a Dudley sli do zahrady a obdivovali strykovo nove firemne auto (velmi hlasno, aby si ho vsimla cela ulica), Harry ukradomky zisiel dolu, paklucom si otvoril zamku na dverach do komory pod schodami, zobral si zopar knih a skryl ich vo - 5 - svojej izbe. Pokial nenarobi atramentove machule na plachte, Dursleyovci sa vobec nedozvedia, ze po nociach studuje magiu. Harry si zvlast dal zalezat na tom, aby sa teraz vyhol konfliktom s tetou a strykom, lebo uz aj tak bol u nich v nemilosti, a to preto, ze hned v prvy prazdninovy tyzden mu telefonoval spoluziak carodejnik. Ron Weasley, jeden z Harryho najlepsich priatelov na Rokforte, pochadzal z cistokrvnej carodejnickej rodiny. To znamenalo, ze hoci vedel vela veci, ktore nevedel Harry, este nikdy predtym nepouzival telefon. Nanestastie, ked volal, zdvihol sluchadlo stryko Vernon. ,,Prosim? Tu Vernon Dursley." Harry, ktory bol nahodou v tej chvili v miestnosti, zmeravel, ked pocul Ronov hlas. ,,HALO? HALO? POCUJETE MA? CHCEM - HOVORIT - S - HARRYM - POTTEROM!" Ron tak strasne krical, ze stryko Vernon az nadskocil, drzal sluchadlo pol metra od ucha a hladel nan zlostne a vylakane zaroven. ,,KTO VOLA?" zreval smerom k sluchadlu. ,,KTO STE?" ,,RON - WEASLEY!" odpovedal Ron tak, ako keby so strykom Vernonom kricali na seba z opacnych koncov futbaloveho ihriska. ,,SOM - HARRYHO - KAMARAT - ZO - SKOLY..." Male oci stryka Vernona sa upreli na Harryho, ktory stal na mieste ako skameneny. ,,NIE JE TU NIJAKY HARRY!" zreval a teraz uz drzal sluchadlo na meter od seba, akoby sa bal, ze moze vybuchnut. ,,NEVIEM, O AKEJ SKOLE TO HOVORITE! UZ MI NIKDY NEVOLAJTE! NEPRIBLIZUJTE SA K MOJEJ RODINE!" A smaril sluchadlo na vidlicu, akoby odhadzoval jedovateho pavuka. Palba, ktora potom nasledovala, bola jedna z najhorsich v Harryho zivote. ,,AKO SA OPOVAZUJES DAT NASE CISLO LUDOM AKO... LUDOM, AKO SI TY?!" reval stryko Vernon a prskal na Harryho sliny. Ron si zrejme uvedomil, ze narobil Harrymu problemy, lebo uz viac nevolal. Ani Harryho dalsia najlepsia priatelka z Rokfortu - 6 - Hermiona Grangerova sa s nim nespojila. Harry tusil, ze Ron varoval Hermionu, co bola skoda, lebo Hermiona bola najsikovnejsia carodejnica v Harryho rocniku, mala rodicov muklov, a preto vedela dokonale pouzivat telefon a pravdepodobne by mala dost rozumu a nepovedala by Dursleyovcom, ze chodi do Rokfortu. A tak sa Harrymu nikto z carodejnickych kamaratov neozval dlhych pat tyzdnov a zdalo sa, ze toto leto bude skoro rovnako zle ako to minule. Zlepsila sa iba jedna malickost. Ked Harry odprisahal, ze nebude sovou postou posielat listy svojim kamaratom, mohol sovu Hedvigu v noci pustat von. Stryko Vernon to dovolil iba preto, ze stale zavreta Hedviga robila v klietke strasny ramus. Harry dopisal o Vendeline Cudesnej a na chvilu sa znovu zapocuval. Ticho v tmavom dome rusilo iba vzdialene krochkave chrapanie jeho obrovskeho bratanca Dudleyho. Musi uz byt velmi neskoro, pomyslel si Harry. Oci ho stipali od unavy. Asi tu pracu dopise zajtra v noci... Zatvoril atrament, vytiahol si spod postele staru obliecku na vankus, vlozil do nej baterku, Dejiny magie, svoju pracu, brko a atrament, vyliezol z postele a schoval to vsetko pod uvolnenu dosku v podlahe pod postelou. Potom vstal, natiahol sa a pozrel na svietiaci budik na nocnom stoliku. Bola jedna hodina v noci. Harrymu sa zvlastne zachvel zaludok. Uz celu hodinu ma trinast rokov a ani si to neuvedomil. Lenze dalsou Harryho zvlastnostou bolo to, ako malo sa tesil na svoje narodeniny. Este nikdy mu nikto k sviatku neposlal blahozelanie. Dursleyovci posledne dva roky jeho narodeniny uplne ignorovali a nemal dovod predpokladat, ze si spomenu na tie tohorocne. Presiel cez tmavu izbu popri Hedviginej prazdnej velkej klietke k otvorenemu oknu. Oprel sa o podokenicu a po tom, co bol tak dlho zahrabany pod dekou, mu chladny nocny vzduch prijemne osviezil tvar. Hedviga uz druhu noc nebola doma. Harry sa o nu nebal, uz aj predtym odchadzala na tak dlho. Dufal vsak, ze sa coskoro vrati - bola jedinym zivym tvorom v dome, ktory sa pri pohlade nanho nestrhal. Hoci bol Harry na svoj vek stale pomerne maly a chudy, za minuly rok o par centimetrov podrastol. Jeho uhlovocierne vlasy sa vsak nezmenili - boli zanovito strapate, nech s nimi robil cokolvek. - 7 - Oci za okuliarmi mali jasnozelenu farbu a na cele sa mu vynimala tenka jazva v tvare blesku, ktoru bolo vidiet aj spod vlasov. Zo vsetkych Harryho zvlastnosti bola tato jazva najzvlastnejsia. Nebola to pamiatka po havarii, pri ktorej udajne zahynuli Harryho rodicia, ako desat rokov predstierali Dursleyovci, pretoze Lily a James Potterovci nezahynuli pri autonehode. Boli zavrazdeni. Zavrazdil ich najobavanejsi temny carodej storocia lord Voldemort. Harry vyviazol pri jeho utoku len s jazvou na cele, pricom Voldemortova kliatba ho nezabila, ale obratila sa proti svojmu povodcovi. Polomrtvy Voldemort utiekol... Harry sa s nim v Rokforte opat stretol zoci-voci. Ked tak teraz stal v tom tmavom okne a spominal na ich posledne stretnutie, musel priznat, ze aj tak ma stastie, ze sa dozil trinastych narodenin. Presiel pohladom po hviezdnatej oblohe, ci neuvidi Hedvigu prilietat s mrtvou mysou v zobaku. Zamyslene hladel ponad strechy a chvilku mu trvalo, kym si uvedomil, co vidi. Na pozadi zlatisteho mesiaca sa crtal velky, cudne nakloneny tvor a blizil sa. Trepotal kridlami a mieril k Harrymu. Harry stal celkom nehybne a sledoval, ako tvor klesa coraz nizsie a nizsie. Na okamih zavahal s rukou na klucke a rozmyslal, ci nema okno rychlo zabuchnut. No vtom ten precudesny tvor nadletel nad poulicnou lampou na Privatnej ceste, a ked Harry zbadal, co to je, odskocil nabok. Cez okno vleteli tri sovy. Dve z nich pridrziavali tretiu, ktora zrejme bola v bezvedomi. S tichym zuchnutim pristali na Harryho posteli a prostredna sova, velka a siva, sa prekotila a zostala nehybne lezat. K noham mala priviazany velky balicek. Harry tu bezvedomu sovu ihned spoznal - volala sa Elvira a patrila rodine Weasleyovcov. Vrhol sa k posteli, rozviazal uzly na Elvirinych nohach, zobral balicek a potom odniesol Elviru do Hedviginej klietky. Elvira otvorila jedno kalne oko, slabo vdacne zahukala a napila sa vody. Harry sa obratil k ostatnym sovam. Jedna z nich, velka snezna samicka, bola jeho Hedviga. Aj ona niesla balicek a tvarila sa, akoby bola so sebou mimoriadne spokojna. Laskyplne dobla Harryho zobakom, ked ju zbavil bremena, a potom preletela k Elvire. Tretiu sovu s peknym zlatohnedym perim Harry nepoznal, ale hned vedel, odkial prisla, pretoze okrem tretieho balicka priniesla - 8 - list s pecatou a znakom Rokfortu. Ked Harry odbremenil aj tuto sovu, dolezito si nasuchorila perie, rozprestrela kridla a cez okno odletela do noci. Harry si sadol na postel a zobral do ruky Elvirin balicek, roztrhol hnedy papier a objavil darcek v zlatom obale a svoj prvy pozdrav k narodeninam. Ked otvaral obalku, prsty sa mu trochu triasli. Vypadli z nej dva kusy papiera - list a vystrizok z novin. Vystrizok jasne pochadzal z carodejnickych novin Denny Prorok, pretoze ludia na ciernobielej fotografii sa pohybovali. Harry zobral vystrizok, vyrovnal ho a cital: ZAMESTNANEC MINISTERSTVA MAGIE VYHRAL PRVU CENU Artur Weasley, veduci Oddelenia pre odhalovanie zneuzitych muklovskych artefaktov pri Ministerstve magie vyhral hlavnu cenu v kazdorocnom zrebovani Denneho Proroka. Stastny pan Weasley pre Denneho Proroka povedal: ,,Minieme to zlato na letnu dovolenku v Egypte, kde nas najstarsi syn Bill pracuje pre Gringottbanku ako kliatborusitel." Rodina Weasleyovcov stravi mesiac v Egypte a vrati sa pred zaciatkom noveho skolskeho roka v Rokforte, ktory v sucasnosti navstevuje pat z Weasleyovie deti. Harry pozrel na pohyblivu fotografiu a pri pohlade na vsetkych deviatich Weasleyovcov, ktori mu odusu kyvali spred velkej pyramidy, sa mu po tvari roztiahol usmev. Nizka, buclata pani Weasleyova, vysoky, plesivejuci pan Weasley, sest synov a jedna dcera, vsetci (hoci to na ciernobielej fotografii nebolo vidiet) s vlasmi farby plamena. Presne na prostriedku fotografie stal Ron, vysoky, sama ruka, sama noha, s potkanom Prasivcom na pleci, a okolo pliec drzal svoju mladsiu sestru Ginny. Harry si nevedel spomenut na nikoho, kto by si vacsmi zasluzil vyhrat kopu zlata nez Weasleyovci, ktori boli velmi mili, no mimoriadne chudobni. Harry otvoril Ronov list. - 9 - Mily Harry, vsetko najlepsie k Tvojim narodeninam! Velmi ma mrzi ten telefonat. Dufam, ze muklovia Ti nepripravili tazke chvile. Pytal som sa ocka a on si mysli, ze som nemal kricat. Tu v Egypte je senzacne. Bili nas povadil po vsetkych hrobkach a neveril by si, ake kliatby na ne uvalili stari egyptski carodejnici. Mama do poslednej Ginny ani nepustila. Nachadzaju sa tam znetvorene kostry vlamacov, ktorym narastli dalsie hlavy a tak. Nemohol som tomu uverit, ked ocko vyhral v loterii Denneho Proroka. Sedemsto galleonov! Vacsinu z toho sme minuli na tuto cestu, ale na buduci rok mi kupia novy prutik. Harry si velmi dobre pamatal, kedy sa Ronov prutik zlomil. Stalo sa to, ked auto, ktorym obaja leteli do Rokfortu, narazilo v skolskom areali do stromu. Vratime sa asi tyzden pred zaciatkom skolskeho roka a pojdeme do Londyna kupovat novy prutik a ucebnice. Nemohli by sme sa tam nejako stretnut? Nedovol, aby Ta muklovia zdeptali! Pokus sa prist do Londyna, P. S. Percy je hlavny prefekt. Tento tyzden dostal zo skoly list. Harry sa pozrel na fotografiu. Percy, student siedmeho a posledneho rocnika na Rokforte, sa tvaril zvlast samolubo. Pripol si - 10 - odznak hlavneho prefekta na fez elegantne nasadeny na upravenych vlasoch a okuliare s rohovinovym ramom sa mu leskli na egyptskom slnku. Potom si Harry rozbalil darcek. Vyzeralo to ako miniaturny skleny vlcik na hranie. Pod nim bol dalsi listok od Rona. Harry, toto je vreckovy spionoskop. Ak je nablizku niekto, komu nehodno verit, mal by sa rozsvietit a vrtiet. Bill hovori, ze je to volovina na vytahovanie penazi z vreciek carodejnickych turistov a nie je spolahlivy, lebo vcera pri veceri stale svietil. Ale Bill nevedel, ze Fred a George mu do polievky hodili chrobaky. Cau Harry si polozil vreckovy spionoskop na nocny stolik, kde celkom nehybne zastal na spicke a odrazali sa v nom svietiace rucicky Harryho hodin. Chvilu nan radostne hladel a potom si vzal balicek, ktory priniesla Hedviga. Aj v tom bol zabaleny darcek a pozdrav i list, tentoraz od Hermiony. Mily Harry, Ron mi pisal, ako telefonoval s Tvojim strykom Vernonom. Dufam, ze sa Ti nic nestalo. Prave teraz som na prazdninach vo Francuzsku a nevedela som, ako Ti toto poslem - co keby to na colnici otvorili? - ale potom sa zjavila Hedviga! Myslim, ze sa chcela postarat, aby si konecne dostal nieco na narodeniny. Kupila som Ti darcek prostrednictvom sovej zasielkovej sluzby. Citala som reklamu v Dennom Prorokovi (dostavam ho, je dobre, ked ma clovek stale prehlad, co sa deje vo svete carodejnikov). Videl si tu fotografiu Ronovej rodiny minuly - 11 - tyzden? Stavim sa, ze sa tam vela nauci. Vazne ziarlim - staroveki egyptski carodejnici su uzasni. Aj tu maju celkom zaujimave dejiny magie. Prepisala som celu pracu z dejin magie, aby som do nej mohla zahrnut niekolko veci, ktore som tu zistila. Dufam, ze teraz nie je pridlha - je o dva zvitky pergamenu dlhsia, ako chcel profesor Binns. Ron pisal, ze posledny tyzden prazdnin bude v Londyne. Prides aj Ty? Pustia Ta stryko s tetou? Dufam, ze prides. Ak nie, tak sa uvidime prveho septembra v Rokfortskom exprese. Srdecne Ta pozdravuje P. S. Ron mi oznamil, ze Percy je hlavny prefekt. Stavim sa, ze je naramne spokojny. Zato Rona to asi velmi netesi. Harry sa smial, ked odlozil Hermionin list a chytil do ruky jej darcek. Bol velmi tazky. Ako poznal Hermionu, urcite to bude nejaka velka kniha plna tazkych kuzel. Mylil sa. Srdce mu poskocilo, ked roztrhol papier a uvidel elegantny cierny kozeny kufrik so striebornym napisom Servisna suprava na metly. Hermiona! No toto!! zasepkal Harry, ked otvoril kufrik, aby sa pozrel, co je v nom. Bola tam velka nadoba vysokoucinneho fleetwoodskeho lestidla na rucky, ligotave strieborne noznicky na pristrihovanie chvostovych vetviciek, maly mosadzny kompas, ktory sa dal pripnut na metlu pri dlhych cestach, a Prirucka starostlivosti o metly z edicie Urob si sam. Okrem priatelov z Rokfortu Harrymu najvacsmi chybal metlobal, najpopularnejsi sport vo svete carodejnikov. Velmi nebezpecny, velmi vzrusujuci sport, ktory sa hraval na metlach. Harry bol nahodou velmi dobry metlobalista. Hral za jeden z fakultnych timov a za poslednych sto rokov bol vobec najmladsim hracom, pretoze zacal uz - 12 - v prvom rocniku. A k veciam, ktore si Harry najvacsmi cenil, patrila pretekarska metla Nimbus 2000. Harry odlozil kozeny kufrik a zobral do ruk posledny balik. Carbanice na hnedom papieri spoznal ihned - tento balik dostal od rokfortskeho hajnika Hagrida. Roztrhol vrchny obal a pod nim uvidel cosi zelene, co vyzeralo ako koza, ale kym to stihol dokladne rozbalit, balik sa cudne zatriasol a to, co bolo v nom, hlasno cvaklo, akoby to malo celuste. Harry zmeravel. Vedel, ze Hagrid by mu nikdy umyselne neposlal nieco nebezpecne. Lenze Hagrid nema chapanie normalneho cloveka, pokial ide o rozlisovanie, co je a co nie je nebezpecne. Bolo o nom zname, ze sa priateli s obrimi pavukmi, od chlapov v krcmach si kupuje zlostne trojhlave psy, ba potajomky nosi do svojej chalupy ilegalne dracie vajcia. Harry nervozne stuchol do balika. Zase to hlasno cvaklo. Zobral teda z nocneho stolika lampu, pevne ju chytil do jednej ruky a zdvihol nad hlavu, pripraveny udriet. Potom druhou rukou potiahol zvysok baliaceho papiera. A z balika vypadla... kniha. Harry si stihol vsimnut iba peknu zelenu obalku, vyzdobenu zlatym napisom Priserna kniha priser, ked sa kniha prevratila oriezkou nadol a cupkala po posteli ako nejaky cudesny krab. ,,Och!" potichu zhikol Harry. Kniha s hlasnym buchnutim spadla z postele a rychlo sa rozbehla po izbe. Harry ju ukradomky sledoval. Skryla sa na tmavom mieste pod stolom. Harry len dufal, ze Dursleyovci tvrdo spia, klakol si a naciahol sa za nou. ,,Au!" Kniha sa mu zacvakla do ruky, potom sa zatrepotala a na obale uhanala prec. Harry sa tocil dookola, napokon sa na nu hodil a podarilo sa mu prilahnut ju. Stryko Vernon vo vedlajsej izbe zo spanku nahlas zakrochkal. Hedviga a Elvira so zaujmom sledovali, ako Harry pevne zviera braniacu sa knihu. Rychlo vytiahol z bieliznika remen, pevne ho omotal okolo knihy a zatiahol. Priserna kniha priser sa nahnevane zatriasla, ale uz sa nemohla trepotat ani cvakat, a tak ju Harry hodil na postel a cital Hagridovu kartu. - 13 - Mily Harry, Secko najlepsie k narodeninam! Som si myslel, ze by sa ti to siklo na buduci rok. Uz viac nepisem. Poviem ti, ked sa stretneme. Dufam, ze mukli ta moc neotravuju. Pozdravujem Hagrid Harry mal neprijemny pocit pri pomysleni, ze podla Hagrida by sa mu hryzuca kniha mohla zist, ale kartu od neho polozil k Ronovej a Hermioninej a usmieval sa este vacsmi. Teraz zostaval uz len list z Rokfortu. Harry si vsimol, ze je hrubsi ako zvycajne, otvoril obalku, vytiahol z nej prvu pergamenovu stranu a cital: Vazeny pan Potter, pripominame Vam tymto, ze novy skolsky rok sa zacina prveho septembra. Rokfortsky expres odchadza zo stanice King's Cross, nastupiste devat a tristvrte o jedenastej hodine. Studenti tretieho rocnika mozu v urcene vikendy navstevovat dedinu Rokville. Prosime, aby Vam prilozene povolenie svojim podpisom potvrdili rodicia alebo porucnici. V prilohe Vam zasielame zoznam knih na nasledujuci rocnik. S pozdravom zastupkyna riaditela Harry vytiahol formular povolenia, hladel nan a uz sa neusmieval. Bolo by nadherne, keby mohol cez vikendy chodievat do Rokvillu. Vedel, ze je to cisto carodejnicka dedina, a este nikdy v - 14 - zivote tam nebol. Lenze ako prepanajana presvedci stryka Vernona alebo tetu Petuniu, aby ten formular podpisali? Pozrel na budik. Uz boli dve hodiny rano. Rozhodol sa, ze s povolenim si bude lamat hlavu, ked sa zobudi, vliezol zase do postele a preciarkol dalsi den na kalendari prazdnin, ktory si sam vyrobil a na ktorom ratal, kolko dni mu zostava do navratu na Rokfort. Potom si zlozil okuliare, lahol si a hladel na tri narodeninove karty. Aj ked bol Harry Potter taky nezvycajny, v tej chvili sa citil rovnako ako hocikto iny na jeho mieste - bol rad. Po prvy raz v zivote sa tesil, ze ma narodeniny. - 15 - DRUHA KAPITOLA V VE EL LK KA AC CH HY YB BA AT TE ET TY YM MA AR RG GE E Na druhy den rano zisiel Harry do kuchyne na ranajky, kde uz vsetci traja Dursleyovci sedeli za stolom. Sledovali novucicky televizor, ktory Dudley dostal na privitanie pri navrate domov na prazdniny, lebo sa nahlas ponosoval, aky to ma kus cesty od chladnicky k televizoru v obyvacke. Vacsinu leta Dudley travil v kuchyni, male prasacie ocka upieral na obrazovku a pat podbradkov sa mu pritom natriasalo, pretoze neprestajne jedol. Harry si sadol medzi Dudleyho a stryka Vernona, velkeho obezneho muza s kratuckym krkom a velkymi fuziskami. Kdeze by ti blahozelali Harrymu k narodeninam. Ani len nedali najavo, ze vosiel do kuchyne, ale Harry bol na takuto pozornost zvyknuty. Zobral si kusok hrianky a potom pozrel na televizneho reportera, ktory prave oznamoval, ze utiekol nejaky vazen: - 16 - ,,...upozornujeme verejnost, ze Black je ozbrojeny a mimoriadne nebezpecny. Bola zriadena pohotovostna linka a ziadame, aby kazdy, kto dotycneho uvidi, okamzite tuto skutocnost oznamil." ,,Ani nemusia hovorit, ze je to niktos," odfrkol stryko Vernon, hladiac ponad okraj novin na vazna. ,,Pozrite, ako vyzera! Odporny povalac! Len sa pozrite na jeho vlasy!" Nevrazivo flochol na Harryho, lebo jeho strapata stica stryka Vernona odjakziva rozculovala. V porovnani s muzom na obrazovke, ktoreho vyziabnutu tvar lemovali pochlpene chumace dlhych vlasov, mal vsak Harry pocit, ze je dokonale upraveny. Znovu sa zjavil na obrazovke reporter. ,,Ministerstvo polnohospodarstva a rybolovu dnes..." ,,No moment!" vystekol stryko Vernon a zlostne ganil na reportera. ,,Ved si nam nepovedal, odkial ten maniak utiekol! Co to ma byt? Prave teraz by sa mohol ten sialenec ponevierat po nasej ulici!" Teta Petunia, kostnata osoba s konskou tvarou, sa zvrtla a uprene hladela cez kuchynske okno von. Harry vedel, ze by bola najstastnejsia, keby mohla zavolat na tu pohotovostnu linku. Bola to najhlucnejsia zena na svete, aku poznal, a vacsinu zivota travila spehovanim nudnych, zakony dodrziavajucich susedov. ,,Kedy sa uz naucia," povedal stryko Vernon a velkou cervenou pastou pritom trieskal do stola, ,,ze pre takych ludi je slucka to najlepsie riesenie?" ,,Svata pravda," potvrdila teta Petunia, ktora este stale zmurila, ci nieco neuvidi v susedovie popinavej fazuli. Stryko Vernon nalial do seba caj, pozrel na hodinky a dodal: ,,Uz radsej idem, Petunia. Margein vlak pride o desiatej." Harry, ktory bol v duchu hore v izbe pri servisnej suprave na metly, s neprijemnym zuchnutim dopadol naspat na zem. ,,Teta Marge?" vyhrklo z neho. ,,Ha... hadam len nepride sem?" Teta Marge bola sestra stryka Vernona. Hoci nebola Harryho pokrvnou pribuznou (jeho mama bola sestra tety Petunie), cely zivot jej musel hovorit ,,teta". Teta Marge byvala na vidieku v dome s velkou zahradou, kde chovala buldogy. Nechodievala na Privatnu cestu casto, lebo nemohla predsa opustit svoje vzacne psy, ale kazdu jej navstevu mal Harry v zivej pamati ako vyslovenu hrozu. - 17 - Na oslave Dudleyho piatych narodenin svihala Harryho palickou po holeniach, aby neporazil Dudleyho, ked sa hrali na sochy. O par rokov neskor dokvitla na Vianoce s robotom riadenym pocitacom pre Dudleyho a skatulkou psich keksov pre Harryho. Pri jej poslednej navsteve, rok predtym, ako zacal studovat na Rokforte, Harry nahodou pristupil chvost jej oblubenemu psovi. Rozparovac zacal Harryho nahanat po zahrade, az musel vyliezt na strom, a teta Marge az do polnoci odmietala odvolat ho. Pri spomienke na ten incident sa doteraz Dudley smeje, az mu tecu slzy. ,,Marge pride na tyzden," zavrcal stryko Vernon, ,,a ked uz sme pri tom," hrozivo vytrcil pred Harryho tucny ukazovak, ,,prv ako pojdem po nu, si musime vyjasnit zopar veci." Dudley sa uskrnul a odtrhol pohlad od televizora. Jeho oblubenou zabavou bolo pozorovat, ako stryko Vernon sikanuje Harryho. ,,Po prve," zavrcal stryko Vernon, ,,budes sa s Marge rozpravat slusne." ,,Dobre," odvetil Harry, ,,ak sa bude slusne so mnou rozpravat aj ona." ,,Po druhe," povedal stryko Vernon, akoby nebol Harryho odpoved pocul, ,,pretoze Marge o tvojej nenormalnosti nevie, kym bude tu, nechcem nijake... zvlastnosti. Budes sa spravat, ako sa patri! Rozumel si?" ,,Budem, ak sa bude aj ona," precedil Harry pomedzi zuby. ,,A po tretie," pokracoval stryko Vernon a jeho protivne male oci boli teraz len dve strbinky na tucnej cviklovej tvari, ,,povedali sme Marge, ze chodis do Napravneho centra svateho Brutusa pre nenapravitelnych mladistvych delikventov." ,,Co?!" zreval Harry. ,,A ty sa neprezradis, lebo inak bude zle," vyprskol stryko Vernon. Harry bol od zlosti biely ako stena, hladel na stryka Vernona a nemohol uverit vlastnym usiam. Teta Marge pride na cely tyzden - to bol najhorsi darcek k narodeninam, aky kedy od Dursleyovcov dostal, este horsi nez par starych ponoziek po strykovi Vernonovi. ,,Tak teda ja uz idem na stanicu, Petunia," povedal stryko Vernon a tazkopadne vstal. ,,Nechces sa so mnou zviezt, Dudusko?" ,,Nie," zahundral Dudley, ktory uz znovu hladel na televizor, lebo stryko Vernon sa prestal Harrymu vyhrazat. - 18 - ,,Dudusko sa musi pripravit, aby bol peknucky, ked pride tetuska," povedala teta Petunia a hladkala Dudleyho po hustych plavych vlasoch. ,,Mamicka mu kupila peknuckeho noveho motylika." Stryko Vernon potlapkal Dudleyho po tucnom plecisku. ,,Tak teda, o chvilu sa zase uvidime," povedal a vysiel z kuchyne. Harry, ktory tam sedel omraceny hrozou, odrazu dostal napad. Nechal hrianku hriankou, rychlo vstal a siel za strykom Vernonom. Stryko Vernon si prave obliekal sako, ktore nosieval v aute. ,,Teba neberiem," zavrcal, ked sa otocil a videl, ze Harry nanho hladi. ,,Ako keby som chcel ist," chladne odvetil Harry. ,,Chcem ta o nieco poziadat." Stryko Vernon si ho podozrievavo premeral. ,,Tretiaci na Rok... v nasej skole smu niekedy navstevovat dedinu," povedal Harry. ,,No a?" odsekol stryko Vernon a zvesil z hacika pri dverach kluce od auta. ,,Potrebujem, aby si mi podpisal povolenie," rychlo povedal Harry. ,,A preco by som to mal urobit?" uskeril sa stryko Vernon ,,Nooo," zacal Harry, starostlivo vyberajuc slova, ,,bude tazke predstierat pred tetou Marge, ze chodim k tomu svatemu Neviemakosavola..." ,,Do Napravneho centra svateho Brutusa pre nenapravitelnych mladistvych delikventov!" zreval stryko Vernon a Harry sa potesil, ked v jeho hlase s istotou rozoznal paniku. ,,To, to," povedal Harry a pokojne hladel do strykovej velkej, fialovej tvare. ,,Tazko sa to pamata. A musim to predsa hovorit tak, aby to znelo presvedcivo, ci nie? Co ak mi nahodou nieco unikne?" ,,My to z teba vytlcieme!" reval stryko Vernon a so vztycenou pastou mieril k Harrymu. No Harry sa ani nepohol. ,,Aj keby ste to zo mna vytlkli, teta Marge by sa ma urcite nezabudla opytat na podrobnosti," odvetil nekompromisne. Stryko Vernon zastal s pastou vo vzduchu a jeho tvar nadobudla nepekny hnedofialovy odtien. ,,No ak mi podpises povolenie," rychlo pokracoval Harry, ,,prisaham, ze si budem pamatat, kam to chodim do skoly, a budem sa - 19 - spravat ako muk... ako keby som bol normalny, so vsetkym, co k tomu patri." Harry videl, ze stryko Vernon nad tym rozmysla, i ked mal zuby vycerene a na spankoch mu pulzovala zila. ,,Dobre," odvrkol napokon. ,,Budem pocas Margeinej navstevy pozorne sledovat, ako sa spravas. Ak sa do konca budes drzat scenara, podpisem ti to prekliate povolenie." Otocil sa, otvoril dvere a tak ich za sebou zatresol, ze jedna z malych sklenych tabuliek v hornej casti vypadla. Harry sa nevratil do kuchyne. Siel do svojej izby. Ak sa ma spravat ako naozajstny mukel, radsej zacne hned. Pomaly a smutne pozbieral vsetky darceky a pozdravy k narodeninam a skryl ich pod uvolnenu dosku v podlahe k domacej ulohe. Potom siel k Hedviginej klietke. Zdalo sa, ze Elvira sa spamatala. Obe s Hedvigou spali s hlavami pod kridlami. Harry si vzdychol a potom do oboch stuchol, aby ich zobudil. ,,Hedviga," povedal smutne, ,,musis sa na tyzden stratit. Chod s Elvirou. Ron sa o teba postara. Napisem mu listok s vysvetlenim. A nepozeraj tak na mna," v Hedviginych velkych jantarovych ociach videl vycitku, ,,ja za to nemozem. Inak by som nemohol s Ronom a Hermionou chodit do Rokvillu." O desat minut Elvira a Hedviga (ktora mala o nohu priviazany listocek pre Rona) vyleteli cez okno a stratili sa z dohladu. Harry sa citil absolutne mizerne a odlozil prazdnu klietku do skrine. No nemal vela casu na zadumcivost. Ani sa nenazdal a teta Petunia uz nanho vrieskala, aby zisiel dolu a pripravil sa na privitanie hosta. ,,Urob si nieco s vlasmi!" oborila sa nanho, ked prisiel do haly. Harry nechapal, aky by malo zmysel, keby sa pokusil uhladit si vlasy. Teta Marge ho s oblubou kritizovala, takze cim neupravenejsie vyzera, tym bude stastnejsia. O chvilku bolo pocut vrzdanie strku pod kolesami auta stryka Vernona, ktore vchadzalo na prijazdovu cestu, a potom buchnutie dveri a kroky na chodniku. ,,Otvor dvere!" zasycala teta Petunia na Harryho. So zovretym zaludkom Harry otvoril. Na prahu stala teta Marge. Velmi sa podobala na stryka Vernona: bola mohutna, tucna a mala brunatnu tvar, ba dokonca aj fuzy - 20 - ako on, i ked nie take huste. V jednej ruke drzala obrovsky kufor a pod pazuchou druhej mala zastrceneho stareho a zlostneho buldoga. ,,Kde je moj Dudinko?" zrevala teta Marge. ,,Kdeze je moj synovculicek?" Dudley tarbavou kolisavou chodzou prichadzal po chodbe, plave ulizane vlasy mal pricapnute k tucnej hlave a spod mnozstva briad mu ledva bolo vidiet motylika. Teta Marge vrazila kufor Harrymu do brucha, cim mu vyrazila dych, zovrela Dudleyho jednou rukou v tesnom objati a prilepila mu na lice velikansky bozk. Harry velmi dobre vedel, ze Dudley znasa objatia tety Marge iba preto, ze ma za ne dobre zaplatene, a skutocne, ked ho teta od seba odtrhla, Dudley v tucnej pasti zvieral suchotavu dvadsatlibrovku. ,,Petunia!" skrikla teta Marge a presla okolo Harryho, akoby bol stojan na klobuky. Teta Marge a teta Petunia sa pobozkali, ci vlastne teta Marge narazila svojou mohutnou celustou do kostnateho lica tety Petunie. Vtedy vosiel stryko Vernon s veselym usmevom na tvari a zavrel za sebou dvere. ,,Das si caj, Marge?" spytal sa. ,,A co dame Rozparovacovi?" ,,Rozparovac sa z mojho tanierika napije trochu caju," povedala teta Marge, ked sli do kuchyne a Harryho nechali s kufrom v hale. No Harry sa nestazoval. Akykolvek dovod, aby nemusel byt s tetou Marge, mu bol dobry, a tak zacal vliect kufor do hostovskej izby a natahoval cas, ako sa len dalo. Kym sa vratil do kuchyne, pred tetu Marge nalozili kolace, naliali jej caj a Rozparovac ho hlasno chlipal v kute. Harry videl, ze teta Petunia sa trochu strhla, ked videla, ako caj a sliny poskvrnili jej cistu dlazku. Teta Petunia neznasala zvierata. ,,Kto sa stara o ostatne psy, Marge?" spytoval sa stryko Vernon. ,,Presvedcila som plukovnika Fubstera, aby si ich vzal na starost," zahrmela teta Marge. ,,Uz je na penzii, a tak ma aspon co robit. No chudacika Rozparovaca som nemohla opustit. Bezo mna chradne." Ked si Harry sadol, Rozparovac zacal vrcat. Vtedy si teta Marge po prvy raz vsimla Harryho. ,,Tak ty si stale este tu!" vystekla. - 21 - ,,Ano," odvetil Harry. ,,Nehovor ,ano' takym nevdacnym tonom," zavrcala teta Marge. ,,Je to uzasne laskave od Vernona a Petunie, ze sa o teba staraju. Ja by som to nerobila. Keby ta pohodili na moj prah, isiel by si rovno do sirotinca." Harry uz chcel vyhrknut, ze by zil radsej v sirotinci ako s Dursleyovcami, ale myslienka na povolenie do Rokvillu ho zastavila. Donutil sa k silenemu usmevu. ,,Nevyskieraj sa na mna!" zaburacala teta Marge. ,,Vidim, ze si sa vobec nepolepsil, odkedy som tu bola naposledy. Dufala som, ze v skole ta naucia trochu moresom." Dala si riadny glg caju a utrela si fuzy. ,,Co si to vravel, Vernon, kam ho to posielate?" ,,K sv. Brutusovi," okamzite odvetil stryko Vernon. ,,Je to prvotriedny ustav pre beznadejne pripady." ,,Chapem," povedala teta Marge. ,,Pouzivaju u sv. Brutusa trstenicu, chlapce?" vystekla nanho spoza stola. ,,Ee.." Stryko Vernon za chrbtom tety Marge prikyvol. ,,Ano," povedal Harry. Potom, s pocitom, ze to zlepsi, dodal: ,,Stale." ,,Vyborne," povedala teta Marge. ,,Ja nesuhlasim s tymi nezmyslami, ze ani takych, co si to zasluzia, neslobodno bit. V devatdesiatich deviatich pripadoch zo sto je poriadny vyprask potrebny. Teba biju casto?" ,,O, ano," prikyvol aj Harry, ,,vela raz." Teta Marge prizmurila oci. ,,Stale sa mi nepaci tvoj ton, chlapce," vyhlasila. ,,Ak mozes o tych bitkach hovorit tak lahostajne, je jasne, ze ta nebiju dost silno. Petunia, ja by som im na tvojom mieste napisala. Aby im bolo jasne, ze v pripade tohoto chlapca schvalujes pouzitie mimoriadnej sily." Mozno sa stryko Vernon obaval, ze Harry zabudne na ich obchod, skratka, odrazu zmenil temu. ,,Pocuvala si rano spravy, Marge? O tom vaznovi, co utiekol?" Ked sa teta Marge zacala udomacnovat, Harry sa pristihol, ze skoro tuzobne mysli na zivot v dome cislo styri bez nej. Stryko Vernon a teta Petunia zvycajne nechceli, aby sa im Harry motal pod no- 22 - hami, a Harry im s radostou vyhovel. Naopak, teta Marge chcela mat Harryho ustavicne na ociach, aby mohla hulakat navrhy, ako ho napravit. S oblubou porovnavala Harryho s Dudleym a s nesmiernym potesenim kupovala Dudleymu drahe dary a pritom zazerala na Harryho, akoby ho vyzyvala, aby sa jej spytal, preco nedostane darcek aj on. A ustavicne mala neprijemne narazky na to, preco je Harry po vsetkych strankach taky nepodareny. ,,Nesmiete si robit vycitky pre to, co sa z toho chlapca vyklulo, Vernon," povedala na treti den pri obede. ,,Ked je raz nieco zhnite zvnutra, s tym uz nikto nic nenarobi." Harry sa usiloval sustredit na jedlo, ale ruky sa mu triasli a tvar mu zacala horiet hnevom. Mysli na povolenie, pripominal si. Mysli na Rokville. Nehovor nic. Nevstavaj... Teta Marge sa naciahla za poharikom vina. ,,To je jedno zo zakladnych pravidiel chovu," povedala. ,,Clovek to na psoch pozoruje stale. Ked nie je v poriadku sucka, ani stena za nic nestoji..." V tej chvili poharik vina, ktory Marge drzala v ruke, vybuchol. Sklene crepiny leteli na vsetky strany a teta Marge prskala a zmurkala a jej brunatna tvar isla prasknut. ,,Marge!" pistala Petunia. ,,Marge, je ti nieco?" ,,Nerob si starosti," zahundrala Marge a obruskom si utierala tvar, ,,asi som ho stisla prisilno. Aj minule sa mi to stalo u plukovnika Fubstera. Nemusis tak panikarit, Petunia, mam velmi pevnu ruku..." No teta Petunia i stryko Vernon podozrievavo hladeli na Harryho, a tak sa rozhodol, ze sa obide bez dezertu, a utiekol od stola, len co mohol. V hale sa oprel o stenu a zhlboka dychal. Uz davno sa mu nestalo, ze by sa prestal ovladat a nechal nieco vybuchnut. Nemohol si dovolit, aby sa to zopakovalo. Neriskoval by tym iba povolenie do Rokvillu. Keby takto pokracoval, mal by problemy s Ministerstvom magie. Harry bol este stale neplnolety carodejnik a carodejnicke zakony mu zakazovali carovat mimo skoly. A jeho zaznamy neboli celkom ciste. Iba minule leto dostal oficialne napomenutie, v ktorom sa jasne uvadzalo, ze keby sa Ministerstvo magie dozvedelo o nejakom - 23 - carovani na Privatnej ceste este raz, Harryho by cakalo vylucenie z Rokfortu. Pocul, ako Dursleyovci vstali od stola, a tak sa ponahlal hore, aby sa im odpratal z cesty. Dalsie tri dni Harry zvladol iba vdaka tomu, ze sa nutil mysliet na Prirucku starostlivosti o metly z edicie Urob si sam vzdy, ked sa teta Marge donho pustila. Fungovalo to celkom dobre, hoci zrejme mal pritom vzdy skleny pohlad, pretoze teta Marge zacala tvrdit, ze nie je dusevne normalny. Konecne nastal posledny vecer tetinho pobytu. Teta Petunia uvarila slavnostnu veceru a stryko Vernon otvoril niekolko flasiek vina. Cez polievku a lososa sa dostali bez jedinej zmienky o Harryho chybach, pri citronovych snehovych pusinkach ich stryko vsetkych nudil dlhym rozpravanim o Vrtamexe, svojej firme na vyrobu vrtaciek, potom teta Petunia uvarila kavu a stryko Vernon vytiahol flasku brandy. ,,Das sa zlakat, Marge?" Teta Marge uz vypila dost vina. Obrovsku tvar mala celkom cervenu. ,,Len taky malicky poharik," zachichotala sa. ,,Este trosku... este... to je ono." Dudley jedol stvrty zakusok, teta Petunia popijala kavu a malicek ruky, v ktorej drzala salku, mala vytrceny dohora. Harry uz velmi chcel zmiznut do svojej izby, ale ked videl nahnevane male oci stryka Vernona, vedel, ze musi vydrzat do konca. ,,Aa!" teta Marge si oblizala pery a polozila na stol prazdny poharik od brandy. ,,To bola basta, Petunia. Ja zvycajne veceriam len nieco narychlo pripravene, ked sa musim starat o dvanast psov..." Nahlas si odgrgla a pohladkala si velke tvidove brucho. ,,Prepacte. Skutocne je to pekny pohlad na takeho zdravim kypiaceho chlapca," pokracovala a zmurkla na Dudleyho. ,,Bude z teba poriadny chlap, Dudusko, ako tvoj otecko. Ano, dam si este kvapku brandy, Vernon..." ,,No ale tento tu..." Kyvla hlavou na Harryho, ktoremu stiahlo zaludok. Prirucka, pomyslel si rychlo. - 24 - ,,Tento tu vyzera tak protivne, taky krpaty. Aj u psov to tak byva. Vlani som plukovnikovi Fubsterovi jedneho dala, aby ho utopil. Taky maly, schradnuty, slaby, skratka nedochodca." Harry sa usiloval spomenut si na stranu dvanast Ako opravit zadrhavajucu sa spiatocku. ,,To ma vsetko v krvi, ako som hovorila nedavno. Zla krv sa prejavi. Nemam nic proti vasej rodine, Petunia," a svojou lopatovitou dlanou potlapkala Petuniu po kostnatej ruke, ,,ale tvoja sestra bola skazene vajce. Take sa najdu aj v najlepsich rodinach. Utiekla s tym niktosom a tu mame vysledok." Harry uprene hladel na svoj tanier a v usiach mu akosi cudne zvonilo. Metlu pevne uchopime za chvost, opakoval si v duchu. Lenze nemohol si spomenut, ako to pokracuje. Hlas tety Marge sa donho zavrtaval ako vrtacky stryka Vernona. ,,Ten Potter," povedala teta Marge nahlas, zobrala flasku brandy a vysplechla si trochu do pohara i po celom obruse, ,,nikdy ste mi nepovedali, co vlastne robil?" Na strykovi Vernonovi a tete Petunii bolo vidiet, ze su do krajnosti napati. Dudley dokonca zdvihol pohlad od zakuska a civel na rodicov. ,,On... nepracoval," povedal stryko Vernon a flochol na Harryho. ,,Bol nezamestnany." ,,Ako som predpokladala!" povedala teta Marge, dala si riadny glg brandy a utrela si bradu do rukava. ,,Nanichodnik, darmozrac, lenivy parazit, ktory..." ,,To nie je pravda," povedal odrazu Harry. Vsetci pri stole stichli. Harry sa cely triasol. Nikdy v zivote nebol taky nahnevany. ,,DAJ SI ESTE BRANDY!" skrikol stryko Vernon, biely ako stena, a vyprazdnil do Margeinho pohara celu flasku. ,,A ty, chlapce," zavrcal na Harryho, ,,chod do postele, chod..." ,,Nie, Vernon," zastikutala teta Marge, zdvihla ruku a uprela male, krvou podliate oci na Harryho. ,,Len pokracuj, chlapce, pokracuj. Si na svojich rodicov hrdy, vsak? Havarovali s autom - predpokladam, ze boli opiti..." ,,Nezahynuli pri autonehode!" povedal Harry a uvedomil si, ze stoji. ,,Zomreli pri autonehode, ty odporny maly klamar, a teba nechali na krku svojim slusnym, usilovne pracujucim pribuznym!" - 25 - vrieskala teta Marge a az sa tak naduvala od zlosti. ,,A ty si bezocivy, nevdacny maly..." No odrazu teta Marge zmlkla. Chvilku to vyzeralo, akoby nenachadzala slov. Zdalo sa, ze sa naduva od nevyslovneho hnevu... ibaze to naduvanie neprestavalo. Jej velka cervena tvar sa zacala rozsirovat, male ocka sa vyvalili a usta sa tak natiahli, ze by aj tak nemohla rozpravat. Vzapati jej puklo a odletelo niekolko gombikov z tvidoveho saka a odrazilo sa od stien. Nafukovala sa ako obludny balon, jej brucho naplo opasok tvidovej sukne tak, az praskol, a prsty na rukach pripominali salamy... ,,MARGE!" kricali stryko Vernon a teta Petunia, ked sa Margeino telo zacalo dvihat zo stolicky k stropu. Teraz uz bola celkom okruhla ako obrovske zachranne koleso s prasacimi ocami a ruky a nohy jej cudesne vytrcali. Ked sa vznasala vo vzduchu, vydavala praskave zvuky. Do miestnosti vbehol Rozparovac a stekal ako sialeny. ,,NIEEE!" Stryko Vernon chytil Marge za jednu nohu a pokusal sa stiahnut ju dolu, ale skoro to aj jeho zdvihlo do vzduchu. V okamihu nanho skocil Rozparovac a zahryzol sa mu do nohy. Harry vyletel z jedalne, kym ho niekto stihol zastavit, a siel rovno do komory pod schodami. Dvere sa zazracne otvorili, len co sa ich dotkol. Okamzite odtiahol svoj kufor ku vchodovym dveram. Vyletel hore schodmi, hodil sa pod postel, vypacil uvolnenu dosku v podlahe, schmatol obliecku s knihami a narodeninovymi darcekmi. Vyliezol spod postele, zobral prazdnu Hedviginu klietku a letel dolu schodmi k svojmu kufru, prave ked stryko Vernon vybehol z jedalne a nohavicu mal na franforce a zakrvavenu. ,,OKAMZITE SA VRAT!" reval. ,,POD SEM A VRAT JU DO NORMALNEJ PODOBY!" Ale Harryho sa zmocnil bezohladny hnev. Kopol do kufra, ktory sa otvoril, vytiahol carovny prutik a namieril ho na stryka Vernona. ,,Zasluzila si to," povedal Harry zadychcane. ,,Zasluzila si, co ma. Chrante ju predo mnou." Za chrbtom hladal klucku. ,,Idem," povedal Harry. ,,Uz mam toho dost." - 26 - A vzapati bol vonku na tmavej tichej ulicke a vliekol za sebou tazky kufor a pod pazuchou mal Hedviginu klietku. - 27 - TRETIA KAPITOLA R RY YT TIIE ER RSSK KY YA AU UT TO OB BU USS Harry presiel niekolko ulic, ked napokon klesol na nizky murik na Magnoliovom obluku, zadychcany od vlecenia tazkeho kufra. Sedel nehybne, este stale zachvateny hnevom, a pocuval, ako mu sialene tlcie srdce. No po desiatich minutach, pretoze bol na tmavej ulici sam, premohli ho ine pocity - strach. Nech sa na to pozrel z hociktorej strany, nikdy nebol v horsej kasi. Ocitol sa v bezvychodiskovej situacii, za tmy vo svete muklov a nemal kam ist. A co bolo najhorsie, pred chvilou naozajstne caroval, co znamenalo, ze ho celkom iste vylucia z Rokfortu. Tak velmi porusil Nariadenie obmedzujuce cary mladistvych, az ho prekvapovalo, ze predstavitelia Ministerstva magie sa este nanho nevrhli, kym si tu tak sedi. Harry sa striasol a pozrel sa na obe strany Magnolioveho obluka. Co s nim bude? Zatknu ho alebo ho jednoducho vyzenu zo sveta carodejnikov? Myslel na Rona a Hermionu a bolo mu este mizernej- 28 - sie. Harry si bol isty, ze aj keby sa dopustil trestneho cinu, Ron a Hermiona by mu ochotne pomohli. Lenze obaja su v zahranici, Hedviga je tiez prec a on sa s nimi nemoze spojit. Nemal ani muklovske peniaze. Na spodku kufra v mesci mu este zostalo trochu carodejnickeho zlata, ale zvysok dedicstva po rodicoch lezal v trezore Gringottbanky v Londyne. Nikdy sa mu nepodari dovliect kufor az do Londyna. Ibaze... Pozrel na svoj carovny prutik, ktory este stale zvieral v ruke. Ak je uz aj tak vyluceny (pri tej myslienke sa mu srdce roztlklo tak rychlo, az ho zabolelo), nic sa nestane, ak bude carovat este troska. Po otcovi zdedil neviditelny plast. Co keby zacaroval kufor, aby bol lahky ako pierko, priviazal by si ho k metle, prikryl sa plastom a letel do Londyna? Mohol by si potom vybrat ostatne peniaze z trezoru a... zacat zivot vyhnanca. Bola to strasna predstava, lenze nemohol zostat sediet na tomto muriku naveky, inak by musel muklovskej policii vysvetlovat, preco je uprostred noci vonku s plnym kufrom carodejnickych knih a s metlou. Harry znova otvoril kufor a hrabal sa v nom. Hladal neviditelny plast, ale prv ako ho nasiel, odrazu sa vystrel a obzeral sa okolo seba. Vzadu na krku pocitil zvlastne steklenie. Mal pocit, akoby ho niekto sledoval, hoci ulica bola na pohlad pusta a z velkych hranatych domov nedopadalo nijake svetlo. Znovu sa sklonil nad kufor, ale takmer vzapati sa zase vystrel a pevnejsie zovrel v ruke prutik. Skor to citil, ako pocul - niekto alebo nieco stalo za nim v uzkej medzere medzi garazou a plotom. Harry prizmuroval oci, aby dovidel do tmavej ulicky. Keby sa to pohlo, vedel by, ci je to len zatulana macka alebo nieco ine. ,,Lumos," zamumlal Harry, na konci jeho prutika sa zjavilo svetlo a skoro ho oslepilo. Drzal prutik vysoko nad hlavou a mury na dome cislo dva s hrubou omietkou sa zrazu zatrblietali, garazove dvere sa leskli a medzi nimi Harry celkom jasne videl mohutne obrysy niecoho obrovskeho s velkymi ziariacimi ocami. Harry cuvol. Potkol sa o kufor, prutik mu vyletel z ruky, ked natiahol ruku, aby stlmil pad, a on tvrdo pristal v jarku. Ozvalo sa ohlusujuce TRESK a Harry si rychlo zakryl rukami oci pred oslepujucim svetlom. - 29 - S vykrikom sa prave vcas prekotulil naspat na chodnik. V nasledujucom okamihu presne na tom mieste, ked pred chvilkou lezal Harry, pristali dve obrovske kolesa a reflektory. Ked Harry zdvihol hlavu, videl, ze patria trojposchodovemu, kriklavofialovemu autobusu, ktory sa tu zjavil, akoby spadol z neba. Zlatymi pismenami bolo na prednom skle napisane Rytiersky autobus. Na okamih si Harry pomyslel, ci sa mu to pri pade nepomiesalo v hlave. Vtedy z autobusu vyskocil sprievodca vo fialovej uniforme a hlasno zacal oznamovat v nocnej tme. ,,Vitajte v Rytierskom autobuse, pohotovostnom dopravnom prostriedku pre carodejnikov alebo carodejnice v nudzi. Len vystrcte ruku, ktorou carujete, nasadnite a my vas odvezieme, kam budete chciet. Moje meno je Stan Shunpike a dnes vecer budem vasim sprie..." Sprievodca odrazu zmlkol. Prave zbadal Harryho, ktory este stale sedel na zemi. Harry rychlo chytil prutik a vstaval. Zblizka videl, ze Stan Shunpike je len o trochu od neho starsi, ze ma najviac osemnast-devatnast rokov, velke odstavajuce usi a po tvari kopu pupienkov. ,,Co si sa valal po zemi?" spytal sa Stan a zabudol na svoje profesionalne vystupovanie. ,,Spadol som," odvetil Harry. ,,Si spadol len tak?" chichotal sa Stan. ,,Nespravil som to narocky," nahnevane odsekol Harry. Jedno koleno na dzinsach mal roztrhane a ruka, ktorou chcel zmiernit pad, mu krvacala. Odrazu si spomenul, preco spadol, rychlo sa otocil a hladel do medzery medzi garazou a plotom. Reflektory Rytierskeho autobusu ju zalievali svetlom a bola prazdna. ,,Na co cumis?" vyzvedal sa Stan. ,,Bolo tam nieco velke cierne," povedal Harry a neisto ukazoval do medzery. ,,Nieco ako pes... ale obrovsky..." Pozrel na Stana, ktory mal otvorene usta. Harry s neprijemnym pocitom zbadal, ze Stanov pohlad sa presunul na jazvu na jeho cele. ,,Co to mas na cele?" spytal sa Stan zrazu. ,,Nic," rychlo odvetil Harry a zakryl si jazvu vlasmi. Ak ho Ministerstvo magie uz hlada, nechcel im to ulahcit. ,,Volas sa?" chcel vediet Stan. - 30 - ,,Neville Longbottom," povedal Harry prve meno, co mu zislo na um. ,,Takze tento autobus," pokracoval rychlo v nadeji, ze Stana odputa, ,,povedal si, ze ide hocikam?" ,,Uhm," hrdo prikyvol Stan, ,,kam len chces, ak je to na zemi. Pod vodu nelezie." Znovu sa tvaril podozrievavo. ,,Daval si nam znamenie, aby sme zastavili, nie? Vystrcil si ruku s prutikom, nie?" ,,Ano," rychlo povedal Harry. ,,Pocuj, kolko by to stalo do Londyna?" ,,Jedenast siklov," odpovedal Stan, ,,ale za strnast dostanes aj horucu cokoladu a za patnast termofor a zubnu kefku v takej farbe, aku si vyberies." Harry sa znovu prehrabaval v kufri, vytiahol mesec s peniazmi a strcil Stanovi do ruky zopar zlatych minci. Potom so sprievodcom zdvihli kufor, na ktorom bola Hedvigina klietka, a vylozili ho po schodoch do autobusu. Pod oknami so zaclonkami namiesto sedadiel stalo v autobuse sest mosadznych posteli. V svietnikoch pri kazdej posteli horeli sviecky a osvetlovali drevom oblozene steny. Maly carodejnik v nocnom cepci zo zadnej casti autobusu zahundral: ,,Teraz nie, dakujem, prave nakladam slimaky," a v spanku sa pretocil na druhy bok. ,,Tvoja bude tato," zasepkal Stan a strcil Harryho kufor pod postel hned za vodicom. ,,Toto je nas vodic Ernie Prang. Ern, toto je Neville Longbottom." Ernie Prang, postarsi carodejnik s hrubymi okuliarmi, Harrymu kyvol a ten si znovu nervozne prilepil ofinu na celo a sadol si na postel. ,,Podme, Ern," prikazal Stan a usadil sa do kresla vedla Ernieho. Znovu sa ozvalo strasne TRESK a Harry sa zvalil na postel, kam ho odhodilo, pretoze Rytiersky autobus vyrazil velkou rychlostou. Harry sa zdvihol, hladel cez tmave okno a videl, ze uhanaju po celkom inej ulici. Stan s velkym pobavenim sledoval Harryho ohromenu tvar. ,,Tu sme boli predtym, nez si nas stopol," povedal. ,,Kde sme teraz, Ern? Niekde vo Walesi?" ,,Uhm," odvetil Ernie. ,,Ako to, ze muklovia autobus nepocuju?" cudoval sa Harry. - 31 - ,,Ti?!" pohrdavo precedil Stan. ,,Ved ti poriadne ani nepocuvaju. Ani sa poriadne nepozeraju. Nikdy si nic nevsimnu..." ,,Radsej zobud madam Marshovu, Stan," povedal Ern. ,,O chvilu sme v Abergavenny." Stan presiel okolo Harryho postele a zmizol na uzkom drevenom schodisku. Harry hladel von oknom a bol coraz nervoznejsi. Ernie zrejme velmi nevedel narabat s volantom. Rytiersky autobus stale vyliezal na chodnik, i ked do nicoho nevrazil - ked sa blizil, kandelabre, postove schranky a smetniky mu totiz uskakovali z cesty, a ked presiel, vracali sa na miesta. Stan zisiel dolu a za nim bledozelena carodejnica zakrutena v cestovnom plasti. ,,A sme tu, madam Marshova," veselo oznamil Stan, ked Ern dupol na brzdu a postele sa posunuli k predku autobusa. Madam Marshova si prilozila k ustam vreckovku a tackavo schadzala dolu schodikmi. Stan vyhodil za nou jej tasku a zabuchol dvere, ozvalo sa dalsie mohutne TRESK a uz sa rutili po uzkej vidieckej ceste a stromy im uskakovali z cesty. Harry by nezaspal, ani keby cestoval autobusom, ktory by tak hlasno netrieskal a neskakal stomilovymi skokmi. Zvieralo mu zaludok, ked si znova pomyslel, co sa s nim stane, a ci sa uz Dursleyovcom podarilo stiahnut tetu Marge na zem. Stan si otvoril Denneho Proroka a s jazykom medzi zubami ho cital. Na Harryho z prednej strany pomaly zazmurkala velka fotografia muza s vpadnutou tvarou a dlhymi, strapatymi vlasmi. Zdal sa mu akosi povedomy. ,,To je ten muz!" povedal Harry a na chvilu zabudol na svoje starosti. ,,Ten bol v muklovskych spravach!" Stanley prevratil noviny na prednu stranu a zasmial sa. ,,To je Sirius Black," prikyvoval. ,,Jasnacka, ze bol v muklovskych spravach, Neville, kde si bol doteraz?" Povysenecky sa zasmial nechapavemu vyrazu na Harryho tvari, zobral prednu stranu a podal ju Harrymu. ,,Mal by si viac citat noviny, Neville." Harry zdvihol noviny, aby nanho nedopadalo svetlo sviecok, a cital: - 32 - BLACK STALE NA SLOBODE Sirius Black, zrejme najpreslavenejsi vazen, aky obyval pevnost Azkaban, stale unika pred dolapenim, potvrdilo dnes Ministerstvo magie. ,,Robime vsetko, co mozeme, aby sme Blacka znovu zaistili," prehlasil minister magie Kornelius Fudge dnes rano, ,,a prosime carodejnicku verejnost, aby zostala pokojna." Niektori clenovia Medzinarodnej carodejnickej federacie kritizovali Fudgea za to, ze o krize informoval muklovskeho premiera. ,,Musel som to urobit," podrazdene odpovedal Fudge. ,,Black je sialenec. Je nebezpecny pre kazdeho, kto mu skrizi cestu, ci je to carodejnik alebo mukel. Premier ma ubezpecil, ze sa ani slovkom nezmieni o skutocnej totoznosti Blacka. A povedzme si na rovinu - kto by mu aj uveril, keby nieco povedal?" Zatial co muklom oznamili, ze nosi pri sebe pistol (akysi kovovy prutik, ktorym sa muklovia navzajom zabijaju), carodejnicka verejnost zije v obavach, ze sa zopakuje masaker spred dvanastich rokov, ked Black jedinou kliatbou zabil trinast ludi. Harry pozrel do zastretych oci Siriusa Blacka, jedinej casti tvare, ktora vyzerala zivo. Nikdy sa nestretol s upirom, ale na hodinach obrany proti ciernej magii videl ich obrazky a Black s voskovobledou pokozkou vyzeral presne ako upir. ,,Hrozny, vsak?" povedal Stan, ktory Harryho sledoval pri citani. ,,Zabil trinast ludi?" spytal sa Harry a vratil stranu Stanovi. ,,Jedinou kliatbou?" ,,Uhm," potvrdil Stan, ,,a to pred svedkami. Za bieleho dna. To bolo, co, Ern?" ,,Ehm," zamracene povedal Ern. Stan sa otocil v kresle a ruky si polozil na zadne operadlo, aby lepsie videl na Harryho. ,,Black bol velky stupenec Ved-Vies-Koho," povedal. ,,Co? Voldemorta?" vyhrkol Harry bez rozmyslania. - 33 - Stanovi zbledli este aj pupaky na tvari a Ern mykol volantom tak silno, ze cela farma musela odskocit, aby sa vyhla autobusu. ,,Si spadol z jahody?" hlesol Stan. ,,Preco vyslovujes jeho meno?" ,,Prepacte," rychlo sa ospravedlnoval Harry. ,,Prepacte, zabudol som..." ,,Zabudol!" potichu opakoval Stan. ,,Moje nervy, srdce mi ide vyskocit..." ,,Takze... Tak teda Black bol privrzencom Ved-Vies-Koho?" pripominal Harry ospravedlnujuco. ,,Ehm," povedal Stan a suchal si hrud. ,,Ehm, presne tak. Vraj bol velmi blizky Ved-Vies-Komu. Skratka, ked maly Harry Potter zvitazil nad Ved-Vies-Kym..." Harry si znovu nervozne priplasol ofinu. ,,Vsetkych privrzencov Ved-Vies-Koho vypatrali, nebolo to tak, Ern? Vacsina z nich vedela, ze je po vsetkom, ze Ved-Vies-Kto zmizol, a stiahli sa. No nie Sirius Black. Pocul som, vraj si myslel, ze ked vsetko prevezme Ved-Vies-Kto, bude jeho priamym zastupcom. Skratka, Blacka zahnali do uzkych na prostriedku ulice plnej muklov a on vytiahol prutik a vyhodil do luftu pol ulice. Odniesol to jeden carodejnik a tucet muklov, ktori tam prave boli. ,,Hrozne, co? A vies, co urobil Black potom?" Stan pokracoval dramatickym septom. ,,Co?" spytal sa Harry. ,,Smial sa," povedal Stan. ,,Len tam stal a smial sa. A ked ta dorazili posily z Ministerstva magie, isiel s nimi celkom pokojne a stale sa smial ako blazon. Lebo je blazon, vazne. Vsak, Ern, vsak je to blazon?" ,,Ked nebol pred Azkabanom, tak je blazon urcite teraz," pomaly odvetil Ernie. ,,Ja by som sa radsej zabil, nez by som ta mal vkrocit. Ale s prepacenim, tak mu treba... po tom, co urobil..." ,,Mali co robit, aby to zamaskovali, vsak, Ern?" ,,Vybuch plynu," zahundral Ernie. ,,A teraz utiekol," pokracoval Stan a znovu v novinach skumavo hladel na vyziabnutu Blackovu tvar. ,,Nikdy predtym nikto z Azkabanu neusiel, vsak, Ernie? By som bol zvedavy, ako to urobil. Desive, co? Som si myslel, ze proti azkabanskym strazcom nema sance, co Ern?" - 34 - Ernieho zrazu striaslo. ,,Rozpravaj o niecom inom, Stan, je tu chlapec. Pri pomysleni na tych azkabanskych strazcov mam cudny pocit." Stan nevolky odlozil noviny a Harry sa oprel o okno Rytierskeho autobusu a citil sa este horsie. Nemohol sa ubranit predstave, co asi bude Stan rozpravat svojim pasazierom o par dni. ,,Ste poculi o tom Harrym Potterovi? Nafukol tetu. Sme ho mali tu, v autobuse. Pravda, Ern? Pokusal sa ujst..." On, Harry Potter, porusil carodejnicke zakony rovnako ako Sirius Black. Je nafuknutie tety Marge taky velky priestupok, ze sa dostane do Azkabanu? Harry o carodejnickom vazeni nevedel nic, hoci kazdy, koho o nom pocuval rozpravat, hovoril rovnako zdesenym tonom. Rokfortsky hajnik Hagrid tam vlani stravil dva mesiace. Harry tak lahko nezabudne na hrozu na Hagridovej tvari, ked mu oznamili, kam ide, a pritom Hagrid patril k najstatocnejsim ludom, akych Harry poznal. Rytiersky autobus sa valil tmou, odstrasoval kriky a smerniky, telefonne budky a stromy a Harry, nepokojny a nestastny, lezal na paperovej posteli. Po chvili si Stan spomenul, ze Harry zaplatil za horucu cokoladu, ale pooblieval mu nou cely vankus, lebo prave vtedy autobus prudko odbocil z Anglesey do Aberdeenu. Carodejnici a carodejnice v habitoch po jednom schadzali z hornych poschodi autobusu a vystupovali. Na vsetkych bolo vidiet, ze sa uz tesia. Napokon zostal Harry ako jediny cestujuci. ,,Tak teda, Neville," spytal sa Stan a pleskol dlanami, ,,kam to bude v Londyne?" ,,Sikma ulicka," odvetil Harry. ,,Hned sme tam," povedal Stan. ,,Sa teda dobre drz!..." TRESK. Hrmeli po centre Londyna. Harry sa posadil a sledoval budovy a lavicky, ktore sa tisli k sebe, aby sa vyhli Rytierskemu autobusu. Obloha bola trochu svetlejsia. Chvilu sa bude skryvat a len co otvoria Gringottbanku, pojde do nej a potom sa poberie... Kam, to nevedel. Ern dupol na brzdu a Rytiersky autobus so smykom zastal pred malym osarpanym hostincom Deravy kotlik, za ktorym bol carovny vchod do Sikmej ulicky. ,,Dakujem," povedal Harry Ernovi. - 35 - Zoskocil zo schodikov a pomohol Stanovi zlozit kufor a Hedviginu klietku na chodnik. ,,Tak teda dovi!" rozlucil sa Harry. No Stan si ho uz nevsimal. Stal vo dverach autobusu a vytriestal oci na vchod do Deraveho kotlika. ,,Tak tu si, Harry," povedal nejaky hlas. Kym sa Harry stihol otocit, pocitil na pleci nieciu ruku. V tej chvili Stan zakrical: ,,No nech oslepnem! Ern, sem pod! Pod sem!" Harry pozrel na muza, ktoremu patrila ruka, a mal pocit, akoby mu do brucha vysypali plne vedro ladu - natrafil rovno na samotneho ministra magie Kornelia Fudgea. Stan zoskocil na chodnik k nim. ,,Ako ste to povedali Nevillovi, pan minister?" spytoval sa vzrusene. Fudge, tucny nizky muz v dlhom plasti s tenkymi svetlymi pasikmi, sa tvaril chladne a vycerpane. ,,Neville?" zopakoval zamracene. ,,Toto je Harry Potter." ,,Ja som to vedel!" radostne skrikol Stan. ,,Ern! Ern! Hadaj, kto je ten Neville! To je Harry Potter! Aha, ma jazvu!" ,,Ano," povedal Fudge namrzene, ,,som velmi rad, ze Rytiersky autobus odviezol Harryho, ale my teraz potrebujeme vojst do Deraveho kotlika..." Fudge silnejsie stisol Harryho plece a odvadzal ho do hostinca. Spoza dveri za barovym pultom vysla zhrbena postava s lampasom. Bol to Tom, scvrknuty, bezzuby majitel. ,,Tak ho teda mate, pan minister," povedal Tom. ,,Date si nieco? Pivo? Brandy?" ,,Asi radsej kanvicu caju," poziadal Fudge, ktory Harryho stale nepustal. Spoza nich bolo pocut hlasne stuchanie a fucanie a zjavili sa Stan a Ern s Harryho kufrom a Hedviginou klietkou a vzrusene sa obzerali okolo seba. ,,Co si nam nepovedal, kto si, Neville?" usmieval sa Stan na Harryho a ponad plece mu zvedavo nakukala Ernieho sovia tvar. ,,A neruseny salonik, Tom, prosim vas," zdoraznil Fudge. ,,Dovidenia," nestastne zavolal Harry Stanovi a Erniemu, ked Tom ukazoval Fudgeovi na chodbu, ktora viedla z baru. ,,Maj sa, Neville!" zavolal za nim Stan. - 36 - Fudge viedol Harryho uzkou chodbou za Tomovym lampasom a potom do maleho Salonika. Tom luskol prstami a v ohnisku zapukotal ohen, uklonil sa a vysiel z miestnosti. ,,Sadni si, Harry," povedal Fudge a ukazal mu na stolicku pri ohni. Harry si sadol a citil, ako mu napriek ziare ohna na rukach naskakuju zimomriavky. Fudge si vyzliekol plast s tenkymi pasikmi, odhodil ho nabok, potom si povytiahol nohavice flaskovozeleneho obleku a sadol si oproti Harrymu. ,,Som Kornelius Fudge. Minister magie." To Harry, samozrejme, vedel, uz Fudgea videl, ale pretoze vtedy mal na sebe neviditelny plast, ktory zdedil po otcovi, nemohol sa k tomu priznat. Hostinsky Tom sa vratil, na nocnej koseli mal zasteru a priniesol podnos s cajom a lievancami. Polozil ho na stol medzi Fudgea a Harryho, potom odisiel a zavrel za sebou dvere. ,,Nuz, Harry, musim ti povedat, ze si nam pripravil krusne chvile," povedal Fudge, ked nalieval caj. ,,Takto utiect od tety a stryka! Uz som si zacal mysliet... ale si zivy a zdravy a to je najdolezitejsie." Fudge si natrel lievanec lekvarom a posunul tanier pred Harryho. ,,Jedz, Harry, vyzeras hrozne. No tak teda... Urcite budes spokojny, ked ti poviem, ze sme dali nestastne nafuknutu slecnu Marjorie Dursleyovu do poriadku. Pred par hodinami sme na Privatnu cestu vyslali dvoch pracovnikov Oddelenia napravy nahodnych kuzel. Slecnu Dursleyovu splasli a upravili jej pamat. Vobec si na tu neprijemnost nespomina. Takze to dopadlo dobre a nestali sa nijake skody." Fudge sa ponad okraj salky usmial na Harryho skoro ako stryko, ktory si premeriava svojho oblubeneho synovca. Harry neveril vlastnym usiam. Uz otvoril usta, aby prehovoril, ale nevedel, co povedat, a tak ich znova zavrel. ,,Obavas sa, ako zareagovali tvoj stryko s tetou?" spytal sa Fudge. ,,Nuz, nepopieram, ze su strasne nahnevani, Harry, ale su ochotni vziat ta na buduce leto naspat, ak zostanes v Rokforte cez vianocne a velkonocne prazdniny." Harry si odkaslal. - 37 - ,,Cez Vianoce a Velku noc vzdy zostavam v Rokforte," povedal, ,,a uz sa nikdy nechcem vratit na Privatnu cestu." ,,Ale, no tak, urcite to budes vidiet inak, ked sa upokojis," povedal Fudge znepokojene. ,,Je to predsa tvoja rodina a urcite sa mate radi... ehm... niekde v hlbke duse." Harrymu ani na um nezislo Fudgea opravit. Stale cakal, ze sa dozvie, co bude s nim. ,,Takze zostava len rozhodnut, kde stravis posledne dva tyzdne prazdnin," povedal Fudge a natieral si druhy lievanec. ,,Navrhujem, aby si sa ubytoval tu v Deravom kotliku. A..." ,,Pockajte," vyhrklo z Harryho. ,,A co bude s mojim trestom?" Fudge zazmurkal. ,,Trestom?" ,,Porusil som zakon!" povedal Harry. ,,Nariadenie obmedzujuce cary mladistvych!" ,,Och, chlapce moj drahy, za taku malickost ta nebudeme trestat!" zvolal Fudge netrpezlivo mavajuc lievancom. ,,Bola to nahoda! Neposielame ludi do Azkabanu len za to, ze nafuknu svoje tety." Lenze toto akosi neslo dohromady s Harryho predchadzajucimi skusenostami s Ministerstvom magie. ,,Vlani som dostal oficialne varovanie len preto, ze domaci skriatok rozplesol v strykovom dome tortu!" povedal Fudgeovi zamraceny. ,,Ministerstvo magie mi napisalo, ze ma vylucia z Rokfortu, ak tam este budem carovat." Ak len Harryho neklamal zrak, Fudge sa zrazu tvaril cudne. ,,Okolnosti sa menia. Harry... Musime brat do uvahy... v sucasnej atmosfere... Hadam len nechces, aby ta vylucili?" ,,Pravdaze nie," povedal Harry. ,,Tak teda naco ten rozruch?" smial sa Fudge. ,,A teraz si daj lievanec, Harry, a ja sa zatial idem pozriet, ci ma Tom pre teba izbu." Fudge vysiel zo Salonika a Harry civel za nim. Dialo sa nieco velmi cudne. Preco nanho Fudge cakal v Deravom kotliku, ak nie preto, aby ho potrestal za to, co urobil? A ked tak teraz Harry o tom premyslal, urcite nebolo bezne, aby sa minister magie osobne zaoberal pripadmi carovania mladistvych. Fudge sa vratil s hostinskym Tomom. - 38 - ,,Jedenastka je volna, Harry," povedal Fudge. ,,Myslim, ze tam budes mat pohodlie. Este jedna vec. Urcite to pochopis... Nechcem, aby si sa tulal po muklovskom Londyne, dobre? Zdrzuj sa len v Sikmej ulicke. A kazdy vecer pred zotmenim nech si tu. Urcite to chapes. Tom mi na teba bude davat pozor." ,,Okej," pomaly odpovedal Harry, ,,ale preco...?" ,,Nechceme ta zase stratit, vsakze?" povedal Fudge a srdecne sa zasmial. ,,Nie, nie... je lepsie, ak vieme, kde si... teda..." Fudge si hlasno odkaslal a zobral si pasikavy plast. ,,No, ja uz idem, mam vela prace, vies..." ,,Uz sa vam podarilo chytit Blacka?" spytal sa Harry. Fudgeovi sa posmykol prst na striebornej spone plasta. ,,Co to ma...? Ach, pocul si... nuz, este nie, ale je to len otazka casu. Strazcovia z Azkabanu este nikdy nezlyhali... a este nikdy som ich nevidel takych nahnevanych." Fudgea trochu striaslo. ,,Takze sa rozlucim." Podaval Harrymu ruku, a ked mu nou Harry triasol, zrazu dostal napad. ,,Ehm, pan minister? Mozem vas o nieco poziadat?" ,,Pravdaze," povedal Fudge s usmevom. ,,Tretorociaci v Rokforte smu navstevovat Rokville, ale teta so strykom mi nepodpisali dovolenie. Myslite, ze by ste mohli?..." Na Fudgeovi bolo vidiet, ze je nesvoj. ,,Ach, nie, nie. Je mi to velmi luto, Harry, ale nie som tvoj otec, ani porucnik." ,,Ale ste minister magie," dovodil Harry nedockavo. ,,Keby ste mi dali to povolenie..." ,,Nie, Harry, je mi luto, ale predpisy su predpisy," odvetil Fudge rozhodne. ,,Mozno budes moct navstevovat Rokville na buduci rok. Vlastne, myslim, ze je pre teba lepsie, ak ta nepojdes... ano... no ja uz idem. Nech sa ti tu paci, Harry." Este raz sa usmial, potriasol Harrymu rukou a odisiel z miestnosti. Tom sa na Harryho usmieval. ,,Nasledujte ma, pan Potter," vyzval ho, ,,uz som vam veci odniesol hore..." Harry siel za Tomom po peknom drevenom schodisku k dveram s mosadznym cislom jedenast, Tom ich odomkol a otvoril. - 39 - V izbe bola velmi pohodlne vyzerajuca postel, vysokolesteny dubovy nabytok, v kozube veselo pukotal ohen a na bielizniku... ,,Hedviga!" zhikol Harry. Snezna sova zacvakala zobakom a zletela Harrymu na ruku. ,,Mate velmi mudru sovu," zasmial sa Tom. ,,Prisla asi pat minut po vas. Keby ste nieco potrebovali, pan Potter, nevahajte a vypytajte si." Znovu sa uklonil a odisiel. Harry dlho sedel na posteli a zamyslene hladkal Hedvigu. Obloha za oknom sa rychlo menila z tmavej zamatovomodrej na chladnu ocelovosivu a potom pomaly na ruzovu so zlatistymi pasmi. Harry skoro neveril, ze len pred par hodinami odisiel z Privatnej cesty, ze ho nevylucili a ze ma teraz pred sebou dva tyzdne celkom bez Dursleyovcov. ,,Bola to prazvlastna noc, Hedviga," zazival. Ani si nezlozil okuliare, klesol na vankus a zaspal. - 40 - STVRTA KAPITOLA D DE ER RA AV VY YK KO OT TL LIIK K Harrymu zopar dni trvalo, kym si zvykol na svoju nezvycajnu slobodu. Nikdy predtym nemohol vstavat, kedy sa mu chcelo, ani jest to, na co mal chut. Teraz si dokonca mohol chodit, kam chce, pokial to bolo v Sikmej ulicke, ale pretoze tato dlha, kockami dlazdena ulicka bola plna tych najuzasnejsich carodejnickych obchodov na svete, Harryho vobec nelakalo porusit slub, ktory dal Fudgeovi, a zatulat sa do sveta muklov. Kazde rano ranajkoval v Deravom kotliku, kde rad pozoroval ostatnych hosti - smiesne male carodejnice z vidieka, ktore prisli na nakupy, ctihodne vyzerajucich carodejnikov, ktori sa skriepili o najnovsom clanku v casopise Transfiguracia a dnesok, hrozostrasnych bosorakov, samopasnych raraskov a raz videl dokonca jednu zenu, podozrivo sa ponasajucu na jezibabu, s hrubou vlnenou kuklou na hlave, ktora si objednala tanier surovej pecienky. - 41 - Po ranajkach Harry vzdy vysiel na dvor, vytiahol si carodejnicky prutik, poklepal nim po tretej tehle zlava nad smetnikom a odstupil, kym sa otvoril vchod do Sikmej ulicky. Harry travil dlhe slnecne dni prezeranim obchodov, jedaval pred kaviarnickami pod pestrofarebnymi slnecnikmi, kde si ostatni navzajom ukazovali, co pokupili (,,to je lunoskop, clovece - uz sa nemusim babrat s mesacnymi tabulkami, vidis to?") alebo rozoberali pripad Siriusa Blacka (,,ja osobne by som deti nepustala von samy, kym nebude zase v Azkabane"). Harry si uz nemusel robit ulohy pod dekami pri baterke. Teraz mohol sediet na slniecku pred cukrarnou Floriana Fortescua a dokoncovat vsetky pisomne prace, pri ktorych mu pomahal sam Florian, ktory okrem toho, ze vedel o upalovani carodejnic v stredoveku velmi vela, kazdu polhodinu nosil Harrymu zmrzlinove pohare zdarma. Ked si Harry doplnil mesec zlatymi galleonmi, striebornymi siklami a bronzovymi knutmi z trezora v Gringottbanke, musel sa velmi ovladat, aby to vsetko neminul hned. Stale si musel pripominat, ze na Rokforte ho caka este pat rokov a aky by to bol pocit, keby si od Dursleyovcov musel pytat peniaze na carodejnicke knihy. Ledva odolal, aby si nekupil krasnu zlatu supravu pluvadlikov (co bola carodejnicka spolocenska hra podobna gulkam, pri ktorej male kocky vystreknu protihracovi do tvare odporne pachnucu tekutinu, ak straca bod). Velmi ho pritahoval aj dokonaly pohyblivy model galaxie vo velkej sklenej guli, vdaka ktoremu by uz nemusel chodit na astronomiu. Ale najvacsim skuskam vystavovala Harryho pevnu volu jedna vec, ktoru uvidel vo svojom oblubenom obchode s metlobalovymi potrebami tyzden po tom, ako sa ubytoval v Deravom kotliku. Zvedavy, na co hladi ten hlucik ludi v obchode, predral sa dovnutra pomedzi nadsene carodejnice a carodejnikov, az uvidel podium, kde stala ta najvelkolepejsia metla, aku vobec kedy videl. ,,Prave prisla z vyroby, je to prototyp," oznamoval svojmu spolocnikovi carodejnik s hranatou bradou. ,,To je najrychlejsia metla na svete, vsak, ocko?" pistal chlapec mladsi od Harryho a tahal otca za ruku. ,,Irske reprezentacne muzstvo si prave objednalo sedem tychto krasavic!" informoval hlucik majitel obchodu. ,,A su to favoriti na Svetovy pohar!" - 42 - Velka carodejnica pred Harrym sa posunula a on teraz videl na cedulku vedla metly: BLESK Tato najnovsia pretekarska metla sa vyznacuje najkvalitnejsou aerodynamickou ruckou z jasenoveho dreva, upraveneho diamantovou bruskou, s vlastnym rucne vyrezanym registracnym cislom. Kazda jednotliva brezova chvostova vetvicka bola dokonale vylestena, aby dosiahla aerodynamicku dokonalost, a Blesk tak ziskal neprekonatelnu rovnovahu a presnost. Blesk dosahuje akceleraciu 150 mil do desiatich sekund a je v nom zabudovane nenarusitelne Brzdiace zaklinadlo. Cennik poskytneme na poziadanie. Cennik na poziadanie... Harrymu sa nepacila predstava tej sumy. Nikdy v zivote po nicom tak velmi netuzil... lenze nikdy neprehral metlobalovy zapas ani na Nimbuse 2000, takze aky by malo zmysel vybrakovat svoj trezor v Gringottbanke kvoli Blesku, ked uz jednu velmi kvalitnu metlu ma? Harry sa na cenu nepytal, ale odvtedy sa do obchodu vracal skoro kazdy den, len sa na Blesk pozriet. Boli vsak aj veci, ktore si Harry musel kupit. V apatieke si doplnil zasoby prisad do elixirov a aj rukavy a nohavice skolskych habitov mu boli trochu prikratke, a tak zasiel do obchodu Madam Malkinovej Habity na kazdu prilezitost a kupil si nove. Najdolezitejsie vsak boli ucebnice, okrem ineho aj na dva nove predmety starostlivost o zazracne tvory a vestenie. Ked Harry pozrel do vykladu knihkupectva, nesmierne ho prekvapilo, co tam videl. Namiesto zvycajnych priruciek carovania so zlatou oriezkou, hrubych ako dlazobne kocky, sa za sklom vynimala velka zelezna klietka s asi stovkou vytlackov Prisernej knihy priser. Vsade poletovali potrhane stranky, lebo knihy sa navzajom sklbali, mlatili, zakliesnene v zurivych zapasoch, a agresivne cvakali. Harry vytiahol z vrecka svoj zoznam a po prvy raz don pozrel. Priserna kniha priser bola v zozname uvedena ako ucebnica na starostlivost o zazracne tvory. Teraz Harry chapal, preco mu Hagrid - 43 - pisal, ze sa mu zide. Odlahlo mu. Uz sa obaval, ze ho Hagrid poziada, aby mu pomohol s nejakym svojim novym hrozostrasnym zvieratkom. Len co Harry vosiel do Carodejnickej literatury pre velkych i malych, majitel obchodu sa ponahlal k nemu. ,,Rokfort?" spytal sa strucne. ,,Prisli ste si po nove knihy?" ,,Ano," odvetil Harry. ,,Potrebujem..." ,,Ustupte," netrpezlivo povedal veduci a odtisol Harryho nabok. Vytiahol si hrubocizne rukavice, zobral velku uzlovitu palicu a siel ku klietke s Prisernymi knihami. ,,Pockajte," rychlo povedal Harry. ,,Taku uz mam." ,,Mate?" Na tvari veduceho sa odrazu zracila obrovska ulava. ,,To som nesmierne rad. Dnes rano ma pohryzli uz pat raz..." Ozvalo sa hlasne sklbanie. Dve Priserne knihy priser chytili tretiu a kazda tahala na opacnu stranu. ,,Prestante! Prestante!" krical veduci, strkal palicu pomedzi mreze a odhadzoval knihy od seba. ,,Uz ich nikdy nebudem skladovat, nikdy! Hotovy blazinec! Ked sme mali Neviditelnu knihu neviditelnosti, myslel som si, ze nic horsie uz zazit nemozeme - stali ma cely majetok a nikdy sa nenasli... Mozem vam teda niecim posluzit?" ,,Ano," povedal Harry hladiac do zoznamu. ,,Potrebujem Odhalovanie zahalenej buducnosti od Kassandry Vablatskej." ,,A, zacinate s vestenim, vsakze?" skonstatoval veduci, stiahol si rukavice a viedol Harryho dozadu, kde bol kutik venovany vesteniu. Na malom stoliku lezala kopa zvazkov s titulmi ako Predpovedanie nepredpovedatelneho, Pripravte sa na soky a Rozbite gule (Ako postupovat v pripade neprijemnej vestby). ,,Tu to mame," povedal veduci, ktory vyliezol po schodikoch, aby sa dostal k hrubej knihe v ciernej vazbe. ,,Odhalovanie zahalenej buducnosti. Velmi dobra prirucka o vsetkych zakladnych metodach predpovedania osudu - citanie z dlane, z kristalovych gul, vnutornosti vtakov..." No Harry ho nepocuval. Jemu padol zrak na inu knihu, vystavenu na malom stoliku: Smrtelne znamenia - Co robit, ked sa schyluje k najhorsiemu. - 44 - ,,Och, na vasom mieste by som to necital," povedal veduci veselo, ked videl, kam Harry hladi. ,,Zacnete vidiet smrtelne znamenia vsade. Kazdeho to vylaka na smrt." No Harry nespustal oci z obalky knihy - bol na nej cierny pes s planucimi ocami, velky ako medved. Zdal sa mu povedomy... Veduci strcil Harrymu do ruky Odhalovanie zahalenej buducnosti. ,,Este nieco?" spytal sa. ,,Ano," Harry odtrhol oci od psa a omamene pozrel do svojho zoznamu. ,,Ehm... potrebujem Transfiguraciu pre stredne pokrocilych a Vseobecnu prirucku kuzel pre treti rocnik." O desat minut vysiel Harry z knihkupectva s novymi knihami pod pazuchou, kracal k Deravemu kotliku, sotva vnimajuc, kadial ide, a cestou vrazal do ludi. Dovliekol sa do svojej izby a hodil knihy na postel. Niekto tu upratal, okna boli otvorene a dnu svietilo slnko. Harry pocul, ako po muklovskej ulici pod nim, ktoru nebolo vidiet, prechadzaju autobusy, i zvuky zo Sikmej ulicky. Zbadal svoj odraz v zrkadle nad umyvadlom. ,,To nemohlo byt znamenie smrti," povedal svojmu obrazu vzdorovito. ,,Iba ma vystrasila ta vec na Magnoliovom obluku... zrejme to bol iba zatulany pes..." Automaticky zdvihol ruku a usiloval sa uhladit si vlasy. ,,Bojujes tu marny boj, moj drahy," povedalo mu zrkadlo dychavicne. Ako dni plynuli, vsade, kam Harry isiel, vyzeral Rona alebo Hermionu. Teraz, kedze sa blizil zaciatok noveho skolskeho roka, uz do Sikmej ulicky prichadzalo vela studentov z Rokfortu. Harry stretol spoluziakov z Chrabromilu Seamusa Finnigana a Deana Thomasa v Mnohorakych metlobalovych doplnkoch, kde tiez zizali na Ohnivu strelu. Pred knihkupectvom doslova narazil na Nevilla Longbottoma, zabudliveho chlapca s okruhlou tvarou. Harry sa vsak nezastavil na kus reci, lebo Neville zrejme niekam zalozil zoznam knih a prave ho jeho hrozyplne vyzerajuca stara mama hresila. Harry dufal, ze sa nikdy nedozvie, ako sa na uteku pred Ministerstvom magie vydaval za jej vnuka Nevilla. - 45 - Posledny prazdninovy den sa Harry zobudil s myslienkou, ze zajtra sa v Rokfortskom exprese konecne stretne s Ronom a Hermionou. Vstal, obliekol sa, siel sa este naposledy pozriet na Blesk a prave rozmyslal, kde sa naobeduje, ked niekto zavolal jeho meno, a on sa otocil. ,,Harry! HARRY!" Boli tam obaja, sedeli pred Florianovou cukrarnou - Ron neuveritelne pehavy, Hermiona ako cokolada a obaja mu nadsene kyvali. ,,No konecne!" povedal Ron a uskrnal sa, ked si Harry sadol. ,,Isli sme do Deraveho kotlika, ale povedali nam, ze si prave odisiel, potom sme isli do Carodejnickej literatury pre velkych i malych, k Madam Malkinovej a..." ,,Nakupil som si veci do skoly este minuly tyzden," vysvetloval Harry. ,,A ako ste vedeli, ze byvam v Deravom kotliku?" ,,Tatko," strucne odvetil Ron. Pan Weasley, pracovnik Ministerstva magie, sa samozrejme dopocul, co sa stalo tete Marge. ,,Naozaj si nafukol svoju tetu, Harry?" velmi vazne sa spytovala Hermiona. ,,Nemal som to v umysle," povedal Harry, kym sa Ron rehotal. ,,Skratka, prestal som sa ovladat." ,,To nie je na smiech, Ron," zahriakla ho Hermiona. ,,Uprimne povedane, prekvapuje ma, ze Harryho nevylucili." ,,Mna tiez," priznal Harry. ,,Co vylucili... Myslel som si, ze ma zavru." Pozrel na Rona. ,,Tvoj tatko nevie, preco ma Fudge pustil, vsak?" ,,Asi preto, ze si to ty, nie?" pokrcil plecami Ron a stale sa chichotal. ,,Slavny Harry Potter, ved vies. Nechcem ani pomysliet, co by ministerstvo urobilo so mnou, keby som nafukol svoju tetu. Samozrejme, najprv by ma museli vykopat, lebo uz by som bol davno mrtvy - mamka by ma zabila. Mimochodom, mozes sa dnes vecer tatka spytat. Aj my prenocujeme v Deravom kotliku! Takze zajtra mozes ist na stanicu s nami! Aj Hermiona tam bude." Hermiona natesene prikyvla. ,,Mama s ockom ma dnes rano priviezli aj so vsetkymi rokfortskymi vecami." ,,Senzacia!" veselo povedal Harry. ,,Tak uz mas vsetky nove knihy a ostatne veci?" - 46 - ,,Pozri na toto," povedal Ron, vytiahol z tasky dlhu uzku skatulku a otvoril ju. ,,Novucicky prutik. Tridsatpat centimetrov, vrba, s vlasom z jednorozcovho chvosta. A mame aj vsetky knihy..." Ukazal na velky batoh pod stolom. ,,A co povies na tie Priserne knihy? Predavac skoro plakal, ked sme mu povedali, ze chceme dve." ,,A toto je co?" spytoval sa Harry ukazujuc na tri napchate batohy na stolicke vedla Hermiony. ,,Ja som si predsa zapisala viac predmetov ako vy," vysvetlovala Hermiona. ,,To su moje knihy na aritmanciu, starostlivost o zazracne tvory, vestenie, studium starovekych magickych znakov a zivot a zvyky muklov..." ,,Naco je tebe zivot a zvyky muklov?" cudoval sa Ron a prevracal oci. ,,Ved si sa narodila v muklovskej rodine! Tvoji rodicia su muklovia! Vies o mukloch uz vsetko!" ,,Ale bude uchvatne studovat ich z carodejnickeho hladiska," vazne povedala Hermiona. ,,Planujes vobec tento rok jest a spat, Hermiona?" spytal sa Harry a Ron sa zachechtal. Hermiona ich ignorovala. ,,Este mi zostalo desat galleonov," povedala, ked pozrela do penazenky. ,,V septembri mam narodeniny a mama s ockom mi dali peniaze, aby som si uz teraz kupila darcek." ,,Nechcela by si nejaku peknu knizku?" spytal sa Ron nevinne. ,,Nie, myslim, ze nie," pokojne odvetila Hermiona. ,,Chcem sovu. Harry ma Hedvigu, ty Elviru..." ,,Ta nie je moja," namietal Ron. ,,Elvira je rodinna sova. Ja mam iba Prasivca." Vytiahol z vrecka svojho potkana. ,,A chcem ho dat vysetrit," dodal a polozil Prasivca na stol pred nich. ,,Myslim, ze Egypt mu neprospel." Prasivec bol chudsi ako obycajne a akosi mu ovisli fuzy. ,,Tamto je obchod so zazracnymi tvormi," ukazal Harry, ktory sa uz v Sikmej ulicku vyznal velmi dobre. ,,Ty zistis, ci nemaju nieco pre Prasivca, a Hermiona si moze kupit sovu." Zaplatili za zmrzlinu a presli na druhu stranu ulice do Zazracneho zverinca. Vovnutri nebolo vela miesta. Kazdy kusok steny zakryvala nejaka klietka. Pachlo to tam a bol tam hluk, pretoze ich obyvatelia pistali, vrestali, dzavotali alebo sycali. Carodejnica za pultom prave - 47 - radila nejakemu carodejnikovi, ako sa ma starat o obojstranne mloky, a tak Harry, Ron a Hermiona cakali a prezerali si klietky. Dve obrovske fialove ropuchy sa nafukovali a krmili mrtvymi masiarkami. Pri okne sa ligotala giganticka korytnacka s pancierom vykladanym drahymi kamenmi. Jedovate oranzove slimaky sa pomaly plazili po bocnej stene sklenej nadrze a tucny biely zajac sa stale menil na hodvabny cylinder a zase naspat, pricom to vzdy hlasno puklo. Mali tam este macky vsetkych farieb, volieru plnu hlucnych havranov, kosik so zvlastnymi kozusinovymi gulkami kremovej farby, ktore nahlas vrcali, a na pulte stala priestranna klietka s hladkymi ciernymi potkanmi, ktore sa hrali na preskakovacku, opierajuc sa pritom o dlhe hole chvosty. Carodejnik s obojstrannym mlokom odisiel a Ron podisiel k pultu. ,,Ide o mojho potkana," povedal carodejnici. ,,Odkedy som sa s nim vratil z Egypta, akosi stratil farbu." ,,Plesni ho na pult," povedala carodejnica a vytiahla z vrecka hrube cierne okuliare. Ron vytiahol Prasivca z vnutorneho vrecka habitu a polozil ho vedla klietky s jeho pribuznymi, ktori prestali skakat a natlacili sa k pletivu, aby lepsie videli. Skoro ako vsetko, co Ron vlastnil, aj Prasivec bol z druhej ruky (kedysi patril Ronovmu bratovi Percymu) a trochu osuchany. Popri lesklych potkanoch v klietke vyzeral zvlast polutovaniahodne. ,,Hm," zahundrala si carodejnica, ked chytila Prasivca. ,,Kolko rokov ma ten potkan?" ,,Neviem," odvetil Ron. ,,Je dost stary. Kedysi patril mojmu bratovi." ,,Aku ma moc?" spytala sa carodejnica a pozorne si Prasivca prezerala. ,,Eh..." Pravda bola taka, ze Prasivec nikdy neprejavil ani najmensi naznak nejakej zaujimavej schopnosti. Carodejnicin zrak z Prasivcovho roztrhaneho ucha presiel na jeho prednu labku, na ktorej chybal jeden prst, a nahlas zatskala. ,,Presiel cez mlyncek," povedala. ,,Bol taky, uz ked mi ho Percy dal," branil sa Ron. - 48 - ,,Nemozno ocakavat, ze obycajny alebo zahradny potkan, ako je tento, bude zit dlhsie ako tri roky," povedala carodejnica. ,,Keby si hladal nieco trvanlivejsie, mozno by sa ti pacil niektory z tychto..." Ukazovala na cierne potkany, ktore rychlo zacali znova skakat. Ron zahundral: ,,Predvadzaju sa." ,,No ak nechces nahradu, vyskusaj toto potkanie tonikum," navrhovala carodejnica a spod pultu vytiahla malu cervenu flasku. ,,Dobre," povedal Ron. ,,Kolko... Au!" Ron sa prikrcil, lebo z vrchu najvyssie polozenej klietky zletelo nieco obrovske oranzove, pristalo mu to na hlave a vzapati sa zurivo prskajuc vrhlo na Prasivca. ,,NIE, KRIVOLAB, NIE!" kricala carodejnica, ale Prasivec sa jej vysmykol z ruk ako kus mydla, s rozplestenymi nohami pristal na zemi a trielil k dveram. ,,Prasivec!" krical Ron, vybehol z obchodu za nim a Harry ho nasledoval. Trvalo im skoro desat minut, kym chytili Prasivca, ktory sa skryl pod odpadkovy kos pred Mnohorakymi metlobalovymi doplnkami. Ron si strcil trasuceho sa potkana naspat do vrecka, vystrel sa a suchal si hlavu. ,,Co to bolo?" ,,Bud nejaka velka macka, alebo dost maly tiger," povedal Harry. ,,Kde je Hermiona?" ,,Zrejme si kupuje sovu..." Vracali sa preplnenou ulickou k Zazracnemu zverincu. Prave ked ta prisli, z obchodu vysla Hermiona, ale neniesla sovu. Ruky mala pevne ovinute okolo obrovskej hrdzavej macky. ,,Ty si kupila toho netvora?" zhrozil sa Ron a zostal stat s otvorenymi ustami. ,,Vsak je nadherny?" nadchynala sa Hermiona. To je vec nazoru, pomyslel si Harry. Kocur mal hunatu hrdzavu srst, ale celkom urcite krive laby a tvar mrzutu a cudne splostenu, akoby narazil papulou rovno do tehloveho mura. No teraz, ked Prasivca nebolo vidiet, kocur spokojne priadol v Hermioninom naruci. ,,Hermiona, ved ten tvor ma skoro oskalpoval!" rozhorcoval sa Ron. ,,On to tak nemyslel, vsakze, Krivolabik?" povedala Hermiona. - 49 - ,,A co Prasivec?" Ron ukazoval na hrcu vo svojom naprsnom vrecku. ,,Potrebuje pokoj a odpocinok! Ako ho bude mat s takym tvorom nablizku?" ,,To mi pripomenulo, ze si si zabudol potkanie tonikum," povedala Hermiona a strcila Ronovi do ruky malu cervenu flasku. ,,A prestan si robit starosti. Krivolab bude spat v mojej spalni a Prasivec vo vasej, tak v com je problem? Chudacik Krivolab. Ta carodejnica povedala, ze tam je uz celu vecnost. Nikto ho nechcel." ,,Ktovie preco," sarkasticky poznamenal Ron, ked sa pobrali k Deravemu kotliku. Pana Weasleyho nasli v bare citat Denneho Proroka. ,,Harry!" usmial sa nanho. ,,Ako sa mas?" ,,Dakujem, dobre," odvetil Harry, ked sa s nakupmi posadili k panu Weasleymu. Pan Weasley odlozil noviny a Harry videl, ze z nich nanho hladi teraz uz vseobecne znama fotografia Siriusa Blacka. ,,Tak ho teda este stale nechytili?" spytal sa. ,,Nie," odvetil pan Weasley a tvaril sa nesmierne vazne. ,,Vsetkych nas na ministerstve stiahli zo zvycajnych povinnosti, aby sme sa sustredili na hladanie, ale zatial sme nemali stastie." ,,Dostali by sme odmenu, keby sme ho chytili?" spytal sa Ron. ,,Zislo by sa trochu penazi..." ,,Nebud smiesny, Ron," povedal pan Weasley a bolo vidiet, ze je nervozny. ,,Black sa neda chytit nejakemu trinastrocnemu nedoucenemu carodejnikovi. Dostanu ho azkabanski strazcovia, pamataj na moje slova." V tej chvili vosla do baru pani Weasleyova oblozena nakupnymi taskami a nasledovana dvojcatami Fredom a Georgeom, ktori mali nastupit na Rokforte do piateho rocnika. Prisiel s nou aj novozvoleny hlavny prefekt Percy a Weasleyovie najmladsi potomok a zaroven jedina dcera Ginny. Zdalo sa, ze Ginny, pre ktoru bol Harry odjakziva idolom, je zo stretnutia s nim v este vacsich rozpakoch ako zvycajne. Mozno preto, ze vlani na Rokforte jej zachranil zivot. Celkom ocervenela a zamumlala ahoj, pricom nanho ani nepozrela. Percy mu vsak slavnostne podal ruku, akoby sa s Harrym este nikdy nestretli, a povedal: ,,Harry, som rad, ze ta vidim." ,,Ahoj, Percy," pozdravil ho Harry a len-len ze sa nerozosmial. - 50 - ,,Dufam, ze sa mas dobre," povedal Percy vznesene a potriasal mu rukou. Vyzeralo to skoro ako na audiencii u starostu. ,,Velmi dobre, dakujem..." ,,Harry!" zvolal Fred, odstrcil Percyho laktom a hlboko sa uklonil. ,,Je jednoducho uchvatne ta znovu vidiet, kamosko..." ,,Impozantne," dodal George, ktory zase odstrcil Freda a chytil Harryho ruku. ,,Absolutne prima." Percy sa mracil. ,,No tak, uz dost," zahriakla ich pani Weasleyova. ,,Mama!" zvolal Fred, ako keby ju len teraz zbadal, a aj jej potriasal rukou. ,,Je to skvele, ze ta opat vidim..." ,,Povedala som dost," zopakovala pani Weasleyova a odlozila nakupy na prazdnu stolicku. ,,Vitaj, Harry moj. Urcite si uz pocul, co mame nove. Nie je to uzasne? Druhy hlavny prefekt v nasej rodine!" ukazovala na novucicky strieborny odznak na Percyho hrudi, pricom az rastla od hrdosti. ,,A posledny," potichu zahundral Fred. ,,O tom nepochybujem," mracila sa odrazu pani Weasleyova. ,,Postrehla som, ze z vas dvoch prefektov neurobili." ,,A naco by nam to bolo?" George sa tvaril pohorsene uz len pri tej predstave. ,,Prisli by sme o vsetku srandu zo zivota." Ginny sa zachichotala. ,,Mali by ste davat sestre lepsi priklad," odsekla mu pani Weasleyova. ,,Ginny ma aj inych bratov, z ktorych si moze vziat priklad, mamka," povedal Percy pysne. ,,Idem hore prezliect sa na veceru..." Odisiel a George si vzdychol. ,,Pokusili sme sa zavriet ho do pyramidy," prezradil Harrymu. ,,Ale mamka nas prichytila." Vecera bola velmi prijemna. Hostinsky Tom spojil v saloniku tri stoly a vsetci siedmi Weasleyovci, Harry a Hermiona zjedli pat velmi chutnych chodov. ,,Ako sa zajtra dostaneme na stanicu, tatko?" spytal sa Fred, ked sa prekopavali lahodnym cokoladovym pudingom. ,,Ministerstvo nam poskytlo dve auta," povedal pan Weasley. Vsetci pozreli nanho. - 51 - ,,Preco?" zvedavo sa spytal Percy. ,,Kvoli tebe, Percy," vazne povedal George. ,,A na kapotach budu vlajocky a na nich inicialy JV..." ,,... co v tomto pripade bude znamenat Jeho Velkonadutenstvo," dokoncil Fred. Vsetci okrem Percyho a pani Weasleyovej vyprskli do pudingu. ,,Preco nam ministerstvo dava auta, tatko?" znova sa dostojnym hlasom spytal Percy. ,,Nuz, kedze nijake nemame," vysvetloval pan Weasley, ,,...a ja tam pracujem, robia mi laskavost..." Hovoril to nenutene, ale Harry si vsimol, ze mu ocerveneli usi, celkom tak ako Ronovi, ked ho niekto dostal do uzkych. ,,Je to vyborne," zivo dodala pani Weasleyova. ,,Uvedomujete si, kolko mate vsetci dohromady batoziny? To by bol pohlad v muklovskom metre... Uz ste vsetci zbaleni?" ,,Ron si este neulozil do kufra vsetky nove veci," trpitelsky oznamil Percy. ,,Pohadzal ich na postel." ,,Tak sa chod radsej poriadne pobalit, Ron, lebo rano nebudeme mat vela casu," zavolala pani Weasleyova na druhy koniec stola. Ron sa mracil na Percyho. Po veceri boli vsetci malatni a ospanlivi. Po jednom sa rozchadzali do svojich izieb skontrolovat si veci na zajtra. Ron a Percy mali izbu vedla Harryho. Len co zavrel a zamkol kufor, cez stenu zacul nahnevane hlasy a siel sa pozriet, co sa deje. Dvere na izbe cislo dvanast boli dokoran a Percy vykrikoval. ,,Bol tu, na nocnom stoliku, dal som si ho dole, aby som vylestil..." ,,Ja som sa ho ani nedotkol. Rozumies?" reval Ron. ,,Co sa deje?" ,,Zmizol mi odznak hlavneho prefekta," oznamil Percy Harrymu. ,,Aj Prasivcovo potkanie tonikum," povedal Ron a vyhadzoval veci z kufra, aby ho znova skontroloval. ,,Myslim... mohol som ho zabudnut v bare..." ,,Nikam nejdes, kym sa nenajde moj odznak!" jacal Percy. ,,Idem po Prasivcov liek ja. Uz som zbaleny," zavolal Harry Ronovi a siel dolu. - 52 - Prave bol v tmavej chodbe na polceste k baru, ked zo salona pocul dalsie dva nahnevane hlasy. Vzapati spoznal, ze patria panovi a pani Weasleyovcom. Zavahal, lebo nechcel, aby vedeli, ze pocul, ako sa hadaju, ale zarazil sa, ked zacul svoje meno, a podisiel blizsie k dveram. ,,... bolo by hlupe nepovedat mu to," rozhorcene hovoril pan Weasley. ,,Harry ma pravo to vediet. Pokusal som sa to vysvetlit Fudgeovi, ale on trva na tom, aby sme Harryho brali ako dieta. Ma trinast rokov a..." ,,Artur, ale pravda by ho vydesila!" namietala pani Weasleyova prenikavym hlasom. ,,Naozaj chcete Harryho poslat do skoly, ked mu nad hlavou visi nieco take? Prepanajana, je stastny, ze to nevie." ,,Nechcem, aby bol nestastny, chcem len, aby sa mal na pozore!" odsekol pan Weasley. ,,Vies, aki su Harry a Ron. Radi sa potuluju sami. Uz dva razy skoncili v Zakazanom lese! Ale tohoto roku to Harry nesmie! Ked si pomyslim, co sa mu mohlo stat tej noci, ked utiekol z domu! Keby ho nebol vzal Rytiersky autobus, stavim sa, ze by bol mrtvy prv, nez by ho ministerstvo naslo." ,,Ale on nie je mrtvy, je v poriadku, tak teda co..." ,,Molly, hovoria, ze Sirius Black je sialenec. Mozno je to aj pravda, ale bol natolko prefikany, ze sa mu podarilo ujst z Azkabanu, a to je vraj nemozne. Odvtedy su uz tri tyzdne a nikto nevidel ani len jeho tien. Je mi jedno, co Fudge hovori Dennemu Prorokovi, nie sme o nic blizsie k dolapeniu Blacka ako k vynajdeniu samocarovacich prutikov. Naisto vieme len to, po kom Black ide..." ,,Ale na Rokforte bude Harry uplne v bezpeci." ,,Mysleli sme si, ze je aj Azkaban uplne bezpecny. Ked sa Black mohol dostat z Azkabanu, moze sa dostat aj do Rokfortu." ,,Ale ved vlastne nikto si nie je isty, ze Black ide po Harrym..." Ozval sa tupy uder a Harry bol presvedceny, ze pan Weasley tresol pastou do stola. ,,Molly, kolko raz ti to mam hovorit? V novinach sa o tom nepisalo, lebo Fudge chcel, aby sa to nerozsirovalo. V tu noc, co Black utiekol, siel do Azkabanu. Strazcovia mu povedali, ze Black nejaky cas rozpraval zo sna. Vzdy to boli tie iste slova: Je v Rokforte... je v Rokforte.' Black je pomateny, Molly, a chce Harryho smrt. Podla mna si mysli, ze keby Harryho zabil, vratilo by to sily Ved-ViesKomu. Stravil v Azkabane dvanast rokov, osamote o tom snival..." - 53 - Nastalo ticho. Harry sa naklonil blizsie k dveram a chcel pocut viac. ,,Nuz, Artur, musis urobit to, co povazujes za spravne. Ale zabudas na Albusa Dumbledora. Nemyslim, ze by Harrymu v Rokforte nieco hrozilo, kym je riaditelom Dumbledore. Predpokladam, ze o tom vsetkom vie." ,,Pravdaze vie. Museli sme ho poziadat o dovolenie rozostavit azkabanskych strazcov pri vchodoch do arealu skoly. Velmi ho to nepotesilo, ale suhlasil." ,,Nebol rad? Preco? Ved maju chytit Blacka!" ,,Dumbledore nema rad azkabanskych strazcov," povedal pan Weasley a vzdychol si. ,,A ani ja veru nie... ale ked mas do cinenia s carodejnikom, ako je Black, niekedy musis spojit sily aj s tymi, ktorym by si sa najradsej vyhla." ,,Ak zachrania Harryho..." ,,... tak proti nim nikdy nepoviem ani slova," povedal pan Weasley unavene. ,,Uz je neskoro, Molly, podme radsej hore..." Harry pocul, ako sa posunuli stolicky. Tak ticho, ako len mohol, sa ponahlal po chodbe k baru, aby ho nevideli. Dvere Salonika sa otvorili a o chvilku mu zvuk krokov prezradil, ze pan a pani Weasleyovci idu hore schodmi. Flaska s tonikom lezala pod stolom, kde predtym sedeli. Harry pockal, kym sa zatvorili dvere na izbe rodicov Weasleyovcov, a potom sa pobral aj s flaskou hore. Fred a George sa krcili v tieni na schodoch a len ich tak nadhadzovalo od smiechu, ked pocuvali, ako Percy rozobera izbu na kusky a hlada prefektsky odznak. ,,Mame ho," zasepkal Fred Harrymu. ,,Trochu sme ho upravovali." Na odznaku teraz stalo ,,Uhlavny prefekt". Harry sa nutene zasmial, odovzdal Ronovi potkanie tonikum, potom sa zavrel vo svojej izbe a lahol si na postel. Takze Sirius Black ide po nom. Tym sa vysvetluje vsetko. Fudge bol k nemu zhovievavy, lebo mu odlahlo, ze ho nasiel ziveho. Harry mu musel slubit, ze zostane v Sikmej ulicke, kde nanho mohlo dozerat mnozstvo carodejnikov. A posiela dve ministerske auta, ktore ich zajtra vsetkych odvezu na stanicu, aby nanho Weasleyovci mohli dat pozor, kym nebude vo vlaku. - 54 - Harry pocuval tlmeny krik zo susednej izby a cudoval sa, preco nie je vacsmi vylakany. Sirius Black jednou kliatbou pripravil o zivot trinast ludi. Pan a pani Weasleyovci si ocividne myslia, ze by ho vystrasilo, keby vedel pravdu. Ale Harry nahodou absolutne suhlasil s pani Weasleyovou, ze najbezpecnejsie miesto na zemi je tam, kde je Albus Dumbledore. Ved sa predsa vzdy hovorilo, ze Dumbledore je jediny, koho sa vzdy lord Voldemort bal. Urcite sa ho bude bat aj Black, Voldemortova prava ruka. A potom tam budu ti azkabanski strazcovia, o ktorych kazdy stale rozprava. Zda sa, ze vacsina ludi sa ich sialene boji, a ked budu rozostaveni okolo skoly, je malo pravdepodobne, ze by sa Black dostal dnu. Nie, ked sa to tak vezme, Harryho najvacsmi trapilo, ze jeho sance dostat sa do Rokvillu teraz zrejme poklesli na nulu. Az kym Blacka nechytia, nikto nedovoli, aby opustil bezpecny hrad. Harry predpokladal, ze kazdy jeho krok budu pozorne sledovat, kym nebezpecenstvo nepominie. Zamracil sa na tmavy strop. Myslia si, ze sa sam o seba nepostara. Unikol predsa lordovi Voldemortovi tri razy. Nie je celkom bezmocny... Mimovolne si v duchu vybavil zviera v tieni na Magnoliovom obluku. Co urobite, ked viete, ze sa schyluje k najhorsiemu... ,,Nenecham sa zavrazdit," povedal Harry nahlas. ,,To je guraz," ospanlivo mu odpovedalo zrkadlo. - 55 - PIATA KAPITOLA D DE EM ME EN NT TO OR R Tom na druhy den rano zobudil Harryho so svojim zvycajnym bezzubym usmevom a salkou caju. Harry sa obliekol a prave presviedcal rozladenu Hedvigu, aby vliezla naspat do klietky, ked Ron vtrhol do izby, navliekal si cez hlavu pulover a tvaril sa rozculene. ,,Cim skor budeme vo vlaku, tym lepsie," povedal. ,,Aspon budem mat na Rokforte pokoj od Percyho. Teraz ma obvinuje, ze som mu cajom pokvapkal fotografiu Penelopy Clearwaterovej. To je jeho frajerka," uskrnul sa Ron. ,,Skryla si tvar pod ram, lebo na nose sa jej urobili same flaky..." ,,Musim ti nieco povedat," zacal Harry, ale vyrusili ich Fred a George, ktori prisli Ronovi pogratulovat, ze zase nazuril Percyho. Zisli dolu na ranajky, kde pan Weasley so zvrastenym celom cital titulnu stranu Denneho Proroka a pani Weasleyova rozpravala Hermione a Ginny o elixire lasky, ktory pripravovala ako mlade dievca. Vsetky tri sa veselo chichotali. - 56 - ,,Co si mi to chcel povedat?" spytal sa Ron Harryho, ked sa usadili. ,,Neskor," potichu zamrmlal Harry, lebo sa prave prihnal Percy. V tom chaose pri odchode Harry nemal prilezitost rozpravat sa s Ronom ani s Hermionou. Mali co robit, kym vsetky kufre odvliekli dolu uzkym schodiskom Deraveho kotlika, naukladali ich k dveram a na ne postavili klietky s Hedvigou a Hestiou, Percyho plamienkou driemavou navrchu. Vedla kopy kufrov stal maly pruteny kosik a hlasno prskal. ,,Neboj sa, Krivolab," chlacholila ho Hermiona. ,,Vo vlaku ta vypustim." ,,Nevypustis," oboril sa na nu Ron. ,,A co chudak Prasivec? Ha?" Ukazoval si na prsia, kde velka hrca prezradzala, ze Prasivec sa schulil v jeho vrecku. Pan Weasley, ktory vonku cakal na ministerske auta, strcil dnu hlavu. ,,Su tu," oznamil. ,,Pod, Harry." Pan Weasley ho odprevadil ten kusok od dveri hostinca k prvemu z dvoch staromodnych tmavozelenych aut, ktore soferoval nenapadny carodejnik v smaragdovozelenom zamatovom obleku. ,,Nastup, Harry," povedal pan Weasley a pozrel na obe strany ulice plnej ludi. Harry nastupil dozadu a o chvilku sa k nemu pripojili Hermiona, Ron a na Ronovo rozhorcenie Percy. V porovnani s Harryho cestou v Rytierskom autobuse bola cesta na stanicu King's Cross velmi nezazivna. Auta Ministerstva magie vyzerali skoro obycajne, hoci Harry si vsimol, ze sa vedia preklznut cez medzery, ake by firemne auto stryka Vernona urcite nezvladlo. Na King's Cross prisli o dvadsat minut skor, ministerski soferi im nasli batozinove voziky, ponakladali na ne kufre, pozdravili pana Weasleyho a odisli, pricom nevedno ako sa dostali na celo radu aut stojacich pred semaforom. Pan Weasley sa celou cestou na stanicu drzal tesne pri Harrym. ,,Dobre," povedal obzerajuc sa. ,,Pojdeme po dvojiciach, lebo nas je vela. My dvaja s Harrym budeme prvi." - 57 - Pan Weasley zamieril k bariere medzi nastupistom devat a desat a tlacil Harryho vozik, navonok velmi zaujaty medzimestskym expresom cislo stodvadsatpat, ktory prave prisiel na nastupiste devat. Velavyznamne pozrel na Harryho a nenutene sa oprel o barieru. Harry ho napodobnil. Vzapati sa bokom prepadli cez pevnu kovovu barieru na nastupiste devat a tri stvrte a uvideli Rokfortsky expres s purpurovou parnou lokomotivou, ako vyfukuje dym nad nastupiste plne carodejnic a carodejnikov, ktori odprevadzali svoje deti na vlak. Odrazu sa za Harrym zjavili Percy a Ginny. Boli zadychcani, lebo ocividne brali barieru s rozbehom. ,,A, tamto je Penelopa!" povedal Percy, uhladil si vlasy a zase zruzovel. Ginny zachytila Harryho pohlad a obaja sa odvratili, aby nebolo vidiet, ze sa smeju, ked Percy kracal k dievcatu s dlhymi kuceravymi vlasmi a hrud mal pritom tak vystrcenu, ze jeho ligotavy odznak si musela vsimnut, aj keby bola slepa. Ked sa k nim pripojili aj ostatni Weasleyovci, Hermiona, Harry a Ron zamierili popri plnych kupe na koniec vlaku k vagonu, ktory sa zdal pomerne prazdny. Nalozili kufre, vylozili Hedvigu a Krivolaba na batozinovu policu a vratili sa na nastupiste rozlucit sa s panom a panou Weasleyovcami. Pani Weasleyova pobozkala vsetky svoje deti, potom Hermionu a napokon Harryho. Zrozpacitel, ale vlastne mu bolo celkom prijemne, ked ho objala este raz. ,,Budes si davat pozor, vsak, Harry?" povedala, ked sa odtiahla a oci sa jej cudne leskli. Potom otvorila obrovsku kabelku a povedala: ,,Vsetkym som vam urobila chlebicky... Tu mas, Ron... nie, nie su s hovadzim z konzervy... Fred? Kde je Fred? Tu mas, moj mily..." ,,Harry," potichu ho oslovil pan Weasley, ,,pod sem na chvilku." Ukazal hlavou na stlp, Harry s nim zasiel zan a ostatnych nechali pri pani Weasleyovej. ,,Prv nez odides, musim ti nieco povedat..." zacal pan Weasley napatym hlasom. ,,Nemusite, pan Weasley," povedal Harry. ,,Ja to uz viem." ,,Vies? Ako by si mohol vediet?" - 58 - ,,Ja... ehm... pocul som vas vcera vecer, ked ste sa s pani Weasleyovou rozpravali. Ale nebolo to narocky," dodal rychlo. ,,Mrzi ma to..." ,,Nechcel som, aby si sa to dozvedel takto," povedal pan Weasley a tvaril sa znepokojene. ,,To nic, cestne slovo. Takto ste aspon neporusili slovo ministrovi Fudgeovi, a ja viem, co sa deje." ,,Harry, urcite si velmi vystraseny..." ,,Nie som," uprimne povedal Harry. ,,Naozaj," dodal, lebo pan Weasley sa tvaril neveriacky. ,,Nechcem sa hrat na hrdinu, ale vazne, Sirius Black nemoze byt horsi ako Voldemort, ci ano?" Pan Weasley sa pri tom mene strhol, ale preniesol sa cez to. ,,Harry, ja som vedel, ze ty si... no ze si pevnejsia natura, nez si mysli Fudge, a som naozaj rad, ze nie si vystraseny, ale..." ,,Artur!" zavolala pani Weasleyova, ktora uz ostatnych hnala do vlaku. ,,Artur, co robis? Uz treba ist!" ,,Uz ide, Molly!" odvetil pan Weasley, ale znovu sa obratil k Harrymu a rozpraval potichsie a rychlejsie. ,,Pocuvaj, chcem, aby si mi nieco slubil..." ,,...ze budem poslusny a zostanem v hrade?" povedal Harry nestastne. ,,Nie celkom," pokracoval pan Weasley a tvaril sa tak vazne, ako ho este Harry nevidel. ,,Harry, prisahaj mi, ze nebudes hladat Blacka." Harry civel nanho. ,,Coze?" Ozvalo sa hlasne piskanie. Sprievodcovia prechadzali okolo vlaku a zatvarali dvere. ,,Slub mi, Harry," povedal pan Weasley este rychlejsie, ,,ze nech sa stane cokolvek..." ,,Preco by som mal hladat niekoho, kto ma chce zabit?" nechapavo sa spytal Harry. ,,Prisahaj mi, ze nech by si pocul cokolvek..." ,,Artur, rychlo!" kricala pani Weasleyova. Z vlaku sa valila para a pohynal sa. Harry bezal k dveram, Ron mu ich otvoril a odstupil, aby mohol naskocit. Vyklonili sa z okna a kyvali panovi a panej Weasleyovcom, az kym vlak nezabocil a nestratili ich z dohladu. - 59 - ,,Musim sa s vami porozpravat osamote," zasepkal Ronovi a Hermione, ked vlak zrychlil. ,,Chod inde, Ginny," prikazal Ron. ,,No to je mile," mrzuto povedala Ginny a odisla. Harry, Ron a Hermiona sa vybrali po chodbe hladat prazdne kupe, ale okrem jedneho celkom na konci vlaku boli vsetky plne. V tom sedel len nejaky muz pri okne a tvrdo spal. Harry, Ron a Hermiona na prahu zastali. Rokfortsky expres bol zvycajne vyhradeny len pre studentov a nikdy predtym v nom okrem carodejnice s jedalenskym vozikom dospeleho nevideli. Neznamy mal na sebe nesmierne obnoseny carodejnicky habit, na niekolkych miestach poplatany. Vyzeral, akoby bol chory a vycerpany. Hoci bol pomerne mlady, v svetlohnedych vlasoch mu semtam svietil sivy vlas. ,,Co myslite, kto je to?" zasepkal Ron, ked zavreli dvere a sadli si co najdalej od okna. ,,Profesor R. J. Lupin," ihned zasepkala Hermiona. ,,Ako si to vedela?" ,,Ma to na kufri," odvetila a ukazovala na policu nad muzovou hlavou, kde lezal maly osuchany kufrik previazany mnozstvom uhladne pozvazovanych spagatov. V jednom rohu bolo olupujucimi sa pismenami vytlacene Profesor R. J. Lupin. ,,Ktovie, co uci," povedal Ron a mracil sa na bledy profesorov profil. ,,To je predsa jasne," zasepkala Hermiona. ,,Je volne len jedno miesto. Obrana proti ciernej magii." Harry, Ron a Hermiona uz mali dvoch ucitelov obrany proti ciernej magii, ale kazdy z nich vydrzal len jeden rok. Ziadny sa neuchytil. Rozchyrovalo sa, ze to miesto prinasa smolu. ,,Dufam, ze na to ma," vravel Ron pochybovacne. ,,Vyzera, ze ho odrovna aj jedno obycajne dobre mierene zaklinadlo. Takze..." a otocil sa k Harrymu. ,,Co si nam to chcel povedat?" Harry im porozpraval o hadke Weasleyovcov a o varovani pana Weasleyho. Ked dohovoril, Ron vyzeral, akoby ho niekto omracil, a Hermiona si rukou prikryvala usta. Napokon si ju zlozila a povedala: ,,Sirius Black utiekol, aby chytil teba? Och, Harry... musis byt naozaj velmi, velmi opatrny. Nevyhladavaj ziadne problemy. Harry..." - 60 - ,,Ja ich nevyhladavam," namietal Harry rozculene. ,,Ony zvycajne vyhladavaju mna." ,,Harry by musel byt predsa nacisto na hlavu padnuty, aby hladal sialenca, co ho chce zabit," roztrasene namietal Ron. Prijali tu spravu horsie, nez Harry ocakaval. Zdalo sa, ze Ron a Hermiona su z Blacka vystrasenejsi nez on sam. ,,Nikto nevie, ako sa dostal z Azkabanu," povedal Ron cely nesvoj. ,,Nikomu predtym sa to nepodarilo. A okrem toho patril k vaznom s najvyssim stupnom ochrany." ,,Ale chytia ho, vsak?" vazne sa spytovala Hermiona. ,,Hladaju ho aj vsetci muklovia..." ,,Co je to za zvuk?" spytal sa odrazu Ron. Odkialsi sa ozyvalo akesi slabe tenke piskanie. Obzerali sa po kupe. ,,Vychadza to z tvojho kufra, Harry," povedal Ron, vstal a naciahol sa na batozinovu policu. O chvilu vytiahol spomedzi Harryho habitov vreckovy spionoskop. Velmi rychlo sa krutil v Ronovej dlani a jasne ziaril. ,,To je spionoskop?" so zaujmom sa spytovala Hermiona a vstala, aby sa lepsie pozrela. ,,Ano... samozrejme velmi lacny," vysvetloval Ron. ,,Zacal sa blaznit, uz ked som ho privazoval Elvire na nohu, aby ho zaniesla Harrymu." ,,Robil si vtedy nieco, co si nemal?" prefikane sa spytala Hermiona ,,Nie! Vlastne... nemal som pouzit Elviru. Vies, nevydrzi dlhe cesty... ale ako som mal Harrymu dorucit darcek?" ,,Strc ho naspat do kufra," radil mu Harry, pretoze spionoskop prenikavo piskal, ,,lebo ho zobudi." Kyvol hlavou na profesora Lupina. Ron napchal spionoskop do jednych zvlast hroznych ponoziek po strykovi Vernonovi, ktore zvuk stlmili, a potom zavrel kufor. ,,Mohli by sme ho dat v Rokville skontrolovat," povedal Ron a zase si sadol. ,,Take veci vraj predavaju u Dervisa a Bangesa, carovne nastroje a rozlicny tovar. Fred a George mi to povedali." ,,Vies nieco o Rokville?" spytala sa so zaujmom Hermiona. ,,Citala som, ze je to jedine nemuklovske sidlo v Britanii..." - 61 - ,,Ano, myslim, ze ano," povedal Ron len tak akoby mimochodom, ,,ale nie preto ta chcem ist. Chcem sa dostat do Medovych labiek." ,,To je co?" spytala sa Hermiona. ,,Tam predavaju cukriky," informoval Ron a tvaril sa zasnene. ,,Maju tam vsetko... ostre certiky, od ktorych sa ti dymi s ust, velke buclate cokogulky plnene jahodovou penou a hustou smotanou a vynikajuce cukrove brka. Tie mozes v triede cumlat a pritom vyzeras, akoby si rozmyslala, co napises dalej..." ,,Ale Rokville je velmi zaujimave miesto, nie?" naliehala Hermiona. ,,V Pamatnych miestach carodejnickych dejin sa pise, ze miestny hostinec bol hlavnym stanom pri vzbure skriatkov v roku tisicseststodvanast a Skriekajuca buda je vraj najstrasidelnejsia budova v celej Britanii..." ,,... a velke zmrzlinove gulky. Ked ich lizes, vznasas sa kusok nad zemou," pokracoval Ron, ktory jednoducho vobec Hermionu nepocuval. Hermiona pozrela na Harryho. ,,Nebude to senzacne na chvilu vypadnut zo skoly a objavovat Rokville?" ,,Asi ano," zarmutene suhlasil Harry. ,,Budete mi musiet o tom porozpravat." ,,Ako to myslis?" opytal sa Ron. ,,Ja nemozem ist. Dursleyovci mi povolenie nepodpisali a ani Fudge nechcel." Ron sa tvaril zdesene. ,,Ty tam nesmies ist? Ale... to tak nemoze zostat... McGonagallova alebo niekto iny ti da povolenie..." Harry sa smutne zasmial. Profesorka McGonagallova, veduca Chrabromilu, bola velmi prisna. ,,...alebo sa mozeme spytat Freda a Georgea, ti poznaju kazdy tajny vychod z hradu..." ,,Ron!" zahriakla ho Hermiona. ,,Myslim, ze Harry by nemal potajomky opustat hrad, kym je Black na slobode..." ,,Predpokladam, ze prave to povie aj McGonagallova, ked ju poziadam o povolenie," s trpkostou poznamenal Harry. ,,Ale keby sme s nim boli my," energicky vyhlasil Ron, ,,Black by sa neopovazil..." - 62 - ,,Och, Ron, netrep hluposti," odsekla mu Hermiona. ,,Black uz odpravil celu hrbu ludi rovno na preplnenej ulici. Myslis si, ze by prenho bol problem zautocit na Harryho len preto, ze sme tam my?" Pri rozpravani sa pohravala s remenmi Krivolabovho kosika. ,,Len toho tvora nevypust von!" upozornil ju Ron, ale uz bolo neskoro. Krivolab pruzne vyskocil z kosika, natiahol sa, zazival a skocil Ronovi na kolena. Hrca v Ronovom vrecku sa roztriasla a on Krivolaba nahnevane odohnal. ,,Vypadni odtialto!" ,,Ron, prestan!" hnevala sa Hermiona. Ron jej chcel odpovedat, ked sa profesor Lupin pohol. S obavami ho sledovali, no on len otocil hlavu na druhu stranu, pootvoril usta a spal dalej. Rokfortsky expres rovnomerne postupoval na sever a krajina za oknami vlaku bola coraz pustejsia a tmavsia, lebo oblaky nad nimi hustli. Popri dverach ich kupe stale niekto pobehoval sem a tam. Krivolab sa teraz usalasil na prazdne sedadlo, splostenu papulu otocil k Ronovi a zlte oci upieral na jeho naprsne vrecko. O jednej prisla k dveram ich kupe tucna carodejnica s jedalenskym vozikom. ,,Myslite, ze by sme ho mali zobudit?" rozpacito sa spytal Ron a ukazal na profesora Lupina. ,,Vyzera, ze by si potreboval trochu zajest." Hermiona opatrne podisla k profesorovi Lupinovi. ,,Pan profesor?" oslovila ho uctivo. ,,Prepacte, pan profesor?" Nehybal sa. ,,Netrap sa, moja zlata," povedala carodejnica, pricom podavala Harrymu velku kopu kotlikovych kolacikov. ,,Ked sa zobudi a bude hladny, najde ma vpredu u rusnovodica." ,,Dufam, ze naozaj spi," poznamenal Ron potichu, ked carodejnica zavrela dvere kupe. ,,Ze... nezomrel." ,,Nie, nie, dycha," zasepkala Hermiona a zobrala si od Harryho kolacik. Hoci profesor Lupin nebol dobry spolocnik, jeho pritomnost v ich kupe mala svoje vyhody. Popoludni, prave zacalo prsat a vrsky za oknami nebolo cez dazd vidiet, znovu zaculi na chodbe kroky a vo dverach sa zjavili tri osoby, ktore najvacsmi neznasali: Draco Malfoy s kamaratmi Vincentom Crabbom a Gregorym Goylom. - 63 - Draco Malfoy a Harry boli nepriatelia, odkedy sa stretli na prvej ceste do Rokfortu. Malfoy s bledou, sklabiacou sa tvarou a ostrymi crtami bol v Slizoline a v slizolinskom metlobalovom druzstve hral na poste stihaca rovnako ako Harry za Chrabromil. Crabbe a Goyle akoby zili iba preto, aby plnili Malfoyove zelania. Obaja boli mohutni a svalnati. Crabbe bol vyssi, vlasy mal ostrihane ako podla Serbia a krk velmi hruby, Goyle mal kratke tvrde vlasy a ruky dlhe ako gorila. ,,No pozrime sa, koho to tu mame," zatiahol Malfoy lenivym tonom ako vzdy a otvoril dvere kupe. ,,Potrik a Weslik." Crabbe a Goyle sa hlupo zasmiali. ,,Pocul som, ze toto leto sa tvoj tatko konecne dostal k nejakemu zlatu, Weasley," prehodil Malfoy. ,,Netrafil z toho tvoju mamku slak?" Ron vstal tak rychlo, ze zhodil na zem Krivolabov kosik. Profesor Lupin nahlas zachrapal. ,,Kto je to?" spytal sa Malfoy a automaticky cuvol, ked zbadal Lupina. ,,Novy ucitel," povedal Harry, ktory tiez vstal pre pripad, ze by bolo treba Ronovi pomoct. ,,Co si to hovoril, Malfoy?" Malfoy prizmuril blede oci. Nebol taky hlupy, aby zacal bitku rovno ucitelovi pod nosom. ,,Podme," zahundral vzdorovito Crabbovi a Doylovi a zmizli. Harry s Ronom si znovu sadli a Ron si suchal hanky. ,,Tento rok mu neodpustim ani zbla," prehlasil nahnevane. ,,A myslim to vazne. Este nejake poznamky o nasej rodine a odtrhnem mu hlavu..." Ron zlostne gestikuloval vo vzduchu. ,,Ron," tisila ho Hermiona a ukazovala na profesora Lupina, ,,krot sa..." Ale profesor Lupin stale tvrdo spal. Ako vlak postupoval dalej na sever, dazd hustol, za oknami bola len nepriehladna siva ligotava stena, ktora postupne tmavla, az napokon na chodbach a nad policami na batozinu ozili lampase. Vlak rachotil, dazd bubnoval, vietor hucal, ale profesor Lupin stale spal. ,,O chvilu uz musime byt na mieste," povedal Ron, naklonil sa dopredu a nakukal do teraz uz celkom cierneho okna pri profesorovi Lupinovi. - 64 - Ledva to dohovoril, vlak zacal spomalovat. ,,Vyborne," potesil sa Ron, vstal, opatrne presiel povedla profesora a chcel sa pozriet von. ,,Umieram od hladu. Najradsej by som uz bol na hostine..." ,,Este tam nemozeme byt," tvrdila Hermiona, ked pozrela na hodinky. ,,Tak preco zastavujeme?" Vlak stale spomaloval. Ked piesty stichli, zvuky vetra a narazy dazda do okien zosilneli. Harry, ktory sedel najblizsie k dveram, vstal a vyzrel do chodby. V celom vagone sa zo vsetkych kupe zvedavo vystrkovali hlavy. Zrazu sa vlak mykol, celkom zastal a vzdialene dunenie a buchot prezradzali, ze z polic popadala batozina. Potom bez vystrahy zhasli vsetky svetla a ocitli sa v uplnej tme. ,,Co sa deje?" ozval sa spoza Harryho Ronov hlas. ,,Au!" zjojkla Hermiona. ,,Ron, to bola moja noha!" Harry nahmatal svoje miesto a sadol si. ,,Myslite, ze mame poruchu?" ,,Neviem..." Ozval sa pisklavy zvuk a Harry uvidel nejasnu tmavu Ronovu siluetu, ako utiera kusok okna a nakuka von. ,,Tam vonku sa nieco hybe," oznamil Ron. ,,Myslim, ze nastupuju nejaki ludia..." Dvere kupe sa odrazu otvorili a niekto bolestivo zakopol o Harryho nohy. ,,Prepac... neviete, co sa deje? Au... prepac..." ,,Ahoj, Neville," pozdravil ho Harry, hmatal v tme a schytil Nevilla za plast. ,,Harry? Si to ty? Co sa stalo?" ,,Netusim... sadni si..." Ozvalo sa hlasne prskanie a bolestivy vykrik - Neville si takmer sadol na Krivolaba. ,,Idem sa spytat rusnovodica, co sa deje," ozvala sa Hermiona. Harry citil, ako presla popri nom, pocul, ze sa znova otvorili dvere a potom cosi buchlo a ozvali sa dva bolestne vykriky. ,,Kto je to?" ,,A ty si kto?" ,,Ginny?" - 65 - ,,Hermiona?" ,,Co robis?" ,,Hladala som Rona..." ,,Pod dnu a sadni si..." ,,Sem nie!" rychlo ju varoval Harry. ,,Tu som ja!" ,,Au!" zjojkol Neville. ,,Ticho!" ozval sa zrazu chraplavy hlas. Profesor Lupin sa zrejme konecne zobudil. Harry zacitil v jeho kute pohyb. Nikto nepovedal ani slovo. Ozval sa tichy pukot a kupe naplnilo mihotave svetlo. Ukazalo sa, ze profesor Lupin drzi v dlani zopar plamienkov. Osvetlovali jeho unavenu sivu tvar, ale oci mal cule a ostrazite. ,,Zostante, kde ste," prikazal im rovnakym zachripnutym hlasom a pomaly vstal a dlan s ohnom vystrel pred seba. Lenze dvere sa pomaly otvorili prv, ako k nim Lupin dosiel. Zjavila sa v nich postava v plasti, ktora sa tycila az po strop, osvetlena mihotavymi plamienkami v Lupinovej dlani. Tvar mala celkom skrytu pod kapucnou. Harryho pohlad padol nizsie a z toho, co videl, mu stislo zaludok. Spod plasta vytrcala ruka a bola leskla a sivasta, na pohlad mazlava a akoby porastena hubami ako nieco mrtve, co uz poriadne dlho hnilo vo vode... Zazrel ju vsak iba zlomok sekundy. Ako keby tvor citil Harryho pohlad, ruka sa odrazu stiahla pod zahyby cierneho plasta. A potom sa ta postava v kapucni, nech uz to bol ktokolvek, pomaly, chrcavo nadychla, akoby chcela vtiahnut do seba aj nieco viac nez len okolity vzduch. Vsetkych ich zrazu ovanul chlad. Harry citil, ako sa mu dych zasekol v hrudi. V usiach mu zahucalo, akoby nablizku tiekol prud vody. Nieco ho tahalo dolu a hukot silnel... A potom z dialky pocul krik, hrozny, desivy, vystraseny, prosebny krik. Chcel pomoct kriciacemu, pokusal sa pohnut rukami, ale nemohol... obklopovala ho husta biela hmla, kruzila okolo neho, v nom... ,,Harry! Harry! Co ti je?" Niekto ho plieskal po tvari. ,,C... co?" Harry otvoril oci, nad nim svietili lampase a podlaha sa chvela - Rokfortsky expres sa znovu hybal. Zrejme sklzol zo sedadla na - 66 - dlazku. Ron a Hermiona klacali pri nom, nad nimi stal Neville a profesor Lupin a hladeli nanho. Bolo mu velmi zle, a ked zdvihol ruku, aby si napravil okuliare, citil na tvari studeny pot. Ron a Hermiona ho zdvihli naspat na sedadlo. ,,Uz ti je dobre?" nervozne sa spytoval Ron. ,,Ano," odvetil Harry a rychlo pozrel na dvere. Postava v kapucni zmizla. ,,Co sa stalo? Kde je... ta vec? Kto to krical?" ,,Nikto nekrical," este nervoznejsie povedal Ron. Harry sa obzeral po velkom kupe. Ginny a Neville hladeli nanho a obaja boli velmi bledi. ,,Ale ja som pocul niekoho kricat..." Pri hlasnom puknuti vsetci az nadskocili. Profesor Lupin lamal velikansku tabulku cokolady. ,,Tu mas," podaval Harrymu zvlast velky kusok. ,,Zjedz to. To pomoze." Harry si vzal cokoladu, ale nejedol. ,,Co to bolo?" spytal sa Lupina. ,,Dementor," povedal Lupin a podaval cokoladu aj ostatnym. ,,Jeden z azkabanskych dementorov." Vsetky oci sa upierali nanho. Profesor Lupin skrcil prazdny obal od cokolady a strcil si ho do vrecka. ,,Jedzte," zopakoval. ,,Pomoze vam to. Musim sa porozpravat s rusnovodicom, ospravedlnte ma..." Presiel popri Harrym a zmizol na chodbe. ,,Urcite si uz v poriadku, Harry?" spytala sa Hermiona a znepokojene Harryho sledovala. ,,Nechapem... Co sa stalo?" cudoval sa Harry a utieral si pot z tvare. ,,Nuz... ta vec... ten dementor... len tam stal a hladel, teda myslim, ze hladel, nevidela som mu do tvare... a ty... ty..." ,,Myslel som si, ze si dostal nejaky zachvat ci co," povedal Ron, ktory stale vyzeral vylakane. ,,Celkom si zmeravel, spadol si zo sedadla a zacal si sa zvijat..." ,,A profesor Lupin ta prekrocil, siel k dementorovi, vytiahol prutik," pokracovala Hermiona, ,,a povedal: ,Nikto z nas neskryva pod plastom Siriusa Blacka. Chod.' Ale dementor sa nehybal, a tak Lupin nieco zamrmlal a z prutika mu vystrelilo cosi strieborne a ten tvor sa otocil a ako keby odplachtil prec..." - 67 - ,,Bolo to hrozne," povedal Neville tensim hlasom ako zvycajne. ,,Citili ste, ako sa tu zrazu ochladilo, ked vosiel?" ,,Citil som sa cudne," pridal sa Ron a zatriasol plecami. ,,Ako keby som uz nikdy nemal byt vesely..." Ginny, ktora sa chulila v kute a vyzerala skoro tak zle, ako sa Harry citil, zavzlykala. Hermiona sla k nej a upokojujuco ju objala okolo pliec. ,,Ale nikto z vas nespadol zo sedadla?" rozpacito sa pytal Harry. ,,Nie," povedal Ron a znovu znepokojene pozrel na Harryho. ,,Ginny sa triasla ako v horucke, hoci..." Harry to nechapal. Citil sa slaby a roztraseny, ako keby sa zotavoval zo silnej chripky, a zacinal sa aj hanbit. Preco sa takto zosypal, ked sa to nikomu inemu nestalo? Profesor Lupin sa vratil. Prv nez vosiel, zastal, poobzeral sa a so skoro nepatrnym usmevom povedal: ,,Nebojte sa, neotravil som tu cokoladu." Harry si odhryzol a prekvapilo ho, ako sa mu teplo rozsirilo az do koncekov prstov. ,,O desat minut budeme v Rokforte," povedal profesor Lupin. ,,Uz ti je dobre, Harry?" Harry sa nepytal, odkial profesor pozna jeho meno. ,,Ano," odvetil potichu v pomykove. Po zvysok cesty sa uz velmi nerozpravali. Napokon vlak zastal na rokvillskej stanici a vsetko sa to ponahlalo vystupit, sovy hukali, macky mnaukali a Nevillova zaba Gertruda mu pod klobukom hlasno krkala. Dazd padal ako ladova sprcha a dlazba na malom nastupisti zamrzala. ,,Prvaci tadialto!" volal znamy hlas. Harry, Ron a Hermiona sa otocili a na druhom konci nastupista sa pred nimi crtala obrovska silueta Hagrida, zvolavajuca k sebe vystrasenych novacikov na tradicnu prvu cestu po jazere. ,,Hej, vy traja! Mate sa?" krical Hagrid ponad hlavy hufu ziakov. Zakyvali mu, ale nemali prilezitost sa s nim rozpravat, lebo masa ludi ich unasala po nastupisti. Harry, Ron a Hermiona kracali za ostatnymi na neupravenu blatovu cestu, kde stalo najmenej sto kocov, ktore cakali na ostatnych studentov, kazdy so zaprahom neviditelnych koni (aspon tak si myslel Harry), lebo ked nastupili a za- 68 - vreli dvere, koc sa sam pohol a nadhadzoval sa a kolisal tak ako ostatne. Koc nepatrne pachol plesnou a slamou. Harry sa po cokolade citil lepsie, ale stale bol slaby. Ron a Hermiona nanho ukradomky pokukovali, ako keby sa bali, ze by mohol znovu zamdliet. Ked sa koc doterigal k velkolepej tepanej zeleznej brane lemovanej kamennymi stlpmi s okridlenymi diviakmi, Harry uvidel dalsich dvoch vysokych dementorov v kapucniach. Stali na strazi, kazdy na jednej strane. Hrozilo, ze ho zase zaleje studeny pot a pride mu zle, a tak sa oprel o hrbolate sedadlo a zavrel oci, az kym nepresli za branu. Na dlhej, zvazujucej sa ceste k hradu koc nabral rychlost. Hermiona sa vyklanala z maleho okienka a hladela, ako sa mnozstvo vezi a veziciek priblizuje. Nakoniec sa koc zakolisal a zastal a Hermiona a Ron vystupili. Ked vysiel aj Harry, v usiach mu zaznel pobaveny hlas. ,,Ty si odkvicol, Potter? Hovori Longbottom pravdu? Naozaj ta slahlo na zem?" Malfoy sa na kamennych schodoch do hradu rozbehol, presmykol sa popri Hermione a postavil sa Harrymu do cesty, skodoradostne sa uskrnal a blede oci sa mu zlovestne leskli. ,,Odpal, Malfoy," precedil Ron cez stisnute zuby. ,,Aj ty si zamdlel, Weasley?" zvysil hlas Malfoy. ,,Aj teba ten stary dementor vydesil?" ,,Mate nejaky problem?" ozval sa pokojny hlas. Z nasledujuceho koca prave vystupil profesor Lupin. Malfoy bezocivo pozrel na profesora Lupina, najma na zaplaty na jeho habite a osuchany kufor. S naznakom sarkazmu v hlase povedal: ,,O, nie... ehm... pan profesor," potom sa uskrnul na Crabbeho a Goyla a viedol ich hore schodmi do hradu. Hermiona stuchla Rona do chrbta, aby sa ponahlal, a vsetci traja sa pripojili k ostatnym studentom, ktori sa hrnuli hore schodmi cez obrovske dubove vchodove dvere do rozlahlej vstupnej haly osvetlenej horiacimi faklami, z ktorej viedlo velkolepe mramorove schodisko na horne poschodia. Napravo boli otvorene dvere do Velkej siene. Harry siel so zastupom k nim, no sotva zazrel carovny strop, dnes vecer cierny a zamraceny, ozvalo sa: ,,Potter! Grangerova! Chcem sa s vami rozpravat." - 69 - Harry a Hermiona sa prekvapene otocili. Ponad hlavy ostatnych na nich volala profesorka McGonagallova, ucitelka transfiguracie a veduca Chrabromilu. Bola to carodejnica s vlasmi zopnutymi do tuheho prisneho uzla a s prenikavymi ocami za stvorcovym ramom okuliarov. Harry sa k nej pretlacil so zlou predtuchou. Profesorka McGonagallova sa vedela tvarit tak, ze Harry mal pocit, akoby celkom urcite urobil nieco, co nemal. ,,Nemusite sa tak znepokojovat, chcem sa s vami len porozpravat u mna v pracovni," upokojovala ich. ,,Pokracujte dalej, Weasley." Ron hladel, ako profesorka McGonagallova odvadza Harryho a Hermionu od dzavotajuceho davu. Isli za nou cez vstupnu halu, hore mramorovym schodiskom a po chodbe. V jej pracovni, malej miestnosti s velkym prijemnym ohnom, profesorka McGonagallova kyvla Harrymu a Hermione, aby si sadli. Aj ona sa usadila za svoj stol a zrazu povedala: ,,Profesor Lupin poslal pred vasim prichodom sovu so spravou, ze vam vraj vo vlaku prislo zle, Potter." Kym Harry stihol odpovedat, ozvalo sa tiche zaklopanie a nahlivo vosla dnu zdravotna sestra madam Pomfreyova. Harry citil, ze ocervenel v tvari. Uz len to, ze zamdlel, ci co sa mu to stalo, bolo trapne, aj bez tolkeho rozruchu. ,,Nic mi nie je," povedal. ,,Nic nepotrebujem..." ,,A, to si ty?" ignorovala jeho slova madam Pomfreyova, sklonila sa k nemu a pozorne nanho hladela. ,,Zase si zrejme robil nieco nebezpecne." ,,Bol to dementor, Poppy," vysvetlila jej profesorka McGonagallova. Zamracene pozreli na seba a madam Pomfreyova nesuhlasne zatskala. ,,Postavit dementorov okolo skoly," zahundrala, odhrnula Harrymu vlasy a ohmatala mu celo. ,,Nebude posledny, kto sa zosype. Ano, je celkom spoteny. Su to hrozne tvory a na chulostivych ludi posobia..." ,,Ja nie som chulostivy!" mrzuto namietal Harry. ,,Pravdaze nie si," duchom nepritomne odvetila madam Pomfreyova, ktora mu teraz merala pulz. - 70 - ,,Co potrebuje?" razne sa spytala profesorka McGonagallova. ,,Pokoj na lozku? Nemal by stravit noc v nemocnicnom kridle?" ,,Nic mi nie je!" vyskocil Harry. Ked si pomyslel, co by povedal Draco Malfoy, keby musel ist do nemocnicneho kridla, priam trpel. ,,Prinajmensom by mal dostat cokoladu," vyhlasila madam Pomfreyova, ktora sa teraz pokusala zavrtat sa mu pohladom do oci. ,,Uz som mal," povedal Harry. ,,Dal mi ju profesor Lupin. Vsetkym nam dal cokoladu." ,,Naozaj?" odobrujuce povedala madam Pomfreyova. ,,Zeby sme nakoniec predsa len dostali ucitela obrany proti ciernej magii, co sa v nej naozaj vyzna?" ,,Ste si isty, ze sa citite dobre, Potter?" prisne sa spytala profesorka McGonagallova. ,,Ano," odvetil Harry. ,,Tak fajn. Budte taky dobry a pockajte, prosim, vonku, kym so slecnou Grangerovou rychlo prejdeme jej studijny plan, a potom mozeme ist na hostinu spolu." Harry vysiel na chodbu s madam Pomfreyovou, ktora odisla do nemocnicneho kridla a nieco si hundrala popod nos. Cakal iba chvilku, ked sa zjavila Hermiona a zdalo sa, ze ju nieco velmi potesilo. Za nou vysla profesorka McGonagallova a vsetci traja sa mramorovym schodiskom vratili do Velkej siene. Hmyrilo sa tam more ciernych spicatych klobukov, vsetky dlhe stoly jednotlivych fakult lemovali studenti a tvare sa im jagali vo svetle tisicov sviecok, ktore sa vznasali vo vzduchu nad stolmi. Profesor Flitwick, drobny carodejnik so strapatou bielou sticou, odnasal zo siene starobyly klobuk a trojnohu stolicku. ,,Och," potichu si vzdychla Hermiona, ,,zmeskali sme triedenie!" Novych studentov v Rokforte rozdelovali do fakult tak, ze im nasadili na hlavu Triediaci klobuk. Ten potom vykrikol meno fakulty, do ktorej sa student najlepsie hodi (Chrabromil, Bystrohlav, Biflomor alebo Slizolin). Profesorka McGonagallova zamierila k prazdnemu miestu za ucitelskym stolom a Harry s Hermionou sa co mozno najtichsie vybrali opacnym smerom k chrabromilskemu stolu. Ked prechadzali vzadu cez sien, spoluziaci sa za nimi obzerali a nie- 71 - ktori si ukazovali na Harryho. Zeby sa historka o jeho zamdleti pred dementorom rozsirila az tak rychlo? Sadli si vedla Rona, ktory im obsadil miesta. ,,Co to malo znamenat?" potichu sa spytal Harryho. Harry mu zacal septom vysvetlovat, lenze v tej chvili vstal riaditel, aby predniesol prejav, a Harry zmlkol. Hoci profesor Dumbledore bol velmi stary, vyzarovala z neho velka energia. Mal vyse metra dlhe strieborne vlasy a bradu, okuliare s polmesiacikovymi sklami a mimoriadne krivy nos. Casto sa o nom pisalo ako o najvacsom carodejnikovi tychto cias, ale nie preto si ho Harry vazil. Albusovi Dumbledorovi clovek jednoducho musel doverovat, a ked Harry hladel nanho, ako sa usmieva na studentov, po prvy raz, odkedy do ich kupe vosiel dementor, pocitil skutocny pokoj. ,,Vitajte!" zacal Dumbledore a svetlo sviecok sa mu odrazalo od brady. ,,Vitajte v dalsom skolskom roku na Rokforte! Musim vas vsetkych poinformovat o niekolkych zalezitostiach a jedna z nich je velmi vazna. Myslim, ze bude najlepsie, ak to poviem hned, kym este nie ste otupeni po nasej vynikajucej hostine..." Dumbledore si odkaslal a pokracoval: ,,Ako iste vsetci viete, lebo ste zazili kontrolu Rokfortskeho expresu, na nasej skole teraz mame niekolko dementorov z Azkabanu, ktori su tu z poverenia Ministerstva magie." Odmlcal sa a Harry si spomenul, ako pan Weasley povedal, ze Dumbledorovi sa nepaci, ked skolu strazia dementori. ,,Stoja pri kazdom vchode na uzemie skoly," pokracoval Dumbledore, ,,a kym su tu, otvorene vam hovorim, ze nikto nesmie opustit skolu bez dovolenia. Dementorov nemozno oklamat nijakymi trikmi, ani preoblecenim, ba ani neviditelnymi plastami," dodal nenutene a Harry a Ron pozreli na seba. ,,Dementori nerozumeju ani prosbe, ani ospravedlnovaniu, preto kazdeho jedneho z vas varujem neposkytnite im pricinu, aby vam ublizili. Obraciam sa na prefektov a na nasho hlavneho prefekta a hlavnu prefektku, dozerajte, aby sa ani jeden student nedostal do konfliktu s dementormi," povedal. Percy, ktory sedel o niekolko miest od Harryho, vypol hrud a dolezito sa obzeral. Dumbledore znovu na chvilu zmlkol, velmi vazne sa rozhliadol po sieni, kde sa nikto ani nepohol, nevydal ani hlaska. - 72 - ,,A aby sme presli na nieco veselsie," pokracoval, ,,tesim sa, ze tento rok mozem medzi nami privitat dvoch novych ucitelov. Prvym je profesor Lupin, ktory laskavo suhlasil, ze nastupi na miesto ucitela obrany proti ciernej magii." Ozval sa ojedinely, dost chaby potlesk. Iba Lupinovi spolucestujuci z kupe tlieskali silno. Harry bol medzi nimi. Popri ostatnych uciteloch vyobliekanych v sviatocnych habitoch vyzeral profesor Lupin zvlast osumelo. ,,Pozri na Snapa!" sepkal Ron Harrymu do ucha. Ucitel elixirov profesor Snape uprene hladel ponad profesorsky stol na profesora Lupina. Vsetci vedeli, ze mal zalusk na miesto ucitela obrany proti ciernej magii, ale aj Harryho, ktory Snapa nenavidel, prekvapil vyraz, aky mu skrivil chudu sinavu tvar. To bolo viac ako hnev. Bola to nenavist. Harry poznal ten vyraz az privelmi dobre. Snape sa tak tvaril vzdy, ked hladel nanho. ,,A pokial ide o toho druheho noveho ucitela," pokracoval Dumbledore, ked stichol chaby potlesk pre profesora Lupina, ,,s lutostou vam oznamujem, ze nas ucitel starostlivosti o zazracne tvory profesor Kettleburn na konci minuleho roka odisiel do dochodku, aby si este v zdravi uzil trochu volneho casu. No s potesenim vam mozem oznamit, ze jeho miesto zaplnil prave Rubeus Hagrid, ktory suhlasil s tym, ze k svojim povinnostiam hajnika prevezme aj vyucbu tohto predmetu." Harry, Ron a Hermiona ohromeni pozreli na seba. Pridali sa k potlesku burlivemu najma pri chrabromilskom stole. Harry sa naklonil dopredu, aby videl na Hagrida, ktory bol cerveny ako paprika, klopil oci na svoje obrovske ruky a pod chumacom ciernej brady skryval siroky usmev. ,,To sme mohli vediet!" buracal Ron a buchal po stole. ,,Kto iny by nam predpisal hryzucu knihu?" Harry, Ron a Hermiona prestali tlieskat posledni, a ked profesor Dumbledore prehovoril znova, videli, ze Hagrid si obrusom utiera oci. ,,No, myslim, ze to je vsetko, co bolo dolezite," dodal Dumbledore. ,,Zacnime teda hostinu!" Zlate taniere a case pred nimi sa vzapati naplnili jedlom a napojmi. Harry, odrazu celkom hladny, si nabral zo vsetkeho, na co dosiahol, a pustil sa do jedenia. - 73 - Bola to skvela hostina. V sieni sa ozyval hovor, smiech a strngot priborov. Harry, Ron a Hermiona sa vsak uz nemohli dockat konca, lebo sa chceli porozpravat s Hagridom. Vedeli, ako vela prenho znamena, ze sa stal ucitelom. Hagrid nebol plne kvalifikovany carodejnik. V tretom rocniku studia ho vylucili za zlocin, ktory nespachal. Prave Harry, Ron a Hermiona vlani ocistili Hagridovo meno. Nakoniec, ked zo zlatych podnosov zmizli posledne kusky tekvicoveho kolaca, Dumbledore vyhlasil, ze je cas ist do postele, a oni traja vyuzili prilezitost. ,,Gratulujeme, Hagrid!" pistala Hermiona, ked prisli k ucitelskemu stolu. ,,Secko to je vdaka vam trom," povedal Hagrid a obruskom si utieral ligotavu tvar. ,,Skoro neverim... je to fakticky velky clovek ten Dumbledore... dosiel rovno ku mne do chalupy, ked profesor Kettleburn povedal, ze konci... Vzdy som to chcel..." Dojaty si zaboril tvar do vreckovky a profesorka McGonagallova ich hnala prec. Harry, Ron a Hermiona, teraz uz velmi unaveni, sa pridali k ostatnym Chrabromilcanom, ktori vychadzali hore mramorovymi schodmi a po dalsich chodbach a dalsich schodoch ku skrytemu vchodu do Chrabromilskej veze. Velky portret tucnej damy v ruzovych satach sa ich spytal: ,,Heslo?" ,,Uz idem, uz idem!" volal Percy zozadu. ,,Nove heslo je Fortuna major!" ,,Och, nie," smutne komentoval Neville Longbottom. Nikdy si hesla nevedel zapamatat. Cez otvor v portrete a klubovnu presli dievcata a chlapci spolu, no potom sa rozdelili kazdy na ine schodisko. Harry vysiel tocitymi schodami a nemyslel na nic ine iba na to, ake prijemne je byt zase tu. V dobre znamej kruhovej spalni s piatimi postelami s baldachynom sa Harry obzeral okolo seba a mal pocit, ze je konecne doma. - 74 - SIESTA KAPITOLA PPA AZ ZU UR RY YA AC CA AJJO OV VE EL LIISST TK KY Y Ked Harry, Ron a Hermiona vosli na druhy den do Velkej siene na ranajky, prve, co zbadali, bol Draco Malfoy, ktory zabaval velku skupinu Slizolincanov nejakou velmi smiesnou historkou. Ked prechadzali okolo nich, Malfoy predstieral, ze zamdlel, a ozval sa vybuch smiechu. ,,Nevsimaj si ho," povedala Hermiona, ktora sla rovno za Harrym. ,,Nevsimaj si ho, nestoji ti za to..." ,,Hej, Potter!" zaskriekala Pansy Parkinsonova, Slizolincanka s tvarou ako mopslik. ,,Potter! Idu dementori, Potter! Huuuuuu!" Harry klesol na stolicku pri chrabromilskom stole vedla Georgea Weasleyho. ,,Nove rozvrhy pre tretiakov," oznamil George a podaval mu ich. ,,Co sa stalo, Harry?" ,,Malfoy," vysvetlil Ron, ktory si sadol vedla Georgea z druhej strany a ganil na slizolinsky stol. Ked ta George pozrel, Malfoy zase prave predstieral ze zamdlieva od hrozy. - 75 - ,,Ten vsivak," povedal pokojne. ,,Vcera vecer tak nevyskakoval, ked sa dementori zjavili na nasom konci vlaku. Pribehol do nasho kupe, vsak, Fred?" ,,Skoro sa docikal," potvrdil Fred a pohrdavo pozrel na Malfoya. ,,Ani ja som sa z nich netesil," priznal George. ,,Su to hrozne tvory, ti dementori..." ,,Cloveku ako keby zmrazili dusu," povedal Fred. ,,Lenze vy ste nezamdleli," potichu poznamenal Harry. ,,Zabudni na to, Harry," povzbudil ho George. ,,Raz musel ist otec do Azkabanu, pamatas, Fred? A povedal, ze v zivote nebol na hroznejsom mieste, a vratil odtial celkom slaby a roztraseny... dementori odvsadial vysaju stastie. Vacsina vaznov tam zosalie." ,,Ved uvidime, ako bude vyzerat Malfoy po nasom prvom metlobalovom zapase," poznamenal Fred. ,,Chrabromil proti Slizolinu. Prvy zapas sezony. Nezabudol si?" Ten jediny raz, ked sa Harry a Malfoy ocitli v metlovom zapase zoci-voci, Malfoy suboj o ohnivu strelu prehral. Harry trochu pookrial a vzal si klobasu a prepecene paradajky. Hermiona studovala svoj novy rozvrh. ,,Och, vyborne, uz dnes nam zacnu nejake nove predmety," pochvalovala si spokojne. ,,Hermiona," mracil sa Ron, ked jej hladel ponad plece, ,,pomotali ti rozvrh. Pozri, zapisali ta asi na desat predmetov denne. To casovo nevychadza." ,,Ja to zvladnem. S profesorkou McGonagallovou som vsetko vybavila." ,,Ale, aha," smial sa Ron, ,,vidis tuto, napriklad dnes dopoludnia. O deviatej vestenie. A pod tym zase o deviatej zivot a zvyky muklov." Ron sa neveriacky sklonil blizsie. ,,A tuto zase je aritmancia, tiez o deviatej. Teda viem, ze si dobra, Hermiona, ale az taky dobry nie je nikto. Ako budes na troch predmetoch naraz?" ,,Nebud hlupy," stroho odvetila Hermiona. ,,Samozrejme, ze nebudem na troch predmetoch naraz." ,,Tak ako..." ,,Podaj mi dzem," poziadala ho. ,,Ale..." - 76 - ,,Och, Ron, co teba do toho, ze mam trochu nabity rozvrh?" odsekla mu. ,,Povedala som ti, ze som to vsetko vybavila s profesorkou McGonagallovou." Prave vtedy vosiel do Velkej siene Hagrid. Mal na sebe dlhy kabat z krtich kozticiek, v ruke drzal mrtveho tchora a zamyslene nim hojdal. ,,Jako? Dobre?" zvolal nadsene cestou k ucitelskemu stolu. ,,Smaria, prvu hodinu v zivote mam akurat s vami! Hned po obede. Od piatej som hore. Fakticky. Fsecko chystam... aby to bolo okej... Ja a ucitel... panecku..." Usmial sa na nich a pokracoval k ucitelskemu stolu, pohojdavajuc pritom tchorom. ,,Som zvedavy, co chystal," povedal Ron so znepokojenim v hlase. Sien sa zacala vyprazdnovat a ziaci odchadzali na prve hodiny. Ron pozrel do svojho rozvrhu. ,,Mali by sme radsej ist. Pozri, vestenie je celkom hore v Severnej vezi. Potrva aj desat minut, kym sa ta dostaneme..." Rychlo dojedli, rozlucili sa s Fredom a Georgeom a pobrali sa. Ked prechadzali okolo slizolinskeho stola, Malfoy znova predstieral zamdletie. Harryho vyprevadzali do vstupnej haly vybuchy smiechu. Cesta cez hrad do Severnej veze bola dlha. Ani za dva roky na Rokforte nespoznali v hrade vsetko a v Severnej vezi este nikdy neboli. ,,Musi... tu... byt... nejaka skratka," dychcal Ron, ked sa stverali uz po siedmom schodisku a vynorili sa na neznamej plosine, kde nebolo nic, iba na kamennej stene visel velky obraz, na ktorom bol namalovany kus travnika. ,,Myslim, ze tadialto," usmernovala Hermiona nakukajuc do prazdneho priechodu vpravo. ,,To nemoze byt tade," namietal Ron. ,,Tato chodba vedie na juh, cez okno vidiet kusok jazera..." Harry hladel na obraz. Na travnik sa prave dovliekol tucny strakaty sivy ponik a hned sa zacal popasat. Harry bol zvyknuty, ze vyjavy na rokfortskych obrazoch sa pohybuju a veci, osoby i zvierata opustaju svoje ramy, aby navstivili ine obrazy, a rad ich pozoroval. O chvilu za ponikom s rinkotom vstupil do obrazu uzemcisty objem- 77 - ny rytier v brneni. Flaky od travy na kovovych kolenach svedcili o tom, ze prave spadol. ,,Hej!" skrikol, ked uvidel Harryho, Rona a Hermionu. ,,Aki zlosynovia to vstupili na moje uzemie?! Neprisli ste sa mi nahodou posmievat, ze som spadol? Len podte blizsie, vy podliaci, vy psy!" Vsetci traja ohromene hladeli, ako maly rytier vytiahol mec z posvy a zacal sa nim zurivo ohanat a zlostne poskakovat. Lenze mec bol prenho pridlhy a pri jednom zvlast divom svihnuti stratil rovnovahu a pristal nosom v trave. ,,Stalo sa vam nieco?" spytal sa Harry a podisiel blizsie k obrazu. ,,Odstup, ty podly chvastun! Spat, ty lotor!" Rytier znovu chytil mec a oprel sa on, aby mohol vstat, lenze cepel sa zaborila hlboko do travy a hoci tahal z celej sily, nemohol ho vytiahnut. Napokon sa znovu zviezol na zem a nadvihol si priezor, aby si utrel spotenu tvar. ,,Pocuvajte," prihovoril sa rytierovi Harry, vyuzivajuc jeho vycerpanost, ,,hladame Severnu vezu. Neviete nahodou, kadial sa ta ide?" ,,Rytierska vyprava!" Zdalo sa, ze rytiera ihned presiel hnev. S hrkotom vstal a vykrikol: ,,Nasledujte ma, drahi priatelia, a najdeme vas ciel, alebo statocne zahynieme pri utoku!" Este raz bezvysledne potiahol mec, pokusil sa vysadnut na ponika, ale ani to sa mu nepodarilo, a tak to vzdal a zvolal: ,,Tak teda pesi, dobri pani a vznesena dama! Hor sa! Hor sa!" A rozbehol sa, hlasno rinciac, smerom k lavemu ramu a zmizol im z dohladu. Ponahlali sa po chodbe za nim podla hrkotu brnenia. Obcas ho zazreli pred sebou, ako bezi cez nejaky obraz. ,,Nestracajte odvahu, to najhorsie este len pride!" krical rytier a zbadali ho pred obrazom so skupinkou vylakanych zien v krinolinach, ktory visel na stene uzkeho tociteho schodiska. Harry, Ron a Hermiona hlasno odfukujuc liezli po prudko sa tociacich schodoch, az sa im z toho coraz vacsmi krutila hlava, a napokon nad sebou poculi sum hlasov a vedeli, ze sa dostali k triede. ,,Zbohom!" zvolal rytier a strcil hlavu do obrazu akychsi zlovestne sa tvariacich mnichov. ,,Zbohom, moji druhovia v zbroji! Ak - 78 - niekedy budete potrebovat slachetne srdce a ocelovu silu, len pridte za Sirom Cadoganom!" ,,Ano, zavolame vas," zahundral Ron, ked rytier zmizol, ,,ked niekedy budeme potrebovat nejakeho pomatenca." Vysli poslednymi schodikmi a ocitli sa na malej plosine, kde sa uz zhromazdila vacsina spoluziakov. Na plosine nebolo jedinych dveri, ale Ron stuchol Harryho a ukazal na strop s okruhlymi padacimi dverami a mosadznou cedulkou. ,,Sibyla Trelawneyova, ucitelka vestenia," cital Harry. ,,Ako sa tam mame dostat?" Akoby odpoved na jeho otazku sa padacie dvere odrazu otvorili a k Harryho noham sa zosuchol striebristy rebrik. Vsetci stichli. ,,Az po tebe," uskrnul sa Ron, takze Harry vyliezol po rebriku prvy. Vynoril sa v tej najneobycajnejsej triede, aku kedy videl. Vlastne vobec nevyzerala ako trieda, skor ako kombinacia podkrovia a starodavnej cajovne. V miestnosti bolo natlacenych aspon dvadsat malych okruhlych stolikov a okolo vsetkych stali calunene kresla a vankuse na sedenie. Vsetko osvetlovali slabe cervene lampy, vsetky zavesy na oknach boli zatiahnute a mnohe svietidla prikryte tmavocervenymi salmi. V miestnosti bolo teplo na zadusenie a pod rimsou kozuba, zapratanou vsetkym moznym, horel ohen a z medeneho kotlika nad nim sa sirila akasi tazka sladkasta vona. Police na kruhovych stenach boli plne zaprasenych brk, a zvyskov sviecok, lezali na nich mnozstva balickov osuchanych kariet, kopa kristalovych gul a obrovska zbierka cajovych salok. Za Harrym vosiel Ron, a ked sa okolo nich zhromazdila cela trieda, vsetci sa rozpravali septom. ,,Kde je?" spytal sa Ron. Odrazu sa z pritmia ozval hlas, tichy, zastrety. ,,Vitajte," povedal. ,,Som rada, ze vas konecne vidim nazivo." Harry si v tej chvili predstavil nejaky velky ligotavy druh hmyzu. Profesorka Trelawneyova vystupila do svetla, ktore vyzarovalo z ohna, a ziaci videli, ze je velmi chuda, velke okuliare jej zvacsuju oci na niekolkonasobok skutocnej velkosti a zahaluje ju priesvitna trblietava stola. Na tenkom krku jej viselo mnozstvo retiazok a koralikov a ruky mala vyzdobene prstenmi a naramkami. - 79 - ,,Sadnite si, deti moje, sadnite," vyzvala ich a vsetci sa nemotorne pousadzali do kresiel alebo na vankuse. Harry, Ron a Hermiona si sadli k okruhlemu stoliku. ,,Vitajte na hodine vestenia," povedala profesorka Trelawneyova a usadila sa do mohutneho kresla pred ohnom. ,,Volam sa profesorka Trelawneyova. Mozno ste ma predtym nevideli. Zistila som totiz, ze ak pricasto zostupujem do toho ruchu a zhonu v hlavnej budove skoly, zahmlieva sa tym moje vnutorne oko." Na to nezvycajne vyhlasenie nikto nepovedal nic. Profesorka Trelawneyova si upravila stolu a pokracovala: ,,Takze ste sa rozhodli studovat vestenie, najtazsie zo vsetkych carodejnickych umeni. Musim vas hned na zaciatku varovat, ze ak nie ste obdareni videnim, mozem vas naucit len velmi malo. V tejto oblasti vam knihy pomozu len po urcitu hranicu..." Pri tychto slovach Harry a Ron s uskrnom pozreli na Hermionu, ktoru vyhlasenie, ze pri tomto predmete jej knihy velmi nepomozu, prekvapilo. ,,Mnohe carodejnice a carodejnici napriek talentu v oblasti rachotu a buchotu, vselijakych smradov a nahlych zmiznuti, nedokazali preniknut do zahad buducnosti," pokracovala profesorka Trelawneyova a jej obrovske leskle oci prechadzali z jednej nervoznej tvare na druhu. ,,Je to dar, ktory dostali len nemnohi. Chlapce," oslovila odrazu Nevilla, ktory sa na vankusi skoro prekotil, ,,vasa stara mama sa ma dobre?" ,,Myslim, ze ano," traslavo odpovedal Neville. ,,Ja by som si tym na vasom mieste nebola taka ista," odvetila profesorka Trelawneyova a svetlo ohna sa odrazalo od jej dlhych smaragdovych nausnic. Neville preglgol. Profesorka Trelawneyova flegmaticky pokracovala: ,,Tento rok preberieme zakladne metody vestenia. Prvy polrok sa budeme venovat citaniu z cajovych listkov. A potom prejdeme na citanie z dlane. Mimochodom, moja mila," oslovila odrazu Parvati Patilovu, ,,davajte si pozor na cervenovlaseho muza." Parvati vylakane pozrela na Rona, ktory sedel priamo za nou, a kusok sa odtiahla. ,,V druhom polroku," pokracovala profesorka Trelawneyova, ,,prejdeme na kristalovu gulu, ale to az potom, ked skoncime s ohnovymi znameniami. Nanestastie vo februari vyucovanie narusi - 80 - neprijemna vlna chripky. Ja sama stratim hlas. A okolo Velkej noci jeden z nas navzdy opusti nase rady." Po tomto vyhlaseni zavladlo mimoriadne napate ticho. Ale profesorka Trelawneyova sa tvarila, akoby si ho neuvedomovala. ,,Moja draha," poziadala Lavender Brownovu, ktora sa chulila v najblizsom kresle, ,,mohli by ste mi podat ten najvacsi strieborny cajnik?" Lavender odlahlo, vstala, zobrala z police obrovsky cajnik a postavila ho na stol pred profesorku Trelawneyovu. ,,Dakujem, moja mila. Aby som nezabudla, to, coho sa desite... sa stane v piatok sestnasteho oktobra." Lavender sa zachvela. ,,Teraz chcem, aby ste sa rozdelili do dvojic. Zoberte si z police salky, pridte ku mne a ja vam do nich nalejem caj. Potom si sadnite a vypite ho, kym na dne nezostane len usadenina. Lavou rukou tri razy salkou zakruzte, potom ju prevratte na tanierik, pockajte, kym odtecie aj posledna kvapka caju, a potom salku podajte svojmu partnerovi, aby z nej cital. Obrazce budete vykladat podla strany pat a sest z knihy Odhalovanie zahalenej buducnosti. Ja budem prechadzat pomedzi vas, pomahat vam a radit. Och, a vy, moj drahy," chytila za ruku Nevilla, ktory chcel vstat, ,,ked rozbijete prvu salku, budte taky laskavy a vyberte si jednu s modrym vzorom. Tie ruzove mi prirastli k srdcu." A pravdaze, len co Neville siahol do police so salkami, ozval sa cinkot rozbijajuceho sa porcelanu. Profesorka Trelawneyova uz aj bola pri nom s metlickou a lopatkou a prizvukovala: ,,Takze jednu z tych modrych, moj mily, ak by vam to neprekazalo... dakujem..." Harry a Ron sa s plnymi salkami vratili k stoliku a usilovali sa vypit horuci napoj co najskor. Zakruzili usadeninou v salke podla pokynov profesorky a prevratili ju. ,,Dobre teda," povedal Ron, ked obaja otvorili knihy na strane pat a sest. ,,Co vidis v mojej?" ,,Kopu niecoho mokreho hnedeho," odpovedal Harry. Od tazkej vone v miestnosti boli ospanlivi a otupeni. ,,Otvorte svoje mysle, moji drahi, a dovolte, aby vase oci videli aj za to pozemske!" v pritmi volala profesorka Trelawneyova. Harry sa usiloval sustredit sa. - 81 - ,,Dobre, tuto mas nejaky krivy kriz..." nazrel do Odhalovania zahalenej buducnosti. ,,To znamena, ze podstupis skusku a utrpenie to je mi luto - ale toto tu by mohlo byt slnko... pockaj... to znamena velke stastie... takze budes trpiet, ale budes velmi stastny..." ,,Ak ti mam poradit, daj si vysetrit vnutorne oko," zafrflal Ron a obaja museli dusit smiech, lebo profesorka Trelawneyova hladela na nich. ,,Teraz som na rade ja..." Ron skumal Harryho salku a celo az vrastil od namahy. ,,Tu je akasi gulka, co vyzera ako klobuk," povedal. ,,Mozno budes pracovat pre Ministerstvo magie..." Otocil salku opacne. ,,Ale z tejto strany to vyzera skor ako zalud... Co je toto?" hladal v Odhalovani zahalenej buducnosti. ,,Necakane dedicstvo, zlato. Vyborne. Mohol by si mi pozicat... a tuto nieco je," znovu salku otocil, ,,vyzera to ako zviera... ano, toto je hlava... nejaky hroch... nie, ovca..." Profesorka Trelawneyova zakruzila okolo Harryho a zasmiala sa. ,,Ukazte, nech sa pozriem, moj mily," vycitavo sa pozrela na Rona a vytrhla mu Harryho salku. Vsetci stichli a sledovali ju. Profesorka Trelawneyova hladela do salky a krutila ju proti smeru hodinovych ruciciek. ,,Sokol... moj mily, mate smrtelneho nepriatela." ,,Ale to vie predsa kazdy," hlasno zasepkala Hermiona. Profesorka Trelawneyova pozrela na nu. ,,No ano, kazdy vie o Harrym a Ved-Viete-Kom," zopakovala Hermiona. Harry a Ron hladeli na nu s uzasom i obdivom zaroven. Nikdy predtym nepoculi, ze by sa Hermiona s nejakym ucitelom rozpravala takto. Profesorka Trelawneyova sa rozhodla neodpovedat. Znovu uprela velke oci do Harryho salky a dalej ju tocila. ,,Palica... to je utok. No toto, no toto, to veru nie je stastna salka..." ,,Ja som myslel, ze je to klobuk," krotko poznamenal Ron. ,,Lebka... nebezpecenstvo vam stoji v ceste, moj mily..." - 82 - Vsetci ako zhypnotizovani hladeli na profesorku Trelawneyovu, ktora este naposledy pokrutila salkou, zhikla a potom vykrikla. Znovu sa ozval cinkot rozbijajuceho sa porcelanu - Neville rozbil dalsiu salku. Profesorka Trelawneyova klesla do prazdneho kresla, trblietavu ruku si prilozila na srdce a zavrela oci. ,,Moj drahy chlapce... chudak moj... nie... je ohladuplnejsie mlcat... nie... nepytajte sa ma..." ,,Co je, pani profesorka?" spytal sa Dean Thomas vzapati. Vsetci vstali a pomaly sa zhrkli okolo Harryho a Ronovho stola a natlacili sa ku kreslu profesorky Trelawneyovej, aby lepsie videli do Harryho salky. ,,Prepanajana," profesorka Trelawneyova dramaticky otvorila obrovske oci, ,,mate tam Besa." ,,Co tam mam?" spytal sa Harry. Videl, ze nie je jediny, kto tomu nerozumie. Dean Thomas pozrel nanho a pokrcil plecami a Lavender Brownova sa tvarila nechapavo, ale skoro kazdy si zdesene zakryl usta rukou. ,,Bes, moj mily, Bes!" volala profesorka Trelawneyova, ktoru ocividne sokovalo, ze Harry to nepochopil. ,,Obor, strasidelny pes, co mata na cintorinoch! Drahy chlapce, je to zle znamenie... to najhorsie znamenie... znamenie smrti!" Harrymu zovrelo zaludok. Pes na obalke knihy Smrtelne znamenia v obchode s carodejnickou literaturou pre malych i velkych. Pes v tme na Magnoliovom obluku... Aj Lavender Brownova si zakryla usta rukou. Vsetci hladeli na Harryho, vsetci okrem Hermiony, ktora vstala, obisla kreslo profesorky Trelawneyovej a postavila sa zan. ,,Podla mna to nevyzera ako Bes," vyhlasila rozhodne. Profesorka Trelawneyova si premerala Hermionu s narastajucou nevolou. ,,Odpustite, ze vam to takto otvorene hovorim, ale okolo vas nevidim skoro nijaku auru. Mate velmi malu vnimavost na rezonancie buducnosti." Seamus Finnigan naklanal hlavu z jednej strany na druhu. ,,Z tejto strany," povedal a oci prizmuril tak, az ich mal takmer zavrete, ,,to vyzera ako Bes, ale odtialto sa to vacsmi podoba na somara," vyhlasil, ked sa naklonil dolava. - 83 - ,,Ak ste uz teda vsetci ukoncili rozhodovanie o tom, ci zomriem, alebo nie..." prehovoril Harry a prekvapil tym aj sam seba. Zdalo sa, akoby nanho teraz nikto nechcel ani pozriet. ,,Myslim, ze pre dnesok by sme mohli skoncit," ozvala sa profesorka Trelawneyova celkom zastretym hlasom. ,,Ano, prosim, zbalte si veci..." Trieda mlcky vratila salky profesorke Trelawneyovej, odlozila si knihy a zavrela tasky. Este aj Ron sa vyhybal Harryho pohladu. ,,Kym sa stretneme znova," lucila sa profesorka Trelawneyova zdrzanlivo, ,,nech je vas osud stastny. O, a vy, moj mily," ukazala na Nevilla, ,,vy nabuduce pridete neskoro, takze pracujte zvlast usilovne, aby ste to dobehli." Harry, Ron a Hermiona zliezli po rebriku profesorky Trelawneyovej a po tocitom schodisku bez slova a pobrali sa na hodinu transfiguracie profesorky McGonagallovej. Tak dlho im trvalo, kym nasli jej triedu, ze hoci odisli z vestenia skor, len-len ze stihli hodinu. Harry si vybral miesto celkom vzadu a mal pocit, akoby sedel vo svetle reflektora. Ostatni ziaci nanho vrhali kradme pohlady, akoby mal kazdu chvilu padnut mrtvy. Sotva pocuval, co im profesorka McGonagallova rozprava o animagoch (carodejnikoch, ktori sa lubovolne vedia menit na zvierata) a dokonca sa ani nepozeral, ked sa pred ich ocami premenila na pruhovanu macku so vzorom okuliarov na srsti okolo oci. ,,Co je to dnes s vami?" cudovala sa profesorka McGonagallova, ked sa po slabom puknuti premenila zase na seba a hladela na nich. ,,Niezeby mi na tom zalezalo, ale dnes po prvy raz moju transformaciu nikto neocenil potleskom." Vsetky hlavy sa otocili k Harrymu, ale nikto nic nevravel. Napokon Hermiona zdvihla ruku. ,,Pani profesorka, prosim, my sme prave mali prvu hodinu vestenia, citali sme z cajovych listkov a..." ,,Ano, pravdaze," povedala profesorka McGonagallova a odrazu sa mracila. ,,Viac nemusite hovorit, slecna Grangerova. Povedzte mi, kto umrie tento rok?" Vsetci vyvalovali na nu oci. ,,Ja," povedal napokon Harry. ,,Aha," profesorka McGonagallova priklincovala Harryho svojimi prenikavymi ocami. ,,Tak teda by ste mali vediet, Potter, ze od- 84 - kedy Sibyla Trelawneyova prisla na tuto skolu, kazdy rok predpoveda smrt jedneho studenta. Doteraz ani jeden z nich nezomrel. S oblubou vita kazdu novu triedu viziou smrtelnych znameni. Keby som sa nedrzala zasady, ze svojich kolegov nikdy neohovaram..." Profesorka McGonagallova zmlkla a studenti videli, ze nozdry jej zbeleli. Pokracovala, teraz uz pokojnejsie. ,,Vestenie je jedno z najnepresnejsich odvetvi magie. Nebudem pred vami skryvat, ze ja nan nemam dost trpezlivosti. Skutocnych jasnovidcov clovek najde naozaj zriedka a profesorka Trelawneyova..." Znovu zmlkla a potom celkom vecnym tonom povedala: ,,Podla mna ste vo vybornom zdravotnom stave, Potter, takze mi prepacte, ale ja vas od dnesnej domacej ulohy neoslobodim. Ubezpecujem vas, ze ak umriete, nemusite ju odovzdat." Hermiona sa zasmiala. Harry sa citil trochu lepsie. Ked nebol v triede profesorky Trelawneyovej, osvetlenej matnym cervenym svetlom, presytenej tazkou omamnou vonou, kopka cajovej usadeniny sa mu nezdala az taka desiva. Nie kazdy sa vsak dal presvedcit. Ron sa stale tvaril znepokojene a Lavender zasepkala: ,,A co Nevillova salka?" Ked sa hodina transfiguracie skoncila, pripojili sa k studentom, hrnucim sa do Velkej siene na obed. ,,Ron, pozbieraj sa," povzbudzovala ho Hermiona a potisla pred neho misku s dusenym masom. ,,Pocul si, co povedala profesorka McGonagallova." Ron si nabral na tanier, chytil do ruky vidlicku, ale nejedol. ,,Harry," povedal Ron potichu a vazne, ,,videl si niekde velkeho cierneho psa?" ,,Ano, videl," odvetil Harry. ,,Videl som ho v tu noc, ked som odisiel od Dursleyovcov." Ronovi vidlicka s rinkotom vypadla z ruky. ,,Asi nejaky zatulany," skonstatovala Hermiona pokojne. Ron pozrel na Hermionu, akoby jej preskocilo. ,,Hermiona, ak Harry videl Besa, to je... to je zle," povedal. ,,Moj... moj stryko Bilius raz jedneho videl a... do dvadsatstyri hodin bolo po nom!" ,,Nahoda," vyhlasila Hermiona lahkomyselne a naliala si tekvicovy dzus. - 85 - ,,Nevies, o com hovoris!" hneval sa Ron. ,,Besi vacsinu carodejnikov vydesia na smrt." ,,No vidis, v tom je to," povedala Hermiona povysenecky. ,,Uvidia Besa a umru od strachu. Bes nie je znamenie, ale pricina smrti! A Harry je este stale medzi nami, lebo nie je taky hlupy, aby si povedal ,dobre, tak ja teda radsej otrcim kopyta,' ked nejakeho vidi." Ron s otvorenymi ustami hladel na Hermionu, ktora si z tasky vybrala ucebnicu aritmancie a oprela si ju o krcah s dzusom. ,,Myslim, ze vestenie je absolutna hlupost," prehlasila a nalistovala si stranku. ,,Ak chcete vediet moj nazor, je v tom privela nejasnosti." ,,Ten Bes v salke nebol vobec nejasny," zanietene trval na svojom Ron. ,,Nezdalo sa mi, ze by si bol o tom taky presvedceny, ked si Harrymu tvrdil, ze je to ovca," chladne odvetila Hermiona. ,,Profesorka Trelawneyova povedala, ze nemas tu spravnu auru! Skratka sa ti nepaci, ze v niecom nie si dobra!" Udrel na citlivu strunku. Hermiona zabuchla aritmanciu na stole tak silno, az sa kusky mrkvy a masa rozleteli na vsetky strany. ,,Ak mam preto, aby som bola na vesteni dobra, predstierat, ze vidim smrtelne znamenia v kopke cajovych listkov, nie som si ista, ci ho este budem studovat! V porovnani s hodinou aritmancie bola ta hodina absolutny nezmysel." Schmatla tasku a odchadzala. Ron sa za nou mracil. ,,O com to hovori?" spytal sa Harryho. ,,Ved na aritmancii este nebola." Harry bol rad, ze sa po obede dostal von z hradu. Po vcerajsom dazdi sa vyjasnilo, obloha bola svetlosiva, a ked kracali na prvu hodinu starostlivosti o zazracne tvory, trava pod nohami bola vlhka a pruzna. Ron a Hermiona sa nerozpravali. Ked schadzali dolu svahom po travniku k Hagridovej chatrci na kraji Zakazaneho lesa, Harry vedla nich kracal mlcky. Az ked pred sebou zbadal tri dobre zname chrbty, uvedomil si, ze zrejme maju hodinu aj so Slizolincanmi. Mal- 86 - foy sa zivo zhovaral s Crabbom a Goylom, ktori sa chichunali. Harry si bol isty, ze vie, o com hovoria. Hagrid na nich cakal pred chatrcou. Na sebe mal kabat z krtich kozticiek, pri nohach mu sedel Tesak a bolo vidiet, ze sa uz nemoze dockat, kedy zacnu. ,,No, pome, pohnime sa!" volal na prichadzajucich studentov. ,,Mam pre vas prekvapko. Dneska budete mat speci hodinu. Su tu seci? Tak ideme." Na chvilu Harryho prepadla hrozna myslienka, ze Hagrid ich zavedie do lesa. Harry mal z toho lesa tolko neprijemnych zazitkov, ze mu hadam postacia do konca zivota. Lenze pri okraji Hagrid zabocil a o pat minut sa ocitli pri akomsi vybehu. Nebolo v nom nic. ,,Seci sa postavte tutok k plotu!" zavolal. ,,Tak aby ste videli... a teraz si otvorite knihy..." ,,Ako?" ozval sa neprijemny tahavy hlas Draca Malfoya. ,,Ha?" nechapal Hagrid. ,,Ako si otvorime knihy?" zopakoval Malfoy. Vytiahol svoju Prisernu knihu priser, ktoru si zviazal povrazom. Aj ostatni studenti si ich vybrali. Niektori ich tak ako Harry zatiahli opaskom, ini napchali do tesnych tasiek alebo zacvakli svorkami. ,,Smaria, to nikto z vas nevedel, jako ma tu knihu otvorit?" spytal sa Hagrid a bol z toho ocividne zroneny. Vsetci pokrutili hlavami. ,,Sak ste ich mali pohladkat," povedal Hagrid, akoby to bola najsamozrejmejsia vec na svete. ,,Aha..." Zobral do ruky Hermioninu knihu a odtrhol z nej lepiacu pasku, ktorou bola oblepena. Kniha sa ho pokusila uhryznut, ale Hagrid presiel obrovskym ukazovakom po jej chrbte, kniha sa zachvela a potom sa otvorila a pokojne mu lezala v ruke. ,,O, aki sme len boli hlupi!" sklabil sa Malfoy. ,,Mali sme ich pohladkat. Ako to, ze sme na to neprisli?" ,,Mne... mne sa zdali smiesne," neistym hlasom povedal Hagrid Hermione. ,,O, naramne smiesne!" poznamenal Malfoy. ,,Skutocne to bolo vtipne dat nam knihy, ktore sa pokusaju odhryznut nam ruky!" ,,Zavri si hubu, Malfoy," potichu povedal Harry. Na Hagridovi bolo vidiet, ze ho to deprimuje, a Harry chcel, aby sa mu prva hodina vydarila. - 87 - ,,Dobre teda," ozval sa Hagrid, ktory zrejme stratil nit a zabudol, co si pripravil na hodinu, ,,jako by som to... mate teda otvorene knihy... a... teraz potrebujete zazracne tvory. Ano. Tak ja teda idem po ne. Dockajte..." Zamieril do lesa a stratil sa im z dohladu. ,,Pana, s touto skolou to ide dolu vodou," nahlas poznamenal Malfoy. ,,Ked tatkovi poviem, ze ten trulo je tu ucitelom, dostane zachvat." ,,Zavri si hubu, Malfoy," zopakoval Harry. ,,Daj si pozor, Potter, za chrbtom mas dementora..." ,,Oj!" zapistala Lavender Brownova a ukazovala na druhu stranu vybehu. Bezal k nim tucet tych najcudesnejsich tvorov, ake Harry v zivote videl. Mali tela, zadne nohy a chvosty ako kone, ale predne nohy, kridla a hlavy akoby si pozicali od obrovskych orlov spolu so strasnymi ocelovosivymi zobakmi a velkymi ziarivooranzovymi ocami. Pazury na prednych nohach merali asi patnast centimetrov a vyzerali vrazedne. Kazda z bestii mala na krku hruby kozeny obojok a na nom dlhu retaz. Konce vsetkych retazi drzal vo svojich velikanskych rukach Hagrid, ktory bezal za nimi. ,,Ho-ho!" zreval a potriasol retazami pohanajuc tvory k ohrade, kde stali studenti. Ked k nim Hagrid prisiel a uviazal obludy k plotu, vsetci kusok odstupili. ,,Hipogrify"!" stastne zvolal Hagrid a sirokym gestom ukazoval na tvory. ,,Krasne, co?!" Harry tak trochu chapal, ako to Hagrid mysli. Ked clovek prekona prvy sok z pohladu na tvora, ktory vyzera napoly ako kon, napoly ako vtak, zacne si uvedomovat, aku ma krasne lesklu srst, ktora plynule prechadza do peria. Kazdy hipogrif mal inu farbu - jeden bol burkovosivy, druhy bronzovy, treti grosovany, dalsi gastanovohnedy a atramentovocierny. ,,Takze," zacal Hagrid, ,,ak chcete prist blizsie..." To sa zrejme nikomu neziadalo. Harry, Ron a Hermiona sa vsak predsa opatrne priblizili k ohrade. ,,V prvom rade si musite zapamatat, ze hipogrify su hrde," povedal Hagrid. ,,Lahko sa urazia, fakt. Nigdy nijakeho neurazte, lebo by to mohla byt posledna vec, co v zivote urobite." - 88 - Malfoy, Crabbe a Goyle ho nepocuvali. Potichu sa rozpravali a Harry mal neprijemny pocit, ze sa chystaju nejako narusit hodinu. ,,Furt cakajte, ze prvy pohyb urobi hipogrif," pokracoval Hagrid. ,,Je to zdvorile, jasnacka? Idete k nemu, uklonite sa a potom cakate. Ak sa ukloni aj on, mozete sa ho dotknut. Ak sa neukloni, tak radsej frisko-frisko idte od neho prec, lebo tie pazuriska vedia ublizit. Tak teda gdo bude prvy?" Vacsina studentov namiesto odpovede cuvla este o kusok. Ba aj Harry, Ron a Hermiona mali obavy. Hipogrify divo pohadzovali hlavami a mavali mocnymi kridlami. Zrejme sa im nepacilo, ze su takto sputani. ,,Nigdo?" prosebne sa spytal Hagrid. ,,Ja to skusim," povedal Harry. Vsetci za nim zatajili dych a Lavender i Parvati zasepkali: ,,Och, nie, Harry, pamataj na cajove listky!" Harry si ich nevsimal. Preliezol cez ohradu. ,,Chlapik!" zreval Hagrid. ,,Tak sa teda kuknime, jak si poradis s Hrdozobcom." Odviazal jednu z retazi, siveho hipogrifa oddelil od ostatnych a stiahol mu z krku obojok. Studenti na druhej strane ohrady ani nedychali. Malfoy zlomyselne prizmuroval oci. ,,Len pomaly, Harry," potichu mu radil Hagrid. ,,Teraz sa na teba pozera, tag moc nezmurkaj... Hipogrify neveria tomu, gdo moc zmurka..." Harrymu okamzite zacali slzit oci, ale nezavrel ich. Hrdozobec otocil velku spicatu hlavu a upieral na Harryho jedno drave oranzove oko. ,,To je ono," povedal Hagrid. ,,To je ono, Harry... a teraz sa uklon..." Harry nemal velmi chut ukazat Hrdozobcovi odhalenu siju, ale urobil, ako mu Hagrid kazal. Kratko sa uklonil a potom pozrel hore. Hipogrif este stale nanho povysenecky hladel. Nehybal sa. ,,Ach," znepokojene vzdychol Hagrid. ,,Dobre, tak chod spat, Harry, lebo lahko..." No vtedy na Harryho ohromne prekvapenie hipogrif odrazu zohol svoje supinate predne kolena, co sa bez pochybnosti dalo povazovat za uklon. - 89 - ,,Vyborne, Harry!" zvolal Hagrid nadsene. ,,Dobre, mozes sa ho dotknut. Pohladkaj ho po zobaku." Harry si pomyslel, ze lepsou odmenou by bolo vratit sa naspat, ale pomaly siel k hipogrifovi a natiahol k nemu ruku. Niekolkokrat ho pohladkal po zobaku a hipogrif ospanlivo privrel oci, akoby sa mu to pacilo. Cela trieda zacala tlieskat, pravda okrem Malfoya, Crabba a Goyla, ktori vyzerali velmi sklamane. ,,Dobre, Harry," pochvalil ho Hagrid. ,,Mam dojem, ze by ti dovolil aj, aby si na nom jazdil!" To Harry necakal. Bol zvyknuty na metlu a nebol si isty, ci bude jazda na hipogrifovi celkom to iste. ,,Vylez nan tam, kde sa mu spajaju kridla," povedal Hagrid, ,,a daj pozor, aby si mu nevytrhol pero. To by sa mu nepacilo." Harry si vylozil nohu na Hrdozobcovo kridlo a vysvihol sa mu na chrbat. Hrdozobec sa postavil. Harry nevedel, kde sa ma drzat vsetko pred nim bolo porastene perim. ,,No chod!" zreval Hagrid a zlahka plesol hipogrifa po zadku. Bez vystrahy sa po oboch stranach roztiahli sirokanske kridla, Harry len-len stihol chytit hipogrifa okolo krku a uz leteli nahor. To sa s metlou nedalo ani porovnat. A Harrymu bolo jasne, co sa mu paci vacsmi. Hipogrifove kridla neprijemne plieskali, zospodu sa mu vzdy otreli o nohy a mal pocit, ze kazdu chvilu spadne, leskle a hladke perie sa mu pod prstami smykalo, ale neodvazil sa zviera zovriet silnejsie, a namiesto hladkeho letu ako na Nimbuse 2000 ho hadzalo dopredu a dozadu pri kazdom pohybe hipogrifovych kridel. Hrdozobec s nim jeden raz obletel nad ohradou a potom zamieril naspat na zem. Pristatia sa Harry obaval. Ked sa stihly krk sklopil k zemi, Harry sa naklonil dozadu, no aj tak mal pocit, ze sa sklzne ponad zobak, a potom pocitil silne zuchnutie, ked sa styri nerovnake nohy dotkli zeme. Podarilo sa mu udrzat rovnovahu a znovu sa vystriet. ,,Vyborne, Harry!" buracal Hagrid, ked mu vsetci okrem Malfoya, Crabba a Goyla volali na slavu. ,,Okej! Gdo este chce ist?" Harryho uspech dodal odvahu aj ostatnym studentom, a tak opatrne preliezli ohradu. Hagrid po jednom odviazal hipogrify a o chvilu sa studenti nervozne klanali po celom vybehu. Neville dva razy utiekol od svojho hipogrifa, ktoremu sa akosi nechcelo ohnut - 90 - pred nim kolena. Ron a Hermiona trenovali na gastanovo-hnedom a Harry ich sledoval. Malfoy, Crabbe a Goyle prevzali Hrdozobca. Uklonil sa Malfoyovi, ktory ho teraz hladkal po zobaku a tvaril sa pritom pohrdavo. ,,Je to celkom lahke," zatiahol nahlas, aby ho pocul aj Harry. ,,Vedel som, ze to musi byt lahke, ked to dokazal aj Potter... Stavim sa, ze nie si nebezpecny, vsak?" obratil sa k hipogrifovi. ,,Si, ty velka mrzka bestia?" V okamihu sa zablysli ocelove pazury, Malfoy vykrikol a vzapati Hagrid navliekal Hrdozobcovi obojok, lebo hipogrif sa napinal, aby dociahol na Malfoya, ktory lezal schuleny v trave a habit mal od krvi. ,,Umieram!" jacal Malfoy a cela trieda bola vyplasena. ,,Umieram, pozrite sa na mna. Zabil ma!" ,,Neumieras!" povedal mu Hagrid, ale bol biedy ako stena. ,,Pomozte mi niekto, musim ho odtialto dostat..." Hagrid zdvihol Malfoya zo zeme a Hermiona utekala otvorit vrata. Ked prechadzali okolo, Harry zazrej na Malfoyovej ruke dlhy hlboky skrabanec a trava bola od krvi. Hagrid s nim bezal hore svahom do hradu Otraseni studenti sa vliekli za nimi. Slizolincania pohorsene vykrikovali. ,,Mali by ho okamzite vyrazit!" povedala Pansy Parkinsonova, ktorej tiekli slzy. ,,To bola Malfoyova chyba!" odvrkol Dean Thomas. Crabbe a Goyle hrozivo otrcali svaly. Vsetci vysli po kamennych schodoch do pracnej vstupnej haly. ,,Idem sa pozriet, ci ho dali do poriadku," povedala Pansy a vybehla po mramorovom schodisku. Slivolincania, stale nadavajuc na Hagrida, zamierili do svojej klubovne v podzemi. Harry, Ron a Hermiona sli hore do Chrabromilskej veze. ,,Myslis, ze bude v poriadku?" nervozne sa spytala Hermiona. ,,Jasnacka. Madam Pomfreyova vylieci rezne rany bleskove," ubezpecil ju Harry, ktoremu zdravotny sestra uz zazracne vyhojila ovela horsie zranenia. ,,To je naozaj neprijemne, ze sa to stalo na Hagridovej prvej hodine, vsak?" povedal Ron znepokojene. ,,Verte, ze Malfoy mu zavari..." - 91 - Na veceru prisli do Velkej siene medzi prvymi dufajuc, ze uvidia Hagrida, ale nebol tam. ,,Nevyhodia ho, vsak nie?" zasepkala Hermiona nervozne a ani sa nedotkla masoveho nakypu. ,,To by nebolo dobre," povedal Ron a ani on nejedol. Harry hladel na slizolinsky stol. Zhrcila sa tam velka skupinka vratane Crabba a Goyla a diskutovali. Harry si bol isty, ze pripravuju vlastnu verziu okolnosti Malfoyovho zranenia. ,,Nemozete povedat, ze to nebol zaujimavy prvy den," skonstatoval Ron zamracene. Po veceri vysli do chrabromilskej klubovne, ktora bola dnes vecer plna, a usilovali sa urobit si domacu ulohu na hodinu profesorky McGonagallovej, ale vsetci traja ustavicne prerusovali pracu a hladeli cez okno von. ,,V Hagridovom okne sa svieti," ozval sa Harry odrazu. Ron pozrel na hodinky. ,,Keby sme sa poponahlali, mohli by sme ho ist pozriet. Este je dost zavcasu..." ,,Ja neviem," pomaly povedala Hermiona a Harry videl, ze letmo pozrela nanho. ,,Po areali skoly smiem chodit," zdoraznil. ,,Zatial sa Sirius Black cez dementorov nedostal." A tak si odlozili veci, vysli cez portret a boli radi, ze cestou k hlavnemu vychodu nikoho nestretli, lebo si neboli celkom isti, ci mozu ist von. Trava bola este mokra a za sumraku sa zdala skoro cierna. Ked prisli k Hagridovej chalupe, zaklopali a zvnutra to zahucalo: ,,Dalej!" Hagrid sedel pri drsnom drevenom stole iba v koseli a jeho pes Tesak mal hlavu polozenu na jeho kolenach. Na prvy pohlad zbadali, ze Hagrid si poriadne vypil. Pred nim stal cinovy korbel velky skoro ako vedro a zdalo sa, ze sa mu nedari zaostrit pohlad. ,,Fakticky to bude rekord," povedal zachripnute, ked ich spoznal. ,,Bezpecne tu este nemali ucitela, co vydrzal len jeden den." ,,Ved ta nevyhodili, Hagrid!" zaupela Hermiona. ,,Este nie," povedal Hagrid nestastne a poriadne si logol z korbela, ,,no to je len otazkou casu, no nie? Ked Malfoy..." ,,Ako sa ma?" spytal sa Ron, ked sa usadili. ,,Nebolo to vazne, vsak nie?" - 92 - ,,Madam Pomfreyova ho dala do poriadku, ako najlepsie vedela," odvetil Hagrid otupene, ,,ale on tvrdi, ze stale trpi... cely je obviazany... stene..." ,,Predstiera to," povedal Harry. ,,Madam Pomfreyova napravi cokolvek. Vlani mi nechala nanovo narast polovicu kosti. No na to mozete vziat jed, ze Malfoy z toho vytazi, co sa da." ,,Museli, pravda, informovat skolsku radu," nestastne pokracoval Hagrid. ,,Vraj som zacal s moc velkymi tvormi. Hipogrify som mal nechat na neskor... radsej nejake nemotorne cerviky alebo cosik ine... Smaria, a ja som si myslel, ze to bude dobra prva hodina... Je to moja vina..." ,,Za vsetko moze Malfoy, Hagrid!" vazne povedala Hermiona. ,,My sme svedkovia," podporil ju Harry. ,,Povedal si, ze hipogrify zautocia, ked ich urazis. Malfoy si je sam na vine, ze nepocuval. Porozpravame Dumbledorovi, co sa naozaj stalo." ,,Ano, neboj sa, Hagrid, my ta podrzime," ubezpecoval ho Ron. Z vraskavych kutikov Hagridovych ciernych oci tiekli slzy. Chytil Harryho i Rona a oboch zovrel v objati, ze im div nepopraskali kosti. ,,Myslim, ze si pil uz dost, Hagrid," zasiahla Hermiona energicky. Zobrala korbel zo stola a isla ho von vyliat. ,,Namojdusu ma pravdu," povedal Hagrid, pustil Harryho a Rona a obaja sa odtackali, suchajuc si rebra. Hagrid vstal zo stolicky a neisto kracal von za Hermionou. Poculi hlasne zblnknutie. ,,Co urobil?" spytal sa Harry nervozne, ked sa Hermiona vratila dnu s prazdnym korbelom. ,,Strcil si hlavu do suda s vodou," oznamila im Hermiona a odlozila korbel. Hagrid sa vratil, z dlhych vlasov a z brady mu kvapkala voda a utieral si vodu z oci. ,,To je fakticky lepsie," povedal, potriasol hlavou ako pes a vsetkych ich oprskal. ,,Pocujte, dobre, ze ste prisli, sak som..." Hagrid sa zrazu zasekol a civel na Harryho, akoby si az teraz uvedomil, ze je tam. ,,JAKO SI TO PREDSTAVUJES?" zreval tak odrazu, az vsetci nadskocili. ,,NEMAS SA CO POTULOVAT PO ZOTMENI! A VY DVAJA TIEZ! JAKO STE TO MOHLI DOVOLIT?!" - 93 - Hagrid siel k Harrymu, chytil ho za ruku a tahal k dveram. ,,Pome!" povedal nahnevane. ,,Odvediem ta pekne do skoly, a nie aby som ta prichytil, jako este raz po zotmeni ides za mnou! Ja za to nestojim!" - 94 - SIEDMA KAPITOLA PPR RIIZ ZR RA AK KV V SSK KR RIIN NII Malfoy nechodil na vyucovanie, zjavil sa az vo stvrtok dopoludnia v polovici hodiny elixirov. Pysne vosiel do triedy v podzemnom zalari, pravu ruku mal celu obviazanu a visela mu v paske a podla Harryho sa spraval ako hrdina, ktory prezil nejaku hroznu bitku. ,,Ako sa mas, Draco?" zaskerila sa Pansy Parkinsonova. ,,Velmi to boli?" ,,Ano," povedal Malfoy a vystruhal grimasu statocneho trpitela. No Harry zbadal, ako zmurkol na Crabba a Goyla, ked sa Pansy pozerala inam. ,,Sadnite si, sadnite si," vyzval ich profesor Snape bezvyrazne. Harry a Ron sa na seba pozreli a zamracili sa. Keby oni dvaja vosli neskoro, Snape by nepovedal ,,sadnite si", ale dal by im trest. No Malfoyovi u Snapa vzdy vsetko preslo. Snape bol veduci Slizolinu a vo vseobecnosti svojich studentov zvyhodnoval. - 95 - Dnes pripravovali novy elixir, scvrkavaci roztok. Malfoy si postavil kotlik hned vedla Harryho a Rona, takze si prisady pripravovali na tom istom stole. ,,Pan profesor," zavolal Malfoy, ,,pan profesor, potrebujem, aby mi niekto pomohol nakrajat korene sedmokrasky, lebo s tou rukou..." ,,Weasley, nakrajajte Malfoyovi korene," prikazal Snape, ani na nich nepozrel. Ron ocervenel ako cvikla. ,,Tvojej ruke nic nie je," zasycal na Malfoya. Malfoy sa nanho uskrnul. ,,Weasley, pocul si profesora Snapa, nakrajaj tie korene." Ron chytil nozik, pritiahol si Malfoyove korene a zacal ich nahrubo krajat, takze kazdy kusok mal inu velkost. ,,Pan profesor," zatiahol Malfoy, ,,Weasley mi nici korene." Snape podisiel k ich stolu, ponad ohnuty nos pozrel na korene a potom sa na Rona neprijemne usmial spod dlhych mastnych ciernych vlasov. ,,Vymente si korene s Malfoyom, Weasley." ,,Ale, pan profesor..." Ron si stvrt hodiny starostlivo sekal korienky na presne rovnake kusky. ,,A hned!" nebezpecnym tonom prikazal Snape. Ron posunul po stole svoje krasne nakrajane korene a potom znovu zobral do ruky noz. ,,Pan profesor, treba mi este olupat scvrkavaciu figu," ziadal si zase Malfoy a v hlase mu zaznieval zlomyselny posmech. ,,Potter, mozete Malfoyovi olupat figu," povedal mu Snape a pozrel nanho s nenavistou, ktoru si vyhradil iba prenho. Harry zobral Malfoyovu scvrkavaciu figu, kym Ron sa usiloval napravit skody na korenoch, ktore mal teraz pouzit sam. Harry co najrychlejsie olupal scvrkavaciu figu a bez slova ju hodil Malfoyovi na stol. Malfoy sa nanho ceril. ,,Videli ste v poslednom case svojho kamosa Hagrida?" spytal sa ich potichu. ,,Co ta do toho?" odsekol mu Ron, ani nanho nepozrel. - 96 - ,,Obavam sa, ze dlho uz ucit nebude," rypal do nich Malfoy posmesne predstierajuc lutost. ,,Otca moje zranenie velmi nepotesilo..." ,,Ak si nezavries hubu, Malfoy, prides k naozajstnemu zraneniu," zavrcal Ron. ,,...stazoval sa na spravnej rade. A na Ministerstve magie. Otec ma znacny vplyv, ako iste viete. A dlhodobe zranenie, ako je toto," falosne vzdychol, ,,ktovie, ci sa mi ta ruka dakedy zahoji." ,,Tak preto hras to divadlo," povedal Harry a omylom odtal hlavu mrtvej husenici, lebo ruka sa mu od hnevu triasla. ,,Pokusas sa dosiahnut, aby Hagrida vyrazili." ,,Ciastocne, Potter," povedal Malfoy a sepkal: ,,Ale ma to aj ine vyhody. Weasley, nakrajaj mi husenicu." O par kotlikov dalej mal Neville problemy. Na hodinach elixirov sa pravidelne zrutil. Bol to jeho najhorsi predmet, a pretoze sa tak velmi bal profesora Snapa, dopadlo to vzdy este desat raz horsie. Jeho elixir, ktory mal byt ostrozeleny bol... ,,Oranzovy, Longbottom!" zavrcal Snape, trochu z neho nabral a vzapati splechol do kotlika, aby to kazdy videl. ,,Oranzovy! Povedzte mi, chlapce, prenikne nieco do tej vasej tupej hlavy? Nepoculi ste ma, ked som celkom jasne povedal, ze sa tam dava len jedna potkania slezina? Nepovedal som zretelne, ze postaci stipka stavy z pijavice? Co mam urobit, aby ste to pochopili, Longbottom?" Neville bol cely ruzovy a triasol sa. Vyzeral, akoby mal plac na krajicku. ,,Pane, prosim," ozvala sa Hermiona, ,,mohla by som, prosim, Nevillovi pomoct..." ,,Nepamatam sa, ze by som vas bol poziadal, aby ste sa predvadzali, slecna Grangerova," povedal Snape chladne a Hermiona zruzovela ako Neville. ,,Longbottom, na konci tejto hodiny podame par kvapiek tohoto elixiru vasej ropuche a uvidime, co sa stane. Mozno vas to donuti robit veci poriadne." Snape odisiel a Neville od strachu skoro nedychal. ,,Pomoz mi," zasepkal Hermione. ,,Hej, Harry," Seamus Finnigan sa naklonil k Harrymu, aby si pozical jeho mosadzne vahy, ,,pocul si to? V Dennom Prorokovi sa dnes rano pisalo, ze zrejme zahliadli Siriusa Blacka." - 97 - ,,Kde?" spytali sa Harry a Ron rychlo. Malfoy z druhej strany stola pozrel na nich a pozorne pocuval. ,,Nedaleko odtialto," upresnil Seamus a bol rozruseny. ,,Videla ho nejaka mukelka. Jasne, ze to nechapala. Muklovia si myslia, ze je to len obycajny kriminalnik. A tak zavolala na horucu linku. Kym sa ta z Ministerstva magie dostali, bol prec." ,,Nedaleko odtialto..." zopakoval Ron a velavyznamne pozrel na Harryho. Otocil sa a videl, ze Malfoy ich pozorne sleduje. ,,Co je, Malfoy? Potrebujes este nieco osupat?" Ale Malfoyove oci sa zlovestne leskli a upierali sa na Harryho. Naklonil sa ponad stol. ,,Uvazujes, ako by si chytil Blacka sam, Potter?" ,,Ano, mas pravdu," nedbanlivo odvetil Harry. Malfoyove tenke usta sa vykrivili do protivneho usmevu. ,,Samozrejme, keby islo o mna," povedal potichu, ,,ja by som uz bol davno nieco urobil. Netrcal by som v skole ako poslusny chlapcek, uz by som ho hladal." ,,Co to trepes, Malfoy?" drsne sa nanho osopil Ron. ,,Ty to nevies, Potter?" zasepkal Malfoy a prizmuroval blede oci. ,,Co mam vediet?" Malfoy sa kratko pohrdavo zasmial. ,,Mozno radsej nechces riskovat svoj krk," povedal. ,,Nechas to na dementorov, pravda? Ale keby som bol na tvojom mieste ja, ja by som sa pomstil. Ja by som ho ulovil sam." ,,O com to rozpravas?" nahnevane povedal Harry, ale v tej chvili Snape oznamil: ,,Uz by ste tam mali mat vsetky prisady. Teraz elixir musi vriet, az potom sa moze pit, takze kym sa bude varit, vsetko odpracte a potom mozeme vyskusat Longbottomov..." Crabbe a Goyle sa otvorene smiali a hladeli, ako Neville horuckovite miesa elixir a je cely spoteny. Hermiona mu nenapadne sepkala, co ma robit, tak, aby to Snape nevidel. Harry a Ron si zbalili nepouzite prisady a sli si do kamenneho umyvadla v kute umyt ruky a naberacky. ,,Co tym Malfoy myslel?" sepkal Harry Ronovi, ked strcil ruky pod ladovy prud striekajuci z papule chrlica. ,,Preco by som sa mal Blackovi pomstit? Ved mi nic neurobil... zatial." - 98 - ,,Vymysla si," zlostne odpovedal Ron. ,,Provokuje ta, aby si urobil nejaku hlupost..." Pred koncom hodiny Snape pristupil k Nevillovi, ktory sa hrbil nad kotlikom. ,,Vsetci sa rozostavte dookola," prikazal Snape a cierne oci sa mu leskli, ,,a pozerajte, co sa stane Longbottomovej zabe. Ak sa mu podarilo vytvorit scvrkavaci elixir, scvrkne sa na zubrienku. Ak, a ja o tom nepochybujem, to spravil zle, jeho zaba sa pravdepodobne otravi." Chrabromilcania pokus sledovali s obavami. Slizolincania sa tvarili nadsene. Snape chytil Gertrudu do lavej ruky a nabral za malu lyzicku Nevillovho elixiru, ktory bol teraz zeleny, a nakvapkal Gertrude do hrdla zopar kvapiek. Chvilu bolo ticho, kym Gertruda preglgala, potom sa ozvalo slabe puknutie a v Snapovej dlani sa krutila zubrienka Gertruda. Chrabromilcania tlieskali, Snape sa tvaril kyslo, vytiahol z vrecka habitu malu flasku, nakvapkal par kvapiek na Gertrudu a odrazu bola znovu dospela. ,,Strhavam Chrabromilu pat bodov," vyhlasil Snape, cim zotrel z ich tvari vsetky usmevy. ,,Povedal som vam, aby ste mu nepomahali, slecna Grangerova. Mozete ist." Harry, Ron a Hermiona vysli hore schodmi do vstupnej haly. Harry stale myslel na to, co povedal Malfoy, kym Ron sa zlostil na Snapa. ,,Strhol Chrabromilu pat bodov za to, ze elixir bol dobry! Preco si neklamala, Hermiona? Mala si povedat, ze to Neville urobil sam!" Hermiona neodpovedala. Ron sa obzrel. ,,Kde je?" Aj Harry sa otocil. Vysli po schodoch a hladeli, ako okolo nich prechadza zvysok triedy a mieri do Velkej siene na obed. ,,Bola predsa za nami," mracil sa Ron. Presiel okolo nich Malfoy v sprievode Crabba a Goyla. Uskrnul sa na Harryho a zmizol. ,,Tamto je," ukazal Harry. Hermiona, trochu zadychcana, sa ponahlala hore schodmi, v jednej ruke drzala tasku a druhou si nieco zastrkavala pod habit. ,,Ako si to urobila?" spytal sa Ron. ,,Co?" nechapala Hermiona a pripojila sa k nim. - 99 - ,,Pred chvilkou si bola tesne za nami a vzapati zase dolu pod schodami." ,,Coze?" Hermiona sa tvarila trochu zmatene. ,,Aha... musela som sa po nieco vratit. Och, nie..." Na taske sa jej rozparal sev. Harryho to neprekvapovalo. Videl, ze v nej ma napchatych prinajmensom tucet velkych a tazkych knih. ,,Naco to vsetko vlacis so sebou?" spytal sa jej Ron. ,,Vies, kolko mam predmetov," zadychcane odvetila Hermiona. ,,Mohol by si mi to podrzat?" ,,Ale..." Ron prevracal knihy, ktore mu podala, a prezeral si obalky. ,,Dnes si nemala ani jeden z tychto predmetov. A popoludni mame iba obranu proti ciernej magii." ,,Ach, ano," odvetila Hermiona neurcito, ale napriek tomu si zase poukladala vsetky knihy do tasky. ,,Dufam, ze je na obed nieco dobre, lebo umieram od hladu," dodala a vykrocila do Velkej siene. ,,Nemas pocit, ze Hermiona pred nami nieco taji?" spytal sa Ron Harryho. Ked prisli na prvu hodinu obrany proti ciernej magii, profesor Lupin tam este nebol. Vsetci si posadali, vybrali si knihy, brka a pergamen a rozpravali sa. Ked ucitel konecne vosiel do triedy, pousmial sa a polozil si chatrny stary kufrik na stol. Saty mal rovnako obnosene, ale vyzeral zdravsie ako vo vlaku, ako keby sa parkrat poriadne najedol. ,,Dobry den," pozdravil. ,,Odlozte si, prosim, vsetky knihy zase do tasiek. Dnes budeme mat prakticku hodinu. Potrebujete iba prutiky." Trieda si vymenila zopar zvedavych pohladov a studenti odlozili knihy. Nikdy predtym obranu proti ciernej magii prakticky neprecvicovali, pokial sa nerata pamatna vlanajsia hodina s byvalym ucitelom, ktory priniesol plnu klietku piadimuzikov a vypustil ich. ,,Dobre teda," povedal profesor Lupin, ked boli vsetci pripraveni. ,,Prosim, nasledujte ma." Zmateni, ale zvedavi studenti vstali a vysli za profesorom Lupinom z triedy. Viedol ich po prazdnej chodbe a za roh, kde vzapati uvideli ducha Zloducha. Vznasal sa vo vzduchu hore nohami a zapchaval najblizsiu klucovu dierku zuvackou. - 100 - Zloduch si ich nevsimal, kym nebol profesor Lupin pol metra od neho. Vtedy zakrutil nohami v topankach s ohnutymi spicami a zacal vyspevovat. ,,Hlupy tupy Lupin! Hlupy tupy Lupin, hlupy tupy Lupin..." Hoci Zloduch bol skoro vzdy bezocivy a takmer nezvladnutelny, voci ucitelom mal aspon nejaky respekt. Vsetci rychlo pozreli na profesora Lupina a boli zvedavi, ako to prijme. Na ich prekvapenie sa stale usmieval. ,,Keby som bol tebou, Zloduch, vybral by som tu zuvacku z tej dierky," povedal vludne. ,,Pan Filch sa nedostane k metlam." Filch bol rokfortsky skolnik, mrzuty, neuspesny carodejnik, ktory viedol nekonecnu vojnu proti studentom a vlastne aj Zloduchovi. Zloduch vsak slova profesora Lupina ignoroval, iba nahlas pohrdavo odfrkol. Profesor Lupin si povzdychol a vytiahol prutik. ,,Toto je uzitocne male zaklinadlo," povedal ponad plece studentom. ,,Prosim, pozorne ma sledujte." Zdvihol prutik do vysky pleca, povedal: ,,Waddiwasi!" a zamieril na Zloducha. Zuvacka ako gulka z pistole vystrelila z klucovej dierky a vletela rovno do Zloduchovej lavej nosnej dierky, Zloduch sa zvrtol a nadavajuc trielil prec. ,,Super, pan profesor!" ohromene zvolal Dean Thomas. ,,Dakujem, Dean," povedal profesor a znovu prutik odlozil. ,,Pojdeme dalej?" Pohli sa a trieda hladela na osumeleho profesora Lupuina s narastajucim respektom. Viedol ich po druhej chodbe a zastal rovno pred zborovnou. ,,Nech sa paci dnu," vyzval ich profesor Lupin, otvoril dvere a odstupil. Zborovna bola dlha miestnost so stenami oblozenymi drevom a mnozstvom roznorodych stoliciek. V nizkom kresle sedel profesor Snape a ked ziaci vosli, otocil sa. Oci sa mu leskli a okolo ust mu pohraval neprijemny uskrn. Ked vosiel profesor Lupin a chcel za sebou zatvorit dvere, Snape zvolal: ,,Nechaj ich otvorene, Lupin. Radsej to nechcem vidiet." Vstal, presiel okolo triedy a cierny habit sa vlnil za nim. Vo dverach sa otocil a povedal: ,,Mozno ta nikto nevaroval, Lupin, ale v - 101 - tejto triede je Neville Longbottom. Radil by som ti, aby si mu nezveril nic tazke. Ibaze by mu slecna Grangerova sepkala do ucha, co ma robit." Neville ocervenel. Harry zaganil na Snapa. Stacilo, ze terorizuje Nevilla na vlastnych hodinach, nieto este aj pred ostatnymi ucitelmi. Profesor Lupin nadvihol obocie. ,,Dufal som, ze prave Neville mi pomoze v prvej faze tejto operacie," povedal, ,,a som si isty, ze to urobi vynikajuco." Nevillova tvar ocervenela este vacsmi, ak to vobec bolo mozne. Snape vykrivil pery, ale odisiel a zavrel za sebou dvere. ,,Tak teda," povedal profesor Lupin a volal studentov na druhu stranu miestnosti, kde nebolo nic iba stara skrina, v ktorej ucitelia mavali nahradne habity. Ked sa profesor Lupin postavil vedla nej, skrina sa zrazu zaknisala a buchla do steny. ,,Niet sa coho bat," vravel profesor Lupin pokojne, lebo niekolki vyplasene odskocili. ,,Usadil sa tam prizrak." Vacsina studentov vsak zrejme bola presvedcena, ze prave preto sa treba bat. Neville pozrel na profesora Lupina s vyrazom absolutneho zdesenia a Seamus Finnigan s obavami hladel na hrkotajucu klucku na dverach skrine. ,,Prizraky maju rady tmave uzavrete priestory," vysvetloval profesor Lupin. ,,Skrine, medzery pod posteli, skrinky pod umyvadlami... stretol som dokonca jedneho, co sa usalasil v stojacich hodinach. Tento sa sem nastahoval vcera popoludni a poziadal som pana riaditela, aby mi ho ucitelia nechali, lebo chcem mat s tretiakmi prakticke cvicenie. Takze prva otazka, ktoru si musime polozit, bude zniet - co je to vlastne prizrak?" Hermiona zdvihla ruku. ,,Je to tvor meniaci podobu," povedala. ,,Moze vziat na seba podobu cohokolvek, co nas podla neho najvacsmi vydesi." ,,Sam by som to nevysvetlil lepsie," pochvalil ju profesor Lupin a Hermiona ziarila. ,,Takze prizrak v tejto skrini sedi potme a este nenadobudol podobu. On este nevie, co najvacsmi vylaka osobu na druhej strane dveri. Nikto nevie, ako prizrak vyzera, ked je sam, ale ked ho vypustim, okamzite sa premeni na to, coho sa kazdy z nas najvacsmi obava. - 102 - To znamena," pokracoval profesor Lupin a rozhodol sa ignorovat Nevillovo tiche vylakane blabotanie, ,,ze mame proti prizraku obrovsku vyhodu pred tym, nez zacneme. Vies aku, Harry?" Odpovedat na otazku, ked vedla vas stoji Hermiona, netrpezlivo preslapuje a ruku ma vysoko zdvihnutu, to nie je prave prijemne, ale Harry musel odpovedat. ,,Ehm... pretoze sme tolki, nebude vediet, aku podobu ma nadobudnut?" ,,Presne tak," povedal profesor Lupin a Hermiona stiahla ruku a tvarila sa trochu sklamane. ,,Ak mate do cinenia s prizrakom, vzdy je najlepsie mat pri sebe spolocnost. Popletie ho to. Cim sa ma stat? Mrtvolou bez hlavy alebo masozravym slimakom? Raz som videl prizrak, ktory urobil prave tuto chybu - pokusil sa vystrasit dvoch ludi naraz a premenil sa na polovicneho slimaka. A to nebolo vobec strasidelne. Kuzlo odpudzujuce prizrak je jednoduche, no vyzaduje silu mysle. Viete, to, co prizrak skutocne odrovna, je smiech. Musime ho donutit, aby vzal na seba podobu, ktora sa nam zda zabavna. Najprv si to kuzlo precvicime bez prutikov. Opakujte, prosim, po mne... Riddikulus!" ,,Riddikulus!" opakovala trieda spolocne. ,,Dobre," povedal profesor Lupin. ,,Velmi dobre. Ale obavam sa, ze to bola ta lahsia cast. Viete, samo to slovo nestaci. A teraz prides na rad ty, Neville." Skrina sa znovu zatriasla, hoci nie tak velmi, ako sa triasol Neville, ktory predstupil, akoby siel na sibenicu. ,,Dobre, Neville. Pekne po poriadku. Co si myslis, ze ta najvacsmi vystrasi?" Nevillove pery sa pohybovali, ale nevysiel z nich ani zvuk. ,,Prepac, Neville, nerozumel som ti," povedal profesor Lupin povzbudzujuce. Neville sa horuckovite obzeral, akoby zobronil, aby mu niekto pomohol, a potom sotva pocutelne zasepkal: ,,Profesor Snape." Skoro vsetci sa smiali. Este aj Neville sa ospravedlnujuco usmial. Profesor Lupin sa vsak tvaril zamyslene. ,,Profesor Snape... hmm... Neville, ty tusim byvas so starou mamou." - 103 - ,,Ano," nervozne povedal Neville, ,,ale nechcel by som ani, aby sa prizrak zmenil na nu." ,,Nie, nie, zle si ma pochopil," vysvetloval profesor Lupin a teraz sa usmieval. ,,Mohol by si nam povedat, co mava tvoja stara mama zvycajne oblecene?" Nevilla to prekvapilo, ale odpovedal: ,,No... vzdy ten isty klobuk. Vysoky, s vypchatym supom na spici. A dlhe saty... zvycajne zelene... a niekedy lisci sal." ,,A kabelku?" pobadal ho profesor Lupin. ,,Velku cervenu kabelku," potvrdil Neville. ,,Dobre teda. Vies si to oblecenie predstavit velmi jasne, Neville? Vidis ho v duchu?" ,,Ano," povedal Neville neisto a zjavne rozmyslal, co bude nasledovat. ,,Ked prizrak vyskoci zo skrine, Neville, a uvidi ta, vezme na seba podobu profesora Snapa," vysvetloval Lupin. ,,A ty zdvihnes prutik... takto... a zvolas ,Riddikulus' a zo vsetkych sil sa sustredis na starej mamino oblecenie. Ak to pojde dobre, prizrak profesora Snapa sa bude musiet obliect do klobuka so supom, zelenych siat a v ruke drzat velku cervenu kabelku." Ozval sa vybuch smiechu. Skrina sa zaknisala este silnejsie. ,,Ak bude Neville uspesny, prizrak pravdepodobne prenesie pozornost postupne na kazdeho z nas," povedal profesor Lupin. ,,Bol by som rad, keby ste vsetci chvilku rozmyslali nad tym, coho sa najviac bojite, a predstavili si, ako by ste to mohli zmenit tak, aby to bolo smiesne..." Miestnost stichla. Harry premyslal... Co ho desi najvacsmi na svete? Najprv pomyslel na lorda Voldemorta... keby sa Voldemort vratil v plnej sile. Ale prv ako zacal planovat mozny protiutok, na povrch vyplavala hrozna predstava... Hnilobna leskla ruka, ktora vklzla naspat pod cierny plast... dlhy, chraplavy nadych neviditelnych ust... a chlad taky prenikavy, akoby sa clovek topil... Harry sa zachvel, potom sa obzeral okolo seba, dufajuc, ze si to nikto nevsimol. Vacsina spoluziakov mala pevne zavrete oci. Ron si mrmlal: ,,Odsekni mu nohy." Harry vedel, na co mysli. Ron sa najvacsmi zo vsetkeho bal pavukov. - 104 - ,,Vsetci su pripraveni?" spytal sa profesor Lupin. Harry citil, ako mu od strachu stiahlo hrdlo. On nebol pripraveny. Ako mozno dementora zmenit tak, aby bol menej strasidelny? Nechcel si vsak vypytat dalsi cas na rozmyslenie, lebo vsetci ostatni prikyvovali a vyhrnali si rukavy. ,,Neville, my trochu ustupime," hovoril profesor Lupin, ,,aby si mal dostatocne pole posobnosti, dobre? Ja potom vyzvem dalsieho, aby predstupil... A teraz vsetci nabok." Vsetci odstupili k stenam a Nevilla nechali pri skrini sameho. Bol bledy a vylakany, ale vyhrnul si rukavy habitu a prutik mal pripraveny. ,,Ked napocitam do troch, Neville," povedal profesor Lupin a pritom mieril prutikom na klucku skrine. Jeden... dva... tri... teraz!" Z konca profesorovho prutika vyleteli iskry a vleteli do klucky. Skrina sa otvorila. Vysiel z nej krivonosy hrozivy profesor Snape a ocami jastril po Nevillovi. Neville so zdvihnutym prutikom cuval a necujne pohyboval ustami. Snape sa nacahoval za nim, siahal pod jeho habit. ,,R...r...riddikulus!" zapistal Neville. Ozval sa zvuk, akoby niekto pukol bicom. Snape sa zatackal zrazu mal oblecene dlhe, cipkou lemovane saty a na hlave klobuk s vypchatym supom, cely prezraty molami, a v ruke sa mu hojdala obrovska sarlatovocervena kabelka. Ozval sa vybuch smiechu, zmateny prizrak znehybnel a profesor Lupin zakrical: ,,Parvati! Predstup!" Parvati sla dopredu s nehybnou tvarou. Snape ju obisiel. Ozvalo sa dalsie puknutie a tam, kde stal, bola teraz zakrvavena, poobvazovana mumia, tvar bez oci otocila k Parvati a velmi pomaly k nej zacala kracat, vliekla nohy za sebou a jej merava ruka sa dvihala... ,,Riddikulus!" zvolala Parvati. Obvaz pri nohach mumie sa rozmotal a zaplietol, mumia spadla doluznak a hlava sa jej odkotulala. ,,Seamus!" skrikol profesor Lupin. Seamus prebehol pred Parvati. Puk! Tam, kde bola mumia, teraz stala zena s dlhymi ciernymi vlasmi az po zem a vycivenou zelenkavou tvarou - bansi. Dokoran otvorila usta a miestnost zaplavil nadprirodzeny zvuk, dlhy kvilivy skrekot, od ktoreho Harrymu vlasy vstavali dupkom... - 105 - ,,Riddikulus!" vykrikol Seamus. Bansi zachrapcala a chytila sa za hrdlo - stratila hlas. Puk! Bansi sa zmenila na potkana, ktory si v kruhu nahanal chvost, potom puk!, stal sa z neho strkac, plazil sa a zvijal, a potom zase puk! - zmenil sa na zakrvavenu ocnu gulu. ,,Je zmateny!" krical Lupin. ,,Uz sa tomu dostavame na kobylku! Dean!" Dean sa ponahlal dopredu. Puk! Ocna gula sa zmenila na odtatu ruku, ta sa prevratila a zacala sa plazit po zemi ako krab. ,,Riddikulus!" zakrical Dean. Ozvalo sa puknutie a ruka sa ocitla v pasci na mysi. ,,Vyborne! Ron, teraz ty!" Ron priskocil. Puk! Zopar ludi vykriklo. K Ronovi sa blizil obrovsky dvojmetrovy chlpaty pavuk a hrozivo cvakal klepetami. Harrymu sa na chvilu zdalo, akoby Ron zmeravel. Potom... ,,Riddikulus!" zreval Ron, nohy pavuka zmizli a kotulal sa, Lavender Brownova zapistala, odskocila mu z cesty a pavuk zastal pri Harryho nohach. Harry zdvihol prutik, pripraveny, ale... ,,Sem!" vykrikol profesor Lupin odrazu a ponahlal sa dopredu. Puk! Beznohy pavuk zmizol. Na okamih sa vsetci obzerali na vsetky strany, kde je. Potom videli, ako pred Lupinom vo vzduchu visi striebristobiely kruh a profesor takmer lahostajne zvolal: ,,Riddikulus!" Puk! ,,Vpred, Neville! A doraz ho," prikazal Lupin, ked prizrak skoncil na zemi ako svab. Puk! Snape sa vratil. Tentoraz Neville vyrazil dopredu a tvaril sa rozhodne. ,,Riddikulus!" vykrikol a v okamihu videli Snapa v cipkovych satach, a vtedy sa Neville nahlas zasmial a prizrak vybuchol, rozprskol sa na tisic oblacikov dymu a zmizol. ,,Vyborne!" zvolal profesor Lupin a trieda zacala tlieskat. ,,Vyborne, Neville. Vsetci ste boli dobri... Tak sa na to pozrime... pat bodov pre Chrabromil za kazdu osobu, ktora sa pustila do prizraku. - 106 - Za Nevilla desat, lebo to urobil dva razy... a po pat pre Harryho a Hermionu." ,,Ale ja som neurobil nic," namietal Harry. ,,Ty a Hermiona ste spravne odpovedali na moje otazky na zaciatku hodiny, Harry," povedal Lupin veselo. ,,Bola to vyborna hodina, musim vas vsetkych pochvalit. Za domacu ulohu si, prosim, precitajte kapitolu o prizrakoch a urobte z nej strucny vypis. Ten mi v pondelok odovzdate. To je vsetko." Studenti odchadzali zo zborovne vzrusene debatujuc. Harry vsak vobec nemal dobru naladu. Profesor Lupin mu umyslene zabranil pustit sa do prizraku. Preco? Preto lebo videl, ako Harry vo vlaku zamdlel, a myslel si, ze to nezvladne? Myslel si, ze Harry znovu zamdlie? Zdalo sa vsak, ze si nikto nic nevsimol. ,,Videl si ma, ako som zlozil tu bansi?" krical Seamus. ,,A ta ruka," vravel Dean a maval rukou. ,,No a Snape v tom klobuku!" ,,A moja mumia!" ,,Ktovie preco sa profesor Lupin boji kristalovych gul?" zamyslene povedala Lavender. ,,To bola najlepsia hodina obrany proti ciernej magii, aku sme doteraz mali, vsak?" povedal Ron nadsene, ked sa vracali do triedy po tasky. ,,Zda sa, ze je to velmi dobry ucitel," odobrujuce skonstatovala Hermiona. ,,Ale rada by som sa postavila zoci-voci tomu prizraku aj ja..." ,,Aku by mal podobu?" vyzvedal sa Ron so smiechom. ,,Domacej ulohy, za ktoru si ziskala iba devat bodov z desiatich?" - 107 - OSMA KAPITOLA U UT TE EK KT TU UC CN NE EJJ PPA AN NE EJJ Onedlho sa obrana proti ciernej magii stala oblubenym predmetom vacsiny studentov. Iba Draco Malfoy a jeho banda Slizolincanov vzdy mali nieco proti profesorovi Lupinovi. ,,Pozrite sa, v akych handrach chodi," hlasno sepkal Malfoy, ked Lupin prechadzal okolo neho. ,,Oblieka sa ako nas stary domaci skriatok." Nikomu inemu vsak nezalezalo na tom, ze habity profesora Lupina su zaplatane a ostrapkane. Nasledujuce hodiny boli rovnako zaujimave ako ta prva. Po prizrakoch studovali cervenych pikulikov, protivne male tvory podobne skriatkom, ktore striehli vsade, kde sa prelievala krv - v zalaroch hradov, v dierach na opustenych bojiskach - aby ovalili palicou kazdeho, kto sa stratil. Od cervenych pikulikov presli na kappov, hrozostrasne vodne bytosti, ktore vyzerali ako supinate opice s plavacimi blanami na koncatinach a s velkou oblubou skrtili tych, co nevedomky zabludili do ich rybnikov. Skoda, ze Harry nemohol byt taky spokojny aj s ostatnymi. Najhorsie boli elixiry. Snape mal po tieto dni mimoriadne pomstych- 108 - tivu naladu a nikto nepochyboval o tom preco. Historka o prizraku v jeho podobe a to, ako ho Neville obliekol do siat svojej starej mamy, sa sirila po skole ako lesny poziar. Snapovi sa to nezdalo smiesne. V ociach sa mu hrozivo blyskalo uz len pri zmienke o profesorovi Lupinovi a tyranizoval Nevilla este vacsmi ako predtym. Harry sa hrozil aj hodin vo vezi v dusnej pracovni profesorky Trelawneyovej pri lusteni vykrivenych tvarov a symbolov a usiloval sa nevsimat si, ako sa obrovske oci profesorky Trelawneyovej naplnili slzami zakazdym, ked pozrela nanho. Nemohol si ju oblubit napriek tomu, ze mnohi z triedy sa k nej spravali s respektom hraniciacim az s posvatnou uctou. Parvati Patilova a Lavender Brownova chodievali do vezovej triedy profesorky Trelawneyovej aj cez obed a vzdy sa vracali s poburujuco povyseneckym vyrazom na tvari, ako keby vedeli nieco, co ostatni nevedia. Ked sa rozpravali s Harrym, sepkali, akoby lezal na smrtelnom lozku. Nikomu sa nepacili hodiny starostlivosti o zazracne tvory, ktore boli po rusnom zaciatku mimoriadne nudne. Zdalo sa, ze Hagrid stratil sebadoveru. Kazdu hodinu sa teraz ucili, ako sa starat o cervoplazy, urcite jedny z najnudnejsich zivych tvorov. ,,Stoja vobec za tuto namahu?" spytoval sa Ron po dalsej hodine, na ktorej strkali do slizovitych krkov cervoplazov kusky salatu. Na zaciatku oktobra vsak Harryho zamestnalo nieco ine, nieco take prijemne, co mu vynahradilo neuspokojive hodiny. Blizila sa metlobalova sezona a kapitan chrabromilskeho timu Oliver Wood na jeden stvrtkovy vecer zvolal schodzku, aby prebrali taktiku na novu sezonu. Metlobalovy tim mal sedem clenov: tri triafacky - ich ulohou bolo strelit gol, to znamena trafit prehadzovackou (cervenou loptou velkou asi ako futbalova) do jednej z obruci, ktore viseli na oboch stranach metlobaloveho ihriska asi patnast metrov nad zemou; dvoch odrazacov vyzbrojenych tazkymi palkami - nimi odrazali dorazacky (dve tazke cierne lopty, ktore lietali po ihrisku a usilovali sa utocit na hracov), strazcu obruce a stihaca, ktory mal najtazsiu ulohu zo vsetkych, a to chytit ohnivu strelu (malu okridlenu lopticku velkosti vlasskeho orecha). Ked sa mu to podarilo, hra sa skoncila a stihacov tim ziskal stopatdesiat bodov navyse. Oliver Wood bol urasteny sedemnastrocny student siedmeho, a teda posledneho rocnika na Rokforte. Ked v studenych satniach na - 109 - kraji tmavnuceho metlobaloveho ihriska oslovil svojich siestich spoluhracov, v jeho hlase znelo tiche zufalstvo. ,,Toto je nasa posledna sanca... moja posledna sanca... vyhrat metlobalovy pohar," hovoril im a prechadzal sa pritom popred nich sem a tam. ,,Tento rok koncim. Bud ho ziskam teraz, alebo nikdy. Chrabromil nevyhral uz sedem rokov. No dobre, mali sme tu najvacsiu smolu na svete... zranenia... potom vlani turnaj odvolali..." Wood preglgol, ako keby mu pri tej spomienke este stale navierala v hrdle hrca. ,,Ale vieme tiez, ze mame super najlepsi... fantasticky... tim... na... tejto... skole," povedal a vrazal si pastou do dlane druhej ruky a z oci mu znovu vyzarovala niekdajsia posadnutost. ,,Mame tri fantasticke triafacky." Wood ukazal na Aliciu Spinnetovu, Angelinu Johnsonovu a Katie Bellovu. ,,Mame dvoch neodrazitelnych odrazacov." ,,Prestan, Oliver, privadzas nas do rozpakov," svorne sa ohradili Fred a George Weasleyovci a predstierali, ze sa cervenaju. ,,A mame vyborneho stihaca, ktory nam zakazdym vyhral zapas!" hrmel Wood a pozeral na Harryho s akousi zurivou pychou. ,,A mna," dodal akoby len tak na dovazok. ,,Myslime, ze aj ty si velmi dobry, Oliver," povedal George. ,,Super dobry strazca," dodal Fred. ,,Ide o to," pokracoval Wood a znovu sa prechadzal, ,,ze na metlobalovom pohari malo byt posledne dva roky nase meno. Odkedy prisiel do timu Harry, myslel som si, ze uz to mame vo vrecku. Ale nedostali sme ho a tento rok je posledna sanca, aby sa na pohari konecne objavilo meno nasej fakulty." Wood to hovoril tak zronene, ze este aj Fred s Georgeom sa tvarili sucitne. ,,Oliver, toto je nas rok!" vyhlasil Fred. ,,Dokazeme to, Oliver!" povedala Angelina. ,,Urcite," dodal Harry. A tak druzstvo plne odhodlania zacalo trenovat. Tri vecery do tyzdna. Pocasie bolo coraz chladnejsie a vlhkejsie, vecery temnejsie, ale nijake blato, nijaky vietor ani dazd nemohli skazit Harryho nadhernu predstavu toho, ako konecne vyhravaju obrovsky strieborny metlobalovy pohar. - 110 - Raz vecer po treningu sa Harry vratil do chrabromilskej klubovne meravy od zimy ale spokojny s priebehom treningu, a tam to vzrusene sumelo. ,,Co sa stalo?" spytal sa Rona a Hermiony usadenych na najlepsich stolickach pri ohni, kde dokoncovali nejake hviezdne mapy na astronomiu. ,,Prvy vikend v Rokville," oznamil Ron a ukazoval na listok, ktory sa zjavil na osuchanej starej oznamovacej tabuli. ,,Koncom oktobra. Na Halloween." ,,Vyborne," povedal Fred, ktory vosiel cez portret za Harrym. ,,Potrebujem ist k Zonkovi. Uz sa mi minuli skoro vsetky smradlave gulky." Harry sa hodil na stolicku vedla Rona a jeho dobra nalada pomaly vyprchavala. Hermiona zrejme vycitila, na co mysli. ,,Harry, urcite sa ti podari ist nabuduce," povedala. ,,Blacka uz isto onedlho chytia. Ved ho uz raz videli." ,,Black nie je hlupy, aby sa o nieco pokusal v Rokville," povedal Ron. ,,Spytaj sa McGonagallovej, ci by si nemohol ist, Harry. Dalsia prilezitost bude mozno az o sto rokov..." ,,Ron!" pohorsene ho okrikla Hermiona. ,,Harry ma zostat v skole..." ,,Z tretiakov tu zostane jediny. To predsa nie je mozne," pohorsoval sa Ron. ,,Spytaj sa McGonagallovej, no tak, Harry..." ,,Ano, asi sa pojdem spytat," rozhodol sa Harry. Hermiona otvorila usta a chcela namietat, ale v tej chvili jej na kolena skocil Krivolab. Z papule mu visel velky mrtvy pavuk. ,,Musi to zrat pred nami?" zhnusene protestoval Ron. ,,Sikovny Krivolab. To si chytil sam?" chvalila ho Hermiona. Krivolab pomaly zul pavuka a zlte oci bezocivo upieral na Rona. ,,Len si ho tam drz," povedal Ron podrazdene a otocil sa k svojej mape. ,,Prasivec spi v mojej taske." Harry zazival. Uz sa mu velmi chcelo spat, ale aj on si este musel dokoncit mapu. Pritiahol si tasku, vybral pergamen, atrament a brko a pustil sa do prace. ,,Mozes si obkreslit moju, ak chces," ponukol mu Ron, ozdobil poslednu hviezdu a strcil mapu Harrymu. - 111 - Hermiona, ktora neschvalovala opisovanie, stisla pery, ale nepovedala nic. Krivolab stale bez mihnutia oka civel na Rona a kyval koncom hunateho chvosta. Potom bez vystrahy skocil. ,,AU!" zreval Ron a schytil tasku, do ktorej Krivolab zaboril vsetky styri sady pazurov a zacal ju zlostne trhat. ,,ZMIZNI, TY SPROSTE ZVIERA!" Ron sa pokusal vytrhnut mu tasku, ale Krivolab sa do nej zadrapil, prskal a trhal ju. ,,Ron! Neubliz mu!" pistala Hermiona a cela klubovna z nich nespustala oci. Ron krutil taskou, pricom Krivolab na nej visel, a Prasivec z nej vyletel. ,,CHYTTE TU MACKU!" krical Ron, ked sa Krivolab vyslobodil zo zvyskov Ronovej tasky. Preskocil ponad stol a letel za zdesenym Prasivcom. George Weasley sa za nim hodil, ale minul ho, Prasivec trielil pomedzi dvadsat parov noh a skocil pod staru skrinu. Krivolab prudko zastal, prikrcil sa na krivych labach a prednu zurivo strkal pod skrinu. Ron a Hermiona sa ponahlali za nimi. Hermiona chytila Krivolaba okolo brucha a zdvihla ho, Ron sa hodil na zem a horko-tazko vytiahol Prasivca za chvost von. ,,Pozri nanho!" nazlosteny hovoril Hermione a maval jej potkanom pred nosom. ,,Je len kost a koza! Drz si tu svoju macku co najdalej od neho!" ,,Krivolab nechape, ze je to nespravne!" branila ho Hermiona. ,,Vsetky macky nahanaju potkany, Ron!" ,,To zviera je nejake cudne," vyhlasil Ron, ktory sa pokusal presvedcit blaznivo sa skrucajuceho Prasivca, aby mu vliezol naspat do vrecka. ,,Rozumel, ked som hovoril, ze Prasivec je v mojej taske!" ,,Hlupost," netrpezlivo ho odbila Hermiona. ,,Krivolab ho citil, Ron, co myslis, ako inak..." ,,Ten kocur je zatazeny na Prasivca!" povedal Ron, ignorujuc spoluziakov okolo nich, ktori sa zacali smiat. ,,A Prasivec tu bol prvy a navyse je chory!" Ron prepochodoval cez klubovnu a zmizol na schodisku do chlapcenskych spalni. - 112 - Na druhy den sa Ron na Hermionu este stale hneval. Celu herbologiu sa s nou ledva rozpraval, hoci s Harrym a Hermionou pracovali na jednej rastlinke burlivych strukov. ,,Ako sa ma Prasivec?" spytala sa Hermiona krotko, odtrhla z byle dalsi tucny ruzovy struk a vysypala leskle fazulky do dreveneho vedierka. ,,Skryva sa pod mojou postelou a trasie sa," odsekol Ron nahnevane, netrafil do vedierka a rozsypal fazulky po dlazke sklenika. ,,Opatrne, Weasley, opatrne!" zvolala profesorka Sproutova, ked im fazulky pred ocami okamzite rozkvitali. Dalsia hodina bola transfiguracia. Harry, ktory sa rozhodol, ze po hodine sa spyta profesorky McGonagallovej, ci by nemohol ist do Rokvillu s ostatnymi, sa postavil do radu pred triedou a rozmyslal, ako bude argumentovat. Vyrusil ho vsak nejaky rozruch vpredu. Lavender Brownova plakala. Parvati ju drzala okolo pliec a vysvetlovala nieco Seamusovi Finniganovi a Deanovi Thomasovi, ktori sa tvarili velmi vazne. ,,Co sa stalo, Lavender?" znepokojene sa spytala Hermiona, ked sa s Harrym aj Ronom pripojili k skupinke. ,,Dnes rano dostala z domu list," sepkala Parvati. ,,Jej kralika Binkyho zadrhla liska." ,,Och, to je mi luto, Lavender," povedala Hermiona. ,,Mala som to vediet!" tragickym tonom hovorila Lavender. ,,Vies, kolkeho je?" ,,Ee..." ,,Sestnasteho oktobra! ,To, coho sa desis, sa stane sestnasteho oktobra!' Pamatas sa? Mala pravdu! Mala pravdu!" Cela trieda sa teraz zhrkla okolo Lavender. Seamus vazne pokrutil hlavou. Hermiona vahala, no potom povedala: ,,Ty si sa desila toho, ze Binkyho zadrhne liska?" ,,No, nemusela to byt liska," povedala Lavender a uplakanymi ocami pozrela na Hermionu, ,,ale samozrejme som sa bala, ze zomrie." ,,O," povedala Hermiona. A znovu stichla. Potom... ,,Bol uz Binky stary?" ,,Nie!" zavzlykala Lavender. ,,Bolo to len babatko!" Parvati objala Lavender tuhsie. - 113 - ,,Tak potom preco si sa bala, ze zomrie?" spytala sa Hermiona. Parvati sa na nu zamracila. ,,Pozri sa na to logicky," vravela Hermiona a otocila sa k ostatnym spoluziakom. ,,Binky predsa nezahynul dnes, ci ano? Lavender dnes dostala iba spravu..." Lavender nahlas zakvilila, ,,... a nemohla sa toho obavat, pretoze to prislo necakane, ako sok..." ,,Hermionu si nevsimaj, Lavender," povedal Ron nahlas, ,,ona si totiz nemysli, ze na zvieratkach niekoho ineho zalezi." V tej chvili profesorka McGonagallova otvorila dvere triedy, co bolo asi stastie. Hermiona a Ron sa prebodavali pohladmi, a ked vosli do triedy, kazdy sa posadil vedla Harryho z opacnej strany a celu hodinu sa nerozpravali. Harry sa este stale nerozhodol, co povie profesorke McGonagallovej, ked zazvonilo na koniec hodiny, ale prave ona zacala hovorit o Rokville prva. ,,Este chvilku, prosim!" zvolala, ked sa studenti chystali odist. ,,Pretoze ste vsetci z mojej fakulty, mali by ste mi pred Halloweenom odovzdat povolenia do Rokvillu. Kto nema povolenie, do dediny nepojde, takze nezabudnite!" Neville sa prihlasil. ,,Pani profesorka, prosim... myslim, ze som stratil..." ,,Vasa stara mama ho poslala priamo mne, Longbottom," povedala profesorka McGonagallova. ,,Zrejme to tak povazovala za bezpecnejsie. To je vsetko, mozete odist." ,,Spytaj sa jej teraz," zasepkal Ron Harrymu. ,,Ano, ale..." zacala Hermiona. ,,No tak, Harry," povzbudzoval ho Ron. Harry pockal, kym ostatni spoluziaci odidu, a potom nervozne zamieril k stolu profesorky McGonagallovej. ,,Ano, Potter?" Harry sa zhlboka nadychol. ,,Pani profesorka, moja teta a stryko... hm... mi zabudli podpisat povolenie." Profesorka McGonagallova pozrela nanho ponad hranate okuliare, ale nepovedala nic. ,,Takze... hm... myslite, ze by... mohol by som... keby som mohol ist do Rokvillu..." - 114 - Profesorka McGonagallova sklopila pohlad a zacala si prekladat papiere na stole. ,,Obavam sa, ze nie, Potter," povedala. ,,Poculi ste, co som povedala. Kto nema povolenie, nepojde. Take je pravidlo." ,,Ale... pani profesorka, moja teta a stryko... viete, su to muklovia a v skutocnosti nechapu... ako je to na Rokforte, a tak," vysvetloval Harry a Ron mu odo dveri povzbudzujuce prikyvoval, ,,keby ste vy povedali, ze mozem ist..." ,,Ale ja to nepoviem," odvetila profesorka McGonagallova, vstala a uhladne ulozila papiere do zasuvky. ,,Na formulari je jasne napisane, ze vas rodic alebo porucnik vam musi dat povolenie." Pozrela nanho a na tvari mala cudny vyraz. Bola to lutost? ,,Mrzi ma to, Potter, ale to je moje posledne slovo. Radsej sa poponahlajte, lebo pridete neskoro na dalsiu hodinu." Nic sa nedalo robit. Ron nadaval na profesorku McGonagallovu, co Hermionu velmi nahnevalo. Hermiona sa tvarila, akoze ,,takto je to najlepsie," co Rona rozculovalo este vacsmi, a Harry sa musel divat, ako sa vsetci v triede hlasno a stastne rozpravaju o tom, co po prichode do Rokvillu urobia najprv. ,,Este vzdy je tu hostina," Ron sa usiloval Harryho rozveselit. ,,Ved vies, halloweenska vecera." ,,Ano," mrzuto povedal Harry, ,,fajn." Halloweenska hostina bola vzdy vyborna, ale vsetko by chutilo ovela lepsie, keby na nu prisiel po dni stravenom v Rokville s ostatnymi. Nic nemohlo rozptylit jeho zlu naladu z toho, ze on zostava. Dean Thomas, ktory vedel sikovne narabat s brkom, sa ponukol, ze na formulari napodobni podpis stryka Vernona, ale pretoze Harry uz povedal profesorke McGonagallovej, ze to stryko nepodpisal, nepripadalo to do uvahy. Ron nesmelo navrhol neviditelny plast, ale Hermiona to zavrhla a pripomenula Ronovi, co im povedal Dumbledore. Dementori by ho videli aj cez plast. Percyho slova Harryho utesili najmenej. ,,Vsetci robia okolo toho Rokvillu taky rozruch, ale ubezpecujem ta, Harry, ze to vsetko nie je az take uzasne," povedal vazne. ,,No dobre, cukrovinky celkom ujdu, ale Zonkov obchod so zabavnym tovarom je, uprimne povedane, nebezpecny. Ano, vzdy stoji za - 115 - to navstivit Skriekajucu budu, ale cestne, Harry, okrem toho o nic neprides." V to halloweenske rano sa Harry zobudil ako ostatni a siel na ranajky celkom skluceny, hoci sa velmi usiloval spravat sa normalne. ,,Prinesieme ti z Medovych labiek kopec sladkosti," slubila Hermiona a bolo vidiet, ze jej je ho nesmierne luto. ,,Cely vagon," pripojil sa Ron. Kvoli Harryho problemom napokon aj zabudli na svoj spor pre Krivolaba. ,,Nerobte si so mnou starosti," povedal Harry a dufal, ze to znelo dostatocne bezstarostne. ,,Uvidime sa na hostine. Uzite si to." Vyprevadil ich do vstupnej haly, kde skolnik Filch stal pri dverach, kontroloval mena podla dlheho zoznamu a podozrievavo hladel do kazdej tvare, aby sa nevykradol von niekto, kto nesmel. ,,Zostavas tu, Potter?" zakrical Malfoy, ktory stal v rade s neodmyslitelnym Crabbom a Goylom. ,,Bojis sa prejst okolo dementorov?" Harry ho ignoroval a osamelo odchadzal po mramorovom schodisku a prazdnych chodbach naspat do Chrabromilskej veze. ,,Heslo!" prebrala sa z driemot Tucna pani. ,,Fortuna major," apaticky odvetil Harry. Portret sa otvoril a Harry preliezol cez otvor do klubovne. Bola plna dzavotajucich prvakov a druhakov a zostalo tam aj niekolko starsich ziakov. Ti zrejme boli v Rokville uz tak casto, ze sa im to zunovalo. ,,Harry! Harry! Ahoj, Harry!" Bol to druhak Colin Creevy, Harryho obdivovatel. Nikdy si nenechal ujst prilezitost, ked sa s nim mohol rozpravat. ,,Nejdes do Rokvillu, Harry? Preco nie? Mozes si teda sadnut k nam, ked chces, Harry!" Colin nadsene pozrel na svojich kamaratov. ,,Ech... nie, dakujem, Colin," odmietol Harry. Vobec nemal chut travit den v spolocnosti ludi, co budu nadsene civiet na jeho jazvu. ,,Musim ist este do kniznice dorobit si nejaku pracu." A tak mu nezostalo ine iba zabocit doprava a zase prejst cez portret. - 116 - ,,Naco si ma teda budil?" nevrlo za nim zavolala Tucna pani, ked odchadzal. Harry zroneny kracal ku kniznici, ale na pol ceste si to rozmyslel. Nemal chut pracovat. Otocil sa a ocitol sa zoci-voci Filchovi, ktory zrejme prave vyprevadil poslednych navstevnikov Rokvillu. ,,Co robis?" podozrievavo zavrcal skolnik. ,,Nic," povedal Harry po pravde. ,,Nic!" vyprskol Filch a sanka sa mu neprijemne triasla. ,,Tomu tak uverim! Zakradas sa tu sam... Preco nie si v Rokville a nekupujes smradlave gulky, grgaci prasok a svistiace cerviky ako ostatni tvoji protivni kamarati?" Harry pokrcil plecami. ,,Tak sa teda vrat do klubovne, kam patris!" odsekol Filch a ganil za Harrym, az kym sa mu nestratil z dohladu. No Harry sa nevratil do klubovne. Vysiel hore schodmi, uvazoval, ze sa pojde pozriet do soviarne za Hedvigou, a kracal po dlhej chodbe, ked sa z jednej miestnosti ozval znamy hlas: ,,Harry?" Harry sa otocil, kto ho vola, a uvidel profesora Lupina, ako nazera spoza dveri svojej pracovne. ,,Co robis?" spytal sa Lupin, ale celkom inym tonom ako Filch. ,,Kde je Ron a Hermiona?" ,,V Rokville," povedal Harry strojene nenutenym tonom. ,,Aha," Lupin chvilu hladel na Harryho. ,,Pod dalej. Prave som dostal zasielku. Prisiel mi hlbocnik na nasu dalsiu hodinu." ,,Co vam prislo?" nerozumel Harry. Siel za Lupinom do jeho pracovne. V kute stala velmi velka nadrz s vodou. Nejaky odporne zeleny tvor s malymi ostrymi rozkami si pritlacal tvar na sklo, robil grimasy a hybal dlhymi vretenovitymi prstami. ,,Vodny demon," povedal Lupin a zamyslene na hlbocnika hladel. ,,Nemali by sme s nim mat velke problemy, po kaproch uz nie. Trik je v tom, ze treba premoct jeho zovretie. Vsimni si jeho abnormalne dlhe prsty. Su silne, ale velmi krehke." Hlbocnik vyceril zelene zuby a potom sa zahrabal do hustiny vodnych rastlin v kute. ,,Das si caj?" ponukol Harryho Lupin a hladal kanvicu. ,,Prave som si ho chcel urobit." ,,Dobre," rozpacito suhlasil Harry. - 117 - Lupin poklopal prutikom po kanvici a z hrdla odrazu vyletel kudol pary. ,,Sadni si," povedal Lupin a nadvihol vrchnak zaprasenej plechovky. ,,Zial, mam iba vrecuskovy, ale povedal by som, ze ty mas cajovych listkov po krk, vsak?" Harry pozrel nanho. Lupinovi sa zaiskrilo v ociach. ,,Ako o tom viete?" spytal sa Harry. ,,Profesorka McGonagallova mi povedala," odvetil Lupin a podal Harrymu nastrbenu salku caju. ,,Netrapis sa preto, vsak nie?" ,,Nie," odvetil Harry. Na chvilu uvazoval, ze povie Lupinovi o psovi na Magnoliovom obluku, ale napokon sa rozhodol nespominat to. Nechcel, aby ho Lupin povazoval za zbabelca, najma ked si uz aj tak pravdepodobne mysli, ze by nezvladol prizrak. Zrejme sa mu myslienky ciastocne odzrkadlili aj na tvari, lebo Lupin sa spytal: ,,Trapi ta nieco, Harry?" ,,Nie," zaklamal. Odpil si trochu caju a hladel, ako sa mu hlbocnik vyhraza pastou. ,,Vlastne ano," povedal odrazu a odlozil salku na Lupinov stol. ,,Pamatate sa na ten den, ked sme porazili prizrak?" ,,Ano," pomaly odvetil Lupin. ,,Preco ste mi nedovolili postavit sa proti nemu?" spytal sa Harry strucne. Lupin nadvihol obocie. ,,Myslel som si, ze je to jasne, Harry," povedal prekvapene. Harryho to zaskocilo, lebo ocakaval, ze Lupin to poprie. ,,Preco?" zopakoval. ,,Nuz, predpokladal som, ze keby sa prizrak postavil oproti tebe, vzal by na seba podobu lorda Voldemorta," odvetil Lupin a trochu sa mracil. Harry hladel nanho. Nielenze to bola ta posledna odpoved, aku by cakal, ale Lupin nazval Voldemorta menom. Jediny, koho Harry doteraz pocul nahlas vyslovit to meno (okrem seba), bol profesor Dumbledore. ,,Ocividne som sa mylil," pokracoval Lupin a stale sa na Harryho mracil, ,,ale myslel som, ze by to nebol dobry napad, keby sa Voldemort zjavil v zborovni. Predpokladam, ze by vsetci spanikarili." - 118 - ,,Nemyslel som na Voldemorta," povedal Harry otvorene. ,,Ja... spomenul som si na dementorov." ,,Chapem," zamyslene povedal Lupin. ,,Nuz... to na mna zaposobilo." Pousmial sa, ked videl, aky je Harry prekvapeny. ,,Prezradza to, ze najviac zo vsetkeho sa bojis... strachu. Velmi mudre, Harry." Harry nevedel, co na to povedat, a tak si odpil z caju. ,,Takze ty si si myslel, ze ta nepovazujem za schopneho bojovat s prizrakom?" spytal sa Lupin mudro. ,,No... ano," priznal Harry. Odrazu bol ovela spokojnejsi. ,,Viete, pan profesor, ti dementori..." Vyrusilo ho zaklopanie na dvere. ,,Dalej," zavolal Lupin. Otvorili sa dvere a vosiel Snape. Niesol casu, z ktorej sa trochu dymilo, a ked videl Harryho, zastal a prizmuril cierne oci. ,,A, Severus," usmieval sa Lupin. ,,Dakujem, velmi pekne dakujem. Mohol by si mi to polozit na stol?" Snape postavil dymiacu casu na stol a hladel to na Lupina, to na Harryho. ,,Prave som Harrymu ukazoval hlbocnika," povedal Lupin privetivo a ukazoval na nadrz. ,,Uzasny," precedil Snape, ani nanho nepozrel. ,,Mal by si to hned vypit, Lupin." ,,Ano, ano, vypijem," povedal Lupin. ,,Urobil som cely kotlik," pokracoval Snape. ,,Keby si potreboval viac." ,,Zrejme si vezmem trochu aj zajtra. Velmi pekne dakujem, Severus." ,,Nie je za co," odvetil Snape, ale pohlad v jeho ociach sa Harrymu nepacil. Vycuval z miestnosti bez usmevu a ostrazito. Harry zvedavo hladel na casu. Lupin sa usmial. ,,Profesor Snape bol taky dobry a namiesal mi jeden elixir," povedal. ,,Ja som nikdy nebol odbornik na elixiry a tento je mimoriadne zlozity." Zobral casu a ovonal ju. ,,Skoda, ze cukor nici jeho ucinky," dodal, odpil si a striasol sa. ,,Preco...?" zacal Harry. Lupin pozrel nanho a odpovedal na nedokoncenu otazku. - 119 - ,,Necitil som sa celkom vo svojej kozi," povedal. ,,Jedine tento elixir mi pomaha. Mam stastie, ze tu pracujem s profesorom Snapom. Nie je vela carodejnikov, ktori ho dokazu namiesat." Profesor Lupin si znova odpil a Harry mal blaznive nutkanie vyrazit mu casu z ruky. ,,Profesor Snape sa velmi zaujimal o ciernu magiu," vyhrkol. ,,Vazne?" povedal Lupin a tvaril sa, akoby ho to az tak velmi neprekvapovalo, a znovu sa napil elixiru. ,,Niektori ludia sa domnievaju..." Harry zavahal, no potom sa lahkomyselne do toho pustil. ,,Niektori ludia maju dojem, ze by urobil cokolvek, aby dostal miesto ucitela obrany proti ciernej magii." Lupin vypil casu a urobil grimasu. ,,Nechutne," povedal. ,,Nuz, Harry, radsej sa vratim k praci. Uvidime sa neskor na hostine." ,,Pravdaze." Harry odlozil salku. Z profesorovej prazdnej case sa este dymilo. ,,Tu mas," povedal Ron. ,,Priniesli sme tolko, kolko sme vladali odniest." Harrymu sa na kolena zosypala sprska jasnofarebnych cukrikov. Stmievalo sa a Ron s Hermionou prave prisli do klubovne, ruzovolici od studeneho vetra, a vyzerali, akoby prave prezili nieco uzasne. ,,Dakujem," povedal Harry a zobral si balicek malych ciernych ostrych certikov. ,,Aky je Rokville? Kde ste boli?" Podla toho, co mu rozpravali, boli vsade. U Dervisa a Bangesa, v obchode s carodejnickymi potrebami, u Zonka v predajni zabavnych potrieb, u Troch metiel na penivom horucom datelinovom pive a na mnohych inych miestach. ,,Ta posta, Harry! Bolo tam asi dvesto sov a vsetky sedeli na policiach s farebnymi kodmi, mohol si si vybrat podla toho, ako rychlo chces mat list doruceny!" ,,V Medovych labkach maju novy druh fondanu, davali z neho zadarmo chutnat, kusok som priniesol, aha..." ,,Myslime, ze sme videli ludozravu obludu. Fakt. K Trom metlam chodieva vselikto..." - 120 - ,,Chceli sme ti priniest datelinove pivo, cloveka naozaj zohreje..." ,,Co si robil ty?" uzkostlivo sa spytala Hermiona. ,,Porobil si si nejake ulohy?" ,,Nie," povedal Harry. ,,Lupin ma pozval do svojej pracovne na caj. A potom prisiel Snape..." Porozpraval im o dymiacej casi. Ron si zabudol zatvorit usta. ,,Lupin to vypil?" zhikol. ,,Co sa zblaznil?" Hermiona pozrela na hodinky. ,,Podme uz radsej dole, o pat minut sa zacina hostina..." Ponahlali sa k portretu, pripojili sa k ostatnym a stale diskutovali o Snapovi. ,,Ale keby... ved viete," Hermiona stisila hlas a nervozne sa obzerala, ,,keby sa naozaj pokusal... otravit Lupina... nerobil by to pred Harrym." ,,Ano, mozno," povedal Harry uz vo vstupnej hale, odkial sa pobrali do Velkej siene. Bola vyzdobena stovkami tekvic so svieckami vovnutri, krdlom poletujucich zivych netopierov a mnozstvom planucich oranzovych stuh, ktore sa pomaly vlnili po burkovom strope ako ziarive vodne hady. Jedlo bolo vynikajuce, este aj Hermiona s Ronom, ktori sa do prasknutia napchali rokvillskymi cukrikmi, si zo vsetkeho dali duplu. Harry pokukoval na ucitelsky stol. Profesor Lupin sa zdal byt vesely a culy ako vzdy. Bol zabrany do ziveho rozhovoru s drobnym profesorom Flitwickom, ucitelom carovania. Harry presiel pohladom po celom stole az na miesto, kde sedel Snape. Namysla si to, alebo sa skutocne Snapove oci upieraju na Lupina castejsie, ako by bolo prirodzene? Hostina sa skoncila zabavou, o ktoru sa postarali rokfortski duchovia. Vyskakovali zo stien a zo stolov a predvadzali akusi krasoplavbu vzduchom. Chrabromilsky duch Takmer bezhlavy Nick mal velky uspech s ukazkou vlastnej sfusovanej popravy statim. Bol to taky prijemny vecer, ze Harryho dobru naladu nemohol pokazit ani Malfoy, ktory pri odchode zo siene ponad davy studentov zakrical: ,,Dementori ta pozdravuju, Potter!" Harry, Ron a Hermiona sli za ostatnymi Chrabromilcanmi zvycajnou cestou do Chrabromilskej veze, ale ked prisli do chodby, ktora sa koncila portretom Tucnej panej, zistili, ze je upchata studentmi. - 121 - ,,Preco nikto nejde dnu?" cudoval sa Ron. Harry nakukal ponad hlavy pred nim. Portret bol zrejme zatvoreny. ,,Pustite ma, prosim," volal Percy a dolezito sa pretlacal pomedzi dav. ,,Kto to tam zdrziava? Nemohli ste predsa vsetci zabudnut heslo... dovolite, ja som hlavny prefekt..." A vtedy sa rozhostilo ticho, postupovalo spredu dozadu, akoby chodbou preletel studeny zavan. ,,Chodte niekto po profesora Dumbledora. Rychlo!" Hlavy sa otacali, ti vzadu stali na spickach. ,,Co sa deje?" spytovala sa Ginny, ktora prave prisla. O chvilku sa uz profesor Dumbledore ponahlal k portretu a Chrabromilcania sa tisli k sebe, aby mohol prejst pomedzi nich. Harry, Ron a Hermiona podisli blizsie, aby videli, co sa stalo. ,,Prepana..." Hermiona chytila Harryho za ruku. Tucna pani zmizla zo svojho portretu a platno bolo tak strasne rozsekane, ze z neho az na zem viseli pasy, ba po podlahe sa valali aj celkom povytrhane velke kusy. Dumbledore rychlo pozrel na zniceny obraz, otocil sa a vazne hladel na profesorku McGonagallovu, Lupina a Snapa, ktori sa ponahlali k nemu. ,,Musime ju najst," povedal Dumbledore. ,,Pani profesorka," poziadal profesorku McGonagallovu, ,,chodte, prosim, hned za panom Filchom a povedzte mu, aby prehladal vsetky obrazy v hrade a nasiel Tucnu paniu." ,,To by ste museli mat stastie!" ozval sa nejaky chichot. Bol to duch Zloduch, ktory sa pohojdaval vo vzduchu nad studentmi a tvaril sa natesene, ako vzdy pri pohlade na nejaku skodu alebo niecie problemy. ,,Ako to myslis, Zloduch?" pokojne sa spytal Dumbledore a Zloduchov uskrn trochu vybledol. Dumbledorovi sa neopovazil posmievat. Namiesto toho presiel na ulisny ton, ktory vsak nebol o nic lepsi ako jeho posmech. ,,Hanbi sa, vasa vrchnost. Nechce, aby ju niekto videl. Vyzera hrozne. Zbadal som ju, ked bezala cez krajinku na stvrtom poschodi, pane, pomedzi stromy. Vykrikovala cosi hrozne," povedal veselo. ,,Chuderka," dodal nepresvedcivo. ,,Nepovedala, kto to urobil?" potichu sa spytal Dumbledore. - 122 - ,,O, ano, pan profesor," odvetil Zloduch tonom, ako keby v naruci kolisal velku bombu. ,,Viete, velmi sa nahneval, ked ho nevpustila dnu." Zloduch sa pretocil naopak a uskrnul sa na Dumbledora pomedzi vlastne nohy. ,,To je veru neprijemna natura ten Sirius Black." - 123 - DEVIATA KAPITOLA SST TR RA ASSN NA A PPO OR RA AZ ZK KA A Profesor Dumbledore poslal vsetkych Chrabromilcanov naspat do Velkej siene, kde sa k nim o desat minut pripojili vsetci ziaci z Biflomoru, Bystrohlavu a Slizolinu a tvarili sa zmatene. ,,Ucitelia a ja musime dokladne prehladat hrad," oznamil im profesor Dumbledore, ked profesorka McGonagallova a profesor Flitwick zavreli vsetky vchody do siene. ,,Obavam sa, ze pre vasu vlastnu bezpecnost budete musiet stravit noc tu. Chcem, aby prefekti strazili vchody do siene a dozor odovzdavam hlavnemu prefektovi a hlavnej prefektke. Akekolvek narusenie mi treba okamzite hlasit," dodal Percymu, ktory bol navidomoci nesmierne hrdy a citil sa dolezito. Na odchode profesor Dumbledore este zastal a povedal: ,,Ach, ano, budete potrebovat..." Jedinym lahkym mavnutim ruky odsunul dlhe stoly do kutov a k stenam a po dalsom mavnuti sa na dlazke zjavili stovky makkych a teplych fialovych spacich vakov. ,,Dobre sa vyspite," zazelal im profesor Dumbledore a zavrel za sebou dvere. - 124 - V sieni to okamzite zacalo vzrusene sumiet, Chrabromilcania rozpravali ostatnym, co sa prave stalo. ,,Vsetci do spacich vakov!" krical Percy. ,,No tak! Ticho! O desat minut sa zhasina." ,,Podme," povedal Ron Harrymu a Hermione, vzali si spacie vaky a odtiahli si ich do kuta. ,,Myslite, ze Black je este stale v hrade?" zasepkala Hermiona prestrasene. ,,Dumbledore si ocividne mysli, ze by mohol byt," povedal Ron. ,,Este stastie, ze si vybral prave dnesny vecer," skonstatovala Hermiona po tom, co obleceni vliezli do vakov a podopreli sa laktami, aby sa mohli zhovarat, ,,ten jediny, ked sme neboli vo vezi..." ,,Zrejme na uteku stratil pojem o case," povedal Ron. ,,Neuvedomil si, ze je Halloween. Inak by bol vtrhol sem." Hermiona sa zachvela. Vsade okolo nich si vsetci kladli tu istu otazku: ,,Ako sa dostal dnu?" ,,Mozno sa vie premiestnovat," povedal vedla nich nejaky Bystrohlavcan. ,,Skratka, len sa tak z cista jasna zjavit." ,,Pravdepodobne sa zamaskoval," tvrdil piatak z Biflomoru. ,,Mohol sem vletiet," uvazoval Dean Thomas. ,,Namojdusu, zrejme som jedina, kto sa obtazoval precitat si Dejiny Rokfortu," povedala Hermiona Ronovi a Harrymu namrzene. ,,Asi," potvrdil Ron. ,,A preco si to myslis?" ,,Pretoze by ste vedeli, ze hrad je chraneny nielen stenami," vysvetlovala Hermiona. ,,Je zabezpeceny roznymi carami, aby sa sem nikto nemohol dostat potajomky. Sem sa nemozes jednoducho premiestnit. A chcela by som vidiet to maskovanie, co by oklamalo dementorov. Strazia kazducky vstup do arealu. Videli by ho, aj keby sem priletel. A Filch pozna vsetky tajne chodby, vsetky su strazene..." ,,Zhasiname!" zakrical Percy. ,,Chcem, aby uz vsetci boli v spacich vakoch a ticho!" Vsetky sviecky naraz zhasli. Jedine svetlo teraz vychadzalo zo striebristych duchov, ktori sa vznasali vo vzduchu a vazne sa zhovarali s prefektmi, a z carovneho stropu, posiateho hviezdami tak ako vonku nocna obloha. Navyse sa po celej sieni ozyval sepot a Harry - 125 - mal z toho vsetkeho pocit, akoby spal niekde vonku, kde sumi lahky vanok. Kazdu hodinu chodil do siene nejaky ucitel kontrolovat, ci je vsade pokoj. Okolo tretej rano, ked uz mnohi studenti konecne zaspali, prisiel profesor Dumbledore. Harry videl, ze hlada Percyho. Ten prechadzal pomedzi spacie vaky a upozornoval studentov, aby sa nerozpravali. Ked sa Dumbledore k nemu blizil, Percy bol iba kusok od Harryho, Rona a Hermiony, ktori rychlo predstierali, ze spia. ,,Nasli ste nejake stopy, pan profesor?" spytal sa Percy septom. ,,Nie. Je tu vsetko v poriadku?" ,,Vsetko je pod kontrolou, pane." ,,Dobre. Nema zmysel teraz ich vsetkych stahovat. Nasiel som docasneho strazcu pre chrabromilsky portret. Zajtra ich budes moct nastahovat naspat." ,,A Tucna pani, pan profesor?" ,,Skryva sa v mape Argyllshiru na druhom poschodi. Ocividne odmietla vpustit Blacka bez hesla, a tak zautocil. Je stale velmi rozrusena, ale ked sa upokoji, poziadam pana Filcha, aby ju zrestauroval." Harry pocul, ako sa dvere siene znovu s vrzgotom otvorili a ozvali sa dalsie kroky. ,,Pan riaditel?" Bol to Snape. Harry lezal celkom nehybne a napato pocuval. ,,Prehladali sme cele tretie poschodie. Nie je tam. A Filch presiel podzemie, ani tam nic nenasiel." ,,A co Astronomicka veza? Pracovna profesorky Trelawneyovej? Soviaren?" ,,Vsetko prehladane..." ,,Vyborne, Severus. Vlastne som ani necakal, ze tu Black este zostane." ,,Mate nejaku predstavu, ako sa mohol dostat dnu, pan profesor?" spytal sa Snape. Harry si trochu nadvihol hlavu, ktoru mal polozenu na ruke, aby lepsie pocul aj druhym uchom. ,,Mnozstvo, Severus, ale jedna je nepravdepodobnejsia ako druha." - 126 - Harry na strbinku pootvoril oci a zmuril ta, kde stali. Dumbledore mu bol otoceny chrbtom, ale videl Percyho tvar, napatu od pozornosti, a Snapov profil, ktory sa mu zdal nahnevany. ,,Pamatate sa na nas rozhovor, pan riaditel, pred zaciatkom skolskeho roka?" spytal sa Snape ledva otvarajuc usta, akoby nechcel, aby ho pocul Percy. ,,Pamatam, Severus," povedal Dumbledore a v jeho hlase znelo varovanie ,,Zda sa mi... takmer nemozne, aby... ze by Black mohol vstupit do skoly bez pomoci zvnutra. Vyjadril som svoje obavy, ked ste menovali..." ,,Neverim, ze by sa v tomto hrade nasla jedina osoba, ktora by pomohla Blackovi dostat sa dnu," povedal Dumbledore a svojim tonom daval jasne najavo, ze tema je uzavreta, a tak Snape ani neodpovedal. ,,Musim ist dolu za dementormi," povedal Dumbledore. ,,Slubil som, ze ich budem informovat, ked skoncime hladanie." ,,Nechceli pomoct, pane?" spytal sa Percy. ,,O, ano," chladne odvetil Dumbledore. ,,Ale pokial som tu ja riaditelom, prah tohoto hradu neprekroci ani jeden dementor." Percy sa tvaril trochu zahanbene. Dumbledore odisiel zo siene rychlo a potichu. Snape tam chvilu stal, sledoval riaditela s vyrazom hlbokej nenavisti na tvari a potom aj on odisiel. Harry ukosom pozrel na Rona a Hermionu. Aj oni dvaja mali oci otvorene a zrkadlil sa v nich hviezdny strop. ,,Co to malo znamenat?" naznacil ustami Ron. V nasledujucich dnoch sa v skole nerozpravalo o nicom inom len o Siriusovi Blackovi. Teorie o tom, ako sa do stal do hradu, boli coraz blaznivejsie. Hannah Abbottova z Biflomoru skoro celu herbologiu rozpravala tym, co ju boli ochotni pocuvat, ze Black sa vie zmenit na kvitnuci ker. Potrhane platno Tucnej panej zvesili zo steny a nahradili ho portretom Sira Cadogana a jeho tucneho siveho ponika. Nikto sa tomu velmi netesil. Sir Cadogan vacsinou vyzyval vsetkych na suboj a vo zvysnom case vymyslal smiesne komplikovane hesla, ktore menil najmenej dva razy denne. - 127 - ,,Je to uplny sialenec," povedal Seamus Finnigan Percymu. ,,Nemohli by sme dostat niekoho ineho?" ,,Nikto z ostatnych portretov tu pracu nechcel vziat," povedal Percy. ,,Bali sa po tom, co sa stalo Tucnej panej. Sir Cadogan bol jediny odvazny dobrovolnik." Sir Cadogan vsak Harryho trapil najmenej. Vsetci teraz nanho davali velky pozor. Ucitelia si vymyslali zamienky, aby s nim chodili po chodbach, a Percy Weasley (zrejme na mamin prikaz, ako sa domnieval Harry) ho sledoval ako mimoriadne nafukany strazny pes. A vsetko to korunovala profesorka McGonagallova, ktora si zavolala Harryho do svojej pracovne a tvarila sa tak vazne, az bol Harry presvedceny, ze isto niekto zomrel. ,,Nema zmysel to pred vami dlhsie skryvat, Potter," povedala velmi vaznym hlasom. ,,Viem, ze vas to mozno bude sokovat, ale Sirius Black..." ,,Ja viem, ide po mne," unavene dokoncil Harry. ,,Pocul som, ako to Ronov otec hovori jeho mame. Pan Weasley pracuje na Ministerstve magie." Zdalo sa, ze profesorku McGonagallovu to celkom zaskocilo. Chvilu na Harryho hladela a potom povedala: ,,A, rozumiem. Takze v tom pripade, Potter, iste pochopite, ze nepovazujem za vhodne, aby ste po veceroch trenovali metlobal. Vonku na ihrisku iba s clenmi timu ste vystaveny, Potter..." ,,Ale v sobotu mame prvy zapas!" rozculil sa Harry. ,,Ja musim trenovat, pani profesorka!" Profesorka McGonagallova uprene nanho hladela. Harry vedel, ze jej velmi zalezi na chrabromilskom time, ved, napokon, to ona ho navrhla za stihaca. Harry cakal so zatajenym dychom. ,,Hmm..." profesorka McGonagallova vstala a hladela von oknom na metlobalove ihrisko, ktore bolo v dazdi ledva vidiet. ,,Och... samozrejme, ze by som chcela, aby sme konecne pohar vyhrali my... ale, napriek tomu, Potter... bola by som spokojnejsia, keby tam bol nejaky ucitel. Poziadam madam Hoochovu, aby dozerala na vase treningy." Ako sa blizil prvy metlobalovy zapas, pocasie sa stale zhorsovalo. Nezlomny chrabromilsky tim vsak pod dozorom madam Hoo- 128 - chovej trenoval este usilovnejsie. Na poslednom treningu pred sobotnajsim stretnutim Oliver Wood oznamil svojmu timu spravu, ktora ich nepotesila. ,,Nehrame proti Slizolinu!" povedal a tvaril sa velmi nahnevane. ,,Prave bol za mnou Flint. Namiesto toho hrame proti Biflomoru." ,,Preco?" zborovo sa ozvali ostatni. ,,Flint sa vyhovoril, ze ich stihac ma este stale zranenu ruku," oznamil Wood a zlostne skripal zubami. ,,Ale je jasne, preco to robia. Nechcu hrat v takomto pocasi. Myslia si, ze by im to pokazilo sance..." Cely den lialo ako z konvy a fukal silny vietor, a ked to Wood hovoril, v dialke zahrmelo. ,,Malfoy s tou rukou nic nema!" zlostne povedal Harry. ,,On to len predstiera!" ,,Ja to viem, ale nemozeme to dokazat," trpko odvetil Wood. ,,A vsetky tahy sme trenovali s perspektivou, ze budeme hrat proti Slizolinu. Biflomor ma celkom iny styl. Maju noveho kapitana a stihaca - Cedrica Diggoryho..." Angelina, Alicia a Kade sa zrazu zachichotali. ,,Co je?" mracil sa Wood nad ich lahkomyselnym spravanim. ,,To je ten vysoky, pekny, vsak?" povedala Angelina. ,,Silny a mlcanlivy," dodala Katie a zachichotali sa znova. ,,Mlci iba preto, lebo nevie zo seba dostat dve suvisle slova," netrpezlivo ich odbil Fred. ,,Neviem, coho sa bojis, Oliver, Biflomor je hracka. Ked sme s nimi hrali naposledy, Harry chytil ohnivu strelu za pat minut, zabudol si?" ,,Hrali sme za celkom inych podmienok!" krical Wood a od rozculenia vyvaloval oci. ,,Teraz Diggory postavil velmi silne kridla. A je to super stihac! Bal som sa, ze to tak budete brat. Nesmieme polavit. Musime sa sustredit. Slizolin sa pokusa vyviest nas z rovnovahy. My musime vyhrat!" ,,Oliver, upokoj sa!" povedal Fred a tvaril sa trochu vyplasene. ,,Berieme Biflomor velmi vazne. Naozaj." Den pred zapasom zavyjajuci vietor vrcholil a prsalo este silnejsie ako dovtedy. Na chodbach a v triedach bola taka tma, ze museli zapalit dalsie fakle a lampase. Slizolinske druzstvo sa tvarilo - 129 - seli zapalit dalsie fakle a lampase. Slizolinske druzstvo sa tvarilo velmi samolubo, najma Malfoy. ,,Ach, kebyze som na tom s rukou o trochu lepsie!" vzdychal, ked za oknami zuril vichor. Harry nemal v hlave miesta na ine starosti ako tie o zajtrajsi zapas. Oliver Wood cez prestavky behal za nim a daval mu tipy. Ked prisiel po treti raz, rozpraval tak dlho, az si Harry zrazu uvedomil, ze uz desat minut meska na obranu proti ciernej magii, a rozbehol sa, pricom Wood este za nim krical: ,,Diggory ma velmi rychlu obratku, Harry, takze asi by si sa mal pokusit zovriet ho..." Harry prudko zastal pred ucebnou obrany proti ciernej magii, otvoril dvere a vbehol dnu. ,,Prepacte, ze meskam, profesor Lupin, ale..." Nebol to vsak profesor Lupin, kto nanho hladel spoza ucitelskeho stola. Bol to Snape. ,,Tato hodina sa zacala pred desiatimi minutami, Potter, takze myslim, ze Chrabromilu strhneme desat bodov. Sadnite si." No Harry sa ani nepohol. ,,Kde je profesor Lupin?" spytal sa. ,,Povedal, ze sa dnes citi velmi zle a nemoze ucit," odvetil Snape s krivym usmevom. ,,Myslim, ze som vam prikazal, aby ste si sadli." No Harry sa nehybal. ,,Co mu je?" Snapove cierne oci sa zaligotali. ,,Nie je to nic smrtelne," odvetil Snape a tvaril sa, akoby si zelal opak. ,,Dalsich pat bodov dolu a musim vas poziadat, aby ste si sadli, inak to bude patdesiat." Harry pomaly kracal na svoje miesto a posadil sa. Snape sa rozhliadol po triede. ,,Ako som hovoril predtym, nez nas Potter vyrusil, profesor Lupin nezanechal nijaky zaznam o temach, ktore ste zatial prebrali..." ,,Pan profesor, robili sme prizraky, cervenych pikulikov, kappov a hlbocnikov," rychlo zo seba vysypala Hermiona, ,,a prave sme mali zacat..." - 130 - ,,Budte ticho," chladne ju zahriakol Snape. ,,Nepytal som si informacie. Iba som komentoval nedostatocnu organizaciu prace profesora Lupina." ,,Je to najlepsi ucitel obrany proti ciernej magii, akeho sme mali," obhajoval ho Dean Thomas odvazne a zvysok triedy suhlasne zamumlal. Snape sa zatvaril este hrozivejsie. ,,Vas je lahko uspokojit. Lupin sotva kladie na vas velke naroky - ocakaval by som uz od prvakov, ze si poradia s cervenymi pikulikmi a hlbocnikmi. Dnes budeme preberat..." Harry hladel, ako profesor rychlo listuje v ucebnici az k celkom poslednej kapitole, hoci musel vediet, ze ju nepreberali. ,,... vlkolakov," povedal Snape. ,,Ale, pane," ozvala sa Hermiona, ktora sa ocividne nemohla zdrzat, ,,vlkolakov este nemame robit, mali sme zacat so svetlonosmi..." ,,Slecna Grangerova," povedal Snape a z jeho hlasu zaznieval smrtelny pokoj, ,,mal som dojem, ze tuto hodinu ucim ja, nie vy. A hovorim vam, aby ste si nalistovali stranu tristodevatdesiatstyri." Znovu sa rozhliadol po triede. ,,Vsetci! A hned!" Cela trieda si vymienala zatrpknute pohlady a s mrzutym hundranim si otvorili knihy. ,,Kto z vas mi moze povedat, cim sa lisi vlkolak od skutocneho vlka?" spytal sa Snape. Vsetci sedeli bez pohnutia a mlcali, vsetci okrem Hermiony, ktorej ruka tak ako inokedy vyletela nahor. ,,Nikto?" Snape Hermionu ignoroval. Znovu sa mu na tvari zjavil krivy usmev. ,,Chcete mi povedat, ze profesor Lupin vas nenaucil ani zakladny rozdiel medzi..." ,,Povedali sme vam," ozvala sa odrazu Parvati, ,,ze sme sa este nedostali k vlkolakom, sme len na..." ,,Ticho!" zavrcal Snape. ,,No toto. Nebol by som si pomyslel, ze natrafim na tretiakov, co nerozoznaju vlkolaka. Budem profesora Dumbledora informovat, ako velmi zaostavate..." ,,Pan profesor," povedala Hermiona, ktora mala ruku stale zdvihnutu, ,,vlkolak sa odlisuje od skutocneho vlka niekolkymi malymi crtami. Nufak vlkolaka..." - 131 - ,,Uz po druhy raz ste prehovorili, ked ste nemali slovo, slecna Grangerova," chladne povedal Snape. ,,Strhavam Chrabromilu dalsich pat bodov za to neznesitelne splhunstvo." Hermiona ocervenela, stiahla ruku a hladela na zem ocami plnymi slz. Vsetci na Snapa zazerali, co svedcilo o tom, ako velmi ho nenavidia, pretoze kazdy uz aspon raz nazval Hermionu splhunkou a Ron, ktory ju tak nazyval najmenej dva razy tyzdenne, nahlas povedal: ,,Polozili ste nam otazku a ona vie odpovedat! Preco sa teda pytate, ked nechcete pocut odpoved?" Studenti okamzite vedeli, ze zasiel pridaleko. Snape sa pomaly blizil k Ronovi a trieda zatajila dych. ,,Weasley, mate trest," prehovoril Snape zamatovym hlasom a s tvarou kusok od Ronovej. ,,A ked si niekedy znovu zmyslite kritizovat moj sposob ucenia, velmi to olutujete." Do konca hodiny nikto ani nepipol. Z ucebnice si vypisovali poznamky o vlkolakoch, zatial co Snape sa prechadzal pomedzi lavice a kontroloval, co preberali s profesorom Lupinom. ,,Velmi slabo vysvetlene... Toto je nespravne, kaprovia sa beznejsie vyskytuju v Mongolsku... Za toto dal profesor Lupin osem z desiatich bodov? Ja by som nedal ani tri." Ked zazvonilo, Snape ich zdrzal. ,,Kazdy napise pisomnu pracu o spoznavani a zneskodnovani vlkolaka. Bude to na dva zvitky pergamenu a do pondelka rana. Je nacase, aby tuto triedu niekto vzal do ruk. Weasley, vy zostante, urcim vam trest." Harry a Hermiona vysli z triedy s ostatnymi, chvilu pockali, kym zajdu dost daleko, aby ich Snape nepocul, a potom zacali nanho nadavat. ,,Snape sa takto nespraval k nijakemu ucitelovi obrany proti ciernej magii, aj ked to miesto chcel," povedal Harry Hermione. ,,Preco je taky zaujaty voci Lupinovi? Myslis, ze pre ten prizrak?" ,,Ja neviem," zamyslene odvetila Hermiona. ,,Len dufam, ze profesor Lupin sa co najskor uzdravi." Ron ich o pat minut dobehol a zuril. ,,Viete, co ten..." nazval Snapa slovom, pri ktorom Hermiona pohorsene zhikla Ron! ,,odo mna chce? Musim vydrhnut toaletne misy v nemocnicnom kridle. Bez carovania!" Stazka dychal a paste mal zatate. ,,Preco sa ten Black neukryl v Snapovej pracovni? Mohol s nim skoncovat namiesto nas!" - 132 - Harry sa na druhy den rano zobudil mimoriadne zavcasu, tak skoro, ze este bola tma. Chvilu si myslel, ze ho zobudil hukot vetra. Potom na siji pocitil studeny zavan a prudko sa posadil - vedla neho sa vznasal duch Zloduch a silno mu fukal do ucha. ,,Preco to robis?" zlostil sa Harry. Zloduch nadul lica, silno fukol, odletel z izby a skrekotavo sa smial. Harry nahmatal budik a pozrel nan. Bolo pol piatej. Preklinajuc Zloducha pretocil sa a pokusal sa znovu zaspat, ale teraz, ked uz bol hore, bolo velmi tazke nevsimat si buracanie hromu nad hlavou, narazy vetra do murov hradu a vzdialene vrzganie stromov v Zakazanom lese. O par hodin bude na metlobalovom ihrisku zapasit s vichrom. Napokon sa vzdal nadeje, ze si este pospi, vstal, obliekol sa, zobral svoj Nimbus 2000 a potichu vysiel zo spalne. Ked Harry otvoril dvere, cosi sa mu obtrelo o nohu. Zohol sa a stihol chytit Krivolaba za koniec hunateho chvosta a vyvliect ho von. ,,Vies, ze mal tusim Ron pravdu?" podozrievavo povedal Krivolabovi. ,,Vsade tu je plno mysi, chod nahanat tie. Chod," a nohou ho postrcil k tocitemu schodisku. ,,Daj Prasivcovi pokoj." V klubovni burka lomozila este vacsmi. Harry vedel, ze zapas nezrusia, metlobalove zapasy sa neodvolavali pre take malickosti, ako su burky. Napriek tomu sa ho zmocnovali obavy. Wood mu na chodbe ukazal Cedrica Diggoryho. Diggory bol piatak a ovela vacsi ako Harry. Stihaci zvycajne byvali lahki a rychli, ale Diggoryho vaha bude v takomto pocasi vyhodou, lebo ho nebude natolko odfukovat z potrebneho smeru. Harry zabijal hodiny do svitania pri kozube a obcas vstaval a striehol, aby sa Krivolab zase potajomky nepustil hore schodmi k chlapcenskym spalnam. Nakoniec si pomyslel, ze uz by mohli byt ranajky, a tak zamieril k portretovemu priechodu. ,,Stoj a bojuj, ty prasivy pes!" skrikol Sir Cadogan. ,,Och, bud ticho," zazival Harry. Trochu ozil pri velkej miske ovsenej kase, a kym sa pustil do hrianky, zjavil sa aj zvysok jeho timu. ,,Bude to tazke," prehovoril Wood, ktory nejedol nic. - 133 - ,,Prestan sa znervoznovat, Oliver," upokojovala ho Alicia, ,,nam trochu dazda neprekaza." Lenze to bolo ovela viac ako trocha dazda. Metlobal bol vsak taky popularny, ze cela skola sa vybrala na zapas ako zvycajne, i ked k metlobalovemii ihrisku bezali s hlavami sklonenymi oproti zurivemu vetru, ktory im vytrhaval dazdniky z ruk. Tesne pred vstupom do satne Harry zbadal Malfoya, Crabba a Goyla. Smiali sa a ukazovali si nanho spod velikanskeho dazdnika. Druzstvo sa prezlieklo do sarlatovych habitov a hraci cakali na Woodov zvycajny povzbudzujuci prejav pred zapasom, no nedockali sa. Wood sa niekolkokrat pokusal prehovorit, ale iba cudne preglgol, potom beznadejne pokrutil hlavou a kyvol im, aby sli za nim. Vietor bol taky silny, ze ked vysli na ihrisko, tackali sa zboka nabok. Ak ich aj ostatni povzbudzovali, v duneni hromov to nebolo pocut. Dazd slahal Harrymu do okuliarov. Ako prepana uvidi ohnivu strelu? Biflomorcania prichadzali z opacnej strany ihriska v kanarikovozltych habitoch. Kapitani podisli k sebe a podali si ruky, Diggory sa usmial na Wooda, ale Wood vyzeral, akoby mal zaseknutu celust, a iba prikyvol. Harry videl na ustach madam Hoochovej, ze zavelila: ,,Vysadnut na metly." Vytiahol pravu nohu z blata, az to zacvachtalo, a prehodil si ju cez Nimbus 2000. Madam Hoochova si prilozila k peram pistalku, ozval sa vzdialeny prenikavy hvizd a vyrazili. Harry stupal rychlo, ale jeho Nimbus sa trochu skrucal vo vetre. Drzal ho tak pevne, ako mohol, a otacal sa, prizmurujuc oci pred dazdom. O pat minut bol Harry premoceny do nitky a skrehnuty a ledva videl svojich spoluhracov, o drobnej ohnivej strele ani nehovoriac. Lietal hore-dole po ihrisku popri rozmazanych cervenych a zltych skvrnach a vobec netusil, co robia ostatni hraci. Vo vetre nepocul ani komentar. Divaci boli skryti pod mnozstvom plastov a potrhanych dazdnikov. Dva razy Harryho len-len ze nezhodila dorazacka, lebo pre dazd, ktory mu slahal do okuliarov, vobec nevidel, ze sa blizi. Stratil pojem o case. Coraz tazsie udrziaval metlu rovno. Obloha tmavla, ako keby sa noc rozhodla prist skor. Dva razy Harry takmer vrazil do ineho hraca, ani nevediac, ci to bol spoluhrac, alebo - 134 - super, lebo vsetci boli uz taki mokri a dazd bol taky husty, ze ich nemohol rozoznat. Ked sa po prvy raz zablyslo, ozvala sa pistalka madam Hoochovej a Harry cez hustu dazdovu clonu rozpoznal Wooda, ako mu ukazuje na zem. Cely tim plesol do blata. ,,Ziadal som time-out!" reval Wood na svojich hracov. ,,Podte sem, tuto pod..." Schulili sa pod velky dazdnik na okraji ihriska. Harry si zlozil okuliare a nahlivo si ich utieral do habitu. ,,Aky je stav?" ,,Vedieme o patdesiat bodov," oznamil Wood, ,,ale ak nechytime ohnivu strelu co najskor, budeme hrat az do uplnej noci." ,,S tymto nemam sancu," zufalo povedal Harry, mavajuc okuliarmi. V tej chvili sa mu pri pleci vynorila Hermiona, drzala si nad hlavou plast a nepochopitelne sa usmievala. ,,Mam napad, Harry! Daj mi tie okuliare, rychlo!" Podal jej ich a Hermiona poklopkala po nich prutikom a povedala: ,,Impervius!" ,,Tu mas," vratila ich Harrymu. ,,Odpudzuju vodu." Wood sa tvaril, akoby sa chcel na nu vrhnut a pobozkat ju. ,,Uzasna!" zavolal za nou zachripnutym hlasom, ked sa stratila v dave. ,,Dobre, panstvo, ideme na to!" Hermionino kuzlo pomohlo. Harry bol sice stale skrehnuty, mokry ako este nikdy v zivote, ale aspon videl. Odhodlane hnal metlu cez rozburene povetrie, jastril na vsetky strany, ci neuvidi ohnivu strelu, vyhybal sa dorazacke, vyhybal sa Diggorymu, ktory sa hnal opacnym smerom... Znovu zahrmelo a okamzite nasledoval dalsi rozvetveny blesk. Zacinalo to byt coraz nebezpecnejsie. Harry potreboval rychlo ziskat ohnivu strelu... Otocil sa a chcel zamierit zase naspat k stredu ihriska, ale v tej chvili dalsi zablesk osvetlil tribuny a Harry uvidel cosi, co ho celkom odputalo - siluetu obrovskeho chlpateho cierneho psa, jasne sa crtajucu na pozadi oblohy, ako nehybne stoji na najvyssom prazdnom rade. - 135 - Skrehnute ruky sa mu posmykli na rukovati metly a Nimbus trochu klesol. Harry potriasol hlavou, aby si odhodil z cela premocenu ofinu, a znovu pozrel na tribunu. Pes zmizol. ,,Harry!" ozval sa Woodov zmuceny vykrik z chrabromilskej branky. ,,Harry, za tebou!" Harry sa prudko obzrel. Cedric Diggory sa rutil nahor a v dazdi medzi nimi sa trepotal maly zlaty fliacik... Harry sa vylakane prilepil telom k metle a prudko letel k ohnivej strele. ,,Pod!" vrcal na Nimbus a dazd mu bicoval tvar. ,,Rychlejsie!" Stalo sa vsak cosi cudne. Stadion obklopilo strasidelne ticho. Hoci bol vietor rovnako silny, zabudol hucat. Akoby niekto vypol zvuk, ako keby Harry odrazu ohluchol. Co sa to deje? A vtedy jeho vnutro zaplavil desivo znamy chlad a uvedomil si, ze na ihrisku pod nim sa nieco hybe... Harry mimovolne odtrhol pohlad od ohnivej strely a pozrel dole. Pod nim stala najmenej stovka dementorov a skryte tvare mali obratene k nemu. Mal pocit, akoby mu v hrudi stupala ladova voda a trhala vnutornosti. A vtedy to pocul znova... niekto krical, strasne krical kdesi v jeho hlave... nejaka zena... ,,Nie Harryho, nie Harryho, prosim, nie Harryho!" ,,Odstup, ty hlupana... odstup, hned..." ,,Nie Harryho, prosim nie, vezmi si mna, zabi namiesto neho mna..." Otupujuca rozvirena biela hmla napinala Harryho mozog... Co to robi? Preco lieta? Musi jej pomoct... lebo umrie... Zabiju ju... A zrazu v tej ladovej hmle padal a padal. ,,Nie Harryho! Prosim... zlutuj sa... zlutuj sa..." Prenikavy hlas sa smial, zena kricala a viac Harry o sebe nevedel. ,,Este stastie, ze bola zem taka makka." ,,Myslel som si, ze je nacisto mrtvy." ,,A nerozbili sa mu ani okuliare." - 136 - Harry pocul sepkajuce hlasy, ale nicomu nerozumel. Nevedel, kde je, ani ako sa tam dostal, ani co robil predtym. Vedel len, ze ho boli kazdy kusok tela, akoby ho niekto zbil. ,,Nic strasnejsie som v zivote nevidela." Strasnejsie... najstrasnejsia vec... cierne postavy v kapucniach... chlad... krik... Harry zrazu otvoril oci. Lezal v nemocnicnom kridle. Okolo jeho postele stalo chrabromilske druzstvo, od hlavy az po paty zamazane od blata. Boli tam aj Ron a Hermiona a vyzerali, akoby prave vyliezli z bazena. ,,Harry!" oslovil ho Fred, ktory bol pod vrstvou blata mimoriadne bledy. ,,Ako sa citis?" Zrazu akoby sa Harryho pamat rychlo pretacala naspat. Blesk... Bes... ohniva strela... a dementori... ,,Co sa stalo?" povedal a tak prudko sa posadil, az vsetci zhikli. ,,Spadol si," vysvetloval Fred. ,,Muselo to byt takych patnast metrov." ,,Mysleli sme, ze si mrtvy," povedala Alicia a cela sa striasla. Hermiona potichucky vzlykla. Oci mala celkom cervene. ,,Ale co zapas? Co sa stalo?" spytoval sa Harry. ,,Bude sa opakovat?" Nikto nehovoril nic. Ta strasna pravda udrela Harryho ako kamen. ,,Hadam sme neprehrali?" ,,Diggory chytil strelu," povedal George. ,,Tesne po tom, ako si spadol. Nevedel, co sa stalo. Ked sa obzrel a videl ta na zemi, pokusil sa to odvolat. Ziadal opakovanie zapasu. Lenze vyhrali spravodlivo... este aj Wood to uznal." ,,Kde je Wood?" Harry si odrazu uvedomil, ze tam nie je. ,,Este v sprche," povedal Fred. ,,Myslime si, ze sa pokusa utopit." Harry si sklonil tvar na kolena a ruky si zaboril do vlasov. Fred ho chytil za plecia a drsne nim zatriasol. ,,No tak, Harry, nikdy predtym ti strela neunikla." ,,Raz sa muselo stat, ze ju nechytis," povedal George. ,,Este nie je koniec," vyhlasil Fred. ,,Prehrali sme o sto bodov, vsak? Takze ak Biflomor prehra s Bystrohlavom a my porazime Bystrohlav a Slizolin..." - 137 - ,,Biflomor by musel prehrat aspon o dvesto bodov," pocital George. ,,Ano, ale ak porazia Bystrohlav..." ,,V nijakom pripade. Bystrohlav je privelmi dobry. No ak Slizolin prehra s Biflomorom..." ,,Vsetko to zavisi od poctu bodov... sto bodov tak ci onak..." Harry tam lezal a nevravel nic. Prehrali... po prvy raz prehral metlobalovy zapas... Po desiatich minutach prisla madam Pomfreyova a poziadala tim, aby nechali Harryho na pokoji. ,,Prideme za tebou neskor," slubil mu Fred. ,,Nezozieraj sa, Harry, stale si najlepsi stihac, akeho sme kedy v Chrabromile mali." Hraci odisli a zostal po nich blatovy chodnicek. Madam Pomfreyova za nimi zavrela dvere a tvarila sa velmi pohorsene. Ron a Hermiona podisli blizsie k Harryho posteli. ,,Dumbledore bol hrozne nahnevany," povedala Hermiona roztrasenym hlasom. ,,Nikdy som ho takeho nevidela. Ked si padal, vybehol na ihrisko, kyvol prutikom a prv nez si spadol na zem, ta nejako spomalil. Potom otocil prutik proti dementorom. Vystrelil na nich cosi strieborne. Okamzite odisli zo stadiona... Zuril, ze prisli na ihrisko. Poculi sme ho..." ,,Potom ta precaroval na nosidla," pokracoval Ron. ,,A siel do skoly a nosidla sa vznasali vedla neho. Vsetci si mysleli, ze si..." Hlas mu zlyhal, ale Harry si to sotva vsimal. Myslel na to, co s nim spravili dementori... na ten kriciaci hlas. Zdvihol k priatelom pohlad a videl, ze Ron a Hermiona nanho hladia tak vystrasene, ze sa rychlo usiloval zvrtnut rozhovor na nieco vecne. ,,Zobral niekto moj Nimbus?" Ron a Hermiona pozreli na seba. ,,Ehm..." ,,Co je?" Harry pozrel najprv na jedneho, potom na druheho. ,,Nuz... ked si spadol, odfuklo ho," povedala Hermiona vahavo. ,,A?" ,,A narazil... narazil... och, Harry... narazil do Zurivej vrby." Harrym az tak myklo. Zuriva vrba bola velmi nasilnicky strom, ktory osamote stal uprostred skolskeho arealu. ,,A?" spytal sa, ale desil sa odpovede. - 138 - ,,Ved poznas Zurivu vrbu," povedal Ron. ,,Nepaci sa jej, ked do nej nieco narazi." ,,Profesor Flitwick Nimbus doniesol kratko predtym, co si sa prebral," povedala Hermiona celkom potichucky. Pomaly sa zohla, zdvihla vrece pri svojich nohach, prevratila ho a vysypala na postel zo desat kuskov rozstiepeneho dreva a vetviciek - to bolo vsetko, co zostalo z Harryho vernej, napokon porazenej metly. - 139 - DESIATA KAPITOLA Z ZA ASSK KO OD DN NIIC CK KA AM MA APPA A Madam Pomfreyova trvala na tom, ze si Harryho necha v nemocnicnom kridle do konca vikendu. Nenamietal, ani sa nestazoval, ale nedovolil jej vyhodit zvysky rozbiteho Nimbusu 2000. Vedel, ze je to hlupost, vedel, ze Nimbus sa uz neda opravit, ale nemohol si pomoct, mal pocit, akoby stratil jedneho z najlepsich priatelov. Neustale mal navstevy, vsetci sa usilovali rozveselit ho. Hagrid mu poslal kyticu zltych ucholakovych kvetov pripominajucich kapusticky a Ginny Weasleyova, cela cervena, prisla s pozdravnou kartou vlastnej vyroby, ktora tak skreklavo spievala, az ju Harry musel privriet pod misu s ovocim. Chrabromilsky tim ho navstivil znovu v nedelu rano, tentoraz sprevadzany Woodom, ktory pohrebnym hlasom Harryho ubezpecoval, ze ho ani najmenej neobvinuje. Ron a Hermiona odisli od Harryho postele az vecer. Nikto vsak ani slovami, ani nicim inym naladu Harrymu nezlepsil, pretoze vsetci vedeli iba polovicu z toho, co ho trapi. Nikomu nepovedal o Besovi, ani Ronovi a Hermione, lebo vedel, ze Ron by sa splasil a Hermiona by sa mu posmievala. Faktom vsak zostalo, ze teraz sa mu uz zjavil druhy raz a zakazdym nasledo- 140 - vala takmer osudna nehoda - najprv ho skoro presiel Rytiersky autobus a druhy raz spadol vo velkej vyske z metly. Bude ho Bes takto prenasledovat, az kym naozaj neumrie? Bude sa az do konca zivota obzerat, ci neuvidi tu bestiu? A potom dementori. Harrymu bolo zle a citil sa ponizeny zakazdym, len co na nich pomyslel. Vsetci hovorili, ze dementori su hrozni, ale nikto iny nezamdlieval, ked boli nablizku. Nikto iny nepocul ozvenu kriku svojich umierajucich rodicov. Lebo Harry uz teraz vedel, komu patri ten kriciaci hlas. V hlave mu zaznievali tie slova, pocul ich znova a znova, ked v noci lezal v nemocnicnom kridle a nespal a hladel na pasy mesacneho svetla na strope. Ked sa k nemu priblizili dementori, pocul matkin krik v poslednych chvilach jej zivota, jej pokus ochranit ho pred lordom Voldemortom a smiech lorda Voldemorta predtym, ako ju zabil... Harry chvilami driemal, ponaral sa do snov plnych lepkavych hnijucich ruk a zdesenych prosieb, prudko sa zobudzal a v duchu pocul matkin hlas. Prenho to bola ulava, ked sa v pondelok vratil do hlucneho a rusneho prostredia hlavnej budovy skoly, kde bol nuteny mysliet na ine veci, aj ked musel znasat posmech Draca Malfoya. Malfoy bol priam bez seba od radosti nad porazkou Chrabromilu. Konecne si zlozil obvazy a funkcnost oboch ruk oslavil tym, ze temperamentne predvadzal Harryho pad z metly. Najblizsiu hodinu elixirov zase napodobnoval dementorov. Ron to napokon nevydrzal a hodil donho velke mazlave krokodilie srdce, ktore ho zasiahlo priamo do tvare, za co Snape strhol Chrabromilu patdesiat bodov. ,,Ak Snape bude znovu zastupovat na obrane proti ciernej magii, pojdem na blic," vyhlasil Ron, ked sa po obede uberali k Lupinovej triede. ,,Pozri, kto je vnutri, Hermiona." Hermiona nakukla za dvere. ,,Je to okej!" Profesor Lupin zase pracoval. Skutocne vyzeral ako po chorobe. Stary habit na nom visel este vacsmi a pod ocami mal cierne kruhy, no napriek tomu sa na triedu usmieval, a ked sa usadili, nasledoval ohnostroj ponos na Snapovo spravanie sa pocas Lupinovej choroby. - 141 - ,,To nie je fer, ved iba zastupoval, tak preco nam daval ulohu?" ,,Nevieme o vlkolakoch nic..." ,,... dva zvitky pergamenu!" ,,Povedali ste profesorovi Snapovi, ze sme ich este nebrali?" spytal sa Lupin a trochu sa mracil. Znovu prepukol hurhaj. ,,Ano, ale tvrdil, ze sme velmi pozadu..." ,,... nepocuval nas..." ,,... dva zvitky pergamenu!" Profesor Lupin sa len usmieval nad ich rozhorcenim. ,,Nebojte sa. Porozpravam sa s profesorom Snapom. Tu pracu nemusite robit." ,,Och, nie," sklamane vzdychla Hermiona. ,,Ja som ju uz dokoncila." Mali velmi prijemnu hodinu. Profesor Lupin priniesol sklenenu skrinku so svetlonosom, malym jednonohym tvorom, ktory vyzeral krehko a neskodne, akoby bol stvoreny z kudolov dymu. ,,Laka pocestnych do mociarov," vysvetloval profesor Lupin, ked si robili poznamky. ,,Vidite ten lampas, co mu visi z ruky? Skacka popredu, ludia idu za svetlom... a potom..." Svetlonos za sklom strasne zamlaskal. Po zvoneni si vsetci pozbierali veci a zamierili k dveram, Harry medzi nimi, ale... ,,Pockaj, Harry," zavolal za nim Lupin. ,,Chcem sa s tebou rozpravat." Harry sa otocil a videl, ze profesor Lupin prikryva svetlonosovu skrinku platnom. ,,Pocul som o zapase," povedal Lupin, znovu sa otocil k stolu a ukladal si knihy do aktovky, ,,a je mi luto tvojej metly. Je sanca opravit ju?" ,,Nie," odvetil Harry. ,,Vrba ju rozlamala na kusky." Lupin si vzdychol. ,,Zurivu vrbu zasadili v tom istom roku, ako som prisiel na Rokfort. Decka sa hravali tak, ze sa usilovali dostat sa k nej co najblizsie a dotknut sa jej. Nakoniec jeden chlapec, Davey Gudgeon, skoro prisiel o oko a zakazali nam priblizovat sa k nej. Nijaka metla by oproti nej nemala sancu." ,,Poculi ste aj o dementoroch?" ledva zo seba dostal Harry. - 142 - Lupin rychlo pozrel nanho. ,,Ano, pocul. Myslim, ze profesor Dumbledore este nikdy nebol taky nahnevany. V poslednom case boli coraz nepokojnejsi... zlostili sa, ze ich nepustil do arealu... predpokladam, ze oni zapricinili tvoj pad." ,,Ano," povedal Harry. Vahal, ale nutkava otazka mu nakoniec sama vyletela z ust prv, ako tomu stihol zabranit. ,,Preco? Preco na mna tak posobia? Som len...?" ,,To so slabostou nema nic spolocne," povedal profesor Lupin razne, ako keby cital Harryho myslienky. ,,Dementori na teba vplyvaju horsie ako na ostatnych preto, lebo v tvojej minulosti su hrozy, ktore ostatni neprezili." Do triedy dopadol luc zimneho slnka a osvetloval Lupinove sive vlasy a vrasky na jeho mladej tvari. ,,Dementori patria k najodpornejsim tvorom, ake chodia po tejto zemi. Zamoruju tie najtemnejsie, najspinavsie miesta, vyzivaju sa v upadku a zufalstve, vyciciavaju pokoj, nadej a stastie z ovzdusia okolo seba. Este aj muklovia citia ich pritomnost, hoci ich nevidia. Ked sa dostanes do dementorovej bezprostrednej blizkosti, vsetky tvoje dobre pocity, vsetky stastne spomienky z teba vysaje. A ak sa mu to podari, bude ta vyciciavat tak dlho, kym sa z teba nestane rovnaky tvor ako on - bez duse, zly. Nezostane ti nic, iba najhorsie zazitky z tvojho zivota. A nieco take hrozne, ako sa stalo tebe, Harry, by hocikomu stacilo na to, aby spadol z metly. Nemas sa za co hanbit." ,,Ked sa ku mne priblizia..." Harry upieral pohlad na Lupinov stol a hrdlo mal stiahnute, ,,pocujem Voldemorta vrazdit moju mamu." Lupin nahle pohol rukou, akoby chcel chytit Harryho za plece, ale rozmyslel si to. Chvilu bolo ticho, potom... ,,Preco museli prist na ten zapas?" s trpkostou sa spytal Harry. ,,Zacinaju byt hladni," vazne povedal Lupin a zavrel kufrik, az to cvaklo. ,,Dumbledore ich nechce pustit do skoly, takze ich zasoby ludskych obeti vyschli... myslim, ze nemohli odolat tomu velkemu davu okolo metlobaloveho ihriska. Vsetko to vzrusenie... vyburcovane emocie... to je ich predstava o hostine." ,,Azkaban musi byt hrozny," potichu povedal Harry. Lupin zachmurene prikyvol. - 143 - ,,Pevnost sa nachadza na malom ostrove uprostred sireho mora, ale na to, aby im vazni neunikli, netreba mury a vodu, lebo vsetci su tam uvazneni v dusi, nie su schopni jedinej radostnej myslienky. Vacsina z nich sa za par tyzdnov zblazni." ,,Ale Sirius Black im unikol," pomaly povedal Harry. ,,Dostal sa prec..." Lupinov kufrik sa zosmykol zo stola a profesor sa musel rychlo zohnut, aby ho zachytil. ,,Ano," povedal, ked sa vystrel. ,,Black musel najst sposob, ako im celit. Neveril by som, ze je to mozne... Ak je carodejnik pridlho v spolocnosti dementorov, vysaju z neho aj carodejnicku moc..." ,,Vy ste toho dementora vo vlaku donutili odist," povedal odrazu Harry. ,,Je isty sposob obrany, ktory clovek moze pouzit," povedal Lupin. ,,Lenze vo vlaku bol iba jeden dementor. Cim viac ich je, tym tazsie sa odolava." ,,Aky sposob?" ihned zareagoval Harry. ,,Mozete ma ho naucit?" ,,Nepredstieram, ze som odbornik na boj s dementormi, Harry... prave naopak..." ,,Lenze ak dementori pridu na dalsi metlobalovy zapas, musim vediet, ako sa im branit..." Lupin pozrel do Harryho rozhodnej tvare, zavahal a potom povedal: ,,Tak dobre. Pokusim sa ti pomoct. Ale, zial, bude to musiet pockat az do dalsieho polroka. Pred prazdninami mam vela prace. Vybral som si na chorobu velmi nevhodne obdobie." Po slube profesora Lupina, ze ho nauci celit dementorom, pomyslenie, ze uz mozno nikdy nezacuje svoju matku umierat, a skutocnost, ze Bystrohlav na konci novembra porazil Biflomor v metlobale, Harrymu rozhodne zlepsili naladu. Chrabromil teda este nevypadol z hry, hoci si uz nemohli dovolit prehrat dalsi zapas. Woodovi sa vratila jeho sialena posadnutost a nutil svoj tim tvrdo trenovat aj v mrazivom decembrovom mrholeni. Harry v areali skoly nevidel ani stopy po dementoroch. Zdalo sa, ze Dumbledorov hnev ich drzi na postoch pri vchodoch. - 144 - Dva tyzdne pred koncom polroka sa obloha zrazu vyjasnila na perletovobielu a zablateny skolsky dvor sa jedneho rana zaligotal inovatou. V hrade vladla predvianocna atmosfera. Ucitel carovania profesor Flitwick uz vyzdobil svoju triedu trblietavymi svetielkami a ukazalo sa, ze su to vlastne skutocne poletujuce vily. Studenti sa spokojne bavili o planoch na prazdniny. Ron i Hermiona sa rozhodli zostat na Rokforte a hoci Ron tvrdil, ze on zostava preto, lebo by nevydrzal dva tyzdne s Percym, a Hermiona sa vraj nezaobide bez tunajsej kniznice, Harry sa nenechal oklamat - zostavali preto, aby mu robili spolocnost, a on im bol za to velmi vdacny. V posledny vikend pred koncom prveho polroka na radost vsetkych okrem Harryho vyhlasili dalsi vylet do Rokvillu. ,,Mozeme si tam vybavit vsetky vianocne nakupy!" tesila sa Hermiona. ,,Mama s ockom sa urcite potesia zubnym mentolkam z Medovych labiek." Harry sa zmieril s tym, ze bude jedinym tretiakom, co zostane v hrade, pozical si od Wooda knizku Aku metlu si vybrat a rozhodol sa, ze stravi den citanim o roznych typoch metiel. Na treningoch jazdil na jednej zo skolskych, starobylej Svistiacej hviezde, ktora bola velmi pomala a nadhadzovala. Rozhodne potreboval novu metlu. V sobotu rano, ked sa islo na vylet do Rokvillu, Harry sa rozlucil s Ronom a Hermionou, zababusenymi do salov a plastov, otocil sa a po mramorovom schodisku zamieril naspat do Chrabromilskej veze. Vonku zacalo snezit a hrad bol celkom tichy. ,,Pss, Harry!" Harry, ktory bol prave v polovici chodby na tretom poschodi, sa otocil a videl, ze George a Fred vykukaju spoza sochy hrbatej Jednookej carodejnice. ,,Co tu robite? Ako to, ze ste nesli do Rokvillu? ,,Kym pojdeme, chceli sme ti trochu zlepsit predsviatocnu naladu," povedal Fred a tajnostkarsky zmurkol. ,,Pod sem..." Kyvol hlavou na prazdnu triedu vlavo od jednookej sochy. Harry vosiel za Fredom a Georgeom dnu. George potichu zavrel dvere, potom sa otocil a rozziareny pozrel na Harryho. ,,Mame pre teba predcasny vianocny darcek, Harry." Fred sirokym gestom cosi vytiahol spod plasta a polozil to na lavicu. Bol to velky, stvorcovy, velmi osuchany a nepopisany kus - 145 - pergamenu. Harry mal podozrenie, ze je to dalsi z Fredovych a Georgeovych zartov, preto nespustal z pergamenu oci. ,,Co to ma byt?" ,,Toto, Harry, je tajomstvo nasho uspechu," povedal George a s laskou pergamen pohladkal. ,,Trha nam to srdce, ked ti ju davame," vzdychal Fred, ,,ale vcera vecer sme sa rozhodli, ze ty ju potrebujes vacsmi ako my." ,,A okrem toho, aj tak ju uz pozname naspamat," povedal George. ,,Odovzdavame ju tebe. My ju uz nepotrebujeme." ,,A naco mi je kus stareho pergamenu?" spytoval sa Harry. ,,Kus stareho pergamenu?!" povedal Fred, zavrel oci a urobil grimasu, akoby ho Harry na smrt urazil. ,,Vysvetli mu, George." ,,Ked sme boli v prvom rocniku, Harry, mladi, bezstarostni a nevinni..." Harry sa zasmial. Pochyboval, ze Fred a George niekedy boli nevinni. ,,... no skratka, nevinnejsi ako teraz... dostali sme sa do problemov s Filchom." ,,Odpalili sme na chodbe hnojovu bombu a jeho to ktovie preco rozculilo..." ,,Takze nas nahnal do svojej kancelarie a vyhrazal sa nam ako zvycajne..." ,,... ze budeme po skole..." ,,... ze nas vyleju zo skoly..." ,,... nijako sme tomu nemohli zabranit... skratka, Vsimli sme si jednu zasuvku v jeho skrinkach s oznacenim Skonfiskovane a velmi nebezpecne." ,,Len mi nehovorte..." zacal Harry a uskrnal sa. ,,Ty na nasom mieste co by si urobil?" poznamenal Fred. ,,George odpalil dalsiu hnojovu bombu na odputanie pozornosti, ja som rychlo otvoril zasuvku a schmatol som toto." ,,Vies, vlastne to nie je az take zle, ako sa zda," povedal George. ,,Myslime si, ze Filch ani nezistil, ako to funguje. Pravdepodobne vsak tusil, co to je, inak by to nebol skonfiskoval." ,,A vy viete, ako to funguje?" ,,O, ano," uskrnal sa Fred. ,,Tato mala krasavica nas naucila viac ako vsetci ucitelia v tejto skole." - 146 - ,,Hrate to na mna," povedal Harry a nedovercivo hladel na stary obdraty pergamen. ,,Myslis?" usmial sa George. Vytiahol svoj carodejnicky prutik, zlahka sa dotkol pergamenu a povedal: ,,Slavnostne prisaham, ze nemam za lubom nic dobre." Od miesta, ktoreho sa dotkol Georgeov prutik, sa po papieri ako pavucina okamzite zacali rozliezat tenke atramentove ciary. Navzajom sa spajali, krizovali, rozvetvovali do vsetkych kutov pergamenu a v hornej casti sa zacali rozvijat velke zelene, ozdobne povykrucane slova: ZASKODNICKU MAPU Na mape boli podrobne zakreslene vsetky zakutia rokfotskeho hradu a jeho dvora. Skutocne pozoruhodne vsak boli male pohyblive atramentove bodky a pri kazdej drobuckym pismom napisane meno. Ohromeny Harry sa naklonil nad mapu. Bodka s menom v lavom hornom rohu ukazovala, ze profesor Dumbledore sa prechadza vo svojej pracovni, skolnikova macka pani Norrisova sa zakradala po druhom poschodi a duch Zloduch prave lietal po Sieni slavy. A ked Harry skumal pohladom zname chodby, vsimol si este nieco. Na mape boli zakreslene aj take, do ktorych nikdy nevstupil. A zdalo sa, ze mnohe z nich vedu do... ,,... rovno do Rokvillu," povedal Fred a prstom prechadzal po jednej z nich. ,,Celkove ich je sedem, Filch vie o tychto styroch," ukazal mu, ,,ale sme si isti, ze o tychto vieme iba my dvaja. S tou za zrkadlom na stvrtom poschodi sa nenamahaj. Do vlanajsej zimy sme ju pouzivali, ale zrutila sa, je celkom zablokovana. Predpokladame, ze tuto nikdy nikto nepouzil, lebo rovno nad vchodom je zasadena Zuriva vrba. Ale tato tu vedie rovno do pivnice u Medovych labiek. Pouzili sme ju vela raz. A ako si si mozno vsimol, vchod je za touto miestnostou, cez hrb tej Jednookej jezibaby." ,,Namesacnik, Cervochvost, Tichoslap a Parohac," vzdychol si George a pohladkal napis na mape. ,,Za co vsetko im dakujeme." - 147 - ,,Vzneseni to muzi, neunavne pracovali, aby pomohli novej generacii narusitelov zakona," slavnostne povedal Fred. ,,Dobre," razne ho prerusil George, ,,nezabudni ju po pouziti zotriet..." ,,Lebo inak ju moze precitat hocikto," varoval ho Fred. ,,Len na nu znova poklop a povedz: ,Darebactvo sa podarilo!' A vsetko z nej zmizne." ,,Tak teda, Harry, si este taky mlady," Fred dokonale napodobnil Percyho, ,,spravaj sa slusne." ,,Uvidime sa v Medovych labkach," povedal George a zmurkol. A vysli z ucebne spokojne sa vyskierajuc. Harry tam stal a zizal na carovnu mapu. Hladel, ako drobna bodka s menovkou pani Norrisova zabocila dolava a zastala, zrejme aby onuchala nieco na podlahe. Ak Filch naozaj nevie... nemusel by vobec prechadzat okolo dementorov... No uz ked tam tak stal a zaplavovalo ho vzrusenie, vynorilo sa mu v pamati cosi, co raz povedal pan Weasley. Nikdy never nicomu, co vie samo mysliet, ak nevidis, kde to ma mozog. Tato mapa patrila k tym nebezpecnym carovnym predmetom, pred ktorymi varoval pan Weasley... pomocka pre carovne darebactva... ale napokon, uvazoval Harry, ved on ju chce pouzit len na to, aby sa dostal do Rokvillu, nie na to, aby nieco ukradol alebo niekoho prepadol... a Fred s Georgeom ju pouzivali roky a nestalo sa nic hrozne... Harry prstom prechadzal po tajnej chodbe do Medovych labiek. Potom odrazu, akoby na nejaky rozkaz, zvinul mapu, strcil si ju do habitu a ponahlal sa k dveram ucebne. Kusok ich pootvoril. Na chodbe nebolo nikoho. Velmi opatrne vysiel z miestnosti a zasiel za sochu Jednookej carodejnice. Co ma urobit? Znovu vytiahol mapu a prekvapene hladel na novu atramentovu postavicku oznacenu Harry Potter. Postavicka stala presne tam, kde teraz stal skutocny Harry, asi v polovici chodby na tretom poschodi. Harry pozorne hladel na mapu. Atramentova postavicka klopkala po bosorke miniaturnym prutikom. Harry rychlo vytiahol skutocny prutik a poklopkal po soche. Nic sa nestalo. Znovu - 148 - pozrel na mapu. Z ust postavicky vysla mala bublinka, v ktorej bolo napisane ,,Dissendium." ,,Dissendium!" zasepkal Harry a znovu poklopkal po kamennej bosorke. V hrbe sochy sa ihned zjavil otvor, dostatocny, aby cezen preliezla dost chuda osoba. Harry rychlo pozrel na obe strany chodby, znovu zastrcil mapu do habitu a hlavou napred vliezol do otvoru. Dost velky kus sa smykal po akomsi kamennom sklze a potom pristal na studenej vlhkej zemi. Vstal a obzeral sa. Bola tam tma ako vo vreci. Vytrcil prutik, zamumlal: ,,Lumos!" a videl, ze je vo velmi uzkej a nizkej podzemnej chodbe. Vytiahol mapu, poklopkal po nej koncekom prutika a povedal: ,,Darebactvo sa podarilo!" Pergamen bol zrazu prazdny. Starostlivo ho poskladal, zastrcil si ho pod habit a s tlcucim srdcom, nadseny a trochu vystraseny vykrocil. Chodba sa stacala a zahybala ako nora nejakeho obrovskeho kralika. Harry sa ponahlal, obcas sa potkynal na nerovnom podklade a drzal prutik pred sebou. Trvalo to vecnost, ale pohanala ho myslienka na Medove labky. Zdalo sa mu, ze presla aj hodina, ked chodba zacala stupat. Zadychcany Harry zrychlil, tvar mu horela a na nohy mu bolo velmi zima. O desat minut prisiel k akymsi osuchanym kamennym schodom, ktorym nebolo vidiet konca. Harry zacal po nich vystupovat a usiloval sa nenarobit pritom nijaky hluk. Sto schodov, dvesto schodov, uz sa v pocitani aj poplietol, radsej si daval pozor pod nohy... Potom necakane narazil hlavou do niecoho tvrdeho. Zrejme to boli padacie dvere. Harry zastal, suchal si temeno a pocuval. Nepocul nad sebou nijake zvuky. Celkom pomaly potisol dvere a nakukol ponad okraj otvoru. Bola to pivnica plna drevenych debniciek a skatul. Vyliezol cez dvere a zavrel ich - tak dokonale splynuli so zaprasenou podlahou, ze ich ani nebolo vidiet. Harry sa pomaly zakradal k drevenym schodom, ktore viedli nahor. Teraz uz jasne pocul hlasy a cengot zvonceka na dverach, ked ich niekto otvoril alebo zatvoril. Rozmyslal, co spravit, ked zrazu pocul, ze niekde nablizku sa otvorili dvere a zrejme sa niekto chystal zist dolu. ,,A prines aj dalsiu skatulu zelatinovych slimakov, zlatko, ved nas skoro vybrakovali..." volal zensky hlas. - 149 - Niekto schadzal dolu schodmi. Harry skocil za obrovsku debnu a pockal, kym kroky presli okolo neho. Pocul, ako niekto presuva skatule pri stene oproti. Mozno uz nebude mat druhu prilezitost... Rychlo a potichu Harry vyskocil z ukrytu a vysiel hore schodmi. Ked sa obzrel, videl obrovsky chrbat a lesklu plesivu hlavu strcenu v skatuli. Otvoril si dvere nad schodami, preklzol cez ne a ocitol sa v Medovych labkach za pultom. Zohol sa, bokom sa zakradal poza pult a potom sa vystrel. Medove labky boli take plne studentov z Rokfortu, ze nikto si Harryho nevsimal. Pomaly prechadzal pomedzi nich, obzeral sa a potlacal smiech, ked si predstavil, aky vyraz by sa asi zjavil na Dudleyho prasacej tvari, keby videl, kde teraz Harry je. Mnozstva polic sa prehybali pod najlakavejsimi sladkostami, ake si len clovek mohol predstavit. Kremove kusy nugatu, trblietave ruzove kocky kokosovej zmrzliny, hrube karamelky medovej farby, stovky roznych druhov cokolady v uhladnych radoch, velka nadoba fazuliek kazdej chuti, dalsia so sumivymi bzucalkami, levitacnymi ovocnymi zmrzlinovymi gulkami, ktore spominal Ron, pri dalsej stene boli cukriky so specialnymi efektmi: zuvacky super extra velka bublina (po ktorych sa miestnost naplni fialkovomodrymi bublinami, co vydrzia a neprasknu aj niekolko dni), zvlastne, akoby nastiepane zubne mentolky, cierne ostre certiky (z ust vam vyslahne ohen!), ladove mysi (pocujete, ako vam drkocu zuby!), mentolova pasta vytvarovana ako zaby (skutocne vam skace v bruchu), krehke cukrove brka a vybuchujuce bonbony. Harry sa pretisol pomedzi hlucik siestakov a videl, ze vo vzdialenom kute obchodu visi napis NEZVYCAJNE CHUTE. Pod nim stali Ron s Hermionou a skumali podnos, az po vrch nalozeny lizankami s chutou krvi. Harry sa prikradol za nich. ,,Fuj, to by Harry nechcel, tie su, predpokladam, pre upirov," hovorila Hermiona. ,,A co tieto?" Ron strcil Hermione pod nos svabie hrcky. ,,Tie teda rozhodne nie," zaprotestoval Harry. Ronovi nadoba skoro vypadla z ruk. ,,Harry!" zapistala Hermiona. ,,Co tu robis? Ako... Ako si sa sem dostal?" ,,No toto!" zvolal Ron a tvaril sa skutocne ohromene. ,,Ty si sa naucil premiestnovat?" - 150 - ,,Jasne, ze nie," povedal Harry. Stisil hlas, aby ho siestaci nepoculi, a povedal im o Zaskodnickej mape. ,,Ako to, ze ju Fred s Georgeom nedali mne?!" rozhorcoval sa Ron. ,,Ja som ich brat!" ,,Ale Harry si ju nenecha!" povedala Hermiona, ako keby to bol absurdny napad. ,,Odovzda ju profesorke McGonagallovej, vsak, Harry?" ,,Nie, neodovzdam!" vyhlasil Harry. ,,Zblaznila si sa?" Ron vyvaloval oci na Hermionu. ,,Odovzdat nieco take uzasne?" ,,Keby som ju odovzdal, musel by som povedat, odkial ju mam! Filch by vedel, ze Fred s Georgeom ju potiahli!" ,,Ale co Sirius Black?" zasepkala Hermiona. ,,Mohol pouzit niektory priechod z mapy a dostat sa tak do hradu! Ucitelia to musia vediet!" ,,Nemoze sa ta dostat cez chodbu," rychlo povedal Harry. ,,Na mape je sedem tajnych tunelov, no a Fred s Georgem sa domnievaju, ze o styroch z nich Filch vie. A z tych zvysnych troch sa jeden zasypal, takze tadial nemoze prejst nikto. Nad vchodom do jedneho je zasadena Zuriva vrba, takze sa z neho neda vyliezt. A vchod do toho, cez ktory som prisiel ja, dolu v pivnici vobec nevidiet, takze ak nevie, ze je tam..." Harry zavahal. Ale co ak Black o tej chodbe vie? Ron si vsak velavyznamne odkaslal a ukazal na oznam nalepeny na vnutornej strane dveri obchodu. Z ROZHODNUTIA MINISTERSTVA MAGIE Pripominame zakaznikom, ze az do odvolania budu kazdy vecer po zapade slnka na uliciach Rokvillu hliadkovat dementori. Toto opatrenie bolo zavedene pre bezpecnost obyvatelov Rokvillu a bude odvolane po dolapeni Siriusa Blacka. Preto vam odporucame, aby ste nakupy ukoncili vcas pred zotmenim. Vesele Vianoce ,,Vidis?" potichu povedal Ron. ,,Rad by som videl, ako sa Black pokusa vlamat do Medovych labiek, ked sa cela dedina hemzi - 151 - dementormi. A okrem toho, Hermiona, majitelia Medovych labiek by poculi, keby sa im sem niekto vlamal, nie? Byvaju nad obchodom." ,,Ano, ale... ale..." zdalo sa, ze Hermiona hlada dalsi argument. ,,No Harry by aj tak nemal chodit do Rokvillu. Nema podpisany formular! Ak to niekto zisti, bude mat velke problemy. A este sa nezotmieva. Co ak sa Sirius zjavi dnes? Teraz?" ,,V takomto pocasi by Harryho sotva zbadal," povedal Ron a hlavou kyvol von, kde za oknami husto snezilo. ,,Ale no tak, Hermiona, su Vianoce. Harry si zasluzi aspon trochu si uzit." Hermiona si zahryzla do pery a tvarila sa velmi znepokojene. ,,Budes na mna zalovat?" uskrnal sa na nu Harry. ,,Samozrejme, ze nie, ale cestne slovo, Harry..." ,,Videl si uz sumive bzucalky, Harry?" spytoval sa Ron, chytil ho a tahal k jednej z nadob. ,,A zelatinove slimaky? A kyselinove sumienky? Fred mi jednu dal, ked som mal sedem rokov - vypalila mi v jazyku dieru. Pamatam sa, ako ho mama zmlatila metlou." Ron zasnene hladel na skatulku kyselinovej sumienky. ,,Myslis, ze by si Fred vzal svabie hrcky, keby som mu povedal, ze su to arasidy?" Ked Ron a Hermiona zaplatili za vsetky sladkosti, vsetci traja vysli do snehovej chumelice. Rokville vyzeral ako z vianocneho pozdravu - male chalupky s trstinovymi strechami i obchody prikryvala vrstva cerstveho snehu, na dverach viseli cezminove vence a na stromoch zacarovane retazce sviecok. Harry sa triasol, lebo na rozdiel od kamaratov nemal plast. Sli po ulici s hlavami sklonenymi oproti vetru a Ron s Hermionou kricali cez saly: ,,Tamto je posta..." ,,A toto je Zonkov obchod..." ,,Mohli by sme ist az k Skriekajucej bude..." ,,Viete co? Podme radsej na datelinove pivo k Trom metlam," navrhoval Ron drkotajuc zubami. Harry bol viac ako ochotny, lebo vietor bol silny, ruky mal skrehnute, a tak presli cez ulicu a o chvilu uz vchadzali do maleho hostinca. Bolo tam mimoriadne plno, hluk, teplo a nadymene. Urastena zena s peknou tvarou obsluhovala skupinku bosorakov pri bare. - 152 - ,,To je madam Rosmerta," povedal Ron. ,,Prinesiem pitie, dobre?" dodal a trochu ocervenel. Harry a Hermiona sa pretisli do kuta, kde medzi oknom a peknym vianocnym stromcekom pri kozube stal prazdny stolik. O chvilu sa Ron vratil a niesol tri napenene korbele s teplym datelinovym pivom. ,,Vesele Vianoce!" povedal spokojne a zdvihol korbel. Harry sa zhlboka napil. Bola to najlepsia vec, aku v zivote ochutnal, a mal pocit, ze pivo mu zohrialo kazducky kusok tela. Odrazu mu zavan vzduchu postrapatil vlasy. Dvere u Troch metiel sa znovu otvorili. Harry pozrel ponad okraj korbela a zabehlo mu. S privalom snehovych vlociek prave vosli do krcmy profesorka McGonagallova a profesor Flitwick a o chvilku za nimi Hagrid, pohruzeny do rozhovoru s tucnym muzom v kriklavozelenom klobuku a plasti s tenkymi pasikmi - Korneliom Fudgeom, ministrom magie. V tom okamihu mali Ron i Hermiona ruky na Harryho hlave a tlacili ho pod stol. Plny datelinoveho piva sa Harry krcil pod stolom, tisol si k sebe prazdny korbel a hladel, ako sa nohy ucitelov a ministra blizia k baru, zastali, potom sa otocili a zamierili rovno k nemu. Kdesi nad nim Hermiona zasepkala: ,,Mobiliarbus!" Vianocny stromcek vedla stola sa nadvihol kusok nad zem, preplachtil vzduchom a ticho pristal rovno pred ich stolom, aby ich zakryl. Harry pomedzi huste spodne vetvicky videl, ako sa styri stolicky pri susednom stole odsunuli, a potom pocul stony a vzdychy, ked si ucitelia a minister sadali. Vzapati ta priklopkal dalsi par noh v ligotavych tyrkysovych topankach na vysokom podpatku a pocul zensky hlas. ,,Jedna mala fialkova voda..." ,,To bude pre mna," povedala profesorka McGonagallova. ,,Styri pinty varenej medoviny..." ,,Sem, Rosmerta," prihlasil sa Hagrid. ,,Ceresnovy sirup a soda s ladom a dazdnickom..." ,,Uhm!" zahmkal profesor Flitwick a oblizol si pery. ,,Vas bude teda ten ribezlovy rum, pan minister." ,,Dakujem, Rosmerta, moja mila," povedal Fudge. ,,Som rad, ze vas zase vidim. Nedate si aj vy s nami? Podte, prisadnite si k nam..." - 153 - ,,Dakujem velmi pekne, pan minister." Harry hladel, ako ligotave topanky odklopkali a zase priklopkali. Srdce mu bilo az v hrdle. Preco mu nezislo na um, ze je to posledny vikend v tomto polroku aj pre ucitelov? Ako dlho tu budu sediet? Ak sa chce vratit do skoly este dnes vecer, potrebuje cas, aby sa stihol odkradnut do Medovych labiek... Hermione pod stolom nervozne mykalo nohou. ,,Co vas priviedlo do tychto koncin, pan minister?" spytala sa madam Rosmerta. Harry videl, ako sa dolna cast tucneho ministrovho tela miesi na stolicke, akoby sa obzeral, ci ho niekto potajomky nepocuva. Potom potichu odpovedal: ,,Co ine, moja draha, ako Sirius Black? Predpokladam, ze ste poculi, co sa v skole prihodilo na Halloween?" ,,Doniesli sa mi chyry," priznala madam Rosmerta. ,,Povedali ste to celej krcme, Hagrid?" rozculovala sa profesorka McGonagallova. ,,Myslite si, ze Black je stale niekde tu, pan minister?" sepkala madam Rosmerta. ,,Som si tym isty," strucne odvetil Fudge. ,,Viete, ze dementori dva razy prehladali celu dedinu?" povedala madam Rosmerta trochu nervozne. ,,Odstrasili mi vsetkych zakaznikov... Pre obchody je to velmi zle, pan minister." ,,Rosmerta, moja mila, ja ich nemam o nic radsej nez vy," povedal Fudge cely nesvoj. ,,Nevyhnutne opatrenie... nestastne, ale tak to uz je... Prave som sa s niekolkymi stretol. Zlostia sa na Dumbledora, lebo ich nechce vpustit do arealu skoly." ,,Podla mna tam nemaju co hladat," energicky vyhlasila profesorka McGonagallova. ,,Ako by sme mohli ucit v takom ovzdusi hrozy?" ,,Tak! Tak!" zapistal drobny profesor Flitwick, ktoremu nohy viseli kusok nad zemou. ,,No aj tak," namietal Fudge, ,,su tu, aby vas vsetkych ochranili pred niecim ovela horsim... Vsetci vieme, coho je Black schopny..." ,,Viete, stale tomu nemozem uverit," zamyslene povedala madam Rosmerta. ,,Zo vsetkych ludi, co presli na Temnu stranu, by som to o Siriusovi Blackovi predpokladala najmenej... viete, pamatam si ho este ako chlapca z Rokfortu. Keby ste ma vtedy presviedca- 154 - li, co sa z neho vykluje, povedala by som, ze ste vypili privela medoviny." ,,A to neviete este ani polovicu, Rosmerta," zamracene hovoril Fudge. ,,O jeho najhorsom cine sa na verejnosti nevie." ,,Najhorsom?" zacudovala sa madam Rosmerta a na hlase jej bolo poznat, ze je zvedava. ,,Chcete povedat horsom ako to, ze zavrazdil vsetkych tych chudakov?" ,,Veru ano," odvetil Fudge. ,,To je neuveritelne. Co by mohlo byt este horsie?" ,,Hovorite, ze si ho pamatate este z Rokfortu, Rosmerta," potichu hovorila profesorka McGonagallova. ,,Pamatate sa aj na jeho najlepsieho priatela?" ,,Prirodzene," zasmiala sa madam Rosmerta. ,,Nikdy som nevidela jedneho bez druheho. Kolko raz tu len boli... och, tolko som sa na nich nasmiala. To bola dvojica - Sirius Black a James Potter!" Harrymu vypadol korbel, az to buchlo. Ron ho kopol. ,,Presne tak," potvrdila profesorka McGonagallova. ,,Black a Potter. Vodcovia malej bandy. Obaja, samozrejme, velmi bystri vlastne vynimocne bystri... no myslim, ze sme odvtedy nemali na skole takych vytrznikov..." ,,Ja neviem," zasmial sa Hagrid. ,,Fred a George Weasleyovci by im mohli konkurovat." ,,Clovek by si myslel, ze Black a Potter su bratia!" pripojil sa profesor Flitwick. ,,Nerozlucni!" ,,Pravdaze boli nerozlucni," povedal Fudge. ,,Potter veril Blackovi viac ako ostatnym priatelom. Ani ked skoncili skolu, sa nic nezmenilo. Black bol Potterovi za svedka, ked si bral Lily. A siel aj Harrymu za krstneho otca. Harry to, pravdaze, netusi. Viete si predstavit, ako by ho to trapilo." ,,Lebo sa ukazalo, ze Black je spojencom Ved-Viete-Koho?" zasepkala madam Rosmerta. ,,Este horsie, moja mila..." Fudge stisil hlas a pokracoval celkom potichucky. ,,Malo ludi tusi, ze Potterovci vedeli, ze VedViete-Kto ide po nich. Dumbledore, ktory, pravdaze, neunavne pracoval proti Ved-Viete-Komu, mal niekolko uzitocnych spionov. Jeden z nich mu dal tip a on okamzite Potterovcov vystrihal. Poradil im, aby sa skryli. Pravdaze, pred Ved-Viete-Kym nie je lahke sa skryt. Dumbledore im povedal, ze najlepsie je Kuzlo spolahlivosti." - 155 - ,,Ako to funguje?" spytala sa madam Rosmerta, ktora az zadrziavala dych od zvedavosti. Profesor Flitwick si odkaslal. ,,Je to mimoriadne zlozite kuzlo," hovoril pisklavo. ,,Jeho sucastou je magicke ukrytie nejakeho tajomstva do jedinej zivej bytosti. Informacia je skryta v tej vybranej osobe, teda v strazcovi tajomstva, a odvtedy ju nemozno najst, ak sa len, pravdaze, strazca tajomstva nerozhodne ju odhalit. Pokial by strazca tajomstva odmietal prehovorit, Ved-Viete-Kto by mohol roky prehladavat dedinu, kde by sa Lily s Jamesom zdrziavali, a nikdy by ich nenasiel, ani keby mal nos pritisnuty na okno ich obyvacky." ,,Takze Black bol strazcom tajomstva Potterovcov?" sepkala madam Rosmerta. ,,Prirodzene," prikyvla profesorka McGonagallova. ,,James Potter tvrdil Dumbledorovi, ze Black radsej zomrie, nez by povedal, kde su, a ze aj Black sam ma v plane sa skryt... ale Dumbledore o tom pochyboval. Pamatam sa, ze sa sam ponukol, ze bude strazcom ich tajomstva." ,,Podozrieval Blacka?" zhikla madam Rosmerta. ,,Bol si isty, ze niekto velmi blizky Potterovcom informuje Ved-Viete-Koho o ich pohybe," vysvetlovala profesorka McGonagallova chmurne. ,,V skutocnosti mal uz isty cas podozrenie, ze niekto na nasej strane zradil a odovzdava Ved-Viete-Komu vela informacii." ,,Ale James Potter trval na tom, ze vyuzije Blacka?" ,,Ano," stazka si vzdychol Fudge. ,,A potom, ani nie o tyzden od vykonania Kuzla spolahlivosti..." ,,Black ich zradil?" zasepkala madam Rosmerta. ,,Zradil. Uz mal dost tej dvojitej ulohy, bol pripraveny otvorene prejavit podporu Ved-Viete-Komu a zda sa, ze si to naplanoval na chvilu smrti Potterovcov. Ale ako vsetci vieme, Ved-Viete-Kto nasiel premozitela v malom Harrym Potterovi. Prisiel o silu a strasne zoslabnuty utiekol. A Black sa tym ocitol vo velmi neprijemnom postaveni. Jeho pan padol prave vtedy, ked on odhalil svoju pravu tvar ako zradca. Nemal na vyber, iba utek..." ,,Spinavy, odporny prevracac kabatov!" zvolal Hagrid tak hlasno, ze polovica baru stichla. ,,Psst!" zahriakla ho profesorka McGonagallova. - 156 - ,,Stretol som ho!" zavrcal Hagrid. ,,Ja som bol fakticky posledny, kto ho videl tesne predtym, jako zabil tych ludi. To ja som zachranil Harryho z Lilinho a Jamesovho domu po ich smrrti. Vytiahol som ho z trosiek, chudatko male, fakt. Na cele mal tu velku ranu, rodicov mrtvych... a tu sa zjavi Sirius Black na tej lietajucej motorke, co na nej furt jazdil. Smaria, sak mi ani nenapadlo, co tam robi. Jako som mohol vediet, ze bol strazcom tajomstva Lily a Jamesa Potterovcov? Reku prave sa dozvedel o utoku Ved-Viete-Koho a prisiel sa pozriet, co by mohol spravit. Panecku, bol biely jako stena a triasol sa. A viete, co som ja urobil? UTESOVAL SOM TOHO VRAHA A ZRADCU!" reval Hagrid. ,,Hagrid, prosim vas!" zaupela profesorka McGonagallova. ,,Hovorte tichsie." ,,Jako som mal vediet, ze sa netrapi pre Lily a Jamesa? Smaria, jemu islo o Ved-Viete-Koho. A potom hovori: ,Daj mi Harryho, Hagrid, som jeho krstny otec, postaram sa onho...' Ha! Lenze ja som mal prikaz od Dumbledora a povedal som Blackovi nie, Dumbledore povedal, ze Harryho treba dat tete a strykovi. Black protestoval, ale sak nakoniec sa podrobil. Povedal mi, nech si vezmem tu jeho motorku a Harryho odveziem. Reku, ja uz ju nebudem potrebovat, povedal mi. Smaria, mal som vediet, ze sa deje cosik podozrive. Miloval tu motorku, tak preco by mi ju daval? Jak to, ze uz hu nebude potrebovat? Fakticky bolo lahke ho odhalit. Dumbledore vedel, ze bol strazcom tajomstva Potterovcov. Black vedel, ze musi tej noci ujst, vedel, ze o par hodin ma ministerstvo za patami. Ale co keby som mu bol Harryho dal? Stavim sa, ze by ho bol niekde nad morom sotil z tej motorky. Syna najlepsieho priatela! Lebo sak vieme, ze ked nejaky carodejnik prejde na Temnu stranu, na nikom a na nicom mu uz nezalezi..." Po Hagridovom rozpravani nasledovalo dlhe ticho. Potom madam Rosmerta s istym uspokojenim povedala: ,,Ale nepodarilo sa mu zmiznut, vsak? Ministerstvo magie ho hned na druhy den dolapilo." ,,Keby sme to boli radsej my," s trpkostou povedal Fudge. ,,Nenasli sme ho my, ale maly Peter Pettigrew - dalsi z Potterovych kamaratov. Nepochybne sialeny od zialu a s vedomim, ze Black bol strazcom tajomstva Potterovcov, siel hladat Blacka sam." - 157 - ,,Pettigrew... ten maly tucny chlapec, co sa vzdy tahal za nimi na Rokforte?" spytovala sa madam Rosmerta. ,,Zboznoval Blacka a Pottera," povedala profesorka McGonagallova. ,,Pokial ide o talent, nikdy sa s nimi nemohol porovnavat. Casto som k nemu bola dost ostra. Viete si predstavit, ako teraz... ako lutujem..." hovorila to, ako keby zrazu dostala nadchu. ,,No tak, Minerva," laskavo sa jej prihovaral Fudge. ,,Pettigrew zomrel hrdinskou smrtou. Svedkovia - muklovia, pravdaze, neskor sme im vymazali spomienky - nam povedali, ako Pettigrew zautocil na Blacka. Vraj vzlykal: ,Lily a James! Sirius, ako si mohol!' a vtedy vytiahol prutik, no Black bol rychlejsi. Rozmetal Pettigrewa na kusky..." Profesorka McGonagallova sa vysmrkala a zastretym hlasom povedala: ,,Hlupy chlapec... blazonko... v dueloch bol vzdy beznadejne slaby... mal to nechat na ministerstvo..." ,,Namojdusu, keby som sa bol dostal k Blackovi prv jako maly Pettigrew, nebabral by som sa s prutikmi, bol by som ho roztrhol na dva kusy," zahucal Hagrid. ,,Neviete, o com hovorite, Hagrid," povedal Fudge prisne. ,,Nikto okrem skolenych zasahovych carodejnikov z Oddielu presadzovania carodejnickeho prava by nemal sancu proti Blackovi, keby sa dostal do uzkych. V tom case som bol namestnikom ministra pre odbor carodejnickych katastrof a po tom, co Black zavrazdil vsetkych tych ludi, som bol medzi prvymi na mieste cinu. Nikdy na to nezabudnem. Doteraz sa mi o tom obcas sniva. Krater v strede ulice, taky hlboky, ze prasklo kanalizacne potrubie. Vsade tela, muklovia kricali. A Black tam stal a smial sa a pred nim to, co zostalo z Pettigrewa... kopa zakrvaveneho satstva a par... par kuskov..." Fudge zrazu zmlkol. Ozvalo sa smrkanie piatich nosov. ,,Nuz tak je to, Rosmerta," povedal chraplavo Fudge. ,,Blacka odviedlo dvadsat clenov Oddielu presadzovania carodejnickeho prava a Pettigrew dostal in memoriam Merlinov rad prveho stupna, ktory, myslim si, bol istou utechou pre chuderku jeho matku. A odvtedy bol Black v Azkabane." Madam Rosmerta si zhlboka vzdychla. ,,Je to pravda, ze zosalel, pan minister?" ,,Bol by som rad, keby som to mohol povedat," pomaly odvetil Fudge. ,,Som presvedceny, ze porazka jeho pana ho na isty cas vyko- 158 - lajila. Vrazda Pettigrewa a vsetkych tych muklov bola nezmyselne krutym cinom zufalca, ktory sa ocitol v uzkych. Ano, stretol som sa s Blackom pri poslednej inspekcii v Azkabane. Viete, vacsina vaznov tam len sedi a v tme si nieco mrmlu, vsetci su ako bez zmyslov... ale sokovalo ma, ako normalne posobil Black. Rozpraval sa so mnou celkom rozumne. Bol som z toho nervozny. Cloveku by sa zdalo, ze sa iba nudi, celkom pokojne sa ma spytal, ci som uz docital noviny, ze mu chyba lustenie krizoviek. Ano, ohromilo ma, ako malo nanho zrejme posobia dementori - a on bol pritom jeden z najprisnejsie strazenych azkabanskych vaznov. Vo dne v noci mal za dverami dementorov." ,,Ale, co myslite, preco utiekol?" spytovala sa madam Rosmerta. ,,Hadam sa len nechce znovu pridat k Ved-Viete-Komu, pan minister?" ,,Opovazujem sa povedat, ze to je jeho... eh... konecny plan," vyhybavo odvetil Fudge. ,,Len dufam, ze Blacka chytime prv. Musim povedat, ze Ved-Viete-Kto osamely a bez priatelov je jedna vec... ale ked sa mu vrati najoddanejsi sluha... az ma striasa pri pomysleni, ako rychlo by zase povstal..." Ozvalo sa cinknutie skla o stol. Niekto odlozil pohar. ,,Kornelius, ak chcete stihnut veceru s riaditelom, uz by sme sa radsej mali vratit na hrad," povedala profesorka McGonagallova. Pary noh pod Harryho nosom postupne opat prebrali na seba tarchu tiel svojich majitelov, mihli sa pred nim okraje plastov a ligotave vysoke topanky madam Rosmerty zmizli za barovym pultom. Dvere u Troch metiel sa znova otvorili, vovalil sa dnu dalsi kudol snehu a ucitelia odisli. ,,Harry?" Tvare Rona a Hermiony sa sklonili pod stol. Obaja civeli nanho a nenachadzali slov. - 159 - JEDENASTA KAPITOIA B BL LE ESSK K Harry ani poriadne nevedel, ako sa dostal naspat do pivnice v Medovych labkach, a cez tunel sa vratil do hradu. Vedel iba to, ze spiatocna cesta mu ubehla ako voda, a sotva si vsimal, co robi, lebo v hlave mu stale znel rozhovor, ktory prave vypocul. Preco mu to nikdy nikto nepovedal? Dumbledore, Hagrid, pan Weasley, Kornelius Fudge... preco nikdy nikto nespomenul, ze Harryho rodicia zomreli preto, lebo ich zradil najlepsi priatel? Ron a Hermiona pocas celej vecere Harryho nervozne sledovali a neodvazovali sa spomenut co len slovkom, co vypoculi, lebo Percy sedel blizko nich. Ked vysli do preplnenej klubovne, zistili, ze Fred s Georgeom v zachvate radosti nad koncom polroka nastrazili niekolko hnojovych bomb. Harry, ktory nechcel, aby sa ho Fred s Georgeom vypytovali, ci sa mu podarilo dostat sa do Rokvillu, alebo nie, sa potichu odkradol do prazdnej spalne a zamieril rovno k svojej skrinke. Odtisol knihy nabok a rychlo nasiel, co hladal - v kozi viazany album s fotografiami, ktory mu dal Hagrid pred dvoma rokmi, plny carodejnych fotografii jeho mamy a otca. Sadol si na postel, zatiahol zavesy okolo seba a zacal prevracat listy, hladat, az kym... Zastal pri svadobnej fotografii svojich rodicov. Otec mu kyval a usmieval sa a neposlusne cierne vlasy, ktore Harry zdedil po nom, - 160 - mu odstavali na vsetky strany. Mama ziarila stastim a drzala sa otca pod pazuchu. A toto... to musi byt on. Ich svedok... Harry o nom nikdy predtym nepremyslal. Keby nevedel, ze je to ten isty clovek, nikdy by podla tejto starej fotografie neuhadol, ze je to Black. Tvar nemal vpadnutu a voskovobledu, ale pritazlivu, vyzaroval z nej smiech. Pracoval uz vtedy pre Voldemorta? Planoval smrt dvoch ludi vedla seba uz vtedy? Uvedomoval si, ze ho caka dvanast rokov v Azkabane, dvanast rokov, ktore ho zmenia na nepoznanie? No dementori nanho nemaju vplyv, pomyslel si Harry, ked hladel do tej peknej usmiatej tvare. Nemusi pocuvat krik mojej mamy, ked su blizko neho... Harry prudko zavrel album a strcil ho naspat do zadnejsieho kuta skrinky, vyzliekol si habit, zlozil okuliare, a ked sa presvedcil, ze zavesy ho dostatocne skryvaju, vliezol do postele. Dvere spalne sa otvorili. ,,Harry?" neisto sa ozval Ronov hlas. No Harry sa nehybal, predstieral, ze zaspal. Pocul, ako Ron zase odisiel, pretocil sa na chrbat a oci mal dokoran otvorene. Nenavist, aku doteraz nepoznal, sa v nom rozlievala ako jed. Z tmy sa nanho smial Black, akoby mu niekto prilepil fotografiu z albumu na oci. Pozeral sa, akoby mu niekto premietal film - Sirius Black rozmetava Petra Pettigrewa (celkom sa podobal na Nevilla Longbottoma) na tisic kuskov. Pocul tiche vzrusene mumlanie (hoci netusil, ako moze zniet Blackov hlas). ,,Stalo sa, moj pane... uz som strazcom tajomstva Potterovcov..." A potom sa ozval iny hlas, prenikavo sa smial, a bol to ten isty smiech, ktory Harry pocul v hlave vzdy, ked boli nablizku dementori... ,,Harry... vyzeras strasne." Harry zaspal az na svitani. Ked sa zobudil, v spalni uz nebol nikto, obliekol sa a zisiel tocitym schodiskom do klubovne. Bola tiez celkom prazdna, iba Ron tam jedol pepermintovu zabu a masiroval si brucho a Hermiona si rozlozila ulohu cez tri stoly. ,,Kde su vsetci?" spytal sa Harry. - 161 - ,,Odisli! Je prvy den prazdnin, zabudol si?" povedal Ron a pozorne hladel na Harryho. ,,A je uz skoro obed, prave som sa chystal, ze ta zobudim." Harry sa zvalil do kresla pri ohni. Vonku za oknami stale snezilo. Krivolab lezal natiahnuty pred ohniskom ako velky rysavy koberec. ,,Naozaj nevyzeras dobre," vravela Hermiona a znepokojene mu hladela do tvare. ,,Nic mi nie je," odvetil Harry. ,,Harry, pocuvaj," povedala Hermiona a pozrela na Rona, ,,urcite ta rozrusilo, co sme vcera poculi. Ale ide o to, aby si neurobil nijaku hlupost." ,,Napriklad co?" spytal sa Harry. ,,Napriklad, ze by si sa pokusil ist za Blackom," povedal Ron rychlo. Harry vycitil, ze si tento rozhovor pripravoval, kym on spal. Nepovedal nic. ,,Nepojdes, vsak nie, Harry?" dozadovala sa odpovede Hermiona. ,,Lebo Black nestoji za to, aby si prenho zomrel," dodal Ron. Harry pozrel na nich. Vobec to nechapali. ,,Viete, co vidim a pocujem zakazdym, ked sa ku mne priblizi nejaky dementor?" Ron a Hermiona pokrutili hlavami a hladeli nanho s obavami. ,,Pocujem mamu kricat a prosit Voldemorta. A keby ste poculi svoju mamu takto kricat tesne pred tym, ako ju zavrazdia, tak rychlo by ste na to nezabudli. A keby ste sa dozvedeli, ze niekto, kto bol udajne jej priatelom, ju zradil a poslal Voldemorta, aby ju..." ,,Ale ty nemozes urobit nic!" zvolala Hermiona a bolo vidiet, ze je otrasena. ,,Dementori Blacka chytia a vrati sa do Azkabanu a... a tak mu treba!" ,,Pocula si, co povedal Fudge. Na Blacka Azkaban neposobi ako na normalnych ludi. Prenho to nie je trest ako pre ostatnych." ,,Tak co tym chces povedat?" spytoval sa Ron a bolo vidiet, ze je napaty. ,,Chces Blacka zabit ci co?" ,,Nebud hlupy," vystrasene povedala Hermiona. ,,Harry nikoho nechce zabit, vsak Harry?" - 162 - Harry znovu neodpovedal. Nevedel, co chce urobit. Vedel iba, ze nevydrzi sediet len tak so zalozenymi rukami, kym je Black na slobode. ,,Malfoy to vie," povedal zrazu. ,,Pamatate sa, co mi povedal na elixiroch? ,Keby som bol na tvojom mieste ja, sam by som ho lovil... chcel by som sa pomstit'." ,,Budes sa drzat Malfoyovej rady namiesto nasej?" rozculil sa Ron. ,,Pocuvaj... vies, co dostala Pettigrewova mama, ked s nim Black skoncoval? Tatko mi to povedal - Merlinov rad prveho stupna a v skatulke iba Pettigrewov prst. To bol najvacsi kusok, aky z neho nasli. Black je sialenec, uvedom si to, Harry, a je strasne nebezpecny..." ,,Malfoyovi to otec musel povedat," Harry ignoroval Rona. ,,Bol priamo v kruhu Voldemortovych najblizsich..." ,,Bol by si taky laskavy a hovoril Ved-Vies-Kto?" nahnevane mu skocil do reci Ron. ,,... takze zjavne Malfoy vedel, ze Black pracoval pre Voldemorta..." ,,... a Malfoy by sa potesil, keby si aj ty bol na milion kuskov ako Pettigrew! Pochop to. Malfoy skratka dufa, ze sa das zabit prv, ako bude musiet proti tebe hrat v metlobale." ,,Harry, prosim ta," dohovarala mu Hermiona a oci sa jej leskli od slz, ,,prosim ta, maj rozum. Black urobil hroznu, strasnu vec, ale ty sa nevystavuj nebezpecenstvu, lebo prave to Black chce... Och, Harry, hral by si mu priamo do kariet, keby si ho isiel hladat. Tvoja mama a otec by predsa nechceli, aby ti niekto ublizil. Nikdy by nechceli, aby si siel hladat Blacka!" ,,Nikdy sa nedozviem, co by chceli, lebo vdaka Blackovi som sa s nimi nikdy nerozpraval," odvetil Harry stroho. Nastalo ticho, v ktorom sa Krivolab blahobytne pretiahol a vystrcil pazury. Ronovo vrecko sa zachvelo. ,,Pozri," povedal Ron a ocividne sa usiloval najst nejaku inu temu, ,,su prazdniny! Su skoro Vianoce! Podme... podme von pozriet Hagrida. Uz tak davno sme ho nenavstivili!" ,,Nie!" rychlo namietala Hermiona. ,,Harry nema vychadzat z hradu, Ron..." ,,Ano, podme," Harry sa posadil, ,,a mozem sa ho spytat, ako to, preco nikdy nespominal Blacka, ked mi rozpraval o rodicoch." - 163 - Ron vsak nemal v plane dalsie rozhovory o Siriusovi Blackovi. ,,Alebo by sme si mohli zahrat sachy," zahovaral rychlo, ,,alebo pluvadliky. Percy tu nechal supravu..." ,,Nie, podme za Hagridom," rozhodne trval na svojom Harry. A tak si zo spalni zobrali plaste, vysli cez portret (,,Stojte a bojujte, vy zltobruchi bastardi!"), kracali po prazdnom hrade a velkymi dubovymi dverami vysli von. Skratili si cestu cez travnik, kde v trblietavom prachovom snehu po nich zostavala plytka brazda a ponozky a okraje plastov sa im zamocili a zamrzali. Zakazany les vyzeral, akoby ho niekto ocaroval, kazdy strom bol popraseny striebrom a Hagridova chalupa sa podobala na tortu s cukrovou polevou. Ron zaklopal, ale nikto neodpovedal. ,,Zeby bol vonku?" spytovala sa Hermiona, ktora sa pod plastom triasla. Ron si prilozil ucho k dveram. ,,Pocut nejaky cudny zvuk," povedal. ,,Pocuvajte... mozno je to Tesak!" Aj Harry a Hermiona sa pritisli uchom k dveram. Z chalupy k nim doliehali tiche trhane stony. ,,Nemali by sme radsej niekoho zavolat?" nervozne sa spytal Ron. ,,Hagrid!" zavolal Harry a zabuchal na dvere. ,,Hagrid, si tam?" Ozvali sa tazke kroky a dvere sa s vrzgotom otvorili. Na prahu stal Hagrid, oci mal cervene a opuchnute a predok kozenej vesty mokry od slz. ,,Poculi ste to?" zreval a vrhol sa Harrymu okolo krku. Vzhladom na to, ze Hagrid bol prinajmensom dva razy tolky ako normalny clovek, to vobec nebolo smiesne. Harryho, ktory uz-uz klesal pod Hagridovou vahou, zachranili Ron s Hermionou. Kazdy totiz chytil Hagrida za jednu ruku, podopreli ho a viedli dnu. Hagrid sa nechal doviest k stolicke, klesol na nu a bez zabran sa rozvzlykal a cela tvar sa mu leskla od slz, ktore mu stekali do pochlpenej brady. ,,Hagrid, co sa stalo?" zdesene sa spytovala Hermiona. Harry zbadal na stole otvoreny list s uradnou hlavickou. ,,Co je to, Hagrid?" Hagridove vzlyky sa znasobili, ale potisol list Harrymu, ten ho vzal a nahlas cital: - 164 - Vazeny pan Hagrid, v suvislosti s vysetrovanim utoku hipogrifa na studenta pocas Vasej hodiny, prijali sme ubezpecenie profesora Dumbledora, ze Vy nenesiete zodpovednost za tento polutovaniahodny incident. ,,Tak je to v poriadku, Hagrid!" vydychol si Ron a potlapkal Hagrida po pleci. Ale Hagrid neprestal vzlykat a gestom svojej obrovskej ruky naznacil Harrymu, aby cital dalej. Musime vsak vyjadrit znepokojenie nad dotycnym hipogrifom. Rozhodli sme sa podporit oficialnu staznost pana Luciusa Malfoya, a preto tuto zalezitost postupime Vyboru pre likvidaciu nebezpecnych tvorov. Pojednavanie sa bude konat 20. aprila a ziadame Vas, aby ste sa Vy a Vas hipogrif dostavili k tomuto datumu do sidla vyboru v Londyne. Dovtedy musi byt hipogrif uviazany a izolovany. S pozdravom... A nasledovali podpisy clenov spravnej rady skoly. ,,Och. Ale ved si hovoril, ze Hrdozobec nie je zly hipogrif, Hagrid. Stavim sa, ze sa z toho dostane..." ,,Smaria, ty nepoznas tie obludy vo Vybore pre likvidaciu nebezpecnych tvorov!" zadusal sa Hagrid a utieral si oci do rukava. ,,Ti kaslu na zaujimave tvory!" Zrazu sa z kuta Hagridovej chalupy ozval akysi zvuk, naco sa Harry, Ron a Hermiona zvrtli. Hipogrif Hrdozobec lezal v kute a hlasno prezuval cosi, z coho na dlazku vytekala krv. ,,Sak som ho nemohol nechat uviazaneho tam vonku, na tej zime a v snehu!" jachtal Hagrid. ,,Celkom sameho! A na Vianoce." Harry, Ron a Hermiona si vymenili pohlady. Nikdy sa nezhodovali s Hagridom v nazore na to, co on nazyval ,,zaujimave tvory", a ostatni ludia ,,desive prisery". Na druhej strane, Hrdozobec - 165 - nevyzeral ktovieako zlovestne. Vlastne podla Hagridovych noriem bol celkom mily. ,,Budes si musiet pripravit solidnu obhajobu, Hagrid," povedala Hermiona, ktora si sadla za stol a polozila ruku na Hagridovo obrovske predlaktie. ,,Urcite sa ti podari dokazat, ze Hrdozobec nie je nebezpecny." ,,To figu pomoze!" vzlykal Hagrid. ,,Lucius Malfoy ma tych likvidacnych diablov vo vacku. Boja sa ho. A ked ten pripad prehram, Hrdozobec..." Hagrid si rychlo presiel prstom po hrdle, potom hlasno zakvilil a naklonil sa dopredu s tvarou v dlaniach. ,,A co Dumbledore, Hagrid?" spytal sa Harry. ,,Ten uz pre mna urobil viac jako dost," zastonal Hagrid. ,,Ma beztak dost starosti, aby udrzal dementorov mimo hradu, a este ked tu striehne Sirius Black..." Ron a Hermiona rychlo pozreli na Harryho, akoby cakali, ze teraz zacne vycitat Hagridovi, ze mu nepovedal pravdu o Blackovi. Ale Harry sa k tomu nemohol prinutit, ked videl, aky je Hagrid nestastny a vylakany. ,,Pocuj, Hagrid," povedal, ,,nemozes to vzdat. Hermiona ma pravdu, potrebujes dobru obhajobu. Mozes nas zavolat za svedkov..." ,,Som si ista, ze som pocula o pripade drazdenia hipogrifa," povedala Hermiona zamyslene. ,,Hipogrifa vtedy oslobodili. Ja ti ten pripad vyhladam, Hagrid, a zistim, co sa vtedy presne stalo." Hagrid zakvilil este hlasnejsie. Harry a Hermiona sa pozreli na Rona, aby im pomohol. ,,Ehm... mam urobit caj?" spytal sa Ron. Harry civel nanho. ,,Mamka to vzdy robieva, ked je niekto rozruseny," zahundral a pokrcil plecami. Napokon, po mnohych dalsich ubezpeceniach, ze mu pomozu, a s pariacim sa hrncekom caju pred sebou sa Hagrid vysmrkal do vreckovky, ktora by pokojne mohla byt aj obrusom, a povedal: ,,Mate recht. Keby som sa zosypal, tak je to v haji. Fakticky, musim sa pozbierat..." Tesak krotko vyliezol spod stola a polozil si hlavu na Hagridovo koleno. - 166 - ,,Jaksi som v poslednej dobe nebol vo svojej kozi," povedal Hagrid a jednou rukou hladkal Tesaka po hlave a druhou si utieral tvar. ,,Bal som sa o Hrdozobca, a furt sa nikomu nepacia moje hodiny..." ,,Nam sa pacia!" ihned zaklamala Hermiona. ,,Ano, su vyborne!" pridal sa Ron a pod stolom si prekrizil prsty. ,,Ehm... ako sa maju cervoplazy?" ,,Skapali," zamracene odvetil Hagrid. ,,Prezrali sa salatu." ,,Och, nie!" zacudoval sa Ron a perami mu mykalo. ,,A aj z tych dementorov mi je nanic," povedal Hagrid a zrazu ho striaslo. ,,Zakazdym, ked chcem ist do Troch metiel na poharik, musim prejst okolo nich. Jako keby som sa vratil do Azkabanu..." Zmlkol a pil caj. Harry, Ron a Hermiona hladeli nanho so zatajenym dychom. Hagrid nikdy predtym nespominal svoj kratky pobyt v Azkabane. Po chvili sa Hermiona placho spytala: ,,Je to tam strasne, Hagrid?" ,,Nemate sajnu, jake," ticho povedal Hagrid. ,,Nigdy v zivote som nic take nevidel. Myslel som si, ze scvoknem. Furt ti po rozume chodia len vselijake hrozne veci... jako ten den, ked ma vylucili z Rokfortu... ked zomrel moj tatko... den, ked som musel pustit Norberta..." Oci sa mu zaplnili slzami. Norbert bol dracie mlada, ktore Hagrid raz vyhral v kartach. ,,Namojdusu, ze po case si ani nepamatate, kto vlastne ste. A nevidite nijaky zmysel, preco by ste este zili. Len som dufal, ze zaspim a bude po mne... Ked ma pustili, smaria, to bolo jakoby som sa znova narodil, najkrajsi pocit na svete. Dementori ma skoro ani nechceli pustit." ,,Ale ved si bol nevinny!" namietala Hermiona. Hagrid odfrkol. ,,Myslis, ze tym na tom zalezi? Tym je to fuk. Hlavne, ze tam maju par stoviek ludi, aby z nich mohli vycicat vsecko stastie. Figu tym zalezi, ci je dakto nevinny, alebo nie." Hagrid na chvilu zmlkol a hladel do salky. Potom potichu povedal: ,,Uvazoval som, ze Hrdozobca len tak pustim, aby odletel niekam prec... ale jako vysvetlis hipogrifovi, aby sa niekde skryl? A... a pravdu povediac sa bojim, ze by som porusil zakon..." pozrel na nich - 167 - a z oci mu znovu tiekli slzy. ,,Uz sa nigdy v zivote nechcem vratit do Azkabanu." Napriek tomu, ze vylet do Hagridovej chalupy ani zdaleka nebol radostny, na Harryho mal taky ucinok, ako Ron s Hermionou dufali. V ziadnom pripade nezabudol na Blacka, ale nemohol ustavicne mysliet na pomstu, ked chcel Hagridovi pomoct vyhrat ten pripad proti Vyboru na likvidaciu nebezpecnych tvorov. S Ronom a Hermionou siel na druhy den do kniznice a vratili sa do prazdnej klubovne s nakladom knih, ktore by im mohli pomoct pripravit Hrdozobcovu obhajobu. Vsetci traja sedeli pred pukotajucim ohnom, pomaly obracali stranky zaprasenych knih o slavnych pripadoch nebezpecnych bestii a obcas sa rozpravali, ked natrafili na nieco zavazne. ,,Tu je nieco... v tisicsedemstodvadsiatom druhom bol taky pripad... ale hipogrifa odsudili - fuj, pozrite, co urobili, to je nechutne..." ,,Toto by mohlo pomoct, aha... v tisicdvestodevatdesiatom siestom nejaka mantichora kohosi napadla a mantichoru pustili... och, nie, to bolo iba preto, ze vsetci sa k nej bali priblizit..." Medzitym sa v hrade zjavila tradicna velkolepa vianocna vyzdoba, napriek tomu, ze tam zostalo len velmi malo studentov. Po chodbach viseli vetvicky cezminy a imela, z kazdeho brnenia svietili zahadne svetielka a vo Velkej sieni stalo tradicnych dvanast vianocnych stromcekov a ligotali sa na nich zlate hviezdy. Po chodbach sa niesla silna a uzasna vona pripravujucich sa jedal a do Stedreho dna bola uz taka vyrazna, ze este aj Prasivec vystrcil nos z Ronovho vrecka, aby s nadejou onuchaval vzduch. Rano na Vianoce Harryho zobudil Ron, ktory donho hodil vankus. ,,Juchu! Darceky!" Harry nahmatal okuliare, zalozil si ich na nos a v polosere prizmurenymi ocami hladel na koniec postele, kde sa zjavila kopa balikov. Ron uz rozvazoval stuzky a strhaval papier zo svojich. ,,Dalsi sveter od mamky - zase hnedy... pozri sa, ci si aj ty dostal." Dostal. Pani Weasleyova poslala Harrymu jasnocerveny sveter s vypletenym chrabromilskym levom na prednom dieli, tucet domacich masovych kolacikov, vianocnu tortu a skatulku orieskovych - 168 - karameliek. Ked to vsetko odlozil, videl, ze pod tym lezi dlhy uzky balik. ,,Co je to?" spytal sa Ron s prave vybalenymi hnedymi ponozkami v rukach. ,,Neviem..." Harry roztrhol papier a zhikol, ked uvidel, ako z neho na postel vypadla velkolepa, leskla metlobalova metla. Ron pustil ponozky, zoskocil z postele a podisiel blizsie, aby lepsie videl. ,,Ja neverim vlastnym ociam," povedal zachripnuto. Bol to Blesk, vysnivana metla, na ktoru sa Harry v Sikmej ulicke chodil kazdy den divat. Chytil ju za lesklu rukovat. Citil, ako vibruje, a ked ju pustil, metla zavisla vo vzduchu presne v takej vyske, aby na nu mohol vysadnut. Pohlad mu presiel zo zlateho registracneho cisla v hornej casti rucky na dokonale hladke, aerodynamicke brezove prutiky, ktore tvorili chvost. ,,Kto ti ju poslal?" potichu sa spytal Ron. ,,Pozri sa, ci tam nie je karticka," poziadal Harry. Ron roztrhol obal Blesku. ,,Nic. Pani, kto na teba minul tolky peniaz?!" ,,Stavim sa, ze Dursleyovci to neboli," povedal Harry a bol z toho omraceny. ,,A ja sa stavim, ze to bol Dumbledore," vyhlasil Ron, ktory teraz chodil okolo Blesku a vpijal do seba kazdu jeho fantasticku ciastocku. ,,Aj neviditelny plast ti poslal anonymne..." ,,Ale ten bol po mojom otcovi," namietal Harry. ,,Dumbledore mi ho len odovzdal. Neminal by na mna stovky galleonov. Nemoze studentov obdaruvat takymi vecami..." ,,Prave preto nenapisal, ze je od neho!" tvrdil Ron. ,,Pre pripad, aby nejaky lotor, ako je Malfoy, nepovedal, ze je to protekcionizmus. Hej, Harry," Ron sa zrazu rozosmial, ,,Malfoy! Pockaj, az ta na tomto uvidi! Zozelenie od zavisti. Toto je metla na svetovej urovni, to veru je!" ,,Mne sa to zda neuveritelne," mrmlal si Harry a prechadzal rukou po Blesku, zatial co Ron klesol na Harryho postel v zachvate smiechu pri pomysleni na Malfoya. ,,Kto...?" ,,Ja viem," povedal Ron, ked sa ovladol. ,,Viem, kto to mohol byt. Lupin!" - 169 - ,,Coze?" teraz sa rozosmial Harry. ,,Lupin? Keby mal tolko penazi, kupil by si nove habity." ,,Ano, ale ma ta rad," povedal Ron. ,,A ked sa tvoj Nimbus rozbil, nebol tu a mozno sa o tom dopocul a rozhodol sa navstivit Sikmu ulicku a toto ti tam kupit..." ,,Ako to myslis, ze tu nebol?" spytal sa Harry. ,,Ked som hral ten zapas, bol chory." ,,No, v nemocnicnom kridle nebol," povedal Ron. ,,Predsa som tam cistil misy za trest od Snapa, nepamatas sa?" Harry sa mracil na Rona. ,,Pochybujem, ze by si Lupin nieco take dovolil." ,,Na com sa vy dvaja smejete?" Prave vosla Hermiona v zupane a v naruci niesla Krivolaba, ktory sa tvaril velmi namrzene a okolo krku mal uviazanu maslu. ,,Nenos ho sem!" Ron rychlo vytiahol Prasivca zo svojej postele a strcil si ho do vrecka pyzamy. Ale Hermiona ho nepocuvala. Polozila Krivolaba na prazdnu Seamusovu postel a s otvorenymi ustami zizala na Blesk. ,,Och, Harry! Kto ti to poslal?" ,,Netusim," odvetil Harry. ,,Nebola pri tom karticka, ani nic." Na jeho velke prekvapenie Hermionu zrejme ta sprava ani nenadchla, ani nezaujala. Naopak, tvar jej zvaznela a zahryzla si do spodnej pery. ,,Co je to s tebou?" spytal sa Ron. ,,Ja neviem," pomaly hovorila Hermiona. ,,ale je to trochu cudne, nie? Mala by to byt celkom dobra metla, vsak?" Ron si rozhorcene vzdychol. ,,Je to najlepsia metla, aka existuje, Hermiona," povedal jej. ,,Takze musi byt velmi draha..." ,,Pravdepodobne stoji viac ako vsetky slizolinske metly dohromady," spokojne povedal Ron. ,,No... kto by mohol poslat Harrymu nieco take drahe a ani mu neoznamit, od koho je?" spytovala sa Hermiona. ,,Komu na tom zalezi?" netrpezlivo odsekol Ron. ,,Harry, mozem sa na nej previezt? Mozem?" ,,Podla mna by na tej metle zatial nemal jazdit nikto!" prenikavo zvolala Hermiona. Harry s Ronom pozreli na nu. - 170 - ,,A co myslis, co s nou bude asi Harry robit? Zametat dlazku?" No kym stihla Hermiona odpovedat, Krivolab skocil zo Seamusovej postele rovno Ronovi na prsia. ,,ODNES... HO... ODTIALTO!" reval Ron, ked mu Krivolabove pazury trhali pyzamu a Prasivec sa horuckovite pokusal ujst cez Ronovo plece. Ron chytil Prasivca za chvost a chcel Krivolaba kopnut, ale zle si to namieril a trafil kufor konca Harryho postele, a tak skackal na jednej nohe a kvilil od bolesti. Krivolabovi sa odrazu zjezila srst. V izbe sa ozyvalo prenikave piskanie. Vreckovy spionoskop sa vysypal z ponozky stryka Vernona a teraz sa na zemi krutil a ziaril. ,,Celkom som nan zabudol!" povedal Harry a zohol sa po spionoskop. ,,Nikdy tie ponozky nenosim, ak sa tomu mozem vyhnut..." Spionoskop sa vrtel a piskal mu v dlani. Krivolab sycal a prskal. ,,Radsej tu macku odtialto odnes, Hermiona," povedal Ron nazlostene, sedel na Harryho posteli a suchal si bolavy palec. ,,Nemozes tu vec umlcat?" dodal Harrymu, ked Hermiona vysla z izby aj s Krivolabom, ktoreho zlte oci sa zlovestne upierali na Rona. Harry strcil spionoskop naspat do ponoziek a tie hodil do kufra. Teraz bolo pocut len Ronovo tlmene stonanie od bolesti a hnevu. Prasivec sa tulil v jeho rukach. Chvilu trvalo, kym znovu vykukol z Ronovho vrecka, a Harryho neprijemne prekvapilo, ze kedysi tucny Prasivec je teraz len kost a koza, ba zrejme mu vypadali aj chumace srsti. ,,Nevyzera ktovieako dobre," skonstatoval. ,,To ma zo stresu!" odvetil Ron. ,,Bol by v poriadku, keby ho ta hlupa kopa chlpov nechala na pokoji." No Harry si spomenul, co povedala carodejnica v Zazracnom zverinci o tom, ze potkany ziju iba tri roky, a nemohol sa ubranit pocitu, ze ak Prasivec nie je obdareny nijakymi mimoriadnymi schopnostami, ktore dosial neodhalil, speje ku koncu svojho zivota. A bol si isty, ze Ron by bol velmi nestastny, keby Prasivec umrel, napriek castym ponosam, ze je strasne nudny a zbytocny. V to rano bola vianocna nalada v prazdnej klubovni Chrabromilu chaba. Hermiona zavrela Krivolaba vo svojej spalni, ale zlostila sa na Rona za to, ze sa pokusil kopnut ho. Ron zase soptil nad Krivo- 171 - labovym poslednym pokusom zozrat Prasivca. Harry sa uz nenamahal pomerit ich a prezeral si Blesk, ktory si doniesol do klubovne. Zdalo sa, ze aj to Hermionu z nejakych dovodov hneva. Nepovedala nic, ale mracila sa na metlu, ako keby aj ta kritizovala jej macku. Na obed zisli do Velkej siene, kde boli stoly jednotlivych fakult odtisnute k stene a na prostriedku stal jediny, prestrety pre dvanastich. Profesori Dumbledore, McGonagallova, Snape, Sproutova a Flitwick sedeli za nim spolu so skolnikom Filchom, ktory si vyzliekol svoj zvycajny hnedy kabat a mal na sebe velmi stary frak. Okrem nich tam boli iba traja studenti, dvaja na pohlad velmi nervozni prvaci a nevludne sa tvariaci piatak zo Slizolinu. ,,Vesele Vianoce!" povedal Dumbledore, ked Harry, Ron a Hermiona prisli k stolu. ,,Pretoze je nas tak malo, zdalo sa mi hlupe prestierat na fakultne stoly... Sadnite si, sadnite si." Harry, Ron a Hermiona si sadli vedla seba na jeden koniec stola. ,,Prekvapenie!" zvolal Dumbledore nadsene a otrcil koniec velkeho strieborneho valca Snapovi, ktory neochotne chytil snurku, co z neho trcala, a potiahol. Valec sa so strasnym rachotom roztvoril a vypadol z neho velky spicaty carodejnicky klobuk s vypchatym supom na konci. Harry, ktory si spomenul na prizrak, zachytil Ronov pohlad a obaja sa uskrnali. Snape stisol pery a posunul klobuk Dumbledorovi, ktory si ho hned vymenil za svoj carodejnicky. ,,Tak sa do toho pustite," usmieval sa na vsetkych pri stole. Ked si Harry nakladal pecene zemiaky, dvere Velkej siene sa znovu otvorili. Bola to profesorka Trelawneyova, ktora sa k nim klzala akoby na kolieskach. Pri tejto prilezitosti si obliekla zelene flitrove saty, v ktorych sa este vacsmi ponasala na ligotavu velikansku vazku. ,,Sibyla, to je prijemne prekvapenie!" zvolal Dumbledore a vstal. ,,Pozerala som do kristalovej gule, pan riaditel," povedala profesorka Trelawneyova svojim najtajomnejsim, najzastretejsim tonom, ,,a napodiv som sa videla, ako odchadzam od svojho samotarskeho stola a pripajam sa k vam. Kto uz len som, aby som si dovolila odmietat to, co mi diktuje osud? Hned som sa ponahlala zo svojej veze a prosim vas, ospravedlnte moje oneskorenie..." - 172 - ,,Pravdaze, pravdaze," odvetil Dumbledore a oci mu zasvietili. ,,Dovolte, aby som vam pritiahol stolicku..." A naozaj jej sibnutim prutika vzduchom pritiahol stolicku, ktora sa chvilu krutila a potom s buchotom dopadla medzi profesora Snapa a profesorku McGonagallovu. Profesorka Trelawneyova si vsak nesadla, jej obrovske oci prelietali okolo stola a odrazu vykrikla. ,,Neopovazujem sa, pan riaditel! Ak si prisadnem, bude nas trinast! Vacsieho nestastia uz ani niet. Nikdy nezabudajte, ze ked spolu veceraju trinasti, kto prvy vstane, prvy umrie!" ,,My to riskneme, Sibyla," povedala profesorka McGonagallova netrpezlivo. ,,Sadnite si uz, lebo moriak bude nacisto studeny." Profesorka Trelawneyova zavahala. Potom klesla na prazdnu stolicku, zavrela oci a stisla pery, akoby ocakavala, ze do stola udrie blesk. Profesorka McGonagallova strcila velku lyzicu do najblizsej misy. ,,Date si drzky, Sibyla?" Profesorka Trelawneyova ju ignorovala. Ked znovu otvorila oci, opat sa obzrela a povedala: ,,Ale kde je drahy profesor Lupin?" ,,Zial, chudak, zase je chory," povedal Dumbledore a naznacil vsetkym, aby si naberali jedlo. ,,Smola, ze sa to muselo stat akurat na Vianoce." ,,Ale vy to uz iste viete, Sibyla," poznamenala profesorka McGonagallova s nadvihnutym obocim. Profesorka Trelawneyova pozrela na nu velmi odmerane. ,,Pravdaze to viem, Minerva," hovorila potichu. ,,Ale clovek sa predsa nevystatuje tym, ze vie vsetko. Casto sa spravam, akoby som nemala vnutorne oko, aby som ostatnych neznervoznovala." ,,Tym sa vela vysvetluje," odpovedala profesorka McGonagallova stiplavym tonom. Hlas profesorky Trelawneyovej bol odrazu ovela menej zastrety. ,,Ak to uz musite vediet, Minerva, videla som, ze chudak profesor Lupin s nami nebude dlho. Podla mna si je vedomy, ze jeho cas sa krati. Jednoducho utiekol, ked som sa ponukla, ze mu vyvestim z kristalovej gule..." - 173 - ,,Viem si to predstavit," sucho poznamenala profesorka McGonagallova. ,,Pochybujem, ze profesor Lupin je v bezprostrednom nebezpecenstve," povedal Dumbledore veselym, ale trochu zvysenym hlasom, cim ukoncil rozhovor profesoriek McGonagallovej a Trelawneyovej. ,,Severus, pripravili ste mu znova ten elixir?" ,,Ano, pan riaditel," odvetil Snape. ,,Dobre," hovoril Dumbledore. ,,Takze by mal byt onedlho zase v poriadku... Derek, ochutnali ste tieto parocky? Su vynikajuce." Prvak celkom ocervenel, ked ho Dumbledore oslovil, a trasucimi sa rukami si zobral tanier s malymi parkami. Profesorka Trelawneyova sa spravala skoro normalne az do konca vianocnej vecere, ktora trvala dve hodiny. Harry a Ron s bruchami na prasknutie a obaja este v zartovnych klobukoch vstali od stola a profesorka Trelawneyova vtedy zaskriekala. ,,Prepana! Ktory z vas vstal prvy? Ktory?" ,,Neviem," odvetil Ron a znepokojene pozrel na Harryho. ,,Pochybujem, ze by na tom zalezalo," namietla profesorka McGonagallova chladne, ,,ibaze by vonku za dverami cakal nejaky sialenec so sekerou v ruke a chcel rozsekat prveho, kto vyjde zo siene." Este aj Ron sa rozosmial. Profesorka Trelawneyova sa tvarila trochu urazene. ,,Ides?" spytal sa Harry Hermiony. ,,Nie," zamumlala Hermiona. ,,Este sa chcem porozpravat s profesorkou McGonagallovou." ,,Asi chce zistit, ci by si nemohla pribrat dalsie predmety," zazival Ron, ked vysli do vstupnej haly, kde nestriehol ani jediny sialenec so sekerou. Pri portretovom vchode nasli Sira Cadogana oslavovat Vianoce s dvoma mnichmi, niekolkymi predchadzajucimi riaditelmi Rokfortu a jeho tucnym ponikom. Nadvihol si priezor a zdvihol im na pripitok krcah medoviny. ,,Vesele... hik!... Vianoce! Heslo?" ,,Hnusny podliak," povedal Ron. ,,Aj vy, pane!" zreval Sir Cadogan, ked sa obraz otvoril, aby ich prepustil. - 174 - Harry siel rovno do spalne, zobral si Blesk a servisnu supravu na metly, dar od Hermiony na narodeniny, zniesol si ich do klubovne a rozmyslal, co by mohol na Blesku urobit, lenze neboli na nom nijake zlomene vetvicky, ktore by mohol odstrihnut, a rukovat sa tak ligotala, ze by bolo zbytocne lestit ju. A tak si s Ronom jednoducho sadli a obdivovali ju z kazdeho uhla, az kym sa neotvoril portretovy priechod a nevosla Hermiona sprevadzana profesorkou McGonagallovou. Hoci profesorka McGonagallova bola veducou Chrabromilu, Harry ju predtym videl v klubovni iba raz, a to vtedy, ked prisla s velmi vaznym vyhlasenim. Obaja s Ronom na nu hladeli a obaja drzali Blesk. Hermiona ich obisla, zobrala do ruky najblizsiu knihu a skryla si tvar za nu. ,,Tak to je ona?" opytala sa profesorka McGonagallova ostrazito, sla ku kozubu a hladela na Blesk. ,,Slecna Grangerova ma prave informovala, ze ste dostali metlu, Potter." Harry a Ron sa obzreli na Hermionu. Videli, ze celo vytrcajuce spoza knihy, ktoru drzala hore nohami, jej ocervenelo. ,,Smiem?" spytala sa profesorka McGonagallova, pricom necakala na odpoved a vzala im metlu z ruk. Pozorne ju prezrela od rukovate az po vetvicky. ,,Hmmm. A nebol pri nej nijaky listok, Potter? Nijaka karticka? Nijaky odkaz?" ,,Nie," povedal Harry bezvyrazne. ,,Aha... Nuz, obavam sa, Potter, ze si ju budem musiet vziat." ,,Co...coze?" jachtal Harry a vstaval. ,,Preco?" ,,Musime skontrolovat, ci v nej nie je zakliata nejaka nehoda," povedala profesorka McGonagallova. ,,Ja, pravdaze, nie som na to odbornik, ale madam Hoochova a profesor Flitwick ju rozoberu..." ,,Rozoberu?" zopakoval Ron, akoby si myslel, ze profesorka McGonagallova sa zblaznila. ,,Nemalo by to trvat dlhsie ako par tyzdnov," pokracovala profesorka McGonagallova. ,,Dostanete ju naspat, ak si budeme isti, ze v nej nie je nijaka zla kliatba." ,,Ale ved je celkom v poriadku!" povedal Harry a hlas sa mu trochu triasol. ,,Cestne slovo, pani profesorka..." ,,To nemozete vediet, Potter," namietala profesorka vludne, ,,prinajmensom kym ste na nej neleteli, a to, zial, nepripada do uva- 175 - hy, kym si nebudeme isti, ze s nou nikto nemanipuloval. Budem vas informovat." Profesorka McGonagallova sa otocila na podpatku a odniesla Blesk cez portretovy vchod, ktory sa za nou zavrel. Harry stal a hladel za nou a plechovku s vysokoucinnym lestidlom stale este drzal v rukach. Ron sa vsak otocil k Hermione. ,,Preco si bezala za McGonagallovou?" Hermiona odhodila knihu. Tvar mala este ruzovu, ale vstala a vzdorovite sa postavila pred Rona. ,,Lebo som si myslela - a profesorka McGonagallova so mnou suhlasi - ze tu metlu Harrymu poslal pravdepodobne Sirius Black!" - 176 - DVANASTA KAPITOLA PPA AT TR RO ON NU USS Harry vedel, ze Hermiona to myslela dobre, ale to mu nebranilo hnevat sa na nu. Niekolko kratkych hodin bol majitelom najlepsej metly na svete a teraz preto, ze sa do toho zamiesala, nevedel, ci ju este niekedy uvidi. Bol si isty, ze teraz je Blesk celkom v poriadku, lenze v akom stave bude po ukonceni protizaklinadlovych testov? Aj Ron bol na Hermionu nazureny. Podla neho sa rozoberanie novucickeho Blesku rovnalo trestnemu cinu. Hermiona, aj nadalej presvedcena, ze konala v prospech dobrej veci, sa zacala klubovni vyhybat. Harry s Ronom predpokladali, ze sa uchylila do kniznice, a nepokusali sa presvedcit ju, aby sa k nim pripojila. Napokon sa uz tesili, ked sa kratko po Novom roku vratili ostatni ziaci a Chrabromilska veza znovu ozila. Vecer pred zaciatkom noveho polroka Harryho vyhladal Wood. ,,Ake si mal Vianoce?" spytal sa, ale ani nevyckal na odpoved, sadol si, stisil hlas a povedal: ,,Premyslal som cez Vianoce, Harry. O - 177 - poslednom zapase, ved vies... Ak pridu dementori aj na dalsi... chcem povedat... no... nemozeme si dovolit, aby si... teda..." Wood zmlkol a tvaril sa rozpacito. ,,Pracujem na tom," rychlo ho informoval Harry. ,,Profesor Lupin slubil, ze ma nauci branit sa dementorom. Mali by sme zacat tento tyzden. Vraj po Vianociach bude mat cas." ,,Ach," Woodova tvar sa vyjasnila. ,,No tak v tom pripade... naozaj by som ta nechcel ako stihaca stratit, Harry. A uz si si objednal novu metlu?" ,,Nie," odvetil Harry. ,,Coze?! Tak sa uz konecne rozhyb, nemozes proti Bystrohlavu jazdit na Svistiacej hviezde!" ,,Dostal na Vianoce Blesk," vysypal Ron. ,,Blesk?! Nie! Vazne? Naozajstny Blesk?" ,,Len sa nevzrusuj, Oliver," zachmurene povedal Harry. ,,Uz ho nemam. Skonfiskovali mi ho." A porozpraval mu, ako ucitelia kontroluju jeho novu metlu, ci nie je zacarovana. ,,Zacarovana? Ako by mohla byt zacarovana?" ,,Sirius Black," unavene vysvetloval Harry. ,,Udajne ide po mne. A tak sa McGonagallova domnieva, ze mi ju mohol poslat on." Wood bez povsimnutia presiel informaciu, ze slavny vrah prenasleduje jeho stihaca, a povedal: ,,Black predsa nemohol kupit Blesk! Ved je na uteku! Cela krajina ho hlada! Ako by mohol vojst do Mnohorakych metlobalovych doplnkov a kupit metlu?" ,,Ja viem," odvetil Harry, ,,ale McGonagallova ju napriek tomu chce rozobrat." Wood zbledol. ,,Pojdem za nou, Harry," slubil. ,,Vysvetlim jej to... Blesk... skutocny Blesk v nasom time... Chce, aby Chrabromil vyhral, rovnako ako my... Presvedcim ju, aby to pochopila. Blesk..." Na druhy den sa znovu zacalo vyucovanie. To posledne, na co vsetci mali v to surove januarove rano chut, boli dve hodiny vonku, no Hagrid im pre potesenie pripravil vatru plnu plamenomilnych salamandier a nezvycajne vydarenu hodinu stravili zbieranim sucheho dreva a listia, aby ohen blcal, kym jasterice behali po rozpadavajucich sa, dobiela rozpalenych brvnach. Prva hodina vestenia v no- 178 - vom roku bola vsak ovela menej zabavna. Profesorka Trelawneyova ich tentoraz ucila citat z dlane, pricom nestracala cas a ihned Harryho informovala, ze ma najkratsiu ciaru zivota, aku kedy videla. Obrany proti ciernej magii sa Harry uz nemohol dockat. Po rozhovore s Woodom chcel co najskor zacat s vyukou obrany proti dementorom. ,,Ach, ano," povedal Lupin, ked mu Harry na konci hodiny pripomenul jeho slub. ,,Pozriem sa... mohol by si okolo osmej vo stvrtok vecer? Ucebna dejin magie nam hadam postaci... Musim si dobre premysliet, ako to urobime... nemozeme priviest do hradu skutocneho dementora a skusat to na nom..." ,,Stale vyzera nezdravo, vsak?" skonstatoval Ron, ked kracali po chodbe na veceru. ,,Co myslis, co mu je?" Spoza nich sa ozvalo hlasne a netrpezlive ,,Pche!" Bola to Hermiona. Sedela pri nohach brnenia a nanovo si balila tasku, lebo do nej nastrkala tolko knih, ze sa nedala zavriet. ,,Preco na nas pchkas?" rozculil sa Ron. ,,Ale, nic," odsekla Hermiona povysenecky a vylozila si tasku na plece. ,,Ale pchkala si. Spytoval som sa, co asi je Lupinovi, a ty si ..." ,,No a nie je to zrejme?" vravela Hermiona a tvarila sa tak nadradene, az z toho mohol cloveka trafit slak. ,,Ak nam to nechces povedat, nemusis," odsekol Ron. ,,Dobre," naduto odvetila Hermiona a odisla. ,,Nevie to," Ron rozhorcene za nou hladel, ,,iba chce, aby sme sa s nou zase rozpravali." Vo stvrtok o osmej vecer sa Harry pobral z Chrabromilskej veze do ucebne dejin magie. Ked ta prisiel, bola tmava a prazdna. Prutikom si teda rozsvietil lampy a cakal len pat minut, kym sa zjavil profesor Lupin s velkou debnou, ktoru vylozil na stol profesora Binnsa. ,,Co je to?" spytal sa Harry. ,,Dalsi prizrak," odvetil Lupin a vyzliekol si plast. ,,Od utorka som precesaval cely hrad a tohoto som nastastie nasiel striehnut v skrinke u pana Filcha. Nic blizsie skutocnemu dementorovi nezozenieme. Ked ta prizrak uvidi, premeni sa na dementora, takze si to - 179 - vyskusame na nom. Mozem ho potom uskladnit vo svojej pracovni, pod stolom mam skrinku, v tej sa mu bude pacit." ,,Dobre," suhlasil Harry a usiloval sa, aby mu ucitel v hlase nepostrehol obavy. Tvaril sa, akoby bol iba rad, ze Lupin nasiel taku dobru nahradu za skutocneho dementora. ,,Takze..." Lupin vytiahol prutik a naznacil Harrymu, aby tak urobil aj on. ,,Kuzlo, ktore sa pokusim ta naucit, patri do najnarocnejsej magie pre pokrocilych, Harry... znacne presahuje Vynikajucu carodejnicku uroven. Nazyva sa Patronus." ,,Ako to funguje?" nervozne sa spytal Harry. ,,Nuz, ked to funguje spravne, vycaruje ti ochrancu," povedal Lupin, ,,a tym je akysi antidementor - strazca, ktory posobi ako stit medzi tebou a dementorom." Harry si odrazu predstavil sam seba, ako sa krci za nejakou postavou s velkou palicou v ruke, ozrutnou ako Hagrid. Profesor Lupin pokracoval. ,,Patronus je pozitivna sila, vidina dementorovej potravy - nadeji, stastia, tuzob prezit - ale neprecituje zufalstvo tak, ako ho citia skutocni ludia, takze dementor mu nemoze ublizit. Ale musim ta varovat, Harry, ze to kuzlo je mozno pre teba privelmi pokrocile. Mnohi kvalifikovani carodejnici s nim maju problemy." ,,Ako vyzera Patronus?" zvedavo sa spytal Harry. ,,Kazdy je jedinecny, tak ako carodejnik, ktory ho vycaruje." ,,A ako ho vycaruvate vy?" ,,Zaklinadlom, ktore funguje iba vtedy, ak sa zo vsetkych sil sustredis na jedinu stastnu spomienku." Harry hladal v duchu stastne spomienky. Rozhodne sa nebude hodit nic z toho, co prezil u Dursleyovcov. Napokon sa rozhodol pre spomienku na prvy let na metle. ,,Dobre," povedal a usiloval sa co mozno najpresnejsie si vybavit ten nadherny nadnasajuci pocit. ,,Zaklinadlo je taketo..." Lupin si odkaslal. ,,Expecto patronum!" ,,Expecto patronum," septom zopakoval Harry, ,,expecto patronum." ,,Zo vsetkych sil sa sustredujes na stastnu spomienku?" ,,Och... ano," odpovedal Harry a rychlo sa nutil mysliet na svoju prvu jazdu na metle. ,,Expecto patrono... och, nie... patronum... pardon... expecto patronum, expecto patronum..." - 180 - Odrazu mu z konca prutika vyletelo cosi, co vyzeralo ako kudol strieborneho dymu. ,,Videli ste to?!" zvolal Harry vzrusene. ,,Nieco sa stalo!" ,,Velmi dobre," povedal Lupin s usmevom. ,,Tak teda, si pripraveny na dementora?" ,,Ano," odvetil Harry, pevne chytil prutik a presiel do prostriedku prazdnej ucebne. Usiloval sa upnut svoju mysel na lietanie, ale stale ho rusilo nieco ine... V nasledujucom okamihu mozno znovu zacuje svoju mamu... lenze na to by nemal mysliet, inak ju zacuje naozaj, a to nechce... alebo ano? Lupin chytil vrchnak debny a zdvihol ho. Z debny pomaly vychadzal dementor, tvar skrytu pod kapucnou obratil k Harrymu a lesklou chrastovitou rukou si pridrziaval plast. Lampy v triede zablikali a zhasli. Dementor vyliezol z debny, pomaly kracal k Harrymu a zhlboka chraplavo sa nadychoval. Harrym prenikol chlad... ,,Expecto patronum!" krical. ,,Expecto patronum! Expecto..." Ale trieda a dementor sa rozplyvali... Harry znova padal cez hustu bielu hmlu a hlas jeho matky mu v hlave znel silnejsie ako predtym. ,,Nie Harry ho! Nie Harryho! Prosim... Urobim cokolvek..." ,,Odstup. Odstup, dievca!" ,,Harry!" Harry sa prebral. Lezal horeznacky na zemi. Lampy v triede znovu svietili. Nemusel sa pytat, co sa stalo. ,,Mrzi ma to," zamumlal, posadil sa a citil, ako mu poza okuliare steka studeny pot. ,,Uz je dobre?" spytal sa Lupin. ,,Ano..." Harry sa zdvihol popri lavici a oprel sa o nu. ,,Vezmi si..." Lupin mu podaval cokoladovu zabu. ,,Zjedz to, kym to skusime znova. Necakal som, ze sa ti to podari na prvy raz, vlastne by ma to prekvapilo." ,,Zhorsuje sa to," potichu hovoril Harry a odhryzal si zo zabej hlavy. ,,Pocul som ju hlasnejsie... aj jeho... Voldemorta..." Lupin bol bledsi ako zvycajne. ,,Harry, ak nechces pokracovat, ja to pochopim..." ,,Chcem!" odvetil Harry prudko a napchal si do ust zvysok cokoladovej zaby. ,,Musim! Co ak sa dementori zjavia na zapase proti - 181 - Bystrohlavu? Nemozem si dovolit znova spadnut. Ak ten zapas prehrame, prideme o metlobalovy pohar!" ,,Tak teda dobre..." povedal Lupin. ,,Mozno by si si mal radsej vybrat inu spomienku, stastnejsiu spomienku, na ktoru by si sa mohol lepsie sustredit... Tato zrejme nebola dost silna..." Harry uporne premyslal a usudil, ze pocity pri vlanajsom vitazstve Chrabromilu v skolskom pohari mozno s urcitostou oznacit za stastne. Znovu pevne chytil prutik a zaujal miesto v strede triedy. ,,Pripraveny?" spytal sa Lupin a chytil vrchnak debny. ,,Pripraveny," prikyvol Harry a velmi sa usiloval vyplnit si mysel stastnou spomienkou na vitazstvo Chrabromilu a vytlacit temne myslienky na to, co sa stane, ked sa debna otvori. ,,Ideme!" povedal Lupin a zdvihol vrchnak. V izbe znova nastala tma a ladovy chlad. Dementor sa posuval dopredu a nadychoval sa, jednu zahnivajucu ruku natahoval k Harrymu... ,,Expecto patronum!" krical Harry. ,,Expecto patronum! Expecto pat..." Biela hmla mu zahalila zmysly... okolo neho sa mihali velke rozmazane tvary... potom sa ozval novy hlas, muzsky hlas, ktory zdesene krical... ,,Lily, vezmi Harryho a chod! To je on. Chod! Bez! Ja ho zdrzim..." Potom bolo pocut, ako niekto potkynajuc sa vychadza z izby... dvere sa prudko otvorili... a ozval sa prenikavy smiech... ,,Harry! Harry... preber sa..." Lupin silno plieskal Harryho po tvari. Tentoraz chvilu trvalo, kym Harry pochopil, preco lezi na zaprasenej dlazke v triede. ,,Pocul som otca," hovoril potichu. ,,Teraz som ho pocul po prvy raz... pokusal sa uputat Voldemortovu pozornost na seba, aby mamicka mala cas ujst..." Harry si odrazu uvedomil, ze so studenym potom mu po tvari stekaju aj slzy. Sklonil tvar co najhlbsie a utrel si ju do habitu, pricom predstieral, ze si zavazuje snurku na topanke, aby ich Lupin nevidel. ,,Pocul si Jamesa?" cudnym hlasom sa spytal Lupin. ,,Ano..." Harry zdvihol k nemu uz suchu tvar. ,,Ako... vy ste poznali mojho otca?" - 182 - ,,Ja... poznal som ho," povedal Lupin. ,,Na Rokforte sme sa priatelili. Pocuj, Harry... Mozno by sme to mali na dnesok nechat tak. Toto kuzlo je mimoriadne narocne... nemal som ti navrhovat, aby si ho skusil...." ,,Nie!" namietal Harry a znovu vstal. ,,Skusim to este raz! Nemyslim na dostatocne stastne veci, preto sa to vzdy stane... Pockajte..." A prehrabaval sa v myslienkach. Hladal nejaku skutocne stastnu, naozaj stastnu spomienku, ktora by sa mohla zmenit na dobreho silneho Patronusa... A co ta chvila, ked sa dozvedel, ze je carodejnik a odide od Dursleyovcov do Rokfortu! Ak to nie je stastna spomienka, tak uz potom nevie, co... Uporne sa sustredoval na to, ako sa citil, ked si uvedomil, ze odide z Privatnej cesty, vstal a znova sa postavil oproti debne. ,,Pripraveny?" spytal sa Lupin, ktory sa tvaril, akoby konal proti svojmu zdravemu rozumu. ,,Si dostatocne sustredeny? Dobre... ideme!" Profesor odtiahol vrchnak debny po treti raz, dementor sa z nej dvihal, v miestnosti nastal chlad a tma... ,,EXPECTO PATRONUM!" krical Harry. ,,EXPECTO PATRONUM! EXPECTO PATRONUM!" Krik v Harryho hlave sa ozyval znova... ibaze tentoraz akoby zaznieval zo zle naladeneho radia - chvilu bol tichsi, chvilu hlasnejsi, a znova tichsi... a Harry stale videl dementora, ten zastal - a potom zo spice Harryho prutika vyletel obrovsky strieborny tien, vznasal sa medzi nim a dementorom, a hoci Harry mal pocit, ze ma nohy z vody, este stale stal... hoci si nebol isty, ako dlho to vydrzi... ,,Riddikulus!" skrikol Lupin, ktory skocil pred neho. Ozvalo sa hlasne puknutie a Harryho oblacny Patronus zmizol aj s dementorom. Harry klesol na stolicku a citil sa vycerpany, akoby prave prebehol milu, a nohy sa mu triasli. Kutikom oka videl, ze profesor Lupin prutikom zahnal prizrak, ktory sa znova zmenil na striebristu gulu, naspat do debnicky. ,,Vyborne!" pochvalil ho Lupin a siel k nemu. ,,Vyborne, Harry. To bol skutocne dobry zaciatok!" ,,Mozem to skusit este raz? Este jediny raz?" - 183 - ,,Teraz nie," rozhodne odvetil Lupin. ,,Na jeden vecer si mal toho dost. Tu mas..." Podal Harrymu velku tabulku najlepsej cokolady z Medovych labiek. ,,Musis to vsetko zjest, inak mi to madam Pomfreyova nedaruje. Na buduci tyzden o takomto case?" ,,Dobre," suhlasil Harry. Odhryzol si z cokolady a hladel, ako Lupin zhasina lampy, ktore sa po zmiznuti dementora znova rozsvietili. Odrazu mu cosi zislo na um. ,,Pan profesor? Ak ste poznali mojho otca, museli ste poznat aj Siriusa Blacka." Lupin sa rychlo obratil. ,,Ako ti to zislo na um?" spytal sa prudko. ,,Ale nic... teda, viem len, ze aj oni sa na Rokforte priatelili..." Lupinova tvar sa uvolnila. ,,Ano, poznal som ho," odvetil strucne. ,,Alebo som si myslel, ze ho poznam. Radsej uz chod, Harry, je velmi neskoro." Harry vysiel z triedy, kracal po chodbe, ale za rohom zasiel za brnenie a sadol si na jeho podstavec, aby dojedol cokoladu. Lutoval, ze spomenul Blacka, lebo Lupin navidomoci nemal chut o nom hovorit. Potom Harryho myslienky znovu zabludili k matke a otcovi... Citil sa vycerpany a cudne prazdny, hoci zjedol plno cokolady. Sledovat v duchu posledne okamihy zivota rodicov bol hrozny zazitok, lenze zaroven jedina prilezitost pocut ich od cias, ked bol celkom malicky. No ak co len troska zatuzi pocut ich znova, nikdy sa mu nepodari vykuzlit poriadneho Patronusa... ,,Su mrtvi," povedal si prisne. ,,Su mrtvi a ozvena ich hlasov ti rodicov nevrati. Tak sa radsej vzchop, ak chces ziskat ten metlobalovy pohar." Vstal, strcil si do ust posledny kusok cokolady a zamieril naspat do Chrabromilskej veze. Po prvom tyzdni noveho polroka hral Bystrohlav so Slizolinom. Slizolin vyhral, hoci velmi tesne. Podla Wooda to bola pre Chrabromil dobra sprava, lebo keby porazili Bystrohlav, dostanu sa na druhe miesto. Preto zvysil pocet treningov na pat tyzdenne. To znamenalo, ze s Lupinovym protidementorskym skolenim, ktore sa- 184 - mo osebe bolo vycerpavajucejsie nez sest metlobalovych treningov, Harrymu na vsetky domace ulohy zostaval iba jeden vecer. No ani tak sa na nom to vypatie neprejavovalo tak velmi ako na Hermione, ktoru nesmierne mnozstvo prace uz zrejme zacinalo zdolavat. Kazducky vecer vysedavala v kute klubovne, kde mala na niekolkych stoloch porozkladane knihy, aritmanticke grafy, slovniky s magickymi znakmi, obrazky muklov dvihajucich tazke predmety a kopy a kopy rozsiahlych poznamok. Skoro s nikym sa nerozpravala, a ked ju vyrusili, na kazdeho sa oborila. ,,Ako to robi?" potichu sa spytal raz vecer Ron Harryho, ktory si dokoncoval neprijemnu ulohu o neodhalitelnych elixiroch pre Snapa. Harry zdvihol oci. Hermionu za kopou knih skoro nebolo vidiet. ,,Co ako robi?" ,,Chodi na vsetky hodiny!" povedal Ron. ,,Dnes rano som ju pocul, rozpravala sa s profesorkou Vectorovou, tou carodejnicou, co uci aritmanciu. Hovorili o vcerajsej hodine, ale ved Hermiona tam predsa nemohla byt, lebo bola s nami na starostlivosti o zazracne tvory! A Ernie McMillan mi povedal, ze nikdy nevynechala ani jednu hodinu zivota a zvykov muklov, hoci takmer polovica z nich je v tom istom case ako vestenie, a na to predsa chodila!" Harry v tejto chvili nemal kedy patrat po zahadach Hermioninho nemozneho rozvrhu, lebo velmi potreboval pohnut s pracou pre Snapa. Vzapati ho vsak vyrusili znova. Tentoraz to bol Wood. ,,Zle spravy, Harry. Prave som bol za profesorkou McGonagallovou kvoli tomu Blesku. Bola na mna... ehm... nastvana. Vraj mam prevrateny rebricek hodnot. Zrejme si myslela, ze mi vacsmi zalezi na tom, aby sme vyhrali pohar, nez na tvojom zivote. A to len preto, lebo som jej povedal, ze je jedno, ci ta ta metla zhodi, len aby si chytil ohnivu strelu." Wood neveriacky pokrutil hlavou. ,,Cestne slovo... podla toho, ako na mna vrieskala... clovek by si myslel, ze som povedal nieco hrozne... Potom som sa jej spytal, ako dlho si ho este necha..." Vykrivil tvar a napodobnil prisny hlas profesorky McGonagallovej. ,, ,Tak dlho, ako bude potrebne, Wood.' Podla mna je nacase, aby si si objednal novu metlu, Harry. Vzadu v tej brozurke, co som ti pozical, je objednavaci listok... mohol by si si kupit Nimbus 2001, ako ma Malfoy." - 185 - ,,Nekupim si nic, co Malfoy povazuje za dobre," odsekol Harry. Januar nebadane preklzol do februara a neprijemne chladne pocasie sa vobec nezmenilo. Zapas proti Bystrohlavu sa blizil, ale Harry si doteraz novu metlu neobjednal. Zato sa po kazdej hodine transfiguracie vypytoval profesorky McGonagallovej na situaciu s Bleskom. Ron s nadejou postaval pri nom, no Hermiona sa vzdy prehnala okolo nich s odvratenou tvarou. ,,Nie, Potter, este vam ju nemozeme vratit," odpovedala profesorka McGonagallova po dvanasty raz prv, ako otvoril usta. ,,Preverili sme ju z hladiska vacsiny beznych zaklinani, ale profesor Flitwick sa domnieva, ze by v nej mohli byt este Cary smary. Ked kontrolu skoncime, oznamim vam to. A teraz ma uz, prosim, prestante otravovat." Na dovazok ku vsetkym tym neprijemnostiam sa Harrymu na protidementorskom skoleni nedarilo tak, ako dufal. Po niekolkych hodinach dokazal sice vytvorit nejasny striebristy tien zakazdym, ked sa k nemu prizrak v podobe dementora priblizoval, ale jeho Patronus bol prislaby, aby ho odohnal. Iba sa vznasal ako polopriesvitny oblak, a tym, ze sa Harry usiloval udrzat ho, odcerpaval mu energiu. Harry sa hneval sam na seba a prenasledoval ho pocit viny pre tu tajnu tuzbu znovu pocut hlasy rodicov. ,,Ocakavas od seba privela," povedal mu profesor Lupin na stvrty tyzden. ,,Na trinastrocneho carodejnika je aj nejasny Patronus obrovsky uspech. Uz predsa ani nezamdlievas." ,,Myslel som si, ze Patronus na dementorov... zautoci alebo co," odvetil Harry sklamane. ,,Ze ich donuti zmiznut..." ,,Skutocny Patronus to aj robi," potvrdil Lupin. ,,Ale aj tak si za taky kratky cas dosiahol velmi vela. Ak sa dementori naozaj zjavia na vasom dalsom metlobalovom zapase, dokazes si ich udrzat od tela dostatocne dlho, aby si stihol zosadnut na zem." ,,Hovorili ste, ze je to tazsie, ked ich je vela," povedal Harry. ,,Uplne ti doverujem," usmial sa Lupin. ,,Tu mas... zasluhujes si niecoho sa napit... niecoho z Troch metiel. To si urcite este neochutnal..." Vytiahol z kufrika dve flasky. - 186 - ,,Datelinove pivo!" zvolal Harry bez rozmyslania. ,,Ano, to mam rad!" Lupin nadvihol obocie. ,,Och, Ron a Hermiona mi ho priniesli z Rokvillu," rychlo zaklamal Harry. ,,Aha," povedal Lupin, hoci sa tvaril trochu podozrievavo. ,,Tak sa teda napime na vitazstvo Chrabromilu nad Bystrohlavom... vlastne ako ucitel by som nemal uprednostnovat ani jednu stranu..." dodal rychlo. Mlcky pili pivo, az Harry vyslovil cosi, nad cim uz dlho premyslal. ,,Co je pod dementorovou kapucnou?" Profesor Lupin zamyslene odlozil flasku. ,,Hmmm... ti jedini, co to vedia, nie su vstave nam to povedat. Vies, dementor si zlozi kapucnu iba vtedy, ak ma siahnut po svojej poslednej a najhorsej zbrani." ,,A to je co?" ,,Vola sa to dementorov bozk," povedal Lupin s trochu pokrivenym usmevom. ,,Ten dementori uplatnuju vtedy, ked chcu niekoho celkom znicit. Predpokladam, ze pod tou kapucnou musia mat nejake usta, lebo sa prisaju celustami na usta obete... a vysaju z nej dusu." Harrymu vyprsklo trochu datelinoveho piva. ,,Co... oni zabijaju..." ,,Och, nie," povedal Lupin. ,,Ovela horsie. Vies, bez duse mozes existovat, pokial ti stale pracuje mozog a srdce. Ale uz o sebe nevies, stracas pamat, nemas nijake... nic. A je to nezvratne. Jednoducho... existujes. Ibaze ako prazdna skrupina. Tvoja dusa je navzdy stratena." Lupin vypil este trochu datelinoveho piva a potom dodal: ,,Taky osud caka Siriusa Blacka. Pisali to dnes rano v Dennom Prorokovi. Ak ho dementori najdu, maju od ministerstva povolenie vykonat tento trest." Harry chvilu ohromene sedel a myslel na to, ako niekomu cez usta vysaju dusu. Ale potom si spomenul na Blacka. ,,Zasluhuje si to," povedal odrazu. ,,Myslis?" potichu odvetil Lupin. ,,Naozaj si myslis, ze si to niekto zasluhuje?" - 187 - ,,Ano," prikyvol Harry vzdorovite. ,,Za... za niektore ciny..." Rad by bol Lupinovi povedal o rozhovore, ktory si o Blackovi vypocul v Troch metlach, ako zradil jeho otca a mamu, lenze to by znamenalo odhalit, ze bez dovolenia siel do Rokvillu, a vedel, ze to by sa profesorovi nepacilo. A tak dopil datelinove pivo, podakoval a vysiel z ucebne dejin magie. Harry lutoval, ze sa spytal, co sa skryva pod dementorovou kapucnou, lebo odpoved bola taka hrozna, ze teraz mu virili hlavou iba neprijemne myslienky na to, ake to musi byt, ked cloveku vysaju dusu, a tak v polovici schodiska narazil rovno do profesorky McGonagallovej. ,,Davajte pozor, kam idete, Potter!" ,,Prepacte, pani profesorka..." ,,Prave som vas hladala v Chrabromilskej klubovni. Tak tu ju mate, urobili sme vsetko, co nam len zislo na um, a zda sa, ze je v poriadku. Mate niekde velmi dobreho priatela, Potter..." Harry zostal stat s otvorenymi ustami. Profesorka drzala jeho Blesk a vyzeral velkolepo ako vzdy. ,,Mozem si ho nechat?" slabym hlasom sa spytal Harry. ,,Vazne?" ,,Vazne," odvetila profesorka McGonagaliova a skutocne sa usmievala. ,,Dovolujem si poznamenat, ze sa s nou potrebujete pred sobotnajsim zapasom zzit, ci nie? A, Potter... pokuste sa vyhrat, dobre? Inak uz po osmy rok budeme zase mimo, ako mi laskavo vcera vecer pripomenul profesor Snape..." Harry nenachadzal slov a stastne si niesol Blesk hore schodmi ku Chrabromilskej vezi. Ked zabocil za roh, videl, ze sa k nemu ruti Ron a usmieva sa od ucha k uchu. ,,Dala ti ho? Super! Pocuj, mozem sa na nom zajtra zviezt?" ,,Ano... jasnacka..." slubil mu Harry a na dusi mu bolo tak lahko, ako uz cely mesiac nie. ,,Vies co... mali by sme sa pomerit s Hermionou... Iba chcela pomoct..." ,,Ano, suhlasim," odvetil Ron. ,,Je v klubovni a pre zmenu... sa uci..." Zabocili do chodby ku Chrabromilskej vezi a uvideli Nevilla Longbottoma. Prosikal Sira Cadogana, ktory mu zrejme odmietal otvorit. - 188 - ,,Napisal som si to!" uplakane hovoril Neville. ,,Ale muselo mi to niekde vypadnut!" ,,Tomu tak uverim!" reval Sir Cadogan. Potom zbadal Harryho a Rona. ,,Dobry vecer, moji vzacni slobodni pani! Podte a dajte tohoto sialenca do zeliez. Pokusa sa nasilu preniknut do vnutornych komnat!" ,,Och, sklapni," zahriakol ho Ron, ked s Harrym prisli az k Nevillovi. ,,Stratil som heslo!" nestastne vysvetloval Neville. ,,Donutil som ho, aby mi povedal hesla na tento tyzden, lebo ich stale meni, a teraz neviem, kam sa mi podeli." ,,Bodajtaparom!" povedal Harry Sirovi Cadoganovi, ktory sa zatvaril nesmierne sklamane a nevolky ich pustil do klubovne. V tom okamihu sa tam ozval vzruseny sepot, vsetky hlavy sa otocili a Harryho obklopili ostatni ziaci a nadchynali sa jeho Bleskom. ,,Kde si ho zohnal, Harry?" ,,Smiem sa na nom previezt?" ,,Uz si na nom jazdil, Harry?" ,,Bystrohlav nebude mat sancu, vsetci jazdia na Ometle 7!" ,,Mozem ho aspon podrzat, Harry?" Asi po desiatich minutach, pocas ktorych Blesk koloval a vsetci ho obdivovali z kazdeho uhla, sa hlucik roztratil a Harry a Ron mali dobry vyhlad na Hermionu. Ona jedina sa k nim neponahlala, sklanala sa nad ulohou a vyhybala sa ich pohladom. Harry s Ronom podisli k jej stolu a ona nakoniec na nich pozrela. ,,Vratili mi ju," vravel Harry. Usmieval sa a ukazoval jej Blesk. ,,Vidis, Hermiona? Nic s nou nebolo," povedal Ron. ,,No ale mohlo byt," odvetila Hermiona. ,,Takto aspon vies, ze tvoja metla je bezpecna!" ,,Ano, asi ano," prikyvol Harry. ,,Radsej si ju zanesiem hore..." ,,Vezmem ti ju!" ponukol sa Ron ochotne. ,,Aj tak musim dat Prasivcovi potkanie tonikum." Zobral Blesk a drziac ho, akoby bol zo skla, niesol ho hore schodmi do chlapcenskych spalni. ,,Mozem si prisadnut?" spytal sa Harry Hermiony. ,,Pravdaze," prikyvla Hermiona a odlozila zo stolicky velku kopu pergamenov. - 189 - Harry sa pozrel na zapratany stol, na dlhu pracu z aritmancie, na ktorej sa atrament este leskol, na este dlhsiu ulohu o zivote a zvykoch muklov (,,Vysvetlite, preco mukli potrebuju elektrinu") a na preklad starovekych magickych znakov, na ktorom Hermiona pracovala teraz. ,,Ako to vsetko zvladas?" spytal sa jej Harry. ,,To vies... pracujem... usilovne," odvetila Hermiona. Zblizka Harry videl, ze vyzera skoro rovnako unavene ako Lupin. ,,Preco jednoducho zopar predmetov nevypustis?" spytal sa jej Harry a hladel, ako preklada kopku knih a hlada slovnik magickych znakov. ,,Nuz, to by som nemohla," pohorsene mu odvetila Hermiona. ,,Ta aritmancia vyzera hrozne," skonstatoval Harry, ked chytil do ruky velmi komplikovanu tabulku s mnozstvom cisel. ,,Och nie, je vynikajuca!" s uprimnym nadsenim vravela Hermiona. ,,Je to moj oblubeny predmet! Je to..." Ale co vlastne je na tej aritmancii take uzasne, sa Harry nikdy nedozvedel. Presne v tej chvili sa z chlapcenskeho schodiska ozval priskrteny vykrik. Cela klubovna stichla a ako skamenena hladela na vchod. Potom sa ozvali rychle kroky, priblizovali sa a zjavil sa Ron, ktory za sebou vliekol postelnu plachtu. ,,POZRI SA!" reval kracajuc k Hermioninmu stolu. ,,POZRI!" krical a triasol jej plachtou pod nosom. ,,Ron, co..." ,,PRASIVEC! POZRI! PRASIVEC!" Hermiona sa odtahovala od Rona a tvarila sa nacisto zmatene. Harry pozrel na plachtu v Ronovych rukach. Bolo na nej volaco cervene. Nieco, co hrozne pripominalo... ,,KRV!" reval Ron v ohromenom tichu. ,,ON TAM NIE JE! A VIES, CO BOLO NA ZEMI?" ,,N... nie," roztrasenym hlasom zo seba vytisla Hermiona. Ron cosi hodil na Hermionin preklad starovekych magickych znakov. Hermiona a Harry sa k tomu sklonili. Na kopke tam lezalo niekolko dlhych rysavych macacich chlpov. - 190 - TRINASTA KAPITOLA C CH HR RA AB BR RO OM MIIL L PPR RO OT TII B BY YSST TR RO OH HL LA AV VU U Vyzeralo to na koniec Ronovho a Hermioninho priatelstva. Obaja sa jeden na druheho strasne hnevali a Harry neveril, ze sa este niekedy pomeria. Ron sa zlostil, ze Hermiona nikdy nebrala vazne Krivolabove pokusy zozrat Prasivca, ze sa nenamahala davat nanho vacsi pozor, stale tvrdila, ze Krivolab je nevinny, a navrhovala Ronovi, aby Prasivca hladal pod vsetkymi chlapcenskymi postelami. Hermiona zurivo trvala na tom, ze Ron nema nijake dokazy, ze Krivolab Prasivca zozral, ze tie chlpy tam mohli byt od Vianoc a ze Ron je voci jej kocurovi zaujaty uz odvtedy, ako mu v Zazracnom zverinci pristal na hlave. Harry osobne si bol isty, ze Krivolab Prasivca zozral, a ked sa usiloval presvedcit Hermionu, ze vsetky dokazy na to poukazuju, stratila trpezlivost aj s nim. ,,Dobre, zastavaj sa Rona, aj tak som vedela, ze budes na jeho strane!" vrieskala. ,,Najprv Blesk, teraz Prasivec, za vsetko mozem ja, vsak? Daj mi pokoj, Harry, mam vela prace!" - 191 - Ron velmi tazko znasal stratu svojho potkana. ,,No tak, Ron, vzdy si hovoril, aky je Prasivec nudny," usiloval sa ho utesit Fred. ,,Aj tak uz bol roky vyprasiveny a chradol. Asi bolo prenho lepsie, ze otrcil kopyta tak rychlo, na jeden hlt, a zrejme ani nic necitil." ,,Fred!" pohorsovala sa Ginny. ,,Ved len spal a zral, Ron, sam si to povedal," hovoril George. ,,Raz pohryzol Goyla!" nestastne pripominal Ron. ,,Pamatas sa, Harry?" ,,Ano, to je pravda," potvrdil Harry. ,,To bola jeho najsvetlejsia chvilka," poznamenal Fred a nevladal tvarit sa vazne. ,,Nech je jazva na Goylovom prste poslednou nehynucou pamiatkou nan. Ale, no tak, Ron, vyber sa do Rokvillu a kup si noveho potkana. Naco tolko nariekat?" Harry sa este raz pokusil Rona rozptylit a presvedcil ho, nech s nim ide na posledny chrabromilsky trening pred zapasom s Bystrohlavom, aby sa po nom mohol povozit na Blesku. Zdalo sa, ze to na chvilu odputalo Ronove myslienky od Prasivca (,,Vyborne! Mozem si na nom skusit dat par golov?"), a tak sa vybrali na ihrisko spolu. Madam Hoochova, ktora stale dozerala na chrabromilske treningy a davala pozor na Harryho, bola Bleskom unesena ako vsetci ostatni. Pred zaciatkom treningu si ho vzala do ruk a vsetkych oboznamila so svojou profesionalnou mienkou. ,,Pozrite sa, aky je vyvazeny. Ak seria Nimbus ma nejaku chybu, tak je to mierny naklon ku chvostu - casto vidite, ze po case zanasaju. Zmodernizovali aj rucku, je trochu stihlejsia ako u Ometiel, pripomina mi stare Strieborne sipy - skoda, ze ich prestali vyrabat. Na jednom som sa ucila lietat a bola to velmi dobra stara metla..." Takto sa chvilu rozplyvala, az ju napokon Wood prerusil: ,,Ehm... madam Hoochova, mohli by ste, prosim, Harrymu Blesk vratit? Musime trenovat..." ,,Ach... ano... pravdaze, tu mate, Potter," spamatala sa madam Hoochova. ,,Ja si sadnem sem k Weasleymu..." Madam Hoochova s Ronom odisli z ihriska, sadli si za barieru a chrabromilsky tim sa zhrkol okolo Wooda, ktory im daval posledne pokyny k zajtrajsiemu zapasu. ,,Harry, prave som zistil, kto hra za Bystrohlav na poste stihaca. Je to Ccho Cchang. Je stvrtacka a je velmi dobra... Veril som, ze - 192 - sa neda do poriadku, mala totiz nejake problemy po zraneniach..." Wood sa nepokojne mracil, ze Ccho Cchang sa celkom zotavila, a potom dodal: ,,Na druhej strane, jazdi na Komete 260 a ta bude popri Blesku vyzerat smiesne..." Vrhol na Harryho metlu pohlad plny vasniveho obdivu a zavelil: ,,Tak teda podme na to..." Harry konecne nasadol na svoju novu metlu a odrazil sa od zeme. Bolo to ovela lepsie nez v jeho predstavach. Blesk zatacal pri najmensom dotyku, zdalo sa, akoby reagoval skor na jeho myslienky nez na dotyk, rutil sa ponad ihrisko takou rychlostou, ze stadion sa zmenil na zelenosivy rozmazany flak. Harry zatocil tak prudko, az Alicia Spinnetova vykrikla, vzapati dokonale zvladol sipku nadol, koncekmi prstov na nohach sa dotkol travy a vzapati stupal do vzduchu desat, patnast, dvadsat metrov... ,,Harry, vypustam ohnivu strelu," krical Wood. Harry sa otocil a hnal sa za dorazackou, ktora smerovala k branke, lahko ju predbehol, pricom mu neuslo, ze ohniva strela vyletela spoza Wooda, a o desat sekund ju uz pevne drzal v ruke. Druzstvo mu ako sialene volalo na slavu. Harry ohnivu strelu znova pustil, dal jej naskok, potom sa vrhol za nou, kluckoval pomedzi ostatnych, zbadal ju, ako striehne pri kolene Katie Bellovej, zlahka sa obratil a znova ju chytil. Bol to najlepsi trening, aky doteraz zazil, a druzstvo posmelene pritomnostou Blesku sa vypalo k bezchybnemu vykonu. A kym znova zosadli na zem, Wood nemal jedinu kriticku pripomienku, co sa, ako podotkol George Weasley, stalo po prvy raz. ,,Neviem, co by nas mohlo zajtra zastavit!" vyhlasil Wood. ,,Ak len... Harry, uz si vyriesil ten problem s dementormi, vsak?" ,,Ano," odvetil Harry, pricom si predstavil svojho slabeho Patronusa a prial si, aby bol silnejsi. ,,Dementori sa tu uz druhy raz neukazu, Oliver. Dumbledore by explodoval," tvrdil Fred s istotou. ,,No, dufajme, ze nie," povedal Wood. ,,V kazdom pripade, vsetci ste boli dobri. Vratme sa teraz do veze a chodte spat zavcasu..." ,,Ja este chvilu zostanem vonku, Ron sa chce povozit na Blesku," oznamil Harry Woodovi a zvysok timu sa pobral do satni. Harry - 193 - zamieril k Ronovi, ktory preskocil ohradu a siel mu oproti. Madam Hoochova zaspala na sedadle. ,,Tu mas," povedal Harry Ronovi a podaval mu Blesk. Ron s nadsenym vyrazom na tvari vysadol na metlu a odletel do hustnucej tmy, kym Harry obchadzal ihrisko a sledoval ho. Uz sa zotmelo, ked sa madam Hoochova nahle prebrala, vyhresila Harryho a Rona, ze ju nezobudili, a trvala na tom, aby sa vratili do hradu. Harry si vylozil Blesk na plece, vysli s Ronom z tmaveho stadiona a rozpravali sa o tom, ako hladko metla funguje, ake ma fantasticke zrychlenie a dokonale presnu obratku. Boli prave na polceste k hradu, ked Harry pozrel vlavo a zazrel cosi, od coho mu stislo srdce - z tmy nanho hladeli dve ziarive oci. Prudko zastal a srdce v hrudi mu tiklo ako splasene. ,,Co sa stalo?" spytal sa Ron. Harry ukazoval do tmy. Ron zdvihol prutik a zamumlal: ,,Lumos!" Na travu dopadol luc svetla, osvetlil strom i konare a... medzi konarmi sa krcil Krivolab. ,,Zmizni!" zreval Ron, potom sa zohol, zdvihol z travy najblizsi kamen, ale kym ho stihol hodit, Krivolab ubzikol, len sa tak po jeho dlhom rysavom chvoste zaprasilo. ,,Videl si?" povedal zlostne a pustil kamen na zem. ,,Hermiona ho nechava potulovat sa, kade sa mu chce - asi si Prasivca zajedal nejakymi vtacikmi..." Harry mlcal. Zhlboka sa nadychol, co mu tak odlahlo. Chvilu si bol isty, ze tie oci patria Besovi. Znova vykrocili k hradu. Harry sa trochu hanbil za tu chvilu strachu a nepovedal Ronovi nic, no kym nedosli do osvetlenej vstupnej haly, neobzeral sa ani napravo, ani nalavo. Na druhy den rano Harryho sprevadzali na ranajky chlapci z ich spalne, lebo sa vsetci nazdavali, ze Blesk si zasluhuje akusi cestnu straz. Ked Harry vosiel do Velkej siene, vsetky hlavy sa otacali za Bleskom a odvsadial bolo pocut vzruseny sepot. Harry s nesmiernym uspokojenim postrehol, ze slizolinske muzstvo hladi ako obarene. - 194 - ,,Videl si jeho ksicht?" natesene poznamenal Ron, ked pozrel na Malfoya. ,,Neveri vlastnym ociam! To je uzasne!" Aj Wood sa vyhrieval v ziare slavy Blesku. ,,Daj ju sem, Harry," povedal, polozil metlu na prostriedok stola a opatrne ju otacal tak, aby bola menovkou nahor. Onedlho sa k nim chodili pozerat ziaci od stolov Bystrohlavu i Biflomoru. Cedric Diggory Harrymu pogratuloval, ze ziskal taku perfektnu nahradu za Nimbus, a Percyho dievca z Bystrohlavu, Penelopa Clearwaterova, sa spytala, ci si moze Blesk podrzat. ,,Penny, len ziadnu sabotaz!" priatelsky ju napominal Percy, ked si Blesk pozorne prezerala. ,,Stavili sme sa s Penelopou," vysvetloval timu. ,,Desat galleonov na vysledok zapasu." Penelopa znovu Blesk odlozila, podakovala Harrymu a vratila sa k svojmu stolu. ,,Harry... musis vyhrat," naliehavo mu sepkal Percy. ,,Nemam desat galleonov. Ano, uz idem, Penny!" A ponahlal sa za nou. ,,Vies tu metlu vobec ovladat, Potter?" ozval sa chladny tahavy hlas. Aj Draco Malfoy sa prisiel pozriet zblizka, samozrejme s Crabbom a Goylom za patami. ,,Ano, myslim, ze ano," odvetil Harry nedbanlivo. ,,Ma kopu vselijakych specialnych vlastnosti, co?" rypal Malfoy a oci sa mu zlovestne leskli. ,,Skoda, ze ju nedodavaju aj s padakom... pre pripad, ze by si narazil na nejakeho dementora." Crabbe a Goyle sa uskrnuli. ,,Skoda, ze ty si k tej svojej nemozes pripevnit este jeden par ruk, Malfoy," vratil mu to Harry. ,,Mohla by chytit ohnivu strelu namiesto teba." Chrabromilsky tim sa nahlas zasmial. Malfoy prizmuril blede oci a odisiel. Videli, ako sa pripojil k ostatnym Slizolincanom, ktori sa zhrkli okolo neho a nepochybne sa spytovali, ci je Harryho metla naozaj Blesk. O tristvrte na jedenast sa chrabromilske druzstvo pobralo do satni. Pocasie bolo celkom ine ako pri zapase s Biflomorom. Bol jasny chladny den a fukal len slaby vetrik. Tentoraz nebudu problemy s viditelnostou a Harryho, hoci bol nervozny, sa pomaly zmocnovalo vzrusenie, ake mohol vyvolat iba metlobalovy zapas. Poculi, ako ostatni ziaci prichadzaju na stadion za nimi. Harry si vyzliekol - 195 - cierny skolsky habit, vytiahol z vrecka prutik a zastrcil si ho pod tricko, na ktore si oblecie metlobalovy habit. Dufal len, ze ho nebude potrebovat. Odrazu bol zvedavy, ci je medzi divakmi aj profesor Lupin. ,,Viete, co treba robit," povedal Wood na odchode zo satni. ,,Ak tento zapas prehrame, vypadli sme z boja o pohar. Len... len lietajte tak ako vcera na treningu a bude to dobre!" Vysli na ihrisko za burliveho potlesku. Tim Bystrohlavu v modrych habitoch uz stal na prostriedku ihriska. Ich stihacka Ccho Cchang bola jedinym dievcatom v druzstve. Harry ju prevysoval asi o hlavu, a napriek tomu, aky bol nervozny, vsimol si, ze je velmi pekna. Ked sa druzstva postavili oproti sebe za svojich kapitanov, usmiala sa nanho a on citil, ako sa mu zachvel zaludok. Vedel, ze to nema nic spolocne s nervozitou. ,,Wood, Davies, podajte si ruky," energicky ich vyzvala madam Hoochova a kapitani si potriasli ruky. ,,Vysadnite na metly... na moj povel... tri... dva... jeden!" Harry vyletel do vzduchu. Blesk stupal vyssie a rychlejsie ako ostatne metly. Obletel stadion a Harry prizmuroval oci, ci neuvidi ohnivu strelu, a stale pocuval komentar kamarata Weasleyovie dvojciat Lee Jordana. ,,Vystartovali a velkou udalostou tohoto zapasu je Blesk, na ktorom lieta Harry Potter za Chrabromil. Podla publikacie Aku metlu si Blesk zvolili aj narodne druzstva na tohorocny Svetovy pohar..." ,,Jordan, mohli by ste nas informovat o priebehu zapasu?" prerusil ho hlas profesorky McGonagallovej. ,,Pravdaze, pani profesorka... to bola len taka technicka poznamka... aby som nezabudol, Blesk ma zabudovane autobrzdy a... ,,Jordan!" ,,Okej, okej, Chrabromil ma prehadzovacku a Katie Bellova z Chrabromilu sa chysta strelit gol..." Harry preletel okolo Katie opacnym smerom, jastril naokolo, ci niekde neuvidi zablesk zlata, a vsimol si, ze Ccho Cchang mu je tesne za patami. Nepochybne lieta velmi dobre - prelietavala popred neho a nutila ho tak menit smer. ,,Ukaz jej, aku mas akceleraciu, Harry!" krical Fred, ked presvistal okolo neho pri prenasledovani dorazacky, ktora mierila na Aliciu. - 196 - Harry hnal Blesk vpred, obisli bystrohlavsku branku a Ccho Cchang zaostala. Prave ked sa Katie podarilo strelit prvy gol zapasu a chrabromilsky koniec ihriska zaburacal, zbadal ju - ohniva strela bola blizko pri zemi, trblietala sa pri barierach. Harry urobil sipku, Ccho to videla a vrhla sa za nim. Harry zrychloval a zaplavilo ho vzrusenie - sipky vzdy boli jeho specialitou - uz bol od nej len tri metre... Vtedy sa znenazdajky prirutila dorazacka, ktoru odpalil jeden z bystrohlavskych odrazacov, Harry vybocil zo smeru, aby sa jej len o kusok vyhol, a za tych par osudnych sekund ohniva strela zmizla. Ozvalo sa hlasne sklamane ,,Ooooch!" chrabromilskych fanusikov, ale velky potlesk pre odrazaca Bystrohlavu z bystrohlavskej strany ihriska. George Weasley si odreagoval svoje pocity tym, ze odpalil druhu dorazacku priamo na dotycneho odrazaca, ktory musel urobit salto vo vzduchu, aby sa jej vyhol. ,,Chrabromil vedie osemdesiat nula a pozrite, ako to Blesku ide! Potter nam skutocne predvadza, co vsetko Blesk dokaze, pozrite, ako sa toci... Cchangovej Kometa sa s nim nemoze porovnavat, presne vyvazeny Blesk je skutocne pozoruhodne..." ,,JORDAN! PLATIA VAM ZA REKLAMU BLESKU? OKAMZITE POKRACUJTE V KOMENTOVANI!" Bystrohlav sa teraz stiahol. Uz strelili tri goly, cim znizili naskok Chrabromilu len na patdesiat bodov, a keby Ccho chytila ohnivu strelu pred Harrym, Bystrohlav vyhra. Harry klesol nizsie, tesne sa vyhol bystrohlavskemu triafacovi a horuckovite lietal pohladom po ihrisku - zablesk zlata, trepot drobnych kridelok - ohniva strela kruzila okolo chrabromilskej branky... Harry zrychlil, pricom nespustal oci z maleho kuska zlata pred sebou, ale prave vtedy sa z cista jasna zjavila pred nim Ccho a zablokovala ho... ,,HARRY, TERAZ NIE JE CAS NA DZENTLMENSTVO!" reval Wood, ked to Harry stocil, aby sa vyhol zrazke. ,,ZRAZ JU Z METLY, AK MUSIS!" Harry sa otocil a zbadal Ccho - usmievala sa. Ohniva strela znovu zmizla. Harry obratil Blesk nahor a onedlho sa vznasal vyse pat metrov nad hracmi. Kutikom oka zbadal, ze Ccho ide za nim... Rozhodla sa radsej ho sledovat, akoby sama hladala strelu... Dobre teda... ak ho chce nahanat, ponesie si dosledky... - 197 - Znovu urobil sipku a Ccho, mysliac si, ze uvidel strelu, sa pokusila dohnat ho. Harry velmi prudko zabrzdil, ale Ccho sa este rutila nadol, kym Harry znova stupal ako vystrelena gulka, a vtedy ju zbadal po treti raz - ohniva strela sa ligotala nad ihriskom na bystrohlavskej strane. Zrychlil a takisto Ccho, velky kus pod nim. Harry vyhraval, kazdym okamihom bol blizsie k ohnivej strele a vtedy... ,,Och!" vykrikla Ccho a ukazovala dolu. Vyruseny Harry tiez pozrel dolu. Hladeli nanho traja dementori, traja vysoki, cierni dementori v kapucniach. Nezastal, nemal kedy rozmyslat. Strcil ruku za vystrih habitu, vytiahol prutik a zreval: ,,Expecto patronum!" Z konca jeho prutika vyskocilo nieco striebristobiele a obrovske. Vedel, ze to strelilo rovno do dementorov, ale nezastal, aby sa ta znova pozrel. Mysel mal stale zazracne cistu a hladel iba pred seba uz bol skoro pri nej. Natiahol ruku, v ktorej este stale drzal prutik, a len-len stihol zovriet v prstoch malu braniacu sa ohnivu strelu. Ozvala sa pistalka madam Hoochovej. Harry sa pretocil vo vzduchu a videl, ako sa nanho vrha sest cervenych rozmazanych flakov. Vzapati ho cely tim objimal tak tuho, ze ho skoro zhodili z metly. Pod sebou pocul rev Chrabromilcanov. ,,Zlaty moj chlapec!" vykrikoval Wood. Alicia, Angelina a Katie Harryho bozkavali, Fred ho stiskal tak silno, az sa bal, ze mu odtrhne hlavu. V uplnom zmatku sa timu podarilo napokon pristat na zemi. Harry zosadol z metly a videl, ze na ihrisko bezi huf Chrabromilcanov s Ronom na cele. Ani sa nestihol spamatat a uz ho uzavrel dav volajuci na slavu. ,,Ano!" krical Ron a tahal Harryho ruku dohora. ,,Ano! Ano!" ,,Vyborne, Harry!" tesil sa Percy. ,,Mam desat galleonov! Musim najst Penelopu, prepac..." ,,Slava ti, Harry!" hulakal Seamus Finnigan. ,,Paromsky uzasny!" zaburacal Hagrid ponad hlavy hemziacich sa Chrabromilcanov. ,,To teda bol Patronus!" zacul Harry pri uchu. Harry sa zvrtol - stal tam profesor Lupin, na prvy pohlad dojaty i spokojny. - 198 - ,,Ti dementori na mna vobec neposobili," nadsene hovoril Harry. ,,Vobec nic som necitil!" ,,To bude asi preto, ze... ehm... ze to neboli dementori," vysvetloval profesor Lupin. ,,Pod, pozri sa..." Vyviedol Harryho z hlucika, aby videl na okraj ihriska. ,,Poriadne si pana Malfoya vydesil," povedal Lupin. Harry vyvalil oci. V kope na zemi lezali Malfoy, Crabbe, Goyle a Marcus Flint, kapitan slizolinskeho timu, a vsetci sa pokusali vymotat sa z dlhych ciernych plastov s kapucnami. Malfoy zrejme stal Goylovi na pleciach. Nad tou kopou sa s vyrazom krajnej zlosti tycila profesorka McGonagallova. ,,To bol spinavy podvod!" kricala. ,,Podly, zbabely pokus sabotovat chrabromilskeho stihaca! Ani jedneho neminie trest a Slizolinu strhavam patdesiat bodov! A budte si isti, ze o tom porozpravam profesorovi Dumbledorovi! A, tu ho aj mame!" A prave toto nasadilo chrabromilskemu vitazstvu korunku. Ron, ktory sa predral k Harrymu, sa prehybal od smiechu, ked videl, ako sa Malfoy pokusa vymotat z plasta, kym Goyle mal este hlavu uviaznutu pod nim. ,,Podme, Harry," zavelil George, ked sa k nim prebojoval. ,,Oslavujeme! V chrabromilskej klubovni! Hned!" ,,Idem," povedal Harry a bol taky stastny ako uz davno nie. Vracali sa zo stadiona do hradu, on a chrabromilsky tim v sarlatovych habitoch na cele. Bolo to, akoby uz vyhrali metlobalovy pohar. Oslavovalo sa cely den az do neskoreho vecera. Fred a George na par hodin zmizli a vratili sa s plnym narucim flasiek datelinoveho piva, tekvicovym sumivym napojom a niekolkymi balickami cukrikov z Medovych labiek. ,,Ako ste to zohnali?" pistala Angelina Johnsonova, ked George zacal rozhadzovat pepermintove zabky. ,,Trosku nam pomohli Namesacnik, Cervochvost, Tichoslap a Parohac," zasepkal Fred Harrymu do ucha. Iba jedna osoba sa nepripojila k oslavam. Bolo to neuveritelne, ale Hermiona sedela v kute a pokusala sa citat obrovsku knihu s nazvom Domaci zivot a spolocenske zvyky britskych muklov. Ked Fred s Georgeom zacali zonglovat s flaskami od datelinoveho piva, Harry odisiel od stola a zamieril k nej. - 199 - ,,Bola si aspon na zapase?" spytal sa jej. ,,Samozrejme, ze bola," odvetila Hermiona cudne pisklavym hlasom a ani nanho nepozrela. ,,Som velmi rada, ze sme vyhrali, a myslim, ze si bol velmi dobry, ale toto musim do pondelka precitat." ,,Pod si aspon nieco zajest, Hermiona," lakal ju Harry, hodil ockom na Rona a premyslal, ci by mal naladu na zakopanie vojnovej sekery. ,,Nemozem, Harry. Este mam styristodvadsatdva stran!" vysvetlovala Hermiona a teraz to uz znelo trochu hystericky. ,,Aj tak..." i ona vrhla pohlad na Rona, ,,on nechce, aby som sa k vam pripojila." Proti tomu sa nedalo namietat, pretoze Ron prave v tej chvili nahlas vyhlasil: ,,Keby Prasivec nebol zozrany, mohol si dat zopar melasovych much. Maval ich velmi rad..." Hermiona sa rozplakala. Kym Harry stihol nieco povedat, zastrcila si obrovsku knihu pod pazuchu a vzlykajuc vybehla hore schodmi do dievcenskych spalni. ,,Nemozes jej dat pokoj?" potichu vycital Harry Ronovi. ,,Nie," odvetil Ron pokojne. ,,Keby dala najavo, ze jej je to luto... ale ona nikdy neprizna, ze urobila chybu. Hermiona sa sprava, akoby Prasivec bol niekde na dovolenke ci co." Chrabromilsku oslavu skoncila profesorka McGonagallova, ked sa o jednej rano zjavila v klubovni v skotskom kockovanom zupane a so sietkou na vlasoch a trvala na tom, ze vsetci musia ist do postele. Harry a Ron vysli hore schodmi do svojho internatu a stale pritom rozoberali zapas. Nakoniec vycerpany Harry vliezol do postele, zatiahol zavesy, aby mu do nej nesvietil mesiac, lahol si a takmer okamzite zaspal. Snival sa mu velmi cudny sen. Kracal cez les s Bleskom na pleci a sledoval cosi striebristobiele. Kluckovalo to pomedzi stromy pred nim a on videl vzdy iba zablesky medzi listim. Bal sa, aby mu to neuniklo, a tak zrychlil, ale cim rychlejsie isiel on, tym rychlejsie sa vzdalovalo aj to, co nahanal. Harry sa rozbehol a pred sebou pocul zrychlujuci sa dupot kopyt. Teraz uz bezal a pred nim sa stale ozyval cval. Vtedy zabocil na cistinu a... ,,Aaaaaanieeeeeeee!" - 200 - Harry sa zrazu zobudil, akoby dostal zaucho. Dezorientovany v uplnej tme zapasil so zavesmi. Pocul okolo seba pohyb a z druhej strany izby hlas Seamusa Finnigana: ,,Co sa deje?" Harrymu sa zdalo, ze buchli spalnove dvere. Konecne nasiel predel v zavesoch, odhrnul ich a v tej chvili Thomas Dean rozsvietil svoju lampu. Ron sedel na posteli, zavesy z jednej strany mal odhrnute a na tvari vyraz krajneho zdesenia. ,,Black! Sirius Black! S nozom!" ,,Co?" ,,Bol tu! Prave teraz! Prerezal zavesy! Zobudil ma!" ,,Si si isty, ze sa ti to nesnivalo, Ron?" spytoval sa Dean. ,,Pozri na zavesy! Hovorim ti, ze tu bol!" Vsetci vyliezli z posteli, Harry dosiel k dveram prvy a vsetci bezali dolu schodmi. Dvere za nimi sa otvarali a ospanlive hlasy volali: ,,Kto to krical?" ,,Co robite?" Klubovnu osvetloval iba dohasinajuci ohen v kozube a este v nej zostal neporiadok po oslave. Bola vsak prazdna. ,,Si si celkom isty, ze sa ti to nesnivalo, Ron?" ,,Hovorim ti, ze som ho videl!" ,,Co ma znamenat ten hluk?" ,,Profesorka McGonagallova prikazala, ze mame ist vsetci spat!" Zjavilo sa aj niekolko dievcat z dievcenskeho internatu, zapinali si zupany a hlasno zivali. Schadzali sa aj chlapci. ,,Senzacne, pokracujeme?" natesene sa spytal Fred Weasley. ,,Vsetci naspat!" zavelil Percy. Hnal sa do klubovne a pripinal si pritom na pyzamu odznak vrchneho prefekta. ,,Percy... Sirius Black!" slabym hlasom povedal Ron. ,,Bol v nasej spalni! S nozom! Zobudil ma!" V klubovni nastalo uplne ticho. ,,Nezmysel!" odvetil Percy, ale tvaril sa vylakane. ,,Privela si jedol, Ron, mal si zly sen..." ,,Hovorim ti..." ,,Ale no tak, to je uz naozaj vela!" - 201 - Vratila sa profesorka McGonagallova. Ked vosla do klubovne, zatresla za sebou portret a nazlostene sa obzerala. ,,Som rada, ze Chrabromil vyhral zapas, ale toto je uz nepochopitelne! Percy, to by som si o vas nebola pomyslela." ,,Ja som to rozhodne nedovolil, pani profesorka," rozhorcene sa nadul Percy. ,,Prave som im hovoril, aby sa vsetci vratili do postele. Tuto moj brat Ron mal zly sen..." ,,TO NEBOL ZLY SEN!" krical Ron. ,,PANI PROFESORKA! ZOBUDIL SOM SA A NADO MNOU STAL SIRIUS BLACK S NOZOM V RUKE!" Profesorka McGonagallova hladela nanho. ,,Nebudte smiesny, Weasley, ako by sa bol dostal cez portret?" ,,Spytajte sa jeho," povedal Ron a ukazoval trasucim sa prstom na chrbat obrazu Sira Cadogana. ,,Spytajte sa ho, ci videl..." Profesorka McGonagallova podozrievavo ganila na Rona, potisla portret naspat do chodby a vysla von. Cela klubovna so zatajenym dychom nacuvala. ,,Sir Cadogan, pustili ste pred chvilou do Chrabromilskej veze nejakeho muza?" ,,Pravdaze, vzacna pani!" zvolal Sir Cadogan. Na jednej i na druhej strane portretu nastalo ohromene ticho. ,,Vy... vy ste ho pustili?" neveriacky sa spytovala profesorka McGonagallova. ,,Ale... ale heslo!" ,,Mal ich vsetky!" hrdo odvetil Sir Cadogan. ,,Za cely tyzden. Cital mi ich z kuska papiera!" Profesorka McGonagallova sa vratila cez portretovy vchod do klubovne a ocitla sa zoci-voci ohromenemu hluciku ziakov. Bola biela ako krieda. ,,Ktora osoba," hovorila a hlas sa jej triasol, ,,ktory nehorazny hlupak napisal hesla z tohoto tyzdna na papier a nechal ho len tak niekde sa povalovat?" Nastalo hrobove ticho narusovane iba tichuckymi zdesenymi stonmi. Do vzduchu sa pomaly dvihala ruka Nevilla Longbottoma, ktory sa triasol od hlavy az po prsty na nohach obutych v hunatych papuciach. - 202 - STRNASTA KAPITOLA SSN NA APPO OV VA AN NE EV VR RA AZ ZIIV VO OSST T Tej noci v Chrabromilskej vezi nikto nespal. Vedeli, ze hrad zase prehladavaju, a cela fakulta zostala v klubovni a cakala na spravu, ci Blacka chytili. Profesorka McGonagallova sa vratila az na svitani, aby im oznamila, ze zase utiekol. Cez den studenti vsade narazali na prisne bezpecnostne opatrenia. Profesor Flitwick daval pokyny vsetkym dveram a ukazoval im velky obraz Siriusa Blacka, aby ho spoznali, Filch chodil hore-dolu po chodbach a zatlkal doskami vsetko - od puklin v stenach po mysacie diery. Sira Cadogana vyhodili. Jeho potret odniesli naspat na opustenu plosinu schodiska na siedmom poschodi a Tucna pani sa vratila na svoje miesto. Bola odborne zrestaurovana, ale stale velmi nervozna. Nastupila vsak na svoje povodne miesto iba pod podmienkou, ze dostane mimoriadnu ochranu. A tak k nej na hliadkovanie najali mrzutych straznych trollov. Hrozivo sa v skupinke prechadzali po chodbe, hundravo sa rozpravali a porovnavali si navzajom velkost palic. - 203 - Harry si vsimol, ze sochu Jednookej carodejnice na tretom poschodi nikto nestrazi, ani ju nezatarasili. Zrejme mali Fred a George pravdu, ze oni jedini - a teraz este Harry, Ron a Hermiona - vedia o skrytej chodbe, do ktorej sa vstupuje cez nu. ,,Myslis, ze by sme mali o tom niekomu povedat?" spytal sa Harry Rona. ,,Vieme, ze cez Medove labky neprichadza," zamietavo odvetil Ron. ,,Dopoculi by sme sa o tom, keby sa niekto vlamal do obchodu." Harry bol rad, ze Ron zaujal taketo stanovisko. Keby zablokovali aj Jednooku carodejnicu, nikdy viac by nemohol ist do Rokvillu. Ron sa okamzite preslavil. Po prvy raz ludia venovali vacsiu pozornost jemu nez Harrymu a bolo jasne, ze sa mu to paci. Hoci bol nocnou udalostou este otraseny, ochotne kazdemu, kto sa spytoval, co sa stalo, vsetko rozpraval do najmensich podrobnosti. ,,... spal som a pocul som, akoby sa nieco trhalo, ale myslel som si, ze sa mi to sniva, ved to poznate. No potom som zacitil prievan, zobudil som sa a jedna strana zavesov na mojej posteli bola strhnuta... obratil som sa a videl som ho stat nad sebou... ako kostra, so sticou spinavych vlasov... drzi dlhy noz - musel mat najmenej tridsat centimetrov - a potom utiekol. Ktovie preco?" dodal Ron Harrymu po odchode druhacok dychtiacich po podrobnostiach jeho strasidelnej prihody. ,,Preco utiekol?" Harry tiez nad tym rozmyslal. Preco Black, ked si pomylil postel, neumlcal Rona a nesiel potom za Harrym? Pred dvanastimi rokmi predsa dokazal pokojne zabit nevinnych, a tentoraz mal pred sebou iba piatich neozbrojenych chlapcov, pricom styria z nich spali. ,,Urcite usudil, ze bude mat co robit, kym sa dostane z hradu, ked uz si vykrikol a vsetkych pobudil," zamyslene poznamenal Harry. ,,Musel by pobit celu fakultu, aby sa dostal cez portret... potom by narazil na ucitelov..." Neville bol v uplnej nemilosti. Profesorka McGonagallova sa nanho tak hnevala, ze mu zakazala vsetky dalsie navstevy Rokvillu a nikto mu nesmel prezradit heslo do veze. Chudak Neville musel kazdy vecer cakat pred klubovnou, kym ho niekto vpusti dnu, pricom bezpecnostna hliadka trollov nanho skaredo zazerala. Ani jeden z tychto trestov sa vsak nevyrovnal tomu, co si prenho prichystala - 204 - stara mama. Dva dni po tom, ako sa Black vlamal do hradu, poslala Nevillovi ten najhorsi pozdrav, aky len mohli rokfortski studenti pri ranajkach dostat - Vrestadlo. Skolske sovy ako zvycajne vleteli do Velkej siene a priniesli postu. Nevillovi az zabehlo, ked pred nim pristala velka sova pruzkovana s jasnocervenou obalkou v zobaku. Harry a Ron, ktori sedeli oproti nemu, ihned spoznali, ze ten list je Vrestadlo - Ron vlani jeden taky dostal od mamy. ,,Utekaj s tym prec, Neville," radil mu Ron. Nevillovi to nemusel hovorit dva razy. Schytil obalku a drziac ju pred sebou ako bombu rozbehol sa von zo siene. Slizolinsky stol pri pohlade nanho priam vybuchoval smiechom. Poculi, ako sa Vrestadlo otvorilo vo vstupnej hale - a hlas Nevillovej starej mamy, zazracne stonasobne zosilneny, vrieskal, aku hanbu uvrhol na celu rodinu. Harrymu bolo Nevilla luto, a tak si hned nevsimol, ze aj on dostal list. Hedviga ho silno dobla do zapastia, aby uputala jeho pozornost. ,,Au! Ach, dakujem, Hedviga." Harry otvoril obalku a Hedviga sa zatial pohostila na Nevillovych ovsenych vlockach. Na listku v obalke bolo napisane: ,,Asi chce pocut o Blackovi," usudil Ron. A tak o siestej Harry s Ronom vysli z Chrabromilskej veze, prebehli popri hliadke trollov a zamierili dolu do vstupnej haly. - 205 - Hagrid uz na nich cakal. ,,Tak dobre, Hagrid," zacal Ron, ,,Asi chces pocut, ako to bolo v sobotu v noci, vsak?" ,,Uz som vsetko pocul," odvetil Hagrid, otvoril dvere a viedol ich von. ,,Och," sklamane si vzdychol Ron. Ked vosli do Hagridovej chalupy, prve, co zbadali, bol Hrdozobec natiahnuty na Hagridovej presivanej prikryvke. Obrovske kridla mal zlozene tesne pri tele a z velkeho taniera si ujedal mrtve fretky. Harry odvratil oci od tohto neprijemneho vyjavu a zbadal, ze na dverach Hagridovej skrine visi obrovsky chlpaty hnedy oblek a hrozna zlto-oranzova viazanka. ,,To je naco, Hagrid?" spytal sa Harry. ,,Hrdozobcov pripad bude na Vybore pre likvidaciu nebezpecnych tvorov," povedal Hagrid. ,,Tento piatok. Idem s nim do Londyna. Uz som zahovoril dve postele v Rytierskom autobuse..." Harryho sa zmocnil neprijemny pocit viny. Celkom zabudol, ze proces s Hrodzobcom je tak blizko, a podla toho, ako sa tvaril Ron, aj jemu to vyfucalo z hlavy. Zabudli aj na svoj slub, ze mu pomozu pripravit Hrdozobcovu obhajobu. Nemysleli na nic ine iba na Blesk. Hagrid im nalial caj a ponukol ich bublinkovymi buchtickami, ale radsej si z nich nevzali - mali s Hagridovym kucharskym umenim dost skusenosti. ,,Musim s vami dvoma volaco prebrat," povedal Hagrid, sadol si medzi nich a tvaril sa nezvycajne vazne. ,,Co?" spytal sa Harry. ,,Hermionu," odvetil Hagrid. ,,A co je s nou?" nechapal Ron. ,,Je v hroznom stave. Od Vianoc sem furt chodila. Smutno jej je. Najprv ste sa s nou nevypravali skrz Blesk a teraz skrz tu jej macku..." ,,Zozral Prasivca!" nahnevane ho prerusil Ron. ,,Len urobil to, co robia vsetky macky," pokracoval Hagrid vytrvalo. ,,Viete, moc sa mi tu naplakala. Ma to akurat dost tazke. Nabrala si toho viac jako unesie, to si myslim. Co vsecko chce zvladnut. No aj tak si nasla cas a pomohla mi s Hrdozobcovym pripadom... Nasla mi jednu dobru vec, fakticky... jak to tak vyzera, este mame sance..." - 206 - ,,Hagrid, aj my sme ti mali pomoct... prepac..." zacal Harry rozpacito. ,,Ale sak ja vam nic nevycitam," povedal Hagrid a mavol rukou, ,,fakticky si mal toho habadej. Videl som ta, jako furt trenujete metlobal, ale namojdusu vam musim povedat, myslel som si, ze vam je kamaratka hodna viac jako metly a potkany." Harry a Ron rozpacito pozreli na seba. ,,Bola fakticky cela bez seba, ked ta Black skoro prepichol, Ron. Ma srdce na spravnom mieste, to vam poviem. Hermiona, ta veru ano, a vy dvaja sa s nou ani nevypravate..." ,,Keby sa len zbavila toho kocura, zase by som sa s nou rozpraval!" nahnevane vyhlasil Ron. ,,Ale ona na nom stale lipne. A nedopusti nanho!" ,,No, ludia vedia byt na svoje zvierata haklivi," poznamenal Hagrid rozvazne. Hrdozobec medzitym na jeho vankus vyplul zopar kosti z fretiek. Po zvysok navstevy rozoberali sance Chrabromilu v sutazi o metlobalovy pohar. O deviatej ich Hagrid vyprevadil naspat do hradu. Ked sa vratili do klubovne, pri oznamovacej tabuli sa zhrkla skupinka studentov. ,,Na buduci vikend je Rokville!" oznamoval Ron, ktory natahoval krk, aby mohol ponad hlavy precitat oznam. ,,Co myslis?" dodal potichu, ked si sadli. ,,S priechodom do Medovych labiek Filch neurobil nic..." odvetil Harry este tichsie. ,,Harry!" ozval sa mu v pravom uchu nejaky hlas. Harry sa zlakol, obzrel sa a videl Hermionu. Sedela za stolom hned za nimi a odtisla knihy, ktore ju zakryvali. ,,Harry, ak zase pojdes do Rokvillu... poviem profesorke McGonagallovej o tej mape!" pohrozila Hermiona. ,,Pocul si niekoho hovorit, Harry?" zavrcal Ron a ani nepozrel na Hermionu. ,,Ron, ako mozes dovolit, aby isiel s tebou? Po tom co Sirius Black skoro urobil tebe! Myslim to vazne, poviem..." ,,Tak teraz ti zase ide o to, aby Harryho vylucili!" nazlostene odvetil Ron. ,,Nenarobila si tento rok uz dost skody?" - 207 - Hermiona otvorila usta, ze mu odpovie, ale prave vtedy jej Krivolab s tichym zasycanim skocil na kolena. Hermiona vylakane pozrela na Rona, schmatla Krivolaba a ponahlala sa do dievcenskeho internatu. ,,Tak teda ako?" spytoval sa Ron Harryho, akoby ich nikto nebol vyrusil. ,,Pod, minule si nic nevidel. Este si nebol u Zonka!" Harry sa obzrel, ci ich Hermiona nepocuva. ,,Dobre," suhlasil, ,,ale tentoraz si vezmem neviditelny plast." V sobotu rano si Harry zbalil do tasky neviditelny plast, do vrecka strcil Zaskodnicku mapu a siel s ostatnymi na ranajky. Hermiona vrhala nanho z druheho konca stola podozrievave pohlady, ale on sa vyhybal jej ociam a dal si zalezat, aby ho videla vracat sa mramorovym schodiskom, ked ostatni sli k vychodu. ,,Ahoj!" zavolal na Rona a kyvol mu. ,,Uvidime sa, ked sa vratis!" Ron sa uskrnul a zmurkol. Harry sa ponahlal na tretie poschodie a cestou vytiahol z vrecka Zaskodnicku mapu. Skrcil sa za Jednooku carodejnicu a rozprestrel pergamen. Blizila sa k nemu mala bodka. Harry prizmuroval oci, aby precital menovku. Drobuckym pismom bolo na mape napisane Neville Longbottom. Harry rychlo vytiahol prutik, zasepkal: ,,Dissendium!", hodil tasku do carodejnice, ale prv ako stihol vliezt do nej aj on, spoza rohu vysiel Neville. ,,Harry! Zabudol som, ze ani ty nechodis do Rokvillu!" ,,Ahoj, Neville," pozdravil ho Harry, rychlo sa vzdialil od sochy a strcil si mapu zase do vrecka. ,,Co mas na plane?" ,,Nic," pokrcil plecami Neville. ,,Nechces si zahrat rachotiacu sedmu?" ,,Eh... teraz nie... chystal som sa do kniznice urobit si tu pracu o upiroch pre Lupina..." ,,Pojdem s tebou!" natesene sa ponukol Neville. ,,Ani ja ju este nemam!" ,,Ech... pockaj, ved ja som ju vcera vecer dokoncil... zabudol som." - 208 - ,,Vyborne, tak mi mozes pomoct!" povedal Neville utrapene. ,,Vobec nechapem to s tym cesnakom... musia to jest, alebo...." Zrazu zmlkol, zhikol a hladel ponad Harryho plece. Prichadzal Snape. Neville rychlo ustupil za Harryho. ,,Co tu vy dvaja hladate?" Snape zastal pri nich a pozrel na jedneho, potom na druheho. ,,Cudne miesto na schodzku..." Na Harryho nesmierne znepokojenie Snapove cierne oci zaleteli ku dveram po oboch stranach a potom na Jednooku carodejnicu. ,,My tu nemame schodzku," povedal Harry. ,,Iba sme sa tu stretli." ,,Naozaj?" Snape nadvihol obocie. ,,Mate vo zvyku zjavovat sa na necakanych miestach, Potter, a zriedka tam byvate z nejakych normalnych dovodov... Odporucam, aby ste sa obaja vratili do Chrabromilskej veze, kam patrite." Harry a Neville sa bez dalsich slov pobrali na odchod. Ked zabocili za roh, Harry sa obzrel. Snape prechadzal rukami po hlave Jednookej carodejnice a pozorne ju kontroloval. Harrymu sa podarilo striast sa Nevilla pri Tucnej panej, ked mu povedal heslo a potom sa pod zamienkou, ze si nechal pracu o upiroch v kniznici, vratil. Ked uz zmizol z dohladu straznych trollov, znovu vytiahol mapu a drzal si ju rovno pod nosom. Zdalo sa, ze chodba na tretom poschodi je prazdna. Harry pozorne prezrel mapu a ulavilo sa mu, ked malicku bodku s menovkou Severus Snape nasiel zase v profesorovej pracovni. Bezal naspat k Jednookej carodejnici, otvoril jej hrb, vliezol dnu a sklzol za taskou na koniec kamennej smyklavky. Znovu Zaskodnicku mapu zotrel a rozbehol sa. Harry, uplne skryty pod neviditelnym plastom, vysiel z Medovych labiek na slniecko a stuchol Rona do chrbta. ,,To som ja," zasepkal. ,,Co ta zdrzalo?" ticho precedil pomedzi zuby Ron. ,,Snape sa tam motal..." A vybrali sa po hlavnej ulici. ,,Kde si?" stale sa kutikom ust spytoval Ron. ,,Este si tu? Je to take cudne..." - 209 - Isli na postu, kde Ron predstieral, ze zistuje, co by stala sovia posta Billovi do Egypta, aby sa Harry mohol dobre poobzerat. Sovy z bidielok nanho potichu hukali, od velkych sivych az po tie najmensie (,,iba na miestne zasielky"), ktore boli take malicke, ze by sa vmestili Harrymu do dlane. Potom isli k Zonkovi. Bolo tam tolko studentov, ze Harry si musel davat velky pozor, aby niekomu nepostupal po nohach a nevyvolal paniku. Predavali tam zartovne carovne pomocky, ktore prekonavali aj Fredove a Georgeove najblaznivejsie predstavy. Harry sepkal Ronovi, co chce, a spod plasta mu podaval peniaze. Odchadzali od Zonka s mescami znacne odlahcenymi, ale vrecka sa im vyduvali od hnojovych bomb, stikutkovych cukrikov, mydla zo zabacich ikier a kazdy si niesol jednu cajovu salku, ktora hryzla nosy. Bol pekny sviezi den a ani jednemu sa nechcelo travit ho vovnutri, a tak presli okolo Troch metiel a vysli na kopec k Skriekajucej bude, najmatoznejsiemu obydliu v Britanii. Stala trochu bokom od dediny a aj za denneho svetla vyzerala strasidelne - okna mala zatlcene a vlhka zahrada zarastala burinou. ,,Este aj rokfortski duchovia sa jej vyhybaju," povedal Ron, ked sa opierali o plot a hladeli na nu. ,,Pytal som sa Takmer bezhlaveho Nicka... vraj pocul, ze sa tu usadila velmi drsna spolocnost. Nikto sa nemoze dostat dnu. Fred a George sa o to zrejme pokusali, ale vsetky vchody su napevno uzavrete..." Harrymu bolo po vystupe na kopec teplo a prave uvazoval, ze si na chvilu vyzlecie plast, ked nablizku zacul hlasy. Niekto prichadzal k domu z druhej strany kopca. O chvilu sa zjavil Malfoy a tesne za nim Crabbe a Goyle. Malfoy rozpraval. ,,... kazdu chvilu by mi mala prist sova od otca. Musel ist na vysluch a porozpravat im o mojej ruke, ako som s nou tri mesiace nemohol nic robit..." Crabbe a Goyle sa zachechtali. ,,Teda skoda, ze som nebol pri tom a nepocul, na aku obhajobu sa ten velky vlasaty idiot zmohol... ,Fakticky je neskodny'... ten hipogrif to ma uz zratane..." Malfoy odrazu zbadal Rona. Na tvari sa mu zjavil zlovestny usmev. ,,Co tu robis, Weasley?" - 210 - Malfoy pozrel na rozpadavajuci sa dom za Ronom. ,,Asi by si tu rad byval, co, Weasley? Snivas o vlastnej izbe? Pocul som, ze cela vasa rodina spava v jednej izbe. Je to pravda?" Harry chytil Rona zozadu za habit, aby mu zabranil skocit na Malfoya. ,,Nechaj mi ho," zasepkal mu do ucha. Bola to perfektna prilezitost, aku si nemohli nechat ujst. Harry potichucky presiel za Malfoya, Crabba a Goyla. Zohol sa a nabral plnu hrst blata. ,,Prave sme hovorili o vasom kamaratovi Hagridovi," pokracoval Malfoy. ,,Predstavovali sme si, co tak asi trepal Vyboru pre likvidaciu nebezpecnych tvorov. Myslis, ze sa rozplace, ked jeho hipogrifovi odseknu..." CVACHT! Malfoyovi nadskocila hlava, ked ho zasiahla hrca blata, a zo striebristobielych vlasov mu zrazu kvapkala spina. ,,Co to...?" Ron sa musel drzat plota, aby nespadol, co sa tak smial. Malfoy, Crabbe a Goyle sa hlupo otocili, horuckovite sa obzerali a Malfoy si utieral vlasy. ,,Co to bolo? Kto to urobil?" ,,Vraj tu poriadne mata, vsak?" poznamenal Ron, akoby komentoval pocasie. Crabbe a Goyle vyzerali vylakane. Vyduvajuce sa svaly im boli proti duchom nanic. Malfoy sa obzeral po prazdnom okoli. Harry sa zakradal po chodniku k jednej krasnej kaluzi s odporne zapachajucim zelenym blatom. PLESK! Tentoraz to schytali Crabbe a Goyle. Goyle zlostne skackal na mieste a pokusal sa zotriet si blato z malych tupych ociek. ,,Priletelo to odhential!" krical Malfoy utierajuc si tvar a civel na miesto vlavo od Harryho. Crabbe sa tackavo vrhol dopredu s dlhymi rukami vystretymi pred sebou ako zombie. Harry sa mu vyhol, zdvihol palicu a hodil mu ju do chrbta. Zvijal sa od potlacaneho smiechu, ked Crabbe urobil vo vzduchu piruetu, aby zistil, kto to donho hodil. Pretoze Crabbe videl iba Rona, zamieril k nemu, ale Harry mu podlozil nohu. Crabbe sa potkol a jeho obrovska laba pristupila okraj Harryho plasta. Harry citil, ako ho to potiahlo, a plast mu sklzol z tvare. Na okamih Malfoy civel nanho. - 211 - ,,Aaaa!" zreval ukazujuc na Harryho hlavu. Vtom sa otocil a hnal sa ozlomkrky dolu kopcom a Crabbe s Goylom za nim. Harry si znovu navliekol plast, ale uz sa stalo. ,,Harry!" Ron potkynajuc sa bezal ta, kde zmizol Harry. ,,Radsej utekaj! Ak to Malfoy niekomu povie... radsej aby si bol v hrade. Rychlo!" ,,Uvidime sa neskor," povedal Harry a bez dalsich slov trielil po chodniku k Medovym labkam. Uveri Malfoy tomu, co videl? Uveri niekto Malfoyovi? Nikto nevedel o neviditelnom plasti, nikto okrem Dumbledora. Harrymu stiahlo zaludok - Dumbledore by presne vedel, co sa stalo, keby Malfoy nieco povedal... Harry utekal do Medovych labiek, odtial do pivnice, potom cez padacie dvere, strhol si neviditelny plast, strcil si ho pod pazuchu a uhanal cez tunel... Malfoy bude v hrade prvy. Ako dlho potrva, kym najde nejakeho ucitela? Harry dychcal, pichalo ho v boku, ale nespomalil, az kym nedobehol ku kamennemu sklzu. Plast bude musiet nechat tam, ten by ho prezradil, keby Malfoy nazaloval nejakemu ucitelovi - skryl ho teda do tmaveho kuta a potom co najrychlejsie liezol hore. Spotene ruky sa mu na smyklavke klzali. Strcil ruku do carodejnicinho hrbu, poklopkal po nom prutikom, vystrcil hlavu a vysvihol sa von, hrb sa zavrel a len co vyskocil spoza sochy, pocul rychle kroky. Bol to Snape. Rychlo sa blizil k Harrymu, az mu poletoval cierny habit, a zastal pred nim. ,,Tak!" povedal takmer vitazoslavne. Harry sa usiloval tvarit sa nevinne, ale pridobre si uvedomoval, aky je spoteny, a zablatene ruky si rychlo strcil do vrecka. ,,Podte so mnou, Potter," prikazal Snape. Harry siel za nim a usiloval sa poutierat si ruky zospodu o habit tak, aby to Snape nevidel. Schadzali dolu schodmi do Snapovej pracovne v podzemi. Harry tu predtym bol iba raz a aj vtedy bol v poriadnej kasi. Snapova zbierka vselijakych hroznych slizovitych veci v poharoch sa odvtedy rozsirila - vsetky stali na policiach za stolom, leskli sa vo svetle ohna a zvysovali hrozivu atmosferu. ,,Sadnite si," prikazal Snape. Harry posluchol. Snape vsak zostal stat. - 212 - ,,Prave bol za mnou pan Malfoy s velmi cudnou historkou, Potter," zacal Snape. Harry mlcal. ,,Hovoril mi, ze bol pri Skriekajucej bude a natrafil tam na Weasleyho, ktory bol ocividne sam." Harry stale mlcal. ,,Pan Malfoy tvrdi, ze sa rozpraval s Weasleym, ked ho zozadu do hlavy trafila velka hruda blata. Co myslite, ako sa to mohlo stat?" Harry sa usiloval tvarit prekvapene. ,,Ja neviem, pan profesor." Snapove oci sa zavrtavali do Harryho. Bol to skoro rovnaky pocit, ako ked sa ucili vydrzat pohlad hipogrifa. Harry sa snazil nezmurknut. ,,Vtedy pan Malfoy uvidel cudne zjavenie. Viete si predstavit, co by to mohlo byt, Potter?" ,,Nie," odvetil Harry tentoraz nevinne zvedavym tonom. ,,Bola to vasa hlava, Potter. Vznasala sa vo vzduchu." Dlho bolo ticho. ,,Mozno by mal ist za madam Pomfreyovou," povedal Harry, ,,ked vidi take veci..." ,,Co by vasa hlava hladala v Rokville, Potter?" potichu sa spytal Snape. ,,Vasa hlava nesmie chodit do Rokvillu. Ani len ciastocka vasho tela nema co robit v Rokville." ,,Ja to viem," povedal Harry a usiloval sa, aby sa mu na tvari nezracil pocit viny ci strach. ,,Zda sa, ze Malfoy ma halucin..." ,,Malfoy nema nijake halucinacie," zavrcal Snape, sklonil sa a polozil si ruky na operadla Harryho stolicky, takze mal tvar len kusok od Harryho. ,,Ak bola v Rokville vasa hlava, urcite tam bol aj zvysok vasho tela." ,,Ja som bol hore v Chrabromilskej vezi," namietal Harry. ,,Ako ste mi kazali..." ,,Moze to niekto potvrdit?" Harry nepovedal nic. Snapove usta sa vykrivili v strasnom usmeve. ,,Takze," znovu sa vystrel. ,,Vsetci, od ministra magie pocnuc, sa usiluju uchranit slavneho Harryho Pottera pred Siriusom Blackom, ale slavny Harry Potter je zakon sam pre seba. Nech sa obycaj- 213 - ni ludia trapia o jeho bezpecnost! Slavny Harry Potter si chodi, kam chce, a nemysli na nasledky." Harry mlcal. Snape sa usiloval vyprovokovat ho, aby povedal pravdu. A to on neurobi. Snape nema dokazy - zatial. ,,Ako velmi sa podobate na svojho otca, Potter," povedal odrazu Snape a oci sa mu leskli. ,,Aj on bol mimoriadne arogantny. Nepatrny talent na metlobal, a uz si namyslal, ze je nad vsetkych. Pysne sa naparoval aj so svojimi kamaratmi a obdivovatelmi... Ta podoba medzi vami je zvlastna." ,,Moj otec sa nenaparoval," vyhrkol Harry, neuvazujuc. ,,Ani ja sa nenaparujem." ,,Ani vas otec velmi nedbal na pravidla," pokracoval Snape a na chudej tvari sa mu zrkadlila zloba. ,,Pravidla platili pre menej vyznamnych smrtelnikov, nie pre vitazov metlobaloveho pohara. Tak si o sebe namyslal..." ,,MLCTE!" Harry odrazu vstal. V zilach mu vrela zlost taka velka, aku necitil od poslednej noci na Privatnej ceste. Bolo mu jedno, ze Snapova tvar zmeravela a cierne oci sa mu nebezpecne blyskaju. ,,Co ste mi to povedali, Potter?" ,,Povedal som vam, aby ste mlcali o mojom otcovi!" krical Harry. ,,Poznam pravdu, jasne? Zachranil vam zivot! Dumbledore mi to povedal! Keby nebolo mojho otca, ani by ste tu neboli!" Snapova ovisnuta tvar nadobudla farbu skysnuteho mlieka. ,,A povedal vam riaditel aj to, za akych okolnosti mi vas otec zachranil zivot?" chripel Snape. ,,Alebo tie podrobnosti povazoval za privelmi neprijemne pre jemne uska vzacneho Pottera?" Harry si zahryzol do pery. Nevedel, co sa stalo, a nechcel to priznat, ale Snape zrejme uhadol pravdu. ,,Bol by som nerad, aby ste odisli s falosnou predstavou o svojom otcovi, Potter," povedal a tvar mu vykrivil hrozny uskrn. ,,Predstavovali ste si nejaky hrdinsky cin? Tak dovolte, aby som vas vyviedol z omylu - vas svaty otecko a jeho kamarati rozohrali velmi zabavny zart, ktory by bol skoncil mojou smrtou, keby vas otec nebol mal v poslednej chvili plne gate. Na tom, co urobil, nebolo ani zamak statocnosti. Zachranoval si aj vlastnu kozu, nielen mna. Keby sa mu bol ten zart podaril, vyhodili by ho z Rokfortu." Snape vyceril nerovne zltkaste zuby. - 214 - ,,Vyvratte vrecka, Potter!" vyprskol odrazu. Harry sa nehybal. V usiach mu hucalo. ,,Vyvratte vrecka, alebo ideme rovno k riaditelovi! Vysypte ich, Potter!" Studeny od hrozy Harry pomaly vytiahol balicek Zonkovych trikov a Zaskodnicku mapu. Snape zobral vrecusko od Zonka. ,,Dal mi ho Ron," povedal Harry a modlil sa, aby mal sancu Rona upozornit prv, ako ho Snape uvidi. ,,Priniesol ich z Rokvillu minule..." ,,Naozaj? A vy to odvtedy nosite? No to je dojemne... a co je toto?" Snape zobral do ruky mapu. Harry sa zo vsetkych sil usiloval tvarit sa lahostajne. ,,Rezervny pergamen," pokrcil plecami. Snape ho prevracal hladiac na Harryho. ,,Urcite nepotrebujete nejaky stary kus pergamenu," povedal. ,,Co keby som ho radsej zahodil?" A pohol rukou smerom k ohnu. ,,Nie!" rychlo vyhrkol Harry. ,,Aha!" pokracoval Snape a velke nozdry sa mu chveli. ,,Je to dalsi vzacny darcek od pana Weasleyho? Alebo je to... nieco ine? Trebars list, napisany neviditelnym atramentom? Alebo instrukcie, ako sa dostat do Rokvillu bez toho, aby ste museli prejst popri dementoroch?" Harry zazmurkal. Snapove oci zaziarili. ,,Pozrime sa, pozrime sa..." hundral si, vytiahol prutik a rozprestrel mapu na stole. ,,Odhal svoje tajomstvo!" prikazal a dotkol sa pergamenu prutikom. Nic sa nestalo. Harry zvieral ruky v paste, aby sa mu netriasli. ,,Ukaz sa!" zvolal Snape a znova prudko poklepal po mape. Pergamen bol stale prazdny. Harry sa zhlboka nadychoval, aby sa upokojil. ,,Profesor Severus Snape, ucitel tejto skoly, ti prikazuje odhalit informacie!" povedal Snape a svihol po mape prutikom. Na hladkom povrchu pergamenu sa zacali zjavovat pismena, akoby ich pisala nejaka neviditelna ruka. - 215 - ,,Pan Namesacnik sklada svoje komplimenty profesorovi Snapovi a velmi ho prosi, aby nestrkal svoj nenormalne velky nos do cudzich veci." Snape zmeravel. Harry omraceny hladel na odkaz. Pri tom vsak nezostalo. Pod prvym odkazom sa zjavil druhy. ,,Pan Parohac suhlasi s panom Namesacnikom a rad by dodal, ze profesor Snape je mrzky darebak." Bolo by to smiesne, keby situacia nebola taka vazna. A na pergamene toho bolo este viac... ,,Pan Tichoslap by rad vyjadril svoj uzas nad tym, ze sa taky idiot sa stal profesorom." Harry zdesene zavrel oci. Ked ich otvoril, na mape sa zjavili posledne slova. ,,Pan Cervochvost praje profesorovi Snapovi dobry den a radi tomu hnusakovi, aby si umyl vlasy." Harry cakal na uder. ,,Tak," potichu zasomral Snape. ,,Zistime si to..." Siel k ohnu, nabral za hrst ligotaveho prasku zo dzbanu na kozube a hodil ho do plamenov. ,,Lupin!" zvolal do ohna. ,,Chcem sa s tebou rozpravat!" Harry nacisto ohromeny civel do ohna. Zjavil sa v nom nejaky velky tien, ktory sa velmi rychlo otacal. Vzapati vyliezal z ohniska profesor Lupin a zo svojho osumeleho habitu si oprasoval popol. ,,Volal si, Severus?" spytal sa Lupin pokojne. ,,Volal," odvetil Snape a s tvarou pokrutenou od zlosti sa vracal k svojmu stolu. ,,Prave som poziadal Pottera, aby si vyprazdnil vrecka. Mal v nich toto." Snape ukazoval na pergamen, na ktorom este stale svietili slova Pani Namesacnik, Cervochvost, Tichoslap a Parohac. Na Lupinovej tvari sa zjavil cudny uzavrety vyraz. ,,No?" spytal sa Snape. Lupin stale hladel na mapu. Harry mal dojem, ze nad niecim rychlo rozmysla. ,,No?" zopakoval Snape. ,,Tento pergamen je zjavne plny ciernej magie. To by mal byt tvoj odbor, Lupin. Co myslis, kde vzal Potter nieco take?" - 216 - Lupin zdvihol pohlad a letmo pozrel na Harryho, aby mu naznacil, nech ho neprerusuje. ,,Plny ciernej magie?" zopakoval pokojne. ,,Naozaj si to myslis, Severus? Podla mna je to len kusok pergamenu, ktory urazi hocikoho, kto ho cita. Detinske, ale urcite nie nebezpecne. Predpokladam, ze Harry to ma z nejakeho zabavneho obchodu..." ,,Naozaj?" odvetil Snape. Celust mu zmeravela od hnevu. ,,Myslis, ze v zabavnom obchode by kupil nieco take? Nezda sa ti pravdepodobnejsie, ze to dostal priamo od vyrobcov?" Harry nechapal, o com Snape hovori. Ocividne ani Lupin. ,,Myslis od pana Cervochvosta alebo niekoho z tych ludi?" spytal sa. ,,Harry, poznas niektoreho z nich?" ,,Nie," rychlo odvetil Harry. ,,Vidis, Severus?" Lupin sa znovu obratil k Snapovi. ,,Mne to pripada ako Zonkov vyrobok..." Ako na zavolanie pribehol do Snapovej pracovne Ron. Bol celkom zadychcany a zastal tesne pri Snapovom stole, drzal sa za bok a pokusal sa nieco povedat. ,,Ja... dal som... to Harrymu," dychcal. ,,Kupil... som to... u Zonka... pradavno..." ,,Tak teda!" povedal Lupin, splasol rukami a spokojne sa obzeral. ,,Tym sa to, zda sa, vyjasnilo. Ja to vratim, Severus, dobre?" Poskladal mapu a strcil si ju do habitu. ,,Harry, Ron, podte so mnou, potrebujem sa s vami porozpravat o tej praci o upiroch... ospravedln nas, Severus..." Na odchode sa Harry neopovazil ani pozriet na Snapa. Celu cestu az do vstupnej haly sli Lupin, Ron a Harry bez slova. Potom sa Harry otocil k Lupinovi. ,,Pan profesor, ja..." ,,Nechcem nijake vysvetlenia," prerusil ho Lupin usecne. Obzrel sa po prazdnej hale a stisil hlas. ,,Nahodou viem, ze tuto mapu pred mnohymi rokmi skonfiskoval pan Filch. Ano, viem, ze je to mapa," zopakoval, ked Ron a Harry prekvapene pozreli nanho. ,,Nechcem vediet, ako sa dostala k vam. Zaraza ma vsak, ze ste ju neodovzdali. Najma po tom, co sa stalo, ked jeden zo studentov stratil informacie a tie sa povalovali len tak po hrade. A nemozem ti ju vratit, Harry." - 217 - Harry to cakal, ale neprotestoval, lebo tak velmi ho zaujimali vysvetlenia. ,,Preco si Snape myslel, ze to mam od vyrobcov?" ,,Lebo..." Lupin zavahal, ,,lebo ta mozno tvorcovia tejto mapy chceli vylakat zo skoly. Povazovali by to za mimoriadne zabavne." ,,Vy ich poznate?" na Harryho to zaposobilo. ,,Stretli sme sa," odvetil Lupin usecne. Hladel na Harryho vaznejsie nez predtym. ,,Necakaj, ze to zase budem za teba zehlit, Harry. Nemozem ta donutit, aby si bral Siriusa Blacka vazne. Ale myslel som si, ze to, co si pocul o dementoroch, na teba vacsmi zaposobi. Tvoji rodicia polozili svoje zivoty za to, aby si ty zostal nazive, Harry. A biedne sa im odplacas - hazardujes s ich obetou pre jedno vrecko so zartami." Odisiel a Harry sa citil ovela horsie nez v Snapovej pracovni. Vliekli sa s Ronom po mramorovom schodisku, a ked prechadzali okolo Jednookej carodejnice, spomenul si Harry na neviditelny plast - este stale bol tam, ale neodvazil sa ist pon. ,,To bola moja vina," vyhlasil zrazu Ron. ,,To ja som ta presviedcal, aby si isiel. Lupin ma pravdu, bolo to hlupe, nemali sme to urobit... Zmlkol - prisli na chodbu, kde sa prechadzali strazni trollovia, a oproti nim kracala Hermiona. Jediny pohlad na jej tvar a Harry bol presvedceny, ze vie, co sa stalo. Zovrelo mu zaludok - povedala to profesoke McGonagallovej? ,,No co, najlepsia radost je skodoradost?" surovo sa na nu oboril Ron, ked zastala pred nimi. ,,Alebo si bola prave na nas zalovat?" ,,Nie," odvetila Hermiona. Drzala v rukach list a pera sa jej triasla. ,,Len som si myslela, ze by ste to mali vediet... Hagrid prehral ten spor, Hrdozobca popravia." - 218 - PATNASTA KAPITOLA FFIIN NA AL LE E ,,Poslal... poslal mi toto," hovorila Hermiona a ukazovala im list. Harry ho od nej vzal. Pergamen bol vlhky a obrovske slzy na mnohych miestach rozmazali atrament, takze sa tazko cital. ,,To nemozu," vyhlasil Harry. ,,To nemozu urobit. Hrdozobec nie je nebezpecny." - 219 - ,,Malfoyov tatko vyboru pohrozil," povedala Hermiona a utierala si oci. ,,Ved viete, aky je. Je to hrstka starych roztrasenych hlupakov a bali sa. Zostava este odvolanie. Vzdy byva. Ibaze v nom nevidim nijaku nadej... Nic sa nezmeni." ,,Ale ano," namietal Ron nazlostene. ,,Tentoraz to nebudes musiet vsetko robit sama, Hermiona. Ja ti pomozem." ,,Och, Ron!" Hermiona sa vrhla Ronovi okolo krku a uplne sa zosypala. Ron sa tvaril celkom zdesene a nemotorne ju hladkal po hlave. Napokon sa Hermiona odtiahla. ,,Ron, velmi, velmi ma mrzi to s Prasivcom..." vzlykala. ,,Och... no... bol uz stary," chlacholil ju Ron a ocividne mu odlahlo, ked ho konecne pustila. ,,A aj tak bol trochu... neuzitocny. Clovek nikdy nevie, mozno mi teraz mamka s tatkom kupia sovu." Bezpecnostne opatrenia po druhom Blackovom vlamani sa do hradu znemoznovali Harrymu, Ronovi a Hermione, aby po veceroch Hagrida navstevovali. Prilezitost porozpravat sa s nim mali iba na hodinach starostlivosti o zazracne tvory. Zdalo sa, ze rozsudok ho celkom omracil a otupil. ,,Vsetkemu som na vine ja. Celkom som stratil rec. Sedeli tam v tych ciernych habitoch a mne tie poznamky furt padali a zabudol som tie datumy, co si mi hovorila, Hermiona. A potom vstal Lucius Malfoy a povedal svoju rec a vybor urobil presne to, co im kazal..." zdoveroval sa im Hagrid. ,,Stale sa mozno odvolat!" prudko namietal Ron. ,,Este to nevzdavaj, pracujeme na tom!" Vracali sa do hradu s ostatnymi studentmi. Pred sebou videli Malfoya s Crabbom a Goylom, obzerali sa a povysenecky smiali. ,,To nema zmysel, Ron," povedal Hagrid smutne pri schodoch do hradu. ,,Lucius Malfoy ma ten vybor vo vacku. Ja sa len mozem postarat, aby teraz Hrdozobcovi bolo co najlepsie. Dlhujem mu to..." Hagrid sa otocil a ponahlal sa naspat do svojej chalupy s tvarou zaborenou do vreckovky. ,,Pozrite na toho ufnukanca!" Malfoy, Crabbe a Goyle stali hned za dverami a pocuvali. - 220 - ,,Videli ste uz nieco take ubohe?" zvolal Malfoy. ,,A to ma byt nas ucitel!" Harry a Ron sa nazurene pohli smerom k Malfoyovi, ale Hermiona ich predbehla a - PLESK! Z celej sily, aku len v sebe nasla, strelila Malfoyovi zaucho. Malfoy sa zatackal. Harry, Ron, Crabbe a Goyle len uzasnuto hladeli, ako Hermiona znova zdvihla ruku. ,,Neopovazuj sa nazvat Hagrida ubohym, ty hnusny... ty nechutny..." ,,Hermiona!" ticho sa ozval Ron a pokusil sa chytit jej ruku, ked sa znovu zahnala. ,,Daj pokoj, Ron!" Hermiona vytiahla prutik. Malfoy cuvol. Crabbe a Goyle hladeli nanho absolutne ohromeni, akoby si pytali pokyny. ,,Podme," zamumlal Malfoy a vzapati vsetci traja zmizli na chodbe do ich podzemia. ,,Hermiona!" zopakoval Ron prekvapene i obdivne zaroven. ,,Harry, ty sa postaraj, aby si ho v metlobalovom finale porazil!" povedala Hermiona, pricom jej hlas preskakoval do skreku. ,,Lebo ak nie, neznesiem, aby Slizolin vyhral." ,,Mame carovanie," pripomenul Ron, stale vyvalujuc oci na Hermionu, ,,radsej uz podme." Ponahlali sa hore schodmi do triedy profesora Flitwicka. ,,Meskate, chlapci!" vycitavo ich privital profesor Flitwick, ked Harry otvoril triedu. ,,No podte, rychlo, vytiahnite si prutiky, dnes experimentujeme s Rozveselujucimi zaklinadlami a uz sme sa rozdelili do dvojic..." Harry a Ron sa ponahlali do zadnej lavice a otvorili si tasky. Ron sa obzrel. ,,Kam isla Hermiona?" Harry sa obzrel tiez. Hermiona nevosla do triedy, no Harry si bol isty, ze ked otvaral dvere, stala vedla neho. ,,To je cudne," zamumlal a civel na Rona. ,,Mozno... mozno isla na zachod alebo tak?" Ale Hermiona sa celu hodinu neukazala. ,,Bolo by sa jej Rozveselujuce zaklinadlo zislo," skonstatoval Ron cestou na obed. Vsetci naokolo sa usmievali od ucha k uchu, - 221 - lebo po Rozveselujucich zaklinadlach v nich zostal pocit spokojnosti. Hermiona nebola ani na obede. Kym dojedli jablkovy kolac, ucinky Rozveselujucich zaklinadiel vyprchavali a Harry a Ron sa zacali bat. ,,Myslis, ze jej Malfoy mohol nieco urobit?" spytal sa Ron nervozne, ked sa ponahlali do Chrabromilskej veze. Presli okolo hliadkujucich trollov, povedali Tucnej panej heslo (Treperenda) a preliezli cez portret do klubovne. Hermiona sedela pri stole s hlavou na knihe aritmancie a tvrdo spala. Sadli si kazdy z jednej strany a Harry do nej stuchol. ,,Co...co?" prebrala sa Hermiona vylakane a splasene sa obzerala. ,,Uz treba ist? Ktoru hodinu mame teraz?" ,,Vestenie, ale to bude az o dvadsat minut," povedal Harry. ,,Preco si nebola na carovani, Hermiona?" ,,Coze? Och, nie!" zapistala Hermiona. ,,Ja som zabudla ist na carovanie!" ,,Ale ako si mohla zabudnut?" spytal sa Harry. ,,Ved si s nami stala pred triedou!" ,,To je neuveritelne!" kvilila Hermiona. ,,Profesor Flitwick sa hneval? Och, za to moze Malfoy. Myslela som nanho a na vsetko som zabudla." ,,Vies co, Hermiona!" vyhlasil Ron, ked pozrel na obrovsku knihu aritmancie, ktora posluzila Hermione namiesto vankusa. ,,Mam dojem, ze uz ti z toho preskakuje. Chces toho privela." ,,Nie, nechcem!" branila sa Hermiona, odhrnula si vlasy z oci a beznadejne sa obzerala, kde ma tasku. ,,Len som urobila chybu, nic viac. Radsej pojdem za profesorom Flitwickom ospravedlnit sa... Uvidime sa na vesteni!" Hermiona sa k nim o dvadsat minut pripojila pod rebrikom do ucebne profesorky Trelawneyovej a tvarila sa hrozne utrapene. ,,Nemozem uverit, ze som zmeskala Rozveselovacie zaklinadlo! A stavim sa, ze ho budeme mat na skuskach. Profesor Fltiwick to naznacil." Vyliezli po rebriku do slabo osvetlenej dusnej miestnosti vo vezi. Na kazdom stoliku svietila kristalova gula s perletovobielou hmlou vovnutri. Harry, Ron a Hermiona si sadli k zastrcenemu a rozheganemu stoliku. - 222 - ,,Myslel som, ze s kristalovymi gulami zacneme az pred koncom roka," zasepkal Ron a vrhol ostrazity pohlad na profesorku Trelawneyovu pre pripad, ze by striehla niekde nablizku. ,,Nestazuj sa, ved to znamena, ze sme skoncili s citanim z dlane," odpovedal mu potichu Harry. ,,Uz som mal po krk toho jej strhavania sa zakazdym, ked mi pozrela na ruky." ,,Dobry den vam prajem!" ozval sa znamy zastrety hlas a profesorka Trelawneyova ako vzdy dramaticky vystupila z tiena. Parvati a Lavender sa az chveli vzrusenim a tvare im osvetlovalo mliecne svetlo z kristalovej gule. ,,Rozhodla som sa zacat s kristalovou gulou trochu skor, nez som povodne mala v plane," oznamila im profesorka Trelawneyova. Sedela chrbtom k ohnu a obzerala sa. ,,Osud mi prezradil, ze vase skusky v juni sa budu tykat gule, a velmi vam chcem poskytnut dostatocnu prax." Hermiona odfrkla. ,,No, vazne... osud jej prezradil... Kto pripravuje otazky na skusky? Ona predsa! Aka uzasna predpoved!" poznamenala a ani sa neobtazovala stisit hlas. Harry a Ron sa zadusali potlacanym smiechom. Tazko povedat, ci ich profesorka Trelawneyova pocula, lebo tvar mala skrytu v tieni. Pokracovala vsak, akoby nic. ,,Citanie z kristalovej gule je velmi zlozite umenie," vravela zasnene. ,,Neocakavam, ze niekto z vas na prvy raz v nekonecnej hlbke gule skutocne nieco uvidi. Najprv si precvicime uvolnovanie mysle a externeho pohladu," Ron sa zacal neovladatelne chichunat a musel si do ust strcit past, aby utlmil tie zvuky, ,,ako aj vyjasnovanie vnutorneho oka a supervedomia. Mozno, ak budeme mat stastie, niekto na konci hodiny uz nieco uvidi." A tak zacali. Harry sa pri civeni na kristalovu gulu a usili vycistit si mysel citil mimoriadne hlupo, lebo to povazoval za nezmysel. Nepomahalo mu ani to, ze Ron sa stale potichu chichotal a Hermiona pohrdavo odfrkovala. ,,Uz ste nieco videli?" spytal sa ich Harry po stvrthodine daromneho zizania do gule. ,,Ano. Na tomto stole je spalenina," ukazoval Ron. ,,Niekto asi prevratil sviecku." - 223 - ,,Toto je strasna strata casu," sepkala Hermiona. ,,Radsej keby sme sa ucili nieco uzitocne. Mohla som dohnat Rozveselujuce zaklinadlo." Profesorka Trelawneyova preplavala okolo ich. ,,Mam niekomu pomoct s vykladom tienistych znameni v guli?" hovorila tak potichu, ze v cinkote jej naramkov ju ledva bolo pocut. ,,Ja nepotrebujem pomoc," zasepkal Ron. ,,Je jasne, co to znamena. Dnes v noci bude husta hmla." Harry aj Hermiona vybuchli smiechom. ,,No ale toto!" pohorsovala sa profesorka Trelawneyova, ked sa vsetky hlavy otocili k nim. Parvati a Lavender sa tvarili pohorsene. ,,Narusujete jasnovidecke vibracie!" Podisla k ich stolu a nazrela do ich kristalovej gule. Harry citil, ze mu zacina byt tazko na dusi. S istotou vedel, co pride... ,,Nieco tam je!" sepkala profesorka Trelawneyova a sklonila tvar ku guli, takze sa v jej obrovskych okuliaroch odrazala dvojmo. ,,Nieco sa tam hybe... ale co je to?" Harry bol ochotny stavit vsetko, co ma, vratane Blesku, ze nech je ta sprava akakolvek, nebude dobra. A pravdaze... ,,Och, joj..." vzdychla profesorka Trelawneyova a uprene hladela na Harryho. ,,Je tu, jasnejsi ako kedykolvek predtym... prepanajana, kraca k vam, je coraz vacsi... B." ,,Och, pre vsetko na svete, len nie zas ten nezmysel s Besom!" nahlas zvolala Hermiona. Profesorka Trelawneyova zdvihla k Hermione svoje obrovske oci. Parvati nieco zasepkala Lavender a aj ony na Hermionu zazerali. Profesorka Trelawneyova vstala a premerala si Hermionu pohladom, z ktoreho salal neskryvany hnev. ,,Mrzi ma, ze to musim povedat, ale od chvile, ako ste prisli do tejto triedy, moja draha, bolo mi jasne, ze nemate v sebe predpoklady pre vznesene umenie vestenia. Skutocne sa nepamatam, ze by som sa niekedy stretla so studentom s tak beznadejne pozemskou myslou." Chvilu bolo ticho. Potom... ,,Fajn!" ozvala sa Hermiona odrazu, vstala a napchala si Odhalovanie zahalenej buducnosti do tasky. ,,Fajn!" zopakovala, prehodila si tasku cez plece a skoro zhodila Rona zo stolicky. ,,Vzdavam to! Odchadzam!" - 224 - A na udiv celej triedy zamierila k padacim dveram, kopnutim ich otvorila, zliezla po rebriku a stratila sa im z dohladu. Profesorka Trelawneyova celkom zabudla na Besa. Prudko sa odvratila od Ronovho a Harryho stola a trochu namahavejsie dychajuc si pritiahla priesvitnu stolu. ,,Oooo!" zvolala Lavender odrazu a vsetci sa zlakli. ,,Ooo. Pani profesorka, prave som si spomenula! Vy ste predvidali, ze odide. Vsakze, pani profesorka? ,Okolo Velkej noci jeden z nas navzdy opusti nase rady.' Vy ste to povedali uz davno, pani profesorka!" Profesorka Trelawneyova sa na nu s doverou usmiala. ,,Ano, moja mila, naozaj som vedela, ze nas slecna Grangerova opusti. Clovek vsak dufa, ze si pomylil znamenia... Vnutorne oko moze byt niekedy bremenom..." Zdalo sa, ze na Lavender a Parvati to hlboko zaposobilo, a posunuli sa, aby si profesorka Trelawneyova mohla prisadnut k ich stoliku. ,,Ta Hermiona sa niekedy neda, co?" zasepkal Ron Harrymu a na tvari sa mu zracil obdiv. ,,Veru..." Harry pozrel do kristalovej gule, ale nevidel nic iba prevalujucu sa bielu hmlu. Naozaj profesorka Trelawneyova videla Besa? Uvidi ho aj on? Pretoze finale metlobaloveho pohara sa rychlo blizilo, nejaka skoro smrtelna nehoda bola to posledne, co potreboval. Cez velkonocne prazdniny si vobec neoddychli. Tretiaci este nikdy nemali tolko uloh. Neville Longbottom bol na pokraji nervoveho zrutenia, a nebol jediny. ,,A vraj prazdniny!" zreval Seamus Finnigan v jedno popoludnie v klubovni. ,,Co blaznia, ved skusky su este za horami." No nikto nebol zavaleny pracou tak ako Hermiona. Aj bez vestenia mala viac predmetov ako ostatni. Vecer zvycajne odchadzala z klubovne posledna a na druhy den rano prva prichadzala do kniznice, pod ocami mala kruhy ako profesor Lupin a stale sa zdalo, ze ma slzy na krajicku. Ron prevzal zodpovednost za Hrdozobcovo odvolanie. Ked si nerobil ulohy, prehrabaval sa v hrubociznych zvazkoch s nazvami ako Prirucka psychologie hipogrifov a Vtak ci netvor? Studia o bru- 225 - talite hipogrifov. Tak sa do toho zahlbil, ze dokonca zabudol byt protivny ku Krivolabovi. Harry si medzitym musel zladit domace ulohy s kazdodennymi metlobalovymi treningmi, nehovoriac o nekonecnych diskusiach o taktike s Woodom. Zapas Chrabromil - Slizolin sa mal konat v prvu nedelu po velkonocnych prazdninach. Slizolin v turnaji viedol presne o dvesto bodov. To znamenalo (ako Wood timu ustavicne pripominal), ze ak chcu ziskat pohar, musia vyhrat o viac ako dvesto bodov. Bremeno vitazstva teda spocivalo do znacnej miery na Harrym, pretoze za ziskanie ohnivej strely bolo stopatdesiat bodov. ,,Takze ju musis chytit, iba ak budeme mat viac ako patdesiatbodovy naskok," ustavicne pripominal Harrymu. ,,Iba s vyse patdesiatbodovym naskokom, Harry, inak sice vyhrame zapas, ale prideme o pohar. Pochopil si to, vsak? Musis chytit ohnivu strelu, iba ak budeme... ,,JA VIEM, OLIVER!" zreval Harry. Cely Chrabromil bol posadnuty bliziacim sa zapasom. Chrabromilska fakulta nevyhrala metlobalovy pohar od cias legendarneho stihaca Charlieho Weasleyho (Ronov druhy najstarsi brat). Harry vsak pochyboval, ze ktokolvek zo spoluziakov, vratane Wooda, tak velmi tuzi vyhrat zapas ako on. Nepriatelstvo medzi Harrym a Malfoyom vrcholilo. Malfoya stale skrela ta sarvatka s blatom v Rokville a este vacsmi ho stvalo, ze Harrymu sa nejako podarilo uniknut trestu. Harry zase Malfoyovi nezabudol pokus o sabotaz na zapase s Bystro-hlavom, ale najvacsmi jeho rozhodnutie porazit Malfoya pred celou skolou ovplyvnoval Hrdozobcov pripad. Nikto si nespominal, ze by sa nejaky zapas chystal v takej nabitej atmosfere. Do konca prazdnin napatie medzi oboma druzstvami a ich fakultami kulminovalo. Na chodbach doslo k niekolkym drobnym sarvatkam a vyvrcholili neprijemnou zrazkou, po ktorej jeden chrabromilsky stvrtak a slizolinsky siestak skoncili v nemocnicnom kridle, lebo z usi im vyrastal por. Harry prezival zvlast tazke chvile. Nemohol ist na hodinu, ktoru mali so Slizolincanmi, bez toho, aby mu niekto nepodlozil nohu, vsade nanho striehli Crabbe a Goyle, ale zakazdym im ovisli nosy a tvarili sa sklamane, lebo vzdy bol v hluciku spoluziakov. Wood vydal instrukcie, aby Harry mal vsade sprievodcov pre pripad, ze by - 226 - sa ho Slizolincania pokusili vyradit. Cely Chrabromil sa s nadsenim ujal tejto ulohy, takze Harry nemohol nikam prist nacas, lebo ho stale obklopoval obrovsky hlucny huf spoluziakov. Harry sa vsak vacsmi obaval o bezpecnost svojho Blesku nez o svoju. Ked na nom nelietal, zamykal si ho do kufra a cez prestavku sa takmer vzdy hnal do Chrabromilskej veze kontrolovat, ci je este tam. Vecer pred zapasom sa nikto nevenoval zvycajnym cinnostiam. Este aj Hermiona odlozila knihy. ,,Nemozem pracovat, nemozem sa sustredit," ponosovala sa nervozne. Vsade bolo hlucno. Fred a George Weasleyovci sa vyrovnavali s napatim tak, ze boli este hlucnejsi a bujnejsi nez zvycajne. Oliver Wood sa v kute krcil nad modelom metlobaloveho ihriska, prutikom posuval figurky a nieco si hundral. Angelina, Alicia a Katie sa smiali na Fredovych a Georgeovych zartoch. Harry sedel s Ronom a Hermionou trochu bokom a usiloval sa nemysliet na zajtrajsok, lebo ked to urobil, mal pocit, ze sa mu zo zaludka derie cosi velikanske. ,,Vsetko to dobre dopadne," ubezpecovala ho Hermiona, hoci navidomoci bola vyplasena. ,,Mas Blesk!" pripominal mu Ron. ,,Ano..." prikyvol Harry a zaludok sa mu krutil. Celkom mu odlahlo, ked Wood odrazu vstal a zavelil: ,,Druzstvo! Do postele!" Harry spal zle. Najprv sa mu snivalo, ze zaspal a Wood nanho krical: ,,Kde si bol? Museli sme namiesto teba postavit Nevilla!" V dalsom sne Malfoy a ostatni Slizolincania prileteli na zapas na drakoch a Harry musel ozlomkrky letiet, aby unikol plamenom z papule Malfoyovho tatosa, ale v tej chvili zistil, ze si zabudol Blesk. Padal vzduchom a vtom sa zobudil. Chvilu mu trvalo, kym si uvedomil, ze zapas sa este nekonal, ze je v bezpeci postele a ze Slizolincanom urcite nedovolia hrat na drakoch. Bol smadny. Co najtichsie vstal a siel si zo strieborneho dzbana pod oknom naliat vody. - 227 - Okolie skoly bolo nehybne a tiche. Ani vetrik nestrapatil vrcholky stromov v Zakazanom lese, Zuriva vrba stala pokojne a vyzerala celkom nevinne. Zdalo sa, ze podmienky na zapas budu vynikajuce. Harry odlozil pohar a uz sa chcel otocit a vratit sa do postele, ked kutikom oka cosi zbadal. Po striebristom travniku sa zakradalo nejake zviera. Harry letel k nocnemu stoliku, schmatol okuliare, nasadil si ich a ponahlal sa naspat k oknu. To nemoze byt Bes... nie teraz... nie tesne pred zapasom... Znovu vyzeral von, chvilu mu pohlad horuckovite lietal po okoli a vtom ho zbadal. Teraz sa zviera zakradalo popri kraji Zakazaneho lesa. Vobec to nebol Bes... bola to macka... Harry od ulavy az stisol podokenicu, ked spoznal dobre znamy stetkovity chvost. Bol to iba Krivolab... Naozaj to bol iba Krivolab? Harry prizmuroval oci a pritlacal si nos na sklo. Krivolab zrazu zastal. Harry si bol isty, ze aj on v tme medzi stromami postrehol nejaky pohyb. A vtedy sa zjavil - v trave sa zakradal obrovsky strapaty cierny pes a Krivolab docupkal k jeho boku. Harry z nich nespustal oci. Co to ma znamenat? Ak toho psa vidi aj Krivolab, nemoze byt predsa predzvestou Harryho smrti. ,,Ron!" zasycal. ,,Ron! Zobud sa!" ,,Hm?" ,,Musis mi povedat, ci nieco vidis!" ,,Je tma, Harry," zachripnuto sepkal rozospaty Ron. ,,O co ti ide?" ,,Tam dolu..." Harry rychlo znovu pozrel do okna. Krivolab so psom zmizli. Harry vyliezol na podokenicu, ze pozrie dolu do tiena hradu, ale zvierata tam neboli. Kam sa podeli? Hlasne chrapanie mu prezradilo, ze Ron znova zaspal. Harry a zvysok chrabromilskeho timu vosli na druhy den do Velkej siene za obrovskeho potlesku. Harry sa nemohol ubranit usmevu, ked videl, ze im tlieska aj bystrohlavsky a biflomorsky stol. - 228 - Od slizolinskeho stola sa zasa ozyvalo sycanie. Harry si vsimol, ze Malfoy je este bledsi nez zvycajne. Wood pocas celych ranajok pobadal svojich hracov do jedenia, kym on sam sa jedla ani nedotkol. Potom ich vyhanal na ihrisko prv, ako ostatni dojedli, aby sa zoznamili s podmienkami. Na odchode z Velkej siene im znova vsetci tlieskali. ,,Vela stastia, Harry!" volala za nim Ccho. Harry citil, ze sa cervena. ,,Dobre... nijaky vietor, co by stal za rec, slnko je sice prijasne, to by ti mohlo oslabit postreh... davaj si na to pozor... zem je dost tvrda, to je fajn, dobre sa odrazime..." Wood sa prechadzal po ihrisku a rozhliadal sa, hraci za nim. Napokon videli, ze sa hradna brana v dialke otvorila a na travnik vychadzaju vsetci studenti. ,,Satne," zavelil Wood napato. Pri prezliekani do jasne cervenych habitov nikto nepovedal ani slova. Harry bol zvedavy, ci sa aj ostatni citia ako on - ako keby na ranajky zjedol nieco zive a neposedne. Ani sa nenazdal a Wood oznamil: ,,Dobre, uz je cas, ide sa..." Na ihrisko vysli za strasneho hluku. Tri stvrtiny divakov mali na habitoch pripnute cervene ruzice a mavali cervenymi zastavami s chrabromilskym levom, alebo drzali transparenty s heslami ako ,,CHRABROMIL, DO TOHO!" a ,,POHAR LEVOM!" Za slizolinskou brankou vsak sedelo dvesto zelenych habitov, na ich zelenych zastavach sa ligotal strieborny slizolinsky had a v celkom prvom rade sedel profesor Snape tiez v zelenom ako ostatni a s velmi desivym usmevom na tvari. ,,A tu mame Chrabromil!" vykrikoval Lee Jordan, ktory ako zvycajne komentoval. ,,Potter, Bellova, Johnsonova, Spinnetova, Weasley, Weasley a Wood. Vo vseobecnosti uznavani ako najlepsie druzstvo Chrabromilu za poslednych niekolko rokov..." Leeho komentar zanikol vo vlne bucania zo slizolinskej strany. ,,A teraz prichadza druzstvo Slizolinu na cele s kapitanom Flintom. Urobil v zostave niekolko zmien a zda sa, ze sa zameral skor na velkost ako na zrucnost..." Dalsie bucanie slizolinskych fanusikov. Harry si vsak pomyslel, ze Lee ma pravdu. Malfoy bol v slizolinskom time neporovnatelne najmensi, ostatni hraci boli obrovski. - 229 - ,,Kapitani, podajte si ruky!" vyzvala ich madam Hoochova. Flint s Woodom pristupili k sebe a velmi pevne si podali ruky, akoby sa usilovali jeden druhemu zlomit prsty. ,,Vysadnut na metly!" zavelila madam Hoochova. ,,Tri... dva... jeden!" Zvuk jej pistalky zanikol v reve davu, ked sa strnast metiel zdvihlo do vzduchu. Harry citil, ako mu odfuklo vlasy z cela, a v tom vzruseni z letu ho nervozita opustila. Obzrel sa, za sebou videl Malfoya a trielil hladat strelu. ,,Chrabromil udava ton, Alicia Spinnetova z Chrabromilu ma prehadzovacku a mieri rovno k branke Slizolinu. Vyzera to dobre, Alicia! A! Nie - prehadzovacky sa zmocnil Warrington, Warrington sa ruti ihriskom... BAACH! - George Weasley si vyborne poradil s dorazackou. Warrington pusta prehadzovacku, chytila ju Johnsonova, Chrabromil zase utoci, podme, Angelina - pekna klucka okolo Montagua - uhni, Angelina, to je dorazacka! - GOOL! DESAT NULA PRE CHRABROMIL!" Angelina vitazoslavne vytrcila ruku dohora a cervene more pod nou nadsene vrieskalo... ,,AU!" Po naraze Marcusa Flinta Angelina skoro spadla z metly. ,,Prepacte!" ospravedlnil sa Flint, ked davy dolu rozhorcene hucali. ,,Prepacte, nevidel som ju!" O chvilu zasa Fred Weasley tresol palicou Flinta do hlavy, az vrazil nosom do rukovate metly a zacala mu z neho tiect krv. ,,To staci!" zaskriekala madam Hoochova a vletela medzi nich. ,,Penalta proti Slizolinu za nevyprovokovany utok proti superovmu triafacovi! Penalta proti Chrabromilu za umyselne ublizenie superovmu triafacovi!" ,,Nech sa ti to podari!" hulakal Fred, pistalka madam Hoochovej zahvizdala a Alicia letela na penaltu. ,,Podme, Alicia!" krical Lee v tichu, ktore zavladlo na stadione. ,,ANO! PREHODILA STRAZCU! DVADSAT NULA PRE CHRABROMIL!" Harry prudko otocil Blesk, aby sledoval Flinta, ktory letel na slizolinsku penaltu a z nosa mu este stale tiekla krv. Wood sa vznasal vo vzduchu pred chrabromilskou brankou a celuste mal tuho stisnute. - 230 - ,,Samozrejme, Wood je vynikajuci strazca!" komentoval Lee, kym Flint cakal na pistalku madam Hoochovej. ,,Vynikajuci! Velmi tazko ho mozno prekonat... naozaj velmi tazko... ANO! JE TO NEUVERITELNE! CHYTIL TO!" Harrymu odlahlo a trielil prec, obzeral sa po ohnivej strele, no popritom striehol na kazde slovo Leeho komentara. Kym Chrabromil nebude viest o viac nez patdesiat bodov, musi Malfoyovi branit v pristupe k ohnivej strele... ,,Chrabromil zase utoci, nie, Slizolin... Nie!... zase Chrabromil a je to Katie Bellova, Katie Bellova za Chrabromil leti ihriskom s prehadzovackou ... TO BOLO UMYSELNE!" Slizolinsky prehadzovac Montague to stocil pred Katie, a namiesto aby sa zmocnil prehadzovacky, chytil ju za hlavu. Katie urobila vo vzduchu salto, a hoci sa jej podarilo udrzat sa na metle, prehadzovacka jej vypadla. Znovu zaznela pistalka madam Hoochovej, rozhodkyna priletela k Montaguovi a rozkricala sa nanho. Nato Katie strelila slizolinskemu strazcovi dalsiu penaltu. ,,TRIDSAT NULA! TAK TI TREBA, TY ODPORNY, ZRADNY..." ,,Jordan, ak nedokazete komentovat nezaujato...!" ,,Hovorim iba, ako to je, pani profesorka!" Harryho sa zmocnilo obrovske nadsenie. Zbadal ohnivu strelu, ligotala sa dolu pri jednej z tyci chrabromilskej branky - este ju vsak nesmie chytit... no ak by ju zbadal Malfoy ... Odrazu predstieral hlboke sustredenie, otocil Blesk a uhanal na slizolinsky koniec ihriska - zabralo to. Malfoy sa ponahlal za nim, lebo si zjavne myslel, ze Harry zbadal strelu tam... VSSSS! Jedna z dorazaciek presvistala Harrymu tesne pri pravom uchu, odrazena obrovskym slizolinskym odrazacom Derrickom. Potom znova... VSSS! Druha dorazacka skrabla Harrymu laket. Blizil sa druhy odrazac Bole. Harry letmo zazrel Bola a Derricka - obaja trielili k nemu so zdvihnutymi palicami... - 231 - Na posledny okamih stocil Blesk nahor a Bole a Derrick sa zrazili, az to neprijemne zahrkotalo. ,,HA-HA!" rehotal sa Lee Jordan, ked slizolinski odrazaci odskocili jeden od druheho a drzali sa za hlavy. ,,Smola, chlapci! To by ste sa museli poponahlat, aby ste dobehli Blesk! A zase ma prehadzovacku Chrabromil, Johnsonova utoci - Flint leti popri nej - bachni ho do ocka, Angelina!... To bol vtip, pani profesorka, iba vtip... och, nie... prehadzovacky sa zmocnil Flint, leti k chrabromilskej branke, no tak, Wood, zachran to!" Lenze Flint skoroval, ozval sa vybuch nadsenia na slizolinskej strane a Lee tak skaredo zanadaval, ze profesorka McGonagallova sa pokusila vytrhnut mu carovny megafon z ruky. ,,Prepacte, pani profesorka, prepacte! Uz sa to nestane! Takze Chrabromil vedie tridsat ku desiatim a Chrabromil ma prehadzovacku..." Zvrhavalo sa to na taku spinavu hru, v akej Harry este nehral. Slizolincanov rozzurilo, ze Chrabromil vedie, a rychlo sa zacali uchylovat k akymkolvek podrazom, aby ziskali prehadzovacku. Bole udrel Aliciu palicou a snazil sa rozhodkyni nahovorit, ze ju povazoval za dorazacku. George Weasley na odplatu laktom vrazil Bolovi do tvare. Madam Hoochova oboch potrestala penaltou a Woodovi sa ju zase zazracne podarilo chytit, takze Chrabromil viedol styridsat ku desiatim. Ohniva strela znova zmizla. Malfoy sa drzal tesne pri Harrym, ktory lietal po celom ihrisku a hladal strelu pre pripad, ze by uz Chrabromil viedol o viac ako patdesiat bodov... Katie skorovala. Bolo to patdesiat k desiatim. Fred a George Weasley kruzili okolo nej so zdvihnutymi palicami, aby Slizolincanom zabranili pomstit sa jej. Bole a Derrick vyuzili ich nepritomnost a namierili obe dorazacky na Wooda - obe ho jedna po druhej zasiahli do zaludka, Wooda pretocilo vo vzduchu, len-len ze sa udrzal na metle, a vyrazilo mu dych. Madam Hoochova bola od zlosti cela bez seba. ,,NA STRAZCU SA NEUTOCI, AK PREHADZOVACKA NIE JE V BRANKOVOM POLI!" vrieskala na Bola a Derricka. ,,Chrabromil striela penaltu!" A Angelina premenila. Sestdesiat ku desat. Vzapati Fred Weasley odrazil dorazacku na Warringtona, vyrazil mu tym prehadzo- 232 - vacku z ruky, Alicia ju chytila a hodila do slizolinskej branky - sedemdesiat ku desiatim. Chrabromilski fanusikovia dole uz chripeli od revu Chrabromil viedol o sestdesiat bodov a keby Harry teraz chytil ohnivu strelu, pohar je ich. Harry citil, ako ho sleduju stovky oci, ked brazdil ihrisko vysoko nad ostatnymi hracmi s Malfoyom za patami. A vtedy ju zbadal. Ohniva strela sa jagala asi pat metrov nad nim. Harry prudko zvysil rychlost, vietor mu hucal v usiach, vystrel ruku, ale odrazu Blesk spomaloval... Zdeseny Harry sa obzrel. Malfoy sa natiahol dopredu, chytil Blesk za chvost a tahal ho spat. ,,Ty..." Harryho pochytil taky hnev, ze bol schopny Malfoya udriet, ale nedociahol... Malfoy dychcal od namahy, aby udrzal Blesk, ale oci sa mu zlovestne leskli. Dosiahol, co chcel - ohniva strela znovu zmizla. ,,Penalta! Penalta pre Chrabromil! Taku taktiku som este nezazila!" skriekala madam Hoochova a vyletela ta, ked Malfoy znovu sklzol na svoj Nimbus 2001. ,,TY HNUSNY PODRAZNIK!" reval Lee do megafonu, odskakujuc z dosahu profesorky McGonagallovej. ,,TY SPINAVY PODVODNICKY..." Profesorka McGonagallova sa vsak ani neobtazovala zahriaknut ho. Hrozila Malfoyovi, az jej spadol klobuk, a tiez zlostne kricala. Alicia hadzala chrabromilsku penaltu, ale bola taka nahnevana, ze trafila dobry kus vedla. Chrabromilske druzstvo stracalo koncentraciu a Slizolincania poteseni Malfoyovym faulom na Harryho jasali. ,,Slizolin ma prehadzovacku, utoci a... Montague dava gol..." zastonal Lee. ,,Sedemdesiat ku dvadsiatim pre Chrabromil." Harry teraz sledoval Malfoya tak tesne, ze vrazali do seba kolenami. Nepusti ho blizko k strele... ,,Zmizni, Potter," zlostil sa Malfoy na Harryho, ktory ho blokoval pri pokuse o otacku. ,,Angelina Johnsonova ziskala prehadzovacku pre Chrabromil, do toho, Angelina, PODME!" - 233 - Harry sa obzrel. Vsetci slizolinski hraci okrem Malfoya, este aj strazca, trielili k Angeline, aby ju zablokovali... Vtedy Harry zvrtol Blesk, naklonil sa dopredu tak, az lezal na rucke, a vyrazil dopredu. Ako vystrelena gulka letel k Slizolincanom. ,,AAAA!" Ked sa Blesk hnal rovno na nich, rozprchli sa a Angelina mala volnu cestu. ,,DAVA GOL! DAVA GOL! Chrabromil vedie osemdesiat ku dvadsiatim!" Harry, ktory hlavou takmer vletel do tribuny, zavisol vo vzduchu a vzapati letel nazad do stredu ihriska. A vtedy uvidel cosi, od coho mu zamrelo srdce. Malfoy s vitazoslavnym vyrazom na tvari sa sipkou rutil nadol - kusok nad travnikom sa ligotalo nieco drobne, zlate... Harry naklonil Blesk nadol, ale Malfoy bol kusisko pred nim... ,,Rychlo! Rychlo! Rychlo!" suril Harry svoju metlu. Ziskaval naskok, prilepil sa na rucku metly, no vtom Bole nanho poslal dorazacku... uz bol zarovno Malfoyovych clenkov... zarovno Malfoya... Harry sa vrhol dopredu a oboma rukami pustil metlu. Odsotil Malfoyovu ruku a... ,,ANO!" Stocil si to nahor s rukou zdvihnutou nad hlavu a stadion akoby vybuchol. Harry letel ponad davy a v usiach mu zvlastne zvonilo. Drobnu zlatu lopticku zvieral pevne v dlani a ona porazena, mu trepotala kridelkami o prsty. Vtedy k nemu priletel Wood, poloslepy od slz, objal Harryho okolo krku a neovladatelne sa mu rozplakal na pleci. Harry pocitil dva silne buchnaty, ked do nich vrazili Fred a George, a potom pocul Angelinu, Aliciu a Katie. ,,Vyhrali sme pohar! Vyhrali sme pohar!" Chrabromilsky tim, spleteny v objati, zachripnuto vykrikujuc zosadol na zem. Cez bariery sa na ihrisko valili vlna za vlnou cerveni chrabromilski fanusikovia. Na chrbty hracov dopadali mnozstva pochvalnych buchnatov. Harry bol cely zmateny z toho hluku a mnozstva tiel, co sa tisli k nemu. Potom si jeho i ostatnych hracov fanusikovia vylozili na plecia. Na svetle mu udrel do oci Hagrid, cely oblepeny cervenymi ruzicami. ,,Porazil si ich, Harry! Porazil si ich! Pockaj, - 234 - ked to poviem Hrdozobcovi!" Percy zabudol na vsetku dostojnost a vyskakoval hore a dolu ako sialeny. Profesorka McGo-nagallova plakala este vacsmi nez Wood a obrovskou chrabromilskou zastavou si utierala oci a obdalec si k Harrymu prerazali cestu Ron a Hermiona. Nenachadzali slov. Iba sa stastne usmievali, ked Harryho fanusikovia niesli k tribune, kde stal Dumbledore s obrovskym metlobalovym poharom a cakal na nich Keby sa tu teraz nablizku objavil nejaky dementor Ked vzlykajuci Wood podaval Harrymu pohar a Harry ho zdvihol do vzduchu, mal pocit, ze by dokazal vycarit najlepsieho Patronusa na svete. - 235 - SESTNASTA KAPITOLA PPR RE ED DPPO OV VE ED D PPR RO OFFE ESSO OR RK KY YT TR RE EL LA AW WN NE E-Y YO OV VE EJJ Harrymu vydrzala dobra nalada z vytuzenej vyhry metlobaloveho pohara najmenej tyzden. Vyzeralo to, akoby oslavovalo aj pocasie. Blizil sa jun, dni boli bezoblacne a sparne a vsetci by sa boli najradsej prechadzali po vonku, vylihovali na trave so zasobou chladeneho tekvicoveho dzusu, pripadne si zahrali pluvadliky alebo pozorovali ozrutnu sepiu, ako sa plavne nesie po hladine jazera. No nemohli. Tazili ich skusky, a namiesto lenosenia vonku museli studenti sediet v hrade a nutit svoje mozgy, aby sa sustredili, kym cez okna prudili vabive zavany letneho vzduchu. Dokonca aj Freda a Georgea Weasleyovcov ktosi videl nad ucebnicami - chystali sa na skusky na VCU (Vynikajuca carodejnicka uroven). Percy sa zase pripravoval na MLOKy (Mimoriadna legalna odborna kategoria), co bola najvyssia kvalifikacia, aku Rokfort poskytoval. Pretoze Percy sa nadejal, ze sa uplatni na Ministerstve magie, musel mat najlepsie znamky. Bol coraz nervoznejsi a vsetkych, co vecer v klu- 236 - bovni narusili ticho, trestal velmi prisne. Vlastne, nervoznejsia ako Percy bola uz len Hermiona. Harry a Ron sa jej uz prestali vypytovat, ako zvlada chodit na niekolko predmetov naraz, ale nezdrzali sa, ked videli jej vlastnorucne napisany rozvrh skusok. V prvom stipci stalo: PONDELOK 9.00 aritmancia 9.00 transfiguracia Obed 13.00 carovanie 13.00 magicke znaky ,,Hermiona?" opatrne ju oslovil Ron, lebo v poslednom case, ak ju niekto vyrusil, vzdy vybuchovala. ,,Ehm... si si ista, ze si si tieto casy opisala spravne?" ,,Co?" odsekla Hermiona, zobrala rozpis a skontrolovala ho. ,,Ano, pravdaze." ,,Malo by zmysel, keby som sa ta spytal, ako chces robit dve skusky naraz?" vyzvedal sa Harry. ,,Nie," strucne odvetila Hermiona. ,,Nevideli ste niekto moju Numerologiu a aritmanciu?" ,,O, ano, pozical som si ju, aby som mal co citat pred spanim," prihlasil sa Ron, ale celkom potichucky. Hermiona zacala presuvat po stole hrby pergamenu a hladala knihu. Vtom sa pri okne ozval suchot, vletela dnu Hedviga a v zobaku pevne drzala listok. ,,To je od Hagrida," oznamil Harry a otvoril ho. ,,Hrdozobcovo odvolanie - stanovili ho na siesteho." ,,Prave v posledny den skusok," poznamenala Hermiona a stale hladala aritmanciu. ,,A pridu to vykonat sem," povedal Harry, pricom este cital listok. ,,Niekto z Ministerstva magie a... a kat." Hermiona zdesene pozrela nanho. ,,Na odvolacie konanie privedu kata?! Ale to je, ako keby uz rozhodli!" ,,Ano, vyzera to tak," pomaly potvrdil Harry. - 237 - ,,To nemozu!" zakrical Ron. ,,Ved som stravil celu vecnost nad knihami, kym som prenho nieco nasiel, nemozu to jednoducho vsetko ignorovat!" Harry mal vsak neprijemny pocit, ze za Vybor pre likvidaciu nebezpecnych tvorov uz rozhodol pan Malfoy. Draco, niekolko dni po chrabromilskom vitazstve vo finale metlobaloveho pohara viditelne zakriknuty, sa v nasledujucich dnoch zase zacal naparovat ako predtym. Podla posmesnych poznamok, ktore Harry zacul, si Malfoy bol isty Hrdozobcovou popravou, a zdalo sa, ze o tom hovori s velkym potesenim. Harry mal v takych chvilach co robit, aby si nevzal priklad z Hermiony a nevyslovil Malfoyovi zaucho. A najhorsie na tom bolo, ze nemali ani cas, ani prilezitost zajst za Hagridom, pretoze nove pristne bezpecnostne opatrenia nezrusili a Harry sa neopovazil vytiahnut si z chodby pod Jednookou carodejnicou svoj neviditelny plast. Zacal sa skusobny tyzden a na hrade zavladlo neprirodzene ticho. V pondelok pred obedom vysli tretiaci z ucebne transfiguracie povadnuti a s popolavymi tvarami, porovnavali si vysledky a ponosovali sa na tazke ulohy, okrem ineho aj premenu cajnika na korytnacku. Ostatnych rozculilo, ked sa Hermiona vzrusovala nad tym, ze jej korytnacka sa podoba skor na vodnu nez na suchozemsku, lebo to ich trapilo najmenej. ,,Mojej namiesto chvosta zostalo hrdlo cajnika, to je hrozne..." ,,A mozu korytnacky vyfukovat paru?" ,,Mojej zostal na pancieri ruzickovy vzor. Myslite, ze mi za to strhnu body?" Po rychlom obede sa pobrali rovno na skusku z carovania. Hermiona mala pravdu - profesor Flitwick ich naozaj skusal z Rozveselujuceho kuzla. Harry to trochu prehnal a jeho partner Ron skoncil v zachvatoch hysterickeho smiechu, a tak ho na hodinu museli odviest do tichej miestnosti, kym bol schopny predviest to kuzlo sam. Po veceri sa studenti ponahlali do svojich klubovni, nie aby si oddychli, ale aby sa pripravovali na starostlivost o zazracne tvory, elixiry a astronomiu. Na druhy den rano Hagrid skusal zo starostlivosti o zazracne tvory celkom zamysleny. Zdalo sa, ze je duchom niekde celkom in- 238 - de. Priniesol velke vedro novych cervoplazov a povedal im, ze na to, aby urobili skusku, ich cervoplaz musi byt este po hodine nazive. Kedze cervoplazom sa najlepsie darilo, ak ich clovek ponechal samych na seba, bola to najlahsia zo vsetkych skusok a Harrymu, Ronovi a Hermione zaroven poskytla dostatocnu prilezitost porozpravat sa s Hagridom. ,,Hrdozobec zacina byt jakysi smutny," povedal im Hagrid a hlboko sa pritom sklonil predstierajuc, ze kontroluje, ci je Harryho cervoplaz este nazive. ,,Moc dlho je zavrety. No aj tak... zajtra uvidime - tak, ci onak..." Popoludni mali skusku z elixirov a to bola uplna katastrofa. Co ako sa Harry usiloval, jeho matuca zmes nie a nie zhustnut a Snape, ktory sa od neho nepohol a sledoval ho s pomstychtivym zadostucinenim, si do poznamok nacarbal cosi, co sa podozrivo podobalo na nulu. Az potom sa presunul k dalsiemu ziakovi. O polnoci prisla na rad astronomia v najvyssej vezi. V stredu predpoludnim dejiny magie. Harry nacarbal vsetko, co mu porozpraval Florian Fortescue o stredovekych honbach na carodejnice, a snival pritom v dusnej ucebni o pohari orieskovej zmrzliny. Streda popoludni bola vyhradena herbologii v sklenikoch a pod pecucim slnkom. Do klubovne sa vratili so spalenymi krkmi a tuzobne mysleli na to, aby uz bolo zajtra o tomto case, ked budu mat vsetko za sebou. Predposledna skuska vo stvrtok predpoludnim bola z obrany proti ciernej magii. Profesor Lupin im pripravil najnezvycajnejsi test, aky v zivote robili. Vonku im zostavil akusi prekazkovu trat - najprv sa museli prebrodit cez hlboku bahnistu jamu, v ktorej striehol hlbocnik, potom prekonavali vymole s cervenymi pikulikmi, cvachtali sa cez mociar, pricom nesmeli dovolit svetlonosovi, aby ich zviedol z cesty, a napokon museli vliezt do starej truhlice a bojovat proti prizraku. ,,Vyborne, Harry," potichu ho pochvalil Lupin, ked Harry vyliezol z truhlice s usmevom. ,,Plny pocet bodov." Harry, zapyreny od uspechu, tam este zostal, aby sledoval Rona a Hermionu. Ronovi to islo dobre, az kym sa nedostal po svetlonosa. Ten ho uspesne vylakal do baziny, v ktorej po pas zapadol. Hermiona robila vsetko vyborne az po truhlicu s prizrakom. Po chvili odtial vyletela s krikom. ,,Hermiona!" prekvapene zvolal Lupin. ,,Co sa stalo?" - 239 - ,,P...p...profesorka McGonagallova!" zhikla Hermiona a ukazovala do truhlice. ,,Po...povedala mi, ze som neurobila ani jednu skusku!" Trvalo dobru chvilu, kym Hermionu upokojili. Ked konecne bola zase vo svojej kozi, vratila sa s Ronom a Harrym do hradu. Ronovi bolo este stale do smiechu z Hermioninho prizraku, ale hroziacu hadku odvratil vyjav na schodoch pred hradom. Stal tam trochu spoteny Kornelius Fudge vo svojom pasikavom plasti a rozhliadal sa po okoli. Ked zbadal Harryho, zarazil sa. ,,Zdravim ta, Harry!" pozdravil. ,,Mali ste prave skusky, vsak? Uz koncite?" ,,Ano," prikyvol Harry. Hermiona a Ron, ktori sa s ministrom magie osobne nepoznali, rozpacito postavali v uzadi. ,,Krasny den," prehodil Fudge a vrhol pohlad ponad jazero. ,,Skoda... skoda..." Zhlboka si vzdychol a pozrel na Harryho. ,,Prisiel som sem s neprijemnym poslanim, Harry. Vybor pre likvidaciu nebezpecnych tvorov pozaduje, aby som bol svedkom pri poprave akehosi blazniveho hipogrifa. Pretoze musim skontrolovat situaciu na Rokforte v suvislosti s Blackom, poziadali ma, aby som vybavil aj toto." ,,Znamena to, ze je uz aj po odvolacom konani?" zapojil sa Ron, ktory podisiel blizsie. ,,Nie, nie, planuje sa na dnesne popoludnie," povedal Fudge a zvedavo pozrel na Rona. ,,V tom pripade mozno nebudete svedkom popravy!" odvazne vyhlasil Ron. ,,Hipogrifa mozno oslobodia." Kym Fudge stihol odpovedat, z hradu vysli dvaja carodejnici. Jeden taky starucky, ze sa zdalo, akoby im chradol priamo pred ocami, druhy zase vysoky a urasteny, s tenkymi ciernymi fuzikmi. Harry sa dovtipil, ze su to predstavitelia Vyboru pre likvidaciu nebezpecnych tvorov, lebo starucky carodejnik s prizmurenymi ocami hladel na Hagridovu chatrc a tenkym hlaskom povedal: ,,Ach, ach, ja som uz na toto pristary... Su dve hodiny, pravda, Fudge?" Muz s ciernymi fuzmi sa pohraval s niecim na opasku - Harry videl, ze sirokym palcom presiel po cepeli ligotavej sekery. Ron otvoril usta, ze nieco namietne, ale Hermiona ho silno stuchla pod rebra a hlavou ukazala na vchod do hradu. - 240 - ,,Preco si ma zastavila?" nahnevane sa spytoval Ron, ked vosli do vstupnej haly a sli na obed. ,,Videla si ich? Uz maju pripravenu sekeru. To nie je nijaka spravodlivost!" ,,Ron, tvoj otec pracuje na ministerstve, nemozes sa takto rozpravat s jeho sefom!" vysvetlovala Hermiona, ale bolo na nej vidiet, ze aj ju to rozrusilo. ,,Pokial tentoraz Hagrid nestrati hlavu a bude svoje stanovisko poriadne obhajovat, Hrdozobca nemozu popravit..." No Harry videl, ze Hermiona svojim slovam v skutocnosti neveri. Vsetci okolo nich sa pri obede vzrusene rozpravali a tesili na popoludnie, ked uz bude po skuskach, ale Harry, Ron a Hermiona si robili starosti o Hagrida a Hrdozobca a nepripojili sa k nim. Poslednou Harryho a Ronovou skuskou bolo vestenie, Hermioninou zivot a zvyky muklov. Kracali spolu hore mramorovymi schodmi, Hermiona sa odpojila na prvom poschodi a Harry s Ronom pokracovali az na siedme, kde uz mnohi z ich triedy posedavali na tocitom schodisku, ktore viedlo k ucebni profesorky Trelawneyovej, a este na poslednu chvilu sa usilovali vtlct si nieco do hlavy. ,,Kazdeho si vola osobitne," informoval ich Neville, ked si prisadli k nemu. Na kolenach mal otvorene Odhalovanie zahalenej buducnosti na stranke o citani z kristalovej gule. ,,Videli ste uz nieco v kristalovej guli?" spytal sa ich nestastne. ,,Nie," odvetil Ron lahostajne. Stale hladel na hodinky. Harry vedel, ze pocita cas do Hrdozobcovho odvolacieho konania. Rad ziakov pred triedou sa kratil len velmi pomaly. Zakazdym, ked sa niekto vracal po striebornom rebriku, ostatni vyzvedali: ,,Na co sa pytala? Ake to bolo?" No nikto im nechcel odpovedat. ,,Vraj by jej kristalova gula prezradila, keby som vam to povedal, a stihla by ma strasna nehoda!" zapistal Neville, ked zliezol k Harrymu a Ronovi, ktori uz postupili po plosinu schodiska. ,,To sa jej hodi," odfrkol Ron. ,,Vies, zacinam si mysliet, ze Hermiona mala pravdu," ukazal palcom nahor na padacie dvere. ,,Je to obycajna stara podvodnicka." ,,Veru," prikyvol Harry a pozrel na hodinky. ,,Keby sa radsej poponahlala..." Parvati zliezla po rebriku a ziarila pychou. ,,Hovori, ze mam vsetky predpoklady stat sa skutocnou jasnovidkou," oznamila Har- 241 - rymu a Ronovi. ,,Videla som toho strasne vela... tak teda vela stastia!" Ponahlala sa dolu tocitym schodiskom za Lavender. ,,Ronald Weasley," ozval sa sponad nich znamy zastrety hlas. Ron vystruhal na Harryho grimasu, vyliezol po striebornom rebriku a stratil sa mu z oci. Harry zostal ako posledny. Sadol si na zem chrbtom k stene, pocuval, ako v okne zaliatom slnkom bzuci mucha, a myslel na Hagrida na druhej strane skolskeho dvora. Napokon asi po dvadsiatich minutach sa na rebriku zjavila Ronova velka noha. ,,Ake to bolo?" spytal sa ho Harry a vstal. ,,Voloviny," odvetil Ron. ,,Vobec nic som nevidel, a tak som si vymyslal. No nemyslim si, ze som ju presvedcil..." ,,Stretneme sa v klubovni," zasepkal Harry, ked hlas profesorky Trelawneyovej volal: ,,Harry Potter!" Vo vezi bolo este teplejsie ako inokedy, zavesy boli zastrete, v kozube blcal ohen, a ked sa Harry potkynal pomedzi neusporiadane stoly a stolicky k profesorke Trelawneyovej, ktora ho uz cakala s velkou kristalovou gulou, od zvycajnej tazkej vone sa rozkaslal. ,,Dobry den, moj mily," privitala ho potichu. ,,Keby ste laskavo nazreli do gule... Nemusite sa ponahlat... potom mi poviete, co v nej vidite..." Harry sa naklonil nad kristalovu gulu a hladel do nej tak uprene, ako len mohol, usiloval sa prinutit ju, aby mu ukazala aj nieco ine ako len tu rozvirenu bielu hmlu, ale nic sa nestalo. ,,No?" opatrne ho pobadala profesorka Trelawneyova. ,,Co vidite?" Horucava ho zmahala a nos ho stipal od vonaveho dymu z ohniska. Myslel na to, co prave povedal Ron, a rozhodol sa, ze si aj on bude vymyslat. ,,Ehm..." zacal, ,,nejaky tmavy tvar... hm..." ,,Na co sa to podoba?" sepkala profesorka Trelawneyova. ,,Premyslajte..." Harry lovil v mysli a zastavil sa pri Hrdozobcovi. ,,Je to hipogrif," vyhlasil rozhodne. ,,Jasne!" zasepkala profesorka Trelawneyova a usilovne pisala cosi na pergamen, ktory mala polozeny na kolenach. ,,Chlapce, moz- 242 - no uvidite, ako dopadnu problemy chudaka Hagrida s Ministerstvom magie! Pozrite sa lepsie... Ma ten hipogrif.... Ma hlavu?" ,,Ano," odhodlane odvetil Harry. ,,Ste si isty?" vyzyvala ho profesorka Trelawneyova. ,,Ste si celkom isty, moj drahy? Nevidite ho zvijat sa na zemi, alebo ze by za nim nejaka tmava postava dvihala sekeru?" ,,Nie!" povedal Harry a trochu mu prislo zle. ,,Nijaka krv? Ani uplakany Hagrid?" ,,Nie!" zopakoval Harry a este vacsmi sa mu ziadalo vypadnut z tejto miestnosti, z tej horucavy. ,,Podla mna je v poriadku... odlieta..." Profesorka Trelawneyova si vzdychla. ,,Nuz, moj mily, myslim, ze to nechame tak... trochu ma to sklamalo... ale urcite ste sa usilovali..." Harry s ulavou vstal, zobral tasku a otocil sa, ze pojde, ale vtedy sa spoza neho ozval zvucny drsny hlas. ,,STANE SA TO DNES V NOCI." Harry sa zvrtol. Profesorka Trelawneyova meravo sedela v kresle, pohlad mala nezaostreny a usta otvorene. ,,P...prosim?" zajachtal Harry. Zdalo sa vsak, ze profesorka ho nepocuje. Zacala gulat ocami. Harry si zdesene sadol. Vyzeralo to, akoby sa jej chytal nejaky zachvat. Harry vahal, uz sa chcel rozbehnut do nemocnicneho kridla, ale vtedy profesorka Trelawneyova prehovorila znova, rovnakym drsnym hlasom, celkom inym ako zvycajne: ,,KNIEZA TEMNOT LEZI SAM A BEZ PRIATELOV, OPUSTILI HO STUPENCI. ]EHO SLUHA BOL DVANAST ROKOV SPUTANY. DNES V NOCI, PRED POLNOCOU... SA SLUHA VYSLOBODI A VYDA SA ZA SVOJIM PANOM, ABY SA K NEMU ZNOVU PRIPOJIL. KNIEZA TEMNOT S POMOCOU SVOJHO SLUHU OPAT POVSTANE, SILNEJSI A HROZIVEJSI NEZ PREDTYM. DNES V NOCI... PRED POLNOCOU... SA TEN SLUHA VYDA ZA SVOJIM PANOM, ABY SA K NEMU ZNOVA PRIPOJIL..." Profesorke Trelawneyovej hlava ovisla na prsia. Zachrcala. Harry tam len sedel a civel na nu. Potom celkom necakane zrazu prudko zdvihla hlavu. - 243 - ,,Prepacte, chlapce," povedala ospanlivo, ,,viete, ta horucava... na chvilu som zadriemala..." Harry len sedel a zizal na nu. ,,Stalo sa nieco, moj mily?" ,,Prave... prave ste mi povedali, ze... ze Knieza temnot povstane znova... ze jeho sluha sa k nemu vrati..." Profesorka Trelawneyova sa tvarila celkom vydesene. ,,Knieza temnot? Ten-Ktoreho-Netreba-Menovat? Chlapce moj drahy, s tym sa nezartuje... Povstane znova, no toto..." ,,Ale vy ste to povedali! Povedali ste, ze Knieza temnot..." ,,Podla mna ste zadriemali aj vy!" vyhlasila profesorka Trelawneyova. ,,Urcite by som nepredpovedala nieco natolko pritiahnute za vlasy!" Harry znovu zliezol po rebriku, zisiel tocitym schodiskom a rozmyslal... zeby pocul tentoraz skutocnu predpoved profesorky Trelawneyovej? Alebo iba chcela posobivo ukoncit skusky? O pat minut uz trielil popri hliadkujucich trolloch pred vchodom do Chrabromilskej veze a v hlave mu stale zneli slova profesorky Trelawneyovej. Oproti nemu sa hrnuli spoluziaci, smiali sa a zartovali, mierili von za dlho ocakavanou slobodou, a kym Harry dosiel k portretu a do klubovne, bola skoro prazdna. V kute vsak sedeli Ron a Hermiona. ,,Profesorka Trelawneyova," dychcal Harry, ,,mi prave povedala..." No ked videl ich tvare, odrazu sa zarazil. ,,Hrdozobec je strateny," slabym hlasom oznamoval Ron. ,,Hagrid prave poslal toto." Tentoraz bol Hagridov listok suchy, bez machul od slz, ale ruka sa mu zrejme tak triasla, ze sa ledva dal precitat. - 244 - ,,Musime ist," ihned vyhlasil Harry. ,,Nemoze tam sediet sam a cakat na kata!" ,,Ale zapad slnka..." zacal Ron a sklenym pohladom hladel cez okno. ,,Nedovolia nam... najma tebe nie, Harry..." Harry si sklonil hlavu do dlani a rozmyslal. ,,Keby sme len mali neviditelny plast..." ,,Kde je?" spytala sa Hermiona. Harry jej porozpraval, ako ho nechal v chodbe pod Jednookou carodejnicou. ,,... keby ma Snape pri nej nachytal, bolo by so mnou zle," dokoncil. ,,To je pravda," suhlasila Hermiona a vstala. ,,Keby nachytal teba... Este raz mi povedz, ako sa otvara carodejnicin hrb." ,,Poklopes po nom a povies ,Dissendium' ," odvetil Harry. ,,Ale..." Hermiona necakala, kym dopovie vetu, presla cez klubovnu, otvorila portret Tucnej panej a zmizla. ,,Hadam len neisla pon?" Ron hladel za nou. A veru isla. O stvrt hodiny sa vratila so striebristym plastom starostlivo poskladanym pod habitom. ,,Hermiona, ja teda neviem, co sa to s tebou v poslednom case robi!" zasol Ron. ,,Najprv zbijes Malfoya, potom sa postavis profesorke Trelawneyovej..." Hermiona sa tvarila, akoby jej to lichotilo. Na veceru isli s ostatnymi, ale po nej sa do Chrabromilskej veze nevratili. Harry skryval plast vpredu pod habitom, a tak aby nebol napadny, chodil s prekrizenymi rukami. Skryli sa do prazdnej kutice pri vstupnej hale a cakali, az kym si neboli isti, ze je prazdna. Ked poculi, ako sa za poslednou ponahlajucou sa dvojicou zavreli dvere, Hermiona vystrcila hlavu z komory. ,,V poriadku," zasepkala, ,,nikto tu nie je... dajme si plast a..." Stuleni pod plastom tesne vedla seba, aby ich nikto nevidel, po spickach presli cez halu. Potom zbehli dolu kamennymi schodmi a na dvor. Slnko si uz sadalo za Zakazany les a pozlacovalo vrchne konare stromov. - 245 - Ked prisli k Hagridovej chalupe, zaklopali. Chvilu trvalo, kym Hagrid prisiel k dveram, a ked otvoril, obzeral sa a tvar mal bledu a triasol sa. ,,To sme my," zasepkal Harry. ,,Mame neviditelny plast. Pusti nas dnu, aby sme si ho mohli vyzliect." ,,Nemali ste chodit!" sepkal Hagrid, ale odstupil a oni vosli dnu. Hagrid rychlo zavrel dvere a Harry odlozil plast. Tentoraz Hagrid neplakal, ani sa im nehadzal okolo krku. Vyzeral ako clovek, ktory nevie, kde je a co ma robit. Pohlad na tu stelesnenu bezmocnost bol horsi ako na jeho slzy. ,,Chcete caj?" spytal sa. Ked bral cajnik, velke ruky sa mu triasli. ,,Kde je Hrdozobec, Hagrid?" vahavo sa spytala Hermiona. ,,Od...odviedol som ho von," odpovedal Hagrid a rozlieval mlieko po stole. ,,Uviazal som ho na tekvicovom zahone. Nech este vidi stromy... a nadycha sa cerstveho vzduchu... predtym..." Hagridovi sa tak strasne triasla ruka, ze sa mu dzbanik s mliekom vysmykol, spadol na dlazku a rozbil sa. ,,Ja to spravim, Hagrid," rychlo sa ponukla Hermiona a ponahlala sa upratat. ,,V kredenci je este jeden," povedal Hagrid, sadol si a rukavom si utieral celo. Harry pozrel na Rona, ktory beznadejne opatoval jeho pohlad. ,,Nemohol by niekto nieco urobit, Hagrid?" vyhrkol Harry a sadol si vedla neho. ,,Dumbledore..." ,,Pokusil sa," odvetil Hagrid. ,,Nema tu moc zrusit rozhodnutie vyboru. Hovoril im, ze Hrdozobec je v poriadku, ale boja sa... Viete, jaky je Lucius Malfoy... pohrozil im, si myslim... a ten kat, Macnair, to je stary Malfoyov kamos... ale bude to rychle a... ja budem pri nom..." Hagrid preglgol. Pohlad mu bludil po chalupe, akoby hladal aspon stipku nadeje a utechy. ,,Dumbledore dojde... ked to bude. Rano mi pisal. Vraj chce byt so mnou. Naozaj velky clovek, ten Dumbledore..." Hermiona, ktora sa prehrabavala v Hagridovom kredenci a hladala dalsi dzbanik na mlieko, pridusene vzlykla. Vystrela sa s krciazkom v ruke a potlacala slzy. - 246 - ,,Aj my s tebou zostaneme, Hagrid," zacala, ale Hagrid pokrutil strapatou hlavou. ,,Radsej sa vratte do hradu. Hovoril som vam, ze nechcem, aby ste sa pozerali. Aj tak by ste tu nemali byt... Keby vas tu Fudge s Dumbledorom prichytili bez dovolenia, Harry, mal by si velke problemy." Hermione po tvari stekali slzy, ale pred Hagridom ich skryvala, tvarila sa, ze ma robotu s pripravou caju. No vtom, ked chytila flasku s mliekom, ze trochu naleje do dzbanika, vykrikla. ,,Ron!... To je neuveritelne... To je... Prasivec!" Ron na nu zizal s otvorenymi ustami. ,,Co blaznis?" Hermiona odniesla mliecnik k stolu a prevratila ho. Sialene pistiac a braniac sa vypadol z neho na stol potkan Prasivec. ,,Prasivec!" nechapavo povedal Ron. ,,Prasivec, co tu hladas?" Chytil braniaceho sa potkana a zdvihol ho k svetlu. Prasivec vyzeral hrozne. Bol este chudsi, vypadali mu velke chumace srsti, takze miestami mal hole flaky, a zufalo sa snazil vyslobodit z Ronovych ruk. ,,Neboj sa, Prasivec!" chlacholil ho Ron. ,,Nie su tu nijake macky! Nikto ti tu neublizi." Hagrid odrazu vstal a hladel do okna. Jeho zvycajne brunatna tvar zbelela ako krieda. ,,Uz idu..." Harry, Ron a Hermiona sa otocili. Z hradu vychadzala skupinka muzov. Vpredu siel Albus Dumbledore a jeho striebrista brada sa ligotala v zapadajucom slnku. Vedla neho cupkal Kornelius Fudge. Za nimi krivkal vetchy clen vyboru a razne kracal kat Macnair. ,,Musite ist," povedal Hagrid. Cely sa triasol. ,,Nesmu vas tu najst... Chodte..." Ron si strcil Prasivca do vrecka a Hermiona vzala plast. ,,Pustim vas zadnym vchodom," navrhol Hagrid. Sli s nim ku dveram do zahrady. Harry mal cudny pocit, akoby to ani nebola skutocnost, a ten pocit v nom este znasobil pohlad na Hrdozobca, uviazaneho o strom za Hagridovym tekvicovym zahonom. Zdalo sa, akoby Hrdozobec vedel, ze sa nieco deje. Krutil spicatou hlavou a nervozne hrabal zem. - 247 - ,,To nic, Zobko," potichu sa mu prihovaral Hagrid. ,,To nic..." Otocil sa k Harrymu, Ronovi a Hermione. ,,No chodte. Uz musite ist." Ale ti sa nehybali. ,,Hagrid, nemozeme..." ,,Povieme im, ako to bolo v skutocnosti..." ,,Nemozu ho zabit..." ,,Chodte!" nahnevane zvysil hlas Hagrid. ,,Uz je to aj tak dost zle, nemusite si narobit problemy aj vy!" Nemali na vyber. Len co Hermiona prikryla plastom aj Harryho a Rona, spred chalupy poculi hlasy. Hagrid pozrel na miesto, kde mu zmizli z dohladu. ,,Chodte, rychlo," suril ich chraplavo. ,,Nepocuvajte..." A ked sa ozvalo klopanie na dvere, vratil sa do chalupy. Pomaly, omraceni od hrozy, Harry, Ron a Hermiona potichu obisli Hagridov dom. Ked prisli na druhu stranu, dvere sa hlasno zabuchli. ,,Prosim vas, ponahlajte sa," sepkala Hermiona. ,,Ja to nevydrzim, ja to neznesiem..." Vykrocili hore svahom po travniku k hradu. Slnko uz teraz rychlo klesalo, obloha nadobudla jasnu fialkovu farbu, ale na zapade este svietila rubinovocervena ziara. Ron zrazu zastal. ,,Och, Ron, prosim ta," zacala Hermiona. ,,To Prasivec... nechce... prestan..." Ron bol zohnuty, usiloval sa udrzat Prasivca vo vrecku, ale potkan salel, hrozne pistal, krutil sa a hadzal, pokusal sa uhryznut Rona do ruky. ,,Prasivec, to som predsa ja, ty hlupak, Ron," sepkal. Za sebou poculi vrznut dvere a ozvali sa muzske hlasy. ,,Och, Ron, prosim ta, pohnime sa, uz to idu vykonat!" zjojkla Hermiona. ,,Dobre... Prasivec... prestan!" Kracali dalej. Harry sa tak ako Hermiona usiloval nevnimat hlasy za chrbtom. Ron znova zastal. ,,Ja ho neudrzim... Prasivec, bud ticho, ved nas zacuju..." Potkan blaznivo pistal, ale nie az tak hlasno, aby prehlusil zvuky doliehajuce z Hagridovej zahrady. Bola to nejasna zmes muz- 248 - skych hlasov, potom chvilu ticho a zrazu nepochybne zasvistanie a uder sekery. Hermiona sa zatackala. ,,Vykonali to!" sepla Harrymu. ,,Ja tomu neverim... oni to vykonali!" - 249 - SEDEMNASTA KAPITOLA M MA AC CK KA A,, PPO OT TK KA AN NA A PPE ESS Harrymu ten sok akoby vymazal mozog. Vsetci traja, omraceni hrozou, pod neviditelnym plastom zastali. Posledne luce zapadajuceho slnka vrhali krvave svetlo na skolsky dvor pokryty dlhymi tienmi. Vtedy za sebou zaculi dive kvilenie. ,,Hagrid," zasepkal Harry. Bez toho, aby rozmyslal, co robi, sa chcel otocit a vratit sa, ale Ron i Hermiona ho chytili za ruky. ,,Nemozeme," sepkal Ron biely ako krieda. ,,Keby sa dozvedeli, ze sme boli za nim, iba by sme mu pritazili..." Hermiona dychala plytko a preryvane. ,,Ako... to... mohli?" jachtala. ,,Ako mohli?" ,,Podme rychlo," pobadal ich Ron, ktoremu drkotali zuby. Pobrali sa naspat do hradu, ale kracali pomaly, aby zostali skryti pod plastom. Svetla rychlo ubudalo. Kym prisli na otvorene priestranstvo, tma sa znasala na nich ako kliatba. ,,Prasivec, cus tam," zasepkal Ron a plesol sa dlanou po naprsnom vrecku. Potkan sa vrtel ako divy. Ron odrazu zastal a pokusil sa - 250 - zastrcit Prasivca hlbsie do vrecka. ,,Co sa to s tebou stalo, ty hlupy potkan? Sed tam pokojne... AU! On ma pohryzol!" ,,Ron, ticho bud!" naliehavo sepkala Hermiona. ,,O chvilku tu bude Fudge..." ,,Nechce... zostat..." Prasivec bol navidomoci vylakany. Krutil sa, ako vladal, a pokusal sa vyslobodit z Ronovho zovretia. ,,Co je to s nim?" Harry to prave zbadal - tesne pri zemi sa k nim zakradal Krivolab a velke zlte oci mu v tme tajuplne svietili. Ci ich videl, alebo sledoval Prasivcov piskot, to Harry nevedel. ,,Krivolab!" zastenala Hermiona. ,,Nie, chod prec, Krivolab! Chod prec!" No macka bola coraz blizsie... ,,Prasivec... NIE!" Prineskoro - potkan vyklzol spomedzi Ronovych zovretych prstov, dopadol na zem a trielil prec. Krivolab okamzite skocil za nim a vtom aj Ron zhodil zo seba neviditelny plast a vyletel do tmy prv, ako ho Harry ci Hermiona stihli zastavit. ,,Ron!" zaupela Hermiona. Pozreli s Harrym na seba a potom sa rozbehli za nim, ale pod plastom sa nedalo poriadne bezat, a tak ho zo seba strhli, povieval za nimi ako transparent, a trielili za Ronom. Daleko pred sebou poculi dupot jeho noh a to, ako krici na Krivolaba. ,,Daj mu pokoj... nechaj ho... Prasivec, pod sem..." Ozvalo sa hlasne buchnutie. ,,Mam ta! Zmizni, ty odporna macka..." Harry a Hermiona sa skoro potkli o Rona a prudko zastali pred nim. Lezal na zemi, ale Prasivca mal znova vo vrecku a oboma rukami si pridrziaval na prsiach trasucu sa hrcku. ,,Ron... pod sem... pod plast," dychcala Hermiona. ,,Dumbledore a... minister... tu budu kazdu chvilu ..." No kym sa stihli prikryt, kym sa stihli nadychnut, zaculi tichy dupot akychsi obrovskych lab - nieco sa rutilo k nim, potichu ako tien. Bol to obrovsky cierny pes s bledymi ocami. Harry siahol po prutiku, ale uz bolo neskoro - pes urobil obrovsky skok a prednymi labami ho zasiahol do prs, Harry spadol horeznak, citil jeho teply dych, videl dlhe zuby... - 251 - Sila skoku ho vsak zaniesla pridaleko, pes sa skotulal cez Harryho. Harry bol omraceny a zdalo sa mu, ze ma dolamane rebra. Pokusil sa vstat, pocul, ako pes vrci a obracia sa, aby znova zautocil. Ron vsak uz bol na nohach, a ked pes znova skocil k nim, odstrcil Harryho nabok a psie celuste zovreli Ronovu vystretu ruku. Harry sa vrhol dopredu, schmatol bestiu za srst, ale ta vliekla Rona prec lahko, akoby bol iba handrova babika... Vtom Harryho cosi udrelo do tvare tak silno, ze znova spadol. Pocul, ze aj Hermiona vykrikla od bolesti a spadla. Harry nahmatal prutik a zmurkal, lebo do oci mu stekala krv. ,,Lumos!" zasepkal. Svetlo prutika osvetlilo kmen hrubeho stromu - Prasivca nahanali v dosahu Zurivej vrby - jej konare vrzgali, akoby fukal silny vietor, a slahali na vsetky strany, aby im zabranili podist blizsie. A tam, celkom pri kmeni zazreli psa. Vliekol Rona do velkej diery medzi korenmi - Ron sa zurivo branil, ale jeho hlava a trup im mizli z dohladu... ,,Ron!" krical Harry a pokusal sa ist za nim, ale hruby konar sa nebezpecne zahnal a on znova musel cuvnut. Nad zemou uz trcala iba Ronova noha. Zakvacil si ju o koren v snahe zabranit psovi, aby ho celkom vtiahol dnu, ale ozvalo sa hrozne puknutie, ako ked niekto vystreli. Ronova noha sa zlomila a vzapati aj ta zmizla z dohladu. ,,Harry... musime zohnat pomoc..." zhikla Hermiona. Aj ona krvacala, vrba ju zranila na pleci. ,,Nie. To zviera je take velke, ze by ho mohlo aj zozrat, nemame cas..." ,,Harry... nikdy sa ta nedostaneme bez pomoci..." Zahnal sa na nich dalsi konar, s vetvickami ohnutymi, akoby sa chcel boxovat. ,,Ked sa ta dostal ten pes, dostaneme sa aj my," dychcal Harry a rozbehol sa. Odskakoval pred zlomyselnymi svihajucimi konarmi, hladal medzi nimi priechod, ale ku korenom stromu nepostupil ani o kusok, lebo stale bol v dosahu slahajucich vetiev. ,,Och, pomoz, pomoz," horuckovite sepkala Hermiona a neisto poskakovala na mieste, ,,prosim..." Vtedy vyrazil Krivolab. Preplazil sa pomedzi udierajuce konare ako had a polozil predne laby na hrcu na kmeni vrby. - 252 - Strom odrazu akoby skamenel, prestal sa hybat. Ani listok sa nezachvel. ,,Krivolab!" neisto zasepkala Hermiona. Zdrapila Harryho za ruku s takou silou, az ho to zabolelo. ,,Ako vedel?" ,,Priateli sa s tym psom," zamracene povedal Harry. ,,Videl som ich spolu. Pod... a drz prutik pred sebou..." V okamihu prebehli ku kmenu, ale kym sa dostali k diere medzi korenmi, Krivolab do nej vklzol, len sa tak mihol jeho stetkovity chvost. Harry ho nasledoval, vliezol dnu hlavou napred a sklzol na dno velmi nizkeho tunela. Krivolab bol kusok pred nim a oci sa mu leskli vo svetle Harryho prutika. Vzapati sa k nemu zosmykla aj Hermiona. ,,Kde je Ron?" sepkala vylakane. ,,Tadialto," ukazal Harry a skrceny siel za Krivolabom. ,,Kde sa ten tunel konci?" zadychcane sa spytala Hermiona spoza jeho chrbta. ,,Neviem... je sice na Zaskodnickej mape vyznaceny, ale Fred a George povedali, ze sa sem nikdy nedostali... Pokracuje za okrajom mapy, ale vyzeralo to, akoby smeroval do Rokvillu..." Celkom zohnuti napredovali tak rychlo, ako len mohli, a pred nimi sa mihal Krivolabov chvost. Chodba stale pokracovala, zdalo sa, ze je aspon taka dlha ako ta, co vedie do Medovych labiek... Harry nemyslel na nic ine iba na Rona a na to, co mu mohol urobit ten obrovsky pes... Prikrceny bezal a prudko a bolestivo sa nadychoval. Vtom zacal tunel stupat, potom sa krutil a Krivolab zmizol. Namiesto neho Harry cez maly otvor uvidel slabe svetlo. Zastali, lapali dych a pomaly napredovali. Zdvihli prutiky, aby videli, co je za otvorom. Bola to izba, velmi rozhadzana, zaprasena izba. Zo stien sa odlupovali papierove tapety, dlazka bola samy flak a nabytok vyzeral, akoby ho niekto rozbijal. Vsetky okna boli zatlcene. Harry pozrel na Hermionu, ktora sa tvarila vylakane, ale prikyvla. Prestrcil sa cez dieru a obzeral sa. Nikoho nevidel, ale dvere vpravo boli otvorene a viedli do tmavej chodby. Hermiona odrazu znova chytila Harryho za ruku. Vyvalenymi ocami hladela na zatlcene okna. ,,Harry," sepkala, ,,myslim, ze sme v Skriekajucej bude." - 253 - Harry sa obzeral. Pohlad mu padol na drevenu stolicku pri nich. Boli z nej vytrhane kusy calunenia a jedna noha jej chybala. ,,To neurobili duchovia," povedal pomaly. V tej chvili cosi zavrzgalo. Hore sa nieco hybalo. Obaja pozreli na strop. Hermiona tak tuho zvierala Harryho ruku, az stracal cit v prstoch. Pozrel na nu s nadvihnutym obocim. Znovu prikryvla a pustila ho. Tak ticho, ako len vedeli, sa vykradli na chodbu a stupali hore po rozpadavajucich sa schodoch. Vsetko prikryvala hruba vrstva prachu, iba na podlahe svietil siroky pas, akoby niekto nieco vliekol hore schodmi. Vysli na tmavu plosinu. ,,Nox," zasepkali naraz a svetla na konci ich prutikov zhasli. Iba jedny dvere boli otvorene. Ked sa k nim zakradali, zaculi spoza nich pohyb, tiche stonanie a potom hlboke hlasne mraucanie. Vymenili si posledny pohlad, znovu si prikyvli. S prutikom pevne zovretym v ruke pred sebou Harry kopol do dveri a otvoril ich. Na velkolepej posteli so stlpikmi a zaprasenym baldachynom lezal Krivolab, a ked ich uvidel, hlasno zamraucal. Na zemi vedla postele sedel Ron a drzal sa za nohu, ktora trcala v cudnom uhle. Harry a Hermiona sa vrhli k nemu. ,,Ron... si v poriadku?" ,,Kde je ten pes?" ,,To nie je pes," zastonal Ron. Skripal zubami od bolesti. ,,Harry, to je pasca..." ,,Co..." ,,On je ten pes... je to animagus..." Ron hladel ponad Harryho plece. Harry sa zvrtol. Muz v tieni zabuchol za nimi dvere. Spinava splstnatena hriva mu visela az po lakte. Keby sa mu v hlbokych tmavych ocnych jamkach neleskli oci, bol by celkom ako mrtvola. Voskova pokozka na tvari mu tak obopinala kosti, ze pripominala lebku. Uskrnul sa a odhalil pritom zlte zuby. Bol to Sirius Black. ,,Expelliarmus!" zachrapcal mieriac na nich Ronovym prutikom. - 254 - Harrymu a Hermione prutiky vyleteli z ruk vysoko do vzduchu a Black ich chytil. Potom podisiel o krok. Uprene hladel na Harryho. ,,Bol som presvedceny, ze prides priatelovi na pomoc," povedal zachripnuto. Jeho hlas znel tak, akoby ho uz davno zabudol pouzivat. ,,Tvoj otec by bol pre mna urobil to iste. To bolo odvazne, ze si nebezal hned po ucitela. Som ti vdacny... bude to o to lahsie..." Poznamka o otcovi sa Harrymu ozyvala v usiach, akoby ju bol Black zakrical. V hrudi mu vzkypela nenavist a vytlacila vsetok strach. Po prvy raz v zivote chcel zase drzat svoj prutik, ale nie preto, aby sa branil. Preto, aby utocil... zabijal. Bez toho, aby si uvedomil, co robi, vrhol sa dopredu, ale z kazdej strany ho schmatol par ruk a stiahli ho... ,,Nie, Harry!" zhikla Hermiona zdesenym septom. Ron vsak Blackovi povedal: ,,Ak chcete zabit Harryho, budete musiet zabit aj nas!" Od namahy bledol a trochu sa zatackal. V tmavych Blackovych ociach sa nieco mihlo. ,,Lahni si," potichu prikazal Ronovi. ,,Ublizis tej nohe este vacsmi." ,,Poculi ste ma?" povedal Ron slabo, hoci sa musel pevne drzat Harryho, aby stal vzpriamene. ,,Musite nas zabit vsetkych troch!" ,,Dnes v noci sa stane iba jedna vrazda," povedal Black a na jeho tvari sa roztiahol uskrn. ,,A to preco?" vyhrkol Harry a pokusal sa vytrhnut Ronovi a Hermione. ,,Minule vam to bolo jedno, ci nie? Pokojne ste pozabijali vsetkych tych muklov, aby ste dostali Pettigrewa... Co sa stalo? Zmakli ste v tom Azkabane?" ,,Harry!" fnukala Hermiona. ,,Bud ticho!" ,,ZABIL MOJU MAMU A OTCA!" zreval Harry a s obrovskym usilim sa vyslobodil z Hermioninych a Ronovych ruk a vrhol sa dopredu. Zabudol na cary, zabudol, ze on je len nizky, chudy trinastrocny chlapec, kym Black vysoky dospely muz. Harry vedel iba to, ze chce ublizit Blackovi tak velmi, ako len dokaze, a ze je mu jedno, ako pritom ublizi sebe... Mozno Blacka sokovalo, ze Harry robi taku hlupost, ale nezdvihol prutiky vcas - jedna Harryho ruka mu zovrela zapastie, aby odvratila konceky prutikov, hanky druhej ruky vrazili Blackovi zboku do hlavy a obaja spadli dozadu do steny... - 255 - Hermiona vrestala, Ron krical a za oslepujuceho zablesku z prutikov v Blackovej ruke vyletela sprska iskier, ktore len o kusok minuli Harryho tvar. Harry citil, ako sa scvrknuta ruka pod jeho prstami zurivo skruca, ale nepustil ju, a druhou rukou mlatil Blacka, kam len zasiahol. Black vsak volnou rukou nasiel Harryho hrdlo. ,,Nie," sipel, ,,cakal som pridlho..." Zovretie jeho prstov zosilnelo, Harry sa dusil a okuliare mal nakrivo. Vtom odrazu odkialsi priletela Hermionina noha. Black zastonal od bolesti a pustil Harryho, Ron sa hodil Blackovi na ruku, v ktorej drzal prutiky, a Harry pocul slaby hrkot. Usiloval sa vyslobodit sa zo spletenca tiel a vtedy zbadal, ze jeho prutik sa kotula po zemi, hodil sa nan, ale... ,,Aa!" Do ruvacky sa zapojil Krivolab a pazury oboch prednych lab zaboril hlboko do Harryho ruky, Harry ho odsmaril, ale Krivolab sa teraz vrhol na jeho prutik. ,,NESMIES!" zreval Harry a chcel Krivolaba kopnut, ale ten odskocil nabok a prskal, Harry schmatol prutik a otocil sa... ,,Uhnite!" skrikol na Rona a Hermionu. Nemusel im to dva razy opakovat. Hermiona, lapajuc po dychu, s krvacajucou perou stvornozky liezla prec a schytila pritom Ronov aj svoj prutik. Ron preliezol k posteli, cely zadychcany pri nej klesol na zem, tvar mal bledu, az zelenkastu, a oboma rukami si drzal zlomenu nohu. Black lezal na zemi pri stene. Hrud sa mu rychlo dvihala a klesala, ked hladel, ako sa Harry pomaly blizi k nemu a mieri prutikom priamo na jeho srdce. ,,Ides ma zabit, Harry?" sepkal. Harry zastal priamo nad nim s prutikom namierenym na jeho prsia a nespustal z neho oci. Blackovi na lavom oku navierala modrina a z nosa mu tiekla krv. ,,Zabili ste mojich rodicov," povedal Harry a hlas sa mu trochu triasol, ale prutik drzal pevne. Black sa dival nanho tymi vpadnutymi ocami. ,,Nepopieram to," povedal velmi potichu. ,,Ale keby si poznal cely pribeh..." - 256 - ,,Cely pribeh?" zopakoval Harry a v usiach mu silno tlklo. ,,Predali ste ich Voldemortovi. Viac nepotrebujem vediet." ,,Musis ma vypocut!" hovoril Black a v jeho hlase znel naliehavy ton. ,,Olutujes, ak ma nevypocujes... Nerozumies tomu..." ,,Rozumiem ovela lepsie, nez si myslite," povedal Harry a hlas sa mu triasol este vacsmi. ,,Vy ste ju nikdy nepoculi! Nepoculi ste moju mamicku, ako krici, pokusa sa zabranit Voldemortovi, aby ma zabil... a vy ste to urobili... urobili ste to..." Ani jeden z nich nestihol nic povedat. Okolo Harryho preletelo nieco rysave, Krivolab skocil Blackovi na prsia a usadil sa na mieste, kde mal Black srdce. Black zazmurkal a pozrel na macku. ,,Chod prec," zasepkal a pokusil sa Krivolaba odohnat. No Krivolab si zaboril pazury do Blackovho cierneho habitu a nechcel sa pohnut. Kocur obratil svoju nepeknu splostenu tvar k Harrymu a pozrel nanho tymi svojimi velkymi zltymi ocami. Hermiona vpravo od neho vzlykla. Harry hladel na Blacka a Krivolaba a pevnejsie zvieral prutik. No a co, keby musel zabit aj macku? Bola predsa Blackovym spojencom. Ak je odhodlana polozit za Blacka zivot, Harryho do toho nic nie je. A ze ju Black chce zachranit, to iba dokazuje, ze mu vacsmi zalezi na kocurovi nez na zivote Harryho rodicov... Harry zdvihol prutik. Teraz nastala ta chvila. Teraz nastala chvila pomstit mamu a otca. Zabije Blacka. Musi Blacka zabit. Toto je jeho prilezitost. Sekundy plynuli. No Harry tam stale meravo stal s pripravenym prutikom a Black, s Krivolabom na prsiach, hladel nanho. Od postele sa ozyval Ronov preryvany dych, Hermiona bola celkom ticho. A vtedy sa ozval dalsi zvuk... Spod podlahy bolo pocut tlmene kroky - niekto dolu chodil. ,,SME TU HORE!" vykrikla odrazu Hermiona. ,,SME TU HORE... SIRIUS BLACK... RYCHLO!" Black sa prudko pohol, takze skoro zhodil Krivolaba. Harry krcovite zvieral prutik... Urob to teraz! velil mu vnutorny hlas, ale kroky uz dupotali po schodoch a Harry sa ani nepohol. Dvere sa prudko otvorili v sprske cervenych iskier a Harry sa zvrtol, ked sa do miestnosti vrutil profesor Lupin s tvarou bielou ako krieda a prutikom zdvihnutym a pripravenym. Sibol pohladom na Rona leziaceho na zemi, na Hermionu skrcenu pri dverach, na Harry- 257 - ho s prutikom namierenym na Blacka i na samotneho Blacka skrceneho a krvacajuceho pri Harryho nohach. ,,Expelliarmus!" vykrikol. Harrymu aj Hermione prutiky znova vyleteli z ruk, Lupin ich vsetky tri sikovne chytil, potom vosiel do izby, hladel na Blacka, ktoremu este stale lezal na prsiach Krivolab a chranil ho. Harry tam len stal a odrazu pocitil prazdnotu. Neurobil to. Stratil odvahu. Blacka odovzdaju dementorom. Vtedy Lupin velmi napatym hlasom povedal: ,,Kde je, Sirius?" Harry rychlo pozrel na Lupina. Nechapal, na co sa Lupin pyta. O kom to hovori? Otocil sa a znovu pozrel na Blacka. Blackova tvar bola celkom bezvyrazna. Chvilu sa vobec nehybal. Potom velmi pomaly zdvihol ruku a ukazal na Rona. Zmateny Harry pozrel na svojho ohromeneho priatela. ,,Ale..." hundral Lupin a tak uprene hladel na Blacka, akoby sa pokusal citat jeho myslienky, ,,preco sa doteraz neukazal? Ibaze..." Lupin odrazu vyvalil oci, akoby videl za Blackom nieco, co ostatni nevideli, ,,ibaze on bol ten... ibaze by ste sa vymenili... a mne ste nepovedali!" Black velmi pomaly prikyvol a svoje vpadnute oci neodtrhal od Lupinovej tvare. ,,Pan profesor," nahlas ich prerusil Harry, ,,nerozumiem, co sa deje!" Nestihol vsak dokoncit otazku, pretoze od toho, co videl, sa mu hlas zasekol v hrdle. Lupin odlozil prutik a uprene hladel na Blacka. Potom siel k nemu, chytil ho za ruku, zdvihol, takze Krivolab spadol na zem, a objal ho ako brata. Harry mal pocit, akoby keby mu vypadlo dno zaludka. ,,JA TOMU NEMOZEM UVERIT!" zvreskla hystericky Hermiona. Lupin pustil Blacka a otocil sa k nej. Vstala zo zeme a s vyvalenymi ocami ukazovala na Lupina: ,,Vy... vy..." ,,Hermiona..." ,,... vy a on!" ,,Hermiona, upokoj sa!" ,,Nikomu som to nepovedala!" vrieskala Hermiona. ,,Kryla som vas..." - 258 - ,,Hermiona, prosim ta, vypocuj ma!" krical Lupin. ,,Mozem to vysvetlit..." Harry citil, ze aj on sa trasie, nie vsak od strachu, ale od noveho privalu zlosti. ,,Veril som vam," krical aj on na Lupina a hlas mu nekontrolovatelne preskakoval. ,,A vy ste cely ten cas boli jeho priatelom!" ,,Mylis sa," povedal Lupin. ,,Nebol som Siriusovym priatelom, ale teraz som. Vysvetlim ti to..." ,,NIE!" kricala Hermiona. ,,Harry, never mu, pomahal Blackovi preniknut do hradu, aj on chce tvoju smrt. Je to vlkolak!" Nastalo ohlusujuce ticho. Vsetky oci sa upierali na Lupina, pozoruhodne pokojneho, hoci dost bledeho. ,,Vobec nedosahujes svoju zvycajnu uroven, Hermiona," povedal. ,,Zial, spravne je len jedno. Nepomahal som Siriusovi dostat sa do hradu a rozhodne si neprajem Harryho smrt." A tvarou mu preletela cudna triaska. ,,No nepopieram, ze som vlkolak." Ron sa statocne pokusil vstat, ale znovu spadol a zaskucal od bolesti. Lupin ustarane nanho pozrel a pohol sa k nemu, no Ron skrikol: ,,Chod odo mna prec, vlkolak!" Lupin okamzite zastal. Potom sa s viditelnou namahou otocil k Hermione a spytal sa: ,,Ako dlho si to vedela?" ,,Davno," zasepkala Hermiona. ,,Odvtedy, ako som pisala pracu pre profesora Snapa." ,,Bude rad," chladne poznamenal Lupin. ,,Zadal tu ulohu v nadeji, ze niekto pride na to, co znamenaju moje priznaky... Pozrela si do lunarnej tabulky a uvedomila si si, ze som vzdy ochorel za splnu mesiaca? Alebo si prisla na to, ze predo mnou sa prizrak vzdy zmeni na mesiac?" ,,Jedno i druhe," potichu povedala Hermiona. Lupin sa nasilu zasmial. ,,Si najmudrejsia carodejnica v tvojom veku, s akou som sa v zivote stretol, Hermiona." ,,Nie som," zasepkala. ,,Keby som bola trosku mudrejsia, bola by som kazdemu povedala, kto ste!" ,,Ale oni to uz vedia," odvetil Lupin. ,,Prinajmensom ucitelia." ,,Dumbledore vas zamestnal, aj ked vedel, ze ste vlkolak?" zhikol Ron. ,,Zblaznil sa?" - 259 - ,,Niektori clenovia ucitelskeho zboru si to tiez mysleli," povedal Lupin. ,,Dalo mu vela prace, kym ich presvedcil, ze som spolahlivy..." ,,A MYLIL SA!" skrikol Harry. ,,CELY CAS STE POMAHALI JEMU!" ukazoval na Blacka, ktory odrazu presiel k posteli, klesol na nu a tvar si skryl v trasucej sa ruke. Krivolab skocil k nemu, vyliezol mu na kolena a priadol. Ron sa od nich odtiahol, vlecuc nohu za sebou. ,,Ja som Siriusovi nepomahal," vravel Lupin. ,,Ak mi date prilezitost, vysvetlim vam to. Pozrite..." Rozdelil prutiky a kazdy hodil jeho majitelovi. Ohromeny Harry chytil svoj. ,,No vidis," povedal Lupin a svoj prutik si zastrcil za opasok. ,,Vy ste ozbrojeni, my nie. Budete teraz pocuvat?" Harry nevedel, co si ma mysliet. Je to trik? ,,Ak ste mu nepomahali," povedal a zlostne pozrel na Blacka, ,,ako ste vedeli, ze je tu?" ,,Podla mapy," odvetil Lupin. ,,Zaskodnickej mapy. Prave som si ju prezeral vo svojej pracovni..." ,,Viete, ako funguje?" podozrievavo sa spytal Harry. ,,Pravdaze viem, ako funguje," povedal Lupin a netrpezlivo mavol rukou. ,,Pomahal som ju tvorit. Ja som Namesacnik... tak ma volali priatelia v skole." ,,Vy ste kreslili..." ,,Dolezite je, ze som si ju dnes vecer pozorne prezeral, lebo mi zislo na um, ze ty, Ron a Hermiona sa mozno pokusite vykradnut sa z hradu a pojdete za Hagridom este pred popravou hipogrifa. A mal som pravdu, vsak?" Zacal sa prechadzat sem a tam a hladel na nich. Pri nohach sa mu virili male kudoly prachu. ,,Mohol si sa skryt pod otcov stary plast, Harry..." ,,Ako viete o plasti?" ,,Kolko raz James pod nim zmizol," povedal Lupin a znovu netrpezlivo mavol rukou. ,,Ide o to, ze aj ked mas neviditelny plast, aj tak ta na Zaskodnickej mape vidiet. Sledoval som, ako prechadzate cez dvor a vchadzate do Hagridovej chalupy. Asi o dvadsat minut ste z nej vysli a pobrali sa naspat do hradu. Ale este niekto siel s vami." - 260 - ,,Coze?" povedal Harry. ,,Nikto s nami nebol." ,,Neveril som vlastnym ociam," pokracoval Lupin, stale sa prechadzal a nevsimal si Harryho prerusenie. ,,Myslel som si, ze sa mapa pokazila. Ako by mohol byt s vami?" ,,Nikto s nami nebol!" zopakoval Harry. ,,A vtedy som videl dalsiu bodku, ako sa ponahla k vam - bolo pri nej napisane Sirius Black... Videl som, ako ste sa zrazili, a videl som, ako dvoch z vas vtiahol do Zurivej vrby..." ,,Jedneho!" nahnevane ho opravil Ron. ,,Nie, Ron," odvetil Lupin. ,,Dvoch." Prestal sa prechadzat a premeriaval si Rona pohladom. ,,Mohol by som sa pozriet na toho potkana?" spytal sa bezvyraznym tonom. ,,Prosim?" cudoval sa Ron. ,,Co s tym ma spolocne Prasivec?" ,,Vsetko," povedal Lupin. ,,Mohol by som ho, prosim, vidiet?" Ron vahal, ale potom si strcil ruku do habitu. Vytiahol Prasivca, ktory sa zufalo trepal. Ron ho chytil za dlhy holy chvost, aby mu zabranil ujst. Krivolab na Blackovej nohe vstal a ticho zaprskal. Lupin podisiel k Ronovi. Uprene, so zatajenym dychom hladel na Prasivca. ,,Co? Co s tym ma moj potkan?" zopakoval Ron, tvaril sa vylakane a pritisol si Prasivca k sebe. ,,To nie je potkan," zachrapcal Sirius Black odrazu. ,,Ako to myslite... samozrejme, ze je to potkan..." ,,Nie, naozaj nie je," potichu potvrdil Lupin. ,,Je to carodejnik." ,,Animagus," dodal Black. ,,Vola sa Peter Pettigrew." - 261 - OSEMNASTA KAPITOLA N NA AM ME ESSA AC CN NIIK K,, C CE ER RV VO OC CH HV VO OSST T,, T TIIC CH HO OSS-L LA APP A A PPA AR RO OH HA AC C Chvilu trvalo, kym sa im absurdnost tohoto vyhlasenia ulezala v hlave. Vtedy Ron nahlas vyslovil, co si myslel aj Harry. ,,Obaja ste sa zblaznili." ,,Nezmysel!" slabo namietala Hermiona. ,,Peter Pettigrew je mrtvy!" povedal Harry. ,,On ho pred dvanastimi rokmi zabil!" Ukazoval na Blacka, ktoremu krcovite mykalo tvarou. ,,Chcel som ho zabit," zavrcal a odhalil zlte zuby, ,,ale maly Peter ma prekabatil... Tentoraz sa mu to uz nepodari!" A Krivolab spadol na zem, lebo Black sa vrhol na Prasivca. Ron zreval od bolesti, ked sa Black celou vahou zvalil na jeho nohu. ,,Sirius, NIE!" skrikol Lupin, hodil sa na Blacka a odtahoval ho od Rona. ,,POCKAJ! Nemozes to urobit len tak... musia to pochopit... musime to vysvetlit..." ,,Mozeme to vysvetlit potom!" odsekol Black a usiloval sa zhodit zo seba Lupina. Jednou rukou sa stale pokusal dociahnut Prasivca, ktory pistal ako male prasiatko, skriabal Rona po tvari a po krku, ako sa usiloval ujst. - 262 - ,,Maju pravo vediet vsetko!" dychcal Lupin a stale sa snazil udrzat Blacka. ,,Ron ho choval ako svoje zvieratko! Niektorym veciam ani ja nerozumiem. A Harry... dlhujes pravdu Harrymu, Sirius!" Black sa prestal branit, hoci vpadnute oci stale upieral na Prasivca, pevne zovreteho v Ronovych pohryzenych, doskriabanych a krvacajucich rukach. ,,Tak teda dobre," povedal Black, neodtrhajuc oci od potkana. ,,Povedz im, co chces. Ale rychlo, Remus. Chcem spachat vrazdu, za ktoru som sedel vo vazeni." ,,Obaja ste zosaleli," povedal Ron traslavo a obzrel sa, aby hladal podporu u Harryho a Hermiony. ,,Uz mam toho dost. Ja idem." Skusil sa opriet na zdravu nohu, ale Lupin znovu zdvihol prutik a namieril ho na Prasivca. ,,Vypocujes ma, Ron," povedal potichu. ,,No kym budes pocuvat, dobre Petra drz." ,,TO NIE JE PETER, TO JE PRASIVEC!" skrikol Ron a usiloval sa nasilu strcit potkana do naprsneho vrecka, no ten sa privelmi branil, Ron sa zakolisal, stratil rovnovahu, Harry ho zachytil a donutil sadnut si znova na postel. Potom, ignorujuc Blacka, obratil sa k Lupinovi. ,,Plna ulica svedkov videla Pettigrewovu smrt," povedal. ,,Nevideli to, co si mysleli, ze vidia!" vysvetlil Black drsne a stale sledoval, ako sa Prasivec v Ronovych rukach brani. ,,Vsetci si mysleli, ze Sirius Petra zabil," prikyvoval Lupin. ,,Aj ja som tomu veril - az kym som dnes vecer nevidel mapu. Lebo Zaskodnicka mapa nikdy neklame... Peter zije. Ron ho drzi v rukach, Harry." Harry pozrel na Rona a ich pohlady sa stretli a mlcky zhodli Black i Lupin stratili rozum. Ich rozpravanie nedavalo zmysel. Ako mohol byt Prasivec Petrom Pettigrewom? Black sa predsa len musel v tom Azkabane vysinut - ale preco s nim Lupin suhlasi? Vtedy sa ozvala Hermiona, traslavym hlasom, hoci sa snazila, aby posobil pokojne, akoby chcela profesora Lupina presvedcit, nech hovori rozumne. ,,Ale, pan profesor... Prasivec nemoze byt Peter Pettigrew... to nemoze byt pravda... vy viete, ze nemoze..." - 263 - ,,Preco to nemoze byt pravda?" pokojne sa spytal Lupin, akoby boli v triede a Hermiona len nadhodila nejaky problem pri experimente s hlbocnikom. ,,Keby... keby bol Peter Pettigrew animagus, ludia by to vedeli. Preberali sme animagov s profesorkou McGonagallovou. A ja som si ich vyhladala pri jednej domacej ulohe - Ministerstvo magie sleduje carodejnikov a carodejnice so schopnostou premienat sa na zvierata, maju zoznam, na ake zvierata sa premienaju, ich zvlastne znaky a tak... vyhladala som si v tom zozname aj profesorku McGonagallovu a v tomto storoci bolo len sedem animagov a Pettigrewovo meno som na tom zozname nevidela..." Harry ani nemal kedy zasnut, aku pracu si Hermiona dala s tou ulohou, ked sa Lupin rozosmial. ,,Opat spravne, Hermiona!" povedal. ,,Ale Ministerstvo magie sa nikdy nedozvedelo, ze po Rokforte behali traja neregistrovani animagovia." ,,Ak im to chces porozpravat, Remus, tak pohni," vrcal Black, ktory neprestajne sledoval kazdy Prasivcov zufaly pohyb. ,,Cakal som dvanast rokov, dlhsie uz cakat nebudem." ,,Dobre, ale musis mi pomoct, Sirius," suhlasil Lupin. ,,Ja viem len, ako sa to zacalo." Lupin zmlkol. Za nim sa ozvalo hlasne zavrzgame. Dvere spalne sa samy otvorili. Vsetci piati sa obratili k nim. Lupin hned vysiel z izby a pozrel von. ,,Nikto tam nie je." ,,V tomto dome strasi!" pripomenul Ron. ,,Nestrasi," pokrutil hlavou Lupin a stale zmatene hladel na dvere. ,,V Skriekajucej bude nikdy nestrasilo. Ten krik a zavyjanie, co poculi dedincania, som vydaval ja." Odhrnul si z oci sedivejuce vlasy, chvilu rozmyslal a potom povedal: ,,Tym sa to vsetko zacina - tym, ze som sa stal vlkolakom. Vobec by sa to nebolo stalo nebyt toho uhryznutia... keby som nebol taky pochaby..." Tvaril sa vazne a unavene. Ron ho chcel prerusit, ale Hermiona ho zahriakla: ,,Psst!" Velmi uprene Lupina sledovala. ,,Bol som celkom maly, ked ma uhryzli. Rodicia vyskusali vsetko, ale v tych casoch proti tomu nejestvoval liek. Elixir, ktory mi teraz robieva profesor Snape, objavili len nedavno. Viete, vdaka nemu nie som nebezpecny. Pokial si ho vezmem tyzden pred splnom, - 264 - uchovam si pri transformacii normalnu mysel - mozem sa schulit vo svojej pracovni a preckat spln mesiaca ako neskodny vlk. Kym vsak vynasli protivlkolaci elixir, raz za mesiac sa zo mna staval nebezpecny netvor. Zdalo sa nemozne, aby som chodil na Rokfort. Ziadni rodicia by svoje deti nevystavili takemu nebezpecenstvu. No v tom case sa stal riaditelom Dumbledore a on s nami sucitil. Povedal, ze po urcitych opatreniach nie je dovod, preco by som nemohol chodit do skoly," Lupin si vzdychol a pozrel na Harryho. ,,Pred par mesiacmi som ti povedal, ze Zurivu vrbu zasadili v ten rok, co som prisiel do skoly. Pravda je taka, ze ju zasadili preto, ze som prisiel do Rokfortu. Tento dom..." Lupin sa nestastne obzeral okolo seba, ,,tunel, co k nemu vedie... postavili pre mna. Raz za mesiac ma potajomky vyviedli z hradu do tohoto domu, kde som sa menil. Strom zasadili pri usti tunela, aby sa ku mne nikto nedostal, kym som nebezpecny." Harry nevedel, kam toto rozpravanie speje, ale napriek tomu zaujato pocuval. Okrem Lupinovho hlasu prerusoval ticho iba Prasivcov vylakany piskot. ,,Moje transformacie boli v tych casoch hrozne. Menit sa na vlkolaka je velmi bolestive. Pretoze som hryzol, izolovali ma od ludi, a tak som namiesto toho hryzol a skriabal seba. Dedincania poculi buchot a rev a mysleli si, ze ho maju na svedomi nejaki zvlast zli duchovia. Dumbledore podporoval tie chyry. Ani teraz, hoci uz roky je tu ticho, sa dedincania neodvazuju k tomuto domu priblizit... Odhliadnuc od mojich premien bol som ovela stastnejsi ako predtym. Po prvy raz v zivote som mal priatelov, troch vybornych priatelov. Siriusa Blacka, Petra Pettigrewa a, pravdaze, tvojho otca, Harry, Jamesa Pottera. Moji priatelia si, pravdaze, museli vsimnut, ze raz za mesiac vzdy zmiznem. Vymyslal som si vselijake historky. Nahovaral som im, ze mama je chora a ze musim chodit za nou... Desil som sa toho, ze ma opustia, len co sa dozvedia, kto som. No oni, pravdaze, tak ako ty, Hermiona, odhalili pravdu... A vobec ma neopustili. Namiesto toho urobili pre mna nieco, vdaka comu boli moje transformacie nielenze znesitelne, ale najlepsie za mojho zivota. Stali sa animagmi." ,,Aj moj otec?" ohromene sa spytal Harry. - 265 - ,,Ano," odvetil Lupin. ,,Trvalo im skoro cele tri roky, kym prisli na to, ako sa to robi. Tvoj otec a tuto Sirius boli najsikovnejsi studenti v skole a mali stastie, lebo transformacia na animagov moze dopadnut hrozne - to je jeden z dovodov, preco Ministerstvo magie tak pozorne sleduje vsetkych, co sa o to pokusaju. Petrovi museli James a Sirius velmi pomahat. Napokon sa im to podarilo v piatom rocniku. Kazdy sa mohol zmenit na zviera, kedy chcel." ,,Ale ako vam to pomohlo?" nechapavo sa spytala Hermiona. ,,Nemohli byt so mnou v ludskej podobe. No vlkolak je nebezpecny iba pre ludi. Kazdy mesiac sa pod Jamesovym neviditelnym plastom vykradli z hradu. Premenili sa a Peter ako najmensi mohol preklznut popod utociace konare vrby a dotknut sa Zmrazovacej hrce. Potom vklzli do tunela a pripojili sa ku mne. Pod ich vplyvom som nebol taky nebezpecny. Telo som stale mal vlcie, ale pri nich to akosi menej zasahovalo moju mysel." ,,Ponahlaj sa, Remus," vrcal Black, ktory stale sledoval Prasivca s lacnym vyrazom na tvari. ,,Uz sa ta dostanem, Sirius. Uz... Nuz a ked sme sa vsetci vedeli transformovat, otvarali sa nam vselijake vzrusujuce moznosti. Coskoro sme opustali Skriekajucu budu a v noci sme behali okolo skoly a po dedine. Sirius a James sa premienali na take velke zvierata, ze vedeli udrzat vlkolaka pod kontrolou. Pochybujem, ze niekedy nejaki rokfortski studenti poznali okolie Rokfortu a Rokvillu lepsie ako my. A preto sme urobili Zaskodnicku mapu a podpisali ju svojimi prezyvkami. Sirius je Tichoslap, Peter je Cervochvost, James bol Parohac." ,,Ake zviera...?" zacal Harry, ale Hermiona mu skocila do reci. ,,Aj tak to bolo velmi nebezpecne! Behat po tme s vlkolakom! Co keby ste im boli utiekli a niekoho pohryzli?" ,,Ta myslienka ma stale mata," priznal Lupin. ,,A vela raz som sa tomu len-len vyhol. Potom sme sa na tom smiali. Boli sme mladi, pochabi, nadchynali sme sa vlastnou sikovnostou. Niekedy mam, pravdaze, vycitky, ze sme zradili Dumbledorovu doveru... prijal ma do Rokfortu, co by nijaky iny riaditel neurobil, a netusil, ze porusujem pravidla, ktore stanovil pre moju vlastnu bezpecnost i bezpecnost ostatnych. Vobec nevedel, ze som troch spoluziakov doviedol k tomu, ze sa stali ilegalnymi animagmi. Ale pri - 266 - priprave dobrodruzstiev na nasledujuci mesiac sa mi vzdy podarilo zabudnut na vycitky svedomia. A nezmenil som sa..." Lupinove crty stvrdli a z jeho hlasu zaznievalo znechutenie zo seba. ,,Cely tento rok som bojoval sam so sebou a rozmyslal som, ci mam prezradit Dumbledorovi, ze Sirius je animagus. Ale neurobil som to. Preco? Lebo som bol zbabely. Musel by som priznat, ze ako student som zradil jeho doveru, priznat, ze som zviedol aj ostatnych... a Dumbledorova dovera pre mna znamena vsetko. Prijal ma do Rokfortu ako chlapca a dal mi pracu, ked sa mi v dospelosti vsetci vyhybali a nemohol som najst platene miesto preto, cim som. A tak som presviedcal sam seba, ze Sirius zakazdym prenikol do skoly len vdaka ciernej magii, ktoru sa naucil od Voldemorta, ze jeho schopnost premeny na zviera s tym nema nic spolocne... a tak istym sposobom mal Snape pravdu v tom, co o mne hovoril." ,,Snape?" drsne prehovoril Black a po prvy raz odtrhol oci od Prasivca a pozrel na Lupina. ,,Co s tym ma Snape?" ,,Je tu, Sirius," vzdychol si Lupin. ,,Aj on tu uci." Pozrel na Harryho, Rona a Hermionu. ,,Profesor Snape s nami chodil do skoly. Velmi bojoval proti tomu, aby ma vymenovali za ucitela obrany proti ciernej magii. Cely rok presviedcal Dumbledora, ze mi nehodno verit. Mal svoje dovody... viete, tuto Sirius mu vyviedol jednu vec, ktora skoro skoncila jeho smrtou, a bol som do toho zapleteny aj ja..." Black pohrdavo odfrkol. ,,Tak mu treba," povedal posmesne. ,,Spehoval nas, pokusal sa vysliedit, co chystame... chcel, aby nas vylucili..." ,,Severusa velmi zaujimalo, kam kazdy mesiac chodime," povedal Lupin Harrymu, Ronovi a Hermione. ,,Viete, boli sme v rovnakom rocniku a... no nemali sme sa velmi radi. Zvlast neznasal Jamesa. Myslim, ze ziarlil na Jamesov talent na metlobalovom poli... skratka, Snape ma raz videl na dvore, ked ma madam Pomfreyova viedla k Zurivej vrbe, aby som sa mohol premenit. Sirius si myslel, ze by bolo... ehm... zabavne povedat Snapovi, ze staci, ak stuchne do hrce na strome dlhou palicou a moze ta vliezt za mnou. Snape to, pravdaze, skusil - keby sa bol dostal az do tohoto domu, bol by sa stretol s dospelym vlkolakom - ale tvoj otec pocul, na co ho Sirius naviedol, siel za Snapom a vytiahol ho von, pricom ohrozil aj svoj zivot... Snape ma vsak stihol zazriet na konci tohoto tunela. Dumb- 267 - ledore mu zakazal niekomu o tom povedat, ale odvtedy vedel, kto som..." ,,Tak preto vas Snape nema rad," pomaly povedal Harry, ,,lebo si myslel, ze ste mali v tom zarte prsty?" ,,Presne tak," ozval sa pri stene za Lupinom odmerany hlas. Severus Snape si stahoval neviditelny plast a jeho prutik mieril priamo na Lupina. - 268 - DEVATNASTA KAPITOIA SSL LU UH HA AL LO OR RD DA AV VO OL LD DE EM MO OR RT TA A Hermiona vykrikla. Black vyskocil. Harry mal pocit, ze ho zasiahol elektricky sok. ,,Toto som nasiel pri kmeni Zurivej vrby," povedal Snape a odhodil plast, pricom neodchylil prutik od Lupinovych prs. ,,Bolo to velmi uzitocne, Potter, dakujem." Snape bol trochu zadychcany, ale tvar mu ziarila od potlacaneho pocitu vitazstva. ,,Mozno ste zvedavi, odkial viem, ze ste tu?" povedal a oci sa mu ligotali. ,,Prave som bol v tvojej pracovni, Lupin. Zabudol si si dnes prist po svoj elixir, tak som ti ho niesol, a urobil som dobre... myslim tym pre seba. Na tvojom stole lezala ista mapa. Jediny pohlad na nu mi prezradil, co som potreboval vediet. Videl som ta bezat po tejto chodbe, a potom si mi zmizol z oci." ,,Severus..." zacal Lupin, ale Snape si ho nevsimal. ,,Stale som riaditela presviedcal, ze pomahas svojmu staremu kamaratovi Blackovi dostat sa do hradu, Lupin, a tu je dokaz. Ani vo sne by mi nezislo na um, ze sa odvazi ukryt v tomto starom dome..." - 269 - ,,Severus, robis chybu," naliehavo hovoril Lupin. ,,Nepocul si vsetko... mozem to vysvetlit... Sirius sem neprisiel zabit Harryho..." ,,Dnes vecer pribudnu v Azkabane dvaja vazni," hovoril Snape a oci mu fanaticky svietili. ,,Som zvedavy, co na to povie Dumbledore. Bol skalopevne presvedceny, ze si neskodny, Lupin... skroteny vlkolak." ,,Ty blazon," potichu povedal Lupin. ,,Chlapcenska nenavist ti je hodna toho, aby si strcil nevinneho cloveka do Azkabanu!" TRESK! Z konca Snapovho prutika vyskocili tenke povrazy a ako hady sa okrutili okolo Lupinovych ust, zapasti a clenkov. Profesor stratil rovnovahu a spadol na zem, nemohol sa pohnut. Black zurivo zreval a vrhol sa na Snapa, ale Snape zamieril prutikom rovno medzi Blackove oci. ,,Vyprovokuj ma," zasepkal. ,,Len ma vyprovokuj a urobim to, to ti prisaham." Black zmeravel. Tazko povedat, na cej tvari sa zracila vacsia nenavist. Harry tam stal ako omraceny, nevediac, co robit, komu verit. Pozrel na Rona a Hermionu. Ron sa tvaril rovnako zmatene ako on, stale sa usiloval udrzat vykrucajuceho sa Prasivca. Hermiona vsak neurcito vykrocila a sotva pocutelne povedala: ,,Pan profesor, nezaskodilo by... keby sme si ich vypoculi az do konca... nie?" ,,Slecna Grangerova, uz teraz sa mozete pripravit na vylucenie z tejto skoly," odsekol Snape. ,,Vy, Potter a Weasley ste mimo skoly, v spolocnosti odsudeneho vraha a vlkolaka. Drzte uz konecne jazyk za zubami." ,,Ale keby... keby to bol omyl..." ,,MLCTE, VY HLUPE DIEVCISKO!" skrikol Snape a odrazu vyzeral velmi zmatene. ,,NEHOVORTE O TOM, COMU NEROZUMIETE!" Z konca jeho prutika, ktory stale mieril na Blackovu tvar, vyskocilo zopar iskriciek. ,,Pomsta je velmi sladka," vyhrkol Snape na Blacka. ,,Tak velmi som dufal, ze ta chytim ja..." ,,Vyhral si, Severus," zavrcal Black. ,,Pokial tento chlapec prinesie svojho potkana do hradu," ukazal hlavou na Rona, ,,pokojne pojdem..." ,,Do hradu?" ulisne povedal Snape. ,,Myslim, ze nemusime ist az tak daleko. Staci zavolat dementorov, ked vyjdeme spod vrby. - 270 - Potesia sa, ked ta uvidia, Black... tak sa potesia, az ta pobozkaju, dovolujem si povedat..." Z Blackovej tvare vyprchal aj ten zvysok farby, co na nej zostal. ,,Musis... musis ma vypocut," zachrapcal. ,,Ten potkan... pozri na toho potkana..." Ale v Snapovych ociach Harry zbadal sialeny lesk, aky tam nikdy predtym nevidel. Zdalo sa, ze vobec nerozmysla. ,,Podme a vsetci!" zavelil. Luskol prstami a konceky povrazov, ktore zvazovali Lupina, mu vyleteli do ruk. ,,Povleciem vlkolaka. Mozno dementori pobozkaju aj jeho..." Kym si Harry uvedomil, co robi, tromi krokmi prebehol izbu a zablokoval dvere. ,,Uhni, Potter, uz aj tak si si narobil dost problemov," zavrcal Snape. ,,Keby som sem neprisiel a nezachranil ti kozu..." ,,Profesor Lupin mal tento rok stovku prilezitosti zabit ma," povedal Harry. ,,Vela raz som s nim bol sam, ked ma ucil branit sa pred dementormi. Ak pomahal Blackovi, preco so mnou neskoncoval vtedy?" ,,Nepytaj sa ma na zahady fungovania vlkolacieho mozgu," zasycal Snape. ,,Uhni, Potter." ,,STE UBOZIAK!" skrikol Harry. ,,IBA PRETO, ZE SI Z VAS V SKOLE VYSTRELILI, NECHCETE ANI POCUT..." ,,TICHO! TAKYM TONOM SA SO MNOU ROZPRAVAT NEBUDES!" zaskriekal Snape a vyzeral este zlostnejsie. ,,Aky otec, taky syn, Potter! Prave som ti zachranil krk, mal by si mi na kolenach dakovat. Patrilo by ti to, aby ta zabil! Zomrel by si ako tvoj otec, privelmi arogantny na to, aby pripustil, ze sa mohol v Blackovi zmylit! A teraz uhni, lebo TA K TOMU DONUTIM, POTTER!" Harry sa rozhodol v zlomku sekundy. Kym Snape stihol urobit co len jeden krok k nemu, zdvihol svoj prutik. ,,Expelliarmus!" vykrikol, ale nepocul iba svoj hlas. Ozval sa taky vybuch, az sa zatriasli dvere v pantoch, Snapa zdvihlo do vzduchu, treslo o stenu, potom sklzol na zem a spod vlasov mu vytekal pramienok krvi. Stratil vedomie. Harry sa obzeral okolo seba. Aj Ron a Hermiona sa presne v tej istej chvili ako on pokusili Snapa odzbrojit. Snapov prutik vyletel vysokym oblukom a pristal na posteli pri Krivolabovi. - 271 - ,,To ste nemali," povedal Black a pozrel na Harryho. ,,Mali ste ho nechat mne..." Harry sa vyhybal Blackovym ociam. Ani teraz si nebol isty, ci urobil spravne. ,,Napadli sme ucitela... Napadli sme ucitela..." fnukala Hermiona a vylakane hladela na bezvedomeho Snapa. ,,Och, budeme mat strasne problemy..." Lupin sa trapil s putami. Black sa rychlo zohol a rozviazal ho. Lupin sa vystrel a suchal si na rukach miesta odrete od povrazov. ,,Dakujem, Harry." ,,Nepovedal som, ze vam uz verim," odsekol Lupinovi. ,,Tak je nacase, aby sme ti predlozili dokaz," odvetil Lupin. ,,Chlapce, daj mi Petra, prosim ta. Rychlo." Ron si pritisol Prasivca na prsia. ,,Prestante uz s tym," povedal slabym hlasom. ,,Chcete mi nahovorit, ze on utiekol z Azkabanu len preto, aby chytil Prasivca? Teda..." Hladal podporu u Harryho a Hermiony. ,,Dobre, povedzme, ze Pettigrew sa vedel premenit na potkana, ale su miliony potkanov, ako moze vediet, ktoreho hlada, ked bol zavrety v Azkabane?" ,,Vies, Sirius, ze je to spravna otazka?" povedal Lupin, otocil sa k Blackovi a trochu sa mracil. ,,Ako si zistil, kde je?" Black strcil jednu ruku s chudymi pazurovitymi prstami pod habit a vytiahol pokrceny kus papiera, vyrovnal ho a ukazoval ostatnym. Bola to fotografia Rona a jeho rodiny, ktoru minule leto uverejnili v Dennom Prorokovi a tam, na Ronovom pleci, sedel Prasivec. ,,Ako si sa k tomu dostal?" ohromene sa Lupin spytal Blacka. ,,Mam to od Fudgea," odvetil Black. ,,Na vlanajsej inspekcii v Azkabane mi dal svoje noviny. A v nich bol Peter, na prednej stranke... na pleci tohoto chlapca... hned som ho spoznal, ved kolko raz som ho videl premienat sa. A pod obrazkom sa pisalo, ze ten chlapec chodi do Rokfortu, tam kde Harry..." ,,Och," potichu zhikol Lupin a hladel to na fotografiu z novin, to na Prasivca. ,,Jeho predna labka..." ,,Co je s nou?" vzdorovito sa spytal Ron. ,,Chyba mu pazur," povedal Black. ,,Pravdaze," povedal Lupin. ,,Take jednoduche... taky uzasny napad... odsekol si ho sam?" - 272 - ,,Tesne predtym, nez sa premenil," prikyvol Black. ,,Ked som ho zahnal do kuta, vykrikoval tak, aby to pocula cela ulica, ze to ja som zradil Lily a Jamesa. Potom prv, ako som ho stihol prekliat, pobil vsetkych okolo seba v dosahu piatich metrov a utiekol do kanala s ostatnymi potkanmi..." ,,Nikdy si o tom nepocul, Ron?" spytal sa Lupin. ,,Najvacsi kusok, co z Petra nasli, bol jeho prst." ,,Prasivec sa asi pobil s inym potkanom, alebo take cosi! Uz roky je v nasej rodine..." ,,Presne dvanast rokov," upresnil Lupin. ,,Vobec si sa necudoval, ako je mozne, ze zije tak dlho?" ,,My... my sme sa onho dobre starali!" povedal Ron. ,,No teraz nevyzera ktovieako dobre, vsakze?" poznamenal Lupin. ,,Predpokladam, ze chudne odvtedy, co sa dopocul, ze Sirius Black je na slobode..." ,,Bal sa toho blazniveho kocura!" povedal Ron a kyvol na Krivolaba, ktory lezal na posteli a priadol. Nemal vsak pravdu, pomyslel si odrazu Harry... Prasivec predsa vyzeral zle uz pred stretnutim s Krivolabom... odkedy sa Ron vratil z Egypta... odvtedy, ako Black utiekol... ,,Ten kocur nie je blaznivy," zachripel Black. Kostnatou rukou pohladkal hunatu srst na Krivolabovej hlave. ,,Je to najinteligentnejsi predstavitel svojho druhu, s akym som sa stretol. Ihned spoznal, kto je Peter. A ked sme sa stretli, vedel, ze nie som pes. Chvilu trvalo, kym mi uveril... Napokon sa mi podarilo vysvetlit mu, co chcem, a pomahal mi..." ,,Ako to myslite?" potichu sa spytala Hermiona. ,,Pokusal sa priniest mi Petra, ale neslo to... a tak ukradol heslo do Chrabromilskej veze... Ak som dobre rozumel, vzal ho nejakemu chlapcovi z nocneho stolika..." Harry mal pocit, akoby mu mozog otazieval pod tarchou toho, co pocul. Bolo to absurdne... a predsa..." ,,Ale Peter vytusil, co sa deje, a utiekol," chrapcal Black. ,,Tato macka - Krivolab mu hovorite? Tento kocur mi povedal, ze Peter zakrvavil plachtu... zrejme sa sam uhryzol... Skratka, predstieral svoju smrt a znova mu to vyslo..." Pri tychto slovach Harry akoby sa spamatal. - 273 - ,,A preco predstieral svoju smrt?" spytal sa rozculene. ,,Lebo vedel, ze ho zabijete, ako ste zabili mojich rodicov!" ,,Nie," ozval sa Lupin. ,,Harry..." ,,A teraz ste prisli skoncovat s nim!" ,,Ano," priznal Black a zlovestne pozrel na Prasivca. ,,Mal som nechat Snapa, aby vas odviedol!" krical Harry. ,,Harry," rychlo povedal Lupin, ,,nechapes to? Cely cas sme si mysleli, ze tvojich rodicov zradil Sirius a Peter ho vystopoval, ale bolo to presne naopak, nechapes? To Peter zradil tvoju mamu a otca... Sirius vystopoval Petra..." ,,TO NIE JE PRAVDA!" krical Harry. ,,ON BOL ICH STRAZCA TAJOMSTVA! POVEDAL TO PREDTYM, NEZ STE SA ZJAVILI. POVEDAL, ZE ICH ZABIL!" Ukazoval na Blacka, ktory pomaly krutil hlavou a vpadnute oci sa mu zrazu az privelmi leskli. ,,Harry... bolo to, ako keby som ich sam zabil," hovoril chraplavo. ,,Na poslednu chvilu som totiz presvedcil Lily a Jamesa, aby si ako strazcu tajomstva zvolili Petra namiesto mna... Je to moja vina, ja to viem... V tu noc, ked zomreli, som chcel skontrolovat, ci je Peter v bezpeci, hladal som ho v jeho ukryte, ale nebol tam. Nevidel som vsak nijake stopy zapasu. Mal som z toho zly pocit. Bal som sa. Ihned som sa vybral k domu tvojich rodicov. A ked som ho videl... zniceny... a ich tela... uvedomil som si, co Peter urobil... co som urobil ja ..." Hlas sa mu zlomil. Odvratil sa. ,,Dost bolo slov," povedal Lupin a taku tvrdost v jeho hlase Harry este nikdy nepocul. ,,Existuje jeden celkom isty sposob, ako dokazat, co sa naozaj stalo. Ron, daj mi toho potkana." ,,Co s nim urobite, ak vam ho dam?" nervozne sa Ron spytal Lupina. ,,Donutim ho ukazat sa v pravej podobe," odvetil Lupin. ,,Ak je to naozaj potkan, neublizi mu to." Ron vahal. Potom mu konecne podal Prasivca a Lupin si ho vzal. Prasivec zacal bez prestania pistat, krutit sa a hadzat a vypucil male cierne ocka. ,,Pripraveny, Sirius?" spytal sa Lupin. - 274 - Black uz si zobral z postele Snapov prutik. Pristupil k Lupinovi i vzpierajucemu sa potkanovi a vlhke oci na vpadnutej tvari akoby mu odrazu blcali. ,,Spolu?" spytal sa potichu. ,,Myslim, ze ano," odvetil Lupin, v jednej ruke pevne drzal Prasivca, v druhej prutik. ,,Na tri. Jeden... dva... TRI!" Z oboch prutikov vyletel zablesk modrasteho svetla, na okamih Prasivec akoby zamrzol vo vzduchu, jeho male sive telo sa sialene krutilo - Ron krical a potom spadol na zem. Dalsi oslepujuci zablesk a... Pripominalo to zrychleny zaznam rastuceho stromu. Zo zeme sa zdvihla hlava, koncatiny vyrasili ako konare a vzapati na mieste, kde bol predtym Prasivec, stal nejaky muz, krcil sa a zmolil si ruky a Krivolab na posteli vrcal a prskal, srst na chrbte sa mu zjezila. Bol to velmi nizky muz, sotva vyssi od Harryho a Hermiony. Riedke bezfarebne vlasy mal neupravene a na temene mu svietila velka plesina. Jeho zosuverena koza prezradzala, ze to bol nedavno tucny clovek, ktory za kratky cas velmi schudol. Podobala sa na Prasivcovu srst a potkana pripominal aj jeho spicaty nos a velmi male vodnate oci. Rozhliadal sa okolo seba a plytko a rychlo dychal. Harry zbadal, ze jeho pohlad zaletel k dveram. ,,Vitaj, Peter," prihovoril sa mu Lupin vludne, ako keby sa okolo neho potkany menili na starych kamaratov zo skolskych cias casto. ,,Dlho ta nebolo vidiet." ,,S...Sirius... Re...Remus..." este aj Pettigrewov hlas bol pisklavy. Znova sibol pohladom na dvere. ,,Moji priatelia... moji stari priatelia..." Black zdvihol ruku s prutikom, ale Lupin ho chytil za zapastie, varovne nanho pozrel, potom sa znova otocil k Pettigrewovi a hovoril akoby lahostajne a nenutene. ,,Prave sme sa rozpravali, Peter, o tom, co sa stalo v tu noc, ked zomreli Lily a James. Mozno ti unikli niektore podrobnosti, kym si tamto na posteli pistal." ,,Remus," zhikol Peter a Harry videl, ako mu na bledu tvar vystupili kvapky potu, ,,dufam, ze mu neveris... Pokusil sa ma zabit, Remus..." ,,Pocul som," odvetil Lupin, tentoraz chladnejsie. ,,Rad by som si s tebou vyjasnil jednu-dve malickosti, Peter, keby si..." - 275 - ,,Prisiel, aby sa znova pokusil ma zabit!" zapistal odrazu Pettigrew ukazujuc na Blacka a Harry videl, ze to robi prostrednikom, lebo ukazovak mu chybal. ,,Zabil Jamesa a Lily a teraz zabije aj mna... Musis mi pomoct, Remus..." Ako Black hladel na Pettigrewa svojimi nepreniknutelnymi ocami, jeho tvar velmi pripominala lebku. ,,Nikto sa nepokusi ta zabit, kym si nevyjasnime zopar veci," povedal Lupin. ,,Nevyjasnime zopar veci?" pisklavo zopakoval Pettigrew, znova sa uchytkom obzrel na zadebnene okna, a potom znovu na dvere. ,,Vedel som, ze ma bude prenasledovat! Vedel som, ze sa po mna vrati! Cakal som na to dvanast rokov!" ,,Ty si vedel, ze Sirius utecie z Azkabanu?" Lupin zvrastil obocie. ,,Aj ked sa to doteraz nikomu nepodarilo?" ,,Ma temnu moc, o akej sa nam ostatnym moze len snivat!" skreklavo zvreskol Pettigrew. ,,Ako inak by sa bol odtial dostal? Zrejme ho Ten-Co-Ho-Netreba-Menovat naucil zopar trikov!" Black sa rozosmial hroznym neveselym smiechom, ktory zaplnil celu izbu. ,,Ze by Voldemort mna ucil triky?" Pettigrew sa mykol, akoby ho Black svihol bicom. ,,Co, vylakalo ta meno tvojho byvaleho pana? Necudujem sa ti, Peter. Jeho svorka s tebou nie je velmi spokojna, vsakze?" ,,Neviem, o com hovoris, Sirius..." zahundral Pettigrew a dych sa mu este vacsmi zrychlil. Teraz sa mu uz tvar leskla od potu. ,,Tych dvanast rokov si sa neskryval predo mnou," hovoril Black. ,,Skryval si sa pred Voldemortovymi starymi privrzencami. V Azkabane som toho pocul az-az, Peter... Vsetci si myslia, ze si mrtvy, inak by si sa im musel zodpovedat. Pocul som ich zo spanku vselico vykrikovat. Zjavne si myslia, ze zradca ich zradil. Voldemort siel za Potterovcami na zaklade tvojej informacie... a tam ho cakal pad. A nie vsetci Voldemortovi privrzenci skoncili v Azkabane, vsakze? Vela ich je stale vonku, vyckavaju na svoj cas, predstieraju, ze lutuju svoj omyl... Keby vynuchali, ze si nazive, Peter..." ,,Neviem... o com to hovoris..." zopakoval Pettigrew skreklavejsie ako predtym. Utrel si tvar do rukava a pozrel na Lupina. ,,Ty tomu neveris.... Neveris tomu blaznovstvu, vsak, Remus?" - 276 - ,,Musim priznat, Peter, ze som nemohol pochopit, preco by nevinny clovek chcel prezit dvanast rokov ako potkan," odvetil Lupin pokojne. ,,Nevinny, ale vystraseny!" pistal Pettigrew. ,,Ak Voldemortovi privrzenci isli po mne, tak to bolo preto, ze som dostal jedneho z ich najlepsich ludi do Azkabanu - ich spiona Siriusa Blacka!" Blackova tvar sa zvrastila. ,,Ako sa opovazujes," zavrcal odrazu ako obrovsky pes, na ktoreho sa premienal. ,,Ja a Voldemortov spion? Kedy som ja spehoval ludi silnejsich a mocnejsich ako ja? Ale ty, Peter... Nikdy nepochopim, preco som od zaciatku neprisiel na to, ze si spion. Vzdy si mal rad velkych priatelov, ktori by sa o teba postarali, vsak? Boli sme nimi aj my... ja, Remus a James..." Pettigrew si znova utrel tvar. ,,Ja, spion... musel si zosaliet... nikdy... nechapem, ako mozes povedat taku..." ,,Lily a James ti zverili svoje tajomstvo iba preto, ze som to navrhol ja," vyprskol Black tak jedovito, ze Pettigrew o krok cuvol. ,,Myslel som si, ze to je perfektny plan, blaf, a ze Voldemort celkom iste pojde po mne, lebo by nikdy nepredpokladal, ze vyuziju takeho slabocha bez talentu, ako si ty... Musel to byt najkrajsi okamih tvojho mizerneho zivota, ked si sa Voldemortovi chvastal, ze mu mozes vydat Potterovcov." Pettigrew si nieco nesuvisle hundral a Harry zachytil slova ako ,,pritiahnute za vlasy" a ,,sialenec", ale udrela mu do oci Pettigrewova popolava tvar, i to, ze jeho pohlad ustavicne zalieta k oknam a dveram. ,,Pan profesor?" placho sa spytala Hermiona Lupina. ,,Mozem... mozem nieco povedat?" ,,Pravdaze, Hermiona," zdvorilo odvetil Lupin. ,,Prasivec... teda tento muz... tri roky spaval v Harryho internate. Ak pracuje pre Ved-Viete-Koho, ako to, ze sa dosial nikdy nepokusil Harrymu ublizit?" ,,No!" skreklavo zvolal Pettigrew ukazujuc na Rona zmrzacenou rukou. ,,Dakujem ti! Vidis, Remus? Nikdy som Harrymu neskrivil ani vlasok na hlave. Preco by som to robil?" ,,Poviem ti preco," odvetil Black. ,,Pretoze si nikdy pre nikoho neurobil nic, pokial si v tom nevidel nejaky osoh pre seba. Volde- 277 - mort sa uz dvanast rokov skryva, vraj je polomrtvy. Nemienil si vrazdit Dumbledorovi pod nosom pre nejakeho stroskotaneho carodejnika, ktory stratil vsetku moc, vsak? Chcel si si byt najprv celkom isty, ze je tym najvacsim lotrom, kym by si sa k nemu vratil, nemam pravdu? Preco by si sa inak usalasil v carodejnickej rodine? Aby si vedel vsetky novinky, vsak, Peter? Pre pripad, ze by tvoj stary ochranca znovu ziskal silu, a az keby bolo bezpecne sa k nemu pridat..." Pettigrew niekolkokrat otvoril a zavrel usta. Zdalo sa, ze stratil rec. ,,Eh... pan Black... Sirius?" znovu sa ozvala Hermiona. Black pri tomto osloveni vyskocil a hladel na Hermionu, akoby este nikdy podobne dievca nevidel. ,,Ak dovolite, chcela by som sa spytat, ako... ako ste sa dostali z Azkabanu, ak ste nepouzili ciernu magiu." ,,Dakujem!" znova vyhrkol Pettigrew a horuckovite jej prikyvoval. ,,Presne tak! Presne to som..." No Lupin ho umlcal pohladom. Black sa na Hermionu trochu mracil, ale nie nahnevane. Zdalo sa, ze uvazuje nad odpovedou. ,,Neviem, ako sa mi to podarilo," povedal pomaly. ,,Myslim, ze jediny dovod, preco som neprisiel o rozum, bolo vedomie, ze som nevinny. To nebola stastna myslienka, takze ju dementori nemohli zo mna vysat, ale udrziavala ma pri zmysloch a vedomi, kto som... pomahala mi zachovat si silu, takze ked toho bolo uz privela, mohol som sa v cele premenit na psa. Viete, dementori nevidia..." Preglgol. ,,K cloveku ich pritahuju jeho city, ktorymi sa zivia... Zdalo sa im, ze moje city v psej podobe su menej... menej ludske, menej zlozite... ale, pravdaze, mysleli si, ze uz stracam zmysly tak ako vsetci ostatni v Azkabane, takze ich to neznepokojovalo. Bol som vsak slaby, velmi slaby a nemal som nadej odohnat ich bez prutika..." Ale potom som videl Petra na tej fotografii... uvedomil som si, ze je na Rokforte s Harrym... na perfektnom mieste, aby mohol zasiahnut - stacil by jediny naznak, ze Temna strana znovu ziskava sily..." Pettigrew krutil hlavou a otvaral usta, no nevydal ani hlaska, pricom uprene hladel na Blacka ako hypnotizovany. ,,... bol pripraveny udriet vo chvili, keby si bol isty, ze ma spojencov... a doviedol by im posledneho Pottera. Keby vydal Harryho, - 278 - kto by sa opovazil povedat, ze zradil lorda Voldemorta? Privitali by ho naspat s poctami... Takze chapes, musel som nieco urobit. Ja jediny som vedel, ze je Peter nazive..." Harry si spomenul, co pan Weasley hovoril pani Weasleyovej. ,,Strazcovia hovoria, ze rozprava zo spanku... vzdy tie iste slova ,je v Rokforte.'" ,,Bolo to, akoby mi v hlave niekto rozlozil ohen a dementori ho nemohli uhasit. Nebol to stastny pocit, bola to posadnutost... ale davala mi silu, vyjasnila mi mysel. A tak raz vecer, ked otvorili moju celu a priniesli mi jedlo, preklzol som popri nich ako pes... Zmiatlo ich to, pretoze ovela tazsie vnimaju zvieracie pocity. Bol som chudy, velmi chudy... taky chudy, ze som sa prestrcil cez mreze... ako pes som preplaval na pevninu... siel som na sever a ako pes som vklzol do skolskeho arealu. Odvtedy zijem v lese, vychadzam z neho iba na metlobalove zapasy. Lietas rovnako dobre, ako lietal tvoj otec, Harry..." Pozrel na Harryho a ten neodvratil pohlad. ,,Ver mi," chripel Black dalej. ,,Ver mi, Harry. Nikdy som nezradil Jamesa a Lily. Radsej by som zomrel, nez ich zradil." A Harry mu napokon uveril. Hrdlo mal take stiahnute, ze nemohol prehovorit, nuz len prikyvol. ,,Nie!" Pettigrew padol na kolena, ako keby Harryho prikyvnutie znamenalo jeho rozsudok smrti. Kolenacky sa ponizene plazil k Blackovi s rukami zopnutymi pred sebou, akoby sa modlil. ,,Sirius... to som ja... ja, Peter... tvoj priatel... ty by si nemohol." Black donho kopol a Pettigrew sa skrcil. ,,Moj odev je dost spinavy aj bez toho, aby si sa ho ty chytal," zachripel Black. ,,Remus!" pistal Pettigrew a teraz sa otocil k Lupinovi a prosebne sa pred nim zvijal. ,,Vsak neveris tomu... Sirius by ti predsa povedal, ze zmenili svoj plan?" ,,Nie, keby si myslel, ze ja som ten spion, Peter," odvetil Lupin. ,,Predpokladam, ze preto si mi to nepovedal, vsak Sirius?" pokojne pokracoval ponad Pettigrewovu hlavu. ,,Odpust mi to, Remus," ospravedlnoval sa Black. - 279 - ,,To nic, stary priatel Tichoslap," povedal Lupin a vyhrnal si rukavy. ,,A ty zase odpust mne, ze aj ja som ta povazoval za spiona." ,,Samozrejme," odvetil Black a na jeho vyziabnutej tvari sa zjavilo cosi, co pripominalo usmev. Aj on si vyhrnal rukavy. ,,Zabijeme ho spolu?" ,,Ano, myslim, ze ano," nelutostne vyhlasil Lupin. ,,To by ste.... Neurobili by ste..." zhikol Pettigrew a plazil sa k Ronovi. ,,Ron... nebol som dobry priatel... dobre zvieratko? Nedovolis im, aby ma zabili, vsakze, Ron... si na mojej strane, pravda?" No Ron hladel na Pettigrewa s vrcholnym odporom. ,,A ja som ti dovolil spat v mojej posteli!" zvolal zdesene. ,,Mily chlapec... dobry pan..." Pettigrew liezol k Ronovi, ,,nedovolis im to... bol som tvoj potkan... bol som dobre zvieratko." ,,Ak si bol lepsim potkanom ako clovekom, Peter, nemas sa cim chvalit," drsne ho odbil Black. Ron, od bolesti coraz bledsi, stiahol zlomenu nohu z Pettigrewovho dosahu. Pettigrew sa na kolenach otocil, knisavo sa suchal k Hermione a chytil ju za okraj habitu. ,,Zlate dievcatko... mudre dievcatko... ty... ty im nedovolis. Pomoz mi." Hermiona si vytrhla habit z Pettigrewovych ruk a zdesene cuvla k stene. Pettigrew v strasnej triaske pomaly otocil hlavu k Harrymu. ,,Harry... Harry... vyzeras presne ako tvoj otec... presne ako on..." ,,AKO SA OPOVAZUJES OSLOVIT HARRYHO?" zreval Black. ,,AKO SA OPOVAZUJES POSTAVIT SA PRED NEHO? AKO SA OPOVAZUJES ROZPRAVAT PRED NIM O JAMESOVI?" ,,Harry," sepkal Pettigrew a kolenacky liezol k nemu s vystretymi rukami. ,,Harry, James by nechcel, aby ma zabili... James by to bol pochopil, Harry... bol by milosrdny..." Black s Lupinom priskocili k Pettigrewovi, schmatli ho za plecia a smarili na zem. Triasol sa od hrozy a vystrasene hladel na nich. ,,Predal si Lily a Jamesa Voldemortovi," prehlasil Black a tiez sa triasol. ,,Popieras to?" - 280 - Pettigrew sa rozplakal. Bol to hrozny pohlad - vyzeral ako privelke plesivejuce batola krciace sa na zemi. ,,Sirius, Sirius, co som mohol robit? Temny pan... ty netusis... ma zbrane, ake si nevies predstavit... bal som sa, Sirius, nikdy som nebol statocny ako ty a Remus a James. Nechcel som, aby sa to stalo... Ten-Koho-Ne-treba-Menovat ma donutil..." ,,NEKLAM!" reval Black. ,,DONASAL SI MU UZ CELY ROK PRED LILINOU A JAMESOVOU SMRTOU! BOL SI JEHO SPION!" ,,On... preberal moc nad vsetkym!" zaupel Pettigrew. ,,Naco... comu by pomohlo, keby som ho odmietol?" ,,Comu by pomohlo, keby si sa branil najzlomyselnejsiemu carodejnikovi vsetkych cias?" skrikol Black a na tvari sa mu zracil hrozny hnev. ,,Iba by si usetril nevinne zivoty, Peter!" ,,Ty to nechapes!" skucal Pettigrew. ,,Bol by ma zabil, Sirius!" ,,TAK SI MAL ZOMRIET!" reval Black. ,,RADSEJ ZOMRIET AKO ZRADIT SVOJICH PRIATELOV, TO BY SME BOLI UROBILI MY PRE TEBA!" Black a Lupin stali vedla seba so zdvihnutymi prutikmi. ,,Mal si vediet," potichu prehovoril Lupin, ,,ze ak ta nezabil Voldemort, urobime to my. Zbohom, Peter." Hermiona si rychlo prikryla tvar rukami a odvratila sa k stene. ,,NIE!" skrikol Harry a postavil sa medzi Pettigrewa a prutiky. ,,Nemozete ho zabit," povedal lapajuc dych. ,,Nemozete." Blacka a Lupina to ocividne sokovalo. ,,Harry, tento nicomnik je na pricine, ze nemas rodicov," zavrcal Black. ,,Tato vystrasena kopa spiny by sa bez mihnutia oka pozerala, ako umieras. Pocul si ho. Jeho vlastna smradlava koza prenho znamenala viac ako cela vasa rodina." ,,Viem," tazko dychal Harry. ,,Odvedieme ho do hradu a odovzdame dementorom... Moze ist do Azkabanu... ale nezabite ho." ,,Harry!" vyhrkol Pettigrew a objal Harryho okolo kolien. ,,Ano, dakujem, je to viac, ako si zasluhujem... dakujem..." ,,Pust ma!" odsekol Harry a znechutene odsotil Pettigrewove ruky. ,,Nerobim to pre teba. Robim to preto, lebo... myslim, ze moj otec by nechcel, aby sa z nich stali vrahovia - kvoli tebe." - 281 - Nikto sa ani nepohol, ani nevydal hlaska, bolo pocut iba pisklavy dych Pettigrewa, ktory sa drzal za prsia. Black a Lupin si vymenili pohlady. Potom jednym pohybom sklopili prutiky. ,,Ty jediny mas pravo rozhodnut, Harry," povedal Black. ,,Ale mysli na to... mysli na to, co urobil..." ,,Moze ist do Azkabanu," zopakoval Harry. ,,Ak si ho niekto zasluhuje, tak je to on..." Pettigrew za nimi este stale dychcal. ,,Dobre teda," suhlasil napokon Lupin. ,,Odstup, Harry." Harry zavahal. ,,Zviazem ho," dodal Lupin. ,,Nic viac, prisaham." Harry mu ustupil. Tentoraz vyleteli z Lupinovho prutika tenke povrazy a vzapati sa Pettigrew zvijal na zemi zviazany, so zapchatymi ustami. ,,Ale ak sa premenis, Peter," zahucal nanho Black, ,,v tej sekunde si mrtvy! Suhlasis, Harry?" Harry pozrel na zalostnu postavu na zemi a prikyvol tak, aby to Pettigrew videl. ,,Dobre," povedal Lupin vecne. ,,Ron, ja neviem napravat kosti tak dobre ako madam Pomfreyova, takze kym ta nedostaneme do nemocnicneho kridla, bude lepsie, ak ti nohu iba uviazeme." Rychlo pristupil k Ronovi, sklonil sa, poklopkal mu po nohe prutikom a zamumlal: ,,Ferula." Okolo Ronovej nohy sa ovinuli obvazy a pripevnili ju k dlahe. Lupin mu pomohol vstat. Ron sa o nohu opatrne oprel. ,,Je to lepsie. Dakujem." ,,A co s profesorom Snapom?" bojazlivo sa spytala Hermiona a pozrela na doluznacky leziaceho Snapa. ,,Nic vazne mu nie je," Lupin sa sklonil k Snapovi a skontroloval mu pulz. ,,Iba ste to trochu prehnali. Este je v bezvedomi. Mozno bude lepsie, ak ho nepreberieme, kym sa bezpecne nedostaneme do hradu. Mozeme ho odniest aj takto..." Zamumlal: ,,Mobilicorpus." Snape sa postavil, akoby mal k rukam, krku a noham pripevnene povrazky, a hlava mu kvickala ako smiesnej babke. Vznasal sa kusok nad zemou a ochabnute nohy mu ovisali. Lupin zobral neviditelny plast a strcil si ho do vrecka. ,,A dvaja z nas by sa mali teraz priviazat k tomuto," povedal Black a nohou stuchol do Pettigrewa. ,,Pre istotu." - 282 - ,,Ja," navrhol Lupin. ,,A ja," energicky sa ponukol Ron, krivkajuc. Black vycaroval tazke okovy a onedlho Pettigrew opat stal, lavu ruku mal priputanu k Lupinovej pravej a pravu k Ronovej lavej. Ron sa tvaril rozhodne. Zdalo sa, ze Prasivcovu skutocnu totoznost bral ako osobnu urazku. Krivolab lahko zoskocil z postele a s radostne vztycenym stetkovitym chvostom vysiel z izby prvy. - 283 - DVADSIATA KAPITOLA D DE EM ME EN NT TO OR RO OV VB BO OZ ZK K Harry sa nikdy neocitol v cudnejsej skupinke. Krivolab siel dolu schodmi prvy, za nim nemotorne Lupin, Pettigrew a Ron, navzajom zviazani. Potom nasledoval profesor Snape. Strasidelne sa vznasal za nimi riadeny vlastnym prutikom, ktory drzal Sirius, a pri zostupe sa koncekmi prstov dotykal kazdeho schoda. Koniec sprievodu tvorili Harry a Hermiona. Spiatocna cesta cez tunel bola tazka. Lupin, Pettigrew a Ron sa museli otocit bokom, aby mohli prejst, pricom Lupin stale mieril prutikom na Pettigrewa. Harry videl, ako jeden po druhom nemotorne napreduju. Krivolab sa stale drzal na cele. Harry siel hned za Blackom, ktory viedol pred sebou Snapa. Profesorova ovisajuca hlava ustavicne narazala do nizkeho stropu a Harry mal pocit, ze Black sa neobtazuje zabranit tomu. ,,Vies, co toto znamena?" povedal zrazu Black Harrymu, ked pomaly postupovali tunelom. ,,Ked odovzdame Pettigrewa?" ,,Ste volny," odvetil Harry. - 284 - ,,Ano..." prikyvol Black. ,,Ale som tiez... neviem, ci ti to niekto povedal... som tvoj krstny otec." ,,Ano, ja to viem." ,,No a tvoji rodicia ma menovali za tvojho porucnika," pokracoval Black rezervovane. ,,Keby sa im nieco stalo..." Harry cakal. Naozaj ma Black na mysli to, co si mysli on? ,,Pochopim to, samozrejme, ak by si chcel zostat u tety a stryka," pokracoval Black. ,,Ale... porozmyslaj o tom. Ked bude moje meno ocistene... keby si chcel... iny domov..." Harry mal pocit, akoby mu kdesi v hlbke zaludka nastal vybuch. ,,Co? Byvat s vami?" vyhrkol a nahodou si pritom tresol hlavu o vycnievajucu skalu v strope. ,,Odist od Dursleyovcov?" ,,Samozrejme, myslel som si, ze nebudes chciet," rychlo hovoril Black. ,,Ja to chapem, len som si myslel..." ,,Zblaznili ste sa?" povedal Harry a hlas mal rovnako chraplavy ako Black. ,,Pravdaze chcem odist od Dursleyovcov! Mate dom? Kedy sa mozem prestahovat?" Black sa hned otocil a pozrel nanho. Snapova hlava sa odierala o strop, ale Black si to nevsimal. ,,Chces? Vazne?" ,,Ano, vazne!" prikyvol Harry. Na Blackovej vyziabnutej tvari sa zjavil prvy naozajstny usmev. Ten rozdiel bol taky zarazajuci, akoby sa pod maskou vyhladovanej tvare zjavil clovek o desat rokov mladsi, a Harry v nom na okamih spoznal usmiateho muza zo svadobnej fotografie svojich rodicov. Az po koniec tunela sa uz nerozpravali. Krivolab vyliezol prvy a ocividne stlacil hrcu na kmeni, lebo ked Lupin, Pettigrew a Ron vyliezli hore, konare neutocili. Black vyviedol Snapa cez dieru a potom odstupil, aby mohli vyjst aj Harry a Hermiona. Vonku uz bola uplna tma, jedine svetlo vychadzalo zo vzdialenych hradnych okien. Bez slova vykrocili. Pettigrew stale chripel a obcas zafnukal. Harrymu sa v hlave prehanali myslienky. Odide od Dursleyovcov. Bude byvat so Siriusom Blackom, najlepsim priatelom svojich rodicov... Bol ako omameny. Co sa stane, ked Dursleyovcom povie, ze bude byvat so zlocincom, ktoreho videli v televizii? - 285 - ,,Jeden neziaduci pohyb, Peter," vopred pohrozil Lupin. Prutikom stale mieril na Pettigrewovu hrud. Mlcky kracali po travniku a svetla z hradu sa postupne zvacsovali. Snape sa stale cudne vznasal pred Blackom a brada mu kluckala. A vtom... Na oblohe sa posunul oblak a po travniku sa zrazu rozprestreli tiene. Skupinku zalialo mesacne svetlo. Snape narazil do Lupina, Pettigrewa a Rona, ktori odrazu zastali. Black zmeravel. Rukou prudko zastavil Harryho a Hermionu. Harry zbadal Lupinovu siluetu. Ucitel zamrel a zrazu sa mu roztriasli nohy. ,,Och, nie..." zhikla Hermiona. ,,Dnes vecer nevypil elixir! Je nebezpecny!" ,,Bezte," sepkal Black. ,,Bezte. Rychlo." No Harry nemohol bezat. Ron bol priputany k Pettigrewovi a Lupinovi. Vrhol sa k nim, no Black ho chytil okolo prs a odhodil odzadu. ,,Nechaj to na mna... BEZTE!" Ozvalo sa hrozne vrcanie. Lupinova hlava i telo sa predlzovali. Plecia sa mu hrbili, na tvari mu vyrastali chlpy a ruky sa menili na chlpate laby s pazurmi. Krivolabovi sa znovu zjezila srst a cuval... Ked sa vlkolak postavil na zadne, Sirius sa transformoval. Obrovsky cierny pes sa vrhol dopredu. Len co sa vlkolak vyslobodil z okov, pes ho schmatol za krk a tahal prec od Rona a Pettigrewa. Zakvacili sa do seba celustami a navzajom sa trhali pazurmi. Harry na to hladel ako zhypnotizovany a nic ine si nevsimal. Upozornil ho az Hermionin vykrik... Pettigrew sa zohol po prutik, ktory Lupinovi vypadol. Ron, nestabilny na zranenej nohe, spadol. Ozval sa tresk, zablyslo sa svetlo a Ron zostal nehybne lezat na zemi. Dalsi tresk a Krivolab vyletel do vzduchu a plesol na zem. ,,Expelliarmus!" skrikol Harry s prutikom namierenym na Pettigrewa. Lupinov prutik vyletel Pettigrewovi z ruky a zmizol z dohladu. ,,Zostan, kde si!" skrikol Harry a bezal ta. Prineskoro. Pettigrew sa transformoval. Harry sa iba prizeral, ako cez okovy na Ronovej ruke prekizol holy chvost, a pocul rychly suchot v trave. - 286 - Vtedy sa ozvalo zavyjanie a hlboke vrcanie. Harry sa otocil a videl, ze vlkolak uteka do lesa... ,,Sirius, Sirius! On utiekol! Pettigrew sa transformoval!" krical Harry. Black krvacal, na papuli a na chrbte bol doskriabany, ale po Harryho slovach sa znovu zdvihol a zvuk jeho lab sa postupne vzdaloval v trave. Harry a Hermiona bezali k Ronovi. ,,Co mu urobil?" zasepkala Hermiona. Ron mal oci iba privrete, usta otvorene - urcite zil, lebo poculi, ako dycha, ale nespoznaval ich. ,,Neviem..." Harry sa zufalo obzeral. Black a Lupin zmizli... Zostal s nimi iba Snape, ktory sa vsak stale este v bezvedomi vznasal vo vzduchu. ,,Musime ich dostat do hradu a niekomu o tom povedat," hovoril Harry, odhrnul si vlasy z oci a pokusal sa nieco vymysliet. ,,Pod..." No vtedy zaculi stekot a bolestne skucanie psa. ,,Sirius," zasepkal Harry a hladel do tmy. Na okamih zavahal, ale v tej chvili pre Rona nemohli urobit nic a zdalo sa, ze Black ma problemy... Harry sa rozbehol a Hermiona za nim. Stekot prichadzal odkialsi od jazera. Vrhli sa ta a Harry v behu pocitil chlad, hoci si neuvedomoval, co asi znamena... Stekot odrazu stichol. Na brehu jazera videli preco - Sirius sa znova zmenil na cloveka. Cupel a rukami si prikryval hlavu. ,,Nieee," stonal. ,,Nie... prosim..." A vtedy ich Harry uvidel. Popri jazere sa k nim klzavo sinula asi stovka dementorov. Zvrtol sa a jeho vnutrom prenikal znamy ladovy chlad, zrak mu zacala zastierat hmla. Z kazdej strany prichadzalo coraz viac dementorov a obklucovali ich... ,,Hermiona, mysli na nieco stastne!" krical Harry, dvihal prutik a silno zmurkal, aby si vyjasnil zrak, potriasal hlavou, aby sa zbavil ticheho kriku, co sa mu zacal ozyvat v hlave. Budem byvat so svojim krstnym otcom. Odchadzam od Dursleyovcov! Nutil sa mysliet na Blacka a iba na Blacka a zacal opakovat: ,,Expecto patronum! Expecto patronum!" - 287 - Blacka striaslo, prevratil sa a nehybne sa zvalil na zem, bledy ako smrt. Zotavi sa. Budem byvat s nim. ,,Expecto patronum! Hermiona, pomoz mi! Expecto patronum!" ,,Expecto..." sepkala Hermiona, ,,expecto... expecto..." No nedokazala to. Dementori ich uzatvarali, boli sotva tri metre od nich. Vytvarali pevnu stenu okolo Harryho a Hermiony, boli coraz blizsie... ,,EXPECTO PATRONUM!" skrikol Harry a usiloval sa prehlusit krik vo svojich usiach. ,,EXPECTO PATRONUM!" Z jeho prutika vyletel tenky strieborny oblacik a vznasal sa pred nim ako hmla. V tej chvili Hermiona vedla neho odpadla. Zostal sam... celkom sam... ,,Expecto... expecto patronum..." Harry citil, ako sa mu kolena dotkli studenej travy. Hmla mu zastrela zrak. S velkou namahou si pripominal: Sirius je nevinny... nevinny... Vsetko bude dobre... budem byvat s nim... ,,Expecto patronum!" vyhrkol. V slabom svetle svojho beztvareho Patronusa videl, ze dementor pri nom zastal celkom blizko. Nemohol vsak prejst cez strieborny oblak, ktory Harry vycaroval. Spod plasta vystrcil mrtvu slizku ruku. Zahnal sa nou, akoby chcel zmietnut Patronusa. ,,Nie... nie..." zaupel Harry. ,,Je nevinny... expecto... expecto patronum..." Citil ich pritomnost, pocul ich hrkotavy dych, ktory znel ako zlostny vietor. Zdalo sa, ze najblizsi dementor si ho premeriava. Potom zodvihol obe hnijuce ruky a zlozil si kapucnu. Tam, kde mali byt oci, zakryvala prazdne ocne jamky iba tenka siva chrastovita koza. Na tvari sa skerila beztvara diera - usta, ktore so smrtelnym hrkotom nasavali vzduch. Harryho premkla omracujuca hroza, nemohol sa hybat ani rozpravat. Jeho Patronus zablikal a zhasol. Oslepovala ho biela hmla. Musi bojovat... expecto patronum... nevidel... a v dialke pocul znamy krik... expecto patronum... potme sa usiloval nahmatat Siriusa a nasiel jeho ruku - nevezmu ho... - 288 - No odrazu sa na Harryho krk zavesili dve silne lepkave ruky. Vyvracali mu tvar dohora... Citil dych... Najprv zlikviduju jeho... Citil hnilobny dych... V usiach mu zaliehalo od matkinho kriku... Jej krik bude to posledne, co pocul... A vtedy sa mu zazdalo, ze cez hmlu, v ktorej sa topil, vidi coraz ziarivejsie strieborne svetlo. Citil, ze spadol na travu... Lezal doluznak, prislaby na to, aby sa pohol, bolo mu zle a triasol sa, ale otvoril oci. Travu okolo neho osvetlovalo oslepujuce svetlo. Krik zmlkol, chlad ustupoval... Nieco dementorov odhanalo... Vytvaralo to kruh okolo neho, Blacka a Hermiony... Postavy v kapucniach odchadzali... Vzduch sa znova oteplil... Harry pozbieral vsetky zvysne sily, kusok nadvihol hlavu a uprostred toho svetla videl zviera cvalat cez jazero... Oci mal zakalene od potu, ale usiloval sa rozoznat, co to je... Ziarilo ako jednorozec... Harry sa zo vsetkych sil nutil udrzat pri vedomi. Videl, ze zviera na druhom brehu zastalo. Na okamih Harry v jeho ziare zazrel, akoby ho ktosi vital, dvihal ruky, aby ho pohladkal... ktosi, kto sa mu zdal cudne znamy... ale to predsa nemohol byt... Harry nechapal. Uz nemohol mysliet. Citil, ze ho opustili aj posledne sily, hlava mu padla na zem a zamdlel. - 289 - DVADSIATA PRVA KAPITOLA H HE ER RM MIIO ON NIIN NO OT TA AJJO OM MSST TV VO O ,,Uzasne... neuveritelne... zazrak, ze nikto z nich neumrel... nikdy som o niecom takom este nepocul... Hrom do toho! Stastie, ze ste tam boli, Snape..." ,,Dakujem, pan minister." ,,Merlinov rad druheho stupna, povedal by som. Prveho stupna, ak sa mi podari to zariadit!" ,,Naozaj vam velmi dakujem, pan minister." ,,Mate tu nepeknu ranu... predpokladam, ze je to Blackova robota." ,,Vlastne Potterova, Weasleyho a Grangerovej, pan minister..." ,,Nie!" ,,Black ich ocaroval, to som hned videl. Sudiac podla ich spravania to bolo Kuzlo pomatenia. Zrejme im vsugeroval myslienku, ze je mozno nevinny. Nezodpovedali za svoje konanie. Na druhej strane, ich zasah takmer pomohol Blackovi ujst... Ocividne si mysleli, ze chytia Blacka sami. V minulosti sa im toho uz vela prepieklo... Oba- 290 - vam sa, ze vdaka tomu im privelmi stuplo sebavedomie... a, pravdaze, Potterovi riaditel vzdy mimoriadne dovoloval..." ,,Ach, no dobre, Snape... Harry Potter, viete... pokial ide o neho, vsetci prizmurujeme oci." ,,Ale predsa... je to prenho dobre, ked sa s nim zaobchadza az tak vynimocne? Ja osobne sa usilujem spravat sa k nemu rovnako ako k ostatnym studentom. A kazdeho ineho studenta by vyhodili zo skoly - prinajmensom... za to, ze zatiahol svojich priatelov do takeho nebezpecenstva. Zvazte to, pan minister - proti vsetkym skolskym pravidlam, po vsetkych opatreniach na zabezpecenie jeho ochrany, mimo arealu, v noci, a v spolocnosti vlkolaka a vraha, ba mam odovodnene podozrenie, ze ilegalne navstevoval Rokville." ,,Dobre, dobre... uvidime, Snape, uvidime... Ten chlapec sa nepochybne spraval hlupo..." Harry lezal, oci mal zavrete a pocuval. Bol malatny. Slova, ktore pocul, akoby mu len velmi pomaly prenikali z usi do mozgu, takze im tazko rozumel... Koncatiny si necitil a viecka mal take tazke, ze ich nevladal nadvihnut... Chcel len lezat v tejto pohodlnej posteli, vecne... ,,Najvacsmi ma prekvapuje, ako sa spravali dementori... naozaj netusite, co ich donutilo ustupit, Snape?" ,,Nie, pan minister... kym som ta prisiel, uz sa vracali na svoje posty pri vchodoch..." ,,Nezvycajne. A predsa Black, Harry a to dievca..." ,,Ked som k nim prisiel, vsetci boli v bezvedomi. Blacka som, prirodzene, zviazal, vycaril som nosidla a vsetkych som ich priniesol rovno do hradu." Nastalo ticho. Harryho mozog akoby pracoval trochu rychlejsie, a pritom sa ho zmocnoval akysi hlodavy pocit... Otvoril oci. Vsetko bolo trochu rozmazane. Niekto mu zlozil okuliare. Lezal v tmavom nemocnicnom kridle. Na konci nemocnicnej izby rozoznal madam Pomfreyovu. Bola k nemu obratena chrbtom a sklanala sa nad postel. Harry prizmuroval oci. Pod rukou madam Pomfreyovej zazrel Ronove cervene vlasy. Harry otocil hlavu. Na posteli vpravo od neho lezala Hermiona. Osvetlovalo ju mesacne svetlo. Aj ona mala oci otvorene. Nehybala sa, ale ked videla, ze aj Harry sa zobudil, prilozila si prst na pery a - 291 - potom ukazala na kridlove nemocnicne dvere. Boli pootvorene a z chodby sa ozyvali hlasy Korneliusa Fudgea a Snapa. Madam Pomfreyova teraz rychlo prichadzala tmavou nemocnicnou izbou k Harryho posteli. Otocil sa a pozrel na nu. Niesla taky kus cokolady, aky este v zivote nevidel. Vyzerala ako maly balvan. ,,A, uz si sa zobudil!" povedala energicky. Polozila cokoladu na jeho nocny stolik a malym kladivkom ju lamala na kusky. ,,Ako je Ronovi?" spytali sa Harry a Hermiona naraz. ,,Prezije to," odpovedala, ale mracila sa. ,,A pokial ide o vas dvoch... zostanete tu, az kym nebudem spokojna... Potter, ako si to predstavujete?" Harry si sadol, zalozil si okuliare a zobral do ruky prutik. ,,Musim ist za riaditelom," vyhlasil. ,,Potter," upokojovala ho madam Pomfreyova, ,,je to v poriadku. Maju Blacka. Je zamknuty hore. Kazdu chvilu dostane bozk dementorov." ,,CO?!" Harry vyskocil z postele a Hermiona tiez. Jeho vykrik vsak poculi aj na chodbe. Do nemocnicnej izby ihned vosiel Kornelius Fudge, tesne za nim i Snape. ,,Harry, Harry, co je?" spytoval sa Fudge a viditelne znervoznel. ,,Mal by si byt v posteli... dostal cokoladu?" spytal sa madam Pomfreyovej znepokojene. ,,Pan minister, vypocujte ma!" poziadal Harry. ,,Sirius Black je nevinny. Peter Pettigrew predstieral svoju smrt! Videli sme ho dnes v noci! Nesmiete dovolit, aby to dementori Blackovi urobili, je..." Ale Fudge sa usmieval a krutil hlavou. ,,Harry, Harry, mas to v hlave celkom popletene, prezil si hrozne chvile, len si lahni, vsetko mame pod kontrolou..." ,,NEMATE!" krical Harry. ,,ZAVRELI STE NESPRAVNEHO CLOVEKA!" ,,Pan minister, prosim, vypocujte nas," pridala sa aj Hermiona, rychlo podisla k Harrymu a prosebne hladela do Fudgeovej tvare. ,,Aj ja som ho videla. Bol to Ronov potkan, je to animagus, teda Pettigrew je animagus a..." ,,Vidite, pan minister?" hovoril Snape. ,,Obaja su ocarovani... Black na nich kvalitne zapracoval..." ,,MY NIE SME OCAROVANI!" zreval Harry. - 292 - ,,Pan minister! Pan profesor!" nahnevala sa madam Pomfreyova. ,,Musim trvat na tom, aby ste odisli. Potter je moj pacient a nesmiete ho takto vycerpavat!" ,,Ja nie som vycerpany, len sa pokusam vysvetlit im, co sa stalo!" rozculene hovoril Harry. ,,Len keby ma vypoculi..." No madam Pomfreyova odrazu napchala Harrymu do ust velky kus cokolady, skoro mu zabehlo, a ona vyuzila prilezitost a vtlacila ho naspat do postele. ,,No tak, prosim, pan minister. Laskavo odidte, tie deti potrebuju opateru..." Dvere sa znova otvorili. Vosiel Dumbledore. Harry horkotazko prehltol cokoladu a znovu vstal. ,,Profesor Dumbledore, Sirius Black..." ,,Nebesa!" hystericky zvolala madam Pomfreyova. ,,Je toto nemocnicne kridlo, alebo nie? Pan riaditel, musim trvat..." ,,Ospravedlnujem sa, Poppy, ale musim sa porozpravat s panom Potterom a slecnou Grangerovou," pokojne povedal Dumbledore. ,,Prave som hovoril so Siriusom Blackom..." ,,Predpokladam, ze vam porozpraval tu istu rozpravku, ktoru vsadil do hlavy Potterovi," vyprskol Snape. ,,Nieco o nejakom potkanovi, a o tom, ze Pettigrew zije..." ,,Ano, to Black skutocne hovoril," potvrdil Dumbledore a pozorne si premeriaval Snapa spoza polmesiacikovitych okuliarov. ,,A moje svedectvo sa vobec nerata?" vrcal Snape. ,,Peter Pettigrew v Skriekajucej bude nebol, a nevidel som po nom ani stopy na skolskom dvore." ,,To preto, ze ste boli v bezvedomi, pan profesor!" vazne povedala Hermiona. ,,Neprisli ste vcas, aby ste poculi..." ,,Slecna Grangerova, DRZTE JAZYK ZA ZUBAMI!" ,,No tak, Snape," prekvapene sa ozval Fudge, ,,tato mlada dama ma narusenu mysel, musime na to brat ohlad..." ,,Rad by som hovoril s Harrym a Hermionou osamote," trval na svojom Dumbledore razne. ,,Kornelius, Severus, Poppy, prosim, nechajte nas." ,,Pan riaditel! Potrebuju liecbu, pokoj!" vzrusene namietala madam Pomfreyova. ,,Toto nemoze pockat. Musim na tom trvat." - 293 - Madam Pomfreyova urazene naspulila pery, odisla do svojej pracovne na druhej strane nemocnicnej izby a zabuchla za sebou dvere. Fudge pozrel na velke zlate vreckove hodinky, ktore mu viseli z vesty... ,,Dementori by uz mali byt tu," povedal. ,,Pojdem im oproti. Stretneme sa hore, Dumbledore." Siel ku dveram a otvoril ich, aby Snape mohol vyjst, ale Snape sa nehybal. ,,Dufam, ze neverite Blackovi ani slovo," zasepkal Snape a uprene hladel Dumbledorovi do tvare. ,,Chcem sa porozpravat s Harrym a Hermionou osamote," zopakoval Dumbledore. Snape urobil krok k Dumbledorovi. ,,Sirius Black ukazal uz v sestnastich, ze je schopny vrazdy," pripominal mu potichu. ,,Zabudli ste na to, pan riaditel? Nepamatate sa, ze sa raz pokusil zabit mna?" ,,Pamat mi sluzi dobre ako vzdy, Severus," pokojne odvetil Dumbledore. Snape sa zvrtol na podpatku a vysiel cez dvere, ktore mu Fudge este stale drzal. Ked sa za nimi zavreli, Dumbledore sa otocil k Harrymu a Hermione. Obaja spustili naraz. ,,Pan profesor, Black hovori pravdu... my sme Pettigrewa videli..." ,,... utiekol, ked sa profesor Lupin premenil na vlkolaka..." ,,... je potkan..." ,,... Pettigrewov pazur na prednej labe, chcela som povedat prst, odrezal si ho..." ,,... Pettigrew napadol Rona, to nebol Sirius..." Ale Dumbledore zdvihol ruku, aby zahatal prival vysvetleni. ,,Teraz pocuvajte vy a, prosim, neprerusujte ma, lebo casu je velmi malo," povedal potichu. ,,Neexistuje ani najmensi dokaz, ktory by podporil Blackovo rozpravanie - okrem vasich slov. A slovo dvoch trinastrocnych carodejnikov nikoho nepresvedci. Plna ulica svedkov odprisahala, ze videli, ako Sirius zavrazdil Pettigrewa. Ja sam som svedcil na ministerstve, ze Sirius bol strazcom tajomstva Potterovcov." ,,Profesor Lupin vam moze povedat..." neubranil sa Harry. - 294 - ,,Profesor Lupin je momentalne niekde hlboko v lese a nie je schopny povedat nikomu nic. Kym sa zase stane clovekom, bude prineskoro, Sirius skonci horsie, ako keby bol mrtvy. A dodal by som, ze vacsina z nas natolko nedoveruje vlkolakom, ze jeho podpora by zavazila iba velmi malo... a ked k tomu pridame skutocnost, ze on a Sirius su stari priatelia..." ,,Ale..." ,,Pocuvaj ma, Harry. Je prineskoro, rozumies? Musite chapat, ze verzia profesora Snapa je ovela presvedcivejsia ako vasa." ,,Nenavidi Siriusa," zufalo vysvetlovala Hermiona, ,,pre hlupy zart, ktorym ho Sirius napalil..." ,,Sirius sa nespraval ako nevinny clovek. Utok na Tucnu pani... vosiel do Chrabromilskej veze s nozom... Bez Pettigrewa, ziveho alebo mrtveho, nemame sancu zvratit rozsudok." ,,Ale vy nam verite." ,,Ano, verim," potichu povedal Dumbledore. ,,Ale nemam tu moc donutit aj ostatnych, aby videli pravdu, ani odvolat rozhodnutie Ministerstva magie..." Harry hladel do jeho vaznej tvare a mal pocit, akoby sa zrazu pod nim otvorila zem. Uz si zvykol na predstavu, ze Dumbledore zvladne vsetko. Cakal, ze len tak z nicoho-nic najde nejake prekvapujuce riesenie. Ale nie... je po ich poslednej nadeji. ,,Potrebujeme jedno," pomaly hovoril Dumbledore a pohlad jeho svetlomodrych oci sa preniesol z Harryho na Hermionu, ,,viac casu." ,,Ale..." zacala Hermiona. A vtom vyvalila oci. ,,OCH!" ,,Teraz davajte pozor," velmi potichu, ale velmi jasne hovoril Dumbledore. ,,Sirius je zavrety v pracovni profesora Flitwicka na siedmom poschodi. Trinaste okno sprava od Zapadnej veze. Ak sa to vsetko podari, dnes v noci nezachranite len jeden nevinny zivot. Ale obaja si pamatajte - nesmie vas nikto vidiet. Slecna Grangerova, poznate zakon... viete, co je v stavke... Nesmie... vas... nikto... vidiet!" Harry vobec nic nechapal. Dumbledore sa otocil na podpatku a pri dverach sa obzrel. ,,Zamknem vas tu. Je..." pozrel na hodinky, ,,... pat minut pred polnocou. Tri obratenia by mali stacit, slecna Grangerova. Vela stastia." - 295 - ,,Vela stastia?" zopakoval spytavo Harry, ked sa dvere za Dumbledorom zavreli. ,,Tri obratenia? O com to hovoril? Co mame robit?" No Hermiona smatrala za vystrihom svojho habitu a vytahovala spod neho velmi dlhu jemnu zlatu retiazku. ,,Pod sem, Harry. Rychlo!" Harry siel k nej, uplne zmateny. Drzala v ruke retiazku a na nej viseli drobne, trblietave presypacie hodiny. ,,Tu mas..." Navliekla retiazku na krk aj jemu. ,,Si pripraveny?" povedala potichu. ,,Co robime?" spytal sa Harry a vobec nic nechapal. Hermiona tri razy obratila hodiny. Tmava nemocnicna izba sa rozplynula. Harry mal pocit, ze velmi rychlo leti dozadu. Okolo neho presvistali rozmazane farby a tvary, v usiach mu hucalo, chcel vykriknut, ale nepocul vlastny hlas... A vtedy pod nohami pocitil pevnu zem a znovu vsetko videl jasne. Stal vedla Hermiony v prazdnej vstupnej hale a na dlazbu cez otvorene dvere dopadal pas zlatisteho slnecneho svetla. Splasene sa obzrel a retiazka presypacich hodin sa mu zarezala do krku. ,,Hermiona, co...?" ,,Sem!" Hermiona chytila Harryho za ruku a vliekla ho k dveram kutice na metly, otvorila ich, strcila ho medzi vedra a mopy, vliezla za nim a zavrela dvere. ,,Co... ako... Hermiona, co sa stalo?" ,,Vratili sme sa v case," sepkala Hermiona a v tme zvliekla Harrymu z krku retiazku. ,,O tri hodiny naspat..." Harry si nahmatal nohu a silno sa ustipol. Strasne to zabolelo, co znamenalo, ze to nie je cudny sen. ,,Ale..." ,,Psst! Pocuvaj! Niekto ide! Myslim... mohli by sme to byt my!" Hermiona si prilozila ucho na dvere kutice. ,,Kroky v hale... ano, myslim, ze to ideme k Hagridovi!" ,,Chces mi povedat," sepkal Harry, ,,ze sme tu v tejto kutici a sme aj tam vonku?" - 296 - ,,Ano," potvrdila Hermiona s uchom stale pritisnutym na dvere. ,,Urcite sme to my. Nie su to viac ako traja ludia... a ideme pomaly, lebo sme pod neviditelnym plastom..." Zmlkla a pozorne pocuvala. ,,Zisli sme po vonkajsich schodoch..." Hemiona si sadla na prevratene vedro a tvarila sa zufalo nervozne, ale Harry potreboval odpoved na niekolko otazok. ,,Kde si zohnala tie presypacie hodiny?" ,,Vola sa to Casovrat," sepkala Hermiona, ,,a dostala som ho od profesorky McGonagallovej v prvy den po prazdninach. Pouzivala som ho cely rok, aby som mohla chodit na vsetky predmety. Musela som profesorke McGonagallovej prisahat, ze to nikomu nepoviem. Pisala najprv vselijake listy na Ministerstvo magie, aby som ho mohla dostat. Tvrdila im, ze som vzorna studentka a ze ho nikdy nepouzijem na nic ine okrem studia... Obracala som ho, aby som vratila cas, a tak som chodila na niekolko predmetov naraz, chapes? Ale... Harry, ja nechapem, co od nas Dumbledore chce. Preco povedal, ze sa mame vratit o tri hodiny naspat? Ako to pomoze Siriusovi?" Harry v tme hladel na jej tvar. ,,Chce, aby sme zmenili nieco, co sa stalo prave pred tromi hodinami," vravel pomaly. ,,Co sa stalo? Pred tromi hodinami sme isli k Hagridovi..." ,,Teraz je pred tromi hodinami a my ideme k Hagridovi," pripomenula mu Hermiona. ,,Prave sme sa poculi odchadzat..." Harry sa mracil. Mal pocit, akoby zvrastil nielen celo, ale aj cely mozog, tak uporne sa sustredoval. ,,Dumbledore prave povedal... prave povedal, ze mozeme zachranit aj dalsi nevinny zivot..." A vtedy mu svitlo. ,,Hermiona, zachranime Hrdozobca!" ,,Ale... ale ako to pomoze Siriusovi?" ,,Dumbledore povedal... prave nam povedal, kde je to okno... okno Flitwickovej pracovne! Kde Siriusa zamkli! Musime s Hrdozobcom vyletiet k oknu a zachranit Siriusa. Sirius moze ujst na Hrdozobcovi... mozu ujst spolu!" Hoci Harry videl Hermioninu tvar nejasne, bolo zrejme, ze sa boji. ,,Ak sa nam to podari tak, aby nas nikto nevidel, bude to zazrak!" - 297 - ,,Ale musime to skusit, ci nie?" tvrdil Harry. Vstal a pritisol si ucho na dvere. ,,Zda sa, ze tam nikto nie je... Pod, pojdeme..." Harry otvoril dvere kutice. Vstupna hala bola prazdna. Vyrazili co najtichsie a najrychlejsie a zbehli dolu kamennymi schodmi. Tiene sa uz predlzovali a vrcholky stromov Zakazaneho lesa sa znovu zlatisto trblietali. ,,Ak sa niekto pozera cez okno..." pistala Hermiona, obzerajuc sa na hrad za nimi. ,,Riskneme to," rozhodne povedal Harry. ,,Rovno do lesa, dobre? Musime sa skryt za strom alebo za nieco a davat pozor." ,,Dobre, ale obideme to poza skleniky!" zasepkala Hermiona. ,,Musime sa drzat mimo dohladu Hagridovho predneho vchodu, inak uvidime seba! Uz sme asi skoro u Hagrida." Harry sa rozbehol a este stale rozmyslal, ako to myslela. Hermiona vyrazila za nim. Prebehli cez zeleninovu zahradu k sklenikom, na chvilu za nimi zastali, potom sa znovu rozbehli, ako najrychlejsie vladali, obisli Zurivu vrbu a vrhli sa do lesa, aby sa ukryli... V bezpeci, v tieni stromov sa Harry otocil a vzapati pribehla zadychcana Hermiona. ,,Dobre," lapala dych. ,,Musime sa prikradnut k Hagridovmu domu. Daj pozor, aby ta nebolo vidiet, Harry..." Mlcky presli pomedzi stromy, drziac sa pri kraji lesa. Ked zazreli predok Hagridovej chalupy, poculi zaklopanie na dvere. Rychlo sa suchli za hruby kmen duba a kazdy vykukal z jednej strany. Vo dverach sa zjavil Hagrid, triasol sa, bol bledy a obzeral sa, kto to klopal. A Harry pocul svoj vlastny hlas. ,,To sme my. Mame neviditelny plast. Pusti nas dnu, aby sme si ho mohli vyzliect." ,,Nemali ste chodit!" sepkal Hagrid. Odstupil a potom rychlo zavrel dvere. ,,V zivote som nerobil nic cudnejsie," uprimne sa priznal Harry. ,,Presunme sa kusok," zasepkala Hermiona. ,,Musime sa dostat co najblizsie k Hrdozobcovi!" Zakradali sa popod stromy, az uvideli nervozneho hipogrifa priviazaneho k plotu pri Hagridovom tekvicovom zahone. ,,Teraz?" sepkal Harry. - 298 - ,,Nie!" odvetila Hermiona. ,,Keby sme ho ukradli teraz, ti z vyboru by si mysleli, ze ho pustil Hagrid. Musime pockat, aby videli, ze je uviazany vonku!" ,,To nam zostane asi minuta," ratal Harry. Zdalo sa, ze to je nemozne. V tej chvili sa z Hagridovej chalupy ozval cinkot rozbiteho porcelanu. ,,Hagrid rozbil dzbanik na mlieko," sepkala Hermiona. ,,O chvilu najdem Prasivca..." A pravdaze, o chvilu sa ozval Hermionin prekvapeny vykrik. ,,Hermiona," odrazu povedal Harry, ,,co keby... keby sme tam vbehli a chytili Pettigrewa..." ,,Nie!" zdesene zasepkala Hermiona. ,,Nechapes? Porusujeme jeden z najdolezitejsich carodejnickych zakonov! Nikto nesmie menit cas, nikto. Pocul si Dumbledora, keby nas niekto videl..." ,,Videli by sme sa iba my a Hagrid!" ,,Harry, co myslis, co by si urobil, keby si bol v Hagridovom dome a videl by si sam seba vtrhnut don?" spytala sa Hermiona. ,,Asi... myslel by som si, ze som sa zblaznil," odvetil Harry, ,,alebo by som to povazoval za nejaku ciernu magiu." ,,Presne tak! Nechapal by si to, mozno by si dokonca sam na seba zautocil! Rozumies? Profesorka McGonagallova mi rozpravala, ake hrozne veci sa stali, ked carodejnici zasahovali do casu. Mnohi z nich omylom zabili svoje minule alebo buduce ja!" ,,Dobre!" povedal na to Harry. ,,Bol to len napad, len som si myslel..." No Hermiona donho stuchla a ukazovala k hradu. Harry sa trochu natiahol, aby jasne videl do dialky na hlavny vchod. Dolu schodmi schadzali Dumbledore, Fudge, stary clen vyboru a kat Macnair. ,,Prave vyjdeme von!" sepla Hermiona. A naozaj, o chvilu sa otvoril zadny vchod Hagridovho domu a Harry videl seba, Rona a Hermionu vychadzat s Hagridom do zahrady. Nepochybne to bol najcudnejsi pocit v jeho zivote - stat za stromom a sledovat sameho seba na tekvicovom zahone. ,,To nic, Zobko, to nic..." prihovaral sa Hagrid Hrdozobcovi. Potom sa otocil k Harrymu, Ronovi a Hermione. ,,No chodte. Uz musite ist." ,,Hagrid, nemozeme..." - 299 - ,,Povieme im, ako to bolo v skutocnosti..." ,,Nemozu ho zabit..." ,,Chodte! Uz je to aj tak dost zle, nemusite si narobit problemy aj vy!" Harry hladel, ako Hermiona na tekvicovom zahone prehodila cez nich a Rona neviditelny plast. ,,Ponahlajte sa. Nepocuvajte..." Ozvalo sa zaklopanie na Hagridove predne dvere. Vykonavatelia rozsudku boli tu. Hagrid sa otocil, vratil sa do chalupy a zadne dvere nechal pootvorene. Harry hladel, ako sa trava na zahonoch okolo chalupy sklana, a pocul tri pary odchadzajucich noh. On, Ron a Hermiona odisli... ale Harry a Hermiona skryti za stromami teraz cez zadne dvere poculi, co sa deje v chalupe. ,,Kde je ta selma?" ozval sa chladny Macnairov hlas. ,,Von... vonku," chraplavo odvetil Hagrid. Harry si skryl hlavu, aby ho Macnair, ktory si cez okno prezeral Hrdozobca, nezbadal. Potom poculi Fudgea. ,,Musime... ehm... musime vam precitat oficialny rozsudok smrti, Hagrid. Zrychlim to. A potom ho musite vy a Macnair podpisat. Macnair, aj vy si to musite vypocut, taky je postup..." Macnairova tvar sa stiahla z okna. Teraz alebo nikdy. ,,Pockaj tu," zasepkal Harry Hermione. ,,Spravim to." Ked Fudge znova prehovoril, Harry vyrazil spoza stromu, preskocil plot, skocil na tekvicovy zahon a blizil sa k Hrdozobcovi. ,,Z rozhodnutia Vyboru pre likvidaciu nebezpecnych tvorov hipogrif Hrdozobec, dalej nazyvany ako odsudeny, bude popraveny siesteho juna pri zapade slnka..." Harry si daval pozor, aby nezmurkol, uprene hladel do Hrdozobcovych dravych oranzovych oci a poklonil sa. Hrdozobec klesol na svoje supinate kolena a potom znova vstal. Harry sa trapil s uzlom na povraze, ktorym bol Hrdozobec priviazany k plotu. ,,... je odsudeny na smrt statim, ktore ma vykonat kat Walden Macnair, menovany vyborom..." ,,Pod, Hrdozobec," sepkal mu Harry, ,,pod, my ti pomozeme. Potichu... potichu..." ,,... co dosvedcia dolupodpisani. Hagrid, vy sa podpiste tuto..." Harry sa celou vahou zavesil na povraz, ale Hrdozobec sa zaprel prednymi nohami. - 300 - ,,Tak to uz skoncime," ozval sa z chalupy pisklavy hlasok clena vyboru. ,,Hagrid, mozno by bolo lepsie, keby ste zostali vovnutri..." ,,Nie... chcem byt pri nom... nechcem, aby bol sam." V chalupe bolo pocut kroky. ,,Hrdozobec, pohni sa!" sipel Harry. Harry silnejsie potiahol povraz okolo Hrdozobcovho krku. Hipogrif vykrocil, podrazdene suchotajuc kridlami. Este stale boli zo tri metre od lesa, bolo by ich vidiet z Hagridovych zadnych dveri. ,,Este moment, prosim, Macnair," povedal Dumbledorov hlas. ,,Aj vy to musite podpisat." Kroky zastali. Harry trhol povrazom, Hrdozobec cvakol zobakom a kracal trochu rychlejsie. Spoza stromu vykukala Hermionina biela tvar. ,,Harry, ponahlaj sa!" naznacovala ustami. Harry zvnutra chalupy pocul Dumbledora. Este raz potiahol povraz. Hrdozobec sa nahnevane rozbehol. Uz boli pri stromoch... ,,Rychlo! Rychlo!" stonala Hermiona, vybehla spoza stromu a aj ona chytila povraz, aby spolocnymi silami donutili Hrdozobca ist rychlejsie. Harry sa obzrel - vyhlad mali zakryty, Hagridovu zahradu uz vobec nevideli. ,,Stoj!" zasepkal Hermione. ,,Mohli by nas pocut..." Hagridove zadne dvere sa prudko otvorili, az to buchlo. Harry, Hermiona a Hrdozobec stali celkom nehybne, ba hipogrif akoby tiez napato pocuval. Ticho... a potom... ,,Kde je?" ozval sa tenky hlas clena vyboru. ,,Kde je ta bestia?" ,,Tu bol uviazany!" rozculene hovoril kat. ,,Videl som ho! Presne tu!" ,,To je zvlastne," poznamenal Dumbledore. A v hlase mu bolo citit naznak pobavenia. ,,Hrdozobko!" chraplavo volal Hagrid. Potom sa ozvalo zasvistanie a uder sekery. Kat zrejme od zlosti zatal sekeru do plota. Ozvalo sa kvilenie, ale aj Hagridove slova prerusovane vzlykmi. ,,Je prec! Prec! Zobacik moj maly, usiel. Fakticky sa musel vyslobodit. Zobko, ty si ale sikovny chlapec!" Hrdozobec znovu napinal povraz a pokusal sa vratit k Hagridovi. Harry a Hermiona ho chytili pevnejsie a zaborili sa patami do zeme. - 301 - ,,Niekto ho odviazal!" vrcal kat. ,,Mali by sme prehladat areal, les..." ,,Macnair, ak Hrdozobca naozaj niekto ukradol, myslite si, ze by ho zlodej odviedol peso?" povedal Dumbledore pobavene. ,,Prehladajte oblohu, ak chcete... Hagrid, dal by som si salku caju. Alebo velky poharik brandy." ,,Uz... uz to bude, pan profesor," odvetil Hagrid hlasom zoslabnutym od radosti. ,,Podte dnu, podte dnu..." Harry a Hermiona pozorne nacuvali. Ozvali sa kroky, tiche nadavky kata, vrzgot dveri a znova ticho. ,,Co teraz?" sepkal Harry a obzeral sa. ,,Musime sa tu skryt," radila Hermiona, zjavne dost vylakana. ,,Pockame, kym sa vratia do hradu. Potom musime vystriehnut vhodnu chvilu a zaletiet s Hrdozobcom k Siriusovmu oknu. Este zo dve hodiny tam nebude... Och, bude to tazke..." Nervozne sa obzrela za seba do hlbin lesa. Slnko zapadalo. ,,Musime sa presunut," povedal Harry tuho uvazujuc. ,,Tak, aby sme videli Zurivu vrbu, lebo inak nebudeme vediet, co sa deje." ,,Dobre," suhlasila Hermiona a pevnejsie chytila Hrdozobcov povraz. ,,Ale nezabudaj, ze nas nikto nesmie vidiet, Harry." Prechadzali krajom lesa, okolo nich sa rozprestierala tma, az sa napokon skryli za skupinku stromov, pomedzi ktore mali vyhlad na vrbu. ,,Tamto je Ron!" povedal zrazu Harry. Po travniku bezala tmava postava a jej krik sa ozyval v nehybnom vecernom vzduchu. ,,Daj mu pokoj... nechaj ho... Prasivec, pod sem..." A vtedy videli, ako sa z nicoho nic zjavili dve dalsie postavy. Harry hladel na seba a na Hermionu, ako bezia za Ronom. Vtom sa Ron hodil na zem. ,,Mam ta! Zmizni, ty odporna macka..." ,,Tamto je Sirius!" komentoval Harry. Spod korena vrby vybehol velikansky pes. Videli, ako zvalil Harryho, potom schmatol Rona... ,,Odtialto to vyzera este horsie, vsak?" povedal Harry a sledoval, ako pes vtahuje Rona pod korene. ,,Au, aha, prave ma slahol ten strom... a teba tiez... to je neuveritelne..." - 302 - Zuriva vrba vrzgala a zahanala sa spodnymi konarmi. Videli sa, ako vyrazaju raz na jednu, raz na druhu stranu v snahe dostat sa ku kmenu. A vtom strom znehybnel. ,,To Krivolab stlacil hrcu," povedala Hermiona. ,,A ideme..." sepkal Harry. ,,Sme dnu." V tom okamihu, ako zmizli, sa strom znova zacal hybat. O chvilku celkom blizko poculi kroky. Dumbledore, Macnair, Fudge a stary clen vyboru sa vracali do hradu. ,,Len co sme vosli do tunela!" zhikla Hermiona. ,,Keby len bol Dumbledore isiel s nami..." ,,Boli by isli aj Macnair a Fudge," trpko namietol Harry. ,,Stavim sa, o co chces, ze Fudge by bez vahania prikazal Macnairovi, aby Siriusa na mieste popravil..." Hladeli, ako styria muzi vychadzaju hore schodmi, az sa im stratili z oci. Chvilu nebolo nikde nikoho. Potom... ,,Ide Lupin!" ozval sa Harry, ked uvideli dalsiu postavu, ako bezi dolu kamennymi schodmi a k Zurivej vrbe. Harry pozrel na oblohu. Oblaky celkom zakryvali mesiac. Sledovali, ako Lupin zdvihol zo zeme zlomeny konar a stlacil hrcu na kmeni. Strom sa prestal rozhanat a aj Lupin zmizol v diere medzi korenmi. ,,Keby len bol zobral plast," povedal Harry. ,,Lezi tamto..." Otocil sa k Hermione. ,,Keby som ta teraz zabehol a vzal ho, Snape by sa k nemu nedostal a..." ,,Harry, nikto nas nesmie vidiet!" ,,Ako to mozes vydrzat?" zlostne sa spytal Hermiony. ,,Len tu stat a pozerat, ako sa to stane?" Zavahal. ,,Idem po plast!" ,,Harry, nie!" Hermiona prave vcas zachytila Harryho za habit. Zrazu sa ozval spev. Bol to Hagrid. Mieril k hradu, vyspevoval na plne hrdlo a pri chodzi sa trochu tackal. V rukach drzal velku flasu. ,,Vidis?" sepkala Hermiona. ,,Vidis, co by sa bolo stalo? Nikto nas nesmie vidiet. Nie, Hrdozobec!" Hipogrif sa znovu napinal a pokusal sa dostat k Hagridovi. Aj Harry musel chytit povraz, aby ho udrzali. Divali sa, ako sa podnapity Hagrid knise k hradu a nedari sa mu pritom udrzat rovny smer. Hrdozobec sa prestal mykat. Hlava mu smutne ovisla. - 303 - Ani nie o dve minuty sa dvere hlavneho vchodu do hradu otvorili znova, vybehol z nich Snape a bezal k vrbe. Harry so zatatymi pastami hladel, ako prudko zastal nedaleko stromu a obzera sa. Zdvihol plast a drzal ho v ruke. ,,Nedotykaj sa ho tymi svojimi spinavymi paprcami," potichu vrcal Harry. ,,Psst!" Snape chytil konar, ten isty co aj Lupin, stuchol do hrce a zmizol, lebo si obliekol plast. ,,Tak a je to," zasepkala Hermiona. ,,Uz sme tam vsetci... a teraz musime cakat, kym sa znova vratime..." Zobrala koniec Hrdozobcovho povrazu a pevne ho priviazala o najblizsi strom, potom si sadla na suche listie a objala si kolena. ,,Harry, jednemu nerozumiem... Preco dementori nedostali Siriusa? Pamatam si len, ze sa blizili, a potom som, myslim, zamdlela... bolo ich tolko..." Aj Harry si sadol. Vysvetlil jej, co videl. Ako vo chvili, ked si uz najblizsi dementor prikladal usta k Harryho ustam, po jazere pribehlo nieco strieborne a donutilo to dementorov ustupit. Hermiona ho pocuvala s vyvalenymi ocami. ,,Ale co to bolo?" ,,Iba jedna vec mohla dementorov odohnat," vravel Harry. ,,Skutocny Patronus. Silny." ,,Ale kto ho vycaroval?" Harry nepovedal nic. Myslel na osobu, ktoru uvidel na druhom brehu jazera. Uz vedel, koho v nej spoznal... ale to predsa nie je mozne! ,,Nevidel si, ako vyzeral?" zvedavo sa spytala Hermiona. ,,Bol to nejaky ucitel?" ,,Nie," odvetil Harry. ,,Nebol to ucitel." ,,Ale musel to byt naozaj mocny carodejnik, ked odohnal vsetkych tych dementorov. Ked Patronus ziaril tak jasne, neosvetlilo ho to? Nevidel si..." ,,Ano, videl som ho," pomaly vravel Harry. ,,Ale... mozno som si to predstavoval... Nerozmyslal som normalne... hned potom som zamdlel..." ,,Co si si myslel, ze kto to bol?" - 304 - ,,Myslim..." Harry preglgol, lebo vedel, ako cudne to bude zniet. ,,Myslim, ze to bol moj otec." Harry pozrel na Hermionu a videl, ze od udivu otvorila usta. V jej pohlade sa spajal strach so sucitom. ,,Harry, tvoj otec je... no... uz zomrel," zasepkala. ,,Ja to viem," odvetil Harry rychlo. ,,Myslis, ze si videl jeho ducha?" ,,Neviem... nie... vyzeral ako zivy." ,,Ale potom..." ,,Mozno som mal vidiny," povedal Harry. ,,Ale podla toho, co som videl... vyzeral ako on... mam v albume jeho fotografie." Hermiona stale nanho hladela, akoby sa bala o jeho zdravy rozum. ,,Ja viem, ze to znie sialene," otvorene priznal Harry. Otocil sa a pozrel na Hrdozobca, ktory dobal do zeme a ocividne hladal cerviky. No v skutocnosti ho vobec nevnimal. Myslel na otca a na troch jeho starych priatelov - Namesacnika, Cervochvosta, Tichoslapa... Boli dnes v noci pri skole vsetci styria? Dnes vecer sa zjavil aj Cervochvost, hoci vsetci ho povazovali za mrtveho... Je mozne, ze sa to iste stalo s jeho otcom? Videl na druhej strane jazera len prelud? Ta postava bola privelmi daleko, bola nejasna... a predsa si bol na okamih, predtym nez stratil vedomie, isty... Listie v korunach stromov nad nimi slabo zasuchotalo vo vanku. Letiace oblaky na oblohe striedavo zakryvali a odhalovali mesiac. Hermiona sedela s tvarou obratenou k vrbe a cakala. A potom konecne po vyse hodine... ,,Uz ideme!" zasepkala. Obaja vstali. Hrdozobec zdvihol hlavu. Lupin, Ron a Pettigrew nemotorne vyliezali z diery medzi korenmi. Potom vysla Hermiona... po nej bezvedomy Snape, cudne sa vznasajuci vo vzduchu. Za nim Black a Harry. Vsetci sa pohli k hradu. Harrymu srdce buchalo ako opreteky. Pozrel na oblohu. Kazdu chvilu sa oblak posunie a zjavi sa mesiac..." ,,Harry," zasepkala Hermiona, akoby presne vedela, co si mysli, ,,musime zostat tu. Nikto nas nesmie vidiet. Nemozeme urobit nic..." ,,Takze znovu nechame Pettigrewa ujst..." tisko vzdychol. - 305 - ,,Ako chces v tej tme najst potkana?" odsekla Hermiona. ,,Nemozeme urobit nic! Vratili sme sa, aby sme pomohli Blackovi, nemame urobit nic ine!" ,,Dobre!" Spoza oblakov vyklzol mesiac. Postavicky pred hradom zastali. Potom nastal rozruch... ,,Lupin sa premiena," sepkala Hermiona. ,,Hermiona!" ozval sa odrazu Harry. ,,Musime odtialto prec!" ,,Nesmieme, stale ti to hovorim..." ,,Nie, nezamiesame sa do toho! Ale Lupin pobezi do lesa, priamo na nas!" Hermiona zhikla. ,,Rychlo!" zastenala a ponahlala sa odviazat Hrdozobca. ,,Rychlo! Kam pojdeme? Kam sa schovame? Kazdu chvilu pridu dementori." ,,K Hagridovi!" navrhol Harry. ,,Chalupa je prazdna... podme!" Bezali tak rychlo, ako vladali, a Hrdozobec klusal za nimi. Vzadu zavyjal vlkolak. Chalupa uz bola na dohlad, Harry sa vrhol k dveram, otvoril ich, Hermiona a Hrdozobec sa mihli popri nom, Harry tiez skocil dnu, zavrel a zahasproval dvere. Hagridov Tesak hlasno zastekal. ,,Psst, Tesak, to sme my!" Hermiona pobehla k nemu a skrabkala ho za usami, aby sa utisil. ,,To teda bolo o vlasok!" vzdychla si. ,,Veru..." Harry hladel cez okno. No odtialto mal ovela horsi vyhlad. Nevidel, co sa deje vonku. Zdalo sa, ze Hrdozobec sa v Hagridovom dome uspokojil. Lahol si pred ohnisko, spokojne zlozil kridla a chystal sa zdriemnut si. ,,Myslim, ze radsej pojdem zase von," uvazoval Harry. ,,Nevidim, co sa deje... nebudeme vediet, kedy je cas..." Hermiona podozrievavo pozrela nanho. ,,Do nicoho sa nezamiesam," rychlo ju ubezpecoval Harry. ,,No ak neuvidime, co sa vonku robi, nebudeme vediet, kedy pride cas zachranovat Siriusa!" ,,No tak teda dobre... Ja s Hrdozobcom pockam tu ... ale, Harry, bud opatrny... tam vonku je vlkolak... a dementori." - 306 - Harry vysiel von a obisiel chalupu. V dialke sa ozyval stekot. To znamenalo, ze dementori obklucuju Siriusa... On a Hermiona kazdu chvilu pribehnu k nemu... Harry hladel na jazero a srdce v hrudi akoby sa mu zmenilo na bubon. Ten, kto vycaril Patronusa, sa tam zjavi kazdu chvilu ... Na okamih nerozhodne zastal pred Hagridovym prednym vchodom. Nikto ta nesmie vidiet, preletelo mu hlavou. On predsa nechce, aby ho niekto videl. On sa chce iba pozerat... Musi sa dozvediet... A vtedy sa zjavili dementori. Vynarali sa z tmy z kazdeho smeru a klzavo sa sinuli po brehu jazera. Vzdalovali sa od miesta, kde stal Harry, smerovali na druhy breh... Nemusi sa k nim priblizit... Harry sa rozbehol. Nemyslel na nic iba na svojho otca. Ak to bol on... ak to naozaj bol on... musi vediet, musi to zistit. Jazero bolo coraz blizsie, no nebolo tam nikoho. Na opacnom brehu sa slabo zatrblietalo strieborne svetlo - jeho vlastny pokus o Patronusa... Celkom pri vode rastol krik. Harry sa vrhol zan a zufalo nazeral pomedzi listie. Striebriste svetielko na opacnom brehu zrazu zhaslo. Zmocnilo sa ho desive vzrusenie... kazdu chvilu... ,,Pod!" hundral a obzeral sa okolo seba. ,,Kde si? Ocko, no pod..." Nikto vsak neprichadzal. Harry zdvihol hlavu a napato hladel na coraz zovretejsi kruh dementorov na druhom brehu jazera. Jeden z nich si skladal kapucnu. Nastal cas, aby sa zjavil zachranca... ale tentoraz nikto neprichadzal na pomoc. A vtedy si to uvedomil, pochopil. Nevidel svojho otca - videl seba! Harry vyskocil spoza krika a vytiahol prutik. ,,EXPECTO PATRONUM!" vykrikol. A z konca prutika nevyletel beztvary oblacik hmly, ale oslepujuce ziarive strieborne zviera. Obratil k nemu oci, aby videl, co to je. Vyzeralo to ako kon. Potichu cvalalo prec po tmavej hladine jazera. Videl, ako na brehu zviera sklonilo hlavu a vrha sa na hemziacich sa dementorov... Cvalalo v kruhu okolo tmavych postav a demetori sa vytracali, rozprchli sa, ustupovali do tmy. Odisli. - 307 - Patronus sa vratil. Po pokojnej hladine jazera klusal naspat k Harrymu. Nebol to kon. Nebol to ani jednorozec. Bol to jelen. Ziaril rovnako jasne ako mesiac nad nimi... vracal sa k nemu... Strieborny jelen zastal na brehu. Hladel na Harryho velkymi striebornymi ocami a jeho kopyta nezanechavali na zemi ziadne stopy. Pomaly sklonil hlavu s parozim. A Harry si uvedomil... ,,Parohac," zasepkal. No len co k nemu natiahol roztrasene prsty, tvor zmizol. Harry tam stal a ruku mal stale vystretu. Vtom jeho srdce takmer urobilo salto, ked za sebou pocul kopyta - zvrtol sa a videl, ako k nemu bezi Hermiona a vlecie za sebou Hrdozobca. ,,Co si robil?" pytala sa nahnevane. ,,Povedal si, ze sa ides iba pozriet!" ,,Prave som nam zachranil zivot..." povedal Harry. ,,Pod sem, za krik, vysvetlim ti to." Hermiona znova s otvorenymi ustami pocuvala, co sa stalo. ,,Videl ta niekto?" ,,Ano, nepocuvala si ma? Ja som sa videl, ale myslel som si, ze je to moj otec! To je v poriadku!" ,,Harry, ja tomu nemozem uverit... Vycaroval si Patronusa, ktory odohnal vsetkych tych dementorov! To je velmi, velmi narocne kuzlo..." ,,Vedel som, ze to tentoraz dokazem, lebo som to uz urobil..." odvetil Harry. ,,Rozumies tomu?" ,,Neviem... Harry, pozri na Snapa!" Spoza krika pozorovali druhy breh. Snapovi sa vratilo vedomie. Vycaroval nosidla a vylozil na ne ochabnute tela Harryho, Hermiony a Blacka. Stvrte nosidla, na ktorych nepochybne lezal Ron, sa uz vznasali vedla neho. Potom ich pomocou prutika usmernoval pred sebou k hradu. ,,Dobre, uz je skoro cas," Hermiona napato pozrela na hodinky. ,,Mame este asi tristvrte hodiny, kym Dumbledore zamkne dvere nemocnicneho kridla. Musime zachranit Siriusa a vratit sa do nemocnicnej izby, aby nikto neprisiel na to, ze tam nie sme..." Cakali, pozorovali odraz pohybujucich sa oblakov v zrkadle hladiny a krik vedla nich sevelil vo vanku. Hrdozobec sa nudil a zase hladal v zemi cerviky. - 308 - ,,Myslis, ze je uz tam hore?" spytal sa Harry a skontroloval cas. Pozrel na hrad a zacal pocitat okna vpravo od Zapadnej veze. ,,Pozri!" sepla Hermiona. ,,Kto je to? Niekto vychadza z hradu!" Harry uprene hladel do tmy. Nejaky muz sa ponahlal po travniku k jednemu z vychodov zo skolskeho arealu. Nieco sa mu zaligotalo za opaskom. ,,Macnair!" potichu zhikol Harry. ,,Kat! Ide po dementorov! Teraz, Hermiona!" Hermiona sa oprela rukami o Hrdozobcov chrbat a Harry ju vyzdvihol. Potom si stal na spodny konar krika a vysadol pred Hermionu. Prevliekol Hrdozobcovi povraz okolo krku a uviazal ho ako opraty. ,,Si pripravena?" zasepkal Hermione. ,,Radsej sa drz mna..." Patami popchol Hrdozobca. Hrdozobec sa vzniesol do tmy. Harry mu kolenami stisol boky a citil, ako sa pod nimi dvihaju mocne kridla. Hermiona sa tuho drzala Harryho okolo drieku. Pocul, ako si mrmle: ,,Och, nie... toto nie... toto sa mi vobec nepaci..." Harry pobadal Hrdozobca. Potichu sa vznasali k hornym poschodiam hradu. Harry silno potiahol povraz na lavej strane a Hrdozobec zatocil. Harry sa usiloval pocitat mihajuce sa okna. ,,Prr!" zavelil zrazu a potiahol povrazy, ako len vladal. Hrdozobec spomalil a zastali, ked si odmyslime, ze ich nadhadzovalo hore-dolu, lebo Hrdozobec maval kridlami, aby sa udrzal vo vzduchu. ,,Je tu!" povedal Harry, lebo ked sa zdvihli k oknu, zbadal Siriusa. Naciahol sa, a ked Hrdozobcove kridla klesli, podarilo sa mu silno zaklopat na okno. Black zdvihol hlavu. Harry videl, ze prekvapene otvoril usta. Vyskocil zo stolicky, ponahlal sa k oknu a pokusil sa ho otvorit, ale bolo zamknute. ,,Odstupte!" zavolala Hermiona, vybrala prutik, pricom sa lavou rukou stale pevne drzala Harryho za habit. ,,Alohomora!" Okno sa otvorilo. ,,Ako... ako?" slabym hlasom sa spytoval Black a hladel na hipogrifa. - 309 - ,,Nasadnite... nemame cas," suril ho Harry a pevne chytil Hrdozobca na oboch stranach hladkeho krku, aby ho udrzal rovno. ,,Musite odtialto odist. Kazdu chvilu pridu dementori. Macnair uz isiel po nich." Black sa oboma rukami chytil okenneho ramu a vystrcil z okna hlavu a plecia. Este stastie, ze bol taky chudy. Vzapati sa mu podarilo prehodit jednu nohu cez Hrdozobcov chrbat a vytiahol sa na hipogrifa za Hermionu. ,,Dobre, Hrdozobec, teraz hore!" zavelil Harry a potriasol povrazom. ,,Hore k vezi - rychlo!" Hipogrif mavol mohutnymi kridlami a uz leteli nahor k vrcholu Zapadnej veze. Hrdozobec suchotavo pristal na cimburi a Harry s Hermionou z neho ihned sklzli. ,,Sirius, uz radsej chodte," dychcal Harry. ,,Kazdu chvilu budu vo Flitwickovej pracovni a zistia, ze ste prec." Hrdozobec hrabal nohou a pohadzoval spicatou hlavou. ,,Co je s tym druhym chlapcom, s Ronom?" chraplavo sa spytal Black. ,,Bude v poriadku. Este stale je v bezvedomi, ale madam Pomfreyova hovori, ze ho da do poriadku. Rychlo... chodte..." No Black stale hladel na Harryho. ,,Ako sa vam odvdacim..." ,,CHODTE!" skrikli Hermiona i Harry naraz. Black obratil Hrdozobca k sirej oblohe. ,,Este sa uvidime," povedal. ,,Si skutocne synom svojho otca, Harry..." Patami stisol Hrdozobcove boky. Ked sa obrovske kridla znovu zdvihli, Harry a Hermiona odskocili. Hipogrif sa vzniesol do vzduchu. Harry hladel za nimi, hipogrif i jeho jazdec boli coraz mensi a mensi... potom oblak zakryl mesiac a oni zmizli... - 310 - DVADSIATA DRUHA KAPITOLA O OPPA AT T SSO OV VIIA A PPO OSST TA A Harry!" Hermiona ho tahala za rukav a pozerala na hodinky. ,,Mame presne desat minut na to, aby sme sa nepozorovane vratili do nemocnicneho kridla - predtym nez Dumbledore zamkne dvere..." ,,Dobre," Harry odtrhol oci od oblohy, ,,podme..." Vosli do veze a schadzali dolu uzkym tocitym schodiskom. Ked sa dostali na koniec schodov, zaculi hlasy. Pritisli sa k stene a pocuvali. Zdalo sa, ze su to Fudge so Snapom. Rychlo kracali po chodbe pod schodiskom. ,,... iba dufajme, ze Dumbledore nebude robit tazkosti," hovoril Snape. ,,Bozk vykonaju okamzite?" ,,Len co sa vrati Macnair s dementormi. Cela tato zalezitost okolo Blacka je velmi trapna. Ani si neviete predstavit, ako sa tesim, ked oznamim Dennemu Prorokovi, ze sme ho konecne dostali... Predpokladam, ze uverejnia aj rozhovor s vami, Snape... a ked bude mlady Harry zase pri zmysloch, urcite Dennemu Prorokovi porozprava, ako ste ho zachranili..." Harry stisol zuby. Ked profesor s ministrom prechadzali okolo ich ukrytu, zachytil Snapov uskrn. Zakratko zvuk krokov stichol. - 311 - Harry a Hermiona este chvilu cakali, aby si boli isti, ze ti dvaja odisli, a potom sa rozbehli opacnym smerom. Dolu jednym schodiskom, potom dalsim, po novej chodbe a vtom pred sebou zaculi skreklavy smiech. ,,Zloduch!" zasepkal Harry a schmatol Hermionu za zapastie. ,,Sem!" Skocili do prazdnej triedy vlavo od nich prave vcas. Zloduch si v bujarej nalade lietal po chodbe a rehotal sa ako blazon. ,,Och, je hrozny," sepkala Hermiona s uchom prilozenym k dveram. ,,Stavim sa, ze sa tak tesi preto, lebo dementori maju skoncovat so Siriusom..." Pozrela na hodinky. ,,Tri minuty, Harry!" Pockali, kym Zloduchov skodoradostny smiech zanikne v dialke, potom zase vysli z ucebne a rozbehli sa. ,,Hermiona, co sa stane, ak sa nedostaneme dnu vcas, predtym nez Dumbledore zamkne dvere?" zadychcane sa spytoval Harry. ,,Na to nechcem ani pomysliet!" zastenala Hermiona a znova pozrela na hodinky. ,,Jedna minuta!" Dostali sa na koniec chodby, odkial sa vchadzalo do nemocnicneho kridla. ,,Fajn. Pocujem Dumbledora," zasepkala Hermiona. ,,Pod, Harry!" Zakradali sa po chodbe. Dvere sa otvorili. Zjavil sa Dumbledorov chrbat. ,,Zamknem vas," hovoril. ,,Je pat minut pred polnocou. Slecna Grangerova, tri obratenia by mali stacit. Vela stastia." Dumbledore vycuval z izby, zavrel dvere a vybral prutik, aby ich carom zamkol. Hermiona a Harry vylakani bezali k nemu. Dumbledore pozrel na nich a pod dlhymi striebornymi fuzmi sa mu zjavil siroky usmev. ,,No?" povedal potichu. ,,Podarilo sa!" zadychcane oznamoval Harry. ,,Sirius je prec, na Hrdozobcovi..." Dumbledore sa radostne na nich usmial. ,,Vyborne. Myslim..." nacuval, ci sa z nemocnicneho kridla neozvu nejake zvuky. ,,Ano, myslim, ze uz aj vy ste prec... bezte dnu... zamknem vas..." Harry a Hermiona vklzli naspat do izby. Okrem Rona v nej nebolo nikoho a ten este stale nehybne lezal na krajnej posteli. Ked zamka za nimi zacvakla, Harry a Hermiona vliezli naspat do posteli - 312 - a Hermiona si zastrcila Casovrat zase pod habit. Nato vysla zo svojej pracovne madam Pomfreyova. ,,Dobre som pocula, ze riaditel uz odisiel? Smiem sa konecne postarat o svojich pacientov?" Mala velmi zlu naladu. Harry s Hermionou si pomysleli, ze bude lepsie, ak si tu cokoladu, ktoru im podavala, vezmu. Madam Pomfreyova stala nad nimi, aby si bola ista, ze ju zjedia. Lenze Harry skoro nevladal prehltat. Obaja s Hermionou cakali, pocuvali a nervy mali napate ako strunky... A vtedy, ked si uz od madam Pomfreyovej brali stvrty kusok cokolady, sa niekde nad nimi ozval zurivy rev. ,,Co to bolo?" vyplasene sa spytala madam Pomfreyova. Nahnevane hlasy boli coraz hlasnejsie a madam Pomfreyova hladela na dvere. ,,No toto! Ved vsetkych pobudia! Ako si to predstavuju?" Harry napinal usi, aby pocul, co hovoria. Blizili sa... ,,Musel sa premiestnit, Severus. Mali sme v tej miestnosti nechat niekoho na strazi. Ked sa toto dostane von..." ,,NEPREMIESTNIL SA!" reval Snape teraz uz velmi blizko. ,,Z TOHOTO A DO TOHOTO HRADU SA NEMOZNO PREMIESTNOVAT! TOTO... MA... NIECO... SPOLOCNE... S POTTEROM!" ,,Severus, majte rozum, Harry bol zamknuty." TRESK. Dvere do nemocnicneho kridla sa rozleteli. Do izby vosli Fudge, Snape a Dumbledore. Pokojne posobil iba Dumbledore. Vlastne sa tvaril pobavene. Fudgeovi sa na tvari zracil hnev. Ale Snape bol celkom bez seba. ,,VON S TYM, POTTER!" reval. ,,CO STE UROBILI?" ,,Profesor Snape!" zvreskla madam Pomfreyova. ,,Ovladajte sa!" ,,Snape, majte rozum," chlacholil ho Fudge. ,,Tieto dvere boli zamknute, prave sme videli..." ,,POMOHLI MU UJST, JA TO VIEM!" zavyjal Snape a ukazoval na Harryho a Hermionu. Tvar mal zvrastenu, z ust mu prskali sliny. ,,Upokojte sa, clovece!" oboril sa nanho Fudge. ,,Rozpravate nezmysly!" - 313 - ,,VY NEPOZNATE POTTERA!" skriekal Snape. ,,ON TO UROBIL, JA VIEM, ZE TO UROBIL ON!" ,,To staci, Severus," pokojne zasiahol Dumbledore. ,,Porozmyslajte nad tym, co hovorite. Zamkol som tieto dvere pred desiatimi minutami, ked som odtialto odchadzal. Madam Pomfreyova, opustili tito studenti postele?" ,,Samozrejme ze nie," nastvane odvetila madam Pomfreyova. ,,Bola by som ich pocula!" ,,No, vidite, Severus," vravel stale pokojny Dumbledore. ,,Ibaze by ste tvrdili, ze Harry a Hermiona mozu byt na dvoch miestach naraz. Neviem, preco by sme ich mali dalej vyrusovat." Snape tam stal, kypela v nom zlost a hladel to na Fudgea, ktoreho jeho spravanie hlboko sokovalo, to na Dumbledora, ktoremu oci za polmesiacikovitymi okuliarmi iskrili. Snape sa zvrtol a vybehol z izby. Habit za nim len tak povieval. ,,Ten chlapik sa mi zda akysi nevyrovnany," hladel za nim Fudge. ,,Na vasom mieste by som ho sledoval, Dumbledore." ,,Och, nie je nevyrovnany," potichu odvetil Dumbledore. ,,Iba strasne sklamany." ,,Nie je jediny!" vyprskol Fudge. ,,Denny Prorok si zgustne! Uz sme Blacka mali a zase nam ubzikol pomedzi prsty! Teraz este aby sa dostala von ta historka s hipogrifom a budem vsetkym na smiech! Nuz... ja uz radsej pojdem upovedomit ministerstvo..." ,,A dementori?" spytal sa Dumbledore. ,,Verim, ze ich stiahnu zo skoly." ,,Och, ano, budu musiet odist," povedal Fudge a zamyslene si prehrabol prstami vlasy. ,,Ani vo sne by mi nezislo na um, ze sa pokusia aplikovat bozk na nevinnom chlapcovi... Uplne sa vymkli kontrole... este dnes v noci ich dam odviezt naspat do Azkabanu... Mozno by sme mali pouvazovat, ze ku skolskym vchodom postavime drakov..." ,,Hagridovi by sa to pacilo," povedal Dumbledore a usmieval sa na Harryho a Hermionu. Ked s Fudgeom odisli z izby, madam Pomfreyova bezala k dveram a znovu ich zamkla. Nahnevane si nieco hundruc vratila sa do svojej pracovne. Z druheho konca izby sa ozvalo tiche stonanie. Ron sa zobudil. Sadol si, suchal si hlavu a obzeral sa. - 314 - ,,Co... co sa stalo?" zastonal. ,,Harry? Preco sme tu? Kde je Sirius? Kde je Lupin? Co sa deje?" Harry a Hermiona pozreli jeden na druheho. ,,Ty to vysvetli," povedal Harry a vzal si dalsi kus cokolady. Ked Harry, Ron a Hermiona na druhy den na poludnie vysli z nemocnicneho kridla, zistili, ze hrad je skoro prazdny. Umorna horucava a koniec skusok sposobili, ze vsetci naplno vyuzili moznost dalsej navstevy Rokvillu. Ani Ron, ani Hermiona vsak nemali chut ta ist, a tak sa s Harrym prechadzali po okoli skoly, rozpravali sa o zvlastnych udalostiach predchadzajucej noci a rozmyslali, kde tak asi mozu byt Sirius s Hrdozobcom. Sedeli pri jazere a pozorovali obrovsku sepiu, ktora lenivo mavala chapadlami nad hladinou, ale ked sa Harry zahladel na druhy breh jazera, prestal sledovat rozhovor. Minulu noc k nemu odtial pricvalal jelen... Vtom na nich dopadol tien - bol to Hagrid, utieral si spotenu tvar a kalne oci vreckovkou velkosti obrusa a usmieval sa na nich. ,,Smaria, ja viem, ze by som sa nemal tesit z toho, co sa stalo v noci," zacal hned k veci. ,,Teda jako ze Black usiel a to, ale viete co?" ,,Co?" predstierali zvedavost. ,,Zobko! Utiekol! Je na slobode! Celu noc som oslavoval, namojdusu!" ,,To je fantasticke!" tvarila sa uzasnuto Hermiona a vycitavo pozrela na Rona, lebo sa zdalo, ze sa uz-uz rozosmeje. ,,Ano... asi som ho poriadne neuviazal," povedal Hagrid a stastne hladel kamsi ponad skolsky dvor. ,,Ale fakticky som sa rano bal... reku, co ked stretol profesora Lupina, ale Lupin povedal, ze minulej noci nic nezozral..." ,,Coze?" rychlo sa spytal Harry. ,,Smaria, vy ste to fakticky nepoculi?" cudoval sa Hagrid a jeho usmev trochu pohasol. Stisil hlas, aj ked siroko-daleko nikto nebol. ,,Ech... Snape to dnes rano rozpraval vsetkym Slizolincanom.... Myslel som si, ze uz to vedia vsetci.... Ako by som to... no profesor Lupin je vlkolak. A minulej noci behal po skolskom dvore... Teraz bali." ,,Bali sa?" zhrozene sa spytal Harry. ,,Preco?" - 315 - ,,Sak odchadza," informoval ho Hagrid a tvaril sa, akoby ho prekvapilo, ze Harry sa na to spytuje. ,,Hned rano dal vypoved. Lebo ze nemoze riskovat, aby sa to opakovalo." Harry vstal. ,,Idem za nim," povedal Ronovi a Hermione. ,,... ale ak dal vypoved..." ,,... asi nemozeme urobit nic..." ,,To je jedno, aj tak idem za nim. Ale vratim sa sem." Dvere Lupinovej pracovne boli potvorene. Vacsinu veci si profesor uz zbalil. Pri starom, osuchanom, otvorenom a uz takmer plnom kufriku stala prazdna hlbocnikova nadrz. Lupin sa sklanal nad niecim na stole a zdvihol pohlad, az ked Harry zaklopal na dvere. ,,Videl som ta prichadzat," ukazal Lupin s usmevom na pergamen, ktory studoval. Bola to Zaskodnicka mapa. ,,Prave som bol s Hagridom," povedal Harry. ,,A povedal mi, ze ste dali vypoved. Nie je to pravda, vsak nie?" ,,Zial, je," odvetil Lupin. Otvaral zasuvky a vyberal ich obsah. ,,Preco?" spytal sa Harry. ,,Na Ministerstve magie si predsa nemyslia, ze ste pomahali Siriusovi, vsak nie?" Lupin siel k dveram a zavrel ich. ,,Nie. Profesorovi Dumbledorovi sa podarilo presvedcit Fudgea, ze som sa vam pokusal zachranit zivot." Vzdychol si. ,,To bola pre Severusa ta posledna kvapka. Myslim, ze strata vyhliadky na Merlinov rad dolahla nanho velmi tazko. Takze sa... ehm... nahodou dnes pri ranajkach preriekol, ze som vlkolak." ,,Hadam len neodchadzate iba preto?" zhrozil sa Harry. Lupin sa unavene usmial. ,,Zajtra o tomto case sa sem zacnu zlietat sovy s listami od rodicov... Nebudu chciet, aby ich deti ucil vlkolak, Harry. A po minulej noci ich chapem. Mohol som hocikoho z vas pohryzt... To sa nikdy viac nesmie stat." ,,Ste najlepsi ucitel obrany proti ciernej magii, akeho sme kedy mali!" vyhlasil Harry. ,,Nechodte!" Lupin pokrutil hlavou, ale nepovedal nic. Dalej si vyprazdnoval zasuvky. Kym sa Harry usiloval vymysliet dobry argument, preco by mal profesor zostat, Lupin povedal: ,,Podla toho, co mi hovoril dnes rano riaditel, vcera v noci si zachranil vela zivotov, Harry. Ak - 316 - som hrdy na nieco, co som tento rok urobil, tak na to, kolko si sa toho naucil... Porozpravaj mi o tom tvojom Patronusovi." ,,Ako to viete?" spytal sa Harry, ktoreho vyrusil zo zamyslenia. ,,Co ine mohlo dementorov zahnat?" Harry porozpraval Lupinovi, co sa stalo, a ked skoncil, Lupin sa znovu usmieval. ,,Ano, tvoj otec sa vzdy premienal na jelena," povedal. ,,Uhadol si spravne. Preto sme ho volali Parohac." Lupin hodil do kufra poslednych par knih, zavrel zasuvky a pozrel na Harryho. ,,Tu mas, priniesol som to vcera v noci zo Skriekajucej budy," podaval Harrymu neviditelny plast. ,,A..." zavahal, ale potom mu podal aj Zaskodnicku mapu. ,,Uz nie som tvoj ucitel, takze nemam vycitky, ze ti vraciam aj tu. Mne je nanic a povedal by som, ze ty, Ron a Hermiona ju vyuzijete." Harry si vzal mapu a uskrnul sa. ,,Hovorili ste mi, ze Namesacnik, Cervochvost, Tichoslap a Parohac ma mozno chceli vylakat zo skoly... vraj by sa im to mozno zdalo zabavne." ,,A bola to pravda," prikyvol Lupin a zatvaral kufor. ,,Mozem bez vahania povedat, ze James by bol velmi sklamany, keby jeho syn nikdy neobjavil nijaku z tajnych hradnych chodieb." Niekto zaklopal na dvere. Harry si rychlo strcil Zaskodnicku mapu i neviditelny plast do vrecka. Bol to profesor Dumbledore. Neprekvapovalo ho, ze tam stretol Harryho. ,,Vas koc je pri brane, Remus," povedal. ,,Dakujem, pan riaditel." Lupin zdvihol stary kufor a prazdnu nadrz po hlbocnikovi. ,,Tak teda... dovidenia, Harry," usmial sa. ,,S velkym potesenim som ta ucil. Som si isty, ze sa zase niekedy stretneme. Nemusite ma odprevadzat k brane, pan riaditel, zvladnem to..." Harry mal pocit, ze Lupin chce co najrychlejsie odist. ,,Tak teda dovidenia, Remus," vazne povedal Dumbledore. Lupin trochu posunul nadrz, aby si mohli s riaditelom podat ruky. Potom este raz kyvol hlavou Harrymu, kratko sa usmial a vysiel z pracovne. - 317 - Harry si sadol na jeho prazdnu stolicku a zachmurene hladel do zeme. Pocul, ze sa zavreli dvere, ale ked zdvihol pohlad, Dumbledore bol este tam. ,,Preco sa tvaris tak nestastne, Harry?" spytal sa potichu. ,,Po minulej noci by si mal byt na seba hrdy." ,,Nic sa tym nezmenilo," odvetil Harry zatrpknuto. ,,Pettigrew utiekol." ,,Nic sa nezmenilo?" potichu zopakoval Dumbledore. ,,Vela sa zmenilo, Harry. Pomohol si odhalit pravdu. Zachranil si nevinneho cloveka pred hroznym osudom." Hrozny. Harrymu to nieco pripomenulo. Silnejsi a hrozivejsi nez bol predtym... Predpoved profesorky Trelawneyovej! ,,Pan profesor... vcera na skuske z vestenia bola profesorka Trelawneyova zrazu velmi cudna." ,,Naozaj? Myslis cudnejsia nez zvycajne?" ,,Ano... hlas mala zrazu hlboky a prevracala ocami... a povedala... povedala, ze sluha lorda Voldemorta sa pred polnocou vyslobodi a vrati sa k nemu... Povedala, ze ten sluha mu pomoze navratit moc." Harry hladel na Dumbledora. ,,A potom sa zase zmenila na taku, ako byva obycajne, a vobec si nepamatala, co hovorila. Bola to... bola to naozajstna predpoved?" Zdalo sa, ze na Dumbledora to trochu zaposobilo. ,,Vies, Harry, myslim, ze by to mohlo byt tak," odvetil zamyslene. ,,Kto by si to bol pomyslel? Takze to su uz dohromady dve skutocne predpovede. Mal by som jej zvysit plat..." ,,Ale..." Harry ohromene nanho hladel. Ako to Dumbledore moze prijimat tak pokojne? ,,Ale ja som zabranil Siriusovi a profesorovi Lupinovi zabit Pettigrewa! Takze tomu budem na vine ja, ked sa Voldemort vrati!" ,,Nebudes," potichu povedal Dumbledore. ,,Nenaucila ta nieco skusenost s Casovratom, Harry? Dosledky nasich cinov su vzdy take zlozite, take roznorode, ze predpovedat buducnost je naozaj velmi tazke. Profesorka Trelawneyova - nic v zlom - je toho zivym dokazom... Urobil si velmi slachetnu vec, ked si Pettigrewovi zachranil zivot." ,,Ale co ak pomoze Voldemortovi navratit moc!" ,,Pettigrew je tvojim dlznikom. Zachranil si mu zivot. Poslal si Voldemortovi pomocnika, ktory ti je zaviazany... Ked jeden carodej- 318 - nik zachrani zivot druhemu, vznika medzi nimi iste puto a velmi by som sa mylil, keby som tvrdil, ze Voldemort chce za sluhu dlznika Harryho Pottera." ,,Ja nechcem mat s Pettigrewom nic spolocne!" branil sa Harry. ,,Zradil mojich rodicov!" ,,Tu sa prejavuje magia vo svojich najnepreniknutelnejsich hlbinach, Harry. Ale ver mi... pride cas, ked budes velmi rad, ze si zachranil Pettigrewovi zivot." Harry si nevedel predstavit, kedy to bude. Dumbledore sa tvaril, akoby vedel, co si Harry mysli. ,,Poznal som tvojho otca velmi dobre, Harry," povedal laskavo. ,,Aj on by bol Pettigrewa usetril, tym som si isty." Harry pozrel nanho. Dumbledore sa nebude smiat, jemu to moze povedat... ,,Myslel som si, ze to moj otec vycaril Patronusa. Ked som sa videl na druhom brehu jazera... myslel som si, ze vidim jeho." ,,V tom sa clovek moze lahko zmylit," potichu povedal Dumbledore. ,,Zrejme si to uz pocul vela raz, ale naozaj sa mimoriadne podobas na Jamesa. Okrem oci... tie mas po mame." Harry pokrutil hlavou. ,,Bolo to hlupe, mysliet si, ze je to on," zahundral. ,,Ved som predsa vedel, ze je mrtvy." ,,Myslis si, ze mrtvi, ktorych milujeme, nas niekedy naozaj opustia? Verim, ze si ich jasnejsie nez kedykolvek predstavujeme prave vtedy, ked nam je najtazsie. Tvoj otec zije v tebe, Harry, a najjasnejsie sa zjavuje, ked ho potrebujes. Ako inak by si mohol vytvorit takeho Patronusa? Parohac si vcera v noci znovu vysiel von." Harrymu chvilu trvalo, kym si uvedomil, co vlastne Dumbledore povedal. ,,Vcera v noci mi Sirius vsetko porozpraval, ako sa stali animagmi," vysvetlil mu Dumbledore s usmevom. ,,Mimoriadny uspech. Nehovoriac o tom, ze sa im to podarilo predo mnou zatajit. A vtedy som si spomenul na nezvycajnu podobu tvojho Patronusa, ktory zasiahol pana Malfoya na vasom metlobalovom zapase proti Bystrohlavu. Vies, Harry, istym sposobom si vcera v noci naozaj videl svojho otca... Nasiel si ho v sebe." A Dumbledore vysiel z miestnosti a nechal Harryho sameho aj s jeho uplne zmatenymi myslienkami. - 319 - Okrem Harryho, Rona, Hermiony a profesora Dumbledora teraz uz nikto na Rokforte nepoznal pravdu o tom, co sa stalo tej noci, ked Sirius, Hrdozobec a Pettigrew zmizli. Ku koncu skolskeho roka si na tuto temu Harry vypocul mnoho roznych teorii, ale ani jedna sa nepriblizovala k pravde. Malfoy zuril pre Hrdozobca. Bol presvedceny, ze Hagrid si nasiel sposob, ako Hrdozobca dostat do bezpecia, a ocividne ho rozculovalo i to, ze jeho i jeho otca prekabatil hajnik. Percy Weasley mal k Blackovmu uteku cely rad poznamok. ,,Ak sa mi podari dostat sa na ministerstvo, predlozim k problematike presadzovania carodejnickeho prava mnozstvo navrhov!" hovoril jedinej osobe, ktora ho pocuvala - svojej priatelke Penelope. Hoci pocasie bolo perfektne a atmosfera radostna, hoci vedeli, ze dosiahli skoro nemozne, ked pomohli Siriusovi na slobodu, Harry este nikdy nemal na konci skolskeho roka horsiu naladu. Urcite nebol jediny, kto lutoval odchod profesora Lupina. Vsetci Harryho spoluziaci z obrany proti ciernej magii boli z jeho vypovede nestastni. ,,Ktovie, koho nam daju na buduci rok," namrzene hovoril Seamus Finnigan. ,,Mozno upira," s nadejou nadskrtol Dean Thomas. Harryho mysel netazil iba Lupinov odchod. Nemohol sa tomu ubranit, ale stale myslel na predpoved profesorky Trelawneyovej. Rozmyslal, kde asi teraz je Pettigrew, ci uz nasiel utocisko u Voldemorta. No najvacsmi Harryho naladu zhorsovala perspektiva, ze sa vrati k Dursleyovcom. Mozno polhodinu, uzasnu polhodinu veril tomu, ze odteraz bude byvat u Siriusa... u najlepsieho priatela svojich rodicov... Bolo by to takmer ako u vlastneho otca. Hoci ziadna sprava o Siriusovi bola urcite dobra sprava, lebo to znamenalo, ze sa uspesne ukryva, Harry bol smutny, ked si predstavil, aky domov mohol mat, i to, ze teraz je to nemozne. V posledny den skolskeho roka dostali vysledky skusok. Harry, Ron a Hermiona prospeli zo vsetkych predmetov. Harryho prekvapilo, ze spravil aj elixiry. Mal silne podozrenie, ze Dumbledore zasiahol, aby ho Snape nenechal naschval prepadnut. Snapovo spravanie k Harrymu pocas uplynuleho tyzdna bolo dost znepokojive. Harry si - 320 - nevedel predstavit, zeby Snapova nenavist voci nemu mohla este vzrast, ale urcite sa tak stalo. Zakazdym, ked Snape pozrel na Harryho, mykalo mu kutikom tenkych ust a ustavicne krcil prsty, akoby nimi najradsej stiskal Harryho hrdlo. Percy ziskal z MLOKov najvyssie znamky, zato Fred a George s odratymi usami absolvovali VCU len z niekolkych predmetov. Chrabromil, najma vdaka uzasnemu vykonu v metlobalovom pohari, po treti rok zvitazil v skolskych medzifakultnych majstrovstvach. To znamenalo, ze oslavy na konci skolskeho roka sa konali v znameni cerveno-zlatej vyzdoby a ze chrabromilsky stol bol najhlucnejsi. Oslavovali vsetci. Este aj Harrymu sa podarilo zabudnut, ze sa na druhy den vracia k Dursleyovcom, a jedol, pil, rozpraval sa a smial s ostatnymi. Ked na druhy den rano Rokfortsky expres odchadzal zo stanice, Hermiona oznamila Harrymu a Ronovi prekvapujucu novinu. ,,Dnes rano pred ranajkami som zasla za profesorkou McGonagallovou. Rozhodla som sa, ze vypustim zivot a zvyky muklov." ,,Ale ved si urobila skusku na tristodvadsat percent!" cudoval sa Ron. ,,Viem," vzdychla si Hermiona, ,,ale nevydrzala by som este jeden rok, ako bol tento. Z toho Casovratu mi uz preskakovalo. Vratila som ho. Bez mukliny a vestenia mozem mat zase normalny rozvrh." ,,Aj tak sa mi zda neuveritelne, ze si nam o tom nepovedala," mrzuto poznamenal Ron. ,,Myslel som si, ze sme priatelia." ,,Slubila som, ze o tom nepoviem nikomu," prisne odvetila Hermiona. Pozrela na Harryho, ktory hladel z okna, ako Rokfort mizne za kopcom. Prejdu cele dva mesiace, kym ho uvidi znova... ,,Och, pozbieraj sa, Harry!" zosmutnela Hermiona. ,,Nic mi nie je," rychlo zahovaral Harry. ,,Iba myslim na prazdniny." ,,Aj ja som na ne myslel," povedal Ron. ,,Harry, musis prist k nam. Dohodnem to s mamou a otcom a potom ti zavolam. Teraz uz viem, ako sa pouziva feleton." ,,Telefon, Ron," opravila ho Hermiona. ,,Cestne slovo, ze by si si na buduci rok mal zapisat zivot a zvyky muklov..." Ron si ju nevsimal. - 321 - ,,Toto leto je Svetovy pohar v metlobale! Prid k nam a pojdeme sa pozriet. Ocko zvycajne zozenie listky v robote. Co na to povies, Harry?" Tento navrh Harryho znacne povzbudil. ,,Ano... stavim sa, ze Dursleyovci ma radi pustia... najma po tom, co som urobil tete Marge." Harrymu bolo zrazu ovela veselsie a zahral si s Ronom a Hermionou niekolko partii rachotiacej sedmy, a ked prisla carodejnica s obcerstvenim, kupil si velky obed, ale bez jedineho kuska cokolady. Neskoro popoludni sa prihodilo nieco, co ho uspokojilo uplne. ,,Harry," ozvala sa odrazu Hermiona a nakukala mu ponad plece. ,,Co je to tam za oknom?" Harry sa otocil a pozrel von. Za oknom sa trepotalo a stracalo z dohladu cosi velmi male a sive. Vstal, aby sa lepsie pozrel, a videl, ze je to sovicka s listom pre nu privelkym. Sovicka bola taka mala, ze sa v prude vzduchu, ktory rozrazal vlak, prevracala a hadzalo ju sem a tam. Harry rychlo stiahol okno, vystrcil ruku a chytil ju. Mal pocit, akoby drzal v ruke hunatu ohnivu strelu. Opatrne ju vtiahol dnu. Sova pustila list Harrymu na sedadlo a zacala lietat po kupe, ocividne velmi spokojna, ze splnila ulohu. Hedviga cvakla zobakom, akoby chcela dostojne vyjadrit svoj nesuhlas, Krivolab sa na sedadle posadil a sledoval sovu velkymi zltymi ocami. Ron si to vsimol a rychlo stiahol sovicku do bezpecia. Harry vzal list. Bol adresovany jemu. Roztvoril ho a vykrikol: ,,Je od Siriusa!" Coze?!" vzrusene zvolali Ron a Hermiona. ,,Citaj nahlas!" Mily Harry, dufam, ze Ta tento list zastihne este pred prichodom k tete a strykovi. Neviem, ci su zvyknuti na soviu postu. Obaja sa s Hrdozobcom skryvame. Nepoviem Ti kde, pre pripad, ze by sa sova dostala do nespravnych ruk. Mam iste pochybnosti o jej spolahlivosti, ale nic lepsie som nenasiel, a zdalo sa, ze sa na tu ulohu podujala s nadsenim. Som presvedceny, ze ma dementori este stale hladaju, ale tu ma urcite nenajdu. Chcem sa onedlho ukazat nejakym muklom daleko od Rokfortu, aby na skole odvolali bezpecnostne opatrenia. - 322 - Pri nasom kratkom stretnuti som sa k jednej veci vobec nedostal. To ja som Ti poslal Blesk... ,,Ha!" vitazoslavne zvolala Hermiona. ,,Vidis! Hovorila som ti, ze je od neho!" ,,Ano, ale nebol zacarovany," podotkol Ron. ,,Au!" Sovicka, ktora si spokojne hukala v jeho dlani, ho s laskou dobla do prsta. Krivolab odniesol objednavku na sovi urad. Pouzil som Tvoje meno, ale napisal som im, aby vybrali zlato z mojho trezoru v Gringottbanke. Prosim Ta, povazuj to za darcek k trinastym narodeninam od krstneho otca. Zaroven sa Ti chcem aj ospravedlnit, ze som Ta vylakal vlani v tu noc, ked si odisiel zo strykovho domu. Len som Ta chcel aspon na chvilku vidiet predtym, nez sa poberiem na sever, ale myslim, ze Ty si sa ma zlakol. Prikladam este nieco, co Ti mozno sprijemni buduci skolsky rok na Rokforte. Ak ma niekedy budes potrebovat, napis mi. Tvoja sova ma najde. Onedlho sa Ti znova ozvem Sirius Harry nedockavo siahol do obalky. Bol tam dalsi kusok pergamenu. Rychlo ho precital a odrazu citil prijemne teplo a spokojnost, ako keby vypil fiasku tepleho datelinoveho piva na dusok. Ja, Sirius Black, krstny otec Harryho Pottera, mu tymto povolujem navstevovat cez vikendy Rokville. ,,Dumbledorovi to postaci!" tesil sa Hatry. Znovu pozrel na Siriusov list. ,,Pockajte, je tu P. S." - 323 - Myslel som, ze by si mozno Tvoj priatel Ron rad nechal tuto sovu, pretoze ja som na vine, ze uz nema potkana. Ron vyvalil oci. Mala sovicka okamzite nadsene zahukala. ,,Mam si ju nechat? To je naozaj pre mna?" spytal sa Ron neisto. Pozornejsie pozrel na sovicku a potom na velke Hermionino a Harryho prekvapenie ju dal onuchat Krivolabovi. ,,Co povies?" spytal sa kocura. ,,Je to urcite sova?" Krivolab zapriadol. ,,To mi stacilo," spokojne vyhlasil Ron. ,,Je moja," pritulil si sovicku. Harry cital list celou cestou az do stanice King's Cross znovu a znovu. Pevne ho drzal v ruke, aj ked s Ronom a Hermionou presli cez barieru z nastupista devat a tri stvrte. Hned zbadal stryka Vernona. Stal dostatocne daleko od pana a panej Weasleyovcov, podozrievavo si ich premeriaval, a ked pani Weasleyova na privitanie Harryho objala, zdalo sa, akoby sa potvrdilo jeho najhorsie podozrenie. ,,Zavolam ti, ako bude s tym Svetovym poharom!" krical Ron, ked sa rozlucili. Harry tisol vozik so svojim kufrom a Hedviginou klietkou k strykovi Vernonovi, ktory ho privital ako zvycajne. ,,Co je to?" zavrcal, hladiac na obalku, ktoru Harry este drzal v ruke. ,,Ak je to dalsi formular na podpisanie, mas..." ,,Nie je," veselo odvetil Harry. ,,Je to list od mojho krstneho otca." ,,Krstneho otca?" vyprskol stryko Vernon. ,,Ty nemas krstneho otca!" ,,Ale mam," usmial sa Harry. ,,Bol to najlepsi priatel mojej mamy a ocka. Je odsudeny za vrazdu, ale usiel z carodejnickeho vazenia a je na uteku. Chce byt vsak so mnou v spojeni... mat o mne spravy... aby si bol isty, ze som spokojny..." A ked videl na tvari stryka Vernona zdesenie, siroko sa usmial a s hrkotajucou Hedviginou klietkou pred sebou zamieril k vychodu zo stanice, v ustrety letu, ktore zrejme bude ovela lepsie nez to vlanajsie. - 324 - K Kttoo jjee JJooaannnnee K Kaatthhlleeeenn R Roow wlliinnggoovvaa?? Zivot ,,Jo", tak autorku volaju priatelia a deti, sa cita jako rozpravka. Pochadza z mestecka Chepstow (nedaleko Bristolu), narodila sa v juli 1965 a v detstve vraj pripominala Hermionu - bola jednoducha, otvorena a stale sa len ucila. So starsou sestrou Di vraj citali ako posadnute. Najradsej mala Vietor vo vrbach alebo Zabiakove dobrodruzstva a knizky C. S. Lewisa. Pisat zacala uz ako sestrocna, vtedy tajne, o kralikovi, ktory tak ako ona dostal osypky. Po skonceni Exeterskej univerzity, odbor francuzstina a klasicka filologia, presla niekolkymi zamestnaniami, vacsinou ako ucitelka. Nikdy jej vsak nezislo na um pisat pre deti. Az raz, cestou vo vlaku z Manchestru do Londyna v roku 1990, sa jej Harry votrel do mysle ako hotova postava. ,,Zrazu som vedela, ze je carodejnik," povedala v jednom rozhovore. Ze by zazrak? - V tom roku sa jej zivot premenil na trosky. Jej matka Anne, krasna zena, napoly Skotka, napoly Francuzka, zomrela vo veku styridsatpat rokov a otec Peter, predtym manazer vo vyrobni leteckych motorov, sa druhy raz ozenil. Zakratko Jo prisla o pracu a odisla do Portugalska, kde v Oporte ucila francuzstinu. Tam sa zoznamila s televiznym reporterom a v roku 1992 sa za neho vydala. O rok sa jej narodila dcera Jessica. Manzelstvo sa vsak po necelom roku rozpadlo, a tak sa aj so stvormesacnou Jessicou vratila do Edinburghu, kde zije dodnes. Po navrate do Anglicka sa ocitla v nezavideniahodnej situacii. Sama s dietatom. Nemala peniaze na pestunku, a preto si nemohla dovolit chodit do prace. Takmer rok zila zo stat- 325 - nej podpory. V tom case kazdy den odchadzala aj s dcerkou z vlhkej, nevykurenej garsonky, chvilu sa s Jessicou prechadzala po uliciach, a ked zaspala, rychlo zasla do nedalekej kaviarne a kym dievcatko spalo, pri salke kavy si pre seba pisala pribeh o Harrym Potterovi. Kedze nemala peniaze na pocitac, kopiu rukopisu sama prepisala na pisacom stroji a odovzdala literarnej agenture. Prvy literarny agent jej rukopis vratil s tym, ze je na detsku knizku velmi dlhy. Druhy agent, Christopher Little, rukopis prijal a v roku 1996 ho predal nakladatelstvu Bloomsbury. Onen prezieravy redaktor, ktory rukopis kupil, sa volal Barry Cunningham. Mimochodom, dnes, ked knihy o Harrym Potterovi zozali uspech takmer na celom svete, sa edinburska kaviaren Nicolson's zmenila na restauraciu a stava sa takmer putnickym miestom mnohych deti a turistov. Ved tu vznikol Harry Potter! Teraz byva Joanne Rowlingova v romantickom starodavnom dome a kym sa Jessica uci v skole, vybavuje postu, obchodne zalezitosti a potom napise niekolko stranok z dalsieho pokracovania (uz piateho, celkove ich ma byt sedem) romanu o Harrym Potterovi. Ked sa autorky pytali, preco Harry Potter zaznamenal taky uspech, J. K. Rowlingova odpovedala, ze najma preto, lebo je rovnako urceny detom i dospelym. V jednom rozhovore vyhlasila J. K. Rowlingova nieco, s cim mozeme absolutne suhlasit. Ked podpisovala knihy na Edinburskom kniznom festivale, pristupilo k nej z dlheho radu desatrocne dievcatko a vraj povedalo: ,,Nechcela som, aby tu bolo tolko ludi. Toto je moja knizka. Chcela som, aby si tu bola iba ty a ja." ,,Celkom som sa s tym dievcatkom stotoznila," dodala Rowlingova v rozhovore. - 326 - ** ******* *** *** **** *** *** **** PRVA KAPITOLA DOM RODINY RIDDLOVCOV Obyvatelia Little Hangletonu ho stale nazyvaju ,,dom Riddlovcov", hoci odvtedy, co tu Riddlovci byvali, preslo uz vela rokov. Ten dom stoji na kopci vysoko nad dedinou, niektore okna ma zatlcene doskami, na streche chybaju skridlice a po jeho prieceli sa divo rozrasta brectan. Dom Riddlovcov bol kedysi elegantnym sidlom a siroko-daleko najvacsou a najkrajsou stavbou, teraz tu vsak stoji zvlhnuty, spustnuty a neobyvany. Miestni obyvatelia sa zhoduju v tom, ze tento stary dom je strasidelny. Pred pol storocim sa v nom udialo cosi zahadne a hrozne, cosi, o com starsi obyvatelia mestecka s oblubou debatovali vzdy, ked nebolo koho ohovarat. Ta historka prisla na pretras tolko raz, pricom ju vzdy niekto ,,vylepsil", ze dnes uz nik netusi, co je pravda a co nie. Vsetky verzie sa vsak zacinali rovnako: v jedno pekne letne rano na svitani pred patdesiatimi rokmi, ked bol majestatny dom Riddlovcov este udrziavany, sluzka vosla do salona a nasla vsetkych troch Riddlovcov mrtvych. S vreskotom bezala dolu kopcom do dediny a zburcovala, koho mohla. ,,Lezia tam s ocami dokoran! Studeni ako lad! Obleceni tak, ako vstali od vecere!" Privolali policiu a v celom Little Hangletone to len tak kypelo zdesenim a zvedavostou a zle skryvanym vzrusenim. Nikto sa nenamahal predstierat, ze je mu Riddlovcov luto, lebo nikdy sa netesili velkej oblube. Stari Riddlovci boli nafukani, bohati snobi a ich uz skoro dospely syn Tom bol este horsi. Dedincanov zaujimalo len to, kto ich zabil - vsetkym bolo jasne, ze nie je celkom normalne, aby traja navonok celkom zdravi ludia pocas jednej jedinej noci padli na zem mrtvi. V miestnej krcme ,,U obesenca" mali v tu noc fantasticku trzbu, lebo sa tu zisla skoro cela dedina, aby predebatovala moznych vra- 4 - hov. Za to, ze opustili svoje domace kozuby, sa dockali odmeny odrazu sa dramaticky vrutila dnu Riddlovie kucharka a stichnutej krcme oznamila, ze policia prave zatkla isteho Franka Brycea. ,,Frank?!" zvolalo zopar ludi. ,,Ten urcite nie!" Frank Bryce bol zahradnik Riddlovcov. Zil sam v schatranom domci na riddlovskom pozemku. U Riddlovcov robil odvtedy, co sa vratil z frontu s bolavou nohou a nechutou zdrziavat sa tam, kde je vela ludi a hluku. Vsetci sa odrazu predbiehali, kto zaplati kucharke poharik, aby sa dozvedeli co najviac podrobnosti. ,,Vzdy mi pripadal dajaky cudny," vravela dychtivym posluchacom po stvrtom sherry. ,,Taky akysi nepriatelsky. Ak som ho nepozvala na caj stokrat, tak ani raz. Nikdy nemal rad spolocnost." ,,Krivdite mu," povedala zena pri bare, ,,Frank si vo vojne vytrpel. Chce mat len pokoj. To vsak nie je dovod, aby..." ,,Kto iny mal teda kluce od zadneho vchodu?!" vystekla na nu kucharka. ,,Nahradny kluc visel v zahradnikovom domci, odkedy sa pamatam! A dvere neboli poskodene! Ani okna! Frank sa nemusel vobec namahat - vkradol sa do domu, ked sme vsetci spali..." Dedincania si vymenili zachmurene pohlady. ,,Vzdy som mal taky pocit, ze je nebezpecny, veru tak," zahundral nejaky chlap pri bare. ,,Vojna ho obrala o rozum, tak vam poviem," ozval sa krcmar. ,,Ci som ti nevravela, Dot, ze by som nerada s nim prisla do sporu?" vzrusene zvolala od rozneho stola akasi zena. ,,Hrozna povaha," pritakala Dot horlivo. ,,Spominam si, ked bol maly, tak..." Na druhy den rano uz v Little Hangletone nik nepochyboval o tom, ze Riddlovcov zavrazdil Frank Bryce. Na tmavej a osumelej policajnej stanici v susednom Great Hangletone vsak Frank tvrdohlavo trval na tom, ze je nevinny, ze jediny, koho v den smrti Riddlovcov zazrel v blizkosti domu, bol celkom neznamy, asi sestnastrocny chlapec s tmavymi vlasmi a bledou pokozkou. Nik iny v dedine vsak takeho chlapca nevidel, policia bola preto presvedcena, ze si ho Frank vymyslel. A ked to uz s Frankom vyzeralo velmi zle, prisla lekarska sprava o pricine smrti a vsetko sa zmenilo. - 5 - Policajti sa s takou cudnou spravou este nestretli. Tim lekarov prezrel tela a dospel k zaveru, ze Riddlovcov nikto neotravil, nebodol, nezastrelil, neuskrtil, nezadusil, ani im nijako neublizil (teda aspon pokial oni mozu potvrdit). V sprave, z ktorej sa nepochybne dalo vycitit ohromenie, sa dalej pisalo, ze Riddlovci su vlastne absolutne zdravi - odhliadnuc od toho, ze su vsetci traja mrtvi. Lekari vsak uviedli (zrejme v snahe stoj co stoj najst na ich telach cosi nezvycajne), ze vsetci Riddlovci mali na tvarach vyraz hrozy - bezradna policia vsak vyhlasila, vraj kto to kedy pocul, aby traja ludia naraz zomreli od strachu? A kedze neexistoval nijaky dokaz, ze Riddlovci boli zavrazdeni, museli Franka pustit. Riddlovcov pochovali na miestnom cintorine a ich hroby zostali este hodnu chvilu predmetom zvedaveho zaujmu. Frank Bryce sa vsak napodiv vratil do svojho domca na riddlovskom pozemku, co sa dedincanom videlo podozrive. ,,Podla mna ich zabil, nech si policajti vravia, co chcu," vyhlasila Dot v krcme ,,U obesenca". ,,Keby mal v sebe aspon stipku slusnosti, tak by odisiel, vie predsa rovnako dobre ako my, ze ich zabil." Frank vsak neodisiel. Aj nadalej sa staral o zahradu pre nasledujucich obyvatelov Riddlovie domu, a potom dalsich a dalsich, pretoze ani jedna rodina tam dlho nezostala. Novi majitelia tvrdili, ze ten dom je akysi strasidelny, za co zrejme do istej miery mohla i pritomnost samotneho Franka, a tak sidlo zostalo neobyvane a postupne chatralo. Bohaty pan, terajsi majitel riddlovskeho domu, tam ani nebyval, ani ho nijako nevyuzival; ludia vraveli, ze si ho zrejme drzi kvoli ,,daniam", aj ked dost dobre nechapali, preco vlastne. Bohaty majitel vsak Franka platil, aby sa mu i nadalej staral o zahradu. Frankovi tahalo na sedemdesiaty siedmy rok, bol uz takmer hluchy, choru nohu mal celkom meravu, no ked bolo vonku pekne, ludia ho vidali v zahradke piplat sa v kvetinovych zahonoch, no nech robil, co robil, burina mu pomaly zacinala prerastat cez hlavu. No Frank nebojoval iba s burinou. Chodievali sem chlapci z dediny a hadzali do oblokov Riddlovie domu kamene. Prehanali sa na bicykloch krizom-krazom po travnikoch, na ktorych sa Frank tolko narobil. Raz ci dva razy sa len tak pre zabavu vlamali aj do stareho domu. Vedeli, ze laska stareho Franka k domu i okolitym pozemkom hranici takmer s posadnutostou, a tesilo ich, ked videli, ako k nim - 6 - kriva krizom cez zahradu, zahana sa palicou a pokrikuje na nich zachripnutym hlasom. Frank si myslel, ze chlapci ho trapia preto, lebo su tak ako ich rodicia a stari rodicia presvedceni, ze je vrah. A tak, ked sa uprostred jednej augustovej noci prebudil a videl, ze v dome sa deje nieco nezvycajne, pomyslel si, ze chlapci v snahe potrestat ho zasli tentoraz o trochu dalej ako zvycajne. Frank sa zobudil na bolesti v nohe; s pribudajucimi rokmi boli coraz neznesitelnejsie. Vstal, odkrivkal dolu do kuchyne, ze si naplni termofor horucou vodou a prilozi si ju k bolavemu kolenu. Ako tak stal pri dreze a naberal vodu do cajnika, pozrel sa smerom k Riddlovie domu a vsimol si, ze v hornych oknach sa miha svetlo. Frankovi bolo hned jasne, co sa deje. Chlapci sa tentoraz vlamali az na poschodie a sudiac podla mihotavych zableskov svetla, zapalili ohen v kozube. Frank nemal telefon, a navyse, odkedy ho policia zatkla a vypocuvala v suvislosti so smrtou Riddlovcov, pojal voci nej hlboku nedoveru. Okamzite cajnik polozil, vysiel na poschodie tak rychlo, ako mu to chora noha dovolovala, potom sa uz obleceny vratil do kuchyne a z hacika pri dverach zvesil stary hrdzavy kluc. Schytil svoju palicu, ktora stala opreta o stenu, a vykrocil do noci. Vchodove dvere Riddlovie domu boli neporusene, rovnako i okna. Frank krivkajuc obisiel dom, az prisiel k dveram celkom schovanym pod brectanom, vytiahol stary kluc, strcil ho do zamky a potichu ich otvoril. Vosiel do priestrannej kuchyne. Nebol tu uz niekolko rokov; no hoci bola tma, po pamati vedel, kde je vchod do haly, smatral teda tym smerom, zacitil hnilobny zapach a nastrazil usi, aby zachytil ozvenu krokov alebo hlasov nad nim. Vosiel do haly, kde bolo vdaka velkym oknam po oboch stranach vchodovych dveri siahajucim az po zem o nieco svetlejsie, a zacal vystupovat hore schodmi, pricom sa v duchu tesil, ze kamennu podlahu pokryva hruba vrstva prachu a tlmi zvuky jeho krokov a palicky. Na odpocivadle odbocil doprava a hned vedel, kde sa votrelci nachadzaju: na samom konci chodby zazrel pootvorene dvere a medzierkou medzi nimi presvitalo mihotave svetlo a vytvaralo na tmavej podlahe dlhy zlatisty pruh. Frank tuho zvieral palicu a zakradal sa - 7 - blizsie. Ked bol niekolko metrov pred dverami, videl kusok izby za nimi. V kozube blcal ohen. To ho prekvapilo. Zastal a napato pocuval, pretoze z izby sa ozyval muzsky hlas; bol akysi ustrachany a zakriknuty. ,,Pan moj, ak ste hladny, vo flaske je este trochu." ,,Neskor," odvetil druhy hlas. Ten takisto patril muzovi - bol vsak akysi pisklavy a chladny ako nahly poryv ladoveho vetra. Cosi v tom hlase sposobilo, ze sa Frankovi od strachu rednuce vlasy postavili dupkom. ,,Prisun ma blizsie k ohnu, Cervochvost." Frank sa natocil pravym uchom k dveram, aby lepsie pocul. Cinkla flaska, ktoru postavili na nieco tvrde, a potom na dlazke zaskripalo, akoby po nej tahali kreslo. Frank zazrel nizkeho muza otoceneho chrbtom k dveram, ako tlaci kreslo. Mal na sebe dlhy cierny plast a na temene hlavy plesinu. Vzapati mu opat zmizol z dohladu. ,,Kde je Nagini?" prehovoril ten chladny hlas. ,,Ja... neviem, pane," nervozne odvetil prvy hlas. ,,Asi isla preskumat dom..." ,,Skor ako si lahneme, nezabudni ju podojit, Cervochvost. Budes ma musiet v noci krmit. Ta cesta ma hrozne vycerpala." Frank zvrastil celo, naklonil svoje zdrave ucho este blizsie k dveram a napato pocuval. Chvilu bolo ticho a potom muz zvany Cervochvost opat prehovoril. ,,Pan moj, mozem sa vas opytat, ako dlho sa tu zdrzime?" ,,Tyzden," odvetil chladny hlas. ,,Mozno i dlhsie. Je to tu celkom pohodlne a moj plan zatial nemozeme uskutocnit. Bolo by nerozumne rozbehnut ho skor, ako sa skonci Svetovy pohar v metlobale." Frank si strcil do ucha zdeformovany prst a pokrutil nim. Nadbytocny usny maz zrejme sposobil, ze zacul ,,metlobal", ale ved take slovo neexistuje. ,,Svetovy pohar v metlobale, pane?" spytal sa Cervochvost. Frank si zapichol prst este hlbsie do ucha. ,,Prepacte mi, ale... nerozumiem... preco musime cakat, kym skonci Svetovy pohar?" ,,Preto, ty hlupak, lebo prave v tejto chvili prudia do nasej krajiny carodejnici z celeho sveta a vsetci mudrlanti z Ministerstva magie su v pozore a sliedia, ci neodhalia naznak nejakej nezvycajnej aktivi- 8 - ty, a viacnasobne si preveruju totoznost ludi. Budu uplne posadnuti bezpecnostnymi opatreniami, len aby si muklovia nieco nevsimli. Takze pockame." Frank sa uz ani nepokusal cistit si ucho. Celkom zretelne zachytil slova ,,ministerstvo magie", ,,carodejnici" a ,,muklovia". Bolo mu jasne, ze kazdy z tychto vyrazov znamena nieco tajne a on poznal iba dve skupiny ludi, ktori hovorili v sifrach: spioni a zlocinci. Este mocnejsie zovrel svoju palicu a opat nastrazil usi. ,,Vase lordstvo je teda definitivne rozhodnute?" opytal sa Cervochvost potichu. ,,Samozrejme, Cervochvost." Z chladneho hlasu zaznievala hrozba. Chvilu bolo ticho - a potom sa ozval Cervochvost, slova sa z neho valili, akoby sa usiloval co najrychlejsie povedat, co chce, kym strati odvahu. ,,Mozeme to predsa urobit aj bez Harryho Pottera, moj pane." Opat sa rozhostilo ticho, tentoraz o nieco dlhsie, a potom druhy hlas potichu vydychol: ,,Bez Harryho Pottera? Aha..." ,,Moj pane, nehovorim to preto, ze by som sa onho bal!" prehovoril Cervochvost pisklavym hlasom. ,,Na tom chlapciskovi mi vobec nezalezi, ani najmenej! Ja len ze, keby sme pouzili inu carodejnicu alebo carodejnika - hocijakeho carodejnika - cele by sme to mohli urobit ovela rychlejsie! Keby ste mi dovolili, aby som vas na nejaky cas opustil... ved viete, ze sa mozem velmi rychlo premenit... o dva dni by som mohol byt tu aj s vhodnou osobou..." ,,Mohol by som pouzit ineho carodejnika," povedal chladny hlas pokojne, ,,to mas pravdu..." ,,Moj pane, bolo by to rozumnejsie," prerusil ho Cervochvost a v jeho hlase bolo citit ulavu. ,,Dostat Harryho Pottera bude tazke, velmi dobre ho chrania..." ,,A preto si sa rozhodol najst mi za neho nahradu? Mam pocit, ze ta starostlivost o mna uz unavuje, co povies, Cervochvost? Neznamena tvoj navrh, aby som sa vzdal tohoto planu, ze chces odo mna utiect?" ,,Moj pane! Ja... nechcem od vas utiect, to naozaj nie..." ,,Mna neoklames!" zasycal druhy hlas. ,,Viem, na co myslis, Cervochvost! Olutoval si, ze si sa ku mne vratil. Hnusis sa mi. Vi- 9 - dim, ako sa strhavas pri pohlade na mna, citim, ako ta striasa od odporu, ked sa ma dotykas..." ,,Nie! Moja oddanost, Vase lordstvo..." ,,Tvoja oddanost je iba zbabelost. Nebol by si tu, keby si mal kam ist. Ako mam bez teba prezit, ked potrebujem kazdych par hodin krmit? Kto bude dojit Nagini?" ,,Ale vyzerate ovela silnejsi, pane moj." ,,Klamar," sepol druhy hlas. ,,Vobec nie som silnejsi, a keby som zostal par dni osamote, prisiel by som aj o tu trosku sil, co som nabral pri tvojej nesikovnej opatere. Ticho!" Cervochvost, ktory cosi nezrozumitelne blabotal, okamzite stichol. Niekolko sekund pocul Frank iba praskanie ohna. Potom opat prehovoril ten druhy muz a jeho sepot pripominal sycanie. ,,Uz som ti raz povedal, ze mam svoje dovody, preco chcem pouzit toho chlapca a nikoho ineho. Cakal som trinast rokov. Na par dalsich mesiacoch uz nezalezi. A pokial ide o to, ako dobre to chlapcisko strazia, myslim, ze moj plan vyjde. Od teba, Cervochvost, chcem len to, aby si v sebe nasiel trochu odvahy - ak len nechces pocitit nekonecny hnev lorda Voldemorta..." ,,Pane, musim vam nieco povedat!" vykrikol Cervochvost a v jeho hlase bolo citit hrozu. ,,Rozmyslal som nad tym planom celu cestu... Zahadne zmiznutie Berty Jorkinsovej, moj pane, nezostane dlho utajene a ak budeme pokracovat, ak zavrazdim..." ,,Ak?" zasipel druhy hlas. ,,Ak? Ak sa budes drzat mojho planu, Cervochvost, ministerstvo sa nikdy nedozvie, ze zomrel aj niekto iny. Urobis to v tichosti, bez zbytocneho rozruchu; zelal by som si, aby som to mohol urobit sam, no v mojom sucasnom stave... No tak, Cervochvost, uz len jedna smrt a cesticka k Harrymu Potterovi je volna. Nechcem predsa od teba, aby si to urobil sam. Vtedy uz bude pri nas aj moj verny sluzobnik..." ,,Ja som vas verny sluzobnik," ohradil sa Cervochvost trochu urazene. ,,Cervochvost, potrebujem niekoho, komu to mysli, niekoho, kto mi bol stale hlboko oddany, a ty, zial, nesplnas ani jednu z tychto podmienok." ,,Nasiel som vas," prehovoril Cervochvost, tentoraz naozaj urazene. ,,Ja som bol ten, kto vas nasiel. Priviedol som vam Bertu Jorkinsovu." - 10 - ,,To je pravda," povedal druhy muz pobavene. ,,Nahly poryv geniality, ktory by som u teba nikdy necakal, Cervochvost... no ak mam byt uprimny, ked si ju chytil, urcite si vobec netusil, ako velmi nam pomoze, je tak?" ,,Ja... myslel som si, ze nam pomoze, pane..." ,,Klames," znova povedal druhy hlas este cynickejsie nez predtym. ,,Nepopieram sice, ze by tie informacie, co nam poskytla, neboli cenne. Bez nich by som nikdy nemohol vypracovat svoj plan a za to sa ti, Cervochvost, dostane zasluzenej odmeny. Dovolim ti, aby si pre mna splnil tu najdolezitejsiu ulohu, kvoli ktorej by mnohi moji privrzenci boli ochotni obetovat aj pravu ruku..." ,,N-naozaj, pane...?" V Cervochvostovom hlase opat zaznelo zdesenie. ,,Ach, Cervochvost, hadam len nechces, aby som ti prezradil prekvapenie? Tvoj cas nadide az na samy koniec... no slubujem ti, ze budes mat tu cest byt rovnako uzitocny ako Berta Jorkinsova." ,,Vy... vy..." prehovoril Cervochvost akymsi zachripnutym hlasom, akoby mu odrazu vyschlo v hrdle. ,,Vy... chcete... zabit aj mna?" ,,Cervochvost, Cervochvost," odvetil chladny hlas sladko, ,,preco by som ta zabijal? Bertu som zabil preto, lebo som musel. Ked mi povedala, co som chcel, uz som ju nepotreboval, bola zbytocna. A navyse, keby sa vratila na ministerstvo s tym, ze sa so mnou stretla na dovolenke, vzbudilo by to cely rad podozrivych otazok. Carodejnici, o ktorych si ostatni myslia, ze su mrtvi, sa predsa nestretavaju s carodejnicami z Ministerstva magie v odlahlych hostincoch..." Cervochvost cosi zahundral, no tak potichu, ze to Frank nepocul, no druheho muza to rozosmialo a jeho smiech bol nelutostny a chladny ako jeho slova. ,,Ze sme jej mohli upravit pamat? Zabudacie zaklinadlo dokaze kazdy mocny carodejnik zlomit, ako si sa mohol presvedcit, ked som ju vypocuval. Pre jej pamat by to bola urazka, keby som nevyuzil informacie, co som z nej vytiahol, Cervochvost." Frank vonku na chodbe si odrazu uvedomil, ze dlan, ktorou zviera vychadzkovu palicu, ma celkom vlhku od potu. Ten muz s ladovym hlasom zabil nejaku zenu. A rozprava o tom bez stipky lutosti dokonca s pobavenim. Ten chlap je nebezpecny - je to sialenec. A - 11 - planuje dalsie vrazdy... ten chlapec, Harry Potter, alebo ako sa vola... je v nebezpecenstve... Frank vedel, co musi urobit. Musi ist na policiu a ohlasit to. Vykradne sa z domu a zamieri k telefonnej budke dolu v dedine... no mrazivy hlas opat prehovoril a Frank nebol schopny sa pohnut, stal tam ako socha a nacuval s nastrazenymi usami. ,,Este jedna vrazda... moj verny sluzobnik na Rokforte... Harryho Pottera mam uz takmer v hrsti, Cervochvost. Je rozhodnute. Nebudeme sa uz o tom dohadovat. Ticho... zda sa mi, ze pocujem Nagini..." A hlas druheho muza sa zmenil. Zacal vydavat zvuky, ake Frank v zivote nepocul; sycal a prskal a vobec sa pritom nenadychoval. Frank bol presvedceny, ze urcite dostal nejaky zachvat. A vtom zacul, ze na tmavej chodbe za nim sa cosi hybe. Otocil sa a od strachu celkom zdrevenel. Tmavou chodbou sa cosi plazilo priamo k nemu, a ako sa to blizilo k pruhu svetla dopadajuceho z ohniska, s hrozou si uvedomil, ze je to obrovsky had, dlhy aspon styri metre. Vydeseny Frank hladel, ako si jeho zvlnene telo razi siroku, klukatu cesticku hustou vrstvou prachu a blizi sa k nemu. Co ma spravit? Jedinou unikovou cestou bola miestnost, v ktorej ti dvaja muzi prave pripravovali vrazdu, no ak zostane tam, kde je, ten had ho urcite zabije... Lenze skor ako sa rozhodol, co spravi, had bol zarovno s nim a, cuduj sa svete, plazil sa dalej, za syciacimi a prskajucimi zvukmi, ktore vydaval ten mrazivy hlas za dverami, az koniec jeho chvosta s kosostvorcovym vzorom zmizol medzi dverami. Frankovi vystupili na celo kropaje potu a ruka na palici sa mu roztriasla. Mrazivy hlas zatial v miestnosti dalej sycal a Frankovi skrsla v hlave cudna, neuveritelna myslienka... Ten clovek rozprava hadou recou. Frank nechapal, co sa deje. Nadovsetko tuzil vratit sa do svojej postele s flasou naplnenou vriacou vodou. Problem bol vsak v tom, ze jeho nohy akoby sa nechceli pohnut. Ako tam tak stal a trasuc sa na celom tele sa pokusal ovladnut, mrazivy hlas z nicoho nic presiel opat do ludskej reci. ,,Nagini ma zaujimavu spravu, Cervochvost," povedal. ,,N-naozaj, pane?" opytal sa Cervochvost. - 12 - ,,Naozaj," odvetil hlas. ,,Nagini tvrdi, ze na chodbe je nejaky stary mukel a pocuva, o com sa tu rozpravame." Frank nemal cas sa schovat. Ozvali sa kroky a vzapati sa dvere rozleteli. Pred nim sa zjavil nizky, plesaty muz s presedivenymi vlasmi, spicatym nosom a drobnymi vodnatymi ockami a na tvari sa mu zracil strach a znepokojenie. ,,Pozvi ho dalej, Cervochvost. Zabudol si, co sa slusi?" Ladovy hlas vychadzal zo starodavneho kresla pri kozube, Frank vsak nevidel, komu patri. Had lezal skruteny na rozpadavajucej sa rohozi pred kozubom ako nejaka hrozyplna karikatura psa. Cervochvost kyvol Frankovi, aby vosiel dalej. Ten sa sice stale nespamatal zo soku, no tuho zovrel palicu a krivkajuc presiel cez prah. Ohen v kozube bol jedinym zdrojom svetla v miestnosti; vrhal po stenach dlhe, pavukovite tiene. Frank civel na chrbat kresla. Muz v nom musel byt este nizsi ako jeho sluha, pretoze Frank mu nevidel ani hlavu. ,,Pocul si vsetko, mukel?" opytal sa ladovy hlas. ,,Ako mi to hovorite?" opytal sa Frank vzdorovito, lebo teraz, ked bol uz v miestnosti, ked nadisla chvila, aby nieco urobil, citil sa odvaznejsi; presne tak, ako ked bol na vojne. ,,Hovorim ti mukel," odvetil hlas odmerane. ,,To znaci, ze nie si carodejnik." ,,Nechapem, co myslite tym carodejnikom," odvetil Frank a hlas sa mu uz prestal triast. ,,Viem len, ze som pocul dost, co by este dnes v noci zaujimalo policiu. Mate na svedomi vrazdu a dalsie planujete! A chcem, aby ste vedeli," dodal nahle, ,,ze moja zena vie, kde som, a ak sa nevratim..." ,,Ty nemas zenu," povedal ladovy hlas celkom potichu. ,,Nik nevie, ze si tu. Nikomu si nepovedal, kam ides. Lorda Voldemorta neoklames, mukel, lebo on vie... on vsetko vie..." ,,Ale co?" skocil mu Frank do reci. ,,Pocul som dobre, vraj lorda? Na lorda nemate ktovieake sposoby. Preco sa neobratite a nerozpravate sa so mnou zoci-voci ako muz?" ,,Ale ja nie som muz, mukel," poznamenal ladovy hlas, ktory takmer zanikol v praskani plamenov. ,,Som ovela viac ako muz. No ale preco nie? Ukazem sa ti... Cervochvost, otoc mi kreslo." - 13 - Sluha zaskucal. ,,Nepocul si ma, Cervochvost?" Drobny muz zvrastil tvar, akoby radsej urobil cokolvek ine, nez sa priblizil k svojmu panovi a k rohozke, na ktorej lezal had, a pomaly zacal otacat kreslo. Had zdvihol svoju mrzku trojuholnikovu hlavu, a ked nohy kresla suchli o jeho rohoz, slabo zasycal. Ked sa kreslo obratilo, Frank videl, co v nom sedi. Palica mu vypadla z ruky a s rachotom dopadla na zem. Z otvorenych ust sa mu vydral vykrik. Krical tak hlasno, ze nepocul slova, ktore vyriekla ta vec v kresle, ked mavla prutikom. Zablyslo sa zelene svetlo, cosi zasumelo a Frank Bryce sa zrutil. Bol mrtvy skor, ako sa dotkol zeme. O tristo kilometrov dalej sa chlapec menom Harry Potter nahle strhol zo spanku. - 14 - DRUHA KAPITOLA JAZVA Harry lezal na chrbte a zhlboka dychal ako po dlhom behu. Snival sa mu velmi zivy sen a on sa zobudil na to, ako si oboma dlanami drzi tvar. Stara jazva na cele v tvare blesku ho pod prstami palila, akoby mu niekto pritisol na pokozku dobiela rozpaleny drot. Posadil sa, jednou rukou si este vzdy drzal celo, druhou nahmatal okuliare na nocnom stoliku. Nasadil si ich a spalna, kam cez zaclony prenikalo tlmene oranzove svetlo z poulicnej lampy, nadobudla odrazu zretelnejsie obrysy. Harry si presiel prstami po jazve. Bolest neustavala. Zazal stolovu lampu, vyliezol z postele, presiel cez izbu, otvoril skrinu a zahladel sa do zrkadla na vnutornej strane dveri. Odtial nanho prekvapene hladel vychudnuty strnastrocny chlapec s jasnozelenymi ocami a strapatymi ciernymi vlasmi. Harry sa zblizka zadival na odraz jazvy v tvare blesku. Vyzerala tak ako inokedy, no stale v nej citil palcivu bolest. Pokusal sa rozpamatat, co sa mu snivalo, kym sa zobudil. Ten sen bol taky skutocny... Dvoch ludi z toho sna poznal, jedneho nie... Od sustredenia sa az mracil a usiloval sa spomenut si... Vybavil sa mu obraz tmavej miestnosti... bol v nej had, ktory lezal na rohozke pred kozubom... drobny muz menom Peter, prezyvany Cervochvost... a chladny, prenikavy hlas... hlas lorda Voldemorta. Harryho sa pri tej predstave zmocnil pocit, akoby zhltol kocku ladu... Tuho zazmuril oci a snazil sa spomenut si, ako lord Voldemort vyzeral, no neslo mu to... Pamatal si jedine to, ze ked sa Voldemortovo kreslo otocilo a on, Harry, zbadal, co v nom sedi, zmocnil sa ho zachvat hrozy a na to sa zobudil... alebo to bolo preto, ze ho bolela jazva? - 15 - A kto len bol ten starec? Bol si isty, ze tam bol aj nejaky stary pan; Harry videl, ako padol na zem. Plietlo sa mu to. Harry si zakryl dlanami tvar, aby nevidel svoju izbu, a sustredil sa na to, aby sa mu z mysle nestratil obraz tej slabo osvetlenej miestnosti, no bolo to, ako keby chcel udrzat vodu v dlaniach; cim upornejsie sa snazil sustredit na jednotlive detaily, tym rychlejsie mu unikali... Voldemort a Cervochvost sa rozpravali o niekom, koho zabili, no Harry si nevedel spomenut na meno... a este niekoho sa chystali zabit... jeho! Harry si odokryl tvar, otvoril oci a rozhliadal sa okolo seba, akoby cakal, ze zazrie nieco nezvycajne. V izbe bolo ako vzdy mnozstvo nezvycajnych veci. Pri posteli lezal otvoreny obrovsky dreveny kufor, v nom kotlik, metla, cierne habity a vselijake prirucky kuzel. Na stole stala velka, teraz prazdna klietka, v ktorej zvycajne prebyvala snezna sova Hedviga, a okolo nej sa povalovali zvitky pergamenu. Na zemi pri posteli lezala roztvorena kniha; Harry pred spanim este cital. Vsetky obrazky v knihe sa hybali. Muzi v oranzovych habitoch na metlach chvilami mizli a opat prilietali a prihravali si cervenu loptu. Harry podisiel ku knihe, zodvihol ju a prizeral sa, ako jeden z carodejnikov vynikajucim sposobom prehodil loptu cez obruc vo vyske patnast metrov. Potom knihu zaklapol. V stave, v akom sa prave nachadzal, ho nedokazal rozptylit ani metlobal - podla Harryho najkrajsi sport na svete. Polozil Lietanie s kanonmi na nocny stolik, zamieril k oknu a roztiahol zavesy, aby videl na ulicu. Privatna cesta vyzerala presne tak, ako by mala vyzerat slusna predmestska ulica v sobotu zavcasu rano. Vsetky zavesy boli pozatahovane. Harry hladel do tmy a nezazrel ani zivej duse, dokonca ani macku. Co teraz?... Co teraz?... Harry sa nervozne vratil k posteli, sadol si na nu a prstom si opat presiel po jazve. Bolest ho az tak netrapila; Harry bol zvyknuty na bolest a zranenia. Raz prisiel o vsetky kosti v pravej ruke a prezil noc plnu bolesti, pocas ktorej mu vsetky opat narastli. Do tej istej ruky sa mu kratko na to zaryl jedovaty, skoro polmetrovy hadi zub. A minuly rok spadol z metly z vyse patnastmetrovej vysky. Nezvycajne nehody a zranenia neboli teda prenho nicim novym; ak ste navstevovali Rokfortsku strednu skolu carodejnicku a boli ste povestny tym, ze pritahujete problemy, museli ste s nimi pocitat. - 16 - Nie, Harryho znepokojovalo to, ze jazva ho naposledy bolela preto, lebo Voldemort bol nablizku... Voldemort tu vsak byt nemoze... Predstava, ze sa zakrada po Privatnej ceste, bola absurdna, jednoducho nemyslitelna... Harry sa zapocuval do ticha, co ho obkolesovalo. Cakal, ze zacuje vrzganie schodov alebo svistanie plasta? Odrazu sa strhol, lebo z vedlajsej izby, v ktorej spal jeho bratanec Dudley, sa ozvalo hlasite chrcive zachrapanie. Harry sa pokusil spamatat sa, je to predsa hlupe. Okrem stryka Vernona, tety Petunie a Dudleyho, ktori hlboko spali nerusenym spankom, nebolo v dome nikoho. Inak Harry mal Dursleyovcov najradsej, ked spali; v bdelom stave mu totiz nikdy nejako zvlast nevychadzali v ustrety. Stryko Vernon, teta Petunia a Dudley boli Harryho jedini zijuci pribuzni. Boli to muklovia, ktori z hlbky duse nenavideli kuzla v akejkolvek podobe, co teda znamenalo, ze Harry bol v ich dome asi taky vitany ako kopa hnoja. Harryho dlhu nepritomnost za posledne tri roky studia na Rokforte vysvetlovali tym, ze navstevuje Napravne centrum sv. Brutusa pre nenapravitelnych mladistvych delikventov. Velmi dobre vedeli, ze Harry ako neplnolety carodejnik nesmie mimo Rokfortu carovat, no to im nebranilo v tom, aby ho neobvinovali zo vsetkeho, co sa v dome pokazilo. Harry sa im nikdy nezdoveroval, ani im nehovoril o tom, co preziva v carodejnickom svete. Uz len predstava, ze by rano za nimi zasiel a povedal im, ze ho boli jazva a ze sa boji Voldemorta, bola na smiech. A predsa prave Voldemort mohol za to, ze musi byvat s Dursleyovcami. Keby nebolo Voldemorta, Harry by nemal na cele jazvu v tvare blesku. Keby nebolo Voldemorta, este by mal rodicov... Harry mal rok v tu noc, ked Voldemort - najmocnejsi cierny mag dvadsiateho storocia, ktory jedenast rokov ziskaval coraz vacsiu moc - prisiel do ich domu a zabil mu otca i mamu. Potom namieril svoj prutik na Harryho, vyslovil kliatbu, ktorou na svojej ceste k moci odstranil uz mnohych dospelych carodejnikov a carodejnice - no tentoraz akymsi zazrakom neucinkovala. Namiesto toho, aby maleho chlapca zahubila, obratila sa proti Voldemortovi. Harry vyviazol len s jazvou na cele v tvare blesku a Voldemort sa zmenil na slabucke, ledva zivoriace stvorenie. Jeho moc zmizla, takmer prisiel o zivot a utiekol. Strach a hroza, v ktorych tajne spolocenstvo carodejnikov a - 17 - carodejnic zilo tak dlho, pominuli, Voldemortovi privrzenci sa rozprchli a Harry Potter sa stal slavnym. Pre Harryho to bol obrovsky sok, ked sa v den svojich jedenastych narodenin dozvedel, ze je carodejnik; a este vacsmi ho prekvapilo, ze jeho meno poznaju v carodejnickom svete vsetci. Ked prisiel na Rokfort, kamkolvek sa pohol, vsetci sa za nim otacali a sepkali si. No coskoro si na to zvykol. Na konci leta pojde do stvrteho rocnika Rokfortskej strednej skoly carodejnickej a uz teraz pocita dni, ktore mu zostavaju do navratu na Rokfortsky hrad. Skolsky rok sa vsak zacinal az o dva tyzdne. Opat sa bezradne rozhliadol po izbe a pohlad mu spocinul na pohladniciach s blahozelanim k narodeninam, ktore dostal od svojich dvoch najlepsich kamaratov koncom jula. Co by asi tak povedali, keby im napisal, ze ho boli jazva? Vzapati sa mu v hlave ozval Hermionin ustrachany pisklavy hlas. ,,Boli ta jazva? Harry, to je vazne... Napis profesorovi Dumbledorovi! A ja sa pozriem do Beznych carodejnickych chorob a ochoreni... Mozno tam najdem nieco o jazvach sposobenych kliatbou..." Veru, Hermiona by mu urcite poradila toto: chod rovno za riaditelom Rokfortu a medzitym sa pozri do nejakej knihy. Harry hladel von oknom na atramentovu modrociernu oblohu. O tom, ze by nasiel pomoc v knihach, dost pochyboval. Pokial vie, je jedinou osobou, ktora takuto kliatbu prezila; preto bolo nanajvys nepravdepodobne, ze by svoje priznaky nasiel v Beznych carodejnickych chorobach a ochoreniach. A riaditela informovat nemohol, pretoze nemal potuchy, kde sa Dumbledore v obdobi letnych prazdnin nachadza. Chvilu sa v duchu zabaval pri pomysleni na Dumbledora, ako s dlhociznou striebornou bradou, v dlhom carodejnickom habite a spicatom klobuku lezi niekde na plazi a natiera si dlhy pokruteny nos opalovacim kremom. Harry dobre vedel, ze Hedviga by ho nasla, nech by bol kdekolvek; Harryho sove sa doteraz vzdy podarilo dorucit kazdu zasielku, dokonca aj tie bez adresy. Co by vsak napisal? Vazeny pan profesor, prepacte, ze Vas obtazujem, ale dnes rano ma bolela jazva. S uctou, Harry Potter. Tie slova uz aj nevyslovene zneli hlupo. - 18 - A tak sa pokusil predstavit si reakciu svojho druheho najlepsieho priatela Rona Weasleyho a pred ocami sa mu takmer okamzite vynorili Ronove cervene vlasy, dlhy nos, pehava tvar a na nej zmateny vyraz. ,,Boli ta jazva? Ale... ale ved Ved-Vies-Kto nemoze byt nablizku, alebo ano? Teda... to by si o tom vedel, nie? Urcite sa ta nepokusi znova odkraglovat, vsak? Neviem, Harry, ale je mozne, ze jazvy sposobene kliatbami vzdy trochu bolia... opytam sa tatka..." Pan Weasley bol vysokokvalifikovany carodejnik a pracoval v Oddeleni na odhalovanie zneuzitych muklovskych artefaktov na Ministerstve magie, no pokial Harry vie, nema nijake zvlastne skusenosti s kliatbami. A vobec, Harry nemal ani najmensiu chut zatazovat Weasleyovcov tym, ze ho trochu pobolieva jazva. Pani Weasleyovu by to urcite rozrusilo ovela viac ako Hermionu a Fred s Georgeom, Ronovi sestnastrocni bratia-dvojicky, by si mohli mysliet, ze Harry straca odvahu. Pre Harryho boli Weasleyovci tou najlepsou rodinou na svete a tajne dufal, ze ho po tieto dni opat pozvu k sebe (Ron spominal cosi o Svetovom pohari v metlobale), a nemal veru chut, aby mu tamojsi pobyt kazili ustrachane otazky, tykajuce sa jeho jazvy. Harry si masiroval jazvu hankami prstov. Tuzil teraz len a len po tom (a ked si to priznal, takmer sa hanbil sam pred sebou), aby mal niekoho - kto by mu bol ako otec alebo mama - nejakeho dospeleho carodejnika, ktoreho by sa mohol hocico spytat bez toho, aby si pripadal hlupo, niekoho, o kom by vedel, ze mu na nom zalezi, niekoho, kto ma nejake skusenosti s ciernou magiou... A odrazu vedel, co musi urobit. Bolo to predsa take jednoduche, take zjavne, az sa mu zdalo neuveritelne, preco mu to trvalo tak dlho - Sirius. Harry vyskocil z postele, nahlivo presiel na opacnu stranu izby a sadol si za pisaci stol; pritiahol si pred seba kus pergamenu, namocil orlie pero do atramentu, napisal Mily Sirius, potom sa na chvilu zarazil, premyslal, ako to co najlepsie sformulovat, a stale zasol nad tym, ze si na Siriusa nespomenul hned. No potom mu zislo na um, ze to vlastne nie je az take nepochopitelne - ved koniec koncov to, ze Sirius je jeho krstny otec, sa dozvedel iba pred dvoma mesiacmi. Sirius mal jednoduchy dovod pre to, ze sa dovtedy v Harryho zivote nevyskytoval - sedel totiz v Azkabane, obavanom carodejnic- 19 - kom vazeni, kde vaznov strazili dementori, slepi demoni vyciciavajuci rozum a ducha, ktori Siriusa po jeho uteku prisli hladat aj na Rokfort. Sirius bol vsak nevinny - vrazdy, za ktore ho odsudili, spachal Voldemortov spojenec Cervochvost, o ktorom si vsetci myslia, ze je mrtvy. Harry, Ron a Hermiona vsak vedia, ze to tak nie je; minuly rok sa s Cervochvostom stretli zoci-voci a jediny, kto im to veril, bol profesor Dumbledore. Jednu celu uzasnu hodinu Harry veril, ze konecne bude moct od Dursleyovcov odist, lebo len co sa Siriusovo meno ocistilo, navrhol mu jeho krstny otec, aby byval s nim. No ani sa nenazdal a situacia sa zmenila - Cervochvost usiel skor, ako ho doviedli na Ministerstvo magie, a Sirius sa odvtedy ukryva, aby si zachranil holy zivot. Harry mu pomohol dostat sa do bezpecia na chrbte hipogrifa Hrdozobca a odvtedy je Sirius na uteku. Harry si cele leto predstavoval, aky by asi bol jeho novy domov, keby Cervochvost nebol usiel. Bolo prenho dvojnasobne tazke vratit sa k Dursleyovcom, ked vedel, ze chybalo naozaj len celkom malicko, aby z ich dosahu navzdy unikol. No nech je ako chce, Sirius Harrymu predsa len pomahal, aj ked nemohol byt pri nom. Len vdaka nemu smel Harry mat teraz vsetky svoje skolske veci v izbe. To mu Dursleyovci nikdy predtym nedovolili; robili vzdy vsetko pre to, aby sa Harry citil pokial mozno co najbiednejsie, a kedze sa navyse bali jeho carovnej moci, tak mu doteraz kazde leto zamykali skolsky kufor v komore pod schodmi. Lenze ich postoj sa zmenil, ked sa dozvedeli, ze Harryho krstny otec je nebezpecny vrah - Harry im totiz z pochopitelnych dovodov zabudol povedat, ze Sirius je nevinny. Odkedy Harry prisiel na Privatnu cestu, dostal od Siriusa dva listy. Ani jeden z nich vsak nepriniesla sova (ako byva u carodejnikov bezne), ale akesi velke, pestro sfarbene tropicke vtaky. Hedviga nebola prichodom tychto kriklavych votrelcov vobec nadsena. Len s velkou nevolou im dovolila, aby sa pred spiatocnym letom napili z jej nadobky s vodou. Harrymu sa vsak pacili, pripominali mu palmy a biely piesok, a v kutiku duse dufal, ze nech uz je Sirius kdekolvek (Sirius mu to nikdy nenapisal pre pripad, ze by listy zadrzal niekto cudzi), ma sa tam dobre. Harry si nevedel poriadne predstavit, ze by dementori dokazali dlhsie vydrzat na horucom slnku; zrejme aj preto sa Sirius rozhodol odist na juh. Siriusove listy, teraz ukryte vo velmi domyselnej skrysi pod uvolnenou podlahovou doskou pod Harryho - 20 - postelou, boli napisane veselym tonom a Sirius v oboch Harrymu prizvukoval, aby mu dal vediet vzdy, ked bude nieco potrebovat. A ta chvila nadisla prave teraz... Do izby sa pomaly vkradalo studene sive svetlo, ktore predchadza vychodu slnka, a Harryho lampa odrazu svietila akosi slabsie. A ked napokon vyslo slnko a steny jeho izby sa zmenili na zlate a zo spalne stryka Vernona a tety Petunie sa ozvali zvuky, Harry zhrnul z pisacieho stola pokrkvane kusky pergamenu a precital si prave dopisany list. Mily Sirius, dakujem Ti za Tvoj posledny list. Ten vtak bol obrovsky, takmer sa neprepchal cez okno. Inak u mna nic nove. Dudleymu sa chudnut nedari. Teta ho vcera nacapala, ako sa snazi prepasovat do izby lekvarove sisky. Povedali mu, ze ak sa to stane este raz, strhnu mu z vreckoveho, tak sa nastval a vysmaril z okna PlayStation. To je taka pocitacova vecicka, na ktorej sa daju hrat rozne hry. To pokaslal, lebo teraz, ked prisiel o Meganicenie cast 3, nema sa ani ako odreagovat. Ja sa mam fajn najma preto, lebo Dursleyovci sa desia, ze sa tu zjavis a na moj prikaz ich premenis na netopiere. Dnes rano sa mi prihodila taka zvlastna vec. Znova ma bolela jazva. Naposledy ma bolela vtedy, ked sa na Rokforte objavil Voldemort. Teraz predsa nemoze byt nablizku, vsak? Nevies, ci jazvy po kliatbach zvyknu niekedy boliet aj po rokoch? Tento list poslem po Hedvige, len co sa vrati; vyrazila si totiz niekam na lov. Pozdrav odo mna Hrdozobca. Ano, pomyslel si Harry, to znie celkom dobre. Nie je tam ani zmienka o tom sne. Nechcel, aby sa zdalo, ze ho to privelmi znepokojuje. Poskladal pergamen a polozil ho na kraj stola, ze ho da Hedvige, ked sa vrati. Potom vstal, ponatahoval sa a opat otvoril skrinu. Obliekol sa, do zrkadla sa vsak tentoraz ani nepozrel, a zisiel dolu na ranajky. - 21 - TRETIA KAPITOLA POZVANIE Harry vosiel do kuchyne a vsetci traja Dursleyovci uz sedeli za stolom. Ked si sadal, nik mu nevenoval pozornost. Obrovsku cervenu tvar stryka Vernona zakryvali ranajsie noviny Daily Mail a teta Petunia prave krajala grapefruit na stvrtiny a pery zakryvajuce konske zuby mala pritom pevne stisnute. Dudley bol oduty a mracil sa a zdalo sa, ze zabera viac miesta ako inokedy. A to uz naozaj bolo co povedat, pretoze okupoval vzdy celu dlhsiu stranu obdlznikoveho stola. Ked teta Petunia polozila na Dudleyho tanier stvrtinu nesladeneho grapefruitu a roztrasenym hlaskom povedala: ,,Dudusko, chrobacik, tu mas," Dudley na nu vrhol zlostny pohlad. Odkedy prisiel na prazdniny a predlozil doma zaverecne skolske hodnotenie, jeho zivot sa zmenil na uplne peklo. Strykovi Vernonovi a tete Petunii sa ako vzdy podarilo najst ospravedlnenie, preco ma take zle znamky: teta Petunia tvrdila, ze Dudley je velmi nadany chlapec, no ucitelia ho nechapu, zatial co stryko Vernon vyhlasil, ,,ze on by teda rozhodne nechcel, aby bol jeho syn nejaky zzensteny biflos". Aj na obvinenia, ze ich syn je agresivny k spoluziakom, mali naporudzi vyhovorku - ,,Nas syncek je plny energie, nikdy by vsak neublizil ani muche!" vyhlasila teta Petunia so slzami v ociach. Hodnotiacu spravu vsak uzatvaralo niekolko starostlivo volenych pripomienok skolskej lekarky, ktore nedokazali uspokojivo vysvetlit ani stryko Vernon, ani teta Petunia. Teta Petunia mohla nariekat, kolko chcela, ze Dudley ma len siroke kosti a haldy tuku su len detska buclatost, ze chlapec rastie a potrebuje vela jest, faktom vsak zostavalo, ze dodavatelia skolskych rovnosiat uz neboli schopni zohnat mu dostatocne velke nohavice. Skolska lekarka jednoducho videla to, co oci tety Petunie - ktore okamzite zbadali odtlacky prstov - 22 - na bezchybnej malovke a velmi presne zaznamenavali prichody a odchody susedov - vidiet odmietali: ze Dudley uz teraz dosiahol rozmery a hmotnost mladata kosatky dravej. A tak nastal novy rezim - nepomohli nespocetne zachvaty zurivosti a krik, pri ktorom sa Harrymu triasla podlaha pod nohami, nepomohli nareky tety Petunie. Na chladnicku sa vylepil novy stravovaci rezim, vypracovany zdravotnou sestrou Smeltingskej strednej skoly, v ktorom chybalo to, co mal Dudley najradsej - sumive napoje, kolace, cokolada i burgery - a nahradilo ich ovocie, zelenina a vsakovake tie vecicky, ktore stryko Vernon oznacoval ako ,,potravu pre zajace". Teta Petunia v snahe pomoct Dudleymu v jeho trapeni presadila, aby dietu dodrziaval aj zvysok rodiny. Prave podala stvrtinku grapefruitu Harrymu. Ten si vsimol, ze je ovela mensia ako Dudleyho. Teta Petunia sa zrejme nazdavala, ze Dudleyho najlepsie povzbudi, ak bude mat pocit, ze dostane viac ako Harry. Teta Petunia vsak nevedela, co sa ukryva pod uvolnenou doskou v podlahe hore na poschodi. Vobec netusila, ze Harry nijaku dietu nedrzi. Vo chvili, ked sa Harry dozvedel, ze by mal leto prezit na mrkve, poslal svojim priatelom Hedvigu so ziadostou o pomoc, a ti sa veru vyznamenali. Od Hermiony sa Hedviga vratila s obrovskou skatulou plnou pokrmov bez cukru. (Hermionini rodicia boli zubari.) Hagrid, rokfortsky hajnik, prispel plnym vrecuskom vlastnorucne upecenych torticiek tvrdych ako z kamena. (Harry sa ich pre istotu nedotkol, lebo s Hagridovymi kucharskymi pokusmi mal uz svoje skusenosti.) Pani Weasleyova vsak poslala rodinnu sovu Elviru s obrovskym ovocnym kolacom a vynikajucimi masovymi pirozkami. Chuderke Elvire, ktora bola vetcha a mala uz svoje roky, trvalo celych pat dni, kym sa z tej cesty zotavila. A v den svojich narodenin (ktore Dursleyovci totalne ignorovali) dostal Harry styri vynikajuce torty, od Rona, Hermiony, Hagrida a Siriusa. Harrymu este dve zostali a s vidinou skutocnych ranajok, ktore ho cakali po navrate do izby, svoj diel grapefruitu zjedol bez reptania. Stryko Vernon odlozil noviny a s vyrazom hlbokeho znechutenia sa zahladel na svoju stvrtinu grapefruitu. ,,To je vsetko?" zavrcal na tetu Petuniu. Teta Petunia vrhla nanho prisny pohlad a kyvla hlavou smerom k Dudleymu, ktory uz skonzumoval svoju porciu grapefruitu a drobnymi prasacimi ockami prave poskuloval po Harryho kusku. - 23 - Stryko Vernon si zhlboka vzdychol, v dosledku coho sa jeho obrovske huste fuziska nasuchorili, a vzal do ruky lyzicku. Vtom ktosi zazvonil. Stryko Vernon neochotne vstal zo stolicky a zamieril do haly. A kym teta Petunia kladla cajnik na sporak, jej synacik v stotine sekundy ukradol oteckovi jeho grapefruit. Harry zacul vravu pri dverach, niekto sa zasmial a stryko Vernon cosi usecne poznamenal. Vchodove dvere sa zabuchli a z haly bolo pocut, ako stryko Vernon trha nejaky papier. Teta Petunia postavila cajnik na stol a zvedavo sa obzerala, kde stryko Vernon tolko trci. Nemusela dlho cakat, lebo nepresla ani minuta a bol spat. A zuril. ,,Ty!" vystekol na Harryho. ,,Do obyvacky! Uz aj!" Harry nechapal, co take zase vyviedol, vstal, vysiel z kuchyne a nasledoval stryka do vedlajsej izby. Stryko Vernon zabuchol dvere. ,,Takze," zasipel, presiel ku kozubu a hladel na Harryho, akoby sa ho prave chystal zatknut. ,,Takze." Harry mal silne nutkanie opytat sa ,,Takze co?", no uvedomoval si, ze stryka Vernona zrejme dnes rano neradno pokusat, najma ked je uz aj tak dost nervozny z nedostatku jedla. Harry sa preto rozhodol pre zdvorilo prekvapeny vyraz. ,,Prave prislo toto," povedal stryko Vernon a hrozivo maval pred Harrym akymsi purpurovym listovym papierom. ,,List. Pisu v nom o tebe." Harry bol coraz zmatenejsi. Kto by o nom pisal strykovi Vernonovi? Kto z ludi, ktorych pozna, by posielal listy po postarovi? Stryko Vernon civel na Harryho, potom pohladom sklzol na list a zacal nahlas citat: Vazeni pan a pani Dursleyovci, osobne sa sice nepozname, no urcite Vam Harry casto rozpraval o mojom synovi Ronovi. Mozno Vam povedal i to, ze v pondelok vecer sa kona finale Svetoveho pohara v metlobale a mojmu manzelovi Arturovi sa podarilo vdaka Oddeleniu carodejnickych hier a sportov zohnat velmi dobre listky. Pevne verim, ze Harrymu dovolite, aby s nami na ten zapas isiel, pretoze taku prilezitost ma clovek skutocne len raz za zi- - 24 - vot; Svetovy pohar sa v Britanii kona po tridsiatich rokoch a zohnat listky je naozaj velmi tazke. Boli by sme, samozrejme, velmi radi, keby u nas Harry mohol zostat az do konca letnych prazdnin. Na vlak do skoly ho dopravime. Najlepsie by bolo, keby ste nam odpoved co najrychlejsie poslali normalnou cestou, pretoze muklovsky postar u nas este nikdy nebol, a obavam sa, ze ani nevie, kde to je. Verim, ze sa s Harrym coskoro uvidime. S pozdravom P. S. Dufam, ze som nalepila dost znamok. Stryko Vernon docital, siahol do naprsneho vrecka a vytiahol odtial este cosi. ,,Pozri sa na toto," zavrcal. V ruke drzal obalku, v ktorej prisiel list od pani Weasleyovej, a Harry sa musel velmi premahat, aby sa nerozosmial. Znamky pokryvali celucicku obalku okrem maleho kuska na prednej strane, do ktoreho pani Weasleyova drobulinkym pismom natlacila adresu Dursleyovcov. ,,Takze znamok nalepila dost," poznamenal Harry tonom, akoby sa chybicka pani Weasleyovej mohla stat kazdemu. Strykovi sa zablyslo v ociach. ,,Aj postar si to vsimol," precedil pomedzi zuby. ,,Velmi sa zaujimal, odkial ten list prisiel, to ti teda poviem. Preto zvonil. Zrejme to povazoval za smiesne." Harry mlcal. Ini ludia by mozno nechapali, preco sa stryko Vernon rozculuje pre niekolko znamok navyse, no Harry zil u Dursleyovcov dost dlho, a tak vedel, ze ich dokaze vyviest z miery cokolvek, co sa i celkom nepatrnym sposobom odlisuje od bezneho priemeru. A najvacsmi zo vsetkeho sa obavali, aby niekto nevypatral, ze su nejakym sposobom (aj ked len velmi vzdialenym) v spojeni s takymi ludmi, ako su Weasleyovci. - 25 - Stryko Vernon nespustal oci z Harryho, ktory sa usiloval tvarit neutralne. Ak si to teraz nepokazi tym, ze povie alebo urobi nejaku hlupost, naskytne sa mu prilezitost zazit, co este nezazil. Cakal, kym stryko Vernon prehovori, no ten nanho i nadalej len tupo zizal. Harry sa napokon rozhodol, ze prerusi mlcanie. ,,No... a mozem tam teda ist?" spytal sa. Velkou purpurovou tvarou stryka Vernona prebehol krc. Fuzy sa mu zjezili. Harry tusil, co sa za tymi fuzmi odohrava: u stryka Vernona sa prave dostali do konfliktu dva najzakladnejsie pudy. Ak ho totiz pusti, Harry bude stastny, a prave tomuto sa predsa uz trinast rokov snazi zabranit. No ak si ho Weasleyovci vezmu do konca prazdnin k sebe, zbavi sa ho o dva tyzdne skor, ako pocital, a stryko Vernon veru nemohol Harryho vo svojom dome ani vystat. Aby ziskal cas na rozmyslenie, tvaril sa, ze si znova cita list pani Weasleyovej. ,,Kto je ta zenska?" opytal sa a s krajnym odporom hladel na jej podpis. ,,Uz si ju raz videl," odvetil Harry. ,,Je to mama mojho kamarata Rona, cakala ho na stanici, ked sa vracal z Rok... ked vystupoval zo skolskeho vlaku." Takmer povedal ,,Rokfortsky expres", cim by stryka zarucene rozzuril. V domacnosti Dursleyovcov sa nesmel nazov Harryho skoly vyslovovat nahlas. Stryko Vernon zvrastil svoju giganticku tvar, akoby sa pokusal rozpamatat na nieco velmi neprijemne. ,,Taka zavalita?" zavrcal napokon. ,,Co ma krdel rysavych deciek?" Harry sa zamracil. Mal pocit, ze to stryko trochu prehnal, ked nazyva niekoho ,,zavalitym", pricom jeho vlastny syn Dudley dospel do stadia, ktore mu hrozilo uz od zavrsenia tretieho roku zivota totiz, ze bol napokon sirsi ako dlhsi. Stryko Vernon opat studoval list. ,,Metlobal," hundral si popod nos. ,,Metlobal - co je to za sprostost?" Harryho sa opat zmocnovala zlost. ,,To je taky sport," odvetil usecne. ,,Hra sa na metle..." ,,Dobre, dobre!" zvolal stryko Vernon. Harry s potesenim zaregistroval strykov zhrozeny vyraz. Jeho nervova sustava zjavne ne- 26 - zniesla, aby sa v jeho obyvacke nahlas vyslovilo slovo ,,metla". Opat sa tvaril, ze cita list. Harry si vsimol, ako jeho pery necujne vyslovuju slova ,,odpoved nam poslite... normalnym sposobom". Stryko sa zachmuril. ,,Co ma znamenat ,normalnym sposobom'?" vystekol. ,,Normalnym sposobom pre nas," odvetil Harry a skor nez mu v tom stihol stryko zabranit, dodal, ,,vsak vies, sovou postou. To je totiz pre carodejnikov normalne." Stryko Vernon sa zatvaril tak poburene, akoby Harry prave vyslovil nejaku velmi nechutnu nadavku. Trasuc sa od hnevu, nervozne sa pozrel cez okno, akoby cakal, ze tam zazrie niektoreho zo susedov s uchom pritlacenym na sklo. ,,Kolkokrat ti mam opakovat, ze si nezelam, aby pod mojou strechou padla co i len zmienka o tvojej nenormalnosti?" zasycal a jeho tvar nadobudla farbu zrelej slivky. ,,Co si to dovolujes, ty nevdacnik, my s Petuniou ta predsa obliekame..." ,,Do toho, co Dudley uz nechce," poznamenal Harry a mal pravdu. Aj teraz mal na sebe pulover, ktory mu bol taky velky, ze si musel patkrat zalozit rukavy, aby mohol vobec pouzivat ruky, a siahal mu az pod kolena, cim zakryval vacsiu polovicu rozgajdanych dzinsov. ,,Ako sa to so mnou rozpravas?" zrukol stryko Vernon trasuc sa od zlosti. Harry sa vsak rozhodol, ze nebude vsetko znasat. Uz pominuli tie casy, ked sa musel mlcky prisposobovat aj tym najhlupejsim pravidlam Dursleyovcov. Odmietol drzat Dudleyho dietu a nedopusti ani, aby mu stryko Vernon zabranil ist na Svetovy pohar v metlobale, bude bojovat zo vsetkych sil. Zhlboka sa nadychol a vyhlasil: ,,Dobre, na Svetovy pohar teda nejdem. Mozem uz ist? Musim este dopisat list Siriusovi. Vsak vies - mojmu krstnemu otcovi." A zabralo to. Vyslovil kuzelne slovicka. Purpurova tvar stryka Vernona na niektorych miestach zbledla, takze teraz vyzerala ako zle zamiesana zmrzlina z ciernych ribezli. ,,Ty - ty mu pises?" opytal sa stryko Vernon a zo vsetkych sil sa snazil, aby jeho hlas znel pokojne - Harry si vsak vsimol, ze zrenicky jeho drobnych ociek sa od strachu zuzili. - 27 - ,,Ano... pravdaze," odvetil Harry len tak ledabolo. ,,Uz dlho som sa mu neozval, a vies, ked odo mna nedostane spravu, moze si mysliet, ze sa mi prihodilo nieco zle." Odmlcal sa a vychutnaval ucinok svojich slov. Takmer videl, ako strykovi Vernonovi pod hustymi tmavymi vlasmi s bezchybnou cestickou uprostred pracuju ozubene kolieska. Ak mu zabrani, aby Siriusovi napisal, Sirius si bude mysliet, ze s Harrym zle zaobchadzaju. Ak Harrymu zakaze ist na Svetovy pohar v metlobale, Harry to Siriusovi napise, a ten sa dozvie, ze s Harrym zle zaobchadzaju. Stryko Vernon moze urobit len jednu jedinu vec. Harry mal pocit, akoby bola strykova obrovska fuzata tvar priehladna; videl, ako sa za nou schyluje ku konecnemu rozhodnutiu. Harry premahal smiech a usiloval sa, aby jeho tvar neprezradzala, co si mysli. A vtom... ,,Tak dobre, teda. Chod si na ten svoj prekliaty... na ten svoj hlupy pohar, ci co to je. A napis tym... tym Weasleyovcom, nech si po teba pridu. Nemienim ta totiz prevazat cez pol krajiny. A mozes tam zostat az do konca prazdnin. A tomu svojmu krstnemu otcovi... laskavo... odkaz, ze tam ides." ,,Tak fajn," potesil sa Harry. Zvrtol sa a vykrocil smerom k dveram do obyvacky, pricom sa velmi premahal, aby od radosti nevyskocil a nezacal ujukat. Pojde... pojde k Weasleyovcom, uvidi Svetovy pohar v metlobale! V hale takmer vrazil do Dudleyho, ktory spehoval za dverami v nadeji, ze zacuje, ako jeho otec cisti Harrymu zaludok. Ked na Harryho tvari zbadal sirokansky usmev, neveril vlastnym ociam. ,,Dnes boli vynikajuce ranajky, vsak?" poznamenal Harry. ,,Ak mam byt uprimny, najedol som sa do prasknutia. A ty ako?" Ked zbadal, ako ohromene sa Dudley tvari, rozosmial sa a vyrutil sa do svojej izby, pricom bral schody po troch. Okamzite si vsimol, ze Hedviga sa vratila. Sedela v klietke, hladela na Harryho svojimi obrovskymi jantarovozltymi ocami a cvakala zobakom, co bol neklamny znak toho, ze sa pre nieco hneva. A Harry velmi rychlo zistil, co to je. ,,Au!" skrikol Harry, lebo mu zboku vletelo do hlavy cosi, co vyzeralo ako mala sivasta tenisova lopticka s pierkami. Harry si zacal zurivo masirovat bolave miesto a pozrel hore, co ho to vlastne zasiahlo. Uvidel miniaturnu sovu, taku drobnu, ze by sa mu zmestila do dlane, ktora svistala vzduchom sem a tam, sem a tam ako prave vy- 28 - pustena raketa. Vzapati si Harry vsimol, ze sovicka mu pustila k noham akysi list. Zohol sa pon, okamzite spoznal Ronov rukopis a rychlo roztrhol obalku. Vnutri nasiel narychlo nacmarany odkaz. Harry - TATKO ZOHNAL LISTKY - Irsko proti Bulharsku, v pondelok vecer. Mama napisala Tvojim muklom, aby Ta k nam pustili. Mozno ten list dostali, neviem, aka rychla je muklovska posta. No pre istotu posielam aj Kvika. Harry nechapavo pozeral na slovo ,,Kvik", potom zdvihol zrak a zahladel sa na drobnu sovicku, ktora teraz kruzila okolo stropnej lampy. V zivote nevidel nieco, co by sa menej podobalo nejakemu kvikajucemu prasatu. Mozno zle rozlustil Ronov skrabopis. Cital dalej: Prideme po Teba, ci sa to muklom bude pacit, alebo nie, o Svetovy pohar nesmies prist, no mamka s tatkom tvrdia, ze bude lepsie, ked Ta najskor vypytame. Ak suhlasia, daj mi okamzite vediet po Kvikovi, prideme po Teba v nedelu vecer o piatej. A ak nie, daj mi vediet po Kvikovi, prideme po Teba v nedelu vecer o piatej aj tak. Hermiona dorazi uz dnes vecer. Percy nastupil do prace - robi na Oddeleni medzinarodnej carodejnickej spoluprace. Ked budes u nas, akejkolvek zmienke o zahranici sa radsej vyhni, lebo sa k smrti unudis. Tesi sa na Teba ,,Prestan uz!" zakrical Harry na malu sovicku, ktora mu lietala tesne ponad hlavu a blaznivo pritom cvirikala, zjavne od samej radosti, ze sa jej podarilo dorucit list spravnemu adresatovi. ,,Pod sem, odnesies svojmu majitelovi odkaz!" Sovicka sa zniesla na Hedviginu klietku. Hedviga k nej odmerane vzhliadla, akoby jej chcela naznacit, nech sa neopovazi prist blizsie. - 29 - Harry opat schytil orlie brko, naciahol sa po cistom pergamene a napisal: Ron, vsetko v poriadku, muklovia ma pustili. Uvidime sa zajtra o piatej. Uz sa tesim. Listok niekolkokrat prelozil a pripevnil sovicke na tenulinku nozicku, co vsak vobec nebolo jednoduche, pretoze sovicka od samej radosti skackala ako zmyslov zbavena. Ked sa mu to koncene podarilo, sovicka okamzite vystartovala; vyletela von oknom a zmizla mu z dohladu. Harry sa otocil k Hedvige. ,,Co by si povedala na dlhsi vylet?" opytal sa jej. Hedviga spokojne zahukala. ,,Mohla by si toto odniest Siriusovi?" spytal sa a chytil do ruky list. ,,Pockaj... este tam nieco dopisem." Rozvinul pergamen a nahlivo tam dopisal postskriptum. Keby si sa chcel so mnou spojit, do konca prazdnin budem u svojho kamarata Rona Weasleyho. Jeho tatko nam zohnal listky na Svetovy pohar v metlobale! Ked dopisal, priviazal list Hedvige o nohu; ta cakala az nezvycajne pokojne, akoby mu chcela ukazat, ako sa ma spravat ozajstna postova sova. ,,Potom prid k Ronovi, dobre?" povedal jej. Hedviga ho jemne dobla do prsta, potichu zasvistala obrovskymi kridlami a vyletela cez okno. Harry sa za nou pozeral, az kym mu nezmizla z dohladu, potom vliezol pod postel, vypacil z podlahy uvolnenu drevenu dosku a vytiahol spod nej velky kus narodeninovej torty. Sadol si na zem, s chutou sa do nej pustil a citil, ako ho zaplavuje pocit radosti. On ma - 30 - tortu a Dudley len grapefruit; je nadherny slnecny den, zajtra odchadza z Privatnej cesty, jazva ho uz neboli a uvidi Svetovy pohar v metlobale. Naozaj nebola vhodna chvila na to, aby sa pre nieco znepokojoval - ani lord Voldemort za to nestal. - 31 - STVTA KAPITOLA OPAT V BRLOHU Na druhy den o dvanastej mal uz Harry pobalene vsetky skolske veci i vacsinu ostatnych cennosti - neviditelny plast, dedicstvo po otcovi, metlu od Siriusa, carovnu mapu Rokfortu, ktoru mu vlani darovali Fred s Georgeom. Spod uvolnenej drevenej dosky vybral vsetko jedlo, opakovane prekutral kazdy kut izby, ci tam nenajde zapatrosenu nejaku knihu alebo brko, a zo steny zvesil kalendarik, kde si preciarkoval dni, co mu zostavaju do navratu na Rokfort. Atmosfera na Privatnej ceste cislo 4 bola mimoriadne napata. Nezadrzatelne sa bliziaci prichod delegacie carodejnikov do domu Dursleyovcov sposobil, ze jeho obyvatelia boli neobycajne podrazdeni a nervozni. Ked Harry oznamil strykovi, ze Weasleyovci pridu na druhy den o piatej, viditelne ho tym vydesil. ,,Dufam, ze si im povedal, aby sa obliekli slusne," zavrcal. ,,Videl som totiz, co si ti tvoji kumpani dokazu na seba navliect. Hadam budu mat v sebe aspon tolko slusnosti, ze pridu v normalnych satach." Harryho odrazu premkla akasi zla predtucha. Pokial si dobre pamata, pan a pani Weasleyovci nenosievali oblecenie, ktore by stryko Dursley povazoval za ,,normalne". Ich deti sa sice cez prazdniny radi s oblubou obliekali do muklovskych veci, no pan a pani Weasleyovci zvycajne chodili v dlhych habitoch rozneho stupna obnosenosti. Harryho vobec netrapilo, co povedia susedia, obaval sa vsak, aby sa k nim Dursleyovci nespravali hrubo, ked sa ukaze, ze zosobnuju ich najhorsie predstavy o carodejnikoch. Stryko Vernon si obliekol svoj najlepsi oblek. Niekto by si mozno myslel, ze sa chysta hosti patricne privitat, no Harry vedel, ze to urobil preto, aby posobil dolezito a zastrasujuce. Na druhej strane Dudley vyzeral akysi scvrknuty. Nebolo to preto, ze by jeho dieta - 32 - konecne priniesla zelany efekt, ale preto, ze sa bal. Jeho posledne stretnutie s dospelym carodejnikom sa skoncilo tak, ze mu vzadu z nohavic vykukal zatoceny prasaci chvostik a za jeho odstranenie v sukromnej londynskej nemocnici museli stryko Vernon a teta Petunia zaplatit kopu penazi. Necudo, ze si teraz Dudley podchvilou nervozne prechadzal dlanou po zadku a z izby do izby sa zakradal vzdy chrbtom popri stene, aby nepriatelovi nenastavil znova ten isty terc. Obed prebehol takmer v uplnej tichosti. Dudley dokonca vobec neprotestoval proti jedlu (tvaroh a struhany zeler). Teta Petunia nejedla vobec. Sedela so zalozenymi rukami a pevne zovretymi perami; vyzeralo to, ze si zuje jazyk, akoby chcela preglgnut vsetky tie vyhrazky a nadavky, ktorymi by Harryho najradsej zavalila. ,,Urcite pridu autom, vsak?" vystekol stryko Vernon ponad stol. ,,Hm..." zamrmlal Harry. O tom nerozmyslal. Naozaj, ako sem len Weasleyovci pridu? Auto uz nemaju; starucky Ford Anglia, na ktorom kedysi jazdili, sa v sucasnosti prehana po Zakazanom lese pri Rokforte. Vlani si vsak pan Weasley pozical auto Ministerstva magie. Zeby to urobil aj teraz? ,,Myslim, ze hej," odvetil napokon. Stryko Vernon si zahundral cosi popod fuz. Za normalnych okolnosti by sa opytal, aku znacku auta ma pan Weasley; muzov totiz zasadne hodnotil podla toho, na akom velkom a drahom aute jazdia. Harry vsak pochyboval, ze by stryko za normalnych okolnosti pana Weasleyho prijal, hoci by mal priam Ferrari. Harry stravil takmer cele popoludnie vo svojej izbe. Nevydrzal by sa totiz pozerat, ako teta Petunia kazdu chvilu nazera cez tylove zaclony, akoby platil zakaz vychadzania, alebo zo zoo usli splasene nosorozce. Do obyvacky zisiel az o tristvrte na pat. Teta Petunia neprestajne napravala vankuse. Stryko Vernon sa tvaril, ze cita noviny, no jeho drobne ocka sa ani nepohli, a Harry vedel, ze s nastrazenymi usami caka, ci nezachyti zvuk bliziaceho sa auta. Dudley sedel napchaty v kresle a tucnymi rukami si pevne zvieral zadok. Harry nezniesol tolke napatie, vysiel z izby, sadol si na schody v hale, nespustal oci z hodiniek a srdce mu od sameho vzrusenia a nervozity busilo ako dive. - 33 - Preslo pat hodin a nic. Stryko Vernon, ktory sa uz zacal v obleku potit, otvoril vchodove dvere, vystrcil von hlavu, zahladel sa na dolny i horny koniec ulice a rychlo ju zase stiahol. ,,Meskaju!" oboril sa na Harryho. ,,Viem," odvetil Harry. ,,Mozno... hm... je zapcha, alebo ich nieco zdrzalo." Pat hodin desat minut... stvrt na sest... Harryho sa uz zmocnoval strach. O pol siestej zacul z obyvacky priskrtene hlasy stryka Vernona a tety Petunie. ,,Nevedia, co je slusnost." ,,Co keby sme museli niekam odist?" ,,Mozno si myslia, ze ked pridu neskor, pozveme ich aj na veceru." ,,To nech si vyhodia z hlavy," vyhlasil stryko Vernon a Harry pocul, ako vstal a zacal sa prechadzat po izbe. ,,Vezmu si toho chlapciska a pojdu, nebudu sa tu zbytocne zdrziavat. Teda ak vobec pridu. Zrejme si pomylili den. Tito ludia zrejme nevedia, co je presnost. Alebo sa im ta stara rachotina, co urcite maju, po ceste rozpadla a... aaaaa!" Harry vyskocil. Z opacneho konca obyvacky k nemu doliehal vystraseny, zufaly krik Dursleyovcov. Vzapati sa do haly vrutil Dudley a na tvari sa mu zracila hroza. ,,Co je?" zvolal Harry. ,,Co sa robi?" Dudley vsak nebol schopny slova. Oboma rukami sa este vzdy drzal za zadok a tak rychlo, ako len vladal, odcaptal do kuchyne. Harry vbehol do obyvacky. Zvnutra skutocneho kozuba, ktory vsak Dudleyovci zatlkli doskami a pouzivali iba umely elektricky, sa ozyvalo hlasne buchanie a skrabanie. ,,Co je to?" zastenala teta Petunia, ktora sa opierala o stenu a zhrozene civela na umely ohen. ,,Co je to, Vernon?" No vzapati sa dovtipili. Zvnutra zadebneneho ohniska sa ozvali hlasy. ,,Au! Fred, nie... ustup, ustup, zrejme sa stala nejaka chyba... povedz Georgeovi, aby... AUU! George, nie, je tu malo miesta, rychlo sa vrat a povedz Ronovi..." ,,Tatko, mozno nas Harry pocuje... a otvori nam..." Spoza dreveneho obkladu sa ozval buchot pasti. - 34 - ,,Harry!? Harry, pocujes nas!?" Dursleyovci hladeli na Harryho ako parik rozzurenych kojotov. ,,Co to je?" zavrcal stryko Vernon. ,,Co to ma znamenat?" ,,Oni... chceli sa sem dopravit pomocou hop-sup prasku," vysvetloval Harry a veru mal co robit, aby nevybuchol v smiech. ,,Vedia cestovat cez ohen... ale vy ste zakryli kozub... pockajte..." Pristupil ku kozubu a zakrical cez drevene dosky. ,,Pan Weasley! Pocujete ma?" Buchot ustal. Niekto vo vnutri kozuba odrazu povedal: ,,Pssst!" ,,Pan Weasley, to som ja Harry. Kozub je zadebneny. Tadial sa nedostanete." ,,Doslaka!" zahresil pan Weasley. ,,Co je to za rozum zastavat ohnisko?" ,,Mame elektricky kozub," vysvetloval Harry. ,,Vazne?" ozval sa vzruseny hlas pana Weasleyho. ,,Eklektricky, vravis? Aj s vystrckou? Uzasne, to musim vidiet... budeme musiet... au, Ron!" Odrazu bolo pocut aj Ronov hlas. ,,Co tu robime? Nepodarilo sa to?" ,,Ale coby, Ron," poznamenal posmesne Fred. ,,Prisli sme presne tam, kam sme chceli." ,,Jasne, a v zivote sme si tak neuzivali ako teraz," dodal George, ktoreho hlas znel akosi pridusene, akoby ho niekto tlacil k stene. ,,Chlapci, chlapci..." zahriakol ich pan Weasley chabo. ,,Pokusam sa vymysliet, co urobime. Ano... to je jedina moznost... chod nabok, Harry." Harry ustupil k sedacke. Stryko Vernon vsak vykrocil ku kozubu. ,,Pockajte!" prikazal umelemu ohnu. ,,Co chcete rob-" PRAASK. Zamurovany kozub sa rozletel, nato jeho elektricka napodobenina vystrelila na druhy koniec obyvacky a zvnutra sa vyvalil pan Weasley, Fred, George a Ron, zahaleni kuskami muriva a drevenych trosiek. Teta Petunia zvrieskla a prepadla dozadu cez servirovaci stolik; stryko Vernon ju vsak zachytil skor, ako dopadla na zem, a v nemom uzase zizal na Weasleyovcov, ktori mali rovnake cervene vlasy a Fred s Georgeom dokonca i rovnake pehy. - 35 - ,,Hned je to lepsie," dychcal pan Weasley a zacal si oprasovat z dlheho zeleneho habitu prach a napravat okuliare. ,,A... vy ste urcite Harryho teta a ujo!" Vysoky, chudy pan Weasley vykrocil smerom k strykovi Vernonovi a podaval mu ruku, no stryko Vernon cuvol o niekolko krokov, pricom so sebou vliekol aj tetu Petuniu. Jeho najlepsi oblek pokryval biely prach, ktory sa mu usadil aj vo vlasoch a na fuziskach, takze vyzeral, akoby prave ostarol o tridsat rokov. ,,Hm... no... mrzi ma to," jachtal pan Weasley, spustil ruku a ponad plece sa obzrel na zniceny kozub. ,,Je to moja chyba. Nenapadlo mi, ze druhy koniec bude upchaty. Zapojil som vas kozub do hop-sup siete, viete... len na toto popoludnie, aby sme mohli prist po Harryho. Ak mam byt uprimny, muklovske kozuby by sa nemali pripajat... no mam dobre styky na dispecingu pre regulaciu hop-sup siete a ti to zariadili. Nebojte sa, raz-dva to dam do poriadku. Zapalim ohen, poslem chlapcov domov, a skor ako sa odmiestnim, budete mat kozub taky, ako predtym." Harry by dal krk na to, ze Dursleyovci mu nerozumeli ani slovo. Stali ako prikovani a neveriacky zizali na pana Weasleyho. Teta Petunia sa horko-tazko postavila a skryla sa za stryka Vernona. ,,Ahoj, Harry!" zvolal pan Weasley natesene. ,,Kde mas kufor?" ,,Hore," odvetil Harry a usmial sa. ,,Ideme pon," zavelil Fred. Zmurkol na Harryho a spolu s Georgeom vysli z izby. Vedeli, kde ma Harry izbu, pretoze ho z nej uz raz pod ruskom noci zachranovali. Harry tusil, ze Fred s Georgeom hrozne tuzia vidiet Dudleyho, lebo im o nom vela rozpraval. ,,No," prehovoril pan Weasley a hompalajuc rukami premyslal, co by tak povedal, aby prerusil trapne ticho. ,,Mate... hm... mate to tu velmi pekne." No kedze inokedy vylestenu obyvacku teraz pokryval prach a kusky muriva, touto poznamkou na Dursleyovcov prilis nezaposobil. Tvar stryka Vernona znova nadobudla purpurovocervenu farbu a teta Petunia opat zacala omalat jazyk. Obaja boli vsak nastastie natolko vystraseni, ze sa bali prehovorit. Pan Weasley sa rozhliadol po miestnosti. Miloval vsetko, co nejakym sposobom suviselo s muklami. Harry na nom videl, ako poskuluje po televizore a videorekorderi a tuzi pozriet sa na ne zblizka. - 36 - ,,Tak oni maju eklektrinu," poznamenal dolezito. ,,A, uz vidim zastrkovacky. Inak, ja zbieram zastrkovacky," obratil sa k strykovi Vernonovi. ,,Aj baterky. Mam velikansku zbierku bateriek. Zena si mysli, ze som blazon, ale to viete." Bolo ocividne, ze stryko Vernon si to o panovi Weasleym mysli tiez. Posunul sa kusok doprava a uplne zakryl tetu Petuniu, akoby sa bal, ze pan Weasley na nich kazdu chvilu zautoci. Odrazu sa v miestnosti zjavil Dudley. Harry pocul na schodoch buchot kufra a pochopil, co sposobilo, ze opustil svoj ukryt v kuchyni. Zakradal sa popri stene, vystrasene hladel na pana Weasleyho a hladal utocisko za mamou a otcom. Stryko Vernon bol sice dost siroky, aby zakryl kostnatu tetu Petuniu, no Dudley nemal najmensiu sancu schovat sa za nim. ,,Toto je urcite tvoj bratanec, vsak, Harry?" ozval sa pan Weasley, statocne pokracujuc v snahe rozprudit konverzaciu. ,,Hej," prisvedcil Harry, ,,to je Dudley." Pohlady pana Weasleyho a Harryho sa na okamih stretli, no vzapati obaja rychlo odvratili zrak, pretoze hrozilo, ze vybuchnu v smiech. Dudley si stale stiskal zadok, ako by sa bal, ze mu odpadne. Jeho cudne spravanie vsak pana Weasleyho viditelne znepokojilo. Ked v nasledujucej chvili prehovoril, Harry z jeho hlasu vytusil, ze pan Weasley si o Dudleym mysli presne to iste, co si Dursleyovci myslia o nom - ze je blazon. Pan Weasley vsak na rozdiel od nich nepocitoval hnev, ale lutost. ,,Prezil si pekne prazdniny, Dudley?" opytal sa ho milo. Dudley zaskucal. Harrymu neuniklo, ze si rukami este tuhsie zovrel obrovsky zadok. Odrazu sa zjavili Fred a George s Harryho skolskym kufrom. Len co vosli do obyvacky, rozhliadli sa a zbadali Dudleyho. Na ich tvarach sa objavil rovnaky diabolsky uskrn. ,,No dobre," povedal pan Weasley, ,,dajme sa radsej do toho." Vysukal si rukavy a vytiahol prutik. Harry si vsimol, ze Dursleyovci sa ako na povel pritlacili chrbtami k stene. ,,Incendio!" zvolal pan Weasley a ukazal prutikom na dieru v stene. V kozube razom vzblkol ohen, spokojne si pukotal, akoby horel uz cele hodiny. Pan Weasley vybral z habitu male vrecusko so snur- 37 - kou, roztiahol ho, vzal medzi prsty trochu prasku a hodil ho do ohna, ktory sa zmenil na smaragdovozeleny a plamene vyslahli vyssie. ,,Ides prvy, Fred," zavelil pan Weasley. ,,Uz letim," vyhlasil Fred. ,,Ach, nie... pockaj..." Fredovi vypadol z vrecka balicek cukrikov a po celej izbe sa rozkotulali velke, gulate bonbony zabalene v kriklavych papierikoch. Fred stvornozky lozil po zemi a nahlivo si ich pchal spat do vrecka, potom Dursleyovcom veselo zakyval, prikrocil ku kozubu a s vykrikom ,,Brloh!" vosiel do plamenov. Z ust tety Petunie sa vydral srdcervuci vykrik. Cosi zasvistalo, a Freda nebolo. ,,Teraz ty, George," prikazal pan Weasley, ,,a vezmi aj kufor." Harry pomohol Georgeovi preniest kufor do ohna a tam ho postavili nabok, aby sa lepsie drzal. Opat cosi zasvistalo, George vykrikol ,,Brloh!" a zmizol tiez. ,,Ron, ides," kyvol mu pan Weasley. ,,Dovidenia," pozdravil Ron Dursleyovcov veselo. Usmial sa na Harryho, vstupil do ohna, zvolal ,,Brloh!" a bol fuc. Ostal uz len Harry a pan Weasley. ,,No... tak sa majte," pozdravil Harry Dursleyovcov. Ti nereagovali. Harry vykrocil k ohnu, no ked stupil na kraj rohozky pred kozubom, pan Weasley natiahol k nemu ruku a zadrzal ho. Zacudovane pritom hladel na Dursleyovcov. ,,Harry vas pozdravil," povedal. ,,Nepoculi ste?" ,,To si nevsimajte," posepkal Harry panovi Weasleymu. ,,Ja si na to nepotrpim." Pan Weasley vsak stale drzal ruku na Harryho pleci. ,,Svojho synovca cely rok neuvidite," vravel pan Weasley strykovi Vernonovi poburene. ,,Tak sa s nim hadam rozlucite, nie?" Strykovi Vernonovi posklbavalo tvarou. Uz len fakt, ze clovek, ktory mu prave rozbural polovicu obyvacky, ho tu poucuje o slusnosti, mu zrejme posobil nevyslovne muky. Pan Weasley vsak mal v ruke prutik a drobne ocka stryka Vernona nan najprv letmo pozreli, kym velmi neochotne povedal: ,,Tak teda dovidenia." ,,Dovidenia," odzdravil Harry, jednou nohou vkrocil do zelenych plamenov a pocitil prijemny teply zavan. Vtom vsak za svojim chrbtom zacul hrozny pazvuk, akoby niekto grcal, a teta Petunia zvrieskla. - 38 - Harry sa zvrtol. Dudley uz nestal za svojimi rodicmi. Klacal vedla servirovacieho stolika, dusil sa, prskal a z ust mu liezlo cosi purpurovocervene a slizke, dlhe skoro pol metra. Harry si vzapati uvedomil, ze to dlhe je Dudleyho jazyk a na dlazke pred nim lezi prazdny kriklavy obal z cukrika. Teta Petunia sa vrhla na zem k Dudleymu, schmatla ho za koncek napuchnuteho jazyka a pokusala sa mu ho vysklbnut z ust. Necudo, ze Dudley vrieskal a prskal ako divy a snazil sa ju od seba odohnat. Stryko Vernon krical a rozhadzoval rukami a pan Weasley musel zvysit hlas, aby ich prekrical. ,,Nebojte sa, hned mu pomozem!" zvolal a zamieril k Dudleymu s prutikom v ruke. Teta Petunia vsak jacala ako este nikdy a hodila sa na svojho syna, aby ho ochranila pred panom Weasleym. ,,Upokojte sa!" volal pan Weasley zufalo. ,,Raz-dva bude v poriadku... to z toho cukrika... moj syn Fred... on je taky vymyselnik... to nic, je to len zvacsujuce kuzlo... teda, aspon si myslim... pustite ho, pomozem mu..." No cim viac Dursleyovcov upokojoval, tym boli vystrasenejsi; teta Petunia hystericky vzlykala a kmasala Dudleyho za jazyk, rozhodnuta stoj co stoj mu ho vytrhnut; Dudley vyzeral, ze sa dusi, co bol dosledok nielen opuchnuteho jazyka, ale aj toho, ze mu na nom visela matka; stryko Vernon sa celkom prestal ovladat, schmatol z pribornika cinsku sosku a z celej sily ju smaril do pana Weasleyho, ktory sa prikrcil a sposobil tak, ze vzacna starozitnost sa roztriestila a jej ulomky dopadli medzi zvysky zniceneho kozuba. ,,Tak upokojte sa uz!" zvolal pan Weasley nahnevane a hrozivo sa pritom ohanal prutikom. ,,Snazim sa vam predsa pomoct!" Stryko Vernon vsak rucal ako raneny hroch a vrhol sa na dalsiu sosku. ,,Harry, chod! Chod uz!" zakrical pan Weasley a namieril prutik na stryka Vernona. ,,Ja to uz vybavim!" Harry nechcel prist o zabavu, no ked druha soska len tesne minula jeho lave ucho, zvazil, ze bude naozaj lepsie, ked riesenie tejto situacie prenecha panovi Weasleymu. Vosiel do ohna, este raz sa obzrel ponad plece a zvolal ,,Brloh!". Zazrel este pana Weasleyho, ako pomocou prutika vyrazil strykovi Vernonovi z ruky tretiu sosku, tetu Petuniu, ako lezi na Dudleym a vrieska z plnych pluc, a Dudleyho jazyk, ktory sa vlnil ako obrovsky klzky pyton. No potom sa - 39 - prudko rozkrutil a obyvacka Dursleyovcov zmizla vo vire smaragdovozelenych plamenov. - 40 - PIATA KAPITOLA WEASLEYOVSKE VYMYSLY A VYNALEZY Harry sa s laktami pritisnutymi k bokom krutil coraz rychlejsie, vokol neho sa mihali rozmazane kozuby, no kedze mu zacinalo byt zle od zaludka, radsej zatvoril oci. Po chvili konecne zacitil, ze spomaluje, rozhodil rukami a vcas zastal, aby nevypadol z kuchynskeho kozubu Weasleyovcov hlavou napred. ,,Zjedol to?" opytal sa nedockavo Fred a vystrel ruku, aby pomohol Harrymu. ,,Hej," odvetil Harry, ked vstal. ,,Co to bolo?" ,,Jazykoplaze karamelky," uskrnul sa Fred. ,,To sme vymysleli s Georgeom a cele leto sme hladali niekoho, na kom by sme ich vyskusali..." Uzka kuchynka sa otriasala huronskym rehotom. Harry sa obzrel a zbadal, ze za starym drevenym stolom sedia okrem Rona a Georgea este dvaja cervenovlasi mladici, ktorych sice nikdy nevidel, no hned vedel, o koho ide: nemohol to byt nik iny ako Bill a Charlie, Ronovi najstarsi bratia. ,,Tak ako, Harry?" opytal sa ho ten, co sedel blizsie k nemu, podal mu obrovsku ruku, a ked ju Harry potriasol, zacitil stvrdnutu, mozolnatu kozu. Podla toho poznal, ze je to Charlie, ktory pracuje s drakmi v Rumunsku. Charlie mal podobnu postavu ako dvojicky a na rozdiel od Rona s Percym, ktori boli vysoki a chudi, bol nizsi a mohutnejsi. Na sirokej, dobrosrdecnej, vetrom oslahanej tvari mal tolko pieh, ze to vyzeralo, akoby ju mal opalenu, ruky samy sval a na jednom ramene mu svietila velka, leskla popalenina. Bill vstal, usmial sa a tiez podal Harrymu ruku. Bill ho dost prekvapil. Harry o nom vedel, ze pracuje pre carodejnicku Gringottbanku a ze bol kedysi na Rokforte hlavnym prefektom; preto si ho predstavoval ako starsiu obdobu Percyho, ktory neznasal, ked niekto po- 41 - rusoval skolsky poriadok a hrozne rad vsetkych dirigoval. Bill bol vsak na rozdiel od neho - tazko najst priliehavejsie slovo - suprovy. Bol vysoky, mal dlhe vlasy zopnute do chvosta a v uchu nausnicu, na ktorej sa hompalal tesak nejakeho zvierata. V tomto obleceni by velmi dobre zapadol na nejakom rockovom koncerte, Harrymu vsak neuniklo, ze cizmy, co mal obute, neboli z hovadzej, ale dracej koze. Skor nez stihol niekto z nich prehovorit, ozvalo sa tlmene puknutie a pri Georgeovom pleci sa z cista jasna zjavil pan Weasley. Harry ho takeho nahnevaneho este nevidel. ,,To nebolo ani trochu smiesne, Fred!" krical. ,,Co ste to tomu muklovskemu chlapcovi podstrcili?" ,,Nic som mu nepodstrcil," branil sa Fred a diabolsky sa pritom uskrnul. ,,Nahodou mi to vypadlo... Naco to jedol, kto mu to kazal?" ,,Ty si to urobil umyselne!" oboril sa nanho pan Weasley. ,,Vedel si, ze to zje, vedel si, ze ma dietu..." ,,A pokial mal jazyk?" nedockavo sa vyzvedal George. ,,Kym mi jeho rodicia dovolili, aby som mu ho zmensil, narastol nieco vyse metra!" Harry s ostatnymi Weasleyovcami sa az tak prehybali od smiechu. ,,Neviem, co je na tom smiesne!" hneval sa pan Weasley. ,,Taketo spravanie zhorsuje carodejnickomuklovske vztahy! Polovicu zivota bojujem proti zlemu zaobchadzaniu s muklami a moji vlastni synovia..." ,,Nedali sme mu to preto, ze je mukel!" ohradil sa Fred urazene. ,,Dali sme mu to preto, ze je to primitivny magor," dodal George. ,,Je tak, Harry?" ,,Ano, pan Weasley, maju pravdu," potvrdil Harry po pravde. ,,O to vobec nejde!" rozohnil sa pan Weasley. ,,Vsak pockajte, ked to poviem vasej mamke..." ,,Co take?" ozvalo sa spoza neho. Do kuchyne prave vosla pani Weasleyova - nizka buclata pani, tvarila sa velmi milo, no podozrievavo prizmurila oci. ,,Ach, ahoj, Harry, zlatko," usmiala sa, ked ho zbadala. Vzapati vsak opat zapichla pohlad do svojho manzela. ,,Co mi chces povedat, Artur?" Pan Weasley vahal. Harry vedel, ze nech by ho uz Fred s Georgeom akokolvek nahnevali, naozaj nemal v umysle zalovat na nich - 42 - pani Weasleyovej. Nastalo ticho. Pan Weasley nervozne hladel na svoju manzelku. Vtom sa vo dverach za pani Weasleyovou vynorili dve dievcata. Jedna z nich, ta s hustymi hnedymi vlasmi a trochu velkymi prednymi zubami, bola Harryho a Ronova kamaratka Hermiona Grangerova. A ta mala s ohnivymi vlasmi zasa Ronova mladsia sestra Ginny. Obe sa na Harryho usmiali, ten im usmev opatoval, naco Ginny ocervenela - odkedy sa Harry po prvy raz zjavil v Brlohu, vzdy byvala v jeho pritomnosti cela nesvoja. ,,Tak co mi chces povedat, Artur?" zopakovala otazku pani Weasleyova a v jej hlase zaznel nebezpecny ton. ,,Ale nic, Molly," zamrmlal pan Weasley, ,,Fred s Georgeom len... ale uz sme si to vysvetlili..." ,,Co zase vyparatili?" spytala sa pani Weasleyova. ,,Ak opat testovali tie svoje vynimocne weasleyovske vymysly a vynalezy..." ,,Ron, chod ukazat Harrymu, kde bude spat," navrhla odrazu Hermiona odo dveri. ,,Vie, kde bude spat," odvetil Ron, ,,tam kde minule, u mna v izbe predsa." ,,Mozeme ist vsetci," povedala Hermiona dorazne. ,,Ach," strhol sa Ron, ktoremu konecne svitlo. ,,Jasne." ,,Ideme s vami," vyhlasil George. ,,Vy dvaja tu zostanete!" zavrcala pani Weasleyova. Harry s Ronom sa vykradli z kuchyne a spolu s Hermionou a Ginny vysli do uzkej predsiene a vydali sa na horne poschodie po zosliapanom schodisku, ktore cikcakovito krizovalo dom. ,,Co su to tie weasleyovske vymysly a vynalezy?" chcel vediet Harry, ked stupali hore schodmi. Ron s Ginny sa zacali smiat, Hermiona vsak zostala vazna. ,,Mamka minule upratovala Fredovu a Georgeovu izbu a nasla hrbu objednavkovych formularov," vysvetloval Ron posepky. ,,S dlhym cennikom veci, co vynasli. Same blaznive somariny, vies si to predstavit. Falosne carodejnicke prutiky, kuzelne sladkosti, a tak. Vsetko super vecicky, vobec som netusil, ze to vsetko vymysleli oni dvaja..." ,,Z ich izby sa kazdu chvilu ozyvali nejake vybuchy, no v zivote by nas nenapadlo, ze skutocne nieco vyrabaju," dodala Ginny. ,,Mysleli sme si, ze to robia len kvoli rachotu." - 43 - ,,Akurat, ze vacsina tych veci... teda, lepsie povedane vsetky... su trochu nebezpecne," pokracoval Ron, ,,no a oni mali v plane predavat to na Rokforte, aby zarobili nejake peniaze, a mamku z toho skoro trafil slak. Zakazala im to vyrabat a vsetky objednavky im spalila... Uz predtym bola na nich nastvana. Neziskali tolko VCU, ako cakala." VCU, teda Vynikajuca carodejnicka uroven, bolo ohodnotenie vedomosti, ktore museli preukazat studenti Rokfortu, ked dosiahli patnast rokov. ,,No a potom sa velmi pohadali," povedala Ginny, ,,mamka totiz chce, aby pracovali na Ministerstve magie ako tatko, no oni jej povedali, ze si chcu po skole otvorit obchod s blaznivymi vynalezmi." Prave vtedy sa otvorili dvere na druhom poschodi a z nich sa vystrcila nahnevana tvar v okuliaroch s kostenym ramom. ,,Ahoj, Percy," pozdravil Harry. ,,Ach, ahoj, Harry," odzdravil Percy. ,,Nevedel som, kto to tu robi taky hurhaj. Pokusam sa tu pracovat, vies... musim vypracovat jednu spravu... a je to naozaj dost problematicke, ked tu stale niekto dupoce na schodoch." ,,My nedupoceme," ohradil sa Ron podrazdene. ,,Normalne kracame. Prepac, ak sme ta vyrusili pri tvojej super tajnej praci pre Ministerstvo magie." ,,A na com vlastne pracujes?" zaujimal sa Harry. ,,Na sprave pre Oddelenie medzinarodnej carodejnickej spoluprace," odvetil Percy dolezito. ,,Pokusame sa zjednotit hrubku vyrabanych kotlikov. Niektore dovozove vyrobky su prilis tenke - mnozstvo pretekajucich kotlikov narasta az o tri percenta rocne..." ,,Ta tvoja sprava zarucene zmeni svet," skocil mu do reci Ron. ,,Uz vidim titulok na prvej strane Denneho Proroka - Diery v kotlikoch." Percy sa slabo zapyril. ,,Zbytocne sa posmievas, Ron," rozohnil sa, ,,no skutocnost je taka, ze ak neschvalime nejaku medzinarodnu normu, trh coskoro zaplavia nepodarky s plytkym dnom, ktore mozu byt dokonca zivotu..." ,,Dobre, dobre," odbil ho Ron a pokracoval v ceste hore. Percy treskol dverami. Ked Harry, Hermiona a Ginny vysli o poschodie - 44 - vyssie, z kuchyne k nim doliehal krik. Pan Weasley podla vsetkeho pani Weasleyovej o tych cukrikoch predsa len povedal. Izba na samom vrchu, v ktorej byval Ron, vyzerala skoro tak isto, ako ked tu bol Harry naposledy: na stenach plagaty s vrtiacimi sa a kyvajucimi hracmi Kudleyovskych kanonov, Ronovho oblubeneho metlobaloveho timu, klenuty strop, akvarium na podokennej doske, v ktorom vsak namiesto zabich vajicok tronila obrovska zaba. A Ronovho stareho potkana Prasivca nahradila miniaturna siva sovicka, ktora Harrymu dorucila Ronov list na Privatnu cestu. Poskakovala v malej klietke ako zmyslov zbavena a odusu pistala. ,,Sklapni, Kvik," okrikol ju Ron a predieral sa pomedzi dve zo styroch posteli, ktore tu boli natlacene jedna na druhej. ,,Budu tu s nami aj Fred a George, lebo v ich izbe su teraz Bill s Charliem," vysvetloval Harrymu. ,,Percy ma celu izbu sam pre seba, pretoze on musi pracovat." ,,Hm... preco sa ta sova vola Kvik?" opytal sa Harry Rona. ,,Lebo Ron je hlupy," vyhlasila Ginny. ,,Cely nazov tohoto druhu je Kuvicok vrabci." ,,No, to znie skutocne inteligentne," poznamenal Ron posmesne. ,,Ginny ju zacala volat Kuvik," vysvetloval Harrymu. ,,Vraj sa jej to paci. Chcel som kuvika premenovat, no uz to neslo, na ziadne ine meno totiz nereaguje. A tak som to aspon skratil na Kvik. Musim ho mat tu hore, lebo Elvire a Hestii ide na nervy. Ak mam byt uprimny, tak aj mne." Kvik sa od stastia prehanal po klietke a prenikavo hukal. Harry Rona privelmi dobre poznal a vedel, ze ho nesmie brat celkom vazne. Aj na svojho stareho potkana Prasivca v jednom kuse frflal, no ked vsetko nasvedcovalo tomu, ze ho Hermionin kocur Krivolab zozral, hrozne ho to vzalo. ,,A kde je Krivolab?" opytal sa Harry Hermiony. ,,Asi niekde v zahrade," odvetila. ,,Nahana trpaslikov. Nikdy predtym nijakeho nevidel." ,,Zda sa, ze Percyho ta robota bavi, vsak?" zhodnotil Harry, ked si sadol na jednu z posteli a pozoroval Kudleyovske kanony, ako vyletuju z plagatov na plafone a vzapati sa do nich vracaju. ,,Bavi?" spytal sa Ron zhrozene. ,,Slabe slovo. Obavam sa, ze keby mu to tatko neprikazal, tak ani nechodi domov. Je ako posadnuty. Len, podla moznosti, nedopusti, aby ti zacal rozpravat o svojom - 45 - sefovi. Pan Crouch si mysli... povedal som panu Crouchovi... pan Crouch je toho nazoru... pan Crouch mi vravel... Kazdy den hrozi, ze oznamia svoje zasnubenie." ,,Ake si mal prazdniny, Harry?" opytala sa Hermiona. ,,Dostal si nase baliky s jedlom?" ,,Dostal, vdaka," usmial sa Harry. ,,Tie torty mi zachranili zivot." ,,A mas nejaku spravu o...?" zacal Ron, no ked zbadal Hermionin pohlad, nedokoncil. Harry pochopil, ze sa pytal na Siriusa. Ron s Hermionou totiz pomohli Siriusovi utiect pred Ministerstvom magie a osud Harryho krstneho otca ich preto znepokojoval rovnako ako jeho. No rozpravat sa o nom pred Ginny nebol veru ten najlepsi napad. O tom, ze Sirius je nevinny a musel ujst, vedeli len oni traja a profesor Dumbledore. ,,Tusim sa uz prestali hadat," povedala rychlo Hermiona, aby to zahovorila, pretoze Ginny nechapavo pozerala raz na Rona, raz na Harryho. ,,Nejdeme pomoct vasej mame s vecerou?" ,,Dobry napad, podme," suhlasil Ron. Vsetci styria opustili izbu a vratili sa do kuchyne, kde nasli pani Weasleyovu - samu a mimoriadne nahnevanu. ,,Budeme jest vonku v zahrade," povedala, ked ich zbadala. ,,Sem sa jedenast ludi jednoducho nezmesti. Dievcata, mohli by ste povynasat taniere? Bill s Charliem uz rozkladaju stoly. A vy dvaja vidlicky a noze," prikazala Ronovi a Harrymu. V tej chvili mavla prutikom na kopu zemiakov v dreze trochu raznejsie, ako mala v umysle, tie obrovskou rychlostou vyskakovali zo supiek a odrazali sa od stien i od stropu. ,,Prepanakrala," zahundrala a ukazala prutikom na lopatku na smeti, na co ta vyskocila zo skrinky, klzala sa po podlahe a chytala padajuce zemiaky. ,,Ti dvaja!" zvolala pani Weasleyova rozzurene vytahujuc z kredenca hrnce a pekace a Harry hned vedel, ze ma na mysli Freda s Georgeom. ,,Neviem, co z nich vyrastie, skutocne neviem. Nemaju stipku ctiziadosti nieco dosiahnut, ak, pravda, neratame, ze sa usiluju narobit co najviac problemov..." Pani Weasleyova treskla na kuchynsky stol velku medenu panvicu a zacala kruzit prutikom nad jej vnutrom. Z jeho konceka vytekala kremova omacka. ,,Niezeby nemali dost rozumu," pokracovala podrazdene, preniesla panvicu na horak sporaka, ktory zapalila zurivym pohybom - 46 - prutika, ,,ale plytvaju nim. Ak sa v dohladnej dobe nespamataju, skonci to s nimi velmi zle. Kvoli nim som z Rokfortu dostala viac sov ako za vsetky ostatne deti dohromady. Ak budu v tom, co robia, pokracovat aj nadalej, predvolaju ich na Oddelenie presetrujuce nenalezite vyuzitie carodejnickych schopnosti." Pani Weasleyova pichla prutikom do zasuvky s priborom a ta sa rozletela. Kuchynou preletelo niekolko nozov. Harry s Ronom pred nimi len tak-tak stihli uskocit a noze zacali krajat zemiaky v dreze, ktore ta medzicasom vysypala lopatka na smeti. ,,Neviem, co sme zanedbali pri ich vychove," vzdychla si pani Weasleyova, polozila prutik a zacala vytahovat dalsie panvice. ,,Kolke roky im opakujeme stale to iste dokola, ale oni nepocuvaju TAK TOTO JE UZ PRIVELA!" Prutik, ktory vzala zo stola, prenikavo zapistal a zmenil sa na obrovsku gumenu mys. ,,Opat jeden z tych ich nepravych prutikov!" vykrikla. ,,Kolkokrat som im hovorila, aby ich tu nenechavali len tak pohodene!" Schmatla svoj ozajstny prutik, obratila sa a zbadala, ze z omacky na sporaku sa dymi. ,,Pod," suril Ron Harryho, rychlo siahol do otvorenej zasuvky a vybral z nej za hrst priborov, ,,pomozeme Billovi a Charliemu." Nechali pani Weasleyovu samu a vykrocili k zadnym dveram na dvor. No len co ta vysli, zo zahrady sa prihnal Hermionin kocur Krivolab s nohami do O, nasuchorenym chvostom vztycenym ako stetka na flase a rutil sa za akymsi ufulanym zemiakom s nozickami. Harry hned vedel, ze je to trpaslik. Mal asi tridsat centimetrov, prepletal zrohovatenymi nozickami, prebehol krizom cez dvor a skocil sipku do jedneho z gumakov, co lezali pohodene pred dverami. Krivolab strcil do gumaka labu a pokusal sa ho vytiahnut, no trpaslik sa blaznivo chichotal. Vtom sa z opacnej strany domu ozval ohlusujuci uder. Ron s Harrym vbehli do zahrady a videli Billa s Charliem, ako tam stoja s prutikmi nad hlavou, vysoko nad travnikom sa vznasaju dva stare otlcene stoly a vrazaju do seba v snahe jeden druheho zrazit na zem. Fred s Georgeom sa na tom hlucne zabavali, Ginny sa smiala a Hermiona postavala pri zivom plote a tvarila sa napoly pobavene, napoly ustrachane. - 47 - Billov stol s obrovskym rachotom vrazil do Charlieho stola a odrazil mu jednu nohu. Odrazu zaculi nad sebou nejaky buchot, vsetci sa pozreli dohora a zbadali v okne na druhom poschodi Percyho hlavu. ,,Nemohli by ste sa trochu krotit?" zreval. ,,Sorry," uskrnul sa Bill. ,,Ako pokracujes s tymi kotlikmi?" ,,Velmi zle," odsekol Percy podrazdene a zabuchol okno. Bill s Charliem so smiechom nechali oba stoly bok pri boku bezpecne pristat na trave, potom Bill mavnutim prutika pripevnil k Charlieho stolu odpadnutu nohu a zo vzduchu vycaroval obrusy. O siedmej uz oba stoly vrzgali pod vahou chutnych pokrmov pani Weasleyovej, deviati Weasleyovci, Harry a Hermiona si posadali okolo nich a stolovali pod jasnou, sytomodrou oblohou. Pre cloveka, ktory cele leto zil na oschnutych tortach, to bolo ako hotovy raj a Harry spociatku ani neprehovoril, iba pocuval a nakladal si kuracie a sunkove pirohy, varene zemiaky, salat. Na opacnom konci stola prave Percy rozpraval otcovi, ako pokracuje so spravou o kotlikoch a hrubke ich dna. ,,Panu Crouchovi som slubil, ze to budem mat hotove do utorka," vravel dolezito. ,,Nepocital sice, ze to bude tak skoro, no rozhodol som sa, ze urobim pre to vsetko, co je v mojich silach. Podla mna oceni, ze som to stihol tak rychlo, zvlast teraz, ved vies, ked mame v robote tolko vybavovaciek kvoli Svetovemu poharu. A Oddelenie carodejnickych hier a sportov nam takmer vobec nepomaha. Ludo Bagman..." ,,Luda mam rad," poznamenal pan Weasley pokojne. ,,To on nam zohnal take dobre listky na ten pohar. Urobil som mu totiz jednu laskavost: jeho brat Oto mal mensie problemy s kosackou na travu spravala sa dost neobvykle, a ja som dal celu tu vec do poriadku." ,,No jasne, vzdy priatelsky Bagman," odfrkol Percy opovrzlivo. ,,Ale ked ho porovnam s panom Crouchom... nechapem, ako sa mohol stat sefom oddelenia! Neviem si predstavit, ze by sa panu Crouchovi stratil nejaky clovek z oddelenia a on by sa ani neunuval zistit, co s nim je. Vies o tom, ze Berta Jorkinsova je nezvestna uz vyse mesiaca? Ze odisla na dovolenku do Albanska a nevratila sa?" ,,Ano, bavili sme sa o tom s Ludom," zamracil sa pan Weasley. ,,Povedal mi, ze Berta sa v minulosti niekolkokrat stratila - no pri- 48 - znavam, keby sa to stalo niekomu z nasho oddelenia, robil by som si starosti..." ,,Hej, Berta je beznadejny pripad," suhlasil Percy. ,,Vraj ju uz niekolko rokov sibuju z oddelenia do oddelenia, je s nou viac starosti ako uzitku... no Bagman by aj tak mal urobit vsetko pre to, aby sa nasla. Panu Crouchovi nie je jej osud lahostajny, vies, isty cas pracovala aj na nasom oddeleni a mam taky pocit, ze pan Crouch ju mal celkom rad - no Bagman sa len smeje a neustale opakuje, ze zrejme zle citala mapu a namiesto v Albansku skoncila v Australii. A keby aj," Percy si velavyznamne povzdychol a odpil si poriadny dusok bazoveho vina, ,,na Oddeleni medzinarodnej carodejnickej spoluprace sme momentalne velmi zaneprazdneni patranim po nezvestnych pracovnikoch inych oddeleni. A hned po Svetovom pohari sa budeme venovat organizacii dalsej velkej akcie." Percy si dolezito odkaslal a pozrel sa na vzdialenejsi koniec stola, kde sedel Harry, Ron a Hermiona. ,,Ved vies, co mam na mysli, otec." A trochu hlasnejsie dodal: ,,Zatial je to prisne tajne." Ron prevratil oci a posepol Harrymu a Hermione: ,,Toto robi, odkedy nastupil na ministerstvo. Chce, aby sme sa ho konecne opytali, co je to za akciu. Zrejme vystava hrubostennych kotlikov." Pani Weasleyova, ktora sedela medzi nimi a Percym, sa hadala s Billom kvoli jeho nausnici, ktoru zrejme nosi len odnedavna. ,,...s tym hroznym zubiskom. Prepanajana, Bill, co ti na to povedia v banke?" ,,Mami, pokial banke zabezpecim dost zlata, nikoho nezaujima, co mam na sebe," vysvetloval jej Bill trpezlivo. ,,A tie vlasy, zlatko," pokracovala pani Weasleyova a prstami nezne presla po svojom prutiku. ,,Ja by som ti ich len trochu zastrihla, keby si dovolil..." ,,Mne sa to paci," zapojila sa do rozhovoru Ginny, ktora sedela vedla Billa. ,,Mamka, ty si hrozne staromodna. A vobec, ani zdaleka ich nema take dlhe ako profesor Dumbledore." Vedla pani Weasleyovej Fred, George a Charlie zanietene debatovali o Svetovom pohari. ,,Irsko vyhra," vyhlasil Charlie huhnavo s plnymi ustami zemiakov. ,,V semifinale prevalcovali Peru." ,,Nezabudaj, ze Bulhari maju Viktora Kruma," poznamenal Fred. - 49 - ,,Krum je sice jednotka, ale Iri maju sedem vynikajucich hracov," zapojil sa Charlie. ,,Skoda, ze Anglicko sa neprebojovalo do finale. To bola teda hanba, to vam poviem." ,,Co sa stalo?" vyhrkol zvedavo Harry, ktoreho v tej chvili viac nez kedykolvek predtym mrzelo, ze trcal na Privatnej ceste, celkom odrezany od carodejnickeho sveta. ,,Podlahli sme Transylvanii 390:10," povedal Charlie skrusene. ,,Otrasny vykon. Wales prehral s Ugandou a Luxembursko deklasovalo Skotov." Harry hral od prveho rocnika za chrabromilske metlobalove druzstvo a lietal na Blesku, jednej z najrychlejsich pretekarskych metiel na svete. Bol chrabromilskym stihacom a lietanie bolo hadam to prve, co si z carodejnickeho sveta osvojil. V zahrade sa zacinalo stmievat a skor ako sa pustili do domacej jahodovej zmrzliny, pani Weasleyova pricarovala horiace sviecky, a ked dojedali, nizko nad stolom poletovali nocne mury, vzduch bol teply a vonal travou a zemolezom. Harry mal pocit, ze sa po case konecne dosyta najedol, bolo mu hrozne prijemne a so zaujmom pozoroval niekolkych trpaslikov, ktori prave prebehli cez ruzovy krik, od smiechu sa az tak natriasali, a v tesnom zavese za nimi trielil Krivolab. Ron pohladom skontroloval, ci su ostatni clenovia rodiny dostatocne pohruzeni do rozhovoru, naklonil sa k Harrymu a celkom potichu sa ho opytal: ,,Tak co? Sirius sa ti ozval?" Hermiona sa rozhliadla okolo seba a zbystrila pozornost. ,,Hej," zasepkal Harry, ,,dvakrat. Zrejme sa ma dobre. Vcera som mu posielal list. Mozno mi odpise sem." Odrazu si spomenul, co ho podnietilo, aby mu napisal, a chvilu zvazoval, ci Ronovi a Hermione povie o tej jazve a o tom hroznom sne, na ktory sa zobudil. Nechcel vsak, aby si robili zbytocne starosti, najma nie teraz, ked aj on sam sa citil tak stastne a spokojne. ,,To je uz tolko?" zvolala pani Weasleyova pri pohlade na hodinky. ,,Uz ste mali byt vsetci v posteli... zajtra musite vyrazit uz na svitani. Harry, nechaj mi tu zoznam veci, co potrebujes do skoly, zajtra idem do Sikmej ulicky kupovat pre ostatnych, mozem i tebe. Po Svetovom pohari mozno na to uz nebude cas, minule trvalo stretnutie pat dni." ,,Fiha... mohlo by to tak byt aj teraz!" potesil sa Harry. - 50 - ,,Dufam, ze len to nie," zvolal Percy zhrozene. ,,Desim sa co i len pomysliet na tu hrbu posty, co by sa mi nakopila na stole, keby som sa pat dni nezjavil v praci." ,,A mozno by si v nej nasiel aj dracie hovno, vsak Percy?" poznamenal Fred. ,,To bola vzorka najnovsieho hnojiva z Norska!" ohradil sa Percy, v tvari cely cerveny. ,,Nebolo to nic osobne!" ,,Ale bolo," posepol Fred Harrymu, ked vstavali od stola. ,,To sme mu poslali my." - 51 - SIESTA KAPITOLA PRENASADLO Harrymu sa zdalo, ze len co si v Ronovej izbe lahol, uz ho pani Weasleyova budila. ,,Harry, zlatko, uz je cas," zasepkala a presla k Ronovej posteli. Harry nasmatral okuliare, nasadil si ich a posadil sa. Vonku bola este tma. Ked pani Weasleyova zatriasla Ronom, ten cosi nezrozumitelne zamrmlal. Pri Harryho nohach sa z pomotanych prikryvok vystrcili dve strapate hlavy. ,,To uz je tolko?" opytal sa Fred v polospanku. Vsetci boli taki ospali, ze sa obliekli bez slova a zivajuc a pretahujuc sa zisli do kuchyne. Pani Weasleyova cosi miesala vo velkom hrnci na sporaku a pan Weasley sedel za stolom a kontroloval kopu obrovskych pergamenovych listkov. Ked chlapci vosli, roztiahol ruky, aby lepsie videli jeho oblecenie. Mal na sebe cosi, co vyzeralo ako golfovy pulover, a velmi stare dzinsy, ktore mu boli trochu velke, preto ich mal stiahnute hrubym kozenym opaskom. ,,Co vy na to?" opytal sa natesene. ,,Musime byt nenapadni - tak co, Harry, vyzeram ako mukel?" ,,Ano," usmial sa nanho Harry, ,,je to super." ,,Kde su Bill, Charlie a Per-per-percy?" opytal sa George, no zmohlo ho obrovske zivnutie. ,,Oni sa uz predsa premiestnuju, zabudol si?" povedala pani Weasleyova, preniesla obrovsky hrniec na stol a zacala naberat do misiek ovsenu kasu. ,,Takze si mozu este trochu pospat." Harry vedel, co premiestnovanie znamena. Clovek na jednom mieste zmizne a vzapati sa objavi niekde celkom inde. Nepoznal vsak na Rokforte jedineho studenta, ktory by to vedel, a bolo mu jasne, ze je to zrejme velmi tazke. - 52 - ,,Takze oni si vylihuju, co?" poznamenal Fred podrazdene a pritiahol si pred seba misku s kasou. ,,A my sa preco nesmieme premiestnovat?" ,,Pretoze nemate dost rokov a neurobili ste premiestnovaci test," oborila sa nanho pani Weasleyova. ,,Kde tie dievcata tolko trcia?" Vybehla z kuchyne a bolo pocut, ako kraca hore schodmi. ,,Na to, aby sme sa mohli premiestnovat, musime robit test?" spytal sa Harry. ,,Veru ano," odvetil pan Weasley a zastrcil si listky do zadneho vrecka dzinsov. ,,Oddelenie carodejnickej dopravy nedavno jednemu pariku udelilo pokutu, lebo sa premiestnovali bez opravnenia. Odmiestnovanie a primiestnovanie nie je vobec jednoduche, a ked sa neuskutocni tak ako treba, mozu nastat obrovske komplikacie. Muz so zenou, ktorych mam na mysli, sa napriklad pri premiestnovani rozstiepili." Okrem Harryho sa vsetci pri stole strhli. ,,Hm... rozstiepili?" nechapal Harry. ,,Odmiestnili sa len jednou polovicou," vysvetloval pan Weasley a vydatne si zalieval svoju porciu kase melasovym sirupom. ,,Prirodzene, ze sa zasekli. Nemohli sa pohnut ani tam, ani spat. Museli cakat, kym ich ludia z Oddelenia napravy nahodnych kuzel nespoja. Poviem vam, ze okolo toho bolo plno papierovaciek, pretoze zopar muklov zazrelo tie casti tela, ktore sa neodmiestnili..." Harry si odrazu predstavil, ako na chodniku Privatnej cesty lezia len tak pohodene dve nohy a ocna bulva. ,,A prezili to?" opytal sa ustrachane. ,,Ale ano," odvetil pan Weasley vecnym tonom. ,,Dostali vsak poriadnu pokutu a som presvedceny, ze uz si na tom vzdy daju zalezat. Premiestnovanie nemozno len tak odflakat. Poznam mnohych dospelych carodejnikov, ktori sa vobec nepremiestnuju. Uprednostnuju metly - su sice pomalsie, no bezpecnejsie." ,,Ale Bill, Charlie a Percy s tym problemy nemaju?" ,,Charlie robil skusky na dvakrat," uskrnul sa Fred. ,,Na prvy raz ich neurobil, primiestnil sa pat kilometrov juznejsie od urceneho miesta a pristal na chrbte jednej ubohej starenky, co prave nakupovala, pamatate sa?" - 53 - ,,Ano, ale na druhy raz tu skusku urobil," zdoraznila pani Weasleyova, ktora vpochodovala do kuchyne, prave ked tam prepukol srdecny smiech. ,,Percy si urobil premiestnovak len pred dvoma tyzdnami," povedal George. ,,Odvtedy sa kazde rano na ranajky primiestnuje, len aby si dokazal, ze to naozaj vie." Na chodbe sa ozvali kroky a do kuchyne vosla Hermiona s Ginny, obe blede a rozospate. ,,Preco musime vstavat tak skoro?" opytala sa Ginny, sadla si a stale si pretierala oci. ,,Je to dost daleko a musime ist peso," povedal pan Weasley. ,,Coze?" nechapal Harry. ,,My, my ideme na Svetovy pohar peso?" ,,Ale nie, to je velmi daleko," usmial sa pan Weasley. ,,Peso pojdeme len cast cesty. Ked ma velke mnozstvo carodejnikov zraz na jednom mieste a nechcu vzbudit pozornost muklov, je to dost zlozite. Preto musime cestovat len v urcitych hodinach, a ked ide o taku obrovsku udalost, akou je Svetovy pohar v metlobal..." ,,George!" okrikla syna pani Weasleyova, az sa vsetci strhli. ,,Co je?" opytal sa George hlaskom neviniatka, na ktory mu vsak nik nenaletel. ,,Co to mas vo vrecku?" ,,Nic." ,,Neklam!" Pani Weasleyova namierila prutik na Georgeovo vrecko a zvolala: ,,Accio!" V tej chvili odtial vystrelilo niekolko drobnych farebnych predmetov; George sa zahnal po nich rukou, no minul ich a oni prileteli pani Weasleyovej rovno do natrcenej dlane. ,,Povedali sme vam, ze ich mate znicit!" hnevala sa pani Weasleyova a vsetkym bolo jasne, ze v ruke zviera jazykoplaze karamelky. ,,Kazali sme vam ich vyhodit! Vsetko von z vreciek, obaja!" Bola to velmi neprijemna situacia; dvojicky zrejme chceli prepasovat z domu co mozno najviac cukrikov a pani Weasleyova musela pouzit privolavacie zaklinadlo, aby ich vsetky nasla. ,,Accio! Accio! Accio!" vykrikovala a cukriky vyskakovali z tych najneuveritelnejsich ukrytov - okrem ineho z podsivky Georgeovej bundy a spod zalozky Fredovych nohavic. - 54 - ,,Pracovali sme na tom sest mesiacov!" krical Fred na mamu, ked ich vsetky hodila do kosa. ,,Naozaj uzasny sposob, ako zabit sest mesiacov!" zrukla nanho. ,,Necudo, ze ste neziskali viac VCU!" Ked sa lucili, atmosfera nebola velmi priatelska. Pani Weasleyova pobozkala pana Weasleyho na lice, ale stale sa mracila. Dvojicky vsak boli este zachmurenejsie, prehodili si batohy cez plecia a vysli von bez pozdravu. ,,Tak si to uzite," zazelala im pani Weasleyova, ,,a spravajte sa slusne!" zakricala smerom k vzdalujucim sa chrbtom dvojiciek. No Fred s Georgeom sa ani neobzreli, ani jej neodpovedali. ,,Billa, Charlieho a Percyho poslem okolo obeda," povedala pani Weasleyova panu Weasleymu, ktory spolu s Harrym, Ronom, Hermionou a Ginny vykrocil krizom cez tmavy dvor za Fredom a Georgeom. Povetrie bolo chladne a stale svietil mesiac. Iba bledy zelenkasty odtien oblohy nad horizontom po ich pravici naznacoval, ze coskoro bude svitat. Harry, ktory stale myslel na to, ako sa prave v tejto chvili tisice carodejnikov nahlia na Svetovy pohar v metlobale, sa snazil drzat krok s panom Weasleym. ,,Ale ako sa ta vsetci dostanu tak, aby ich muklovia nezbadali?" opytal sa. ,,S tym sme mali pri organizacii najviac problemov," vzdychol si pan Weasley. ,,Ide o to, ze na Svetovy pohar pride asi stotisic carodejnikov, a my, pochopitelne, nemame moznost ubytovat ich vsetkych na carodejnickom uzemi. Su sice miesta, kam sa muklovia nedostanu, no predstav si, zeby sa stotisic carodejnikov naraz objavilo v Sikmej ulicke alebo na nastupisti devat a tri stvrte. Preto sme museli najst nejaku peknu opustenu planinu a uskutocnit obrovske mnozstvo protimuklovskych opatreni. Ministerstvo na tom pracovalo niekolko mesiacov. Prirodzene, ze najskor bolo treba naplanovat prichody. Ludia s lacnejsimi listkami museli pricestovat o dva tyzdne skor. Obmedzeny pocet z nich smel pouzit muklovske dopravne prostriedky, no museli sme zabranit tomu, aby sa ich v autobusoch a vlakoch zislo prilis mnoho naraz - nezabudaj, ze pridu carodejnici zo vsetkych kutov sveta. Niektori sa primiestnia, no, samozrejme, museli sme pre nich pripravit viacere stanoviska v bezpecnej vzdialenosti od muklov. Myslim, ze na ten ucel bude sluzit nejaky prilahly lesik. Pre tych, co sa nechcu alebo nemozu premiestnovat, su pripravene - 55 - prenasadla. Su to predmety, ktore sluzia na prepravu carodejnikov z jedneho miesta na druhe v urcitom presne vymedzenom case. Ak je to potrebne, dokazu prepravit aj vacsie skupinky ludi naraz. Na strategickych miestach po celej Britanii je rozmiestnenych dvesto prenasadiel a najblizsie odtialto sa nachadza na vrchole Lasicej hlavy, a tam prave ideme." Pan Weasley ukazal na obrovsku ciernu masu, vypinajucu sa nad dedinou. ,,A tie prenasadla, to su ake predmety?" opytal sa Harry zvedavo. ,,Moze to byt cokolvek," odvetil pan Weasley. ,,Musia to byt nenapadne veci, aby ich muklovia nahodou nezdvihli a nehrali sa s nimi... predmety, ktore oni povazuju za odpadky..." Vliekli sa po tmavej vlhkej cesticke smerom k dedine a ticho narusovala iba ozvena ich krokov. Ked prechadzali dedinou, obloha zacala pomaly blednut, z atramentovosivej sa menila na sytomodru. Harryho oziabali nohy i ruky. Pan Weasley sa neustale pozeral na hodinky. Mlcky sa stverali na Lasiciu hlavu, lebo dychu nemali nazvys, podchvilou sa niekto z nich potkol, ked stupil do zajacej nory alebo sa smykol na hustom ciernom chumaci travy. Harryho pri kazdom nadychu pichlo v hrudi, a ked konecne stupil na rovnu zem, citil, ze ho prestavaju posluchat nohy. ,,Uf," dychcal pan Weasley, zlozil si okuliare a utieral si ich do pulovra. ,,Dobry medzicas... mame este desat minut..." Hermiona vysla na vrchol kopca posledna a drzala sa za bok. ,,Teraz uz potrebujeme len prenasadlo," povedal pan Weasley, okuliare si opat nasadil na nos, zazmurkal a rozhliadal sa okolo seba. ,,Nebude to nic velke... podte..." Rozostupili sa a hladali. Po niekolkych minutach vsak ticho pretal vykrik. ,,Podte sem, Artur! Podte sem, mame ho!" Na opacnej strane kopca sa na pozadi hviezdnej oblohy vynorili siluety dvoch vysokych postav. ,,Amos!" zvolal pan Weasley a s usmevom vykrocil v ustrety volajucemu muzovi. Ostatni ho nasledovali. Pan Weasley podal ruku cervenolicemu carodejnikovi s pichlavou hnedou bradou, ktory drzal v ruke akusi rozpadavajucu sa bagancu. - 56 - ,,Toto je Amos Diggory, vazeni," predstavil ho pan Weasley. ,,Pracuje na Oddeleni regulacie a kontroly zazracnych bytosti. A toto je urcite jeho syn Cedric, vsak?" Cedric Diggory mal asi sedemnast a bol to mimoriadne pekny chlapec. Hraval na poste stihaca za biflomorske metlobalove druzstvo a zaroven bol jeho kapitanom. ,,Ahojte," pozdravil ich Cedric a letmo presiel po vsetkych pohladom. Vsetci odzdravili, okrem Freda a Georgea, ktori len nepatrne kyvli hlavami. Stale nevedeli Cedricovi odpustit porazku, co v prvom metlobalovom zapase minuleho skolskeho roku ustedril ich chrabromilskemu druzstvu. ,,Idete zdaleka, Artur?" opytal sa Cedricov otec. ,,Ani nie," odvetil pan Weasley. ,,Byvame na opacnom konci dediny. A vy?" ,,Vstavali sme o druhej v noci, vsak, Ced? Poviem ti uprimne, uz aby mal tie premiestnovacie skusky. Ale ved nestazujem sa. Svetovy pohar v metlobale by som si nenechal ujst ani za vrece galleonov - a listky veru skoro tolko stoja. Samozrejme, len som zartoval." Amos Diggory sa dobrosrdecne usmieval na troch weasleyovskych chlapcov, Harryho, Hermionu a Ginny. ,,Vsetci su tvoji, Artur?" ,,Ach, nie, len ti rysavi," povedal pan Weasley a ukazal prstom na svoje deti. ,,Toto je Hermiona, Ronova kamaratka - a Harry, tiez kamarat..." ,,Pri Merlinovej brade!" zvolal Amos Diggory a zrenicky sa mu rozsirili. ,,Harry? Harry Potter?" ,,Hm... ano," odvetil Harry. Harry bol zvyknuty na to, ze si ho ludia vzdy zvedavo obzeraju, a oci im hned zabludia na jazvu na cele v tvare blesku, no este vzdy mu to bolo neprijemne. ,,Ced mi o tebe, samozrejme, rozpraval," pokracoval Amos Diggory. ,,Hovoril nam, ako proti vam minuly rok hrali... Povedal som mu, povedal som mu... raz budes o tom rozpravat svojim vnucatam... ze si porazil Harryho Pottera!" Harry nevedel, co na to povedat, preto radsej mlcal. Fred s Georgeom opat ganili. Cedric sa citil trochu nesvoj. - 57 - ,,Oco, Harry spadol z metly," zahundral. ,,Vravel som ti... ze to bola nehoda..." ,,Dobre, dobre, ale ty si nespadol, je tak?" zahrmel Amos zovialne a plesol svojho syna po chrbte. ,,Nas Cedric je vzdy taky skromny, vzdy taky slusny... pravda je vsak taka, ze lepsi vyhrava. Harry si to urcite mysli tiez, vsak? Jeden padne z metly, druhy nie, clovek nemusi byt genius, hned vie, ktory z nich lieta lepsie!" ,,Uz je cas," podotkol rychlo pan Weasley, ked sa opat pozrel na hodinky. ,,Amos, nevies, ci mame este na niekoho cakat?" ,,Nie, Lovegoodovci su tam uz tyzden a Fawcettovci nedostali listky," povedal pan Diggory. ,,A nik iny z nasich tu uz nebyva, je tak?" ,,Pokial viem, nie," odvetil pan Weasley. ,,Ano, zostava este minuta... mali by sme sa pripravit..." Pozrel sa na Harryho a Hermionu. ,,Nebojte sa, nemusite robit nic, len sa dotknete prenasadla, staci jednym prstom..." Vsetci deviati obkolesili staru bagancu, ktoru drzal v ruke Amos Diggory, aj ked to nebolo take jednoduche, pretoze im zavadzali velke batohy. Stali v uzkom kruhu tesne vedla seba, zatial co sa po vrchole kopca prehanal mrazivy vetrik. Nik neprehovoril. Odrazu si Harry predstavil, ako by sa asi zatvaril nejaky nahodne okoloiduci mukel... devat ludi, z toho dvaja dospeli muzi, stiska na svitani spinavu staru topanku a caka... ,,Tri..." zahundral pan Weasley a jednym okom stale pozeral na hodinky, ,,dva... jeden..." A odrazu sa to stalo: Harry mal pocit, akoby mal pod pupkom nejaky hak, ktory sa odrazu mykol a tahal ho vpred. Jeho chodidla sa odlepili od zeme, z jednej strany citil Rona, z druhej Hermionu a obaja donho narazali plecami. Vsetci sa rutili dopredu, okolo nich virili farby a zavyjal vietor. Harry mal ukazovak prilepeny k baganci, akoby ho dopredu tahal nejaky magnet, a vtom... Chodidlami narazil na zem; Ron sa zvalil nanho a on spadol. Prenasadlo dopadlo na zem hned vedla jeho hlavy, az to tak treslo. Harry pozrel hore. Pan Weasley, pan Diggory a Cedric stali, no boli od vetra strapati a celi rozgajdani. Ostatni lezali na zemi. ,,Pat hodin sedem minut z Lasicej hlavy," ozval sa akysi hlas. - 58 - SIEDMA KAPlTOLA BAGMAN A CROUCH Harry vyliezol spod Rona a vstal. Pristali na akejsi pustatine zahalenej v hmle. Pred nimi stali dvaja unaveni a dost osumelym dojmom posobiaci carodejnici. Jeden z nich drzal v ruke velke zlate hodinky a druhy hruby zvitok pergamenu a brko. Obaja boli obleceni ako muklovia, no dost nesurodo: muz s hodinkami mal na sebe tvidovy oblek a gumene rybarske cizmy a jeho kolega skotsku suknu a juhoamericke ponco. ,,Dobre rano, Basil," pozdravil pan Weasley, zdvihol bagancu a podal ju carodejnikovi v sukni a ten ju hodil do obrovskej debny s pouzitymi prenasadlami, co stala vedla neho. Harry tam zazrel stare noviny, prazdnu plechovku a prepichnutu futbalovu loptu. ,,Ach, ahoj, Artur," prehovoril Basil unavenym hlasom. ,,Ty mas volno, co? To sa niekto ma... Trcime tu celu noc... Radsej rychlo ustupte, lebo o pat patnast tu mame hromadny zajazd z Cierneho lesa. Pockaj, hned ti poviem, kde byvate... Weasley... Weasley..." kontroloval mena na pergamene. ,,Pojdete asi tristo metrov tadialto, hned prva zona, co uvidite. Tu ma na starosti pan Roberts. Diggory... druha zona... pytajte sa na pana Payna." ,,Vdaka, Basil," podakoval pan Weasley a kyvol ostatnym, aby ho nasledovali. Vydali sa krizom cez pustu planinu, no v hustej hmle toho vela nevideli. Asi po dvadsiatich minutach zbadali branu a vedla nej maly kamenny domec. Za nim rozoznaval Harry strasidelne obrysy stoviek a stoviek stanov, ktore pokryvali mierne stupajuce ubocie a tiahli sa az k tmavemu lesu na horizonte. Rozlucili sa s Diggoryovcami a podisli k dveram domca. - 59 - Na prahu stal muz a hladel na stany. Harry uz na prvy pohlad vedel, ze toto je siroko-daleko jediny pravy mukel. Ked zacul ich kroky, otocil hlavu smerom k nim. ,,Dobre rano!" zavolal pan Weasley dobrosrdecne. ,,Dobre rano," odvetil mukel. ,,Vy ste pan Roberts?" ,,Spravne, ja," prikyvol pan Roberts. ,,A vy ste kto?" ,,Weasley - dva stany, rezervacia pred dvoma tyzdnami." ,,Spravne," povedal pan Roberts, ked sa pozrel do zoznamu pripnuteho na dverach. ,,Je to hned pod lesom. Len na jednu noc?" ,,Ano," prikyvol pan Weasley. ,,Zaplatite teraz?" spytal sa pan Roberts. ,,Hm... ano... samozrejme," prikyvol pan Weasley. Odstupil niekolko krokov od budky a zavolal k sebe Harryho. ,,Harry, pomoz mi," zasepkal, vytiahol z vrecka zrolovane muklovske bankovky a zacal sa v nich prehrabavat. ,,Toto... to je... desatlibrovka? Ach, ano, ved je tu take male ciselko... A toto je pat libier?" ,,Dvadsat," nervozne ho opravil Harry tichym hlasom, pretoze pan Roberts z nich nespustal oci a snazil sa zachytit kazde ich slovo. ,,Aha, dobre... take malicke papieriky, kto sa v tom ma vyznat..." ,,Cudzinci?" opytal sa pan Roberts, ked k nemu pan Weasley podisiel so spravnymi bankovkami. ,,Cudzinci?" zopakoval pan Weasley zacudovane. ,,Nie ste prvy, kto ma problemy pri plateni," povedal pan Roberts a zblizka sa zahladel na pana Weasleyho. ,,Pred desiatimi minutami tu boli dvaja, co mi chceli zaplatit velkou zlatou mincou, tolkou ako puklica na aute." ,,To vazne?" znervoznel pan Weasley. Pan Roberts smatral v plechovke a hladal drobne. ,,V zivote tu nebolo tolko naroda," povedal odrazu a znova sa zahladel na pole zahalene hmlou. ,,Stovky rezervacii. Zvycajne ludia len pridu a..." ,,Naozaj?" zacudoval sa pan Weasley a nastrcil dlan, no pan Roberts mu nijake drobne nevydal. ,,Veru tak," pokracoval pan Roberts. ,,Ludia z celeho sveta. Kopec cudzincov. A nielen turistov. Cudakov, viete? Je tu jeden taky, co ma na sebe skotsku suknu a ponco." ,,A to by nemal mat?" opytal sa pan Weasley ustrachane. - 60 - ,,Pripada mi to tu... neviem... ako nejaky zraz," pokracoval pan Roberts. ,,Akoby sa vsetci poznali. Akoby sem prisli nieco oslavovat." V tej chvili sa pri dverach Robertsovej budky z nicoho nic zjavil carodejnik v pumpkach. ,,Obliviate!" zvolal prikro, mieriac prutikom na pana Robertsa. Oci pana Robertsa sa razom zahmlili, vrasky na cele sa mu vyhladili a na tvari sa mu zjavil zasneny vyraz. Harry podla toho hned vedel, ze mu prave upravili pamat. ,,Tu je mapa taboriska," povedal pan Roberts panu Weasleymu flegmaticky. ,,A vase drobne." ,,Dakujem velmi pekne," podakoval sa pan Weasley. Carodejnik v pumpkach ich odprevadil k brane. Vyzeral unavene, na tvari mal tmave strnisko a pod ocami velke fialove kruhy. Ked ich uz pan Roberts nemohol pocut, posepol panu Weasleymu: ,,Kazdu chvilu su s nim problemy. Desatkrat za den musime nanho pouzit zabudacie zaklinadlo, aby nebol nervozny. A Ludo Bagman na to kasle. Premava sa tu hore-dole, hulaka stale daco o prehadzovackach a dorazackach a protimuklovske bezpecnostne opatrenia su mu ukradnute. Budem najstastnejsi clovek na svete, ked to tu skonci. Dovidenia, Artur." A odmiestnil sa. ,,Myslela som si, ze pan Bagman je veduci Oddelenia pre carodejnicke hry a sporty," poznamenala Ginny prekvapene. ,,Mal by vediet, ze nie je vhodne rozpravat o dorazackach pred muklami, nie?" ,,Mas pravdu," usmial sa pan Weasley, ked presli hlavnou branou, ,,Ludo si vsak nikdy... ako by som to... nikdy prilis nepotrpel na bezpecnostne opatrenia. Na cele Oddelenia carodejnickych sportov si vsak neviem predstavit vacsieho nadsenca, ako je on. Kedysi hraval za anglicku metlobalovu reprezentaciu, viete. A bol najlepsim odrazacom v druzstve Osbournskych os." Pomaly kracali po luke ponorenej v hmle pomedzi dlhe rady stanov. Vacsina z nich sa takmer neodlisovala od beznych; bolo zrejme, ze ich majitelia urobili vsetko pre to, aby vyzerali celkom ako muklovske, no nie vzdy sa im to uplne podarilo - na niektorych stanoch bolo vidiet aj kominy, snury zvoncekov ci veterniky. Harry vsak kde-tu zazrel aj taky nezvycajny stan, ze sa vobec necudoval, preco je pan Roberts taky podozrievavy. Priblizne v polovici ubocia stal - 61 - extravagantny vytvor z pasikaveho hodvabu, ktory pripominal miniaturny palac, a pred vchodom don sa paslo niekolko naozajstnych pavov. O kusok dalej minuli platenny pristresok s troma podlaziami a niekolkymi vezickami a za nim stal stan dokonca so zahradkou a v nej nechybala ani nadrzka s vodou pre vtaky, slnecne hodiny a fontana. ,,To sme celi my," usmieval sa pan Weasley. ,,Nevieme odolat, musime sa jeden pred druhym vytahovat. Ach, toto je ono, tu byvame." Stali na samom konci luky hned pod lesom a na prazdnom mieste trcala zo zeme drevena cedulka s napisom WEEZLY. ,,Lepsie miesto sme si ani nemohli priat!" zvolal pan Weasley veselo. ,,Ihrisko je hned za lesom, sme najblizsie, ako sa da." Zlozil si batoh z chrbta. ,,Takze," povedal natesene, ,,carovat je zakazane, pretoze sme na muklovskom uzemi v takom obrovskom pocte. A tieto stany postavime vlastnymi rukami! Hadam to nebude take zlozite... muklovia s tym nemaju ziadne problemy... Pocuj, Harry, porad, cim treba zacat?" Harry este nikdy v zivote nestanoval. Ked isli Dursleyovci na dovolenku, nechali ho u susedy, starej pani Figgovej. Spolu s Hermionou vsak vacsinou prisli na to, kam ktora tycka a ktory kolik patri, a hoci pan Weasley viac prekazal, ako pomahal - ked videl, ako sa naraba s kladivkom, od radosti bol cely bez seba - napokon sa im predsa len podarilo postavit dva velmi chatrne dvojmiestne stany. Vsetci trochu odstupili a hrdi na seba obdivovali svoje dielo. Pri pohlade na ne nikomu ani len na um nezide, ze patria carodejnikom, pomyslel si Harry, lenze ked pridu aj Bill, Charlie a Percy, dohromady nas bude desat. Zdalo sa, ze aj Hermiona si to uvedomila, lebo ked sa pan Weasley spustil na vsetky styri a vliezol do jedneho zo stanov, spytavo pozrela na Harryho. ,,Prilis vela miesta tu nie je," ozvalo sa zvnutra. ,,Ale ved sa dajako potlacime. Podte sa pozriet." Harry sa zohol, vliezol do stanu a od udivu zabudol zavriet usta. Nachadzal sa v kompletne zariadenom trojizbovom byte, v ktorom nechybala ani kupelna a kuchyna. Najzvlastnejsie na tom bolo, ze starodavny nabytok mu napadne pripominal zariadenie domu pani Figgovej: kresla, ktore sa k sebe vobec nehodili, pokryvali hackovane potahy a pachlo tam po mackach. - 62 - ,,Ved je to len na jednu noc," povedal pan Weasley, utieral si vreckovkou plesinu na hlave a hladel na styri poschodove postele v spalni. ,,Pozical som si ho od Perkinsa. Stanovat uz nechodieva, chudacisko, ma problemy s krizami." Chytil zapraseny cajnik a nazrel don. ,,Budeme potrebovat vodu..." ,,Na mape od mukla je vyznaceny vodovod," povedal Ron, ktory vosiel do stanu hned za Harrym a jeho nezvycajne vnutorne rozmery ho ocividne nevzrusovali. ,,Nachadza sa na opacnej strane tabora." ,,Tak sa teda s Harrym a Hermionou zoberte po vodu," pan Weasley im podal cajnik a niekolko kastrolov, ,,ostatni zatial nazbieraju drevo." ,,Mame predsa sporak," zacudoval sa Ron. ,,Staci, ked ho..." ,,Ron, zabudas na protimuklovske opatrenia!" pripomenul mu pan Weasley a tvar mu horela od ocakavania. ,,Ked kempuju ozajstni muklovia, varia na ohnisku pred stanom. Na vlastne oci som to videl!" Po kratkej exkurzii v dievcenskom stane, ktory bol sice o nieco mensi nez chlapcensky, no zato nesmrdel po mackach, sa Harry, Ron a Hermiona vydali s cajnikom a kastrolmi krizom cez taborisko. Slnko uz vyslo, hmla sa zdvihla a im sa naskytol vyhlad na obrovske stanove mesto, rozprestierajuce sa vsetkymi smermi. Vykracovali si ulickou pomedzi stany a zvedavo sa rozhliadali. Harrymu az teraz svitlo, kolko carodejnikov a carodejnic musi byt na svete; doteraz mu vobec nezislo na um, ze existuju aj v inych krajinach. Obyvatelia kempu sa prave prebudzali. Ako prve vstavali rodiny s malymi detmi; Harry este nikdy nevidel takych malickych carodejnikov a carodejnice. Pred obrovskym stanom v tvare pyramidy cupel maly, asi dvojrocny chlapcek, v ruke drzal prutik a cely stastny nim pichal do slimaka v trave, ktory sa pomaly naduval a uz bol taky velky ako salama. Ked ho minali, zo stanu prave vybehla jeho mama. ,,Kevin, kolkokrat som ti hovorila? Nedotykaj sa - otcovho - prutika - ach!" Sliapla na obrovskeho slimaka a ten sa rozprskol. Tichym povetrim sa niesol jej krik a miesal sa s narekom maleho chlapca - ,,Slimak plaskol! Slimak plaskol!" - 63 - O nieco dalej zazreli dve male carodejnice, sotva starsie ako Kevin, na hrackarskych metlach. Vznasali sa tak nizko nad zemou, az sa chodidlami zlahka dotykali vrcholkov zarosenych stebiel travy. Jeden z ministerskych carodejnikov si to vsimol, pretoze nahlivym krokom presiel okolo Harryho, Rona a Hermiony a nahnevane si hundral popod nos: ,,Za bieleho dna! A rodicia si urcite vylihuju!" Zo stanov sa vynarali carodejnici a carodejnice a pripravovali ranajky. Niektori z nich sa najskor nenapadne rozhliadli a pricarovali si ohen prutikom; ini skrtali zapalkami a tvarili sa pritom velmi nedovercivo, akoby neverili, ze sa to da. Pri purpurovocervenom ohni, nad ktorym sa opekalo cosi, co vyzeralo ako kralik, sedeli traja africki carodejnici v dlhych bielych habitoch, pohruzeni do vaznej debaty, a nedaleko nich pod transparentom, natiahnutym medzi stanmi, na ktorom stalo: INSTITUT SALEMSKYCH BOSORIEK, vasnivo klebetila skupinka americkych carodejnic v strednom veku. Zo stanov doliehali k Harrymu utrzky rozhovorov v cudnych jazykoch, a hoci z nich nerozumel ani slovo, fascinovala ho melodia jednotlivych hlasov. ,,Hej - mam nieco s ocami, alebo naozaj vsetko ozelenelo?" opytal sa Ron. Ronove oci za to veru nemohli. Vosli medzi skupinku stanov, pokrytych hrubym datelinovym porastom, takze to vyzeralo, akoby zo zeme vyrasili male kopceky cudesnych tvarov. V tych otvorenych bolo vidiet usmiate tvare. Odrazu zaculi svoje mena. ,,Harry, Ron, Hermiona!" Krical na nich spoluziak Seamus Finnigan, stvrtak z chrabromilskej fakulty. Sedel pred svojou datelinovou kopou vedla nejakej panej s vlasmi farby piesku - zrejme to bola jeho mama - a so svojim najlepsim priatelom Deanom Thomasom, tiez z Chrabromilu. ,,Co poviete na tu vyzdobu?" usmieval sa na nich Seamus. ,,Ministerstvo nebolo velmi nadsene." ,,Preco by sme sa mali hanbit za svoje farby?" spytala sa pani Finniganova. ,,Mali by ste vidiet Bulharov, co vsetko sa im hompala nad stanmi. Dufam, ze drzite palce Irsku?" uprela na Harryho, Rona a Hermionu svoje drobne ocka. Ked ju ubezpecili, ze urcite budu povzbudzovat Irsko, pokracovali v ceste, aj ked Ron poznamenal: ,,Mali sme na vyber?" ,,Zaujimalo by ma, co take maju ti Bulhari," podotkla Hermiona. - 64 - ,,Podme sa pozriet," navrhol Harry a ukazal na velikansku skupinu stanov pred nimi, kde sa vo vetre vlnila bulharska bielo-zelenocervena zastava. Stany sice nepokryvali zive rastliny, ale na kazduckom z nich visel rovnaky plagat a na nom nezvycajne zachmurena tvar s hustym ciernym obocim. Bola to, samozrejme, pohybliva fotografia, no tvar na nej sa len mracila a obcas zmurkla. ,,Krum," povedal Ron potichu. ,,Kto?" nechapala Hermiona. ,,Krum!" zopakoval Ron nahlas. ,,Viktor Krum, bulharsky stihac!" ,,Tvari sa strasne mrzuto," poznamenala Hermiona a hladela na vsetkych tych zamracenych Krumov okolo nich. ,,Mrzuto?" zopakoval Ron a prevratil oci. ,,Co tam po tom, ako sa tvari! Je uzasny. A pritom je este taky mlady. Tusim ma osemnast, viac nie. Je to genius, vsak pockaj, vecer sa presvedcis." V rohu taboriska bol vodovod a pred nim stal hlucik ludi. Harry, Ron a Hermiona sa postavili na koniec radu, rovno za dvoch muzov, ktori sa rozculene hadali. Jeden z nich bol velmi stary carodejnik v dlhej kvietkovanej nocnej koseli. Druhy zjavne patril k ministerskym carodejnikom; drzal v rukach pasikave nohavice a od zlosti takmer plakal. ,,Oblec si ich, Archie, posluchni... Nemozes tu chodit v tomto, ten mukel pri brane je uz aj tak dost podozrievavy." ,,Kupil som si to v muklovskom obchode," tvrdil stary carodejnik zanovito. ,,Takze v tom chodia aj muklovia." ,,Chodia v tom muklovske zeny, Archie, ale nie chlapi, ti nosia toto," vysvetloval ministersky carodejnik a maval mu pred nosom pasikavymi nohavicami. ,,A neobleciem," odsekol Archie urazene. ,,Paci sa mi, ako sa mi v tom luftuju iste miesta, a hotovo." Hermionu v tej chvili pochytil taky zachvat smiechu, ze sa pre istotu radsej vzdialila a do radu sa opat vratila, az ked si Archie nabral vodu a odisiel. Spiatocna cesta s nakladom im trvala ovela dlhsie. Tu a tam zazreli zname tvare: spoluziakov z Rokfortu a ich rodicov. Oliver Wood, byvaly kapitan Harryho fakultneho metlobaloveho timu, ktory pred prazdninami dostudoval, dotiahol Harryho k ich stanu, aby ho - 65 - zoznamil so svojimi rodicmi, a nadsene mu oznamil, ze prave podpisal zmluvu so zaloznym muzstvom Magochester United. Vzapati ich pozdravil Ernie Macmillan, stvrtak z Biflomoru, a o nieco neskor zazreli Ccho Cchang, velmi peknu stihacku Bystrohlavu. Ccho Harrymu zakyvala a usmiala sa nanho a Harry sa pritom, ked jej zakyval tiez, vydatne oblial vodou. Ron sa zacal posmesne uskrnat, a tak Harry rychlo ukazal na velku skupinku neznamych tinedzerov. ,,Co myslis, odkial su?" spytal sa. ,,Nechodia na Rokfort, vsak?" ,,Asi z nejakej zahranicnej skoly," odvetil Ron. ,,Je ich vraj vela. Nikdy som sice ziadneho zahranicneho studenta nestretol, ale Bill si kedysi davno dopisoval s nejakym chalanom z Brazilie. Chcel sa dokonca zucastnit vymenneho programu, no mamka s tatkom si to nemohli dovolit. Ten chalan, s ktorym si dopisoval, sa urazil, ze nechce prist, a poslal mu prekliaty klobuk. A Billovi sa z neho zosuverili usi." Harry sa zasmial, no nedal najavo, ako ho prekvapilo, ze existuju aj ine carodejnicke skoly. Teraz, ked videl v kempingu zastupcov tolkych narodov, uvedomil si, aky bol hlupy, ked mu ani na um nezislo, ze Rokfort predsa nie je jedina carodejnicka skola na svete. Kutikom oka pozrel na Hermionu, no ju tato informacia zjavne vobec nevzrusovala. O zahranicnych skolach urcite vycitala vsetko v tych svojich knihach. ,,Trvalo vam to celu vecnost," poznamenal George, ked konecne dorazili k weasleyovskemu stanu. ,,Stretli sme zopar znamych," vysvetloval Ron a polozil nadoby s vodou na zem. ,,Preco ste este neurobili ohen?" ,,Tatko sa hra so zapalkami," uskrnul sa Fred. Panu Weasleymu sa nepodarilo zalozit ohen, no nie preto, ze by sa o to nepokusal. Na zemi okolo neho lezali polamane zapalky, ale on sa tvaril ako najstastnejsi clovek na svete. ,,Hops!" zvolal prekvapene, ked sa zapalka rozhorela, a pustil ju na zem. ,,Ukazte, pan Weasley," poziadala Hermiona privetivo, vzala si od neho skatulku so zapalkami a ukazala mu, ako sa to robi. Konecne mali teda ohen, no kym sa rozhori natolko, aby na nom mohli varit, potrva to najmenej hodinu. Ten cas vsak mohli vyuzit na pozorovanie okolia. Vsetko nasvedcovalo tomu, ze ich stan zrejme stoji hned vedla cesty na ihrisko, lebo ustavicne tade sem a tam - 66 - nahlivo prechadzali zamestnanci ministerstva a zakazdym srdecne zdravili pana Weasleyho. Pan Weasley to po cely cas komentoval, z coho mali radost najma Harry s Hermionou. Jeho vlastne deti vedeli o ministerstve tolko, ze tomu, co ich otec hovori, nevenovali pozornost, ,,To bol Cuthbert Mockridge, sef Uradu pre vzajomnu spolupracu so skriatkami... ten, co prichadza, je Gilbert Wimple, clen Vyboru pre experimentalne kuzla; tie rozky nosi uz dlhsie... Ahoj, Arnie... Arnie Peasegood, pracuje ako vymazavac v Oddeleni napravy nahodnych kuzel, viete... a tamto su Bode a Croaker... oni su nedotknutelni..." ,,Coze su?" ,,Su z prisne tajneho Oddelenia zahad, nik nevie, v com maju prsty..." Ked sa ohen dostatocne rozhorel a dali varit vajicka a parky, z lesa sa vynorili Bill, Charlie a Percy a blizili sa k nim. ,,Prave sme sa primiestnili, tatko," volal Percy. ,,Ach, vyborne, obed!" Pustili sa do jedla, ked odrazu pan Weasley z nicoho nic vyskocil, usmieval sa a odusu maval muzovi, ktory kracal rovno k nim. ,,Aha!" zvolal. ,,Ustredna postava tychto dni! Ludo!" Ludo Bagman bol jednoznacne najzaujimavejsou osobou, aku tu Harry stretol, prekonal dokonca i stareho Archieho v kvietkovanej nocnej koseli. Mal na sebe dlhy metlobalovy habit s hrubymi vodorovnymi zlto-ciernymi pasikmi a na hrudi sa mu vynimala obrovska osa. Posobil dojmom pevne stavaneho, no uz trochu povadnuteho chlapa, habit mu tesne obopinal obrovske brucho, ktore v casoch, ked hraval metlobal za Anglicko, zarucene nemal. Mal rozcapeny nos (zrejme mu ho zlomila nejaka zatulana dorazacka, pomyslel si Harry), zato velke modre oci, plave vlasy a ruzova plet mu dodavali vyzor velmi odrasteneho skolaka. ,,Ahojte!" zavolal na nich Bagman bodro. Chodil tak, akoby mal na chodidlach pripevnene strunky, a zdalo sa, ze je uplne vo vytrzeni. ,,Artur, rad ta vidim, starec!" dychcal, ked dorazil az k ohnisku. ,,To je nadherny den, co? Lepsie pocasicko sme si ani nemohli priat. Bude bezoblacny vecer... a organizacia klape ako hodinky... Som tu skoro zbytocny!" - 67 - Okolo neho prave prebehla skupinka zubozene posobiacich ministerskych carodejnikov. Ukazovali kamsi pred seba na nieco, co vyzeralo ako zazracny ohen, pretoze do vysky asi siedmich metrov z neho vyletovali fialove iskry. Pribehol Percy a ruku s prutikom mal vystrcenu pred sebou. Nesuhlasil s tym, ako Ludo Bagman vedie svoje oddelenie, ale zjavne mu to nebranilo v pokuse urobit dobry dojem. ,,Ach... ano," usmial sa pan Weasley, ,,toto je moj syn Percy. Prave nastupil u nas na ministerstve. Toto je Fred... nie, George, prepac... toto je Fred... Bill, Charlie, Ron... moja dcera Ginny a Ronovi priatelia Hermiona Grangerova a Harry Potter." Pri Harryho mene Bagmanovi chvilocku trvalo, kym si uvedomil, o koho ide, a potom jeho oci, tak ako zvycajne, zabludili na jazvu na Harryho cele. ,,A vy ostatni," pokracoval pan Weasley, ,,toto je Ludo Bagman, toho vam ani predstavovat nemusim. Vdaka nemu mame take dobre listky..." Bagman sa rozziaril a mavol rukou, akoby chcel povedat, ze to bola uplna malickost. ,,Tak co, Artur, uz sa tesis na zapas?" opytal sa nedockavo a vo vreckach zlto-cierneho habitu mu strngotalo, akoby ich mal plne zlata. ,,Prave som sa stavil s Roddym Pontnerom, ze skore otvoria Bulhari. Ked vezmeme do uvahy, ze Irsko ma najlepsich triafacov za poslednych niekolko rokov, da sa povedat, ze som mu poskytol dost velku vyhodu... a mala Agatha Timmsova stavila polovicu podielov z uhorej farmy na to, ze zapas potrva tyzden." ,,Takze... ideme na to," vyhlasil pan Weasley. ,,Stavim galleon na vitazstvo Irska." ,,Galleon?" zopakoval Ludo Bagman trochu sklamane, no rychlo sa vzchopil. ,,Velmi dobre, velmi dobre... este niekto?" ,,Na hazardne hry su este primali," poznamenal pan Weasley. ,,Molly by sa to urcite nepa-" ,,Stavime tridsatsedem galleonov, patnast siklov a tri knuty," vyhlasil Fred, ked s Georgeom vylozili na kopu vsetky svoje uspory, ,,ze Irsko vyhra... ale Viktor Krum chyti ohnivu strelu. A k tomu prihodime i falosny carodejnicky prutik." ,,Hadam nechcete panu Bagmanovi ukazovat take nezmysly!" zasycal Percy, no zdalo sa, ze Bagman vobec nepovazuje falosny - 68 - prutik za nezmysel; ba naopak, ked mu ho Fred podaval, jeho chlapcenska tvar sa cela rozziarila, a ked prutik hlasno zakotkodakal a zmenil sa na gumenu sliepku, Bagman sa od smiechu az prehybal. ,,Fantasticke! Uz roky som nevidel taku dokonalu napodobeninu! Dam vam za nu pat galleonov!" Zhrozeny Percy neveril vlastnym usiam. ,,Chlapci," zasepkal pan Weasley, ,,nechcem, aby ste uzatvarali stavky... su to vsetky vase uspory... vasa mamka..." ,,Ale no tak, Artur, nekaz hru!" zahrmel Ludo a nedockavo zastrngotal vreckami. ,,Su dost stari na to, aby vedeli, co robia! Takze vy tvrdite, ze Irsko vyhra, ale ohnivu strelu chyti Krum? To je vylucene, chlapci, nemate sancu... no mozeme to urobit takto... Za ten uzasny prutik vam pridam pat galleonov a potom..." Pan Weasley sa bezmocne prizeral, ako Ludo Bagman v okamihu vytiahol zapisnik a brko a nahlivo si zaznacil mena dvojciat. ,,Vdaka," podakoval George, vzal si od Bagmana kusok pergamenu a zastrcil si ho vpredu do habitu. Bagman sa cely nateseny otocil k panu Weasleymu. ,,Nemohol by som si k vam prisadnut? Musim zohnat Bartyho Croucha. Moj bulharsky kolega sa neustale na nieco stazuje a ja mu nerozumiem ani slova. Barty si s nim urcite poradi. Ovlada asi stopatdesiat jazykov." ,,Pan Crouch?" strhol sa Percy, zabudol sa tvarit odmerane a nesuhlasne a od sameho vzrusenia sa az vrtel. ,,Ovlada ich vyse dvesto! Hovori po ifritsky, permonicky a trollsky..." ,,Po trollsky vie kazdy," vyhlasil Fred pohrdavo. ,,Staci, ak bude ukazovat a chrcat." Percy vrhol na Freda nanajvys znechuteny pohlad a zurivo prehrabol ohen, aby voda v kotliku rychlejsie zovrela. ,,Ludo, vies nieco nove o Berte Jorkinsovej?" opytal sa pan Weasley Bagmana, ktory si prisadol k nim na travnik. ,,Ani zbla," odvetil Bagman pokojne. ,,Vsak ona sa vrati. Chuderka Berta, pamat ma ako deravy kotlik a orientacny zmysel nulovy. Skratka sa stratila, mozes si tym byt isty. Objavi sa v kancelarii niekedy v oktobri a bude presvedcena, ze je este stale jul." ,,Nemyslis, ze by bolo dobre poslat niekoho, aby ju pohladal?" navrhol pan Weasley vahavo, prave ked Percy podaval Bagmanovi caj. - 69 - ,,Aj Barty Crouch to tvrdi," odvetil Bagman a velke zrenicky sa mu nevinne rozsirili, ,,v sucasnosti vsak potrebujeme kazdu ruku a nohu. Ach... my o certovi! Barty!" K ich ohnisku sa prave primiestnil akysi carodejnik. Bol to absolutny protiklad Luda Bagmana, rozvaleneho na travniku vo svojom starom metlobalovom habite. Barty Crouch bol vysoky starsi carodejnik so vzpriamenym drzanim tela, v bezchybnom elegantnom obleku a viazanke. Cesticku uprostred kratkych sivych vlasov mal az neprirodzene rovnu a uzke fuziky nad hornou perou vyzerali, akoby si ich zastrihaval podla logaritmickeho pravitka. Topanky mal dokonale vylestene. Harry hned pochopil, preco ho Percy tak zboznuje. Percy totiz nadovsetko ctil dodrziavanie vsetkych zakonov a pravidiel a pan Crouch splnil nariadenie o muklovskom obleceni tak dokonale, ze si ho pokojne mohol niekto zmylit s bankovym manazerom. Harry bol presvedceny, ze dokonca ani stryko Vernon by ho nepokladal za toho, kym v skutocnosti bol. ,,Sadaj, Barty, drzim ti tu miesto," zvolal Ludo veselo a potlapkal travnik vedla seba. ,,Nie, Ludo, dakujem," zdvorilo odmietol Barty a v jeho hlase bolo citit netrpezlivost. ,,Vsade ta hladam. Bulhari naliehaju, aby sme na vrchnu tribunu pridali este dvanast sedadiel." ,,Ach, tak o to im ide?" zacudoval sa Bagman. ,,A ja ze ten chlap si chce doniest salamu. Ma hrozny prizvuk." ,,Pan Crouch!" zvolal Percy dychtivo a ustrnul v akomsi cudnom polouklone, pricom vyzeral, ako keby mal na chrbte hrb. ,,Date si salku caju?" ,,Ach," strhol sa pan Crouch a trochu prekvapene pozrel na Percyho. ,,Ano... dakujem, Weatherby." Fred s Georgeom sa zacali dusit nad svojimi salkami. Percymu ocerveneli usi a rychlo sa naciahol za kotlikom. ,,Chcel som s tebou prehodit slovicko, Artur," pokracoval pan Crouch a uprel svoj prenikavy pohlad na pana Weasleyho. ,,Ali Basir je nahnevany. Chce sa s tebou rozpravat o tom vasom embargu na lietajuce koberce." Pan Weasley si zhlboka vzdychol. ,,Minuly tyzden som mu kvoli tomu posielal sovu. Ak som mu to nevysvetloval stokrat, tak ani raz. Supis zakazanych carovnych - 70 - predmetov definuje koberec ako muklovsky artefakt, ale myslis, ze ma pocuva?" ,,O tom pochybujem," podotkol pan Crouch a vzal si od Percyho salku caju. ,,Chce ich k nam vyvazat za kazdu cenu." ,,Metly v Britanii len tazko nahradia," poznamenal Bagman. ,,Ali sa nazdava, ze na trhu viditelne chyba rodinny dopravny prostriedok," vysvetloval pan Crouch. ,,Spominam si, ze moj stary otec lietal na Perzane s dvanastimi sedadlami... ale to bolo este predtym, ako zakazali koberce." Povedal to takym sposobom, akoby nechcel, aby niekto hoci len na okamih zapochyboval, ze jeho predkovia prisne dodrziavali zakony. ,,Mas teraz vela roboty, Barty?" nadhodil Bagman zovialne. ,,Dost," odvetil pan Crouch sucho. ,,Zorganizovat prenasadla zo vsetkych piatich kontinentov nie je take jednoduche, Ludo." ,,Zrejme budete obaja radi, ked sa to vsetko skonci, nie?" opytal sa pan Weasley. Ludo Bagman sa zatvaril zhrozene. ,,Radi!? V zivote som sa tak perfektne nezabaval... Tym nechcem povedat, ze sa nemame na co tesit, vsak, Barty? Este sa toho naorganizujeme, co?" Pan Crouch sa zahladel na Bagmana a zvrastil obocie. ,,Dohodli sme sa, ze o tom nebudeme hovorit na verejnosti, kym nebudu jasne vsetky podrobnosti..." ,,A, podrobnosti!" kyvol rukou Bagman, akoby chcel to slovo zahnat ako roj komarov. ,,Ved to podpisali, je tak? Suhlasili, ci nie? Stavim sa s tebou o cokolvek, ze tieto decka sa to coskoro aj tak dozvedia. Kona sa to predsa na Rokforte..." ,,Ludo, musime sa stretnut s tymi Bulharmi," prerusili ho pan Crouch ostro. ,,Dakujem za caj, Weatherby." Vratil nedopitu salku Percymu a cakal na Luda; Bagman sa horko-tazko postavil, pricom vylial zvysok svojho caju a zlato vo vreckach mu veselo strngotalo. ,,Uvidime sa neskor!" zvolal. ,,Sedite so mnou na hornej tribune budem komentovat!" Ludo im zakyval, Barty Crouch zdvorilo pokyvol a obaja sa odmiestnili. ,,Co sa bude diat na Rokforte, tatko?" opytal sa zrazu Fred. ,,O com to hovorili?" - 71 - ,,Coskoro sa dozvies," usmial sa pan Weasley. ,,Ide o dovernu informaciu, ktora musi zostat utajena dovtedy, kym sa ministerstvo nerozhodne zverejnit ju," doplnil ho dolezito Percy. ,,Pan Crouch mal stopercentnu pravdu, ked nechcel, aby sa to prezradilo." ,,Sklapni, Weatherby," odsekol mu Fred. Ako cas plynul a blizilo sa popoludnie, nad taboriskom narastalo vzrusenie ako burkovy mrak. Ked sa zacalo zmrakat, pokojne letne povetrie akoby sa chvelo ocakavanim, a ked sa nad tisickami netrpezlivych carodejnikov rozprestrela tma, zmizli i posledne znamky predstierania: zdalo sa, ze ministerstvo to definitivne vzdalo a prestalo potlacat do oci bijuce prejavy kuzel, ktore boli teraz zjavne vsade. Kazdych niekolko metrov sa primiestnovali predavaci s podnosmi alebo vozikmi plnymi nezvycajneho tovaru. Predavali svetielkujuce ruzice - zelene pre Irsko, cervene pre Bulharsko - vykrikujuce mena hracov, spicate zelene klobuky pokryte tancujucou datelinou, bulharske saly zdobene levmi, ktore naozaj revali, vlajocky oboch krajin pri mavani vyhravajuce statnu hymnu; malicke modely najnovsieho typu metiel Blesk, co naozaj lietali, figurky slavnych hracov, ktore vam pysne chodili po dlani a predvadzali sa. ,,Na toto som cele leto setril," prezradil Ron Harrymu, ked aj s Hermionou chodili medzi predavacmi a nakupovali suveniry. Hoci Ron si uz kupil klobuk s tancujucou datelinou a velku zelenu ruzu, neodolal a kupil si aj figurku Viktora Kruma, bulharskeho stihaca. Miniaturny Krumi chodil Ronovi hore-dolu po dlani a mracil sa na zelenu ruzicu nad sebou. ,,Fiha, kuknite sa na toto!" skrikol Harry a ponahlal sa k voziku vrchovato nalozenemu akymisi predmetmi, pripominajucimi mosadzne dalekohlady, ibaze mali mnozstvo kadejakych gombikov a tlacidiel. ,,Vsehlad," veselo im oznamil predavac. ,,Mozete si jednotlive akcie znovu prehrat... vsetko spomalit... a ak budete mat zaujem, vsehlad vam ponukne zostrih najzaujimavejsich okamihov zapasu. Super cena - desat galleonov jeden." ,,Skoda, ze som si kupil toto," lutoval Ron a ukazal na tancujucu datelinu, pricom tuzobne hladel na vsehlad. ,,Tri," povedal Harry carodejnikovi. - 72 - ,,Nie... nechaj tak," ocervenel Ron. Velmi tazko znasal, ze Harry, ktory po svojich rodicoch zdedil maly poklad, mal ovela viac penazi ako on. ,,Nedostanete odo mna nic na Vianoce," oznamil mu Harry a vtisol jemu i Hermione do ruky vsehlad. ,,Najblizsich desat rokov, nezabudni." ,,Tak dobre," uskrnul sa Ron. ,,Ach, dakujem, Harry," potesila sa Hermiona. ,,A ja zozeniem program, pozrite..." Ked sa vratili k svojim stanom, mesce na peniaze mali ovela lahsie. Aj Bill, Charlie a Ginny sa vyzdobili zelenymi ruzicami a pan Weasley niesol irsku zastavu. Fred s Georgeom zostali bez suvenirov, lebo vsetko svoje zlato dali Bagmanovi. Odrazu sa odkialsi spoza lesa ozval hlboky, dunivy uder gongu, v lese sa vzapati rozziarili zelene a cervene lampase a osvetlovali chodnicek medzi stromami, ktory viedol na stadion. ,,Je cas!" zvolal pan Weasley a tvaril sa rovnako vzrusene ako ostatni. ,,Podte, ideme na to!" - 73 - OSMA KAPITOLA SVETOVY POHAR V METLOBALE A tak nahlivo vosli za panom Weasleym do lesa a zvierajuc v rukach nakupene suveniry kracali po cesticke osvetlenej lampasmi. Doliehali k nim vykriky, smiech, utrzky piesni tisicok ludi, ktori kracali za nimi i pred nimi. Atmosfera horuckoviteho vzrusenia bola velmi nakazliva; Harry sa nemohol ubranit usmevu. Kracali lesom asi dvadsat minut, nahlas sa zhovarali a vtipkovali, az kym sa nevynorili na opacnej strane lesa a neocitli sa v tieni obrovskeho stadiona. Hoci Harry videl len nepatrnu cast velikanskych zlatych stien obkolesujucich ihrisko, bol presvedceny, ze by sa dovnutra pokojne zmestilo desat katedral. ,,Stotisic miest na sedenie," povedal pan Weasley, ked si vsimol Harryho zacudovany vyraz. ,,Patstoclenna ministerska pracovna cata ho stavala cely rok. Kazdy centimeter stvorcovy je osetreny mukloodpudzujucim kuzlom. Ked sa minuly rok z casu na cas zatulali do blizkosti tohto stadiona nejaki muklovia, odrazu si spomenuli, ze maju cosi surne vybavit a musia sa ponahlat naspat... nech nam to prepacia," dodal laskavo a viedol skupinku k najblizsiemu vchodu, okolo ktoreho uz postaval huf vykrikujucich carodejnic a carodejnikov. ,,Cestne miesta!" vykrikla carodejnica z ministerstva, ked im skontrolovala listky. ,,Horna tribuna! Chodte hore, Artur, az na samy vrch." Schody stadiona pokryval sytopurpurovy koberec. Kracali coraz vyssie spolu s hufmi dalsich divakov, ktorych postupne ubudalo; mizli raz v lavych, raz v pravych dverach do chodieb nizsich tribun. Skupinka pana Weasleyho sa stverala dalej, az dorazila na koniec schodiska a ocitla sa v malej miestnosti nachadzajucej sa na najvyssom bode stadiona, presne v strede medzi oboma zlatymi branko- 74 - viskami. V dvoch radoch tu stalo asi dvadsat purpurovo-zlatych sedadiel a Harry si spolu s Weasleyovcami sadol na predne sedadla a s uzasom hladel na neuveritelny vyjav, ktory sa mu naskytol. Pod nimi si prave stotisic carodejnic a carodejnikov sadalo na svoje miesta, ktore sa tycili do vysky vokol celeho ovalneho ihriska. Vsetko zahalovala tajomna zlatista ziara, ktora akoby vychadzala zo samotneho stadiona. Z ich visutej pozicie sa im ihrisko javilo makucke ako zamat. Po oboch stranach ihriska do vysky patnastich metrov cneli tyce s obrucami; priamo oproti, takmer v urovni Harryho oci, bola umiestnena obrovska svetelna tabula. Na nej naskakovali zlate pismena, akoby ich pisala a vzapati zase zmazavala neviditelna ruka nejakeho gigantickeho obra. Harry si vsimol, ze nad ihriskom sa prave rozziarili reklamne napisy. Vazka - metla pre celu rodinu - mimoriadne bezpecna a spolahliva so zabudovanym bezpecnostnym systemom proti kradezi... Zazracny mnohoucelovy cistiaci prostriedok pani Skawishovej na odstranovanie spiny: Skawish, spiny sa zbavis!... Spolocenske ubory pre carodejnikov - Londyn, Pariz, Rokville... Ked Harry odtrhol zrak od napisu, pozrel sa cez plece, kto sedi na tribune okrem nich. Nevidel nikoho okrem drobneho stvorenia na predposlednom sedadle v rade za nimi. Telicko tohoto stvorenia s takymi malickymi nohami, ze si ich muselo na stolicke vystriet pred seba, ovijala utierka na riad ako nejaka rimska toga a tvar si zakryvalo dlanami. Dlhe netopierie usi boli Harrymu odrazu velmi povedome... ,,Dobby?" opytal sa Harry neveriacky. Drobne stvorenie roztiahlo prsty a odhalilo obrovske hnede ociska a nosisko, ktore tvarom a velkostou pripominalo paradajku. Nebol to Dobby - bol to vsak nepochybne domaci skriatok ako Dobby, Harryho kamarat. Harrymu sa podarilo Dobbyho oslobodit od jeho majitelov, rodiny Malfoyovcov. ,,Pan ma oslovit Dobby?" zacudovane zapistal skriatok pomedzi prsty. Hlas mal ovela tensi ako Dobby, slabucky a roztraseny a Harrymu napadlo - aj ked pri domacich skriatkoch sa to dalo len tazko urcit - ze je to zrejme dievca. Ron s Hermionou sa obzreli. Harry im o Dobbym sice vela rozpraval, no na vlastne oci ho este nevideli. Dokonca aj pan Weasley sa zvedavo obzrel. - 75 - ,,Prepac," ospravedlnil sa Harry skriatkovi, ,,s niekym som si ta pomylil." ,,Ale aj ja poznat Dobbyho, pane!" zapistal skriatok. Zakryval si tvar, akoby ho oslepovalo svetlo, hoci na cestnej tribune bolo skor sero. ,,Moje meno byt Winky, pane - a vy, pane," a tmavohnede skriatkove oci, teraz velke ako dva tanieriky, spocinuli na Harryho jazve. ,,A vy byt urcite Harry Potter!" ,,Ano, to som ja," odvetil Harry. ,,Dobby o vas stale rozpravat, pane!" povedal skriatok, odtiahol nepatrne ruky z tvare a tvaril sa ohromene. ,,Ako sa ma?" opytal sa Harry. ,,Ako sa mu paci na slobode?" ,,Ach, pane," prehovorila Winky krutiac hlavou, ,,ach, pane, ja to nemysliet ako urazku, no ja si nebyt ista, ci vy Dobbymu pomoct, ked mu dat slobodu." ,,Preco?" nechapal Harry. ,,Co sa mu stalo?" ,,Sloboda stupnut Dobbymu do hlavy, pane," povedala Winky smutne. ,,Mat napady, co sa nehodit k jeho postaveniu, pane. On si nemoct najst zamestnanie, pane." ,,A preco?" spytal sa Harry. Winky stisila hlas a zasepkala: ,,On chciet, aby mu za pracu platit, pane." ,,Aby mu platili?" zacudoval sa Harry. ,,No... a preco by mu nemali platit?" Winky sa pri jeho otazke zatvarila zhrozene a dlanami si prikryla tvar, takze ju mala napoly schovanu. ,,Domaci skriatkovia pracovat zadarmo, pane!" zapistala tlmene. ,,Nie, nie, nie. Ja povedat Dobbymu, ja mu povedat, Dobby musi najst milu rodinu a usadit sa. On sa nezmestit do koze, pane, a robit domacim skriatkom hanbu. Ked sa takto poflakovat, ja mu povedat, Dobby, ty skoncit na Oddeleni regulacie a kontroly zazracnych tvorov ako nejaky celkom obycajny skriatok." ,,Aspon si moze konecne trochu uzit," zastal sa ho Harry. ,,Domaci skriatkovia si neuzivat, Harry Potter," vyhlasila Winky rezolutne, zakryvajuc si rukami tvar. ,,Domaci skriatkovia robit to, co im prikazat. Ja sa bat vysok, Harry Potter," pozrela sa smerom k okraju tribuny a naprazdno preglgla. ,,Moj pan ma sem vsak poslat na cestnu tribunu, tak byt tu, pane." - 76 - ,,Ale preco ta sem poslal, ked vie, ze mas strach z vysok?" zamracil sa Harry. ,,Pan - pan chciet, aby som mu obsadit miesto, Harry Potter. On byt velmi zaneprazdneny," povedala Winky a naklonila hlavu k volnemu sedadlu vedla seba. ,,Winky si zelat byt opat v panovom stane, Harry Potter, no Winky robit, co jej kazat. Winky byt dobry domaci skriatok." Opat vrhla ustraseny pohlad na kraj tribuny a zakryla si oci. Harry sa otocil k ostatnym. ,,Tak toto je domaci skriatok?" zahundral Ron. ,,Cudni tvorovia, vsak?" ,,Dobby bol este cudnejsi," povedal Harry uprimne. Ron si vytiahol svoj vsehlad a zacal ho testovat tak, ze ho zaostril na divakov na opacnom konci stadiona. ,,To je bomba!" zvolal a krutil gombikom s napisom ,,prehravka". ,,Mozem to vratit, aby sa ten stary chlapik znova posparal v nose... a znova... a este raz..." Hermiona zatial studovala program v zamatovych doskach so strapcami. ,,Tesne pred zapasom sa predstavia maskoty oboch timov," precitala nahlas. ,,Ach, to vzdy stoji za to," povedal pan Weasley. ,,Reprezentacne druzstva si totiz vzdy dovezu bytosti z rodnej krajiny, viete, a vzdy je z toho taka mala sou." V priebehu nasledujucej polhodiny sa miesta na tribune postupne zaplnili. Pan Weasley si neustale podaval ruku so zjavne velmi vyznamnymi carodejnikmi. Percy vyskakoval zo svojho sedadla tak casto, az to vyzeralo, akoby sa silou-mocou pokusal sadnut si na jezka. Ked sa objavil sam minister magie Kornelius Fudge, Percy sa tak hlboko uklonil, az mu okuliare spadli na zem a rozbili sa. Cely ocervenel, sibnutim prutika si ich rychlo opravil a potom uz radsej zostal sediet, pricom neustale vrhal na Harryho zavistlive pohlady, pretoze s tym sa Kornelius Fudge zvital ako so starym priatelom. Harry s ministrom sa totiz dobre poznali, Fudge mu otcovsky potriasol rukou, spytal sa ho, ako sa ma, a predstavil ho carodejnikom po svojej lavici i pravici. ,,Toto je Harry Potter," povedal nahlas bulharskemu ministrovi v nadhernom ciernom zamatovom habite lemovanom zlatom, ktory - 77 - zjavne nerozumel po anglicky ani slovo. ,,Harry Potter... ale no, urcite vies, kto to je... porazil Ved-Vies-Koho... urcite ho poznas!" Bulharsky minister si odrazu vsimol jazvu na cele, ukazal na nu a nahlas vzrusene drmolil cosi nezrozumitelne. ,,Vedel som, ze sa napokon dohodneme," povedal Fudge Harrymu unavene. ,,Na jazyky prilis nie som; na tieto veci potrebujem Bartyho Croucha. Aha, tam mu jeho skriatok drzi kreslo. Dobre urobil, lebo tito bulharski darebaci sa pokusaju vydrankat vsetky najlepsie miesta... ach, tam je Lucius!" Harry, Ron a Hermiona sa rychlo obratili. Cez ulicku medzi prvym a druhym radom sa k trom poslednym volnym sedadlam predierali byvali majitelia domaceho skriatka Dobbyho: Lucius Malfoy, jeho syn Draco a nejaka zena, ktora iste bude Dracova mama, ako sa dovtipil Harry. Harry a Draco Malfoy sa neznasali od svojho prveho stretnutia v Rokfortskom exprese. Draco mal bledu pokozku, spicatu tvar, plave vlasy a velmi sa podobal na svojho otca. Jeho mama bola vysoka stihla blondina a bola by to inak krasna zena, nebyt toho, ze sa tvarila, akoby nieco v jej blizkosti hrozne smrdelo. ,,Ach, Fudge," zvolal pan Malfoy, a ked prisiel az k ministrovi, podal mu ruku. ,,Ako sa mas? S mojou zenou Narcisou sa tusim nepoznate, vsak? Ani s mojim synom Dracom." ,,Velmi ma tesi, velmi ma tesi," usmial sa Fudge na pani Malfoyovu a uklonil sa. ,,Dovolte mi, aby som vas predstavil panu Oblanskovi... Obalonsk... pan... no, je to bulharsky minister magie a vobec netusi, co hovorim, takze je to aj tak jedno. Koho tu este mame... s Arturom Weasleym sa poznas, vsak?" Nastalo napate ticho. Pan Weasley a pan Malfoy sa na seba pozreli a Harrymu sa v duchu vybavila situacia, ked takto stali zocivoci naposledy: bolo to v obchode s carodejnickou literaturou pre malych a velkych a oni dvaja sa tam pobili. Pan Malfoy si chladne premeral pana Weasleyho svojimi sivymi ocami a potom pozrel na jeden i druhy koniec radu. ,,To ma podrz, Artur," povedal potichu. ,,Co si musel predat, aby si si mohol dovolit listky do cestnej loze? Za svoj dom by si urcite az tolko nedostal." - 78 - Fudge, ktory vobec nepocuval, pokracoval: ,,Lucius prednedavnom daroval velmi velkorysu financnu ciastku Nemocnici sv. Munga na liecbu carovnych chorob a zraneni. Je tu na moje pozvanie." ,,To... to je uzasne," povedal pan Weasley a silene sa usmial. Oci pana Malfoya spocinuli na Hermione, ktora sa zlahka zapyrila, no odvazne jeho pohlad opatovala. Harry velmi dobre vedel, preco pan Malfoy ohrnul hornu peru. Malfoyovci boli hrdi na to, ze su cistokrvni; inymi slovami, kazdeho, kto mal muklovsky povod ako Hermiona, povazovali za druhoradeho. V pritomnosti ministra magie sa vsak pan Malfoy neodvazil nieco povedat. Kyvol smerom k panu Weasleymu, posmesne sa uskrnul a vykrocil k svojim sedadlam. Draco vrhol na Harryho, Rona a Hermionu opovrzlivy pohlad a usadil sa medzi mamu a otca. ,,Nafukanci nafukani," zahundral Ron a spolu s Harrym a Hermionou opat upreli pohlady na ihrisko. Chvilu na to vpochodoval do loze Ludo Bagman. ,,Vsetci pripraveni?" opytal sa a jeho ovalna tvar ziarila ako mesiacik. ,,Pan minister... mozeme zacat?" ,,Cakame len na teba," odvetil Fudge pokojne. Ludo vytiahol svoj prutik, namieril si nim na hrdlo, zvolal ,,Sonorus!" a preplnenym stadionom sa odrazu niesol jeho hromovy hlas, siril sa ako mohutna ozvena aj do tych najodlahlejsich kutov divackych tribun. ,,Damy a pani, vitam vas! Vitam vas na finalovom zapase styristodvadsiateho druheho rocnika Svetoveho pohara v metlobale!" Divaci nadsene kricali a tlieskali. Tisice vlajociek mavalo a jedna cez druhu vyhravali svoju statnu hymnu. Na obrovskej svetelnej tabuli prave zmizol posledny reklamny napis (Fazulky kazdej chuti riziko v kazdom kusku!) a objavilo sa na nej BULHARSKO:0, IRSKO:0. ,,A teraz priamo k veci, dovolte, aby som vam predstavil... maskotov bulharskeho reprezentacneho druzstva!" Lava strana stadiona, ktora tvorila jednoliaty sarlatovocerveny blok, zahrmela nadsenim. ,,To som zvedavy, co si priniesli," poznamenal pan Weasley a naklonil sa vacsmi dopredu. ,,Ach!" Strhol si z oci okuliare a nahlivo si ich utieral do habitu. ,,Vily!" ,,Ake vily?" - 79 - No v tej chvili na ihrisko plavne vchadzala stovka vil a Harryho otazka bola zodpovedana. Vily boli zeny... najkrajsie zeny, ake kedy Harry videl... iba s tym rozdielom, ze to neboli... nemohli to byt ludske bytosti. To Harryho na chvilu zmiatlo, v duchu si kladol otazku, co vlastne su, preco ich pokozka ziari ako mesacny svit a bielozlatiste vlasy sa za nimi vznasaju, hoci vobec nefuka... no v tej chvili zacala hrat hudba a Harryho prestalo trapit, ci su to ludske bytosti pravdu povediac netrapilo ho uz vobec, ale vobec nic. Vily zacali tancovat a Harryho mysel zrazu zaplavila blazena prazdnota. Teraz zalezalo iba na tom, aby nespustal oci z vil, inak sa budu diat hrozne veci... Vily tancovali coraz rychlejsie a Harryho otupenou myslou sa zacali prehanat blaznive, utrzkovite myslienky. Odrazu tuzil vykonat nieco velmi posobive, hned a zaraz. Zdalo sa mu, ze najlepsie bude, ked skoci z tribuny... lenze bude to dostatocne posobive? ,,Harry, co to robis?" z dialky k nemu dolahol Hermionin hlas. Hudba stichla. Harry zazmurkal. Stal a jednu nohu mal vylozenu na murovanom zabradli. Vedla neho stal Ron a vyzeral, akoby sa prave chystal skocit zo skokanskeho mostika do vody. Stadionom zazneli rozhnevane vykriky. Divaci nechceli, aby vily odisli. Harry ich uplne chapal; pochopitelne, aj on bude drzat palce Bulharsku, a nevedel dost dobre pochopit, preco ma na hrudi pripnuty velky zeleny trojlistok. Ron si zatial s nepritomnym pohladom strhaval datelinu z klobuka. Pan Weasley sa pousmial, naklonil sa k Ronovi a vytrhol mu klobuk z ruk. ,,Budes to lutovat," povedal, ,,len pockaj, kym sa ukazu Iri." ,,Co?" vyrazil zo seba Ron a s otvorenymi ustami zizal na vily, ktore sa prave zoradovali na jednej strane ihriska. Hermiona nahlas zatskala. Stiahla Harryho spat na sedadlo. ,,Prosim ta!" zahundrala pohorsene. ,,A teraz," zahrmel hlas Luda Bagmana, ,,laskavo pozdvihnite svoje prutiky... za maskotov reprezentacneho druzstva Irska!" V nasledujucej chvili sa zdalo, akoby na stadion vletela zelenozlata kometa. Obletela ihrisko, rozstiepila sa na dve mensie komety a kazda z nich vyrazila k opacnemu brankovisku. Odrazu sa nad ihriskom objavila duha a spojila obe svetelne gule. Divaci nadsene zhikli ako pri ohnostroji. Vzapati duha zbledla, obe svetelne gule sa spojili a splynuli, vytvorili obrovsky trblietavy trojlistok, ktory stupal k ob- 80 - lohe a zacal sa vznasat nad tribunami. A z neho zacal padat akoby zlaty dazd... ,,Nadhera!" vykrikol Ron, ked datelinovy listok preletel ponad neho a na hlavy a sedadla sa zacali sypat tazke zlate mince. Harry zmuril oci na trojlistok a vsimol si, ze ho tvoria tisice a tisice drobnych bradatych muzickov v cervenych vestach a kazdy z nich drzi malicky zlaty alebo zeleny lampasik. ,,Irski skriatkovia leprechauni!" ozval sa hlas pana Weasleyho uprostred burliveho potlesku divakov, z ktorych mnohi sa vrhali pod sedadla a bojovali o zlate mince. ,,Tu mas," vykrikol Ron radostne a strcil Harrymu do ruky za hrst zlatych minci, ,,za ten vsehlad! Teraz mi musis kupit vianocny darcek, hahaha!" Obrovsky datelinovy trojlistok sa rozplynul, leprechauni sa zniesli na travnik na opacnu stranu ihriska, ako stali vily, sadli si s prekrizenymi nohami a cakali, kedy sa zacne zapas. ,,A teraz, damy a pani, srdecne vitame reprezentacne druzstvo Bulharska! Takze - Dimitrov!" Z vchodu na protilahlej strane ihriska vystrelila akasi postava na metle v sarlatovocervenom odeve, ktora sa pohybovala tak rychlo, ze bolo vidiet iba farebny pas, a sprevadzal ju burlivy potlesk bulharskych fanusikov. ,,Ivanovova!" Vyrutila sa dalsia postavicka v sarlatovom habite. ,,Zograv! Levski! Vulchanov! Volkov! A napokooon -Krum!" ,,To je on, to je on!" jacal Ron a sledoval Kruma vsehladom. Harry nanho rychlo zamieril svojim. Viktor Krum bol chudy, tmavovlasy mladenec so zltkastou pokozkou, velkym orlim nosom a hustym ciernym obocim. Vyzeral ako obrovsky dravy vtak. Naozaj bolo tazke uverit, ze ma len osemnast. ,,A teraz, prosim, privitajme reprezentacne druzstvo Irska!" zakrical Bagman. ,,Tu ich mame - Connolly! Ryan! Troy! Mulletova! Moranova! Quigley! AA - Lynch!" Na ihrisko sa prihnalo sedem zelenych rozmazanych pasov. Harry pokrutil malym gombikom na boku svojho vsehladu a spomalil si jednotlivych hracov tak, ze na kazdej z metiel rozoznal napis ,,Blesk" - 81 - a precital mena, ktore mali hraci striebornou nitou vysite na chrbtoch. ,,A az z dalekeho Egypta prichadza nas uznavany rozhodca, predseda Medzinarodnej metlobalovej asociacie Hasan Mustafa!" Na travnik vpochodoval drobny vyziabnuty carodejnik v habite z cisteho zlata, ktory dokonale ladil s okolitym stadionom, na hlave nemal ani vlas, zato fuzmi by mohol pokojne konkurovat strykovi Vernonovi. Spod nich mu vytrcala strieborna pistalka, pod jednou pazuchou niesol velku drevenu debnicku a pod druhou metlu. Harry nastavil regulator rychlosti na vsehlade do normalnej polohy a sledoval Mustafu, ako vysada na metlu a kopnutim otvara veko debnicky - do vzduchu okamzite vyleteli styri lopty: sarlatovocervena prehadzovacka, dve cierne dorazacky a (Harry ju zahliadol len na stotinu sekundy a hned mu zmizla z dohladu) drobulinka, okridlena ohniva strela. Ozval sa prenikavy hvizd a Mustafa vyletel do vzduchu za loptami ako raketa. ,,Zapas sa zacaaal!" zvolal Bagman. ,,Prehadzovacku ma Mulletova! Troy! Moranova! Dimitrov! Opat Mulletova! Troy! Levski! Moranova!" Takyto metlobal veru Harry este nevidel. Tak tuho si pritiskal vsehlad k okuliarom, az sa mu zarezavali do nosa. Hraci boli neuveritelne rychli - triafaci si hadzali prehadzovacku takym tempom, ze Bagman sotva stacil vyslovovat ich mena. Harry si na pravej strane vsehladu opat nastavil spomalenie, stlacil vrchne tlacidlo ,,komentar" a na sosovkach sa rozziaril purpurovy napis a do usi mu doliehal ohlusujuci rev divakov. HAWKSHEADOVA UTOCNA FORMACIA, precital si a sledoval, ako sa traja irski triafaci zomkli tesne k sebe, v strede Troy, Mulletova s Moranovou trochu vpredu, a tlacia na Bulharov. Vzapati sa rozsvietil napis PORSKOVOV MANEVER, Troy predstieral, ze chce s prehadzovackou vyletiet kolmo nahor, cim odvratil pozornost bulharskej triafacky Ivanovovej a pustil prehadzovacku Moranovej. Jeden z bulharskych odrazacov Volkov sa prudko zahnal svojou kratkou palkou za dorazackou letiacou popri nom a odrazil ju smerom na Moranovu; Moranova uskocila, aby sa dorazacke vyhla, prehadzovacka jej vypadla, Levski, ktory kruzil pod nou, sa jej okamzite zmocnil... - 82 - ,,TROY DAVA GOOL!" vykrikol Bagman a stadion buracal. ,,Desat nula pre Irsko!" ,,Coze?" zvolal Harry a horuckovito sa rozhliadal cez vsehlad. ,,Prehadzovacku mal predsa Levski!" ,,Harry, ak si to nenastavis na normalnu rychlost, to najlepsie ti unikne!" kricala Hermiona a kym Troy obletel cestne kolo okolo ihriska, vyskakovala a mavala rukami vysoko vo vzduchu. Harry rychlo pozrel ponad vsehlad a vsimol si, ze leprechauni, ktori sledovali zapas spoza postrannej ciary, vyleteli znova do vzduchu a vytvorili obrovsky ziarivy datelinovy trojlistok. Z opacnej strany ihriska na nich mrzuto zazerali vily. Vzapati hra pokracovala a nahnevany Harry si rychlo nastavil gombik do normalnej polohy. Vedel o metlobale dost, aby mohol posudit, ze irski triafaci su naozaj vynikajuci. Spolupracovali ako dokonale zohraty tim a tak vynikajuco koordinovali svoje pohyby, az sa zdalo, ze dokazu jeden druhemu citat myslienky, a ruzica na Harryho hrudi pisklavo vykrikovala ich mena: ,,Troy - Mulletova - Moranova!" V priebehu desiatich minut Irsko skorovalo este dvakrat, teraz viedli 30:0 a fanusikovia v zelenom ich vasnivo povzbudzovali. Hra bola coraz rychlejsia a surovejsia. Bulharski odrazaci Volkov s Vulchanovom odpalovali dorazacky z celej sily na irskych triafacov a branili im pouzit svoje najlepsie kombinacie, dvakrat ich prinutili, aby sa rozprchli, a napokon sa Ivanovovej podarilo preniknut do ich radov, obisla strazcu Ryana a dala prvy bulharsky gol. ,,Zapchajte si usi!" zvolal pan Weasley, ked sa vily od radosti roztancovali. Harry pre istotu zazmuril aj oci - chcel sa sustredit na hru. Po niekolkych sekundach vrhol pohlad na ihrisko. Vily uz netancovali a prehadzovacku mali opat Bulhari. ,,Dimitrov! Levski! Dimitrov! Ivanovova - ach, nie!" zahrmel Bagman. Stotisic carodejnikov zhiklo od uzasu, ked obaja stihaci, Krum i Lynch, presvistali popri stredovom prehadzovacovi strmhlav nadol takou rychlostou, ze to vyzeralo, akoby vyskocili z lietadla bez padakov. Harry sledoval ich zostup vo vsehlade a striehol pritom po ohnivej strele. ,,Ved sa zabiju!" zvrieskla Hermiona vedla Harryho. A nebola daleko od pravdy - v poslednej sekunde sa Krum zvrtol a spiralovi- 83 - tym letom zacal stupat. Lynch vsak dopadol na zem a stadionom sa rozlahlo mohutne zuchnutie. Z irskych tribun sa ozvali zhrozene vykriky. ,,Somar!" skrikol pan Weasley. ,,Krum ta nachytal!" ,,Zapas je preruseny!" zahucal Bagmanov hlas. ,,Kvalifikovani caromedici sa ponahlaju na ihrisko osetrit Aidana Lyncha!" ,,Nic mu nie je, len trochu pooral travnik!" ubezpecoval Charlie Ginny nalepenu na bocnej stene tribuny s ocami plnymi hrozy. ,,Urobil presne to, co Krum..." Harry na vsehlade nahlivo stlacil tlacidlo prehravanie a komentar, pokrutil gombickom na volbu rychlosti a prilozil si ho k ociam. Sledoval Krumov a Lynchov pad este raz spomalene. VRONSKEHO OBRANNA FINTA - NEBEZPECNY MANEVER STIHACOV - oznamovali ziarive purpurove pismena na sklach sosoviek. Ked sa Krum v poslednej chvili zvrtol, zatial co sa Lynch rozpleskol na zemi, vsimol si, ze ma tvar skrivenu od maximalneho sustredenia, a bolo mu vsetko jasne - Krum sa nehnal za ohnivou strelou, chcel iba Lyncha prinutit, aby ho nasledoval. Harry este nikdy nikoho nevidel tak letiet. Vyzeralo to, akoby Krum ani nemal metlu; pohyboval sa vo vzduchu s uzasnou obratnostou, vyzeralo to, akoby bol lahucky ako pierko a lietal tak sam od seba. Harry prepol vsehlad na normalnu rychlost a zaostril na Kruma. Ten teraz kruzil vysoko nad Lynchom, ktoreho caromedici ozivovali salkami elixiru. Harry zamieril na Krumovu tvar, pozoroval jeho tmave oci, ktore jastrili po zemi viac ako tridsat metrov pod nim. Kym Lyncha ozivovali, on sa nikym neruseny rozhliadal po zlatej strele. Lynch sa napokon za huronskeho povzbudzovania fanusikov v zelenom postavil, vysadol na svoj Blesk a odrazil sa vysoko do vzduchu. Akoby jeho ozivenie vlialo Irom nove sily. Ked Mustafa opat zapiskal, irski triafaci hrali v neuveritelnom style - Harry daco take este nezazil. Po patnastich rychlych a vzrusujucich minutach zvysilo Irsko svoj naskok o desat dalsich golov. Teraz viedli 130:10 a hralo sa coraz surovejsie. Ked Mulletova znova vyrazila smerom k bulharskemu brankovisku, pevne zvierajuc prehadzovacku pod pazuchou, bulharsky strazca Zograv vyletel oproti nej. To, co sa udialo v nasledujucej chvili, sa odohralo tak rychlo, ze to Harry vobec nepostrehol, no z - 84 - poburenej reakcie irskych fanusikov a dlheho prenikaveho hvizdu Mustafovej pistalky usudil, ze to bol faul. ,,A Mustafa napomina bulharskeho strazcu za nedovolenu hru laktami!" informoval Bagman poburene publikum. ,,A - ano, Irsko ide na penaltu!" Leprechauni, ktori po faule na Mulletovu rozhorcene vyleteli do vzduchu ako mracno trblietavych srsnov, sa teraz zhrkli dohromady a vytvorili slova ,,HA HA HA!" Vily na opacnej strane ihriska boli v okamihu na nohach, nahnevane pohadzovali vlasmi a opat sa pustili do tanca. Vsetci weasleyovski chlapci aj s Harrym si okamzite vopchali prsty do usi, ale Hermiona, ktora sa s tym neobtazovala, vzapati drgala Harryho. Ten sa k nej obratil a netrpezlivo si vytiahol prsty z usi. ,,Pozri sa na rozhodcu!" chichunala sa. Harry pozrel dolu na travnik. Hasan Mustafa pristal rovno pred tancujucou vilou a spraval sa nanajvys cudne. Napinal svaly a vzrusene si uhladzal fuzy. ,,Ale toto hadam nie!" zvolal Ludo Bagman, no v jeho hlase bolo citit pobavenie. ,,Preplieskajte niekto rozhodcu!" Do stredu ihriska sa so zapchatymi usami prirutil caromedik a nelutostne kopol Mustafu do holene. Mustafa sa okamzite spamatal. Harry, ktory ho pozoroval cez vsehlad, videl, ze sa zatvaril velmi zahanbene, rozkrical sa na vily, ktore hned prestali tancovat a tvarili sa poburene. ,,A pokial sa nemylim, Mustafa sa pokusa vylucit z ihriska maskotov bulharskeho timu!" ozval sa Bagmanov hlas. ,,To je nieco nevidane... Toto nedopadne dobre..." A tak aj bolo: bulharski odrazaci Volkov a Vulchanov pristali po bokoch Mustafu, zacali sa s nim zurivo dohadovat a ukazovali na leprechaunov, ktori reagovali skodoradostnym napisom ,,HI HI HI!" Bulhari vsak Mustafu nepresvedcili; ten zapichol prst do vzduchu, cim im dal jasne najavo, aby vyleteli, a ked odmietli, dvakrat kratko odpiskal. ,,Dve penalty pre Irsko!" zahucal Bagman a bulharski divaci nahnevane protestovali. ,,Volkov s Vulchanovom mali veru radsej nasadnut na metly... ano... uz idu... prehadzovacku ma Troy..." Hra naberala na brutalite. Odrazaci na oboch stranach nemali zlutovania: zvlast Volkovovi s Volchanovom bolo zjavne uplne jedno, ci svojimi palkami zasiahli dorazacku alebo hraca, ked nimi svi- 85 - hali vo vzduchu hlava-nehlava. Dimitrov vystartoval proti Moranovej, ktora mala prehadzovacku, a len-len ze ju nezhodil z metly. ,,Faul!" zahucali irski fanusikovia zborovo a postupne vstavali, cim sa vytvorila zelena vlna. ,,Faul!" ozyval sa mohutny zacarovany hlas Luda Bagmana. ,,Dimitrov atakoval Moranovu - zamerne do nej vletel - to by mala byt dalsia penalta - ano, prave zaznel hvizd pistalky!" Leprechauni sa opat vzniesli do vzduchu a tentoraz vytvorili obrovsku ruku, ktora vilam na opacnom konci ihriska ukazovala neslusne gesto. Vzapati sa vily prestali ovladat. Namiesto toho, aby tancovali, vystrelili do stredu ihriska a zacali na leprechaunov hadzat plne hrste ohna. Harry ich pri tom pozoroval cez vsehlad a uvedomil si, ze uz ani zdaleka nie su take nadherne. Naopak, tvare sa im zmenili na vtacie hlavy s ostrymi nebezpecnymi zobakmi a z pliec im vyrasili dlhe, supinate kridla. ,,A pre toto, chlapci," prehlusil vykrik pana Weasleyho huciaci dav pod nimi, ,,sa nikdy nenechajte obalamutit krasnym zovnajskom!" Na travnik sa zlietali ministerski carodejnici, pokusali sa od seba oddelit vily a leprechaunov, no marne - zuriva bitka tam dolu vsak nebola nic v porovnani s tym, co sa odohravalo vo vzduchu. Harry sledoval vo vsehlade prehadzovacku, ktora letela z ruky do ruky ako vystrelena gulka, a vykrucal hlavu na vsetky strany. ,,Levski - Dimitrov - Moranova - Troy - Mulletova - Ivanovova opat Moranova - Moranova - MORANOVA DAVA GOL!" Nadsene ovacie irskych fanusikov vsak celkom zanikli v jacani vil, vybuchoch vystrelujucich z ministerskych prutikov a zurivom reve Bulharov. Hra vsak ihned pokracovala, prehadzovacku ziskal Levski, po nom Dimitrov. Irsky odrazac Quigley sa mocne zahnal po dorazacke letiacej okolo a z celej sily ju odrazil smerom na Kruma, ktory sa uz nestihol uhnut. Dorazacka ho zasiahla rovno do tvare. Tribunami to len tak zahucalo - vyzeralo to, ze Krum ma zlomeny nos, vsade bola krv, no Hasan Mustafa hru neprerusil. Nevsimol si totiz, co sa prave stalo, a Harry sa mu veru ani necudoval. Jedna z vil vrhla nanho ohen a podpalila mu chvost metly. - 86 - Harry si zelal, aby si niekto vsimol, ze Krum je zraneny. I ked drzal palce irsku, Krum bol jednoznacne najlepsim hracom na ihrisku. Ron mal zjavne rovnaky nazor. ,,Odpiskaj to! Ach, takto predsa nemoze hrat, pozri sa nanho..." ,,Pozri na Lyncha!" skrikol Harry. Irsky stihac sa odrazu vrhol strmhlav dolu a Harry bol presvedceny, ze nejde o Vronskeho fintu; tentoraz to bolo naozaj... ,,Zazrel ohnivu strelu!" zvolal Harry. ,,Vidi ju! Ide po nej!" Asi polovica divakov postrehla, co sa deje; zelena vlna irskych fanusikov sa opat postavila a zurivo povzbudzovala svojho stihaca... no Krum mu bol za patami. Harry netusil, ako moze vidiet, co sa deje - vo vzduchu za nim letel krvavy pas, dotahoval sa vsak az na uroven Lyncha a obaja sa opat rutili k zemi... ,,Urcite narazia!" jacala Hermiona. ,,Nenarazia!" zahucal Ron. ,,Lynch ano!" skrikol Harry. A mal pravdu - Lynch uz po druhy raz v obrovskej rychlosti narazil do zeme a vzapati sa nanho vrhla horda zurivych vil. ,,Ohniva strela, kde je strela?" rozliehal sa tribunou Charlieho hlas. ,,Ma ju - Krum ju chytil - je koniec!" volal Harry. Krumovi sa na cervenom habite leskla krv z nosa, ked sa pomaly vznasal do vysky so zdvihnutou rukou, v ktorej sa mu zablysklo cosi zlate. Na ukazovateli vysoko nad hlavami divakov, ktori nechapali, co sa deje, ziaril napis BULHARSKO: 160, IRSKO: 170. A potom sa irski fanusikovia zacali spamatavat, ich ohlusujuci rev pripominal kanonadu, postupne silnel, az presiel do vybuchov nesputanej radosti. ,,IRSKO VYHRAVA!" krical Bagman, ktoreho tak ako ostatnych, ocividne zaskocil nahly koniec zapasu. ,,KRUM ZISKAL OHNIVU STRELU, ALE IRI VYHRAVAJU - no toto, kto z nas by to cakal!" ,,Naco tu strelu chytal?" krical Ron, ktory poskakoval a tlieskal s rukami nad hlavou. ,,Ukoncit zapas, ked Iri vedu o stosestdesiat bodov, to je ale idiot!" ,,Vedel, ze ten naskok uz neznizia!" reval nanho Harry z plnych pluc, aby prekrical vsetok ten hluk, a tiez odusu tlieskal. ,,Irski tria- 87 - faci boli vynikajuci... vedel, ze na nich nemaju, tak to chcel ukoncit so ctou..." ,,To je ale bojovnik, co?" ozvala sa Hermiona a naklonila sa, aby lepsie videla na Kruma, ktory prave pristal, a v tej chvili sa k nemu pomedzi klbciacich sa leprechaunov a vily nahlil huf caromedikov. ,,Vyzera hrozne..." Harry si znova prilozil k ociam vsehlad. Nevidel vsak dobre, co sa dolu deje, pretoze spokojni leprechauni poletovali po celom ihrisku. No zato zazrel Kruma obkoleseneho caromedikmi. Tvaril sa este mrzutejsie nez zvycajne a nedovolil im, aby ho poutierali. Okolo neho stali jeho spoluhraci, krutili hlavami a tvarili sa velmi sklucene; obdalec irski hraci radostne tancovali v sprske zlata, ktoru na nich sypali ich maskoti. Nad celym stadionom viali zastavy, zo vsetkych stran znela irska hymna. Vily sa opat premenili do svojej zvycajnej krasnej podoby, no boli akesi sklucene a zarazene. ,,Ale my bojovali chrabre," smutne sa ozvalo za Harryho chrbtom. Harry sa otocil - hlas patril bulharskemu ministrovi magie. ,,Ved vy viete po anglicky!" rozhorcene zvolal Fudge. ,,A ja tu cely den hram pantomimu!" ,,Ale vy boli velmi zabavny," uskrnul sa bulharsky minister. ,,A kym irske reprezentacne druzstvo v sprievode maskotov obleti cestne kolo, do cestnej loze prinasaju metlobalovy pohar!" zaburacal Bagmanov hlas. Harryho oslepila akasi biela ziara a cestna loza bola odrazu osvetlena tak, aby vsetci divaci videli dovnutra. Harry sa pozrel ku vchodu a zazrel tam dvoch zadychcanych carodejnikov, ktori prave priniesli obrovsky zlaty pohar a podavali ho Korneliusovi Fudgeovi. Ten sa este vzdy durdil, ze sa cely den celkom zbytocne trapil so znakovou recou. ,,Prosim obrovsky potlesk pre hracov Bulharska, ktori sice prehrali, no bojovali udatne - tu su!" krical Bagman. A po schodoch vystupilo do cestnej loze sedem porazenych bulharskych hracov. Vdacni divaci ich odmenili potleskom a Harry videl, ako sa zaleskli tisice a tisice sosoviek vsehladov obratenych k nim. Bulhari sa zoradili medzi sedadlami, Bagman postupne vyvolaval ich mena a kazdy hrac si podal ruku najskor so svojim ministrom a potom s Fudgeom. Krum stal v rade posledny a vyzeral naozaj hrozne. Na jeho zakrvavenej tvari dominovali cierne oci. Este vzdy - 88 - drzal ohnivu strelu. Harry si vsimol, ze na zemi sa pohybuje ovela nemotornejsie ako vo vzduchu. Nohy mal krive a hrbil sa. Ked vsak zaznelo jeho meno, cely stadion prepukol do ohlusujuceho potlesku. A potom nastupilo irske druzstvo. Aidana Lyncha podopierala Moranova s Conollym - z druheho padu bol ocividne omraceny a akosi cudne skulil. No ked Troy s Quigleym zdvihli pohar nad hlavy a dav pod nimi prepukol v jasot, na tvari sa mu zjavil stastny usmev. Harry si uz od tlieskania pomaly necitil dlane. Ked irske druzstvo opustilo cestnu lozu, aby na metlach este raz obletelo stadion (Aidan Lynch letel na metle s Connollym, pevne ho drziac okolo pasa, a na tvari sa mu usadil cudny uskrn), Bagman si prilozil prutik k hrdlu a zahundral: ,,Quietus." ,,To bol zapas storocia," povedal zachripnutym hlasom, ,,skutocne neocakavany priebeh... len skoda, ze netrval dlhsie... ach, ano... ano, dlzim vam... kolko?" Fred s Georgeom preliezli cez operadla svojich sedadiel a zastali pred Ludom Bagmanom so sirokym usmevom na tvari a otrcenymi dlanami. - 89 - DEVIATA KAPITOLA TEMNE ZNAMENIE ,,Len nepovedzte mamke, ze ste sa stavili o peniaze," zaprisahaval pan Weasley Freda a Georgea, ked schadzali dolu schodmi prikrytymi purpurovym kobercom. ,,Neboj sa, tatko," veselo odvetil Fred, ,,mame s tymi peniazmi velke plany. Nechceme, aby nam ich skonfiskovala." Pan Weasley sa chvilu tvaril, akoby sa chcel spytat, co su to za velke plany, ale ked nad tym pouvazoval, zrejme usudil, ze to radsej nechce vediet. Onedlho ich pohltil dav, valiaci sa teraz zo stadiona k taboriskam. Ako sa vracali po chodniku osvetlenom lampasmi, nocny vzduch k nim donasal chraplavy spev a irski leprechauni im strielali nad hlavami, chichotali sa a mavali lampasmi. Ked sa napokon dostali k stanom, nikomu sa nechcelo do postele a vzhladom na hluk okolo nich pan Weasley suhlasil s tym, ze si vsetci mozu dat este salku kakaa, az potom sa ulozia spat. Onedlho sa veselo skriepili o priebehu zapasu, pan Weasley sa nechal zatiahnut do hadky s Charliem o fauloch a az ked Ginny posediacky zaspala a hlava jej odkvicla na maly stolik a po celej zemi porozlievala teplu cokoladu, pan Weasley ukoncil diskusie a poslal vsetkych spat. Hermiona s Ginny sa pobrali do susedneho stanu, Harry a ostatni Weasleyovci sa prezliekli do pyzam a vliezli do posteli. Z druhej strany taboriska stale poculi spev a cudny dunivy buchot. ,,Och, aky som rad, ze nemam sluzbu," mrmlal si pan Weasley ospanlivo. ,,Veru by som nerad isiel za Irmi a prikazoval im, aby prestali oslavovat." Harry, ktory lezal na vrchnej posteli nad Ronom, hladel na platennu strechu stanu a obcas zazrel svetlo z lampasika nejakeho leprechauna, ktory preletel nad nimi, a v duchu si znovu premietal nie- 90 - ktore Krumove efektne manevre. Uz sa nemohol dockat, kedy bude mat v rukach svoj Blesk a vyskusa si Vronskeho fintu. Oliverovi Woodovi sa napriek vsetkym jeho kliky-hakom na nakresoch nepodarilo vysvetlit im, ako tento manever ma vyzerat. Harry sa v duchu videl v habite so svojim menom na chrbte a predstavoval si, aky je to pocit, ked stotisicovy dav reve a stadionom znie hlas Luda Bagmana: ,,Nastupuje... Potter!" Harry nevedel, ci skutocne zaspal - jeho fantazirovanie o tom, ze lieta ako Krum, mohlo pokojne prejst do skutocneho sna - no odrazu si uvedomil, ze pan Weasley krici. ,,Vstavajte! Ron... Harry, no tak, vstavajte, je to naliehave!" Harry sa rychlo posadil a suchol hlavou o platno stanu. ,,Co sa stalo?" Nejasne si uvedomoval, ze sa stalo nieco zle. Hluk v taborisku sa zmenil. Uz sa neozyval spev. Pocul, ako niekto krici, a ludia kamsi utekaju. Zliezol z postele a naciahol sa za satami, ale pan Weasley, ktory si narychlo natiahol dzinsy na pyzamo, ho zadrzal: ,,Nie je kedy, Harry, vezmi si len bundu a rychlo von!" Harry urobil, ako mu kazal, a spolu s Ronom sa ponahlal zo stanu. Pri svetle niekolkych este stale blikotajucich ohnov videl, ako ludia utekaju do lesa, unikaju pred niecim, co sa po luke blizilo k nim. Vyletuvali z toho cudne zablesky svetla a vydavalo to zvuky ako delostrelba. Niesli sa k nim hlasne posmesky, vybuchy smiechu a opilecke vykriky a potom okolie osvetlil silny zablesk zeleneho svetla. Po taborisku pomaly tiahol zomknuty hlucik carodejnikov s prutikmi namierenymi dohora. Harry prizmurenymi ocami hladel na nich... Zdalo sa, ze nemaju tvare... Vtedy si uvedomil, ze na hlavach maju kapucne a tvare im zakryvaju masky. Vysoko nad nimi sa vo vzduchu vznasali styri braniace sa postavy pokrutene v smiesnych polohach. Vyzeralo to, akoby maskovani carodejnici boli babkari a ludia nad nimi marionetky pohybujuce sa vo vzduchu na neviditelnych povrazkoch ovladanych prutikmi. Dve z postav boli velmi male. K maskovanej skupinke sa pripajali dalsi carodejnici, smiali sa a ukazovali si na vznasajuce sa tela. Stany sa rucali a padali, ked sa kracajuci hlucik rozrastal. Harry zo dva razy videl, ako jeden caro- 91 - dejnik zo skupinky vyhodil do vzduchu stan, ktory mu stal v ceste. Niekolko ich zacalo horiet. Krik zosilnel. Ked prechadzali okolo horiaceho stanu, na vznasajucich sa ludi odrazu dopadlo svetlo a Harry jedneho z nich spoznal: bol to pan Roberts, spravca kempingu. Ostatni traja mohli byt jeho manzelka a deti. Jeden z carodejnikov z maskovaneho hlucika prevratil pani Robertsovu prutikom naopak, nocna kosela sa jej sklzla, odhalila velke spodky a ona sa usilovala prikryt sa, lebo dav pod nou ujukal a rehotal sa. ,,To je nechutne," hundral Ron a hladel, ako sa najmensi mukel zacal vrtiet asi dvadsat metrov nad zemou ako hracka a hlava mu ochabnute poskakovala z jednej strany na druhu. ,,To je odporne..." Hermiona a Ginny pribehli k nim, natahovali si na nocne kosele kabaty a pan Weasley siel hned za nimi. V tej istej chvili sa z chlapcenskeho stanu vynorili Bill, Charlie a Percy, celkom obleceni, s vyhrnutymi rukavmi a zdvihnutymi prutikmi. ,,Ideme na pomoc ministerstvu!" prekrikoval pan Weasley ten hluk a aj on si vyhrnal rukavy. ,,Vy, decka, bezte do lesa a drzte sa pohromade. Pridem po vas, ked to tu vyriesime!" Bill, Charlie a Percy uz bezali k bliziacemu sa hluciku maskovanych carodejnikov a pan Weasley sa vrhol za nimi. K ohnisku nepokojov pribiehali zo vsetkych stran pracovnici ministerstva. Dav pod rodinou Robertsovcov bol coraz blizsie. ,,Podme," zavelil Fred, schytil Ginny za ruku a tahal ju do lesa. Harry, Ron, Hermiona a George sli za nimi. Ked dorazili k stromom, vsetci sa obzreli. Dav pod Robertsovcami sa zvacsil, videli, ako sa ministerski carodejnici pokusaju priblizit k postavam v kapucniach, ktore kracali v strede, ale vobec sa im to nedarilo. Zdalo sa, ze sa boja pouzit nejake kuzlo, aby rodina Robertsovcov nespadla. Farebne lampase, ktore osvetlovali chodnik k stadionu, nesvietili. Pomedzi stromy sa potkynali tmave postavy, deti plakali a okolo nich sa v chladnom nocnom vzduchu ozyvali nepokojne vykriky a vystrasene hlasy. Harry citil, ako ho sem a tam sacu ludia, ktorym nevidel do tvari. Potom pocul, ze Ron vykrikol od bolesti. ,,Co sa stalo?" vylakane sa spytala Hermiona a zastala tak prudko, ze Harry do nej vrazil. ,,Ron, kde si? Och, to je hlupe. Lumos!" Rozsvietila svoj prutik a jeho tenky luc namierila na chodnik. Ron lezal natiahnuty na zemi. - 92 - ,,Potkol som sa o koren," zahundral nahnevane a vstaval. ,,Pri takej velkej nohe sa tomu ani necudujem," ozval sa tahavy hlas spoza nich. Harry, Ron a Hermiona sa prudko otocili. Nedaleko nich stal Draco Malfoy, bol sam, opieral sa o strom a tvaril sa nanajvys pokojne. So zalozenymi rukami zrejme cez medzeru medzi stromami sledoval, co sa deje v kempingu. Ron vychrlil na Malfoya slova, ktore by sa pred panom Weasleym neodvazil vyslovit. ,,Davaj si pozor na jazyk, Weasley," precedil Malfoy a blede oci sa mu ligotali. ,,Nemali by ste sa radsej rychlo odpratat? Nechcete predsa, aby zbadali hentu." Kyvol hlavou na Hermionu a v tej chvili sa z kempingu ozval rachot, ako keby vybuchla bomba, a na okamih stromy okolo nich osvetlil zablesk zeleneho svetla. ,,Co to malo znamenat?" vzdorovito sa spytala Hermiona. ,,Idu po mukloch, Grangerova," odvetil Malfoy. ,,Aj ty chces vo vzduchu ukazovat spodne gate? Lebo ak ano, tak tu dockaj, nech sa zasmejeme... idu tymto smerom." ,,Hermiona je carodejnica," zavrcal Harry. ,,Hovor si, co chces, Potter," zlovestne sa uskrnal Malfoy. ,,Ak si myslis, ze nerozoznaju humusaka, zostan, kde si." ,,Drz hubu!" skrikol Ron. Vsetci vedeli, ze humusak je velmi urazlive oznacenie carodejnika z muklovskej rodiny. ,,Vykasli sa nanho, Ron," rychlo ho chlacholila Hermiona, chytila Rona za ruku a tahala ho naspat, lebo urobil krok k Malfoyovi. Z druhej strany od stromov sa ozval taky treskot, aky este v zivote nepoculi. Niekolki ludia naokolo vykrikli. Malfoy sa potichu chechtal. ,,Lahko sa daju vylakat, coo?" vravel tahavo. ,,Tatko vam asi kazal, aby ste sa vsetci skryli? Co chce urobit? Zachranit muklov?" ,,A kde su tvoji rodicia?" Harry bol coraz rozculenejsi. ,,Su medzi tymi v maskach, vsak?" Malfoy sa s usmevom otocil k Harrymu. ,,A keby aj boli, to si pis, ze tebe by som to nepovedal, Potter." ,,Och, podme," Hermiona znechutene pozrela na Malfoya, ,,a pohladajme ostatnych." - 93 - ,,Len drz tu svoju strapatu velku hlavu co najnizsie, Grangerova," zaskeril sa Malfoy. ,,Podme!" zopakovala Hermiona a tahala Harryho a Rona po chodniku. ,,Stavim sa, o co chcete, ze jeho tatko je medzi tymi zamaskovanymi!" rozculene vyhlasil Ron. ,,Ak bude mat ministerstvo trochu stastia, chytia ho!" tvrdila Hermiona nadsene. ,,To je neuveritelne. Kam sa podeli ostatni?" Freda, Georgea a Ginny nebolo vidiet, hoci chodnik bol plny ludi a vsetci nervozne sledovali rozruch v kempingu. Obdalec pri chodniku sa hlucne hadala skupinka tinedzerov v pyzamach. Ked zbadali Harryho, Rona a Hermionu, dievca s hustymi vlnitymi vlasmi sa otocilo a rychlo povedalo: ,,O'est Madame Maxime? Nous l'avons perdue..." ,,Ako? Co?" jachtal Ron. ,,Och..." Dievca s hustymi vlasmi sa k nemu otocilo chrbtom, a ked kracali dalej, jasne poculi, ako povedala: ,,Rhokforht." ,,Beauxbatons," zasepkala Hermiona. ,,Prosim?" nerozumel Harry. ,,Asi chodia do Beauxbatonsu," vysvetlovala Hermiona. ,,Vies... do Beauxbatonskej akademie magie. Citala som o tom v Hodnoteni magickeho vzdelavania v Europe." ,,Ach, ano, spravne," pochopil Harry. ,,Fred a George nemohli zajst az tak daleko," cudoval sa Ron, vytiahol prutik a rozsvietil ho tak ako Hermiona a zmuril na chodnik. Harry sa hrabal vo vreckach bundy, ale prutik tam nebol. Nasiel iba vsehlad. ,,Ach, to sa mi len zda! Stratil som prutik!" ,,To nemyslis vazne!" Ron a Hermiona zdvihli prutiky tak vysoko, aby svetelne luce dosiahli co najdalej na zem. Harry sa obzeral, ale prutika nikde naokolo nebolo. ,,Mozno zostal v stane," povedal Ron. ,,Mozno ti vypadol z vrecka, ked sme bezali," znepokojene predpokladala Hermiona. ,,Ano... mozno," rozmyslal Harry. Vo svete carodejnikov mal prutik zvycajne stale pri sebe, a ked sa v takejto situacii ocitol bez neho, pripadal si velmi zranitelny. - 94 - Nedaleko nich sa ozval suchot a vsetci traja az nadskocili. Pomedzi kriky sa predierala Winky, domaci skriatok pana Croucha. Pohybovala sa velmi cudne, ocividne s velkou namahou, akoby ju nieco neviditelne tahalo naspat. ,,Vsade byt zli carodejnici!" pistala ako zmyslov zbavena, naklanala sa dopredu a s namahou sa usilovala bezat dalej. ,,Ludia vysoko... vysoko vo vzduchu! Winky ist prec!" A zmizla medzi stromami na druhej strane chodnika, dychcala a pistala, bojujuc s tym, co ju obmedzovalo. ,,Co je to s nou?" Ron zvedavo hladel za Winky. ,,Preco nemoze bezat poriadne?" ,,Stavim sa, ze si nepytala dovolenie, ci sa moze skryt," povedal Harry. Myslel na Dobbyho - zakazdym, ked sa tento domaci skriatok pokusil urobit nieco, co by sa Malfoyovcom nepacilo, musel sa sam trestat. ,,S domacimi skriatkami sa podla mna zaobchadza velmi surovo!" vyhlasila Hermiona rozhorcene. ,,Je to otrokarstvo, aby ste vedeli! Ten pan Crouch ju donutil vyjst na najvyssie miesto stadiona, hoci sa strasne bala, a este ju aj zacaroval, takze nemohla utekat, ked zacali sliapat po stanoch. Preco s tym niekto nieco neurobi?" ,,Ale skriatkovia su predsa spokojni, alebo nie?" tvrdil Ron. ,,Pocula si Winky tam na stadione... ,Domaci skriatok sa nema zabavat.' Jej sa paci, ked ju niekto stale diriguje." ,,Prave ludia ako ty, Ron," pustila sa donho Hermiona vasnivo, ,,podporuju prehnity a nespravodlivy system iba preto, ze su privelmi lenivi, aby..." Z okraja lesa sa ozval dalsi tresk. ,,Pohnime sa radsej," pobadal ich Ron a Harry videl, ako nahnevane flochol na Hermionu. Mozno je pravda, co povedal Malfoy, mozno je Hermiona skutocne vo vacsom nebezpecenstve nez oni dvaja. Znovu sa pohli a Harry si stale prehladaval vrecka, hoci vedel, ze prutik nema. Kracali po chodniku hlbsie do lesa a stale hladali Freda, Georgea a Ginny. Presli okolo skupinky raraskov, ktori sa skrekotavo smiali nad vrecom zlata, co nepochybne vyhrali, ked stavili na vysledok zapasu, a tvarili sa, akoby ich nepokoje v kempingu ani najmenej nevyrusili. Kusok dalej prisli na miesto osvetlene striebristym svetlom, kde uvideli na cistinke tri vysoke a krasne vily obklopene hufom mladych carodejnikov. Vsetci sa velmi hlasno rozpravali. - 95 - ,,Mne to rocne vynasa stovky galleonov!" krical jeden z nich. ,,Pracujem ako drakobijca pre Vybor na likvidaciu nebezpecnych tvorov..." ,,Klames!" krical jeho kamarat. ,,Umyvas riady v Deravom kotliku... ale ja som lovec upirov, doteraz som ich zabil skoro devatdesiat..." Treti mlady carodejnik, ktoremu bolo vidiet pupaky na tvari aj v slabom striebristom svetle, co vyzarovalo z vily, mu skocil do reci: ,,Ja sa onedlho stanem najmladsim ministrom magie, tak veru." Harry vybuchol smiechom. Poznal carodejnika s pupakmi. Volal sa Stan Shunpike a v skutocnosti bol sprievodcom na trojposchodovom Rytierskom autobuse. Otocil sa, ze to povie Ronovi, ale Ronova tvar bola zrazu cudne bezvyrazna a vzapati vykrikol: ,,Hovoril som ti, ze som vynasiel metlu, ktora doleti az na Jupiter?" ,,No namojdusu!" zhikla Hermiona a aj s Harrym pevne chytili Rona za ruky, otocili ho a tahali prec. Hlasy vily a ich obdivovatelov postupne zanikli a oni sa ocitli uprostred lesa. Zdalo sa, ze su sami, vsade bolo ovela tichsie. Harry sa obzeral okolo. ,,Myslim, ze mozeme pockat tu. Keby niekto prichadzal, zacujeme ho aj z velkej dialky." Sotva to dopovedal, ked sa spoza stromu pred nimi vynoril Ludo Bagman. Aj pri slabom svetle dvoch prutikov Harry videl na Bagmanovi velku zmenu. Uz nebol vesely a ruzolici, jeho krok stratil pruznost, tvar mal bledu a napatu. ,,Kto je to?" zmurkal a usiloval sa rozoznat ich tvare. ,,Co tu robite sami?" Prekvapene pozreli jeden na druheho. ,,No... doslo tam k nejakym nepokojom," odvetil Ron. Bagman civel nanho. ,,Co?" ,,V kempingu... niekolki sa tam zmocnili rodiny muklov..." Bagman nahlas zanadaval. ,,Doslaka aj s nimi!" Na tvari sa mu zracilo rozrusenie, bez jedineho slova urobil puk! a odmiestnil sa. ,,Zda sa, ze pan Bagman akosi nema prehlad," zamracene skonstatovala Hermiona. - 96 - ,,No aj tak to byval velky odrazac," vyhlasil Ron, zamieril na malu cistinu a sadol si na kusok suchej travy pod stromom. ,,Osbournske osy vyhrali ligu tri razy za sebou, ked hral za nich." Vytiahol si z vrecka malu figurku Kruma, postavil ju na zem a sledoval, ako kraca. Tak ako skutocny Krum aj figurka chodila trochu nemotorne a hrbila sa a Krum vyzeral na svojich krivych nohach ovela menej posobivo nez na metle. Harry nacuval, ci sa este ozyvaju zvuky z kempingu. Zdalo sa, ze vsade je uz tichsie, mozno je po nepokojoch. ,,Dufam, ze aj ostatni su v poriadku," ozvala sa Hermiona po chvili. ,,Urcite," ubezpecoval ju Ron. ,,Predstav si, keby tak tvoj tatko chytil Luciusa Malfoya," povedal Harry, sadol si vedla Rona a sledoval, ako sa drobna Krumova figurka pohybuje po opadanom listi. ,,Vzdy hovoril, ze by rad nanho nieco nasiel." ,,To by teda zotrelo usmev z Dracovej tvare," predstavoval si Ron. ,,Chudaci ti muklovia," nervozne poznamenala Hermiona. ,,Co ak sa im nepodari dostat ich dole?" ,,Ale podari," upokojoval ju Ron. ,,Najdu nejaky sposob." ,,Aj tak to bolo sialenstvo vyviest nieco take, ked je tu dnes v noci cele Ministerstvo magie!" hnevala sa Hermiona. ,,Ako si to predstavuju? To si myslia, ze sa im to len tak prepecie? Myslite, ze boli opiti, alebo len..." No odrazu sa zasekla a obzrela sa. Aj Harry s Ronom sa rychlo otocili. Podla zvukov sa zdalo, akoby niekto tackavo kracal k cistine. Cakali a nacuvali, ako ktosi nerovnomernym krokom prechadza za tmavymi stromami. Kroky odrazu zastali. ,,Halo?" zavolal Harry. Ticho. Harry vstal a nakukal poza strom. Bola taka tma, ze daleko nedovidel, ale citil, ze kusok dalej mimo jeho dohladu niekto stoji. ,,Kto je tam?" spytal sa. A vtedy bez vystrahy ticho narusil hlas, aky este v lese nepoculi. Nebol to vystraseny vykrik, znelo to skor ako kliatba. ,,MORSMORDRE!" - 97 - A z tmy, ktoru sa Harryho oci pokusali preniknut, vyslahlo cosi velikanske, zelene a ligotave a vyletelo to ponad vrcholky stromov na oblohu. ,,Co to...?" zhikol Ron, vyskocil a hladel na to zjavenie. Na zlomok sekundy si Harry pomyslel, ze je to dalsia formacia leprechaunov. Potom si uvedomil, ze hladi na obrovsku lebku poskladanu s akychsi smaragdovych hviezdiciek, ktorej z ust namiesto jazyka trcal had. Lebka im pred ocami stupala vyssie a vyssie, trblietala sa na ciernej oblohe v opare zelenkasteho dymu ako nove suhvezdie. Odrazu les okolo nich vybuchol vykrikmi. Harry nechapal preco, ale jedinou moznou pricinou bolo zjavenie sa lebky, ktora teraz vystupila tak vysoko, ze cely les osvetlila ako desiva neonova reklama. Hladal v tme osobu, ktora lebku vycarila, ale nikoho nevidel. ,,Kto je tam?" zvolal znova. ,,Harry, pod, podme prec!" Hermiona ho chytila za golier bundy a tahala ho dozadu. ,,Co sa stalo?" spytal sa Harry, ked videl, ze je biela ako stena a zdesena. ,,To je Temne znamenie, Harry!" zastenala Hermiona a tahala ho zo vsetkych sil prec. ,,Znamenie Ved-Vies-Koho." ,,Voldemorta?" ,,Pod, Harry!" Harry sa otocil. Ron nahlivo zdvihol miniaturneho Kruma a vsetci traja sa uz-uz chceli rozbehnut cez cistinu, no ledva stihli urobit par nahlivych krokov, niekolko pukotavych zvukov oznamilo prichod asi dvadsiatich carodejnikov, ktori sa tam z cista jasna zjavili a obklucili ich. Harry sa zvrtol a vzapati si uvedomil jedno - vsetci tito carodejnici vytiahli prutiky a mierili nimi rovno nanho, Rona a Hermionu. Bez rozmyslania zreval: ,,K ZEMI!" Chytil oboch priatelov a stiahol ich na zem. ,,ANI HNUT!" zrevalo dvadsat hlasov - zaiskrili sa oslepujuce zablesky a Harry citil, ako sa mu zavlnili vlasy, akoby cistinou preletel mohutny zavan vetra. Kusticek nadvihol hlavu a videl, ako sa nad nimi krizuju ohnivocervene svetla z prutikov carodejnikov, odrazaju sa od kmenov stromov a miznu v tme. ,,Zastavte to!" skrikol znamy hlas. ,,ZASTAVTE! To je moj syn!" - 98 - Harryho vlasy prestali poletovat. Zdvihol hlavu trochu vyssie. Carodejnik pred nim sklopil prutik. Pretocil sa a videl, ze k nim prichadza pan Weasley a tvari sa vylakane. ,,Ron... Harry," hlas sa mu odrazu triasol, ,,Hermiona... ste v poriadku?" ,,Z cesty, Artur," prikazoval chladny strohy hlas. Bol to pan Crouch. On a ostatni ministerski carodejnici ich obklucovali. Harry vstal, aby sa im postavil zoci-voci. Tvar pana Croucha bola napata od hnevu. ,,Ktory z vas to urobil?" oboril sa na nich a prenikavymi ocami hladel raz na jedneho, raz na druheho. ,,Kto z vas vycaroval Temne znamenie?" ,,My sme to neboli!" branil sa Harry ukazujuc na lebku. ,,My sme nic neurobili!" potvrdil Ron, suchal si laket a rozhorcene hladel na otca. ,,Preco ste na nas chceli zautocit?" ,,Neklamte, pane!" krical pan Crouch. Stale mieril prutikom priamo na Rona a oci mal vyvalene - vyzeral skoro ako sialenec. ,,Pristihli sme vas na mieste cinu!" ,,Barty," sepkala carodejnica v dlhom vlnenom zupane, ,,su to len decka, Barty, nedokazali by..." ,,Odkial sa zjavilo to znamenie, vy traja?" rychlo sa spytoval pan Weasley. ,,Odtial," roztrasene ukazovala Hermiona na miesto, kde poculi ten hlas. ,,Niekto bol tam za stromami... zakrical tie slova - to zaklinadlo..." ,,Takze niekto stal tamto, vsakze?" pan Crouch teraz vyvaloval oci na Hermionu a z celej tvare mu vyzarovalo, ze jej neveri. ,,A vyslovil zaklinadlo, pravda? Akosi pridobre viete, ako sa vyvolava znamenie slecinka..." No nikomu z ministerskych carodejnikov okrem pana Croucha sa nezdalo ani najmenej pravdepodobne, ze by Harry, Ron alebo Hermiona vycarili lebku, naopak, po Hermioninych slovach znova vsetci zdvihli prutiky a namierili ich ta, kam ukazovala, a zaostrovali pohlady pomedzi tmave stromy. ,,Prisli sme neskoro," povedala carodejnica vo vlnenom zupane a krutila hlavou. ,,Zrejme sa odmiestnili." - 99 - ,,Ja si to nemyslim," tvrdil carodejnik s hustou hnedou bradou. Bol to Amos Diggory, Cedricov otec. ,,Pachatelia presli priamo cez tie stromy... Je sanca, ze by sme ich mohli dostat..." ,,Amos, davaj si pozor!" varovne za nim zavolalo niekolko carodejnikov, ked pan Diggory vystrel plecia, zdvihol prutik, presiel cez cistinu a zmizol v tme. Hermiona hladela za nim a rukou si zakryvala usta. O chvilku poculi vykrik pana Diggoryho. ,,Ano! Mame ho! Niekto tu je! V bezvedomi! Je to... ale no toto..." ,,Mas niekoho?" krical pan Crouch neveriacky. ,,Kto? Kto je to?" Poculi pukot vetviciek, suchot listia a vrzdanie krokov a pan Diggory sa vynoril spoza stromov. V naruci niesol malu ochabnutu postavu. Harry okamzite spoznal tu utierku na riad. Bola to Winky. Pan Crouch sa ani nepohol a nepovedal ani slovko, ked pan Diggory polozil domaceho skriatka na zem k jeho noham. Vsetci ministerski carodejnici hladeli na pana Croucha. Ten chvilu zizal na Winky ako zhypnotizovany a oci na bielej tvari mu blcali. Potom akoby sa prebral. ,,To - nie - je - mozne," hovoril trhane. ,,Nie..." Rychlo obisiel pana Diggoryho a zamieril na miesto, kde nasiel Winky. ,,Nema to zmysel, pan Crouch," zavolal za nim pan Diggory. ,,Nikto iny tam nie je." Zdalo sa vsak, ze pan Crouch mu neveri. Poculi ho, ako tam chodi, a ked odhrnal kriky a nazeral medzi ne, listie pod nohami mu suchotalo. ,,Trochu trapne," zachmurene sa ozval pan Diggory hladiac na bezvedomu Winky. ,,Domaci skriatok Bartyho Croucha... chcem povedat..." ,,Pust to z hlavy, Amos," upokojoval ho pan Weasley, ,,hadam si vazne nemyslis, ze to bol domaci skriatok? Temne znamenie je carodejnicky znak. Na to treba prutik." ,,Ano," povedal pan Diggory, ,,a ona mala prutik." ,,Coze?!" zvolal pan Weasley. ,,Aha, pozri," pan Diggory zdvihol prutik a ukazal ho panu Weasleymu. ,,Drzala ho v ruke. Takze to je porusenie clanku tri Zbierky - 100 - zakonov o pouzivani prutika. Nosit a pouzivat prutik nesmie nijaky tvor okrem cloveka." Prave vtedy sa ozvalo dalsie puk! a vedla pana Weasleyho sa zjavil Ludo Bagman. Lapal po dychu, zdalo sa, ze je dezorientovany, tocil sa na mieste a vyjavene vytriestal oci na smaragdovozelenu lebku ,,Temne znamenie!" dychcal a skoro sliapol na Winky, ked sa spytavo otocil ku kolegom. ,,Kto to urobil? Dostali ste ich? Barty! Co sa deje?" Pan Crouch sa vratil s prazdnymi rukami. Tvar mal stale prizracne bledu a mykalo mu rukami i kefkovitymi fuzmi. ,,Kde si bol, Barty?" spytovali sa Bagman. ,,Preco si nebol na zapase? Tvoj domaci skriatok ti drzal miesto... sto priser hromovych!" Vtom pri nohach zbadal Winky. ,,Co sa jej stalo?" ,,Mal som pracu, Ludo," odvetil pan Crouch a stale rozpraval trhane, ledva pohybujuc perami. ,,A moj skriatok je omraceny." ,,Omraceny? Myslis, vy vsetci ste ju omracili? Ale preco...?" Na Bagmanovej okruhlej lesklej tvari bolo odrazu vidiet, ze pochopil, pozrel hore na lebku, dolu na Winky a potom na pana Croucha. ,,Nie!" povedal. ,,Winky? A vycarit Temne znamenie? Nevedela by ako. A v prvom rade by potrebovala prutik!" ,,Mala ho," odvetil na to pan Diggory. ,,Drzala ho v ruke, ked som ju nasiel, Ludo. Ak s tym suhlasite, pan Crouch, myslim, ze by sme si mali vypocut, co nam o tom povie sama." Crouch nijako nedal najavo, ze pana Diggoryho pocul, ale ten pochopil jeho mlcanie ako suhlas. Zdvihol prutik, namieril ho na Winky a povedal: ,,Ennervate!" Winky sa slabo zamrvila. Otvorila velke hnede oci a niekolkokrat omamene zazmurkala. Carodejnici mlcky sledovali, ako sa roztrasena posadila. Zazrela nohy pana Diggoryho, pomaly, vahavo zdvihla hlavu a pozrela mu do tvare a potom, este pomalsie, zdvihla oci k oblohe. Harry videl, ako sa vznasajuca sa lebka dvakrat odraza v jej velkych lesklych ociach. Zhikla, splasene sa obzerala po plnej cistine a vylakane sa rozvzlykala. ,,Skriatok," prisne ju oslovil pan Diggory. ,,Vies, kto som? Som clen Oddelenia pre riadenie a kontrolu carovnych tvorov!" - 101 - Winky sa na zemi zacala kolisat dopredu a dozadu a preryvane dychala. Harrymu pripominala Dobbyho, ked bol zdeseny, lebo neposluchal. ,,Ako vidis, skriatok, pred chvilkou tu niekto vycaril Temne znamenie," povedal pan Diggory. ,,A teba sme kratko nato nasli priamo pod nim! Ziadame vysvetlenie." ,,Ja... ja to neurobit, pane!" zjojkla Winky. ,,Ja nevediet ako, pane!" ,,Nasli sme ta s prutikom v ruke!" odsekol pan Diggory a maval nim pred nou. A ked na prutik dopadlo zelene svetlo z lebky nad cistinou, Harry ho spoznal. ,,Hej! Ten je moj!" zvolal. Vsetci na cistine pozreli nanho. ,,Ano," povedal pan Diggory, ,,a ona mala prutik." ,,Coze?!" zvolal pan Weasley. ,,Prosim?" neveriacky sa spytal pan Diggory. ,,To je moj prutik!" povedal Harry. ,,Vypadol mi!" ,,Vypadol ti?" pochybovacne zopakoval pan Diggory. ,,Ma to byt priznanie? Odhodil si ho po tom, ako si vycaril znamenie?" ,,Amos, nezabudaj, s kym hovoris!" velmi nahnevane povedal pan Weasley. ,,Zda sa ti pravdepodobne, ze by Harry Potter vycaril Temne znamenie?" ,,Ech... pravdaze nie," zahundral pan Diggory. ,,Prepac... nechal som sa uniest." ,,Nevypadol mi tam," Harry palcom ukazal na stromy pod lebkou. ,,Chybal mi, uz ked sme vosli do lesa." ,,Takze, ty si tento prutik nasla, pravda, skriatok?" povedal pan Diggory a pohlad mu stvrdol, ked ho uprel na Winky, ktora sa mu triasla pri nohach. ,,Zdvihla si ho a pomyslela si si, ze sa s nim trochu pobavis, vsak?" ,,Ja s nim necarovat, pane," zapistala Winky a slzy jej stekali povedla paradajkoviteho nosa. ,,Ja byt... ja... ja ho len zdvihnut, pane! Ja nerobit Temne znamenie, pane. Ja nevediet ako!" ,,To nebola ona!" ozvala sa Hermiona. Zdalo sa, ze je velmi nervozna z toho, ze sa opovazila prehovorit pred tolkymi carodejnikmi z ministerstva, no napriek tomu hovorila rozhodne. ,,Winky ma pisklavy tenky hlas, ale hlas, co vyslovil zaklinadlo, bol ovela hlbsi!" - 102 - Pozrela na Harryho a Rona, akoby hladala u nich podporu. ,,Vobec sa neponasal na Winkin, vsak?" ,,Nie," krutil hlavou Harry. ,,Rozhodne neznel ako hlas skriatka." ,,Ano, bol to ludsky hlas," potvrdil Ron. ,,Nuz, o chvilu uvidime," zavrcal pan Diggory, na ktoreho to vobec nezaposobilo. ,,Velmi jednoducho sa da zistit, ake posledne kuzlo urobil prutik. Vedela si o tom, skriatok?" Winky sa triasla a energicky pokrutila hlavou, az jej usi zaplieskali, ked pan Diggory znovu zdvihol prutik a prilozil jeho koncek ku koncu Harryho prutika. ,,Prior incantato!" zreval pan Diggory. Harry pocul, ako Hermiona zdesene zjojkla, ked z miesta, kde sa oba prutiky dotykali, vyletela obrovska lebka s hadim jazykom a vyzerala, akoby bola stvorena z husteho siveho dymu - bol to duch zaklinadla. ,,Deletrius!" vykrikol pan Diggory a dymova lebka sa rozplynula v oblaciku dymu. ,,NO?!" zvolal pan Diggory s akymsi krutym potesenim a hladel na Winky, ktora sa krcovite triasla. ,,Ja to neurobit!" pistala a zdesene gulala ocami. ,,Ja to nebyt! Ja to nebyt! Ja nevediet ako! Ja byt dobry skriatok, ja nepouzivat prutik, ja nevediet ako!" ,,Prichytili sme ta pri cine, skriatok!" reval pan Diggory. ,,Drzala si prutik, z ktoreho vyslo kuzlo!" ,,Amos," nahlas sa ozval pan Weasley, ,,zamysli sa nad tym... len velmi malo carodejnikov pozna to kuzlo... Kde by sa ho bola naucila?" ,,Mozno chce Amos naznacit," povedal pan Crouch a z kazdej slabiky salal chladny hnev, ,,ze bezne ucim svojich sluhov vycaruvat Temne znamenie." Nastalo hlboke, neprijemne ticho. Amos Diggory sa zatvaril zdesene. ,,Pan Crouch... to nie... vobec nie..." ,,Uz ste skoro otvorene obvinili dve osoby na tejto cistine, u ktorych je najmensia pravdepodobnost, ze by vycarili Temne znamenie!" vystekol Crouch. ,,Harryho Pottera a mna! Predpokladam, ze poznate pribeh toho chlapca, Amos." ,,Pravdaze, kazdy ho pozna," zamumlal pan Diggory a bolo vidiet, ze je mu to nanajvys neprijemne. - 103 - ,,A domnievam sa, ze si spominate na to mnozstvo dokazov z mojej dlhej kariery, ktore svedcia o tom, ze opovrhujem ciernou magiou, nenavidim ju. I tych, co ju praktizuju," krical pan Crouch a oci mu znovu vystupovali z jamok. ,,Pan Crouch, ja... vobec som nenaznacoval, ze by ste s tym mali nieco spolocne!" znovu mumlal Amos Diggory a tvar pod drsnou hnedou bradou mu ocervenela. ,,Ak obvinujete mojho domaceho skriatka, Diggory, obvinujete mna," krical pan Crouch. ,,Kde inde by sa naucila vycarit to znamenie?" ,,Mohla... mohla to pochytit hocikde..." ,,Presne tak, Amos," povedal pan Weasley. ,,Mohla to pochytit hocikde. Winky?" vludne oslovil skriatka, ale Winky sa mykla, ako keby na nu skrikol. ,,Kde presne si nasla Harryho prutik?" Winky zmolila okraj utierky na riad tak silno, az sa jej strapkal pod prstami. ,,Ja... ja ho najst... najst ho tam, pane" sepkala, ,,tam... medzi stromami, pane." ,,Vidis, Amos?" povedal pan Weasley. ,,Ten, co vycaril znamenie, sa mohol hned po cine odmiestnit a Harryho prutik nechal tu. To bolo od neho velmi prefikane, nepouzil vlastny prutik, lebo by ho mohol zradit. A Winky mala tu smolu, ze vzapati na ten prutik natrafila a zodvihla ho." ,,Ale v tom pripade musela byt iba kusok od praveho vinnika!" netrpezlivo namietal pan Diggory. ,,Skriatok? Videla si niekoho?" Winky sa roztriasla este vacsmi. Jej velikanske oci preskakovali z pana Diggoryho na Luda Bagmana a na pana Croucha. Potom preglgla a povedala: ,,Ja nevidiet nikoho, pane... nikoho..." ,,Amos," stroho povedal pan Crouch, ,,plne si uvedomujem, ze za normalnych okolnosti by ste vypocuvali Winky na svojom oddeleni. Ziadam vsak o dovolenie, aby som to s nou mohol vybavit ja." Pan Diggory sa tvaril, akoby mu to nebolo velmi po voli, ale Harrymu bolo jasne, ze pan Crouch je taky dolezity ministersky uradnik, ze sa neodvazi odmietnut ho. ,,Mozem vas ubezpecit, ze ju potrestam," chladne dodal pan Crouch. ,,Pa-pane..." jachtala Winky a hladela na pana Croucha s ocami plnymi slz. ,,P-pane, p-prosim..." - 104 - Pan Crouch pozrel na nu a jeho crty boli este ostrejsie, akoby sa mu kazda vraska vryla do tvare este hlbsie. V jeho pohlade nebolo zlutovania. ,,Winky sa dnes v noci spravala tak, ako by som od nej vobec nebol cakal," povedal pomaly. ,,Povedal som jej, aby zostala v stane, hovoril som jej, nech sa odtial nepohne, kym ten problem nevyriesim. A zistil som, ze ma neposluchla. To znamena odev." ,,Nie!" zvreskla Winky a vrhla sa panu Crouchovi k noham. ,,Nie, pane! Saty nie! Saty nie!" Harry vedel, ze jediny sposob ako prepustit domaceho skriatka, je darovat mu skutocne oblecenie. Na Winky zmoliacu utierku na riad, ktoru mala na sebe, a vzlykajucu pri nohach pana Croucha bol zalostny pohlad. ,,Ale ona sa bala!" nahnevane vybuchla Hermiona a ganila na pana Croucha. ,,Vas skriatok sa boji vysok a ti carodejnici v maskach levitovali ludi! Nemozete sa jej cudovat, ze sa im nechcela pripliest do cesty!" Pan Crouch o krok cuvol, odtiahol sa od domaceho skriatka a premeriaval si ho, akoby to bolo nieco spinave a zhnite, co by mu mohlo pospinit jeho prehnane vylestene topanky. ,,Nepotrebujem neposlusneho domaceho skriatka," odvetil chladne hladiac na Hermionu. ,,Nepotrebujem sluhu, ktory nevie, co sa patri voci panovi a jeho povesti." Winky plakala tak velmi, ze jej vzlyky sa ozyvali po celej cistine. Nastalo neprijemne ticho, ktore napokon prerusil pan Weasley, ked potichu povedal: ,,Myslim, ze odvediem svojich do stanu, ak nikto nema namietky. Amos, prutik nam prezradil vsetko, co sa dalo... keby si ho, prosim, mohol vratit Harrymu..." Pan Diggory podal prutik Harrymu a Harry si ho strcil do vrecka. ,,Tak podte," vyzval ich pan Weasley. Hermiona vsak akoby nemala chut odist, stale hladela na vzlykajuceho skriatka. ,,Hermiona!" zvolal pan Weasley naliehavejsie. Otocila sa a pomedzi stromy sa pobrala za Harrym a Ronom. ,,Co sa stane s Winky?" spytala sa, len co odisli z cistiny. ,,Neviem," povedal pan Weasley. ,,Ako s nou zaobchadzali!" rozculovala sa Hermiona. ,,Pan Diggory ju stale oslovoval ,skriatok'... a pan Crouch! Vie, ze to neurobi- 105 - la, no aj tak ju vyhodi! Je mu jedno, ze bola vystrasena, rozrusena... ako keby ani nebola clovek." ,,No ved ani nie je," poznamenal Ron. Hermiona sa donho pustila. ,,To neznamena, ze nema city, Ron. Je to nechutne, ako..." ,,Hermiona, ja s tebou suhlasim," povedal pan Weasley rychlo a suril ju, ,,ale teraz nie je cas bavit sa o pravach domacich skriatkov. Musime sa co najrychlejsie vratit do stanu. Co sa stalo s ostatnymi?" ,,V tme sme ich stratili," odvetil Ron. ,,Tatko, preco boli vsetci z tej lebky taki nervozni?" ,,V stane vam vsetko vysvetlim," napato povedal pan Weasley. No ked prisli na kraj lesa, natrafili na prekazku. Zhromazdil sa tam dav vystrasenych carodejnikov a carodejnic, a ked videli, ze prichadza pan Weasley, mnohi sa vrhli k nemu. ,,Co sa tam deje?" ,,Kto to vycaril?" ,,Artur, hadam len nie On?" ,,Samozrejme, ze nie on," odvetil pan Weasley netrpezlivo. ,,My nevieme, kto to bol, zda sa, ze sa odmiestnil. A teraz ma ospravedlnte, chcem ist do postele." A previedol Harryho, Rona a Hermionu cez zastup naspat do kempingu. Vsade bolo uz ticho, nikde ani stopy po maskovanych carodejnikoch, hoci z niekolkych znicenych stanov sa este dymilo. Z chlapcenskeho stanu sa vystrcila Charlieho hlava. ,,Tatko, co sa deje?" zavolal v tme. ,,Fred, George a Ginny sa vratili v poriadku, ale ostatni..." ,,Mam ich tu," povedal pan Weasley, sklonil sa a vosiel do stanu. Harry, Ron a Hermiona za nim. Bill sedel pri malom kuchynskom stole a k silno krvacajucej ruke si pritlacal postelnu plachtu. Charlie mal roztrhanu koselu a Percy zakrvaveny nos. Fred, George a Ginny vyzerali, ze su v poriadku, hoci boli vylakani. ,,Chytili ste ho, tatko?" vyzvedal sa Bill. ,,Toho, kto vycaril znamenie?" ,,Nie," odvetil pan Weasley. ,,Nasli sme skriatka Bartyho Croucha. Drzal Harryho prutik, ale napriek tomu sme sa nedozvedeli, kto znamenie skutocne vycaril." ,,Co?" zvolali Bill, Charlie a Percy naraz. - 106 - ,,Harryho prutik?" zopakoval Fred. ,,Skriatka pana Croucha?" ohromene sa spytoval Percy. Za prispenia Harryho, Rona a Hermiony pan Weasley vysvetlil, co sa stalo v lese. Ked skoncili, Percy sa rozhorcene nadul. ,,Pan Crouch ma uplnu pravdu, ked sa chce zbavit takeho skriatka! Utiekla, hoci jej vyslovene prikazal, aby zostala. Takto ho strapnit pred celym ministerstvom... ako by to vyzeralo, keby ju predviedli pred Oddelenie pre riadenie a kontrolu..." ,,Ona nic neurobila. Bola iba v nespravnom case na nespravnom mieste!" oborila sa Hermiona na Percyho, ktoreho to zaskocilo. Hermiona s Percym vzdy vychadzala celkom dobre, vlastne lepsie nez vsetci ostatni. ,,Hermiona, carodejnik v postaveni pana Croucha si nemoze dovolit domaceho skriatka, ktory vyvadza s carovnym prutikom!" vyhlasil Percy, ked sa spamatal. ,,Ona nevyvadzala!" kricala Hermiona. ,,Iba ho zdvihla zo zeme!" ,,Pocujte, mohol by mi niekto vysvetlit, co znamena ta lebka?" netrpezlivo sa dozadoval Ron. ,,Nikomu neublizila... Preco je okolo nej taky rozruch?" ,,Hovorila som ti, ze je to symbol Ved-Vies-Koho, Ron," povedala Hermiona, kym mu stihol odpovedat niekto iny. ,,Citala som o tom vo Vzostupe a pade ciernej magie." ,,A nezjavil sa trinast rokov," dodal pan Weasley potichu. ,,Ludia, samozrejme, spanikarili... skoro ako keby videli samotneho Ved-Viete-Koho." ,,Ja to nechapem," mracil sa Ron. ,,Ved je to len utvar na oblohe..." ,,Ron, Ved-Vies-Kto a jeho stupenci vystrelili na oblohu Temne znamenie vzdy, ked niekoho zabili," povedal pan Weasley. ,,Ta hroza, ktoru vyvolavalo... nemas tusenia, si primaly. Len si predstav, ze prichadzas domov a nad tvojim domom sa vznasa Temne znamenie a ty vies, co najdes dnu..." Pan Weasley sa strhol. ,,Coho sa vsetci najviac obavaju... najviac..." Chvilu bolo ticho. Potom si Bill odtiahol z ruky plachtu a prezrel si ranu. ,,Dnes vecer nam veru nepomohlo. Odstrasilo smrtozrutov, len co ho zbadali. Vsetci sa odmiestnili prv, ako sme sa stihli dostat - 107 - k nim a odmaskovat ich. No podarilo sa nam zachytit Robertsovcov prv, nez spadli. Prave im upravuju pamat." ,,Smrtozruti? Kto su smrtozruti?" chcel vediet Harry. ,,Tak sa nazvali stupenci Ved-Vies-Koho," vysvetloval Bill. ,,Myslim, ze sme dnes v noci videli ich zvysky, tych, ktorym sa podarilo vyhnut Azkabanu." ,,Nemozeme dokazat, ze to boli oni, Bill," povedal pan Weasley. ,,Hoci asi je to tak," dodal beznadejne. ,,To sa stavim!" zvolal odrazu Ron. ,,Tatko, stretli sme v lese Draca Malfoya a viac-menej nam povedal, ze medzi tymi sialencami v maskach je aj jeho otec! A vsetci vieme, ze Malfoyovci boli VedViete-S-Kym!" ,,Ale co mali Voldemortovi stupenci..." zacal Harry. Vsetci sa strhli - tak ako vacsina ludi zo sveta carodejnikov aj Weasleyovci sa vzdy vyhybali vyslovit Voldemortovo meno. ,,Prepacte," ospravedlnil sa rychlo Harry. ,,Co mali stupenci Ved-Viete-Koho za lubom, ked levitovali muklov? Aky to malo zmysel?" ,,Zmysel?" duto sa zasmial pan Weasley. ,,Harry, tak si oni predstavuju zabavu. Polovicu muklov vtedy, ked bol Ved-Viete-Kto pri moci, zavrazdili iba pre zabavu. Zrejme si dnes vypili a nemohli odolat, aby nam nepripomenuli, ze mnohi z nich su este stale na slobode. Urobili si take stretnutie po rokoch," dokoncil znechutene. ,,No ak to aj boli smrtozruti, preco sa odmiestnili, ked uvideli Temne znamenie?" spytoval sa Ron. ,,Predsa ich malo potesit, ze ho vidia, ci nie?" ,,Pouzi mozog, Ron," povedal Bill. ,,Ak to skutocne boli smrtozruti, stalo ich velku namahu vyhnut sa Azkabanu, ked Ved-VieteKto stratil moc, a navymyslali si mnozstvo lzi, ako ich nutil zabijat a mucit ludi. Stavim sa, ze by sa vylakali este vacsmi nez my, keby videli, ze sa vracia. Popierali, ze s nim boli v nejakom spojeni, ked stratil moc, a vratili sa k svojmu kazdodennemu zivotu... predpokladam, ze by z nich nemal velku radost." ,,Takze ten, co vycaril Temne znamenie..." uvazovala Hermiona, ,,to urobil preto, aby vyjadril podporu smrtozrutom, alebo aby ich odstrasil?" ,,Vieme asi tolko co ty, Hermiona," odvetil pan Weasley. ,,Ale jedno ti poviem - vedia ho vycarit iba smrtozruti. Velmi by ma prekvapilo, keby ten, co ho vycaril, nebol kedysi smrtozrutom, ak nim - 108 - nie je doteraz... Uz je velmi neskoro, a ked sa vasa matka dopocuje, co sa stalo, bude bez seba od strachu. Trochu si pospime a potom sa pokusime zohnat nejake vcasne prenasadlo." Harry sa ulozil na svoju postel a v hlave mu hucalo. Vedel, ze by mal byt unaveny, ved boli uz skoro tri hodiny rano, ale bol celkom culy - culy a plny obav. Pred tromi dnami - hoci teraz mal pocit, akoby to bolo davnejsie - sa zobudil na to, ze ho pali jazva. A dnes v noci sa po prvy raz po trinastich rokoch zjavilo na oblohe znamenie lorda Voldemorta. Co to znamena? Myslel na list, co napisal Siriusovi pred odchodom z Privatnej cesty. Dostal ho uz Sirius? Kedy mu odpise? Harry lezal na posteli, hladel na platenny strop, ale tentoraz sa mu pred ocami nevynarali predstavy, ako lieta, pri ktorych by sa mu lepsie zaspavalo, a v stane sa uz dlho ozyvalo Charlieho chrapanie, kym konecne zadriemal. - 109 - DESIATA KAPITOLA ZMATOK NA MINISTERSTVE Pan Weasley ich zobudil len po par hodinach spanku. Pomocou carov zbalil stany a co najrychlejsie odisli z kempingu. Ked prechadzali popri spravcovej chalupe, pan Roberts stal vo dverach, vyzeral akosi cudne, omamene a na rozlucku im zazelal vesele Vianoce. ,,Da sa do poriadku," ubezpecil ich pan Weasley potichu cestou na vresovisko. ,,Niekedy, ked cloveku upravia pamat, chvilu je trochu dezorientovany... a unho musel byt zasah dost velky, aby zabudol." V blizkosti miesta, kde lezali prenasadla, zaculi naliehave hlasy, a ked ta prisli, okolo spravcu prenasadiel Basila stalo mnozstvo carodejnic a carodejnikov a vsetci sa hlucne dozadovali co najrychlejsieho odchodu z kempingu. Pan Weasley si rychlo vymenil s Basilom par slov, postavili sa do radu a pomocou starej pneumatiky prileteli na Lasiciu hlavu este pred vychodom slnka. Za usvitu sa vracali cez dedinu po mokrej ceste k Brlohu a zhovarali sa len velmi malo, pretoze boli unaveni a tuzobne mysleli na ranajky. Ked zahli za roh a uvideli Brloh, ozval sa vykrik. ,,Och! Chvalabohu! Chvalabohu!" Pani Weasleyova, ktora ich ocividne cakala pred domom, sa rozbehla k nim, tak ako bola v domacich papuciach, tvar mala bledu a napatu a v ruke zvierala zrolovany vytlacok Denneho Proroka. ,,Artur, tak som sa bala... tak velmi som sa bala..." Vrhla sa panu Weasleymu okolo krku a Denny Prorok vypadol z jej ochabnutej ruky na zem. Ked nan Harry pozrel, cital titulok: HROZOSTRASNE UDALOSTI NA SVETOVOM POHARI V METLOBALE, doplneny cierno-bielou mihajucou sa fotografiou Temneho znamenia nad vrcholkami stromov. - 110 - ,,Nic sa vam nestalo," mrmlala si pani Weasleyova ako bez duse, pustila pana Weasleyho a vsetkych si obzerala cervenymi ocami, ,,zijete... Och! Chlapci..." A vsetkych prekvapilo, ked Freda a Georgea zovrela v takom tuhom objati, az sa navzajom tresli hlavami. ,,Au! Mamka... ved nas udusis!" ,,Nakricala som na vas predtym, nez ste odisli!" vravela pani Weasleyova a rozvzlykala sa. ,,Na nic ine som nemyslela! Co keby vas bol Ved-Viete-Kto dostal a to posledne, co som vam povedala, boli vycitky, ze ste nedoniesli dost dobrych znamok. Och, Fred... George..." ,,Ale no tak, Molly, sme uplne v poriadku," utesoval ju pan Weasley, odtrhol ju od dvojciat a viedol naspat k domu. ,,Bill," posepol synovi, ,,zdvihni tie noviny, chcem vediet, co pisu..." Ked sa vsetci natlacili do malej kuchyne a Hermiona pripravila pani Weasleyovej salku velmi silneho caju, do ktorej jej pan Weasley nalial ogdensku ohnivu whisky, Bill podal otcovi noviny. Pan Weasley preletel prvu stranu a Percy mu nakukal cez plece. ,,Vedel som to," komentoval pan Weasley ustarostene. ,,Ministerstvo sa dopustilo chyby... pachatelov nezatkli... chabe bezpecnostne opatrenia... zastancovia ciernej magie si volne pobehuju po svete... hanba pre celu krajinu... Kto to pisal? Ach, no pravdaze... Rita Skeeterova." ,,Tej maju na ministerstve uz plne zuby!" rozculoval sa Percy. ,,Minuly tyzden tvrdila, ze marnime cas prazdnymi recami o hrubke kotlikov, ked by sme mali likvidovat upirov. Ako keby nebolo vyslovene uvedene v odseku 12 Smernic pre zaobchadzanie s ciastocne ludskymi bytostami necar...." ,,Urob nam laskavost, Percy," zazival Bill, ,,a zavri klapacku." ,,Spominaju ma," povedal pan Weasley a oci pod okuliarmi sa mu rozsirili, ked sa dostal na koniec clanku v Dennom Prorokovi. ,,Kde?" vyprskla pani Weasleyova, az jej zabehol caj s whisky. ,,Keby som to bola zbadala, vedela by som, ze zijes!" ,,Nie menom," vysvetloval pan Weasley. ,,Pocuvaj toto: ,Ak sa vydeseni carodejnici a carodejnice, ktori so zatajenym dychom cakali na spravy pri lese, domnievali, ze ich upokoja ubezpecenia pracovnikov Ministerstva magie, boli trpko sklamani. Onedlho po zjaveni sa Temneho znamenia sa z lesa vynoril ministersky uradnik s tvrdenim, - 111 - ze nikto nebol zraneny, ale odmietal poskytnut dalsie informacie. Ci toto tvrdenie postaci na potlacenie chyrov, ze o hodinu na to z lesa odniesli niekolko tiel, sa este uvidi.' Och, no namojdusu," rozhorcoval sa pan Weasley a podaval noviny Percymu. ,,Skutocne nebol nikto zraneny. Co som mal povedat? Vraj ,o hodinu odniesli z lesa niekolko tiel...' Teraz sa chyry urcite sirit budu." Zhlboka si vzdychol. ,,Molly, budem musiet ist do uradu, toto treba vyzehlit." ,,Pojdem s tebou, otec," dolezito vyhlasil Percy. ,,Pan Crouch bude potrebovat kazdeho muza. A spravu o kotlikoch mu mozem odovzdat osobne." A nahlivo vysiel z kuchyne. Na panu Weasleym bolo vidiet krajne rozculenie. ,,Artur, ved mas mat dovolenku! To predsa vobec nesuvisi s tvojou funkciou. Nemohli by to zvladnut aj bez teba?" ,,Musim ist, Molly," nastojil pan Weasley. ,,Este som tomu pridal. Iba co si prezleciem habit a pojdem..." ,,Pani Weasleyova," ozval sa odrazu Harry, ktory sa nemohol zdrzat, ,,nepriniesla mi Hedviga nejaky list?" ,,Hedviga, zlatko?" roztrzito sa spytala pani Weasleyova. ,,Nie... nie, neprisla nijaka posta." Ron a Hermiona zvedavo pozreli na Harryho. Velavyznamne opatoval ich pohlad a povedal: ,,Mozem si odlozit veci v tvojej izbe, Ron?" ,,Ano... pojdem aj ja," ihned odvetil Ron. ,,Hermiona?" ,,Ano," prikyvla rychlo a vsetci traja vysli z kuchyne a pobrali sa hore schodmi. ,,Co sa deje, Harry?" spytal sa Ron, len co za sebou zavreli dvere podkrovnej izby. ,,Volaco som vam nepovedal," priznal sa Harry. ,,V sobotu vecer som sa zobudil na to, ze ma zase boli jazva." Ron a Hermiona zareagovali presne tak, ako si to Harry vo svojej izbe na Privatnej ceste predstavoval. Hermiona zhikla a okamzite zacala predkladat vsetky mozne uvahy, spomenula mnozstvo priruciek a vsetkych od Albusa Dumbledora po madam Pomfreyovu, rokfortsku zdravotnu sestru. Ron sa tvaril, akoby ho niekto tresol po hlave. - 112 - ,,Ale on tam nebol, vsak nie? Ved-Vies-Kto. Lebo ked ta bolela jazva naposledy, bol na Rokforte." ,,Som si isty, ze nebol na Privatnej ceste," ubezpecoval ho Harry, ,,ale snivalo sa mi o nom... o nom a o Petrovi - viete, o Cervochvostovi. Teraz si neviem na vsetko spomenut, ale chystali sa zavrazdit... niekoho." Uz skoro povedal ,,ma", ale nemohol sa k tomu odhodlat, lebo sa bal, ze Hermiona by sa vydesila este vacsmi. ,,Bol to iba sen," utesoval sa Ron. ,,Zly sen." ,,Ano, ale bol to skutocne len sen?" povedal Harry, otocil sa k oknu a hladel na blednucu oblohu. ,,Je to predsa cudne, nie?" Boli ma jazva a o tri dni vypochoduju smrtozruti a na oblohe sa znova zjavi Voldemortovo znamenie." ,,Nehovor-jeho-meno!" precedil Ron pomedzi stisnute zuby. ,,A pamatas sa, co povedala profesorka Trelawneyova?" pokracoval Harry, nepocuvajuc Rona. ,,Na konci minuleho skolskeho roka?" Profesorka Trelawneyova ucila na Rokforte vestenie. Hermiona sa prestala tvarit zdesene a pohrdavo odfrkla. ,,Och, Harry, hadam len nebudes brat vazne nieco, co povedala ta stara podvodnicka?" ,,Ty si pri tom nebola," odsekol Harry. ,,Nepocula si ju. Toto bolo ine. Hovoril som ti, ze bola v tranze... v skutocnom tranze. A povedala, ze knieza temnot opat povstane... silnejsi a hrozivejsi nez predtym... a podari sa mu to, lebo sa k nemu vrati jeho sluha... a tej noci utiekol Cervochvost." Nastalo ticho, pocas ktoreho sa Ron roztrzito hral s dierkou na postelnej prikryvke s vyobrazenim Kudleyovskych kanonov. ,,Preco si sa spytoval, ci neprisla Hedviga, Harry?" spytala sa Hermiona. ,,Cakas nejaky list?" ,,Napisal som o tej jazve Siriusovi," pokrcil plecami Harry. ,,Cakam, co mi odpovie." ,,To bol dobry napad!" zvolal Ron a tvar sa mu vyjasnila. ,,Stavim sa, ze Sirius bude vediet, co robit." ,,Dufal som, ze sa mi rychlo ozve," povedal Harry. ,,Ale my nevieme, kde Sirius je... Moze byt predsa az niekde v Afrike, alebo inde, ci nie?" zdovodnovala Hermiona. ,,Hedviga taku cestu nezvladne za dva dni." - 113 - ,,Ano, viem," odvetil Harry, ale ked pozrel cez okno na oblohu bez Hedvigy, v zaludku akoby mal olovo. ,,Podme si do sadu zahrat metlobal, Harry," navrhol Ron. ,,Pod, traja na troch, budu hrat aj Bill, Charlie a George s Fredom... Mozes si vyskusat Vronskeho fintu." ,,Ron," vycitavym tonom ho napomenula Hermiona, ,,Harry teraz nema chut na metlobal... Ma starosti a je unaveny... Vsetci sa potrebujeme vyspat..." ,,Ale ano, chcem si zahrat," rozhodol sa Harry odrazu. ,,Pockaj, vezmem si Blesk." Hermiona vysla z izby a hundrala si popod nos: ,,Ti chlapci." Nasledujuci tyzden sa pan Weasley i Percy zdrziavali doma malo. Obaja odchadzali rano, kym este ostatni stihli vstat, a kazdy vecer sa vracali az neskoro po veceri. ,,Bol to totalny zmatok," dolezito im referoval Percy v nedelu vecer pred odchodom do Rokfortu. ,,Cely tyzden som hasil ohne. Ludia nam posielali vrestadla a samozrejme, ak ich neotvorite hned, exploduju. Cely stol mam samy obhoreny flak a z mojho najlepsieho brka zostal iba popol." ,,Preco vsetci posielaju vrestadla?" spytovala sa Ginny, ktora si v obyvacke na koberceku pred kozubom lepiacou paskou opravovala ucebnicu Tisic magickych bylin a hub. ,,Stazovali sa na zle zaistenu bezpecnost na Svetovom pohari," odvetil Percy. ,,Chcu odskodne za zniceny majetok. Mundungus Fletcher ziada nahradu za dvanastizbovy stan s virivym kupelom, ale ja som ho prekukol. S istotou viem, ze spal pod plastom natiahnutym na paliciach." Pani Weasleyova pozrela na hodiny v kute. Harrymu sa tie hodiny pacili. Boli celkom nanic, pokial ste chceli vediet, kolko je hodin, no inak poskytovali vela informacii. Mali devat zlatych ruciciek a na kazdej bolo vygravirovane meno jedneho clena rodiny Weasleyovcov. Na ciferniku neboli cisla, ale moznosti, kde by kazdy clen rodiny mohol byt. Doma, v skole a v praci, ale okrem toho aj na cestach, strateny, v nemocnici, vo vazeni. A na mieste, kde by inak bola dvanastka, stalo ,,smrtelne nebezpecenstvo". - 114 - Osem ruciciek teraz ukazovalo ,,doma", ale rucicka pana Weasleyho, ktora bola najdlhsia, este stale mierila na ,,v praci". Pani Weasleyova si vzdychla. ,,Vas otec nepracoval cez vikendy od cias Ved-Viete-Koho," poznamenala. ,,Privelmi ho zatazuju. Ak co najskor nepride domov, vecera bude na vyhodenie." ,,Otec ma pocit, ze musi napravit tu chybu pri zapase, vsak?" povedal Percy. ,,Ak mam povedat pravdu, bol to od neho trochu neuvazene urobit verejne vyhlasenie bez toho, aby to najprv prebral so sefom svojho oddelenia..." ,,Neopovazuj sa obvinovat svojho otca za to, co napisala ta nepodarena Skeeterka!" okamzite vzblkla pani Weasleyova. ,,Keby tatko nebol povedal nic, Rita by napisala, ze je to hanebnost, ked sa k tomu nikto z ministerstva nevyjadril," povedal Bill, ktory s Ronom hral sachy. ,,Rita Skeeterova nikdy o nikom nepise v dobrom svetle. Pamatas sa, ako raz robila rozhovory so vsetkymi rusitelmi kuzel z Gringottbanky a mna nazvala ,dlhovlasy kreten'?" ,,No... naozaj ich mas trochu pridlhe," opatrne podotkla pani Weasleyova. ,,Keby si mi dovolil..." ,,Nie, mami!" Do okien obyvacky slahal dazd. Hermiona bola pohruzena do Vseobecnej prirucky kuzel pre stvrty rocnik, ktoru pani Weasleyova kupila pre nu, Harryho i Rona v Sikmej ulicke. Charlie si platal ohnovzdornu kuklu. Harry si lestil Blesk a pri nohach mal otvorenu servisnu supravu na metly, dar na trinaste narodeniny od Hermiony. Fred a George sedeli v kute s brkami, zhovarali sa septom a sklanali hlavy nad kusom pergamenu. ,,Co tam vy dvaja stvarate?" prikro sa spytala pani Weasleyova, uprene hladiac na dvojcata. ,,Piseme si domacu ulohu," hmlisto odvetil Fred. ,,Netaraj, ved este mate prazdniny," napomenula ho pani Weasleyova. ,,Nechali sme si to na poslednu chvilu," tvrdil George. ,,Ani nahodou nepisete dalsiu objednavku, vsakze?" spytala sa podozrievavo. ,,Neuvazujete nahodou o weasleyovskych vymysloch a vynalezoch?" ,,Ale, mami," Fred pozrel na nu s utrpnym vyrazom na tvari. ,,Keby zajtra Rokfortsky expres nabural a my s Georgeom by sme - 115 - zahynuli, aky by si mala pocit, keby tvoje posledne slova, ktore si nam povedala, boli nepodlozene obvinenie?" Vsetci sa rozosmiali, este aj pani Weasleyova. ,,Ide vas otec!" zvolala odrazu, ked znovu pozrela na hodinky. Rucicka pana Weasleyho sa odrazu posuvala z ,,v praci" na ,,na ceste" a vzapati zastala na ,,doma" pri ostatnych, a poculi ho, ako vola z kuchyne. ,,Uz idem, Artur!" odpovedala mu pani Weasleyova a ponahlala sa do kuchyne. O chvilku pan Weasley vosiel do teplej obyvacky a niesol si podnos s vecerou. Vyzeral uplne vycerpane. ,,Tak teraz uz ide do tuheho," povedal pani Weasleyovej, ked si sadol do kresla blizko ohna a bez zaujmu sa pohraval s trochu scvrknutym karfiolom. ,,Rita Skeeterova cely tyzden snorila a hladala dalsie chyby ministerstva, o ktorych by mohla napisat. A teraz zistila, ze chuderka stara Berta je nezvestna, takze zajtra to bude v Prorokovi na titulnej strane. Ja som Bagmanovi hovoril, ze uz mal davno niekoho poslat, aby ju hladal." ,,Pan Crouch na to upozornoval cele tyzdne," rychlo komentoval Percy. ,,Crouch ma velke stastie, ze sa Rita nedozvedela o Winky," podrazdene odsekol pan Weasley. ,,Tyzden by bolo v novinach, ako jeho domaceho skriatka prichytili s prutikom, ktory vycaril Temne znamenie." ,,Myslel som, ze sme sa predsa vsetci zhodli na tom, ze hoci sa ten skriatok spraval nezodpovedne, nevycaril znamenie," rozhorcene vyhlasil Percy. ,,Ak chces vediet moju mienku, pan Crouch ma stastie, ze nikto v Dennom Prorokovi nevie o tom, aky vie byt odporny ku skriatkom," nahnevane vyhlasila Hermiona. ,,Pozri sa, Hermiona!" vysvetloval jej Percy. ,,Vysoky ministersky uradnik, ako je pan Crouch, si zasluhuje stopercentnu poslusnost svojho sluzobnictva..." ,,Svojho otroka, chcel si povedat!" odsekla Hermiona a od rozculenia zvysovala hlas. ,,Ved predsa Winky neplatil, alebo ano?" ,,Myslim, ze by ste radsej mali ist vsetci hore do svojich izieb skontrolovat, ci ste sa poriadne pobalili," prerusila hadku pani Weasleyova. ,,No chodte. Vsetci!" - 116 - Harry si zase zbalil servisnu supravu na metly, vylozil si Blesk na plece a siel s Ronom hore. Na poschodi bubnoval dazd este hlasnejsie, sprevadzany zavyjanim a stonanim vetra, nehovoriac o tom, ze k tomu vsetkemu este sem-tam zaujukal zahrobny duch, ktory zil v podkrovi. Ked vosli do izby, Kvik zacal svitorit a poletovat po klietke. Zrejme ho pohlad na takmer zbalene kufre privadzal do vytrzenia. ,,Strc mu trochu sovich susienok," povedal Ron a hodil Harrymu balicek. ,,Mozno ho to umlci." Harry par kuskov prestrcil cez mreze Kvikovej klietky a potom sa znovu otocil k svojmu kufru. Vedla neho stala Hedvigina klietka stale prazdna. ,,Uz je to vyse tyzdna," poznamenal Harry pri pohlade na Hedvigino prazdne bidielko. ,,Ron, myslis, ze Siriusa chytili?" ,,Nie, bolo by to v Dennom Prorokovi," ubezpecoval ho Ron. ,,Ministerstvo by sa urcite chcelo predviest, ze niekoho predsa len chytili, nemyslis?" ,,Ano, asi ano..." ,,Pozri, tu je to, co ti mamka kupila v Sikmej ulicke. A vytiahla ti z trezoru aj nejake peniaze... a oprala vsetky ponozky." Naskladal na Harryho postel kopu balickov a vedla nich hodil mesec s peniazmi a hrbu ponoziek. Harry zacal rozbalovat nakupy. Okrem Vseobecnej prirucky kuzel pre stvrty rocnik od Mirandy Goshawkovej nasiel za hrst novych brk, tucet zvitkov pergamenu a nahradne naplne do supravy na pripravu elixirov - uz sa mu skoro minuli jedovate luce z chrbtovej plutvy skorpen a esencia z lulka zlomocneho. Prave si ukladal kopky spodnej bielizne do kotlika, ked Ron za nim znechutene vyprskol. ,,Co ma byt toto?" Drzal v rukach cosi, co Harrymu pripadalo ako dlhe hnede zamatove saty. Okolo goliera sa vlnil volanik s akousi chatrnou cipkou a na rukavoch to malo manzety z podobnej cipky. Niekto zaklopal, vosla pani Weasleyova a niesla plnu naruc vypratych Harryho rokfortskych habitov. ,,Tu mas," podavala mu ich rozdelene do dvoch kopok. ,,A zabal si ich, prosim ta, poriadne, aby sa nedokrcili." ,,Mami, ty si mi dala Ginnine nove saty," povedal Ron a podaval jej ich. - 117 - ,,Ale kdeze," odvetila pani Weasleyova, ,,to je tvoje. Slavnostny habit." ,,Co?" zdesene zvolal Ron. ,,Slavnostny habit!" zopakovala pani Weasleyova. ,,Na skolskom zozname mate napisane, ze v tomto rocniku budete potrebovat slavnostny habit... na formalne prilezitosti." ,,To nemyslis vazne," neveriacky krutil hlavou Ron. ,,Ja si toto v ziadnom pripade neobleciem!" ,,Kazdy ich nosi, Ron!" nahnevane mu odsekla pani Weasleyova. ,,Vsetky su take. Aj tvoj otec ma podobne na oficialne oslavy!" ,,Muselo by mi najprv preskocit, aby som si obliekol toto!" tvrdohlavo vyhlasil Ron. ,,Nebud hlupy," odvetila pani Weasleyova. ,,Musis mat slavnostny habit, mas ho na zozname! Kupila som aj Harrymu... ukaz mu, Harry..." Harry s istymi obavami otvoril posledny balicek, ktory lezal na jeho posteli. Nebolo to vsak take zle, ako ocakaval. Na jeho slavnostnom habite neboli nijake cipky, vlastne vyzeral viac-menej rovnako ako vsetky skolske habity, ibaze nebol cierny, ale flaskovozeleny. ,,Myslela som si, ze vyzdvihne farbu tvojich oci, zlatko," laskavo povedala pani Weasleyova. ,,Ten je v poriadku!" nahnevane odsekol Ron hladiac na Harryho habit. ,,Preco si nemohla kupit taky aj mne?" ,,Lebo... no, tebe som musela kupit z druhej ruky a nebol tam velky vyber!" odvetila pani Weasleyova a cervenala sa pritom. Harry sa odvratil. Ochotne by sa bol so vsetkymi peniazmi, ktore mal v Gringottbanke, podelil s Weasleyovcami, ale vedel, ze by si ich od neho nikdy nevzali. ,,Nikdy si ho neobleciem," tvrdohlavo stal na svojom Ron. ,,Nikdy." ,,Dobre," odvrkla pani Weasleyova. ,,Tak chod nahy. A ty ho pritom nezabudni vyfotografovat, Harry. Prospelo by mi trochu zabavy." Vysla z izby a zatresla za sebou dvere. Spoza nich sa ozvalo cudne prskanie. Kvik sa dusil privelkym kuskom sovej susienky. ,,Preco je vsetko, co mi patri, odpad?" Zlostne vyprskol Ron a siel ku Kvikovej klietke rozlepit kuvickovi zobak. - 118 - JEDENASTA KAPITOLA V ROKFORTSKOM EXPRESE Ked sa Harry na druhy den rano zobudil, vo vzduchu bolo citit tazivu atmosferu definitivneho konca prazdnin. Zakial si obliekal dzinsy a tricko, do okien vytrvalo slahal husty dazd. Skolske habity si prezlecu az v Rokfortskom exprese. On, Ron, Fred a George prave zisli na prve poschodie, ked sa dolu na konci schodiska zjavila pani Weasleyova a bola znepokojena. ,,Artur!" kricala hore. ,,Artur! Prisla naliehava sprava z ministerstva!" Harry sa pritisol k stene, lebo okolo nich preletel pan Weasley v habite natiahnutom naopak a zmizol im z dohladu. Ked Harry s ostatnymi vosiel do kuchyne, videl, ako pani Weasleyova nervozne prehrabava zasuvky - ,,Tu niekde mam brko!" a pan Weasley sa sklanal nad ohnisko a rozpraval sa s... Harry znovu zazmuril oci a opat ich otvoril, aby si bol isty, ze ich ma v poriadku. Uprostred plamenov sa ako velke bradate vajce vznasala hlava Amosa Diggoryho. Rozpravala velmi rychlo a vobec sa nedala vyrusovat iskrickami, ktore vyletuvali z plamenov, co jej olizovali usi. ,,...susedia mukli poculi rachot a krik, a tak isli zavolat, akoze ich to... no... tych polic-sajtov. Artur, musis tam ist..." ,,Tu mas!" dychcala pani Weasleyova a strkala panu Weasleymu do ruk kusok pergamenu, flasticku s atramentom a zosuverene brko. ,,...este stastie, ze som sa o tom dopocul," pokracovala hlava pana Diggoryho. ,,Musel som ist do kancelarie zavcasu odoslat postu a vtedy som zistil, ze cele Oddelenie nenaleziteho pouzivania carovania je hore nohami - ked sa o tomto dozvie Rita Skeeterova, Artur..." - 119 - ,,Co o tom hovori Divooky?" spytal sa pan Weasley a odkrucal vrchnak flasticky s atramentom, namocil si brko a chystal sa robit si poznamky. Hlava pana Diggoryho prevratila oci. ,,Vravi, ze pocul, ako mu niekto vnikol do dvora. Vraj sa prikradal k domu, ked ho prepadli smetniky." ,,A co tie smetniky robili?" spytal sa pan Weasley a rychlo cmaral. ,,Strasne rachotili a vsade rozhadzovali odpadky, pokial viem. Zrejme jeden z nich vystreloval, este aj ked prisli ti polic-sajti..." Pan Weasley zastonal. ,,A co ten narusitel?" ,,Artur, ved poznas Divookeho," odvetila hlava pana Diggoryho a znova prevratila oci. ,,Ze by sa mu niekto uprostred noci zakradal do dvora? Skor sa teraz niekde po okoli potuluje sokovana macka, cela zahadzana supkami od zemiakov. Lenze ak sa Divooky dostane do ruk Oddeleniu pre nenalezite pouzivanie carov, ti si ho podaju len si pomysli na jeho zaznamy - musime ho z toho vysekat, aby vyviazol s nejakym bezvyznamnym obvinenim, nieco z tvojho oddelenia... co by tak dostal za vybuchujuce smetniky?" ,,Mozno sudne pokarhanie," odvetil pan Weasley, este stale rychlo cosi zapisoval a vrastil pritom celo. ,,Divooky nepouzil prutik? Vlastne nikoho nenapadol?" ,,Stavim sa, ze vyskocil z postele a vsetko, co mal poruke, zacal vyhadzovat z okna," odvetil pan Diggory, ,,ale to budu musiet dokazat, lebo nikto nie je zraneny." ,,Dobre, tak ja uz idem," vyhlasil pan Weasley, strcil si pergamen s poznamkami do vrecka a znovu vybehol z kuchyne. Hlava pan Diggoryho sa otocila k pani Weasleyovej. ,,Mrzi ma to, Molly," povedal pokojnejsie, ,,ze som vyrusil tak zavcasu a s tym vsetkym... lenze jediny Artur moze z toho Divookeho vysekat, a dnes ma Divooky nastupit na nove miesto. Preco si musel vybrat prave minulu noc..." ,,To nic, Amos," odvetila pani Weasleyova. ,,Nedas si pred cestou kusok hrianky?" ,,No tak teda dobre," suhlasil pan Diggory. - 120 - Pani Weasleyova vzala z kopy na stole jednu hrianku natretu maslom, vlozila ju do opekacich kliesti a podala k ustam pana Diggoryho. ,,Vakuem," s plnymi ustami sa podakoval pan Diggory, ozvalo sa puk! a zmizol. Harry pocul, ako sa pan Weasley narychlo luci s Billom, Charliem, Percym a dievcatami. O pat minut sa vratil do kuchyne, tentoraz mal uz habit obleceny spravne, a presiel si hrebenom po vlasoch. ,,Musim sa poponahlat. Prajem vam pekny skolsky rok, chlapci," zazelal Harrymu, Ronovi a dvojcatam, zapol si na pleciach plast a chystal sa odmiestnit. ,,Molly, zvladnes to a odvezies ich na King's Cross?" ,,Samozrejme," povedala. ,,Ty sa len postaraj o Divookeho, my si poradime." Len co pan Weasley zmizol, do kuchyne vosli Bill s Charliem. ,,Spominal tu niekto Divookeho?" spytal sa Bill. ,,Co zas vymyslel?" ,,Vraj sa mu minulej noci niekto pokusal vlamat do domu," povedala pani Weasleyova. ,,Divooky Moody?" zamyslene opakoval George a natieral si na chlieb dzem. ,,Nie je to ten cvok?" ,,Tvoj otec ma o Divookom Moodym velmi vysoku mienku," prisne povedala pani Weasleyova. ,,Uhm, lenze tatko zbiera aj zastrcky, vsakze?" poznamenal Fred potichu, ked pani Weasleyova vysla z kuchyne. ,,Vrana k vrane..." ,,Moody bol svojho casu velky carodejnik," povedal Bill. ,,Je to Dumbledorov stary priatel, vsak?" pripomenul Charlie. ,,Ved ani Dumbledora nemozno oznacit za normalneho, nie?" branil sa Fred. ,,Teda, je to genius, to je fakt, ale...!" ,,Kto je Divooky?" spytal sa Harry. ,,Kedysi pracoval pre ministerstvo, teraz je na penzii," odvetil Charlie. ,,Stretol som sa s nim iba raz, ked ma tatko vzal so sebou do prace. Bol auror - jeden z najlepsich... lovec ciernych magov," dodal, ked videl, ze Harry sa tvari nechapavo. ,,Polovicu ciel v Azkabane naplnil on. Narobil si tym plno nepriatelov - rodiny ludi, ktorych zatkli - a pocul som, ze je na stare kolena dost paranoidny. Uz nikomu neveri. Vsade vidi ciernych magov." - 121 - Bill s Charliem sa rozhodli, ze ich vyprevadia az na King's Cross, ale Percy, velmi sa ospravedlnujuc, vyhlasil, ze naozaj musi ist do prace. ,,Prave teraz si naozaj nemozem dovolit poziadat o dalsie volno," vysvetloval. ,,Pan Crouch sa skutocne zacina na mna spoliehat." ,,Veru, Percy, mozno sa onedlho nauci aj tvoje meno," vazne prikyvol George. Pani Weasleyova sa odvazila pouzit telefon na dedinskej poste a objednala tri muklovske taxiky, ktore ich mali odviezt do Londyna. ,,Artur sa pokusil pozicat nam auta z ministerstva," sepkala pani Weasleyova Harrymu, ked stali v dazdi na dvore a hladeli, ako taxikari nakladaju do svojich aut sest tazkych rokfortskych kufrov. ,,Ale nic nebolo volne... Och, prepana, netvaria sa velmi nadsene, vsak?" Harry nemal chut vysvetlovat pani Weasleyovej, ze muklovski taxikari zriedka vozievaju splasene sovy, a Kvik vrieskal ako divy. Situaciu nevylepsili ani Filibusterove prskavky, ktore reaguju na vlhko a necakane vystrelili, ked sa zrazu otvoril Fredov kufor, co sposobilo, ze taxikar, co ho niesol, vykrikol od laku aj od bolesti, lebo vydeseny Krivolab sa mu splhal po nohe, pomahajuc si pazurmi. Cesta bola nepohodlna, pretoze sa vzadu v taxiku tlacili aj s kuframi. Krivolabovi trvalo dost dlho, kym sa spamatal z ohnostroja, a cestou do Londyna Harryho, Rona a Hermionu poriadne doskriabal. Boli preto radi, ked konecne vystupili na King's Cross, hoci lejak este vacsmi zosilnel a kym odniesli kufre na stanicu, boli mokri ako mysi. Harry si uz zvykol na prechod na nastupiste devat a tri stvrte. Bolo celkom jednoduche prejst cez zdanlivo pevnu barieru medzi deviatym a desiatym nastupistom. Jediny figel spocival v tom, ze ste to museli urobit celkom nenapadne, aby ste neuputali pozornost muklov. Dnes prechadzali v skupinkach. Prvi isli Harry, Ron a Hermiona (boli najpodozrivejsi, pretoze ich sprevadzal Kvik a Krivolab), lahostajne sa opreli o barieru, navonok sa nenutene zhovarali a bokom cez nu preklzli... a vzapati sa ocitli na nastupisti devat a tri stvrte. Rokfortsky expres so sarlatovocervenou ligotavou lokomotivou tam uz stal obklopeny oblakmi pary, v ktorych sa ako duchovia vynarali rokfortski studenti a ich rodicia. Kvik robil este vacsi krik, - 122 - lebo odpovedal na hukanie mnozstva sov skrytych v pare. Harry, Ron a Hermiona sa pobrali hladat miesta a onedlho si uz ukladali batozinu do kupe asi v polovici vlaku. Potom znovu zoskocili na nastupiste, aby sa rozlucili s pani Weasleyovou, Billom a Charliem. ,,Mozno sa uvidime skor, ako si myslite," uskrnul sa Charlie, ked objal Ginny na rozlucku. ,,Preco?" vyzvedal sa Fred. ,,Uvidis," napinal ho Charlie. ,,Len nepovedz Percymu, ze som to spomenul... je to prisne tajna informacia az dovtedy, kym sa ministerstvo nerozhodne ju zverejnit." ,,Veru, tento rok by som sa tusim najradsej vratil na Rokfort," povedal Bill s rukami vo vreckach a skoro tuzobne hladel na vlak. ,,Preco?" netrpezlivo sa spytoval George. ,,Budete mat zaujimavy rok," odvetil Bill a v ociach sa mu zjavili iskricky. ,,Mozno sa na chvilu uvolnim a pridem si z toho kusok pozriet." ,,Kusok z coho?" spytal sa Ron. Lenze v tej chvili sa ozval hvizd a pani Weasleyova ich strkala ku dveram do vagona. ,,Dakujeme, ze sme mohli byt u vas, pani Weasleyova," povedala Hermiona, ked nastupili, zavreli dvere vagona a vyklonili sa z okna. ,,Ano, dakujeme za vsetko, pani Weasleyova," podakoval sa aj Harry. ,,Och, rado sa stalo, moji mili. Pozvala by som vas aj na Vianoce, ale... predpokladam, ze sa vsetci toho roku rozhodnete zostat v Rokforte, ked... no, skratka jedno s druhym..." ,,Mami!" podrazdene zvolal Ron. ,,Co vy traja viete, o com my nevieme?" ,,Predpokladam, ze sa to dnes vecer dozviete," usmiala sa pani Weasleyova. ,,Bude to velmi vzrusujuce... ale som rada, ze zmenili pravidla..." ,,Ake pravidla?" spytovali sa Harry, Ron, Fred a George naraz. ,,Profesor Dumbledore vam to urcite povie. Spravajte sa slusne, jasne? Jasne, Fred? Jasne, George?" Piesty hlasno zasycali a vlak sa pohol. - 123 - ,,Povedzte nam, co sa deje na Rokforte!" krical Fred z okna, ked sa im pani Weasleyova s Billom a Charliem vzdalovali. ,,Ake pravidla to zmenili?" No pani Weasleyova sa iba usmievala a kyvala im. Kym vlak zasiel za zakrutu, Bill s Charliem sa odmiestnili. Harry, Ron a Hermiona sa vratili do svojho kupe. Pretoze do okien slahal husty dazd, sotva cez ne nieco videli. Ron otvoril kufor, vytiahol hnedy slavnostny habit a prehodil ho cez Kvikovu klietku, aby utlmil jeho hukanie. ,,Aj Bagman nam chcel povedat, co sa deje na Rokforte," povedal namrzene, ked si sadol vedla Harryho. ,,Na Svetovom pohari, pamatas sa? Ale vlastna matka mi to nepovie. Ktovie, co..." ,,Psst!" zasepkala odrazu Hermiona, pritisla si prst na pery a ukazovala na susedne kupe. Harry a Ron zmlkli a poculi, ako k nim cez otvorene dvere dolieha znamy tahavy hlas. ,,...otec vlastne uvazoval, ze ma posle radsej na Durmstrang nez na Rokfort. Pozna tam riaditela, viete. Viete, aky ma nazor na Dumbledora - ten chlap tak oblubuje humusakov - a na Durmstrang taky odpad neberu. Ale mame sa nepozdavalo, ze by som mal chodit do skoly tak daleko. Otec hovori, ze na Durmstrangu maju ovela rozumnejsi postoj k ciernej magii nez na Rokforte, studenti na Durmstrangu sa ju skutocne ucia, nielen obranu proti nej ako my..." Hermiona vstala, po prstoch presla ku dveram kupe a zavrela ich, takze uz Malfoyov hlas nepoculi. ,,On si mysli, ze Durmstrang by mu vyhovoval lepsie, co?" zavrcala nahnevane. ,,Skoda, ze ta nesiel, nemuseli by sme ho teraz trpiet." ,,Durmstrang je dalsia carodejnicka skola?" spytal sa Harry. ,,Ano," opovrzlivo prikyvla Hermiona, ,,a ma hroznu povest. Podla Hodnotenia magickeho vzdelavania v Europe kladie velky doraz na ciernu magiu." ,,Myslim, ze to sme uz poculi," poznamenal Ron nechapavo. ,,Kde je? V akej krajine?" ,,To nikto nevie," Hermiona nadvihla obocie. ,,Ale preco nie?" cudoval sa Harry. ,,Carodejnicke skoly medzi sebou uz tradicne superia. Durmstrang a Beauxbatons udaje o sebe taja, aby im nikto nemohol ukradnut ich tajomstva," vecne odvetila Hermiona. - 124 - ,,Prosim ta," rozosmial sa Ron. ,,Durmstrang musi byt asi rovnako velky ako Rokfort - ako skryjes taky velky hrad?" ,,Ale ved aj Rokfort je skryty," prekvapene odvetila Hermiona. ,,Kazdy to vie... teda vlastne kazdy, kto cital Dejiny Rokfortu." ,,Tak v tom pripade iba ty," podotkol Ron. ,,Pokracuj. Ako sa da skryt take miesto, ako je Rokfort?" ,,Je zacarovany," vysvetlovala Hermiona. ,,Ak nan hladi nejaky mukel, vidi iba rozpadavajucu sa staru zrucaninu s cedulou nad vchodom: NEBEZPECENSTVO ZOSUVU, NEVSTUPOVAT!" ,,Takze aj Durmstrang navonok vyzera ako ruina?" ,,Mozno," pokrcila plecami Hermiona, ,,alebo nan uvalili mukloodpudzujuce kuzlo ako na stadion, kde sa konal Svetovy pohar. A aby sa k nemu nedostali zahranicni carodejnici, je nezmapovatelny." ,,Vysvetli." ,,No, budovu mozes zacarovat, takze nie je mozne ju zmapovat, vsak?" ,,Ak to hovoris ty," povedal Harry. ,,Ale ja si myslim, ze Durmstrang musi byt niekde daleko na severe," zamyslene povedala Hermiona. ,,Niekde, kde je chladno, lebo sucastou ich uniformy su kozusinove ciapky." ,,Ach, predstav si tie moznosti," zasnival sa Ron. ,,Bolo by take lahke zhodit Malfoya z ladovca, aby to vyzeralo ako nehoda... Skoda, ze ho jeho matka tak miluje..." Ako sa vlak sinul dalej na sever, dazd stale hustol. Obloha bola taka tmava a okna take zaparene, ze lampy svietili aj na poludnie. Po chodbe drncal vozik s obedom a Harry pre vsetkych nakupil velku kopu kotlikovych kolacikov. Popoludni sa v ich kupe zastavilo zopar kamaratov vratane Seamusa Finnigana, Deana Thomasa a Nevilla Longbottoma, mimoriadneho zabudlivca s okruhlou tvarou, ktoreho vychovavala stara mama, velmi svojrazna carodejnica. Seamus mal este stale pripnutu irsku ruzicu. Zdalo sa, ze cary z nej uz trochu vyprchali, hoci este stale jacala: ,,Troy - Mulletova - Moranova!" hlas mala velmi slaby a akysi unaveny. Po pol hodine Hermionu uz unavili tie nekonecne rozhovory o metlobale a znova sa pohruzila do Vseobecnej prirucky kuzel pre stvrty rocnik a zacala sa ucit privolavacie zaklinadlo. Neville ostatnym zavidel, ako znova prezivaju Svetovy pohar. - 125 - ,,Starka nechcela ist," povedal nestastne. ,,Nechcela kupit listky. No muselo to byt uzasne." ,,Veru bolo," potvrdil Ron. ,,Pozri na toto, Neville..." Pohrabal sa v kufri na polici a vytiahol malu figurku Viktora Kruma. ,,Fiha!" zavistlivo zahvizdal Neville, ked mu Ron polozil Kruma na buclatu ruku. ,,Videli sme ho celkom zblizka," pokracoval Ron. ,,Sedeli sme v najvyssej lozi..." ,,Prvy a posledny raz v zivote, Weasley." Vo dverach sa zjavil Draco Malfoy. Za nim stali Crabbe a Goyle, jeho obrovski grobianski kumpani. Obaja v lete vyrastli prinajmensom o stvrt metra. Rozhovor ocividne vypoculi pri dverach kupe, lebo Dean a Seamus za sebou nezavreli. ,,Nepamatam sa, ze by sme ta pozvali, Malfoy," odmerane povedal Harry. ,,Weasley... co je toto?" Malfoy ukazoval na Kvikovu klietku. Visel z nej rukav Ronovho slavnostneho habitu, kolisal sa v rytme pohybujuceho sa vlaku a sivasta cipkova manzeta prezradzala vsetko. Ron chcel rychlo odpratat habit z dohladu, ale Malfoy sa poponahlal, zachytil rukav a potiahol. ,,Pozrite sa na toto!" zvolal nadsene a ukazoval Ronov habit Crabbovi a Goylovi. ,,Weasley, hadam si si to nechcel obliect? Take boli v mode roku tisic osemsto devatdesiat..." ,,Zozer lajno, Malfoy!" odsekol mu Ron a jeho tvar mala rovnaku farbu ako ten slavnostny habit, ktory vytrhol Malfoyovi z ruky. Malfoy zavyjal pohrdavym smiechom, Crabbe a Goyle sa hlupo chechtali. ,,Tak co... chystas sa prihlasit, Weasley? Pokusis sa ziskat pre rodinne meno trochu slavy? Ide aj o peniaze, ved vies... keby si vyhral, mohol by si si dovolit aj nejaky slusny habit..." ,,O com to hovoris?" oboril sa nanho Ron. ,,Tak sa teda prihlasis?" zopakoval Malfoy. ,,Predpokladam, ze ty urcite, Potter. Nikdy nevynechas prilezitost sa ukazat, co?" ,,Bud nam vysvetlis, o com tu trepes, alebo zmizni, Malfoy," podrazdene vyprskla Hermiona ponad Vseobecnu prirucku kuzel pre stvrty rocnik. Po Malfoyovej bledej tvari sa roztiahol skodoradostny usmev. - 126 - ,,Len mi nehovor, ze o tom nevies," sklabil sa. ,,Mas tatka a brata na ministerstve a ty o tom ani nevies? Teda mne to otec povedal uz davno... pocul to od Korneliusa Fudgea. Lenze moj otec sa vzdy stykal s tymi najvyssimi na ministerstve... Mozno tvoj tatko sedi na privelmi nizkom poste, aby o tom vedel, Weasley... ano... o takych dolezitych veciach asi pred nim nehovoria..." Malfoy sa znovu rozosmial, kyvol Crabbovi a Goylovi a vsetci traja zmizli. Ron vstal a zatresol dvere kupe za nimi tak silno, az sa rozbilo sklo. ,,Ron!" vycitavo zvolala Hermiona, vytiahla prutik, zahundrala ,,Reparo!" a crepiny skla sa znova spojili do jednej tabule a skocili do dveri. ,,No ale... ked to povedal tak, akoby on vedel vsetko a my sme boli uplni idioti..." zavrcal Ron. ,,Moj otec sa vzdy stykal s tymi najvyssimi na ministerstve. Tatka by mohli hocikedy povysit, ibaze jemu sa paci tam, kde je." ,,Jasne," pokojne prikyvla Hermiona. ,,Len sa nenechaj Malfoyom vyprovokovat, Ron..." ,,On! Zeby ma on vyprovokoval? Kdeze!" tvrdil Ron, zobral si jeden zo zvysnych kotlikovych kolacikov a rozmliazdil ho na kasu. Rona zla nalada neopustila do konca cesty. Vela toho nenahovoril, ani ked sa prezliekli do skolskych habitov, a este stale sa mracil, ked Rokfortsky expres spomaloval a napokon v uplnej tme zastal na stanici v Rokville. Ked sa dvere vlaku otvorili, nad hlavami im zahrmelo. Hermiona zakrutila Krivolaba do plasta a Ron nechal slavnostny habit na Kvikovej klietke a vystupili z vlaku s hlavami sklonenymi a ocami prizmurenymi pred lejakom. Dazd bol teraz taky husty, akoby im niekto bez prestania vylieval na hlavy vedra ladovej vody. ,,Ahoj, Hagrid!" zakrical Harry, ked na opacnom konci nastupista zbadal obrovsku siluetu. ,,Mas sa, Harry?" kyval mu Hagrid. ,,Uvidime sa na slavnosti, jak sa dovtedy neutopime!" Prvaci sa uz tradicne prevazali do hradu s Hagridom po jazere. ,,Och, v takomto pocasi by sa mi veru nechcelo plavit sa po jazere," povedala Hermiona drkotajuc zubami, ked sa pomaly aj s ostatnymi posuvali po nastupisti. Pred stanicou na nich cakala stovka ko- 127 - ciarov bez zaprahu. Harry, Ron, Hermiona a Neville vdacne do jedneho nasadli, dvere sa zabuchli a o chvilu ich uz myklo, ked sa procesia kocov s rachotom a splachotom pohla k Rokfortu. - 128 - DVANASTA KAPITOLA TROJCARODEJNICKY TURNAJ Koce sa terigali cez branu strazenu sochami okridlenych diviakov, po sirokej ceste a nebezpecne sa kymacali vo vetre, ktory narastal na vichricu. Harry sa opieral o okno a videl, ze Rokfort je coraz blizsie a za hustou dazdovou clonou sa mihaju jeho osvetlene okna. Ked ich koc zastal pri kamennych schodoch pred velkymi dubovymi hlavnymi dverami, oblohu pretal blesk. Cestujuci z koca pred nimi sa uz ponahlali dovnutra. Harry, Ron, Hermiona a Neville vystupili a aj oni zhrbeni trielili hore schodmi a zdvihli hlavy, az ked boli v bezpeci priestrannej, faklami osvetlenej vstupnej haly s velkolepym mramorovym schodiskom. ,,No namojdusu," potriasol hlavou Ron a voda z neho prskala na vsetky strany, ,,ked to takto pojde dalej, jazero sa vyleje. Som celkom premoceny... AAA!" Zo stropu spadol Ronovi na hlavu velky cerveny balon naplneny vodou a roztrhol sa. Premoceny pluvajuci Ron vrazil do Harryho a prave vtedy spadla druha vodna bomba, ktora tesne minula Hermionu, rozprskla sa pri Harryho nohach a ladova voda mu premocila tenisky i nohy. Vsetci okolo nich vrestali a zacali sa tlacit, aby unikli z palebnej linie. Harry pozrel hore a videl, ze asi sedem metrov nad nimi sa vznasa duch Zloduch, muzicek v klobuku so zvoncekmi a s oranzovym motylikom pod krkom, sustredene vrasti siroku zlomyselnu tvar a znova mieri. ,,ZLODUCH!" skrikol nahnevany hlas. ,,Zloduch, okamzite zlet dolu!" Z Velkej siene pribehla zastupkyna riaditela a veduca Chrabromilu profesorka McGonagallova, posmykla sa na mokrej dlazbe a schmatla Hermionu okolo krku, aby nespadla. ,,Au... prepacte, slecna Grangerova..." - 129 - ,,To nic, pani profesorka!" zjojkla Hermiona a masirovala si hrdlo. ,,Zloduch, okamzite dole!" oborila sa nanho profesorka McGonagallova, ked si napravila koncisty klobuk a zamracene pozrela hore cez okuliare s hranatym ramom. ,,Ved nic nerobim!" chechtal sa Zloduch a hodil vodnu bombu na niekolko piataciek, ktore zapistali a vrhli sa do Velkej siene. ,,Uz aj tak su mokri. To je len maly postrek. Fiu!" A dalsiu bombu namieril na skupinku druhakov, ktori prave dorazili. ,,Zavolam riaditela!" kricala profesorka McGonagallova. ,,Varujem ta, Zloduch..." Zloduch jej vyplazil jazyk, posledne bomby vyhodil do vzduchu, vyletel hore ponad mramorove schodisko a chechtal sa pritom ako pominuty. ,,Tak podme," prisne prikazala profesorka McGonagallova premocenemu davu studentov. ,,Do Velkej siene, sikovne!" Harry, Ron a Hermiona sa klzali cez halu k dvojitym dveram vpravo a Ron si odhrnal z tvare mokre vlasy a cosi si zlostne somral. Velka sien bola nadherna ako vzdy, vyzdobena na uvitaciu slavnost na zaciatku skolskeho roka. Vo svetle stoviek a stoviek sviecok vznasajucich sa nad stolmi sa ligotali zlate taniere a case. Okolo styroch dlhych fakultnych stolov sedeli hluciky diskutujucich studentov a v hornej casti siene na jednej strane piateho stola celom k ziakom sedel ucitelsky zbor. Tu bolo ovela teplejsie. Harry, Ron a Hermiona presli popri Slizolincanoch, Bystrohlavcanoch a Biflomorcanoch a sadli si k ostatnym Chrabromilcanom na druhy koniec Velkej siene k chrabromilskemu duchovi Takmer bezhlavemu Nickovi. Perlovobiely a polopriesvitny Nick mal dnes obleceny svoj tradicny historicky kabatec, ale s mimoriadne velkym okruzim, ktore sluzilo dvojakemu ucelu - vyzeral v nom zvlast slavnostne a zaroven branilo tomu, aby sa mu poloodtata hlava na krku privelmi kymacala. ,,Dobry vecer," pozdravil ich s usmevom. ,,Ako komu," odpovedal Harry, vyzul sa a vylial si z tenisiek vodu. ,,Dufam, ze sa s triedenim poponahlaju. Som hladny ako vlk." Triedenie novych studentov do fakult sa konalo na zaciatku kazdeho skolskeho roka, ale nestastnou zhodou okolnosti Harry sa od svojho vlastneho nezucastnil ani na jednom. Celkom sa nan tesil. Prave vtedy nanho z druheho konca stola zavolal nateseny hlas. - 130 - ,,Ahoj, Harry!" Bol to Colin Creevey, tretiak, pre ktoreho bol Harry hrdinom. ,,Cau, Colin," ostrazito odzdravil Harry. ,,Vsak neuhadnes, Harry? Vies, co je nove? Tento rok zacina aj moj brat! Moj brat Dennis!" ,,A - to je fajn," odvetil Harry. ,,Strasne sa tesi!" pokracoval Colin a az nadskakoval na stolicke. ,,Dufam, ze sa dostane do Chrabromilu! Budes mu drzat palce, Harry?" ,,A, jasne," slubil Harry. Znova sa otocil k Hermione, Ronovi a Takmer bezhlavemu Nickovi. ,,Bratia a sestry sa zvycajne dostanu na tu istu fakultu, vsak?" spytal sa. Usudzoval tak podla Weasleyovcov, lebo vsetci siedmi boli v Chrabromile. ,,Och, veru nie vzdy," vyviedla ho z omylu Hermiona. ,,Dvojca Parvati Patilovej je v Bystrohlave a su jednovajecne. Clovek by si myslel, ze budu spolu, nie?" Harry pozrel na ucitelsky stol. Zdalo sa, ze je tam viac prazdnych miest ako zvycajne. Hagrid, pravdaze, sa este stale plavil po jazere s prvakmi. Profesorka McGonagallova zrejme dozerala na utieranie podlahy vo vstupnej hale, ale bola tam aj dalsia prazdna stolicka a Harry nemohol prist na to, kto chyba. ,,Kde je novy ucitel obrany proti ciernej magii?" spytovala sa nahlas Hermiona, ktora tiez hladela na ucitelsky stol. Dosial nemali ucitela obrany proti ciernej magii, co by vydrzal dlhsie ako jeden skolsky rok. Harry si zo vsetkych najvacsmi oblubil profesora Lupina, ktory odstupil vlani. Presiel pohladom po ucitelskom stole. Nevidel tam nijaku novu tvar. ,,Mozno nikoho nezohnali!" znepokojene poznamenala Hermiona. Harry sa pozornejsie zahladel na ucitelov. Drobny profesor Flitwick, ucitel carovania, sedel na velkom vankusi vedla ucitelky herbologie profesorky Sproutovej s nakrivo nasadenym klobukom na jemnych sivych vlasoch. Rozpravala sa s profesorkou Sinistrovou z katedry astronomie. Po druhom boku profesorky Sinistrovej sedel ucitel elixirov profesor Snape s voskovozltou tvarou, krivym nosom a mastnymi vlasmi - toho mal Harry najneradsej z celeho Rokfortu. Harryho nenavist k Snapovi sa dala porovnat iba so Snapovou nenavistou k Harrymu, ktora, ak je to vobec mozne, za posledny rok - 131 - vzrastla, ked Harry pomohol Siriusovi uniknut rovno Snapovi pod velkym nosom - Snape a Sirius boli nepriatelia od skolskych cias. Vedla Snapa bolo prazdne miesto, ktore zrejme patrilo profesorke McGonagallovej, ako odhadoval Harry. Dalej, presne v strede sedel riaditel profesor Dumbledore. Jeho dlhe striebriste vlasy a brada sa leskli vo svetle sviecok a na velkolepom tmavozelenom habite mal vysite mnozstva hviezd a mesiacikov. Konceky dlhych prstov mal spojene, opieral si o ne bradu a cez polmesiacikove okuliare zamyslene hladel na strop. Aj Harry pozrel hore. Strop bol zacarovany a vzdy vyzeral tak ako obloha vonku, ale este nikdy ho Harry nevidel takyto burkovy. Prevalovali sa na nom cierne a fialove mraky, a ked sa vonku ozvalo dalsie zahrmenie, aj na strope sa zjavil rozvetveny blesk. ,,Och, ponahlajte sa," stonal vedla Harryho Ron, ,,zjedol by som aj hipogrifa." Len co to dopovedal, dvere Velkej siene sa otvorili a nastalo ticho. Profesorka McGonagallova privadzala do hlavnej casti siene dlhy rad prvakov. Ak boli Harry, Ron a Hermiona premoceni, nebolo to nic v porovnani s tym, ako vyzerali prvaci. Clovek by si myslel, ze jazero preplavali, a nie preplavili sa po nom. Vsetci sa triasli nielen od zimy, ale aj od nervozity, ked sa zoradovali pri ucitelskom stole tvarami k ostatnym ziakom - vsetci okrem najmensieho chlapca s vlasmi mysacej farby, zakruteneho do Hagridovho kabata z krtich koziek. Kabat mu bol taky velky, ze vyzeral, akoby ho zamotali do cierneho chlpateho cirkusoveho stanu. Sponad goliera vytrcala jeho mala tvar a odzrkadlovala krajne vzrusenie. Ked sa zaradil k svojim vystrasenym vrstovnikom, zachytil pohlad Colina Creeveyho, ukazal mu dohora vystrcene palce a ustami naznacil: Spadol som do jazera! Zdalo sa, ze je tym nadseny. Profesorka McGonagallova teraz na podlahu pred prvakov postavila trojnohy stolcek a nan polozila velmi stary, spinavy a poplatany carodejnicky klobuk. Prvaci nan uprene hladeli. A vsetci ostatni tiez. Chvilu bolo ticho. Potom sa trhlina pri okraji otvorila ako usta a klobuk zacal spievat: Ubehlo tisic, mozno viacej liet od casu, ked ma usili. - 132 - Styroch carodejov uz davno niet, co slavu skoly stvorili. Statocny Chrabromil zo sirych plani a Bystrohlavova - mudra vedma z hor, Biflomorova, dobra mila pani i Slizolin, hoc uskocny bol to tvor. Spolocnu mali tuzbu, nadej, sen a zosnovali velky plan, nech magie nesvitne sudny den, tak vznikol vzdelanosti chram. Kazdy z nich si vsak ine cnosti ctil v tych, ktorym chcel vedomosti dat, preto sa Rokfort hned aj rozdelil a styri fakulty mal hrad. Chrabromil daval prednost statocnym, Bystrohlav najmudrejsich bral, Biflomor bol na snahu narocny, Slizolincan o moc vzdy stal. Kym magovia styria este zili, zvykli si sami vyvolit. Studentov lahko si podelili, co hajili ich fakult stit. Lez ak raz nadide ich smrti cas, kto ziakov spravne rozdeli? Chrabromil nasiel vychodisko vcas, aby ste dnes tu sedeli. Svoj vlastny klobuk strhol si z hlavy a kazdy z nich don vlial svoj sen, preto dnes viem, kto z vas je ten pravy, a namiesto nich rozhodnem. Tak nasadte si ma az po usi, doteraz som sa nezmylil. Poviem, co komu vidim na dusi, ktory z tych styroch by vas ctil. Ked triediaci klobuk dospieval, vo Velkej sieni zahrmel potlesk. - 133 - ,,To nie je piesen, ktoru spieval, ked rozdeloval nas," poznamenal Harry a tlieskal spolu s ostatnymi. ,,Kazdy rok spieva inu," povedal Ron. ,,Musi to byt nudny zivot byt klobukom, nie? Zrejme cely rok vymysla novu piesen." Profesorka McGonagallova teraz rozmotavala velky zvitok pergamenu. ,,Ked precitam vase meno, nasadite si klobuk na hlavu a sadnete si na stolcek," poucovala prvakov. ,,Klobuk oznami vasu fakultu a vy si pojdete sadnut k jej stolu. Ackerley, Stewart!" Predstupil chlapec, ktory sa od hlavy po paty viditelne triasol, vzal triediaci klobuk, nasadil si ho a sadol si na stolcek. ,,BYSTROHLAV!" vykrikol klobuk. Stewart Ackerley si zlozil klobuk a ponahlal sa usadit za bystrohlavsky stol, kde mu vsetci tlieskali. Harry zbadal, ze Stewarta povzbudzuje aj bystrohlavska stihacka Ccho. Na okamih aj on pocitil zvlastnu tuzbu sadnut si za bystrohlavsky stol. ,,Baddock, Malcolm!" ,,SLIZOLIN!" Pri stole na druhej strane prepukli ovacie. Harry videl, ze aj Malfoy tlieska, ked sa Baddock pripojil k Slizolincanom. Bol zvedavy, ci Baddock vie, ze zo Slizolinu vyslo viac ciernych carodejnikov a carodejnic ako z ostatnych fakult. Fred a George na Malcolma Baddocka zasycali. ,,Branstonova, Eleanor!" ,,BIFLOMOR!" ,,Cauldswell, Owen!" ,,BIFLOMOR!" ,,Creevey, Dennis!" Drobny Dennis Creevey tackavo podisiel dopredu, potkynajuc sa na Hagridovom kabate, prave ked do siene dverami za ucitelskym stolom vosiel Hagrid. Hagrid bol zhruba dvojnasobne vyssi ako normalny muz a najmenej tri razy sirsi, mal dlhe strapate cierne vlasy a bradu a vyzeral trochu strasidelne, co vsak bol klamny dojem, lebo Harry, Ron i Hermiona vedeli, ze Hagrid ma velmi laskavu povahu. Ked si sadol na koniec ucitelskeho stola, zmurkol na nich a sledoval, ako si Dennis Creevey nasadzuje triediaci klobuk. Trhlina pri okraji sa otvorila... - 134 - ,,CHRABROMIL!" vykrikol klobuk. Hagrid tlieskal s ostatnymi Chrabromilcanmi, ked si Dennis Creevey so sirokym usmevom zlozil klobuk, polozil ho zase na stolcek a ponahlal sa za svojim bratom. ,,Colin, ja som spadol do vody!" zapistal a hodil sa na prazdne miesto. ,,Bolo to fantasticke! A nieco ma vo vode chytilo a vylozilo naspat do clna!" ,,Super!" rovnako vzrusene odvetil Colin. ,,To bola zrejme obrovska sepia, Dennis." ,,Vau!" zasol Dennis, akoby nikto ani v tom najfantastickejsom sne nemohol dufat v to, ze vypadne z clna zmietaneho burkou do hlbocizneho jazera a vytiahne ho obrovska morska prisera. ,,Dennis! Dennis! Vidis tamtoho chlapca? Toho s ciernymi vlasmi a v okuliaroch? Vidis ho? Vies, kto to je, Dennis?" Harry sa odvratil a velmi uprene civel na triediaci klobuk, ktory teraz zaradoval Emmu Dobbsovu. Triedenie pokracovalo, chlapci a dievcata s roznou mierou strachu na tvarach po jednom pristupovali k trojnohemu stolceku a ich rad sa pomaly zmensoval, lebo profesorka McGonagallova bola uz pri L. ,,Och, ponahlajte sa," stonal Ron a masiroval si brucho. ,,Ale no tak, Ron, triedenie je ovela dolezitejsie ako jedlo," napomenul ho Takmer bezhlavy Nick, ked Madleyovu Lauru klobuk priradil do Biflomoru. ,,Jasne ze je, ked si mrtvy," odsekol Ron. ,,Dufam, ze tohtorocni Chrabromilcania su vo forme," poznamenal Takmer bezhlavy Nick tlieskajuc, ked sa k ich stolu pridala McDonaldova, Natalie. ,,Nechceme predsa prerusit vitazne tazenie." Chrabromil uz tri razy po sebe vyhral medzifakultne majstrovstva. ,,Pritchard, Graham!" ,,SLIZOLIN!" ,,Quirkova, Orla!" ,,BYSTROHLAV!" A konecne ,,Whitby, Kevin!" (,,BIFLOMOR!") a triedenie sa skoncilo. Profesorka McGonagallova zobrala klobuk a stolcek a odniesla ich. - 135 - ,,Uz bolo nacase," zastonal Ron, chytil do ruk noz a vidlicku a netrpezlivo hladel na svoj zlaty tanier. Profesor Dumbledore vstal. Usmieval sa na studentov a vital ich sirokym gestom. ,,Chcem vam povedat len dve slova," oznamil a jeho hlboky hlas sa v sieni ozyval: ,,Nasytte sa!" ,,Nech sa tak stane!" zvolali Harry s Ronom, ked sa im prazdne nadoby pred ocami zazracne naplnili. Takmer bezhlavy Nick smutne sledoval, ako si Harry, Ron a Hermiona nalozili na taniere. ,,A, toto je rozhodne lepsie," pochvaloval si Ron s plnymi ustami zemiakovej kase. ,,Viete, ze mate stastie, ze sa dnes vecer hostina vobec kona?" poznamenal Takmer bezhlavy Nick. ,,V kuchyni boli problemy." ,,Preco? Co sa stalo?" vyzvedal sa Harry, zujuc pritom kusisko masa. ,,Zloduch, kto iny," Takmer bezhlavy Nick zakrutil hlavou, ktora sa mu nebezpecne zakymacala na krku. Vytiahol si okruzie trochu vyssie. ,,Zvycajna hadka, ved viete. Chcel sa zucastnit hostiny - a to vobec nepripada do uvahy, ved viete, aky je vrcholne nekulturny, nemoze hladiet na plny tanier, aby ho neprevratil. Mali sme zhromazdenie duchov - jedine Tucny mnich mu chcel dat sancu - ale, co bolo podla mna velmi rozumne, Krvavy baron nedovolil." Krvavy baron bol duch Slizolinu, vyciveny prelud pokryty striebristymi krvavymi skvrnami. On jediny z celeho Rokfortu mal nad Zloduchom skutocnu moc. ,,Mysleli sme si, ze Zloducha nieco dozralo," zamracene povedal Ron. ,,Tak co vlastne urobil v kuchyni?" ,,Och, ako zvycajne," pokrcil plecami Takmer bezhlavy Nick. ,,Vsetko prevratil hore nohami a narobil tam zmatok. Vsade sa povalovali hrnce a panvice. Cela kuchyna sa topila v polievke. Zdeseni domaci skriatkovia prisli skoro o rozum..." Beng! Hermiona prevratila zlatu casu. Po stole sa rozlial tekvicovy dzus a narobil na bielom obruse oranzove flaky, ale Hermiona si to nevsimala. ,,Tu su domaci skriatkovia?" zdesene civela na Takmer bezhlaveho Nicka. ,,Tu na Rokforte?" - 136 - ,,Pravdaze," prikyvol Takmer bezhlavy Nick prekvapeny jej reakciou. ,,Myslim, ze v nijakom obydli v Anglicku ich nie je viac ako tu. Vyse stovky." ,,Nikdy som ani jedneho nevidela!" zvolala Hermiona. ,,Vo dne z kuchyne takmer ani nevyjdu," vysvetloval Takmer bezhlavy Nick. ,,Vychadzaju v noci, aby trochu poupratovali... postarali sa o ohniska a tak... Vy ich predsa nemate vidiet. To je znamka dobreho domaceho skriatka, ked ani neviete, ze je, ci nie?" Hermiona nespustala z neho oci. ,,Ale dostavaju vyplatu? Mavaju dovolenky, vsak? A nemocenske davky a dochodok a vsetko ostatne?" Takmer bezhlavy Nick sa tak zacal smiat, ze sa mu okruzie zosmyklo a hlava spadla a zostala visiet na kusku koze a svalu, ktorymi este bola spojena s krkom. ,,Nemocenske davky a dochodok?" opakoval a nasadil si hlavu zase na plecia a prichytil ju okruzim. ,,Domaci skriatkovia nechcu nemocenske davky a dochodky!" Hermiona pozrela na jedlo, ktoreho sa ledva dotkla, potom polozila pribor a odtisla tanier. ,,Ale, prosim ta, Hermiona," krutil hlavou Ron a nahodou vyprskol na Harryho kusky jedla. ,,Hop... prepac, Harry." Prehltol. ,,Tym, ze umries od hladu, im nemocenske davky nevybavis." ,,Otrocka praca," vyhlasila Hermiona a stisla pery. ,,Tato vecera vznikla vdaka otrockej praci!" A odmietala zjest co len kusok. Do tmavych okien vysoko hore stale silno bubnoval dazd. Ked opat zahrmelo, sklo zadrncalo, burkovy strop osvetlil zablesk a odrazil sa od zlatych nadob, z ktorych zmizli zvysky prveho chodu a okamzite ich nahradil mucnik. ,,Melasovy kolacik, Hermiona!" povedal Ron a umyselne ho otrcal tak, aby sa k Hermione doniesla jeho vona. ,,Nakyp s hrozienkami, pozri! Cokoladova torta!" No Hermiona nanho vrhla pohlad, ktory tak pripominal profesorku McGonagallovu, ze to vzdal. Ked spratali aj mucniky a z tanierov zmizli posledne omrvinky, takze sa az leskli, Albus Dumbledore vstal znova. Dzavot okamzite utichol a bolo pocut iba zavyjanie vetra a slahajuci dazd. ,,Tak!" povedal Dumbledore a usmieval sa na nich. ,,Teraz, ked sme sa vsetci najedli a napili (,,Pch!" ozvala sa Hermiona), musim - 137 - vas este raz poziadat o pozornost, aby ste si vypoculi niekolko oznamov. Skolnik pan Filch ma poziadal, aby som vam oznamil, ze zoznam predmetov zakazanych v objekte hradu sa tento rok rozsiril o vrieskajuce jojo, ozubene lietajuce taniere a vecne odrazne bumerangy. Kompletny zoznam obsahuje, myslim, styristotridsatsedem poloziek a mozno don nahliadnut v kancelarii pan Filcha, keby si to niekto chcel skontrolovat." Dumbledorovi mykalo kutikmi ust. Pokracoval vsak: ,,Ako vzdy by som vam vsetkym rad pripomenul, ze les v areali je studentom nepristupny, takisto aj dedina Rokville. Tu mozu navstevovat len studenti od tretieho rocnika vyssie. S polutovanim vam tiez musim oznamit, ze medzifakultny pohar v metlobale sa tento rok nebude konat." ,,Coze?" zhikol Harry a pozrel na spoluhracov z metlobaloveho druzstva Freda a Georgea. S otvorenymi ustami hladeli na Dumbledora, ocividne taki omraceni, ze zo seba nedostali ani slova. Dumbledore pokracoval: ,,Zrusili sme ho pre podujatie, ktore sa zacne v oktobri, bude prebiehat po cely skolsky rok a odcerpa ucitelom znacne mnozstvo energie a casu, ale som si isty, ze vam sa bude velmi pacit. S velkym potesenim vam chcem oznamit, ze tento rok na Rokforte..." No v tej chvili sa ozvalo ohlusujuce zahrmenie a dvere Velkej siene sa rozleteli dokoran. Na prahu stal muz zakruteny do cierneho cestovneho plasta, oprety o dlhu palicu. Vsetky hlavy vo Velkej sieni sa otocili k neznamemu, ktoreho odrazu jasne osvetlil cikcakovity blesk na strope. Muz si zlozil kapucnu, potriasol presedivenymi tmavosivymi vlasmi a zamieril k ucitelskemu stolu. Pri kazdom jeho kroku sa v sieni ozvalo tupe klepnutie. Ked dorazil k ucitelskemu stolu, zabocil doprava a silno krivajuc kracal k Dumbledorovi. Strop pretal dalsi blesk. Hermiona zhikla. Blesk vrhol na crty muzovej tvare ostre svetlo a bola to tvar, aku Harry este nikdy nevidel. Vyzerala, akoby bola vyrezana z dreva oslahaneho vetrom a dazdom, a ten, kto ju vytesal, mal iba nejasnu predstavu o tom, ako ma vyzerat ludska tvar, a nebol velmi zrucny. Kazdy kusok koze vrasnila jazva. Usta vyzerali ako priecna secna - 138 - rana a kusok nosa muzovi chybal. No strasidelny vyzor mu dodavali predovsetkym oci. Jedno z nich bolo male, tmave ako trnka. Druhe velke, okruhle ako minca a jasnomodre. Modre oko sa neustale pohybovalo, bez zmurknutia sa gulalo hore a dolu, z jednej strany na druhu, celkom nezavisle od normalneho oka, a potom sa pretocilo uplne a mierilo dozadu muzovej hlavy, takze bolo z neho vidiet iba bielko. Neznamy pristupil k Dumbledorovi. Vystrel k nemu ruku, rovnako zjazvenu, ako bola jeho tvar, a Dumbledore mu nou potriasol, mrmlajuc si slova, ktore Harry nepocul. Zdalo sa, ze sa cudzinca nieco spytuje, ten bez usmevu pokrutil hlavou a nieco potichu odvetil. Dumbledore prikyvol a ukazal muzovi na prazdne miesto po svojej pravici. Neznamy si sadol, pohodil hlavou, aby mu sive vlasy nepadali do tvare, pritiahol si tanier s parkami, zdvihol si ho k zvysku nosa a onuchal. Potom vybral z vrecka maly nozik, napichol nan parok a zacal jest. Normalne oko hladelo na parok, ale to modre stale nepokojne behalo v ocnej jamke premeriavajuc si sien a studentov. ,,Dovolte, aby som vam predstavil nasho noveho ucitela obrany proti ciernej magii," jasnym hlasom prerusil ticho Dumbledore. ,,Profesor Moody." Bolo zvykom vitat novych clenov ucitelskeho zboru potleskom, ale okrem Dumbledora a Hagrida nikto z ucitelov ani zo ziakov netlieskal, a ich tlapkanie sa pochmurne ozyvalo v tichu, nuz rychlo prestali. Zdalo sa, ze vsetkych ostatnych hypnotizoval Moodyho cudesny vyzor a nezmohli sa na nic, iba nanho civeli. ,,Moody?" zasepkal Harry Ronovi. ,,Divooky Moody? Ten, ktoremu siel tvoj otec dnes rano na pomoc?" ,,To musi byt on," potichu odvetil uzasnuty Ron. ,,Co sa mu stalo?" sepkala Hermiona. ,,Co sa mu stalo s tvarou?" Zdalo sa, ze Moodymu je uplne lahostajne to vobec nie srdecne privitanie. Ignorujuc tekvicovy dzus, ktory stal pred nim, znova siahol pod svoj cestovny plast, vytiahol cestovnu flasku a dlhym duskom sa z nej napil. Pritom sa mu plast nadvihol kusok nad zem a Harry pod stolom videl kusok drevenej nohy zakoncenej chodidlom s pazurmi. Dumbledore si odkaslal. - 139 - ,,Ako som hovoril," povedal a usmieval sa na more studentov pred sebou, ktori stale uprene hladeli na Divookeho Moodyho, ,,v nadchadzajucich mesiacoch budeme mat tu cest usporiadat velmi vzrusujuce podujatie, ktore sa nekonalo uz vyse storocia. S velkym potesenim vam oznamujem, ze tento rok sa na Rokforte bude konat Trojcarodejnicky turnaj." ,,ZARTUJETE!" nahlas vykrikol Fred Weasley. Napatie, ktore zavladlo v sieni od Moodyho prichodu, sa odrazu prelomilo. Skoro vsetci sa rozosmiali a Dumbledore sa odobrujuce uskrnul. ,,Ale ja to myslim celkom vazne, pan Weasley," povedal, ,,hoci ked to spominate, pocul som v lete jeden vyborny zart o trollovi, jezibabe a leprechaunovi, ktori isli spolu do baru..." Profesorka McGonagallova si nahlas odkaslala. ,,Ehm... ale mozno teraz nie je vhodna chvila... nie..." povedal Dumbledore, ,,kde som to prestal? Ach, ano, Trojcarodejnicky turnaj... nuz, niektori z vas iste nevedia, co je to za turnaj, a tak dufam, ze ti, co to vedia, mi odpustia, ked vam to v kratkosti vysvetlim. Trojcarodejnicky turnaj sa po prvy raz konal pred asi sedemsto rokmi ako priatelske meranie sil medzi tromi najvacsimi europskymi carodejnickymi skolami: Rokfortom, Beauxbatonsom a Durmstrangom. Z kazdej skoly bol vybraty jeden reprezentant a tito traja sampioni sutazili v troch carodejnickych ulohach. Kazdych pat rokov sa skoly striedali pri organizovani sutaze a vo vseobecnosti sa to povazovalo za najlepsi sposob utvarania vztahov medzi mladymi carodejnikmi roznych narodnosti - az dovtedy, kym pocet smrtelnych obeti nevzrastol natolko, ze sa turnaj prestal konat." ,,Smrtelne obete?" zasepkala Hermiona a tvarila sa vydesene. Zdalo sa vsak, ze vacsina studentov v sieni jej obavy nezdiela. Mnohi si nieco vzrusene sepkali a Harryho ovela viac zaujimali informacie o turnaji nez zdesenie nad umrtiami, ku ktorym doslo pred stovkami rokov. ,,Za tie storocia sa vyskytli pokusy turnaj obnovit," pokracoval Dumbledore, ,,no ani jeden nebol velmi uspesny. Nase oddelenia medzinarodnej carodejnickej spoluprace a carodejnickych hier a sportov sa rozhodli, ze dozrel cas na dalsi pokus. Cez leto sme velmi usilovne pracovali na bezpecnostnych opatreniach, aby sa nijaky reprezentant neocitol v smrtelnom nebezpecenstve. - 140 - V oktobri pridu riaditelia Beauxbatonsu a Durmstrangu s uzsim vyberom uchadzacov o ucast a vyber troch reprezentantov sa uskutocni na Halloween. Nestranny sudca rozhodne, ktori zo studentov si najvacsmi zasluzia sutazit o Trojcarodejnicky pohar, slavu svojej skoly a osobnu cenu pre vitaza, ktorou je tisic galleonov." ,,Ja do toho idem!" zasepkal pri stole Fred Weasley a tvar sa mu rozziarila nadsenim pri predstave tolkej slavy a bohatstva. Nebol jediny, kto sa uz videl ako sampion Rokfortu. Pri stole kazdej fakulty Harry pobadal, ako studenti uchvatene hladia na Dumbledora, alebo nieco vzrusene sepkaju susedom. No vtedy Dumbledore prehovoril znova a sien opat stichla. ,,Hoci viem, ze vsetci by ste najradsej vyhrali Trojcarodejnicky pohar pre Rokfort, riaditelia zucastnenych skol sa spolu s Ministerstvom magie rozhodli tento rok stanovit pre ucastnikov vekovu hranicu. Do sutaze sa budu moct prihlasit iba plnoleti studenti, teda ti, ktori zavrsili sedemnast rokov a starsi." Dumbledore trochu zvysil hlas, lebo pri tychto slovach niekolki poburene protestovali a Weasleyovie dvojcata sa odrazu tvarili zlostne. ,,Povazujeme toto opatrenie za nevyhnutne, vzhladom na to, ze sutazne ulohy budu aj tak tazke a nebezpecne, bez ohladu na opatrenia, a je velmi nepravdepodobne, ze by ich zvladli studenti nizsieho ako siesteho a siedmeho rocnika. Ja osobne sa postaram, aby ziaden neplnolety student neoklamal nestranneho sudcu a nemohol sa stat rokfortskym reprezentantom." V jeho svetlomodrych ociach zasvietili iskricky, ked ich pohlad dopadol na vzdorovite tvare Freda a Georgea. ,,Preto vas prosim, aby ste neplytvali casom a neprihlasovali sa, ak este nemate sedemnast. Delegacie z Beauxbatonsu a Durmstrangu pridu v oktobri a zostanu u nas prevaznu cast tohoto roka. Verim, ze budete k nasim zahranicnym hostom pocas ich pobytu u nas zdvorili a budete z celeho srdca povzbudzovat vybrateho reprezentanta Rokfortu. No, uz je neskoro a viem, ake je pre vas dolezite, aby ste boli odpocinuti a sviezi, ked sa vam zajtra rano zacnu prve hodiny. A teraz spat! Supsup!" Dumbledore si znova sadol a otocil sa k Divookemu Moodymu. Nastal velky vrzgot a buchot, lebo vsetci studenti vstavali a hrnuli sa cez dvojkridlove dvere do vstupnej haly. - 141 - ,,To nemozu urobit!" zvolal George Weasley, ktory sa nepripojil k zastupu hrnucemu sa k dveram, ale zostal stat a ganil na Dumbledora. ,,Budeme mat sedemnast v aprili, preco by sme to nemohli skusit?" ,,Nezabrania mi prihlasit sa," tvrdohlavo povedal Fred a tiez sa mracil na ucitelsky stol. ,,Reprezentanti si budu moct dovolit to, co cloveku normalne nedovolia. A vyhra tisic galleonov!" ,,Ano," prikyvol Ron s nepritomnym pohladom na tvari. ,,Ano, tisic galleonov..." ,,Podme," surila ich Hermiona, ,,ak sa nepohnete, zostaneme tu sami." Harry, Ron, Hermiona, Fred a George sa pobrali k vstupnej hale a Fred s Georgeom preberali sposoby, ktore by Dumbledore mohol pouzit, aby neplnoletym zabranil prihlasit sa do turnaja. ,,Kto moze byt tym nestrannym sudcom, co rozhodne, kto bude reprezentovat?" chcel vediet Harry. ,,Neviem," odvetil Fred, ,,ale prave toho musime oklamat. Myslim, ze by to zvladlo par kvapiek elixiru starnutia, George..." ,,Ale ved Dumbledore vie, ze nie ste plnoleti," namietal Ron. ,,Ano, ale on nerozhoduje, kto bude reprezentant, ci nie?" prefikane povedal Fred. ,,Podla mna, ak sa tento sudca oboznami so zaujemcami, vyberie najlepsieho z kazdej skoly bez ohladu na vek. Dumbledore sa pokusa zabranit tomu, aby sme sa prihlasili." ,,Ale ludia pri tom aj umierali!" znepokojene im pripominala Hermiona, ked presli cez dvere skryte za gobelinom a vykrocili po dalsom, uzsom schodisku. ,,Ano," odsekol Fred lahkomyselne, ,,ale to bolo pradavno. A okrem toho, aka by to bola zabava bez trochy rizika? Hej, Ron, co ak zistime, ako obist Dumbledora? Nemas chut sa prihlasit?" ,,Co povies?" spytal sa Ron Harryho. ,,Bolo by super zucastnit sa, co? Ale zrejme chcu niekoho starsieho... Neviem, ci som sa toho naucil dost." ,,Ja urcite nie," smutne sa spoza Freda a Georgea ozval Neville. ,,No stara mama by urcite chcela, aby som sa o to pokusil. Stale opakuje, ze by som mal obhajovat cest rodiny. Ibaze musim... hop..." Nevillova noha prave prepadla cez schod v polovici schodiska. V Rokforte bolo vela takychto zradnych schodov a pre vacsinu starsich studentov bolo celkom prirodzene preskakovat ich, lenze Neville bol - 142 - preslaveny svojou deravou pamatou. Harry s Ronom ho chytili pod pazuchy a vytiahli, pricom brnenie na konci schodiska nad nimi az tak vrzgalo a rachotilo od dychavicneho smiechu.. ,,Sklapni," oboril sa nan Ron, ked okolo neho prechadzali, a zatvoril mu priezor. Prisli ku vchodu do Chrabromilskej veze, ktory sa skryval za velkym portretom Tucnej damy v ruzovych hodvabnych satach. ,,Heslo?" ozvala sa dama, ked sa k nej priblizili. ,,Nezmysel," odvetil George, ,,to mi dolu povedal prefekt." Portret sa odklopil a odhalil dieru v stene, cez ktoru vosli. Kruhovitu klubovnu s mnozstvom makkych kresiel a stolov zohrieval pukotajuci ohen. Hermiona zamracene pozrela na veselo tancujuce plamienky a Harry jasne pocul, ako zamrmlala: ,,Otrocka praca," potom sa s nimi rozlucila a zmizla vo dverach do dievcenskych spalni. Harry, Ron a Neville vysli po poslednom, tocitom schodisku do svojej spalne, ktora sa nachadzala vo vrchole veze. Pri stenach stalo pat posteli so stlpikmi a tmavocervenymi zavesmi a pri kazdej kufor jej majitela. Dean a Seamus sa uz ukladali do postele. Seamus si k hlave postele pripol irsku ruzicu a Dean si nad nocny stolik prilepil plagat Viktora Kruma. Vedla neho sa vynimal jeho stary plagat westhamskeho futbaloveho muzstva. ,,To je ale blbost," povzdychol si Ron, ked pokrutil hlavou nad absolutne nehybnymi futbalistami. Harry, Ron a Neville si obliekli pyzama a vliezli do svojich posteli. Niekto - nepochybne nejaky domaci skriatok - im do nich vlozil ohrievace. Bolo nesmierne prijemne lezat v teplej posteli a pocuvat, ako vonku zuri burka. ,,Mozno by som sa o to pokusil," ospanlivo poznamenal Ron potme, ,,ak Fred s Georgeom vymyslia ako... ten turnaj... clovek nikdy nevie." - 143 - TRINASTA KAPITOLA DIVOOKY MOODY Do nasledujuceho rana sa burka vyzurila, hoci strop vo Velkej sieni bol stale zamraceny a nad hlavou im virili cinovosive oblaky, ked Harry, Ron a Hermiona pri ranajkach studovali rozvrh hodin noveho rocnika. O par miest dalej Fred, George a Lee Jordan preberali carovne sposoby, ktore by im pomohli pridat roky, aby sa podfukom dostali do Trojcarodejnickeho turnaja. ,,Dnesok nie je zly... cely den vonku," komentoval Ron, ked prstom prechadzal po rozvrhu v stlpceku pondelok. ,,Herbologia s Biflomorom a starostlivost o zazracne tvory... doparoma, stale so Slizolinom..." ,,Dvojhodinove vestenie dnes popoludni," zastonal Harry. Vestenie bolo jeho najmenej oblubenym predmetom, ak nebral do uvahy elixiry. Profesorka Trelawneyova ustavicne predpovedala Harryho smrt a jeho to mimoriadne rozculovalo. ,,Mali ste to vzdat ako ja," energicky vyhlasila Hermiona a natierala si chlieb maslom. ,,Chodili by ste na nieco rozumne, ako napriklad na aritmanciu." ,,Ako badam, zase jes," podotkol Ron, ked sledoval, ako si Hermiona pridala na chlieb este aj vydatne mnozstvo dzemu. ,,Usudila som, ze branit prava domacich skriatkov mozno aj ucinnejsimi sposobmi," povedala povysenecky. ,,Ano... a bola si hladna," uskrnul sa Ron. Odrazu sa nad nimi ozval suchot a do miestnosti cez otvorene okna vleteli stovky sov s rannou postou. Harry instinktivne zdvihol oci, ale medzi mnozstvom hnedych a sivych vtakov nebolo ani stopy po bielom. Sovy kruzili ponad stoly a hladali adresatov listov a balickov. K Nevillovi Longbottomovi zlietla velka zltohneda sova a polozila mu na kolena balicek - Neville si skoro vzdy zabudol nieco zabalit. Na druhej stra- 144 - ne siene pristal na pleci Draca Malfoya jeho vyr a priniesol mu z domu zvycajnu zasobu cukrikov a kolacov. Harry sa usiloval potlacit sklamanie a znovu sa venoval svojej kasi. Je mozne, ze sa Hedvige nieco stalo, alebo ze Sirius nedostal jeho list? Zamyslal sa nad tym aj celou cestou cez premoceny zeleninovy zahon, az kym neprisli k skleniku cislo tri, ale tu ho vyrusila profesorka Sproutova, ktora ukazovala ziakom tie najmrzkejsie rastliny, ake Harry v zivote videl. Vlastne ani nevyzerali ako rastliny, skor ako obrovske tucne cierne slimaky dohora vytrcajuce zo zeme. Kazda rastlina sa trochu krutila a mala niekolko lesklych pluzgierikov, ktore akoby obsahovali nejaku tekutinu. ,,Buberozy," zivo im vysvetlovala profesorka Sproutova. ,,Treba ich povytlacat. Pozbierate hnis..." ,,Coze?" zhnusene sa spytoval Seamus Finnigan. ,,Hnis, Finnigan, hnis," potvrdila profesorka Sproutova, ,,a je mimoriadne cenny, takze nim neplytvajte. Pozbierate ho tu do tychto flasiek. Navlecte si rukavice z dracej koze, lebo neriedeny buberozovy hnis moze na pokozke narobit vselico." Vytlacanie buberoz bolo nechutne, ale napodiv upokojujuce. Z kazdeho puknuteho pluzgierika vystreklo velke mnozstvo hustej zltozelenej tekutiny, ktora silno pachla benzinom. Zachytavali ju do flasiek, ako im ukazala profesorka Sproutova, a do konca hodiny nazbierali niekolko litrov. ,,Madam Pomfreyova sa potesi," povedala profesorka Sproutova, ked poslednu flasku uzavrela korkovou zatkou. ,,Buberozovy hnis je vynikajuci prostriedok proti odolnejsim formam akne. Studenti by uz vdaka nemu nemali siahat po zufalych prostriedkoch, aby sa zbavili pupakov." ,,Ako chuderka Eloise Midgenova," poznamenala Hanah Abbottova z Biflomoru septom. ,,Pokusila sa zbavit sa ich kliatbou." ,,Hlupe dievca," krutila hlavou profesorka Sproutova. ,,Ale madam Pomfreyovej sa nakoniec podarilo vratit jej nos na miesto." Z hradu na druhej strane premoceneho skolskeho arealu sa ozvalo dunive zvonenie, ktore oznamovalo koniec hodiny, a ziaci sa rozdelili - Biflomorcania sli hore kamennymi schodmi na transfiguraciu a Chrabromilcania zamierili opacnym smerom dolu zvazujucim sa travnikom k malej Hagridovej drevenej chalupe na okraji Zakazaneho lesa. - 145 - Hagrid stal pred dverami a jednu ruku mal polozenu na obojku velkeho cierneho psa Tesaka. Na zemi pri jeho nohach stalo niekolko drevenych debniciek a Tesak skuvinal a napinal sa v obojku a ocividne chcel preskumat ich obsah. Ked prisli blizsie, zaculi zvlastny hrkotavy zvuk prerusovany akoby malymi vybuchmi. ,,Ranko!" uskrnal sa Hagrid na Harryho, Rona a Hermionu. ,,Radsej dockajte na Slizolincanov, stavim sa, ze totok si nenechaju ujst - tryskochvoste skroty." ,,Ako?" spytoval sa Ron. Hagrid ukazal do debniciek. ,,Fuj!" zapistala Lavender Brownova a odskocila. Vyraz ,,fuj" podla Harryho mienky tryskochvoste skroty celkom vystihoval. Vyzerali ako zdeformovane homare bez panciera, strasidelne blede a slizke, z tiel im na tych najcudnejsich miestach vytrcali nohy a hlavy im nebolo vidiet vobec. V kazdej debnicke sa ich hemzilo okolo stovky, merali asi patnast centimetrov, lozili po sebe a slepo vrazali do stien debnicky. Velmi silne pachli zhnitou rybacinou. Podchvilou z chvosta nejakeho skrota vyleteli iskry, pricom to buchlo a skrot sa posunul o niekolko centimetrov dopredu. ,,Akuratne sa vyliahli," hrdo oznamoval Hagrid, ,,tak si ich mozete sami vychovat! Reku, ze by sme si z toho urobili taky vyskum." ,,A kto povedal, ze ich chceme vychovavat?" ozval sa chladny hlas. Prisli Slizolincania. Ten chladny hlas patril Dracovi Malfoyovi a Crabbe a Goyle sa poslusne zasmiali. Hagrida ta otazka ocividne zarazila ,,Co take robia?" chcel vediet Malfoy. ,,Aky maju vyznam?" Hagrid otvoril usta, ocividne uporne rozmyslal, chvilku bolo ticho a potom drsne odvetil: ,,To je na dalsiu hodinu, Malfoy. Dneska ich budete len krmit. Teraz im dajte ochutnat hen z tej zmesky, este som ich predtym nemal, tak neviem, co im smakuje. Mam tu mravcie vajicka, zabie pecienky a kusky uzovky - z kazdeho im dajte kusok." ,,Najprv hnis a teraz toto," frflal Seamus. Keby nebolo hlbokej naklonnosti k Hagridovi, nic by Harryho, Rona a Hermionu nedonutilo zobrat do ruky mazlave zabie pecienky a vlozit ich do debniciek, aby na ne nalakali tryskochvoste skroty. Harry sa nemohol zbavit pocitu, ze je to absolutne nezmyselne, lebo sa zdalo, ze skroty nemaju usta. - 146 - ,,Au!" skrikol asi po desiatich minutach Dean Thomas. ,,Dostal som to!" Hagrid sa ponahlal k nemu a tvaril sa znepokojene. ,,Chvost mu vybuchol!" vravel Dean nahnevane a ukazoval Hagridovi popaleninu na ruke. ,,Ano, to sa moze stat, ked vybuchuju," prikyvoval Hagrid. ,,Fuj," zopakovala Lavender Brownova. ,,Hagrid, co je to spicate?" ,,A, niektore maju zihadla," nadsene vysvetloval Hagrid, naco Lavender rychlo vytiahla ruku z debnicky. ,,To su sak asi samce... Samicky maju na bruchu jakesik sosaciky. Ja si myslim, ze na cucanie krvi." ,,Tak teraz uz chapem, preco sa pokusame udrzat ich nazive," ustipacne poznamenal Malfoy. ,,Ved kto by nechcel domace zvieratko, co pali, stipe a hryzie zaroven?" ,,Ak nie su pekne, to neznamena, ze nemozu byt uzitocne," odsekla mu Hermiona. ,,Dracia krv ma ohromnu carovnu moc, a predsa by si nechcel doma chovat draka, nie?" Harry s Ronom sa uskrnuli na Hagrida, ktory sa na nich ukradomky usmial spod hustej brady. Hagrid by velmi rad choval draka a Harry, Ron i Hermiona to velmi dobre vedeli. Ked boli prvaci, kratky cas jedneho aj choval - kruteho norskeho ostnaca, ktoreho volal Norbert. Hagrid mal skratka rad hrozostrasne tvory a cim boli nebezpecnejsie, tym lepsie. ,,No, asponze skroty su male," poznamenal Ron, ked sa o hodinu vracali do hradu na obed. ,,Zatial," podotkla Hermiona podrazdene. ,,No ked raz Hagrid zisti, cim sa zivia, predpokladam, ze narastu aj dva metre." ,,No ale to bude predsa jedno, ak sa ukaze, ze liecia morsku nemoc alebo nieco podobne, ci nie?" potmehudsky sa na nu uskrnul Ron. ,,Velmi dobre vies, ze som to povedala iba preto, aby som umlcala Malfoya," odsekla Hermiona. ,,V podstate si myslim, ze ma pravdu. Najlepsie by bolo vsetky ich zasliapnut, kym na nas nezacnu utocit." Sadli si k chrabromilskemu stolu a nalozili si jahnacie kotlety a zemiaky. Hermiona zacala jest tak rychlo, ze Harry a Ron na nu len zizali. - 147 - ,,Ehm... to ma byt ten novy sposob boja za prava domacich skriatkov?" spytal sa Ron. ,,Chces pre zmenu prasknut?" ,,Nie," odvetila Hermiona tak dostojne, ako len mohla s plnymi ustami spargle. ,,Iba chcem stihnut kniznicu." ,,Coze?!" neveriacky zvolal Ron. ,,Hermiona, ved sme v skole iba prvy den. Este sme nedostali nijaku ulohu." Hermiona pokrcila plecami a hadzala do seba jedlo, akoby tyzden nejedla. Potom vyskocila spoza stola, povedala: ,,Uvidime sa pri veceri!" a rychlo odisla. Ked sa ozval zvoncek oznamujuci zaciatok popoludnajsieho vyucovania, Harry a Ron sa pobrali do Severnej veze. Tu na konci tociteho schodiska viedol strieborny rebrik ku kruhovym dveram v strope a do miestnosti, kde sidlila profesorka Trelawneyova. Ked sa vynorili na konci rebrika, do nosa im udrela znama sladkasta vona siriaca sa z ohna. Ako vzdy boli vsetky zavesy zatiahnute a kruhovu miestnost zaplavovalo slabe cervenkaste svetlo z lamp poprikryvanych cervenymi salmi a satkami. Harry a Ron presli pomedzi mnozstvo obsadenych kresiel a pohoviek, ktorymi bola cela miestnost zapratana, a posadili sa za maly okruhly stolik. ,,Dobry den," tesne za Harrym sa ozval zastrety hlas profesorky Trelawneyovej, az ho od laku nadhodilo. Profesorka Trelawneyova, velmi chuda zena s obrovskymi okuliarmi, pod ktorymi jej oci vyzerali privelke na jej tvar, hladela ako vzdy na Harryho s tragickym vyrazom. Vo svetle ohna sa na nej ligotalo zvycajne mnozstvo koralikov, retiazok a naramkov. ,,Ste celkom duchom nepritomny, moj mily," zalostne povedala Harrymu. ,,Moje vnutorne oko vidi aj cez vasu statocnu tvar do vasej utrapenej duse. Je mi luto, ale musim vam povedat, ze vase obavy nie su neopodstatnene. Vidim, ze mate pred sebou tazke casy, bohuzial... velmi tazke... obavam sa, ze to, coho sa hrozite, sa stane... a mozno skor, ako si myslite..." Stisila hlas skoro na sepot. Ron prevratil oci a pozrel na Harryho, ktory s kamennym vyrazom opatoval jeho pohlad. Profesorka Trelawneyova presla okolo nich a usadila sa do velkeho kresla pri ohni tvarou k triede. Lavender Brownova a Parvati Patilova, ktore profesorku Trelawneyovu neskonale obdivovali, sedeli na pohovkach velmi blizko nej. - 148 - ,,Moji mili, uz je cas, aby sme sa zaoberali hviezdami," zacala, ,,pohybmi planet a zahadnymi znameniami, ktore sa odhaluju iba tym, co chapu kroky nebeskeho tanca. Ludsky osud mozno rozlustit pomocou planetarnych znakov, ktore sa navzajom prepletaju..." Harryho myslienky vsak zabludili inam. Z vonaveho ohna sa mu vzdy chcelo spat, mozog mal ako vygumovany a nesuvisle reci profesorky Trelawneyovej o predpovedani buducnosti ho nikdy neocarili, no teraz sa tomu nemohol ubranit, stale musel mysliet na to, co mu prave povedala: ,,Obavam sa, ze to, coho sa najvacsmi desite, sa stane..." Hermiona ma pravdu, podrazdene si pripominal Harry. Profesorka Trelawneyova je naozaj stara podvodnicka. Momentalne sa nedesil nicoho... no, ak sa nerataju jeho obavy, ze Siriusa chytili... ale co mohla profesorka Trelawneyova vediet? Uz davno dospel k zaveru, ze take predpovede, ako robila ona, neboli nic viac iba strasidelne sformulovane dohady. Pravda, okrem tej jedinej na konci minuleho skolskeho roka, ked predpovedala, ze Voldemort povstane znova... a ked to Harry opisoval Dumbledorovi, riaditel povedal, ze podla neho bol ten tranz skutocny... ,,Harry!" sepkal Ron. ,,Co je?" Harry sa obzeral a cela trieda hladela nanho. Sedel vzpriamene, ale skoro v tom teple a zamysleni zadriemal. ,,Hovorila som, moj mily, ze ste sa zjavne narodili pod zhubnym vplyvom Saturna," vravela profesorka Trelawneyova s istou davkou rozhorcenia v hlase, lebo bolo celkom jasne, ze Harry nevisel na jej slovach, ako by si priala. ,,Prepacte, ale pod cim som sa narodil?" spytal sa Harry. ,,Pod Saturnom, moj mily, pod vplyvom planety Saturn!" odvetila profesorka Trelawneyova teraz uz jasne podrazdenym tonom, lebo ho tato sprava vobec nefascinovala. ,,Hovorila som, ze vo chvili vasho narodenia urcite vladol na oblohe Saturn. Vase tmave vlasy... vasa drobna postava... tragicka strata v takom ranom veku... myslim, ze mam pravdu, moj mily, ak poviem, ze ste sa narodili uprostred zimy." ,,Nie," odvetil Harry, ,,narodil som sa v juli." Ron rychlo zamaskoval vybuch smiechu trhavym kaslom. - 149 - O pol hodiny dostali vsetci zlozitu kruhovu mapu a pokusali sa zakreslit do nej postavenie planet v case svojho narodenia. Bola to nudna praca, pri ktorej museli casto pozerat do tabuliek a vypocitavat uhly. ,,Ja tu mam dva Neptuny," povedal Harry po chvili a mracil sa na svoj pergamen, ,,to predsa nemoze byt spravne." ,,Aaaach," napodobnil Ron tajomny sepot profesorky Trelawneyovej, ,,ked sa na oblohe zjavia dva Neptuny, je to neklamny znak, ze sa prave rodi zakrpok v okuliaroch, Harry..." Seamus a Dean vedla nich sa nahlas rozosmiali, no napriek tomu ich prehlusilo nadsene pistanie Lavender Brownovej: ,,Och, pani profesorka, pozrite! Myslim, ze tu mam jednu zvlastne postavenu planetu! Och, ktora je to, pani profesorka?" ,,To je Uran, moja mila," nakukla do mapy profesorka Trelawneyova. ,,Mozem sa aj ja pozriet na Uran, Lavender?" dozadoval sa Ron. Nanestastie ho profesorka Trelawneyova pocula a mozno prave preto im na konci hodiny dala tolko domacej ulohy. ,,Chcem detailnu analyzu sposobu, akym vas na buduci mesiac ovplyvnia pohyby planet, s ohladom na vasu osobnu mapu," prikazovala im prisne a vacsmi pripominala spravanie profesorky McGonagallovej nez svoje zvycajne tajuplne vystupovanie. ,,Do buduceho pondelka a neprijimam nijake vyhovorky!" ,,Protivna stara semetrika," trpko precedil Ron, ked schadzali dolu schodmi do Velkej siene na veceru. ,,To nam zaberie cely vikend..." ,,Mate vela uloh?" veselo sa spytala Hermiona, ked ich dobehla. ,,Nam profesorka Vectorova nedala nijaku!" ,,Profesorka Vectorova mi moze byt ukradnuta," mracil sa Ron. Prisli do vstupnej haly plnej ziakov cakajucich na veceru. Postavili sa na koniec radu, ked za nimi niekto zakrical. ,,Weasley! Hej, Weasley!" Harry, Ron a Hermiona sa otocili. Stali tam Malfoy, Crabbe a Goyle a ktovie preco sa tvarili spokojne. ,,Co je?" spytal sa Ron. ,,Tvoj tatko je v novinach, Weasley!" Malfoy mu maval pred nosom vytlackom Denneho Proroka a hovoril tak nahlas, aby to poculi vsetci v preplnenej vstupnej hale. ,,Pocuvaj! - 150 - DALSIE CHYBY NA MINISTERSTVE MAGIE Zda sa, ako keby problemy Ministerstva magie nemali konca, pise specialna korespondentka Rita Skeeterova. Nedavno sa ocitlo pod palbou verejnej mienky pre nedostatocnu kontrolu nad davmi ludi na Svetovom pohari v metlobale a stale nie je schopne podat vysvetlenie, kam zmizla jedna z jeho pracovnicok, ked sa vcera opat ocitlo v trapnej situacii vdaka saskovaniu Arnolda Weasleyho z Oddelenia pre odhalovanie zneuzitych muklovskych artefaktov." Malfoy pozrel nanho. ,,Predstav si, ze ani jeho meno nenapisali spravne, Weasley. Ako keby bol uplna nula, co?" skriekal. Teraz uz pocuvala cela hala. Malfoy si okazalo vystrel noviny a pokracoval: ,,Arnold Weasley, obvineny pred dvoma rokmi z vlastnictva lietajuceho auta, sa vcera zaplietol do ruvacky s niekolkymi muklovskymi strazcami zakona (,policajtmi') pre niekolko velmi agresivnych smetnikov. Pan Weasley sa vraj ponahlal na pomoc ,Divookemu' Moodymu, byvalemu aurorovi, ktory odisiel z ministerstva do dochodku, lebo uz neodhadol rozdiel medzi podavanim ruky na pozdrav a pokusom o vrazdu. Necudo, ze pan Weasley po prichode k dokladne strazenemu domu pana Moodyho zistil, ze onen pan znovu vyvolal plany poplach. Pan Weasley bol pred tym, ako stihol uniknut, nuteny upravit pamat niekolkym policajtom, ale odmietol odpovedat Dennemu Prorokovi na otazky, preco zaplietol ministerstvo do takeho nedostojneho a trapneho incidentu." - 151 - ,,A je tu aj fotografia, Weasley!" oznamoval Malfoy, prevratil stranu a zdvihol noviny. ,,Fotka tvojich rodicov pred domom - ak sa to da nazvat domom! Tvojej mamke by prospelo, keby zhodila par kil, pravda?" Ron sa triasol od zlosti. Vsetci civeli nanho. ,,Daj sa vypchat, Malfoy," poradil mu Harry. ,,Podme, Ron..." ,,Ach, ano, ty si bol toto leto u nich, vsak, Potter?" uskeril sa Malfoy. ,,Povedz, je jeho mamka naozaj taka vypasena, alebo to robi len ta fotka?" ,,A tvoja mamka sa vzdy tak tvari, akoby mala pod nosom kopu hnoja," odsekol mu Harry a obaja s Hermionou drzali Rona zozadu za habit, aby mu zabranili vrhnut sa na Malfoya, ,,alebo to bolo iba preto, ze si s nou bol ty?" Malfoyova bleda tvar trochu zruzovela. ,,Neopovazuj sa urazat moju matku, Potter." ,,Tak si teda zavri tu svoju odutu hubu," odsekol Harry a otocil sa. BUM! Niekolko ziakov vykriklo - Harry citil, ako sa mu zboku obtrelo o tvar nieco zerave, a strcil ruku pod habit, aby vytiahol prutik. Ale kym sa ho stihol co len dotknut, ozvalo sa druhe hlasne BUM! a rev, ktory sa ozyval po celej vstupnej hale. ,,TO TEDA NIE, CHLAPCE!" Harry sa zvrtol. Dolu mramorovymi schodmi krivkal profesor Moody. V ruke drzal prutik namiereny na cistobielu fretku trasucu sa na kamennej dlazbe presne na mieste, kde predtym stal Malfoy. Vo vstupnej hale zavladlo zdesene ticho. Vsetci okrem Moodyho stali ako skameneni. Moody sa otocil k Harrymu - aspon jeho normalne oko hladelo na Harryho, to druhe mierilo kamsi za jeho hlavu. ,,Zasiahol ta?" zavrcal Moody. Hlas mal hlboky a chraplavy. ,,Nie, netrafil," odvetil Harry. ,,NECHAJ TO!" skrikol Moody. ,,Co mam nechat?" ohromene sa spytal Harry. ,,Nie ty, on!" zahucal Moody a palcom ukazoval za seba na Crabba, ktory zamrel v polohe, ked sa chystal bielu fretku zdvihnut. Zdalo sa, ze Moodyho gulajuce sa oko je carovne a vidi aj dozadu cez hlavu. - 152 - Moody krivkajuc vykrocil ku Crabbovi, Goylovi a fretke, ktora vystrasene zapistala a vystartovala k podzemnym zalarom. ,,To veru nie!" zreval Moody, znovu mieriac prutikom na fretku. Ta vzapati vyletela tri metre do vzduchu a plesla na zem a znovu sa odrazila nahor. ,,Neznasam ludi, co utocia od chrbta," hucal Moody a fretka pritom lietala vyssie a vyssie a pistala od bolesti. ,,Je to odporne, zbabele a podle!" Fretka vyletela do vzduchu a bezmocne mavala nohami a chvostom. ,,Neopovaz - sa - to - uz - nikdy - viac - urobit!" deklamoval profesor Moody do taktu, ako fretka dopadala na kamennu dlazbu a zase letela nahor. ,,Profesor Moody!" ozval sa sokovany hlas. Dolu mramorovymi schodmi schadzala profesorka McGonagallova s plnym narucim knih. ,,Zdravim vas, profesorka McGonagallova," pokojne ju pozdravil Moody a vyhadzoval fretku este vyssie. ,,Co - co to robite?" spytala sa a ocami sledovala vyletujucu a padajucu fretku. ,,Vychovavam," odvetil Moody. ,,Vychovavate? Moody, to je student?" zvreskla profesorka McGonagallova a knihy sa jej vysypali z ruk. ,,Ano," odpovedal Moody. ,,Nie!" vykrikla profesorka McGonagallova, rozbehla sa dolu schodmi, pricom si vytiahla prutik, vzapati to puklo a znovu sa zjavil Draco Malfoy, lezal v kopke na zemi a riedke plave vlasy mu padali do zruzovenej tvare. Nemotorne vstal. ,,Moody, my nikdy netrestame transfiguraciou!" slabym hlasom hovorila profesorka McGonagallova. ,,Na to vas profesor Dumbledore urcite upozornil." ,,Ano, mozno to spomenul," prikyvol Moody a akoby sa ho to netykalo, poskrabal si bradu, ,,ale tak som si myslel, ze poriadny sok by..." ,,Ukladame tresty, Moody! Alebo si pohovorime s veducim fakulty, kam previnilec patri!" ,,Tak to teda urobim," povedal Moody a znechutene hladel na Malfoya. - 153 - Malfoy, ktoremu z bledych oci tiekli slzy bolesti a ponizenia, na Moodyho zlovestne ganil a cosi si hundral, z coho sa dali rozoznat slova ,,moj otec". ,,Ano?" pokojne povedal Moody, krivkajuc podisiel k nemu o par krokov blizsie a tupe klopkanie jeho drevenej nohy sa ozyvalo v hale. ,,Ja tvojho otca poznam velmi davno, chlapce... Tak mu povedz, ze Moody jeho syna pozorne sleduje... to mu odkaz. Veduci tvojej fakulty je Snape, pravda?" ,,Ano," vzdorovito odvetil Malfoy. ,,Dalsi stary znamy," zavrcal Moody. ,,Uz som sa tesil, ze si pohovorim so starym priatelom Snapom... tak podme..." Chytil Malfoya za rameno a strkal ho smerom k podzemnym zalarom. Profesorka McGonagallova chvilu znepokojene hladela za nimi, potom kyvla prutikom na rozsypane knihy, tie vzlietli a naukladali sa jej do narucia. ,,Nic mi nehovorte," posepkal Ron Harrymu a Hermione, ked si o chvilu sadli za chrabromilsky stol a vsade okolo nich sumeli vzrusene rozhovory o tom, co sa stalo. ,,Preco nie?" nechapala Hermiona. ,,Lebo si to chcem navzdy vryt do pamati," povedal Ron, oci mal zavrete a tvaril sa povznesene. ,,Draco Malfoy ako uzasna lietajuca fretka." Harry a Hermiona sa rozosmiali a Hermiona im zacala na taniere nakladat hovadzinu. ,,Ale mohol Malfoyovi skutocne ublizit," povedala. ,,Este dobre, ze mu to profesorka McGonagallova zarazila." ,,Hermiona!" rozculene zvolal Ron a prudko otvoril oci. ,,Kazis mi najkrajsi okamih zivota!" Hermiona nedotklivo cmukla a znovu sa opreteky pustila do jedla. ,,Len mi nehovor, ze aj dnes vecer ides do kniznice!" povedal Harry, ked ju sledoval. ,,Musim, mam kopec roboty," odvetila Hermiona skoro nezrozumitelne. ,,Ale ved si nam tvrdila, ze profesorka Vectorova..." - 154 - ,,To nie je domaca uloha," nedala mu dohovorit. O pat minut uz mala prazdny tanier a nebolo jej. Len co odisla, na jej miesto si sadol Fred Weasley. ,,Ten Moody je suprovy, co?" ,,Viac ako suprovy," pridal sa George, ktory si sadol oproti Fredovi. ,,Supersuprovy," dodal najlepsi priatel dvojciat Lee Jordan, ked sa usadil vedla Georgea. ,,Mali sme ho dnes popoludni," oznamil Harrymu a Ronovi. ,,Ake to bolo?" zvedavo sa spytoval Harry. Fred, George a Lee si vymenili velavyznamne pohlady. ,,Este nikdy sme taku hodinu nemali," skonstatoval Fred. ,,Ten to vie, clovece," vyhlasil Lee. ,,Co vie?" Ron sa naklonil dopredu. ,,Vie, ake to je robit to naostro," hovoril George uchvatene. ,,Robit co?" nechapal Harry. ,,Bojovat proti ciernej magii," vysvetloval Fred. ,,Vsetko to zazil," pridal George. ,,Fantasticke," komentoval Lee. Ron strcil ruku do tasky a hladal rozvrh. ,,Mame ho az vo stvrtok!" oznamoval sklamane. - 155 - STRNASTA KAPITOLA NEODPUSTITELNE KLIATBY Nasledujuce dva dni presli bez vacsich nehod, ak neberieme do uvahy, ze Neville na elixiroch roztavil svoj siesty kotlik. Profesor Snape zrejme cez leto dosiahol vyssi stupen pomstychtivosti, lebo Nevillovi prikazal za trest vypitvat plny sud ropusnikov, z coho sa chlapec nervove zrutil. ,,Vies, preco ma Snape taku mizernu naladu, vsak?" povedal Ron Harrymu, ked sledovali, ako Hermiona uci Nevilla ocistne zaklinadlo, aby si odstranil spod nechtov zabacie vnutornosti. ,,Ano," prikyvol Harry. ,,Kvoli Moodymu." Vsetci vedeli, ze Snape velmi tuzi ucit obranu proti ciernej magii, a to miesto sa mu nepodarilo ziskat uz po stvrty rok. Snape neznasal vsetkych predchadzajucich ucitelov obrany a vobec to neskryval - ale napodiv si daval velky pozor, aby voci Divookemu Moodymu neprejavoval otvorene nepriatelstvo. Vlastne vzdy, ked ich Harry videl spolu - pri jedle alebo ked sa stretli na chodbach, mal vyrazny pocit, ze Snape sa vyhyba Moodyho ociam - ci uz tomu carovnemu, alebo normalnemu. ,,Zda sa mi, ze Snape sa ho trochu boji," zamyslene skonstatoval Harry. ,,Predstav si, keby tak Moody premenil Snapa na ropusnika," predstavoval si Ron so zasnenym pohladom, ,,a vyhadzoval ho v jeho podzemnych zalaroch..." Chrabromilcania sa tesili na prvu hodinu s Moodym tak velmi, ze vo stvrtok sa s obedom poponahlali a zhromazdili sa pred jeho triedou este pred zvonenim. Iba Hermiona prisla presne. ,,Bola som..." - 156 - ,,v kniznici," dokoncil namiesto nej Harry. ,,Pod uz, lebo sa nam neujdu dobre miesta." Rychlo zamierili k trom stolickam vpravo pred ucitelskym stolom a vytiahli si Temne sily - prirucka sebaochrany a nezvycajne ticho cakali. Onedlho z chodby zaculi Moodyho zretelne klopkave kroky, vosiel do triedy a vyzeral rovnako cudne a strasidelne ako vzdy. Spod habitu mu vytrcala drevena noha s pazurmi. ,,Tie knihy mozete odlozit," zahucal, pristupil k stolu a sadol si. ,,Nebudete ich potrebovat." Ziaci odlozili knihy zase do tasiek a na Ronovi bolo vidiet vzrusenie. Moody vytiahol zoznam, potriasol hustou dlhou hrivou sedivejucich vlasov, aby mu nepadali do pokrutenej zjazvenej tvare, a zacal citat mena, pricom normalne oko upieral na zoznam, kym to carovne sa tocilo a pozrelo vzdy na studenta, ktory sa ohlasil. ,,Tak teda," povedal, ked skontroloval aj posledneho pritomneho, ,,profesor Lupin mi o tejto triede napisal v liste. Zda sa, ze mate celkom slusne zaklady v tom, ako si poradit s predstavitelmi ciernej magie - prebrali ste prizraky, cervenych pikulikov, svetlonosov, hlbocnikov, kappov a vlkolakov, tak je?" Ozvalo sa suhlasne mumlanie. ,,Lenze zaostavate - velmi zaostavate - pokial ide o kliatby," pokracoval Moody. ,,Tak som tu, aby som vas naucil zrusit to, co si carodejnici mozu sposobit navzajom. Mam jeden rok na to, aby som vas naucil, ako si poradite s ciernou..." ,,Coze, vy nezostanete?" vyhrkol Ron. Moodyho carovne oko sa otocilo k Ronovi. Ron sa tvaril uplne vylakane, ale po chvili sa Moody usmial - Harry unho videl usmev po prvy raz. Vysledkom bolo, ze jeho silno zjazvena tvar vyzerala este krivsie, ale napriek tomu bolo prijemne vediet, ze je schopny niecoho takeho priatelskeho, ako je usmev. Ronovi sa ocividne velmi ulavilo. ,,Vy ste zrejme syn Artura Weasleyho, vsak?" povedal Moody. ,,Vas otec mi pred par dnami pomohol z velmi osemetnej situacie... Ano, zostavam iba jeden rok. Aby som preukazal osobitnu sluzbu Dumbledorovi... Jeden rok a potom sa vratim do pokojneho dochodku." Drsne sa zasmial a spojil si hrcovite ruky. ,,Tak, podme rovno na vec. Kliatby. Mozu mat roznu silu a rozne formy. Podla Ministerstva magie vas mam ucit protikliatby, a nic viac. Nemam vam pred- 157 - vadzat jednotlive druhy a posobenie temnych kliatob, az kym nebudete siestaci. Dovtedy vas nepovazuju za dostatocne zrelych, aby ste sa nimi zaoberali. Ale profesor Dumbledore ma vyssiu mienku o vasej odvahe a domnieva sa, ze to zvladnete, a ja vravim - cim skor sa dozviete, comu musite celit, tym lepsie. Ako sa mate branit pred niecim, co ste nikdy nevideli? Carodejnik, ktory sa chysta pouzit na vas ilegalne zaklinadlo, vam nepovie, co mieni urobit. Neurobi to slusne a zdvorilo zoci-voci. Musite byt pripraveni. Musite byt v strehu a davat pozor. Musite to odlozit, ked rozpravam, slecna Brownova." Lavender nadskocila a zacervenala sa. Pod lavicou ukazovala Parvati svoj hotovy horoskop. Moodyho carovne oko ocividne videlo aj cez drevo, ale aj dozadu za hlavu. ,,Tak teda... vie niekto, ktore kliatby carodejnicke zakony trestaju najtazsie?" Niekolko ruk sa opatrne zdvihlo, vratane Ronovej a Hermioninej. Moody ukazal na Rona, hoci carovne oko stale upieral na Lavender. ,,Ehm," bojazlivo zacal Ron, ,,otec mi o jednej hovoril... Tusim sa to vola Imperius, alebo tak nejako." ,,Ano," spokojne prikyvol Moody. ,,S tym ma veru tvoj otec skusenosti. Jeden cas malo ministerstvo s Imperiusom vela problemov." Moody stazka vstal na svoje nerovnake nohy, otvoril zasuvku stola a vytiahol skleny pohar. Pobehovali v nom tri velke pavuky. Harry citil, ako sa Ron vedla neho trochu strhol - Ron totiz neznasal pavuky. Moody siahol do pohara, jedneho pavuka chytil a drzal v dlani tak, aby ho vsetci videli. Vtedy nan namieril prutikom a zamumlal: ,,Imperio!" Pavuk zoskocil z Moodyho ruky na jemnej nitke a zacal sa hojdat sem a tam ako na trapeze. Potom mu zmeraveli nohy, urobil salto vzad, pretrhol nit a pristal na stole, kde zacal robit mlynske kolesa. Moody mykol prutikom a pavuk vstal na dve zadne nohy a zacal stepovat. Vsetci sa rozosmiali - vsetci okrem Moodyho. ,,Zda sa vam to smiesne, vsak?" zavrcal. ,,Pacilo by sa vam to, keby som to urobil s vami?" Smiech takmer okamzite utichol. - 158 - ,,Absolutne ovladnutie," povedal Moody potichu, ked sa pavuk skrutil a zacal sa kotulat. ,,Mohol by som ho donutit, aby vyskocil z okna, utopil sa, aby sa vam vrhol na hrdlo..." Ron sa mimovolne striasol. ,,Pred rokmi byvavalo mnozstvo carodejnikov a carodejnic pod vplyvom zaklinadla Imperius," povedal Moody a Harry vedel, ze hovori o dnoch, ked bol Voldemort mocny. ,,Ministerstvu to dalo vela prace, kym si vyjasnili, kto bol donuteny konat a kto konal z vlastnej vole. Proti Imperiusu sa mozno branit a ja vas budem ucit ako, ale na to potrebujete silny charakter a to nema kazdy. VZDY OSTRAZITY!" vystekol a vsetci az nadskocili. Moody chytil kotulajuceho sa pavuka a hodil ho naspat do pohara. ,,Pozna este niekto nejake ine ilegalne zaklinadlo?" Znovu sa zdvihla Hermionina ruka a na Harryho prekvapenie aj Nevillova. Jediny predmet, na ktorom sa Neville zvycajne hlasil, bola herbologia, ta mu isla najlepsie. Zdalo sa, akoby aj jeho sameho prekvapila vlastna opovazlivost. ,,Ano?" povedal Moody a jeho carovne oko sa pregulilo a uprelo na Nevilla. ,,Je take - zaklinadlo Cruciatus," povedal tichym, ale jasnym hlasom. Moody nanho hladel velmi uprene, tentoraz oboma ocami. ,,Vy sa volate Longbottom?" spytal sa a carovne oko sa sklopilo, aby si to skontroloval v zozname. Neville nervozne prikyvol, ale Moody sa dalej nevypytoval. Znovu sa obratil k celej triede, vybral z pohara dalsieho pavuka a polozil ho na stol, kde zostal stat, ocividne taky vylakany, ze sa nemohol ani pohnut. ,,Kliatba Cruciatus," hovoril Moody, ,,vyzaduje nieco vacsie, aby ste videli, o co ide," povedal a zamieril prutikom na pavuka. ,,Engorgio!" Pavuk narastol. Teraz bol vacsi nez tarantula. Ron celkom prestal predstierat pokoj a posunul si stolicku dozadu, co najdalej od Moodyho stola. Moody znova zdvihol prutik, namieril na pavuka a zamumlal: ,,Crucio!" - 159 - Pavukovi sa okamzite podlomili nohy, prevratil sa a zacal sa strasne skrucat, kolisat zboka nabok. Nevydal ani hlaska, ale Harry si bol isty, ze keby vedel, tak by krical. Moody neodtiahol prutik a pavuk sa zacal triast a mykat este prudsie. ,,Zruste to!" prenikavo vykrikla Hermiona. Harry sa obzrel na nu. Nehladela na pavuka, ale na Nevilla, a ked Harry sledoval jej pohlad, videl, ze Neville zviera lavicu pred sebou, az mu obeleli hanky, a oci ma vyvalene od hrozy. Moody zdvihol prutik. Pavukove nohy sa uvolnili, ale stale sa mykal. ,,Reducio," zamrmlal Moody a pavuk sa scvrkol na normalnu velkost. Vratil ho do pohara. ,,Bolest," potichu povedal Moody. ,,Nepotrebujete zveraky a noze, aby ste mohli niekoho mucit, staci nanho uvalit zaklinadlo Cruciatus... Aj to bolo kedysi velmi popularne. Tak... pozna este niekto nejake ine?" Harry sa obzrel. Podla toho, ako sa vsetci tvarili, odhadol, ze vsetci myslia na to, co sa asi stane tretiemu pavukovi. Hermionina ruka sa trochu triasla, ked sa po treti raz zdvihla. ,,Ano?" pozrel na nu Moody. ,,Avada Kedavra," zasepkala. Niekolko spoluziakov okolo nej, vratane Rona, sa znepokojene zahniezdilo. ,,Ach, ano," povedal Moody a jeho krive usta vykrutil dalsi slaby usmev, ,,to posledne a najhorsie. Avada Kedavra... usmrcujuce zaklinadlo." Strcil ruku do pohara a treti pavuk, skoro ako keby vedel, co pride, blaznivo pobehoval po dne pohara, pokusal sa uniknut pred Moodyho prstami, ale tie ho zovreli a polozili na stol. Pavuk sa rozbehol po dreve. Moody zdvihol prutik a Harryho sa zmocnila zlovestna predtucha. ,,Avada Kedavra!" zreval Moody. Zablyslo sa oslepujuce zelene svetlo a ozvalo sa zasvistanie, akoby vzduchom preletelo nieco obrovske, neviditelne - pavuk sa okamzite zvalil na chrbat, nepoznaceny, ale nepochybne mrtvy. Niekolko studentov potlacilo vykrik, Ron sa hodil dozadu a skoro spadol zo stolicky, ked pavuk sklzol k nemu. - 160 - Moody zmietol mrtveho pavuka zo stola na zem. ,,Nebolo to pekne," povedal pokojne. ,,Ani prijemne. A neexistuje protizaklinadlo. Neda sa to zastavit. Toto zaklinadlo doteraz prezil iba jediny clovek, a ten sedi rovno predo mnou." Harry citil, ako mu ocervenela tvar, ked Moodyho oci (obidve) pozreli nanho. Citil, ze nanho hladia aj ostatni. Harry upieral pohlad na prazdnu tabulu, akoby ho uputala, ale v skutocnosti ju vobec nevidel. Takto teda zomreli jeho rodicia... presne ako ten pavuk. Ani na nich nebolo vidiet ani ranky, ani stopy? Predtym, nez im z tela vyprchal zivot, uvideli iba zablesk zeleneho svetla a svistanie nahliacej sa smrti? Po tie posledne tri roky, ked sa Harry dozvedel, ze jeho rodicia boli zavrazdeni, ked zistil, co sa stalo tej noci, znovu a znovu si predstavoval ich smrt - Cervochvost zradil Voldemortovi, kde sa nachadzaju jeho rodicia, a ten ich vdaka tomu nasiel. Harry myslel na to, ako Voldemort najprv usmrtil jeho otca, ako sa James Potter pokusal prehovorit ho a krical na svoju zenu, aby vzala Harryho a utiekla... Voldemort potom presiel k Lily Potterovej a prikazal jej uhnut, aby mohol zabit Harryho... Lily prosila, nech namiesto neho zabije ju, neprestavala chranit svojho syna... a tak Voldemort usmrtil aj ju a potom namieril prutik na Harryho... Harry vedel tieto podrobnosti, lebo ked vlani bojoval proti dementorom, z podvedomia sa mu vynarali hlasy rodicov - v tom totiz spociva sila dementorov - donucuju svoje obete prezivat najhorsie okamihy svojho zivota a bezmocne sa utapat vo vlastnom zufalstve. Moody znova rozpraval a Harrymu sa zdalo, akoby ho pocul z velkej dialky. Musel vynalozit obrovske usilie, aby sa vratil do pritomnosti a vnimal, co Moody hovori. ,,Avada Kedavra je zaklinadlo, ktore musi byt podlozene velkou magickou silou - vy vsetci by ste teraz mohli vytiahnut prutiky, namierit ich na mna a vyslovit tie slova, ale pochybujem, ze by sa mi hoci len pustila krv z nosa. Ale na tom nezalezi. Nie som tu preto, aby som vas naucil, ako sa to robi. Mozete sa spytat, preco vam to ukazujem, ked neexistuje protizaklinadlo. Lebo to musite poznat. Musite si uvedomovat, co je najhorsie. Urcite sa nechcete ocitnut v situacii, ked vam bude kliatba hrozit. VZDY V STREHU!" zreval a znovu cela trieda nadskocila. - 161 - ,,Tak teda... tieto tri zaklinadla - Avada Kedavra, Imperius a Cruciatus nazyvame Neodpustitelne kliatby. Staci, ak uplatnite jedno z nich na nejakeho cloveka a vysluzite si dozivotie v Azkabane. Tomu sa vystavujete. Proti tomu sa musite naucit branit. Potrebujete pripravu. Potrebujete zbran. Ale najvacsmi zo vsetkeho si musite cvicit ustavicnu ostrazitost. Vytiahnite si brka... a toto opiste." Zvysok hodiny si robili poznamky o kazdom z Neodpustitelnych kliatob. Az do zvonenia nikto nic nepovedal, ale ked ich Moody pustil z hodiny a vysli z triedy, akoby sa burlivym diskusiam otvorili stavidla. Vacsinou hovorili o zaklinadlach s baznou - ,,Videl si, ako sa zvijal?" ,,...a ked ho zabil - len tak z nicoho nic." Harry si pomyslel, ze sa o tej hodine rozpravaju ako o nejakom uzasnom predstaveni, ale jemu sa to nevidelo velmi zabavne - a zdalo sa, ze ani Hermione nie. ,,Ponahlajte sa," napato pobadala Harryho a Rona. ,,Hadam nie zase do tej prekliatej kniznice?" poznamenal Ron. ,,Nie," kratko odvetila Hermiona, ukazujuc na jednu z bocnych chodieb. ,,Neville." Neville osamote stal v polovici chodby a hladel na kamennu stenu oproti sebe rovnako zdesene s vyvalenymi ocami ako vtedy, ked Moody predvadzal Cruciatus. ,,Neville?" opatrne ho oslovila Hermiona. Neville sa obzrel. ,,Och, ahojte," pozdravil ich ovela vyssim hlasom ako zvycajne. ,,Zaujimava hodina, vsak? Ktovie, co je na obed, ja... ja uz umieram od hladu, vy nie?!" ,,Neville, je ti nieco?" spytala sa Hermiona. ,,Nie, som v poriadku," blabotal rovnako neprirodzene vysokym hlasom. ,,Velmi zaujimava vecera... chcel som povedat hodina... co je na jedenie?" Ron vylakane pozrel na Harryho. ,,Neville, co...?" Vtom sa za nimi ozvalo cudne klopkanie, a ked sa otocili, videli, ze k nim krivka profesor Moody. Vsetci styria zmlkli a hladeli nanho s obavami, ale ked prehovoril, jeho hlas bol ovela tichsi a jemnejsi ako to hucanie doteraz. ,,To je v poriadku, synak," prihovoril sa Nevillovi. ,,Nesli by ste do mojej pracovne? Podte... dame si salku caju..." - 162 - Neville sa pri pomysleni na caj s Moodym tvaril este vystrasenejsie. Ani sa nepohol, nedostal zo seba ani slovko. Moody obratil carovne oko na Harryho. ,,Vy ste v poriadku, Potter?" ,,Ano," odpovedal Harry skoro vzdorovito. Moodyho modre oko sa trochu zachvelo, ked si premeriavalo Harryho. Potom povedal: ,,Musite to vediet. Mozno sa zda, ze je to drsne, ale vy to musite poznat. Nema zmysel predstierat... no tak teda podme, Longbottom, mam nejake knihy, co by vas mohli zaujimat." Neville prosebne pozrel na Harryho, Rona a Hermionu, ale ti nevraveli nic, a tak Neville nemal na vyber, musel sa dat odviest Moodyho hrcovitou rukou. ,,Co to malo znamenat?" spytal sa Ron, pricom hladel, ako Neville s Moodym zmizli za rohom. ,,Neviem," odpovedala Hermiona zamyslene. ,,To bola hodina, co?" povedal Ron Harrymu vzrusene cestou do Velkej siene. ,,Fred a George mali pravdu, vsak? Ten Moody vie, o com hovori. Ako predviedol Avada Kedavra, to ako ten pavuk jednoducho umrel, otrcil kopyta..." No pri pohlade na Harryho tvar Ron zrazu zmlkol a mlcal, az kym nedosli do Velkej siene, kde navrhol, ze by sa vecer uz mali pustit do predpovedi pre profesorku Trelawneyovu, lebo urcite im to potrva cele hodiny. Hermiona sa na veceri nezapojila do rozhovoru, ale sialenym tempom do seba nahadzala jedlo a potom zase odisla do kniznice. Harry s Ronom sa vracali do Chrabromilskej veze a Harry, ktory pocas celej vecere nemyslel na nic ine, teraz sam zacal o Neodpustitelnych kliatbach. ,,Nemohli by mat Moody a Dumbledore z toho problemy na ministerstve, keby sa tam dozvedeli, ze sme videli tie zaklinadla?" spytal sa, ked sa blizili k Tucnej panej. ,,Asi ano," odvetil Ron. ,,Dumbledore si vsak vzdy vsetko robil podla svojho a myslim, ze Moody ma uz roky vecne nejake problemy. Najprv utoci a potom kladie otazky - pozri na tie jeho smetiaky. Nezmysel." Portret Tucnej panej sa po hesle odklopil, otvoril sa vchod a obaja vosli do plnej a hlucnej chrabromilskej klubovne. ,,Ideme si teda po veci na vestenie?" navrhol Harry. - 163 - ,,Asi ano," vzdychol Ron. Sli hore do spalne po knihy a tabulky a nasli tam Nevilla sediet na posteli a citat. Vyzeral ovela pokojnejsie ako na konci Moodyho hodiny, hoci stale nie celkom normalne. Oci mal dost cervene. ,,Si v poriadku, Neville?" spytal sa ho Harry. ,,Ach, ano," vzdychol Neville. ,,Je mi fajn, dakujem. Citam si tu knihu, co mi pozical profesor Moody." Ukazal im ju: Carovne vodne rastliny Stredozemneho mora. ,,Profesorka Sproutova zrejme spomenula profesorovi Moodymu, ze som dobry v herbologii," vravel Neville. Ten nenapadny odtienok hrdosti v jeho hlase Harry predtym nepocul. ,,Myslel si, ze by ma to zaujimalo." Povedat Nevillovi, ze sa o nom vyjadrila profesorka Sproutova pochvalne, bol velmi taktny sposob, ako ho povzbudit, pomyslel si Harry, lebo Neville zriedka o sebe pocul, ze sa mu nieco podarilo. Takto by asi postupoval profesor Lupin. Harry s Ronom si vzali Odhalovanie zahalenej buducnosti, vratili sa do klubovne, nasli si stol a pustili sa do vypracuvania predpovede na buduci mesiac. Po hodine vsak sotva pokrocili, hoci ich stol bol zasypany utrzkami pergamenu s vypoctami a symbolmi a Harrymu sa celkom zahmlil mozog, akoby ho dusili plamene z ohna profesorky Trelawneyovej. ,,Netusim, co ma toto znamenat," krutil hlavou hladiac na dlhe vypocty. ,,Vies, myslim, ze to speje k staremu nahradnemu opatreniu," skonstatoval Ron, ktoremu uz vlasy stali dupkom z toho, co sa v nich zufalo prehrabaval prstami. ,,Co? Budeme si vymyslat?" ,,Uhm," prikyvol Ron. Zmietol zo stola hrcu pocmaranych poznamok, namocil si brko do atramentu a zacal pisat. ,,Na buduci pondelok," hovoril a pritom pisal, ,,pravdepodobne zacnem kaslat, a to vdaka nestastnemu vzajomnemu postaveniu Marsu s Jupiterom." Pozrel na Harryho. ,,Ved ju poznas - len tam nastrkaj kopec nestastia a ona to zhltne." ,,Dobre," odvetil Harry, skrkval svoj prvy pokus a ponad skupinku stebotajucich prvakov ho hodil do ohna. ,,Dobre... v pondelok zase ja budem v nebezpecenstve... e... popalenia." - 164 - ,,Ano, urcite," zachmurene predpovedal Ron, ,,v pondelok ideme zase za skrotmi. V poriadku, ja v utorok... ehm..." ,,Stratis nieco, co je ti vzacne," radil mu Harry, ktory listoval v Odhalovani zahalenej buducnosti, kde hladal nejake napady. ,,To je dobre," zapisoval si Ron. ,,A to v dosledku postavenia... Merkura. Teba by mohol odzadu niekto bodnut do chrbta, niekto, koho si povazoval za priatela." ,,Super..." zapisoval si Harry, ,,lebo Venusa bude prave v dvanastom dome." ,,A v stredu, myslim, ze zle dopadnem v ruvacke." ,,Ach, ja som sa chcel bit. Dobre, ja teda prehram stavku." ,,Stavis sa, ze ja vyhram tu bitku..." Kym takto dalsiu hodinu vymyslali predpovede, ktore boli coraz tragickejsie, klubovna sa okolo nich pomaly vyprazdnila, lebo studenti odchadzali do spalni. Prisiel za nimi Krivolab, vyskocil na prazdnu stolicku a zahadne hladel na Harryho, celkom tak, ako by hladela Hermiona, keby vedela, ze nerobia ulohu poriadne. Harry sa obzeral po miestnosti a usiloval sa vymysliet este nepouzite nestastie, ked zbadal Freda s Georgeom. Sedeli pri protilahlej stene s hlavami dohromady, v rukach drzali brka, zaujati nad kuskom pergamenu. Pohlad na Freda a Georgea, ako cucia v kute a pracuju, bol celkom nezvycajny. Zvacsa byvali v centre diania a hlucnej pozornosti. V tom, ako pracovali nad tym pergamenom, bolo cosi tajnostkarske a Harry si spomenul, ako takto sedeli a cosi pisali este doma v Brlohu. Myslel si, ze ide o dalsi napad pre vynimocne weasleyovske vymysly a vynalezy, ale tentoraz to tak nevyzeralo. Keby to bolo ono, urcite by do toho zapojili aj Lee Jordana. Uvazoval, ci to nema nieco spolocne s Trojcarodejnickym turnajom. Ako ich tak Harry sledoval, George pozrel na Freda, pokrutil hlavou, nacarbal nieco brkom a velmi tichym hlasom, ktory sa vsak napriek tomu niesol po takmer prazdnej miestnosti, povedal: ,,Nie... to vyzera, akoby sme ho obvinovali. Musime byt opatrni..." Vtedy sa George otocil a videl, ze Harry ich pozoruje. Harry sa uskrnul a rychlo sa vratil k svojim predpovediam - nechcel, aby si George myslel, ze ich spehuje. Kratko nato dvojcata zvinuli pergamen, povedali dobru noc a sli spat. Od Fredovho a Georgeovho odchodu uplynulo tak desat minut, ked sa portretovy vchod otvoril a do klubovne vosla Hermiona, v - 165 - jednej ruke niesla pergamen a v druhej skatulku s hrkotajucim obsahom. Krivolab ohol chrbat a priadol. ,,Ahojte!" zvolala. ,,Skoncila som!" ,,Ja tiez!" vitazoslavne oznamil Ron a odhodil brko. Hermiona si sadla, polozila svoje bremeno do prazdneho kresla a pritiahla si pred seba Ronove predpovede. ,,Nebudes mat prave najlepsi mesiac, co?" poznamenala ustipacne, ked sa jej Krivolab schulil na kolenach. ,,Asponze o tom vopred viem," zazival Ron. ,,Zda sa, ze sa dvakrat budes topit," skonstatovala vecne. ,,Och, vazne?" cudoval sa Ron a nakukal do svojej predpovede. ,,Radsej jedno z nich zmenim na udupanie rozzurenym hipogrifom." ,,Nezda sa vam, ze z toho priam krici, ze ste si to vymysleli?" spytala sa Hermiona. ,,Ako sa opovazujes!" oboril sa na nu Ron v predstieranom hneve. ,,Dreli sme tu horsie ako domaci skriatkovia!" Hermiona nadvihla obocie. ,,Bola to len taka fraza," rychlo sa opravoval Ron. Aj Harry odlozil brko, ked prave predpovedal svoju smrt statim. ,,Co je v tej skatuli?" ukazoval. ,,Zvlastne, ze sa spytujes," povedala Hermiona a zaganila na Rona. Zdvihla vrchnak a ukazala im obsah. V skatuli bolo asi patdesiat odznakov roznych farieb, ale na vsetkych boli rovnake pismena: SOPLOS. ,,Soplos?" cudoval sa Harry, zobral do ruky jeden odznak a obzeral si ho. ,,Co to ma znamenat?" ,,Nie soplos," netrpezlivo odsekla Hermiona. ,,S O P L O S . To znamena Spolocnost pre ochranu prav a legalne oslobodenie skriatkov." ,,Nikdy som o takej nepocul," vyhlasil Ron. ,,Samozrejme, ze si nepocul," energicky odvetila Hermiona, ,,prave som ju zalozila." ,,Ano?" spytal sa Ron trochu prekvapene. ,,Kolko mas clenov?" ,,No... ak sa pridate vy dvaja, tak troch," odpovedala Hermiona. ,,A myslis, ze po nicom inom netuzime, len sa producirovat s odznakmi, na ktorych je napisane soplos?" zasol Ron. ,,S O P LOS !" rozculene ho opravila Hermiona. ,,Chcela som to nazvat Zastavte nehorazne zneuzivanie nasich bliznych carovnych - 166 - tvorov a zacnite kampan za zmenu ich zakonneho postavenia - ale to sa nehodilo. Takze to je len nazov nasho manifestu." A mavala im pred nosom pergamenom. ,,V kniznici som urobila dokladny vyskum. K zotroceniu skriatkov doslo pred mnohymi storociami. Zda sa mi neuveritelne, ze doteraz proti tomu nikto nic neurobil." ,,Hermiona - dobre pocuvaj!" zvysil hlas Ron. ,,Im -sa - to - paci. Oni su radi, ze su zotroceni!" ,,Nasim kratkodobym cielom," kricala Hermiona este hlasnejsie ako Ron, akoby ho vobec nebola pocula, ,,je zabezpecit domacim skriatkom spravodlivu mzdu a pracovne podmienky. Medzi nase dlhodobe ciele patri zmena zakona o nepouzivani prutika a snaha o zastupenie skriatkov v Oddeleni pre riadenie a kontrolu carovnych tvorov, pretoze je to sokujuce, ale nie su v nom zastupeni." ,,A ako to vsetko urobime?" spytoval sa Harry. ,,Zacneme ziskavanim clenov," veselo povedala Hermiona. ,,Uvazovala som, ze dva sikle by bolo clenske - za to clen dostane odznak - a zo zisku by sme financovali letakovu kampan. Ty si pokladnik, Ron - hore mam plechovku na prispevky - a Harry, ty si tajomnik, takze by si asi mal zapisat vsetko, co teraz hovorim, ako zapisnicu z nasej prvej schodze." Nastala pauza, pocas ktorej sa Hermiona na oboch ziarivo usmievala a Harry nehybne sedel, zmietany medzi hnevom na Hermionu a pobavenim nad vyrazom na Ronovej tvari. Ticho nenarusil Ron, ktory v kazdom pripade vyzeral, akoby bol docasne omraceny, ale tiche zatukanie na okno. Harry pozrel na druhy koniec teraz uz prazdnej miestnosti a videl, ze na podokenici sedi snezna sova osvetlena mesacnym svitom. ,,Hedviga!" vykrikol, vyletel zo stolicky a bezal otvorit okno. Hedviga vletela dnu, zakruzila po miestnosti a pristala na Harryho predpovedi. ,,Uz bolo nacase!" Harry sa ponahlal k nej. ,,Priniesla odpoved!" vzrusene volal Ron a ukazoval na Spinavy kus pergamenu priviazany k Hedviginej nohe. Harry ho rychlo odviazal, sadol si a cital a Hedviga mu sadla na koleno a potichu hukala. ,,Co pise?" so zatajenym dychom sa spytovala Hermiona. List bol velmi kratky a vyzeral, akoby bol nacmarany vo velkej nahlivosti. Harry cital nahlas: - 167 - Harry, okamzite letim na sever. Ta sprava o Tvojej jazve je posledna z celeho radu cudnych zvesti, ktore sa ku mne doniesli. Ak Ta znova bude boliet, ihned chod za Dumbledorom - hovori sa, ze odvolal Divookeho z dochodku, a to znamena, ze prinajmensom on cita znamenia, ak uz si ich nevsimol nikto iny. Onedlho sa s Tebou spojim. Pozdravujem Rona a Hermionu. Maj oci otvorene, Harry! Harry pozrel na Rona a Hermionu, ti hladeli nanho. ,,Leti na sever?" zasepkala Hermiona. ,,Vracia sa?" ,,Ake znamenia cita Dumbledore?" nechapavo sa spytoval Ron. ,,Harry, co sa deje?" Harry sa totiz udrel pastou do cela, az mu Hedviga zletela z kolien. ,,Nemal som mu to pisat!" zlostil sa. ,,O com to hovoris?" prekvapene sa pytal Ron. ,,On si mysli, ze sa preto musi vratit!" povedal Harry a teraz trieskal pastou po stole, takze Hedviga si sadla na operadlo Ronovej stolicky a rozhorcene hukala. ,,Vracia sa, lebo si mysli, ze mam problemy! A mne nic nie je! Ja pre teba nic nemam," oboril sa na Hedvigu, ktora v ocakavani cvakala zobakom, ,,musis ist do soviarne, ak chces jedlo." Hedviga nanho pozrela vrcholne urazena a zamierila k otvorenemu oknu, pricom ho roztiahnutym kridlom plesla po hlave. ,,Harry," zacala Hermiona upokojujucim tonom. ,,Idem spat," usecne im oznamil Harry. ,,Uvidime sa rano." Hore v spalni si navliekol pyzamo a vliezol do postele so zavesmi, hoci nebol ani trochu unaveny. Ak sa Sirius vrati a chytia ho, bude to jeho vina. Preco len nemlcal? Chvilka bolesti, a on uz musel tarat... Keby bol mal rozum a nechal si to pre seba... - 168 - Onedlho pocul, ako prisiel do spalne aj Ron, ale nerozpraval sa s nim. Harry dlho lezal na posteli a hladel na tmavy baldachyn. V spalni bolo uplne ticho a keby Harry nebol taky zaujaty svojimi myslienkami, bol by si uvedomil, ze nebdie len on sam, pretoze sa neozyvalo zvycajne Nevillovo chrapanie. - 169 - PATNASTA KAPITOLA BEAUXBATONS A DURMSTRANG Na druhy den zavcasu rano, ked sa Harry zobudil, mal uz v hlave celkom sformovany plan, ako keby jeho spiaci mozog na nom pracoval celu noc. Vstal, v bledom svetle usvitu sa obliekol, vysiel zo spalne tak, aby nezobudil Rona, a vratil sa do opustenej klubovne. Zo stola, na ktorom este lezala jeho domaca uloha z vestenia, si vzal kusok pergamenu a napisal tento list: Mily Sirius, zrejme sa mi to iba zdalo, ze ma jazva boli, a ked som Ti pisal naposledy, napoly som spal. Nema zmysel, aby si sa vracal, vsetko je tu v poriadku. Neboj sa o mna, citim sa uplne normalne. Potom vyliezol cez portretovy otvor, presiel po tichom hrade (iba nakratko ho zdrzal duch Zloduch, ktory sa pokusil v polovici chodby na stvrtom poschodi prevrhnut nanho vazu), az napokon prisiel do soviarne, ktora sa nachadzala na vrchu Zapadnej veze. Soviaren bola dost chladna kruhova kamenna miestnost, kde bol stale prievan, lebo ani jedno okno nebolo zasklene. Podlahu pokryvala slama, sovi trus a vyvratky kostier mysi a hrabosov. Na bidielkach nastavanych az po samy vrch veze, sedeli stovky a stovky sov vsetkych moznych druhov, ake si len clovek vedel predstavit. Skoro vsetky spali, hoci tu a tam na Harryho ganilo nejake jantarove oko. Hedvigu zbadal medzi jednou plamienkou driemavou a sovou oby- 170 - cajnou, a ked sa ponahlal k nej, posmykol sa na podlahe zasypanej trusom. Chvilu trvalo, kym sa mu podarilo zobudit ju, a potom pozrela nanho len tak na pol oka a pomaly sa prechadzala po bidielku obratena k nemu chrbtom. Ocividne sa este nanho zlostila, ze jej vcera vecer neprejavil dostatok vdaky. Nakoniec Harry nahlas poznamenal, ze je mozno privelmi unavena a hadam radsej poziada Rona, aby mu pozical Kvika, co ju ocividne primalo otrcit nohu a dovolila mu, aby jej na nu priviazal list. ,,Len ho najdi, dobre?" poziadal Harry a hladkal ju po chrbte, kym ju na ruke niesol k jednemu z okien. ,,Skor ako ho vypatraju dementori." Hedviga ho dobla do prsta, mozno silnejsie, ako by to bola urobila zvycajne, ale napriek tomu potichu upokojujuco zahukala. Potom rozprestrela kridla a odletela k vychadzajucemu slnku - Harry sledoval, ako mu zmizla z dohladu a kdesi v zaludku pocitil zname chvenie. Bol si isty, ze Siriusova odpoved ho zbavi starosti, a nie ich zvacsi. ,,To bola loz, Harry," vycitala mu pri ranajkach Hermiona, ked sa jej a Ronovi priznal, co urobil. ,,Tebe sa nezdalo, ze ta jazva boli, a dobre to vies." ,,No a co?" odsekol Harry. ,,Nevrati sa predsa kvoli mne do Azkabanu." ,,Zabudni na to," Ron rychlo zahriakol Hermionu, ktora uz otvarala usta, ze sa s nim bude dalej skriepit, ale aspon tentoraz ho posluchla a zmlkla. Nasledujuce dva tyzdne sa Harry usiloval nebat sa o Siriusa. Je pravda, ze kazde rano, ked prisla sovia posta, sa nervozne obzeral, ani neskoro vecer pred spanim nemohol zahnat strasne predstavy, ako niekde v tmavej londynskej ulicke dementori zahnali Siriusa do kuta, ale aspon cez den sa usiloval na svojho krstneho otca nemysliet. Lutoval, ze sa nehrava metlobal, ktory by ho rozptylil. Nic tak nepomahalo zahnat znepokojive myslienky ako dobry tvrdy trening. Zato hodiny boli coraz tazsie a narocnejsie nez doteraz, najma Moodyho obrana proti ciernej magii. Prekvapilo ich, ked im profesor Moody oznamil, ze zaklinadlo Imperius vyskusa na kazdom z nich, aby im predviedol jeho silu a videl, ci dokazu odolavat jeho ucinkom. - 171 - ,,Ale... ale ved ste povedali, ze je to nelegalne, pan profesor," neisto sa ozvala Hermiona, ked Moody mavnutim prutika odpratal lavice a na prostriedku triedy zostalo volne priestranstvo. ,,Povedali ste... ze pouzit ho proti ludom..." ,,Dumbledore chce, aby ste vedeli, aky je to pocit," odvetil Moody a jeho carovne oko sa otacalo, az prepichlo Hermionu strasidelnym nehybnym pohladom. ,,Ak sa to radsej chcete naucit tazsou cestou - ked ho na vas niekto uvali, aby vas celkom ovladol, nemam proti tomu nic. Ste ospravedlneni. Mozete ist." Pokrutenym prstom ukazal na dvere. Hermiona cela zruzovela a mrmlala si nieco v tom zmysle, ze ona nechce odist. Harry s Ronom sa na seba uskrnali. Vedeli, ze Hermiona by radsej zjedla buberozovy hnis, nez aby vynechala taku dolezitu hodinu. Moody si postupne volal studentov a zaklial ich Imperiusom. Harry sledoval, ako jeho spoluziaci jeden po druhom pod vplyvom zaklinadla robia tie najcudnejsie veci. Dean Thomas tri razy preskackal okolo triedy a spieval pritom hymnu. Lavender Brownova napodobnovala vevericku. Neville urobil niekolko skutocne prekvapujucich gymnastickych cvikov, ktore by urcite nezvladol v normalnom stave. Zdalo sa, ze ani jeden z nich nedokaze zaklinadlu odolat, a kazdy sa spamatal iba vtedy, ked ich Moody odklial. ,,Potter," zahrmel Moody, ,,teraz vy." Harry siel do prostriedku triedy, na miesto, odkial Moody odpratal lavice. Profesor zdvihol prutik, namieril ho na neho a povedal: ,,Imperio!" Bol to fantasticky pocit. Harrymu sa zdalo, akoby sa vznasal, ako keby vsetky myslienky a obavy z jeho hlavy pomaly odplavali a nezostalo nic, len akesi nedefinovatelne, nepostihnutelne stastie. Ked tam stal, citil sa uzasne uvolneny, iba nejasne si uvedomoval, ze vsetci ho pozoruju. A potom sa kdesi, v akomsi zakuti jeho prazdneho mozgu ozval hlas Divookeho Moodyho: ,,Vyskoc na lavicu... vyskoc na lavicu..." Harry poslusne pokrcil kolena, pripraveny skocit. ,,Vyskoc na lavicu..." ,,Ale preco?" prebudil sa dalsi hlas v jeho mozgu. ,,To je predsa hlupost," povedal ten hlas. ,,Vyskoc na lavicu..." ,,Nie, myslim, ze nevyskocim," odmietal ten druhy hlas, tentoraz trochu pevnejsie... ,,Nie, ja to naozaj nechcem..." - 172 - ,,Skoc! HNED!" Vzapati Harry pocitil silnu bolest. Vyskocil, ale zaroven sa pokusal zabranit si v skoku - vysledok bol taky, ze sa tresol hlavou o lavicu, prevratil ju a zdalo sa mu, ze si zlomil obe kolenne jablka. ,,No, tak toto uz bolo skoro ono!" zaburacal Moodyho hlas a Harry pocitil, ako prazdno v jeho hlave zmizlo. Presne si pamatal, co sa dialo, a zdalo sa, ze bolest v kolenach sa zdvojnasobila. ,,Vsetci sa pozrite! Potter sa branil! Branil sa tomu, a doparoma, skoro sa mu to podarilo! Skusime to znova, Potter, a vy ostatni davajte pozor - sledujte jeho oci, tam to uvidite - velmi dobre, Potter, skutocne velmi dobre! Teba tak lahko neovladnu!" ,,Podla toho, co hovori," hundral Harry, ked o hodinu krivkal z ucebne obrany proti ciernej magii (Moody trval na tom, ze si Harryho vyskusa styri razy, az kym sa Harrymu nepodarilo kliatbu celkom odvratit), ,,by si clovek myslel, ze nas kazdu chvilu napadnu." ,,Ano, viem," povedal Ron, ktory na kazdom druhom schode podskocil. Mal so zaklinadlom ovela vacsie problemy ako Harry, hoci Moody ho ubezpecil, ze do obeda sa jeho ucinky stratia. ,,Paranoikov mi ani nespominaj..." Ron sa obzrel, ci ho Moody naozaj nemoze pocut, a pokracoval: ,,Necudo, ze boli na ministerstve radi, ked sa ho zbavili. Pocul si, ako rozpraval Seamusovi, co urobil tej carodejnici, ked na prveho aprila nanho zakricala Hu!? A vobec, kedy popri vsetkych tych ostatnych ulohach mame citat literaturu o odvracani Imperiusa?" Vsetci stvrtaci pocitili, ze im tento polrok pribudlo prace. Profesorka McGonagallova im vysvetlila preco, ked sa jej trieda zvlast nahlas ponosovala, ze im dala vela uloh z transfiguracie. ,,Vstupujete teraz do najdolezitejsej fazy carodejnickej vychovy!" povedala im a oci za hranatymi okuliarmi sa jej nebezpecne leskli. ,,Blizia sa skusky na Vynikajucu carodejnicku uroven..." ,,Ale ved VCU robime az v piatom rocniku!" rozhorcene namietal Dean Thomas. ,,Mozno ano, Thomas, ale verte mi, ze je potrebne, aby ste sa pripravovali co najsvedomitejsie! Slecna Grangerova je stale jedina v tejto triede, ktorej sa podarilo premenit jeza na uspokojivu ihelnicku. Mozno by som vam mala pripomenut, Thomas, ze vasa ihelnicka sa vystrasene zvinie do klbka zakazdym, ked sa k nej niekto priblizi s ihlou!" - 173 - Hermiona, ktora zruzovela, sa pravdepodobne velmi usilovala, aby sa netvarila privelmi samolubo. Harryho a Rona nesmierne pobavilo, ked im profesorka Trelawneyova na nasledujucej hodine vestenia oznamila, ze z domacej ulohy dostali vyborne znamky. Nahlas predcitavala velke uryvky z ich predpovedi a chvalila ich za to, ze tak pokojne prijali hrozy, co ich cakaju - lenze uz menej sa bavili, ked ich poziadala, aby si taketo predpovede pripravili aj na buduci mesiac, pretoze obom sa uz minuli napady, ake katastrofy by ich este mohli postihnut. Medzitym im profesor Binns, duch, ktory ucil dejiny magie, daval kazdy tyzden slohove prace o vzburach skriatkov v osemnastom storoci. Profesor Snape ich nutil skumat protijedy. Tuto ulohu brali velmi vazne, lebo naznacil, ze pred Vianocami mozno niektoreho z nich otravi, aby si preveril, ci ich protijedy ucinkuju. Profesor Flitwick im k povinnej literature pridal dalsie tri knihy na pripravu privolavacich zaklinadiel. Este aj Hagrid im dal robotu navyse. Tryskochvoste skroty rastli pozoruhodnym tempom, ak vezmeme do uvahy, ze nikto nezistil, cim sa vlastne zivia. Hagrid mal z toho radost a ako sucast ,,projektu" navrhol, aby kazdy druhy vecer chodili do jeho chalupy pozorovat skroty a robili si poznamky o ich zvlastnom spravani. ,,Ja nepojdem," vyhlasil Draco Malfoy otvorene po Hagridovom navrhu, ktory povedal takym tonom, ako ked Mikulas vytahuje z vreca zvlast velku hracku. ,,Dakujem, mam tych nechutnych tvorov na hodine dost." Hagridov usmev sa vytratil. ,,Urobite, co vam kazem," zavrcal, ,,alebo si vezmem priklad z profesora Moodyho... Vraj z vas bola pekna fretka, Malfoy." Chrabromilcania sa rozrehotali. Malfoy ocervenel od hnevu, ale spomienka na Moodyho trest bola ocividne este dost cerstva, lebo prestal odvravat. Harry, Ron a Hermiona sa po hodine vratili do hradu vo vybornej nalade. Byt pri tom, ako Hagrid usadil Malfoya, to bol mimoriadne prijemny zazitok najma preto, ze vlani sa Malfoy velmi usiloval, aby Hagrida vyhodili. Vo vstupnej hale zistili, ze dalej sa tak lahko nedostanu, lebo sa tam zhromazdil dav studentov a vsetci sa motali okolo velkeho napisu pod mramorovym schodiskom. Ron, najvyssi z nich, sa postavil - 174 - na spicky, aby videl ponad hlavy spoluziakov pred nim, a precital im napis nahlas: TROJCARODEJNICKY TURNAJ DELEGACIE z BEAUXBATONSU A DURMSTRANGU PRIDU V PIATOK 30. OKTOBRA O SIESTEJ HODINE. VYUCOVANIE SA SKONCI o POL HODINY SKOR ,,Senzacia!" zvolal Harry. ,,V piatok mame poslednu hodinu elixiry! Tak nas Snape nebude mat cas vsetkych otravit!" STUDENTI SI ODNESU TASKY A KNIHY DO SVOJICH IZIEB A ZHROMAZDIA SA PRED HRADOM, ABY PRIVITALI NASICH HOSTI PRED SLAVNOSTNOU HOSTINOU ,,To je uz o tyzden!" povedal Ernie Macmillan z Biflomoru, ktory sa vynoril z hlucika a oci mu svietili. ,,Ktovie, ci Cedric o tom vie. Pojdem mu to radsej povedat..." ,,Cedric?" cudoval sa Ron po Ernieho odchode. ,,Diggory," dodal Harry. ,,Asi sa prihlasi do turnaja." ,,Ten idiot ma reprezentovat Rokfort?" prevratil ocami Ron, ked sa pomedzi diskutujuce davy pretlacali k svojmu schodisku. ,,Nie je idiot. Nemas ho rad iba preto, ze porazil Chrabromil v metlobale," ozvala sa Hermiona. ,,Pocula som, ze je to dobry student... a je perfektny." Povedala to takym tonom, akoby tym vec bola vyriesena. ,,Hovoris to iba preto, ze je pekny," ustipacne poznamenal Ron. ,,Prepac, ale ja ludi nehodnotim iba podla ich krasy!" rozhorcene sa branila Hermiona. Ron si nahlas silene odkaslal, ale znelo to, akoby povedal: ,,Lockhart!" - 175 - Oznam vo vstupnej hale na obyvatelov hradu badatelne zaposobil. Nasledujuci tyzden sa o nicom inom nehovorilo. Kamkolvek Harry prisiel, vsade bol hlavnou temou Trojcarodejnicky turnaj. Chyry sa medzi studentmi sirili ako nakazliva choroba - preberalo sa, kto sa asi do turnaja prihlasi, v com sa bude sutazit, v com sa studenti z Beauxbatonsu a Durmstrangu lisia od nich. Harry si tiez vsimol, ze sa v hrade mimoriadne dokladne upratuje. Niekolko spinavych portretov starostlivo vydrhli, vacsinou na zlost ich objektov, ktore sa krcili v ramoch, hrozitansky sa mracili a az sa strhavali, ked si ohmatali doruzova vysuchane tvare. Brnenia sa zrazu ligotali a pohybovali bez vrzgotu a skolnik Argus Filch bol k studentom, co si zabudli utriet topanky, taky zurivy, ze dve prvacky z neho od strachu dostali az hystericky zachvat. Aj clenovia ucitelskeho zboru boli akisi napati. ,,Longbottom, pred nikym z Durmstrangu sa neprerieknite, ze nezvladate ani obycajne vymienacie zaklinadlo!" oborila sa nanho profesorka McGonagallova po skonceni jednej zvlast tazkej hodiny, ked Neville nestastnou nahodou preniesol svoje vlastne usi na kaktus. Ked tridsiateho oktobra rano zisli na ranajky, zistili, ze v noci Velku sien vyzdobili. Na stenach viseli obrovske hodvabne transparenty, kazdy predstavoval jednu rokfortsku fakultu: cerveny so zlatym levom Chrabromil, modry s bronzovym orlom Bystrohlav, zlty s ciernym jazvecom Biflomor a zeleny so striebornym hadom Slizolin. Za ucitelskym stolom bol na najvacsom transparente vyobrazeny erb Rokfortu: lev, orol, jazvec a had spojeni okolo pismena R. Harry, Ron a Hermiona si sadli k Fredovi a Georgeovi za chrabromilsky stol. Dvojcata sa opat drzali bokom od ostatnych, co bolo nanajvys cudne, a potichu sa rozpravali. Ron zamieril k nim. ,,Fakt ma to sklamalo," zamracene hovoril George Fredovi, ,,lenze ak s nami nechce hovorit osobne, nakoniec mu budeme nuteni poslat list. Alebo mu ho strcime do ruky. Nemoze sa nam vyhybat vecne." ,,Kto sa vam vyhyba?" spytal sa Ron a sadol si k nim. ,,Boli by sme radi, keby si to bol ty," odsekol mu Fred, podrazdeny, ze ich vyrusil. ,,A co ta sklamalo?" spytal sa Ron Georgea. - 176 - ,,Ze moj brat do vsetkeho strka svoj zvedavy nos," povedal mu George. ,,Uz ste nieco vymysleli s tym Trojcarodejnickym turnajom?" spytal sa Harry. ,,Este ste to nevzdali, naozaj sa pokusite prihlasit?" ,,Spytoval som sa McGonagallovej, podla akych kriterii vyberaju reprezentantov, ale nepovedala mi," zatrpknuto odvetil George. ,,Vraj mam prestat recnit a radsej premienat medvedika cistotneho." ,,Ktovie, ake budu ulohy," zamyslene poznamenal Ron. ,,Stavim sa, Harry, ze by sme ich zvladli aj my. Robili sme uz vselico nebezpecne..." ,,Ale nie pred porotou," pripomenul mu Fred. ,,McGonagallova hovori, ze reprezentanti dostavaju body podla toho, ako zvladnu ulohu." ,,Kto je v porote?" spytal sa Harry. ,,Riaditelia zucastnenych skol su v porote vzdy," odpovedala Hermiona a ostatni pozreli na nu dost prekvapene, ,,pretoze na turnaji v roku 1792, ked sa vtakojaster, ktoreho mali reprezentanti chytit, rozzuril, boli zraneni vsetci traja riaditelia." Vsimla si, ze vsetci na nu hladia, a ako vzdy znechutena tym, ze nikto iny necital vsetku tu literaturu, co ona, povedala: ,,To sa pise v Dejinach Rokfortu. Hoci, pravdaze, nie su celkom spolahlive. Mali by sa volat skor Upravene dejiny Rokfortu. Alebo Zaujaty vyber z dejin Rokfortu s komentarom o neprijemnych strankach skoly." ,,Co mas na mysli?" spytal sa Ron, hoci Harry mal pocit, ze dobre vie, co pride. ,,Domacich skriatkov!" odvetila Hermiona a v ociach sa jej blyskalo. ,,Ani raz na celych tisic stranach sa v Dejinach Rokfortu nespomina, ze my vsetci sa podielame na utlaku stovky otrokov!" Harry pokrutil hlavou a pustil sa do prazenice. Nedostatok jeho a Ronovho nadsenia pre tuto vec ani najmenej neodradil Hermionu od rozhodnutia usilovat sa o dosiahnutie spravodlivosti pre domacich skriatkov. Je pravda, ze obaja zaplatili dva sikle za odznak SOPLOS, ale urobili to iba preto, aby ju umlcali. No z tohoto hladiska ich sikle boli vyhodene zbytocne, ba vdaka nim bola Hermiona este vyrecnejsia. Odvtedy Harryho s Ronom ustavicne otravovala, najprv, aby nosili odznaky, a potom, aby presviedcali aj ostatnych, nech ich nosia, a kazdy vecer v chrabromilskej klubovni recnila, utocila na ludi a potriasala im pod nosom pokladnickou. - 177 - ,,Uvedomujete si, ze vam preobliekaju postele, zapaluju ohen a varia jedlo carovne tvory, ktore za to nedostanu ani sikel a su zotrocene?" opakovala rozvasnene. Niektori ako Neville jej zaplatili, aby sa na nich prestala zlostne mracit, niekolki sice o jej reci prejavili aky-taky zaujem, ale neboli ochotni aktivnejsie sa zapojit do kampane. Mnohi to cele povazovali za zart. Ron prevratil oci k stropu, z ktoreho sa teraz na vsetkych lialo jesenne slnecne svetlo, a Fred sa zacal s mimoriadnym zaujmom venovat svojej slanine (obe dvojcata odmietli kupit si odznak SOPLOS). George sa vsak naklonil k Hermione. ,,Pocuj, bola si niekedy vobec dolu v kuchyniach, Hermiona?" ,,Nie, samozrejme nie," odvetila stroho. ,,Myslim, ze studenti tam nemaju..." ,,No tak my sme tam boli," povedal George ukazujuc aj na Freda, ,,vela raz, uchmatnut si nejake jedlo. A stretli sme sa s nimi - su spokojni. Myslia si, ze maju tu najlepsiu pracu na svete." ,,To preto, ze su nevzdelani a maju vymyte mozgy!" rozhorcene zacala Hermiona, ale jej dalsie slova prehlusilo svistanie nad ich hlavami, ktore oznamovalo prilet sovej posty. Harry ihned pozrel hore a videl, ako k nemu leti Hedviga. Hermiona okamzite zmlkla a aj s Ronom nervozne sledovali Hedvigu, ktora sa zniesla Harrymu na plece, zlozila kridla a unavene otrcila nohu. Harry z nej stiahol Siriusovu odpoved a ponukol Hedvige kozku zo slaniny, ktoru vdacne zjedla. Pozrel, co robia Fred s Georgeom, a ked videl, ze su bezpecne pohruzeni do dalsej diskusie o Trojcarodejnickom turnaji, septom precital Siriusov list Ronovi a Hermione. Podareny pokus, Harry! Vratil som sa a som dobre ukryty. Chcem, aby si ma informoval o vsetkom, co sa deje v Rokforte. Nepouzivaj Hedvigu, men sovy a neboj sa o mna, len davaj pozor na seba. Nezabudni, co som Ti povedal o jazve. - 178 - ,,Preco mas menit sovy?" potichu sa spytal Ron. ,,Hedviga pritahuje pozornost," okamzite zareagovala Hermiona. ,,Je napadna. Snezna sova, ktora sa casto vracia na miesto ukrytu... Snezne sovy predsa nie su tunajsie vtaky, nie?" Harry zvinul list, strcil si ho pod habit a uvazoval, ci je teraz spokojnejsi ako predtym, alebo ci je nervoznejsi. Pomyslel si, ze ak sa Siriusovi podarilo vratit sa a nechytili ho, uz aj to je cosi. Nemohol popriet, ze sa citi spokojnejsie, ked vie, ze Sirius je ovela blizsie. Aspon nebude musiet cakat tak dlho na odpoved, ked mu napise. ,,Dakujem, Hedviga," podakoval a pohladkal ju. Hedviga ospanlivo zahukala, namocila si zobak do pohara s pomarancovou stavou a potom odletela. Ocividne sa uz velmi tesila na dobry spanok v soviarni. V ten den vladla na hrade prijemna atmosfera ocakavania. Nikto nebol na hodinach velmi pozorny, lebo vsetkych ovela vacsmi zaujimal vecerny prichod hosti z Beauxbatonsu a Durmstrangu. Este aj elixiry boli znesitelnejsie, pretoze boli o pol hodiny kratsie. Ked sa ozvalo predcasne zvonenie, Harry, Ron a Hermiona sa ponahlali do Chrabromilskej veze, odlozili si tam tasky a knihy, ako im kazali, obliekli plaste a ponahlali sa dolu do vstupnej haly. Veduci fakult zoradovali studentov do radov. ,,Weasley, napravte si klobuk," zavrcala profesorka McGonagallova na Rona. ,,Slecna Patilova, zlozte si z vlasov tu smiesnu vec." Parvati sa zamracila a stiahla si z konca pleteneho vrkoca velkeho ozdobneho motyla. ,,Podte za mnou, prosim," prikazala profesorka McGonagallova. ,,Prvaci vpredu... netlacte sa..." Zisli dolu schodmi a zoradili sa pred hradom. Bol chladny jasny vecer, zmrakalo sa a nad Zakazanym lesom uz svietil bledy, akoby priesvitny mesiac. Harry, ktory stal vo stvrtom rade odpredu medzi Ronom a Hermionou, videl, ako sa Dennis Creevey medzi prvakmi az trasie od nedockavosti. ,,Uz je skoro sest," Ron pozrel na hodinky a potom na cestu k hlavnej brane. ,,Co myslis, ako pridu? Vlakom?" ,,Pochybujem," povedala Hermiona. ,,Ako teda? Na metlach?" nahlas uvazoval Harry a pozrel na hviezdnatu oblohu. - 179 - ,,Myslim, ze nie... z takej dialky..." ,,Zeby pomocou prenasadiel?" hadal Ron. ,,Alebo by sa mohli premiestnit - sedemnastrocni sa uz mozno smu premiestnovat." ,,Do rokfortskeho arealu sa neda premiestnovat, kolko raz ti to mam hovorit?" rozculene mu pripomenula Hermiona. Netrpezlivo sa obzerali po areali skoly, ale nic sa nezmenilo, vsetko bolo tiche a nehybne, celkom ako zvycajne. Harrymu zacinalo byt chladno. Keby sa poponahlali... Mozno ti zahranicni studenti pripravuju nejaky dramaticky prichod... Spomenul si, ako im pan Weasley v kempingu pred Svetovym poharom v metlobale hovoril: ,,Vzdy je to rovnake - nemozeme odolat, aby sme sa jeden pred druhym nepredvadzali, ked sme spolu..." A vtedy Dumbledore zo zadneho radu, kde stal aj s ostatnymi ucitelmi, zvolal: ,,Aha! Ak sa nemylim, blizi sa delegacia z Beauxbatonsu!" ,,Kde?" netrpezlivo zvolali mnohi studenti a kazdy hladel niekam inam. ,,Tamto!" zakrical akysi siestak ukazujuc nad les. Po tmavomodrej oblohe sa k hradu rutilo nieco velke, ovela vacsie ako metla - ci vlastne stovky metiel, a bolo to coraz blizsie. ,,To je drak!" zvreskla jedna prvacka a celkom stratila hlavu. ,,Nebud hlupa... je to lietajuci dom," tvrdil Dennis Creevey. Dennis to skoro uhadol. Ked sa giganticky cierny tvar preklzol ponad vrcholky stromov Zakazaneho lesa a dopadli nan svetla z okien hradu, videli obrovsky svetlobelasy koc, asi tolky ako velky dom, ako sa znasa k nim, a vzduchom ho taha tucet okridlenych svetlozltych koni, kazdy velky ako slon. Predne rady studentov cuvli, lebo koc obrovskou rychlostou klesal nizsie a chystal sa pristat, a potom s mohutnym treskom, pri ktorom Neville odskocil dozadu a pristupil nohu nejakemu slizolinskemu piatakovi, konske kopyta vacsie ako taniere dopadli na zem. Vzapati pristal aj koc, nadhadzujuc sa na velikanskych kolesach, pricom zlatiste kone pohadzovali obrovskymi hlavami a gulali velkymi planucimi cervenymi ocami. Kym sa dvere koca otvorili, Harry si stihol vsimnut, ze je na nich erb (dva prekrizene zlate prutiky a z kazdeho leteli tri hviezdy). Z koca zoskocil chlapec v svetlomodrom habite, zohol sa, chvilu sa s niecim babral vo dverach koca a potom rozlozil zlate schodiky. - 180 - Uctivo odskocil nabok. Vzapati Harry videl, ako sa z koca vystrcila ligotava cierna topanka na vysokom podpatku - topanka priam taka velka ako detske sanky - a za nou nasledovala ta najvacsia zena, aku v zivote videl. To ihned vysvetlovalo velkost koca a koni. Niekolki zhikli. Harry vo svojom zivote videl iba jedneho takeho velkeho cloveka ako tato zena - Hagrida. Pochyboval, ze by bol v ich vyske nejaky rozdiel. A predsa - mozno preto, ze na Hagrida bol zvyknuty - tato zena (teraz stala pri schodikoch koca a hladela na cakajuce zastupy, ktore na nu civeli s vyvalenymi ocami) sa mu zdala este neprirodzenejsie velka. Ked sa ocitla vo svetle dopadajucom zo vstupnej haly, ukazalo sa, ze ma peknu tvar s bronzovou pletou, velke cierne leskle oci a dost ohnuty nos. Vlasy mala stiahnute dozadu do leskleho uzla na siji. Od hlavy po paty bola odeta v ciernom satene a na hrdle a hrubych prstoch jej ziarili velkolepe opaly. Dumbledore zacal tlieskat, studenti ho nasledovali a ozval sa hlasny potlesk, pricom mnohi sa stavali na spicky, aby zenu lepsie videli. Vyraz tvare sa jej uvolnil, a ked zamierila k Dumbledorovi a podavala mu ligotajucu sa ruku, zjavil sa na nej povabny usmev. Hoci Dumbledore bol dost vysoky, ani sa nemusel velmi zohybat, aby jej ju pobozkal. ,,Draha madam Maxime, vitajte v Rokforte," pozdravil ju. ,,Dumbly-dorrh, dufam, ze sa mate dobrhe," odpovedala mu madam Maxime hlbokym hlasom. ,,Vyborne, dakujem," odvetil Dumbledore. ,,Moji ziaci," predstavila svojich studentov a nedbanlivo mavla rukou za seba. Harry, ktoreho pozornost sa celkom sustredila na madam Maxime, si vsimol, ze z koca vystupilo asi dvanast chlapcov a dievcat, vsetci na pohlad sestnast-sedemnastrocni, a teraz stali za madam Maxime. Triasli sa, comu sa nikto nemohol cudovat, lebo ich habity boli zrejme usite z tenkeho hodvabu a ani jeden z nich nemal plast. Niekolki si okolo hlav omotali saly. Nakolko ich Harry videl (stali totiz v obrovskom tieni madam Maxime), hladeli na Rokfort s obavami v ociach. ,,Karhkarhof uz prhisiel?" spytala sa madam Maxime. - 181 - ,,Mal by tu byt kazdu chvilu. Chcete pockat tu a privitat ho, alebo radsej pojdete dnu trochu sa zohriat?" ,,Myslim, ze rhadsej sa zohrhejeme," odvetila madam Maxime. ,,Ale kone..." ,,Nas ucitel starostlivosti o zazracne tvory sa o ne postara," ubezpecil ju Dumbledore, ,,len co vybavi drobnu zalezitost s dalsimi svojimi... ehm... zverencami." ,,Skroty," zasepkal Ron Harrymu a uskrnul sa. ,,Moje zrhebce vyzaduju... eh... silnu rhuku," upozornila madam Maxime a tvarila sa, akoby pochybovala, ci nejaky rokfortsky ucitel starostlivosti o zazracne tvory tu ulohu zvladne. ,,Su velmi silne..." ,,Ubezpecujem vas, ze Hagrid na to ma," s usmevom odvetil Dumbledore. ,,Vyborhne," povedala madam Maxime a trochu sa uklonila. ,,Inforhmovali by ste, prhosim, Agrhida, ze tie kone piju iba sladovu whisky?" ,,Postarame sa o to," slubil Dumbledore a tiez sa uklonil. ,,Podme," panovacne prikazala madam Maxime svojim studentom a Rokfortcania sa rozostupili, aby ona aj so ziakmi mohli vyjst kamennymi schodmi do hradu. ,,Co myslis, ake velke budu durmstrangske kone?" spytal sa Seamus Finnigan, ktory sa naklonil k Harrymu a Ronovi poza Lavender a Parvati. ,,No, ak su vacsie ako tieto tu, ani Hagrid ich nezvladne," utrusil Harry. ,,Ak nanho medzitym uz nezautocili skroty. Ktovie, co je s nimi." ,,Mozno utiekli," nadejal sa Ron. ,,Och, to nehovor," striaslo Hermionu. ,,Predstav si, ze volne pobehuju po okoli..." Stale cakali na prichod hosti z Durmstrangu a teraz sa uz trochu triasli aj oni. Vacsina ziakov v ocakavani hladela na oblohu. Ticho narusalo iba odfrkovanie a dupot obrovskych koni madam Maxime. Ale potom... ,,Nepocujete nieco?" spozornel odrazu Ron. Harry nacuval - z tmy sa k nim niesol zvlastny tajomny zvuk tlmeny hukot a fucanie, akoby sa po brehu pohyboval nejaky obrovsky vysavac... ,,Jazero!" skrikol Lee Jordan a ukazoval nan. ,,Pozrite na jazero!" - 182 - Z miesta, kde stali, mali dobry vyhlad na hladku ciernu vodnu hladinu - ibaze ta hladina zrazu vobec nebola hladka. Niekde hlboko v strede jazera ju nieco narusilo. Tvorili sa na nej velke bubliny a na blatiste brehy dorazali vlny, a vtom sa celkom uprostred jazera vytvoril vodny vir, akoby zo dna niekto vytiahol nejaku obrovsku zatku. Uprostred viru sa pomaly dvihala z vody dlha cierna tyc a Harry zbadal rahna... ,,To je stazen!" oznamoval Ronovi a Hermione. Pomaly, velkolepo sa z vody vynarala lod a leskla sa v mesacnom svite. Pripominala kostru - zo dna vytiahnuty vrak - a tlmene hmliste svetla kajut vyzerali ako strasidelne oci. Napokon sa s velkym splachotom lod vynorila uplne, nadskakovala na rozvirenej hladine a zacala sa klzat k brehu. O chvilu poculi clupnutie kotvy, ktoru hodili na plytcinu, a potom buchnutie mostika o breh. Z lode vystupovali ludia - ako prechadzali popred osvetlene okna kajut, videli ich siluety. Harry si vsimol, ze vsetci sa postavou podobaju na Crabba a Goyla... ale potom, ked prisli blizsie a kracali po travniku v pase svetla zo vstupnej haly, zistil, ze su taki mohutni preto, lebo vsetci maju na sebe plaste z akejsi hunatej strapatej kozusiny. Iba muz, co ich viedol k hradu, mal iny kozuch - hladky a striebristy ako jeho vlasy. ,,Dumbledore!" zvolal srdecne, ked kracal hore svahom. ,,Ako sa mate, drahy priatel, ako sa mate?" ,,Velkolepo, dakujem, pan profesor," odvetil Dumbledore. Karkarov mal medovy ulisny hlas, a ked nanho dopadlo svetlo z dveri hradu, videli, ze je vysoky a chudy ako Dumbledore, ale biele vlasy ma kratke a kozia hriadka, zakoncena malou kucierkou, celkom nezakryva jeho dost slabu bradu. Ked zastal pred Dumbledorom, oboma dlanami mu potriasol ruku. ,,Stary dobry Rokfort," povedal, pozrel na hrad a usmieval sa. Zuby mal pomerne zlte a Harry si vsimol, ze jeho usmev sa neodraza aj v jeho ociach - tie hladeli chladne a prefikane. ,,Ako dobre je byt tu, ako dobre... Viktor, podte sem, do tepla... dovolite, Dumbledore? Viktor trochu prechladol..." Karkarov privolal dopredu jedneho zo svojich studentov. Ked chlapec prechadzal okolo, Harry zbadal napadny zakriveny nos a - 183 - huste cierne obocie. Ani nepotreboval to stuchnutie pod rebra, ktore mu ustedril Ron, ani to zasycanie do ucha, hned ten profil spoznal. ,,Harry - to je Krum!" - 184 - SESTNASTA KAPITOLA OHNIVA CASA. ,,To je neuveritelne," zasol Ron, ked rokfortski studenti kracali hore schodmi za hostami z Durmstrangu. ,,Krum, Harry! Viktor Krum!" ,,Prepanajana, Ron, je to len hrac metlobalu," ohrnala nos Hermiona. ,,Iba hrac metlobalu?" Ron na nu pozrel, akoby neveril vlastnym usiam. ,,Hermiona, je to jeden z najlepsich stihacov na svete. Netusil som, ze este chodi do skoly!" Ked znova s ostatnymi studentmi prechadzali cez vstupnu halu, Harry videl, ako Lee Jordan vyskakuje, aby mal lepsi vyhlad na hlavu Viktora Kruma, i ked len zozadu. Niekolko siestaciek si cestou horuckovito prehladavalo vrecka. ,,Hrozne! Nemam pri sebe jedine brko..." ,,Myslis, ze by sa mi podpisal na klobuk ruzom?" ,,To je vrchol," povysenecky precedila Hermiona, ked prechadzali okolo dievcat, ktore sa teraz dotahovali o ruz. ,,Aj ja si zozeniem jeho autogram, ak sa bude dat," zaumienil si Ron. ,,Nemas brko, Harry?" ,,Nie, vsetky mam hore v taske," odvetil Harry. Sli ku chrabromilskemu stolu a usadili sa. Ron si dal zalezat na tom, aby sedel oproti dveram, kde sa zhrkli Krum a jeho spoluziaci z Durmstrangu, ocividne nevediac, kam si maju sadnut. Studenti z Beauxbatonsu si vybrali miesta za stolom Bystrohlavu. Zamracene sa obzerali po Velkej sieni. Traja si este stale pridrzali na hlavach satky a saly. ,,Nie je predsa az taka zima," zastavala svoju skolu Hermiona. ,,Preco si nepriniesli plaste?" - 185 - ,,Sem! Podte si sadnut sem!" zasycal Ron. ,,Sem! Hermiona, posun sa, urob trochu miesta..." ,,Co?" ,,Uz je neskoro," s trpkostou poznamenal Ron. Viktor Krum a jeho spoluziaci z Durmstrangu sa usadili za slizolinsky stol. Harry videl samolube tvare Malfoya, Crabba a Goyla. Malfoy sa naklonil ku Krumovi a prihovoril sa mu. ,,Len sa mu podlizuj, Malfoy," jedoval sa Ron. ,,Stavim sa, ze Krum ho prehliadol... ludia mu urcite stale podliezaju... Co myslite, kde budu spat? Mohli by sme im ponuknut miesto v nasej spalni, Harry... Uvolnil by som mu aj svoju postel, ja by som sa vyspal aj na skladacej." Hermiona odfrkla. ,,Vyzeraju ovela spokojnejsie ako Beauxbatonscania," skonstatoval Harry. Studenti z Durmstrangu si vyzliekali hunate kozuchy a hladeli so zaujmom na hviezdnaty strop, niektori z nich brali do ruk zlate taniere a case, skumali ich a ocividne to na nich zaposobilo. Skolnik Filch pridaval k ucitelskemu stolu stolicky. Na tuto prilezitost si obliekol svoj stary splesneny frak. Harryho prekvapilo, ze pristavil styri stolicky, po dve z kazdej strany Dumbledora. ,,Ale ved su iba dvaja ludia navyse. Preco Filch pridal styri stolicky? Kto este pride?" ,,Hm?" nechapavo sa spytal Ron, ktory stale so zaujmom sledoval Kruma. Ked sa v sieni konecne zisli vsetci studenti a usadili sa pri svojich stoloch, nastupili aj ucitelia, zoradili sa pri hlavnom stole a sadli si. Posledni prisli Dumbledore, profesor Karkarov a madam Maxime. Ked sa zjavila riaditelka Beauxbatonsu, vsetci jej ziaci vstali. Niekolki Rokfortcania sa zasmiali. Beauxbatonscanov to vsak vobec nevyviedlo z rovnovahy a stali, az kym si madam Maxime nesadla po Dumbledorovej lavici. Dumbledore zostal stat a vo Velkej sieni zavladlo ticho. ,,Dobry vecer, damy a pani, duchovia a najma nasi vzacni hostia," zacal Dumbledore a usmieval sa na zahranicnych studentov. ,,Mam to potesenie privitat vas vsetkych na Rokforte. Dufam a verim, ze vas tunajsi pobyt bude prijemny a bude sa vam pacit." - 186 - Jedna z Beauxbatonscaniek, stale si pridrzajuc na hlave sal, sa pohrdavo zasmiala. ,,Nikto ta nenuti zostat!" zasepkala Hermiona najezene. ,,Turnaj oficialne otvorime na konci hostiny," oznamil Dumbledore. ,,Teraz, nech sa paci, vsetci sa najedzte, napite a citte sa tu ako doma!" Posadil sa a Harry videl, ze Karkarov sa okamzite k nemu naklonil a pustil sa s nim do rozhovoru. Taniere pred nimi sa ako vzdy naplnili jedlom. Domaci skriatkovia v kuchyni sa nicim nenechali obmedzit, vyber jedal bol taky bohaty, aky Harry este nezazil, vratane niekolkych urcite cudzokrajnych. ,,Co je toto?" spytal sa Ron ukazujuc na velku misu akehosi rybacieho jedla vedla masoveho nakypu. ,,Bouillabaisse," povedala Hermiona. ,,Na zdravie!" zvolal Ron. ,,Mne sa nekychlo. To bolo po francuzsky. Jedla som to predvlani cez prazdniny. Je to velmi dobre." ,,Beriem ta za slovo," povedal Ron a nabral si. Zdalo sa, akoby Velka sien bola ovela plnsia, hoci pribudlo nieco vyse dvadsat studentov. Mozno to sposobili ich farebne uniformy, tak jasne sa vynimajuce medzi rokfortskymi ciernymi habitmi. Teraz, ked si studenti z Durmstrangu vyzliekli kozuchy, ukazalo sa, ze pod nimi mali tmavocervene habity. Hagrid vosiel do siene vchodom za ucitelskym stolom asi dvadsat minut po zaciatku hostiny. Sadol si na krajnu stolicku a obviazanou rukou zakyval Harrymu, Ronovi a Hermione. ,,Skroty sa maju dobre, Hagrid?" zavolal Harry. ,,Secko im ide k duhu," odpovedal Hagrid spokojne. ,,O tom nepochybujem," potichu poznamenal Ron. ,,Zda sa, ze konecne prisli na chut nejakej potrave, vsak? Hagridovym prstom." V tej chvili sa nejaky hlas spytal: ,,Prhepacte, budete chcete bouillabaisse?" Bolo to dievca z Beauxbatonsu, ktore sa pri Dumbledorovom prejave smialo. Konecne si dala dole sal. Vodopad striebristoplavych vlasov jej padal skoro az po pas. Mala velke tmavomodre oci a velmi biele rovne zuby. - 187 - Ron ocervenel. Civel na nu a otvoril usta, ze jej odpovie, ale nevyslo mu z nich nic iba akysi klokotavy zvuk. ,,Mozes si vziat," povedal Harry a potisol misu pred dievcinu. ,,Uz ste dojedli?" ,,Ano," vyhrkol Ron. ,,Ano, bolo to vynikajuce." Dievca zobralo misu a opatrne ju nieslo k bystrohlavskemu stolu. Ron stale na nu vyvaloval oci, ako keby doteraz nikdy nijake dievca nevidel. Harry sa rozosmial. Ten smiech akoby Rona zobudil. ,,Je to vila!" zachripnuto povedal Harrymu. ,,Samozrejme, ze nie je!" nahnevane vyprskla Hermiona. ,,Nikto iny na nu neziza ako idiot." Ale nemala celkom pravdu. Ked dievca prechadzalo sienou, mnohe chlapcenske hlavy sa za nim otacali a niektori ocividne stratili rec rovnako ako Ron. ,,Hovorim ti, ze to nie je normalne dievca!" Ron sa naklonil nabok, aby nan lepsie videl. ,,Take na Rokforte nebyvaju." ,,Rokfortskym nic nechyba," odvetil Harry bez rozmyslania. Cisto nahodou sedela iba kusok od dievciny so striebristymi vlasmi. ,,Ked si vy dvaja pozbierate tie vypadnute oci," stiplavo poznamenala Hermiona, ,,uvidite, kto prave prisiel." Ukazovala na ucitelsky stol. Uz sa zaplnili aj dve zvysne miesta. Vedla profesora Karkarova sedel teraz Ludo Bagman, zatial co Percyho sef pan Crouch si sadol vedla madam Maxime. ,,Co tu ti robia?" cudoval sa Harry. ,,Organizovali predsa Trojcarodejnicky turnaj, nie?" Pripomenula Hermiona. ,,Zrejme chcu byt pri tom, ked sa zacne." Po druhom chode sa na stoloch objavilo mnozstvo neznamych mucnikov. Ron skumavo hladel na akysi cudny bledy puding a potom ho posunul kusok doprava, aby bol dobre viditelny od bystrohlavskeho stola. Dievca, co vyzeralo ako vila, sa zrejme najedlo dost, lebo si pon neprislo. Ked boli zlate taniere opat prazdne, Dumbledore znova vstal. Sien zaplavilo prijemne napatie. Harry pocitoval chvejive vzrusenie a bol zvedavy, co pride. O niekolko miest dalej sa Fred a George naklanali dopredu a velmi sustredene hladeli na Dumbledora. ,,Nastal ten okamih," prehovoril Dumbledore a usmieval sa na more tvari obratenych k nemu. ,,O chvilu sa zacne Trojcarodejnicky - 188 - turnaj. Rad by som vam povedal par slov na vysvetlenie, kym prinesieme truhlicu..." ,,Co?" zamrmlal Harry. Ron pokrcil plecami. ,,...aby bol jasny postup, ktory budeme dodrziavat tento rok. Ale najprv mi dovolte, tym, ktori ich nepoznaju, predstavujem pana Bartemiusa Croucha, veduceho Oddelenia medzinarodnej carodejnickej spoluprace," ozval sa zdvorilostny potlesk, ,,a pana Luda Bagmana, veduceho Oddelenia carodejnickych hier a sportov." Bagmanovi tlieskali ovela hlasnejsie ako Crouchovi, mozno preto, ze bol slavny ako odrazac, alebo jednoducho preto, ze bol sympatickejsi. Prijal to so zovialnym kyvnutim ruky. Bartemius Crouch sa ani neusmial, ani nekyval pri oznameni jeho mena. Harry si ho zo Svetoveho pohara v metlobale pamatal v dokonalom obleku a pomyslel si, ze v carodejnickom habite vyzera cudne. Jeho dorovna zastrihnute fuzy a rovna cesticka vo vlasoch posobili popri Dumbledorovej dlhej bielej brade a vlasoch nezvycajne. ,,Pan Bagman a pan Crouch neunavne pracovali niekolko uplynulych mesiacov na pripravach Trojcarodejnickeho turnaja," pokracoval Dumbledore, ,,a budu spolu so mnou, profesorom Karkarovom a madam Maxime zasadat v porote, ktora bude posudzovat usilie reprezentantov." Pri slove reprezentanti studenti akoby este vacsmi spozorneli. Dumbledore zrejme postrehol, ako nahle stichli, lebo sa usmial a povedal: ,,Tak teda, prineste, prosim, truhlicu, pan Filch." Filch, ktory nenapadne striehol v kute, podisiel k Dumbledorovi s velkou drevenou truhlicou zdobenou drahokamami. Uz na pohlad bola velmi stara. Medzi prizerajucimi sa studentmi sa odrazu ozval vzruseny sepot. Dennis Creevey sa dokonca postavil na stolicku, aby ju poriadne videl, ale pretoze bol taky drobny, hlava mu sotva vytrcala nad ostatnych. ,,Pan Crouch a pan Bagman uz skontrolovali pokyny k uloham, ktore cakaju reprezentantov tento rok," pokracoval Dumbledore, ked Filch opatrne polozil truhlicu na stol pred neho, ,,a ku kazdej ulohe zariadili vsetko potrebne. Ulohy budu tri, rozlozene na obdobie celeho skolskeho roka, a preveria reprezentantov po roznych strankach ich carodejnicku zrucnost, odvahu, dovtip a, pravdaze, ich schopnost zvladnut nebezpecenstvo." - 189 - Pri poslednom slove v sieni zavladlo take ticho, akoby nikto ani nedychal. ,,Ako viete, v tomto turnaji sutazia traja sampioni," pokojne pokracoval Dumbledore, ,,jeden za kazdu zo zucastnenych skol. Budu hodnoteni podla toho, ako splnia kazdu z uloh, a ten, kto dosiahne najvyssi pocet bodov, ziskava Trojcarodejnicky pohar. Reprezentantov skol bude vyberat nestranny sudca - Ohniva casa." Dumbledore vytiahol prutik a tri razy nim poklopkal po vrchnaku truhlice. Vrchnak sa s vrzgotom pomaly otvoril. Dumbledore siahol dnu a vytiahol velku, nahrubo otesanu drevenu casu. Bola by celkom obycajna, keby ju po okraj nenaplnali tancujuce belase a biele plamienky. Dumbledore zavrel truhlicu a casu opatrne postavil na nu tak, aby ju vsetci v sieni dobre videli. ,,Kazdy, kto sa chce uchadzat o reprezentaciu, musi napisat na kusok pergamenu svoje meno a skolu a hodit ho do case," povedal Dumbledore. ,,Uchadzaci maju na prihlasenie dvadsatstyri hodin. Zajtra vecer na Halloween casa vyberie mena troch studentov, ktorych bude povazovat za najvhodnejsich reprezentantov kazdej skoly. Dnes vecer umiestnime casu do vstupnej haly, kde bude volne pristupna vsetkym, ktori chcu sutazit. Aby sme zaistili, ze nikto z neplnoletych studentov nepodlahne pokuseniu, po umiestneni Ohnivej case do vstupnej haly nakreslim okolo nej kruh - vekovu hranicu. Tuto ciaru nebude moct prekrocit nikto, kto nedosiahol sedemnast rokov. Napokon musim pripomenut tym, ktori sa chcu turnaja zucastnit, aby si to dobre rozmysleli prv, ako sa prihlasia. Ked raz Ohniva casa vyberie nejakeho reprezentanta, ten je povinny turnaj dokoncit. Tym, ze vlozite do case svoje meno, uzatvarate zavaznu carodejnu zmluvu. Ked sa stanete sampionom, uz si to nemozete rozmysliet. Musite si byt preto sami sebou celkom isti a musite byt pripraveni, kym pergamen so svojim menom vhodite do case. No a teraz uz, myslim si, treba ist spat. Vsetkym vam prajem dobru noc." ,,Vekova hranica!" ozval sa Fred Weasley, ked prechadzali ku dveram do vstupnej haly, a v ociach sa mu zablyslo. ,,Ta by sa predsa dala oklamat elixirom starnutia, nie? A ked sa uz tvoje meno dostane do case, mas vyhrate - casa nemoze vediet, ci mas sedemnast, alebo nie." - 190 - ,,Ale ja si myslim, ze to nikto, kto ma menej ako sedemnast, nezvladne," namietala Hermiona, ,,nenaucili sme sa toho este dost..." ,,Hovor za seba," skocil jej do reci George. ,,Ja sa pokusim dostat sa ta, ty nie, Harry?" Harrymu na chvilku preleteli hlavou Dumbledorove slova, ze sa nema prihlasovat nikto mladsi ako sedemnastrocny, ale potom sa mu v mysli vynorila krasna predstava, ako vyhrava Trojcarodejnicky turnaj... Bol zvedavy, ako by sa Dumbledore nahneval, keby niekto mladsi predsa len nasiel sposob a dostal sa cez vekovu hranicu... ,,Kde je?" spytoval sa Ron, ktory vobec nepocuval rozhovor, ale hladal v dave Kruma. ,,Dumbledore nepovedal, kde spia Durmstrangcania, vsak nie?" No odpoved na tuto otazku dostali takmer okamzite. Prave boli na urovni slizolinskeho stola, ked Karkarov pribehol k svojim studentom. ,,Tak sa teda vratime na lod," hovoril. ,,Viktor, ako sa citite? Dost ste sa najedli? Nemam poslat do kuchyne po trochu vareneho vina?" Harry videl, ze Krum pokrutil hlavou a znovu si oblieka kozuch. ,,Pan profesor, ja by som si rad dal trochu vina," s nadejou povedal iny durmstrangsky student. ,,Vam som ho neponukal, Poliakov," odmietol Karkarov a jeho srdecny otcovsky ton sa odrazu vytratil. ,,Vsimol som si, ze ste si zase zababrali od jedla cely predok habitu, ste nechutny..." Karkarov sa otocil, viedol svojich studentov k dveram, ku ktorym prisli v tej istej chvili Harry, Ron a Hermiona. Harry zastal, aby im dal prednost. ,,Dakujem," podakoval Karkarov lahostajne a letmo nanho pozrel. A vtedy zmeravel. Znovu sa otocil k Harrymu a hladel nanho, akoby neveril vlastnym ociam. Za ucitelom zastali aj studenti z Durmstrangu. Karkarovove oci pomaly prechadzali po Harryho tvari a zastavili sa na jazve. Aj durmstrangski studenti zvedavo hladeli na Harryho. Harry kutikom oka na niektorych tvarach zbadal, ze ho spoznali. Chlapec s habitom zaspinenym od jedla drgol svoju susedku a otvorene jej ukazoval na Harryho celo. ,,Ano, to je Harry Potter," zahucalo za nimi. - 191 - Profesor Karkarov sa zvrtol. Stal tam Divooky Moody, opieral sa o svoju palicu a carovne oko bez zmurknutia hladelo na riaditela Durmstrangu. Harry videl, ako Karkarovovi vyprchala z tvare farba a usadil sa na nej strasny vyraz - zlost i strach zaroven. ,,Vy!" zvolal a hladel na Moodyho, akoby si nebol isty, ci naozaj vidi jeho. ,,Ja," zachmurene potvrdil Moody. ,,A pokial nemate Potterovi co povedat, Karkarov, mozno by ste sa mali pohnut. Blokujete vychod." Bola to pravda. Polovica studentov v sieni za nimi cakala, obzerajuc sa, co sposobilo to zdrzanie. Bez dalsich slov tahal profesor Karkarov svojich studentov prec. Moody za nim hladel, az kym nezmizol z dohladu, carovne oko upieral na jeho chrbat a na znetvorenej tvari sa mu zracil silny odpor. Pretoze nasledujuci den bola sobota, vacsina studentov zvycajne chodievala na ranajky neskor. Harry, Ron a Hermiona vsak neboli jedini, kto vstal vcassie ako zvycajne. Ked zisli do vstupnej haly, videli, ze sa tam mota zo dvadsat ludi, niektori jedli hrianky a vsetci si prezerali Ohnivu casu. Stala v strede haly na stolceku, na ktorom vzdy byval triediaci klobuk. Na podlahe bola nakreslena tenka zlata ciara, ktora vytvarala okolo nej kruh s polomerom asi tri metre. ,,Hodil tam uz niekto listok so svojim menom?" zvedavo sa spytal Ron jednej tretiacky. ,,Vsetci z Durmstrangu," odvetila. ,,Ale este som nevidela nikoho z Rokfortu." ,,Stavim sa, ze niektori ho ta vlozili vcera v noci, ked sme isli spat," povedal Harry. ,,Na ich mieste by som to tak urobil... nechcel by som, aby ma pri tom niekto videl. Co keby ho casa vyplula hned naspat?" Niekto sa za Harrym zasmial. Ked sa otocil, uvidel Freda s Georgeom a Lee Jordana. Bezali dolu schodmi a vsetci traja vyzerali akosi vzrusene. ,,Dokazali sme to," vitazoslavne zasepkal Fred Harrymu, Ronovi a Hermione. ,,Prave sme ho vypili." ,,Co?" spytal sa Ron. ,,Elixir starnutia, ty kravsky mozog," odsekol Fred. - 192 - ,,Kazdy po jednej kvapke," dodal George a natesene si suchal dlane. ,,Staci nam iba par mesiacov." ,,Ak niektory z nas vyhra, tych tisic galleonov si rozdelime na tri casti," so sirokym usmevom oznamoval Lee. ,,Viete, ja si nie som ista, ci to bude fungovat," vyhlasila Hermiona varovne. ,,Dumbledore urcite myslel aj na nieco take." Fred, George a Lee ju ignorovali. ,,Pripraveni?" spytal sa Fred ostatnych dvoch, chvejuc sa od vzrusenia. ,,Tak teda podme... ja idem prvy..." Harry fascinovane sledoval, ako Fred vytiahol z vrecka kusok pergamenu so slovami Fred Weasley - Rokfort. Siel celkom k ciare, postavil sa tam a kolisal sa na spickach ako skokan, ktory sa chysta skocit z patnastmetroveho mostika. Upierali sa nanho vsetky oci vo vstupnej hale. Zhlboka sa nadychol a prekrocil ciaru. Na zlomok sekundy si Harry pomyslel, ze to funguje - George si to myslel celkom iste, pretoze vitazoslavne vykrikol a skocil za Fredom - ale vzapati sa ozvalo hlasne zaskvrcanie a obe dvojcata vyleteli zo zlateho kruhu, akoby ich odhodil nejaky neviditelny guliar. Bolestivo pristali o tri metre dalej na studenej kamennej podlahe a aby okrem zranenia mali este aj hanbu, ozvalo sa hlasne puknutie a obom vyrastli rovnake dlhe biele brady. Vstupna hala sa ozyvala smiechom. Pridali sa este aj Fred s Georgeom, ked sa pozbierali zo zeme a videli svoje brady. ,,Ja som vas varoval," ozval sa hlboky pobaveny hlas. Vsetci sa otocili a videli, ze z Velkej siene vychadza profesor Dumbledore. Premeriaval si Georgea s Fredom a oci sa mu smiali. ,,Odporucam vam obom navstivit madam Pomfreyovu. Uz osetruje slecnu Fawcettovu z Bystrohlavu a pana Summersa z Biflomoru, ktori sa tiez rozhodli trosku zostarnut. Hoci musim priznat, ze ich brady neboli take pekne ako vase." Fred a George sa pobrali do nemocnicneho kridla sprevadzani Leem, ktory zavyjal od smiechu, a Harry, Ron a Hermiona chichunajuc sa zamierili na ranajky. Vyzdoba vo Velkej sieni sa dnes rano zmenila. Pretoze bol Halloween, okolo zacarovaneho stropu poletoval krdel zivych netopierov a v kazdom kute sa vyskierali stovky vyrezavanych tekvic. Harry zamieril k Deanovi a Seamusovi - prave preberali studentov, co uz zavrsili sedemnast a mohli by sa prihlasit. - 193 - ,,Hovori sa, ze Warrington vstal skoro rano a hodil ta svoje meno," povedal Dean Harrymu. ,,To je ten velky chalan zo Slizolinu, co vyzera ako lenochod." Harry, ktory hral v metlobalovom zapase proti Warringtonovi, znechutene pokrutil hlavou. ,,Nemozeme mat predsa reprezentanta zo Slizolinu!" ,,A vsetci Biflomorcania hovoria o Diggorym," pohrdavo precedil Seamus. ,,Ale myslim, ze ten by nechcel riskovat svoju krasu." ,,Pocuvajte!" zahriakla ich zrazu Hermiona. Vonku vo vstupnej hale sa ozyvalo povzbudzovanie. Otocili sa na stolickach a videli, ze do siene vchadza Angelina Johnsonova a trochu rozpacito sa usmieva. Angelina, vysoka ciernovlasa triafacka chrabromilskeho metlobaloveho timu, prisla k nim, posadila sa a povedala: ,,Tak som to urobila! Prave som ta hodila svoje meno!" ,,To nemyslis vazne!" zvolal Ron, na ktoreho to urobilo dojem. ,,Tak teda ty mas sedemnast?" spytal sa Harry. ,,Jasne, ze ma, brada jej nenarastla, nevidis?" ukazoval Ron. ,,Minuly tyzden som mala narodeniny," upresnila Angelina. ,,Som rada, ze sa prihlasil aj niekto z Chrabromilu," potesila sa Hermiona. ,,Dufam, ze ta vytiahnu, Angelina!" ,,Dakujem, Hermiona," usmiala sa na nu Angelina. ,,Veru, lepsie ty ako ten krasavec Diggory," skonstatoval Seamus, na co sa niekolko Biflomorcanov, ktori prave prechadzali okolo, nanho zamracilo. ,,Tak teda, co dnes budeme robit?" spytal sa Ron Harryho a Hermiony, ked doranajkovali a odchadzali z Velkej siene. ,,Este sme neboli navstivit Hagrida," navrhol Harry. ,,Dobre," suhlasil Ron, ,,len nech od nas nechce, aby sme obetovali skrotom nejake prsty." Odrazu sa Hermionina tvar rozziarila. ,,Prave som si uvedomila, ze som Hagridovi neponukla clenstvo v SOPLOSi!" zvolala natesene. ,,Pockajte na mna, zabehnem hore po odznaky." ,,Co je to s nou?" rozhorcene sa pytal Ron, ked sa rozbehla hore mramorovym schodiskom. ,,Hej, Ron," povedal Harry odrazu. ,,Tamto je tvoja priatelka..." - 194 - Zvonka vchadzali do vstupnej haly studenti z Beauxbatonsu a medzi nimi aj dievca-vila. Ti, co postavali pri Ohnivej casi, sa rozostupili, aby im dovolili prejst, a zvedavo ich sledovali. Za studentmi vosla do haly madam Maxime a zoradila ich. Ziaci z Beauxbatonsu po jednom prekracovali vekovu hranicu a hadzali do belasych plamienkov kusky pergamenu so svojimi menami. Kazdy pergamen, ktory pohltili plamene, na chvilku ocervenel a vyleteli z neho iskricky. ,,Co myslis, co bude s tymi, ktorych nevyberie?" zasepkal Ron Harrymu, ked do Ohnivej case hodila svoje meno dievcina-vila. ,,Myslis, ze sa vratia do skoly, alebo tu zostanu sledovat turnaj?" ,,Neviem," odvetil Harry. ,,Pockaj, myslim... madam Maxime tu zostane ako clenka poroty, vsak?" Ked vsetci beauxbatonski studenti vlozili do case svoje mena, madam Maxime ich vyviedla zase von z budovy. ,,Kde teda spia?" chcel vediet Ron, siel k hlavnemu vchodu a hladel von. Hlasny hrkot za nimi oznamoval, ze sa vratila Hermiona s odznakmi SOPLOSu. ,,Och! Dobre, ze ides, ponahlajme sa," privital ju Ron a trielil dolu kamennymi schodmi nespustajuc oci z dievcata-vily, ktore teraz kracalo po travniku s madam Maxime. Ked sa blizili k Hagridovej chalupe na okraji Zakazaneho lesa, zahada ubytovania Beauxbatonscanov bola odhalena. Obrovsky bledobelasy koc, v ktorom prisli, parkoval asi dvesto metrov od Hagridovho prahu a studenti sa prave vracali don. Mohutne lietajuce kone, ktore koc tahali, sa teraz pasli v provizornej ohrade pri nom. Harry zaklopal na Hagridove dvere a okamzite sa ozval Tesakov mohutny stekot. ,,Uz bolo nacase!" zvolal Hagrid, ked dokoran otvoril dvere. ,,Fakticky som si myslel, ze ste zabudli, kde byvam!" ,,Mali sme vela prace, Hag..." zacala Hermiona, ale zrazu sa zarazila, hladela na Hagrida a ocividne stratila rec. Hagrid mal svoj najlepsi (a skutocne hrozny) chlpaty hnedy oblek a k nemu zlto-oranzovu kockovanu viazanku. To vsak nebolo to najhorsie. Ocividne sa usiloval skrotit svoje vlasy pomocou akehosi pripravku pripominajuceho mazadlo na kolesa. Na hlave mal teraz dve ulizane hrudky - mozno sa pokusal zopnut si ich do konskeho - 195 - chvosta, aky nosil Bill, ale mal privela vlasov. Vobec mu to nepristalo. Hermiona nanho chvilu vyvalovala oci, no potom sa zrejme rozhodla nekomentovat to a spytala sa: ,,Ehm... kde su skroty?" ,,Vonku pri tekvicovom zahone," spokojne odvetil Hagrid. ,,Furt naberaju - uz maju skoro meter. Problem je akurat v tom, ze zacali jeden druheho kantrit." ,,Och, nie! Naozaj?" povedala Hermiona a vrhla varovny pohlad na Rona, ktory hladel na Hagridov cudesny uces a uz otvaral usta, ze ho okomentuje. ,,Veru ano," smutne prikyvol Hagrid. ,,Ale uz je dobre, kazdeho som dal do debnicky zvlast. Este furt ich je zo dvadsat." ,,No to je stastie," poznamenal Ron. Hagrid nepostrehol jeho ustipacny ton. Hagridova chalupa pozostavala z jedinej miestnosti. V kute stala obrovska postel prikryta pestrofarebnou dekou, rovnako velikansky stol a stolicky zasa pred ohniskom, kde zo stropu viseli mnozstva udenej sunky a mrtvych vtakov. Priatelia si sadli k stolu, kym Hagrid sa pribral varit caj, a onedlho uz boli zabrati do rozhovoru o Trojcarodejnickom turnaji. Zdalo sa, ze Hagrid ho povazuje za rovnako vzrusujuci ako oni. ,,Sak dockajte," uskrnal sa. ,,Sak dockajte. Uvidite take veci, jake ste jakziv este nevideli. Prva uloha... smaria, ale sak ja to nesmiem povedat." ,,Len hovor, Hagrid!" pobadali ho Harry, Ron a Hermiona, no on len pokrutil hlavou a usmieval sa. ,,Nechcem vam to pokazit. Ale poviem vam, bude to riadne divadlo. Sampionom sa bude az z kecky parit. Nikdy by som si nebol pomyslel, ze sa toho dozijem a znova uvidim Trojcarodejnicky turnaj!" Nakoniec zostali u Hagrida aj na obed, hoci vela nejedli - Hagrid uvaril hovadzi gulas, ako to nazval, ale Hermiona vo svojej porcii nasla velikansky pazur a vsetci traja stratili chut. Dobre sa vsak zabavali, ked sa usilovali presvedcit Hagrida, aby im prezradil, ake ulohy cakaju na reprezentantov, spekulovali, koho z prihlasenych asi casa vyberie, a boli zvedavi, ci Fred s Georgeom este maju brady. Popoludni zacalo poprchat a pri ohni bolo velmi utulne, ked tak pocuvali bubnovanie kvapiek na okno a sledovali Hagrida, ako si - 196 - stopka ponozky a hada sa s Hermionou o domacich skriatkoch - darmo mu ukazala odznaky, otvorene odmietol pridat sa k SOPLOSu. ,,Bolo by to voci nim nepekne, Hermiona," povedal vazne a navliekal do velkej kostenej ihly hrubu zltu priadzu. ,,Je pre nich prirodzene starat sa o ludi, vies? Taki uz su. Keby si im zobrala pracu, boli by nestastni, urazilo by ich, keby si im chcela platit." ,,Ale Harry oslobodil Dobbyho a ten bol z toho od radosti bez seba," namietala Hermiona. ,,A poculi sme, ze teraz si ziada mzdu!" ,,No ano, jasnacka, kazda fajta ma svoju bielu vranu. Nehovorim, ze by sa sem-tam nenasiel skriatok, co by prijal slobodu, ale vacsinu z nich na to nenahovorite - je to nanic, Hermiona." Hermiona sa tvarila naozaj namrzene a strcila si skatulku s odznakmi do vrecka plasta. O pol siestej sa uz stmievalo a Ron, Harry a Hermiona sa rozhodli, ze uz je nacase vratit sa do hradu na halloweensku hostinu a - co bolo este dolezitejsie - na vyhlasenie sampionov. ,,Pojdem s vami," povedal Hagrid a odlozil stopkanie. ,,Len chvilu dockajte." Hagrid vstal, siel k bielizniku pri posteli a nieco v nom hladal. Velmi si ho nevsimali, az kym nezacitili akysi hrozny smrad. Ron sa rozkaslal. ,,Hagrid, co je to?" ,,E?" Hagrid sa otocil a v ruke drzal velku flasu. ,,Nepaci sa ti to?" ,,To je voda po holeni?" trochu priskrtenym hlasom sa spytala Hermiona. ,,Ech... kolinska," zamumlal Hagrid a cervenal sa. ,,Mozno som pouzil moc," zavrcal. ,,Dockajte, zmyjem to..." Vybehol z chalupy a videli, ako sa vonku energicky umyva v sude s vodou. ,,Kolinska?" prekvapene krutila hlavou Hermiona. ,,Hagrid?" ,,A co ten oblek a vlasy?" potichu pripomenul Harry. ,,Pozrite!" ukazoval zrazu cez okno Ron. Hagrid sa prave vystrel a otocil sa. Ak sa predtym cervenal, nebolo to nic v porovnani s tym, aky cerveny bol teraz. Harry, Ron a Hermiona velmi opatrne vstali a tak, aby ich Hagrid nezbadal, vykukali cez okno a videli, ze sa z koca prave vynorila madam Maxime so svojimi studentmi a zjavne mala namierene na hostinu. Nepoculi, co - 197 - Hagrid hovori, ale rozpraval sa s madam Maxime s takym zaujatym, zasnenym vyrazom na tvari, aky Harry unho videl iba raz - ked hladel na dracie mlada Norberta. ,,Ide do hradu s nou!" rozhorcene zvolala Hermiona. ,,Myslela som, ze pocka na nas!" Hagrid sa ani len neobzrel na svoju chalupu, vykracoval si po skolskom travniku s madam Maxime a beauxbatonski studenti museli za nimi klusat, aby stacili ich obrovskym krokom. ,,On po nej ide!" neveriacky vyhlasil Ron. ,,No ked nakoniec budu mat deti, tak vytvoria svetovy rekord - stavim sa, ze ich babatka budu vazit tonu." Vysli z chalupy a zavreli za sebou. Vonku bolo napodiv uz tma. Tuhsie sa zamotali do plastov a pobrali sa hore svahom. ,,Och, to su oni!" zasepkala Hermiona. Od jazera sa blizila k hradu skupinka z Durmstrangu. Viktor Krum kracal vedla profesora Karkarova a ostatni durmstrangski studenti sa trusili za nimi. Nadseny Ron sledoval Kruma, ale ten vosiel hlavnym vchodom, ani sa neobzrel na Hermionu, Rona a Harryho, ktori sli len par krokov za nim. Velka sien, osvetlena svieckami, bola uz skoro plna. Ohnivu casu prestahovali - teraz stala na ucitelskom stole pred prazdnou Dumbledorovou stolickou. Fred a George - cerstvo oholeni - zrejme znasali svoje sklamanie celkom dobre. ,,Dufam, ze to dostane Angelina," tipoval Fred, ked si Harry, Ron a Hermiona sadli. ,,Ja tiez!" vyhrkla Hermiona. ,,O chvilu sa to dozvieme!" Zdalo sa im, ze halloweenska hostina trva dlhsie ako inokedy. Mozno preto, ze bola v priebehu dvoch dni uz druha, Harry sa netesil z nezvycajne pripravenych jedal, ako by to bolo za normalnych okolnosti. Tak ako ostatni v sieni, usudzujuc podla toho, ze ustavicne natahovali krky, tvarili sa netrpezlivo, hniezdili sa a vstavali, aby dovideli, ci uz Dumbledore dojedol, aj Harry si zelal, aby uz odniesli taniere, nech sa cim skor dozvedia, kto su vybrani sampioni. Konecne boli zlate taniere znova prazdne a ciste a v sieni narastol hluk, ktory vsak okamzite stichol, len co Dumbledore vstal. Profesor Karkarov na jednej a madam Maxime na druhej strane boli rovnako napati ako ostatni. Ludo Bagman sa ziarivo usmieval a zmurkal na studentov. Pan Crouch sa vsak tvaril celkom nezainteresovane, takmer unudene. - 198 - ,,Nuz, casa je uz skoro pripravena rozhodnut," oznamil Dumbledore. ,,Myslim, ze este potrebuje chvilku. Tak teda, ked budu vyhlasene mena reprezentantov, prosil by som ich, aby prisli do hornej casti siene a popri ucitelskom stole presli do susednej miestnosti," ukazal na dvere za ucitelskym stolom, ,,kde dostanu prve pokyny." Vytiahol prutik, zosiroka nim mavol a odrazu zhasli vsetky sviecky okrem tych, co osvetlovali vyrezavane tekvice, a ocitli sa v polotme. Ohniva casa teraz ziarila jasnejsie nez vsetko ostatne v sieni a pri pohlade na jasne belaso-biele plamene az boleli oci. Vsetci na nu hladeli a cakali... Niektori stale pozerali na hodinky... ,,Kazdu sekundu," sepkal Lee Jordan, ktory sedel o dve miesta od Harryho. Plamene v casi odrazu scerveneli. Zacali z nej vyletuvat iskricky. Vzapati vyslahol do vzduchu jazyk plamena a vyniesol obhoreny kusok pergamenu - cela miestnost zhikla. Dumbledore kusok pergamenu zachytil a drzal ho vo vystretych rukach, aby ho mohol precitat pri svetle plamenov, ktore znova obeleli. ,,Reprezentantom Durmstrangu," cital silnym, jasnym hlasom, ,,bude Viktor Krum." ,,Na tom nie je nic prekvapujuce!" zvolal Ron, ked sien zaburacala potleskom. Harry videl, ako Viktor Krum vstal od slizolinskeho stola a zhrbeny kracal k Dumbledorovi, potom zabocil doprava, obisiel ucitelsky stol a zmizol za dverami v susednej miestnosti. ,,Bravo, Viktor!" zaburacal Karkarov tak hlasno, ze prekrical aj ten mohutny potlesk. ,,Vedel som, ze na to mate!" Potlesk a hovor utichol. Znova sa pozornost vsetkych sustredila na casu, v ktorej ohen opat ocervenel. Plamene vyniesli druhy kusok pergamenu. ,,Reprezentantom Beauxbatonsu," oznamoval Dumbledore, ,,je Fleur Delacourova!" ,,To je ona, Ron!" krical Harry, ked dievca take podobne vile povabne vstalo, odhrnulo si na chrbat striebristoplave vlasy a plavne preslo pomedzi bystrohlavsky a biflomorsky stol. ,,Och, pozrite sa, vsetci su sklamani," prekricala hluk Hermiona a ukazovala na zvysok beauxbatonskej spolocnosti. Vyraz ,,sklamani" je trochu prislaby, pomyslel si Harry. Dve dievcata sa rozplakali a vzlykali s hlavami v dlaniach. - 199 - Ked aj Fleur Delacourova zmizla v bocnej miestnosti, znovu zavladlo ticho, ale tentoraz v tom tichu bolo citit skoro hmatatelne vzrusenie. Teraz je na rade rokfortsky reprezentant... A Ohniva casa znovu ocervenela, vyleteli z nej iskry, vyslahol jazyk plamena a z jeho konceka Dumbledore vytiahol treti kusok pergamenu. ,,Reprezentantom Rokfortu je Cedric Diggory!" zvolal dorazne. ,,Nie!" nahlas vyprskol Ron, ale nepocul ho nikto okrem Harryho, taky hlucny bol rev pri susednom stole. Biflomorcania do jedneho vyskocili, vrieskali a dupali, ked Cedric so sirokym usmevom prechadzal okolo nich a mieril do miestnosti za ucitelskym stolom. Vlastne potlesk pre Cedrica neustaval tak dlho, ze nejaky cas trvalo, kym si Dumbledore zase vynutil pozornost. ,,Vyborne!" spokojne zvolal Dumbledore, ked ramus konecne utichol. ,,Tak teda mame nasich troch sampionov. Som si isty, ze sa mozem spolahnut na vas vsetkych, vratane studentov z Durmstrangu a Beauxbatonsu, ze podporite svojich reprezentantov, ako len budete moct. Tym, ze ich budete povzbudzovat, prispejete..." No Dumbledore sa odrazu odmlcal a vsetkym bolo jasne, co ho uputalo. Ohen v casi znova ocervenel, vyletovali z nej iskry. Odrazu dohora vyslahol dlhy plamen a vyniesol este jeden kusok pergamenu. Dumbledore ho dlhou rukou automaticky zachytil. Potom natiahol ruku pred seba a uprene hladel na meno napisane na nom. Dlho bolo ticho, pocas ktoreho Dumbledore nespustal oci z kuska pergamenu a vsetci v miestnosti zase hladeli na Dumbledora. A vtedy si Dumbledore odkaslal a nahlas precital: ,,Harry Potter." - 200 - SEDEMNASTA KAPITOLA STYRIA REPREZENTANTI Harry tam len sedel a bol si vedomy, ze vsetky hlavy vo Velkej sieni sa otocili a hladia nanho. Bol omraceny, otupeny. Urcite sa mu to sniva. Nepocul dobre. Nikto netlieskal. Sien zacalo napinat bzucanie, akoby niekto podrazdil vcely, niektori studenti vstavali, aby sa lepsie pozreli na Harryho, ktory sedel na mieste ako skameneny. Hore pri hlavnom stole profesorka McGonagallova vstala, mihla sa popri Ludovi Bagmanovi a profesorovi Karkarovovi, naliehavo nieco zasepkala Dumbledorovi, ktory k nej natiahol ucho a trochu sa mracil. Harry sa otocil k Ronovi a Hermione a za nimi videl, ze vsetci za dlhym chrabromilskym stolom nanho hladia s otvorenymi ustami. ,,Ja som sa neprihlasil," povedal Harry bezvyrazne. Obaja nanho hladeli rovnako bezvyrazne. Pri hlavnom stole vstal profesor Dumbledore a kyvol profesorke McGonagallovej. ,,Harry Potter!" zvolal znova. ,,Harry! Pod, prosim ta, sem hore!" ,,Chod," zasepkala Hermiona a trochu ho potisla. Harry vstal, pristupil si okraj habitu a trochu sa zatackal. Vykrocil ulickou medzi chrabromilskym a biflomorskym stolom. Ta cesta sa mu zdala nesmierne dlha, akoby sa ucitelsky stol vobec nepriblizoval, a citil pritom na sebe stovky a stovky oci ako namierene reflektory. Sumenie silnelo. Harrymu sa zdalo, ze presla cela hodina, kym stal priamo pred Dumbledorom a citil na sebe pohlady vsetkych ucitelov. ,,Do tych dveri, Harry," ukazal mu Dumbledore. Neusmieval sa. - 201 - Harry siel popri ucitelskom stole. Hagrid sedel celkom na kraji. Nezmurkol na Harryho, nezakyval mu, ani inym sposobom ho nepozdravil ako zvycajne. Na tvari sa mu zracilo absolutne ohromenie, a ked Harry prechadzal okolo neho, civel nanho ako vsetci ostatni. Harry vysiel cez urcene dvere z Velkej siene a ocitol sa v mensej miestnosti lemovanej obrazmi carodejnic a carodejnikov. V kozube oproti nemu horel prijemny ohnik. Ked vosiel, tvare na portretoch sa obratili k nemu. Videl, ze z jedneho ramu vyletela scvrknuta carodejnica a vletela do susedneho, k carodejnikovi s mrozimi fuziskami. Scvrknuta carodejnica mu cosi sepkala do ucha. Viktor Krum, Cedric Diggory a Fleur Delacourova stali pri ohni. Vyzerali zvlast posobivo, ked sa ich postavy crtali na pozadi ohna. Krum, zhrbeny a zamysleny, sa opieral o rimsu kozuba, trochu bokom od ostatnych dvoch. Cedric stal s rukami za chrbtom a hladel do ohna. Ked Harry vosiel, Fleur Delacourova sa obzrela a prehodila si dozadu pramene dlhych striebristych vlasov. ,,Co je to?" povedala. ,,Mame sa vrhatit do siene?" Myslela si, ze Harry prisiel s nejakym odkazom. Nevedel, ako jej ma vysvetlit, co sa prave stalo. Iba tam stal a hladel na ostatnych troch sampionov. Uvedomil si, aki su vsetci traja vysoki. Za sebou zacul zvuk nahlivych krokov a do miestnosti vosiel Ludo Bagman. Chytil Harryho za ruku a viedol ho dopredu. ,,Pozoruhodne!" hundral si. ,,Absolutne pozoruhodne! Pani... dama!" oslovil ostatnych troch, ked prisiel k ohnu. ,,Dovolte, aby som vam predstavil - hoci sa to zda neuveritelne - stvrteho sampiona Trojcarodejnickeho turnaja." Viktor Krum sa vystrel a zamracene si premeriaval Harryho. Cedric bol navidomoci v pomykove. Pozrel na Bagmana, na Harryho a potom znovu na Bagmana, akoby si nebol isty, ci Bagmanovi dobre rozumel - Fleur Delacourova vsak pohodila vlasmi, usmiala sa a povedala: ,,O, velmi smjesny zarht, pan Bagmon." ,,Zart?" zmatene zopakoval Bagman. ,,Nie, nie, vobec nie! Harryho meno prave vyslo z Ohnivej case!" Krumovo huste obocie sa trochu stiahlo. Cedric sa stale tvaril rozpacito. Fleur sa mracila. ,,Ale to je urhcite omyl," pohrdavo povedala Bagmanovi. ,,On nemoze sutazit. Je prhimlady." - 202 - ,,No... je to skutocne prekvapujuce," vravel Bagman, suchal si hladku bradu a usmieval sa na Harryho. ,,Ale ako viete, vekova hranica bola stanovena iba tento rok ako mimoriadne bezpecnostne opatrenie. A pretoze jeho meno vyslo z case... myslim, ze v tomto stadiu sa tomu neda vyhnut... Je to v pravidlach, ste povinni... Harry sa bude musiet usilovat, ako najlepsie..." Dvere za nimi sa znova otvorili a vosla velka skupina ludi: profesor Dumbledore a tesne za nim pan Crouch, profesor Karkarov, madam Maxime, profesorka McGonagallova a profesor Snape. Kym profesorka McGonagallova zavrela dvere, Harry pocul za stenou hucanie stoviek studentov. ,,Madam Maxime!" Fleur okamzite zamierila k svojej riaditelke. ,,'Ovorhia, ze aj tento maly chlapec bude sutazit!" Kdesi pod tou otupenostou sposobenou ohromenim pocitil Harry iskierku hnevu. Maly chlapec? Madam Maxime sa vystrela do svojej plnej posobivej vysky. Vrchom peknej hlavy sa dotykala lustra so svieckami a jej giganticka hrud sa pod ciernym satenom rozsirila. ,,Co to ma znamenat, Dumbly-dorr?" spytala sa panovacne. ,,To by som rad vedel aj ja, Dumbledore," pridal sa profesor Karkarov. Na tvari mal chladny usmev a jeho modre oci svietili ako dva kusy ladu. ,,Dvaja reprezentanti Rokfortu? Nepamatam sa, ze by som pocul o takom pripade, aby mala hostitelska skola povolenych dvoch sampionov - alebo som si neprecital pravidla dostatocne pozorne?" Kratko a neprijemne sa zasmial. ,,C'est impossible," namietala madam Maxime a obrovsku ruku s mnozstvom prekrasnych opalov mala polozenu na Fleurinom pleci. ,,Rhokforht nemoze mat dvoch sampionov. To je nesprhavodlive." ,,Mali sme dojem, ze vase vekove obmedzenie vyluci mladsich ucastnikov, Dumbledore," namietal Karkarov s rovnako chladnym usmevom a jeho oci boli este ladovejsie. ,,Inak by sme, pravdaze, priviedli sirsi vyber kandidatov z nasich skol." ,,Za to nemoze nikto iba Potter, Karkarov," potichu povedal Snape. V bledych ociach mu ziarila zloba. ,,Neobvinujte Dumbledora za to, ze sa Potter rozhodol porusit pravidla. Prekracuje medze, odkedy sem prisiel..." - 203 - ,,Dakujem, Severus, to nebolo potrebne," odvetil mu Dumbledore energicky a Snape stichol, hoci oci sa mu pod oponou ciernych mastnych vlasov zlovestne blyskali. Profesor Dumbledore teraz pozrel na Harryho, ktory jeho pohlad opatoval a pokusal sa zachytit vyraz oci za polmesiacikovymi okuliarmi. ,,Vlozil si do Ohnivej case svoje meno, Harry?" spytal sa pokojne. ,,Nie," odpovedal Harry. Uvedomoval si, ze vsetci ho pozorne sleduju. Snape v tieni neveriacky odfrkol. ,,Poziadal si niekoho zo starsich studentov, aby ho dal do Ohnivej case za teba?" spytal sa profesor Dumbledore ignorujuc Snapa. ,,Nie," rozhodne odvetil Harry. ,,Samozrhejme, ze klame!" volala madam Maxime. Snape krutil hlavou a pery sa mu vykrivili. ,,Nemohol prekrocit vekovu hranicu," ostro odvetila profesorka McGonagallova. ,,Na tom sa urcite vsetci zhodneme..." ,,Dumbly-dorr urhcite urhobil prhi tej ciarhe chybu," pokrcila plecami madam Maxime. ,,Je to, samozrejme, mozne," zdvorilo odvetil Dumbledore. ,,Dumbledore, velmi dobre viete, ze ste neurobili chybu!" nahnevane namietala profesorka McGonagallova. ,,To je skutocne nezmysel! Harry sam nemohol ciaru prekrocit, a pretoze profesor Dumbledore veri, ze nepresvedcil nikoho zo starsich studentov, aby to urobili namiesto neho, som si ista, ze to postaci aj ostatnym!" Vrhla na profesora Snapa velmi nahnevany pohlad. ,,Pan Crouch... pan Bagman," oslovil ich Karkarov a jeho hlas bol opat ulisny, ,,vy ste nasi... ehm... objektivni sudcovia. Urcite suhlasite s tym, ze je to absolutne neregularne?" Bagman si utrel okruhlu chlapcensku tvar vreckovkou a pozrel na Croucha, ktory stal mimo svetelneho kruhu a tvar mal napoly skrytu v tieni. Vyzeral trochu tajuplne, v sere akoby mu pribudli roky, takmer pripominal kostru. Ked vsak prehovoril, hlas mal odmerany ako zvycajne. ,,Musime dodrziavat pravidla a pravidla jasne stanovuju, ze tie osoby, mena ktorych vyletia z Ohnivej case, su povinne sutazit v turnaji." - 204 - ,,Barty pozna pravidla odpredu-odzadu," rozziarene hovoril Bagman Karkarovovi a madam Maxime, akoby tym cela zalezitost bola uz uzavreta. ,,Trvam na tom, ze znova predlozim mena vsetkych svojich studentov," povedal Karkarov. Odhodil svoj ulisny ton i usmev. Jeho tvar nadobudla skutocne mrzky vyraz. ,,Znovu vystavite Ohnivu casu a budeme pridavat mena, kym kazda skola nebude mat dvoch sampionov. To bude spravodlive, Dumbledore." ,,Ale, Karkarov, tak to predsa nefunguje," namietal Bagman. ,,Ohniva casa prave zhasla a znova sa rozblci az na zaciatku nasledujuceho turnaja..." ,,...na ktorom sa Durmstrang rozhodne nezucastni!" vybuchol Karkarov. ,,Po vsetkych nasich stretnutiach, rokovaniach a kompromisoch som vobec necakal, ze sa vyskytne cosi taketo! Takmer som rozhodnuty odist!" ,,Prazdne hrozby, Karkarov," zavrcal hlas pri dverach. ,,Nemozete teraz opustit svojho sampiona. On musi sutazit. Vsetci musia sutazit. Zavazna carodejnicka zmluva, ako povedal Dumbledore. Sikovne, co?" Do miestnosti prave vosiel Moody. Krivkal k ohnu a pri kazdom jeho kroku sa ozvalo hlasne klop. ,,Sikovne?" zopakoval Karkarov. ,,Zial, ja vam nerozumiem, Moody." Harry videl, ze sa usiluje hovorit pohrdavo, ako keby Moodyho slova vobec nestali za povsimnutie, ale ruky ho prezradili - zovreli sa do pasti. ,,Nerozumiete?" pokojne odvetil Moody. ,,Je to velmi proste, Karkarov. Niekto vlozil Potterovo meno do case s vedomim, ze bude musiet sutazit, ak ho casa vyberie." ,,Zrhejme niekto, kto si zelal, aby si Rhokforht odhrhyzol z jablka dva rhazy!" povedala madam Maxime. ,,Celkom s vami suhlasim, madam Maxime," prikyvol Karkarov a uklonil sa jej. ,,Budem sa stazovat na Ministerstve magie a na Medzinarodnej konfederacii carodejnikov..." ,,Ak ma niekto dovod sa stazovat, tak je to Potter," zahucal Moody, ,,ale... zvlastne, nepocul som, ze by povedal jedine slovo..." ,,Prheco by sa mal stazovat?" vyhrkla Fleur Delacourova a dupla nohou. ,,Ma prhedsa sansu sutazit, alebo nie? My vsetci sme cele - 205 - tyzdne dufali, ze nas vyberhu! Ta cest prhe nase skoly! Vyhrha tisic galleonov - to je sansa, pre ktorhu by mnochi umrheli!" ,,Mozno niekto dufa, ze Potter pre nu naozaj umrie," povedal Moody trochu zlostne. Po tych slovach nastalo mimoriadne napate ticho. Ludo Bagman sa tvaril skutocne velmi vylakane, nervozne sa kolisal na chodidlach a povedal: ,,Moody, clovece... co to hovoris!" ,,Vsetci vieme, ze profesor Moody povazuje pol dna za strateny, ak do obeda neodhali sest vrazednych sprisahani," nahlas vyhrkol Karkarov. ,,Teraz ocividne uci svojich studentov, aby sa aj oni bali vrazdy. Nezvycajna vlastnost u ucitela obrany proti ciernej magii, Dumbledore, ale nepochybne mate svoje dovody." ,,Ja ze si namyslam?" vrcal Moody. ,,Ze vidim, co nie je, ha? Musel to byt velmi skuseny carodejnik alebo carodejnica, kto vlozil do case chlapcovo meno..." ,,A aky mate o tom dokaz?" rozhodila obrovskymi rukami madam Maxime. ,,Ved prekabatil velmi mocny carovny predmet!" odvetil Moody. ,,Na to, aby niekto donutil casu zabudnut, ze v turnaji sutazia iba tri skoly, je potrebne vynimocne silne kuzlo pomatenia. Domnievam sa, ze vlozil Potterovo meno za nejaku stvrtu skolu, aby si bol isty, ze je jediny vo svojej kategorii..." ,,Zda sa, ze ste o tom dost premyslali, Moody," chladne odsekol Karkarov, ,,a je to skutocne genialna teoria, hoci, pravdaze, pocul som, ako ste si nedavno vzali do hlavy, ze v jednom z darcekov k vasim narodeninam je dokonale maskovane vajce baziliska, a rozbili ste ho na marne kusky, kym ste nezistili, ze su to cestovne hodiny. Takze chapte, ak vas nebudeme brat celkom vazne..." ,,Su taki, co zneuzivaju nevinne situacie vo svoj prospech," odsekol Moody hrozivo. ,,Je mojou pracou mysliet tak, ako myslia cierni magovia, Karkarov - iste si to pamatate..." ,,Alastor!" varovne zvolal Dumbledore. Harry sa chvilku cudoval, komu to hovori, ale potom si uvedomil, ze ,,Divooky" by sotva mohlo byt Moodyho skutocne krstne meno. Moody zmlkol, hoci stale si riaditela Durmstrangu s uspokojenim premeriaval - Karkarovovi horela tvar. ,,Ako tato situacia vznikla, to nevieme," zhrnul napokon Dumbledore, oslovujuc vsetkych v miestnosti. ,,Zda sa mi vsak, ze nema- 206 - me na vyber, musime ju prijat. Na ucast v tomto turnaji boli vybrani obaja - Cedric i Harry. A preto sa ho aj obaja zucastnia." ,,Ach, ale Dumbly-dorr..." ,,Moja mila madam Maxime, ak mate ine riesenie, rad si ho vypocujem." Dumbledore cakal, ale madam Maxime nepovedala nic, iba nanho ganila. Nebola jedina. Snape sa tvaril nazurene. Karkarov bol od hnevu cely popolavy, Bagmana to vsak zrejme nadchlo. ,,Tak sa do toho pustime, nie?" suchal si ruky a usmieval sa. ,,Musime predsa dat sampionom pokyny. Barty, chces sa toho ujat?" Zdalo sa, akoby sa pan Crouch prebral z hlbokeho zamyslenia. ,,Ano," povedal, ,,pokyny. Ano... prva uloha..." Podisiel blizsie do svetla z ohna. Harry si pomyslel, ze zblizka vyzera, akoby bol chory. Pod ocami mal tmave kruhy a jeho vraskava plet pripominala tenky papier - na Svetovom pohari tak nevyzeral. ,,Prva uloha ma preverit vasu smelost," povedal Harrymu, Cedricovi, Fleur a Viktorovi, ,,takze vam nepovieme, co to bude. Odvaha zoci-voci neznamemu je u carodejnika dolezita vlastnost... velmi dolezita... Prva uloha sa bude plnit dvadsiateho stvrteho novembra pred ostatnymi studentmi a porotou. Pri vykone sampioni nesmu ziadat o pomoc, ani prijat pomoc od ucitelov. Postavia sa pred prvu ulohu vyzbrojeni iba prutikom. Informacie o druhej ulohe dostanu po skonceni prvej. Pretoze ucast na turnaji je narocna a zabera vela casu, sampioni su oslobodeni od koncorocnych testov." Pan Crouch sa otocil k Dumbledorovi. ,,Myslim, ze to je vsetko, Albus, ci nie?" ,,Myslim, ze ano," odvetil Dumbledore, ktory hladel na pana Croucha trochu znepokojene. ,,Urcite dnes vecer nechces zostat na Rokforte, Barty?" ,,Nie, Dumbledore, musim sa vratit na ministerstvo," odvetil pan Crouch. ,,Mame prave velmi rusno, sme vo velmi tazkej situacii... Nechal som vsetko na starosti mlademu Weatherbymu... Je velmi odusevneny... az trochu privelmi, ak mam povedat pravdu..." ,,Tak pod pred odchodom s nami aspon na poharik," navrhol Dumbledore. - 207 - ,,No tak, Barty, ja zostavam!" veselo povedal Bagman. ,,Vsetko sa teraz toci okolo Rokfortu, je to ovela vzrusujucejsie nez v urade!" ,,Ja si to nemyslim, Ludo," odvetil Crouch trochu podrazdene, ako maval vo zvyku. ,,Profesor Karkarov, madam Maxime... jeden na dobry spanok?" pozyval ich Dumbledore. No madam Maxime uz chytila Fleur okolo pliec a rychlo ju odvadzala z miestnosti. Ked vychadzali do Velkej siene, Harry pocul, ako sa obe velmi rychlo rozpravaju po francuzsky. Karkarov kyvol Krumovi a aj oni dvaja odisli, i ked mlcky. ,,Harry, Cedric, mozete odist," prikazal im Dumbledore, usmievajuc sa na oboch. ,,Studenti Chrabromilu a Biflomoru uz cakaju na oslavu s vami, a bolo by skoda pripravit ich o takuto vynikajucu prilezitost narobit neporiadok a krik." Harry pozrel na Cedrica, ktory prikyvol, a nato odisli spolu. Velka sien uz bola prazdna, sviecky takmer dohoreli a zubate usmevy tekvic sa strasidelne mihotali. ,,Tak teda," ozval sa Cedric a pousmial sa. ,,Zase budeme hrat proti sebe." ,,Zda sa, ze ano," prikyvol Harry. Na inu odpoved sa nezmohol. V hlave mal vsetko naruby, akoby mu niekto vyplienil mozog. ,,Povedz..." ozval sa Cedric, ked prisli do vstupnej haly, ktoru teraz bez Ohnivej case osvetlovali iba fakle. ,,Ako si ta dostal svoje meno?" ,,Ja som to nebol," povedal Harry a hladel nanho. ,,Ja som ho ta nevlozil. Hovoril som pravdu." ,,Ach, no dobre," odvetil Cedric. Harry videl, ze mu neveri. ,,Tak sa teda maj." Cedric zamieril k dveram vpravo. Harry stal a pocuval, ako schadza kamennymi schodmi za nimi, a potom pomaly vystupoval po mramorovom schodisku. Uveri mu niekto okrem Rona a Hermiony, alebo si vsetci budu mysliet, ze sa sam prihlasil na turnaj? No ako si to niekto mohol mysliet, ked teraz ma proti sebe superov s o tri roky dlhsim carodejnickym vzdelanim a cakaju ho ulohy zrejme nielen velmi nebezpecne, ale take, ktore bude musiet plnit pred stovkami ludi. Ano, myslel na to, fantaziroval o tom, ale to bol iba zart, akysi plany sen... nikdy naozaj, nikdy vazne neuvazoval o tom, ze by sa prihlasil... - 208 - No uvazoval o tom niekto iny... niekto iny chcel, aby sa Harry zucastnil turnaja, a postaral sa o to. Preco? Aby mu urobil radost? On si to nemyslel... Aby videl, ako sa zosmiesni? No, tak to sa mu pravdepodobne splni... Alebo aby ho zabil? Nie je Moody iba paranoidny ako zvycajne? Nemohol niekto dat Harryho meno do case, aby si z neho vystrelil, zo zartu? Naozaj niekto chce, aby zomrel? Na to Harry vedel odpovedat hned. Ano, niekto chce, aby zomrel, niekto to chcel uz vtedy, ked mal jeden rok... lord Voldemort. Ale ako mohol lord Voldemort zariadit, aby sa Harryho meno dostalo do Ohnivej case? Voldemort je vraj niekde daleko, v nejakej dalekej krajine, skryva sa tam, osamely... slaby a bezmocny... A predsa v tom sne, z ktoreho sa zobudil na bolest jazvy, Voldemort nebol sam... rozpraval sa s Cervochvostom... pripravovali Harryho vrazdu... Harry skoro dostal sok, ked zistil, ze je uz pred Tucnou panou. Sotva vnimal, kam ho nohy nesu. Prekvapilo ho, ked videl, ze nie je v rame sama. Vycivena carodejnica, ktora preletela do susedneho obrazu v miestnosti, kde boli sustredeni sampioni, teraz samolubo sedela vedla Tucnej panej. Musela uhanat cez vsetky obrazy lemujuce sedem schodisk, aby sa ta dostala prv ako on. Ona i Tucna pani hladeli nanho zvedavo a so zaujmom. ,,No toto, no toto," hovorila Tucna pani. ,,Violeta mi prave vsetko povedala. Kto je teda sampionom skoly? ,,Nezmysel," povedal Harry bez zaujmu. ,,To veru nie je nezmysel!" rozhorcene zvolala bleda carodejnica. ,,Nie, nie, Violeta, to je heslo," upokojovala ju Tucna pani a rozhojdala sa v pantoch, aby Harry mohol vojst do klubovne. Prival hluku, ktory dolahol do Harryho usi, ked sa portret otvoril, ho takmer zrazil naspat. Vzapati ho asi tucet parov ruk vtiahlo do klubovne a on sa ocitol pred celou chrabromilskou fakultou, vykrikujucou, tlieskajucou a piskajucou. ,,Mal si nam povedat, ze si sa prihlasil!" reval Fred napoly nahnevany, napoly uchvateny. ,,Ako sa ti to podarilo bez brady? Senzacia!" hucal George. - 209 - ,,Ja som sa neprihlasil," opakoval Harry. ,,Ja neviem, ako..." No Angelina sa nanho vrhla: ,,Och, ked som to nemohla byt ja, asponze je to niekto z Chrabromilu." ,,Odplatis Diggorymu ten posledny metlobalovy zapas, Harry!" jacala Katie Bellova, dalsia z chrabromilskych triafaciek. ,,Su tu dobroty, Harry, pod, daj si..." ,,Nie som hladny, mal som dost na hostine." Nikto vsak nechcel pocut, ze nie je hladny, nikto nechcel pocut, ze nedal svoje meno do case, zdalo sa, ze si nikto, ani jediny clovek nevsimol, ze on nema naladu oslavovat... Lee Jordan odkialsi vyhrabal chrabromilsku zastavu a trval na tom, ze ju ovinie okolo Harryho ako plast. Harry sa nemohol vyslobodit, vzdy ked sa pokusil odkradnut sa tocitym schodiskom hore do spalne, dav okolo neho sa uzavrel, vnutili mu dalsie datelinove pivo, napchavali mu do ruk zemiakove lupienky a arasidy... vsetci chceli vediet, ako to urobil, ako prekabatil Dumbledorovu vekovu hranicu a dostal svoje meno do case... ,,Ja som to neurobil..." opakoval znova a znova, ,,neviem, ako sa to stalo." Ale aj tak si nikto nevsimal jeho odpovede, takze zbytocne sa namahal. ,,Som unaveny!" vykrikol napokon skoro po pol hodine. ,,Nie, vazne, George... idem do postele..." Zo vsetkeho najvacsmi tuzil najst Rona a Hermionu, kusok zdraveho rozumu, ale ani jedneho v klubovni nevidel. Trval na tom, ze sa potrebuje vyspat, a skoro zvalcoval malych bratov Creeveyovcov, ked sa pokusili prepadnut ho na prvom schode, ale napokon sa mu podarilo vsetkych sa striast a co najrychlejsie vybehol do spalne. Ulavilo sa mu, ked Rona nasiel obleceneho lezat na posteli v inak prazdnej spalni. Ked Harry za sebou zabuchol dvere, Ron pozrel nanho. ,,Kde si bol?" spytal sa Harry. ,,Ach, ahoj," odvetil Ron. Usmieval sa, ale bol to akysi cudny, napaty usmev. Harry si odrazu uvedomil, ze este stale ma na sebe sarlatovu chrabromilsku zastavu, ktoru okolo neho uviazal Lee. Rychlo si ju chcel dat dole, ale bola natuho zauzlena. Ron lezal na posteli, ani sa nepohol, len hladel, ako sa s nou Harry trapi. - 210 - ,,Tak teda gratulujem," povedal napokon, ked si Harry konecne zlozil zastavu a odhodil ju do kuta. ,,Co myslis tym ,gratulujem'?" Harry civel na Rona. Ronov usmev vobec nebol v poriadku. Bola to skor grimasa. ,,No predsa nikomu inemu sa nepodarilo dostat sa za vekovu hranicu," odvetil Ron. ,,Ani len Fredovi s Georgeom. Co si pouzil? Neviditelny plast?" ,,Neviditelny plast by mi nepomohol prekrocit tu ciaru," pomaly vravel Harry. ,,Ach, spravne. Myslel som si, ze by si mi to povedal, keby to bol neviditelny plast," pokracoval Ron, ,,lebo ten by nas prikryl oboch, vsak? Ale ty si nasiel iny sposob, pravda?" ,,Pocuj, ja som svoje meno do case nedal," tvrdil Harry. ,,Musel to urobit niekto iny." Ron nadvihol obocie. ,,Preco by to niekto robil?" ,,Neviem." Harry mal pocit, ze to vyznie velmi melodramaticky, ale napriek tomu povedal: ,,Aby ma zabil." Ronovo obocie vyskocilo tak vysoko, az mu skoro zmizlo vo vlasoch. ,,To je v poriadku, mne mozes povedat pravdu," povedal Ron. ,,Ak nechces, aby to ostatni vedeli, dobre, ale nechapem, preco sa obtazujes klamat, ved si s tym nemal problemy. Kamaratka Tucnej panej, ta Violeta, nam uz povedala, ze Dumbledore tvoju ucast povolil. Prva cena je tisic galleonov, co? A nemusis robit ani koncorocne testy..." ,,Ja som svoje meno do case nedal!" Harry sa uz hneval. ,,Ano, ano," opakoval Ron rovnako pochybovacne ako Cedric. ,,Ibaze si dnes rano hovoril, ze ked, tak by si to urobil vcera vecer, aby ta nikto pri tom nevidel... aby si vedel, ja nie som hlupy." ,,Ale vyzeras tak," odsekol Harry. ,,Ano?" Na Ronovej tvari uz nezostal nijaky usmev, ani len nuteny. ,,Iste uz chces spat, Harry. Predpokladam, ze musis zajtra skoro vstavat na fotografovanie a tak." Prudko zatiahol zavesy okolo postele so stlpikmi a Harryho nechal stat pri dverach a civiet na tmavocervene zamatove zavesy, ktore teraz skryvali jedneho z mala ludi, o ktorych bol presvedceny, ze mu veria. - 211 - OSEMNASTA KAPITOLA VAZENIE PRUTIKOV Ked sa Harry v nedelu rano zobudil, chvilu mu trvalo, kym mu doslo, preco sa citi tak mizerne a nepokojne. Vtedy ho prigniavila spomienka na predchadzajuci vecer. Posadil sa a odhrnul zavesy na posteli, ze sa porozprava s Ronom, donuti ho, aby mu uveril, no zistil, ze Ronova postel je prazdna. Ocividne siel na ranajky. Harry sa obliekol a pobral sa dolu tocitym schodiskom do klubovne. Len co sa zjavil, ti, co sa uz naranajkovali, zacali tlieskat. Predstava, ze ma ist do Velkej siene a pred ostatnych Chrabromilcanov, ktori sa k nemu spravali ako k nejakemu hrdinovi, ho nelakala, lenze mohol si vybrat medzi nimi a bratmi Creeveyovcami, ktori mu divo mavali, aby siel k nim. Razne zamieril k portretovemu vchodu, potisol ho, vysiel von a ocitol sa zoci-voci Hermione. ,,Ahoj," pozdravila a podavala mu kopu hrianok zabalenych v obrusku. ,,Priniesla som ti toto... Nechces sa ist prejst?" ,,Dobry napad," vdacne suhlasil Harry. Zisli dolu, presli cez vstupnu halu, ani len nepozreli smerom k Velkej sieni, a onedlho kracali po travniku k jazeru, kde kotvila lod Durmstrangu, cierna silueta ktorej sa odzrkadlovala vo vode. Bolo studene rano, a ked kracali a zuli hrianky, Harry podrobne Hermione porozpraval, co sa stalo potom, ked odisiel od chrabromilskeho stola. Nesmierne sa mu ulavilo, ze Hermiona o jeho slovach nepochybovala. ,,Pravdaze som vedela, ze si sa neprihlasil sam," povedala, ked jej opisal, co sa odohravalo v malej miestnosti pri Velkej sieni. ,,Mal si sa vidiet, ked Dumbledore precital tvoje meno! Ale otazka je, kto ho ta dal? Lebo Moody ma pravdu, Harry... nemyslim si, ze by to mohol urobit nejaky student... studentovi by sa nikdy nepodarilo casu oklamat, ani sa dostat cez Dumbledorovu..." - 212 - ,,Nevidela si Rona?" skocil jej do reci Harry. Hermiona vahala. ,,Ehm... ano... bol na ranajkach." ,,Stale si mysli, ze som sa prihlasil sam?" ,,No... nie, myslim, ze nie... nie naozaj," odvetila rozpacito. ,,Co tym chces povedat, ze nie naozaj?" ,,Och, Harry, nie je to jasne?" beznadejne povedala Hermiona. ,,Ziarli." ,,Ziarli?" neveriacky zopakoval Harry. ,,Ziarli na co? Chce urobit zo seba hlupaka pred celou skolou, to chce?" ,,Pozri," trpezlivo vysvetlovala Hermiona, ,,vzdy si to ty, na koho sa zameriava vsetka pozornost, vies, ze je to tak. Ja viem, ze ty za to nemozes," dodala rychlo, ked videla, ze Harry uz nazlostene otvara usta. ,,Viem, ze ty o to nestojis... ale - no - vies, Ron musi doma superit so vsetkymi bratmi a ty si jeho najlepsi priatel, a si skutocne slavny. Len co ta ludia zbadaju, on je odstaveny nabok, ale vyrovnal sa s tym, nikdy o tom nehovori, no myslim, ze toto bolo uz nanho privela..." ,,Skvele," trpko povedal Harry. ,,Naozaj skvele. Povedz mu, ze sa s nim kedykolvek vymenim. Povedz mu, ze ochotne... Ludia mi zizaju na celo vsade, kam sa pohnem..." ,,Ja mu nic hovorit nebudem," vyhlasila Hermiona. ,,Povedz mu to sam. Len tak si to vyjasnite." ,,Ja za nim nebudem behat a nutit ho, aby konecne dospel!" skrikol Harry tak hlasno, ze z nedalekeho duba vystrasene vyletelo niekolko sov. ,,Mozno mi uveri, ze sa tomu netesim, ked si zlamem vazy alebo..." ,,To nie je smiesne," potichu poznamenala Hermiona. Tvarila sa mimoriadne znepokojene. ,,Harry, rozmyslala som... vies, co musime urobit, len co sa vratime do hradu?" ,,Ano, poriadne Rona kopnut do..." ,,Napisat Siriusovi. Musis mu oznamit, co sa stalo. Poziadal ta, aby si ho informoval o vsetkom, co sa deje v Rokforte... Skoro akoby cakal, ze sa nieco taketo stane. Zobrala som so sebou pergamen a brko." ,,Zabudni na to," nesuhlasil Harry a obzeral sa, ci ich niekto nemohol vypocut, ale okolie skoly bolo celkom prazdne. ,,Vratil sa iba preto, ze ma pichlo v jazve. A ked mu napisem, ze ma niekto prihla- 213 - sil do Trojcarodejnickeho turnaja, pravdepodobne sa priruti rovno do hradu." ,,Chcel by, aby si mu to napisal," prisne pripominala Hermiona. ,,Aj tak sa to dozvie..." ,,Ako?" ,,Harry, toto neprejde potichu," vravela Hermiona velmi vazne. ,,Tento turnaj je slavny a aj ty si slavny. Naozaj by ma prekvapilo, keby uz dnes nebolo v Dennom Prorokovi nieco o tvojej ucasti... Uz si v polovici knih o Ved-Vies-Kom... a Sirius by to radsej pocul od teba, som si tym ista." ,,Dobre, dobre, napisem mu," podvolil sa Harry a hodil posledny kusok hrianky do jazera. Obaja hladeli, ako chvilu plaval na hladine, potom sa z vody vynorilo velke chapadlo a stiahlo ho dolu. Nato sa vratili do hradu. ,,Ktoru sovu mam poslat?" spytoval sa Harry, ked sli hore schodmi. ,,Pisal mi, aby som Hedvigu uz nepouzival." ,,Spytaj sa Rona, ci by ti nepozical..." ,,Rona o nic prosit nebudem," rozhodne vyhlasil Harry. ,,Tak si teda pozicaj niektoru skolsku sovu, ved ich moze pouzit hocikto," navrhla Hermiona. Sli hore do soviarne. Hermiona dala Harrymu kusok pergamenu, brko, flasku atramentu a obchadzala okolo dlhych bidielok a obzerala si rozmanite sovy, Harry si zatial sadol a pisal list. Mily Sirius, pisal si mi, ze Ta mam informovat o tom, co sa deje v Rokforte, tak a je to tu - neviem, ci si pocul, ale tento rok sa kona Trojcarodejnicky turnaj a v sobotu vecer ma Ohniva casa vybrala ako stvrteho sampiona. Neviem, kto do nej vlozil moje meno, ale ja som to nebol. Druhym rokfortskym reprezentantom je Cedric Diggory z Biflomoru. Tu zastal a zamyslel sa. Nutkalo ho napisat, ake obavy mu od vcerajsieho vecera zvieraju hrud, ale raz nevedel, ako to vyjadrit slovami, a tak jednoducho znova namocil brko do atramentu a napisal: - 214 - Dufam, ze ste v poriadku, Ty aj Hrdozobec Harry ,,Hotovo," povedal Hermione, vstal a oprasil si z habitu slamu. Vtedy mu zletela na plece Hedviga a natrcila nohu. ,,Teba nemozem poslat," vravel jej Harry a obzeral sa po skolskych sovach. ,,Musim si vybrat jednu z tychto..." Hedviga hlasno zahukala a vzlietla tak prudko, az sa mu jej pazury zaryli do pleca. Cely cas, co Harry uvazoval list o nohu velkej plamienke driemavej, mu sedela chrbtom. Ked plamienka odletela, Harry naciahol ruku a chcel Hedvigu pohladkat, ale ona zurivo cvakla zobakom a odletela k tramom, kam na nu nedosiahol. ,,Najprv Ron, teraz aj ty," nahnevane povedal Harry. ,,Ja za to nemozem." Ak si Harry myslel, ze sa situacia zlepsi, ked si vsetci zvyknu na myslienku, ze je sampion, druhy den mu ukazal, ako velmi sa mylil. Na vyucovani sa uz nemohol vyhybat spoluziakom - a bolo jasne, ze nielen chrabromilska fakulta, ale aj ostatni studenti si myslia, ze Harry sa prihlasil na turnaj sam. Zdalo sa vsak, ze im sa to na rozdiel od Chrabromilcanov nezda take uzasne. Biflomorcania, ktori s Chrabromilcanmi zvycajne vyborne vychadzali, voci nim viditelne ochladli. Ocividne si mysleli, ze Harry chce pripravit o slavu ich sampiona, a ten pocit mozno este zhorsoval aj fakt, ze biflomorska fakulta dosial zriedka ziskala nejake ocenenie a ze Cedric bol jeden z mala, ktory sa im o nejake postaral, ked raz vdaka nemu porazili Chrabromil v metlobale. Ernie Macmillan a Justin Finch-Fletchley, s ktorymi sa Harry za normalnych okolnosti kamaratil, sa s nim na herbologii nerozpravali, hoci presadzali poskakujuce cibule na tom istom podnose. Dost neprijemne sa vsak smiali, ked sa jedna z poskakujucich cibul Harrymu vysmykla z ruky a silno ho udrela do tvare. Ani Ron sa s Harrym nerozpraval. Hermiona sedela medzi nimi a snazila sa o nenuteny rozhovor. Hoci jej obaja odpovedali normalne, vyhybali sa vzajomnemu pohladu. - 215 - Harrymu sa zdalo, ze este aj profesorka Sproutova sa k nemu sprava odmerane, ale napokon, ona bola veducou Biflomoru. Za normalnych okolnosti by sa bol tesil na Hagrida, ale starostlivost o zazracne tvory znamenala, ze sa musi stretnut aj so Slizolincanmi - a bude to po prvy raz, odkedy sa stal sampionom. Ako sa dalo cakat, Malfoy prisiel k Hagridovej chalupe so svojim zvycajnym usklabkom na tvari. ,,A, pozrime, chlapci, sampion!" obratil sa ku Crabbovi a Goylovi, len co ich mohol Harry pocut. ,,Vzali ste si pamatnicky na autogram? Radsej si pytajte podpis teraz, lebo pochybujem, ze bude medzi nami dlho... Polovica sampionov Trojcarodejnicke turnaje neprezila. Co myslis, Potter, ty ako dlho vydrzis? Ja sa stavim, ze desat minut prvej ulohy." Crabbe s Goylom sa podlizavo zarehotali, ale Malfoy musel prestat, lebo z chalupy sa vynoril Hagrid, v rukach niesol vratku vezu z naukladanych debien a v kazdej z nich bol jeden teraz uz velky tryskochvosty skrot. Na zdesenie ziakov Hagrid vysvetloval, ze dovodom, preco sa skroty kantrili, bolo nadmerne mnozstvo potlacanej energie, a aby to vyriesili, kazdy student ma uviazat skrotovi remienok a vziat ho na kratku prechadzku. Tento plan bol dobry jedine na to, ze celkom odputal Malfoya. ,,S tymto mam ist na prechadzku?" zopakoval znechutene, ked nakukal do jednej z debien. ,,A kam vlastne mam ten remienok pripevnit? Okolo bodca, vybuchujuceho chvosta alebo cuciaka?" ,,Okolo brucha," odvetil Hagrid a predviedol to. ,,Ehm... pre kazdy pripad by ste si mali dat rukavice z dracej koze. Harry, pod sem, pomozes mi tunak s tymto velikym..." V skutocnosti mal vsak Hagrid v umysle porozpravat sa s Harrym osamote. Pockal, kym ostatni so svojimi skrotmi odisli, potom sa otocil k Harrymu a velmi vazne povedal: ,,Tak teda sutazis, Harry. V turnaji. Reprezentant skoly." ,,Jeden z reprezentantov," opravil ho Harry. Hagridove uhlovocierne oci hladeli spod strapateho obocia velmi ustarane. ,,Netusis, kto to tam strcil namiesto teba, Harry?" ,,Ty teda veris, ze som to neurobil ja?" spytal sa Harry, len tazko skryvajuc vdacnost, ktoru pocitil pri Hagridovych slovach. - 216 - ,,Jasnacka," zahundral Hagrid. ,,Povedal si, ze si to nebol ty a ja ti verim - aj Dumbledore ti veri." ,,Rad by som vedel, kto to urobil," trpko si vzdychol Harry. Obaja pozreli na travnik - ziaci boli teraz po nom roztruseni a vsetci mali velke tazkosti. Takmer uz metrove skroty boli mimoriadne silne. Uz neboli hole a bezfarebne - narastol im akysi hruby, sivasty a leskly pancier. Vyzerali ako krizence obrovskeho skorpiona s pretiahnutym krabom, no stale sa im nedali rozoznat hlavy ani oci. Nadobudli nesmiernu silu a tazko sa dali ovladat. ,,Zda sa, ze im je dobre, co?" spokojne povedal Hagrid. Harry predpokladal, ze hovori o skrotoch, lebo spoluziakom rozhodne dobre nebolo, z casu na cas so znepokojivym tresk niektoremu skrotovi vybuchol chvost, co ho hodilo niekolko metrov dopredu, a tak sa mnohi ziaci ocitli na zemi, skroty ich vliekli a oni zakazdym horkotazko vstavali. ,,Ach, ja neviem, Harry," vzdychol si odrazu Hagrid a znovu znepokojene nanho pozrel. ,,Reprezentant skoly... tebe sa tusim prihodi vsetko mozne, hm?" Harry neodpovedal. Ano, vyzeralo to tak, ze jemu sa prihodi kadeco... viac-menej to iste mu povedala aj Hermiona na prechadzke pri jazere, a to je podla nej dovod, preco sa s nim Ron nerozprava. Nasledujucich par dni patrilo k najhorsim, ake Harry na Rokforte prezil. Dalo sa to skoro prirovnat k situacii v druhom rocniku, ked ho velka cast skoly niekolko mesiacov podozrievala, ze to on utoci na spoluziakov. Lenze Ron bol vtedy na jeho strane. Harry si myslel, ze by lepsie znasal spravanie ostatnych, keby sa s nim Ron zase priatelil. Lenze sa mu nebude vnucovat, ked to Ron nechce. V celkovej atmosfere nevole sa vsak citil osamelo. Chapal postoj Biflomorcanov, aj ked sa mu nepacil - mali predsa vlastneho reprezentanta, ktoreho mohli podporovat. Od Slizolincanov ocakaval iba zlomyselne urazky - nikdy ho nemali v laske, lebo sa casto podielal na ich porazkach v metlobale i v medzifakultnych majstrovstvach. Dufal vsak, ze Bystrohlavcania sa cez to prenesu a budu ho podporovat rovnako ako Cedrica. Mylil sa. Vacsina Bystrohlavcanov si myslela, ze v zufalej snahe preslavit sa este vacsmi, prekabatil casu, aby prijala jeho meno. - 217 - A navyse, Cedric vyzeral reprezentativnejsie ako on. Bol mimoriadne pekny, mal rovny nos, tmave vlasy a sive oci, takze sa tazko dalo povedat, kto si po tieto dni ziskaval viac obdivu - Cedric alebo Viktor Krum. Harry dokonca videl, ze tie iste siestacky, ktore sa na zaciatku tak velmi usilovali ziskat Krumov autogram, raz cez obed prosikali Cedrica, aby sa im podpisal na skolske tasky. Odpoved od Siriusa zatial nechodila, Hedviga odmietala co len priblizit sa k Harrymu, profesorka Trelawneyova predpovedala jeho smrt s este vacsou istotou ako zvycajne a na hodine profesora Flitwicka sa mu vobec nedarilo privolavacie zaklinadlo, takze on jediny, pravda okrem Nevilla, dostal domacu ulohu navyse. ,,Naozaj to nie je take tazke, Harry," pokusala sa ho cestou z triedy upokojit Hermiona - predmety k nej lietali z druheho konca miestnosti po celu hodinu, ako keby mala nejaky magnet na handry, kose na papier a lunaskopy. ,,Iba si sa poriadne nesustredil..." ,,Ktovie preco," zamracene zavrcal Harry, ked okolo presiel Cedric Diggory obklopeny velkym hlucikom usmiatych dievcat, pricom vsetky hladeli na Harryho ako na nejaky obrovsky exemplar tryskochvosteho skrota. ,,Aj tak je to jedno. Popoludni sa mozem tesit na dve hodiny elixirov..." Dvojhodinove elixiry boli vzdy hrozny zazitok, ale po tieto dni na nich prezival vyslovene muky. Znamenalo to stravit pol druha hodiny zavrety v podzemnom zalari so Snapom a Slizolincanmi, ktori akoby sa rozhodli Harryho trestat, ako najvacsmi mohli, za to, ze sa opovazil stat sa reprezentantom skoly - nic neprijemnejsie si uz ani nevedel predstavit. Uz cely piatok sa usiloval zo vsetkych sil, pricom Hermiona vedla neho mu septom monotonne opakovala: ,,Nevsimaj si ich, nevsimaj si ich, nevsimaj si ich," a videl, ze ani dnes to nebude lepsie. Ked po obede prisli s Hermionou do Snapovych zalarov, vsetci Slizolincania cakali vonku a kazdemu vpredu na habite svietil velky odznak. Na jeden blaznivy okamih si Harry pomyslel, ze su to odznaky SOPLOSu - a vzapati zistil, ze je na nich svietivymi cervenymi pismenami, ktore jasne ziarili v sere podzemnej chodby, napisane: PODPORUJTE CEDRICA DIGGORYHO, SKUTOCNEHO REPREZENTANTA - 218 - ROKFORTU! ,,Pacia sa ti, Potter?" spytal sa Malfoy nahlas, ked sa Harry k nemu priblizil. ,,A to nie je vsetko - aha!" Pritlacil si odznak na prsia, napis na nom zmizol a nahradil ho dalsi, tentoraz ziarivozeleny: POTTER SMRDI! Slizolincania zavyjali od smiechu. Vsetci si postlacali odznaky, az vsade okolo Harryho jasne ziaril napis POTTER SMRDI! Citil, ako mu do hlavy stupa horucava. ,,Velmi smiesne," sarkasticky poznamenala Hermiona Pansy Parkinsonovej a jej bande slizolinskych dievcat, ktore sa smiali ako pominute, ,,skutocne vtipne." Ron stal pri stene s Deanom a Seamusom. Nesmial sa, ale ani sa Harryho nezastal. ,,Chces jeden, Grangerova?" Malfoy podaval odznak Hermione. ,,Mam ich kopu. Ale nedotkni sa mojich ruk. Vies, prave som si ich umyval. Nechcem, aby mi ich zahnusila humusacka." Vtom, akoby sa hnev, ktory Harry uz dlhe dni pocitoval, prevalil cez akusi priehradu v jeho hrudi. Kym si stihol zvazit, co robi, vytiahol prutik. V okamihu sa vsetci naokolo jeden cez druheho pokusali uniknut z ich dosahu, ustupovali do chodby. ,,Harry!" varovne zvolala Hermiona. ,,No len pokracuj, Potter," precedil cez zuby Malfoy a takisto vytiahol prutik. ,,Moody tu teraz nie je, aby na teba dal pozor - urob to, ak mas odvahu..." Zlomok sekundy si hladeli do oci a potom presne v tej istej chvili obaja konali. ,,Furnunculus!" vykrikol Harry. ,,Densaugeo!" zvreskol Malfoy. Z oboch prutikov vyleteli zablesky svetla. Vo vzduchu do seba narazili a odrazili sa na vsetky strany - Harryho zasiahol Goyla do tvare a Malfoyov Hermionu. Goyle zvreskol a chytil sa za nos, kde - 219 - mu naskocili velikanske mrzke vredy a Hermiona si zdesene zakryvala dlanou usta a fnukala. ,,Hermiona!" Ron sa vrhol k nej, aby zistil, co sa jej stalo. Harry sa otocil a videl, ako Ron odtahuje Hermione ruku od tvare. Nebol to pekny pohlad. Hermionine predne zuby - uz aj tak vacsie ako priemer - rastli alarmujucou rychlostou a ako sa jej predlzovali, coraz vacsmi sa podobala na bobra - tiahli sa ponad spodnu peru k brade - zdesena Hermiona to citila a srdcervuco vykrikla. ,,Co ma znamenat ten hluk?" ozval sa tichy hrozny hlas. Prisiel Snape. Slizolincania sa pustili hlucne vysvetlovat. Snape ukazal dlhym zltym prstom na Malfoya a povedal: ,,Vysvetlite." ,,Potter na mna zautocil, pane..." ,,Zautocili sme obaja!" vykrikol Harry. ,,A... a zasiahol Goyla, pozrite!" Snape skumavo pozrel na Goyla. Jeho tvar sa teraz podobala na cosi, co by patrilo do atlasu jedovatych hub. ,,Nemocnicne kridlo, Goyle!" pokojne mu prikazal Snape. ,,Malfoy zasiahol Hermionu!" zvolal Ron. ,,Pozrite!" Donutil Hermionu, aby ukazala Snapovi zuby - usilovala sa skryt ich rukami, hoci to bolo tazke, lebo jej uz narastli az po golier. Pansy Parkinsonova a ostatne Slizolincanky sa az prehybali od potlacaneho smiechu a spoza Snapovho chrbta si ukazovali na Hermionu. Snape chladne pozrel na Hermionu a potom povedal: ,,Nevidim nijaky rozdiel." Hermiona vzlykla, do oci jej vhrkli slzy, potom sa otocila a bezala po chodbe, az sa im stratila z dohladu. Mozno to bolo stastie, ze Harry i Ron sa rozkricali na Snapa zaroven, stastie, ze ich hlasy sa v kamennej chodbe tak ozyvali, ze v tom zmatku Snape nemohol presne rozlisit ich nadavky. Hlavnu myslienku vsak pochopil. ,,Dobre," povedal zamatovym hlasom. ,,Chrabromilu strhavam patdesiat bodov a Potter aj Weasley dostanu trest. A teraz chodte do triedy, lebo budete tyzden po skole." Harrymu zvonilo v usiach. Po takej nespravodlivosti by najradsej Snapa zaklial, aby sa rozpadol na tisic slizkych kuskov. Presiel okolo neho a kracal aj s Ronom do zadnej casti zalara, kde tresol tasku na stol. Aj Ron sa triasol od hnevu - na chvilu sa zdalo, ze sa to medzi - 220 - nimi vrati do normalnych kolaji, ale vtedy Ron odbocil a sadol si k Deanovi a Seamusovi. Harryho nechal pri stole sameho. Na opacnom konci zalara sa Malfoy otocil k Snapovi chrbtom, stlacil odznak a uskrnal sa. Znova sa zablysol napis POTTER SMRDI! Ked sa zacala hodina, Harry uprene hladel na Snapa a predstavoval si, ake vselijake hrozne nehody by ho mohli postihnut... Keby len vedel pouzivat kliatbu Cruciatus... Snape by uz lezal na chrbte ako ten pavuk, zvijal sa a mykal... ,,Protijedy," zacal Snape, rozhliadal sa po ziakoch a chladne cierne oci sa mu pritom neprijemne ligotali. ,,Vsetci ste si mali pripravit recepty. Teraz ich starostlivo uvarite a potom si vyberieme niekoho, na kom jeden vyskusame..." Snape pozrel na Harryho a Harry vedel, co pride. Profesor sa chystal otravit jeho. Predstavoval si, ako berie kotlik, rozbieha sa dopredu a leje jeho obsah na Snapovu mastnu hlavu... No vtedy Harryho myslienky prerusilo zaklopanie na dvere. Bol to Colin Creevey. Opatrne vosiel do triedy, ziarivo sa usmieval na Harryho a siel k Snapovmu stolu. ,,Ano?" strucne ho oslovil Snape. ,,Pan profesor, mam, prosim, odviest Harryho Pottera hore." Snape ponad svoj krivy nos pozrel na Colina a tomu okamzite z tvare zmizol nadseny usmev. ,,Potter ma este hodinu elixirov," chladne odvetil. ,,Pride hore, ked sa hodina skonci." Colin zruzovel. ,,Pan profesor... pane, vola ho pan Bagman," vysvetloval nervozne. ,,Vsetci reprezentanti musia ist, myslim, ze ich chcu fotografovat..." Harry by bol dal vsetko, co ma, len aby Colinovi zabranil vyslovit tie posledne slova. Odvazil sa kutikom oka pozriet na Rona, ale Ron uprene hladel do stropu. ,,Vyborne, vyborne," odsekol Snape. ,,Potter, nechajte si tu veci, chcem, aby ste sa sem vratili, vas protijed si teda vyskusame neskor." ,,Pan profesor, prosim, ma si zobrat aj veci," pistal Colin. ,,Vsetci reprezentanti..." ,,Vyborne!" opakoval Snape. ,,Potter, vezmite si tasku a zmiznite mi z oci!" - 221 - Harry si prehodil tasku cez plece, vstal a zamieril k dveram. Ked prechadzal pomedzi slizolinske lavice, z kazdej strany prebleskovalo POTTER SMRDI! ,,Uzasne, Harry, vsak?" zacal Colin v okamihu, ako sa dvere zalara za nimi zavreli. ,,No nie? To, ze si reprezentant." ,,Ano, naozaj uzasne," zachmurene prikyvol Harry, ked sa pobrali k schodom do vstupnej haly. ,,Naco chcu fotografie, Colin?" ,,Myslim, ze do Denneho Proroka!" ,,Senzacia!" vzdychol si Harry skleslo. ,,Prave to som potreboval. Dalsiu publicitu." ,,Vela stastia!" zaprial mu Colin predo dvermi prislusnej miestnosti. Harry zaklopal a vosiel. Ocitol sa v pomerne malej triede. Vacsinu lavic odsunuli k stenam, takze uprostred vznikol dost velky priestor. Tri vsak stali vedla seba pred tabulou, pokryte zamatom az po zem. Za nimi bolo pat stoliciek a na jednej z nich sedel Ludo Bagman a rozpraval sa s carodejnicou v cyklamenovom habite, ktoru Harry nikdy v zivote nevidel. Viktor Krum, zamraceny ako vzdy, stal v kute a s nikym sa nerozpraval. Cedric konverzoval s Fleur. Ta podla Harryho vyzerala ovela spokojnejsie ako inokedy, pohadzovala hlavou, takze sa od jej dlhych striebristych vlasov odrazalo svetlo. Bruchaty muz s velkym ciernym fotoaparatom, z ktoreho sa trochu dymilo, ju sledoval kutikom oka. Bagman odrazu zbadal Harryho, rychlo vstal a vrhol sa k nemu. ,,A, tu je! Reprezentant cislo styri. Pod dalej, Harry, len pod dalej... nemas sa coho bat, bude to len zvycajne slavnostne vazenie prutikov. Ostatni porotcovia pridu hned..." ,,Vazenie prutikov?" nervozne zopakoval Harry. ,,Musime skontrolovat, ci su vase prutiky dokonale funkcne, neboj sa, ved vies, su to vase najdolezitejsie nastroje pri nastavajucich ulohach," vysvetloval mu Bagman. ,,Odbornici su teraz hore u Dumbledora. A potom sa bude trochu fotografovat. Toto je Rita Skeeterova," dodal a ukazal na carodejnicu v cyklamenovom habite. ,,Pise maly clanok o turnaji do Denneho Proroka..." ,,Mozno nie az taky maly, Ludo," ozvala sa Rita Skeeterova nespustajuc oci z Harryho. - 222 - Vlasy mala upravene do zlozitych a cudne tuhych lokniciek, ktore tvorili nezvycajny protiklad k jej tvari s masivnou celustou. Na ociach mala okuliare vykladane drahokamami. Hrube prsty, v ktorych zvierala kabelku z krokodilej koze, koncili patcentimetrovymi na karminovo nalakovanymi nechtami. ,,Mohla by som sa prv nez zacnete chvilocku porozpravat s Harrym?" spytala sa Bagmana, ale stale pritom uprene hladela na Harryho. ,,Viete, ako s najmladsim reprezentantom, aby sme to trochu ozivili." ,,Pravdaze!" zvolal Bagman. ,,Teda... ak Harry nema namietky." ,,Eh..." zacal Harry. ,,Fantasticke," zvolala Rita Skeeterova a vzapati karminovymi pazurmi prekvapujuco silno zvierala Harryho rameno, odvadzala ho z miestnosti a otvarala susedne dvere. ,,V tom hluku sa neda pracovat," vyhlasila. ,,Pozrime sa... a, ano, tu je to pekne a utulne." Bola to kutica na metly. Harry civel na novinarku. ,,Pod sem... moj zlaty... tak... vyborne," mlela, pricom si sadla na nebezpecne vratke prevratene vedro a Harryho postrcila na kartonovu skatulu, zabuchla dvere a zostali potme. ,,Tak sa teda na to pozrime..." Rozopla kabelku z krokodilej koze, vytiahla za hrst sviecok, ktore mavnutim prutika zapalila a zacarovala tak, ze zostali stat vo vzduchu. ,,Nebude ti prekazat, Harry, ak pouzijem bleskove brko? Budem sa tak moct volne s tebou rozpravat..." ,,Co pouzijete?" spytal sa Harry. Pery Rity Skeeterovej sa roztiahli do usmevu. Harry jej napocital tri zlate zuby. Znovu siahla do krokodilej kabelky a vytiahla dlhe brko jedovatozelenej farby a zvitok pergamenu, ktory vystrela na debnicku so zazracnym mnohoucelovym cistiacim prostriedkom pani Skawishovej. Koncek brka si strcila do ust a chvilu ho s ocividnou slastou cumlala, potom ho postavila kolmo na pergamen, kde balansovalo na hrote a trochu sa triaslo. ,,Skuska... som Rita Skeeterova, reporterka Denneho Proroka." Harry rychlo pozrel na brko. V tej chvili, ked Rita Skeeterova prehovorila, zelene brko zacalo carbat, klzalo po pergamene: - 223 - Styridsattrirocna atraktivna blondina Rita Skeeterova, ktorej nelutostne brko prepichla nejednu nafuknutu povest... ,,Fantasticke," zopakovala Rita Skeeterova, odtrhla vrchnu cast pergamenu, skrcila ju a vopchala do kabelky. Naklonila sa k Harrymu a povedala: ,,No tak, Harry... preco si sa rozhodol prihlasit do Trojcarodejnickeho turnaja?" ,,Eh..." zacal Harry znova, ale brko ho odputavalo. Hoci nic nehovoril, lietalo po pergamene a nechavalo za sebou novu vetu: Nepekna jazva, pamiatka na tragicku minulost hyzdi inak peknu tvar Harryho Pottera. Jeho oci... ,,Nevsimaj si brko, Harry," upozornila ho novinarka energicky. Harry nevolky pozrel na nu. ,,Tak teda... preco si sa rozhodol prihlasit, Harry?" ,,Ja som sa neprihlasil," odpovedal Harry. ,,Ja neviem, ako sa moje meno dostalo do Ohnivej case. Ja som ho ta nevlozil." Rita Skeeterova pochybovacne nadvihla nahrubo namalovane obocie. ,,No tak, Harry, nemusis sa bat problemov. Vsetci vieme, ze si sa vobec nemal prihlasit. Ale s tym sa netrap. Nasim citatelom sa rebeli pacia." ,,Ale ja som sa neprihlasil," zopakoval Harry. ,,Ja neviem, kto..." ,,Aky mas pocit z uloh, ktore ta ocakavaju?" vyzvedala sa Rita dalej. ,,Tesis sa? Si nervozny?" ,,Vlastne som na to este ani nemyslel... ano, asi som nervozny, myslim," dodal, pricom mu neprijemne zvieralo zaludok. ,,Reprezentanti v minulosti turnaj niekedy aj neprezili, vsakze?" zivo poznamenala Rita Skeeterova. ,,Vobec si na to nepomyslel?" ,,No... vraj to bude tento rok ovela bezpecnejsie," odvetil Harry. - 224 - Brko svistalo po pergamene medzi nimi hore-dolu, akoby sa korculovalo. ,,Samozrejme, aj v minulosti si uz hladel smrti do tvare, vsak?" poznamenala Rita Skeeterova a pozorne ho sledovala. ,,Co povies, ako ta to ovplyvnilo?" ,,Eh," Harry zase zo seba dostal iba tolko. ,,Myslis si, ze ten tragicky zazitok z minulosti v tebe upevnil snahu predviest sa? Potvrdit svoju povest? Myslis si, ze pohnutkou k tomu, aby si sa prihlasil do Trojcarodejnickeho turnaja, bolo to, ze...." ,,Ja som sa neprihlasil," odsekol Harry a uz ho to rozculovalo. ,,Pamatas sa na svojich rodicov?" skocila mu do reci Rita Skeeterova. ,,Nie," odsekol Harry. ,,Co myslis, ako by sa citili, keby sa dozvedeli, ze sutazis v Trojcarodejnickom turnaji? Boli by hrdi? Znepokojeni? Nahnevani?" Teraz sa uz Harry skutocne hneval. Ako ma, prepana, vediet, co by si jeho rodicia mysleli, keby boli nazive? Citil, ze Rita Skeeterova ho velmi pozorne sleduje. Mracil sa, vyhybal sa jej pohladu a hladel na slova, ktore brko prave napisalo: Slzy naplnaju tie prekvapenia zelene oci, ked sa nas rozhovor vracia k rodicom, ktorych si sotva pamata. ,,Ja NEMAM slzy v ociach!" nahlas zvolal Harry. Kym na to Rita Skeeterova stihla nieco povedat, dvere kutice sa otvorili. Harry sa rozhliadal, zmurkajuc v jasnom svetle. Stal tam Albus Dumbledore a hladel na nich, natlacenych v komorke. ,,Dumbledore!" zvolala Rita Skeeterova navonok radostne, ale Harry si vsimol, ze jej brko a pergamen zo skatule so vsecistiacim prostriedkom odrazu zmizli a Ritine pazury nahlivo zatvarali sponu krokodilej kabelky. ,,Ako sa mate?" zvolala, vstala a podavala Dumbledorovi svoju velku, skoro muzsku ruku. ,,Dufam, ze ste v lete citali moj clanok o konferencii Medzinarodnej carodejnickej konfederacie." - 225 - ,,Ocarujuco nehanebny," povedal Dumbledore a oci mu svietili. ,,Obzvlast sa mi pacila ta cast, kde ste ma opisovali ako staromodneho blazna." Na Rite Skeeterovej nebolo ani najmenej badat, ze by sa co len trosku hanbila. ,,Len som upozornovala, ze niektore vase postoje su trochu staromodne, Dumbledore, a ze mnohi radovi carodejnici..." ,,Bol by som rad, keby ta bezocivost bola podlozena nejakymi argumentmi, Rita," povedal Dumbledore so zdvorilym uklonom a usmevom, ,,ale obavam sa, ze tu zalezitost budeme musiet prebrat inokedy. Kazdu chvilu sa totiz zacne vazenie prutikov a nemoze sa konat, ak je jeden z nasich sampionov zavrety v komore na metly." Harry bol velmi rad, ze sa zbavil Rity Skeeterovej, a ponahlal sa naspat do miestnosti. Ostatni reprezentanti uz sedeli na stolickach pri dverach, a tak si rychlo sadol vedla Cedrica a hladel na zamatom pokryty stol, kde uz boli pripraveni styria z piatich porotcov - profesor Karkarov, madam Maxime, pan Crouch a Ludo Bagman. Rita Skeeterova sa usadila do kuta, Harry si vsimol, ze znovu vytiahla z kabelky kusok pergamenu, rozprestrela si ho na kolena, ocumlala koncek bleskoveho brka a znova ho postavila na pergamen. ,,Dovolte, aby som vam predstavil pana Ollivandera," zacal Dumbledore, ked zaujal svoje miesto za hlavnym stolom a obratil sa k reprezentantom. ,,Skontroluje vase prutiky, aby sme si boli isti, ze su pred turnajom v dobrom stave." Harry sa obzeral okolo seba a prekvapeny uvidel, ze pri okne ticho stoji stary carodejnik s velkymi svetlymi ocami. Harry sa uz s panom Ollivanderom stretol - u tohto vyrobcu prutikov pred vyse tromi rokmi v Sikmej ulicke kupoval prutik. ,,Mademoiselle Delacour, mohli by ste nam, prosim, podat svoj?" vyzval ju pan Ollivander, ked predstupil na prazdne miesto uprostred miestnosti. Fleur Delacourova rychlo podisla k panu Ollivanderovi a podala mu prutik. ,,Hmmm..." zacal. Krutil prutik medzi dlhymi prstami ako taktovku a vyletelo z neho niekolko ruzovych a zlatych iskriciek. Potom si ho drzal tesne pri ociach a dokladne ho skumal. - 226 - ,,Ano," povedal potichu, ,,dvadsatstyri centimetrov... neohybny... ruzove drevo... a obsahuje... prepana..." ,,Vlas vily," dokoncila Fleur. ,,Patrhil jednej z mojich starhych mam." Takze Fleur je skutocne ciastocne vila, pomyslel si Harry a zaumienil si, ze to musi povedat Ronovi... no vzapati si uvedomil, ze Ron sa s nim nerozprava. ,,Ano," prikyvol pan Ollivander, ,,ano, ja sam som este nikdy nepouzil vlas vily. Podla mna su taketo prutiky dost vrtkave... ale kazdemu, co mu patri, a ak vam tento vyhovuje..." Pan Ollivander presiel prstami po prutiku, ocividne kontroloval, ci nie je poskriabany alebo poudierany, potom zamumlal: ,,Orchideus!" a z konceka vyskocila kytica kvetov. ,,Vyborne, velmi dobre, je v dobrom stave," schvalil pan Ollivander, zobral kvety a podal ich Fleur aj s prutikom. ,,Pan Diggory, teraz vy." Fleur sa plavne vratila na svoje miesto a usmievala sa na Cedrica, ked prechadzal popri nej. ,,A, tak tento je jeden z mojich, vsak?" poznamenal pan Ollivander s ovela vacsim nadsenim, ked mu Cedric podal svoj prutik. ,,Ano, dobre si ho pamatam. Je v nom vlas z chvosta zvlast krasneho jednorozca... musel mat tak meter sedemdesiat, skoro ma prebodol rohom, ked som mu ho trhal z chvosta. Tridsatjeden centimetrov, jasen, pruzny. Je v dobrom stave... Pravidelne sa on starate?" ,,Vcera vecer som si ho lestil," uskrnul sa Cedric. Harry pozrel na svoj prutik. Bol cely dochytany. Schytil do dlane okraj habitu a potajomky sa ho usiloval vylestit. Zo spicky pritom vyletelo niekolko zlatistych iskriciek. Fleur Delacourova nanho vrhla povysenecky pohlad, a tak prestal. Pan Ollivander Cedricovym prutikom vykuzlil prstence striebristeho dymu, ktore preleteli po miestnosti, vyjadril svoju spokojnost a potom povedal: ,,Pan Krum, ak dovolite." Viktor Krum vstal a s ohnutym chrbtom sa kacacou chodzou vliekol k panu Ollivanderovi. Prudko mu otrcil prutik a potom tam stal zamraceny, s rukami vo vreckach habitu. ,,Hmm," kyval hlavou pan Ollivander, ,,toto je Gregorovicovo dielo, ak sa nemylim. Vyborny vyrobca prutikov, hoci jeho styl mi vobec... lenze..." - 227 - Zdvihol prutik a podrobne ho skumal - krutil si ho tesne pod nosom. ,,Ano... hrab a slacha z dracieho srdca?" vyhrkol na Kruma, ktory prikyvol. ,,Ovela hrubsi, nez byva zvycajne... celkom neohybny... dvadsatpat centimetrov... Avis!" Ozvalo sa tresnutie ako vystrel z pusky a z konca hraboveho prutika vyletelo niekolko malych stebotajucich vtacikov, ktore vyleteli cez otvorene okno do slabeho slnecneho svetla. ,,Dobry," ocenil prutik pan Ollivander a vratil ho Krumovi. ,,Zostava teda uz len... pan Potter." Harry vstal a popri Krumovi presiel k panu Ollivanderovi. Podal mu svoj prutik. ,,A, ano," znalecky pokyval hlavou pan Ollivander a jeho blede oci odrazu zasvietili. ,,Ano, ano, ano. Velmi dobre si pamatam." Aj Harry sa na to pamatal. Pamatal si, akoby sa to stalo vcera. V lete pred vyse tromi rokmi v den svojich jedenastych narodenin vosiel s Hagridom do obchodu pana Ollivandera kupit si prutik. Pan Ollivander si vzal mieru a potom mu zacal podavat prutiky, aby ich vyskusal. Harry zamaval hadam kazduckym prutikom v obchode, az napokon nasiel ten, ktory mu najvacsmi vyhovoval - vyrobeny z cezminy, dvadsatosem centimetrov dlhy, s perom z chvosta vtaka fenixa. Pana Ollivandera velmi prekvapilo, ze k Harrymu sa tak hodil prave tento prutik. ,,Cudne," poznamenal, ,,cudne," a az ked sa Harry spytal, co je na tom take cudne, pan Ollivander mu vysvetlil, ze pero v Harryho prutiku pochadza z toho isteho fenixa ako pero vnutri prutika lorda Voldemorta. Harry o tom nikdy nikomu nepovedal. Mal svoj prutik velmi rad a vztah k Voldemortovmu prutiku bral ako nieco, co nemoze zmenit - podobne ako nemohol nic zmenit na tom, ze je pribuznym tety Petunie. Dufal vsak, ze pan Ollivander sa nechysta povedat o tom pritomnym. Zisla mu na um smiesna myslienka, ze bleskove brko Rity Skeeterovej by pri tom puklo od vzrusenia. Pan Ollivander skumal Harryho prutik ovela dlhsie ako ostatne. Napokon vsak z neho vycaril ohnostroj cervenych iskier. Podal ho Harrymu a vyhlasil, ze je stale vo vybornom stave. ,,Vsetkym vam dakujem," vstal za hlavnym stolom Dumbledore. ,,Teraz sa mozete vratit na vyucovanie - alebo mozno bude lepsie, ak - 228 - zbehnete rovno dolu na veceru, lebo hodiny sa uz aj tak onedlho koncia..." S pocitom, ze konecne dnes nieco dopadlo dobre, Harry vstal a chystal sa odist. No vtedy vyskocil muz s ciernym fotoaparatom a odkaslal si. ,,Fotografie, Dumbledore, fotografie!" vzrusene volal Bagman. ,,Vsetci porotcovia a reprezentanti, co myslite, Rita?" ,,Ech... ano, urobme to najprv tak," prikyvla Rita Skeeterova, ktora uz zase nespustala oci z Harryho. ,,A potom pripadne samostatne zabery." Fotografovanie chvilu trvalo. Kamkolvek sa madam Maxime postavila, na ostatnych dopadol jej tien a fotograf nemohol odstupit dostatocne daleko, aby sa mu zmestila do zaberu. Napokon si musela sadnut, a vsetci sa rozostavili okolo nej. Karkarov si stale omotaval okolo prsta koziu briadku, aby sa mu krajsie skrucala, Krum, o ktorom si Harry myslel, ze na taketo nieco musi byt zvyknuty, sa krcil vzadu, takmer skryty za skupinkou. Fotograf sa velmi usiloval dostat do popredia Fleur, ale Rita vzdy pribehla a dopredu vytiahla Harryho. Potom trvala na samostatnych snimkach vsetkych reprezentantov. Napokon konecne mohli ist. Harry siel dolu na veceru. Hermiona tam nebola - predpokladal, ze je este v nemocnicnom kridle, kde jej napravaju zuby. Jedol na konci stola sam, potom sa vratil do Chrabromilskej veze a myslel na to, kolko prace navyse ho caka na privolavacom zaklinadle. V spalni natrafil na Rona. ,,Priletela ti sova," oznamil mu Ron stroho, len co vosiel dnu. Ukazoval na Harryho vankus. Cakala tam nanho skolska plamienka. ,,Ach, jasne," prikyvol Harry. ,,A zajtra vecer si musime odrobit trest v Snapovom zalari," informoval ho Ron. Nato ihned vysiel z izby, ani na Harryho nepozrel. Harry chvilu uvazoval, ze pojde za nim - nebol si isty, ci sa s nim chce rozpravat, alebo ho udriet, pozdavalo sa mu oboje - ale privelmi ho lakala Siriusova odpoved. Zamieril k sove, odviazal jej list z nohy a rozvinul ho. - 229 - Harry, nemozem v liste napisat vsetko, co by som chcel. Bolo by to privelmi riskantne, keby sovu nahodou zachytili musime sa porozpravat osobne. Mozes prist ku kozubu v Chrabromilskej vezi o jednej v noci dvadsiateho druheho novembra? Viem najlepsie, ze sa vies o seba postarat, a kym si v blizkosti Dumbledora a Moodyho, myslim, ze Ti nikto nemoze ublizit. Zda sa vsak, ze niekto sa o to vazne pokusa. Prihlasit Ta do turnaja muselo byt velmi riskantne, najma priamo Dumbledorovi pod nosom. Bud v strehu, Harry. Urcite sa mi ozvi, keby sa udialo nieco nezvycajne. Daj mi co najrychlejsie vediet, ci prides toho dvadsiateho druheho novembra. Sirius - 230 - DEVATNASTA KAPITOLA UHORSKY CHVOSTOROZEC Perspektiva, ze sa bude moct osobne porozpravat so Siriusom, bola nasledujuce dva tyzdne jedinou Harryho oporou, jedinym svetlym bodom na obzore, ktory este nikdy nebol temnejsi. Sok z toho, ze sa zrazu stal reprezentantom skoly, medzitym trochu opadol a zacal sa obavat, co ho caka. Prva uloha sa neodvratne blizila a Harry mal pocit, akoby pred nim striehla ako nejaka priserna obluda, ktora sa mu postavila do cesty. Nikdy nebol taky nervozny ako teraz, prekonavalo to aj chvile pred metlobalovymi zapasmi, dokonca aj pred tym poslednym proti Slizolinu, v ktorom sa rozhodovalo o vitazovi metlobaloveho pohara. Harry sotva mohol mysliet na buducnost mal pocit, akoby cely jeho zivot smeroval len k prvej ulohe a nou sa aj mal skoncit... Vobec netusil, ako by mu Sirius mohol pomoct prekonat hrozu z toho, ze ma predviest nejake nezname a nebezpecne kuzlo pred stovkami ludi, ale v tejto chvili by prenho znamenal vela uz len pohlad na priatelsku tvar. Harry Siriusovi odpisal, ze v navrhnutom case ho bude cakat v klubovni pri ohnisku, a spolu s Hermionou dlho preberali rozne plany, ako v tu noc zabezpecit, aby bola klubovna prazdna a nikto sa ta nezatulal ani nahodou. Rozhodli sa, ze v najhorsom pripade tam pustia zopar hnojovych bomb, ale dufali, ze k tomu nedojde - Filch by z nich zaziva stiahol kozu. Medzitym sa Harryho zivot v hrade este zhorsil, pretoze Rita Skeeterova uverejnila clanok o Trojcarodejnickom turnaji a ukazalo sa, ze to ani tak nie je sprava o turnaji ako skor velmi prikraslene rozpravanie o Harrym. Velku cast titulnej strany zaberala Harryho fotografia, clanok (ktory pokracoval na stranach dva, sest a sedem) bol cely o Harrym, mena reprezentantov Beauxbatonsu a Durmstran- 231 - gu Rita Skeeterova skomolila a vtlacila do posledneho riadku, pricom Cedrica nespomenula vobec. Clanok vysiel pred desiatimi dnami a Harrymu z neho bolo este stale na vracanie a hanbil sa zakazdym, ked si nan pomyslel. Rita Skeeterova mu vlozila do ust mnozstvo vyrokov, ktore v zivote nepovedal, a uz vobec nie za tu chvilu v komore na metly. Predpokladam, ze silu mam po rodicoch. Viem, ze by boli na mna velmi pysni, keby ma teraz videli... Ano, dodnes niekedy v noci za nimi placem, a nehanbim sa to priznat... viem, ze pocas turnaja sa mi nic nestane, lebo nado mnou bdeju... No Rita Skeeterova zasla este dalej a pretvorila jeho ,,Eh" na dlhe, nechutne vety. A v suvislosti s nim vyspovedala aj inych. Harry konecne nasiel lasku na Rokforte. Jeho blizky priatel Colin Creevey vravi, ze Harryho zriedka vidiet bez istej Hermiony Grangerovej, ocarujucej krasky muklovskeho povodu, ktora tak ako Harry patri medzi najlepsich studentov skoly. Od tej chvile, co clanok vysiel, musel Harry znasat, ako z neho vsetci - a najma Slizolincania - cituju a robia si posmesky. ,,Nechces vreckovku, Potter, keby si sa nahodou na transfiguracii rozplakal?" ,,A odkedy patris medzi najlepsich studentov, Potter? Alebo ste si spolocne s Longbottomom zalozili nejaku skolu?" ,,Hej, Harry!" ,,Ano, ano, presne tak!" vykrikol Harry na chodbe, lebo uz toho mal dost. ,,Prave som si takmer oci vyplakal za mrtvou mamou a este si idem poplakat..." ,,Nie... ja len, ze... stratil si brko." Bola to Ccho. Harry citil, ako ocervenel v tvari. - 232 - ,,Och - ano - prepac," zamumlal a vzal si ho od nej. ,,Ehm... vela stastia v utorok," zapriala mu. ,,Dufam, ze sa ti bude darit." Harry sa citil nesmierne hlupo. Hermione sa tiez uslo dost neprijemnosti, ale ona si nevylievala zlost na nevinnych. V skutocnosti ju Harry obdivoval, ako zvlada situaciu. ,,Ocarujuca kraska? Ona?" vrieskala Pansy Parkinsonova, len co po vyjdeni clanku Rity Skeeterovej stretla Hermionu. ,,S cim ju porovnavala? S veverickou?" ,,Nevsimaj si to," dostojne reagovala Hermiona s vysoko zdvihnutou hlavou, ked prechadzala okolo vyskierajucich sa Slizolincaniek, ako keby ich ani nepocula. ,,Skratka ich ignoruj, Harry." No Harry to nemohol ignorovat. Ron s nim odvtedy, ako mu povedal o Snapovom treste, neprehovoril ani slovko. Harry tak trochu dufal, ze si to vyjasnia za tie dve hodiny v Snapovych zalaroch pri nakladani potkanich mozockov, lenze to bolo prave v den, ked vysiel clanok Rity Skeeterovej, ktory zrejme Rona este utvrdil v presvedceni, ze Harrymu sa tolka pozornost paci. Hermiona sa na oboch zlostila - chodila od jedneho k druhemu a presviedcala ich, aby sa pomerili, ale Harry bol neoblomny - pomeri sa s nim, ak Ron uzna, ze sa sam do turnaja neprihlasil, a ospravedlni sa mu za to, ze ho nazval klamarom. ,,Ja som s tym nezacal," tvrdohlavo trval na svojom. ,,To je jeho problem." ,,Chyba ti!" rozhorcene namietala Hermiona. ,,A viem, ze ty chybas jemu..." ,,Mne ze chyba?" pohorsoval sa Harry. ,,Mne vobec nechyba..." Lenze to bola nad slnko jasna loz. Harry mal Hermionu velmi rad, ale nebola Ron. Ked bola jeho najlepsou priatelkou ona, znamenalo to ovela menej smiechu a ovela viac vysedavania v kniznici. Harry doteraz este nezvladol privolavacie zaklinadla, akoby sa v nom nieco zablokovalo, branilo mu v tom, a Hermiona naliehala, ze mu pomoze, ak sa nauci teoriu. A preto sa cez obednajsie prestavky stale hrabali v knihach. Aj Viktor Krum travil v kniznici dlhe hodiny a Harry bol zvedavy preco. Studuje, alebo hlada nieco, co by mu pomohlo zvladnut prvu ulohu? Hermiona sa casto ponosovala, ze je v kniznici - niezeby - 233 - im niekedy prekazal, ale hnevala sa na skupinky chichotajucich sa dievcat, ktore ho sem chodievali spehovat spoza polic, a ju to rusilo. ,,Ved nie je ani pekny!" hundrala nahnevane, ganiac na Krumov ostry profil. ,,Paci sa im len zato, ze je slavny. Keby neovladal tu Wonkyho fintu, ani by si ho nevsimli." ,,Vronskeho fintu," opravil ju Harry, skripajuc zubami. Okrem toho, ze neznasal komolenie metlobalovej terminologie, podrazdilo ho to aj preto, lebo si v tej chvili predstavil, ako by sa asi tvaril Ron, keby pocul, ako Hermiona rozprava o Wonkyho finte. Zvlastne, ale ked sa clovek niecoho hrozi a dal by neviem co za to, aby spomalil cas, ten prave vtedy leti. Dni, ktore zostavali do prvej ulohy, sa minali takym tempom, ako keby niekto nastavil hodiny na dvojnasobnu rychlost. Vsade, kam sa Harry pohol, pocitoval takmer neovladatelny panicky strach, vsadepritomny rovnako ako ustipacne poznamky o clanku v Dennom Prorokovi. V sobotu pred prvou ulohou mohli vsetci studenti od tretieho rocnika vyssie navstivit Rokville. Hermiona navrhla Harrymu, ze by mu prospelo, keby na chvilu vypadol z hradu, a toho veru nebolo treba dlho presviedcat. ,,A co Ron? Nechces ist s nim?" spytal sa Hermiony. ,,Oh... no..." Hermiona trochu zruzovela. ,,Myslela som, ze sa s nim stretneme U troch metiel..." ,,Nie," odmietol Harry na rovinu. ,,Och, Harry, je to hlupe..." ,,Pojdem, ale nemienim sa stretnut s Ronom, a vezmem si neviditelny plast." ,,Tak teda dobre..." odsekla Hermiona, ,,ale nerada sa s tebou rozpravam, ked mas na sebe ten plast. Nikdy neviem, ci pozeram na teba, alebo nie." Harry si teda v spalni prehodil neviditelny plast, zisiel dolu a s Hermionou sa pobrali do Rokvillu. Harry sa pod plastom citil nadherne slobodny. V dedine sledoval ostatnych studentov, a hoci vacsine z nich sa na hrudi skvel odznak s napisom PODPORUJTE CEDRICA DIGGORYHO!, aspon ho nikto necastoval neprijemnymi poznamkami a nikto necitoval ten hlupy clanok. ,,Teraz vsetci zizaju na mna," mrzuto hundrala Hermiona, - 234 - ked neskor vysli z Medovych labiek a napchavali sa velkymi cokoladami plnenymi smotanou. ,,Myslia si, ze sa rozpravam sama so sebou." ,,Tak teda menej pohybuj perami." ,,Nemohol by si si radsej dat na chvilu dole ten plast? Nikto ta tu nebude otravovat." ,,Nie? Pozri sa za seba." Z Troch metiel prave vysla Rita Skeeterova s fotografom. Potichu sa rozpravali a Hermionu si ani nevsimli. Harry sa pritisol k muru Medovych labiek, aby donho Rita Skeeterova nevrazila krokodilou kabelkou. Ked boli prec, Harry povedal: ,,Byva v dedine. Stavim sa, ze pride sledovat prvu ulohu." Len co to dopovedal, do zaludka akoby mu niekto vlial horuce olovo. Hermione dosial nic nehovoril - nevelmi sa rozpravali o tom, co ho asi caka pri prvej ulohe. Harry mal pocit, ze Hermiona na to nechce ani pomysliet. ,,Uz je prec," zasepkala Hermiona a hladela rovno cez Harryho na opacny koniec ulice. ,,Nedame si U troch metiel datelinove pivo? Je trochu chladno. Nemusis sa rozpravat s Ronom!" dodala podrazdene, ked si spravne vysvetlila Harryho mlcanie. U troch metiel bolo plno, volne chvile si tam uzivali najma rokfortski studenti, ale bolo tam aj plno carovnych bytosti, ktore Harry zriedka videl inde. Predpokladal, ze vzhladom na to, ze Rokville je jedina vylucne carodejnicka dedina v celej Britanii, je to raj pre take kreatury, ako su jezibaby, ktore sa nevedia tak sikovne maskovat ako carodejnici. Bolo velmi tazke pohybovat sa v dave v neviditelnom plasti, lebo ak ste nahodou niekomu stupili na nohu, nasledovali neprijemne otazky. Harry sa pomaly posuval k volnemu stolu v kute, kym Hermiona sla kupit pivo. Pri jednom stole zbadal Rona. Sedel s Fredom, Georgeom a Lee Jordanom. Ovladol nutkanie ustedrit mu poriadny stuchanec do chrbta a napokon dosiel k prazdnemu stolu a sadol si. O chvilu sa k nemu pripojila Hermiona a strcila mu pohar s pivom pod plast. ,,Vyzeram ako idiot, ked tu sedim tak sama," zamumlala. ,,Esteze som si doniesla so sebou robotu." A vytiahla zapisnik so zaznamami o clenstve v SOPLOSi. Na prvych miestach velmi kratkeho zoznamu Harry uvidel svoje a Ro- 235 - novo meno. Zdalo sa mu, ze to uz bolo velmi davno, ked spolu pisali predpovede a vtedy sa zjavila Hermiona a vymenovala ich za tajomnika a pokladnika. ,,Vies, mozno by stalo za pokus zapojit do SOPLOSu aj nejakych dedincanov," uvazovala Hermiona nahlas a obzerala sa po hostinci. ,,Ano, jasne," odvetil Harry. Pod plastom sa napil datelinoveho piva. ,,Hermiona, kedy prestanes s tym soplosstvom?" ,,Ked budu mat domaci skriatkovia slusne mzdy a pracovne podmienky!" odsekla septom. ,,Zacinam mat pocit, ze je cas na doraznejsie akcie. Zaujimalo by ma, ako sa da dostat do skolskych kuchyn." ,,Netusim. Spytaj sa Freda a Georgea." Hermiona sa zamyslela a zmlkla. Harry pil datelinove pivo a pozoroval navstevnikov hostinca. Vsetci sa tvarili uvolnene a spokojne. Ernie Macmillam a Hannah Abbotova si pri susednom stole vymienali karticky z cokoladovych zabiek a obaja mali na plastoch odznak s napisom PODPORUJTE CEDRICA DIGGORYHO! Pri dverach zazrel Ccho so skupinkou priatelov z Bystrohlavu. Ona nemala Cedricov odznak... To Harryho trochu potesilo. Co by len bol dal, keby mohol byt jednym z tychto deciek, sedel by tu s nimi, smial sa a rozpraval, okrem domacich uloh by si nemusel robit starosti pre nic. Predstavoval si, ako by mu bolo teraz fajn, keby nebolo jeho meno vyslo z Ohnivej case. Nemal by neviditelny plast, to po prve. Ron by sedel vedla neho. Vsetci traja by asi veselo spekulovali nad tym, aka smrtelne nebezpecna uloha caka reprezentantov v utorok. Bol by sa naozaj tesil na to, ako ich bude sledovat pri prvej ulohe... spolu s ostatnymi by povzbudzoval Cedrica z bezpecia sedadla na tribune... Bol zvedavy, ako sa citia ostatni reprezentanti. Cedric bol v poslednom case vzdy obklopeny obdivovatelmi a hoci na pohlad nervozny, bolo z neho citit radost. Obcas Harry na chodbach zazrel Fleur Delacourovu. Tvarila sa ako vzdy, povysenecky a pokojne. A Krum iba sedel v kniznici a hrabal sa v knihach. Harry myslel na Siriusa a tazoba v hrudi akoby sa mu trochu uvolnila. Ani nie o dvanast hodin sa s nim porozprava, lebo prave na dnes maju dohodnute stretnutie v klubovni pri ohnisku - pravda, ak to dobre dopadne, co sa v poslednom case nedalo povedat o nicom... - 236 - ,,Pozri, Hagrid!" upozornila ho Hermiona. Z davu sa vynorila Hagridova strapata hlava - chvalabohu, prestal si cesat tie hrce. Harry sa cudoval, ze ho pri jeho vyske nezbadal hned, ale ked opatrne vstal, videl, ze Hagrid sa sklana k profesorovi Moodymu. Mal pred sebou zvycajny obrovsky korbel, ale Moody pil zo svojej prirucnej flasky. Madam Rosmerta, pekna majitelka hostinca, sa tomu velmi nepotesila. Ukosom zazerala na Moodyho, ked zo stola zbierala pohare. Mozno to povazovala za urazku svojej varenej medoviny, ale Harry vedel svoje. Moody im na poslednej hodine obrany proti ciernej magii prezradil, ze si vzdy pripravuje jedlo a pitie radsej sam, lebo cierni magovia by lahko mohli otravit salku ci pohar, ktory nie je pod jeho dohladom. Harry videl, ze Hagrid a Moody vstavaju a chystaju sa odist. Zakyval, ale potom si spomenul, ze Hagrid ho nevidia. Moody vsak zastal a uprel carovne oko do kuta, kde sedel Harry. Potlapkal Hagrida po krizoch, lebo na plece mu nedociahol, nieco mu zasepkal a potom obaja zamierili k Harryho a Hermioninmu stolu. ,,Vsetko v poriadku, Hermiona?" nahlas sa spytal Hagrid. ,,Jasne," odvetila Hermiona s usmevom. Moody krivkal okolo stola a sklonil sa. Harry si myslel, ze cita notes SOPLOSu, ale zamumlal: ,,Dobry plast, Potter." Harry ohromene nanho hladel. Z takej blizkosti bolo dobre vidiet, aky velky kus nosa Moodymu chyba. Moody sa uskrnul. ,,Vase oko... teda, vy vidite..." ,,Ano, oko vidi aj cez neviditelny plast," potichu odvetil Moody. ,,A poviem ti, ze niekedy je to uzitocne." Aj Hagrid sa na Harryho usmieval. Harry vedel, ze Hagrid ho nevidi, ale Moody mu ocividne povedal, ze je tam. Hagrid sa teraz sklonil pod zamienkou, ze cita notes, a septom, tak aby to pocul iba Harry, povedal: ,,Harry, dneska o polnoci dojdi ku mne do chalupy. V tomto plasti." Ked sa Hagrid vystrel, nahlas sa prihovoril Hermione: ,,Som rad, ze sme sa stretli, Hermiona," zmurkol a odisiel. Moody sa pobral za nim. ,,Preco sa Hagrid so mnou chce stretnut o polnoci?" cudoval sa Harry. - 237 - ,,On sa chce s tebou stretnut?" vylakane sa spytala Hermiona. ,,Ktovie, co ma za lubom. Neviem, ci by si mal ist, Harry..." Nervozne sa obzrela a zasepkala: ,,Mohol by si zmeskat Siriusa." Bola to pravda. Ak o polnoci pojde k Hagridovi, bude mat co robit, aby stihol stretnutie so Siriusom. Hermiona navrhovala, nech k Hagridovi posle Hedvigu s odkazom, ze nemoze prist - pravda, ak bude Hedviga ochotna jeho spravu dorucit. Harry si vsak pomyslel, ze bude lepsie, ak to s nim rychlo vybavi. Bol velmi zvedavy, co moze chciet. Hagrid od neho nikdy neziadal, aby ho navstivil tak neskoro v noci. Vecer o pol dvanastej si Harry, ktory si naoko lahol zavcasu, prehodil neviditelny plast a odkradol sa dolu do klubovne. Este stale tam sedelo zopar ludi. Bratom Creeveyovcom sa podarilo zohnat kopu odznakov s napisom PODPORUJTE CEDR1CA DIGGORYHO! a pokusali sa zacarovat ich, aby sa napis zmenil na PODPORUJTE HARRYHO POTTERA! Zatial sa im vsak podarilo iba to, ze na odznakoch natrvalo svietilo POTTER SMRDI! Harry sa popri nich odkradol k vchodovemu portretu, chvilu cakal a hladel na hodinky. Potom, tak ako to mali naplanovane, Hermiona zvonka otvorila Tucnu paniu. Preklzol okolo nej, zasepkal ,,dakujem!" a vykrocil po chodbe. Okolo hradu bolo velmi tma. Harry kracal po travniku k Hagridovej vysvietenej chalupe. Svietilo sa aj v obrovskom koci Beauxbatonscanov. Ked Harry klopal na Hagridove dvere, pocul z neho hlas madam Maxime. ,,Si to ty, Harry?" sepkal Hagrid, ked otvoril dvere a obzeral sa. ,,Ano," potvrdil Harry, vklzol do chalupy a stiahol si plast z hlavy. ,,Co sa deje?" ,,Musim ti cosik ukazat," vravel Hagrid. Na Hagridovi bolo vidiet, ze je nesmierne rozruseny. V gombikovej dierke mal kvet, cosi podobne ananasovej vnati. Na vlasy uz zrejme nepouzival mazadlo na kolesa, ale v kazdom pripade sa pokusal ucesat - Harry zbadal v jeho vlasoch niekolko vylomenych zubov z hrebena. ,,Co mi chces ukazat?" ostrazito sa spytal Harry a rozmyslal, ci skroty nenakladli vajcia, alebo ci sa Hagridovi nahodou nepodarilo kupit od nejakeho cudzinca v krcme dalsieho trojhlaveho psa. - 238 - ,,Pod so mnou, bud ticho a zostan pod plastom," prikazal mu Hagrid. ,,Tesaka neberieme, nepacilo by sa mu to." ,,Pocuj, Hagrid, nemozem zostat dlho... Do jednej sa musim vratit do hradu." No Hagrid ho nepocuval, otvoril dvere a vysiel do tmy Harry sa ponahlal za nim a velmi ho prekvapilo, ked videl, ze Hagrid ho vedie k beauxbatonskemu kocu. ,,Hagrid, co...?" ,,Psst!" zahriakol ho Hagrid a tri razy zaklopal na dvere s prekrizenymi zlatymi prutikmi. Otvorila madam Maxime. Na mohutnych pleciach mala prehodeny hodvabny sal. Ked uvidela Hagrida, usmiala sa. ,,A, Agrhid... uz je cas?" ,,Bonsvar," pozdravil Hagrid so sirokym usmevom a podal jej ruku, aby jej pomohol zist po zlatych schodikoch. Madam Maxime za sebou zavrela dvere, Hagrid jej ponukol rameno a pobrali sa popri ohrade s obrovskymi okridlenymi konmi. Ohromeny Harry musel za nimi bezat, aby im stacil. Hagrid mu chcel ukazat madam Maxime? Ved tu moze vidiet, kedy chce... ju clovek neprehliadne... No zdalo sa, ze madam Maxime je v rovnakej situacii ako Harry, lebo po chvili sa koketne spytala: ,,Kam ma to vediete, Agrhid?" ,,Bude sa vam to lubit," chraplavym hlasom ju ubezpecoval, ,,stoji to za pohlad, uvidite. Ale nikomu nezradte, ze som vam to ukazal, dobre? Nemali by ste o tom vediet." ,,Pravdaze nie," slubila madam Maxime a zatrepotala dlhymi ciernymi mihalnicami. A tak kracali dalej, Harry bol coraz nahnevanejsi, klusal za nimi a stale pritom pozeral na hodinky. Hagrid dostal nejaky hlupy napad, pre ktory este zmeska Siriusa. Ak rychlo nebudu na mieste, otoci sa a vrati sa do zamku. Nech si Hagrid uziva prechadzky pri mesiaciku s madam Maxime... No vtedy - ked obisli okolo lesa taky kus, ze hrad i jazero sa im stratili z dohladu - Harry volaco zacul. Kdesi vpredu kricali nejaki muzi... potom sa ozval ohlusujuci rev, od ktoreho mu isli prasknut bubienky... - 239 - Hagrid viedol madam Maxime popri skupinke stromov a zastal. Harry sa ponahlal k nim - na okamih si myslel, ze vidi vatry, okolo ktorych sa mihaju ludia - a potom od prekvapenia otvoril usta. Draky. Styri dospele, obrovske, zlovestne vyzerajuce draky sa stavali na zadne v ohrade z hrubych dosiek, revali a frkali a k tmavej oblohe z ich rozdavenych zubatych papul na natiahnutych krkoch patnast metrov nad zemou vystrelovali prudy ohna. Jeden bol striebristomodry s dlhymi koncistymi rohmi, chniapal po carodejnikoch na zemi a vrcal na nich, dalsi bol zeleny s hladkymi supinami a krutil sa a z celej sily dupal, treti, cerveny so zvlastnymi zlatymi bodcami, ktore mu lemovali papulu, vystreloval k oblohe ohnive oblaky v tvare hribov, a posledny, obrovsky cierny drak, ktory sa najvacsmi z nich podobal na jastera, stal najblizsie k nim. Najmenej tridsat carodejnikov, sedem az osem na kazdeho draka, sa usilovalo ovladnut ich, tahali retaze pripevnene k hrubym kozenym postrojom na krkoch a nohach drakov. Harry ako omraceny zdvihol hlavu a vysoko nad sebou videl oci cierneho draka so zvislymi zrenicami, ako mavaju macky, vyvalene od strachu ci od zlosti. Drak vydaval strasne zvuky, zavyjal a reval. ,,Zostan, kde si, Hagrid!" zakrical carodejnik pri plote a napinal retaz. ,,Vyslahuju plamene az na sedem metrov! Na vlastne oci som videl, ze tuto chvostorozcovi sa to podarilo na dvanast!" ,,Nie je krasny?" nezne poznamenal Hagrid. ,,Nema to zmysel," zakrical dalsi carodejnik. ,,Omracujuce zaklinadla na tri!" Harry videl, ako vsetci strazcovia vytiahli prutiky. ,,Nehyb sa!" vykrikli jednohlasne a omracujuce zaklinadla vyleteli do tmy ako ohnive rakety a na drakovej supinatej kozi sa rozprskli na sprsku iskier. Harry hladel, ako sa drak najblizsie k nemu nebezpecne zatackal na zadnych nohach, celuste mal dokoran otvorene, ale nevychadzal z nich nijaky zvuk, z nozdier sa mu dymilo, ale plamene uz nesiahali, a potom velmi pomaly spadol. Niekolkotonovy silny supinaty cierny jaster dopadol na zem s takym zadunenim, az by Harry prisahal, ze aj stromy za nim sa zatriasli. Strazcovia sklopili prutiky a sli k svojim ochabnutym zverencom, ktori teraz pripominali kopce. Ponahlali sa upevnit retaze a - 240 - priviazat ich o zelezne koly, ktore pomocou prutikov zarazili hlboko do zeme. ,,Chcete sa pozriet zblizka?" natesene sa spytal Hagrid madam Maxime. Obaja sli az k plotu a Harry za nimi. Carodejnik, ktory Hagrida varoval, aby sa privelmi nepriblizovali, sa otocil a Harry si uvedomil, ze je to Charlie Weasley. ,,Vsetko v poriadku, Hagrid?" zadychcany podisiel k plotu na kus reci. ,,Uz by s nimi nemali byt problemy - na cestu sme ich uspali, mysleli sme si, ze bude lepsie, ked sa zobudia v tme a tichu, ale, ako si videl, vobec neboli spokojni." ,,Ake to tu mate sorty, Charlie?" spytoval sa Hagrid a obzeral si najblizsieho cierneho draka takmer s uctou. Zviera malo oci este otvorene. Harry pod vraskavym ciernym vieckom zazrel ziarivo zltu duhovku. ,,Toto je uhorsky chvostorozec," odvetil Charlie. ,,Tamto ten mensi je obycajny welssky zeleny, dalej ten modrosivy je svedsky tuponosy a cinsky ohnivak je ten cerveny." Charlie sa obzrel - madam Maxime sa prechadzala okolo ohrady a hladela na omracene draky. ,,Nevedel som, ze privedies aj ju, Hagrid," mracil sa Charlie. ,,Sampioni nemaju vediet, co ich caka - ona to urcite povie svojej studentke." ,,Len som si myslel, ze sa jej budu pacit," pokrcil plecami Hagrid a nespustal ocareny pohlad z drakov. ,,Naozaj romanticke rande, Hagrid," krutil hlavou Charlie. ,,Styri..." hovoril Hagrid. ,,To znamena pre kazdeho sampiona jeden drak, pravda? Co musia robit? Porazit ich?" ,,Myslim, ze len prejst popri nich," povedal Charlie. ,,My budeme poruke, a keby cosi hrozilo, pouzijeme krotiace zaklinadlo. Chceli matky, co prave sedia na vajciach, neviem preco... ale poviem ti, nezavidim tomu, ktoremu sa ujde chvostorozec. Je to zlostnik. Zozadu je rovnako nebezpecny ako spredu, aha." Charlie ukazoval na chvostorozcov chvost a Harry videl, ze mu z neho nahusto trcia dlhe ostne bronzovej farby. Pat Charlieho kolegov strazcov v tej chvili namahavo vlieklo k chvostorozcovi niekolko zulovosivych vajec ulozenych v deke. Opatrne ich polozili vedla chvostorozca. Hagrid tuzobne zastonal. - 241 - ,,Mam ich spocitane, Hagrid," prisne ho upozornil Charlie a potom sa spytal: ,,Ako sa ma Harry?" ,,Dobre," odvetil Hagrid, ale nespustal oci z vajec. ,,Len dufam, ze sa bude mat dobre aj po stretnuti s tymito tu," zachmurene poznamenal Charlie a hladel ponad ohradu. ,,Neodvazil som sa povedat mamke, aka bude prva uloha, lebo uz aj tak je od strachu onho cela bez seba..." Charlie napodobnil mamin znepokojeny hlas. ,,,Ako mohli dopustit, aby sutazil v tom turnaji, ved je taky maly! Myslela som, ze su vsetci v bezpeci, myslela som, ze bude urcena vekova hranica!' Ked si precitala ten clanok v Dennom Prorokovi, bola hotove slzave udolie. ,On este stale place za rodicmi! Och! Chudatko, a ja som to nevedela!'" Harry mal toho dost. Bol presvedceny, ze Hagridovi chybat nebude, ved ma styroch drakov a madam Maxime, potichu sa otocil a zamieril naspat k hradu. Nevedel, ci je rad, ze vie, co ho caka, alebo nie. Mozno je to takto lepsie. Aspon prvy sok prekonal teraz. Keby sa pred draky postavil az v utorok, asi by pred celou skolou zamdlel... ale mozno zamdlie aj tak. Bude vyzbrojeny prutikom - lenze ten mu teraz oproti patnastmetrovemu supinatemu, ostnatemu jasterovi, ktory z papule chrli ohen, pripadal len ako ubohy kusok dreva. A bude musiet okolo neho prejst. A vsetci pritom budu nanho hladiet. Ale ako? Harry zrychlil, obchadzajuc les. Na navrat ku kozubu v klubovni mu zostavalo necelych patnast minut. Nepamatal si, ze by niekedy v zivote vacsmi tuzil po rozhovore s niekym nez teraz so svojim krstnym otcom. No prave vtedy vrazil do niecoho velmi tvrdeho. Harry spadol, okuliare sa mu zosuchli nakrivo a musel si pridrzat plast. Pri nom sa ozvalo: ,,Au! Kto je to?!" Harry rychlo skontroloval, ci je cely prikryty plastom, zostal nehybne lezat a hladel na tmavu siluetu carodejnika, do ktoreho prave vrazil. Spoznal ho podla kozej hriadky - bol to Karkarov. ,,Kto je tam?" zopakoval Karkarov podozrievavo a obzeral sa v tme. Harry sa ani nepohol a cusal. Po chvili Karkarov zrejme usudil, ze sa zrazil s nejakym zvieratom, a hladal nieco vo vyske svojho drieku, akoby predpokladal, ze uvidi psa. Potom sa znovu utiahol pod stromy a pomaly sa zakradal na miesto, kde boli draky. Harry velmi pomaly a opatrne vstal a rozbehol sa tak rychlo, ako len vladal, a zaroven najtichsie, ako sa mu dalo. - 242 - Vobec nepochyboval o tom, co mal Karkarov za lubom. Potajomky sa vykradol z lode, aby sa pokusil zistit, aka bude prva uloha. Mozno zbadal Hagrida a madam Maxime pri lese - boli neprehliadnutelni aj zdaleka... a teraz mu stacilo ist za ich hlasmi. A tak aj on bude vediet, co reprezentantov caka. Vyzeralo to tak, ze jediny sampion, ktory sa v utorok ocitne zocivoci neznamemu neinformovany, bude Cedric. Harry dosiel do hradu, preklzol cez hlavny vchod a zacal vystupovat po mramorovom schodisku. Bol cely zadychcany, ale nemohol spomalit. Zostavalo mu necelych pat minut na to, aby sa dostal ku kozubu. ,,Nezmysel!" zadychcane vyhrkol pred Tucnou panou, ktora driemala v rame pred portretovym vchodom. ,,Ako povies," zamumlala ospanlivo, ani len neotvorila oci, a obraz sa preklopil dopredu a vpustil ho. Harry vosiel dnu. Klubovna bola prazdna a podla toho, ze v nej nic nesmrdelo, usudil, ze Hermiona nemusela nasadit hnojove bomby, aby jemu a Siriusovi zabezpecila sukromie. Harry si zvliekol neviditelny plast a hodil sa do kresla pred ohen. V miestnosti bolo polosero, osvetlovali ju iba plamene. Na stole nedaleko neho sa vo svetle ohna leskli odznaky PODPORUJTE CEDRICA DIGGORYHO!, ktore sa bratia Creeveyovci usilovali zmenit. Teraz na nich svietilo POTTER NAOZAJ SMRDI! Harry znovu pozrel do ohna a vyskocil. V ohni sa vznasala Siriusova hlava. Keby takto nebol videl uz pana Diggoryho v kuchyni u Weasleyovcov, bolo by ho to na smrt vydesilo. No tentoraz sa mu na tvari po dlhom case zjavil usmev, vstal z kresla, cupol si k ohnu a povedal: ,,Sirius... ako sa mas?" Sirius vyzeral inak, nez ako si ho Harry pamatal. Ked sa lucili, jeho tvar bola vyziabnuta a prepadnuta, dlhe cierne vlasy mal splstnatene. Teraz boli kratke a ciste, tvar sa mu vyplnila a vyzeral mladsie, vacsmi sa podobal na muza zo svadobnej fotografie Potterovcov, jedinej jeho podobizni, ktoru Harry mal. ,,Co tam po mne. Ako sa mas ty?" vazne sa spytoval Sirius. ,,Ja..." Harry chcel povedat, ze sa ma dobre, ale nemohol. Vybuchlo to z neho prv, ako tomu mohol zabranit, a rozpraval tolko, ako uz davno nie - o tom, ako nikto neveri, ze sa neprihlasil do turnaja sam, ako o nom Rita Skeeterova popisala v Dennom Prorokovi - 243 - klamstva, ako nemoze ani len prejst po chodbe bez toho, aby sa mu neusli posmesky, a hovoril aj o Ronovi, ako mu neveri, ako ziarli... ,,...a teraz mi Hagrid ukazal, co bude prva uloha - draky, Sirius, a to znamena, ze uz je po mne," dokoncil zufalo. Sirius hladel nanho a v ociach, z ktorych este nezmizol otupeny, matozny pohlad - nasledok pobytu v Azkabane, sa mu zracilo znepokojenie. Nechal Harryho vyrozpravat sa, a potom povedal: ,,Draky zvladneme, Harry, ale k tomu sa hned dostaneme. Nemozem sa tu zdrzat dlho... vlamal som sa do carodejnickeho domu, aby som mohol vyuzit ohen, ale domaci sa mozu kazdu chvilu vratit. Musim ta varovat pred istymi neprijemnymi skutocnostami." ,,Coze?" Harry citil, ako mu nalada klesla o dalsich par stupnov. Hadam uz nemoze byt nic horsie ako tie draky. ,,Daj si pozor na Karkarova, Harry," povedal Sirius. ,,Bol smrtozrut. Vies, co su smrtozruti, vsak?" ,,Ano - on - ako?" ,,Chytili ho, bol v Azkabane so mnou, ale potom ho pustili. Stavim sa o vsetko, ze prave preto chcel mat Dumbledore tento rok na Rokforte aurora - aby nanho daval pozor. To Moody dostal Karkarova do Azkabanu." ,,Karkarova pustili?" pomaly zopakoval Harry - jeho mozog nebol schopny prijat tuto sokujucu informaciu. ,,Preco ho pustili?" ,,Dohodol sa s Ministerstvom magie," s trpkostou odvetil Sirius. ,,Vyhlasil, ze pochopil, ako sa mylil, a potom menoval... namiesto seba dostal do Azkabanu hrbu ludi. Mozem ti povedat, ze tam nie je velmi oblubeny. A podla toho co viem, odkedy je von, na tej svojej skole uci ciernu magiu vsetkych studentov. Takze si davaj pozor aj na durmstrangskeho reprezentanta." ,,Dobre," pomaly prikyvol Harry. ,,Ale... chces povedat, ze to Karkarov dal do case moje meno? Lebo ak to urobil, je naozaj dobry herec. Vyzeral, akoby ho to rozculilo. Chcel zabranit tomu, aby som sutazil." ,,Vieme, ze je dobry herec," potvrdil Sirius, ,,ved presvedcil Ministerstvo magie, aby ho pustili, ci nie? Sledoval som Denneho Proroka, Harry..." ,...ty a cely zvysok sveta," trpko mu skocil do reci Harry. ,,...a podla toho, co som cital medzi riadkami clanku tej Skeeterovej minuly mesiac, Moodyho prepadli den predtym, ako mal na- 244 - stupit na Rokfort. Ano, viem, ta baba pise, ze to bol plany poplach," rychlo pokracoval Sirius, ked videl, ze ho Harry chce prerusit, ,,ale ja si to, neviem preco, nemyslim. Podla mna sa niekto pokusal zabranit tomu, aby sa dostal na Rokfort. Niekto dobre vedel, ze bude mat ovela tazsiu pracu, ked bude nablizku Moody. Lenze nikto to nebude blizsie presetrovat, lebo Divooky pocuje vlamacov az pricasto. Ale to neznamena, ze tentoraz nepristihol skutocneho. Moody bol najlepsi auror, akeho kedy ministerstvo malo." ,,Tak co tym vlastne chces povedat?" ostrazito sa spytoval Harry. ,,Ze Karkarov sa ma chysta zabit? Ale preco?" Sirius vahal. ,,Pocul som velmi cudne chyry," odpovedal pomaly. ,,Smrtozruti sa v poslednom case akosi aktivizuju. Predviedli sa aj na Svetovom pohari v metlobale, ci nie? Niekto vycaril Temne znamenie... a potom - pocul si o tej carodejnici z Ministerstva magie, co zmizla?" ,,O Berte Jorkinsovej?" spytal sa Harry. ,,O tej... zmizla v Albansku a hovori sa, ze tam sa Voldemort zdrziaval naposledy... a ona vedela, ze sa chysta Trojcarodejnicky turnaj." ,,Ano, ale... je velmi nepravdepodobne, ze by natrafila rovno na Voldemorta, nie?" poznamenal Harry. ,,Vies, ja som Bertu Jorkinsovu poznal," zachmurene odvetil Sirius. ,,Chodila na Rokfort o par rocnikov vyssie ako ja s tvojim otcom. A bola to hlupana. Velmi vsetecna, ale rozumu ani za mak. To nie je dobra kombinacia, Harry. Podla mna by bolo velmi lahke vlakat ju do pasce." ,,Tak teda... Voldemort sa mohol dozvediet o turnaji? To si mal na mysli? Myslis si, ze Karkarov je tu na jeho prikaz?" ,,Neviem," odvetil Sirius vahavo, ,,jednoducho neviem... Karkarov mi nepripada ako typ, ktory by sa vratil k Voldemortovi, iba ak by vedel, ze Voldemort je dostatocne silny, aby ho ochranil. No nech uz tvoje meno vlozil do case ktokolvek, mal na to nejaky dovod, a nemozem sa ubranit myslienke, ze turnaj by mohol byt vhodnou prilezitostou, ako ta napadnut tak, aby to vyzeralo ako nehoda." ,,Skutocne dobry plan," poznamenal Harry a neradostne sa usmial. ,,Oni sa mozu drzat bokom a draky urobia svoje za nich." ,,Spravne - draky." Sirius uz teraz hovoril velmi rychlo. ,,Je jeden sposob, Harry. Nepokusaj sa pouzit omracujuce zaklinadlo. - 245 - Draky su silne a privelmi carodejne, aby sa dali vyradit nejakym omracovadlom - na jedneho draka treba najmenej pol tucta carodejnikov..." ,,Ano, viem, videl som to." ,,Ale mozes to urobit aj sam," pokracoval Sirius. ,,Je jeden sposob a staci ti jednoduche kuzlo. Len..." Vtom vsak Harry zdvihol ruku, aby ho umlcal, a srdce sa mu roztlklo, az mu islo prasknut. Na tocitom schodisku za sebou pocul kroky. ,,Chod!" zasepkal Siriusovi. ,,Chod! Niekto ide!" Harry rychlo vstal a postavil sa pred ohen - keby niekto videl Siriusovu tvar medzi murmi Rokfortu, rozputalo by sa peklo - zasiahlo by do toho ministerstvo a od Harryho by vyzvedali, kde sa Sirius nachadza... Harry pocul v ohni za sebou puk! a vedel, ze Sirius zmizol. Pozrel na schody. Kto sa o jednej v noci vybral na prechadzku a zabranil Siriusovi, aby mu poradil, ako sa ma dostat k drakovi? Bol to Ron. V hnedom vzorkovanom pyzame zastal na druhej strane miestnosti oproti Harrymu a obzeral sa okolo seba. ,,S kym si sa to rozpraval?" spytal sa. ,,Co teba do toho?" odsekol Harry. ,,Co tu robis o takomto case?" ,,Len som bol zvedavy, kde si..." Ron zmlkol a pokrcil plecami. ,,No nic, idem zase do postele." ,,Prisiel si snorit, co?" krical nanho Harry. Vedel, ze Ron netusi, pri com ho prave vyrusil, a vedel, ze to neurobil umyselne, ale bolo mu to jedno. V tejto chvili nenavidel na Ronovi vsetko, az po ten kusok holej nohy, co mu trcala spod pyzamovych nohavic. ,,Prepac," ospravedlnil sa Ron a tvar mu ocervenela od hnevu. ,,Mal som si uvedomit, ze nechces, aby ta niekto vyrusoval. Idem, aby si sa mohol v pokoji pripravovat na dalsie interview." Harry chytil jeden z odznakov POTTER SMRDI! a z celej sily ho smaril na druhu stranu miestnosti. Zasiahol Rona do cela a odrazil sa od neho. ,,Tu mas!" povedal. ,,Mozes si to v utorok pripnut. Teraz dokonca mozno budes mat pri troche stastia aj jazvu... To si chcel, ci nie?" Zamieril ku schodom a takmer cakal, ze ho Ron zastavi, dokonca by bol rad, keby ho aj udrel, ale on tam iba stal v pyzame, ktora mu - 246 - bola primala, a ked Harry vybehol hore, este dlho rozculeny lezal v posteli a nepocul, ze by sa Ron vratil do spalne. - 247 - DVADSIATA KAPITOLA PRVA ULOHA V nedelu rano Harry vstal a obliekal sa tak nepozorne, ze chvilu trvalo, kym si uvedomil, ze sa pokusa navliect si na nohu klobuk namiesto ponozky. Ked mal konecne vsetky casti odevu na spravnom mieste, ponahlal sa pohladat Hermionu a nasiel ju vo Velkej sieni pri chrabromilskom stole, kde spolu s Ginny ranajkovala. Harry mal taky roztraseny zaludok, ze on jest nemohol, a tak pockal, kym Hermiona zhltla poslednu lyzicu kase, a vytiahol ju z hradu. Prechadzali sa okolo jazera a Harry jej porozpraval o drakoch a o vsetkom, co mu povedal Sirius. Hoci Hermionu vystrasilo Siriusovo varovanie pred Karkarovom, aj tak povazovala draky za naliehavejsi problem. ,,Najprv sa pokusime udrzat ta do utorka vecera pri zivote," povedala zufalo, ,,a potom si budeme robit starosti s Karkarovom." Tri razy obisli jazero a celou cestou sa usilovali prist na to, akym jednoduchym zaklinadlom by skrotili draka. Nic im vsak nezislo na um, a tak sa radsej utiahli do kniznice. Tam si Harry povytahoval vsetky knihy o drakoch, ake len nasiel, a obaja sa pustili hladat nieco v tej velkej kope. ,,Strihanie pazurov pomocou kuzla... liecba plesne supin... To je tak akurat pre takych blaznov, ako je Hagrid, ktori ich chcu uchovat pri dobrom zdravi..." ,,Zabit draka je mimoriadne tazke. Vdaka starobylemu caru, ktorym je spevnena ich hruba koza, preniknu cez nu iba tie najsilnejsie zaklinadla... Ale Sirius povedal, ze na to postaci jednoduche kuzlo..." ,,Tak teda skusme knihy jednoduchych kuzel," navrhol Harry a odhodil knihu s nazvom Ludia a ich milacikovia draky. - 248 - Vratil sa k stolu s kopou knih o zaklinadlach, zacal ich po jednej listovat a Hermiona vedla neho v jednom kuse sepkala. ,,Tak teda, mame premienacie zaklinadla... lenze aky zmysel by malo premienanie? Ibaze by si mu premenil zubiska na zuvacky alebo nieco podobne, aby bol menej nebezpecny... Problem vsak je, ako sa pisalo v knihe, ze cez draciu kozu toho vela neprenikne... Povedala by som, ze by si ho mohol transfigurovat, ale nieco take velke, to je beznadejne. Pochybujem, ze by sa to podarilo aj profesorke McGonagallovej... ibaze by si pouzil kuzlo na seba? Trebars by si si mohol pridat silu? Lenze to nie je jednoduche zaklinadlo, teda na hodinach sme to este nepreberali, viem o takych zaklinadlach iba preto, ze som robila cvicne testy na VCU..." ,,Hermiona," precedil Harry pomedzi zuby, ,,nemohla by si konecne na chvilu drzat zobak? Pokusam sa sustredit." Lenze ked Hermiona zmlkla, Harryho mozog vyplnalo iba prazdne bzucanie, pri ktorom sa vobec nedalo sustredit. Beznadejne civel na vecny register na konci knihy Zakladne zaklinadla v pripade zaneprazdnenia a tazkosti... Okamzite skalpovanie... lenze draky nemaju vlasy... stiplavy dych... to by zrejme este zosilnilo draci ohen... roh na jazyku... esteze co - iba by mu pridal dalsiu zbran... ,,Och nie, zase je tu. Preco si nemoze citat na tej svojej sprostej lodi?" podrazdene poznamenala Hermiona, ked sa do kniznice dovliekol Viktor Krum, mrzuto pozrel na nich a usadil sa do kuta s hrbou knih. ,,Pod, Harry, vratime sa do klubovne... o chvilu tu budu jeho obdivovatelky a usta sa im nezastavia..." A naozaj, len co vysli z kniznice, po prstoch presla okolo nich skupinka dievcat a jedno malo dokonca okolo drieku uviazany sal s bulharskymi farbami. Tej noci Harry takmer nespal. Ked sa v pondelok rano zobudil, po prvy raz vazne uvazoval, ze z Rokfortu utecie. No ked sa pri ranajkach obzeral po Velkej sieni a predstavil si, co by znamenalo opustit hrad, vedel, ze to nemoze urobit. Bolo to jedine miesto, kde bol stastny... no, zrejme bol stastny aj s rodicmi, ale na to si nepamatal. Vedomie, ze radsej zostane tu a postavi sa zoci-voci drakom, nez by sa mal vratit na Privatnu cestu k Dudleymu, mu pomohlo a trochu - 249 - sa upokojil. Ledva dojedol slaninu (akosi tazko sa mu prehltalo), a ked s Hermionou vstali, videl, ze Cedric Diggory prave odchadza od biflomorskeho stola. Cedric o drakoch nevie... jediny z reprezentantov, ak ma Harry pravdu, ze madame Maxime a Karkarov to prezradili Fleur a Krumovi... ,,Hermiona, uvidime sa v skleniku," sepol jej Harry, ktory pri pohlade na odchadzajuceho Cedrica dospel k rozhodnutiu. ,,Chod, ja ta dobehnem." ,,Harry, prides neskoro, uz bude zvonit..." ,,Dobehnem ta, dobre?" Kym Harry prisiel k mramorovemu schodisku, Cedric bol uz hore. Obklopovala ho skupinka jeho priatelov siestakov. Harry sa nechcel s Cedricom rozpravat pred nimi - patrili k tym, co citovali clanok Rity Skeeterovej zakazdym, ked bol Harry nablizku. Zobdalec Cedrica sledoval a videl, ze ma namierene k ucebni carovania. Harry dostal napad. Zastal kusok od skupinky, vytiahol prutik a starostlivo zamieril. ,,Diffindo!" Cedricova taska sa roztrhla. Pergamen, brka a knihy sa z nej vysypali na zem. Niekolko flasiek atramentu sa rozbilo. ,,Nezdrzujte sa," povedal Cedric priatelom nahnevane, ked sa zohli a chceli mu pomoct. ,,Chodte a povedzte Flitwickovi, ze uz idem..." Presne tak si to Harry predstavoval. Strcil prutik zase pod habit, pockal, kym Cedricovi kamarati zmiznu v triede, a ponahlal sa po chodbe, kde teraz uz okrem neho a Cedrica nebol nikto. ,,Ahoj," pozdravil Cedric a dvihal prave Prirucku transfiguracie pre pokrocilych, flakatu od atramentu. ,,Prave sa mi rozpadla taska... celkom nova a vsetko..." ,,Cedric," povedal Harry, ,,prvou ulohou su draky." ,,Co?" Cedric pozrel nanho. ,,Draky," rychlo hovoril Harry pre pripad, ze by sa profesor Flitwick prisiel pozriet, kde je Cedric. ,,Maju styri draky, pre kazdeho jedneho, a musime prejst popri nich." Cedric zizal nanho. Harry zbadal, ze v jeho sivych ociach sa mihol strach, aky on sam pocitoval uz od soboty. ,,Si si isty?" spytal sa tlmene. - 250 - ,,Stopercentne," odvetil Harry. ,,Videl som ich." ,,Ale ako si to zistil? Nemali sme o tom vediet..." ,,To je jedno," rychlo hovoril Harry - vedel, ze Hagrid by mal problemy, keby povedal pravdu. ,,Ale nie som jediny, kto to vie. Urcite to vedia uz aj Fleur a Krum - Maximka aj Karkarov draky videli tiez." Cedric sa postavil s plnym narucim brk, pergamenov a knih zababranych od atramentu, a na pleci mu visela roztrhnuta taska. Hladel na Harryho a v ociach mal zmateny, skoro podozrievavy pohlad. ,,Preco mi to hovoris?" spytal sa. Harry neveriacky nanho pozrel. Bol si isty, ze Cedric by sa tak nespytoval, keby draky videl. Harry by nedopustil, aby sa hoci aj najhorsi nepriatel ocitol zoci-voci tym obludam nepripraveny - no, mozno keby to bol Malfoy alebo Snape... ,,Ja len... je to fer, nie?" povedal Cedricovi. ,,Teraz to vieme vsetci... sme na tom rovnako, nie?" Cedric stale nanho hladel trochu podozrievavo, ked Harry za sebou pocul zname klopkanie. Otocil sa a videl, ze z nedalekej triedy vychadza Divooky Moody. ,,Pod so mnou, Potter," zavrcal, ,,a ty, Diggory, odchod!" Harry s obavami hladel na Moodyho. Pocul ich? ,,Ehm... pan profesor, mal by som byt na herbologii..." ,,Na tom nezalezi. Pod, prosim, do mojej pracovne." Harry siel za nim a rozmyslal, co s nim teraz bude. Co ak sa bude Moody vypytovat, ako sa dozvedel o drakoch? Pojde Moody za Dumbledorom a prezradi Hagrida, alebo ho jednoducho premeni na fretku? Mozno by ako fretka lahsie presiel popri drakoch, otupene uvazoval Harry. Drak by ho z tej vysky mozno ani nevidel... Siel za Moodym do jeho pracovne. Profesor zavrel dvere, otocil sa k Harrymu a uprel nanho zdrave i carovne oko. ,,To, co si prave urobil, Potter, je velmi charakterne," povedal potichu. Harry nevedel, co na to povedat. Takuto reakciu vobec necakal. ,,Sadni si," prikazal Moody. Harry si sadol a poobzeral sa. Bol v tejto pracovni za predchadzajucich dvoch ucitelov obrany proti ciernej magii. V casoch profesora Lockharta viseli na stenach usmiate zmurkajuce profesorove portrety. Ked tu sidlil Lupin, clovek tu najskor mohol natrafit na nejaky zaujimavy druh zlych carodej- 251 - nych bytosti, pomocky na studium. Teraz vsak bola tato miestnost plna vselijakych mimoriadne cudnych predmetov, ktore, ako usudil Harry, Moody pouzival v casoch svojho aurorstva. Na jeho stole stala akasi velka, puknuta sklena vrtielka. Harry okamzite spoznal, ze je to spionoskop, lebo aj on jeden mal, hoci ovela mensi, nez bol Moodyho. V kute na malom stoliku zasa videl predmet, ktory vyzeral ako mimoriadne pokrutena zlata televizna antena. Potichu bzucala. Oproti Harrymu viselo zrkadlo, ibaze sa v nom neodrazala miestnost. Vnutri sa pohybovali tmave postavy, ale ani jednu nebolo vidiet jasne. ,,Pacia sa ti moje detektory ciernej magie?" spytal sa Moody, ktory Harryho pozorne sledoval. ,,Co je to?" ukazoval Harry na pokrutenu zlatu antenu. ,,Snimac tajomstiev. Vibruje, ked odhali nejake utajenie a lzi... tu je vsak nanic - posobi tu privela rusivych vplyvov - studenti vsade klamu, preco si neurobili domace ulohy. Bzuci, odkedy som sem prisiel. Spionoskop som musel vyradit z cinnosti, lebo neprestajne piskal. Je mimoriadne citlivy, zachyti vsetko v okruhu jednej mile. No mohol by, pravdaze, odhalit nielen detske klamstva," zavrcal Moody. ,,A naco je to zrkadlo?" ,,Och, to je moj nepriatelohlad. Vidis, ako sa tam vonku skryvaju? Skutocne by ma vsak ohrozovali, az keby som videl ich ocne bielka. Vtedy otvorim svoju truhlicu." Kratko a drsne sa zasmial a ukazal na velku truhlicu pod oknom. Bolo na nej sedem klucovych dierok vedla seba. Harry bol zvedavy, co v nej je, ale Moodyho dalsia otazka ho vratila zo zamyslenia do skutocnosti. ,,Takze si sa dozvedel o drakoch, vsak?" Harry vahal. Tohoto sa bal, ale Cedricovi nepovedal, ze Hagrid porusil pravidla, a rozhodne to nepovie ani Moodymu. ,,To je v poriadku," upokojoval ho Moody, sadol si a zastonal, ked vystrel drevenu nohu pred seba. ,,Podvadzanie je a vzdy bolo sucastou Trojcarodejnickeho turnaja." ,,Ja som nepodvadzal," prudko odvetil Harry. ,,Bolo to... dozvedel som sa to nahodou." Moody sa uskrnul. ,,Ja som ta neobvinoval, chlapce. Od zaciatku som hovoril Dumbledorovi, ze moze byt zasadovy, ako len chce, ale - 252 - stavim sa, ze Karkarov a madam Maxime nebudu. Urcite povedia svojim reprezentantom vsetko, co mozu. Chcu vyhrat. Chcu porazit Dumbledora. Radi by dokazali, ze aj on je len clovek." Moody sa znovu drsne zasmial a jeho carovne oko sa krutilo tak rychlo, az sa Harrymu z toho tocila hlava. ,,Tak teda... uz mas predstavu, ako prejdes popri drakoch?" vyzvedal sa Moody. ,,Nie," odvetil Harry. ,,Ja ti to teda nepoviem," nevludne vyhrkol Moody. ,,Ja nikoho neprotezujem. Dam ti len jednu dobru, vseobecnu radu. V prvom rade - vyuzi svoje silne stranky." ,,Nijake nemam," vyletelo z Harryho prv, ako tomu stihol zabranit. ,,Prepac," zavrcal Moody, ,,ale ak ti hovorim, ze mas, tak mas. A teraz premyslaj. V com si najlepsi?" Harry sa usiloval sustredit. V com je najlepsi? To je predsa lahke... ,,V metlobale," povedal sklucene, ,,lenze to mi figu pomoze..." ,,No vidis," povedal Moody, uprene nanho hladel a jeho carovne oko sa skoro nehybalo. ,,Ako som pocul, vies velmi dobre lietat." ,,Ano, ale..." Harry civel nanho. ,,Metlu nemozem mat, iba prutik..." ,,Moja druha vseobecna rada je," prerusil ho Moody hlasno, ,,pouzi nejake proste kuzlo, ktore ti pomoze ziskat to, co potrebujes." Harry nechapavo nanho hladel. Co potrebuje? ,,No tak, chlapce..." sepkal Moody. ,,Daj si to dohromady... nie je to take tazke..." A vtedy mu svitlo. Najlepsi je v lietani. Musi draka obist vo vzduchu. A na to potrebuje svoj Blesk. A aby mal Blesk, treba... ,,Hermiona," sepkal jej Harry, ked o tri minuty vbehol do sklenika a nahlivo sa ospravedlnil profesorke Sproutovej. ,,Hermiona, musis mi pomoct." ,,A co myslis, o co som sa doteraz pokusala, Harry?" zasepkala mu a nervozne vyvalovala oci ponad chvejuci sa trepotavy krik, ktory prave prerezavala. ,,Hermiona, do zajtra popoludnia sa musim dokladne naucit privolavacie zaklinadlo." - 253 - A tak cvicili. Nesli ani na obed, ale utiahli sa do prazdnej triedy, kde sa Harry zo vsetkych sil usiloval privolavat k sebe rozne predmety z opacneho konca miestnosti. Stale mu to neslo. Knihy a brka v polceste padali na zem ako kamene. ,,Sustred sa, Harry, sustred..." ,,A co myslis, co robim?" nahnevane vrcal Harry. ,,Ktovie preco sa mi pred ocami stale vybavuje obrovsky drak... Dobre, znova..." Chcel vynechat vestenie, aby mohol cvicit, ale Hermiona otvorene odmietla uliat sa z aritmancie a bez nej to nemalo zmysel. Preto musel pretrpiet vyse hodiny s profesorkou Trelawneyovou, ktora prave v ten den vsetkym vysvetlovala vzajomne postavenie Marsu a Saturnu, v tej chvili udajne ukazujuce, ze ludia narodeni v juli su vo velkom nebezpecenstve nahlej nasilnej smrti. ,,To je dobre," nahlas to komentoval Harry, ktory sa uz prestaval ovladat, ,,aspon sa to nebude tahat. Nechcem dlho trpiet." Ron sa chvilu tvaril, akoby sa mal uz-uz rozosmiat, v kazdom pripade po prvy raz po dlhom case pozrel Harrymu do oci, ale Harry sa este stale nanho tak hneval, ze mu to bolo jedno. Zvysok hodiny stravil tym, ze sa usiloval prutikom pritiahnut pod stolom drobne predmety. Podarilo sa mu vohnat si muchu rovno do dlane, hoci si nebol celkom isty, ci to potvrdzovalo, ze zvladol privolavacie zaklinadlo - mozno bola ta mucha jednoducho hlupa. Po vesteni sa donutil zjest trochu vecere a potom sa s Hermionou vratili do prazdnej triedy, skryti pod neviditelnym plastom, aby sa vyhli ucitelom. Cvicili este aj po polnoci a boli by zostali aj dlhsie, ale zjavil sa duch Zloduch. Tvrdil, ze sa Harry pokusa donho volaco hodit, nuz zacal po miestnosti rozhadzovat stolicky. Harry a Hermiona rychlo zmizli, kym ten hluk neprivola Filcha, a vratili sa do chrabromilskej klubovne, ktora bola teraz nastastie prazdna. O druhej rano stal Harry pri kozube obklopeny kopou predmetov: knihami, brkami, niekolkymi prevratenymi stolickami, starou sadou pluvadlikov a Nevillovou zabou Gertrudou. Az za tu poslednu hodinu konecne prisiel na koren privolavacieho zaklinadla. ,,Uz je to lepsie, Harry, ovela lepsie," pochvalila ho vycerpana, ale spokojna Hermiona. ,,Tak teraz uz viem, ako pojdeme na vec, ked nebudem zvladat nejake zaklinadlo," vyhlasil Harry a hodil slovnik starovekych ma- 254 - gickych znakov naspat Hermione, aby to mohol skusit znova, ,,len mi pohroz drakom. Dobre?" Znova zdvihol prutik. ,,Accio slovnik!" Tazka kniha vyletela Hermione z ruk a Harry ju zachytil. ,,Harry, myslim, ze to uz vies!" natesene zvolala Hermiona. ,,Len aby to zajtra fungovalo," podotkol Harry. ,,Blesk bude ovela dalej ako vsetky tieto veci, bude v hrade, no ja tam vonku..." ,,Na tom nezalezi," rozhodne tvrdila Hermiona. ,,Ak sa skutocne sustredis, tak pride. Mali by sme sa radsej trochu vyspat... budes to potrebovat." Harry sa v ten vecer tak sustredoval na privolavacie zaklinadlo, ze ciastocne zabudol na svoj neovladatelny strach. Ten sa vsak na druhy den rano v plnej miere vratil. Atmosfera v skole bola nabita vzrusenim a napatim. Vyucovanie sa malo skoncit na poludnie, aby tak mali vsetci studenti cas dostat sa k ohradam s drakmi - hoci, pravdaze, este nevedeli, co tam najdu. Harry sa medzi ostatnymi citil ako vydedenec, ci uz mu priali vela stastia, alebo sepkali: ,,Mame cely balik papierovych vreckoviek, Potter," ked prechadzal okolo. Bol taky nervozny, az sa bal, ze ked ho odvedu k drakovi, strati hlavu a zacne preklinat vsetkych v dosahu. Cas sa spraval este cudnejsie ako inokedy, plynul velkymi skokmi, takze sa mu zdalo, ze v jednej chvili sedi na prvej hodine, ktorou boli dejiny magie, a vzapati ide na obed... a zrazu (kam sa podelo predpoludnie, posledne hodiny bez drakov?) sa k nemu cez Velku sien ponahlala profesorka McGonagallova. Sledovalo ich mnozstvo oci. ,,Potter, reprezentanti sa maju ihned dostavit do arealu skoly... Musite sa pripravit na prvu ulohu." ,,Dobre." Harry vstal a vidlicka mu s rinkotom spadla na tanier. ,,Vela stastia, Harry," zasepkala Hermiona. ,,Dopadne to dobre!" ,,Ano," povedal Harry hlasom, ktory mu pripadal cudzi. S profesorkou McGonagallovou vysiel z Velkej siene. Aj ona bola akasi nesvoja. Vlastne vyzerala rovnako nervozne ako Hermiona. Ked s nim kracala dolu kamennymi schodmi do chladneho novembroveho popoludnia, polozila mu ruku na plece. ,,Len ziadna panika," vravela upokojujuco, ,,zachovajte si chladnu hlavu... Mame poruke carodejnikov, ktori maju situaciu pod kon- 255 - trolou, keby sa to zvrtlo... Hlavne je, snazte sa, ako najlepsie viete, a nikto vas nebude odsudzovat... Citite sa dobre?" ,,Ano," pocul Harry svoju odpoved. ,,Ano, som v poriadku." Viedla ho popri lese k miestu, kde boli draky, ale ked sa blizili k skupinke stromov, za ktorymi uz mali jasne vidiet ohradu, Harry zbadal, ze tam stoji stan a zakryva i na ne vyhlad. ,,Tu sa stretnete s ostatnymi reprezentantmi," povedala profesorka McGonagallova trochu roztrasenym hlasom, ,,a pockate, kym na vas pride rad, Potter. Je tam pan Bagman... povie vam, aky je postup... Vela stastia." ,,Dakujem," podakoval Harry bezvyraznym cudzim hlasom. A profesorka ho nechala pri vchode do stanu. Harry vosiel dnu. Fleur Delacourova sedela v kute na nizkej drevenej stolicke. Nevyzerala tak pokojne ako zvycajne, bola bleda a spotena. Viktor Krum sa tvaril este nevludnejsie a Harry predpokladal, ze tak sa prejavuje jeho nervozita. Cedric sa prechadzal sem a tam. Ked Harry vosiel, trochu sa nanho usmial. Harry jeho usmev opatoval, ale citil, ze svaly na tvari ma akesi stuhnute akoby sa zabudli hybat. ,,Harry! Vyborne!" veselo zvolal Bagman a obzeral sa okolo seba. ,,Len pod, pod, cit sa tu ako doma!" Bagman medzi bledymi reprezentantmi tak trochu pripominal smiesnu postavicku z komiksu. Znovu mal na sebe svoj stary habit Osbournskych os. ,,Tak sme tu vsetci a mozem vam dat pokyny!" povedal veselo. ,,Ked sa obecenstvo zhromazdi, kazdy z vas si z tohoto vrecuska," ukazal im male vrecko z fialoveho hodvabu a zatriasol nim, ,,vyberie maly model toho, pred co sa ma postavit. Viete, mame rozne... varianty. A musim vam povedat este nieco... ach, ano... vasou ulohou bude zmocnit sa zlateho vajca!" Harry sa obzrel. Cedric prikyvol, akoze rozumie Bagmanovym slovam, a potom sa znovu pustil prechadzat sa po stane. Fleur Delacourova a Krum vobec nereagovali. Mozno si mysleli, ze zvracaju, ked otvoria usta. Harry teda taky pocit rozhodne mal. Lenze oni aspon isli do tohoto dobrovolne... Onedlho bolo pocut, ako okolo stanu prechadzaju stovky parov noh, ozyvali sa vzrusene rozhovory, smiech... Harrymu to vsetko bolo take vzdialene, akoby patril k inemu druhu. A potom - pripadalo - 256 - mu, akoby to bolo o sekundu - Bagman rozviazal fialove hodvabne vrecusko. ,,Najprv dama," povedal a ponukol ho Fleur Delacourovej. Strcila don trasucu sa ruku a vytiahla malicky dokonaly model draka - welsskeho zeleneho. Na krku mal cislo dva. Podla toho, ze na Fleur nebolo vidiet ani naznak prekvapenia, Harry vedel, ze madam Maxime jej prezradila, co ju caka. Rovnako to bolo aj s Krumom. Vytiahol si cerveneho cinskeho ohnivaka. Ten mal na krku cislo tri. Ani len okom nemihol, iba si znovu sadol a hladel do zeme. Cedric si vytiahol modrosiveho svedskeho tuponoseho draka s cislom jeden. Harry, vediac, co zostalo, strcil ruku do hodvabneho vrecuska a vytiahol uhorskeho chvostorozca s cislom styri. Pozrel na miniaturneho draka, ktory roztiahol kridla a vyceril malicke tesaky. ,,Tak a mame to!" povedal Bagman. ,,Kazdy ste si vytiahli svojho draka. Cisla znamenaju poradie, v akom budete sutazit, rozumiete? Ja vas teraz na chvilu opustim, pretoze komentujem. Pan Diggory, vy ste prvy, takze ked sa ozve hvizd pistalky, vyjdete do ohrady, dobre? Harry... mozes na slovicko? Vonku?" ,,Eh... ano," nechapavo odvetil Harry, vstal a vysiel s Bagmanom zo stanu, ten ho odviedol kusok dalej medzi stromy a potom sa otocil k nemu s otcovskym vyrazom na tvari. ,,Ako sa citis, Harry? Mozem ti nieco priniest?" ,,Co? Ja... nie, nic." ,,Mas nejaky plan?" spytal sa Bagman a sprisahanecky pritom stisil hlas. ,,Lebo ochotne ti dam niekolko tipov, ak chces. Vies, si tu v pozicii slabsieho," pokracoval a este vacsmi stisil hlas... ,,ak ti mozem nejako pomoct..." ,,Nie," prerusil ho Harry tak rychlo, az si uvedomil, ze to znelo bezocivo, ,,nie... ja... viem, co urobim, dakujem." ,,Nikto by sa o tom nedozvedel, Harry," sluboval Bagman a sprisahanecky nanho zmurkol. ,,Nie, som v pohode," odmietol Harry a cudoval sa, preco to vsetkym hovori, a rozmyslal, ci sa niekedy citil horsie. ,,Pripravil som si plan..." Ozval sa hvizd pistalky. ,,Prepana, ja uz musim bezat!" vylakane zvolal Bagman a ponahlal sa prec. - 257 - Harry sa vratil do stanu a videl, ze z neho vychadza Cedric, zeleny ako este nikdy. Harry mu chcel zapriat vela stastia, ale z ust mu vysli len akesi chraplave zvuky. Vratil sa dnu k Fleur a Krumovi. Vzapati prepukol rev, co znamenalo, ze Cedric vstupil do ohrady a ocitol sa zoci-voci skutocnej predlohe svojho modelu... Sediet tam a pocuvat bolo horsie, ako si Harry vobec vedel predstavit. Davy vrieskali... vykrikovali... hikali takmer jednohlasne pri kazdom Cedricovom pokuse preniknut k svedskemu tuponosemu drakovi. Krum neustale hladel do zeme. Fleur sa teraz prechadzala po stane namiesto Cedrica. A Bagmanov komentar vsetko este zhorsoval... Harrymu sa v mysli vynarali hrozne predstavy pri vetach: ,,Uuch, to bolo tesne! Velmi tesne..." ,,Toto je veru riskantne!"... ,,Sikovny tah - len skoda, ze nevysiel!" A potom, asi po patnastich minutach, Harry pocul ohlusujuci rev, ktory mohol znamenat iba jedno - Cedric sa dostal k drakovi a ziskal zlate vajce. ,,Skutocne velmi dobre!" krical Bagman. ,,A teraz hodnotenie poroty!" Znamky vsak neoznamoval nahlas, Harry teda predpokladal, ze porotcovia ich drzia v rukach a ukazuju divakom. ,,Jeden skoncil, traja zostavaju!" krical Bagman, ked sa znovu ozvala pistalka. ,,Slecna Delacourova, prosim!" Fleur sa triasla od hlavy po paty a Harryho postoj k nej sa trochu zlepsil. Vychadzala zo stanu s hlavou vztycenou a s prutikom v ruke. Zostali s Krumom sami, sedeli oproti sebe, kazdy v jednom kute stanu, ale vyhybali sa vzajomnemu pohladu. A vsetko sa opakovalo... ,,Och, veru si nie som isty, ci to bolo mudre!" poculi, ako skodoradostne vola Bagman. ,,Och... skoro! Teraz opatrne... prepana, uz som si myslel, ze ho ma!" O desat minut Harry znovu pocul burlivy potlesk divakov. Aj Fleur musela byt uspesna. Chvilu bolo ticho, kym porotcovia ukazovali Fleurino hodnotenie... dalsi potlesk... a potom po treti raz hvizd pistalky. ,,Na rade je pan Krum!" volal Bagman a Krum zhrbeny vysiel von. Harry zostal celkom sam. Vacsmi nez zvycajne si uvedomoval svoje telo, citil, ako rychlo mu pumpuje srdce a prsty mu brneju od strachu... a predsa mal zaro- 258 - ven pocit, akoby bol niekde mimo svojho tela, vnimal stan, pocul davy akoby z dialky... ,,Velmi odvazne!" jacal Bagman a Harry pocul, ako cinsky ohnivak hrozitansky skreklave zreval a divaci zatajili dych. ,,Ten ale ma odvahu - a - ano, ma vajce!" Chladnym vzduchom otriasol potlesk, akoby zarincalo obrovske sklo. Krum skoncil, kazdu chvilu pride na rad on. Harry vstal a len matne si uvedomoval, ze nohy ma ako z gumy. Cakal. A vtom pocul pistalku. Vysiel zo stanu a zachvatila ho panika. Presiel okolo stromov a cez otvor v ohrade. Vsetko videl ako vo velmi jasnofarebnom sne. Z tribun nanho hladeli stovky a stovky tvari, akoby ich tam niekto pricaroval odvtedy, co na tomto mieste stal naposledy. A v ohrade bola samicka chvostorozca - hrozitansky, supinaty cierny jaster, plieskajuci ostnatym chvostom, po ktorom v tvrdej zemi zostavali metrove vymole cupela na hrbe vajec s kridlami napoly zlozenymi a upierala na Harryho svoje zlostne zlte oci. Dav bol velmi hlucny, ale Harry nevedel, ani mu na tom nezalezalo, ci to bol povzbudzujuci rev alebo nie. Bolo nacase urobit to, co urobit musel... sustredit sa. Uplne a vrcholne sa sustredit na vec, ktora je jeho jedinou sancou... Zdvihol prutik ,,Accio Blesk!" vykrikol. Harry cakal, dufajuc kazdou ciastockou svojho tela... Keby to nefungovalo, keby Blesk neprisiel... Mal pocit, ze na vsetko okolo seba hladi ako cez nejaky trblietavy priesvitny zavoj, ako cez hmlovinu, v ktorej ohrada a stovky tvari okolo neho akosi cudne plavali... A vtedy to zacul, vo vzduchu za nim cosi letelo, otocil sa a videl, ze sa k nemu popri lese ruti Blesk, zniesol sa do ohrady, zastal vo vzduchu vedla neho a cakal, kym nan Harry vysadne. Dav zahucal este vacsmi... Bagman nieco krical... ale Harryho usi akosi nefungovali... pocuvat nebolo dolezite... Prehodil nohu cez metlu a odrazil sa od zeme. Vzapati sa stal zazrak... Ked vyletel hore a vietor mu rozvial vlasy a tvare divakov sa zmenili iba na ruzove bodky pod nim a chvostorozec sa scvrkol na velkost psa, Harry si uvedomil, ze nielenze sa odlepil od zeme, ale nechal na nej aj svoj strach... Bol zase tam, kam patri... - 259 - Je to len dalsi metlobalovy zapas a chvostorozec iba dalsi neprijemny super... Pozrel dolu na kopku vajec a zbadal zlate, ktore sa vynimalo popri sivych, v bezpeci medzi dracimi prednymi nohami. ,,Dobre," povedal si Harry, ,,pokusim sa odvratit jej pozornost... ideme na to..." A sipkou zamieril dolu. Hlava chvostorozca ho sledovala. Harry vedel, co dracica urobi, a prave vcas zmenil smer - na mieste, kde sa mal nachadzat, keby nebol odbocil, prave vyslahol plamen... ale Harry si to nevsimal... nebolo to nic ine iba otravna dorazacka... ,,Pri vsetkych skotskych bohoch, ten ale vie lietat!" krical Bagman, ked divaci vrieskali a hikali. ,,Sledujete to, pan Krum?" Harry kruzil nad drakom coraz vyssie, chvostorozec ho stale sledoval a krutil hlavou na dlhom krku - ak v tom bude pokracovat, o chvilu sa mu zacne pekne tocit. Radsej to nenatahovat, lebo zase vychrli ohen... Harry vystrelil hore, prave ked dracica otvorila papulu, ale tentoraz nemal take stastie - vyhol sa sice plamenom, ale zrazil sa so svihajucim chvostom, ked zahol dolava a jeden z dlhych ostnov ho skrabol na pleci a roztrhol mu habit... Citil, ako ho to stipe, pocul vreskot a stonanie davu, ale zdalo sa, ze rana nie je hlboka. Teraz lietal chvostorozcovi okolo chrbta a zisla mu na um jedna moznost... Zdalo sa, ze dracica nema v umysle vstat, privelmi si chranila vajcia. Hoci sa krutila a vrtela, roztahovala a stahovala kridla a nespustala z Harryho tie desive zlte oci, bala sa od nich pohnut... lenze on ju musi prinutit, aby to urobila, inak sa k nim vobec nedostane. Musel vsak postupovat opatrne... Zacal lietat sem a tam, ale v patricnej vzdialenosti, aby ho neoskvrkla svojim plamennym dychom, no zaroven tak, aby ho povazovala za mozne ohrozenie a nespustala z neho oci. Dracica naklanala hlavu na jednu na druhu stranu, sledovala ho zvislymi zrenicami a cerila zubiska... Harry vyletel vyssie. Chvostorozec zdvihol hlavu, natiahol krk, ako len mohol, a stale sa kolisal ako had pred zaklinacom... Harry vyletel este o kusok vyssie a dracica rozhorcene zrevala. Bol pre nu ako mucha, ktoru chcela pricapit, opat plieskala chvostom, lenze Harry bol privysoko, aby ho zasiahla... Vystrelila do vzduchu ohnivy gejzir, ale Harry sa mu vyhol... Celuste mala dokoran otvorene... - 260 - ,,No pod," sepkal Harry a otravne nad nou nadletoval, ,,pod, pod, chyt si ma... no tak vstan..." A vtedy sa dracica postavila na zadne, konecne rozprestrela velikanske cierne kozene kridla, siroke, ako keby bola male lietadlo, a Harry sa strmhlav vrhol dolu. Kym sa dracica spamatala a uvedomila si, co urobil a kam zmizol, tak rychlo, ako len vladal, letel k vajciam, ktore teraz nechranili jej pazuriskami vyzbrojene predne laby - na chvilu pustil Blesk a uchmatol zlate vajce... Potom obrovskou rychlostou trielil prec a nadletel nad tribunami s tazkym vajcom bezpecne zastrcenym pod nezranenou rukou a mal pocit, akoby niekto znova zapol zvuk - po prvy raz si poriadne uvedomoval huciace davy, divakov, ktori vrieskali a tlieskali tak ako irski fanusikovia na Svetovom pohari... ,,Pozrime sa na to!" krical Bagman. ,,Videli ste to?! Nas najmladsi sampion ziskal vajce najrychlejsie! Toto veru zvacsi vyhliadky pana Pottera na uspech!" Harry videl, ze strazcovia drakov bezia k dracici a ku vchodu do ohrady sa ponahla profesorka McGonagallova, profesor Moody a Hagrid a vsetci mu kyvaju, aby zletel k nim, ich usmevy videl aj z dialky. Znova preletel ponad tribuny, hluk mu isiel roztrhat bubienky, hladko pristal a na dusi citil lahkost, ako uz davno nie... Zdolal prvu ulohu, prezil to... ,,To bolo vynikajuce, Potter!" volala profesorka McGonagallova, ked zosadol z Blesku - a od nej to bola neslychana chvala. Vsimol si, ze sa jej trasie ruka, ked ukazovala na jeho plece, ,,predtym nez vas porota ohodnoti, musite ist za madam Pomfreyovou. Tamto je, uz musela osetrit Diggoryho..." ,,Ty si to dokazal, Harry!" chripel Hagrid. ,,Ty si to dokazal! A proti chvostorozcovi, smaria, Charlie vravel, ze ten je najhorsi..." ,,Dakujem, Hagrid," podakoval Harry nahlas, aby sa Hagrid nahodou nepozabudol a neprezradil, ze ukazal Harrymu draky pred turnajom. Aj profesor Moody sa tvaril spokojne a carovne oko mu poskakovalo v ocnej jamke. ,,Sikovny a jednoduchy trik, Potter," zahucal. ,,Tak teda, do stanu prvej pomoci, Potter, prosim..." surila ho profesorka McGonagallova. Harry este zadychcany vysiel z ohrady a videl, ze madam Pomfreyova stoji pri vchode do druheho stanu a tvari sa znepokojene. - 261 - ,,Draky!" vyprskla znechutene a vtiahla Harryho dnu. Stan bol rozdeleny na koje a Harry cez platno videl Cedricov tien, no zdalo sa, ze Cedric nie je vazne zraneny - v kazdom pripade sedel. Madam Pomfreyova vysetrila Harryho plece a cely cas pritom nahnevane hundrala. ,,Vlani dementori, tento rok draky... co privlecu do skoly nabuduce? Mas velke stastie... je to len povrchove, no najprv to musim vycistit, az potom mozem liecit..." Nejakou fialovou tekutinou ranu vycistila, az sa z nej zadymilo a palilo to, ale potom stuchla Harrymu do pleca prutikom a on citil, ze sa mu okamzite zahojilo. ,,A teraz chvilu ticho sed - sed! Az potom mozes ist po svoje ohodnotenie." Nato sa ponahlala do vedlajsej koje a Harry pocul, ako sa Cedrica spytuje: ,,Tak ako sa citis, Diggory?" Harry vsak nechcel pokojne sediet. Mal v krvi privela adrenalinu. Vstal a chcel vidiet, co sa deje vonku, no kym dosiel k vychodu zo stanu, vrutili sa dnu dvaja ludia - Hermiona a tesne za nou Ron. ,,Harry, bol si fantasticky!" pistala Hermiona. Na tvari mala este odtlacky prstov, ktore si na nu v strachu pritlacala. ,,Bol si ohromny! Fakticky!" No Harry hladel na Rona. Ten bol biely ako stena a civel na Harryho ako na ducha. ,,Harry, ten, co vlozil tvoje meno do case... ja... myslim, ze sa ta pokusaju zlikvidovat!" povedal velmi vazne. Harrymu to zrazu pripadalo, akoby tie uplynule tyzdne neboli, akoby Ron prisiel za nim bezprostredne po tom, co ho vybrali za reprezentanta. ,,Konecne si to pochopil?" povedal chladne. ,,Trvalo ti to dost dlho." Hermiona nervozne preslapovala medzi nimi a hladela raz na jedneho, raz na druheho. Ron vahavo otvoril usta. Harry vedel, ze sa chysta ospravedlnit sa, a odrazu si uvedomil, ze to nepotrebuje pocut. ,,To je v poriadku," povedal prv, ako Ron zo seba dostal nejake slovo. ,,Zabudni na to." ,,Nie," namietal Ron, ,,nemal som..." ,,Zabudni na to," zopakoval Harry. Ron sa nanho nervozne uskrnul a Harry uskrn opatoval. - 262 - Hermiona sa rozplakala. ,,Ved nemas preco plakat!" cudoval sa Harry. ,,Vy dvaja ste taki hlupi!" kricala, dupala nohou a po tvari jej stekali slzy. Potom obidvoch objala prv, ako jej v tom stihli zabranit, a nahlas nariekajuc vybehla von. ,,Preskocilo jej," krutil hlavou Ron. ,,Podme, Harry, budu ta hodnotit..." Harry by este pred hodinou neuveril, ze bude citit taku radost. Zobral zlate vajce i Blesk a vynoril sa zo stanu s Ronom, ktory rychlo rozpraval. ,,Bol si najlepsi, nemal si konkurenciu. Cedric, predstav si, transfiguroval skalu na psa, chcel odputat drakovu pozornost, aby prenasledoval psa, nie jeho. Bola to perfektna transfiguracia a viac-menej to zabralo, lebo vajce ziskal, ale drak ho popalil - na polceste si to rozmyslel a rozhodol sa, ze chce radsej jeho a nie psa, a Cedric mu tak-tak unikol. Fleur to skusila inak - myslim, ze sa pokusala draka omamit - aj to trochu fungovalo, drak bol ospanlivy, ale potom zachrapal, vyslahol mu pritom z papule obrovsky plamen a jej sa chytila sukna - Fleur z prutika vycarila vodu a zahasila ho. A Krum - neuveris, ale jemu ani na um nezislo lietat! No myslim, ze po tebe bol druhy najlepsi. Nejakym kuzlom draka zasiahol rovno do oka. Lenze drak zacal od bolesti dupat a rozmliazdil si polovicu skutocnych vajec - za to Krumovi strhli body, lebo ich nemal poskodit." Ron sa nadychol, az ked s Harrym prisli k ohrade. Medzitym chvostorozca odviedli a Harry videl piatich porotcov - sedeli priamo oproti na druhej strane vo vyvysenych kreslach so zlatymi prikryvkami. ,,Od kazdeho mozes dostat maximalne desat bodov," oznamoval mu Ron a Harry prizmuroval oci ponad ihrisko na prvu porotkynu madam Maxime zdvihla prutik do vzduchu. Vyletela z neho akasi striebrista stuha, ktora sa skrutila do velkej osmicky. ,,To nie je zle!" povedal Ron, ked divaci zatlieskali. ,,Zrejme ti strhla body za to plece..." Nasledoval pan Crouch. On vycaril vo vzduchu deviatku. ,,To vyzera dobre!" reval Ron a buchal Harryho po chrbte. Potom Dumbledore. Aj on vytiahol deviatku. Divacke ovacie boli este hlasnejsie. Ludo Bagman - desat. - 263 - ,,Desat?" neveriacky zvolal Harry. ,,Ale... zranil som sa... Co ma za lubom?" ,,Harry, nestazuj sa!" vzrusene krical Ron. A teraz zdvihol prutik Karkarov. Chvilu vahal, no potom aj z jeho prutika vyletelo cislo - styri. ,,Cooo?" zlostne zreval Ron. ,,Styri? Ty vsivavy nadrziavac, Krumovi si dal desat!" Ale Harrymu to bolo jedno, aj keby mu dal Karkarov nulu. To, ze sa Ron rozhorcuje kvoli nemu, malo prenho vacsiu cenu ako sto bodov. Ronovi to, pravdaze, nepovedal, ale ked sa otocil a chystal sa odist z ohrady, srdce mal lahsie ako vzduch. A nielen vdaka Ronovi medzi divakmi ho nepovzbudzovali iba Chrabromilcania. Ked videli, co musi zvladnut, vacsina ziakov mu drzala palce rovnako ako Cedricovi... Na Slizolincanoch mu nezalezalo, teraz by od nich zniesol hocico. ,,Si na prvom mieste, Harry. Ty a Krum s rovnakym poctom bodov!" ponahlal sa k nim Charlie Weasley, ked zamierili naspat do skoly. ,,Uz musim bezat, chcem poslat mame sovu. Prisahal som, ze jej oznamim, ako to dopadne - ale to bolo neuveritelne! Ach, zabudol som, mam ti povedat, ze tu musis este chvilku zostat... Bagman vam chce nieco oznamit v stane pre reprezentantov." Ron slubil, ze ho pocka, a Harry znovu vosiel do stanu, ktory teraz vyzeral akosi inak - privetivo a slavnostne. Predstavil si, ako sa citil, ked uhybal chvostorozcovi, a porovnal to s dlhym cakanim predtym. To sa ani nedalo porovnat - cakanie bolo rozhodne horsie. Fleur, Cedric a Krum prisli spolu. Jednu stranu Cedricovej tvare prikryvala hruba oranzova pasta, ktora zrejme hojila popaleninu. Ked zbadal Harryho, usmial sa nanho. ,,Bol si dobry, Harry." ,,Aj ty," Harry sa tiez usmial. ,,Vsetci ste si pocinali vyborne!" pochvalil ich Ludo Bagman, ktory vtrhol do stanu a tvaril sa tak spokojne, akoby on sam prave prekonal draka. ,,Len par slov. Teraz mate dost dlhu prestavku pred druhou ulohou. Tu budete zdolavat o pol desiatej rano dvadsiateho stvrteho februara - ale dame vam nieco, nad cim mozete medzitym rozmyslat. Ak si lepsie prezriete zlate vajcia, uvidite, ze sa otvaraju vidite tie panty? Musite vyriesit zahadu skrytu vo vajci, lebo ta vam naznaci, aka bude druha uloha, a umozni vam pripravit sa na nu! Je vam vsetko jasne? Urcite? Tak teda chodte." - 264 - Harry vysiel zo stanu, kde sa k nemu pripojil Ron pobrali sa popri lese k hradu a rozhovor nemal konca-kraja. Harry chcel podrobnejsie pocut, ako si pocinali ostatni sampioni. Ked obisli skupinku stromov, za ktorou Harry po prvy raz pocul rev drakov, vyskocila spoza nich carodejnica. Bola to Rita Skeeterova. Dnes mala obleceny habit jedovatozelenej farby a bleskove brko, ktore drzala v ruke, s nim uplne splynulo. ,,Gratulujem, Harry!" povedala a venovala mu ziarivy usmev. ,,Mohol by si so mnou prehodit slovko? Ako si sa citil zoci-voci drakovi? Ako sa citis teraz? Myslis, ze bolo hodnotenie spravodlive?" ,,Ano, to slovko s vami mozem prehodit," odsekol Harry hrubo. ,,Zbohom!" A s Ronom sa pobrali do hradu. - 265 - DVADSIATA PRVA KAPITOLA HNUTIE ZA OSLOBODENIE DOMACICH SKRIATKOV Harry, Ron a Hermiona sli v ten vecer do soviarne za Kvikom, po ktorom chcel Harry poslat Siriusovi spravu, ze sa mu bez ujmy podarilo zdolat draka. Cestou informoval Rona, co mu Sirius povedal o Karkarovovi. Hoci fakt, ze Karkarov bol kedysi smrtozrut, Rona najprv sokoval, no kym vysli do soviarne, skonstatoval, ze to predsa uz davno mali tusit. ,,Ved to do seba zapada, nie?" hovoril. ,,Pamatas sa? Malfoy vo vlaku spominal, ze jeho otec sa kamarati s Karkarovom. Teraz vieme, odkial sa poznaju. Na Svetovom pohari pravdepodobne pobehovali v maskach spolu... Ale jedno ti poviem, Harry. Ak skutocne Karkarov vlozil tvoje meno do case, teraz sa iste citi hlupo, nie? Nevyslo mu to. Dostal si sa z toho iba so skrabancom. Pod sem... ja to spravim..." Kvik bol taky nadseny, ze ma letiet s postou, ze brkal okolo Harryho hlavy a v jednom kuse hukal. Ron ho musel schmatnut a drzat, kym mu Harry privazoval list k nohe. ,,Ostatne ulohy predsa nemozu byt az taketo nebezpecne," pokracoval Ron, ked niesol Kvika k oknu. ,,Vies co? Podla mna by si tento turnaj mohol vyhrat, Harry, a myslim to vazne." Harry vedel, ze Ron to hovori iba preto, aby odcinil svoje spravanie v uplynulych tyzdnoch, no aj tak si to cenil. Hermiona sa vsak s prekrizenymi rukami opierala o stenu soviarne a mracila sa na Rona. ,,Kym skonci tento turnaj, caka Harryho este vselico," konstatovala vazne. ,,Ak bola prva uloha takato narocna, nechcem radsej ani pomysliet, co bude nasledovat dalej." - 266 - ,,Ach, ty nase slniecko," podpichol ju Ron. ,,Ty a profesorka Trelawneyova by ste si niekedy mohli podat ruky." Vyhodil Kvika z okna a ten sa najprv zo styri metre rutil nadol, kym sa mu podarilo pozbierat sa a zase vzlietnut, lebo list priviazany k jeho nohe bol ovela dlhsi a tazsi nez zvycajne - Harry neodolal a podrobne opisal Siriusovi svoju taktiku proti chvostorozcovi, ako okolo neho kruzil, nadletoval nad nim a vyhybal sa mu. Sledovali, ako Kvik mizne v tme, a potom Ron povedal: ,,Radsej podme dole na tvoju oslavu, Harry - Fred s Georgeom uz urcite potiahli z kuchyne kopu dobrot." A naozaj, len co vosli, chrabromilska klubovna znova vybuchla ovaciami a vykrikmi. Vsade boli hory kolacov, krcahy s tekvicovym dzusom a datelinovym pivom, Lee Jordan vystrielal niekolko divotvornych delobuchov doktora Filibustera, takze vo vzduchu sa mihali same hviezdicky a iskricky, a Dean Thomas, vynikajuci kresliar, namaloval niekolko zaujimavych transparentov s Harrym na Blesku, ako leti okolo chvostorozcovej hlavy, a na dvoch plagatoch dokonca nechybal ani Cedric s horiacou hlavou. Harry si zajedol - uz takmer zabudol, co je to hlad - a sadol si k Ronovi a Hermione. Zdalo sa mu neuveritelne, aky je stastny, znovu ma po boku Rona, zdolal prvu ulohu a druha bude az o tri mesiace. ,,Prepana, to je ale tazke," zastonal Lee Jordan, ked zdvihol zlate vajce, ktore Harry nechal na stole, a potazkaval ho v rukach. ,,Otvor ho, Harry! Pozrime sa, co je v nom!" ,,Ma to rozlustit sam," rychlo namietala Hermiona. ,,Take su pravidla turnaja..." ,,Sam som mal vyriesit aj to, ako sa dostat k drakovi," zasepkal Harry tak, aby to pocula iba Hermiona, a ona sa previnilo uskrnula. ,,Ano, Harry, otvor ho!" dozadovali sa dalsi. Lee podal vajce Harrymu, ten strcil prsty do strbiny, ktora sa tiahla po celom obvode vajca, a vypacil ho. Vajce bolo dute a celkom prazdne, ale v okamihu, ked ho Harry otvoril, miestnost naplnilo priserne, hlasne a skreklave kvilenie. Pripominalo koncert orchestra duchov na oslave umrtin Takmer bezhlaveho Nicka, ktory hral na pilach. ,,Zavri to!" krical Fred a dlanami si zakryval usi. ,,Co to bolo?" Seamus Finnigan hladel na vajce, ktore Harry rychlo zaklapol. ,,Zne- 267 - lo to ako bansi... Mozno nabuduce budes mat do cinenia s nou, Harry!" ,,Ako keby niekoho mucili!" zvolal Neville, zbledol ako stena a z ruk mu vypadli rozky s parkami. ,,Budes musiet celit Cruciatu!" ,,Neblbni, Neville, to je ilegalne," nesuhlasil George. ,,Na sampionov by Cruciatus nepouzili. Mne to pripomenulo Percyho spev v sprche. Mozno budes musiet zautocit nanho, ked sa bude sprchovat, Harry." ,,,Das si dzemovy kolacik, Hermiona?" ponukal ju Fred. Hermiona pochybovacne pozrela na tanierik, ktory jej podaval. Fred sa uskrnul. ,,Je v poriadku," ubezpecoval ju. ,,Nic som don nedal. Davaj si pozor len na tie s pudingovym kremom..." Nevillovi, ktory prave zahryzol do pudingoveho, zabehlo a vyplul ho. Fred sa zasmial. ,,Len som zartoval, Neville." Hermiona si vzala dzemovy kolacik a potom sa spytala: ,,Toto vsetko ste zohnali v kuchyni, Fred?" ,,Uhm," prikyvol Fred a uskrnal sa na nu. Pisklavym hlasom napodobnil domaceho skriatka: ,,,Vsetko, co si len prajete, pane, vsetko!' Idu sa pretrhnut. Keby som povedal, ze som hladny, zohnali by mi aj peceneho vola." ,,Ako ste sa tam dostali?" nevinnym hlaskom sa spytala Hermiona. ,,To je lahke," vysvetloval Fred, ,,za obrazom s ovocnou misou su skryte dvere. Staci posteklit hrusku, ta sa zachichoce a..." zmlkol a podozrievavo na nu pozrel. ,,Preco?" ,,Len tak," rychlo odvetila Hermiona. ,,Chces nahovorit domacich skriatkov na strajk?" spytal sa George. ,,Koncis s letakmi a chystas sa vyvolat vzburu?" Niekolki spoluziaci sa zasmiali. Hermiona neodpovedala. ,,Len ich nerozculuj a nevykladaj im, ze by si mali pytat oblecenie a plat!" varoval ju Fred. ,,Odputas ich od varenia!" Vtom sa vsak pozornost vsetkych upriamila na Nevilla, ktory sa zmenil na velkeho zlteho kanarika. ,,Och, prepac, Neville!" prekrikoval smiech Fred. ,,Zabudol som - naozaj sme zacarovali pudingovy krem." - 268 - O chvilu vsak z Nevilla perie opadlo a znovu vyzeral normalne. Dokonca sa smial aj on. ,,Kanarikovy krem! Dnes je so zlavou - po sedem siklov! Nas vlastny vynalez!" krical Fred rozblaznenej mladezi. Uz bola skoro jedna hodina po polnoci, ked sa Harry s Ronom, Nevillom, Seamusom a Deanom konecne pobrali do svojej spalne. Prv nez Harry zatiahol zavesy na svojej posteli, postavil si maly model uhorskeho chvostorozca na nocny stolik, kde drak zazival, stocil sa a zavrel oci. Ked zatahoval zavesy, pomyslel si: Mozno ma ten Hagrid predsa len pravdu... tie draky su celkom mile... Zaciatok decembra priniesol na Rokfort vietor a dazd so snehom. Hoci v zime vzdy byval na hrade prievan, zakazdym, ked Harry prechadzal okolo durmstrangskej lode, bol rad, ze v hrade horia ohne a steny su take hrube. Lodou zmietali silne vetry, jej cierne plachty sa naduvali na pozadi tmavej oblohy. Pomyslel si, ze aj v beauxbatonskom koci musi byt neprijemne chladno. Vsimol si, ze Hagrid vydatne zivi kone madam Maxime ich oblubenou whisky, lebo uz len z pachov, ktore sa niesli zo zlabu v kute ich vybehu, by sa na hodine starostlivosti o carovne tvory opila cela trieda. Lenze oni sa este stale starali o tie hrozne skroty a tie si vyzadovali cistu hlavu. ,,Neviem, ci v zime zvyknu spat, alebo nie," vyhlasil Hagrid v jeden veterny den zubami drkotajucej triede na nasledujucej hodine na tekvicovom zahone. ,,Tak som si myslel, reku, skusime, ci by si nedali slofika... ulozime ich tutok do debniciek..." Zostalo uz len desat skrotov - ich sklony navzajom sa kantrit z nich ocividne nevytlkli ani prechadzky. Kazdy meral teraz uz skoro dva metre. Vdaka hrubemu sivemu pancieru, mocnym, rychlym noham, vystrelujucim chvostom, bodcom a cuciakom dohromady Harrymu pripadali ako najodpornejsie tvory, ake v zivote videl. Ziaci skleslo hladeli na obrovske debny, ktore Hagrid vyteperil von, vystlane vankusmi a hunatymi prikryvkami. ,,Len ich vlakame dnu," povedal, ,,zatvorime vrchnaky a uvidime, co sa bude diat." Lenze ako sa ukazalo, skroty sa neukladali na zimny spanok a vobec sa im nepacilo, ze ich zavreli do vankusmi vylozenych debien - 269 - a zatlkli veka. Onedlho Hagrid krical: ,,Len ziadnu paniku, ziadnu paniku!", ked skroty ako blaznive pobehovali po tekvicovom zahone, pokrytom trieskami z debien. Vacsina ziakov - na cele s Malfoyom, Crabbom a Goylom - utiekla zadnymi dverami do Hagridovej chalupy, kde sa zabarikadovali, no Harry, Ron a Hermiona zostali medzi tymi, ktori sa pokusali Hagridovi pomoct. Spolocnymi silami sa im podarilo chytit a uviazat devat skrotov, hoci za cenu nespocetnych popalenin a ran, az napokon zostal na slobode len jeden. ,,Nevyplaste ho!" krical Hagrid, ked Ron a Harry prutikmi vrhali na skrota sprsky iskier, lebo sa hrozivo blizil k nim, bodec v zadnej casti tela mal zdvihnuty a vystrazne sa mu triasol. ,,Len sa pokuste navliect mu povraz na bodec, aby neublizil ostatnym!" ,,To by sme naozaj nechceli!" nahnevane krical Ron, ked s Harrym cuvali k stene Hagridovej chalupy, udrziavajuc si od skrota odstup iskriacimi prutikmi. ,,No toto, no toto... zda sa, ze sa dobre bavite." Ponad Hagridov plot sa naklanala Rita Skeeterova a sledovala ten zmatok. Dnes mala na sebe hruby cyklamenovy plast s fialovym kozusinovym golierom a na pleci kabelku z krokodilej koze. Hagrid sa hodil na skrota, ktory zahanal Harryho a Rona k stene, a prilahol ho. Zo skrotovho chvosta vyslahol plamen a znicil nedaleke tekvicove rastliny. ,,Kto ste?" spytal sa Hagrid Rity Skeeterovej, ked skrotovi navliekol na bodec povraz a utiahol ho. ,,Rita Skeeterova, reporterka Denneho Proroka," predstavila sa a siroko sa nanho usmiala. Zaleskli sa jej zlate zuby. ,,Zda sa mi, ze Dumbledore vam zakazal prekrocit prah skoly," pripomenul jej Hagrid a mracil sa, ked vstaval z trochu omraceneho skrota a tahal ho k jeho bratom. Rita sa tvarila, akoby Hagrida nepocula. ,,Ako sa nazyvaju tie uzasne tvory?" spytala sa s este sirsim usmevom. ,,Tryskochvoste skroty," zahundral Hagrid. ,,Vazne?" prejavila zivy zaujem. ,,Este nikdy som o nich nepocula... odkial pochadzaju?" Harry si vsimol, ze Hagridovi sa spod strapatej ciernej brady siri cerven, a zmocnili sa ho obavy. Odkial ma vlastne Hagrid tie skroty? Hermiona, ktora zrejme myslela na to iste ako on, rychlo povedala: ,,Su velmi zaujimave, vsak, Harry?" - 270 - ,,Co? Ach... ano... zaujimave," potvrdil, ked mu stupila na nohu. ,,A ty si tu, Harry?" zvolala Rita Skeeterova, ked sa obzrela. ,,Takze tebe sa paci starostlivost o zazracne tvory, vsak? Je to jeden z tvojich oblubenych predmetov?" ,,Ano," rozhodne odvetil Harry. Hagrid sa nanho usmieval. ,,Mile, skutocne mile," dodala Rita. ,,Dlho uz ucite?" spytala sa Hagrida. Harry si vsimol, ze si premeriava Deana (ten mal na jednom lici nepeknu ranu), Lavender (so znacne obhorenym habitom) a Seamusa (ktory si fukal popalene prsty) a potom okna chalupy, kde cakala vacsina ziakov s nosmi pritisnutymi o sklo, kedy bude cisty vzduch. ,,Iba druhy rok," odvetil Hagrid. ,,Mile... zrejme by ste mi nechceli poskytnut rozhovor, vsak? Podelit sa o skusenosti so zazracnymi tvormi. V Dennom Prorokovi mame kazdu stredu zoologicku rubriku, ako iste viete. Mohli by sme predstavit tieto... eh... treskochvoste skuty." ,,Tryskochvoste skroty," nadsene ju opravil Hagrid. ,,Ale ano... preco nie?" Harry mal z toho velmi zly pocit, ale nijako to nemohol Hagridovi naznacit bez toho, aby to Rita Skeeterova nevidela, a tak tam musel iba stat a mlcky sledovat, ako si Hagrid a Rita Skeeterova dohodli, ze sa koncom tyzdna stretnu U troch metiel na dlhy rozhovor. V hrade zazvonilo, co znamenalo, ze hodina sa skoncila. ,,Dovidenia, Harry!" veselo zavolala Rita Skeeterova, ked s Ronom a Hermionou odchadzal. ,,Tak teda v piatok vecer, Hagrid!" ,,Prekruti vsetko, co jej povie," zasepkal Harry. ,,Len aby tie skroty nedoviezol ilegalne, alebo nieco podobne," zufala si Hermiona. Pozreli na seba - presne toho by bol Hagrid schopny. ,,Hagrid uz mal vselijake problemy, no Dumbledore ho nikdy nevyhodil," utesoval ich Ron. ,,Prinajhorsom sa bude musiet zbavit skrotov. Prepacte, povedal som prinajhorsom? Myslel som prinajlepsom." Harry s Hermionou sa rozosmiali a trochu veselsi sli na obed. Harry sa v ten den na dvojhodine vestenia vyborne bavil. Este stale sa venovali mapam a predpovediam, ale teraz, ked sa s Ronom opat spriatelili, znova sa mu to vsetko zdalo smiesne. Profesorka Trelawneyova, pred casom taka spokojna s ich predpovedou vlastnej - 271 - hroznej smrti, sa zase rychlo rozculila, pretoze sa chichunali pri vyklade, akymi sposobmi moze Pluto narusit kazdodenny zivot. ,,Podla mojej mienky," vravela tajomnym septom, ktory vsak nezastrel jej ocividny hnev, ,,niektori z nas," a velavyznamne hladela na Harryho, ,,by sa mozno spravali menej lahkomyselne, keby videli to, co som v kristalovej guli videla minulej noci ja. Ako som tu tak sedela pri vysivani, premohlo ma nutkanie pozriet sa do gule. Vstala som, usadila sa pred nu a hladela do jej kristalovych hlbin... a co myslite, co odtial na mna hladelo?" ,,Ohavna baba v obrovskych okuliaroch?" zahundral si Ron popod nos. Harry mal co robit, aby zachoval vaznu tvar. ,,Smrt, moji mili." Parvati a Lavender si zdesene prikryli usta dlanou. ,,Ano," potvrdila profesorka Trelawneyova a dorazne prikyvovala hlavou, ,,prichadza blizsie, kruzi nad nami ako sup a znasa sa coraz nizsie nad hrad..." Vyzyvavo hladela na Harryho, ktory otvorene dosiroka zival. ,,Bolo by to posobivejsie, keby to nebola predpovedala uz najmenej osemdesiat raz predtym," zahundral Harry, ked sa konecne na schodisku pod miestnostou profesorky Trelawneyovej nadychli cerstveho vzduchu. ,,No keby som padol mrtvy po kazdej predpovedi, zrejme by som bol uz zazrak mediciny." ,,Bol by z teba akysi mimoriadny koncentrat ducha," zasmial sa Ron. Prave stretli Krvaveho barona, ktory sa uberal opacnym smerom so zlovestnym pohladom vo velkych ociach. ,,Asponze sme nedostali domacu ulohu. Dufam, ze Hermiona ich ma od profesorky Vektorovej celu kopu. Tesim sa, ked mam volno, a ona..." No Hermiona nebola na veceri a nenasli ju ani v kniznici. Sedel tam iba Viktor Krum. Ron chvilu spoza polic Kruma sledoval a septom sa radil s Harrym, ci ho ma poziadat o autogram, no vtom zistil, ze za dalsimi policami striehne sest ci sedem dievcat a uvazuje presne o tom istom, a tak stratil chut. ,,Ktovie, kam sa podela?" cudoval sa Ron, ked sa s Harrym vratili do Chrabromilskej veze. ,,Neviem... Nezmysel." No Tucna pani sa ani nestihla vyklopit dopredu, ked za sebou zaculi niekoho bezat - a zbadali Hermionu. - 272 - ,,Harry!" zadychcana zastala pri nich (Tucna pani hladela na nu s nadvihnutym obocim). ,,Harry, musis ist so mnou, musis ist, stalo sa nieco velmi zaujimave, prosim..." Chytila Harryho za ruku a pokusala sa ho odtiahnut naspat. ,,Co sa stalo?" spytoval sa Harry. ,,Ukazem ti, ked tam budeme - no pod, rychlo..." Harry pozrel na Rona a ten zase nanho a bolo vidiet, ze je zvedavy. ,,Dobre," suhlasil a zamieril s Hermionou po chodbe naspat a Ron sa musel poponahlat, aby ich dohonil. ,,Och! Co tam po mne!" nahnevane kricala za nimi Tucna pani. ,,Nemusite sa ospravedlnovat, ze ste ma obtazovali! Budem si tu visiet, otvorena dokoran, kym sa nevratite, dobre?" ,,Ano, dakujeme," zakrical ponad plece Ron. ,,Hermiona, kam ideme?" spytal sa Harry, ked zbehli sest poschodi a po mramorovych schodoch ich viedla do vstupnej haly. ,,Uvidite, o chvilku uz uvidite," vzrusene ich ubezpecovala Hermiona. Dolu pod schodmi zahla dolava a ponahlala sa k dveram, do ktorych vosiel Cedric Diggory v ten vecer, ked Ohniva casa vyhodila jeho a Harryho meno. Harry do nich este nikdy nenakukol. Spolu s Ronom sli za Hermionou po kamennych schodikoch, ale neskoncili v pochmurnej podzemnej chodbe podobnej tej, co viedla do Snapovych zalarov. Ocitli sa v sirokej kamennej chodbe jasne osvetlenej faklami a vyzdobenej veselymi malbami znazornujucimi prevazne jedla. ,,Och, vydrz..." vahavo sa ozval Harry v polovici chodby. ,,Pockaj, Hermiona..." ,,Co je?" Otocila sa a pozrela nanho a na tvari sa jej zracilo ocakavanie. ,,Viem, o co ide," vyhlasil. Stuchol Rona a ukazal na obraz za Hermionou. Bola na nom obrovska strieborna misa s ovocim. ,,Hermiona!" svitlo Ronovi. ,,Zase nas chces zatiahnut do toho soplosstva!" ,,Nie, nie!" protestovala rychlo. ,,A nie je to soplosstvo, Ron..." ,,Co? Zmenila si nazov?" mracil sa na nu Ron. ,,Tak teda co sme teraz? Hnutie za oslobodenie domacich skriatkov? Nemienim vtrh- 273 - nut do kuchyne a presviedcat ich, aby prestali pracovat, to neurobim..." ,,Ani to od teba neziadam," netrpezlivo odsekla Hermiona. ,,Prisla som sa s nimi len porozpravat a nasla som... no tak pod, Harry, chcem ti to ukazat!" Znovu ho chytila za ruku a vliekla pred obraz obrovskej misy s ovocim, natiahla ukazovak a posteklila velikansku zelenu hrusku. Ta sa zacala skrucat a smiat a odrazu sa zmenila na velku klucku. Hermiona ju chytila, otvorila dvere a vtisla Harryho dnu. Harry sa ocitol v obrovskej miestnosti s vysokym stropom, rozlahlej ako Velka sien nad nimi, s hromadami ligotavych mosadznych hrncov a panvic pozdlz kamennych stien, s velkym tehlovym ohniskom na druhej strane - a vtom sa zo stredu miestnosti k nemu vrhlo cosi male a pistalo: ,,Harry Potter, pane! Harry Potter!" Vzapati mu vyrazilo dych, ked mu pistiaci domaci skriatok vrazil do branice a objimal ho tak silno, az sa bal, ze mu polarne rebra. ,,D-Dobby?" vyhrkol. ,,Ano, Dobby, pane, to byt ja!" pistalo mu kdesi pri pupku. ,,Dobby dufat a dufat, ze uvidiet Harryho Pottera, pane, a Harry Potter ho prist navstivit!" Dobby ho napokon pustil a kusok odstupil, siroko sa na Harryho usmieval a obrovske zelene oci velke ako tenisove lopticky sa mu naplnili slzami stastia. Vyzeral skoro celkom tak, ako si ho Harry pamatal - nos spicaty ako zastruhana ceruzka, usi ako netopier, dlhe prsty a chodidla - vsetko bolo rovnake okrem oblecenia. Ked Dobby pracoval pre Malfoyovcov, vzdy nosil tu istu spinavu obliecku na vankus. No teraz mal na sebe tak cudne skombinovane oblecenie, ake este Harry v zivote nevidel - prekonal aj ,,kostymy" carodejnikov na Svetovom pohari. Ako klobuk mu sluzila prikryvka na cajnik a na nu si popripinal vselijake pestre odznaky, na holej hrudi mu visela viazanka s podkovovym vzorom, k tomu si obliekol zrejme detske trenirky a dve rozne ponozky. Harry videl, ze jedna z nich je jeho cierna ponozka, ktoru si kedysi vyzul a naraficil to tak, aby ju pan Malfoy dal Dobbymu, cim Dobbyho oslobodil. Druha mala ruzovo-oranzove pasiky. ,,Dobby, co tu robis?" prekvapene sa spytal Harry. ,,Dobby prist pracovat na Rokfort, pane!" nadsene zapistal Dobby. ,,Profesor Dumbledore dat Dobbymu a Winky pracu, pane!" - 274 - ,,Winky? Aj ona je tu?" ,,Ano, pane, ano!" odvetil Dobby, chytil Harryho za ruku a tahal ho hlbsie do kuchyne medzi styri dlhe drevene stoly. Harry si vsimol, ze stoja presne pod stolmi jednotlivych fakult vo Velkej sieni nad nimi. V tej chvili boli prazdne, lebo bolo po veceri, ale predpokladal, ze este pred hodinou sa prehybali pod misami, ktore sa cez strop premiestnili na stoly nad nimi. V kuchyni sa nachadzala najmenej stovka malych skriatkov, usmievali sa, klanali a robili pukerliky, ked Dobby viedol Harryho okolo nich. Vsetci mali na sebe rovnaku uniformu: utierku na riad s rokfortskym erbom uviazanu ako togu tak ako kedysi Winky. Dobby zastal pred tehlovym ohniskom a ukazoval. ,,Winky, pane!" Winky sedela na stolceku pri ohnisku. Na rozdiel od Dobbyho oblecenie ocividne nezbierala. Mala peknu suknicku a bluzku a rovnaky modry klobucik s dierami na velke usi. No zatial co Dobbyho cudesna znoska oblecenia bola cista a upravena a vsetko vyzeralo ako nove, Winky sa zjavne o svoje satstvo nestarala. Na bluzke mala flaky od polievky a na sukni prepalene diery. ,,Ahoj, Winky," pozdravil ju Harry. Winky sa zachvela pera. Nato sa rozplakala a slzy z velkych hnedych oci jej premocili predok siat tak ako na Svetovom pohari v metlobale. ,,Och, no toto," zasla Hermiona. S Ronom sli za Harrym a Dobbym na druhy koniec kuchyne. ,,Winky, neplac, prosim ta..." Ale Winky sa rozplakala este vacsmi. Zato Dobby sa usmieval. ,,Chciet Harry Potter salku caju?" zapistal hlasno, prekrikujuc Winkine vzlyky. ,,Eh - ano, chcem," pristal Harry. Okamzite sa zo sest domacich skriatkov rozbehlo a vzapati priniesli velky strieborny podnos s cajnikom a salkami pre Harryho, Rona a Hermionu, dzbanik s mliekom a velky tanier susienok. ,,Dobra obsluha!" pochvaloval si Ron uznanlivo. Hermiona sa nanho zamracila, ale bolo vidiet, ze skriatkov to potesilo. Hlboko sa uklonili a odstupili. ,,Ako dlho si uz tu, Dobby?" spytal sa Harry, ked im vsetkym ponalieval caj. - 275 - ,,Iba tyzden, Harry Potter, pane!" stastne odvetil Dobby. ,,Dobby prist navstivit profesora Dumbledora, pane. Pre domaceho skriatka, ktory byt prepusteny, pane, byt velmi tazke najst nove miesto, pane, velmi tazke..." V tej chvili sa Winky rozplakala este hlasnejsie, z paradajkoviteho nosa jej kvapkali slzy a vobec sa nenamahala zastavit ich prud. ,,Dobby dva cele roky cestovat po krajine, pane, hladat pracu!" pistal. ,,Ale Dobby nenajst pracu, pane, lebo Dobby teraz chciet plat!" Domaci skriatkovia po celej kuchyni, ktori ich so zaujmom pocuvali a sledovali, sa pri tychto slovach odvratili, akoby Dobby povedal nieco neslusne a trapne. Hermiona sa vsak potesila: ,,To je spravne, Dobby." ,,Dakujem, slecna!" usmial sa na nu Dobby. ,,Ale vacsina carodejnikov nechciet domaceho skriatka, ktory chciet plat, slecna. Oni hovorit: ,To nebyt domaci skriatok,' a zabuchnut dvere Dobbymu pred nosom. Dobby rad pracovat, ale on chciet nosit saty a chciet dostat plat, Harry Potter... Dobby byt rad slobodny!" V tej chvili zacali rokfortski skriatkovia od Dobbyho cuvat, akoby mal nejaku nakazlivu chorobu. Winky vsak zostala na mieste, hoci plakala badatelne hlasnejsie. ,,A vtedy, Harry Potter, Dobby ist navstivit Winky a zistit, ze aj Winky byt slobodna, pane!" vykladal natesene Dobby. Vtedy sa Winky hodila zo stolicky na zem, lezala doluznak na kamennej podlahe, tlkla do nej drobnymi pastami a nestastne nariekala. Hermiona si rychlo klakla k nej a pokusala sa ju utesit, ale nech hovorila, co chcela, nic sa tym nezmenilo. Dobby rozpraval dalej a skriekavo prekrikoval Winkino vrieskanie. ,,A potom Dobby dostat napad, Harry Potter, pane! Dobby a Winky najst pracu spolu! ,A kde byt dost prace pre dvoch domacich skriatkov?' pytat sa Winky. A Dobby rozmyslat a on na to prist, pane! Rokfort! A tak Dobby a Winky prist za profesorom Dumbledorom, pane, a profesor Dumbledore nas prijat." Dobby ziaril ako slniecko a do oci mu znova vhrkli slzy stastia. ,,A profesor Dumbledore povedat, ze on Dobbymu platit, pane, ak Dobby chciet plat. A tak byt Dobby slobodny domaci skriatok, pane, a Dobby dostavat galleon tyzdenne a jeden den v mesiaci volno!" - 276 - ,,To nie je vela!" rozhorcene zvolala Hermiona sklonena nad Winky, ktora neprestavala vrestat a tlct pastami do dlazky. ,,Profesor Dumbledore ponuknut Dobbymu desat galleonov tyzdenne a volne vikendy," povedal Dobby a odrazu sa trochu striasol. Akoby ho predstava tolkeho zahalania a bohatstva desila, ,,ale Dobby mu dohovorit, slecna... Dobby byt rad slobodny, ale on nechciet privela, slecna, on mat rad pracu." ,,A kolko profesor Dumbledore plati tebe, Winky?" vludne sa spytala Hermiona. Ak si myslela, ze to Winky zlepsi naladu, nesmierne sa mylila. Winky prestala plakat, ale ked sa posadila, velikanskymi hnedymi ocami ganila na Hermionu a na mokrej tvari sa jej zrazu zjavila zlost. ,,Winky byt zneucteny domaci skriatok, ale Winky nedostavat plat!" pistala. ,,Winky neklesnut az tak hlboko! Winky sa dostatocne hanbit uz len za to, ze byt slobodna, slecna!" ,,Hanbit sa?" zopakovala Hermiona nechapavo. ,,Ale - Winky, no tak! Hanbit by sa mal pan Crouch, nie ty! Ty si neurobila nic zle, on bol k tebe naozaj hrozny..." No pri tych slovach si Winky dlanami zakryla otvory na klobuku a pritisla si usi tak, aby nepocula ani slovko, a vrieskala: ,,Vy neurazat mojho pana, slecna! Vy neurazat pana Croucha! Pan Crouch byt dobry carodejnik, slecna. Pan Crouch mat pravdu, ked vyhodit zlu Winky!" ,,Winky mat problemy prisposobit sa, Harry Potter," pistal Dobby sprisahanecky. ,,Winky zabudat, ze uz nebyt zaviazana panu Crouchovi, uz mat dovolene otvorene hovorit, co si mysliet, ale ona nechciet." ,,Domaci skriatkovia teda nemozu povedat, co si myslia o svojich panoch?" spytal sa Harry. ,,Och, nie, pane, nie," Dobby zrazu zvaznel. ,,To byt sucast zotrocenia domacich skriatkov, pane. My zachovat ich tajomstvo a nase mlcanie, pane. My udrziavat cest rodiny a nikdy o nich nehovorit zle - hoci profesor Dumbledore povedat Dobby, ze on na tom netrvat. Profesor Dumbledore povedat, ze my moct slobodne... slobodne..." - 277 - Dobby sa tvaril nervozne a volal Harryho blizsie. Harry sa naklonil k nemu a Dobby sepkal: ,,On povedat, ze my ho moct volat... stary blazon, ak my chciet, pane!" Dobby sa vystrasene zasmial. ,,Ale Dobby nechciet, Harry Potter," povedal uz nahlas a krutil hlavou, az mu usi plieskali. ,,Dobby mat profesora Dumbledora velmi rad, pane, a byt hrdy, ze uchovat jeho tajomstvo a mlcanie prenho." ,,Ale o Malfoyovcoch teraz mozes povedat, co chces?" spytal sa ho Harry s uskrnom. V Dobbyho velikanskych ociach sa mihol strach. ,,Dobby by moct," povedal vahavo. Vystrel male plecia. ,,Dobby moct povedat Harrymu Potterovi, ze jeho stari pani byt - byt - zli cierni magovia!" Dobby sa chvilu cely triasol zdeseny vlastnou opovazlivostou a potom sa ponahlal k najblizsiemu stolu a zacal si on silno trieskat hlavu a pistat: ,,Zly Dobby! Zly Dobby!" Harry chytil Dobbyho zozadu za kravatu a odtiahol ho od stola. ,,Dakujem, Harry Potter, dakujem," zadychcane povedal Dobby a suchal si hlavu. ,,Potrebujes iba trochu praxe," utesoval ho Harry. ,,Praxe!" zapistala Winky zlostne. ,,Ty sa hanbit, Dobby, takto rozpravat o svojich panoch!" ,,Oni uz nebyt moji pani, Winky!" vzdorovito odsekol Dobby. ,,Dobbymu uz nezalezat, co si oni mysliet!" ,,Och, ty byt zly domaci skriatok, Dobby!" stonala Winky a znovu jej po tvari stekali slzy. ,,Chudak moj pan Crouch, co on robit bez Winky? On ma potrebovat, on potrebovat moju pomoc! Ja sa starat o Crouchovcov cely moj zivot, a moja mama to robit predo mnou a moja stara mama pred nou... och, co by ony povedat, keby vediet, ze Winky byt slobodna? Och, hanba, hanba!" Zaborila si tvar do sukne a znovu sa rozplakala. ,,Winky," energicky ju oslovila Hermiona. ,,Som si celkom ista, ze pan Crouch to perfektne zvlada aj bez teba. Videli sme ho..." ,,Vy vidiet moj pan?" zatajila dych Winky, zdvihla uplakanu tvar a vyvalovala oci na Hermionu. ,,Vy ho vidiet tu na Rokforte?" ,,Ano," odvetila Hermiona, ,,on a pan Bagman su porotcovia na Trojcarodejnickom turnaji." - 278 - ,,Pan Bagman prist tiez?" pistala Winky a na Harryho velke prekvapenie (a Ronovo a Hermionino tiez, sudiac podla toho, ako sa tvarili) znovu na nej bolo vidiet hnev. ,,Pan Bagman byt zly carodejnik! Velmi zly carodejnik! Moj pan ho nemat rad, och nie, vobec ho nemat rad!" ,,Bagman - zly?" cudoval sa Harry. ,,O, ano," potvrdila Winky, energicky prikyvujuc. ,,Moj pan povedat Winky nejake veci! Ale Winky nehovorit... Winky - Winky uchovat tajomstvo svojho pana..." Znova sa topila v slzach a poculi, ako vzlyka do sukne: ,,Chudak pan, chudak pan, nemat Winky, ktora by mu pomoct!" Viac uz z Winky nedostali jedine rozumne slovo. Nechali ju plakat, dopili caj a Dobby im zatial veselo stebotal o svojom zivote slobodneho domaceho skriatka a o tom, co planuje urobit so svojou mzdou. ,,Dobby si teraz kupit sveter, Harry Potter!" povedal spokojne, ukazujuc na svoju holu hrud. ,,Vies co, Dobby, dam ti jeden z tych, co mi mama pletie na Vianoce," navrhol Ron, ktoremu sa skriatok ocividne zapacil, ,,vzdy od nej jeden dostanem. Dufam, ze hneda farba ti neprekaza." Dobby sa tesil. ,,Budeme ti ho musiet zmensit," pripomenul mu Ron, ,,ale vyborne sa ti bude hodit ku klobuku." Na odchode im mnohi zo skriatkov ponukali, aby si vzali so sebou nieco na zjedenie. Hermiona odmietala a nestastne hladela, ako sa skriatkovia ustavicne uklanaju, ale Harry a Ron si napchavali vrecka kremovymi kolacmi a tortami. ,,Velmi pekne dakujeme!" podakoval Harry tym, ktori sa zhrkli pri dverach, aby sa s nimi rozlucili. ,,Maj sa, Dobby!" ,,Harry Potter... moct Dobby navstivit vas, pane?" bojazlivo sa spytal skriatok. ,,Pravdaze mozes," odvetil Harry a Dobby ziaril. ,,Viete co?" prehovoril Ron, ked s Harrym a Hermionou vysli z kuchyne a vracali sa po schodoch do vstupnej haly. ,,Cele tie roky som obdivoval Freda a Georgea za to, ze chodili do kuchyne kradnut jedlo - ale ved to vlastne nie je tazke. Skriatkovia nam ho daju velmi ochotne." - 279 - ,,Myslim, ze to je to najlepsie, co sa tym skriatkom mohlo stat," skonstatovala Hermiona, ktora kracala po mramorovom schodisku prva. ,,Myslim to, ze sem prisiel pracovat Dobby. Ostatni uvidia, aky je na slobode spokojny, a pomaly im svitne, ze aj oni to chcu." ,,Len dufajme, ze si nebudu privelmi vsimat Winky," podotkol Harry. ,,Och, ona sa pozbiera," vyhlasila Hermiona, hoci to znelo trochu pochybovacne. ,,Ked ten sok opadne a zvykne si na Rokfort, uvidi, ze jej je bez Croucha lepsie." ,,Zda sa, ze ho ma velmi rada," zamumlal Ron skoro nezrozumitelne, lebo prave zahryzol do kremoveho zakuska. ,,Ale o Bagmanovi nema najlepsiu mienku, vsak? Ktovie, co o nom Crouch doma povedal?" bol zvedavy Harry. ,,Asi povedal, ze nie je ktovieaky dobry veduci oddelenia," predpokladala Hermiona, ,,a povedzme si to otvorene... asi ma pravdu, ci nie?" ,,No aj tak by som radsej pracoval s nim nez so starym Crouchom," priznal sa Ron. ,,Bagman ma aspon zmysel pre humor." ,,Len to nespomen pred Percym," usmiala sa Hermiona. ,,Ano, lenze Percy by nechcel pracovat pre nikoho so zmyslom pre humor, nemyslis?" vyhlasil Ron a vzapati sa pustil do cokoladovej torty. ,,Percy nepochopi vtip, ani ked mu ho olupany polozis na tacke pod nos." - 280 - DVADSIATA DRUHA KAPITOLA NECAKANA ULOHA ,,Potter! Weasley! Budete uz davat pozor?!" Podrazdeny hlas profesorky McGonagallovej pukol vo stvrtok na transfiguracii ako bic a Harry a Ron vyskocili a pozreli na nu. Bol koniec hodiny, dokoncili pracu, perlicka, ktoru premienali na morca, bola zavreta v klietke na stole profesorky McGonagallovej (Neville bol este stale opereny), opisali si z tabule domacu ulohu (Opiste a uvedte priklady, ako treba upravit transfiguracne kuzla, ked uskutocnujeme premenu roznych druhov). Kazdu chvilu malo zazvonit a Harry s Ronom, ktori vzadu v triede sermovali s falosnymi prutikmi od Freda a Georgea, pozreli na ne - Ron drzal plechoveho papagaja a Harry gumenu rybu. ,,Teraz, ked uz su Potter a Weasley taki laskavi a spravaju sa primerane svojmu veku," pokracovala profesorka McGonagallova a nahnevane na nich pozrela, lebo hlava Harryho ryby ovisla a spadla na zem, pretoze zobak Ronovho papagaja ju pred chvilou odtal, ,,musim vam vsetkym nieco povedat. Blizi sa vianocny ples - tradicna sucast Trojcarodejnickeho turnaja a prilezitost blizsie sa zoznamit s nasimi zahranicnymi hostami. Pretoze plesu sa mozu zucastnit iba ziaci od stvrteho rocnika vyssie hoci si mozete pozvat mladsieho studenta, ak chcete..." Lavender Brownova sa skreklavo zachichotala. Parvati Patilova ju poriadne stuchla pod rebra, pricom jej na tvari bolo vidiet, ze aj ona zo vsetkych sil zadrziava smiech. Obe sa obzreli na Harryho. Profesorka McGonagallova ich ignorovala, co Harry povazoval za nespravodlive, lebo jeho s Ronom prave vyhresila. ,,Obleciete si slavnostne habity," pokracovala, ,,a ples sa zacne vo Velkej sieni prvy vianocny sviatok o osmej vecer a skonci sa o polnoci. Tak teda..." - 281 - Profesorka McGonagallova sa velavyznamne poobzerala po triede. ,,Vianocny ples je, pravdaze, prilezitost pre nas vsetkych... ehm... uvolnit sa," povedala odsudzujucim tonom. Lavender sa zachichotala este hlasnejsie a rukou si prikryvala usta, aby utlmila smiech. Harry chapal, co je jej teraz smiesne - pri pohlade na upaty vyzor profesorky McGonagallovej a jej vlasy stiahnute do tuheho uzla si ju nikto nevedel predstavit uvolnenu. ,,Ale to neznamena," hovorila dalej profesorka, ,,ze uvolnime pravidla spravania, ktore sa ocakavaju od rokfortskych studentov. Velmi by ma nahnevalo, keby nejaky Chrabromilcan strapnil nasu skolu." Zazvonilo a nastal zvycajny ruch, vsetci si ukladali knihy do tasiek a prehadzovali si ich cez plecia. Profesorka McGonagallova vsak prekricala ten sum: ,,Potter... ak dovolite, na slovicko." Harry predpokladal, ze to suvisi s bezhlavou gumenou rybou, a sklucene kracal k profesorkinmu stolu. Profesorka McGonagallova pockala, kym ostatni ziaci odidu, a potom povedala: ,,Potter, sampioni a ich partneri..." ,,Aki partneri?" spytal sa Harry. Profesorka McGonagallova podozrievavo nanho pozrela, akoby si myslela, ze sa pokusa zartovat. ,,Vasi partneri na vianocny ples, Potter," odvetila chladne. ,,Vasi tanecni partneri." Harry mal pocit, ze sa mu zaludok scvrkol a skrutil. ,,Tanecni partneri?" citil, ako ocervenel. ,,Ja netancujem," namietol rychlo. ,,Ale ano, tancujete," podrazdene ho opravila profesorka McGonagallova. ,,Prave o tom je rec. Podla tradicie otvaraju ples sampioni so svojimi partnermi." Harry si odrazu v duchu predstavil sam seba v cylindri a fraku s dievcatom v nariasenych satach, ake vzdy nosievala teta Petunia na firemne oslavy stryka Vernona. ,,Ja netancujem," zopakoval. ,,Je to tradicia," neoblomne vyhlasila profesorka McGonagallova. ,,Ste rokfortsky sampion a urobite, co sa od vas ako od reprezen- 282 - tanta skoly ocakava. Tak sa postarajte, aby ste mali partnerku, Potter." ,,Ale... ja ne..." ,,Poculi ste ma, Potter," prerusila ho profesorka McGonagallova tonom, proti ktoremu sa nedalo namietat. Pred tyzdnom by bol Harry povedal, ze najst si partnerku na tancovanie nie je nic v porovnani so zvladnutim uhorskeho chvostorozca. Ale teraz, ked uz mal draka za sebou, pri predstave, ze ma pozvat nejake dievca na ples, si myslel pravy opak. Harry dosial nezazil, ze by na Vianoce zostalo na Rokforte tolko ludi. On samozrejme zostaval vzdy, lebo inak by sa musel vratit na Privatnu cestu, ale takych ako on byvalo malo. Tento rok tu vsak zostala prevazna vacsina ziakov od stvrteho rocnika vyssie a Harrymu sa zdalo, ze vsetci su posadnuti bliziacim sa plesom - prinajmensom vsetky dievcata, a prekvapilo ho, kolko ich na Rokforte zrazu je - nikdy predtym si to nevsimol. Dievcata sa na chodbach chichotali a sepkali si, dievcata sa skreklavo smiali, ked okolo isli chlapci, dievcata si vzrusene vymienali informacie, co si na vianocny ples oblecu. ,,Preco musia chodit vo svorkach?" spytal sa Harry Rona, ked okolo nich presiel asi tucet dievcat, vyskierali sa a pokukovali na Harryho. ,,Ako mam nejaku zastihnut osamote a pozvat ju?" ,,Zeby nejaku chytit do lasa?" navrhol Ron. ,,Mas predstavu, koho by si skusil pozvat?" Harry neodpovedal. Velmi dobre vedel, koho by rad pozval, ale najst odvahu, to bola ina vec... Ccho bola od neho starsia, bola pekna, velmi dobra hracka metlobalu a tiez velmi popularna. Zdalo sa, ze Ron vie, co sa deje v Harryho hlave. ,,Pocuj, ty s tym nebudes mat nijake problemy. Si sampion. Prave si porazil uhorskeho chvostorozca. Stavim sa, ze sa budu predhanat, aby mohli ist s tebou." Na pocest ich nedavno obnoveneho priatelstva Ron udrzal trpkost v hlase na minimalnej urovni. Navyse, na Harryho prekvapenie, sa ukazalo, ze mal celkom pravdu. Kucerava tretiacka z Biflomoru, s ktorou sa Harry nikdy v zivote ani len nerozpraval, mu hned na druhy den navrhla, aby siel na ples s nou. Harryho to tak zaskocilo, ze bez rozmyslenia odmietol. Dievca - 283 - dost urazene odislo a Harryho si potom Dean, Seamus a Ron kvoli nej cele dejiny magie doberali. Na druhy den sa mu ponukli dalsie dve, jedna druhacka a (na jeho zdesenie) piatacka, ktora sa tvarila, ze by bola schopna zrazit ho k zemi, keby odmietol. ,,Vyzerala celkom dobre," povedal Ron pravdivo, ked sa prestal smiat. ,,Ved bola odo mna o hlavu vyssia," namietal Harry, este stale zdeptany. ,,Predstav si, ako by som s nou vyzeral pri tanci." Vtedy si spomenul, co Hermiona povedala o Krumovi. ,,Paci sa im len preto, ze je slavny!" Harry velmi pochyboval o tom, ci by niektore z dievcat, ktore o neho prejavili zaujem, islo s nim na ples, keby nebol skolsky sampion. No potom premyslal, ci by mu to prekazalo, keby ho pozvala Ccho. Celkove vsak Harry musel priznat, ze napriek trapnej predstave, ze ma otvarat ples, po prvej ulohe sa jeho zivot rozhodne zlepsil. Na chodbach sa nanho uz nevalilo tolko neprijemnosti a mal podozrenie, ze je to do znacnej miery vdaka Cedricovi - predpokladal, ze Cedric z vdaky za to, ze ho upozornil na drakov, poziadal Biflomorcanov, aby mu dali pokoj. Zdalo sa tiez, ze poklesol pocet odznakov Podporujte Cedrica Diggoryho! Draco Malfoy, pravdaze, pri kazdej prilezitosti stale citoval clanok Rity Skeeterovej, ale coraz zriedkavejsie to vyvolavalo smiech, a Harryho tesilo aj to, ze v Dennom Prorokovi sa zatial neobjavil nijaky clanok o Hagridovi. ,,Ked vam mam povedat pravdu, ju velmi zazracne tvory nezaujimali," priznal sa Hagrid Harrymu, Ronovi a Hermione, ked sa ho na poslednej hodine starostlivosti o zazracne tvory spytovali, ako dopadlo interview. Velmi sa im ulavilo, lebo Hagrid upustil od priameho kontaktu so skrotmi a dnes len v zavetri za jeho chalupou sedeli pri dostenom stole a pripravovali pre ne cerstvu potravu. ,,Chcela sa so mnou rozpravat iba o tebe, Harry," potichu pokracoval Hagrid. ,,Povedal som jej, ze sme kamosi, odkedy som ta vyzdvihol od Dursleyovcov. ,Nikdy ste ho nemuseli na hodinach hresit?' spytovala sa. ,Nikdy vas na hodinach nehneval?' Povedal som jej, ze nie, a zdalo sa, ze sa jej to nepaci. Jeden by si myslel, ze odo mna caka, aby som povedal, ze si hrozny, Harry." ,,Samozrejme," odvetil Harry a hadzal kusky dracej pecene do velkej kovovej misky a chystal sa nakrajat dalsiu. ,,Nemoze stale pisat o tom, aky som maly tragicky hrdina, to sa zunuje." - 284 - ,,Chce novy uhol pohladu, Hagrid," mudrlantsky poznamenal Ron, ked lupal salamandrie vajcia. ,,Mal si povedat, ze Harry je sialeny zlocinec!" ,,Ale on nie je!" Hagrid sa tvaril rozhorcene. ,,Mala urobit rozhovor so Snapom," zamracene utrusil Harry. ,,Ten by jej povedal o mne same pekne veci. ,Potter prekracuje hranice, odkedy prisiel na tuto skolu...'" ,,To povedal? Naozaj?" zasol Hagrid, kym Ron s Hermionou sa smiali. ,,No, mozno si porusil zopar pravidiel, Harry, ale inak si v pohode, sak?" ,,Dakujem, Hagrid," uskrnal sa Harry. ,,Prides na ten ples, Hagrid?" spytal sa Ron. ,,Hej, mozno nazriem," zamumlal Hagrid. ,,Mala by to byt zabava. Tak ty budes otvarat tancovacku, co, Harry? Uz vies, koho si dovedies?" ,,Este nie," Harry citil, ze znova ocervenel, a Hagrid na tu temu nepovedal nic. Posledny tyzden pred Vianocami bol coraz burlivejsi. Vsade sa sirili chyry o vianocnom plese, hoci Harry neveril ani polovici z nich - napriklad, ze Dumbledore kupil od madam Rosmerty osemsto sudov varenej medoviny. Roznieslo sa aj, ze objednal Sudicky. Kto alebo co su Sudicky, to Harry nevedel, kedze nemal pristup k carodejnickemu rozhlasu, ale podla nadsenia skalnych posluchacov Radia Magic usudil, ze je to velmi slavna hudobna skupina. Niektori ucitelia, ako maly profesor Flitwick, to uz vzdali a skoncili s pokusmi nieco ich naucit, kedze ich mysle boli ocividne niekde inde. Na stredajsej hodine povolil volnu zabavu a vacsinu casu stravil rozhovorom s Harrym o dokonale predvedenom privolavacom zaklinadle na prvej ulohe Trojcarodejnickeho turnaja. Ini ucitelia neboli taki velkodusni. Nikdy nic by neodputalo napriklad profesora Binnsa od rozoberania poznamok o vzburach skriatkov - tak ako mu ani vlastna smrt nezabranila pokracovat vo vyucovani. Dalo sa teda predpokladat, ze ho nevyvedie z miery ani taka malickost, ako su Vianoce. Clovek zasol, ze v jeho podani aj take krvave a brutalne vzbury vyzneli rovnako nudne ako Percyho sprava o hrubke kotlikov. Profesorka McGonagallova a Moody ich na svojich hodinach donutili pracovat az do poslednej sekundy a Snape by im dovolil na elixiroch hrat sa s rovnakou pravdepodobnostou, s akou by - 285 - adoptoval Harryho. Nevludne sa na nich mracil a oznamil im, ze na poslednej hodine ich bude skusat z protijedov. ,,Je stelesnene zlo," s trpkostou skonstatoval Ron v ten vecer v chrabromilskej klubovni. ,,Na posledny den nam naparit test! Pokazit nam koniec roka tolkym ucenim!" ,,Hmmm... nemyslim, ze by ste sa prave prepinali," skonstatovala Hermiona a pozrela nanho ponad svoje poznamky z elixirov. Ron staval domcek z balicka rachotiacej sedmy - bolo to ovela zabavnejsie ako z obycajnych muklovskych kariet, pretoze kazdu chvilu hrozilo, ze cely domcek vyleti do vzduchu. ,,Su Vianoce, Hermiona," lenivo vyhlasil Harry, ktory v kresle pri kozube uz po desiaty raz cital Lietanie s Kanonmi. Hermiona aj nanho prisne pozrela. ,,Ocakavala by som, ze budes robit nieco osozne, Harry, aj ked sa ti nechce ucit protijedy!" ,,Napriklad co?" spytal sa Harry a sledoval, ako hrac Kanonov Joey Jenkins smaril dorazacku do stihaca Norriskych netopierov. ,,Vajce!" vyprskla Hermiona. ,,Ale, Hermiona, mam cas do dvadsiateho stvrteho februara," namietal Harry. Vajce odlozil do kufra a od oslavy po prvej ulohe ho neotvoril. Ved ma este dva a pol mesiaca, dost casu, aby zistil, co znamena to skreklave kvilenie. ,,Ale moze trvat cele tyzdne, kym na to prides!" nedala sa Hermiona. ,,Budes vyzerat ako totalny hlupak, ked ostatni vylustia dalsiu ulohu, a ty nie!" ,,Nechaj ho, Hermiona, zasluzi si trochu oddychu," branil Harryho Ron, polozil na domcek poslednu kartu a vsetko to vybuchlo a oskvrklo mu obocie. ,,No ty vyzeras, Ron... bude sa ti to hodit k slavnostnemu habitu." Boli to Fred s Georgeom. Prisadli si k nim prave vo chvili, ked si Ron ohmataval celo, aby zistil, aku ujmu utrpel. ,,Ron, mozeme si pozicat Kvika?" spytal sa George. ,,Nie, je prec, dorucuje list," odvetil Ron. ,,Preco?" ,,Lebo George ho chce pozvat na ples," ustipacne odsekol Fred. ,,Lebo chceme poslat list, ty hlupak," osopil sa nanho George. ,,Komu vy dvaja stale vypisujete?" vyzvedal sa Ron. - 286 - ,,Nestrkaj do toho nos, Ron, lebo ti oskvrknem aj ten," hrozivo maval prutikom Fred. ,,Tak co, uz mate tanecnice na ples?" ,,Nie," odsekol Ron. ,,Tak sa radsej poponahlajte, lebo vsetky dobre sa minu," radil Fred. ,,A vy s kym idete?" spytal sa Ron. ,,Ja s Angelinou," rychlo bez rozpakov povedal Fred. ,,Coze?" zaskocil Rona. ,,Ty si ju uz pozval?" ,,Dobra pripomienka," skonstatoval Fred. Otocil sa a zavolal cez celu klubovnu: ,,Hej, Angelina!" Angelina, ktora sa pri ohni rozpravala s Aliciou Spinnetovou, pozrela nanho. ,,Co je?" ,,Chces ist na ples so mnou??" Angelina si Freda premerala od hlavy po paty, akoby ho hodnotila. ,,Moze byt," suhlasila, znovu sa otocila k Alicii a s uskrnom na tvari s nou pokracovala v rozhovore. ,,No vidis," vystatoval sa Fred pred Harrym a Ronom, ,,je to hracka." Nato vstal, zazival a povedal: ,,Pod, George, posleme to teda po skolskej sove." A odisli. Ron si prestal ohmatavat obocie a ponad tlejuce trosky svojho kartoveho domceka pozrel na Harryho. ,,Mali by sme sa rozkyvat... a pozvat niekoho. Ma pravdu. Aby sme neskoncili s nejakymi strasidlami." Hermiona rozhorcene vyprskla. ,,Prosim? S cim?" ,,Ale ved vies," pokrcil plecami Ron. ,,Radsej by som isiel sam nez, povedzme, s Eloise Midgenovou." ,,V poslednom case jej akne mizne - a je naozaj mila!" ,,Ma vyboceny nos," tvrdil Ron. ,,Aha, uz chapem," najezila sa Hermiona. ,,Takze vy mienite pozvat to najkrajsie dievca, ktore bude ochotne ist s vami, aj keby bolo absolutne protivne?" ,,Eh... asi tak nejako," odvetil Ron. ,,Ja idem spat," odvrkla Hermiona a mlcky zamierila k schodisku do dievcenskych spalni. - 287 - Osadenstvo Rokfortu sa ustavicne snazilo zaposobit na navstevy z Beauxbatonsu a Durmstrangu a zrejme sa usilovalo ukazat hrad na Vianoce v plnej parade. Harry taku velkolepu vianocnu vyzdobu v skole este nevidel. Zo zabradlia mramoroveho schodiska viseli vecne cencule a zvycajnych dvanast vianocnych stromcekov vo Velkej sieni pokryvalo vsetko mozne od svetielkujucej cezminy po zive hukajuce zlate sovy, a vsetky brnenia zacarovali tak, aby vyspevovali koledy zakazdym, ked okolo nich niekto presiel. Bolo celkom zaujimave, ked sa z prazdnej prilby ozval spev, pricom poznala iba polovicu textu. Skolnik Filch musel z brneni niekolkokrat vytahovat ducha Zloducha. Skryval sa tam a doplnal medzery v texte vlastnou tvorbou, samozrejme nevhodnou pre slusne usi. Harry este stale nepozval Ccho na ples. Obaja s Ronom uz boli velmi nervozni, hoci, ako poznamenal Harry, Ron by bez partnerky vyzeral menej hlupo nez on. Ved mal s ostatnymi sampionmi otvarat ples. ,,Este vzdy je tu Umrncana Myrtla," zamracene si spomenul na matohu z dievcenskych zachodov na druhom poschodi. ,,Harry, musime skratka zatat zuby a ist na vec," vyhlasil Ron v piatok rano tonom, akoby planovali zobrat utokom nedobytnu pevnost. ,,Ked sa dnes vecer vratime do klubovne, obaja uz musime mat partnerky - dohodnute?!" ,,Eh... no dobre," suhlasil Harry. Lenze zakazdym, ked v ten den zazrel Ccho - cez prestavku, potom na obede a raz cestou na dejiny magie - bola obklopena priatelmi. Nikdy nikam nechodi sama? Nemohol by ju vystriehnut cestou na zachod? Ale nie - zdalo sa, ze este aj tam chodi s eskortou styroch-piatich dievcat. Lenze ak ju nepozve co najskor, urcite ju zatial pozve niekto iny. Velmi tazko sa sustredil na Snapov test, a preto zabudol pridat najdolezitejsiu zlozku - bezoar - co znamenalo, ze dostal najnizsie znamky. Bolo mu to vsak jedno, privelmi ho zamestnavalo zbieranie odvahy na to, co sa chystal urobit. Ked zazvonilo, schmatol tasku a ponahlal sa k dveram zo zalara. ,,Stretneme sa pri veceri," zavolal Ronovi a Hermione a letel hore schodmi. - 288 - Staci len poziadat Ccho, ze s nou chce hovorit osamote, nic viac... Ponahlal sa po plnych chodbach a hladal ju, a aj ju nasiel (skor ako cakal), vo dverach ucebne obrany proti ciernej magii. ,,Eh... Ccho? Mozes na slovicko?" Chichotanie by mali vyhlasit za nelegalne, zlostne si pomyslel Harry, ked sa rozchichotali vsetky dievcata okolo nej. Ona vsak nie. Povedala: ,,Dobre," a sla s nim nabok. Harry sa otocil, pozrel na nu a jeho zaludok urobil cudne salto, akoby cestou po schodoch jeden vynechal. ,,Eh..." vydal zo seba. Nemoze ju pozvat. Nemoze. Ale musi. Ccho tam zmatene stala a hladela nanho. Slova mu vyleteli z ust prv, ako ich stihol poriadne sformovat. ,,Cesisomnounples?" ,,Prosim?" nechapala Cho. ,,Chces... chcela by si ist so mnou na ples?" spytal sa Harry. Preco len musel akurat teraz ocerveniet? Preco? ,,Och!" ocervenela aj Ccho. ,,Harry, je mi to naozaj tak luto," a aj to na nej bolo vidiet. ,,Uz som sa slubila niekomu inemu." ,,Aha," povedal Harry. Bolo to cudne, este pred chvilou sa mu vsetky vnutornosti skrucali ako hady, ale odrazu mal pocit, akoby nijake vnutornosti ani nemal. ,,To je v poriadku, to nic," povedal. ,,Naozaj ma to mrzi," zopakovala Ccho. ,,To nic," opakoval aj Harry. Stali tam, hladeli jeden na druheho a potom Ccho povedala: ,,Tak teda..." ,,Ano," prikyvol Harry. ,,Tak ahoj," rozlucila sa Ccho, este stale cela cervena, a odchadzala. Harry neodolal a zavolal za nou. ,,S kym ides?" ,,Och... so Cedricom," odvetila. ,,So Cedricom Diggorym." ,,Ach, jasne." Vnutornosti sa mu zase vratili na miesto. Mal pocit, akoby mu ich medzitym volakto zalial olovom. - 289 - Celkom zabudol na veceru, pomaly sa vracal do Chrabromilskej veze a pri kazdom kroku mu v usiach znel jej hlas: ,,So Cedricom so Cedricom Diggorym." Uz zacinal mat Cedrica celkom rad - bol pripraveny povzniest sa nad skutocnost, ze ho kedysi porazil v metlobale a je pekny, oblubeny a skoro kazdy mu ako sampionovi drzi palce. No teraz si uvedomil, ze Cedric je vlastne nanic krasavcek, ktory nema ani tolko rozumu, co by sa vmestilo do kaliska na vajicko. ,,Vianocne osvetlenie," skleslo nahlasil heslo Tucnej panej predchadzajuci den sa totiz zmenilo. ,,Ano, skutocne, moj mily," zasvitorila a napravila si novu vycackanu stuhu vo vlasoch, ked sa prehupla dopredu, aby ho vpustila. V klubovni ho prekvapilo, ze v kute sedi Ron, cely popolavy v tvari. Ginny mu tichym upokojujucim hlasom dohovarala. ,,Co sa stalo, Ron?" prisiel k nim Harry. Ron pozrel na Harryho a na tvari sa mu zracilo uplne zufalstvo. ,,Preco som to urobil?" rozculoval sa. ,,Neviem, preco som to urobil!" ,,Co?" nechapal Harry. ,,On... ehm... prave pozval Fleur Delacourovu na ples," vysvetlila Ginny. Tvarila sa, akoby len s namahou potlacala usmev, ale sucitne pritom hladkala Rona po ruke. ,,Co ze si urobil?" zasol Harry. ,,Neviem, co ma to pochytilo!" vyhrkol Ron. ,,Na koho som sa to hral? Vsade okolo plno ludi - asi mi preskocilo... a vsetci cumeli na mna! Prechadzal som vedla nej vo vstupnej hale - stala tam, rozpravala sa s Diggorym - a tak ma to nejako prepadlo - a pozval som ju!" Ron zastonal a zaboril si tvar do dlani. Pritom mlel, no takmer mu nebolo rozumiet. ,,Pozrela na mna a zrazu som bol ako morsky slimak a ci co. Ani len neodpovedala. A potom... ani neviem... akosi mi to doslo a utiekol som." ,,Mal si pravdu - je to ciastocne vila," povedal Harry. ,,Jej stara mama bola vila. Ty za to nemozes. Stavim sa, ze ked si isiel okolo, prave omamovala Diggoryho svojim carom a nieco z neho preslo aj na teba - ale zbytocne stracala cas. Diggory ide s Ccho Cchang." Ron pozrel nanho. - 290 - ,,Prave som ju pozval," sklucene oznamoval Harry, ,,a povedala mi to." Ginny odrazu zamrzol usmev na tvari. ,,To je sialene. Bez partneriek sme uz len my dvaja," vzdychol si Ron. ,,Teda okrem Nevilla. Vies, koho pozval? Hermionu!" ,,Coze?" Harryho tieto prekvapujuce spravy celkom vyviedli z rovnovahy. ,,Ano, viem to!" rozosmial sa Ron a do tvare sa mu trochu vracala farba. ,,Povedal mi to po elixiroch! Vraj vzdy k nemu bola dobra, pomahala mu a tak, ale odmietla, vraj uz s niekym ide. Ha! Ako keby uz niekoho mala! Iba nechcela ist s Nevillom... Ale ved kto by s nou isiel?" ,,Prestan," nahnevane ho zahriakla Ginny. ,,Neposmievaj sa..." Prave vtedy cez portretovy otvor vliezla Hermiona. ,,Preco ste vy dvaja neboli na veceri?" spytala sa. ,,Lebo... och, prestante sa smiat... lebo obaja prave dostali kosom!" povedala Ginny. To Harryho a Rona umlcalo. ,,Srdecna vdaka, Ginny," kyslo poznamenal Ron. ,,Vsetky tie pekne su uz zadane, co, Ron?" povysenecky sa spytala Hermiona. ,,Eloise Midgenova je uz teraz celkom pekna, nie? Nebojte sa, urcite niekde nejaku splasite." No Ron hladel na Hermionu, akoby ju odrazu videl v celkom inom svetle. ,,Hermiona, Neville ma pravdu, ty si predsa dievca..." ,,Och, dobry postreh," kyslo odsekla Hermiona. ,,Ale, no tak," mavol rukou netrpezlivo, ,,potrebujeme partnerky, aby sme nevyzerali ako hlupaci. Ostatni uz maju..." ,,Ja s vami nemozem ist," ohradila sa Hermiona a teraz sa uz cervenala, ,,lebo som uz zadana." ,,Nie, nie si! Povedala si to iba preto, aby si sa zbavila Nevilla." ,,Vazne?" Hermione sa nebezpecne blyskalo v ociach. ,,Iba preto, ze vam to trvalo tri roky, Ron, to neznamena, ze nikto iny nezbadal, ze som dievca!" Ron civel na nu. Potom sa znova uskrnul. ,,Dobre, dobre, vieme, ze si dievca," chlacholil ju. ,,Spokojna? Teraz uz pojdes?" - 291 - ,,Uz som ti povedala," velmi nahnevane sa nanho oborila Hermiona. ,,Mam niekoho ineho!" A znova sa rozbehla do dievcenskych spalni. ,,Klame," kategoricky vyhlasil Ron hladiac za nou. ,,Neklame," potichu povedala Ginny. ,,Kto je to teda?" prikro sa spytal Ron. ,,Ja ti to nepoviem, je to jej vec," odmietla Ginny. ,,Dobre," zahundral Ron a bolo vidiet, ze je mimoriadne rozladeny, ,,zacina to byt hlupe. Ginny, ty mozes ist s Harrym a ja, skratka..." ,,Nemozem," odvetila Ginny a aj ona bola cela cervena. ,,Ja idem s... s Nevillom. Pozval ma. Ked ho Hermiona odmietla, tak som si pomyslela... inak by som nemohla ist... este nie som stvrtacka." Tvarila sa mimoriadne nestastne. ,,Myslim, ze sa pojdem navecerat," vstala a so sklonenou hlavou vysla cez portret. Ron vyvaloval oci na Harryho. ,,Co to do nich voslo?" spytoval sa. No Harry prave videl, ze cez portretovy otvor vchadzaju Parvati s Lavender. Nastal cas na drasticke ciny. ,,Pockaj tu," prikazal Ronovi, vstal, zamieril rovno k Parvati a spytal sa: ,,Parvati? Pojdes so mnou na ples?" Parvati dostala zachvat smiechu. Harry pockal, kym ju prejde, a vo vreckach si drzal palce. ,,Ano, dobre teda," suhlasila napokon cervena az po usi. ,,Dakujem," odlahlo Harrymu. ,,Lavender, isla by si s Ronom?" ,,Ona ide so Seamusom," oznamila mu Parvati a obidve sa chichotali este viac. Harry si vzdychol. ,,Neschadza vam na um niekto, kto by mohol ist s Ronom?" zasepkal, aby ho Ron nepocul. ,,A co Hermiona Grangerova?" navrhla Parvati. ,,Ta je uz zadana." Parvati sa tvarila ohromene. ,,Ooo! A s kym ide?" spytala sa zvedavo. Harry pokrcil plecami. ,,Netusim. Tak co bude s Ronom?" ,,No..." pomaly zacala Parvati, ,,myslim, ze moja sestra by mohla... Padma, vies? Je v Bystrohlave. Spytam sa jej, ak chces." - 292 - ,,Ano, to by bolo perfektne," odlahlo Harrymu. ,,Das mi, prosim ta vediet?" Harry sa vratil k Ronovi s pocitom, ze s tymto plesom je ovela viac problemov, ako je hoden, a pevne dufal, ze Padma Patilova ma aspon nos na svojom mieste. - 293 - DVADSIATA TRETIA KAPITOLA VIANOCNY PLES Napriek velkemu mnozstvu domacich uloh, ktorymi stvrtakov zavalili na prazdniny, Harry vobec nemal naladu pracovat a tyzden pred Vianocami si uzival s ostatnymi naplno. Chrabromilska veza nebola o nic prazdnejsia ako cez skolsky rok, ba zdalo sa, akoby sa scvrkla, pretoze jej obyvatelia narobili ovela viac hluku nez zvycajne. Fred a George zozali obrovsky uspech s kanarikovym kremom a prvych par dni sa po celej skole kazdu chvilu niekto operil. Onedlho si vsak Chrabromilcania zvykli a davali si pozor na ponukane jedlo, pre pripad, ze by sa v niektorom vyskytoval kanarikovy krem, a George sa priznal Harrymu, ze s Fredom teraz pracuju na vyvoji niecoho ineho. Harry si v duchu zaumienil, ze v buducnosti od Freda a Georgea neprijme ani omrvinku. Este stale nezabudol na Dudleyho a jazykoplaze draze. Na hrad a jeho okolie husto snezilo. Svetlobelasy beauxbatonsky koc teraz vyzeral ako velka zmrazena tekvica vedla medovnikovej chalupky - Hagridovej chalupy, kym okna kajut na durmstrangskej lodi pokryval lad a na lanovi sa belela namraza. Domaci skriatkovia dolu v kuchyni sa prekonavali a vyvarali huste masove polievky, ktore vsetkych zohrievali, a lahodne pudingy, na ktorych nachadzala nedostatky iba Fleur Delacourova. ,,Vsetko to rhokforhtske jedlo je take strhasne tazke," ponosovala sa mrzuto, ked raz vecer vychadzali z jedalne za nou (Ron sa krcil za Harrym, aby ho nezbadala). ,,Nevmestim sa do slavnostneho habitu!" ,,Och, no to je skutocna tragedia," posmievala sa Hermiona, ked uz Fleur bola vo vstupnej hale. ,,Ta si o sebe mysli, co?" ,,Hermiona, s kym ides na ples?" vyzvedal Ron. - 294 - Ustavicne ju tou otazkou bombardoval v nadeji, ze raz ju zaskoci v tej najnecakanejsej chvili a ona mu mimovolne odpovie. Hermiona sa vsak iba zamracila a odsekla: ,,Nepoviem ti, lebo by si sa mi iba posmieval." ,,Strielas si, Weasley," ozval sa spoza neho Malfoy. ,,Hadam mi nechces povedat, ze by niekto pozval na ples toto? Tuto zubatu humusacku!" Harry s Ronom sa zvrtli, ale Hermiona ponad Malfoyovo plece komusi kyvala a nahlas zdravila: ,,Dobry den, pan profesor Moody!" Malfoy zbledol a vylakane odskocil, splasene sa obzeral, kde je Moody, ale ten este sedel za ucitelskym stolom a dojedal. ,,Si ty ale nervozna fretka, Malfoy," ustipacne poznamenala Hermiona a puciac sa smiechom pobrali sa s Ronom a Harrym hore mramorovym schodiskom. ,,Hermiona," hodil na nu odrazu zamraceny pohlad Ron, ,,tvoje zuby..." ,,Co je s nimi?" ,,No, su ine... prave som si to vsimol..." ,,Pravdaze su - cakal si, ze si necham tie hryzaky, co mi vycaril Malfoy?" ,,Nie, chcel som povedat, ze su ine, nez boli pred tym zaklinadlom... Su... rovne a maju normalnu velkost." Hermiona sa odrazu nezbedne zasmiala a Harry si to vsimol tiez. Bol to celkom iny usmev ako ten, co si pamatal. ,,No... ked mi ich vtedy madam Pomfreyova zmensovala, dala mi do ruky zrkadlo a kazala mi, aby som ju zastavila, ked budu zase take, ako boli predtym. No a ja som ju len nechala pracovat trosku dlhsie," usmiala sa Hermiona este ziarivejsie. ,,Mama s otcom sa velmi nepotesia. Moje pokusy presvedcit ich, nech mi dovolia, aby som si ich dala zmensit, boli marne. Trvali na strojceku. Viete, su to zubari, podla nich zuby a carovanie akosi... Aha! Kvik sa vratil!" Ronova sovicka odusu stebotala na ocenculovanom zabradli so zvitkom pergamenu na nohe. Vsetci, co prechadzali okolo, si na nu ukazovali a smiali sa. Skupinka tretiacok pri nej zastala a nadchynala sa: ,,Och, pozrite, aka chutna malicka sovicka!" ,,Hlupy maly opereny darebak!" vyprskol Ron, vybehol hore schodmi a schmatol Kvika. ,,Listy sa nosia adresatovi! Nemozes sa tu - 295 - takto pretrcat a predvadzat!" Kvik z Ronovej hrste, z ktorej mu trcala iba hlavicka, spokojne zahukal. Tretiacky to sokovalo. ,,Stratte sa!" oboril sa na ne Ron otrcajuc past s Kvikom, a ten hukal este spokojnejsie, ako ked poletoval. ,,Tu mas, Harry, vezmi si to," dodal septom, ked pohorsene tretiacky utekali prec. Stiahol Siriusovu odpoved z Kvikovej nohy, Harry si ju strcil do vrecka a ponahlal sa do Chrabromilskej veze precitat si ju. Chrabromilcanov v klubovni natolko pohltila prazdninova atmosfera, ze si nevsimali, co sa deje okolo nich. Ron, Harry a Hermiona si sadli bokom k tmavemu oknu, cim dalej, tym vacsmi zasypanemu snehom, a Harry nahlas cital: Mily Harry, gratulujem Ti k uspesnemu prekonaniu chvostorozca. Ten, co vlozil Tvoje meno do case, asi nie je velmi spokojny! Chcel som Ti navrhnut zaklinadlo na oci Conjuctivitus, pretoze oko draka je jeho najslabsie miesto - ,,Presne to urobil Krum!" zasepkala Hermiona - ale Ty si to vymyslel lepsie, bol to sikovny tah. Len nezaspi na vavrinoch, Harry. Zvladol si zatial iba jednu ulohu. Ten, co Ta prihlasil do turnaja, ma ovela viac prilezitosti ublizit Ti. Maj oci otvorene - najma ked je nablizku osoba, o ktorej sme hovorili - a usiluj sa nenarobit si problemy. Ozvi sa, chcem vediet o vsetkom nezvycajnom. Sirius ,,Je rovnaky ako Moody," potichu zahundral Harry a zastrcil si list pod habit. ,,Vzdy v strehu! Akoby som chodil so zavretymi ocami a stale narazal do stien..." ,,Ale on ma pravdu, Harry," namietala Hermiona, ,,este ta cakaju dve ulohy. Naozaj by si sa mal pozriet na to vajce a zacat pracovat..." - 296 - ,,Hermiona, ved ma na to este celu vecnost!" odporoval Ron. ,,Nezahras si sachy, Harry?" ,,Ale ano," suhlasil Harry. No ked zbadal, ako sa tvari Hermiona, povedal jej: ,,No tak prestan. Ako sa mam sustredit v tomto hluku? Tu by som veru nepocul ani to vajce." ,,To asi nie," vzdychla si a pomkla sa blizsie, aby mohla sledovat hru, ktora aj zasluhou nebezpecne odvaznych pesiakov a velmi zuriveho strelca vyvrcholila skvelym Ronovym matom. Na Prvy vianocny sviatok sa Harry prudko zobudil. Rozmyslal, co zapricinilo ten nahly skok do skutocnosti, a ked otvoril oci, videl, ze z tmy nanho hladi cosi s velmi velkymi okruhlymi zelenymi ocami a je to tak blizko, az sa mu takmer dotyka nosa. ,,Dobby!" vykrikol uzasnuty a odtahoval sa od domaceho skriatka tak rychlo, az skoro spadol z postele. ,,To mi nerob!" ,,Dobby to mrziet, pane!" pistal skriatok nervozne, odskocil a usta si zakryval dlhymi prstami. ,,Dobby iba chciet Harrymu Potterovi zazelat vesele Vianoce a priniest mu darcek, pane! Harry Potter povedat, ze Dobby moct niekedy prist, pane!" ,,To je v poriadku," povedal Harry, ktoremu sa zrychleny dych este stale nevratil do normalu. ,,Len... len ma nabuduce najprv stuchni alebo co, dobre? Ale takto sa nado mnou nesklanaj!" Harry odtiahol zavesy na posteli, zobral si z nocneho stolika okuliare a nasadil si ich. Jeho vykrik zobudil Rona, Seamusa, Deana a Nevilla. Vsetci vykukali spoza zavesov s ocami zlepenymi a strapati. ,,Niekto ta napadol, Harry?" spytal sa Seamus. ,,Nie, nie, to je len Dobby," zahundral Harry. ,,Spite dalej." ,,Aha! Darceky!" zvolal Seamus, ked zbadal velku kopu konca svojej postele. Ron, Dean a Neville sa rozhodli, ze ked uz su hore, pustia sa do ich rozbalovania. Harry sa znova otocil k Dobbymu, ktory nervozne postaval pri jeho posteli a stale ho mrzelo, ze Harryho tak rozrusil. Na klobuku z krytu cajnika sa mu skvela vianocna ozdoba. ,,Moct Dobby dat Harrymu Potterovi darcek?" zapistal vahavo. ,,Pravdaze mozes," odvetil Harry. ,,Eh... aj ja pre teba nieco mam!" - 297 - Klamal - nekupil Dobbymu nic, ale rychlo otvoril kufor a vytiahol par velmi zhrckavenych ponoziek. Boli to jeho najstarsie a najskaredsie horcicovozlte ponozky. Kedysi patrili strykovi Vernonovi. Zhrckavene boli preto, lebo Harry ich vyse roka pouzival ako puzdro na spionoskop. Vytiahol ho a podal ponozky Dobbymu: ,,Prepac, zabudol som ich zabalit..." Ale Dobby bol vrcholne stastny. ,,Ponozky byt Dobbyho oblubeny kus odevu, pane!" Strhol si stare a navliekol si ponozky stryka Vernona. ,,Mam ich teraz sedem, pane... Ale, pane..." cudoval sa s vyvalenymi ocami, ked si ich vytiahol, pokial sa dalo, takze mu siahali az po okraj sortiek, ,,v obchode sa pomylit, Harry Potter, oni vam dat dve rovnake!" ,,Ach, nie, Harry, ako to, ze si to nezbadal?" uskrnal sa Ron na posteli, teraz celej zahadzanej baliacim papierom. ,,Vies co, Dobby? Tu mas, vezmi si aj tieto dve a mozes si ich pomiesat, ako sa patri. A tu mas ten slubeny sveter." Hodil Dobbymu fialove ponozky, ktore prave rozbalil, a rucne pleteny sveter od pani Weasleyovej. Dobbyho to celkom ohromilo. ,,Pan byt velmi laskavy!" pistal, oci mal znova plne slz a hlboko sa Ronovi uklanal. ,,Dobby vediet, ze pan byt velky carodejnik, lebo pan byt Harrryho Potterov najvacsi priatel, ale Dobby nevediet, ze on byt taky velky duchom, taky vzneseny a stedry..." ,,Ved su to len ponozky," mavol rukou Ron, ktoremu trochu zruzoveli usi, hoci sa tvaril spokojne. ,,No toto, Harry!" prave otvoril darcek od Harryho - klobuk Kudleyovskych kanonov. ,,Super!" Hned si ho nasadil na hlavu a vzhladom na farbu svojich vlasov vyzeral katastrofalne. Dobby teraz podal Harrymu maly balicek, v ktorom boli - ponozky. ,,Dobby ich upliest sam, pane!" stastne sa chvalil skriatok. ,,Dobby kupit vlnu za svoju mzdu, pane!" Lava ponozka bola cervena s metlovym vzorom, prava ponozka bola zelena a vzor tvorili ohnive strely. ,,Tie su... su naozaj... dakujem ti, Dobby," dakoval Harry a navliekol si ich, co do Dobbyho oci znova vohnalo slzy stastia. ,,Ja uz musiet ist, pane, my uz v kuchyni pripravovat vianocnu veceru!" ospravedlnil sa Dobby a ponahlal sa prec, pricom cestou zakyval Ronovi a ostatnym na rozlucku. - 298 - Dalsie Harryho darceky boli ovela uspokojivejsie ako Dobbyho cudne ponozky - s vynimkou darceka od Dursleyovcov. Od tych dostal jedinu papierovu vreckovku, co bolo rekordne minimum - Harry predpokladal, ze este nezabudli na jazykoplaze draze. Hermiona mu darovala knihu Metlobalove timy Britanie a Irska, Ron velke vrecko hnojovych bomb, Sirius uzitocny vreckovy nozik s doplnkami na odomykanie vsetkych zamok a rozvazovanie vsetkych uzlov, Hagrid mu dal velikansku skatulu cukrikov plnu Harryho oblubenych sladkosti - fazuliek kazdej chuti, cokoladovych zabiek zuvaciek znacky Super velka bublina a sumivych bzucaliek. Dostal, pravdaze, aj zvycajny balik od pani Weasleyovej. Nasiel v nom novy sveter (zeleny so vzorom draka - zrejme jej Charlie porozpraval o chvostorozcovi) a velke mnozstvo domacich plnenych kolacikov. Harry a Ron sa v klubovni stretli s Hermionou a spolu sli na ranajky. Vacsinu predpoludnia stravili v Chrabromilskej klubovni, kde sa vsetci tesili z darcekov, potom sa vratili do Velkej siene na velkolepy obed. Podavalo sa prinajmensom sto moriakov a vianocnych pudingov a velikanske kopy carokrekrov. Popoludni vysli pred hrad. Okrem hlbokych chodieb, ktore si k hradu vysliapali studenti Durmstrangu a Beauxbatonsu, bol sneh nedotknuty. Hermiona sa rozhodla, ze pri gulovacke Harryho s Weasleyovcami bude radsej iba pozorovatelkou, a o piatej vyhlasila, ze sa uz musi vratit, aby sa pripravila na ples. ,,Co? To na to potrebujes tri hodiny?" neveriacky na nu pozrel Ron a hned za to rozptylenie zaplatil, lebo ho zboku zasiahla do hlavy Georgeova snehova gula. ,,S kym ides?" zakrical za Hermionou, ale ona mu iba zakyvala, vybehla po kamennych schodoch a zmizla v hrade. Dnes nemali vianocny olovrant, pretoze sucastou plesu bola aj hostina, a tak o siedmej, ked sa uz tak zotmelo, ze poriadne nevideli, kam snehove gule mieria, prestali sa gulovat a vratili sa do klubovne. Tucna pani sedela vo svojom rame s priatelkou Violetou zdola a obe boli mierne podnapite, o com svedcili aj v spodnej casti obrazu sa povalujuce prazdne skatulky od rumovych praliniek. ,,Jarmocne osviezenie, ano, tak je to spravne!" zachichotala sa, ked sa prehupla dopredu, aby chlapcov vpustila dnu. Harry, Ron, Seamus, Dean a Neville sa v spalni prezliekli do slavnostnych habitov a vsetci sa tvarili velmi rozpacito, no ani jeden - 299 - sa necitil tak trapne ako Ron, ktory sa prezeral vo vysokom zrkadle v kute so zdesenym vyrazom na tvari. Jeho slavnostny habit nepopieratelne pripominal dievcenske saty. V zufalej snahe upravit ho tak, aby vyzeral muzskejsie, pouzil na volan a manzety odsekavacie zaklinadlo. Celkom zabralo - prinajmensom sa zbavil cipiek, hoci uprava nebola prave najchladnejsia a okraje sa strapkali. ,,Stale nechapem, ako ste vy dvaja prisli k najkrajsim dievcatam z rocnika," hundral Dean, ked schadzali dolu schodmi. ,,Zivocisny magnetizmus," zachmurene odvetil Ron a vytahoval si z manziet nitky. Klubovna vyzerala nezvycajne, lebo namiesto tradicnej zaplavy ciernej bola plna studentov v pestrofarebnych habitoch. Parvati cakala na Harryho pri schodisku. Vyzerala naozaj pekne - mala jasnoruzovy habit, do tmaveho dlheho vrkoca vpletene zlate stuhy a na zapastiach ligotave zlate naramky. Harrymu odlahlo, ked videl, ze sa nechichoce. ,,Vyzeras... eh... pristane ti to," rozpacito jej vystruhal poklonu. ,,Dakujem," odvetila Parvati a otocila sa k Ronovi: ,,Padma ta bude cakat vo vstupnej hale." ,,Jasne," prikyvol Ron a obzeral sa. ,,Ale kde je Hermiona?" Parvati pokrcila plecami. ,,Tak co, ideme, Harry?" ,,Dobre," suhlasil, hoci najradsej by bol zostal v klubovni. Cestou k portretovemu vchodu Fred zmurkol na Harryho. Aj vstupna hala bola plna studentov, vsetci sa tam prechadzali a cakali na osmu hodinu, ked sa mali otvorit dvere Velkej siene. Ti, co sa tu mali stretnut s partnermi z inych fakult, sa predierali pomedzi dav a hladali sa. Parvati nasla sestru Padmu a viedla ju k Harrymu a Ronovi. ,,Ahoj," pozdravila Padma, rovnako pekna v jasnotyrkysovom habite ako Parvati. Netvarila sa nadsene, ze ma za partnera Rona - od hlavy po paty si ho premerala a jej tmave oci sa zastavili na ostrapkanom vystrihu a rukavoch jeho habitu. ,,Ahoj," odzdravil Ron, ani na nu nepozrel, len sa obzeral po hlucikoch studentov. ,,Och, nie..." Trochu ohol kolena, aby sa skryl za Harryho, lebo okolo prave prechadzala Fleur Delacourova, ocarujuca v striebristosivom satene, v sprievode bystrohlavskeho metlobaloveho kapitana Rogera Davie- 300 - sa. Ked sa stratili, Ron sa znovu vystrel a hladel ponad hlavy studentov. ,,Kde len moze byt Hermiona?" Z podzemnej klubovne vysla skupinka Slizolincanov. Malfoy na cele v habite z cierneho zamatu s vysokym golierom, v ktorom podla Harryho mienky vyzeral ako farar. Pansy Parkinsonova v svetloruzovom habite samy volanik sa ho ako kliest drzala pod pazuchy. Crabbe i Goyle v zelenom vyzerali ako machom obrastene balvany a zrejme sa ani jednemu nepodarilo najst si partnerku, co Harryho v duchu potesilo. Vtedy sa otvorili dubove hlavne dvere a vsetci sa otocili - vchadzali studenti z Durmstrangu s profesorom Karkarovom - Kruma na cele skupinky sprevadzalo nejake nezname pekne dievca v zelenkavobelasom habite. Ponad ich hlavy zbadal, ze cast priestranstva priamo pred vchodom je zmenena na akusi jaskynu plnu farebnych svetielok, ktore drzali stovky drobulinkych vil - posedavali na ruzovych krikoch alebo poletovali ponad sochy Santa Klausa a jeho sobov. Vtedy sa ozval hlas profesorky McGonagallovej: ,,Sampioni, prosim, sem!" Parvati si napravila naramky, usmiala sa, s Harrym zavolali Ronovi a Padme: ,,O chvilku sa uvidime," a vykrocili pomedzi dzavotajucich studentov, ktori sa pred nimi rozostupovali. Profesorka McGonagallova v slavnostnom habite z cerveneho skotskeho tartanu a v klobuku, okraj ktoreho si vyzdobila dost nepeknym vencom z bodliakov, im prikazala, aby pockali na jednej strane dveri, kym ostatni nevojdu dnu. Sampioni mali do Velkej siene vstupovat jeden par za druhym, az ked sa vsetci studenti usadia. Fleur Delacourova a Roger Davies sa postavili najblizsie k dveram. Davies bol ocividne taky omraceny z tolkeho stastia, ze ma za partnerku Fleur, ze z nej nemohol spustit oci. Cedric a Ccho stali blizko Harryho, ale on sa otocil tak, aby sa nemusel s nimi rozpravat. Namiesto toho mu pohlad padol na dievca vedla Kruma a prekvapene otvoril usta. Bola to Hermiona. Vobec vsak nevyzerala ako Hermiona. Nieco si urobila s vlasmi - uz neboli kucerave a nasuchorene, ale hladke a leskle a stocene do elegantneho uzla na temene. Mala zelenkavobelasy habit zo vzdusneho materialu a zmenila aj drzanie tela - a mozno to bolo iba preto, - 301 - ze jej na chrbte nevisel batoh s dvadsiatimi knihami ako zvycajne. Usmievala sa, hoci dost nervozne, to je pravda - ale zmensene zuby boli teraz este badatelnejsie. Harry nechapal, ako je mozne, ze si to uz nevsimol skor. ,,Ahoj, Harry," pozdravila. ,,Ahoj, Parvati!" Parvati neveriacky ganila na Hermionu. A nebola jedina. Ked sa dvere do Velkej siene otvorili a okolo nich prechadzal Krumov fanklub z kniznice, vrhol na Hermionu pohlady plne najhlbsej nenavisti. Pansy Parkinsonovej isli oci vypadnut a zdalo sa, ze tentoraz ani Malfoy nenachadza urazlive slova, ktore maval pre nu vzdy naporudzi. Ron vsak na Hermionu ani nepozrel. Ked sa uz vsetci vo Velkej sieni usadili, profesorka McGonagallova kazala sampionom, aby sa vo dvojiciach postavili do radu a nasledovali ju. Ked vosli, privital ich potlesk a oni kracali k velkemu okruhlemu stolu v hornej casti siene, kde sedeli porotcovia. Steny siene pokryvala iskriva striebrista namraza a pod hviezdnatou ciernou oblohou na strope viseli stovky girland z imela a brectanu. Fakultne stoly zmizli, nahradila ich asi stovka mensich, osvetlenych lampasikmi a pri kazdom sedel asi tucet studentov. Harry si daval pozor, aby sa nepotkol o vlastne nohy. Parvati sa to vsetko ocividne pacilo, na kazdeho sa usmievala a viedla Harryho tak energicky, az si pripadal ako pes na vystave. Pri hlavnom stole zbadal Rona s Padmou. Ron s prizmurenymi ocami sledoval Hermionu. Padma sa tvarila namrzene. Dumbledore sa na sampionov spokojne usmieval, ale Karkarov sa tvaril podobne ako Ron pri pohlade na Kruma s Hermionou. Ludo Bagman, dnes vecer v jasnopurpurovom habite s velkymi zltymi hviezdami, nadsene tlieskal s ostatnymi studentmi a madam Maxime, ktora vymenila svoj zvycajny cierny saten za splyvavy habit levandulovej farby, im zdvorilo tapkala. Harry si odrazu uvedomil, ze pan Crouch tam nie je. Na piatej stolicke za vrchnym stolom sedel Percy Weasley. Ked sampioni aj s partnermi prisli k stolu, Percy odtiahol prazdnu stolicku vedla seba a vyznamne pozrel na Harryho. Harry to pochopil a sadol si vedla Percyho, ktory mal na sebe novucicky tmavomodry slavnostny habit a tvaril sa tak samolubo, az si pomyslel, ze by sa to malo pokutovat. - 302 - ,,Povysili ma," informoval ho prv, ako sa ho Harry stihol vobec na nieco spytat, a to takym tonom, ako keby oznamoval vysledky volieb na najvyssieho vladcu vesmiru. ,,Som teraz osobny asistent pana Croucha a zastupujem ho tu." ,,Preco neprisiel?" spytal sa Harry. Vobec sa netesil na celovecernu prednasku o hrubke kotlikov. ,,Zial, pan Crouch ochorel. Nie je v poriadku od Svetoveho pohara. Sotva sa tomu mozno cudovat - je prepracovany. Uz nie je najmladsi, hoci stale je vynikajuci, mysel mu funguje rovnako uzasne ako vzdy. Lenze Svetovy pohar bol fiasko pre cele ministerstvo a potom, neposlusnost toho domaceho skriatka, tej Blinky, ci ako sa volala, ho strasne sokovala. Prirodzene, okamzite ju prepustil, ale... ako hovorim, starne a potrebuje, aby sa onho niekto staral. Myslim, ze po jej odchode uz ani zdaleka nema doma take pohodlie. A potom sme museli organizovat turnaj, nato riesit tie zalezitosti po Svetovom pohari - vsade sa motala ta zenska, ta Rita Skeeterova. To uz veru nie je prenho, tak ma teraz chudak zasluzene pokojne Vianoce. Som rad, ze ma niekoho, na koho sa moze spolahnut, ze ho vo vsetkom zastupi." Harry mal velku chut spytat sa, ci uz pan Crouch prestal Percyho volat Weatherby, ale odolal pokuseniu. Ligotave zlate taniere boli este prazdne, ale pred kazdym lezali male jedalne listky. Harry vzal svoj a obzeral sa, no nikde nijakych casnikov nevidel. Dumbledore si vsak pozorne prezrel jedalny listok a tanieru pred sebou velmi jasne prikazal: ,,Bravcove rezne!" Vzapati sa na nom zjavili bravcove rezne. Ostatni pri stole pochopili a aj oni precitali svojim tanierom objednavky. Harry pozrel na Hermionu, co si mysli o tejto novej a komplikovanejsej metode stolovania - ved to urcite znamenalo ovela viac prace pre domacich skriatkov - ale zdalo sa, ze aspon teraz nemysli na SOPLOS. Bola zabrata do rozhovoru s Viktorom Krumom a sotva si vsimala, co je. Harrymu az teraz zislo na um, ze Kruma vlastne nikdy nepocul rozpravat - teraz vsak velmi odusevnene nieco Hermione vykladal. ,,Aj my mame hrad, aj ked nie taky velky a vuobec taky pohodlny, myslim," hovoril. ,,My mame iba styri poschodia a ohne sa zapaluju iba pre magicke ucely. Ale skolsky areal mame vecsi, ako je vas - hoci v zime mame velmi malo denneho svetla, takze si ho nemuo- 303 - zeme uzit. Ale zato v lete lietame kazdy den nad jazerami a vrchmi..." ,,Ale, ale, Viktor!" varoval ho Karkarov so smiechom, ktory sa mu vsak v ociach neodrazal. ,,Len uz viac neprezradzajte, lebo vasa sarmantna priatelka bude vediet, kde nas ma hladat!" Dumbledore sa usmial a v ociach sa mu zaiskrilo. ,,Igor, naco to tajnostkarstvo? Clovek by si myslel, ze nestojite o navstevy." ,,Ale, Dumbledore," odhalil Karkarov zlte zuby, ,,vsetci si predsa chranime svoje sukromie, ci nie? Ci si ziarlivo nestrazime siene vzdelanosti? Nemame pravo byt hrdi na to, ze svoje skolske tajomstva pozname len my sami? A nemame pravo ich chranit?" ,,Ja by som si ani vo sne netrufol tvrdit, ze poznam vsetky tajomstva Rokfortu, Igor," priznal Dumbledore pokojne. ,,Napriklad len dnes rano som cestou z kupelne zle odbocil a ocitol som sa v krasne symetrickej miestnosti, v ktorej som nikdy predtym nebol, a nachadzala sa v nej velkolepa zbierka nocnikov. Neskor som sa ta vratil, aby som ju preskumal blizsie, no zistil som, ze miestnost zmizla. Ale musim ju vystriehnut. Mozno je pristupna iba o pol siestej rano. Alebo sa mozno zjavuje len v urcitej faze mesiaca - alebo ked ma hladajuci vynimocne plny mechur." Harry vyprskol do taniera s gulasom. Percy sa zamracil, ale Harry by bol prisahal, ze Dumbledore nanho nenapadne zmurkol. Medzitym Fleur Delacourova kritizovala rokfortsku vyzdobu. ,,To je nic," vyhlasila Rogerovi Daviesovi, pohrdavo si obzerajuc trblietave steny Velkej siene. ,,V beauxbatonskom palaci mame na Vianoce ladove sochy po celej jedalni. Pravdaze, nerhoztopia sa. Su obrhovske, ligocu sa a vyzerhaju, akoby boli z diamantu. A jedlo je fanthasticke. A mame tam aj zborhy vodnych nymf, ktorhe nam prhi jedle spievaju serhenady. Vobec nemame na chodbach mrhzke brhnenia a keby sa niekedy do Beauxbatonsu dostal nejaky polterhgeist ako vas duch Zloduch, jednoducho by ho vyhodili. Takto!" Netrpezlivo plesla dlanou po stole. Roger Davies ju sledoval s takym ocarenym vyrazom na tvari, ze si opakovane netrafil vidlickou do ust. Harry mal dojem, ze je taky zaujaty Fleurinym zjavom, ze ani nevnima jej slova. ,,Spravne," prikyvol rychlo a napodobnujuc Fleur aj on plesol dlanou po stole. ,,Jednoducho. Takto!" - 304 - Harry sa rozhliadol po Velkej sieni. Hagrid sedel pri jednom z dalsich ucitelskych stolov, zase mal na sebe ten hrozny chlpaty hnedy oblek a uprene hladel na celo stola. Harry videl, ze niekomu nenapadne kyvol, a ked sa obzrel, vsimol si, ze madam Maxime mu odkyvala a jej opaly sa zaligotali vo svetle sviecok. Hermiona ucila Kruma poriadne vyslovit jej meno, lebo ju stale volal ,,Hrmi-vona." ,,Her-mi-ona," slabikovala pomaly a zretelne. ,,Har-mi-vona." ,,Skoro tak," povedala a zachytila pritom Harryho pohlad a uskrnula sa. Ked vsetci dojedli, Dumbledore vstal a poziadal studentov, aby urobili to iste. Potom mavol prutikom, vsetky stoly sa stiahli k stenam, cim vzniklo prazdne priestranstvo, a potom vpravo vycaril vyvysene podium. Boli na nom rozlozene bubny, niekolko gitar, lutna, celo a gajdy. Na podium za burliveho potlesku nastupila hudobna skupina Sudicky - vsetci boli strasne vlasati a obleceni v ciernych habitoch, rafinovane potrhanych a ostrapkanych. Chopili sa nastrojov a Harry ich sledoval s takym zaujmom, ze takmer zabudol, co ho caka. Vtom si vsak uvedomil, ze lampase na stoloch odrazu zhasli a ostatni sampioni s partnermi uz stoja na parkete. ,,Pod!" zasepkala Parvati. ,,Mame tancovat!" Harry vykrocil a potkol sa o habit. Sudicky spustili pomalu smutnu skladbu, Harry kracal na jasne osvetleny tanecny parket, starostlivo sa pritom vyhybal pohladom ostatnych (videl, ze Seamus a Dean mu kyvaju a pochechtavaju sa) a vzapati ho Parvati chytila za ruky, jednu mu polozila na svoj driek a druhu pevne drzala vo svojej. Nie je to az take zle, ako to mohlo byt, pomyslel si pomaly sa otacajuc na mieste (Parvati ho viedla). Pohlad upieral ponad hlavy divakov a onedlho mnohi z nich tiez prisli na tanecny parket a konecne uz sampioni neboli stredobodom pozornosti. Neville s Ginny tancovali nedaleko - Harry videl, ze Ginny sa casto strhava, lebo Neville jej skakal po nohach - a Dumbledore vyzval do tanca madam Maxime. Spicka jeho koncisteho klobuka ju sotva steklila pod bradou, taky bol pri nej malicky. Na taku velku zenu sa vsak pohybovala elegantne. Divooky Moody predvadzal velmi neohrabany two-step - 305 - s profesorkou Sinistrovou, ktora sa nervozne vyhybala jeho drevenej nohe. ,,Pekne ponozky, Potter," zahucal Moody, ked pretancoval okolo a jeho carovne oko hladelo cez Harryho habit. ,,Ach, ano, uplietol mi ich Dobby, domaci skriatok," uskrnul sa Harry. ,,Je taky strasidelny!" sepkala Parvati, ked Moody klopkajuc odtancoval. ,,Take oci by mali byt zakazane!" Harrymu pri zaverecnom traslavom tone gajd odlahlo. Sudicky dohrali, Velka sien sa znova ozyvala potleskom a Harry okamzite Parvati pustil. ,,Sadnime si, dobre?" ,,Och, ale tato skladba je naozaj dobra!" namietala Parvati, ked Sudicky spustili novu melodiu, tentoraz ovela rychlejsiu. ,,Nie, mne sa nepaci," zaklamal Harry a odvadzal ju z tanecneho parketu k stolu, kde sedel Ron s Padmou vedla Freda s Angelinou. Ti tancovali tak bujaro, az ludia okolo nich cuvali v strachu, ze pridu k urazu. ,,Tak ako?" spytal sa Harry Rona, ked si sadol a otvoril si flasku datelinoveho piva. Ron neodpovedal. Civel na Hermionu a Kruma, ktori tancovali nedaleko. Padma sedela s prekrizenymi rukami a nohami a jednou nohou kyvala do taktu. Obcas vrhla na Rona namrzeny pohlad, ale ten si ju vobec nevsimal. Parvati si sadla k Harrymu z druhej strany, aj ona si prekrizila ruky a nohy, ale vzapati ju poziadal o tanec chlapec z Beauxbatonsu. ,,Dovolis, Harry?" spytala sa Parvati. ,,Co?" Harry prave sledoval Ccho so Cedricom. ,,Ale nic," odsekla Parvati a odisla s beauxbatonskym tanecnikom. Ked skladba skoncila, uz sa nevratila. Na Parvatino prazdne miesto si prisadla Hermiona. Tvar mala ruzovu od tanca. ,,Ahoj," privital ju Harry. Ron nepovedal nic. ,,Je tu teplo, vsak?" ovievala sa rukou. ,,Viktor siel zohnat nieco na pitie." Ron na nu vrhol nicivy pohlad. ,,Viktor?" spytal sa, ,,Este ta nestihol poziadat, aby si ho volala Viki?" Hermiona prekvapene nanho pozrela. ,,Co ti je?" - 306 - ,,Ak to nevies, ja ti to nepoviem," stiplavo odsekol Ron. Hermiona hladela nanho, potom pozrela na Harry ho, ale ten iba pokrcil plecami. ,,Ron, co...?" ,,Je predsa z Durmstrangu!" vyprskol. ,,Je to Harryho super! Je proti Rokfortu! Ty si... sa..." Ron ocividne hladal dostatocne silne slova na vyjadrenie Hermioninho zlocinu, ,,bratrickujes sa s nepriatelom!" Hermiona zizala nanho s otvorenymi ustami. ,,Nebud blazon," povedala po chvili. ,,Nepriatel! Uprimne - kto bol cely bez seba, ked sem prisiel? Kto chcel jeho autogram? Kto ma v spalni jeho model?" Ron sa rozhodol ignorovat ju. ,,Predpokladam, ze ta na ples pozval v kniznici." ,,Ano," odvetila Hermiona a ruzove flaky na licach jej stmavli. ,,No a co?" ,,Co sa stalo? Aj jeho si presviedcala, aby sa pridal k SOPLOSu?" ,,Nie, ani mi to nenapadlo! Ak to chces naozaj vediet, povedal, ze chodi do kniznice kazdy den len preto, aby sa mi prihovoril, ale nenazbieral odvahu." Hermiona to povedala velmi rychlo a tak pritom zruzovela, az mala jej tvar rovnaku farbu ako Parvatine saty. ,,Ano, dobre, to je jeho historka," nevrazivo odsekol Ron. ,,To co malo znamenat?" ,,A nie je to jasne? Je to Karkarovov student, alebo nie? Vie, s kym sa vodis... Pokusa sa priblizit k Harrymu - ziskat o nom informacie zvnutra - alebo preniknut k nemu tak blizko, aby mu pricaroval smolu..." Hermiona sa tvarila, akoby jej Ron vytal zaucho. Ked prehovorila, hlas sa jej triasol. ,,,Len pre tvoju informaciu, nepytal sa ma na nic, co suviselo s Harrym, na nic..." Ron zmenil uhol pohladu rychlostou svetla. ,,Tak potom dufa, ze mu pomozes zistit, co znamena to vajce! Predpokladam, ze ste pri tych dovernych posedeniach davali hlavy dohromady..." ,,Nikdy by som mu nepomohla rozlustit to vajce," zvysila hlas Hermiona a tvarila sa poburene. ,,Nikdy. Ako si mohol nieco take - 307 - povedat? Chcem, aby turnaj vyhral Harry, Harry to predsa vie, vsak, Harry?" ,,Davas to najavo velmi zvlastnym sposobom," zavrcal Ron. ,,V celom tomto turnaji ide o to, aby sme sa zoznamili a spriatelili so zahranicnymi carodejnikmi!" odusevnene sa branila Hermiona. ,,Nie, nejde!" krical Ron. ,,Ide o vitazstvo!" Ostatni sa zacali po nich obzerat. ,,Ron," potichu ho upozornoval Harry. ,,Mne to nevadi, ze Hermiona isla s Krumom." No Ron ignoroval aj Harryho. ,,Preco si nejdes za Vikim? Bude ta hladat." ,,Nevolaj ho Viki!" Hermiona vyskocila, rozbehla sa po tanecnom parkete a zmizla v dave. Ron hladel za nou nahnevane a spokojne zaroven. ,,To ma vobec nemienis pozvat do tanca??" spytala sa ho Padma. ,,Nie," odsekol Ron a hladel za Hermionou. ,,Fajn," Padma vstala a sla za Parvati a beauxbatonskym chlapcom, ktory privolal jedneho zo svojich priatelov tak rychlo, az by Harry bol prisahal, ze pouzil privolavacie zaklinadlo. ,,Kde je Har-mi-vona?" ozvalo sa vedla nich. Pri ich stole prave zastal Krum s dvoma datelinovymi pivami. ,,Netusim," odvrkol Ron najezene a pozrel nanho. ,,Stratila sa ti?" Krum sa zase tvaril mrzuto. ,,Tak ked ju uvidite, povedzte jej, ze mam pivo," poziadal a zhrbeny odisiel. ,,Ty si sa spriatelil s Viktorom Krumom, Ron?" To pribehol Percy. Suchal si ruky a tvaril sa mimoriadne nafukane. ,,Vyborne! Prave o to ide, vies? Medzinarodna carodejnicka spolupraca!" Na Harryho mrzutost si Percy sadol na Padmino uvolnene miesto. Hlavny stol bol teraz prazdny - profesor Dumbledore tancoval s profesorkou Sproutovou, Ludo Bagman s profesorkou McGonagallovou, madam Maxime a Hagrid kruzili medzi studentmi tak, ze okolo nich sa vytvoril siroky prazdny priestor, a Karkarova nebolo vidiet vobec. Po dalsej skladbe vsetci znova zatlieskali, Harry videl, ze Ludo Bagman pobozkal profesorke McGonagallovej ruku a prediera sa pomedzi tanecnikov. Prave vtedy ho zastavili Fred a George. - 308 - ,,Ako si to predstavuju, obtazovat veducich pracovnikov ministerstva?" zasycal Percy a podozrievavo sledoval Georgea s Fredom. ,,Vobec nerespektuju..." Ludo Bagman sa vsak dost rychlo dvojciat striasol, a ked zbadal Harryho, zakyval mu a prisiel k ich stolu. ,,Dufam, ze vas moji bratia neobtazovali, pan Bagman," okamzite vyhrkol Percy. ,,Co? Ach, vobec nie, vobec nie!" odvetil Bagman. ,,Nie, iba mi znova spominali tie svoje falosne prutiky. Chceli, aby som im poradil s reklamou. Slubil som im, ze ich zoznamim s niekym u Zonka." Percy sa netvaril nadsene a Harry by sa ochotne stavil, ze len co pride domov, bude o tom referovat pani Weasleyovej. Fredove a Georgeove plany v poslednom case zrejme ocividne narastli, ak dufali, ze sa im podari vybavit legalizovany predaj. Bagman uz otvoril usta a chcel sa Harryho nieco spytat, ale Percy odputal jeho pozornost. ,,Aky mate pocit z priebehu turnaja, pan Bagman? Nase oddelenie je celkom spokojne - ten zadrhel s Ohnivou casou," pozrel na Harryho, ,,bol, pravdaze, trochu nestastny, ale zda sa, ze odvtedy to ide velmi hladko, co poviete?" ,,O, ano," veselo odvetil Bagman, ,,bola to obrovska zabava. Ako sa ma stary Barty? Skoda, ze nemohol prist." ,,Som si isty, ze pan Crouch onedlho vyzdravie," dolezito tvrdil Percy, ,,ale medzitym som viac nez ochotny zefektivnit chod turnaja. Samozrejme, ze tu nejde iba o ucast na plesoch," zasmial sa nenutene. ,,O, nie, musel som si v jeho nepritomnosti poradit s mnozstvom problemov - iste ste poculi, ze Ali Basira prichytili pri pokuse prepasovat k nam zasielku lietajucich kobercov. A potom sme sa usilovali presvedcit Transylvancanov, aby podpisali medzinarodnu dohodu o zakaze subojov. V novom roku sa mam stretnut s veducim oddelenia pre carodejnicku spolupracu..." ,,Podme sa prejst," posepkal Harry Ronovi, ,,zbavime sa Percyho..." Harry s Ronom pod zamienkou, ze chcu este nieco na pitie, odisli od stola, obisli tanecny parket a vklzli do vstupnej haly. Hlavny vchod bol otvoreny, a ked schadzali dolu schodmi, poletujuce vilie svetielka v ruzovej zahrade sa mihali a trblietali a zrazu ich obklopovali kriky, klukate dekorativne chodnicky a velke kamenne sochy. - 309 - Harry pocul splachotajucu vodu, akoby nablizku striekala fontana. Tu a tam na vyrezavanych lavickach posedavali pariky. Vykrocili s Ronom po jednom klukatom chodnicku pomedzi kriky, ale presli iba kusok, ked zaculi neprijemne znamy hlas. ,,...neviem, preco by sme mali panikarit, Igor." ,,Severus, nemozes predstierat, ze sa nic nedeje!" ozval sa znepokojeny a pritlmeny Karkarovov hlas, akoby mu velmi zalezalo na tom, aby ho nikto nepocul. ,,Uz cele mesiace je to coraz jasnejsie. Zacinam mat vazne obavy, nemozem to popriet..." ,,Tak teda utec," odmerane odvetil Snapov hlas. ,,Utec - ja ta ospravedlnim. Ja vsak definitivne zostavam na Rokforte." Snape a Karkarov vysli spoza rohu. Snape mal vytiahnuty prutik a odsekaval nim ruzove konariky a tvaril sa mimoriadne namrzene. V krikoch sa ozvalo pistanie a vzapati z nich vybiehali tmave postavy. ,,Bystrohlavu strhavam desat bodov, Fawcettova!" zavrcal Snape za utekajucim dievcatom. ,,A Biflomoru tiez, Stebbind!" nedaroval nic chlapcovi, ktory bezal za nou. ,,A co tu robite vy dvaja?" dodal, ked na chodniku pred sebou zbadal Harryho s Ronom. Harry si vsimol, ze Karkarova trochu vyviedlo z rovnovahy, ked ich tam videl stat. Ruka mu nervozne vyletela k briadke a zacal si ju okrucat okolo prsta. ,,Prechadzame sa," strucne odpovedal Ron. ,,To nie je protizakonne, ci ano?" ,,Tak sa teda prechadzajte!" zavrcal Snape, presiel popri nich, az mu povieval dlhy cierny plast. Karkarov sa ponahlal za nim. Harry s Ronom sli dalej. ,,Z coho je Karkarov taky nervozny?" sepkal Ron. ,,A odkedy si so Snapom tykaju?" zamyslene sa spytoval Harry. Prisli ku kamennej soche velkeho soba, sponad ktoreho bol vyhlad na iskrive sprsky vysokej fontany. Na kamennej lavicke zazreli tmave siluety dvoch obrovskych ludi, ako pri mesiaciku pozoruju vodu. A vtedy Harry zacul Hagrida hovorit cudne zachripnutym hlasom: ,,Jak som vas uvidel, hned som to vedel, fakt..." Harry a Ron zmeraveli. Akosi im pripadalo nevhodne rusit v tejto chvili... Harry sa obzrel za seba a zbadal za nedalekym krikom Fleur Delacourovu s Rogerom Daviesom. Poklopkal Rona po pleci a hlavou ukazal na nich, naznacujuc, ze by sa mohli odkradnut tym - 310 - smerom a nikto by ich nezbadal (Harrymu sa zdalo, ze Fleur s Rogerom su velmi zaujati sami sebou), ale Ron pri pohlade na Fleur zdesene vyvalil oci, energicky pokrutil hlavou a zatiahol Harryho hlbsie do tiena za sobom. ,,Co ste vedeli, Agrhid?" spytala sa madam Maxime, akoby priadla. Harry to rozhodne nechcel pocuvat - vedel, ze Hagridovi by bolo neprijemne, keby ho niekto vypocul v takejto situacii - a keby to bolo mozne, bol by si prstami zapchal usi a nahlas si pohmkaval, ale to sa teraz skutocne nedalo. Namiesto toho sa usiloval sustredit na chrobaka, ktory liezol sobovi po chrbte, lenze chrobak nebol dostatocne zaujimavy a neodputal ho natolko, aby nepocul Hagridove nasledujuce slova. ,,Fakt som vedel... vedel som, ze ste jako ja... Bola to vasa mama, alebo otec?" ,,Ja... neviem, co mate na mysli, Agrhid..." ,,U mna to bola mama," potichu hovoril Hagrid. ,,Patrila medzi poslednych v Britanii. Moc si ju nepamatam... odisla... Mal som vtedy asi tri roky. Nebola matersky typ. Oni moc na to nie su, sak? Neviem, co sa s nou stalo... mozno uz ani nezije..." Madam Maxime mlcala. Harry nevolky odtrhol oci od chrobaka, pozrel ponad sobie parohy a nacuval... Este nikdy nepocul Hagrida rozpravat o svojom detstve. ,,Tatkovi to zlomilo srdce, ked odisla. Taky drobny chlapik to bol. Uz sestrocny som ho dokazal zdvihnut a vylozit na pribornik, ked ma nahneval, fakticky. A on sa vzdycky smial..." Hagridov hlboky hlas sa zlomil. Madam Maxime ho pocuvala, ani sa nepohla a uprene hladela na striebristu fontanu. ,,Tatko ma vychoval... ale umrel kratko nato, jako som zacal chodit do skoly. Odvtedy som sa musel pretlkat sam. Dumbledore mi fakticky pomohol. Bol ku mne moc dobry, veru..." Hagrid vytiahol velku bodkovanu hodvabnu vreckovku a silno sa vysmrkal. ,,Dost bolo o mne. A co vy? Z ktorej strany ste to zdedili vy?" No madam Maxime odrazu vstala. ,,Je chladno," povedala, ale nijake pocasie nemohlo byt take chladne ako jej hlas. ,,Myslim, ze uz pojdem dnu." - 311 - ,,Eh?" nechapal Hagrid. ,,Nie, nechodte. Ja som nikdy predtym ineho nestretol!" ,,Koho ineho?" ladovym hlasom precedila madam Maxime. Harry by Hagridovi poradil, ze je lepsie neodpovedat, no len stal v tieni, zatinal zuby a dufal, ze jeho priatel neodpovie - ale zbytocne. ,,Ineho poloobra samozrejme!" odvetil Hagrid. ,,Och, ako sa opovazujete!" zvreskla madam Maxime. Jej hlas sa ozyval v nocnom tichu ako lodny signal v hmle a Harry za sebou pocul, ze Fleur s Rogerom vypadli z ruzoveho krika. ,,Nikdy v zivote ma nikto vacsmi neurazil. Poloobor? Moi? Ja mam... mam velke kosti!" Rozbehla sa prec, a ked nahnevane rozhrnala kriky, do vzduchu vyletuvali velke farebne roje vil. Hagrid zostal sediet na lavicke a hladel za nou. Bola privelka tma, aby sa dalo rozoznat, ako sa tvari. Potom po chvili vstal a zamieril do tmy smerom k svojej chalupe. ,,Pod," zavolal Harry na Rona velmi ticho. ,,Pojdeme..." No Ron sa nehybal. ,,Co sa deje?" spytal sa Harry a pozrel nanho. Ron sa obzrel a tvaril sa velmi vazne. ,,Vedel si to?" zasepkal. ,,Ze Hagrid je poloobor?" ,,Nie," pokrcil plecami Harry. ,,No a co?" Podla toho, ako Ron nanho pozrel, ihned zistil, ze znova prejavil svoju neznalost carodejnickeho sveta. Kedze ho vychovavali Dursleyovci, bolo mnoho veci, ktore carodejnici povazovali za samozrejmost, ale pre Harryho to boli objavy, hoci takychto prekvapeni kazdym rokom ubudalo. Uz vsak vedel, ze vacsina carodejnikov by nepovedala ,,No a co?", keby zistili, ze matka ich priatela je obryna. ,,Vysvetlim ti to vnutri," zasepkal Ron, ,,podme..." Fleur s Rogerom Daviesom zmizli, zrejme sa utiahli za dalsie kricky, kde by mali viac sukromia. Harry s Ronom sa vratili do Velkej siene. Parvati s Padmou teraz sedeli pri vzdialenom stole s celou partiou beauxbatonskych chlapcov a Hermiona znova tancovala s Krumom. Harry a Ron si sadli k stolu daleko od tanecneho parketu. ,,Tak ako je to s tymi obrami?" vyzyval Harry Rona. ,,No, vies, oni su..." Ron hladal slova, ,,...nie su velmi dobri," dokoncil chabo. - 312 - ,,Komu na tom zalezi?" cudoval sa Harry. ,,Hagrid je predsa v poriadku." ,,Ja viem, ale... docerta, je jasne, ze o tom mlci," krutil hlavou Ron. ,,Ja som si vzdy myslel, ze sa v detstve priplietol do nejakeho nafukovacieho zaklinadla alebo nieco podobne. Nechcel som to spominat..." ,,Ale co na tom zalezi, ze jeho matka bola obryna?" nechapal Harry. ,,No... tym, co ho poznaju, je to jedno, lebo vedia, ze nie je nebezpecny," vravel pomaly Ron. ,,Ale, Harry, obri su kruti. Tak ako to Hagrid povedal, maju to v povahe, su ako trollovia... radi zabijaju, kazdy to vie. No teraz uz v Britanii nezostal ani jeden." ,,Co sa s nimi stalo?" ,,Uz aj tak vymierali, a potom mnohych zabili aurori. V zahranici vsak udajne este su. Vacsinou sa skryvaju v horach..." ,,Neviem, koho chce madam Maxime oklamat," vyhlasil Harry a hladel na madam Maxime, ktora sedela pri hlavnom stole sama a tvarila sa velmi zamyslene. ,,Ak je Hagrid poloobor, tak ona urcite tiez. Velke kosti... jediny, kto ma vacsie kosti ako ona, je dinosaurus." Harry s Ronom zvysok plesu presedeli v kute a preberali obrov. Ani jedneho to netahalo tancovat. Harry sa usiloval nesledovat pricasto Ccho so Cedricom, lebo to v nom vyvolavalo tuzbu do niecoho kopnut. Ked o polnoci Sudicky dohrali, vsetci im este naposledy hlasno zatlieskali a zacali sa uberat do vstupnej haly. Mnohi lutovali, ze ples netrval dlhsie, ale Harry bol celkom spokojny, ze sa ide do postele, lebo co sa tykalo jeho, tento vecer nebol ktovieako zabavny. Vo vstupnej hale Harry s Ronom videli, ako sa Hermiona luci s Krumom, ktory sa vracal na durmstrangsku lod. Ked mlcky prechadzala popri nich k mramorovemu schodisku, vrhla na Rona velmi chladny pohlad. Harry a Ron sli za nou, no v polovici schodiska Harry zacul, ako nanho niekto vola. ,,Hej, Harry!" Bol to Cedric Diggory. Ccho nanho cakala dole vo vstupnej hale. ,,Ano?" chladne sa ohlasil a cakal, kym Cedric vybehne hore schodmi k nemu. - 313 - Cedric sa tvaril, ze to, co ma na srdci, nechce povedat pred Ronom. Ten teda pokrcil plecami a namrzene siel dalej. ,,Pocuj..." ked Ron odisiel, Cedric stisil hlas. ,,Som tvojim dlznikom za informaciu o drakoch. Vies, to zlate vajce... Aj tvoje kvili, ked ho otvoris?" ,,Ano," prikyvol Harry. ,,Tak... chod sa kupat, jasne?" ,,Coze?" ,,Chod sa okupat a... no... vezmi vajce so sebou a... eh... porozmyslaj o vsetkom v teplej vode. Pomoze ti to mysliet. Ver mi." Harry civel nanho. ,,A radim ti, pouzi kupelnu prefektov. Stvrte dvere vlavo od sochy Roderica Rozpaciteho. Heslo je ,svieze ihlicie'. No, ja uz musim ist. Chcem sa este rozlucit." Znovu sa na Harryho usmial a rychlo zbehol dole schodmi k Ccho. Harry sa vracal do Chrabromilskej veze sam. Bola to velmi zvlastna rada. Ako by mohol v kupeli rozlustit zahadu toho kvilenia? Neutahuje si Cedric z neho? Nepokusa sa urobit z Harryho hlupaka, aby pred Ccho vyzeral lepsie ako on? Tucna pani aj s priatelkou Vi driemali v obraze pred vchodom. Harry musel zakricat ,,Vianocne osvetlenie!", aby ich zobudil, a ked sa mu to podarilo, boli mrzute. Vosiel do klubovne a tu nasiel Rona a Hermionu v zurivej hadke. Stali tri metre od seba a kricali celi cerveni v tvari. ,,Ak sa ti to teda nepaci, vies, ako to mozes vyriesit, nie?" vykrikovala Hermiona, elegantny uzol sa jej uvolnil, vlasy mala rozpustene a tvar zvrastenu v hneve. ,,Ano?" vrieskal Ron. ,,A ako?" ,,Ked bude ples nabuduce, tak ma pozvi prv ako ostatni a nerataj so mnou ako s poslednou moznostou!" Ron naprazdno otvaral usta ako zlata rybka na suchu, Hermiona sa zvrtla na podpatku a bezala hore schodmi do dievcenskych spalni. Ron sa otocil a pozrel na Harryho. ,,Tak to teda..." vyprskol. ,,To teda... uplne to dokazuje... vobec nepochopila, o co ide!" - 314 - Harry nepovedal nic. Bol privelmi rad, ze sa s Ronom znova rozprava, nez aby ho teraz o niecom presviedcal, ale akosi mal pocit, ze Hermiona toho chape ovela viac ako Ron. - 315 - DVADSIATA STVRTA KAPITOLA EXKLUZIVNA SPRAVA RITY SKEETEROVEJ Na druhy den vsetci vstavali neskoro. Chrabromilska klubovna bola ovela tichsia nez v poslednom case a mnohe lenive rozhovory prerusovalo zivanie. Hermiona mala znova kucerave vlasy - Harrymu sa priznala, ze pred plesom na ne spotrebovala velke mnozstvo vyrovnavacieho elixiru, ,,ale na kazdy den by to bolo privela roboty," poznamenala vecne a skrabkala praduceho Krivolaba za usami. Ron a Hermiona akoby sa mlcky dohodli, ze svoju hadku nebudu spominat. Spravali sa k sebe celkom priatelsky, hoci nezvycajne formalne. Ron s Harrym nestracali cas a porozpravali jej o rozhovore medzi madam Maxime a Hagridom, ale pre Hermionu zrejme nebola ta sprava taka sokujuca ako pre Rona. ,,Myslela som si to," pokrcila plecami. ,,Vedela som, ze nemoze byt cistokrvny obor, lebo ti narastaju az do siedmich metrov. Ale uprimne povedane, nechapem celu tu hysteriu okolo obrov. Nemozu byt vsetci hrozni... Je to iba predsudok, tak ako v pripade vlkolakov... je to len uzkoprsost." Ron sa tvaril, akoby jej chcel nieco stiplave odseknut, ale nechcel vyvolat dalsiu hadku, a tak sa uspokojil s tym, ze len neveriacky pokrutil hlavou, ked sa Hermiona nedivala. Bolo uz nacase mysliet na zanedbane domace ulohy. Teraz, ked uz bolo po prazdninach, vseobecne vzrusenie opadlo - u vsetkych okrem Harryho, ktory znovu znervoznel. Problem bol v tom, ze po Vianociach sa uz dvadsiaty stvrty februar zdal ovela blizsie, a on este stale neurobil nic, aby rozlustil zahadu zlateho vajca. Preto v spalni zakazdym vytahoval vajce z kufra, otvaral ho a pozorne pocuval, dufajuc, ze tentoraz mu to kvilenie - 316 - naznaci nejaky zmysel. Uporne premyslal nad tym, co mu ten zvuk okrem zavyjania tridsiatich cirkularok pripomina, ale nikdy v zivote nic podobne nepocul. Zavrel vajce, energicky nim potriasol a znovu ho otvoril, ci sa zvuk nejako nezmeni, ale nie. Pokusal sa prekricat to kvilenie a klast vajcu otazky, ale nic. Dokonca ho smaril cez celu miestnost - hoci ani necakal, ze by to pomohlo. Harry nezabudol na Cedricovu radu, ale jeho nevelmi priatelske city k nemu mu branili vyuzit pomoc, ak sa tomu dalo vyhnut. V kazdom pripade sa mu zdalo, ze keby mu Cedric naozaj chcel pomoct, vyjadril by sa jasnejsie. On mu predsa vtedy jasne povedal, co ich caka v prvej ulohe, a Cedric mu podla vlastnych predstav o fairplay na oplatku poradil, ze sa ma okupat. Taku nezmyselnu radu Harry nepotrebuje - aspon nie od niekoho, kto sa ruka v ruke vlaci po chodbach s Ccho. A tak prvy den noveho polroka sa Harry pobral na vyucovanie obtazkany knihami, pergamenmi a brkami ako zvycajne, ale zaroven ho ako kamen tazili obavy z vajca, akoby so sebou nosil aj to. Okolie skoly stale prikryvala vrstva snehu a okna sklenikov boli take zahmlene, ze cez herbologiu vobec nevideli von. Nikto sa netesil na starostlivost o zazracne tvory v takomto pocasi, hoci ako povedal Ron, skroty by ich urcite poriadne rozohnali - bud keby ich nahanali, alebo keby sa Hagridova chalupa od ich vybuchov chytila. Pri Hagridovej chalupe ich cakalo prekvapenie. Pred jeho dverami stala postarsia carodejnica s nakratko ostrihanymi sivymi vlasmi a velmi vyraznou bradou. ,,Ponahlajte sa, zvonilo uz pred piatimi minutami," oborila sa na nich, ked sa brodili snehom. ,,Kto ste? Kde je Hagrid?" spytoval sa Ron a ganil na nu. ,,Som profesorka Grumplova," odvetila prikro. ,,Budem vas docasne ucit starostlivost o zazracne tvory." ,,Kde je Hagrid?" nahlas sa spytal Harry. ,,Je indisponovany," strucne odvetila profesorka. Harry zacul tichy a neprijemny smiech a otocil sa - prisiel Draco Malfoy a Slizolincania. Vsetci sa tvarili skodoradostne a vobec ich neprekvapovalo, ze vidia profesorku Grumplovu. ,,Tadialto, prosim," ukazovala cestu profesorka. Harry, Ron a Hermiona sli za nou a obzerali sa na Hagridovu chalupu. Vsetky okna boli zastrete. Je Hagrid tam? Sam a chory? - 317 - ,,Co je Hagridovi?" vyzvedal sa Harry a ponahlal sa dohonit profesorku Grumplovu. ,,To nech ta netrapi," odvetila mu, akoby ho povazovala za dotieraveho. ,,Ale mna to trapi. Co je s nim?" rozhorcene sa spytal znova. Profesorka Grumplova sa robila, ze nepocuje. Viedla ich okolo vybehu obrovskych beauxbatonskych koni, ktore sa triasli a chulili k sebe, aby sa aspon trochu zohriali, k stromu na okraji lesa, kde stal priviazany velky a krasny jednorozec. Mnohe dievcata pri pohlade nanho ochkali. ,,Ten je krasny!" zasepkala Lavender Brownova. ,,Ako ho sem dostala? Vraj sa chytaju velmi tazko." Jednorozec bol taky ziarivobiely, ze sneh naokolo sa zdal sivy. Nervozne hrabal zlatymi kopytami a pohadzoval rohatou hlavou. ,,Chlapci, odstupte!" prikazovala profesorka Grumplova, rozhodila rukami a silno udrela Harryho do hrude. ,,Jednorozce uprednostnuju zenske ruky. Dievcata dopredu a pristupujte opatrne, pomaly..." Ona a dievcata pomaly kracali k jednorozcovi a nechali chlapcov stat pri ohrade a hladiet na nich. Len co bola profesorka Grumplova z dosluchu, Harry sa otocil k Ronovi. ,,Co myslis, co je s nim? Myslis, ze skroty...?" ,,O, nie, nenapadli ho, Potter, ako si to myslis," potichu sa vycieral Malfoy. ,,Nie, iba sa hanbi ukazat svetu svoju velku skaredu tvar." ,,Co tym chces povedat?" Malfoy strcil ruku do vrecka habitu a vytiahol poskladanu novinovu stranku. ,,Tu mas. Nerad ti to oznamujem ja, Potter..." Uskrnal sa, ked mu Harry vytrhol stranku, rozlozil ju a cital. Ron, Seamus, Dean a Neville mu nakukali ponad plece. Bol to clanok s Hagridovou fotografiou, na ktorej vyzeral mimoriadne presibane. DUMBLEDOROVA OBROVSKA CHYBA Albus Dumbledore, vystredny riaditel Rokfortskej strednej carodejnickej skoly, sa nikdy nebal prijat do ucitelskeho zbo- - 318 - ru kontroverzne osoby, pise specialna korespondentka Rita Skeeterova. V septembri tohto roku prijal na vyucbu obrany proti ciernej magii byvaleho aurora Alastora Moodyho, zvaneho aj Divooky, notoricky znameho svojou posadnutostou v odhalovani prekliati, a toto rozhodnutie vyvolalo pohorsenie mnohych na Ministerstve magie vzhladom na Moodyho dobre znamy zvyk zautocit na kazdeho, kto sa v jeho pritomnosti co len prudsie pohne. Divooky Moody vsak vyzera zodpovedne a vludne v porovnani s polovicnym clovekom, ktoreho Dumbledore zamestnava ako ucitela starostlivosti o zazracne tvory. Rubeus Hagrid, ktory priznava, ze ho v tretom rocniku vylucili z Rokfortu, sa odvtedy vdaka Dumbledorovi tesil postaveniu skolskeho hajnika. Vlani vsak Hagrid vyuzil svoj zahadny vplyv na riaditela a zabezpecil si navyse aj miesto ucitela starostlivosti o zazracne tvory, pricom ho uprednostnili pred mnohymi ovela kvalifikovanejsimi kandidatmi. Tento znepokojive velky a zlovestne vyzerajuci muz vyuziva svoje nove postavenie na to, aby desil studentov starostlivostou o prisery. Kym Dumbledore zaviera obe oci, Hagrid na svojich hodinach skalicil niekolko ziakov. Mnohi z nich ich oznacili za ,,velmi hrozostrasne". ,,Zautocil na mna hipogrif a mojho priatela Vincenta Crabba nebezpecne pohryzol cervoplaz," tvrdi stvrtak Draco Malfoy. ,,Vsetci Hagrida nenavidime, ale velmi sa bojime nieco povedat." Hagrid vsak nema v umysle skoncit so zastrasovanim. Minuly mesiac v rozhovore s reporterkou Denneho Proroka priznal, ze chova tvory, ktore nazval ,,tryskochvoste skroty" mimoriadne nebezpecne krizence mantichory s ohnivym krabom. Krizenie noveho druhu zazracnych tvorov sa uskutocnuje zvycajne pod starostlivym dozorom Oddelenia pre regulaciu a kontrolu zazracnych tvorov. Hagrid sa vsak domnieva, ze jeho sa take bezvyznamne predpisy netykaju. ,,Iba som sa trochu zabaval," odpovedal a rychlo zmenil temu. Ako keby to nestacilo, Denny Prorok teraz objavil dokaz, ze Hagrid nie je - ako vzdy predstieral - cistokrvny carodejnik. Nie je v skutocnosti ani cistokrvny clovek. Jeho matka, mozeme exkluzivne odhalit, nie je nikto iny ako obryna Fridwulfa a o mieste jej terajsieho pobytu momentalne neexistuju nijake informacie. - 319 - Krvilacni a kruti obri sa v minulom storoci vzajomne takmer vyhubili, zostala ich len hrstka, a ti sa pripojili k TomuKoho-Netreba-Menovat a su zodpovedni za niektore z najhorsich masovych vrazd muklov v obdobi jeho hrozovlady. Kym mnohych z obrov, sluzobnikov Toho-Koho-NetrebaMenovat, zneskodnili aurori pracujuci proti Temnej strane, Fridwulfa medzi nimi nebola. Je mozne, ze unikla do niektoreho z obrich spolocenstiev, ktore este stale prezivaju v horach v zahranici. Ak mozno sudit podla Hagridovych blaznivych cinov na hodinach starostlivosti o zazracne tvory, zda sa, ze Fridwulfin syn zdedil jej kruty charakter. Cudnym riadenim osudu Hagrid udajne udrziava blizke priatelstvo s chlapcom, ktory zapricinil pad Ved-Viete-Koho co donutilo aj Hagridovu matku, tak ako ostatnych zastancov Ved-Viete-Koho, ukryvat sa. Mozno si Harry Potter neuvedomuje neprijemnu pravdu o svojom velkom priatelovi, ale povinnostou Albusa Dumbledora urcite je zabezpecit, aby Harry Potter a jeho spoluziaci vedeli o nebezpecenstvach spojenych s poloobrami. Harry docital a pozrel na Rona, ktory tam stal s otvorenymi ustami. ,,Ako to zistila?" zasepkal. To vsak Harryho netrapilo. ,,Ako to myslis ,vsetci Hagrida nenavidime'?" oboril sa na Malfoya. ,,Co znamenaju vsetky tie nezmysly?" ukazoval na Crabba, ,,ze ho vraj pohryzol cervoplaz? Ved tie nemaju ani zuby!" Crabbe sa vyskieral, ocividne velmi spokojny so sebou. ,,No, tak som si myslel, ze tymto by sa mala skoncit ucitelska kariera toho chrapuna," vyhlasil Malfoy a oci mu ziarili. ,,Poloobor... a ja som si myslel, ze v detstve len vylogal flasu kostorastu... Mamickam a oteckom sa to nebude pacit... Nalakaju sa, ze by mohol zozrat ich deticky, ha-ha-ha..." ,,Ty..." ,,Davate tam pozor?!" K chlapcom doletel hlas profesorky Grumplovej. Dievcata sa zhrkli okolo jednorozca a hladkali ho. Harry bol taky nahnevany, az sa mu clanok z Denneho Proroka triasol v rukach, a len nerad obratil nevidomy pohlad k jednorozcovi, ktoreho mnohe zazracne vlastnosti - 320 - teraz vyratuvala profesorka Grumplova zvucnym hlasom, tak aby ju poculi aj chlapci. ,,Dufam, ze tu ta zena zostane," vyhlasila Parvati Patilova po hodine, ked uz vsetci mierili do hradu na obed. ,,Asi takto by som si predstavovala hodiny starostlivosti o zazracne tvory... skutocne tvory ako jednorozce, nie obludy..." ,,A co s Hagridom?" nahnevane sa spytoval Harry na schodoch. ,,A co by s nim bolo?" chladne odsekla Parvati. ,,Stale predsa moze byt hajnikom, nie?" Od plesu sa Parvati spravala k Harrymu velmi chladne. Usudil, ze sa jej mal asi vacsmi venovat, lenze ona sa zrejme dobre bavila aj tak. Kazdemu, kto bol ochotny ju pocuvat, vykladala, ako sa dohodla s tym chlapcom z Beauxbatonsu, ze sa cez najblizsi vikendovy vylet stretnu v Rokville. ,,To bola skutocne dobra hodina," skonstatovala spokojne Hermiona uz vo Velkej sieni. ,,Nevedela som o jednorozcoch ani polovicu z toho, co nam profesorka Grumplova..." ,,Pozri sa na toto!" zavrcal Harry a strcil jej pod nos clanok z Denneho Proroka. Hermiona citala s otvorenymi ustami. Reagovala presne tak ako Ron. ,,Ako sa to ta otrasna zenska dozvedela? Co myslite, asi nie od Hagrida." ,,Urcite nie," precedil Harry a nazurene sa hodil na stolicku pri chrabromilskom stole. ,,Nepovedal to predsa ani nam. Ja si myslim, ze Skeeterka bola taka nastvana, ze jej neposkytol kopu hroznych informacii o mne, nuz snorila, kde sa dalo, aby sa mu pomstila." ,,Mozno pocula, co hovoril madam Maxime na tom plese," potichu poznamenala Hermiona. ,,Boli by sme ju v zahrade videli," odvetil Ron. ,,Okrem toho aj tak nesmie vstupovat do arealu skoly. Hagrid povedal, ze Dumbledore jej to zakazal..." ,,Mozno ma aj ona neviditelny plast," uvazoval Harry, ked si nakladal na tanier dusene kurca a od rozculenia vsetko naokolo pokvapkal. ,,To by sa tak na nu podobalo, skryvat sa v krikoch a nacuvat." ,,Chces povedat, ze robila to, co vy dvaja s Ronom," podpichla ho Hermiona. - 321 - ,,My sme to nechceli!" rozhorcoval sa Ron. ,,Nemali sme na vyber! Hlupak, rozprava o svojich obrich predkoch na takom mieste, kde ho moze hocikto pocut!" ,,Musim ist za nim," vyhlasil Harry. ,,Dnes vecer po vesteni. Poviem mu, ze ho chceme spat... ved to predsa chces aj ty, nie?" oboril sa na Hermionu. ,,Ja... no, nepredstieram, ze to nebola prijemna zmena mat aspon raz poriadnu hodinu starostlivosti o zazracne tvory, ale samozrejme, ze chcem, aby sa Hagrid vratil!" dodala Hermiona nahlivo, vystrasena Harryho zurivym pohladom. A tak v ten den po veceri este raz vsetci traja vysli z hradu a po zamrznutom skolskom nadvori sa pobrali k Hagridovej chalupe. Zaklopali a odpovedal im dunivy Tesakov stekot. ,,Hagrid, to sme my!" kricali a buchali na dvere. ,,Otvor!" Hagrid sa neohlasoval. Poculi, ako Tesak skrabe na dvere a skuci, ale zostalo zatvorene. Buchali este zo desat minut, Ron dokonca trieskal na okno, ale nikto sa neozval. ,,Preco sa vyhyba nam?" nechapala Hermiona, ked to vzdali a vracali sa do skoly. ,,Nemoze si predsa mysliet, ze my dbame o to, ci je poloobor, alebo nie." Zdalo sa vsak, ze Hagrid si to mysli. Cely tyzden po nom nebolo ani stopy. Neukazoval sa vo Velkej sieni pri ucitelskom stole a nevideli ho ani plnit si povinnosti hajnika a nadalej ich ucila profesorka Grumplova. Malfoy sa im pri kazdej moznej prilezitosti skodoradostne vyskieral. ,,Chyba vam vas miesanec?" sepkal Harrymu, pravdaze iba v blizkosti nejakeho ucitela, aby sa mu Harry nemohol odplatit. ,,Chyba vam sloni muz?" V polovici januara sa islo do Rokvillu. Hermionu velmi prekvapilo, ked sa chystal aj Harry. ,,Myslela som si, ze vyuzijes prazdnu klubovnu," povedala. ,,A zacnes naozaj pracovat na tom vajci." ,,Och... myslim, ze uz tusim, o co ide," klamal Harry. ,,Naozaj?" zacudovane povedala Hermiona. ,,No vyborne!" Harryho pichli vycitky svedomia, ale ignoroval ich. Este stale mu na rozlustenie zostava pat tyzdnov a to je predsa cela vecnost... zatial co v Rokville moze natrafit na Hagrida a naskytne sa mu prilezitost prehovorit ho, aby sa vratil. - 322 - A tak v sobotu s Ronom a Hermionou vysli z hradu a v tej zime sa pobrali k brane. Pri durmstrangskej lodi ich cakalo prekvapenie. Na palubu totiz prave vysiel Viktor Krum iba v plavkach. Bol velmi chudy, ale ocividne huzevnatejsi nez na pohlad, lebo vyliezol na kraj lode, vystrel ruky a skocil do jazera. ,,Zblaznil sa!" zvolal Harry a hladel, ako sa Krumova tmava hlava vynorila na prostriedku jazera. ,,Urcite zmrzne, ved je januar!" ,,Tam, odkial pochadza, je ovela chladnejsie," pripomenula Hermiona. ,,Zrejme sa mu zda, ze u nas je celkom teplo." ,,Ano, ale aj tak - vselico sa tam moze stat, je tam predsa obrovska sepia," namietal Ron. Nehovoril to vsak s obavami, skor s nadejou. Hermiona postrehla jeho ton a zamracila sa. ,,Je celkom mily, aby si vedel," podotkla. ,,Vobec nie je taky, ako by clovek ocakaval od Durmstrangcana. Povedal mi, ze sa mu ovela vacsmi paci tu." Ron mlcal. Od plesu Viktora Kruma nespomenul, ale Harry po Vianociach nasiel pod jeho postelou miniaturnu ruku a vyzeralo to, ako keby ju niekto odtrhol z modelu v bulharskom metlobalovom habite. Harry celou cestou v clapkanici po hlavnej rokvillskej ulici striehol, ci neuvidi Hagrida, a len co sa ubezpecil, ze ani v jednom obchode nie je, navrhol, aby sli do Troch metiel. Hostinec bol plny ako vzdy, ale jediny pohlad na stoly Harrymu prezradil, ze Hagrid nie je ani tam. Bez nalady siel s Ronom a Hermionou k baru, u madam Rosmerty si objednali tri datelinove piva a potom si sklucene pomyslel, ze nakoniec mohol predsa len radsej zostat na hrade a skumat kvilenie vajca. ,,Ten nikdy nechodi do uradu?" odrazu zasepkala Hermiona. ,,Pozri!" Ukazovala do zrkadla za barom, kde zbadala v tmavom kute Luda Bagmana so skupinkou raraskov. Bagman raraskom potichu a rychlo nieco hovoril a ti mali ruky prekrizene a tvarili sa dost hrozivo. Je to naozaj cudne, pomyslel si Harry, ze je Bagman u Troch metiel teraz, ked sa nekona nijake podujatie suvisiace s Trojcarodejnickym turnajom a netreba rozhodovat. Sledoval ho v zrkadle. Znova vyzeral strhane, skoro tak ako v tu noc na Svetovom pohari, ked sa - 323 - zjavilo Temne znamenie. Prave vtedy vsak Bagman pozrel na bar, uvidel Harryho a vstal. ,,Na momentik, na momentik!" strucne sa ospravedlnil raraskom a cez cely hostinec sa ponahlal k Harrymu a zase mal na tvari svoj chlapcensky usmev. ,,Harry! Ako sa mas? Dufal som, ze ta stretnem! Vsetko je v poriadku?" ,,Ano, dakujem," odvetil Harry. ,,Nemohol by som na okamih medzi styrmi ocami... Dovolite na chvilku?" obratil sa k Ronovi a Hermione. ,,Eh... ano," prikyvol Ron a pobrali sa s Hermionou hladat stol. Bagman odviedol Harryho popri bare co najdalej od madam Rosmerty. ,,Tak som si myslel, ze ti este raz zablahozelam k tomu vynikajucemu vykonu proti chvostorozcovi, Harry," zacal Bagman. ,,Bolo to skutocne fantasticke." ,,Dakujem," odpovedal Harry, ale vedel, ze to nemoze byt vsetko, lebo Bagman mu mohol gratulovat aj pred Ronom a Hermionou. Nezdalo sa vsak, ze by sa ktovieako ponahlal. Harry videl, ako hodil pohlad do zrkadla na raraskov, ktori ich mlcky sledovali tmavymi sikmymi ocami. ,,Uplna katastrofa," povedal Bagman Harrymu potichu, ked si vsimol, ze aj on hladi na raraskov. ,,Ich anglictina nie je prave najlepsia... je to skoro ako s tymi Bulharmi na Svetovom pohari v metlobale... ale ti sa aspon dorozumievali znakovou recou. No tito tu brblu po raraskovsky a ja poznam iba jedine raraskovske slovo. Bladvak. To znamena ,krompac'. Nerad by som to slovo pouzil, aby si nemysleli, ze sa im vyhrazam." ,,Co chcu?" spytal sa Harry a vsimol si, ze raraskovia Bagmana stale velmi pozorne sleduju. ,,Eh-no..." odrazu znervoznel Bagman. ,,Hladaju... eh... hladaju Bartyho Croucha." ,,Preco ho hladaju tu?" cudoval sa Harry. ,,Je predsa na ministerstve v Londyne, alebo nie?" ,,No... vlastne netusim, kde je," povedal Bagman. ,,Akosi... prestal chodit do prace. Uz dva tyzdne sa tam neukazal. Mlady Percy, jeho asistent, hovori, ze je chory. Ocividne iba posiela instrukcie sovou postou. Ale, prosim ta, nikomu to nespominaj, Harry, lebo - 324 - Rita Skeeterova stale vsade sliedi a ja som ochotny sa stavit, ze by z Bartyho choroby urobila nieco strasne. Pravdepodobne by tvrdila, ze je nezvestny ako Berta Jorkinsova." ,,Zistili ste uz nieco o Berte Jorkinsovej?" spytal sa Harry. ,,Nie," odvetil Bagman a znovu sa tvaril napato. ,,Moji ludia, pravdaze, hladaju... (Uz bolo nacase, pomyslel si Harry) a vsetko je to velmi cudne. V kazdom pripade do Albanska prisla, pretoze sa tam stretla so sesternicou z druheho kolena. No potom odisla zo sesternicinho domu, ze pojde navstivit tetu... a cestou zmizla bez stopy. Nech sa prepadnem, ak tomu rozumiem... nepripadala mi, ze by bola ten typ, co utecie... no aj tak... Ale preco sa tu vlastne rozpravame o raraskoch a o Berte Jorkinsovej? Chcel som sa ta vlastne spytat," stisil hlas, ,,ako pokracujes so zlatym vajcom." ,,Eh... nie je to zle," zaklamal Harry. Zdalo sa, ze Bagman vie, ze nehovori pravdu. ,,Pocuj, Harry," velmi stisil hlas, ,,mam z toho vsetkeho velmi zly pocit... vrhli ta do tohoto turnaja nedobrovolne... a keby..." jeho hlas bol teraz sotva pocutelny, a tak sa Harry musel naklonit blizsie, ,,ak ti mozem nejako pomoct... spravne ta usmernit... oblubil som si ta... to, ako si si poradil s drakom! Skratka, staci naznacit." Harry hladel na Bagmanovu okruhlu ruzovu tvar a velke detske belase oci. ,,Mame predsa najst riesenie sami, nie?" povedal a usiloval sa hovorit to nenutene, aby to neznelo, ako ze obvinuje veduceho Oddelenia carodejnickych hier a sportov z porusovania pravidiel. ,,No... ano," netrpezlivo namietal Bagman, ,,ale - no tak, Harry vsetci chceme, aby Rokfort vyhral, nie?" ,,Ponukli ste pomoc aj Cedricovi?" spytal sa Harry. Na Bagmanovej hladkej tvari sa zjavila nepatrna vraska. ,,Nie, neponukol," priznal. ,,Ja... nuz, ako hovorim, oblubil som si ta. Len som si myslel, ze ti ponuknem..." ,,Tak dakujem," prerusil ho Harry, ,,ale myslim, ze uz to skoro mam... este par dni a rozlustim to." Nebol si celkom isty, preco vlastne Bagmanov navrh odmietol, mozno iba preto, ze mu bol celkom cudzi a prijat jeho pomoc sa mu zdal vacsi podvod, nez keby si pytal radu od Rona, Hermiony alebo Siriusa. Bagman sa tvaril skoro urazene, ale viac nemohol povedat, lebo sa zjavili Fred a George. - 325 - ,,Zdravime, pan Bagman," veselo pozdravil Fred. ,,Mozeme vas pozvat na poharik?" ,,Eh... nie," odvetil Bagman a este naposledy sklamane pozrel na Harryho, ,,nie, dakujem, chlapci..." Fred a George sa tvarili skoro rovnako sklamane ako Bagman, ktory si premeriaval Harryho, akoby ho nepekne zradil. ,,No, ja uz musim letiet," povedal. ,,Som rad, ze sme sa stretli. Vela stastia, Harry." A ponahlal sa z hostinca. Vsetci raraskovia sklzli zo stoliciek a vysli za nim. Harry sa vratil k Ronovi a Hermione. ,,Co chcel?" opytal sa Ron, len co si Harry sadol. ,,Predstavte si, ponukal mi pomoc so zlatym vajcom," povedal. ,,To by nemal robit!" pohorsovala sa sokovana Hermiona. ,,Je predsa porotca! A okrem toho, ty si uz na to prisiel, alebo nie?" ,,Eh... skoro," zamumlal Harry. ,,Myslim, ze Dumbledorovi by sa to nepacilo, keby vedel, ze ta Bagman nahovara na podvod!" odsudzujuce vyhlasila Hermiona. ,,Dufam, ze sa rovnako usiluje pomoct aj Cedricovi." ,,Nepomaha mu, spytoval som sa." ,,Komu na tom zalezi, ci Diggory bude mat pomoc?" odsekol Ron. Harry s nim v duchu suhlasil. ,,Ti raraskovia sa netvarili velmi priatelsky," poznamenala Hermiona, popijajuc pivo. ,,Co tu robili?" ,,Podla Bagmana hladali Croucha," odvetil Harry. ,,Stale je chory. Nechodi do prace." ,,Mozno mu Percy podaval jed," prehodil Ron. ,,Zrejme si mysli, ze ak Crouch bude po smrti, stane sa veducim Oddelenia medzinarodnej carodejnickej spoluprace on." Hermiona vycitavo pozrela na Rona, aby o takych veciach nezartoval, a povedala: ,,Cudne, ze raraskovia hladali pana Croucha tu. Normalne by predsa mali ist na Oddelenie regulacie a kontroly zazracnych tvorov." ,,Ale Crouch hovori mnohymi jazykmi," pripomenul Harry. ,,Mozno potrebovali tlmocnika." ,,Teraz sa zasa strachujes o chudacikov raraskov?" spytal sa Ron Hermiony. ,,Uvazujes, ze pre zmenu zalozis SMRDOCH? Spolocnost mrzkych raraskov pre ich dalsiu ochranu?" - 326 - ,,Ha, ha, ha," ustipacne sa zasmiala Hermiona. ,,Raraskovia nepotrebuju ochranu. Nepocuval si, co rozpraval profesor Binns o ich vzburach?" ,,Nie," naraz odvetili Ron a Harry. ,,Vedia si poradit s carodejnikmi," vysvetlovala a znovu si odpila z piva. ,,Su velmi inteligentni. Nie su ako domaci skriatkovia, ktori sa nikdy nebrania." ,,Este to nam chybalo!" vzdychol Ron hladiac na dvere. Prave vosla Rita Skeeterova. Dnes mala na sebe bananovozlty habit, dlhe nechty nalakovane kriklavoruzovym lakom a sprevadzal ju jej bruchaty fotograf. Kupila napoje a s fotografom sa predierali k nedalekemu stoliku. Harry, Ron a Hermiona na nich zazerali. Rita cosi rychlo hovorila a tvarila sa velmi spokojne. ,,...nezdalo sa mi, ze by mal velku chut sa s nami rozpravat, vsak, Bozo? Co myslis, preco? A co tu hlada s krdlom raraskov za patami? Ukazuje im pamatihodnosti... taky nezmysel... nikdy nevedel klamat. Podla mna sa nieco deje. Nemyslis, ze by sme sa v tom mali trosku povrtat? ,Byvaly sef Oddelenia carovnych hier a sportov Ludo Bagman znemozneny...' vystizna veta na zaciatok - uz k nej treba iba vhodny pribeh." ,,Zase sa chystate niekomu znicit zivot?" nahlas povedal Harry. Niekolko ludi sa obzrelo. Rita Skeeterova za vyzdobenymi okuliarmi vyvalila oci, ked zbadala, kto sa to ozval. ,,Harry!" zvolala s usmevom. ,,Ake mile! Neprisadnes si...?" ,,Od vas radsej co najdalej. Preco ste to Hagridovi urobili, ha?!" odsekol zlostne. Rita Skeeterova skumavo nadvihla nahrubo namalovane obocie. ,,Nasi citatelia maju pravo poznat pravdu, Harry. Ja iba konam svoju..." ,,Komu na tom zalezi, ci je poloobor?" uz krical Harry. ,,Na nom nie je nic zle!" Cely hostinec stichol. Madam Rosmerta hladela spoza baroveho pultu a ocividne si neuvedomovala, ze pohar medoviny, ktory prave nalievala, uz preteka. Usmev Rity Skeeterovej trochu povadol, ale takmer okamzite ho nasadila znova, otvorila kabelku z krokodilej koze, vytiahla bleskove brko a povedala: ,,A co keby si mi poskytol interview o Hagridovi, akeho ho poznas ty, Harry? O cloveku, ktory sa skryva za svalmi? O - 327 - tvojom nezvycajnom priatelstve a jeho pricinach? Nazval by si ho nahradnym otcom?" Hermiona prudko vstala, zvierajuc v rukach pohar s pivom, akoby to bol granat. ,,Vy protivna zenska!" precedila cez stisnute zuby. ,,Vam sa hodi hocijaky pribeh o hocikom, vsak? Este aj Luda Bagmana..." ,,Sadni si, ty mala hlupana, a nerozpravaj o veciach, ktorym nerozumies," povedala Rita Skeeterova chladne a pohlad jej stvrdol, ked dopadol na Hermionu. ,,Viem o Ludovi Bagmanovi veci, pri ktorych by tie tvoje kucerave vlasy vstavali dupkom! Niezeby si to potrebovala," dodala hladiac na Hermionine huste neposlusne vlasy. ,,Podme," zavelila Hermiona, ,,podme, Ron, Harry..." Zdvihli sa a mnohi ich vyprevadzali pohladom. Pri dverach sa Harry obzrel. Bleskove brko Rity Skeeterovej lietalo sem a tam po kuse pergamenu na stole. ,,Nabuduce pojde po tebe, Hermiona," potichu znepokojene predpovedal Ron uz na ulici. ,,Len nech skusi!" vzdorovito odvetila Hermiona trasuc sa od zlosti. ,,Ja jej ukazem. Vraj mala hlupana?! Za to sa jej pomstim. Najprv Harry, potom Hagrid..." ,,Radsej Ritu Skeeterovu nedrazdi," nervozne ju varoval Ron. ,,Myslim to vazne, Hermiona, lebo na teba nieco vyhrabe..." ,,Moji rodicia necitaju Denneho Proroka. Nemoze ma natolko vystrasit, aby som niekde zaliezla aj ja!" vyhlasila a kracala tak rychlo, ze Ron s Harrym jej nestacili. Naposledy videl Harry Hermionu takto nazurenu, ked dala zaucho Dracovi Malfoyovi. ,,A ani Hagrid sa uz nebude skryvat! Nikdy nemal dopustit, aby ho ten podradny carodejnicky exemplar az natolko vyviedol z miery. Podme!" Rozbehla sa a viedla ich hore k brane s okridlenymi diviakmi a cez skolsky areal k Hagridovej chalupe. Zaclony boli stale zatiahnute, no ked prisli blizsie, zvnutra sa ozyval Tesakov stekot. ,,Hagrid!" kricala Hermiona a trieskala na dvere. ,,Hagrid, stacilo! Vieme, ze si tam! Nikomu nezalezi na tom, ci tvoja mama bola obryna, Hagrid! Nemozes dovolit tej Skeeterke, aby ta takto znicila! Hagrid, pod von, netrucuj..." - 328 - Dvere sa otvorili. Hermiona spustila: ,,Uz bolo na..." no odrazu zmlkla, lebo sa ocitla zoci-voci nie Hagridovi, ale Albusovi Dumbledorovi. ,,Dobry den," pozdravil s prijemnym usmevom. ,,My... eh... chceli sme navstivit Hagrida," vysvetlovala Hermiona placho. ,,Ano, predpokladal som," Dumbledorovi v ociach zasvietila iskricka. ,,Nejdete dalej?" ,,Och... uhm... ano," prikyvla Hermiona. A vsetci traja vosli do chalupy. Len co Harry prekrocil prah, vrhol sa k nemu Tesak, stekal ako blaznivy a chcel mu oblizovat usi. Harry sa ho ledva zbavil a obzeral sa. Hagrid sedel za stolom, na ktorom stali dve velke salky caju. Vyzeral hrozne. Tvar mal flakatu, oci spuchnute a pokial islo o jeho vlasy, zasiel do opacneho extremu - teraz vyzerali ako parochna z pomotaneho drotu. ,,Ahoj, Hagrid," pozdravil Harry. Hagrid pozrel nanho. ,,Cau!" odzdravil velmi smutne a chraplavo. ,,Myslim, ze este potrebujeme caj," skonstatoval Dumbledore, zavrel za Ronom, Harrym a Hermionou dvere, vytiahol prutik, pokrutil nim a vo vzduchu sa zjavil otacajuci sa podnos s cajom a s tanierom kolacov. Dumbledore pricaroval podnos na stol a vsetci sa posadili. Chvilu bolo ticho a potom riaditel povedal: ,,Nepocul si nahodou, co kricala slecna Grangerova, Hagrid?" Hermiona trochu zruzovela, ale Dumbledore sa na nu usmial a pokracoval: ,,Zda sa, ze Hermiona, Harry a Ron sa s tebou stale chcu priatelit. Usudzujem podla toho, ako sa pokusali vylomit dvere." ,,Samozrejme, ze sa s nim chceme priatelit!" Harry hladel na Hagrida. ,,Nemysli si, ze ak ta krava Skeeterova - prepacte, pan profesor," dodal rychlo a pozrel na Dumbledora. ,,Na chvilku som stratil sluch, Harry, a netusim, co si povedal," poznamenal Dumbledore, pricom hladel do stropu a prepletal prstami. ,,Eh... ano," krotko pokracoval Harry. ,,Chcel som len... Hagrid, ako si si mohol mysliet, ze by sme si nieco robili z toho, co o tebe napisala ta... baba?" Z uhlovociernych Hagridovych oci sa vykotulali dve velikanske slzy a pomalicky mu stekali do pochlpenej brady. - 329 - ,,Zivy dokaz toho, co som ti hovoril, Hagrid," utrusil Dumbledore a stale nespustal oci zo stropu. ,,Ukazal som ti listy od mnohych rodicov, ktori si ta pamataju z cias, ked tu studovali oni, a v nich mi jasne davaju najavo, ze keby som ta vyhodil, urcite by k tomu povedali svoje..." ,,Nie vsetci," chraplavo namietal Hagrid. ,,Nie vsetci chcu, aby som zostal." ,,Prosim ta, Hagrid, ak trvas na vseobecnej popularite, obavam sa, ze zostanes zavrety v tejto chalupe velmi dlho," tvrdil Dumbledore prisne hladiac ponad polmesiacikovite okuliare. ,,Odkedy som riaditelom tejto skoly, nepresiel jediny tyzden, aby som nedostal aspon jednu staznost na to, ako skolu zle vediem. A co mam robit? Zabarikadovat sa v pracovni a s nikym sa nerozpravat?" ,,Ale vy... vy nie ste poloobor!" skreklavo vyprskol Hagrid. ,,Pozri sa na mojich pribuznych, Hagrid!" zlostne vyhrkol Harry. ,,Pozri sa na Dursleyovcov!" ,,Vyborna poznamka," ocenil profesor Dumbledore. ,,Mojho vlastneho brata Aberfortha sudne stihali za uplatnovanie nenalezitych kuzel na koze. Bolo to vo vsetkych novinach, ale myslis, ze sa Aberforth skryval? Kdeze! S hlavou vztycenou pokracoval vo svojej praci. Pravdaze, nie som si celkom isty, ci vie citat, takze mozno to nebola statocnost..." ,,Vrat sa a uc nas, Hagrid," potichu prosila Hermiona, ,,prosim, vrat sa, naozaj nam chybas." Hagrid preglgol. Po licach a do schlpenej brady mu stekali dalsie slzy. Dumbledore vstal. ,,Neprijimam tvoju vypoved, Hagrid, a ocakavam, ze v pondelok opat nastupis do prace," povedal. ,,O pol deviatej sa stretneme vo Velkej sieni pri ranajkach. A nechcem pocut nijake vyhovorky. Dovidenia vospolok." Dumbledore vysiel z chalupy a cestou este poskrabkal Tesaka za usami. Ked sa dvere za nim zavreli, Hagrid sa rozplakal do dlani velkych ako vrchnaky od smetnikov. Hermiona ho hladkala po ruke, az nakoniec zdvihol hlavu. Oci mal celkom cervene. ,,Velky clovek, ten Dumbledore... velky clovek..." ,,Ano, veru," prikyvol Ron. ,,Mozem si vziat kolac, Hagrid?" ,,Len sa ponukni," Hagrid si spakruky utieral oci. ,,A jasnacka, ze ma pravdu, vsetci mate pravdu... som hlupak... moj stary dobry tatko - 330 - by sa hanbil, jako vyvadzam..." Do oci mu zase vhrkli slzy, ale utieral si ich energickejsie, a povedal: ,,Nikdy som vam neukazoval tatkovu fotku, co?" Hagrid vstal, siel k bielizniku, otvoril zasuvku a vytiahol fotografiu nizkeho carodejnika s rovnako prizmurenymi ciernymi ocami, ako mal on. Usmiaty muzik sedel Hagridovi na pleci. Sudiac podla jablone vedla Hagrid v tom case meral dobre vyse dvoch metrov, ale jeho tvar bola bez brady, mlada, okruhla a hladka - mohol mat vtedy najviac jedenast rokov. ,,Tuto fotku urobili kratko nato, ako som prisiel do Rokfortu," chripel Hagrid. ,,Tatko bol cely bez seba... myslel si, ze zo mna nijaky carodejnik nebude, skrz mamku... a vobec. Jasne, ze som v carovani nikdy nebol moc dobry... ale aspon sa nedozil, ze ma vyhodili. Umrel, ked som bol druhak... Dumbledore sa za mna postavil, ked uz tatka nebolo. Dal mi miesto hajnika... veri ludom. Dava im druhu sancu... je lepsi nez ostatni riaditelia. Prijme na Rokfort hockoho, dokial ma ten ziak talent. Vie, ze clovek sa moze vydarit, aj ked jeho rodina nebola... no... nebola az taka slusna. Ale daktori to nechapu. Furt ti to budu vyhadzovat na oci... budu tvrdit, ze maju len velke kosti, nez by vstali a povedali - som, co som, a nehanbim sa za to. ,Nikdy sa nehanbi,' hovorieval moj tatko, ,daktori ti to budu vyhadzovat na oci, ale ti za to nestoja, aby si sa preto trapil.' A mal recht. Bol som idiot. Pre hentu sa uz trapit nebudem, to vam slubujem. Vraj velke kosti... Ja jej dam velke kosti." Harry, Ron a Hermiona si nervozne vymenili pohlady. Harry by bol radsej zobral na prechadzku patdesiat tryskochvostych skrotov, nez by priznal Hagridovi, ze vypocul jeho rozhovor s madam Maxime, ale Hagrid rozpraval dalej, ocividne si neuvedomujuc, ze povedal nieco cudne. ,,Vies co, Harry?" zdvihol oci od otcovej fotografie a mal ich celkom jasne, ,,ked som ta videl po prvy raz, trochu si mi pripominal mna sameho. Mamka a tatko ti uz nezili a zdalo sa ti, ze sa do Rokfortu nehodis, pamatas sa? Nebol si si isty, co z teba bude... a kukni teraz, Harry. Sampion skoly!" Chvilu na Harryho hladel a potom vazne povedal: ,,Vies, comu by som sa potesil, Harry? Potesil by som sa, keby si vyhral, naozaj. Vsetkym by si im ukazal... nemusis byt cistokrvny, aby si to zvladol. - 331 - Nemusis sa hanbit za to, co si. Nech by videli, ze Dumbledore ma pravdu, ked prijme kazdeho, co vie carovat. Jako ti to ide s tym vajcom, Harry?" ,,Vyborne," odvetil Harry. ,,Naozaj vyborne." Na nestastnej Hagridovej tvari sa zjavil siroky traslavy usmev. ,,Tak, chlapce moj... len im to ukaz, Harry. Vseckych ich poraz!" Klamat Hagridovi bolo ine ako klamat ostatnym. V to popoludnie ho este aj v hrade prenasledovala vidina stastneho vyrazu na Hagridovej zarastenej tvari, ked si predstavoval Harryho ako vitaza. To nerozlustitelne vajce Harryho v ten vecer tlacilo na dusi este vacsmi a kym siel spat, rozhodol sa - je nacase potlacit svoju pychu a zistit, ci Cedricova rada za nieco stoji. - 332 - DVADSIATA PIATA KAPITOLA VAJCE A OKO Pretoze Harry netusil, ako dlho sa bude musiet kupat, aby rozlustil tajomstvo zlateho vajca, rozhodol sa, ze to urobi v noci, ked bude mat na to tolko casu, kolko bude chciet. Hoci nerad prijimal nieco od Cedrica, rozhodol sa, ze predsa pouzije kupelnu prefektov, lebo ma do nej pristup ovela menej ludi, takze je aj menej pravdepodobne, ze by ho niekto vyrusil. Harry si vypravu starostlivo naplanoval, lebo uz raz ho skolnik Filch v noci prichytil tam, kde nemal byt, a netuzil zopakovat si to. Neviditelny plast bude, pravdaze, zaklad a ako dodatocne opatrenie si pre istotu vezme aj Zaskodnicku mapu, pri porusovani pravidiel skolskeho poriadku svoju najuzitocnejsiu pomocku. Vo stvrtok v noci potajomky vyliezol z postele, prehodil si neviditelny plast, zliezol dolu a tak ako v tu noc, ked mu Hagrid ukazoval draky, pockal, kym sa vchod za portretom Tucnej panej otvori. Tentoraz zvonka zahlasil heslo ,,bananove lievance" Ron. ,,Vela stastia," zasepkal mu a vosiel do klubovne, ked Harry popri nom vyklzol von. Dnes v noci sa pod plastom pohyboval nemotorne, lebo pod jednou pazuchou niesol tazke vajce a druhou rukou si pod nosom pridrzal mapu. Mesacnym svitom osvetlene chodby vsak boli prazdne a tiche a Harry si, vdaka tomu, ze pravidelne nazeral do mapy, mohol byt isty, ze nenatrafi na nikoho, komu by sa chcel vyhnut Pri soche Rodericka Rozpaciteho, zmatene sa tvariaceho carodejnika s rukavicami naopak, nasiel spravne dvere, naklonil sa k nim a zasepkal heslo ,,svieze ihlicie", tak ako mu povedal Cedric. Dvere sa s vrzgotom otvorili, Harry vklzol dnu, zamkol za sebou, stiahol si neviditelny plast a rozhliadol sa. Okamzite si pomyslel, ze by stalo za to byt prefektom uz len pre to, aby mohol pouzivat tuto - 333 - kupelnu. Tlmene ju osvetloval nadherny luster so svieckami a vsetko bolo z bieleho mramoru, i prazdny obdlznikovy bazen uprostred podlahy. Okraje bazena lemovala asi stovka zlatych kohutikov a kazdy mal na rukovati iny drahokam. Nechybala dokonca ani doska na skakanie. Okna zastierali dlhe biele platenne zavesy, v kute lezala kopka bielych hunatych uterakov a na stene visel jediny obraz v zlatom rame s plavovlasou morskou pannou. Ta prave tvrdo spala na skale a tvar jej zakryvali vlasy, ktore sa jej pri kazdom vydychu zavlnili. Harry siel dalej, stale sa obzerajuc, a jeho kroky sa medzi stenami ozyvali. Hoci kupelna bola velkolepa a velmi tuzil vyskusat zopar tych kohutikov, teraz, ked uz bol tu, nemohol potlacit obavy, ze Cedric si z neho vystrelil. Ako, prepana, malo toto vyriesit zahadu vajca? Napriek tomu vsak polozil jeden hunaty uterak, plast, mapu a vajce na kraj bazena, klakol si a otocil niekolkymi kohutikmi. Ihned mu bolo jasne, ze z kazdeho tecie ina prisada do kupela a nebola to pena, aku doteraz poznal. Jeden kohutik chrlil ruzove a modre bublinky velke ako futbalove lopty, z dalsieho vytekala ladovobiela pena taka husta, az mal pocit, ze by ho aj uniesla, keby to vyskusal, z tretieho sa nad bazenom vznasali fialove, silno vonave oblaciky. Harry sa chvilu zabaval otvaranim a zatvaranim kohutikov a najvacsmi sa mu pacil ten, z ktoreho sa valil prud vody a vo velkych oblukoch sa odrazal od hladiny. Ked uz bol hlboky bazen plny teplej vody, peny a bubliniek, co bolo za velmi kratky cas, ak vezmeme do uvahy jeho velkost, Harry zatvoril vsetky kohutiky, vyzul si papuce, vyzliekol zupan a pyzamu a vklzol do vody. Bazen bol taky hlboky, ze koncekmi prstov ledva dociahol na dno, ba trochu si aj zaplaval, ale napokon sa vratil k okraju bazena, sliapal vodu a hladel na vajce. Hoci bolo prijemne clapkat sa v teplej vode s penou a oblacikmi roznofarebnej pary, nezisla mu na um jedina uzasna myslienka, ani ho nahle neosvietilo poznanie. Harry vystrel ruky, zobral vajce do mokrych dlani a otvoril ho. Kupelnu zaplavilo kvilenie a vreskot. Odrazali sa od mramorovych stien a zneli rovnako nepochopitelne ako vzdy, ak nie aj horsie, vzhladom na tie ozveny. Prudko ho zase zaklapol, lebo sa bal, ze hluk privola Filcha, a rozmyslal, ci prave to nechcel Cedric, no vtom sa tak silno strhol, ze vajce pustil, az zarachotilo o dlazbu. Zacul totiz cisi hlas. ,,Ja by som ho na tvojom mieste strcila do vody." - 334 - Harry sa v tom soku nahltal bubliniek. Ked sa kaslajuc a prskajuc postavil, videl, ze na jednom z kohutikov sedi s prekrizenymi nohami duch mrzuto sa tvariaceho dievcata. Bola to Umrncana Myrtla, ktora zvycajne vzlykala v potrubi na zachode o tri poschodia nizsie. ,,Myrtla!" nazlostene zvolal Harry. ,,Ja... nie som obleceny!" Pena bola taka husta, ze na tom sotva zalezalo, ale mal neprijemny pocit, ze ho Myrtla spehovala z niektoreho kohutika po cely cas. ,,Ked si liezol do bazena, zavrela som oci," zmurkala nanho spoza hrubych okuliarov. ,,Celu vecnost si ma neprisiel navstivit." ,,Ano... no vies..." vyhovaral sa Harry a trochu ohol kolena, aby si bol celkom isty, ze Myrtla okrem jeho hlavy neuvidi nic. ,,Nepatri sa, aby som chodil do tvojho zachoda. Je dievcensky." ,,Predtym ti to neprekazalo," skormutene poznamenala Myrtla. ,,Chodil si tam stale." Bola to pravda, hoci iba preto, ze kedysi Harry, Ron a Hermiona povazovali Myrtline pokazene zachody za vhodne miesto na tajnu pripravu vsehodzusu - zakazaneho elixiru. Vtedy sa vdaka nemu s Ronom na hodinu premenili na dvojnikov Crabba a Goyla, aby sa mohli vkradnut do slizolinskej klubovne. ,,Dostal som pokarhanie za to, ze som tam chodil," povedal Harry, co bola iba spolovice pravda - Percy ho raz prichytil, ako odtial vychadza. ,,Tak som si myslel, ze sa tam uz radsej nevratim." ,,Aha... chapem..." povedala Myrtla a znechutene si vytlacala pupacik na brade. ,,No... skratka... skusila by som to vajce vo vode. Tak to urobil aj Cedric Diggory." ,,Aj jeho si spehovala?" rozhorcene sa spytal Harry. ,,To sem po veceroch chodis spehovat, ako sa prefekti kupu?" ,,Niekedy," odvetila Myrtla nezbedne, ,,ale nikdy som nevyliezla a s nikym som sa nerozpravala." ,,To som teda, pocteny!" zachmurene poznamenal Harry. ,,Zavri oci." Presvedcil sa, ci ma Myrtla zakryte okuliare, potom vyliezol z bazena, omotal si uterak okolo drieku a siel po vajce. Ked bol zase vo vode, Myrtla vykukla pomedzi prsty a pobadala ho: ,,No tak... otvor ho pod vodou!" - 335 - Harry ponoril vajce pod penu a otvoril ho - tentoraz nekvililo. Vychadzal z neho klokotavy zvuk, nejaka piesen, no slovam nerozumel. ,,Aj ty si musis strcit hlavu pod vodu," poradila mu Myrtla, ktorej sa ocividne velmi pacilo, ked ho dirigovala. ,,No tak!" Harry sa zhlboka nadychol a sklzol pod hladinu - sedel na mramorovom dne a z otvoreneho vajca sa niesol zbor tajuplnych hlasov: Hladaj nas tam, kde pocujes nas hlas, na zemi spievat nemoze nikto z nas. A pri hladani mysli na vec jedinu, ze davame ti iba jednu hodinu. Vzali sme to, coho najviac je ti luto, bez coho dusu tvoju zaplavi smutok. Ak za hodinu nenajdes, co ti chyba, bude prineskoro, zostane zial ti iba. Harry vyplaval na hladinu, vynoril sa z bubliniek a potriasol hlavou, aby mu vlasy nepadali do oci. ,,Pocul si?" spytala sa Myrtla. ,,Ano... ,Hladaj nas tam, kde pocujes nas hlas...' a aby ma donutili... pockaj, musim si to vypocut este raz." Harry sa znovu ponoril. Este tri razy si musel piesen vypocut, kym sa ju naucil naspamat, potom chvilu sliapal vodu a uporne premyslal. Myrtla z neho nespustala oci. ,,Musim hladat tych, co nemozu hovorit na zemi..." uvazoval pomaly. ,,Ech, kto by to tak mohol byt?" ,,Zapina ti to pomaly." Nikdy nevidel Umrncanu Myrtlu taku natesenu, ak, pravda, nerata ten den, ked Hermione od vsehodzusu zarastla tvar srstou a narastol jej macaci chvost. Harry sa rozhliadal po kupelni a rozmyslal. Ak tie hlasy pocut iba pod vodou, tak je jasne, ze patria vodnym tvorom. Vylozil tu teoriu Myrtle, a ta sa uskrnula. ,,No, presne to si myslel aj Diggory," povedala. ,,Lezal tu a nahlas sa rozpraval sam so sebou. Celu vecnost... az zmizli skoro vsetky bublinky..." - 336 - ,,Pod vodou..." pomaly uvazoval Harry. ,,Myrtla, co zije v jazere okrem tej obrovskej sepie?" ,,Och, no kadeco. Niekedy tam chodievam... vies, obcas mi ine ani nezostava, ked ma niekto necakane splachne..." Harry sa usiloval nemysliet na to, ako Myrtla leti potrubim do jazera spolu s obsahom zachoda. ,,A ma tam nieco ludsky hlas? Vydrz..." Harrymu padol zrak na obraz morskej panny driemajucej na obraze. ,,Myrtla, neziju tam nahodou vodni ludia?" ,,O! Vyborne!" zvolala a hrube okuliare sa jej zaleskli. ,,Diggorymu to trvalo ovela dlhsie! A to bola hore este aj ona," so znechutenym vyrazom na mrzutej tvari ukazala hlavou na morsku pannu, ,,predvadzala sa a chichotala, trepotala plutvami..." ,,To je ono, vsak?" vzrusene zvolal Harry. ,,Druhou ulohou bude najst v jazere vodnych ludi a... a..." No odrazu si uvedomil, co hovori, a citil, ze z neho nadsenie vyprchava tak, akoby mu niekto z brucha vytiahol zatku. Nevedel dobre plavat, nikdy nemal dost prilezitosti si to natrenovat. Ked bol Dudley maly, zapisali ho do kurzu, ale stryko Vernon a teta Petunia, nepochybne dufajuc, ze sa Harry jedneho dna utopi, sa nenamahali prihlasit aj jeho. Par dlzok tohoto bazena, to zvladol, lenze jazero je velmi velke a velmi hlboke... a vodni ludia celkom urcite ziju az na dne... ,,Myrtla," povedal pomaly, ,,a ako mam dychat?" Pri tych slovach sa Myrtline oci znova naplnili slzami. ,,To je netaktne!" zahundrala a hrabala sa v habite, hladajuc vreckovku. ,,Co je netaktne?" nechapal Harry. ,,Rozpravat o dychani predo mnou!" zaskriekala a jej hlas sa ozyval v kupelni. ,,Ked ja nemozem... ked ja som nedychala... vecnost..." Zaborila si tvar do vreckovky a hlasno sa vysmrkala. Harry sa rozpamatal, aka citliva byvala vzdy na to, ze je mrtva. Nepoznal jedineho ducha, ktory by okolo toho robil taky rozruch. ,,Prepac," ospravedlnil sa netrpezlivo. ,,Nechcel som... iba som zabudol..." - 337 - ,,O, ano, lahko sa zabuda, ze Myrtla je mrtva," preglgala Myrtla a hladela nanho spuchnutymi ocami. ,,Nikomu som nechybala, ani ked som zila. Cele hodiny im trvalo, kym nasli moje telo - viem to, lebo som tam sedela a cakala. Olive Hornbyova len vosla do zachoda a uz volala: ,Zase si tu a trucujes, Myrtla? Profesorka Dippetova mi kazala, aby som ta isla pohladat,' a vtedy zbadala moje telo... och, do smrti na to nezabudla, o to som sa postarala... prenasledovala som ju a pripominala som jej to. Pamatam sa, na svadbe jej brata..." Ale Harry nepocuval, znovu myslel na piesen vodnych ludi. ,,Vzali sme to, coho najviac je ti luto." To znamenalo, ako keby mu mali nieco ukradnut, nieco, co musi ziskat spat. Co mu vezmu? ,,A potom, pravdaze, sla protestovat na Ministerstvo magie, takze som sa musela vratit sem a zit vo svojom zachode." ,,Dobre," zamyslene poznamenal Harry. ,,Som aspon ovela dalej, nez som bol... Myrtla, zavri, prosim ta, oci, vyliezam." Zobral vajce, vyliezol z vody, poutieral sa a znova si obliekol pyzamu a zupan. ,,Prides ma niekedy zase navstivit do zachodu?" zalostne sa spytala Umrncana Myrtla, ked si Harry zobral neviditelny plast. ,,No... pokusim sa," slubil, hoci v duchu si povedal, ze Myrtlin zachod navstivi iba v pripade, keby boli vsetky ostatne v celom hrade pokazene. ,,Tak sa teda maj, Myrtla... a dakujem ti za pomoc." ,,Cau, cau," odzdravila zamracene, a ked si Harry prehodil neviditelny plast, videl, ako vletela zase do kohutika. Vonku na tmavej chodbe Harry skontroloval Zaskodnicku mapu, ci je vzduch cisty. Ano, bodky patriace Filchovi a jeho macke pani Norrisovej boli v bezpeci jeho kancelarie... zdalo sa, ze sa v hrade okrem ducha Zloducha nehybe nic, a ten poletoval v Sieni slavy o poschodie vyssie... Harry urobil prvy krok k Chrabromilskej vezi, ked na mape uputalo jeho pozornost cosi ine... cosi zvlastne. Zloduch nebol jediny, co sa na nej pohyboval. V miestnosti v lavom dolnom rohu - v Snapovej pracovni - pobehovala bodka. Lenze pri bodke nebola menovka Severus Snape... stalo tam Bartemius Crouch. Harry hladel na bodku. Pan Crouch je udajne taky chory, ze nechodi do prace a neprisiel ani na vianocny ples - co teda robi o jednej - 338 - v noci na Rokforte? Pozorne bodku sledoval, ako chodi po miestnosti a tu a tam zastane... Harry vahal, rozmyslal, no potom v nom zvitazila zvedavost. Zvrtol sa a vykrocil opacnym smerom k najblizsiemu schodisku. Chcel sa pozriet, co ma Crouch za lubom. Harry kracal dolu schodmi co najtichsie, hoci tvare na niektorych portretoch sa pri vrznuti dosky ci suchotani jeho pyzamy zvedavo otacali. Zakradal sa po chodbe o poschodie nizsie, poodhrnul gobelin a schadzal po uzsom schodisku, skratke cez dve poschodia. Nespustal oci z mapy, rozmyslal... Zdalo sa mu zvlastne, ze by taky korektny, zakona dbajuci pan Crouch potajomky o takomto nocnom case snoril v niecej pracovni... Vtom, v polovici schodiska, nerozmyslajuc nad tym, co robi, sustredeny iba na cudne spravanie pana Croucha, zabudol na zradny schod tak ako vzdy Neville, a noha sa mu odrazu cezen prepadla. Harry sa nesikovne zatackal a zlate vajce, este mokre od kupela, sa mu vysmyklo spod pazuchy. Vrhol sa za nim a chcel ho zachytit, lenze prineskoro - vajce padalo dolu schodmi s takym rachotom ako najvacsi bubon. Neviditelny plast sa pritom Harrymu zosmykol a hoci ho stihol schmatnut, z ruky mu vyletela Zaskodnicka mapa a spadla o sest schodov nizsie, kde na nu nedociahol, lebo noha mu az po koleno uviazla v schode. Zlate vajce preletelo cez gobelin naspodku schodiska, otvorilo sa a zacalo dolu na chodbe hlasno kvilit. Harry vytiahol prutik a usiloval sa dotknut Zaskodnickej mapy, aby ju zotrel, ale bola pridaleko... Znovu si prehodil plast, vystrel sa a ostrazito nacuval oci prizmurene od strachu... a takmer vzapati... ,,ZLODUCH!" Nepochybne to bol bojovy pokrik skolnika Filcha. Harry pocul jeho rychlo sa bliziaci suchtavy krok a sipavy hlas zvyseny od zlosti. ,,Co to ma znamenat? Chces pobudit cely hrad? Ja ta dostanem, Zloduch, ja ta dostanem! ...a toto je co?" Filchove kroky zastali, ozvalo sa cinknutie kovu o kov a kvilenie stichlo - Filch zdvihol vajce a zavrel ho. Harry stal celkom nehybne, jednu nohu mal zakliesnenu v carovnom schode a nacuval. Filch kazdu chvilu odhrnie gobelin v ocakavani, ze uvidi Zloducha... lenze nijaky Zloduch tam nebude. Ale keby vysiel po schodoch, zbadal by - 339 - Zaskodnicku mapu a ta by mu ukazala, ze Harry Potter je presne tam, kde je. ,,Vajce?" potichu si dolu somral Filch. ,,Moja zlata!" - pani Norrisova ocividne bola s nim - ,,To je predsa kluc k rieseniu trojcarodejnickej ulohy! Toto patri skolskemu sampionovi!" Harrymu bolo az zle od strachu a srdce mu tlklo ak splasene. ,,ZLODUCH!" skodoradostne skrikol Filch. ,,Ty si kradol!" Skolnik prudko odhrnul gobelin a Harry uvidel jeho hroznu ovisnutu tvar a vyvalene blede oci, ako hladia do tmy na zdanlivo opustene schodisko. ,,Tak ty sa skryvas?" zasipel potichu. ,,No pockaj, ked ta chytim, Zloduch... Tak ty si ukradol trojcarodejnicku pomocku... za toto ta Dumbledore vyhodi, ty hnusny, zlodejsky poltergeist..." Filch uz zacal vystupovat hore schodmi s vycivenou mackou farby prachu za patami. Oci pani Norrisovej podobne lampasom a skoro rovnake ako oci jej pana, sa upierali priamo na Harryho. Uz kedysi mal prilezitost uvazovat, ci je pod plastom neviditelny aj pre macky... Trpnuc obavami sledoval, ako Filch vo svojom starom flanelovom zupane vystupuje coraz blizsie. Zufalo sa pokusal vyslobodit si uviaznutu nohu, ale ta mu klesla este hlbsie - Filch kazdym okamihom zbada mapu, alebo vrazi rovno donho. ,,Filch? Co sa deje?" Filch zastal par schodov pod Harrym a otocil sa. Pod schodami sa zjavila jedina osoba, ktora mohla Harryho situaciu este zhorsit Snape. Mal na sebe dlhu sivu nocnu koselu a vyzeral nastvane. ,,Zloduch, pan profesor," nenavistne sepkal Filch. ,,Zhodil vajce dolu schodmi." Snape rychlo vysiel k Filchovi. Harry zatinal zuby, presvedceny, ze tlkot srdca ho kazdu chvilu prezradi... ,,Zloduch?" potichu opakoval Snape a hladel na vajce vo Filchovych rukach. ,,Ale Zloduch sa nemohol dostat do mojej pracovne..." ,,Toto vajce bolo vo vasej pracovni, pan profesor?" ,,Pravdaze nie," odsekol Snape. ,,Pocul som buchot a kvilenie..." ,,Ano, pan profesor, to bolo to vajce." ,,...tak som to prisiel vysetrit." ,,Zloduch ho hodil dolu schodmi, pan profesor." ,,...a ked som prechadzal okolo svojej pracovne, videl som, ze sa tam svieti a dvere sekretara su otvorene! Niekto ho prehladaval!" - 340 - ,,Ale Zloduch nemohol..." ,,Ja viem, ze nemohol, Filch!" znova odsekol Snape. ,,Vzdy si pracovnu zapecatim kuzlom a narusit ho moze iba carodejnik!" Snape pozrel hore na schody, priamo cez Harryho, a potom dolu na chodbu. ,,Chcem, aby ste mi pomohli hladat toho vlamaca, Filch." ,,Ja... ano, pan profesor, ale..." Filch tuzobne pozrel hore schodmi a Harry videl, ze sa len velmi neochotne vzdava prilezitosti dostat Zloducha. Chod, v duchu prosikal Harry, chod so Snapom... chod... Pani Norrisova vykukala spoza Filchovych noh... Harry mal nejasny pocit, ze ho citi... Preco si len dal do kupela tolko vonavej peny? ,,Ide o to," zalostne sa vyhovaral Filch, ,,ze riaditel ma musi tentoraz vypocut. Zloduch okradol studenta, a to by mohla byt prilezitost vyhodit ho z hradu raz a navzdy..." ,,Filch, ja kaslem na toho prekliateho poltergeista, tu ide o moju pracovnu..." Klop. Klop. Klop. Snape odrazu zmlkol a obaja s Filchom pozreli naspodok schodiska. Harry pomedzi ich hlavy videl, ze ta dokrivkal Divooky Moody. Moody mal cez nocnu koselu prehodeny stary cestovny plast a ako zvycajne sa opieral o palicu. ,,Co je tu, pyzamova party?" zahrmel. ,,Zaculi sme s profesorom Snapom hluk," okamzite odvetil Filch. ,,Zloduch ako zvycajne rozhadzuje veci. A potom profesor Snape zistil, ze niekto sa mu vlamal..." ,,Custe!" zasepkal Snape Filchovi. Moody podisiel blizsie ku schodom. Harry videl, ako jeho carovne oko preslo po Snapovi a potom sa nepochybne zastavilo na nom. Harrymu zmeravelo srdce. Moody vidi cez neviditelny plast! Uvedomoval si, aka cudna je cela tato scena - Snape v nocnej koseli, Filch s vajcom v ruke a on, Harry, uviaznuty v schode za nimi. Moodyho krive zjazvene usta sa prekvapene otvorili. Na chvilku si s Harrym hladeli rovno do oci. Potom Moody zavrel usta a znovu uprel svoje modre oko na Snapa. ,,Pocul som dobre, Snape?" spytal sa pomaly. ,,Niekto sa vam vlamal do pracovne?" - 341 - ,,To nie je dolezite," chladne odvetil Snape. ,,Prave naopak," zavrcal Moody, ,,je to velmi dolezite. Kto by mal zaujem vlamat sa do vasej pracovne?" ,,Povedal by som, ze nejaky student," odvetil Snape. Harry videl, ako Snapovi na mastnom spanku divo pulzuje zila. ,,Uz sa to raz stalo. Z mojej sukromnej zbierky zmizli prisady do elixirov... Studenti sa pokusali vyrobit nedovolene zmesi, o tom nepochybujem!" ,,Myslite teda, ze niekto isiel po vasich prisadach?" spytoval sa Moody. ,,Nic ine vo svojej pracovni neskryvate, vsak nie?" Harry videl, ako Snapova prepadnuta tvar ocervenela a zila na spanku mu pulzuje este vyraznejsie. ,,Viete, ze nic neskryvam, Moody," zasepkal nebezpecnym tonom, ,,pretoze ste sam velmi dokladne moju pracovnu prehladali." Moodyho tvar sa vykrivila v usmeve. ,,To je privilegium aurora, Snape. Dumbledore mi kazal, aby som striehol." ,,Dumbledore mi nahodou veri," precedil Snape cez stisnute zuby. ,,Odmietam uverit, ze vydal prikaz na prehladanie mojej pracovne!" ,,Samozrejme, ze vam Dumbledore veri," zavrcal Moody. ,,Je to dovercivy clovek, vsak? Veri na druhe sance. Ale ja - ja hovorim, ze su flaky, ktore nikdy nezidu, Snape. Flaky, ktore nikdy nezidu! Viete, co mam na mysli, Snape?" Snape odrazu urobil cosi velmi cudne. Pravou rukou si krcovite zovrel lave predlaktie, akoby ho na nom cosi zabolelo. Moody sa zasmial. ,,Chodte spat, Snape." ,,Nemate pravo ma nikam posielat!" zasycal Snape a pustil si predlaktie, akoby sa hneval sam na seba. ,,Mam rovnake pravo pohybovat sa po skole po zotmeni ako aj vy!" ,,Tak sa hybte prec," odsekol mu Moody a v jeho hlase znela hrozba. ,,Tesim sa, az sa raz stretneme v nejakej tmavej chodbe... Mimochodom, nieco vam vypadlo..." Harry, stuhnuty od hrozy, videl, ako Moody ukazuje na Zaskodnicku mapu, ktora stale lezala na schode pod nim. Ked sa Snape a Filch otocili, ze ta pozru, Harry sa vykaslal na opatrnost, zdvihol pod plastom ruky a zurivo maval na Moodyho, aby uputal jeho pozornost, a ustami naznacoval: ,,To je moje! Moje!" Snape sa naciahol za mapou a na tvari mu bolo vidiet, ze vsetko pochopil... - 342 - ,,Acio, pergamen!" Mapa vyletela do vzduchu, preklzla Snapovi pomedzi natiahnute prsty a vletela do Moodyho ruky. ,,Moja chyba," pokojne povedal Moody. ,,To je moje... muselo mi to vypadnut predtym." No Snapove cierne oci preskakovali z vajca vo Filchovych rukach na mapu v Moodyho ruke a Harry vedel, ze si dal jedno s druhym dohromady, ako to vedel iba on. ,,Potter," povedal potichu. ,,To je zase co?" pokojne sa spytal Moody, poskladal mapu a strcil si ju do vrecka. ,,Potter!" zamrmlal Snape, otocil sa a hladel presne na miesto, kde stal Harry, akoby ho odrazu videl. ,,To vajce je Potterovo. Aj ten kus pergamenu patri Potterovi. Uz som ho videl, poznam ho! Potter je tu! Potter v neviditelnom plasti!" Snape vystrel pred seba ruky ako slepec a zacal postupovat hore schodmi. Harry by bol prisahal, ze velke nozdry sa mu este vacsmi roztiahli, akoby ho chcel vymienat, a uviaznuty sa naklonil dozadu, usilujuc sa vyhnut Snapovym prstom, ale kazdu chvilu... ,,Nic tam nie je, Snape!" vystekol Moody, ,,ale s radostou vyrozpravam riaditelovi, ako rychlo ste si spomenuli na Harryho Pottera!" ,,Co tym myslite?" Snape sa znova otocil k Moodymu a natiahnute prsty mal len niekolko centimetrov od Harryho hrude. ,,To, ze Dumbledora by velmi zaujimalo, kto toho chlapca prihlasil do turnaja!" odvetil Moody a krivkal blizsie ku schodom. ,,A mna tiez, Snape... velmi by ma to zaujimalo..." Svetlo fakle sa mihlo na jeho skalicenej tvari, takze jazvy a diera po kuse nosa sa zdali hlbsie a tmavsie. Snape hladel na Moodyho, a tak Harry nevidel vyraz na jeho tvari. Chvilu nikto nevravel nic, ani sa nepohol. Potom Snape pomaly stiahol ruky. ,,Iba som si myslel," hundral a na hlase mu bolo poznat, ze sa nuti hovorit pokojne, ,,ze ak sa Potter zase potuluje v nocnu hodinu ma taky nestastny zvyk - malo by sa mu v tom zabranit. Pre... pre jeho vlastnu bezpecnost." ,,Aha, chapem," potichu poznamenal Moody. ,,Takze vy mate na srdci Potterove najlepsie zaujmy, vsakze?" - 343 - Nastalo ticho. Snape a Moody stale hladeli jeden na druheho. Pani Norrisova nahlas zamnaukala, vykukajuc spoza Filchovej nohy, akoby nuchala, odkial sa siri ta kupelova vona. ,,Myslim, ze sa vratim do postele," stroho vyhlasil Snape. ,,To je najlepsi napad, aky ste dnes v noci dostali," poznamenal Moody. ,,A teraz, Filch, keby ste mi dali to vajce..." ,,Nie!" odmietol Filch a zvieral ho, akoby to bol jeho prvorodenec. ,,Profesor Moody, to je dokaz o Zloduchovej kradezi!" ,,Je to majetok sampiona, ktoremu ho ukradol," povedal Moody. ,,Hned mi ho dajte." Snape zisiel dolu schodmi a bez dalsich slov presiel popri Moodym. Filch zatskal na pani Norrisovu, ktora chvilu bez mihnutia zizala na Harryho, potom sa otocila a nasledovala svojho pana. Harry dychal velmi rychlo este aj pri zvuku vzdalujucich sa Snapovych krokov. Filch podal Moodymu vajce a aj on sa stratil z dohladu, cosi hundruc pani Norrisovej. ,,To nic, moja zlata... rano pojdeme za Dumbledorom... povieme mu, co Zloduch vyviedol..." Ozvalo sa buchnutie dveri. Harry hladel na Moodyho. Ten si polozil palicu na najspodnejsi schod, namahavo zacal vystupovat k nemu a pri kazdom druhom kroku sa ozyvalo dute klop. ,,To bolo len o vlasok, Potter," sepkal. ,,Ano... ja... dakujem vam," ledva sepkal Harry. ,,Co je to?" spytal sa Moody a vytiahol Zaskodnicku mapu a rozvinul ju. ,,Mapa Rokfortu," priznal Harry, dufajuc, ze Moody ho co najskor vytiahne zo schodu - noha ho uz zacinala boliet. ,,Pri Merlinovej brade!" zasepkal Moody hladiac na mapu a jeho carovne oko sa gulalo ako blaznive. ,,To... to teda je mapa, Potter!" ,,Ano... je celkom uzitocna," prikyvol Harry. Od bolesti mu uz do oci vhrkli slzy. ,,Eh... pan profesor, nemohli by ste mi pomoct?" ,,Co? Ach, ano, pravdaze." Moody chytil Harryho za ruky a tahal, uviaznuta noha sa uvolnila a Harry sa postavil na dalsi schod. Moody nespustal oci z mapy. ,,Potter..." povedal pomaly, ,,nevidel si nahodou, kto sa vlamal do Snapovej pracovne? Myslim tu na tejto mape." ,,Eh... ano, videl..." priznal Harry. ,,Bol to pan Crouch." Moodyho carovne oko bleskove preletelo po celej mape. Odrazu sa tvaril vylakane. - 344 - ,,Crouch? Si... si si isty, Potter?" ,,Celkom isty," potvrdil Harry. ,,Ale uz tu nie je," Moodyho oko stale hladelo na mapu. ,,Crouch... no to je velmi... velmi zaujimave." Skoro celu minutu nevravel nic a stale hladel na mapu. Harry videl, ze tato informacia pre Moodyho cosi znamena, a velmi chcel vediet co. Rozmyslal, ci sa moze spytat. Moodyho sa trochu bal... a predsa, ved vdaka nemu sa teraz vyhol velkym neprijemnostiam... ,,Pan profesor... co myslite, preco by pan Crouch prehladaval Snapovu pracovnu?" Moodyho carovne oko sa odtrhlo od mapy a uprelo sa trochu rozochvene na Harryho. Bol to prenikavy pohlad a Harry mal pocit, ze Moody ho odhaduje a rozmysla, ci mu ma odpovedat, alebo nie, a kolko mu ma povedat. ,,Chap to takto, Potter," povedal napokon potichu, ,,hovori sa, ze stary Divooky je posadnuty chytanim ciernych magov... ale ja som nic - nic - v porovnani s Bartym Crouchom." Dalej hladel na mapu. Harry horel tuzbou dozvediet sa viac. ,,Pan profesor?" ozval sa znova. ,,Myslite... mohlo by to nejako suvisiet... mozno si pan Crouch mysli, ze sa nieco deje..." ,,Napriklad co?" prikro sa spytal Moody. Harry rozmyslal, kolko sa ma odvazit povedat. Nechcel, aby sa Moody dovtipil, ze ma zdroj informacii mimo Rokfortu - to by mohlo viest k zradnym otazkam o Siriusovi. ,,Neviem," zamumlal Harry, ,,ale v poslednom case sa diali cudne veci, nie? Bolo to v Dennom Prorokovi... Temne znamenie na Svetovom pohari, smrtozruti a vsetko ostatne..." Moody vyvalil obe nerovnake oci. ,,Si bystry chlapec, Potter," povedal. Jeho carovne oko sa vratilo k Zaskodnickej mape. ,,Mozno tak uvazuje aj Crouch," pokracoval velmi pomaly. ,,Je to celkom mozne... v poslednom case sa rozsirili cudne famy - pomohla tomu Rita Skeeterova, pravdaze. Zrejme to ludi znervoznilo." Na krivych ustach sa mu usadil desivy usmev. ,,Ak nieco naozaj neznasam," zamumlal skor sebe ako Harrymu, a jeho carovne oko sa upieralo do laveho rohu mapy, ,,tak je to smrtozrut na slobode..." Harry zizal nanho. Je mozne, ze by tym Moody myslel naozaj to, co si mysli Harry? - 345 - ,,A teraz chcem polozit otazku ja tebe, Potter," velmi vecnym tonom vyhlasil Moody. Harry sa zlakol - cakal, ze to pride. Moody sa ho spyta, odkial ma tu mapu - velmi pochybny carovny predmet - a pribeh o tom, ako sa dostala do jeho ruk, by kompromitoval nielen jeho, ale aj jeho vlastneho otca, Freda s Georgeom i profesora Lupina, ich predchadzajuceho ucitela obrany proti ciernej magii. Moody zamaval mapou Harrymu pod nosom a ten sa pripravil na najhorsie. ,,Mozem si toto pozicat?" ,,Och!" vzdychol Harry. Na tej mape velmi lipol, lenze na druhej strane mu nesmierne odlahlo, ze sa Moody nespytuje, odkial ju ma, a nepochybne je Moodyho dlznikom. ,,Ano, dobre." ,,Spravny chlapec," zavrcal Moody. ,,Mozem ju velmi dobre vyuzit... mozno je to presne to, co som hladal... Tak a teraz do postele, Potter, uz aj..." Vysli hore schodmi spolu a Moody pritom stale skumal mapu, akoby to bol poklad, aky nikdy predtym nevidel. Harry mlcky kracal k dveram Moodyho pracovne, tu profesor zastal a pozrel na Harryho. ,,Uvazoval si niekedy o kariere aurora, Potter?" ,,Nie," odvetil zarazeny Harry. ,,Tak by si o tom mal porozmyslat," povedal Moody prikyvujuc a zamyslene hladiac na Harryho. ,,Ano, skutocne... a, mimochodom, myslim, ze si dnes v noci nebol s tym vajcom len tak na prechadzke, co?" ,,Ech, nie," uskrnul sa Harry. ,,Pracoval som na rieseni." Moody nanho zmurkol a carovne oko sa mu znova gulalo. ,,Nic cloveku nevnukne lepsie napady ako nocna prechadzka, Potter... Uvidime sa rano." Vosiel do svojej pracovne s hlavou sklonenou nad Zaskodnickou mapou a zavrel za sebou dvere. Harry sa pomaly vracal do Chrabromilskej veze ponoreny do myslienok na Snapa a Croucha a na to, co to vsetko malo znamenat. Preco Crouch predstiera, ze je chory, ak je schopny dostat sa do Rokfortu, kedy chce? Co hladal v Snapovej pracovni? Tak Moody sa nazdava, ze on, Harry, by mal byt aurorom! Zaujimavy napad, pomyslel si, ked sa onedlho ulozil do postele s nebesami a vajce a plast bezpecne lezali v kufri. No najprv by si rad zis- 346 - til, ci su aj ostatni aurori taki zjazveni, az potom by sa rozhodol pre taku karieru. - 347 - DVADSIATA SIESTA KAPITOLA DRUHA ULOHA ,,Ved si povedal, ze si tu zahadu uz rozlustil!" rozhorcene zvolala Hermiona. ,,Potichu!" mrzuto ju zahriakol Harry. ,,Treba to iba... doladit, jasne?" Sedeli s Ronom a Hermionou na hodine carovania celkom vzadu a sami. Dnes mali precvicovat opak privolavacieho zaklinadla - odpudzujuce zaklinadlo. Profesor Flitwick v snahe zabranit neprijemnym nehodam, ktore by mohli sposobit predmety poletujuce po triede, dal kazdemu studentovi na precvicovanie kopu vankusov. Teoria to bola dobra, lenze v praxi nefungovala. Neville mieril tak zle, ze zakazdym uviedol do pohybu ovela tazsie objekty - okrem inych aj samotneho profesora Flitwicka. ,,Na chvilu na vajce zabudnite, dobre?" zasepkal Harry, ked profesor Flitwick odovzdane preletel okolo nich a pristal na skrini. ,,Porozpravam vam, co som v noci zazil so Snapom a Moodym..." Na tejto hodine nebolo treba sukromny rozhovor ani maskovat. Vsetci sa totiz tak dobre bavili, ze si ich vobec nevsimali. Harry im teda poslednu polhodinu septom a po castiach licil svoje dobrodruzstva z predchadzajucej noci. ,,Snape povedal, ze Moody prehladal aj jeho pracovnu?" sepkal Ron, oci mu pritom svietili od zvedavosti a len tak mimochodom mavnutim prutika odpudil jeden vankus (ten vyletel do vzduchu a zhodil Parvati klobuk). ,,Co myslis... je tu Moody pre to, aby daval pozor na Snapa a Karkarova?" ,,No, ja neviem, ci ho o to Dumbledore poziadal, ale urcite to robi," odvetil Harry a kyvol prutikom, pricom ani on nedaval pozor, takze jeho vankus cudne odskocil od stola. ,,Moody vravel, ze Dumbledore dal Snapovi druhu sancu ci co..." - 348 - ,,Coze?" vyvalil oci Ron a jeho dalsi vankus prudko rotoval k stropu, odrazil sa od lustra a plesol na Flitwickov stol. ,,Harry... mozno si Moody mysli, ze tvoje meno vlozil do Ohnivej case Snape!" ,,Och, Ron," pochybovacne pokrutila hlavou Hermiona, ,,uz sme si raz mysleli, ze sa Snape pokusa Harryho zabit, a vysvitlo, ze mu zachranuje zivot, zabudol si?" Odpudila vankus, ten preletel cez celu miestnost a pristal v skatuli, kam mali vsetci mierit. Harry pozrel na Hermionu a rozmyslal mala pravdu, Snape mu raz naozaj zachranil zivot, ale zvlastne na tom bolo, ze Snape ho skutocne nenavidi, tak ako nenavidel Harryho otca, ked boli spoluziaci. Snape mu s pozitkom strhava body a rozhodne si nikdy nenecha ujst prilezitost potrestat ho, ci dokonca navrhnut jeho vylucenie zo skoly. ,,Mne je jedno, co Moody hovori," pokracovala Hermiona. ,,Dumbledore nie je hlupy. Nezmylil sa v Hagridovi a profesorovi Lupinovi, aj ked by ich mnohi nezamestnali, tak preco by sa mal zmylit v Snapovom pripade, i ked je Snape trochu..." ,,...zly," skocil jej do reci Ron. ,,No tak, Hermiona, preco teda vsetci ti lovci ciernych magov prehladavaju jeho pracovnu?" ,,Preco pan Crouch predstieral, ze je chory?" pokracovala Hermiona, ignorujuc Rona. ,,Nie je to trochu cudne, ze na vianocny ples prist nemohol, ale ked chce, doteriga sa sem aj o polnoci?" ,,Nemas Croucha rada pre toho skriatka, pre Winky," pripomenul jej Ron a jeho vankus letel do okna. ,,A ty si silou-mocou chces mysliet, ze Snape nieco chysta," odsekla Hermiona a jej vankus opat pristal v skatuli. ,,Ja by som len chcel vediet, co Snape urobil so svojou prvou sancou, ak je toto ta druha," zamracene poznamenal Harry a sam bol prekvapeny, ked jeho vankus nasledoval Hermionin a pristal priamo na nom. Pretoze si Sirius zelal, aby mu Harry napisal, ked sa bude na Rokforte diat nieco cudne, este tej noci mu po hnedej sove poslal list. Napisal mu o Crouchovom vlamani do Snapovej pracovne i o rozhovore Moodyho so Snapom. Potom sa uz Harryho pozornost vazne sustredila na ovela naliehavejsi problem - ako dvadsiateho stvrteho februara prezije hodinu pod vodou. - 349 - Ronovi sa celkom zapacil napad, ze by znova pouzil privolavacie zaklinadlo - Harry mu spominal potapacsky vystroj a Ron nechapal, preco by si nejaky nemohol privolat z najblizsieho muklovskeho mesta. Hermiona vsak ten plan ihned spochybnila, ked podotkla, ze aj keby sa Harry za tu hodinu naucil potapacsky pristroj pouzivat, co je viac ako nepravdepodobne, urcite by ho diskvalifikovali za porusenie Medzinarodneho zakonnika carodejnickeho utajenia - sotva sa dalo dufat, ze by nijaky mukel nezbadal, ako nad krajinou smerom k Rokfortu leti potapacsky vystroj. ,,Samozrejme, idealnym riesenim by pre teba bolo keby si sa transfiguroval na ponorku alebo nieco podobne," nahlas uvazovala Hermiona. ,,Keby sme uz boli brali transfiguraciu ludi! Lenze myslim, ze to sa prebera az v siestom rocniku a ak poriadne nevies, co mas robit, moze to dopadnut velmi zle..." ,,Nerad by som chodil po svete s periskopom na hlave," poznamenal Harry. ,,A co keby som pred Moodym niekoho napadol, aby ma premenil on..." ,,Lenze sotva by si si mohol vybrat, na co ta ma premenit," vazne hovorila Hermiona. ,,Nie, myslim, ze najlepsie bude nejake kuzlo." A tak sa Harry znovu zahrabal medzi zaprasene knihy, presvedceny, ze coskoro bude mat kniznice dost na cely zivot, a hladal nejake kuzlo, ktore by umoznovalo cloveku prezit bez kyslika. Hoci on, Hermiona i Ron hladali cele obednajsie prestavky, vecery a vikendy, hoci Harry poprosil profesorku McGonagallovu o povolenie na knihy z nepristupnej casti, ba dokonca poziadal o pomoc madam Pinceovu, vecne podrazdenu knihovnicku s vyzorom supa, nenasli vobec nic, co by Harrymu umoznilo prezit pod vodou celu hodinu. Harryho sa zacala zmocnovat znama panika a znovu sa len tazko sustredoval na vyucovanie. Jazero, ktore dosial povazoval len za obycajnu sucast skolskeho arealu, pritahovalo jeho pohlad zakazdym, ked v triede sedel pri okne - velka ocelovosiva masa ladovej vody. Jej tmave a mrazive hlbiny mu pripadali rovnako vzdialene ako mesiac. Tak ako predtym, nez sa mal postavit pred chvostorozca, cas plynul, akoby niekto zacaroval hodiny na mimoriadne rychly chod. Do dvadsiateho stvrteho februara zostaval tyzden (este stale je cas)... - 350 - potom pat dni (uz musim nieco najst)... tri dni (len nech na nieco pridem... prosim, nech na nieco pridem)... Ked zostavali uz len dva dni, Harry zase prestal jest. Jediny svetly bod na pondelnajsich ranajkach bol navrat hnedej sovy od Siriusa. Harry jej odviazal z nohy pergamen, rozvinul ho a cital najkratsi list, aky mu doteraz Sirius napisal. Obratom mi oznam datum najblizsieho vikendu v Rokville. Harry prevratil pergamen a pozrel na rubovu stranu v nadeji, ze tam este nieco bude - bol vsak prazdny. ,,Vikend o dva tyzdne," posepla mu Hermiona, ktora si precitala listok ponad Harryho plece. ,,Tu mas moje brko a sovu ihned posli naspat." Harry nacmaral datum na rubovu stranu Siriusovho listu, uviazal ho hnedej sove na nohu a hladel, ako znova odletela. Co cakal? Radu, ako prezit pod vodou? Tak velmi sa sustredil na Snapa a Moodyho, ze celkom zabudol spomenut riesenie druhej ulohy. ,,Naco chce vediet, kedy bude vikend v Rokville?" cudoval sa Ron. ,,Neviem," otupene odvetil Harry. Chvilkovy pocit stastia z navratu sovy vyprchal. ,,Pod... mame starostlivost o zazracne tvory." Ci im Hagrid chcel vynahradit trapenie s tryskochvostymi skrotmi, alebo preto, ze zostali uz len dva, a mozno sa usiloval dokazat, ze zvladne aj to, co profesorka Grumplova, Harry nevedel, ale odkedy sa Hagrid znovu vratil do prace, pokracoval v jej hodinach o jednorozcoch. Ukazalo sa, ze o nich vie tak vela ako o priserach, hoci bolo jasne, ze bez jedovatych tesakov nemaju prenho take iste caro. Dnes sa mu podarilo chytit dve mladatka. Na rozdiel od dospelych jednorozcov boli cisto zlate. Parvati s Lavender pri pohlade na ne chytali zachvaty nadsenia a este aj Pansy Parkinsonova mala co robit, aby zakryla, ako sa jej pacia. ,,Tychto zbadate lahsie jako dospelych," vysvetloval ziakom Hagrid. ,,V dvoch rokoch sa im zmeni farba na striebornu a vo stvr- 351 - tom roku im narastie roh. Obeleju, az ked celkom dospeju, to je tak asi v siedmich rokoch. Jako malicki su neni taki plachi... chlapci im tak moc nevadia... Podte kusok sem, mozete ich pohladkat, jak chcete... dajte im tutok kusok cukru..." ,,Jako ti je, Harry?" sepkal Hagrid trochu bokom, kym sa ostatni zhrkli okolo jednorozcov. ,,Dobre," odvetil Harry. ,,Trochu nervozny, co?" ,,Trosku." ,,Harry," Hagrid mu polozil na plece svoju obrovsku ruku, az sa Harrymu pod jej tarchou podlomili kolena. ,,Predtym nez som videl, jako si dostal toho chvostorozca, som sa bal, ale teraz viem, ze dokazes hocico, na co sa das. Ani trochu sa nebojim. Nic sa ti nestane. Uz si to riesenie nasiel, co?" Harry prikyvol, no len co to urobil, zmocnilo sa ho sialene nutkanie priznat sa, ze nema ani potuchy, ako prezije hodinu na dne jazera. Pozrel na Hagrida - mozno sa niekedy ponara do jazera kvoli jeho obyvatelom. Ved sa stara o vsetko, co je v areali skoly... ,,Vyhras to," zamumlal Hagrid a znova ho potlapkal po pleci, az mal Harry pocit, ze sa zaboril do makkej zeme o par centimetrov hlbsie. ,,Viem to. Citim to. Vyhras, Harry." Harry sa jednoducho nemohol donutit, aby zotrel z Hagridovej tvare ten stastny usmev plny istoty. Predstieral, ze ho zaujali mlade jednorozce, a siel k ostatnym spoluziakom, aby ich aj on pohladkal. Vecer pred druhou ulohou uz mal Harry pocit, akoby sa ocitol v nejakom hroznom sne. Naplno si uvedomoval, ze aj keby nejakym zazrakom nasiel vhodne kuzlo, mal by co robit, aby sa ho za jednu noc naucil. Ako toto mohol dopustit? Preco nezacal hladat riesenie skor? Preco sa na hodinach niekedy nesustredil - co ak niektory ucitel niekedy spomenul, ako sa udrzat pod vodou? Vonku zapadalo slnko a on aj s Hermionou a Ronom sedeli v kniznici, horuckovite prevracali stranku po stranke skryti za obrovskymi kopami knih. Harrymu zakazdym poskocilo srdce, ked v nejakej zbadal slovo ,,voda", ale najcastejsie to bolo iba nieco ako ,,Vezmi dve deci vody, pol hrste rozdrvenych listkov mandragory a mlocie..." - 352 - ,,Pochybujem, ze je to mozne," otvorene vyhlasil Ron spoza kopy knih na druhej strane stola. ,,Nikde nic nie je. Nic. Najblizsie, co som nasiel, bolo vysusanie kaluzi a rybnikov - susiace zaklinadlo, ale to ani zdaleka nebolo take ucinne, aby vysusilo jazero." ,,Musi nieco byt," hundrala si Hermiona a prisunula si sviecku blizsie. Oci mala take unavene, ze ked sa prehrabavala v malickom vytlacku Starych a zabudnutych kuzel a carov, musela si ho strcit az pod nos. ,,Nedali by predsa nesplnitelnu ulohu." ,,V tomto pripade tak zrejme urobili," namietal Ron ,,Harry, ty len chod zajtra k jazeru, strc don hlavu a zakric na vodnych ludi, aby ti vratili, co ti slohli, a uvidime, ci to vyhodia. To je to najlepsie, co mozes urobit, kamosko." ,,Musi existovat nejaky sposob!" rozculovala sa Hermiona. ,,Jednoducho musi!" Zdalo sa, ze neuspesne hladanie uzitocnej informacie povazuje za osobnu urazku. Knihy ju este nikdy predtym nesklamali. ,,Viem, co som mal urobit," povedal Harry a unavene si polozil hlavu na Prefikane triky na zradnych prefikancov. ,,Mal som sa stat animagom ako Sirius, naucit sa premienat na zviera." ,,Ano, keby sa ti zachcelo, mohol by si sa premenit na zlatu rybku!" zasmial sa Ron. ,,Alebo na zabu," zazival Harry. Bol uz vycerpany. ,,Cloveku trva cele roky, kym sa stane animagom, a potom sa musi zaregistrovat a vsetko ostatne," informovala ich Hermiona pomaly a pritom s prizmurenymi ocami prezerala vecny register knihy Nezvycajne carodejnicke problemy a ich riesenie. ,,Pamatas sa? Profesorka McGonagallova nam hovorila, ze sa musis zaregistrovat na Urade pre nenalezite pouzivanie carov... zahlasit, na ake zviera sa chces premienat, ake budes mat znaky, aby si to nemohol zneuzit..." ,,Hermiona, ja som len zartoval," unavene jej vysvetloval Harry. ,,Viem, ze nemam ani najmensiu sancu premenit sa do rana na zabu..." ,,Och, toto je nanic," Hermiona zabuchla Nezvycajne carodejnicke problemy. ,,Kto by uz len, prepana, chcel, aby mu chlpy v nose rastli do lokniciek?" ,,Mne by sa to celkom pozdavalo," ozval sa Fred Weasley. ,,Ludia by aspon o mne hovorili, nie?" - 353 - Harry, Ron a Hermiona zdvihli hlavy. Spoza polic sa prave vynorili Fred s Georgeom. ,,Co tu vy dvaja robite?" spytal sa Ron. ,,Hladame ta," odvetil George. ,,McGonagallova ta vola, Ron. A teba tiez, Hermiona." ,,Naco?" prekvapene sa spytovala Hermiona. ,,Neviem... Tvarila sa akosi smutne," poznamenal Fred. ,,Mame vas odviest do jej pracovne," dodal George. Ron a Hermiona pozreli na Harryho, ktory mal pocit, akoby mu do zaludka spadol balvan. Chysta sa profesorka McGonagallova Rona s Hermionou vyhresit? Mozno si vsimla, kolko mu pomahaju. Hoci by mal tu ulohu vyriesit sam. ,,Stretneme sa v klubovni," Hermiona vstala a chystala sa s Ronom odist - na oboch bolo vidiet obavy. ,,Zober knih, kolko unesies, dobre?" ,,Dobre," nervozne prikyvol Harry. O osmej madam Pinceova pozhasinala vsetky lampy a prisla Harryho vyhnat z kniznice. Harry, tackajuc sa pod tarchou nalozenych knih, sa vratil do chrabromilskej klubovne, odtiahol si stolik do kuta a pokracoval v hladani. Nenasiel nic ani v Blaznivej magii pre blaznov... ani v Sprievodcovi po stredovekej magii... ani zmienku o vypravach pod vodu v Antologii kuzel osemnasteho storocia, ci v Hroznych obyvateloch hlbin, ba ani vo Vasich schopnostiach, o ktorych ste netusili, a co s nimi, ked ste ich objavili. Krivolab sa prikradol Harrymu na kolena, stulil sa tam a nahlas priadol. Klubovna sa pomaly vyprazdnovala. Spoluziaci mu zelali na rano vela stastia rovnako veselymi hlasmi plnymi istoty ako Hagrid. Vsetci boli ocividne presvedceni, ze poda rovnako ohromujuci vykon, ako sa mu to podarilo pri prvej ulohe. Harry im nedokazal odpovedat, iba prikyvoval a mal pocit, akoby mu hrdlo zazatkovala golfova lopticka. Desat minut pred polnocou zostal v klubovni sam iba s Krivolabom. Prehladal vsetky zvysne knihy, ale Ron a Hermiona sa nevratili. A je po vsetkom, povedal si. Nezvladnes to. Pojdes rano k jazeru a povies rozhodcom... Predstavil si sam seba, ako vysvetluje, ze tu ulohu nedokaze splnit. Uz videl, ako Bagman prekvapene vyvaluje oci a Karkarov ceri svoje zlte zuby v spokojnom usmeve. Takmer naozaj pocul Fleur - 354 - Delacourovu hovorit: ,,Ja som to vedela... je prhimlady, ved je to len maly chlapec." Videl Malfoya, ako pred vsetkymi divakmi blyska odznakom POTTER SMRDI!, a videl aj Hagridovu zronenu, neveriacu tvar... Zabudol, ze ma na kolenach Krivolaba, nahle vstal, a ked Hermionin kocur dopadol na zem, nahnevane zaprskal, znechutene pozrel na Harryho a odchadzal so vztycenym chvostom pripominajucim stetku na flase. Harry sa vsak uz ponahlal hore tocitym schodiskom do spalne... Vezme si neviditelny plast, vrati sa do kniznice a zostane tam hoci aj celu noc, ak bude treba... ,,Lumos!" zasepkal o patnast minut, ked otvaral dvere kniznice. Koncek prutika sa rozsvietil, Harry sa zakradal popri policiach a vyberal dalsie knihy - knihy kuzel a carov, knihy o vodnych ludoch a vodnych priserach, knihy o slavnych carodejnikoch a carodejniciach, o carovnych vynalezoch, skratka o vsetkom moznom, kde by mohla byt nejaka aspon letma zmienka o tom, ako prezit pod vodou. Preniesol si ich na stol a pustil sa do prace. Prehladaval ich pri uzkom luci svetla, ktory dopadal z jeho prutika, a obcas pozrel na hodinky... Jedna po polnoci... dve po polnoci... Vladal pokracovat iba tak, ze si hovoril: v dalsej knihe... v tej dalsej... v tej dalsej... Morska panna na obraze v prefektskej kupelni sa smiala. Harry nadskakoval ako korkova zatka v klokotajucej vode pri jej skale a ona zatial drzala nad hlavou jeho Blesk. ,,Pod, vezmi si ho!" chichotala sa zlomyselne. ,,No tak vyskoc!" ,,Nemozem," dychcal Harry, nacahoval sa za Bleskom a zo vsetkych sil sa snazil, aby sa neutopil. ,,Daj mi ho!" No ona ho len koncom metly bolestivo stuchla do boku a smiala sa mu. ,,To boli... nechaj ma... au!" ,,Harry Potter sa musiet zobudit, pane!" ,,Prestan ma stuchat..." ,,Dobby musiet stuchat Harryho Pottera, pane, on sa musiet zobudit!" Harry otvoril oci. Este stale bol v kniznici, neviditelny plast mu v spanku sklzol z hlavy a lice sa mu prilepilo k strankam knihy s - 355 - nazvom Tam, kde je prutik, je aj riesenie. Posadil sa. Napravil si okuliare a zmurkal v jasnom dennom svetle. ,,Harry Potter sa musiet ponahlat!" pistal Dobby. ,,O desat minut sa zacinat druha uloha a Harry Potter..." ,,O desat minut?" zvreskol Harry. ,,Desat - naozaj desat minut?!" Pozrel na hodinky. Dobby mal pravdu. Bolo o desat minut pol desiatej. Harry mal zasa pocit, akoby mu na hrud a na zaludok dopadol obrovsky balvan. ,,Ponahlat sa, Harry Potter!" pistal Dobby a tahal Harryho za rukav. ,,Vy byt ocakavany dole pri jazere s ostatnymi sampionmi, pane!" ,,Uz je neskoro, Dobby," beznadejne zachripel Harry. ,,Odstupim zo sutaze, neviem ako..." ,,Harry Potter splnit tu ulohu!" pistal domaci skriatok. ,,Dobby vediet, ze Harry Potter nenajst tu spravnu knihu, tak to Dobby urobit zanho!" ,,Co?! Ale ved ty nevies, aka je druha uloha..." ,,Dobby vediet, pane! Harry Potter ist do jazera a musiet najst svojho carika..." ,,Najst co?" ,,...a zobrat si carika od vodnych ludi!" ,,Co je carik?" ,,Vas carokamarat, pane, vas carik - carik, ktory dat Dobbymu sveter!" Dobby sa potiahol za zmenseny hnedy sveter, ktory teraz nosil na sortkach. ,,Co?!" zhikol Harry. ,,Oni maju... oni maju Rona?" ,,To, bez coho Harrymu Potterovi zaplavit dusu smutok, pane!" pistal Dobby. ,,Ak za hodinu nenajdes..." ,,...co ti chyba," recitoval Harry a zdesene hladel na domaceho skriatka, ,,uz je prineskoro, zostane zial ti iba. Dobby, co mam urobit?" ,,Vy musiet zjest toto, pane!" pistal skriatok a z vrecka sortiek vytiahol gulku pripominajucu klbko slizkych sivozelenych potkanich chvostov. ,,Tesne predtym, ako vy vstupit do jazera, pane - to byt ziabrovka!" ,,A na co je to?" Harry civel na ziabrovku. - 356 - ,,To urobit, aby Harry Potter moct dychat pod vodou, pane!" ,,Dobby," netrpezlivo sa spytoval Harry, ,,pocuvaj - si si tym isty?" Este nezabudol, ako sa mu Dobby pokusal ,,pomoct" naposledy a dopadlo to tak, ze mu prava ruka zostala bez kosti. ,,Dobby si byt celkom isty, pane!" vazne hovoril domaci skriatok. ,,Dobby vselico pocut, pane, on byt domaci skriatok a chodit po celom hrade, ked zapalovat ohne a utierat podlahy. Dobby pocut profesorku McGonagallovu a profesora Moodyho v zborovni rozpravat sa o dalsej ulohe... Dobby nedopustit, aby Harry Potter stratit svojho carika!" Harryho pochybnosti zmizli. Vyskocil, strhol zo seba neviditelny plast, napchal si ho do tasky, schytil ziabrovku, strcil si ju do vrecka a vyletel z kniznice s Dobbym za patami. ,,Dobby musiet byt v kuchyni, pane!" pistal skriatok uz na chodbe. ,,Dobbyho v kuchyni hladat - vela stastia, Harry Potter, pane, vela stastia!" ,,Uvidime sa neskor, Dobby!" zakrical Harry a uz letel po chodbe a schody bral po troch. Vo vstupnej hale bolo len niekolko oneskorencov. Vychadzali po ranajkach z Velkej siene a mierili k dubovym dveram sledovat druhu ulohu. Prekvapene hladeli, ako Harry preletel popri nich, pricom Colin a Dennis Creeveyovci odleteli nabok, ked skocil dolu kamennymi schodmi von do mraziveho jasneho povetria. Ked uhanal po travniku, videl, ze sedadla, ktore v novembri obklopovali ohradu s drakmi, stoja teraz na druhom brehu - tribuny boli plne na prasknutie a odrazali sa v jazere. Ponad vodu sa cudne niesol vzruseny hovor ked Harry zo vsetkych sil po druhom brehu bezal k rozhodcom, ktori sedeli pri vode za stolom pokrytym zlatym suknom. Pri rozhodcovskom stole uz stali Cedric, Fleur a Krum a hladeli, ako k nim Harry bezi. ,,Som... tu..." dychcal Harry, prudko zastal v blate a nechtiac oprskal Fleurin habit. ,,Kde si bol?" ozval sa panovacny, nespokojny hlas. ,,Sutaz uz zacina!" Harry sa obzrel. Za rozhodcovskym stolom sedel Percy Weasley - pan Crouch zase neprisiel. - 357 - ,,Ale no tak, Percy!" chlacholil ho Ludo Bagman. Ocividne mu velmi odlahlo, ked uvidel Harryho. ,,Nechajte ho, nech polapi dych!" Dumbledore sa na Harryho usmieval, ale Karkarov a madam Maxime sa netvarili velmi natesene, ze ho vidia. Podla vyrazu ich tvari bolo jasne, ze si zelali, aby neprisiel. Harry sa sklonil, oprel sa rukami o kolena a lapal dych. V boku ho pichalo, akoby mal medzi rebrami zabodnuty noz, ale nemal kedy bolest utisit - Ludo Bagman prave rozostavoval sampionov na brehu tri metre od seba. Harry stal celkom na konci vedla Kruma, ktory mal na sebe plavky a v ruke pripraveny prutik. ,,V poriadku, Harry?" zasepkal Bagman, ked odtiahol Harryho este kusok od Kruma. ,,Vies, co urobis?" ,,Ano," zadychcane odvetil Harry a masiroval si bok. Bagman rychlo stisol Harrymu plece a vratil sa k rozhodcovskemu stolu, namieril si prutikom na hrdlo ako pri Svetovom pohari, povedal: ,,Sonorus!" a jeho hlas buracal ponad jazero az k tribunam na druhom brehu. ,,Tak teda, vsetci nasi sampioni su pripraveni na druhu ulohu, ktora sa zacne, ked sa ozve hvizd mojej pistalky. Maju presne hodinu na to, aby ziskali spat, co im bolo odobrate. Napocitam do troch. Jeden... dva... tri!" V chladnom nehybnom vzduchu sa ozval hvizd pistalky a na tribunach prepuklo povzbudzovanie a potlesk. Harry nehladel, co robia ostatni sampioni, len sa vyzul, vytiahol si z vrecka za hrst ziabrovky, napchal si ju do ust a vosiel do vody. Bola taka studena, ze pokozka na nohach ho palila, akoby to bol ohen, a nie ladova voda. Cim hlbsie kracal, tym bol premoceny habit tazsi. Voda mu uz siahala po kolena a rychlo meravejuce nohy sa mu na ploskych kamenoch s nanosmi bahna klzali. Zul ziabrovku tak rychlo, ako len vladal - mala neprijemnu slizku gumovitu chut ako chapadla chobotnice. Po pas v mrazivej vode zastal, preglgol a cakal, co sa stane. Pocul, ako sa divaci zasmiali, a vedel, ze musi vyzerat hlupo, ked tak vstupuje do jazera bez akehokolvek naznaku carovnej sily. Na suchej casti tela mu naskocila husacia koza, druhu polovicu zvierala ladova voda a vlasy mu suchoril studeny vietor. Cely sa prudko roztriasol. Vyhybal sa pohladu na tribuny, lebo smiech bol coraz hlasnejsi a Slizolincania piskali a posmievali sa... - 358 - Potom odrazu pocitil, akoby mu na usta a na nos niekto pritisol neviditelny vankus. Pokusal sa nadychnut, ale zacala sa mu z toho tocit hlava, pluca mal prazdne a vtom po oboch stranach krku pocitil prenikavu bolest. Oboma rukami sa chytil za hrdlo a tesne pod usami si nahmatal dve velke strbiny, ktore sa trepotali v studenom vzduchu - mal ziabre. Bez rozmyslania urobil jedinu rozumnu vec - hodil sa do vody. Prvy glg ladovej vody mu pripadal ako zivotodarny nadych. Hlava sa mu prestala krutit, opat nabral do ust vodu a citil, ako mu hladko presla cez ziabre a do mozgu sa mu dostava kyslik. Vystrel ruky pred seba a hladel na ne. Pod vodou sa zdali zelene a strasidelne a zjavili sa mu na nich plavacie blany. Otocil sa a pozrel si na bose nohy - chodidla sa mu predlzili a aj medzi prstami na nohach zbadal blany - vyzeralo to, akoby mu narastli plutvy. Ani voda sa mu uz nezdala taka ladova, naopak, bola prijemne chladna a velmi lahka. Harry vyrazil dopredu, aby zistil, ako daleko a ako rychlo ho plutvove nohy zanesu, a vsimol si, ze vidi jasne a uz nepotrebuje zmurkat. Onedlho uz preplaval taky kus od brehu, ze nevidel na dno. Prudko sa pretocil a zamieril do hlbin. Ked trielil cez cudnu tmavu a kalnu krajinu, v usiach mu zaliehalo ticho. Videl iba do okruhu troch metrov, takze ako uhanal, z tmy pred nim sa necakane vynarali nove scenerie: lesy vlniacich sa prepletenych ciernych vodnych rastlin, dive blatiste plane, na ktorych sa tu a tam leskol nejaky obycajny kamen. Plaval coraz hlbsie do stredu jazera, oci mal dokoran a hladel na strasidelnu sivastu vodu okolo seba a vzdialene tiene tam, kde uz voda bola nepriehladna. Okolo neho sa ako striebriste sipky mihli male rybky. Raz ci dva razy zbadal, ze sa pred nim pohlo cosi vacsie, ale ked priplaval blizsie, zistil, ze to je len velke ocernete brvno alebo zhluk vodnych rastlin. Po ostatnych sampionoch, ani po vodnych ludoch ci Ronovi nebolo ani stopy, ba chvalabohu ani po obrovskej sepii. Pokial len dovidel, ako luka s nepokosenou travou tiahli sa pred nim porasty pol metra vysokych svetlozelenych rastlin. Harry bez zmurknutia hladel pred seba a usiloval sa v sere rozoznat tvary. Zrazu ho necakane cosi chytilo za clenok. Otocil sa a zbadal, ako spomedzi vodnych rastlin vykuka hlbocnik, maly rohaty vodny demon, dlhymi prstami mu pevne zviera clenok a ceri spicate zuby - Harry rychlo strcil oblanene ruky pod habit - 359 - a hladal prutik. Kym ho chytil, z vodnych rastlin vyliezli dvaja dalsi hlbocnici, zadrapili sa Harrymu do habitu a pokusali sa ho stiahnut dole. ,,Relaxio!" vykrikol, ibaze z ust mu nevysiel nijaky zvuk iba velka bublina a namiesto toho, aby z prutika na hlbocnikov vyslahli iskry, vystrekol na nich prud zrejme vriacej vody, lebo tam, kam ich zasiahol, sa im na zelenej kozi zjavili zapalene cervene flaky. Harry si vyslobodil clenok z hlbocnikovho zovretia a co najrychlejsie plaval prec a obcas za seba strekol prud horucej vody. Chvilami citil, ze sa niektory z hlbocnikov znovu nacahuje po jeho nohe, ale tak silno kopal, az napokon zasiahol jednu rohatu hlavu, a ked sa obzrel, videl, ako omraceny hlbocnik nahnevane plava prec a jeho druhovia mu hrozia pastou, no napokon predsa zmizli medzi vodnymi rastlinami. Harry trochu spomalil, prutik si strcil naspat pod habit, obzeral sa a nacuval. Otacal sa dookola a v usnych bubienkoch mu dunelo nekonecne ticho. Vedel, ze uz musi byt dost hlboko, ale okrem vlniacich sa vodnych rastlin sa nikde nic nehybalo. ,,Ako pokracujes?" Harry si myslel, ze dostane infarkt. Zvrtol sa a uvidel Umrncanu Myrtlu, ktora sa ako hmlovina vznasala pred nim a hladela nanho cez hrube perletove okuliare. ,,Myrtla!" pokusil sa vykriknut Harry, ale znovu mu z ust vysla iba velka bublina. Umrncana Myrtla sa zachichotala. ,,Mal by si to skusit tamto!" ukazovala mu. ,,Ja s tebou nepojdem... nemam ich velmi rada, lebo ma vzdy nahanaju, ked sa dostanem privelmi blizko..." Harry vystrcil palec dohora, aby jej naznacil, ze dakuje, a znova vyplaval, teraz trochu vyssie nad vodnymi rastlinami, aby sa vyhol hlbocnikom, ktori tam mohli striehnut. Zdalo sa mu, ze je v jazere najmenej dvadsat minut. Teraz plaval ponad rozlahle cierne bahnisko, a ked ceril vodu nad nim, tmavla. Potom konecne pocul uryvok vodnej piesne. ,,A pri hladani mysli na vec jedinu, ze davame ti iba jednu hodinu..." - 360 - Harry zabral rychlejsie a onedlho videl, ako sa z blatistej vody pred nim vynorila velka skala. Boli na nej namalovani vodni ludia, v rukach drzali kopije a nahanali cosi, co vyzeralo ako obrovska sepia. Harry preplaval popri skale a mieril za piesnou: ,,...tvoj cas napoly vyprsal, tak neotalaj, inak to, co ti vzali, uz nehladaj...! Odrazu sa z tmy po oboch stranach vynorili skupinky kamennych obydli obrastenych riasami. Tu a tam sa v tmavych oknach mihli tvare, ktore sa vobec nepodobali morskej panne z obrazu v prefektskej kupelni. Vodni ludia mali sivastu pokozku a dlhe, strapate tmavozelene vlasy. Na tvarach im svietili zlte oci a rovnakej farby boli aj ich polamane zuby. Kazdemu na krku visel husty nahrdelnik z lastur. Ked Harry plaval okolo nich, vyskierali sa nanho, ba jeden ci dvaja sa odvazili vyliezt zo svojich dupat, aby si ho lepsie prezreli, mocnymi striebornymi rybimi chvostami plieskali vodu a v rukach zvierali kopije. Harry zrychlil, obzeral sa okolo seba - onedlho obydli pribudalo, okolo niektorych videl zahradky z vodnych rastlin, ba pri jednych dverach si vsimol priviazaneho domaceho hlbocnika. Teraz uz vodni ludia prichadzali zo vsetkych stran a zvedavo ho sledovali, ukazovali na jeho oblanene ruky a ziabre a prikryvajuc si usta dlanami nieco hovorili. Harry zabocil za roh a naskytol sa mu velmi cudny pohlad. Pred domami, ktore lemovali akusi podvodnu verziu dedinskeho namestia, sa zisiel cely dav. Uprostred spieval vodny zbor, privolaval sampionov a za nim sa dvihala akasi primitivna socha - obrovsky vodny clovek vytesany z balvanu. K chvostu kamennej sochy boli priviazani styria ludia. Ron bol priputany ku skale medzi Hermionou a Ccho Cchang a vedla nich bolo male, asi osemrocne dievcatko. Pri pohlade na jeho striebriste vlasy si bol Harry Potter isty, ze je to sestra Fleur Delacourovej. Zdalo sa, ze vsetci styria su ponoreni do hlbokeho spanku. Hlavy im kluckali a z ust im vychadzal tenky pruzok bubliniek. - 361 - Harry uhanal k zajatcom a takmer cakal, ze vodni ludia sklopia kopije a vrhnu sa nanho, ale neurobili nic. Povrazy z vodnych rastlin, ktorymi boli zajatci uviazani, boli hrube, klzke a velmi pevne. Harry si spomenul na nozik, vianocny darcek od Siriusa - ten bol vsak teraz zamknuty v kufri mozno aj pol kilometra odtialto a bol mu nanic. Obzrel sa. Mnohi z vodnych ludi okolo neho drzali kopije. Rychlo priplaval k dvojmetrovemu vodnemu chlapovi s dlhou zelenou bradou a s obojkom zo zralocich zubov a pokusil sa mu gestami naznacit, ze si chce pozicat kopiju. Vodny muz sa zasmial a pokrutil hlavou. ,,My nikomu nepomahame," povedal drsnym skreklavym hlasom. ,,No TAK!" zlostne zvolal Harry (ale z ust mu vysli iba bublinky) a pokusil sa vodnemu muzovi kopiju vziat. Vodny muz mu ju vsak vytrhol, krutil hlavou a smial sa. Harry sa zvrtol a rozhliadal sa po niecom ostrom - po comkolvek. Na dne jazera zbadal kamene. Vrhol sa k nim, schytil jeden so zvlast ostrym okrajom a vratil sa k soche. Zacal rozsekavat povrazy, ktore zvazovali Rona, a tie sa po chvili rozpadli. Bezvedomy Ron sa vznasal kusok nad dnom a kolisal sa vo vlniacej sa vode. Harry sa obzeral. Po ostatnych sampionoch nebolo ani stopy. Kde trcia? Preco sa neponahlali? Otocil sa teda k Hermione, zobral ostry kamen a zacal sekat aj jej povrazy... Okamzite ho chytilo niekolko parov mocnych ruk. Pol tucta vodnych muzov ho tahalo od Hermiony, krutili zelenymi hlavami a smiali sa. ,,Vezmi si len svojho zajatca," vravel mu jeden z nich. ,,Ostatnych nechaj..." ,,Nie!" zlostne odsekol Harry - no vyleteli mu z ust iba dve velke bubliny. ,,Tvojou ulohou bolo znovu ziskat svojho priatela... ostatnych nechaj..." - 362 - ,,Aj ona je moja priatelka!" krical Harry, ukazujuc na Hermionu, a z jeho peri vyletela velikanska striebrista bublina, ale nijaky zvuk. ,,A nechcem ani, aby zomreli ony!" Ccho kluckala hlava na Hermionino plece a dievcatko so striebristymi vlasmi malo prizracnu zelenkavu farbu. Harry sa usiloval striast sa vodnych muzov, ale ti sa iba vacsmi smiali a drzali ho. Harry sa prudko obzeral. Kde su ostatni sampioni? Mal by cas odniest Rona na hladinu a vratit sa po Hermionu a ostatnych? Nasiel by ich aj druhy raz? Pozrel na hodinky, aby zistil, kolko casu mu zostava, ale tie sa zastavili. Vtom vodni ludia vzrusene ukazovali zanho. Harry videl, ze k nim plava Cedric. Okolo hlavy mal obrovsku bublinu, v ktorej vyzerala jeho tvar cudesne siroka a pretiahnuta. ,,Zabludil som!" naznacoval ustami a vyzeral vylakane. ,,Fleur a Krum uz idu!" Harrymu nesmierne odlahlo, ked hladel, ako Cedric vytiahol z vrecka nozik a vyslobodzuje Ccho. Vzal ju hore a zmizol z dohladu. Harry sa obzeral a cakal. Kde je Fleur a Krum? Cas sa rychlo kratil a podla piesne budu zajatci po hodine strateni... Vodni ludia zacali vzrusene jacat. Ti, co drzali Harryho, uvolnili zovretie a hladeli za seba. Harry sa otocil a videl, ze sa k nim blizi cosi obludne - ludske telo v plavkach so zralocou hlavou. Bol to Krum. Zrejme sa transfiguroval, ale zle. Zraloci muz plaval priamo k Hermione a zacal prehryzat jej povrazy, ale problem bol v tom, ze Krumove zralocie zuby boli umiestnene velmi nevhodne na to aby prehryzli nieco mensie od delfina, a Harry si bol celkom isty, ze ak si neda pozor, prehryzne Hermionu napoly. Vrhol sa k nemu, udrel ho po pleci a ukazal mu ostry kamen. Krum ho chytil a zacal Hermionu vyslobodzovat. O chvilku sa mu to podarilo, chytil ju okolo drieku a bez obzretia rychlo plaval k hladine. A co teraz? zufalo rozmyslal Harry. Keby si bol isty, ze Fleur pride... Ale po tej stale nebolo ani stopy. Nedalo sa robit nic ine... Chytil kamen, ktory Krum odhodil, ale vodni muzi obklucili Rona a dievcatko a krutili hlavami. Harry vytiahol prutik. ,,Z cesty!" Hoci mu z ust vyleteli iba bublinky, mal nejasny pocit, ze vodni muzi ho pochopili, lebo odrazu sa prestali smiat! Zlte oci upierali na - 363 - jeho prutik a tvarili sa vylakane. Hoci ich bolo vela, podla vyrazu na ich tvarach Harry videl, ze nevedia carovat o nic lepsie ako obrovska sepia. ,,Pocitam do troch!" krical Harry a vyletel mu z ust silny prud bubliniek, a tak vystrcil tri prsty, aby si bol isty, ze ho pochopia. ,,Jeden..." jeden prst skrcil, ,,dva..." skrcil druhy... Rozprchli sa. Harry sa vrhol k zajatkyni a zacal sekat povrazy, ktore priputavali dievcatko k soche, a konecne bola aj ona volna. Chytil dievcatko okolo drieku, Rona schmatol za golier habitu a odrazil sa od dna. Islo to velmi pomaly. Harry si nemohol pomahat blanovitymi rukami, a tak zurivo maval aspon plutvami, ktore mal namiesto noh. Ron a Fleurina sestra vsak boli ako vrecia zemiakov a tahali ho dolu. Harry upieral zrak hore k oblohe, hoci vedel, ze este musi byt velmi daleko, lebo voda nad nim bola tmava... Vodni ludia stupali k hladine spolu s nim. Videl, s akou lahkostou sa vlnia okolo neho a sleduju, ako sa on namahavo derie hore... Stiahnu ho naspat do hlbin, ked vyprsi cas? Nejedia nahodou ludi? Harrymu tuhli nohy od namahaveho plavania a strasne ho boleli plecia od toho, co za sebou vliekol Rona a dievcatko... Dychalo sa mu coraz tazsie. Znova naboku na krku pocitil bolest... zacal si uvedomovat vodu v ustach... no tma redla - nad sebou uz uvidel denne svetlo. Silno kopal plutvami, ale zistil, ze uz su to len obycajne nohy.... Voda sa mu naberala do ust a zaplavovala pluca, zacinal ho chytat zavrat, ale vedel, ze svetlo a vzduch su uz len necele tri metre nad nim. Musi sa ta dostat... musi... Harry kopal nohami tak silno, az mal pocit, ze svaly na protest doslova kricia, mozog mal ako mokru spongiu, nemohol dychat, potreboval kyslik, ale musel plavat dalej, nemohol sa zastavit... A vtedy pocitil, ako sa mu hlava vynorila nad hladinu a v uzasnom chladnom a jasnom ovzdusi ho mokra tvar zastipala. Hltal vzduch, akoby sa nikdy v zivote poriadne nenadychol, a zadychcany vytiahol z vody Rona aj dievcatko. Vsade okolo neho sa vynarali strapate zelene hlavy, ale usmievali sa nanho. Divaci na tribunach hucali, vykrikovali a jacali, vsetci stali a Harry mal dojem, ze povazuju Rona a to dievcatko za mrtvych, ale mylili sa - obaja otvorili oci. Dievcatko vyzeralo zmatene a vylaka- 364 - ne, no Ron len vyplul prud vody, zazmurkal v jasnom svetle a otocil sa k Harrymu. ,,Je tu mokro, nie?" A vtom zbadal Fleurinu sestru. ,,Naco si ju zobral?" ,,Fleur nechodila, nemohol som ju tam nechat," dychcal Harry. ,,Harry, ty trulo," rozhorcoval sa Ron, ,,hadam si nebral tu piesen vazne? Dumbledore by predsa nedovolil, aby sa niekto z nas utopil!" ,,V tej piesni..." ,,To bolo iba preto, aby si sa urcite vratil spat v limite! Dufam, ze si tam dole nestracal cas a nehral si sa na hrdinu!" Harry sa citil hlupo a zaroven sa hneval. Ronovi sa lahko hovorilo, on spal, nevedel, ake to tam dole bolo strasidelne v obkluceni vodnych ludi vyzbrojenych kopijami, ktori vyzerali, ze su schopni vrazdy. ,,Pod," usecne odvetil Harry, ,,pomoz mi s nou. Myslim, ze nevie dobre plavat." S cestnym sprievodom asi dvadsiatich vodnych ludi vyspevujucich svoje hrozne skreklave piesne plavali k brehu, kde stali rozhodcovia a sledovali ich, a tahali za sebou Fleurinu sestru. Harry videl, ako sa madam Pomfreyova venuje Hermione, Krumovi, Cedricovi a Ccho, zakrutenym do hrubych diek. Dumbledore a Ludo Bagman sa na Harryho a Rona usmievali, ale Percy, velmi bledy a akysi mladsi nez zvycajne, im vbehol do vody naproti. Medzitym sa madam Maxime usilovala udrzat Fleur Delacourovu, ktora sa jej zubami-nechtami hystericky branila, a chcela sa vratit do vody. ,,Gabrhielle! Gabrhielle! Zije? Stalo sa jej nieco?" ,,Je v poriadku!" pokusil sa upokojit ju Harry, ale bol taky vycerpany, ze nevladal ani rozpravat, nieto kricat. Percy chytil Rona a tahal ho na breh (,,Prestan, Percy, nic mi nie je!") a Dumbledore s Bagmanom vytahovali Harryho, Fleur sa vytrhla madam Maxime a objimala sestru. ,,Zautocili na mna... 'lbocnici... och, Gabrhielle, myslela som... myslela som..." ,,Pod sem," madam Pomfreyova tahala Harryho k Hermione a ostatnym a zabalila ho do deky tak tuho, az mal pocit, akoby bol vo zvieracej kazajke, a do hrdla mu vliala akysi palivy elixir. Z usi mu vystrekla para. ,,Vyborne, Harry!" zvolala Hermiona. ,,Dokazal si to, celkom sam si na to prisiel!" - 365 - ,,No..." zacal Harry. Bol by jej porozpraval o Dobbym, ale vsimol si, ze Karkarov ho sleduje. On jediny z rozhodcov nevstal od stola, jediny nejavil znamky radosti, ze Harry, Ron a Fleurina sestra sa bezpecne vratili na breh. ,,Ano, mas pravdu," povedal Harry trochu hlasnejsie, aby ho pocul aj Karkarov. ,,Mas vo vlasoch vodneho chrobaka, Har-mi-vona," ozval sa Krum. Harry mal dojem, ze chce uputat pozornost na seba, mozno jej pripomenut, ze ju prave zachranil z jazera, ale Hermiona netrpezlivo chrobaka odhodila a povedala: ,,Ale dost si prekrocil limit, Harry... To ti tak dlho trvalo, kym si nas nasiel?" ,,Nie... nasiel som vas hned..." Harry sa citil coraz hlupejsie. Teraz, ked uz vyliezol z vody, zdalo sa mu absolutne jasne, ze Dumbledore vsetko zabezpecil tak, aby zajatec, ktoreho by sampion nevyslobodil, nezahynul. Preco jednoducho neschytil Rona a nesiel? Bol by sa vratil prvy. Cedric a Krum nestracali cas obavami o nikoho ineho, nebrali tu vodnu piesen vazne. Dumbledore cupel pri vode a zhovaral sa so zvlast krvilacne vyzerajucou vodnou zenou, zrejme nacelnickou. Skriekal rovnako ako vodni ludia nad hladinou. Dumbledore zrejme hovoril ich recou. Napokon sa vystrel, obratil sa k ostatnym rozhodcom a povedal: ,,Myslim, ze pred udelenim bodov sa musime poradit." Porotcovia dali hlavy dohromady. Madam Pomfreyova sla zachranovat Rona z Percyho zovretia a odviedla ho k Harrymu a ostatnym, dala mu deku a davku korenisteho elixiru a potom sla po Fleur a jej sestru. Fleur mala na tvari a na rukach plno skrabancov a habit roztrhany, ale zdalo sa, ze jej je to jedno, ani madam Pomfreyovej nedovolila, aby ju osetrila. ,,Postarhajte sa o Gabrhielle," poziadala ju a potom sa obratila k Harrymu. ,,Zachrhanil si ju," lapala dych. ,,Aj ked nebola tvoj zajatec." ,,Ano," prikyvol Harry, ktory teraz uprimne lutoval, ze nenechal vsetky tri dievcata priviazane k soche. Fleur sa sklonila, na kazde lice vtisla Harrymu dva bozky (citil, ako mu tvar hori, a vobec by sa necudoval, keby mu znova z usi vyleteli oblaky pary), potom sa obratila k Ronovi: ,,A ty tiez... ty si pomahal." ,,Ano," odvetil Ron s obrovskou nadejou v hlase, ,,tak trosku..." - 366 - Fleur sa vrhla aj k nemu a aj jeho pobozkala. Hermiona sa tvarila rozculene, ale prave vtedy vedla nich zaburacal carovne zosilneny hlas Luda Bagmana, az vsetci nadskocili a divaci na tribunach celkom stichli. ,,Damy a pani, dospeli sme k rozhodnutiu. Nacelnicka vodnych ludi Murcusa nam podrobne porozpravala, co sa stalo na dne jazera, a preto sme sa rozhodli udelit z maximalneho poctu patdesiatich bodov jednotlivym sampionom nasledovne: Hoci Fleur Delacourova vynikajuco zvladla kuzlo bublinovej hlavy, ked sa blizila k svojmu cielu, napadli ju hlbocnici a nezachranila svoju zajatkynu. Udelujeme jej dvadsatpat bodov." Potlesk na tribunach. ,,Zasluzila by som si nulu," priskrtenym hlasom povedala Fleur a pokrutila nadhernou hlavou. ,,Cedric Diggory, ktory tiez pouzil bublinovu hlavu, sa so svojim zajatcom vratil prvy, hoci jednu minutu po hodinovom limite." Biflomorcania mu hlucne prevolavali na slavu a Harry zbadal, ako Ccho vrhla na Cedrica ziarivy pohlad. ,,Preto mu udelujeme styridsatsedem bodov." Harry zosmutnel. Ak Cedric prekrocil limit, tak samozrejme aj on. ,,Viktor Krum zvolil transfiguraciu na zraloka, a hoci nedosiahol uplnu formu, bola napriek tomu ucinna, vratil sa so svojim zajatcom druhy. Udelujeme mu styridsat bodov." Karkarov tlieskal mimoriadne silno a tvaril sa povysenecky. ,,Harry Potter velmi ucinne pouzil ziabrovku," pokracoval Bagman. ,,Vratil sa ako posledny a dost prekrocil limit jednej hodiny. Lenze, ako nas informovala nacelnicka vodnych ludi, pan Potter sa dostal k zajatcom prvy a jeho oneskoreny navrat zapricinilo jeho rozhodnutie dostat do bezpecia vsetkych zajatcov, nielen svojho." Ron a Hermiona pozreli na Harryho napoly rozculene, napoly sucitne. ,,Vacsina rozhodcov," a v tej chvili Bagman vrhol na Karkarova velmi nevrazivy pohlad, ,,sa domnieva, ze tento prejav moralnej sily a uslachtilych vlastnosti si zasluhuje plny pocet bodov. Pan Potter vsak ziskava iba styridsatpat bodov." - 367 - Harryho zaludok urobil salto - takto sa so Cedricom deli o prve miesto! Ron a Hermiona prekvapene hladeli na Harryho, potom sa rozosmiali a zacali silno tlieskat spolu s ostatnymi. ,,No vidis, Harry," Ron prekrikoval ten hluk. ,,Nakoniec si nebol az taky hlupy - prejavil si moralnu silu!" Aj Fleur silno tlieskala, ale Krum sa vobec netvaril stastne. Znovu sa pokusal zatiahnut Hermionu do rozhovoru, ale ona bola privelmi zaujata volanim na slavu Harrymu, aby ho pocuvala. ,,Treti a zaverecny suboj sa bude konat dvadsiateho stvrteho juna za sumraku," pokracoval Bagman. ,,Sampionov budeme informovat o tom, co ich caka, presne mesiac vopred. Dakujeme vam vsetkym za podporu, ktoru ste svojim reprezentantom prejavili!" A je koniec, omamene si pomyslel Harry, ked madam Pomfreyova hnala sampionov i zajatcov do hradu, aby sa prezliekli do sucheho... Skoncilo sa to, zvladol to a teraz sa az do dvadsiateho stvrteho juna nicoho nemusi obavat. Na najblizsej navsteve Rokvillu kupi Dobbymu na kazdy den v roku jeden par ponoziek, rozhodol sa Harry na kamennych schodoch do hradu. - 368 - DVADSIATA SIEDMA KAPITOLA TICHOSLAP SA VRACIA Jednou z najprijemnejsich veci po zvladnuti druhej ulohy bolo to, ze vsetci chceli podrobne pocut, co sa dialo dolu v jazere, a tak pre zmenu bol spolu s Harrym v strede pozornosti aj Ron. Harry si vsimol, ze Ronova verzia udalosti sa pri kazdom dalsom rozpravani trochu meni. Najprv ich licil tak, ako sa v skutocnosti odohrali, a zhodovalo sa to s Hermioninou verziou - Dumbledore v pracovni profesorky McGonagallovej uspal zajatcov carovnym spankom, ale najprv sa postaral, aby v nom bezpecne zotrvali, az kym sa nevynoria nad hladinu. O tyzden vsak uz Ron rozpraval napinavy pribeh o tom, ako ich uniesli, ako sam bojoval proti patdesiatim az po usi vyzbrojenym vodnym ludom a ti ho napokon premohli a poviazali. ,,Ale prutik som mal skryty v rukave," ubezpecoval Padmu Patilovu, ktora si ho teraz, ked bol v strede pozornosti, vsimala ovela viac a pri kazdej prilezitosti sa usilovala nadviazat s nim rozhovor. ,,Mohol som tych vodnych idiotov dostat, kedy by sa mi zachcelo." ,,Co si im chcel urobit? Odplasit ich chrapanim?" podpichla ho Hermiona. Bola dost podrazdena, lebo vsetci si z nej utahovali za to, ze bola tym, co by Viktorovi Krumovi najvacsmi chybalo. Ronovi ocerveneli usi a odvtedy sa vratil k verzii carovneho spanku. Zaciatkom marca bolo pocasie suchsie, ale vzdy ked vysli do okolia skoly, drsny vietor im zodieral pokozku na tvarach i na rukach. Posta meskala, lebo sovy odfukovalo z trasy. Hneda sova, ktoru Harry poslal Siriusovi s datumom rokvillskeho vikendu, sa zjavila az v piatok pri ranajkach a polovica peria jej vytrcala opacnym smerom. Ledva jej Harry strhol z nohy Siriusovu odpoved, uz aj letela prec, co sa tak bala, ze ju znova niekam posle. - 369 - Siriusov list bol takmer rovnako strucny ako predchadzajuci. V sobotu o druhej popoludni bud pri plote na konci cesty z Rokvillu (smerom za Dervisom a Bangesom). Prines tolko jedla, kolko mozes. ,,Hadam sa len nevratil do Rokvillu?" neveriacky sepol Ron. ,,Vyzera to tak," poznamenala Hermiona. ,,To je neuveritelne," zasol Harry. ,,Keby ho chytili..." ,,Zatial mu to vychadza," utesoval ho Ron. ,,A uz sa to tu predsa nehemzi dementormi." Harry poskladal list a rozmyslal. Ak mal byt uprimny, velmi chcel Siriusa zase vidiet. Preto mal pred poslednou popoludnajsou hodinou - dvojhodinou elixirov - ovela lepsiu naladu nez zvycajne. Malfoy, Crabbe a Gyole postavali v hluciku pred triedou aj s bandou Slizolincaniek Pansy Parkinsonovej. Vsetci hladeli na cosi, co Harry nevidel, a veselo sa rehotali. Ked sa Harry, Ron a Hermiona blizili, Pansina psia tvar vzrusene vykukala spoza Goylovho sirokeho chrbta. ,,Uz idu, uz idu!" chichunala sa a hlucik Slizolincanov sa rozostupil. Harry videl, ze Pansy drzi v rukach casopis - tyzdennik Carodejnica. Na pohyblivej fotografii na titulnej stranke sa cerila kucerava carodejnica a prutikom ukazovala na velku piskotovu tortu. ,,Toto by ta mohlo zaujimat, Grangerova!" nahlas povedala Pansy a hodila casopis do Hermiony, ktora ho prekvapene zachytila. V tej chvili sa dvere zalara otvorili a Snape ich zavolal dnu. Hermiona, Harry a Ron ako zvycajne zamierili k zadnej lavici. Len co sa k nim Snape obratil chrbtom, aby na tabulu napisal prisady do dnesneho elixiru, Hermiona pod lavicou rychlo prelistovala casopis. Nakoniec na prostrednych stranach nasla, co hladali. Harry s Ronom sa naklonili k nej. Harryho fotografia doplnala kratky clanok s titulkom: - 370 - TAJNA LASKA HARRYHO POTTERA Hoci je iny ako ostatni, predsa preziva zvycajne trapenia dospievajucich, pise Rita Skeeterova. Strnastrocny Harry Potter, ktoreho kedysi pripravil o lasku rodicov ich tragicky skon, zrejme nasiel utechu v Rokforte u svojej stalej priatelky muklovskeho povodu Hermiony Grangerovej. Sotva vsak vie, ze onedlho utrpi dalsi citovy uder v zivote uz aj tak poznamenanom stratou. Slecna Grangerova, vsedne, hoci ambiciozne dievca, ma zrejme zalubu v slavnych carodejnikoch, a tu iba Harry nemoze uspokojit. Odkedy prisiel na Rokfort Viktor Krum, bulharsky stihac a hrdina posledneho Svetoveho pohara v metlobale, slecna Grangerova sa pohrava s citmi oboch chlapcov. Krum, do nevyspytatelnej slecny Grangerovej zjavne zblazneny, ju uz pozval na letne prazdniny do Bulharska a tvrdi, ze ,,nikdy v zivote nic podobne k inemu dievcatu necitil". Zaujem tychto dvoch nestastnych chlapcov vsak zrejme sotva mohla vzbudit prirodzena krasa slecny Grangerovej. ,,Je skutocne mrzka," hovori Pansy Parkinsonova, pekna temperamentna stvrtacka, ,,ale urcite dokaze vyrobit elixir lasky - mysli jej to. Podla mna to dosiahla vdaka nemu." Elixiry lasky su, pravdaze, na Rokforte zakazane a niet pochybnosti, ze Albus Dumbledore zalezitost vysetri. Medzitym musia priaznivci Harryho Pottera iba dufat, ze nabuduce venuje svoje srdce uprimnejsej kandidatke. ,,Hovoril som ti!" zasepkal Hermione Ron, ked si precital clanok. ,,Hovoril som ti, nepohnevaj si Ritu Skeeterovu! Urobila z teba akusi... hanebnicu!" Hermiona sa prestala tvarit ohromene a vyprskla. ,,Hanebnicu?" zopakovala, hladela na Rona a triasla sa od potlacaneho smiechu. ,,Tak ich vola moja mama," zamumlal Ron a usi mu ocerveneli. ,,Ak nic ine Rita nedokaze, straca lesk," chichotala sa Hermiona a hodila Carodejnicu na prazdnu stolicku vedla seba. ,,Otrepane trapnosti." - 371 - Pozrela na Slizolincanov, ktori ju i Harryho pozorne sledovali, ci ich ten clanok vyvedie z miery. Hermiona sa na nich posmesne uskrnula, zakyvala im a vsetci traja si zacali vybalovat prisady do elixiru na bystrenie umu. ,,Jedno je ale na tom zvlastne," vratila sa k clanku Hermiona o desat minut, drziac tlcik nad miskou skarabeov. ,,Ako mohla Rita Skeeterova vediet...?" ,,Vediet co?" rychlo sa vyzvedal Ron. ,,Hadam si len naozaj nenamiesala elixir lasky?" ,,Netrep somariny," odbila ho Hermiona a znovu roztlkala chrobaky. ,,Nie, ide... ako vedela, ze ma Viktor pozval na prazdniny?" Hermiona pri tych slovach ocervenela ako cvikla a rozhodne sa vyhla Ronovym ociam. ,,Coze?" Ronovi vypadol z ruky tlcik, az to zadunelo. ,,Pozval ma, len co ma vytiahol z jazera a zbavil sa tej zralocej hlavy," sepkala mu Hermiona. ,,Madam Pomfreyova nam dala obom deky a on ma potom odtiahol od rozhodcov, aby nepoculi, a spytal sa ma, ci mam na leto nejake plany, ci by som nechcela..." ,,A co si mu povedala?" vyzvedal sa Ron a drvil tlcikom lavicu dobrych dvadsat centimetrov od misky, co tak zaujato hladel na Hermionu. ,,A on skutocne povedal, ze este nikdy v zivote k nikomu nic podobne necitil," pokracovala Hermiona a bola uz taka cervena, ze Harry priam citil, ako z nej vyzaruje teplo, ,,lenze ako ho mohla Rita Skeeterova pocut? Ved tam predsa nebola... alebo ano? Mozno ma naozaj neviditelny plast, mozno sa prikradla do skoly, aby mohla sledovat druhu ulohu..." ,,A co si mu povedala?" opakoval Ron a tak silno tlkol tlcikom, az vystrbil lavicu. ,,Ja som prave vyzerala teba s Harrym, ci ste v poriadku, a tak..." ,,Nepochybujem, ze je vas spolocensky zivot velmi zaujimavy, slecna Grangerova," ozval sa spoza nich mrazivy hlas, az vsetci traja nadskocili, ,,no musim vas poziadat, aby ste ho nepreberali na mojich hodinach. Strhavam Chrabromilu desat bodov." Kym sa rozpravali, Snape sa prikradol k ich lavici. Oci celej triedy sa upierali na nich, Malfoy vyuzil prilezitost a zablysol na Harryho odznakom POTTER SMRDI! - 372 - ,,A... este k tomu pod lavicou citate casopisy?" dodal a chytil do ruky Carodejnicu. ,,O dalsich desat bodov mate menej... ale, ale..." Snapove cierne oci sa zaleskli, ked zazrel clanok Rity Skeeterovej. ,,Potter musi sledovat svoju publicitu..." Zalar sa otriasol rehotom Slizolincanov a na Snapovych tenkych perach sa zjavil neprijemny usmev. Harryho nazurilo, ked zacal clanok citat nahlas. ,,Tajna laska Harryho Pottera... no toto, Potter, co vas to len zase trapi? Hoci je iny ako ostatni..." Harry citil, ako mu hori tvar. Snape za kazdou vetou urobil pauzu, aby sa Slizolincania mohli dosyta zasmiat. V jeho podani vyznel clanok desat raz horsie. Este aj Hermiona sa cervenala. ,,...priaznivci Harryho Pottera musia iba dufat, ze nabuduce venuje svoje srdce uprimnejsej kandidatke. Skutocne dojemne," uskrnul sa Snape a zvinul casopis za neustavajuceho rehotu Slizolincanov. ,,No, myslim, ze vas troch radsej rozsadim, aby ste sa sustredili na elixiry a nie na svoje prepletene lubostne zivoty. Weasley, vy zostante tu. Slecna Grangerova, vy si prejdite k slecne Parkinsonovej. A vy, Potter, do lavice pred mojim stolom. A hned!" Nazureny Harry nahadzal prisady aj s taskou do kotlika a odvliekol ho k prazdnej prvej lavici. Snape siel za nim, sadol si za stol a sledoval, ako Harry vyklada veci z kotlika. Ten sa rozhodol, ze na ucitela ani nepozrie, a pustil sa dalej roztlkat skarabeov, pricom si predstavoval, ze maju Snapovu tvar. ,,Zda sa, ze tolka pozornost tlace este vacsmi nafukla vase uz aj tak prehnane velke sebavedomie, Potter," poznamenal Snape potichu, ked sa trieda utisila. Harry neodpovedal. Vedel, ze ho chce vyprovokovat. Mal to vo zvyku. Nepochybne dufal, ze mu poskytne zamienku strhnut do konca hodiny Chrabromilu este patdesiat bodov. ,,Mozno zijete v domnienke, ze cely carodejnicky svet je vami ohureny," pokracoval Snape tak ticho, ze ho nikto iny pocut nemohol (Harry dalej roztlkal skarabeov, hoci z nich uz bol celkom jemny prasok), ,,ale mne je jedno, kolko raz sa vasa fotografia zjavi v novinach. Pre mna, Potter, nie ste nikto, iba male protivne chlapcisko, ktore si mysli, ze jeho sa pravidla netykaju." - 373 - Harry vysypal rozdrvene chrobaky do kotlika a zacal krajat korene zazvoru. Ruky sa mu od hnevu trochu triasli, ale oci mal sklopene, akoby nepocul, co mu Snape hovori. ,,Varujem vas, Potter," vravel dalej ucitel tichsim a este nebezpecnejsim tonom, ,,kaslem na vasu mizernu slavu - ak este raz zistim, ze ste sa vlamali do mojej pracovne..." ,,Nebol som ani len v blizkosti vasej pracovne!" nahnevane odsekol Harry zabudnuc na predstieranu hluchotu. ,,Neklamte!" zasycal Snape a jeho zahadne cierne oci sa zavrtavali do Harryho. ,,Koza z juhoafrickeho hada. Ziabrovka. Oboje pochadza z mojich sukromnych zasob a viem, kto to ukradol." Harry hladel Snapovi do oci rozhodnuty ani nezmurknut ci tvarit sa previnilo. V skutocnosti mu aj tak ani jedno, ani druhe neukradol. Tu hadiu kozu zobrala Hermiona este v druhom rocniku - potrebovali ju na pripravu vsehodzusu - a hoci Snape vtedy podozrieval Harryho, nemohol to dokazat. Ziabrovku, pravdaze, ukradol Dobby. ,,Neviem, o com to hovorite," chladnokrvne zaklamal Harry. ,,V tu noc, ked sa niekto vlamal do mojej pracovne, ste neboli v posteli!" sycal Snape. ,,Ja to viem, Potter! Mozno sa Divooky Moody pridal k vasim obdivovatelom, ale ja vase spravanie tolerovat nebudem! Este jeden nocny vylet do mojej pracovne, Potter, a draho zaplatite za to!" ,,Dobre," chladne odvetil Harry a znovu sa venoval zazvoru. ,,Budem to mat na pamati, ked niekedy pocitim nutkanie ta ist." Snapove oci sa zablyskali. Strcil ruku pod habit. V jednom blaznivom okamihu si Harry pomyslel, ze vytiahne prutik a uvali nanho nejaku kliatbu - potom videl, ze v ruke drzi malu kristalovu flasticku s uplne priezracnym elixirom. Harry hladel nan. ,,Viete, co to je, Potter?" spytal sa Snape a oci sa mu zase nebezpecne leskli. ,,Nie," odvetil Harry, tentoraz celkom uprimne. ,,Je to Veritaserum - taky silny elixir pravdy, ze na to, aby ste pred celou triedou vysypali svoje najtajnejsie tajomstva, postacia tri kvapky," skodoradostne povedal Snape. ,,Pouzivanie tohoto elixiru reguluju prisne ministerske predpisy. Ale ak si nedate pozor, mozno zistite, ze sa mi posmykla ruka," trochu potriasol kristalovou flaskou, ,,rovno nad vasim tekvicovym dzusom. A potom, Potter... potom zistime, ci ste boli v mojej pracovni, alebo nie." - 374 - Harry nepovedal nic. Znovu sa sklonil nad korene zazvoru, zobral nozik a krajal ich. Vobec sa mu ten elixir pravdy nepacil, ani nedopusti, aby mu Snape nejaky potajomky nalial. Potlacil triasku, ktora sa ho zmocnila pri pomysleni, co vsetko by povedal, keby to Snape urobil... Okrem toho, ze by narobil problemy mnohym ludom - pocnuc Hermionou a Dobbym - skryval aj ine veci... napriklad to, ze je v spojeni so Siriusom... a - stiahlo mu zaludok, ked si to predstavil - svoje city k Ccho... Nasypal do kotlika aj zazvor a uvazoval, ci odteraz nema nasledovat Moodyho priklad a pit len zo svojej flasky. Niekto zaklopal. ,,Dalej!" zvolal Snape zvycajnym hlasom. Ziaci sa obzreli a dvere sa otvorili. Vosiel profesor Karkarov. Vsetci hladeli, ako kraca k Snapovmu stolu. Okrucal si briadku okolo prsta a na prvy pohlad bolo vidiet, aky je nervozny. ,,Musime sa porozpravat," vyhlasil Karkarov strucne, ked uz bol pri Snapovi. Tak si daval pozor, aby ho nikto nepocul, ze ledva pohyboval perami skoro ako bruchovravec. Harry nespustal oci zo zazvoru, ale napato nacuval. ,,Porozpravame sa po hodine, Karkarov," zasepkal Snape, ale Karkarov mu nedal dohovorit. ,,Nie, musi to byt teraz, inak mi uniknes, Severus. Vyhybas sa mi." ,,Po hodine," sepkal Snape. Harry ukradomky na nich pozrel predstierajuc, ze kontroluje, ci nalial do odmerky dost zlce pasovca Karkarov bol ocividne velmi rozruseny a Snape nahnevany. Az do konca hodiny sa Karkarov sklanal nad Snapovym stolom. Zdalo sa, ze chce za kazdu cenu zabranit, aby mu po hodine ubzikol. Harry bol velmi zvedavy, co take mu chce Karkarov povedat, a tak dve minuty pred zvonenim umyselne zhodil flasku zlce z pasovca, aby mal zamienku zohnut sa za kotlik, a kym sa ostatni ziaci budu hlucne hrnut k dveram, on mohol co najdlhsie utierat dlazku. ,,Co je take naliehave?" pocul Snapa. ,,Toto," odvetil Karkarov, a ked Harry nakukol spoza kotlika, videl, ze Karkarov si vyhrnul lavy rukav a ukazuje Snapovi cosi na vnutornom predlakti. - 375 - ,,No?" Karkarov sa velmi usiloval co najmenej pohybovat perami. ,,Vidis? Este nikdy nebolo taketo jasne, nikdy od..." ,,Zakry to!" zavrcal Snape a ciernymi ocami preletel po triede. ,,Ale musel si si to vsimnut..." zacal Karkarov rozculene. ,,Mozeme sa porozpravat neskor!" odsekol Snape. ,,Potter, co to robite?" ,,Utieram zlc, pan profesor," odpovedal Harry nevinne, vystrel sa a ukazal Snapovi premocenu handru. Karkarov sa zvrtol na podpatku a vybehol zo zalara. Tvaril sa vylakane i nahnevane zaroven. Harry netuzil zostat osamote s rozzurenym Snapom, a tak hodil knihy a prisady zase do tasky a najvyssou rychlostou vyletel z triedy, aby porozpraval Ronovi a Hermione, coho bol prave svedkom. Ked na druhy den na poludnie vysli z hradu, okolie skoly osvetlovali slabe luce striebristeho slnka. Pocasie uz bolo miernejsie a kym prisli do Rokvillu, vyzliekli si plaste a prehodili si ich cez plecia. Jedlo, o ktore ich Sirius poziadal, niesol Harry v batohu - pri obede potiahli zo stola zo desat kuracich stehienok, pecen chleba a flasu tekvicoveho dzusu. Najprv sa vybrali do Caryhandier - carodejnickych odevov kupit darcek pre Dobbyho a vyborne sa zabavali pri vybere tych najkriklavejsich ponoziek, okrem ineho aj paru s blyskavymi zlatymi a striebornymi hviezdickami a dalsich, ktore nahlas vykrikovali, len co zacali smrdiet. Potom sa okolo pol druhej pobrali hore hlavnou ulicou okolo Dervisa a Bangesa na kraj dediny. Harry v tychto koncinach nikdy nebol. Klukaty chodnik ich viedol do otvorenej krajiny okolo Rokvillu. Domcov tu bolo len malo a kazdy mal velku zahradu. Kracali k hore, pod ktorou sa rozkladal Rokville. Potom cesticka zabocila a na jej konci uvideli plot. Tam na nich cakal velikansky cierny chlpaty pes, predne laby mal vylozene na hornej priecke, v papuli zvieral noviny a zdal sa im velmi znamy... ,,Ahoj, Sirius," pozdravil ho Harry. Cierny pes nedockavo onuchal Harryho batoh, pokrutil chvostom, potom sa otocil a rozbehol sa cez kosodrevinu k skalnatemu upatiu hory. Harry, Ron a Hermiona preliezli plot a sli za nim. Sirius ich viedol az celkom k hore, kde bola sama skala a balvan. Jemu sa na styroch labach islo lahko, ale Harry, Ron a Hermiona sa - 376 - onedlho zadychcali. Stupali do kopca, skoro pol hodiny liezli hore strmym kamenistym chodnikom za Siriusovym vrtiacim sa chvostom a remence batoha sa Harrymu uz poriadne zarezavali do pliec. Zrazu Siriusa nebolo, no na mieste, kde im zmizol z oci, uvideli v skale uzku trhlinu. Pretlacili sa cez nu a ocitli sa v chladnej, tmavej jaskyni. Vzadu stal o velky balvan priviazany hipogrif Hrdozobec napoly sivy kon, napoly obrovsky orol. Ked ich Hrdozobec zbadal, prenikave oranzove oci sa mu zablyskali. Vsetci traja sa mu hlboko uklonili, hipogrif ohol svoje supinate kolena a dovolil Hermione, aby pribehla k nemu a pohladkala ho po operenom krku. Harry vsak hladel na cierneho psa, ktory sa prave menil na jeho krstneho otca. Sirius mal na sebe otrhany sivy habit, ten isty, v ktorom usiel z Azkabanu. Cierne vlasy mal dlhsie nez vtedy, ked sa zjavil v ohni, a znova neucesane a spinave. Bol velmi chudy. ,,Kuracina!" zvolal chraplavo, ked si vytiahol z ust stareho Denneho Proroka a hodil ho na zem. Harry otvoril batoh a podal mu balicek kuracich stehien a chlieb. ,,Dakujem." Sirius otvoril balicek, sadol si na zem a zubami si odtrhal zo stehna velke kusy. ,,Vacsinou sa zivim potkanmi. V Rokville nemozem kradnut privela jedla, aby som na seba neuputal pozornost." Usmial sa, ale Harry jeho usmev opatoval len nevolky. ,,Co tu robis, Sirius?" spytal sa. ,,Plnim si povinnosti krstneho otca," odvetil a obhryzal kuraciu kost skoro ako pes. ,,Neboj sa, tvarim sa, ze som mily zatulany bastard." Stale sa usmieval, ale ked videl Harryho ustarostenu tvar, vaznejsim tonom dodal: ,,Chcem byt tu. Tvoj posledny list... Povedzme, ze situacia zacina byt coraz podozrivejsia. Zakazdym, ked niekto zahodi noviny, uchmatnem si ich, a mam pocit, ze sa neznepokojujem iba sam." Kyvol hlavou na zltnuce stranky Denneho Proroka na zemi a Ron ich zdvihol a rozprestrel. Harry vsak nespustal oci zo Siriusa. ,,Co keby ta chytili? Co keby ta niekto videl?" ,,Iba vy traja a Dumbledore viete, ze som animagus," pokrcil plecami Sirius a dalej sa napchaval kuracinou. Ron drgol do Harryho a podal mu noviny. V jednych bol clanok s nadpisom Zahadne ochorenie Bartemiusa Croucha a v druhom - 377 - Pracovnicka ministerstva stale nezvestna - osobne sa zapojil do hladania uz aj minister magie. Harry preletel clanok o Crouchovi. Do oci mu udreli vety - od novembra ho nebolo vidiet na verejnosti... zda sa, ze dom je opusteny... Nemocnica sv. Munga na liecbu zazracnych chorob a zraneni odmieta situaciu komentovat... ministerstvo odmieta potvrdit chyry o kritickom stave pana... ,,Podavaju to tak, ako keby umieral," krutil hlavou Harry. ,,Ale nemoze byt az taky chory, ked prisiel az do Rokfortu..." ,,Moj brat je Crouchov osobny asistent," informoval Ron Siriusa. ,,Tvrdi, ze Crouch je iba prepracovany." ,,Lenze ked som ho naposledy videl zblizka, naozaj vyzeral, akoby bol chory," pomaly povedal Harry a cital pritom noviny. ,,Bolo to v ten vecer, ked moje meno vyslo z case..." ,,To ma zasluzeny trest za to, ze vyhodil Winky," poznamenala Hermiona trpko. Hladkala Hrdozobca, ktory drvil kuracie kosti. ,,Stavim sa, ze to uz olutoval - urcite citi, aky je to rozdiel, ked sa nema onho kto starat." ,,Hermiona je posadnuta domacimi skriatkami," zasepkal Ron Siriusovi a zamracil sa na Hermionu. Siriusa to vsak zaujalo. ,,Crouch vyhodil domaceho skriatka?" ,,Ano, na Svetovom pohari v metlobale," vysvetloval Harry a porozpraval mu o Temnom znameni a o tom, ako Winky nasli s Harryho prutikom v ruke a ako sa pan Crouch nazlostil. Ked Harry dorozpraval, Sirius uz znovu stal a prechadzal sa po jaskyni sem a tam. ,,Pockajte, nech si to ujasnim," ozval sa po chvili a maval kuracim stehnom. ,,Najprv ste toho skriatka videli v cestnej lozi. Hovorite, ze drzal panu Crouchovi miesto, vsak?" ,,Ano," potvrdili vsetci traja. ,,Ale Crouch sa na zapase neukazal?" ,,Nie. Vraj bol zaneprazdneny." Sirius sa chvilu mlcky prechadzal po jaskyni a potom sa spytal: ,,Harry, nechybal ti prutik, uz ked si vysiel z cestnej loze?" ,,Ehm..." uporne premyslal Harry. ,,Nie," odvetil napokon. ,,Nepotreboval som ho, kym sme nevosli do lesa. Vtedy som strcil ruku do vrecka, no mal som tam len vsehlad." Hladel na Siriusa. ,,Chces tym povedat, ze ten, co vycaril znamenie, mi ukradol prutik v cestnej lozi?" - 378 - ,,Je to mozne," potvrdil Sirius. ,,Winky ten prutik neukradla!" vyhlasila Hermiona. ,,V tej lozi nebol len skriatok," zvrastil obocie Sirius a stale sa prechadzal. ,,Kto este za vami sedel?" ,,Mnozstvo ludi," odvetil Harry. ,,Nejaki bulharski ministri... Kornelius Fudge... Malfoyovci..." ,,Malfoyovci!" zvolal Ron odrazu tak hlasno, az sa jeho hlas ozyval v jaskyni a Hrdozobec nervozne pohodil hlavou. ,,Stavim sa, ze to bol Lucius Malfoy!" ,,Este niekto?" chcel vediet Sirius. ,,Nikto," odvetil Harry. ,,Ano, ale ano, bol tam Ludo Bagman," pripomenula mu Hermiona. ,,Ach, veru..." ,,O Bagmanovi neviem nic, iba to, ze kedysi bol odrazacom za Osbournske osy," prechadzal sa dalej Sirius. ,,Aky je?" ,,Celkom fajn," odvetil Harry. ,,Pri Trojcarodejnickom turnaji mi stale ponuka pomoc." ,,Vazne?" este vacsmi sa zamracil Sirius a pokrutil hlavou. ,,Ktovie preco?" ,,Tvrdi, ze si ma oblubil." ,,Hmmm," Sirius sa tvaril zamyslene. ,,Videli sme ho v lese tesne predtym, nez sa zjavilo Temne znamenie," povedala Siriusovi Hermiona. ,,Pamatate sa?" obratila sa k Ronovi a Harrymu. ,,Ano, ale nezostal v lese. Len co sme mu povedali o nepokojoch, odisiel do kempingu," dodal Ron. ,,Ako to vies?" namietla Hermiona. ,,Ako vies, kam sa odmiestnil?" ,,Prosim ta, hadam si nemyslis, ze Temne znamenie vycaril Ludo Bagman?" nesuhlasil Ron. ,,Je pravdepodobnejsie, ze to urobil on nez Winky," tvrdohlavo trvala na svojom Hermiona. ,,Hovoril som vam," Ron velavyznamne pozrel na Siriusa, ,,hovoril som vam, ze je priam posadnuta domacimi..." No Sirius zdvihol ruku, aby Rona umlcal. ,,Ked niekto vycaril Temne znamenie a objavili skriatka s Harryho prutikom v ruke, co urobil Crouch?" - 379 - ,,Isiel hladat do krovia," odvetil Harry, ,,ale nikto iny tam nebol." ,,Samozrejme," hundral si Sirius a prechadzal sa pritom, ,,samozrejme, chcel to zvalit na niekoho ineho, len nie na svojho skriatka... A potom ju vyhodil?" ,,Ano," rozhorcene potvrdila Hermiona, ,,prepustil Winky len preto, ze nezostala v stane a nenechala sa udupat..." ,,Hermiona, daj uz laskavo pokoj s tym skriatkom!" oboril sa na nu Ron. Sirius pokrutil hlavou. ,,Ona odhadla Croucha lepsie ako ty, Ron. Ak chces o cloveku vediet, aky je, dobre sa pozri, ako zaobchadza s podriadenymi, nie so seberovnymi." Presiel si rukou po neoholenej tvari a ocividne uporne premyslal. ,,Barty Crouch sa vobec neukazuje... ale pritom sa postara, aby mu domaci skriatok drzal miesto na Svetovom pohari v metlobale, a potom sa ani neobtazuje prist, aby ho sledoval. Velmi usilovne sa podiela na obnoveni Trojcarodejnickeho turnaja a nakoniec prestane chodit aj na ten... To sa nanho nepodoba. Ak si niekedy v zivote zobral volno pre chorobu, tak zjem Hrdozobca." ,,Poznas Croucha?" cudoval sa Harry. Siriusova tvar sa zachmurila. Odrazu vyzeral tak zlovestne ako v tu prvu noc, ked sa s nim Harry stretol, v tu noc, ked este Harry veril, ze je vrah. ,,Och, velmi dobre ho poznam," povedal potichu. ,,To on dal prikaz, aby ma odvliekli do Azkabanu - a bez sudu." ,,Coze?" vyvalili oci Ron s Hermionou. ,,To nemyslis vazne?!" zasol Harry. ,,Ale ano," prikyvol Sirius a znova si odhryzol z kurcata. ,,Crouch bol veducim Oddelenia presadzovania carodejnickeho prava, to ste nevedeli?" Harry, Ron a Hermiona pokrutili hlavami. ,,Ocakavalo sa, ze bude novym ministrom magie," pokracoval Sirius. ,,Barty Crouch je velky carodejnik s velkou carodejnou mocou a - velkou tuzbou po moci. Nie, nikdy nebol Voldemortovym stupencom," povedal, ked si precital, co videl na Harryho tvari. ,,Nie, Barty Crouch vzdy velmi otvorene vystupoval proti Temnej strane. Lenze mnozstvo ludi, odporcov Temnej strany... to by ste nepochopili... ste primladi..." - 380 - ,,To hovoril aj moj otec na Svetovom pohari," povedal Ron a na hlase mu bolo poznat, ze ho to popudzuje. ,,Nemohli by ste nam to vysvetlit?" Na Siriusovej chudej tvari sa mihol usmev. ,,Dobre, skusim..." Este raz presiel po jaskyni sem a tam a potom zacal: ,,Predstavte si, ze by teraz bol Voldemort mocny. Neviete, kto su jeho stupenci, neviete, kto pracuje prenho a kto nie; viete, ze dokaze ovladat ludi tak, aby robili strasne veci i proti svojej voli. Bojite sa o seba, o svoju rodinu, o svojich priatelov. Kazdy tyzden prichadzaju spravy o dalsej smrti, o dalsom zmiznuti, muceni... na Ministerstve magie je zmatok, nevedia, co robit, usiluju sa tajit to pred muklami, ale medzitym umieraju aj mukli. Vsade vladne hroza... panika... chaos... tak to bolo. V takych casoch v niektorych ludoch vyplava na povrch to najlepsie, v inych to najhorsie. Na zaciatku boli mozno Crouchove zasady dobre, neviem. Na ministerstve rychlo postupoval a zacal proti Voldemortovym stupencom nariadovat velmi tvrde opatrenia. Aurori dostali nove pravomoci, napriklad pravo radsej zabit nez zajat. A ja nie som jediny, koho vydali dementorom bez sudu. Crouch bojoval proti nasiliu nasilim a voci podozrivym povolil uplatnovat Neodpustitelne kliatby. Povedal by som, ze bol rovnako kruty a nemilosrdny ako mnohi na Temnej strane. Mal aj svojich zastancov - vela ludi si myslelo, ze to robi spravne, a mnohi carodejnici a carodejnice sa dozadovali, aby sa stal ministrom magie. Ked Voldemort zmizol, zdalo sa, ze je uz len otazkou casu, kedy sa dostane na najvyssi post. Lenze vtedy sa stala taka nestastna vec..." Sirius sa smutne usmial. ,,Crouchovho vlastneho syna chytili so skupinkou smrtozrutov, ktorym sa podarilo obhajit a vyhnut sa Azkabanu. Zjavne sa pokusali najst Voldemorta a vratit mu silu." ,,Chytili Crouchovho syna?" zhikla Hermiona. ,,Uhm," prikyvol Sirius, hodil kuraciu kost Hrdozobcovi a zase si sadol na zem k pecnu chleba a roztrhol ho napoly. ,,Neprijemny sok pre mileho Bartyho, viem si to predstavit. Asi mal viac casu travit doma s rodinou, vsak? Aspon obcas mal prist z prace domov zavcasu... aby poznal vlastneho syna." Lacne sa pustil do chleba. ,,Jeho syn bol tiez smrtozrut?" spytal sa Harry. - 381 - ,,Neviem," odvetil Sirius a dalej sa napchaval chlebom. ,,Ked ho priviedli, ja som uz bol v Azkabane. Toto vsetko som sa dozvedel zvacsa az potom, ked som sa dostal von. V kazdom pripade chlapca prichytili v spolocnosti stopercentnych smrtozrutov - ale mozno bol iba v nespravnom case na nespravnom mieste, tak ako ten domaci skriatok." ,,Nepokusal sa Crouch syna dostat von?" sepkala Hermiona. Siriusov smiech pripominal stekot. ,,Crouch aby pustil syna? Myslel som si, ze si ho odhadla, Hermiona! Musel odstranit vsetko, co ohrozovalo jeho povest. Cely zivot zasvatil tomu, aby sa stal ministrom magie. Videla si predsa, ze prepustil oddaneho domaceho skriatka, lebo vdaka nemu ho opat davali do suvislosti s Temnym znamenim - neprezradza ti to, aky je? Crouchove otcovske city siahali len potial, aby zabezpecil svojmu synovi proces, a pocul som, ze pre Croucha to nebolo viac ako prilezitost ukazat, ako velmi toho chlapca nenavidi... a potom ho poslal rovno do Azkabanu." ,,Nechal vlastneho syna napospas dementorom?" potichu sa spytal Harry. ,,Presne tak," prikyvol Sirius a netvaril sa ani trochu veselo. ,,Videl som, ako ho dementori priviedli, sledoval som ich cez mreze na dverach cely. Nemohol mat viac ako devatnast. Zavreli ho vedla. Vecer vzdy volal mamu. Po niekolkych dnoch stichol, hoci... na konci vzdy vsetci stichli... vykrikovali iba zo spanku..." Siriusove oci na chvilu zase stemneli, akoby niekto zavrel okenice. ,,Takze je este v Azkabane?" spytal sa Harry. ,,Nie," Sirius stisil hlas. ,,Nie, uz tam nie je. Zomrel asi o rok po tom, ako ho ta priviedli." ,,Zomrel?" ,,Nebol jediny," trpko pokracoval Sirius. ,,Vacsina sa tam zblazni a mnohi nakoniec prestanu jest. Stratia volu zit. Clovek vzdy vedel, kedy sa blizi smrt, lebo dementori ju citili a boli celi bez seba. Chlapec vyzeral chorlavo, uz ked ta prisiel. Pretoze Crouch bol taky dolezity ministersky uradnik, jemu a jeho manzelke dovolili navstevu pri smrtelnom lozku. Vtedy som videl Bartyho Croucha naposledy manzelku popri mojej cele takmer niesol. Aj ona zrejme zakratko zomrela. Od zialu. Schradla ako ten jej chlapec. Crouch si ani nepri- 382 - siel po synovo telo. Dementori ho pochovali pri pevnosti - sledoval som ich pri tom." Sirius odlozil kusok chleba, ktory si uz zdvihol k ustam, a namiesto neho siahol po flaske tekvicoveho dzusu a na dusok ju vypil. ,,A tak mily Crouch prisiel o vsetko, prave ked si myslel, ze dosiahol svoj ciel," pokracoval Sirius, ked si chrbtom ruky utrel usta. ,,V jednej chvili hrdina, uz takmer minister magie... a vzapati - syn mrtvy, manzelka mrtva, meno rodiny zneuctene a, ako som pocul uz teraz na slobode, jeho popularita velmi klesla. Po chlapcovej smrti ludia k nemu pocitovali akysi sucit a zacali si klast otazku, ako je mozne, ze taky mily mladik z dobrej rodiny tak pobludil. A dospeli k zaveru, ze otec onho nikdy velmi nedbal. Miesto ministra teda dostal Kornelius Fudge a Croucha odsunuli do Oddelenia medzinarodnej carodejnickej spoluprace." Dlho bolo ticho. Harry myslel na to, ako Crouch vtedy v lese po Svetovom pohari v metlobale vyvalil oci na neposlusneho domaceho skriatka. Preto zrejme zareagoval tak prehnane, ked Winky nasli pod Temnym znamenim. Pripomenulo mu to jeho syna, stary skandal a jeho pad na ministerstve. ,,Moody hovori, ze Crouch je posadnuty chytanim ciernych magov," povedal Harry Siriusovi. ,,Ano, pocul som, ze je to takmer jeho mania," prikyvoval Sirius. ,,Podla mojho nazoru si mysli, ze ak chyti dalsieho smrtozruta, vrati mu to jeho byvalu slavu." ,,A snoril v Snapovej pracovni!" vitazoslavne pripomenul Ron a pozrel pritom na Hermionu. ,,Viem, lenze to vobec nedava zmysel," povedal Sirius. ,,Ale dava!" rozhorcene zvolal Ron, no Sirius pokrutil hlavou. ,,Ak Crouch naozaj chcel vysetrovat Snapa, preco neprisiel do poroty Trojcarodejnickeho turnaja? Bola by to idealna zamienka navstevovat Rokfort pravidelne a sledovat ho." ,,Tak ty si myslis, ze Snape by mohol mat nieco za lubom?" spytal sa Harry, ale Hermiona mu rychlo skocila do reci. ,,Pozri, mne je fuk, co hovoris, ale Dumbledore Snapovi veri..." ,,Prestan s tym, Hermiona," netrpezlivo ju zahriakol Ron. ,,Viem, ze Dumbledore je skvely, ale to neznamena, ze prefikany cierny mag by ho nemohol oklamat." - 383 - ,,Preco teda v prvom rocniku Snape zachranil Harrymu zivot? Preco ho jednoducho nenechal zomriet?" ,,Neviem - mozno si myslel, ze Dumbledore by ho vyhodil..." ,,Co si myslis ty, Sirius?" nahlas sa spytal Harry a Ron s Hermionou sa prestali skriepit. ,,Myslim, ze obaja maju v niecom pravdu," Sirius zamyslene pozrel na Rona a Hermionu. ,,Ked som sa dozvedel, ze Snape tu uci, cudoval som sa, preco ho Dumbledore zamestnal. Snapa vzdy fascinovala cierna magia, v skole bol tym znamy. Slizky, ulisny chlapcisko s vecne mastnymi vlasmi," dodal a Harry s Ronom sa na seba uskrnuli. ,,Ked Snape prisiel do skoly, poznal viac kliatob ako hociktory siedmak a patril do partie Slizolincanov, z ktorych sa vykluli smrtozruti." Sirius ich zacal vyratuvat na prstoch. ,,Rosier a Wilkes oboch zabili aurori pred Voldemortovym padom. Manzelia Lestrangesovci su v Azkabane. Avery - pocul som, vraj sa z toho vykrutil tvrdenim, ze konal pod vplyvom Imperiusu - ten je stale na slobode. Ale pokial viem, Snapa nikdy neobvinili, ze bol smrtozrutom - niezeby to malo nejaky vyznam. Mnohych ani nechytili. A Snape je rozhodne natolko sikovny a prefikany, ze sa vedel vyhnut problemom." ,,Snape ocividne pozna Karkarova dost dobre, ale nechce, aby sa o tom vedelo," poznamenal Ron. ,,Mali ste vidiet Snapovu tvar, ked sa vcera Karkarov zjavil na elixiroch!" rychlo povedal Harry. ,,Velmi sa chcel so Snapom rozpravat, pritom tvrdil, ze sa mu vyhyba. Bol dost nervozny. Ukazal Snapovi cosi na ruke, ale nevidel som, co to bolo." ,,Ukazal mu nieco na ruke?" Sirius sa tvaril zmatene. Zamyslene si presiel prstami po spinavych vlasoch a potom znova pokrcil plecami. ,,Netusim, o co tu ide... ale ak bol Karkarov skutocne znepokojeny a hladal u Snapa odpovede..." Sirius uprene hladel na stenu jaskyne a potom sa zatvaril nahnevane. ,,Nesmieme zabudat, ze Dumbledore Snapovi veri, a ja viem, ze Dumbledore veri aj v tych pripadoch, ked mnohi neveria, ale nechapem, preco by ho nechal ucit na Rokforte, keby niekedy pracoval pre Voldemorta?" ,,Preco teda Moodyho a Croucha tak velmi zaujima Snapova pracovna?" nedalo pokoja Ronovi. - 384 - ,,Od Divookeho by som cakal, ze po prichode na Rokfort prehlada pracovnu kazdeho ucitela. Berie obranu proti ciernej magii velmi vazne," odvetil Sirius. ,,Nie som si isty, ci vobec niekomu veri, a po tom vsetkom, co zazil, sa mu ani necudujem. Musim vsak povedat, ze Moody nikdy nezabijal, ak sa tomu dalo vyhnut. Vzdy, ked to bolo mozne, priviedol podozrivych radsej zivych. Bol tvrdy, ale nikdy neklesol na uroven smrtozrutov. Ale Crouch... to je ina vec... naozaj je chory? Ak ano, preco sa teda tak namahal a dovliekol sa do Snapovej pracovne? A ak nie... co ma za lubom? Co take dolezite robil na Svetovom pohari, ked neprisiel na zapas do cestnej loze? A co robil, ked mal sediet v porote Trojcarodejnickeho turnaja?" Sirius zmlkol a hladel na stenu jaskyne. Hrdozobec prehladaval skalnatu zem, ci nahodou neprehliadol nejaku kost. Napokon Sirius pozrel na Rona. ,,Hovoris, ze tvoj brat je Crouchov osobny asistent? Mohol by si sa ho spytat, ci v poslednom case Croucha videl?" ,,Pokusim sa," pochybovacne odvetil Ron. ,,Ale musim to urobit tak, aby si nemyslel, ze Croucha z niecoho podozrievam. Percy ho zboznuje." ,,A popritom by si mohol zistit, ci maju nejake stopy po Berte Jorkinsovej," Sirius ukazal rukou na druhy vytlacok Denneho Proroka. ,,Bagman mi povedal, ze nie," poznamenal Harry. ,,Ano, tu v tomto clanku ho cituju. Vyhovara sa na Bertinu zlu pamat. No, mozno sa od tych cias, co som ju poznal, zmenila, ale Berta nikdy nebola zabudliva, prave naopak. Bola trochu obmedzena, ale klebety si pamatala velmi dobre. Prave preto si narobila mnozstvo problemov. Nikdy nevedela drzat jazyk za zubami. Myslim, ze na ministerstve bola trochu na obtiaz... mozno preto sa Bagman tak dlho neobtazoval ju hladat." Sirius si zhlboka vzdychol a posuchal si zakalene oci. ,,Kolko je hodin?" Harry pozrel na hodinky a potom si spomenul, ze odvtedy, co s nimi stravil hodinu v jazere, nefunguju. ,,Pol stvrtej," povedala Hermiona. ,,Radsej sa vratte do skoly," Sirius vstal. ,,Pocuvajte ma..." Zvlast prisne pozrel na Harryho. ,,Nechcem, aby si ma potajomky chodil navstevovat, dobre? Len mi sem posielaj spravy. Stale ma - 385 - informuj o vsetkom nezvycajnom. Ale bez dovolenia Rokfort neopustaj - pre niekoho by to mohla byt vhodna prilezitost, aby ta napadol." ,,Zatial sa ma nepokusil napadnut nikto, okrem draka a niekolkych hlbocnikov," poznamenal Harry, ale Sirius sa nanho zamracil. ,,To je jedno... Bude sa mi dychat lahsie, ked sa uz ten turnaj skonci, a to bude az v juni. A nezabudnite - medzi sebou ma volajte Smrkac, dobre?" Podal Harrymu prazdny obrusok a flasku a na rozlucku potlapkal Hrdozobca. ,,Odprevadim vas na kraj dediny, mozno niekde najdem nejake noviny." Nez vysli z jaskyne, Sirius sa znova premenil na velkeho cierneho psa a vyprevadil ich po skalnatom upati k plotu. Tu kazdemu dovolil, aby ho pohladkal po hlave, potom sa otocil a rozbehol sa popri dedine. Harry, Ron a Hermiona sa vratili do Rokvillu a potom zamierili do Rokfortu. ,,Ktovie, ci to Percy o Crouchovi vsetko vie!" uvazoval Ron uz blizko hradu. ,,Mozno mu je to jedno... zrejme by obdivoval Croucha este vacsmi. Ano, pre Percyho su pravidla svate. Pacilo by sa mu, ze ich Crouch neporusil, ani ked islo o jeho syna." ,,Percy by nikdy nikoho z rodiny nehodil dementorom," prisne namietala Hermiona. ,,Neviem," zamyslel sa Ron. ,,Keby bol presvedceny, ze stojime v ceste jeho kariere... Percy je velmi ctiziadostivy, ved vies..." Vysli po kamennych schodoch do vstupnej haly, kam z Velkej siene privialo lakave vone jedla. ,,Chudak Smrkac," zhlboka sa nadychol Ron. ,,Musi ta mat naozaj rad, Harry... Predstav si, ze sa zivi potkanmi." - 386 - DVADSIATA OSMA KAPITOLA SIALENSTVO PANA CROUCHA Harry, Ron a Hermiona sli v nedelu po ranajkach do soviarne a poslali Percymu list. Spytovali sa, ako si zelal Sirius, ci v poslednom case videl pana Croucha. Vyuzili Hedvigu, lebo uz davno nemala pracu. Pockali, kym nevyletela von oknom, a pobrali sa dolu do kuchyne odovzdat Dobbymu nove ponozky. Domaci skriatkovia ich velmi srdecne privitali, uklanali sa im a usilovne im pripravovali caj. Dobby bol darcekom uplne nadseny. ,,Harry Potter byt k Dobbymu privelmi dobry!" pistal a utieral si z obrovskych oci slzy. ,,Ved si mi tou ziabrovkou zachranil zivot, Dobby, naozaj." ,,Tie vyborne rozteky plnene kremom uz nie su?" obzeral sa Ron na natesenych a uklanajucich sa domacich skriatkov. ,,Ved si ranajkoval!" pohorsovala sa Hermiona, ale v tej chvili k nim uz niesli styria domaci skriatkovia velky strieborny podnos plny zakuskov. ,,Mali by sme nieco vziat aj pre Smrkaca," zasepkal Harry. ,,Dobry napad," schvalil Ron. ,,Aspon bude mat Kvik co robit. Nemohli by ste nam dat trochu jedla navyse?" poziadal domacich skriatkov, ti sa natesene uklonili a uz aj sa ponahlali nieco priniest. ,,Dobby, a kde je Winky?" obzerala sa Hermiona. ,,Winky byt tamto pri ohni, slecna," odvetil Dobby potichu a usi mu trochu ovisli. ,,Och, prepana," zvolala Hermiona, ked ju zbadala. Aj Harry pozrel k ohnisku. Winky sedela na to istom stolceku ako minule, bola vsak taka spinava, ze takmer splyvala so zacadenymi tehlami za nou. Odev mala otrhany a neopraty. V ruke drzala flasku datelinoveho piva, trochu sa na stolicke kymacala a uprene hladela do ohna. Vtom sa jej hlasno zackalo. - 387 - ,,Winky uz teraz stiahnut sest flias denne," sepkal Dobby Harrymu. ,,Ale ved datelinove pivo vobec nie je silne," podotkol Harry. Dobby nesuhlasne pokrutil hlavou. ,,Pre domaceho skriatka ano." Winky sa znovu zackalo. Skriatkovia, ktori priniesli zakusky, odsudzujuce na nu pozreli a vratili sa k praci. ,,Winky sa trapit, Harry Potter," smutne zasepkal Dobby. ,,Winky chciet ist domov. Winky si stale mysliet, ze pan Crouch byt jej pan, a nic, co Dobby povedat, pane, ju nepresvedcit, ze teraz jej pan byt profesor Dumbledore." ,,Hej, Winky," Harry odrazu dostal napad, siel k nej a sklonil sa. ,,Nevies, co by mohol robit pan Crouch? Prestal totiz chodit do poroty Trojcarodejnickeho turnaja." Winky zazmurkala. Jej obrovske zrenice sa sustredili na Harryho. Znovu sa trochu zakolisala a potom povedala: ,,P - pan prestat hik - chodit?" ,,Ano," potvrdil Harry. ,,Od prvej ulohy sme ho nevideli. V Dennom Prorokovi pisu, ze je chory." Winky sa zakolisala este vacsmi a kalnym pohladom hladela na Harryho. ,,Pan - hik - chory?" Spodna pera sa jej roztriasla. ,,Ale nie sme si isti, ci je to pravda," rychlo dodala Hermiona. ,,Pan potrebovat - hik - svoju Winky!" fnukal skriatok. ,,Pan nevediet - hik - starat sa o seba sam." ,,Ini ludia si vedia porobit domace prace sami, Winky," prisne povedala Hermiona. ,,Winky - hik - nerobit pre pana Croucha - hik - iba domace prace!" rozhorcene pistala Winky, nebezpecne sa kymacala a este vacsmi si pooblievala datelinovym pivom uz aj tak spinavu bluzu. ,,Pan - hik - zverit Winky - hik - najdolezitejsie - hik - najtajnejsie..." ,,Co?" spytal sa Harry. Ale Winky prudko pokrutila hlavou a zase sa pooblievala pivom. ,,Winky uchovat - hik - panovo tajomstvo," vyhlasila vzdorovite, kymacala sa a mracila sa na Harryho skuliacimi ocami. ,,Vy - hik byt dotieravy, pane!" - 388 - ,,Winky sa nesmiet takto zhovarat s Harrym Potterom!" hresil ju Dobby. ,,Harry Potter byt statocny a slachetny a Harry Potter nebyt dotieravy!" ,,On vyzvedat - hik - o sukromi a o tajomstve - hik - mojho pana - hik - a Winky byt dobry domaci skriatok - hik - Winky mlcat - hik aj ked ludia vyzvedat - hik..." Winky klesli viecka a zrazu sklzla zo stolceka pred kozub a zacala hlasno chrapat. Prazdna pivova flaska sa kotulala po kamennej dlazbe. Pribehlo pol tucta znechutenych domacich skriatkov. Jeden zdvihol flasku, ostatni zakryli Winky kockovanym obrusom a okraje zalozili dovnutra, aby ju nebolo vidiet. ,,Nam byt luto, ze to vy vidiet, pani a slecna!" pistal najblizsie stojaci skriatok a tvaril sa zahanbene. ,,My dufat, ze vy nas nesudit podla Winky, pani a slecna!" ,,Je nestastna!" rozhorcovala sa Hermiona. ,,Co keby ste ju namiesto toho prikryvania radsej utesili?" ,,Prosit o odpustenie, slecna," znovu sa ozval domaci skriatok a hlboko sa uklanal, ,,ale domaci skriatkovia nemat pravo byt nestastni, ked je praca, ktoru treba urobit, a pani, ktorym treba sluzit!" ,,Och, prepanajana!" zvolala Hermiona. ,,Teraz ma vsetci dobre pocuvajte! Mate rovnake pravo byt nestastni ako carodejnici! Mate pravo na placu a dovolenku a na poriadne oblecenie. Nemusite robit vsetko, co vam kazu - pozrite na Dobbyho!" ,,Slecna, prosim, Dobbyho z tohoto vynechat," vystrasene mumlal Dobby. Z tvari domacich skriatkov zmizli vesele usmevy. Odrazu vsetci hladeli na Hermionu, akoby bola nebezpecny sialenec. ,,My mat pre vas to jedlo!" zapistal skriatok pri Harryho lakti, strcil mu do ruk velku sunku, zo desat kolacov a ovocie. ,,Zbohom!" Domaci skriatkovia obstali Harryho, Rona a Hermionu a malymi ruckami ich tlacili z kuchyne. ,,Dakujem za ponozky, Harry Potter!" nestastne zavolal Dobby od kozuba, kde stal pri Winky zakrytej obrusom. ,,Nemohla si drzat jazyk za zubami, Hermiona?" hneval sa Ron, ked sa dvere kuchyne za nimi zabuchli. ,,Teraz nam uz nedovolia prist! Mohli sme z Winky vytiahnut nieco o Crouchovi!" ,,Och, ako keby vam na tom zalezalo," hnevala sa Hermiona. ,,Chodite sem iba kvoli jedlu!" - 389 - Cely den boli vsetci akisi podrazdeni. Harrymu nakoniec tak liezli na nervy tie ustavicne Ronove a Hermionine hadky, ze sa vecer vybral do soviarne s jedlom pre Siriusa sam. Kvik bol primaly, aby odniesol celu sunku k hore sam, a tak Harry pouzil aj dve skolske sovy. Ked za sumraku odleteli, s velkym balikom medzi sebou vyzerali velmi cudne. Harry sa vyklanal z okna, prezeral si okolie skoly, tmave sumiace vrcholky Zakazaneho lesa a naduvajuce sa plachty durmstrangskej lode. Cez kudol dymu stupajuceho z Hagridovho komina preletel orol, mieril k hradu, obletel soviaren a zmizol z dohladu. Dolu pred chalupou Hagrid cosi usilovne kopal. Harry bol zvedavy, co robi - vyzeralo to, akoby kypril novy zeleninovy zahon. Vtedy z beauxbatonskeho koca vysla madame Maxime a zamierila k Hagridovi. Zdalo sa, ze sa pokusa nadviazat s nim rozhovor. Hagrid sa oprel o ryl, ale zdalo sa, ze mu nie je velmi do reci, lebo madam Maxime sa o chvilku vratila do koca. Harrymu sa nechcelo ist do Chrabromilskej veze a pocuvat, ako Ron s Hermionou na seba vrcia, a tak sledoval Hagrida, az kym ho nepohltila tma a sovy okolo neho sa nezacali prebudzat a vyletuvat do noci. Do nasledujuceho rana sa Ronova a Hermionina zla nalada vyparila a Harrymu sa ulavilo, lebo sa nevyplnili Ronove neblahe predpovede, ze odteraz im za Hermionine urazky budu domaci skriatkovia na chrabromilsky stol posielat podradne jedla. Vajcia na slanine a udenac boli rovnako dobre ako vzdy. Ked prisla sovia posta, Hermiona netrpezlivo pozrela hore, akoby nieco cakala. ,,Percy este nestihol odpovedat," konstatoval Ron. ,,Ved sme Hedvigu poslali iba vcera." ,,Nie, o to nejde. Predplatila som si Denneho Proroka, Uz nemam chut dozvedat sa vsetko od Slizolincanov." ,,Dobry napad!" pochvalil ju Harry a aj on sledoval sovy. ,,Hej, Hermiona, myslim, ze mas stastie..." K Hermione priletela siva sova. ,,Ale noviny nema," povedala sklamane. ,,Je to..." Prekvapilo ju, ked sova pristala pred jej tanierom a za nou styri dalsie plamienky driemave, jedna sova obycajna a jedna pruzkovana. - 390 - ,,Kolko si si toho objednala?" cudoval sa Harry a zachytil Hermionin pohar, ktory krdel sov skoro prevrhol, lebo sa tlacili a kazda chcela dorucit list prva. ,,Co to ma...?" Hermiona si vzala list od sivej sovy, otvorila ho a zacala citat. ,,No toto!" vyprskla a prudko ocervenela. ,,Co sa deje?" chcel vediet Ron. ,,To je... neuveritelne..." Hodila list Harrymu, ten si hned vsimol, ze nie je pisany rukou, ale poskladany z pismeniek povystrihovanych z novin. SI PODLE DIEUCA. HARRY POTTER SI ZASLUHUJE NIEKOHO LEPSIEHO. VRAT SA, ODKIAL SI PRISLA, TY MUKELKA! ,,Vsetky su take!" zufala si Hermiona otvarajuc jeden list po druhom. ,,Harry Potter si moze najst lepsiu, nez si ty - Zasluhujes si, aby ta uvarili v zabacincoch... Fuj!" Z poslednej obalky na nu dokonca vystrekla zltozelena tekutina, ktora prenikavo pachla benzinom. ,,Neriedeny hnis z buberoz," vyhlasil Ron, ked opatrne chytil obalku a onuchaval ju. ,,Au!" Hermione do oci vhrkli slzy, pokusala sa rychlo si vreckovkou poutierat hnis z ruk, ale prsty uz mala samy bolavy pupenec, akoby si navliekla hrube hrckave rukavice. ,,Radsej bez do nemocnicneho kridla," odporucal jej Harry, ked sovy odlietali. ,,Povieme profesorke Sproutovej, kde si." ,,Varoval som ju!" pripomenul Ron, ked sa Hermiona s ubolenymi rukami ponahlala z Velkej siene. ,,Varoval som ju, aby nedrazdila Ritu Skeeterovu. Pozri na tento..." A nahlas cital jeden z listov, ktore tam Hermiona nechala: ,,Citala som v Carodejnici, ako podvadzas Harryho Pottera. Ten chlapec to uz beztak mal dost tazke. Len co si obstaram dost velku obalku, poslem ti kliatbu. Namojdusu, aby si teraz davala na seba pozor." Hermiona uz na herbologiu neprisla. Ked Harry a Ron vysli zo sklenika a presuvali sa na starostlivost o zazracne tvory, videli Malfoya, Crabba a Goyla schadzat po kamennych schodoch. Za nimi si - 391 - Pansy Parkinsonova nieco sepkala so Slizolincankami a chichotali sa. Len co Pansy zbadala Harryho, zakricala: ,,Potter, uz si sa rozisiel so svojou priatelkou? Preco bola pri ranajkach taka uplakana?" Harry si ju nevsimal. Tu radost jej nedopraje. Nechcel, aby sa dovtipila, co sposobil ten clanok v Carodejnici. Hagrid im na minulej hodine oznamil, ze s jednorozcami skoncili, a teraz cakal pred chalupou a pri nohach mal naukladane nove otvorene debnicky. Harry hned stratil naladu - hadam len nie novovyliahnute skroty? Ale ked prisiel blizsie, uvidel v nich plno hunatych ciernych tvorov s dlhymi rypacikmi. Predne labky mali nezvycajne ploche ako lopatky, zmurkali na ziakov a boli z celej tej pozornosti akesi zmatene. ,,Su to nuchaci," vysvetloval Hagrid, ked sa trieda zhrkla okolo nich. ,,Vacsinou ich najdete v baniach. Paci sa im secko, co sa ligoce... Aha, vidite?" Jeden z nuchacov odrazu vyskocil a pokusil sa odhryznut Pansy Parkinsonovej hodinky zo zapastia. Zvreskla a odskocila. ,,Su to uzitocni hladaci pokladov," pokojne pokracoval Hagrid. ,,Tak som si myslel, reku, dneska sa s nimi trochu pobavime. Vidite hento?" ukazoval na kus cerstvo prekopanej zeme, kde ho Harry vcera videl zo soviarne. ,,Zahrabal som tam zlate mince. Ten, ci nuchac ich vyhrabe najviac, dostane cenu. Len si dajte dole vsecky cennosti, vyberte si nuchaca a pustite ho." Harry si zlozil hodinky, ktore nosil uz len zo zvyku, lebo nefungovali, a odlozil si ich do vrecka. Potom si vybral nuchaca. Ten strcil dlhy rypacik Harrymu do ucha a nadsene ho onuchaval. Bol naozaj celkom mily. ,,Vydrzte," zadrzal ich Hagrid, ked pozrel do debnicky. ,,Jeden zvysuje... kto chyba? Kde je Hermiona?" ,,Musela ist do nemocnicneho kridla," povedal Ron. ,,Vysvetlime to neskor," zasepkal Harry. Pansy Parkinsonova totiz pocuvala. Bola to hadam najzabavnejsia hodina starostlivosti o zazracne tvory. Nuchaci sa vnarali do zeme a vynarali sa z nej, akoby to bola voda, a zakazdym sa ponahlali k tomu, kto ich vybral z debnicky, a vypluvali mu do ruk zlate mince. Ronov bol mimoriadne sikovny - o chvilu mal plne lono minci. - 392 - ,,Daju sa kupit ako domaci milacikovia, Hagrid?" spytal sa nadsene Ron, ked sa jeho nuchac zase vnoril do zeme a zablatil mu pritom habit. ,,Tvoja mamka by sa nepotesila, Ron. Dom by prevratili naruby. Myslim, ze maju vsecky," dodal a obisiel rozryty zahon. ,,Zahrabal som asi len stovku minci. A, tu si, Hermiona!" Po travniku k nim prichadzala Hermiona. Ruky mala poobvazovane a tvarila sa nestastne. Pansy Parkinsonova z nej nespustala oci. ,,Tak sa pozrime, jako ste dopadli!" povedal Hagrid. ,,Spocitajte si mince! Nema zmysel ich kradnut, Goyle," dodal a prizmuril uhlovocierne oci. ,,Je to leprechaunske zlato. O par hodin je fuc." Goyle vyprazdnil vrecka a tvaril sa mimoriadne namrzene. Vysvitlo, ze Ronov nuchac bol najuspesnejsi, a tak vyhru dostal Ron velikansku tabulku cokolady z Medovych labiek. V hrade zazvonilo na obednajsiu prestavku, ale Harry, Ron a Hermiona este zostali a pomahali Hagridovi ukladat nuchacov do debniciek. Harry si vsimol, ze madam Maxime ich sleduje z okna koca. ,,Co sa ti stalo s rukami, Hermiona?" znepokojene sa spytoval Hagrid. Hermiona mu porozpravala o ranajsej vyhraznej poste a o obalke s buberozovym hnisom. ,,A, moc si z toho nerob," laskavo ju upokojoval Hagrid. ,,Aj mne prislo zopar takych listov, ked Skeeterka napisala o mojej mame. ,,Si netvor a mali by ta zahlusit. Tvoja mamka zabijala nevinnych ludi a keby si mal v sebe stipku slusnosti, skocil by si do jazera." ,,Nie?!" sokovane zvolala Hermiona. ,,Ale hej," prikyvol Hagrid a naukladal debnicky s nuchacmi k stene chalupy. ,,Su to cvoci, Hermiona. Uz ich ani neotvaraj, jak dake dostanes. Nestoji ti to zato. Smar ich rovno do ohna." ,,Prisla si o zaujimavu hodinu," referoval Hermione Harry cestou do hradu. ,,Tie nuchace su celkom dobre, no nie, Ron?" Ron sa vsak mracil na cokoladu. Zdalo sa, ze ho nieco rozladilo. ,,Co sa stalo? Ma nejaku zlu chut alebo je pokazena?" spytoval sa Harry. ,,Nie," odsekol Ron. ,,Preco si mi nepovedal o tom zlate?" ,,O akom zlate?" nechapal Harry. - 393 - ,,No o tom, co som ti dal na Svetovom pohari v metlobale," povedal Ron. ,,O leprechaunskom zlate, predsa som ti nim zaplatil za vsehlad. V cestnej lozi. Preco si mi nepovedal, ze zmizlo?" Harry chvilu musel rozmyslat, kym si uvedomil, o com Ron hovori. ,,Och..." nakoniec si spomenul. ,,Neviem... ani som si nevsimol, ze zmizlo. Strachoval som sa o prutik." Vysli kamennymi schodmi a pobrali sa do Velkej siene na obed. ,,To musi byt fajn," ozval sa zrazu Ron uz za stolom, pricom si nakladal hovadzie so zemiakmi, ,,mat tolko penazi, ze si ani nevsimnes, ked ti chyba za hrst galleonov." ,,Ja som v tu noc mal ine starosti!" netrpezlivo sa ohradil Harry. ,,Predsa my vsetci. Zabudol si?" ,,Nevedel som, ze leprechaunske zlato mizne," hundral Ron. ,,Myslel som si, ze som ti to splatil. Nemal si mi dat na Vianoce ten kudleyovsky klobuk." ,,Zabudni na to, dobre?" Ron zapichol vidlicku do zemiaku a ganil nan. A potom vyhlasil: ,,Neznasam chudobu." Harry s Hermionou pozreli na seba. Ani jeden nevedel, co na to povedat. ,,Je to na figu," pokracoval Ron a stale sa mracil na zemiak. ,,Vobec sa necudujem Fredovi s Georgeom, ze sa pokusaju zarobit nejake peniaze. Keby som tak mohol aj ja. Keby som tak mal nuchaca." ,,No tak aspon vieme, co ti mame kupit na buduce Vianoce," zivo zareagovala Hermiona. Ked sa vsak Ron neprestal tvarit mrzuto, utesovala ho: ,,Ale no tak, Ron, mohlo by to byt aj horsie. Asponze nemas ruky samy hnis." S meravymi a opuchnutymi prstami sa Hermione tazko narabalo s priborom. ,,Ja tu Skeeterku nenavidim!" vybuchla prudko. ,,Za toto sa jej odplatim, aj keby som mala umriet!" Hermiona dostavala vyhrazne listy po cely tyzden a hoci sa drzala Hagridovej rady a prestala ich otvarat, niekolko zloprajnikov jej poslalo vrestadla, vybuchovali pri chrabromilskom stole a na celu sien vykrikovali urazky. Este aj ti, co clanok v Carodejnici necitali, - 394 - uz teraz vedeli o udajnom lubostnom trojuholniku Harry - Krum Hermiona. Harry mal uz po krk vysvetlovania, ze s Hermionou nechodi. ,,To po case prejde," upokojoval ju, ,,jednoducho si to nebudeme vsimat... Ludi to po case prestane bavit, zabudnu, co o mne minule napisala..." ,,Chcela by som vediet, ako odpocuva sukromne rozhovory, ked ma vstup do arealu skoly zakazany!" nahnevane krutila hlavou Hermiona. Po hodine obrany proti ciernej magii sa trochu zdrzala v triede, aby sa profesora Moodyho na nieco spytala. Ostatni sa ponahlali, lebo Moody ich podrobil takej tazkej skuske odvracania zaklinadiel, ze sa niektori pri nej lahko zranili. Harrymu tak silno mykalo usami, az si ich musel cestou z triedy pridrziavat dlanami. ,,Tak - je iste, ze Rita nepouziva neviditelny plast!" referovala Harrymu a Ronovi o chvilu zadychcana Hermiona vo vstupnej hale, kde ich dobehla, pricom odtiahla Harrymu jednu ruku z ucha, aby ju pocul. ,,Moody tvrdi, ze ju pri druhej ulohe v blizkosti porotcovskeho stola nevidel, ani nikde pri jazere!" ,,Hermiona, ma nejaky zmysel hovorit ti, aby si to nechala tak?" spytal sa Ron. ,,Nema!" tvrdohlavo odvrkla Hermiona. ,,Chcem vediet, ako mohla pocut, o com sa s Viktorom rozpravame! A ako sa dozvedela o Hagridovej mame?" ,,Mozno ti nasadila plosticu," povedal Harry. ,,Plosticu?" nechapal Ron. ,,To ako ze by jej strcila do vlasov alebo do siat nejakeho chrobaka?" Harry mu zacal vysvetlovat, ze tak volaju muklovia skryte mikrofony a odpocuvacie zariadenie. Rona to nesmierne zaujalo, ale Hermiona ich prerusila. ,,To si naozaj nikdy nemienite precitat Dejiny Rokfortu?" ,,A preco?" cudoval sa Ron. ,,Ved ty ich vies naspamat - keby nieco, spytame sa ta." ,,Vsetko, co muklovia pouzivaju namiesto carov - elektrina, pocitace, radary a podobne veci - to na Rokforte nefunguje, lebo vzduch je tu velmi nabity magiou. Nie, Rita na nacuvanie vyuziva cary, musi byt... Keby som len prisla na to, co to je... o, a ak to bude ilegalne, mam ju..." - 395 - ,,Nemame aj bez toho dost starosti?" namietal Ron. ,,Musime pripravovat aj pomstu Rite Skeeterovej?" ,,Ja vas o pomoc neprosim!" nadurdila sa Hermiona. ,,Vybavim si to sama!" A odpochodovala hore mramorovym schodiskom, ani sa len neobzrela. Harry si bol celkom isty, ze ma namierene do kniznice. ,,Stavme sa, ze pride s kopou odznakov s napisom Nenavidim Ritu Skeeterovu!?" uskrnal sa Ron. Hermiona vsak neziadala Harryho s Ronom, aby sa podielali na pomste Rite Skeeterovej, za co jej boli vdacni, lebo pred Velkou nocou im pribudlo uloh. Harry uprimne zasol, ako moze Hermiona popri tolkej cinnosti este studovat carovne metody odpocuvania. On isiel na plny plyn, aby zvladal vsetky domace ulohy, hoci nikdy nezabudol pravidelne posielat Siriusovi do jaskyne balicky s jedlom. Po minulom lete dobre vedel, ake to je byt ustavicne hladny. K balickom prikladal spravicky, ze sa nic zvlastne nedeje a stale cakaju na odpoved od Percyho. Hedviga sa vratila az koncom velkonocnych prazdnin. Percyho list bol prilozeny k balicku velkonocnych vajec od pani Weasleyovej. Harryho i Ronovo bolo tolke ako dracie vajcia, a plne domacich karameliek, Hermionino vsak mensie ako slepacie. Pri pohlade nan zosmutnela. ,,Necita tvoja mama nahodou Carodejnicu, Ron?" spytala sa potichu. ,,Ano," odvetil Ron s plnymi ustami cukrikov. ,,Vystrihuje si z nej recepty." Hermiona smutne pozrela na svoje male vajicko. ,,Nechces vidiet, co napisal Percy?" rychlo zahovaral Harry. Percyho list bol kratky a podrazdeny. - 396 - Tak ako ustavicne opakujem pre Denneho Proroka, pan Crouch si vzal zasluzene volno. Pravidelne mi posiela sovy s pokynmi. Nie, v skutocnosti som ho nevidel, ale mozete sa spolahnut - poznam predsa rukopis svojho sefa, nie? Mam dost roboty aj bez toho, aby som musel vyvracat vsetky tie absurdne chyry. Nabuduce ma neotravujte, ak to nie je nieco dolezite. Veselu Velku noc. Za normalnych okolnosti by Harry po Velkej noci usilovne trenoval na posledny zapas metlobalovej sezony. Tento rok sa vsak mal pripravovat na tretiu ulohu Trojcarodejnickeho turnaja, ale este stale nevedel, aka bude. Napokon ho v posledny majovy tyzden po hodine transfiguracie profesorka McGonagallova zdrzala v triede. ,,Dnes vecer o deviatej mate prist na metlobalovy stadion, Potter," oznamila mu. ,,Pan Bagman bude sampionov informovat o tretej ulohe." A tak vecer o pol deviatej Harry nechal Rona s Hermionou v Chrabromilskej vezi a siel dolu. Ked prechadzal cez vstupnu halu, z Biflomorskej klubovne prave vysiel Cedric. ,,Co myslis, co to bude?" spytal sa Harryho na kamennych schodoch. Vecerna obloha bola zatiahnuta. ,,Fleur stale hovori o nejakych podzemnych chodbach mysli si, ze budeme hladat poklad." ,,To by nebolo zle," odvetil Harry a pomyslel si, ze jednoducho poziada Hagrida, aby mu pozical nuchaca, ktory by to vyriesil zanho. Potme kracali k metlobalovemu stadionu, zabocili cez medzeru medzi tribunami a vysli na ihrisko. ,,Co to tu porobili?" rozhorcene zvolal Cedric a prudko zastal. Metlobalovy stadion uz nebol rovny a hladky. Vyzeralo to, akoby na nom niekto postavil dlhe a nizke mury, ktore sa klukatili a krizovali roznymi smermi. ,,To su zive ploty!" zvolal Harry, ked sa k jednemu sklonil, aby si ho prezrel zblizka. ,,Hej, vy tam!" ozval sa vesely hlas. - 397 - Uprostred ihriska stal Bagman s Krumom a Fleur. Harry so Cedricom zamierili k nim preskakujuc kriky. Fleur sa na Harryho siroko usmiala. Odvtedy, co zachranil jej sestru z jazera, sa k nemu spravala celkom inak. ,,No co poviete?" spokojne sa spytoval Bagman, ked Harry a Cedric zdolali posledne kriky. ,,Pekne nam to rastie, vsak? Este mesiac a Hagridovi narastu na sedem metrov. Nebojte sa," dodal s uskrnom, ked si vsimol zdeseny vyraz na Cedricovej a Harryho tvari, ,,po skonceni turnaja bude vase metlobalove ihrisko take ako predtym. Predpokladam, ze uz viete, co to tu chystame." Chvilu nikto nevravel nic. ,,Labyrint," zahundral napokon Krum. ,,Spravne!" prikyvol Bagman. ,,Labyrint. Tretia uloha je skutocne velmi jasna. Trojcarodejnicky pohar sa bude nachadzat v strede labyrintu. Prvy reprezentant, ktory sa ho dotkne, ziska plny pocet bodov." ,,Mame jednoducho prejst cez labyrint?" spytala sa Fleur. ,,Budu v nom prekazky," veselo vysvetloval Bagman a hojdal sa na patach. ,,Hagrid nam poskytne nejake tvory... potom bude treba prekonat nejake kuzla... a tak podobne. Sampioni na veducej pozicii dostanu vyhodu a pojdu prvi." Bagman sa uskrnul na Harryho a Cedrica. ,,Potom vojde pan Krum... a napokon slecna Delacourova. Ale sancu budete mat vsetci, vsetko zavisi od toho, ako rychlo prekonate prekazky. Malo by to byt zabavne, nie?" Harry, ktory pridobre vedel, ake tvory pravdepodobne doda Hagrid na takuto prilezitost, si pomyslel, ze to sotva bude zabava. Zdvorilo vsak prikyvol tak ako ostatni reprezentanti. ,,No vyborne... takze ak nemate dalsie otazky, vratime sa do hradu, dobre? Je tu trochu chladno." Ked vychadzali z dorastajuceho labyrintu, Bagman sa ponahlal k Harrymu. Harry mal pocit, ze mu zase chce ponukat pomoc, ale v tej chvili ho Krum poklepal po pleci. ,,Mozes na slovicko?" ,,Ano, pravdaze," trochu prekvapene odvetil Harry. ,,Mozes ist so mnou?" ,,Jasne," zvedavo prikyvol Harry. Bagman sa zatvaril trochu znepokojene. ,,Pockam na teba, Harry, dobre?" - 398 - ,,Nie, to je v poriadku, pan Bagman," Harry potlacil usmev, ,,myslim, ze trafim do hradu aj sam, dakujem." Harry s Krumom odchadzali zo stadiona spolu, ale Krum nezamieril k durmstrangskej lodi. Namiesto toho kracal k lesu. ,,Preco ideme tadeto?" spytal sa Harry, ked minuli Hagridovu chalupu a osvetleny beauxbatonsky koc. ,,Nechcem, aby nas niekto pocul," kratko odvetil Krum. Ked napokon nasli tiche miesto nedaleko vybehu beauxbatonskych koni, Krum v tieni stromov zastal a otocil sa k Harrymu. ,,Chcem vediet," povedal zamracene, ,,co je medzi tebou a Harmi-vonou." Harry, ktory podla Krumovho tajnostkarskeho spravania cakal nieco ovela vaznejsie, prekvapene nanho pozrel. ,,Nic," odvetil. No Krum sa nanho neprestaval mracit a Harry, ktory si az teraz uvedomil, aky je Krum vysoky, pokracoval. ,,Sme priatelia. Nie je moje dievca a nikdy nebola. To si len ta Skeeterka vymyslela." ,,Har-mi-vona o tebe velmi casto rozprava," povedal Krum a podozrievavo pozrel na Harryho. ,,Ano, pretoze sme priatelia." Zdalo sa mu neuveritelne, ze vedie takyto rozhovor s Viktorom Krumom, slavnym metlobalovym hracom, ucastnikom medzinarodnych turnajov. Ako keby ho osemnastrocny Krum povazoval za rovnocenneho partnera - skutocneho rivala... ,,Nikdy si... ty si ne..." ,,Nie," velmi rozhodne odvetil Harry. Krum sa zatvaril trochu spokojnejsie. Chvilu uprene hladel na Harryho a potom povedal: ,,Lietas velmi dobre. Sledoval som ta pri prvej ulohe." ,,Dakujem," Harry sa usmial a odrazu sa aj sam citil ovela vyssi. ,,Ja som ta videl na Svetovom pohari. Ta Vronskeho finta, skutocne..." Vtom sa medzi stromami za Krumom nieco pohlo a Harry, pretoze mal uz skusenosti, co by tak mohlo v lese striehnut, instinktivne chytil Kruma za ruku a potiahol ho. ,,Co je to?" Harry pokrutil hlavou a hladel na miesto, kde zbadal pohyb. Strcil ruku pod habit a chytil prutik. - 399 - Odrazu sa spoza vysokeho duba vytackal nejaky muz. V prvom okamihu ho Harry nespoznal, no potom si uvedomil, ze je to... pan Crouch. Vyzeral, akoby bol niekolko dni na cestach. Na kolenach mal habit roztrhany a zakrvaveny, zarastenu tvar doskriabanu a od vycerpania popolavu. Jeho predtym vzdy upravene vlasy a fuzy uz velmi potrebovali mydlo a noznice. To vsetko vsak nebolo nic v porovnani s tym, ako sa spraval. Nieco si hundral a gestikuloval, akoby sa rozpraval s niekym, koho vidi len on sam. Harrymu zivo pripominal stareho tulaka, ktoreho raz videl, ked bol s Dursleyovcami na nakupoch. Aj ten sa zhovaral so vzduchom. Teta Petunia chytila Dudleyho za ruku a tahala ho na druhu stranu ulice, aby sa mu vyhla, a stryko Vernon potom urobil rodine dlhu prednasku o tom, ako by on nalozil so zobrakmi a tulakmi. ,,Nebol to rozhodca?" spytoval sa Krum a zizal na pana Croucha. ,,Nie je z vasho ministerstva?" Harry prikyvol, chvilku vahal, ale potom pomaly siel k panu Crouchovi. Ten nanho ani nepozrel, nadalej sa rozpraval s nedalekym stromom. ,,...a ked to urobite, Weatherby, poslite sovu Dumbledorovi s potvrdenim o pocte durmstrangskych studentov. Karkarov nam prave oznamil, ze ich na turnaj privedie az dvanast..." ,,Pan Crouch?" opatrne ho oslovil Harry. ,,... a poslite dalsiu sovu madam Maxime, mozno sa rozhodne doplnit pocet svojich studentov, ked to Karkarov zaokruhlil na rovny tucet... urobte to, Weatherby, dobre? Dobre? Dob..." Pan Crouch vyvaloval oci na strom a otvaral usta, akoby mu nieco hundral, ale z hrdla mu nevychadzal nijaky zvuk. Potom sa zatackal a klesol na kolena. ,,Pan Crouch?" nahlas zvolal Harry. ,,Je vam nieco?" Crouch strasidelne gulal ocami. Harry sa otocil ku Krumovi, ktory ho nasledoval k stromom a vylakane hladel na Croucha. ,,Co sa mu stalo?" ,,Neviem," zasepkal Harry. ,,Pocuj, radsej bez niekoho zavolat..." ,,Dumbledore!" zhikol pan Crouch. Naciahol sa a schmatol Harryho za habit, tahal ho blizsie, hoci pohlad upieral kamsi ponad neho. ,,Musim... ist... za Dumbledorom..." - 400 - ,,Dobre," upokojoval ho Harry, ,,ak vstanete, pan Crouch, mozeme ist do..." ,,Urobil som... hlupost..." dychcal pan Crouch. Vyzeral ako sialenec. Gulal vyvalenymi ocami a po brade mu stekali sliny. Kazde slovo ho ocividne stalo obrovsku namahu. ,,Musim... povedat... Dumbledorovi..." ,,Vstante, pan Crouch," nahlas a jasne mu prikazal Harry. ,,Vstante, odvediem vas k Dumbledorovi!" Oci pana Croucha sa zastavili na Harrym. ,,Kto... ste?" zasepkal. ,,Som student," povedal Harry a obzrel sa na Kruma, aby mu pomohol, ale Krum sa drzal obdalec a bol zjavne velmi nervozny. ,,Ty nie si... jeho?" sepkal Crouch a usta mu zostali otvorene. ,,Nie," povedal Harry, hoci ani najmenej netusil, co tym Crouch myslel. ,,Dumbledorov?" ,,Presne tak." Crouch si ho pritiahol blizsie. Harry sa pokusil uvolnit si habit, ale Crouchovo zovretie bolo prisilne. ,,Varuj... Dumbledora..." ,,Privediem Dumbledora, ak ma pustite," naliehal Harry. ,,Len ma pustite, pan Crouch, a idem ponho..." ,,Dakujem, Weatherby, a ked to urobite, dal by som si salku caju. O chvilu pride moja manzelka so synom, dnes vecer ideme s panom a panou Fudgeovcami na koncert." Crouch sa uz zase plynule rozpraval so stromom a zdalo sa, ze nikoho nevnima, co Harryho prekvapilo a ani si nevsimol, ze Crouch ho uz pustil. ,,Ano, moj syn nedavno ziskal dvanast VCU, to je velmi uspokojive, ano, dakujem, ano, som naozaj hrdy. Keby ste mi mohli priniest ten list od andorrskeho ministra magie, myslim, ze si najdem chvilku casu pripravit odpoved..." ,,Zostan tu s nim!" poziadal Harry Kruma. ,,Idem po Dumbledora. Budem tam rychlejsie - viem, kde je jeho pracovna." ,,Je sialeny," pochybovacne pokrutil hlavou Krum hladiac na Croucha, ktory stale cosi blabotal stromu, ocividne presvedceny, ze je to Percy. - 401 - ,,Len zostan s nim," povedal Harry a vstaval, ale jeho pohyb akoby vyvolal dalsiu nahlu zmenu v Crouchovi, silno Harryho objal okolo kolien a tahal naspat k zemi. ,,Nenechavaj... ma!" sepkal a znovu mal oci vyvalene. ,,Utiekol... som... musim varovat... musim povedat... stretnut sa... s Dumbledorom... moja chyba., vsetko som zavinil... Berta... mrtva... vsetko je moja vina... moj syn... moja chyba... povedz Dumbledorovi... Harry Potter... Knieza temnot... silnejsi... Harry Potter..." ,,Privediem Dumbledora, ak ma pustite, pan Crouch!" povedal Harry a nazlostene sa obratil ku Krumovi. ,,Pomozes mi, prosim?" Krum celkom vyplaseny podisiel blizsie a cupol si ku Crouchovi. ,,Len ho tu drz," kazal mu Harry a vytrhol sa panu Crouchovi. ,,Vratim sa aj s Dumbledorom." ,,Ponahlaj sa, dobre?" zavolal za nim Krum, ked sa Harry rozbehol do tmy k hradu. Boli sami - Bagmana, Cedrica a Fleur uz nebolo vidiet. Harry letel hore kamennymi schodmi, cez dubove hlavne dvere, po mramorovom schodisku na druhe poschodie. O pat minut sa uz rutil ku kamennej prisere, ktora stala v polovici prazdnej chodby. ,,Cit-citronova zmrzlina!" vyhrkol zadychcane. To bolo heslo ku skrytemu schodisku, ktore viedlo k Dumbledorovej kancelarii - prinajmensom pred dvoma rokmi to heslo platilo, ale ocividne ho zmenili, lebo kamenna prisera neozila a neodskocila nabok, nehybne tam stala a zlovestne na Harryho zazerala. ,,Pohni sa!" krical Harry. ,,No tak!" Lenze na Rokforte sa nikdy nic nepohlo preto, ze niekto krical, a Harry vedel, ze to nema zmysel. Obzrel sa po prazdnej chodbe. Mozno je Dumbledore v zborovni. Zo vsetkych sil sa rozbehol ku schodom... ,,POTTER!" Harry prudko zabrzdil a obzrel sa. Zo skryteho schodiska za kamennou priserou sa prave vynoril Snape. Kym privolaval Harryho, stena sa za nim zatvarala. ,,Co tu hladate, Potter?" ,,Musim ist za profesorom Dumbledorom!" odvetil Harry, bezal naspat a zastal pred Snapom. ,,Ide o pana Croucha... prave sa zjavil... je v lese... dozaduje sa..." ,,Co to trepete?" zasipel Snape a cierne oci sa mu leskli. ,,O com to hovorite?" - 402 - ,,Pan Crouch!" krical Harry. ,,Z ministerstva! Je chory alebo co... je v lese, chce vidiet Dumbledora! Len mi povedzte heslo do..." ,,Pan riaditel nema kedy, Potter," povedal Snape a tenke pery sa mu vykrivili do neprijemneho usmevu. ,,Musim to oznamit Dumbledorovi!" reval Harry. ,,Nepoculi ste ma, Potter?" Harry videl, ze Snape sa ohromne zabava na tom, ze Harrymu odoprel, co od neho tak naliehavo ziada. ,,Pozrite," nahnevane hovoril Harry. ,,Crouchovi sa nieco stalo... je... zblaznil sa... hovori, ze chce varovat..." Kamenna stena za Snapom sa otvorila. Stal tam Dumbledore v dlhom zelenom habite so zvedavym vyrazom na tvari. ,,Mate nejaky problem?" pozrel na Harryho i na Snapa. ,,Pan profesor!" Harry predbehol Snapa, ,,pan Crouch je tu... je dole v lese, chce s vami hovorit!" Harry cakal, ze mu Dumbledore bude klast otazky, ale odlahlo mu, ked nic take neurobil. ,,Ved ma," zavelil okamzite, rozbehol sa po chodbe za Harrym a Snapa nechali stat vedla kamennej prisery - tvaril sa dva razy skaredsie nez ona. ,,Co pan Crouch povedal, Harry?" spytoval sa Dumbledore uz na mramorovom schodisku. ,,Hovoril, ze vas chce varovat... povedal, ze urobil nieco hrozne... spominal svojho syna... a Bertu Jorkinsovu... a - a Voldemorta... nieco o tom, ze Voldemort je zase silnejsi." ,,Jasne," prikyvol Dumbledore a vonku zrychlil krok. ,,Nesprava sa normalne," Harry bezal popri Dumbledorovi. ,,Zda sa, ze nevie, kde je. Stale rozprava, akoby si myslel, ze je pri nom Percy Weasley, a potom sa zrazu zmeni a tvrdi, ze s vami musi hovorit... nechal som ho tam s Viktorom Krumom." ,,S tym?" prisne povedal Dumbledore a este vacsmi natiahol krok, takze Harry musel bezat, aby mu stacil. ,,Nevies, ci videl pana Croucha este niekto iny?" ,,Nie," odvetil Harry. ,,Prave sme sa s Krumom rozpravali - pan Bagman nam oznamil, aka bude tretia uloha - my sme zaostali a potom sme videli, ako pan Crouch vychadza z lesa..." ,,Kde su?" spytal sa Dumbledore, ked sa z tmy vynoril beauxbatonsky koc. - 403 - ,,Tamto," Harry predbehol Dumbledora a viedol ho pomedzi stromy. Uz nepocul Crouchov hlas, ale vedel, kam ide, nebolo to daleko od beauxbatonskeho koca... niekde tu... ,,Viktor?!" krical Harry. Nikto neodpovedal. ,,Boli tu," tvrdil Harry Dumbledorovi. ,,Urcite boli niekde tu..." ,,Lumos," zvolal Dumbledore a zdvihol rozsvieteny prutik. Jeho tenky luc prechadzal od jedneho cierneho kmena k druhemu a osvetloval zem. A vtom dopadol na par noh. Harry s Dumbledorom sa ta rozbehli. Krum lezal na zemi. Zdalo sa, ze je v bezvedomi. Po panu Crouchovi nebolo nikde ani stopy. Dumbledore sa sklonil nad Kruma a opatrne mu nadvihol viecko. ,,Omraceny," skonstatoval potichu. Jeho polmesiacikovite okuliare sa zaleskli vo svetle z prutika, ked nakukal za okolite stromy. ,,Nemam niekoho zavolat?" navrhol Harry. ,,Madam Pomfreyovu?" ,,Nie," odvetil Dumbledore. ,,Zostan tu." Zdvihol prutik do vzduchu a zamieril nim smerom k Hagridovej chalupe. Harry videl, ze z neho vyletelo volaco striebriste a odlieta to pomedzi stromy ako duch vtaka. Potom sa Dumbledore znova sklonil nad Viktora Kruma, namieril nanho prutik a zasepkal: ,,Ennervate." Krum omamene otvoril oci. Ked uvidel Dumbledora, pokusil sa sadnut si, ale Dumbledore mu polozil ruku na plece a zadrzal ho. ,,Napadol ma!" mumlal Krum a chytil sa za hlavu. ,,Ten stary blazon ma napadol. Obzrel som sa, kam isiel Potter, a on ma zozadu napadol!" ,,Chvilu lez a nehyb sa," prikazal Dumbledore. Vtom zaculi dunive kroky a pribehol Hagrid s Tesakom za patami. V ruke niesol kusu. ,,Profesor Dumbledore!" zvolal a vyvaloval oci. ,,Harry... co sa...?" ,,Hagrid, musis zohnat profesora Karkarova," poziadal ho Dumbledore. ,,Jeho studenta napadli. Potom hned laskavo upozornite profesora Moodyho..." ,,Netreba, Dumbledore," ozvalo sa chraplave zavrcanie. ,,Som tu." Moody s rozsvietenym prutikom krivkal k nim, opierajuc sa o palicu. - 404 - ,,Doparoma aj s nohou," zlostil sa. ,,Bol by som tu rychlejsie... co sa stalo? Snape hovoril cosi o Crouchovi..." ,,O Crouchovi?" nechapal Hagrid. ,,Hagrid, toho Karkarova, prosim!" prisne zopakoval Dumbledore. ,,Ach, ano... uz bezim, pan profesor..." prikyvol Hagrid, otocil sa, zmizol medzi stromami a Tesak sa hnal za nim. ,,Neviem, kde Barty Crouch je, ale je velmi dolezite, aby sme ho nasli," povedal Dumbledore Moodymu. ,,Idem na to," zahucal Moody a s vytiahnutym prutikom odkrivkal do lesa. Ani Dumbledore, ani Harry neprehovorili, kym nepoculi, ze sa vracia Hagrid s Tesakom. Za nimi sa ponahlal Karkarov. Mal na sebe svoj hladky striebristy kozuch a bol bledy a vylakany. ,,Co je to?" zvolal, ked uvidel Kruma na zemi a Dumbledora s Harrym vedla neho. ,,Co sa deje?" ,,Napadli ma!" Krum si sadol a suchal si hlavu. ,,Pan Crouch, ci ako sa to vola..." ,,Crouch vas napadol? Crouch vas napadol? Rozhodca Trojcarodejnickeho turnaja?" ,,Igor," zacal Dumbledore, ale Karkarov sa vystrel, krcovite si drzal vpredu kozuch, sinavy od zlosti. ,,Zrada!" reval, ukazujuc na Dumbledora. ,,To je sprisahanie! Vy a vase Ministerstvo magie ste ma sem prilakali pod falosnou zamienkou, Dumbledore! Toto nie je vyrovnany boj! Najprv do turnaja prepasujete Pottera, hoci nema dohodnuty vek! A teraz sa jeden z vasich ministerskych kamaratov pokusil vyradit mojho sampiona z boja! Cele to smrdi pokrytectvom a korupciou a vy, Dumbledore, s vasimi recickami o uzsej medzinarodnej spolupraci carodejnikov, o obnoveni starych zvazkov, o zabudnuti na spory... Viete, co si o vas myslim? Aha!" Karkarov si odplul k Dumbledorovym noham. Hagrid ho okamzite schmatol za kozuch, zdvihol do vzduchu a smaril o najblizsi strom. ,,Ospravedlnte sa!" zahucal na Karkarova, ktory lapal dych, lebo Hagrid ho drzal pod krkom a nohy mu hompalali vo vzduchu. ,,Hagrid, nie!" skrikol Dumbledore a v ociach sa mu blyskalo. - 405 - Hagrid stiahol ruku, ktorou pritlacal Karkarova k stromu, a ten sklzol popri kmeni na zem a zostal lezat na kopke pri korenoch a na hlavu mu spadlo zopar odlomenych vetviciek. ,,Vyprevad, prosim ta, Harryho do hradu, Hagrid," prisne prikazal Dumbledore. Rozhorceny Hagrid sa mracil na Karkarova. ,,Mozno by som mal radsej zostat tu, pan riaditel..." ,,Odvedies Harryho do skoly, Hagrid," energicky zopakoval Dumbledore. ,,Vezmes ho rovno do Chrabromilskej veze. A ty, Harry, chcem, aby si zostal tam. Cokolvek by si chcel urobit - trebars poslat sovu - vsetko moze pockat do rana, rozumel si?" ,,Eh... ano," odvetil Harry a hladel nanho. Ako mohol Dumbledore vediet, ze prave myslel na to, ze hned posle Kvika k Siriusovi so spravou, co sa stalo? ,,Necham s vami Tesaka, pan riaditel," povedal Hagrid a hrozivo pozrel na Karkarova, ktory stale lezal pod stromom zamotany do kozucha a zapleteny do korenov ,,Zostan, Tesak. Podme, Harry." Mlcky presli okolo beauxbatonskeho koca a kracali k hradu. ,,Jako sa opovazil!" vrcal Harry, ked prechadzali okolo jazera. ,,Jako si dovolil obvinit Dumbledora? Jako keby bol Dumbledore schopny cosik take urobit! Jako keby Dumbledore chcel, aby si ty bol v tom turnaji. Prisamvacku, uz davno som nevidel Dumbledora takeho ustaraneho jako v poslednom case. A ty!" Hagrid odrazu nahnevane flochol na Harryho a ten zarazene pozrel nanho. ,,Co si robil s tym prekliatym Krumom? Ved je z Durmstrangu. Harry! Mohol ta tam prekliat! To ta Moody nic nenaucil? Ked si predstavim, ze si sa nechal od neho tak zlakat celkom sam..." ,,Krum je fajn," obhajoval ho Harry uz vo vstupnej hale. ,,Vobec ma nechcel prekliat, chcel sa iba porozpravat o Hermione..." ,,Aj s nou sa povypravam, ved dockaj," mracil sa Hagrid a dupotal po schodoch. ,,Cim menej mate do cinenia s tymi cudzincami, tym lepsie. Nikomu z nich nemozete verit." ,,Ty si s madam Maxime vychadzal dobre," nahnevane mu odsekol Harry. ,,Ani mi hu nespominaj!" zahucal Hagrid a v tej chvili vyzeral skutocne hrozivo. ,,Uz viem, jaka je! Teraz sa chce udobrit, chce odo mna vylakat, co bude v tretej ulohe. Ha! Nikomu z nich never!" - 406 - Hagrid mal taku zlu naladu, ze Harry bol celkom rad, ked sa s nim pred Tucnou panou rozlucil. Preliezol cez portretovy otvor do klubovne a ponahlal sa do kuta k Ronovi a Hermione, aby im porozpraval, co sa stalo. - 407 - DVADSIATA DEVIATA KAPITOLA SEN ,,Vychadza mi z toho, ze bud pan Crouch napadol Viktora, alebo ich oboch napadol niekto iny, ked sa Viktor obzeral," uvazovala Hermiona nahlas a suchala si celo. ,,Musel to byt Crouch," okamzite zareagoval Ron. ,,Preto zmizol, ked ta prisli Dumbledore s Harrym. ,,Ja si to nemyslim," krutil hlavou Harry. ,,Bol slaby, pochybujem, ze by sa dokazal odmiestnit, alebo inak zmiznut." ,,Na uzemi Rokfortu sa nemozes odmiestnit! Kolko raz vam to mam este opakovat?" pohorsovala sa Hermiona. ,,Ale dobre... a co takato teoria," vzrusoval sa Ron. ,,Krum napadol Croucha - nie, pockajte - a potom sam seba omracil!" ,,A pan Crouch sa vyparil, nie?" odrovnala ho Hermiona chladne. ,,Ach, ano..." Svitalo. Harry, Ron a Hermiona sa velmi zavcasu vykradli zo spalni a ponahlali sa do soviarne poslat spravu Siriusovi. Teraz tam stali a hladeli na areal skoly ponoreny v hmle. Vsetci traja boli bledi a oci mali opuchnute, lebo sa dlho do noci rozpravali o panu Crouchovi. ,,Prejdime si to znova, Harry," navrhla Hermiona. ,,Co vlastne pan Crouch povedal?" ,,Hovoril som vam, ze to velmi nedavalo zmysel. Vravel, ze chce Dumbledora pred niecim varovat. Urcite spomenul Bertu Jorkinsovu a nabeton si mysli, ze je mrtva. Stale opakoval, ze je na vine on... Spominal svojho syna." ,,No to veru bol na vine on," podrazdene podotkla Hermiona. ,,Bol nepricetny," pokracoval Harry. ,,Chvilami si myslel, ze jeho manzelka a syn su este nazive, a potom sa zasa zhovaral akoby s Percym a prikazoval mu, co treba robit." - 408 - ,,A... pripomen mi, co to povedal o Ved-Vies-Kom?" opatrne sa spytal Ron. ,,Uz som ti povedal," otupene zopakoval Harry. ,,Vraj nabera silu." Nastalo ticho. Potom Ron nevelmi presvedcivo tvrdil: ,,Bol predsa nepricetny, ako si vravel, takze polovica z toho bolo zrejme iba bluznenie..." ,,Najrozumnejsie vyzeral, ked sa pokusal hovorit o Voldemortovi," odvetil Harry a Ron sa pri tom mene strhol. ,,Nevedel dat dohromady dve slova, ale to vtedy, ked si zrejme uvedomoval, kde je a co chce urobit. Stale opakoval, ze sa musi stretnut s Dumbledorom." Harry sa odvratil od okna a hladel na tramy. Mnohe bidielka boli napoly prazdne, tu a tam sa z nocneho lovu vratila nejaka sova s mysou v zobaku. ,,Keby ma Snape nebol zdrzal," zlostne vravel Harry, ,,mohli sme tam prist vcas. ,Riaditel nema kedy, Potter... co to trepete, Potter?' Preco jednoducho nemohol ustupit z cesty?" ,,Mozno nechcel, aby si sa ta dostal!" rychlo nadskrtol Ron. ,,Mozno - vydrz - co myslis, ako rychlo by sa mohol dostat do lesa? Myslis, ze by mal sancu predbehnut vas dvoch s Dumbledorom?" ,,Nie, pokial by sa nezmenil na netopiera alebo nieco podobne." ,,Z neho by vystalo vsetko," zamumlal Ron. ,,Musime ist za profesorom Moodym," vyhlasila Hermiona. ,,Musime zistit, ci nasiel pana Croucha." ,,Ak mal pri sebe Zaskodnicku mapu, malo by to byt lahke," odvetil Harry. ,,Lenze Crouch uz mohol byt mimo arealu a mapa ukazuje iba po jeho hranice," pripomenul Ron. ,,Psst!" zahriakla ich zrazu Hermiona. Niekto siel po schodoch do soviarne. Harry pocul dva skriepiace sa hlasy, ktore boli coraz blizsie. ,,...to je vydieranie, to by sme sa mohli dostat do peknej kase..." ,,...dosial sme predsa boli slusni, teraz je nacase, aby sme hrali spinavu hru tak ako on. Nepacilo by sa mu, keby sa minister magie dozvedel, co urobil..." ,,Hovorim ti, ze ak to napises, je to vydieranie!" ,,Ano, ale keby sme dostali peknu tucnu odmenu, to by ti bolo vhod, vsakze?" - 409 - Dvere soviarne sa otvorili. Vosli Fred a George, no ked uvideli Harryho, Rona a Hermionu, zastali ako skameneni. ,,Co tu robite?" spytali sa Ron i Fred zaroven. ,,Posielame list," odvetili jednohlasne Harry s Georgeom. ,,O tomto case?" naraz sa ozvali Hermiona a Fred. Fred sa uskrnul. ,,Dobre - my sa nebudeme vypytovat vas, co robite, ak sa vy nebudete pytat nas," navrhol. V rukach drzal zapecatenu obalku. Harry pozrel na nu, ale Fred, ci uz nahodou, alebo umyselne, posunul ruku tak, ze meno nebolo vidiet. ,,Nechceme vas teda zdrziavat," posmesne sa uklonil Fred ukazujuc na dvere. Ron sa ani nepohol. ,,Koho vydierate?" spytal sa. Uskrn z Fredovej tvare zmizol. Harry si vsimol, ze George najprv ukosom pozrel na Freda a potom sa usmial na Rona. ,,Nebud hlupy, iba som zartoval," povedal nenutene. ,,Mne sa nezdalo," odsekol Ron. Fred s Georgeom si vymenili pohlady a nato Fred povedal: ,,Uz som ti hovoril, Ron, ze do toho nemas strkat nos, ak chces, aby ti zostal taky, aky je. I ked neviem, preco by si to chcel..." ,,Ak niekoho vydierate, tyka sa to aj mna," prikro namietol Ron. ,,George ma pravdu, mohli by ste zle dopadnut." ,,Hovoril som ti, ze som zartoval," opakoval George. Podisiel k Fredovi, vytiahol mu list z ruk a zacal ho privazovat k nohe najblizsej sovy. ,,Uz sa zacinas podobat na nasho starsieho brata, Ron. Len tak dalej a bude z teba prefekt." ,,Nebude!" rozculoval sa Ron. George odniesol sovu k oknu a ta odletela. Potom sa otocil a usmial sa na Rona. ,,Tak prestan ludi dirigovat. Ahoj." A obe dvojicky odisli zo soviarne. Harry, Ron a Hermiona pozreli na seba. ,,Myslite, ze o tom vsetkom nieco vedia?" sepkala Hermiona. ,,O Crouchovi a tom ostatnom?" ,,Nie," ubezpecoval ju Harry. ,,Keby to bolo az take vazne, niekomu by to iste povedali. Povedali by to Dumbledorovi." Na Ronovi vsak bolo vidiet, ze je nesvoj. - 410 - ,,Co je?" spytala sa ho Hermiona. ,,Ale, ja neviem," zacal pomaly, ,,neviem, ci by to povedali. Su posadnuti zarabanim penazi, vsimol som si to, v poslednom case som s nimi bol castejsie, ked... ked... no ved vies..." ,,Ked sme sa nerozpravali," dokoncil namiesto neho Harry. ,,Ano, ale vydieranie..." ,,To pre ten ich napad s predajnou zabavnych carodejnickych pomocok. Myslel som si, ze o nej hovoria iba preto, aby rozculili mamku, ale myslia to vazne, chcu si ju otvorit. Uz budu na Rokforte iba rok a stale opakuju, ze je cas mysliet na buducnost, tatko im nemoze pomahat a vraj potrebuju zlato do zaciatku." Aj Hermiona uz znervoznela. ,,Ano, ale... hadam by kvoli zlatu nespravili nieco protizakonne?" ,,Nie?" Ron sa tvaril pochybovacne. ,,Neviem, ale nikdy si z pravidiel nerobili tazku hlavu." ,,Dobre, lenze tu ide o zakon," vystrasene odvetila Hermiona. ,,To nie je nejaky obycajny skolsky poriadok. Za vydieranie by dostali ovela horsi trest, ako je zostat po skole. Ron... mozno by si to radsej mal povedat Percymu..." ,,Zblaznila si sa? Percymu? Ten by asi urobil to co Crouch a udal by ich." Hladel na okno, cez ktore vyletela Fredova a Georgeova sova a potom povedal: ,,Podme na ranajky." ,,Myslite, ze je priskoro ist za profesorom Moodym?" spytala sa Hermiona na tocitom schodisku. ,,Ano," odvetil Harry. ,,Zrejme by nas vyhodil aj s dverami, keby sme ho zobudili takto na svitani. Myslel by si, ze ho chceme napadnut v spanku. Radsej pockajme do prestavky." Dejiny magie sa este nikdy tak nevliekli. Harry ustavicne pozeral na Ronove hodinky, lebo svoje uz definitivne vyhodil, lenze tie sa posuvali tak pomaly, akoby prestali fungovat tiez. Vsetci traja boli taki unaveni, ze by si boli najradsej polozili hlavy na lavice a spali, dokonca ani Hermiona si nerobila poznamky ako zvycajne, podopierala si hlavu a nesustredene hladela na profesora Binnsa. Ked nakoniec zazvonilo, ponahlali sa po chodbach k ucebni obrany proti ciernej magii. Mali stastie, profesor Moody z nej prave vychadzal. Vyzeral rovnako unavene ako oni. Viecko normalneho oka mu ovisalo, a tak jeho tvar posobila este nesumernejsie nez zvycajne. - 411 - ,,Pan profesor!" zavolal Harry, ked sa k nemu predierali pomedzi dav. ,,Zdravim, Potter," zahucal Moody. Jeho carovne okolo hladelo na dvojicu prvakov, ktori nervozne zrychlili krok. Oko sa pregulilo a sledovalo ich aj zozadu, kym nezasli za roh. Az potom znova prehovoril. ,,Podte sem." Odstupil a vpustil ich do prazdnej triedy, krivkajuc za nimi, a zavrel dvere. ,,Nasli ste ho?" spytal sa Harry bez uvodu. ,,Pana Croucha?" ,,Nie," odvetil Moody. Sadol si za stol, potichu zastonal, ked si vystieral drevenu nohu, a vytiahol si prirucnu flasku. ,,Pouzili ste mapu?" vyzvedal sa Harry. ,,Pravdaze," odvetil Moody a upil si z flasky. ,,Vzal som si z teba priklad, Potter. Privolal som ju zo svojej pracovne do lesa. Nikde na nej nebol." ,,Takze sa predsa len odmiestnil?" spytal sa Ron. ,,V areali skoly sa nemozes odmiestnit, Ron!" oborila sa nanho Hermiona. ,,Su ine sposoby, ako mohol zmiznut, vsak, pan profesor?" Moodyho carovne oko sa trochu zachvelo, ked spocinulo na Hermione. ,,Vy ste dalsia adeptka na karieru aurora," povedal jej. ,,Mysli vam to spravne, Grangerova." Hermiona sa natesene zacervenala. ,,No nebol ani neviditelny. Okrem toho mapa ukazuje aj neviditelnych," uvazoval Harry. ,,Musel teda opustit areal." ,,Lenze ci vlastnymi silami, alebo preto, ze ho niekto donutil?" netrpezlivo poznamenala Hermiona. ,,Ano, niekto ho mohol donutit - niekto ho mohol vysadit na metlu a odletiet s nim, nie?" reagoval pohotovo Ron a s nadejou pozrel na Moodyho, akoby aj on chcel, aby mu povedal, ze ma predpoklady stat sa aurorom. ,,Unos nemozeme vylucit," zavrcal Moody. ,,Takze myslite, ze je niekde v Rokville?" spytal sa dychtivo Ron. ,,Moze byt kdekolvek," krutil hlavou Moody. ,,Iba jedno vieme naisto - tu nie je." - 412 - Zazival tak, az sa mu jazvy napli a vykrivene usta odhalili plno chybajucich zubov. ,,Dumbledore mi povedal, ze vy traja ste sa dali na vysetrovanie, ale pre Croucha nemozete urobit nic. Ministerstvo ho uz urcite hlada, Dumbledore ich informoval. Ty, Potter, sa len sustred na tretiu ulohu." ,,Co? Ach, ano." Od vcerajsieho vecera, ked s Krumom odisli z ihriska, na labyrint ani nepomyslel. ,,To by mala byt tvoja parketa," povedal Moody, hladel na Harryho a skrabal si zjazvenu zarastenu bradu. ,,Podla toho, co mi povedal Dumbledore, podobne zalezitosti sa ti podarilo zvladnut uz vela raz. Kym si sa dostal ku Kamenu mudrcov, zdolal si zopar prekazok uz v prvom rocniku, co?" ,,My sme mu pomahali," rychlo dodal Ron. ,,Hermiona a ja." Moody sa uskrnul. ,,Tak mu pomozte aj teraz pri nacvicovani, a bol by som velmi prekvapeny, keby nevyhral," povedal Moody. ,,A popritom... vzdy v strehu, Potter. Vzdy v strehu." Znovu si odpil z flasky a jeho carovne oko sa otocilo k oknu. Bol z neho vyhlad na vrchnu plachtu durmstrangskej lode. ,,A vy dvaja," Moody normalnym okom hladel na Hermionu a Rona, ,,sa drzte blizko Pottera, dobre? Davam pozor, ale napriek tomu... pozornych oci nikdy nie je dost." Sirius poslal sovu naspat hned na druhy den rano. Zlietla k Harrymu v tej chvili, ako pred Hermionou pristala jedna mysiarka s Dennym Prorokom v zobaku. Hermiona zobrala noviny, preletela prvych par stranok a zvolala: ,,Ha! O Crouchovi sa Skeeterke nic nedonieslo!" a potom sa pripojila k Ronovi a Harrymu, ktori citali, ako Sirius okomentoval zahadne udalosti predvcerajsej noci. Harry, ako si to predstavujes, chodit do lesa s Viktorom Krumom? Okamzite mi obratom odprisahaj, ze sa uz s nikym nebudes tulat po nociach. Na Rokforte je niekto velmi nebezpecny. Je mi jasne, ze chcel zabranit Crouchovmu - 413 - stretnutiu s Dumbledorom, a Ty si bol pravdepodobne len par metrov od jeho ukrytu. Mohol Ta zabit. Tvoje meno sa do Ohnivej case nedostalo nahodou. Ak sa niekto pokusa o Tvoj zivot, ma poslednu sancu. Drz sa blizko Rona a Hermiony, neopustaj Chrabromilsku vezu po zotmeni a pripravuj sa na tretiu ulohu. Precvicuj si omracovanie a odzbrojovanie. Neuskodilo by ani zopar zaklinadiel. A pokial ide o Croucha, uz nemozes urobit nic. Drz sa pri zemi a davaj na seba pozor. Cakam na Tvoj list, v ktorom mi das slovo, ze budes poriadny. Sirius ,,Kto je, ze mi tu prikazuje, aby som bol poriadny?" rozculoval sa Harry najedovane, pricom skladal Siriusov list a strcil si ho do habitu. ,,Po tom vsetkom, co v skole vyvadzal on!" ,,Boji sa o teba!" zahriakla ho Hermiona. ,,Tak ako Moody a Hagrid! Tak ich posluchni!" ,,Cely rok sa nikto ani nepokusil napadnut ma," odvetil Harry. ,,Nikto mi nic neurobil..." ,,Nic, iba to, ze vlozil tvoje meno do Ohnivej case," namietala Hermiona. ,,A musel to urobit z nejakeho dovodu, Harry. Smrkac ma pravdu. Mozno len caka na vhodnu prilezitost. Mozno ta dostane pri tejto ulohe." ,,Pozri," netrpezlivo ju prerusil Harry, ,,povedzme, ze ma Sirius pravdu a niekto omracil Kruma, aby mohol uniest Croucha. V tom pripade teda musel byt niekde za stromami blizko nas. Ale cakal, kym tam nebudem prekazat, az potom konal, nie? Nezda sa, ze tercom som mal byt ja." ,,Vrazda v lese by nevyzerala ako nahoda!" odsekla Hermiona. ,,No keby si zomrel pri plneni ulohy..." ,,Nic im nebranilo napadnut Kruma, ci ano? Preco zaroven neodstranili aj mna? Mohli to naraficit tak, aby to vyzeralo, ze sme mali s Krumom suboj alebo nieco podobne." ,,Harry, ani ja tomu nerozumiem," nestastne hovorila Hermiona. ,,Viem len, ze sa deje plno cudnych veci, a nepaci sa mi to... Moody ma pravdu, aj Sirius ma pravdu - musis konecne pracovat na tretej - 414 - ulohe, a to hned. A rozhodne napis Siriusovi a slub mu, ze sa uz nebudes nikam zakradat sam." Areal skoly nikdy nevyzeral vabivejsie ako teraz, ked Harry musel zostat vnutri. Nasledujucich niekolko dni totiz travil vsetok volny cas bud v kniznici aj s Hermionou a Ronom, kde hladali zaklinadla, alebo v nejakej prazdnej triede, kam chodievali trenovat. Harry sa sustredoval na pre neho dosial nezvladnute omracujuce zaklinadlo. Problem bol v tom, ze trening vyzadoval istu obet od Hermiony a Rona. ,,Nemohli by sme uniest pani Norrisovu?" navrhol Ron v pondelok cez obednajsiu prestavku, leziac horeznak uprostred ucebne carovania po tom, co ho Harry po piaty raz omracil a prebral. ,,Omracujme chvilu ju. Alebo cvic s Dobbym, Harry. Stavim sa, ze urobi cokolvek, len aby ti pomohol. Niezeby som sa stazoval..." Neisto vstal a suchal si chrbat, ,,ale uz ma vsetko boli..." ,,To preto, ze nikdy netrafis na vankuse," netrpezlivo namietala Hermiona a znovu rozlozila vankuse - pomocky pri odpudzovacom zaklinadle, ktore Flitwick nechal v skrinke. ,,Skus spadnut rovno na chrbat!" ,,Ked si raz omracena, Hermiona, nestaras sa, kam padas!" hneval sa Ron. ,,Preco ma nevystriedas?" ,,No, myslim, ze to Harrymu uz aj tak ide," rychlo zahovarala. ,,A s odzbrojovanim sa nemusime trapit, to ovlada uz davno... Myslim, ze vecer by sme mali vyskusat niekolko zaklinadiel." Pozrela na zoznam, ktory si urobili v kniznici. ,,Toto sa mi paci - toto prekazacie zaklinadlo. Keby sa ta chystalo nieco napadnut, Harry, nim spomalis utok. Zacneme s tym." Zazvonilo. Rychlo nastrkali vankuse do Flitwickovej skrine a vyklzli z triedy. ,,Uvidime sa pri veceri," rozlucila sa s nimi Hermiona a ponahlala sa na aritmanciu, kym Harry s Ronom mierili do Severnej veze na vestenie. Z vysokych okien dopadali na chodbu siroke pasy oslepujuceho zlateho slnecneho svetla. Vonku bola obloha taka jasnomodra, akoby ju niekto namaloval. - 415 - ,,U Trelawneyovej sa asi uvarime, ona ten ohen nikdy nezhasina," hundral Ron na schodoch k striebornemu rebriku a padacim dveram. Mal pravdu. V slabo osvetlenej ucebni vestenia bolo teplo na zadusenie. Dym z ohniska vonal este prenikavejsie. Harrymu sa az zakrutila hlava a hned zamieril k jednemu zo zastretych okien. Kym profesorka Trelawneyova hladela inam, lebo si rozmotavala sal, ktory sa jej zachytil o lampu, kusok ho pootvoril a sadol si do kresla tak, aby mu do tvare pofukoval slaby vanok. Bolo to velmi prijemne. ,,Moji mili," zacala profesorka Trelawneyova, ked si sadla pred triedu do svojho velkeho kresla a vsetkych si ich premeriavala cudne zvacsenymi ocami, ,,uz skoro koncime s vestenim z postavenia planet. Dnes vsak budeme mat vynikajucu prilezitost skumat ucinky Marsu, lebo v sucasnosti sa nachadza v nanajvys zaujimavom postaveni. Keby ste, prosim, vsetci hladeli sem, ja zatial stlmim svetla..." Mavla rukou a lampy zhasli. Jedinym zdrojom svetla bol teraz ohen. Profesorka Trelawneyova sa sklonila a spod kresla vytiahla miniaturny model slnecnej sustavy v sklenej kupole. Bola to krasna vecicka - pod sklom okolo deviatich planet a ohniveho slnka len tak vo vzduchu viseli jagave mesiace, kazdy presne na svojom mieste. Harry omamene hladel na profesorku Trelawneyovu, ktora im ukazovala zaujimavy uhol medzi postavenim Marsu a Neptuna. Tazke vypary z ohna ho omracovali a tvar mu steklil vanok. Pocul, ako niekde za zavesmi bzuci nejaky chrobak. Viecka mu zacali klesat... Na chrbte vyra letel jasnou modrou oblohou k staremu domu obrastenemu brectanom vysoko na uboci kopca. Klesali coraz nizsie, vietor mu prijemne ovieval tvar, az prileteli k tmavemu rozbitemu oknu na hornom poschodi a vleteli dnu. Preleteli po pochmurnej chodbe k izbe celkom na konci... vlietli cez dvere do tmavej miestnosti so zatlcenymi oknami... Harry zoskocil z vyra a hladel, ako vtak zaletel ku kreslu otocenemu k nemu chrbtom. Na zemi pri kresle lezali dve tmave tela - obe sa hybali. Jedno patrilo obrovskemu hadovi... druhe cloveku - nizkemu plesivejucemu muzovi s vodnatymi ocami a spicatym nosom - chripel a vzlykal na predlozke pred kozubom... - 416 - ,,Mas stastie, Cervochvost," ozval sa chladny tenky hlas z hlbky kresla, na ktorom pristal vyr. ,,Mas naozaj velke stastie. Tvoja hlupa chyba vsetko nepokazila. Je mrtvy." ,,Pane moj!" zjojkol muz na zemi. ,,Moj pane, ja... taky som rad... a tak ma to mrzi..." ,,Nagini," pokracoval chladny hlas, ,,ty mas zase smolu. Predsa len nezozeries Cervochvosta... ale to nic... nic to... este je tu Harry Potter..." Had zasycal. Harry videl, ako sa mu trasie jazyk. ,,No tak, Cervochvost," oslovil muza chladny hlas, ,,mozno by som ti mal este raz pripomenut, ze dalsiu chybu ti uz neodpustim..." ,,Pane moj, nie... prosim!" Spoza kresla sa vynoril koncek prutika. Mieril na Cervochvosta. ,,Crucio!" zvolal chladny hlas. Cervochvost vykrikol a krical, akoby mu niekto palil vsetky nervy v tele, a ten krik naplnil Harryho usi, jazva na cele ho prenikavo rozbolela, aj on krical... Voldemort ho zacuje, dozvie sa, ze je tam... ,,Harry! Harry!" Harry otvoril oci. Lezal na zemi v triede profesorky Trelawneyovej s rukami na tvari. Jazva ho stale tak velmi palila, az mal v ociach slzy. Bolest bola skutocna. Cela trieda stala okolo neho, Ron klacal pri nom a tvaril sa vylakane. ,,Si v poriadku?" spytoval sa. ,,Pravdaze nie je!" zvolala profesorka Trelawneyova vzrusene. Jej velke oci zblizka hladeli na Harryho. ,,Co to bolo, Potter? Zla predtucha? Zjavenie? Co ste videli?" ,,Nic," klamal Harry. Sadol si. Citil, ze sa trasie. Nemohol sa tomu ubranit a obzrel sa do tmy za sebou -Voldemortov hlas znel tak blizko... ,,Drzali ste si jazvu!" hovorila profesorka Trelawneyova. ,,Valali ste sa po podlahe a drzali ste si jazvu! No tak, Potter, ja mam s takymito vecami skusenosti!" Harry pozrel na nu. ,,Musim ist do nemocnicneho kridla," povedal. ,,Velmi ma boli hlava." ,,Mily moj, nepochybne vas vyburcovali mimoriadne jasnovidecke vibracie v mojej triede!" vyhlasila profesorka Trelawneyova. - 417 - ,,Ak teraz odidete, mozno pridete o prilezitost vidiet to, co ste v zivote..." ,,Nechcem vidiet nic okrem lieku proti bolesti hlavy," odvetil Harry. Vstal. Spoluziaci odstupili. Vsetci vyzerali vylakane. ,,Uvidime sa neskor," zasepkal Ronovi, zobral si tasku a zamieril k padacim dveram, ignorujuc profesorku Trelawneyovu, ktora sa tvarila nesmierne sklamane, ako keby jej odoprel tu najlepsiu lahodku. Ked Harry zliezol po striebornom rebriku, nezamieril do nemocnicneho kridla. Vobec nemal v umysle ta ist. Sirius mu povedal, co ma robit, ked ho jazva znova rozboli, a Harry sa mienil jeho rady drzat - vybral sa rovno do Dumbledorovej pracovne. Kracal po chodbe a myslel na sen - bol rovnako zivy ako ten na Privatnej ceste... V duchu si premietal detaily, aby si bol isty, ze si na vsetko dobre pamata... Pocul, ako Voldemort obvinuje Cervochvosta, ze urobil chybu... ale sova priletela s dobrou spravou, chyba je napravena a niekto je mrtvy... a tak neda Cervochvosta zozrat hadovi... namiesto neho had zozerie Harryho... Harry si ani nevsimol, ze uz presiel popri kamennej prisere, strazkyni vchodu k Dumbledorovi. Zazmurkal, obzrel sa, uvedomil si, co urobil, vratil sa a zastal pred sochou. Potom si spomenul, ze nevie heslo. ,,Citronova zmrzlina?" skusil vahavo. Prisera sa nehybala. ,,Dobre," Harry civel na nu. ,,Hruskova kvapka. Eh... Pelendrekovy prutik. Sumive bzucalky. Super velka bublina. Fazulky kazdej chuti... och, nie, tie nema rad. Vsak?... len sa, prosim, otvor," hovoril nahnevane. ,,Naozaj sa s nim musim rozpravat. Velmi surne!" Kamenna prisera sa nehybala. Harry do nej kopol, ale iba co ho rozbolel palec na nohe. ,,Cokoladove zabky!" uz krical, stojac na jednej nohe. ,,Cukrove brko! Svabie hrcky!" Prisera ozila a odskocila. Harry zazmurkal. ,,Svabie hrcky?" zopakoval prekvapene. ,,Ja som len zartoval..." Rychlo presiel cez otvor v stene a stupil na spiralovite schodisko, ktore sa pomaly dvihalo nahor, zatial co sa dvere za nim zatvarali, a - 418 - vynasalo ho hore k lestenym dubovym dveram s mosadznym klopadlom. Z kancelarie pocul hlasy. Zostupil z pohyblivych schodov, zavahal a pocuval. ,,Dumbledore, obavam sa, ze to nijako spolu nesuvisi!" Bol to hlas ministra magie Korneliusa Fudgea. ,,Ludo tvrdi, ze Berta je take motovidlo, strati sa hocikde. Suhlasim s tym, ze sme ju uz davno mali najst, ale napriek tomu nemame dokazy o nejakom zlocine, vobec nijake. A zeby jej zmiznutie suviselo s Bartym Crouchom...!" ,,A co sa teda podla vas stalo s Bartym Crouchom, pan minister?" ozval sa Moodyho dunivy hlas. ,,Vidim tu dve moznosti, Alastor," odvetil Fudge. ,,Bud sa Crouch napokon zrutil - co je viac ako pravdepodobne, s tym iste suhlasite, vzhladom na jeho osobny zivot - prisiel o rozum a niekde sa tula..." ,,V tom pripade sa tula mimoriadne rychlo, Kornelius," pokojne zareagoval Dumbledore. ,,Alebo... nuz..." Fudge to hovoril rozpacito. ,,Vyjadrim sa neskor, ked si prezriem miesto, kde ho nasli. Ale vravite, ze to bolo nedaleko beauxbatonskeho koca? Dumbledore, vy viete, co je ta zena?" ,,Povazujem ju za velmi schopnu riaditelku - a vynikajucu tanecnicu," potichu odvetil Dumbledore. ,,Ale no tak, Dumbledore!" nahneval sa Fudge. ,,Nemyslite si, ze by ste ju mohli vzhladom na Hagrida hodnotit neobjektivne? Vsetci nie su taki neskodni, ak vobec mozno Hagrida nazvat neskodnym s tou jeho zalubou v obludach..." ,,Madam Maxime nepodozrievam o nic vacsmi nez Hagrida," rovnako pokojne vyhlasil Dumbledore. ,,Podla mna je celkom mozne, ze predsudky mate prave vy, Kornelius." ,,Nemohli by sme tu diskusiu ukoncit?" zavrcal Moody. ,,Ano, ano, podme teda von," netrpezlivo navrhol Fudge. ,,Nie preto," povedal Moody, ,,ale Potter sa chce s vami rozpravat, Dumbledore. Stoji za dverami." - 419 - TRIDSIATA KAPITOLA MYSLOMISA Dvere kancelarie sa otvorili. ,,Vitaj, Potter. Tak pod dalej," pozval ho Moody. Harry vosiel dnu. Uz raz bol v Dumbledorovej pracovni - bola to krasna kruhova miestnost s portretmi byvalych riaditelov a riaditeliek Rokfortu - vsetci v ramoch na stenach tvrdo spali a v spanku sa im mierne nadvihovali a klesali hrude. Pri Dumbledorovom stole stal Kornelius Fudge vo svojom zvycajnom pasikavom plasti a v ruke drzal citronovozeleny klobuk. ,,Harry!" zvolal dobrosrdecne a podisiel k nemu. ,,Ako sa mas?" ,,Dobre," zaklamal Harry. ,,Prave sme sa zhovarali o tom vecere, ked sa pan Crouch zjavil v areali skoly," povedal Fudge. ,,To ty si ho nasiel, vsak?" ,,Ano," prikyvol hned Harry. Mal pocit, ze nema zmysel tvarit sa, akoby nepocul, o com sa rozpravali, a tak dodal: ,,Ale madam Maxime som nikde nevidel, a ta by sa veru tazko mohla skryt." Dumbledore sa za Fudgeovym chrbtom na Harryho usmial a oci mu zaiskrili. ,,Nuz, ano," Fudge sa tvaril rozpacito, ,,prave sa chystame na kratku prechadzku po areali skoly, Harry, keby si nas ospravedlnil... mozno by si sa mal zatial vratit do triedy..." ,,Chcel som sa s vami rozpravat, pan profesor," Harry rychlo pozrel na Dumbledora, ktory si ho skumavo premeral. ,,Pockaj na mna tu, Harry," povedal. ,,Nasa prehliadka okolia nepotrva dlho." Mlcky presli popri nom a zavreli dvere. Po chvili Harry pocul, ako dolu na chodbe tichne klopkanie Moodyho drevenej nohy. Rozhliadol sa. - 420 - ,,Zdravim ta, Felix!" Na zlatom bidielku pri dverach sedel Felix - fenix profesora Dumbledora. Bol velky ako labut, s velkolepym sarlatovo-zlatym perim, zasuchotal dlhym chvostom a dobrosrdecne na Harryho zazmurkal. Harry si sadol na stolicku pred Dumbledorov stol. Chvilu tam sedel a sledoval starych riaditelov a riaditelky, ako driemu vo svojich obrazoch, rozmyslal o tom, co prave pocul, a prstami si prechadzal po jazve. Medzitym ho prestala boliet. V Dumbledorovej pracovni sa citil pokojnejsie, najma ked vedel, ze onedlho mu porozprava o sne. Pozrel na stenu za stolom. Na polici tam lezal zaplatany osuchany triediaci klobuk. Vedla neho v sklenej truhlici honosny strieborny mec s rukovatou vysadzanou velkymi rubinmi, ktory Harry tiez poznal - prave ten v druhom rocniku vytiahol z triediaceho klobuka. Mec kedysi patril Richardovi Chrabromilovi, zakladatelovi Harryho fakulty. Harry hladel nan a spominal, ako mu prisiel na pomoc, ked uz povazoval vsetky nadeje za stratene, a vtedy si vsimol, ako sa na sklenom vrchnaku truhlice odraza a tancuje akesi striebriste svetlo. Obzrel sa, odkial to svetlo vychadza, a videl, ze cez pootvorene dvierka ciernej skrinky prenika jasny striebristobiely luc. Harry chvilu vahal, pozrel na Felixa, potom vstal, podisiel ku skrinke a otvoril ju. V skrinke uvidel plytku kamennu misu s cudnymi ornamentmi vytesanymi okolo okraja - boli to staroveke magicke znaky, ktore Harry nepoznal. Striebriste svetlo vychadzalo z misy - nic podobne Harry v zivote nevidel. Nerozoznal, ci obsah misy tvori tekutina alebo plyn. Bolo to jasne, striebristobiele a neprestajne sa to hybalo povrch sa vlnil ako hladina vody vo vetre a potom ako oblaky, ked sa trhaju a valia. Vyzeralo to ako tekute svetlo, ci ako zhmotneny vietor - Harry to nevedel opisat. Chcel sa toho dotknut, zistit, ake to je, ale takmer stvorrocne skusenosti so svetom magie ho varovali, ze strkat ruku do misy plnej neznamej hmoty je hlupost. Preto si z habitu vytiahol prutik, nervozne sa obzrel po kancelarii, znovu pozrel na obsah misy a stuchol don. Povrch striebristej latky v mise sa zacal velmi rychlo krutit. Harry sa naklonil blizsie a strcil hlavu do skrinky. Striebrista hmota bola zrazu priehladna, vyzerala ako sklo. Harry pozrel do nej a cakal, ze uvidi kamenne dno misy - lenze namiesto neho videl pod - 421 - hladinou zahadnej hmoty obrovsku miestnost, ako keby do nej hladel cez nejake okruhle okno v strope. Miestnost bola tlmene osvetlena. Harry si pomyslel, ze vyzera, akoby bola niekde pod zemou, lebo okna nikde nevidel, osvetlovali ju rovnako ako Rokfortsky hrad iba fakle v drziakoch. Harry sklonil hlavu tak, ze mal nos iba par centimetrov od sklovitej hmoty, a videl, ze popri stenach miestnosti v radoch lavic, ktore stupali dohora ako na stadione, sedia carodejnice a carodejnici. Uprostred miestnosti stala prazdna stolicka. Pri pohlade na nu sa Harryho zmocnil akysi zlovestny pocit. Na bocniciach stolicky boli retaze, akoby tych, co si na nu sadnu, zvycajne priputali. Kde je to? Toto rozhodne nie je v Rokforte, tu v hrade nikdy taku miestnost nevidel. Navyse, ludia v zahadnej miestnosti na dne misy boli dospeli a Harry vedel, ze v Rokforte ani zdaleka nie je tolko ucitelov. Zdalo sa, akoby na nieco cakali, hoci videl iba temena ich hlav, pretoze vsetky tvare boli obratene jednym smerom a nikto sa s nikym nerozpraval. Misa bola okruhla, ale miestnost, ktoru Harry sledoval, stvorcova, a tak nedovidel, co sa deje v kutoch. Naklonil sa este nizsie, vykrucal krk, usiloval sa ta nazriet... Koncek nosa sa mu dotkol cudnej hmoty, do ktorej hladel. Dumbledorova pracovna sa zrazu silno mykla a Harryho to vrhlo dolu hlavou do hmoty v mise... Nenarazil vsak celom do kamenneho dna. Padal cez cosi ladovochladne a cierne, akoby ho vtiahol nejaky tmavy vir. Odrazu sa Harry ocitol na lavici, ktora sa tycila nad ostatnymi. Pozrel hore na vysoky kamenny strop a cakal, ze uvidi okruhle okno, cez ktore prave hladel, ale nebolo tam nic iba tmavy celistvy kamen. Namahavo a rychlo dychajuc sa obzeral okolo seba. Nikto z carodejnikov a carodejnic v sale (a bolo ich najmenej dvesto) nanho nehladel. Zdalo sa, ze si strnastrocneho chlapca, ktory medzi nich prave spadol zo stropu, nikto nevsimol. Harry sa otocil k carodejnikovi vedla seba a nahlas prekvapene vykrikol, az sa to v tichej miestnosti ozyvalo. Sedel priamo vedla Albusa Dumbledora. ,,Pan profesor!" oslovil ho Harry akymsi priskrtenym septom. ,,Prepacte... nechcel som... iba som hladel do misy vo vasej pracovni... ja... kde som to?" - 422 - No Dumbledore sa ani nepohol, ani neprehovoril. Uplne Harryho ignoroval. Tak ako ostatni carodejnici v laviciach hladel do vzdialeneho kuta miestnosti, kde boli dvere. Harry v pomykove pozrel na Dumbledora, potom na mlciacich divakov a znovu na Dumbledora. A vtedy mu svitlo... Uz sa raz ocitol v podobnej situacii, ked ho nikto nevidel ani nepocul. Vtedy spadol do stranky zacarovaneho dennika, rovno do pamati ineho cloveka... a ak sa nemyli, nieco podobne sa stalo aj teraz... Harry zdvihol pravu ruku, chvilu vahal a potom silno zamaval Dumbledorovi pred ocami. Dumbledore ani nezmurkol, ani sa neobzrel, ba vobec sa nepohol. A Harrymu to bolo jasne. Dumbledore by ho neignoroval. Ocitol sa v jeho spomienkach a toto nie je dnesny Dumbledore. Ale kde to je? Na co cakaju vsetci tito carodejnici? Harry sa obzrel okolo seba pozornejsie. Miestnost, tak ako predpokladal, ked na nu hladel zhora, bola celkom urcite pod zemou pomyslel si, ze je to skor nejaka podzemna sudna sien. Sala bola pochmurna a odpudzujuca, na stenach neviseli nijake obrazy, nijake ozdoby, lemovali ich iba stupnovite rady lavic rozmiestnene tak, aby vsetci dobre videli na stolicku s retazami. Kym Harry stihol zistit, co je to za miesto, pocul kroky. Dvere v kute podzemnej miestnosti sa otvorili a vosli traja ludia - ci vlastne jeden clovek medzi dvoma dementormi. Harry pocitil v sebe chlad. Dementori - vysoke tvory v kapucniach so skrytymi tvarami - pomaly klzavym krokom vchadzali do stredu miestnosti a svojimi mrtvymi hnilobnymi rukami drzali muza z oboch stran. Muz medzi nimi vyzeral, akoby mal uz-uz zamdliet a Harry sa mu ani necudoval. Vedel, ze v pamati niekoho ineho nanho dementori nemaju dosah, ale az pridobre si pamatal, aku maju moc. Divaci sa s odporom trochu stiahli, ked dementori usadili toho cloveka na stolicku a vysli z miestnosti. Dvere sa za nimi zavreli. Harry pozrel na muza a zistil, ze je to Karkarov. Na rozdiel od Dumbledora Karkarov vyzeral ovela mladsi, vlasy a koziu briadku mal cierne. Nemal na sebe svoj hladky elegantny kozuch, ale tenky otrhany habit a triasol sa. Ked Harry nanho hladel, zlate retaze sa odrazu zaligotali, plazili sa po Karkarovovych ramenach a privazovali ho k stolicke. ,,Igor Karkarov," ozval sa odmerany hlas vlavo od Harryho. Harry sa obzrel - na prostriedku lavice vedla neho stal pan Crouch. Vla- 423 - sy mal tmave, tvar ovela menej vraskavu, vyzeral zdravo a culo. ,,Priviedli vas z Azkabanu, aby ste predlozili dokazy Ministerstvu magie. Odkazali ste nam, ze mate pre nas dolezite informacie." Karkarov sa vystrel, ako mu puta dovolovali. ,,Mam, pane," odvetil a hoci jeho hlas znel vystrasene, Harry v nom aj tak postrehol znamy ulisny ton. ,,Chcel by som byt ministerstvu na uzitok. Chcel by som pomoct. Viem... viem, ze ministerstvo sa usiluje pozatykat aj poslednych stupencov Kniezata temnot. Som ochotny pomoct akymkolvek sposobom..." Na laviciach to zasumelo. Niektori carodejnici a carodejnice si Karkarova premeriavali so zaujmom, ini s badatelnou nedoverou. Potom Harry celkom jasne pocul, ako nejaky znamy dunivy hlas vedla Dumbledora zavrcal: ,,Spina." Harry sa naklonil, aby videl poza Dumbledora. Sedel tam Divooky Moody - ibaze vyzeral celkom inac. Nemal velke carovne oko, ale dve obycajne. Obe hladeli dolu na Karkarova a obe boli znechutene prizmurene. ,,Crouch ho pusti," potichu sepol Moody Dumbledorovi. ,,Dohodol sa s nim. Trvalo mi sest mesiacov, kym som ho vysliedil, a Crouch ho pusti, ak prezradi dost mien. Ja vravim - vypocujme si jeho informacie a hodme ho naspat dementorom." Dumbledore nesuhlasne odfrkol a zmrastil svoj dlhy krivy nos. ,,Ach, zabudol som... nemate rad dementorov, vsak, Albus?" zatrpknute sa usmial Moody. ,,Nie," pokojne odvetil Dumbledore, ,,veru nie. Uz dlho mam pocit, ze ministerstvo spravilo chybu, ked sa spojilo s takymi tvormi." ,,Ale pre takuto spinu..." potichu odvetil Moody. ,,Hovorite, ze nam prezradite mena, Karkarov," pokracoval Crouch. ,,Pocuvame." ,,Musite chapat," rychlo odpovedal Karkarov, ,,ze Ten-KohoNetreba-Menovat vzdy konal v najvacsej tajnosti... Chcel, aby sme my - vlastne aby jeho stupenci -a ja teraz velmi hlboko lutujem, ze som sa niekedy medzi nich ratal..." ,,Pokracuj," pohrdavo sa zasklabil Moody. ,,...nikdy nepoznali mena vsetkych svojich druhov... Iba on sam presne vedel, kto vsetko k nemu patri..." ,,Co bol mudry tah, pravda? Zabranil, aby niekto ako ty, Karkarov, zradil vsetkych," zahundral Moody. - 424 - ,,A predsa tvrdite, ze o nejakych ludoch viete," povedal pan Crouch. ,,Ano," vyhrkol Karkarov. ,,A ak dovolite, boli to doleziti stupenci. Ludia, ktorych som na vlastne oci videl plnit jeho prikazy. Odovzdavam vam tuto informaciu na znak toho, ze sa ho plne zriekam, a trapia ma vycitky take hlboke, ze sotva..." ,,Tie mena!" prudko ho prerusil pan Crouch. Karkarov sa zhlboka nadychol. ,,Bol to Antonin Dolohov," povedal. ,,Ja... som ho videl mucit mnohych muklov a... tych, co nepodporovali Knieza temnot." ,,A pomahal si mu pritom," zahundral Moody. ,,Dolohova sme uz zadrzali," povedal Crouch. ,,Chytili ho kratko po vas." ,,Naozaj?" vyvalil oci Karkarov. ,,To... to ma tesi!" Nebolo to vsak na nom vidiet. Harry mal pocit, ze ta sprava ho zaskocila. Jedno z jeho mien bolo bezcenne. ,,Este nejake?" chladne sa spytal Crouch. ,,Ano... potom Rosier," rychlo vyhrkol Karkarov. ,,Evan Rosier." ,,Rosier je mrtvy," konstatoval Crouch. ,,Aj toho chytili kratko po vas. Nechcel sa vzdat dobrovolne, nuz ho zabili v boji." ,,A vzal si pritom aj kusok zo mna," zasepkal Moody napravo od Harryho. Harry nanho pozrel este raz a videl, ako Dumbledorovi ukazuje chybajuci kus nosa. ,,Rosier si ine ani nezasluzil!" zvolal Karkarov a na hlase mu bolo jasne poznat paniku. Harry videl, ako sa zacina obavat, ze ani jedna z jeho informacii nebude mat pre ministerstvo cenu. Karkarovov mutny pohlad zaletel k dveram v kute, za ktorymi nepochybne cakali dementori. ,,Mate este nejake dalsie meno?" vyzval ho Crouch. ,,Ano! Travers - ten pomahal pri vrazde McKinnonovcov! Mulciber - ten sa specializoval na Imperius a donutil nespocetne mnozstva ludi konat hrozne ciny! Rookwood bol spion a odovzdaval Tomu-Koho-Netreba-Menovat uzitocne informacie priamo z Ministerstva magie!" Harry videl, ze tentoraz Karkarov trafil. Divaci si medzi sebou sepkali. - 425 - ,,Rookwood?" zopakoval Crouch, kyvol carodejnici pred sebou a ta zacala cmarat na pergamen. ,,Augustus Rookwood z Oddelenia zahad?" ,,Presne ten," potvrdil Karkarov dychtivo. ,,Domnievam sa, ze vyuzival siet dobre rozmiestnenych carodejnikov na ministerstve aj mimo neho na zhromazdovanie informacii..." ,,Ale Traversa a Mulcibera mame," povedal Crouch. ,,Dobre, Karkarov, ak je to vsetko, kym rozhodneme, vratite sa do Azkabanu..." ,,Este nie!" zufalo vykrikol Karkarov. ,,Pockajte, prosim, viem este!" Harry vo svetle fakiel videl, ako sa poti a jeho bleda pokozka silne kontrastuje s ciernymi vlasmi a bradou. ,,Snape!" vykrikol. ,,Severus Snape!" ,,Snapa toto zhromazdenie zbavilo obvinenia," pohrdavo odfrkol Crouch. ,,Zarucil sa zanho Albus Dumbledore." ,,Nie!" vykrikol Karkarov a napinal sa v retaziach. ,,Ubezpecujem vas! Severus Snape je smrtozrut!" Dumbledore vstal. ,,V tejto zalezitosti som uz predlozil dokazy," povedal pokojne. ,,Severus Snape bol naozaj smrtozrut. Ale pridal sa na nasu stranu pred padom lorda Voldemorta a stal sa nasim spionom, cim sa vystavil velkemu riziku. Nie je teraz o nic vacsmi smrtozrutom ako ja." Harry sa rychlo otocil k Divookemu Moodymu. Ten sa za Dumbledorovym chrbtom tvaril nanajvys pochybovacne. ,,Dobre, Karkarov," chladne ukoncil vysetrovanie Crouch, ,,pomohli ste nam. Preskumam vas pripad. A medzitym sa vratite do Azkabanu..." Hlas pana Croucha slabol. Harry sa obzrel okolo seba - podzemna miestnost sa rozplyvala, akoby bola z dymu, vsetko bledlo, videl iba vlastne telo - vsade okolo virila tma... A potom sa podzemna sala zjavila znovu. Harry sedel na inom mieste, stale na najvyssej lavici, ale teraz vlavo od pana Croucha. Atmosfera bola celkom ina - uvolnena, dokonca vesela. Carodejnici a carodejnice sa rozpravali, skoro ako na nejakom sportovom podujati. Harry si vsimol zenu v jednom zo strednych radov oproti. Mala kratke plave vlasy, cyklamenovy habit a cumlala koncek ostrozeleneho brka. Nepochybne to bola Rita Skeeterova v mladsom veku. - 426 - Harry sa rozhliadal. Dumbledore znova sedel vedla neho, teraz v inom habite. Pan Crouch vyzeral unavenejsie a na vyziabnutej tvari mal akysi kruty vyraz... Harry chapal. Bola to ina spomienka, iny den, iny proces. Dvere v kute sa otvorili a vosiel Ludo Bagman. Nebol to vsak povadnuty Ludo Bagman, ale Ludo Bagman zjavne na vrchole metlobalovej kariery. Nos este nemal zlomeny, bol vysoky, stihly a svalnaty. Zdalo sa, ze je nervozny, ked si sadol na stolicku s retazami, no tie ho nesputali tak ako Karkarova, ale mozno mu to dodalo odvahu, lebo sa rozhliadol po divakoch, niekolkym zakyval a podarilo sa mu aj trochu sa usmiat. ,,Ludo Bagman, predviedli vas pred Radu pre carodejnicke pravo, aby ste vypovedali v suvislosti s obvineniami tykajucimi sa cinnosti smrtozrutov," povedal pan Crouch. ,,Vypoculi sme si vypovede proti vam a mame dospiet k rozhodnutiu. Chcete nieco dodat k vasmu svedectvu predtym, nez vynesieme rozsudok?" Harry neveril vlastnym usiam. Ludo Bagman a smrtozrut?! ,,Iba... viem, len, ze som bol idiot..." trapne sa usmieval Bagman. Zopar carodejnikov sa zhovievavo usmialo. Zdalo sa, ze pan Crouch nezdiela ich postoj. Hladel na Luda Bagmana velmi prisne a s nechutou. ,,Nikdy si nepovedal vacsiu pravdu, chlapce," sucho zasepkal ktosi Dumbledorovi spoza Harryho chrbta. Harry sa obzrel a znova uvidel Moodyho. ,,Keby som nevedel, ze bol odjakziva obmedzeny, povedal by som, ze tie dorazacky mu natrvalo poskodili mozog..." ,,Ludovic Bagman, pristihli vas pri odovzdavani informacii stupencom lorda Voldemorta," povedal dorazne pan Crouch. ,,Preto navrhujem vazbu v Azkabane na dobu najmenej..." Z lavic sa ozvali nahnevane vykriky. Niekolko carodejnikov a carodejnic vstalo, krutili hlavami, ba dokonca panu Crouchovi hrozili pastami. ,,Ale ja som vam predsa hovoril, ze som to nevedel!" uprimne zvolal Bagman prekrikujuc sum hlasov, a okruhle modre oci mal vyvalene. ,,Ani som netusil. Stary Rookwood bol priatel mojho otca... nikdy mi ani na um nezislo, ze je Ved-Viete-S-Kym! Myslel som si, ze zhromazduje informacie pre nasu stranu! A Rookwood stale opakoval, ako mi neskor vybavi miesto na ministerstve... po - 427 - skonceni mojej metlobalovej kariery, ved viete... nemozem predsa odpalovat dorazacky cely zivot, no nie?" Z davu sa ozval smiech. ,,Dame o tom hlasovat," chladne odvetil pan Crouch. Obratil sa k laviciam po pravej ruke. ,,Prosim porotcov, aby zdvihli ruky... ti, co su za uvaznenie..." Harry pozrel na pravu stranu siene. Nikto nezdvihol ruku. Mnohi carodejnici a carodejnice zacali tlieskat. Jedna z porotkyn vstala. ,,Ano?" oboril sa na nu Crouch. ,,Len by sme radi zablahozelali panu Bagmanovi k vynikajucej reprezentacii Anglicka v metlobalovom zapase proti Turecku," hovorila skoro so zatajenym dychom. Na panu Crouchovi bolo vidiet, ze zuri. V podzemnej sale sa ozyval potlesk. Bagman vstal a so sirokym usmevom sa uklonil. ,,Nechutne," zavrcal pan Crouch Dumbledorovi, ked Ludo Bagman vysiel zo siene a on si sadol. ,,Rookwood mu zozenie miesto... Ten den, ked u nas Ludo Bagman nastupi, bude pre ministerstvo veru smutny..." A podzemna sala sa znovu rozplynula. Ked sa zjavila znova, Harry sa obzeral. Stale sedel s Dumbledorom vedla Croucha. Na rozdiel od predchadzajuceho procesu v miestnosti vladlo uplne ticho. Narusovali ho iba tiche vzlyky krehkej slabej carodejnice vedla pana Croucha. Trasucimi sa rukami si pridrziavala pri ustach vreckovku. Harry pozrel na Croucha a videl, ze je este vyziabnutejsi a popolavejsi ako predtym. Mykalo mu nervom na spanku. ,,Privedte ich," prikazal a jeho hlas sa v tichej miestnosti ozyval. Dvere v kute sa znova otvorili. Tentoraz voslo sest dementorov so styrmi ludmi. Harry si vsimol, ze divaci v hladisku sa otacaju k panu Crouchovi. Niektori si nieco sepkali. Dementori vsetkych styroch obvinenych posadili na stolicky s retazami na prostriedku siene. Bol medzi nimi robustny muz, ktory bezvyrazne hladel na Croucha, dalsi vazen bol chudsi nervozny chlapik a pohlad mu behal po pritomnych, zena s hustymi lesklymi vlasmi a ovisnutymi vieckami zas sedela na stolicke, akoby to bol tron, a chlapec. Nemohol mat ani dvadsat a vyzeral ako skameneny. Chvel sa, vlasy farby slamy mu padali do pehavej tvare bledej ako stena. Drobna krehka carodejnica vedla Croucha sa zacala na sedadle kolisat dopredu-dozadu a plakala do vreckovky. - 428 - Crouch vstal, pozrel na styroch obvinenych pred sebou a na tvari sa mu zracila cira nenavist. ,,Predviedli vas pred Radu pre carodejnicke pravo," oznamil im zretelne, ,,aby sme nad vami vyniesli rozsudok za zlociny take ohavne..." ,,Otec," prehovoril chlapec so slamovozltymi vlasmi. ,,Otec... prosim..." ,,...o akych sme na tomto sude sotva kedy poculi," dokoncil Crouch ovela hlasnejsie, prehlusujuc synov hlas. ,,Vypoculi sme si svedectva proti vam. Vsetci styria ste obvineni z unosu aurora Franka Longbottoma, na ktoreho ste uvalili kliatbu Cruciatus v presvedceni, ze z neho vymamite informacie o terajsom pobyte vasho pana, TohoKoho-Netreba-Menovat..." ,,Otec, ja som to neurobil!" krical chlapec v retaziach. ,,Ja som to neurobil, prisaham, otec, neposielaj ma naspat k dementorom!" ,,Dalej ste obvineni," prekrikoval ho pan Crouch, ,,z uvalenia kliatby Cruciatus na manzelku Franka Longbottoma po tom, co ste od neho informacie neziskali. Mali ste v plane vratit moc TomuKoho-Netreba-Menovat a znovu sa dopustat nasilia, ake ste zrejme pachali v case, ked bol silny. Ziadam teraz porotu..." ,,Mama!" krical chlapec a krehka drobna carodejnica vedla pana Croucha sa rozvzlykala a stale sa kolisala dopredu-dozadu. ,,Mama, zastav ho, mama! Ja som to neurobil, to som nebol ja!" ,,Ziadam teraz porotcov," prekrikoval ho Crouch, ,,aby zdvihli ruky, ak su presvedceni tak ako ja, ze tieto zlociny si zasluhuju dozivotie v Azkabane!" Vsetci carodejnici a carodejnice na pravej strane podzemnej siene zdvihli ruky. Divaci v laviciach zacali tlieskat tak ako Bagmanovi a na ich tvarach sa zracil pocit kruteho vitazstva. Chlapec sa znovu rozkrical. ,,Nie! Mama, nie! Ja som to neurobil! Neurobil som to! Nevedel som! Neposielajte ma tam! Prosim ta, nedovol mu to!" Do miestnosti sa klzavym krokom vracali dementori. Traja chlapcovi spolocnici ticho vstali zo stoliciek. Zena s ovisnutymi vieckami pozrela na Croucha a zvolala: ,,Knieza temnot povstane znova, Crouch! Len nas hod do Azkabanu, my pockame! On vstane znova, pride po nas a odmeni nas nado vsetkych svojich privrzencov! Iba my sme boli verni! Iba my sme sa ho usilovali najst!" - 429 - No chlapec sa pokusal branit dementorom, hoci Harry videl, ze ich moc zmrazujuca cloveku vnutro a vyciciavajuca dusu zacina nanho posobit. Divaci sa usklabovali, a ked zena vysla zo siene a chlapec sa neprestaval branit, niektori stali. ,,Som tvoj syn!" vykrikoval na pana Croucha. ,,Som tvoj syn!" ,,Ty nie si moj syn!" skrikol nanho pan Crouch a oci mu zrazu vystupili z jamok. ,,Ja nemam syna!" Krehka carodejnica vedla neho zhikla a klesla na sedadlo. Zamdlela. Crouch si to zrejme nevsimol. ,,Odvedte ich!" zreval na dementorov a z ust mu prskali sliny. ,,Odvedte ich a nech tam zhniju!" ,,Otec! Otec! Ja som to nebol! Ja nie! Nie! Otec, prosim!" ,,Myslim, Harry, ze je cas vratit sa do mojej pracovne," ozval sa tichy hlas Harrymu pri uchu. Harry sa zlakol a obzrel sa. Potom pozrel na druhu stranu vedla seba. Napravo od neho sedel Albus Dumbledore a hladel, ako Crouchovho syna dementori vlecu prec - a vlavo bol tiez Albus Dumbledore - ten vsak hladel priamo nanho. ,,Pod," povedal ten vlavo a chytil Harryho za laket. Harry citil, ako stupa nahor, miestnost okolo neho sa rozplynula, na chvilu bolo vsetko cierne a potom mal pocit, akoby urobil spomalene salto a odrazu dopadol na nohy do oslepujuceho svetla v Dumbledorovej slnkom zaliatej pracovni. Kamenna misa sa leskla v skrinke pred nim a vedla neho stal Albus Dumbledore. ,,Pan profesor," vyhrkol Harry, ,,viem, ze som nemal... nechcel som... dvere skrinky boli pootvorene a..." ,,Celkom to chapem," usmial sa Dumbledore. Zobral misu, odniesol ju na stol a sadol si do kresla pred nu. Kyvol Harrymu, aby sa posadil oproti nemu. Harry posluchol a hladel na kamennu misu. Jej obsah bol striebristobiely ako predtym, viril a vlnil sa pod jeho pohladom. ,,Co je to?" spytal sa Harry neisto. ,,Toto? Vola sa to myslomisa," odvetil Dumbledore. ,,Niekedy mam pocit, a urcite ho poznas aj ty, ze jednoducho mam hlavu az preplnenu privelkym mnozstvom myslienok a spomienok." ,,Ehm," Harry po pravde nevedel povedat, ci mal niekedy taky pocit. - 430 - ,,Vtedy pouzivam myslomisu," Dumbledore ukazal na kamennu misu. ,,Clovek jednoducho vyhodi nadbytocne myslienky z hlavy, vleje ich do misy a vo volnom case ich skuma. Takto su v nich zjavnejsie podoby a suvislosti." ,,Chcete povedat... toto su vase myslienky?" Harry hladel na viriacu hmotu v mise. ,,Presne tak," odvetil Dumbledore. ,,Ukazem ti." Dumbledore vytiahol z habitu prutik a jeho koncek si prilozil k striebornym vlasom pri spanku. Ked prutik odtiahol, zdalo sa, akoby sa vlasy k nemu prilepili - ale vtedy si Harry vsimol, ze je to v skutocnosti ligotavy pruzok tej istej hmoty, aka bola v myslomise. Dumbledore pridaval do misy cerstve myslienky a Harry prekvapene videl, ako na hladine plava jeho vlastna tvar. Dumbledore oboma dlhymi rukami misu chytil a zakruzil nou, ako ked zlatokopovia preosievaju piesok a hladaju kusky zlata, a Harry videl, ze sa jeho tvar plynule zmenila na Snapovu. Snape otvoril usta, hovoril akoby k stropu a jeho hlas sa slabo ozyval. ,,Vracia sa to... aj u Karkarova... silnejsie a jasnejsie nez kedykolvek predtym..." ,,Suvislost, na ktoru by som prisiel aj bez pomoci," vzdychol si Dumbledore, ,,ale to nic." Ponad polmesiacikovite okuliare pozrel na Harryho, ktory zizal na Snapovu tvar krutiacu sa v mise. ,,Prave som pracoval s myslomisou, ked prisiel pan Fudge, a narychlo som ju odlozil. Zrejme som dvierka skrinky dobre nezavrel. Prirodzene, ze uputala tvoju pozornost." ,,Prepacte," zamumlal Harry. Dumbledore pokrutil hlavou. ,,Zvedavost nie je hriech," povedal. ,,Ale popri zvedavosti by sme nemali zabudat na opatrnost. Tak veru..." Trochu sa zamracil a pichol koncek prutika do myslienok v mise. Okamzite sa z nich vynorilo asi sestnastrocne buclate zamracene dievca. Pomaly sa zacalo otacat, ale nohy mu zostavali v mise a Harryho ani profesora Dumbledora si vobec nevsimalo. Ked dievcina prehovorila, jej hlas sa ozyval rovnako ako Snapov, akoby vychadzal z hlbky misy. ,,On si na mna dovolil pouzit zaklinadlo, pan profesor, ale ja som si ho iba doberala. Povedala som len, ze som ho videla, ako sa minuly stvrtok bozkaval za sklenikom s Florence..." - 431 - ,,Ale, Berta," smutne prehovoril Dumbledore a hladel na teraz mlcky sa otacajuce dievca, ,,preco si ho vlastne sledovala?" ,,Berta?" zasepkal Harry a hladel na nu. ,,Je to... bola to Berta Jorkinsova?" ,,Ano," prikyvol Dumbledore a znova stuchol do myslienok v mise, Berta sa vnorila do nich a opat boli striebriste a nepriehladne. ,,To bola Berta, aku som si pamatal zo skoly." Striebriste svetlo z myslomisy osvetlovalo Dumbledorovu tvar a Harry si odrazu pomyslel, aky je velmi stary. Vedel, pravdaze, ze Dumbledore starne, ale nikdy o nom neuvazoval ako o starom cloveku. ,,No tak, Harry. Predtym, nez si sa ponoril do mojich myslienok, chcel si mi nieco povedat," potichu mu pripomenul riaditel. ,,Ano. Pan profesor... bol som prave na hodine vestenia a - eh... no zaspal som." Zavahal, mysliac si, ze teraz pride vycitka, ale Dumbledore iba poznamenal: ,,To je celkom pochopitelne. Pokracuj." ,,No a mal som sen," zacal Harry. ,,Snivalo sa mi o lordovi Voldemortovi. Mucil Cervochvosta... viete, kto je Cervochvost..." ,,Ano, viem," ihned prikyvol Dumbledore. ,,Pokracuj, prosim." ,,Voldemortovi prisiel list. Povedal nieco v tom zmysle, ze Cervochvostova chyba bola napravena. A ze niekto je mrtvy. A potom povedal, ze nehodi Cervochvosta hadovi - vedla jeho kresla lezal had. Vraj mu da namiesto neho zozrat mna. Potom na Cervochvosta uvalil Cruciatus - a mna rozbolela jazva," dokoncil Harry. ,,Tak velmi ma bolela, az ma to zobudilo." Dumbledore nanho iba hladel. ,,Eh... no a to je vsetko," uzavrel Harry. ,,Aha," potichu povedal Dumbledore. ,,Chapem. Bolela ta tento rok jazva aj niekedy inokedy, okrem toho, ked si sa na bolest zobudil v lete?" ,,Nie, ja... ako ste sa dozvedeli, ze som sa v lete zobudil na bolest?" zasol Harry. ,,Sirius si nedopisuje iba s tebou," vysvetlil mu Dumbledore. ,,Odkedy vlani odisiel z Rokfortu, som s nim stale v kontakte. To ja som mu odporucil jaskynu na svahu hory ako najbezpecnejsie miesto na ukryt." - 432 - Dumbledore vstal a zacal sa za stolom prechadzat. Obcas si k spanku prilozil prutik, vytiahol dalsiu ligotavu striebristu myslienku a pridal ju do myslomisy. Myslienky v nej sa rozkrutili tak rychlo, ze Harry nerozoznal nic. Bola to iba zmes farieb. ,,Pan profesor?" ozval sa po chvili. Dumbledore sa prestal prechadzat a pozrel na Harryho. ,,Ospravedlnujem sa," povedal potichu. Znova si sadol za stol. ,,Viete... viete, preco ma ta jazva boli?" Dumbledore chvilu velmi uprene hladel na Harryho a potom odpovedal: ,,Mam jednu teoriu, nic viac - som presvedceny, ze jazva ta boli vtedy, ked je lord Voldemort nablizku a ked pocituje mimoriadne silnu nenavist." ,,Ale... preco?" ,,Pretoze vas dvoch spaja kliatba, ktora zlyhala," odvetil Dumbledore. ,,To nie je obycajna jazva." ,,Takze vy si myslite... ten sen... stalo sa to naozaj?" ,,Je to mozne," odvetil Dumbledore. ,,Povedal by som pravdepodobne. Harry, videl si Voldemorta?" ,,Nie," pokrutil hlavou Harry. ,,Iba chrbat jeho kresla. Ale ved aj tak by nebolo co vidiet, ci ano? Ved nema telo. Alebo ma? Vlastne... ako inak by mohol drzat prutik?" pomaly nahlas uvazoval Harry. ,,Veru, ako?" hundral si Dumbledore. ,,Ako vlastne?" Ani Dumbledore, ani Harry chvilu nevraveli nic. Dumbledore hladel na druhu stranu miestnosti, obcas si koncek prutika prilozil k spanku a pridal do kypiacej hmoty v myslomise dalsiu lesklu striebristu myslienku. ,,Pan profesor," ozval sa Harry napokon, ,,myslite, ze naozaj nabera silu?" ,,Voldemort?" Dumbledore ponad myslomisu pozrel na Harryho. Bol to jeho typicky prenikavy pohlad, akym nanho obcas hladel a pri ktorom mal Harry vzdy pocit, akoby videl priamo cez neho, tak ako to nedokaze ani Moodyho carovne oko. ,,Opat ti mozem povedat iba svoje domnienky, Harry." Dumbledore si znova vzdychol a vyzeral starsi a unavenejsi. Takeho ho Harry este nevidel. ,,Roky Voldemortovho nastupu k moci sa vyznacovali zmiznutiami. Teraz bez stopy zmizla Berta Jorkinsova na mieste, kde sa Voldemort v poslednej dobe urcite nachadzal. Zmizol aj pan Cro- 433 - uch... prave tu v tomto areali. A je tu aj tretie zmiznutie, ktore, to musim, zial, priznat, ministerstvo nepovazuje za dolezite, pretoze je to mukel. Volal sa Frank Bryce a byval v dedine, kde kedysi vyrastol Voldemortov otec. Nevideli ho od vlanajsieho augusta. Vies, na rozdiel od vacsiny svojich priatelov z ministerstva citam muklovske noviny." Dumbledore pozrel na Harryho velmi vazne. ,,Zda sa, ze tieto zmiznutia navzajom suvisia. Ministerstvo s tym nesuhlasi - ako si mohol pocut, ked si cakal pred mojou pracovnou." Harry prikyvol. Znovu zavladlo ticho a Dumbledore si obcas vytahoval myslienky. Harry mal pocit, ze by uz mal ist, ale zvedavost ho zdrziavala. ,,Pan profesor?" ozval sa znova. ,,Ano, Harry?" ,,Eh... mohol by som sa vas este spytat... na ten sud v tej vasej... v tej myslomise?" ,,Mohol," namahavo odvetil Dumbledore. ,,Bol som tam vela raz, ale niektore procesy sa mi stale vybavuju jasnejsie ako ostatne... najma teraz." ,,Viete... ten proces s Crouchovym synom. Tykalo sa to Nevillovych rodicov?" Dumbledore prisne pozrel na Harryho. ,,Neville ti nikdy nepovedal, preco ho vychovava stara mama?" Harry pokrutil hlavou a pritom sa sam cudoval ako to, ze sa Nevilla na to nikdy nespytal, hoci ho pozna takmer styri roky. ,,Ano, hovorili o Nevillovych rodicoch," potvrdil Dumbledore. ,,Jeho otec Frank bol auror ako profesor Moody. Ako si pocul, Franka Longbottoma i jeho manzelku mucili, aby z nich vytiahli informacie o Voldemortovom ukryte po strate moci." ,,Takze su mrtvi?" potichu sa spytal Harry. ,,Nie," odvetil Dumbledore s trpkostou v hlase, aku Harry unho este nikdy nepocul. ,,Zosaleli. Obaja su v Nemocnici sv. Munga. Myslim, ze Neville ich aj so starou mamou pravidelne cez prazdniny navstevuje. Nespoznavaju ho." Harry tam sedel cely zdeseny. On o tom vobec nevedel... vobec sa za tie styri roky neobtazoval zistit... ,,Longbottomovci boli velmi oblubeni," pokracoval Dumbledore. ,,Napadli ich po Voldemortovom pade, ked si vsetci mysleli, ze - 434 - im uz nic nehrozi. Tie utoky sposobili taku vlnu hnevu, aku som nikdy predtym nezazil. Ministerstvo bolo pod velkym tlakom verejnosti. Ta sa dozadovala dolapenia pachatelov. Nanestastie, svedectvo Longbottomovcov nebolo vzhladom na ich stav spolahlive." ,,Takze mozno syn pana Croucha do toho nebol zapleteny?" pomaly sa spytal Harry. Dumbledore pokrutil hlavou. ,,Nemam ani tusenia." Harry opat sedel mlcky a sledoval, ako obsah myslomisy viri. Nedali mu pokoja este dve otazky... lenze tie sa tykali viny zijucich... ,,Eh," zacal, ,,pan Bagman..." ,,...odvtedy nikdy nebol obvineny z nijakej cinnosti suvisiacej s Temnou stranou," pokojne odvetil Dumbledore. ,,Dobre," rychlo hovoril Harry a uprene zase hladel na obsah myslomisy, ktory sa teraz, ked don Dumbledore prestal pridavat myslienky, viril pomalsie. ,,A... eh..." No zdalo sa, ze myslomisa kladie tu otazku namiesto neho. Na povrch znovu vyplavala Snapova tvar. Dumbledore pozrel na nu a potom na Harryho. ,,Ani profesor Snape," povedal. Harry pozrel do Dumbledorovych svetlomodrych oci a to, co sa naozaj chcel spytat, mu vyletelo z ust prv, ako tomu mohol zabranit. ,,Preco si myslite, ze naozaj prestal podporovat Voldemorta, pan profesor?" Dumbledore chvilu hladel Harrymu do oci a potom povedal: ,,To je, Harry, zalezitost iba medzi mnou a profesorom Snapom." Harry vedel, ze ich rozhovor skoncil. Dumbledore sa netvaril nahnevane, a predsa jeho ton Harrymu naznacoval, ze je cas ist. Vstal a Dumbledore tiez. ,,Harry," povedal riaditel, ked prisli k dveram. ,,Prosim ta, nikomu nehovor o Longbottomovych rodicoch. Ma pravo povedat to sam, ked na to bude pripraveny." ,,Ano, pan profesor," slubil Harry a otocil sa, ze uz konecne pojde. ,,A..." Harry sa obzrel. Dumbledore stal nad myslomisou jeho odblesky mu zospodu osvetlovali tvar a vyzeral ovela starsie. Chvilu hladel na Harryho a potom povedal: ,,Vela stastia pri tretej ulohe." - 435 - - 436 - TRIDSIATA PRVA KAPITOLA TRETIA ULOHA ,,Dumbledore si mysli, ze Ved-Vies-Kto zase silnie?" sepkal Ron. Vsetko, co Harry videl v myslomise, a takmer vsetko, co mu Dumbledore porozpraval a ukazal, teraz hovoril Ronovi a Hermione - a pravdaze, len co odisiel z Dumbledorovej pracovne, Siriusovi poslal list. Harry, Ron a Hermiona v ten den znova sedeli v klubovni dlho do noci a vsetko donekonecna preberali, az sa z toho Harrymu krutila hlava a pochopil, ako to Dumbledore myslel, ze sa cloveku ulavi, ked z nej vypusti trochu myslienok. Ron hladel do ohna a Harrymu sa zdalo, ze sa trochu trasie, hoci vecer bol teply. ,,A doveruje Snapovi?" spytal sa. ,,Naozaj Snapovi doveruje, aj ked vie, ze bol smrtozrut?" ,,Ano," prikyvol Harry. Hermiona dobrych desat minut nevravela nic. Rukami si podopierala celo a pohlad upierala na kolena. Harry si pomyslel, ze aj ona vyzera, ako keby sa jej zisla myslomisa. ,,Rita Skeeterova," zamumlala napokon. ,,Ako ta ta teraz moze zaujimat?" zasol Ron. ,,Mna nezaujima," vravela Hermiona svojim kolenam. ,,Iba premyslam... spominate si, co mi povedala u Troch metiel? Viem o Ludovi veci, od ktorych by ti vstavali vlasy dupkom. Myslela toto, nie? Pisala o jeho procese, vedela, ze informoval smrtozrutov. A Winky tiez, pamatate... Ludo Bagman je zly carodejnik. Pan Crouch musel zurit, ze z toho vyviazol, a zrejme o tom doma rozpraval." ,,Ano, ale Bagman nezradzal informacie dobrovolne, ci ano?" Hermiona pokrcila plecami. - 437 - ,,A Fudge si mysli, ze Croucha napadla madam Maxime?" Ron sa otocil k Harrymu. ,,Ano, ale iba preto, ze Crouch zmizol nedaleko beauxbatonskeho koca." ,,Ta nam vobec nezisla na um," hovoril pomaly Ron. ,,Ma predsa obriu krv, a nechce to priznat..." ,,Samozrejme, ze nie," prudko odvetila Hermiona a zdvihla hlavu. ,,Pozri, co sa stalo Hagridovi, ked Rita zistila, kto je jeho matka. A nezabudnite na Fudgea! Ako rychlo robil zavery len preto, ze je Maximka ciastocne obryna. Kto by chcel, aby nanho hladeli s takymi predsudkami? Aj ja by som asi tvrdila, ze mam velke kosti, ak by sa mi malo prihodit to co jemu." Hermiona pozrela na hodinky. ,,Vobec sme netrenovali!" zvolala zdesene. ,,Chceli sme skusat zabranovacie kuzlo! Rano sa musime do toho pustit. Podme, Harry, musis sa vyspat." Harry s Ronom sa pomaly pobrali do svojej spalne. Ked si Harry obliekol pyzamu, pozrel na Nevillovu postel. Dodrzal slub Dumbledorovi a Ronovi a Hermione nepovedal o jeho rodicoch. Zlozil si okuliare, vliezol do postele a predstavoval si, aky to musi byt pocit, ked ma clovek rodicov nazive, stretava sa s nimi, ale oni ho nespoznavaju. Cudzi ludia casto Harrymu prejavovali sucit pre to, ze je sirota, ale ked tak pocuval Nevillovo chrapanie, pomyslel si, ze ten si sucit zasluhuje vacsmi ako on. Harry lezal v tme a zrazu pocitil nahly prival hnevu a nenavisti k tryznitelom pana a pani Longbottomovcov. Spomenul si na posmesne tvare divakov, ked dementori vliekli Crouchovho syna a jeho spolocnikov zo sudnej siene. Chapal, co citili. A potom si spomenul na bledu tvar mladika a otraseny si uvedomil, ze o rok nato zomrel... To Voldemort, pomyslel si Harry a v tme hladel na nebesa svojej postele. Vsetko to smerovalo naspat k Voldemortovi... To on roztrhol rodiny, on znicil vsetky tie zivoty... Ron a Hermiona sa museli ucit na skusky, ktore sa mali koncit v den tretieho suboja, ale vacsinu casu venovali Harrymu a pomahali mu pri priprave. ,,To nech ta netrapi," odbila ho Hermiona, ked na to poukazal a navrhol, ze chvilu moze trenovat aj sam, ,,aspon dostaneme dobre - 438 - znamky z obrany proti ciernej magii. Na hodinach by sme sa o vsetkych tychto kliatbach nikdy nedozvedeli." ,,Dobra priprava na aurorstvo," nadchynal sa Ron, ktory skusal zabranovacie zaklinadlo na ose, co prave vletela do miestnosti, a zastavil ju vo vzduchu. Zaciatkom juna na hrade opat zavladlo vzrusenie a napatie. Vsetci sa tesili na tretiu ulohu, ktora sa mala konat tyzden pred koncom skolskeho roka. Harry v kazdej volnej chvili trenoval zaklinadla. Pred touto ulohou sa citil ovela istejsie nez pred predchadzajucimi dvoma. Hoci bude dozaista tazka a nebezpecna, Moody mal pravdu Harrymu sa podarilo prekonat vselijake priserne tvory a zacarovane prekazky, a navyse, tentoraz ho aspon vopred upozornili, mohol sa ciastocne pripravit. Profesorke McGonagallovej uz liezlo na nervy, ze vsade, kam sa pohla, natrafila na Harryho, Hermionu a Rona, a tak im dovolila cez obednajsiu prestavku pouzivat prazdnu triedu transfiguracie. Harry onedlho zvladol zabranovacie zaklinadlo - kuzlo na spomalovanie a kladenie prekazok utocnikom, odstranovacie zaklinadlo na odpratavanie pevnych predmetov a stvorbodove zaklinadlo, Hermionin uzitocny objav. Vdaka nemu bude koncek jeho prutika ukazovat na sever, a on tak bude moct kontrolovat, ci sa pohybuje v labyrinte spravnym smerom. Stale vsak neprisiel na kobylku cloniacemu zaklinadlu. To malo vytvorit okolo neho docasnu neviditelnu stenu, ktora odraza drobne zaklinadla. Hermione sa darilo rozbijat ju dobre mierenymi ,,rosolovymi nohami" a Harry sa desat minut tackal po miestnosti, kym vyhladala protizaklinadlo. ,,No aj tak ti to ide velmi dobre," povzbudzovala ho, nazerajuc do svojho zoznamu, a zaskrtavala zaklinadla, co sa uz naucili. ,,Niektore z tychto by sa mohli zist." ,,Podte sa pozriet," zavolal ich Ron, ktory stal pri okne. Hladel dolu pred skolu. ,,Co to ten Malfoy stvara?" Harry a Hermiona pribehli. Malfoy, Crabbe a Goyle stali v tieni pod stromom. Zdalo sa, ze Crabbe s Goylom davaju pozor, obaja sa uskrnali. Malfoy si drzal ruku pri ustach a nieco do nej hovoril. ,,Vyzera to, ako keby mal vysielacku," zvedavo poznamenal Harry. ,,To nemoze, hovorila som ti, ze take veci na Rokforte nefunguju," pripomenula mu Hermiona. ,,Pod, Harry," rychlo sa odvratila od - 439 - okna a vratila sa do stredu triedy, ,,este raz vyskusajme to cloniace zaklinadlo." Sirius teraz posielal sovy denne. Tak ako Hermiona, aj on chcel, aby sa Harry sustredoval na zvladnutie tretej ulohy. Az potom pride na rad ostatne. Pripominal Harrymu, ze nech sa deje za murmi hradu cokolvek, Harry za to nemoze, ani nie je v jeho silach to ovplyvnit. Ak Voldemort naozaj zase nabera sily, pisal, musim sa predovsetkym postarat o Tvoju bezpecnost. Nemoze dufat, ze sa mu podari siahnut na Teba, kym si pod Dumbledorovou ochranou, ale napriek tomu neriskuj. Sustred sa na to, aby si bezpecne presiel cez labyrint, a potom sa mozeme venovat ostatnemu. Ako sa blizil dvadsiaty stvrty jun, Harry bol coraz nervoznejsi, hoci to nebolo az take zle ako pred prvou a druhou ulohou. Po prve, bol presvedceny, ze tentoraz urobil vsetko, co bolo v jeho silach, aby sa na suboj pripravil. Po druhe, bola to posledna prekazka a bez ohladu na to, ci sa mu bude darit, alebo nie, turnaj sa konecne skonci a jemu odlahne. V den, ked sa mala konat tretia uloha, boli ranajky pri chrabromilskom stole velmi rusne. Prileteli postove sovy. Harrymu priniesli karticku so zelanim vela stastia od Siriusa. Bol to len prelozeny kusok pergamenu s odtlackom zablatenej laby na prednej strane, ale Harrymu to aj tak dobre padlo. Hermione mysiarka usata ako zvycajne dorucila ranny vytlacok Denneho Proroka. Hermiona rozlozila noviny, pozrela na titulnu stranku a vyprskla na nu tekvicovy dzus. ,,Co je?" spytali sa Ron s Harrym sucasne a zvedavo hladeli na nu. ,,Nic," rychlo odvetila a usilovala sa odpratat noviny z dosahu, ale Ron ich schmatol, pozrel na nadpis a povedal: ,,To nie! Nie dnes. Ta stara krava!" ,,Co? Zase Rita Skeeterova?" spytal sa Harry. - 440 - ,,Nie," odvetil Ron a tak ako Hermiona aj on sa pokusil noviny skryt. ,,Je to o mne, vsak?" spytal sa Harry. ,,Nie," odvetil Ron, ale znelo to velmi nepresvedcivo. No kym si Harry stihol noviny vypytat, z druhej strany Velkej siene od slizolinskeho stola nanho zakrical Draco Malfoy. ,,Hej, Potter! Potter! Co tvoja hlava? Si zdravy? Dufam, ze nam tu nezacnes saliet." Malfoy drzal v ruke Denneho Proroka. Slizolincania za stolom sa vyskierali a otacali sa na stolickach, aby videli, ako Harry zareaguje. ,,Ukaz mi to," povedal Harry Ronovi. ,,Daj sem." Ron mu velmi neochotne podal noviny. Harry ich prevratil a hladel na vlastnu fotografiu pod velikanskym titulkom: HARRY POTTER DUSEVNE CHORY A NEBEZPECNY Premozitel Toho-Koho-Netreba-Menovat je dusevne labilny a mozno aj nebezpecny, pise specialna korespondentka Rita Skeeterova. Nedavno vysli najavo znepokojive fakty o cudnom spravani Harryho Pottera, ktore vrhaju pochybnosti na jeho sposobilost zucastnit sa takej narocnej sutaze, ako je Trojcarodejnicky turnaj, ci vobec navstevovat Rokfortsku carodejnicku skolu. Potter, ako exkluzivne odhalil Denny Prorok, pravidelne v skole odpadava a casto sa vraj stazuje na bolest jazvy na cele (pozostatok kliatby, ktorou sa ho pokusil Ved-VieteKto usmrtit). Minuly pondelok bola reporterka Denneho Proroka na hodine vestenia svedkom, ako Potter vybehol z triedy tvrdiac, ze ho tak velmi boli jazva, ze nemoze zotrvat na vyucovani. Je mozne, hovoria spickovi odbornici z Nemocnice sv. Munga na liecbu carovnych ochoreni a zraneni, ze utok Ved-Viete-Koho poskodil Potterov mozog, a jeho tvrdenie, ze ho jazva stale boli, je priznakom hlboko zakorenenej dusevnej poruchy. - 441 - ,,Moze to dokonca predstierat, aby si vynutil pozornost," pripustil jeden z odbornikov. Reporterka Denneho Proroka vsak odhalila aj ine znepokojive fakty o Harrym Potterovi, ktore riaditel Rokfortu Albus Dumbledore pred carodejnickou verejnostou dodnes starostlivo skryva. ,,Potter ovlada parselcinu," prezradil Draco Malfoy, student stvrteho rocnika. ,,Pred dvoma rokmi zautocil na viacerych rokfortskych ziakov neznamy pachatel a vacsina studentov sa nazdavala, ze za utokmi stoji Potter, ktory sa pred zrakmi vsetkych clenov v klube duelantov neudrzal a na spoluziaka nahuckal hada. Vsetko sa vsak ututlalo. Priatelil sa s vlkolakmi a aj s obrami. Domnievame sa, ze by urobil cokolvek, aby ziskal moc." Parselcina - prostriedok dorozumievania sa s hadmi - sa dlho povazovala za sucast ciernej magie. Ved najslavnejsi zo znalcov parselciny je sam Ved-Viete-Kto. Clen Ligy obrany proti temnym silam, ktory nechce byt menovany, tvrdi, ze on by kazdeho, kto ovlada parselcinu, podrobil vysetrovaniu. ,,Ja osobne by som podozrieval kazdeho, kto sa dorozumieva s hadmi, pretoze hady su casto sucastou najhorsich kuzel ciernej magie a historicky sa spajaju so zlosynmi." A podobne tvrdenie: ,,Kazdy, kto vyhladava spolocnost takych krutych tvorov, ako su vlkolaci a obri, ma zrejme sklon k nasiliu." Albus Dumbledore by mal rozhodne zvazit, ci moze takyto chlapec sutazit v Trojcarodejnickom turnaji. Niektori sa obavaju, ze Potter by sa v zufalej snahe vyhrat Trojcarodejnicky turnaj, ktory tretou ulohou dnes vecer konci, mohol uchylit k ciernej magii. ,,Zase sa trochu pustila do mna, co?" bezstarostne poznamenal Harry a poskladal noviny. Pri slizolinskom stole sa mu Malfoy, Crabbe a Goyle smiali, tukali si prstom na celo, robili grimasy a vyplazovali jazyky ako hady. ,,Ako vedela, ze ta na vesteni bolela jazva?" spytal sa Ron. ,,Ved tam predsa nemohla byt, nemohla to vidiet ani pocut..." - 442 - ,,Okno bolo otvorene," povedal Harry. ,,Pootvoril som ho, aby som mohol dychat." ,,Ucebna vestenia je na vrchole Severnej veze!" poznamenala Hermiona. ,,Vase hlasy sa predsa nemohli niest az dolu!" ,,Ty studujes carodejnicke metody odpocuvania," odvetil Harry. ,,Ty mi povedz, ako to urobila." ,,Pokusala som sa. Ale... ja... Ale..." Odrazu sa na Hermioninej tvari zjavil cudny nepritomny vyraz. Pomaly zdvihla ruku a prstami si hrabla do vlasov. ,,Je ti nieco?" mracil sa na nu Ron. ,,Nie," hlesla Hermiona. Znovu si prstami hrabla do vlasov, potom si prilozila ruku k ustam, ako keby hovorila do nejakej neviditelnej vysielacky. Harry s Ronom pozreli na seba. ,,Mam napad," vyhlasila a hladela kamsi do neurcita. ,,Myslim, ze viem ako... lebo tak by ju nikto nevidel... ani Moody... a dostala by sa aj do okna... ale to sa nesmie... to je celkom urcite protizakonne... Myslim, ze som na to prisla! Len minutku vydrzte, musim zabehnut do kniznice... len si chcem byt ista!" Hermiona schytila skolsku tasku a vyletela z Velkej siene. ,,Hermiona, o desat minut mame skusku z dejin magie," krical za nou Ron. ,,No toto!" otocil sa k Harrymu. ,,Musi tu Skeeterku skutocne velmi nenavidiet, ked riskuje, ze zmeska zaciatok skusky. Co budes robit na Binnsovej hodine, zase citat?" Pretoze Harry bol ako sampion Trojcarodejnickeho turnaja oslobodeny od skusok, dosial sa na nich vzdy usadil dozadu a vyhladaval v knihach nove zaklinadla k tretej ulohe. ,,Asi," povedal Ronovi, lenze prave vtedy k nemu popri chrabromilskom stole prichadzala profesorka McGonagallova. ,,Potter, po ranajkach sa sampioni stretnu v miestnosti pri Velkej sieni," oznamila. ,,Ale ved... ved sutazi sa az vecer," zajachtal Harry a v rozruseni si vysypal do lona prazenicu, lebo sa bal, ze si pomylil cas. ,,Viem, Potter. Ale, viete, na poslednu ulohu prizvali aj rodiny sampionov. Je to prilezitost stretnut sa s nimi." Ked odisla, Harry hladel za nou s otvorenymi ustami. ,,Hadam si nemysli, ze pridu Dursleyovci?" nechapavo pozrel na Rona. - 443 - ,,Ja neviem. Harry, ja uz radsej idem, lebo zmeskam Binnsa. Uvidime sa neskor." Harry dojedol vo vyprazdnujucej sa Velkej sieni. Videl, ze Fleur pri bystrohlavskom stole vstala, pripojila sa k Cedricovi a obaja vosli do bocnej miestnosti. Zakratko ich nasledoval aj zhrbeny Krum. Harry zostal na mieste. Vlastne ta ani nechcel ist. On predsa nema rodinu - aspon nie taku, ktora by sa prisla pozriet, ako riskuje svoj zivot. No prave ked vstaval s umyslom, ze radsej pojde do kniznice a este si vyhlada nejake zaklinadla, dvere bocnej miestnosti sa otvorili a vystrcila sa Cedricova hlava. ,,Harry, pod, cakaju na teba!" Harry celkom zmateny vstal. Dursleyovci tu predsa nemozu byt. Presiel cez Velku sien a otvoril dvere do bocnej miestnosti. Hned za nimi stal Cedric s rodicmi. V kute uvidel Viktora Kruma, ktory sa po bulharsky rychlo rozpraval s tmavovlasou matkou a otcom. Krivy nos zdedil po otcovi. Na druhej strane miestnosti Fleur odusu mlela cosi po francuzsky mame. Fleurina sestricka Gabrielle ju drzala za ruku. Zakyvala Harrymu, ten sa usmial a odkyval jej. Vtom zbadal pani Weasleyovu a Billa. Stali pred kozubom a usmievali sa nanho. ,,Prekvapenie!" nadsene zvolala pani Weasleyova a siroko sa nanho usmievala, ked prichadzal k nim. ,,Tak sme si pomysleli, ze sa na teba prideme pozriet, Harry!" sklonila sa a pobozkala ho na lice. ,,Mas sa?" uskrnal sa na Harryho Bill a potriasal mu rukou. ,,Aj Charlie chcel prist, ale nemohol si vziat volno. Hovoril, ze si bol pri chvostorozcovi fantasticky." Harry si vsimol, ze Fleur Delacourova ponad matkino plece so zaujmom poskuluje po Billovi. Videl, ze sa jej dlhe vlasy a nausnica s tesakom rataju. ,,To je od vas naozaj velmi mile," sepkal Harry pani Weasleyovej. ,,Ja som sa bal, ze Dursleyovci..." ,,Hmm," pani Weasleyova stisla pery. Pred Harrym sa vzdy zdrzala kritizovat Dursleyovcov, ale zakazdym, ked zaznelo ich meno, sa jej v ociach zablyskalo. ,,Je to fajn byt zase tu," Bill sa obzeral po miestnosti (Violeta, priatelka Tucnej panej, nanho z obrazu zmurkla). ,,Uz som tu nebol pat rokov. Je tu este obraz toho blazniveho rytiera? Sira Cadogana?" - 444 - ,,O, ano," odvetil Harry, ktory sa so Sirom Cadoganom stretol vlani. ,,A Tucna pani?" spytal sa Bill. ,,Ta tu bola aj za mojich cias," povedala pani Weasleyova. ,,Raz mi tak vynadala, ked som sa vracala do izby o stvrtej rano..." ,,A co si robila o stvrtej rano vonku?" prekvapene si mamu premeriaval Bill. Pani Weasleyova sa usmievala a oci jej svietili. ,,Boli sme s tvojim otcom na nocnej prechadzke," priznala. ,,Jeho chytil Apollyon Pringle - vtedajsi skolnik. Vasmu otcovi na to dodnes zostala pamiatka." ,,Nepovodil by si nas po hrade, Harry?" poziadal Bili. ,,Ale ano." A pobrali sa do Velkej siene. Ako prechadzali popri Amosovi Diggorym, ten sa obzrel. ,,Tak tu si," prihovoril sa a premeral si Harryho od hlavy po paty. ,,Stavim sa, ze sa uz necitis tak sebaisto, ked sa ti Cedric bodovo vyrovnal, co?" ,,Prosim?" spytal sa Harry. ,,Nevsimaj si ho," sepol Cedric Harrymu a mracil sa na otca. ,,Odvtedy, co Rita Skeeterova pisala o Trojcarodejnickom turnaji, sa hneva, ved vies, napisala to tak, akoby si ty bol jediny reprezentant Rokfortu." ,,Ale neobtazoval sa opravit ju, vsak?" podotkol Amos Diggory tak nahlas, aby ho pocul aj Harry, ktory uz s pani Weasleyovou a Billom bol vo dverach. ,,No ved mu ukazes, Ced. Uz raz si ho predsa porazil." ,,Rita Skeeterova vzdy vsetkym sposobuje iba problemy, Amos!" nahnevane sa do toho zamiesala pani Weasleyova. ,,Myslela som si, ze to ako pracovnik ministerstva vies!" Pan Diggory sa tvaril, akoby sa chystal nieco nahnevane odseknut, ale manzelka ho chytila za ruku, a tak len pokrcil plecami a otocil sa. Harry stravil velmi prijemne predpoludnie. S Billom a pani Weasleyovou sa prechadzal po slnkom zaliatom okoli skoly, ukazal im beauxbatonsky koc a durmstrangsku lod. Pani Weasleyovu zaujala Zuriva vrba, ktoru zasadili, az ked ona uz zo skoly odisla, a dlho spominala na Hagridovho predchodcu hajnika Ogga. ,,Ako sa ma Percy?" spytal sa Harry pri sklenikoch. - 445 - ,,Nie dobre," odvetil Bill. ,,Je dost zniceny," sepkala pani Weasleyova obzerajuc sa. ,,Ministerstvo chce zmiznutie pana Croucha utajit, ale Percyho predvolali na vysluch pre tie pokyny, co mu pan Crouch posielal. Zrejme si myslia, ze ich mozno nepisal on sam. Percy je pod velkym tlakom. Dnes mu v porote nedovolia zastupovat pana Croucha. Pride Kornelius Fudge." Na obed sa vratili do hradu. ,,Mami! Bill!" ohromene zvolal Ron, ked sa zjavili pri chrabromilskom stole. ,,Co tu robite?" ,,Prisli sme sa pozriet, ako si Harry bude pocinat pri poslednej ulohe," veselo odvetila pani Weasleyova. ,,Musim povedat, ze je to prijemna zmena, ked nemusim varit. Ako dopadla skuska?" ,,Och... dobre. Nemohol som si spomenut na mena vsetkych vodcov skriatkovskych povstani, tak som si nejake vymyslel. Ale to nic," dodal lahkomyselne a nakladal si masovy nakyp, kym pani Weasleyova sa tvarila prisne. ,,Volaju sa Bodrod Bradaty a Simon Slintavy alebo nejako podobne, takze to nebolo tazke." Fred, George a Ginny si prisadli k nim a Harry sa citil tak dobre, akoby bol zase u nich v Brlohu, a celkom sa zabudol znervoznovat pre vecernu ulohu, az kym v polovici obeda neprisla Hermiona. Vtedy si spomenul, ze jej nieco napadlo v suvislosti s Ritou Skeeterovou. ,,Prisla si nam povedat, ze..." Hermiona varovne pokrutila hlavou a pozrela na pani Weasleyovu. ,,Ahoj, Hermiona," pozdravila ju pani Weasleyova odmeranejsie nez zvycajne. ,,Dobry den," odzdravila Hermiona a usmev jej zmizol z tvare, ked videla, ako chladne ju Ronova mama privitala. Harry pozrel na jednu, potom na druhu a povedal: ,,Pani Weasleyova, dufam ze ste neuverili tym taraninam, co Rita Skeeterova napisala v Carodejnici? Lebo Hermiona nie je moje dievca." ,,O! Pravdaze... Nie!" Od tej chvile vsak bola k Hermione badatelne milsia. Harry, Bill a pani Weasleyova sa este popoludni vybrali na dlhu prechadzku okolo hradu a potom sa vratili do Velkej siene na hostinu. Pri ucitelskom stole uz sedel aj Ludo Bagman a Kornelius Fudge. - 446 - Bagman vyzeral bezstarostne, ale Kornelius Fudge sa vedla madam Maxime tvaril prisne a mlcal. Madam Maxime sustredene hladela do taniera a Harrymu sa zdalo, ze ma cervene oci. Hagrid na nu stale pokukoval. Chodov bolo viac nez zvycajne, ale Harry uz bol nervozny a nejedol vela. Ked zacarovany strop menil farbu z modrej na tmavofialovu, Dumbledore vstal a zavladlo ticho. ,,Damy a pani, dovolim si vas poziadat, aby ste sa o pat minut odobrali na metlobalove ihrisko, kde sa bude konat tretia a zaverecna uloha Trojcarodejnickeho turnaja. Prosim sampionov, aby nasledovali pana Bagmana hned teraz." Harry vstal. Chrabromilcania pri stole mu tlieskali, vsetci Weasleyovci a Hermiona mu zapriali vela stastia a on aj so Cedricom, Fleur a Viktorom odisli z Velkej siene. ,,Ako sa citis, Harry?" spytal sa ho Bagman na kamennych schodoch. ,,Veris si?" ,,Je to v poriadku," odvetil Harry. Viac-menej to bola pravda bol sice nervozny, ale v duchu si prebral zaklinadla, ktore si precvicoval, a vedomie, ze si ich vsetky pamata, ho trochu uspokojilo. Vysli na metlobalove ihrisko, ktore bolo teraz na nepoznanie. Lemoval ho asi sedemmetrovy zivy plot. Priamo pred nimi bol otvor - vchod do rozsiahleho labyrintu. Chodba za nim sa zdala tmava a strasidelna. O pat minut sa tribuny zacali napinat, ovzdusim sa niesol sum hlasov a dupot topanok stoviek studentov, ktori sa hrnuli do hladiska. Obloha bola teraz tmava a jasnomodra a zacali vychadzat prve hviezdy. Hagrid, profesor Moody, profesorka McGonagallova a profesor Flitwick prisli na stadion k Bagmanovi a reprezentantom. Vsetkym na klobukoch svietili velke cervene hviezdy, no Hagrid mal na sebe iba vestu z krtej koze. ,,My budeme hliadkovat okolo labyrintu," oznamila profesorka McGonagallova sampionom. ,,Keby ste mali tazkosti a bolo by vas treba zachranit, len vystrelte cervene iskry a jeden z nas po vas pride. Rozumeli ste?" Reprezentanti prikyvli. ,,Tak teda stastnu cestu," rozziarene kyvol hliadkujucim Bagman. - 447 - ,,Vela stastia, Harry," zasepkal mu Hagrid a vsetci styria sa pobrali na svoje stanoviska po obvode stadiona. Bagman si zamieril prutikom na hrdlo, zasepkal ,,Sonorus!" a jeho zazracne zosilneny hlas sa ozyval az na tribunach. ,,Damy a pani, prave sa zacina tretia a zaverecna uloha Trojcarodejnickeho turnaja! Dovolte, aby som vam pripomenul doterajsi bodovy stav. Na prvom mieste s rovnakym poctom bodov osemdesiatpat su pan Cedric Diggory a pan Harry Potter, obaja z Rokfortu!" Ozvalo sa take volanie na slavu a potlesk, az vsetky vtaky zo Zakazaneho lesa vzlietli zo stromov k tmavnucej oblohe. ,,Na druhom mieste s osemdesiatimi bodmi je pan Viktor Krum z Durmstrangskeho institutu!" Dalsi potlesk. ,,A na tretom mieste slecna Fleur Delacourova z Beauxbatonskej akademie!" Harry videl, ako pani Weasleyova, Bill, Ron a Hermiona v prostriedku hladiska zdvorilo tlieskaju Fleur. Zakyval im, oni mu odkyvali a usmievali sa nanho. ,,Takze, ked zahvizdam... Harry a Cedric!" vyzval ich Bagman. ,,Tri... dva... jeden!" Kratko zahvizdal na pistalke a Cedric s Harrym sa ponahlali do labyrintu. Do vysky sa tyciace kriky ziveho plota vrhali na cesticku cierne tiene a ci preto, ze boli take vysoke a huste, alebo zacarovane, len co vosli do labyrintu, divakov vobec nebolo pocut. Harry mal skoro rovnaky pocit ako pod vodou. Vytiahol prutik, zahundral ,,Lumos" a pocul, ako tesne za nim Cedric urobil to iste. Asi po patdesiatich metroch natrafili na razcestie. ,,Tak ahoj," kyvol Harry Cedricovi a pobral sa vlavo, zatial co Cedric vykrocil doprava. Harry pocul, ako sa Bagmanova pistalka ozvala po druhy raz. Do labyrintu vosiel Krum. Harry zrychlil. Cesticka, ktoru si vybral, sa zdala byt prazdna. Zabocil doprava a ponahlal sa dalej, drziac prutik vysoko nad hlavou, aby dovidel co najdalej. Na dohlad vsak nebolo nikde nic. V dialke zahvizdala Bagmanova pistalka po treti raz. Teraz uz boli v labyrinte vsetci sampioni. Harry sa stale obzeral za seba. Zase mal pocit, akoby ho niekto sledoval. V labyrinte bola coraz vacsia tma a obloha nad nimi nadobudala ciernomodru farbu. Harry prisiel na druhe razcestie. ,,Ukaz mi," zasepkal prutiku a polozil si ho na vystretu dlan. - 448 - Prutik sa otocil a ukazal doprava rovno do husteho plota. Tam bol sever a Harry vedel, ze stred labyrintu je smerom na severozapad. Najvhodnejsie teda bolo pobrat sa lavym chodnikom a co najskor zabocit doprava. Aj tento chodnik bol prazdny a v pravotocivej zakrute, kam zabocil, mal znovu cestu volnu. Nevedel preco, ale znervoznilo ho, ze doteraz nenadabil na nijaku prekazku. Uz mal predsa na nieco natrafit. Zdalo sa mu, akoby v nom labyrint chcel vyvolat falosny pocit bezpecia. Potom priamo za sebou zacitil nejaky pohyb. Vystrcil prutik, pripraveny zautocit, ale jeho luc dopadol na Cedrica, ktory vybehol z cesticky vpravo. Zdalo sa, ze je vydeseny. Z rukava habitu sa mu dymilo. ,,Hagridov tryskochvosty skrot!" zasepkal. ,,Je obrovsky - len-len ze som mu unikol!" Pokrutil hlavou a zmizol z dohladu na dalsom chodniku. Harry sa poponahlal, aby sa dostal co najdalej od skrotov. Vtom, ako zabocil za roh, zbadal, ze sa k nemu klzavym krokom blizi dementor. Vysoky styri metre, s tvarou skrytou pod kapucnou, hnilobne chrastovite ruky vystrcene pred seba, naslepo postupoval dopredu k nemu. Harry pocul jeho chrcivy dych, citil, ako ho oblieva lepkavy chlad, ale vedel, co ma robit... Vybavil si tu najstastnejsiu myslienku, aku mohol, zo vsetkych sil sa sustredil na okamih, ked vyjde z labyrintu a bude oslavovat s Ronom a Hermionou, zdvihol prutik a vykrikol: ,,Expecto Patronum!" Z konca Harryho prutika vyletel strieborny jelen a cvalal k dementorovi, ktory cuvol a potkol sa o okraj svojho habitu... Harry este nevidel, zeby sa nejaky dementor potkol. ,,No pockaj, ved ty si prizrak!" vykrikol, zamieril k nemu za svojim striebornym Patronusom a zvolal: ,,Riddikulus!" Ozvalo sa hlasne puknutie a prizrak meniaci tvar sa rozplynul na oblacik dymu. Strieborny jelen zmizol. Harry by bol radsej, keby zostal, aspon by mal spolocnost... ale so znova zdvihnutym prutikom siel rychlo dalej, tak ticho, ako mohol, a ostrazito nacuval. Dolava... doprava... znova dolava... Dva razy sa ocitol v slepej ulicke. Zasa pouzil stvorbodove zaklinadlo a zistil, ze odbocil privelmi na vychod. Otocil sa naspat, zabocil na cesticku doprava a pred sebou zbadal akusi zlatistu hmlu. - 449 - Opatrne sa k nej blizil a namieril na nu luc z prutika. Vyzeralo to ako nejake kuzlo. Rozmyslal, ci sa mu podari odstranit ho z cesty. ,,Reducto!" zvolal. Lenze zaklinadlo preletelo rovno cez hmlu, ktora zostala nedotknuta. Mal si to predsa uvedomit skor - odstranovacie zaklinadlo plati iba na pevne predmety. Co by sa stalo, keby cez nu jednoducho presiel? Stoji to za pokus, alebo sa ma vratit? Este vahal, ked ticho pretal vykrik. ,,Fleur?" zakrical. Nikto sa vsak neozyval. Harry sa obzeral okolo seba. Co sa jej stalo? Jej vykrik zaznel odkialsi spredu. Harry sa zhlboka nadychol a odhodlane prebehol cez carovnu hmlu. Svet sa obratil hore nohami. Harry visel zo zeme, vlasy mal dupkom, okuliare sa mu hompalali na nose a hrozilo, ze spadnu do bezodnej oblohy. Pritisol si ich na koren nosa a vystraseny tam visel. Mal pocit, akoby sa mu nohy prilepili k trave, ktora bola teraz stropom. Pod nim sa rozprestierala nekonecna tmava obloha pofrkana hviezdami. Zdalo sa mu, ze ak pohne nohou, spadne. Rozmyslaj, hovoril si v duchu, ked sa mu krv nahrnula do hlavy, rozmyslaj... No ani jedno z kuzel, ktore si precvicoval, sa nehodilo na to, aby uviedlo zem a oblohu do povodnej polohy. Ma sa odvazit pohnut nohou? V usiach mu divo pulzovala krv. Mal na vyber - bud sa pohne, alebo vystreli cervene iskry, zachrania ho a diskvalifikuju. Zavrel oci, aby nevidel nekonecny priestor pod sebou, a z celej sily odtiahol pravu nohu od travnateho stropu. Svet sa ihned prevratil. Harry spadol na kolena na uzasne tvrdu zem. Na chvilu ho to omracilo. Zhlboka sa nadychol, aby ziskal rovnovahu, a potom zase vstal a ponahlal sa dalej, obzerajuc sa na hmlu nevinne sa trblietajucu v mesacnom svetle. Zastal na razcesti dvoch chodnikov a rozhliadal sa, ci neuvidi nejaku stopu po Fleur. Bol si isty, ze to vykrikla ona. S cim sa stretla? Stalo sa jej nieco? Cervene iskry nebolo vidiet. Znamena to, ze vyviazla, alebo mala take problemy, ze nemohla siahnut ani po prutiku? Harry si zvolil pravy chodnik a zrazu sa citil akysi nesvoj, no zaroven sa nemohol ubranit myslienke - o jedneho sampiona menej... - 450 - Pohar bol niekde nablizku a zdalo sa, ze Fleur uz nesutazi. Dostal sa az sem! Co keby sa mu naozaj podarilo vyhrat? Na okamih a po prvy raz, odkedy sa dozvedel, ze je reprezentantom, sa v duchu videl, ako pred celou skolu dviha Trojcarodejnicky pohar... Nasledujucich desat minut nestretol nic, ale casto narazal na slepe ulicky. Dva razy sa ocitol v tej istej nespravnej odbocke. Napokon nasiel novu cestu a rozbehol sa po nej mavajuc prutikom a jeho matozny tien sa mihal na zivom plote. Potom zabocil za dalsi roh a zabrzdil zoci-voci tryskochvostemu skrotovi. Cedric mal pravdu - bol skutocne obrovsky. Meral aspon tri metre a vyzeral ako obri skorpion. Nad chrbtom sa mu tycil zahnuty dlhy bodec. Jeho hruby pancier sa leskol vo svetle prutika, ktorym nanho Harry mieril. ,,Nehyb sa!" Zaklinadlo letelo do skrotovho panciera a odrazilo sa od neho. Harry pred nim zavcasu uhol, ale citil spalene vlasy - oskvrklo mu vrch hlavy. Skrotovi z chvosta vyslahol ohen a letel k Harrymu. ,,Impedimenta!" zreval Harry. Zaklinadlo znovu narazilo do panciera a odrazilo sa od neho. Harry sa zatackal a spadol. ,,IMPEDIMENTA!" Skrot zmeravel iba par centimetrov od neho - Harrymu sa podarilo zasiahnut ho zospodu na mieste nechranenom pancierom. Zadychcany sa zdvihol zo zeme a rozbehol sa opacnym smerom. Zabranovacie zaklinadlo nebolo trvanlive, skrot sa o chvilu iste pozbiera. Harry zabocil dolava a dostal sa do slepej ulicky, potom doprava a bol v dalsej. Musel zastat, pricom mu srdce splasene tlklo, a zopakovat stvorbodove zaklinadlo. Nato sa vratil na razcestie a vybral si chodnik na severozapad. Chvilu sa ponahlal po novej ceste, ked zacul, ze nieco bezi po chodniku za plotom, a zastal. ,,Co to robis?" krical Cedricov hlas. ,,Co si sa zblaznil, doparoma?" A vtedy Harry zacul Krumov hlas. ,,Crucio!" Odrazu sa vzduchom niesli Cedricove vykriky. Zdeseny Harry letel po svojom chodniku a usiloval sa najst cestu do Cedricovho. Ked nijaku neobjavil, znovu skusil odstranovacie zaklinadlo. Nebolo - 451 - velmi ucinne, ale aspon vypalilo cez zivy plot malu dieru, cez ktoru Harry prestrcil nohu a kopal do hrubych vetiev, kym sa niektore nepoolamovali a nevznikol otvor - Harry sa cezen pretiahol, pricom si roztrhal habit, a vpravo videl, ako sa na zemi myka a zvija Cedric a Krum stoji nad nim. Harry sa vystrel a zamieril prutik na Kruma, prave ked nanho pozrel. Krum sa otocil a rozbehol sa. ,,Nehyb sa!" zreval Harry. Zaklinadlo celou silou zasiahlo Kruma do chrbta, zastal ako skameneny, vzapati spadol a nehybne lezal doluznacky v trave. Harry sa vrhol k Cedricovi, ktory sa prestal zvijat, lezal na trave, dychcal a tvar si prikryval rukami. ,,Si v poriadku?" namahavo sa spytal Harry a chytil Cedrica za ruku. ,,Ano," dychcal Cedric. ,,Ano... nemozem tomu uverit... prikradol sa za mna... zacul som ho, otocil som sa a uz na mna mieril prutikom..." Cedric stazka vstal. Este stale sa triasol. Obaja pozreli na Kruma. ,,Ani ja tomu nemozem uverit... myslel som si, ze je fajn," povedal Harry, pricom stale hladel na Kruma. ,,Ja tiez," povedal Cedric. ,,Pocul si Fleurin krik?" ,,Ano. Myslis, ze Krum dostal aj ju?" ,,Neviem," neisto odvetil Harry. ,,Nechame ho tu?" zasepkal Cedric. ,,Nie," krutil hlavou Harry. ,,Myslim, ze by sme mali vystrelit cervene iskry. Niekto ponho pride... inak by ho asi zozral skrot." ,,Zasluzil by si to," zahundral Cedric, ale zaroven zdvihol prutik a vystrelil do vzduchu cervene iskry, ktore sa vznasali vo vzduchu nad Krumom a oznacovali miesto, kde lezi. Harry a Cedric tam este chvilu stali v tme a obzerali sa. Potom Cedric povedal: ,,No... asi by sme mali radsej ist..." ,,Co? Aha... Mas pravdu," spamatal sa Harry. Bola to cudna chvila. Na okamih sa so Cedricom spojili proti Krumovi - no teraz si Harry znovu uvedomil, ze su superi. Obaja sli mlcky dalej po tmavom chodniku, potom Harry zabocil dolava, Cedric doprava. Onedlho Cedricove kroky zanikli. - 452 - Harry kracal dalej, pricom stale vyuzival stvorbodove zaklinadlo, aby si bol isty, ze ide spravnym smerom. Teraz sa uz rozhoduje len medzi nim a Cedricom. Jeho tuzba dosiahnut pohar prvy sa v nom rozhorela ako doteraz nikdy, ale stale nemohol uverit tomu, co prave pred chvilou urobil Krum. Pouzit neodpustitelnu kliatbu na cloveka znamenalo dozivotie v Azkabane, tak im to povedal Moody. Krum predsa nemohol chciet Trojcarodejnicky pohar az tak velmi... Harry zrychlil krok. Chvilami natrafil na slepu ulicku, ale v narastajucej tme sa mu zdalo, ze sa blizi k stredu labyrintu. O chvilu na dlhej rovnej cesticke znovu postrehol pohyb a svetlo z prutika dopadlo na velmi cudneho tvora. Takeho doteraz videl iba na obrazku v Prisernej knihe priser. Bola to sfinga. Mala telo velkeho leva, mohutne laby s pazurmi a dlhy zltkasty chvost s hnedym chumacom na konci. Hlava vsak bola zenska. Ked sa Harry blizil, sfinga obratila k nemu podlhovaste mandlove oci. Zdvihol prutik a zavahal. Nevyzeralo to, ze by sa chystala nanho skocit, ale prechadzala sa z jednej strany na druhu a prehradila mu cestu. Potom prehovorila hlbokym chraplavym hlasom. ,,Si uz velmi blizko ciela. Najrychlejsia cesta je popri mne." ,,Tak... odstupite, prosim?" poziadal Harry, hoci vedel, aka bude odpoved. ,,Nie," odvetila sfinga a prechadzala sa dalej. ,,Kym nerozlustis moju hadanku. Ak odpovies spravne na prvy raz - necham ta prejst. Ak odpovies nespravne - zautocim na teba. Ak budes mlcat, mozes sa slobodne vratit." Harrymu od uzkosti klesol zaludok. V takychto zalezitostiach je dobra Hermiona, on nie. Zvazoval moznosti. Ak bude hadanka pritazka, moze mlcat a bez ujmy od sfingy odist a pokusi sa najst inu cestu. ,,Dobre," povedal. ,,Mozem si vypocut hadanku?" Sfinga si sadla na zadne nohy na prostriedok chodnika a recitovala: ,,Ak zoradis si vsetky casti do zastupu, na cele bude ta, v ktorej sa vsetci kupu, hoc' - nie iba na cele, ked kopes v lete zahradku. - 453 - V strede je zaciatok konca i koniec zaciatku. Dalsie slovo povies vzdy, ked nieco pridat chces, a zo stredu suhlasu pismeno vyberies. Teraz vsetky tie casti spojit si skus: dostanes zviera, ktore bozkat je hnus." Harry civel na nu. ,,Mohol by som to pocut este raz... pomalsie?" spytal sa opatrne. Sfinga nanho zmurkla, pousmiala sa a zopakovala hadanky. ,,Vsetky tie riesenia mam spojit a vznikne mi tvor, ktoreho by som nechcel pobozkat?" spytal sa Harry. Sfinga sa nanho iba zahadne usmiala. Harry to pochopil ako suhlas. Zamyslel sa. Bolo vela zvierat, ktore by nechcel pobozkat ihned mu zisiel na um tryskochvosty skrot, ale cosi mu nasepkavalo, ze to nie je odpoved. Musi sa pokusit vyriesit hadanky. ,,Vsetci sa v nej kupu," mrmlal si Harry a hladel na sfingu, ,,kupanie sa vo vode. Nie, to sa mi nehodi! Jazero? K tomu sa vratim... Mohli by ste mi, prosim, pripomenut dalsiu hadanku?" Sfinga zopakovala dalsie verse. ,,Zaciatok konca, koniec zaciatku," opakoval Harry. ,,Eh - netusim... zaciatok konca... a mohol by som si vypocut aj to posledne?" Zarecitovala mu posledne stvorversie. ,,Slovo, ktore povies, ked chces nieco pridat," hovoril si Harry. ,,Eh... to bude... pockat... a. Je to a!" Sfinga sa nanho usmiala. ,,Byva na cele... ked kopes..." Harry sa prechadzal sem a tam. ,,Tvor, ktoreho by som nechcel pobozkat... potkan!" Sfinge sa usta roztiahli do usmevu. Vstala, vystrela predne laby a odstupila, aby mohol prejst. ,,Dakujem!" podakoval Harry a prekvapeny vlastnou sikovnostou sa vrhol dopredu. Uz musi byt blizko, musi byt... Prutik mu naznacoval, ze ide spravnym smerom, a pokial nestretne nieco privelmi strasne, mohol by mat sancu... Harry sa rozbehol. Musel si vybrat z chodnikov pred sebou. ,,Ukaz mi!" znovu zasepkal prutiku, ten sa zatocil a ukazal doprava. Harry sa rozbehol tadial a uvidel pred sebou svetlo. - 454 - Na podstavci asi sto metrov pred nim sa ligotal Trojcarodejnicky pohar. Odrazu na chodnik pred neho vyskocila tmava postava. Cedric sa ta dostane prvy. Jeho super zo vsetkych sil bezal k poharu a Harry vedel, ze ho nedohoni - Cedric bol vyssi, aj nohy mal dlhsie... Vtom Harry nad plotom vlavo zbadal, ze po chodniku, ktory sa krizoval s ich cestou, sa blizi cosi obrovske - pohybovalo sa to tak rychlo, ze sa s nim Cedric naisto zrazi, a ten upieral pohlad na pohar, nuz nic nepostrehol. ,,Cedric!" skrikol Harry. ,,Vlavo!" Cedric sa obzrel prave vcas a vrhol sa nabok, aby sa vyhol zrazke. V tej nahlivosti sa vsak potkol. Harry videl, ako Cedricovi vyletel z ruky prutik a obrovsky pavuk sa chysta nanho vrhnut. ,,Nehyb sa!" zreval Harry. Jeho zaklinadlo sice zasiahlo obrovske chlpate cierne telo pavuka, ale ublizilo mu asi natolko, ako keby don hodil kamienok. Pavuk sa strhol, otocil a rozbehol sa k Harrymu. ,,Nehyb sa! Impedimenta! Nehyb sa!" Bolo to vsak zbytocne - bud bol pavuk taky velky, alebo tak zacarovany, ze zaklinadla ho iba ak rozculili. Zdeseny Harry stihol zazriet osem lesklych ciernych oci a klepeta ostre ako ziletka a uz ho pavuk mal. Prednymi nohami ho zdvihol do vzduchu. Harry sa z celej sily branil a snazil sa ho kopnut. Nohou vrazil do klepeta a vzapati zacitil neznesitelnu bolest. Pocul, ze aj Cedric krici ,,Nehyb sa!" ale jeho zaklinadlo nemalo o nic vacsi ucinok nez Harryho. Harry na pavuka zamieril prutik v okamihu, ked znova roztiahol klepeta, a zakrical: ,,Expelliarmus!" Zabralo to - odzbrojujuce zaklinadlo donutilo pavuka pustit ho, lenze to znamenalo, ze Harry dopadol zo stvormetrovej vysky na uz aj tak zranenu nohu, ktora sa pod nim podlomila. Bez rozmyslania zospodu zamieril na pavukovo brucho, tak ako to urobil pri skrotovi, a skrikol: ,,Nehyb sa!" Zaroven to skrikol aj Cedric. Spojene zaklinadla zvladli to, co by sa jednemu nepodarilo - pavuk sa zvalil k plotu a na chodnik sa zosypal spletenec jeho chlpatych noh. ,,Harry!" pocul Cedricov krik. ,,Si v poriadku? Nespadol na teba?" - 455 - ,,Nie," zadychcane mu odpovedal Harry. Pozrel na svoju nohu. Krvacala mu. Na potrhanom habite mal akusi lepkavu tekutinu z pavucich klepiet. Pokusil sa vstat, ale noha sa mu velmi triasla a nechcela ho udrzat. Oprel sa o plot, lapajuc dych, a obzeral sa. Cedric stal chrbtom ani nie pol metra od ziariveho Trojcarodejnickeho pohara. ,,Tak si ho vezmi," zadychcane mu povedal Harry. ,,No tak, vezmi si ho. Si tam." No Cedric sa nehybal. Iba tam stal a hladel na Harryho. Potom sa otocil a hladel na pohar. V zlatistom svetle Harry videl na jeho tvari tuzbu. Cedric sa znovu obzrel na Harryho, ktory sa musel opierat o plot. Nakoniec sa Cedric zhlboka nadychol. ,,Ty si ho vezmi. Ty si mal vyhrat. Uz dva razy si mi zachranil krk." ,,Tak to nema byt," odvetil Harry. Hneval sa, bolela ho zranena noha i cele telo z toho, co sa snazil vytrhnut pavukovi, a po vsetkej tej namahe ho Cedric porazil, tak ako ho porazil pri Ccho, ked ju pozval na ples prvy. ,,Body ziskava ten, kto sa prvy dotkne pohara. To si ty. Ja s takouto nohou nijake preteky nevyhram." Cedric pristupil o par krokov k omracenemu pavukovi, cim sa zaroven vzdaloval od pohara, a krutil nesuhlasne hlavou. ,,Nie." ,,Prestan s tou slachetnostou, Cedric," podrazdene zahundral Harry. ,,Len si ho vezmi, potom sa odtialto dostaneme." Cedric hladel, ako sa Harry vystrel, pevne sa pridrziavajuc plota. ,,Ty si ma upozornil na draky," povedal Cedric. ,,Bol by som prepadol uz v prvej ulohe, keby si mi nebol prezradil, co nas caka." ,,Aj mne pomohli," odsekol Harry a usiloval sa utriet si habitom zakrvavenu nohu. ,,Ty si mi zase pomohol s vajcom, takze sme vyrovnani." ,,Pri vajci zase poradili mne," odvetil Cedric. ,,No aj tak sme vyrovnani," nastojil Harry a opatrne skusal nohu. Ked sa o nu oprel, silno sa triasla. Pri pade z pavucich celusti si vytkol clenok. ,,Pri druhej ulohe si mal dostat viac bodov," zanovito trval na svojom Cedric. ,,Zdrzal si sa preto, aby si vyslobodil vsetkych zajatcov. Mal som to urobit ja." - 456 - ,,Ja jediny som bol taky hlupy, ze som tu piesen bral vazne!" trpko odvetil Harry. ,,Len si ten pohar vezmi!" ,,Nie!" pokrutil hlavou Cedric. Prekrocil pavukove prepletene nohy a postavil sa k Harrymu. Cedric to myslel vazne. Vzdaloval sa od slavy, aku Biflomor nezazil cele storocia. ,,No tak," pobadal Harryho Cedric, ktory stal pred nim s prekrizenymi rukami. Zdalo sa, akoby ho to stalo vsetku silu vole, ale na tvari mu bolo vidiet, ze je rozhodnuty. Harry pozrel na pohar, potom na Cedrica. Na jeden ziarivy okamih si predstavil, ako sa vynara z labyrintu s poharom v rukach. Videl sa, ako dviha Trojcarodejnicky pohar nad hlavu, pocul rev davu, tvar Ccho rozziarenu obdivom, videl to tak jasne ako este nikdy... no potom ta predstava vybledla a hladel do slabo osvetlenej Cedricovej tvrdohlavej tvare. ,,Obaja," vyhrkol Harry. ,,Co?" ,,Dotkneme sa ho naraz. Stale to bude vitazstvo Rokfortu. Podelime sa on." Cedric hladel na Harryho. Zvesil ruky. ,,Si... si si isty?" ,,Ano," potvrdil Harry. ,,Ano... ved sme si navzajom pomahali. Obaja sme sa sem dostali vlastne naraz. Tak si ho vezmime spolu." Na okamih sa Cedric tvaril, akoby neveril vlastnym usiam, a potom sa mu na tvari zjavil usmev. ,,Dobre," suhlasil. ,,Podme." Chytil Harryho okolo pliec a pomohol mu dokrivkat k podstavcu s poharom. Ked ta prisli, kazdy vystrel ruku k jednej ligotavej rukovati. ,,Na tri, dobre?" navrhol Harry. ,,Jeden... dva... tri!" On i Cedric sa naraz chytili rukovati. Harry okamzite pocitil, ako nim myklo. Nohy mu zdvihlo zo zeme. Nemohol roztvorit prsty zvierajuce Trojcarodejnicky pohar, v zavyjajucom vetre, vo vire farieb ho to tahalo dopredu a Cedrica s nim. - 457 - TRIDSIATA DRUHA KAPITOLA MASO, KRV A KOST Harry citil, ako mu nohy narazili o zem, zranena noha sa mu podlomila, padol dolu tvarou a jeho ruka konecne pustila Trojcarodejnicky pohar. Zdvihol hlavu. ,,Kde sme?" spytal sa. Cedric pokrutil hlavou. Vstal, zdvihol aj Harryho a obzerali sa okolo seba. Boli niekde celkom mimo Rokfortu, ocividne cestovali dlhe kilometre, mozno aj stovky kilometrov, pretoze nebolo vidiet ani len vrchy okolo hradu. Stali na tmavom zarastenom cintorine a napravo za velkym tisom sa crtali obrysy maleho kostolika. Vlavo sa dvihal nejaky kopec. Harry na svahu rozoznal iba obrysy nejakeho honosneho stareho domu. Cedric pozrel na Trojcarodejnicky pohar, potom na Harryho. ,,Tebe niekto povedal, ze ten pohar je prenasadlo?" ,,Nie," pokrutil hlavou Harry. Obzeral sa po cintorine. Bolo tam uplne ticho a trochu strasidelne. ,,To je sucast ulohy?" ,,Neviem," odvetil Cedric. Zdalo sa, ze je trochu nervozny. ,,Asi by sme mali vytiahnut prutiky, co povies?" ,,Ano," povedal Harry a bol rad, ze to navrhol Cedric, nie on. Pripravili si prutiky. Harry sa obzeral. Zase mal ten cudny pocit, ze ich niekto sleduje. ,,Niekto ide," povedal odrazu. Napato zmuriac do tmy sledovali bliziacu sa postavu, ktora k nim mierila pomedzi hroby. Harry tvar nerozoznal, ale podla chodze a drzania tela vedel, ze postava nieco nesie. Ten clovek bol nizky a mal na sebe plast s kapucnou, ktora mu skryvala tvar. A ked bol o par krokov blizsie, Harry videl, ze to, co nesie, vyzera ako babatko... alebo je to iba do batozka zvinuty habit? - 458 - Harry trochu sklopil prutik a pootocil sa k Cedricovi. Cedric spytavo nanho pozrel. Potom obaja znovu upreli oci na prichodzieho. Zastal pri mramorovom nahrobku iba zo dva metre od nich. Chvilku Harry a Cedric a nizky clovek iba hladeli na seba. Vtom vsak bez vystrahy Harryho jazvou prenikla palciva bolest. Boli to muky, ake nikdy v zivote este nepocitil, prutik mu vyklzol z prstov, ked si dlanami zakryl tvar, kolena sa mu podlomili, zrazu sa ocitol na zemi a nic nevidel, hlava mu isla rozletiet. Kdesi v dialke pocul vysoky chladny hlas: ,,Toho zvysneho zabi." Ozvalo sa zasvistanie a iny hlas, ktory do noci zaskriekal: ,,Avada Kedavra!" Cez Harryho zavrete viecka prenikol zablesk zeleneho svetla a pocul, ako na zem vedla neho dopadlo cosi tazke. Bolest v jeho jazve dosiahla vrchol, az sa mu zdvihol zaludok, a potom zoslabla. Harry otvoril oci, ktore ho stipali, s obavami, co uvidi. Na zemi vedla neho s roztiahnutymi rukami lezal Cedric. Bol mrtvy. Chvilku, ktora akoby obsiahla celu vecnost, Harry hladel do Cedricovej tvare, do jeho otvorenych sivych oci, prazdnych a bezvyraznych ako okna opusteneho domu, na pootvorene usta, ktore ustrnuli v prekvapeni. A vtom, prv, ako si uvedomil, na co hladi, kym stihol pocitit nieco ine okrem otupeneho uzasu, zistil, ze ho niekto dviha zo zeme. Nizky muz v plasti odlozil batoztek, rozsvietil prutik a vliekol Harryho k mramorovemu nahrobku. Harry na nom v mihotavom svetle prutika uvidel vyryte meno, potom ho muz otocil a smaril na nahrobok s napisom TOM RIDDLE Muz v plasti teraz vycaroval okolo Harryho pevne povrazy a od krku po clenky ho priviazal k nahrobku. Harry spod kapucne pocul jeho trhany, rychly dych. Branil sa a muz ho udrel - udrel ho rukou, na ktorej chybal malicek. A vtedy si Harry uvedomil, kto je pod kapucnou. Bol to Cervochvost. - 459 - ,,Vy?!" zhikol. No Cervochvost neodpovedal, douvazoval ho a skontroloval, ci su povrazy dost pevne, pricom sa mu prsty na uzloch neovladatelne a nervozne triasli. Ked si bol isty, ze Harry je tak pevne priviazany k nahrobku, ze sa nemoze pohnut ani o kusok, Cervochvost vytiahol spod habitu akusi ciernu tkaninu a drsne ju napchal Harrymu do ust, potom sa bez slova otocil a ponahlal sa prec. Harry nemohol vydat ani hlaska, ani nevidel, kam Cervochvost odisiel, nemohol otocit hlavou za nahrobok, videl iba to, co bolo pred nim. Zo pat metrov od neho lezalo Cedricovo telo. Niekde v tme za nim sa ligotal Trojcarodejnicky pohar. Harryho prutik zostal na zemi pri Cedricovych nohach. Uzlik z habitu, ktory Harry povazoval za babatko, lezal konca hrobu. Zdalo sa, ze nieco sa v nom netrpezlivo mrvi. Harry hladel na ten uzlik a jazva ho znovu zacala palit... a odrazu vedel, ze nechce vidiet, co je v tom uzliku... nechcel, aby sa ten uzlik roztvoril... Pri nohach nieco zacul. Pozrel dolu a zistil, ze v trave sa plazi obrovsky had a ovija sa okolo nahrobku, ku ktoremu bol Harry priviazany. Znovu zacul Cervochvostov rychly chraplavy dych hlasnejsie. Znelo to, akoby po zemi tahal nieco tazke. Potom sa dostal do Harryho zorneho pola a Harry videl, ako k hrobu dotisol kamenny kotol. Bol plny nejakej tekutiny - Harry pocul, ako v nom splachoce - a bol ovela vacsi ako jeho kotliky - do tohto velkeho kamenneho brucha by si sadol aj dospely clovek. Ta vec v batozku sa mrvila netrpezlivejsie, akoby sa chcela vyslobodit. Cervochvost teraz cosi robil s prutikom naspodu kotlika. Zrazu pod nim pukotali plamene. Velky had sa odplazil do tmy. Zdalo sa, ze tekutina v kotliku sa velmi rychlo zohrieva. Hladina nielenze zacala bublat, ale prskali z nej ohnivocervene iskry, ako keby horela. Para hustla a zastierala obrysy Cervochvosta, ktory sa staral o ohen. Pohyb pod habitom bol coraz nepokojnejsi. ,,Ponahlaj sa!" Hladina tekutiny uz iskrila cela, ako keby bola vykladana diamantmi. ,,Je to pripravene, pane." ,,Teraz..." prikazal chladny hlas. Cervochvost rozmotal habit na zemi a odhalil jeho obsah. Harryho vykrik zadusila hrca, ktorou mal zapchate usta. - 460 - Bolo to, ako keby Cervochvost odvalil balvan a pod nim odhalil cosi odporne, slizke a slepe - ba ovela horsie, sto raz horsie. Ta vec, ktoru Cervochvost niesol, bola ako pokrkvany ludsky novorodenec, ibaze Harry nikdy nevidel nic, co by sa nanho podobalo menej. Bolo to tmave, akoby pokryte supinami, bezvlase a telo malo na pohlad surove a cervenkaste cierne, nohy a ruky tenke a slabe a tvar - taku tvar nikdy nijake zive dieta nemalo - splasnutu, pripominajucu hada s lesklymi cervenymi ocami. Ta vec vyzerala skoro bezmocne, zdvihla tenke ruky, chytila Cervochvosta okolo krku a Cervochvost ju zdvihol. Pritom mu kapucna sklzla, a ked toho tvora niesol k okraju kotlika, Harry videl na jeho bledej tvari slabo osvetlenej ohnom hnus. Na okamih, ked na nu dopadlo svetlo z iskier tancujucich na hladine elixiru v kotliku, zazrel aj tu zlovestnu splasnutu tvar. A potom Cervochvost strcil tvora do kotlika, ozvalo sa zasycanie a zmizol pod hladinou. Harry pocul tiche zadunenie, ked krehke telo dopadlo na dno kotlika. Nech sa utopi, pomyslel si Harry a jazva ho palila skoro neznesitelne, prosim... nech sa utopi... Cervochvost prehovoril. Hlas sa mu triasol, zdalo sa, ze skoro salie od strachu. Zdvihol prutik, zavrel oci a krical do noci. ,,Kost otca, dana nevedomky, oziv tvojho syna!" Povrch hrobu pri Harryho nohach pukol. Zdeseny Harry hladel, ako na Cervochvostov prikaz vyletel do vzduchu tenky kudol prachu a jemne dopadol do kotlika. Diamantova hladina sa roztvorila a zasycala, na vsetky strany z nej vyleteli iskry a zmenila sa na kriklavomodru. Cervochvost zacal skuvinat. Spod plasta vytiahol dlhu tenku ligotavu striebornu dyku. Hlas sa mu zlomil do zdesenych vzlykov. ,,Maso - sluhu - do-dobrovolne dane - oziv - svojho pana." Pravu ruku natiahol pred seba - tu s chybajucim malickom. Lavou rukou dyku velmi pevne zovrel a zdvihol ju dohora. Harry si uvedomil, co sa chysta urobit, iba okamih pred tym, ako sa to stalo, zavrel oci tak tuho, ako len mohol, ale nemal si cim zapchat usi, aby nepocul vykrik, ktory pretal noc a prenikol Harrym, akoby sa dyka zabodla aj donho. Pocul, ze nieco padlo na zem, pocul Cervochvostov zmuceny dych a potom cosi nechutne splachlo, akoby to hodili do kotlika. Nezniesol ten pohlad... ale elixir mal teraz - 461 - ohnivocervenu farbu, jeho svetlo prenikalo cez Harryho zavrete viecka... Cervochvost zmucene dychcal a stonal. Az ked Harry citil na tvari jeho dych, uvedomil si, ze stoji priamo pred nim. ,,K-krv nepriatela... nasilne vzata... oziv tvojho... protivnika. ,, Harry tomu nemohol zabranit, bol priviazany privelmi pevne... Beznadejne sa napinal v povrazoch a len bezmocne sa prizeral, ako sa strieborna dyka trasie uz v jedinej Cervochvostovej ruke. Citil, ze jej hrot mu prenikol do ramena pravej ruky a cez rukav roztrhaneho habitu presakuje krv. Cervochvost, dychciac od bolesti, nemotorne vytiahol z vrecka flasticku a pridrzal ju pri Harryho rane, aby mohla do nej kvapkat krv. Potom sa tackal s flastickou ku kotliku a nalial krv don. Tekutina v nom bola zrazu oslepujuce biela. Ked Cervochvost dokoncil pracu, klesol na kolena vedla kotlika, potom sa zvalil nabok a lezal na zemi, stonajuc a vzlykajuc, drziac si krvacajuci kypet ruky. V kotliku to vrelo a na vsetky strany z neho vyletuvali diamantove iskry, take oslepujuce, ze vsetko ostatne bolo popri nich len zamatova ciernava. Nic sa nestalo... Nech sa to utopi, hovoril si v duchu Harry, nech sa to nepodari... A potom odrazu iskry prestali vyletovat z kotlika, namiesto nich sa z neho zdvihol oblak bielej pary, ktory Harrymu vsetko zastrel, takze nevidel ani Cervochvos, ani Cedrica, nic, iba paru visiacu vo vzduchu - nepodarilo sa to, pomyslel si... Utopilo sa to... prosim... prosim, nech je to mrtve... Lenze vtom cez hmlu pred sebou zmeraveny hrozou uvidel, ako sa pomaly dviha z kotlika tmava silueta muza, vysokeho, chudeho ako kostra. ,,Odej ma," prikazoval vysoky chladny hlas spoza pary a Cervochvost vzlykajuc a stonajuc, stale si drziac skalicenu ruku, liezol po zemi, zobral cierny habit, vstal a jednou rukou ho prevliekol cez hlavu svojho pana. Chudy muz vystupil z kotlika a uprene hladel na Harryho... a Harry hladel do tvare, ktora ho tri roky prenasledovala v zlych snoch. Belsi ako lebka, s velkymi zlovestnymi jasnocervenymi ocami a nosom plochym ako nos hada, len s uzkymi otvormi namiesto nozdier... Lord Voldemort znova povstal. - 462 - TRIDSIATA TRETIA KAPITOLA SMRTOZRUTI Voldemort sa odvratil od Harryho a zacal skumat svoje telo. Ruky mal ako velke blede pavuky, dlhymi bielymi prstami si hladkal hrud, ramena, tvar. Cervene oci so zrenicami ako strbiny, ake mavaju macky, v tme ziarili este jasnejsie. Zdvihol ruky, ohol prsty a tvaril sa nadsene a spokojne. Ani najmenej si nevsimal Cervochvosta, ktory sa zvijal na zemi a krvacal, ani velkeho hada, co sa priplazil naspat a znova kruzil okolo Harryho a sycal. Voldemort strcil jednu ruku s neprirodzene dlhymi prstami do hlbokeho vrecka a vytiahol prutik. Aj ten nezne pohladkal, potom ho zdvihol a namieril na Cervochvosta, ktoreho zdvihlo zo zeme a hodilo o pomnik, kde bol priviazany Harry. Padol k nemu, zostal tam lezat na kopke a plakal. Voldemort uprel jasnocervene oci na Harryho a smial sa vysokym, chladnym smiechom. Cervochvostov habit sa uz leskol od krvi - zakrutil si don kypet. ,,Pan moj..." zadusal sa, ,,pan moj... Slubili ste mi... slubili..." ,,Vystri ruku," zhovievavo prikazal Voldemort. ,,Och, pane... dakujem vam, pane..." Natiahol krvacajuci kypet, ale Voldemort sa znovu zasmial. ,,Druhu ruku, Cervochvost." ,,Pane, prosim... prosim..." Voldemort sa zohol, potiahol Cervochvosta za lavu ruku a vyhrnul mu rukav habitu az nad laket. Harry videl, ze na kozi cosi ma, nieco ako zive cervene tetovanie - lebku, ktorej z ust trcal had - tento znak sa po Svetovom pohari v metlobale zjavil na oblohe - Temne znamenie. Voldemort si ho dokladne prezrel ignorujuc Cervochvostov neovladatelny plac. ,,Vratilo sa," povedal potichu, ,,vsetci si ho musia vsimnut... a teraz uvidime... teraz sa dozvieme..." - 463 - A pritlacil dlhy biely ukazovak na znak na Cervochvostovej ruke. Jazvou na Harryho cele opat preletela ostra bolest a Cervochvost zakvilil. Voldemort stiahol prsty zo znaku a Harry videl, ze teraz je cierny. S vyrazom kruteho uspokojenia na tvari sa Voldemort vystrel, pohodil hlavou a obzeral sa po tmavom cintorine. ,,Kolki budu mat dost odvahy, aby sa vratili, ked to pocitia?" zasepkal a ligotave cierne oci upieral na hviezdy. ,,A kolki budu taki hlupi, ze nepridu?" Zacal sa prechadzat sem a tam popred Harryho a Cervochvosta a stale pritom jastril ocami po cintorine. Po chvili znova pozrel na Harryho a jeho hadiu tvar skrivil kruty usmev. ,,Stojis na ostatkoch mojho neboheho otca, Harry Potter," zasycal potichu. ,,Bol to mukel a hlupak... celkom ako tvoja draha matka. Ale z oboch bol uzitok, vsak? Tvoja matka zomrela, aby ta zachranila... a ja som zabil svojho otca a vidis, aky uzitok z neho bol po smrti..." Voldemort sa znovu zasmial. Prechadzal sa sem a tam, pritom sa stale obzeral a had kruzil v trave. ,,Vidis ten dom tam na svahu, Potter? Tam byval moj otec. Moja matka, carodejnica z tejto dediny, sa donho zamilovala. Ale on ju opustil, ked mu povedala, ze je... Moj otec nemal rad magiu... Odisiel od nej a vratil sa k svojim muklovskym rodicom este pred mojim narodenim, Potter. Ona zomrela pri porode a ja som vyrastol v muklovskom sirotinci... ale prisahal som si, ze ho najdem. Pomstil som sa mu, tomu blaznovi, po ktorom nosim meno... Tom Riddle..." Stale sa prechadzal a jeho cervene oci preskakovali z hrobu na hrob. ,,Si svedkom, ako znova prezivam rodinnu historiu..." takmer zasepkal. ,,Uz som nacisto sentimentalny... Ale pozri, Harry! Vracia sa moja skutocna rodina..." Vo vzduchu odrazu svistali plaste. Medzi hrobmi, za tisom, na kazde tieniste miesto sa primiestnovali carodejnici. Vsetci mali kapucne a masky. A po jednom pristupovali blizsie... pomaly, opatrne, akoby nemohli uverit vlastnym ociam. Voldemort stal a mlcky na nich cakal. Potom jeden zo smrtozrutov padol na kolena, stvornozky liezol k nemu a bozkaval mu okraj cierneho habitu. - 464 - ,,Pane... Pane..." sepkal Smrtozruti za nim robili to iste, kazdy kolenacky podisiel k Voldemortovi a bozkaval mu okraj habitu, potom kolenacky cuvol, postavil sa, az vytvorili mlcanlivy kruh, ktory sa uzatvaral okolo hrobu Toma Riddla, Harryho, Voldemorta a vzlykajucej a zvijajucej sa kopky - Cervochvosta. A predsa boli v kruhu medzery, ako keby cakali na dalsich. Zdalo sa vsak, ze Voldemort uz nikoho neocakava. Obzrel sa po tvarach zakrytych kapucnami a hoci bolo bezvetrie, kruhom preletel sum, akoby sa zachvel. ,,Vitajte, smrtozruti," prehovoril Voldemort potichu. ,,Trinast rokov... trinast rokov ubehlo odvtedy, co sme sa stretli naposledy. A predsa ste sa ohlasili na moje zavolanie, akoby to bolo vcera... Tak sme teda stale spojeni Temnym znamenim! Naozaj sme?" Zaklonil hroznu tvar a nuchal a tenke nozdry sa mu pritom rozsirili. ,,Citim vinu," povedal. ,,Vo vzduchu sa vznasa a smrdi pocit viny." Kruhom preletela dalsia triaska, akoby kazdy clen tuzil, ale neodvazil sa cuvnut. ,,Vidim vas, vsetkych zivych a zdravych, rovnako mocnych - a prisli ste ihned - a kladiem si otazku... preco tato banda carodejnikov neprisla na pomoc svojmu panovi doteraz, hoci mu prisahali vecnu vernost?" Nikto neprehovoril. Nikto sa nehybal okrem Cervochvosta, ktory este stale vzlykal na zemi nad krvacajucou rukou. ,,A sam si na nu odpovedam," sepkal Voldemort. ,,Museli byt presvedceni, ze som porazeny, ze ma uz niet. Pridruzili sa znova k nepriatelom, vyhovarali sa, ze su nevinni, ze o nicom nevedeli, ze boli ocarovani... A dalej sa sam seba pytam, ako mohli uverit, ze nepovstanem znova? Ti, ktori vedeli, co vsetko som kedysi podstupil, aby som sa ochranil pred smrtelnostou? Ti, ktori videli dokazy mojej nesmiernej moci v casoch, ked nebolo odo mna mocnejsieho carodejnika na svete. A odpovedam si - mozno uverili, ze by mohla existovat este vacsia sila, taka, ktora by premohla aj lorda Voldemorta... mozno su teraz verni inemu... mozno favoritovi neurodzenych, humusakov a muklov, Albusovi Dumbledorovi?" - 465 - Pri Dumbledorovom mene sa carodejnici v kruhu zamrvili, niektori si cosi sepkali a krutili hlavami. Voldemort si ich vsak nevsimal. ,,Je to pre mna sklamanie... priznavam, som velmi sklamany." Jeden z muzov odrazu narusil kruh a vrhol sa dopredu. Trasuc sa od hlavy az po paty klesol k Voldemortovym noham. ,,Pane!" skriekal. ,,Pane, odpustite mi! Odpustite nam vsetkym!" Voldemort sa rozosmial. Zdvihol prutik. ,,Crucio!" Smrtozrut na zemi sa zvijal a krical a Harry si bol isty, ze ten zvuk sa musi niest az k domom v okoli... Nech pride policia, pomyslel si zufalo... nech pride hocikto... hocico... Voldemort zdvihol prutik. Styrany smrtozrut lezal na zemi a dychcal. ,,Vstan, Avery," potichu mu prikazal Voldemort. ,,Postav sa. Ty ziadas o odpustenie? Ja neodpustam. Ja nezabudam. Trinast dlhych rokov... Kym ti odpustim, chcem trinastrocnu odplatu. Tuto Cervochvost mi uz svoj dlh ciastocne splatil, vsak, Cervochvost?" Pozrel na Cervochvosta, ktory neprestaval vzlykat. ,,Vratil si sa ku mne, ale nie z vernosti, lez zo strachu pred svojimi niekdajsimi priatelmi. Zasluhujes si tuto bolest, Cervochvost. A ty to vies, vsak?" ,,Ano, pane," stonal Cervochvost na zemi, ,,prosim, pane... prosim..." ,,Pomohol si mi vratit sa do svojho tela," chladne pokracoval Voldemort a hladel nanho. ,,Hoci si bezcenny a zradny, pomohol si mi... a lord Voldemort odmenuje svojich pomocnikov..." Voldemort znova zdvihol prutik a zakruzil nim vo vzduchu. Tam, kde prutik presiel vzduchom, ligotalo sa akoby roztavene striebro. Na okamih beztvare sa skrutilo a potom vytvarovalo do podoby lesklej ludskej ruky, jasnej ako svit mesiaca. Ruka zletela nadol a pripevnila sa k Cervochvostovmu krvacajucemu kyptu. Cervochvost zrazu prestal vzlykat. Chraplavo a trhane dychajuc zdvihol hlavu a neveriacky hladel na striebornu ruku, tak dokonale pripevnenu k zapastiu, akoby si navliekol jagavu rukavicu. Ohol leskle prsty a potom trasuc sa zdvihol zo zeme malu vetvicku a rozdrvil ju na prasok. - 466 - ,,Pane moj," sepkal, ,,pane... je krasna... dakujem vam... dakujem..." Stvornozky liezol k Voldemortovi a bozkaval okraj jeho habitu. ,,Nech tvoja vernost nikdy viac nezakolise, Cervochvost," povedal Voldemort. ,,Nie, pane moj... nikdy, moj pane..." Cervochvost vstal a zaujal svoje miesto v kruhu, hladel na svoju mocnu novu ruku a tvar sa mu leskla od slz. Voldemort teraz podisiel k muzovi vpravo od neho. ,,Lucius, moj uskocny priatel," sepkal, ked zastal pred nim. ,,Povedali mi, ze si sa nezriekol starych sposobov, hoci svetu ukazujes uctyhodnu tvar. Predpokladam, ze stale si pripraveny zaujat veduce miesto pri muceni muklov. A predsa si sa nikdy nepokusal najst ma, Lucius... Povedal by som, ze tvoje hrdinske ciny na Svetovom pohari v metlobale boli zabavne... ale nemohol si svoju energiu lepsie vyuzit na hladanie svojho pana a na to, aby si mu pomohol?" ,,Moj pane, ja som bol neprestajne v strehu," okamzite sa spod kapucne ozval hlas Luciusa Malfoya. ,,Keby som bol dostal od vas akekolvek znamenie, keby sa niekde seplo, kde sa nachadzate, ihned by som bol po vasom boku, nic by mi nemohlo zabranit..." ,,A predsa si utiekol pred mojim znamenim, ktore verny smrtozrut vlani v lete vyslal na oblohu?" lenivo povedal Voldemort a pan Malfoy zrazu zmlkol. ,,Ano, o tom vsetkom viem, Lucius... Sklamal si ma... V buducnosti ocakavam vernejsie sluzby." ,,Samozrejme, moj pane... pravdaze... ste milosrdny, dakujem..." Voldemort sa posunul a zastal, hladiac na prazdne miesto, kde by sa vmestili dvaja ludia, ktore oddelovalo Malfoya od dalsieho muza. ,,Tu mali stat Lestrangesovci," zasepkal Voldemort. ,,Ale ti su pochovani v Azkabane. Boli verni. Radsej sli do Azkabanu, nez by sa ma mali zrieknut... Ked sa Azkaban otvori, Lestrangesovcom sa ujdu pocty, o akych ani nesnivali. Dementori sa k nam pripoja... su to nasi prirodzeni spojenci... zavolame vyhostenych obrov... Budem mat pri sebe vsetkych svojich oddanych sluzobnikov a armadu tvorov, ktorych sa vsetci boja..." Siel dalej. Okolo niektorych smrtozrutov presiel mlcky, pred inymi zastal a nieco im hovoril. - 467 - ,,MacNair... vraj teraz nicis nebezpecne bestie pre Ministerstvo magie, ako mi povedal Cervochvost. Onedlho budes mat lepsie obete. Lord Voldemort sa ti o ne zarucene postara..." ,,Dakujem, pane... dakujem," sepkal MacNair. ,,A tuto," Voldemort podisiel k najmohutnejsim postavam v kapucniach, ,,mame Crabba... tentoraz sa pousilujete vacsmi, vsak, Crabbe, i ty, Goyle?" Nemotorne sa uklonili a huhnavo sepkali. ,,Ano, pane..." ,,Pousilujeme, pane..." ,,To iste plati aj pre teba, Nott," oslovil muza, co stal zhrbeny v tieni pana Goyla. ,,Moj pane, lezim vam pri nohach, som vas najvernejsi..." ,,To staci," odvetil Voldemort. Prisiel k najvacsej medzere a hladel na nu bezvyraznymi cervenymi ocami, akoby tam videl stat ludi. ,,A tu nam chyba sest smrtozrutov... traja zomreli v mojich sluzbach. Jeden, prizbabely, aby sa vratil... ten zaplati. Jeden, ktory ma zrejme opustil navzdy... toho, pravdaze, caka smrt... a moj najvernejsi, ktory uz zase vstupil do mojich sluzieb." Smrtozruti sa zamrvili a Harry videl, ako im oci sibli nabok a spod masiek hladia jeden na druheho. ,,Je v Rokforte a len vdaka jeho usiliu sem dnes v noci prisiel nas mlady priatel... Ano," pokracoval Voldemort a usta bez pier sa mu vykrivili v uskrne, ked vsetky oci z kruhu zaleteli k Harrymu. ,,Na oslavu mojho znovuzrodenia k nam laskavo zavital Harry Potter. Mohol by som ho dokonca nazvat svojim cestnym hostom." Nastalo ticho. Potom smrtozrut vpravo od Cervochvosta predstupil a spod masky sa ozval hlas Luciusa Malfoya. ,,Pane, tuzime vediet... prosime ta, povedz nam... ako si dosiahol toto... tento zazrak... ako sa ti podarilo vratit sa k nam?" ,,A, to je dlhy pribeh, Lucius," odpovedal Voldemort. ,,A zacina sa - i konci - tuto mojim mladym priatelom." Pomaly presiel k Harrymu, takze oci celeho kruhu sa teraz upierali na nich. Had sa neprestajne plazil okolo nahrobku. ,,Ako samozrejme viete, tohto chlapca nazvali mojou skazou," zacal Voldemort s cervenymi ocami upretymi na Harryho, ktoreho - 468 - jazva zacala tak palit, az skoro krical do bolesti. ,,Vsetci viete, ze v tu noc, ked som stratil moc a telo, som sa ho pokusil zabit. Jeho matka zomrela pri pokuse zachranit ho - a nevedomky mu poskytla ochranu, ktoru som, priznam sa, nepredvidal... nemohol som sa chlapca dotknut." Voldemort zdvihol jeden dlhy biely prst a prilozil ho k Harryho licu. ,,Jeho matka na nom zanechala stopy svojej obete... To je prastare caro, mal som nan pamatat, ale hlupo som ho prehliadol... no na tom nezalezi. Teraz mi uz nic nebrani." Harry citil, ako sa ho dotklo studene brusko prsta, a myslel si, ze mu od bolesti praskne hlava. Voldemort sa mu ticho zasmial do ucha, potom prst odtiahol a dalej sa prihovaral smrtozrutom. ,,Preratal som sa, priatelia moji, priznavam to. Moju kliatbu odrazila hlupa obet tej zeny a vratila sa ku mne. Ach, bola to bolest nad vsetky bolesti, nic ma na nu nemohlo pripravit. Vytrhla ma z mojho tela, bol som menej nez dusa, menej nez ten najmizernejsi duch... no stale som zil. Cim som bol, to ani sam neviem... Ja, ktory som na chodniku, co vedie k nesmrtelnosti, zasiel tak daleko ako nikto. Poznate moj ciel - zvitazit nad smrtou. Teraz som sa podrobil skuske a ukazalo sa, ze dalsi z mojich pokusov vysiel... pretoze som nebol zabity, hoci ta kliatba mala mat tu moc. Napriek tomu som bol bezmocny ako ten najslabsi zivy tvor a bez moznosti pomoct si... pretoze som nemal telo a na kazde kuzlo, ktore mi mohlo pomoct, bolo treba pouzit prutik... Pamatam si iba, ako som sa nutil bez spanku, donekonecna, sekundu po sekunde, existovat... usadil som sa na vzdialenom mieste, daleko, a cakal som... Urcite sa jeden z mojich vernych smrtozrutov pokusi ma hladat... jeden urcite pride a vykona to kuzlo, ktore som nemohol urobit ja, a obnovi moje telo... ale cakal som marne..." Kruhom pocuvajucich smrtozrutov znovu prebehla triaska. Voldemort nechal to napate ticho vyzniet, potom pokracoval. ,,Zostala mi iba jedna schopnost. Mohol som ovladnut tela inych. Ale neodvazil som sa ist ta, kde bolo vela ludi, lebo som vedel, ze aurori su aj v zahranici a stale ma hladaju. Niekedy som prebyval vo zvieracich telach - hady som, pravdaze, uprednostnoval ale v nich som bol len cosi viac ako ciry duch, pretoze ich telesne - 469 - schranky nie su dobre prisposobene na carovanie... a navyse moja pritomnost v nich im skracovala zivot, ani jeden dlho nevydrzal... Potom... pred styrmi rokmi... sa uz moj navrat zdal byt isty. Cestu v lese, ktory sa stal mojim domovom, mi nahodou skrizil carodejnik - mlady, hlupy a naivny. Och, zdalo sa, ze je to sanca, o akej som snival... pretoze bol ucitelom v Dumbledorovej skole a lahko sa mi podrobil... priniesol ma do tejto krajiny a po nejakom case som sa zmocnil jeho tela a pozorne som sledoval, ako vykonava moje prikazy. Moj plan vsak zlyhal. Nepodarilo sa mi ukradnut Kamen mudrcov. Nemal mi byt zabezpeceny nesmrtelny zivot. Plany mi skrizil opat Harry Potter..." Znovu nastalo ticho, nic sa nehybalo, ani len vetvicka na tise. Smrtozruti stali nepohnute a ligotave oci spod masiek upierali na Voldemorta a Harryho. ,,Sluha zomrel, ked som opustil jeho telo, a ja som zostal rovnako slaby, ako som bol predtym," pokracoval Voldemort. ,,Vratil som sa do svojho dalekeho ukrytu a nebudem vam predstierat - bal som sa, ze uz mozno nikdy neziskam svoje sily naspat... Ano, to bola mozno moja najtemnejsia chvila... Nemohol som dufat, ze sa dostanem k dalsiemu carodejnikovi, ktoreho by som mohol ovladnut... a vzdal som sa nadeje, ze niektoremu z mojich smrtozrutov zalezi na tom, co sa so mnou stalo..." Jeden ci dvaja maskovani carodejnici v kruhu sa rozpacito zamrvili, ale Voldemort si to nevsimal. ,,A potom, ani nie pred rokom, ked som sa uz takmer vzdal nadeje, sa to konecne stalo... vratil sa ku mne sluha. Tuto Cervochvosta, ktory predstieral svoju smrt, aby unikol spravodlivosti, vyduril z ukrytu jeden z jeho byvalych priatelov, a rozhodol sa vratit k svojmu panovi. Vyhladal ma v krajine, o ktorej sa davno hovorilo, ze sa tam skryvam... a cestou mu pomahali, pravdaze, potkany. Cervochvost je zvlastne spribuzneny s potkanmi, vsakze, Cervochvost? Jeho spinavi mali priatelia ho nasmerovali k istemu miestu hlboko v albanskom lese, ktoremu sa vyhybali, lebo drobne zvierata tam posadne tien a usmrti ich... No jeho cesta ku mne nebola hladka, vsak, Cervochvost? Jednej noci sa totiz hladny na okraji prave onoho lesa, kde dufal, ze ma najde, hlupo zastavil v hostinci, aby sa najedol... a kohoze tam nestretne, ak nie istu Bertu Jorkinsovu, carodejnicu z Ministerstva magie. - 470 - A teraz uvidite, ako je osud nakloneny lordovi Voldemortovi. Mohol to byt Cervochvostov koniec a koniec mojich nadeji na ozivenie. Ale Cervochvost prejavil duchapritomnost, aku by som od neho nikdy necakal - presvedcil Bertu Jorkinsovu, aby s nim sla do lesa na nocnu prechadzku. Zacaroval ju... a priviedol ku mne. A Berta Jorkinsova, ktora mohla vsetko znicit, bola nakoniec dar, o akom som nesnival ani v najblaznivejsich snoch, pretoze - po kratkom presviedcani - sa stala skutocnou studnicou informacii. Prezradila mi, ze tohoto roku sa na Rokforte uskutocni Trojcarodejnicky turnaj. Prezradila aj to, ze vie o vernom smrtozrutovi, ktory by mi velmi ochotne pomohol, keby sa mi s nim podarilo spojit. Povedala mi vela veci... ale na upravu jej pamate som musel siahnut po velmi mocnych zaklinadlach, a tak ked som z nej vytiahol vsetky uzitocne informacie, jej telo a dusa boli nenapravitelne poskodene. Posluzila svojmu ucelu. Do nej som sa vtelit nemohol, nuz som sa jej zbavil." Voldemort sa usmial hroznym usmevom a jeho cervene oci hladeli bezvyrazne a nelutostne. ,,Cervochvostovo telo, samozrejme, tiez nebolo vhodne, pretoze vsetci ho povazovali za mrtveho, a pritiahlo by to privela pozornosti, keby si ho niekto vsimol. Bol to vsak velmi uzitocny sluha so schopnym telom, a hoci ako carodejnik je ubohy, aspon plnil moje prikazy. Vdaka nim som ziskal slabe embryonalne telo, ktore som mohol obyvat, kym som cakal na zakladne prisady do elixiru na skutocne znovuzrodenie... zopar zaklinadiel vlastnej tvorby... a trochu pomoci od mojej drahej Nagini," Voldemortov pohlad dopadol na neprestajne kruziaceho hada, ,,elixir namiesany z krvi jednorozca a hadieho jedu od Nagini... a onedlho sa mi vratila takmer ludska podoba a bol som dostatocne silny, aby som mohol cestovat. Na Kamen mudrcov som sa uz nemohol spoliehat, lebo som vedel, ze Dumbledore ho da znicit. Kym sa vsak pustim do hladania nesmrtelnosti, som ochotny znovu prijat smrtelny zivot. Upriamil som sa na nizsie - uspokojim sa zase so svojim starym telom a starymi silami. Vedel som, ze na to, aby som ho opat ziskal, budem potrebovat do elixiru tri mocne prisady - ten, co mi dnes prinavratil podobu, je podla prastareho receptu ciernej magie - jednu som uz mal poruke, vsakze, Cervochvost? Maso darovane sluhom... - 471 - Kost mojho otca, to, prirodzene, znamenalo prist k jeho hrobu. Ale krv protivnika... Cervochvost chcel, aby som pouzil krv hocijakeho carodejnika, vsak, Cervochvost? Hocijakeho carodejnika, ktory ma nenavidi... a tych je doteraz mnoho. Ale ja som vedel, ze ak mam znovu povstat mocnejsi ako pred svojim padom, musim pouzit toho jedineho. Chcel som krv Harryho Pottera. Chcel som krv toho, kto ma pred trinastimi rokmi pripravil o moc... aby pretrvavajuca ochrana, ktorou ho kedysi zastitila jeho matka, presla aj do mojich zil... Lenze ako dostat Harryho Pottera? Ochranovali ho totiz lepsie, nez si sam uvedomoval, sposobmi, ake Dumbledore vymyslel uz vtedy, ked mu pripadlo postarat sa o chlapcovu buducnost. Dumbledore zvolil stare zaklinadlo, ktore chlapcovi zabezpecovalo ochranu, pokial je v opatere pribuznych. Tam sa ho ani ja nemozem dotknut... Potom tu bol, pravdaze, Svetovy pohar v metlobale... myslel som si, ze tam, daleko od pribuznych a Dumbledora, ochrana zoslabne, ale este som nebol dost silny, aby som ho mohol uniest horde ministerskych carodejnikov spred oci. Potom sa vsak chlapec vratil na Rokfort, kde ho mal ten muklov milujuci hlupak den a noc rovno pod svojim krivym nosom. Tak ako som ho mohol dostat? Vdaka informaciam Berty Jorkinsovej, pravdaze. Vyuzil som sluzby isteho verneho smrtozruta usadeneho na Rokforte. Postaral sa, aby sa chlapcovo meno dostalo do Ohnivej case. Tento verny smrtozrut mal zabezpecit, aby chlapec v turnaji zvitazil - aby sa dotkol Trojcarodejnickeho pohara prvy - pohara, ktory moj stupenec zmenil na prenasadlo. To ho prinieslo sem, kde nesiaha Dumbledorova pomoc a ochrana, do mojho ocakavajuceho narucia. A tak je tu... chlapec, ktoreho ste vsetci povazovali za moju skazu..." Voldemort pomaly podisiel k Harrymu a otocil sa tvarou k nemu. Zdvihol prutik. ,,Crucio!" Taku bolest Harry v zivote nezazil. Kosti mal ako v ohni, bol si isty, ze hlava mu pukne tam, kde mal jazvu. Mal pocit, ze oci sa mu v ocnych jamkach prevracaju zavratnou rychlostou, chcel, aby sa to skoncilo... aby zamdlel... zomrel... A potom to preslo. Ochabnuto ovisol v povrazoch na nahrobku Voldemortovho otca a hladel do ziarivocervenych oci ako cez nejaku hmlu. Noc sa ozyvala smiechom smrtozrutov. - 472 - ,,Myslim, ze vidite, aka to bola hlupost nazdavat sa, ze tento chlapec by mohol byt niekedy silnejsi nez ja," povedal Voldemort. ,,Ale chcem, aby vo vas nezostala ani stipka pochybnosti. Harry Potter mi unikol cirou nahodou. A ja teraz dokazem svoju moc tym, ze ho zabijem! Tu a teraz! Pred vasimi ocami, kde nie je Dumbledore, ktory by mu pomohol, ani matka, ktora by sa prenho obetovala. Dam mu vsak sancu. Dovolim mu branit sa a vy uz nezapochybujete, kto je silnejsi. Este chvilku, Nagini," sepkal a had sa odplazil smerom k uzasnutym smrtozrutom. ,,A teraz ho rozviaz, Cervochvost, a vrat mu jeho prutik." - 473 - TRIDSIATA STVRTA KAPITOLA PRIORI INCANTATEM Cervochvost podisiel k Harrymu, ktory sa namahavo vystieral a usiloval sa postavit na nohy prv, ako mu rozviazu povrazy. Cervochvost zdvihol novu striebornu ruku, vytiahol chlapcovi z ust hrcu tkaniny a jedinym trhnutim mu prerezal puta. Na zlomok sekundy mozno Harrymu preblesklo myslou, ze by mohol utiect, ale ked stal na zarastenom hrobe, zranena noha sa pod nim triasla, smrtozruti pristupovali blizsie a uzatvarali okolo neho a Voldemorta tesnejsi kruh, takze sa zaplnili miesta chybajucich stupencov. Cervochvost vysiel z kruhu k Cedricovmu telu, vratil sa s Harryho prutikom a bez toho, aby nanho co len pozrel, mu ho surovo strcil do ruky. Potom sa vratil na svoje miesto v kruhu. ,,Ucili ta, ako postupovat v dueli, Harry Potter?" potichu sa spytal Voldemort a cervene oci mu ziarili v tme. Pri tych slovach si Harry spomenul, akoby to bolo v nejakom inom predchadzajucom zivote, na klub duelantov, kam pred dvoma rokmi kratky cas chodil na Rokforte... Jedine, co sa tam naucil, bolo odzbrojovacie zaklinadlo ,,Expelliarmus!"... lenze aj keby mu pomohlo a odobralo by Voldemortovi prutik, obkolesuje ho najmenej tridsat smrtozrutov. Nikdy sa nenaucil nic, co by ho pripravilo na takuto situaciu. Vedel, ze sa ocitol zoci-voci tomu, pred cim ho vzdy varoval Moody... pred neodvratitelnou kliatbou Avada Kedavra - a Voldemort mal pravdu - tentoraz tu nie je jeho matka, ktora by zanho zomrela... Je celkom bez ochrany... ,,Jeden druhemu sa uklonime, Harry," povedal Voldemort a trochu sa ohol, ale hadiu tvar mal pritom stale otocenu k Harrymu. ,,No tak, zdvorilostne pravidla treba dodrziavat.... Dumbledore by chcel, aby si sa spraval, ako sa patri... Uklon sa smrti, Harry..." - 474 - Smrtozruti sa znova zasmiali. Voldemortove hladke usta sa usmievali. Harry sa neuklonil. Nedovoli Voldemortovi, aby sa s nim pohraval, nez ho zabije... Nedopraje mu to uspokojenie... ,,Povedal som, uklon sa!" Voldemort zdvihol prutik - a Harry citil, ako sa mu chrbat ohol, akoby mu ho nemilosrdne tlacili nejake obrovske neviditelne ruky. Smrtozruti sa smiali este hlasnejsie. ,,Vyborne," pochvalil ho Voldemort, a ked zdvihol prutik, aj tlak na Harryho chrbte povolil. ,,A teraz sa mi postav zoci-voci ako muz... s vystretym chrbtom a hrdo, tak ako zomrel tvoj otec... Budeme proti sebe bojovat." Voldemort zdvihol prutik a prv, ako Harry stihol urobit nieco na svoju obranu, kym sa vobec stihol pohnut, znovu ho zasiahla kliatba Cruciatus. Bolest bola taka silna, taka vsepohlcujuca, ze Harry uz ani nevedel, kde je... Akoby kazdym centimetrom jeho pokozky prenikali dobiela rozpalene noze, hlava mu isla prasknut od bolesti a krical tak hlasno ako este nikdy v zivote... A potom to prestalo. Harry sa pretocil, horko-tazko sa dvihal a pritom sa neovladatelne triasol tak ako Cervochvost, ked si odsekol ruku. Tackal sa nabok do ziveho mura prizerajucich sa smrtozrutov a ti ho sotili naspat k Voldemortovi. ,,Mala prestavka," vyhlasil Voldemort a uzke nozdry sa mu od vzrusenia rozsirili, ,,mala pauzicka... To bolelo, vsak, Harry? Nechces, aby som ti to urobil znova, vsak nie?" Harry neodpovedal. Zomrie ako Cedric, tie nelutostne cervene oci mu to hovorili... Zomrie a s tym sa nic neda robit... ale nebude tancovat tak, ako mu Voldemort piska. Nebude Voldemorta posluchat... nebude ho prosit... ,,Pytal som sa ta, ci chces, aby som to urobil znova," potichu povedal Voldemort. ,,Odpovedz mi. Imperio!" A Harry mal po treti raz v zivote pocit, akoby mu z mysle vymazali vsetky myslienky... Ach, to bolo blaho nemysliet! Ako keby sa vznasal, snival... len odpovedz nie... povedz nie... odpovedz nie... Nepoviem, hovoril silnejsi hlas kdesi v hlbke jeho hlavy. Neodpoviem... Len povedz nie... Neodpoviem, nepoviem to... Len povedz nie... ,,NEODPOVIEM!" - 475 - Slova vyleteli Harrymu z ust, ozyvali sa po cintorine a snovy stav odrazu zmizol, akoby ho niekto oblial studenou vodou - vratili sa bolesti, ktore po kliatbe Cruciatus pocitoval na celom tele, vratilo sa mu vedomie, vedel, kde je a co ho caka... ,,Neodpovies?" ticho zasipel Voldemort, ale smrtozruti sa teraz uz nesmiali. ,,Ty nepovies nie? Harry, poslusnost je cnost, ktoru ta musim pred smrtou naucit... Zeby dalsou davkou bolesti?" Voldemort zdvihol prutik, ale tentoraz bol Harry pripraveny, vdaka reflexom vycvicenym na metlobalovych treningoch sa vrhol bokom na zem, prekotulil sa za mramorovy nahrobok Voldemortovho otca a pocul, ako pukol, ked ho zasiahla kliatba. ,,Nehrame sa na skryvacku, Harry," ozval sa tichy, chladny Voldemortov hlas, ktory sa blizil, a Harry zacul smiech smrtozrutov. ,,Nemozes sa predo mnou skryt. Znamena to, ze mas nasho duelu dost? Znamena to, ze by si bol radsej, aby som to skoncil hned, Harry? Tak vylez, Harry... vylez a hrajme sa... bude to hned... mozno to ani nebude boliet... neviem... ja som nikdy nezomrel..." Harry sa krcil za nahrobkom a vedel, ze prisiel koniec. Nemal nijaku nadej... nijaku pomoc. A ked citil, ze Voldemort je coraz blizsie, vedel iba jedno - a to prekonavalo strach i zdravy rozum - neumrie tu skrceny ako dieta, ktore sa hra na skryvacku, neumrie klaciac na kolenach Voldemortovi pri nohach. Zomrie postojacky ako jeho otec a zomrie pri pokuse branit sa, aj ked obrana je nemozna... Kym Voldemort stihol vystrcit svoju hadiu tvar spoza nahrobku, Harry vstal... pevne uchopil svoj prutik, vystrcil ho pred seba a vyskocil. Voldemort bol pripraveny. Ked Harry vykrikol: ,,Expelliarmus!" Voldemort zvolal: ,,Avada Kedavra!" Z Voldemortovho prutika vystrelilo zelene svetlo prave vo chvili ked z Harryho cervene - svetla sa zrazili vo vzduchu - a odrazu Harryho prutik vibroval, akoby nim prechadzal elektricky naboj, jeho ruka akoby sa k nemu prilepila, nebol by ho mohol pustit, ani keby chcel - a oba prutiky spojil uzky luc svetla, ani cerveny, ani zeleny, ale jasny sytozlaty. Harry prekvapene sledoval luc a videl, ze aj prutik vo Voldemortovych dlhych bielych prstoch sa trasie a vibruje. A vtom - Harry to vobec necakal - citil, ze sa mu nohy odlepili od zeme. Jeho i Voldemorta zdvihlo do vzduchu, pricom ich prutiky stale spajalo trblietave zlate svetlo. Odnasalo ich od nahrobku Toma - 476 - Riddla a zlozilo na mieste bez hrobov... Smrtozruti kricali, pytali si od Voldemorta pokyny, blizili sa a znovu uzavreli okolo nich kruh, had sa im plazil pri nohach, niektori vytahovali prutiky... Zlata nit spajajuca Harryho a Voldemorta sa triestila a hoci prutiky zostali spojene, nad Harrym a Voldemortom sa v oblukoch rozsvietilo tisic dalsich lucov, krizovali sa vsade okolo nich, az ich uzavreli v zlatej pavucine vytvarajucej kupolu, v akejsi svetelnej klietke, okolo ktorej smrtozruti kruzili ako sakaly. A ich krik bol teraz akysi tlmeny... ,,Nerobte nic!" skrikol Voldemort na smrtozrutov a Harry mu na ociach videl, ze ho ohromilo, co sa deje, videl, ako sa usiluje pretrhnut svetelnu nit, ktora este vzdy spajala jeho prutik s Harryho prutikom. Harry drzal ten svoj este pevnejsie, oboma rukami, a zlata nit zostala celistva. ,,Nerobte nic, kym vam neprikazem!" krical Voldemort smrtozrutom. A vtedy vzduch naplnil akysi nadpozemsky a nadherny zvuk... Vychadzal z kazdej pavucinovej nitky utkanej zo svetla, ktore vibrovali okolo Harryho a Voldemorta. Harry ten zvuk spoznal, hoci ho pocul iba raz v zivote: bola to piesen fenixa. Pre Harryho to bol zvuk nadeje... najkrajsia a najvitanejsia vec, aku v zivote pocul... Mal pocit, akoby ta piesen znela v nom, a nielen okolo neho... Bol to zvuk, ktory sa spajal s Dumbledorom, a prenho to znamenalo, ako keby mu nejaky priatel sepkal: Neprerus to spojenie... Viem, hovoril Harry piesni, viem, ze nesmiem... no len co si to pomyslel, udrzat ho bolo ovela tazsie. Harryho prutik zacal vibrovat este silnejsie... a teraz sa aj luc medzi nim a Voldemortom zmenil vyzeral, akoby sa po niti spajajucej prutiky klzali velke svetelne koraliky - Harry citil, ze sa prutik v jeho ruke zatriasol a svetelne koraliky sa pomaly a rovnomerne zacali od Voldemorta klzat k nemu... a on citil, ze prutik sa nahnevane chveje... Ked sa najblizsi svetelny koralik blizil ku konceku Harryho prutika, drevo pod jeho prstami bolo zrazu take horuce, az sa bal, ze vzblkne. Cim bol koralik blizsie, tym silnejsie prutik vibroval. Harry si bol isty, ze prutik dotyk koralika nevydrzi, ze sa mu rozleti pod prstami... Celou silou vole sa sustredil na to, aby donutil koralik vratit sa naspat k Voldemortovi. V usiach mu znela piesen fenixa a upieral na - 477 - koraliky zlostny pohlad - tie sa najprv zatriasli a pomaly, velmi pomaly zastavili. Potom sa rovnako pomaly zacali kotulat opacnym smerom... a teraz mimoriadne silno vibroval Voldemortov prutik ... Voldemort bol ohromeny, skoro vylakany... Jeden zo svetelnych koralikov sa triasol len kusok od konceka Voldemortovho prutika. Harry nevedel, preco to robi, nevedel, co by tym mohol dosiahnut... ale teraz sa sustredil tak ako este nikdy v zivote na to, aby svetelny koralik dotlacil naspat do Voldemortovho prutika, a ten sa pomaly... velmi pomaly posuval po zlatej niti... na chvilku sa zatriasol... a potom sa s nim spojil... Z Voldemortovho prutika sa ihned zacali ozyvat bolestne vykriky... potom - pricom Voldemort sokovane vyvalil cervene oci - z jeho konca vyletela ruka akoby z husteho dymu a zmizla... duch ruky, ktoru vycaril Cervochvostovi... Ozvali sa dalsie vykriky bolesti... a z Voldemortovho prutika vychadzalo cosi ovela vacsie, sivaste, akoby vytvorene z najhustejsieho, skoro pevneho dymu... Bola to hlava... potom hrud a ruky... horna polovica tela Cedrica Diggoryho. Ak mal Harry pustit prutik od laku, tak to bolo prave v tejto chvili, ale instinktivne ho pevne drzal, takze zlata svetelna nit sa neporusila, hoci husty sivy duch Cedrica Diggoryho (naozaj to bol duch? vyzeral tak zivo) sa vynoril z konca Voldemortovho prutika cely, akoby sa tlacil z uzkeho tunela... a tento Cedricov tien vstal, pozrel na zlatu svetelnu nit a prehovoril: ,,Vydrz, Harry!" Bol to vzdialeny hlas s ozvenou. Harry pozrel na Voldemorta. V jeho rozsirenych cervenych ociach sa stale zracilo ohromenie... necakal to o nic vacsmi nez Harry. A k Harrymu velmi nejasne doliehali aj vylakane vykriky smrtozrutov, ktori sa stale zakradali tesne popri zlatej kupole... Z prutika vyleteli dalsie bolestne vykriky... vzapati sa z jeho konca vynaralo este cosi... husty tien druhej hlavy. Za nou rychlo nasledovali ruky a trup... z konca prutika sa tak ako predtym Cedric tlacil stary muz, ktoreho Harry videl iba vo sne... a jeho duch alebo jeho tien, ci co to bolo, dopadol vedla Cedricovho, hladel na Harryho a Voldemorta, na zlatu siet a spojene prutiky trochu prekvapeny, opierajuc sa o palicku... ,,Tak to bol naozajstny carodejnik?" preriekol starec hladiac na Vodlemorta. ,,Zabil ma... Poraz ho, chlapce..." Ale uz sa vynarala - 478 - dalsia hlava... a tato hlava, siva ako nejaka dymova socha, bola zenska... Harrymu sa uz triasli obe ruky, co sa usiloval drzat prutik nehybne. Videl, ako zena dopadla na zem a vystrela sa ako ostatni. Tien Berty Jorkinsovej hladel na suboj s vyvalenymi ocami. ,,Teraz ho nepusti!" kricala a jej hlas sa ozyval tak ako Cedricov, akoby z velkej dialky. ,,Nedovol mu, aby ta dostal, Harry... nedovol!" Ona i ostatne dve tieniste postavy sa zacali prechadzat okolo vnutornych stien zlatej siete, kym smrtozruti pobehovali zvonka... Voldemortove obete kruzili okolo duelantov a sepkali. Harrymu sepkali slova povzbudenia a Voldemortovi sycali slova, ktore Harry nepocul. Z konca Voldemortovho prutika vychadzala dalsia hlava. Harry hned vedel, kto to bude... vedel to, akoby na to cakal od chvile, ked sa z prutika vynoril Cedric... vedel to, lebo na muza, ktory sa prave zjavoval, dnes v noci myslel viac ako na ostatnych... Dymovy tien vysokeho muza s neposlusnymi vlasmi dopadol na zem ako Berta, vystrel sa a pozrel nanho... a Harry, ktoremu sa uz velmi triasli ruky, hladel do prizracnej otcovej tvare. ,,Prichadza tvoja matka..." povedal potichu. ,,Chce ta vidiet... pomoze to... vydrz..." A prisla... najprv jej hlava, potom telo... z konca Voldemortovho prutika sa vynorila mlada zena s dlhymi vlasmi. Dymovy tien Lily Potterovej dopadol na zem a vystrel sa ako jej manzel. Podisla celkom blizko k Harrymu, hladela nanho a prehovorila rovnako vzdialenym hlasom s ozvenou ako ostatni, ale potichu, takze Voldemort s tvarou sinavou od strachu z obeti, ktore sa zakradali okolo neho, ju nepocul... ,,Ked sa spojenie prerusi, zostaneme iba chvilocku... ale ziskame ti cas... Musis sa dostat k prenasadlu, vrati ta do Rokfortu... rozumies, Harry?" ,,Ano," hlesol Harry a zo vsetkych sil sa usiloval udrzat prutik, ktory sa mu pod prstami uz smykal. ,,Harry..." sepkala Cedricova postava, ,,vezmi moje telo naspat, prosim ta. Vezmi ho mojim rodicom..." ,,Vezmem," slubil Harry a vrastil tvar od namahy, s akou udrziaval prutik. - 479 - ,,Urob to teraz," zasepkal mu otcov hlas, ,,priprav sa na beh... Urob to teraz..." ,,TERAZ!" vykrikol Harry, uvedomujuc si, ze uz dlhsie by prutik neudrzal. Prudko nim mykol dohora a zlata nit sa pretrhla, svetelna klietka zmizla, piesen fenixa stichla, ale tieniste postavy Voldemortovych obeti este zostavali - obklopovali Voldemorta, zastierali mu vyhlad na Harryho... A Harry bezal tak ako este nikdy v zivote, v behu odsotil dvoch ohromenych smrtozrutov, kluckoval pomedzi nahrobne kamene, citil za sebou ich kliatby. Prenasledovali ho, pocul, ako narazaju do nahrobkov - vyhybal sa im i nahrobkom a letel k Cedricovmu telu, uz si neuvedomujuc bolest v nohe. Cele jeho bytie sa sustredilo iba na to, co musi urobit... ,,Omracte ho!" pocul Voldemortov vykrik. Tri metre od Cedrica sa Harry vrhol za mramoroveho anjela, aby sa vyhol cervenym lucom, a videl, ako mu odpadol kus kridla, ked ho zasiahla kliatba. Zovrel prutik pevnejsie, vyskocil spoza anjela... ,,Impedimenta!" zreval, mieriac ponad plece na smrtozrutov, ktori bezali za nim. Podla tlmeneho vykriku usudil, ze zneskodnil aspon jedneho z nich, ale nemal sa kedy zastavovat a obzerat, preskocil pohar a vrhol sa k zemi, lebo pocul za sebou pukot z prutikov. Ked dopadol na zem, ponad hlavu mu preleteli dalsie svetelne strely. Natiahol ruku, aby chytil Cedrica... ,,Odstupte! Nabok! Ja ho zabijem! Je moj!" vrieskal Voldemort. Harryho prsty sa zovreli okolo Cedricovho zapastia. Medzi nim a Voldemortom stal jediny nahrobok, ale Cedric bol pritazky, Harry by ho nevladal odniest, a na pohar nedociahol... V tme sa zablysli Voldemortove cervene oci. Harry videl, ako sa mu usta vykrivili do usmevu a dviha prutik. ,,Accio!" vykrikol Harry, mieriac prutikom na Trojcarodejnicky pohar. Pohar sa zdvihol do vzduchu a letel k nemu. Harry ho chytil za rukovat.... Pocul Voldemortov zlostny vykrik v tom istom okamihu, ako pocitil myknutie, ktore znamenalo, ze prenasadlo funguje. Unasalo ho vo vire vetra a farieb a Cedrica spolu s nim... Vracali sa. - 480 - TRIDSIATA PIATA KAPITOLA VERITASERUM Harry citil, ako ho hodilo o zem, tvar mal vtlacenu v trave a jej vona mu napinala nos. Ked ho prenasadlo unasalo, zavrel oci a mal ich zavrete aj teraz. Nehybal sa. Zdalo sa, akoby mu vyrazilo vsetok dych. Hlava sa mu tak velmi krutila, akoby sa zem pod nim kolisala ako paluba lode. Aby to prestalo, pevnejsie zovrel hladku, chladnu rukovat Trojcarodejnickeho pohara a Cedricovo telo. Bal sa, ze keby ich pustil, sklzne kamsi do ciernej prazdnoty, ktora sa zhromazdovala kdesi na okraji jeho mozgu. Zdesenie a vycerpanie ho tlacili k zemi, vdychoval vonu travy a cakal... cakal, ze niekto nieco urobi... nieco sa stane... A po cely ten cas mu jazva na cele horela... Nahly prival zvukov ho ohlusil a zmiatol, vsade pocul hlasy, kroky, vykriky... Ani sa nepohol, iba vrastil tvar pred tym hlukom, akoby to bol zly sen, ktory prejde... Potom ho drsne chytil par ruk a pretocil. ,,Harry! Harry!" Otvoril oci. Hladel na hviezdnatu oblohu a nad nim cupel Albus Dumbledore. Okolo nich sa tisli tmave tiene postav, prichadzali blizsie, Harry citil, ako sa zem pod jeho hlavou otriasa od ich krokov. Dopadli na kraj labyrintu. Vnimal nad sebou tribuny, postavy pohybujuce sa po nich, hviezdy na oblohe. Harry pustil pohar, ale Cedrica si tisol k sebe este pevnejsie. Volnou rukou chytil Dumbledora za zapastie, pricom sa mu jeho tvar akoby v hmle chvilami stracala a zjavovala. ,,Vratil sa," sepkal Harry, ,,Vratil sa. Voldemort." ,,Co sa deje? Co sa stalo?" Nad Harrym sa zjavila prevratena tvar Korneliusa Fudgea, bleda, zdesena, - 481 - ,,Prepana - Diggory!" sepkala. ,,Dumbledore - on je mrtvy!" Tie slova sa opakovali, tieniste postavy tlaciace sa pri nich ich sepkali ostatnym okolo... a potom sa nocou niesol krik: ,,Je mrtvy!" ,,Je mrtvy!" ,,Cedric Diggory! Mrtvy! Je mrtvy!" ,,Harry, pusti ho," pocul Fudgeov hlas a citil, ako sa niekto pokusa uvolnit jeho prsty zo Cedricovho ochabnuteho tela, ale Harry ho stale krcovito zvieral. Potom sa Dumbledorova tvar, stale rozmazana a nejasna, priblizila. ,,Harry, uz mu nemozes pomoct. Uz je koniec. Prosim, pusti ho." ,,Chcel, aby som ho priniesol naspat," sepkal Harry - zdalo sa mu dolezite, aby to vysvetlil. ,,Chcel, aby som ho priniesol naspat jeho rodicom..." ,,To je spravne, Harry... len ho pusti..." Dumbledore sa sklonil a s mimoriadnou silou na takeho stareho a chudeho cloveka zdvihol Harryho zo zeme a postavil ho. Harry sa zatackal. V hlave mu busilo. Zranena noha ho uz neudrzi. Dav okolo nich sa tlacil, vsetci sa usilovali pretlacit blizsie, tisli sa nanho. ,,Co sa stalo? Co mu je?" ,,Diggory je mrtvy!" ,,Musi ist do nemocnicneho kridla!" nahlas hovoril Fudge. ,,Je chory, je zraneny - Dumbledore, Diggoryho rodicia su tu, su na tribune..." ,,Ja vezmem Harryho, Dumbledore, ja ho vezmem..." ,,Nie, ja by som radsej..." ,,Dumbledore, bezi sem Amos Diggory... ide sem... Myslim, ze by ste mu mali povedat, kym neuvidi...." ,,Harry, zostan tu..." Dievcata kricali, hystericky vzlykali... Harrymu sa pred ocami vsetko cudne mihalo... ,,To je v poriadku, synak. Mam ta... pod... nemocnicne kridlo..." ,,Dumbledore prikazal, aby som zostal," zachripnuto namietal Harry a bolest v jazve mu silno pulzovala, az mal pocit, ze zvracia. Zrak mal celkom zahmleny. ,,Musis si lahnut... Tak pod..." Ktosi vacsi a silnejsi ako on ho napoly tahal, napoly niesol cez vydesene davy. Harry pocul, ako ludia vzdychaju, kricia a hikaju, ked sa muz, ktory ho podopieral, tisol pomedzi nich a odvadzal ho do hradu. Po travniku, okolo jazera a durmstrangskej lode a Harry nepocul nic iba dychcanie toho, kto mu pomahal kracat. - 482 - ,,Co sa stalo, Harry?" spytal sa muz, ked uz vliekol Harryho hore kamennymi schodmi. Klop. Klop. Klop. Bol to Divooky Moody. ,,Pohar bol prenasadlom," povedal Harry vo vstupnej hale. ,,Odniesol mna aj Cedrica na cintorin... a bol tam Voldemort... lord Voldemort..." Klop. Klop. Klop. Hore mramorovym schodiskom. ,,Knieza temnot bol tam? Co sa stalo potom?" ,,Zabil Cedrica... zabili Cedrica..." ,,A potom?" Klop. Klop. Klop. Po chodbe... ,,Namiesal elixir... aby sa mu vratilo telo..." ,,Knieza temnot ma zase svoje telo? Vratil sa?" ,,A prisli smrtozruti... a potom sme mali suboj..." ,,Ty si mal suboj s Kniezatom temnot?" ,,Unikol som... moj prutik... urobil cosi zvlastne... Videl som mamu a otca... vysli z jeho prutika..." ,,Sem, Harry... sem dnu, a sadni si... Coskoro budes v poriadku... vypi toto..." Harry pocul, ako v zamke zastrkotal kluc a do ruky mu vtisli pohar. ,,Vypi to... bude ti lepsie... no tak, Harry, potrebujem presne vediet, co sa stalo..." Moody pomohol Harrymu naliat tekutinu do hrdla a Harry sa rozkaslal, lebo korenista chut mu prepalovala hrdlo. Zrazu videl Moodyho pracovnu jasnejsie a Moodyho tiez... Bol bledy rovnako ako Fudge a obe oci upieral na Harryho tvar. ,,Voldemort sa vratil, Harry? Si si isty, ze sa vratil? Ako sa to stalo?" ,,Zobral nieco z otcovho hrobu, od Cervochvosta a odo mna," odvetil Harry. Hlava sa mu vyjasnovala, jazva uz tak velmi nebolela. Teraz videl Moodyho tvar zretelne, hoci v pracovni bola tma. Zo vzdialeneho metlobaloveho stadiona sa stale ozyval krik. ,,Co si Knieza temnot vzalo od teba?" spytal sa Moody. ,,Krv," Harry zdvihol ruku. Tam, kde ho zasiahla Cervochvostova dyka, mal roztrhany rukav. Moody vydychol, az to zasycalo. ,,A smrtozruti? Vratili sa?" ,,Ano," povedal Harry. ,,Mnohi..." - 483 - ,,Ako sa k nim spraval?" potichu sa spytal Moody. ,,Odpustil im?" No Harry si odrazu spomenul. Mal to povedat Dumbledorovi, mal mu to hned povedat... ,,Na Rokforte je smrtozrut! Je tu smrtozrut - on vlozil moje meno do Ohnivej case a postaral sa, aby som sa dostal az do ciela..." Harry sa pokusil vstat, ale Moody ho zatlacil naspat. ,,Ja viem, kto je ten smrtozrut," povedal potichu. ,,Karkarov?" rozculene sa spytal Harry. ,,Kde je? Mate ho? Je pod zamkou?" ,,Karkarov?" Moody sa cudne zasmial. ,,Karkarov dnes v noci utiekol, len co pocitil palcivost Temneho znamenia. Na to, aby si prial stretnut sa s vernymi stupencami Kniezata temnot, ich privela zradil... ale pochybujem, ze sa dostane daleko. Knieza temnot vie vzdy vystopovat nepriatelov." ,,Karkarov odisiel? Utiekol? Ale potom... to nebol on... on nedal moje meno do case?" ,,Nie," pomaly odvetil Moody. ,,Nie. On ho ta nedal. To som urobil ja." Harry pocul, ale neveril tomu. ,,Nie, vy ste to neurobili. Vy ste ho ta nedali... vy ste nemohli..." ,,Ubezpecujem ta, ze som to bol ja," potvrdil Moody a jeho magicke oko sa otocilo a uprelo na dvere. Harry vedel, ze sa ubezpecuje, ci za nimi niekto nestoji. V tej chvili Moody vytiahol prutik a zamieril nim na Harryho. ,,Tak teda im odpustil? Tym smrtozrutom, co ostali na slobode? Tym, co unikli Azkabanu?" ,,Co?" Harry hladel na prutik, ktorym Moody nanho mieril. To je nejaky zly zart. Musi to byt zart. ,,Pytal som sa ta," hovoril Moody potichu, ,,ci odpustil tym vsivakom, co sa ani nepokusali ho hladat. Tym zradnym zbabelcom, ktori by prenho nezniesli ani Azkaban. Tej nevernej bezcennej zberbe, co sa zmohla len na to, aby na Svetovom pohari v metlobale hopkala v maskach, ale pri pohlade na moje Temne znamenie vo vzduchu zbabelo utiekla." ,,Co? Vase znamenie? Co to hovorite?" - 484 - ,,Povedal som ti, Harry... povedal. Najvacsmi nenavidim smrtozruta na slobode. Obratili sa mojmu panovi chrbtom, ked ich potreboval najvacsmi. Cakal som, ze ich potresta. Cakal som, ze ich bude mucit. Povedz mi, ze im ublizoval, Harry..." Na Moodyho tvari sa zrazu zjavil sialeny usmev. ,,Povedz mi, ci im hovoril, ze ja jediny som zostal verny... pripraveny riskovat vsetko, aby som pre neho ziskal to jedine, po com tuzil nadovsetko... teba." ,,Vy ste ne... to ste nemohli byt vy...." ,,Kto vlozil tvoje meno do Ohnivej case za inu skolu? Ja som to urobil. Kto odstrasil kazdeho, o kom som si myslel, ze by ti mohol ublizit alebo ti zabranit vyhrat turnaj? Ja som to bol. Kto naviedol Hagrida, aby ti ukazal draky? Ja. Kto ti pomohol odhalit jediny sposob, ako porazit draka? Ja." Moodyho carovne oko sa teraz odputalo odo dveri. Upieralo sa na Harryho. Jeho krive usta sa roztiahli v este sirsom usmeve. ,,Nebolo lahke viest ta tymi ulohami tak, aby som nevzbudil podozrenie, Harry. Musel som postupovat velmi prefikane, aby za tvojim uspechom nebolo vidiet moju ruku. Dumbledorovi by sa to bolo zdalo velmi podozrive, keby sa ti vsetko darilo privelmi lahko. Len co si sa ocitol v labyrinte, vedel som, ze sa naskytne prilezitost a zbavim sa ostatnych sampionov, aby si mal volnu cestu. Ale musel som bojovat aj s tvojou hlupostou. Najviac som sa bal, ze zlyhas pri druhej ulohe. Sledoval som ta. Vedel som, ze si nerozlustil zahadu vajca, tak som ti musel podsunut druhy kluc..." ,,To ste neurobili vy," zachripnuto namietal Harry. ,,To Cedric..." ,,A kto povedal Cedricovi, aby ho otvoril pod vodou? Ja. Veril som, ze ti tu informaciu odovzda. So slusnymi ludmi sa da tak lahko manipulovat, Potter. Bol som si isty, ze Cedric sa ti bude chciet odplatit za to, ze si mu povedal o drakoch, a on to skutocne urobil. No aj tak, Potter, aj tak sa zdalo, ze zlyhas. Cely cas som striehol... vsetky tie hodiny v kniznici. Neuvedomil si si, ze ta spravna kniha bola cely cas vo vasej spalni? Nastrcil som ju tam uz vopred, dal som ju tomu Longbottomovie chlapcovi, nepamatas sa? Carovne vodne rastliny Stredomoria. Prezradila by ti vsetko o ziabrovke. Cakal som, ze sa budes vypytovat kazdeho, kto by ti mohol pomoct. Longbottom by ti to bol povedal hned. Ale ty si to neurobil... nepytal si sa... Si hrdy a nezavisly... a to mohlo vsetko pokazit. - 485 - Co mi teda ostavalo? Podstrcit ti tu pomocku inym nevinnym sposobom. Na vianocnom plese si mi povedal, ze domaci skriatok Dobby ti dal vianocny darcek. Zavolal som toho skriatka do zborovne po habity na pranie. Naschval som sa s profesorkou McGonagallovou nahlas bavil o zajatcoch a o tom, ci Potterovi napadne pouzit ziabrovku. A tvoj maly priatel skriatok bezal rovno do Snapovej pracovne a potom sa ponahlal vyhladat teba..." Moodyho prutik stale mieril na Harryho srdce. Za jeho plecom sa v carodejnom zrkadle pohybovali zahmlene postavy. ,,Bol si v tom jazere tak dlho, Potter, az som si myslel, ze si sa utopil. Ale nastastie Dumbledore povazoval tvoju hlupost za slachetnost a vysoko ta za nu ocenil. Znova som si vydychol. V labyrinte si to mal dnes vecer, pravdaze, lahsie, nez to malo byt," pokracoval Moody. ,,Kedze som videl aj cez zivy plot, striehol som a pomocou zaklinadiel som ti odstranoval z cesty mnohe prekazky. Omracil som Fleur Delacourovu. Kruma zaklial Imperiusom. Mal skoncovat s Diggorym a tvoja cesta k poharu by bola cista." Harry civel na Moodyho. Jednoducho nechapal, ako je to mozne... Dumbledorov priatel, slavny auror... prenasledovatel tolkych smrtozrutov... To nedavalo zmysel... vobec to nedavalo zmysel... Zahmlene tiene v carodejnom zrkadle sa zacinali vyjasnovat. Harry ponad Moodyho plece rozoznal siluety troch ludi. Boli coraz blizsie, ale Moody si nic nevsimal. Jeho magicke oko sa upieralo na Harryho. ,,Kniezatu temnot sa nepodarilo zabit ta, Potter, a tak velmi to chcel," sepkal. ,,Len si predstav, ako ma odmeni, ked sa dozvie, ze som to urobil zanho. Dal som mu teba... to, co potreboval najviac, aby sa mu prinavratila podoba a moc - a potom som ta pre neho zabil. Dostane sa mi cti, akej ani jednemu smrtozrutovi. Budem jeho najdrahsi, najblizsi stupenec... blizsi ako syn..." Moodyho normalne oko islo vyskocit z jamky a magicke sa upieralo na Harryho. Dvere boli zahasprovane a Harry vedel, ze sa mu nepodari dostat sa k prutiku vcas... ,,Knieza temnot a ja," vydychol Moody a teraz uz vyzeral celkom ako sialenec, ked sa tak tycil nad Harrym a skeril sa nanho, ,,mame vela spolocneho. Napriklad ; oboch nas velmi sklamali otcovia... naozaj velmi... Oboch nas urazalo, ze nosime mena po nich. A - 486 - obaja sme s potesenim... velmi velkym potesenim... svojich otcov zabili, cim sme zabezpecili nepreruseny vzostup Temneho radu!" ,,Ste sialeny!" zvolal Harry. ,,Ste sialeny!" ,,Ja ze som sialeny?" Moodyho hlas nekontrolovane stupal. ,,Uvidime! Uvidime, kto je sialeny, teraz, ked sa pan temnot vratil a ja budem stat po jeho boku! Vratil sa, Harry Potter, ty si ho nepremohol. A teraz - ja premozem teba!" Moody zdvihol prutik a otvoril usta, Harry strcil ruku pod habit... ,,Nehyb sa!" Zrazu zaziaril oslepujuci zablesk cerveneho svetla a s velkym treskom a rachotom sa dvere Moodyho pracovne rozleteli. Moodyho hodilo na dlazku a Harrymu, ktory dosial hladel na miesto, kde este pred chvilkou stal, sa otvoril vyhlad na carovne zrkadlo a v nom na Albusa Dumbledora, profesora Snapa a profesorku McGonagallovu. Obzrel sa a videl, ze vsetci traja stoja vo dverach a Dumbledore drzi natiahnuty prutik. V tej chvili po prvy raz az do hlbky pochopil, preco ludia hovoria, ze Dumbledore je jediny carodejnik, ktoreho sa Voldemort boji. Zrak mu sklzol na bezvedome telo Divookeho Moodyho, vyraz na jeho tvari bol taky strasny, aky si Harry v zivote nevedel predstavit. Nebolo na nej ani stopy po dobromyselnom usmeve, zvycajne iskricky z jeho oci zmizli. Z kazdej crty jeho starej tvare vyzarovala chladna zlost. A salala z neho taka sila, ze by mohla vsetko naokolo spalit. Vosiel do pracovne, vsunul nohu pod Moodyho bezvedome telo a prekopol ho na chrbat, aby mu bolo dobre vidiet tvar. Snape vstupil za nim. Pozrel do carodejneho zrkadla, kde este stale zamracene hladel do miestnosti. Profesorka McGonagallova sla rovno k Harrymu. ,,Podte, Potter," zasepkala. Tenkymi perami jej mykalo, akoby sa mala uz-uz rozplakat. ,,Podte... nemocnicne kridlo..." ,,Nie," prikro ju zastavil Dumbledore. ,,Dumbledore, on musi ist... pozrite nanho - uz toho dnes v noci prezil dost..." ,,Zostane tu, Minerva, lebo tomu musi porozumiet," strucne odvetil Dumbledore. ,,Pochopenie je prvy krok k zmiereniu a ak sa ma spamatat, pomoze mu iba, ked sa so situaciou zmieri. Musi vediet, kto a preco ho vystavil tej dnesnej hroznej skuske." ,,Moody," vyhrkol Harry. No este stale tomu nemohol uverit. ,,Ako to mohol byt Moody?" - 487 - ,,Toto nie je Alastor Moody," potichu povedal Dumbledore. ,,Alastora Moodyho nepoznas. Skutocny Moody by mi ta po dnesnej udalosti neodviedol spred oci. Vedel som to, len co tak urobil, a sledoval som ho." Dumbledore sa sklonil k Moodyho ochabnutemu telu a strcil ruku do jeho habitu. Vytiahol prirucnu flasku a sadu klucov na kruhu. Potom sa obratil k Snapovi a k profesorke McGonagallovej. ,,Severus, doneste mi, prosim, najsilnejsi elixir pravdy, aky len mate, a zidte dolu do kuchyne a privedte domaceho skriatka menom Winky. Minerva, budte taka laskava, chodte do Hagridovho domu, kde na tekvicovom zahone najdete velkeho cierneho psa. Privedte psa do mojej pracovne a povedzte mu, ze zakratko pridem. Potom sa vratte sem." Nevedno, ci sa Snapovi a McGonagallovej nezdali tie pokyny cudne, ale nic nedali najavo. Obaja sa okamzite otocili a odisli. Dumbledore siel k truhlici so siedmimi zamkami, strcil do zamky prvy kluc a otvoril ju. Bolo v nej mnozstvo knih o zaklinadlach. Dumbledore truhlicu zatvoril, druhy kluc strcil do druhej zamky a znovu truhlicu otvoril. Knihy kuzel zmizli, tentoraz obsahovala rozne rozbite spionoskopy, nejake pergameny a brka a striebristy neviditelny plast. Harry ohromene sledoval, ako Dumbledore strka do zamok treti kluc, stvrty, piaty a siesty, zakazdym truhlicu znovu otvaral a zakazdym bol jej obsah iny. Potom strcil do zamky siedmy kluc, odklopil vrchnak truhlice a Harry uzasnuto vykrikol. Hladel do akejsi jamy, podzemnej miestnosti, kde asi tri metre pod nimi lezal ocividne spiaci, chudy a na pohlad vyhladovany skutocny Divooky Moody. Drevenu nohu nemal a ocna jamka, v ktorej malo byt carovne oko, sa zdala byt pod vieckom prazdna a chybali mu chumace sedivych vlasov. Harry ako bleskom omraceny hladel to na spiaceho Moodyho v truhlici, to na bezvedomeho Moodyho v pracovni na zemi. Dumbledore vliezol do truhlice a zoskocil k spiacemu Moodymu. Sklonil sa nad neho. ,,Omraceny - ovladany Imperiusom - velmi slaby. Harry, hod mi ten podvodnikov plast - je mu zima. Musi sa nanho pozriet madam Pomfreyova, ale zda sa, ze bezprostredne nebezpecenstvo mu nehrozi." - 488 - Harry urobil, co mu kazal. Dumbledore prikryl Moodyho plastom, zabalil ho don a znovu vyliezol z truhlice. Potom zobral zo stola prirucnu flasku, odzatkoval ju a prevratil. Na zem vysplechla husta lepkava tekutina. ,,Vsehodzus, Harry," konstatoval Dumbledore. ,,Vidis, ake je to jednoduche a sikovne? Moody je predsa znamy tym, ze vzdy pije iba zo svojej flasky. Podvodnik, samozrejme, musel mat skutocneho Moodyho nablizku, aby stale mohol vyrabat vsehodzus. Pozri na jeho vlasy..." Dumbledore ukazal na Moodyho v truhlici. ,,Podvodnik mu ich cely cas strihal, vidis, niekde su nerovnake. Ale myslim, ze pri tom vzruseni tejto noci si asi zabudol odpijat zo vsehodzusu tak casto, ako mal... presne po hodine... kazdu hodinu... Uvidime." Dumbledore si pritiahol stolicku spoza stola, sadol si na nu a nespustal oci z bezvedomeho Moodyho na zemi. Aj Harry nanho hladel. V tichu plynuli minuty... Potom sa pred Harryho ocami tvar muza na zemi zacala menit. Jazvy mizli, pokozka sa vyhladzovala, rozdrveny nos sa vypinal a zmensoval. Dlha strapata sediva hriva sa kratila a jej farba sa menila na slamovozltu. Drevena noha odrazu s hlasnym buchnutim odpadla a na jej mieste vyrastla normalna noha, vzapati muzovi z tvare vypadlo magicke oko a zjavilo sa normalne - to carovne sa kotulalo po zemi a otacalo vsetkymi smermi. Pred Harrym lezal muz s bledou pokozkou, trochu pehavy a svetlovlasy. Harry vedel, kto to je. Videl ho v Dumbledorovej myslomise, aj to, ako ho zo sudu odvadzaju dementori a on sa usiluje presvedcit pana Croucha, ze je nevinny... no teraz mal okolo oci vrasky a vyzeral starsie... Vonku na chodbe bolo pocut nahlive kroky. Vratil sa Snape aj s Winky. A hned za nimi profesorka McGonagallova. ,,Crouch!" zvolal Snape a zmeravel medzi dverami. ,,Barty Crouch!" ,,Nebesa!" rovnako sa zarazila profesorka McGonagallova a civela na muza na zemi. Spinava, rozgajdana Winky nakukala spoza Snapovych noh. Dokoran otvorila usta a prenikavo vykrikla. ,,Pan Barty, pan Barty, co vy tu robit?" Vrhla sa mu na hrud. ,,Vy ho zabit! Vy ho zabit! Vy zabit panovho syna!" - 489 - ,,Je len omraceny, Winky," povedal jej Dumbledore. ,,Odstup, prosim. Severus, mate ten elixir?" Snape podal Dumbledorovi flasticku s cirou tekutinou - Veritaserom, ktorym hrozil Harrymu na svojej hodine. Dumbledore vstal, sklonil sa nad mladeho Croucha a posadil ho k stene pod carodejne zrkadlo, z ktoreho na nich stale hladeli Dumbledore, Snape a McGonagallova. Winky zostala klacat, triasla sa a rukami si zakryvala tvar. Dumbledore mu otvoril usta a nalial do nich tri kvapky. Potom mu prutikom namieril na prsia a vyslovil: ,,Ennervate!" Crouchov syn otvoril oci. Tvar mal ochabnutu, pohlad nesustredeny. Dumbledore si klakol pred neho, takze ich tvare boli v jednej urovni. ,,Pocujete ma?" potichu sa spytal Dumbledore. Muz zamihal vieckami. ,,Ano," zamumlal. ,,Povedzte nam, ako to, ze ste tu," potichu sa spytoval dalej. ,,Ako ste utiekli z Azkabanu?" Crouch sa zhlboka preryvane nadychol a potom bezvyraznym hlasom zacal rozpravat. ,,Mama ma zachranila. Vedela, ze umiera. Presvedcila otca, aby jej splnil posledne zelanie a zachranil ma. Miloval ju tak, ako mna nikdy nemiloval. Suhlasil. Prisli ma navstivit. Dali mi vypit vsehodzus s vlasmi mojej matky. Ona sa zase napila vsehodzusu s mojimi vlasmi. Vymenili sme si podoby." Winky krutila hlavou a triasla sa. ,,Viac nehovorit, pan Barty, viac nic nepovedat, lebo vy dostat otca do tazkosti." No Crouch sa znova zhlboka nadychol a pokracoval rovnako bezvyraznym hlasom. ,,Dementori su slepi. Citili iba, ze do Azkabanu vstupuje jedna zdrava a jedna umierajuca osoba. Otec ma vyviedol v matkinej podobe pre pripad, ze by ma cez mreze videli ini vazni. Mama zakratko v Azkabane zomrela. Davala si pozor a pila vsehodzus az do konca. Pochovali ju pod mojim menom a v mojej podobe. Vsetci boli presvedceni, ze som to ja." Muz zamihal vieckami. ,,A co urobil vas otec po navrate domov?" takisto ako predtym, sa ticho spytal Dumbledore. - 490 - ,,Nainscenoval matkinu smrt. Tichy maly pohreb. Hrob je prazdny. Kym som nevyzdravel, staral sa o mna domaci skriatok. Potom som sa musel skryvat. Museli ma mat pod kontrolou. Otec si ma podrobil pomocou niekolkych zaklinadiel. Ked som znovu ziskal sily, myslel som iba na to, ako by som nasiel svojho pana a vratil sa do jeho sluzieb." ,,Ako si vas otec podrobil?" spytal sa Dumbledore. ,,Imperiusom," odpovedal Crouch. ,,Neustale ma ovladal. Vo dne v noci som musel nosit neviditelny plast. Vzdy bol pri mne domaci skriatok. Winky bola mojou osetrovatelkou i strazkynou. Lutovala ma. Po case presvedcila otca, aby ma niekedy za dobre spravanie odmenil." ,,Pan Barty, pan Barty," vzlykala Winky s rukami na tvari. ,,Vy im to nehovorit, vy mat problemy..." ,,Zistil niekto, ze este zijete?" pokracoval vo vysluchu Dumbledore. ,,Vedel o tom niekto iny okrem vas a domaceho skriatka?" ,,Ano," odvetil Crouch a znovu sa mu zachveli ocne viecka. ,,Carodejnica z otcovej kancelarie. Berta Jorkinsova. Prisla k nam s nejakymi papiermi, ktore mal otec podpisat. Nebol doma. Winky ju uviedla dnu a vratila sa ku mne do kuchyne. Ale Berta Jorkinsova pocula, ako sa Winky so mnou rozprava, a prisla to vysetrit. Pocula dost, aby vedela, kto sa skryva pod neviditelnym plastom. Ked sa otec vratil domov, otvorene mu to povedala. Aby zabudla, co zistila, uzavrel jej spomienky velmi mocnym zaklinadlom. Primocnym. Povedal, ze jej to natrvalo poskodilo pamat." ,,Preco ona prist strkat nos do veci mojho pana?" vzlykala Winky. ,,Preco nas nenechat na pokoji?" ,,Porozpravajte mi o Svetovom pohari v metlobale," vyzval ho Dumbledore. ,,To Winky nahovorila otca," vravel Crouch rovnako monotonnym hlasom. ,,Cele mesiace ho presviedcala. Roky som nevysiel z domu. Miloval som metlobal. Pustite ho, hovorila. Bude mat neviditelny plast. Moze sa pozerat. Nech sa aspon raz nadycha cerstveho vzduchu. Vravela, ze by si to zelala aj moja matka. Opakovala otcovi, ze moja matka zomrela, aby mi dala slobodu. Nezachranila ma pre zivot vazna. Nakoniec suhlasil. Bolo to starostlivo naplanovane. Otec ma aj s Winky v ten den zaviedol do cestnej loze o nieco skor. Winky mala povedat, ze drzi - 491 - otcovi miesto. A ja som tam mal sediet neviditelny. Mali sme odist, az sa loza vyprazdni. Malo to vyzerat, ze je Winky sama. Nikdy by sa nikto nic nedozvedel. Winky vsak nevedela, ze som coraz silnejsi. Zacal som sa branit otcovmu Imperiusu. Niekedy som mal uz takmer celkom vlastnu volu. Obcas som sa mu vymkol spod kontroly. A to sa stalo aj v cestnej lozi. Bolo to, ako keby som sa prebudil z hlbokeho spanku. Ocitol som sa na verejnosti, na zapase a z chlapcovho vrecka predo mnou vytrcal prutik. Prutik som nesmel mat odvtedy, ako som sa dostal do Azkabanu. Ukradol som ho. Winky o tom nevedela. Boji sa vysok. Zakryvala si oci." ,,Pan Barty, vy neposlusny chlapec!" sepkala Winky a pomedzi prsty jej tiekli slzy. ,,Takze ste vzali prutik," povedal Dumbledore. ,,A co ste s nim urobili?" ,,Vratili sme sa do stanu," odpovedal Crouch. ,,Potom sme ich zaculi. Smrtozrutov. Tych, ktori nikdy neboli v Azkabane. Tych, ktori nikdy netrpeli za mojho pana. Obratili sa k nemu chrbtom. Nikdy ich nikto nezotrocil tak ako mna. Boli volni a mohli ho vyhladat, ale neurobili to. Iba sa zabavali s muklami. Ich hlasy ma prebudili. Mysel som mal cistu ako uz davno nie. Hneval som sa. Mal som prutik a uvazoval som, ze ich napadnem. Otec odisiel zo stanu vyslobodzovat muklov. Winky sa zlakla, ked videla, aky som nahnevany. Vlastnym kuzlom ma k sebe priputala. Vytiahla ma zo stanu a tahala do lesa, prec od smrtozrutov. Pokusal som sa ju zadrzat. Chcel som sa vratit do kempingu. Chcel som ukazat smrtozrutom, co znamena vernost Kniezatu temnot, a potrestat ich za neveru. Ukradnutym prutikom som vycaril na oblohe Temne znamenie. Zhrkli sa tam ministerski carodejnici. Na vsetky strany vysielali omracujuce zaklinadla. Jedno preletelo pomedzi stromy tam, kde sme stali s Winky. Puto medzi nami sa prerusilo. Oboch nas to omracilo. Ked nasli Winky, otec vedel, ze nablizku musim byt aj ja. Prehladaval kriky v blizkom okoli a nasiel tam lezat aj mna. Pockal, kym ostatni ministerski carodejnici vysli z lesa, znovu na mna uvalil Imperius a zobral ma domov. Winky prepustil. Sklamala ho. Dovolila, aby som ziskal prutik. Skoro ma nechala utiect." Winky zufalo zakvilila. - 492 - ,,V dome sme ostali len my dvaja s otcom. A potom... a potom..." Crouchovi ovisala hlava a na tvari sa mu zjavil sialeny usmev. ,,Prisiel po mna moj pan." Raz v noci ho do nasho domu priniesol v naruci sluha Cervochvost. Moj pan totiz zistil, ze este zijem. Chytil v Albansku Bertu Jorkinsovu. Mucil ju. Prezradila mu toho vela. Povedala mu aj o Trojcarodejnickom turnaji. Povedala mu aj, ze na Rokforte bude ucit stary auror Moody. Mucil ju, kym nenarusil kliatbu, ktorou jej otec zablokoval pamat. Prezradila mu, ze som utiekol z Azkabanu. Od nej sa dozvedel, ze ma otec vazni, aby mi zabranil vyhladat mojho pana. A tak moj pan vedel, ze som este stale jeho verny sluha - mozno najvernejsi zo vsetkych. Pripravil plan postaveny na informaciach od Berty Jorkinsovej. Potreboval ma. Prisiel do nasho domu okolo polnoci. Otvoril mu moj otec." Crouchove pery sa roztiahli do usmevu, ako keby spominal na najkrajsi zazitok svojho zivota. Winky bolo pomedzi prsty vidiet zdesene oci. Tak ju to omracilo, ze stratila rec. ,,Slo to velmi rychlo. Moj pan uvalil na otca Imperius. Teraz bol uvazneny a ovladany on. Moj pan ho donutil robit si svoju pracu ako zvycajne, spravat sa, akoby sa nic nestalo. A ja som bol volny. Prebudil som sa. Zase som bol sam sebou, plny zivota, ako uz cele roky nie." ,,A co od vas chcel lord Voldemort?" pytal sa Dumbledore dalej. ,,Spytal sa ma, ci som ochotny prenho vsetko riskovat. Ja som bol. Bol to moj sen, moja najvacsia tuzba sluzit mu, osvedcit sa mu. Povedal mi, ze na Rokforte potrebuje verneho sluhu. Sluhu, ktory by sa postaral o vitazstvo Harryho Pottera v Trojcarodejnickom turnaji bez toho, aby to niekto zistil. Sluhu, ktory by daval na neho pozor, premenil pohar na prenasadlo tak, aby prveho cloveka, co sa ho dotkne, odnieslo k mojmu panovi. Ale najprv..." ,,Potrebovali ste Alastora Moodyho," dokoncil zanho Dumbledore. Jeho modre oci blcali, hoci hlas mal stale pokojny. ,,Urobili sme to my dvaja s Cervochvostom. Vopred sme pripravili vsehodzus a sli sme do jeho domu. Moody sa branil. Nastal rozruch, ale podarilo sa nam ho zneskodnit prave vcas a zavriet do priecinka v jeho carodejnej truhlici. Odstrihli sme mu vlasy a pridali ich do vsehodzusu. Ja som ho vypil. Premenil som sa na Moodyho dvojnika. Vzal som mu nohu a oko. Bol som pripraveny predstupit pred - 493 - Artura Weasleyho, ktory prisiel vyriesit s muklami ten rachot. Ja som uviedol do pohybu smetniky na dvore. Povedal som Arturovi Weasleymu, ze som pocul nejakych lupicov, ako ich na dvore odpaluju. Potom som zbalil Moodyho saty a detektory temnych sil, ulozil som ich do truhlice aj s Moodym a siel do Rokfortu. Udrziaval som ho pri zivote, ale pod Imperiusom. Musel som ho vypocuvat, inak by som nevedel nic o jeho minulosti a nenacvicil si jeho zvyky tak, aby som oklamal aj Dumbledora. A na pripravu vsehodzusu som potreboval jeho vlasy. S ostatnymi prisadami to bolo lahke. Hadiu kozu som ukradol v zalari. Ked ma ucitel elixirov prichytil vo svojej pracovni, povedal som, ze mam rozkaz ju prehladat." ,,A co sa stalo s Cervochvostom po utoku na Moodyho?" spytal sa Dumbledore. ,,Cervochvost sa vratil do nasho domu, kde sa mal starat o nasho pana a davat pozor na mojho otca." ,,Ale vas otec utiekol." ,,Ano. Po nejakom case zacal vzdorovat Imperiusu tak ako predtym ja. Niekedy vedel, co sa deje. Moj pan vtedy rozhodol, ze uz nesmie opustat dom. Donutil ho na ministerstvo posielat listy a napisat, ze je chory. Ale Cervochvost zanedbaval svoje povinnosti. Nebol dost pozorny. Otec utiekol. Moj pan uhadol, ze ma namierene na Rokfort. Otec chcel vsetko povedat Dumbledorovi, priznat sa. Chcel sa priznat, ze ma vyviedol z Azkabanu. Moj pan mi o jeho uteku poslal spravu. Prikazal mi, aby som ho za kazdu cenu zastavil. A tak som cakal a striehol. Pomahala mi aj mapa, ktoru som vzal Harrymu Potterovi. A ta mapa skoro vsetko znicila." ,,Mapa?" cudoval sa Dumbledore. ,,Aka je to mapa?" ,,Potterova mapa Rokfortu. Potter ma na nej videl. Vsimol si, ako raz v noci kradnem zo Snapovej pracovne prisady do vsehodzusu. Myslel si, ze je to moj otec. Mame rovnake mena. Tej noci som Potterovi mapu vzal a povedal mu, ze moj otec nenavidi ciernych magov. Potter bol presvedceny, ze otec ma na muske Snapa. Trvalo cely tyzden, kym sa otec zjavil na Rokforte. Nakoniec mi raz vecer mapa ukazala, ze vstupuje do arealu skoly. Prehodil som si neviditelny plast a siel som mu naproti. Prichadzal po okraji lesa. A vtedy ta prisiel Potter s Krumom. Cakal som. Nemohol som ublizit - 494 - Potterovi, lebo moj pan ho potreboval. Kym Potter bezal po Dumbledora, omracil som Kruma a zabil otca." ,,Nieeee!" zakvilila Winky. ,,Pan Barty, pan Barty, co vy to hovorit?!" ,,Zabili ste svojho otca," opakoval Dumbledore rovnakym tichym hlasom. ,,Co ste urobili s telom?" ,,Odniesol som ho do lesa a prikryl neviditelnym plastom. Mapu som mal so sebou. Sledoval som, ako Potter bezi do hradu. Stretol Snapa. Potom sa k nim pripojil Dumbledore. Videl som, ako Potter privadza Dumbledora z hradu. Vysiel som z lesa, obisiel som ich a potom som prisiel za nimi. Dumbledorovi som povedal, ze viem od Snapa, kde su. Dumbledore mi kazal pohladat otca. Vratil som sa k otcovmu telu a sledoval som mapu. Ked vsetci odisli, transfiguroval som otcovo telo na kost... zahrabal som ju aj v neviditelnom plasti do cerstvo pokopanej zeme pred Hagridovou chalupou." Nastalo uplne ticho, ktore prerusovali iba Winkine zalostne vzlyky. Napokon sa ozval Dumbledore: ,,A dnes v noci..." ,,Ponukol som sa, ze pred vecerou odnesiem Trojcarodejnicky pohar do labyrintu," zasepkal Barty Crouch. ,,Premenil som ho na prenasadlo. Plan mojho pana vysiel. Zase sa mu vratili sily a mne sa dostane cti, o akej nijaky carodejnik ani nesnival." Sialeny usmev znovu rozziaril jeho tvar, hlava mu odkvicla na plece a Winky kvilila a vzlykala po jeho boku. - 495 - TRIDSIATA SIESTA KAPITOLA CESTY SA ROZCHADZAJU Dumbledore vstal. Chvilu znechutene hladel na Bartyho Croucha. Potom znova zdvihol prutik, vyleteli z neho povrazy, obkrutili sa okolo Crouchovho syna a pevne ho sputali. Nato sa Dumbledore obratil k profesorke McGonagallovej. ,,Minerva, prosim vas, postrazite ho, kym vezmem Harryho hore?" ,,Samozrejme," odvetila. Tvarila sa, ako keby sa prave divala na niekoho, kto zvracia, a dvihal sa jej zaludok. No aj tak vytiahla prutik a pevnou rukou nim namierila na Bartyho Croucha. ,,Severus," oslovil Dumbledore Snapa, ,,zavolajte sem, prosim, madam Pomfreyovu. Alastora Moodyho treba preniest do nemocnicneho kridla. Potom pohladajte Korneliusa Fudgea a privedte ho sem. Nepochybne bude chciet vypocut Croucha sam. Povedzte mu, ze keby ma potreboval, o pol hodiny budem v nemocnicnom kridle." Snape mlcky prikyvol a vysiel von. ,,Harry?" laskavo ho oslovil Dumbledore. Harry vstal a znovu sa zatackal. Bolest v nohe, na ktoru pri Crouchovej vypovedi zabudol, sa teraz ozvala naplno. Uvedomil si tiez, ze sa cely trasie. Dumbledore ho jemne chytil pod pazuchu a pomohol mu vyjst na tmavu chodbu. ,,Najprv pojdeme do mojej pracovne, Harry," povedal potichu. ,,Caka na nas Sirius." Harry prikyvol. Zaplavila ho akasi otupenost, pocit, akoby nic okolo neho nebolo skutocne. Bolo mu to vsak jedno, dokonca bol rad. Nechcel mysliet na nic, co sa stalo od okamihu, ked sa chytil Trojcarodejnickeho pohara. Nechcel sa vracat k spomienkam. A predsa mu cerstve a jasne ako fotografie prebleskovali myslou. Divooky Moody v truhlici. Cervochvost skrceny na zemi si drzi kypet - 496 - ruky. Voldemort vystupujuci z pariaceho sa kotla. Cedric... mrtvy... Cedric prosiaci, aby jeho telo vratil rodicom... ,,Pan profesor," sepkal Harry, ,,kde su pan a pani Diggoryovci?" ,,Su s profesorkou Sproutovou," odvetil Dumbledore. Jeho hlas, taky pokojny na vysluchu Bartyho Croucha, sa po prvy raz trochu zachvel. ,,Je veducou Cedricovej fakulty, poznala ho najlepsie." Prisli ku kamennej prisere. Dumbledore nahlasil heslo, prisera odskocila a tocite schodisko oboch zdvihlo k dubovym dveram. Dumbledore ich otvoril. Stal tam Sirius. Tvar mal bledu a vyziabnutu ako vtedy, ked utiekol z Azkabanu. V okamihu sa vrhol k Harrymu. ,,Harry, si v poriadku? Vedel som to... vedel som, ze nieco taketo... co sa stalo?" Trasucimi sa rukami pomahal Harrymu sadnut si na stolicku pri stole. ,,Co sa stalo?" spytal sa naliehavejsie. Dumbledore zacal Siriusovi rozpravat vsetko, co povedal Barty Crouch. Harry pocuval iba jednym uchom. Bol taky unaveny, ze ho bolelo cele telo. Najradsej by tu nikym neruseny cele hodiny iba sedel a sedel, az by zaspal a nemusel na nic mysliet, nic citit. Ozval sa suchot kridel. Fenix Felix zletel z bidielka, preletel po miestnosti a pristal Harrymu na kolene. ,,Ahoj, Felix," potichu ho pozdravil Harry. Pohladkal mu sarlatovo-zlate perie a vtak nanho pokojne zazmurkal. Tarcha jeho tepleho tela ho upokojovala. Dumbledore oproti za stolom sa odmlcal. Hladel na Harryho, ale ten sa jeho pohladu vyhybal. Vedel, ze Dumbledore mu teraz bude klast otazky a on to vsetko bude musiet prezivat znova. ,,Musim vediet, co sa stalo po tom, ako si sa dotkol prenasadla v labyrinte, Harry," povedal. ,,Nemozeme to nechat na rano, Dumbledore?" drsne sa ozval Sirius. Polozil ruku Harrymu na plece. ,,Nech sa vyspi. Nech si oddychne." Harry bol Siriusovi vdacny, ale Dumbledore si jeho slova nevsimal. Naklonil sa k Harrymu a on velmi neochotne zdvihol hlavu a pozrel do jeho modrych oci. ,,Keby som si myslel, ze ti pomoze carovny spanok, ktory oddiali chvilu, ked sa budes musiet vracat k udalostiam dnesnej noci, uspal by som ta," vludne sa mu prihovoril. ,,Ale ja viem svoje. Otupit - 497 - bolest na chvilu by znamenalo, ze potom bude este horsia. Prejavil si statocnost presahujucu cokolvek, co som od teba vobec ocakaval. Prosim ta, preukaz ju este raz a porozpravaj nam, co sa stalo." Z fenixovho hrdla sa ozval tichy chvejivy ton. Vibroval vo vzduchu a Harry mal pocit, akoby mu do zaludka sklzla kvapka horucej tekutiny, zohriala ho a dodala mu sily. Zhlboka sa nadychol a zacal rozpravat. A ako rozpraval, pred ocami sa mu vybavovali vsetky udalosti uplynulej noci. Iskriaca hladina elixiru, ktory ozivil Voldemorta, smrtozruti primiestnujuci sa medzi okolite hroby, Cedricovo telo na zemi vedla pohara. Raz ci dva razy chcel Sirius, ktory ho stale pevne drzal za plece, nieco povedat, ale Dumbledore zdvihol ruku a zabranil mu v tom. Harry bol rad, lebo ked uz raz zacal, lahsie sa mu pokracovalo bez prerusenia. Dokonca citil ulavu, ba zdalo sa mu, akoby sa zbavoval cohosi jedovateho. Hoci na to, aby rozpraval dalej, musel vynalozit vsetko svoje odhodlanie, predsa mal pocit, ze na konci sa bude citit lepsie. Ked licil, ako mu Cervochvost dykou prepichol rameno, Sirius rozculene vykrikol a Dumbledore vstal tak prudko, az sa Harry zlakol. Riaditel obisiel stol a kazal mu, aby ukazal ruku. Harry ju k nemu vystrel a pod roztrhnutym habitom sa cernela zaschnuta rana. ,,Povedal, ze z mojej krvi bude silnejsi nez z krvi niekoho ineho," vysvetloval Harry. ,,Vraj moja ochrana... ta, co na mna presla od mamy... ze prejde aj nanho. A mal pravdu - ked sa ma dotkol, nic sa mu nestalo - dotkol sa mojej tvare." Na okamih sa Harrymu zdalo, ze v Dumbledorovych ociach zaziarilo cosi ako triumf, ale vzapati si bol isty, ze sa mu to len zdalo, lebo ked si znova sadol za stol, vyzeral velmi staro a unavene. Takeho ho Harry este nikdy nevidel. ,,No dobre," kyvol riaditel a sadol si. ,,Tuto prekazku Voldemort prekonal. Pokracuj, Harry, prosim." Harry rozpraval dalej, vysvetloval, ako sa Voldemort vynoril z kotlika, a opakoval im vsetko, co si z jeho reci smrtozrutom pamatal. Vylicil im, ako ho Cervochvost odviazal, vratil mu prutik a on sa pripravil na duel. No pri opisovani chvile, ked zlaty svetelny luc spojil jeho a Voldemortov prutik, mal pocit, ze mu v hrdle cosi uviazlo. Pokusal sa rozpravat dalej, ale spomienky na to, co vyslo z Voldemortovho - 498 - prutika, mu zaplavovali mysel. Videl, ako sa vynara Cedric, ten starec, Berta Jorkinsova... jeho otec... matka... Bol rad, ked Sirius prerusil ticho. ,,Prutiky sa spojili?" jeho pohlad preskocil z Harryho na zamysleneho Dumbledora. ,,Preco?" ,,Priori Incantatem," zasepkal. Pozrel Harrymu do oci a ako keby medzi nimi preletel luc porozumenia. ,,Ucinok obrateneho kuzla?" prudko zvolal Sirius. ,,Presne tak," prikyvol Dumbledore. ,,Harryho a Voldemortov prutik su z rovnakeho jadra. Oba obsahuju pero z chvosta toho isteho fenixa. V skutocnosti tohto fenixa," dodal a ukazal na sarlatovozlateho vtaka, ktory pokojne sedel na Harryho kolene. ,,Pero v mojom prutiku je Felixovo?" prekvapene sa spytal Harry. ,,Ano. Pred styrmi rokmi, len co si vysiel z obchodu, mi pan Ollivander napisal, ze druhy prutik si kupil ty." ,,Co sa teda stane, ked ma prutik bojovat so svojim bratom?" chcel vediet Sirius. ,,Nefunguju normalne," odvetil Dumbledore. ,,Ak majitelia predsa len obratia prutiky proti sebe, nastane velmi zriedkavy efekt. Jeden z prutikov donuti druhy vyvrhnut predchadzajuce kuzla - v obratenom poradi. Najprv posledne, predposledne a tak dalej." Spytavo pozrel na Harryho a ten prikyvol. ,,To znamena," pokracoval Dumbledore pomaly nespustajuc oci z Harryho tvare, ,,ze sa musela zjavit nejaka podoba Cedrica." Harry znova prikyvol. ,,Diggory ozil?" prekvapene sa spytal Sirius. ,,Nijake kuzlo neprebudi mrtvych," stazka si vzdychol Dumbledore. ,,To, co sa zrejme stalo, bol len akysi odraz. Z prutika sa mohol vynorit iba Cedricov tien... mam pravdu, Harry?" ,,Rozpraval sa so mnou," potvrdil Harry. Odrazu sa znova triasol. ,,Ten... ten Cedricov duch, ci co to bolo, rozpraval." ,,Odraz," opakoval Dumbledore, ,,ktory si zachoval Cedricovu podobu. Predpokladam, ze sa zjavili aj ine take podoby... davnejsie obete Voldemortovho prutika..." ,,Nejaky starec," povedal Harry a hrdlo mal este stale stiahnute. ,,Berta Jorkinsova. A..." - 499 - ,,Tvoji rodicia?" potichu sa spytal Dumbledore. ,,Ano," zasepkal Harry. Sirius mu tak silno zvieral plece, az ho to bolelo. ,,Posledne vrazdy," prikyvoval Dumbledore. ,,V opacnom poradi. Bolo by sa ich objavilo aj viac, pravdaze, keby si neprerusil spojenie. Dobre, Harry, a tieto odrazy, tie tiene... co urobili?" Harry opisal, ako tie tienove postavy zvnutra obchadzali zlatu siet, ako sa zdalo, ze Voldemort sa ich boji, ako mu tien jeho matky poradil, co ma robit, a ako Cedric vyslovil svoju poslednu ziadost. V tej chvili Harry zistil, ze nemoze pokracovat. Pozrel na Siriusa a videl, ze ma tvar skrytu v dlaniach. Odrazu si uvedomil, ze Felix odletel z jeho kolena a sadol si na zem. Krasnu hlavu si opieral o jeho zranenu nohu a z oci mu padali na ranu, ktoru sposobil pavuk, perlove slzy. Bolest zmizla. Koza zrastla. Rana na nohe sa zacelila. ,,Zopakujem to este raz," povedal Dumbledore, ked fenix vzlietol a znovu sa usadil na bidielko pri dverach. ,,Dnes v noci si prejavil statocnost, aku od teba nikto neocakaval, Harry. Statocnost, ktora sa vyrovna statocnosti tych, co bojovali proti Voldemortovi, ked bol na vrchole sil. Vzal si si na plecia bremeno dospeleho carodejnika a vyrovnal si sa s nim - a teraz si nam poskytol vsetko, co mame pravo od teba ocakavat. Pojdes so mnou do nemocnicneho kridla. Dnes v noci sa nevratis do spalne. Nejaky elixir na spanie a trochu pokoja ta vzpruzi... Sirius, nechcete zostat s nim?" Sirius prikyvol a vstal. Znovu sa premenil na velkeho cierneho psa a vysiel s Harrym a Dumbledorom z pracovne a sprevadzal ich do nemocnicneho kridla. Ked Dumbledore otvoril dvere, Harry uvidel pri utrapenej madam Pomfreyovej pani Weasleyovu, Billa, Rona a Hermionu. Zrejme sa vypytovali, kde je Harry a co sa mu stalo. Len co Harry, Dumbledore a cierny pes vosli, vsetci sa zvrtli a pani Weasleyova pritlmene vykrikla. ,,Harry! Och, Harry!" Rozbehla sa k nemu, ale Dumbledore sa postavil medzi nich. ,,Molly," zdvihol ruku, ,,pocuvajte ma chvilku. Harry dnes v noci prezil hrozne veci, a tym, ze mi o nich rozpraval, ich musel prezivat este raz. Teraz potrebuje spanok, pokoj a ticho. Ak si zela, aby ste zostali s nim," dodal a pozrel na Rona, Hermionu a Billa, ,,mozete - 500 - zostat. Ale kym nebude pripraveny odpovedat, nesmiete sa ho na nic vypytovat, rozhodne nie dnes vecer." Pani Weasleyova prikyvla. Bola celkom bleda. Oborila sa na Rona, Hermionu a Billa, akoby robili krik: ,,Poculi ste? Potrebuje pokoj!" ,,Pan riaditel," ozvala sa madam Pomfreyova, hladiac na velkeho cierneho psa, ,,mozem sa spytat, co...?" ,,Tento pes chvilu zostane s Harrym," odvetil jednoducho Dumbledore. ,,Ubezpecujem vas, ze je velmi dobre vycviceny. Harry, ja pockam, kym sa ulozis do postele." Harry bol Dumbledorovi nevyslovne vdacny za to, ze ostatnych poziadal, aby sa ho nevypytovali. Niezeby nechcel byt s nimi, ale pomyslenie, ze by mal vsetko vysvetlovat znova, ze by vsetko prezival este raz, bolo nad jeho sily. ,,Vratim sa k tebe, len co sa porozpravam s Fudgeom, Harry," povedal Dumbledore. ,,Chcem, aby si tu zostal do zajtra, kym neprehovorim k ostatnym studentom." A odisiel. Ked madam Pomfreyova odvadzala Harryho do postele, zbadal, ze na druhom konci nehybne lezi skutocny Moody. Drevenu nohu a magicke oko mal na nocnom stoliku. ,,Je v poriadku?" spytal sa. ,,Bude," odvetila madam Pomfreyova, dala Harrymu pyzamu a zatiahla okolo neho zavesy. Vyzliekol si habit, natiahol pyzamu a vliezol do postele. Potom Ron, Hermiona, Bill, pani Weasleyova a cierny pes prisli za nim a usadili sa na stolicky po oboch stranach postele. Ron a Hermiona nanho hladeli opatrne, akoby sa ho bali. ,,Nie je to take zle," upokojoval ich. ,,Iba som velmi unaveny." Oci pani Weasleyovej sa naplnili slzami, ked mu uhladzala prikryvky, hoci to nebolo potrebne. Madam Pomfreyova odbehla do svojej pracovne a vratila sa s malou flastickou, plnou fialovej tekutiny, a s poharom. ,,Toto musis vypit, Harry," povedala. ,,Je to elixir na spanok bez snov." Harry zobral pohar a vypil niekolko duskov. Okamzite sa vsetko okolo neho zahmlilo, lampy v nemocnicnom kridle nanho cez zavesy priatelsky zmurkali a zdalo sa mu, ze sa coraz hlbsie ponara do paperoveho matracu. Kym dopil, kym stihol povedat co len slovko, premohla ho unava a zaspal. - 501 - Ked sa zobudil, bolo mu tak teplo a bol taky ospanlivy, ze ani neotvoril oci, znovu sa mu chcelo spat. V miestnosti svietilo len slabe svetlo, bol si isty, ze je este stale noc, a mal pocit, ze nemohol spat dlho. Potom okolo seba pocul sepot. ,,Zobudia ho, ak nebudu ticho!" ,,Preco tak kricia? Dufam, ze sa uz nic nestalo!" Harry ledva otvoril oci. Niekto mu zlozil okuliare. Nablizku videl rozmazane crty pani Weasleyovej a Billa. Pani Weasleyova stala. ,,To je Fudge," sepkala. ,,A Minerva McGonagallova, nie? Ale o com sa to hadaju?" Uz ich zacul aj Harry. Vykrikovali a rychlo sa blizili k nemocnicnemu kridlu. ,,Je mi to luto, Minerva, ale aj tak..." nahlas hovoril Kornelius Fudge. ,,Vobec ste ich nemali priviest do hradu!" kricala profesorka McGonagallova. ,,Ked sa to Dumbledore dozvie, bude..." Vtom sa nemocnicne dvere prudko otvorili. Bill odtiahol zavesy, vsetci okolo postele upierali zraky na dvere, a nikto si nevsimol, ze Harry sa posadil a nasadil si okuliare. Fudge energicky kracal po nemocnicnej izbe. Profesorka McGonagallova a Snape mu boli za patami. ,,Kde je Dumbledore?" spytoval sa Fudge naliehavo pani Weasleyovej. ,,Tu nie je," nahnevane odsekla pani Weasleyova. ,,Toto je nemocnicne kridlo, pan minister. Nemyslite, ze by ste mali radsej..." Ale dvere sa otvorili znova a dnu vbehol zadychany Dumbledore. ,,Co sa stalo?" prikro sa spytoval a hladel chvilu na Fudgea, chvilu na profesorku McGonagallovu. ,,Preco ich rusite? Minerva, prekvapujete ma - poziadal som vas predsa, aby ste strazili Bartyho Croucha..." ,,Uz ho netreba strazit!" vrieskala. ,,Tuto minister sa o to postaral!" - 502 - Harry este nikdy nevidel, ze by sa profesorka McGonagallova takto prestala ovladat. Na tvari mala od hnevu cervene flaky, ruky stisnute do pasti a triasla sa. ,,Ked sme panu Fudgeovi povedali, ze sme chytili smrtozruta zodpovedneho za udalosti dnesnej noci," zacal Snape vysvetlovat potichu, ,,zrejme mal pocit, ze je ohrozena jeho osobna bezpecnost. Trval na tom, ze ho do hradu musi sprevadzat dementor. Priviedol ho do pracovne, kde Barty Crouch..." ,,Hovorila som mu, ze s tym nebudete suhlasit, Dumbledore!" soptila profesorka McGonagallova. ,,Hovorila som mu, ze by ste nikdy nedovolili, aby nejaky dementor vstupil do hradu, ale..." ,,Vazena pani!" reval Fudge rovnako nahnevany. Harry ho takehoto este nevidel. ,,Ako minister magie predsa mozem rozhodovat o tom, ci si mam vziat ochranu na vysluch mozno nebezpecneho..." Ale hlas profesorky McGonagallovej prekrical Fudgeov. ,,V tej chvili, ako to... ako ta kreatura vosla do miestnosti," jacala, ukazovala na Fudgea a cela sa triasla, ,,vrhla sa na Croucha a... a..." Kym sa profesorka McGonagallova usilovala najst vhodne slova, Harrymu akoby do zaludka nasypali lad. Nemusela vetu dokoncit. Vedel, co zrejme dementor urobil. Dal Bartymu Crouchovi osudny bozk. Ustami z neho vycical dusu. Bolo to horsie, ako keby bol mrtvy. ,,Podla vsetkeho to nie je ktovieaka strata!" rozhorcoval sa Fudge. ,,Vyzera to, ze mal na svedomi niekolko zivotov." ,,Ale teraz uz nemoze svedcit, Kornelius," povedal Dumbledore. Hladel na Fudgea uprene, akoby ho zretelne videl po prvy raz. ,,Nemoze vypovedat, preco zabil tych ludi." ,,Preco ich zabil? No ale to predsa nie je nijaka zahada," vyhrkol Fudge. ,,Bol to nepricetny sialenec! Podla toho, co mi povedali Minerva a Severus, bol zrejme presvedceny, ze vsetko robi na prikaz Ved-Viete-Koho!" ,,Ale lord Voldemort mu to naozaj prikazoval, Kornelius," potvrdil Dumbledore. ,,Smrt tych ludi suvisela s obnovenim Voldemortovych sil. Plan sa podaril. Voldemort ma zase svoje telo." Fudge sa tvaril, akoby ho niekto tresol zavazim po hlave. Omraceny neveriacky zmurkal na Dumbledora, ci dobre pocul. Zacal habkat a vyvaloval oci. - 503 - ,,Ved-Viete-Kto... sa vratil? Ale, prosim vas, Dumbledore..." ,,Ako vam Minerva a Severus nepochybne povedali," hovoril Dumbledore, ,,Barty Crouch sa nam priznal. Pod vplyvom Veritasera nam porozpraval, ako ho prepasovali z Azkabanu a ako ho Voldemort - ktory sa o tom, ze je este nazive, dozvedel od Berty Jorkinsovej - oslobodil z otcovho podrucia a s jeho pomocou zajal Harryho. Plan im vysiel, hovorim vam. Crouch pomohol Voldemortovi." ,,Pozrite, Dumbledore," povedal Fudge a uzasnuty Harry hladel, ako sa mu na tvari zjavil usmev. ,,Hadam tomu vazne neverite? Ze by sa Ved-Viete-Kto vratil? Ale no tak... no skutocne... Crouch mozno tomu veril, ze konal na prikaz Ved-Viete-Koho, ale brat vazne slova sialenca, Dumbledore..." ,,Ked sa Harry dnes vecer dotkol Trojcarodejnickeho pohara, preniesol ho rovno k Voldemortovi," neoblomne tvrdil Dumbledore. ,,Bol svedkom znovuzrodenia lorda Voldemorta. Vsetko vam to vysvetlim vo svojej pracovni." Dumbledore sa obzrel na Harryho a videl, ze nespi, ale pokrutil hlavou a dodal: ,,Obavam sa vsak, ze vam dnes vecer nedovolim vypocuvat Harryho." Fudgeovi usmev z tvare nezmizol. Aj on pozrel na Harryho, potom znovu na Dumbledora a povedal: ,,Vy... vy verite Harryho slovam, Dumbledore?" Chvilu bolo ticho, ktore narusilo Siriusovo vrcanie. Srst mal zjezenu a ceril na Fudgea zuby. ,,Ja Harrymu rozhodne verim," odvetil Dumbledore. Oci mu uz blcali. ,,Vypocul som si Crouchovo priznanie a Harryho opis udalosti od chvile, ako sa dotkol Trojcarodejnickeho pohara. Obe rozpravania do seba zapadaju a vysvetluju vsetko, co sa stalo od vlanajsieho zmiznutia Berty Jorkinsovej." Fudgeovi na tvari stale pohraval ten zvlastny usmev. Znovu sa najprv pozrel na Harryho a az potom odpovedal. ,,Ste ochotny verit, ze lord Voldemort sa vratil, na zaklade toho, co vam povedal jeden sialenec a chlapec, ktory... no..." Fudge znova pozrel na Harryho a Harry zrazu pochopil. ,,Citali ste clanok Rity Skeeterovej, pan Fudge," povedal potichu. Ron, Hermiona, pani Weasleyova a Bill az nadskocili. Ani jeden si nevsimol, ze sa Harry prebudil. Fudge trochu ocervenel, ale na tvari sa mu zjavil zanovity vyraz. - 504 - ,,A co ak som ho cital?" povedal a pozrel na Dumbledora. ,,Ak som zistil, ze o tom chlapcovi zatajujete iste fakty? Ovlada parselcinu, hm? A casto mava cudne zachvaty..." ,,Predpokladam, ze narazate na jeho bolesti v jazve," chladne poznamenal Dumbledore. ,,Tak teda priznavate, ze mava tie bolesti?" rychlo sa toho chytil Fudge. ,,Bolesti hlavy? Nocne mory? A mozno aj halucinacie?" ,,Pocuvajte ma, Kornelius," Dumbledore pristupil o krok k Fudgeovi a znovu z neho vyzarovala ta neopisatelna sila, aku Harry citil, ked omracil mladeho Croucha. ,,Harry je rovnako dusevne zdravy ako vy alebo ja. Jazva na cele nesposobila pomatenie. Domnievam sa, ze ho boli, ked je Voldemort nablizku alebo ma mimoriadne vrazedne umysly." Fudge pred Dumbledorom o krok cuvol, ale tvaril sa rovnako tvrdohlavo. ,,Odpustite mi, Dumbledore, ale nikdy som nepocul, ze by jazva po kliatbe fungovala ako vystrazny signal..." ,,Ale ja som videl, ako sa lord Voldemort vratil!" vykrikol Harry. Chcel vstat, ale pani Weasleyova ho zatlacila naspat do postele. ,,Videl som smrtozrutov! Mozem vam povedat ich mena! Lucius Malfoy..." Snape sa mykol, ale ked Harry nanho pozrel, zase hladel na Fudgea. ,,Malfoy bol zbaveny obvinenia!" vyhlasil Fudge ocividne urazeny. ,,Je to velmi stara rodina - venovali znacne dary na chvalyhodne ucely..." ,,MacNair!" pokracoval Harry. ,,Tiez oslobodeny! Teraz pracuje pre ministerstvo." ,,Avery, Nott, Crabbe, Goyle..." ,,Iba opakujes mena tych, ktorych pred trinastimi rokmi definitivne zbavili obvinenia!" nahnevane odsekol Fudge. ,,Mohol si tie mena najst v starych zaznamoch zo sudnych procesov. Prepana, Dumbledore - ten chlapec aj vlani trepal vselijake nezmysly - tie jeho historky su coraz nepravdepodobnejsie a vy mu ich napriek tomu zhltnete - navyse sa vie rozpravat s hadmi, Dumbledore, a vy si myslite, ze mu mozno verit?!" - 505 - ,,Vy hlupak!" vykrikla profesorka McGonagallova. ,,Cedric Diggory! Pan Crouch! Ich smrt nebola nahodna praca nejakeho sialenca!" ,,Nemam nijake dokazy o opaku!" krical zase rovnako nahnevany Fudge a tvar mu ocervenela. ,,Mne sa zda, ze vy vsetci ste sa rozhodli vyvolat paniku, ktora otrasie vsetkym, co sme za uplynulych trinast rokov urobili!" Harry neveril vlastnym usiam. Fudgea vzdy povazoval za vludneho cloveka, trochu prchkeho, trochu bombastickeho, ale v podstate dobraka. No teraz pred nim stal maly nahnevany carodejnik, ktoremu spravou, ze Voldemort mohol znovu povstat, narusili pohodlny a usporiadany svet, a on to odmietal vziat na vedomie. ,,Voldemort sa vratil," zopakoval Dumbledore. ,,Ak ten fakt hned prijmete, Fudge, a urobite potrebne opatrenia, este stale mozeme situaciu zachranit. Prvym a najzakladnejsim krokom je vziat Azkaban spod kontroly dementorov..." ,,To je nezmysel!" skrikol Fudge. ,,Odstranit dementorov? Ved by ma vykopli z uradu, keby som to navrhol! Polovica z nas spava pokojne iba preto, lebo vieme, ze Azkaban strazia dementori!" ,,A my ostatni spavame menej spokojne, Kornelius, s vedomim, ze najnebezpecnejsi stupenci lorda Voldemorta su v opatere tvorov, ktore sa k nemu pripoja v okamihu, ked ich o to poziada!" oponoval mu Dumbledore dorazne. ,,Oni nezostanu verni vam, Fudge! Voldemort im moze ponuknut ovela vacsie pravomoci a pozitky ako vy! Ak bude mat za sebou dementorov a jeho stari stupenci sa k nemu vratia, budete mat co robit, aby ste mu zabranili ziskat taku moc, aku mal pred trinastimi rokmi!" Fudge otvaral a zatvaral usta, ako keby nijake slova nemohli vyjadrit jeho rozhorcenie. ,,A druhy krok, co musite urobit, a to ihned, je poslat vyslancov za obrami," dalej naliehal Dumbledore. ,,Vyslancov za obrami?" skriekal Fudge, ktory znova nasiel rec. ,,A to je zase co za sialenstvo?" ,,Podat im priatelsku ruku teraz, kym nie je neskoro," povedal Dumbledore. ,,Inak ich presvedci Voldemort, tak ako kedysi, ked im slubil, ze on jediny im zabezpeci prava a slobodu!" ,,To nemyslite vazne!" zhikol Fudge, krutil hlavou a ustupoval pred Dumbledorom. ,,Keby sa carodejnicka verejnost dozvedela, ze - 506 - som oslovil obrov - ludia ich dosial nenavidia, Dumbledore - to by bol koniec mojej kariery..." ,,Ste zaslepeny," Dumbledore uz zvysil hlas a aura moci okolo neho bola priam hmatatelna, oci mu blcali, ,,laskou k uradu, ktory zastavate, Kornelius! Prikladate privelky vyznam, a vzdy ste prikladali, takzvanej cistej krvi! Zabudate, ze nezalezi na tom, kto sa cim narodil, ale co z neho vyrastlo! Vas dementor prave zlikvidoval posledneho clena prastarej cistokrvnej rodiny... takej, akych... a vidite, pre co sa ten mladenec rozhodol! Hovorim vam, urobte, co som vam navrhol, a ludia budu na vas spominat, ci budete v urade, alebo nie, ako na jedneho z najstatocnejsich a najvacsich ministrov magie v dejinach. Ak to neurobite - dejiny si vas budu pamatat ako muza, ktory uvolnil cestu Voldemortovi a dal mu druhu sancu znicit svet, aky sme sa trinast rokov usilovali znovu vybudovat!" ,,Sialenec," sepkal Fudge a cuval. ,,Blazon..." A potom nastalo ticho. Madam Pomfreyova ako skamenena stala konca Harryho postele a rukami si prikryvala usta. Pani Weasleyova zamrela sklonena nad Harrym s rukou na jeho pleci, ktorou mu branila vstat. Bill, Ron a Hermiona civeli na Fudgea. ,,Ak vas rozhodnutie zatvarat oci pred nebezpecenstvom priviedlo az tak daleko, Kornelius," vyhlasil Dumbledore, ,,nase cesty sa rozchadzaju. Konajte, ako uznate za vhodne. A ja... ja budem tiez konat, ako uznam za vhodne." V Dumbledorovom hlase nebola hrozba, iba pevne rozhodnutie, ale Fudge sa najezil, ako keby sa mu Dumbledore vyhrazal prutikom. ,,Viete, Dumbledore," povedal a karhavo maval prstom. ,,Vzdy som vam ponechal volne ruky. Vazil som si vas. Mozno som nesuhlasil s niektorymi vasimi rozhodnutiami, ale mlcal som. Takych vela nenajdete, co by vam dovolili zamestnat vlkolakov alebo si tu nechat Hagrida, ci bez porady s ministerstvom rozhodovat o ucebnych osnovach... Ale ak budete pracovat proti mne..." ,,Jediny, proti komu mienim pracovat," odvetil Dumbledore, ,,je lord Voldemort. Ak ste proti nemu, Kornelius, zostavame na jednej lodi." Zdalo sa, ze na toto Fugde nevie najst odpoved. Chvilu sa kolisal na patach a krutil v ruke klobuk. Napokon takmer prosebne povedal: ,,On sa predsa nemohol vratit, Dumbledore, jednoducho nemohol..." - 507 - Vtedy spoza Dumbledora vystupil Snape a vyhrnul si lavy rukav habitu. Vystrcil pred Fudgea predlaktie a ten sa mykol. ,,Aha," drsne povedal. ,,Tu je. Temne znamenie. Nie je take jasne a vyrazne cierne ako pred hodinou, ale aj tak je viditelne. Toto znamenie vypalil Knieza temnot kazdemu smrtozrutovi. Vdaka nemu sa spoznavaju a prostrednictvom neho nas k sebe zvolaval. Ked sa dotkol znamenia nejakeho smrtozruta, mali sme sa ihned primiestnit k nemu. Uz rok bolo toto znamenie coraz jasnejsie. Aj u Karkarova. Co myslite, preco Karkarov dnes v noci usiel? Oboch nas palilo. Obaja sme vedeli, ze sa vratil. Karkarov sa boji jeho pomsty. Zradil privela smrtozrutov, aby mohol ocakavat mile privitanie v ich radoch." Fudge cuvol aj pred Snapom. Krutil hlavou. Zdalo sa, akoby nechapal, co mu hovori. Hladel na jeho ruku, nepekne znamenie sa mu ocividne hnusilo, potom pozrel na Dumbledora a sepkal: ,,Neviem, na co sa tu vy a vasi zamestnanci hrate, Dumbledore, ale pocul som dost. Nemam k tomu co dodat. Zajtra sa s vami spojim a preberieme, ako to bude dalej s vedenim tejto skoly. Musim sa vratit na ministerstvo." Uz bol takmer pri dverach, ked zastal. Otocil sa a vratil sa k Harryho posteli. ,,Tvoja vyhra," povedal, vytiahol z vrecka velky mesec zlata a postavil ho na nocny stolik. ,,Tisic galleonov. Malo sa to odovzdavat slavnostne, ale za danych okolnosti..." Narazil si pinc na hlavu, vysiel z miestnosti a zatresol za sebou dvere. Len co zmizol, Dumbledore sa otocil a pozrel na skupinku pri Harryho posteli. ,,Mame pracu," povedal. ,,Molly... mam pravdu, ked si myslim, ze s tebou a Arturom mozem pocitat?" ,,Samozrejme," odvetila pani Weasleyova biela ako stena, no odhodlana. ,,Vieme, aky je Fudge. Artura cele roky drzi na ministerstve iba laska k muklom. Fudge si mysli, ze mu chyba spravna carodejnicka hrdost." ,,Musim poslat Arturovi spravu," povedal Dumbledore. ,,Vsetkych, ktorych mozeme presvedcit o pravde, treba ihned informovat a on sa na svojom mieste lahsie spoji s kolegami, ktori nie su taki kratkozraki ako Kornelius." ,,Ja pojdem za nim," Bill vstal. ,,A ihned." - 508 - ,,Vyborne. Informuj ho, co sa stalo," poziadal ho Dumbledore. ,,Povedz mu, ze sa s nim onedlho spojim. Musi vsak byt diskretny. Ak by Fudge prisiel na to, ze sa miesam do veci ministerstva..." ,,Nechajte to na mna," ubezpecil ho Bill. Potlapkal Harryho po pleci, pobozkal mamu na lice, prehodil si plast a rychlo odisiel. ,,Minerva," obratil sa Dumbledore k profesorke McGonagallovej, ,,prosim, ihned zavolajte Hagrida do mojej pracovne. A tiez - ak bude ochotna - madam Maxime." Profesorka McGonagallova ochotne prikyvla a bez slova odisla. ,,Poppy," oslovil Dumbledore madam Pomfreyovu, ,,budte taka laskava a chodte do pracovne profesora Moodyho. Mal by tam byt domaci skriatok menom Winky. Iste je velmi rozrusena. Urobte pre nu, co mozete, a odvedte ju do kuchyne. Myslim, ze Dobby sa o nu uz postara." ,,Dob-dobre," prekvapene zajachtala madam Pomfreyova a aj ona odisla. Dumbledore sa presvedcil, ci su dvere zavrete, a ked kroky madam Pomfreyovej stichli, znovu prehovoril. ,,A teraz je nacase, aby si dvaja carodejnici vyjasnili, ako je to s nimi v skutocnosti. Sirius... prosim, vezmite na seba zvycajnu podobu." Velky cierny pes pozrel na Dumbledora a potom sa ihned premenil na cloveka. Pani Weasleyova vykrikla a odskocila od postele. ,,Sirius Black!" jacala, ukazujuc nanho. ,,Mamka, bud ticho!" krical Ron. ,,To je v poriadku!" Snape ani nevykrikol, ani neuskocil, no na jeho tvari sa zracila zlost a zdesenie. ,,On?!" zavrcal hladiac na rovnako nazlosteneho Siriusa. ,,Co tu hlada?" ,,Je tu na moje pozvanie," odvetil Dumbledore, hladiac na jedneho, potom na druheho, ,,tak ako vy, Severus. Verim vam obom. Je nacase, aby ste odlozili stare spory a navzajom si uverili aj vy." Harry si pomyslel, ze to, co Dumbledore ziada, by bol zazrak. Sirius a Snape hladeli na seba s krajnou nenavistou. ,,Postaci mi aj, ak svoje nepriatelstvo nebudete davat otvorene najavo," netrpezlivo im navrhoval Dumbledore. ,,Podajte si ruky. Ste - 509 - teraz na tej istej strane. Casu je malo i nas je malo a ak my, ktori pozname pravdu, nebudeme jednotni, pre nikoho niet nadeje." Velmi pomaly a zazerajuc jeden na druheho, ako keby tomu druhemu zelali len to najhorsie, Snape a Sirius podisli k sebe a podali si ruky. Velmi rychlo si ich vsak pustili. ,,To staci, aby sme mohli pokracovat," povedal Dumbledore a znova sa postavil medzi nich. ,,Teraz mam pre kazdeho pracu. Fudgeov postoj, hoci nebol celkom necakany, vsetko meni. Sirius, musite ihned vyrazit. Upozornite Remusa Lupina, Arabellu Figgovu, Mundungusa Fletchera - staru partiu. Chvilu sa skryvajte u Lupina, tam sa s vami spojim." ,,Ale..." ozval sa Harry. Chcel, aby Sirius zostal. Nechcel sa s nim zase tak rychlo rozlucit. ,,Onedlho sa stretneme, Harry," otocil sa k nemu Sirius. ,,Slubujem. Ale musim urobit vsetko, co mozem. Chapes to, vsak?" ,,Ano," prikyvol Harry. ,,Ano... pravdaze." Sirius mu kratko stisol ruku, kyvol Dumbledorovi, znovu sa premenil na cierneho psa, bezal k dveram a labou si ich otvoril. ,,Severus," obratil sa Dumbledore k Snapovi, ,,vy viete, o co vas musim poziadat. Ak ste ochotny... ak ste pripraveny..." ,,Som," odvetil Snape. Bol bledsi ako zvycajne a chladne cierne oci sa mu cudne leskli. ,,Tak teda vela stastia," zaprial mu Dumbledore a s istymi obavami hladel, ako za Siriusom vysiel aj Snape. Chvilu trvalo, kym znovu prehovoril. ,,Musim ist dole," povedal napokon. ,,Musim zajst za Diggoryovcami. Harry, vypi zvysok elixiru. Uvidime sa neskor." Po Dumbledorovom odchode Harry znovu klesol na vankuse. Hermiona, Ron a pani Weasleyova hladeli nanho a dlho nikto neprehovoril. ,,Vypi zvysok elixiru, Harry," ozvala sa napokon pani Weasleyova. Ako brala flasku a casu, suchla rukou o mesec zlata na nocnom stoliku. ,,Dobre sa vyspi. A pokus sa chvilu mysliet na nieco ine... mysli na to, co si kupis za vyhru." ,,Ja to zlato nechcem," bezvyrazne povedal Harry. ,,Vezmite si ho. Hocikto si ho moze vziat. Nemal som ho vyhrat. Malo byt Cedricovo." - 510 - Hrozilo, ze to, comu sa branil od navratu z labyrintu, ho premoze. V kutikoch oci ho cosi palilo, stipalo. Zazmurkal a hladel do stropu. ,,Ty za to nemozes, Harry," sepkala pani Weasleyova. ,,Presvedcil som ho, aby sme sa o pohar podelili," zastonal Harry. Teraz ho palilo aj v hrdle. Bol by radsej, keby sa Ron odvratil. Pani Weasleyova postavila elixir na skrinku pri posteli, sklonila sa a objala Harryho. Nepamatal si, ze by ho niekedy niekto takto objimal. Akoby bola jeho matka. V jej naruci sa zrazu nanho zosypala cela tarcha vsetkeho, co tej noci prezil. Mamina tvar, otcova tvar, Cedricovo mrtve telo - to vsetko sa mu krutilo v hlave, az to ledva zniesol a vrastil tvar, aby potlacil nestastne kvilenie, ktore sa z neho dralo von. Nieco hlasno buchlo a pani Weasleyova a Harry sa od seba odtrhli. Hermiona stala pri okne. V ruke nieco pevne drzala. ,,Prepacte," zasepkala. ,,Tvoj elixir, Harry," rychlo sa spamatala pani Weasleyova, spakruky si utierajuc oci. Harry ho vypil na dusok. Zaucinkoval okamzite. Padol na vankuse, uz na nic nemyslel a zaplavili ho vlny spanku bez snov. - 511 - TRIDSIATA SIEDMA KAPITOLA ZACIATOK Ked sa Harry hoci len po mesiaci obzrel dozadu, uvedomil si, ze na niekolko dni nasledujucich po tej strasnej udalosti si spomina len utrzkovite. Ako keby bolo toho vsetkeho privela a uz to nedokazal vnimat. A to, co si vedel vybavit, mu sposobovalo bolest. Mozno tou najhorsou spomienkou bolo stretnutie s Diggoryovcami na druhy den rano. Neobvinovali ho, naopak, dakovali mu, ze im vratil Cedricovo telo. Pan Diggory neprestajne vzlykal. Zial pani Diggoryovej nedokazali vyjadrit ani slzy. ,,Tak teda skoro vobec netrpel," vzdychla, ked jej Harry rozpraval, ako Cedric umrel. ,,Nakoniec, Amos... zomrel ako vitaz. Musel byt stastny." Ked vstali, pozrela na Harryho a povedala: ,,Davaj teraz na seba pozor." Harry zobral mesec zlata z nocneho stolika. ,,Toto si vezmite," povedal potichu. ,,Malo to byt Cedricovo, on sa k poharu dostal prvy, vezmite si to..." No pani Diggoryova cuvla. ,,Och, nie, to je tvoje, moj mily, ja by som nemohla... nechaj si to." Harry sa nasledujuci vecer vratil do Chrabromilskej veze. Podla toho, co mu povedali Hermiona a Ron, Dumbledore pri ranajkach poziadal studentov, aby nechali Harryho na pokoji, aby sa ho nikto na nic nepytal, ani ho neotravoval otazkami, co sa stalo v labyrinte. Vsimol si, ze vacsina spoluziakov na chodbach od neho boci, vyhyba sa jeho pohladu. Niektori si sepkali, ked prechadzal okolo. Urcite - 512 - mnohi uverili clanku Rity Skeeterovej, ze je dusevne naruseny a mozno aj nebezpecny. Mozno si vytvarali vlastne teorie o Cedricovej smrti. Uvedomil si, ze mu na tom ani velmi nezalezi. Najradsej bol s Ronom a Hermionou, rozpravali sa o inych veciach alebo len mlcky sedeli a hrali sachy. Mal pocit, akoby medzi nimi troma vladlo porozumenie, ktore nepotrebovalo slova. Vsetci cakali na nejake znamenie, chyr o tom, co sa deje mimo Rokfortu - a bolo zbytocne spekulovat, kym sa nieco nedozvedia naisto. Tej temy sa dotkli jediny raz, a to vtedy, ked sa Ron zmienil, ze sa jeho mama pred odchodom domov zastavila u Dumbledora. ,,Spytala sa ho, ci by si na leto nemohol prist k nam. Ale on chce, aby si sa vratil k Dursleyovcom, aspon zo zaciatku." ,,Preco?" chcel vediet Harry. ,,Povedala, ze Dumbledore ma na to svoje dovody," zamracene krutil hlavou Ron. ,,Zrejme mu musime doverovat, nie?" Okrem Rona a Hermiony sa Harry dokazal rozpravat iba s Hagridom. Kedze uz nemali ucitela, hodiny obrany proti ciernej magii mali volne. A tak sa vo stvrtok popoludni pobrali navstivit Hagrida. Bol jasny slnecny den. Tesak vybehol von, stekal a krutil chvostom ako blaznivy. ,,Kto je to?" volal Hagrid odo dveri. ,,Harry!" Vysiel im naproti, objal Harryho okolo pliec, postrapatil mu vlasy a povedal: ,,Som rad, ze ta vidim, kamosko. Sak som len rad!" V chalupe stali na drevenom stole pred kozubom dve salky velke ako vedra aj s taniermi. ,,Dali sme si po salke s Olympe," vysvetloval Hagrid. ,,Akuratne odisla." ,,Kto?" zvedavo sa spytoval Ron. ,,Jasnacka, ze madam Maxime!" odvetil Hagrid. ,,Tak ste sa pomerili?" ,,Neviem, o com hovoris," ledabolo odbavil otazku Hagrid a vytiahol zo skrinky dalsie salky. Ked urobil caj a predlozil pred nich plny tanier kasovitych kolacikov, oprel sa na stolicke a ciernymi ocami si premeral Harryho. ,,Si v poriadku?" zamrmlal. ,,Uhm," prikyvol Harry. ,,Nie, nie si," pokrutil hlavou. ,,Jasne, ze nie si. Ale budes." Harry nevravel nic. - 513 - ,,Vedel som, ze sa vrati," vyhlasil Hagrid a Ron, Hermiona i Harry prekvapene nanho pozreli. ,,Uz roky som to vedel, Harry. Prisamvacku som vedel, ze je tam volakde zalezeny a caka na svoj cas. Muselo sa to stat. Doslo to teraz a musime s tym zit. Budeme bojovat. Hadam sa nam podari ho zastavit, kym sa tu neusalasi. Aspon taky je Dumbledorov plan. Je to velky clovek, ten Dumbledore. Dokial ho mame, sa az tak nebojim." Hagrid nadvihol strapate obocie, ked videl, ako neveriacky nanho hladia. ,,Ale co by sme tu uz teraz sedeli a trapili sa preto," povedal. ,,Co ma prist, pride, a ked to pride, dako si s tym poradime. Dumbledore mi vsecko porozpraval, co si urobil, Harry." Hagridovi sa az tak nadvihla hrud. ,,Urobil si to, co by urobil aj tvoj tatko, a uz vacsiu pochvalu odo mna ani nepocujes." Harry sa nanho usmial. Bolo to po prvy raz po dlhom case. ,,O co ta Dumbledore poziadal, co mas urobit?" vyzvedal sa. ,,Poslal po teba profesorku McGonagallovu, mali ste prist k nemu s madam Maxime - v tu noc." ,,Dal mi na leto pracicku," povedal Hagrid. ,,Ale tajnu. Nemam o tom hovorit, ani tebe nie. Olympe - pre vas madam Maxime - mozno pojde so mnou. Myslim, ze pojde. Tusim som hu uz presvedcil." ,,Suvisi to s Voldemortom?" Hagrida pri jeho mene myklo. ,,Mozno," odvetil vyhybavo. ,,A teraz... nechcete ist so mnou pozriet posledneho skrota...? Ja som len zartoval... len som zartoval!" dodal rychlo, ked videl, ako sa tvaria. Vecer pred navratom na Privatnu cestu si Harry len s tazkym srdcom balil kufor. Hrozil sa rozluckovej hostiny, zvycajne slavnostnej, lebo na nej vyhlasovali vitaza medzifakultnych majstrovstiev. Odkedy odisiel z nemocnicneho kridla, vyhybal sa preplnenej Velkej sieni a radsej jedaval v poloprazdnej. Zle znasal pohlady spoluziakov. Len co ta s Ronom a Hermionou vosli, ihned zbadali, ze zvycajna dekoracia chyba - Velka sien byvala na rozluckovu hostinu vyzdobena vo farbach vitaznej fakulty. Dnes vsak na stene za ucitel- 514 - skym stolom viseli cierne draperie. Harry vedel, ze je to na Cedricovu pamiatku. Za ucitelskym stolom sedel skutocny Divooky Moody aj s drevenou nohou a magickym okom. Bol mimoriadne nervozny a vyskakoval zakazdym, ked sa mu niekto prihovoril. Harry sa mu necudoval. Po desatmesacnom vazneni vo vlastnej truhlici jeho strach z napadnutia zrejme znacne vzrastol. Stolicka profesora Karkarova bola prazdna. Ako tak Harry sedel medzi Chrabromilcanmi, rozmyslal, kde asi Karkarov moze byt a ci ho Voldemort nasiel. Madam Maxime zostala. Sedela vedla Hagrida a potichu sa rozpravali. Vedla profesorky McGonagallovej sedel Snape. Jeho pohlad sa na chvilu zastavil na Harrym prave v okamihu, ked sa aj Harry nanho dival. Vyraz jeho tvare bol nepreniknutelny, ale kysly a neprijemny ako vzdy. Harry ho sledoval este dlho po tom, ako sa odvratil. Co mal Snape urobit na Dumbledorov prikaz v tu hroznu noc? A preco... preco... je Dumbledore taky presvedceny, ze je skutocne na ich strane? V myslomise povedal, ze bol ich spionom. Snape za cenu velkeho osobneho rizika spehoval u Voldemorta. Zeby v tom pokracoval? Spojil sa so smrtozrutmi? Predstieral, ze sa nikdy nevratil k Dumbledorovi naozaj, iba vyckaval na vhodny cas tak ako Voldemort? Dumbledore vstal, cim prerusil Harryho uvahy. Velka sien, v kazdom pripade menej hlucna ako na zvycajnej rozluckovej hostine, stichla. ,,Koniec dalsieho roka," zacal Dumbledore a presiel pohladom po sieni. Zmlkol a oci sa mu zastavili na biflomorskom stole. Ten bol dosial najtichsi. Sedeli pri nom najsmutnejsie a najbledsie tvare. ,,Je toho vela, co by som vam vsetkym chcel dnes vecer povedat," pokracoval, ,,ale najprv musim spomenut stratu skveleho cloveka, ktory tu mal sediet," ukazal na biflomorsky stol, ,,a tesit sa z hostiny spolu s nami. Prosil by som, aby ste vsetci vstali a zdvihli svoje case na pamiatku Cedrica Diggoryho." Urobili tak vsetci. Zavrzgali lavice a kazdy zdvihol pohar a opakoval: ,,Cedric Diggory." Harry v dave zazrel Ccho. Po tvari jej stekali slzy. Ked si sadli, hladel do stola. - 515 - ,,Cedric stelesnoval mnohe vlastnosti priznacne pre Biflomor," hovoril Dumbledore. ,,Bol dobrym a vernym priatelom, usilovnym ziakom, ctil cestne spravanie. Jeho smrt zasiahla vsetkych, ci ste ho poznali dobre, alebo nie. Myslim, ze preto mate pravo vediet, ako sa to stalo." Harry zdvihol hlavu a hladel na Dumbledora. ,,Cedrica Diggoryho zavrazdil lord Voldemort." Velkou sienou preletel zdeseny sepot. Ziaci v uzase neveriacky hladeli na Dumbledora. Tvaril sa celkom pokojne a cakal, kym sum utichol. ,,Ministerstvo magie si nezelalo, aby som vam to povedal. Rodicia niektorych budu mozno zdeseni, ze som to urobil - bud preto, lebo neveria, ze sa lord Voldemort vratil, alebo si myslia, ze som vam to nemal povedat, lebo ste este primladi. Ja vsak verim, ze pravda je lepsia ako loz, a predstierat, ze Cedricova smrt bola nehoda alebo nasledok nejakej chyby, by bola urazka jeho pamiatky." K Dumbledorovi sa teraz obratili vsetky tvare, omracene a vylakane. Alebo takmer vsetky. Harry videl, ze pri slizolinskom stole Draco Malfoy cosi sepka Crabbovi a Goylovi. Zachvatil ho prudky prival hnevu. Donutil sa pozriet opat na Dumbledora. ,,Harrymu sa podarilo lordovi Voldemortovi uniknut," vravel dalej Dumbledore. ,,Riskoval vlastny zivot, aby priniesol Cedricovo telo naspat do Rokfortu. Prejavil velku statocnost, aku zoci-voci lordovi Voldemortovi preukazalo len malo carodejnikov, a za to si ho vysoko ctim." Dumbledore sa vazne obratil k Harrymu a znova zdvihol casu. Skoro vsetci vo Velkej sieni nasledovali jeho priklad. Sepkali pritom jeho meno, tak ako sepkali Cedricovo, a pripijali mu. Ale pomedzi stojace postavy Harry postrehol, ze Malfoy, Crabbe, Goyle a mnohi ini Slizolincania vzdorovito zostali sediet a poharov sa nedotkli. Dumbledore, ktory napokon nemal carovne oko, ich nevidel. Ked si vsetci znovu sadli, riaditel pokracoval: ,,Cielom Trojcarodejnickeho turnaja bolo podporovat a propagovat vzajomne carodejnicke porozumenie. Vo svetle najnovsej udalosti - navratu lorda Voldemorta - su take zvazky este dolezitejsie." Odmlcal sa, pozrel na madam Maxime a Hagrida, na Fleur Delacourovu a jej spoluziakov z Beauxbatonsu, na Viktora Kruma a Durmstrangcanov pri slizolinskom stole. Harry videl, ze Krum hladi - 516 - napato, skoro vylakane, akoby cakal, ze Dumbledore povie nieco neprijemne. ,,Vsetci hostia v tejto sieni," a Dumbledorove oci sa pristavili na durmstrangskych studentoch, ,,tu budu kedykolvek vitani, ak sa sem raz rozhodnu vratit. Vsetkym vam znova hovorim - vzhladom na navrat lorda Voldemorta sme silni, ak sme spojeni, a slabi, ak sme rozdeleni. Schopnost lorda Voldemorta rozsievat nezhody a nepriatelstvo je velmi velka. Mozeme proti nej bojovat iba tak, ak ukazeme rovnako silne puto priatelstva a dovery. Rozdiely vo zvykoch a jazyku neznamenaju nic, ak su nase ciele rovnake a nase srdcia otvorene. Domnievam sa - a nikdy som si viac nezelal, aby som sa mylil ze nas vsetkych cakaju tazke a neblahe casy. Niektori z vas v tejto sieni ste uz trpeli priamym pricinenim lorda Voldemorta. Mnohe z vasich rodin rozdelil. Pred tyzdnom vzal spomedzi nas jedneho studenta. Nezabudnite na Cedrica. Pamatajte, ak nastane chvila a budete sa musiet rozhodnut medzi tym, co je spravne a co je lahke, pomyslite na to, co sa stalo dobremu, laskavemu a statocnemu chlapcovi iba preto, ze skrizil cestu lordovi Voldemortovi. Nezabudnite na Cedrica Diggoryho." Harryho kufor bol zbaleny a na nom stala klietka s Hedvigou. S Ronom a Hermionou cakali v preplnenej vstupnej hale s ostatnymi stvrtakmi na koce, ktore ich odvezu na rokvillsku stanicu. Bol dalsi krasny letny den. Harry predpokladal, ze na Privatnej ceste bude vecer teplo, vsetko zelene, zahony budu hyrit farbami. Ta predstava ho vsak vobec netesila. ,,'Aarry!" Obzrel sa. Po kamennych schodoch sa do hradu ponahlala Fleur Delacourova. Daleko za nou Harry videl, ako Hagrid pomaha madam Maxime zapriahat obrovske kone. Beauxbatonsky koc bol takmer pripraveny na odchod. ,,Verhim, ze sa zase uvidime," zastala Fleur pri Harrym a podavala mu ruku. ,,Dufam, ze tu dostanem miesto, aby som si zlepsila anglictinu." - 517 - ,,Uz hovoris velmi dobre," pochvalil ju Ron trochu priskrtene. Fleur sa nanho usmiala. Hermiona sa zachmurila. ,,Dovidenia, 'Arry!" zakyvala a odchadzala. ,,Som rhada, ze som ta spoznala." Harrymu to trochu zdvihlo naladu a hladel za nou, ako sa rychlo vracia k madam Maxime a striebriste vlasy sa jej vlnia v slnecnom svetle. ,,Ktovie, ako sa durmstrangski studenti dostanu naspat," uvazoval Ron. ,,Myslis, ze sa vedia s tou lodou plavit bez Karkarova?" ,,Karkarov ju neriadil," prehovoril chraplavy hlas. ,,On bol len vo svojej kajute a nechal to na nas." Krum sa prisiel rozlucit s Hermionou. ,,Mohla by si na slovicko?" poziadal ju. ,,Och... ano... ano," prikyvla Hermiona a tvarila sa trochu rozpacito, ked sa za Krumom predierala pomedzi studentov. ,,Radsej sa ponahlaj!" krical za nou Ron. ,,Koce tu budu kazdu chvilu." Koce vsak nechal na Harryho a natahoval krk ponad davy ziakov, aby dovidel na Kruma s Hermionou a zistil, co robia. Vratili sa velmi rychlo. Ron pozrel na Hermionu, ale jej tvar neprezradzala nic. ,,Mal som Diggoryho rad," povedal Krum Harrymu. ,,Vsdy bol ku mne sdvorily, vsdy. Aj ked som bol z Durmstrangu - s Karkarovom," dodal a zamracil sa. ,,Mate uz noveho riaditela?" spytal sa Harry. Krum pokrcil plecami. Podal Harrymu ruku tak ako Fleur a potom potriasol aj Ronovou. Ron vyzeral, akoby zvadzal nejaky vnutorny boj. Krum sa uz poberal, ked vyhrkol: ,,Mozes mi dat autogram?" Hermiona sa odvratila a usmievala sa na koce bez zaprahov, ked sa Krum, ktory sa tvaril prekvapene, ale vdacne, podpisal Ronovi na pergamen. Pocasie na spiatocnej ceste do King's Cross bolo celkom opacne ako v septembri pri prichode do Rokfortu. Na oblohe nebolo jedineho oblacika. Harrymu, Ronovi a Hermione sa podarilo zohnat kupe iba pre seba. Kvika znova prikryli Ronovym slavnostnym habitom, aby prestal v jedom kuse hukat, Hedviga driemala s hlavou pod kridlom a Krivolab sa chulil na volnom sedadle ako velky oranzovohne- 518 - dy kozusinovy vankus. Tu sa Harry, Ron a Hermiona rozpravali ovela volnejsie nez cely predchadzajuci tyzden. Harry mal pocit, akoby ho Dumbledorov zaverecny prejav na rozluckovej hostine odblokoval. Uz natolko netrpel, ked o tom rozpraval. Siahodlhe uvahy, co asi Dumbledore podnika, aby zastavil Voldemorta, prerusili, az ked carodejnica priviezla obed. Hermiona si po obede sla ulozit peniaze do skolskej tasky a vytiahla z nej Denneho Proroka. Harry pozrel na noviny a nebol si celkom isty, ci naozaj chce vediet, co sa tam pise, ale Hermiona, ktora zachytila jeho nedovercivy pohlad, ho upokojovala: ,,Nic tam nie je. Presvedc sa, naozaj tam nie je vobec nic. Kontrolujem to kazdy den. Po tretej ulohe uverejnili iba maly clanocek o tom, ze si vyhral turnaj. Cedrica ani nespomenuli. Nic tam o tom nie je. Ak chces vediet moj nazor, Fudge ich prinutil mlcat." ,,Ritu nikdy neumlci," poznamenal Harry. ,,A uz vobec nie v takomto pripade." ,,O, Rita sa od tretej ulohy neozvala," povedala Hermiona cudne priskrtenym hlasom. ,,Vlastne," pokracovala a hlas sa jej trochu triasol, ,,Rita Skeeterova isty cas nebude pisat vobec nic. Ak len nechce, aby som to na nu zradila." ,,O com hovoris?" nechapal Ron. ,,Zistila som, ako odpocuvala sukromne rozhovory," rychlo vysvetlovala Hermiona. Harry mal pocit, ze Hermiona uz cele dni umiera od tuzby, aby im to mohla povedat, ale vzhladom na vsetky tie strasne udalosti sa ovladla. ,,Ako to robila?" spytal sa Harry okamzite. ,,Ako si to zistila?" civel na nu Ron. ,,To ty si mi vlastne vnukol napad, Harry." ,,Ja? A ako?" spytal sa zmatene. ,,Plostice," odvetila Hermiona spokojne. ,,Ale ved si povedala, ze tie nefunguju..." ,,Nie elektronicke plostice. Nie, viete... Rita Skeeterova," Hermione sa vitazoslavne zachvel hlas, ,,je neregistrovany animagus. Moze sa premenit..." Hermiona vytiahla z tasky maly uzavrety skleny pohar. ,,...na chrobaka." ,,Zartujes!" vyhrkol Ron. ,,Nemohla si... ona nie..." - 519 - ,,Ale je," spokojne odvetila Hermiona, ukazujuc im pohar. V pohari si medzi vetvickami a listami hovel velky tucny chrobak. ,,To vobec... ty si strielas..." sepkal Ron a zdvihol pohar blizsie k ociam. ,,Nie, nestrielam," usmievala sa Hermiona od ucha k uchu. ,,Chytila som ju v nemocnicnom kridle na podokenici. Pozrite sa blizsie a uvidite, ze okolo tykadiel ma presne taku kresbu, ako tie hlupe okuliare, co nosi." Harry sa prizrel a videl, ze ma pravdu. A na volaco si spomenul. ,,A, teraz mi to doslo! Tej noci, ked Hagrid rozpraval madam Maxime o svojej matke, liezol po soche nejaky chrobak!" ,,Presne tak," prikyvla Hermiona. ,,A Viktor mi vytiahol chrobaka z vlasov po tom nasom rozhovore pri jazere. A ak sa nemylim, Rita sedela pod oknom ucebne vestenia v ten den, ked ta rozbolela jazva. Cely rok si tu poletovala a hladala pribehy." ,,Ked sme vtedy videli Malfoya pod stromom..." zacalo pomaly dochadzat Ronovi. ,,Ano, rozpraval sa s nou, mal ju v dlani," potvrdila Hermiona. ,,Samozrejme, ze o tom vedel. Tak robila vsetky tie uzasne interview so Slizolincanmi. Im bolo jedno, ze kona nelegalne, hlavne, ze jej mohli nahovorit tie nehanebnosti o nas a o Hagridovi." Hermiona zobrala Ronovi pohar a usmiala sa na chrobaka, ktory za sklom nahnevane bzucal. ,,Povedala som jej, ze ju pustim az v Londyne. Pohar som zabezpecila kuzlom, je nerozbitny, a ona sa preto nemoze transformovat. Cely rok vsak nesmie vytiahnut to svoje brko. Uvidime, ci sa zbavi zlozvyku pisat o ludoch podle lzi." Hermiona sa spokojne usmievala a odlozila pohar do tasky. Dvere kupe sa otvorili. ,,Velmi sikovne, Grangerova," vybafol Draco Malfoy. Za nim stali Crabbe a Goyle. Vsetci traja sa tvarili tak spokojne, tak arogantne a tak hrozivo, ako ich Harry este nevidel. Draco pomaly vyhrazne vstupoval do kupe, obzeral si ich a na perach sa mu zjavil uskrn. ,,Takze ty si chytila nejaku ubohu reporterku a Potter je zase Dumbledorov oblubeny chlapcek. No vyborne." Usta sa mu roztiahli do uskrnu. A Crabbe a Goyle sa cerili tiez. - 520 - ,,Usilujete sa na to nemysliet, co?" sycal Malfoy a obzeral sa po vsetkych. ,,Chcete si nahovorit, ze sa nic nestalo?" ,,Vypadni," zvolal Harry. Neocitol sa v Malfoyovej blizkosti, odkedy pocas Dumbledorovej reci o Cedricovi cosi sepkal Crabbovi a Goylovi. V usiach zacul akesi zvonenie. Pod habitom pevne zovrel prutik. ,,Vybral si si stranu, ktora prehrava, Potter! Varoval som ta! Hovoril som ti, ze si mas spolocnost vyberat pozornejsie, nepamatas sa? Ked sme sa vtedy po prvy raz stretli vo vlaku cestou do Rokfortu. Povedal som, aby si sa nezahadzoval s takouto spodinou!" Mykol hlavou smerom k Ronovi a Hermione. ,,Teraz je uz prineskoro, Potter! Oni budu prvi na rade! Humusaci a muklomilci pojdu prvi! No a po druhe - Diggory bol h..." V tej chvili akoby v kupe vybuchla skatula s ohnostrojom. Harry oslepeny slahajucimi zaklinadlami vystrelujucimi zo vsetkych smerov a ohluseny niekolkymi vybuchmi, zazmurkal a pozrel na zem. Malfoy, Crabbe a Goyle lezali medzi dverami v bezvedomi. On, Ron a Hermiona stali - kazdy vyslovil ine zaklinadlo. A neboli sami, kto tak urobil. ,,Tak nam napadlo, ze sa ideme pozriet, co maju ti traja za lubom," vecne poznamenal Fred, stupil na Goyla a vosiel do kupe. Prutik mal vystrceny a tak isto aj George, ktory si zasa dal zalezat, aby sliapol na Malfoya. ,,Zaujimavy ucinok," podotkol George, ked si obzeral Crabba. ,,Kto pouzil Furnunculus?" ,,Ja," odvetil Harry. ,,Zvlastne," lahkovazne prehodil George. ,,Ja zase rosolove nohy. Zda sa, ze tieto dve zaklinadla by sa nemali kombinovat. Po celej tvari mu vyrasili tykadielka. Ale nenechajme ich tu, nech nam nekazia dekoraciu." Ron, Harry a George kopancami vytisli bezvedomeho Malfoya, Crabba a Goyla na chodbu - vsetci traja vyzerali hrozne. Necudo, po takej sprske roznorodych kliatob. Potom sa vratili do kupe a zavreli dvere. ,,Zahra si niekto rachotiacu sedmu?" Fred vytiahol balicek kariet. Prave boli v polovici piatej partie, ked sa Harry rozhodol, ze sa ich na to spyta. - 521 - ,,Poviete nam konecne, koho ste vydierali?" obratil sa na Georgea. ,,Ach, to?" mavol rukou George. ,,Na tom nezalezi," netrpezlivo pokrutil hlavou Fred. ,,To nie je dolezite. A teraz uz vobec nie." ,,Vzdali sme to," pokrcil plecami George. Ale Harry, Ron a Hermiona do nich dobiedzali dovtedy, kym Fred nepovedal: ,,Tak teda dobre, ak to vazne chcete vediet... bol to Ludo Bagman." ,,Bagman?" vyhrkol Harry. ,,Chcete mi povedat, ze bol spojeny s..." ,,Niee," mracil sa George. ,,Nic take. Je to len sprosty darebak. Na to by nemal dost rozumu." ,,Tak co teda?" vyzvedal Ron. Fred vahal, ale potom z neho vyslo: ,,Pamatate sa na tu stavku na Svetovom pohari v metlobale? Stavili sme sa, ze Irsko vyhra, ale Krum chyti zlatu strelu." ,,Ano," pomaly prikyvli Ron a Harry. ,,No tak ten zloduch nam zaplatil leprechaunskym zlatom, co nachytal od irskych maskotov." ,,No a?" ,,No a to zmizlo, nie?" rozculoval sa Fred. ,,Na druhy den rano ho nebolo!" ,,Ale - to muselo byt nahodou, nie?" cudovala sa Hermiona. George sa trpko zasmial. ,,To sme si najprv mysleli aj my. Mysleli sme, ze ak mu napiseme, ze sa pomylil, navali prachy. Ale nic take. Ignoroval nas list. Pokusali sme sa s nim o tom rozpravat na Rokforte, ale vzdy sa na nieco vyhovoril a uz ho nebolo." ,,Nakoniec to dopadlo dost nechutne," pokracoval Fred. ,,Povedal nam, ze sme primladi na hazard a ze nam neda nic." ,,Tak sme si pytali naspat svoje peniaze," mracil sa George. ,,Hadam neodmietol?" zhikla Hermiona. ,,Celkom otvorene," odvetil jej George. ,,Ale ved to boli vsetky vase uspory!" zvolal Ron. ,,Ani mi nehovor," jedoval sa George. ,,Pravdaze, nakoniec sme zistili, co je vo veci. Ani tatko Lee Jordana nemohol vymamit z Bagmana peniaze. Ukazalo sa, ze ma velke problemy s raraskami. - 522 - Pozical si od nich kopu zlata. Po Svetovom pohari ho skupinka pritlacila v lese a zobrali mu vsetko, co mal, ale ani to nestacilo na splatenie jeho dlhov. Sledovali ho az do Rokfortu, aby ho mali na ociach. Vsetko prehral v hazardnych hrach. Neostali mu ani dva galleony na zastrnganie. A viete, ako chcel ten idiot raraskov vyplatit?" ,,Ako?" spytal sa Harry. ,,Stavil na teba, kamosko," povedal Fred. ,,Uzavrel velku stavku na to, ze vyhras turnaj. Stavil sa s raraskami." ,,Tak preto mi chcel stale pomahat," pochopil Harry. ,,No a ved som vyhral. Takze vam moze vratit zlato." ,,Nie," pokrutil hlavou George. ,,Raraskovia hraju rovnako spinavu hru ako on. Tvrdili, ze to bola remiza - ty a Diggory, a Bagman stavil na tvoje absolutne vitazstvo. Takze Bagman musel ujst. A to hned po tretej ulohe." George si zhlboka vzdychol a znovu rozdal karty. Zvysok cesty ubehol celkom prijemne. Harry by bol najradsej, keby trvala cele leto, aby nikdy neprisiel na King's Cross... ale tento rok sa na vlastnej kozi presvedcil, ze cas pred neprijemnostami nespomali, a tak uz onedlho Rokfortsky expres pristaval na nastupisti devat a tri stvrte. Na chodbach nastal zvycajny zmatok a rozruch. Ron a Hermiona sa pretlacali popri Malfoyovi, Crabbovi a Goylovi s kuframi v rukach, Harry vsak zaostal pri Weasleyovcoch: ,,Fred, George, pockajte chvilku." Dvojcata sa otocili. Harry otvoril kufor a vytiahol vyhru z Trojcarodejnickeho turnaja. ,,Vezmite si to," strcil mesec Georgeovi do ruk. ,,Co?" jachtal uzasnuty Fred. ,,Vezmite si to," pevne opakoval Harry. ,,Vezmite a pokracujte vo svojich vynalezoch. To je na obchod so zartovnymi pomockami." ,,Jemu tusim naozaj preskocilo," povedal Fred takmer zdesene. ,,Pocuvajte," trval na svojom Harry. ,,Ak si to nevezmete, hodim to do kanala. Ja to nechcem a nepotrebujem. Ale trochu smiechu by sa mi zislo. Vsetkym by sa nam zislo smiechu. Tak sa mi zda, ze onedlho ho budeme potrebovat este vacsmi nez doteraz." ,,Harry," George potazkaval mesec v rukach a sepkal, ,,tu musi byt aj tisic galleonov." ,,Ano," uskrnal sa Harry, ,,predstav si, kolko je to kanarikovych kremov." - 523 - Dvojcata nanho civeli. ,,Len nepovedzte vasej mame, odkial to mate... hoci, ked tak nad tym uvazujem, mozno uz tak velmi netuzi, aby ste sa zamestnali na ministerstve." ,,Harry," zacal Fred, ale Harry vytiahol prutik. ,,Pozrite," povedal na rovinu, ,,bud si to vezmete, alebo vas zacarujem. Naucil som sa zopar dobrych kuzel. Len mi urobte jednu laskavost, dobre? Kupte Ronovi nejaky iny slavnostny habit a povedzte, ze je od vas." A odisiel z kupe prv, ako stihli nieco na to povedat, prekracujuc Malfoya, Crabba a Goyla, ktori este stale lezali na zemi, poznaceni zaklinadlami. Stryko Vernon cakal za barierou. Nedaleko neho pani Weasleyova. Len co Harryho zbadala, pribehla k nemu, tuho ho objala a sepkala mu do ucha: ,,Myslim, ze koncom leta ti Dumbledore dovoli prist k nam. A pis, Harry." ,,Maj sa, Harry," Ron ho potlapkal po chrbte. ,,Ahoj, Harry," lucila sa s nim Hermiona a urobila to, co nikdy predtym - pobozkala ho na lice. ,,Harry... dakujeme," zasepkal George a Fred vedla neho energicky prikyvoval. Harry na nich zmurkol, otocil sa k strykovi Vernonovi a mlcky s nim odchadzal zo stanice. Nema zmysel vopred sa trapit, povedal si, ked nastupoval do dursleyovskeho auta. Ako povedal Hagrid, co ma prist, pride, a ked to pride, bude si s tym musiet dat rady. - 524 - C CH HLA AP PE EC C,, K KT TO OR RY YP PR RE EZ ZIIL L Pan a pani Dursleyovci z Privatnej cesty cislo 4 s potesenim o sebe tvrdili, ze su uplne normalni, no dakujem pekne. Boli tymi poslednymi, od ktorych by niekto ocakaval, ze sa zapletu do volacoho zvlastneho ci tajuplneho, pretoze take cosi povazovali jednoducho za vylucene. Pan Dursley bol riaditelom spolocnosti Vrtamex, ktora vyrabala vrtacky. Bol to velky, tucny muz takmer bez krku, no s obrovskymi fuzmi. Pani Dursleyova bola zase chuda blondina s dvakrat takym dlhym krkom, ako je bezne, co bolo v jej pripade ohromne prakticke - velku cast svojho volneho casu totiz travila tym, ze ho natahovala ponad zahradny plot a spehovala susedov. Dursleyovci mali maleho syna, o ktorom boli presvedceni, ze je to ten najuzasnejsi chlapec na svete. Dursleyovci mali vsetko, co chceli, mali vsak aj jedno tajomstvo a hrozne sa bali, aby sa neprezradilo. Keby sa totiz niekto dozvedel o Potterovcoch, asi by to neprezili. Pani Potterova bola sestrou pani Dursleyovej, no obe sa uz niekolko rokov nevideli, vlastne pani Dursleyova sa tvarila, ze nijaku sestru nema, lebo jej sestra s tym svojim nepodarenym muzom boli natolko nedursleyovski, ze horsie to uz - 4 - ani byt nemohlo. Dursleyovcov striasalo uz len pri pomysleni na to, co by povedali susedia, keby sa Potterovci objavili v ich ulici. Dursleyovci vedeli, ze aj Potterovci maju maleho syna, nikdy ho vsak nevideli. Ten chalan bol dalsim dovodom, preco sa s Potterovcami netuzili stretnut, nechceli, aby sa Dudley s tym ich deckom stykal. Dursleyovci sa jedneho dna zobudili do pochmurneho, siveho utorka, ked sa zacina nas pribeh, no zamracena obloha nicim nenaznacovala, ze po celej krajine sa budu diat cudne a tajuplne veci. Pan Dursley si prave uvazoval do prace svoju najnudnejsiu kravatu a pohmkaval si, zatial co pani Dursleyova pchala braniaceho sa a jaciaceho Dudleyho do detskej stolicky a veselo pri tom stebotala. Ani jeden z nich si nevsimol velku, zltohnedu sovu, ktora prave preletela popred ich okno. O pol deviatej schytil pan Dursley svoju aktovku, pobozkal na lice pani Dursleyovu, pokusil sa o to iste aj u Dudleyho, no netrafil, pretoze Dudleyho sa prave zmocnil zachvat zurivosti a zacal hadzat o stenu obilne vlocky. ,,Nas maly nezbednik," smial sa pan Dursley, ked odchadzal. Nasadol do auta, a pomaly vycuval od domu cislo 4. Na rohu ulice si po prvy raz vsimol nieco podivne - macku, ktora citala mapu. V prvom okamihu si neuvedomil, co vlastne videl prudko otocil hlavou, aby sa pozrel este raz. Na rohu Privatnej cesty stala sice macka, no po mape ani stopy. Co mu to vobec zislo na um? Musel to byt opticky klam. Pan Dursley zmurkol a hladel na macku. Ta hladela nanho. Ked odbocoval smerom na hlavnu, pozrel sa do spatneho zrkadla. Macka si prave citala tabulku s nazvom ich ulice nie, pozerala sa na nu; macky predsa necitaju, ani mapy, ani napisy. Pan Dursley pokrutil hlavou a na macku zabudol. Ako sa blizil k mestu, nemyslel uz na nic ine iba na velku objednavku, ktoru by v ten den rad dostal. No ked vchadzal do mesta, vrtacky mu z hlavy vytlacilo opat cosi ine. Ako tak stal vo zvycajnej rannej dopravnej zapche, nemohol si nevsimnut, ze po ulici chodi mnozstvo cudne poobliekanych ludi. Ludi v plastoch. Pan Dursley neznasal blaznivo poobliekanych ludi ach, tie hrozne handry, v ktorych chodia dnesni mladi! Napadlo mu, ci to opat nie je dajaky streleny modny hit. Bubnoval prstami po volante a vtom mu zrak padol na skupinku velmi cudnych ludi blizko neho. Vzrusene si cosi sepkali. Pana Dursleyho nanajvys poburilo, ked zistil, ze niektori z nich uz nie su najmladsi; tamten muz, - 5 - napriklad, je urcite starsi ako on a na sebe ma smaragdovozeleny plast! Ze sa nehanbi! Potom vsak panu Dursleymu zislo na um, ze zrejme ide zase o nejaku sibnutu kampan - tito ludia urcite vyberaju na nieco peniaze... ano, tak to bude. Kolona sa pohla a o niekolko minut vosiel pan Dursley na parkovisko spolocnosti Vrtamex a v hlave mal opat uz len same vrtacky. Pan Dursley sedaval v kancelarii na deviatom poschodi vzdy chrbtom k oknu. Keby sedel celom k oknu, asi by mal v ten den dost velke problemy sustredit sa iba na vrtacky. A tak nevidel sovy, ktore lietali za bieleho dna po meste, hoci ludia na ulici ich videli; vznasali sa im nad hlavami jedna za druhou, oni na ne ukazovali prstom a pozorovali ich s otvorenymi ustami. Pan Dursley prezil celkom normalne dopoludnie bez sov. Vynadal piatim ludom. Vybavil niekolko dolezitych telefonatov a opat niekomu vynadal. Mal dobru naladu a napoludnie si povedal, ze si trochu rozhybe nohy, prejde sa do pekarne na druhej strane ulice a kupi si nieco pod zub. Celkom zabudol na individua v plastoch, no odrazu kusok pred pekarnou opat minul skupinku velmi podivnych ludi. Ked prechadzal popri nich, vrhol na nich zlostny pohlad. Nevedel preco, ale zneistovali ho. Ked sa popri nich vracal spat s velkou siskou v papierovom vrecusku, zacul utrzok ich rozhovoru. ,,Potterovci, veru tak, pocul som to..." ,,... ano, ich syn Harry...!" Pan Dursley zdupnel. Zmocnila sa ho hroza. Obzrel sa smerom k tym ludom, akoby im chcel nieco povedat, no vzapati si to rozmyslel. Prebehol cez cestu, vrutil sa do svojej kancelarie, zreval na sekretarku, aby ho nerusila, schmatol telefon. Len co vytukal domace telefonne cislo, rozmyslel si to. Polozil sluchadlo, hladkal si fuzy a premyslal... nie, sprava sa hlupo. Potter predsa nie je nijake nezvycajne meno. Potterovcov je urcite neurekom, aj takych, co maju syna Harryho. A vlastne ani nevedel, ci sa jeho synovec vola Harry. V zivote toho chalana nevidel. Mozno sa vola Harvey. Alebo Harold. Niet dovodu, aby znepokojoval pani Dursleyovu; pri akejkolvek zmienke o svojej sestre sa vzdy velmi rozculi. Ani sa jej necuduje keby mal on taku sestru... ale predsa len, ti ludia v plastoch... - 6 - Poobede sa uz na vrtacky nevedel tak dobre sustredit, a ked o piatej hodine vychadzal z budovy, bol taky ustarosteny, ze vrazil do pana stojaceho rovno pred vchodom. ,,Prepacte," zahundral, ked sa stary, chudy muz zapotacal a takmer spadol. Vzapati si pan Dursley vsimol, ze ten muz ma na sebe fialovy plast. Vobec sa nehneval, ze ho niekto takmer zvalil na zem. Naopak, na jeho tvari sa zjavil sirokansky usmev a pisklavym hlasom, pri ktorom sa okoloiduci zacudovane obzerali, povedal: ,,Nemusite sa ospravedlnovat, moj mily, dnes ma nic nevyvedie z miery! Radujte sa, Ved-Viete-Kto sa konecne pominul! Dokonca i muklovia ako vy by sa mali tesit v tento stastny, prestastny den!" Stary muz pana Dursleyho objal a odkracal. Pan Dursley tam stal ako prikovany. Objal ho celkom neznamy clovek. A tusim ho nazval muklom, nech uz to znamena cokolvek. Bol z toho vydeseny. Nahlivo vykrocil k autu a cestou domov si nahovaral, ze to vsetko bol pravdepodobne len vyplod jeho fantazie, co by si vsak nikdy doteraz nepripustil, lebo fantaziu ako taku zasadne neuznaval. Ked zabocil na prijazdovu cesticku k domu cislo 4, prve, co uvidel - a to mu veru naladu nezlepsilo -, bola macka, ktoru si vsimol uz rano. Teraz sedela na zahradnom muriku. Bol si isty, ze je to ona, mala presne take iste fliaciky okolo oci. ,,Hes!" zahnal sa po nej pan Dursley. Macka sa ani nepohla. Iba nanho prisne pozrela. Je to normalne? cudoval sa pan Dursley. Chvilu sa spamataval a potom vosiel do domu. Bol stale pevne rozhodnuty, ze svojej zene sa o tom zmienovat nebude. Pani Dursleyova prezila celkom pekny, bezny den. Pri veceri rozpravala muzovi o problemoch, ktore ma pani od susedov s dcerou, i o tom, ze sa Dudley naucil nove slovo (,,Nechcem!"). Pan Dursley sa usiloval spravat normalne. Ked pani Dursleyova ukladala Dudleyho spat, odisiel do obyvacky a zachytil poslednu spravu vecernych televiznych novin: ,,Pozorovatelia vtakov z celej krajiny nam hlasia, ze sovy sa dnes spravali nanajvys nezvycajne. Hoci bezne lovia v noci a cez den ich takmer nevidno, tieto vtaky bolo dnes uz od vychodu slnka vidiet na nespocetne mnohych miestach, ako lietaju vsetkymi smermi. Vedci nedokazu vysvetlit, preco sovy tak nahle zmenili svoj zivotny ryt- 7 - mus." Moderator sa usmial. ,,Ozajstna zahada. A teraz prenechavam slovo Jimovi McGuffinovi a jeho spravam o pocasi. Mame dnes v noci ratat s dalsimi sovimi prehankami, Jim?" ,,No," zacal druhy moderator, ,,o tom sice nic neviem, ale nielen sovy sa dnes spravali cudne. Divaci zo vzdialenych grofstiev, ako su Kent, Yorkshire ci Dundee, nam telefonovali, ze namiesto dazda, ktory som vcera predpovedal, vraj zazili sprsky padajucich hviezd! Ludia zrejme zacali klast vatry o nieco skor - 31. oktober bude az o tyzden, mili divaci, musite este chvilu pockat! No dnes vecer vam slubujem naozaj mokru noc." Pan Dursley sedel v kresle ako primrznuty. Padajuce hviezdy po celej Britanii? Sovy lietajuce vo dne? Zahadni ludia v plastoch po celom meste? A sepkali, sepkali si o Potterovcoch... Pani Dursleyova vosla do obyvacky s dvoma salkami caju. Nic sa neda robit. Bude jej to musiet povedat. Nervozne si odkaslal. ,,Hm - Petunia, zlatko - nepocula si v poslednom case o svojej sestre?" Stalo sa presne to, co ocakaval, pani Dursleyova sa zhrozila a vrhla nanho pobureny pohlad. Necudo, ved zvycajne sa tvaril, ze nijaku sestru nema. ,,Nie," odsekla. ,,Preco?" ,,Lebo v spravach spominali same cudne veci," zamrmlal pan Dursley. ,,Sovy... padajuce hviezdy... a v meste bolo dnes vela smiesne vyzerajucich ludi..." ,,No a?!" vybrechla pani Dursleyova. ,,No, ja len ze... mozno... to nejako suvisi s... vsak vies... s tymi jej kumpanmi." Pani Dursleyova srkala caj cez zovrete pery. Pan Dursley rozmyslal, ci je rozumne zmienit sa jej i o tom, ze zacul meno ,,Potter". Rozhodol sa, ze nie. Namiesto toho sa opytal, len tak, aby rec nestala: ,,Ten ich syn -moze byt tak v Dudleyho veku, nie?" ,,Myslim, ze hej," odvetila pani Dursleyova velmi odmerane. ,,Ako sa vlastne vola? Howard, alebo tak nejako." ,,Harry. Otrasne, tuctove meno, ak mam byt uprimna." ,,Presne tak," pritakal pan Dursley a nalada mu klesla pod bod mrazu. ,,Uplne s tebou suhlasim." Vysli hore schodmi do spalne a on sa k tej teme viac nevratil. Ked bola pani Dursleyova v kupelni, pan Dursley sa prikradol k ok- 8 - nu v spalni a nakukol do predzahradky. Macka tam stale sedela. Uprene hladela na dolny koniec Privatnej cesty, akoby na nieco cakala. Zeby sa mu to len marilo? Naozaj moze mat toto vsetko do cinenia s Potterovcami? Ak ano... ak vyjde najavo, ze su ich pribuzni asi sa zblazni. Dursleyovci si lahli spat. Pani Dursleyova zaspala okamzite, pan Dursley lezal s otvorenymi ocami a stale dokola si to cele preberal v hlave. Tesne predtym, nez zaspal, si ulahcene vydychol, lebo mu zislo na um, ze ak v tom aj Potterovci maju prsty, to predsa este neznamena, ze sa musia ocitnut v blizkosti ci uz jeho, alebo pani Dursleyovej. Potterovci velmi dobre vedia, co si on a Petunia myslia o takych, ako su oni... nevidel dovod, preco by ich to, co sa prave deje, malo nejako zasiahnut - zivol a obratil sa na bok - oni sa veru nemaju coho bat... Ako velmi sa len mylil. Pan Dursley sa sice ponoril do nepokojneho spanku, ale macka na muriku nejavila najmensie znamky unavy. Sedela nehybne ako socha a upierala oci na vzdialeny koniec Privatnej cesty. Ked vo vedlajsej ulici buchli dvere auta, ani sa nepohla, nepohla sa dokonca ani vtedy, ked jej tesne nad hlavou preleteli dve sovy. A ked konecne zmenila polohu, bola uz takmer polnoc. Spoza rohu, na ktory hladela, sa odrazu vynoril muz, tak nahle a potichu, akoby vyrastol zo zeme. Macka sibla chvostom a prizmurila oci. Toho muza na Privatnej ceste este nikdy nikto nevidel. Bol vysoky, chudy a velmi stary, sudiac podla jeho striebornych vlasov a brady, ktore boli take dlhocizne, ze si ich pokojne mohol zastrcit za opasok. Mal na sebe dlhy habit, okraj purpuroveho plasta suchal po zemi, a cizmy s prackou na vysokych opatkoch. Za sklickami okuliarov v tvare polmesiacov mu ziarili jasne modre oci, nos mal taky dlhy a ohnuty, akoby mu ho v minulosti minimalne dvakrat zlomili. Ten muz sa volal Albus Dumbledore. Albus Dumbledore zjavne netusil, ze prisiel do ulice, kde vsetko, co suviselo s nim, pocnuc jeho menom a konciac cizmami, bolo nevitane. Vytrvalo sa prehrabaval vo vnutornych vreckach plasta, akoby cosi hladal. Vsimol si vsak, ze ho niekto pozoruje, lebo odrazu nahle zdvihol zrak a pozrel sa na macku, ktora nanho civela z opacneho - 9 - konca ulice. Ten pohlad ho zjavne pobavil. Uskrnul sa a zahundral: ,,To som si mohol mysliet." Napokon vo vnutornom vrecku nasiel, co hladal. Vyzeralo to ako strieborny zapalovac. Otvoril ho, pridrzal pred sebou a stukol. Svetlo najblizsej lampy sa zachvelo a zhaslo. Stukol znova - dalsia lampa zablikala a ponorila sa do tmy. Dvanastkrat stukol zhasinacom, az jedinymi svetielkami na celej ulici zostali len dve nepatrne bodky v dialke - oci macky, ktora ho pozorovala. Keby sa v tej chvili niekto pozrel z okna, trebars i pani Dursleyova so svojim rontgenovym pohladom, nic z toho, co sa odohravalo dolu na chodniku, by nevidel. Dumbledore schoval zhasinac spat do plasta, vykrocil smerom k domu cislu 4 a tam si prisadol k macke na murik. Bez toho, aby na nu co i len pozrel, po chvili prehovoril. ,,Vas som tu necakal, profesorka McGonagallova." Otocil sa s usmevom k pruhovanej macke, tej vsak uz nebolo. Usmieval sa na velmi prisne vyzerajucu paniu v okuliaroch s obdlznikovym ramom, ktore mali rovnaky tvar i velkost ako fliaciky, ake mala predtym okolo oci macka. Aj ona bola odeta v plasti, smaragdovozelenom. Cierne vlasy mala vypnute do pevneho drdola. Tvarila sa podrazdene. ,,Ako ste vedeli, ze som to ja?" ,,Moja mila profesorka, v zivote som nevidel macku, ktora by sedela tak meravo." ,,Aj vy by ste sedeli meravo, keby ste trcali na muriku cely den," povedala profesorka McGonagallova. ,,Vy ste tu sedeli cely den? Ked mate oslavovat? Cestou sem som minul niekolko desiatok roznych vecierkov a oslav." Profesorka McGonagallova si nahnevane vzdychla. ,,Ano, ano, kazdy oslavuje, mate pravdu," povedala netrpezlivo. ,,Clovek by si myslel, ze budu opatrnejsi, ale nie - dokonca i muklovia si vsimli, ze sa nieco deje. Hovorili o tom v spravach." Kyvla hlavou smerom k tmavemu oknu obyvacky Dursleyovcov. ,,Pocula som to. Krdle sov... padajuce hviezdy... nie su celkom hlupi. Nemohli si to predsa nevsimnut. Padajuce hviezdy v Kente - dam na to krk, ze to bol Dedalus Diggle. Ten nikdy nema rozum." ,,Nemozete sa na nich hnevat," povedal Dumbledore milo. ,,Za poslednych jedenast rokov nemali vela dovodov na oslavu." - 10 - ,,Viem," povedala profesorka McGonagallova podrazdene. ,,Ale to neznamena, ze musia celkom stratit hlavu. Spravaju sa vyslovene nedbalo, chodia po uliciach za bieleho dna, dokonca bez muklovskych siat, a kade chodia, klebetia." Vrhla na Dumbledora ostry pohlad, dufajuc, ze na to nieco povie, no nestalo sa tak, preto pokracovala. ,,Bolo by naozaj smutne, keby nas muklovia odhalili prave v den, ked Ved-Viete-Kto navzdy zmizol. Ozaj, Dumbledore, myslite si, ze je naozaj po nom?" ,,Vyzera to tak," povedal Dumbledore. ,,Mame byt skutocne za co vdacni. Nedate si citronovy drops?" ,,Co ci si nedam?" ,,Citronovy drops. Tuto muklovsku sladkost priam zboznujem." ,,Nie, dakujem," povedala profesorka McGonagallova stroho, akoby chcela naznacit, ze teraz naozaj nie je vhodna chvila na citronove cukriky. ,,Ako som spominala, aj v pripade, ze Ved-Viete-Kto zmizol..." ,,Moja mila profesorka, taka rozumna osoba ako vy by ho mala volat po mene. Cely ten nezmysel s Ved-Viete-Kym - jedenast rokov sa snazim ludi presvedcit, aby ho oznacovali jeho pravym menom: Voldemort." Profesorka McGonagallova sa mykla, no Dumbledore, ktory prave od seba odlepoval dva citronove cukriky, sa tvaril, ze si to nevsimol. ,,Ak o nom budeme i nadalej hovorit ako o VedViete-Kom, budu z toho len zmatky. Nevidim dovod, preco by sme sa mali bat vyslovit Voldemortovo meno." ,,Mate pravdu," povedala profesorka McGonagallova napoly rozhorcene, napoly obdivne. ,,Ale vy ste iny. Kazdy vie, ze ste jediny, z koho mal Ved-Viete-Kto, no dobre teda, Voldemort, strach." ,,Lichotite mi," povedal Dumbledore spokojne. ,,Voldemort ma schopnosti, ake ja nikdy mat nebudem." ,,No len preto, lebo ste prilis - akoby som to - prilis uslachtily na to, aby ste ich pouzili." ,,Este ze je tma. Naposledy som sa takto cervenal, ked mi madam Pomfreyova povedala, ze sa jej pacia moje nove chranice na usi." Profesorka McGonagallova vrhla na Dumbledora prisny pohlad a povedala: ,,Sovy su nic v porovnani s recami, ktore koluju. Viete, co sa hovori? Preco zmizol? Co ho vraj napokon zastavilo?" - 11 - Zdalo sa, ze profesorka McGonagallova dospela k teme, o ktorej by rada diskutovala a ktora bola dovodom, preco celucicky den presedela na studenom, tvrdom muriku, pretoze ziadna zena ani ziadna macka by nedokazali pozerat na niekoho takym prenikavym pohladom, aky prave teraz upierala na Dumbledora ona. Bolo jasne, ze nech si vravi kto chce, co chce, neuveri tomu dovtedy, kym jej Dumbledore nepotvrdi, ze je to pravda. Dumbledore si vsak vyberal dalsi citronovy cukrik a neodpovedal. ,,Vravi sa," naliehala, ,,ze vcera v noci sa Voldemort zjavil v Godricovej uzlabine. Prisiel vraj za Potterovcami. Hovori sa, ze Lily a James Potterovci su - su - ze su mrtvi." Dumbledore prikyvol. Profesorka McGonagallova zalapala po dychu. ,,Lily a Iames... nemozem tomu uverit... nechcela som tomu verit... Ach, Albus..." Dumbledore natiahol ruku a pohladkal ju po pleci. ,,Ja viem... ja viem..." povedal sklucene. Profesorka McGonagallova trasucim sa hlasom pokracovala. ,,A to nie je vsetko. Vraj chcel zabit aj ich syna Harryho. No - nepodarilo sa mu to. Nepodarilo sa mu zabit maleho chlapca. Nik nevie preco, alebo ako sa to stalo, no vraj ked sa mu nepodarilo zabit Harryho Pottera, jeho moc odrazu pominula - a preto zmizol." Dumbledore smutne prikyvol. ,,Je - je to pravda?" opytala sa rozochvenym hlasom profesorka McGonagallova. ,,Po tom vsetkom, co vykonal... tolkych ludi, co zmamil... nedokazal zabit maleho chlapca? Neuveritelne... ze ho zastavilo prave toto... ale ako je mozne, ze to Harry prezil?" ,,Nezostava nam nic ine, len hadat," povedal Dumbledore. ,,To sa uz zrejme nikdy nedozvieme." Profesorka McGonagallova vytiahla cipkovanu vreckovku a prikladala si ju striedavo raz na jedno, raz na druhe oko pod okuliarmi. Dumbledore si zhlboka vzdychol, vybral z vrecka zlate hodinky a zahladel sa na ne; boli to velmi cudne hodinky. Mali dvanast ruciciek a ziadne cisla, pozdlz okraja obiehali male planety. Muselo to mat nejaky zmysel, lebo Dumbledore ich po chvili zastrcil spat do vrecka so slovami: ,,Hagrid meska. Od neho viete, ze tu budem, vsak?" - 12 - ,,Ano," odvetila profesorka McGonagallova. ,,Ale vy mi zrejme neprezradite, preco ste si spomedzi vsetkych miest vybrali prave toto?" ,,Preto, lebo chcem Harryho dorucit k jeho strykovi a tete. Su to jeho jedini pribuzni." ,,Hadam len - hadam len nechcete povedat, ze k tym ludom, co byvaju tu?" zdesila sa profesorka McGonagallova, vyskocila na rovne nohy a ukazovala na cislo 4. ,,Dumbledore - to nemozete! Pozorovala som ich cely den. Na svete nenajdete dvoch ludi, ktori by sa od nas lisili viac ako tito tu. A ten ich syn - bola som svedkom, ako siel so svojou mamou hore touto ulicou a po cely cas ju kopal a jacal, ze chce maskrtu. A tu ma byvat Harry Potter?!" ,,Tu mu bude najlepsie," vyhlasil Dumbledore. ,,Ked bude starsi, jeho stryko a teta mu vsetko vysvetlia. Napisal som im list." ,,List?" neverila profesorka McGonagallova vlastnym usiam a zhrozena si znova sadla na murik. ,,A vy si, Dumbledore, naozaj myslite, ze toto vsetko sa da vysvetlit jednym listom? Tito ludia mu nikdy nebudu rozumiet! Bude slavny - stane sa legendou, necudovala by som sa, keby dnesok vosiel do historie ako Den Harryho Pottera - o Harrym sa budu pisat knihy - jeho meno bude poznat kazde male dieta v nasom svete!" ,,Presne tak," prikyvol Dumbledore a velmi vazne sa zahladel ponad polmesiacove skla svojich okuliarov. ,,To by poplietlo hlavu kazdemu chalanovi. Preslavit sa skor nez vediet chodit a rozpravat! Preslavit sa niecim, co si dokonca nebude ani pamatat! Uvedomte si, ze kym to pochopi, bude prenho naozaj lepsie, ked bude vyrastat niekde uplne mimo." Profesorka McGonagallova otvorila usta, no potom si to rozmyslela, naprazdno preglgla a po chvili riekla: ,,Hej - hej, mate pravdu, samozrejme. Ale ako sa sem ten chlapec dostane, Dumbledore?" Odrazu sa zahladela na jeho plast, akoby si myslela, ze ho ukryva pod nim. ,,Hagrid ho prinesie." ,,Myslite si, ze je - rozumne - zverit Hagridovi takuto dolezitu vec?" ,,Hagridovi by som zveril aj svoj zivot," vyhlasil Dumbledore. - 13 - ,,Netvrdim, ze nema srdce na spravnom mieste," povedala profesorka McGonagallova s nevolou, ,,musite vsak pripustit, ze nie je prilis spolahlivy. Je o nom zname, ze si obcas trochu - co to bolo?" Ticho vokol nich pretalo vzdialene dunenie. Postupne silnelo a oni hladeli striedavo na dolny a horny koniec ulice, kedy sa objavi svetlo; dunenie prerastlo v buracanie a oni vzhliadli k oblohe - zhora zo vzduchu spadla obrovska motorka a pristala na ceste rovno pred nimi. Ta motorka bola obrovska, no to este nebolo nic v porovnani s chlapom, co sedel na nej. Bol dvakrat taky vysoky ako normalny muz a minimalne patkrat taky siroky. Skratka, bol privelky na to, aby bol skutocny, a posobil naozaj divoko - vacsinu tvare mu zakryvali dlhe chumace strapatych ciernych vlasov a brady, dlane mal ako vrchnaky z odpadkovych kosov a jeho nohy vyzerali v kozenych baganciach ako delfinie mladata. V obrovitanskych rukach drzal uzlicek zabaleny v deke. ,,Hagrid," prihovoril sa mu Dumbledore a v jeho hlase bolo citit ulavu. ,,Konecne ste tu. Kde ste zohnali tu motorku?" ,,Zical som si ju, pan profesor Dumbledore," odvetil obor a opatrne zliezal z motorky. ,,Od mladeho Siriusa Blacka. Tu je, pane." ,,Nemali ste nejake problemy?" ,,Nie, pane - dom bol skoro na prach, no dostal som ho von skor, ako sa tam vyrojili muklovia. Ked sme ficali nad Bristolom, zaspal." Dumbledore a profesorka McGonagallova sa naklonili nad uzlicek v deke. Zazreli chlapceka, ktory tuho spal. Na cele pod ciernou sticou zbadali cudne zakrivenu jazvu v tvare blesku. ,,To je to, kam ho...?" zasepkala profesorka McGonagallova. ,,Ano," odpovedal Dumbledore. ,,Ta jazva mu zostane naveky." ,,A nemohli by ste s tym nieco urobit, Dumbledore?" ,,Aj keby som mohol, neurobim. Jazvy sa mozu hodit. I ja mam nad lavym kolenom jednu, co vyzera presne ako mapa londynskeho metra. No - dajte mi ho, Hagrid - nech to mame co najskor za sebou." Dumbledore vzal Harryho do narucia a zamieril k domu Dursleyovcov. ,,Mohol - mohol by som sa s nim rozlucit, pane?" opytal sa Hagrid. Zohol svoju velikansku zarastenu hlavu nad Harryho a ustedril mu pichlavo-steklivy bozk. Potom zo seba z nicoho nic vydal pazvuk, podobny kvileniu raneneho psa. - 14 - ,,Pssst!" zasycala profesorka McGonagallova, ,,zobudite muklov!" ,,P-p-pardon," vzlykal Hagrid, vytiahol obrovsku, bodkovanu vreckovku a zaboril do nej tvar. ,,Ja to ne-nevydrzim, Lily a James su mrtvi - a uboziacik Harry musi byvat s muklami..." ,,Ano, ano, je to velmi smutne, no musite sa vzchopit Hagrid, lebo nas prezradite," sepkala profesorka McGonagallova a nesmelo pritom hladkala Hagrida po ruke. Dumbledore medzitym prekrocil nizky zahradny murik a kracal ku vchodovym dveram. Polozil Harryho opatrne na schod, vybral z plasta list, vsunul ho Harrymu pod deku a vratil sa. Celu minutu tam ti traja stali a hladeli na drobny uzlik. Hagridovi sa triasli plecia, profesorka McGonagallova odusu zmurkala a iskierky v Dumbledorovych ociach, ktore v nich inokedy tak veselo ziarili, sa kamsi podeli. ,,Tak," prehovoril napokon Dumbledore, ,,a je to. Uz tu nemame co robit. Mozeme sa pridat k ostatnym a oslavovat." ,,Dobre," zahundral Hagrid tlmene, ,,idem Siriusovi Blackovi vratit motorku. Bru noc, pani profesorka McGonagallova - pan profesor Dumbledore." Hagrid si utrel prudy slz do rukava, vysvihol sa na motorku a nakopol motor. S ohlusujucim rachotom sa vzniesol do vysky a zmizol v tme. ,,Dovidenia, profesorka McGonagallova," povedal Dumbledore pokyvujuc hlavou. Profesorka McGonagallova namiesto odpovede zatrubila do vreckovky. Dumbledore sa zvrtol a vykrocil dolu ulicou. Na rohu zastal a vybral zhasinac. Raz stukol a dvanast svetelnych gul vletelo spat do svojich poulicnych lamp, Privatnu cestu odrazu zalialo oranzove svetlo a on zazrel macku, ako mizne za rohom na opacnom konci ulice. Este naposledy pozrel smerom k uzliku v deke na schode pred cislom 4. ,,Vela stastia, Harry," zamumlal. Zvrtol sa na pate, zasustal plastom a nebolo ho. Vanok ceril listy uhladne zostrihanych zivych plotov na Privatnej ceste, ktora lezala tichucko a usporiadane pod atramentovociernou oblohou a bola tym poslednym miestom, od ktoreho by ste ocakavali, ze sa tam budu diat zahadne veci. Harry Potter sa v deke pomrvil, no nezobudil sa. Jeho mala rucka zovrela list a on dalej spal, - 15 - netusiac, ze je vynimocny, ze je slavny, ze o niekolko hodin ho prebudi vykrik pani Dursleyovej, ktora otvori dvere, aby vylozila von prazdne flasky od mlieka, ze nasledujucich niekolko tyzdnov ho bude jeho bratranec Dudley neprestajne stuchat a stipat... Nemohol tusit, ze prave v tej chvili sa po celej krajine tajne schadzaju ludia, dvihaju case a tichym hlasom sepkaju: ,,Na Harryho Pottera - chlapca, ktory prezil!" - 16 - D DR RU UH HA A K KA AP PIIT TO OL LA A SSK KL LO O,, K KTO OR RE EZ ZM MIIZ ZL LO O Odo dna, co sa Dursleyovci zobudili a na prahu dveri nasli svojho synovca, uplynulo takmer desat rokov, no Privatna cesta sa takmer nezmenila. Slnko vystupilo po tych istych uhladne upravenych predzahradkach a oziarilo mosadznu tabulku s cislom styri na vchodovych dverach Dursleyovcov, vysplhalo sa do obyvacky, ktora vyzerala presne tak ako onej noci, ked pan Dursley sledoval v televizii tie osudne spravy o sovach. Len fotografie na rimse kozuba prezradzali, kolko casu odvtedy uplynulo. Pred desiatimi rokmi tu bolo mnozstvo fotografii cohosi, co vyzeralo ako velka, ruzova plazova lopta s dojcenskymi cepcekmi roznych farieb - Dudley Dursley vsak uz davno nebol tym malym dietatom, na fotografiach bolo teraz vidno velkeho chlapca, ako jazdi na svojom prvom bicykli, ako sedi na kolotoci, ako hra s otcom pocitacovu hru, ako ho objima a bozkava jeho mama. Nic v miestnosti nenaznacovalo, ze by v tej domacnosti byval aj nejaky iny chlapec. Harry Potter tu vsak bol a prave teraz spal, no dlho uz nebude. Jeho teta Petunia bola hore a jej skreklavy hlas mal byt prenho prvym zvukom toho dna. ,,Hore sa! Vstavaj! Uz aj!" - 17 - Harry okamzite precitol. Teta mu znova zabuchala na dvere. ,,Vstavaj!" jacala. Harry pocul, ako ide do kuchyne a kladie na sporak panvicu. Prevalil sa na chrbat a pokusal sa spomenut si, co sa mu snivalo. Bol to nejaky pekny sen. S lietajucou motorkou. Zmocnil sa ho taky zvlastny pocit, ze sa mu nieco podobne snivalo uz aj predtym. Jeho teta stala opat za dverami. ,,Uz si hore?!" zahucala. ,,Skoro," odvetil Harry. ,,Tak pohni kostrou a dozri na slaninku. A nie ze ju pripalis, chcem, aby v den Duduskovych narodenin vsetko perfektne klapalo." Harry si vzdychol. ,,Povedal si nieco?" skriekala teta spoza dveri. ,,Nic, nic..." Dudleyho narodeniny - ako len mohol zabudnut? Pomaly vyliezol z postele a zacal hladat ponozky. Nejake nasiel pod postelou, z jednej vytiahol pavuka, a navliekol si ich. Harry bol na pavuky zvyknuty, pretoze v komore pod schodmi, kde spaval, ich bolo neurekom. Obliekol sa a presiel halou do kuchyne. Kuchynsky stol sa takmer stracal pod haldou Dudleyho darcekov. Vsetko nasvedcovalo tomu, ze Dudley dostal ten novy pocitac, co chcel, aj dalsi televizor i pretekarsky bicykel. Naco chcel pretekarsky bicykel, to bolo pre Harryho zahadou, lebo Dudley bol tucny a neznasal akykolvek sport samozrejme, s vynimkou boxovania do niekoho. Jeho oblubenym boxerskym vrecom bol Harry, no to ho najskor musel chytit. Harry na to nevyzeral, ale bol velmi rychly. Mozno to suviselo s tym, ze byval v tmavej komore, Harry vsak bol odjakziva prilis maly a chudy na svoj vek. Vyzeral dokonca este mensi a chudsi, ako naozaj bol, pretoze nosil stare saty po Dudleym a ten bol asi styrikrat tucnejsi ako on. Harry mal chudu tvar, kostnate kolena, cierne vlasy a sytozelene oci. Nosil okuliare s okruhlymi sklickami, ktore drzali pokope len vdaka lepiacej paske, tolkokrat ho Dudley trafil pastou do nosa. Jedine, co sa Harrymu na sebe pacilo, bola tenka jazva na cele v tvare blesku. Pokial sa pamata, ma ju odjakziva, a pokial sa pamata, jeho prva otazka, ktoru polozil svojej tete Petunii, bola, ako k nej prisiel. ,,Pocas autonehody, pri ktorej zomreli tvoji rodicia," povedala mu. ,,A nevypytuj sa." - 18 - Nevypytovat sa - to bolo zakladne pravidlo pokojneho spoluzitia s Dursleyovcami. Harry prave obracal slaninku, ked do kuchyne vstupil stryko Vernon. ,,Uces sa!" zavelil namiesto pozdravu. Stryko Vernon raz do tyzdna zdvihol zrak ponad okraj novin a zreval, ze Harryho treba ostrihat. Harry bol u holica viackrat ako vsetci jeho spoluziaci dokopy, no celkom zbytocne, pretoze jeho vlasy si aj tak robili, co chceli - rastli, ako sa im pacilo. Ked do kuchyne vosiel Dudley s mamou, Harry robil prave volske oka. Dudley sa hrozne podobal na stryka Vernona. Mal velku ruzovu tvar, kratucky krk, malicke vodnate modre ocka a huste plave vlasy, pricapene na tupej tucnej hlave. Teta Petunia casto vravievala, ze Dudley vyzera ako anjelicek - Harry zase vravieval, ze Dudley vyzera ako prasa v parochni. Harry polozil taniere s vajcom a slaninkou na stol, co nebolo take jednoduche, lebo na nom bolo velmi malo miesta. Dudley si zatial pocital darceky. Odrazu sa zamracil. ,,Tridsatsest," povedal a pozrel na svoju mamu a otca. ,,O dva menej ako minuly rok." ,,Chrobacik, neratal si darcek od tety Marge, aha, tu je, pod tymto velikanskym od mamicky a otecka." ,,No dobre, to je tridsatsedem," povedal Dudley, v tvari cely cerveny. Harry videl, ze sa schyluje k jednemu z Dudleyho vystupov, a hltal slaninu tak rychlo, ako len vladal, pre pripad, ze Dudley prevrati stol. Aj teta Petunia vycitila nebezpecenstvo, pretoze rychlo dodala: ,,A ked pojdeme von, kupime ti este dalsie dva. Co ty na to, drobcek? Este dva. Bude to stacit?" Dudley sa na chvilu zamyslel. Zjavne to prenho nebolo lahke. Napokon pomaly povedal: ,,Takze budem mat tridsat... tridsat..." ,,Tridsatdevat, srdiecko," pomohla mu teta Petunia. ,,Ach." Dudley sa zvalil na stolicku a schmatol najblizsi darcek. ,,No dobre." Stryko Vernon sa spokojne usmieval. ,,Nas chalanisko chce len to, co mu patri, ako jeho ocko. Si chlapik, Dudley!" povedal a postrapatil Dudleymu vlasy. - 19 - V tej chvili zazvonil telefon a teta Petunia ho isla zdvihnut. Harry a stryko Vernon zatial pozorovali Dudleyho, ako si rozbaluje pretekarsky bicykel, videokameru, lietadlo na dialkove ovladanie, sestnast novych pocitacovych hier a videorekorder. Prave strhaval papier zo zlatych naramkovych hodiniek, ked sa vratila teta Petunia a tvarila sa nahnevane a ustarostene. ,,Zle spravy, Vernon," povedala. ,,Pani Figgova si zlomila nohu. Nemoze ho vziat." Pokynula hlavou smerom k Harrymu. Zhrozeny Dudley zabudol zatvorit usta, no Harrymu az tak srdce poskocilo od radosti. Kazdy rok v den Dudleyho narodenin bravali Dursleyovci svojho syna s jeho kamaratom niekam von, do zabavneho parku, hamburgerovej restauracie alebo do kina. Kazdy rok zostaval Harry u tety Figgovej, trochu svihnutej starej damy, ktora byvala o dve ulice dalej. Harry to tam neznasal. Cely dom smrdel kapustou a pani Figgova ho nutila prezerat si stale dokola fotografie vsetkych maciek, ktore kedy mala. ,,Co urobime?" opytala sa teta Petunia a zlostne pozrela na Harryho, akoby to mal na svedomi on. Harry vedel, ze by mu malo byt pani Figgovej luto, lebo si zlomila nohu, nebolo to vsak prenho jednoduche, ked si predstavil, ze cely-celucicky rok neuvidi ani Micku, ani Packu, ani Mucku, ani Lucku. ,,Zavolajme Marge," navrhol stryko Vernon. ,,Neblazni, Vernon, vies predsa, ze toho chalana neznasa." Dursleyovci velmi casto hovorili o Harrym, akoby tam bud nebol - alebo akoby islo o nieco velmi odporne, co sa im bridilo, napriklad o slimaka. ,,A ta, akoze sa vola, ta tvoja priatelka - Yvonne?" ,,Je na dovolenke, na Mallorke," uzemnila ho teta Petunia. ,,Tak ma nechajte doma," navrhol Harry (mohol by pozerat televizor a prepnut si program, ktory chce, a mozno by si pustil aj Dudleyho pocitac). Teta Petunia sa tvarila, akoby prave zhltla citron. ,,A my sa vratime a dom v troskach, co?" zavrcala. ,,Nebojte sa, nevyhodim ho do vzduchu," prosikal Harry, no nik ho nepocuval. ,,Nazdavam sa, ze by sme ho mohli vziat so sebou do ZOO," povedala teta Petunia zamyslene, ,,... a nechat ho v aute..." ,,Je celkom nove, nemoze tam zostat sam..." - 20 - Dudley zacal nahlas rucat. Neplakal naozaj - uz niekolko rokov neplakal naozaj - vedel vsak, ze ak skrivi tvar a zacne zavyjat, mamicka mu da vsetko, na co si len zmysli. ,,Dudusko moj, neplackaj, mamicka nikomu nedovoli, aby ti kazil oslavu!" zvolala a z celej sily ho objala. Prave vtedy zazvonil zvoncek - ,,Ach, paneboze, uz su tu!" zvolala teta Petunia vystrasene - a o chvilu vosiel Dudleyho najlepsi kamarat Piers Polkiss s mamou. Piers bol vychrtnuty chalan s tvarou ako potkan. Zvycajne drzal deckam ruky za chrbtom, zatial co ich Dudley mlatil. Dudley okamzite prestal predstierat, ze place. O polhodinu sedel Harry, ktory stale nemohol uverit, ake ma stastie, na zadnom sedadle auta Dursleyovcov spolu s Piersom a Dudleym, a po prvykrat v zivote sa viezol do ZOO. Strykovi a tete sa totiz nepodarilo nic ine vymysliet. Avsak skor ako odisli, stryko Vernon si vzal Harryho nabok. ,,Varujem ta," pohrozil mu a ruzovou tvarou sa takmer dotykal jeho tvare. ,,Varujem ta, chlapce - ziadne vylomeniny, pocujes, lebo nevyjdes z komory do Vianoc." ,,Neurobim nic zle," povedal Harry, ,,cestne slovo..." No stryko Vernon mu neveril. Nikto mu neveril. Harrymu sa totiz casto stavali cudne veci a nemalo zmysel Dursleyovcov presviedcat, ze on za to naozaj nemoze. Raz, ked sa teta Petunia vratila s Harrym od holica a on vyzeral, akoby tam ani nebol, nahnevana schytila kuchynske noznice a vysmykala ho takmer dohola, nechala mu len ofinu, aby zakryla ,,tu otrasnu jazvu". Dudley sa na nom rehunal ako kon a Harry tu noc ani oka nezazmuril; predstavoval si, ako pojde na druhy den do skoly, kde sa mu uz aj tak vsetci vysmievaju kvoli rozgajdanym satam a polepenym okuliarom. Na druhy den rano vsak vstal a zistil, ze ma vlasy presne take iste ako predtym, nez ho teta Petunia ostrihala. Hoci sa Dursleyovcom usiloval vysvetlit, ze nechape, ako mu mohli tak rychlo narast, za trest nesmel tyzden vyjst z komory. Inokedy sa zase teta Petunia pokusala napchat ho do nechutneho stareho pulovra po Dudleym (hnedeho s oranzovymi brmbolcami). Cim zurivejsie mu ho prevliekala cez hlavu, tym sa zdal mensi, az sa napokon natolko scvrkol, ze bol akurat len pre babiku, no urcite nie pre Harryho. Teta Petunia usudila, ze sa asi zbehol v pracke, a Harryho, cuduj sa svete, nepotrestala. - 21 - Niekedy si vsak veru riadne zavaril, napriklad, ked ho nasli na streche skolskej jedalne. Dudleyho banda ho ako zvycajne nahanala, ked sa odrazu, na pocudovanie nielen ostatnych, ale i svoje, z nicoho nic ocitol na komine. Dursleyovci dostali list od riaditelky, ktora im velmi nahnevanym tonom oznamovala, ze Harry lozi po budovach v skolskom areali. V skutocnosti vsak neurobil nic ine (tak to aj vykrikoval na stryka Vernona cez zatvorene dvere komory), iba skocil za velke odpadove kontajnery pri vchode do jedalne. Harry si myslel, ze ho zrejme uprostred skoku uchytil vietor. Ale dnes nic nevyvedie. Dokonca je ochotny stravit den v pritomnosti Dudleyho a Piersa, len ked nemusi byt v skole, v komore alebo v obyvacke pani Figgovej, ktora pachne kapustou. Stryko Vernon soferoval a stazoval sa tete Petunii. S oblubou sa stazoval na niekolko veci: na ludi v praci, na Harryho, na mestske zastupitelstvo, na Harryho, na banku a na Harryho - tychto par patrilo k jeho najoblubenejsim. Dnes rano to boli motocyklisti. ,,... prehanaju sa tu ako taki sialenci, chuligani jedni," zavrcal, ked ich predbehla motorka. ,,Dnes sa mi o motorke snivalo," povedal Harry, ktoremu sa prave vybavil jeho sen. ,,Lietala." Stryko Vernon takmer nabural do auta pred nimi. Zvrtol sa na sedadle, jeho tvar vyzerala ako obrovska cervena repa s fuzmi, a zreval: ,,MOTORKY NELIETAJU!" Dudley s Piersom sa skodoradostne chichotali. ,,Ja viem, ze nelietaju," povedal Harry. ,,Ved to sa mi len snivalo." Radsej mal mlcat. Ak bolo na svete cosi, co Dursleyovci neznasali viac, nez ked sa ich nieco pytal, tak to bolo to, ked rozpraval o niecom, co sa spravalo inak, ako by sa malo, a bolo uplne jedno, ci sa to odohravalo vo sne alebo v kreslenom filme - jednoducho mali pocit, ze su to velmi nebezpecne nazory. Bola nadherna slnecna nedela a v zoologickej zahrade boli same rodiny s detmi. Hned pri vchode kupili Dursleyovci Dudleymu a Piersovi cokoladovu zmrzlinu, no skor ako stihli Harryho odstrcit, usmievajuca sa pani v okienku sa ho spytala, co si da, tak mu museli kupit aspon lacny citronovy sorbet. Aj tak dobre, pomyslel si Harry, ked lizal zmrzlinu a pozoroval gorilu, ktora sa skriabala na hlave a - 22 - napadne sa podobala na Dudleyho, len s tym rozdielom, ze nebola blondina. Harrymu tak dobre uz davno nebolo. Narocky za Dursleyovcami trochu zaostaval, aby sa Dudley a Piers, ktorych okolo obeda zacinali uz zvierata nudit, neuchylili k svojej oblubenej cinnosti a nezacali ho mlatit. Obedovali v restauracii v areali ZOO, a ked Dudley chytil zachvat zurivosti, ze jeho ovocny pohar nema navrchu dost zmrzliny, stryko Vernon mu kupil este jeden a Harry smel ten prvy dojest. Harry si neskor, zial, az prineskoro, uvedomil, ze mu bolo prilis dobre, aby to vydrzalo. Po obede sa vybrali do teraria. Vnutri bolo sero a chladno, svetla na stenach osvetlovali skla jednotlivych expozicii. Za nimi sa po kamenoch a kuskoch dreva plazili vsakovake druhy hadov a jasteric. Dudley a Piers chceli vidiet obrovske jedovate kobry a pytony so smrtiacim zovretim. Dudley velmi rychlo nasiel najvacsieho hada, aky tam bol. Bol taky dlhy, ze by sa pokojne aj dvakrat ovinul okolo auta stryka Vernona a urobil z neho pokrkvanu plechovku - no momentalne nemal naladu. Prave totiz tuho spal. Dudley stal s nosom prilepenym na skle a uprene hladel na lesknucu sa hnedu spiralu. ,,Urob nieco, aby sa pohol," zaknucal smerom k otcovi. Stryko Vernon zabubnoval po skle, no had sa ani nepohol. ,,Este raz," prikazal Dudley. Stryko Vernon zatukal na sklo hankami prstov, ale had driemal dalej. ,,To je nuda," vyhlasil Dudley a odsuchtal sa prec. Harry sa postavil pred nadrz s hadom a zadival sa nan prenikavym pohladom. Vobec by sa necudoval, keby tu od samej nudy aj zdochol - ziadni partaci, len sibnuti ludia, ktori mu cely den klopkaju na sklo a vyrusuju ho. To je horsie ako spavat v komore, kde byva jedinym navstevnikom len teta Petunia, ktora ho budi tak, ze mu trieska na dvere. Avsak na rozdiel od tohto hada on moze navstevovat aj ostatne miestnosti v dome. Odrazu had otvoril male ocka. Pomaly, velmi pomaly zdvihol hlavu, az boli jeho oci na urovni Harryho oci. Zmurkol. Harry neveril vlastnym ociam. Rychlo sa rozhliadol okolo seba, ci sa niekto nepozera. Okrem neho tam nik nebol. Pozrel sa teda na hada a tiez nanho zmurkol. - 23 - Had kyvol hlavou smerom k strykovi Vernonovi a Dudleymu a prevratil oci dohora. Pozrel sa na Harryho velavravnym pohladom: ,,A toto tu mam v jednom kuse." ,,Viem," zasepkal Harry cez sklo, hoci si nebol isty, ci ho had pocuje. ,,Musi to ist hrozne na nervy." Had energicky prikyvoval. ,,Odkial vlastne pochadzas?" opytal sa Harry. Had dobol chvostom do malej tabulky na skle. Harry sa tam pozrel. Velhad americky, Brazilia. ,,Pacilo sa ti tam?" Velhad dobol znova do tabulky a Harry cital: Tento exemplar sa narodil v ZOO. ,,Uz chapem - takze ty si v Brazilii nikdy nebol." Had pokrutil hlavou a odrazu on i Harry od laku az tak nadskocili, lebo spoza Harryho sa ozval ohlusujuci rev. ,,DUDLEY! PAN DURSLEY! PODTE SA NA TOHO HADA POZRIET! VLASTNYM OCIAM NEUVERITE!" Dudley sa knisavym krokom prihnal k nim. ,,Uhni," okrikol Harryho a stuchol ho do rebra. Ten to necakal, spadol a udrel sa o betonovu podlahu. To, co nasledovalo, sa odohralo tak rychlo, ze nik nevidel, co sa vlastne stalo - Dudley a Piers sa v jednej chvili naklanali ku sklu a vzapati odskocili od hrozy. Harry sa pozviechal zo zeme a zhikol: predne sklo nadrze, v ktorej byval velhad americky, zmizlo. Obrovsky had sa rychlo rozmotaval a spustal sa dolu na podlahu. Ludia v terariu pistali a vrhali sa smerom k vychodom. Harry by odprisahal, ze ked sa had klzal popri nom, syciacim hlasom prehovoril: ,,Brazzzilia, uzzz nech sssom tam... vdaka, kamosss." Strazca teraria bol v absolutnom soku. ,,To sklo," opakoval neprestajne, ,,kam sa podelo to sklo?" Riaditel zoologickej zahrady spravil osobne tete Petunii salku silneho cierneho caju a stale dokola sa jej ospravedlnoval. Piers a Dudley cosi nesuvisle drmolili. Harry videl, ze had nikomu nic neurobil, ked sa klzal popri Dudleym a Piersovi, len tak zo spasu predstieral, ze ich chce chnapnut do paty, ked vsak neskor sedeli v aute stryka Vernona, Dudley nariekal, ze ho ten had takmer uhryzol do - 24 - nohy, a Piers odprisahal, ze jeho sa vraj dokonca pokusal uskrtit. Ale najhorsie, teda aspon pre Harryho, bolo, ked sa Piers po chvili upokojil a vyhlasil: ,,A Harry sa s nim rozpraval, vsak, Harry?" Stryko Vernon pockal, kym Piers odide, a Harryho si podal. Bol taky rozzureny, ze ledva vladal hovorit. Zmohol sa iba na to, aby zo seba vysukal: ,,... komora - hned teraz - tam budes - bez jedla", vzapati sa zrutil do kresla a teta Petunia mu bezala po velky pohar konaku. Harry lezal v komore a tuzil po tom, aby mal hodinky. Nevedel, kolko je hodin a nebol si isty, ci uz Dursleyovci spia. Chcel sa presmyknut do kuchyne po nejake jedlo. Zil u Dursleyovcov takmer desat rokov, desat hroznych rokov, pokial ho pamat neklame, tak odvtedy, co bol este male babatko a rodicia mu zomreli pri autonehode. Niekedy, ked tak dlhe hodiny lezal v komore a uporne sa snazil na nieco sa rozpamatat, vybavili sa mu cudne veci: oslepujuci zablesk zeleneho svetla a prenikava bolest na cele. To bola asi ta nehoda, pomyslel si, aj ked si nevedel vysvetlit, odkial sa vzala ta zelena ziara. Na svojich rodicov sa vobec nepamatal. Stryko Vernon a teta Petunia o nich nikdy nehovorili a on mal zakazane pytat sa. V celom dome nebola jedina ich fotografia. Ked bol Harry mladsi, stale snival o tom, ze jedneho dna pride nejaky neznamy pribuzny a vezme ho odtialto. To sa vsak nestalo, Dursleyovci boli jeho jedina rodina. No niekedy mal pocit (mozno si to vsak len namyslal), akoby ho na ulici spoznavali celkom neznami ludia. Velmi cudni neznami ludia. Raz, ked bol s tetou Petuniou a Dudleym na nakupoch, uklonil sa mu akysi stuply muzicek vo fialovom cylindri. Teta Petunia sa ho hned namrzene spytala, ci toho pana pozna, a nahlivo ich tahala z obchodu, ani nic nekupila. Inokedy mu v autobuse natesene kyvala nejaka velmi cudne vyzerajuca stara pani cela v zelenom. A raz mu na ulici podal ruku neznamy plesaty pan v dlhociznom purpurovom plasti, a potom bez slova odkracal. Najcudnejsie na tom bolo, ze vo chvili, ked si ich chcel Harry lepsie obzriet, akoby sa vyparili. V skole nemal nijakych kamaratov. Kazdy vedel, ze Dudleyho banda toho nemozneho Harryho Pottera v rozgajdanych starych satach so zlomenymi okuliarmi z duse nenavidi, a Dudleyho bande sa nik neodvazil odporovat. - 25 - T TR RE ET TIIA A K KA AP PIIT TO OL LA A L LIISST TY YO OD DN NIIK KO OH HO O Za utek brazilskeho velhada dostal Harry svoj najdlhsi trest v zivote. Ked mu dovolili vyliezt z komory, letne prazdniny boli v plnom prude. Dudley uz davno pokazil videokameru, znicil lietadlo na dialkove ovladanie, a ked po prvy raz sedel na pretekarskom bicykli, podarilo sa mu zrazit staru pani Figgovu, ktora prave prechadzala na barlach cez Privatnu cestu. Harry bol rad, ze sa skola skoncila, no pred Dudleyho bandou, co k nim chodievala kazducky den, nemal kam ujst. Piers, Dennis Malcolm a Gordon boli velki a hlupi, a kedze Dudley bol spomedzi nich najvacsi a najhlupejsi, stal sa ich vodcom. Ostatni sa uspokojili s tym, ze im Dudley dovolil zucastnit sa na svojom oblubenom sporte. Tym bol lov na Harryho. Preto Harry travil vacsinu casu mimo domu, potuloval sa po okoli a myslel na koniec prazdnin, v ktorom videl ake-take slabe svetielko nadeje. V septembri totiz pojde na strednu skolu a po prvy raz v zivote tam nebude Dudley. Toho prijali na Smeltinsku sukromnu skolu, do ktorej kedysi chodil aj stryko Vernon. Aj Piers Polkiss tam - 26 - pojde. Harry vsak bude chodit do Stonewallskej statnej. Dudley sa na tom uzasne zabaval. ,,Na stonewallskej vraj strkaju prvakom hned prvy den hlavy do zachoda," povedal Harrymu. ,,Nechces si to ist hore vyskusat?" ,,Nie, dakujem," povedal Harry. ,,Ta hajzlova misa este nikdy nevidela cosi take nechutne, ako je tvoja hlava - este by sa z toho mohla dogrcat." Radsej necakal, kym Dudley pochopi, co mu to vlastne povedal, a trielil prec. Jedneho juloveho dna odisla teta Petunia s Dudleym do Londyna kupovat smeltinsku rovnosatu a Harry zostal s pani Figgovou. Tentoraz to u nej nebolo take hrozne ako inokedy. Vysvitlo, ze nohu si zlomila preto, lebo sa potkla o jednu zo svojich maciek, a to bol zrejme dovod, preco ich uz nezboznovala tak ako predtym. Dovolila Harrymu pozerat televizor a ponukla ho kuskom cokoladovej torty, ktora chutila, akoby mala niekolko rokov. Vecer vpochodoval Dudley do obyvacky vo svojej novej uniforme. Smeltinska rovnosata pre chlapcov sa skladala z hnedeho saka, oranzovych kratkych nohavic a nizkeho slameneho klobucika. Jej sucastou bola aj hrcovita palica, ktora sluzila na to, aby sa ziaci mohli za ucitelovym chrbtom navzajom mlatit. Asi to mal byt dobry trening pre zivot. Ked stryko Vernon zazrel Dudleyho v jeho novych sortkach, zastretym hlasom povedal, ze toto je najkrajsia chvila v jeho zivote. Teta Petunia sa rozplakala, vraj neveri vlastnym ociam, ze tento krasny, urasteny mladenec je jej malilinky Dudusko. Harry radsej mlcal. Tak uporne potlacal smiech, az mal pocit, ze mu praskli minimalne dve rebra. * * * Na druhy den rano vosiel Harry do kuchyne a zacitil hrozny smrad. Zdalo sa mu, ze vychadza z obrovskej plechovej kade v umyvadle. Siel sa ta pozriet. Kada bola plna spinavych starych handier plavajucich v sivastej vode. ,,Co je to?" opytal sa tety Petunie. Ta nahnevana zovrela pery, ako vzdy, ked si dovolil nieco sa jej spytat. ,,Tvoja nova skolska rovnosata," odvetila. Harry este raz nazrel do obrovskej nadoby. - 27 - ,,Netusil som, ze musi byt taka mokra," povedal. ,,Nebud drzy," okrikla ho teta Petunia. ,,Odfarbujem ti na sivo nejake stare veci po Dudleym. Budes mat presne take oblecenie ako ostatni." Harry o tom dost pochyboval, no usudil, ze bude lepsie nehadat sa. Sadol si k stolu a pokusal sa nemysliet na to, ako bude vyzerat hned prvy den na Stonewallskej strednej - ako keby mal na sebe kusky starej slonej koze. Do kuchyne vosli Dudley a stryko Vernon a obaja svorne krcili nosom nad zapachom vychadzajucim z Harryho novej rovnosaty. Stryko Vernon si ako zvycajne roztvoril noviny a Dudley svojou bakulou, ktoru nosieval vsade so sebou, treskol do stola. Poculi, ako klepol priklop na postovej medzierke vo dverach a cosi dopadlo na rohozku. ,,Chod zobrat postu, Dudley," ozval sa stryko Vernon spoza novin. ,,Nech ide Harry." ,,Chod zobrat postu, Harry." ,,Nech ide Dudley." ,,Slahni ho tou bakulou, Dudley." Harry sa uderu palice uspesne vyhol a siel po postu. Na rohozke pred dverami lezali tri veci: pohladnica od Marge, sestry stryka Vernona, ktora prave dovolenkovala na ostrove Wright, hneda obalka, co vyzerala sta nejaky ucet, a - list pre Harryho. Harry ho zodvihol, s uzasom nan hladel a srdce mu bilo az niekde v krku. Nikdy v zivote mu nik nenapisal. Ved ani nemal kto. Nemal priatelov, pribuznych tiez nie - do kniznice nechodil, takze nedostaval ani upomienky, aby vratil pozicane knihy. A odrazu list, adresa na nom vsak bola taka jednoznacna, ze nebolo pochyb: Pan Harry Potter Komora pod schodmi Privatna cesta 4 Nevelke Radosti Surrey - 28 - Obalka zo zltkasteho pergamenoveho papiera bola hruba a tazka a adresu na nu ktosi napisal smaragdovozelenym atramentom. Znamka chybala. Ked ju otocil, roztriasla sa mu ruka, zrak mu padol na purpurovocervenu voskovu pecat s erbom: velke pismeno R a okolo neho orol, jazvec, havran a had. ,,Pohni sa!" zakrical stryko Vernon z kuchyne. ,,Co tam tolko robis, kontrolujes, ci nam neprisla listova bomba?" A smial sa sam sebe, aky je vtipny. Harry sa vratil do kuchyne a v rukach drzal svoj list. Podal strykovi Vernonovi ucet a pohladnicu, sadol si a pomaly roztvaral zltu obalku. Stryko Vernon vytiahol ucet, znechutene cosi zahundral a pohladom preletel pohladnicu. ,,Marge je chora," oznamil tete Petunii. ,,Zjedla nejake pokazene ustrice..." ,,Oco!" zreval odrazu Dudley. ,,Harry nieco dostal!" Harry prave roztvaral list, ktory bol napisany na takom istom hrubom pergamene ako obalka, ked mu ho ruka stryka Vernona z nicoho nic vysklbla. ,,To je moje!" zakrical Harry a snazil sa uchmatnut si list spat. ,,Kto by uz len tebe pisal?" uskrnul sa stryko Vernon, jednou rukou list roztvoril a zacital sa don. Jeho tvar sa menila z cervenej na zelenu rychlejsie ako svetla na semafore. A nezostalo len pri tom. V priebehu niekolkych sekund nadobudla sivobielu farbu starej ovsenej kase. ,,P-p-petunia!" zalapal po dychu. Dudley sa pokusal zmocnit listu a precitat si ho, no stryko Vernon ho drzal vysoko nad hlavou. Teta Petunia po nom dychtivo chnapla a precitala si prvy riadok. Chvilu to vyzeralo, ze sa chysta omdliet. Zdrapila sa za hrdlo a vydala priduseny skrek. ,,Vernon! Paneboze - Vernon!" Hladeli jeden na druheho a akoby celkom zabudli, ze v miestnosti je okrem nich aj Harry a Dudley. Dudley nebol zvyknuty, ze si ho nevsimali. Treskol otca po hlave smeltinskou palicou. ,,Chcem si ten list precitat," zahucal. ,,Ja si ho chcem precitat," povedal nahnevane Harry, ,,je moj." - 29 - ,,Zmiznite! Obaja!" zaskriekal stryko Vernon a vopchal list spat do obalky. Harry sa ani nepohol. ,,CHCEM SVOJ LIST!" krical. ,,Mne ho dajte!" dozadoval sa Dudley. ,,VON!" zreval stryko Vernon, schmatol Harryho aj Dudleyho za golier, vyhodil ich do haly a pribuchol kuchynske dvere. Harry a Dudley zurivo, no v tichosti bojovali o poziciu pri klucovej dierke. Vyhral Dudley, a tak si Harry, ktoremu sa okuliare hompalali na jednom uchu, lahol na brucho na zem a prilozil ucho k medzierke medzi dverami a podlahou. ,,Vernon," povedala teta Petunia trasucim sa hlasom, ,,pozri sa na tu adresu - odkial vedeli, kde spi? Myslis si, ze sleduju nas dom?" ,,Pozoruju nas - spehuju - mozno i sleduju," zahundral stryko Vernon podrazdene. ,,Co urobime, Vernon? Odpiseme im? Povieme im, ze si nezelame, aby..." Harry videl, ako nablyskane cierne topanky stryka Vernona chodia hore-dolu po kuchyni. ,,Nie," povedal razne. ,,Nie, nechame to tak. Ked nedostanu odpoved... ano, to bude najlepsie... nebudeme robit vobec nic..." ,,Ale..." ,,Nikoho takeho tu nemame, Petunia! Uz si zabudla, ako sme sa vtedy zaprisahali, ze tie nebezpecne somariny z neho vytlcieme?" Ked stryko Vernon prisiel v ten den vecer z prace, urobil cosi, co nikdy predtym - navstivil Harryho v jeho komore. ,,Kde mam list?" opytal sa Harry, len co sa stryko Vernon horko-tazko pretlacil cez dvere. ,,Kto mi pise?" ,,Nikto. Prislo to omylom na tvoje meno," povedal stryko Vernon. ,,Spalil som ho." ,,To nebolo omylom," odvrkol Harry zlostne, ,,bola na nom predsa adresa mojej komory." ,,TICHO!" zreval stryko Vernon, az zo stropu odpadlo niekolko pavukov. Parkrat sa zhlboka nadychol a na tvari sa mu objavil sileny a dost utrpny usmev. - 30 - ,,Hm - ano, Harry - mas pravdu. Ozaj, komora. Tak sme si aj s tvojou tetou mysleli... ze ti je uz zrejme trochu tesna... a ze by bolo asi dobre, keby si sa prestahoval do Dudleyho druhej izby." ,,Preco?" nechapal Harry. ,,Nevypytuj sa!" oboril sa nanho stryko. ,,Odnes si vsetky veci hore. Uz aj." Dursleyovci mali na poschodi styri izby: v jednej spavali stryko Vernon a teta Petunia, jedna bola pre hosti (zvycajne v nej byvala sestra stryka Vernona Marge), v dalsej spaval Dudley a v tej poslednej mal hracky a ostatne haraburdy, ktore sa mu nezmestili do detskej izby. Harry si sem vyniesol vsetky veci z komory na jeden raz. Sadol si na postel a rozhliadal sa okolo seba. Takmer vsetko, co tu lezalo, bolo polamane alebo pokazene. Mesiac stara videokamera lezala na malom tanku, ktorym Dudley zrazil susedovie psa; v rohu izby bol Dudleyho prvy televizor, ktoremu rozkopol obrazovku, ked zrusili jeho oblubeny program; bola tam velka vtacia klietka, kde kedysi byval papagaj, no Dudley ho raz odniesol do skoly a vymenil za vzduchovku, ktora zase lezala na polici s ohnutou hlavnou, lebo si na nu Dudley sadol. Na ostatnych policiach boli same knihy. Jedine veci v miestnosti, ktore vyzerali ako nedotknute. Zdola zacul Dudleyho, ako ziape na mamu: ,,Ja ho tam nechcem... ja tu izbu potrebujem... nech odtial zmizne..." Harry si vzdychol a natiahol sa na postel. Este vcera by dal neviemco za to, aby tu mohol byt. Dnes by bol radsej v komore s listom, ako tu hore bez neho. Na druhy den sedeli vsetci pri ranajkach akosi nezvycajne ticho. Dudley bol stale v soku. Hoci vrieskal, mlatil otca smeltinskou palicou, predstieral, ze mu je zle, kopal mamu, smaril svoju korytnacku cez sklenenu strechu sklenika, izbu spat nedostal. Harry si spomenul, co sa dialo predchadzajuce rano o takomto case, a trpko lutoval, ze si list neotvoril hned v hale. Stryko Vernon a teta Petunia hladeli na seba temnym pohladom. Ked prisla posta, stryko Vernon, ktory sa po cely cas usiloval spravat k Harrymu milo, poveril Dudleyho, aby siel po nu. Poculi, ako ide halou a trieska bakulou do vsetkeho, co mu stoji v ceste. Odrazu zreval: ,,Ma tu dalsi! ,Pan Harry Potter, Najmensia izba, Privatna cesta 4...'" - 31 - Stryko Vernon s pridusenym vykrikom vyskocil z kresla a bezal do haly, s Harrym v patach. Musel Dudleyho zvalit na zem, aby mu list vytrhol, co vsak nebolo jednoduche, lebo Harry nanho zozadu skocil a drzal ho okolo krku. Asi po minute uporneho boja, ked sa kazdemu z nich uslo niekolko ran smeltinskou bakulou, stryko Vernon ledva lapajuc po dychu vstal a v ruke zvieral Harryho list. ,,Chod do komory - teda, do svojej izby," dychcal na Harryho. ,,Dudley - aj ty - len pekne chod." Harry sa prechadzal sem a tam po svojej novej izbe. Niekto vie, ze sa prestahoval z komory sem hore. A vie aj to, ze prvy list nedostal. Znamena to, ze sa pokusi dorucit mu dalsi? Tentoraz zariadi vsetko tak, aby sa to podarilo. Dostal napad. Na druhy den zazvonil Harrymu o siestej rano Dudleyho opraveny budik. Rychlo ho zaklapol a v tichosti sa obliekol. Nesmie Dursleyovcov zobudit. Zakradal sa potme dolu schodmi. Chcel pockat postara na rohu Privatnej cesty a zmocnit sa listov pre dom cislo 4 ako prvy. Ked sa po prstoch zakradal halou smerom k vchodovym dveram, srdce mu divo busilo... ,,AUUU!" Harry vyskocil. Na rohozke zvnutra predo dvermi lezalo cosi velke a mlandrave - cosi zive! Na poschodi sa rozsvietili svetla a Harry na svoj uzasu zistil, ze to obrovske, mlandrave cosi bola strykova tvar. Stryko Vernon lezal v spacom vaku pri dverach, aby zabranil Harrymu uskutocnit to, na co sa prave chystal. Asi polhodinu na Harryho vrieskal a potom mu kazal, aby mu siel urobit salku caju. Harry sa skormuteny odvliekol do kuchyne, a ked sa vratil s cajom, stryko Vernon mal uz postu na kolenach. Harry si vsimol tri listy, adresa na kazdom z nich bola napisana zelenym atramentom. ,,Chcem..." zacal, no stryko Vernon mu listy roztrhal priamo pred ocami. V ten den nesiel stryko Vernon do prace. Zostal doma a zaklincoval postovu medzierku vo dverach. ,,Vies," vysvetloval tete Petunii s plnymi ustami klincov, ,,ak sa im to nepodari dorucit, vzdaju to." ,,Tym by som si nebola taka ista, Vernon." ,,Tito ludia rozmyslaju velmi cudne, Petunia, celkom inak ako my dvaja," upokojo- 32 - val ju stryko Vernon a udrel po klinci kuskom ovocnej torty, ktory mu teta Petunia prave podala. V piatok prislo Harrymu az dvanast listov. Kedze nepresli otvorom na postu, niekto ich prestrcil strbinou popod dvermi a niekolko z nich dokonca pretlacil poza okienko v kupelni na prizemi. Stryko Vernon opat zostal doma. Najprv vsetky listy spalil, potom vzal klince a kladivo a zaklincoval medzery okolo vchodovych i zadnych dveri, takze nikto nemohol vyjst z domu von. Pri praci si pospevoval a pri kazdom, i tom najnepatrnejsom zvuku sa strhol. V sobotu sa mu cela situacia vymkla z ruk. Dvadsatstyri listov pre Harryho sa dostalo do domu tak, ze ich ktosi po jednom zroloval a nastrkal do dvoch tuctov vajec, ktore nanajvys zmateny mliekar podal tete Petunii cez obyvackove okno. Rozzureny stryko Vernon telefonoval na postu i do mliekarni a pokusal sa najst niekoho, komu by vynadal. Teta Petunia zatial listy znicila v kuchynskom drvici odpadkov. ,,Komu moze na tebe tak strasne zalezat?" pytal sa Dudley nechapavo Harryho. *** V nedelu rano, ked si stryko Vernon sadol k ranajkam, vyzeral sice unavene a dost nezdravo, no ziaril stastim. ,,V nedelu posta predsa nechodi," vyhlasil bodro a natieral si marhulovy dzem na noviny, ,,nijake poondiate listy..." V tej chvili cosi zasvistalo dolu kominom a trafilo ho to zozadu do hlavy. Vzapati z kozuba sta gulky z pistole povyskakovalo tridsat ci styridsat listov. Dursleyovci zohli hlavy, no Harry vyskocil a pokusal sa aspon jeden uchytit... ,,Von! VON!" Stryko Vernon schmatol Harryho okolo pasa a vyniesol ho do haly. Ked z kuchyne vybehli aj teta Petunia a Dudley, chraniac si tvar rukami, stryko Vernon zaplesol dvere. Poculi, ako do miestnosti vletuju dalsie listy, narazaju do stien a padaju na dlazku. ,,Dobre ma pocuvajte," zavrcal stryko Vernon. Usiloval sa rozpravat potichu, no pritom si oboma rukami vytrhaval velke chumace - 33 - fuzov. ,,O pat minut nech ste vsetci pripraveni. Odchadzame. Zbalte si nieco na oblecenie. Bez odvravania!" S chybajucou polovicou fuzov vyzeral nebezpecne a nik sa mu neodvazil odporovat. O desat minut sa uz predierali pomedzi zabarikadovane dvere, nasadli do auta a uhanali smerom k dialnici. Dudley na zadnom sedadle posmrkaval. Otec mu vylepil zaucho, ked mu chcel zabranit, aby si do sportoveho vaku pribalil aj televizor, videorekorder a pocitac. Viezli sa chvilu. Viezli sa celu vecnost. Dokonca ani teta Petunia sa neodvazila opytat sa, kam idu. Stryko Vernon z casu na cas prudko otocil volantom a chvilu sa viezli opacnym smerom. ,,Musime sa ich striast," blabotal ako vo vytrzeni vzdy, ked to urobil. Nezastavili ani raz, aby sa najedli ci napili. Ked padla noc, Dudley zacal zavyjat. V zivote nemal takyto zly den. Bol hladny, zmeskal svojich pat oblubenych televiznych programov a este nikdy sa nemusel tak dlho zaobist bez toho, aby nevyhodil do vzduchu votrelca v pocitaci. Napokon stryko Vernon zastal pred osarpanym hotelom na predmesti nejakeho velkeho mesta. Dudleyho a Harryho ubytovali v izbe s manzelskymi postelami a vlhkymi, zatuchnutymi perinami. Dudley chrapal, no Harry nespal, sedel na okennom parapete, hladel na svetla okoloiducich aut a premyslal... Na druhy den rano mali na ranajky stuchnute obilne vlocky a hrianky so studenymi zavaranymi paradajkami. Prave dojedali, ked k ich stolu podisla majitelka hotela: ,,Prepacte, je niekto z vas pan Potter? Takychto mam na recepcii asi sto." Ukazala im obalku, na ktorej bolo zelenym atramentom napisane: Pan Potter izba 17 Hotel s vyhladom na kolajnice Cotework - 34 - Harry naciahol ruku za listom, no stryko Vernon mu po nej plesol. Recepcna sa nestacila cudovat. ,,Ja ich prevezmem," povedal stryko Vernon, rychlo vstal a vypochodoval z restauracie za majitelkou hotela. *** ,,Nebolo by lepsie, keby sme sa vratili domov?" nesmelo sa spytala teta Petunia o niekolko hodin neskor, no stryko Vernon akoby ju nepocul. Nik z nich netusil, co ma v umysle. Zaviezol ich do stredu lesa, vystupil, rozhliadol sa, pokrutil hlavou, znova nastupil a opat pokracovali v ceste. To iste sa opakovalo uprostred pooraneho pola, v polovici visuteho mosta i na samom vrchu viacpodlaznych garazi. ,,Ocko sa zblaznil, vsak?" opytal sa Dudley tety Petunie odovzdane. Stryko Vernon zaparkoval na pobrezi, zamkol ich v aute a niekam sa vyparil. Rozprsalo sa. Na strechu auta padali velke dazdove kvapky. Dudley zacal fnukat. ,,Je pondelok," povedala svojej mame. ,,Dnes davaju Xenu... Chcem zostat na noc niekde, kde je televizor." Pondelok. Harrymu odrazu zislo cosi na um. Ak bol dnes pondelok - a na Dudleyho sa v tomto dalo spolahnut, vzdy vedel, aky je den podla toho, co davali v televizii - tak potom zajtra, v utorok, ma jedenast rokov. Na narodeniny sice nikdy nedostava nejake velke dary - minuly rok, napriklad, mu Dursleyovci darovali vesiak a par starych strykovych ponoziek. No i tak, clovek predsa nemava jedenast kazdy den. Ked sa stryko Vernon vratil, usmieval sa. Niesol dlhy, tenky balicek, a ked sa ho teta Petunia pytala, co kupil, neodpovedal jej. ,,Nasiel som skvele miesto!" vykrikol. ,,Ideme! Vsetci von!" Vonku bolo velmi chladno. Stryko Vernon ukazoval na cosi, co vyzeralo ako velky utes uprostred mora. Vysoko na nom bola ucupena ta najubohejsia chatrc, aku si len viete predstavit. ,,Na dnesnu noc hlasia burky!" zvolal stryko Ver non radostne a tleskol rukami. ,,A tento pan bol taky laskavy a pozical nam svoj cln!" - 35 - Prisuchtal sa k nim akysi bezzuby stary chlap a so skodoradostnym uskrnom ukazoval na polorozpadnuty cln nadskakujuci na sivastej vode. ,,Zohnal som nieco pod zub," oznamil im stryko Vernon, ,,takze, vsetci na palubu!" V clne bola hrozna zima. Za krk im striekala ladova morska voda a dazd a do tvare im slahal mrazivy vietor. Po niekolkych hodinach doplavali k utesu, stryko Vernon ich viedol hore k polorozpadnutemu domcu a celou cestou sa smykali a padali. Vnutrajsok chatrce bol hrozny. Neuveritelne to tam zapachalo po morskych riasach, v skarach drevenych stien skuvinal vietor, kozub bol vlhky a prazdny. Boli tam len dve miestnosti. Ukazalo sa, ze poziven, ktoru stryko Vernon zadovazil, tvoria styri balicky zemiakovych lupienkov a styri banany. Stryko Vernon sa pokusil zapalit ohen v krbe, no prazdne obaly od lupienkov len dymili a krutili sa. ,,Zisli by sa nejake listy," povedal rozsafne. Mal velmi dobru naladu. Zjavne si myslel, ze nik nema sancu najst ich tu a uprostred burky im dorucit postu. Harry s nim v kutiku duse suhlasil, no tato skutocnost ho veru vobec netesila. Ked sa zotmelo, vokol nich vypukla slubovana burka. Vysoke vlny omyvali steny chatrce a nelutostny vietor bicoval vetche okna. Teta Petunia nasla v druhej miestnosti niekolko plesnivych prikryvok a ustlala Dudleymu na pohovke, prezratej molami. Ona i stryko Vernon sa ulozili do rozheganej postele vo vedlajsej miestnosti a Harryrnu nezostavalo nic ine, len si najst nejaky maksi kusok dlazky a schulit sa pod tou najtensou a najdotrhanejsou prikryvkou, co zostala. V noci vycinala burka coraz silnejsie. Harry nemohol zaspat. Triasol sa na celom tele, neustale sa prevracal a usiloval sa najst si co najpohodlnejsiu polohu, v zaludku mu skvrkalo od hladu. Okolo polnoci uz buracajuce hromy prehlusovali Dudleyho chrapanie. Na svietiacom displeji hodiniek, ktore mal Dudley na tucnej ruke, co mu visela z pohovky, videl, ze je jedenast hodin desat minut. Lezal a pozoroval, ako sekundova rucicka poskakuje coraz blizsie k jeho narodeninam, a rozmyslal, kde sa asi teraz nachadza autor vsetkych tych listov. - 36 - Este pat minut. Harrymu sa zdalo, ze vonku cosi zaprastalo. Modlil sa, aby sa strecha chatrce neprevarila, aj ked by im potom mozno bolo o nieco teplejsie. Uz len styri. Ked sa vratia domov na Privatnu cestu, bude tam hadam tolko listov, ze sa mu podari nepozorovane jeden uchmatnut. Uz len tri minuty. Ze by to more tak silno plieskalo o skalu? A (uz len dve minuty) co ten cudny praskajuci zvuk? Ze by sa skala pod nimi zacala rozpadavat? Uz len minuta a bude mat jedenast. Tridsat sekund... dvadsat... desat... devat - co keby zobudil Dudleyho, len tak, aby ho nastval tri... dva... jeden... PRASK. Cela chatrc sa prudko zatriasla, Harry sa posadil a uprene hladel na dvere. Ktosi stal vonku a klopal na ne. - 37 - SST TV VR RT TA A K KA AP PIIT TO OL LA A SSP PR RA AV VC CA AL LE ESSO OV V,, L LU UK KA AH HA AJJO OV V TREESK. Opat sa s nimi vsetko zatriaslo. Dudley sa strhol. ,,Kde je to delo?" opytal sa hlupo. Za nimi sa ozvala rana a do miestnosti vpadol stryko Vernon. V rukach zvieral pusku - teraz uz vedeli, co mal v tom dlhom, tenkom balicku, ktory niesol so sebou. ,,Kto je tam?!" zreval. ,,Varujem vas - som ozbrojeny!" Chvilu bolo ticho. A potom... PRASK! Cosi vrazilo do dveri takou silou, ze vyleteli z pantov a s ohlusujucim rachotom treskli na zem. Tam, kde boli doteraz dvere, stal obrovsky chlap. Celu tvar mu zakryvala dlha, strapata stica vlasov a pochlpena brada, a z toho vsetkeho ako dva chrobaciky vykukali dve leskle ocka. Obor sa zhrbil, no hlavou sa i tak dotykal stropu chatrce, a vteperil sa dnu. Zohol sa. Schmatol dvere a bez problemov ich vsadil naspat. Burka vonku akoby trochu utichla. Obor sa otocil a pozeral sa na nich. ,,Sak mi niekto z vas urobi caj? Terigam sa sem celu vecnost..." - 38 - Odpochodoval k pohovke, na ktorej sedel Dudley, od strachu cely zeleny. ,,Uhni, tucko," povedal. Dudley zapistal a utekal sa skryt za mamu, ktora sa cela vydesena krcila za strykom Vernonom. ,,A, tu si, Harry!" zvolal obor. Harry sa zahladel do hrozostrasnej tvare a vsimol si, ze leskle cierne chrobaciky, ktore mal obor namiesto oci, sa nanho usmievaju. ,,Ked som ta videl naposledy, bol si celkom maly drobec," povedal obor. ,,Vyzeras, namojdusu, ako tvoj tatko, len oci mas mamkine." Z ust stryka Vernona sa vydral priskrteny pazvuk. ,,Ziadam vas, pane, aby ste okamzite odisli," riekol. ,,Vnikli ste sem neopravnene!" ,,Drz klapacku, pajac nafukany," uzemnil ho obor. Nahol sa ponad operadlo pohovky, vytrhol strykovi Vernonovi z ruk pusku, bez mimoriadnej namahy mu urobil na hlavni uzol, akoby bola z gumy, a smaril ju do rohu miestnosti. Stryko Vernon vydal zvuk podobny piskotu prave pristupenej mysi. ,,Ozaj, Harry," pokracoval obor a prestal si Dursleyovcov vsimat, ,,vsetko najlepsie k narodkam. Nieco pre teba mam - asi som si na to sadol, no chutit by mala aj tak." Z vnutorneho vrecka cierneho zvrchnika vytiahol preliacenu skatulu. Harry ju trasucimi sa rukami otvoril. Vnutri bola velka, lepkava cokoladova torta a na nej zelenou cukrovou polevou napisane Harrymu vsetko najlepsie. Harry sa pozrel na obra. Chcel sa podakovat, no slova sa mu zasekli v hrdle a napokon z neho vyslo len: ,,Kto ste?" Obor sa uskrnul. ,,Fakt, ved som sa nepredstavil. Rubeus Hagrid, spravca rokfortskych lesov, luk a hajov." Obrovskou dlanou chytil Harryho ruku a zacal mu nou triast. ,,Tak co je s tym cajom?" opytal sa a posuchal si dlane. ,,Ste hluchi, ci co?" Pohlad mu padol na prazdny kozub so zosuverenymi obalmi od zemiacikov a pohrdavo odfukol. Zohol sa. Nevideli, co robi, ale ked sa vzapati vzpriamil, v krbe plapolal ohnik. Zaplnil vnutro vlhkej - 39 - chatrce blikotavym svetielkom a Harry citil, ako sa mu po tele rozlieva teplo, ani co by sa ponoril do horuceho kupela. Obor si opat sadol na pohovku, ta sa pod jeho vahou celkom prehla, a zacal si z vreciek vyberat najrozlicnejsie veci: medenu kanvicu na vodu, stlaceny balicek parkov, kovovy razen, cajnik, niekolko obitych salok a flasku akejsi jantarovozltej tekutiny, z ktorej si skor, nez sa pustil do pripravy caju, upil riadny dusok. Onedlho sa chatrcou rozliehal zvuk a vona syciacich parkov. Kym obor varil, vsetci mlcali, no ked z razna zhrnul prvych sest tucnych, stavnatych, jemne pripecenych parkov, Dudley zacal byt cely nesvoj. Stryko Vernon vsak vyhlasil: ,,Neopovaz sa nicoho ani len dotknut." Obor sa hrozivo zasmial. ,,Ten tvoj vykrmeny brav aj tak nic nedostane, Dursley, nemaj boja." Podal parky Harrymu, ktory bol taky hladny, az mal pocit, akoby v zivote nic lahodnejsie nejedol, pritom vsak po ocku obra neustale sledoval. Ked to vyzeralo, ze sa naozaj nik nema k tomu, aby mu nieco vysvetlil, ozval sa: ,,Prepacte, ale ja naozaj stale neviem, kto ste." Obor si odpil z caju a utrel si usta chrbtom ruky. ,,Hovor mi Hagrid," povedal, ,,ako kazdy. A mozes mi tykat. Ako som povedal, som spravcom rokfortskych lesov, luk a hajov - ved o Rokforte vies vsetko." ,,Hm - nie, neviem," sepol Harry. Hagrid sa zatvaril zhrozene. ,,Mrzi ma to," dodal rychlo Harry. ,,Teba to mrzi?!" zahrmel Hagrid a zizal na Dursleyovcov, z ktorych zostali pomaly uz len tiene. ,,Ich by to malo mrziet! Viem, ze ti zhabali listy, no v zivote by som neveril, ze ti nepovedia o Rokforte! Ty si sa nikdy nepytal, kde sa to tvoji rodicia vsetko naucili?" ,,Ale co?" spytal sa Harry. ,,ZE VRAJ CO?!" zahrmel Hagrid. ,,Tak moment!" Vyskocil na rovne nohy. Akoby bola odrazu cela chatrc plna jeho hnevu. Dursleyovci sa krcili pri stene. ,,Chcete povedat," vrcal na nich, ,,ze tento chalan - tento chalan! - nevie vobec - ale VOBEC NIC?!" Harry mal pocit, ze tentoraz to uz trochu prehnal. Chodil predsa do skoly a az tak zle sa zas neucil. ,,Nahodou nieco viem," ozval sa. ,,Viem napriklad pocitat a tak." - 40 - Hagrid len mavol rukou a povedal: ,,Myslel som o nasom svete. O tvojom svete. O mojom svete. O svete tvojich rodicov." ,,O akom svete?" Hagrid vyzeral, akoby mal uz-uz explodovat. ,,DURSLEY!" zahucal. Stryko Vernon, hrozne bledy v tvari, cosi nezrozumitelne drmolil. Hagrid vrhol na Harryho divoky pohlad. ,,Musis predsa vediet, kto boli tvoja mamka a tatko," povedal. ,,Ze boli slavni. Ze ty si slavny." ,,Coze? Moja - moja mama a otec boli slavni?" ,,Ty nevies - ty nevies..." Hagrid si prehrabol prstami vlasiska a v nemom uzase civel na Harryho. ,,Ty nevies, kto si?" opytal sa po chvili. Strykovi Vernonovi sa podarilo najst strateny hlas. ,,Dost!" zavelil. ,,Uz aj prestante! Zakazujem vam, aby ste tomu chalanovi povedali co i len slovo!" Aj odvaznejsi muz ako stryko Vernon by sa veru roztriasol, keby nanho Hagrid pozrel takym zurivym pohladom. Ked prehovoril, z kazduckej slabiky bolo citit obrovsky hnev. ,,Vy ste mu to nepovedali? Vy ste mu nepovedali, co bolo v tom liste, co mu nechal Dumbledore? Bol som tu! Videl som, ako ho tam daval, Dursley! A vy ste mu za cele tie roky nepovedali ani n?" ,,Co mi mali povedat?" spytal sa Harry dychtivo. ,,PRESTANTE! ZAKAZUJEM VAM TO!" jacal stryko Vernon, akoby ho z koze drali. Teta Petunia od hrozy vykrikla. ,,Dajte sa vypchat, obaja," povedal Hagrid. ,,Harry - ty si carodejnik." Chvilu bolo ticho. Bolo pocut len buracanie mora a svistanie vetra. ,,Coze som?" nechapal Harry. ,,Carodejnik predsa," povedal Hagrid a znova si sadol na pohovku, ktora s vrzgotom klesla este o cosi nizsie, ,,a budes bohovsky dobry carodejnik, namojdusu, len co sa trochu zaucis. Kto mal taku mamku a tatka, musi byt minimalne taky dobry ako oni, no nie? Najvyssi cas, aby si si ten list precital." - 41 - Harry sa naciahol za zltkastou obalkou, na ktorej bolo smaragdovozelenou farbou napisane - do ruk pana Harryho Pottera, Dlazka, Chatrc na skale, More. Vytiahol z nej list a cital: ROKFORTSKA STREDNA SKOLA CARODEJNICKA Riaditel: ALBUS DUMBLEDORE (Merlinov rad prveho stupna, Doktor carodejnickych vied, Zasluzily carodej, Najvyssi sef Medzinarodnej carodejnickej konfederacie) Vazeny pan Potter, s potesenim Vam oznamujeme, ze ste boli prijaty na Rokfortsku strednu skolu carodejnicku. V prilohe Vam zasielame zoznam vsetkych ucebnic a skolskych pomocok. Skolsky rok sa zacina 1. septembra. Svoju sovu nam poslite najneskor do 31. jula. So srdecnym pozdravom Minerva McGonagallova zastupkyna riaditela Harrymu sa v hlave vyrojilo hadam tisic otazok naraz a nevedel, ktoru polozit ako prvu. Po niekolkych minutach zo seba vyjachtal: ,,Co to znamena, ze mam poslat svoju sovu?" ,,Smaria, celkom mi to vyfucalo z hlavy," plesol si Hagrid po cele takou silou, ze by to zvalilo aj kona, a z dalsieho vnutorneho vrecka kabata vytiahol sovu - naozajstnu, zivu, len trochu pokrkvanu dlhe brko a zrolovany pergamen. S jazykom medzi zubami napisal odkaz, ktory Harry medzitym cital hore nohami. - 42 - Vazeny pan profesor Dumbledore. Dal som Harrymu list, zajtra ideme nakupovat. Pocko hrozne. Dufam, ze u vas vsetko okej. Hagrid Hagrid odkaz zroloval, podal ho sove a ta ho schmatla do zobaka. Podisiel k dveram, otvoril ich a vyhodil sovu von do burky. Potom sa vratil, znova si sadol a tvaril sa, akoby to, co prave urobil, bolo take normalne ako telefonovat. Harry sa pristihol, ze ma otvorene usta, a rychlo ich zavrel. ,,Co som to hovoril?" opytal sa Hagrid, no v tej chvili stryko Vernon - tvar mal sice stale popolavu, no zdalo sa, ze je velmi nahnevany - podisiel ku kozubu. ,,Nikam nepojde!" vyhlasil. Hagrid sa uskrnul. ,,To by som sa teda kukol na toho mukla, co by mu v tom branil," povedal. ,,Koho?" nevydrzal Harry. ,,Mukla," vysvetloval Hagrid, ,,tak vravime ludom, co nevedia carovat. A ty mas, chlapce, smolu, ze si vyrastal v rodine tych najvacsich muklov pod slnkom." ,,Ked sme sa ho ujali, prisahali sme, ze s tymi vasimi nezmyslami raz a navzdy skoncujeme," povedal stryko Vernon, ,,prisahali sme, ze to z neho vytlcieme! Carodejnik, to by tak bolo!" ,,Vy ste to vedeli?" zacudoval sa Harry. ,,Vy ste vedeli, ze som carodejnik?" ,,Vedeli!" zvrieskla teta Petunia. ,,Vedeli! Samozrejme, ze sme to vedeli! Cim inym by si mohol byt, ked si mal za mater moju sibnutu sestru?! Aj ona kedysi dostala taky list, odisla na tu - tu skolu - a kazde prazdniny sa vracala domov s vreckami plnymi zabich vajicok a cajove salky premienala na potkany. Ja jedina som od zaciatku vedela, ze je strelena! Ale moja mama a otec nedali na nu dopustit, stale len, Lily sem, Lily tam, oni boli normalne hrdi na to, ze maju v rodine carodejnicu!" Zasekla sa, aby sa nadychla, a blabotala dalej. Zdalo sa, akoby to vsetko po cele roky v sebe dusila. - 43 - ,,Potom sa na skole zoznamila s tym Potterom, usla s nim, vydala sa zanho a mali teba, hned som vedela, ze budes urcite rovnako padnuty na hlavu ako oni. Rovnako - nenormalny - a potom, teda nehnevajte sa, da sa vyhodit do luftu a necha nam na krku teba!" Harry zbledol ako krieda. Len co sa trochu spamatal, opytal sa: ,,Vyhodit do luftu? Vraveli ste predsa, ze zomreli pri autonehode!" ,,PRI AUTONEHODE!" zahucal Hagrid a vyskocil tak zurivo, ze Dursleyovci znova odcupitali do svojho rohu. ,,Lily a James Potterovci by v zivote nezomreli pri nejakej autonehode! Neslychane! To je skandal! Harry Potter netusi, cim sa preslavil, a pritom jeho meno pozna u nas kazde male decko!" ,,Naozaj? A co take som urobil?" vyhrkol prekvapeny Harry. Z Hagridovej tvare razom vyprchal hnev. Odrazu vyzeral ustrachany. ,,Toto som teda fakt necakal," vzdychol si utrapene. ,,Ked mi Dumbledore povedal, ze mozem mat problemy, netusil som, co ma caka. Ach, Harry, neviem, ci som ja ten pravy, aby som ti to vysvetloval - no ale predsa - nemozes ist na Rokfort a nemat o nicom ani paru." Flochol po Dursleyovcoch jedovatym pohladom. ,,No, najlepsie fakt bude, ak ti to poviem - nemozem ti vsak povedat vsetko, ma to totiz hacik..." Hagrid si sadol, niekolko sekund hladel do ohna a potom pokracoval: ,,Cele to zacal - muz - muz, ktory sa volal - to je fakt hrozne, ze ho nepoznas, u nas kazdy vie..." ,,Ako sa vola?" ,,No - ak to nie je vylozene nutne, tak jeho meno radsej nevyslovim." ,,Preco?" ,,Smaria, Harry, ludia sa este furt boja. Je to pre mna tazke, namojdusu. Vies, bol to carodejnik, ktory sa stal... zlym. Takym zlym, ze az. Dokonca horsim. Horsim nez horsim. Volal sa..." Hagrid preglgol, no nevydal zo seba ani slova. ,,Nemozes to napisat?" navrhol Harry. ,,Ach - neviem, ako sa to pise. No dobre teda - Voldemort." Hagrid sa zachvel. ,,Nechci odo mna, aby som to povedal nahlas. Takze, tento - tento carodejnik si asi pred dvadsiatimi rokmi zacal zhanat partakov. Celkom mu to islo - daktori sa k nemu pridali, lebo sa bali, - 44 - ini tuzili po moci, lebo on jej mal fakt vela, vies. Boli to hrozne casy, Harry. Nevedel si, komu verit, nemohol si si ani pokecat s neznamymi carodejmi a carodejnicami... strasne veci sa diali, namojdusu. Mal moc nad vsetkymi. Jasne, ze niektori sa mu vzopreli - tych zabil. Hroznym sposobom. Jedinym bezpecnym miestom bol Rokfort. Zrejme preto, ze Dumbledore bol jediny, koho sa Ved-Vies-Kto bal. Skolu sa obsadit neodvazil, teda aspon zatial nie. No a tvoja mamka a tatko boli najlepsi carodejnici, akych som poznal. Svojho casu najlepsi studak a studacka na Rokforte! Je fakt zahadou, ze sa ich Ved-Vies-Kto nepokusil zlanarit na svoju stranu... asi vedel, ze si vazili Dumbledora a nedali by sa nahovorit na nic nekale. Mozno si, namojdusu, myslel, ze ich presvedci... mozno sa ich len potreboval zbavit. Skratka, vsetci vedia, ze jedneho dna sa zjavil v dedine, v ktorej byvali spolu s tebou, bolo to pred desiatimi rokmi, okolo Vsechsvatych. Mal si vtedy nieco vyse roka. Prisiel do vasho domu a... a..." Hagrid odrazu vytiahol velmi spinavu bodkovanu vreckovku a zacal do nej siakat, pricom trubil ako lodna sirena. ,,Pardon," ospravedlnoval sa. ,,Ale je to take smutne - mal som tvoju mamku a tatka rad, nepoznal som lepsich ludi, ako boli oni - no skratka... Ved-Vies-Kto ich zabil. A potom - a toto je fakt zahada - sa pokusil zabit aj teba. Bud chcel zahladit stopy, alebo uz zabijal len tak z pasie. Nikdy ti nebolo cudne, odkial mas to znamenie na cele? To totiz nie je obycajna jazva. Stava sa to vtedy, ked sa ta dotkne mocna, diabolska kliatba - ta zasiahla tvoju mamku i tatka a cely vas dom - no na teba neucinkovala, a preto si slavny, Harry. Nik z tych, ktorych sa rozhodol zabit, neprezil, nik okrem teba, a to uz skantril zopar spickovych carodejnikov a carodejnic - McKinnonovcov, Bonesovcov, Prewettovcov - ty si bol iba male babo, a prezil si." V Harryho dusi sa odohravalo cosi velmi smutne. Ked sa Hagridovo rozpravanie blizilo ku koncu, v mysli sa mu vynoril ten oslepujuci zablesk svetla, tentoraz ovela zretelnejsi nez kedykolvek predtym - a on sa, po prvy raz v zivote, rozpamatal aj na cosi ine, na prenikavy, chladny, surovy smiech. Hagrid ho smutne pozoroval. - 45 - ,,Sam som ta vytiahol z trosiek domu, Dumbledore mi to kazal. Doniesol som ta k tymto nicomnikom..." ,,To su vymysly," povedal stryko Vernon. Harry sa od laku strhol, celkom zabudol, ze Dursleyovci su stale tam. Strykovi Vernonovi sa zrejme vratila jeho odvaha. So zatatymi pastami uprene hladel na Hagrida. ,,Teraz ma dobre pocuvaj, chlapce," zavrcal, ,,uznavam, ze nie si ako ostatni chalani, no zrejme by stacil jeden poriadny vyprask a bol by si fit - a co sa tyka tvojich rodicov, boli to cvoci, to bez debaty, a svet sa pokojne zaobide aj bez nich - sami si o to koledovali, ked sa spriahli s tymi pochybnymi individuami - presne, ako som predpokladal, vzdy som vedel, ze sa to s nimi zle skonci..." V tej chvili Hagrid vyskocil z pohovky a vytiahol z kabata dotrhany ruzovy dazdnik. Namieril nim na stryka Vernona sta mecom so slovami: ,,Varujem ta, Dursley - bacha - este slovo..." Stryko Vernon sa zlakol, ze ho bradaty obor prepichne koncom dazdnika, a jeho odvaha akoby sa opat rozplynula. Pritisol sa chrbtom k stene a zmlkol. ,,No ved preto," fucal Hagrid a znova si sadol na divan, ktory sa tentoraz prehol az na podlahu. Harry mal plnu hlavu dotieravych otazok. ,,Ale co sa stalo s tym Vol..., teda - chcem povedat - s Ved-ViesKym?" ,,Dobra otazka, Harry. Vyparil sa. Odrazu bol fuc. V tu istu noc, ako sa ta pokusil skantrit. To ta preslavilo este viac. Je to fakt ta najvacsia zahada... bol coraz mocnejsi, coho sa teda zlakol? Niektori vravia, ze zomrel. Ja hovorim - somarina. Pochybujem, ze v nom zostalo tolko ludskosti, aby zomrel. Ini tvrdia, ze je niekde tu a caka na svoj cas, tomu vsak neverim. Ludia, co boli na jeho strane, sa k nam vratili. Niektori z nich su este vzdy akoby v tranze. Neviem, co by urobili, keby sa opat zjavil. Vacsina z nas si mysli, ze je este stale niekde tu, ale vsetku moc uz stratil. Je hrozne slaby na to, aby vladol. Harry, ty si ho skratka niecim odrovnal. V tu noc sa udialo cosi, s cim neratal - neviem, co to mohlo byt, namojdusu, ze nie, nik to nevie - ty si ho vsak dajako zastavil, tak to bolo." Hagrid hladel na Harryho s uctou a nehou, no namiesto toho, aby to Harryho tesilo a bol na seba hrdy, zmocnoval sa ho pocit, ze doslo - 46 - k akemusi hroznemu omylu. On a carodejnik? To urcite nie. Dudley ho predsa cely zivot mlatil a teta Petunia so strykom Vernonom mu iba nadavali. Keby bol naozaj carodejnikom, preco ich zakazdym, ked sa ho rozhodli zamknut v komore, jednoducho nepremenil na bradavicnate ropuchy? Ak sa mu podarilo premoct najmocnejsieho carodeja na svete, ako je mozne, ze Dudley donho neprestajne kopal ako do futbalovej lopty? ,,Hagrid," povedal potichu, ,,podla mna sa mylis. Ja urcite nie som carodejnik." No na jeho pocudovanie, Hagrid sa len spokojne usmieval. ,,Ty ze nie si carodejnik? Len si potrap hlavicku. Ked si sa bal, alebo si bol nastvany, nikdy si neurobil nieco nevysvetlitelne?" Harry sa zahladel do ohna. Zamyslel sa... nad vsetkymi tymi cudnymi vecami, ktore tetu a stryka tak rozculovali a ktore sa mu stavali, ked bol nahnevany ci nervozny... vtedy, ked ho nahanala Dudleyho banda a on, sam nevie ako, sa odrazu ocitol mimo ich dosahu... ked sa desil, ako pojde do skoly s tym otrasnym ucesom a z nicoho nic mu opat narastli vlasy... a ked ho nedavno Dudley udrel a vzapati dostal, co mu patri, Harry si vtedy vobec neuvedomil, ze to, co sa Dudleymu stalo, ma na svedomi on. Ved nanho pustil velhada americkeho. Harry sa na Hagrida usmial a ten sa cely rozziaril. ,,Vidis?" povedal Hagrid. ,,To by som sa na to kukol, aby Harry Potter nebol carodejnikom - len dockaj, aky budes na Rokforte slavny." Stryko Vernon sa vsak odmietol len tak lahko vzdat. ,,Nepovedal som vam uz raz, ze nikam nejde?" zasipel. ,,Pojde na Stonewallsku strednu a bude rad, ze je rad. Tie listy som cital, vsetky tie hluposti, co vraj potrebuje - carodejnicke knihy a palicky a..." ,,Ak tam chce ist, tak ani vypaseny mukel, ako si ty, mu v tom nezabrani," zavrcal Hagrid. ,,Zakazat synovi Lily a Jamesa Potterovcov, aby siel na Rokfort! Ste asi fakt na hlavu! Je tam zapisany, odkedy sa narodil. Bude studovat na najlepsej carodejnickej skole na svete. Sedem rokov tam a bude z neho fungl novy clovek. Bude medzi kamosmi rovnakej fajty, ako je on, chvalabohu, a pod ochranou Albusa Dumbledora, najlepsieho riaditela, aky kedy na Rokforte bol..." - 47 - ,,JA NEBUDEM PLATIT NEJAKEMU STAREMU SIBNUTEMU SOMAROVI ZA TO, ZE HO BUDE UCIT DAKE CARYMARY!" jacal stryko Vernon. No tentoraz zasiel pridaleko. Hagrid schytil dazdnik a rozkrutil ho nad hlavou. ,,NIKTO..." zahrmel, ,,NEBUDE - PREDO MNOU URAZAT - ALBUSA -DUMBLEDORA!" Svihol dazdnikom smerom na Dudleyho - zjavil sa zablesk fialoveho svetla, ozvala sa rana ako z dela, ostre zapistanie, a v nasledujucej chvili poskakoval Dudley na mieste, rukami si drzal tucny zadok a zavyjal od bolesti. Ked sa k nim obratil chrbtom, Harry zbadal, ze cez dierku v nohaviciach mu vytrca stoceny prasaci chvostik. Stryko Vernon zreval. Vtlacil Dudleyho a tetu Petuniu do druhej miestnosti. Ustedril Hagridovi este jeden ustrachany pohlad a zabuchol za sebou dvere. Hagridovi padol zrak na dazdnik a pohladkal si bradu. ,,Zase som stratil nervy," usudil skormutene, ,,aj tak mi to nevyslo. Chcel som ho premenit na prasa, no zrejme sa uz tak velmi na prasa podobal, ze nebolo co premienat." Spopod hunateho obocia ukradomky pozeral na Harryho. ,,Budem ti povdacny, ak o tom na Rokforte pomlcis," povedal. ,,Ja - hm - totiz, ako by som to, skratka, nesmiem velmi carovat. Dovolili mi len drobne kuzla, aby som sa dostal za tebou, dorucil ti ten list a tak - skratka poverili ma tou ulohou, lebo som..." ,,Preco nesmies carovat?" skocil mu Harry do reci. ,,No, vies - aj ja som chodil na Rokfort, ale - hm - pravdu povediac, vyhodili ma. V tretom rocniku. Zlomili mi carodejnicky prutik na dve polovice a tak. Ale Dumbledore mi dovolil robit hajnika. Super chlap, ten Dumbledore." ,,A preco ta vyhodili?" ,,Uz je neskoro a zajtra toho mame vyse hlavy," povedal Hagrid nahlas. ,,Vezmem ta do mesta, kupime knizky." Vyzliekol si hruby cierny kabat a prehodil ho cez Harryho. ,,Tymto sa prikry," dodal. ,,Ked sa bude trosku mrvit, nevsimaj si to, tusim som si v niektorom vacku nechal zopar mysiek." - 48 - P PIIA AT TA A K KA AP PIIT TO OL LA A SSIIK KM MA AU UL LIIC CK KA A Na druhy den rano sa Harry zobudil velmi zavcasu. Vedel, ze je uz svetlo, no oci mal stale zatvorene. ,,Bol to len sen," ubezpecoval sam seba. ,,Snivalo sa mi o obrovi, ktory sa vola Hagrid a prisiel mi oznamit, ze budem chodit do carodejnickej skoly. Ked otvorim oci, urcite budem doma v komore." Odrazu sa ozvalo hlasne klopanie. To klope na dvere teta Petunia, pomyslel si Harry. Stale vsak neotvaral oci, ten sen bol taky krasny. Klop. Klop. Klop. ,,No dobre," zasomral Harry, ,,uz idem." Posadil sa a Hagridov tazky kabat sa z neho zosuchol. Chatrc bola plna slnka, po burke ani stopy, na zlomenej pohovke spal sam Hagrid a na okno tukala pazurom sova. V zobaku drzala noviny. Harry sa postavil. Bol hrozne stastny, citil, akoby sa mu niekde vo vnutri naduval obrovsky balon. Prikrocil k oknu a otvoril ho dokoran. Sova vletela dnu a pustila noviny Hagridovi na hlavu, ten vsak spal dalej. Potom sa zniesla na zem a zautocila na Hagridov kabat. - 49 - ,,Prestan." Harry sa pokusal sovu odohnat, ale ta sa po nom zurivo ohnala zobakom a dalej sklbala za okraj kabata. ,,Hagrid!" zakrical Harry. ,,Je tu nejaka sova!" ,,Zaplat jej," zamrmlal Hagrid z pohovky. ,,Prosim?" ,,Chce, aby si jej zaplatil, ze priniesla noviny. Pozri sa do vackov." Ukazalo sa, ze Hagridov kabat sa sklada zo samych vreciek a v nich - zvazky klucov, broky, klbka motuzov, mentolove cukriky, cajove vrecuska... napokon sa Harrymu podarilo vytiahnut za hrst akychsi cudnych minci. ,,Daj jej pat knutov," povedal Hagrid ospalo. ,,Akych knutov?" ,,To su tie male bronzove." Harry odpocital pat drobnych bronzovych minci, sova natrcila paprcu a Harry jej vlozil peniaze do kozeneho vrecuska, ktore mala priviazane o nohu. Potom odletela cez otvorene okno von. Hagrid si hlasno zivol, posadil sa na pohovke a zacal sa natahovat. ,,Mali by sme vyrazit, Harry, mame toho kopec na praci, pojdeme do Londyna a kupime vsetko, co potrebujes do skoly." Harry obracal v ruke carodejnicke mince a prezeral si ich. Odrazu mu cosi prebleslo hlavou a on mal pocit, akoby ten balon v jeho vnutri z nicoho nic praskol. ,,Hm - Hagrid?" ,,No?" vzdychol Hagrid, ktory si prave obuval obrovske bagance. ,,Ale ja nemam peniaze - a pocul si, co povedal vcera stryko Vernon... carodejnicku skolu mi platit nebude." ,,Kasli na to," povedal Hagrid, vstal a skrabal sa na hlave. ,,Si myslis, ze ti rodicia nic nenechali?" ,,Ale ved im znicili dom..." ,,Zlato predsa nebudu mat doma! Takze najskor skocime do Gringottbanky. To je carodejnicka banka. Daj si parok, smakuju aj studene a ja by som okusil aj z tej vcerajsej torty." ,,Carodejnici maju banky?" ,,Len jednu. Gringottbanku. Robia v nej skriatkovia." - 50 - Harrymu od prekvapenia vypadol parok z ruky. ,,Skriatkovia?" ,,Hej - len cvok by ju chcel vylupit, to ti teda poviem. So skriatkami si nikdy nezacinaj, Harry. Ak si chces nieco fakt dobre zasit, Gringottbanka je tym najbezpecnejsim miestom na svete - no, mozno okrem Rokfortu. Aj tak tam musim nieco Dumbledorovi vybavit. Sluzobne." Hagrid hrdo vypal hrud. ,,Vsetko dolezite vybavujem prenho furt iba ja. Mal som ist po teba - mam vybrat cosi z Gringottbanky - on skratka vie, ze na mna sa fakt da spolahnut. Mas vsetko? Tak vyrazame." Harry vysiel za Hagridom pred chatrc. Obloha bola takmer jasna a more sa trblietalo v lucoch slnka. Cln, ktory prenajal stryko Vernon, bol este stale tam, no plny vody. ,,Ako si sa sem dostal?" opytal sa Harry a rozhliadal sa, ci niekde neuvidi dalsi cln. ,,Priletel som," povedal Hagrid. ,,Priletel?" ,,Hej - ale naspat pojdeme na tomto tu. Teraz, ked mam teba, uz carovat nesmiem." Vliezli do clna a Harry cely cas nespustal z Hagrida oci, snazil sa predstavit si, ako leti. ,,No ze by sa mi dvakrat chcelo veslovat..." Hagrid pozrel ukradomky na Harryho. ,,Keby som - hm - vedel, ako to urychlit, sak o tom na Rokforte nikomu nepovies?" ,,Jasne, ze nie," odvetil Harry, ktory sa nevedel dockat, kedy konecne uvidi nejake kuzlo. Hagrid opat vytiahol ruzovy dazdnik, dva razy nim poklepal o bok clna a uz ficali smerom k pevnine. ,,Preco by som bol cvok, keby som chcel vylupit Gringottbanku?" spytal sa Harry. ,,Su tam totiz same kuzla," odvetil Hagrid a rozbaloval si noviny. ,,Tie najtajnejsie trezory strazia draky. A potom musis vediet cestu - Gringottbanka je stovky kilometrov pod Londynom, chapes. Hlboko pod metrom. Aj keby sa ti podarilo daco slohnut, kym by si sa dostal von, zdochol by si od hladu." Harry sedel a rozmyslal a Hagrid zatial cital noviny, Noveho Proroka. Harry sa od stryka Vernona naucil, ze ludi vtedy treba nechat na pokoji, bolo to vsak prenho velmi tazke, v zivote nemusel bojovat s tolkymi otazkami. - 51 - ,,Ministerstvo magie to ako vzdy pokaslalo," zahundral Hagrid a obratil stranu. ,,To existuje aj Ministerstvo magie?" vyhrklo z Harryho. ,,Jasnacka," odvetil Hagrid. ,,Chceli za ministra Dumbledora, no ten z Rokfortu nikdy neodide, tak to dostal stary Kornelius Fudge. Co moze, pokafre. Kazde rano vysle za Dumbledorom sovu, lebo potrebuje poradit." ,,A co robi take Ministerstvo magie?" ,,No, ich hlavnou ulohou je udrzat pred muklami v tajnosti, ze v krajine ziju este furt carodejnici a carodejnice." ,,Ale preco?" ,,Preco? Smaria, Harry, kazdy by chcel vsetko riesit kuzlami. A my chceme svaty pokoj." V tej chvili cln zlahka narazil o molo. Hagrid zlozil noviny a obaja vyliezli po kamennych schodoch na ulicu. Kracali mesteckom smerom k stanici a okoloiduci vyvalovali na Hagrida oci. Harry sa im veru necudoval. Nielenze bol trikrat vyssi ako ostatni ludia, neustale sa zastavoval a ukazoval na celkom bezne veci, napriklad na parkovacie hodiny, a nahlas vravel: ,,Kukni, Harry. Co len ti muklovia nevymyslia!" ,,Hagrid," fucal Harry, ktory musel po cely cas bezat, aby mu stacil, ,,naozaj su v Gringottbanke draky?" ,,Hovori sa to," odpovedal Hagrid. ,,Smaria, jak ja by som takeho draka hrozne chcel!" ,,Naozaj?" ,,Tuzil som po nom uz ako male decko - a, uz sme tu." Vosli do stanicnej haly. Vlak do Londyna odchadzal o pat minut. Hagrid, ktory sa nevyznal v ,,muklovskych prasulach", ako ich nazval, podal bankovky Harrymu, nech kupi listky on. Ludia z nich nespustali oci. Hagrid zabral dve sedadla a pustil sa do pletenia cohosi, co vyzeralo ako kanarikovozlty cirkusovy stan. ,,Mas pri sebe ten list, Harry?" opytal sa a pritom pocital ocka. Harry vybral z vrecka pergamenovu obalku. ,,Fajn," povedal Hagrid. ,,Je tam zoznam vsetkeho, co potrebujes." Harry rozlozil druhy harok papiera, ktory si vcera v noci nevsimol, a zacal citat: - 52 - ROKFORTSKA STREDNA SKOLA CARODEJNICKA ROVNOSATA Studenti prveho rocnika potrebuju: 1 Tri pracovne habity obycajne (cierne) 2 Jeden spicaty klobuk hladky na bezne nosenie (cierny) 3 Jeden par ochrannych rukavic (z dracej koze alebo podobneho materialu) 4 Jeden plast zimny (cierny so striebornym lemom) Ziaci musia mat vsetky veci oznacene menovkami UCEBNICE Kazdy student musi mat nasledovne ucebnice: Miranda Goshawkova Vseobecna prirucka kuziel (stupen 1) Batholda Bagshotova Dejiny magie Adalbert Waffling Teoria carovania Emeric Switch Ucebnica transfiguracie pre zaciatocnikov Phyllida Sporeova Tisic zazracnych bylin a hub Arsenius Jigger Carovne odvary a elixiry Newt Scamander Nadprirodzene bytosti a ich vyskyt Quentin Trimble Temne sily: Prirucka sebaobrany DALSIE POMOCKY l carodejnicky prutik l kotlik (cinovy, velkost 2) l sada sklenenych alebo kristalovych flasticiek l dalekohlad l mosadzne vahy Studenti si mozu priniest sovu ALEBO macku ALEBO ropuchu - 53 - UPOZORNUJEME RODICOV, ZE ZIACI PRVEHO ROCNIKA NESMU NOSIT DO SKOLY VLASTNE METLY ,,A to vsetko dostaneme kupit v Londyne?" spytal sa Harry zacudovane. ,,Musis len vediet kde," povedal Hagrid. Harry este nikdy nebol v Londyne. Hagrid sa sice tvaril, ze vie, kam ide, no zjavne nebol zvyknuty ist ta normalnou cestou. Zasekol sa v turnikete pri vstupe do metra a nahlas nadaval, ze sedadla su prilis male a vlaky jazdia prilis pomaly. ,,Nechapem, ako sa muklovia dokazu zaobist bez carovania," vyhlasil, ked vystupovali po stojacich pohyblivych schodoch, ktore ustili na rusnu ulicu lemovanu obchodmi. Hagrid bol taky obrovsky, ze si pomerne lahko kliesnil cestu davom; Harry nemusel robit nic, len sa drzat tesne za nim. Minali knihkupectva, obchody s cedeckami, hamburgerove restauracie, kina, no nikde nebolo vidno obchod, v ktorom by sa dali kupit carodejnicke prutiky. Bola to celkom obycajna ulica s celkom obycajnymi ludmi. Naozaj je mozne, aby boli hlboko pod nimi zakopane kopy carodejnickeho zlata? Naozaj existuju obchody, v ktorych predavaju carodejnicke knihy a lietajuce metly? Nie je to opat len nejaka pasca, ktoru nanho nastrazili Dursleyovci? Keby Harry nevedel, ze Dursleyovcom absolutne chyba zmysel pre humor, mozno by tomu aj uveril; vsetko, co mu Hagrid dosial povedal, bolo vskutku neuveritelne, no Harry stale nemal dovod neverit mu. ,,Tu je to," povedal Hagrid a ostal stat pred vchodom s napisom ,Deravy kotlik'. ,,Vychyrene miestecko." Stali pred malou, osumelou krcmou. Keby Hagrid na nu neukazal, Harry by si ju vobec nevsimol. Ludia prechadzali okolo nej, no nevenovali jej ani najmensiu pozornost. Pohlad vsetkym sklzol z obrovskeho knihkupectva na obchod s cedeckami, akoby Deravy kotlik, ktory bol medzi nimi, ani nezbadali. Harryho sa zmocnil cudny pocit, ze tu krcmu vidia len oni dvaja s Hagridom. Rozhodol sa, ze to Hagridovi povie, no ten prave zamieril dnu. Na to, ze to bolo vychyrene miesto, posobil vnutrajsok dost tmavo a spustnuto. V rohu sedelo niekolko starych zien, ktore popijali z - 54 - malickych poharikov sherry. Jedna z nich fajcila dlhu fajku. Nejaky drobny muzik so spicatym klobukom sa rozpraval so starym barmanom, ktory bol takmer holohlavy a vyzeral ako bezzuby mroz. Ked vosli, tlmena vrava utichla. Zdalo sa, ze Hagrida tu kazdy pozna. Vsetci mu kyvali a usmievali sa nanho, a barman sa hned naciahol za poharikom so slovami: ,,Ako obycajne, Hagrid?" ,,Nemozem, Tom, som tu sluzobne," povedal Hagrid a tlapol Harryho obrovskou dlanou po pleci, az sa mu podlomili kolena. ,,Paneboze," vzdychol barman, nespustajuc oci z Harryho. ,,Nie je to - je to vobec...?" V Deravom kotliku odrazu zavladlo ticho ako v hrobe. ,,Ja to neprezijem," sepkal stary barman, ,,Harry Potter... aka to cest." Vysiel spoza baru, nahlivo pristupil k Harrymu a so slzami v ociach mu chytil ruku. ,,Vitajte opat u nas, pan Potter, vitajte u nas." Harry nevedel, co na to povedat. Vsetky oci sa upierali nanho. Starena v rohu bafkala dalej a vobec si nevsimla, ze jej fajka vyhasla. Hagrid bol od pychy celkom bez seba. Vzapati sa zo vsetkych stran ozvalo vrzganie stoliciek a Harry sa pristihol, ze si podava ruky so vsetkymi navstevnikmi Deraveho kotlika. ,,Doris Crockfordova, pan Potter, nemozem uverit, ze som vas naozaj stretla." ,,Som na vas hrdy, pan Potter, som na vas naozaj velmi hrdy." ,,Vzdy som tuzil potriast vam rukou - je to pre mna obrovska cest." ,,Nevyslovne ma tesi, pan Potter, moje meno je Diggle, Dedalus Diggle." ,,Vas som uz videl!" zvolal Harry a Dedalusovi Digglovi od sameho vzrusenia spadol klobuk. ,,Raz ste sa mi poklonili v obchode." ,,On si to pamata!" vykrikol nateseny Dedalus Diggle a rozhliadal sa okolo seba. ,,Poculi ste to? On si ma pamata!" Potriasaniu ruk nebolo konca-kraja - Doris Crockfordova sa dokonca niekolkokrat vratila, aby si to zopakovala. K Harrymu si razil cestu velmi nervozny, bledy mladik. Jednym okom mu sklbalo. - 55 - ,,Profesor Quirrell!" zvolal Hagrid. ,,Harry, profesor Quirrell bude jednym z tvojich ucitelov na Rokforte." ,,P-p-potter," vykoktal zo seba profesor Quirrell a schmatol Harryho za ruku, ,,s-som v-velmi stastny, ze v-vas p-poznavam." ,,Ktory predmet ucite, pan profesor?" ,,O-obranu proti c-ciernej magii," zahundral profesor Quirrell, akoby na to radsej ani nechcel mysliet. ,,T-to nie je n-nic pre vas, vsak, P-potter?" zasmial sa nervozne. ,,Z-zrejme ste na n-nakupoch, ci nie? Ja s-som si p-prisiel kupit n-najnovsiu knihu o u-upiroch." Zdalo sa, akoby ho uz samotna zmienka o knihe riadne vydesila. No ostatni nedovolili, aby si profesor Quirrell ukoristil Harryho len pre seba. Trvalo dobrych desat minut, kym sa zvital so vsetkymi. Napokon sa Hagridovi predsa len podarilo neutichajucu vravu prerusit. ,,Musime ist - mame toho vela. Pod, Harry." Doris Crockfordova este raz potriasla Harrymu rukou a Hagrid ho vyviedol cez bar na maly dvor obohnany murom, kde nebolo nic, len jeden kontajner na smeti a burina. Hagrid pozrel na Harryho, na tvari usmev od ucha k uchu. ,,Nevravel som? No vidis, ze si slavny. Aj profesor Quirrell sa rozklepal, ked ta videl - aj ked, pravdu povediac, on sa klepe furt." ,,To je stale taky nervozny?" ,,Hej, stale. Chudacisko. Super hlava. Kym studoval len knizky, bol okej, no potom sa vybral na rok do sveta, aby si overil, ako je to naozaj... Najprv vraj v Ciernom lese natrafil na upirov a potom sa skaredo posekal s nejakou jezibabou - skratka, odvtedy uz nie je tym, cim byval. Ma paniku zo studakov i z predmetu, ktory uci - kam som zas dal ten dazdnik?" Upiri? Jezibaby? Harry mal z toho v hlave uplny mis-mas. Hagrid medzitym odpocitaval tehly v murovanej stene nad smetiakom. ,,Tri zhora... dve zboku..." hundral si sam pre seba. ,,Fajn, ustup, Harry." Tri razy poklepal spickou dazdnika po murovanom plote. Tehla, ktorej sa dotkol, sa zachvela - skrutila - v jej strede sa objavila mala dierka - ta sa zvacsovala a zvacsovala - a o chvilu vznikol obrovsky otvor, dost velky aj pre Hagrida, a za nim bolo vidno uzku klukatu ulicku dlazdenu macacimi hlavami a miznucu kdesi v nedohladne. - 56 - ,,Vitaj," povedal Hagrid, ,,v Sikmej ulicke." Ked videl Harryho uzas, spokojne sa uskrnul. Presli otvorom na druhu stranu. Harry sa pozrel cez plece a videl, ako sa otvor okamzite zacal zmensovat, az zmizol a na jeho mieste zostala opat len murovana stena. Ziarive luce slnka dopadali na hromadu kotlikov pred najblizsim obchodom. KOTLY A KOTLIKY -VSETKY VELKOSTI - MEDENE, MOSADZNE, CINOVE, STRIEBORNE - SAMOMIESACIE SKLADACIE, hlasal napis nad vchodom. ,,Tu ti daky kupime," povedal Hagrid, ,,no najskor vyberieme tie prasule." Harry si v duchu zelal, aby mal aspon o styri pary oci viac. Kracal ulickou a vykrucal hlavu vsetkymi smermi, chcel vidiet odrazu vsetko: obchody, tovar vylozeny vonku, nakupujucich ludi. Pred apatiekou stala tucna zena, neveriacky krutila hlavou, a ked prechadzali popri nej, zaculi, ako vravi. ,,Dracia pecen, sedemnast siklov za uncu, oni sa vari zblaznili..." Z tmaveho obchodika s napisom SOVY KAZDEHO DRUHU PLAMIENKY, MYSIARKY, SOVY LESNE, HNEDE, SNEZNE sa ozvalo tiche, tlmene hukanie. Niekolko chlapcov priblizne v Harryho veku stalo pred vykladom s metlami s no smi pritisnutymi o sklo. ,,Ty brdo," povedal jeden z nich, ,,novy Nimbus 2000 - najrychlejsi zo vsetkych..." Boli tam obchodiky, v ktorych predavali habity, obchody, kde predavali dalekohlady a cudesne strieborne nastroje, ake Harry nikdy predtym nevidel, vyklady s obrovskymi sudmi a v nich netopierie oblicky a uhorie oci, vyklady, v ktorych na obrovskych kopach lezali carodejnicke knihy, brka, rolky pergamenoveho papiera, flasticky s elixirmi, globusy Mesiaca... ,,Gringottbanka," oznami Hagrid. Stali pred vysokou snehobielou budovou, ktora sa tycila vysoko nad malymi obchodikmi. A tam pri nalestenej bronzovej brane stal v purpurovo-zlatej uniforme... ,,Hej, to je skriatok," povedal potichu Hagrid, ked sa po bielych kamennych schodoch blizili rovno k nemu. Skriatok bol asi o hlavu nizsi nez Harry. Mal tmavohnedu mudru tvar, spicatu bradu a Harry si vsimol, ze ma velmi dlhe prsty a chodidla. Ked vchadzali dnu, skriatok sa uklonil. Ocitli sa pred dalsou branou, tentoraz striebornou, nad ktorou bol vytepany napis: - 57 - Vstup, cudzinec, bud vsak slusny host, nech nezmocni sa ta chamtivost - ten, kto vezme, co mu nepatri, navzdy vypadava z cestnej hry, a ak pod podlahou stoj co stoj chces najst poklad, ktory nie je tvoj, zlodej, vystraha znie hoci stokrat: To, co najdes, nebude len poklad. ,,Ako som povedal, len cvok by ju chcel vyrabovat," poznamenal Hagrid. Ked vchadzali do striebornej brany, uklonili sa im dalsi dvaja skriatkovia a hned nato sa ocitli v priestrannej hale vykladanej mramorom. Za dlhociznym pultom sedelo na vysokych stolickach asi sto skriatkov - pisali do uctovnych knih, vazili na mosadznych vahach mince, skumali monoklami vzacne kamene. Z haly viedlo nespocetne vela dvier a dalsi skriatkovia nimi neprestajne sprevadzali ludi von a dnu. Hagrid s Harrym sa postavili k okienku. ,,Bre rano," prihovoril sa Hagrid volnemu skriatkovi. ,,Radi by sme vybrali nejake peniaze z trezoru Harryho Pottera." ,,Mate klucik, pane?" ,,Hej, tu niekde," povedal Hagrid a zacal na pult vykladat obsah vreciek, pricom roztrusil za hrst polamanych, plesnivych psich sucharov na cislice v skriatkovej knihe. Skriatok zvrastil nos. Harry si vsimol, ze skriatok po jeho pravej strane vazi rubiny, velke ako zerave uhliky. ,,Mam ho," oznamil vitazoslavne Hagrid a v ruke drzal maly, zlaty klucik. Skriatok si ho prezrel skumavym pohladom. ,,Zda sa, ze je v poriadku." ,,A mam tu aj list od profesora Dumbledora," povedal Hagrid dolezito a vypal hrud. ,,Tyka sa tej veci ohladne Ved-Viete-Koho v trezore sedemstotrinast." Skriatok si list pozorne precital. ,,Velmi spravne," povedal a podal ho spat Hagridovi, ,,zavolam vam niekoho, kto vas dovedie k obom trezorom. Griphook!" - 58 - Griphook bol tiez skriatok. Hagrid si vsetky tie psie suchare napchal opat do vreciek a spolu s Harrym nasledovali Griphooka k jednym z dveri. ,,Co ma Ved-Vies-Kto v trezore sedemstotrinast?" spytal sa Harry. ,,To ti, namojdusu, nemozem povedat," odvetil Hagrid tajnostkarsky. ,,Je to fakt tajne. Sluzobne tajomstvo. Dumbledore mi veri. Nechcem prist o robotu." Griphook im pridrzal dvere. Harry, ktory cakal este viac mramoru, bol prekvapeny. Ocitli sa v uzkom kamennom tuneli, ktory osvetlovali horiace fakle. Chodba sa prudko zvazovala a na zemi boli male kolajnice. Griphook zapiskal a odrazu sa k nim zospodu prirutil maly vozik. Vliezli donho - Hagrid s mensimi problemami - a vystartovali. Najskor leteli spletou klukatych cesticiek. Harry sa pokusal zapamatat si, kadial idu - dolava, doprava, doprava, dolava, na trojcesti rovno, doprava, dolava - no nepodarilo sa mu to. Hrkotajuci vozik zrejme sam vedel, kadial ma ist, pretoze Griphook ho neriadil. Harryho stipali oci od ladoveho vzduchu, ktory cestou rozrazali, no drzal ich stale otvorene. Raz sa mu zazdalo, ze na konci jednej z bocnych chodieb zazrel ohen, rychlo sa obzrel, ci neuvidi draka, no uz bolo neskoro - leteli strmhlav coraz nizsie popri podzemnom jazierku, kde zo zeme i zo stropu rastli obrovske stalaktity a stalagmity. ,,Nikdy neviem," snazil sa Harry prekricat rachot vozika, ,,aky je rozdiel medzi stalagmitom a stalaktitom." ,,Stalagmity sa pisu s ,m'," povedal mu Hagrid. ,,A radsej sa ma uz na nic nepytaj, asi budem vracat." Bol naozaj velmi zeleny, a ked napokon vozik zastal pri malych dverach v bocnej chodbe, Hagrid vystupil a musel sa opriet o stenu, lebo sa mu hrozne podlamovali kolena. Griphook odomkol dvere. Vyvalil sa z nich zeleny dym a len co sa rozplynul, Harry ostal stat ako prikovany. Vnutri boli haldy zlatych minci, stlpy striebornych minci a kopy malych bronzovych knutov. ,,To vsetko je tvoje," usmial sa Hagrid. Vsetko jeho - neuveritelne. Dursleyovci o tomto zarucene nevedeli, inak by mu to uz davno zhabali. Ako casto sa len stazovali, - 59 - kolko ich Harry stoji penazi! A po cely ten cas mu patrilo obrovske bohatstvo, pochovane kdesi hlboko pod Londynom. Hagrid pomohol Harrymu naplnit vrece. ,,Tie zlate su galleony," vysvetloval mu. ,,Sedemnast striebornych siklov je jeden galleon a dvadsatstyri knutov je jeden sikel, jednoduche jak facka. To ti vystaci na rok-dva a ostatne nechame tu." Obratil sa ku Griphookovi. ,,Este trezor sedemstotrinast a mozeme ist, prosim, trochu pomalsie?" ,,Marne len jednu rychlost," odvetil Griphook. Tentoraz isli este hlbsie a este rychlejsie. Hnali sa ostrymi zakrutami a vzduch bol coraz studensi. Ked frcali ponad podzemnou roklinou, Harry sa nahol, aby videl, co je tam dolu na tmavom dne, no Hagrid zaupel a vtiahol ho za golier naspat. Trezor sedemstotrinast nemal klucovu dierku. ,,Zostante tu," prikazal im Griphook dolezito. Dobol dlhym prstom jemne do dveri a tie sa okamzite rozplynuli. ,,Ak sa o toto pokusi niekto iny ako skriatok Gringottbanky, vtiahne ho to dovnutra a zostane tam uvazneny," vysvetlil Griphook. ,,Ako casto kontrolujete, ci je niekto vnutri?" opytal sa Harry. ,,Asi raz za desat rokov," povedal Griphook a skodoradostne sa uskrnul. Harry bol presvedceny, ze v tomto maximalne zabezpecenom trezore musi byt nieco naozaj mimoriadne, dychtivo sa naklonil, ocakavajuc, ze uvidi prinajmensom nejake obrovske diamanty - no v prvom momente sa mu zdalo, ze tam nie je nic. Potom si vsak vsimol, ze na zemi lezi akysi obchytany balicek zabaleny v baliacom papieri. Hagrid ho zodvihol a strcil hlboko do vnutorneho vrecka. Harry hrozne tuzil dozvediet sa, co to je, no rozhodol sa, ze sa nebude vypytovat. ,,Tak hor sa spat do toho pekelneho vozika, len sa mi cestou neprihovarajte, bude lepsie, ak budem mat zatvorene usta," povedal Hagrid. Absolvovali este jednu divoku jazdu vozikom a odrazu stali pred Gringottbankou a zmurili do slnka. Harry mal plne vrece penazi a nevedel, kam prv. Nepotreboval vediet, kolko galleonov je jedna libra, aj bez toho sa dovtipil, ze tolko penazi, co prave teraz drzi, nemal dokopy za cely svoj zivot - tolko nemal dokonca ani Dudley. - 60 - ,,Najskor skocime po rovnosatu," povedal Hagrid a kyvol hlavou smerom k napisu MADAM MALKINOVA - HABITY NA KAZDU PRILEZITOST. ,,Pocuj, Harry, vadilo by ti, keby som si zaskocil na poharik do Deraveho kotlika? Nenavidim tie voziky v Gringottbanke." Vyzeral, ze mu je este stale zle, takze Harry vstupil do obchodu madam Malkinovej sam a bol veru velmi nervozny. Madam Malkinova bola zhrbena, usmievajuca sa jezibaba, odeta vo fialovom plasti. ,,Na Rokfort, srdiecko?" opytala sa, skor nez stihol Harry nieco povedat. ,,Mame tu, co len chces - obsluhujeme prave tamtoho mladeho muza." V zadnej casti obchodu stal na samliku chlapec s bledou, spicatou tvarou a dalsia jezibaba mu prave spendlikmi skracovala dlhy cierny habit. Madam Malkinova postavila Harryho na vedlajsi stolcek, cez hlavu mu prevliekla dlhy habit a zacala mu ho skracovat na spravnu dlzku. ,,Ahoj," pozdravil ho ten druhy chlapec, ,,aj ty ides na Rokfort?" ,,Ano," odvetil Harry. ,,Ocko mi vedla zhana knizky a mamicka sa isla pozriet na koniec ulice na prutiky," povedal chlapec znudenym, afektovanym hlasom. ,,A potom ich prinutim, aby sa sli so mnou pozriet na pretekarske metly. Nechapem, preco prvaci nemozu mat svoje metly. Asi ocka presvedcim, aby mi nejaku kupil, a potom ju tam dajako prepasujem." Harrymu strasne pripominal Dudleyho. ,,Ty mas vlastnu metlu?" ,,Nie," odvetil Harry. ,,A hras vobec metlobal?" ,,Nie," odvetil opat Harry a rozmyslal, co to ten metlobal, preboha, je. ,,Ja ano, - ocko povedal, ze by bol zlocin, keby ma nevybrali do fakultneho druzstva, a musim povedat, ze s nim stopercentne suhlasim. Vies uz, na ktoru fakultu pojdes?" ,,Nie," odvetil Harry a z minuty na minutu si pripadal ako coraz vacsi tupec. - 61 - ,,No, nikto sice dopredu nevie, kam ho zaradia, ale ja budem urcite v Slizoline, chodila tam cela nasa rodina - len si predstav, ze by ma dali do Biflomoru, to by som sa hned zbalil a odisiel, ty nie?" ,,Hmmm," vyslo z Harryho, hoci tuzil povedat nieco ovela zaujimavejsie. ,,Hej, pozri sa na toho chlapa!" vykrikol chlapec a kyvol hlavou smerom k vykladu. Vonku pred obchodom stal Hagrid, uskrnal sa na Harryho a otrcal dve velke zmrzliny, aby mu naznacil, ze nemoze ist dnu. ,,To je Hagrid," vysvetloval Harry, cely stastny, ze vie nieco, co ten chlapec nevie. ,,Pracuje v Rokforte." ,,A," vzdychol si chlapec, ,,pocul som o nom. Robi tam sluhu, ci daco take, nie?" ,,Hajnika," opravil ho Harry. Ten chalan sa mu pacil coraz menej. ,,Ach, ano, mas pravdu. Pocul som, ze je to taky primitiv - zije v chatrci na skolskom pozemku, kazdu chvilu sa ozerie, a ked sa pokusi carovat, podpali si vlastnu postel." ,,Podla mna je skvely," povedal Harry odmerane. ,,To nemyslis vazne?" uskrnul sa chlapec. ,,A preco je tu s tebou? Kde mas rodicov?" ,,Zomreli," povedal Harry usecne. Nechcelo sa mu pustat s tym chalanom do hlbsej debaty. ,,To ma mrzi," povedal ten chalan, no vobec to tak nevyznelo. ,,Ale patrili k nam, vsak?" ,,Obaja boli carodejnici, ak si myslel na to." ,,Osobne si myslim, ze tych druhych by tam nemali vobec prijimat, co ty na to? Su ini ako my, boli celkom inak vychovavani. Niektori z nich dokonca o Rokforte po prvy raz poculi, az ked im prisiel ten list zo skoly. Podla mna by tam mali chodit len deti zo starych carodejnickych rodin. Ozaj, ako sa vlastne volas?" Skor ako stihol Harry otvorit usta, ozvala sa madam Malkinova: ,,Hotovo, zlatko," a Harry, ktoreho ani prinajmensom nemrzelo, ze chlapcovi neodpovedal, zoskocil zo samlika na zem. ,,Uvidime sa teda na Rokforte," povedal chlapec afektovane. Harry mlcky lizal zmrzlinu, co mu Hagrid kupil (cokoladovomalinovu so sekanymi orieskami). ,,Je ti nieco?" opytal sa Hagrid. - 62 - ,,Nie, nic," zaklamal Harry. Zastavili sa, aby kupili este pergamenovy papier a brka. Harry objavil atrament, ktory meni pri pisani farbu, a to mu trochu zdvihlo naladu. Ked vysli z obchodu, opytal sa: ,,Hagrid, co je to metlobal?" ,,Smaria, Harry, furt zabudam, ako malo toho vies - ved ty nemas sajnu, co je to metlobal!" ,,Nerob mi to este tazsie," prosil ho Harry. A porozpraval Hagridovi o bledom chlapcovi z obchodu madam Malkinovej. ,,... a este povedal, ze deti z muklovskych rodin by vobec nemali prijimat..." ,,Ty nie si z muklovskej rodiny. Keby vedel, kto si - ak ma rodicov carodejnikov, urcite o tebe velakrat pocul - ved si to v Deravom kotliku zazil. Ten o tom figu borovu vie, najlepsi ludia, ktorych som poznal, boli prave ti, co vyrastali medzi samymi muklami - vezmi si len svoju mamku! A aku ma segru!" ,,Co je to teda ten metlobal?" ,,To je taky nas sport. Carodejnicky sport. Nieco - ako futbal u muklov - u nas sleduje metlobal kazdy - hrava sa v lufte, na metlach, so styrmi loptami - no, pravdu povediac, pravidla su trochu zlozite." ,,A co je to Slizolin a Biflomor?" ,,Fakulty. Su styri. Kazdy tvrdi, ze v Biflomore su tie najvacsie polena, ale..." ,,Tak to budem zarucene v Biflomore," vzdychol si Harry smutne. ,,Vzdy lepsie v Biflomore ako v Slizoline," riekol Hagrid namrzene. ,,Vsetci carodejnici a carodejnice zo Slizolinu sa skor ci neskor zopsuli. Aj Ved-Vies-Kto tam chodil." ,,Vol..., teda, Ved-Vies-Kto chodil na Rokfort?" ,,Pred mnohymi a mnohymi rokmi," povedal Hagrid. Skolske ucebnice kupili v obchode s napisom CARODEJNICKA LITERATURA PRE MALYCH I VELKYCH, kde boli od zeme az po strop samucicke knihy; knihy hrube ako obrubniky a viazane v kozi; knihy malicke ako postove znamky s hodvabnym obalom; knihy so samymi cudnymi znakmi a zopar knih, ktore nemali vnutri vobec nic. Dokonca i Dudley, ktory v zivote nic neprecital, by si urcite rad na niektoru z nich siahol. Hagrid musel Harryho doslova tahat od knihy profesora Vindictusa Viridiana Zaklinadla a protizaklinadla (Zacaruj priatelov a poplet hlavy nepriatelom pomocou - 63 - najnovsich kuziel, ako su: Strata vlasov, Huspeninove nohy, Zviazany jazyk a mnoho, mnoho dalsich). ,,Chcem zistit, ako zacarovat Dudleyho." ,,Netvrdim, ze to nie je bomba napad, ale cary mozes medzi muklami pouzivat len za fakt velmi mimoriadnych okolnosti," poznamenal Hagrid. ,,No pravdu povediac, aj tak by ti tie kuzla boli nanic, musis sa este vela ucit, aby si ich zvladol." Hagrid nedovolil Harrymu kupit si kotlik z rydzeho zlata (,,V pokynoch pisu, ze ma byt cinovy"), zohnali vsak nadherne vahy na vazenie prisad do elixirov a skladaci mosadzny dalekohlad. Potom navstivili apatieku, ktora ho fascinovala uz len kvoli neznesitelnemu smradu v nej - akejsi zmesi pokazenych vajicok a zhnitej kapusty. Na zemi lezali sudy plne mazlavej hmoty. Pri stene stali jeden vedla druheho krcahy s bylinkami, susenymi korienkami a roznofarebnymi praskami, zo stropu viseli pokrutene pazury. Zatial co sa Hagrid pytal pana za pultom na zakladne elixirove prisady, Harry si so zaujmom prezeral strieborne rohy jednorozca, jeden za dvadsatjeden galleonov, a miniaturne, trblietavo-cierne chrobacie oci (pat knutov naberacka). Ked vysli z apatieky, Hagrid este raz prebehol ocami zoznam. ,,Uz len prutik - smaria, este darcek k narodkam." Harry citil, ako sa cervena. ,,Ale to nemusis..." ,,Ja viem, ze nemusim. Uz to mam, kupim ti zvieratko. Ropuchu nie, tie uz vysli z mody, to by sa ti vsetci rehotali - hm, macky nemam rad, lebo z nich kycham. Dostanes sovu. Vsetky decka chcu sovu, su fakt uzitocne, nosia postu a tak." O dvadsat minut vychadzali z predajne sov, kde bolo sero, zo vsetkych stran bolo pocut sustanie a trepotanie kridel a vsade svetielkovali oci, ziarive ako drahokamy. Harry si niesol velku klietku s nadhernou sneznou sovou, ktora prave tuho spala s hlavou pod kridlom. Tolko Hagridovi dakoval, az sa z toho zajakaval a pripominal profesora Quirrella. ,,Nemas za co," povedal Hagrid stroho. ,,Od Dursleyovcov si toho urcite vela nedostal. Tak uz len Ollivanderovci - a mame to v suchu, u Ollivanderovcov kupime spickovy prutik." Carodejnicky prutik... Harry sa uz nevedel dockat. - 64 - Posledny obchod bol malicky a velmi spustnuty. Nad dverami visel napis s olupujucimi sa zlatymi pismenami - OLLIVANDEROVCI: VYROBCOVIA PRVOTRIEDNYCH CARODEJNICKYCH PRUTIKOV OD ROKU 383 PRED N.L. V zaprasenom vyklade lezal na vyblednutej poduske jediny carodejnicky prutik. Ked vosli dovnutra, kdesi vzadu cinkol zvoncek. Bol to naozaj malilinky obchodik, celkom prazdny, len v strede stala vysokanska stolicka, na ktoru si Hagrid sadol a cakal. Harry mal zvlastny pocit, akoby vosiel do velmi vzacnej kniznice. Prehltol kopec novych otazok, ktore sa mu neprestajne rojili v hlave, a zadival sa na tisice uzuckych skatul, naukladanych jedna na druhej a siahajucich az po samy strop. Z nejakych neznamych pricin mu naskocili zimomriavky na chrbte. Akoby vsetok ten prach a ticho vyzarovali akesi tajomne caro. ,,Pekne vitam," ozval sa prijemny hlas. Harry az tak nadskocil. Hagrid sa podla vsetkeho zlakol tiez, pretoze sa ozvalo hlasite zavrzganie, ako sa pokusal rychlo zosadnut z vysokej stolicky. Pred nimi odrazu stal starcek a jeho sirokanske, blede oci ziarili v sere obchodika ako dva mesiaciky. ,,Dobry den," odzdravil Harry trasucim sa hlaskom. ,,O, ano," povedal muzicek. ,,Ano, ano. Myslel som si, ze vas coskoro uvidim. Harry Potter." To nebola otazka. ,,Oci mate po matke. Pripada mi to ako vcera, ked si u mna kupovala svoj prvy carodejnicky prutik. Dvadsatsest centimetrov, vyrobeny z vrby, ked s nim svihla, len to tak zasvistalo. Vynikajuci prutik na carovanie." Pan Ollivander pristupil k Harrymu. Harry hrozne tuzil, aby aspon jediny raz zmurkol. Tie jeho trblietajuce sa oci ho priam desili. ,,Zato vas otec uprednostnil mahagonovy prutik. Dvadsatosem centimetrov. Pruzny. Bol o nieco mocnejsi a vynikajuci na transfiguraciu. No, povedal som, ze vas otec ho uprednostnil - pravdou vsak je, ze prutik, ako inak, si sam vybera svojho carodejnika." Pan Ollivander podisiel k Harrymu tak blizko, ze sa obaja takmer dotykali nosmi. Harry sa v tych zastretych ociach videl sta v zrkadle. ,,Tak tu ta teda..." Pan Ollivander sa dlhokanskym bielym prstom dotkol jazvy v tvare blesku na Harryho cele. - 65 - ,,Je mi luto, ze som predal prutik, ktory urobil taketo nieco," povedal potichu. ,,Tridsatstyri a stvrt centimetra. Tak veru. Prutik, disponujuci velmi velkou mocou, navyse v zlych rukach... keby som bol vtedy tusil, co ten prutik svetu prinesie..." Pokrutil hlavou a potom si na Harryho velku radost vsimol Hagrida. ,,Rubeus! Rubeus Hagrid! To som rad, ze vas opat vidim... dub, styridsat a pol centimetra, mimoriadne ohybny, je tak?" ,,Ano, pane," odvetil Hagrid. ,,To bol veru dobry prutik. Ale predpokladam, ze vam ho zlomili na dve polovice, ked vas vyhodili," povedal pan Ollivander a zatvaril sa velmi prisne. ,,Hm - hej, zlomili, hej," sukal zo seba Hagrid preslapujuc z nohy na nohu. ,,Tie dve polky este stale mam," dodal vsak veselo. ,,Ale dufam, ze ich nepouzivate?" opytal sa pan Ollivander dorazne. ,,Nie, nie, pane," odvetil rychlo Hagrid. Harry si vsimol, ze pritom krcovito zovrel v ruke ruzovy dazdnik. ,,Hmmm..." Pan Ollivander sa zahladel na Harryho prenikavym pohladom. ,,Takze - pan Potter. Pozrieme sa na to." Vytiahol z vrecka krajcirsky meter so striebornymi znackami. ,,V ktorej ruke drzite prutik?" ,,No - hm, som pravak," povedal Harry. ,,Predpazte ruku. Dobre." Zmeral Harryho od pleca po malicek, od zapastia po laket, od pleca po zem, od kolena po pazuchu i okolo hlavy. Pritom vysvetloval: ,,Kazdy Ollivanderov prutik ma vo vnutri silnu carovnu substanciu, pan Potter. Pouzivame na to hrivu jednorozca, pera z chvosta vtaka fenixa a blany z dracieho srdca. Kedze na svete neexistuju dva rovnake jednorozce, dva draky ani dvaja fenixovia, nenajdete ani dva Ollivanderove prutiky, ktore by boli navlas rovnake. A je to celkom prirodzene, pretoze so ziadnym inym carodejnickym prutikom nedosiahnete take vynikajuce vysledky." Harry odrazu zistil, ze meter, ktory mu prave meral vzdialenost medzi nosnymi dierkami, sa pohybuje sam od seba. Pan Ollivander pobehoval medzi policami a daval dolu skatule. ,,To staci," povedal a krajcirsky meter zostal pokruteny lezat na zemi. ,,Takze, pan Potter. Vyskusajte tento. Bukove drevo a dracie - 66 - srdce. Dvadsattri centimetrov. Sikovny do dlane a velmi ohybny. Vezmite si ho do ruky a mavnite nim." Harry chytil prutik (pripadal si trochu komicky) a slabo nim mavol, pan Ollivander mu ho vsak okamzite vytrhol z ruky. ,,Javor a pero z fenixa. Sedemnast a tristvrte centimetra. Mimoriadne pruzny. Vyskusajte..." Harry vyskusal - no ledva zdvihol prutik nad hlavu, pan Ollivander mu ho opat vysklbol. ,,Nie, nie - tu mate, eben a vlas z hrivy jednorozca, dvadsatjeden a pol centimetra, pomerne makky. Len smelo, do toho, vyskusajte ho!" Harry skusal. A skusal. Nechapal, na co vlastne pan Ollivander caka. Kopa odskusanych prutikov leziacich na vysokej stolicke rastla a rastla, no zdalo sa, ze cim viac ich pan Ollivander z polic vytiahol, tym bol stastnejsi. ,,Narocny zakaznik, hm? Budte bez obav, urcite vam najdeme ten spravny - rozmyslam, ci by - ale preco nie - velmi nezvycajna kombinacia - cezmina a pero z fenixa, dvadsatosem centimetrov, krasny a nesmierne poddajny." Harry chytil prutik do dlane. Odrazu pocitil v prstoch teplo. Zdvihol prutik nad hlavu, rozcesol nim zapraseny vzduch, z konca prutika vystrelil ohnostroj cervenych a zlatych iskier a vrhal po stenach tancujuce svetielka. Hagrid nadsene vykrikol a zatlieskal a pan Ollivander zvolal: ,,Bravo! Ano, tak predsa, vyborne! Dobre, dobre, dobre... to je vsak cudne... to je vskutku velmi cudne..." ,,Prepacte," zhacil sa Harry, ,,ale co je cudne?" Pan Ollivander uprel na Harryho svoj mutny pohlad. ,,Pamatam si kazdy prutik, ktory som predal, pan Potter. Kazducky jeden. A pravda je taka, ze fenix, ktoreho pero je vo vasom prutiku, mal okrem tohto - este jedno pero. A je naozaj velmi cudne, ze prave vam je sudeny prutik, ktoreho brat - ktoreho brat vam zanechal na cele tu jazvu." Harry neveril vlastnym usiam. ,,Tak veru, tridsatstyri a stvrt centimetra. Tak veru. Cudne veci sa stavaju. Pamatajte si, prutik si vzdy vybera svojho carodejnika... A vyzera to tak, ze od vas mozeme ocakavat velke veci, pan Potter... No, koniec koncov, aj Ten-Co-Ho-Netreba-Menovat robil velke veci - hrozne, to ano, ale velke." - 67 - Harry sa roztriasol. Nebol si isty, ci je mu pan Ollivander sympaticky, alebo nie. Zaplatil za prutik sedem zlatych galleonov, pan Ollivander sa im uctivo uklonil a odprevadil ich k dveram. Ked Harry a Hagrid schadzali dolu Sikmou ulickou, popoludnajsie slnko viselo uz velmi nizko, presli opat stenou a ocitli sa v Deravom kotliku, v ktorom uz nebolo nikoho. Harry celu cestu neprehovoril: dokonca si vobec nevsimol, ze ludia v metre vyjavene hladia na vsetky tie cudne balicky, co nesu, o sove, ktora spala v klietke na Harryho kolenach, ani nehovoriac. Ked pohyblivymi schodmi vychadzali z Paddingtonskej stanice, Hagrid potlapkal Harryho po pleci a on si az teraz uvedomil, kde vlastne su. ,,Do odchodu vlaku mame este cas, co keby sme si dali daco pod zub," navrhol Hagrid. Priniesol Harrymu hamburger, obaja si sadli na plastove stolicky a pustili sa do jedla. Harry sa neprestajne rozhliadal okolo seba. Vsetko mu pripadalo akesi zvlastne. ,,Co ti vcely uleteli, Harry? Si daky tichy," povedal Hagrid. Harry vsak nevedel vysvetlit, co mu je. Este nikdy neprezil take krasne narodeniny - ibaze... prezuval hamburger a hladal vhodne slova. ,,Kazdy si o mne mysli, ze som vynimocny," povedal napokon. ,,Vsetci ti ludia v Deravom kotliku, profesor Quirrell, pan Ollivander... a ja pritom vobec neviem carovat. Ako mozu odo mna ocakavat velke veci? Som slavny, a pritom si vonkoncom nepamatam preco. Neviem, co sa stalo, ked Vol..., teda - v tu noc, co zomreli moji rodicia." Hagrid sa k nemu naklonil ponad stol. Spopod divoko rastucej brady a obocia sa nanho milo usmieval. ,,Nemaj boja, Harry. Vsetko, co treba, sa coskoro naucis. Kazdy zacinal na Rokforte, zvladnes to, fakticky. Len bud sam sebou. Viem, ze je to tazke. Byt vynimocnym je vzdy tazke. No na Rokforte sa ti na beton bude pacit - aj mne sa tam - teda este furt - sa mi tam paci, ak mam pravdu povedat." Hagrid pomohol Harrymu nastupit do vlaku, ktory ho mal odviezt spat k Dursleyovcom, a podal mu obalku. ,,Tu mas listok do Rokfortu," povedal. ,,Prveho septembra - stanica King's Cross - mas to tam napisane. Ak budes mat s Dursleyov- 68 - cami nejake problemy, posli mi po sove odkaz, ona uz bude vediet, kde ma najde... Maj sa zatial, Harry." Vlak sa pohol. Harry sa chcel pozerat za Hagridom, az kym mu celkom nezmizne z dohladu. Vstal zo sedadla a pritlacil nos na okennu tabulu, no stacilo, aby raz zmurkol, a Hagrida nebolo. - 69 - SSIIE ESST TA A K KA AP PIIT TO OL LA A C CE ESST TA Z ZN NA ASST TU UP PIISST TA AD DE EV VA AT TA A T TR RII SST TV VR RT TE E Harry si posledny mesiac vela radosti s Dursleyovcami neuzil. Bola sice pravda, ze Dudley sa teraz Harryho bal a nechcel s nim zostat v jednej miestnosti a teta Petunia so strykom Vernonom ho uz nezatvarali do komory, ani ho nenutili ustavicne nieco robit, dokonca nanho ani nekricali - vlastne sa s nim vobec nerozpravali. Tvarili sa scasti zhrozene, scasti nahnevane, a ked si Harry sadol na niektoru zo stoliciek, uplne ho ignorovali. Situacia sa sice v porovnani s minulostou podstatne zlepsila, no pomaly to zacinalo byt az neznesitelne. Harry sa zdrziaval takmer vylucne vo svojej izbe a jedinou spolocnickou mu bola sova. Rozhodol sa, ze ju bude volat Hedviga, to meno vycital z Dejin magie. Nove skolske ucebnice sa mu velmi pacili. Lezal na posteli a dlho do noci si v nich cital, Hedviga zatial poletovala cez otvorene okno von a dnu, kolko sa jej racilo. Este stastie, ze teta Petunia mu tu odmietla vysavat, lebo Hedviga sem ustavicne vlacila mrtve mysi. Harry si na stenu zavesil harok papiera, na ktorom si vzdy vecer pred spanim odskrtaval dni, ktore zostavali do 1. septembra. 31. augusta sa rozhodol, ze bude lepsie, ak sa s tetou a strykom dohodne, aby ho na druhy den rano zaviezli na stanicu King's Cross, - 70 - zisiel teda dolu do obyvacky, kde Dursleyovci prave sledovali v televizii nejaky kviz. Nahlas si odkaslal, aby im dal na vedomie, ze je tu. Dudley zvrieskol a vybehol z miestnosti. ,,Hm - stryko Vernon?" Stryko Vernon neodtrhol zrak od obrazovky, len cosi zamrmlal. ,,Hm - potrebujem sa zajtra dostat na stanicu King's Cross - odtial odchadzam na Rokfort." Stryko Vernon opat cosi zamrmlal. ,,Mohol by si ma tam odviezt?" Opat zamrmlanie. Harry dospel k zaveru, ze to znamena ano. ,,Dakujem." Uz-uz sa chcel vratit do svojej izby, ked stryko Vernon prehovoril. ,,Ist vlakom, to je teda cudny sposob, ako cestovat na carodejnicku skolu. To maju vsetky lietajuce koberce defekt, alebo co?" Harry na to nepovedal nic. ,,Ozaj, a kde ta tvoja skola vlastne je?" ,,Neviem," odvetil Harry a uvedomil si, ze sa nad tym dosial vobec nezamyslal. Vytiahol z vrecka listok, ktory mu dal Hagrid. ,,Mam nastupit na vlak, ktory odchadza o jedenastej z nastupista devat a tri stvrte," precital. Jeho teta a stryko neverili vlastnym usiam. ,,Z ktoreho nastupista?" ,,Devat a tri stvrte." ,,Prestan s tymi hlupostami," okrikol ho stryko Vernon. ,,Nastupiste devat a tri stvrte neexistuje." ,,Mam to napisane na listku." ,,Banda sibnutych somarov," rozhorcil sa stryko Vernon. ,,Vsak uvidis. To sa nacakas. Dobre, na tu stanicu ta odvezieme. Aj tak sme chceli ist zajtra do Londyna, inak by som sa veru neunuval." ,,A kvoli comu idete do Londyna?" opytal sa Harry v snahe udrzat rozhovor v priatelskom tone. ,,Vezieme Dudleyho do nemocnice," zavrcal stryko Vernon. ,,Aby mu odstranili ten prekliaty chvost este skor, ako pojde do Smeltingsu." - 71 - Na druhy den rano sa Harry zobudil uz o piatej a od sameho vzrusenia nemohol zaspat. Vstal a obliekol si dzinsy, nechcel chodit po stanici v carodejnickom habite - prezlecie sa az vo vlaku. Este raz si precital zoznam veci, co do Rokfortu potrebuje, a ubezpecil sa, ci ma naozaj vsetko, skontroloval Hedvigu, ktora bola bezpecne zatvorena vo svojej klietke, chodil hore-dolu po miestnosti a cakal, kym vstanu aj Dursleyovci. O dve hodiny neskor bol uz Harryho obrovsky, tazky kufor v aute, teta Petunia musela este nejaky cas prehovarat Dudleyho, aby si sadol vedla Harryho, a potom vyrazili. Na zeleznicnu stanicu King's Cross dorazili o pol jedenastej. Stryko Vernon nalozil Harryho kufor na vozik a tlacil ho smerom k nastupistiam. Harry si pomyslel, ze je to od neho naozaj velmi mile, no ked stryko zastal pred nastupistami, tvar sa mu skrivila do skodoradostneho uskrnu. ,,Tak a uz si dosiel, moj mily. Nastupiste devat - nastupiste desat. To tvoje by malo byt niekde uprostred, no zrejme ho este nestihli postavit, co povies?" A mal stopercentnu pravdu, ako inak. Nad jednym nastupistom viselo obrovske cislo devat, nad vedlajsim cislo desat, a medzitym uz nic. ,,Prijemne studium," poznamenal stryko Vernon s este skodoradostnejsim uskrnom. Harry sa otocil a videl, ako Dursleyovci odchadzaju. Vsetci traja sa smiali. Harry citil, ze ma sucho v ustach. Prepanajana, co len teraz urobi? Ludia sa nanho cudne pozerali, zrejme kvoli Hedvige. Bude sa musiet niekoho opytat. Zastavil okoloiduceho sprievodcu, no neodvazil sa spomenut nastupiste devat a tri stvrte. Sprievodca o Rokforte v zivote nepocul a kedze mu Harry nevedel povedat, ani v ktorej casti Anglicka to je, znervoznel, akoby mal pocit, ze Harry sa narocky robi hlupym. Zufaly Harry sa teda spytal, odkial a kam ide vlak o jedenastej, sprievodca mu vsak povedal, ze o jedenastej nijaky vlak nechodi. Napokon sprievodca odkracal, hundruc si popod nos cosi o ludoch, ktori len oberaju cloveka o cas. Harry robil, co mohol, aby nepodlahol panike. Podla velkych hodin, umiestnenych nad ukazovatelom prichodov a odchodov vlakov, mu na to, aby nastupil na vlak do Rokfortu, zostavalo uz len desat minut, a on stale nevedel, ako to urobit. Bezradny stal uprostred stanice s kufrom, ktory sotva vladal udvihnut, s vreckom plnym carodejnickych penazi a velkou sovou. - 72 - Hagrid mu istotne zabudol povedat nieco dolezite, co treba urobit, napriklad zatukat na tretiu tehlu zlava tak, ako ked isli do Sikmej ulicky. Rozmyslal, ci nema vytiahnut carodejnicky prutik a poklepat nim po automate na cestovne listky medzi nastupistom devat a desat. V tej chvili presla tesne popri nom skupinka ludi a on zachytil utrzok z ich rozhovoru. ,,A v nom sami muklovia, co vam budem hovorit..." Harry sa prudko zvrtol. Tie slova adresovala akasi tucna zena styrom chlapcom s ohnivocervenymi vlasmi. Kazdy z nich tisol pred sebou rovnaky kufor ako Harry - a mali aj sovu. Harry s busiacim srdcom tlacil vozik za nimi. Ked zastali, zastal aj on, celkom blizko pri nich, aby pocul, o com sa rozpravaju. ,,Ktore nastupiste?" opytala sa mama tych styroch chlapcov. ,,Devat a tri stvrte!" zapistalo dievcatko, tiez cervenovlase, ktore sa jej drzalo za ruku. ,,Mami, nemozem ist aj ja...?" ,,Este nemas dost rokov, Ginny, a uz s tym prestan. Dobre, Percy, chod prvy." Chlapec, ktory vyzeral, ze je najstarsi, vykrocil smerom k nastupistiam devat a desat. Harry ho uprene pozoroval, daval si pozor, aby nezmurkol a nestratil ho z dohladu - no len co chlapec dosiel k zabrane, ktora obe nastupistia oddelovala, vynoril sa pred Harrym vacsi hlucik ludi, a ked okolo neho presiel posledny batoh a konecne mu uvolnil vyhlad, chlapca uz nebolo. ,,Teraz ty, Fred," povedala tucna pani. ,,Ja nie som Fred, ja som George," pajedil sa chlapec. ,,Teda, mila pani, to si vravis matka? Nevidis, ze som George?" ,,Prepac, George." ,,To som len zaroval, ja som Fred," povedal chlapec a vykrocil. Jeho dvojca za nim kricalo, aby si pohol, a zrejme tak aj urobil, lebo vzapati ho nebolo - ale kam sa podel? Treti brat tiez rezko kracal rovno proti stene - uz bol takmer pri nej - a odrazu, z nicoho nic, akoby sa vyparil. Harry uz nemohol dlhsie otalat. ,,Prepacte," oslovil tucnu paniu. ,,Ahoj, chlapce," pozdravila ho. ,,Ides po prvy raz na Rokfort? Aj nas Ron tam bude novy." - 73 - Ukazala na posledneho a najmladsieho zo svojich synov. Bol vysoky, chudy, sama ruka, sama noha, tvar posiata pehami a uprostred nej velky nos. ,,Ano," odvetil Harry. ,,Problem je - problem je v tom, ze neviem, ako..." ,,Ako sa dostanes na nastupiste?" opytala sa ho milo a Harry prikyvol. ,,Nie je to nic zlozite," povedala. ,,Staci, ak budes kracat rovno proti deliacej stene medzi nastupistom devat a desat. Len sa nesmies zastavit, ani bat, ze narazis, to je obzvlast dolezite. Ak si velmi nervozny, tak sa radsej rozbehni. Bude lepsie, ak pojdes hned teraz, este pred Ronom." ,,Hm - dobre," suhlasil Harry. Vyrovnal si pred sebou vozik a zahladel sa na deliacu stenu. Vyzerala, ze je velmi pevna. Vykrocil smerom k nej. Cestou donho strkali ludia nahliaci sa na nastupistia devat a desat. Harry pridal do kroku. Teraz narazi rovno do steny a urcite si ublizi - zaprel sa do vozika a dal sa do sialeneho behu - stena sa rychlo priblizovala - zastavit uz nedokaze - vozik nebolo mozne ovladat - uz len pol metra - zatvoril oci a cakal na naraz... Nic sa vsak nestalo... bezal dalej... otvoril oci. Na preplnenom nastupisti stala purpurova lokomotiva. Nad nou napis Rokfortsky expres, 11.00. Harry sa obzrel za seba a na mieste, kde bola predtym stena, stal klenuty vchod a nad nim vytepany napis Nastupiste devat a tri stvrte. Dokazal to. Nad hlavami debatujucich ludi sa vznasal dym z lokomotivy a pomedzi nohy sa im plietli macky vsetkych moznych farieb. Vrava ludi a buchot tazkych kufrov sa miesali s nepokojnym hukanim sov. Harry tisol pred sebou vozik a hladal nejake volne miesto. Minul chlapca s okruhlou tvarou, ktory prave povedal: ,,Babi, ta ropucha sa mi zase stratila." ,,Ach, Neville," vzdychla si stara pani. Trochu dalej, uprostred hlucika deti stal chlapec s kuceravymi vlasmi. ,,Ukaz nam ju, Lee, no tak." Chlapec zodvihol nad hlavu skatulu, a ked akesi cudo vnutri vystrcilo dlhu, chlpatu nohu, deti okolo neho zacali vyskat a pistat. - 74 - Harry sa pretlacal davom, kym nenasiel volne kupe az kdesi na samom konci vlaku. Najskor vylozil Hedvigu a potom sa zacal nadrapovat s obrovskym kufriskom, snazil sa ho posunut co najblizsie k dveram vlaku. Pokusal sa vyteperit ho na schody, no skoncilo sa to tak, ze dvakrat nadvihol jednu stranu kufra a vzapati si ho pustil na nohu. ,,Pomozem ti?" opytalo sa ho jedno z dvojciat, ktore presli stenou pre nim. ,,Ano, prosim ta," fucal Harry. ,,Hej, Fred! Hybaj mi pomoct!" S pomocou oboch dvojiciek sa Harrymu napokon podarilo zasunut kufor az do rohu kupe. ,,Vdaka," povedal Harry a odhrnul si z oci spotene vlasy. ,,Co to tu mas?" opytalo sa odrazu jedno z dvojciat a ukazovalo na Harryho jazvu. ,,Pani," ozvalo sa druhe dvojca. ,,Nie si ty...?" ,,Jasne, ze je," tvrdilo prve dvojca. ,,Vsak si to ty?" ,,Ale co ci som?" nechapal Harry. ,,Harry Potter," povedali obe dvojcata naraz. ,,Aha," pochopil Harry. ,,Myslim si, ze hej." Obaja chalani nanho zizali a Harry citil, ze sa cervena. Este stastie, ze v tej chvili k nim cez otvorene dvere vlaku dolahol hlas zvonka. ,,Fred? George? Tu ste?" ,,Uz ideme, mami!" Dvojicky venovali Harrymu este kratky pohlad a vyskocili von z vlaku. Harry si sadol k oknu, napoly schovany, aby tak mohol pozorovat cervenovlasu rodinku na nastupisti a pocuvat, co hovoria. Ich mama prave vytahovala vreckovku. ,,Ron, mas nieco na nose." Najmladsi chlapec jej chcel ujst, no mama ho schmatla a zacala mu suchat spicku nosa. ,,Mama - prestan." Usiloval sa jej vytrhnut. ,,Ale, ale, nas Ronusko ma na nosteku spinku," poznamenalo jedno z dvojciat posmesne. ,,Sklapni!" odsekol Ron. ,,Kde je Percy?" opytala sa ich mama. - 75 - ,,Uz ide." Prave prichadzal najstarsi z bratov. Stihol sa uz prezliect do vlajuceho, cierneho rokfortskeho habitu a Harry si vsimol, ze ma na hrudi leskly, strieborny odznak s pismenom P. ,,Musim sa ponahlat, mami," povedal. ,,Sedim celkom vpredu, prefekti tam maju vyhradene dve kupe..." ,,A ty si nebodaj prefekt, Percy?" spytalo sa jedno z dvojciat zacudovane. ,,Ale preco si nam to nepovedal, my sme vobec netusili, ze sa ti dostalo tej cti dozerat na ostatnych studentov..." ,,Pockaj, mari sa mi, ze nam nieco take hovoril," skocilo mu do reci druhu dvojca. ,,Tusim raz..." ,,Alebo dvakrat..." ,,Minutu..." ,,Cele leto..." ,,Prestante s tym," zahriakol ich prefekt Percy. ,,Preco by mal potom novy habit?" poznamenalo jedno z dvojciat. ,,Pretoze je prefekt," povedala ich mama obdivne. ,,Dobre, zlatko, nech sa ti dari - ked dorazite, posli sovu." Pobozkala Percyho na lice a ten odisiel. Potom sa obratila k dvojickam. ,,A vy dvaja - skuste sa tento rok spravat normalne. Ak znova dostanem sovu s odkazom, ze ste vyhodili do vzduchu zachodovu misu..." ,,My a vyhadzovat hajzle do luftu? V zivote sme nevyhodili hajzel do luftu." ,,Inak super napad, mamka, vdaka." ,,To vobec nie je smiesne. A davajte pozor na Rona." ,,Neboj sa, tvoj Ronusko je s nami v bezpeci." ,,Sklapni," hneval sa znova Ron. Bol skoro taky vysoky ako jeho dvaja bratia a nos mal stale ruzovy od toho, ako mu ho mama drhla. ,,Ozaj, mami, vies co? Hadaj, koho sme stretli vo vlaku?" Harry sa rychlo oprel dozadu, aby ho nebolo vidno. ,,Vies, kto je ten ciernovlasy chalan, co stal vedla nas na stanici? Vies, kto to je?" ,,Kto?" ,,Harry Potter!" - 76 - Harry zacul dievcensky hlas. ,,Ach, mamicka, vsak sa mozem ist nanho pozriet, mami, prosim..." ,,Uz si ho videla, Ginny, a ten ubohy chlapec nie je nijaka opica v ZOO, aby si si ho obzerala. Naozaj, Fred? A ako to vies?" ,,Pytal som sa ho. Videl som mu jazvu. Naozaj ju tam ma - vyzera ako blesk." ,,Chudacik - preto bol sam, hned sa mi to zdalo cudne. Bol taky slusny, ked sa pytal, ako sa dostane na nastupiste." ,,Myslis si, ze si pamata, ako Ved-Vies-Kto vyzeral?" Tvar ich mamy odrazu zvaznela. ,,Nie aby ste sa ho na to pytali, Fred. Neopovazte sa. Nepotrebuje sa predsa hned prvy den skolskeho roka rozpamatavat na cosi take strasne." ,,Okej, nerozculuj sa." Ozvalo sa zapiskame. ,,Rychlo!" surila ich mama a vsetci traja nastupili do vlaku. Ked sa vyklonili z okienka v ulicke a poslali jej pusu, ich mladsia sestra sa rozplakala. ,,Neplac, Ginny, posleme ti krdle sov." ,,Posleme ti z Rokfortu hajzlovu dosku." ,,George!" ,,Ja len zartujem, mamka." Vlak sa pohol. Harry videl, ako im mama kyva a ich sestra, ktora sa smiala a plakala zaroven, uteka vedla vagona, no len co vlak nabral rychlost, zaostala a uz im len kyvala. Ked vlak vosiel do zakruty, dievcatko i jej mama zmizli Harrymu z dohladu. Za oknom sa mihali domy. Harryho sa zmocnilo vzrusenie. Nevedel, co ho caka -no urcite to tam nebude horsie, ako kde bol doteraz. Dvere kupe sa otvorili a vosiel najmladsi cervenovlasy chlapec. ,,Sedi tu niekto?" opytal sa a ukazal na sedadlo oproti Harrymu. ,,Vsade je totiz obsadene." Harry pokrutil hlavou a chlapec si sadol. Pohlad mu sklzol na Harryho, no hned nato sa zadival von oknom tvariac sa, ze sa predtym nepozeral. Harry si vsimol, ze ma na nose este stale cierny fliacik. ,,Hej, Ron!" - 77 - Vosli dvojicky. ,,Pocuj, ideme do stredu vlaku - Lee Gordan ma obrovsku tarantulu." ,,Dobre," zasomral Ron. ,,Harry," povedalo jedno z dvojciat, ,,tusim sme sa ti este nepredstavili. Fred a George Weasleyovci. A toto je Ron, nas bracho. Tak zatial ahoj." ,,Ahojte," odzdravili Harry s Ronom. Dvojcata za sebou zavreli dvere kupe. ,,Ty si naozaj Harry Potter?" vykrikol Ron. Harry prikyvol. ,,No, vies, myslel som si, ze je to zase len jeden z Fredovych a Georgeovych vymyslov," povedal Ron. ,,A naozaj mas - no ved vies..." Ukazal Harrymu na celo. Harry si odhrnul ofinu a odhalil jazvu v tvare blesku. Ron sa nevedel vynadivat. ,,To ti urobil Ved-Vies-Kto?" ,,Ano," prisvedcil Harry, ,,no nepamatam si to." ,,Vobec?" opytal sa Ron dychtivo. ,,No - pamatam si zelene svetlo, a nic viac." ,,Teda," povedal obdivne Ron. Sedel a hodnu chvilu civel na Harryho, potom vsak akoby si odrazu uvedomil, co robi, rychlo uprel zrak na okno. ,,U vas v rodine ste vsetci carodejnici?" spytal sa Harry, ktory povazoval Rona za rovnako zaujimaveho, ako Ron jeho. ,,Hmm - myslim si, ze hej," odvetil Ron. ,,Tak sa mi zda, ze mamin bratranec z druheho kolena je obycajny uradnik, ale doma o nom nehovorime." ,,Takze vies vela kuziel." Weasleyovci boli urcite jednou zo starych carodejnickych rodin, ktore mal na mysli ten bledy chlapec v Sikmej ulicke. ,,Vraj si vyrastal medzi muklami," povedal Ron. ,,Aki su?" ,,Hrozni - teda nie vsetci. Ale moja teta, stryko a bratranec ano. Co by som dal za to, keby som mal troch bratov carodejnikov." ,,Piatich," opravil ho Ron. Z nejakych neznamych pricin sa vsak netvaril prilis nadsene. ,,Ja som siesty z nasej rodiny, co ide na Rokfort. A nie je to veru bohvieco. Bill a Charlie uz skoncili - Bill bol - 78 - najlepsi v triede a Charlie bol kapitanom metlobaloveho druzstva. A Percy je teraz prefekt. Fred a George vymyslaju same hluposti. No ucia sa celkom dobre a kazdy vravi, ze je s nimi hrozna sranda. Odo mna vsetci cakaju, ze budem rovnako sikovny ako oni, ale ak sa mi to aj podari, nikoho tym neohurim, lebo oni boli predo mnou. A ked mas pat bratov, nikdy nedostanes nic nove. Habit mam po Billovi, prutik po Charliem a potkana po Percym." Ron siahol do vrecka a vytiahol vypaseneho siveho potkana, ktory tuho spal. ,,Vola sa Prasivec a je mi vlastne na nic, lebo stale len drichme. Percy dostal od otca sovu za to, ze je prefektom, a nasi si nemozu do... no a ja som dostal Prasivca." Ronovi scerveneli konceky usi. Zrejme mal pocit, ze toho povedal privela, pretoze sa opat zadival von oknom. Harrymu sa nezdalo, ze by malo byt nieco zle na tom, ak si niekto nemoze dovolit kupit sovu. Ved donedavna ani on nevedel, co je to mat peniaze, a veru to aj Ronovi povedal, ako musel nosit stare saty po Dudleym a ze na narodeniny nikdy nedostal poriadny darcek. Zdalo sa, ze Ron trochu pookrial. ,,... a kym sa neobjavil Hagrid, vobec som netusil, ze som carodejnik, ani co sa stalo s mojimi rodicmi, ani ze Voldemort..." Ron zalapal po dychu. ,,Co je?" zhacil sa Harry. ,,Ty si vyslovil Ved-Vies-Koho meno!" zvolal Ron a v jeho hlase bolo citit hrozu i obdiv. ,,A ja som si myslel, ze prave ty..." ,,Nepovedal som to preto, aby som ukazal, aky som odvazny, naozaj nie," vysvetloval Harry. ,,Nevedel som, ze sa to nema. Vies, co tym myslim? Budem sa toho musiet este velmi vela naucit," po prvykrat nahlas vyslovil to, co ho trapilo uz dlhsie, ,,urcite budem najhorsi z celej triedy." ,,Ale nebudes. Chodi tam vela deti z muklovskych rodin a ucia sa velmi rychlo." Zatial co sa rozpravali, vlak ich unasal coraz dalej od Londyna. Uhanali popri lukach, na ktorych sa pasli kravy a ovce. Chvilu obaja mlcali a pozorovali, ako sa okolo nich mihaju polia a polne cesticky. Okolo pol dvanastej sa z chodby ozvalo razne zaklopanie, dvere ich kupe otvorila usmievava pani s jamkami v licach a spytala sa: ,,Decka, date si nieco?" - 79 - Harry, ktory neranajkoval, okamzite vyskocil, no Ron, ktoremu opat ocerveneli usi, povedal, ze on ma urobene chlebiky. Harry vysiel na chodbu. Ked byval u Dursleyovcov, nikdy nemal peniaze na sladkosti, zato teraz, ked mu vo vreckach strngotalo zlato a striebro, bol odhodlany nakupit tolko tyciniek Mars, kolko unesie - no ta pani tycky Mars nepredavala. Mala len Fazulky kazdej chuti, zuvacky Super extra velke bubliny, cokoladove zabky, tekvicove pirozky, kolacikove kotliky, pelendrekove prutiky a kopu dalsich cudnych veci, o ktorych Harry nikdy ani nechyroval. Kedze nechcel o ziadnu z tych dobrot prist, kupil si z kazdeho druhu hned niekolko a zaplatil predavacke jedenast striebornych siklov a sedem bronzovych knutov. Ked s tym vsetkym vosiel do kupe a vysypal to na volne sedadlo, Ron len vyvaloval oci. ,,Ty musis byt teda riadne hladny." ,,Umieram od hladu," povedal Harry a odhryzol si obrovsky kus z tekvicoveho pirozka. Ron si vybral pokrkvany balicek a rozbalil ho. Vnutri boli styri oblozene chlebiky. Rozlepil jeden z nich a vzdychol si: ,,Vzdy zabuda, ze hovadzie z konzervy neznasam." ,,Vymenim ho s tebou za toto," navrhol Harry a podaval mu piroh. ,,Daj sem..." ,,Nebude ti to chutit, je to hrozne suche," povedal Ron. ,,Vies, nemala dost casu," dodal rychlo, ,,ma nas pat." ,,Na, len si vezmi," nukal ho Harry, ktory doteraz nemal nic, o co by sa mohol s niekym podelit, vlastne nemal ani nikoho, s kym by sa o to nic delil. Bolo prijemne sediet vedla Rona a napchavat sa pirozkami, kolacmi a sladkostami (na oblozene chleby celkom zabudli). ,,Co je toto?" opytal sa Harry Rona a naciahol sa za cokoladovymi zabkami. ,,To nie su ozajstne zaby, vsak?" Zacinal mat pocit, ze ho uz nic nemoze prekvapit. ,,Nie," povedal Ron. ,,Ale pozri sa, aka je tam karticka. Chyba mi Agrippa." ,,Co ti chyba?" ,,Ach, prepac, zabudol som - v cokoladovych zabkach su karticky, ktore sa zbieraju - slavni carodejnici a carodejnice. Mam ich asi patsto, no chyba mi este Agrippa a Ptolemy." - 80 - Harry rozbalil cokoladovu zabku a vytiahol karticku. Bola na nej muzska tvar. Mala okuliare s polmesiacikovymi sklami, velky orli nos, dlhe striebriste vlasy, bradu a fuzy. Pod obrazkom bolo napisane Albus Dumbledore. ,,Tak toto je ten Dumbledore!" zvolal Harry. ,,Hadam len nechces povedat, ze si este nikdy nepocul o Dumbledorovi," ozval sa Ron prekvapene. ,,Mozem si jednu vziat? Mozno tam bude Agrippa - vdaka..." Harry karticku obratil a cital: ALBUS DUMBLEDORE V SUCASNOSTI RIADITEL ROKFORTU Mnohi ho povazuju za najvyznamnejsieho carodejnika modernej doby, preslavil sa tym, ze v roku 1945 porazil zleho bosoraka Grindelwalda, opisal dvanast moznosti vyuzitia dracej krvi a so svojim spolupracovnikom Nicolasom Flamelom dospel k viacerym dolezitym objavom na poli alchymie. Profesor Dumbledore ma rad komornu hudbu a kolky. Harry otocil karticku spat a na svoj uzas zistil, ze Dumbledorova tvar tam nie je. ,,On zmizol!" ,,Nemozes predsa od neho chciet, aby tam trcal cely den," povedal Ron. ,,Ved on sa vrati. Ach, nie, zase Morgana, mam ich uz asi sest... ozaj, nechces ju? Mozes ich tiez zbierat." Ron zabludil pohladom na kopu nerozbalenych cokoladovych zabiek. ,,Vezmi si este," pobadal ho Harry. ,,Ale vo svete muklov ludia na fotkach zostavaju." ,,Vazne?! Chces povedat, ze sa ani nepohnu?" neveril Ron vlastnym usiam. ,,To je cudne." Harry si vsimol, ze Dumbledore sa opat usadil na karticke, dokonca sa nanho usmieval. Rona viac zaujimali samotne zabky ako karticky slavnych carodejnikov a carodejnic, no Harry z nich nedokazal odtrhnut zrak. Coskoro mal okrem Dumbledora a Morgany aj Hengista z Woodcroftu, Alberica Grunniona, Circa, Paracelsia a Merlina. Napokon sa mu predsa len podarilo odlepit oci od druidky - 81 - Cliodny, ktora sa prave skrabala na nose, a otvoril balicek fazuliek kazdej chuti. ,,S tymi opatrne," upozornil ho Ron. ,,Napis na obale vravi, ze su kazdej chute, a je to naozaj pravda - najdes tam vsetky zname chute ako cokolada, mata, lekvar, ale mozes natrafit aj na spenat, pecienku alebo drzky. George tvrdi, ze raz mal dokonca jednu, co chutila ako susen." Ron si vzal zelenu fazulku, pozorne si ju obzrel a odhryzol z konceka. ,,Fuj - nehovoril som? Ruzickovy kel." Skusali fazulky kazdej chuti jednu po druhej a cas im prijemne ubiehal. Harry mal hrianku, kokos, varenu fazulu, jahodu, kari korenie, travu, kavu, sardinku, dokonca nasiel odvahu ochutnat aj kusticek zo sivej fazulky, ktorej sa Ron radsej ani nedotkol, a ukazalo sa, ze to bolo cierne korenie. Krajina ubiehajuca za oknom bola coraz neobyvanejsia. Po uhladnych poliach ani stopy. Vystriedali ich lesy, divoke bystriny a tmavozelene vrchy. Ozvalo sa zaklopanie a do kupe vosiel chlapec s okruhlou tvarou, okolo ktoreho Harry prechadzal na nastupisti devat a tri stvrte. Bol cely uplakany. ,,Prepacte," prehovoril, ,,nevideli ste nahodou moju ropuchu?" Ked pokrutili hlavou, znova sa rozplakal: ,,Zase ju nemam! Stale sa mi straca!" ,,Urcite sa ti vrati," utesoval ho Harry. ,,Ano," povedal chlapec smutne. ,,Keby ste ju vsak videli..." A odisiel. ,,Nechapem, preco ho to tak vzalo," povedal Ron. ,,Keby som mal ropuchu, snazil by som sa jej co najrychlejsie zbavit. No ja s tym svojim Prasivcom by som mal byt radsej ticho." Potkan stale nerusene driemal Ronovi na kolenach. ,,Keby zdochol, clovek by si to ani nevsimol," dodal Ron znechutene. ,,Vcera som sa pokusal premenit ho na zlto, nech je aspon trochu zaujimavejsi, no nepodarilo sa mi to. Predvediem ti to, pozeraj sa..." Chvilu sa hrabal v kufri a vytiahol velmi opotrebovany prutik. Na niekolkych miestach bolo z neho odstipnute a na konci sa lesklo cosi biele. - 82 - ,,Uz mi z neho trci vlas jednorozca. No co uz..." Prave zdvihol prutik nad hlavu, ked sa rozleteli dvere ich kupe. V nich stal opat chlapec so stratenou ropuchou a s nim nejake dievca. Na sebe malo novucicky rokfortsky habit. ,,Nevideli ste tu ropuchu? Nevillovi sa stratila," povedala. Mala panovacny ton, huste hnede vlasy a pomerne velke predne zuby. ,,Uz sme mu raz povedali, ze nie," povedal Ron, dievca ho nepocuvalo a hladelo na prutik v jeho ruke. ,,Ach, vy carujete? To sa teda pozriem." A sadla si. Ron zostal zarazeny. ,,Hm - no dobre." Odkaslal si. ,,Slnecny svit, trava, melon ako med, nech je tento potkan zlty, a to hned!" Mavol prutikom, no nic sa nestalo. Prasivec zostal sivy a dalej tuho spal. ,,Nepomylil si sa nahodou?" opytalo sa dievca. ,,Nejako to nevyslo. Ja som si skusala zopar kuziel, len tak, aby som nevysla z cviku, a vsetky fungovali. U nas v rodine nemame nijakeho carodejnika a vsetkych velmi prekvapilo, ked mi prisiel ten list zo skoly, ja som vsak mala obrovsku radost, samozrejme, ved viete, je to najlepsia carodejnicka skola, aka existuje, aspon tak som pocula - vsetky ucebnice viem uz naspamat, samozrejme, len dufam, ze to bude stacit - inak, som Hermiona Grangerova, a vy?" Toto vsetko zo seba len tak vysypala. Harry sa pozrel na Rona a dost mu odlahlo, ked zbadal jeho uzasnutu tvar, pretoze ani on sa neucil vsetky ucebnice naspamat. ,,Ja som Ron Weasley," zamumlal. ,,Harry Potter," povedal Harry. ,,Naozaj?" zbystrila pozornost Hermiona. ,,Viem o tebe vsetko, pravdaze, vsetko - zohnala som si zopar knih ako doplnkove citanie, si v Modernych carodejnickych dejinach, v Rozmachu a pade ciernej magie a v Historickych medznikoch carodejnickych dejin 20. storocia." ,,Vazne?" opytal sa Harry ako v mrakotach. - 83 - ,,Moje nervy, ty o tom nevies, keby islo o mna, precitam si vsetko, co sa da," povedala Hermiona. ,,Viete uz, na akej fakulte budete? Pytala som sa uz viacerych, ja dufam, ze budem v Chrabromile, myslim si, ze ta je najlepsia. Vraj tam chodil aj sam Dumbledore, ale podla mna, ani Bystrohlav by nebol zly... No radsej ideme hladat Nevillovu ropuchu. Vy dvaja sa uz prezlecte, lebo o chvilu tam budeme." Zvrtla sa a odisla spolu s chlapcom so stratenou ropuchou. ,,Je mi jedno, na akej fakulte budem, len nech tam nie je ona," vzdychol si Ron. Hodil prutik naspat do kufra. ,,Sproste kuzlo - povedal mi ho George, stavim sa, ze si zo mna opat vystrelil." ,,Na aku fakultu chodia tvoji bratia?" opytal sa Harry. ,,Chrabromil," povedal Ron. Opat sa zatvaril velmi smutne. ,,Aj mama s otcom tam chodili. Neviem, ako sa zatvaria, ked sa dozvedia, ze ja tam nie som. Bystrohlav by tiez usiel, ale predstav si, ze ma daju do Slizolinu." ,,Tam chodil Vol..., teda Ved-Vies-Kto, nie?" ,,Hej," prikyvol Ron. Klesol na sedadlo a tvaril sa velmi nestastne. ,,Pozri sa, Ron, Prasivec ma tusim o nieco svetlejsie konceky fuzov," povedal Harry, aby odputal Ronovu pozornost. ,,Ozaj, co robia tvoji najstarsi bratia, ti, co uz dostudovali?" Harryho zaujimalo, co robi taky carodejnik, ked skonci skolu. ,,Charlie je v Rumunsku, studuje tam draky, a Bili je v Afrike, robi tam nieco pre Gringottbanku," povedal Ron. ,,Ozaj, pocul si, co sa stalo v Gringottbanke? Pisali o tom v Dennom Prorokovi, ale tie noviny zrejme u muklov nedostat - niekto sa vraj pokusil vylupit velmi tajny trezor." Harry zostal ako obareny. ,,Naozaj? A co sa s nim stalo?" ,,Prave ze nic, preto je z toho take halo. Nechytili ich. Moj oco vravi, ze to musel byt nejaky velmi mocny zly carodej, ked si dovolil vniknut do Gringottbanky, najcudnejsie na tom vsak je, ze nic nezmizlo. Samozrejme, ze vsetci sa boja, ci za tym nahodou nie je Ved-Vies-Kto." Harrymu ta sprava vrtala v hlave. Mal pocit, ze pri kazdej zmienke o Ved-Vies-Kom zacina pocitovat zachvev strachu. Zrejme to nejako suviselo s tym, ze vstupuje do carovneho sveta, ovela viac - 84 - sa mu vsak pacilo, ked mohol predtym bez obav vyslovit ,Voldemort.' ,,Mas svoj oblubeny metlobalovy tim?" spytal sa Ron. ,,Hm - nijaky nepoznam," priznal Harry. ,,Coze!" Ron zostal uplne ohromeny. ,,Ved to je predsa najkrajsia hra na svete..." A spustil. Rozpraval Harrymu o styroch loptickach a poziciach siedmich hracov, opisal mu priebeh najslavnejsich zapasov, na ktorych bol so svojimi bratmi, a zdoveril sa mu, aku metlu by si rad kupil, keby mal peniaze. Prave Harrymu vysvetloval rozne finty, ktore sa pocas hry pouzivaju, ked sa opat rozleteli dvere kupe, no tentoraz to nebol Neville, chlapec so stratenou ropuchou, ani Hermiona Grangerova. Dovnutra vosli traja chlapci a Harry hned spoznal toho v strede: bol to ten bledy chalan z obchodu madam Malkinovej. Tentoraz hladel na Harryho s ovela vacsim zaujmom ako vtedy v Sikmej ulicke. ,,Je to pravda?" opytal sa. ,,Kazdy v tomto vlaku hovori, ze tu sedi Harry Potter. To si ty?" ,,Hej," odvetil Harry. Pozrel sa na zvysnych dvoch chlapcov. Boli zavaliti a tvarili sa velmi podlo. Stali pri Dracovi kazdy z jednej strany a vyzerali ako jeho telesni strazcovia. ,,Ach, toto je Crabbe a toto Goyle," povedal bledy chlapec lahostajne, ked si vsimol, ze si ich Harry obzera. ,,A ja sa volam Malfoy, Draco Malfoy." Ron si slabo odkaslal, vyzeralo to vsak, akoby sa dusil smiechom. Draco Malfoy sa nanho zadival. ,,Moje meno sa ti zda smiesne? Teba sa clovek ani pytat nemusi, kto si. Otecko mi povedal, ze vsetci Weasleyovci maju cervene vlasy, pehy a viac deti, ako si mozu dovolit." Otocil sa k Harrymu. ,,Coskoro prides na to, ze niektore carodejnicke rodiny su lepsie ako tie druhe, Potter. Nemal by si sa kamaratit s tymi nespravnymi. V tom ti rad pomozem." Natiahol ruku smerom k Harrymu, no ten ju nechytil. ,,Myslim si, ze sam najlepsie viem, kto je pre mna tym nespravnym, vdaka," povedal odmerane. Draco Malfoy sice neocervenel, no jeho blede lica nadobudli ruzovkasty odtien. ,,Na tvojom mieste by som si daval pozor, Potter," povedal pomaly. ,,Ak nebudes zdvorilejsi, skoncis ako tvoji rodicia, ti tiez neve- 85 - deli, co je pre nich dobre a co nie. Zahadzujes sa s takymi chudakmi, ako su Weasleyovci a ten streleny Hagrid a to ta poznaci." Harry i Ron naraz vstali. ,,Povedz to este raz," vyzval ho Ron a tvar mal rovnako cervenu ako vlasy. ,,Ale, tak vy nas chcete zbit?" skeril sa Malfoy. ,,Ak okamzite nevypadnete, tak ano," povedal Harry ovela odvaznejsie, nez sa citil, pretoze Crabbe Goyle boli omnoho vacsi ako oni dvaja s Ronom. ,,Ale nam sa nechce odist, vsak, chlapci? My sme uz vsetko pojedli, a vy tu este nejake zasoby mate." Goyle sa naciahol za cokoladovymi zabkami na sedadle vedla Rona - Ron vyskocil, no skor ako sa Goyla vobec dotkol, ten zo seba vyrazil hrozostrasny vykrik. Na prste mu visel potkan Prasivec, ostre zubky zatate hlboko v Goylovej hanke - Crabbe s Malfoyom ustupili, pretoze Goyle hrozne zavyjal a zo vsetkych sil sa pokusal Prasivca striast, a ked Prasivec napokon odletel a narazil o okno, vsetci traja okamzite zduchli. Mozno si mysleli, ze medzi sladkostami cihaju dalsie potkany, a mozno zaculi kroky, lebo vzapati sa objavila Hermiona Grangerova. ,,Co sa to tu robi?" opytala sa, ked zbadala sladkosti na dlazke a Rona, ako drzi Prasivca za chvost. ,,Tusim utrpel knokaut," povedal Ron Harrymu. Lepsie sa Prasivcovi prizrel. ,,Nie - to azda nie - on zase spi." A tak aj bolo. ,,Ty sa poznas s Malfoyom?" Harry mu vysvetlil, ako sa stretli v Sikmej ulicke. ,,Pocul som o ich rodine," povedal Ron znechutene. ,,Boli medzi prvymi, co sa k nam vratili potom, ako Ved-Vies-Kto zmizol. Tvrdili, ze ich zacaroval. Ale ocko tomu neveri. Podla neho vraj Malfoyovmu otcovi nemozno odpustit, ze presiel k temnym silam." Obratil sa k Hermione. ,,Mozeme ti nejako pomoct?" ,,Radsej sa poponahlajte a rychlo si oblecte habity, bola som sa vpredu opytat sprievodcu a ten mi povedal, ze kazdu chvilu sme tam. Dufam, ze ste sa nebili? Mozete mat totiz neprijemnosti skor, ako tam prideme!" ,,Prasivec sa bil, nie my," zamracil sa Ron. ,,Bola by si taka laskava a odisla, aby sme sa mohli prezliect?" - 86 - ,,Dobre - prisla som sem len preto, lebo ostatne decka sa spravaju velmi detinsky, nahanaju sa hore-dolu po chodbach," povedala Hermiona povysenecky. ,,Inak, mas na nose spinku, vies o tom?" Ron za nou neveriacky hladel. Harry pozeral von oknom. Pomaly sa stmievalo. Pod purpurovocervenou oblohou videl obrysy hor a lesov. Zdalo sa, akoby vlak spomaloval. On i Ron si vyzliekli bundy a navliekli sa do dlhych ciernych habitov. Ronovi bol ten jeho trochu kratky, vytrcali mu spod neho nohavice. Vlakom sa rozlahol hlas: ,,O pat minut vchadzame do Rokfortu. Batozinu nechajte, prosim, vo vlaku, dovezieme vam ju do skoly zvlast." Harry citil slabost v zaludku a vsimol si, ze Ron je pod pehami tiez velmi bledy. Napchali si do vreciek zvysne sladkosti a vysli na chodbicku do tlaciaceho sa davu. Vlak viditelne spomaloval, az napokon zastal. Vsetci sa tisli smerom k dveram a vystupovali na male, tmave nastupiste. Harry sa na chladnom nocnom vzduchu striasol od zimy. Odrazu sa nad hlavami studentov rozhojdal lampas a Harry zacul znamy hlas: ,,Prvaci! Prvaci ku mne! Vsetko okej, Harry?" Nad zaplavou hlav ziarila Hagridova zarastena tvar. ,,Podte, nasledujte ma - este nejaki prvaci? Pozor, schod! Prvy rocnik za mnou!" Smykajuc sa a potkynajuc schadzali za Hagridom strmym uzkym chodnikom. Na oboch stranach bola hlboka tma a Harry usudil, ze vsade okolo nich je zrejme husty les. Takmer nik neprehovoril. Len Neville, chlapec, ktoremu sa jednostaj stracala ropucha, zo dva razy vzdychol. ,,O chvilu uvidite Rokfort," zakrical na nich Hagrid cez plece, ,,hned za touto zatackou." A vzapati sa ozvalo hlasite ,Aaach'! Uzky chodnik odrazu vyustil na kraji velkeho cierneho jazera. Na vysokej hore na druhom brehu stal obrovsky hrad s nespocetnymi vezami a vezickami a jeho okna svetielkovali do hviezdnatej oblohy. ,,Do kazdeho clna len styria!" krical Hagrid, ukazujuc na flotilu malych clnov pohojdavajucich sa na vode hned pri brehu. Za Harrym a Ronom vstupili do clna Neville a Hermiona. - 87 - ,,Sme vsetci?" zakrical Hagrid, ktory mal cln sam pre seba. ,,Tak potom - VPRED!" V tej chvili sa cela flotila clnov zacala naraz klzat po jazere, hladuckom ako sklo. Vsetci mlcky hladeli na obrovsky hrad nad nimi. Ked sa priblizili k utesu, na ktorom stal, tycil sa im vysoko nad hlavami. ,,Hlavy dolu!" vykrikol Hagrid, ked prvy z clnov priplaval k utesu. Vsetci sklonili hlavy a clnky ich niesli cez zavoj brectanu, zakryvajuci siroky otvor na prednej stene utesu. Viezli sa tmavym tunelom, ktory zrejme viedol rovno popod hradom, az kym sa doplavili k akemusi podzemnemu pristavu, kde vystupili z clnov na skaly a kamienky. ,,Hej, ty! Nie je to tvoja ropucha?" spytal sa Hagrid, ktory skontroloval clny, len co vsetci vystupili. ,,Gertruda!" zvolal Neville cely stastny a natiahol k nemu ruky. Potom kracali za Hagridovym lampasom hore strmou cestickou, vysekanou do skaly, az napokon vystupili na hebky, vlhky travnik v tieni hradu. Vysli po kamennych schodoch a zastali v hluciku pred masivnou dubovou branou. ,,Ste vsetci? Hej, ty tam, mas svoju ropuchu?" Hagrid zdvihol obrovitansku past a tri razy zabuchal na branu. - 88 - SSIIE ED DM MA A K KA AP PIT TO OIIA A R RO OK KF FO OR RT TSSK KY Y K KL LO OB BU UK K Brana sa okamzite otvorila. A pred nimi stala vysoka, ciernovlasa carodejnica v smaragdovozelenom plasti. Tvarila sa velmi prisne a Harrymu pri pohlade na nu zislo na um, ze tu si veru neradno pohnevat. ,,To su prvaci, pani profesorka McGonagallova," povedal Hagrid. ,,Dakujem, Hagrid. Ja sa uz o nich postaram." Otvorila branu dokoran. Vstupna hala bola taka obrovska, ze by sa do nej zmestil cely dom Dursleyovcov. Kamenne steny osvetlovali horiace fakle ako v Gringottbanke, strop bol taky vysoky, ze nanho ani nedovideli, a pred nimi sa tycilo majestatne mramorove schodiste, ktore viedlo na vrchne poschodia. Kracali za profesorkou McGonagallovou po dlazke z kamennych dlazdic. Spoza dveri vpravo pocul Harry hukot stoviek hlasov - zvysok skoly je zrejme uz tu -, profesorka McGonagallova vsak prvakov zaviedla do malej, prazdnej komnaty trochu bokom od vstupnej haly. - 89 - Vosli dovnutra a odrazu stali jeden vedla druheho, ovela blizsie, nez by stali inokedy, a nervozne sa rozhliadali okolo seba. ,,Vitajte na Rokforte," privitala ich profesorka McGonagallova. ,,O malu chvilu sa zacne slavnostny banket na pocest zaciatku noveho skolskeho roka, no skor ako zaujmete svoje miesta vo Velkej sieni, budete roztriedeni do jednotlivych fakult. Rozdelovanie je velmi dolezita ceremonia, pretoze pokial ste tu na Rokforte, vasa fakulta bude pre vas takmer ako rodina. V ramci nej budete mat spolocne vyucovanie, spavat budete na fakultnom internate a volny cas budete travit vo fakultnej klubovni. Nase styri fakulty sa volaju Chrabromil, Biflomor, Bystrohlav a Slizolin. Kazda ma svoju slavnu historiu a z kazdej vysli vynikajuci carodejnici a carodejnice. Pokial ste na Rokforte, za kazdy uspech ziskate pre svoju fakultu body, no za kazde porusenie skolskeho poriadku sa vasej fakulte body strhnu. Fakulta s najvyssim poctom bodov ziska na konci skolskeho roka skolsky pohar, najvyssiu poctu. Pevne verim, ze kazdy z vas bude pre svoju buducu fakultu prinosom. Triediaca ceremonia sa zacne o niekolko minut a bude sa konat pred zrakmi celej skoly. Takze, kym tu budete cakat, trosku sa upravte." Ocami spocinula na Nevillovi, ktory mal habit zaviazany pod lavym uchom, a na Ronovom spinavom nose. Harry si nervozne uhladzal vlasy. ,,Len co bude vsetko pripravene, pridem po vas," povedala profesorka McGonagallova. ,,Budte tu, prosim, potichu." Ked vysla z komnaty, Harry preglgol. ,,Ako nas to vlastne budu triedit?" opytal sa Rona. ,,Daju nam zrejme nejaky test. Fred vravel, ze to velmi boli, ale podla mna len zartoval." Harrymu az tak srdce stislo od laku. Test? Pred celou skolou? Ale ved on nevie ani jedno kuzlo - co tam, preboha, len urobi? S takym niecim veru neratal. Ustrachane sa rozhliadol vokol seba a videl, ze aj ostatni sa boja. Nikto toho vela nenahovoril, okrem Hermiony Grangerovej - ta si potichu opakovala vsetky kuzla, co vedela, a nahlas rozmyslala, ktore z nich asi tak bude potrebovat. Harry sa usiloval nevnimat ju, ale velmi sa mu to nedarilo. Este nikdy, nikdy v zivote sa tak nebal, dokonca ani vtedy nie, ked niesol Dursleyov- 90 - com zo skoly poznamku, ze nejakym zahadnym sposobom zafarbil ucitelke parochnu na modro. Nespustal oci z dveri. Kazdu chvilu sa profesorka McGonagallova vrati a odvedie ho na popravu. Odrazu sa stalo nieco, co ho tak vylakalo, ze vyskocil pol metra od zeme - niekolko deti za nim vykriklo. ,,Co sa to...?" Zostal ako obareny. Rovnako ako vsetci okolo neho. Cez zadnu stenu prudilo do miestnosti asi dvadsat duchov. Perletovobieli a ciastocne priesvitni lietali po miestnosti, rozpravali sa medzi sebou a prvakov si vobec nevsimali. Zdalo sa, ze sa hadaju. Jeden z nich, ten, co vyzeral ako maly tucny mnich, povedal: ,,Vravim ti, odpusti a zabudni, mali by sme mu dat este jednu sancu..." ,,Moj mily Tucniak, nedali sme Zloduchovi sanci az-az? Robi nam vsetkym zle meno a dobre vies, ze vlastne ani nie je duch - a vy co tu robite?" Duch s obrovskym golierom a pancuchacmi si odrazu vsimol prvakov pod sebou. Nik mu neodpovedal. ,,Novi studenti!" zvolal Tucniak a dosiroka sa na nich usmial. ,,Cakate na triedenie, vsak?" Niekolko deti mlcky prikyvlo. ,,Dufam, ze budete v Biflomore!" zvolal Tucniak. ,,Tam som chodil aj ja, viete." ,,Mozeme ist," ozval sa prisny hlas. ,,Triediaca ceremonia sa zacne o chvilocku." To bola profesorka McGonagallova, ktora sa medzitym vratila. Duchovia jeden po druhom odleteli cez naprotivnu stenu. ,,Postavte sa do zakrytu," prikazala profesorka McGonagallova prvakom, ,,a nasledujte ma." Harry sa citil, akoby mal nohy z olova, za nim stal chlapec s pieskovymi vlasmi a pred nim Ron. Opustili komnatu, kracali naspat halou a dvojitymi dverami vstupili do Velkej siene. Harrymu ani vo sne nenapadlo, ze existuje take zvlastne a carokrasne miesto. Miestnost ozarovali tisice a tisice sviecok, ktore sa vznasali vo vzduchu nad styrmi dlhociznymi stolmi, za ktorymi sedeli zvysni studenti. Profesorka odviedla prvakov do stredu saly, tam zostali stat v rade vedla seba, celom k studentom a chrbtom k ucitelom. Hladeli na nich stovky tvari, ktore v mihotavom svetle sviecok - 91 - pripominali blede lampase. Kde-tu medzi studentmi boli roztruseni striebristi duchovia. Harry sa chcel vyhnut vsetkym tym pohladom, preto uprel zrak dohora a uvidel tam zamatovocierny strop posiaty hviezdami. Pocul, ako Hermiona sepka: ,,Zacarovali ho, aby vyzeral ako naozajstna obloha. Citala som o tom v publikacii Rokfort a jeho dejiny." Naozaj bolo tazke uverit, ze tam hore bol plafon, ze Velka sien nie je pod sirym nebom. Harry opat pozrel pred seba, a to prave vo chvili, ked profesorka McGonagallova pred prvakov kladla stolicku. Na nu polozila spicaty carodejnicky klobuk. Ten klobuk bol poplatany, obdraty a hrozne spinavy. Teta Petunia by daco take vo svojom dome nestrpela. Mozno z neho budeme musiet vycarovat kralika, prebleslo Harrymu hlavou, alebo nieco take - vsimol si, ze vsetci, rovnako ako on, upieraju zrak na klobuk. Niekolko sekund panovalo absolutne ticho. Odrazu sa klobuk mykol. Trhlina nad obrubou sa dosiroka otvorila ako usta - a klobuk sa pustil do spevu: Ach, mozno sa vam nezdam pekny, oci vsak vsetko nevidia... Dam na to krk, ze nenajdete mudrejsi klobuk, nez som ja. Majte si svoje cierne ciapky, cylindre leskle, co ja viem; rokfortsky klobuk som, viem vela a aj vas hravo pretromfnem. Nic v svojich hlavach neskryjete - triediaci klobuk vie to hned, nasadte si ma, uvidite, ake miesto vam urcil svet. Moze to byt aj v Chrabromile - tam ziju vsetci odvazni, co statocne a s chrabrym srdcom na skutky menia davne sny. - 92 - Alebo v takom Biflomore pre poctivcov je miesta dost, pre vsetkych, ktori trpezlivo, cestne si plnia povinnost. Najdete sa aj v Bystrohlave, ked mate v hlave filipa. Takych, co srsia vtipom, umom, Bystrohlav pekne privita. Ale aj tamto v Slizoline nikto by lepsich nenasiel, tam veru vsetkeho su schopni, len aby dosiahli svoj ciel. Tak si ma nasadte, a rychlo! Kto skusi, ten to uhadne. Ste v dobrych rukach (ziadne nemam) a mysli mi to paradne! Ked klobuk dospieval, v sale zaznel burlivy potlesk. Klobuk sa uklonil kazdemu zo styroch stolov a potom zostal opat nehybne lezat. ,,Nemusime robit nic ine, len si ho dat na hlavu," posepol Ron Harrymu. ,,Ja toho Freda zabijem, tvrdil mi, ze budem musiet bojovat s trolom." Harry sa nepatrne usmial. Ano, polozit si na hlavu klobuk je ovela lahsie ako predvadzat nejake cary, no najradsej by si ho skusil, ked sa nebude nik pozerat. Ten klobuk predsa len ziadal dost; Harry si nepripadal ani statocny, ani vtipny, v tejto chvili mal pocit, ze neoplyva ani jednou z menovanych vlastnosti. Keby ten klobuk spomenul fakultu pre tych, co sa citia neisto, ta by bola asi prenho ta prava. Profesorka McGonagallova vystupila dopredu a v rukach drzala dlhy zvitok pergamenu. ,,Ked precitam vase meno, nasadite si klobuk a sadnete si na stolicku," povedala. ,,Abbottova Hannah!" Z radu vystupilo ruzolice dievca s plavymi vrkocmi, nasadilo si klobuk, ktory sa jej zosuchol az na nos, a sadlo si. Chvilu bolo ticho. - 93 - ,,BIFLOMOR!" vykrikol klobuk. Hannah vykrocila k biflomorskemu stolu, odkial sa ozyval potlesk a vykriky. Harry videl, ako jej duch objemneho Tucniaka veselo kyva. ,,Bonesova Susan!" ,,BIFLOMOR!" zakrical opat klobuk, Susan odcupitala k tomu istemu stolu a sadla si vedla Hannah. ,,Boot Terry!" ,,BYSTROHLAV!" Tentoraz sa radoval druhy stol zlava. Ked k nemu Terry dorazil, niekolki studenti sa postavili a blahozelali mu. ,,Brocklehurstova Mandy" isla tiez do Bystrohlavu, ,,Brownova Lavender" putovala ako prva do Chrabromilu, tentoraz prepukli ovacie pri stole celkom vlavo. Harry videl Ronovych bratov-dvojicky, ako od radosti vyskaju. ,,Bulstrodovu Millicent" zaradil klobuk do Slizolinu. Harry nevedel, ci sa mu to po tom vsetkom, co o Slizoline pocul, len zda, mal vsak pocit, ze uz na pohlad su mu tam vsetci nesympaticki. Teraz ho veru uz riadne bolelo brucho. Spomenul si na to, ako sa v starej skole delili na telocviku do druzstiev. Vzdy tam zostal stat posledny, nie preto, ze by nebol dobry, ale preto, lebo vsetci sa bali, aby si o nich Dudley nemyslel, ze chcu s nim hrat. ,,Finch-Fletchley Justin!" ,,BIFLOMOR!" Harry si vsimol, ze niekedy klobuk vykrikne okamzite, inokedy chvilu premysla. ,,Finnigan Seamus", chlapec s pieskovymi vlasmi, ktory stal hned vedla Harryho, si sadol na stolicku a trvalo takmer minutu, kym klobuk rozhodol, ze pojde do Chrabromilu. ,,Grangerova Hermiona!" Hermiona sa rozbehla k stolicke a dychtivo si narazila klobuk na hlavu. ,,CHRABROMIL!" vykrikol klobuk. Ron si vzdychol. Harrymu odrazu skrsla hrozna myslienka, jedna z tych, ake cloveku zidu na um vtedy, ked sa velmi boji. Co ak ho nevyberu nikam? Co ak tam bude s klobukom na nose sediet celu vecnost, az pokym mu ho profesorka McGonagallova nestrhne z hlavy a nepovie, ze s najvacsou pravdepodobnostou doslo k omylu, a on sa bude musiet okamzite vratit vlakom spat? - 94 - Ked vyvolali Nevilla Longbottoma, chlapca, ktory ustavicne stracal svoju ropuchu, ten cestou k stolicke zakopol a spadol. Klobuk nie a nie sa rozhodnut. Ked konecne zakrical ,,CHRABROMIL", Neville sa rozbehol aj s klobukom na hlave prec a potom musel zase bezat spat, sprevadzany vybuchmi smiechu, aby ho podal ,,MacDougalovej Morag". Ked zacul svoje meno Malfoy, pysne vykrocil ku klobuku a vzapati sa jeho zelanie stalo skutocnostou: klobuk sa mu este ani nedotkol hlavy a uz krical: ,,SLIZOLIN!" Malfoy vykrocil smerom k svojim priatelom Crabbovi a Goylovi a bolo na nom vidno, ze je sam so sebou spokojny. Vela deti uz nezostavalo. ,,Moon"... ,,Nott"... ,,Parkinsonova"... potom dve dvojicky: ,,Patilova" a ,,Patilova"... za nimi ,,Perksova Sally-Anne"... a napokon... ,,Potter Harry!" Ked Harry vykrocil k stolicke, zo vsetkych stran k nemu doliehal sepot, akoby sa po celej sieni rozhorelo mnozstvo malych syciacich ohnickov. ,,Povedala Potter?" ,,Ten Harry Potter?" Posledne, co Harry videl, skor ako mu klobuk zaclonil vyhlad, bola sala plna ludi a vsetci natahovali krky, aby nanho lepsie videli. Vzapati hladel na cierne vnutro klobuka. Cakal. ,,Hmm," povedal mu do ucha tenky hlasok. ,,Tazke. Velmi tazke. Vidim vela odvahy. Hlupy tiez nie si. Je tu aj talent, ach, paneboze, ano - obrovska tuzba nieco dokazat, no ale toto je zaujimave... Kam ta len dam?" Harry dlanami mocne zovrel hrany stolicky a pomyslel si: Len nie Slizolin, len nie Slizolin. ,,Takze Slizolin nie, hm?" opytal sa tenky hlasok. ,,Naozaj? Mozes sa stat slavnym, v hlave mas na to vsetko, co treba, a Slizolin ti moze k slave pomoct, o tom niet pochyb - tak co? Dobre, ked tak velmi chces - tak teda CHRABROMIL!" Harry pocul, ze klobuk to posledne slovo vykrikol na celu salu. Snal si ho z hlavy a s roztrasenymi kolenami kracal k chrabromilskemu stolu. Bol stastny, ze ho klobuk niekam zaradil a ze to nebol Slizolin, a vobec si nevsimol, ze mal najvacsi potlesk zo vsetkych. Prefekt Percy vstal a odusu mu triasol rukou, zatial co weasleyovske - 95 - dvojicky jacali: ,,Mame Pottera! Mame Pottera!" Harry si sadol oproti duchovi s obrovskym golierom, ktoreho videl uz predtym. Duch ho potlapkal po pleci a Harry mal pocit, akoby ho niekto ponoril do vedra s ladovou vodou. Konecne mal dobry vyhlad na Profesorsky stol. Na jeho blizsom konci sedel Hagrid; vsimol si, ze sa nanho Harry diva, a zdvihol oba palce. Harry sa nanho usmial. V strede obrovskeho stola sedel na velkej zlatej stolicke Albus Dumbledore. Harry ho hned spoznal podla karticky z cokoladovy zabiek, ktore rozbaloval vo vlaku. Dumbledorove strieborne vlasy boli jedinou vecou v celej sieni, ktore ziarili rovnako jasne ako duchovia. Harry si vsimol aj profesora Quirrella, nervozneho mladika z Deraveho kotlika. Vo velkom purpurovom turbane vyzeral naozaj velmi cudne. Uz zostali len styria ziaci, ktorych bolo treba zatriedit. ,,Thomas Dean", cernossky chlapec, este vyssi ako Ron, zaujal miesto pri stole Chrabromilu. ,,Turpinovu Lisu" zaradil klobuk do Bystrohlavu a teraz prisiel rad na Rona. Ten bol uz od strachu cely zeleny. Harry zovrel pod stolom obe ruky v past a o sekundu neskor klobuk vykrikol: ,,CHRABROMIL"! Harry zacal zurivo tlieskat spolu s ostatnymi a vycerpany Ron klesol na stolicku hned vedla neho. ,,Vyborne, Ron, si skvely," povedal Percy Weasley dolezito prave vo chvili, ked ,,Zambini Blaise" putoval do Slizolinu. Profesorka McGonagallova zrolovala pergamen a odniesla Triediaci klobuk. Harry sa pozrel na prazdny zlaty tanier pred sebou. Az teraz si uvedomil, aky je hladny. Odvtedy, co jedol tekvicove pirozky, uplynula cela vecnost. Albus Dumbledore vstal. Milo sa na ziakov usmial a dosiroka k nim vystrel ruky, akoby to, ze ich tu vsetkych vidi, bolo prenho tym najvacsim potesenim. ,,Vitajte!" zvolal. ,,Vitajte v novom skolskom roku opat na Rokforte! Skor nez sa zacne samotny banket, dovolte mi par slov." A zvolal: ,,Pako! Tuky! Fuky! Stip! Dakujem vam!" A sadol si. Kazdy sa radoval a tlieskal. Harrymu to bolo trochu smiesne. ,,Nie je on - sibnuty?" opytal sa Percyho zmatene. - 96 - ,,Sibnuty?" opakoval Percy afektovane. ,,Je to genius! Najlepsi carodejnik na svete! Ale trochu sibnuty je, to ano. Zemiaky, Harry?" Harry od prekvapenia otvoril usta. Taniere a misy pred nim boli plne jedla. V zivote nevidel na jednom stole tolko dobrot: rostbif, pecene kura, bravcove a telacie rezne, parky, slaninku s biftekom, varene zemiaky, pecene zemiaky, zemiakove hranolceky, pecene placky, hrasok, mrkvicky, omacky, kecup a z nejakych nepochopitelnych pricin aj mentolove cukriky. Dursleyovci sice nenechavali Harryho o hlade, no nikdy mu tiez nedovolili najest sa dosyta. To, na co mal Harry chut, mu Dudley vzdy uchmatol, aj ked mu potom bolo z toho zle. Harry si nalozil zo vsetkeho trochu, vynechal len mentolove cukriky, a pustil sa do jedenia. Jedna basen. ,,To vyzera dobre," povedal duch s golierom smutne, nespustajuc oci z Harryho, ktory si prave krajal rezen. ,,Ty si nedas?" ,,Nejedol som uz takmer styristo rokov," vzdychol si duch. ,,Nemusim sice jest, ale to vies, cloveku to chyba. Tusim som sa zabudol predstavit. Sir Nicholas de Mimsy-Porpington k vasim sluzbam. Staly obyvatel Chrabromilskej veze." ,,Ja viem, kto si!" vyhrkol Ron. ,,Bratia mi o tebe hovorili - ty si Takmer bezhlavy Nick!" ,,Bol by som rad, keby ste ma volali Sir Nicholas de Mimsy..." povedal duch trochu odmerane, no pieskovovlasy Seamus Finnigan mu skocil do reci. ,,Takmer bezhlavy? Ako mozes byt takmer bezhlavy?" Sir Nicholas sa tvaril velmi namrzene, akoby sa rozhovor neuberal tym smerom, akym by si zelal. ,,Takto," povedal podrazdene. Chytil sa za lave ucho a potiahol. Cela hlava sa mu odklopila od krku a padla mu na plece, akoby ju mal na pante. Zrejme sa v minulosti niekto pokusil zotat mu hlavu, a neurobil to dost dosledne. Poteseny uzasnutymi pohladmi hlavu opat pustil a ta mu skocila spat na krk. Odkaslal si a povedal: ,,Takze - nove posily Chrabromilu! Dufam, ze nam tento rok pomozete ziskat skolsky pohar. Este nikdy sa nestalo, aby Chrabromil tak dlho nevyhral. Slizolin ziskal pohar siesty rok po sebe! S Krvavym baronom sa to uz neda vydrzat - to je hlavny duch Slizolinu." - 97 - Harry sa pozrel smerom k stolu Slizolinu a uvidel tam sediet hrozostrasneho ducha s prazdnym pohladom, vyziabnutou tvarou a plastom posiatym striebornou krvou. Sedel hned vedla Malfoya, ktory, na Harryho velku radost, nebol prilis nadseny zasadacim poriadkom. ,,Preco je cely od krvi?" opytal sa Seamus zvedavo. ,,Neviem, nepytal som sa ho," odvetil Takmer bezhlavy Nick diplomaticky. Ked vsetci zjedli, kolko vladali, zvysne jedlo jednoducho zmizlo a taniere ostali ziarivo ciste ako predtym. Vzapati sa objavili dezerty. Obrovske kusy zmrzliny vsetkych moznych prichuti, jablkove kolace, ovocne kosicky, cokoladove veternicky, lekvarove sisky, oblatky, jahody, ovocne zele, ryzovy puding... Harry si prave nakladal ovocny kosicek, ked sa rozhovor zvrtol na rodinu. ,,Ja som pol na pol," povedal Seamus. ,,Otec je mukel. Mama sa mu priznala az po svadbe, ze je carodejnica. Bol to prenho dost velky sok." Ostatni sa dali do smiechu. ,,A co ty, Neville?" opytal sa Ron. ,,No, ja zijem s babickou a ta je carodejnica," povedal Neville, ,,cela rodina bola presvedcena, ze som skrz-naskrz mukel. Prastryko Algie sa niekolkokrat pokusal vytlct zo mna nejake caro - raz ma sotil z blackpoolskeho mola a skoro som sa utopil - do svojich osmich rokov som sa vobec neprejavil. Jedneho dna k nam prastryko Elgie prisiel na veceru, drzal ma z okna na poschodi za clenok dolu hlavou a prave v tej chvili mu prateta Enid ponukla snehovy kolacik, on sa pozabudol a pustil ma. A ja som poskakoval ako lopta po celej zahrade az von na cestu. Vsetci boli uneseni, babicka sa od stastia rozplakala. Mali ste vidiet, ako sa tvarili, ked som sa vratil - mysleli si, ze ma uz nikdy neuvidia. Prastryko Algie mal taku radost, ze mi kupil ropuchu." Po Harryho druhom boku sa Percy Weasley a Hermiona rozpravali o skole (,,Dufam, ze sa zacneme hned ucit, tolko toho este neviem, zaujima ma predovsetkym transfiguracia, ved vies, premena niecoho na nieco ine, prirodzene, chapem, ze je to velmi tazke...". ,,Budete robit najskor lahsie kuzla, premienat zapalky na ihly a tak..."). - 98 - Harry, ktoremu bolo teplo a zacinal byt ospaly, sa pozrel smerom k Profesorskemu stolu. Hagrid pil plnymi duskami zo svojej case. Profesorka McGonagallova sa zhovarala s profesorom Dumbledorom. Profesor Quirrell v absurdnom turbane debatoval s ucitelom s mastnymi ciernymi vlasmi, orlim nosom a sinavou pletou. A potom sa to z nicoho nic stalo. Ucitel s orlim nosom si prestal vsimat Quirrellov turban a zahladel sa Harrymu priamo do oci - Harry zacitil, ako mu jazvou na cele prebleskla ostra, paliva bolest. ,,Au!" skrikol a chytil sa dlanou za hlavu. ,,Co sa ti stalo?" spytal sa Percy. ,,N-nic." Bolest pominula tak rychlo, ako prisla. Neprijemny pocit z toho pohladu vsak zostal. ,,Kto je ten ucitel, co sedi vedla profesora Quirrella?" opytal sa Percyho. ,,A, takze ty uz poznas Quirrella? Necudo, ze je taky nervozny, ten vedla neho je profesor Snape. Uci elixiry, ale nie je z toho velmi nadseny - kazdy vie, ze si brusi zuby na Quirrellov predmet. Snape totiz vie o temnych silach strasne vela." Harry Snapa hodnu chvilu pozoroval, no ten uz jeho pohlad neopatoval. Napokon zmizli aj dezerty a profesor Dumbledore opat vstal. Sien stichla. ,,Hmm - teraz, ked sme sa uz najedli a napili, dovolte mi este par slov. Mam pre vas niekolko pokynov suvisiacich so zaciatkom skolskeho roka. Ziadam vsetkych prvakov, aby vzali na vedomie, ze ziakom je vstup do lesa za skolou prisne zakazany. A niekolkych studentov vyssich rocnikov upozornujem, ze to plati aj pre nich." Dumbledore uprel svoje ziarive oci na weasleyovske dvojcata. ,,Pan Filch, nas skolnik, ma poziadal, aby som vam pripomenul, ze carovat mimo vyucovania na chodbach nie je dovolene. Metlobalovy turnaj sa zacne v druhom tyzdni skolskeho roka. Ti z vas, ktori maju zaujem hrat za svoju fakultu, nech sa prihlasia u madam Hoochovej. A este jedna vec, vsetkym tym, ktori nechcu zomriet zdlhavou a strasnou smrtou, odporucam, aby nevstupovali do pravej chodby na tretom poschodi!" Harry sa zasmial, no bol iba jeden z mala, ktori tak urobili. - 99 - ,,Zartuje, vsak?" posepol Percymu. ,,Urcite nie," povedal Percy a zamracil sa. ,,Ale je to cudne, lebo zvycajne nam vzdy povie, preco nesmieme niekam ist - kazdy, napriklad, vie, ze v Zakazanom lese zije mnozstvo nebezpecnych oblud. Nechapem, preco to nepovedal aspon nam, prefektom." ,,A skor, nez sa odoberieme spat, zaspievajme si skolsku hymnu!" zvolal Dumbledore. Harry si vsimol, ze usmevy na tvarach ostatnych ucitelov su trochu silene. Dumbledore mavol prutikom, akoby chcel z jeho konca odohnat muchu, a z prutika vyletela zlata stuha, vzniesla sa vysoko nad stoly, zvijala sa ako had a vytvarala pismena. ,,Kazdy si zvoli svoju oblubenu melodiu," povedal Dumbledore, ,,a spievame!" A cela skola spustila: Rokfort, Rokfort, plny voni, uc nas, svet to oceni, ci sme stari, s holou hlavou, a ci mladi, zeleni; do hlav nieco by sa zislo, nech v nich mame daky ruch; dnes je v nich len kopa slamy, pilin a par mrtvych much. Nauc nas, co treba vediet, do hlav vtlc, co zmizlo z nich, rob, co ma sa, a my zasa ucme sa, kym staci dych. Kazdy dospieval inokedy. Napokon spievali uz len weasleyovske dvojcata, ktore si zvolili velmi pomaly smutocny pochod. Dumbledore dirigoval prutikom ich posledne takty a ked skoncili, tlieskal najsilnejsie zo vsetkych. ,,Ach, hudba," vzdychol, utierajuc si oci. ,,Zazrak nad zazraky! A teraz, sup do postele. Poklusom!" Prvaci Chrabromilu sa predierali za Percym pomedzi dzavotajuci dav, opustili Velku sien a kracali hore mramorovym schodistom. Harry mal opat nohy ako z olova, no tentoraz preto, lebo bol velmi unaveny a najedeny. Hrozne sa mu chcelo spat a uz ho ani nepre- 100 - kvapilo, ze ludia na obrazoch, ktore viseli na stenach chodieb, si sepkaju a ukazuju na nich prstom, alebo ze ich Percy dvakrat previedol tajnym vchodom ukrytym za posuvnymi stenami a gobelinmi. Kracali opat hore schodmi, zivali a ledva vliekli nohy za sebou, Harry sa uz zacinal cudovat, ako dlho este pojdu, ked odrazu zastali. Rovno pred nimi sa vo vzduchu vznasalo niekolko vychadzkovych palic a len co Percy vykrocil smerom k nim, pustili sa donho. ,,No jasne," zasepkal Percy. ,,Duch Zloduch." A zvysenym hlasom povedal: ,,Zloduch - ukaz sa." Vzapati sa ozval silny, pisklavy zvuk, asi ako ked sa z balona naraz vypusti vzduch. ,,Mam ist za Krvavym baronom?" Cosi zapraskalo a objavil sa muzicek so zlomyselnymi, tmavymi ocami a velkymi ustami, poletoval vo vzduchu so skrizenymi nohami a v rukach zvieral vychadzkove palice. ,,Hohoho!" zvolal a zacal sa chichotat. ,,Prvacikovia! To je ale sranda!" Spustil sa rovno na nich. Vsetci si rychlo rukami zakryli hlavy. ,,Vypadni, Zloduch, inak to poviem Krvavemu baronovi, a myslim to vazne!" zahucal nanho Percy. Duch Zloduch vyplazil jazyk a zmizol, vychadzkove palice s rachotom dopadli Nevillovi na hlavu. Poculi Zloducha, ako sa vzdaluje a hrkoce brnenim. ,,Na Zloducha si dajte bacha," povedal im Percy, ked pokracovali v ceste. ,,Krvavy baron je jediny, koho sa boji, inak nepocuva ani nas, prefektov. Tak a sme tu." Na samom konci chodby visela podobizen velmi tucnej zeny v ruzovych hodvabnych satach. ,,Heslo?" spytala sa. ,,Caput Draconis," povedal Percy, obraz odskocil a odkryl okruhlu dieru v stene. Preliezli cez nu - Nevillovi museli pomoct - a ocitli sa v klubovni Chrabromilu, utulnej ovalnej komnate, plnej pohodlnych, makuckych kresiel. Percy ukazal na dvere, ktore viedli do dievcenskeho internatu, a na dvere, ktorymi mali ist chlapci. Na samom vrchu tocitych schodov - museli byt v jednej z vezi - ich konecne cakali postele: bolo ich pat, vsetky s tmavocervenym, hodvabnym baldachynom. Mali tam uz aj kufre. Boli prilis unaveni na nejake dlhsie rozhovory, preto sa hned prezliekli do pyzama a lahli si spat. - 101 - ,,Vynikajuca vecera, vsak?" posepol Ron Harrymu cez hodvabny zaves. ,,Prasivec, zmizni! Stale mi zuje perinu." Harry sa chcel este Rona spytat, ci ochutnal ovocny kosicek, no v tej chvili zaspal. Zrejme sa privelmi prejedol, lebo sa mu snival velmi cudny sen. Na hlave mal Quirrellov turban, ktory rozpraval a snazil sa ho presvedcit, aby okamzite prestupil do Slizolinu, ze jeho miesto je jedine tam. Harry turbanu povedal, ze do Slizolinu ist nechce; turban mu bol coraz tazsi a tazsi; Harry si ho chcel strhnut, no ten sa mu bolestivo ovinul okolo hlavy - a bol tam aj Malfoy, ktory sa od smiechu isiel popucit, ked videl, ako sa trapi s turbanom - potom sa vsak zmenil na Snapa, ucitela s orlim nosom, a smial sa prenikavym, mrazivym smiechom - odrazu ho oslepilo zelene svetlo a Harry sa zobudil. Bol uplne spoteny a cely sa triasol. Obratil sa na druhy bok a znova zaspal. Rano sa na nic nepamatal. - 102 - O OSSM MA A K KA AP PIIT TO OL LA A P PR RO OF FE ESSO OR RE EL LIIXIIR RO OV V ,,Aha, tam je." ,,Kde?" ,,Vedla toho vysokeho chalana s cervenymi vlasmi." ,,Ten v okuliaroch?" ,,Videl si jeho tvar?" ,,Videl si tu jazvu?" Od chvile, co Harry na druhy den rano vysiel z internatu, kamkolvek prisiel, tam si vsetci zacali hned suskat. Ziaci zhromazdeni pred dverami svojich tried sa stavali na prsty, aby ho lepsie videli, alebo isli za nim, predbehli ho a potom sa opat vracali opacnym smerom a vyvalovali nanho oci. Harry tuzil po tom, aby s tym prestali, lebo sa nemohol dobre sustredit na cestu do svojej triedy. Na Rokforte bolo stostyridsatdva schodist: dlhych a sirokych; uzuckych a rozheganych; niektore viedli vzdy v piatok inam; na niektorych kde-tu zmizol schod a clovek si musel pamatat, ktory treba preskocit. Potom tu boli dvere, co sa otvorili az vtedy, ked ste zdvo- 103 - rilo poziadali, alebo zatukali na ne na presne urcenom mieste; dvere, ktore vobec neboli dverami, ale stenou, co sa len tak tvarila. Bolo naozaj velmi tazke zapamatat si, co kde je, pretoze nic nezostavalo jednom mieste. Ludia z obrazov sa navzajom navstevovali a Harry bol presvedceny, ze aj brnenia na chodbach sa kazdu chvilu niekam presuvaju. Ani duchovia neboli velmi napomocni. Clovek omdlel od hrozy, ked dverami, ktore sa prave pokusal otvorit, nahle vyletel niektory z nich. Takmer bezhlavy Nick sa vzdy potesil, ak mohol niektoremu z novych ziakov Chrabromilu ukazat cestu, no ak ste nahodou meskali na hodinu a stretli ste ducha Zloducha, po jeho rade ste zarucene natrafili aspon na dvojo zamknutych dveri a minimalne na jedno falosne schodiste. Nepretrzite vam hadzal na hlavu kose na papier, mykal kobercom, po ktorom ste prave kracali, triafal do vas kriedy, alebo sa vam vynoril rovno za chrbtom, aby ste ho nevideli, schmatol vas za nos a zaskriekal: ,,MAM TVOJ FRNAK!" Este horsi ako duch Zloduch, aj ked to si mozno len tazko predstavit, bol skolnik Argus Filch. Harry s Ronom si ho pohnevali hned prvy den. Filch ich prichytil, ako sa zufalo pokusaju otvorit nejake, ktore, ako sa, zial, neskor ukazalo, viedli do zakazanej chodby na tretom poschodi. Skolnik im neveril, ze sa stratili, bol presvedceny, ze to robili narocky, uz-uz ich chcel zavriet do zalara, no prave v tej chvili siel okolo profesor Quirrell a zachranil ich. Filch mal macku, pani Norrisovu. Bolo to vychudnute zviera s matnou, bledohnedou srstou a rovnako vypucenymi jasnozrivymi ocami ako jej pan. Hliadkovala na chodbach sama. Ak ste urobili v jej pritomnosti nieco, co sa nema, ak ste co i len o centimeter vybocili z predpisanej cesty, okamzite vystartovala a o dve sekundy uz pred vami stal udychcany Filch. Nik nepoznal tajne cesticky v budove skoly lepsie ako on (mozno s vynimkou weasleyovskych dvojciat), dokazal sa pred vami vynorit z nicoho nic ako hociktory z duchov. Studenti ho nenavideli a vacsina z nich tuzila aspon raz si do pani Norrisovej kopnut. A ked sa vam napokon podarilo najst samotne ucebne, pani, to vam bolo cosi. Harry velmi rychlo pochopil, ze carovanie, to nie je len mavanie prutikom a par smiesnych zaklinadiel. Kazdu stredu o polnoci pozorovali dalekohladmi nocnu oblohu a museli sa ucit nazvy roznych hviezd a pohyby planet. Trikrat do tyz- 104 - dna chodili do sklenika za hradom, kde studovali botaniku pod vedenim nizkej zavalitej carodejnice profesorky Sproutovej a ucili sa, ako sa vsetky tie cudesne rastliny a huby pestuju a na co sa pouzivaju. Nepochybne najnudnejsou hodinou boli dejiny magie, jediny predmet, ktory vyucoval duch. Profesor Binns bol velmi stary uz v case, ked kedysi davno zaspal raz v zborovni pred kozubom. Na druhy den vstal, ze ide ucit, a zabudol si telo. Binns neprestajne cosi mrmlal a ziaci si ostosest zapisovali mena a datumy a stale si plietli Emerica Diabolskeho s Uricom Podivinskym. Profesor Flitwick, ktory ucil carovanie, bol maly, drobny carodejnik, ktory musel stat na kope knih, inak by nevidel ponad stol. Na prvej hodine vyvolaval ziakov podla abecedy, a ked zavolal Harryho meno, ustrasene zhikol a viac ho nebolo. Profesorka McGonagallova bola celkom ina ako ostatni. Harry mal pravdu, ked si myslel, ze sa s nou neradno zahravat. Bola prisna a velmi mudra, no priatelsky s nimi debatovala len do chvile, kym sa nezacala ich prva spolocna hodina. ,,Transfiguracia je jedno z najkomplexnejsich a najnebezpecnejsich kuziel, ake sa na Rokforte vyucuju," povedala. ,,Toho, kto bude na mojich hodinach vyrusovat, okamzite poslem prec a uz sa sem ani nemusi vracat. Berte to ako vystrahu." A potom premenila lavicu na prasa a zase naspat. Na vsetkych to urobilo velky dojem a uz sa nevedeli dockat, kedy zacnu s premienanim aj oni, no coskoro pochopili, ze este vela vody pretecie, kym sa naucia premienat nabytok na zvierata. Najskor celu vecnost pisali velmi zlozite poznamky, potom dostal kazdy zapalku a mal ju premenit na ihlu. Do konca hodiny sa viditelna zmena so zapalkou podarila len Hermione Grangerovej; profesorka McGonagallova ukazala celej triede, aka je jej ihla leskla a spicata, a odmenila Hermionu jednym zo svojich vzacnych usmevov. Zo vsetkeho najviac sa cela trieda tesila na obranu proti temnym silam, no hodiny profesora Quirrella boli uplnym vysmechom. Cela ucebna smrdela cesnakom a kazdy vravel, ze Quirrell tym chce odplasit upira, ktoreho stretol v Rumunsku a ktory by sa mal v tychto dnoch objavit a uniest ho. Svojim ziakom povedal, ze turban, co nosi, dostal od jedneho africkeho princa ako dokaz vdaky za to, ze oslobodil jeho krajinu od otravneho zombiho, no ti mu tu historku prilis neverili. Seamus Finnigan sa totiz profesora dychtivo spytal, - 105 - ako toho zombiho zahnal, a Quirrell v tej chvili ocervenel a rozhovoril sa o pocasi. Vsimli si i to, ze okolo turbana sa vznasa cudny pach weasleyovske dvojcata boli presvedcene, ze aj v nom ma napchaty cesnak, aby ho chranil, kamkolvek sa pohne. Harrymu padol kamen zo srdca, ked zistil, ze za ostatnymi prilis nezaostava. Vela ziakov pochadzalo z muklovskych rodin a podobne ako on, ani oni doteraz netusili, ze su carodejnici a carodejnice. Preberali taku haldu uciva, ze dokonca ani taki ziaci ako Ron prilis nevytrcali. Piatok bol pre Harryho a Rona velkym dnom. Konecne sa im podarilo prist na ranajky do Velkej siene bez toho, aby zabludili. ,,Co dnes mame?" opytal sa Harry Rona, ked si posypal ovsenu kasu cukrom. ,,Dve hodiny elixirov so Slizolinom," povedal Ron. ,,Snape je sefom Slizolinu. Kazdy vravi, ze vzdy nadrza svojim - aspon sa presvedcime, ci je to pravda." ,,Keby tak McGonagallova nadrzala nam," povzdychol si Harry. Profesorka McGonagallova bola veducou Chrabromilu, no to jej nebranilo v tom, aby im den predtym nenalozila kopec uloh. A vtom prisla posta. Harry si uz na to zvykol, no hned prvy den pri ranajkach utrpel obrovsky sok - do Velkej siene vtedy z nicoho nic vletela asi stovka sov, tie vytrvalo kruzili nad stolmi, kym nenasli svojich majitelov, a potom im do lona pustali listy a balicky. Harrymu nepriniesla Hedviga doposial nic. Niekedy priletela, chvilu mu dobala do ucha, uzdibla si kusok hrianky a odletela s ostatnymi skolskymi sovami spat do sovej voliery. Dnes rano sa vsak zniesla medzi nadobku s lekvarom a cukornicku a polozila Harrymu na tanier list. Harry ho hned otvoril. Bolo tam hroznym skrabopisom napisane: Cauko Harry, V piatok poobede tusim nemas nic, nedosiel by si okolo tretej ku mne na caj? Nech trocha pokecame, aky si mal tyzden. Posli odpoved po Hedvige. Hagrid Harry si pozical Ronovo brko, na opacnu stranu listu napisal Urcite pridem, uvidime sa popoludni a Hedviga s nim odletela. - 106 - Este ze sa Harry mohol tesit na caj u Hagrida, pretoze cosi take strasne, ako bola hodina elixirov, dosial nezazil. Pocas uvitacieho banketu nadobudol Harry dojem, ze profesor Snape ho nebude mat rad. Na konci hodiny elixirov vsak vedel, ze sa mylil. Snape ho nielenze nemal rad - on ho priam nenavidel. Hodina elixirov sa konala v jednom z hradnych zalarov. Bolo tam chladnejsie ako hore v hrade a clovek by sa tam citil stiesnene aj vtedy, keby na stenach neviseli zavaraninove pohare, v ktorych plavali zvierata v liehu. Snape rovnako ako Flitwick zacal hodinu tym, ze vyvolaval mena ziakov, a, podobne ako Flitwick, sa pri Harryho mene zastavil. ,,Ach, ano," povedal potichu. ,,Harry Potter. Nasa nova - hviezda." Draco Malfoy a jeho priatelia Crabbe a Goyle si zakryli usta dlanami a chichotali sa. Ked Snape skoncil, pozrel sa na triedu. Mal cierne oci ako Hagrid, chybala v nich vsak Hagridova neha. Boli studene a prazdne a pripominali skor tmave tunely. ,,Ste tu, aby ste si osvojili tuto tajomnu vedu a umenie pripravy elixirov," zacal. Rozpraval septom, no rozumeli mu kazde slovo - tak ako profesorka McGonagallova, aj Snape mal ten dar, ze vedel bez akejkolvek namahy dosiahnut, aby bolo v triede absolutne ticho. ,,Kedze sa pri tom zaobideme bez smiesnych pohybov prutika, mnohi z vas si budu zrejme mysliet, ze nejde o cary. Neocakavam od vas, ze dokazete v plnej miere pochopit krasu jemne bublajuceho kotlika, z ktoreho vystupuju chvejuce sa pary, uzasnu moc tekutin prenikajucich do ludskych zil, ochromujucich mysel a opantavajucich zmysly... Mozem vas naucit, ako zavriet do flasky slavu, ako uvarit moc, ci dokonca oddialit smrt - za predpokladu, ze nebudete takou istou bandou tupych hlav, ake zvycajne ucim." Po tomto kratkom prihovore zavladlo v zalari este hlbsie ticho. Harry a Ron si so zdvihnutym obocim vymenili zacudovane pohlady. Hermiona Grangerova sedela na samom konci sedadla a bolo na nej vidno, ze je pripravena okamzite dokazat, ze ona teda tupa hlava nie je. ,,Potter!" zvolal odrazu Snape. ,,Co ziskam, ak pridam do odvaru paliny pravej drveny koren asfodelu?" - 107 - Aky koren? Do akeho odvaru? Harry pozrel na Rona, ten vsak hladel rovnako bezradne ako on. Len Hermionina ruka vystrelila do vzduchu. ,,Neviem, pane," povedal Harry. Snape posmesne skrivil pery. ,,No, no - slava zrejme nie je vsetko." Hermioninu ruku si vobec nevsimal. ,,Tak to skusime este raz, Potter. Kde budete hladat, ked vam poviem, aby ste mi doniesli bezoar?" Hermiona natiahla ruku tak vysoko, ze si ju takmer odtrhla, no Harry nemal ani potuchy, co to len ten bezoar moze byt. Snazil sa nepozerat na Malfoya, Crabba a Goyla, ktori sa od smiechu az tak natriasali. ,,Neviem, pane." ,,Vy ste tu ucebnicu ani len neotvorili, vsak, Potter?" Harry sa zo vsetkych sil usiloval hladiet Snapovi priamo do studenych oci. U Dursleyovcov si sice vsetky ucebnice prelistoval, no hadam si len Snape nemysli, ze si Tisic zazracnych bylin a hub bude pamatat od slova do slova? Snape si Hermioninu dychtivu ruku este vzdy nevsimal. ,,Aky je rozdiel medzi aconitom lycoctonum a aconitom napellus?" V tej chvili Hermiona vyskocila z lavice a vytrcila ruku k stropu zalara. ,,Neviem," povedal Harry potichu. ,,Ale myslim si, ze Hermiona to vie, tak preco nevyvolate ju?" Niekolko ziakov sa zasmialo. Harry si vsimol, ze nanho Seamus zmurkol. Snape vsak spokojny nebol. ,,Sadnite si," zrukol na Hermionu. ,,Len pre vasu informaciu, Potter, asfodel a palina prava vytvoria neuveritelne silny elixir spanku, ktoremu sa tiez vravi dusok zivej smrti. Bezoar je kamen zo zaludka kozy, ktory vas uchrani pred vacsinou jedov. A pokial ide o aconitum lycoctonum a aconitum napellus, ide o dve pribuzne rastliny, prilbicu zltu a prilbicu modru, ktore pozname aj pod nazvom akonit. Jedovatu latku akonitin vsak obsahuje len druha z nich. Je to jasne? Preco si nik nerobi poznamky?" - 108 - Vsetci zacali zhladuvat brka a pergameny. Do tej trmy-vrmy a suchotu Snape povedal: ,,A za to odvravanie, Potter, strham Chrabromilu bod." Hodina elixirov pokracovala, situacia Chrabromilu sa vsak len zhorsovala. Snape ich rozdelil do dvojic a dal im namiesat jednoduchy elixir na hojenie vyrazok. V dlhom ciernom plasti bol raz tu, raz tam, sledoval ich, ako vazia susenu zihlavu a drvia hadie zuby a kritizoval kazdeho okrem Malfoya, ktoreho si zjavne oblubil. Prave vsetkym rozpraval, nech sa pozru, ako Malfoy vynikajuco uvaril rozkate slimaky, ked zalar odrazu zaplnili oblaky jedovateho zeleneho dymu a hlasne sycanie. Nevillovi sa akymsi zazracnym sposobom podarilo roztavit Seamusov kotlik na pokrutenu neforemnu hrudku a ich elixir tiekol po kamennej dlazke a vypaloval ziakom diery do topanok. V priebehu niekolkych sekund stala cela trieda na stolickach a Neville, na ktoreho zo zniceneho kotlika vyprsklo trochu vriacej tekutiny, plakal od bolesti a na rukach a nohach mu naskakali skarede cervene pluzgiere. ,,Idiot!" zavrcal Snape a rozliatu kvapalinu odstranil jedinym mavnutim prutika. ,,Urcite ste pridali dikobrazie pichliace skor, ako ste odstavili kotlik z ohna." Neville knucal a pluzgiere sa mu vyhadzali aj po celom nose. ,,Odvedte ho do nemocnicneho kridla," oboril sa Snape na Seamusa. Potom sa obratil na Harryho a Rona, ktori pracovali hned vedla. ,,Potter, preco ste mu nepovedali, aby tam tie pichliace nedaval? Mysleli ste si, ze ak on pohori, vy vyniknete, vsak? Strhavam Chrabromilu dalsi bod." Bola to do neba volajuca nespravodlivost, Harry otvoril usta, ze sa bude branit, no Ron donho nenapadne dzugol. ,,Vykasli sa na to," posepol mu, ,,pocul som, ze Snape vie byt hrozne neprijemny." Ked o hodinu neskor vychadzali zo zalara hore schodmi, v hlave mu virili myslienky a naladu mal pod psa. Je tu len tyzden a vdaka nemu uz stratil Chrabromil dva body - preco ho Snape tak nenavidi? ,,Neber si to tak," utesoval ho Ron, ,,Snape kazdu chvilu strhava body aj Fredovi a Georgeovi. Ozaj, nemohol by som ist k Hagridovi s tebou?" - 109 - Pat minut pred tretou vysli z hradu a pustili sa krizom cez skolsky pozemok. Hagrid byval v malom drevenom domceku na kraji Zakazaneho lesa. Predo dvermi domceka stali bagance a kusa. Harry zaklopal a zvnutra sa ozvalo horuckovite skrabanie na dvere a ohlusujuci brechot. Vzapati poculi Hagrida, ako vola: ,,K nohe, Tesak - k nohe." Dvere sa odchylili a v strbine sa zjavila Hagridova obrovska zarastena tvar. ,,Moment," povedal. ,,K nohe, Tesak." Vpustil ich dnu a zo vsetkych sil drzal za obojok ozrutneho, cierneho loveckeho psa. V dome bola len jedna miestnost. Zo stropu viseli sunky a bazanty, na ohni vrela v medenom kotliku voda a v rohu stala masivna postel s presivanou prikryvkou. ,,Vitajte," privital ich Hagrid a pustil Tesaka, ktory sa vrhol rovno na Rona a zacal mu lizat usi. Tesak bol ako Hagrid, vyzeral ovela hrozostrasnejsi, ako v skutocnosti bol. ,,Toto je Ron," povedal Harry Hagridovi, ktory prave nalieval vriacu vodu do velkeho cajnika a nakladal na tanier obrovske kusy kolacov. ,,Dalsi z Weasleyovcov, hm?" poznamenal Hagrid pri pohlade na Ronove pehy. ,,Polku zivota som stravil tym, ze som tvojich brachacov vyhanal zo Zakazaneho lesa." Obrovske kolace boli vlastne akesi beztvare hrudy s hrozienkami, na ktorych si Harry s Ronom takmer zuby vylamali, no statocne predstierali, ze im chutia, a popritom rozpravali Hagridovi, co vsetko zazili. Tesak polozil Harrymu hlavu na koleno a celeho ho oslintal. Harry i Ron sa nesmierne potesili, ked Hagrid nazval Filcha ,,starym podliakom". ,,A tu jeho potvoru, pani Norrisovu, by som velmi rad zoznamil s Tesakom. Ked idem do hradu, furt ma spicluje. Tej sa, namojdusu, nestrasiete - co jej Filch kaze, to urobi." Harry vyrozpraval Hagridovi, co sa stalo na Snapovej hodine. Hagrid mu povedal to iste, co predtym Ron. Aby si z toho nic nerobil, ze Snape ma malokoho zo studentov rad. ,,Ale on ma naozaj nenavidi." ,,Somarina," namietol Hagrid. ,,Preco by to robil?" - 110 - Harrymu sa vsak zdalo, ze Hagrid sa mu pri tych slovach vyhol pohladom. ,,Ako sa ma Charlie?" opytal sa Hagrid Rona. ,,Bol to fajn chalan - vedel to so zvieratami." V Harrym skrslo podozrenie, ci Hagrid narocky nezmenil temu. Zatial co Ron rozpraval Hagridovi, co Charlie robi a ako sa ma, Harry vzal do ruky zdrap papiera, ktory lezal pod cajovou podlozkou. Bol to utrzok z Denneho Proroka: NEZAKONNE VNIKNUTIE DO GRINGOTTBANKY Z doterajsieho vysetrovania nezakonneho vniknutia do Gringottbanky, ku ktoremu doslo 31. jula, vyplyva, ze s najvacsou pravdepodobnostou ide o pracu zatial neznamych temnych carodejov alebo carodejnic. Skriatkovia Gringottbanky potvrdili, ze nic nezmizlo. Trezor, do ktoreho lupici vnikli, bol totiz v ten isty den, len o nieco skor, vyprazdneny. ,,Co v nom bolo, to neprezradime, takze laskavo do toho zbytocne nestrkajte nos," povedal nam dnes popoludni hovorca Gringottbanky. Harry si spomenul, ako mu Ron vo vlaku hovoril, ze sa niekto pokusil vylupit Gringottbanku, no nepovedal kedy. ,,Hagrid!" zvolal Harry. ,,To prepadnutie Gringottbanky sa stalo v den mojich narodenin! Mozno k nemu doslo prave vtedy, ked sme tam boli!" Teraz uz nebolo pochyb, ze Hagrid narocky odvracia zrak. Cosi zahundral a ponukol im este kolac. Harry si ten clanok precital znova. Trezor, do ktoreho lupici vnikli, bol totiz v ten isty den, len o nieco skor, vyprazdneny. Hagrid vyprazdnil trezor sedemstotrinast, ak za vyprazdnenie mozno povazovat to, ze stadial zobral maly, uspineny balicek. Ze by zlodeji hladali prave ten? Harry s Ronom sa vracali do hradu na veceru, vo vreckach ich tazili kolace, ktore zo zdvorilosti neodmietli, a Harrymu zislo na um, ze po ziadnej vyucovacej hodine doteraz nemal v hlave tolko nezodpovedanych otazok ako po dnesnom caji s Hagridom. Zachranil Hag- 111 - rid ten balicek v poslednej chvili? Kam ho dal? Vedel Hagrid o Snapovi nieco, co nechcel Harrymu prezradit? - 112 - D DE EV VIIA AT TA K KA AP PIIT TO OL LA A P PO OL LN NO OC CN NY Y SSU UB BO OJJ Harry by si nikdy nebol pomyslel, ze stretne chlapca, ktoreho by nenavidel viac ako Dudleyho, no to bolo este predtym, ako spoznal Draca Malfoya. Este stastie, ze prvaci Chrabromilu mali so Slizolinom iba hodiny elixirov, takze sa s Malfoyom nevideli zas az tak casto. No jedneho dna visel v klubovni Chrabromilu oznam, pri ktorom vsetci zdupneli. Vo stvrtok sa zacnu hodiny lietania - a Chrabromil ich bude mavat spolocne so Slizolinom. ,,Klasika," poznamenal Harry namrzene. ,,Po nicom inom som netuzil. Znemoznit sa na metle priamo pred Malfoyom." Na nic ine sa tak netesil, ako na to, ze sa konecne nauci lietat. ,,Ako mozes vediet, ze sa znemoznis?" opytal sa celkom logicky Ron. ,,Malfoy sa sice vystatuje, ako dobre hra metlobal, ale to su urcite len reci." A Malfoy sa veru chvastal riadne. Nahlas sa stazoval, ze prvaci nemozu hrat za fakultne druzstva, a rozpraval siahodlhe historky o svojich zrucnostiach v metlobale, ktore sa takmer vzdy koncili historkou, ako len o vlasok usiel muklom v helikopterach. Pravdou vsak - 113 - je, ze nebol jediny: Seamus Finnigan tvrdil, vraj takmer cele detstvo stravil tym, ze sa prehanal po krajine na metle. Aj Ron kazdemu na pockanie rozpraval, ako sa raz na Charlieho starej metle skoro zrazil s rogalom. Deti z carodejnickych rodin nehovorili o nicom inom, len o metlobale. Ron sa dokonca raz skaredo pohadal s Deanom Thomasom, ktory s nimi byval na izbe, kvoli futbalu. Ron nechapal, co je zaujimave na hre, ktora sa hra iba s jednou loptou a hraci pri nej nemozu lietat. Harry prichytil Rona, ako stucha do Deanovho plagata, na ktorom bolo futbalove muzstvo West Hamu, a pokusa sa prinutit hracov, aby sa hybali. Neville este v zivote metlobal nehral, pretoze jeho babicka mu nedovolila k metle sa ani len priblizit. Inak medzi nami, Harry jej to vonkoncom nemal za zle, lebo Neville bol uplny expert na nehody aj s oboma nohami na zemi. Hermiona Grangerova mala z lietania asi taky strach ako Neville. Bolo to totiz cosi, co sa nedalo naucit z knih - aj ked sa o to pokusala. Vo stvrtok pri ranajkach unavovala vsetkych najroznejsimi radami, tykajucimi sa lietania, ktore vycitala v kniznici z prirucky Metlobal v priebehu vekov. Zufaly Neville hltal kazde jej slovo, pretoze prahol po kazduckej informacii, ktora by mu pomohla udrzat sa na metle, no ostatnym sa nesmierne ulavilo, ked Hermioninu prednasku prerusil prilet posty. Harry odvtedy, co mu prisiel listok od Hagrida, nedostal ziadnu postu, a Malfoy to, samozrejme, velmi rychlo zaregistroval. Malfoyov vyr svojmu majitelovi neustale donasal balicky plne sladkosti a on ich zlomyselne otvaral pri slizolinskom stole. Nevillovi priniesla plamienka driemava drobny balicek od babicky. Dychtivo ho rozbalil a ukazal im sklenenu gulu velku asi ako pingpongova lopticka, vo vnutri ktorej bolo cosi ako biely dym. ,,To je Nezabudal," vysvetloval im. ,,Babicka vie, ze stale nieco zabudam - a tato gula ma ma upozornit, ze som na nieco zabudol. Pozrite sa, chytite ju pevne do ruky a ak scervenie - ach..." Tvar mu zosmutnela, pretoze Nezabudal sa odrazu sfarbil do purpurovocervena: ,,... tak som na nieco zabudol..." Neville sa usiloval spomenut si, na co asi tak zabudol, a v tej chvili Draco Malfoy, ktory prave prechadzal popri ich stole, mu Nezabudal vytrhol. - 114 - Harry s Ronom vyskocili. Uz-uz sa chceli do Malfoya pustit, no profesorka McGonagallova, ktora rozpoznala bliziaci sa problem skor nez ktorykolvek iny ucitel na skole, stala v tej chvili pri nich. ,,Co sa tu deje?" ,,Malfoy mi vzal moju gulu, pani profesorka." Malfoy sa zamracil a polozil Nezabudal spat na stol. ,,Len som sa chcel pozriet," povedal a zmizol s Crabbom a Goylom v patach. O pol stvrtej popoludni sa Harry spolu s Ronom a dalsimi ziakmi Chrabromilu nahlil dolu hlavnym schodistom v ustrety svojej prvej hodine lietania. Bol jasny den, povieval slaby vetrik a ked schadzali zvazujucim sa ubocim k pekne pokosenemu travniku, rozprestierajucemu sa na vzdialenejsej strane skolskeho pozemku nedaleko Zakazaneho lesa, ktoreho stromy sa hrozivo tycili v dialke, trava sa im vlnila pod nohami. Ziaci Slizolinu tam uz boli a na zemi v uhladnych radoch lezalo dvadsat metiel. Harry pocul Freda a Georgea Weasleyovcov stazovat sa na skolske metly; niektore z nich zacnu vibrovat, len co clovek vyleti o trochu vyssie, a vsetky zanasaju mierne dolava. Prisla ich ucitelka madam Hoochova. Mala nakratko ostrihane sive vlasy a oci zlte ako jastrab. ,,Na co este cakate?" skrikla na nich. ,,Kazdy sa postavi k jednej metle. No tak, sup, sup." Harry sa pozrel na svoju metlu. Bola uz dost stara a vetvicky z nej trcali na vsetky strany. ,,Natiahnite pravu ruku nad metlu," zvolala madam Hoochova, ktora stala pred nimi, ,,a povedzte ,hore sa'!" ,,HORE SA!" zakricali vsetci. Harrymu skocila metla do ruky hned na prvy raz, no bol jednym z mala, ktorym sa to podarilo. Herirmione Grangerovej sa metla len pregulila na zemi a Nevillova sa ani nepohla. Mozno metly, tak ako kone, vycitia, ked sa ich clovek boji, pomyslel si Harry. Neville svojim traslavym hlasom daval totiz az prilis jasne najavo, ze chce ostat oboma nohami na zemi. Madam Hoochova im predviedla, ako vysadnut na metlu tak, aby sa im rucka nevysmykla, a potom chodila pomedzi nich a ukazo- 115 - vala im spravne drzanie metly. Harry s Ronom sa potesili, ked povedala Malfoyovi, ze mal cele roky zly uchop. ,,Tak, a ked zapiskam, odrazite sa poriadne od zeme," prikazala madam Hoochova. ,,Drzte metly rovno, vzneste sa jeden-dva metre, potom sa mierne naklonte dopredu a klesnite na zem. Takze pozor tri - dva..." Neville, ktory sa hrozne bal, ze zostane na zemi, sa odrazil z celej sily este skor, ako sa pery madam Hoochovej dotkli pistalky. ,,Naspat, chlapce!" zvolala, no Neville stupal rovno hore ako stupel vystreleny z flase - pat metrov - desat metrov. Harry videl jeho vystrasenu tvar, bielu sta krieda, ako zufalo hladi na vzdalujucu sa zem, vsimol si, ze tazko dycha, odrazu sa zosuchol nabok a... PLESK. Neville zuchol na brucho do travy, len to tak zaprastalo. Metla stupala vyssie a vyssie, lenivo zamierila k Zakazanemu lesu a zmizla z dohladu. Madam Hoochova sa sklanala nad Nevillom a bola rovnako biela ako on. ,,Zlomene zapastie," pocul Harry. ,,Tak pod, chlapce - nie je to nic vazne, vstavaj." Otocila sa ku zvysku triedy. ,,Odvediem tohto chlapca do nemocnicneho kridla, a kym sa nevratim, nik z vas sa ani nepohne! Nechajte metly tam, kde su, lebo v opacnom pripade poletite z Rokfortu skor, nez vyslovite ,metlobal.' Pod, srdiecko." Uslzeny Neville si drzal zapastie a odkrival s madam Hoochovou, ktora ho drzala okolo pliec. Este ani poriadne neodisli a Malfoy vybuchol do smiechu. ,,Videli ste, ako sa to poleno ksichtilo?" Ostatni zo Slizolinu sa k nemu pridali. ,,Bud ticho, Malfoy," zahriakla ho Parvati Patilova. ,,Aaa, tak tebe je chudacika Longbottoma luto?" povedala posmesne Pansy Parkinsonova, dievca hrubych sposobov zo Slizolinu. ,,To by som si nebola myslela, Parvati, ze sa ti pacia mali tucni usmrkanci." ,,Aha!" vykrikol Malfoy, vybehol dopredu a zodvihol cosi z travy. ,,To je ta blbost, co Longbottomovi poslala jeho babka." Zdvihol Nezabudal proti slnku a ten sa mu leskol v dlani. ,,Daj mi to, Malfoy," povedal Harry dorazne. Vsetci zmlkli. - 116 - Malfoy sa uskrnul. ,,Odlozim to niekam, kde to Longbottom lahko najde - co takto na strom?" ,,Daj to sem!" zvolal Harry, Malfoy vsak nasadol na metlu a vzlietol. Naozaj neklamal, lietal velmi dobre. Balansoval na urovni najvyssich konarov duba a zakrical: ,,Pod si ju vziat, Potter!" Harry schmatol svoju metlu. ,,Nie!" vykrikla Hermiona Grangerova. ,,Madam Hoochova povedala, ze sa nemame ani pohnut - kvoli tebe budeme mat z toho vsetci zle." Harry si ju vsak nevsimal. Citil, ako mu krv huci v sluchach. Vysadol na metlu, prudko sa odrazil od zeme a letel. Vzduch mu svistal vo vlasoch a plast mu vial za chrbtom - srdce mu od radosti takmer z hrude vyskocilo, ked si uvedomil, ze dokaze nieco, co sa nikdy neucil - bolo to take lahke a take uzasne. Namieril rucku metly viac dohora, aby letel este vyssie, a zdola zacul piskot a vyskanie dievcat a obdivny vykrik Rona. Prudko metlu obratil a zastal vo vzduchu zoci-voci Malfoyovi. Malfoy sa tvaril prekvapene. ,,Daj to sem," zakrical Harry, ,,lebo ta zhodim z metly!" ,,Co nepovies," odvrkol Malfoy a pokusil sa o posmesny uskrn, no bolo na nom vidno, ze mu nie je vsetko jedno. Harry sam netusil ako, ale vedel, co ma robit. Naklonil sa dopredu, zovrel pevne oboma rukami rucku metly a vyrazil proti Malfoyovi sta ostep. Malfoy len-len ze sa stihol uhnut. Harry urobil celom vzad a zostal s metlou visiet na mieste. Niekolko spoluziakov dolu pod nim mu zatlieskalo. ,,Tu ti veru nepomoze ani Crabbe, ani Goyle," zakrical Harry na Malfoya. ,,Tak si ju chyt, ak to dokazes!" zakrical Malfoy, vyhodil gulu vysoko nad hlavu a sam zamieril na zem. Harry videl sta v spomalenom filme, ako gula stupa nahor, potom zastane a zacne klesat. Naklonil sa dopredu, ruckou metly zamieril nadol - a vzapati v ostrom pade naberal rychlost a rutil sa za gulou - vietor mu piskal okolo usi, miesal sa s vykrikmi prizerajucich sa spoluziakov - natiahol ruku - a pol metra nad zemou ju chytil prave vcas, aby stihol metlu vyrovnat. Zvierajuc Nezabudal pevne v dlani, opatrne zostupil do travy. - 117 - ,,HARRY POTTER!" Nahle sa ho zmocnila uzkost. Blizila sa k nim profesorka McGonagallova. Citil, ako sa mu roztriasli kolena. ,,Nikdy - za cely cas, co ucim na Rokforte..." Profesorka McGonagallova od rozculenia nemohla ani hovorit a okuliare sa jej zlovestne blyskali. ,,... ako ste sa opovazili - mohli ste si zlomit vazy..." ,,On za to nemoze, pani profesorka..." ,,Mlcte, slecna Patilova..." ,,Ale Malfoy..." ,,To stacilo, pan Weasley. Potter, podte so mnou." Harry si este stihol vsimnut vitazoslavne pohlady Malfoya, Crabba a Goyla, a potom uz len zubozene vykrocil za profesorkou McGonagallovou smerom k hradu. Teraz ho vyrazia, vedel to. Chcel povedat nieco na svoju obranu, ale akoby stratil hlas. Profesorka McGonagallova rezko kracala pred nim, ani sa len nanho neobzrela; musel bezat, aby jej vobec stacil. Tak a ma, co chcel. Nevydrzal tu ani dva tyzdne. O desat minut si bude balit kufor. Ako sa len budu Dursleyovci tvarit, ked sa objavi vo dverach? Vysli hore hlavnym schodistom i vnutornym mramorovym schodistom a profesorka McGonagallova stale neprehovorila. Prudko rozrazala dvere, hnala sa chodbami a Harry nestastne klusal za nou. Zrejme ho vedie k Dumbledorovi. Spomenul si na Hagrida, toho tiez vyhodili, no aspon mu dovolili robit spravcu a hajnika. Mozno by mu mohol pomahat. Ked si predstavil, ze sa bude musiet prizerat, ako sa z Rona a ostatnych spoluziakov stavaju carodejnici, zatial co on sa bude motat po skolskych pozemkoch s Hagridovym vrecom na chrbte, az mu tak srdce stislo od lutosti. Profesorka McGonagallova zastala pred jednou z ucebni. Otvorila dvere a nakukla dnu. ,,Prepacte, profesor Flitwick, mohla by som si na chvilocku pozicat Wooda?" Wooda? Cudoval sa Harry. Ze by to bola palica, ktorou ho potresta? Ukazalo sa vsak, ze Wood je clovek, statny piatak, ktory vysiel z Flitwickovej triedy a tvaril sa trochu zmatene. - 118 - ,,Podte za mnou, obaja," prikazala im profesorka McGonagallova a spolocne vykrocili chodbou, pricom Wood vrhal na Harryho zacudovane pohlady. ,,Sem." Profesorka McGonagallova ukazala na ucebnu, v ktorej nebol nik, iba duch Zloduch, ktory si ich nevsimol, lebo prave pisal na tabulu sproste slova. ,,Zmizni, Zloduch!" okrikla ho. Duch Zloduch hodil kriedu do misky, ta hlasno cinkla a nadavajuc uletel. Profesorka McGonagallova zabuchla dvere a otocila sa k obom chlapcom. ,,Potter, toto je Oliver Wood. Wood - nasla som stihaca." Woodov nechapavy vyraz sa zmenil na radostny. ,,To myslite vazne, pani profesorka?" ,,Uplne vazne," povedala profesorka McGonagallova radostne. ,,Ten chlapec ma prirodzeny talent. V zivote som nic take nevidela. Naozaj ste sedeli na metle po prvy raz, Potter?" Harry mlcky prikyvol. Nechapal sice, o co ide, no nemal pocit, ze by ho isli vyhodit. Pomaly sa mu prestavali aj kolena podlamovat. ,,Strmhlav sa spustil dvadsat metrov a chytil tu vecicku tesne nad zemou," vysvetlovala profesorka McGonagallova nadsene Woodovi. ,,A nema na sebe jediny skrabanec. To nedokazal ani Charlie Weasley." Wood sa tvaril, akoby sa mu odrazu splnil jeho vytuzeny sen. ,,Uz si niekedy videl hrat metlobal, Potter?" opytal sa a hlas sa mu triasol vzrusenim. ,,Wood je kapitan nasho metlobaloveho druzstva," vysvetlila mu profesorka McGonagallova. ,,Na stihaca ma idealnu postavu," povedal uznanlivo Wood a chodil okolo Harryho, nespustajuc z neho zrak. ,,Lahky - rychly musime mu zohnat nejaku slusnu metlu, pani profesorka - Nimbus 2000 alebo Ometlo 7." ,,Porozpravam sa s profesorom Dumbledorom, ci by sme mohli v jeho pripade porusit pravidlo, ze prvaci nesmu hrat zapasy. Musime urobit vsetko pre to, aby sme mali lepsie druzstvo ako minuly rok. Potom, co nas Slizolin v tom poslednom zapase tak prevalcoval, som sa Severusovi Snapovi niekolko tyzdnov hanbila pozriet do oci..." - 119 - Profesorka McGonagallova sa ponad skla okuliarov prisne zahladela na Harryho. ,,Dufam, ze budete poriadne trenovat, Potter, lebo v opacnom pripade by som vas predsa len musela potrestat." Odrazu sa vsak usmiala. ,,Vas otec by bol na vas hrdy," povedala. ,,Bol totiz vynikajucim metlobalistom." ,,Ty zartujes." Vecerali. Harry prave vyrozpraval Ronovi, co sa stalo potom, ako odisiel s profesorkou McGonagallovou. Ron si prave chcel dat do ust kus masa s omackou, no celkom na to zabudol. ,,Mas robit stihaca?" cudoval sa. ,,Prvaci predsa nikdy - to budes najmladsi hrac za poslednych..." ,,...sto rokov," pomohol mu Harry a hadzal do seba zemiaky. Po tom narocnom popoludni veru riadne vyhladol. ,,Wood mi to povedal." Rona to uplne vyviedlo z miery, neveriac vlastnym usiam zizal na Harryho s otvorenymi ustami. ,,Na buduci tyzden zacnem trenovat," pokracoval Harry. ,,Len o tom, prosim ta, nikomu nehovor, Wood chce, aby to bolo prekvapenie." V tej chvili vosli do siene Fred a George Weasleyovci, pohladom nasli Harryho a zamierili rovno k nemu. ,,Si chlapik," povedal George potichu. ,,Wood nam to uz povedal. Aj my sme v druzstve - sme triafaci." ,,Tento rok musime ten metlobalovy pohar vyhrat," dodal Fred. ,,Nevyhrali sme odvtedy, co Charlie odisiel, no tento rok budeme mat skvele druzstvo. Musis byt fakt dobry, Potter, Wood takmer skakal od radosti, ked nam to hovoril." ,,Ale uz musime ist, Lee Jordan tvrdi, ze nasiel novy tajny vychod zo skoly." ,,Urcite je to ten za sochou Gregora Podlizaveho, ktory sme objavili uz ako prvaci. Tak zatial ahojte." Este ani dobre neodisli a objavil sa ktosi ovela menej vitany: Malfoy, v sprievode Crabba a Goyla. ,,Tak co, posledna vecera chuti? Kedy ti ide vlak k muklom?" - 120 - ,,Ked si na zemi a mas po boku tie dve chudorlave cintlavky, si ovela odvaznejsi," povedal Harry nebojacne. Crabbe a Goyle boli sice vsetko ine, len nie chudorlave cintlavky, no kedze za Profesorskym stolom sedeli vsetci ucitelia, nemohli robit nic ine, iba skaredo zazerat a praskat si hanky na rukach. ,,Dokazem si to s tebou vybavit aj sam," povedal Malfoy. ,,Dnes v noci, ak chces. Carodejnicky suboj. Len prutiky - bez dotyku. Je ti nieco? Zrejme si nikdy nepocul o carodejnickom dueli, co?" ,,Jasne, ze pocul," vyskocil Ron. ,,Som jeho sekundant a tvoj je kto?" Malfoy sa zahladel na Crabba a Goyla a chvilu si ich premeriaval. ,,Crabbe," povedal napokon. ,,O polnoci, moze byt? Stretneme sa v Sieni slavy, ta sa nikdy nezamyka." Ked Malfoy odisiel, Ron s Harrym sa pozreli jeden na druheho. ,,Co je to carodejnicky suboj?" opytal sa Harry. ,,A co to znamena, ze si moj sekundant?" ,,No, ze ta zastupim, ked zomries," povedal Ron len tak ledabolo a uprel pohlad na studenu zemiakovu kasu. Ale ked si vsimol, ako sa Harry tvari, rychlo dodal: ,,Ludia vsak vacsinou zomieraju len pri ozajstnych subojoch, so skutocnymi carodejmi, vies. Vy dvaja s Malfoyom budete na seba maximalne iskrit. Ani jeden z vas nevie natolko carovat, aby tomu druhemu naozaj ublizil. Zrejme cakal, ze odmietnes." ,,A co ak mavnem prutikom, a nic sa nestane?" ,,Tak ho odhodis a tresnes ho pastou do nosa," navrhol Ron. ,,Prepacte." Obaja pozreli tym smerom. Bola to Hermiona Grangerova. ,,Vari sa tu clovek nemoze ani v pokoji najest?" opytal sa Ron. Hermiona si ho nevsimala a obratila sa na Harryho. ,,Nemohla som nepocut, o com ste sa s Malfoyom rozpravali..." ,,Ale mohla," zasomral Ron. ,,...nesmiete sa tulat v noci po skole, ak vas chytia - co vas urcite chytia - pride Chrabromil o dalsie body. Je to od vas velmi sebecke." ,,Ty sa radsej nestaraj do toho, do coho ta nic," odrovnal ju Harry. ,,Zbohom," povedal Ron. - 121 - No pravdu povediac, nie je to bohvieake uspesne zavrsenie dna, pomyslel si Harry, ked lezal horeznacky v posteli a pocuval, ako Dean a Seamus spokojne odfukuju (Neville sa este stale nevratil z nemocnicneho kridla). Ron mu cely vecer daval rady typu: ,,Ak sa ta pokusi zakliat, radsej sa vzdaj, lebo neviem, ci si v tom strese spomeniem na protikliatbu." Bolo viac nez iste, ze ich bud Filch, alebo pani Norrisova nacapaju, a Harry velmi dobre vedel, ze viacnasobne porusenie skolskeho poriadku v jednom dni sa mu nemusi vyplatit. Na druhej strane sa mu vsak v tme ustavicne objavovala Malfoyova skodoradostna tvar - a toto bola jedinecna prilezitost, ako sa s nim stretnut zoci-voci a dat mu na frak. To si predsa nemohol nechat ujst. ,,Pol dvanastej," zasepkal napokon Ron, ,,mali by sme ist." Obliekli si zupany, schytili prutiky a vykradli sa z izby, zisli dolu tocitym schodistom do klubovne Chrabromilu. V kozube este tlelo zopar uhlikov a v ich slabom svetle vyzerali kresla ako pricupene tmave tiene. Vykrocili k otvoru za podobiznou, ked tu sa z kresla pri nich z nicoho nic ozvalo: ,,Nemozem uverit tomu, co robite, Harry." Rozsvietila sa lampa. Bola to Hermiona Grangerova, na sebe mala ruzovy zupan a mracila sa na nich. ,,Dobre ma pocuvaj!" okrikol ju Ron nahnevane. ,,Uz aj chod spat!" ,,Mala som to povedat tvojmu bratovi," povedala Hermiona: ,,Percy - je prefekt, ten ti by to urcite zatrhol." Harry nevedel pochopit, ako moze byt niekto taky dotieravy. ,,Pod," vyzval Rona. Odsunul obraz Tucnej panej a obaja preliezli otvorom v stene. Hermiona sa vsak rozhodla, ze sa tak lahko nevzda. Prepchala sa dierou v stene hned za Ronom a sipela na nich ako rozzurena hus. ,,Na Chrabromile vam vobec nezalezi, myslite stale iba na seba, nechcem, aby Slizolin vyhral skolsky pohar, ale kvoli vam prideme o vsetky body, ktore som dostala od profesorky McGonagallovej za to, ze som na hodinach transfiguracie vedela vsetky zaklinadla." ,,Odpal." ,,Dobre, ale ja som vas varovala, spomente si na moje slova, ked budete zajtra sediet vo vlaku smerom domov, pretoze vy dvaja ste..." - 122 - Co su, to sa uz nedozvedeli. Hermiona sa zvrtla k podobizni Tucnej panej, ze ide naspat, no hladela na prazdny obraz. Tucna pani si odskocila niekam na nocnu navstevu a Hermiona zostala vymknuta pred Chrabromilskou vezou. ,,Co mam teraz robit?" zapistala. ,,To je tvoj problem," povedal Ron. ,,My musime ist, lebo prideme neskoro." Neprisli este ani na koniec chodby, ked ich Hermiona dobehla. ,,Idem s vami," povedala. ,,To teda nejdes." ,,Vari si myslite, ze tu budem stat a cakat, kym ma Filch nacapa? Ak nas chyti vsetkych troch, poviem mu pravdu, ze som sa vas snazila zadrzat, a vy mi to potvrdite." ,,Teda ty si ale drza!" oboril sa na nu Ron. ,,Prestante, vy dvaja!" zahriakol ich Harry. ,,Nieco som zacul. Nejake rucanie." ,,Pani Norrisova?" vyhrkol Ron a zmurkal do tmy. Nebola to pani Norrisova. Bol to Neville. Lezal schuleny na zemi a tuho spal, no ked k nemu podisli blizsie, strhol sa. ,,Vdakabohu, ze ste prisli! Som tu uz niekolko hodin, neviem si spomenut na to nove heslo a nemozem sa dostat na intrak." ,,Bud tichse, Neville. Heslo je ,prasaci rypak', ale velmi ti nepomoze, lebo Tucna pani si niekam odskocila." ,,Co tvoja ruka?" opytal sa Harry. ,,V poriadku," povedal Neville a natrcil im ju. ,,Madam Pomfreyova mi ju napravila za necelu minutu..." ,,Fajn - pocuj, Neville, musime si nieco vybavit, uvidime sa neskor..." ,,Nenechavajte ma tu!" vykrikol Neville a tazkopadne vstal. ,,Nechcem tu zostat sam, uz dva razy tadialto preletel Krvavy baron." Ron sa pozrel na hodinky a vrhol na Hermionu a Nevilla zlostny pohlad. ,,Ak nas kvoli vam chytia, nebudem mat pokoja, kym sa nenaucim a nevyskusam na vas tu Satanovu kliatbu, o ktorej nam vravel Quirrell." - 123 - Hermiona otvorila usta, mozno chcela Ronovi povedat presne znenie Satanovej kliatby, Harry vsak na nu zasycal, aby bola ticho, a pokynul im, nech ho nasleduju. Zakradali sa chodbami, na ktore cez vysoke okna dopadali pasy mesacneho svitu. Pred kazdym rohom cakali, ze natrafia na Filcha alebo pani Norrisovu, mali vsak stastie. Vybehli hore schodmi na tretie poschodie a po prstoch sa zakradali do Siene slavy. Malfoy a Crabbe tam este neboli. V mesacnom svite sa trblietali vitriny s kristalovymi trofejami. V tme svetielkovali strieborne a zlate case, odznaky, medaily a sosky. Zakradali sa pozdlz stien a ocami sledovali dvere na oboch stranach miestnosti. Harry vytiahol prutik pre pripad, ze by Malfoy vbehol dnu a zacal hned carovat. Minuty pomaly ubiehali. ,,Meska, mozno sa zlakol," zasepkal Ron. Odrazu z vedlajsej miestnosti zaznel akysi zvuk a oni od strachu az tak nadskocili. Harry zdvihol prutik nad hlavu a vtedy zaculi nieci hlas - nepatril vsak Malfoyovi. ,,Len nuchaj, moja mila, mozno sa ukryvaju niekde v rohu." To sa Filch rozpraval s pani Norrisovou. Na smrt vydeseny Harry kyvol ostatnym trom, aby ho okamzite nasledovali; odcupitali potichu k dveram, co najdalej od Filchovho hlasu. Nevillov plast len tak-tak stihol zmiznut za rohom, ked zaculi, ze Filch vosiel do Siene slavy. ,,Musia byt niekde tu," vrcal, ,,asi sa skryli." ,,Tadialto!" zavelil Harry posepky a vystraseni sa zakradali dlhociznou chodbou lemovanou samymi brneniami. Poculi, ako sa k nim Filch blizi. Neville od laku nahle zapistal a pustil sa do behu zakopol, zakvacil sa Ronovi okolo pasa a obaja sa kotulali rovno do jedneho z brneni. Ozval sa taky rachot a buchot, ze to muselo zobudit cely hrad. ,,UTEKAJTE!" zvolal Harry a vsetci styria sa rozbehli dolu chodbou, ani sa neobzreli, ci je Filch za nimi - vyleteli z dveri a hnali sa chodbou a potom dalsou a dalsou, Harry na cele, netusiac, kde su a ktorym smerom idu - preliezli poza gobelin a ocitli sa v tajnej spojovacej chodbe, prebehli nou a vysli pri ucebni carovania, o ktorej vedeli, ze je uplne na opacnej strane ako Sien slavy. ,,Tusim sme sa ho striasli," fucal Harry, oprel sa o studenu stenu a utieral si spotene celo. Neville stal v predklone, dychcal a prskal. - 124 - ,,Ja - som - to - vra - ve - la," lapala po dychu Hermiona a drzala sa za hrudnu kost, ,,ja - som - to - vra - ve - la." ,,Musime sa vratit do veze," povedal Ron, ,,co najrychlejsie." ,,Malfoy ta oklamal," povedala Harrymu Hermiona. ,,Este stale ti to nedoslo? Vobec sa s tebou nechcel stretnut - Filch vedel, ze niekto je v Sieni slavy, Malfoy ta urcite bonzol." Harry si pomyslel, ze zrejme ma pravdu, no nahlas to nepovedal. ,,Ideme." Nebolo to vsak take jednoduche. Nepresli ani dvanast krokov, ked nedaleko nich vrzla klucka a z jednej triedy cosi vyletelo. Bol to duch Zloduch. Pozrel sa na nich a nateseny zvyskol. ,,Bud ticho, Zloduch - prosim - prezradis nas." Duch Zloduch sa zacal chichotat. ,,Ale, ale, prvacikovia, to sa moze, tulat sa o polnoci kade-tade? No, no, no. Kto sa tula po noci, tomu uz niet pomoci." ,,Neprezrad nas, Zloduch, prosim." ,,Mal by som to oznamit Filchovi, veru mal," povedal Zloduch sladuckym hlasom a ocka sa mu zlomyselne leskli. ,,Je to pre vase dobro, chapete." ,,Uhni nam z cesty!" okrikol ho Ron - to vsak bola velka chyba. ,,STUDENTI NA CHODBE!" zahrmel Zloduch. ,,STUDENTI OPUSTILI POSTELE A SU PRI UCEBNI CAROVANIA!" Zohli hlavy, prebehli popod Zloduchom, trielili, co im sily stacili, az na koniec chodby a vrazili do nejakych dveri - tie vsak boli zamknute. ,,No zbohom!" vzdychol Ron, ked bezradne mykali kluckou. ,,Uz sme dosli! To je nas koniec!" Poculi kroky, to sa uz Filch ozlomkrky hnal za Zloduchovym hlasom. ,,Uhnite," zavrcala Hermiona. Schmatla Harryho prutik, zatukala nim na dvere a zasepkala: ,,Alohomora!" Zamok cvakol a dvere sa rozleteli - vbehli dnu, rychlo ich za sebou zabuchli, pritisli na ne usi a nacuvali. ,,Kadial isli, Zloduch?" opytal sa Filch. ,,Rychlo, vrav." ,,Povedz ,prosim'." ,,Nezahravaj sa so mnou, Zloduch, pytam sa ta, kadial isli?" ,,Ak nepoprosis, tak ti nic nepoviem," povedal duch Zloduch znudenym, monotonnym hlasom. - 125 - ,,Dobre teda - prosim." ,,NIC NEPOVIEM! Hahaha! Mal si poprosit skor! Ha ha! Hahaha!" poculi ducha Zloducha, ako odsustal prec a zanechal tam rozculeneho Filcha, nech zuri, kolko chce. ,,Mysli si, ze tie dvere su zamknute," zasepkal Harry. ,,Zrejme sme v suchu - prestan s tym, Neville!" Neville uz dobru minutu mykal Harryho za rukav zupanu. ,,Co je?" Harry sa otocil - a bolo mu celkom jasne, co je. Chvilu mal pocit, ze je to zly sen - toto bolo uz naozaj prilis, po vsetkom, co prave prezili. Neboli v miestnosti, ako si mysleli, ale na chodbe. Na zakazanej chodbe na tretom poschodi. A teraz videli, preco je zakazana. Pozerali sa priamo do oci ozrutnemu psovi, ktory vypinal cely priestor medzi podlahou a stropom. Mal tri hlavy. Tri pary vypucenych, zlostnych oci; tri nufaky, ktorych nozdry sa chveli a sklbali a mierili priamo na nich; tri vlhke papule a spomedzi zltych tesakov viseli slizke povrazy slin. Stal pokojne, vsetkych sest oci upieral rovno na nich a Harrymu bolo jasne, ze su nazive len vdaka tomu, ze ta obluda sa este nestihla spamatat z prveho prekvapenia. No zurive vrcanie jasne naznacovalo, co bude nasledovat. Harry schmatol klucku - ak si ma vybrat medzi Filchom a smrtou, vyberie si radsej Filcha. Vycuvali von - Harry pribuchol dvere a uhanali prec, takmer sa ani nohami zeme nedotykali. Filch zrejme vyrazil za nimi opacnym smerom, pretoze ho nikde nevideli, no bolo im to aj tak fuk - teraz tuzili iba po tom, aby vzdialenost medzi nimi a tou obludou bola co najvacsia. Zastavili sa az pred podobiznou Tucnej panej na siedmom poschodi. ,,Kde ste, boli, prepanajana?" opytala sa, ked videla ich rozviate zupany a cervene, upotene tvare. ,,To si nevsimajte - prasaci rypak, prasaci rypak," drmolil Harry a odsunul obraz. Preliezli do klubovne a celi roztraseni sa zvalili do kresiel. Hodnu chvilu nik neprehovoril. Neville vyzeral, ze uz v zivote neprehovori. ,,Co im to zislo na um, ukryvat taketo nieco v skole?" krutil hlavou Ron. ,,Psov treba predsa cvicit, a zvlast takehoto." - 126 - Hermione sa spolu s dychom vratila aj zla nalada. ,,Vy zrejme nepouzivate oci, vsak?" oborila sa na nich. ,,Nevsimli ste si, na com ten pes stal?" ,,Na dlazke?" tipol si Harry. ,,Nepozeral som sa mu na laby, uplne mi stacili jeho hlavy." ,,Nie, na dlazke nie. Stal na padacich dvierkach. Urcite nieco strazil." Vstala a zaganila na nich. ,,Dufam, ze ste so sebou spokojni. Mohlo byt po nas - ba co horsie, mohli nas vyrazit. Teraz, ak by ste sa neurazili, idem spat." Ron za nou pozeral s otvorenymi ustami. ,,Nie, neurazime sa," povedal. ,,Clovek by si myslel, ze sme ju nutili, aby sla s nami." Ked si Harry lihal do postele, v hlave mu zneli Hermionine slova. Ten pes nieco strazi... Co to Hagrid vravel? Ak chce clovek nieco ukryt, Gringottbanka je tym najbezpecnejsim miestom na svete mozno s vynimkou Rokfortu. Zdalo sa, ze Harry uz prisiel na to, kam sa podel ten maly, spinavy balicek z trezoru sedemstotrinast. - 127 - D DE ESSIIA AT TA A K KA AP PIIT TO OL LA A H HA AL LL LO OW WE EE EN N Na druhy den Malfoy neveril vlastnym ociam, ked zistil, ze Harry s Ronom su stale na Rokforte. Vyzerali trochu unaveni, ale inak ziarili spokojnostou. Rano sa Harrymu a Ronovi javilo ich nocne stretnutie s trojhlavym psom ako vynikajuce dobrodruzstvo a tesili sa na dalsie. Harry uz stihol Ronovi povedat o balicku, ktory zrejme preniesli z Gringottbanky na Rokfort, a obaja stravili dlhy cas dohadovanim, co v nom asi len moze byt, ked to tak strazia. ,,Bud je to nieco velmi cenne, alebo nieco velmi nebezpecne," uzavrel debatu Ron. ,,Alebo oboje," dodal este Harry. No kedze vedeli iba to, ze ten tajomny predmet je dlhy asi pat centimetrov, bez dalsich informacii nemali sancu zistit, co to je. Neville ani Hermiona nejavili najmensi zaujem dozvediet sa, co sa pod psom a padacimi dvierkami ukryva. Nevillovou jedinom starostou bolo nikdy viac sa k tomu psisku nepriblizit. Hermiona sa s Harrym a Ronom nerozpravala, a kedze bola panovacna bifloska, pre oboch to bolo skor vykupenie ako trest. Mysleli teraz len na to, ako sa Malfoyovi pomstit, a na ich velku radost sa im na to naskytla prilezitost hned na druhy tyzden, ked prisla posta. - 128 - Len co sovy ako obycajne zaplavili Velku sien, pozornost vsetkych uputal dlhy, tenky balicek, ktory nieslo sest velkych plamienok driemavych. Aj Harry, rovnako ako ostatni, bol zvedavy, co v tom balicku moze byt, a ked sa sovy zniesli nad ich stol a polozili ho priamo pred neho, od prekvapenia mu padla slaninka na zem. Plamienky odleteli, vzapati priletela dalsia sova a pustila na balicek akusi obalku. Harry otvoril najskor list, a urobil dobre, pretoze v nom stalo: NEOTVARAJTE BALICEK PRI STOLE. Je v nom Vas novy Nimbus 2000, nechcem vsak, aby vsetci videli, ze ste dostali metlu, pretoze by taku chceli hned vsetci. Dnes vecer mate prvy trening, Oliver Wood Vas bude o siedmej cakat na metlobalovom ihrisku. Profesorka McGonagallova Harry podal listok Ronovi a pri pomysleni na Malfoya len s namahou skryval skodoradost. ,,Nimbus 2000!" vzdychol Ron zavistlive . ,,Takej som sa v zivote ani len nedotkol." Nahlivo opustili sien, pretoze chceli metlu rozbalit este pred vyucovanim, no v polovici vstupnej haly im cestu zahradili Crabbe a Goyle. Malfoy vytrhol Harrymu balicek z ruky a ohmatal ho. ,,To je metla," zhodnotil a hodil ju naspat Harrymu, v tvari sa mu zracila zavist i hnev. ,,Toto si veru odskaces, Potter, prvaci to maju zakazane." Ron to uz nemohol dlhsie vydrzat. ,,To nie je hocijaka oblietana metla," povedal, ,,ale Nimbus 2000. Co si vravel, ze mas doma? Kometu 260?" Ron sa uskrnul na Harryho. ,,Komety su sice vymakane, ale na Nimbusy ani zdaleka nemaju." ,,Co ty o tom mozes vediet, Weasley, ty, co si nemozes dovolit ani pol rucky," osopil sa nanho Malfoy. ,,S bratmi urcite musite setrit vetvicku po vetvicke." - 129 - Ron chcel prave nieco namietnut, no v tej chvili sa vedla Malfoya objavil profesor Flitwick. ,,Dufam, ze sa nehadate, chlapci?" zapistal. ,,Potter dostal metlu, pan profesor," povedal rychlo Malfoy. ,,Ano, ano, velmi spravne," prikyvoval profesor Flitwick a usmieval sa pri tom na Harryho. ,,Profesorka McGonagallova mi uz vsetko, povedala. A akyze je to model?" ,,Nimbus 2000, pane," odvetil Harry a mal co robit, aby sa pri pohlade na zhrozeneho Malfoya nerozrehotal. ,,A za to, ze som ju dostal, vdacim tuto Malfoyovi," dodal. Harry a Ron utekali hore schodmi a isli sa popucit od smiechu. ,,Ved je to pravda," uskrnal sa Harry, ked vysli na samy vrch mramoroveho schodista. ,,Keby neukradol Nevillovi ten Nezabudal, nebol by som v druzstve..." ,,Takze vy to beriete ako odmenu za porusovanie skolskeho poriadku?" ozval sa nahnevany hlas za nimi. Hore schodmi sa hnala Hermiona a znechutene hladela na balicek v Harryho ruke. ,,Myslel som si, ze sa s nami nerozpravas," povedal Harry. ,,Veru, pokojne v tom mozes pokracovat," povedal Ron, ,,ani nevies, ako nam to robi dobre." Hermiona odpochodovala s nosom zapichnutym do neba. Harry sa v ten den len tazko sustredil na vyucovanie. Myslou bol kazdu chvilu bud na internatnej izbe, kde pod postelou lezala jeho nova metla, alebo na metlobalovom ihrisku, kde bude mat vecer trening. Veceru do seba nahadzal, ani poriadne nevedel, co je, a potom vybehol s Ronom hore schodmi, aby si konecne rozbalil svoj Nimbus 2000. ,,Pani!" zvolal Ron, ked na Harryho posteli zbadal rozbalenu metlu. Dokonca i Harrymu, ktory toho o metlach vela nevedel, sa zdala nadherna. Stihla, leskla, s mahagonovou ruckou, dlhym chvostom z rovnych prutikov a zlatym napisom Nimbus 2000 navrchu. Ked sa priblizila siedma hodina, Harry vysiel z hradu a vykrocil sumrakom smerom k meltobalovemu ihrisku. Na stadione doposial nebol. Vokol neho sa nachadzali stovky sedadiel a tribuny stali vysoko nad zemou, aby divaci videli, co sa vo vzduchu deje. Po oboch stranach ihriska stali tri zlate zrde s obrucami na konci. Harrymu to - 130 - pripominalo plastove palicky s kruzkom, cez ktore muklovske deti fukali bubliny, len s tym rozdielom, ze tieto mali patnast metrov. Harry sa nevedel dockat, kedy bude opat lietat. Napokon to cakanie nevydrzal, vysadol na metlu a odpichol sa od zeme. To vam bol pocit - niekolkokrat preletel obrucami a potom sa prehanal horedolu po ihrisku. Nimbus 2000 reagoval aj na ten najjemnejsi dotyk. ,,Hej, Potter, pod dolu!" To nanho volal Oliver Wood. Pod pazuchou niesol velku drevenu debnicku. Harry pristal vedla neho. ,,Lietas fakt krasne," pochvalil ho Wood a v ociach sa mu zablysli iskierky, ,,uz chapem, co tym McGonagallova myslela... mas naozaj talent. Dnes vecer ta trochu oboznamim s pravidlami a potom budes trenovat trikrat do tyzdna spolu s ostatnymi." Otvoril debnicku. Vnutri boli styri lopticky; dve rovnake a zvysne dve kazda ina. ,,Takze," zacal Wood, ,,pravidla metlobalu su velmi lahke, avsak hrat ho az take lahke nie je. Na kazdej strane je po sedem hracov. Traja z nich su triafaci." ,,Traja triafaci," opakoval Harry, zatial co Wood vyberal sytocervenu loptu, ktora velkostou pripominala futbalovu. ,,Toto je prehadzovacka," povedal Wood. ,,Triafaci si ju navzajom prihravaju a snazia sa trafit ju do niektorej z obruci a dat tak gol. Za kazdy gol si druzstvo pripise desat bodov. Je to zatial jasne?" ,,Triafaci si hadzu prehadzovacku a snazia sa trafit ju do obruce, aby dali gol," odrecitoval Harry. ,,To je nieco podobne ako basketbal, akurat kosov je sest a lieta sa pritom na metle, nie?" ,,Co je to basketbal?" spytal sa Wood nechapavo. ,,Ale nic," zahovoril to rychlo Harry. ,,Na kazdej strane je potom jeden hrac, ktoremu hovorime strazca - strazcom Chrabromilu som ja. Mojou ulohou je lietat okolo obruci a zabranit superovi, aby dal gol." ,,Traja triafaci, jeden strazca," zopakoval Harry, pevne odhodlany si vsetko zapamatat. ,,Ti hraju s prehadzovackou. Dobre, mam to. A tieto su naco?" ukazal na zvysne tri lopty v debnicke. ,,Hned ti ukazem," povedal Wood. ,,Chyt to." Podal Harrymu malu palku, vyzerala skoro ako bejzbalova, len bola o nieco kratsia. - 131 - ,,Teraz ti predvediem, co robia dorazacky," povedal Wood. ,,Dorazacky su tieto dve." Ukazal Harrymu dve rovnake lopty, cierne ako uhol a o nieco mensie ako prehadzovacka. Harrymu sa zdalo, akoby sa zo vsetkych sil pokusali vyvliect zo sietky, ktorou boli prichytene vo vnutri debnicky. ,,Ustup," prikazal mu Wood. Sklonil sa nad debnicku a uvolnil jednu dorazacku. Cierna lopta sa okamzite vymrstila vysoko do vzduchu a vzapati sa rutila priamo Harrymu na hlavu. Harry v snahe zabranit jej, aby mu rozbila nos, ju odrazil palkou a ona letela cikcakovito dohora kruzila im nad hlavami a potom vystrelila smerom na Wooda, ktory ju vsak podletel a pritlacil k zemi. ,,Pochopil si?" dychcal Wood, pricom sa pokusal strcit vzpierajucu sa dorazacku spat do debnicky a prichytit ju tam. ,,Dorazacky lietaju po ihrisku a snazia sa zhodit hracov z metiel. Preto su v kazdom druzstve dvaja odrazaci - u nas su to weasleyovske dvojcata ich ulohou je chranit vlastnych hracov pred dorazackami a odrazat ich na supera. Tak co - pamatas si to?" ,,Traja triafaci sa usiluju skorovat prehadzovackou; strazca strazi obruce; odrazaci odrazaju od svojho druzstva dorazacky," vysypal zo seba Harry. ,,Vyborne," pochvalil ho Wood. ,,Hm - a zabili uz dorazacky niekoho?" opytal sa Harry a dufal, ze to znelo dostatocne lahostajne. ,,Na Rokforte nie. Mali sme tu sice niekolko zlomenych sanok, ale inak nic vazne. No a posledny hrac druzstva je stihac. To si ty. Ty si nevsimas ani dorazacky, ani prehadzovacku..." ,,... pokial mi nerozbiju hlavu." ,,Neboj sa, lepsich odrazacov, ako su Weasleyovci, nenajdes tym chcem povedat, ze obaja su velmi ohladuplni odrazaci." Wood siahol do debnicky a vybral z nej poslednu stvrtu loptu. V porovnani s prehadzovackou a dorazackami bola celkom drobna, velka asi ako vacsi vlassky orech. Bola ziarivozlta a po bokoch sa jej trepotali dve strieborne kridelka. ,,A toto," povedal Wood, ,,je ohniva strela, najdolezitejsia lopta zo vsetkych. Je velmi tazke chytit ju, lebo je nesmierne rychla a dobre ju nevidno. Ulohou stihaca je najst ju a chytit. Musis klucko- 132 - vat medzi triafacmi, odrazacmi, dorazackami a prehadzovackou, aby si ju ziskal skor ako super, pretoze druzstvo, ktoreho stihac sa zmocni ohnivej strely ako prvy, si pripisuje stopatdesiat bodov a vacsinou ma uz vyhrate. To je dovod, preco stihac inkasuje najviac faulov. Metlobalovy zapas sa konci az vtedy, ked niektore z druzstiev chyti ohnivu strelu, co moze trvat aj celu vecnost - rekordny zapas trval tusim tri mesiace, vtedy bolo treba zhanat nahradnikov, aby sa mohli hraci aspon trochu vyspat. Takze to by bolo vsetko - nejake otazky?" Harry pokrutil hlavou. To, co ma robit, pochopil, horsie to vsak bude, ked to bude musiet predviest v praxi. ,,S ohnivou strelou si zatrenujeme nabuduce," povedal Wood a opatrne ju polozil spat do debnicky, ,,je uz skoro tma, mohli by sme ju stratit. Trochu ta preskusam s tymito tu." Vytiahol z vrecka zopar golfovych lopticiek a o chvilu boli obaja vo vzduchu. Wood hadzal lopticky z celej sily vsetkymi smermi a Harry ich chytal. Neusla mu ani jedina a Wood bol velmi spokojny. Po hodine a pol bola uz taka tma, ze nemohli pokracovat. ,,Tento rok bude na metlobalovom pohari nase meno," povedal s blazenym usmevom Wood, ked sa unaveni vracali do hradu. ,,Vobec by ma neprekvapilo, keby si tromfol aj Charlieho Weasleyho, a ten mohol veru hrat aj za anglicke narodne druzstvo, keby kdesi v tramtarii nenahanal draky." Harry bol teraz velmi zaneprazdneny. Okrem vsetkych tych uloh, co dostavali, maval trikrat do tyzdna metlobalovy trening. Ani sa nenazdal a bol na Rokforte uz dva mesiace. Na hrade sa citil ovela viac doma ako na Privatnej ceste. A teraz, ked uz zvladli zaklady carodejnickeho uciva, bolo aj vyucovanie zaujimavejsie. Ked sa 31. oktobra rano zobudili, chodbami sa sirila lahodna vona pecenej tekvice. To nebolo vsetko, profesor Flitwick im na hodine carovania oznamil, ze uz vedia dost na to, aby mohli pristupit k premiestnovaniu predmetov vo vzduchu, a to bolo cosi, po com vsetci zmierali tuzbou od chvile, ked na vlastne oci videli, ako profesor Flitwick zacaroval Nevillovho potkana a ten sa potom vznasal po triede. Profesor Flitwick zadelil ziakov do dvojic. Harry mal cvicit - 133 - so Seamusom Finniganom (veruze mu odlahlo, lebo v tej chvili sa pohladom pokusal uputat jeho pozornost aj Neville). Zato Ron bol vo dvojici s Hermionou Grangerovou. Tazko povedat, ci to stvalo viac Rona, alebo Hermionu. Ta sa s nimi nebavila odo dna, ked Harrymu prisla postou metla. ,,A nezabudnite na ten pekny pohyb zapastia, co sme si trenovali!" skriekal na nich profesor Flitwick, stojaci ako zvycajne na kope knih. ,,Najskor naprah, potom svih, nezabudnite, naprah a svih. A musite poriadne vyslovit zaklinadlo, to je tiez velmi dolezite - len si spomente na carodeja Baruffia, ktory povedal ,s' namiesto ,f' a nasiel sa na zemi s divym bykom na hrudi." Bolo to velmi tazke. Harry so Seamusom robili naprah za naprahom, svih za svihom, no pierko, ktore mali nadvihnut, stale nehybne lezalo na lavici. Seamusovi dosla trpezlivost, postrcil pierko prutikom a to vzblklo, Harry ho potom musel hasit klobukom. Ronovi sa pri vedlajsom stole nedarilo o nic lepsie. ,,Vingardium leviosa!" vykrikoval a maval dlhociznymi rukami ako veterny mlyn. ,,Hovoris to zle," oborila sa nanho Hermiona. ,,Musis povedat Ving-gar-dium levi-o-sa, to ,gar' musi byt dlhe." ,,Ked si taka mudra, tak si to rob sama," odvrkol Ron. Hermiona si vyhrnula rukavy habitu, svihla prutikom a zvolala: ,,Vingardium leviosa!" Pierko sa odputalo od lavice a vznieslo sa asi meter nad ich hlavy. ,,Ach, vyborne!" vykrikol profesor Flitwick a natesene tlieskal. ,,Pozrite sa vsetci, slecna Grangerova to dokazala!" Ron mal az do konca vyucovania naladu pod psa. ,,Necudujem sa, ze ju nik nemoze vystat," povedal Ron Harrymu, ked si razili cestu preplnenou chodbou, ,,je fakt neznesitelna." Odrazu do Harryho ktosi vrazil. Bola to Hermiona. Harry zazrel jej tvar - prekvapilo ho, ze place. ,,Myslim si, ze ta pocula." ,,No a co," povedal Ron, no bol trochu nesvoj. ,,Musela si predsa vsimnut, ze sa s nou nik nekamarati." Hermiona na dalsiu hodinu neprisla a neukazala sa dokonca ani popoludni. Cestou do Velkej siene na slavnostnu halloweensku veceru Harry s Ronom zaculi, ako Parvati Patilova hovori svojej priatelke - 134 - Lavender, ze Hermiona place na dievcenskych zachodoch a nechce nikoho ani vidiet. Ronovi pri tych slovach sice nebolo vsetko jedno, ale ked vosiel do Velkej siene a zbadal tu uzasnu strasidelnu vyzdobu, rychlo pustil Hermionu z hlavy. Zo stien a plafonu viselo azda tisic netopierov a dalsich tisic poletovalo nad stolmi v hustych ciernych mrakoch a virilo vzduch, az plamene sviecok v oranzovych tekviciach blikotali. Na zlatych tanieroch a misach sa odrazu objavili jedla vsetkeho druhu, tak ako pocas slavnostneho banketu v prvy skolsky den. Harry si prave nakladal obrovsky peceny zemiak, ked do siene vbehol profesor Quirrell, turban mal nakrivo a v tvari sa mu zracila hroza. Vsetci videli, ako dobehol k Dumbledorovej stolicke, zvalil sa na stol a vykrikol: ,,Trol - v hradnej vezi - len to som vam chcel." Vzapati stratil vedomie a zviezol sa na zem. Nastala haravara. Profesorovi Dumbledorovi sa podarilo utisit ziakov, az ked svihol prutikom, z ktoreho vyprskli purpurovocervene delobuchy. ,,Prefekti!" zahrmel. ,,Okamzite odvedte svoje fakulty na internaty!" Percy bol vo svojom zivle. ,,Vsetci za mnou! Prvaci, drzte sa pokope! Ak ma budete na slovo pocuvat, nemusite sa nicoho bat! Pustite ma dopredu, ja som prefekt!" ,,Ako sa sem mohol dostat trol?" cudoval sa Harry, ked utekali hore chodmi. ,,Mna sa nepytaj, ja len viem, ze su hrozne hlupi," povedal Ron. ,,Mozno ho vpustil duch Zloduch, ked je dnes ten Halloween." Minali skupinky ziakov nahliacich sa vsetkymi smermi. Ked sa predierali davom zmatenych prvakov z Biflomoru, Harry odrazu schmatol Rona za ruku. ,,Moje nervy - Hermiona!" ,,Co s nou?" ,,Ona o tom trolovi nevie." Ron si zahryzol do pery. ,,No tak dobre," zahundral. ,,Ale nech nas Percy nevidi." Prikrcili sa a pridali sa k ziakom z Biflomoru, ktori sli opacnym smerom, predrali sa na prazdnu stranu chodby a bezali k dievcen- 135 - skym zachodom. Prave zahli za roh, ked za sebou zaculi nahlive kroky. ,,Percy!" zasipel Ron a tahal Harryho za velku sochu Vtaka ohnivaka. Vykukli spoza nej a zistili, ze to nie je Percy, ale Snape. Presiel krizom cez chodbu a zmizol im z dohladu. ,,Co tu robi?" zasepkal Harry. ,,Preco nie je s ostatnymi ucitelmi vo vezi?" ,,Ako to mam vediet?" Potichu sa zakradali chodbou, na ktorej este doznievali Snapove kroky. ,,Mieri k chodbe na tretom poschodi," povedal Harry, no Ron ho odrazu chytil za ruku. ,,Citis to?" Harry sa zhlboka nadychol a v nose zacitil hrozny smrad, akusi zmes starych ponoziek a neudrziavanych verejnych zachodov. A potom to zaculi - hlboke vrcanie a dunenie obrovskych sliap. Ron ukazal pred seba - zo vzdialenejsieho konca chodby sa k nim blizilo cosi obrovitanske. Od strachu z nich zostali len tiene a nemo sa prizerali, ako na to cosi dopadol pas mesacneho svitu. Bol to hrozny pohlad. To cosi malo takmer styri metre, matnu zulovu farbu, neforemne telo, ktore pripominalo ozrutny balvan, a na nom pricapenu malu plesatu hlavicku, pripominajucu kokosovy orech. Malo kratke nohy hrube asi ako kmene stromov a ploche zrohovatene chodidla. Zapach, ktory vydavalo, bol neuveritelny. V dlhociznej ruke vlieklo za sebou obrovsky dreveny kyj. Zastal pred najblizsimi dverami a nazrel dovnutra. Chvilu vrtel dlhymi usiskami, zrejme jeho malicka hlavicka premyslala, potom sa skrcil a vosiel dnu. ,,Vo dverach je kluc," povedal Harry. ,,Zamknime ho tam." ,,Skvely napad," povedal Ron ustrasene. Zakradali sa popri stene k otvorenym dveram, v ustach sucho, a modlili sa, aby sa trol nerozhodol prave teraz vyjst. Harry bol jednym skokom pri dverach, schmatol kluc, zabuchol dvere a zamkol. ,,A je to!" Povzbudeni vitazstvom rozbehli sa naspat k spojovacej chodbe, no ked dobehli az na roh, zaculi zvuk, pri ktorom im az srdce zamre- 136 - lo - vysoky, prenikavy vykrik - a vychadzal z miestnosti, ktoru prave zamkli. ,,Ach, nie," vzdychol Ron, v tvari bledy ako Krvavy baron. ,,Ved to su dievcenske zachody!" vykrikol s hrozou Harry. ,,Hermiona!" zvolali obaja naraz. Toto bolo veru naozaj to posledne, po com tuzili, ale co im zostavalo? Vystartovali spat k dveram, v panike nahmatali kluc a otocili nim. Harry otvoril dvere a obaja vbehli dnu. Hermiona Grangerova sa krcila pri naprotivnej stene a zdalo sa, ze uz-uz omdlie. Trol sa blizil k nej a cestou zrazal na zem umyvadla. ,,Odputame jeho pozornost," navrhol zufaly Harry, vytrhol vodovodny kohutik a smaril ho z celej sily o stenu. Trol zastal asi dva metre od Hermiony. Tazkopadne sa obratil, pritom hlupo zmurkal ockami, aby zistil, odkial ten zvuk vysiel. Jeho male, podle ocicka spocinuli na Harrym. Chvilu vahal, no napokon sa rozhodol, vykrocil smerom k nemu a kyjak pomaly dvihal nad hlavu. ,,Hej, slepaci mozog!" zvolal Ron z opacnej strany miestnosti a hodil donho vodovodnu rurku. Trol vobec nezaregistroval, ze ho kovova rurka trafila do pleca, zacul vsak vykrik, zarazil sa, otocil svoju ohyzdnu gebulu smerom k Ronovi a dozicil Harrymu cas, aby ho obehol. ,,Rychlo, bez, bez!" krical Harry na Hermionu a pokusal sa ju odtiahnut k dveram, no ona sa ani nepohla, zostavala prilepena na stene, usta od hrozy dokoran. Ten krik a jeho ozvena privadzali trola do nepricetnosti. Hrozivo zavrcal a pohol sa smerom k Ronovi, ktory bol najblizsie a nemal kam ujst. Harry vtedy urobil nieco, co bolo velmi odvazne a hlupe zaroven: rozbehol sa, vyskocil a oboma rukami schmatol trola zozadu pevne okolo krku. Trol sice necitil, ze na nom nieco visi, no nemohol si nevsimnut, ze mu ktosi vrazil do nosa dlhy kus dreva, Harry totiz este stale drzal v ruke svoj carodejnicky prutik - a pichol ho trolovi rovno do nozdry. Ten skucal od bolesti, krutil sa a mlatil kyjakom okolo seba a Harry sa ho drzal zubami-nechtami. Hrozilo mu, ze ho trol bud zhodi, alebo trafi kyjakom. - 137 - Hermiona v hroze sklzla na zem. Ron vytiahol svoj prutik - ani poriadne nevedel, co chce urobit, odrazu sa len pocul, ako vola prve zaklinadlo, ktore mu zislo na um: ,,Vingardium leviosa!" Kyjak odrazu vyskocil trolovi z ruky, stupal vysoko do vzduchu, potom sa pomaly natocil a s ohlusujucim rachotom dopadol svojmu majitelovi na hlavu. Trol sa zapotacal a padol na zem dolu nosom takou silou, az sa cela miestnost zatriasla. Harry vyskocil na rovne nohy. Chvel sa na celom tele a nevladal lapit dych. Ron tam este vzdy stal so zdvihnutym prutikom a zasol nad tym, co prave urobil. Ako prva sa zmohla na slovo Hermiona. ,,Je po nom?" ,,Myslim, ze nie," povedal Harry, ,,zrejme je len omraceny." Zohol sa a vytiahol trolovi z nosa prutik. Cely bol pokryty akousi neforemnou, sivou lepkavou hmotou. ,,Fuj - trolov sopel." Utrel prutik trolovi do nohavic. Odrazu vsetkych troch vyrusil buchot a priblizujuce sa kroky. Vobec si neuvedomili, aky hrmot narobili. Urcite ich niekto zdola pocul. O chvilu vtrhla do miestnosti profesorka McGonagallova, hned za nou Snape a skupinku uzatvaral Quirrell. Quirrell zazrel trola, slabo zaknucal, sadol si na zachodovu misu a drzal sa za srdce. Snape sa sklonil nad trola. Profesorka McGonagallova hladela na Rona s Harrym. Harry ju taku nazlostenu este nezazil. Pery mala takmer biele. Nadej, ze ziskaju pre Chrabromil patdesiat bodov, z Harryho mysle razom vyprchala. ,,Co si o sebe myslite?!" kricala na nich profesorka McGonagallova. Harry sa pozrel na Rona, ktory tam este vzdy stal s prutikom nad hlavou. ,,Mate z pekla stastie, ze vas nezabil. Preco nie ste vo svojej izbe?" Odrazu Snape uprel na Harryho svoj prenikavy pohlad. Harry sklopil oci. Zelal si, aby Ron konecne dal tu ruku dolu. Vtom sa z tiena ozval slaby hlasok. ,,Prosim, pani profesorka Gonagallova - oni ma hladali." ,,Slecna Grangerova!" Hermione sa konecne podarilo vstat. - 138 - ,,Ja som sa vydala hladat trola, lebo som - som si myslela, ze si s nim dokazem poradit aj sama - viete, ja som o troloch velmi vela citala." Ronovi v tej chvili vypadol prutik z ruky. Hermiona Grangerova klame ucitelovi do oci? ,,Keby ma neboli nasli, urcite by uz bolo po mne. Harry mu strcil do nosa svoj prutik a Ron ho ovalil jeho vlastnym kyjakom. Nemali cas zavolat pomoc. Ked prisli, trol sa ma prave chystal zabit." Harry s Ronom sa snazili tvarit, ze tato verzia nie je pre nich nicim novym. ,,Slecna Grangerova, ste jedno nezodpovedne dievca, ako ste si mohli mysliet, ze sama premozete horskeho trola?" Hermiona zvesila hlavu. Harry stal ako obareny. Hermiona bola ta posledna, ktora by urobila nieco, co sa nema, a teraz tu stala a predstierala, ze to naozaj urobila, len aby ich vytiahla z kase. Bolo to prenho asi take nepredstavitelne, ako keby im Snape z nicoho nic zacal rozdavat cukriky. ,,Slecna Grangerova, za toto strhavam Chrabromilu pat bodov," oznamila jej profesorka McGonagallova. ,,Velmi ste ma sklamali. Ak nie ste zranena, okamzite sa odoberte do Chrabromilskej veze. Sviatocna hostina pokracuje na jednotlivych internatoch." Hermiona odisla. Profesorka McGonagallova sa obratila na Harryho a Rona. ,,Este vzdy si myslim, ze ste mali obrovske stastie, no priznavam, ze len maloktory prvak by dokazal skolit dospeleho trola. Kazdy z vas preto ziskava pre Chrabromil pat bodov. Oznamim to profesorovi Dumbledorovi. Mozete ist." Nahlivo opustili miestnost a mlcky vysli o dve poschodia vyssie. Nesmierne sa im ulavilo, ze uz necitia trolov zapach. ,,Zasluzili sme si viac ako desat bodov," zahundral Ron. ,,Chcel si povedat pat, Hermione predsa pat bodov strhla." ,,Bolo to od nej pekne, ze sa nas zastala," pripustil Ron. ,,Nezabudaj vsak, ze sme ju naozaj zachranili." ,,Keby sme ju tam s tou obludou nezamkli, vobec sa to nemuselo stat," pripomenul mu Harry. Dorazili k portretu Tucnej panej. ,,Prasaci rypak," povedali a vosli dnu. V klubovni bolo plno ziakov a hluku. Vsetci sa napchavali jedlom, ktore im sem zdola poslali. Hermiona stala sama pri dverach a - 139 - cakala na nich. Nastalo velmi trapne ticho. Bez toho, aby sa na seba pozerali, vsetci traja naraz povedali ,vdaka', a ponahlali sa k svojim tanierom. No od tej chvile sa Hermiona Grangerova stala ich kamaratkou. Niektore veci nemoze clovek zdielat s tym druhym, pokial sa s nim neudobri, a zneskodnenie stvormetroveho trola je jednou z nich. - 140 - JJE ED DE EN NA ASSTA A K KA AP PIIT TO OL LA A M ME ET TL LO OB BA AL L Prisiel november a s nim i chladne pocasie. Hory okolo ich skoly sa zmenili na studenosive a jazero vyzeralo ako mraziva ocel. Z hornych okien hradu bolo vidno Hagrida, ako zababuseny v kabate z krtka, rukaviciach z potkana a obrovskych baganciach z bobra odmrazuje metlobalove ihrisko. Metlobalova sezona sa zacala. Po niekolkotyzdnovom treningu bude v sobotu Harry hrat svoj prvy zapas: Chrabromil proti Slizolinu. Ak Chrabromil vyhra, posunie sa v sutazi o skolsky pohar na druhe miesto. Doteraz ho nevidel hrat takmer nik, lebo Wood rozhodol, ze Harry je ich tajna zbran a tajne zbrane musia zostat utajene. Informacia o tom, ze hra na poste stihaca, vsak predsa len akosi prenikla von a on veru nevedel, co je horsie - ak mu ludia vravia, ze urcite zahra skvele, alebo ak si ho doberaju, ze budu pod nim pre istotu behat s matracom. Harry bol naozaj rad, ze sa s Hermionou udobrili. Netusil, ako by si bez nej poradil s tou horou uloh a zaroven stihal aj Woodove coraz - 141 - dlhsie treningy. Hermiona mu pozicala aj Metlobal v priebehu vekov a ta knizka ho skutocne zaujala. Harry sa dozvedel, ze v metlobale existuje sedemsto moznych faulov a ku vsetkym vraj doslo pocas Svetoveho pohara v roku 1473; ze stihaci su zvycajne ti najmensi a najrychlejsi hraci a ze vacsina vaznych urazov sa stava prave im; ze pri metlobale len zriedkakedy niekoho zabiju, no stalo sa uz, ze rozhodcovia z nicoho nic zmizli a po niekolkych mesiacoch ich nasli niekde na Sahare. Hermiona od chvile, co ju Harry s Ronom zachranili pred horskym trolom, zmenila svoj zasadny postoj voci porusovaniu skolskeho poriadku, a hned sa s nou dalo vydrzat. Den pred Harryho prvym metlobalovym zapasom stali vsetci traja cez prestavku na zamrznutom skolskom dvore a Hermiona pricarovala sytomodry ohnicek, ktory sa dal prenasat v zavaraninovom pohari. Stali chrbtom k nemu a zohrievali sa, ked zbadali Snapa. Harry si hned vsimol, ze Snape kriva. Vsetci traja sa zomkli blizsie k sebe, aby ohnik zakryli, tusili, ze sa to asi nesmie. Previnile tvare ich vsak zrejme prezradili. Snape krivkal rovno k nim. Ohen sice nevidel, no bolo uplne jasne, ze hlada nejaku zamienku, aby im mohol vynadat. ,,Co to mate v ruke, Potter?" Bol to Metlobal v priebehu vekov. Harry mu tu knizku ukazal. ,,Knihy z kniznice sa nesmu vynasat mimo budovy skoly," vyhlasil Snape. ,,Dajte to sem. Strhavam Chrabromilu pat bodov." ,,To si prave vymyslel," hundral nastvany Harry, ked Snape odkrival. ,,Ozaj, ktovie, co ma s nohou?" ,,Neviem, ale dufam, ze ho to riadne boli," povedal Ron namrzene. V ten vecer bolo v klubovni Chrabromilu velmi rusno. Harry, Ron a Hermiona sedeli pri okne. Hermiona kontrolovala Harrymu a Ronovi ulohu z carovania. Nikdy im nedala nic odpisat (,,Ako sa to chcete naucit?"), no ked ju poprosili, aby im ulohy opravila, dozvedeli sa spravne odpovede aj tak. Harry bol trochu nervozny. Tuzil po tom, aby mal spat Metlobal v priebehu vekov a mohol sa citanim odreagovat pred zajtrajsim zapasom. Preco by sa mal Snapa vlastne bat? Vstal a oznamil Ronovi a Hermione, ze ide za Snapom a poziada ho, aby mu tu knizku vratil. ,,S nami vsak nerataj," povedali obaja svorne. Harry bol presvedceny, ze v pritomnosti ostatnych ucitelov ho Snape urcite nevyhodi. - 142 - Zisiel dolu k zborovni a zaklopal. Nik sa neozval. Zaklopal znova. Nic. Co ak Snape nechal tu knihu tam? Za pokus to stalo. Otvoril dvere a nazrel dnu - naskytol sa mu hrozny pohlad. Vnutri boli len Snape a Filch. Snape mal po kolena vyhrnuty habit. Jednu nohu mal celu krvavu a znetvorenu. Filch mu prave podaval obvazy. ,,Prekliata potvora," klial Snape. ,,Clovek predsa nemoze ustrazit tri hlavy naraz." Harry sa pokusil potichu zavriet dvere, ale... ,,POTTER!" Snape rychlo pustil habit, aby choru nohu skryl, a jeho tvar sa razom zmenila na zurivu grimasu. Harry naprazdno preglgol. ,,Chcel som sa vas len spytat, ci by ste mi mohli vratit tu knihu." ,,ZMIZNITE! VON!" Harry odisiel skor, nez stihol Snape strhnut Chrabromilu dalsie body. Letel hore schodmi. ,,Dal ti ju?" chcel vediet Ron. ,,Co sa stalo?" Harry im septom vyrozpraval, co videl. ,,Viete, co to znamena?" dodal cely zadychcany. ,,Vyuzil halloweensku oslavu a pokusil sa prejst okolo trojhlaveho psa! Videli sme ho predsa, ako ide tym smerom - chce sa zmocnit toho, co ten pes strazi! A stavim sa o svoju metlu, ze vpustil do hradu toho trola, aby od seba odputal pozornost!" Hermionina vyvalila oci. ,,Nie - to by neurobil," povedala. ,,Nie je sice dvakrat prijemny, ale urcite by sa nepokusal ukradnut nieco, co sa Dumbledore snazi chranit." ,,Hermiona, ty si fakt myslis, ze vsetci ucitelia su svati?" oboril sa na nu Ron. ,,Harry ma pravdu. Za Snapa by som veru ruku do ohna nedal. Ale po com to vlastne ide? Co take to psisko strazi?" Ked siel Harry spat, v hlave mu virili same otazky. Neville nahlas chrapal, Harry vsak nie a nie zaspat. Pokusal sa na nic nemysliet - musi sa vyspat, o niekolko hodin hra svoj prvy zapas - na to, ako sa Snape tvaril, ked ho Harry prekvapil, sa len tak lahko zabudnut nedalo. - 143 - Na druhy den rano bolo jasno a velmi zima. Velku sien naplnila lahodna vona pecenych parkov a vzrusena vrava tych, co sa tesili na dobry metlobalovy zapas. ,,Mal by si aspon nieco zjest." ,,Nemam chut." ,,Aspon hrianku," prehovarala ho Hermiona. ,,Nie som hladny." Harry sa citil hrozne. O hodinu uz bude na ihrisku. ,,Harry, potrebujes energiu," prihovoril sa mu Seamus Finnigan. ,,Na stihacovi si vzdy vsetci zgustnu." ,,Vdaka, Seamus," povedal Harry utrpne a pozrel nanho, ako si dava na parky tony kecupu. O jedenastej sedela uz cela skola na tribunach okolo ihriska. Mnohi studenti mali dalekohlady. Sedadla boli sice vysoko vo vzduchu, no niekedy aj tak nebolo dost dobre vidno, co sa na ihrisku deje. Ron a Hermiona si s Nevillom, Seamusom a fanusikom West Hamu Deanom sadli na samy vrch. Ako prekvapenie urobili pre Harryho z plachty, ktoru Prasivec rozhryzol, transparent s napisom ,Harry za prezidenta' a Dean, ktory vedel pekne kreslit, namaloval pod to velkeho chrabromilskeho leva. A Hermiona ho trochu zacarovala, tak, aby menil farby. Harry s ostatnymi hracmi sa zatial v satni prezliekali do sarlatovocervenych chrabromilskych habitov (Slizolin bude hrat v zelenych). Wood si odkaslal a vsetci stichli. ,,Dobre, chlapi," oslovil ich. ,,A zeny," dodala stihacka Angelina Johnsonova. ,,A zeny," opravil sa Wood. ,,Pred nami je zapas." ,,Velky zapas," napodobil ho Fred Weasley. ,,Na ktory vsetci cakame," odrecitoval George Weasley. ,,Pozname uz Oliverove prihovory naspamat," posepol Harrymu Fred, ,,boli sme v druzstve aj minuly rok." ,,Hej, vy dvaja, ticho tam," zahriakol ich Wood. ,,Toto je najlepsie druzstvo, ake Chrabromil ma za poslednych niekolko rokov. Dnes vyhrame. Citim to." - 144 - A zahladel sa na nich pohladom, ktory hovoril: ,,Inak je s nami..." ,,Dobre. Je cas. Zlomte vaz." Harry vychadzal zo satne hned za Fredom a Georgeom Weasleyovcami a v duchu sa modlil, nech sa mu nepodlomia kolena, a za hlasiteho povzbudzovania vysiel na ihrisko. Rozhodovala madam Hoochova. Stala v strede ihriska a s metlou v ruke cakala na obe druzstva. ,,Ziadam vsetkych hracov, aby hrali slusne," prihovorila sa im, ked sa okolo nej zhromazdili. Harry mal pocit, ze tie slova adresuje predovsetkym slizolinskemu kapitanovi Marcusovi Flintovi zo siesteho rocnika. Harrymu zislo na um, ze Flint vyzera, akoby mu v zilach kolovala trolovska krv. Kutikom oka zazrel vysoko nad sebou trepotajuci sa transparent, na ktorom svietilo ,Potter za prezidenta'. To mu dodalo odvahy. ,,Nasadnite na metly, prosim." Harry vysadol na svoj Nimbus 2000. Madam Hoochova zapiskala na striebornej pistalke. Patnast metiel sa vznieslo vysoko do vzduchu. Zapas sa zacal. ,,Prehadzovacky sa okamzite zmocnuje Angelina Johnsonova z Chrabromilu - to dievca je vynikajucou a zaroven velmi atraktivnou stihackou..." ,,JORDAN!" ,,Prepacte, pani profesorka." Zapas komentoval Lee Jordan, ktory sa priatelil s weasleyovskymi dvojickami, pod prisnym dohladom profesorky McGonagallovej. ,,Nadherne zrychluje, krasna prihravka na Alicu Spinnetovu, novy objav Olivera Wooda, minuly rok len nahradnicka - ta vracia loptu Johnsonovej a... nie, prehadzovacku ma teraz Slizolin, zmocnil sa jej slizolinsky kapitan Marcus Flint a utoci - Flint sa vrha nadol strmhlav sta orol a dava g... nie, vynikajucim sposobom ho zastavil chrabromilsky strazca Wood a loptu maju opat hraci Chrabromilu je tam triafacka Katie Bellova, krasne spodom obisla Flinta, vyraza hore a - AU! - to muselo riadne boliet, zozadu ju do hlavy zasiahla dorazacka - prehadzovacku ziskavaju Slizolincania - na brany sa ruti Adrian Pucey, no zastavuje ho druha dorazacka -ktoru vrhol Fred alebo George Weasley, teraz neviem, ktory z nich - v kazdom pripa- 145 - de skvely zasah chrabromilskeho odrazaca, prehadzovacka opat v rukach Johnsonovej, ta ma pred sebou volny priestor a vyraza vpred - akoby naozaj letela - uhyba sa pred letiacou dorazackou - stipiky s obrucami ma rovno pred sebou - ides, Angelina, strielaj - strazca Bletchley sa vrha dolu - mina loptu - a CHRABROMIL DAVA GOOL!" Studene povetrie sa naplnilo nadsenymi ovaciami fanusikov Chrabomilu, zatial co Slizolincania piskali a pokrikovali. ,,Uhnite sa kusok." ,,Hagrid!" Ron a Hermiona sa natlacili jeden na druheho, aby si mal Hagrid kam sadnut. ,,Kukal som na to z domu," povedal Hagrid a pohladkal velky dalekohlad, co mu visel na krku, ,,ale ked nie si medzi ludmi, neni to ono. Ohniva strela sa este neobjavila?" ,,Nie," odvetil Ron. ,,Harry vsak nemal doteraz vela prace." ,,Zatial je furt zivy a zdravy a to je co povedat," poznamenal Hagrid, zdvihol k ociam dalekohlad a zadival sa na fliacik na oblohe, teda na Harryho. Harry sa klzal vysoko nad ostatnymi hracmi a daval pozor, ci nezazrie ohnivu strelu. Postupoval presne podla Woodovych pokynov. ,,Drz sa bokom, kym nezazries strelu," radil mu Wood. ,,Nechcem, aby na teba zautocili skor, nez bude treba." Ked Angelina strelila gol, Harry urobil vo vzduchu od samej radosti niekolko kotrmelcov. Teraz bol opat na svojom stanovisti a vyzeral strelu. Raz sa mu zdalo, ze videl zlaty zablesk, no bol to len odraz naramkovych hodiniek jedneho z weasleyovskych dvojciat, a raz sa jedna z dorazaciek rozhodla vyrazit po nom, rutila sa nanho ako delova gula, Harry sa vsak uhol a vzapati sa uz za nou hnal Fred Weasley. ,,Vsetko v poriadku, Harry?" stihol zavolat Fred a vrhol dorazacku z celej sily na Marcusa Flinta. ,,Utoci Slizolin," komentoval Lee Jordan, ,,stihac Pucey sa vyhyba dvom dorazackam, dvom Weasleyovcom, triafacke Bellovej a ruti sa rovno na - pockat - zeby to bola ohniva strela?" Medzi divakmi to len tak zasumelo, Adrian Pucey sa obzrel ponad plece za ohnivou strelou, ktora mu vzapati preletela tesne popri lavom uchu, a prehadzovacka mu vypadla z ruk. - 146 - Harry ju zbadal. Vzrusene sa vrhol strmhlav za nou. Slizolinsky stihac Terence Higgs ju vsak tiez zbadal. Plece pri pleci sa obaja rutili za strelou - ostatni triafaci akoby celkom zabudli, co je ich ulohou, nehybne stuhli vo vzduchu a prizerali sa. Harry bol rychlejsi nez Higgs - videl pred sebou malu gulatu lopticku, ako trepoce kridelkami a ruti sa vpred - zmobilizoval vsetky svoje sily, uz-uz ju dohanal... TRESK! Z chrabromilskej tribuny sa ozyvali poburene protesty Marcus Flint narocky z celej sily vrazil do Harryho, az sa mu metla rozkrutila a mal co robit, aby z nej nezletel. ,,Fuuj!" kricali fanusikovia Chrabromilu. Madam Hoochova nahnevane dohovarala Flintovi a nariadila volny hod pre Chrabromil. Ale ohniva strela sa v tom zmatku stratila. Sean Thomas dolu na tribune krical: ,,Vylucte ho! Dajte mu cervenu kartu!" ,,Co tym myslis?" opytal sa Ron zacudovane. ,,Zasluzi si cervenu kartu!" rozculoval sa Dean. ,,Ked hracovi pocas zapasu ukazu cervenu kartu, musi ist von." ,,Ale toto nie je futbal," pripomenul mu Ron. Hagrid vsak dal za pravdu Deanovi. ,,Mali by zmenit pravidla. Skoro ho zahlusil." Lee Jordanovi nedalo, aby sa k tomu nevyjadril. ,,Takze - po ocividnom poruseni pravidiel..." ,,Jordan!" zavrcala profesorka McGonagallova. ,,Chcel som povedat, ze po tom evidentnom a nechutnom faule..." ,,Jordan, toto je posledne varovanie..." ,,Dobre, dobre. Flint takmer zahlusil chrabromilskeho stihaca, ale ved to sa moze stat kazdemu, takze Chrabromil ma vyhodu pokutoveho hodu, ten zahrava Spinnetova, bez problemov ho premiena, a pokracujeme v hre, loptu ma stale Chrabromil." Stalo sa to hned po tom, ako sa Harry vyhol jednej z dorazaciek, ktora nebezpecne rotovala tesne popri nom. Jeho metla sa nahle prudko mykla. Stotinu sekundy mal pocit, ze z nej zleti. Chytil rucku pevne oboma rukami a zakvacil sa do nej kolenami. Take nieco este nezazil. - 147 - A stalo sa mu to znova. Akoby sa ho metla pokusala zhodit. Ale Nimbus 2000 sa predsa nemoze len tak z nicoho nic rozhodnut, ze strasie svojho letca! Harry sa rozhodol, ze zamieri k vlastnemu brankovisku - chcel poprosit Wooda, aby si vyziadal oddychovy cas - no vtedy si uvedomil, ze metla sa mu uplne vymkla spod kontroly. Nemohol sa otocit. Vobec ju nedokazal ovladat. Kluckovala vzduchom a podchvilou sa tak mykla, ze sa z nej takmer skydol. Lee komentoval dalej. ,,Utoci Slizolin - loptu ma Flint - obisiel Spinnetovu - obisiel Bellovu - a teraz ho tvrdo zasiahla rovno do tvare dorazacka, dufam, ze mu zlomila nos - to mal byt zart, pani profesorka - Slizolin dava gol - a, nie..." Druzstvo Slizolinu jasalo. Akoby si nik nevsimol, ze Harryho metla sa sprava cudne. Unasala ho stale vyssie, prec z ihriska, krutila sa a sklbala. ,,Co to tam ten Harry stvara?" zasomral Hagrid, ked sa pozrel do dalekohladu. ,,Keby som ho nepoznal, namojdusu poviem, ze nevie sediet na metle ... no ale toto..." Vtedy uz vsetci na tribunach ukazovali hore na Harryho. Metla sa niekolkrat prevratila a on len-len ze nezletel. Odrazu vsetci zalapali po dychu. Metla sa zurivo trhla a Harry sa zosmykol. Zostal na nej visiet na jedenej ruke. ,,Mozno sa mu s nou nieco stalo, ked donho Flint vrazil," zasepkal Seamus. ,,To sotva," povedal Hagrid ustarostene. ,,Metla sa predsa len tak nepokazi, tej ublizi jedine cierna magia - nijake decko nema nato, aby znivocilo Nimbus 2000." Pri tychto slovach uchmatla Hermiona Hagridovi dalekohlad, no nezaostrila na Harryho, ale horuckovito sa rozhliadala po divakoch. ,,Co robis?" knucal Ron, v tvari popolavosivy. ,,Vedela som to," vyhrkla Hermiona, ,,Snape - pozri sa." Ron si vzal dalekohlad. Snape sedel v strede protilahlej. Oci upieral na Harryho a hundral cosi popod nos. ,,Nieco robi - zacarovava metlu," povedala Hermiona. ,,Co spravime?" Skor ako Ron stihol cosi povedat, Hermiony nebolo. Pozrel sa opat dalekohladom na Harryho. Metla mu hroznym sposobom vibrovala a bolo jasne, ze Harry sa uz dlho neudrzi. Tribuny boli na no- 148 - hach a zhrozene sa prizerali, ako obaja Weasleyovci vyleteli hore a pokusali sa dostat Harryho do bezpecia na jednu zo svojich metiel, no nedarilo sa im to - vzdy, ked mali Harryho na dosah, metla, na ktorej visel, poskocila o nieco vyssie. Zostupili teda nizsie a kruzili pod Harrym, aby ho zachytili, ked bude padat. Marcus Flint sa zmocnil lopty a dal pat golov, ani nikto nezbadal. ,,Pohni kostrou, Hermiona," sepkal zufalo Ron. Hermiona sa predrala az na tribunu, kde stal Snape, a razila si cestu medzi divakmi v rade nad nim; odrazu nechtiac vrazila do profesora Quirrella a zvalila ho, vobec sa vsak neunuvala zastat a ospravedlnit sa mu. Prikradla sa odzadu k Snapovi, prikrcila sa, vytiahla prutik a zasepkala niekolko vopred premyslenych slov. Z prutika vyslahol sytomodry plamienok a preskocil na lem Snapovho habitu. Snapovi trvalo asi tridsat sekund, kym si uvedomil, ze hori. Az jeho zdeseny vykrik Hermione potvrdil, ze odviedla dobru pracu. Rychlo odobrala ohnik do zavaraninoveho pohara, ktory mala vo vrecku, a predierala sa spat - Snape sa nikdy nedozvie, co sa vlastne stalo. Zabralo to. Vysoko nad zemou sa Harrymu konecne podarilo vysplhat sa spat na metlu. ,,Neville, uz mozes!" zavolal Ron. Poslednych pat minut totiz Neville vzlykal s tvarou zaborenou do Hagridovho kabata. Harry pikoval priamo k zemi a divaci videli, ze si zakryva dlanou usta, akoby mu bolo zle - dopadol na zem na vsetky styri - rozkaslal sa - a do dlane mu skocilo cosi zlate. ,,Mam ohnivu strelu!" vykrikol, zamaval nou nad hlavou a na ihrisku i v hladisku vypukol absolutny chaos. ,,On ju nechytil, on ju takmer zhltol," vykrikoval Flint este dvadsat minut po zapase, ale nebolo mu to nic platne - Harry pravidla neporusil a stastny Lee Jordan este hodnu chvilu vykrikoval vysledok zapasu - Chrabromil vyhral 170:60. To vsak uz Harry nepocul. Sedel spolu s Ronom a Hermionou v Hagridovej chatrci a posilnoval sa salkou dobreho caju. ,,Bol to Snape," vysvetloval mu Ron, ,,Hermiona ho videla. Zaklinal tvoju metlu, v kuse si cosi hundral a nespustal z teba oci." ,,Hlupost," povedal Hagrid, ktory na ihrisku vobec nevnimal, co sa okolo neho dialo. ,,Preco by to robil?" - 149 - Harry, Ron a Hermiona sa na seba pozreli a rozmyslali, ci mu to povedat. Harry sa rozhodol, ze najlepsie bude vyrukovat s pravdou von. ,,Nieco nanho viem," povedal Hagridovi. ,,Pocas halloweenskej oslavy sa pokusil presmyknut okolo trojhlaveho psa. A ten ho pohryzol. Zrejme chcel ukradnut to, co ten psisko strazi." Hagridovi vypadla salka z ruky. ,,Ako ste sa dozvedeli o Chlpacikovi?" opytal sa prekvapeny. ,,Tak on sa vola Chlpacik?" ,,Hej - je moj - vyhandloval som ho od jedneho chlapika z Grecka, stretol som sa s nim minuly rok v krcme - zical som ho Dumbledorovi, aby strazil..." ,,Aby strazil...?" opytal sa Harry dychtivo. ,,Uz mi dajte pokoj, nic vam nepoviem," odbil ich Hagrid nevrlo. ,,Je to fakt tajne, namojdusu." ,,Ale Snape sa to pokusa ukradnut." ,,Hlupost," povedal Hagrid. ,,Snape je rokfortsky profak, nic take by nespravil." ,,Preco sa potom pokusal zabit Harryho?" vykrikla Hermiona. Po skusenosti z metlobaloveho zapasu zrejme zmenila svoj nazor na Snapa. ,,Viem rozoznat, kedy ide o zaklinadlo, a kedy nie, Hagrid, vsetko som si to nastudovala! Clovek musi pri zaklinani udrziavat nepretrzity ocny kontakt a Snape ani nezmurkol, videla som ho!" ,,Tak to ste sa teda riadne sekli, mili moji!" vyhlasil Hagrid. ,,Neviem, preco Harryho metla robila, co robila, naco by vsak Snape hlusil nejakeho studentika? Uz ma fakt stvete - pchate nos, kam nemate. Vy si, namojdusu, o cosi koledujete. Pustte z hlavy toho psa, aj to, co strazi, to je vec profesora Dumbledora a Nicolasa Flamela..." ,,Ale co?!" zvolal Harry natesene. ,,Takze v tom ma prsty aj niekto, kto sa vola Nicolas Flamel, je tak?" Hagrid vyzeral, ze je nazureny sam na seba. - 150 - D DV VA AN NA ASST TA A K KA APIIT TO OL LA A Z ZR RK KA AD DL LO O Z ZE ER RIISSE ED DU U Blizili sa Vianoce. V jedno decembrove rano sa Rokfort prebudil a pokryvala ho metrova snehova prikryvka. Jazero bolo zamrznute a weasleyovske dvojcata si vysluzili riaditelske pokarhanie, lebo zacarovali niekolko snehovych gul, tie potom zautocili na Quirrella a odrazali sa od jeho turbana. Niekolkym sovam sa podarilo predrat sa hustou snehovou metelicou a dorucit postu, no potom museli nejaky cas stravit v Hagridovej opatere, kym sa nedali do poriadku natolko, ze boli opat schopne lietat. Ziaci sa uz nevedeli dockat prazdnin. V chrabromilskej klubovni i vo Velkej sieni blkotali v kozube prijemne ohniky, no na chodbach bol ladovy prievan a do ucebni sa pomedzi skary v oknach vytrvalo dobyjalo mrazive vetrisko. Najviac si vsak vytrpeli na Snapovych hodinach v hradnom zalari, kde sa im vlastny dych zrazal na paru priamo pred ocami a vsetci sa tisli co najblizsie k svojim horucim kotlikom. - 151 - ,,Lutujem vsetkych," vyhlasil jedneho dna pocas hodiny elixirov Draco Malfoy, ,,ktori musia cez Vianoce zostat tu, lebo doma ich nechcu." Ked to vravel, cely cas sa pozeral na Harryho. Crabbe a Goyle sa rehunali. Harry, ktory prave odmeriaval prasok z chrbtice ropusnice, si ho nevsimal. Od metlobaloveho zapasu bol Malfoy este protivnejsi ako predtym. Zuril, ze Slizolin prehral, a usiloval sa ludi rozosmiat vyhlasenim, ze v buducom zapase nahradi Harryho na poste stihaca zaba, lebo ma vacsiu papulu. Nikto sa vsak nesmial, vsetci totiz obdivovali Harryho za to, ze sa na vzpinajucej metle udrzal. Malfoy nanho ziarlil, a preto sa mu zacal posmievat, ze nema nijaku rodinu. Harry sa nechystal stravit Vianoce na Privatnej ceste 4. Profesorka McGonagallova bola asi pred tyzdnom za nimi so zoznamom ziakov, ktori tu pocas sviatkov zostavaju, a Harry sa bez rozmyslania zapisal. Vobec sam seba nelutoval, bol presvedceni ze toto budu jeho najkrajsie Vianoce. Ron s bratmi tu zostava tiez, lebo pan a pani Weasleyovci tento rok cestuju za Charliem do Rumunska. Ked vychadzali z hodiny elixirov, cestu im zatarasila velikanska borovica. Podla obrovskych baganci, co z nej trcali, a hlasneho fucania usudili, ze za nou Je Hagrid. ,,Ahoj, Hagrid, pomozem ti?" opytal sa Ron a strcil hlavu medzi vetvy. ,,Diky, Ron, netreba, vsetko hravo zvladam." ,,Mohol by si trochu uhnut?" ozval sa za nimi Malfoyov afektovany hlas. ,,Pokusas sa zarobit nejake peniaze, Weasley? Urcite tajne dufas, ze ta vezmu za hajnika, ked skoncis Rokfort - ta Hagridova chatrc ti musi pripadat ako palac v porovnani s tou dierou, kde byva tvoja rodina." Ron sa vrhol na Malfoya, no prave vtedy sa na schodisti objavil Snape. ,,WEASLEY!" Ron pustil Malfoyov habit. ,,Malfoy donho rypal, pan profesor," povedal Hagrid a vystrcil zarastenu hlavu spoza stromu. ,,Urazal jeho rodinu." ,,Je mi uplne jedno, kto zacal, studenti sa nemaju co bit, je to proti rokfortskemu skolskemu poriadku, Hagrid," povedal Snape sladkym hlasom. ,,Strhavam Chrabromilu pat bodov, Weasley, a budte rad, ze nie viac. A uz nech ste vsetci prec." - 152 - Malfoy, Crabbe a Goyle si zacali rozrazat cestu rovno cez borovicu, na zemi zostala kopa ihlicia a oni sa len uskierali. ,,Vsak ja mu raz ukazem," skripal zubami Ron za Malfoyovym chrbtom, ,,ja mu ukazem." ,,Nenavidim ich, oboch," vyhlasil Harry, ,,Malfoya i Snapa." ,,No tak, chlapci, kaslite na to, idu Vianoce," utesoval ich Hagrid. ,,Nieco vam poviem, hybajte so mnou do Velkej siene, budete oci valit." A tak vsetci traja vykrocili za Hagridom a jeho stromom do Velkej siene, kde mali profesorka McGonagallova s profesorom Flitwickom plne ruky prace s vianocnou vyzdobou. ,,Vyborne, Hagrid, to je uz posledny - dajte ho tam do rohu, dobre?" Sien vyzerala uzasne. Na stenach viseli girlandy z cezminy a imela a v celej sale stalo asi dvanast obrovskych vianocnych stromcekov. Na niektorych sa ligotali cencule, na inych ziarili stovky sviecok. ,,Kedy vam zacinaju prazdniny?" opytal sa Hagrid. ,,Zajtra," odvetila Hermiona. ,,Ach, ozaj - Harry, Ron, o pol hodiny je obed, musime este skocit do kniznice." ,,Ano, dobre, ze to vravis," povedal Ron a nevedel odtrhnut zrak od profesora Flitwicka - z carodejnickeho prutika mu vychadzali zlate bubliny a on ich vesal na konare Hagridovej borovice. ,,Co sa furt tolko biflite?" cudoval sa Hagrid, ked ich vyprevadzal zo siene. ,,Ste sa zblaznili, ci co? Sak idu prazdniny." ,,Ach, nejdeme sa ucit," povedal Harry veselo. ,,Snazime sa len zistit, kto je to ten Nicolas Flamel, vrta nam to v hlave, odkedy si ho spomenul." ,,Coze?" Hagrid bol uplne zdeseny. ,,Pocujte - vravel som vam aby ste sa na to vykaslali. Co tam ten pes robi, do toho vas, namojdusu, nic." ,,Chceme len vediet, kto to je," vyhlasila Hermiona. ,,Ale keby si nam to povedal, usetril by si nam zbytocne starosti," dodal Harry. ,,Prelistovali sme uz stovky knih, a nikde sme ho nenasli - tak nam trochu pomoz - urcite som sa s tym menom uz niekde stretol." ,,Figu borovu vam poviem," nasrdil sa Hagrid. - 153 - ,,Tak potom si to budeme musiet zistit sami," povedal Ron, vsetci traja vykrocili smerom ku kniznici a vyjaveneho Hagrida tam nechali stat. Je naozaj pravda, ze odkedy Hagrid nevdojak vypustil z ust meno Nicolasa Flamela, usilovne po nom patrali vo vsakovakych knihach. Ako inak mali zistit, co chcel Snape ukradnut? Hacik bol vsak v tom, ze nevedeli, kde zacat, pretoze netusili, cim sa vlastne Flamel preslavil. Nenasli ho ani v Najvacsich carodejnikoch 20. storocia, ani v Pozoruhodnych carodejnickych osobnostiach novoveku; chybal vo Vyznamnych carodejnickych objavoch sucasnosti i v Studii o sucasnom vyvoji carodejnictva. A v kniznici boli desattisice knih, tisice polic a stovky uzkych chodieb. Hermiona si napisala zoznam odborov a nazvov knih, ktore chcela vyhladat, zatial co Ron pristupil k policiam a vytahoval knizky nahodne jednu po druhej. Harry presiel popri Oddeleni zakazanych titulov. Zislo mu na um, ci by nebolo lepsie hladat Nicolasa Flamela tu. No na to, aby mohol nazriet do zakazanych knih, potreboval suhlas od niektoreho z ucitelov, a bolo mu jasne, ze take nieco mu nik neda. Tu sa nachadzali knihy o ciernej magii, ktora sa na Rokforte nevyucovala, a smeli ich citat len ziaci vyssich rocnikov studujuci obranu proti temnym silam pre pokrocilych. ,,Co hladas, chlapce?" ,,Nic," odvetil Harry. Knihovnicka madam Pinceova nanho hrozivo mavala s prachovkou. ,,Tak tu nemas co hladat. Uz nech si vonku!" Harry vysiel z kniznice, vycitajuc si, ze nebol schopny rychlo si nieco presvedcive vymysliet. S Ronom a Hermionou sa dohodli, ze sa madam Pinceovej na Nicolasa Flamela radsej pytat nebudu. Urcite by to vedela, nemohli si vsak dovolit riskovat, ze sa Snapovi donesie do usi, co maju za lubom. Harry cakal na chodbe na Hermionu a Rona, ale nerobil si velke nadeje, ze nieco najdu. Hladali totiz uz dva tyzdne, no kedze mali na to vzdy len niekolko minut medzi jednotlivymi hodinami, necudo, ze na nic nenatrafili. Potrebovali stravit v kniznici viac casu, avsak bez toho, aby im madam Pinceova ustavicne nazerala ponad plece. Ron s Hermionou vysli asi po piatich minutach krutiac hlavami. Spolocne sa isli naobedovat. - 154 - ,,Ked tu nebudem, hladajte dalej, dobre?" prikazala im Hermiona. ,,Ak nieco zistite, poslite mi sovu." ,,A ty sa opytaj rodicov, ci o Flamelovi nieco nepoculi," povedal Ron. ,,Ich sa predsa nemusis bat." ,,To teda nie, obaja su totiz zubari," smiala sa Hermiona. Prazdniny sa zacali a Ronovi s Harrym bolo tak dobre, ze si na Flamela ani nespomenuli. Izbu mali len sami pre seba a v klubovni bolo ovela menej studentov ako inokedy, takze sa im usli vyhodne kresla hned pri kozube. Sedeli pri ohni a napchavali sa vsetkym, co sa dalo napichnut na razen - chlebom, kolacikmi z piskotoveho cesta, penovymi cukrikmi - a kuli plany, ako sa zbavit Malfoya, nesmierne sa na tom zabavali, hoci vedeli, ze to i nadalej zostane iba ich zboznym zelanim. Ron zacal Harryho ucit carodejnicky sach. Hralo sa to podobne ako muklovsky sach, akurat so zivymi figurkami, a Harry si pritom pripadal ako velitel vojska, bojujuceho v ozajstnej bitke. Ronov sach mal uz vela rokov a bol cely obity. Ako vsetko, co vlastnil, aj on uz predtym niekomu patril - tentoraz staremu otcovi. Stare figurky vsak neboli nevyhodou, skor naopak. Ron ich tak dokonale poznal, ze ich vzdy prinutil urobit to, co chcel. Harry hral s figurkami, ktore mu pozical Seamus Finnigan, a tie mu prilis nedoverovali. Nebol velmi dobrym hracom, figurky nanho neustale cosi pokrikovali a on sa vonkoncom nemohol sustredit. ,,Kam ma to posielas? Nevidis, ze tam ma kona? Posli radsej jeho, ten nam chybat nebude." Ked si Harry vecer pred Stedrym dnom lihal spat, tesil sa na dobre jedlo a kopec zabavy, darceky vobec necakal. No len co sa rano zobudil, zbadal pri posteli kopku balickov. Vstal, obliekol si zupan a zacul Ronov rozospaty hlas: ,,Vesele Vianoce." ,,Aj tebe," povedal Harry. ,,Nejdes sa pozriet? Dostal som nejake darceky!" ,,A co si cakal? Uhlie?" spytal sa ho Ron a obratil sa k svojej kopke, ktora bola ovela vacsia ako Harryho. Harry sa naciahol za balickom na samom vrchu. Bol zabaleny v hrubom baliacom papieri a bolo na nom nacmarane ,Harrymu od Hagrida'. Vnutri rucne vyrezavana drevena flauta. Hagrid ju zrejme - 155 - robil sam. Harry do nej fukol - zvuk, ktory z nej vysiel, sa podobal tomu, co vydava sova. Pri dalsom, velmi malilinkom balicku bol prilozeny listok. Dostali sme odkaz a prikladame vianocny darcek. Stryko Vernon a teta Petunia. K listocku bola pribalena patdesiatcentova minca. ,,Pekne od nich, ze nezabudli," povedal Harry. Ron hladel na mincu a nevychadzal z uzasu. ,,Ta je ale cudna!" zvolal. ,,Aky zvlastny tvar ma! To su peniaze?" ,,Mozes si ju nechat," povedal Harry a musel sa smiat, ked videl, aku ma z nej Ron radost. ,,Hagrid, stryko a teta - a od koho su tie dalsie?" ,,Myslim si, ze viem, od koho je tento," povedal Ron, ukazal na velmi pohuzvany balik a trochu sa zapyril. ,,Od mojej mamy. Pisal som jej, ze asi nic nedostanes a... ach, nie," vzdychol zhrozene, ,,ona ti ustrikovala weasleyovsky pulover." Harry roztrhol papier a vo vnutri nasiel hruby, rucne pleteny, smaragdovozeleny pulover a velku skatulu doma robenych fondanovych saloniek. ,,Kazdy rok dostavame pulovre," hundral Ron, ked rozbaloval ten svoj, ,,a ja vzdy tmavohnedy." ,,To je od nej naozaj velmi mile," povedal Harry a ochutnal fondan, bol vynikajuci. Aj v dalsom balicku boli sladkosti - velke balenie cokoladovych zabiek od Hermiony. Zostaval este jeden darcek. Harry ho chytil do ruky a potazkal. Rozbalil ho. Na dlazku vyklzlo cosi poddajne a striebristosive a zvinulo sa to do trblietajucich sa zahybov. Ron zhikol. ,,O tom som uz pocul," povedal tichym hlasom a z ruk mu vypadla skatula fazuliek kazdej chuti, co dostal od Hermiony. ,,Ak je to to, co si myslim - tak je to velmi vzacne a velmi, velmi cenne." ,,Co je to?" Harry zdvihol lesklu, striebornu latku. Bola velmi zvlastna na dotyk, akoby v nej bola votkana voda. ,,Neviditelny plast," povedal Ron obdivne. ,,Urcite je to on skus si ho." Harry si prehodil plast cez plecia a Ron vykrikol. - 156 - ,,Nehovoril som!? Pozri sa na seba!" Harry sklzol pohladom na svoje slapy, no nijake tam neboli. Vystartoval k zrkadlu. Ano, bol to on, akurat ze hlava sa mu vznasala vo vzduchu a tela nikde. Prehodil si plast cez hlavu a odraz v zrkadle zmizol celkom. ,,Je tu nejaky listok!" zvolal odrazu Ron. ,,Vypadol odtial listok!" Harry si vyzliekol plast a schmatol list. Zrak mu padol na velmi uhladne ozdobne pismo, ktore nikdy predtym nevidel: Vas otec si ho pred smrtou u mna odlozil. Je nacase, aby som Vam ho vratil. Uzivajte ho s rozumom. Prajem Vam nadherne Vianoce Podpis chybal. Harry uprene hladel na listok. Ron zatial obdivoval plast. ,,Za taketo nieco by som dal vsetko na svete," povedal. ,,Uplne vsetko. Co ti je?" ,,Ale nic," odvetil Harry. Zmocnil sa ho velmi cudny pocit. Kto mu poslal ten plast? Naozaj patril kedysi jeho otcovi? Skor nez stihol nieco povedat alebo vymysliet, dvere na izbe sa rozleteli a vosli Fred a George Weasleyovci. Harry rychlo plast skryl. Nemal veru chut sa on s niekym delit. ,,Stastne a vesele!" ,,Pozri! Aj Harry dostal weasleyovsky pulover!" Fred a George mali na sebe modre pulovre, jeden s velkym zltym F, druhy s velkym zltym G. ,,Ale Harry ma krajsi ako my," povedal Fred, ked si obzeral jeho pulover. ,,Mamka si zrejme dava viac zalezat, ked to nie je pre niekoho z rodiny." ,,Preco si neoblecies ten svoj, Ron?" opytal sa George. ,,No tak, daj si ho, je pekny a teply." ,,Neznasam hnedu," namietol Ron, ked si prevliekal pulover cez hlavu. - 157 - ,,Ty tam nemas inicialku," poznamenal George. ,,Mamka si zrejme mysli, ze ty nezabudnes, ako sa volas. Ale my tiez nie sme na hlavu - vieme predsa, ze sa volame Gred a Forge." ,,Co je to tu za hluk?" Vo dverach sa objavila tvar Percyho Weasleyho a tvarila sa pohorsene. Zrejme si tiez rozbaloval darceky, pretoze cez plece mal prehodeny obrovsky neforemny pulover, ktoreho sa Fred okamzite zmocnil. ,,P ako prefekt! Oblec si ho, Percy, no tak, aj my sme si ich dali, a aj Harry ma taky." ,,Pres - tan - te..." huhnal nezrozumitelne, ked mu dvojicky nasilim prevliekali pulover cez hlavu a zosuchli mu pritom z jedneho ucha okuliare. ,,Dnes aj tak nesedis s prefektmi," povedal George. ,,Vianoce su rodinnym sviatkom." Percy vypochodoval z miestnosti s oboma rukami pevne pritlacenymi k telu. Harry este nikdy nezazil taku nadhernu stedrovecernu oslavu. Pred nim na stole bola asi stovka obrovskych pecenych moriek, kopy opekanych a varenych zemiakov, plne taniere korenistych parkov, hory masloveho hrasku, strieborne misy plne lahodnej hustej masovej stavy a brusnicovej omacky - a zhruba kazdeho pol metra carodejnicke delobuchy. S tymi, co kupovali Dursleyovci, spolu s malymi hrackami z umelej hmoty a nekvalitnymi papierovymi klobucikmi, sa to nedalo ani porovnat. Harry s Fredom jeden odistili, a ten nielenze zarachotil, ale vyslahol z neho zablesk ako z dela, zahalilo ich mracno modreho dymu a zvnutra vyskocil admiralsky klobuk a niekolko zivych, bielych mysi. Pri Profesorskom stole si profesor Dumbledore vymenil svoj carodejnicky klobuk za kvietkovanu baretku a prave sa schuti smial na vtipe, ktory mu precital profesor Flitwick. Po morkach prisiel na rad horiaci vianocny puding. Percy si skoro zlomil zub na striebornom sikli, ktory sa ukryval v jeho porcii. Harry si vsimol, ze Hagrid neustale objednava vino, v tvari je coraz cervensi a bozkava profesorku McGonagallovu na lice, ta sa na Harryho prekvapenie chichotala a pyrila a vobec jej neprekazalo, ze ma nakrivo klobuk. - 158 - Ked Harry odchadzal od stola, ledva vladal odniest vsetky tie veci, ktore vypadli z delobuchov. Bol medzi nimi aj balicek nepraskajucich, fosforeskujucich balonikov, suprava pomocok na vytvorenie vlastnej bradavice a novy carodejnicky sach. Biele mysky kamsi zmizli a Harry mal take neblahe tusenie, ze skoncili ako vecera v bruchu pani Norrisovej. Harry sa potom este hodnu chvilu guloval s Weasleyovcami na skolskom pozemku a spolocne sa tesili z nadherneho dna. Napokon sa premrznuti, mokri a udychcani vratili ku kozubu v chrabromilskej klubovni, Harry vytiahol svoj novy sach a neuveritelne rychlo s Ronom prehral. Tvrdil vsak, ze keby sa mu duch Zloduch nesnazil tolko pomahat, urcite by tak lahko neprehral. Potom si dali este oblozene chlebiky s morcacou sunkou, kolaciky, ovocny pohar, vianocnu tortu a boli taki plni a ospali, ze sa nevladali ani pohnut, tak iba sedeli a prizerali sa, ako Percy nahana Freda a Georgea po celej chrabromilskej vezi, lebo mu ukradli prefektsky odznak. Boli to najkrajsie Harryho Vianoce. Cely den mu vsak cosi nedalo pokoja. Ked si lahol do postele, mohol o tom konecne v pokoji popremyslat: neviditelny plast, kto mu ho len poslal? Rona, prejedeneho morcacinou a kolacmi, vsak netazilo nic tajomneho a zaspal v tej chvili, ako si lahol do baldachynovej postele. Harry sa nahol cez pelast postele a vytiahol spod nej plast. Patril otcovi... tento plast patril jeho otcovi. Na rukach citil latku jemnejsiu ako hodvab a lahucku ako vzduch. Na listku stalo - uzivajte ho s rozumom. Musi si ho vyskusat, hned teraz. Vyklzol z postele a zahalil sa do plasta. Ked sa pozrel dolu na svoje nohy, videl iba mesacny svit a tiene. Bol to velmi cudny pocit. Uzivajte ho s rozumom. Odrazu po unave ani stopy. Pred nim a jeho plastom sa otvaral cely Rokfort. Stal tam v tme a tichu a pocitil zachvev vzrusenia. V tomto moze ist, kam len chce, a Filch sa o tom nikdy nedozvie. Ron cosi zamrmlal zo sna. Ma ho zobudit? Nieco ho vsak zastavilo - je to plast jeho otca - citil, ze tentoraz - po prvykrat - ho chce vyskusat sam. Vykradol sa z izby, zisiel dolu schodmi a preliezol dierou v stene. - 159 - ,,Kto je tam?" zapistala Tucna pani. Harry ani nemukol. Nahlivo presiel chodbou. Kam teraz? Zastal, srdce ma divo busilo, a premyslal. A vtedy mu svitlo. Zakazane oddelenie kniznice. Bude si moct citat, kolko len chce. az kym nezisti, kto je Nicolas Flamel. Zavinul sa tuhsie do neviditelneho plasta a vykrocil. V kniznici bola tma ako v rohu a vyzeralo to tam desivo. Harry vosiel medzi police s knihami a zapalil lampas, aby videl, kadial ide. Vyzeralo to, akoby sa lampas vznasal vo vzduchu, a hoci Harry citil, ze ho drzi pevne v ruke, pri pohlade nan mu naskakovala husia koza. Zakazane oddelenie sa nachadzalo na samom konci kniznice. Opatrne prekrocil lano, ktore oddelovalo tieto knihy od ostatnych, a zdvihol lampas nad hlavu, aby mohol citat nazvy knih. Tie mu vsak nic nehovorili. Vyblednute, odlupujuce sa pismena patrili k jazykom, ktorym nerozumel. Jedna z knih mala na obale akusi tmavu skvrnu, vyzeralo to celkom ako krv. Harrymu od strachu prebehli po chrbte zimomriavky. Mozno si to len navraval, mozno nie, ale mal dojem, ze z knih vychadza slaby sepot, akoby vedeli, ze je tu niekto nepovolany. Musel kdesi zacat. Polozil lampas opatrne na dlazku a bludil ocami po dolnej polici, ci nenadabi na nejaku zaujimavo vyzerajucu knihu. Jeho pozornost uputala obrovska, strieborno-cierna bychla. S namahou ju vytiahol, bola naozaj tazka, polozil si ju na kolena a roztvoril. Odrazu sa do ticha ozval prenikavy hrozostrasny vykrik - a vychadzal z tej knihy! Harry ju okamzite zaklapol, jacanie vsak neustavalo, bol to vysoky, neprerusovany, usi trhajuci ton. Ustupil o krok dozadu, prevrhol lampas, ktory v tej chvili zhasol. Odrazu zacul z chodby kroky - vopchal jaciacu knihu spat na policu a utekal. Vo dverach minul Filcha. Ten sa pozeral divokym pohladom rovno skrz neho, Harry mu preklzol popod ruku, trielil po chodbe a v usiach mu neprestajne znel ten hrozny zvuk. Odrazu zastal pred vysokym brnenim. Tak zufalo sa snazil dostat sa co najrychlejsie von z kniznice, ze si vobec neuvedomil, kam bezi. Vsade bola tma a on vonkoncom netusil, kde je. Vedel, ze podobne brnenie stoji aj pred kuchynou, no teraz bol predsa o pat poschodi vyssie. - 160 - ,,Prikazali ste mi, pan profesor, aby som vam okamzite oznamil, keby sa niekto tulal v noci po skole. Ktosi bol v kniznici - v Zakazanom oddeleni." Harry citil, ako mu tuhne krv v zilach. Nech uz bol Filch kdekolvek, zrejme poznal skratku, pretoze jeho falosny, medovy hlas sa priblizoval a Harry na svoj uzas zistil, ze ten, kto mu odpoveda, je Snape: ,,V Zakazanom oddeleni? Nemozu byt teda vobec daleko, dostaneme ich." Harry zostal stat ako prikovany. Filch so Snapom vysli odrazu spoza rohu a blizili sa priamo k nemu. Samozrejme, ze ho nevideli, no chodba bola velmi uzka, este par krokov a vrazia donho - vdaka plastu je sice neviditelny, ale nie nehmotny. Ustupoval tak rychlo, ako sa len dalo. Dvere na lavej strane boli odchylene. Inu moznost nemal. Stiahol brucho, aby do nich nedrgol, pretlacil sa dnu a velmi mu odlahlo, ze si nic nevsimli. Presli popri dverach, Harry stal pritisnuty k stene, zadrziaval dych a cakal, kym dozneju ich kroky. To bolo o chlp, skutocne o chlp. Uplynulo niekolko sekund a on sa rozhliadol po miestnosti, v ktorej sa skryl. Vyzerala ako nepouzivana ucebna. Pri stene sa kopili tmave tiene stolov a stoliciek a videl tam aj prevrateny kos na papiere - o protilahlu stenu sa vsak opieralo cosi, co vyzeralo, akoby sem nepatrilo, akoby to sem ktosi dal iba preto, aby to nezavadzalo. To cosi bolo nadherne zrkadlo, siahajuce az po strop, malo bohato zdobeny zlaty ram, ktory stal na dvoch obrovskych vtacich nohach s pazurmi. Celkom navrchu bol napis: Erised stra ehru oyt ube cafru oyt on wohsi. Teraz, ked sa uz zvuk Snapovych a Filchovych krokov rozplynul a Harry sa trocha upokojil, pristupil k zrkadlu, ze sa don pozrie, no nevidel sa. Postavil sa rovno pred zrkadlo. Musel si prikryt dlanou usta, aby nevykrikol. Obzrel sa za seba. Srdce sa mu rozbuchalo este divsie, ako ked zacala jacat ta kniha - v zrkadle videl okrem seba mnoho inych ludi, ktori stali tesne za nim. V miestnosti vsak okrem neho nebol nik. Cely zadychany sa obratil naspat k zrkadlu. Videl sam seba, bieleho sta krieda a vyplaseneho, a vzadu za nim stali najmenej desiati dalsi ludia. Obzrel sa ponad plece - no nikoho nevidel. A co ak su aj oni neviditelni? Co ak sa nachadza v - 161 - miestnosti plnej neviditelnych ludi a toto zrkadlo je carovne a odraza aj podoby tych, co su neviditelni? Opat sa pozrel do zrkadla. Hned za nim stala nejaka pani, usmievala sa nanho a kyvala mu. Naciahol k nej ruku, no citil iba vzduch. Keby tam naozaj stala, musel by sa jej predsa dotknut, ved ich odrazy stali tesne za sebou, ale vokol neho bolo prazdno - ona i ti ostatni existovali len v zrkadle. Bola to krasna zena. Mala tmavocervene vlasy, oci... ma oci celkom ako ja, pomyslel si Harry a nahol sa blizsie k zrkadlu. Jasnozelene - dokonca presne taky isty tvar. Vtom si vsimol, ze ta zena place; usmieva sa a place zaroven. Vysoky, chudy, ciernovlasy pan, stojaci hned vedla, jej polozil ruku okolo pliec. Mal okuliare a velmi strapate vlasy. Vzadu na temene mu odstavali, presne ako Harrymu. Harry stal pred zrkadlom tak blizko, ze sa nosom takmer dotykal svojho odrazu. ,,Mami?" zasepkal. ,,Ocko?" Pozreli sa nanho a usmiali sa. Harry si zacal prezerat aj ostatne tvare v zrkadle a zbadal dalsie pary rovnako zelenych oci, rovnake nosy, videl dokonca aj drobneho starceka, ktory mal presne take spicate kolena, ako ma on - Harry po prvykrat v zivote hladel na svoju rodinu. Potterovci sa usmievali a mavali mu, Harry sa na nich tuzobne dival, opieral sa dlanami o zrkadlo, uz-uz sa zdalo, ze prejde na druhu stranu a dotkne sa ich. Vo svojom vnutri pocitil velmi silnu bolest, radost i obrovsky smutok. Ako dlho tam stal, nevedel. Odraz nevybledol a on nan hladel a hladel, az kym ho zo zadumania nevytrhol akysi vzdialeny zvuk. Nemoze tu zostat, musi sa vratit do postele. Odtrhol zrak od maminej tvare, zasepkal: ,,Vratim sa," a nahlivo vysiel z miestnosti. ,,Tiez si ma mohol zobudit," durdil sa Ron. ,,Dnes v noci mozeme ist spolu, pojdeme tam a ja ti to zrkadlo ukazem." ,,Aspon konecne uvidim tvoju mamu a otca," potesil sa Ron. ,,A ja zas spoznam celu vasu rodinu, vsetkych Weasleyovcov, ukazes mi svojich starsich bratov i ostatnych, co nepoznam." ,,Mozes ich vidiet, kedy chces," povedal Ron. ,,Staci, ked k nam v lete prides. Ale co ak to zrkadlo ukazuje len tych, co su uz mrtvi? - 162 - Skoda, ze si nenasiel Flamela. Ozaj, nedas si trochu slaninky, preco nic nejes?" No Harry nemohol. Videl svojich rodicov a dnes v noci ich uvidi opat. Co tam po nejakom Flamelovi. Uz sa mu vobec nezdal taky dolezity. Komu zalezi na tom, co strazi to trojhlave psisko? Nech si to Snape vezme, ked tak velmi chce. ,,Je ti nieco?" spytal sa ho Ron. ,,Tvaris sa tak cudne." Harry sa vsak bal, ze tu miestnost so zrkadlom uz nenajde. Kedze mal tentoraz pod plastom aj Rona, postupoval ovela pomalsie ako den predtym. Pokusal sa ist z kniznice tou istou trasou, no napokon takmer hodinu bludil tmavymi spojovacimi chodbami. ,,Je hrozna kosa," povedal Ron. ,,Vykaslime sa na to a vratme sa." ,,Nie!" zasycal Harry. Urcite to bolo niekde tu. Minuli ducha vysokej jezibaby, ktory letel opacnym smerom, no inak nikoho nestretli. Vo chvili, ked Ron zacal nariekat, ze mu je hrozna zima na nohy a ze si ich uz vobec neciti, zazrel zname brnenie. ,,Tu to bolo - nasiel som to - hura!" Otvorili dvere. Harry nechal sklznut plast na zem a rozbehol sa k zrkadlu. Boli tam. Mama a otec sa az tak rozziarili od radosti, ze ho opat vidia. ,,Vidis ich?" zasepkal Harry. ,,Koho?" ,,Pozri sa! Pozri sa na nich... aha, kolko ich tu je..." ,,Vidim len teba." ,,Pozri sa poriadne, pod sem, stan si na moje miesto." Harry ustupil nabok, urobil miesto Ronovi, vsetky tie zname tvare razom zmizli, videl iba Rona v kasmirovom pyzame. Ron s uzasom hladel na svoj odraz. ,,Pozri sa na mna!" vykrikol. ,,Vidis vasich?" ,,Nie - len seba - ale som iny - vyzeram starsi - a som najlepsi z celej triedy!" - 163 - ,,Coze?" ,,Ja - mam na sebe presne taky odznak, aky nosil Bill - a v ruke drzim skolsky pohar a metlobalovy pohar a - a som kapitan metlobaloveho druzstva!" Ron odtrhol zrak od toho uzasneho vyjavu a cely nateseny sa dival na Harryho. ,,Co si myslis, ukazuje to zrkadlo buducnost?" ,,To urcite nie. Nikto z mojej rodiny predsa nezije - pusti ma, nech sa pozriem este raz..." ,,Ty si sa pozeral celu noc, nechaj teraz chvilu mna." ,,Je tam toho. Drzis metlobalovy pohar, co je na tom zaujimave? Chcem vidiet svojich rodicov." ,,Nestrkaj ma..." Ich hadku ukoncili zvuky, ktore sem dolahli z chodby. Vobec si neuvedomili, ako hlasno rozpravaju. ,,Rychlo!" Harry prehodil cez oboch plast a v tej chvili vysli spoza dveri svetielkujuce oci pani Norrisovej. Ron s Harrym stali bez pohnutia a obaja mysleli na to iste - posobi ten plast aj na macky? Po chvili, ktora sa im javila ako cela vecnost, sa macka zvrtla a odisla. ,,Este sme nevyhrali - urcite isla po Filcha, stopercentne nas pocula. Podme." A Ron vyvliekol Harryho von. Na druhy den rano sa sneh este vzdy neroztopil. ,,Nechces si zahrat sach, Harry?" opytal sa Ron. ,,Nie." ,,Tak podme navstivit Hagrida." ,,Nechce sa mi... chod sam..." ,,Viem, na co stale myslis, Harry, na to zrkadlo. Ale dnes v noci by si tam nemal ist." ,,A preco?" ,,Neviem, ale mam take zle tusenie - a vies dobre, ze uz to mame aj tak nahnute. Po chodbach hliadkuje Filch, Snape i pani Norrisova. To je jedno, ze nas nevidia. Co ak do nas vrazia? Co ak ty do niekoho narazis?" ,,Uz rozpravas ako Hermiona." ,,Myslim to vazne, Harry, nechod tam." - 164 - Harry nemyslel na nic ine, iba na to, ako bude opat stat pred zrkadlom, a Ron mu v tom veru nezabrani. Tretiu noc uz nasiel cestu pomerne lahko. Uvedomoval si, ze kraca velmi rychlo a robi viac hluku, nez je rozumne, no, chvalabohu, nikoho nestretol. A mama s otcom mu opat kyvali a jeden z jeho starych otcov dokonca stastne pokyvoval hlavou. Harry si sadol na zem. Nic mu nezabrani v tom, aby tu presedel celu noc so svojou rodinou. Iba ak... ,,Tak co - uz si opat tu?" Harry zamrel. Obzrel sa za seba. Na jednej z lavic pri stene nesedel nik iny ako Albus Dumbledore. Harry musel pred chvilou prejst tesne popri nom, no tak velmi sa ponahlal k zrkadlu, ze si ho vobec nevsimol. ,,Ja - nevidel som vas, pan profesor." ,,Zvlastne, ze ak je clovek neviditelny, moze sa stat aj kratkozrakym," poznamenal Dumbledore a Harrymu odlahlo, ked videl, ze sa usmieva. ,,No," pokracoval Dumbledore, zosuchol sa z lavice a prisadol si k Harrymu na zem, ,,aj ty si, podobne ako stovky ludi pred tebou, podlahol caru zrkadla z Erisedu." ,,Nevedel som, ze sa tak vola." ,,Ale zrejme si uz prisiel na to, ako funguje." ,,No - hmm - ukazuje mi moju rodinu..." ,,A tvojho kamarata Rona ukazal ako premianta triedy." ,,Ako to viete?" ,,Nepotrebujem plast, aby som bol neviditelny," povedal Dumbledore vyhybavo. ,,A vedel by si mi teraz povedat, co zrkadlo z Erisedu ukaze kazdemu z nas?" Harry pokrutil hlavou. ,,Tak ja ti to teda vysvetlim. Najstastnejsi clovek na svete by sa v zrkadle z Erisedu videl ako v celkom obycajnom zrkadle, to znamena, ze by sa don pozrel a videl by seba takeho, aky je. Uz rozumies?" Harry sa zamyslel. Potom pomaly povedal: ,,Ukaze nam to, po com tuzime... vsetko to, co chceme..." ,,Ano i nie," vysvetloval Dumbledore pokojne. ,,Ukazuje nam iba nase najtajnejsie a najvrucnejsie zelania. Ty si nikdy nepoznal - 165 - svoju rodinu, teraz ju vidis okolo seba. Ronald Weasley, ktory bol odjakziva v tieni niektoreho zo svojich bratov, sa vidi, ako stoji celkom sam a je najlepsi zo vsetkych. Toto zrkadlo nam vsak neponuka ani mudrost, ani pravdu. Mnohi ludia v uzase nad tym, co videli, stravili pred zrkadlom hrozne vela casu, niektori sa z toho dokonca zblaznili a nevedeli napokon rozlisit, co je skutocne a co zrkadlovy odraz. Harry, dnes poputuje zrkadlo na nove miesto a ja ta ziadam, aby si ho uz nehladal. Ak nan niekedy v buducnosti natrafis, budes na to pripraveny. Lipnut na snoch a zabudat zit sa nevyplaca, zapamataj si to. A teraz si prehod ten uzasny plast a sup do postele." Harry vstal. ,,Pan - profesor Dumbledore? Mozem sa vas nieco spytat?" ,,Prave si to urobil," usmial sa Dumbledore, ,,Ale mozes sa spytat este raz." ,,Co vidite v zrkadle vy?" ,,Ja? Seba, ako drzim par teplych, vlnenych ponoziek." Harry nanho nechapavo pozeral. ,,Ponoziek nikdy nie je dost," povedal Dumbledore. ,,Dalsie Vianoce su za nami a ja som zas nedostal ani jedine. Vsetci mi davaju len same knihy." Ked Harry neskor lezal v posteli, zislo mu na um, ze Dumbledore to zrejme nemyslel uplne vazne. No vzapati, ked striasol Prasivca zo svojho vankusa, usudil, ze to, na co sa ho pytal, bolo zrejme az prilis doverne. - 166 - T TR RIIN NA ASST TA A K KA AP PIIT TO OL LA A N NIIC CO OL LA ASS F FL LA AM ME EL L Dumbledore presvedcil Harryho, aby po zrkadle z Erisedu viac nepatral, a tak neviditelny plast zostal az do konca vianocnych prazdnin zlozeny na dne kufra. Harry hrozne tuzil co najrychlejsie zabudnut na to, co v zrkadle videl, no nebolo to take jednoduche. Dokonca sa mu o tom snivalo. Stale znova a znova videl svojich rodicov, ako miznu v zablesku zelenej ziary a v usiach pocul prenikavy hlas a smiech. ,,Vidis, Dumbledore mal pravdu, este sa z toho zblaznis," poznamenal Ron, ked mu o tom Harry rozpraval. Hermiona, ktora sa vratila den pred zaciatkom druheho polroka, mala na to iny nazor. Bola zhrozena, ze Harry sa tri noci po sebe tulal po skole (,,Keby ta tak chytil Filch!"), a zaroven sklamana, ze sa mu nepodarilo zistit, kto je Nicolas Flamel. Pomaly sa uz vzdavali nadeje, ze sa im v skolskej kniznici podari natrafit na jeho meno, hoci Harry bol stale presvedceny, ze ho niekde videl. Ked sa zacala skola, travili opat vsetky prestavky tak, ze sa vzdy desat minut prehrabavali v knihach. Harry mal ovela menej - 167 - casu ako Hermiona s Ronom, pretoze musel chodit na metlobalove treningy. Wood im daval zabrat ako nikdy predtym. Neodradil ho ani vytrvaly dazd, ktory vystriedal snezenie. Weasleyovci sa stazovali, ze je ako posadnuty, no Harry daval za pravdu Woodovi. Ak vyhraju nasledujuci zapas proti Biflomoru, po prvykrat za poslednych sedem rokov predbehnu Slizolin. Harry tuzil vyhrat a navyse, ak sa na treningu poriadne vystavil, nemaval take divoke sny. Jedneho dna, ked trenovali v mimoriadne silnom dazdi a samom blate, im Wood oznamil dost zlu novinu. Prave sa nahneval na Weasleyovcov, ktori sa pustali na metlach strmhlav dolu, vrazali do seba a predstierali, ze padaju. ,,Prestante sa uz konecne blaznit!" krical na nich. ,,Presne kvoli takymto somarinam mozeme prehrat cely zapas! Rozhodca Snape vyuzije kazdu prilezitost, aby nam strhol body!" Tentoraz sa George Weasley skydol z metly naozaj. ,,Snape bude rozhodovat?" blabotal s ustami plnymi blata. ,,Ved doteraz nerozhodoval ani jediny metlobalovy zapas. Dobre vie, ze mozeme Slizolin predbehnut, zarucene bude nadrzat superovi." Zvysni hraci pristali vedla Georgea a tiez frflali. ,,Ja za to nemozem," povedal Wood. ,,Nezostava nam nic ine, len hrat cisto a nedat Snapovi najmensiu sancu, aby nas potrestal." To bolo sice velmi pekne, Harry mal vsak padne dovody, preco nechcel mat pri metlobale Snapa vo svojej blizkosti... Po treningu hraci ako vzdy postavali v hluciku a debatovali, no Harry zamieril rovno do klubovne, kde Hermiona s Ronom hrali sach. Sach bolo to jedine, v com Hermiona prehravala, a Harry s Ronom usudili, ze jej taketo particky len a len prospeju. ,,Teraz ma nevyrusuj," upozornil ho Ron, ked si Harry sadal vedla neho, ,,musim sa sustredit..." Kutikom oka si vsak vsimol Harryho tvar. ,,Co je s tebou? Vyzeras hrozne." Harry im celkom potichu, aby to nik nepocul, povedal, ze Snape sa z nicoho nic rozhodol, ze bude rozhodovat metlobalovy zapas. ,,Tak nehraj," vyhlasila Hermiona rezolutne. ,,Povedz, ze si chory," poznamenal Ron. ,,Predstieraj, ze si si zlomil nohu," radila mu Hermiona. ,,Zlom si nohu naozaj," povedal Ron. - 168 - ,,To nemozem," vzdychol si Harry. ,,Ineho stihaca nemame. Ak sa z toho vyzujem, Chrabromil nebude moct nastupit." V tej chvili vpadol do miestnosti ako vrece zemiakov Neville. Ako sa mu podarilo preliezt cez dieru v stene, to im bolo zahadou, lebo obe nohy mal akoby prilepene k sebe, a hned pochopili, ze sa stal obetou zaklinadla ,Zviazane nohy'. Zrejme musel celu cestu do Chrabromilskej veze skakat ako zajac. Vsetci okrem Hermiony sa zacali smiat, ta hned vyskocila a odcarovala ho. Nevillovi razom odskocili nohy od seba, a ked vstal, cely sa triasol. ,,To ti kto urobil?" opytala sa Hermiona. Viedla ho k Harrymu a Ronovi, aby si sadol. ,,Malfoy," odvetil Neville traslavym hlasom. ,,Stretli sme sa pred kniznicou. Povedal mi, ze hlada niekoho, na kom by si to vyskusal." ,,Chod za profesorkou McGonagallovou!" povedala razne Hermiona. ,,Povedz jej to!" Neville pokrutil hlavou. ,,Nechcem mat este vacsie problemy," zahundral. ,,Musis sa mu postavit, Neville!" poucoval ho Ron. ,,Je zvyknuty robit ludom zle, to vsak neznamena, ze mu to musis trpiet a ulahcovat." ,,Nemusite mi opakovat, ze nie som dost odvazny na to, aby som bol v Chrabromile, to mi povedal uz Malfoy," hneval sa Neville. Harry siahol do vrecka svojho habitu a vytiahol cokoladovu zabku, poslednu, co mu zostala z balicka, ktory dostal od Hermiony na Vianoce. Podal ju Nevillovi, ktory vyzeral, ze sa kazdu chvilu rozplace. ,,Si hodny dvanastich Malfoyov," poznamenal. ,,Rokfortsky klobuk ta vybral do Chrabromilu, je tak? A kde je Malfoy? V prasivom Slizoline." Neville si rozbalil zabku a na perach sa mu zjavil usmev. ,,Dakujem, Harry... tusim si idem lahnut... Chce niekto karticku, zbierate ich, nie?" Ked Neville odisiel, Harry sa na tu karticku pozrel. ,,Zase Dumbledore," vzdychol si, ,,toho som mal ako prveho..." Zarazil sa. V nemom uzase civel na opacnu stranu karticky. Potom sa zadival na Rona a Hermionu. - 169 - ,,Mam ho!" zasepkal. ,,Nasiel som Flamela! Hovoril som vam, ze som to meno kdesi cital, bolo to vo vlaku cestou sem - pocuvajte: ,preslavil sa tym, ze v roku 1945 porazil zleho bosoraka Grindelwalda, opisal dvanast moznosti vyuzitia dracej krvi a so svojim spolupracovnikom Nicolasom Flamelom dospel k viacerym dolezitym objavom na poli alchymie'!" Hermiona vyskocila na rovne nohy. Taka naradostena bola naposledy, ked dostala za domacu ulohu svoju prvu jednotku. ,,Pockajte ma tu!" zvolala a vystartovala hore schodmi smerom k dievcenskemu internatu. Harry s Ronom si sotva stacili vymenit udivene pohlady a uz sa prihnala spat. V rukach drzala obrovsku knihu. ,,Vonkoncom mi nenapadlo pozriet sa sem," sepkala vzrusene. ,,Pozicala som si to z kniznice pred niekolkymi tyzdnami ako lahsie citanie." ,,Lahsie, vravis?" opytal sa posmesne Ron, Hermiona mu vsak prikazala, aby bol ticho, ze musi nieco najst, prehadzovala strany ako zmyslov zbavena a stale si cosi hundrala. Napokon nasla, co chcela. ,,Vedela som to! Ja som to vedela!" ,,Uz mozeme hovorit?" opytal sa Ron namrzene. Hermiona mu nevenovala pozornost. ,,Nicolas Flamel," sepkala vzrusene, ,,je doposial jediny, komu sa podarilo vyrobit kamen mudrcov!" Hermionina sprava sa vsak nestretla s primeranym ohlasom. ,,Co vyrobil?" nechapal Harry, ani Ron. ,,Ja sa z vas zblaznim, vy dvaja fakt vobec necitate? Aha. Tu to je - pozrite sa." Strcila im knihu pod nos a oni citali: Alchymia sa uz od nepamati zaoberala myslienkou vyrobit kamen mudrcov, latku, ktora ma neuveritelnu moc. Kamen mudrcov dokaze premenit akykolvek kov na zlato. Jeho produktom je tiez elixir zivota, napoj, po ktorom sa clovek stane nesmrtelnym. Za poslednych niekolko storoci sa objavilo viacero zarucenych sprav o existencii kamena mudrcov, no v sucasnosti je za jedineho jeho tvorcu povazovany Nicolas Flamel, uznavany alchymista a vasnivy milovnik opery. - 170 - Pan Flamel, ktory minuly rok oslavil 665-te narodeniny, zije v ustrani v grofstve Devon so svojou zenou Perenellou (658). ,,No, co poviete?" spytala sa ich Hermiona, ked docitali. ,,To psisko urcite strazi Flamelov kamen mudrcov! Stavim sa, ze Flamel poprosil Dumbledora, svojho priatela, aby mu ho postrazil, ten vedel, ze ho chce niekto ukradnut, a preto ho preniesol z Gringottbanky sem!" ,,Kamen, ktory dokaze vyrobit zlato a zaruci nesmrtelnost..." sepkal Harry neveriacky. ,,Necudo, ze ma nan Snape zalusk! Kto by taku vecicku nechcel." ,,A necudo, ze sme Flamela nenasli v Studii o sucasnom vyvoji carodejnictva," podotkol Ron. ,,Ma 665 rokov, takze uz nie je z tych najsucasnejsich, je tak?" Na druhy den dopoludnia na hodine obrany proti temnym silam si Harry s Ronom zapisovali rozne sposoby osetrenia rany po uhryznuti vlkolakom a zaroven sa bavili o tom, co by robili oni, keby mali kamen mudrcov. Ked Ron povedal, ze by si kupil vlastny metlobalovy tim, Harry si s hrozou spomenul na Snapa a nadchadzajuci zapas. ,,Budem hrat," oznamil Ronovi a Hermione. ,,Keby som nehral, Slizolincania by si mysleli, ze sa Snapa bojim. Ved ja im ukazem... vsak im zamrzne usmev na perach, ked vyhrame." ,,Len aby sme ta nemuseli zoskrabavat z ihriska," neodpustila si Hermiona. Den zapasu sa blizil a Harry bol coraz nervoznejsi, hoci to pred Ronom a Hermionou nedaval najavo. Ani ostatnym hracom veru nebolo vsetko jedno. Predsavzatie porazit Slizolin bola sice pekna vec, to za poslednych sedem rokov nedokazal nik, len ci sa im to podari, ked bude rozhodovat taky zaujaty rozhodca? Harry nevedel, ci si to nahodou nenamysla, no mal pocit, ze kam sa pohne, tam natrafi na Snapa. Chvilami dokonca uvazoval, ci ho Snape nesleduje a necaka na chvilu, ked ho stretne sameho. Vdaka Snapovi prezival Harry na hodinach elixirov tyzden co tyzden uplne muky. Co ak sa medzicasom dovtipil, ze vedia o kameni mudrcov? - 171 - Odkial by to vsak vedel? Harry maval obcas taky cudny pocit, ze Snape vie citat myslienky. Harry vedel, ze ked mu Hermiona s Ronom na druhy den popoludni zelali pred satnami vela stastia, mysleli na to, ze ho mozno uz nikdy viac neuvidia. A nebol to veru bohvieako prijemny pocit. Obliekal si chrabromilsky habit, chystal si svoj Nimbus 2000 a nevnimal ani slovo z toho, co im Wood hovoril. Ron a Hermiona sa zatial usadili v hladisku vedla Nevilla, ktory nechapal, preco sa tvaria tak ustarostene a zubozene a preco si priniesli na zapas carodejnicke prutiky. Harry nevedel o tom, ze Ron s Hermionou si trenovali zaklinadlo ,Zauzlene nohy'. Prebrali ho od Malfoya, ktory ho skusal na Nevillovi, a boli rozhodnuti pouzit ho na Snapa, ked sa im bude zdat, ze chce Harrymu ublizit. ,,Nezabudni, povie sa to Locomotor mortis," prizvukovala Ronovi Hermiona, ked si strkal prutik do rukava. ,,Viem," odvrkol Ron. ,,Nepoucuj zase." Wood si v satni vzal Harryho nabok. ,,Nechcem ta stresovat, Potter, ale nikdy sme nepotrebovali tak rychlo chytit ohnivu strelu ako dnes. Zapas sa musi skoncit skor, nez zacne Snape prilis favorizovat Biflomor." ,,V hladisku je cela skola!" zvolal Fred Weasley, ked vykukol z dveri. ,,Dokonca - moje nervy - je tu dokonca aj Dumbledore!" Harrymu az tak srdce poskocilo od radosti. ,,Dumbledore?" zvolal a uhanal k dveram, aby sa o tom presvedcil na vlastne oci. Fred mal pravdu. Ta strieborna brada nemohla patrit nikomu inemu. Harry sa od samej radosti takmer rozosmial. Je v bezpeci. Snape sa neodvazi ublizit mu, ved vie, ze Dumbledore sa pozera. Mozno preto bol Snape taky nahnevany, ked obe druzstva vypochodovali na ihrisko, ba vsimol si to aj Ron. ,,Snape sa v zivote netvaril tak kyslo," povedal Hermione. ,,Pozri - uz hraju. Au!" Niekto ho buchol zozadu do hlavy. Malfoy. ,,Ach, prepac, Weasley, nezbadal som ta." Malfoy sa skeril na Crabba a Goyla. ,,Som zvedavy, ako dlho sa udrzi Potter na metle tentoraz. Nechce sa niekto stavit? Co povies, Weasley?" - 172 - Ron neodpovedal; Snape prave odpiskal penaltu v prospech Biflomoru, pretoze George Weasley ho trafil dorazackou. Hermiona mala obe ruky na kolenach a z celej sily zatinala paste, nespustajuc pritom oci z Harryho, ktory kruzil vo vzduchu ako jastrab a jastril, ci nezbada strelu. ,,Vies, ako sa vyberaju hraci do chrabromilskeho druzstva?" zakrical Malfoy, prave vo chvili, ked Snape celkom bez priciny odpiskal druhy pokutovy hod Pre Biflomor. ,,Beru tam len tych najvacsich chudakov. Je tam Potter, ten nema rodicov, su tam obaja Weasleyovci, ti nemaju peniaze - a ty by si tam mal byt tiez, Longbottom, lebo ti chyba mozog." Neville ocervenel a obratil sa na sedadle k Malfoyovi. ,,Som hodny dvanastich takych, ako si ty," vyjachtal zo seba. Malfoy, Crabbe a Goyle sa isli popucit od smiechu, no Ron, ktory sa bal odtrhnut zrak od hry, povedal: ,,Ale si mu dal, Neville." ,,Pocuj, Longbottom, kebyze je mozog zo zlata, si este chudobnejsi ako Weasley, a to uz je co povedat." Ronove nervy boli uz aj bez toho napate az na prasknutie, tak hrozne sa o Harryho bal. ,,Malfoy, varujem ta - este slovo..." ,,Ron!" vykrikla odrazu Hermiona, ,,Harry...!" ,,Co? Kde?" Harry sa odrazu nebezpecne vrhol nadol, az ludia v hladisku zhikli a hned nato zacali tlieskat. Hermiona sa postavila, od nervozity si len-len ze nenapchala obe paste do ust, a s hrozou hladela na Harryho, ktory letel na zem ako gula. ,,Tes sa, Weasley, Potter zrejme zbadal na zemi nejake peniaze," povedal Malfoy ustipacne. Ron po nom skocil. Kym sa Malfoy stihol spamatat, Ron sa nanho vrhol a zvalil ho na zem. Neville chvilu vahal, potom vsak prekrocil sedadlo, odhodlany pomoct. ,,Do toho, Harry!" vrieskala Hermiona, vyskocila na sedadlo a nespustajuc oci z Harryho, ktory sa rutil rovno na Snapa - vobec si nevsimla, ze Malfoy a Ron sa valaju pod jej sedadlom, celkom jej unikla aj dalsia bitka a fucanie, ktore vychadzalo zo skrumaze ruk a noh patriacich Nevillovi, Crabbovi a Goylovi. Vysoko vo vzduchu uskocil Snape so svojou metlou prave vcas, aby zazrel cosi sarlatovocervene, co vzapati presvistalo len niekolko - 173 - centimetrov od neho - v nasledujucej chvili uz Harry stupal, ruku drzal vitazoslavne zdvihnutu a v nej drzal ohnivu strelu. Tribuny saleli, to musi byt novy rekord, nikto si veru nepamatal, ze by nejaky stihac chytil ohnivu strelu rychlejsie. ,,Ron! Ron! Kde si? Je koniec! Harry vyhral! My sme vyhrali! Chrabromil je na cele!" vykrikovala Hermiona, tancovala na stolicke a objimala Parvati Patilovu v rade pred sebou. Harry zoskocil z metly asi pol metra nad zemou. Stale tomu nemohol uverit. Dokazal to - zapas sa skoncil, netrval ani pat minut. Na ihrisko sa zacali trusit Chrabromilcania a vedla neho pristal Snape, v tvari bledy od jedu, pery zomknute - Harry pocitil na pleci kohosi ruku. Ked zdvihol zrak, hladela nanho Dumbledorova usmievajuca sa tvar. ,,Skvela praca," pochvalil ho tak potichu, ze to ledva pocul. ,,Som rad, ze ta uz to zrkadlo nemata... a robis nieco uzitocnejsie... len tak dalej..." Snape skrusene zliezol z metly. O nieco neskor Harry vysiel zo satne a niesol metlu do metliarne. Zdalo sa mu, ze este nikdy nebol taky stastny. Konecne sa mu podarilo urobit nieco, na co smie byt hrdy - a nik nemoze povedat, ze je slavny iba kvoli svojmu menu. Vecerny vzduch hadam nikdy nevonal sladsie. Kracal po vlhkej trave a v hlave si premietal, co sa udialo za poslednu hodinu, no vsetko sa mu akosi zlievalo: fanusikovia Chrabromilu ho dvihaju na plecia, v dialke Ron a Hermiona tancuju od radosti, Ron sa raduje a tlieska, hoci mu z nosa tecie krv. Harry dorazil k metliarni. Oprel sa chrbtom o drevene dvere a zahladel sa na Rokfort, v zapadajucom slnku ziarili jeho okna akoby docervena. Chrabromil je prvy. Dokazal to, ukazal Snapovi, ze... Ozaj, Snape... Dolu hlavnymi rokfortskymi schodmi sa nahlila akasi postava zahalena v plasti s kapucnou. Kracala smerom k Zakazanemu lesu a zjavne nechcela, aby ju niekto videl. Harrymu vsak bola ta zakradajuca sa chodza povedoma. Snape chce nepozorovane preklznut do lesa, zatial co ostatni veceraju - co ma za lubom? Harry naskocil na svoj Nimbus 2000 a vzlietol. Necujne sa klzal nad hradom a videl, ako Snape vbehol do lesa. Letel za nim. Stromy vsak boli take huste, ze ho stratil z dohladu. - 174 - Lietal do kruhu stale nizsie a nizsie, az sa suchal o vrcholce stromov, a odrazu zacul nejake hlasy. Zamieril smerom k nim a celkom necujne pristal v korune obrovskeho buka. Opatrne zostupil na jeden konar, v ruke pevne drzal metlu a nakukal pomedzi listy. Na tienistej cistinke dolu pod nim stal Snape, a nebol sam. Bol tam aj Quirrell. Nebolo mu dobre vidno do tvare, no zajakaval sa ovela viac ako zvycajne. Harry natrcal usi, aby zachytil, o com sa zhovaraju. ,,... n-nechapem. S-severus, preco s-sme sa museli s-stretnut pprave tu." ,,Ide o velmi dovernu informaciu..." povedal Snape ladovym hlasom. ,,Studenti sa o kameni mudrcov nesmu dozvediet." Harry sa naklonil dopredu. Quirrell nieco zmatene blabotal. Snape ho prerusil. ,,Tak co, uz si zistil, ako sa da prejst okolo tej Hagridovej obludy?" ,,A-ale, S-severus, ja..." ,,Nechci, aby som sa rozzuril, Quirrell," vyhrazal sa mu Snape a urobil krok vpred. ,,J-ja neviem, o com to..." ,,Dobre vies, ze nezartujem." Kdesi nahlas zahukala sova a Harry sa takmer skydol zo stromu. Ked sa mu podarilo opat ziskat rovnovahu, zacul Snapa, ako hovori: ,,... cakam na ten tvoj hokus-pokus. Tak bude to?" ,,A-ale ja p-redsa..." ,,No dobre," skocil mu do reci Snape. ,,Dam ti trochu casu, aby si o tom popremyslal a rozhodol sa, na koho strane budes, coskoro sa opat stretneme." Prehodil si cez hlavu plast a odkracal z cistinky. Bola uz skoro tma, no Harry videl Quirrella, ako tam nehybne stoji. *** ,,Harry, kde tolko trcis?" zapistala Hermiona. ,,Vyhrali sme! Vyhrali sme! Vyhrali sme!" vrieskal Ron a plesol Harryho po chrbte. ,,A ja som urobil Malfoyovi monokel a Neville sa sam pustil do Crabba a Goyla! Je sice stale v bezvedomi, no Pomfrit- 175 - ka vravi, ze bude v poriadku - ale sme Slizolinu ukazali! Vsetci ta cakaju v klubovni, robime party, Fred a George ukradli z kuchyne nejake kolace a neviem, co vsetko este." ,,Vykaslite sa na to," povedal Harry takmer bez dychu. ,,Najdime nejaku volnu miestnost, len pockajte, ked vam to poviem, neuverite..." Skor nez zatvorili dvere, ubezpecili sa, ci vnutri nie je duch Zloduch, a Harry im porozpraval, co videl a pocul. ,,Takze sme mali pravdu, je to kamen mudrcov a Snape tlaci na Quirrella, aby mu pomohol dostat sa k nemu. Pytal sa ho, ci nevie, ako sa da prejst popri Chlpacikovi - a vravel tiez o nejakom Quirrellovom hokuse-pokuse - myslim si, ze okrem Chlpacika strazi kamen aj nieco ine, asi nejake cary, a Quirrell ma zrejme vymysliet protikliatbu, ktora Snapovi pomoze dostat sa..." ,,Chces tym povedat, ze kamen je v bezpeci iba dovtedy, kym sa Snapovi nepodari Quirrella zlomit?" opytala sa Hermiona zhrozene. ,,A to sa stane na buduci tyzden," povedal Ron. - 176 - SST TR RN NA ASST TA A K KA AP PIIT TO OL LA A N NO OR RB BE ER RT T,, N NO OR RSSK KY YO OSST TN NA AC C Ouirrell bol zrejme statocnejsi, nez si o nom vsetci mysleli. Zdalo sa sice, ze pocas nadchadzajucich tyzdnov vyzeral coraz bledsi a chudsi, no vsetko nasvedcovalo tomu, ze zatial nic neprezradil. Kedykolvek sli Harry, Ron a Hermiona popri dverach na tretom poschodi, ktore viedli na zakazanu chodbu, prilozili k nim ucho, aby sa presvedcili, ci zacuju Chlpacikovo vrcanie. Snape sliedil po skole, zle naladeny ako vzdy, co bol neklamny znak, ze kamen je este v bezpeci. Ked Harry v tychto dnoch nahodou Quirrella stretol, zakazdym sa nanho povzbudzujuco usmial, a Ron zase vytrvalo presviedcal spoluziakov, aby sa Quirrellovi nesmiali, ze sa zajakava. Hermiona vsak na rozdiel od nich nemyslela iba na kamen mudrcov. Zacala kreslit tabulky, do ktorych si znacila presny casovy harmonogram priprav na skusky a vsetky poznamky si zvyraznovala farebnymi ceruzkami. ,,Hermiona, ved do skusok je este casu habadej!" ,,Desat tyzdnov," odsekla Hermiona. ,,Pre Nicolasa Flamela to je asi tolko, co pre nas sekunda." - 177 - ,,Ale my nemame seststo rokov," upozornil ju Ron. ,,A naco sa vlastne ucis, ked aj tak vsetko vies." ,,Vraj naco sa ucim? Ja odpadnem! Vam zrejme nedoslo, ze ak neurobite skusky, nepostupite do druheho rocnika! Tie skusky su velmi dolezite, mala som sa zacat pripravovat uz pred mesiacom, neviem, preco som to tolko odkladala..." Najhorsie bolo, ze ucitelia rozmyslali presne tak ako Hermiona. Navalali im tolko uloh, ze velkonocne sviatky si uz zdaleka tak neuzili ako tie vianocne. Tazko mohol clovek oddychovat, ked mu Hermiona pri uchu recitovala dvanast vyuziti dracej krvi, alebo si vedla vas donekonecna precvicovala mavanie prutikom. Harry a Ron travili teda vacsinu volneho casu s nou v kniznici, achkajuc a zivajuc sa snazili pokorit tu horu uloh, co dostavali. ,,Toto si v zivote nezapamatam," zrutil sa Ron raz popoludni, hodil o zem brko a tuzobne sa zadival cez okno kniznice. Vonku bol krasny den, prvy po mnohych mesiacoch. Obloha bez mracika, nezabudkovomodra, a vo vzduchu bolo citit, ze sa blizi leto. Harry, ktory prave v knizke Tisic zazracnych bylin a hub hladal heslo ,Dictamnus albus', si ho nevsimal a zdvihol hlavu az vtedy, ked Ron prekvapeny zvolal: ,,Hagrid! A co ty tu, v kniznici?" Hagrid sa prisuchtal k nim a ukryval cosi za chrbtom. Na sebe mal svoj kabat z krtka a bol akysi nesvoj. ,,Prisiel som sa na vas mrknut," povedal vyhybavo, co len zvysilo ich zvedavost. ,,Na com prave pracujete?" Odrazu sa tvaril velmi podozrievavo. ,,Dufam, ze Nicolasa Flamela ste uz nechali plavat, hm?" ,,Ale, o nom uz davno vsetko vieme," povedal Ron naoko lahostajne. ,,A vieme aj, co strazi to psisko, kamen mudrc..." ,,Pssst!" Hagrid sa rychlo pozrel za seba, ci nik nepocuva. ,,Co tak hucis, nemas rozum?" ,,No chceli by sme sa ta este na par veci opytat," ozval sa Harry, ,,kto alebo co okrem Chlpacika este..." ,,PSSST!" zahriakol ho opat Hagrid. ,,Pocujte - dojdite radsej ku mne, no neteste sa, ze vam nieco poviem, a vobec, prestante s tym, uz ma stvete, studaci o tom nemaju co vediet. Potom bude na mna, ze som vam to..." ,,Tak ahoj," prerusil ho Harry. Hagrid sa odsuchtal von. - 178 - ,,Co to mal za chrbtom?" spytala sa Hermiona zamyslene. ,,Myslite si, ze to nejako suviselo s kamenom mudrcov?" ,,Idem zistit, v ktorom oddeleni bol," vyhlasil Ron, ktory uz mal ucenia plne zuby. Vratil sa asi o minutu, v rukach niesol kopu knih a hodil ich na stol. ,,Draky," zasepkal. ,,Hagrid si listoval v knihach o drakoch! Len sa pozrite: Druhy drakov vo Velkej Britanii a Irsku; Od vajicka po peklo, Prirucka chovatela drakov." ,,Hagrid odjakziva tuzil po drakovi, povedal mi to, ked sme sa po prvy raz stretli," povedal Harry. ,,Ale nase zakony to nedovoluju," poznamenal Ron. ,,Carodejnicky dekret z roku 1709 chov drakov zakazuje, to vie predsa kazdy. Keby sme v zahrade za domami chovali draky, muklovia by si nas velmi rychlo vsimli - a navyse drak sa neda skrotit, a preto je velmi nebezpecny. Mali by ste vidiet, ake popaleniny mal Charlie od divo zijucich drakov v Rumunsku." ,,Ale ved v Britanii divoke draky nie su," podotkol Harry. ,,Coby neboli," vyviedol ho z omylu Ron. ,,Welssky zeleny a hebridsky cierny. Ministerstvo magie ma plne ruky prace, aby to utajilo, to ti teda poviem. Muklov, ktori nahodou nejakeho zahliadli, treba vzdy zacarovat, aby na to zabudli." ,,Co to len do toho Hagrida voslo?" cudovala sa Hermiona. Ked o hodinu neskor klopali na dvere hajnickej chatrce, prekvapilo ich, ze vsetky zavesy su zatiahnute. Hagrid zakrical ,,Kto je?", az potom ich pustil dnu a okamzite za nimi zavrel dvere. Vnutri vladla neznesitelna horucava. Vonku bol teply den, no v kozube horel ohen. Hagrid im spravil caj a ponukol ich chlebickami s lasicim masom, ktore vsak odmietli. ,,No - chceli ste sa ma daco spytat, nie?" ,,Hej," povedal Harry. Nemalo zmysel s tym otalat. ,,Chceli by sme, aby si nam povedal, kto okrem Chlpacika este strazi kamen mudrcov." Harry sa zamracil. ,,To vam nepoviem," prehovoril Hagrid. ,,Lebo neviem. A keby som aj vedel, tak vam to nepoviem, lebo toho viete az moc. Ten kamen je tu preto, ze tu musi byt. Z Gringottbanky ho takmer slohli - to predsa viete. A nechapem, ako ste sa dozvedeli o Chlpacikovi." - 179 - ,,Ale no tak, Hagrid, ty nam to nechces povedat, ale urcite to vies, pretoze ty vies o vsetkom, co sa tu deje," zaliecala sa mu Hermiona sladkym hlasom. Hagridova brada sa sklbala a oni vytusili, ze sa pod nou usmieva. ,,Vlastne sme sa len tak zamyslali, kto mal na starosti zabezpecenie toho kamena," pokracovala Hermiona. ,,Neslo nam do hlavy, komu Dumbledore okrem teba doveruje." Pri jej poslednych slovach Hagrid vypal hrud. Harry s Ronom sa na Hermionu pochvalne usmiali. ,,No, to by som vam snad mohol... takze... odo mna si pozical Chlpacika... daktori profaci tam robili nejake kuzla... Sproutova Flitwick - McGonagallova..." vyratuval na prstoch, ,,Quirrell - potom, Dumbledore, to je jasne... Moment. Niekoho som zabudol. Ach, ano, este Snape." ,,Snape?" ,,Hej - dako vam to nestimuje, co? Vidite, Snape pomaha kamen chranit, preco by ho kradol." Harry vedel, ze Hermiona v tej chvili mysli na to iste, na co on. Ak Snape vymyslal kuzlo, ako kamen uchranit, potom nemoze byt prenho tazke zistit, co za kuzla robili ostatni ucitelia. Zrejme uz vedel vsetko - okrem Quirrellovho zaklinadla a sposobu, ako prejst cez Chlpacika. ,,Ty si jediny, kto vie, ako obist Chlpacika, vsak, Hagrid?" opytal sa Harry nedockavo. ,,A neprezradil by si to nikomu na svete, je tak? Ani ziadnemu z ucitelov." ,,Viem to len ja a Dumbledore," vypol sa Hagrid hrdo. ,,Tomu vravim dovera," povedal Harry obdivne smerom k ostatnym. ,,Hagrid, nemohli by sme otvorit okno? Ja sa tu uvarim." ,,Nehnevaj sa, Harry, ale nemozeme." Harry si vsimol, ze sa pri tom pozrel do ohna. Pozrel sa tam teda tiez. ,,Hagrid - co je to?" Harry vsak hned vedel, co je to. Pod kotlikom uprostred ohna lezalo obrovske, cierne vajce. ,,No," vzdychol Hagrid a nervozne sa pohraval s bradou. ,,To je hmm..." ,,Odkial ho mas, Hagrid?" spytal sa Ron a sklonil sa nad ohen, aby si to vajce lepsie obzrel. ,,Muselo stat cely majetok." - 180 - ,,Vyhral som ho," pochvalil sa Hagrid. ,,Vcera v noci. Bol som dolu v dedine, dal som si par stamperlikov a s jednym chlapikom som si zahral karty. Pravdu povediac, bol rad, ze sa ho zbavil." ,,Ale co urobis, ked sa ti z neho vyliahne drak?" opytala sa Hermiona. ,,No, nieco som si uz precital," povedal Hagrid a vytiahol spod vankusa hrubociznu knihu. ,,To mam z kniznice - Chov drakov pre potesenie i uzitok - je trochu stara, ale nevadi, je tam vsetko. Vajce musi byt v ohni, lebo dracica nan dycha, chapete, ked sa male vyliahne, treba mu dat kazdu polhodinu za kybel konaku zmiesaneho so slepacou krvou. A tu pisu - ako rozoznat rozne vajcia - ja mam norskeho ostnaca. Tie su fakt vzacne." Hagrid sa tvaril velmi spokojne, co sa o Hermione povedat nedalo. ,,Hagrid, byvas v drevenom dome," pripomenula mu. Ale Hagrid ju nepocuval. Prehrabol drevo v kozube a veselo si pohmkaval. Takze mali o starost viac: co sa stane, ak niekto pride na to, ze Hagrid vo svojej chatrci nezakonne ukryva draka. ,,Tu clovek celkom zabudne, co je to pokojny zivot," vzdychal Ron, ked sa vecer co vecer museli borit s dalsimi ulohami. Hermiona sa uz pustila do vyrabania studijnych planov aj pre Harryho a Rona. Ti isli z koze vyskocit. A potom raz rano pri ranajkach dorucila Hedviga Harrymu dalsi odkaz od Hagrida. Boli na nom len dve slova: Uz leze. Ron by najradsej vypustil herbologiu a bezal rovno do Hagridovej chatrce. Hermiona vsak o tom nechcela ani pocut. ,,Hermiona, kolkokrat v zivote uvidime, ako sa liahne drak?" ,,Mame vyucovanie, mozu z toho byt problemy, ktore by vsak neboli nicim v porovnani s tym, co sa stane, ked niekto zisti, co Hagrid stvara..." ,,Budte tichsie!" zasepkal Harry. Malfoy bol iba niekolko metrov od nich a teraz znehybnel, aby pocul, o com sa rozpravaju. Kolko toho pocul? Harrymu sa nepacilo, ako sa tvari. Ron a Hermiona sa dohadovali celu cestu na herbologiu, az napokon Hermiona suhlasila, ze s nimi pojde za Hagridom pocas dopoludnajsej prestavky. Len co sa ozval zvonec z hradu, vsetci traja pustili lopatky a upalovali po skolskom pozemku smerom k Zakazane- 181 - mu lesu. Ked im Hagrid otvoril, bol cely upachteny a velmi rozruseny. ,,Uz je skoro vonku." Suril ich dovnutra. Vajce lezalo na stole. Boli na nom hlboke praskliny. Vo vnutri sa nieco hybalo, ozyvalo sa odtial cudne pukanie. Prisunuli si stolicky blizsie k stolu a hladeli na vajce so zatajenym dychom. Odrazu sa ozvalo prasknutie a skrupina sa rozletela. Na stole sa rozcapilo dracie mlada. Nebolo bohvieake pekne, Harrymu pripominalo polamany cierny dazdnik. Malo velke ostnate kridla, ktore v porovnani s drobnym ciernym telickom posobili velmi komicky, dlhu papulu so sirokymi nozdrami, miesto rozkov len akesi pahyle a vypucene oranzove oci. Dracik si kychol. Z papule mu vyletelo zopar iskier. ,,Nie je nadherny?" rozplyval sa Hagrid. Natiahol ruku a pohladkal draka po hlave. Ten sa nanho zahnal, pricom odhalil svoje ostre zubiska. ,,Bozicku, kuknite, on pozna svoju mamicku!" tesil sa Hagrid. ,,Hagrid," ozvala sa Hermiona, ,,do akej velkosti dorastaju norske ostnace?" Hagrid jej chcel prave odpovedat, ked odrazu celkom zbledol vyskocil na rovne nohy a rychlo sa hnal k oknu. ,,Co sa stalo?" ,,Niekto nas spizoval - nejaky fagan - bezi ku skole." Harry dobehol ku dveram a vyzrel von. Aj na tu dialku vedel, ze to nemoze byt nik iny. Malfoy toho draka videl. Cely nasledujuci tyzden sa Malfoy potmehudsky usmieval, co Harryho, Rona a Hermionu dost znervoznovalo. Vacsinu volneho casu travili u Hagrida, v jeho zatemnenej chatrci, a dohovarali mu. ,,Nechaj ho, nech si ide," vravel mu Harry. ,,Pust ho na slobodu." ,,Nemozem," povedal Hagrid. ,,Este je malicky. Zomrel by." Upreli pohlad na draka. Za tyzden trojnasobne zvacsil svoj objem. Z nozdier mu neprestajne stupal dym. Hagrid zanedbaval svoje spravcovske a hajnicke povinnosti, pretoze vsetok cas teraz venoval - 182 - drakovi. Vsade na dlazke sa valali prazdne flase od konaku a slepacie perie. ,,Rozhodol som sa, ze ho budem volat Norbert," vyhlasil Hagrid a zahladel sa do vlhkych dracich oci. ,,On ma pozna, kuknite. Norbert! Norusko! Kde je mamicka?" ,,Celkom mu preskocilo," posepol Ron Harrymu. ,,Hagrid," povedal Harry dorazne, ,,o dva tyzdne bude Norbert taky velky ako tvoja chalupa. A Malfoy to co nevidiet Dumbledorovi aj tak povie." Hagrid si zahryzol do pery. ,,Ja - viem, ze ho nebudem mat na furt, ale nemozem ho len tak odvrhnut, namojdusu, ze nie." Harry sa odrazu otocil k Ronovi. ,,Charlie..." povedal. ,,Aj tebe uz sibe," poznamenal Ron. ,,Ja som Ron, nepoznavas ma?" ,,Nie - Charlie - tvoj brat, Charlie. Co je v Rumunsku. Studuje draky. Co keby sme mu Norberta poslali? Charlie sa onho postara a potom ho pusti na slobodu!" ,,Skvele!" vykrikol Ron. ,,Co ty na to, Hagrid?" Hagrid napokon suhlasil, aby poslali Charliemu sovu s odkazom. Nasledujuci tyzden sa neuveritelne vliekol. V nedelu v noci sedeli Hermiona s Ronom sami v klubovni, ostatni uz davno spali. Hodiny na stene prave odbili polnoc, ked sa obraz zakryvajuci otvor v stene zrazu odsunul. Z nicoho nic zazreli Rona, ako si vyzlieka neviditelny plast. Bol u Hagrida a pomahal mu krmit Norberta, ktory teraz jedaval potkany po celych debnickach. ,,Pohryzol ma!" ukazal im ruku, obviazanu krvavou vreckovkou. ,,Minimalne tyzden nebudem moct pisat. Teda poviem vam, ten drak je najhroznejsie selma, aku som kedy videl, a Hagrid sa s nim mazna ako s malym zajacikom. Ked ma pohryzol, presviedcal ma, ze sa ho vobec, ale vobec nemusim bat. A ked som odchadzal, spieval mu uspavanku." Odrazu sa ozvalo klopkanie na okno. ,,To je Hedviga!" zvolal Harry a ponahlal sa otvorit jej. ,,Urcite nesie spravu od Charlieho!" Vsetci traja sklonili hlavy a zacali citat. - 183 - Ahoj, Ron! Ako sa dari? Vdaka za list - velmi rad si toho norskeho ostnaca vezmem, no nebude jednoduche dostat ho sem. Najlepsie by bolo, keby si ho poslal po mojich priateloch, ktori sa za mnou chystaju buduci tyzden. Len musis dat pozor, aby nik nevidel, ze nelegalne prevazaju draka. Mohol by si nejakym sposobom dopravit toho ostnaca na buducu sobotu o polnoci na najvyssiu rokfortsku vezu? Moji priatelia sa tam s tebou stretnu a zoberu ho, kym bude tma. Posli co najrychlejsie odpoved. S laskou Charlie Pozreli sa jeden na druheho. ,,Mame neviditelny plast," povedal Harry. ,,Nemal by to byt az taky problem - je dost velky, aby zakryl dvoch z nas i Norberta." To, ze s nim obaja suhlasili, iba potvrdzovalo, ze predchadzajuci tyzden im dal riadne zabrat. Urobia vsetko, len aby sa zbavili Norberta - a Malfoya. Malo to vsak hacik. Ronovi poranena ruka do rana tak napuchla, ze ju mal dvakrat taku hrubu. Nevedel, ci ma ist za madam Pomfreyovou - co ak zisti, ze je to od draka? No popoludni uz inu moznost nevidel. Rana mu skaredo zozelenela. Vsetko nasvedcovalo tomu, ze Norbertove tesaky su jedovate. Harry a Hermiona sa vecer ponahlali do nemocnicneho kridla, kde nasli Rona v posteli a v hroznom stave. ,,Nejde ani tak o tu ruku," sepkal, ,,aj ked mam pocit, ze mi kazdu chvilu odpadne. Malfoy povedal madam Pomfreyovej, ze si chce odo mna pozicat nejaku knihu, prisiel sem a skvele sa na mne zabaval. Vyhrazal sa mi, ze prezradi, kto ma pohryzol - povedal som totiz, ze to bol pes, ale Pomfritka mi to asi neuverila - nemal som ho na tom metlobalovom zapase zbit, teraz sa mi chce pomstit." Harry s Hermionou sa ho pokusali upokojit. - 184 - ,,V sobotu o polnoci uz bude po vsetkom," povedala Hermiona, no na Rona to velmi nezaposobilo. Naopak, odrazu sa strhol, posadil sa, na celo mu vystupili kropaje potu. ,,V sobotu o polnoci!" zvolal chraplavym hlasom. ,,Ach, nie ach, nie - teraz som si spomenul - v tej knihe, co si Malfoy vzal, bol ten list od Charlieho, teraz uz vie, co s Norbertom zamyslame." Harry s Hermionou nemali cas na to nieco povedat. V tej chvili totiz vosla madam Pomfreyova a prikazala im, aby odisli, ze Ron sa potrebuje vyspat. ,,Je uz neskoro na to, aby sme menili plan," povedal Harry Hermione. ,,Nestihneme Charliemu poslat dalsiu sovu a toto je zrejme nasa jedina sanca, ako sa Norberta zbavit. Musime to risknut. Mame predsa neviditelny plast a Malfoy o nom nevie." Ked prisli za Hagridom, aby mu povedali, co je nove, nasli Tesaka sediet pred chatrcou s obviazanym chvostom a Hagrid im otvoril iba okno. ,,Nepustim vas dnu," dychcal. ,,Norbertko dnes nema svoj den nic vazne, hravo to zvladnem." Ked mu povedali o Charlieho liste, vystupili mu do oci slzy, no mohlo to byt aj preto, ze sa mu Norbert prave v tej chvili zahryzol do nohy. ,,Au! To nic, to bola len baganca - on sa len tak hrajka - ved je to este len babatko." Babatko treslo chvostom o stenu, az zarincali skla na oknach. Harry s Hermionou sa vracali do hradu s pocitom, ze v sobotu moze byt aj neskoro. Nadisiel cas, ked sa musel Hagrid s Norbertom rozlucit. Keby Harry s Hermionou neboli taki ustarosteni z toho, co ich caka, mozno by im aj prislo Hagrida luto. Bola tmava, oblacna noc a oni dorazili do Hagridovej chatrce o nieco neskor, nez planovali, pretoze museli pockat, kym duch Zloduch prestane hrat vo vstupnej hale tenis o stenu a dovoli im prejst. Hagrid zabalil Norberta do obrovskej debny. - 185 - ,,Dal som mu tam par potkanov a trosku konaku," povedal zastretym hlasom. ,,A pribalil som mu aj jeho macika, aby mu nebolo smutno." Zvnutra debny sa ozval podozrivy zvuk, Harry mal pocit, ze Norbert prave odtrhol macikovi hlavicku. ,,Pa-pa, Norbertko!" vzlykal Hagrid, ked Harry s Hermionou prehodili cez debnu neviditelny plast a zmizli pod nim aj oni. ,,Mamicka na teba nikdy nezabudne!" Ako sa im podarilo dojst s tou debnou az k hradu, sami nevedeli. Teperili sa s Norbertom po mramorovom schodisti vo vstupnej hale a potom tmavymi chodbami a polnoc sa nezadrzatelne blizila. Este jedno schodiste, potom este jedno - ani jedna z Harryho skratiek im veru namahu prilis neulahcila. ,,Uz sme skoro tam!" fucal Harry, ked dorazili k chodbe pod najvyssou vezou. Odrazu ich cosi tak vylakalo, az im debna takmer vypadla z ruk. Celkom zabudli, ze su neviditelni, zeleni od strachu hladeli na tmave obrysy dvoch ludi stojacich tesne vedla seba asi tri metre od nich. Nad nimi svietil lampas. Profesorka McGonagallova v pestrofarebnom zupane a sietkou na hlave drzala za ucho Malfoya. ,,Tak a mam vas!" zvolala. ,,Strhavam Slizolinu dvadsat bodov! Tulat sa po chodbach uprostred noci, ako sa opovazujete..." ,,Ja za to nemozem, pani profesorka. Pride sem Harry Potter - aj s drakom!" ,,Prestante s tymi hlupostami! Co si to dovolujete, klamat mi do oci! Tak podte - pohovorime si o vas s profesorom Snapom!" Po tomto zazitku sa im zdalo, ze zdolat strme tocite schodiste veduce hore do veze je ta najjednoduchsia vec na svete. Vystupili do studenej noci, zhodili zo seba plast a tesili sa, ze mozu opat normalne dychat. Hermiona bola ako vo vytrzeni. ,,Malfoyovi strhli body! Od radosti by som najradsej spievala!" ,,Len to, preboha, nie," zastavil ju Harry. Kym cakali, zabavali sa na Malfoyov ucet a Norbert zatial trieskal zvnutra do stien debny. Asi o desat minut sa k nim z temnoty prihnali styri metly. Charlieho kamarati boli vesela kopa. Ukazali Harrymu a Hermione popruhy, upravene tak, aby mohli niest debnu medzi sebou. - 186 - Hermiona s Harrym im pomohli Norberta do nich bezpecne navliect, potom si s nimi podali ruky a velmi srdecne im podakovali. Norbert bol coraz mensi... a mensi... az zmizol. Zostupovali dolu tocitym schodistom, bez tazkeho Norberta sa im kracalo lahucko a lahucko im bolo aj pri srdci. Zbavili sa draka Malfoy dostane pokarhanie - moze nieco skalit ich nekonecne stastie? Odpoved ich cakala dolu pod schodmi. Ked vykrocili chodbou, z tmy sa scista-jasna vynorila Filchova tvar. ,,Tak veru, tak veru," zasepkal, ,,sme v tom az po usi." Neviditelny plast zostal hore vo vezi. - 187 - P PA AT TN NA ASST TA A K KA APIIT TO OL LA A Z ZA AK KA AZ ZA AN NY Y LE ESS Situacia uz ani horsia byt nemohla. Filch ich odviedol do pracovne profesorky McGonagallovej na prvom poschodi, teraz tu sedeli a ani jeden z nich neprehovoril. Hermiona sa triasla na celom tele. Harrymu v hlave virili vsakovake ospravedlnenia, vyhovorky, dokonca cele pribehy, jeden nepravdepodobnejsi ako druhy. Vobec netusil, ako sa z toho dostanu. Tentoraz to s nimi bolo naozaj zle. Ako len mohli byt taki hlupi a zabudnut na plast? Profesorka McGonagallova nema najmensi dovod, aby ich nepotrestala, ze boli tak neskoro v noci mimo internatu a tulali sa po skole, a o tom, ze boli v najvyssej vezi, kde bol ziakom mimo hodin astronomie vstup prisne zakazany, ani nehovoriac. Ked im k tomu prirataju aj Norberta a neviditelny plast, mozu si hned a zaraz balit veci. Naozaj si Harry myslel, ze situacia uz horsia byt nemoze? To sa teda mylil. Ked sa objavila profesorka McGonagallova, za ruku viedla Nevilla. ,,Harry!" vykrikol Neville, len co ich oboch zbadal. ,,Pokusal som sa vas najst a varovat, pocul som, ako sa Malfoy chvalil, ze vas prichyti, vraj mate dra..." - 188 - Harry mu pohybom hlavy dorazne naznacil, aby mlcal, no profesorka McGonagallova si to vsimla. Ked sa tu tak nad nimi tycila, vzbudzovala vacsiu hrozu ako Norbert, a veru sa zdalo, ze jej z ust uz-uz vyslahnu plamene. ,,Toto by som v zivote necakala ani od jedneho z vas. Pan Filch mi povedal, ze ste boli na pozorovatelni. Je jedna hodina v noci. Mozete mi to nejako vysvetlit!?" Hermiona po prvykrat nevedela odpovedat na ucitelovu otazku. Upierala zrak na svoje papuce a stala tam ako socha. ,,Myslim si, ze viem, preco ste tam boli," pokracovala profesorka McGonagallova. ,,Clovek nemusi byt genius, aby si to domyslel. Obalamutili ste Draca Malfoya nejakou historkou o drakovi, aby ste ho vytiahli z postele a dostali do problemov. Toho som uz tiez chytila. Zrejme povazujete za smiesne, ze Longbottom to pocul a uveril vam." Harry zachytil Nevillov pohlad a pokusal sa mu pantomimicky naznacit, ze to nie je pravda. Chudak Neville tam stal cely vydeseny. Ubohy, nemotorny Neville - Harry vedel, co musel podstupit, ked ich v tej tme hladal, aby ich vystrihal. ,,Som nanajvys znechutena," povedala profesorka McGonagallova. ,,Styria studenti za jednu jedinu noc! Take cosi som tu este nezazila! Nazdavala som sa, ze mate viac rozumu, slecna Grangerova. A o vas, Harry Potter, som si myslela, ze Chrabromil pre vas naozaj nieco znamena. Vsetci traja dostavate pokarhanie a odpykate si trest ano, vy tiez, Longbottom, nic vam nedava pravo, aby ste sa tulali v noci po skole, najma teraz, ked je to tu zvlast nebezpecne - a patdesiat bodov dolu." ,,Patdesiat?" Harry neveril vlastnym usiam - to pridu o prvenstvo v sutazi, ktore ziskali, ked vyhrali posledny metlobalovy zapas. ,,Patdesiat za kazdeho," zdoraznila profesorka McGonagallova a zhlboka sa nadychla dlhym, spicatym nosom. ,,Pani profesorka - prosim ..." ,,To predsa nemozete..." ,,Nehovorte mi, co mozem a co nie, Potter. A teraz okamzite do postele, vsetci traja. Nikdy som sa nehanbila za chrabromilskych studentov viac ako teraz." Prisli o stopatdesiat bodov. To znamena, ze Chrabromil sa prepadol na posledne miesto. V priebehu jedinej noci prisli o sancu vy- 189 - hrat skolsky pohar. Harry mal pocit, akoby stratil dno zaludka. Dokazu to vobec este napravit? Harry celu noc nespal. Pocul, ako Neville hodiny a hodiny vzlyka do vankusa. Nevedel, ako ho ma utesit. Bolo mu jasne, ze Neville, podobne ako on sam, sa desi usvitu. Co s nimi len bude, ked sa ostatni dozvedia, co vyviedli? Ked ich spoluziaci na druhy den rano prechadzali okolo obrovskych presypacich hodin, ktore ukazovali hodnotenie jednotlivych fakult, nazdavali sa, ze doslo k nejakemu omylu. Ako mozu mat odvcera o stopatdesiat bodov menej? No coskoro sa ta sprava rozsirila po celej skole: o vsetky tie body ich obral Harry Potter, ten slavny Harry Potter, hrdina dvoch metlobalovych zapasov, spolu s dalsimi dvoma hlupymi prvakmi. Harry, ktory patril k najoblubenejsim a najobdivovanejsim ziakom skoly, sa razom stal tym najnenavidenejsim. Aj ziaci Bystrohlavu a Biflomoru sa mu obratili chrbtom, vsetci sa uz totiz tesili, ze Slizolin tento rok skolsky pohar neziska. Kamkolvek Harry prisiel, vsetci si nanho ukazovali, zamerne stisovali hlas a ohovarali ho. Ziaci Slizolinu robili presny opak, ked ho stretli, tlieskali mu, piskali a nahlas sa radovali: ,,Vdaka, Potter, mas to u nas!" Jediny, kto stal pri nom, bol Ron. ,,O niekolko tyzdnov si na to ani nespomenu. Fred s Charliem tiez pripravili Chrabromil o kopu bodov a aj tak ich maju vsetci radi." ,,Ale nikdy neprehajdakali stopatdesiat bodov naraz," vzdychol si Harry skormutene. ,,No - to nie," pripustil Ron. Co pokazili, to sa napravit nedalo, Harry sa vsak zaprisahal, ze sa uz nikdy nebude miesat do veci, do ktorych ho nic. To ma za to, ze stale strka do niecoho nos. Tak hrozne sa hanbil, az zasiel za Woodom a povedal mu, ze chce odist z metlobaloveho druzstva. ,,Odist?!" zahrmel Wood. ,,A co sa tym vyriesi? Metlobalovy turnaj uz sice nevyhrame, potrebujeme vsak ziskat aspon nejake body." Ale ani z metlobalu nemal taku radost ako predtym. Spoluhraci sa s nim na treningu nerozpravali, ked mu potrebovali cosi povedat, tak ho oslovovali ,stihac'. - 190 - Aj Hermiona s Nevillom si vytrpeli svoje. Neboli na tom sice tak zle ako Harry, pretoze neboli taki znami ako on, no ani s nimi sa nik nechcel rozpravat. Hermiona prestala na seba v triede upozornovat, sedela so zvesenou hlavou a mlcky pracovala. Harry sa uz takmer tesil na skusky. Mali strasne vela ucenia, no aspon nemyslel stale na svoje nestastie. Travil vsetok cas s Hermionou a Ronom, studovali dlho do noci, pokusali sa zapamatat si prisady vsetkych tych zlozitych elixirov, ucili sa naspamat kuzla, opakovali si datumy carodejnickych objavov a skriatkovskych povstani... Asi tyzden pred skuskami sa Harryho rozhodnutie nepchat nos do cudzich veci muselo podrobit neocakavanej skuske. Ked sa raz popoludni vracal sam z kniznice, zacul z triedy pred nim akysi sepot. Podisiel blizsie a spoznal Quirrellov hlas. ,,Nie - nie - n-nezacinajte s tym z-zase, prosim..." Zrejme sa mu niekto niecim vyhrazal. Pristupil tesne k dveram. ,,D-dobre - dobre..." vzlykal Quirrell. A sekundu nato vybehol z triedy a nervozne si napraval turban. Bol bledy a vyzeral, ze sa kazdu chvilu rozplace. Nahlivo odkracal z dohladu; Harry bol presvedceny, ze Quirrell si ho nevsimol. Pockal, kym doznie ozvena jeho krokov a nakukol do triedy. Nik tam nebol, len dvere na opacnej strane miestnosti boli odchylene. Harry vykrocil smerom k nim, no vtom si spomenul na slub, ktory si dal. Stavil by sa vsak o dvanast kamenov mudrcov, ze tadial pred chvilou vysiel Snape, a z toho, co pocul, usudil, ze jeho krok bol urcite radostny - bolo totiz viac nez pravdepodobne, ze Quirrell sa prave definitivne vzdal. Harry sa vratil do kniznice, kde Hermiona prave skusala Rona z astronomie. Harry im rozpovedal, co pocul. ,,Tak sa to Snapovi napokon predsa len podarilo!" zvolal Ron. ,,Ak mu Quirrell prezradil to svoje protikuzlo..." ,,Uz zostava len Chlpacik," poznamenala Hermiona. ,,Mozno Snape medzicasom prisiel aj na to, ako prejst okolo neho bez toho, aby sa pytal Hagrida," povedal Ron a zahladel sa na tisice knih, ktore ich obkolesovali. ,,Stavim sa, ze tu niekde je aj kniha, v ktorej sa pise, ako prekabatit trojhlaveho psa. Co urobime, Harry?" V Ronovych ociach opat zaziarila ta stara tuzba po dobrodruzstve, Hermiona sa vsak ozvala skor, ako stihol Harry otvorit usta. - 191 - ,,Chod za Dumbledorom. To sme mali urobit uz davno. Ak podnikneme nieco na vlastnu past, okamzite poletime, to si mozete byt isti." ,,Ale nemame nijaky dokaz," povedal Harry. ,,Quirrell sa tak hrozne boji, ze nas urcite nepodrzi. A staci, aby Snape povedal, ze netusi, ako sa pocas Halloweenu dostal do skoly ten trol a ze v blizkosti zakazanej chodby sa v tom case vobec nezdrzoval - a hadajte, komu uveria - jemu, alebo nam? Nie je nijakym tajomstvom, ze ho nemame radi, Dumbledore si bude mysliet, ze to robime preto, aby ho vyhodil. Filch nam tiez nepomoze, preco by riskoval vlastny krk, je so Snapom zadobre, a okrem toho si povie, cim viac studentov zo skoly vyleti, tym lepsie prenho. A nezabudajte, ze o kameni mudrcov ani o Chlpacikovi vlastne nevieme. To by sme museli velmi dlho vysvetlovat." Zdalo sa, ze Hermionu presvedcil, o Ronovi sa to vsak povedat nedalo. ,,A keby sme sa tu sami trosku porozhliadli...?" ,,Nie," povedal Harry rozhodne, ,,uz sme sa tu rozhliadali az-az." Pritiahol si k sebe mapu Jupitera a zacal si opakovat nazvy jeho mesiacov. Na druhy den pri ranajkach dostali Harry, Hermiona i Ron listok. Vsetci traja mali na nom to iste: Ulozeny trest si zacnete odpykavat dnes vecer o jedenastej. Pan Filch bude na vas cakat vo vstupnej hale. Profesorka M. McGonagallova Harry celkom zabudol na to, ze okrem bodov, ktore im strhli, si musia odpykat aj trest. Uz-uz cakal, kedy sa Hermiona zacne stazovat, ze pridu o celu jednu noc, co sa mohli ucit, no ta nepovedala ani slovo. Aj ona, podobne ako Harry, vedela, ze ten trest si naozaj zasluzili. - 192 - O jedenastej vecer sa v klubovni rozlucili s Ronom a spolu s Nevillom zisli do vstupnej haly. Filch tam uz bol - rovnako i Malfoy. Harry celkom zabudol, ze aj Draco Malfoy je v tom s nimi. ,,Podte za mnou," prikazal im Filch, zapalil lampas a viedol ich von. ,,Dam na to krk, ze si nabuduce dobre rozmyslite, ci porusite skolsky poriadok, alebo nie," povedal skodoradostne. ,,Veru tak... tvrda praca a bolest su tymi najlepsimi ucitelmi, teda aspon podla mna... kolka skoda, ze stredoveke tresty pomaly vymieraju... keby ste viseli niekolko dni zo stropu za zapastia, inak retaze mam este stale u seba v dielni, udrzujem ich naolejovane pre pripad, ze by ich bolo opat treba... Tak, podte za mnou a nech vam ani na um nezide ujst, to by ste si len pritazili." Kracali po tmavom pozemku. Neville neustale fikal. Harry v duchu zvazoval, ako ich potrestaju. Musi to byt naozaj hrozny trest, ked je Filch taky vesely. Mesiac bol velikansky, no kedze sa popred neho neprestajne prehanali tazke mraky, kazdu chvilu ich obklopila tma ako v hrobe. Pred nimi svietili okna Hagridovej chatrce. Vtom zaculi, ako niekto vola. ,,Ste to vy, Filch?! Pohnite sa, nech sa do toho mozeme pustit!" Harrymu poskocilo srdce od radosti; ak pojde s nimi Hagrid, nebude to take zle. Ulava na jeho tvari bola zrejme ocividna, pretoze Filch poznamenal: ,,Ak si myslite, ze si s tym somarom bradatym budete uzivat, tak ste na omyle. Nezabudajte, ze idete do Zakazaneho lesa a som presvedceny, ze zivi odtial nevyjdete." Pri tych slovach sa z Nevilla vydral slaby vzdych a Malfoy zostal stat ako zarezany. ,,Do lesa?" opytal sa a jeho hlas veru neznel tak sebaisto ako inokedy. ,,Tam predsa v noci ist nemozeme - su tam vselijake prisery - a vlkolaky, vraveli mi to." Neville sa zakvacil do Harryho rukava a vydaval pazvuky, ako keby sa dusil. ,,To je vas problem, nie?" povedal Filch a hlas mu od skodoradosti az tak preskakoval. ,,Na vlkolakov ste mali mysliet vtedy, ked ste robili, co ste nemali, nemam pravdu?" Z tmy sa vynoril Hagrid a kracal im naproti s Tesakom pri nohe. Na pleci mal obrovsku kusu a tulajku so sipmi. - 193 - ,,No dost, ze ste dosli," prskal. ,,Tvrdnem tu uz pol hodiny. Harry, Hermiona, vsetko okej?" ,,Az taky mily k nim byt nemusite, Hagrid," poznamenal ladovym hlasom Filch, ,,su tu preto, aby si odpykali trest, na to nezabudajte." ,,A preto idete jak slimaci?" zamracil sa Hagrid na Filcha. ,,Urcite ste im cistili zaludky, co? Na to tu nie ste. Svoje ste urobili, teraz si ich beriem ja." ,,Na usvite po nich pridem," povedal Filch, ,,teda po to, co z nich ostane," dodal skodoradostne, zvrtol sa, vykrocil smerom k hradu a jeho lampas sa pomaly vzdaloval do tmy. Malfoy sa otocil k Hagridovi. ,,Ja do toho lesa nejdem," vyhlasil a Harry sa potesil, ked postrehol v jeho hlase naznak paniky. ,,Ak nechces z Rokfortu vyletiet, tak pojdes," povedal Hagrid nelutostne. ,,Robil si hovadiny, teraz musis pykat." ,,Nebudem robit nieco, co maju robit sluhovia. Myslel som si, ze budeme cosi odpisovat, alebo nieco take, keby moj tatko vedel, kam mam ist, urcite by..." ,,...tu je to uz raz tak," zavrcal Hagrid. ,,On by chcel odpisovat! A to je na co dobre? Bud bude z teba osoh, alebo chod kade lahsie. Ak si myslis, ze tvoj tatko bude od radosti skakat, ze ta vyrazili, tak migaj do hradu a zbal sa. Tak bez!" Malfoy sa ani nepohol. Vrhol na Hagrida zurivy pohlad, no potom sklopil zrak. ,,Fajn," pokracoval Hagrid, ,,takze, nastrazte usi, lebo to, co budeme robit dnes v noci, je nebezpecne jak slak a nechcem, aby ste prisli k urazu. Podte zdibec za mnou." Doviedol ich celkom na kraj lesa. Zdvihol lampas vysoko pred seba a ukazal na uzky, klukaty chodnicek, ktory sa stracal medzi hustymi tmavymi stromami. Vsetci upierali pohlady do lesa a nocny vanok im strapatil vlasy. ,,Hentam," ukazal Hagrid, ,,vidite to leskle na zemi? To strieborne? To je krv jednorozca. V tom lese je jednorozec, ktoreho daky chmulo skaredo zranil. Je to uz druhy tento tyzden. Minulu stredu som nasiel jedneho, co bol uz mrtvy. Skusime toho uboziaka najst. Mozno mu este bude pomoci." - 194 - ,,A co ak to, co zranilo jednorozca, najde aj nas?" opytal sa Malfoy, ktoremu sa nedarilo ukryt strach. ,,Ak ste so mnou alebo s Tesakom, nic zive v tomto lese vam neublizi," povedal Hagrid. ,,No chodte len po chodniku. Rozdelim vas na dve grupy, kazda pojde opacnym smerom. Vsade je plno krvi, chudacisko, musi hrozne trpiet." ,,Chcem Tesaka," povedal Malfoy rychlo a hladel na Tesakove velke zuby. ,,Ako myslis, no varujem ta, je to strachopud," povedal mu Hagrid. ,,Takze ja, Harry a Hermiona pojdeme tymto smerom a Draco s Nevillom a Tesakom hentym. Ked niekto z vas uvidi jednorozca, vypusti do luftu zelenu rachetlu, dobre? Vyberte si prutiky a vyskusajte si to - takto - ak bude niekto potrebovat pomoc, vysle cervenu rachetlu, a ostatni ho pojdu hladat - takze, davajte si bacha, ziadne vylomeniny - ideme." Les bol cierny a tichy. Po chvili dorazili na razcestie, Harry, Hermiona a Hagrid vykrocili po lavom chodniku, zatial co Malfoy, Neville a Tesak sa pustili tym pravym. Kracali mlcky s ocami upretymi na zem. Z casu na cas sa pomedzi konare stromov nad ich hlavami predral mesacny luc a dopadol na striebristomodru krvavu skvrnu na napadanom listi. Harry si vsimol, ze Hagrid sa tvari ustarostene. ,,Je mozne, ze by jednorozce prenasledoval nejaky vlkolak?" spytal sa Harry. ,,Nie, na to neni dost rychly," odvetil Hagrid. ,,Chytit jednorozca je riadna fuska, su to totiz zazracne tvory s velkou carovnou mocou. Doteraz sa nestalo, ze by dakto niektoreho zranil." Prechadzali popri pniku obrastenom machom. Harry pocul zurcat vodu, niekde nablizku bol zrejme potok. Na klukatom chodniku pred nimi sa trblietali krvave stopy jednorozca. ,,Vsetko okej, Hermiona?" zasepkal Hagrid. ,,Neboj, ked je v takomto stave, nemoze byt dal... RYCHLO ZA TEN STROM!" Hagrid schmatol Harryho a Hermionu za ruku a odvliekol ich z chodnika za vysoky dub. Vybral sip. Vlozil ho do kuse, zacielil a cakal. Vsetci traja nacuvali. Akoby sa po napadanom listi cosi klzalo, znelo to, ako ked sa spodok dlheho plasta sucha po zemi. Hagrid zmuril na tmavy chodnicek, no po niekolkych sekundach ten cudny zvuk ustal. - 195 - ,,Vedel som to," zahundral. ,,Je tu cosi, co tu byt nema." ,,Vlkolak?" opacil Harry. ,,Ani vlkolak, ani jednorozec," povedal Hagrid zachmurene. ,,Rychlo za mnou, ale bacha." Postupovali teraz pomalsie, usi nastrazene, aby zaculi aj ten najjemnejsi zvuk. Odrazu sa na cistinke pred nimi cosi pohlo. ,,Kto si?" zavolal Hagrid. ,,Ukaz sa - som ozbrojeny!" A na cistinku vysiel - bol to clovek alebo kon? Od pasa hore clovek s ohnivocervenymi vlasmi a bradou, no dolu kon so ziarivym gastanovohnedym telom a cervenkastym chvostom. Harry s Hermionou tam stali s ustami dokoran. ,,A, to si ty, Ronan," vydychol si Hagrid. ,,Ako sa mas?" Podisiel blizsie a podal kentaurovi ruku. ,,Dobry vecer, Hagrid," pozdravil Ronan hlbokym, velmi smutnym hlasom. ,,Ty si ma chcel zastrelit?" ,,Opatrnosti nikdy nie je dost," povedal Hagrid a potlapkal svoju kusu. ,,V tomto lese sarapati daka potvora. Ozaj, tamto je Harry Potter a Hermiona Grangerova. Studaci tuto zo skoly. Hej, vy dvaja, toto je Ronan. Kentaur." ,,To sme si vsimli," povedala Hermiona takmer necujne. ,,Dobry vecer," pozdravil Ronan aj ich. ,,Tak studenti? A ucite sa v tej skole vela?" ,,Hmm..." ,,Trochu," povedala Hermiona opatrne. ,,Trochu. No, vsak aj to je nieco." Ronan si vzdychol. Pohodil hlavou a zadival sa na oblohu. ,,Mars je dnes velmi jasny." ,,Hej," pritakal Hagrid, ked sa pozrel hore. ,,Som rad, ze sme na teba narazili, Ronan, mam tu raneneho jednorozca - nevsimol si si nic?" Ronan neodpovedal hned. Upieral oci do neba, ani jediny raz nezmurkol, a opat si vzdychol. ,,Prvymi obetami su vzdy ti nevinni," povedal. ,,Tak to bolo kedysi, tak je to i teraz." ,,Hej," suhlasil Hagrid, ,,ale nevsimol si si nic, Ronan? Nic nezvycajne?" ,,Mars je dnes vecer velmi jasny," zopakoval Ronan a Hagrid nanho zatial netrpezlivo hladel. ,,Nezvycajne jasny." - 196 - ,,To hej, no myslel som niekde tu, blizsie," vysvetloval Hagrid. ,,Nevidel si teda nic zvlastne?" Ronan s odpovedou opat vyckaval. Napokon povedal: ,,Les skryva mnohe tajomstva." Medzi stromami za Ronanom sa nieco pohlo a Hagrid po druhy raz zdvihol kusu, bol to vsak len druhy kentaur, telo i srst mal cierne a vyzeral ovela divokejsie ako Ronan. ,,Ahoj, Bane," zavolal Hagrid. ,,Vsetko v poriadku?" ,,Dobry vecer, Hagrid, dufam, ze sa mas dobre." ,,Ujde to. Tuto Ronana som sa uz pytal, nevsimol si si tu v poslednom case nic cudne? Hladame raneneho jednorozca - nevies o tom nieco?" Bane sa postavil vedla Ronana. Zahladel sa na nebo. ,,Mars je dnes vecer jasny," povedal, nic viac. ,,Sme uz poculi," pajedil sa Hagrid. ,,Keby ste daco videli, dajte mi vediet, dobre? Majte sa teda." Harry s Hermionou kracali za nim a neprestajne sa ponad plece obzerali, az im vyhlad na Ronana a Bana zakryli stromy. ,,Pamatajte si," zacal Hagrid, ,,z kentaura nikdy nevypacite jasnu odpoved. V jednom kuse cucia na hviezdy. Nezaujima ich nic, co je blizsie ako Mesiac." ,,Je ich tu vela?" spytala sa Hermiona. ,,No, pomerne dost... Su to taki samotari, ale z casu na cas pridu na slovicko. Su fakt mudri, tito kentauri... vedia toho hrozne moc... nic vsak nepovedia." ,,Podla teba to, co sme poculi predtym, bol tiez kentaur?" opytal sa Harry. ,,Pripadalo ti to ako zvuk kopyt? Nie, to bolo to, co mi kantri jednorozce - taky zvuk som, namojdusu, v zivote nepocul." Predierali sa pomedzi huste, tmave stromy. Harry sa po cely cas nervozne obzeral. Mal velmi neprijemny pocit, ze ich niekto sleduje. Bol naozaj rad, ze Hagrid ma so sebou kusu. Chodnicek sa stacal doprava a Hermiona odrazu schmatla Hagrida za ruku. ,,Hagrid! Pozri sa! Cervene iskry, su v nebezpecenstve!" ,,Pockajte ma tu!" zakrical Hagrid. ,,Neschadzajte z chodnika, o chvilu som tu!" - 197 - Praskanie vetviciek postupne ustalo, oni dvaja tam stali, vystrasene hladeli jeden na druheho. Po chvili uz nepoculi vobec nic, len sum listia okolo seba. ,,Myslis si, ze sa im nieco stalo?" zasepkala Hermiona. ,,Malfoy je mi ukradnuty, no ak sa stalo nieco Nevillovi... za to, ze je tu, mozeme jedine my." Minuty sa vliekli. Vsetky zvuky vnimali teraz ovela intenzivnejsie. Harry mal pocit, ze pocuje kazdy poryv vetra, kazducke puknutie vetvicky. Co sa deje? Kde su ostatni? Po chvili sa ozvalo praskanie, dokaz, ze sa blizi Hagrid. Spolu s Malfoyom, Nevillom a Tesakom. Hagrid zuril. Malfoy sa vraj prikradol k Nevillovi a, akoze zo zartu, nanho zozadu skocil. Neville sa hrozne zlakol a vypustil cervene iskry. ,,Po tom bengali, co ste tu vy dvaja narobili, by som sa fakt divil, keby sme daco nasli. Urobime to takto - Neville, ty zostanes so mnou a Hermionou, Harry, ty pojdes s Tesakom a tymto somarom. Mrzi ma to, namojdusu," dodal Hagrid a posepol Harrymu: ,,Neda sa nic robit, teba tak lahko nenaplasi." A tak sa Harry vydal dnu do stredu lesa s Malfoyom a Tesakom. Kracali takmer polhodinu, vnarali sa hlbsie a hlbsie do lesa, stromy boli coraz hustejsie, po chodnicku sa uz dalej ist nedalo. Harrymu sa zdalo, ze krvi na zemi pribuda. Krvave skvrny boli aj na vycnievajucich korenoch stromov, zrejme sa to ubohe zviera v bolestiach o ne suchalo. Medzi pozapletanymi konarmi prastareho duba zazrel Harry vpredu pred sebou - cistinku. ,,Pozri..." zasepkal a vystrel ruku k Malfoyovi, aby ho zastavil. Na zemi sa trblietalo cosi oslnivo biele. Opatrne sa prikradli blizsie. Bol to naozaj jednorozec a bol mrtvy. Harry este nikdy nevidel cosi take nadherne a smutne. Dlhe, stihle telo lezalo pokrutene v neprirodzenej polohe tak, ako dopadlo na zem, a na tmavom listi sa rozprestierala jeho hriva. Harry vykrocil smerom k jednorozcovi, no odrazu zamrel, lebo nedaleko miesta, kde stal, sa ozval suchot. Kriky na okraji cistinky sa zachveli... A potom sa z tiena vynorila akasi postava v kapucni a ako selma, na vsetkych styroch, sa zakradala po trave. Harry, Malfoy i Tesak sa s hrozou prizerali. Postava v plasti podisla k jednorozcovi, - 198 - sklonila hlavu k zvieratu nad miesto, kde malo ranu, a zacala pit jeho krv. ,,GLOGLOGLOGLOGLOGLO!" Malfoy zvrieskol a vzal nohy na plecia - to iste urobil aj Tesak. Zahalena postava zodvihla hlavu a divala sa rovno na Harryho - z ust jej kvapkala krv. Vstala a nahlivym krokom sa blizila priamo k nemu - Harry tam stal ako zarezany. A odrazu pocitil v hlave taku obrovsku bolest, ako nikdy predtym; mal pocit, akoby mu jazva na cele horela. Poloslepy tackavo ustupoval. Za sebou zacul dupot kopyt, odrazu ho cosi preskocilo a zautocilo na neznamu postavu. Bolest v hlave bola taka neznesitelna, ze Harry padol na kolena. Trvalo minutu, mozno dve, kym pominula. Ked sa rozhliadol okolo seba, postavy nebolo. Nad nim stal kentaur, nebol to vsak ani Ronan, ani Bane, tento vyzeral mladsi, mal takmer biele vlasy a bleducko plave telo. ,,Nestalo sa ti nic?" spytal sa kentaur a pomohol mu vstat. ,,Nie - dakujem - co to bolo?" Kentaur neodpovedal. Mal nezvycajne modre oci, ako dva svetle zafiry. Pozorne sa na Harryho zahladel a ocami spocinul na jeho jazve na cele, bola syto-modra. ,,Ty si ten Potterovie chlapec," povedal. ,,Radsej sa vrat k Hagridovi. Les je teraz velmi nebezpecny - zvlast pre teba. Vies jazdit? Bude to rychlejsie." ,,Volam sa Firenze," dodal, ked klesol na predne nohy, aby sa mu Harry mohol vysplhat na chrbat. Odrazu sa z opacnej strany ozval dupot kopyt. Spomedzi stromov vybehli Ronan s Banom, celi spoteni a udychcani. ,,Firenze!" zahrmel Bane. ,,Co to robis? Nesies na svojom chrbte cloveka! Nehanbis sa? Co si nejaka mulica?" ,,Nevsimol si si, kto to je?" opytal sa Firenze. ,,To je Potter. Cim rychlejsie z lesa odide, tym lepsie." ,,Co si mu uz stihol vytarat?" zavrcal Bane. ,,Nezabudaj, Firenze, prisahali sme, ze sa nebudeme priecit nebesam. Podla pohybov planet sme predsa dobre vedeli, co sa ma stat." Ronan nervozne hrabkal kopytom do zeme. ,,Firenze urobil len to, co povazoval za spravne," povedal svojim smutnym hlasom. - 199 - Bane ho nahnevane kopol do zadnych noh. ,,Co sa do toho stara! Co my s tym? Kentauri musia predpovede hviezd respektovat! Nie sme opice, aby sme behali za ludmi, co sa potuluju po nasom lese!" Firenze sa zrazu zlostne vztycil na zadnych nohach a Harry sa ho rychlo chytil za plecia, aby nespadol. ,,Nevidis toho jednorozca?" zahucal na Bane. ,,Ty nechapes, preco ho zabili? Alebo ti toto tajomstvo planety zamlcali? Ja som odhodlany postavit sa proti netvorovi, co sa tajne zakrada nasim lesom, Bane, ano, a ked treba, hoc' aj po boku cloveka." Firenze vyskocil, Harry sa ho drzal najtuhsie, ako vedel, a obaja zmizli medzi stromami, zanechajuc Ronana a Bana na cistinke. Harry nemal potuchy, co sa deje. ,,Preco sa Bane tak hneva?" opytal sa. ,,Co, alebo kto bol ten, pred kym si ma zachranil?" Firenze spomalil, upozornil Harryho, aby drzal sklonenu hlavu, nech ho nezrani nejaky konar, no na jeho otazku neodpovedal. Kracali pomedzi stromami mlcky tak dlho, az si Harry myslel, ze Firenze sa s nim nemieni vobec rozpravat. Prechadzali cez mimoriadne husty usek lesa, ked Firenze z nicoho nic zastal. ,,Harry Potter, vies, na co sa pouziva krv jednorozca?" ,,Nie," odvetil Harry, ktoreho ta cudna otazka trochu zaskocila. ,,Na hodine carovania sme pouzivali iba jednorozcov roh a vlas z chvosta." ,,To preto, lebo zabit jednorozca sa povazuje za cosi hrozne ohavne," povedal Firenze. ,,Take nieco moze spachat len ten, kto nema co stratit, no moze vsetko ziskat. Krv jednorozca ta udrzi pri zivote, aj ked mas smrt na jazyku. No vies za aku cenu? Aby si zachranil seba, musis zabit nieco ciste a bezbranne a od chvile, co sa tvoje pery dotknu krvi, budes zit polovicaty, prekliaty zivot." Harry uprene hladel na temeno Firenzovej hlavy, na ktorom sa v mesacnom svite trblietali striebriste fliacky. ,,Kto len moze byt taky strasne zufaly?" rozmyslal nahlas. ,,Ak ma byt clovek naveky prekliaty, potom je lepsie zvolit smrt, nie?" ,,To ano," suhlasil s nim Firenze, ,,no nie v pripade, ked chces zostat nazive iba dovtedy, kym sa nenapijes niecoho ineho - niecoho, co ti da obrovsku silu a moc - niecoho, co ti zaruci nesmrtelnost. Pan Potter, vies ty, co je v tejto chvili ukryte vo vasej skole?" ,,Kamen mudrcov! No, jasne - elixir zivota! Ale nechapem, kto..." - 200 - ,,Nespomenies si na nikoho, kto dlhe roky caka na to, aby sa vratil k moci, kto tak vytrvalo lipne na zivote a caka na svoju prilezitost?" Harry mal odrazu pocit, akoby mu srdce zovrela akasi zelezna past. Na pozadi sumiaceho listia sa mu opat vybavili Hagridove slova: ,,Niektori vravia, ze zomrel. Ja hovorim, somarina. Pochybujem, ze v nom zostalo tolko ludskosti, aby zomrel." ,,Ty si myslis," povedal Harry zachripnutym hlasom, ,,ze to bol Vol...?" ,,Harry! Harry, nie si zraneny?" Po chodnicku sa k nim hnala Hermiona a za nou fucal Hagrid. ,,Nic mi nie je," povedal Harry, ktory si vobec neuvedomoval, co hovori. ,,Ten jednorozec je mrtvy, lezi tamto vzadu na cistinke." ,,Tu ta zlozim," zasepkal Firenze chvilu po tom, ako sa Hagrid rozbehol za jednorozcom, ,,tu si v bezpeci." Harry sa mu zosuchol z chrbta. ,,Vela stastia, Harry Potter," zazelal mu Firenze. ,,Pri citani z planet sa mozeme i zmylit, aj ked sme kentauri. A toto bol zrejme jeden z tych pripadov." Otocil sa, odklusal spat do hlbokeho lesa a nechal roztraseneho Harryho tam. Ron ich zatial cakal v tmavej klubovni a zaspal. Harry nim zatriasol prave vo chvili, ked zo sna vykrikoval cosi o nejakom metlobalovom faule. Potom mu aj s Hermionou vyrozpravali, co sa stalo v lese, a Ron bol v priebehu par sekund culy ako rybicka. Harry nemohol obsediet. Prechadzal sa pred kozubom sem a ta. Este stale sa triasol. ,,Snape chce ten kamen pre Voldemorta... a Voldemort caka v lese... a my sme si po cely cas mysleli, ze Snape ho chce preto, lebo tuzi byt bohaty..." ,,Okamzite prestan hovorit jeho meno," zasepkal Ron zdesene, akoby ich Voldemort mohol pocut. Harry ho vsak nevnimal. ,,Firenze ma zachranil, ale nemal to robit... Bane sa hrozne hneval... tvrdil, ze tym zasahuje do veci, ktore predpovedali planety... tie zrejme ukazali, ze Voldemort sa chce vratit... Asi to tak stoji vo hviezdach." ,,Ak neprestanes hovorit to meno..." zasycal Ron. - 201 - ,,Takze teraz mi nezostava nic ine, len cakat, kedy sa Snape pokusi ukradnut ten kamen," pokracoval Harry horuckovito, ,,napokon sem Voldemort pride a bude som mnou koniec... Dufam, ze potom bude Bane spokojny." Hermiona sa sice tvarila zhrozene, no mala pre Har-ryho slova utechy. ,,Harry, vsetci vravia, ze jediny, koho sa Ved-Vies-Kto bal, je Dumbledore. Ak je Dumbledore nablizku, Ved-Vies-Kto sa ta ani nedotkne. A okrem toho, kto vravi, ze kentauri musia mat pravdu? To, co si o nich hovoril, mi pripada skor ako vestenie a profesorka McGonagallova tvrdi, ze je to velmi nespolahlive odvetvie magie." Kym sa rozpravali, vonku zacalo svitat. Do postele si lihali unaveni a zachripnuti. Nocnym prekvapeniam vsak este nebol koniec. Ked Harry odhrnul prikryvku, nasiel pod nou poskladany neviditelny plast. Pri nom bol listok: Pre kazdy pripad. - 202 - SSESST TN NA ASST TA AK KA AP PIIT TO OL LA A P PO OD DP PA AD DA AC CIIM MII D DV VIIE ER RK KA AM MII V priebehu nasledujucich rokov Harry len tazko vedel pochopit, ako sa mu podarilo urobit skusky, ked stale musel mysliet na to, ze kazdu chvilu sa moze vo dverach objavit Voldemort. Dni sa pomaly vliekli a nebolo pochyb o tom, ze Chlpacik je za zamknutymi dverami stale nazive. Bolo neznesitelne sparno a vo velkej ucebni, v ktorej sa konali pisomky, sa takmer nedalo vydrzat. Kazdy dostal uplne nove brko, specialne zacarovane proti podvadzaniu. Potom nasledovali ustne skusky. Profesor Flitwick ich volal po jednom do triedy a pozorne sledoval, ci sa im podari zacarovat ananas tak, aby stepoval po lavici. U profesorky McGonagallovej mali premenit mys na tabatierku - v pripade, ze bola tabatierka neobycajne pekna, body pridala, no ak mala napriklad fuzy, naopak, strhla. Snape ich nesmierne znervoznoval, pretoze im stal za chrbtom, ked sa snazili spomenut si, ako sa pripravuje elixir proti zabudlivosti. Harry robil, co mohol, pokusal sa nemysliet na palcivu bolest v hlave, ktora ho suzovala odvtedy, co sa vratili zo Zakazaneho lesa. Neville sa nazdaval, ze Harry je taky zubozeny preto, lebo nemoze spavat, a pravdou aj bolo, ze Harryho v noci tazili nocne mory, len s - 203 - tym rozdielom, ze tentoraz boli ovela desivejsie: snivalo sa mu totiz o zahalenej postave, ktorej z tvare kvapka krv. Zdalo sa, ze Ron s Hermionou si kvoli kamenu mudrcov nerobili az taku tazku hlavu ako Harry, mozno preto, ze nevideli v lese to, co on, alebo ze nemali na cele jazvy, ktore by ich tak strasne palili. Pomyslenie na Voldemorta ich urcite desilo, Voldemort ich vsak nematal vo sne, a navyse boli taki zaneprazdneni ucenim, ze nemali cas trapit sa tym, co sa Snape alebo ktokolvek iny chysta podniknut. Ako poslednu mali skusku z dejin magie. Celu hodinu odpovedali na otazky o blaznivych starych carodejoch, co vymysleli samomiesacie kotliky, a potom uz mali pred sebou cely, celucicky uzasny tyzden volna, kym im neoznamia vysledky skusok. Ked im duch profesora Binnsa oznamil, aby polozili brka a zrolovali pergameny, Harry sa nedokazal radovat spolu s ostatnymi. ,,Bolo to ovela lahsie, ako som si myslela," vyhlasila Hermiona, ked sa pridali k davu, ktory smeroval von na slnecne luky. ,,Vobec som sa nemusela ucit to nariadenie o vlkolakoch z roku 1637, ani povstanie Elfrica Nedockaveho." Hermiona si po kazdej pisomke s oblubou kontrolovala, co napisala, Ron jej vsak teraz dal jasne najavo, ze mu to lezie na nervy, a tak zisli dolu k jazeru a zvalili sa pod strom. Weasleyovske dvojcata s Lee Jordanom steklili chapadla obrovskej sepie, ktora sa vyhrievala v teplej plytcine. ,,Konecne ziadne ucenie," vzdychol si Ron stastne a natiahol sa do travy. ,,Preco sa netesis, Harry, ved mame este tyzden, kym sa dozvieme, ako zle sme to urobili, nemusis sa tym trapit uz teraz." Harry si suchal celo. ,,Keby som len vedel, co to znamena!" vybuchol. ,,Ta jazva ma stale pali - stavalo sa mi to aj predtym, no nikdy nie tak casto ako teraz." ,,Chod za madam Pomfreyovou," poradila mu Hermiona. ,,Nie som chory," namietol Harry. ,,Mozno je to vystraha... ze sa blizi nebezpecenstvo..." Ronovi sa nechcelo rozmyslat, bolo prilis teplo. ,,Harry, pust to z hlavy, Hermiona ma pravdu, ak je Dumbledore nablizku, kamen je v bezpeci. A navyse nemame nijaky dokaz o tom, ze sa Snapovi podarilo zistit, ako prekabatit Chlpacika. Uz mu raz skoro nohu odhryzol, viackrat to podla mna riskovat nebude. A Hag- 204 - rid Dumbledora urcite nezradi, to by skor Neville hral metlobal za Anglicko." Harry prikyvol, no nemohol sa zbavit neprijemneho pocitu, ze mu uniklo nieco velmi dolezite. Ked sa im to pokusal vysvetlit, Hermiona povedala: ,,To je z tych skusok. Vcera v noci som sa zobudila na to, ze si nahlas opakujem poznamky z transfiguracie, a vtom som si spomenula, ved tu skusku sme uz robili!" Harry bol vsak presvedceny, ze nepokoj, ktory pocituje, nema nic spolocne so skolou. Pozoroval sovu, ktora s listom v zobaku letela belasou oblohou smerom k skole. Hagrid bol jediny, kto mu posielal listy. Hagrid by Dumbledora nikdy nezradil. Hagrid by nikdy nikomu nepovedal, ako sa da prejst okolo Chlpacika... nikdy... iba ak... Harry vyskocil na rovne nohy. ,,Kam ides?" opytal sa ho Ron ospalo. ,,Prave mi nieco zislo na um," povedal Harry. Odrazu zbledol. ,,Musime ist za Hagridom, hned a zaraz." ,,Preco?" dychcala Hermiona, ked utekala za Harrym. ,,Podla vas to nie je trochu cudne," vysvetloval im Harry, kym sa stverali hore travnatym ubocim, ,,ze Hagrid po nicom inom na svete tak netuzil ako po drakovi, a odrazu sa objavi zahadny cudzinec a strci mu do vrecka dracie vajce? Kolko ludi chodi po svete s dracimi vajcami, ked vsetci vedia, ze carodejnicke zakony to nedovoluju? To je naozaj stastie, ze natrafil prave na Hagrida, nemyslite? Preco mi to len nenapadlo skor?" ,,O com to hovorite?" nechapal Ron, no Harry sa rozbehol krizom cez luku smerom k lesu a neodpovedal mu. Hagrid sedel pred domom v kresle, nohavice i rukavy mal vysukane a lupal do velkej misy hrasok. ,,Ahojte," usmial sa na nich. ,,Po skuskach? Date si nieco na pitie?" ,,Velmi radi..." povedal Ron, no Harry ho prerusil. ,,Nie, nemame cas. Hagrid, musim sa ta nieco spytat. Pamatas sa na tu noc, ked si dostal Norberta? Ako vyzeral ten cudzinec, s ktorym si hral karty?" ,,A co ja viem," odvetil Hagrid lahostajne, ,,cely cas bol zababuseny v plasti." Ked videl, ako zhrozene sa nanho vsetci traja pozeraju, zvrastil obocie. - 205 - ,,Na tom nie je nic cudne, v Rokfortskej lebke najdete vselijake typky - myslim v tej krcme dolu v dedine. Asi to bol obchodnik s drakmi. Do tvare som mu nevidel, na hlave mal furt tu kapucnu." Harry sa posadil vedla misy s hraskom. ,,O com ste sa rozpravali, Hagrid? Hovoril si mu nieco o Rokforte?" ,,Mozne to je," pripustil Hagrid, zmrastil celo a pokusal sa spomenut si. ,,Hej... pytal sa ma, co robim, povedal som, ze som tu hajnikom... chcel vediet, ake zvery tu mam... tak som mu povedal... a este som mu povedal, ze vzdy som chcel mat draka... a potom... uz sa dobre nepamatam, furt mi kupoval daky chlast... aha, uz viem... potom ten chlapik vravel, ze ma u seba dracie vajce a ze si mozeme on zahrat karty, ak chcem... chapete, chcel mat istotu, ze sa on fakt dokazem postarat, nedal by ho len tak mirnix-dirnix hocikomu... tak som mu povedal, ze po Chlpacikovi zvladnem draka lavou zadnou..." ,,A - nevypytoval sa na Chlpacika?" opytal sa Harry a zo vsetkych sil sa usiloval, aby jeho hlas znel pokojne. ,,Hm - jasne, ze hej - trojhlaveho psa nestretne clovek na kazdom rohu, no nie? Tak som mu povedal, ze Chlpacik je uplny baranok, ked clovek vie, ako nanho, staci trochu muzicky a hned drichme..." Hagrid sa odrazu zhacil. ,,To som mu nemal!" vyhrkol. ,,Smaria, to som pokaslal! Hej kam letite?" Harry, Ron a Hermiona neprevraveli medzi sebou ani slovko, kym nedorazili do vstupnej haly, kde bolo prekvapujuco chladno a sero. ,,Musime ist za Dumbledorom," vyhlasil Harry. ,,Hagrid tomu cudzincovi prezradil, ako sa dostane cez Chlpacika, a pod tym plastom bol bud Snape, alebo Voldemort - opit Hagrida musela byt prenho hracka. Len dufam, ze nam Dumbledore uveri. Firenze to moze tiez potvrdit, ak mu v tom vsak Bane nezabrani. Ozaj, kde byva Dumbledore?" Rozhliadali sa vokol seba, akoby dufali, ze uvidia nejaku tabulku, ktora im ukaze, kadial maju ist. Nikdy im nikto nepovedal, kde Dumbledore byva, a tiez nevedeli o nikom, kto by ho bol navstivil. ,,Budeme sa musiet..." zacal Harry, no odrazu sa halou rozoznel akysi hlas. - 206 - ,,Hej, vy traja, co robite tu vnutri?" Bola to profesorka McGonagallova, ktora niesla plnu naruc knih. ,,Chceme ist za profesorom Dumbledorom," povedala Hermiona, Harrymu s Ronom sa zdalo, ze az prilis odvazne. ,,Za profesorom Dumbledorom?" cudovala sa profesorka McGonagallova, akoby to bolo cosi nanajvys podozrive. ,,A naco?" Harry preglgol - co teraz? ,,To je tajomstvo," povedal, no vzapati to hned olutoval, lebo nozdry profesorky McGonagallovej sa razom rozsirili. ,,Profesor Dumbledore odisiel pred desiatimi minutami," povedala odmerane. ,,Dostal naliehavu sovu z Ministerstva magie a okamzite odletel do Londyna." ,,On odisiel?" hlesol Harry zufalo. ,,Teraz?" ,,Profesor Dumbledore je velky carodej, Potter, ma vela povinnosti..." ,,Ale toto je dolezite." ,,To, co mate na srdci, je podla vas dolezitejsie ako Ministerstvo magie, Potter?" ,,Viete, pani profesorka," zacal Harry bez akejkolvek obozretnosti, ,,tyka sa to kamena mudrcov..." Profesorka McGonagallova cakala zrejme vselico, ale toto jej vyrazilo dych. Knihy jej vypadli z ruk a ona sa vobec neunuvala zdvihnut ich. ,,Ako to, ze..." nevychadzala z udivu. ,,Pani profesorka, myslim si - teda viem - ze Sn... ze niekto sa pokusi ukradnut kamen mudrcov. Musim surne hovorit s profesorom Dumbledorom." V profesorkinom pohlade sa zracila hroza a pochybnosti zaroven. ,,Profesor Dumbledore sa vrati zajtra," povedala napokon. ,,Neviem, ako ste sa dozvedeli o kameni mudrcov, no mozete si byt isti, ze ho nik neukradne, je naozaj dobre strazeny." ,,Ale pani profesorka..." ,,Potter, viem, co hovorim," povedala usecne. Zohla sa a pozbierala rozsypane knihy. ,,Navrhujem, aby ste sli von a uzivali si slnka." Oni sa vsak ani nehli. ,,Stane sa to dnes v noci," povedal Harry, ked si bol isty, ze profesorka McGonagallova ich uz nepocuje. ,,Snape dnes v noci prejde padacimi dvierkami. Zistil vsetko, co potreboval, a zbavil sa aj Dum- 207 - bledora. Ten odkaz mu poslal on, stavim sa, ze Ministerstvo magie bude riadne vyvalene, ked sa tam objavi." ,,Ale co mozeme..." Hermiona sa strhla. Harry a Ron sa otocili. Za nimi stal Snape. ,,Ale, ale, dobry den prajem," prihovoril sa im sladkym hlaskom. Hladeli nanho v nemom uzase. ,,Nemali by ste byt vnutri, ked je vonku tak krasne," povedal a na tvari sa mu zjavil cudny, krcovity usmev. ,,Boli sme za..." zacal Harry bez toho, aby vedel, ako pokracovat. ,,Mali by ste byt opatrnejsi," poznamenal Snape. ,,Ked sa tu budete takto ponevierat, ostatni si budu mysliet, ze mate za lubom nieco nekale. A Chrabromil si nemoze dovolit stratit ani jediny bod, je tak?" Harry ocervenel. Zvrtli sa, ze idu von, no Snape ich zavolal spat. ,,Majte sa na pozore, Potter - ak vas este raz niekto prichyti pri nocnom vylete, osobne sa postaram o to, aby vas vyrazili. Prajem vam pekny den." A odkracal smerom k zborovni. Ked vysli na kamenne schody, Harry sa obratil k ostatnym. ,,Takze, urobime to takto," zasepkal naliehavym hlasom. ,,Jeden z nas bude strazit Snapa - postavi sa pred zborovnu, a ked Snape vyjde, bude ho sledovat. Hermiona, vezmi si ho na starost ty." ,,Preco prave ja?" ,,To je predsa jasne," povedal Ron. ,,Mozes predstierat, ze cakas na profesora Flitwicka, chapes." A zmenenym hlasom spustil: ,,Ach, pan profesor Flitwick, tak hrozne ma to trapi, asi mam zle otazku strnast b..." ,,Prestan, dobre?" hnevala sa Hermiona, no suhlasila a odisla pred zborovnu. ,,A my pojdeme k chodbe na tretom poschodi," povedal Harry Ronovi. ,,Pod." No tento plan im nevysiel. Este ani poriadne nedorazili k dveram oddelujucim Chlpacika od zvysku skoly, ked sa pred nimi opat objavila profesorka McGonagallova a tentoraz jej naozaj dosla trpezlivost. - 208 - ,,Vy si skutocne myslite, ze si s vami neporadim?!" zahrmela. ,,Okamzite s tymi hlupostami prestante! Ak sa dozviem, ze ste sa tu opat potulovali, strhnem Chrabromilu dalsich patdesiat bodov! Ano, Weasley, svojej vlastnej fakulte!" Harry s Ronom sa vratili do klubovne. Harry prave povedal, ,,aspon ze Hermiona ma Snapa pod kontrolou," ked sa podobizen s Tucnou panou odsunula a vosla Hermiona. ,,Mrzi ma to, Harry," nariekala. ,,Snape vysiel von a spytal sa ma, co tam robim, povedala som, ze cakam na profesora Flitwicka, Snape mi ho zavolal, a potom sa kamsi stratil." ,,Tak, to by sme mali," vyhlasil Harry. Ron s Hermionou z neho nespustali zrak. Bol bledy a oci sa mu leskli. ,,Dnes v noci tam pojdem a pokusim sa dostat ku kamenu skor ako on." ,,Ty si sa zblaznil!" skrikol Ron. ,,To nesmies!" zvolala Hermiona. ,,Po tom, co nam povedala McGonagallova so Snapom? Ved ta vyrazia!" ,,NO A CO?!" skrikol Harry. ,,Vy to naozaj nechapete? Ak sa Snape zmocni kamena, Voldemort sa vrati! Nepoculi ste, co robil, ked sa pokusal dostat vtedy k moci? Potom uz nebude existovat nijaky Rokfort, z ktoreho by ma vyhodili! Zrovna ho so zemou, alebo z neho urobi skolu ciernej magie! Co tam po nejakych strhnutych bodoch! Myslite si, ze ak Chrabromil vyhra skolsky pohar, tak Voldemort necha vas a vase rodiny na pokoji? Ak ma chytia skor, ako sa zmocnim kamena, poslu ma spat k Dursleyovcom a budem cakat tam, kedy si po mna Voldemort pride, mozno si pozijem o daky ten den-dva dlhsie, no ja sa k temnym silam nikdy nepridam! Dnes v noci prejdem padacimi dvierkami a mozete si vraviet, co chcete, nezabranite mi v tom! Voldemort mi zabil rodicov, zabudli ste?" Hladel na oboch upretym pohladom. ,,Mas pravdu, Harry," povedala Hermiona potichu. ,,Vezmem si neviditelny plast," oznamil im. ,,Ako dobre, ze som ho dostal spat." ,,Ale zakryje nas vsetkych troch?" opytal sa Ron. ,,Ako to - vsetkych troch?" ,,Prosim ta, hadam si nemyslis, ze ta nechame ist sameho?" - 209 - ,,Jasne, ze nenechame," dodala Hermiona rozhodne. ,,Ako sa chces dostat ku kamenu bez nas? Radsej sa idem mrknut do knih, ci tam nenajdem nieco, co by sa nam mohlo zist..." ,,Ale ak nas chytia, vyhodia aj vas." ,,To tazko," povedala Hermiona a zatvarila sa zahadne. ,,Flitwick mi prezradil, ze som jeho skusku urobila na stodvanast percent. Naozaj si nemozu dovolit vyhodit ma." Po veceri sedeli vsetci traja v klubovni bokom od ostatnych a bojovali s nervozitou. Nikto ich neotravoval, s Harrym sa predsa nik z Chrabromilu nebavil. Dnes vecer mu to po prvy raz neprekazalo. Hermiona si prelistovala vsetky svoje poznamky v nadeji, ze natrafi na kuzlo, ktore budu musiet pouzit. Harry s Ronom toho vela nenahovorili. Obaja premyslali nad tym, co ich caka. Ich spoluziaci pomaly odchadzali spat a miestnost sa postupne vyprazdnovala. ,,Radsej uz chod po ten plast," posepol Harrymu Ron, ked konecne odisiel, zivajuc a pretahujuc sa, aj Lee Jordan. Harry vybehol hore do tmavej izby. Zobral plast a pohlad mu padol na flautu, ktoru dostal od Hagrida na Vianoce. Strcil si ju do vrecka, mozu ju pouzit na Chlpacika - nebolo mu totiz dvakrat do spevu. Potom zbehol spat do klubovne. ,,Radsej si ho oblecme uz tu, aby sme mali istotu, ze nas zakryje vsetkych troch - ak Filch zbada niekoho nohu, ako sa len tak sama potuluje po chodbe..." ,,Kam idete?" prekvapil ich hlas z rohu miestnosti. Spoza kresla sa vynoril Neville, v rukach zvieral Gertrudu, svoju ropuchu, ktora sa tvarila, akoby mu opat chcela ujst. ,,Ale nic, Neville, nic," zahovaral Harry a rychlo skryl plast za chrbat. Neville hladel na ich previnile tvare. ,,Vy zase chcete ist prec," povedal. ,,Nie, nie, nie," zapierala Hermiona. ,,Nikam nejdeme. Preco si uz nejdes lahnut, Neville?" Harry sa pozrel na vysoke stojacie hodiny pri dverach. Uz nemozu stracat cas, mozno prave v tejto chvili sa Snapovi podarilo uspat hudbou Chlpacika. - 210 - ,,Nemozete ist prec," povedal Neville, ,,znova vas chytia. A Chrabromil bude mat opat problemy." ,,Nerozumies tomu," snazil sa mu vysvetlit Harry, ,,toto je naozaj velmi dolezite." No Neville sa rozhodol na zufaly krok. ,,Nepustim vas," povedal a rychlo zatarasil otvor v stene zakryty obrazom. ,,Ja - ja vam v tom zabranim!" ,,Neville!" vybuchol Ron. ,,Okamzite odstup od toho obrazu a prestan sa spravat ako pako..." ,,Nehovor mi pako!" najezil sa Neville. ,,Nedovolim, aby ste znova porusili skolsky poriadok! Vy sami ste mi vraveli, ze sa mam ludom postavit, ked som v prave!" ,,Ano, ale nie nam," povedal Ron podrazdene. ,,Neville, nevies, co robis." Harry urobil krok vpred a Neville v tej chvili pustil ropuchu, ktora v mihu odskakala nevedno kam. ,,Tak pod, udri ma!" vyzval ho Neville a zatal paste. ,,Som pripraveny!" Harry sa obratil na Hermionu. ,,Urob nieco," hlesol zufalo. Hermiona pristupila blizsie. ,,Neville," povedala, ,,naozaj ma to hrozne, ale hrozne mrzi." Zdvihla prutik. ,,Petrificus totalus!" zvolala a ukazala na Nevilla. Nevillovi plesli paze k telu. Nohy mu priskocili k sebe. Cele telo mu zmeravelo, chvilu sa knisal na mieste a potom padol ako lata dolu nosom. Hermiona utekala k nemu a prevratila ho. Neville mal zaseknute obe sanky a nemohol rozpravat. Mohol hybat jedine ocami a tie na nich s hrozou hladeli. ,,Co to bolo za zaklinadlo?" zasepkal Harry. ,,Absolutne znecitlivenie," povedala Hermiona zufalo. ,,Ach, Neville, je mi to naozaj nesmierne luto." ,,Nemame cas ti to vysvetlovat, Neville," povedal Harry. ,,Neskor nas urcite pochopis," dodal Ron, prekrocili ho a prehodili si cez hlavy neviditelny plast. No uz to, ze nechali lezat Nevilla bezmocne na dlazke, nevestilo nic dobre. Boli taki nervozni, ze tien kazdej sochy im pripominal - 211 - Filcha a pri kazdom vzdialenom zavane vetra sa strhavali v domneni, ze sa na nich ruti duch Zloduch. Len co dosli k prvemu schodistu, celkom hore zbadali pani Norrisovu. ,,Kopnime ju, ved teraz mozeme," zasepkal Ron Harrymu do ucha, no ten pokrutil hlavou. Ked opatrne kracali popri nej, pani Norrisova namierila na nich svoje dva lampase, ale to bolo vsetko. Nestretli nikoho, az kym neprisli ku schodistu veducemu k chodbe na tretom poschodi. Tesne pred nimi sa odrazu vynoril duch Zloduch, ktory prave uvolnoval koberec na schodoch, aby sa na nom ludia rano potkynali. ,,Kto je tu?" opytal sa, ked sa blizili k nemu. Jeho podle, cierne oci sa zuzili. ,,Viem, ze si tu, len ta nevidim. Si strasidlo, prizrak, alebo mizerny studentik?" Vyletel vysoko do vzduchu, vznasal sa sem a tam a zmurkal smerom k nim. ,,Musim zavolat Filcha, veru tak, zakrada sa tu ktosi neviditelny." Harrymu skrsla v hlave myslienka. ,,Pocuj, Zloduch," prihovoril sa mu chraplavym hlasom, ,,Krvavy baron ma svoje dovody, preco chce byt neviditelny." Duch Zloduch od strachu takmer zletel na zem. Vcas sa vsak spamatal a zastal asi pol metra nad schodami. ,,Prepacte, vasa krvavost, uctivy sluzobnicek," povedal ulisne. ,,Moja chyba, moja chyba - nevidel som vas - namojveru nevidel, ste neviditelny - prepacte staremu Zloduchovi tento drobny zartik, pane." ,,Mam tu pracu, Zloduch," zakrakal Harry. ,,Dnes v noci sa tomuto miestu radsej vyhni." ,,Vyhnem, pane, mozete sa spolahnut, ze sa vyhnem," sluboval Zloduch a opat sa vzniesol do vysky. ,,Dufam, ze sa vam ta pracicka vydari, pan baron, nebudem vas viac rusit." A odletel. ,,Vyborne, Harry!" zasepkal Ron. O par sekund sa ocitli na mieste, pred nimi bola dlha chodba na tretom poschodi - a dvere do nej otvorene. ,,A mame to," povedal Harry potichu, ,,Snapovi sa uz podarilo prekabatit Chlpacika." - 212 - Tie otvorene dvere akoby vsetkym trom len pripomenuli, co ich caka. Harry sa pod plastom obratil k Ronovi a Hermione. ,,Ak sa chcete vratit, nebudem vam to mat za zle," povedal im. ,,Mozete si vziat aj plast, uz ho nebudem potrebovat." ,,Nebud hlupy," povedal Ron. ,,Ideme s tebou," vyhlasila Hermiona. Harry otvoril dvere dokoran. Tie zavrzgali a do usi im dolahlo ohlusujuce vrcanie. Vsetky tri psie nufaky zurivo vetrili ich smerom, hoci ich nebolo vidno. ,,Co to ma tam pri nohach?" zasepkala Hermiona. ,,Vyzera to ako harfa," povedal Ron. ,,Urcite ju tam nechal Snape." ,,Nezabudnite, zobudi sa v tej chvili, ako prestanem hrat," povedal Harry. ,,Takze, podme na to..." Prilozil si k peram Hagridovu flautu a fukol do nej. Nebola to ozajstna melodia, no uz pri prvom tone zacali oblude klesat viecka. Harry sa radsej ani nenadychoval. Postupne psie vrcanie ustalo - psisko sa kymacalo, potom kleslo na kolena a vzapati zuchlo na zem a spalo ako zabite. ,,Len neprestavaj," vystrihal Harryho Ron, ked vyklzli spod plasta a zakradali sa k padacim dvierkam. Pristupili k obrovskym psim hlavam a zacitili horuci, smradlavy dych. ,,Myslim si, ze mozeme tie dvere otvorit," povedal Ron a hladel ponad psiskov chrbat. ,,Chces ist prva, Hermiona?" ,,Nie, nechcem." ,,Dobre." Ron zatal zuby a opatrne prekrocil psie nohy. Zohol sa a potiahol kruzok na padacich dverach, tie hned povolili a otvorili sa. ,,Co vidis?" opytala sa Hermiona prestrasene. ,,Nic - len tmu - zliezt sa tam neda, musime skocit." Harry, ktory stale hral na flaute, zamaval na Rona, aby uputal jeho pozornost, a ukazal na seba. ,,Chces ist prvy? Urcite?" spytal sa ho Ron. ,,Neviem, ako je to hlboke. Daj flautu Hermione, aby sa nezobudil." Harry jej podal flautu. V priebehu niekolkych sekund, co bolo ticho, pes zavrcal a sklbol sa, no len co zacala Hermiona hrat, znova upadol do hlbokeho spanku. Harry cez neho preliezol a nazrel do tmavej diery. Zem vidiet nebolo. - 213 - Vliezol do otvoru a zostal visiet za konceky prstov. Potom sa pozrel dohora na Rona a povedal: ,,Ak sa mi nieco stane, nechodte za mnou. Utekajte rovno do sovej voliery a poslite Dumbledorovi Hedvigu, dobre?" ,,Dobre," suhlasil Ron. ,,Uvidime sa o chvilu, teda aspon dufam..." A pustil sa. Okolo neho svistal studeny, vlhky vzduch a on padal a padal coraz hlbsie, az... PLESK. Ozvalo sa tlmene zuchnutie a on dopadol do niecoho makkeho. Posadil sa, rozhliadol okolo seba, oci si postupne zvykali na tmu. Mal pocit, ze sedi na nejakej rastline. ,,Vsetko v poriadku!" zavolal hore do svetla, teda do otvoru padacich dvierok, velkeho ako postova znamka, ,,je to tu makke, mozete skocit!" Ron to hned aj urobil. Rozcapil sa vedla Harryho. ,,Co je to pod nami?" boli jeho prve slova. ,,Neviem, daka rastlina. Zrejme je tu nato, aby tlmila dopad. Pod uz, Hermiona!" Vzdialena hudba utichla. Vystriedal ju zurivy brechot psa, no v tej chvili bola uz Hermiona vo vzduchu. Dopadla vedla Harryho z druhej strany. ,,Musime byt niekolko kilometrov pod skolou," povedala. ,,Este stastie, ze je tu ta rastlina," poznamenal Ron. ,,Stastie?!" zapistala Hermiona. ,,Len sa na seba pozrite!" Vyskocila a predierala si cestu k zvlhnutej stene. Predierala preto, lebo vo chvili, ako pristala, zacala ta rastlina sta had ovijat svoje uponky okolo jej clenkov. Harry s Ronom si vobec nevsimli, ze plaziace sa liany im medzicasom tesne obopli nohy. Hermione sa podarilo vymanit sa z pazurov rastliny. Teraz s hrozou hladela na oboch chlapcov, ktori sa zo vsetkych sil snazili rastlinu zo seba strhnut, no cim viac s nou bojovali, tym tuhsie a rychlejsie sa okolo nich ovijala. ,,Nehybte sa!" prikazala im. ,,Viem, co je to za bylinu - Diabolske osidlo!" ,,Ach, to sme naozaj radi, ze vies jej nazov, to si nam naozaj pomohla," prskal Ron a zaklanal hlavu, aby zabranil rastline omotat sa mu okolo krku. ,,Bud ticho, pokusam sa spomenut si, ako ju zahubit!" zahriakla ho Hermiona. - 214 - ,,Tak si pohni, lebo uz nemozem dychat!" dostal zo seba Harry, ktoremu sa uz rastlina ovijala okolo hrudnika. ,,Diabolske osidlo, diabolske osidlo... co to len ta profesorka Sproutova vravela? ... ma rada tmu a vlhko..." ,,Rychlo svetlo a ohen!" lapal Harry po dychu. ,,Ano - samozrejme - ale nie je tu drevo!" vykrikla Hermiona a nervozne si madlila ruky. ,,CO TI PRESKOCILO?!" zreval na nu Ron. ,,SI PREDSA CARODEJNICA!" ,,Ach, jasne!" zvolala Hermiona a vytiahla prutik, mavla nim, cosi zamrmlala a vypustila na rastlinu modry plamienok, ktory predtym pouzila aj na Snapa. V priebehu niekolkych sekund pocitili obaja chlapci, ze zovretie povoluje a rastlina uskakuje co najdalej od svetla a tepla. Bleskurychle sa krutila, rozpletala, odmotavala od ich tiel, az boli konecne volni. ,,Este ze si davala na herbologii pozor," pochvalil ju Harry, ked sa oprel o stenu hned vedla nej a zotieral si pot z tvare. ,,Hej," suhlasil Ron, ,,a este ze Harry nestraca v kritickych situaciach hlavu - inak to tvoje ,ale nie je tu drevo!' ma fakt pobavilo." ,,Tadialto," povedal Harry a ukazal dolu na chodbu v skale, pretoze inakadial sa ist nedalo. Okrem ozveny vlastnych krokov poculi len jemne zurcanie vody, ktora stekala po stenach. Chodba sa zvazovala stale nadol a Harrymu pripominala Gringottbanku. S neprijemnym pocitom pri srdci si spomenul, ako mu Hagrid vravel, ze trezory v carodejnickej banke strazia draky. Keby sa tak zoci-voci stretli s drakom, takym urastenym dospelym drakom - Norbert mu veru uplne stacil... ,,Nepocujete nic?" zasepkal Ron. Harry zbystril sluch. Spredu k nim doliehal akysi jemny suchot a cinkanie. ,,Myslite si, ze je to duch?" ,,Neviem... znie to skor ako sustanie kridel." ,,Tam vpredu je svetlo - nieco sa tam hybe." Dorazili na koniec tunela a vstupili do vysvietenej komnaty. Nad nimi sa tycil vysokansky klenuty strop. Po celej miestnosti poletovalo a trepotalo kridlami plno vtakov, ziarivych sta drahokamy. V naprotivnej stene komnaty boli masivne drevene dvere. - 215 - ,,Myslite si, ze na nas zautocia, ked sa pokusime prejst na druhu stranu?" opytal sa Ron. ,,Mozne to je," pripustil Harry. ,,Nevyzeraju velmi nebezpecne, no ak sa do nas pustia vsetky naraz... inu moznost vsak nemame... tak ja bezim." Zhlboka sa nadychol, tvar si zakryl dlanami a vystartoval. Cakal, ze uz-uz pociti ostre zobaky a pazury, ale nestalo sa tak. Dobehol k dveram, no nik sa ho ani len nedotkol. Stlacil klucku - dvere boli zamknute. Ron s Hermionou ho nasledovali. Mykali kluckou a mordovali sa s dverami, no tie nie a nie povolit, dokonca ani vtedy nie, ked na nich Hermiona vyskusala zaklinaciu formulku Alohomora. ,,Co teraz?" spytal sa Ron. ,,Tie vtaky... urcite tu nie su iba na ozdobu," poznamenala Hermiona. Pozorovali vtaky, ako sa im vznasaju nad hlavami a trblietaju sa - trblietaju sa? ,,To nie su vtaky!" zvolal odrazu Harry. ,,To su kluce! Kluce s kridlami - len sa lepsie pozrite. To teda znamena..." Kym Ron a Hermiona zmurili na krdel klucov, Harry sa rozhliadol po velkej komnate. ,,... ano - tam su! Metly! Musime chytat tie, co pasuju do tychto dveri!" ,,Ale ved su ich tu stovky!" Ron pozorne prezrel zamku dveri. ,,Potrebujeme velky, starodavny kluc - pravdepodobne strieborny, ako je ta klucka." Kazdy z nich schytil jednu metlu. Potom sa odrazili od zeme a vyleteli do mracna klucov. Zahanali sa rukami, chnapali naprazdno, no zacarovane kluce vyletuvali nahor a klesali nadol tak rychlo, ze bolo takmer nemozne chytit ich. Nie nahodou vsak bol Harry najmladsim stihacom storocia. Mal mimoriadnu schopnost zazriet to, co ini nevideli. Ked sa asi minutu prepletal pomedzi skrumaz duhovych pierok, vsimol si velky, strieborny kluc, ktory mal trochu ohnute kridlo, akoby ho uz raz niekto drzal a nesetrne pchal do klucovej dierky. ,,Tamten!" zvolal na svojich kamaratov. ,,Ten velky - tam - nie tam - ten s tymi ziarivomodrymi kridlami - pierka ma na jednej strane trochu pokrutene." - 216 - Ron vystartoval smerom, ktorym mu Harry prikazal, a vzapati narazil hlavou do stropu a takmer spadol z metly. ,,Musime ho obklucit!" zvolal Harry, nespustajuc pritom zrak z kluca s poskodenym kridlom. ,,Ron, ty sa k nemu priblizis zvrchu Hermiona, ty zostan pod nim a odrez mu cestu nadol - a ja sa pokusim ho chytit. Pripravit sa, TERAZ!" Ron vystartoval dohora, Hermiona klesla dolu, kluc sa obom vyhol a Harry po nom bleskovo vystartoval; kluc letel rovno proti stene, Harry sa naklonil dopredu a dlanou ho pripleskol o kamennu stenu, pricom sa ozvalo skarede zaprastanie. Vysokou komnatou sa rozliehal jasot Hermiony a Rona. Vzapati pristali, Harry sa rozbehol k dveram s ustavicne sa mykajucim klucom v ruke. Vrazil kluc do zamky a otocil nim - pasoval. Ked zamka cvakla, kluc opat odletel, no po druhom pouziti vyzeral veru naozaj biedne. ,,Pripraveni?" obratil sa Harry na svojich priatelov s rukou na klucke. Obaja prikyvli. Stlacil ju teda. Dalsia komnata bola taka tmava, ze vobec nic nevideli. No len co do nej vosli, zaplavilo ju svetlo a im sa naskytol nevidany pohlad. Stali na okraji obrovskej sachovnice, za ciernymi sachovymi figurkami - vsetky boli vyssie ako oni a boli vytesane z nejakeho cierneho kamena. Oproti nim, pozdlz protilahlej steny miestnosti, stali biele figurky. Harry, Ron i Hermiona sa trochu zachveli - obrovske biele figurky nemali tvare. ,,Co teraz?" zasepkal Harry. ,,To je hadam jasne, nie?" odvetil Ron. ,,Musime sa prehrat na druhu stranu." Za bielymi figurkami zazreli dalsie dvere. ,,Ale ako?" znervoznela Hermiona. ,,Zrejme," rozmyslal Ron nahlas, ,,sa musime tvarit ako sachove figurky." Podisiel k ciernemu jazdcovi, vystrel ruku a dotkol sa jazdcovho kona. Kamen odrazu ozil. Kon hrabol kopytom do zeme a rytier otocil k nemu hlavu v prilbici. ,,Musime sa - hm - k vam pridat, ak sa chceme dostat na druhu stranu?" Cierny rytier prikyvol. Ron sa otocil k Harrymu a Hermione. - 217 - ,,Treba si to premysliet..." povedal. ,,Nazdavam sa, ze by sme mali zaujat miesta troch ciernych figurok..." Harry s Hermionou mlcali a nechali Rona premyslat. Ten napokon povedal: ,,Dufam, ze sa neurazite, ale ani jeden z vas nie je bohvieaky sachista..." ,,Neurazime," povedal Harry rychlo. ,,Len nam povedz, co mame robit." ,,Dobre. Harry, ty sa postav namiesto strelca, a ty, Hermiona, ty chod hned vedla neho miesto tej veze." ,,A ty?" ,,Ja budem konom," povedal Ron. Ostatne figurky zrejme pocuvali, pretoze po tychto slovach sa kon, strelec a veza zvrtli chrbtom k bielym figurkam, odpochodovali zo sachovnice a na tri uvolnene policka sa postavili Harry, Ron a Hermiona. ,,Biele zacinaju v sachu vzdy ako prve," povedal Ron a zahladel sa na opacnu stranu sachovnice. ,,Ano... pozrite..." Biely pesiak prave postupil o dve policka dopredu. Ron zacal organizovat cierne kamene. Mlcky sa posuvali tam, kam im prikazal. Harry citil slabost v kolenach. Co ak prehraju? ,,Harry - prejdi sikmo o styri policka doprava." Prvy sok zazili, ked stratili prveho z dvoch koni. Biela kralovna ho zvalila na zem a odvliekla prec zo sachovnice, kde zostal nehybne lezat dolu tvarou. ,,Museli sme ho obetovat," povedal Ron a tvaril sa dost otrasene. ,,Aspon im mozes zobrat toho strelca, Hermiona." Vzdy, ked prisli o jedneho zo svojich bojovnikov, biele figurky nemali zlutovanie. Onedlho sa uz pri stene krcila skupinka krivajucich ciernych hracov. Ron si dvakrat len tak-tak v poslednej chvili uvedomil, ze Harry a Hermiona su v nebezpecenstve. Pobiehal po sachovnici sem a tam a sam zajal takmer tolko bielych figurok, kolko sami stratili. ,,Uz sme skoro tam," povedal odrazu. ,,Pockajte - zamyslim sa..." Biela kralovna k nemu obratila svoju prazdnu tvar. ,,Ano..." povedal Ron celkom potichu, ,,to je jedine riesenie... necham sa vyhodit." ,,NIE!" zvolali Harry s Hermionou. ,,Tak to v sachu chodi," vyhlasil Ron. ,,Obcas musite nieco obetovat! Postupim o krok dopredu, ona ma vyhodi - a Harry moze dat kralovi sach mat!" - 218 - ,,Ale..." ,,Chces zastavit Snapa alebo nie?!" ,,Ron..." ,,Ak sa nepoponahlate, vyfukne vam kamen pred nosom!" Co im teda zostavalo? ,,Pripraveni?" zavolal Ron, bol bledy, no v tvari sa mu zracilo odhodlanie. ,,Takze ja idem - ked vyhrate, nezdrzujte sa tu." Vykrocil dopredu a biela kralovna zautocila. Kamennou rukou ho surovo zasiahla do hlavy a on padol na sachovnicu - Hermiona vykrikla, no zostala na svojom policku - biela kralovna odtiahla Rona nabok. Zdalo sa, ze je v bezvedomi. Otraseny Harry postupil o tri policka dolava. Biely kral si snal z hlavy korunu a hodil mu ju k noham. Vyhrali. Sachove figurky sa rozostupili, poklonili sa a uvolnili im dvere. Harry s Hermionou venovali Ronovi posledny, zufaly pohlad, vosli do dveri a vykrocili po dalsej spojovacej chodbe. ,,Co ak je...?" ,,Nic mu nie je," presviedcal Harry sam seba. ,,Co myslis, co nas caka teraz?" ,,Mame za sebou Sproutovu, to bolo to Diablovo osidlo; Flitwick zrejme vymyslel to s tymi klucami; McGonagallova zacarovala sachove figurky, aby vyzerali ako zive; takze uz nam zostava len Quirrell a Snape..." Dorazili k dalsim dveram. ,,Tak co?" zasepkal Harry ,,Mozeme." Harry ich otvoril. Zacitili nechutny zapach, obaja si rychlo zakryli nosy plastami. Uslzenymi ocami zazreli na dlazke pred sebou trola - bol este vacsi ako ten, s ktorym mali uz raz do cinenia - nehybne tam lezal s krvavou hrcou na hlave. ,,Som rad, ze s tymto tu uz bojovat nemusime," zasepkal Harry a opatrne prekrocil jednu z trolovych ozrutnych noh. ,,Vypadnime odtialto, lebo sa zadusim." Otvoril dalsie dvere a bali sa nazriet dovnutra, co ich caka - no nebolo tam nic take, co by vzbudzovalo strach, akurat stol a na nom stalo v rade vedla seba sedem flasticiek rozneho tvaru. ,,Snape," povedal Harry. ,,Co mame robit?" - 219 - Ked prekrocili prah, dvere za ich chrbtom odrazu pohltili plamene. Nebol to vsak obycajny ohen, ale purpurovocerveny. V tej istej chvili zahalili plamene - no tentoraz cierne - aj dvere na opacnej strane miestnosti. Boli v pasci. ,,Aha, tam!" Hermiona schmatla papierovu rolku, polozenu vedla flasiek. Harry jej nazeral cez plece a cital: Nebezpecenstvo je pred tebou, za sebou pokoj mas, dve z nas isto pomozu ti, ktorukolvek poziadas; len jedna z nas cestu dalej otvara ti, kto odpije z druhej, bude sa moct vratit; dve z nas zihlavove vino naplnilo, zato v troch jed striehne so smrtiacou silou. Ak tu nechces ostat, po jednej z nas siahni, a nasich rad drz sa, uvidis, ze spravnych. Prva rada: nech kdekolvek jed sa bude ukryvat, vlavo od neho vzdy zihlavove vino bude stat. Druha: my tu na okrajoch, kazda ina, no ak chces ist dalej, pokojne nas minaj. Tretia rada: ako vidis, nase tvary rozne su, najmensia a ani najvacsia smrt v sebe nenesu. Stvrta: tie, co druhu zlava, druhu sprava vidis stat, chutia sice rovnako, no rozlicne su na pohlad. Hermiona si zhlboka vzdychla a zmateny Harry si vsimol, ze sa usmieva, hoci jemu veru do smiechu nebolo. ,,Skvele," tesila sa Hermiona. ,,Toto nie je kuzlo - to je hlavolam. Aj najvacsi carodejnici bez stipky logiky by tu stali do smrti." ,,To budeme zrejme aj my, nie?" ,,Pochopitelne, ze nie," odvetila Hermiona. ,,Na tom papieri je vsetko, co potrebujeme. Sedem flasiek: v troch z nich je jed; v dvoch vino; jedna nas dopravi cez cierny ohen; druha prevedie spat cez cerveny." ,,Ale ako budeme vediet, z ktorej sa napit?" ,,Vydrz chvilu." Hermiona si precitala papier niekolkokrat za sebou. Potom chodila hore-dole popri zoradenych flaskach, cosi si hundrala popod nos a ukazovala na ne. Napokon tleskla dlanami. - 220 - ,,Mam to," povedala. ,,Najmensia flasticka nam pomoze cez cierny ohen - ku kamenu mudrcov." Harry sa zadival na drobnu flasku. ,,Je tam dost len pre jedneho z nas," povedal. ,,Sotva na jeden glg." Pozreli jeden na druheho. ,,Ktora ti umozni vratit sa purpurovymi plamenmi spat?" Hermiona ukazala prstom na banatu flasu na pravom konci radu. ,,Z tej sa napijes ty," povedal Harry. ,,Nie, pocuvaj, vrat sa a vezmi Rona. Z komnaty lietajucich klucov si zoberte metly, tie vas vynesu cez padacie dvierka - ked preletite ponad Chlpacika, bezte rovno do sovej voliery a poslite Dumbledorovi Hedvigu, ze ho potrebujeme. Mozno sa mi podari Snapa na chvilu zdrzat, no pravdu povediac, nie som prenho rovnocenny protivnik." ,,Ale, Harry - co ak je s nim aj Ved-Vies-Kto?" ,,Pozri - raz som uz stastie mal, ci nie?" povedal Harry a ukazal si na jazvu. ,,Hadam ma ani tentoraz neopusti." Hermione sa chvela pera, odrazu sa vrhla na Harryho a z celej sily ho objala. ,,Hermiona!" ,,Harry - ty si velky carodejnik, naozaj." ,,Na teba nemam," povedal Harry, ktory sa citil velmi zahanbeny, a bol rad, ked ho konecne pustila. ,,Ja?!" vykrikla Hermiona. ,,Co tam po knizkach! A po jednotkach! Su dolezitejsie veci - priatelstvo a odvaha a - ach, Harry - davaj si pozor!" ,,Napi sa najskor ty," prikazal jej Harry. ,,Si si naozaj ista, ze vies, ktora je ktora?" ,,Stopercentne," odvetila Hermiona. Upila si riadny dusok z buclatej flase z konca stola a striaslo ju. ,,Nebol to jed?" opytal sa Harry ustrachane. ,,Nie - ale chuti to ako lad." ,,Rychlo, chod, kym to neprestane ucinkovat!" ,,Vela stastia - bud opatrny..." ,,CHOD UZ!" Hermiona sa zvrtla a vykrocila v ustrety purpurovemu ohnu. Harry sa zhlboka nadychol a siahol po najmensej flaske. Obratil sa celom k ciernym plamenom. - 221 - ,,Tak a ide sa na to," povedal si a vyprazdnil obsah flasky na ex. Zmocnil sa ho zvlastny pocit - akoby mu cele telo pokryl lad. Polozil flasticku na stol a vykrocil. Skrizil ruky na prsiach a objal si plecia, videl, ako mu cierne plamene olizuju telo, no nic necitil - odrazu sa ocitol na opacnej strane ohna, v poslednej komnate. Zbadal akusi postavu - no nebol to Snape. A nebol to ani Voldemort. - 222 - SSE ED DE EM MN NA ASST TA A K KAP PIIT TO OL LA A M MU UZ Z SS D DV VO OM MA AT TV VA AR RA AM MII Bol to Quirrell. ,,VY?" neveril Harry vlastnym ociam. Quirrell sa usmieval. Po nervoznom tiku ani stopy. ,,Ja," povedal sebaisto. ,,Myslel som si, ze sa tu s tebou stretnem, Potter." ,,Nazdaval som sa, ze - Snape..." ,,Severus?" Quirrell sa dal do smiechu, ten smiech vsak neznel traslavo a pisklavo ako zvycajne, ale prenikavo a mrazivo. ,,Ano, Severus. Posobi takym dojmom, vsak? Je to fajn, ked poletuje po skole sem a tam ako vyrasteny netopier. Kto by pri nom upodozrieval u-ubohe-ho k-koktaveho p-profesora Quirrella?" Harry tomu stale nerozumel. To nemoze byt pravda, nemoze. ,,Snape sa ma predsa pokusil zabit!" ,,Nie, nie, nie. To ja som sa ta pokusil zabit. Tvoja kamaratka Hermiona Grangerova do mna pocas metlobaloveho zapasu nechtiac vrazila, ked sa ponahlala za Snapom, aby mu podpalila plast. Prerusila moj ocny kontakt s tebou. Este par sekund a skydol by si sa z tej metly. Podarilo by sa mi to uz skor, keby Snape nebol po cely cas drmolil protikliatbu, aby ta zachranil." - 223 - ,,Snape sa ma snazil zachranit?" ,,Samozrejme," povedal Quirrell chladne. ,,Co myslis, preco chcel rozhodovat dalsi zapas? Potreboval sa ubezpecit, ze to neskusim znova. Naozaj ubohe... skoda namahy. Aj tak som nemohol robit nic, lebo tam bol Dumbledore. A ostatni ucitelia boli presvedceni, ze Snape chce zabranit Chrabromilu, aby vyhral, prilis popularny veru nie je... ake zbytocne mrhanie casom, ked ta po tom vsetkom dnes v noci aj tak zabijem." Quirrell luskol prstami. Z nicoho nic spadli zo vzduchu povrazy a pevne sa obmotali okolo Harryho. ,,Treba ta zabit, Potter, prilis pchas nos do cudzich veci. Pocas Halloweenu si sliedil po skole a takmer si ma nacapal, ked som sa siel presvedcit, ako je strazeny kamen mudrcov." ,,To vy ste vpustili toho trola?" ,,Pravdaze. Ja to totiz s trolmi viem - urcite si videl, co som urobil s tou obludou, ktora lezi v jednej z komnat. Nanestastie, zatial co vsetci pobehovali po skole a hladali trola, Snape, ktory ma uz davno upodozrieval, zamieril rovno na tretie poschodie, aby ma zastavil - a nielenze vas moj trol nezahlusil, ani trojhlavemu psovi sa nepodarilo odhryznut Snapovi paprcu. Teraz chvilu vydrz, Potter. Musim si prezriet toto zaujimave zrkadlo." Az vtedy si Harry uvedomil, co stoji za Quirrellom. Bolo to zrkadlo z Erisedu. ,,Toto zrkadlo mi pomoze najst ten kamen," somral Quirrell a klepkal prstami po jeho rame. ,,To sa dalo cakat, ze Dumbledore pride s takymto niecim... teraz je vsak v Londyne... kym sa vrati, budem uz daleko..." Harrymu zislo na um, ze jedine, co moze urobit, je prinutit Quirrella, aby co najdlhsie rozpraval a nemohol sa sustredit na zrkadlo. ,,Videl som vas so Snapom v lese..." vyhrklo z neho. ,,Ano," povedal Quirrell samolubo a obisiel zrkadlo, aby si ho prezrel aj zozadu. ,,Bol za mnou, aby zistil, ako daleko som schopny zajst. Od sameho zaciatku mi neveril. Pokusal sa ma zastrasit - ale nepodarilo sa mu to, akoby aj, ked mam na svojej strane Voldemorta..." Quirrell vysiel spoza zrkadla a dychtivo sa don zahladel. - 224 - ,,Vidim kamen mudrcov... podavam ho svojmu majstrovi... tak kde je?" Harry sa pasoval s povrazmi, ktore ho ominali, no tie nie a nie povolit. Musi nejakym sposobom odputat Quirrellovu pozornost. ,,Ale Snape mi predsa stale daval najavo, ako velmi ma nenavidi." ,,Vsak ta aj nenavidi," povedal Quirrell akoby mimochodom, ,,pani moji, a ako! Studoval na Rokforte vtedy, ked tvoj otec, to si nevedel? Ti dvaja sa nenavideli na zivot a na smrt. No nikdy si nezelal, aby si zomrel." ,,Ale pred par dnami som vas pocul plakat - myslel som si, ze sa vam Snape vyhraza..." Po prvy raz sa na Quirrellovej tvari objavil krc uzkosti. ,,Niekedy," povedal, ,,je pre mna velmi tazke plnit majstrove pokyny - on je velky carodej a ja len slaby..." ,,Chcete povedat, ze on bol v tej triede s vami?" skocil mu do reci prekvapeny Harry. ,,Je so mnou, kamkolvek sa pohnem," povedal Quirrell potichu. ,,Stretol som sa s nim pocas svojich ciest po svete. Bol som naivny mladik s plnou hlavou smiesnych predstav o dobre a zle... Lord Voldemort mi ukazal, ako velmi som sa mylil. Dobro ani zlo neexistuje, existuje len moc a ti, co su prilis slabi, aby ju ziskali... odvtedy mu verne sluzim, aj ked som ho uz mnohokrat sklamal. Musel byt na mna velmi prisny." Quirrell sa odrazu zachvel. ,,Chyby len tak lahko neodpusta. Ked sa mi nepodarilo ukradnut kamen mudrcov z Gringottbanky, bol so mnou velmi nespokojny. Potrestal ma... rozhodol sa, ze ma bude musiet viac kontrolovat..." Quirrellovi preskocil hlas. Harry si spomenul na svoj vylet do Sikmej ulicky - ako len mohol byt taky hlupy? V ten den tam predsa Quirrella videl, podaval si s nim ruku v Deravom kotliku. Quirrell posepky zuril. ,,Nerozumiem tomu... ze by bol ten kamen v tom zrkadle? Mam ho rozbit?" Harry uporne premyslal. Zo vsetkeho najviac na svete tuzim, pomyslel si, najst kamen mudrcov skor ako Quirrell. Takze ak sa pozriem do zrkadla, mal by som tam vidiet seba i ten kamen - to znamena, ze budem vediet, kde je - 225 - ukryty! Ale ako sa len pozriet do zrkadla tak, aby si Quirrell nevsimol, co zamyslam? Pokusil sa presunut trochu dolava, aby sa dostal pred zrkadlo a Quirrell to nezbadal, no povrazy pevne obopnute okolo clenkov mu to nedovolili - zakopol a spadol. Quirrell si ho nevsimal. Nadalej sa rozpraval sam so sebou. ,,Co len to zrkadlo robi? Ako funguje? Majstre, pomoz mi!" A na Harryho uzas sa ozval hlas, ktory akoby vychadzal so samotneho Quirrella. ,,Pouzi toho chlapca... pouzi toho chlapca..." Quirrell sa obratil k Harrymu. ,,Ano. Potter - pod sem." Tleskol dlanami a povrazy z Harryho odpadli. Harry pomaly vstal. ,,Pod sem," zopakoval Quirrell. ,,Pozri sa do zrkadla a povedz mi, co vidis." Harry sa postavil pred zrkadlo. Staci, ak mu nepoviem pravdu o tom, co vidim. Quirrell sa postavil tesne zanho. Harry zacitil ten cudny pach, o ktorom sa domnieval, ze vychadza z Quirrellovho turbana. Zatvoril oci, predstupil tesne pred zrkadlo a opat ich otvoril. Videl svoj odraz, spociatku velmi bledy a vylakany. No o chvilu sa nanho jeho odraz usmial. Chlapec, ktoreho videl, si strcil ruku do vrecka a vytiahol odtial krvavocerveny kamen. Zmurkol na Harryho a vsunul mu kamen do vrecka - ked to urobil, Harry zacitil, ze mu do vrecka naozaj vklzlo nieco tazke. Zvlastne - neuveritelne - mal kamen mudrcov. ,,No?" opytal sa Quirrell nedockavo. Harry pozbieral zvysky odvahy. ,,Vidim seba, ako si podavam ruku s Dumbledorom," zaklamal. ,,Vy - vyhral som pre Charbromil skolsky pohar." Quirrell sa rozzuril. ,,Uhni," prikazal mu. Ked Harry ustupil, stale citil, ako sa mu kamen opiera o nohu. Co keby sa pokusil utiect? No nepresiel ani pat krokov, ked prostrednictvom Quirrella, ktory vsak ani nepohol perami, prehovoril prenikavy hlas. ,,Klame...! Klame...!" - 226 - ,,Potter, okamzite sa vrat!" zakrical Quirrell. ,,Uz aj mi povedz pravdu! Co si tam videl?" Opat sa ozval ten vysoky hlas. ,,Chcem sa s nim pozhovarat... zoci-voci..." ,,Ale, majstre, ste prilis slaby..." Harry mal pocit, akoby ho sputalo Diabolske osidlo. Nevladal sa ani pohnut. Zhrozene sa prizeral, ako sa Quirrell dotkol turbana a zacal ho rozmotavat. Co to ma znamenat? Turban spadol na zem. Quirrellova hlava vyzerala bez neho nezvycajne malicka. A potom sa obratil. Harry by od hrozy aj vykrikol, no nevladal zo seba vydat ani hlaska. Tam, kde by mal mat Quirrell temeno, bola tvar, najohyzdnejsia tvar, aku kedy Harry videl. Biela ako krieda s planucimi cervenymi ocami, namiesto nozdier mala len strbiny, ako mava had. ,,Harry Potter..." zasepkala. Harry chcel ustupit o krok vzad, nohy ho vsak nepocuvali. ,,Vidis, co zo mna zostalo?" povedala tvar. ,,Len tien a para... Nadobudam formu, len ked zdielam niekoho telo... nastastie je dost tych, ktori su ochotni prepozicat mi srdce i mysel... pocas poslednych troch tyzdnov mi davala silu krv jednorozca... videl si v lese mojho verneho Quirrella, ako ju pre mna pije... a ked budem mat elixir zivota, vytvorim si vlastne telo... tak preco mi nedas ten kamen, co mas vo vrecku?" Takze to vie. Harrymu akoby sa odrazu opat vratila sila do noh. Tackavo ustupoval. ,,Nebud hlupy," zavrcala tvar. ,,Zachran si holy zivot a pridaj sa ku mne... inak ta stihne rovnaky osud ako tvojich rodicov... ked zomierali, prosili o zlutovanie..." ,,KLAMES!" vykrikol Harry. Quirrell k nemu stale cuval chrbtom tak, aby Voldemort na Harryho videl. Diabolska tvar sa teraz usmievala. ,,Ake dojemne..." zasycala. ,,Odvahu som si vzdy velmi cenil... veru, chlapce, tvoji rodicia boli velmi statocni... najskor som zabil tvojho otca, inak pocinal si velmi udatne... tvoja mama vsak zomriet nemusela... snazila sa ta ochranit... Tak a teraz mi daj ten kamen, ak nechces, aby zomrela celkom zbytocne." ,,NIKDY!" - 227 - Harry skocil k horiacim dveram, no Voldemort zreval ,,CHYT HO"! A vzapati mal na svojom zapasti Quirrellovu ruku. Odrazu zacitil ostru palivu bolest; mal pocit, ze sa mu hlava uz-uz rozleti na dvoje; vykrikol, branil sa z celej sily a na jeho prekvapenie ho Quirrell pustil. Bolest v hlave trochu polavila - rychlo sa rozhliadol vokol seba, kam sa Quirrell podel, a zazrel ho, ako sa od bolesti krci v kute a hladi si na prsty - naskakovali mu na nich pluzgiere. ,,Chyt ho! CHYT HO!" skriekal Voldemort, Quirrell skocil na Harryho, zvalil ho na zem a oboma rukami mu stisol hrdlo - toho jazva tak strasne stipala, ze od bolesti takmer nevidel, zaregistroval vsak, ze Quirrell skuci od bolesti. ,,Majstre, neudrzim ho - moje ruky - moje ruky!" Quirrell sice tlacil Harryho k zemi kolenami, no krk mu pustil a uzasnuty civel na svoje dlane - Harry si vsimol, ze ich ma do krvava spalene. ,,Tak ho zabi, ty somar, a bude pokoj!" vrieskal Voldemort. Quirrell zdvihol ruku, aby vyriekol smrtiace zaklinadlo, Harry vsak instinktivne natiahol ruky a schmatol Quirrella za tvar... ,,AUUUU!" Quirrell sa zgulal na zem, tvar samy pluzgier, a vtedy to Harrymu doslo: kedykolvek sa ho Quirrell dotkne, zaciti ukrutnu bolest ak chce zostat nazive, nesmie Quirrella pustit, musi mu sposobit taku bolest, aby sa nemohol sustredit na zaklinadlo. Harry vyskocil na rovne nohy, zdrapil Quirrella za ruku a stiskal mu ju tak tuho, ako len vladal. Quirrell zavyjal a pokusal sa Harryho zo seba striast - bolest v Harryho hlave sa stupnovala - uz nic nevidel - len pocul, ako Quirrell zufalo jaci a Voldemort nanho vrieska ,,ZABI HO! ZABI HO!", pocul aj nejake ine hlasy, ktore kricali ,,Harry! Harry!", no to sa mu zrejme len marilo. Citil, ze Quirrellova ruka sa vytrhla z jeho zovretia, uvedomil si, ze vsetko je stratene a padal do prazdna, coraz hlbsie... hlbsie... hlbsie. Tesne nad nim sa zablyslo cosi ligotave. Strela! Chcel ju chytit, no ruky mal ako z olova. Otvoril oci a znova ich zavrel. Nebola to ohniva strela. Boli to okuliare. To je zvlastne... - 228 - Znova zazmurkal. Nad sebou videl nejasnu tvar Albusa Dumbledora. ,,Dobry den, Harry," prihovoril sa mu Dumbledore. Harry nanho nechapavo hladel. Odrazu sa rozpamatal: ,,Pan profesor! Ten kamen! Bol to Quirrell! On vzal kamen mudrcov! Pane, rychlo..." ,,Upokoj sa, chlapce, trochu si zaspal dobu," prerusil ho Dumbledore. ,,Quirrell ten kamen nema." ,,Ale kto ho potom vzal? Pan profesor, ja..." ,,Harry, prosim ta, upokoj sa, lebo ma madam Pomfreyova vyhodi." Harry preglgol a rozhliadol sa okolo seba. Usudil, ze je zrejme v nemocnicnom kridle. Lezal v posteli s bielymi povlieckami a na stoliku pri posteli sa kopilo tolko sladkosti, ze to vyzeralo, akoby niekto vykradol obchod s cukrovinkami. ,,Drobne pozornosti od tvojich priatelov a obdivovatelov," ziaril Dumbledore. ,,To, co sa odohralo v podzemnych chodbach medzi tebou a profesorom Quirrellom, je prisne tajne, takze to vie uz cela skola. Predpokladam, ze to boli tvoji pritelia, pani Fred a George Weasleyovci, co ti sem poslali zachodovu dosku. Bezpochyby si mysleli, ze ta tym rozveselia. Madam Pomfreyova vsak bola toho nazoru, ze je to nehygienicke, a skonfiskovala ju." ,,Ako dlho som tu?" ,,Tri dni. Pan Ronald Weasley a slecna Grangerova budu velmi radi, ze si sa prebral, mali o teba velke starosti." ,,Ale pane, ten kamen..." ,,Teba tusim nic neodradi. Dobre teda, tak ten kamen. Profesorovi Quirrellovi sa nepodarilo ti ho vziat. Dorazil som prave vcas, aby som mu v tom zabranil, aj ked musim povedat, ze si sa drzal velmi statocne." ,,Vy ste tam prisli? Dostali ste Hermioninu sovu?" ,,Museli sme sa minut niekde cestou. Len co som doletel do Londyna, pochopil som, ze moje miesto je tam, odkial som odisiel. Dorazil som prave vcas, aby som Quirrella od teba odtrhol..." ,,Tak to ste boli vy." ,,Bal som sa, ze pridem neskoro." ,,To som mal teda stastie, pretoze ten kamen by som uz dlhsie neubranil..." - 229 - ,,Nejde ani tak o kamen, chlapce, ale o teba - usilie uchranit ho za kazdu cenu ta takmer stalo zivot. Chvilu som si naozaj myslel, ze je po tebe. Co sa kamena mudrcov tyka, ten uz neexistuje." ,,Ako to?" nechapal Harry. ,,Ale ved vas priatel - Nicolas Flamel..." ,,A, takze ty poznas aj Nicolasa?" zacudoval sa Dumbledore, no zdalo sa, ze ho to naozaj tesi. ,,Tebe tusim naozaj nic neunikne, co? No, s Nicolasom sme sa o tom rozpravali a usudili sme, ze tak to bude najlepsie." ,,To vsak znamena, ze on i jeho zena zomru, nie?" ,,Odlozili si tolko elixiru, aby mohli zariadit vsetko najpotrebnejsie a potom, ano, mas pravdu, zomru." Dumbledore sa usmial, ked zbadal udiv na Harryho tvari. ,,Si este velmi mlady, preto sa ti to zda nepochopitelne, ale pre Nicolasa a Perenellu je to asi tak, ako keby si sli po velmi, velmi dlhom dni lahnut spat. Koniec koncov, pre vyrovnanu mysel je smrt len dalsim velkym dobrodruzstvom. Vies, kamen mudrcov nebol az taka uzasna vec. Je to nieco podobne, ako ked mas v zivote tolko penazi, kolko len chces. To su asi dve veci, po ktorych ludia najviac tuzia - problem je vsak v tom, ze ludia maju schopnost vyberat si presne tie veci, ktore im najviac skodia." Harry lezal na posteli a nebol schopny slova. Dumbledore si nieco pohmkaval a usmial sa do stropu. ,,Pan profesor?" ozval sa Harry. ,,Myslel som si, ze... ak ten kamen zmizol, Vol..., teda, Ved-Viete-Kto..." ,,Pokojne mu hovor Voldemort, Harry. Vzdy oznacuj veci ich pravymi menami. Ak mas strach z mena, mas strach aj z veci." ,,Ano, pane. Takze, Voldemort bude pravdepodobne hladat ine sposoby, ako sa vratit, vsak? Zrejme je este vzdy nazive." ,,Ano, Harry, mas pravdu. Stale je niekde tu, mozno sa prave rozhliada po dalsom tele, do ktoreho by sa nastahoval... kedze nie je celkom zivy, nemozno ho zabit. Nechal Quirrella zomriet - voci svojim privrzencom je rovnako nemilosrdny ako voci svojim nepriatelom. Tak ci onak, Harry, ty si sice len pozdrzal jeho navrat k moci, v buducnosti je rad na niekom inom, kto sa nebude bat pustit do zdanlivo vopred prehratej bitky - ak sa mu vzopru dalsi a dalsi, mozno sa uz nikdy nedostane k moci." - 230 - Harry prikyvol, no okamzite sa zarazil, pretoze ho pritom hrozne rozbolela hlava. Potom povedal: ,,Chcel som vas tiez poprosit, je tu este niekolko veci, o ktorych by som rad vedel pravdu..." ,,Pravda..." vzdychol si Dumbledore. ,,Pravda je nadherna a kruta zaroven, preto s nou treba narabat velmi opatrne. No nech je, ako chce, na tvoje otazky odpoviem - pokial nebudem mat naozaj vazny dovod tak neurobit - za co sa ti vopred ospravedlnujem. Rozhodne vsak nebudem klamat." ,,No, viete... Voldemort povedal, ze moju mamu zabil preto, lebo sa ma pokusala zachranit. Preco vsak Voldemortovi zalezalo na tom, aby zabil mna prveho?" Dumbledore si zhlboka vzdychol. ,,Zial, hned na prvu otazku, ktoru si mi polozil, ti nemozem odpovedat. Nie dnes. Nie teraz. Ale jedneho dna urcite... teraz ju radsej pust z hlavy, Harry. Ked budes starsi... viem, ze to nerad pocuvas... dozvies sa to, ked budes na to pripraveny." A Harry vedel, ze nema zmysel o tom diskutovat. ,,Ale preco sa ma nemohol Quirrell dotknut?" ,,Tvoja mama zomrela, aby ta zachranila. Ak existuje na svete nieco, comu Voldemort nerozumie, tak je to laska. Neuvedomil si, ze laska tvojej mamy dokaze byt taka mocna, ze zanechava znamenie... Nie je to jazva, ani nic viditelne... je to hlboka laska niekoho, kto uz sice nezije, no jeho cit nas bude navzdy chranit. Clovek je nim preniknuty. Quirrell, plny nenavisti, chamtivosti a tuzbe po moci sa o svoju dusu delil s Voldemortom, preto sa ta nemohol dotknut. Kazdy dotyk cloveka, poznaceneho niecim takym uzasnym, mu sposoboval muky." Dumbledora odrazu zaujal vtacik na okennom parapete a nechal Harrymu cas, aby si utrel uplakane oci do prikryvky. Ked znova mohol hovorit, spytal sa: ,,A neviditelny plast - neviete, kto mi ho poslal?" ,,Ach - tvoj otec si ho u mna schoval, tak som si myslel, ze sa ti mozno zide." Dumbledorovi zaziarili iskierky v ociach. ,,Prakticka vecicka... tvoj otec ho vyuzival najma na to, aby sa presmykol do kuchyne a ukradol tam nieco pod zub." ,,A este cosi..." ,,Tak spust." ,,Quirrell a Snape..." - 231 - ,,Profesor Snape, Harry..." ,,Ano, ten - Quirrell povedal, ze ma nenavidi, lebo nenavidel mojho otca. Je to pravda?" ,,No, ta nenavist bola u nich vzajomna. Asi ako v pripade teba a pana Malfoya. A potom tvoj otec urobil cosi, co mu Snape nikdy nevedel zabudnut." ,,Co?" ,,Zachranil mu zivot." ,,Coze?" ,,Veru tak..." povedal Dumbledore zasnene. ,,Zvlastne, ako ludia rozmyslaju, vsak? Profesor Snape sa nedokazal vyrovnat s tym, ze je dlznikom tvojho otca... Osobne si myslim, ze ta pocas celeho roka chranil zo vsetkych sil prave preto, lebo tym chcel splatit svoj stary dlh. Teraz moze opat v pokoji nenavidiet spomienku na tvojho otca." Harry sa pokusal pochopit to, no v hlave mu tak hucalo, ze s tym radsej prestal. ,,A este jedna vec, pane..." ,,Naozaj, len jedna?" ,,Ako to, ze sa kamen dostal zo zrkadla ku mne?" ,,Ach, som rad, ze sa ma pytas prave na toto. Bol to jeden z mojich lepsich napadov a medzi nami dvoma, to uz je co povedat. Kamen mudrcov najde iba ten, kto ho tuzi najst, no nechce ho pouzit, ti ostatni sa v zrkadle uvidia, ako vyrabaju zlato, alebo piju elixir zivota. Moj mozog obcas prekvapi aj mna sameho... Tak a teraz uz dost otazok. Navrhujem, aby si sa pustil do tychto dobrot. Ach! Fazulky kazdej chuti! Ked som bol mlady, zjedol som jednu, z ktorej som sa skoro pogrcal, a od tych cias som ich neokusil - ale jednu by som vari len mohol skusit, co povies?" Usmial sa a hodil si do ust zltohnedu fazulku. Prehltol ju a povedal: ,,Smola. Usny maz." Sestricka madam Pomfreyova bola mila pani, no velmi prisna. ,,Len pat minut," prosikal Harry. ,,V nijakom pripade." ,,Ale profesora Dumbledora ste pustili..." ,,Samozrejme, on je riaditel, to je nieco celkom ine. Potrebujes si odpocinut." - 232 - ,,Ale ved odpocivam, pozrite sa, vsak lezim. Pekne vas prosim, pani Pomfreyova..." ,,Dobre teda," povedala napokon, ,,ale len pat minut!" A priviedla Rona s Hermionou. ,,Harry!" Hermiona vyzerala, ze sa mu uz-uz vrhne okolo krku, no nastastie sa ovladla, lebo ta hlava ho naozaj bolela. ,,Ach, Harry, bali sme sa, ze zom..., teda Dumbledore sa bal, ze..." ,,Cela skola o tom hovori," povedal Ron. ,,Co sa tam dolu vlastne stalo?" Bol to jeden z tych okamihov, ked pravdivy pribeh predci aj tie najblaznivejsie vymysly. Harry im vsetko vyrozpraval: o Quirrellovi, o zrkadle, o kameni mudrcov, o Voldemortovi. Ron s Hermionou boli velmi dobri posluchaci. Na tych najnapinavejsich miestach vzdy hikali, a ked im Harry rozpraval, co mal Quirrell pod turbanom, Hermiona dokonca zvyskla. ,,Takze kamen je zniceny," povedal napokon Ron. ,,Flamel teda zomrie." ,,Aj ja som sa tomu cudoval, no Dumbledore si mysli, ze... ako to len povedal? - ,pre vyrovnanu mysel je smrt iba dalsim dobrodruzstvom'." ,,Vzdy som tvrdil, ze mu kvapka na karbid," povedal Ron, prekvapeny, ze jeho idol vravi take cudne veci. ,,A ako ste dopadli vy dvaja?" ,,No, stastne sme sa dostali von," povedala Hermiona. ,,Rona som musela kriesit - chvilu to trvalo - potom sme uhanali do sovej voliery poslat Dumbledorovi odkaz, no stretli sme sa s nim vo vstupnej hale - o vsetkom uz vedel - opytal sa len: ,Harry siel za nim, vsak?' a bezal na tretie poschodie." ,,Podla teba vedel, ze to urobis?" opytal sa Ron. ,,Poslal ti predsa ten otcov neviditelny plast..." ,,Teda!" rozohnila sa Hermiona, ,,Ak o tom vedel... to by hadam... to je vsak hrozne... mohlo byt pokojne po tebe." ,,Ale nie je," povedal Harry zamyslene. ,,Zvlastny clovek, ten Dumbledore. Asi mi chcel dat prilezitost. Nazdavam sa, ze vie o vsetkom, co sa tu deje. Podla mna dobre vedel, co zamyslame, no namiesto toho, aby nam v tom zabranil, naucil nas vsetko, co sa nam - 233 - mohlo zist. Nie nahodou ma nechal, aby som prisiel na to, ako funguje to zrkadlo. Zrejme bol presvedceny, ze iba ja mam pravo stretnut sa zoci-voci s Voldemortom, ked som ho uz raz..." ,,Tomu Dumbledorovi vazne kvapka na karbid," povedal Ron hrdo. ,,Pocuj, dufam, ze budes na zaverecny vecierok fit. Vsetky body ma, ako inak, Slizolin - posledny metlobalovy zapas si prespal a kedze si tam nebol, Bystrohlav nas totalne prevalcoval - ale jedlo bude urcite skvele." V tej chvili vtrhla dnu madam Pomfreyova. ,,Ste tu uz takmer patnast minut. VON!" prikazala razne. Harry tvrdo zaspal, a ked sa rano zobudil, citil sa uz ovela lepsie. ,,Chcel by som ist na ten vecierok," povedal pani Pomfreyovej, ktora mu prave upratovala na stoliku skatulky so sladkostami. ,,Mozem, vsak?" ,,Profesor Dumbledore mi kazal, aby som ta pustila," povedala posmesne, akoby chcela dat najavo, ze profesor Dumbledore si zrejme neuvedomuje, ake nebezpecenstva mozu na cloveka na takej oslave cihat. ,,A mas tu zase navstevu." ,,Fajn," potesil sa Harry. ,,A kto to je?" V tej chvili sa uz Hagrid pokusal prepchat cez dvere. A ako zvycajne, ked niekam prisiel, vyzeral taky obrovsky, az ste nadobudli pocit, ze by sem mal mat vstup zakazany. Posadil sa k Harrymu, pozrel sa nanho a z oci mu vyhrkli slzy. ,,Je - to - vsetko - moja - chyba!" vzlykal a dlanami si zakryval tvar. ,,Ja som tomu oplanovi povedal, ako sa dostane cez Chlpacika! Ja som mu to vykrakal! To bolo to jedine, co nevedel a ja som mu to povedal! Mohol ta zahubit! Vsetko kvoli draciemu vajcu! Uz nikdy nebudem pit! Mali by ma vyrazit a nechat do smrti zit s muklami!" ,,Hagrid!" okrikol ho Harry, ktory sa uz nemohol dlhsie pozerat, ako Hagrida zmaraju vycitky svedomia a zial a do brady mu stekaju potoky slz. ,,Aj tak by sa to nejako dozvedel. Keby si mu to nepovedal, urcite by si to zistil." ,,Mohlo byt po tebe!" rucal Hagrid. ,,A nehovor jeho meno!" ,,VOLDEMORT!" skrikol Harry z plnych pluc a Hagrida to tak sokovalo, ze razom prestal nariekat. ,,Stretol som sa s nim zoci-voci a budem mu vraviet Voldemort. No tak, Hagrid, nebud smutny, ka- 234 - men sme pred nim uchranili, uz neexistuje, nemoze ho zneuzit. Daj si cokoladovu zabku, mam ich tu celu kopu..." Hagrid si utrel chrbtom ruky nos a povedal: ,,Smaria, skoro som zabudol. Mam pre teba darcek." ,,Dufam, ze nie chlebicek s lasicim masom?" opytal sa Harry vystrasene a Hagrid sa konecne zasmial. ,,Coby. Dumbledore mi dal vcera volno, aby som to zariadil. A to ma mohol, namojdusu, aj vyrazit - skratka, toto som ti doniesol..." Vyzeralo to ako nejaka vzacna kniha v kozenom obale. Harry ju zvedavo otvoril. Boli v nej carodejnicke fotografie. Z kazdej strany sa nanho usmievala jeho mama a otec. ,,Poslal som sovy vsetkym, co chodili s vasimi do skoly a poprosil ich o fotky... vedel som, ze nemas ziadnu... pacia sa ti?" Harry od dojatia nevladal vobec hovorit a Hagrid to pochopil. Harry v ten vecer zisiel dolu na slavnostnu hostinu sam, nik mu nemusel pomahat. Trochu ho zdrzala madam Pomfreyova, ktora okolo neho obiehala ako druzica a naliehala, ze ho musi este raz prezriet, takze ked vosiel do Velkej siene, bola uz plna. Bola vyzdobena zeleno-striebornymi farbami Slizolinu, pretoze Slizolin po siedmy raz za sebou vyhral skolsky pohar. Na velkej stene za Profesorskym stolom visel obrovsky transparent so slizolinskym hadom. Ked vosiel Harry, nastalo hrobove ticho, vzapati vsak prepukla burliva vrava. Harry vklzol na stolicku medzi Rona a Hermionu pri chrabromilskom stole a pokusal sa nevsimat si skutocnost, ze vsetci stali a upierali zrak nanho. Este stastie, ze o malu chvilku vosiel Dumbledore. Vrava okamzite utichla. ,,Dalsi rok za nami," povedal Dumbledore radostne. ,,A skor ako sa pustime do vsetkych tych lahodok, dovolte, aby som vas unuval svojimi stareckymi recami. To bol ale rok, to vam poviem! Dufam, ze vase hlavicky su aspon o trochu plnsie, ako boli... mate cele leto na to, aby ste si ich do zaciatku noveho skolskeho roka zase peknekrasne vyprazdnili... A teraz je uz nacase, aby sme pristupili k odovzdavaniu skolskeho pohara. Bodove hodnotenie je nasledovne: na stvrtom mieste Chrabromil s tristodvanastimi bodmi; na tretom Biflomor s tristo- 235 - patdesiatimi dvoma; Bystrohlav ma styristodvadsatsest bodov a Slizolin styristosedemdesiatdva." Od slizolinskeho stola sa ozval nadseny potlesk a buracanie. Harry zazrel Draca Malfoya, ako bucha casou do stola. Bolo mu z toho pohladu nanic. ,,Ano, ano, vyborne, Slizolin," povedal Dumbledore. ,,Do uvahy vsak musime vziat aj udalosti poslednych dni." Vsetci v miestnosti stichli. Studentom Slizolinu zamrzol trochu usmev na tvari. ,,Hmm," odkaslal si Dumbledore. ,,Dodatocne musim rozdelit este niekolko bodov. Takze. Ano... Ako prvemu - panu Ronovi Weasleymu..." Ron ocervenel. Vyzeral ako redkovka, ktora dostala silny upal. ,,... za najlepsie odobraty sachovy turnaj na Rokforte za poslednych niekolko rokov udelujem Chrabromilu patdesiat bodov." Nadsenie Chrabromilu vystupilo takmer po zacarovany strop, zdalo sa, ze hviezdy nad ich hlavami sa zachveli. Bolo pocut, ako Percy vravi ostatnym prefektom: ,,To je moj brat, viete. Moj najmladsi brat. Dokazal si poradit s figurkami na obrovskej sachovnici profesorky McGonagallovej." Opat zavladlo ticho. ,,Po druhe - slecne Hermione Grangerovej... za to, ze zoci-voci plamenom zachovala chladnu hlavu, davam Chrabromilu patdesiat bodov." Hermiona si schovala tvar do dlani. Harry ju vazne upodozrieval, ze place. Ziaci pri chrabromilskom stole boli celi bez seba - ani sa nenazdali a mali o sto bodov viac. ,,Po tretie - panu Harrymu Potterovi..." Dumbledore sa na chvilu odmlcal. V miestnosti panovalo hrobove ticho. ,,... za pevne nervy a neuveritelnu odvahu, co preukazal, udelujem Charbromilu sestdesiat bodov." V sale prepukol ohlusujuci hurhaj. Ti, co dokazali z plnych pluc revat a zaroven i pocitat, vedeli, ze Chrabromil ma teraz styristosedmdesiatdva bodov - navlas rovnako ako Slizolin. O skolsky pohar sa teda delili. Preco len nedal Dumbledore Chrabromilu aspon o jeden bod viac? Dumbledore zdvihol ruku. Vrava opat utichla. - 236 - ,,Su rozne druhy odvahy," povedal Dumbledore a usmial sa. ,,Vzopriet sa nepriatelovi, to si vyzaduje velku davku statocnosti, no rovnako statocny musi byt ten, kto sa postavi svojim priatelom. Preto udelujem desat bodov Nevillovi Longbottomovi." Keby niekto v tej chvili stal pre dverami Velkej siene, asi by si myslel, ze tam prave vybuchla bomba, taky hrozny kraval sa ozyval od chrabromilskeho stola. Harry, Ron a Hermiona sa postavili a tlieskali, zatial co Neville, cely biely a v soku, zmizol pod kopou spoluziakov, ktori ho ostosest objimali. Doteraz sa mu nepodarilo ziskat pre Chrabromil ani jediny bod... Harry vyskal od radosti a pritom stuchol Rona do rebier a ukazal na Malfoya, ktory tam stal meravo ako socha a tvaril sa zhrozene, akoby ho niekto uriekol pomocou zaklinadla Absolutne znecitlivenie. ,,Co znamena," Dumbledore musel prekrikovat burlivy potlesk, lebo aj studenti Bystrohlavu a Biflomoru sa radovali z padu Slizolinu, ,,ze musime trochu zmenit vyzdobu." Tleskol. V okamihu sa zelene zavesy zmenili na sarlatovocervene a zo striebra bolo razom zlato; obrovsky slizolinsky had zmizol a jeho miesto zaujal mohutny chrabromilsky lev. Snape podaval ruku profesorke McGonagallovej a na tvari mal sileny usmev. Kutikom oka zachytil Harryho pohlad a ten hned pochopil, ze Snapove pocity voci nemu sa ani o chlp nezmenili. Harryho to vsak netrapilo. Mal pocit, ze na buduci rok sa vsetko vrati do normalnych kolaji, teda aspon natolko, nakolko je to na Rokforte mozne. Harry prave zazival svoj najkrajsi den v zivote, bol to uzasny pocit, lepsi ako vyhrat metlobal, dostat vianocne darceky, skolit horskeho trola... tento vecer si urcite navzdy zapamata. Harry takmer zabudol, ze sa maju vyhlasovat tiez vysledky skusok, no Dumbledore ich aj napriek tomu vyhlasil. Ake bolo ich prekvapenie, ked sa dozvedeli, ze dostali celkom dobre znamky. Hermiona, ako inak, mala najlepsie hodnotenie zo vsetkych prvakov. Neville presiel s odretymi usami, ale predsa, dobra znamka z herbologie sa vyrovnala s velmi slabou z elixirov. Dufali, ze Goyla, ktory bol rovnako tupy ako zakerny, vyhodia, no, zial, nestalo sa tak. Bola to hanba, ale ako povedal Ron, clovek nemoze mat v zivote vsetko. - 237 - A odrazu boli ich skrine prazdne a kufre plne, Nevillova ropucha sa nasla v kute na zachodoch; studenti dostali listocky s upozornenim, ze pocas prazdnin nesmu carovat (,,vzdy tajne dufam, ze nam to zabudnu dat," povedal Fred Weasley smutne); prisiel Hagrid, aby ich odviedol k flotile clnov, ktora ich dopravila na druhu stranu jazera; nastupili na rokfortsky expres; rozpravali sa a smiali a krajina vokol nich bola coraz zelensia a upravenejsia; ked uhanali popri muklovskych mesteckach, krmili sa fazulkami kazdej chuti; vyzliekli si carodejnicke habity, obliekli si bundy a kabaty; a dorazili na stanicu King's Cross na nastupiste devat a tri stvrte. Chvilu im trvalo, kym vsetci vystupili. Pri turnikete stal stary zosuvereny sprievodca, ktory ich pustal cez branku po dvoch alebo po troch, pretoze keby sa z murovanej steny vyvalili vsetci naraz, bolo by to muklom urcite cudne. ,,Musite k nam na par dni prist," povedal Ron, ,,obaja - poslem vam sovu." ,,Velka vdaka," povedal Harry, ,,este ze sa mam na co tesit." Studenti, smerujuci k brane, ktora viedla spat do sveta muklov, do nich strkali. Niektori na nich volali: ,,Ahoj, Harry!" ,,Maj sa, Potter!" ,,Stale slavny," uskrnul sa nanho Ron. Harry, Ron a Hermiona presli spolocne do stanicnej haly. ,,Aha, mami, pozri, tam je!" Bola to Ginny Weasleyova, Ronova mladsia sestra, no neukazovala na Rona. ,,Harry Potter!" zapistala. ,,Pozri sa, mami! Vidim ho..." ,,Bud tichsie, Ginny, a neukazuj prstom, nepatri sa to." Pani Weasleyova sa na nich usmiala. ,,Tak co, mali ste tazky rok?" spytala sa. ,,Dost," odvetil Harry. ,,Dakujem za fondan i za pulover, pani Weasleyova." ,,Ach, nemas za co, zlatko." ,,Tak co, ideme?" To bol stryko Vernon, ruzolici a fuzaty ako vzdy, skaredo zazeral na Harryho, ktory niesol v klietke sovu na zeleznicnej stanici plnej obycajnych, normalnych ludi. Za nim stala teta Petunia a Dudley, ktory sa roztriasol, len co Harryho zazrel. - 238 - ,,Vy ste urcite Harryho pribuzni!" zvolala pani Weasleyova. ,,Da sa to aj tak povedat," poznamenal stroho stryko Vernon. ,,Pohni sa, nemienim tu tvrdnut cely den." A odkracal. Harry si este vymenil par slov s Ronom a Hermionou. ,,Uvidime sa na jesen." ,,Dufam, ze budes mat... pekne prazdniny," povedala Hermiona a rozpacito pozerala za strykom Vernonom, uplne zhrozena, ako moze byt niekto taky neprijemny. ,,Aj ja dufam," povedal Harry a vsetkych prekvapilo, ze sa pritom usmieva. ,,Oni nevedia, ze doma nesmieme carovat. Toto leto zazijem s Dudleym kopec zabavy..." - 239 - ,,Vznikla nesmelo, krehko a je takmer uplne pravdiva," povedal Jakub Zatovic o svojej poviedke, ktoru porota 21.rocnika sutaze Poviedka 2017 vyhodnotila ako najlepsiu z viac ako 500 prihlasenych. Ponukame vam ju ako poviedku mesiaca este pred tym, ako vyjde tradicny zbornik. Sutaz vyhlasuje neunavny KK Bagala. ,,Uz vis, co jim tam posles?" Oci mala otvorene este iba dopoly. Po prebudeni vyzerala mladsie. Ako zajacik. ,,Este neviem, Terezka." ,,Muzes jim poslat nekterou z tech povidek, co uz mas napsany. Lidem se libily. Nebo muzes napsat uplne novou!" ,,Tie, co sa pacili ludom, sa pacili ludom, co ma poznaju. A preto, ze ma poznaju. Neviem, ci by sa pacili aj porote. Este si to musim premysliet." ,,Tak dobre," povedala a polozila si hlavu na moju hrud. Pocitil som pri srdci teplo z jej lic. Potom som jej, ako kazde rano, ovonal vlasy a znovu zavrel oci. Vstal som z postele a opatrne prekracoval modre IKEA tasky. Pes ma nasledoval. Dvihal nohy pomaly a premyslavo, akoby to bol clovek. ,,Co si das k snidani?" ozvalo sa zo spalne. Stal som v kuchyni. V dreze sme mali par spinavych tanierov, na kuchynskej linke dva pohare a dva hrnceky a na sporaku panvicu. ,,Vlocky," povedal som. ,,Ryzove anebo ovesne?" ,,Take, na ktore mas viac chut." Dal som psovi obojok na cierny krk a nakukol som do spalne. Poslali sme si s Terezou vzdusny bozk. ,,Idem vencit." Vonku pri mne pes kracal celkom obstojne, len parkrat odbehol, aby ocikal nizke sive muriky s plotmi, co ohranicuju predzahradky bytov v prazskych Nusliach. Dvere na terasky sa nad nami otvarali dokoran a spoza vonavej bielizne vykukovali ludske hlavicky. Plachty a periny na seba pritahovali pomale nedelne slnko. Z detskych zositov vyleteli vrabce a sadali si na zabradlia. Vsetko sa pomaly prebudzalo, len auta este spali. Pred obchodnym domom Bauhaus som psa uviazal o stojan na bicykle. Sice nebol nadseny, ale dvakrat neprotestoval. Napadlo mi, ze bicykel, ktory sa mi paci, stoji 700 eur, presne tolko, kolko stoji operacia predneho skrizeneho vazu v kolene, alebo presne tolko, kolko dlhujem banke na Slovensku. V stojane nebol ziadny bicykel, iba moj pes. Tereza mi na mobil poslala fotografiu klinca a polic v spajze. Kup, prosim te vetsi, nez tenhle. Tak, abychom s nima mohli pribit ty police. 50 nebo 60 kusu by melo stacit. V Bauhause v Prahe na Pankraci maju klince v regali cislo 29. Ak chcete klince alebo skrutky do dreva, kovove srauby alebo specialne kovove uchytky, najdete ich tiez v tomto regali. Ostatne regaly su vsak o dost zaujimavejsie. Su v nich napriklad pilky na drevo a na kov, bidety alebo slecny, nakupujuce so svojimi partnermi. Predovsetkym tie slecny su vyrazne pohyblive a takmer kazdy regal ich obsahuje niekolko. Pri pokladni som zaplatil, vzal si sacky s klincami a rozkladaci dreveny meter s napisom JAKUB. Odpojil som psa od stojana na bicykle a pobral sa naspat cez park Jezerka. V parku stretol moj pes nasledujucich kamaratov: australskeho ovciaka, staffordsirskeho teriera, stena louisianskeeho leopardieho psa a sest krizencov. Moj pes je tiez krizenec, jeho matku zachranili na hraniciach s Madarskom. Pri malych psoch vyzera ako obor a pri nemeckej doge ako trpaslik. Ked sa vsetci pozdravili, pokracovali sme domov. ,,Pripravila jsem ty ryzovy," privitala ma Tereza. Ryzove vlocky mam o trochu radsej, nez ovsene. ,,Sehnal jsi hrebiky?" ,,Byky, hrebiky, vsetko som zohnal!" Vysypal som pred Terezu sesttdesiat klincov. Zopar z nich si poprezerala v rukach a polozila spat na stol. ,,Kubicku, s timhle muzem zatlouct i rakev." Prilozila klinec k miestu, kde sa spajali dve dosky. Velky kus z neho pretrcal pod policu ,,Aspon budu police dobre drzat, ked tam dame vsetky nase lekvare. Klince budu trochu precnievat. Nevadi." Tereza si sadla oproti mne: ,,Kubicku. Pojdme si ted neco ujasnit, dobre? Kdyz se do neceho pustime, tak to delejme poradne. Ja jsem tak vychovana a verim, ze je to tak spravne. Ja vim, ze ty to tak neresis, ale ja nechci mit kuchyn, kde budou veci precnevat, vis?" Naklonila sa ku mne a dala mi pusu. Asi som sa tvaril ako pes, priviazany o stojan na bicykle. Po ranajkach som sa rozhodol navstivit Bauhaus este raz. ,,Nemusis tam jit. Tak to pribijem jindy." ,,Nie, pojdem tam, Terezka. Ale predtym ti este poskladam stol." Kym Tereza umyvala misky, rozlozil som na drevene parkety v obyvacke karton a nan biele dosky, z ktorych mal vzniknut maly pracovny stolik. Za nim bude Tereza cely rok pisat svoju diplomovu pracu o ceskom pohranici. ,,Je zo Srbska!" zakrical som na nu. ,,Kdo je ze Srbska?" ,,Tvoj stol! Navod je v srbcine!" ,,A budes ho umet poskladat?" ,,Prastary otec bol z Dubrovnika. Zvladnem to lavou zadnou!" Prisla ku mne do obyvacky a pridrziavala jednu z dosak. ,,Co delal tvuj pradeda?" ,,Bol obchodnik. Cestoval cez cele Chorvatsko a Srbsko, a potom hore na sever cez Madarsko. Nakoniec sa dostal do Bratislavy a tam uz aj zostal." ,,Co prodaval?" ,,Neviem. Nikdy som ho nevidel." ,,Mozna jses dobry obchodnik po nem." ,,To je mozne." Poprosil som Terezu, aby mi podala dalsiu dosku. ,,Jses si jistej, ze to delas spravne?" ,,Samozrejme. Teraz je to nakrivo, ale ked nakoniec zatlacime do stola z oboch stran, tak si tie dosky do seba sadnu. Pozeraj." Vzal som do ruky poslednu dosku, pozrel na svoje dielo a povedal som: ,,Kurva." ,,Co se deje?" ,,Ja som to cele poskladal naopak." Dosky sme museli rozobrat, ale na druhy pokus z nich uz vznikol stol. Preniesli sme ho do spalne do rohu k stene a Tereza si zan zasunula novu bielu stolicku. ,,Vypada, jako by tam byl odjakziva." Potom sme sa objali a dookola si sadali za ten maly biely zazrak. Pred obedom som sa do Bauhausu vybral po druhykrat. Mal som dobru naladu a vo vrecku papierik s presnymi rozmermi klincov. V hlave sa mi striedali myslienky o tom, ktoru z poviedok poslat do sutaze, s uvahami o vlastnej remeselnej dielni. Uvazoval som, ake remeslo ovladam: hru na klaviri tak na 30 %, basketbal asi na 85 %, lebo nemam kondiciu a 700 eur, cvicenie psov priblizne tak ako tu hru na klaviri. Po chvili som si zacal predstavovat, v akom remesle by som sa chcel stat majstrom. Prisiel som na to, ze by sa mi pacilo hrubymi dlanami vyhladzovat kamene, ale vtom som dostal od Terezy spravu. Kubicku, kup mi, prosim, tonic. S chininem. Odpisal som jej: Tonic s ginom? Chces si dat gin-tonic? Napisala: Ne, jenom tonic, obycejny. Napisal som: Mozeme ist vecer na gin-tonic, budem rad. Len som nevedel, ze ho mas rada. Tak ja si dam pivko. Odpisala: Ne, Kubicku, nechci jit na gin tonic. Chci te jen poprosit o normalni lahev tonicu. Ale je dulezite, aby obsahoval chinin. A tak som okrem klincov, uz spravnych, doniesol do nasho bytu aj litrovu flasku toniku. Kym Tereza zohrievala na panvici karbonatky a v hrnci varila zemiaky, nalial som nam do poharov tonik. Sadol som si za kuchynsky stol a chvilu ju sledoval. Pacilo sa mi, ako drzi v ruke varechu a stoji za sporakom. Okolo seba mala rozlozene zavaraninove pohare a plastove obedariky, ktore jeden po druhom umyvala, aby boli ako nove. Slnko z dvora jej svietilo na nahych stehnach. ,,Myslel som, ze chces, aby sme si vecer, ked to tu cele dokoncime, sli sadnut niekam von na gin-tonic." ,,Ne, ja nemam rada gin-tonic," zasmiala sa. ,,Ale ven bychom mohli jit. Jenom si myslim, ze to vsechno uplne nestihnem. Alespon ne tak, jak si predstavujem. Jeste nas ceka to tmeleni sten v obyvaku a pak ty police ve spajzce." ,,A naco si teda chcela ten gintonik?" ,,Chtela jsem ho, protoze obsahuje chinin. A ten ti muze rychleji privolat periodu. Chtela bych ji dostat ted, ne pristi vikend v Chorvatsku. Tak proto jsem ti psala." ,,Tak to si mala povedat a zobral by som aspon dva litre. Alebo rovno cele balenie." ,,Na to nepotrebujes cely baleni. Staci ti sklenka nebo dve." ,,Tak si este daj chinin," povedal som a podstrcil pred nu pohar s tonikom. Usmiala sa, vypila cely pohar a odgrgla si ako novorodenec. ,,Zkusme nejdriv zatlouct ty police," navrhla Tereza, ked som doumyval riad. Vzala do ruky kladivo a zacala zatlkat. Klinec prerazal drevo velmi lenivo, ale tak nahlas, ze sa z toho otriasal cely byt a zrejme aj cele Nusle. Stal som vedla nej a pozoroval, ako sa klinec milimeter po milimetri straca v starej drevenej doske. ,,Kolko ich potrebujeme zatlct?" ,,Vypocitala jsem to na petapadesat." ,,To nemozeme, Terezka. Znicime nedelu vsetkym obyvatelom tejto stvrte." ,,Ja bych to jeste zkusila." ,,Ale ved tu ziju male deti. A psy. Ved aj nas pes je tu." ,,A co s tim chces delat?" ,,Zavolam nejakeho kamarata, nech nam to pride navrtat." ,,Tak jeste aspon jednu radu." Len co Tereza udrela klinec po hlavicke, odniekial sa ozval nekompromisny zensky hlas: HEJ, PAT A MAT, MUZETE PRESTAT S TIM HLUKEM, PROBOHA?! Bol to hlas ludu, hlas ulice. Obsadil kazdu jednu molekulu vzduchu v Nusliach. Pozreli sme sa s Terezou na seba. Usmiala sa a tresla kladivom do klinca tak, az nadskocila. Zavreli sme balkon a dali si vanilkovy roztehlik z listkoveho cesta. ,,Uz jsi nekdy delal s tmelem?" ,,Ked som mal asi desat." ,,To jsem nevedela! S tatkou?" ,,Nie, na vytvarnej vychove. Robili sme srdiecko z gitu." ,,No jo. Dobre," povedala Tereza a podala mi do ruk cervene vedierko s tmelom. Do sklenenej misky napustila vodu a vzala si hruby stetec. ,,Pojd, ja ti to ukazu." Postavili sme sa pred stenu v obyvacke a divali sa na diery, ktore tam zostali po povodnych majiteloch. Celkom ako v galerii. ,,Ja ti ty diry navlhcim a ty tam pak naneses tmel tou spachtli." ,,To je ako sex," povedal som, lebo to bolo ako sex. ,,Kubicku, soustred se, prosim." Prvych par dier mi nevyslo podla predstav, lebo tmel som nakydal vsade okolo, len nie do diery. Na stene tak vzniklo niekolko novych bielych ostrovcekov, ktore tam predtym neboli. ,,Zkus se trefit tmelem do diry. Potom tu spachtli otri a zarovnej tmel, aby nevycnival ze steny. Tak. Vidis, ze ti to jde!" Tmeleovanie ma zacalo velmi bavit. Pri osmej diere som bol rychly a presny ako profesional. ,,Toto je super praca, Terezka!" ,,Myslela jsem si, ze se ti to bude libit. Mozna by te bavilo i sochareni." ,,Ano, tym som si uplne isty. Vytvarat sochy by ma bavilo rovnako ako malovat, kreslit a pisat poviedky. Vsetko, vdaka comu mozem v danej chvili vyjadrit, co citim, ma uplne naplna. Ako tmel dieru. Ako dieru tmel." ,,Si muj umelec." Vzdy, ked to povedala, som tomu veril. ,,Ty si umelec," povedal som jej. ,,Jakypak jsem ja umelec?" ,,Si umelec zivota. Zijes, nepozastavujes sa nad hlupostami, pokracujes v ziti ako kombajn v poli. Knihy sa pisu o takych ludoch, ako si ty, nie ako som ja. Ja som nanajvys epizodna postava, ty si hlavny hrdina." ,,Jsem rada, kdyz o mne tak hezky mluvis." ,,Ked si kupime gauc, lahnes si nan ako muza a ja ta nakreslim. Uhlikom." ,,Hele, cvrcek!" Naklonila hlavu nad misku s vodou, ktoru sme pouzivali pri tmeleovani. V zafarbenej vode sa objavil zeleny cvrcek s dlhymi tykadlami a maval nozickami, akoby sa nam zdravil. Rychlo sme sa presunuli na balkon a vyliali ho von. ,,Miluju ty zvuky, co cvrcci v noci delaj." ,,Ja tiez. Vedia to, tak nas jeden z nich prisiel pozdravit." Terezu som vecer poslal na prechadzku so psom. Bola uz unavena a este ju cakalo vyberanie oblecenia z IKEA tasiek a ukladanie do skrin. Pes bol tiez unaveny, sledoval nas len zozaciatku, popoludni si lahol na studenu podlahu do kuchyne a zmuril ocami. Vedel som, ze teply vecerny vzduch ich rozveseli a ze sa budu prechadzat dlho, lebo Tereza este potrebovala nieco z lekarne a ta je az v obchodnom centre pri Pankrackom parku. V spalni som sa pustil do realizacie svojho tajneho planu - zacal som ukladat vsetko jej oblecenie do skrin podla farieb. Uvedomil som si pri tom, aka je Tereza malicka. Vsetky tie kusy odevu by mi boli tak od krku po hrudnik a nohavice by som natiahol najviac po lytka. Obcas sme zvykli srandovat; sklonil som sa k nej a sledoval svet z urovne jej oci. Vzdy sa predo mnou stratili, ale aj objavili nove veci. Potom som ju zodvihol tak, aby mala tvar v rovnakej vyske ako ja. ,,Kubicku, to je zvlastni," povedala mi na to zakazdym. Medzi jej tricka som ulozil aj niekolko svojich, lebo vzdy, ked sa niecomu cuduje, rad sa na nu pozeram. Vratili sa prave vtedy, ked som olivovym olejom polieval zapecene bagety. ,,Tak co, uz jsi se rozhodl?" ,,O com?" ,,O povidce, prece!" Pocul som, ako sype granule Taste of the Wild s diviacim masom do plechovej misky na chodbe. ,,Asi poslem tu o psoch. Pod na balkon, dame si veceru." ,,Co dobryho mame?" ozvalo sa zo zachoda. ,,Francuzsku bagetu, spanielsku salamu, cesku rukolu a slovenske maslo. Vsetko v jednom. A k tomu talianske vino." Vyniesol som veceru na balkon. Cvrcky cvrlikali. Posadili sme sa oproti sebe na stare drevene stolicky s platennymi vyplnami a strngli sme si s vinom. Pes si lahol medzi nas. ,,Tak co bude s tou povidkou?" ,,Asi poslem tu o psoch. Nemusis sa tvarit tak vazne, nie je to ta najdolezitejsia vec na svete." ,,Tu, kde pises o tom, jak se lidi podobaji na svy psy?" ,,Nie. Tu, kde opisujem, ako predo mna kamaratov pes priniesol v tlame male prasiatko." ,,Ten masakr." ,,Nie je to masaker. Ale neviem, ci s nou zvitazim. Pamatas si ju este?" ,,Pamatuji si ji. Bylo mi te lito, kdyz jsem ji cetla. S tvymi povidkami je to porad to samy. Jsou hezky, ale smutny." ,,Su uprimne. To je najdolezitejsie. Nic nie je dolezitejsie ako uprimnost. Radsej zla, ale uprimna literatura, ako dobre spisovatelstvo." Bageta zachrumala v jej ustach. Pes zodvihol hlavu. ,,Nikto nepochopil, preco som v poslednej casti tej poviedky pisal o dokumente britskej narodnej televizie, kde vysvetlovali, ze Jezis bol buddhisticky mnich, ktory neumrel na krizi, ale vratil sa spat do Kasmiru a tam zil az do svojich osemdesiatich rokov. Vsetci, co to citali, mi povedali, super, tak ma vyzerat moderna poviedka, ale toho Jezisa si tam netrafil. Mam tu poviedku rad, vyrval som ju hlboko zo svojho vnutra, ale mozno az z takej hlbky, ze je jasna len pre mna." ,,Netrap se tim, Kubicku. Urcite v pravy cas zjistis, co jim tam poslat. K narozeninam jsi mi pral rozvijeni intuice, tak ja ti ted preji, abys vyuzil tu svou." Tereza sa sla osprchovat a ja som zatial umyl riad a prichystal postel na spanie. Potom som sa osprchoval ja a na utieranie som pouzil ten isty uterak, co ona. Myslel som pri tom na toho cvrcka, co nam prisiel pomoct s tmelenim, a na to, ze o cvrckoch neviem nic. Som si vsak isty, ze by som jedneho vedel nakreslit. Zhasli sme svetlo. Tereza si na mna lahla presne tak, ako sme sa rano prebudili. ,,Dekuji ti za dnesni den." ,,Ja ti dakujem za trpezlivost." ,,Rekneme si, co jsme dnes delaly poprve? Tak jako vzdy?" ,,Samozrejme. Dnes som prvykrat v zivote tmelil." ,,Ja jsem dnes prvy krat vypustila cvrcka na svobodu." ,,To je pekne." Zavrel som oci a hned som zaspal. ,,Kubicku?" ,,Hm." ,,Chinin uz nepotrebuju." ,,Hm. Mas periodu?" ,,Ne. Perioda neprijde. Jeste poradne dlouho. Zitra pujdu k doktorovi, abych zjistila, jak dlouho." Nahlas som sa rozosmial. Od radosti a do sveta. Pobozkal som Terezu na celo, potom na usta, potom zase na celo a potom na celu tvar. Stale som sa pri tom smial. ,,Tak uz vis, jak to udelas s tou povidkou?" Tiez sa smiala. ,,Asi im poslem tu o psoch." Kym platforme osobnych pocitacov x86 trval a trva uplny prechod na 64-bitovu platformu mnoho rokov, tiez pomerne rozdrobena platforma mobilneho operacneho systemu Android to zrealizuje vdaka aktualne avizovanemu kroku Google vyrazne rychlejsie. Google totiz cez svoj obchod Google Play, samozrejme najdolezitejsi obchod pre vyvojarov aplikacii pre Android, zatlaci na vyvojarov ohladne podpory 64-bitovych platforiem. Mobilne zariadenia postavene dominantne na ARM procesoroch boli donedavna 32-bitove. ARM oznamila 64-bitovu platformu len v roku 2011, prvy 64-bitovy procesor a to od Apple prisiel len pred piatimi rokmi a 64-bitove procesory sa sirsie presadzuju v Android smartfonoch az v niekolkych poslednych rokoch. Sucasne 64-bitove ARM procesory podporuju aj beh 32-bitoveho kodu, do buducnosti sa podla Google ale ocakavaju CPU podporujuce uz iba 64-bitovy kod. Preto chce Google evidentne dosiahnut maximalnu podporu 64-bitovych platforiem aplikaciami. Kod Android aplikacii pisany v Jave alebo Kotline kompilovany do bajtkodu nie je zavisly na platforme a automaticky tak podporuje aj 64-bitove platformy, explicitnu podporu 64-bitovych platforiem musi mat ale nativny kod pouzivany niektorymi aplikaciami. Od 1. augusta tohto roku tak bude Google Play v pripade aplikacii s nativnym kodom akceptovat len nove aplikacie ale tiez aktualizacie pre existujuce aplikacie, ktore maju popri 32-bitovom nativnom kode aj 64-bitovy. Nasledne o dva roky od 1. augusta 2021 prestane Play ponukat na 64-bitovych zariadeniach instalaciu aj starsich aplikacii, ktore su len 32-bitove. Pravidla maju niekolko vynimiek. Netykaju sa platforiem Wear OS a Android TV, ktore zatial nepodporuju 64 bitov. Zaroven sa netykaju aplikacii, ktore su distribuovane len pre nizsie verzie Androidu ako Android 9. Okrem toho povinnost 64-bitoveho kodu od tohto augusta sa netyka hier s enginom Unity 5.6 alebo starsim, ked Unity zacalo podporovat 64-bitove platformy len nedavno. Druhy termin 1. august 2021 ale plati aj pre tieto aplikacie, odkedy jednak pre ne nebudu akceptovane aktualizacie a zaroven nebudu ponukane na 64-bitovych platformach. Zmeny sa v principe zatial priamo nedotknu 32-bitovych zariadeni, na ktorych sa budu ponukat aplikacie len s 32-bitovym kodom aj po auguste 2021. Vsetky aplikacie a aktualizacie budu ale evidentne pochadzat podla tychto podmienok spred 1. augusta 2019, po ktorom uz len 32-bitove aplikacie a aktualizacie vyvojari nebudu moct pridavat. Nie, nestacim: mam jedny ruky len, i tie sa chveju uz, je tazke im i lahke pero; jedny mam len oci, i tie uz sliepnaju, sta kahancek doharajuci v nasich chalupkach, bo blikotal az do neskornej noci; a jednu hlavu mam len, zaviatu uz veku snezenim tiez, i tu vsak mi zavrat pojala, suc vyplaseny ja skromny, tichy z tone utulku na vrchol svetlych poct... A moje srdce je rozkvasene, moja dusa je v chlp roztrasena... I jak mohol bych sa zdelit s kazdym cele, ktory sa mi dozicil vsetok srdcom, dusou, jak...? Nuz, odpustite, zlati priaznivci, dobrodincovia moji velkodusni, blahorecnici, stastia heroldi a poklonnici s uctou, slavou -- vsetko surodi bratia z matky Slavie! -- ach, odpustite laskave mi, ked vam jednotlive nezatukam v okno, jak priletely zdala holubok, bych kazdemu z vas podal snietocku zakvitlej vdakou duse... O, nech som vzdy este ten co prv, tak mlady, silny: step na ohrade v jari obleku -- tu sposobil bych jesen pred casom, sa sprudka zachvel vlastnym pohnutim a vsetky, vsetky otriasol bych listy, ich tokom vetrov pustil v siry svet, ze kazdemu by, moji lubimci, vam listok zletel v lono: popisany hustucko-husto vdaky crtami, stulkany uctou, laskou horucou pouzardely vsetok!... Dneska takto, ach: -- ak vidite hockde u cesty strom holy, tot som ja -- strom, tyciaci merave vetvy prosto do nebies, skad prosi jaro: tot, hej, moje ruky tiez, ony, z toho zdroja prosiace zas na vas vsetkych dobrot zlatu zen... O, rosteze ju, roste, nebesa! A nebies gazda, ty, o, Hospodine, pozehnaj splna mojmu narodu, kde coho sa mu nedostava dnes (preds' vidis sam: je osarpany strom); pozehnaj Slavianstvu, co potrebuje, by vykonalo slavne poslanie na clovecenstva prospech; pozehnaj na zemi vsetkym ludom dobrej vole! Sem skopirujte cast textu, kde sa vam zda, ze je chyba a napiste, o aku chybu podla vas ide. Uvedte svoj e-mail, aby sme mohli reagovat na vas podnet. Nie, nestacim: mam jedny ruky len, i tie sa chveju uz, je tazke im i lahke pero; jedny mam len oci, i tie uz sliepnaju, sta kahancek doharajuci v nasich chalupkach, bo blikotal az do neskornej noci; a jednu hlavu mam len, zaviatu uz veku snezenim tiez, i tu vsak mi zavrat pojala, suc vyplaseny ja skromny, tichy z tone utulku na vrchol svetlych poct... A moje srdce je rozkvasene, moja dusa je v chlp roztrasena... I jak mohol bych sa zdelit s kazdym cele, ktory sa mi dozicil vsetok srdcom, dusou, jak...? Nuz, odpustite, zlati priaznivci, dobrodincovia moji velkodusni, blahorecnici, stastia heroldi a poklonnici s uctou, slavou -- vsetko surodi bratia z matky Slavie! -- ach, odpustite laskave mi, ked vam jednotlive nezatukam v okno, jak priletely zdala holubok, bych kazdemu z vas podal snietocku zakvitlej vdakou duse... O, nech som vzdy este ten co prv, tak mlady, silny: step na ohrade v jari obleku -- tu sposobil bych jesen pred casom, sa sprudka zachvel vlastnym pohnutim a vsetky, vsetky otriasol bych listy, ich tokom vetrov pustil v siry svet, ze kazdemu by, moji lubimci, vam listok zletel v lono: popisany hustucko-husto vdaky crtami, stulkany uctou, laskou horucou pouzardely vsetok!... Dneska takto, ach: -- ak vidite hockde u cesty strom holy, tot som ja -- strom, tyciaci merave vetvy prosto do nebies, skad prosi jaro: tot, hej, moje ruky tiez, ony, z toho zdroja prosiace zas na vas vsetkych dobrot zlatu zen... O, rosteze ju, roste, nebesa! A nebies gazda, ty, o, Hospodine, pozehnaj splna mojmu narodu, kde coho sa mu nedostava dnes (preds' vidis sam: je osarpany strom); pozehnaj Slavianstvu, co potrebuje, by vykonalo slavne poslanie na clovecenstva prospech; pozehnaj na zemi vsetkym ludom dobrej vole! Ked slnko zajde skonom a noc temne kridla hviezd oky posiate v sir rozstrie ponad zem: jak vcely do ula hned kazdy zaujem sa vracia z pola cinov v ukryt svojho bydla. Do seba vstupi clovek, snaty s motovidla, kde ako Ixion sa svijal tam a sem, do seba vojde zas, otrasuc satny lem, v sien, ktoru vyzdobily vidin malovidla. Tu doma je, kam vlastne dla poslania patri, z put smyslov unikol jak vtaca nastrahe, a zije plnym zitim pre seba a v sebe. Len ked strast zemsku vrhol do vecernej vatry, len vtedy octne sa zas clovek na drahe, po nejz, i kym tu hlivie, zajst moz' na cas v nebe. Pred beloskvucim stanom Abrahama vo stinu paliem meska Sara sama. Na zvazok prutia sviezej sykomory sa mrivo schylila, sta bez opory ked reva sklesne. V pletenic noc tmavu, co spod podviky umkli striebrohlavu jej na lono, uz chumel fukla snazna. Na cele cesta rokov kriznokrazna, a popod nu tam v sivom podobrvi co zbudlo, drobne leda ohna mrvy, i tie len tlu, jak slnko mava zvycaj, ked huste hmly mu lahli na oblicaj. Hrud, co sa kedys' plnym kvetom chvela, jak letiaceho sata archanjela, tiez oplasla naplytko, k nepoznaniu; a davny vecer, ziar co schvatil rannu z lic jej a na rtoch zmazal nadych krasy -- Nu, dostihli a ssarpali ju casy. Tam sedi nemo, ticho, nepohnute, na kline ruky krcom jakby skute, a zemou riasa sukne... Precarena jak v balvan solny, druha Lota zena. Van zdvihol sa, lem siatra prehybuje a v stitoch s kruzky hra, vsak ona cuje ho sotva. Paliem vzlietnul do koruny, tych lupne striasa, ako harfa zuni, i jak prez okraj smyccom trie sa, reze, po tvari jej vse novsie tienov mreze sa zmihocu, vzpla svetla pasik tenky, list o list splieska jako na bubienky; lez ani toto nema vnady pre nu: jej zmysly zasli, nenie k prebudeniu. Co viac i slnko spoza paliem vznika: prv dva-tri luce, jakby z cedacika, jej frskne v tvar, co mladym zvlhla chladom, za nimi jarku krst, az vodopadom ju osustne jas nebies celkovity; no ona dlane k tvari neprichyti, ba odrazit tu riavu svetla vrelu ni zavoja kraj nepritiahne k celu. A predsa mrtva nenie. Oko ziera, ac nemrkne. Kol ust kys' pohyb sera, skub srkavy, snad neznameho slova zvest, slova, ktore tajne v dusi chova. Na cele takze vrasok zarez mnohy: cajs' myslienok tam tazke viaznu nohy. I celust casom hne sa potrasave, jak ked kto polknut chce a nenie vstave. - V dial hladi, a nac? Stlpy vidiet piesku; vsak nezasypu Abrahama stezku, nie velbludov a oviec bujne stada; vie on, kde aka cihala by zrada, on orla okom strazi, kam sa pohne, navokol obetne mu svietia ohne, hol pastiersku on ako berlu nosi po zirnych poliach, plnych travy, rosy po samy Hebron! Tam az pastiev viecha. Ci nema kraloslub Abimelecha, ze v kraji tomto nebude mat straty, nie ublizenia? Pohostinstva svaty to iste slub! I pohan ctit ho zvykol. Kral s nim: tak co moz' spupny vojak Fikol!? Kral s nim; prec teda uzkost, starost trudnu, ved prisahal, ze pastvu da i studnu! V dial hladi -- nac, kam a tak neustale, jak keby pozor jej bol primrel k skale, alebo v zdobu pre nebesky oval tkal neznu priadzu svetla, cital, snoval, pricom ni mzik, chlp inac na snovale, a na nebi hnev, hrimajuca poval...? Ci prilipol snad k cudu zeme, neba? No nikde, len v nej jej zrak hladat treba! Ta zvrateny je iste, i zvon usi: na vrenie citov hladi, slucha v dusi. Doposial vsetko bez zaloby niesla. Tok casov hrnul, chytala sa vesla preds' neunavne vecer ci na rane; tu trhnul prud: i zas sa vymklo z dlane, a vlny vzrastli, zmnozili sa roky a pohanenim tlcu v clna boky. Doposial vsetko bez ponosy niesla. Tok casov huci, ale dnes uz vesla viac nelapa; uz sama by ho vrhla, a nielen veslo, i cln vo vir strhla: i tak len prazdny zivot, co v nom zbude -- Sen mladuchy a nadej davno v prude. Jak v dusi vrie, zrak na to sa jej dival: na priliv vecny, vzrastajuci prival. Jak inac tam v tom mracnom prehlboku! Nie ako v casov vecne rovnom toku, tie tecu; odtial vsak nic neodteklo, nic posavad, i plni sa co peklo, prud na prud: odval, lenze priam i navrat, kyp neskonaly, um az jima zavrat. Zo vsetkych srdca rias to susti, strieka, tu zialov, tam zas bolov ohnorieka; kol duse potok az sedmorokruhy, jak hadia obruc: zufalosti stuhy. Len za naprstok z tejto velerieky, a dostaci tym umarat sa veky -- Dnes avsak z utrob hrknul rucaj novy, co ziadne neda vziat sa na okovy. Ten z huzvy umkne, ba v nom ona zblci, nic neutlmi, nik ho neumlci; jak zltospinavy kvet znahla skvitol, zvil v perej sa z tych najkalnejsich citov... Ten musi k svetlu, co sa kolvek zrobi: kvet nenavisti, speneny cit zloby! Na tohto trysku, hnevnych prudov boji, hla, pasla oci, zdajuc sa byt v koji; jak zdviha sa v zlab -- jazyk, tlamou ziva a hrozi: na to diva sa a diva. Odrazu sebou trhla na sedadle, jak ustknuta. Rty zatriasli sa zvadle, v tvar mihnul mrak a klby povystali u sinych skrani, zuby zdrkotali, na cele mrast a v ociach ziskrilo sa, libacky cepca prchnuca jak rosa sa zaleskli... No cela chvie ni trst sa, a jak by bola chcela svojho srdca sa zadrzat, nan obe ruky vtiskla... Van zahvizdal -- ci asnad ona vyskla, co zmija ssipla, zaskukla ni vatra? Jak povydute koberce tam siatra, vtom vzdmuli sa jej stare, vetche nadra, az vydychla, sta tazkej po robote, v rec spalenych zrn, prehorkeho jadra: ,,O, velky Boze! Mocny Zebaote, co oddychujes, vraj, len pri sobote od prace, inac vozdy konas diela tu osobne, tam skrze archanjela!... Ty -- viem o tom, nuz nerec: pletky stvaram -- cos' vo faklu sa rozzal a tak z Charan, z Ur Chaldejskych vyvabils' Abrahama (pust horela mi mdlyma pod nohama) a vodil si nas, ani neviem kade, cez roviny, zas vrchy v dlhom rade, nas sikoval si, ani neviem k comu, za akym cielom, v priepast ci v skrys domu, jak bludarov (luc slnca co sip derie sa v plece utle): najprv k plani Mereh bez konca, pustej, v prasnom, dusnom tichu, a ked sme tuze presli bez oddychu (co tebe? tys' jak oblak lahko letel), zasmadli, hladni, tu zas k hore Betel si popchnul nas, hnal (vetvu ulomila som cedrovu, no malo zaclonila), jak horko-tazko slo to tam v svah vrcha, moj velblud vystal skoro -- kruta mrcha -- a muselo byt predsa, bo my v putach. (O, ja bych naspat tisic na perutiach...!) Ty, cos' i stadial po prestavke malej jak vtacence nas zohnal, strkal dalej po cestach neznamych (bo koho vypta sa putnik tu?), az pozde do Egypta sme dobiedili (krasa mojho cela mi medzitym na zuzol zhavranela); Ty, ktory i tam dielo s nami kona, mna vytrhols' z ruk smilnych faraona, ked jak kvet vankom triasla som sa pred nim a on uz hltal zrakom preserednym... (Nu, vdacne priznam, ze to tvoje zdary: lez preddavkom cis' nevzal na oltari ovela viacej, pocnuc od uklony po dym az k tebe siahajuci, vonny?) Ty, co si potom cestou krivolakou nas spiatky vratil, nizkych znad oblakov nam sepcuc v ucho: Ako, kam a kade?... Az Kanaanu sme dosli ku zahrade, kde riekols': Vstupte, aj, zem zaslubena! I vkrocili sme, brdli po kolena jak ruta travou, samosiatym zbozim... (Tys' zvolal: Neboj, tychtam nerozmnozim viac ani o mak! Podryjem ich detvy vzrast, abys' ty kde rozkladat mal vetvy!...) Svit nevidany sfarbil kazde lice (lez nevzplali ti za to obetnice?), pod nohy stlal sa kvet co calun zivy a olej vonny striekal od olivy, ba vsetko kynulo jak pri vitani, ze zastat prislo nam a rozbit stany, i posluchli sme, z tych cias sme tu, kde sme. (Mas chvalu nasu; kazdy ma, co vezme...) Ty, ktory na tom stal si z vsetkej sily, by sme sa s Lotom navzdy rozlucili (jak plakali sme ja a Lota zena! az podnes citim bolest rozlucenia), a kym Lot musel zutekat pred sirou, nas nechals' v pokoji a dlanou sirou zakryvas odprvu (co pravda, pravda) -- co, prilezitost jaknahle sa zavda, bars nepytame, cinis cuda, divy pri zbozi, statku od vlny ci hrivy, co iny zemstan v rokoch sotva prijme, nam marnotratne vrhnes v okamihu: -- Jak? -- S tym uz koniec? Uzavieras knihu?! Ci dost dat to, oc ani neprosime!? Jak pustou zvukot spiezoveho zvonca, tak skoro mal by rozsah tvoj dojst konca? Nuz, dalej, hlbsie, vyssie, kde ti sila!? Ci berla sa ti v sprave rozlomila?... Ver' skoro vystals', skoro! Stulils' dlane -- Bo kde je ono zvlastne pozehnanie, za ktore vsetko dame, ba i zitie!? No, kde je, ukaz! Vari niekde skryte? Snad v stane spi a potom ked sa zbudi, jak ovoc odvisne tu na tej hrudi? Ci s otcom je a pomaha past statky?... Nuz, kde mi je, kde, povedz, poklad matky, bych popasla si pohlad hladny na nom, som pookriala v jeho svite rannom, kde?... Rozvijem siat rance, stulky priesad... lez nikde nic vo vsetkych devatdesiat, o, Jehovo!... Sla mladost podaromne! Sam Abraham sa kedys' kochal vo mne: Si krasna, zeno! riekol uzardeny; nemyslel, ze to zdanie, sum a peny. Kmen vinny ujal sa i skoro spucil; vsak na haluzkach iba listie tucil, len listie, ktore najblizsi van schyti, a po pyche je, je po zivobyti... O, Jehovo! Ba tresces, velmi, velmi! Zac? Teda povedz, ziadam, povedz, zdel mi! No nemas co, ja nicim nezvinila -- Tak kde je tvoja moc a tvoja sila!?... Jak ufala som, dufala som v teba; visela takmer na znameniach neba tym duse okom, v tuzbach uplakana, vzdych za vzdychom jak riecky do Jordana, a verila, hej, hlbsie nez tam vody, verila tvrdsie, jak skalene schody k oltarom, zdala, kym sa nezotmilo a volala vzdy: Silo, Silo, Silo! Svoj prapor nenesu tak Filistinski, jak nadeje chvoj ja... az po detinsky! Preds' nebo tvoje tuho zasklepene; ja odniesla zial, posmech, ponizenie. Po nociach sprvu sladkych, potom zialnych, o, kolko raz v tych vysach hviezdopalnych som hladala ta skarkou v siatra stite! Tu hviezda pada rovno, kolmo, hbite -- od teba snad zvest: vse mi huplo v pamat; lez zapat i to muselo ma sklamat. Fik sladky skvitol, ha, to moj plod sladky!... Na reve, len vid, tucne hrozien riadky, to moje nadra biele! Ovoc zvazi snet stromu -- i tu na srdci tom tazi! Ja blahova!... Lez povedz teraz Ty mi: mam zlato, striebro, skvosty -- co mam s nimi? Na ruky cie, v cie usi sa to vmiesti, ked dcery niet, niet prava do nevesty? Kto krdle, stada zajme, zhrnie-zvinie, co rozliezli sa sirej po pastvine? Ked muz a pan moj zmdlie od rokov palu, kto poda hol, sman znesie ku zapalu? Kto sluzobnictvo, ktora ruka zdolna na uzde zdrzi, rozbuj sebevolna ked zvladne nim? I zas ho v odpor spriaha, rozpali vasnou, ked bit treba vraha? Kto odmeni? Kto v temnom stari vodcom?... Kto vsetko zdedi? Pripoji kto k otcom!?... Tam palma ta tak mlada, a co kvetu! Tu vek: kvet nebol, ni ovocia niet tu. Abraham kedys' k broskve kolik vsadil, ta vyschla; a kol? K podivu sa zmladil. Podvecer idu statky, kazde s mladym, ba niekde dve, vse vidim, na ne hladim -- Na trave bzuk, zalm vzduchom, v lese svitor... len v dusi Sary zmatok, citov mitor! Len ju den cely vida samosamu; no vecer prituli sa k Abrahamu co k stlpu, avsak ruky razom zvisli pri pomysleni, co as' pan jej mysli? O, dumaj, dumaj! Zo srdca ti zicim: ved skutocnost, ved Sara, vsetko -- nicim! Si zbozny, svaty, tedy nekln Sare. O, otec tvoj, ten striebrovlasy Tare, ak krdlom hviezd bol v ziti otoceny! Ba Kainove stastne rodia zeny, ac so znakom aj neblahym na cele... Hach, Jehovo! Viem, priem sa s tebou smele, brud, hnev a zlost dnes moje slova rodi; lez zdroj tys' vysusil, i kde vziat vody?... O, strestals', a ja predsa nezvinila; i beries zivot, a ja nedozila materskych slasti, v dcere nie, nie v synu! Nuz dakovat zac tebe, Hospodinu!? I vezmi, zaber... moj ret skoro nemy; ked vezmes, vezmi cele! Nic na zemi nenechaj po mne! Schabla ziadost moja: tu zakrucam, vem, vsetko do zavoja, sperk ruk, i nausnice, drahokamy, zien stastnych zdoby, pre mna salby, mamy... Strz odev! -- Tys' ju dal -- a vysklb vlasy! -- Skrz teba ssediveli, tvoje casy -- Zhrn kosti tieto! Neviazu ich svaly -- tiez tvoje roky, co ich ohlodali! -- Spal nadra, srdce rozkal, zachyt oci! Tvoj anjel -- zdrz ho! -- darmo ku mne kroci: bo slubils' neraz, ale nenaplnis; uz marne: ci sa skvies, ci v chmarach vlnis; vem duse strapy! Dovol, nech uz zamre: moj pan at schova v hrob ma proti Mamre, on nech ma schova, trapny obraz zeny, a smrti anjel nech mi kridlom tieni naveky... zivot cervmi rozprteny, tam spociniem, pust! Pust..." A v zloby vatru dazd sustnul slz. Tu skokmo spoza siatru pribehol Izmael. Hlas jeho zvonny sa rozzvucal. Jak kvietok na jabloni, tak rozkosny on synak, jare dieta; sta kvapky rosne, ocka jeho svieta. Po nivach behal, hodne sparil sticu; vcul radost ma, bo chytil prepelicu. ,,Hla, co som lapil --" zjasal, hupnuc k Sare. ,,Sedela v hniezde, mala vajec v pare, tie zmliazdil som, vid takto --" zaryl zive do drnu patkou -- ,,Hi! Chod, decko dive! Zla vsetec, hmyz... Boh skara ta tu hnedky, kucery tvoje hrstou chvatne vsetky -- Pust takoj vtacka!" ,,Nepustim!" a cuvnul. ,,Nepustis, zbojce!? Este nevyruvnul si sa mi z ruk. Hej, pockaj!" ,,Daj mi pruty, cos' prisadla. Su moje..." ,,Nebud kruty! To mrzko, zlostne. Cierny umor zleti na neposlusne, rozpustile deti --" ,,Ujd odtial, daj mi -- urobim si klietku! Daj pruty moje, viazanicu vsetku, daj, ujd! Dnu pantky dam a valovcistek, ,podspodok' recie, zamacajuc pystek... Ujd, ujdze!..." podskocil si od radosti. ,,No, chlapce, nemrz, nezen k prchlivosti! Id, skadials prislo. (Och! I toto hada mi jako kamen na dno duse pada, je samy priek, sam Magog jeho divot; a ja mu priala sama vznik a zivot!...) Id, zahruz sa!" ,,Ej, ba mi ujdes veru! Ujd skoro, prec! Uz cakam dva-tri-meru... Priam budem kricat! Inde sad, tu jesto, hla, suchy pen, tam razdie -- tvoje miesto. No, uchyl, ustup!" Nozkami vtom zdupal. ,,Nu, bodajs' takto celym zitim stupal po zravom uhli, trnoch, siroplamu, a bodaj!" ,,Rusaj! Poviem Abrahamu, hej, poviem jemu -- otcovi, hej, poviem..." a prsty spukal. ,,(Ci mu este zhoviem?) -- To nie tvoj otec! Oj, nie, Izmaelku! A ci ma rad? Dam odev, na kosielku jak lalia, dam fig ti: sladkost sladku -- rad ma, co matku?" prudko napruzena cakala odvet -- ,,Ja mam inu matku!..." I zosrkla v stred srdca zarazena. ,,Kde? Koho? Neplet... (Len cuj, jaster, zaba!...) Ja tvoja mat. Pod na klin..." ,,Stara baba si ty! Ty uz len rance huzvat, zberat -- Ujd, hybaj! Mrchava si, nuz ta nerad! Tam mlada mat, uz ide od studnice, ver' ta ti da, rus!" ,,(-- Ulom vretenice! No pockaj, cudzinca! Ja dobre streziem -- Ziv, Jehovo, kym vred ten nevyrezem!) Pod sem hned a hned! Zronit ta a skazit -- Ty budes krivit usta, jazyk plazit, he, cerve, chruste?!" Siahla i ho chytla; lez umknul jej co plz, vtom avsak kmitla i prepelka v svet volny z jeho ruciek. Hned krik a plac. I bezal ako brucek, frnkajuc, rovno k matke svojej v strety a zdaleka uz zaluje... Nu, deti! O jeden trn viac v bolnej dusi Sary. I dosla Agar. Ako mladnik z jari uz pokrocilej, kvietim obopaty, tak zjavila sa. Jasnomodre saty jak vlna morska, stielava hmla v podzim jej splyvaju od drieku k noham bosym, kym prez pln hrude plast vla preveseny co perut plamenna. Plet tvare meni sta hodvabu sa lunenie, plam v skrytu -- je brnava, a preds' z polosvitu; na skvosty oci riasne mihalnice tak spadaju jak trava do studnice; ust pruz ni ruza vznata do plapola -- a v usiach kruzky ziaria z karneola. Jej cely zjav je vychodu jak snenie, jak povetrohry car a vykuzlenie, jak v pusti oaza, jak zora v stepi, trst Nilu hybka, porast palmy lepy... -- Zlozila z hlavy krcah vody slanej pocernou pravicou, vlas noci vranej vtom rozkridlil sa siro po jej pleciach, az zvinul sa zas, valom prez zivotok ku nadram zbehol, jak by dvojsty potok, a ukloniac sa, riekla: ,,V mnohych veciach ty pani, tu som tvojho dla rozkazu po praci. Pramen este hlivi, zmuli -- (A Izmael sa tesno ku nej tuli, otiera sa, by nanho pamatala, by jeho narku, krivde pravo dala...) Co dalej robit? Rozkaz --" Sara zrazu i spurno: ,,Kazem, prisne rozkazujem, a vymluvy nech ziadnej nepocujem: pat prutov vezmes, osmyknes ich spola, sem zamocis na chvilku do rosola a potom spleties -- tam, hla, breza biela -- i vysibes mi nimi Izmaela! Bol nezbedcom, tu ruhal sa mi spatne. Ja pozor dam, jak ruka tvoja zatne. Viem, videla som, zes' ho pohladila... (V to Izmael: ,,Nie pravda! Vyhresila --") Uvidim, v sluzbe jak ti stvrdli dlane. (A Izmael: ,,O, mati! Vsak nie, sa' nie...?") Je zlosyn, chrobak podly, besne stena -- Tak stan sa!" Agar padla na kolena, jak kvet ked sparnom omdlie na uboci, a bohaty zdroj trysknul z tmavych oci i perlou steka tvare prez obliny -- ,,O, pani! Milost tvojej otrokyni! Zhas hnevu ziar! A zapal pablesk priazne, bych prosit mohla bez strachu a bazne; bo chvely list ked vetrom plava, vanie, jak moze predniest, co v nom nacrtane?..." Zas rosu striasli vicok rozmariny. ,,Hej, milost, pani, svojej otrokyni!... Izmael krv je moja, verim, vinna; vsak pomni, kebys' ty tiez mala syna --!? A potom, co je tebe? Ty si pani, tys' knazna mocna na daleke strany! Mas vsetkeho dost: v stane, na pastvine, klas zdaleka ti zrnom zuni, kynie; mas zlato, striebro, perly, drahokamy, co srdce tesi len, co oko mami; mas, co by ani netusila tucha: vo damaskove obliekas sa rucha a obkladas co hviezda jasu kvietim, mas skvosty, musle, vonne drevo setim... Ba sama kralovna tu tejto krajiny ti vdacna! Jej zrak je ti blahoprajny, dar slala ti -- mas tazke saty z neho -- z hodvabu, cervca trikrat farbeneho; tys' doma, stastna, ista bez pomylu... Ja? -- Ach, ja nizka, slaba, v sluzbe. Nilu od pobrezia sem vetrom zavanuta, len tvoja milost, ze nenosim puta... Az ostarnem: on podprie, on da rady, len on ak niekdy domov doprevadi, on -- Izmael, moj poklad ojednely Moj dych i pokrm, radost, zivot cely... O, pani! Dakujem za lasku vsetku; lez stresci sama, abo odpust -- dietku! Ked vzrastie, tvoj len pastier bude, veru, i ucti ta..." A Sara kusla v peru. Nic neodvetiac, vstala, mrskla okom po klaciacej a pysnym, strmym krokom do stanu vosla, jak by vichor stupal -- Stan striasol sa a dlho este hupal. A Agar vstala tiez, jak obraz muky sa vztycila, a vezmuc decka ruky do svojich, celu lasku, aka zvrela jej v dusi -- v usta vdychla Izmaela. * Nad krajnou Gerar noc co havran cierna rozstrela perute. Ni ako cverna, nechytla farby, belost zrnka v truse, niet svetielka na celom noci kuse, a medzi Kades a Sur tak sa zdala jak posmurna tvrdz, s hustou chvojou brala. No od Hebrona, kade zo zapace: stiad oblak tiahne najcernejsej tlace, zurivy farbiar vichor mnie ho, zmyka a roztaca ku kolu od kolika, od plota k plotu, ci od hory k hore... Hnev hromadi sa nebies na komore. Stan Abrahamov v nemom stoji tichu. V nom pokoj zda sa, klud, jak vo kalichu po hodoch hlucnych. No tis preds' len neni dnu; cos' tam sumi, ako zbytok peny, snad bublinka sa usadzuje z vina, mok strovili, co neslo: pena -- vina... -- Spi vsetko v tuhom, scerstvujucom spanku. Abraham prave vcul na druhu stranku sa zobracal, vzdych vznesuc hor' i vo sne, a snuje dial sny zdrave, blahonosne. On dobre cinil prez den, nebol otcim ku celiadke: i sladky moz' mat spocin; zavracal statky -- v sparnu ani v hute -- nuz zasluzil si teraz oddychnutie; a kym sa trudil o pozemsku drobat, nezabol ani na nebesku obet, tu oltar postavil, tam pastvinami zertvoval prvot, kuril kadidlami -- spi tedy, moz' snit, nie jak hriechu rabi, lez ako pastier dobry, bozsky Nabi. Tak pokojne, tak sviezo vydychuje, jak zdroj ked zblnka z makkej zemnej sluje. Len Sara bdeje. Noci polovicka uz cajsi prec, no na jej padle vicka sen nezletel. Dost oci trie a stlaca: noc neda sna, len v lunach jak sa staca jej pred ocima, ktore nelze prepast: hned vrchom vzdmu sa, hned zas hupnu v priepast... Co nespi? Preco? Co siet snenia lomi? Vsak vyvrhala dnes hen na priedomi z tej duse vsetko, co ju zralo, pilo! Ci vsetko spat sa do nej navratilo? Ten zanet, zaha, ostne, horka strava? Je chora vari? Zbolela ju hlava? Tam zvija sa, sta s niecim v borbe, v prieku, jak vretenica vatry na upeku. Stan osrknul, i zhrali kruzky, krutky. Do stitov jeho vietor trkol prudky i zmizol, zhvizdnuc jakby na pistale. Vtom dunenie, jak v tazkom cosi vale, sta prival vody, ale kdesi v zemi. A okamih zas tichy, tupy, nemy. Stan znova sa schvel, ten raz avsak prudsie. I zabrnel jak tetiva by kuse po vystrele. Navokol nastal tleskot; snad palmovych to listov desny pleskot; a zapat dus jak kopyt criedy koni, hurt, surdujuce staby skalin hrony, zmes vysku-kvilby bez ladu a skladu a vsetkeho rut v kotal vodopadu... Zas okamzenie trapne, umorene, co prenika az srdca po korene. Stan strnul po tretie i zvahal v kyvu. Otriasol strapci divy co or hrivu, tak zlupkali na povlak stienok plachy, jak rukou obra nametane hrachy. Zvrzdali spony, hacky, huzvy, lana i sskripali jak nad koristou kana; vo sokorcoch, tam, kde sa krizia, poja, vsak ceslo, jakby hroty v styku boja; kol siatra jak ked bykov zhon sa ruje... ...a Sara nespi, ona vsetko cuje. Vtom hvizd a ryk, zun, chrastot -- vsetko zrazu, jak zboje pochod v putach, na retazu; hluk valecny, cveng, svihot, rehot, stekot, druzg, sta ked hora hrnie, klesa v prekot, splacht mora, huk: jak keby celad vztekla sa razom bola vyrutila z pekla a besnymi kol stanu hnala skoky, kym krovom tazke Baala viaznu kroky... Jak na rieke cln, s prevratom kym setri, stan tak sa zmieta: strkaju nim vetry sem-tam, a jeden-druhy uz ho zhyba, uz zbera, zdvihne, len zvaz odmotura; ba zda sa, az zem ze sa pod nim hyba, ci nebo nan sa suje?... A tu -- bura. Prez plachty siatra dozriet na oblaku, jak zaziha sa rudy plapol maku, prv iskra -- potom dve -- priam dojde na tri -- a skvitol uz! A z neho zapat vatry sa chytili na kazdom sveta uhle a zdudnelo vo velkej noci truhle... No Sara nespi. -- Ako by aj spala? A orkanu moc pachat zapocala. Kriz na kriz vokol zaslukli sa strely na uzly, i hned z nich zas rozleteli: cez priadzu tmy jak mzikom prudko, hbite sa rozbreskli ich dlhe, rude nite, ku vlaknu vlaknom do osnovy pramien -- i vznal sa svet co v jednej fakli plamen! Kriz na kriz plam a sledom tazke hromy: to buri-zuri, hne-tne, chromi-lomi, tu-tam to strblot, jak by niekto pisal (stan vzopal sa a vratko zakolisal), to skvrk a tresk, hrm, sykot, revot, skubot, a do stanu jak tisic supov dubot, sta leva zrev, ked k vrazde dviha labu, v to lejaka sust, chrlot z velezlabu... A kym tak buri, jak by tieto reci do usi Sary zneli: ,,-- Kto mna predci, kto v moci, v sile? Zoznaj!... Nielen v svitu sa javim ja co hladky luc, lez i tu vo mracnej noci, neospaly, byvam, a nielen lasky pablesk, ale skryvam v tmy zahyboch i britky palos hnevu... Ja trepotat cul predtym jednu plevu. I prisiel som, jak vidis, nahly, prisny; moj uder drti, hrozba plasi i sny... Kto drzo vzprel sa tomu, co mne vola? Kto? Kde? - Jak? Saro, zeno! Tys' to bola!?..." Kriz na kriz plam a tazke zapat hromy; to bori-mori, hne-tne, chromi-lomi a siri-viri sa a vlni-plni, a co sa vali, trojake su vlny: blesk, hrom a sustot; palia, hlusia, nicia -- Na siatri jak by vecny slahot bica, jak sputnana i zdurana on labut... Zas jak by hlas: ,,-- Nie: odpust, premin, zabud... dnes prosby take zamietam, zle osti, smet v zivlov vir -- Som prchky, bez lutosti! Ja Zebaot, ja Adonai, Jehova! Hned trestom stihnem ruhavosti slova..." Kriz na kriz plam a tazke zapat hromy: to susti-plusti, hne-tne, chromi-lomi bez ustania, svet jak by konal, zmaral... Ha! co to? Sta by driapal! Sta by paral! A teraz hrozny pad! Ke v praci bidla? -- To rozcesnuta palma na zem skydla. Tu Sare srdce jak zvon prudko zbilo, i zastonala: Eloim, Silo, Silo... Kriz na kriz plam a tazke zapat hromy: to huci-ruci, hne-tne, chromi-lomi a buni-duni... Medzitym sta hlasy: ,,Nu, srdce rvat, hrud sapat, sklbat vlasy, oc neprosilas': vsetko zhubit... tu som! Jak? Trnies hustym noci pod obrusom? Ja tu: bych kosti vmetal do plamena, i do stvrteho mstil sa pokolenia! Kde pycha, vzpura?... Sip moj uz sa vrti! Tu Malachvomes! Ja sam -- anjel smrti!" Kriz na kriz -- blkot -- svist a skrekla vrava, sta do vody ked ruda pada zhava, i zaryv stiepajuci... Prejagatno zas: i v tom stane runo, plst a platno jak v jednom ohni! Tu-tam spriha-ziha, trk, napor kys': a rozvazuje, dviha! Hach, stazen prasknul! Bubnom treskla koza!... A Sara strelmo hlavu zdvihla z loza. ,,Spis, Abrahame!? Hach -- och, kara bozia! Spis? Nespi -- vstan!", tak ledva zakoktala, jak byl sa trasuc, skrahnuc ani skala. ,,Spis? Nespi!" upie, lka... ,,I co sa deje!?" vtom Abraham sa ozval strmo zo sna. ,,O, cuj len! Nebo blesk a strely seje. Tak davno trpnem, tvar az znojom rosna. Vid, pocuj! Lejak ako druzdi v strope! Mne zda sa, pan moj, sme zas pri potope, sme zas... o, beda! Beda zeme rabu! Bo kde nam, ktorho utiect do korabu? Tys' nie Noach, ten milec --" ,,Ticho, zeno! Pochvaleny bud jeho hnev, jak meno! On hromzi, ale nie na svojho sluhu, ni nevytopi -- Na zmier rozstrel duhu! -- Mier s tebou!" ,,Hach, slys!" ,,Neublizi svojim; bud bezpecna a spi..." ,,Ach, ja sa bojim, dnes lakam sa, vcul zasnem, hyniem v dusi -- O, pobdi, prosim ta!" ,,Ci tak sa slusi na Saru, manzelku tak Abrahama!? Ci jeho pavaz viac ti nenie znama? Snad nebol dosial obrannym nam stitom i na nebi sa neskvel hviezdovitom? Rec: neprial-li nam statku v hojnej miere a pohostinne nezotvaral dvere? Ci nerozsiril pastvu, stan i celad, sa nezaviazal v laske s nami zdielat? Slub nedal-li k tej zemi na prvenstvo? Nie: jeho rec je ziadne pochlebenstvo, lez istota! Je pravda neskonala! Abraham veri tvrdsie, nez je skala, pevnejsie dufa nad dubove hory a dakuje a prosi a sa kori! Jak? Sara nenie Abrahama zena? No, rozvaz, zard sa!... Budes spokojena! Ked svietil milym slncom svojim podnes, vcul niet ti slov: bur zazen, odvrat, odnes, o, Boze!? -- Co? Tys' snad sa nemodlila!? Strach bez viery..." ,,Nie -- ale prehresila; to na mna hnev! Ja vytku vrhla mnohu, ja ruhala sa, zlorecila Bohu dnes -- vcera, vsetkych zbavila sa opor; o, obetuj; o, zavrazd! Sem vtop topor! Hej, ja... Ha! Pomoc! Mec mi v srdce boda! Blesk slepi zrak, hrom kala sluch a voda..." I na loze spat sklesla krcovite. Abraham ale hupnul z loza hbite. Vzal drevcia, svieten rozzal parohaty. Priam vo sviatocne obliekol sa saty, vo cierny talar, abaned spal k drieku i talet prihodil, a bez prereku jedneho slovka, len noz ku pomoci jak zachytiv v hrst, do burlivej noci vystupil zo stanu, v nomz hrozou Sara vzdy este jata mdleje, stydne, zmara. I chvilku len, as' kym par raz sa blyslo a prasklo, co mech zodmulo a stislo, dlel Abraham von v desnom noci vreni: a obet za hriech spadla; na kameni oltarnom krv uz strieka tepla, vrela, a k pusti duni cupot Hazazela... -- Dnu Sara prebera sa tisko z mdloby, no nevie, kde je, nevie, co sa robi. Pred strmacanym siatrom Abrahama vtom ohen vzblkol. Zivla noci tlama, lez nepolkla ho; noz vsak pohodeny sa zajagal i cvengnul. Jakby steny tmy stoja kol: kym stred nich ohen plaje a prska, noti, hudie, tanci, hraje, hned uhne sa, zas vzopne, klesne, vzleti, strepocuc plamy, jak vtak kridly v sieti. Je vichra hrou, noc klenbou zvsad mu cloni, a lejak sporou slzou don sa roni: preds' nehasne, v nom odpor je i sila, je vonnou zertvou, obet roztomila. Ba precudesne! Zazraky a divy! Z tych zivlov kazdy silni ho a zivi, hned rozduchnu, hned zrosia, plamom skruzia, ze rozvija sa staby rajska ruza. Dym vysokym sa stlpom kruti, toci, jak Abelov... I Sara vzniesla oci v tej chvili, z dusnej vymiatla sa mdloby; i zda sa, klud jej vchadza do utroby -- Abraham vsak, jak zastal u ohniska, i ustrnul tam sochou zo soliska. Na bledom, strmom jeho oblicaju odlesky vatry poletavo hraju. Zrak k nebu uprel. Ze cos' prosi, ziada: dovodi chvevom dlha seda brada, a dokazuje upor jeho oka, ze tuzba jeho rujna, prehlboka. Jak Benoni -- syn bolu, laska k skrotu; ac nezhresil sam, vety selichotu odrieka, vzpina k prikrym tronu skalam: Adonai, Eloim!... Salam, salam, salam!... -- Dnu vstala Sara: zena pokorena, i kajanim v prach padla na kolena. Dym vysokym sa stlpom vrta, vinie; blesk redne, tisi vichor, oblac hynie -- Dym stlpom este vyssim v mrak sa hniezdi. I preboril ho. -- Zaleskli sa hviezdy a otvorom v kruh vykypela slava, z jej venca kovom zazunela vrava: ,,Zhrn pahreb, zober a uschovaj sebe! Pocitaj zrnka. Tolko, ba viac k tebe mam lasky kropaji, moj zbozny synu! Modlitba tvoja dosla k Hospodinu vo vonnej obeti. Tys' zmohol skalu, hla, laskou makne tvojho od zapalu. Ba podnetom len vyraz tvojej tvare, jas duse v nej, ze svojho hnevu chmare som zbeliet kazal i -- odpustam Sare!... Hlad: rozvinam sat z hviezd ti ponad tema! No este viac ja tvoje zmnozim sema, viac, nezli piesku na morskom je brehu, viac, nez jest kvapak v burnom mora behu!... Ta zem, kde teraz dlies a rozbils' stany, je tvojou dedicne! Ty vrahov brany ovladas radom vsetky: v rum sa zboria a nad nimi ty tronit budes zhora! Ja v zmluvu vstupil s tebou. Prv nez v roku prezvlastna radost svitne v tvojom oku, za hosta prijmes k sebe Hospodina: bo zena tvoja porodi ti -- syna... Tak rozlozim tvoj strom a vztycim v nebe, tak zveladim ta, pozehnat chcem tebe..." Vtom plamen zhasnul, Abraham vsak zobral prach krbu v podolok a v stan sa pobral. Ked vkrocil, Sare riekol zradostnene: ,,Aj, odpustene, vsetko odpustene! Boh zlutoval sa, milost pustil z neba, i slubil: mladnik ze mi vzpuci -- z teba! Ci cujes? Ratolest!... Nuz na jazyku at tvojom nikdy viac hriech nema vzniku! Nech dusa tvoja pod nebesy chodi vzdy, najcistejsie zrkadlo co vody, by, ked Boh zrak vse zemskym posle krajom, tam uzrel sa hned s celym oblicajom! I stes sa; pomsta jeho pominula a milost skvie sa v hviezdach..." ,,O, ja cula som u dvier stanu vsetko! On sa zmieril, bur mysle mojej v mily vlnot sceril!... O, kto vystihne jeho lasky zriela, kto dobrotu, kto mudrost jeho cela!? Kto vsemoc jeho premerat je vstave? Kto siahnut, jak on, v srdce usedave a spod skaliska vyvazit ho bolu i vysinut hor' blaha ku vrcholu...!? Aj, dysem, klacim, klonim sa a verim a ducha tuzby ovazujem perim -- Kto s nim smie vchadzat v sud? Kto!? -- Smietka v mori! -- Hoj, vdaka mu i slava! Zhucte, hory! Stan, ozvi sa! Ty, muz moj, tiez tam -- tu ja..." A oba razom skrikli: ,,Aleluja!..." -- Bur ocula i Agar. Rychlo vstala a k modlitbe sa jasnou sviecou vznala. A vrelymi ked odriekla ju slovy: tu s oka bdenim, so starostou cela nad spiaceho sa prihla Izmaela a nad nim zvisla jak strom olivovy... ,,Vzdychas, mati? Nie, nebanuj... Vid, aky chrobak zlaty!" ,,To vcielka, synku. Neplas, ta med nosi --" ,,Vies, matko, co? Mne na um prislo cosi. O, ja bych bol rad -- vies, cim? -- vcielkou, veru! Frnk, uletel bych, tekal na ker z keru, z kvietata na kvet, zbieral, cuclal, chvatil, i podvecer len ku tebe sa vratil: a vtedy -- vies? -- sem v tvoje sadol usta! Ta nachoval..." A jak by smutna, pusta viac nebola put -- ostre slnka strely dak' otupeli, sprchali sta biely kys' paper na nich: po zastavke malej, zbodreni, cerstvo zaberali dalej -- ,,-- Nies' lacny, strecku moj?" ho, tuknuc v pliecko, upomla na chlieb. ,,Utrapene decko! tak malos' jedlo, malo; ved vcas rano... No, budes, synak, vsak hej?" ,,Nuz daj, ano, lez kusticek len, kulilincek maly, bo hladny nie som. Jak sa rozprplali tu mravce, hlad! Jak bezia, ktory prvy..." Vtom prihnul sa a trusil chleba mrvy. Zas pohli. -- Slnko hodne navysoko sa vypalo uz, plava staby oko, jak oko zhave v jasnej nebies bani. Poriedku i krik, nema tonky ani -- I travka uz len zvadla kde-tu kynie; chodnicek zmizol v strku, vo krusine -- ,,-- Neustals' este, syn moj? Tvrde schody --" ,,Nie, mamicko. -- Len prosim trosku vody; i sadkam si: len trocha skropit, zvlazit..." I vyhladala skrovnu, sprahlu pazit. Dzban polozila. K Izmaelu sadla, a ked mu tvarka pod jej satou schladla, nadobu totu v obe dlane vzala: tak synkovi ju k ustam pridrzala. ,,Len nie moc, dieta," riekla, ,,nie moc --" ,,Vari," zoblizkal pery, ,,skodi?" ,,Kvari, bari..." ,,Hla, mati, mne zas lahko! Pac len --," skocil. ,,Hop! -- Aka skoda (vtom sa pootocil), ze palicu som zabol -- vies, tu kvaku, co otec mi dal..." Bzikol ku bodliaku rozsochatemu, vsak i cuvnul zapat. ,,Juj, co tam lezie? Okal -- jazyk klany -- chvostiskom perie..." ,,Ujd" ,,Priam. Kriela z blany... Len kamen v okal mu! Hned musi skapat, hned!..." ,,Hybaj, chlapce! Bez..." ,,...Vsak tu niet vlkov? Ni tych sa nebojim. Tak bych ho stlkol, tak!..." zbalil piastku. ,,Uzrela bys' divy: jak Izmael je silny, odvazlivy! Oj, neboj..." Trpko usmechla sa: ,,Dieta..." A sli - A cim dial, temer do umdletia, do zadusenia otazieva sparno. Ziar neba ziha; chladok hladat marno, i krovie zmizlo. Vetrik nezaveje. A dialava sa dlzi, jasom chveje. Cos' tmi sa sice na obzore, zmraka: hor obrys?... Kto zna? Snad len salba daka -- Az v nohy pecie -- hustnu hrachy potu; ci spocinu, ci idu: jedno to tu -- I trebars spesia: niet, niet cesty skonu. Uboha Agar! Ona ku Hebronu smer bola vzala. Okolica znama jej z tych cias, ako celad Abrahama tam pasala. I tesilo ju, bystre ze synak stupa. Myslela, nez vystre noc perute, ba prv u ciela budu, kde oddychnu si u dobreho ludu, u pasakov bar biednych, pohostinnych, den-dva... a po dnoch zotavenia pri nich zas v put... Bo cula i to v onom kraju, ze z Egypta ta kupci prichadzaju po celych hufoch casto na trzobu; i mienila: snad v taku trafi dobu -- I akonahle k odchodu ti vstanu, bez okolkov sa vmiesa v karavanu, im rozpovie: O, neodpudte kruto! Som rodacka, len sluzila som tuto, a teraz domov chcem tiez, domov k Nilu, nuz dovolte zajst s vami vo vlast milu! Nie, neziadam sa vase na velbludy, ja peso zmozem snadno cesty trudy, zo stravy neujmem vam pranicoho, ac suchy chlieb a voda -- dost mi toho; o jedno prosim predsa, nie je vela: az znavie, odneste mi Izmaela... Ten obraz v dusi stale sa jej zraci -- i bola rada, Izmael ze staci tak spore chodzou. Bar aj kde-tu zmeska, nic zato: tym len zlahcie put mu tazka, ni nepobada, len ked skrsnu v meste, a potom -- deti, sant, hra... ich to stastie! -- nech chyta lelky: nic to za chvil trosky, zakazdym lepsie potom popchne nozky. Nestacil, ovsem, neskor, jak by nacim, jej ziaducim: zvlast onym za bodlacim jak pozostali razom uz i kriacky, niet prutka ulomit kde -- ziadnej hracky -- len rozcapena step kol, nudna, hola, a taha sa a taha ani smola -- ,,Kde haje, vtacky, vcielky...?" scudoval sa. ,,Len dockaj..." riekla. Cakal: nedockal sa. Zomrzlel, vidiac slub sa nesplnievat: vystavat zacal, odlievat i zmdlievat; a pod upekom dolahla nan znava. ,,Joj, nozky speju," zupel, ,,blci hlava!..." Tu ona hned tien zrobi, vrchnu nad nim rozkridliac satu siatrom staby riadnym, znoj postiera mu, praje odpocinku, ho laskajuc: ,,Tak okrej, zlaty synku..." Tam nakrmi ho, inde ponapoji; i zas v krok nutka vse, i on sa boji. Bo napriek strastiam doterajsej pute je nezvratna v tom: dobre zaciarnute, to smer je pravy!... veri sira zena. (A ono: stezka davno pomylena; hen v daleku, tam zmatnom na rozcesti: tam od pravej uz zabocila cesty.) Trufala: hej, tie mracna, smuh voj hrda, to hebronske su pastvy, grune, brda!... Cos' tam sa kudli -- a teraz i jatri: pastieri najskor rozlozili vatry -- ba zda sa, cut aj zvuky zanesene, zun sistronu var', pistal hlaholenie... I pred sebou to znama, vab ten z diale, bar lavnejsie vzdy, uhanali stale. No zdupnela az, zazruc slnce v sklone -- ta sama dial: ni chyru o Hebrone. I slnko zaslo vposled. -- Obrovity jak vtak by, peruti par duhovity v let rozpav, v zenit siahajuce brka, z tej strany jas dna, z onej vsak uz mrka: tak v hlbku huplo zo zemskeho zrubu; noc leviatanom rozzevila hubu, spolykla zbytky svetla, rybky zlate, a vzduchu morom plavla cepernate: strek z nozdier znacil nebom presinetym jej brod co hviezdy... Chlapcu drahne predtym, jak viedla si ho, padat zacli vicka. Nechutne tupkal. Zlkal vse: ,,Tros-trosicka len sadnut... Potrp..." Nie div: putovanim od rana zmoril sa, bol ukonanym. Konecne naskrz nechala ho vlada; v klin sklesol jej. -- I bola temer rada, pri zapade dna jak spal si uz sladko na tvrdom lozku; aspon: kedy, matko, dojdeme, kedy?... prestane sa pytat a ona zavadzat ho -- Hviezdy kmitat vzdy hustejsie sa vzali na stemnelej oblohe sirej; zato v stepi celej tma, hrozna tis -- az Agar strpla. Vzopal vtom Izmael sa, bluzniac. Ulozila ho vsak hned znov, mu popraviac... A chvila za chvilou trapna: i jak velky opal na vychode sa zaskvel mesiac plny! Prebleskol strelmo nocnych mrakot vlny ni svizky delfin; k stvore, v tvari muku, co sedela tam, podlozenu ruku pod hlavou synacka, tiez prihnal v spechu i opustenej jakby na utechu zhral v slziacich jej ociach, hral... A vskutku obzivla Agar. Skoro do zarmutku vsak zapadla zas napriek smavym svitom priatelskej luny, v nadrach zvrelo citom; ba pohliadnuc kol, splasila sa zrovna: planava -- prazden -- tiesen nevyslovna... I nachylena nad synovo loze, placuca vzhliadla, vzlykla: ,,Varuj, Boze!..." Tak bdejuc, trnuc, cez noc presedela. A len ze zbelel usvit, Izmaela prebrala bozky -- (Ten sa krepko vzrusil; jak dlho spocinul, aj sotva tusil.) ,,...Joj, mati, co to obnalo nas zrazu?" ,,Hmla, kuriatko..." ,,Hmla? Je sta kad by husty --" spretieral oci, odfukoval usty. ,,Nic nestrachaj sa, syn moj: nie nam v skazu -- Pojdeme lahsie: sviezi, ochladzuje..." ,,A kde sa vzala? Odkial?" ,,Tam kdes' snuje sa z zriedel vrchov, z dolin, roklin zdrojov -- Ci sam Boh nam to cloni chvojou svojou s krystalnym listim, striebrokvietim, klasmi... On iste! -- Hutal: Izmael by zas mi nachytre ustal cestou, v chodzi splanel -- I kynul velenim: a hnedky anjel odchlopil vratka tajnych od pramenov..." A zajala ich nepriehladnou stenou. Sli dlho - Naraz zaraz kys' -- sta vietor -- i v okamzeni dymy v chumac splietol! Ten oblakom sa zdvihol, vzniesol hbite a rozsnoval co vlasen po blankyte -- -- Az ked uz brdli, zhavej po pahrebi jak, zhikla Agar: Kde su!? Od Berseby, zbadala, ze sa uchylila bludne kams' v Paran... I to brema preosudne, k vcerajska ranam, ku nesnadzam v puti vyhnancov i ten este pridel kruty! Jak zhrozila sa!... Priestoru kol sira sta povrzena sata vsehomira, zodrata zivly, vyplavena vsetka, strap, pazder, lyko... bez ozdoby kvietka -- Molocha obetnista: kosti-osti -- stol, u ktoreho s hladom smad sa hosti, ked, lovci oba, zasli po okresu tom pohonom i svorne korist znesu: ten nastoli klb, uskvarenu lytku, ten znoja zas slz, krvi ku zapitku; uzkosti pole, smrtelneho stesku: ni more, vlny valajuce z piesku, co netknu sa len preto neba schodov, prez hradze s burnym neprekypia tryskom, bo slnce na nich tazi korabiskom, a pluje-li ten suchou touto vodou k choboti svojej v zapaciach kdes' dialnych: co psiny skucia v skrysach horskych, skalnych prikute vsetky styri vetry sveta na retaz -- postel hasnutia a mretia; kraj, co je -- len raz obohnat ho okom -- uz z vidu hrozou k skrahu, virnym tokom, poziarom ducha, zmyslov vzpurou... slovom, prirody vyhnou vecnou: hrobitovom -- A v popol piescin staby smahom obra rozsiate zrno: balvan ostry, plosky... Nevzklicia v zivot, v tvary krasy, dobra; svet, utvor prave totu lahol v trosky i zvetrava a tlie -- ni vsade cinna on nezavadi ruka Hospodina! Sam demon kliatby rozlozil sa na nom: snad na raji -- v prach navzdy zahrabanom. Len kde-tu cneju skaliska co stlpy z budovy ssutej: z nich i rastlin chlpy oprchli davno, oaz krajky, sviky, co veky kedys' za svojeho jara zvesali na ne, hrobne na pomniky. I tieto prastia, rype na nich spara... ,,-- Mas vodicku? Nie hladny, len som smadny..." ,,Mam. Dam hned -- pod, sem na kolena sadni --" ,,...Nuz a ty, matko, kedys' jedla, pila?" (Och, ja slz horkych do ust nacedila! i na trampot sa prechovavam chlebe: v rozpakoch desnych pomyslela sebe, nedbajuc hladu -- len tie suche dasna!...) ,,Hej, kedy, mati? Dlho sme uz v ceste: a nevidel som na ziadnom ta mieste... Nie tam, kde tota hora stoji krasna, z nej znela piesen vtackov milohlasna; ni tam, kde onen hadisko sa plazil; ni tam -- ved vies -- kde palcek som si zrazil; ni -- kde sme pozdejsie -- hej, na rovine si pooddychli: ja na tvojom kline..." ,,Nic nestaraj sa, moj syn --" ,,...A kde sme to? Kde? Joj, tu tak velmi horuce je leto! Az tazko dychat. -- A dojdeme dneska? A skoro?... Hupkam, hlad... A co to plieska ci puka? Pocuj... Oj, moc este mame, moc!... Oci lipnu. -- Piesok, skaly same! -- Ach, ver' bych zdriemnul v krovi niekde, v husti... Zas utri tvar mi. -- Kde sme? Povedz!" ,,V pusti, na pusti, synak -- (O, dvojaky hlivot, a aspon jeden ni mrak neprihali: -- pust okolo a pust i samy zivot!...)" ,,Co je to pust?... Ach, v nozky vatrou ziha! Kde tonka?... Hlad, i z licek pal mi spriha!..." ,,Moj trpitel... (Och, potrest neskonaly!...) Pod na chrbat, pod! Do mojeho lona --" ,,Nie; som uz tazky! Ved vsak nedohonia nas viac? -- Nuz nechaj, nevladala by si ma odniest. -- Ej, to slnko dlho visi a nespadne... Nie, sam len pojdem zvolna -- Len kedy ukaze sa zelen polna? Kraj kedy... ci noc, kde si spocinieme?" ,,Pohovej, zhovej... (O, ty sirko zeme, ze neznas stulit sa! Ty zhuby kraju, ze Boh ta nezahradil! Abo raju ta nespodobnil: nenapojil riekou, nessytil chlebom, vo plast neobliekol hor sumotnych...) Pod! Pod, moj poklad drahy, Boh posilni nas! Vzpruzi nase snahy, sval kazdy osviezi, da kriela krokom; on sprevadza nas totym slnca okom, i prekoname pust tu... Ja ti stezku, ja chodnik pretlacim tou spustou piesku: do mojich hupkaj stupaji --" ,,Tu kosti, vid matko! Z coho?" ,,Nechaj zvedavosti, moj syn; len za mnou, za mnou polahucky..." A tiahli pracne. Tiahli, robiac klucky pre krusca hroble, rozkydane stohy brlohu puste; staby v zavej nohy im vbarali sa v naspy navalene -- V ziariacom vzduchu plantave dva tiene, len vzblknut nim... ,,Joj! Zizen ma zas trapi; das? Daj, daj --" ,,Tu mas, dieta moje, zapi ju. Len spor, gazduj, aby vydolela, az dobiedime k cerstvym prudom zriela --" ,,Uz tepla je, brr; malo osviezila, ba nic, nic! -- A ty, ty by si tiez pila, tiez! Usta, vidim, jak zmykaju slinku; pi, maticko, pi --" ,,Nie-nie, luby synku, ja nie, len hybaj --" ,,Ake to tam skaly?" ,,Moz', spod nich prave vody tok sa vali. Pospesme ku nim; azda..." ,,...Ach, mna zmara i hlavka boli, v udoch reze, para; nenahli, nedur -- pockaj, mati draha! Daj prst a opac, jak mi z ustok slaha, sta ohen. -- Vody!" ,,Tu-tu, syncek zlaty!" ,,Ved pochyl lepsie. -- Ani kvapky, mati, nic netecie..." ,,Nic? -- Nic?" Dzban hrknul z ruky jej, do piesku sa zaryl. Sochou muky i hrozy strpla Agar; leda sepla cos' v zufalstve i strasti -- ,,O, i tepla uz moze byt -- len vody, matko, vody! Daj, prosim ta..." ,,Hned -- zda sa: sumia brody hen u skal. -- V narucie pod! Krocik dalej..." ,,Pust! Nezdrzim. -- Sem na jazyk mi nalej, preboha, nalej, mati! Zhorim! Rata! Kropocku -- trebars z kaluze ci z blata, len skoro! Skoro..." ,,Uch, on zvada, pada! Kde, Boze, teraz tvoja dobra rada!? Kde? Zdel ju, bleskom-hromom oznam, Boze! Nic? V pusti ni moc tvoja nespomoze? Jaj, decko -- nech viem, krv ze da ti sily: hrud rozdrapim si, prehryznem ruk zily! -- Kde kropaj aspon rosy? Slzte oci! Och, pockaj, synku! Kamen snad tam toci..." odbehla zdivela jak -- ,,...Mati,vody, vodicky -- vody... (Hlas, sta v skrys ked schodi, vzdy hlbsie pod zem: slabol i sa trati v sept, v sipot.) Vody -- vodicky, ma-mati..." Ta medzitym jak stihana by kruti sa kolo bradiel necitelnych zruty a okom suka surnym, hmata prsty; i jak by nasla bola, mala v hrsti uz, po com zmysly pachtila tam prave, kluc od sklepu, kde prudy blbotave: v skok dala sa i frci k Izmaelu. ,,Huch! (Zhukla.) Smrtny sklab! Tvar precernelu... Joj, syn -- moj zivot! (Ku nemu sa vrhla, stocila hadom, do vlasov si vtrhla.) Syn, syn moj... beda! (Zaskucala bolne.) Daj pystek, pery -- sprahle kvietky polne -- sem pod moje! Snad rozpustenym narkom mi staje dusa, vtecie do nich jarkom a spasu moju vzkriesi sprchou rosy... Hla! Pohol sa a chripkom sepce cosi -- Co, anjel? Vody a len vody pyta, a v dusi mi tiez sus, ach, plamenita -- I srdiecko mu klope! Ocko mruzka tak prosebne. -- Kdes', vodo, zradna sluzka ty sveta toho!? (Vyskocila vztekla.) Kde drepis!? A cis' z jarma poutekla var', zbehlas' sluzbu pre gazdinej besy? Nemozno! Tak len Agar... Vodo, kde si, kde bludis, meskas? Vo priehlbni zeme? Vsak bucham, pocuj, dupkam v to jej tema: vytryskni! Vyvri, spozdila! -- Ci v chmar az rozpustlych krdli svetom sa kde taras? Hned obrat! Tu vam priestor, pust ta pusta: lomozte, splacte -- prosto decku v usta... Ha! V trapiech uz, krc lomcuje mu udy, jazycek zeje... Prec! Nech ma Boh sudi, nech v prchlivosti stresce, trebars zdrti: mat nemoz' divat milacka sa smrti! Ha! Strie sa, chrka... Rata!" ...Bzikla strelou, az ssplachotal namel vlnou zarudnelou a kudol zviril. S desnym krikom-rykom jak pomatena prchnuc, k pomedznikom tym vekov, k bralam opat skerovala. Busila pastou v utes, ale skala neturla ani, uzamknuta skrysa; a nema pruta, moci od Mojzisa -- I trikrat opachy zas poobehla, kvil na rtoch, peny. Strnula i striehla: snad vystup nahor. V stit var' vyliezt chcela, by stadial zjakla v svet, ci zaletela jak orlica by prez pust v okamzeniu kdekolvek v svete k studni, ku pramenu, luc schytla vody, v dlani, v ustach zniesla... Nemohla hore. Zmrcala i sklesla; jej kadere sa siro rozronili. Vsak ihned vzhupla zas, zjav spod mohyly, prisera -- bol ju vzrusal k povedomiu. ,,On zmiera, ach... Nuz (ssrdnela), a komu to dakovat, ci vlastne prekliat koho? Och, Saro, Saro! Ty si podnet toho, ty pokusou, ty ostnom jedna, sama! Tys' pokojneho bodla Abrahama, ze zjezil sa, ni pardal ssekal luty, mna vyhostil, mi bitkou hroziac, pruty, i v korist pohnal biedam, selmam, pusti -- Prid teraz, spupna, nevrazna, ked plusti ti, chuti: prizri na svoje sa dielo; pod: jeho vzhlad ti bleskom zapar v celo! Lic jeho skvar nech skvrni, hrdzou ciacha tvoj rozvitok! A oci jeho placha nech zadebni ti kazdy otvor k nebu! Vlas kazdy z neho vyj ti ku pohrebu... Pod! Pac: vzrast zlomeny -- zvlek, drt z vnad tela... Tak tvoja bytost spustnej, zotli cela, zhni, sprachnivej! Tie nozky jeho, rucky nech lukmi, kamienky su krvi pucky, nech tetivou sa rozpne jeho dusa: ta vecne lovi, striela tota kusa!... Joj, syn moj, moj syn! Neludi uz vody, zatichol, znemel -- umrel!? Strasne hody! Kam podiet sa? Kam? O, zem, nebo, more, zahrnte v priepast ma, ci zdvizte hore a z vysavy ju vrzte o tu skalu: zlu rodicku, mat zbrklu, nepodbalu! Izmael, nemri!... Pomoz k nemu, Boze! Uz idem, nehyn! Bezim, striezt ti loze -- Och, k nemu! Neste, nohy, chrome sily; ci nie ja ulozim ho do mohyly, v kolisku vecnu -- do svojeho lona, by Agar hrobom bola mu, az skona? Kto iny? Moj on..." skrikla, zvravorala, upadla -- Stonuc, na lakte sa vzpala. ,,O, Saro, Saro! Tvoj hriech, tvoja vina! Ja nemam uz, ach... ty mas este syna, je stastnym dedicom -- tak tvoja snaznost -- No taz ta zavist hryz, kus slavybaznost, zri duse lakomost a nezasyt sa, hon nepokojov, vasni povichrica; skuc, dycht a -- nebud dostatocna v nicom! Boh, v ktoreho som uverila, bicom potrestu reznym zajmi, sslahaj teba, o troche vody, o kustiku chleba ta vypud, vysud tiez tak na pust holu, kde, jak mna zial ta top, kal topor bolu; tak vyobcuje ta cim skor, dneska-zajtra, naveky odluc od vludneho siatra!... Co, Abrahame, ze znas na mna hanu? Oj, zlietne ona na pokrov ti stanu jak havran, spusti s jastrabmi sa zhuby i hajno: podvod, klam, loz, liche sluby... Izmael, Boze! Chytro k nemu! Ruste s nakladom strasti, obludy vy puste! Ty slnce, cvalni! Kam? Kde on..." a plazom sa pohla -- ,,Ach, mdlo... Ci svet stmil sa razom? Nech!... Saro, ty! Ty Saro, opat znova! Pre teba ta hrud vzdy slov este chova; kym nezachripnem, jazyk neprilipne mi k dasnam, dychot trebars i len sipne: postacim sypat na hlavu ti uhlie... Och, syn moj! -- Iste tielko uz len stuhle, joj... Saro, jak ja tohto rucha smatu, tak umor rozdriap bytie tvoje v chvatu! Co psi v nom potial nech sa bole ruju: a nemaj slz, jak ja, co ulavuju, nie manny, rosy, bys' nou obcerstvela; osirej, zbiednej, jak ja osamela... Hach! Nie viac domov, do stastneho Jesen? Pust zivla kol. -- Nu, taka pozdrav piesen ta skoro, Saro! -- Moj syn mily, drahy!... Bud prekliaty den, ked som tvoje prahy dostihla! -- Stlp moj, oltar v rumy ssuty... Tak na teba nech vecite sa ruti blah tvojich rozval v cudzine ci doma, hoj nebies zmen sa v siru, do svedomia ti prs, jak na Gomoru tot... Nech, o, nech ta dasi koja na zeravych loniech! -- Moj plod je prach -- v prach Agarina pycha; uliham k nemu zmierajuca, ticha, s nim spajam sa -- a s pustou zmier i zhoda -- No i tvoj, Saro, zbehni tiez ni voda, a nesprchne-li: osudu nech kruta zast sprevadza ho stale, styba v puta, v zalare sadze, trapi, suzi, honi; nech mojej zeme mocni faraoni sa oboria nan -- pridi, pomsto, pridi -- nan zavalia bied tazke pyramidy! Nech vysibu ho, jak mna, na plan sveta: kde slnce ho krm, plekaj sparou leta, neosviez rosa, tien; sup zvieraj stesku, odievaj, prisyp, zatop prival piesku! Nech, jak ta v pusti sira kvapka vody, vsiaknutim zmizne, scvrkne medzi rody, ich pod patou; a jestli este zbuda ho: v mori ludstva rozid sa co hruda a nesplyn, nezluc nikdy v jedno telo! Boh pecat kliatby udri jemu v celo, sebectva poznak: za lupom jak zisku cenucha, snori psinou, zlato v pysku -- Boh zmietaj nim, co bylim povichrica! Boh pomsti!..." ,,Agar! Agar, nebud zlica -- Skrot jazyk podly; nekln, nesec, nerub!..." Uzasla! Pred nou zrazu zastal cherub, muz bozi, kruzmo pricloneny kridly od slnka; zato jas mu v tvari sidli, jak slnce toboz -- na rtoch pritmie iba, prisnota. -- Agar zmlkla ani ryba v hlbinach. Cukot otriasol nou mrazny. Jak cakajuc by uder trestu: v bazni, skrusena skvacla, ledva hlavu v dlane polapiac biednu -- ,,Nac tie reci plane, ten trufaly bryzg, chrlot k nebosklonu?" sa ozval posol hlasom, rovnym zvonu. ,,Co zuris, cerve?... Vedz: v tom bozie sudy! Pramalo na tom: Agar ze tu bludi a narieka; ze zmrhajuc i pasku nadeje, ba i materinsku lasku, na gambach kypot zlce, matez v hlave, zufalstvom hynie... Co mna zoslal prave, on ani nedbal vzpury tvojej hrivy; ston decka vsak cul: hnul sa lutostivy. Ten sustrasti cit vid!..." Tu dupnul v kamen: i vyrutil sa blbotavy pramen, harajom tryskol, sedmorakopruhy, a v pusti strblietal co obluk duhy. ,,Aj, voda," dodal cule, ,,pohostinna cas bozska -- Agar, skoc, a prines syna, skrop, napoj --" Co byl spod privalu skalia, sa horko-tazko zmohla, spotacala, odvliekla Agar -- nastroj puhy, chaby -- V narucie zdvihla chlapca (tazel staby uz mrtvola, jej zvisal prez ramena); ho priniesla. S nim zrovna u pramena priklakla tisko, i ho kolo sije pozajmuc, hnedky udy skrapa, myje, hned zaraza mu v ustka uhorene luc vody sviezi... A div! Precarenie! Jak krvi by mu napustila do zil: Izmael vzdychnul, prehliadol i ozil! ,,Dojdeme skoro?..." prehovoril zvucne. ,,Pust, matko, vladzem zas -- hla, ako zrucne..." podskocil; tvar mu ziarou zabronela. Vsak zociac vtom zjav skvuci archanjela, sa k matke spatil, skryl v jej rucha zdrape -- ,,No, ci uz Agar sudy bozie chape?" zas anjel. ,,Vie, kto vladcom nad zazraky i v pusti...? (Klakla, vzniesla k nemu zraky.) Moc jeho zna, stit pece, zriedlo lasky?... On preminul i spor tvoj bez otazky, ked poslal mna. Ma zajem v Izmaelu; pren zmiloval sa. Ocel on mu smelu pripase; zdari, ze jak ceder vzrastie libansky, zdusiac cudzopasne chraste -- na reka zduzie, skutky velkolepy, slobody orlom zahniezdi sa v stepi; u vzchodu brany co lev bude strezat -- a v narod zbujnie, v dvanastoro kniezat!... Ta milost, Agar, v synu tom ti kynie --" I vzlykla: ,,Hospodine! Hospodine..." ,,Vstan! Chod... Ja cez pust tahom ciarnem istym --" Tu pokazal v dial prstom plamenistym; kridlami ssvihal, vzletel jak svit k ranu do vyse. Zbocil prosto ku Jordanu. A Agar vstala, slavou oziarena; splesala vdakou, opat stastna zena -- Skropila synka slzou preposlednou, z dob strastnych zbylou, bozkom pozehnala; a pojmuc ho, sla dalej, putovala, jak archanjel smer letkom znacil pred nou... Jan Ondrus: Korenie Jan Ondrus Korenie Jan Ondrus Digitalizator: Literarna nadacia Studna Copyright (C) 2008 Jan Ondrus, dedicia Tento text je chraneny autorskym zakonom. Na Zlatom fonde dennika SME uverejnene s laskavym suhlasom dedicov Jana Ondrusa. Povodna publikacia Jan Ondrus. Prehltanie vlasu. Nadacia Studna. Bratislava. 1996. 199. . Daniel. Hevier. Autor doslovu. . Portret 1 Na stene portret a fialova na nom je na mna kriklava, hustne od ukazania prstom, az hodiny v nej viaznu ako v jablku a zastanu predo mnou. A tu v usili stat kolmo na hladine kolien, listujuc v tvari o dvoch vieckach, vymlknem prevravanie: Fialova - lez obraz zazera a mlci: Prec! Vzdy hladel z mojej strany pohladu. 2 Pocuvam, pred obrazom a chrbtom k nemu, s opakovanim posledneho gesta. Na tvar ako karta zavrhnuty. Vadim sa, za obrazom a ustami k vam, s opakovanim posledneho slova. Odvratenim tvare zadrhnuty. V nadejach K potrebam prebdenych noci, kedze sa mi uz nesnivalo, nadej je k ucelu a k tuhe, nadej je k vzyvaniu a k piesnam, nadej je k dychteniu a nahleniu sa, ani niet neuzitych nadeji, ani niet nepotrebnych nadeji, ani niet neucinnych nadeji, clovek ma tolko nadeji a take, kolko ich kazdodenne spotrebuje, kolko ich dozivotne nasetri, je zabudnuta nadej, je prepadnuta nadej, je odkladana nadej, nadej je nastroj, nadeje si neprestajny clovek prichysta, k potrebam pre bezsenne dni. Nespavost Oci si previazem, len v spanku sa nam splnaju denne sny, len v spanku dosiahneme, a ked sa dusim v golieri, pod ciapkou, v knihach, v spanku z nich vychadzam zivy. Vojdem a obraciam okno chrbtom k sebe a seba chrbtom k oknu, takze ludia, chodiaci po ulici, su z opacnej strany, spanok bol dokazny, ked neznama tvar sa mi splnila a mojim snom v mojich dlaniach spala, v klokotani hlasu medzi stolmi, pri pulte a medzi hlasmi, nad stolmi, pod dymom a v tresku, na mieste, na ktore hla ukazujem rukou, ked zapinam zimnik, spanok, ktory som zabudol, je strateny vcerajsok a den je nepravy stav, ked vyhana z pravdy. Odchadzam a obraciam okno pohladom k sebe a seba pohladom k oknu, takze sen, leziaci odvratene, je z opacnej strany. Vysal som v tme vsetku zelen z listov a zrkadleny do rana obelenym stromom, vonku sa zazeniem bledou tvarou, vsadenou do kosiska, noseneho cez rameno. Makovica 1 Tvar, ktora prejde z tmy do svetla, zrychli sa a bezi tryskom namieste, predbieha ma, som myslou pomaly na beziacu tvar, 2 beriem tvar na seba, vychadzam nou z dveri, clonim sa tvarou, napravim sa nou dopredu, ale prud tvare ma strhne z cesty, beh tvare je prudky v tresteni, vykon tvare velky v zbesilosti, 3 a ja som na nu sam, vyhnany do nej, trcim nou zo seba, vidim z tvare, hovorim z nej a zostavam v nej v kazdej chvili, 4 tvar, ktora prejde z tmy do svetla, poskoci, strmhlav vyrazi, cvalom sa zenie, tvar je prv a ja pozadu, 5 nemam smer bez tvare, nevediem priamo pred seba bez nej, bez tvare sa nedovolam, neobzriem sa bez nej, neobratim oslovenim, nevravia mi menom bez tvare, idu skrz, prejdu krizom cezo mna a nedotknu sa, 6 a tvar ma len mna, dohonim ju, deje sa na mne, nou sa lisim, nou sa pridavam, ohlasi ma a prichadzam az po nej, nahotovo. 7 Pretoze vrah a obet maju noz, vynozili sa proti sebe, nozom si rozumeju, vedia nim na seba a skumaju sa nozom v prednozi, nakratko, na dosah prinozeni, 8 prejst po nozi je najst chodnik, ktory vedie do zanozia, prejst po nozi je vnozit noz, striast sa ho zabodnutim, prejst po nozi je prekrocit toho, kto noz onozi v sebe, 9 zit v beznozi je vyrovnat krok s hodinami, naskocit do hodin za jazdy, zit v hodinach ich rychlostou, byt v hodinach ich makkou castou, masom a pokozkou, ktora ma vystuz hodin, 10 a tu zaplujem ako pri jachtani na tazsom mieste, ano, vrah a obet sa donozia k sebe, prenozia vzdialenost, o noz kratsiu, ano, vo vrazde, pretoze v smrti, su si vsetci rovni, su znozeni, k jednemu bodnutiu dospievaju, jednym nozom sa poznavaju, skriknu jeden vykrik, 11 ba vrah sa odnozil, nanozil obet a nozne lahky pridava do kroku hodin a tie ho vezu, chodia lavou stranou, bocia doprava a vrah na ich ceste obide. 12 Obet je vnozena do seba a onozena, len noz je v nej silny, ovladol obet znutra, vyhral v nej a obet udom noza ukazuje na seba, 13 obet sa podnozi, podvoli sa nozu a v podnozi je sama sebou, obet je dokonana nozom a noz je jej treti rozmer, obet sa vyskytuje raz za zivota sama sebe a vtedy sa prenozi, 14 obet sa rozhoduje medzi vrahom a nozom a voli noz a na mieste bodnutia nim dozrie, noz je plod, ktory z obete oberaju. 15 Vrah na makko odnozeny preliaci sa nad bodnutie v obeti, vnozi sa don pohladom, ponozi don olovnicu, hodi dnu kamen a caka z bodnutia uder, ktorym kamen dopadne, 16 vrah ide za vnutrom, nozi naspodok, doluje na dne, vrah prehlbil obet, roznozil priestor v obeti a na nom sa obratil a usiel od noza, vrah zostava navrchu, v beznozi a tak vedie krvou do kruhu, 17 bodnutie sa siri, chyta sa, preskoci z obete, je to nastiepenie sveta, puklina s pociatkom v obeti a vrah vidi do skazy, presiel nou a zmeral ju nozom. 18 Tvar, ktora prejde z tmy do svetla, zrychli sa v chode a predbieha ma, bezi tryskom, je cval, je skok, je vir, do ktoreho som ponozeny, 19 predostriem tvar, cuvnem za nu, vo vyske tvare hladaju ma, za tvarou som volny, mam za nou vsetok priestor pre seba a nevpustim, odstupim, vytratim sa za tvar a zvesim makovicu: je pusto a prazdno za tvarou a slepo v zrkadle, 20 tak vchadzam do tvare, beriem ju na seba, nosim ju kvoli pravde, ktoru zastrie, pustim ju napred, predhodim ju a prichadzam az po nej, nahotovo. Chlieb na stol Stolny je cas do chleba vhryzt sa a vnutri v nom kormidlovat: Bud mudry a brusne makky, nepal cesty za sebou, bud lamat a davat, striedka mojho vracania sa rukou do ust z bodnej strany. Prilozim ta a si lupou, vidim cez teba dlan, ratam na nej vrstevnice, dolu brehom ide dlan a klesa, pada pod chlebom a ustava. Maj vrch nado mnou a prikry, zapecat a daj mi priestor chleba pre bludenie, aj vyjasni sebou, pritiahni a pridaj mi, nech som cez chlieb zvacseny a blizky. Aha, zver Prezyvac prezyvam kriz dvojnikom a bratom, hla, na mna pribijaju, zo mna strhnu, a tak ho zviklam a vyvratim zo zeme a ujdem. Stratim smer v koseli, zabludim pri obliekani a chodiac po koseli, rozhliadnem sa: je to puste miesto, na ktorom niet ciest, davam sa krizom, putujem po koseli, krutim sa a lapam po dychu v rukave, ktorym fuci vietor, zastavujem sa prostred kosele a obzeram sa, hladam cestu, vraciam sa a bludim, nie, neprejdem cez koselu suchou nohou ani tvarou. V slapaji Hladac ticha najdem kolienko travy, jeho cestou kracam a chodza kolienka predo mnou bude nenahliva, zvodna, trava poklesne v kolienku, vedie ma rastlinnym smerom, kolienko je hole, ukrivne pri vodeni, uhne, pusti ma dopredu. Urobim krok, otvorim na seba slapaj, spadnem do nej a precnievam hlavou zo slapaje, slapaj sa mnou syti, naplnuje, mnou sa vyprazdnuje, slapaj ma modeluje, razi ma zospodu ako mincu, kolienko travy sa ukloni na kraji slapaje, odchadza bez obzretia, a ja som nahle vydychnuty v slapaji a pritichnuty, ked cudzia noha sliapne na slapaj. S ustami Spytovac zahryznem do chleba a chlieb zahodim aj s ustami. Spytovac sa pytam oddeleny, s ustami vpredu, na dokriknutie, hovorim s ustami zdaleka a obzeram sa, nepriznam sa k ustam, schadzam sa s ustami potajme, zavieram sa s nimi na kluc, prilozim k nim ucho, krutim hlavou, pobadam usta, chichocem sa a vravim: Este, este, vratim ich, ked skoncia a ziadam od zaciatku, lebo je nieco v ustach, co nas laka, co nas pritahuje, co iba tusime bez ust. Tu niekto vsetko zastavi pohrozenim, ze odpovie. Slepy mam tvare Slepy mam tvare na dotyk, zastavujem sa o tvar, holymi rukami beriem tvare, drzim si rukou odstup od tvare, a tvar je vzdy kolma na mna a zasiahne ma spredu, skocim jej do rany, stlmim a zvazim ju a v prstoch nesiem ju ako stipku soli. Hla, sypat tvar do rany, usmiat sa stipkou soli, zobrat tvar do ust a jej slanost prezriet, prebit tvar tvarou a zaplesnut tvar pred tvarou, vichor cez dve tvare otvorene proti sebe, pustit tvar z retaze, zomliet tvar tvarou na popol, v ktorom sa hrejem, zavriet tvar na kluc, ktory je od druhej tvare. Tvar skrsne, zanikne a ja zvesim ruku a som bezrozmerny stred. Nadrkotane Drkotac zubami drkocem z marneho do prazdneho, na vlastnych ustach, drkocem nadrobno ako pre dieta, sam prehltam nadrkotane, mam drkot kluca, ktorym sa mozno modlit, vo dverach, ktorymi mozno kliat, mam drkot lyzice, ktorou mozno zehnat, v tanieri, ktorym mozno zatratit. Alebo vystupim a stojim na rohozi, ktora mi stlmi drkotanie, na vyplazenom jazyku, previdim z neho, obsiahnem z neho, zhodim nohou klobuk, vidim zhora naspodok, vykrociac a z vyplazeneho jazyka kracam po hlavach a sliapnem na tvar, prekrocim z jazyka hranicu a kriz a vchadzam oknom, zacal sa na dne a bol tazky vystup na jazyk, vysoky a klzky. Nahle ho stiahnem do ust. O hlavu vyssie Ruhac mam ruhanie o hlavu vyssie od seba, poznam sa po ruhanom, urobim si ruhane podla obrazu svojho, vyzeniem ruhane do vysky a rozhliadnem sa z ruhaneho, tu sa priblizi blizny a ublizi vkrocenim do ruhania, nastavenim sa a vsetko predblizi preruhanim. Ruhac sa odruham z dohladu, odblizim sa od blizneho, ruham zo seba krv a slzy, ruham zo seba zivy vlas, ruham nad seba, odruham sa k hrude a ci k predkom, blizi sa blizny, rozblizi ruhane preruhanim a podblizi sa do ruhania. Nad golierom Uhybac ocami kluckujem pohladom, uskocim nim, skusam sa, ukladam si pohlad, otalam s pohladom, nadychnem sa a naraz vydam pohlad, to vsetko nad golierom. Mam nad nim tvar zmapovanu, vlastnu, ostal som na nej poznany a znamy a neviem, kade sa z tvare pustit von, nezmazem sa zo svojej tvare, nezidem z nej utretim, az po krk som v tvari zaviazol a niet ruky vytiahnut ma z nej, vychadzam v tvari navrch, chodim v nej zo strany na stranu ustami a vraskou a vzdy sa vraciam na to iste prisudene miesto, vyzeram tvarou zo seba a na tvari ma pristihli a ma vidia, aj moznost uteku je otvor upchaty mojou tvarou. V samote ani na dlani Samotar si vyberam pre samotu zrkadlo: vracia, kolko vlozim, predohra mi, napovie a konam tak ako v nom uzriem, obstupim samotu tvarami hladiacimi do nej z brehu, som v samote ani na dlani, obstupim samotu otvorenymi ustami, ktore ju nakricia, kazdym zrkadlom zvacsim pocet samoty a ju mnozim, kazdym zrkadlom sputam samotu do cierneho ramu. Hla, pusta cesticka od mojich ust k poharu vina: nestretnem na nej, neoslovim, obidem na nej, prejdem na druhu stranu a pobehnem, mam od svojich ust k poharu priestor, kde smiem a dovolim si, miesto pre rozbeh a burim sa na nom, vadim sa a umlcim. V ustach Slintac si urobim z ust pichlavy drot a ohradim sa nimi, oddelim sa nimi a chodim okolo ust so psom, slintac si striehnem z ust mrazivym okom negativu, slintac sa prezeniem ustami na kazde zaklopanie a vyzeniem z ust. Len v ustach som doma, nevidia ma do ust, a tak sa v ustach zavieram, sedim potme, spominam, do rana nevychadzam z ust, von z ust som pusteny sukne ci hrivy, retaze, von z ust mam rozmer kamena, ktory ma trafi, von z ust som pod uderom, na nozi a pred ukazovakom. Slintac si zopnem ruky v ustach, sline sa primodlim a premodlim si vsetky vrasky dopodrobna, meno za menom, preciarknutym vraskou, som v ustach posledny a ako amen pripojeny. Pred ustami a do usi Huckac vyhuckam huckane zo seba, budem mu v patach, pridam na huckani a ked huckane zosilnie, odhuckam na huckanom. Lez preco je huckane naspat, do kruhu, preco hucka svojimi ustami do svojich usi. Preco huckane golier skrti, cleni ho v hrdle a viaze ho tam, takze huckane nerastie, nerozplyva sa, ma tvar a je pospolu na jednom mieste, preco golier pod krkom pridrzal huckane a usla mu len tvar, ostatok nevyklzol, ostal vnutri a len tvar vchadza do huckania, v chode obchadzanim, v chode odvracanim sa, v chode vysmyknutim sa a uskocenim. Zltym okom Divac som mutne vajce nehlucne, zltym okom do seba zahladene. Vidim samobytie samozrakom, hovorim samohlasom bez pohnutia samoust, skrivim sebatvar od sebazialu, busi mi sebasrdce a steka sebaslza po sebavraske, je tesne a kratko vo vajci a nizko, dusno, nieto v nom zdvihnutia hlavy, nadychnutia a zavolania z pluc, len tiesniva sebaspravodlivost vynasa sebasud a tresce sebasekerou na sebaklate, pocuva samokazen, modli sa samootcenas, zehna sa samokrizom, mlci samokrik. Divac som na dne vo vajci, som bez sil obratit sa a som vo vajci naplno a do posledneho miesta. Hudec Hudec si hrabem pre seba bezzubu noru masozravu, do nej mam ponor, hladanie, tam v unori som chrbtom k chrbtom, iduc norou odchadzam zadom sveta, lez nora konci, dupnem hlavou a lezim v sladkom noreni, som na dojdeni, som do vrcholu, som po splnenie, hudec vsak este obcujem kridlami a tie splechcu, z nory vynorene, som pod clapotom kridel ani v zumpe, tak mliaska mlynske koleso, ktore ma melie, tak tlieska mlatenie pliev zo mna, tak huci chmara, za ktoru mi zaslo slnko, a je to moja hlbka, ku ktorej som bahno, dno ci utopenec, tak plieska vichor a mnou metie, schytil ma za golier, vytriasa ma z koze, hudec mam noru dusivu, vykladanu zalobami a kamenami kolien, ktorymi budem raz tazky vo vreci, kridla sa vrsia na mne a su zvucne, akoby ma otec mastil capicou. Mociar Basnik maj bahno po usta v cas ponoru, v cas hlbok, nadychni vzdychom bublinu, maj chodnik krta, cestu cerva, nechavaj riadok za sebou a vryvaj sa dovnutra velkym O. O prsten, ohnivko, v ktorom sa trha retaz, O temny vychod dna v pohare o polnoci, O kruh honcov dostredivy s dlznom noza nad nim! Uz hori plyn a ta mami, vodi klukatou cestou k O, O sa ti otvara, tiahne z O, sfukne z O plamienok a plyn z O zasyci, uz si v O jednou nohou, miznes v O, takze zhasnutie je tvoje. Ulicou pamati Cuvac cuvam ulicou pamati, prepamatam sa z jedneho konca na druhy a dosyta sa vypamatam, pamatam dvakrat trikrat, do kazdych dveri sa dopamatam, den co den sa spamatavam do nemoty, spadnem z noh spamatany, a zamykam za pamatou, nehodno psa vyhnat do pamati. Na hranici lezi predna vaha ruk na ociach, nou som tazky a do nej bijem celom do muru, som zo sveta presadeny za ruky na ociach, za nimi vykazany, pri kroku napred narazim na ruky na ociach, vtesnam sa do nich, vyplnim ich, bez prestania do nich pamatam a ruky prikryvaju otvorene miesto. Chlieb zo stola Vravim, ked chlieb na stole pohol sa a kysne, tecie na dlazku a zmietol ma k dveram cestou k chlebovemu ustiu, nevladzem uz plavat proti chlebu, utopim sa v nom, dolu chlebom je dolu sedivenim, dolu chlebom je chytajuc sa slamky, dolu chlebom je na psa, na vos, dolu chlebom je nikdy k pramenu. Vy plavci na chlebovej lodi, rybari, lebo v kalnom chlebe sa tazko lovi! Na brehu chleba lezat jednoduchy ako zavazie, na brehu chleba otvorit ustami parne usta, na brehu chleba mat tah jablka na konari, cvachtat sa v chlebe, spliechat nim a potom vyjst a uschnut z chleba a zaspat ako kedysi pred chlebom. Skrina 1 Celoknaz poloviery, ktory kazem celomisku s celolyzicou a som k nej priputany celoretazou, zmylim si klucku, vojdem do skrine, hla, zastup je v nej, plece pri pleci, pri nohach klobuk otvoreny, nadbehnem hufu, skrizim cestu, zhrcim ho pred sebou a recnim, tlacim sik k vychodu, predspevujem, beriem pod pazuchu zaostalcov, potrhnem za rukav, tisim, vezmem za laket a tesim: Som celoknaz poloviery, kazem celohniezdo pod celostrechou a som polovtak, polovajce na celomraze. 2 A takto sme sa v skrini chveli vieckami na sepote a boli sykavkami prchavi. A pri zveseni hlav sa skrina zosmykla na stranu a stupala nadlahcena pri vzdychnuti. A takto nas skrina niesla polnocou a zvonila styrmi drevenymi kopytami. Klaknutie 1 Navecer padam do klaknutia, od kolien z neho vycnievam, vnaram sa don, borim a som vtedy o klaknutie mensi od seba, schod klaknutia je hlboky a vedie do zeme, schadzam po nom a vzdalujem sa do klaknutia. A nalozim si na klaknutie, kolisku, ktoru mi rozhojdali vedno so zvonom, ked zvonim o kolisku vzdy tazsim srdcom v lavom boku, odzvana mi koliska, som jej na odchode, prebudzam sa do zvona a rastiem v nom, vo zvone sa staviam na nohy a pridrzam sa o okraj, ako stojim vo zvone. 2 Hla, klacim do dveri, ktore su na pant v kolenach a na zamku v ustach. Hlbim sa do klaknutia, ktore ma prehlta, je hladne na mna a travi ma za ziva. Hla, v klaknuti sa pootvorim, vchadza sa cez klaknutie, ktore je do kazdych dveri male. Popol 1 Ducham do popola, duchanim ubudam, vytracam sa nim, rychlo sa minam, nahle sa rozhliadnem: zostal som z mensej ciastky a vyduchany diel ma precnie, preklici ma, prezrie, je lepsi odo mna, je o usta rychlejsi a ma previe, zostatok je do kuta, do vreckovky, vyduchany diel sa obrati a cmukne, dupne, ostatok uteka a psiu hlavu ma nasadenu k usteknutiu. 2 Nadchynaj sa do popola, vzrusuj sa don slzenim a hymnou. Sprav si do popola vychod zo sna ci z kazatelnice a z lasky. Dostarni do popola, dosmut don a na popol sa presmut. Chodec po povraze 1 Kratko pred koncom cesty po povraze spomalim tvar, pribrzdim ju, zastavim na nule, obratim ju obrazom k sebe. 2 Pretoze cesta po povraze mieri do cierneho, je to plny zasah, preniknutie v ciernom naskrz a pad z neho nadol, 3 vtedy som pocitil, ze hladim ciernym, vyklonim sa ciernym z okna, skladam klobuk z cierneho a cierne na mne zalamuje rukami, som naraz s ciernym, rovnocenny s nim, vychadzam ciernym z domu, pocuvam ciernym a hovorim ciernym a ciernym zazriem z cesty po povraze: 4 hla, odtlacok chrupu v hline pracuje a vyjadri ma zemnym vzdychom, jemnym stenanim, chrup trciaci z hliny vyzradi hlbku, na ktorej je otvoreny, vypoved chrupu z hliny vysvetli, preco vyhryzol zo zeme, a ja, z povrazu nakloneny, pytam sa, kam po povraze, kade po nom, 5 pretoze cesta po povraze vedie cez ohen do popola a je vysoka ako zdvihnuta sekera a strma ako kamen vyhodeny nad seba, 6 zakryvam si cierne dlanou na tvari, zlakol som sa ciernym, hroza sa rozliezla po ciernom a trha udami cierneho, takze v ciernom neudrzim salku kavy alebo cigaretu, blednem ciernym a na ciernom mi vystupil pot, utriem si ho ciernym, mraz mi bezi po ciernom a trasiem sa ciernym: 7 hla, odtlacok grimasy v hline nachadza usta na sebe a vydal hlas, priebeh grimasy v hline je mi vlastny az po krik z ust, odohrava sa z mojich vrasok, tvori z mojich crt, zhromazdil som ju po kusku, po jednotlivom uskrne, a pytam sa, patrajuc pod sebou, dokedy po povraze, pokial po nom. 8 Vtedy vyrazim kotrmelcom dopredu po povraze, skocim do kotrmelca, zmiznem don z oci, zavriem kotrmelec za sebou, 9 nepoznaju ma podla kotrmelca, som v nom bez podoby, mam v nom tvar schovanu a kotrmelcom zmazanu, nezanechavam v nom slapaje, nenajdu ma v kotrmelci so psom v stopach, kotrmelcom odmrstim od seba, nemozno sa ma dotknut, udriet, trafit kamenom, vchod do kotrmelca som na tri zapady zamkol a dvere zahodil, 10 kotrmelcom sa dozviem o sebe a vyjdem ako vrhnuta kocka, cislo na nej, vyratam kotrmelcom a uhadnem nim vzdialenost a vahu seba sameho, 11 som v kotrmelci pravy, s vlastnym stredom, okolo ktoreho sa tocim, som v kotrmelci bezodny a naplnam ho sebou po okraj, dolievam po kvapke potu z cela, nadychnem sa do kotrmelca a zvysknem z neho na celu cestu po povraze, 12 mam kotrmelec pre seba, nedelim sa on, zostavam v nom sam, cely a jeden a tocim sa v kotrmelci proti smeru prevratenia sveta, 13 lez nevratim sa z kotrmelca, je dostredivy a som v nom dovnutra, zmensujem sa v nom a zhustujem, tmavnem a tvrdnem na cierny bod, menim sa do stavu terca, zbieham sa don a vsetko vo mne konci, 14 kotrmelec je dosmrtny a som v nom obrateny prec, dnu zo sveta, idem tak dalej, pokracujem a snad to je smer, ktorym odidem, 15 skoncme to, zhrnme: hla, smrt jazdi na mojom kotrmelci ako na kolese, brusi si on noz a radlicu, gula moj kotrmelec pred sebou, vala ho a vrsi a o cestu nim hadze, telo kotrmelca skace so smrtou na chrbte a je mu lahka v sedle. 16 Pretoze cesta po povraze je od cerva o hlavu kratsia a za nou pretrhnuta, pretata, je mnou ostro nabita a zdvihla sa, mieri a ma presnost pokrizovania, 17 lez krizujem sa na cierne a v ciernom, na cierne beriem vyraz odovzdania, zatrpkol som ciernym a cierne polozim hlavou na stol, k poslednym veciam obratim sa ciernym prebehne mi ciernym cely zivot a ja viem, ze som ho zil ciernym, dychal som ciernym, rastol som ciernym a starol ciernym: 18 hla, odtlacok sklabu v hline sa skoncil a zastal na nule, sklab dostaci, sklab je vsetok, nic nezostane pod vraskami, ktore sa rozisli z tvare, sklab sa zovrel do paste a otvoril do dlane, v ktorej nic nedrzi, a ja sa pytam, hladiac nan, preco po povraze, naco po nom. 19 Nakoniec kotrmelec vleti do cierneho, zlomi sa v nom, pada z neho nadol a tu sa vo mne vzburi muzske korenie a ja fukam pod seba, aby som dopadol makko. Kvalifikacia na Majstrovstva Afriky v basketbale muzov 2003 bola africka kontinentalna kvalifikacia v basketbale muzov, ktoru organizuje Africka basketbalova federacia (FIBA Africa). Zucastnilo sa jej 21 africkych druzstiev, ktore sutazili o 7 miest na zaverecny turnaj v 7 kvalifikacnych zonach. Prebiehala od 14. marca do 9. juna 2003. Tato kvalifikacia bol zaroven aj kvalifikacia v basketbale muzov na Africke hry 2003, z ktorej postupilo 7 druzstiev - vsetci vitazi skupin + Alzirsko a Madagaskar. Abazia (z gr. basis - krok, chodza) je neschopnost chodit sposobena nervovymi alebo psychickymi poruchami. Moze byt funkcna (pri hysterii) alebo organicka (pri poskodeni mozgovej kory, bazalnych ganglii, mozocka ci prislusnych nervovych drah). Pohyblivost dolnych koncatin je zachovana, poskodena je koordinacna automatika. Tazsia forma poruchy sa nazyva astazia - neschopnost stat. Halfway to Sanity je desiate studiovy album americkej punk rockovej skupiny Ramones. Jeho nahravanie prebiehalo v aprili a vysiel v septembri 1987 vo vydavatelstve Sire Records. Ide o posledny album, na ktorom sa podielal bubenik Richie Ramone, ktoreho nahradil Marky Ramone (ten v skupine uz skor posobil). Sukvetie je subor kvetov na spolocnej stonke, opak jednoducheho kvetu. Sukvetia sa rozdeluju podla viacerych kategorii a spolocnych resp. odlisnych znakov, uvedenych nizsie. Kubec je ceske priezvisko odvodene od mena Jakub. Ceska a slovenska zenska prechylena podoba je Kubecova alebo Kubcova. Najcastejsie je v mestach Praha, Tabor, Hradec Kralove, Rychnov nad Kneznou a Kostelec nad Orlici (okres Rychnov nad Kneznou). Francois Mansart (* 13. januar 1598, Pariz, Francuzsko - + 23. september 1666, tamze) bol francuzsky architekt. arodil sa v rodine tesara a miesto za architekta mu jeho pribuzni pomohli vyucit sa za kamenara a sochara. Uvazoval nad tym, ze by sa vyucil u architekta Salomona de Brosse, najoblubenejsieho architekta za vlady francuzskeho krala Henricha IV. V 20. rokoch 17. storocia uz bol uznavany ako architekt pre svoj styl a zrucnost, ale bol vnimany tiez ako tvrdohlavy a tazky perfekcionista, burajuci svoje konstrukcie, aby zacal znovu stavat na ich mieste nove budovy. Len najbohatsi si mohli dovolit pracovat s nim, pretoze Mansartove diela boli vdaka jeho sposobu stavby velmi drahe. Jediny priklad jeho ranej tvorby, ktory sa zachoval, je zamok Balleroy, postaveny na objednavku kancelara Gastona d'Orleans, ktory sa zacal stavat v roku 1626. Vojvoda bol velmi poteseny vysledkom, takze pozval Mansarta, aby zrenovoval jeho zamok de Blois (1635). Architekt zamyslal prebudovat byvalu kralovsku rezidenciu kompletne, ale jeho plan boli zmarene a len nakoniec bolo zrekonstruovane len severne kridlo, a to podla Mansartovych planov. Vacsina Mansartovych stavieb bola postupne zrekonstruovana alebo zburana. Najlepsie zachovany priklad jeho zrelej tvorby je zamok Maisons-Laffitte, ktory jedinecne zachovava originalnu interierovu vyzdobu, a to vratane velkolepeho schodiska. V 40. rokoch 17. storocia pracoval Mansart na klastore a kostole Val-de-Grace v Parizi, velmi ziadanej objednavke od Anny Rakuskej. Jeho udajna marnotratnost viedla k tomu, ze bol nahradeny poddajnejsim architektom, ktory v podstate pokracoval v Mansartovom plane. V 50. rokoch 17. storocia sa zameral na politickych odporcov kardinala Mazarina, pre ktoreho Mansart casto pracoval. V roku 1651 vysiel pamflet "La Mansarade", ktory obvinuje architekta z divokej marnotratnosti a intrig. Po nastupe Ludovita XIV. na tron prisiel Mansart o mnoho zo svojich objednavok, ktore boli zadane inym architektom. Jeho navrhy na prerobenie Louvra a na kralovske mauzoleum v Saint-Denis sa nikdy neuskutocnili. Niektore z jeho planov boli postupne znovu pouzite jeho prasynovcom, Julianom Hardouinom Mansartom, ktory nebol tak genialny a individualisticky. Mansart je znamy ako autor prvych manzardovych striech, ktore vytvoril a pouzil na svojich budovach. Nevynasiel novy druh strechy, no manzardova strecha sa stala velmi rozsirena vo vsetkych jeho konstrukciach. Superparamagnetizmus je jav od ktoreho magneticke materialy mozu prejavovat spravanie podobne paramagnetizmu dokonca aj pri teplotach nizsich ako Curieho alebo Neelova teplota. Rakovec je potok na hornej Orave, na uzemi okresu Namestovo. Je to pravostranny pritok Veselianky, meria 3 km a je tokom V. radu. Prameni v Podbeskydskej vrchovine severne od koty 986,3 m a vychodne od obce Benadovo v nadmorskej vyske cca 890 m n. m. Sprvu tecie na severovychod, zlava pribera pritok z oblasti Havrilky a staca sa na vychod. Sprava potom pribera tri pritoky, najprv pritok (1,7 km) zo severneho svahu Niznej Poperacky (1 036,1 m n. m.), potom pritok zo severozapadneho svahu Mrazovej (1 000,1 m n. m.) a nakoniec pritok zo severneho svahu Mrazovej. Od jeho sutoku sa staca severovychodnym smerom a nedaleko obce Oravske Vesele usti v nadmorskej vyske priblizne 689 m n. m. do Veselianky. V roku 1925 vznikol klub Terni FBC ako vysledok spojenia klubov "Terni Football Club" a "Unione Sportiva Ternana". Druhu najvyssiu sutaz v krajine hral klub uz v roku 1927. Nasledovali financne problemy a ustup z pozicii. Do tretej ligy sa Ternane podarilo dostat v roku 1938. V roku 1946 si uz pod menom Societa Sportiva Ternana vybojoval klub postup spat do Serie B. Vydrzal tam vsak iba dve sezony, po ktorych nasledoval opatovny pad do nizsich sutazi. Do Serie C sa klub vratil v roku 1964. Uz o 4 roky neskor hrala Ternana Seriu B. Nasledne bolo zmenene meno klubu na Associazione Calcio Ternana SpA. Velky uspech zaznamenala Ternana v sezonach 1972-73 a 1974-75, ked si zahrala Seriu A. Obdobie az do konca 90-tych rokov bolo v znameni pohybov v nizsich ligach. V roku 1992 sa dostala Ternana do financnych problemov a musela vyhlasit bankrot. Nasledne bola v roku 1993 obnovena pod terajsim nazvom. Az v roku 1998 sa klubu podarilo trvalejsie udrzat v Serii B. Od roku 2006 vsak opat hrala iba tretiu ligu. Tuto v sezone 2011/12 vyhrala a od sezony 2012/13 je opat v druhej najvyssej sutazi. Vystudoval dirigovanie na Vysokej skole muzickych umeni v Bratislave u prof. Ludovita Rajtera a nasledne na Hochschule fur Musik v Lipsku. Posobil najprv ako druhy dirigent Symfonickeho orchestra Ceskoslovenskeho rozhlasu v Bratislave, neskor dlhe roky ako sefdirigent Statnej filharmonie Kosice, ktoru pomahal zalozit. V rokoch 1984 - 1989 dirigoval Slovensku filharmoniu. Ako pedagog posobil na Vysokej skole muzickych umeni v Bratislave a ako profesor hostoval tiez na Michiganskej Univerzite a na Univerzite statu Massachusetts v USA. Za svoje celozivotny prinos k rozvoju hudby na Slovensku ziskal pri prilezitosti 50. vyrocia vzniku Slovenskej filharmonie ocenenie cestny dirigent. Absolvoval mnozstvo koncertnych turne a dirigoval symfonicke telesa nielen v Europe, USA, a tiez v Mexiku, na Kube, vo Venezuele, Japonsku, Korejskej republike, ci Singapure. Pocas svojho posobenia v Symfonickom orchestri Ceskoslovenskeho rozhlasu a v Slovenskej filharmonii nahral tiez vela platni a CD nahravok. "Pokazena gramoplatna" je asertivna komunikacna technika, pri ktorej vytrvalo, pokojne (bez vzrastania neistoty, agresivity, hnevu, uzkosti,...) opakujeme, co chceme dosiahnut, bez nutnosti pripravenych argumentov, alebo pocitu hnevu. Umoznuje ignorovat manipulativne a argumentativne pasce a nenechat sa odklonit od problemu. Sorbit je stabilna strukturna zlozka sustavy Fe-Fe3C. Je to jemne zrnita zmes zlozena z feritu a cementitu. Vyskytuje u zuslachtenych oceli kde vznika popustanim martenzitu. Cim je jemnost sorbitu vyssia, tym ma ocel vyssiu pevnost a tvrdost a je na nej mozne vytvarat hladsie povrchy. Polyainos sa narodil pravdepodobne v meste Nikaia v Bytynii. Jeho rodina bola macedonskeho povodu. V polovici druheho storocia posobil v Rime ako pravnik a recnik. Ako dlho zil v Rime nie je zname, ale kedze zil tam nejaku dobu mal iste aj rimske obcianstvo a latincinu ovladal rovnako dobre ako grectinu. Informacie o zivote a dielach Polyaina nam podava byzantsky encyklopedicky slovnik Suda, ktory napisal neznamy autor okolo roku 1000. Tam sa pise, ze Polyainos napisal pocas panovania cisarov Marka Aurelia a Lucia Vera v Rime v roku 161 svoju prvu knihu zvanu Strategie a venoval im ju pri prilezitosti partskej vojny. V tomto pisomnom diele Polyainos uviedol priklady strategickych uskokov a lsti v dejinach vojenstva, pouzitych ci uz pocas utoku, alebo obrany. Suda a tiez aj ini anticki autori (napr.Stobaeus) sa zmienuju aj o jeho dalsich dielach, ktore su uz ale stratene. Prve rimske opevnenie v oblasti bolo vybudovane naproti brehu rieky Derwent vo Strutt's Parku, dnesnej casti Derby. Toto bolo v roku 80 nahradene pevnostou tu v Derventiu. Ani ta vsak dlho nevydrzala a po asi 40 rokoch bola vyradena z prevadzky. Pevnost, cestou na zapade spojena s Icknield Street a na vychode sa Sawley, podnecovala na tomto mieste rozsiahlu aktivitu Rimanov. Rimske osidlenie Derbyjskeho zavodiska, teraz narodna pamiatka, venujuce sa hrnciarstvu (do sucasnosti sa dochoval glazovany dzban) a spracovanie zeleza bolo zalozene 600 metrov vychodne pri ceste do Sawley. Pevnost bola potom opat osidlena a vyuzivana dalsich dvadsatpat rokov. Obranny nasyp a drevena palisada boli pretvorene a vybudovane boli aj kamenne brany. Potom zostalo miesto neobyvane az do konca 3. storocia, kedy bol okolo mesta postaveny kamenny mur.[2] Pevnost vsak neprezila koniec 4. storocia. Miesto, kde sa opevnenie nachadzalo, dnes pretina cesta Old Chester Road a od 19. storocia i zeleznice Midland Railway. V Derby Museum and Art Gallery su k videniu niektore pozostatky, najdene pri archeologickych prieskumoch v oblasti Derventia. Ide o zvysky minci a keramiky, ale predovsetkym systemu podlahoveho kurenia. Priamo v Derventiu sa zachovali aj viditelne pozostatky z rimskych cias: dve studne, jedna na Marcus Street a druha na zahrade fary Kostola sv. Pavla. Tato cast Britanie bola osidlena kmenom znamym ako Cornovii (niekedy pisane aj Cornobii, Cornavii alebo Cornabii). V rokoch 46 a 47 po Kr. ovladla rimska armada pod velenim Aula Plautia uzemi na juh od rieky Trent, takze roku 50 tu bola frontova linia. Pre nedostatok pisomnych dokumentov z tohto obdobia su tieto udaje zalozene na archeologickych vyskumoch. Na konci roku 47 zacal novy guverner Britanie Publius Ostorius Scapula tazenie proti waleskym kmenom. Vtedy bola rimska pevnost vo Strutt's Parku jednou z novych pevnosti vybudovanych pozdlz nove zasobovacie cesty z Wroxeteru do Rossingtonu. Snaha o dobytie Silurov pokracovala aj za guvernera Quinta Verania a jeho naslednika Gaia Suetonia Paulina, ale pevnost vo Strutt's Parku mala teraz zachovavat mier. Okolo roku 74 nastala na uzemi severne od rieky Mersey nestabilita a kralovna Brigantov Cartimandua musela poziadat o pomoc Rimanov, aby porazili povstanie. V roku 78 sa stal guvernerom Gnaeus Julius Agricola, slavny vdaka pochvalnej biografii, ktoru o nom napisal jeho zat Tacitus. Upevnil poziciu pevnosti, zlepsil infrastrukturu a viedol niektore dobre zdokumentovane tazenie. Najskor roku 78 znovu dobyl severny Wales, v roku 79 potom porazil Brigantov a Parisiov a ziskal cele severne Anglicko az k sucasnej skotskej hranici. Pevnost vo Strutt's Parku bola vypratana roku 80, kedy bolo zalozene Derventio. Derventio bolo osidlene styridsat rokov asi do roku 120 po Kr (V tomto roku navstivil Britaniu cisar Hadrianus a zacal stavbu valu, ktory je po nom pomenovany). Hoci mala krajina vzdy obrovsku vojensku silu, teraz sa zacala sustredit predovsetkym na priemyselnu produkciu. V Derby bolo rozsirene hrnciarstvo a severnejsie v Peak District sa rozmohla tazba olova. Neskor sa Derby stalo centrom spracovania kovov a toto pokracovalo nasledujucich dvesto rokov. Gobekli Tepe (doslova Pupocny vrch) je archeologicka lokalita - neoliticka svatyna na vrchole kopca v tureckom regione Juhovychodnej Anatolii, 15 km od mesta Sanliurfa (starsi nazov Urfa). Gobekli Tepe je najstarsou znamou ludskou nabozenskou stavbou a zaroven najstarsou znamou stavbou, zlozitejsou ako chatrc. Svatyna bola vybudovana pravdepodobne zberacmi a lovcami pred 11 600 rokmi, cize v 10. tisicroci pred nasim letopoctom. Jej nalez v roku 1994 spolu s nalezom sidliska Nevali Cori vyrazne posunul hranicu pociatku ludskej civilizacie, co sposobilo revoluciu vo vedeckych kruhoch. Dovtedy sa pokladalo za nemozne, aby zberaci a lovci v tej dobe boli schopni postavit taku velku stavbu. Svatynu tvoria kamenne kruhy s priemerom 5 az 10 metrov, v ktorych sa nachadzaju opracovane kamenne piliere v tvare pismena T a s hmotnostou az 50 ton. Na kamennych pilieroch su reliefy roznych zvierat. V okoli sa nasli zaklady chatrci a rozne nastroje (pazuriky, sipy...). Koncern ma viacero podobnych (ale odlisnych) definicii: hospodarske spojenie (nadalej navonok pravne samostatnych) podnikov v dosledku spolocneho vedenia tychto podnikov [1][2] (najsirsia definicia:) hospodarske spojenie dvoch alebo viacerych (nadalej navonok pravne samostatnych) podnikov, ktore v dosledku tohto spojenia maju obmedzenu hospodarsku samostatnost [3]; podobna definicia: podnik, ktory sa sklada z aspon dvoch pravne samostatnych clenskych [hospodarskych] podnikov [4][5] hospodarske spojenie dvoch alebo viacerych (nadalej navonok pravne samostatnych) podnikov vytvorene na zaklade ovladacej zmluvy, t.j. zmluvy o spolocnom vedeni tychto podnikov (toto sa nazyva aj zmluvny koncern) [6] definicia (typicka pre starsie slovenske texty) zamerana na monopolne postavenie koncernu: jedna z foriem kapitalistickych monopolov zdruzujuca roznorode, formalne samostatne podniky, v skutocnosti vsak zavisle od urcitej skupiny financneho kapitalu[7] zoskupenie pravne samostatnych podnikatelskych jednotiek, ktore sa usiluju o ziskanie a zlepsenie, ako aj o ekonomicku realizaciu, monopolne vysadneho postavenia, a ktore (na rozdiel od trustu) na seba technicky a technologicky nemusia nadvazovat (t.j. koncern sa na rozdiel od trustu opiera o diverzifikaciu); vzajomna spatost podnikatelskych jednotiek sa udrziava pomocou financnej kontroly [8] Jednotlive podniky koncernu sa nazyvaju koncernove podniky. Termin v tomto ekonomickom vyzname vznikol v Nemecku (der Konzern) pred prvou svetovou vojnou.[9] Nemecke slovo Konzern z cisto jazykoveho hladiska pochadza z anglickeho slova concern (=podnik, obchodna spolocnost, [obchodny] vztah), ktore sa zas do anglictiny dostalo cez francuzstinu z latinciny (sloveso "concernere").[10][11] Vyznam nemeckeho slova Konzern (a teda aj slovenskeho slova koncern) ale nie je zhodny s vyznamom anglickeho slova concern - pozri nizsie. Nemecka encyklopedia z roku 1910 spomina koncern takto: Ak sa spoja podniky prisluchajuce roznym vyrobnym stadiam (napr. uholne bane a zeleziarne), je to kombinacia [teda hovorime o tzv. kombinacii], ak sa ucel kombinacie nedosiahne nadobudnutim samotnych podnikov, ale akciovych podielov, hovorime o akciovej ucasti, spolocenstve zaujmov [zaujmovom zdruzeni], koncerne, [ci] skupine.[12] Slovensky naucny slovnik z roku 1932 definuje koncern ako spojenie priemyslovych podnikov na zaklade uzkej vnutornej spoluprace s porusenim samostatnosti clenovych podnikov. Tento francuzsky text z roku 1958 tvrdi, ze termin koncern sa povodne vztahoval len na podniky z oblasti rovnakeho vyrobneho procesu (comu ale protireci vyssie uvedeny citat z roku 1910). Tento francuzsky text z roku 1972 zdoraznuje, ze cielom koncernu nie je monopolizacia konkretneho trhu, ale spravidla vertikalna integracia sektora podniku s ostatnymi sektormi. odla sposobu spojenia podnikov:[3] efektovy koncern (=fakticky koncern) - jeden podnik ma taky majetkovy podiel na druhom podniku (druhych podnikoch), ze ho (ich) fakticky ovlada zmluvny koncern - podniky sa slobodne zmluvne dohodnu, ze upravia vzajomne hospodarske vztahy sposobom obmedzujucim hospodarsku samostatnost jednej alebo viacerych zmluvnych stran koncern vytvoreny zaclenenim Podla vnutornej struktury:[13] jednostupnovy koncern - ziadna z dcerskych spolocnosti nema dalsie dcerske spolocnosti viacstupnovy koncern - aspon jedna z dcerskych spolocnosti ma dalsie dcerske spolocnosti Podla druhu spajanej vyroby resp. hospodarskych cielov:[14] vertikalny koncern - spojenie podnikov z roznych vyrobnych stupnov (ciel je zabezpecenie odberatelskych a dodavatelskych kanalov) horizontalny koncern - spojenie podnikov z toho isteho vyrobneho stupna (ciel je dosiahnutie synergickych efektov) zmiesany koncern - spojenie podnikov z roznych odvetvi (ciel je diverzifikacia rizika) Podla druhu zavislosti koncernovych podnikov:[14] podriadeny koncern - v koncerne je aspon jeden podnik v pomere zavislosti od ineho nepodriadeny koncern - v koncerne su vsetky podniky vzajomne nezavisle (t.j. rovnocenne) Podla organizacie koncernu:[14] koncern materskeho podniku - podnik na cele koncernu sa venuje celemu operativnemu riadeniu napriec vsetkymi funkcnymi oblastami podniku holding - podnik na cele koncernu sa venuje len strategickemu riadeniu (Poznamka: Holdingova spolocnost je tu definovana ako spolocnost, ktora len ine podniky spravuje bez toho, aby sama aj vyrabala ci obchodovala) Termin efektovy koncern je velmi podobny, resp. zhodny, s (v slovencine novsim) terminom skupina podnikov (angl. group of companies). Termin koncern (najma ak ide o koncern efektovy, dobrovolne vytvoreny a ma monopolne postavenie) je prakticky zhodny s ekonomickou (nie pravnou) definiciou anglosaskeho terminu trust. Pozor na zamenu s anglickym terminom concern, ktory v tomto kontexte znamena akykolvek podnik alebo obchodnu ci vyrobnu prevadzku.[15] Koncern moze mat napr. formu holdingu (Holding je vlastne efektovy koncern alebo v uzsom zmysle efektovy koncern, v ktorom podnik na cele koncernu podriadene podniky len strategicky spravuje).[3] Cesky Obchodny zakonnik v ?66a(7), zda sa, stotoznuje termin holding s terminom koncern (holding je uvedeny v zatvorke za slovom koncern).[16] Mikael Samuelsson je utocnik hrajuci na pravom kridle. Je 188 cm vysoky a vazi 99 kg (udaj z roku 2011). V najvyssej sutazi zacal hrat v sezone 1996/97 za Sodertalje SK v svedskej Elitserien. V roku 1998 ho v uvodnom drafte NHL vybralo muzstvo San Jose Sharks v piatom kole ako 145. v celkovom poradi. Dve sezony vsak este zohral vo Svedsku. Prvu z nich za Frolunda HC Goteborg a druhu za Brynas IF Gavle. Az nasledujucu sezonu 2000/01 odisiel do zamoria. Dostal sa v drese San Jose aj na lad NHL. Odohral vsak v NHL iba 4 zapasy, vacsinu sezony stravil na farme v AHL. Pred dalsou sezonou prestupil do New York Rangers, kde odohral takmer celu sezonu. Pocas nasledujucej sezony 2002/03 prestupil do Pittsburgh Penguins. V dalsej sezone opat menil farby, tentoraz zamieril do klubu Florida Panthers. Pocas lockoutu v NHL v sezone 2004/05 hral za Servette Geneve vo Svajciarsku a Sodertalje SK vo Svedsku. V sezone 2005-06 opat zmenil klub. Uzavrel zmluvu s Detroit Red Wings na 537 tisic dolarov rocne. Tu posobil styri sezonym v ktorych dosiahol dve finale o Stanley Cup, pricom raz vyhral na tuto trofej v sezonne 2007-08. V sezone 2009-10 prestupil do Vancouver Canucks na tri roky za 7,5 miliona dolarov. V sezone 2010-11 prestupil naspat do klubu Florida Panthers. Juravenator (,,jursky lovec") je vyhynuty rod teropoda, patriaceho zrejme do celade Compsognathidae. Zil v obdobi vrchnej jury (asi pred 152 az 151 milionmi rokov) na uzemi dnesneho juhovychodneho Nemecka (nedaleko bavorskeho Eichstatt vo vrstvach tzv. solnhofenskych vapencov). Fosilia bola objavena amaterskym zberatelom v roku 1998 a dostalo sa jej neoficialnej prezyvky ,,Borsti" (meno, davane v Nemecku psom). Jediny druh tohto rodu je Juravenator starki.[1] Tento maly teropod, merajuci len 70 cm na dlzku, bol povodne povazovany za blizky pribuzny rod ineho nemeckeho teropoda rodu Compsognathus a tiez cinskeho rodu Sinosauropteryx.[2] Toto zaradenie vsak byva spochybnovane. Boli objavene odtlacky koze tohto maleho teropoda, pricom jeden vykazuje normalne supinatu pokryvku tela a druhy zrejme stopy po primitivnom ,,proto-peri".[3] Holotyp je dnes umiestneny v expozicii Jura Museum v Eichstatt. Doprava v Afganistane je limitovana a v stadiu vyvoja. Vacsina dopravnej siete bola postavena v sestdesiatych rokoch 20. storocia, no neskor v osemdesiatych a devatdesiatych rokoch bola znicena vojnami. Pre zvysenie dopravy a obchodu s okolitymi krajinami boli v poslednej dekade postavene nove dialnice, cesty a mosty. V roku 2008 bolo v krajine registrovanych 731 607 vozidiel.[1] Afganistan nema ako vnutrozemsky stat ziadne namorne pristavy, no na rieke Amudarja, ktora tvori hranicu s Turkmenskom, Uzbekistanom a Tadzikistanom, je premavka vysoka. Rekonstrukcie letisk, ciest a zeleznice viedli v poslednych rokoch k ekonomickemu rastu. V Afganistane sa nachadza 43 letisk a male mnozstvo heliportov.[2] Vacsina ciest bola postavena v sestdesiatych rokoch 20. storocia za pomoci Spojenych statov a Sovietskeho zvazu. Sovieti vybudovali cestu a tunely v Salangskom priesmyku v roku 1964 a spojili tym severnu a vychodnu cast krajiny. Hlavnu cast cestnej infrastruktury vytvorila dialnica spajajuca mesta Herat, Kandahar, Ghanzi a Kabul, s prepojeniami na dialnice v susednom Pakistane. Siet tvori 42 150 kilometrov ciest, z ktorych 12 350 km je spevnenych a 29 800 km nespevnenych.[2][3] V Afganistane sa jazdi na pravej strane a pocet registrovanych vozidiel bol v roku 2008 731 607 vozidiel.[1] V krajine funguje autobusova doprava, ktora je vlastnena statom. Bezpecnejsia je vsak letecka doprava, hlavne pre cudzincov. Na dialnici sa z casu na cas vyskytuju prepadnutia banditmi alebo militantnymi skupinami. Cesty su taktiez nebezpecne kvoli dopravnym nehodam a nedostatku bezpecnostnych sil. Dialnice su momentalne vo fazi rekonstrukcii. Vacsina regionalnych ciest sa opravuje alebo vylepsuje. Za poslednych 30 rokov sa zly stav afganskej dopravy a komunikacii este viac rozdrobil a obmedzoval uz aj tak zapasiacu ekonomiku. V roku 2007 bol otvoreny cestny most spajajuci Tadzikistan a Afganistan, ktory stal 37 milionov americkych dolarov. Takmer 700 metrov dlhy most krizuje rieku Pandz.[4] Dialnica Delaram-Zaranj, ktora bola postavena s indickou pomocou, bola otvorena v januari 2009.[5] Medzi Uzbekistanom a afganskym mestom Mazar-i-Sharif sa nachadza 75 kilometrov dlha sirokorozchodna trat s rozchodom 1 520 mm.[6] Jej zaciatok je v uzbeckom meste Termez. Trat dalej prekracuje rieku Amudarja cez Afgansko-uzbecky most priatelstva a konci pri letisku Mazar-i-Sharif International Airport. Afganska vlada planuje trat rozsirit do Kabulu a do hranicneho mesta Torkham na vychode a spojit ju s zeleznicou v Pakistane. Prace vykonava China Metallurgical Group Corporation (MCC).[7] Predosle afganske vlady zo strategickych dovodov uprednostnili zamietnutie vystavby trati, ktore by mohli sposobit vplyv Britanie alebo Ruska v Afganistane.[8] 10 kilometrova sirokorozchodna trat prepaja turkmenske mesto Serhetabat s afganskym mestom Torghundi. V roku 2017 sa zacalo s modernizaciou tejto trate, ktoru povodne postavili Sovieti.[9] Nachadza sa tu aj dalsia 3,5 kilometrova trat ktora ide z hranicneho priechodu Aqina do mesta Kerki v Turkmensku, kde sa napaja na turkmensku zeleznicnu siet.[10] Najblizsia zeleznica s normalnym rozchodom v Irane konci v meste Mashad.[11] Odtial sa rozsiruje vychodne k mestu Herat. 77 kilometrov sa bude nachadzat v Irane a zvysnych 114 v Afganistane.[12] Trat ma byt dokoncena v roku 2019.[13] Letecka doprava v Afganistane je zabezpecovana spolocnostami Ariana Afghan Airlines, Afghan Jet International, East Horizon Airlines, Kam Air, Pamir Airways a Safi Airways. Aerolinie z inych krajin tiez lietaju do a z krajiny. Medzi tieto patria Air India, Emirates, Gulf Air, Iran Aseman Airlines, Pakistan International Airlines, Turkish Airlines a ine. V krajine sa nachadza 43 letisk, z toho medzinarodnych su 4 (menovite Hamid Karzai International Airport (Kabul International Airport), Herat International Airport, Kandahar International Airport a Mazar-e Sharif International Airport). Moskva - Petusky (rus. ?????? -- ???????) ?? dielo ruskeho spisovatela Venedikta Vasilievica Jerofejeva, ktore vzniklo v rokoch 1969 - 1970.[1] Casto byva oznacovane ako roman-poema a je povazovane za klucove dielo ruskeho literarneho postmodernizmu.[2][3] Moskva - Petusky vzniklo niekedy v rokoch 1968 - 1970. Udaje sa v literature lisia, mozne datovania su: 1968 - 1970[3], 1970[4], jesen 1969[5], obdobie 12. januar - 6. marec 1970[6] alebo 1969 - 1970[1]. Text sa siril v strojopisovych odpisoch, velmi rychlo bol znamy pre cele undergroundove Rusko. V roku 1973 vysiel v Izraeli v zborniku Ami, v druhej polovici sedemdesiatych rokov v USA. V Rusku (resp. Sovietskom zvaze) vysli Moskva - Petuski v casopise Trezvost i kultura v rokoch 1988 - 1989, knizne 1990.[4] Moskva - Petusky je napisane ako krizova cesta a spoved hlavneho hrdinu alkoholika Venicku. Nema velky rozsah a jeho kompozicia je (zdanlivo) jednoducha.[4] Opisuje cestu Venicku z Moskvy do Petusiek. Po ceste, pocas ktorej vela pije, vedie dialogy s anjelmi, Satanom i Bohom[7] a spolucestujucimi a vnutorne monology. Dielo umoznuje mnozstvo (aj protichodnych) interpretacii: ,,Moskva - Petusky poskytuje pomocou epickej rozpravacskej konstrukcie jazdy vlakom z Moskvy do asi 120 km vzdialenej neutesenej obce Petusky mnohovrstevnaty pohlad na sovietsku realitu, na rusky alkoholizmus a na to, ako sa pod vplyvom alkoholu neustale premiena myslenie a vnimanie. Tato novela [...], napisana rovnako ako ostatne v ich-forme, je bohata na rozjimanie v ,,v exaltovanom transcendentalnom jazyku s pocetnymi literarnymi odkazmi"."[8] P. Vajl, A. Genis o tomto diele napisali: ,,Jerofejev stvoril svet, v ktorom triezvost je anomalia, opilstvo zakon a Venicka jeho prorok."[3] ,,Odysea hlavneho hrdinu (jurodivy, saso, mucenik) je metafyzicka vzbura voci absurdite a apokalyptickemu chaosu. V poeme je patos zivota bez lzi, odhalenie sovietskej falosnosti a katarzia ako vzlet ku kozmickej slobode ducha. V umeleckej rovine je dielo kontaminacia roznorodych kulturnych vrstiev, dialog medzi vysokym stylom klasickej ruskej literatury a vulgarnom lexikou socialneho dna, montaz parodicko-ironickych citatov, aluzii (mimo inych biblickych) a kolaz literarnych reminiscenci."[3] ,,Vyznacuje sa mnohotvarnostou stylovych prostriedkov a zavaznostou ambivalentneho obsahu. Jej umelecku posobivost umocnuje spajanie kontrastnych rovin - vysokeho a nizkeho stylu, komedie a tragedie, absurdnej banality zivota a hlbinnych filozofickych otazok bytia. Mnohi kritici vyzdvihuju pribuznost postavy Venicku s ruskym archetypom jurodiveho. ,,Svate blaznovstvo" Venickovi umoznuje viest priamy, familiarny dialog s anjelmi, Satanom ba i s Bohom. Ako typicke postmoderne dielo je proza popretkavana mnozstvom priamych i skrytych citatov a parafraz z Biblie, z tvorby autorov ruskej literatury od Radisceva po sucasnost, z diel ruskych religioznych filozofov i klasikov marxizmu-leninizmu, ktore v kontexte romanu nadobudaju komicky charakter."[4] ,,Vysoky a nizky styl, hlboke filozoficke uvahy a banalita kazdodennej komunikacie, komicke tragicky, vysoke, vznesene sa znizuje a nizke, banalne vyznieva ako hlboka filozoficka uvaha. To vsetko tvori svet jednej postavy - autora, rozpravaca a hlavneho hrdinu poemy, vecne smutneho Venicku, sovietskeho jurodiveho, alkoholika v Kristu, blazniveho ,,zbytocneho cloveka". Venicka ma svoj zmysel zivota - milovanu zenu a dieta, ktore vie povedat ju (?) - ten vsak nikdy nedosiahne, lebo na ceste za tymto vysnivanym cielom ho premozu sily chaosu, s ktorymi osamely Venicka vstupuje do spovedneho dialogu."[9] S velmi castou interpretaciou Venicku ako jurodiveho nesuhlasi S. A. Ivanov, ktory tvrdi, ze jeho nepateticky pristup a odmietnutie Absolutna je kategoricke odmietnutie jurodivneho pristupu k zivotu.[10] ,,...satiricke dielo plne humoru, sarkazmu a kosatej vulgarity... [...] Jerofejevova satira az tak neprehana. Ako vystizny eptaf celej Breznevovej ery stagnacie moze sluzit opilecky hold nachmeleneho Venicku: 'O, sloboda a rovnost! O bratstvo, o zivot za almuznu. O, sladkost nezodpovednosti, o, najpozehnanejsie casy zivota mojho ludu - otvaracia hodina v obchodoch s palenkou.'" MOSKVA - KOSAK A KLADIVO a potom vam vsetko, vsetko porozpravam. Len trochu strpenia. Ved aj ja trpim! No pravdaze, vsetci ma pokladaju za chumaja. Vzdy rano po opici si to o sebe myslim aj ja sam. Ale ci sa da spoliehat na mienku cloveka, ktory si este nestihol drgnut na popravkut. Ale zato vzdy vecer - o, ake hlbky su vo mne! - pravdaze, ak sa cez den poriadne nalejem - ake hlbiny su vo mne vzdy vecer! Ale nech tam! Nech som teda chumaj. Vo vseobecnosti pozorujem: ak cloveku byva rano hnusne, pod psa, a po veceroch je plny napadov, planov a energie - je to velky chumaj, ten clovek. Rano hnusne, vecer krasne - to je spolahlivy priznak chumaja, nanic cloveka. Ak je to naopak - ak je clovek rano cinorody a plny nadeji, ale vecer pada od vycerpania, taky clovek je len obycajna handra, upachteny trkvas a stelesnena sediva priemernost. Taky clovek sa mi bridi. Koios (po grecky Koios, po latinsky Coeus) bol v starogreckej mytologii jeden z Titanov, syn boha neba Urana a bohyne zeme Gaie. So svojou manzelkou Foibou mal dceru Letu, ktora porodila najvyssiemu bohu Diovi dvojcata Apolona a Artemidu. Podla vacsiny povesti sa Koios zucastnil na vzbure Titanov proti bohom a vitazny Zeus ho zato zhodil do vecnej tmy Tartaru. Brehove porasty Dubovej je prirodna pamiatka v oblasti Biele Karpaty v katastri niekolkych obci v okrese Nove Mesto nad Vahom v Trencianskom kraji. Uzemie bolo vyhlasene ci novelizovane v roku 1983. Ochranne pasmo nebolo stanovene. Predmetom ochrany je: Predmetom ochrany su jedine zachovale brehove porasty svojho druhu v okrese. Predstavuju vyznacny ekostabilizacny a krajinotvorny prvok. Poskytuju utocisko mnozstvu ohrozenych druhov vtakov (najma butlave vrby). Su lahko dostupnym studijnym objektom.[1] Vera Cooperova Rubinova (angl. Vera Cooper Rubin; * 23. jul 1928, Philadelphia, Pensylvania, USA - + 25. december 2016, Princeton, New Jersey[1]) bola americka astronomka zaoberajuca sa problematikou rychlosti rotacie Galaxie. Jej objav tzv. plochej rotacnej krivky je dodnes povazovany za najpriamejsi a najpreukazatelnejsi dokaz temnej hmoty. Pracovala ako vyskumna pracovnicka Carnegie Institution of Washington.[1] Bola drzitelkou mnohych prestiznych vedeckych oceneni, vratane Gold Medal of the Royal Astronomical Society (1996, iba druha zena v historii) a clenkou najprestiznejsich vedeckych spolocnosti ako su Papezska akademia vied (nominovana v roku 1996), alebo United States National Academy of Sciences. Casto bola spominana ako kandidat na ziskanie Nobelovej ceny.[1] Narodila sa ako mladsia dcera Philipa Coopera, elektroinziniera pracujuceho v spolocnosti Bell Telephone, a Rose Cooperovej pracujuce kratko tamtiez. Ako desatrocna sa odstahovala s rodicmi do Washingtonu.[1] Mala 4 deti[1], vsetky ziskali titul PhD. v oblasti prirodnych vied. Svojim prikladom tak rucala predstavy o tom, ze si zena musi vybrat bud karieru na spickovej urovni, alebo rodinu.[2] Je po nej pomenovany asteroid 5726 Rubin. Kersko je osada, cast obce Hradistko v okrese Nymburk v Stredoceskom kraji. Je zname hlavne vdaka Bohumilovi Hrabalovi, ktory tu roky zil spolu s 25 polodivokym mackami. O obci Hradistko sa zmienuje uz Kosmas vo svojej kronike Chronica Boemorum. Uvadza, ze Hradistko roku 1088 daroval prvy cesky kral Vratislav II. Vysehradskej kapitule. Susediaca tvrdza Kri (tiez Kersko) bola od roku 1376 v drzani Elisky z Lichtenburka, babicky neskorsieho krala Jiriho z Podebrad. Tuto tvrdzu znicilo medzi rokmi 1420-1421 Zikmundovo vojsko, Hradistko vsak zostalo zachovane. Na mieste vypaleneho Kri vznikol rybnik, ktory patril k najvacsim v ramci podebradskeho panstva. Po jeho zaniku tu vzniklo rozsiahle polesie.[1] V obdobi prvej ceskoslovenskej republiky sa Kersky les dostal do majetku statkara zo Sadskej Jozefa Hyrossa. Ten ho v roku 1934 rozparceloval sietou pravouhlych aleji a pozemky rozpredal sukromnikom na vystavbu rekreacnych chat. Aleje boli po vzore newyorskeho Manhattanu ocislovane - zapadne od hlavnej Kersko avenue (betonka) maju aleje cisla neparne, vychodne parne. Kersko sa malo stat kupelnou obcou s hotelom, bazenom a pramenom mineralnej vody.[1] Dnes sa jedna o lesnu dedinu, v ktorej vyrazne prevazuje pocet rekreacnych chat nad budovami pre stale byvanie. V roku 2006 tu bolo evidovanych 362 budov s pridelenym cislom popisnym. Stalych obyvatelov je tu okolo 120.[1] V Kersku dlhodobo zil cesky spisovatel Bohumil Hrabal[2]. Nakrucal sa tu slavny film Slavnosti snezenek. Krcma Hajenka, znama z filmu, je stale v prevadzke. V Kersku vyviera oblubeny mineralny pramen sv. Jozefa, ktoreho voda je miestnymi ludmi nazyvana Kerka. Nachadza sa pri hlavnej ceste pri restauracii U pramene. Ide o prirodnu, tvrdu, uhlicitu vodu, ktora patri medzi alkalicko-muriaticke (pH 6), slane, slabo radioaktivne kyselky so zvysenym obsahom sirovodika a zeleza. Obsahuje zvysene hodnoty jodu a litia. Jej stala teplota je 9? C. Celkova mineralizacia cini 2,2273 mg / l, volny oxid uhlicity ma hodnotu 1,373 mg / l.[3] Vrt je hlboky 89 metrov a bol vytvoreny firmou Artesia v roku 1934; v roku 1985 presiel rekonstrukciou, ktoru uskutocnila spolocnost Vodne zdroje Praha, n. p. Vydatnost vrtu je 118 litrov za minutu, odporucany odber 12 litrov za minutu.[3] Geologia vrtu: kvarter (piesok, ilovity piesok, strk) - 0-4,2 metrov; spodny turon (sede slienovce) - 4,2-68 m; cenoman (sede jemnozrnne pieskovce) - 68-78 m; ordovik (ciernoseda bridlica) - 78-80,6 m. Vrtne priemery: 800 mm - 0-7,5 m; 630 mm - 7,5-8,7 m; 610 mm - 8,7-22,5 m; 495 mm - 22,5-80,6 m.[3] Kersko je obklopene prirodnym parkom Kersko-Bory. Vyskytuju sa tu dve Europsky vyznamne lokality Natura 2000 - Kerske rybnicky a narodna prirodna pamiatka Slatinna luka u Velenky. V Kerskom lese prebehla cast prvej a druhej akcie Bratov Masinovcov. 12. septembra 1951 tu Ctirad Masin spolu s Milanom Paumerom zviazali majitela taxikarskeho auta, ktore neskor pouzili pri prepadnuti policajnej stanice v Chlumci nad Cidlinou. 28. septembra 1951 dosli vsetci traja s ukradnutou sanitkou na krizovatku dnesnej cesty II / 611 a odbocky do Kerska a priviazali tu k stromom clenov posadky sanitky. Ukradnuty automobil pouzili pri prepadnuti policajnej stanice v Celakoviciach.[4] Oto Herman (znamy aj ako Otto Herman) (* 26. jun 1835, Brezno - + 27. december 1914, Budapest) bol prirodovedec - ornitolog a entomolog, politik, novinar, archeolog a antropolog. Popri ostatnych pocetnych aktivitach bol cinny predovsetkym ako prirodovedec - zoolog europskeho formatu. Bol priekopnikom ochrany prirody na Slovensku, v Uhorsku. Svetovy den vtactva, ktory si pripominame 1. aprila sa v zaciatkoch spaja prave s jeho menom. Studoval na gymnaziu v Miskovci a v Kosiciach, absolvoval polytechnicky pripravny kurz pre studium na vysokej skole technickej vo Viedni. Studium nedokoncil a dalej sa vzdelaval ako samouk. Zamocnicky ucen a robotnik, majitel fotografickej dielne v Koszegu, konzervator v muzeu a novinar v Kluzi (Rumunsko), 1872-1875 pracovnik Narodneho muzea, potom politik, redaktor a vedecky pracovnik v Budapesti. Predstavitel radikalnej inteligencie bojujucej za uplatnovanie demokratickych slobod. Funkcionar Strany nezavislosti, dlhorocny poslanec uhorskeho snemu, autor vyse 300 politickych a ideovych clankov v novinach a casopisoch. Ako samouk sa venoval prirodnym vedam, najma ornitologii, svoju zbierku vtakov venoval Narodnemu muzeu v Budapesti. Pokladany za posledneho uhorskeho polyhistora: venoval sa entomologii, ichtyologii a rybarstvu, antropologii (studoval osidlenie uhorskeho uzemia praclovekom), archeologii i jazykovede-studoval jazyk uhorskych pastierov. Vsetky jeho prace sa zakladaju na bohatom materiali a dodnes su vyznamnym pramenom poznatkov. Roku 1893 zalozil a viedol Uhorske ornitologicke stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxere, entomologicky preskumal Sedmohradsko, z poverenia Uhorskej prirodovednej spolocnosti spracoval pavuky Uhorska. Okrem pocetnych monografickych prac uverejnil v odbornych casopisoch okolo 300 studii a clankov z prirodnych vied. Roku 1877 zalozil a do roku 1887 redigoval casopis Termeszetrajzi Fuzetek, 1894 Aquila, prispieval autorsky do viacerych uhorskych novin a casopisov. Oto Herman sa podielal aj na vypracovani viacerych vtedajsich ochranarskych aktivit a dohovorov. Rychlo pochopil vyznam prirodnych vied a ochrany prirody aj v osvetovej praci. O jeho prednasky v ramci osvetovych vecierkov Prirodovedeckej spolocnosti bol velky zaujem, pretoze patril k vybornym recnikom. Jeho zbierka hmyzu zo Sedmohradska je ulozena v Sedmohradskom narodnom muzeu v Kolozsvari. Tempera (lat.) je druh krycej, po zaschnuti trvanlivej vodovej farby; alebo maliarska technika pouzivajuca tuto farbu, prip. obraz malovany touto technikou. Tato technika bola pouzivana uz v starovekom Egypte. Prvotnym spojivom bolo vajicko. Cornelio Judas Tadeo de Saavedra y Rodriguez (* 15. september 1759, Otuyo - + 29. marec 1829, Buenos Aires) bol argentinsky politik, obchodnik a vojak. Bol najvyssim predstavitelom prvych dvoch revolucnych argentinskych vlad po revolucii z roku 1810. Narodil sa v malej osade Otuyo v Hornom Peru (sucasna Bolivia). Bol obchodnikom a neskor sa prestahoval do Buenos Aires, kde sa zapojil okrem obchodovania aj do politickeho zivota. Podielal sa na Majovej revolucii z roku 1810, co bol zaciatok boja za nezavislost Argentiny od Spanielska. 25. maja 1810 sa stal predsedom tzv. prvej chunty, cim sa stal formalne najvyssim predstavitelom prvej argentinskej vlady. 18. decembra toho isteho roku bola prva chunta nahradena tzv. velkou chuntou, kde si Saavedra udrzal najvyssie postavenie. Patril vsak k umiernenym clenom vlady a musel tak celit velkemu tlaku radikalov. K zvrhnutiu chunty doslo dna 23. septembra 1811, cim sa skoncila politicka kariera Saavedru na cele Argentiny (na cele chunty vsak bol nahradeny uz 26. augusta).[1] Po svojom politickom pade musel celit perzekucii zo strany svojich oponentov, co viedlo k jeho exilu v Cile. Do Argentiny sa vratil v roku 1814, kedy sa na zapade krajiny usadil Jose de San Martin, ktory tu pripravoval invaziu do Cile a umoznil Saavedrovi navrat na uzemie, ktore mal pod kontrolou. Uz o kratky cas potom, co doslo k porazke politickych oponentov Saavedru mu bola vratena vojenska hodnost a vyznamenania, no moznost podielat sa na vlade mu bola nadalej zakazana. Zomrel v marci 1829 v Buenos Aires, kde je aj pochovany. Kvoli nepokojnej situacii vo vtedajsej Argentine mu nechal statny pohreb zorganizovat guverner provincie Buenos Aires Juan Manuel de Rosas az v januari 1830.[2] Valkovce su obec na Slovensku v okrese Svidnik. Valkovce lezia v doline Valkovskeho potoka v juznej casti Nizkych Beskyd v nadm. vyske okolo 220 m n. m. a v katastri obce okolo 210 - 402 m n. m. Prirodne odlesnene prostredie obce tvoria pahorkatiny tretohornych flysovych vrstiev. Obec zalozil dedicny richtar Valka na teritoriu panstva Radoma s rolnickymi kolonistami po roku 1325 na zakupnom prave. Obec mali vo vlastnictve drienovski slachtici Abovci. V roku 1427, po sto rokoch jestvovania obce uz nalezala kamenickemu panstvu s 15 portami. Feudalmi, pod ktorych obec patrila v casovom slede boli Somosyovci, Szechyiovci, Szirmayiovci, Tahyovci a v 19. storoci Dessewffyovci.[4] V roku 1427 tu hospodarilo do 20 poddanskych domov. V roku 1600 malo sidlisko 15 poddanskych obydli. V roku 1715 az 1720 tu postupne hospodarilo do 15 poddanskych domacnosti, V roku 1828 bolo v dedine postavenych 40 domov s 311 obyvatelmi, V roku 1787 mala obec 29 domov a 200 obyvatelov, V roku 1828 mala 40 domov a 311 obyvatelov. V roku 1900 bolo 181, V roku 1970 271 obyv. Prva pisomna zmienka je z roku 1382 ako Balkuagasa, neskor ako Walkwagasa (1449), Walinthwaagasa (1451), Valykocz, Valkocz, Walkowcze (1773); Walkocz, Walkowce, 1786 Valkocz, Walkowce 1808 Valykoc 1863-1902 Vajkvagasa, 1907-1913 Valkovce 1920, Valkovce 1927 V obci pol v roku 1750 postaveny grecko-katolicky kostol, ktory velakrat bol stavebne upravovany. Obyvatelia obce sa spravidla zaoberali polnohospodarstvom, pre ktore tu boli vcelku prijatelne podmienky. Druha polovica 19. storocia obyvatelov bola poznamenana vystahovalectvom na juznych casti Uhorska a taktiez do Ameriky. V 20. storoci cast obyvatelstva pracovala v priemyselnych zavodoch vo Svidniku a Giraltovciach. V obci v roku 1995 zili tieto rodiny: Bajcura; Boksansky; Bucko; Cimba; Cvir; Cervenak; Drimak; Fedak; Gido; Choma; Chrzan; Ivanco; Ivanisko; Jadlovsky; Kacala; Kascak; Kascak; Klimik; Kmec; Kolesar; Mager; Micenko; Michlik; Michlik; Mily; Obrochta; Pagac; Paranic; Samek; Simko; Sokol; Soltes; Stefanik; Stefanik; Vadila ; Volansky; Vanko; Vasicko; Zakutny; V modrom stite strieborna otvorena kniha so zlatou vazbou a oriezkou, prevysena striebornym polozenym brkom. Terajsi erb bol prijaty uznesenim obecneho zastupitelstva 28. juna 2002, c. OZ - 3/2002 a je zapisany v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signaturou V - 189/2002. Znamenie erbu predstavuju atributy svateho Lukasa, patrona miestneho kostola. Autormi erbu su Peter Konya, Leon Sokolovsky a Sergej Pancak. Vlajka obce pozostava z piatich pozdlznych pruhov vo farbach bielej (3/9), modrej (1/9), zltej (1/9), modrej (1/9), bielej (3/9). Vlajka ma pomer stran 2 : 3 a ukoncena je tromi cipmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajucimi do tretiny jej listu.[5] Venzik alebo po polsky Wezyk je povodom polsky rod. Pociatky rodu sa podla polskej narodnej legendy datuju okolo roku 960 po Kr. kedy bol Skubek povyseny medzi druzinikov kniezata Ziemomysla. Od tej doby sa uvadzal ako rod Wezyk, ktory mal svoje rodove sidlo Wola Wezykowa. Rozrastanim rodu sa vytvorili nove vetvy, Kostrowicky, Osinsky, Vestersky, Borkovsky, Goriansky, Podolsky... Rod sa velmi rychlo rozrastol. Smonk v podobe hada, ktoreho Skubek podla legendy zabil, sa stal rodovym symbolom a neskor erbom. Na rozdiel od Germanskej ci tzv. zapadoeuropskej tradicie, kde erb mohol mat v rode kazdy z bratov iny, mali Poliaci az do konca 15 storocia erb rodovy, ktory vyjadroval pokrvnu pribuznost tak ako v skotsku, ci keltskom Irsku. Rod uz zaciatkom 15 storocia mal priezvisko vyprofilovane a uz aj historicky zaznamenane... Povod mena Venzik je evidentne preukazany z polstiny - litovciny. Ide o foneticky prepis citaneho slova Wezyk - tak, ako ho pocuju ti, co nepoznaju spravnu vyslovnost (t. j. cudzinci,). (pozn.: a = ,,on", e = ,,oen"- cita sa velmi kratko ,,o" sa hlta, y po z sa cita makko a stredne dlho), Podla mena Waz - Had, cita sa Vonz, Wezyk - z hada, patriaci hadovi, cita sa Venzik, - patronim pri tvorbe sufixu v priezviskach v Polstine. V Polstine je jeden had - Waz a (dva) hadi uz su Weze. Asi hovorovym sposobom vzniklo mnozne cislo Wezyki. Z toho spatne pre jednotne cislo vzniklo pomenovanie Venzik - Wezyk. Obdobne aj v Slovencine su koncovkou -ik, -nik, tvoreni slova les - lesnik a pod. Preto neskor nebolo mozne ako u inych polskych rodov k nemu priradit cudzich, bez pokrvnej pribuznosti, len podla podobnosti mena, lebo ich meno uz bolo evidentne vytvorene v davnej dobe a je nezamenitelne, takze ine sa na neho ani nepodobalo. Wezyki su teda vsetci pribuzni a potomkovia Skubeka. Povodna vetva osidlovala Miechov, Poleje a Osiny v Krakovsku. Rod patrili medzi Mazovske kniezata (ksiac - kniezatko) az do Horodelskej unie. Vroku 1410 tiahol kral Vladislav Jagelovsky a jeho brat Vitold - litovske velkoknieza do vojny proti radu nemeckych rytierov. V ich osobnej druzine a strazi bol aj Jan Wezyk z Dabrowy ktory tlmocil z nemeckeho jazyka a Mikolaj Wezyk i Bogufal kuchmistri kralovsky. Prislusnici rodu boli medzi 47 rodmi pri zalozeni Polko-litovskeho velkokniezatstva (Rzeczipospolitej Obojga Narodow) 2.10. 1413 v Horodle. Od tejto doby su ,,prisazne" rody Horodelskej unie povazovane za najvyssiu polsku a litovsku slachtu, ktorej su aj tzv. kniezacie (v Polsku a Litve sa slachta odvtedy nedelila na hodnosti) rody povinne preukazat uctu. Iba prisazne rody mohli volit a byt zvoleny za Velkoknieza. Venzici obsadzovali najvyssie funkcie ako Vojvoda Vielopolski, Vojvoda Koniecpolski, Vojvoda Belsky, Zemsky sudca, Velitel vojsk, Hlavny lovci a pod. Posobili aj ako starostovia a kastelani miest Vschov, Miechov, Krakov a i. Rodu patrili i hradne sidla Kowale, Drahimia, Kornik a ine... Potomkovia z vetiev Kostrowicky a Sulkovsky sa stali Velkymi Kniezatami Litvy a Ambrozievic zasa Malopolske a Ceske Knieza a Cesky princ. Druzinici Goriansky, z kralovskej druziny doprevadzajucej princeznu Annu, ktora sa mala vydat za Uhorskeho krala Ladislava I- Svateho, sa stali vyznamnym magnatskym rodom Uhorska. Tito vladli ako Bani v Slavonii, Sriemsku a Macve. Z oboch vzniknutych vetiev Gorianskych sa prislusnici rodu striedali Uhorskymi palatinmi, kde vykonavali fakticku vladu v mene Krala nad Uhorskom viac ako 100 rokov. Ich hlavne sidla boli Devin, Budin a Siklos. Patrila im aj Liptovska zupa, Uhrovec a Presburg (Bratislava). Medzi vyznamne cirkevne osobnosti patril aj Jan Venzik, ktory sa stal Arcibiskupom Hniezdenskym a Primasom Polskym, ktory po smrti krala Vladislava vladol pod interegnum ako de jure Vice Rex, az do zvolenia noveho Krala.. Tymto rod dostal vysadu korunovat kralov Polska, co sa aj niekolkokrat stalo a dostal i ine vyznamne vysady. Ako primas polsky mal aj svetsku hodnost kniezat rimskonemeckej rise. Z rodu bolo viac biskupov-kniezat a knazov. No nielen Duchom, ale hlavne mecom vladli Venzici. Iny Jan Venzik udelil ako vojvoda podolsky zdrvujucu porazku Tatarom. Ako dokaz ich statocnosti svedci fakt, ze piati prislusnici rodu dostali najvyssie vojenske vyznamenanie Order Virtutti Militery. Toto vyznamenanie je povazovane za jedno z troch najhonosnejsich vojenskych radov na svete, spolu s Victoria Cross a Cross of Glory. Iny boli drzitelmi Radu Bieleho orla, ci Radu Sv. Juraja. Venzici ako vyznamni velitelia vojsk sa presadzovali aj mimo Polsko a Litvu. O prislusnikoch rodu su v Polsku viacere narodne legendy opisujuce ich hrdinske ciny. V Cesku bol Vladika Jirik kapitanom Namesti nad Oslavou, Jan Dionisius hajtmanom Letovic, Jaros zasa rakuskeho Hardegu. Patrili medzi ochrancov povestnej kralickej biblie, ktora aj vdaka nim sa zachovala dodnes. Na uzemi dnesneho Slovenska sa uvadzaju uz od roku 1540. Stanislav Venzik si okolo roku 1590 zobral za manzelku baronesu Alzbetu Pograny, dceru Barona Benedikta Pograny de Nemes Kurt. Zucastnoval sa bojov proti Turkom. Pograny bol vlastnikom a kapitanom hradu Viglas a vyznamny proti Turecky bojovnik v hodnosti Zadunajskeho generala. Svoje dcery vydal za najstatocnejsich velitelov svojho vojska, Stanislausa Venchika a Ladislausa Zay de Comor. Stanislav Venzik neskor padol v boji proti Turkom okolo roku 1595 v bitke o Nove Zamky. Nakolko sa sobasom s baronesou Alzbetou Pograny stal zaroven svagrom barona Ladislava Zay, jeho potomkov uchylili Zayovci k sebe na hrad Uhrovec, ktory im uz v tej dobe patril (Tymto sobasom sa opat pokrvne stretaju s vetvou z Gorian). No viac ako o siroty, sa Zay zaujimal hlavne o ich majetky najma v Nemes Kurth (Zemianske sady), hrad Viglas a kastiel Jaslovske Bohunice, v ktorych mali ako spoluvlastnici vyznamny podiel. Akym sposobom ich Zayovci pripravili o majetok nie je celkom zname. Pravdepodobne este ako majetok sirot previedli pod svoju spravu. Od tej doby dalsi Venzici posobili v sluzbach Zayovcov. Tu zastavali vyznamne hospodarske funkcie. V roku 1659 im panovnik obnovil slachticky stav pre Uhorsko a celu Sv. Risu Rimsku, opat za zasluhy v boji proti Turkom. V roku 1675 su uvadzni v supise slachty Bratislavskej stolice. No ako malo majetny rod sa nepresadili v ziadnych vyznamnych funkciach. Vynimkou je Gaspar Venchik, ktory posobil okolo roku 1845 ako prisazny prisediaci Presporskej stolice. Sobasmi je rod pokrvne spriazneny s uhorskymi rodmi Zay de Comor, Balassa de Gyarmat, Pograniy de Nemes Kurt, Kohary de Czabrak, Kalnoky de Kovoszpatak, Dobsa, Pongracz, Vanko, Trebichavsky, Babindali, Tokoly, Schura, Kozic, Mlynar, Kusnier. Po roku 1804 odisli z Uhrovca a usadili sa v Trnave a jej okoli. Tu ziju Venzici dodnes. Jan Wenzik bol aj prislusnikom delostreleckej brigady v Trencine, ktora zohrala vyznamnu ulohu pri vzniku samostatneho Cesko-Slovenska po skonceni prvej svetovej vojny. Z inych krajin kde posobili Venzici treba pripomenut vyznamneho francuzskeho poeta Guilieme Venzik Kostrowicky - Apolinaire, ktory bol zaroven aj vnukom Napoleona I. Taktiez ceskeho ucenca a zakladatela realneho ceskeho skolstva Jozefa Wenzika (Wenziga), ktory bol aj ucitelom Zofie Chotkovej, manzelky naslednika Rakusko-Uhorskeho tronu, ktorych zavrazdili v Sarajeve. Jeho najznamejsimi su libreta k k Smetanovym opetam Libusa, Dalibor a ine. Po Jozefovi Wenzigovi je v centre Prahy pomenovana ulica. Velmi vyznamnym vojvodom je aj Bogdan Venzik Chmielnicky - Ataman kozakov a zakladatel Ukrajiny. V sucasnosti na internete je mozno najst Venzikov po celom svete. Posobia od vypoctoveho strediska NASA, cez ekologov v Amazonskom pralese, ci ako lekari v Egipte, alebo riadia obchodny koncern v Holandsku ci lodenice v Rusku. Aj Venzikov ako sportovcov v medzinarodnych sutaziach mozno najst, ci studentov univerzit... Ekologicka nika je subor vsetkych cinitelov prostredia, ktore vyzaduju zive organizmy k svojej existencii. Opisuje pozicie daneho druhu alebo populacie v ekosysteme.[1] Su to napriklad habitat, dostatok priestoru, vhodna teplota, svetlo, vlhkost a hodnota pH, dostatocne mnozstvo potravy, nie prilis silna konkurencia alebo primerane mnozstvo nepriatelov. V tomto ponimani ekologicka nika obsahuje takmer neobmedzene mnozstvo parametrov a preto byva oznacovana ako mnohorozmerna (nadpriestorova) nika. Pre prakticke ucely je pocet sledovanych parametrov zvycajne ovela nizsi. Casto to byva len stanovisko organizmu (priestorova nika) alebo jeho potrava (troficka nika). Niektore velmi uzko pribuzne druhy mozu existovat vedla seba len vtedy, ak zaujimaju rozne ekologicke niky. Tento jav sa nazyva ekologicka izolacia. Sufozia (lat. suffodio - podryvat) je podpovrchova erozna cinnost vody. Moze sa prejavovat ako chemicke rozpustanie tmelu siliciklastickych hornin, alebo mechanicky odnos drobnych podnych castic podzemnou vodou. Sufozia ma za nasledok poklesavanie povrchu (subsidenciu) alebo jeho deformacie, v niektorych pripadoch moze dochadzat az k naruseniu stability svahov[1]. Geomorfologicke formy, ktore takto vznikaju su napriklad sufozna depresia (na riecnej terase) alebo sufozny vyklenok. Jeden stary kral mal len jedneho jedinkeho syna a tento bol od dlhsieho casu vo vojne. Tu raz dostane z domu list, ze mu otec velmi ochorel a ze ak ho chce este ziveho vidiet, aby sa ponahlal domov, ako len moze. Mily kralovic sadol hned na kona a letel den i noc cvalom. Na stastie nasiel este otca pri zivote. Ale bolo vidno, ze je uz nic z neho. Aj sam kral citil, ze nepotiahne daleko, leboze zo dna na den bol slabsi a uz len ledva-ledva dychal. V jedno rano zavolal syna, a tu viac uz len posepky takto k nemu prehovoril: ,,Syn moj drahy! Vidis, v akom som sposobe. Darmo je, -- musime sa rozlucit. Ale chvalabohu, mas uz svoj rozum. Myslim, ze sa i bezo mna budes spravat, ako sa svedci. Len jedno ti este radim: Svetu nevela ver a maj sa pred nim na pozore, sice ta lahko oklame. Kralovstvo ti zanechavam velko, to mudre spravuj, a bude dobre i tebe i poddanym tvojim. Krem toho ti nechavam este jeden i nad samo kralovstvo vacsi poklad -- najdes ho vo dvore pod studnou. Ten si vezmi a uzivaj opatrne!" Viacej nemohol preriect, len rukou kyvol a bolo po nom. Mlady kral si otca velmi rad videl a chcel ho ako najslavnejsie pochovat. Povolal nielen silu panstva, ale aj okolitych kralov a vynalozil vsetko svoje bohatstvo, len aby sa cim najinak preukazal. Ked sa kar rozisiel, videl, ze je pokladnica prazdna, a tu insie nezbyvalo, len sa ulapit na poklad pod studnou. Hned dal zohnat dvanastich chlapov a rozkazal im kopat. Ti sa naraz chytili do roboty a najskorej vytahali vsetku vodu. Ale ako zacali kopat, tu sama ziva zabica: cakany len tak odskakovali a iskry prsali. ,,Len sa do nej!" volal kral, -- a robotnici rubali celou silou, ale ani na piad nemohli prist. ,,Noze len z chuti, len sa pochlapte, dobre sa vam zaplati!" volal jednostajne kral. A ti sa dost usilovali, ale si so zabicou poradit nemohli. Navela domrzelo krala divat sa na tu daromnu robotu, nechal robotnikov tam a odisiel do svojej izby. Tu si vsakovak myslel: Co bude robit, ak by ozaj z toho pokladu nemalo byt nic? A pocal uz aj nadeju tratit, -- lebo ktoze to vraj slychal pod studnou poklad! Tak cim dalej myslel, tym viac ho dopalovalo. Hneval sa na otca i sam na seba i na vsetok svet. Bol cely rozkatovany. Ako sialeny behal hore-dolu po izbe, a ze je nie inak, ze si musi koniec spravit. Vtom sa otvorili dvere a robotnici nesu jednu malu ladicku: ,,Toto sme," poveda, ,,v tej zabici nasli!" Kral vezme do ruky ladicku, obracia ju z boka na bok a vidi, ze je len zo sprachnivelych dasticiek zbita. ,,No, ver ti mi to za poklad!" povie rozmrzeny a hodi ju o zem. Ladicka sa rozsypala a tu sa ukaze jeden mestek, jedna pistalka, jeden opasok a jedno pismo. Kral schyti pismo a cita: ,,Kto tento mesec potrasie, kolko len chce, tolko sa mu dukatov vysype." Dalej ani necital, uchytil mesec a zacal nad stolom triast. Tu hned bol cely stol dukatmi zasypany. Na to sa obratil k robotnikom: ,,No," poveda, ,,predsa ste len chlapi, musim sa vam statocne odmenit. Drzte sem klobuky!" A rad radom vsetkym plne klobuky dukatov natriasol. Robotnici sa podakovali pekne a sli svojou cestou. Kral ostal sam a cital dalej: ,,Kto na tejto pistalke zapiska, kolko chce, tolko sa mu vojska nastavia; ako si tento opasok opase, kde si len pomysli, naraz sa tam najde!" On si tie tri veci dobre odlozil a bol mu svet! * O par rokov mu prislo na um, ze by to dobre bolo, keby sa ozenil. Obliekol sa do najkrajsich siat a zapiskal na pistalke. Tu sa hned sila vojska pred nim postavila, a tak pod ku susednemu kralovi v ohlady. Ako sa tamten kral dozvedel, ze sa k jeho mestu cudzie vojsko vali, predesil sa velmi, lebo na vojnu nebol ani len pomyslel. ,,Coze tu pocat? Protivit sa nemozeme, musime sa," poveda, ,,prosit!" Zachytil sa tomu s tym vojskom v ustrety a s velkou ponizenostou sa ho spytoval, ze co ziada? ,,Nic, pane," povie na to mlady kral, ,,ja som prisiel k vam v ohlady!" Tu po celom meste bola radost neslychana. Domaci kral voviedol hosta do svojho zamku a hned rozkazal pripravit velku hostinu. Jedli, pili a boli vsetci veseli. Vohlacovi sa svarno dievca zapacilo. Aj mu ho prislubili dat. Bol cely vyteseny, a ked sa princezna okolo neho tak pekne fatinovala, od radosti ani to nevedel, kde mu hlava. Len sa ti on pred nou pochvali, aky on ma mesec, ze kolko chce, tolko dukatov z neho natrasie. A na to jej ho este aj ukazal, ako vyzera. princeznej sa to velmi pacilo. Po kuse prisla noc. Kazdo sa pobralo na odpocinok. Tu, ked uz vohlac dobre spal, prikradla sa chytra princezna k jeho satam, dukatovy mesec vzala a na jeho miesto vstrcila tam druhy. Rano sa mlady kral odobral a ponahlal sa domov hotovit svadbu. Tu mu dac bolo treba vyplacat. Vytiahne mesec, potrasie, -- nic. Trasie znovu, potrasie i treti raz, ale dukaty len nechcu a nechcu padat. Prizrie sa mu lepsie a tu vidi, ze je to nie ten jeho mesec. Nahnevany vytiahne pistalku, zapiska, vojsko stoji v rade a spytuje sa: ,,Co chces, pane?" ,,Pojdeme zas ta, kde sme uz raz boli!" povedal on. Vyskocil na kona a letel na cele vojska rovno k susednemu kralovi. Ti sa tam nevedeli prenacudovat, co ho tak nanahle vratilo a vybehli ho vitat. On sa na ich vitanie nevela obzeral, a zavolal hned: ,,Miesok mi tu dakto vzal. Kto ho z vas ma? Sem s nim, sice vam hned vsetkym jaj beda!" ,,Ano, mily moj, tu si si ho nechal," zastebotala princezna; ,,pod len pozriet, uz ti je v zlatej ladicke skryty. A mohol si sa on tak nebat, ved co si u mna nechas, akoby u teba bolo. Vies, ze ti u mna neskape." Tak sa mu liskala, tak ho zaobchadzala, kymkolvek sa len neutisil a neodobril. Bola poznovu hostina a po hostine zabavka. Pri tej zabavke vytiahol mu ktosi z vrecka pistalku a tu ho zacali prekarat, ze ci prstienky chodi predavat, ked taku pistalku nosi? ,,Veru prstienky," povie on na to, ,,ale ake? Ked chcem, naraz vas vsetkych aj s celym mestom na prach obratim. Len raz na tejto pistalke zapiskam, hned sa mi taka hruza vojska prihrnie, co len strach. A co este doma mam opasok, to je len dac! Ked si ho pripravim a poviem: ,Nech som tam a tam!' naraz zaletim, kde chcem." princeznej viac nebolo treba. Ked zaspal, prikradla sa k jeho satam, pistalku ukradla a zaniesla otcovi. Ako tento videl, ze je uz moc v jeho rukach, hned a zaraz rozkazal vojakom, aby ho ku posteli priviazali. A ked svitlo, dal ho zo zamku vyviest a z mesta vysibat. Ked mlady kral videl, co sa s nim robi, dobre tam od hanby nezhorel. Dlho sa potom sem a tam natulal, az sa predsa raz dostal zase domov. Ale sa hanbil v tomto sposobe svojim ludom pred oci prist a len ako ukradky vtiahol sa do zamku. Tu hned zhodil dodriapane saty a obliekol sa ako kral. Od tych cias nemal nikdy pokoja. Za tym mescom a za tou pistalkou ho mrzelo strasne, a ked si pomyslel, aku mu to potupu spravili, -- naraz sa mu vsetka krv zburila. Den i noc si jednostajne na tom hlavu lamal, ako by sa mohol vypomstit. I len raz vecer schyti opasok, pripase a pomysli si: ,,Nech som pri toho a toho kralovej dcere, ze ju zahrdusim, ak mi nevyda moje veci." Naraz sa nasiel pri nej v posteli, lebo si bola prave lahla a este jej svieca horela. Varta ale predo dvermi stala. princezna skrikne, vyskoci z postele a opasok mu odtrhne. Tu varta priskoci, ulapi ho a zavedie pred krala. Kral, ako sa dozvedel, preco ho chytili, kazal ho hned do najstraslivejsej a najpevnejsej temnice zatvorit, a ze ho na druhy den budu stinat. ,,Ach, Boze moj drahy, nac som sa ja dozil! Bohdaj som vas nikdy nebol videl, vy zbojnici!" hovoril, ked ho uz prec viedli. Zamkli ho a vojaka postavili ku dveram. Kral naskutku rozposlal poslov na vsetky strany panov volat, ze zajtra budu toho a toho krala, preto a preto stinat. Ten vtacok v klietke neveselo spieval a len na jedno myslel, ako by sa mohol zo sveta zniest. ,,Uz," poveda, ,,ci takto ci onakno, skapat musim. Ale aspon oci nebudu past na mojej smrti." A vtom zacal trepat hlavu o dvere, ze si ju rozrazi. Buchanie dopocul vojak, co na varte stal. ,,Ej, nerobze to, nerob," poveda, ,,este sa ti najde pomoc! Ja som dakedy u tvojho otca sluzil a dobre mi bolo u neho. Za to by som sa tebe chcel odsluzit. Vies co? Chod napravo popri samom mure. Tam najdes jednu skalu von trcat. Tu skalu odval a otvori sa ti diera, ktorou budes moct uskocit." On siel, ako mu vojak povedal, odvalil skalu a po chvili bol na slobodnom. Ked sa rano panstvo zacalo schadzat, vtedy on uz bol za horami, za vodami. Idu otvorit temnicu, -- tu temnica prazdna! Kral sa naramne mrzel a divaci, ako prisli, tak odisli. * Vyslobodenec prisiel do jednej hustavy. Zmoreny a ukonany prevalil sa na zem a chutne si pospal. Ked sa zobudil, bol lacny a obzeral sa, kde by co-to bolo na prehryznutie. Ale okrem dakolko lieskovcov nic nemohol najst. Dlho sa potom este motal po tej hustave, az napokon prisiel na jednu cistinu, na ktorej sa ovce pasli, a nedaleko stala koliba. Rovno zamieril ta. Ako do koliby prisiel, len co sa poklonil: ,,Daj Pan Boh stastia!" a baca mu zadakoval: ,,Boze daj i vam!" naraz sa spytal, ci by sa nenaslo dac zjest? ,,Hned bude, srdce moje, len sa posadte," povie stara bacova. A len co sa obratila, uz ti stalo pred nim jedenia: hruda syra, oval chleba a crpak zincice. Nebolo ho treba vela ponukat, najedol sa ako buk. Ked si uz trochu aj vydychol, zadakoval tym dobrym ludom a pobral sa dalej. Tu ako tak ide, zase len pocal o tej svojej biede premyslat, a cim viac myslel, tym vacsmi sa mu hlava mutila. Uz ani pred sebou dobre nevidel a tak prisiel na vrch jednej zapole: pod nou hlbocizna priepast. Tu postoji a huta, huta. ,,Eh," poveda, ,,radsej umriet, ako bez mojich veci v takomto posmechu zit!" Zakrutil sa do plasta a skocil do priepasti, aby sa tam dotrieskal. Ale ako tak letel, plast sa mu rozprestrie a vietor ho daleko, daleko do jedneho haja zaniesol. Tu sa zachytil na jednom strome, na ktorom plno zrelych fig viselo. Hned si z nich dakolko odtrhol a chutne zahryzal. Len ti mu tu strasno nosisko ako truba nahukne! ,,No, ved som ja schodil," mysli si, ,,vsetko nestastie sa na mna vali! Coze si teraz pocnem?" Chcel dolu zist, ale pre dlhy nos nemohol. Potom ho len predsa dak vystrcil dohora a tak sa pomedzi konare pospustal na zem. Tu ho za tymi figami zacalo velmi smadit, dobre sa mu uz pipet nechytil. Na stastie pocuje nablizku hrkotat jarcek a naraz sa obratil v tu stranu. Ale coze? Nosisko ho nechcelo pripustit ku vode. Nuz len tak dak bokom si z nej trochu zachlipol. ,,Eh, cize si," poveda, ,,dobra! A hlahla, uz mi je aj nos mensi." Zachlipol si este a dlhy nos mu celkom zmizol. ,,Chvalabohu," zvolal od radosti, ,,toto bude dobry liek pre tych zbojnikov! Pockajte, ved vam ja vykazem!" Natrhal z tych fig, nacrel z tej vody a vratil sa ku kolibe. Tu si vypytal od bacu saty a pod rovno -- nezastavil sa len pod kralovskou branou. ,,Co tu chces stary?" spyta sa ho sluzka. ,,Figy predavam," povie na to on. Sluzka bezala s heslom ku kralovnej a ta sa dala spytat, ze co pride za ne? ,,Dvanast dukatov," odkazal kupec, ale aby mu ich hned doniesla. Ako dukaty mal v kapse, vzal nohy na plece a utekal, ako len vladal. * Tie v tom zamku ak jedia, tak jedia tie figy. Len sa raz princezna obozrie na kralovnu: ,,Hlahla," poveda, ,,mamo, aky vam nos rastie!" ,,Ba tebe, dievka moja, kolky ti nabehol! Coze sa to robi? Ci to nie od tych fig?" ,,Jaj, mamo," zalomila princezna rukama, ,,co to z nas bude, mne je uz po samu zem!" A to isto sa stalo aj sluzke, ktora tie figy niesla a jednu z nich bola prehltla. Matka s dievkou plakali a nariekali hrozne, az na ten plac dosiel sam kral. Ten dal hned zvolavat doktorov z celeho sveta, ale ziaden nemohol spomoct. Rezali z tych nosov, rezali, ale cim viacej rezali, tym vacsie zase narastli. Tak co bolo robit? Museli len ten posmech niest a nesmeli sa ani na ulici ukazat. Asi o pol roka, kde sa vezme, tu sa vezme jeden doktor. V ciernych satach, s palickou v ruke, ide si hore mestom. ,,Pan Boh pomahaj," zavolal cez plot jednej zenicke, co v zahrade plela. ,,Coze tu slychat noveho?" ,,Ach, coze by bolo," povie ta zena. ,,Len zle a nedobre; clovek sa vam nesmie ani zasmiat." ,,A precoze to tak?" spytuje sa doktor. ,,Ach nuz," poveda, ,,tie kralovske obludy dostali dake strasne nosy, a ked sa dakto zasmeje, hned ho kazu lapat, lebo sa nazdaju, ze sa z tych nosov vysmieva." ,,A ci im nikto nevie pomoct?" ohlasil sa zase doktor. ,,Co by ich tam porantalo aj s nosmi! Bolo tu," vraj, ,,doktorov co strach, -- na hrdych kococh aj so styrmi paripami, a predsa si nevedeli rady." ,,No, nech som dobrym," prerecie napokon doktor, ,,ja ich vyliecim. Len ma chodte u krala ohlasit, dam vam jeden dukat." A naraz jej ho dal. Ta bezala s radostou a oznamila kralovi, ze je u nej taky a taky doktor, co sa zaveril, ze on pani kralovnej a mladej princeznej spomoze. ,,Ale je," vraj, ,,nie na koci, len o palicke chodi." ,,To je nic," povie na to kral, ,,len by vedel spomoct." A kazal ho naskutku priviest. Mileho doktora privedu, -- a kral sa ho spyta, ze ci sa da na to? On povedal, ze sa da, ale tak, aby mu chorych celkom pod ruku oddali. A aby ukazal, ze sa do veci rozumie, porucil, aby daktoremu z rabov dali z tych fig jednu zjest. Raba priviedli, a ako figu zjedol, hned mu nahukol nos. ,,Tento rab," povie doktor, ,,ma malo krvi, aj to len riedkej a slabej, netreba mu ju ochladzat." Na to mu dal jeden glg z tej vody a nos mu naraz odpadol. Vsetci sa nad tym zradovali a najma princezna, ze bude zase taka pekna ako predtym. Vezme teraz sluzku pred seba. ,,Toto je uz," poveda, ,,ostrejsia krv, musime ju trocha oslabit, aby moj liek lepsie osozil. Sem korbac!" Tu sa musela vyzliect do kosele a potom ju za tri dni tym korbacom ustavicne tal. Po troch dnoch jej dal z vody za naprstok a nos naraz skapal. Mila princezna by sa bola rada cim skorej s peknym nostekom ukazat. Ale doktor povie: ,,Pockaj si este malo!" a vzal do roboty kralovnu. Aby ostra krv oslabla, trapil ju za sest dni a za kazdym slanou vodou namacal. Na siedmy den jej namocil jazyk tou vodou a velky nos naraz odpadol. Napokon prisiel rad aj na princezku. Aby mladu ohnivu krv ochladil, sekal po tucnom masisku za devat dni a zakazdym slanou vodou oblieval. Uz tu i tu az tak omdlievala, ale on na to nic nedbal, len sekal, sibal zle, nemilosrdne. Pre velku bolest nechcela sa dat od siesteho dna dalej liecit. Tu matka okolo nej, tesila ju, prehovarala vsakovak, aby len este trochu potrpela, ze sa jej to lahko zahoji a bude dobre vsetko, len si sa nosiska zbavi. A tak uz len volky-nevolky trpela tie muky. V ostatny den prosila utrapena princezna, aby uz preboha urobil koniec, a zacala slubovat, ze ked ju vylieci, pojde za neho a daruje mu velke poklady. ,,Ake poklady?" spytal sa doktor. ,,Take poklady," poveda, ,,akych viacej na svete niet!" Tu vyjme zlatu ladicku a poda mu mesec: ,,Tento mesec je taky, ze ked ho potrasiete, bude vam dukaty sypat, kolko len chcete. Tato zas pistalka, ked na nej zapisknete, tolko vojska vam privola, kolko si len budete ziadat. A tento opasok, ked si opasete, kde si len pomyslite, naraz ste tam." A s tym mu podala aj pistalku aj opasok. Doktor si opasok opase a mocne zapracka. Mesec a pistalku vlozi do neho. A teraz sa postavi hrdo a pocne vykladat: ,,Ja som ten kral, ktoreho si ty dala metlami von z mesta vysibat. Ja som ten kral, ktoreho si chcela dat zotat. Ja som ten clovek, od ktoreho ste tie figy pokupili. A ja som ten doktor, co som vas mohol naraz bez vsetkeho trapenia vyliecit, ale ste tu bitku zasluzili. Tieto veci boli, su a budu moje. A tebe za tvoju spatnu nevernost porucam -- ten dlhy nos." Vtom si pomyslel, aby bol vo svojom zamku i hned sa nasiel tam. A od tych cias mu bol zase svet. V istej dalekej predalekej krajine byval velmi a velmi bohaty grof, ktory by svojimi penazmi bol mohol aj krala vyplatit, a ten mal preutesenych troch synov a nadovsetko ten najmladsi bol najkrajsi. Chlapci rastli ako z vody a otec ich dal vyucovat vo vselicom, co len moze byt na svete; co nevidiet dorastli na hodnych mladencov a boli do vsetkeho hotovi. Otec sa velmi tesil z nich a z ich vedomosti; tak ich rad mal, ze nesmeli ani na krok od neho, kde sa len pohol, vsade s nim byt museli. To sa ale synom nevelmi pozdavalo, oni ako boli sposobni, tak chceli aj trocha sveta skusit. Raz, ked bol otec dobrej vole, predniesli mu svoju ziadost. Dost ich otec od toho odhovaral, ze vsak maju dost panstva, ze mozu len z jedneho do druheho chodit; ale synovia ho neprestavali unuvat, ze vsak by takto ani svojmu uceniu chosen nevzali a vo svete ze ich dakde moze i vacsie stastie obcakavat. Tu otec volky-nevolky musel ich pustit, dal im nadherne saty, zbroj a kone pristrojit a nakoniec im povedal, aby si zaziadali, co len chcu od neho, ze im on to vsetko da. Tu si najstarsi len take vrecko vyziadal, co by vzdy plne bolo dukatov. Ta vec sa lubila aj strednemu, i ten si len to vyprosil. Co si ziadali, to hned dostali obidvaja a poskakovali si od radosti. Teraz pristupil i ten najmladsi a nic insie si neziadal, len taky zlaty klucik, ktory by sa hodil bars do akeho zamku. ,,Ej, syn moj," povedal otec, ,,to vela ziadas. Ale ked je tak, tu ho mas, aby sa ti krivda nestala." Bratia na to zle-nedobre zazerali, lebo si mysleli, ze najmladsi musi takto vo svete nudzu biedu triet a ze este dakde volac pobantuje, a tak i oni pri nom nestastni budu. I pustili sa s nim do hadky, ze preco si nevyvolil tak, ako oni. ,,No, nic je z vas," hovoril im otec, ,,este ste nikde a uz sa vadite, ostanete vy len doma." Mladsi brat na to vsetkych uspokojil, aby sa onho nebali, ze sa on nenarodil na to, aby sa lakomil na cudzie a ze so svojim zlatym klucom este lepsie moze vyjst na svete, ako oni s plnymi vreckami. Tak sa uz potom navela vybrali, posadali na kone a ako jasne strely odleteli. Od velkej radosti, ze mozu po svete behat, ani nevedeli, kde idu. Chodili z krajin do krajin, daleko-siroko, ze uz ani to nevedeli, odkial boli vysli. A medzitym dvaja starsi sa zriekli, ze cim najskvostnejsie zit budu a kazdy zo svojho vrecka platit bude, a to preto, aby najmladsi cim skorej sa vysekal z penazi, aby sa na nich utisol, a oni potom mohli urobit s nim, co len chcu. I tak sa stalo. Co si najmladsi sebou vzal, to netrvalo dlho, a este so zlatym klucikom ziadno stastie sa mu neprihodilo. Tu v jednom meste musel bratov prosit, aby za neho zaplatili, ze im on to este vynahradi. Bratia neriekli nic, kym v meste boli, len zaplatili; ale ako prisli za mesto do hor, tu sa oborili na neho: ,,Pocujes, ty kluciar, este sme si doma umienili, ze ta alebo zabijeme, alebo urobime z teba, co sami chceme. Teraz si vol, co chces: ci smrt, ci to, aby si nasim sluhom bol a nikdy nas bratmi nepomenoval." Najmladsi si uz len toto poslednejsie vyvolil, ale s tym dolozenim, ze ho aj oni nikdy viac za brata neuznaju. Tak sli dalej, dvaja starsi hrdo ako panovia a najmladsi ticho za nimi ako sluha. Jeden raz prisli do velmi velikeho mesta, a tu si ti dvaja do najchyrecnejsieho hostinca za vrchstola zasadli, jedli, pili, hodovali a najmladsi sa musel len do jednej malej chyzky utiahnut; jest sice dostaval vsetko to, co tamti, ale im musel saty cistit a kone riadit. Chyry sa rozleteli po meste o ich krase a bohatstve a ludia chodili k nim na divaky. Ale najviac obdivovali uz len toho najmladsieho, trebars bol len ako sluha obleceny. Hostinsky mal jednu utesenu dceru, a ta ako tohto najmladsieho zazrela, hned si umienila, ze tomu sama bude nosit do jeho chyzky jedenia a ku tamtym len sluzky posielala. Ako mu tak to jedenie nosila, mlady grof sa pustil s nou do rozpravky a ona s nim. Mlady grof sa vedel velmi pekne okolo nej obracat a ona mu este krajsie odpovedala. Z reci do reci sa jej priznal, ze je on tiez grof a ze ma taky klucik, ktory sa hodi bars do akeho zamku. ,,No, ked je tak," povedalo dievca, ,,ja mam jednu kasnu a v nej vec velmi drahu, ktora na tomto svete preplatena byt nemoze a aku ziaden kral nema; ak mi tu kasnu s vasim klucom otvorite, darujem vam tu vec, a to by som nikomu na svete neurobila. Ale co mi vy date, ked ju neotvorite, lebo veru do mojej kasne este dosial ziaden kluc sa nepridal." ,,Ja ti potom darujem moje grofstvo a tvoj budem na veky." ,,Dobre," povedalo dievca, a tak stavka stala. Chytili sa pekne popod pazuchy a ona ho viedla do jednej tajnej izby, kde ta kasna stala. Kluc sa hodil do zamku tak, akoby bol uliaty, a zatvory sa hned odomkli. Hostinskeho dcera sa len zacudovala, aleze bola donho uz zalubena, velmi sa nedurila, len povedala: ,,No, co som slubila, to vam dam. Tu mate tento obrus, ten ma taku moc, ked mu rozkazete, hned sa prestrie, a pre kolko osob chcete, pre tolko bude na nom zlatych tanierov a jedal od vymyslu sveta." Mlady grof sa jej podakoval a slubil, ze na nu nezabudne. Chcel sa ale presvedcit, ci je tomu tak. Zaprel sa sam do svojej chyzky a obrusu rozkazal, aby sa prestrel. Hned boli na nom jedla od vymyslu sveta, ake on nikdy predtym nejedol. To mu bolo po voli, najedol sa, az mu oci navrch isli. Ale aby jeho bratia nezbadali, co ma, uviazal si obrus okolo drieku pod koselu a cusal. Nezadlho sa pobrali mili grofi na dalsiu cestu. Za mestom si zacal ten najmladsi na koniku poskakovat a bol omnoho veselsi, ako predtym byval, az sa mu tak od radosti lica prekvitali ako najkrajsia ruza. Ked ho takto mimo obycaje veseleho videli, cudovali sa bratia a oslovili ho: ,,Cujes, ty kluciar, co si taky vesely? Ty si musel volaco ukradnut!" ,,Ah, co by som ukradol, na to som sa nenarodil, ale som vesely, ze som zdravy a uz som tolke krajiny presiel, a nic zleho sa mi neprihodilo." Ale bratia na to nic nedali, vsetko pri nom a na nom poprezerali az po koselu, a ked nic nenasli, nuz ho len s tym odbavili: ,,Mas ty," vraj, ,,stastie, ze sme nic nenasli, lebo by ti veru tesno bolo!" S tym pichli kone ostrohami a leteli ako jasna strela, len sa tak mihotalo za nimi. Tak prisli do druheho mesta. I tu do najvychyrenejsieho hostinca a to na prve miesta si ti dvaja zasadli a jedli, pili, harovali. Najmladsiemu vykazali miesto ako sluhovi kdesi v zadnej izbe. Mal tu hostinsky krasnu mladu svagrinu, a ta ako najmladsieho zazrela, hned si umienila tomuto ako najkrajsiemu jedla nosit a ku tamtym len sluzky posielala. Ako mu tak to jedlo priniesla a lepsie sa nanho podivala, zarazila sa nad jeho krasou a zostala naprostred izby stat. Mlady grof na take veci navykly a sposobny, mal sa hned okolo dievcata a vedel ho pekne zabavat. Z reci do reci prisli aj na to, kto je on, co je on a aky klucik so sebou nosi. Mila vsetecka nemohla sa dalej zdrzat, ale mu vyjavila, ze ona ma jednu divotvornu vec tak tuho zamknutu, ze dvere ku nej nikto neotvori. Grof len to chcel pocut, hned sa pustil s nou do vyjednavacky a slubil jej svoje grofstvo aj seba oddat, ak tie dvere neotvori, a ona mu slubila tu vec, akze ich otvori. Vzali sa pekne popod pazuchy a ona ho viedla ku jednej tajnej pivnici a kazala mu, ked je taky majster, aby dvere otvoril. Kluc, akoby bol prave len pre tie dvere robeny, odomkol zamky. V celej pivnici nie insie nebolo len jeden zlaty pohar, ktory mu ona vedla stavky oddala a riekla: ,,Toto je taky pohar, ze ked mu rozkazete, tym najdrahsim vinom sa naplni a plny bude naveky, coby kolki z neho pili." Suhaj sa jej zan velmi pekne podakoval a sluboval, ze bude hladiet svojim casom sa jej odsluzit. Potom sa vratil do svojej izby a pil ako duha a radoval sa z toho, ze ma co jest a pit este lepsie ako jeho bratia, ktori museli velmi draho platit a predsa tako nebolo. Prave bolo trochu poprchlo, ked sa nasi grofi prec poberali; preto najmladsi zapravil zlaty pohar konovi do chvosta a sli. Na ceste si tento pohvizdoval a kon poskakoval pod nim, ze to bola az radost. Bratia sa zase donho oddali, ale nenasli nic, trebars aj pod sedlom hladali. Potom prisli do tretieho mesta, to bolo tak veliko, ze mu ani konca ani kraja nebolo. I tu vyhladali najznamenitejsi hostinec a zili ako inokde. Ked si najmladsi kone pocistil a vsetko poupratal, utiahol sa potom do svojej izbicky. Ale kde sa vzala, tu sa vzala za nim krasna hostinskeho dcera, donasala mu vyberane jedla a stebotala okolo neho ako lastovicka. Nezadlho boli medzi sebou doverni a vyjavili si vsetky tajnosti. Mlado dievca len na tom kluciku sa cudovalo a hovorilo, ze ono ma jednu malu kasnicku, ktoru ten klucik len neotvori; bo ze ten majster, co tu kasnicku robil, uz davno umrel a povedal jej, ze taky zamcek dal na nu, co ho nik na svete neotvori. Stavka bola hotova: mladenec jej slubil svoje grofstvo, ak neotvori, a ona mu ten poklad, co v tej kasnicke ma, ak ju otvori. Potom ho vodila po mnohych izbach, az ho priviedla do jednej tajnej izbicky, v ktorej nic nebolo, len jedna mala kasnicka. Mlady grof ju razom otvoril; tu ale dievca pustilo sa do placu. Len tak ju uspokojil, ked jej slubil, ze sa jej po grofsky odmeni. ,,Prave preto," hovorilo dievca, ,,lebo tieto noznicky v tej kasni nezaplatia mi vsetky kralovstva tohoto sveta. To su, pane, take noznicky, ze ked s nimi dakomu kusok siat odstrihnete, priam sa i pristrihnu i usiju saty ci na zensku, ci na chlapa od hlavy do paty, ze trebars patoro kralovstiev budu hodne." Tu mlady grof nevedel sa dost nadakovat tomu dievcatu, natolko sa obracal okolo neho, az aj prestalo plakat a prosilo ho, aby nan nezabyval. Potom znezadlha vsetci traja na cestu sa vystrojili, tento ale bol v ten cas najveselsi. Myslel si: ,,Jest a pit mam, saty mam, peniaze nepotrebujem." Ked to bratia videli, ako si zo svojej chudoby nic nerobi, obratili vec naopak. ,,Bracek drahy," hovorili mu, ,,banujeme, ze sme sa s tebou tak daleko pustili, ale azda nam to odpustis. Lebo nam vsade dohovaraju, ze to nenie pekna vec, aby si ty nam ako kocis posluhoval. Preto odteraz budeme ako bratia v jednej spolocnosti, vsak trebars penazi nemas, my za teba zaplatime." Ale brat na tom nepristaval: ,,Ja som vas," poveda, ,,nenutil k nicomu, vy ste ma prinutili. Ostanme my len kazdy pri svojom a mal by som sa s vami spojit, radsej obratim a idem domov, naco sa mam darmo po svete potlkat." A s tym chcel aj naspat obratit, ale ho bratia len nahovorili, aby este naostatok do tej a do tej krajiny sli, ze tam ma kral velmi krasnu dceru. Tak vo meno bozie len sli, kym neprisli ku tomu kralovi. * Tu ich kral velmi vdacne mal, posadil ich na prve miesta a nevedel sa dost prenadivat na ich bohatstve a na ich peknom drzani. Dal nadhernu hostinu pripravit a po hostine prehovoril: ,,Moji mili drahi synovia! Velmi ste mi vzacni, ani vam neviem miesta dat; ale by ma najvacsmi tesilo, keby z vas daktory tak stastny bol, zeby s mojou dcerou v tanci vydrzal a take saty jej vystanovil, co by pat kralovstiev hodne boli. Ten by ju dostal za zenu a s nou moje celo kralovstvo." Hned bol ten najstarsi ku vsetkemu hotovy a pustil sa s mladou knahnou do tanca; ale veru nevydrzal ani do poltanca, ako coby mu bol dakto nohy podtal, prestrel sa na zem. Za nim isiel stredny a skoro sa nasiel tam, kde jeho starsi brat. Ten najmladsi si uz i trufal i nie; ale princezna bola taka krasna a tak sa milo nanho usmievala, ze musel aspon oprobovat s nou ten jeden tanec. Tancovali oba az mila vec, knahna temer omdlievala od radosti, ze tento najkrajsi uz vydrzi a za muza sa jej dostane. Ale tam cert podhodil akusi staru babu, ktora vzdy oslovovala knahnu, aby sa nedala; az konecne, akoby bol i tomuto dakto olova do noh nalial, nevladal dalej. -- Tak vsetci traja jednaky kunst preukazali. Ale tu teraz za tu hanbu sud nad nimi drzali a odsudili ich ako kazdeho takeho na smrt. Len uz aku si smrt vyberu: ci od meca, ci od hladu? ,,Ci tak, ci tak skapat," hovori najmladsi; ,,ale ked nam uz na volu davate, vyberieme si len to poslednejsie." Vsetci lutovali svarnych mladencov a nadovsetko tohto najmladsieho. Knahna sa vyslovila, ze viac s nikym tancovat nebude, co by sa priam akziv nemala vydat. Ale ten najmladsi jej len tak suchol do ucha, aby sa nic nebala, ze ona jeho zenou byt musi, ze si on este vsetko trufa. Tak sa trocha uspokojila. Lez na tento cas uz nebolo inej porady, len ich vsetkych troch spolu vzali na jednu ciernu lod a viedli az za more na jednu sigot a tam ich potom nechali, aby od hladu zhynuli. Tym dvom starsim len teraz sa otvorili oci, ked videli, do akej klietky sa tu chytili. Bolo po ich slave! Vrecka plne dukatmi nic im uz platne neboli; bo na tej sigoti ani zelinky, ani korienka nebolo, ani len muska povetrim nepreletela. Dlho chodili sem i tam, ci by nenasli daky sposob, ako by si zachovali zivot; ale sa len lepsie o tom presvedcili, ze tam od hladu a smadu skapat musia. Po case im uz aj velmi studeny hladny vietor do zaludkov nakukal a oni pozerali jeden na druheho velmi milosrdnym okom. Ale najmladsi, ten si z toho vsetkeho nic nerobil. Ked bol hladny, len sa od nich stratil a dobre sa napukal a napil a zase hvizdajuci k nim sa navratil. Sprvu si ti dvaja z toho nic nerobili a mysleli si, ze to uz jeho obycaj veselym byt, i ked sa mu zle vodi, a ze ved on skoro utichne; ale ked na treti den oni uz od hladu a smadu omdlievali a tento si este bystro veselo poskakoval, tu sa nemohli dalej zdrzat a zle-nedobre donho sa oddali, ze ako on moze taky vesely byt, ked oni uz od hladu umieraju. ,,Nuz a vy, coze ste nie veseli," riekol im on, ,,ako ste byvali; ved mate vase vrecka plne dukatmi?" ,,Hja, coze ti tu dukaty spomozu," riekli ti smutni, ,,ked tu za peniaze nic nekupis?" ,,No ved je to, hladteze, vy mudraci," hovoril napokon najmladsi. ,,Keby som si i ja tak bol vyvolil ako vy, teraz by sme vsetci tu skapat museli; ale mne moj klucik k dacomu lepsiemu dopomohol, ako su vase vrecka." Tu im vyrozpraval vsetko, ako sa mu od pociatku vodilo a co on pri sebe ma. A dolozil: ,,Aby ste vedeli, ze som ja nie taky ako vy, teraz sa nad vami zlutujem." Tu vytiahol obrus, kazal sa mu prestriet a pohar postavit naprostred obrusa. Hned bolo jediva a piva dost, ze im naposledok az smrdelo. Vesely zivot sa zacal na pustej sigoti a suhajci aby si hlad urobili, nemajuc krem toho druhej roboty, nahanali sa po nej. Za ten cas mlada knahna vo dne v noci za tym najmladsim plakala a kazdy den chodila k moru, aby sa aspon na tu sigot podivala, kde jeho kosti lezia. Raz ako tak pozera, vidi, ze sa ti traja tam nahanaju. Hned bezala otcovi to oznamit; ale ked tento pozeral, bolo zase vsetko ticho. Prehovoril dceru, ze sa jej to tak zdalo, co ustavicne nanho mysli a bolo po vsetkom. Mladi grofovia si len zili na pustej sigoti bez starosti, a ked hlad sam zase od seba neprichodil, nahanali sa hore dolu, aby ho dohonili. Tak pekne-krasne vsetky saty na sebe dodriapali, ze uz boli len ako onuca. Tu si najmladsi pomyslel, aby mal take saty, ake ziaden kral na svete nema a hned vynal noznicky a pristrihol si ich. A ti dvaja: ,,Ej, noze i nam take saty urob!" Hned ich mali, a to zlate, ze sa len tak svietila od nich ta sigot vo dne v noci. Ludia, co okolo mora chodili, skoro spozorovali ten ligot, co od sigoti ide. Bezali to povedat kralovi a ten si hned sadol sam na lod, aby sa presvedcil, co je to tam. Tu nasiel suhajov cerstvych a zdravych, hned ich pojal so sebou do domu. Hej, boloze tu radosti, ked mu porozpravali, co su oni za jedni a ake vrecka maju a nadovsetko ten najmladsi, ze ma taku moc, co chce, to hned byt musi -- jedenie, pitie, satstvo. Tu knahna padla najmladsiemu okolo hrdla a prosila ho, aby i jej take saty urobil, co by najmenej pat kralovstiev boli hodne. Len co dohovorila, uz ju nikto v tych drahych satach nepoznal, bo ani dobre na nu hladiet nemohli od velkej ziare a lesku. Nato hned kazdy krical, aby on bol ich kralom. To sa aj stalo a tento najmladsi porobil potom vsetky poriadky. Jeho bratia si pokupili za svoje vrecka cele kralovstva, a ten najstarsi si musel tu vziat, co mu ten obrus, a stredny tu, co mu pohar dala. Ta nozniciarka bola na stastie od velkej lubosti do tych cias zomrela. On sam si pojal kralovu dceru, povolali i svojich rodicov na svadbu a -- bolaze ti to potom svadba! Tri krajiny jedli z divotvorneho obrusa a pili z cudneho pohara, kolko komu daka bolo; aj kazdemu, kto ta prisiel, nove saty pristrihli. Potom ale tieto veci do mora hodili, aby nikto viac take mat nemohol. No, po kazni, mili red davnymi casy zil jeden bohaty a mocny kral. Viac deti nemal okrem jednu-jedinu dceru Kvetusu a ta uz bola na vydaj suca. A ze bola aj velmi pekna, prichadzali kralovski synkovia zo vsetkych stran za zenu ju pytat. Jeden-druhy sa i jej i otcovi pozdaval a boli by skoro svadbu urobili, ale matka vravela, ze je to jedina dievka a ze tak lahko za hockoho nesmie ist, ale len za toho, kto pri Kvetusi po tri noci obspi tak, co by mu od boku neskapala. Este len teraz sa hrnuli princovia zo vsetkych stran pre Kvetusu, lebo sa to kazdemu lahko zdalo po tri noci pri nej obspat. Ale veru ziaden to nemohol urobit, lez pekne-krasne kazdy o hlavu prisiel. Mal tam v susednej krajine jeden kral troch synov, vsetci traja by boli radi Kvetusu dostali, ale ktoryze pojde prvy na vohlady? O tom stala skriepka den i noc medzi nimi. ,,Nuz ci neviete," povie im naposledok otec, ,,ze po starsom do mlyna?" A tak sa vybral najprv ten najstarsi. Ked prisiel ku Kvetusinym rodicom, tam sa mu vsetko v ustrety usmievalo a kralovna mu povedala, ze sa mu vsetko po voli stane, ked len pri jej dcere po tri noci obspi tak, co by mu neskapala. Princ vsetok naradovany prosil Kvetusu, aby sla s nim sa poprechadzat a ta aj isla. Prechodili sa po kralovskej zahrade a divali sa na krasne kvietky a Kvetusa niekolko z nich odtrhla a dala ich princovi. Ten bol cely vyteseny, az mu tak tvare horeli od radosti. Od kvietkov isli ku rybniku a tu Kvetusa hadzala do rybnika omrviny z chleba a ryby pocujuc, ze nieco do vody pada, prisli a zrali. Tu kde sa vezme, tam sa vezme, pride ku princovi jeden vandrovnik a pyta si almuznu. Ale sa princ nahneval a nanho osotil: ,,Co," poveda, ,,este mi ty do cesty prides, pakuj sa mi z oci!" Vandrovnik smutne pozrel na princa a odisiel. Zo zahrady siel princ aj s princezkou k obedu. Tu ich zase stretol druhy vandrovnik a prosil si nieco od princa. I tohoto nemilobohu odbil a vandrovnik smutno pozeral za odchadzajucim princom. Pri obede bolo veselo a hostina znamenita. Po obede sadol princ na kona a isiel sa do pola poprechodit. Tu mu zase do cesty vstupi chudobny vandrovnik a prosi pre bozie milosrdenstvo, aby sa zmiloval nad jeho biedou. Ale nahnevany princ ho obrykne: ,,Ci som ja tvoj brat, ze sa mi takto stavias do cesty? Ci nevies, ze som ja princ? Duskom sa mi poberaj z oci!" S tym popchol kona a ten hybaj cez hory a doly len sa tak za nim prasilo a mily vandrovnik dlho este smutno pozeral za nim. Princ sa navratil len neskoro vecer do mesta, lahol si ku Kvetusi, a ze sa velmi v jazdeni unavil, hned aj tuho zaspal. Ako sa uz tak po polnoci prebudil, zbadal, ze je princezna nie pri nom, vstal a nakladol na kozube ohna, aby videl, kde je Kvetusa. Lebo si myslel, ze sa schovala, aby ho postrasila. Hladal, hladal, ale kde nic, tu nic. Chcel ist von, ale dvere boli z tudnu dobre zamknute. ,,Cez klucovu dierku sa vari len neprepchala," myslel si a hladal po vsetkych kutoch poznovu. Znovu nic. Nalakany lahol si zase do postele, ale nemohol od strachu zaspat. Na svitani prisla mu kralovna dobro rano povedat a opytala sa ho hned, kde je princezna. Ked on mlcal, kralovna sa len zlomyselne usmiala a odisla. Hned na to prisla i Kvetusa a zabavala sa s nim cely den. Pri hrani sa jej spytal, kde bola tej noci. Ale ona mu len to odpovedala, ze sama nevie, kam sa podeje kazdemu od boku, kto pri nej spi. Na druhu noc uzmyslel si princ, ze oka nezatvori. Ale sotva si lahol, hned zaspal a princezna zmizla. Rano vstupila kralovna do chyze s tou otazkou, kde Kvetusa? Princ divze tam neskamenel, vyhovaral sa, ze to uz po dobrom nemoze byt, aby mu cez zavrene dvere sama ujst mohla, ze mu ju hadam sam parom uchytil. Kralovna sa na to len zasmiala, ale tak divo, ze princovi vlasy dupkom na hlave stavali. Cely den chodil ako na trni, lebo si myslel, ze ho uz zajtra zotnu, a ked prisiel vecer, chytil princeznu za ruku a umienil si, ze celu noc nebude spat. Dlho sa premahal, ale napokon predsa zazmuril oci a bol uz ako nebohy. K ranu sa prebudil, -- princezna nebola pri nom, chcel uz len utekat. Tu dvere i z tudnu i z tuvon zaprete. Zacal ich vylamovat, ale sa iba darmo ponamahal, ze ako bez seba na zem klesol. Vtom sa dvere akoby samy od seba vyrazili a dnu vkrocila kralovna. Ani sa ho nespytovala, kde mu Kvetusa, len sa zasmiala, az princovi kosti v tele mraz prechadzal. Tu v zufalosti padol pred kralovnou na kolena a prosil ju pre vsetkych bohov o milost. Ale ta ho odstrcila a zamknuc za sebou dvere, vyletela von ako striga. O kratky cas prisli katani, princa poviazali, pred zamok vyviedli a zotali mu mecom hlavu. Smutny chyr sa rozletel po krajinach a dosiel az ku princovmu otcovi. Tento sa zarmutil velmi a toho druheho syna uz nechcel pustit ku Kvetusi. Ale ked sa trochu vysmutil, pustil ho na mnohe prosby a ten naradovany letel na koni, iba sa pri Kvetusi stavil. Ale mu to smutne vypadlo, Kvetusu nedostriehol, kam sa ona to podieva, a na treti den ho vsetkym cinom tak popratali z tohoto sveta ako jeho starsieho brata. Ked sa aj o tomto chyry rozleteli, otec princov bol este smutnejsi a o tom uz ani pocut nechcel, zeby i ten najmladsi syn siel Kvetusu pytat. Ale otec mienil tak a syn zase inak. Raz sa bolo prihodilo, ze syn s otcom sli do zahrady, ale len pesky, co priam aj boli krali. Lebo vtedy este ludia nemali vozy alebo koce, ale len svoje zdrave nohy. Ako ta prisli, kral bol trocha dobrej vole a tu ho syn zacal prosit, aby mu dovolil pre Kvetusu ist. Mal sa ho naprosit, kym mu privolil. Ale naposledy nic nemal proti tomu. Hned sa princ hotovil na cestu. Uz bol temer prihotoveny, len kapsu bolo treba cez plece prevesit, tu mu volakto klepe na dvere. Princ otvori a vidi, ze to jeden vandrovnik stoji predo dvermi a pyta si almuznu. Princ naraz vytiahol gros a dal mu ho, aby si zan kupil, co len chce. Vandrovnik sa pekne podakoval a prosil princa, aby ho vzal do sluzby; ze on, poveda, volaco viacej vie, ako len kasu duchat. Princ mu na to: ,,No povedz, alebo ukaz hned, co vies?" ,,Mna," poveda vandrovnik, ,,menuju ludia Dlhym, lebo ja ked chcem, az do oblakov sa vytiahnem." A tu sa hned zacal vytahovat a rastol ako z vody, az vyrastol tak, ze mu princ uz ani hlavy nevidel, lebo mu bola az hen v oblakoch. Nato sa zase skrcil na takeho, ako bol. Ale potom, ze sa vraj trocha unavil, lahol si, aby si odfukol. Medzitym sa princ zobral do cesty a nechal Dlheho ako pri tom nepotrebneho doma odfukovat. Skedy-neskedy, ked sa uz dost naodfukoval a navystieral, prebudil sa Dlhy a tu pocul, ze princ uz davno odisiel. Tu ti on vyjde predo dvere, vytiahne sa az do oblakov a hybaj ako vietor do pola; okamihom vsetkym zmizol z oci, bo tak kracal, ze na jeden krok desat mil prekrocil a to ponad vsetky vrchy a rieky. Ako tak kracal, teda ho slnce velmi na hlavu palilo, lebo bol blizko hlavou pri nom. Tu si on ale pomohol, chytil jeden oblak v povetri a drzal si ho nad hlavou, aby mu od slnca zaclanal. Ledva urobil volakolko krokov, uz princa dohonil. Ten sa len zacudoval, kde sa tu berie a naco ide. Ale ho Dlhy uspokojil, ze sa mu on tam dobre zide, lebo ze tam veru bude treba dobre zakracovat. Sli potom spolu chlp cesty a tu ich stretne zase vandrovnik a pyta si od nich daco. Princ mu hned dal gros a chcel dalej ist, ale vandrovnik ho zastavil a prosil, aby ho vzal do sluzby, ze on veru vie volaco viac, ako len chlieb jest. ,,Co tako?" opytal sa ho princ. ,,Pane," poveda tento, ,,ja vidim co priam na tisic mil, aj dalej. Preto ma ludia volaju Okatym." ,,I to je volac," odpovedal princ; ,,ale ked si taky majster, povedz mi, co teraz moj stryc robi v svojej krajine za sklenym morom." Tu Dlhy vzal Okateho na plece a vytiahol sa s nim az do oblakov. Okaty sa dival za chvilku a potom povedal Dlhemu, ze mu vraj oblaky zaclanaju. Tu zacne Dlhy duchat tak mocne, ze sa stromy na vysokych horach lamali, ako co by sarkan ponad ne letel a chvostom sibal. Neduchal dlho, oblaky sa rozprasili a Okaty sa kazal Dlhemu skrcit, bo ze uz vie, co sa robi v krajine za sklenym morom. ,,Ej," poveda im tu princ, ,,coze to bol za vietor, ved ma mal aj s konom uchytit?" ,,To som," recie Dlhy, ,,len trocha oblaky rozduchoval, aby Okatemu nezavadzali." ,,No a ty Okaty, coze si videl?" ,,Pane, tam sa teraz k vojne hotuju, lebo si cistia mece a kral sa prechodi medzi nimi aj s dvoma synmi." ,,Pravdu si riekol," hovoril princ, ,,pod i ty s nami, ale pesky, bo tu kone nemame." ,,O to slaba starost," dolozil Dlhy, ,,len sa sem oba!" Okateho vzal na plecia a princa aj s konom pred seba na ruky, -- za pol hodinky boli v susednej krajine u Kvetuse. Stara kralovna slubovala novemu vohlacovi hned a hned nevestu, len ci to vyplni, preco jeho bratia o hrdlo prisli. Ale Kvetusa, ta zacala od zialu plakat, hned ako princa zazrela a pocula, ze aj tento vyminky vyplnit musi. Lebo sa do jeho krasy az po usi vsetka zalubila. Princ ju potesoval, ze ona musi jeho byt a zabaval sa s nou po zahrade a okolo rybnika az do mileho vecera. Ani nevedeli, ako im den presiel. Vecerom, ako si vo svojej izbe sedi, klope volakto na dvere. ,,Kto tam?" Zase vandrovnik, pyta si almuznu. Princ siahol do vrecka a toliar bol vandrovnikovi na dlani. ,,Dakujem," poveda tento, ,,za zavdavok. Vezmite ma do sluzby!" ,,Vezmem," recie princ, ,,a coze ty znas?" ,,Ja," vravi ten treti, ,,ked chcem, velmi vela zjem a vypijem, preto ma ludia menuju Bruchatym." ,,I to sa niekedy zide!" riekol princ a Bruchaty ostal unho. Vecer povedal Okaty princovi, aby bezpecne len spal, bo ze Okaty ma na to, co sa bude v chyzi robit, sto raz lepsie oko, ako ktokolvek druhy. I spal mily princ bez starosti a Okaty daval pozor, co sa bude robit. O polnoci videl, ako zlata ruzicka od princovej postele letela a cez dvere sa prepchala. Hned zobudil Dlheho a isli spolu von. Vonku vzal Dlhy Okateho na plecia a vytiahol sa s nim az do oblakov. Ked sa Okaty na vsetky strany poobzeral, teda riekol: ,,No, bracek zlaty, len stupaj na vychod slnca a hodne velke kroky rob, lebo je princezka na sto mil daleko." Dlhy pobral nohy na plecia a kracal, ze sa mu len tak stica parila. Ked uz presli tych sto mil, teda videli sip a na tom sipe vela ruzi. V samom prostriedku ale bola ta najkrajsia zlata ruzicka, a to bola princezna. Okaty ju odtrhol, sadol zase Dlhemu na plecia a nezadlho boli zase doma. Princa nasli uz hore, ruzicku mu oddali a on do dobrej sytej vole sa s nou natesil. Kadenahle svitlo, prisla kralovna a vinsujuc dobro rano, spytala sa princa, ze ci dobre spal a ze kde je princezna. Princ jej na to podal ruzu a kralovna div ze sa od zlosti nepukla; nic nerieknuc odisla aj s ruzou prec. O kratky cas prisla aj Kvetusa a zase spolu s princom cely den pekne sa bavili. Vecer sa pekne spolu ulozili, princ sladko zaspal, ale Okaty dobry pozor daval na vsetko. O polnoci videl zlateho vtacika cez izbu preletiet a klucovou dierkou von sa vysmyknut. Hned zobudil Dlheho a sli spolu von. Okaty sadol Dlhemu na plecia a tento az do oblakov sa s nim vytiahol. Ked sa Okaty poobzeral dokola, hovoril Dlhemu, aby isiel na polnoc, a to chytro, lebo ze je princezna na dvesto mil daleko. Dlhy kracal a robil take kroky ako naozajsny obor, lebo este vacsie, bo on bol ten najvacsi medzi vsetkymi obry, co ich len na svete jesto. O pol hodiny boli v jednom lese, tu lietala zacarovana princezna ako vtacik zo stroma na strom. Stalo to trocha prace, dokial ju chytili, ale naostatok bola Okatemu v hrsti. Ale uz bol veru cas, bo uz nebolo daleko do svitania. Dlhy sa teraz poponahlal, takze o stvrt hodiny uz boli u princa. Sotva Okaty podal princovi vtacika, cupla kralovna do chyze s tou otazkou, kde je Kvetusa? Princ jej podal vtacika a tato od hnevu tak zubmi zaskripala, ze princovi vlasy dupkom na hlave stavali. Kralovna zase odcarovala princeznu a poslala ju k princovi. Tu Kvetusa len to sa spytovala, ako on to moze urobit, ze ju kazdo rano pri sebe ma. Princ jej povedal, aby tomu dala pokoj, ked sa mu to len dari. Ona sa s tym uspokojila a zase sa prechadzali a zabavali pekne cely den. Vecer si zase lahli a spali pokojne. Okaty ale mal okale otvorene. O polnoci sa stal sust a hned bolo zase ticho. Len Okaty s Dlhym vrzgli dvermi a tuvon zase sa vytiahli az do oblakov. Tu sa Okaty poobzera a riekne: ,,Len sa chytro skrc a chod pre Bruchateho, lebo je princezna veru tristo mil daleko na jednom jazere." Dlhy sa skrcil a isiel pre Bruchateho. Ked vysiel zase von, vzal Okateho na plecia a Bruchateho pod pazuchu a hajde! uz kracal s nimi do sireho sveta. Za poldruhej hodiny prisli k tomu jazeru, po ktorom beluska labut plavala a pritom tak pekne spievala, ze sa skoro vsetci traja zabudli, co maju robit. Ale to dlho netrvalo: Dlhy skocil do vody, ze ju chyti, ale ta bola tak hlboka, ze mu, co ako vysoky bol, iba kacka von trcala. Poradili sa teda inak. Bruchaty si prilahol, zacal chleptat vodu z jazera do seba. Ked sa jej statocne nachleptal, teda sa ukazoval uz aj spodok a Okaty s Dlhym cakali pri ustach, aby labut ked po vode do ust pojde, chytili. Skoro by mu bola aj sama labut do hrtana vbehla, ale pri samych celustiach Okaty ju za kridlo zachytil a tak bola ich. Dlhy pobral Okateho aj s labutou na plecia a Bruchateho pod pazuchu a kracal cez hory a doly domov. Ako uz tak hodny kus isli, zrazu povie Dlhy Bruchatemu: ,,Ej, bracek moj, ale si ty tazky!" Na to Bruchaty: ,,Nuz pockaj trochu, ved ti ja hned odlahcim, len si kus odplujem." Dlhy zastal a Bruchaty odplul. Ej, ale bola ti to za slina! Cele polia a dediny zatopila, ked na zem padla. Uz bol sice trocha lahsi, ale este vela raz musel Dlhy zastat, dokial Bruchaty vsetku vodu vypluval. Po mnohych krokoch prisli domov a bol veru cas. Bo kralovna prave dvere otvarala a spytovala sa na Kvetusu. Princ jej podaval labut a ona to vidiac, pukla sa od jedu. Ako sa kralovna rozpukla, premenila sa labut na krasnu princeznu, padla princovi okolo hrdla a bozkavajuc ho dakovala mu za svoje vyslobodenie. Kvetusin otec ani nevedel, co ma robit od velikej radosti. Kazal hned zvolavat hosti na svadbu, ktora sa mala hned o dva dni vybavovat. Princ by bol rad, co by aj rodicia jeho boli na svadbu prisli. Ale ti dakolko dni cesty odtial byvali. Posol by nebol ani ta zasiel, kym by sa bola svadba zapocala. I prosil princ Dlheho o pomoc. Dlhy mu povedal, aby sa o to nestaral, ze to uz jeho robota. Pred samou svadbou sa pobral v nohy a uradovani rodicia boli o par hodin tu. Kvetusin otec ich po kralovsky privital a zacala sa radost nad radosti, svadba nad svadby. Bolo tu vela panov, kniezat a zemanov. Muzika neprestala hrat za celych strnast dni, lebo tak dlho trvala svadba, tak dlho to tam vsetko jedlo, pilo a tancilo. Po hostine siel princ aj s Kvetusou do zahrady na prechadzku. Tu prisli k nim traja vandrovnici a odberali sa prec. Princ ich naskrze nechcel pustit, ze ako by to bolo, ked oni s nim spolu trpeli a teraz vprostred radosti by mali prec odist. Ale oni sa mu nedali zadrzat, ze oni este musia aj druhym dobrym ludom sluzit. Podali si ruky na rozlucno a odisli dalej. Princ ale zil dlhe casy aj s Kvetusou a este aj svojim vnukom rozpraval o dobrych troch vandrovnikoch, ktori mu nielen zivot zachovali, ale mu aj ku dobrej zene dopomohli. Paleolit (stara kamenna doba) Blizsie informacie v clankoch: Najstarsi paleolit na Slovensku, Stary paleolit na Slovensku, Stredny paleolit na Slovensku, Mlady paleolit na Slovensku a Neskory paleolit na Slovensku Moravianska venusa stara priblizne 22 800 rokov Prve znamky o osidleni dnesneho uzemia Slovenska su zname uz z paleolitu. Klimaticky je toto velmi dlhe obdobie charakteristicke striedanim ladovych dob s medziladovymi dobami. Nachadzame doklady roznych paleolitickych kultur: od olduvanu az po swiderien. Najstarsie doklady su o druhu clovek heidelbersky. Najstarsie kostrove nalezy patria do druhu cloveka neandertalskeho, pricom najznamejsi je nalez z Ganoviec. Mezolit (stredna kamenna doba) Blizsie informacie v hlavnom clanku: Mezolit na Slovensku Toto obdobie je charakteristicke definitivnym ustupom ladovca, ktory dovtedy tisicrocia casto koncil pri severnych hraniciach dnesneho Slovenska. Ludia stavali sidliska na piesocnych dunach alebo vysinach. Neolit (mlada kamenna doba) Blizsie informacie v hlavnom clanku: Neolit na Slovensku Z neolitu (kedy vzniklo rolnictvo) sa zachovalo uz viac stop. Nasli sa zvysky ich obydli, keramiky, ale aj ich duchovneho zivota vo forme obetnych darov alebo kultovych predmetov akymi boli pravdepodobne aj venuse z Nitrianskeho Hradku, Moravian nad Vahom a dalsich miest. V tomto obdobi sa na Slovensku vyskytovali najma kultury: kultura s linearnou keramikou, kultura s vychodnou linearnou keramikou, zeliezovska skupina, bukovohorska kultura a zacala sa lengyelska kultura a polgarska kultura. Eneolit (neskora kamenna doba) Blizsie informacie v hlavnom clanku: Eneolit na Slovensku Toto obdobie je charakteristicke najma zaciatkom masoveho pouzivania kovov (med a zlato; prve nalezy medi su vsak uz v mladom neolite), a s tym suvisiacim vznikom vrstvenia spolocnosti (minimalne remeselnici, rolnici, pastieri, obchodnici) a vymenneho obchodu, dalej zdokonalenim obrabania pody vyuzitim taznej sily zvierat (zavedenie oradla, jarma a podobne) a posilnenim ulohy muza v spolocnosti (,,patriarchat"). V tomto obdobi na Slovensku predovsetkym spociatku pokracovala lengyelska kultura a polgarska kultura, neskor sa na celom Slovensku vyskytovala badenska kultura. Bronzova doba Blizsie informacie v clankoch: Stara bronzova doba na Slovensku, Stredna bronzova doba na Slovensku a Mlada a neskora bronzova doba na Slovensku V dobe bronzovej, charakteristickej rozsirenim bronzu, sa na Slovensku vyskytovalo velke mnozstvo roznych archeologickych kultur (napr. uneticka kultura, madarovska kultura, otomanska kultura, jednotlive mohylove kultury a jednotlive kultury popolnicovych poli, vratane luzickej kultury). Ich pozostatkami boli aj nalezy pocetnych bronzovych kosakov, vozu s kolesami z ohybanych ramov, stopy po drevenych stavbach budovanych bez pouzitia klincov. Halstatska doba (stara zelezna doba) Blizsie informacie v hlavnom clanku: Halstatska doba na Slovensku Zelezna doba a technologie s nou spojene prisli na Slovensko pravdepodobne z oblasti Anatolie a/alebo Italie. V halstatskej dobe sa na Slovensku zacal vdaka priaznivym geologickym podmienkam rozvoj tazby zeleza, olova, zlata a soli. Po prvykrat sa tu objavil hrnciarsky kruh (vekerzugska kultura). Pokracuje socialna diferenciacia. V tomto obdobi sa na Slovensku vyskytovali: halstatska kultura (konkretne kalenderberska kultura), kustanovicka kultura (?Traci) a vekerzugska kultura (pravdepodobne Skyti) a na severe dalej pokracovala luzicka kultura. Protohistoricke obdobie Latenska doba (mlada zelezna doba) Blizsie informacie v hlavnom clanku: Latenska doba na Slovensku V tomto obdobi na Slovensko prisli Kelti, ktorych mozno povazovat za prve historicky zname etnikum na uzemi Slovenska. Kelti prisli do Karpatskej kotliny z Nemecka, Francuzska a oblasti Alp. Po prichode, ktory pravdepodobne sposobili zrazky s Rimskou risou, si podmanili povodne obyvatelstvo. V zavere latenskej doby vytvorili niekolko opevnenych osad - oppid, niektore z nich, napriklad Bratislavske oppidum, su odvtedy dokazatelne nepretrzite osidlene. Vacsina z nich vsak zila v nevelkych osadach, domy si stavali z dreva, domy sa bezne zamykali zeleznymi zamkami. Kelti boli zrucni remeselnici - kovaci, hrnciari, minciari, polnohospodari aj obchodnici. Udrzovali uzke kontakty s greckou a rimskou civilizaciou, ktore mali na ich kulturu velky vplyv. Koncom 2. storocia pred Kr. na Slovensko prisli aj Dakovia, ktori povodne obyvali uzemia priblizne v dnesnom Rumunska. V case vybojov prveho dackeho krala Burebistu bolo Dakmi osidlene a do Dackeho kralovstva zrejme zaclenene juzne Slovensko (niziny), odkial vytlacili cast Keltov. Roku 10 pred Kr. vsak Dakov v Panonskej panve porazili Rimania a posunuli hranice Rimskej rise na stredny Dunaj. Dacke obyvatelstvo mizne zo Slovenska niekedy v 1. stor. po Kr., najdlhsie sa udrzalo na vychode. Likvidaciu vacsiny Keltov zavrsili vyboje Germanov zo severozapadu - na uzemi Slovenska zaciatkom 1. storocia po Kr. Kelti sa vsak udrzali na severe Slovenska az do druheho storocia po Kr. (Kotini). Germani a Rimska risa Blizsie informacie v hlavnom clanku: Rimska doba na Slovensku Pohyby kmenov v obdobi Stahovania narodov Germanska civilizacia nebola v tej dobe na takej vyspelej urovni ako keltska. Germani sa venovali viac polnohospodarstvu a kocovnemu chovu dobytka, boli tiez dobri bojovnici. Je zname, ze germanske kmene na uzemi juhozapadneho Slovenska si hovorili Markomani, na zapadnom Slovensku to boli Kvadi, ktorych vplyv sem zasahoval z Ciech. Germani sa vsak coskoro po prichode na Slovensko dostali do stretu s rozpinajucou sa Rimskou risou. V rokoch 12 az 9 pred Kr. zacali boje medzi rimskymi vojskami z provincie Panonia a vojskami mocneho germanskeho krala Marobuda. V 1. storoci po Kr. bolo uzemie Slovenska niekolko rokov castou Vanniovho kralovstva. Vannius vladol asi 30 rokov, ale stal sa podobne ako Marobud prilis mocny a tak bol za podpory Rimanov zosadeny. Rimska risa si v blizkosti Dunaja budovala pohranicne pevnosti. Jedna z rimskych hranicnych osad na Slovensku bola v Rusovciach volala sa Gerulata. Mesto malo vsetky znaky rimskych miest, nachadzali sa tam kupele i forum. Markomanske vojny a zrazky s rimskou armadou mali pre Germanov na uzemi Slovenska neblahe nasledky. Trvali niekolko desiatok rokov, bojovalo sa na uzemi dnesneho Talianska, Rakuska, Madarska, Slovenska, Ceska a zrejme aj v niektorych dalsich krajinach. Rozsahom aj trvanim islo o pomerne urputne a najma krvave zrazky. Spravy antickych autorov hovoria o neustalych stretoch rimskych utokov na sever a zaroven germanskych protiutokov na juh. Mnohe z bitiek, ako napriklad vyprava cisara Domiciana v roku 88 boli pre Rimanov katastrofami. Rimsky napis na hradnej skale v Trencine z prelomu rokov 178 a 179 Situaciu v oblasti komplikovali prieniky mnohych narodov, ktore chceli v tejto oblasti prekrocit rimske hranice, niektore tak tlacili na Germanov. Germani vyuzili Rimsku slabost, po tom co sa ich vojsko vratilo z vypravy proti Partom nakazene morom ho okolo roku 170 viackrat napadli. Roku 172 proti nim Marcus Aurelius viedol trestnu vypravu. Jeho syn Commodus viedol proti Germanom este jednu vypravu a po ich porazke s nimi uzavrel primerie. Z tych dob pochadza tiez jedna z prvych pisomnych pamiatok na uzemi Slovenska - rimsky napis na hradnej skale v Trencine z prelomu rokov 178 a 179, vtedajsia osada sa spomina ako Laugaricio. Rimske vojenske pevnosti boli v tej dobe postavene aj na dunajskom predmosti pri Izi a Komarne. Germani sa v tej dobe postupne romanizovali. Ich slachta ochotne spolupracovala s Rimanmi. Svedcia o tom pocetne nalezy rimskych pamiatok a hlavne aj hlbsie v germanskom uzemi. Za vlady Valentiniana, bola hranica na strednom Dunaji v dosledku germanskeho nebezpecenstva intenzivne prestavovana a este viac zosilnena. Ale ani to Rimsku risu nezachranilo. Stahovanie narodov Blizsie informacie v hlavnom clanku: Obdobie stahovania narodov na Slovensku Koncom 4. storocia sa uz Staroveky Rim nachadzal v hlbokom upadku. Prave sa rozbiehajuci retazec udalosti, nam znamy ako Stahovanie narodov, bol poslednym klincom do rakvy Rimskej risi. Velka cast povodneho obyvatelstva z krajiny bud usla alebo podlahla v boji novym narodom. Uzemim Slovenska vtedy tiahli mnohe kmene, napriklad Vizigoti, Ostrogoti ci Longobardi a Gepidi. Vsetky tieto narody sa dali do pohybu v dosledku utoku kocovnych Hunov. Ti si vytvorili centrum v blizkom susedstve Slovenska - medzi Tisou a Dunajom. Vcasnoslovanske obdobie Blizsie informacie v hlavnom clanku: Slovania Jednym z kmenov, ktory postupoval vo viacerych vlnach v tomto obdobi do krajiny boli aj Slovania. Prve vlny prisli na nase uzemie v priebehu 5. a 6. storocia. Cestou Slovania stretali zvysky povodneho germanskeho ale aj keltskeho obyvatelstva. Novi pristahovalci casto zostali zit medzi povodnym obyvatelstvom, tak sa na Slovensku odovodnuje aj prijatie germanskych geografickych nazvov. Slovania v tej dobe kolonizovali asi len 10% uzemia, zvysok bol este stale divokou nedotknutou krajinou. Poznali jacmen, proso, psenicu, mak, lan. Zivili sa polnohospodarstvom a chovom dobytka. Boli aj schopni remeselnici - najma sperkari a hrnciari. Slovania sa na zapade dostali do styku s Franskou risou. Nedostatok pisomnych pramenov o Slovanoch prameni aj v tom, ze sa sprvu nezucastnili ziadnych velkych bojov. Prve neucelene pisomne zmienky o Slovanoch na uzemi Slovenska pochadzaju od poradcu byzantskeho vojvodcu Belisaria Prokopia. Tito Slovania podla jeho zapiskov pomahali Longobardovi Ildigesovi, ktory bojoval o nastupnictvo na longobardsky kralovsky tron a pod jeho vedenim Slovania vytvorili 6-tisicove vojsko, ktore bojovalo proti Gotom a Rimanom. Prokopios v inej casti svojich letopisov dalej pisal o tom ako ine slovanske vojsko o sile 3000 muzov prekrocilo v dvoch skupinach Dunaj a vtrhlo do Ilyrie a Tracie. Tam rozdrvili proti nim vyslane pocetne silnejsie cisarske oddiely. Okrem ineho dalej pise o krutych masakrach civilneho obyvatelstva a napichovani nepriatelov na koly.[1] V polovici 6. storocia vtrhli do Podunajskej niziny avarske kmeme, ich vplyv zasiahol aj uzemie juzneho Slovenska. Kulturny vplyv vsak siahal podstatne dalej. Slovania pod ich vplyvom prestali svojich mrtvych spalovat a zacali s kostrovym pochovavanim. Samova risa Blizsie informacie v hlavnom clanku: Samova risa V 6. storoci sa Slovania dostali do podrucia kocovnych kmenov Avarov, ich krutovlada ale medzi Slovanmi vyvolava povstania. Jedneho z nich sa podla Fredegarovej kroniky zucastnil aj isty fransky kupec Samo, ktoreho si nakoniec Slovania, pre jeho statocnost a vojenske kvality zvolili za krala kmenoveho zvazku - Samovej rise(623 - 658). Samova risa sa vsak onedlho dostala do sporu s Franskou risou, kvoli utokom na kupcov. Ked si chcel fransky kral Dagobert I. podrobit Samovu risu, kvoli tomu, ze odmietala uznat jeho uzemne naroky a platit poplatky Franskej risi vypukla vojna. Frankovia potom spolu s Longobardmi napadli Slovanov a plienili ich uzemie. V roku 631 bol Dagobert porazeny v bitke pri Vogastisburgu a Samova risa si udrzala samostatnost. Po Samovej smrti roku 658 sa kmenovy zvaz Slovanov opat rozpadol. Avari boli definitivne porazeni az Karolom Velkym na prelome 8. a 9. storocia. Potom prakticky zanikli, ci splynuli s okolitym slovanskym obyvatelstvom. Historicke obdobie Velka Morava Blizsie informacie v hlavnom clanku: Velka Morava Knieza Rastislav Od 8. storocia sa zacinaju slovanske kmene opat zjednocovat. V prvej polovici 9. storocia vznikaju dva nove utvary, Moravske kniezatstvo (na cele Mojmir I.) a Nitrianske kniezatstvo (na cele Pribina). Roku 833 vyhnal Mojmir I. Pribinu z Nitrianskeho kniezatstva a obe kniezatstva spojil, cim vlastne vznikla Velka Morava. Vyhnany Pribina sa usadzuje pri Blatenskom jazere, kde stavia hradisko Blatnohrad. Zomrel roku 861 a na jeho miesto nastupuje syn Kocel. Nitrianskemu kniezatstvu zostalo postavenie udelneho kniezatstva, sidla naslednika tronu. Rast vplyvu Velkomoravskej rise vyvolaval odpor Vychodofranskej rise, ktorej prvym kralom sa stal Ludovit Nemec. Roku 846 vtrhol na Velku Moravu a po smrti Mojmira I. nasilim dosadil za vladcu Velkej Moravy jeho synovca Rastislava. Rastislav sa vsak odmietol podriadit Franskej risi, snazil sa o cirkevnu samostatnost, vykazal bavorskych knazov z Velkej Moravy a podporoval Ludovitovych nepriatelov. Roku 855 dosla Ludovitovi trpezlivost a s velkym vojskom napadol Velku Moravu, no bol porazeny a zahnany na ustup. V snahe uplne sa zbavit vychodofranskeho vplyvu na Velkej Morave sa Rastislav roku 861 obratil na papeza Mikulasa I. s prosbou o biskupa a knazov, aby vyucili duchovenstvo, no u neho neuspel. Rastislav sa s rovnakou prosbou obratil na byzantskeho cisara Michala III., ten mu vyhovel a roku 863 prisla na Velku Moravu byzantska misia na cele so sv. Konstantinom (mnisskym menom Cyril) a Metodom. Roku 870 bol Rastislav, bojujuci s vychodofranskymi vojskami, zradeny svojim synovcom Svatoplukom, vydany Frankom a oslepeny. Sam Svatopluk bol vsak Frankami uvazneny. Roku 871 vypuklo na Velkej Morave povstanie, vedene knazom Slavomirom. Svatopluk sa vtedy svojim vaznitelom ponukol, ze pomoze povstanie potlacit. Bol teda postaveny do cela armady proti Slavomirovi, po dohode s nim vsak presiel na jeho stranu a spolocnymi silami dopomohol k porazke Frankov. Nasledne sa tak stal neobmedzenym vladcom Velkej Moravy. Roku 874 uzavrel Svatopluk s Ludovitom Nemcom mier vo Forchheime. Odvtedy zacal Svatopluk pripajat k Velkej Morave dalsie uzemia - (Cechy, Luzicke Srbsko, Sliezsko, Vislansko...) Za jeho vlady dosiahla Velka Morava najvacsi uzemny rozmach. Po jeho smrti roku 894 sa na tron dostava jeho syn Mojmir II., ktory vsak musel celit tlakom zvonka (utoky Frankov a kocovnych Madarov) a zvnutra (spor medzi nim a druhym Svatoplukovym synom, Svatoplukom II. o tron). Napokon vsak kocovne kmene Madarov pod velenim Arpada zautocili roku 906 alebo 907 a Velka Morava sa rozpadla a postupne sa stala sucastou Uhorska. Konstantin a Metod Svaty Cyril a svaty Metod Konstantin (pred smrtou prijal mnisske meno Cyril) a Metod este pred prichodom na Velku Moravu zostavili slovanske pismo - hlaholiku a zacali pracovat na prekladoch zakladnych bohosluzobnych a teologickych knih. Po prichode na Velku Moravu zalozili prve slovanske uciliste (velkomoravske uciliste, kde vyucovali slovenske duchovenstvo), zaviedli starosloviencinu do nabozenskych obradov a pokracovali v prekladoch bohosluzobnych, biblickych, patristickych a pravnickych textov. Roku 867 sa obaja bratia aj so spolupracovnikmi a ucenikmi vydali na cestu spat z Velkej Moravy. Po ceste sa zastavili aj v Blatenskom kniezatstve, kde vladol Pribinov syn Kocel, isty cas tam pobudli a vyucovali ucenikov z Kocelovho kniezatstva. V Benatkach ich zastihlo posolstvo rimskeho papeza Mikulasa I., ktory ich pozval do Rima. Tam od rimskeho papeza Hadriana II. (Mikulas I. medzicasom zomrel) ziskali schvalenie pre pouzivanie staroslovienciny ako liturgickeho jazyka a ich ziaci boli vysvateni na knazov, diakonov, poddiakonov a ctecov (lektorov). Hadrian II. v roku 868 vydal bulu Gloria in altissimis, v ktorej schvalil starosloviencinu ako stvrty oficialny liturgicky jazyk zapadnej cirkvi, popri latincine, grectine a hebrejcine. 14. februara roku 869 Konstantin na nasledky choroby zomrel v Rime, no este predtym vstupil do klastora a prijal mnisske meno Cyril. Metod bol vysvateny za arcibiskupa Panonie a Velkej Moravy a poslany naspat za Rastislavom, aby pokracoval vo svojej misii a vyucoval na velkomoravskom ucilisti. Pri ceste naspat bol vsak roku 870 na rozkaz bavorskych biskupov zajaty a 3 roky vazneny v Bavorsku, odkial ho roku 873 na zakrok noveho papeza Jana VIII. prepustili. Az potom sa dostal na Velku Moravu, kde sa medzitym po zrade svojho stryka Rastislava dostal k moci Svatopluk I. V roku 880 na ziadost Svatopluka papez zriadil nove biskupstvo v Nitre, na cele s biskupom Wichingom. Metod pokracoval vo svojej misii az do svojej smrti 6. aprila roku 885, za svojho nastupcu ustanovil sv. Gorazda. Svatopluk vsak moc odovzdal Wichingovi, ktory u rimskeho papeza Stefana V. dosiahol zakaz bohosluzieb v slovienskom jazyku ako aj odvolanie sv. Gorazda. Velka cast Metodovych ucenikov bola na zaciatku roku 886 vyhnana z Velkej Moravy. Slovensko v Uhorsku Blizsie informacie v hlavnom clanku: Uhorsko Zaclenovanie Slovenska do Uhorska; Arpadovci Madarske kocovne kmene pokracovali v najazdoch a lupeznych vypravach na Slovensko a na zapad do roku 955 kedy su v bitke pri Lechu porazeni Otom I. Velkym a donuteni prejst na usadly sposob zivota. Po slabych kniezatach z rodu Arpadovcov sa k moci roku 972 dostava Arpadov pravnuk Gejza, ktory posilnuje kniezaciu moc a hromadi moc vo svojich rukach. Po smrti Gejzu (997), zavrsuje centralizacny proces jeho syn Stefan I., ktory sa roku 1000 stava prvym uhorskym kralom. Na Slovensko roku 1001 vtrhlo polske knieza Boleslav Chrabry a obsadilo Slovensko az po Dunaj, udajne pod zamienkou ochrany naroku Stefanovych bratrancov na Nitriansko. Roku 1018 uzatvaraju Stefan I. a Boleslav mier, ktorym sa konci polska nadvlada nad Slovenskom, cim sa zacalo postupne zaclenovanie Slovenskeho uzemia do Uhorska. Priblizne okolo roku 1029 sa Stefanovi podarilo dobyt Nitrianske kniezatstvo, cim vlastne zredukoval uzemie Slovenska na male samostatne kniezatstva, ktore boli postupne zaclenene do uhorskeho statu. Roku 1241 prichadzaju do Uhorska pod velenim Batuchana Mongoli (pozri Mongolsky vpad do Uhorska). Po ich odchode roku 1242 ostali niektore casti Slovenska kompletne vyludnene a zacal hladomor. Aby sa zaplnili vyludnene oblasti, zacal uhorsky kral Belo IV. pozyvat na Slovensko nemeckych kolonistov, ktori priniesli nemecke pravo a zacali zakladat nove mesta. Mnohe lokality taktiez dostavaju mestske vysady (napr. Zvolen, Nitra, Banska Bystrica, Krupina atd.). Kral, motivovany mongolskou invaziou, dal taktiez na Slovensku vystavat kamenne hrady. Kralovska moc po invazii je v krize, kral ma pod svojou priamou spravou len cast uzemia. Ked roku 1301 zomiera kral Ondrej III., vymiera aj rod Arpadovcov. Matus Cak Trenciansky a Anjouovci Uz za poslednych Arpadovcov sa moc v krajine dostava do ruk velmozov. Najmocnejsi z nich, Matus Cak Trenciansky, drziaci po vymreti arpadovskeho rodu az do svojej smrti roku 1321 vo svojej moci vacsinu slovenskeho uzemia. Roku 1301 ponukol ceskemu kralovi z rodu Premyslovcov Vaclavovi II. uhorsky tron (ako protikandidat vystupil Karol Robert z Anjou z dynastie Anjouovcov, no je donuteny prepustit tron), no na tron nastupi az jeho syn, Vaclav III. ako Ladislav V. Nedosahuje vsak vseobecne uznanie a na tron nastupuje bavorsky vojvoda Oto III. Wittelsbach, ktory je pre zmenu uvazneny rebelmi. Karol Robert z Anjou ma teda volnu cestu a roku 1308/1309 zasadol na tron. Oficialne sa stal kralom az po korunovacii v Stolicnom Belehrade roku 1310. Proti nemu sa vsak zacal burit Matus Cak, az kym ho roku 1312 Karol Robert neporazil v bitke pri Rozhanovciach. Po porazeni odbojnych velmozov zacal Karol Robert upevnovat kralovsku moc, zaviedol pevnu menu a stale dane. Ked roku 1342 zomrel, na tron zasadol jeho syn Ludovit I., ktory mal zarucenu aj polsku korunu zmluvou, ktoru jeho otec uzavrel s polskym kralom tri roky pred svojou smrtou. Za jeho vlady sa Uhorske kralovstvo vypracovalo na poziciu europskej velmoci. Roku 1370 je zvoleny za polskeho krala. Po jeho smrti sa stava kralovnou jeho dcera Maria. Nastava boj o politicku moc a uhorsku korunu. Napokon je roku 1387 uznany za krala jej manzel Zigmund Luxembursky. Rozne rody a Hunadyovci Za vlady Zigmunda doslo opat k oslabeniu kralovskej moci (vnutropoliticky rozvrat a vonkajsie vplyvy) Kral bojuje proti Turkom (r. 1396 porazeny v bitke pri Nikopole) a proti husitom. Revolucne hnutie a bojove skupiny ceskych husitov na Slovensku - Bratrici, nasli ohlas v radoch mestskej chudoby a poddanych. Svoje vojenske tazenia proti nim, financoval Zigmund najma z tazby drahych kovov na Slovensku. Ked po 50 rokoch svojej vlady zomiera roku 1437 nastupuje na tron Albrecht Habsbursky, manzel jeho dcery. Zomiera vsak uz v roku 1439 a nastava boj o tron medzi Vladislavom I. Jagelovskym a synom Albrechta Ladislavom Pohrobkom (obhajcom zaujmov Habsburgovcov vo vztahu k uhorskemu tronu bol Jan Jiskra z Brandysa). V bitke pri Varne roku 1444 padol Vladislav a za pravoplatneho krala je uznany mlady Ladislav (spravcom krajiny zvoleny Jan Hunady). Na Slovensku v tej dobe posobi bojove hnutie bratrikov (Peter Aksamit), siriace myslienky husitov aj plienenim, posobiaci na uzemi Slovenska od roku 1451 do roku 1467, kedy bol dobyty ich posledny tabor. Po Ladislavovej smrti roku 1457 bol na tron roku 1458 zvoleny Matej Hunady (Korvin), syn Jana Hunadyho, najbohatsieho velmoza v Uhorsku. Ako svoj prvorady ciel urcil potlacenie bratrickeho hnutia a este v roku svojej korunovacie jeho vojska porazili bratrikov pri Blatnom jazere. Ich posledny tabor bol dobyty roku 1467 vo Velkych Kostolanoch. V Bratislave zalozil roku 1465 Universitas Istropolitana, prvu univerzitu na uzemi Slovenska. Korvin bol zastancom umenia a vzdelania, na kralovsky dvor pozyval ucencom z celej Europy a s jeho vladou je spojeny aj prienik humanizmu a renesancie do Uhorska. Zomrel roku 1490, no nezanechal za sebou ziadneho legitimneho potomka, iba nemanzelskeho syna Jana. Jagelovci Na uvolneny uhorsky tron opat zasadaju Jagelovci, tentoraz prostrednictvom Vladislava II. Jagelovskeho (medzi ostatnych kandidatov patrili Jan Albrecht, Vladislavov mladsi brat, Maximilian Habsbursky, nemanzelsky syn Mateja Korvina Jan, vdova po Matejovi Beatrix Aragonska), zvoleneho uhorskou slachtou, ktora dufala, ze sa stane povolnym nastrojom v ich rukach. Po nastupe na tron musel Vladislav suhlasit s podmienkami slachty, ze zrusi mimoriadnu dan (zavedenu Korvinom) a o vsetkych dolezitych otazkach sa bude radit s kralovskou radou. Nespokojny Jan Albrecht vtrhol kratko po Vladislavovej korunovacii na vychodne Slovensko, no bol kralovskymi vojskami porazeny. Druhykrat sa pokusil ziskat tron roku 1491, invaziou zo severu. Opat bol porazeny roku 1492, medzi nim a kralom bol uzavrety mier a Jan Albrecht sa vzdal naroku na tron. Vysporiadat sa musel aj s Maximilianom, rimskonemeckym cisarom, ktory obsadil vsetky uhorske uzemia v Rakusku a vyhnal odtial uhorske posadky, ktore tam boli uz od cias Mateja Korvina. K dalsiemu rozhodujucemu uderu sa vsak uz nezmohol a obaja panovnici sa dohodli na vzajomnom nastupnictve Habsburgovcov a Jagelovcov, po com sa Maximilian zriekol naroku na tron. Vladislav este musel celit povstaniu Juraja Dozu, ktoreho pricinou bolo vyhlasenie kriziackej vypravy proti Osmanskej risi. Nakoniec bolo povstanie porazene a Juraj Doza upaleny. Pri a po povstani zomrelo priblizne 50 000 ludi a nastolene bolo tzv. ,,druhe nevolnictvo". Vladislav zomrel v roku 1516 a zanechal za sebou astronomicky dlh, citajuci vyse 400 000 zlatych len v Uhorsku. (Vladislav bol aj cesky kral) Na tron zasadol jeho desatrocny syn Ludovit II. Otec mu zanechal dve rozvratene krajiny,Ceske kralovstvo a Uhorske kralovstvo a vysoky dlh. Za jeho vlady sa anarchia este viac prehlbila, svojvolnost slachty dosiahla neslychane rozmery. V rokoch 1525 - 1526 musi celit banickemu povstaniu na strednom Slovensku a po jeho potlaceni expanzii Osmanskej rise.[2] Habsburgovci Boje o tron a osmanska expanzia Ludovit II. Jagelovsky bol novym ceskym i uhorskym kralom od roku 1516 do 1526. V tom case nastupil na tron Osmanskej rise Sulejman I., prezyvany aj Nadherny, panovnik Osmanskej rise v rokoch 1520 az 1566. Od roku 1521 Osmanska risa s velkou armadou tiahla na Uhorske kralovstvo, dobyla a obsadila Stolicny Belehrad a Sabac. Slaby uhorsky kral podcenil nebezpecenstvo a az v roku 1526 vytiahol do pola s vojskom slabo organizovanej uhorskej slachty proti velkej armade tureckych vojsk Osmanskej rise a 29. augusta 1526 v bitke pri Mohaci bolo uhorske vojsko na hlavu porazene a sam kral padol, utopil sa vo vlnach Dunaja. Porazka v bitke pri Mohaci rozhodla o tom, ze sa v Uhorsku na 175 rokov usadila turecka moc.[3] Povodne uzemie Uhorskeho kralovstva sa rozdelilo na tri casti: na tzv. Budinsky pasalik, teda stredne a juhozapadne Uhorsko (dnesne Madarsko), ovladane priamo Turkami, na Zapolskeho Sedmohradsko, ktore bolo vazalom Osmanskej rise, a na Uhorske Kralovstvo, tvorene juznou hranicou Dunaja a obrannych pohranicnych pevnosti (Komarno, Nove Zamky) a hradov, cize uzemie dnesneho Slovenska, spolu so Zadunajskom, kde sidlil vo Viedni panovnik Ferdinand I. Habsbursky. Bratislava sa vsak od roku 1526 jeho korunovaciou stala korunovacnym mestom Uhorskeho kralovstva. Po obsadeni Budina (dnesnej Budapesti) Osmanskou risou v roku 1541 sa sem prestahovali vsetky kralovske urady a vacsina uhorskej slachty.[4] Na uprazdneny uhorsky tron tak zasadlo roku 1526 rakuske arciknieza Ferdinand I. Habsbursky a zalozil dynastiu Habsburgovcov. Cast slachty vsak podporovala Jana Zapolskeho, ktoreho takisto korunovali narychlo v roku 1526. Po Zapolskeho smrti vsak jeho manzelka Izabela dava korunovat za krala jeho syna Jana Zigmunda a uhorska slachta zacala obciansku vojnu, kde bol Jan Zigmund kralom vychodneho Uhorska. Trnava sa stala v roku 1543 sidelnym mestom Ostrihomskeho arcibiskupstva. Uhorsko bolo definitivne rozdelene na tri casti, potvrdene to bolo v mieri v Drinopole z roku 1547, podla ktoreho sa Ferdinand zavazoval platit rocne 30 000 dukatov Osmanskej risi.. Mier vsak netrval dlho, pretoze sa Habsburgovec pokusil obsadit Sedmohradsko, no neuspesne. Cast juzneho Slovenska sa dostala pod priamu nadvladu Turkov (sucast spravneho okresu - sandzaku). Turci casto podnikali lupezne vypravy na Slovensko, niektore dediny na uhorsko-osmanskych hraniciach museli odvadzat poplatky obom stranam, v dosledku coho doslo k vyludnovaniu pohranicia. Navyse sa po celom Slovensku siri reformacne hnutie - luterani, no kriticka politicka situacia v Uhorsku neumoznuje protireformacne hnutie. Protihabsburske stavovske povstania Blizsie informacie v hlavnom clanku: Protihabsburske stavovske povstania Uhorska slachta (zvacsa protestantska) bola nespokojna s konfiskaciami svojho majetku a zvysenim dani zo strany Habsburgovcov. Prebieha niekolko povstani, pocas ktorych dochadza k bojom medzi uhorskou slachtou a cisarskymi vojakmi. Roku 1604 zahajuje Stefan Bockaj na uzemi Slovenska povstanie proti Habsburgovcom. Tym vlastne otvara branu do Uhorska Turkom, ktorym sa podari dobyt Ostrihom a Pest, uzemia, ktore predtym stratili. Bockaj obsadil cele vychodne Slovensko a svojim sidlom ucinil Kosice. Uzavrel spojenectvo s Turkami a s pomocou ich a s pomocou slovenskych slachticov dobyl uzemia na juhu Slovenska. V druhej polovici roku 1605 mal pod kontrolou uz takmer cele Slovensko, okrem hlavneho mesta Uhorska, Bratislavy. V novembri toho isteho roku uz zacala slachta rokovat o mieri s Habsburgovcami, pretoze bockajovske vojska zacali rabovat v krajine a pretoze sa obavali ze Turci si budu chciet ponechat obsadene uzemia. Bockaj s mierom suhlasil v obave, ze by uzavreli mier bez neho. V roku 1606 bol uzavrety mier a slachte navratena cast privilegii. Ked roku 1618 vypuklo ceske stavovske povstanie, vyuzil tuto situaciu Gabriel Betlen a spolu so svojou armadou (tvorenou vacsinou z hajduchov a sedmohradskych Sikulov) vpadol na vychodne Slovensko. Porazil kralovske vojsko a roku 1619 obsadil Kosice. Betlenova armada (v tom case uz takmer tridsattisicova) postupovala cez juh a stred Slovenska na zapad, obsadila Levice, Trnavu a dokonca aj hlavne mesto Uhorska, Bratislavu. Betlen sa potom spojil s povstaleckymi ceskymi stavmi a spolu postupovali na Vieden. Zabranil mu v tom Juraj Druget s polskymi zoldniermi, ktori vpadli na vychodne Slovensko a donutili tak Betlena ustupit od Viedne. Po tom uzavrel docasne s uhorskym kralom Ferdinandom II. mier. K obnoveniu bojov doslo v druhej polovici roku 1620, ked povstalci obsadili Nitru a odrazili utok cisarskej armady na Bratislavu. Habsburgovci sa mohli po porazeni ceskych stavov v bitke na Bielej hore plne sustredit na povstanie na Slovensku. Betlen postupne prisiel o Bratislavu, Trnavu, cele stredne Slovensko a bol zatlaceny az po Kosice. Betlen vtedy zhromazdil armadu a dosiel az po Rimavsku Sobotu. Po dalsej porazke cisarskej armady v bitke pri Jalnej mohol Betlen opat obsadit Trnavu a Nitru. Tymto pocinanim sa snazil dosiahnut vhodne podmienky mieru s Viednou, co sa mu napokon aj podarilo roku 1621/1622 (Mikulovsky mier), musel vsak odstupit obsadene uzemia. Betlenovo povstanie vlastne zabezpecilo vydobytky Bockajovho povstania. Roku 1643 vypuklo povstanie Juraja I. Rakociho, ktoreho ciele boli obhajit nabozensku slobodu uhorskej slachty a potvrdenie slachtickych vysad. Podporovane bolo Turkami. Ukoncil ho roku 1645 Linecky mier. V prvej polovici 17. storocia vypuklo aj ludove povstanie Petra Casara, ktore vsak bolo kruto potlacene a ucastnici popraveni. Sprisahanie slachtickych rodov proti panovnikovi, roku 1669 je zradou prezradene, Habsburgovci uplne zlikvidovali bohate rody, zhabali ich majetok a vodcov popravili. Roku 1678 sa vodcom povstalcov stal Imrich Tokoli, ktory sa opieral o pomoc Turkov, ktori roku 1683 dorazili az ku Viedni, no boli porazeni (zacalo postupne vytlacanie Turkov z Uhorska, definitivne zavrsene roku 1685), cim vlastne padlo aj Tokoliho povstanie. V roku 1687 sa konali tzv. ,,presovske jatky", ktorych organizatorom bol general Caraffa. Bola to vlastne poprava hlavnych vodcov povstania, tych ktori nestihli utiect s Turkami. (Tokoli usiel) Roku 1703 vypuklo posledne protihabsburske povstanie, vedene Frantiskom II. Rakocim Od ostatnych sa lisilo tym, ze v nom bojovali aj ludove masy. Ukoncene bolo roku 1711 Satmarskym mierom, ktory zaroven ukoncil vsetky protihabsburske stavovske povstania. 18. storocie Po Satmarskom mieri sa zacalo slovenske hospodarstvo, spustosene po rokoch povstani zacalo obnovovat, zacali sa objavovat prve manufaktury (Sastin, Holic), opat sa zacina banska vyroba (roku 1770 bola zalozena Banicka akademia v Banskej Stiavnici, prva vysoka skola tohto typu na svete). Slovenska verejnost doteraz posobila v mensich, neorganizovanych skupinach, v 18. storoci sa zacina vyraznejsie politicky zjednocovat. Po Satmarskom mieri sa kralom Uhorska stal Karol VI. Kedze nemal ziadneho legitimneho muzskeho potomka, iba dceru, vydal Karol VI. roku 1713 pragmaticku sankciu, ktora zarucovala dedicnost koruny aj po zenskej linii. Medzi prve naznaky noveho narodnostneho myslenia Slovakov patri aj Maginova Apologia, prva obrana Slovakov proti osocovaniu zo strany Madarov, vydana roku 1728. Maria Terezia Po Karolovej smrti roku 1740 nastupuje na tron jeho dcera Maria Terezia. Uz na zaciatku svojej vlady sa musela vysporiadat s poziadavkami inych europskych velmoci, prusky kral Fridrich II. vzniesol narok na Sliezsko a potom aj zautocil a obsadil ho (1740/1741). Takisto aj Francuzi, s podporou Bavorov a Sasov obsadili Cechy a bavorske knieza Karola Albrechta vyhlasili za ceskeho krala. Vojny o rakuske dedicstvo trvali do roku 1748. Strata Sliezska sa potom potvrdila aj v sedemrocnej vojne. (1756 - 1763) Po vojnach dospela Maria Terezia k nazoru, ze vojensky a hospodarsky slabe Uhorsko potrebuje reformy (v com jej pomahali mnohi vedci a ucenci, medzi inymi aj Slovaci Matej Bel a Adam Frantisek Kollar). Zreformovala armadu, vsetci velitelia sa museli oboznamit s modernymi vojenskymi praktikami a zakladala manufaktury, niekolko aj na Slovensku (Sastin, Halic, Holic). V polnohospodarstve podporovala pestovanie novych plodin. Zreformovala aj sudnictvo, zmiernila niektore tresty a prijala sa zasada, ze vsetci obcania su si pred sudom formalne rovni. Roku 1767 vydava tzv. ,,tereziansky urbar", urbarsku regulaciu, ktora upravovala poddanske pomery (urbare boli pisane v jazyku ludu, teda na Slovensku po slovensky). Reforma skolstva - Ratio educationis, polozila zaklady vyspelejsieho skolstva. Od roku 1765 bol Mariin syn, Jozef II. ako jej spoluvladca. Jozef II. nastupil na tron po matkinej smrti roku 1780 a pokracoval v reformacii Uhorska. Roku 1781 vydava tzv. ,,tolerancny patent", ktorym dal protestantom a inym nekatolickym konfesiam urcite nabozenske slobody. Roku 1785 zrusil stolicnu samospravu a nahradil ju desiatimi statnymi distriktmi, presunul mnohe centralne uhorske urady zo Slovenska do Budina a zrusil nevolnictvo v Uhorsku (roku 1781 v Cechach). Niekolko mesiacov pred smrtou bol donuteny odvolat vsetky reformy, okrem tolerancneho patentu a zrusenia nevolnictva. Zomrel roku 1790. Slovenske narodne obrodenie Blizsie informacie v hlavnom clanku: Slovenske narodne obrodenie Spanish Language Wiki.svg Tento clanok je zatial ,,vyhonok". Pomoz Wikipedii tym, ze ho doplnis a rozsiris. Proces formovania slovenskeho naroda ma mimoriadne tazky priebeh (utlak zo strany madarskej slachty, madarsky nacionalizmus a represie na uzemi Slovenska). Obhajcom slovenskych prav sa stava inteligencia, hlavne knazska. Medzi hlavne ciele patrilo najma uzakonenie spisovnej slovenciny. Prvy impulz na jeho vytvorenie dal katolicky farar Jozef Ignac Bajza, ktory napisal prvy roman v slovencine Rene mladenca prihody a skusenosti z roku 1783. Jeho jazykova forma vsak nebola ustalena a tak jeho system nenasiel nasledovnikov. Obrodenci boli v tomto obdobi rozdeleni na dva prudy: na katolikov (na cele Anton Bernolak, dalsi stupenci Jozef Ignac Bajza, Juraj Fandly a Jan Holly) a evanjelikov (hlavni predstavitelia Jan Kollar, Pavol Jozef Safarik), ktori odmietali uzakonenie spisovnej slovenciny, boli zastancami biblickej cestiny a jednoty Cechov a Slovakov. Katolici (nazyvani aj Bernolakovci) zastavali nazor, ze Slovaci su svojbytny narod a potrebuju vlastny jazyk. Anton Bernolak kodifikoval v roku 1787 spisovnu slovencinu (nazyvana bernolakovcina, zalozena na zaklade zapadoslovenskeho narecia). Roku 1792 zalozili Bernolakovci v Trnave Slovenske ucene tovarisstvo, spolok, ktory zdruzoval privrzencov Bernolakovcov na celom Slovensku a vydaval knihy v bernolakovcine. 19. storocie Spanish Language Wiki.svg Tento clanok je zatial ,,vyhonok". Pomoz Wikipedii tym, ze ho doplnis a rozsiris. Cesko-Slovensko Blizsie informacie v hlavnom clanku: Vznik Cesko-Slovenska Cesko-Slovensko v medzivojnovom obdobi Milan Rastislav Stefanik Tomas Garrigue Masaryk 28. oktobra 1918 sa Slovensko stalo sucastou Cesko-Slovenska. Zasluhy o zalozenie Ceskoslovenskej republiky maju predovsetkym Tomas Garrigue Masaryk,Edvard Benes a spomedzi slovenskych osobnosti hlavne M. R. Stefanik, ktory ako diplomat v sluzbach Francuzska pomohol T. G. Masarykovi a E. Benesovi nadviazat kontakty s predstavitelmi Dohodovych mocnosti. Aktivne organizoval vznik cs. legii predovsetkym naborom slovenskych a ceskych vojakov, ktori dezertovali alebo boli zajati z c. k. armady na talianskom a francuzskom fronte a v Rusku. Jeho organizacne usilie viedlo k vytvoreniu disciplinovanej a akcieschopnej armady, nazvanej Ceskoslovenske legie, ktora sa stala padnym argumentom v diplomacii pri rokovani o vzniku noveho statu. Na domacej politickej scene sa angazovali Milan Hodza a Vavro Srobar. Prvym prezidentom krajiny sa stal 14. novembra 1918 Tomas Garrigue Masaryk. Toho isteho dna vzniklo aj Ministerstvo s plnou mocou pre spravu Slovenska, ktore viedol Vavro Srobar. Slovenska docasna vlada najprv sidlila v Skalici, potom v Ziline a od 4. februara 1919 v Bratislave. Bratislava sa vtedy stala hlavnym mestom Slovenska. Prva ustava CSR bola schvalena 29. februara 1920, jej zakladom boli francuzska (z roku 1795) a americka ustava. Zakonodarnu moc predstavovalo Narodne zhromazdenie, ktore malo 2 komory. Pocas chaosu, ktory nasledoval po rozpadnuti Rakusko-Uhorska, kratkodobo existovala na casti slovenskeho uzemia tzv. Slovenska republika rad so sidlom v Presove. Bola vsak skor iba exportovana z komunistickeho Madarska. Podla teorie Cechoslovakizmu v krajine existovala iba ceskoslovenska narodnost. Slovaci sa povazovali iba za jej odnoz s vlastnym narecim. Samotny cechoslovakizmus bol vykonstruovany iba na to, aby boli Cesi a Slovaci pocetnejsi ako Nemci. Slovaci tvorili vacsinu iba na uzemi Slovenska, kde tvorili takmer tri stvrtiny obyvatelstva. Pre Slovakov malo zaclenenie do zvazku s Cechmi, dalekosiahle kladne nasledky. Zacala sa komplexna obroda zo strany politickej, kulturnej aj vzdelanostnej. V roku 1919 vznikla Univerzita Komenskeho v Bratislave, ktora mala pre rozvoj vzdelanosti na Slovenskom uzemi velky vyznam. V roku 1922 sa uzakonila 8 rocna povinna skolska dochadzka. Od roku 1926 vysielal aj Slovensky rozhlas. V krajine opat zacali slobodne posobit strany, ktore boli pocas prvej svetovej vojny v pasivite. Ekonomiku krajiny vsak vyrazne zasiahla konkurencia rozvinutejsieho ceskeho priemyslu, s ktorou mnohe fabriky na uzemi Slovenska neboli schopne superit. Rovnako tragicke dosledky mali ekonomicke krizy. Prva prisla po skonceni prvej svetovej vojny v rokoch 1921 az 1923. Svetova Velka hospodarska kriza odstartovana krachom na Newyorskej burze zasiahla krajinu v rokoch 1929 az 1933. S neuspokojivou zivotnou urovnou priamo suviselo aj vystahovalectvo. Do roku 1937 sa z krajiny do zamoria vystahovalo 104 000 osob. Edvard Benes Od polovice 30. rokov zacalo dostavat do velmi zlozitej zahranicnopolitickej situacie. Zacali sa prejavovat nevyhody jeho jednostrannej orientacie na Francuzsko. Postavenie Malej dohody, na ktoru sa do znacnej miery spoliehala zahranicna politika sa zacalo oslabovat. Ruku v ruke s tym vsak zacala rast moc a politicke ambicie Nemecka a Talianska. Z obav pred nemeckou agresiou sa na cesko-nemeckom pohranici zacala vystavba pohranicnych opevneni. Hitler sa zatial Ceskoslovensko ako svojho nebezpecneho suseda snazil izolovat medzinarodne. Vyuzival pri tom uzemne poziadavky Madarska na juznej casti uzemia Slovenska, do velkej miery obyvane Madarmi, a ciastocne aj naroky Polska. Nemci tiez tajne podporovali autonomisticke snahy niektorych slovenskych politickych stran. Ceskoslovensko malo okrem zmluv s Rumunskom a Juhoslaviou aj dohodu s Francuzskom a Sovietskym zvazom, ktoru podpisalo v maji 1935. Pripravy obrany vyrazne stazil anslus Rakuska 12. marca 1938. 24. aprila 1938 Karlovarsky zjazd Sudetonemeckej strany, ziadal premenit ceske a moravske pohranicie na samostatnu oblast, ktoru by spravovala sudetonemecka strana. V maji pronacisticki prislusnici nemeckej mensiny vyvolali na tomto uzemi nepokoje a ceskoslovenska vlada bola nutena vyhlasit mobilizaciu. Po nasadeni armady sa nespokojni sudetski Nemci stiahli. Do Ceskoslovenska bol vyslany na zhodnotenie situacie W. Runciman, znamy anglicky germanofil, ktoreho neskorsia sprava dodana Chamberlainovi vypovedala o nepravostiach pachanych na Sudetonemeckej strane. Onedlho sa Chamberlain stretol s Hitlerom a vyhlasil, ze nema namietky proti odstupeniu ceskeho pohranicia Nemecku. Mnichovska dohoda a Viedenska arbitraz Blizsie informacie v clankoch: Mnichovska dohoda a Prva viedenska arbitraz 29. septembra 1938 sa v Mnichove stretli zastupcovia Nemecka (Adolf Hitler), Talianska (Benito Mussolini), Velkej Britanie (Neville Chamberlain) a Francuzska (Edouard Daladier), kde rozhodli o odstupeni pohranicnych oblasti Ciech a Moravy Nemecku. Na konferencii sa dalej rozhodlo, ze CSR odstupi Polsku Tesinsko a Madarsku juzne oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Nasledujuci den sa Ceskoslovenska vlada tomuto diktatu podrobila a vyprazdnila ho. V pripade ozbrojeneho odporu by krajine jeho najvacsi spojenci (s vynimkou ZSSR) neposkytli ziadnu pomoc. V tom istom case ziadali predstavitelia HSLS vyhlasenie autonomie, k tomu sa pridali postupne aj dalsie politicke strany a vyvrcholili tak snahy mnohych slovenskych politikov o vacsiu mieru samospravy Slovenska. Autonomiu vyhlasili 6. oktobra 1938 v Ziline. Vlada v Prahe tieto poziadavky schvalila a za predsedu autonomnej vlady vymenovala Jozefa Tisa. Slovensko po prvej viedenskej arbitrazi 2. novembra 1938 sa uskutocnila Prva viedenska arbitraz, v ktorej tretie krajiny rozhodli ze oblasti na juhu Slovenska, vratane Kosic a casti Podkarpatskej Rusi pripadnu Madarsku. Nacisticke Nemecko si pripojila Petrzalku a Devin. Polsko ziskalo Tesinsko. 13. marca 1939 Hitler pred pozvaneho Jozefa Tisa postavil dve alternativy buducnosti Slovenska. Jedna hovorila o rozdeleni medzi Polsko a Madarsko, druha o vzniku noveho Slovenskeho samostatneho statu, ktory by bol plne podriadeny Nemecku. Tiso si tak vybral mensie zlo a hned nasledujuceho dna - 14. marca 1939 bol vyhlaseny Slovensky stat, ktory sa podla neskorsej ustavy nazyval Slovenska republika. 15. marca 1939 vyhlasil Hitler po okupacii zvysku Ceska (nem. Resttschechei) vyhlasil Protektorat Cechy a Morava. Obdobie druhej svetovej vojny Prva Slovenska republika Blizsie informacie v hlavnom clanku: prva Slovenska republika Od 23. jula 1939 sa Slovensky stat nazyval Slovenska republika. Krajinu postupne uznalo 27 statov. Navonok sice prva Slovenska republika mala znaky suverenneho statu, ale jej zvrchovanost bola od pociatku ohranicena zavislostou od Nemecka. 29. marca 1939 bola podpisana zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou risou a Slovenskym statom. Slovenska republika bola otvorena diktatura, ktora od zaciatku svojej existencie pripustala existenciu iba jednej politickej strany - HSLS a jedinu zahranicno-politicku liniu - respektovanie a nasledovanie Nemecka. Nova ustava zakony a nariadenia uradov zlikvidovali demokraticke slobody predmnichovskej republiky ako bola sloboda tlace, zhromazdovania a organizovania sa. HSLS boli podriadene aj polovojenske organizacie ako Hlinkova garda, ktore mali v krajine dolezite branne, policajne a politicke funkcie. O vhodnu vychovu mladeze v duchu HSLS sa ,,starala" Hlinkova mladez. V hospodarstve nadisla zbrojna konjunktura, ktora dala k dispozicii Nemecku prakticky vsetok priemysel. Na Slovensku sa vyrabali lafety diel, rucne zbrane, prilby, casti torped, periskopov ako aj mnohe dalsie sucasti zbrani ci vyzbroje. Zbrojarsky priemysel sa sustredil na Povazi v Povazskej Bystrici a Dubnici nad Vahom, ktore boli na dosah nemeckej ochrannej zony. V juni 1941 Bratislavska vlada suhlasila so zapojenim Slovenska do vojny proti ZSSR, kam coskoro vyslala dve armadne divizie. Prve boje s Cervenou armadou sa uskutocnili pri Lipovci. Podla vzoru Nemecka sa zacalo prenasledovanie zidovskych obcanov, trestal sa akykolvek doverny styk arijca s Zidmi, boli zakazane navstevy, Zidom bolo nariadene nosit zlte hviezdy. Zakony tiez zakazovali Zidom byvat na hlavnych uliciach miest, chodit do kaviarni, kin, divadiel, vlastnit telefon ci fotograficke aparaty. Na ulicu mohli vychadzat a pohybovat sa tam iba vo vymedzenom case. Od roku 1941 sa zacali zriadovat zidovske geta. 25. marca 1942 odisiel z Popradu prvy transport do Osviencimu. Do oktobra 1942 bolo z uzemia vtedajsieho Slovenska nasilne vystahovanych 57 600 Zidov. Z uzemia obsadeneho Madarskom boli v priebehu vojny deportovanych 30 az 40 000 obcanov zidovskej narodnosti. Predpoklady na povstanie Cinnost vlady na cele s HSLS vyvolavala odpor u velkej casti obyvatelstva. Silne demokraticke a ceskoslovenske citenie si spomedzi zloziek statnej moci zachovala najma armada a hlavne velka cast dostojnickeho zboru. Na vychodnom fronte sa mnozili dezercie slovenskych vojakov k cervenej armade, medzi vojakmi bola bezna neochota bojovat. 30. oktobra 1943 pri Melitopole padlo do sovietskeho zajatia vyse 2000 slovenskych vojakov 1. pechotnej divizie[5]. Velka cast z nich sa pripojila k Cechom a Slovakom bojujucich na strane Sovietskeho zvazu. Zo slovenskych zajatcov pri Melitopole zacala byt budovana 2. paradesantna brigada. Vela vojakov v tomto obdobi pochopilo, ze stoja na nespravnej strane, rastol aj sucit s jednoduchymi obyvatelmi ZSSR, ktori sa v krutych vojnovych casoch ocitli pod nemeckou nadvladou. Vojaci vseobecne odsudzovali krute spravanie nemeckych okupacnych jednotiek na tychto uzemiach. Rastuce neuspechy nemeckych vojsk najma po bitke o Stalingrad a pri Kursku utvrdili mnohych slovenskych dostojnikov, ze Nemecko raz bude porazene. Ked sa v roku 1944 zacal front priblizovat k slovenskym hraniciam, konspiranti uz viedli intenzivne pripravy na prechod slovenskej armady na stranu Spojencov i na pomoc cervenej armade pri prechode slovenskym uzemim. Za velitela priprav na povstanie bol exilovou vladou z Londyna povereny podplukovnik Jan Golian, ktory okolo seba sustredili protinacisticky zmyslajucich dostojnikov. Tak spolu s ilegalnym odbojom pripravil plan, v ktorom mali jednotky o sile dvoch divizii drziace oblasti karpatskych priesmykov na severovychode krajiny, po styku so sovietskymi vojskami, prejst na stranu Cervenej armady. Na Slovensku sa vsak s priblizujucim sa frontom zacala zvacsovat aktivita partizanskych skupin. Cast z nich boli sovietske partizanske skupiny pohybujuce sa za nemeckym frontom, ktore presli na slovenske uzemie z Ukrajiny a Polska. Ine boli organizovane slovenskymi antifasistami alebo dostojnikmi, ktori zbehli zo Slovenskej armady, v auguste 1944 boli na strednom Slovensku vysadeni aj organizatori partizanskeho boja z Hlavneho stabu partizanskych oddielov z Kyjeva. Tieto skupiny zacali uz v auguste viest boj proti ludackemu rezimu ako aj nemeckym vojskam, ktore sa na uzemi Slovenska nachadzali. Vyprovokovali tak zasah nemeckych sil. Slovenske narodne povstanie Blizsie informacie v hlavnom clanku: Slovenske narodne povstanie Situacia v prvych dnoch SNP 29. augusta 1944 sa velka cast slovenskej armady postavila proti vstupu nemeckych jednotiek na uzemie Slovenska a zacala vopred pripraveny krizovy variant povstania. Samotni jeho organizatori odhadovali, ze za takychto okolnosti sa vydrzia na ucelenom fronte branit nanajvys 14 dni. Cervenu armadu sa nepodarilo dostatocne zavcasu informovat o planoch povstalcov a tak nebola zosuladena ich vzajomna spolupraca. Vzhladom na neukoncene pripravy najma v jednotkach, ktore sa mali spojit s Cervenou armadou na vychodnom Slovensku prepukol zmatok. Viliam Talsky, ktory mal prebrat velenie tychto dvoch divizii a zaistit tak najpodstatnejsiu cast povstania nezvladol situaciu. Dva dni boli jednotky ponechane v necinnosti a nasledne ich velitel odisiel so slovenskymi letcami na polske uzemie. Jednotky bez velenia sa tak Nemcom podarilo odzbrojit. Povstalecka armada sa vsak ucinne sformovala na strednom Slovensku. Centrom povstania sa stala Banska Bystrica. Povstalci sa pokusali branit dolezite pristupove trasy v udoli Vahu a Hrona, ale postupne boli vytlacovani. Chybala im najma tazka vyzbroj a protitankove zbrane, s ktorymi by sa mohli postavit proti nemeckym vojskam podporovanym obrnenou technikou. V dosledku nedostatku zbrani nebolo mozne vytvarat zalohy a rezervy, ktore by vystriedali bojmi vycerpane jednotky, co malo za nasledok upadok moralky a vycerpanie vojakov na fronte. Povstalecka armada sa vsak branila na suvislych frontoch cele 2 mesiace, kym sa ju nemeckym jednotkam podarilo zatlacit do hor. 28. oktobra 1944 vydal general Rudolf Viest na Donovaloch rozkaz na prechod armady na partizansky sposob boja. Armada sa vsak uz nachadzala v rozklade, s mnohymi jednotkami uz nebolo spojenie a tak do hor ako partizani odisla asi iba polovica vojska. Vela vojakov uverilo klamlivym vyhlaseniam prezidenta Tisa, ze v pripade, ak sa vojaci vzdaju do ruk Nemcom, s nimi bude dobre zaobchadzane. Mnohi vsak boli internovani, alebo uvazneni. Partizansky boj vsak pokracoval az do oslobodenia Cervenou armadou. Cervena armada na podporu povstalcov zacala Karpatsko-dukliansku operaciu, jednu z najvacsich horskych operacii vojny. Poskytla aj cast ceskoslovenskeho vojska v ZSSR. Najma stihaci pluk a 2. paradesantnu brigadu, ktore operovali s povstaleckeho uzemia. Ich cinnost a presuny boli vsak stazene zlym jesennym pocasim. A celkovemu neuspechu povstania uz nemohli zamedzit. Oslobodenie Slovenska Slovensko oslobodzovali:1. ukrajinsky front marsala Koneva, v zostave ktoreho bojoval aj 1. cesko-slovensky armadny zbor v ZSSR (v zostave 38. armady), 2. ukrajinsky front generala Malinovskeho, 4. ukrajinsky front generala Jeriomenka, 1. a 4. rumunska armada. Tuhe boje prebiehali najma v Duklianskom priesmyku, v Slanskych vrchoch (pri Dargovskom priesmyku), pri Liptovskom Mikulasi, na juhu Slovenska pri Sahach, Leviciach a Sturove. Prva oslobodena obec na vychodnom Slovensku bol Kalinov (21. septembra 1944). 19. januara 1945 boli oslobodene Kosice, Bratislava bola oslobodena 4. aprila 1945. Posledne nemecke jednotky na uzemi Slovenska boli zlikvidovane do 1. maja 1945. Pri oslobodzovani Ceskoslovenska padlo asi 170 000 sovietskych vojakov. Na Slovenskom uzemi je pochovanych 60 659 padlych prislusnikov sovietskej Cervenej armady a 10 435 rumunskych vojakov[6]. Z mnozstva pamatnikov osloboditelom je najvyznamnejsi monument Slavin tyciaci sa nad Bratislavou, kde sa kazdorocne kona pietny akt kladenia vencov padlym vojakom pri prilezitosti oslobodenia Bratislavy 4. aprila 1945. Slovensko v obnovenej CSR (1945 - 1948) Zmeny uzemia Slovenska po druhej svetovej vojne (pre blizsie info klikni na obrazok) Situacia po oslobodeni Slovenska a obnova CSR Do 1. maja 1945 bolo cele uzemie Slovenska oslobodene Sovietskou armadou, este 5. aprila 1945 v Kosiciach zasadla docasna vlada CSR, ktora vyhlasila obnovenie CSR a prijala Kosicky vladny program. V suvislosti s odovzdanim Podkarpatskej Rusi v roku 1945 ZSSR obsadila Cervena armada aj uzky pruh slovenskeho uzemia, kde boli odclenene obce na vychodnom Slovensku: Batva, Galoc, Male a Velke Ratovce, Male Selemence, Palova, Palad-Komarovce, Surty, Salamunova a Teglas a mesto Cop, osidlene prevazne madarskym obyvatelstvom a priclenene k ZSSR. Vlada CSR tuto okupaciu akceptovala, 2. aprila 1946 bola potom ku Slovensku pripojena podkarpatoruska obec Lekarovce, ktorej obcania sa dlho usilovali o pripojenie ku Slovensku. Obce pri Bratislave za Dunajom Jarovce, Rusovce a Cunovo boli priclenene do CSR. 17. maja 1945 polska armada obsadila polsky Spis a polsku Oravu, ktore sa stali opat sucastou Polska. Severna a vychodna hranica Slovenska zostavala v rokoch 1945 az do roku 1947 nepokojna, pretoze z Ukrajiny sa prebijali na Zapad cez uzemie CSR polovojenske oddiely Banderovcov Banderovci, ktori na uteku terorizovali miestne obyvatelstvo a bojovali s cs.pohranicnymi jednotkami. Vyznamny podiel na boji proti fasizmu mala aj komunisticka strana, ktorej prestiz vyrazne vzrastla. Velke mnozstvo obyvatelstva tiez zacalo sympatizovat so ZSSR. Krajina sa tak dostala na dlhe roky (1945 - 1989) do sfery sovietskeho vplyvu. Z Ceska bolo na zaklade Postupimskej konferencie odsunute nemecke obyvatelstvo, Nemci zo Slovenska boli z vacsej casti evakuovani uz pred koncom vojny a iba mensia cast bola odsunuta (deportovana) po vojne. Nemci, ktori spolupracovali s odbojom alebo partizanmi zvacsa deportovani neboli. Kedze velmoci nedovolili podobny postup ako v pripade Nemcov aj pre Madarov, prebehla v roku 1946 dohoda medzi Madarskom a Slovenskom o vymene obyvatelstva a rieseni mensinovej otazky. Krajiny si navzajom "vymenili" nesumerne vyse 50 000 obyvatelov. Kosicky vladny program z 5. aprila 1945 Blizsie informacie v hlavnom clanku: Kosicky vladny program Slovenski zastupcovia, predovsetkym silna KSS a Demokraticka strana Slovenska, sa snazili s prezidentom Benesom a ceskymi predstavitelmi rokovat podla zasady ,,rovny s rovnym" a to sa odrazilo i v Kosickom vladnom programe. V ekonomickej casti Kosicky vladny program zdoraznoval niekolko hlavnych uloh, a to urychlene obnovit narodne hospodarstvo spustosene pocas vojny, polozit zaklady novej socialnej politiky ,,v prospech vsetkych vrstiev pracujuceho ludu"(cit.) a bezodkladne zabezpecit a pod narodnu spravu previest majetok zradcov (dokument hovori o majetku ,,Nemcov, Madarov, zradcov a kolaborantov" s vynimkou nemeckych a madarskych antifasistov). Na skonfiskovanej pode sa mala uskutocnit pozemkova reforma. Poziadavka na znarodnenie nebola vo vladnom programe vyslovne uvedena, ale vseobecne sa s nou ratalo. Islo o vtedy tak popularnu poziadavku medzi obyvatelstvom, ze proti nej takmer nik otvorene nevystupil. O rozsahu znarodnenia sa malo rozhodnut az po oslobodeni celej republiky. Napriklad i nesocialisticky orientovana Demokraticka strana Slovenska, ktora zastavala sukromne vlastnictvo, zaroven deklarovala potrebu zostatnit podniky urcitych kategorii, ak sa tym lepsie posluzi socialnym potrebam a verejnemu zaujmu. Vyhrady nesocialistickych politickych stran sa pri prejednavani znarodnovacich dekretov tykali v podstate iba rozsahu znarodnenia, rychlosti postupu ulohy druzstevnictva a niektorych organizacnych a proceduralnych otazok.[7] Benesove dekrety a ich hospodarske dosledky Pretoze v obnovenej republike z hladiska majetko-pravneho ,,trval nepravny stav" zapricineny pomnichovskou okupaciou ceskeho uzemia Tretou risou a obsadenim juzneho Slovenska fasistickym horthyovskym Madarskom i kolaboraciou podla Zmluvy medzi Tretou risou a Slovenskym statom, co znamenalo fakticky totalnym obsadenim hospodarstva CSR Nemeckom a Madarskom, bolo nevyhnutne nastavit pravny ramec pre vratenie majetkov povodnym majitelom z dob pred Mnichovskou dohodou s vynimkou zabavenia majetku vsetkym kolaborantom a prislusnikom nemeckej a madarskej narodnosti, ktori sa angazovali v nacistickej sprave a vlastnili majetok v CSR. Z viacerych dekretov ako pravnych aktov Spojeneckymi mocnostami uznavaneho prezidenta Ceskoslovenskej republiky su z hladiska zabezpecenia majetku CSR dolezite styri dekrety: 5/1945 Sb. - Dekret prezidenta republiky z dna 19. maja 1945 o neplatnosti niektorych majetkovo-pravnych jednaniach z doby neslobody a o narodnej sprave majetkovych hodnot Nemcov, Madarov, zradcov a kolaborantov a niektorych organizacii a ustavov; 12/1956 Sb. - Dekret prezidenta republiky z dna 21. jula 1945 o konfiskacii a urychlenom rozdeleni polnohospodarskeho majetku Nemcov, Madarov, ako aj zradcov a nepriatelov ceskeho a slovenskeho naroda; 28/1945 Sb. - Dekret prezidenta republiky z dna 20. jula 1945 o osidleni polnohospodarskej pody Nemcov, Madarov a inych nepriatelov statu ceskymi, slovenskymi a inymi slovanskymi polnohospodarmi; 108/1945 Sb.- Dekret prezidenta republiky z dna 25.oktobra 1945 o konfiskacii nepriatelskeho majetku a Fondoch narodnej obnovy; Tymito opatreniami bolo zaroven umoznene, aby sa mohla zacat hospodarska obnova CSR. Hrozbou sucasnej diskusie o zruseni Benesovych dekretov je, ze sa v Europskej unii vyvinie pravny precedens na majetkovu nestabilitu a chaos v celej Europe otvorenim retroaktivity k vlastnickym pravam z dob druhej i prvej svetovej vojny. Majetok nepriatelov a zradcov podliehal narodnej sprave, ktoru vykonavali na zaklade dekretov prezidenta CSR E. Benesa z maja 1945 bud povereni jednotlivci (islo o remeselnicke dielne, obchody, polnohospodarske usadlosti), alebo kolektivne organy (islo o vacsie podniky a majetky). Narodne spravy sa zriadovali aj v akciovych spolocnostiach, v ktorych vedeni zasadali obcania nepriatelskych statov alebo zradcovia. Pretoze prevazna vacsina velkych podnikov pocas vojny presla pod nemecku spravu, alebo ju riadili kolaboranti, uz niekolko mesiacov pred vydanim znarodnovacich dekretov boli radikalne oslabene pozicie sukromneho kapitalu a boli rozbite monopolne organizacie. Iba v priemysle podliehalo koncom augusta 1945 9.045 zavodov s 923 tisicmi zamestnancami. Nie kazda narodna sprava mala vsak represivny charakter. Narodna sprava podnikov vznikala tiez vsade tam, kde bol chod podnikov ohrozeny nepritomnostou majitelov pred ich navratom z emigracie, z koncentracnych taborov, resp. kde majitelia zahynuli a pod. Velka cast majetku pod narodnou spravou bola v oktobri 1945 skonfiskovana (teda vyvlastnena bez nahrady) v prospech statu a 28.oktober 1945, ked bolo znarodnenie vyhlasene, sa historicky oslavoval za CSSR ako Den znarodnenia. Na zaklade tzv. Prazskych dohod (tri v priebehu 1945 - 1946) sa prikrocilo k budovaniu centralistickeho modelu statu, ktory porusoval princip Kosickeho vladneho programu. Uz prva prazska dohoda zakotvila asymetricky model institucii (Slovensko malo snem i vladu bez obdoby narodnej vlady v Cechach) a tento model vyustil do centralizacie. Po vitazstve komunistov v Cechach vo volbach 1946 sa postupne oslaboval vplyv slovenskych organov a vitaz volieb na Slovensku, Demokraticka strana, bola postupne odstavovana od moci. Komunisticka strana ziskala vacsinu v Narodnom zhromazdeni CSR. V oktobri 1946 bol vyhlaseny Budovatelsky plan ako program vlady Narodneho frontu CSR Narodny front Cechov a Slovakov predlozeny predsedom cs.vlady, Klementom Gottwaldom, ktory nadvazoval na Kosicky vladny program a prakticky znamenal zaciatok cesty k socializmu, v dobovej reci islo o dovrsenie narodno-demokratickej revolucie. Bol vyhlaseny Dvojrocny plan obnovy a rozvoja narodneho hospodarstva. Roku 1947, bola v dosledku velkeho sucha na Slovensku neuroda, co vyvolalo vlnu nespokojnosti. Komunisti a demokrati sa navzajom obvinovali za problemy pri rieseni situacie. Sovietsky zvaz sa za to zaviazal pomoct a dodal obilie na ukor vlastneho obyvatelstva. V roku 1947 bol odmietnuty vladou Narodneho frontu CSR Marshallov plan, vyhlaseny na zaklade doktriny prezidenta USA Trumana, ktory na zaciatku studenej vojny zacal rozlisovat dve kategorie statov, a to demokraticke, ktore dostanu hospodarsku podporu USA, a totalitne, ktore hospodarsku pomoc nedostanu. 5. jula 1947 bola hospodarska pomoc USA na obnovu vojnou zniceneho hospodarstva ponuknuta vsetkym europskym krajinam za podmienky prijat demokraticky smer politickeho vyvoja. Vlada CSR mala zaujem rokovat o prijati planu, v krajine bol system parlamentnej demokracie, ale Stalin ako vodca ZSSR oznamil, ze ucast CSR na Marshallovom plane bude ZSSR chapat ako cin namiereny proti ZSSR a namiesto toho bola podpisana dohoda o hospodarskej spolupraci medzi CSR a ZSSR. Od leta 1947 sa tak odvijal rozvoj v Europe vo dvoch ekonomicky oddelenych skupinach statov, ,,Vychod" pod vplyvom ZSSR a ,,Zapad" pod vplyvom USA. Nastup komunizmu Blizsie informacie v hlavnom clanku: Februar 1948 Vo februari 1948 prebehla vladna kriza. 20. februara podali demisiu ministri socialistickej, ludovej a demokratickej strany, kedze komunisti udajne porusovali vsetky dohody. Tito ministri vsak predpokladali, ze Benes ich demisiu neprijme. Komunisti v tej dobe zorganizovali v Prahe natlakove demonstracie robotnikov, a Benes tak pod tlakom demisiu prijal. 25. februara 1948 nasledne vymenoval novu vladu, v ktorej mali prevahu komunisti. 9. maja 1948 bola prijata nova ustava a coskoro, po Benesovej smrti sa stal novym prezidentom Klement Gottwald. Od roku 1948 sa stalo Ceskoslovensko komunistickym totalitnym statom, charakteristickeho potlacanim demokracie, relativnym hospodarskym zaostavanim voci nekomunistickym krajinam, podporovanim ateizmu a silnym vplyvom Sovietskeho zvazu v state. Nastalo obdobie politickych procesov (napriklad s Rudolfom Slanskym, Vladimirom Clementisom) ale aj prenasledovanie cirkvi a zatvaranie klastorov. Po smrti Stalina a aj Gottwalda sa stihanie rezimu nepohodlnych osob zmiernilo, neustalo vsak. Na Slovensku bolo v roku 1949 zriadenych 6 krajov (Bratislavsky, Banskobystricky, Kosicky, Nitriansky, Presovsky, Zilinsky). Ceskoslovenska socialisticka republika CSSR (1960 - 1990)statny znak z rokov 1960 - 1990 11. jula 1960 bola schvalena nova ustava, ktora zakotvila, ze v Ceskoslovensku zvitazil socializmus.Bola deklarovana zmena nazvu Ceskoslovenska republika (CSR) na Ceskoslovenska socialisticka republika (CSSR) a oficialne deklarovany socialisticky stat. Zaroven doslo k zruseniu Zboru poverenikov, ktory predstavoval prakticky vladny organ s pravomocami pre Slovensko. Doslo postupne k rehabilitacii casti politicky odsudenych v 50.rokoch (1963). Alexander Dubcek bol zvoleny za 1.tajomnika UV KSS (1966). Na Slovensku bolo v roku 1960 zriadene 3 kraje (Stredoslovensky, Vychodoslovensky, Zapadoslovensky).Prazska jar 1968 V 60. rokoch v celej Europe aj vo svete dochadzalo ku kulturnym a politickym zmenam. Toto obdobie sa nieslo v znameni uvolnovania napatia. Prezidentom CSSR a sucasne prvym tajomnikom ustredneho vyboru komunistickej strany (UV KSC) bol vsak uz od roku 1957 Antonin Novotny, ktory sa ostro staval proti snaham o liberalizaciu spolocnosti. Koncom roka 1967 sa zisiel ustredny vybor KSC, vacsia cast clenov vystupila s kritikou pracovnych metod a sposobov vedenia Novotneho. Pod tymto tlakom sa Novotny rozhodol dat svoju stranicku funkciu k dispozicii. V januari 1968 plenarne zasadnutie UV KSC rozhodlo o rozdeleni najvyssich funkcii. Za prveho tajomnika bol zvoleny Alexander Dubcek a v marci toho isteho roku Narodne zhromazdenie zvolilo na navrh Dubceka za prezidenta republiky Ludvika Svobodu. Tym sa skoncila takmer desatrocna era vlady Antonina Novotneho. Zo Zapadoslovenskeho kraja bola 22. 3. 1968 vyclenena Bratislava. Obrodny proces Obdobie od decembra 1967 do augusta 1968 sa nieslo v znameni demokratizacnych zmien. Boli presadene poziadavky, ze odbory nemaju byt povestnou ,,prevodovou pakou" strany, ale maju reprezentovat a obhajovat zaujmy pracujucich. Uvazovalo sa o otazke rehabilitacie obeti politickych procesov z 50. rokov. V aprili 1968 bol jednomyselne prijaty tzv. Akcny program KSC, ktory mal navodit socializmus s ludskou tvarou. Obsahoval zmeny, ktore v nastavajucich dvoch rokoch chcela komunisticka strana (stale ako ustavou ,,uzakonena" veduca politicka sila) uskutocnit v politickej oblasti (najma v oblasti obcianskych prav a politickeho systemu), ekonomickej (ekonomicka reforma v ramci socializmu), kulturnej a zahranicnej politike. Sucastou zmien mala byt takzvana demokratizacia. Program sluboval zasadne ekonomicke a politicke reformy, ale samotny nazov naznacoval jednu podstatnu okolnost - KSC sa chcela vratit k svojmu povodnemu programu, ktory mala po druhej svetovej vojne, pred februarom 1948. V maji bolo v Narodnom zhromazdeni schvalene programove vyhlasenie vlady; za jednu z hlavnych uloh povazovala vlada pripravu federacie. Zaroven vsak v Moskve prebiehali ceskoslovensko-sovietske rokovania na najvyssej urovni; ceskoslovenska delegacia si vypocula od Brezneva velmi ostru kritiku politickych pomerov v CSSR. Ten ziadali razne opatrenia proti antisocialistickym a pravicovym silam, ktore sa podla ich nazoru vyrazne aktivizuju. Na schodzke vo Varsave v juli 1968 schvalili predstavitelia Bulharska, Madarska, NDR, Polska a ZSSR Breznevov koncept otvoreneho listu adresovaneho KSC. Podla nazoru ,,patky" sa v Ceskoslovensku pripravovala kontrarevolucia. Obsah listu bol zmesou velmi vazneho varovania s viditelnymi prvkami hrozby. O dva dni predsednictvo UV KSC schvalilo odpoved na varsavsky list, v ktorom vyvracalo neopodstatnene obvinenia a neopravnenou kritiku, odmietlo myslienku o internacionalnej pomoci ,,patky" branit socializmus v inej krajine. Po zverejneni varsavskeho listu a odpovedi nanho vypukla lavina suhlasnych rezolucii, telegramov a listov od verejnosti. To viedlo k zjednoteniu obcanov, k posilneniu dovery k vedeniu KSC (78% obcanov) a prava na vlastnu, ceskoslovensku cestu. Pokus o ,,socializmus s ludskou tvarou" Alexandra Dubceka bol vsak zmareny. Na zaklade predoslych dohod jednotlivych socialistickych krajin a Breznevovej doktriny bola pripravena okupacia krajiny. 20. augusta 1968, bol vydany predom pripravenym vojskam Varsavskej zmluvy rozkaz na obsadenie uzemia Ceskoslovenska. 21. augusta 1968 vojska Varsavskej zmluvy prekrocili hranice. Okupaciou Cesko-Slovenska v podstate skoncil proces, ktory sa zacal nazyvat Prazska jar. Dubcek, Smrkovsky a Cernik boli intervencnymi vojskami zatknuti a odoslani do ZSSR. Coskoro za nimi odisiel aj prezident Svoboda. Vedenie KSC pod natlakom nakoniec v Moskve podpisalo dohodu o konsolidacii situacie v republike. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa postupne dostali k moci politici, ktori zacali tzv. normalizaciu. Z KSC postupne vylucili asi 400 000 clenov. 26. januara 1969 sa na Vaclavskom namesti v Prahe upalil na protest proti okupacii krajiny student Jan Palach. Akekolvek pokusy zmenit politicky system v republike boli na dlhu dobu 20 rokov potlacene. Obdobie ,,normalizacie"V roku 1968 sa Bratislava stala prvykrat hlavnym mestom Slovenska. Dna 1. januara 1969 vstupil do platnosti zakon o federacii. Od tohto momentu sa CSSR skladala z dvoch socialistickych republik, CSR a SSR. V aprili 1969 sa stal prvym tajomnikom UV KSC Gustav Husak, ktory sa pridal k normalizatorom. Od roku 1975 vykonaval sucasne aj funkciu prezidenta. V januari 1977 skupina ceskoslovenskych obcanov vydala dokument Charta 77, v ktorom obhajovali ludske a obcianske prava.Rok 1989, Nezna revolucia Zmena rezimu, ako aj obrat v zahranicnej politike, nastali az po novembri 1989, kedy prebehla Nezna revolucia, ktora zrusila veducu ulohu Komunisteckej strany. Cesko-Slovensko sa stalo opat demokratickym statom s trhovou ekonomikou. V rokoch 1989 - 1991 pokojne odisli sovietske vojska, ktore sa na uzemi krajiny nachadzali od roku 1968.CSFR 1990 Po novembri 1989 sa uskutocnili viacere reformy smerom k demokracii, krajina sa zacala vyrovnavat so svojou komunistickou minulostou. Z nazvov republik (Ceska republika a Slovenska republika) bolo odstranene slovo socialisticka a na jar roku 1990 bola prijaty ustavny zakon obsahujuci aj zmenu nazvu celeho statu na Cesku a Slovensku federativnu republiku (CSFR). V juni 1990 sa v CSFR konali prve slobodne volby do Federalneho zhromazdenia, CNR a SNR. Vitazi druhych slobodnych volieb, v Cesku pravicova ODS, na Slovensku lavicove narodne orientovane HZDS, v juni 1992 intenzivne rokovali o vztahoch slovenskych a ceskych organov. Kratko po 17. juli 1992, kedy bol v SNR schvaleny dokument Deklaracia o zvrchovanosti Slovenskej republiky, sa dohodli v Bratislave na rozdeleni statu.1. septembra 1992 bola SNR prijata a 3. septembra 1992 podpisana Ustava SR. 1. januara 1993 nasledoval pokojny zanik CSFR, rozdelenie krajiny na dnesne Slovensko a Cesko.Vznik dnesnej Slovenskej republiky Vlajka Slovenskej republiky, uprostred statny znak SR 1. januara 1993 vzniklo samostatne Slovensko, jeden z nastupnickych statov Cesko-Slovenska. Prvym prezidentom Slovenskej republiky sa stal Michal Kovac a predsedom vlady zostal Vladimir Meciar. Vladu vytvorenu po parlamentnych volbach roku 1994, kedy sa premierom opat stal Meciar, vsak charakterizovali autoritativne sposoby a nacionalisticka retorika. Najma v rokoch 1994 - 1998 sa Slovensko na cele s Vladimirom Meciarom dostavalo do coraz hlbsej medzinarodno-politickej izolacie, z ktorej sa krajinu podarilo vyviest az po parlamentnych volbach v roku 1998, ked sa k moci dostala dovtedajsia opozicia vedena krestanskym demokratom Mikulasom Dzurindom. Integracia Slovenskej republiky do Europskej unie Slovensku sa v nasledujucich rokoch podarilo dobehnut politicky vyvoj v okolitych krajinach a od 29. marca 2004 sa Slovensko stalo clenom NATO a od 1. maja 2004 clenom Europskej unie spolu s Ceskom a dalsimi postkomunistickymi krajinami Europy.Parlamentne volby v roku 2006 ukoncili osemrocne obdobie pravicovej vlady, pocas ktoreho krajinu viedol Mikulas Dzurinda a 4. jula 2006 sa predsedom vlady stal socialny demokrat Robert Fico. Orientacia statu sa postupne menila na socialne demokraticku. Kontinuita ekonomickeho vyvoja umoznila, aby sa Slovensko stalo 16. clenom eurozony a od 1. januara 2009 prijalo euro ako svoju domacu menu a hladko uskutocnilo vymenu domacej meny platnej od 8. 2. 1993 (Slovenska koruna) v celej ekonomike. 21. december 2007, datum, ked sa Slovensko spolu susednymi statmi s vynimkou Ukrajiny stalo clenmi Schengenskej zmluvy o bezhranicnom pohybe obcanov v ramci Europskej unie (Schengensky priestor) Neprirodzena smrt Dorothy Sayersova Cast prva LEKARSKY PROBLEM ,,Lez ako som to chytil, nasiel, prisiel na to, z akej latky, z coho pochadza, to dozviem sa teprv." Shakespeare. KUPEC BENATSKY KAPITOLA 1 Odpocuty rozhovor ,,Smrt nastala nahle, neocakavane a z pricin mne celkom zahadnych." Z listu dr. Patersona obvodnemu matrikarovi v spore Matrika versus Pritchard ,,Ale ak si naozaj myslel, ze tu zensku vrazdia..." ,,Moj drahy Charles," vzdychol si mlady muz s monoklom, ,,to sa predsa nepatri, aby si ludia, a navyse lekari len tak chodili po svete a ,mysleli si'!!! Mohli by sa takto dostat do strasnych malerov. Podla mojho nazoru urobil doktor Paterson v Pritchardovom pripade vsetko, co sa urobit dalo, ked odmietol vystavit umrtny list pani Taylorovej a poslal nezvycajne varovny list matrikarovi. Ze je ten chlap truba, za to doktor Paterson nemoze. Vecna skoda, ze sa smrt pani Taylorovej nevysetrovala. Pritchard by sa bol s najvacsou pravdepodobnostou zlakol a nechal by svoju zenu na pokoji. Koniec koncov Paterson nemal ani len naznak skutocneho dokazu. A vies si predstavit ten skandal, keby strelil capa?" ,,Ja si vsak stale myslim," trval na svojom celkom nenapadny mlady muz, ktory sa rozpacito rypal v ulite horuceho slimaka, a skor ako vlozil do ust prvy kusok, nervozne ho prestudoval, ,,ze ide o jasny pripad, ked ma clovek priamo povinnost zverejnit svoje podozrenie v zaujme spravodlivosti." ,,Ano - clovek tvojho druhu," povedal ten druhy. ,,Mimochodom, nik nemusi v zaujme verejnosti jest slimaky, ak mu nechutia. Vedel som, ze ti nebudu chutit. Preco si komplikovat zivot? Pan hlavny, odneste tie slimaky, pan da prednost ustriciam... Teda, ako som povedal, podozrievavost je zrejme dolezitou zlozkou tvojich povinnosti, rovnako ako povinnost zacat vysetrovanie a vobec, sposobit co najviac neprijemnosti cim vacsiemu poctu ludi, a ked nahodou stupis vedla, nikto sa nebude velmi pohorsovat, nanajvys povedia, ze si len bystry, svedomity policajt, mozno trosku zbytocne horlivy. Ale doktori, ti uboziaci, sa v spolocnosti neustale pohybuju po velmi tenkom lade. Ludia neradi pozyvaju do rodiny cloveka, o ktorom sa vie, ze ma vo zvyku obvinovat pri najmensom naznaku z vrazdy!" ,,Prepacte, prosim!" Od vedlajsieho stola sa k nim zvedavo naklonil osamely mladik s pochudnutou tvarou. ,,Viem, ze je to odo mna velka bezocivost zamiesat sa vam do rozhovoru, ale chcel by som potvrdit, ze kazde vase slovo je pravdive, lebo cely moj pripad je toho zivym prikladom. Naozaj iba malo ludi si vie predstavit lekarovu zavislost od rozporov a predsudkov jeho pacientov. Budu vam zazlievat aj tu najelementarnejsiu ostrazitost. Ked sa odvazite navrhnut obdukciu, zautocia na vas, ako si to vobec predstavujete, oni predsa nedovolia pitvat svojho milovaneho nebozticka, a ked si trufnete poziadat ich o to v zaujme vedy a objasnenia zahadnej choroby, hned si myslia, ze ich chcete dobehnut. Ale zato beda vam, ak sa na vsetko vykaslete a po case vyjde najavo nejaky podfuk. Hned mate na krku koronera, noviny vas roztrhaju na kusy, a vtedy by sa clovek radsej ani nevidel." ,,Hovorite zrejme z vlastnej skusenosti," povedal uznanlivo muz s monoklom. ,,To teda ano," potvrdil dorazne pochudnuty. ,,Keby som sa bol vtedy zachoval ako svetak, a nie ako svedomity obcan, nemusel by som si dnes hladat nove zamestnanie." Muz s monoklom sa poobzeral po nevelkej restauracii v Soho s miernym usmevom. Tucniak po jeho pravici hostil s nechutnou pompeznostou dve mlade damy z baletneho zboru; za nim dvaja starsi flamendri predvadzali nahlas svoje znalosti jedalneho a napojoveho listku podniku Au bon bourgeois konzumovanim pajsli a la mode de Caen (ktore tu pripravuju skutocne vyborne) a objednanim flasticky Chablis Moutonne rocnik 1916; na druhej strane podniku sa akysi vidiecan s manzelkou zbytocne hlasne dozadoval peknej porcie pecienky od kosti a ,,pre zenu dzus a pre mna whisky", kym pri vedlajsom stole sa striebrovlasy gentleman uslachtileho zovnajsku sustredene venoval rodinnej porcii miesaneho salatu, a preto sa v tej chvili nedal vyrusit nijakymi inymi myslienkami, len uvahami o elegantne naaranzovanom tanieri s platkami zeleniny a cesnaku... Hlavny casnik predlozil na nahlad striebornu misu s potocnymi pstruhmi na modro, potom z nej naserviroval muzovi s monoklom aj jeho spolocnikovi a vzdialil sa, aby ich nerusil v sukromi, ktore niektori naivni dobraci pravidelne hladaju v exkluzivnych kaviarnach, ale nikdy, nikdy ho tam nenajdu. ,,Citim sa ako Shakespearov cesky princ Florizel pri prvom stretnuti s Perditou," vyhlasil muz s monoklom. ,,Som presvedceny, ze vy, pane, skryvate v rukave nejaku zaujimavu historku, a ja vam budem neskonale vdacny, ak nas poctite svojim rozpravanim. Kedze ste uz vecerali, ako sa zda, hadam by vas privelmi neobtazovalo, keby ste si prisadli, a kym sa my budeme krmit, mozete nam vyrozpravat, coho ste boli svedkom. Prepacte mi laskavo ten stevensonovsky ton - musim sa priznat, ze presne zodpoveda mojim zaujmom." ,,Preskocilo ti, Peter?" napomenul recnika jeho nenapadny spolocnik. ,,Pane, ubezpecujem vas, ze moj priatel je ovela rozumnejsi, nez sa da usudzovat z jeho reci," obratil sa k neznamemu, ,,ale ak mate na srdci nieco, s cim by ste sa chceli zdoverit, napriklad nam, mozete si byt isty, ze nikto sa nic nedozvie." Neznamy sa usmial s nadychom smutku. ,,Porozpravam vam to celkom rad, len neviem, ci vas to nebude nudit. Chcem iba, aby sa potvrdila spravnost vysloveneho nazoru, o nic viac mi nejde." ,,Mojho nazoru," upozornil vitazoslavne pan osloveny ako Peter. ,,Tak zacnite! Ale najskor sa niecoho napite. Iba vysloveny suchar pohrdne poharikom dobreho alkoholu. A budte taky laskavy, zacnite pekne od Adama. Som velmi tazko chapavy. V detailoch sa uplne vyzivam. Rozvlacnost deja ma ocaruva. Nevahajte a spomente si na kazdu malickost. Prijimam vsetky rozumne ponuky. Charles bude zaiste suhlasit." ,,Tak dobre," zacal neznamy. ,,Aby som to zobral od zaciatku, musim povedat, ze uz ako medika ma zvlast zaujimala najma rakovina. Dufal som, tak ako vela inych, ze sa budem moct specializovat a venovat len tomuto odboru, ale ked som zlozil vsetky skusky, nemal som dost penazi na to, aby som sa mohol usadit a venovat sa len vyskumu. Okolnosti ma prinutili stat sa vidieckym lekarom, no styky s londynskymi kapacitami som neprerusil, ani som neprestal dufat, ze sa isteho krasneho dna vratim. Zil som tak povediac v nadeji na slusne dedicstvo po stryckovi a okrem toho sa vsetci zhodli na tom, ze zatial mi len prospeje, ked ziskam skusenosti ako prakticky lekar. Vraj si aspon rozsirim obzor a tak dalej. Kupil som si potom peknu malu ordinaciu v... nie, radsej nijake mena, nazvime to mestecko X. v Hampshire, s priblizne piatimi tisickami obyvatelov. Preto som bol velmi rad, ked som na zozname pacientov objavil aj rakovinu. Ta stara dama..." ,,Kedy to bolo?" prerusil jeho rozpravanie Peter. ,,Pred tromi rokmi. Ale nedalo sa uz vlastne nic robit. Ta stara dama mala sedemdesiatdva rokov a jednu operaciu za sebou. Mala vsak tuhy korienok, bojovala naozaj statocne okrem ineho aj vdaka nezvycajne odolnej konstitucii. Dovolim si tvrdit, ze ani vtedy, ani predtym nevynikala mimoriadnou inteligenciou, ani raznostou v styku s ludmi, ale v niektorych veciach vedela byt neuveritelne tvrdohlava a bola priam posadnuta myslienkou, ze nezomrie. V tom case zila sama, vlastne len s mladou, asi dvadsatpatrocnou pribuznou. Predtym zila stara pani spolocne s istou svojou priatelkou, oddanou druzkou este zo skolskych lavic, tetou onej mladej damy. Lenze ta pred casom zomrela, a tak mlada zena, jedina zijuca pribuzna, zanechala zamestnanie osetrovatelky v londynskej nemocnici Royal Free Hospital, aby sa mohla starat o pozostalu - moju pacientku - a prestahovala sa s nou natrvalo do X., asi rok predtym, ako som tam nastupil. Dufam, ze sa vyjadrujem dost presne?" ,,Uplne presne. Bola tam aj nejaka ina osetrovatelka?" ,,V tom case nie. Pacientka bola pohybliva, chodila na navstevy k znamym, robila lahsie domace prace, pestovala kvety, plietla, citala a podobne; taktiez cestovala po okoli, jednoducho venovala sa takmer vsetkemu, cim sa zaoberaju starsie damy. Samozrejme, zavse mavala aj zle dni, ked trpela bolestami, ale s tym si neter vedela poradit; vdaka svojej odbornej kvalifikacii vzdy urobila vsetko potrebne." ,,A ako vyzerala ta neter?" ,,Vyborne. Pekna, vzdelana, vsestranne talentovana, ovela inteligentnejsia ako jej teta. Samostatna, chladnokrvna a tak dalej. Proste moderny typ dievcata. Patrila k ludom, na ktorych sa mozete spolahnut, ze nikdy nestratia hlavu a na nic nezabudnu. Samozrejme, ze zhubny nador sa po case znovu ozval, tak ako to byva vzdy, ked sa nelieci hned od zaciatku. Bolo ju treba znovu operovat. Stalo sa to v case, ked som bol v X. uz osem mesiacov. Dopravil som pacientku do Londyna k svojmu byvalemu profesorovi sirovi Warburtonovi Gilesovi. Operacia sa vydarila, ale zaroven sa nad slnko jasnejsie ukazalo, ze nador ohrozil zivotne dolezite organy, a tak koniec nenecha na seba dlho cakat. Azda nemusim rozoberat podrobnosti. Chcel som, aby stara dama zostala v Londyne pod dozorom sira Warburtona, ale ona sa proti tomu razne postavila. Vraj je zvyknuta na zivot na vidieku, a preto by sa necitila stastna nikde inde len doma. Vratila sa teda do X. a ja som zariadil ambulantnu liecbu v najblizsom velkom meste, kde je prvotriedna nemocnica. Po operacii sa jej stav prekvapujuco zlepsil, takze onedlho mohla prepustit osetrovatelku a zit dalej ako predtym, iba s neterou." ,,Moment, pan doktor," ozval sa ten, ktoreho jeho spolocnik volal Charles. ,,Povedali ste, ze ju operoval sir Warburton Giles. Z toho usudzujem, ze bola pekne zazobana." ,,Ach, ano, bola to zamozna dama." ,,Neviete nahodou, ci urobila zavet?" ,,Nie. Uz som vam, myslim, povedal, ako ukrutne neznasala myslienku na smrt. Odmietala napisat poslednu volu, lebo uz len pomyslenie na podobnu vec ju velmi rozrusovalo. Len raz, kratko pred operaciou, som si dovolil hovorit s nou na tuto temu, a hoci som hovoril tak nenapadne, ako som len vedel, nedosiahol som nic ine, len ze sa zbytocne velmi rozculila. Vtedy vyhlasila, a ja som s nou nakoniec suhlasil, ze spisat poslednu volu je vlastne uplne zbytocne. ,Predsa ty, moja draha,' obratila sa k neteri, ,si to jedine, co na celom sirom svete mam, a tak ked navzdy zavriem oci, vsetko zostane tebe. Dobre viem, ze na teba sa mozem spolahnut aj pokial ide o sluzobnictvo a dobrocinne ucely, na ktore pravidelne prispievam.' Potom som uz, pochopitelne, na nu nenaliehal... Mimochodom, teraz som si spomenul na nieco, co sa odohralo ovela neskor a s mojim rozpravanim vlastne priamo nesuvisi..." ,,Prosim vas," povedal Peter, ,,chcem pocut vsetky podrobnosti." ,,Tak dobre. Spominam si, ze som raz k nim prisiel a nasiel som pacientku v takom stave, ktory sa mi nepozdaval; bola velmi vzrusena. Jej neter mi povedala, ze to bol dosledok navstevy ich advokata, rodinneho pravnika z miesta predchadzajuceho bydliska starej damy. Nebol tunajsi. Vymohol si rozhovor medzi styrmi ocami a po jeho skonceni bolo na starej dame vidiet, ze je hlboko rozculena, nahnevana, dokonca vykrikovala, ze sa vsetci proti nej sprisahali a chcu ju odstranit zo sveta. Advokat odisiel a neteri nic nevysvetlil, no velmi jej kladol na srdce, aby ho okamzite zavolala, v ktorukolvek dennu ci nocnu hodinu, keby si s nim tetuska nahodou priala hovorit. Vraj sa ihned dostavi." ,,A odkazala niekedy ponho?" ,,Nie, nikdy. Stara pani sa citila velmi urazena a jedna z poslednych veci, ktore v zivote zariadila, bola, ze mu odobrala plnu moc a spravu svojich zalezitosti zverila miestnemu advokatovi. Onedlho sa ukazalo, ze tretia operacia je nevyhnutna a potom to s nou uz islo rychlo dolu vodou. Postupne slabla nielen na tele, ale i na duchu, a tak stracala schopnost pochopit cokolvek zlozitejsie. Okrem toho trpela takymi bolestami, ze sa uz nik neodvazoval obtazovat ju obchodnymi zalezitostami. Neter dostala plnu moc a tetuskine zalezitosti spravovala celkom sama." ,,Kedy sa to stalo?" ,,V aprili 1925. Ale teraz pozor: stara pani to sice nemala v hlave uz vsetko v poriadku, napokon, mala na to roky, ale fyzicky sa drzala naozaj obdivuhodne. Pokusil som sa liecit ju novou metodou a dosiahol som nezvycajne pozoruhodne uspechy. Tym viac ma prekvapilo, co nasledovalo potom. Teraz vsak musim spomenut, ze sme v tom case museli prijat externu osetrovatelku, lebo neter nemohla vyseduvat pri nej den a noc. Prva nastupila v aprili, bolo to velmi prijemne dievca, schopna, priam idealna sestra. Mohol som sa na nu uplne spolahnut. Odporucal mi ju sam sir Warburton, a hoci nemala este dvadsatosem rokov, usudkom a inteligenciou by pretromfla zenu dva razy tak staru. Radsej vam hned poviem, ze som k tej slecne pocitil hlboku naklonnost, ktoru mi ona opatovala. Teraz sme zasnubeni a este tohto roku sa chceme vziat, totiz chceli sme, nebyt tej mojej prekliatej svedomitosti, pre ktoru som stratil doveru obcanov v meste X." Doktor sa smutne usmial na Charlesa a ten zamrmlal cosi o zivotnej smole. ,,Moja snubenica, rovnako ako ja, mala o staru damu hlboky zaujem. Ciastocne preto, ze slo o moju pacientku, ale aj preto, lebo som sa velmi zaujimal prave o tuto chorobu. Tesi sa, ze mi v mojom zivotnom poslani bude moct pomahat, ak sa mi, pravda, este naskytne prilezitost ho vykonavat. Ale to sem uz naozaj nepatri. Tak to pokracovalo az do septembra. Potom pacientka zacala z nevysvetlitelnych pricin prejavovat znamky stihomamu, co sa vsak u dusevne chorych zavse stava. Vzala si do hlavy, ze ju osetrovatelka chce pripravit o zivot - to iste si myslela predtym o svojom byvalom advokatovi -a celkom vazne tvrdila neteri, ze jej sype do jedla jed. Tym si zrejme vysvetlovala navaly bolesti. Akekolvek presviedcanie bolo zbytocne, stale iba kricala a odmietala pustit osetrovatelku blizsie k sebe. Za takych podmienok nezostavalo nic ine, len odstranit domnelu pricinu jej bolesti, lebo stav pacientky by tym stale trpel. Poslal som snubenicu nazad do Londyna a zatelefonoval som na kliniku sira Warburtona, aby mi poslali inu osetrovatelku. Pricestovala hned na druhy den. Pokial som mohol porovnavat, tej predchadzajucej sa sice nevyrovnala, ale bola celkom schopna, zdalo sa, ze sa v praci vyzna, a ani pacientka proti nej nenamietala. Lenze potom zacali starosti s neterou. Predpokladal som, ze jej, chudatu, ta dlhotrvajuca nemoc znicila nervy. Vzala si do hlavy, ze sa tetuskin stav vyrazne zhorsil. Vysvetloval som jej sice, ze sa, samozrejme, krok za krokom zhorsovat musi, ale na druhej strane, ze pacientka odolava chorobe vynimocne dobre, a preto niet pricin na paniku. Ale nevedel som ju celkom upokojit: a tak raz, zaciatkom novembra, poslala mi uprostred noci poplasny odkaz, ze tetuska zomiera. Ked som k nim prisiel, nasiel som sice pacientku vo velkych bolestiach, ale bezprostredne nebezpecenstvo nehrozilo. Prikazal som osetrovatelke, aby jej pichla morfium, a neteri som naordinoval davku bromidu s odporucanim, aby si sla lahnut a zopar dni si od osetrovatelskej cinnosti oddychla. Nasledujuci den som pacientku poriadne vysetril a zistil som, ze jej stav je ovela lepsi, ako som cakal. Srdce pracovalo vynimocne dobre, pravidelne, mala obdivuhodnu chut do jedla, postup choroby sa docasne zastavil. Neter sa mi za plany poplach ospravedlnila, ale vraj sa jej naozaj zdalo, ze tetuska umiera. Povedal som jej, ze opak je pravda, ze tetuska bude zit este najmenej pat -sest mesiacov. Ako asi viete, v podobnych pripadoch sa da termin odhadnut celkom presne. ,Ach, ano,' povedala. ,Uboha tetuska! Obavam sa, ze som sa k vam vtedy v noci spravala velmi sebecky, ale ked ona je moja jedina pribuzna na svete.' O tri dni neskor, prave som si sadal k veceri, zazvonil telefon - neter. Aby som k nim laskavo hned prisiel. Tetuska je mrtva." ,,Preboha!" zvolal Charles. ,,Je teda uplne zrejme, ze..." ,,Drz zobak, Sherlock," prerusil ho priatel. ,,V doktorovom pribehu nie je nic ,zrejme'. Tri metre vedla, ako povedali bazantovi, ked mieril do stredu terca a skolil streleckeho instruktora... Ale co to vidim? Hlavny okolo nas rozpacito obieha s uctom a jeho podriadeni vykladaju hore stolicky a odnasaju riad zo stolov. Pan doktor, nechceli by ste svoj pribeh dokoncit u mna? Mozete tam dostat poharik celkom dobreho portskeho. Pojdete? Vyborne! Pan hlavny, objednajte, prosim, taxik... Piccadilly 110a." KAPITOLA 2 Vrazedna motanica ,,Prst ma svrbi, podla neho prichadza sem nieco zleho." Shakespeare, MACBETH Aprilova noc bola sice jasna, ale mraziva, a preto uz pohlad na ohen plapolajuci v kozube hrial pri srdci. Steny tvorila kniznica prepchata starymi vzacnymi knihami v bohato zdobenych kozenych vazbach, ktore makko ziarili teplymi farbami vo svetle lustra. V rohu otvorene kridlo, oproti nemu obrovska makka pohovka s vrchovato poukladanymi poduskami a dve hlboke kresla, presne take, ake cloveka len tak vabia, aby sa zveril do ich naruce. Portske priniesol impozantny sluha a postavil ho na nadherny chippendalsky stolik. V tmavych kutoch sa vo velkych vazach ako koruhvy tycili fialove a zlte papagajovite tulipany. Doktor prave usudil, ze jeho novy znamy je estet s literarnymi ambiciami a ako taky vyhladava pikantne detaily z ludskeho utrpenia, ked sa vtom znovu zjavil sluha. ,,Volal inspektor Sugg, mylord, a ziadal ma, aby som vam povedal, ze by bolo od vas velmi pekne, keby ste sa s nim spojili, hned ako sa vratite domov." ,,Skutocne? Tak mu zavolajte a prepnite mi ten hovor sem, dobre? Asi chce so mnou hovorit pre tu worpleshamsku zalezitost. Sugg to zasa zoral, ako zvycajne. Ten pekar ma alibi, samozrejme - ako inac? Ano, dakujem... halo, to ste vy, inspektor? Co som vam vravel? - Ach, nie, nechodte na mna s vasou rutinou. Pocuvajte, teraz urobite nieco ine: zozente toho hajnika a vydolujte z neho, co videl v tom lome... Iste, ja viem, ale myslim si, ze ak budete klast otazky dost sugestivne, vyjde s farbou von... Samozrejme, ze nie, to nech vam ani na um nezide, ked sa ho spytate, ci tam bol, samozrejme, ze vsetko poprie. Vy musite hovorit tak, akoby ste vedeli o tom, ze tam bol, aj co videl. A pocujte, ak nebude ochotny vsetko vyzvonit, spomente mu len tak, medzi recou, ze tam maju poslat kopacov, aby odviedli potok do ineho koryta... Tak dobre. Nemate za co. A ked sa nieco dozviete, dajte mi vediet." Polozil sluchadlo. ,,Prepacte, doktor. Mensia obchodna zalezitost. A teraz pokracujte. Teda stara dama zomrela, vsak? Zaspala naveky, povedal by som. Zomrela tym najprirodzenejsim sposobom, aky sa len da vymysliet. Vsetko v najlepsom poriadku, ako vystrihnute z citanky... Nijake stopy po zapase, nijake poranenia, krvacanie, ani ine priznaky niecoho nezvycajneho!" ,,Presne tak. O siestej zjedla trochu bujonu a puding. O osmej jej osetrovatelka dala morfiovu injekciu a hned potom odisla; vzala so sebou vazy s kvetinami a odniesla ich na noc na stolik v predsieni. Tam sa dohadovala so sluzkou o niecom, co bude treba na druhy den zariadit, a pri tomto rozhovore slecna... teda neter presla okolo nich a vosla do tetuskinej izby. O chvilocku vykrikla: ,Sestra! Sestra!' Osetrovatelka sa rozbehla za nou a nasla pacientku uz mrtvu. Najskor som si, pochopitelne, myslel, ze doslo k nedorozumeniu, ze pacientka dostala dvojitu davku morfia..." ,,Lenze ta by iste tak rychle neposobila." ,,To nie... ale myslel som si, ze si splietli hlboke bezvedomie so smrtou. Osetrovatelka ma vsak presvedcila, ze sa mylim. Koniec koncov, tuto moznost sme vylucili hned na mieste, ked sme zratali ampulky a zistili, ze sa ich pocet presne zhoduje s naprogramovanym davkovanim. Nikde ani najmensia stopa po tom, ze by sa pacientka pokusala o nejaky pohyb alebo sa namahala a o nieco sa udrela. Nocny stolik bol trosku posunuty nabok, ale to urobila neter, ked vosla do izby a nalakala sa tetuskinej mrtvolnej farby." ,,A co ten bujon a puding?" ,,Aj to mi zislo na um, jednoducho som si pomyslel, ci sa pacientka neprejedla, nenastala distenzia zaludka, tlak na srdce a podobne. Ale ked som siel dalej do hlbky, ukazalo sa to velmi nepravdepodobne. Pacientka zjedla malo a okrem toho tie dve hodiny celkom stacili na vytravenie - jedlo nemohlo byt pricinou smrti, musela by nastat skor. Bol som z toho uplne vedla a osetrovatelka tiez. Ta sa skutocne pre celu vec trapila." ,,A co neter?" ,,Neter sa nezmohla na viac ako na slova: ,Ja som vam to predsa vravela, ja som to vravela, ja som vedela, ze je na tom horsie, ako ste tvrdili.' Skratka a dobre, takyto koniec mojej oblubenej pacientky ma tak velmi trapil, ze som si to v noci cele rozmyslel a na druhy den som poziadal o povolenie k obdukcii." ,,Boli s tym nejake tazkosti?" ,,Ani v najmensom. Mozno trochu pochopitelnej nechuti, co je samozrejme, ale odpor nijaky. Vysvetlil som, ze pacientka pravdepodobne mala este nejaku skrytu chorobu, ktoru som, zial, vcas neobjavil, a vyhlasil som, ze by sa mi velmi ulavilo, keby som sa mohol pokusit ju zistit. Zdalo sa mi, ze neter mala v tejto suvislosti obavy len z toho, aby nedoslo k uradnemu vysetrovaniu. Povedal som jej - a vzhladom na zavedene zvyklosti to odo mna asi velmi mudre nebolo - ze taketo vysetrovanie nebude nutne." ,,Vari ste sa ponukli osobne urobit pitvu?" ,,Ano, podujal som sa na to, lebo som chcel najst presvedcivu pricinu smrti, aby som mohol vystavit uspokojivo znejuci umrtny list. Pri tej smole som mal aspon trosku stastia, lebo stara dama sa vraj kedysi davnejsie vyslovila, ze by nebola proti spopolneniu, a neter jej teraz chcela vyhoviet. K tomu vsak bolo treba este jedneho specialistu - lekara, ktory by spolu so mnou podpisal umrtny list. Nasiel som takeho a on sa dal prehovorit, aby mi asistoval pri pitve." ,,A nasli ste nieco?" ,,Vobec nic. Ten druhy lekar ma potom, samozrejme, pokladal za blazna, a ani sa tym netajil. Vraj som zbytocne okolo toho vyvolal reci, stara by predsa tak ci tak umrela a podla jeho nazoru stacilo vraj napisat: pricina smrti - rakovina, bezprostredna pricina smrti -zlyhanie srdca po soku. Vsetko ostatne som vraj mal nechat tak. Lenze ja som taky svedomity idiot, a preto som odmietal uspokojit sa s takymto tvrdenim. Trval som na svojom, totiz, ze telo mrtvej neposkytuje presvedcivy dokaz o prirodzenej smrti, a ziadal som analyzu." ,,Skutocne ste podozrievali...?" ,,Teda, ani nie, nie celkom... ale, viete, nebol som spokojny. Mimochodom, pri pitve sa jasne dokazalo, ze morfium nemalo so smrtou nic spolocne. Smrt nastala po vpichu tak rychlo, ze sa ani nestihlo poriadne z predlaktia rozptylit. Pri rozoberani priciny smrti som dospel k nazoru, ze musela nastat po nejakom soku." ,,A urobili ste sukromnu analyzu?" ,,Urobil, a prave preto sa musel odlozit pohreb, co este vacsmi rozvirilo hladinu. Napokon sa o veci dozvedel aj koroner a zacal vysetrovat. Pri tom zohrala nepeknu ulohu aj osetrovatelka, ktora si vzala do hlavy, ze ju obvinujem z nedbalosti alebo z niecoho podobneho, a narobila mi vela zbytocnych neprijemnosti." ,,A co z toho vzislo?" ,,Nic. Analyza neukazala nijake stopy po jede ani po nicom podobnom, a my sme boli presne tam, kde na zaciatku. Bol som si, samozrejme, vedomy toho, ze som zo seba urobil hlupaka, a tak som napriek svojmu profesionalnemu presvedceniu podpisal umrtny list - pricina smrti: zlyhanie srdca po soku. Az potom, po tyzdni plnom trampot a starosti, mohli staru paniu pochovat. Uradne vysetrovanie sa nekonalo." ,,Pochovali ju?" ,,Ano, pochovali. To bol dalsi skandal. Totiz, sprava krematoria, ktora je v takychto pripadoch velmi opatrna, sa o spominanych zmatkoch dozvedela a zrusila dohodu o kremacii. Takze telo nebohej teraz lezi na cintorine a je pripravene na pripadnu exhumaciu. Na pohrebe boli zastupy ludi a neter prijala vela kondolencii. Na druhy den som dostal list od mojho najvplyvnejsieho pacienta, v ktorom mi napisal, ze o moje dalsie sluzby nema zaujem... O den neskor sa mi na chodniku vyhla starostova manzelka. Onedlho som zistil, ze sa mi klientela zmensuje, a dopocul som sa, ze ma nazyvaju ,tym chlapom, ktory viac-menej priamo obvinil milu a prijemnu slecnu Tuatu z vrazdy'. Niektori tvrdili, ze som obvinil z vrazdy neter. Ini zase vraveli, ze som to zvalil na osetrovatelku, ,viete, nie na tu, co musela odist, ale na tu poriadnu a svedomitu, co prisla po nej'. Vyskytla sa aj verzia, ze som to osetrovatelke urobil naschval, ako pomstu za to, ze moja snubenica musela z toho miesta odist. Nakoniec som sa dozvedel klebetu, ze nas so snubenicou pristihla sama pacientka, ako sme sa oblizovali', presne tento odporny vyraz pouzili, namiesto aby sme si robili obaja svoju robotu, a tak som udajne odkragloval pacientku ja sam... Ako vsak toto harmonizuje s faktom, ze som odmietol len tak vystavit umrtny list, s tym sa uz klebetnici nenamahali. Vydrzal som tam este rok, ale potom sa uz moja situacia stala neznesitelnou. Klientela sa mi zuzila na minimum, tak som prax predal, a aby som sa zbavil blenu na dusi, urobil som si dovolenku - preto som tu a hladam novu prilezitost. To je vsetko, ak by som chcel este nieco dodat, tak len poucenie: Clovek by to nemal so sluzbou spravodlivosti nikdy prehanat." Doktor sa kyslo usmial a oprel o kreslo. ,,Lenze mne je uz teraz vsetko fuk," vyhlasil spurne, ,,nech si ti darebaci trhnu nohou!" A naraz obratil do seba poharik portskeho. ,,Spravne, spravne," suhlasil jeho hostitel a na chvilu sa zamyslene zahladel do ohna. ,,Viete," povedal odrazu, ,,ze ma vas pripad nezvycajne zaujima? Siesty zmysel mi nasepkava, ze je tu cosi, co zasluhuje podrobne preskumanie. V tomto smere ma instinkt este nikdy nesklamal - a verim, ze ani nesklame. Nedavno mi nasepkal, aby som skontroloval vymer o dani z prijmu, a ked som to urobil, zistil som, ze za posledne tri roky platim o devatsto libier viac, ako treba. A prave minuly tyzden mi siesty zmysel znovu nakazal, aby som sa opytal isteho chlapika, ktory ma mal odviezt cez priesmyk Horseshoe, kolko ma v nadrzi benzinu; dotycny az potom zistil, ze len par litrov, co by nam vystacilo tak do polovice priesmyku. Pritom je to velmi opustene miesto... Aj ked je pravda, ze v tomto poslednom pripade som vedel, s kym mam tu cest, takze to nebol iba instinkt, to priznavam. Ale aj tak moje zivotne kredo znie: vzdy prebadat vsetko, co za prebadanie stoji. Myslim si," povedal s myslienkami obratenymi do minulosti, ,,ze som bol v mladych rokoch asi pekny vytrznik. Tak ci tak, zaujimave pripady su mojim konickom. Aby som sa vsak priznal, asi nie som pre vas idealnym posluchacom ci spovednikom. Mozno som vas podviedol, ked som vam to tvrdil, ale mam svoje dovody, ako vravel Sherlock Holmes, ked si strhaval neprave fuzy a odhaloval dobre znamu chudu tvar..." ,,Uz chvilu vas prave z tohto upodozrievam," vyhlasil doktor po kratsej prestavke. ,,Tusim ste lord Peter Wimsey. Spytoval som sa sam seba, preco je mi vasa tvar taka povedoma, ale ved pred par rokmi ste boli vo vsetkych novinach, po vyrieseni tej riddlesdalskej zahady." ,,Presne tak, ako vravite. Oblicaj je to sice hlupy, ale celkom mily, co vy na to? Ved ja som si ho nevybral, aspon sa na nic take nepamatam, ale robim s nim, co mozem. Dufam, ze este nenadobudol fizlovsky vyraz, ani inac vam nie je protivny. Pravym detektivnym typom je tu moj priatel Parker, inspektor Scotland Yardu. V skutocnosti vsetku pracu vykonava on. Ja prichadzam iba s hlupymi navrhmi a on ma potom plne ruky prace, aby mi ich vyhovoril... Takto vsak dochadzame vylucovacou metodou k spravnym zaverom a svet si vravi: ,Docerta, ten mladik ma ale postreh!' Pozrite, ak by vam to neprekazalo, rad by som sa s vasim pripadom pohral. Budte taky laskavy a prezradte mi mena a adresy zucastnenych osob, ako aj vase meno, a ja sa do toho rad pustim." Doktor chvilu uvazoval a potom pokrutil hlavou. ,,Ste velmi laskavy, ale nemozem. Uz som sa dost natrapil. Okrem toho prezradzat take veci je proti nasim profesionalnym zasadam, a keby som sa pokusil celu vec znovu ozivit, musel by som asi natrvalo emigrovat a skoncit niekde v juznych moriach ako vecne nadraty lodny lekar, ktory kazdemu rad vyrozprava svoje zivotne trampoty a vzdy svoj pribeh ukonci primeranym zivotnym poucenim. Bude lepsie, ak nechame celu vec zaspat. Nema zmysel rypat sa v tom. Ale aj tak vam velmi pekne dakujem." ,,Ako chcete," povedal Wimsey. ,,No budem este o celej veci rozmyslat, a keby mi nieco zislo na um, co by vam mohlo pomoct, urcite sa ozvem." ,,Ste velmi laskavy," opakoval doktor uz niekolky raz a od sluhu, ktory prisiel na Wimseyho zazvonenie, si zobral klobuk a palicu. ,,Nuz dobru noc a velmi vam dakujem, ze ste ma tak pozorne vypoculi. Mimochodom," obratil sa uz na prahu, ,,ako si predstavujete, ze sa mi ozvete, ked ma nepoznate a ani neviete, kde byvam?" Lord Peter sa zasmial. ,,Som velky detektiv Bystre ocko," odvetil. ,,A vy sa o mne dopocujete este koncom tohto tyzdna." KAPITOLA 3 Naco su dobre stare dievky ,,Pocet zien v Anglicku a Walese prevysuje o dva miliony pocet muzov, co je fakt, z ktoreho cloveku naskakuje husia koza." Frankau ,,Co si ty vlastne o tej historke naozaj myslis?" vyzvedal sa Parker. Bolo to na druhy den rano, ked sa zastavil u Wimseyho na ranajky este pred sluzobnou cestou do Notting Dalu, kde mal dolapit akehosi pisatela anonymnych listov. ,,Mne sa zdal nas priatelko trochu privelmi sebavedomy a namysleny na svoju specializaciu. Ved ta baba mohla celkom dobre umriet na nejaky srdecny zachvat. Nebola uz predsa najmladsia, naopak, a bola aj velmi chora." ,,To je lahko mozne, hoci na druhej strane rakovinari len zriedkavo odchadzaju na druhy svet takym necakanym sposobom. Zvycajne sa drzia dlho a tuho. Ale napriek tomu by som jej nahlej smrti neprikladal nijaku vaznost, keby nie tej netere. Ona vlastne pripravovala ludi na smrt svojej tetusky tym, ze opisovala jej stav ovela horsi, ako bol, nemyslis?" ,,To mi tiez zislo na um uz pri doktorovom rozpravani. Ale ako potom tetusku zavrazdila? Predpokladam, ze otravit ju nemohla, ani udusit, lebo by sa nasli stopy v tele alebo na tele. Ale napriek tomu starka umrela, takze pravdu mala asi neter, a nie nas domyslavy lekarsky zelenac." ,,Presne tak. A okrem toho, pokial ide o neter i osetrovatelku, mame iba jeho verziu, pricom je nam predsa jasne, ze - ako vravia Skoti - osetrovatelku mal v zaludku. Mimochodom, tu osetrovatelku nesmieme pustit z oci. Videla staru paniu posledna a pichala jej injekciu." ,,Dobre, dobre, lenze injekcia s tym nema nic spolocne. Ak je tu nieco jasne, tak toto. Ale pocuj, nemohla sestra vytresnut nieco take, co by staru damu rozculilo a vyvolalo sok? Pacientka nebola uz sice celkom pri rozume, ale na to, aby pochopila nejaku strasnu vec, jej rozum este stacil. Mozno, ze sestra vytarala nejaku volovinu o jej smrti - na toto bola vraj stara pani velmi chulostiva." ,,Aha!" vykrikol lord Peter. ,,Cakal som na chvilu, ked sa s tym vytasis. Uvedomujes si, ze je v tom pribehu zamotana este jedna persona, velmi cudna, totiz rodinny pravnik?" ,,Ten, co raz prisiel rokovat o zavete a stara pani ho vyhodila?" ,,Ano, ten. Dajme tomu, ze chcel prinutit klientku, aby spisala zavet v prospech niekoho ineho, niekoho, o kom z doktorovho pribehu nevieme. A ked neuspel, poslal do domu svojho spiona - novu osetrovatelku." ,,Taketo sprisahanie sa mi vidi privelmi rafinovane," zapochyboval Parker. ,,Nemohol predsa vediet, ze doktorova snubenica dostane vypoved. Ibaze by sa spojil s neterou a prinutil ju, aby dala osetrovatelky vymenit." ,,Zasa si strelil tri metre vedla, ale tentoraz bez bazanta. Neter by sa predsa nespojila s advokatom, ak ju chcel nechat vydedit." ,,Nie, to asi nie. Ale aj tak sa nevzdavam myslienky, ze nasu staru damu niekto, ci uz umyselne, alebo nahodou, vystrasil na smrt." ,,Dobre, lenze ten niekto potom postupoval tak predvidavo a opatrne, ze jeho cin mozno tazko oznacit ako vrazdu v pravnickom zmysle slova. Nech je vsak ako chce, myslim si, ze to stoji za preskumanie. Aby som nezabudol..." zazvonil, ,,Bunter, zoberte mi na postu tento list, dobre?" ,,Samozrejme, pane." Lord Peter si pritiahol podlozku na pisanie. ,,Co chces napisat?" spytal sa Parker a pobavene nazeral priatelovi cez rameno. Lord Peter pisal: ,,Civilizacia je nieco nadherne, alebo nie je?" Podpisal sa a vsunul odkaz do obalky. ,,Ak chces byt usetreny hlupych listov, Charles," poznamenal, ,,nenos klobuk s monomarkom." ,,A co urobis teraz?" spytal sa Parker. ,,Dufam, ze ma nechces poslat na ustredie firmy Monomark, aby som ti tam zistil meno isteho ich klienta. Na to by som potreboval oficialne poverenie a este by sa tam asi velmi z mojej navstevy netesili." ,,Nie," upokojil ho priatel. ,,Nezamyslam porusovat uradne tajomstva. Aspon nie tymto sposobom. Ale ak sa mozes na chvilu odputat od toho zahadneho anonyma, ktory si pravdepodobne nepraje, aby sa odhalovalo jeho inkognito, pozyvam ta na navstevu k svojej priatelke. Dlho sa tam nezdrzime. Myslim, ze ta to bude zaujimat. Ja by som - totiz, budes prvy clovek, ktoreho k nej uvediem... Som presvedceny, ze ju to potesi a zaroven dojme." Zasmial sa tak trochu sebavedome. ,,No, prosim," povedal Parker rozpacito. Hoci boli velmi dobrymi priatelmi, v sukromnych zalezitostiach Wimsey vzdy dodrziaval uplnu diskretnost; niezeby sa hral na tajnostkara, skor preto, ze mu nikdy nezislo na um hovorit o podobnych veciach. Pozvanie, ktore teraz vyslovil, akoby naznacilo novy, dovernejsi stupen v ich vztahoch, Parkerovi nie priam najmilsi. On sam viedol usporiadany zivot zalozeny na moralke strednej vrstvy, ktoru mu dali rodicia do vienka uz pri narodeni, potom ju v nom utvrdzovali vychovou, a hoci teraz teoreticky uznaval, ze svet lorda Petra sa spravuje odlisnymi principmi, nikdy si nepomyslel, ze by sa mal niekedy stretnut s niektorym z ich dosledkov osobne v praxi. ,,... bude to skor len taky experiment," pokracoval Wimsey ostychavo. ,,Konecne, ma nedaleko odtialto, v Pimlicu, celkom utulny maly bytik. Pojdes so mnou, vsak, Charles? Bol by som skutocne rad, keby ste sa zoznamili." ,,Ach, ano, isteze," vyjachtal Parker, ,,totiz, ako dlho uz vlastne, rad by som vedel..." ,,Pozname sa len par mesiacov," vravel Wimsey uz cestou k vytahu, ,,ale ukazalo sa, ze si dobre rozumieme. Pochopitelne, mne osobne to mnohe veci velmi ulahcuje..." ,,Asi ano," prisvedcil Parker. ,,Samozrejme, nechcem zachadzat do detailov, ved to chapes. Napokon, az tam budeme, uvidis," stebotal Wimsey a zabuchol dvere dolu na vytahu ovela silnejsie, ako bolo treba, ,,ze ide o uplne novy vztah medzi muzom a zenou. Ani neviem, ci uz niekedy nieco podobne existovalo. Uznavam sice Salamuna, ked tvrdil, ze uz nic pod slnkom nemoze byt nove, lez ten mal asi padnejsie dovody ako ja pri tej hrbe manzeliek a - ako povedalo iste dieta - konturbin, aby hladel na svet cez velmi cierne okuliare, nemyslis?" ,,Isteze, isteze," suhlasil Parker, ale v duchu si hovoril: Uboziak, kazdy si mysli, ze prave ten jeho vztah je vynimocny. ,,Volnost," Wimsey vyslovil dorazne toto slovo, ,,hej, taxik!... volnost - kazdy potrebuje volnost - St. George's Square 97a - a clovek nemoze koniec koncov s cistym svedomim vytykat nieco ludom, ktori sa o to usiluju. Preco sa na nich hnevat? Ved za to nemozu. Podla mna je ovela lepsie dat im volnost, ako si z nich utahovat v knihach - napokon, pisat knizky vobec nie je tazke. Najma ak pises mizernu vec dobrou anglictinou alebo dobru vec mizernou anglictinou, co je azda vrchol vsetkeho, co dnes prevazna vacsina ludi vie spravit. Suhlasis?" Parker suhlasil a lord Peter sa od tej chvile pustil po literarnych cestach-necestach az do momentu, ked taxik zastavil pred jednym z tych nevludnych domov, ktore povodne projektovali pre jedinu viktoriansku rodinu s armadou neunavneho sluzobnictva, ale v neskorsich casoch ho rozporcovali na pol tucta nevyhovujucich skatuliek a tie sa teraz prenajimaju ako bytove jednotky. Lord Peter stlacil najvyssie polozeny zvoncek, oznaceny menom Climpsonova, a nedbalo sa oprel o veraje dveri. ,,Tri poschodia, sest schodist," vysvetloval, ,,preto jej chvilu trva, kym otvori na zvonenie, nie je tu nijaky vytah, vies? Ale ona sa nechce prestahovat do drahsieho bytu. Vraj by to nebolo pre nu vhodne..." Skromnost onej damy Parkera prijemne potesila a zaroven trochu prekvapila. Pohodlne si oprel nohu o skrabak na topanky a rezignovane sa chystal cakat. Ale uz o niekolko minut sa dvere otvorili a pred nim stala chuda zena v strednych rokoch so zahrotenou zltkastou tvarou a s nezvycajne nervoznymi pohybmi. Mala obleceny bezchybne vyzehleny kostym z tmavej latky, bluzku s vysokym golierom a na krku sa jej pohupoval dlhy zlaty nahrdelnik s kolekciou drobnych priveskov. Ocelovosedive vlasy stahovala sietka, moderna za cias neboztika krala Eduarda. ,,Ach, lord Peter! Ake mile prekvapenie! Prichadzate trochu zavcasu rano, a tak mi musite prepacit neporiadok v obyvacej izbe. Podte predsa dalej, prosim! Ten zoznam som vam uz spracovala, je celkom kompletny. Dokoncila som ho vcera vecer. Vlastne som sa prave chystala nasadit si klobuk a priniest vam ho. Hadam si nemyslite, aspon pevne verim, ze mi to trvalo nesvedomite dlho, obsahuje totiz az prekvapujuco vela poloziek. Ale je od vas nesmierne mile, ze ste sa obtazovali az sem." ,,Dakujem za uznanie, slecna Climpsonova. Dovolte, aby som vam predstavil svojho priatela inspektora Parkera, o ktorom som vam minule rozpraval." ,,Tesi ma, pan Parker - ci vlastne pan inspektor? Prepacte, ak som sa zmylila, ale toto je naozaj po prvy raz, co prichadzam do styku s policiou. Dufam, ze ste sa preto neurazili. Racte, prosim, za mnou. Obavam sa, ze je tu vela schodov, ale dufam, ze vam to nebude prekazat. Mne velmi vyhovuje byvat vysoko. Je tu ovela cistejsi vzduch a potom, viete, pan Parker, teraz mam vdaka nesmiernej laskavosti lorda Petra nadherny volny vyhlad na strechy domov. Cloveku sa ovela lepsie pracuje, ked nema pocit, ze je stiesneny, zovrety a vtesnany, ako vravi Hamlet. Ach, boze moj! Ta Wimbottlova musi stale nechavat vedro na schodoch a vzdy v tom tmavom kute. Ustavicne ju na to upozornujem, ale nic. Ak pojdete tesne popri zabradli, celkom dobre sa mu vyhnete. Uz len jedno poschodie. A sme tu. Na neporiadok sa, prosim, nepozerajte. Zvysky od ranajok sa mi vzdy zdali velmi nechutne, tak povediac odporne, aby som pouzila toto slovo na taku odpornu vec. Skoda, ze este nikto z vynalezcov nevymyslel riad, ktory by sa sam umyl a sam aj odlozil. Prosim, posadte sa; hned sa vam budem venovat. A samozrejme, fajcit je tu dovolene. Viete, lord Peter, ze vona vasich cigariet je velmi prijemna, mam ju rada, a okrem toho vy tak majstrovsky viete zatlacit ohorok!" Mala obyvacka posobila velmi vkusne napriek velkemu mnozstvu vselijakych drobnosti a fotografii, ktore zdobili kazde volne miestecko. Jedinym naznakom udajneho neporiadku bola prazdna skrupina od vajicka na makko, spinava salocka a tanierik s omrvinkami, vsetko poukladane na podnose. Ten teraz slecna Climpsonova sikovne zobrala a so vsetkym vyniesla do predsiene. Parker, trochu vystraseny, sa opatrne usadil v kresle vylepsenom malym tuho vypchatym podhlavnikom, ktory cloveku len branil, aby sa mohol pohodlne opriet. Lord Peter sa vyhupol na podokenicu, objal si rukami kolena, ale najprv si zapalil turecku cigaretu. Slecna Climpsonova sa vzpriamene posadila ku stolu a hladela nanho s uprimnym obdivom. ,,Preberala som vsetky tie pripady velmi starostlivo," zacala a zdvihla objemny spis, plny papierov popisanych strojom, ,,a tak sa stalo, ze mi z nich zostalo privela poznamok, ale dufam, ze honorar za prepisovanie na cisto nebude privysoky, aby ste to nelutovali. Mam velmi citatelny rukopis, a tak by po pripadnych opravach nemali vzniknut chyby pri opisovani. Ach, boze, ale som sa dozvedela smutnych veci od niektorych zien! Overila som si ich do detailov s laskavym prispenim pana farara -velmi prijemny clovek, a taky usilovny - a preto som presvedcena, ze vo vacsine pripadov bude vasa pomoc uplne na mieste. Ak by ste chceli hned..." ,,Teraz nie, slecna Climpsonova," prerusil ju rychle lord Peter. ,,Neboj sa, Charles, nejde o nijaku akciu pod heslom Nema tvar - najlepsi priatel cloveka, ani o zbierku bielizne pre deti slobodnych mamiciek. Neskor ti vsetko podrobne vysvetlim. Teraz potrebujeme od vas, slecna Climpsonova, pomoc v niecom celkom inom." Slecna vybrala zo zasuvky velmi uradne vyzerajuci blok a cela v strehu sa posadila. ,,Vasu ulohu mozno rozdelit na dve casti," pokracoval lord Peter, ,,pricom ta prva, obavam sa, je dost nudna. Ak budete taka laskava, mohli by ste zajst do Somerset Housu a pozriet si tam osobne, alebo mozete poziadat aj ich, vsetky umrtne listy z Hampshiru za mesiac november 1925. Meno zosnulej osoby ani posledne miesto jej bydliska nepoznam. Budete hladat umrtny list istej starej damy, sedemdesiattrirocnej, pricina smrti rakovina, bezprostredna pricina smrti srdcova mrtvica. Su na nom podpisy dvoch lekarov, jeden z nich bude obvodny alebo okrskovy lekar, civilny alebo aj policajny, mozno i veduci pracovnik niektorej poistovne, internista alebo chirurg z nejakej velkej nemocnice alebo osoba, ktoru poverilo riaditelstvo krematoria. Ak by od vas chceli dovod takeho pocinania, povedzte im hoci aj, ze zostavujete statistiku umrti na rakovinu, ale v skutocnosti budete hladat mena zosnulych a nazvy miest." ,,A co sa stane, ak viacero umrtnych listov bude vyhovovat tymto podmienkam?" ,,Ach, spravne. Tu sa prave zacne druha cast vasej ulohy, pri ktorej sa plne uplatni nielen vas skvely takt, ale aj prezieravost. Az zhromazdite vsetky mozne eventuality, poprosim vas, aby ste odcestovali do vsetkych miest, ktore by prichadzali do uvahy, a len velmi opatrnym sposobom, vypytovanim a zistovanim urcite to prave. Samozrejme, nesmiete prezradit, ze sa vypytujete umyselne. Budete si musiet vzdy v okoli najst nejaku zhovorcivu klebetnicu z blizkeho susedstva a tu nechate vyrozpravat sa, nic viac. Predstierajte zaujem o miestne klebety - ja viem, ze vy nic podobne v povahe nemate, ale som si isty, ze by ste to zahrali - a dozvedte sa vsetko, co sa len dozvediet da. Myslim si, ze len co sa dostanete do spravneho mesta, pojde vsetko hladko, lebo viem celkom iste, kolko reci bolo svojho casu okolo toho umrtia, a viem, ze Ludia urcite na celu vec este nemohli zabudnut." ,,A ako vlastne zistim, ci som na spravnej stope?" ,,Ak mate chvilku casu, vypocujte si jednu kratsiu historku, slecna Climpsonova. Ale pozor! Ked uz do toho mesta pridete, nesmiete prezradit, ze ste o tej afere vedeli, ale to vam azda ani nemusim pripominat. Charles, ty si sa ako profesional naucil precizne formulovat... Zacni teda a strucne slecne Climpsonovej zopakuj, co nam vcera porozpraval dost nesuvisle nas znamy, dobre?" Po tejto vyzve sa Parker maximalne sustredil a vysypal zo seba vsetko podstatne z toho, co doktor rozpraval. Slecna Climpsonova pocuvala velmi pozorne, zapisovala si datumy a ine udaje. Parker si vsimol, ze mala nezvycajne dobry cuch na to, co si treba poznacit a co nie; niekolko raz sa velmi bystro spytala na rozlicne detaily a v jej sivych ociach sa zracila vrodena inteligencia. Ked skoncil, zrekapitulovala cele jeho rozpravanie tak verne, ze jej musel zablahozelat k takej skvelej pamati a bystremu postrehu. ,,Isty moj stary priatel vravieval, ze by zo mna bol vyborny pravnik," povedala slecna Climpsonova polichotene. ,,Lenze za mojich mladych rokov sa dievcatam, samozrejme, neposkytovalo take vzdelanie ani moznosti ako dnes. Rada by som bola studovala, ale moj drahy otecko povazoval take veci za vyslovene nevhodne pre dievcata. Vy mladi by ste ho dnes asi nazvali staromodnym dedkom, vsak?" ,,Na tom nezalezi, slecna Climpsonova," prerusil ju Wimsey, ,,zato my sme mali stastie, ze sme nasli vas s presne tou kvalifikaciou, ktoru potrebujeme, a uvedomujeme si, ze podobnych ludi by sme mnoho nestretli. A teraz by sme boli radi, keby ste sa pustili do prace, a to co najskor." ,,Do Somerset Housu pojdem hned teraz," odvetila dama velmi energicky, ,,a len co budem pripravena na cestu do Hampshiru, dam vam vediet." ,,Vyborne," odsuhlasilo jeho lordstvo a vstalo. ,,A my teraz zatrubime na ustup a vypadneme. Ale aby som nezabudol, musim vam dat nejaku hotovost na cestu, na zivobytie a na ine vydaje. Najvhodnejsie tusim bude vystupovat ako zamozna rentierka, ktora hlada prijemne miestecko, kde by sa mohla usadit. Myslim si, ze by nebolo rozumne, keby ste hrali bohatu lady, lebo bohaci nebudia doveru. Azda by ste mi mohli urobit laskavost a suhlasit s rocnym prijmom asi tak osemsto libier - vas dobre znamy vkus a vase skusenosti vam uz iste samy napovedia, akym sposobom by ste mohli vyvolat prislusny dojem a ake rekvizity k tomu budete potrebovat. Ak by ste dovolili, necham vam teraz sek na patdesiat libier, a kym sa vydate na cesty, oznamte mi dalsie poziadavky." ,,Ach, boze," zvolala slecna Climpsonova, ,,ja predsa..." ,,Samozrejme, ze ide o ciste obchodnu transakciu," prerusil ju strmo Wimsey, ,,a vy mi potom zvycajnym sposobom vypracujete vyuctovanie vsetkych vydavkov." ,,Samozrejme," odvetila slecna Climpsonova ako stelesnena dostojnost. ,,A okrem toho vam okamzite vystavim riadnu potvrdenku." ,,Ale, ale," hundrala, prehrabavajuc sa v kabelke, ,,tak sa mi zda, ze nemam uz ani jedinu pennyovu znamku. Aka som len neporiadna. Od tych cias, ako tie znamky zacali predavat v zositkoch - velmi sikovne, naozaj - sa mi nikdy nestalo, aby som pri sebe nemala ani jednu, lenze prave vcera si odo mna poslednu vypozicala pani Williamsova na surny list pre syna, co je v Japonsku. Keby ste chvilocku pockali..." ,,Myslim, ze mam pri sebe nejake znamky," poponahlal sa na pomoc Parker. ,,Ach, dakujem vam, pan Parker. Tu mate dve pence. Drobne mam vzdy do zasoby, najma kvoli ohrievacu vody v kupelni, viete? Je to velmi domyselny patent, velmi prakticky, vylucuje vlastne akekolvek rozbroje medzi najomnikmi pre mnozstvo spotrebovanej teplej vody. Este raz vam pekne dakujem. A teraz podpis, ten pojde krizom cez znamku, tak je to spravne, vsak? Chudacik nebohy otecko, ten by sa cudoval, keby videl, ako vie jeho dcera uradovat! Vzdy hovorieval, ze zena by nikdy nemala nic vediet o financnych zalezitostiach, lenze pomery sa podstatne zmenili, nemyslite?" Nepocuvajuc ich protesty, vyprevadila navstevnikov az dolu na ulicu a zavrela za nimi dvere. ,,Mohol by si mi prezradit..." zacal Parker. ,,Nejde o nic take, co si si ty myslel," vysvetlovalo jeho lordstvo s vaznou tvarou. ,,Asi nie," pripustil Parker. ,,Ach tak, predsa som len spravne tusil, ze si nemravnik. Clovek dokonca aj najblizsich priatelov zavse pristihne, ako rozmyslaju potajme o vselijakych veciach. V sukromi sa zaoberaju takymi myslienkami, proti ktorym na verejnosti velmi broja." ,,Neblazni, prosim ta! Kto je vlastne ta slecna Climpsonova?" ,,Slecna Climpsonova je dokazom toho," odvetil lord Peter, ,,ako sa v tejto krajine mrha dobrym materialom. Pozrime na elektrinu. Pozrime na vodnu energiu. Pozrime na priliv a odliv. Pozrime na slnko. Miliardy energetickych jednotiek unikaju kazdu minutu do vesmiru. Nase idiotske spolocenske zriadenie nuti tisicky starych dievok, priam nabitych zuzitkovatelnou energiou, robit chyzne a upratovacky a uradnicky a spolocnicky, pricom obrovska sila ich jazyka, ako aj ich nekonecna zvedavost zostava nevyuzita, zakrnieva, alebo sa dokonca stava pre spolocnost nebezpecnou, kym na uhradu cinnosti, pre ktoru ich nebesa tak dobre vybavili, sa vyhadzuju peniaze danovych poplatnikov, lebo ju bez vacsich uspechov vykonavaju takisto nebesami vybaveni, ale nedokonale, policajti ako ty. Paneboze! Ved toto by predsa stalo za to, napisat seriozny clanok do novin! Ale kdeze! Namiesto toho vydavaju akisi mladici blahosklonne stylizovane sproste brozury typu Starnuce zeny alebo Na pokraji explozie a basnici-alkoholici skladaju na tie chudery rymovacky." ,,Tak, tak," prikyvoval Parker. ,,Inymi slovami, pouzivas slecnu Climpsonovu ako nejaku agentku na svoje spionazne ucely." ,,Ona je mojim jazykom aj usami," oznamil lord Peter dramaticky. ,,A predovsetkym mojim nosom. Kladie take otazky, ktore by mlady muz nemohol vyslovit bez zacervenania. Vznasa sa ako anjel tam, kde by hlupak dostal hned do nosa. Vytusi krysu aj v tej najcernejsej tme. Presne povedane, sluzi mi tak ako macke fuzy." ,,Celkom dobry napad," povedal Parker. ,,Dobry? Skvely - pochopitelne, ved pochadza odo mna. Len si to predstav: je nutne na nieco sa povypytovat. Koho ta poslat? Chlapa s velkymi plochymi nohami a so zapisnikom v ruke? Individuum, ktore sa v zivote dorozumieva iba niekolkymi neartikulovanymi zvukmi? Ja ta vsak poslem damu, ktora ma na ihliciach rozpleteny dlhokansky vlneny sveter a okolo krku retiazku s priveskami. Ked sa ta bude vypytovat, nik sa nebude cudovat, lebo to kazdy ocakava, a nik sa nevyplasi. A takzvana nadmiera reci nikomu prekazat nebude, kazdy ju prijima ako samozrejmu. Jedneho dna mi postavia pomnik s napisom: VENOVANE MUZOVI, KTORY UROBIL STASTNYMI TISICKY ZIEN, A PRITOM NEPORUSIL ICH MRAVOPOCESTNOST A NEVYNALOZIL NIJAKU NAMAHU." ,,Bol by som celkom rad, keby si tolko netaral," tazkal si jeho priatel. ,,A co maju znamenat tie strojom pisane spravy? Vari si sa na stare kolena nedal na filantropiu?" ,,Nie, nie," ubezpecil ho Wimsey a trochu zurivejsie, nez sa patri, zamaval na taxik. ,,Vsetko ti poviem neskor. Robim si taky maly sukromny pogrom proti uzernikom. Taxikar, odvezte ma k Britskemu muzeu. Nemas cestu tym smerom, Charles? Nie? Tak, do videnia. Chcem skolacionovat rukopis Tristana z dvanasteho storocia." Parker zamysleny nastupil do autobusu smerom do zapadnej casti mesta, aby sa osobne venoval systematickemu vyzvedaniu v sirokom okruhu zenskej casti obyvatelstva v Notting Dale. Ani mu na um nezislo, ze v tomto prostredi by sa mohol skvele uplatnit talent slecny Climpsonovej. KAPITOLA 4 Tak trochu blazniva ,,Bluznenie o zelenych poliach." Shakespeare, HENRICH V. List od slecny Alexandry Katheriny Climpsonovej lordovi Petrovi Wimseymu: U p. Budgeovej, Na peknej vyhliadke, Nelson Avenue, Leahampton, Hampshire 29. aprila 1927 Vazeny lord Peter, urcite prijmete s potesenim spravu, ze som po predchadzajucich dvoch (!) nespravnych cestach konecne nasla prave mesto. Spravny umrtny list je ten, ktory je na meno Agatha Dawsonova, a hrozny skandal vyvolany dr. Carrom tu este ani zdaleka neutichol, co musim priznat so smutkom nad ludskou prirodzenostou. Mala som to stastie, ze som dostala byt v ulici, ktora susedi s Wellington Avenue, kde byvala slecna Dawsonova. Moja domaca posobi dojmom poriadnej zeny, hoci je velmi klebetna, co je vsak na prospech veci! Za velmi pekny apartman, pozostavajuci zo spalne a obyvacej izby, berie 3 a pol guiney vratane celodennej stravy. Dufam, ze sa vam to nebude zdat privelmi drahe, lebo som si u nej ziskala presne tu poziciu, ako ste si zelali. Prikladam podrobne vyuctovanie svojich vydavkov az podnes. Prepacte mi, prosim, ze sa v nom zmienujem aj o spodnej bielizni, ktora - obavam sa - predstavuje dost velku polozku!, lenze dnes su vlnene veci velmi drahe a pre mna je dolezite, aby moje vystrojenie zodpovedalo az do najmensich detailov mojmu (predpokladanemu) postaveniu. Nezabudla som vsak bielizen preprat, aby nevyzerala ako uplne nova, co by mohlo vzbudit podozrenie!!! Ale teraz si uz iste netrpezlivo hovorite ,baba, podme k veci' (prepacte mi to vulgarne vyjadrenie). Hned ako som sa k pani Budgeovej nastahovala, zverila som sa jej, ze som tazka reumaticka (co vsak je cista pravda; lebo tuto chorobu som ziskala - bohuzial - vinou predkov, ktori holdovali portskemu viac ako bolo treba) a spytala som sa jej, ako to v blizkom okoli vyzera s lekarmi. Ihned ma zahrnula siahodlhym zoznamom a zaroven chvalospevmi na piescitu podu a zdravu polohu mesta. Povedala som jej, ze by som dala prednost nejakemu starsiemu lekarovi, kedze na tych mladych nie je podla mna spolahnutie. Pani Budgeova so mnou uplne suhlasila a nenapadnym vypytovanim som sa od nej coskoro dozvedela celu historiu choroby slecny Dawsonovej, ako aj to, ake ,techtle-mechtle' (aspon tak to nazvala ona) mal dr. Carr s osetrovatelkou. ,K tej prvej sestre som nikdy nemala doveru,' povedala pani Budgeova, ,aj ked ziskala kvalifikaciu v nemocnici u Guya, a preto by mala byt doveryhodna. Bola to presibana hrdzava fiflena a ja si myslim, ze vsetky tie jeho navstevy a tirady okolo slecny Dawsonovej nemali iny dovod ako to, ze chcel vyuzit kazdu prilezitost na.cmulanie sa' so sestrou Philliterovou. Niet sa co cudovat, ze chudinke slecne Whittakerovej dosla napokon trpezlivost a dala tej dotycnej kopacky, podla mna to mala urobit uz davno predtym. Po tomto starostlivost dr. Carra upadala, dokonca do poslednej chvilky predstieral, ze so starou damou je vsetko v poriadku, hoci den pred jej smrtou mu slecna Whittakerova povedala, ze je presvedcena, ze tetuska to uz dlho nevydrzi. Spytala som sa pani Budgeovej, ci pozna slecnu Whittakerovu osobne. Slecna Whittakerova je totiz ta neter. Osobne vraj nie, ale stretla sa s nou niekolko raz spolocensky, pri akychsi pracovnych posedeniach na fare... Ale o vsetkom vedela dopodrobna, lebo jej sluzka je vlastna sestra sluzky slecny Dawsonovej. Nie je to stastna nahoda? Ved sam viete, ake klebetnice byvaju taketo dievcata?! Taktiez som sa starostlivo povypytovala na pana kaplana, vola sa Tredgold, a s velkou radostou som zistila, ze je stupencom pravoverneho katolicizmu, takze budem moct chodit do kostola (sv. Onesima) a pritom nemusim cinit nasilie svojej katolickej viere a nabozenskemu presvedceniu, co by som neurobila ani vo Vasom zaujme. Dufam, ze ma chapete. Nahodou je vsak vsetko v poriadku, a preto som uz aj napisala svojmu dobremu priatelovi fararovi u sv. Edfritha v Holborne, aby mi poslal odporucajuci list pre dostoj. p. Tredgolda. Som presvedcena, ze tymto sposobom sa skoro stretnem so slecnou Whittakerovou, lebo, ako som sa dozvedela, tato je tu ,opornym stlpom sv. cirkvi'! Prave tak pevne dufam, ze nie je hriechom vyuzit cirkev svatu na svetske ucely, ved napokon Vy sa usilujete iba objavit Pravdu a Spravodlivost! -a v takomto spravodlivom usili si vari mozeme dovolit byt trochu ako JEZUITI!!! To je zatial vsetko, co som dosial podnikla, ale napisem Vam ihned, len co budem mat nieco pozitivne. Mimochodom, postova schranka je tu umiestnena velmi vyhodne, prave na rohu Wellington Avenue, takze mozem lahko osobne vhodit list pre Vas a pritom (bez zvedavych pohladov) sledovat dom Haj slecny Dawsonovej - teraz slecny Whittakerovej. Zostavam s hlbokou uctou Alexandra K. Climpsonova Cervenovlasa osetrovatelka mensej postavy hodila rychly pohlad na navstevnika, pricom vyzerala trochu znepokojena. ,,Vsetko je v uplnom poriadku," uistoval ju, akoby sa zaroven aj ospravedlnoval. ,,Neprichadzam k vam preto, aby som vam ponukol na predaj mydlo ci gramofon, ani si nechcem od vas vypozicat peniaze alebo vas nahovorit na clenstvo v Klube priatelov dobre odstatej dvanastky, ani som neprisiel vyberat na dobrocinne ucely. Som naozaj lord Peter Wimsey - a ten lord je skutocny titul, nijake krstne meno alebo prezyvka ako Lord John Sanger ci Earl Derr Biggers. Prisiel som sa vas na nieco spytat a, zialbohu, nevedel som si na toto prepadnutie vymysliet vhodnu vyhovorku - citate niekedy News ot the World?" Sestra Philliterova mala dojem, ze si na nu asi spomenuli z psychiatrickeho oddelenia a poslali za nou tohto pacienta, ktoremu sa bude musiet venovat. ,,Zavse ano," odvetila cela v strehu. ,,Tak ste tam potom v poslednom case mohli niekolko raz vidiet moje meno v suvislosti s nejakou vrazdou alebo podobnou zalezitostou. Som detektiv, viete? Amater. Uplne neskodne hobby, ventil na vrodenu zvedavost, chapete, ktora by mi mohla inac udriet na mozog, a tym vyvolat introspekciu veducu az k samovrazde. Je to velmi zdrava zaluba, ani privelmi namahava, ani obmedzena na jednotvarne sedenie; cvici ducha a zaroven ho aj bystri." ,,Teraz uz viem, kto ste," povedala slecna Philliterova pomaly. ,,Vy - vy ste priniesli dokazy proti sirovi Julianovi Frekovi. Vlastne, dokazali ste, ze on je vrah, alebo nie?" ,,Veru tak, bola to velmi neprijemna vec," prisvedcil lord Peter prosto. ,,A teraz mam na muske inu vrazdu, podobnu tej predtym, a potrebujem vasu pomoc." ,,Nechcete si sadnut?" povedala sestra Philliterova a sama posluzila navstevnikovi prikladom. ,,A ako sa to tyka mna?" ,,Vy tusim poznate doktora Edwarda Carra, posledny pobyt v Leahamptone, svedomiteho, ale mudrostou privelmi neoplyvajuceho pana, ktory vobec nedba na ucenie svatej biblie a nie je opatrny ako had, skor naopak." ,,Coze?" zvolala. ,,Aj vy verite, ze to bola vrazda?" Lord Peter ju niekolko sekund pozoroval. V tvari sa jej zracila dychtivost, oci pod hustym rovnym obocim jej zahoreli zvlastnym leskom. Mala vyrazne ruky, dost velke, so silnymi plochymi klbmi. Vsimol si, ako pevne nimi zovrela operadlo na kresle. ,,Nemam o tom ani potuchy," odvetil nonsalantne, ,,ale chcel by som pocut vasu mienku." ,,Moju...?" zarazila sa. ,,Lenze, viete, ja nesmiem hovorit o svojich pacientoch, sluzobne tajomstvo." ,,Uz ste ho porusili," uskrnalo sa jeho lordstvo, ,,aj ked by som mal asi brat na vedomie, ze budete mierne zaujata, lebo diagnozu stanovil doktor Carr." ,,Ano, mozno, ale tu nejde iba o nase osobne vztahy. To, ze som zasnubena s doktorom Carrom, nemoze v nijakom pripade ovplyvnit moje hodnotenie rakoviny. Spolupracovala som s nim na mnohych inych pripadoch podobnych tomuto, a tak ako viem, ze je z neho mizerny vodic, presvedcila som sa, ze jeho lekarske zavery su uplne spolahlive." ,,Suhlasim s vami. Ked teda tvrdi, ze smrt nenastala prirodzenym sposobom, bolo to tak. Mame teda jasno aspon v jednom bode. A teraz nieco o tej starej dame. Na konci bola tusim trochu cudna, trochu blazniva ci imbecilna, ako tomu vravite vy zdravotnici, ci nie?" ,,To by som nemohla povedat. Samozrejme, ked dostala morfium, upadla na niekolko hodin do bezvedomia ci polovedomia, ale do chvile, ked som musela odist, sa u nej neprejavovalo nic zvlastne, povedzme abnormalne. Viete, ona bola aj za optimalneho stavu dost tvrdohlava, skutocne velmi zvlastna povaha." ,,Ale doktor Carr hovoril o nejakych utkvelych predstavach, vraj ju niekto chcel otravit?" Cervenovlasa osetrovatelka pomaly hladkala prstami operadlo kresla a vahala s odpovedou. ,,Azda by vam pomohlo prekonat zabrany," dovtipil sa lord Peter, co jej asi zvazuje jazyk, ,,keby som vam povedal, ze na rozlusteni tejto zahady spolupracujem so svojim priatelom inspektorom Parkerom, co ma, aspon si tak myslim, opravnuje klast vam podobne otazky." ,,V tom pripade - ano, v tom pripade si myslim, ze naozaj mozem hovorit bez zabran. Ta utkvela predstava otravy mi nikdy nebola jasna. Nikdy som u slecny Dawsonovej nepozorovala ani len naznak niecoho podobneho, teda ze by ku mne citila nejaky odpor alebo sa ma bala. Byva pravidlom, ze pacient vzdy casom prejavi svoj nenormalny vztah k osetrovatelke. Chuderka slecna Dawsonova bola ku mne stale mila a laskava. Pri luceni ma pobozkala a dala mi darcek na rozlucku, ba dokonca povedala, ze jej je velmi luto, ze odchadzam." ,,Neprejavoval sa u nej strach alebo nervozita, ked ste jej prinasali jedlo?" ,,Nuz, posledny tyzden som jej nesmela nosit jedlo. Slecna Whittakerova povedala, ze tetuska ma akesi vrtochy, a preto jej musi davat jest len ona." ,,Zaujimave, velmi zaujimave. Teda o tychto jej rozmaroch ste sa vlastne dozvedeli az od slecny Whittakerovej?" ,,Ano. A prosila ma, aby som sa o tom pred slecnou Dawsonovou nezmienovala, lebo by ju to vraj mohlo velmi rozrusit." ,,A nezmienili ste sa?" ,,Nie. V nijakom pripade by som to pacientovi nepovedala. To by nikomu neurobilo dobre." ,,Hovorila o tom slecna Dawsonova s niekym inym? Napriklad s doktorom Carrom?" ,,Nehovorila. Podla slecny Whittakerovej sa aj jeho bala, lebo si vraj predstavovala, ze on drzi so mnou. Tento vymysel mal vsak neskor pomerne velky vplyv na vznik hnusnych ohovaraciek. Predpokladam, ze je mozne, ze nas niekedy zbadala, ako sme sa na seba pozerali, alebo nas pristihla, ked sme si vymenili septom par slov, a z toho usudila, ze kujeme nejake pikle." ,,A co sluzky?" ,,Prave v tom case nastupili nove. S tymi by o takych veciach asi sotva hovorila a ja o pacientoch s personalom nedebatujem." ,,Pochopitelne. Preco odisli tie predchadzajuce sluzky? Kolko ich bolo? A odisli vsetky naraz?" ,,Odisli dve. Boli to sestry. Jedna z nich bola prebornicka v rozbijani riadu, a ked jej slecna Whittakerova dala vypoved, druha odisla s nou." ,,Ach, tak to uz byva, ked sa clovek presyti pohladu na crepy draheho porcelanu. Veru, veru... Ten odchod teda nesuvisel - nesposobila ho... nijaka..." ,,Nie, neodisli pre nezhody s osetrovatelkou, ak ste toto mali na mysli," usmiala sa sestra Philliterova. ,,Boli to dobre dievcata, hoci ani jedna z nich nebola nijaka hviezda." ,,Dobre. No ale teraz - podla vas sa nestala nijaka zvlastna udalost, co len trosku nezvycajna, ktora by mohla celu zalezitost osvetlit? Napriklad navsteva toho pravnika, ked vasa pacientka stratila nervy. Boli ste tam uz vtedy?" ,,Nie, len som o tom pocula od doktora Carra. Ale on nevedel meno toho advokata, ani preco ta prisiel, ani nic ine." ,,Skoda," vzdychlo si jeho lordstvo. ,,Od toho advokata som si vela sluboval. Nezda sa vam, ze je okolo neho taka strasidelna atmosfera, ako si tak prisiel s tou aktovcickou, poplasil ludi tajomnou spravou a odisiel s naliehavou vyzvou, aby ho ihned zavolali, keby sa nieco stalo? Keby nebolo jeho navstevy, pravdepodobne by som venoval lekarskemu problemu doktora Carra ovela mensiu pozornost, ako si zasluzi. Od tych cias sa uz tusim neukazal ani nenapisal, vsak?" ,,Neviem. Pockajte, teraz mi nieco zislo na um... Spominam si, ze slecna Dawsonova mala este jeden podobny hystericky zachvat, a vtedy povedala to iste, co predtym - totiz ze sa ju usiluju odstranit zo sveta." ,,Kedy sa to stalo?" ,,Ach, par tyzdnov pred mojim odchodom. Slecna Whittakerova k nej tusim isla hore s postou a boli tam aj nejake listiny, ktore mala podpisat, a to ju asi tak strasne rozculilo. Prave som sa vratila z prechadzky a nasla som ju v hroznom stave. Sluzky by vam o tom mohli viac povedat, utierali vtedy prach na chodbe, poculi ju kricat a zbehli dolu po mna. Samozrejme, nevypytovala som sa ich, co sa stalo, nepatri sa, aby osetrovatelka klebetila za chrbtom zamestnavatelky. Slecna Whittakerova mi oznamila, ze tetuska vraj dostala akusi znepokojujucu spravu od svojho pravnika." ,,Ano, zda sa, ze toto by mohlo spolu suvisiet. Nespominate si, ako sa tie sluzky volali?" ,,Ako sa len volali... mali take smiesne priezvisko, ano, pockajte, smiesne bolo, inac by som si ho nezapamatala - Gotobedove! Bertha a Evelyn Gotobedove. Neviem, kam sa podeli, ale to si, dufam, zistite uz sami." ,,Teraz posledna otazka, a ked budete na nu odpovedat, musite zabudnut na krestanske milosrdenstvo i na zakon o ochrane cti. Aka je vlastne slecna Whittakerova?" Na osetrovatelkinej tvari sa zracila nerozhodnost a neistota. ,,Vysoka, pekna, velmi energicka," vravela a bolo vidiet, ako velmi sa musi premahat, aby bola co najspravodlivejsia, ,,velmi sikovna ako osetrovatelka, prv nez sa prestahovala k tetuske, pracovala v Royal Free Hospitale, ako uz asi viete. Myslim, ze v operacnej sale by bola perfektna. Nemala ma rada a ja ju tiez nie - azda som to mala povedat hned na uvod, lord Peter, aby ste si uvedomili, ze vsetko, co o nej vravim, narocky trosku prikraslujem, kvoli objektivnosti, ale obidve sme dobre vedeli, ako ma vyzerat poriadna zdravotnicka sluzba, a preto sme sa navzajom respektovali." ,,A preco vas vlastne nemala slecna Whittakerova rada? Naozaj som sympatickejsiu osobu, ako ste vy, ak dovolite, aby som sa tak vyjadril, v zivote este nikdy nevidel." ,,To naozaj neviem." Zdalo sa, ze sestra je v rozpakoch, aspon trosku. ,,A jej odpor voci mne stale vzrastal. Asi viete, co tam v Leahamptone o mne ludia vsetko po mojom odchode narozpravali? Ze doktor Carr a ja... Ach, boze moj! Bolo to naozaj hnusne. A ked som zase nastupila sem, mala som pre to u hlavnej sestry prave peklo. To ona musela sirit o mne tie odporne klebety. Kto iny by to bol robil?" ,,Ale s doktorom Carrom ste sa zasnubili, alebo nie?" poznamenalo mierne jeho lordstvo. ,,Vobec nechcem tvrdit, ze ta afera bola pre vas prijemna, ale..." ,,Ale ona tvrdila, ze som pacientku zanedbavala. Nic take sa nestalo! To by som si v zivote nedovolila." ,,Samozrejme, ze nie. Ale nemyslite, ze ju mohol urazit uz ten samotny fakt, ze ste sa s doktorom zasnubili? Mimochodom, je aj slecna Whittakerova zasnubena?" ,,Nie je. Myslite, ze by bola ziarliva? Som si ista, ze doktor Carr jej nezavdal ani tu najmensiu pricinu, aby..." ,,Ach, prosim vas," vykrikol lord Peter, ,,prosim vas, nedurdite sa. Take pekne slovicko ,durdit sa', vsak? Vzdy mi pri nom zide na um male nadurdene maciatko, pekne a zlostne. Ale napriek tomu, ze doktor Carr nezavdal ani tu najmensiu pricinu, je to predsa len pritazlivy muz, mlady a tak dalej. Nemyslite si, ze prave tu sme pri koreni veci?" ,,Isty cas som si to myslela," pripustila slecna Philliterova, ,,ale ked ho neskor dostala do takych tazkosti pre obdukciu, zavrhla som tu myslienku." ,,Lenze proti obdukcii ako takej nenamietala nic, vsak?" ,,Nie, nenamietala. Ale preco? Uz ste niekedy poculi, lord Peter, o tom, ako sa niekto robi naoko pekny, a pritom na cajovych posedeniach u kaplana kazdemu vytrubuje, ako sa mu krivdi? Ja som ta nechodila, ale mozete sa opytat niekoho, kto tam bol. Pozname take caje!" ,,Toto sa neda vylucit. Ludia vedia byt velmi pomstychtivi, ak maju pocit, ze sa im ukrivdilo." ,,Mozno mate pravdu," zamyslela sa sestra Philliterova. ,,Ale," vyhrkla odrazu, ,,to im predsa nedava pravo zavrazdit celkom nevinnu staru damu!" ,,Uz druhy raz ste pouzili toto slovo," upozornil ju Wimsey. ,,Zatial nemame nijake dokazy, ze by slo o vrazdu." ,,To viem." ,,Ale aj tak si myslite, ze to bola vrazda?" ,,Myslim si to." ,,A ze ju spachala ona?" ,,Ano." Lord Peter podisiel k aspidistre vo vyklenku okna a zamyslene hladkal jej listy. Ticho prerusila gulatucka sestricka, ktora najprv vtrhla dnu, az potom s chichotom zaklopala a oznamila: ,,Prepacte, prosim! Ty, Philliterova, pocuvaj, ty si dnes na roztrhanie! Prave za tebou prisiel doktor Carr." Doktor Carr vstupil sucasne s vyslovenim svojho mena. Pohlad na lorda Petra mu vsak vyrazil dych. ,,Povedal som vam, ze o kratky cas sa opat zjavim," zahlaholil lord Peter veselo. ,,Moje meno je Sherlock, ale povahou som Holmes. Som nadseny nasim stretnutim, doktor Carr! Vasa mala aferka je v dobrych rukach, a kedze vidim, ze ma tu uz netreba, iba zabzucim ako vcielka a odletim." ,,Ako sa tento sem dostal?" vyzvedal sa doktor Carr bez najmensej znamky radosti. ,,Ty si ho za mnou neposlal?" zacudovala sa sestra Philliterova. ,,Je celkom prijemny." ,,Je sibnuty," odvrkol doktor Carr. ,,Je velmi sikovny," zakoncila hrdzava sestricka. KAPITOLA 5 Klebety ,,Zaplavou vecneho blabotu..." Butler, HUD1BRAS ,,Tak vy sa teda chystate usadit u nas v Leahamptone," vravela slecna Murgatroydova. ,,To je nadherne. Pevne verim, ze sa v nasej farnosti usadite definitivne! Cez tyzden sa tu velmi na bohosluzby nechodi - panuje tu dost velky nezaujem o vieru, aj protestantizmus sa tu riadne rozmohol. Ale, ale! Spadlo mi ocko! Ako na truc! To ma asi sama Prozretelnost tresta za moju neznasanlivost voci protestantom. Uz je to v poriadku - nabrala som ho! Mate v umysle kupit si tu dom, slecna Climpsonova?" ,,Este som sa nerozhodla," odvetila slecna Climpsonova. ,,Ved najomne je dnes naozaj vysoke, ale kupit si dom, obavam sa, ze by to bolo nad moje pomery. Musim vyberat velmi rozvazne, zvazit vsetky vyhody aj nevyhody takej kupy. Ale tato farnost by mi vyhovovala naozaj najlepsie - pokial mozno, malo by to byt este blizsie ku kostoliku. Mozno by pan kaplan vedel o niecom vhodnom." ,,To by ste sa obratili na najlepsiu adresu, bezpochyby vam nieco poradi. Tu v okoli je vela peknych viliek v prijemnom prostredi. Som si ista, ze by sa vam tu pacilo. Ak sa nemylim, vy zatial byvate na Nelson Avenue, aspon tak mi to povedala pani Tredgoldova." ,,Ano, u pani Budgeovej Na peknej vyhliadke." ,,Tam sa mate urcite vyborne. To je velmi prijemna dama, hoci od rana do vecera len rozprava a rozprava... Ona by vam nevedela nieco odporucit? Pani Budgeovej predsa nic neunikne, o tom som presvedcena." ,,Nuz, teda," chopila sa slecna Climpsonova prilezitosti s postrehom, aky by nerobil hanbu asi ani Napoleonovi, ,,povedala mi cosi o akejsi vilke na Wellington Avenue, vraj si mysli, ze onedlho sa bude dat prenajat." ,,Na Wellington Avenue? Prekvapili ste ma! Myslela som si, ze tam kazdeho dobre poznam. Zeby sa Parfittovci konecne rozhodli odstahovat? Hovoria o tom uz sice dobrych sedem rokov, uz som si zacala mysliet, ze su to len reci. Pani Peasgoodova, poculi ste? Slecna Climpsonova tvrdi, ze Parfittovci sa konecne odstahuju!" ,,Prepanajana!" zvolala pani Peasgoodova, zdvihla velke vypulene oci od kanavy, na ktoru vysivala jednoduchy vzor, a zaostrila ich na slecnu Climpsonovu ako divadelny dalekohlad. ,,To je ale novinka!!! Na to ich urcite naviedol ten jej brat, co bol u nich na navsteve minuly tyzden. Mozno, ze sa chce k nim nastahovat natrvalo, no a ked si to zratate, potom, samozrejme, budu potrebovat este izbu pre dievcence, ked sa im vratia z penzionatu. Povedala by som, ze by to bolo velmi rozumne... On je, myslim si, dost bohaty, a tak tie deti by z toho vela ziskali. Ale kam sa asi odstahuju? Azda do jedneho z tych novych cinziakov na Winchester Road, co by vsak znamenalo, ze budu potrebovat voz. No ten by si skor alebo neskor aj tak zaobstarali, on to od nich urcite ocakava. Najpravdepodobnejsie bude, ze on si ho kupi sam, ale na ich meno..." ,,Ale o Parfittovcov asi nejde," prerusila ju slecna Climpsonova ostro. ,,Nie, urcite nie, pani Budgeova spominala nejake ine meno, tusim hovorila o nejakej slecne - ano, o slecne Whittakerovej." ,,O slecne Whittakerovej?" zvolali obe damy sucasne. ,,Ach, nie, to istotne nie!" ,,Mne by sa slecna Whittakerova urcite zverila, keby chcela predat ten dom," nafukla sa slecna Murgatroydova. ,,My sme najlepsie priatelky. Pani Budgeova sa asi zmylila. Ludia si navymyslaju take veci..." ,,Ja by som nezachadzala tak daleko," karala ju pani Peasgoodova. ,,Na tejto informacii moze nieco byt! Spominam si, ze sa mi prednedavnom draha slecna Whittakerova zmienila o akejsi kuracej farme. Tento napad, pochopitelne, nerozpravala kazdemu, koho stretla, ale mne to povedala, lebo mi doveruje. Dajte na mna, ze s tou vilou nieco planuje..." ,,Pani Budgeova nepovedala doslova, ze sa slecna Whittakerova chce stahovat," zamiesala sa do rozhovoru slecna Climpsonova. ,,Povedala len, ze slecna Whittakerova ostala po smrti svojej pribuznej celkom opustena, a preto by sa nik nemohol cudovat, keby jej vo vile bolo uzko." ,,Ach! Toto je cela pani Budgeova!" povedala pani Peasgoodova a vyhrazne potriasla hlavou. ,,Skvela zena, ale casto zbytocne robi z komara somara. Teda, nie ze by som si o situacii v tom dome myslela nieco ine. Ved som aj drahej slecne Whittakerovej povedala pred par dnami: ,Mila moja, nie je vam teraz v tom velkom dome smutno, ked vasa draha tetuska uz nie je medzi nami?' Zmena by jej celkom iste urobila dobre, alebo by si aspon mala niekoho vziat k sebe. Zit takto osamote, to nie je normalne u mladej zeny, tak som jej to aj povedala, ako ma pocujete, lebo to je moja zasada, slecna Climpsonova: co na srdci - to na jazyku." ,,To je aj moja zasada, pani Peasgoodova," pridala sa slecna Climpsonova na jej stranu, ,,a tak sa necudujte, co som pani Budgeovej pri tej prilezitosti povedala. Rozumela som spravne,' opytala som sa jej, ,ked som pocula akesi reci o tom, ze smrt tej damy nebola celkom v poriadku?' Ona totiz predtym vravela cosi o nezvycajnych okolnostiach jej umrtia a ja by som - iste mi rozumiete - nechcela ani za nic byvat v dome, o ktorom sa hovori... V takom prostredi by som sa citila velmi neprijemne." Toto konstatovanie vyriekla slecna Climpsonova urcite bez akejkolvek pretvarky. ,,Ale tak to nebolo! Urcite nebolo!" zvolala slecna Murgatroydova tak zanietene, ze v najblizsej chvili celkom vyradila z hry pani Peasgoodovu, ktorej predsa len isty cas trvalo, kym este predtym, nez prehovorila, naspulila usta do tajomnej grimasy, vyjadrujucej zrejme hrozostrasne temno okolo tej smrti. ,,Hnusnejsiu klebetu som veru este nepocula! Ta smrt bola celkom prirodzena - uplne prirodzena a pre tu chuderku znamenala vyslobodenie, na co by som dala krk, lebo ku koncu zivota velmi trpela. Skandal sposobil az potom ten mladik, doktor Carr, ktory mi od zaciatku liezol na nervy - a to najma preto, aby ukazal, aky je mudry. Akoby nejaky doktor mohol s urcitostou predpovedat presny den aj hodinu, kedy si Hospodin raci povolat k sebe uboheho trpiaceho! Ludska pycha a marnivost su velmi nebezpecne vlastnosti, najma ak sposobia, ze podozrenie padne na nevinnych, a to len preto, lebo zalobca uveril svojim vlastnym, nicim nepodlozenym dohadom. Uboha slecna Whittakerova! Prezila hrozne veci! Ale potom sa dokazalo, ze na tych klebetach nebolo ani za necht pravdy, a ja som len dufala, ze ten zelenac sa prepadne od hanby." ,,Na tuto vec moze byt vsak aj iny nazor, slecna Murgatroydova," vravela pani Peasgoodova. ,,Viete, slecna Climpsonova, ja co na srdci, to na jazyku, a podla mna bolo uradne vysetrovanie na mieste. Usilujem sa ist s dobou a myslim si, ze sa doktor Carr nespraval sice ako nejaky staromodny rodinny lekar, podla predstav tych skor narodenych, ale aj tak je to velmi schopny mlady muz. Bolo naozaj skoda prepustit sestru Philliterovu, lebo ta Forbesova tu bola uplne nulova, aby som sa vyjadrila trochu silnejsie podla slovnika svojho brata. Myslim si, ze sa velmi vo svojej profesii nevyznala." ,,Slecna Forbesova bola nahodou velmi prijemna," odsekla slecna Murgatroydova cela cervena od jedu, lebo ju pani Peasgoodova zaradila medzi tych ,skor narodenych'. ,,To je mozne," odvrkla pani Peasgoodova, ,,ale nemozete zamlcat skutocnost, ze sa raz skoro sama otravila, ked si vzala miesto troch gramov kalomelu devat. Sama to povedala, a co uz urobila, mohla urobit aj druhy raz." ,,Lenze slecnu Dawsonovu neotravili," namietla slecna Murgatroydova, ,,to v nijakom pripade. A vobec, slecna Forbesova sa venovala iba pacientke, a nie flirtom s lekarmi. Doktor Carr mal na nu tazke srdce pre tu svoju fiflenku, o tom som presvedcena, a preto sa usiloval zo vsetkych sil dostat ju do neprijemnosti." ,,Azda tym nechcete povedat," ozvala sa slecna Climpsonova, ,,ze odmietol podpisat umrtny list len preto, aby sa pomstil osetrovatelke? Take nieco by si urcite nijaky lekar nedovolil..." ,,Pravdaze nie," pritakala pani Peasgoodova, ,,a nik, kto ma len stipku zdraveho rozumu, tomu nemoze uverit ani na chvilocku." ,,Tak vam teda pekne dakujem, pani Peasgoodova," zajacala slecna Murgatroydova, ,,dakujem vam za kompliment, ako..." ,,Ved viete, vzdy vravim, co si myslim," dodala pani Peasgoodova. ,,To som rada, ze mi nenapadaju take neslusne myslienky ako niekomu..." zurila slecna Murgatroydova. ,,Podla vasich reci pred chvilou by som to ani nepovedala," odvrkla pani Peasgoodova. Nastastie v tej chvili slecna Murgatroydova v rozculeni prudko zamavala tou nespravnou ihlicou a spustila dvadsatdevat ociek odrazu. Kaplanova manzelka z dialky pobadala tento slovny suboj a poponahlala sa udobrit obe strany s misou kolacov. Slecna Climpsonova, verna svojmu zivotnemu poslaniu az do spiku kosti, jej okamzite nastolila problem domu na Wellington Avenue. ,,Viete, nie som si ista," povedala pani Tredgoldova, ,,ale prave prichadza slecna Whittakerova. Podte so mnou do nasho kutika a zoznamim vas s nou. Potom si mozete o celej veci pekne pohovorit. Urcite si budete dobre rozumiet, je to nasa velmi sikovna spolupracovnicka. Ach, pani Peasgoodova, prosim vas, manzel by si s vami velmi rad pohovoril o vecierku choristov. Prave o tom debatuje s pani Findlaterovou. Boli by ste taka laskava a povedali mu aj svoj nazor? Velmi si vas vazi." Ked ta dobra osobka takym taktnym sposobom oddelila od seba obe diskuterky a zverila pani Peasgoodovu pod ochranne kridla svatej cirkvi, schmatla slecnu Climpsonovu a odvliekla ju do kresla blizko stola. ,,Draha slecna Whittakerova, rada by som vas zoznamila so slecnou Climpsonovou. Je vasou susedkou - byva na Nelson Avenue, a dufam, ze sa nam ju podari presvedcit, aby sa u nas usadila natrvalo." ,,To by bolo skvele!" suhlasila slecna Whittakerova. Uz na prvy pohlad slecna Climpsonova pochopila, ze slecna Whittakerova absolutne nepatri medzi damy u sv. Onesima. So svojimi peknymi, ostro rezanymi crtami tvare a pokojnym vyzorom cloveka zvyknuteho samostatne rozhodovat by uspesne reprezentovala typ veducej pracovnicky niektorej dobre prosperujucej firmy v londynskej City. Spravanie mala prijemne a rozvazne a jej bezchybne usity kostym, hoci nie vyslovene panskeho stylu, potlacal dokonalostou strihu povab krasnej postavy. Dlhorocne smutne skusenosti so zenami truchliacimi za zmarnenym zenstvom, pozbierane pri neustalom putovani po lacnych penzionoch, prinutili slecnu Climpsonovu, aby zabudla na svoje pomerne nepresne teorie, s ktorymi pricestovala do Leahamptonu. Nie, toto nebol nervozny typ zeny, ktorej by nutene spoluzitie so starou zenou bolo na tarchu, a preto by sa usilovala zbavit pritaze za kazdu cenu skor, ako sa mladost rozplynie a ona sa vyda. Take typy poznala celkom presne, ba vedela ich s neprijemnou neomylnostou rozoznat uz pri predstavovani podla tonu ich hlasu. Ale stretnutie s pohladom jasnych svetlych oci pod pekne klenutym obocim Mary Whittakerovej v nej ihned vyvolalo iny dojem. Taky pohlad uz videla, hoci si hned nevedela spomenut kedy a kde. Zosiroka sa rozhovorila o pricinach svojho prichodu do Leahamptonu, o prijati do fararovej spolocnosti, o tom, ako dobre jej robi tunajsi vzduch a piesocnata poda, a pritom ustavicne premyslala a vo svojej bystrej hlavicke hladala kluc k zahade. Ale ten bol zahrabany kdesi hlboko v jej pamati. V noci si na to urcite spomeniem, utesovala sa v duchu. A o dome zatial nebudem hovorit, vyzeralo by to pri prvom stretnuti velmi dotieravo. Ale v tej chvili zasiahol osud a ihned znemoznil uskutocnit jej mudre rozhodnutie. Malo chybalo a bol by jednou ranou znicil cely vysledok diplomacie slecny Climpsonovej. Pomstychtiva Erinya v podobe najmladsej slecny Findlaterovej, inak romanticky zalozenej osobky, sa k nim prihrnula s rukami plnymi dojcenskej bielizne a ako velka voda sa usalasila na okraji pohovky vedla slecny Whittakerovej. ,,Ale Mary, milacik! Preco si mi nic nepovedala? Naozaj chces uskutocnit tie svoje plany s hydinarnou? Netusila som, ze si s pripravami uz tak daleko. Ako si mohla dopustit, aby som sa o tom dozvedela od inych? Slubila si mi predsa, ze najprv budes o tom informovat mna!" ,,Ale ked ja o nicom neviem!" namietla slecna Whittakerova s ladovym prizvukom. ,,Kto ti nataral tu krasnu rozpravku?" ,,Pani Peasgoodova tvrdi, ze sa to dozvedela od..." a tu slecna Findlaterova nevedela, kam z konopi. Este ju nik nepredstavil slecne Climpsonovej, a tak si nevedela rady, ako ju ma oslovovat tvarou v tvar. ,Ta dama' bol vyraz, aky by bola pouzila tak asi predavacka za pultom; ,slecna Climpsonova' nemohla povedat, lebo jej meno oficialne nevedela; ,nova najomnicka pani Budgeovej' bolo za danych okolnosti uplne nemozne. Vahala, potom sa rozziarila a obratila sa k slecne Climpsonovej s rafinovanou otazkou: ,,Nasa nova spolupracovnicka - dovolite, aby som sa predstavila? Strasne neznasam formality, vy tiez? Nakoniec, byt clenkou nasho pracovneho kruzku na fare uz samo osebe znaci, ze sa vlastne tak trochu pozname, nemyslite? Vy racite byt slecna Climpsonova, vsak? Velmi ma tesi. Je to teda pravda, Mary? Ze dom prenajmes slecne Climpsonovej a venujes sa hydinarni v Alforde?" ,,To je nezmysel. Ved sme sa so slecnou Climpsonovou len pred chvilkou zoznamili." Ton slecny Whittakerovej velmi jasne naznacoval, ze pokial by slo o nu, bolo by toto prve stretnutie zaroven aj poslednym. ,,Prepanajana!" zvolala najmladsia slecna Findlaterova, taka zaba s plavou ofinou. ,,Ako vidim, nadvihla som pokrievku, ktora mala zostat prikryta. Ale som si ista, ze pani Peasgoodova je presvedcena, ze je to dohodnute." Opat sa obratila k slecne Climpsonovej. ,,Co je vsak omyl," prehlasila tato dama dorazne. ,,Co si o mne asi myslite, slecna Whittakerova? O nicom podobnom som, samozrejme, hovorit nemohla. Iba nahodou som sa zmienila o tom, ze hladam dom v okoli kostola - ale celkom nezavazne, prosim - viete, aby som nemala daleko, ked budem chodit na rannu omsu a tiez cez sviatky - a vtedy niekto spomenul, len tak medzi recou, ani si uz neviem pripomenut, kto by to mohol byt -ze by ste sa vy, slecna Whittakerova, eventualne raz mohli zaoberat myslienkou o prenajme svojej vily. Ubezpecujem vas, ze to bolo vsetko." Toto tvrdenie vsak nebolo ani celkom presne, ani celkom statocne, ale slecna Climpsonova ho sama pred sebou ospravedlnila jezuitskym heslom, ze ucel svati prostriedky; a prave na tom ucele teraz velmi zalezalo, preto bolo ziaduce dosiahnut ho hoci aj predstieranim mieru a pokoja. ,,Slecna Murgatroydova ma ihned poucila," dodala, ,,ze urcite pojde o omyl, lebo vy o nicom takom zatial neuvazujete. Vraj by ste jej to povedali prvej!" Slecna Whittakerova sa zasmiala. ,,To asi nie," povedala. ,,Najprv by som s tym zasla do realitnej kancelarie. Je sice pravda, ze som o niecom podobnom uvazovala, ale zatial som v tomto smere nepodnikla nijake kroky." ,,Tak predsa to len chces urobit?" zvolala slecna Findlaterova. ,,Pevne dufam, ze ano, lebo sa chcem uchadzat o miesto na tvojej farme. Velmi tuzim po tom, uniknut vsetkym tym hlupym vecierkom v tenisovom klube a podobnym nezmyslom, chcem zit v co najuzsom spojeni s Podou. Citali ste Sheilu Kayovu-Smithovu?" Slecna Climpsonova povedala, ze necitala, ale zato ma velmi rada Thomasa Hardyho. ,,Zivot v takomto malom meste je skutocne hrozny," pokracovala slecna Findlaterova. ,,Vsade plno aspidistier a malichernych klebiet. Neviete si ani predstavit, slecna Climpsonova, aka je Leahampton klebetaren. Mary, draha, ty uz mas asi tiez tohto mesta plne zuby, najma po tych neprijemnostiach, ktore ti narobil doktor Carr a ti ostatni, co ta povlacili v klebetach. Vobec sa ti necudujem, ze sa chces toho baraku zbavit. Mam taky dojem, ze by si sa v nom uz asi nikdy nemohla dobre citit." ,,Ale preco, preboha?" zacudovala sa slecna Whittakerova. Nebolo to zacudovanie privelmi napadne? Slecnu Climpsonovu vystrasilo, ze v nom zacula aj onen jej dobre znamy specificky, okamzity reflex starej dievky, ktora vykrikuje do sveta, ze jej moze byt muzske plemeno ukradnute... ,,No dobre," rapotala slecna Findlaterova dalej, ,,ja si vsak myslim, ze byvat v dome, kde niekto zomrel, musi byt tak trochu smutne, hoci pre chuderku slecnu Dawsonovu bola smrt vyslobodenim, ale aj tak..." Teraz by zrejme rada vzala svoje vyhlasenie o neprijemnostiach slecny Whittakerovej spat, pomyslela si slecna Climpsonova. Je ovplyvnena atmosferou podozrievania, ktora sa vytvorila okolo umrtia starej damy, ale hanbi sa to pripominat. ,,Je iba velmi malo domov, kde nik neumrel," mienila slecna Whittakerova, ,,a preto naozaj nevidim dovod, preco by sa tym mali zatazovat pozostali. Najlepsie asi je nemysliet na to. Vyhasnute zivoty ludi, ktorych sme nepoznali, nas predsa nemozu vzrusovat. Prave tak, ako sme pomerne lahostajni k epidemiam alebo k prirodnym katastrofam, ktore sa odohravaju niekde daleko. Mimochodom, slecna Climpsonova, co si myslite o vyvoji v Cine, nazdavate sa, ze k niecomu dojde? Zda sa mi, ze vsetci to beru na lahku vahu. Ale keby sa take nepokoje diali v Hyde Parku, narobilo by sa okolo toho urcite vela reci." Slecna Climpsonova vhodne prejavila svoj suhlas. Este toho vecera napisala list lordovi Petrovi: ,,Slecna Whittakerova ma pozvala na caj. Povedala mi, ze by ju velmi tesil cinorody zivot na vidieku, kde by mala nejaky konkretny zivotny ciel, ale napriek tomu ju puta k vile na Wellington Avenue hlboky cit, a preto by nebola schopna sa od nej odtrhnut. Aspon sa usilovala zo vsetkych sil vyvolat vo mne tento dojem... Bolo by odo mna nespravne, keby som povedala spolu s Hamletovou matkou ,Ta pani, zda sa, privela slubuje'? K tomu by mohol dodat aj sam dansky princ ,Nech len ta uboha kobyla streckuje', ak sa vsak moze podobny vyraz pouzit na oznacenie damy. Aky je len ten Shakespeare skvely! V jeho diele clovek moze vzdy najst primerane prirovnanie vhodne v akejkolvek situacii!" KAPITOLA 6 Najdena mrtva ,,Krv, hoci niekedy zaspi, nikdy neumiera." Chapman, VDOVINE SLZY ,,Vies co, Wimsey," povedal Parker, ,,aj tak si myslim, ze ten tvoj objav bol iba nafuknuta bublina. Nezda sa mi, ze by na tej historke o neprirodzenej smrti bolo co len zrnko pravdy. Nemas nijake dokazy okrem reci namysleneho mladeho doktorika a kopy hlupych klebiet." ,,Uz ti to mysli celkom ako nejakemu byrokratovi, Charles," odvetil jeho priatel. ,,Tvoja uradnicka vasen pre dokazy postupne podryva tvoj bystry intelekt a umrtvuje instinkty. Si prekultivovany, v tom je ten problem. V porovnani s tebou som proste dieta prirody. ,Ja nevysliapanym chodnickom sa uberam, kde riecka Dove sa s brehmi laska, len malokto ma uctieva (co ma sokuje), len malokoho puta ku mne laska (co mi vsak celkom vyhovuje).' Ja jednoducho viem, ze tu nieco nie je v poriadku." ,,Ako to vies?" ,,Ako? Prave tak, ako viem, ze nieco nebolo v poriadku s tou debnou Lafitu rocnik 1876, ktorym ma prednedavnom pocastoval ten darebak Pettigrew-Robinson s bezocivostou jemu vlastnou. To vino malo odpornu pachut." ,,Na tvoje pachute kaslem. Nenasli sa nijake stopy nasilia ani jedu. Nejestvuje nijaky motiv na zavrazdenie tej starej damy. A nemame inu moznost, ako to niekomu dokazat." Lord Peter starostlivo vybral zo skatule cigaru znacky Villar y Villar a zapalil si ju so zrucnostou priam umeleckou. ,,Pozri," povedal, ,,nechces sa kvoli tomu o nieco stavit? Ponukam desat ku jednej, ze Agatha Dawsonova bola zavrazdena, dvadsat ku jednej, ze to urobila Mary Whittakerova, a patdesiat ku jednej, ze ju usvedcim do roka. Prijimas?" Parker sa zasmial. ,,Som chudobny clovek, Vase Velicenstvo," vyhovaral sa. ,,Vidis ho?" zvolal lord Peter vitazoslavne. ,,Nie si si celkom isty, vsak? Ak ano, suverenne by si odpovedal: ,Nechcem ta obrat o prachy, kamarat!' Tym by to pre mna skoncilo, ale na to by si potreboval absolutnu istotu, ze mas pravdu!" ,,Vela som uz toho v zivote videl, aby som veril na absolutnu istotu," branil sa detektiv, ,,napriek tomu vsak s tebou tu stavku uzavriem, lenze iba v drobnych," dodal opatrne. ,,Keby si ponukol aspon par silingov, uveril by som tvojej proklamovanej chudobe a usetril by som ta. Lenze s takymto trocharcenim ani nezbohatnes, ani nezbankrotujes. Preto sa pustim do uskutocnovania svojich planov bez teba a bez ohladu na prachy." ,,A co chces vlastne uskutocnovat?" vyzvedal sa sarkasticky Parker. ,,Poziadas o povolenie k exhumacii a budes hladat jed bez ohladu na analyzu odbornikov? Alebo unesies slecnu Whittakerovu a budes ju mucit podla tretieho stupna stredovekeho mucenia?" ,,Vobec nie, som modernejsi. Pouzijem najnovsie psychologicke metody. Podla vzoru starodavnych zalmistov kladiem pasce a chytam do nich ludi. Necham vinnika, aby sa usvedcil sam." ,,Pokracuj! Zacinas sa mi pacit, naozaj!" posmieval sa mu Parker. ,,Budes raz hviezda!" ,,Nebudem, lebo uz davno som. Je to predsa uz vela raz dokazany psychologicky fakt, ze zlocinec sa nevie od svojho zlocinu uplne odputat. Vzdy..." ,,... sa vracia na miesto cinu?" ,,Doparoma, neprerusuj ma! Podnika zbytocne kroky na zahladenie stop, ktore nezanechal, a tym privolava postupne podozrenie, vysetrovanie, usvedcenie a nakoniec sibenicu. Vyznamni pravnicki spisovatelia - daj pokoj! Nehraj sa s tym svatym Augustinom, je to velka vzacnost. A vobec, uz nemienim dalej hadzat perly sviniam, iba navrhujem dat do vsetkych dennikov tento inzerat. Predpokladam, ze slecna Whittakerova musi citat aspon jedny noviny, dnes - v case rozkvetu nasich oznamovacich prostriedkov. Tym inzeratom zabijeme hned dve muchy jednou ranou." ,,Skor vyplasime dvoch zajacov jednou ranou," zamrmlal Parker. ,,Ukaz!" ,,BERTHA a EVELYN GOTOBEDOVE, byvale pomocnice v domacnosti u sl. Agathy Dawsonovej, vila Haj, Wellington Avenue, Leahampton, nech sa vo vlastnom zaujme okamzite spoja s advokatom J. MURBLESOM v Staple Inne, Londyn." ,,Podla mna celkom dobre, nemyslis?" povedal Wimsey. ,,Ratam s tym, ze takto formulovany text musi vzbudit podozrenie aj u tej najnevinnejsej dusicky. Stavim sa, ze sa nan Mary Whittakerova nachyta!" ,,Akym sposobom?" ,,To neviem. Ale tym vacsmi som zvedavy. Dufam vsak, ze sa nasmu drahemu staremu Murblesovi neprihodi nic neprijemne. Velmi nerad by som ho stratil. Ako rodinny pravnik je priam dokonaly. No clovek s takym povolanim musi predsa vediet, ze znasa aj urcite riziko." ,,S tym sa netrap!" povedal Parker. ,,Inac vsak uplne suhlasim s tebou, ze dostat sa do kontaktu s tymi dievcatami by mohlo byt uzitocne, ak sa chces dokladne oboznamit s domacnostou slecny Dawsonovej. Sluzky vzdy vsetko vedia najlepsie." ,,A nielen to. Mozno sa pamatas na slova sestry Philliterovej, ze tie dve dostali vypoved kratko pred nou. Ak si to das do suvisu s dost cudnymi okolnostami, pre ktore musela zmiznut zo sceny i osetrovatelka - myslim rozpravku o tom, ako slecna Dawsonova odmietala prijimat potravu z jej ruk, hoci sa toto udajne tvrdenie vobec nezhoduje s jej celkovym dobrym vztahom k osetrovatelke - teda, nezda sa ti potom dost podozrive, ze sluzky museli odist pod inou nevierohodnou zamienkou, pomerne velmi skoro po hysterickom zachvate slecny Dawsonovej? Nevyzera to skor na to, ze by mal byt odstraneny kazdy, o kom by sa dalo predpokladat, ze si pamata onu prihodu?" ,,Lenze v ich pripade existoval celkom logicky dovod na vypoved." ,,Mas na mysli ten rozbity riad? Ale, ale, nezabudaj, ze v dnesnych casoch vobec nie je lahke zohnat dobru sluzku. Panicky dnes ovela ochotnejsie prizmuria oko nad nedostatkami personalu ako kedysi za starych cias. Preco sa slecna Whittakerova rozhodla obtazovat slecnu Dawsonovu kvoli nejakemu podpisu prave v tej chvili, ked sa vysokointeligentna sestra Philliterova vybrala na prechadzku, hoci sa dalo predvidat, ze nejaka surna zalezitost starenku rozhneva, a vtedy by bolo predsa dobre mat poruke skusenu osetrovatelku, ktora by ju upokojila?" ,,Ale ved aj slecna Whittakerova je diplomovana osetrovatelka! A velmi schopna, ako sme sa dozvedeli, preto by sa asi vedela postarat o tetu aj bez cudzej pomoci." ,,Som si uplne isty, ze je schopna - vsetkeho," povedal Wimsey dorazne. ,,No dobre... Si proti nej zaujaty. Ale ten inzerat v kazdom pripade uverejni. Tym nijaku skodu neurobis." Lord Peter prave zdvihol ruku, ze zazvoni. Vtom mu vsak brada poklesla, cim jeho podlhovasty oblicaj dostal mierne nahluply, vahavy vyraz, pripominajuci tvare hrdinov z romanov P. G. Wodehousa. ,,Vari si nemyslis..." zacal. ,,Ale co!" Stlacil zvoncek. ,,Ako si povedal, nijaku skodu tym nemozem urobit. Bunter, postarajte sa, aby tento inzerat uverejnili v drobnych oznamoch vsetky denniky podla pripojeneho zoznamu, a to kazdy den az do odvolania." Inzerat vysiel po prvy raz v utorok rano. Cely tyzden sa neprihodilo nic mimoriadne, len od slecny Climpsonovej prisiel list, v ktorom mierne skrusena pisala, ze sa najmladsej slecne Findlaterovej predsa len podarilo prinutit slecnu Whittakerovu, aby sa vazne zacala zaujimat o ziskanie hydinarskej farmy. V Chovatelovi hydiny nasli vhodny inzerat, a tak sa vybrali pozriet si tu farmu, preto sa vraj zdrzia mimo domu aj niekolko tyzdnov. Dalej slecna Climpsonova pisala, ze sa obava, ci za danych okolnosti bude moct dalej pokracovat v patrani a prinasat take spravy, ktorymi by si zasluzila zbytocne stedry plat, ktory dostava. Spriatelila sa vsak so slecnou Findlaterovou a ta jej slubila, ze jej porozprava celkom vsetko o ich podnikani. Lord Peter jej napisal upokojujuci list. Nasledujuci utorok, prave ked Charles v duchu posielal domacu do horucich pekiel, lebo mu s unavnou pravidelnostou varila kazde rano na ranajky haringy tak dlho, az sa z nich stalo cosi velmi podobne marinovanym spongiam, agresivne zazvonil telefon. ,,To si ty, Charles?" zaznel v nom hlas lorda Petra. ,,Pocuj, Murbles dostal list tykajuci sa toho dievcata, tej Berthy Gotobedovej. Byva v podnajme, odkial vsak zmizla uz minuly utorok a jej domaca je z toho velmi vystrasena; potom zbadala v novinach ten inzerat a teraz nam pride povedat o nej vsetko, co vie. Nemohol by si zaskocit o jedenastej do Staple Innu?" ,,Pochybujem," vyhlasil Parker trochu podrazdene. ,,Mam este robotu inde. Iste to zvladnes aj bezo mna." ,,Ale samozrejme," hlas znel vzdorovite. ,,Len som si myslel, ze by si sa mozno rad zabavil. Vies o tom, ze si vlastne nevdacnik? Ved ty o ten pripad nejavis skoro nijaky zaujem!" ,,Lebo mu velmi neverim, ak to chces vediet. Ale dobre, len by si nemal voci mne pouzivat takyto ton. Co si o tebe pomyslia telefonistky v centrale? Pokusim sa to nejako zariadit. Teda o jedenastej. A pocuj, co by..." ,,Klap!" odvetilo sluchadlo. ,,Polozil," vzdychol si Parker otravene. ,,Bertha Gotobedova. Hm, hm, hm... Prisahal by som, ze..." Natiahol sa cez stol po Daily Yell, noviny si oprel o misku s dzemom a so stisnutymi perami si precital jednoodsekovu spravu s tucnym titulkom a podtitulkom, ktore uputali jeho pozornost kratko predtym, ako ho z rozhorcenia nad haringom vyrusilo zvonenie telefonu. MRTVA SERVIRKA V EPPINSKOM LESE V kabelke mala patlibrovu bankovku Zdvihol sluchadlo a poziadal ustrednu o cislo lorda Wimseyho. Ohlasil sa sluha. ,,Jeho lordstvo je v kupelni, pane. Mam vas ta prepojit?" ,,Budte taky laskavy," povedal Parker. V telefone zaskrcalo. Konecne zaznel z dialky hlas lorda Petra: ,,Halo!" ,,Nespominala domaca nahodou, kde bola zamestnana slecna Bertha Gotobedova?" ,,Ano, pracuje ako casnicka v Naroznej kaviarni. Preco ta to odrazu tak zaujima? V posteli trucujes, v kupeli sa mi vnucujes! Ved sa to rymuje ako v nejakej tingl-tanglovej pesnicke, ale z takeho menej narocneho kabaretu... Preco, ach, preco len?" ,,Cital si uz noviny?" ,,Nie. Tuto rozkos si setrim k ranajkam. Co sa deje? Budeme rukovat do Sanghaja? Alebo znizili dan z prijmu o sest penci?" ,,Prosim ta, nesaskuj! Ide o vaznu vec. Prisiel si neskoro." ,,Kam a s cim?" ,,Berthu Gotobedovu nasli dnes zavcas rano mrtvu v Eppinskom lese." ,,Preboha! Mrtvu? Ako to? Co sa jej stalo?" ,,Nemam ani potuchy. Jed alebo nieco podobne. Mozno srdcova mrtvica. Nijake nasilie. Nijake stopy. Prave idem preto na Yard." ,,Boze, odpust mi! Vies, Charles, mal som taky zvlastny pocit, ked si mi vravel, ze s tym inzeratom vari nenarobime nic zle... A teraz je po nej! Chuderka. Je mi, akoby som ju ja zavrazdil! Doparoma, a este k tomu som cely mokry, co moj pocit bezmocnosti zvacsuje. Pocuvaj, ty teraz uhanaj na Yard a povedz im vsetko, co vies. Budem tam o chvilku. Teraz uz ale niet pochyb." ,,Neunahli sa. Mozno ide o nieco celkom ine. O cosi, co nema s nasim inzeratom vobec nic spolocne." ,,Aha, co sa babe chcelo, to sa babe zdalo. Clovece, rozmyslaj predsa trochu! Hej, este nieco, Charles, nehovori sa v novinach aj o Berthinej sestre?" ,,Hovori. U mrtvej nasli list od nej, podla ktoreho mrtvu identifikovali. Jej sestra sa minuly mesiac vydala a odcestovala do Kanady." ,,Co jej vlastne zachranilo zivot. Ak sa vsak vrati, hrozi jej tu velke nebezpecenstvo. Musime sa s nou spojit a varovat ju. A tiez vytiahnut z nej vsetko, co sa da. Zbohom, Charles, musim si konecne nieco hodit na seba. Ach, doparoma!" Cvak! A telefon opat onemel, potom pan Parker bez najmensej lutosti opustil haringy, nahlivo vybehol z domu a priam preletel Lamb's Conduit Street, aby chytil metro do Westminstru. Sef Scotland Yardu sir Andrew Mackenzie bol stary, velmi dobry priatel lorda Petra. Preto prijal mladeho vzruseneho muza laskavo a pozorne vypocul jeho trochu nesuvisly pribeh o rakovine, poslednej voli, tajomnom advokatovi a inzerate v rubrike Drobne oznamy. ,,Zaujimava zhoda," povedal zhovievavo, ,,a preto chapem vase vzrusenie. Ale nemusite si robit nijake vycitky. Z hlasenia policajneho lekara, ktore som obdrzal, jednoznacne vyplyva, ze ide o prirodzenu smrt. Po vonkajsom zasahu niet ani najmensej stopy. Urobia, samozrejme, este ine skusky, ale podla mojho nazoru niet ani najmensieho podozrenia, ze by tu cosi nehralo." ,,Ale co robila v Eppinskom lese?" Sir Andrew mierne pokrcil ramenami. ,,To musime, samozrejme, tiez vysetrit. Lenze, viete, mladi ludia sa radi tulaju kade-tade. A ona mala vraj snubenca. Tusim zelezniciara. Collins si siel s nim pohovorit. Alebo sa tam prechadzala s nejakym inym priatelom." ,,Ale ak bola jej smrt prirodzena, predsa by nikto nenechal lezat chore alebo umierajuce dievca len tak v lese?" ,,Vy by ste to neurobili. Ale povedzme, ze ti dvaja pobiehaju po lese, hraju sa na chytacku alebo nieco podobne, a naraz dievca klesne mrtve na zem, ako sa to zavse pri srdcovych chorobach stava. Jej priatel sa mohol velmi vystrasit, a preto vzal nohy na plecia. Aj take veci sa stavaju!" Lord Peter sa vsak zatvaril velmi nedovercivo. ,,Ako dlho je uz mrtva?" ,,Podla nasho znalca asi pat alebo sest dni. A navyse, nasli ju uplnou nahodou, lebo lezala v odlahlej, malo navstevovanej casti lesa. Skupina mladych ludi tam cvicila parik foxterierov a jeden zo psov ju vynuchal." ,,Lezala na volnom priestranstve?" ,,Naopak. Bola medzi krikmi, na mieste, ake by si pravdepodobne vybrala mlada dvojica ku hre na schovavacku." ,,Alebo ake by si pravdepodobne vybral vrah, aby tam ukryl svoju obet," doplnil ho Wimsey. ,,Dobre, dobre. Nech je teda po vasom, aspon zatial," usmial sa sir Andrew. ,,Ak to vsak bola vrazda, musela byt spachana jedom, lebo - ako som sa uz zmienil - na mrtvej nie je ani najmensia stopa nasilia alebo nejakeho poranenia. Ked dostanem pitevny nalez, dam vam ho k dispozicii. Zatial vam, pochopitelne, ponecham volnu ruku na akykolvek zasah, ktory by ste azda chceli podniknut. Mozno by neskodilo, keby ste sa ta zasli pozriet spolu s inspektorom Parkerom, ak sa vam chce. A ked nieco zistite, informujte ma laskavo, dobre?" Wimsey mu podakoval, v susednej kancelarii si vyzdvihol Parkera a rychle ho vliekol chodbou von. ,,Nepozdava sa mi to," mrmlal si popod nos, ,,aj ked na druhej strane ma tesi, ze hned nase prve psychologicke kroky viedli takreceno k akcii, ale dal by som neviem co za to, keby ta akcia nebola taka radikalna. Najlepsie bude poponahlat sa priamo do Eppingu a rozhovor s domacou odlozit na inokedy. Mimochodom, kupil som si nove auto, bude sa ti urcite pacit." Parker pozrel na stihle cierne monstrum s podlhovastou luxusnou karoseriou a dvojitym vyfukom z lestenej medi a hned mu bolo jasne, ze jedina nadej, ako sa dostat do Eppingu bez problemov, spociva v tom, ze sa bude tvarit co najuradnejsie a bude vystavovat na obdiv svoju autoritu policajta kazdej modrej uniforme, na ktoru cestou nadabia. Bez protestov sa uvelebil na sedadle, ale vzapati sa mu srdce skoro zastavilo, namiesto aby poskocilo od radosti, ked zistil, ze vyrazili a predbiehaju culu poulicnu dopravu. Nastartovali bez ohlusujuceho revu normalnych pretekarskych strojov, celkom nehlucne, v tichu takmer strasidelnom. ,,Novy typ daimlera," utrusil lord Peter vo chvili, ked sa sikovne presmykol popri nakladiaku a pritom mu nevenoval co len pohlad. ,,S prudnicovou karoseriou... na objednavku... uzitocne vylepsenia... bezhlucny... nenavidim ramus... ako Edmund Sparkler... ten z Malej Dorritky... pamatas sa predsa... preto tej masine aj hovorim pani Merdlova... tiez z Dorritky... preto... o chvilu uvidis, co vie!" Svoj slub splnil este predtym, ako sa dostali na miesto, kde nasli mrtvu. Ich prichod vyvolal mensiu senzaciu medzi pocetnym zastupom ludi, ktorych sem pritiahla zvedavost alebo povinnost. Na lorda Petra sa vrhli hned styria novinari a huf fotografistov, lebo jeho pritomnost v nich obnovila nadej, ze by sa cela vec predsa len dala roztiahnut aspon na tri stlpce. Parkera zvecnili, napriek jeho nesuhlasu, pri nedostojnom akte vysuvania sa z ,pani Merdlovej'. Na pomoc mu vsak zdvorilo pribehol superintendent Walmisley, ktory rozohnal divakov a odviedol ho na miesto cinu. Mrtvolu uz odviezli do marnice, ale miesto, kde povodne lezala, zretelne naznacovala priehlben v mokrej pode. Ked sa lord Peter poobzeral okolo seba, potichu zavzdychal. ,,Docerta s tymto protivnym teplym jarnym pocasim," ulavoval si s citom. ,,Aprilove prehanky - slnko a voda -to je najvacsia pohroma. Telo je uz velmi rozlozene, vsak, superintendent?" ,,Ano, mylord, velmi, najma nechranene casti. Ale o jej totoznosti niet pochyb!" ,,O tom som ani nepochyboval. Ako lezala?" ,,Na chrbte, celkom prirodzene a pokojne. Saty nemala ani potrhane, ani pokrcene, ani nic podobne. Zrejme jej prislo zle, tak si jednoducho sadla a potom sa prevalila na chrbat." ,,Hm... vsetky stopy, ako aj odtlacky noh znicil dazd. Okrem toho je tu vsade trava... Strasne svinstvo, taka trava, co ty na to, Charles?" ,,Presne tak. Vidi sa mi, ze tu nie je ani len zlomena vetvicka, vsak, superintendent?" ,,Veru nie," odvetil opytany, ,,nijaka znamka zapasu, ako som uz uviedol aj v hlaseni." ,,Nic... ale ak sa teda posadila a potom sa zvalila na chrbat, ako predpokladate, nezda sa vam, ze by svojou hmotnostou polamala aspon niektore z tychto mladych vetviciek?" Superintendent uprel prenikavy pohlad na prislusnika Scotland Yardu. ,,Predpokladate, ze ju sem niekto priniesol a polozil, pravda, pane?" ,,Nic nepredpokladam," odvrkol Parker. ,,Chcel som vas iba upozornit na malickost, ktorej by ste azda mali venovat pozornost. Od coho su tieto kolaje?" ,,Od nasho auta, pane. Zacuvali sme sem a tadialto sme ju nakladali do auta." ,,A ta podupana zem, predpokladam, je tiez dielo vasich ludi?" ,,Iba ciastocne, pane, ostatne spravili ti mladi, co ju objavili." ,,Stopy po inych ludoch ste tu asi tiez nenasli?" ,,Nie, pane. Minuly tyzden casto prsalo. Okrem toho, ako racite vidiet, pobieha tu okolo mnozstvo divych kralikov aj ina zver. Lasicky a tak dalej..." ,,Dobre, ale aj tak si myslim, ze by ste sa mali lepsie poobzerat po okoli. Mozno by ste nasli nejake stopy o kus dalej. Vytvorte kruh a hlaste vsetko, co najdete. A nemali by ste dovolit tym hordam zvedavcov, aby sa pohybovali v takej blizkosti. Postavte dookola kordon a rozkazte im, aby sa rozisli. Uz si si prezrel vsetko, co si chcel, Peter?" Wimsey zamyslene vrtal palicou v butlavom starom dube, stojacom par krokov od nich. Zrazu sa zohol a vytiahol zo strbiny balicek, ktory ta niekto strcil. Dvaja policajti sa so zivym zaujmom rozbehli k nemu, on vsak pri pohlade na nalez znechutene odfrkol - bol to sunkovy chlebicek a prazdna flaska od piva Bass, oboje len tak narychlo zabalene do mastnych novin. ,,Turisti," ohrnul nos Walmisley. ,,Dovolujem si tvrdit, ze s nasou mrtvou to nema nic spolocne." ,,A ja si trufam povedat, ze sa mylite," povedal Wimsey pokojne. ,,Kedy to dievca zmizlo, ale presne?" ,,No, zo sluzby v restauracii odisla o piatej, zajtra tomu bude tyzden, cize v stredu, dvadsiateho siedmeho," odvetil Parker. ,,A toto su Evening Views zo stredy dvadsiateho siedmeho," vyhlasil Wimsey. ,,Posledne vydanie. Do predaja sa nedostane skor ako o siestej vecer. Cize ak si v nom niekto sem nepriniesol veceru, z toho vyplyva, ze tie noviny prinieslo ono dievca, alebo osoba, ktora ju sprevadzala. Zeby sa tu niekto krmil neskor, ked tu uz lezala mrtvola, je malo pravdepodobne. Tym vsak nechcem tvrdit, ze by pritomnost mrtveho tela nutne musela mat nepriaznivy vplyv na ludsky apetit. A la guerre comme a la guerre. Ale teraz sa nijaka vojna nekona." ,,To je pravda, pane. Ale vy predpokladate, ze smrt nastala v stredu ci vo stvrtok. Lenze neboha sa mohla zdrziavat aj inde, napriklad u niekoho v meste alebo tu v blizkom okoli." ,,Zasa ste vedia," povedal Wimsey. ,,Napriek tomu je zhoda datumov velmi zaujimava." ,,To je, mylord, a som velmi rad, ze ste tie noviny nasli. Vezmete si ich do uschovy, pan Parker, alebo to mam urobit ja?" ,,Radsej si ich nechajte a prilozte ich k ostatnym veciam," povedal Parker a natiahol ruku k Wimseymu, aby od neho vzal noviny, ale on ich prezeral so zaujmom, ktory sa zdal obom policajtom az neumerne prehnany. ,,Zda sa mi, ze ma jeho lordstvo pravdu, ked tvrdi, ze sa ten balicek dostal sem skutocne spolu s nebohou. To ma privadza na myslienku, ze tu zrejme nebola sama. Pravdepodobne bol s nou ten mlady zelezniciar. Nic nove pod slnkom. Opatrne s tou flasou, clovece, mozu na nej byt odtlacky prstov!" ,,Flasu si pokojne zober," povedal Wimsey. ,,Bodaj by nam nikdy nechybala ani flasa, ani priatel, ktoreho by sme z nej mohli pocastovat, ako vravi Dick Swiveller. Inak ta celkom vazne ziadam, aby si prv, ako upozornis nasho ctihodneho mladeho zelezniciara, ze cokolvek povie, moze byt pouzite proti nemu, venoval zrakom aj cuchom mimoriadnu pozornost tomuto chlebicku." ,,Co je s nim?" vyzvedal sa Parker. ,,Nic. Zda sa mi, ze je na pocudovanie v dobrom stave, vdaka tomu obdivuhodnemu dubisku. Statny strom, statne dubisko, ty po starocia mohutna hradba Anglicka proti vsetkym votrelcom! Z duba su lode tvoje, o Albion - ale toto nesedi, mimochodom, hoci sa to casto nespravne cituje. Mne sa vsak nepozdava ten chlebik v suvislosti s jeho majitelkou!" ,,Je to predsa obycajny sunkovy chlebik, alebo nie?" ,,Ach, bohovia vina a pokrmov, ako dlho, ako dlho este? Samozrejme, ze je to sunkovy chlebik, ty barbar, ale vobec nie obycajny. Ten urcite neuzrel svetlo sveta u Lyonsa ani v pripravni velkoobchodu s lahodkami, ktora dodava tovar do svojich pobociek v zastrcenych bocnych ulickach. Prasa, ktore polozilo zivot, aby vznikla tato vyberova pochutka, urcite netucnelo tym monotonnym sposobom ako ostatne, nikdy nepoznalo kazdodennu davku pomyji ani nezazivnu piesen vedier s odpadkami z domacnosti. Len si vsimni tuhost maska, tmavohnedy odtien chudych casti, mastnost tuku, ktory svojou zltostou pripomina licka Cinana, ako i tmavsiu farbu na miestach, kam presiakol melasovy nalev, ktory velmi vydatne prispel k zrodu tejto pozivatiny schopnej prilakat aj Dia z Olympu dolu medzi nas. A teraz mi povedz, clovece nekriticky, a pritom schopny krmit sa den co den haringami, ako by to slo dohromady, aby si nejaka servirka spolu so svojim zelezniciarikom vyrazili do Eppinskeho lesa na hostinu, kde sa podava cierna bradenhamska sunka marinovana v melasovom naleve, ktora sa kedysi prehanala po okolitych lesoch v podobe mladeho diviaka, co sa az po smrti premenil na hmotu ovela trvanlivejsiu a uslachtilejsiu? Musim este dodat, ze surova stoji tazke prachy, asi 3 silingy za libru, co je argument, ako iste aj ty sam uznas, nadmieru zavazny." ,,To je naozaj velmi cudne," poznamenal Parker. ,,Myslim, ze len bohaci..." ,,Alebo to bol bohac, alebo gurmand, ktory poklada jedlo za urcity druh umenia," dopovedal Wimsey. ,,Ale tie dve skupiny nie su ani zdaleka identicke, hoci sa zavse prekryvaju." ,,Tieto predmety mozu byt este velmi dolezite," povedal Parker a starostlivo ich zabalil. ,,A teraz by sme sa mali pozriet na mrtvolu." Ako sa ukazalo, nasledkom vlhkeho a tepleho pocasia, ako i cinnostou teraz uz celkom nepopieratelnych lasiciek nebola prehliadka priam prijemna. Asi aj preto po kratkom ohliadnuti mrtvej ju Wimsey prenechal obom policajtom a venoval pozornost kabelke nebohej. Preletel pohladom list od Evelyn Gotobedovej (teraz Cropperovej) a poznacil si jej kanadsku adresu. Vo vnutornom oddeleni nasiel vystrizok svojho inzeratu a na chvilu ustrnul v zamysleni nad poskladanou patlibrovkou, ktora lezala vedla desatsilingovej bankovky, siedmich silingov a osmich penci v drobnych, spolu s klucmi od brany a pudrenkou. ,,Pravdepodobne patrate po povode tej vacsej bankovky, Walmisley?" ,,Isteze, mylord, samozrejme." ,,A ten kluc, aspon podla mna, by mohol byt od jej bytu." ,,To aj bezpochyby je. Poziadali sme jej domacu, aby prisla a identifikovala mrtvu. Nie preto, ze by sme mali o jej totoznosti nejake pochybnosti, ale pre poriadok. Mohla by nam azda v mnohom pomoct. Aha!" superintendent vykukol z dvier marnice. ,,Tusim, ze to je ona." Gulata, matersky posobiaca zena, ktora sa vyvalila z taxika za pomoci mladuckeho policajta, vyhlasila medzi mnohymi vzlykmi, ze v mrtvej s urcitostou poznava Berthu Gotobedovu. ,,Taka dobra slecna to bola," nariekala. ,,A take strasne nestastie ju stihlo! Ach, paneboze, kto jej to len urobil? Ja som si hned robila starosti od tej chvile, ako minulu stredu neprisla domov. Tisic raz som si povedala, to mi verte, ze mi mal radsej jazyk odpadnut, ked som ju upozornila na ten hnusny inzerat. Ach, vidim, ze aj vy ho mate, pane! Je to svinstvo lakat mlade dievcata rozpravkami o ich vlastnom zaujme! Stary chlipnik, a to si este hovori advokat!!! Ked sa nevracala a nevracala, tak som mu, sviniarovi, napisala, ze som mu na stope a ze sa postaram, aby ho dolapila ruka spravodlivosti, akoze sa volam Dorcas Gulliverova! Mna by veru nenachytal, mna teda nie, hoci ja asi nie som jeho typ, ved mi na svateho Jana bude uz sestdesiatjeden, ale aj tak by ma nedostal, tak som mu to aj v liste vytmavila..." Lorda Petra trochu vyviedlo z rovnovahy hromobitie, ktore sa zosypalo na hlavu nanajvys pocestneho pana Murblesa zo Staple Innu, ktore on vsak vo svojej sprave o pani Gulliverovej taktne zamlcal. ,,Stary pan musel byt poriadne sokovany," posuskal Parkerovi. ,,Az sa s nim stretnem, vynada mi ako malemu chlapcovi." Hlas pani Gulliverovej horekoval dalej. ,,Boli to prijemne dievcata, obidve, a potom si slecna Evelyn vzala toho dobraka z Kanady. Paneboze, to bude pre nu hrozna rana. A co si teraz pocne ten chudacisko John Ironsides, co mal uz so slecnou Berthou, chuderkou mojou malou, dohodnutu svadbu na svatodusne sviatky? Taky spolahlivy, solidny chlapec, uradnik na Juznej drahe, casto zartoval a vravel mi: ,Ja postupujem pomaly, ale iste, pani Ge, zamiloval som sa do Juznej drahy.' Ach, ach, kto by to bol povedal? Ani ona nebola taka hocijaka vyplasena osobka, pokojne som jej mohla zverit kluce aj od hlavneho vchodu, lebo niekedy mavala vecerne sluzby, ale ani potom sa nikde netulala, vzdy isla rovno domov. A preto som si aj robila starosti, ked sa v ten den nevratila. Viete, dnes si vela ludi radsej umyje ruky z celej veci, ako by si ich mali popalit. Ale ja nie! Ked sa nevratila nacas, hned som si povedala, a to si poznacte: ,Uniesli ju!' Dajte na moje slova! Uniesol ju ten chlap sprosty, ten Murbles!" ,,Ako dlho byvala u vas, pani Gulliverova?" spytal sa Parker. ,,Asi patnast mesiacov, nie viac, ale uistujem vas, ze na to, aby som spoznala, ci ide o slusne dievca, alebo nie, mi staci patnast dni. S mojimi skusenostami spoznam cloveka takpovediac na prvy pohlad." ,,Nastahovala sa k vam so sestrou odrazu?" ,,Hej, odrazu. Prisli za mnou, ked si zacali hladat v Londyne pracu. A mozem vam povedat, ze mohli padnut do ovela horsich ruk, ked uvazime, ake to boli svieze dedinske puciky, a navyse aj pekne..." ,,Skutocne mali s vami mimoriadne stastie, pani Gulliverova," poznamenal lord Peter, ,,a urcite vam boli vdacne, ked sa vam mohli vyzalovat, a vy ste im zaiste vzdy dobre poradili." ,,To si teda myslim," prisvedcila pani Gulliverova, ,,aj ked sa mi nezda, ze by dnesni mladi boli velmi zvedavi na rady starsich a skusenejsich. ,Vyucuj dieta a ono sa od teba odvrati' - ako vravi Pismo. Teda, slecna Evelyn, ta co je teraz pani Cropperova, si vzala do hlavy, ze sa prestahuju do Londyna a urobia zo seba damy, aj ked predtym boli pomocnice v domacnosti, a hoci, boh mi je svedkom, vobec nechapem, aky je rozdiel medzi pomocnicou v domacnosti a servirkou v restauracii, ved jedna i druha musi sluzit, ba ta druha obsluhuje aj vselijaku chamrad a okrem toho sa tam viac narobi a horsie stravuje ako doma. Ale slecna Evelyn - ona vzdy hrala prve husle medzi tymi dvoma - ta si teda polepsila, ta si teda polepsila, to sa musi uznat, ale iba preto, lebo sa zoznamila s panom Cropperom, ked mu pravidelne nosila kazdy den v Naroznej ranajky, no a on k nej pojal naklonnost, ale vo vsetkej pocestnosti!" ,,Ta teda urobila dieru do sveta. A neviete nahodou, pani Gulliverova, ako tie dve vobec prisli na napad prestahovat sa do Londyna?" ,,Nuz teda, pane, je to zvlastne, ze sa ma pytate prave na to, lebo tento ich krok som nikdy nevedela pochopit. Vlastne ich na to nahovorila ta dama, u ktorej Evelyn a jej sestra tam na vidieku sluzili. Pocuvajte, pane, nezda sa aj vam, ze by si ta dama mala pocinat celkom opacne, prave dnes, ked musite dobru sluzku hladat so svieckou za bieleho dna? Ale ona nie... Raz sa prihodilo cosi, ako sa zda, trosku mrzute, totiz Bertha - chuderka moja mala, cloveku az srdce zviera, ked ju tu tak vidi lezat, vam nie, pane? - teda ona rozbila akusi cajovu kanvicu, vraj starozitnost ci co, udajne velmi drahu, a jej zamestnavatelka vyhlasila, ze si uz dalsi riad znicit nenecha. ,Musim vas prepustit,' povedala jej, ,ale dam vam dobry posudok, takze si rychlo najdete ine miesto. Predpokladam, ze aj Evelyn bude chciet odist s vami,' pokracovala, ,co pre mna znamena, ze si musim hladat nove sluzky. Ale preco by ste vy dve nemohli ist napriklad do Londyna? Tam su lepsie moznosti a ovela zaujimavejsi zivot nez tu alebo u vas doma,' hovorila im. Skratka a dobre, prehovarala ich tak dlho, navypravala im tolko historiek, ako je v Londyne kazdemu sveta zit, ze tu clovek priam zakopava o skvele zamestnanie na kazdom kroku, az boli dievcata celkom poblaznene, priam sa trhali, aby uz boli prec, no a ona im este dala aj peniaze na cestu a vobec, ked si to tak vsetko zosumirujem, vraj sa k nim spravala velmi pekne." ,,Mozno," zamyslel sa Wimsey. ,,Ale aj tak sa mi vidi, ze jej na kanvici az privelmi zalezalo. Rozbijala Bertha riad castejsie?" ,,Teda z mojho nerozbila ani kus. Lenze slecna Whittakerova - tak sa ta dama volala - patrila zrejme k takym typom, co musia vzdy mat posledne slovo. A vedela sa vraj poriadne nastvat, aspon tak to uboha Berticka vravela, hoci Evelyn, to je ta, co sa teraz vola Cropperova, mala vraj od zaciatku dojem, ze za tym vsetkym trci nieco uplne ine ako rozbita kanvica. Slecne Evelyn to vsak vzdy rychlejsie zapalovalo, rozumiete, nie? Ale napokon, kto z nas nema svoje muchy, no nie, pane? Podla mna chcela ta dama obsadit miesto po Berthe - to je tato chuderka - a po Evelyn - to je ta terajsia Cropperova, chapete, nie? - proste niekym inym, kto sa jej viac pozdaval, a tak si jednoducho nasla prvu zamienku a chcela sa tych dvoch zbavit." ,,To je nanajvys pravdepodobne," prikyvol Wimsey. ,,Predpokladam, superintendent, ze Evelyn Gotobedova..." ,,Teraz pani Cropperova," zavzlykala pani Gulliverova. ,,Chcel som povedat pani Cropperova, ze bola vyrozumena." ,,Isteze, mylord. Ihned sme jej poslali kabelogram." ,,Vyborne. Len co sa ozve, dajte mi vediet, prosim." ,,Samozrejme, pane, budeme v styku s inspektorom Parkerom." ,,Dobre, spolieham sa teda na teba, Charles, ze mi das vediet. A teraz musim poslat telegram. Chces ist do mesta so mnou?" ,,Nie, dakujem," pokrutil hlavou Parker. ,,Aby som bol uprimny, tvoj sposob jazdy mi akosi nesedi. Vzhladom na svoje postavenie budem sa radsej chranit pred rukou zakona." ,,Spravna vyhovorka," povedal Peter. ,,Zideme sa teda v meste, zatial do videnia!" KAPITOLA 7 Sunka a konak ,,Povedz mi, co jes, a ja ti poviem, aky si!" Brillat-Savarin ,,Tak ako?" spytal sa Wimsey, ked Bunter este toho isteho dna uviedol k nemu Parkera. ,,Mas nieco nove?" ,,Mam, je to uplne nova teoria o zlocine, ktora tvoju rozdrvi na prasok. Okrem toho mam aj dokazy, ktore ju podporia." ,,Mimochodom, o akom zlocine hovoris?" ,,O tom v Eppinskom lese. Pricom vrazdu starej Dawsonovej uplne vylucujem. Ta sa totiz odohrala iba v tvojich predstavach." ,,Aha... A teraz sa mi asi chystas oznamit, ze Bertha Gotobedova padla do pazurov obchodnikov s bielym masom, vsak?" ,,Ako si na to prisiel?" spytal sa Parker otravene. ,,Lebo pokial ide o vrazdy mladych zien, ma Scotland Yard v rukave vzdy len dve karty. Jedna hovori o obchode s bielym masom a druha o narkomanoch, respektive oboje. A ty sa chystas vyniest teraz obe karty odrazu." ,,Mas pravdu, nepopieram. Ako iste vies, tieto dve veci casto suvisia. Zistili sme totiz povod tej patlibrovky." ,,Toto je naozaj dolezite." ,,To je. Zda sa mi, ze to poskytne kluc k celej zalezitosti. Patlibrovku vyplatila banka spolu s dalsimi istej pani Forrestovej, bytom na South Audley Street; uz som sa tam bol na nu spytat." ,,A hovoril si s nou?" ,,Nehovoril, nebola doma. Povedali mi, ze sa len malo zdrzuje doma. Vraj vedie nakladny zivot, plny vystrednosti a tajnosti. Ma elegantne zariadeny byt nad kvetinarstvom." ,,Take tiche hniezdocko so samoobsluznym vytahom. Objavuje sa tam iba prilezitostne, prespi noc alebo dve a zase odcestuje. Jedlo si nechava posielat z lahodok Fortnum and Mason. Ucty plati okamzite, bud v hotovosti, alebo sekom. Upratuje jej starsia zena, ktora chodi okolo jedenastej, ked je uz pani Forrestova zvycajne prec." ,,Videl ju niekto?" ,,Ale ano, pravdaze! Rodina, ktora byva o poschodie nizsie, predavacka z kvetinarstva, ti vsetci mi boli ochotni poskytnut celkom slusny opis. Vysoka, vyfintena, bizam a topanocky na vysokych podpatkoch, vies, take s lesklymi cackami, co sa drzia na nohe len silou vole. Odfarbena blondinka. Parfum citit na sto honov; prisvetly puder, uz nemoderny, usta namalovane nahrubo kriklavocervenym ruzom farby pecatneho vosku; obocie namalovane na cierno, priam hrozostrasne: skor odpudzuje, ako vabi; nechty s dokonalou manikurou, lak ruzovy." ,,Naozaj som netusil, Charles, ze si pravidelnym citanim zenskej rubriky tak skvele obohatis slovnik." ,,Ma stvorsedadloveho renaulta tmavozelenej farby s dokonale zladenym calunenim. Parkuje hned za rohom. Pritlacil som chlapika z garazi a ten mi povedal, ze auto nebolo v noci z dvadsiateho siesteho na dvadsiateho siedmeho vo svojom boxe. Odisla nim o 23,30 a vratila sa rano okolo osmej." ,,Kolko benzinu spotrebovala?" ,,Vyratali sme aj to. Asi tolko, kolko treba na cestu do Eppingu a spat. Okrem toho upratovacka vypovedala, ze v ten vecer pripravila v byte veceru pre dvoch, na pitie tam boli tri flase sampanskeho. A prichystala aj sunku." ,,Bradenhamsku?" ,,Prosim ta, ako by to mohla poznat nejaka upratovacka? Ale ja si myslim, ze ano, lebo som sa v lahodkarstve Fortnum and Mason dozvedel, ze na adresu pani Forrestovej dodali asi pred strnastimi dnami bradenhamsku sunku." ,,To znie presvedcivo. Predpokladam, ze si teraz myslis, ze pani Forrestova vlakala Berthu Gotobedovu k sebe do bytu s nejakym nepeknym umyslom, navecerala sa s nou,.." ,,Nie. Skor si myslim, ze tam s nou bol nejaky muz." ,,Ach, samozrejme. Pani F. ich dala dohromady a potom zmizla. Chudatko dievcatko poriadne opiju a vtedy sa stane cosi necakane." ,,Ano, mozno otrava alkoholom alebo narkotikom..." ,,A tak sa jej chcu zbavit. Nalozia a odvezu ju prec. Celkom mozne, ale sprava z pitvy nam povie viac. Co je, Bunter?" ,,Telefon pre pana Parkera, mylord." ,,Prepac," povedal Parker, ,,ale poziadal som tych ludi z kvetinarstva, aby sem zavolali, keby sa pani Forrestova nahodou zjavila. Nechcel by si ju so mnou navstivit, ak je doma?" ,,Velmi rad!" Parker sa vratil od telefonu s vyrazom marne potlacaneho nadsenia. ,,Prave sa odobrala hore do svojho bytu. Podme! Musime sa poponahlat, nerad by som ju minul!" Dvere do bytu na South Audley Street im otvorila pani Forrestova osobne. Wimsey ju ihned spoznal podla opisu. Ked jej Parker ukazal sluzobny preukaz, vpustila navstevnikov bez slova dnu a zaviedla ich do ruzovo-fialoveho salonu, zariadeneho zrejme nejakou exkluzivnou firmou z Regent Street. ,,Posadte sa, prosim. Nezapalite si? A vas priatel?" ,,Moj kolega pan Templeton," povedal pohotovo Parker. Pani Forrestova prenikavym pohladom zhodnotila, ako sa zdalo, rozdiel medzi Parkerovym konfekcnym oblekom za sedem guinei, ,moderny oblek na kazdodennu prilezitost vyrobeny v nasich dielnach je ako sity na mieru', a modelom zo Savile Row, ktory mal na sebe jeho ,kolega', ale neprejavila nijake znepokojenie, len jej obranny postoj trosku zosilnel. Parker si ten pohlad vsimol. Skuma nas celkom odborne, pomyslel si, a prave sa nevie rozhodnut, ci je Wimsey brat alebo manzel prahnuci po pomste, alebo ktosi iny. Nic to. Nech sa trapi. Tym skor sa asi rozhovori. ,,Madame, sme povereni vysetrit iste okolnosti," zacal obradne, ,,ku ktorym doslo koncom minuleho mesiaca, presne dvadsiateho siesteho. Myslim, v ten den ste boli v Londyne, vsak?" Pani Forrestova sa trosku zamracila, usilujuc sa spomenut si na ten den. Wimsey si v duchu povedal, ze nie je az taka mlada, akou ju robia naberane zltozelene saty. Urcite ma uz blizko tridsiatky a okrem toho ma skusene, pozorne oci. ,,Ano, myslim, ze som bola. Ano, urcite. V tom case som stravila niekolko dni v Londyne. Ako vam mozem pomoct?" ,,Ide o istu bankovku, o ktorej sme zistili, ze patrila vam," povedal Parker. ,,Je to patlibrovka s cislom X/y 58929. Dostali ste ju devatnasteho v Lloydovej banke pri preplateni seku." ,,To je mozne. Na cislo sa sice nepamatam, ale myslim, ze som v tom case predlozila sek na vyplatu. Mozem vam to hned povedat podla sekovej knizky." ,,Netreba. Ale velmi by ste nam pomohli, keby ste si spomenuli, komu ste nou platili." ,,Aha, rozumiem. Lenze to bude tazsie. Zaplatila som svojej krajcirke - ale nie, tej som dala sek. V hotovosti som vyplatila garaz, to viem, a myslim, ze v tej sume bola aj patlibrovka. Potom som vecerala s jednou priatelkou u Verryho, a ako si spominam, tam som rozmenila druhu patlibrovu bankovku. Ale co sa stalo s tretou? Z konta som si vtedy vybrala dvadsatpat libier, z toho tri patlibrovky a desat jednolibroviek. Kam sa len podela ta tretia? Ach, ano, samozrejme, ja hlupa! Vsadila som na kone." ,,Prostrednictvom kancelarie?" ,,Nie. Jedneho dna som nemala nic neodkladne na praci, tak som si zasla do Newmarketu. Stavila som pat libier na kona menom Brighteye alebo Attaboy ci tak akosi... slovom, stavila som 50 ku 1. Ale ta potvora nevyhrala, samozrejme, ako zvycajne, nikdy nevyhra moj kon. Dostala som ten tip od akehosi cloveka vo vlaku, dokonca mi napisal jeho meno. Bankovku som odovzdala prvemu bookmakerovi, ktory siel okolo, bol to taky komicky sivovlasy chlapik so zachripnutym hlasom, a od tej chvile som ju uz nevidela." ,,Spomenuli by ste si na den, ked sa to stalo?" ,,Tusim, ze v sobotu. Ano, som si tym ista!" ,,Velmi pekne dakujeme, pani Forrestova. Velmi by nam pomohlo vystopovat obeh tych bankoviek. Jedna z nich sa totiz vyskytla u - teda, za okolnosti nie celkom normalnych." ,,Mohla by som sa o nich nieco dozvediet, alebo je to uradne tajomstvo?" Parker vahal s odpovedou. Teraz by bol radsej, keby sa hned na zaciatku priamo opytal pani Forrestovej, ako je mozne, ze sa jej patlibrovka ocitla u mrtvej servirky v Eppinskom lese. Keby na nu udrel priamo, mozno by dotycna dama prekvapenim bola stratila rozvahu. Ale takto jej poskytol cas, aby sa bezpecne poistila tou rozpravkou o konovi. Objavit bankovku odovzdanu na dostihoch bookmakerovi, navyse neznamemu, je vylucene. Prv ako stihol nieco povedat, zasiahol po prvy raz do rozhovoru Wimsey, ale takym skriepnym tonom, ze to Parkera uplne ohromilo. ,,Stale sa motate dookola," rozculoval sa. ,,Mne na tej mizernej bankovke figu zalezi a Sylvii takisto, to si budte isty." ,,Kto je Sylvia?" dozadovala sa odpovede prekvapena pani Forrestova. ,,Kto je Sylvia? Cim je?" rozrecnil sa nezadrzatelne Wimsey. ,,Shakespeare ma vzdy pre vsetko ono spravne slovo, vsak? Ale boh mi je svedkom, tu sa uz konci zabava. Je to velmi vazna vec a vy nemate pravo ju zlahcovat. Sylvia je znepokojena a lekar sa obava, ze by jej stav mohol mat nepriaznivy vplyv na jej srdce. Asi to neviete, pani Forrestova, ale Sylvia Lyndhurstova je moja sesternica. A velmi rada by vedela, takisto ako my vsetci by sme radi vedeli, neprerusujte ma, inspektor, lebo toto chodenie okolo horucej kase aj tak k nicomu nevedie, aj ja by som rad vedel, pani Forrestova, kto tu s vami bol vecer dvadsiateho siesteho aprila. Kto? Kto to bol! Mozete mi odpovedat?" Tentoraz pani Forrestova ocividne stratila istotu. Ani hruba vrstva pudru nezastrela rumenec, co jej pokryl lica a opat zmizol, v ociach sa jej zjavil vyraz, pre ktory je slovo ,poplach' prislabe, vyraz zuriveho hnevu, aky mozno pozorovat u macky, ktoru psy zahnali do kuta. ,,Dvadsiateho siesteho?" zajacala. ,,Ja si naozaj..." ,,To som vedel!" zvolal Wimsey. ,,Ale ta mlada Evelyn si tym bola ista... Kto tu bol, pani Forrestova? Odpovedzte mi?!" ,,Nikto - nikto tu nebol," namahavo zachripela pani Forrestova. ,,Ale chodte, pani Forrestova, porozmyslajte trochu," prevzal slovo pohotovo Parker. ,,Predsa nam nechcete nahovorit, ze ste sama skonzumovali tri flasky sampanskeho znacky Veuve Clicquot a veceru pre dvoch." ,,Nehovoriac uz o sunke," pridal sa Wimsey s prehnanym sebavedomim. ,,Hovorim o bradenhamskej sunke, ktoru vam specialne pripravila a vam dodala firma Fortnum and Mason. Nuz teda, pani Forrestova..." ,,Pockajte chvilku. Len chvilocku, vsetko vam poviem." Zenska ruka zatinala prsty do ruzovej podusky a nechavala na nej ostre spotene zahyby. ,,Ja... boli by ste taky laskavy a priniesli mi nieco na pitie? Vedla v jedalni... tadialto... na priborniku..." Wimsey rychlo vstal a zmizol vo vedlajsej miestnosti. Trva mu to celu vecnost, pomyslel si Parker. Pani Forrestova sedela sice ako kopka nestastia, ale dychala uz pravidelnejsie, a ako usudil, usilovala sa zobrat rozum do hrsti. ,,Nieco si vymysla," zlostil sa potichu. Nechcel vsak postupovat brutalne, preto v tej chvili nenaliehal, aby odpovedala. Lord Peter zatial robil za dvojkridlovymi roztahovacimi dverami poriadny ramus, zvonil poharikmi a cosi hladal. O chvilu sa predsa len vratil. ,,Prepacte, ze mi to tak dlho trvalo," ospravedlnoval sa, ked podaval pani Forrestovej pohar s konakom a so sodou. ,,Nemohol som najst sifonovu flasu. Vzdy sa motam tak trochu ako nepricetny, viete? Vsetci moji priatelia to aspon tvrdia. A vzdy priamo do oci, len si pomyslite! A tiez som pokvapkal sodou cely pribornik. Trasu sa mi ruky. Mam nervy v tahu, chapete? Uz vam je lepsie? Tak dobre. Obratte to cele do seba... Tak, tento mok vas postavi na nohy. A co tak poharik do druhej nohy, ako sa vravi!? Nezmysel, to vam nemoze ublizit. Dovolite, aby som si tiez nalial? Som trosku vykolajeny. Je to vzrusujuca, pritom velmi delikatna zalezitost, iste rozumiete... Este kvapku? To je napad!" Odbehol s poharom v ruke, kym Parker sedel uz ako na trni. Pritomnost detektivov-amaterov mu casto liezla na nervy. Wimsey pribehol nazad, tentoraz vsak prejavil viac praktickeho umu: priniesol karafu s konakom, sifonovu flasu a tri pohare, vsetko uhladne poukladane na podnose. ,,Tak, to by sme mali," stebotal Wimsey, ,,a teraz, pani Forrestova, ked sme sa vsetci osviezili, azda by ste nam mohli odpovedat na nase otazky, co poviete?" ,,Mohla by som najprv vediet, akym pravom sa ma na to vypytujete?" Parker vrhol zufaly pohlad na priatela. Naznacoval celkom jasne, tu to mas, co sa stane, ak das ludom cas na premyslanie. ,,Pravo?" vystekol Wimsey. ,,Pravo? Samozrejme, ze mame pravo. Policia ma vzdy pravo klast otazky. A tu sa stala vrazda. Este pochybujete o prave?" ,,Vrazda?" V ociach sa jej zjavil zvlastny napaty vyraz. Parker sa v nej nevyznal, ale Wimsey to uhadol okamzite. Posledny raz ho videl na tvari vyznamneho financnika, ked bral do ruky pero, aby podpisal istu zmluvu. Wimseyho pozvali, aby overil spravnost podpisu ako svedok, ale odmietol. Ten dokument mal totiz ozobracit tisicky ludi. Zhodou okolnosti financnika onedlho niekto zavrazdil a Wimsey odmietol zaoberat sa celou zalezitostou, citujuc Dumasa: ,Nech spravodlivost vykona Boh!' ,,Obavam sa, ze v tom pripade," odvetila pani Forrestova, ,,vam nemozem pomoct. Dvadsiateho siesteho som tu sice mala na veceru znameho, ale ako viem, nik ho nezavrazdil, ani on nikoho nezabil." ,,Tak predsa to bol muz?" zasiahol Parker. Pani Forrestova sklonila hlavu v predstieranom zahanbeni. ,,Nezijeme spolu s manzelom," zamrmlala. ,,Lutujem," povedal Parker, ,,ale ja sa musim dozvediet meno a adresu toho pana." ,,Nezachadzate pridaleko? Azda keby ste mi blizsie objasnili..." ,,Viete, pani Forrestova," opat sa ozval Wimsey, ,,nam by stacilo, keby sme mohli s istotou vylucit, ze to nebol Lyndhurst. Moja sesternica je taka prestrasena, ako som uz povedal, a aj ta Evelyn robi tazkosti. Pravdu povediac - ale to by malo zostat len medzi nami - Sylvia sa uplne prestala ovladat. Dokonca podnikla ozbrojeny utok na chudaka stareho Lyndhursta, lenze nastastie ona nikdy nevedela poriadne strielat. A tak mu gulka len preletela ramenom a rozbila vazu - velmi neprijemna udalost -krasnu vazu Famille Rose, ktora ma cenu niekolkych tisicok, samozrejme, ze ju roztriestila na atomy. Sylvia naozaj nevie, co robi, ked sa rozculi. A tak sme si mysleli, kedze Lyndhursta naozaj niekto videl v ten vecer vo vasich koncinach, ze by sa upokojila a stratila vrazedne chute, keby ste nam poskytli presvedcivy dokaz, ze skutocne u vas nebol, chapete? Viete, rozsudok by asi znel ,vinna, ale cin spachala v nepricetnosti', nuz ale mat sesternicu zatvorenu v Broadmoore, vlastnu prvostupnovu sesternicu, ktora ak nie je podrazdena, je celkom prijemna osoba, viete, to by bolo nanajvys neprijemne..." Pani Forrestova postupne stracala napaty vyraz z tvare a pomaly sa zacala usmievat. ,,Myslim, ze sa viem vzit do vasej situacie, pan Templeton," povedala, ,,predpokladam vsak, ze ak by som vam poskytla ono meno, zostalo by v prisnej tajnosti len medzi nami?" ,,Ale samozrejme, samozrejme," povedal Wimsey, ,,boze moj, vy ste neobycajne laskava a ja vas ubezpecujem, ze si to velmi vazim." ,,Odprisahate, ze nie ste spioni mojho manzela?" povedala rychlo. ,,Viete, rozvadzam sa s nim. Ako mozem vediet, ze toto nie je pasca?" ,,Madame," zacal Wimsey slavnostnym tonom, ,,prisaham na cest gentlemana, ze nie som s vasim manzelom ani v najmensom spojeni. Nikdy predtym som o nom ani nepocul." Pani Forrestova pokrutila hlavou. ,,Napriek tomu si myslim," povedala, ,,ze by nebolo mudre dat vam to meno. Ved keby ste sa toho pana spytali, ci tu bol so mnou, aj tak by odpovedal - ,nie', nemyslite? A ak vas predsa len poslal moj manzel, ziskali ste uz aj tak vsetky informacie, ktore potrebujete. Ale jedno mozem pre vas urobit, pan Templeton, mozem vas cestnym slovom ubezpecit, ze vas priatel Lyndhurst..." ,,Major Lyndhurst," povedal zachmureny Wimsey. ,,... je mi neznamy, a ked to pani Lyndhurstovej nestaci, nech je taka laskava a pride osobne za mnou. Pousilujem sa zo vsetkych sil presvedcit ju o tom. Staci?" ,,Velmi pekne vam dakujeme," povedal Wimsey. ,,Som si isty, ze ste urobili vsetko, co bolo vo vasich silach. Verim, ze mi prepacite moje azda trochu prikre spravanie, vsakze? Mam trosku oslabenu nervovu sustavu, ehm, a okrem toho je mi cela ta zalezitost krajne neprijemna. Porucam sa! Podme, inspektor, podme, vsetko je v poriadku! Som vam skutocne velmi zaviazany, madame, mimoriadne zaviazany... Prosim, neobtazujte sa, netreba nas vyprevadzat!" Vycuval nervozne uzkou predsienou, pricom drobcil svojim typickym neistym, ale vznesenym krokom, kym Parker ho nasledoval strnulym krokom policajta. Ledva sa za nimi zatvorili dvere, Wimsey schmatol priatela za rukav a rychlo ho strkal do vytahu. ,,Uz som sa bal, ze sa odtial nedostaneme," zafucal. ,,A teraz bleskovo musim najst dvor tohto cinziaka!" ,,Co chces robit na dvore?" podrazdene sa vyzvedal Parker. ,,A bol by som velmi rad, keby si ma takto nenahanal. Nielenze nemam opravnenie brat ta so sebou k sluzobnym vykonom, ale ked ta uz vezmem, mohol by si byt aspon taky laskavy a drzat zobak!" ,,Mas uplnu pravdu," suhlasil Wimsey pokojne. ,,Ale teraz musim zistit este jednu malickost, preto ta velmi prosim, aby si si svoje citove vylevy odlozil na neskor! Asi bude tu, za rohom, touto ulickou... Pohni sa a pozor na vedra! Prve, druhe, tretie, stvrte - toto bude ono! Davaj pozor, ci niekto nepojde okolo!" Ked si vybral okno, ktore podla jeho usudku malo patrit pani Forrestovej, Wimsey sa zachytil odtokovej rury a zacal sa po nej splhat s obratnostou pokryvaca. Asi patnast stop nad zemou zastal, natiahol ruku k oknu, nieco pod nim trhnutim uchytil a potom opatrne sklzol na zem, pricom drzal pravu ruku od tela v bezpecnej vzdialenosti, akoby v nej mal nieco velmi krehke. A naozaj - Parker na svoj uzas zistil, ze Wimsey drzi v prstoch poharik na vysokej stopke, podobny tym, z akych pili v salone pani Forrestovej. ,,Prepanajana, co si..." spustil Parker. ,,Ticho! Som velky detektiv, zberatel odtlackov prstov! Slava nasmu vyletu, s odtlackami uz sme tu... Ved preto som ten poharik odniesol nazad do jedalne a priniesol som iny. Prepac mi to akrobaticke vystupenie, ale nit, ktoru sa mi podarilo najst, bola pomerne kratka, ako sa neskor ukazalo. Po vymene poharikov som po spickach odisiel do kupelne a tento tu som jednoducho vyvesil z okna... Dufam len, ze ona tam zatial nebola. Opras mi nohavice, starec, prosim ta! Ale jemne, s citom, rozbijes mi ten pohar, clovece!" ,,Naco, docerta, su ti odtlacky, prosim ta?" ,,Ty vies byt skutocne vdacny! Ako mozes vediet, ci nasa mila pani Forrestova nie je niekto, koho mozno Yard uz cele roky hlada? A okrem toho jej odtlacky mozeme porovnat s tymi na pivovej flasi, ak tam nejake budu. Koniec koncov, jeden nikdy nevie, kedy sa mu taky odtlacok moze zist. Vzdy je vyhodne mat ich niekolko doma poruke. Vzduch je cisty? Skvele! Privolaj taxik, dobre? Ja nemozem dost dobre mavat s tym poharom v ruke. Vyzeralo by to hlupo, nemyslis? Ozaj, este nieco!" ,,A co, prosim ta?" ,,Videl som tam volaco. Totiz, ked som isiel po prvy raz po napoje, nazrel som aj do jej spalne." ,,Ano?" ,,Hej, a vies co som nasiel v zasuvke toaletneho stolika?" ,,Co?" ,,Injekcnu striekacku!" ,,Naozaj?" ,,Naozaj; okrem toho tam lezal celkom nevinne aj listok od lekara s napisom: ,Injekcie - p. Forrestova. Pri velkych bolestiach 1 x denne.' Co si o tom myslis?" ,,To ti poviem, az budem mat v rukach nalez z pitvy," povedal Parker a zdalo sa, ze je naozaj ohromeny. ,,Ten recept si nevzal so sebou, vsak?" ,,Nie, a ani som tej dame neprezradil, kto sme, odkial sme, ba dokonca som ju ani neobral o rodinny kristal. Ale zato som si poznacil adresu tej lekarne." ,,Naozaj?" vyletelo z Parkera. ,,Vies, chlapce, zavse sa u teba prejavi aspon stipka detektivneho talentu." KAPITOLA 8 O zlocine vseobecne ,,Spolocnost je vydana na milost vrahovi, ktory nepozna vycitky svedomia, ktory nepotrebuje spolocnikov a ktory si vie zachovat chladnu hlavu." Pearson. VRAZDA V SMUTTY NOSE List slecny Alexandry Katheriny Climpsonovej lordovi Petrovi Wimseymu. Na peknej vyhliadke, Nelson Avenue, Leahampton 12. maja 1927 Vazeny lord Peter, doteraz sa mi nepodarilo ziskat VSETKY informacie, ktore potrebujete, lebo slecna Whittakerova je uz niekolko tyzdnov prec a hlada vhodnu hydinarsku farmu!! Teda, za ucelom jej ziskania, samozrejme, nie z nejakych dovodov verejnej hygieny (!) ci zaujmu. Skutocne si myslim, ze to s tym farmarenim spolu so slecnou Findlaterovou mysli vazne, hoci na druhej strane nechapem, co na tej pubertalnej blaznivej dievke vidi. Naopak, slecna Findlaterova je cela ,diva' za slecnou Whittakerovou (ako sme zvykli vraviet este v skole) a slecna Whittakerova sa nevie povzniest nad tento nekriticky obdiv, co by vsak, obavam sa, vedel iba malokto. Musim vam povedat, ze taky vztah je velmi nezdravy - mozno si spominate na knihu, mimochodom velmi inteligentnu, od Clemence Danovej, ktora sa touto problematikou zaobera - stretla som sa s tym osobne uz viac raz, kedze v mojom zivote tiez PREVLADALI ZENY. Takyto vztah mava vacsinou nepriaznivy vplyv na tu, ktora ma slabsi charakter, maksiu povahu... Lenze nesmiem marnit vas cas TARANINAMI!! Slecna Murgatroydova, ktora bola tak povediac kamaratka starej slecny Dawsonovej, mi predsa len prezradila cosi z jej davnejsich rokov zivota. Vyzera to tak, ze este pred piatimi rokmi zila slecna Dawsonova vo Warwickshire so svojou sesternicou slecnou Clarou Whittakerovou, pratetou Mary Whittakerovej z otcovej strany. Slecna Clara bola asi ,pripad' ako take typy nazyval moj drahy otecko. Na svoje casy bola zrejme privelmi ,pokrokova' a nie celkom ,slusne vychovana' (!), lebo odmietla niekolko vyhodnych ponuk k sobasu, nosila vlasy ostrihane celkom NAKRATKO (!!), ba dokonca sa presadila aj v takom odbore ako CHOV KONI!!! Samozrejme, ze dnes by sa to zdalo kazdemu celkom bezne a normalne, ale vtedy bola ta stara dama - vlastne mlada, ved mala asi dvadsat, ked sa dala na tuto revolucnu cestu - uplnou PRIEKOPNICKOU. S Agathou Dawsonovou chodili spolu do skoly a mali sa velmi rady. Vysledkom tohto priatelskeho vztahu bol nakoniec sobas Agathinej sestry HARRIET s bratom Clary Whittakerovej JAMESOM! Ale Agatha netuzila po svadbe prave tak, ako i Clara, a preto obe tieto damy zili spolu vo velkom dome s rozsiahlymi stajnami v istej warwickshirskej dedine - v Croftone. Z Clary Whittakerovej sa stala rokmi nezvycajne schopna podnikatelka, ktora si medzi nimrodmi zo sirokeho okolia vybudovala velmi dobre postavenie. Jej lovecke kone casom preslavili jej stajne natolko, ze pociatocny kapital niekolko tisic libier znacne vzrastol, takze kym zomrela, stala sa z nej naozajstna bohacka. Agatha Dawsonova sa nikdy o jej podnikanie nezaujimala. Starala sa iba o dom a sluzobnictvo. Pred smrtou odkazala Clara Whittakerova vsetok svoj majetok AGATHE, vynechala zo zavetu celu svoju rodinu, ku ktorej nemala ten najlepsi vztah, prave pre ich uzkoprsy postoj voci jej podnikaniu s konmi!! Jej synovec Charles Whittaker, farar a otec nasej slecny Whittakerovej, niesol toto vydedenie s velkou nevolou, hoci v skutocnosti - vzhladom k svojmu zarytemu nepriatelstvu voci Clare, nehodnemu krestana -nemal ani najmensiu pricinu si stazovat, a to najma preto, ze Clara ziskala cely majetok vyhradne vlastnou usilovnostou. Ale on zil este v zajati starych mylnych predstav, ze zena nema pravo zarabat si na zivobytie, nema dokonca pravo ani sama disponovat peniazmi a robit si, co uzna za vhodne! Charles a jeho rodina boli jedini zijuci pribuzni Clary Whittakerovej, a ked sa zabili s manzelkou pri autonehode, poziadala slecna Dawsonova Mary, aby nechala svoje zamestnanie a nastahovala sa k nej. Takto sa riadenim osudu, ako vidite, mali peniaze Clary Whittakerovej predsa len dostat do ruk vnucky Jamesa Whittakera!! O tom, ze to mysli vazne, nenechala slecna Dawsonova Mary ani V NAJMENSOM na pochybach, ale mala jednu podmienku: totiz, ze s nou Mary musi zit, a tak obveselovat posledne dni zivota starej zeny! Mary suhlasila, a ked teta - lepsie povedane prateta -predala po Clarinej smrti velky stary dom vo Warwickshire, zostala s nou kratsi cas v Londyne a potom sa spolu prestahovali do Leahamptonu. Ako iste viete, v tom case uz slecna Dawsonova trpela na tu hroznu chorobu, na ktoru potom aj umrela, takze Mary nemusela dlho cakat na peniaze Clary Whittakerovej!! Dufam, ze vam moje informacie budu aspon trosku uzitocne. O zvysku rodiny slecna Murgatroydova nic nevie, ale vraj sa vzdy hovorilo, ze okrem slecny Whittakerovej nieto nijakych zijucich pribuznych ani z dawsonovskej, ani z whittakerovskej strany. Po navrate slecny Whittakerovej sa, dufam, dostanem k nej a dozviem sa viac. Prikladam aj vyuctovanie vydavkov do dnesneho dna. Pevne verim, ze sa Vam nebudu zdat privysoke. Ako pokracuje Vasa akcia proti uzernikom? Je mi luto, ze som bola nutena prerusit kontakty s chuderkami, o ktorych pripady som sa starala, ich osudy boli naozaj velmi DOJEMNE! Zostavam s hlbokou uctou Vasa Alexandra K. Climpsonova P. S. Zabudla som Vam oznamit, ze slecna Whittakerova ma male auto. Ja sa v tychto veciach, pochopitelne, vobec nevyznam, ale sluzka pani Budgeovej mi povedala, ze vraj jej sluzka slecny Whittakerovej povedala, ze je to Austin 7 (je to spravne?). Okrem toho je sivej farby a ma cislo XX9917. V tej chvili, ked lord Peter docital onen dokument a vycerpany sa zvalil na gauc, ohlasil Bunter Parkera. ,,Co si vybavil?" spytalo sa jeho lordstvo a pristrcilo mu list od slecny Climpsonovej. ,,Vies, zacinam si mysliet, ze si mal pravdu s tym pripadom Berthy Gotobedovej, a celkom sa mi ulavilo. Mam svoje priciny, preco neverim ani slovo z pribehu pani Forrestovej, ale napriek tomu si myslim, ze k Berthinej smrti doslo uplne nahodne a nema nic spolocne s mojim inzeratom." ,,Naozaj si to myslis?" spytal sa Parker zatrpknuto a nalial si whisky so sodou. ,,Potom som velmi zvedavy, co povies na to, ze sa pri pitve nenasla ani najmensia stopa po nejakom zlocine. Nijake nasilie alebo jed. Objavila sa dost stara srdcova chyba, a preto vysledok znie: syncopa cardialis po tazkom jedle." ,,To nie je podstatne," odvrkol Wimsey. ,,Sok sme predsa predpokladali. Prijemny gentleman, s ktorym sa stretla v byte spriatelenej damy, zacne mat po veceri neziaduce navrhy a tahy... Nevinna mlada zena je z toho strasne vydesena. Slabe srdce to nevydrzi. Kolaps. Smrt. Galantny mlady muz spolu so spriatelenou damou premyslaju, co s mrtvolou. Dostali stastny napad: auto. Eppinsky les. S narodnou piesnou na perach si nad celym pripadom umyvaju ruky. V com mas este problemy?" ,,Problemy? Iba v tom, ze to nemozeme dokazat. Len tak mimochodom - na flasi nie su nijake odtlacky prstov, iba akesi smuhy." ,,Rukavice, predpokladam. Co vsak naznacuje kamuflaz. Obycajny parik by si sotva pri pikniku daval pivo v rukavickach." ,,To viem aj ja. Ale nemozeme predsa zatknut kazdeho, kto nosi rukavice?" ,,Dojal si ma k slzam, ako vravi Walrus, hlboko s tebou sucitim. Lez este nie je vsetkym pesnickam koniec, neboj sa! Ako to vyzera s tymi injekciami?" ,,Uplne v poriadku. Vypytovali sme sa na ne v lekarni aj u doktora. Pani Forrestova trpi na tazke neuralgicke bolesti a tie injekcie jej predpisal celkom legalne. Nie je v tom nic nekale, ani podozrenie z narkomanie. Predpisane sedativum v injekciach je velmi mierne a nemohlo by nikomu vazne uskodit. Predsa som ti uz povedal, ze pitva neukazala nijaku stopu po morfiu alebo inom jede!" ,,Tak dobre," zahundral Wimsey. Potom sedel niekolko minut bez pohnutia a zamyslene pozeral do ohna. ,,Vsimol som si, ze sa ten pripad z novin viac-menej vytratil," poznamenal z nicoho nic. ,,Ano. Poslali sme im totiz pitevny nalez, takze zajtra sa zjavi asi uz len kratucka spravicka o prirodzenej smrti dievciny, a tym sa to pre nich skonci." ,,To je dobre. Cim menej rozruchu okolo pripadu, tym lepsie. Dostali sme nejaku spravu od jej sestry z Kanady?" ,,Ach, na to som zabudol. Pred tromi dnami prisiel telegram. Je na ceste sem." ,,Naozaj? Prepanajana, na ktorom parniku?" ,,Star of Quebec. Priplava na buduci piatok." ,,Hm, hm, budeme sa musiet o nu postarat. Pojdes jej naproti?" ,,Preboha, nie! Preco by som to robil?" ,,Tak si myslim, ze niekto by mal na nu dat pozor. Ty si ma sice upokojil, ale nie celkom. Asi ta zajdem, ak nemas nic proti tomu. Chcel by som sa dozvediet nieco viac o pomeroch u slecny Dawsonovej - a tentoraz si dam certovsky pozor, aby tu mladu panicku netrafil slak, prv ako sa s nou porozpravam!" ,,Peter, ja si naozaj myslim, ze prehanas." ,,Opatrnost - matka mudrosti," povedalo jeho lordstvo. ,,Zapal si este, nechces? A povedz, co si myslis o poslednych spravach od slecny Climpsonovej?" ,,Nic mimoriadne." ,,Nie?" ,,Trochu zmatene, hoci sa vsetko zda uplne jednoduche." ,,Mas pravdu, nedozvedame sa z nich nic mimoriadne okrem toho, ze sa otec slecny Mary Whittakerovej hneval na tetu pre to. co urobila so svojimi peniazmi, ze ich totiz odkazala slecne Dawsonovej namiesto jemu." ,,Ale jeho, dufam, nechces podozrievat z vrazdy? Ved zomrel skor ako ona a peniaze aj tak nakoniec dostala jeho dcera." ,,Ano, to viem. Ale predstavme si, ze by si to slecna Dawsonova bola rozmyslela? Mohla sa tiez s Mary Whittakerovou pohadat a rozhodnut o peniazoch inac." ,,Ach, ano - a preto ju odstranili, skor ako mohla pozmenit zavet, vsak?" ,,A nie je to mozne?" ,,Ale nie, coby. Lenze cela vec ma isty hacik: vsetko totiz nasvedcuje tomu, ze hoci ju nutili, nijako sa jej do pisania zavetu nechcelo..." ,,Spravne - nechcelo, kym dobre vychadzala s Mary. Ale ako to bolo v to rano, ktore spominala sestra Philliterova, ked jej slecna Dawsonova rozpravala, ze urciti ludia by ju chceli predcasne poslat do hrobu? Mary skutocne mohla uz stracat trpezlivost pre jej nezodpovedne dlhe umieranie. Ak sa slecna Dawsonova nieco podobne dozvedela, urcite sa jej to nemilo dotklo, a vobec by som sa necudoval, ak by prejavila umysel spisat poslednu volu v prospech niekoho ineho, aby sa tak poistila proti predcasnej smrti." ,,Preco potom neposlala po svojho pravnika?" ,,Mozno sa o to pokusila. Ale bola predsa uplne bezmocna, priputana na lozko. Mary by asi znemoznila dorucenie takeho odkazu." ,,Toto znie velmi pravdepodobne." ,,Veru hej. A ja si potrebujem tuto verziu overit svedectvom Evelyn Cropperovej. Som presvedceny, ze tie dievcata museli odist, lebo vela vedeli. Ako inac by sa dala vysvetlit ta privelka starostlivost dostat ich az do Londyna?" ,,Veru, aj mne sa zdala tato cast pribehu pani Gulliverovej trochu cudna. Pocuvaj, co je s tou druhou osetrovatelkou?" ,,Sestra Forbesova? To je dobry napad. Na tu som akosi zabudol. Myslis, ze by si ju vedel vyhrabat?" ,,Samozrejme, ak si myslis, ze je to dolezite." ,,To si myslim. Ona je dokonca velmi dolezita. Ale pocuj, Charles, zda sa mi, ze nie si prave nadseny tymto pripadom." ,,No, to mas tak. Vobec som si nie isty, ci je to ,pripad' ako taky. Preco sa on tak velmi zaujimas? Zrejme si sa rozhodol, ze z toho urobis vrazdu stoj co stoj, hoci na to nemas prakticky nijake podklady. Tak preco?" Lord Peter vstal a zacal sa prechadzat po izbe. Stolna lampa, jediny zdroj svetla v miestnosti, vrhala na povalu neurcity a strasidelne predlzeny tien jeho postavy. Pristupil ku kniznici a tien sa zmensil, stmavol a znehybnel. Potom natiahol ruku a jeho tien urobil to iste, pricom sa posuval po pozlatenych chrbtoch knih a postupne ich zatemnoval. ,,Preco to robim?" zopakoval Wimsey. ,,Lebo som si isty, ze toto je pripad, aky uz velmi dlho hladam. Pripad vsetkych pripadov. Vrazda bez pouzitia viditelnych prostriedkov, bez motivu, bez stop. Ukazkova vrazda. Vsetky tieto knihy," kyvol rukou k policiam a tien urobil gesto ovela hrozivejsie a vystraznejsie, ,,hovoria o zlocine. Ale pise sa v nich iba o zlocinoch nenormalnych." ,,Comu ty vravis nenormalne zlociny?" ,,To su neuspesne zlociny. Take, na ktore prisli. Co myslis, v akom pomere su k uspesnym zlocinom, teda k takym, o ktorych sa nikdy nedozvieme?" ,,U nas odhalime a usvedcime vacsinu zlocincov," povedal Parker trochu odmerane. ,,Ale, moj drahy priatel, ja dobre viem, ze zo zlocinov, o ktorych sa dozviete, odhalite iba tak sestdesiat percent pachatelov. Lenze uz vo chvili, ked vznikne co i len podozrenie, patri zlocin ipso facto do kategorie neuspechov. Jeho odhalenie a rozlustenie je uz potom len otazkou vacsej ci mensej usilovnosti policie. Ale co so zlocinmi, pri ktorych nevznikne nikdy ani len podozrenie?" Parker pokrcil plecami. ,,Neviem, ako sa da odpovedat na taku otazku." ,,Nuz teda, da sa aspon hadat. Precitaj si hociktore dnesne noviny, pozri si News of the World. Alebo kedze teraz tlac musi drzat jazyk na uzde vacsmi ako predtym, sleduj len oznamenia o rozvodoch. Nenaznacuju azda, ze je manzelstvo ako institucia v krize? A nepisu tie slaboduchejsie casopisy nahodou to iste? A predsa, ak sa obzries okolo seba, po manzelstvach, ktore poznas z osobnych skusenosti, nie je vacsina z nich sice vsedna, ale istym sposobom vlastne uspesna? Je, ale my sa o nich nikdy nedozvieme. Ludia sa totiz nenamahaju chodit na sud a vysvetlovat, aki su v manzelstve spokojni, dakujeme za opytanie. Podobne, ak by si precital vsetky knihy z tychto policiek, asi by si dospel k nazoru, ze nijaka vrazda sa nikdy nemoze podarit dokonale, ze sa ju nepodari utajit. Ale preboha, ved rozruch sposobia vzdy iba tie odhalene, teda neuspesne vrazdy! Uspesni vrahovia predsa nepisu do novin o svojich.uspechoch' a uz vonkoncom nenavstevuju slabomyselne sympozia, aby prednasali zainteresovanym na temu ,Co pre mna znamena vrazda' alebo ,Ako som sa stal uspesnym travicom'. Stastni vrahovia tak ako stastne manzelky drzia jazyk za zubami. A ti stastni vrahovia sa maju k tym neuspesnym asi tak, ako sa maju stastne manzelske pary k rozvadzajucim sa." ,,Nezvelicujes trochu?" ,,Neviem. To nikto nevie. A to je na tom najhorsie. Ale spytaj sa niektoreho lekara, ked bude v zhovorcivej nalade, a navyse ochotny zabudnut na dostojnost svojho postavenia, kolko raz mal vazne podozrenie, ktore vsak nesmel a ani nemal odvahu dalej riesit. Ved pochop, ze nas priatel Carr je zivym prikladom toho, co sa stane, ked je nejaky lekar len malicko odvaznejsi ako ti ostatni." ,,Dobre, ale on nemohol nic dokazat." ,,Viem. Lenze to neznamena, ze nieto co dokazovat. Spomen si na tie stovky vrazd, ktore zostali neodhalene, a ich pachatelia celkom mimo podozrenia, kym vo svojej hluposti nezasli pridaleko a neprezradili sa. Napriklad Palmer. Celkom pokojne a nenapadne poslal zenu, brata, svokru a niekolko nemanzelskych deti do udolia tienov. Alebo si zober takeho Georgea Josepha Smitha. Nik by si nanho ani nespomenul po prvych dvoch manzelkach, ktore utopil, keby rovnakym sposobom nezniesol zo sveta aj tretiu. Alebo Armstrong, o nom sa vseobecne vedelo, ze ma na svedomi ovela viac zlocinov, ako mu dokazali, a nik by na ne neprisiel, keby to nebol spackal s tymi bonbonmi a Martinom, iba to mu vlastne nasadilo slucku. Burke a Hare sa dostali pred porotu pre vrazdu akejsi stareny, ale potom sa pri vysetrovaniach Jasnozrivo' priznali, ze iba v priebehu dvoch mesiacov poslali na onen svet sestnast osob, o com nikto nemal ani tusenia!" ,,Ale vsetkych ich dolapili!" ,,Lebo boli hlupaci. Ak niekoho brutalne zavrazdis, alebo otravis cloveka, ktory az do tych cias prekypoval zdravim, alebo zlikvidujes porucitela hned na druhy den potom, ako napisal zavet, v ktorom ta urcil za univerzalneho dedica, ci kantris ludi, tak ako ti pridu pod ruku, az si vsetci zacnu o tebe mysliet, ze si devathlavy drak osobne, potom sa, pochopitelne, skor alebo neskor prezradis. Ale ak si vyberies niekoho stareho a choreho, ktoreho smrt - a najma nie napadna - by ti zdanlivo nepriniesla nijaky zvlastny zisk, a ked este k tomu zvolis nejaku rozumnu metodu, ktorej vysledok sa ponasa na prirodzenu smrt alebo nestastnu nahodu, neopakuj ten trik pricasto, a budes v bezpeci. Stavil by som sa, ze v nejednom pripade do tych srdcovych prihod, gastroenteritid a chripok, ktore sa uvadzaju v umrtnych listoch, bol zainteresovany aj niekto iny. Vrazdit je predsa take jednoduche, Charles, uzasne jednoduche - dokonca aj bez zvlastneho treningu." Parker vyzeral ustarostene. ,,Nieco na tom bude. Aj ja som pocul vselijake zvlastne historky... Napokon, vsetci to uz niekde poculi. Ale slecna Dawsonova..." ,,Slecna Dawsonova ma fascinuje, Charles. Taka skvela moznost. Velmi stara a velmi chora. Vlastne odsudena na smrt. O kratky cas musi zomriet. Nijaki pokrvni pribuzni, ktori by mohli klast neprijemne otazky. Nijake styky so susedmi, tym menej so starymi priatelmi. A taka bohata. Namojdusu, Charles, ked lezim v posteli, az sa mi zbiehaju sliny, ako vymyslam sposoby na zavrazdenie slecny Dawsonovej, ako aj prostriedky, ktorymi by som to urobil." ,,Teda, pokial si nevymyslis sposob, ktory by sa neprejavil pri analyze a ktory by nevyzradil motiv, nenasiel si ten pravy," uzavrel prakticky Parker, ktoremu tato morbidna konverzacia vobec nebola po chuti. ,,Pripustam," prikyvol lord Peter, ,,ale tym sucasne dokazujem, ze som iba tretotriedny vrah. No pockaj, ked si svoju metodu zdokonalim, potom ti ukazem! - hm, mozno. Akysi mudry autor kedysi vyhlasil, ze kazdy z nas drzi v rukach zivot jedneho cloveka, ale iba jedneho, Charles, iba jedneho." KAPITOLA 9 Posledna vola ,,Vola nasa je nasa, aby mohla byt tvojou." Tennyson, IN MEMORIAM ,,Halo! Halo, halo! Ach, centrala! Mam ta nazvat vtacikom, ci hlasom len bludnym...? Vobec nie, nemal som v umysle dotknut sa vas, dieta moje, to som len zarecitoval ukazku z Wordsworthovej poezie... dobre teda, zazvonte mu tam este raz, ano? Dakujem... doktor Carr?... Tu lord Peter Wimsey... ach, ano, ano... aha! Kdezeby... Chystame sa vas pomstit a uviest vas do domu ozdobeneho triumfalnymi vencami zo skoricovnika a vavrinoveho listu... Nie, naozaj... dospeli sme k zaveru, ze ide o vaznu zalezitost... Ano... Potrebovali by sme adresu sestry Forbesovej... Dobre, cakam... ano, hovorime... Luton? Ach tak, Tooting, ano, rozumel som... zaiste, bude to s nou tazke... Ale nezabudajte, ze ja som Velky prievoznik, skvele vybaveny, ktory vie sikovne prevazat... velmi vam dakujem! Majte sa dobre!... Halo, halo, este cosi - pocuvajte, ona nie je nahodou detska sestra, vsak nie? Nema na starosti dojcata? Hej, dojcata od slova ,dojit, nie dvojcata... Tak teda nie?... Ste si tym celkom isty? Viete, inac by som sa mohol dostat do trapnej situacie. Keby prisla, nemohol by som jej zaobstarat nijake babatko, ani keby som sa roztrhal... No, pokial ste si uplne isty... Dobre, dobre... samozrejme, ze nie... nie, ani za zivy svet to nikomu nepoviem... s vami to nema nic spolocne. Tak zbohom, starky, zbohom!" Lord Peter polozil, chvilku si bezstarostne popiskoval a potom zavolal Buntera. ,,Vase lordstvo si praje?" ,,Pocujte, Bunter, ako sa ma podla vas obliect buduci otec?" ,,Lutujem, pane, ale v poslednom case som paternitnu modu privelmi nesledoval. Povedal by som vsak, mylord, ze hociktory odev, ktory si zvoli vase lordstvo, by mal v dame vyvolat pokojnu, ale zaroven radostnu naladu." ,,Lenze ja, nanestastie, dotycnu damu nepoznam. Presnejsie povedane, zatial je iba vyplodom mojho predstavami priam prekypujuceho mozgu. Ale aj tak si myslim, ze by oblecenie malo vyjadrovat jasnu nadej a sebauspokojenie s troskou neznej starostlivosti." ,,Cize situacia ako v novom manzelstve, vase lordstvo, tak usudzujem. Potom by som navrhoval svetlosivy vychadzkovy oblek - ten jahnadovy, mylord - matne ametystovu kravatu a ponozky rovnakej farby, k tomu makky klobuk. Tvrdiak by som neodporucal, mylord. Vyvolava sice dojem starostlivosti, ale skor financneho razu..." ,,V tom mate nepochybne pravdu, Bunter. A vezmem si aj tie rukavicky, ktore som si vcera tak nestastne zamazal v Charing Cross. Som privelmi zaneprazdneny, nemam cas dat ich vycistit." ,,Ako si zelate, mylord." ,,Ale bez palicky, co poviete?" ,,Ked vase lordstvo dovoli, som toho nazoru, ze palicka by sa dala vhodne pouzit na vyjadrenie citov." ,,Vy sa v tom vyznate ako vzdy! Zavolajte mi, prosim, taxik a povedzte tomu chlapikovi, ze pojdeme do Tootingu." Sestra Forbesova bola velmi zarmutena. Skutocne by rada vyhovela panu Simmsovi-Gaythorpovi, ale starostlivost o dojcata nie je jej specializacia, nikdy sa nicim podobnym nezaoberala. A kto ju vraj panu Simmsovi-Gaythorpovi odporucal, ten ho udajne uviedol do omylu. Mohla by vediet, odkial ma jej adresu? ,,Nuz, viete, az taky velky omyl sa nestal," povedal pan Simms-Gaythorpe a pustil na zem palicku, aby ju hned zdvihol s odzbrojujucim usmevom. ,,Slecna Murgatroydova - poznate predsa slecnu Murgatroydovu z Leahamptonu? - isteze, samozrejme, - totiz od nej som sa o vas dozvedel (co bol aj fakt). Rozpravala mi, ze mate zlate srdce, ste ocarujuca osobka - prepacte mi, ze tu opakujem obsah rydzo sukromneho rozhovoru, prosim vas, dobre? - teda, ake mate vynikajuce vlastnosti a ze by nebolo zle, keby som sa pokusil prehovorit vas, aby ste sa vratili, chapete, vsak? Naznacila mi totiz, ze vy sa mozno praci s dojcatami nevenujete, ale... Preto som si pomyslel, ze opytat sa azda len mozem, no nie? Neviem, co si mam pocat - rozumejte mi dobre... mam, prosim, starost o manzelku. V tejto - hm - kritickej situacii nevyhnutne potrebujeme niekoho mladeho a veseleho, rozumiete, ako to myslim? Detske sestry z povolania byvaju -prepacte za vyraz - casto take stare tucne babizne. Moja pani je teraz velmi nervozna - pochopitelne, prvorodicka, chapete - a neznasa okolo seba starych ludi, uz mi rozumiete, vsak?" Sestra Forbesova bola vyziabnuta styridsiatnicka, rozumela mu dokonale a znovu uprimne lutovala, ze skutocne nemoze prijat ponuknute miesto. ,,Ale aj tak to bolo od slecny Murgatroydovej velmi pekne," povedala napokon. ,,Vy ju asi dobre poznate. Velmi prijemna osoba, vsak?" Buduci otecko suhlasil. ,,Asi neviete, ze najviac ste na slecnu Murgatroydovu zaposobili svojou sympatickou starostlivostou, obetavostou, s akou ste sa starali o tu chuderku staru slecnu Dawsonovu. Mimochodom, moju vzdialenu pribuznu, asi tak z patnasteho kolena, chapete, prosim? Bola dost nervozna, vsakze? Trochu vystredna ako cela jej rodina, ale inak rozkosna starenka, co poviete?" ,,Bola mi velmi blizka," vzdychla si sestra Forbesova. ,,Mala som ju naozaj rada. Pokial este vladla vsetkymi svojimi zmyslami, bola ako pacientka nezvycajne prijemna a uznanliva. Trpela vsak neznesitelnymi bolestami, takze sme ju museli vacsinu casu udrziavat pod morfiom." ,,Ach, ano! Chuderka moja! Viete, sestra, casto si myslim, ze by malo byt dovolene skratit takymto ludom utrpenie, ked ich stav je beznadejny. Ved su napokon aj tak za ziva mrtvi, ak sa to tak da povedat. Predlzovat ich utrpenie nema predsa nijaky zmysel, alebo ano?" Sestra Forbesova sa nanho ostro zahladela a povedala: ,,Obavam sa, ze nemozem s vami suhlasit. Aj ked na druhej strane chapem, ze ako laik mate iny pohlad na vec. Doktor Carr by vsak s vami nesuhlasil," dodala pomerne ladovo. ,,Teda ta afera, ktoru vyvolal, nas skutocne vsetkych sokovala," vyhlasil gentleman s citom. ,,Chuderka starenka, uboziacka! Povedal som vtedy manzelke, ze jej mali uz dat pokoj, svaty pokoj. Predstavte si, takto trapit aj po smrti tu nestastnu zenu, ked uz kazdemu malo byt jasne, ze zomrela pokojne, prirodzenou smrtou. Moja pani vtedy so mnou uplne suhlasila. Viete, ten pripad nou velmi otriasol!" ,,Ach, ano, vsetkych sa to bolestne dotklo," povzdychla si sestra Forbesova, ,,a ja som sa v tej suvislosti, samozrejme, dostala do velmi cudneho svetla. Viete, nemala by som o tom ani hovorit, ale kedze patrite do rodiny, pane, mozem si to azda dovolit, chapete, vsak?" ,,Samozrejme, samozrejme!" suhlasil pan Simms-Gaythorpe. ,,Sestricka, nikdy vam nezislo na um," naklonil sa k nej a nervozne zmolil makky klobuk medzi kolenami, ,,ze by za tym vsetkym mohlo byt aj nieco ine?" Sestra Forbesova pevne stisla pery. ,,Ako iste viete," pokracoval pan Simms-Gaythorpe, ,,vyskytli sa aj take pripady, ked lekari nutili bohate stareny, aby spisali zavet v ich prospech. Nemyslite si, ze by..." Sestra Forbesova mu dala jasne najavo, ze ona si nema co mysliet o takych veciach. ,,Prirodzene, ze nie, pochopitelne. Ale medzi nami chlapmi - totiz, medzi nami dvoma, vsakze? - nedoslo k urcitemu - ehm - sporu, pre pozvanie toho jej advokatika? Sesternica Mary - teda nazyvam ju sesternicou, hoci v skutocnosti je mojou pribuznou asi tak z patnasteho kolena - ale vratme sa k sesternicke Mary, ktora je naozaj schopna a sikovna mlada zienka, ale tak sa mi vidi, ze privolat toho pravnika sa jej velmi nechcelo, co poviete?" ,,Ale, pan Simms-Gaythorpe, v tomto smere sa celkom iste mylite, naopak, slecna Whittakerova sa velmi usilovala, aby jej teta mala v tychto zalezitostiach uplny poriadok. Vskutku si myslim, ze nevyzradim nijake tajomstvo, ked vam poviem, co mi v tejto suvislosti prikazala: ,Keby slecna Dawsonova chcela niekedy hovorit s advokatom,' povedala mi, ,okamzite ho zavolajte.' A ja som sa podla toho aj zariadila." ,,Naozaj? A prisiel?" ,,Samozrejme, ze prisiel. Vsetko prebehlo celkom hladko." ,,Vidite?! A to dokazuje - nemam pravdu? - ake nezmysly vedia rozsirovat klebetne baby. Nehnevajte sa na mna, ale viete, ja som mal doteraz uplne skresleny obraz o celej zalezitosti. Pani Peasgoodova povedala, tym som si celkom isty, ze nik po advokata neposlal." ,,Nechapem, ako by o tom pani Peasgoodova mohla nieco vediet," usmiala sa pohrdavo sestra Forbesova. ,,Od nej sme predsa radu neziadali." ,,Lenze - ako viete sama, ludia mavaju casto velmi cudne napady a pritom... Ale pocuvajte - ked existoval nejaky zavet, preco o nom nikto nic nepovedal?" ,,O nicom takom som nehovorila, pan Simms-Gaythorpe. Nijaky zavet neexistoval. Pravnik prisiel, aby spisal plnu moc, ktoru slecna Whittakerova potrebovala na podpisovanie sekov a tak podobne miesto slecny Dawsonovej. Toto bolo naozaj velmi potrebne, viete, stara pani postupne slabla aj na duchu." ,,Ano - myslim, ze ku koncu uz velmi sudna nebola." ,,Lenze ked som v septembri nastupila po sestre Philliterovej, spravala sa celkom normalne, ak si odmyslime predstavy, ze ju chce ktosi otravit." ,,Naozaj sa toho obavala?" ,,Raz alebo dva razy mi povedala:.Sestricka, ja nehodlam umriet nikomu na radost.' Mala ku mne absolutnu doveru. Aby som vam povedala pravdu, vychadzala so mnou lepsie ako so slecnou Whittakerovou. Lenze v oktobri akoby nadobro stratila zdravy rozum a casto bluznila. Zavse sa zobudila cela vystrasena a vypytovala sa: ,Uz odtrubili, sestricka?' - presne tak to bolo. A ja som jej vravela: ,Nie, kdezeby, co vas nema,' cim som ju upokojila. Myslim, ze si spominala na polovacky. Viete, chori, ked su pod drogou, sa casto vracaju v myslienkach do minulosti. Vacsinu casu presnivaju." ,,To by znamenalo, ze asi tak mesiac pred smrtou by tazko mohla spisat poslednu volu, aj keby chcela." ,,Nie, myslim, ze by to uz nevedela." ,,Ale este predtym, ked tam bol jej advokat, to bola schopna urobit, keby mala nieco podobne v umysle?" ,,To iste." ,,Ale neurobila to?" ,,Urcite nie. Na jej vyslovne prianie som s nou bola vo dne v noci." ,,Rozumiem. Boli ste s nou iba vy a slecna Whittakerova." ,,A vacsinou ani ona nie. Chapem, co tym chcete povedat, pan Simms-Gaythorpe, ale ubezpecujem vas, ze podozrievat slecnu Whittakerovu je neopodstatnene. Pravnik, slecna Dawsonova a ja sme sedeli spolu takmer hodinu, kym koncipient vo vedlajsej miestnosti spisoval potrebne listiny. Zariadili sme vsetko odrazu, viete, lebo sme sa domnievali, ze druha navsteva by bola pre slecnu Dawsonovu privelmi namahava. Slecna Whittakerova prisla do izby celkom nakoniec. Keby bola slecna Dawsonova chcela urobit testament, mala vtedy na to dost prilezitosti." ,,To rad pocujem," povedal pan Simms-Gaythorpe a poberal sa na odchod. ,,Viete, rozptylili ste vo mne aj tie najmensie pochybnosti, ktore vedia narobit v rodinach velke neprijemnosti. No a teraz uz musim vypadnut. Ale je mi skutocne strasne luto, ze k nam nemozete nastupit, slecna Forbesova, aj moja manzelka bude sklamana. Nuz, budem sa musiet poobzerat po nejakej inej rovnako ocarujucej osetrovatelke, hoci neviem, ci sa mi to podari. Do videnia!" Lord Peter si v taxiku zlozil klobuk a zamyslene sa poskrabal na hlave. ,,Dalsia dobra teoria zlyhala," mrmlal si. ,,Este ze mam na tento starucky luk rezervnu tetivu. Najprv Cropperova a potom Crofton - tusim, ze to je ten spravny smer, ktorym sa musim uberat." Cast druha PROBLEM ,,Utesene svetlo pravnej vedy." Sir Edward Coke KAPITOLA 10 Este raz posledna vola ,,Zavet! Zavet! Chceme pocut Caesarov zavet!" Shakespeare, Julius Caesar ,,Ach, pani Evelyn, moja uboha, chuderka moja draha!" Vysoke dievca v ciernom sa prekvapene obzeralo okolo seba. ,,Ach, to je predsa pani Gulliverova! Ake mile od vas, velmi mile, ze ste ma prisli cakat!" ,,Velmi rada, moja mila, ale bez tychto panov by som tu veru nebola," vykrikovala jej byvala domaca a na zlost ostatnych cestujucich, ktori sa tlacili dolu po lodnom mostiku, schmatla dievcinu do narucia. Starsi z panov, na ktorych domaca ukazala, natiahol ruku a jemne ich odtiahol z prudiaceho davu. ,,Ovecka moja uboha," vzlykala pani Gulliverova, ,,z takej dialky prisla celkom sama, aby si nasla chuderku slecnu Berthu v hrobe, a to este za takych strasnych okolnosti, tu dobracku, dobru..." ,,Najviac sa trapim kvoli mojej chuderke mamicke," vravelo dievca. ,,Nemohla som uz vydrzat. Vravela som manzelovi: ,Musim ist domov.' A on mi na to: ,Keby som, milacik, mohol ist s tebou, velmi rad by som isiel, ale nemozem nechat farmu len tak. Ak si myslis, ze musis ist, tak len pokojne chod,' presne tak to povedal." ,,Drahy pan Cropper, on bol vzdy taky dobry a mily," povedala pani Gulliverova. ,,Ale ja stale iba recnim, a pritom som celkom zabudla na tych milych panov, co ma sem priviezli, aby som vas mohla privitat. Toto je lord Peter Wimsey a toto pan Murbles, co dal do novin ten nestastny inzerat, ktorym to vsetko, podla mna, zacalo. Keby som ho radsej ani nebola videla, keby som ho nebola nebozkej vasej sestricke radsej ani ukazovala, a to som vtedy este netusila, tak ako uz teraz viem s urcitostou, totiz ze tento pan tu konal s najlepsimi umyslami, lebo este donedavna som si o nom myslela, ze je to obycajny sviniar." ,,Velmi ma tesi," zasvitorila pani Cropperova pohotovo, co si zrejme osvojila este za cias sluzby vo velkej restauracii. ,,Kratko pred odchodom som dostala list od chuderky Berticky a v nom vystrizok vasho inzeratu. Vela som z neho nepochopila, a tak vam budem vdacna za kazde vysvetlenie. Co sa vlastne o tom strasnom nestasti rozprava - ze to bola vrazda?" ,,Uradna sprava hovori o prirodzenej smrti," odpovedal Murbles, ,,ale my vidime v celom pripade niekolko nezrovnalosti a boli by sme vam nesmierne vdacni, keby ste nam pomohli pri ich objasnovani aj v suvislosti s inou zalezitostou, ktorej sa moze, ale i nemusi dotykat." ,,Samozrejme," povedala pani Cropperova. ,,Som presvedcena, ze ste poriadni ludia, ked vas odporuca pani Gulliverova, lebo ta sa v ludoch nikdy nemyli, vsak, pani Ge? Poviem vam vsetko, co viem, aj ked toho nie je vela, ved cela vec je pre mna velka zahada. Len by som bola nerada, keby ste ma dlho zdrziavali, lebo sa musim ponahlat za mamickou. Urcite bude v strasnom stave, ked uvazim, ako mala Berticku rada, a teraz zostala celkom sama, ak len neberiem do uvahy to mlade dievca, co jej pomaha v domacnosti, a taka veru sotva moze potesit matku, co prave stratila dceru." ,,Nezdrzime vas ani chvilocku, pani Cropperova," ubezpecil ju Murbles. ,,Ak dovolite, mali by sme takyto navrh: pojdete s nami laskavo do Londyna a cestou nam odpoviete na par otazociek. Potom, taktiez s vasim suhlasom, by sme vas radi v bezpeci odprevadili do domu pani Gotobedovej, nech uz byva kdekolvek." ,,Christchurch pri Bournemouthe," povedal lord Peter. ,,Odveziem vas ta okamzite, ak si to zelate. Usetrilo by to cas." ,,Teda, vy mate ale informacie," zvolala s obdivom pani Cropperova. ,,Nuz tak podme, lebo zmeskame vlak." ,,Celkom spravne," povedal Murbles. ,,Dovolte mi, aby som vam ponukol rameno." Pani Cropperova suhlasila s jeho navrhom a cela spolocnost sa pobrala na stanicu, ale az po vybaveni zvycajnych pasovych formalit. Pri vchode na nastupiste pani Cropperova tichucko zhikla a naklonila sa dopredu, akoby ju nieco mimoriadne uputalo. ,,Co je, pani Cropperova?" zasepkal jej lord Peter priamo do ucha. ,,Zdalo sa vam, ze spoznavate niekoho znameho?" ,,Vam nic neujde, vsak?" poznamenala pani Cropperova. ,,Bol by z vas dobry casnik, namojdusu, prepacte, pane, to je kompliment od osoby, ktora sa v tom vyzna. Ano, zdalo sa mi, ze som niekoho spoznala, ale asi som sa pomylila, lebo v tej chvili, ked som sa na dotycnu pozrela, hned odisla." ,,Co myslite, kto to bol?" ,,No, zdalo sa mi, ze to bola slecna Whittakerova, ta, co sme s Berthou u nej sluzili." ,,Kde stala?" ,,Tam, pri stlpe, taka vysoka tmavovlasa dama s karminovym klobukom a sivou kozusinou. Ale uz je prec." ,,Prepacte na chvilku." Lord Peter vysunul spod svojej pazuchy ruku pani Gulliverovej, postrcil ju pod volnu pazuchu pana Murblesa a zmizol v dave. Pan Murbles vobec nebol zaskoceny Wimseyho vystrednym spravanim, naopak, dalej viedol obe zeny az do prazdneho kupe prvej triedy, na dverach ktoreho sa skvela velka nalepka s napisom ,,Rezervovane pre lorda Petra Wimseyho a spol." Pani Cropperova sice mierne protestovala, vraj ma normalny listok, ale Murbles ju rychlo upokojil slovami, ze vsetko je vopred zariadene, aby sa tymto sposobom zarucila uplna diskretnost. ,,Zda sa, ze sme tu nechali vasho priatela," poznamenala pani Cropperova, ked sa vlak pohol. ,,To by sa mu ale vobec nepodobalo," odpovedal Murbles a pokojne pokracoval v rozbalovani dvoch pledov. Potom si vymenil staromodny cylinder za cudesnu cestovnu ciapocku s klapkami na usi. Pani Cropperova sa napriek svojim starostiam nemohla dost vynacudovat, kde sa mu asi podarilo kupit taku relikviu, zrejme este z cias kralovnej Viktorie. V skutocnosti si Murbles daval podobne ciapky zhotovovat podla vlastneho navrhu vo West Ende u velmi draheho klobucnika, ktory si ho nesmierne vazil ako naozajstneho gentlemana zo starej skoly. Lord Peter sa este asi stvrt hodiny nezjavil, ale potom z nicoho nic strcil hlavu do kupe a s milym usmevom povedal: ,,Jedna cervenovlaska s karminovym klobukom, tri brunety s ciernym klobukom, niekolko neopisatelnych zien s rozlicnymi tralalakmi prachovej farby, stare damy so starymi deklami - sedive vlasy, sestnast zajacikov prostovlasych - totiz klobuciky maju odlozene na polici, ale ani jeden z nich nie je karminovy, dve na prvy pohlad nevesty s modrymi pokryvkami hlavy, nespocetne mnozstvo blondinok v klobucikoch vsetkych moznych farieb, jedna z nich dokonca platinova v osetrovatelskej rovnosate, ale pokial sa nemylim, ani jedna z nich nie je ta, ktoru som hladal. Povedal som si, ze by nezaskodilo prejst cely vlak. Tak som aj objavil istu tmavovlasku, ktorej klobuk som si nemohol obzriet, lebo ho zastrcila medzi seba a bocne operadlo. Mozno by sa pani Cropperova unuvala a skocila by so mnou mrknut sa na tu damu." Pani Cropperova, trochu prekvapena, suhlasila. ,,Skvele! Podrobnosti az neskor. Je to asi stvrty vagon od nasho. A teraz pozor, pani Cropperova, ak tu osobu poznate, bol by som rad, keby si vas nevsimla. Pojdete, prosim, za mnou, nazriete do kazdeho kupe, ale golier na kabate si pekne vyhrniete. Az sa dostaneme ta, kde sedi dotycna pasazierka, budem vas kryt, dobre?" Vsetko prebiehalo podla planu az ku kupe s podozrivou cestujucou; tam si lord Peter zapalil cigaretu a pani Cropperova si spoza neho ako z ukrytu pozorne prezrela onu damu. Ale vysledok bol neuspokojivy. Pani Cropperova ju vraj v zivote nevidela a ani dalsia prechadzka vlakom z jedneho konca na druhy nepriniesla ocakavany uspech. ,,Musime teda prenechat patranie Bunterovi," povedalo lahkomyselne jeho lordstvo, ked sa vratili na svoje miesta. ,,Nasadil som ho na stopu hned potom, ako ste ma upozornili. Ale teraz sa uz musime dat do prace, pani Cropperova. Najskor by sme sa radi dozvedeli vsetko, co by mohlo mat hocijaky vztah k smrti vasej sestry. Nechceme jatrit vase city, ale domnievame sa, teda iba predpokladame, ze v tej veci nie je vsetko v poriadku." ,,Ja viem len jedno, pane - vlastne vase lordstvo, aby som sa spravne vyjadrila. Bertha bola naozaj poriadne dievca, za to rucim. So svojim priatelom celkom iste nerobili nic nepristojne, ani v najmensom nie. Viem, ze sa toho o dnesnych mladych dievcatach vela narozprava a o mnohych z nich celkom iste aj pravom. Ale verte mi, ze Bertha by nikdy neurobila nic neslusne. Mozno by ste si mohli precitat jej posledny list, co mi napisala. Uvidite, ze ho pisalo dievca, ktore sa tesi na stastne manzelstvo. Hadam uznate, ze osoba, ktora takto pise, by predsa vzapati nemohla vyvadzat tak, ako sa o tom medzi ludmi hovori? Nevydrzala som doma, ked som si predstavila tie reci." Lord Peter vzal od nej list, prebehol ho ocami a potom ho uctivo odovzdal panu Murblesovi. ,,Nikdy sme si nic take o nej nemysleli, pani Cropperova, ale sme velmi radi, ze sme sa dozvedeli vas nazor. Nam vsak ide o nieco ine: myslite si, ze by bolo mozne, aby sa vasa sestra dala - ako by som to povedal - aby sa nechala zlakat nejakou zenou, ktora by jej nahovorila viac-menej prijatelne veci - aby ju dostala do - povedzme - nebezpecnej situacie? Bola dost opatrna a pripravena na nastrahy, ktore na mlade dievcata v Londyne cakaju?" A potom jej vykreslil Parkerovu teoriu o akcii pani Forrestovej a o predpokladanej veceri v jej byte. ,,Nuz, viete, vase lordstvo, Bertha nepatrila k tym najbystrejsim, urcite nebola taka zbehla ako ja. Vzdy bola nachylna uverit kazdemu a vsetkych ludi povazovala za barankov. Bola viac po otcovi, kym o mne sa tvrdilo, ze som sa podala na matku. Doverujem iba tomu, o kom mam moznost sa presvedcit, ze si to zasluzi. Casto som ju varovala pred zenskymi, ktore oslovuju dievcata na ulici, takze si myslim, ze sa asi nakoniec predsa len mala pred nimi na pozore." ,,Ale je mozne," namietol Peter, ,,ze sa zaplietla s niekym, koho dobre poznala - povedzme z restauracie -koho pokladala za slusnu osobu, ktoru by mohla ist navstivit celkom bez obav. Alebo jej ta dama mohla ponuknut dobre zamestnanie. Clovek nikdy nevie." ,,Ak by nadviazala nejaku blizsiu znamost, urcite by sa mi o tom zmienila, mylord. Bolo to uzasne, co vsetko mi pisavala o svojich zakaznikoch. Ze by chcela ist znovu sluzit do rodiny, to sa mi nechce verit. Sluzby sme mali po krk uz v Leahamptone." ,,No dobre. Tym sa ale dostavame k niecomu inemu, na co sme sa vas tiez chceli opytat, ako aj predtym vasej sestry, keby nebolo doslo k tej tragickej udalosti. Ako ste prave povedali, sluzili ste u slecny Whittakerovej. Neprekazalo by vam, keby ste nam povedali - ale presne preco ste odtial odisli? Bolo to predsa dobre miesto, alebo sa mylim?" ,,Ano, mylord, celkom dobre, aj ked, samozrejme, clovek nikdy nema v domacnosti taku volnost ako v restauracii. A prirodzene, bolo hodne roboty s obsluhovanim slecny Dawsonovej, tej starej damy. Nam to vsak vobec nepadlo tazko, lebo bola naozaj velmi mila a dobra, a nebola ani skrob." ,,Ale ked jej potom uz bolo horsie, predpokladam, ze vsetku pracu v dome riadila slecna Whittakerova, vsak?" ,,Ano, mylord. Ale ani potom nam nebolo zle, vela dievcat nam aj zavidelo. Ibaze slecna Whittakerova bola velmi poriadkumilovna." ,,Najma pokial islo o porcelan, vsak?" ,,Tak uz viete aj to?" ,,Ja som im to povedala, draha," ozvala sa pani Gulliverova. ,,Porozpravala som im skoro vsetko, aj to, ako ste sa dostali do Londyna." ,,A to nas prekvapilo," skocil jej do reci pan Murbles. ,,Zdalo sa nam, ze sa slecna Whittakerova tak povediac unahlila, ked dala z takeho malicherneho dovodu vypoved dvojici sikovnych - a ak dovolite - aj vyrecnych a peknych dievcat." ,,Mate pravdu, pane. Uz som vam prezradila na Berthu, ze vzdy na vsetko naletela, a preto aj vtedy uverila, ze spachala bohvieaky zlocin a ze je slecna Whittakerova neviemako velkodusna, ked jej odpustila tu rozbitu kanvicu a ponukla sa, ze nas dostane do Londyna. Lenze ja som si vzdy myslela, ze za tym nieco bude. Pravda, pani Gulliverova?" ,,Isteze, presne tak ste to aj vtedy hovorili: za tym nieco bude, hovorili ste a ja som s vami celkom suhlasila." ,,A nespajali ste, prirodzene, iba v duchu," vypytoval sa Murbles dalej, ,,tuto nahlu vypoved s niecim inym, co sa v dome stalo?" ,,Samozrejme, ze ano," odvetila pani Cropperova vzrusene, ,,povedala som vtedy Berthe - lenze ta nechcela o niecom takom ani pocut, bola presne taka ako jej otec, ved som vam to uz hovorila, povedala som jej teda: ,Dobre ma pocuvaj, uvidis, ze by nas slecna Whittakerova po tej hadke s tetou najradsej videla z domu prec.'" ,,Ona sa s tetou pohadala?" vyzvedal sa Murbles. ,,Teda, neviem, ci by som mala o tom hovorit, ved je to uz davno, aj sme si slubili, ze budeme drzat jazyk za zubami." ,,Zalezi, pravdaze, iba na vas, ci vam to svedomie dovoli," rychle povedal Murbles, aby predisiel lorda Petra, ktory sa uz-uz chystal netrpezlivo zasiahnut, ,,ale mozno vas v tomto smere upokojim, pani Cropperova, ked vam prezradim, samozrejme, iba velmi doverne, ze by vase informacie mohli mat zasadny vyznam - aj ked azda nepriamo - pre dalsie vysetrovanie celeho radu udalosti, nezvycajnych udalosti, o ktorych sme sa dopoculi a ktorymi vas nemozem zatazovat. A nie je vylucene, ze by nam vase informacie pomohli, aj ked tiez nepriamo, aspon trochu osvetlit tu strasnu tragediu vasej sestry. V tejto chvili vam vsak nemozem viac povedat." ,,Nuz," zacala pani Cropperova, ,,aj ked nechapem, aky to moze mat suvis s vecami, o ktorych hovorite, ale nech je po vasom, myslim si, ze najlepsie bude vylozit karty na stol, ako hovorieva moj manzel. Ved koniec koncov slubila som len to, ze to nepoviem nikomu z Leahamptonu, lebo by to mohli pekne zneuzit - tam su teda klebetnice, to vam poviem!" ,,Nemame s tymi z Leahamptonu nic spolocne," povedalo jeho lordstvo, ,,a vase informacie nevyzradime, iba v tom pripade, ak by to bolo nevyhnutne." ,,V poriadku. Tak vam to teda poviem. Raz rano, bolo to zaciatkom septembra, prisla slecna Whittakerova za mnou a za Berthou a vravi: ,Dievcata, nechajte vsetko tak a chodte hore na poschodie, ku dveram do spalne slecny Dawsonovej, budem vas tam asi potrebovat, aby ste boli poruke, ked bude tetuska podpisovat istu listinu. Musia byt pri tom totiz dvaja svedkovia,' vysvetlovala nam, ,aby ju videli podpisovat. Nechcem, aby bolo v miestnosti vela ludi, obtazovalo by ju to, preto pockate vonku a vojdete, az ked vam dam znamenie. Budte tam tichucko a stojte pri dverach, aj odtial ju uvidite pisat. Hned ako tu listinu podpise, prinesiem ju vam a vy dve sa podpisete ta, kde vam ukazem. Nebude to nic tazke,' povedala, ,staci len podpisat sa ta, kde uvidite slovo SVEDKOVIA.' Bertha bola vzdy trochu pomala, bala sa uradnych veci a dokumentov, a preto sa aj vtedy usilovala z toho vykrutit. ,Nemohla by to urobit miesto mna sestra?' povedala. To ako sestra Philliterova, rozumiete? Ta cervenovlaska, co sa zasnubila s doktorom. Vyborna zena, svetova sympatacka. ,Sestra isla na prechadzku,' odvrkla jej nazlostena slecna Whittakerova, ,okrem toho chcem vase podpisy, vas a Evelynin.' To ako moj, rozumiete? No a tak sme si povedali, co sa nam moze stat, a potom uz slecna Whittakerova isla hore k slecne Dawsonovej s celou hrbou papierov a my s Berthou pomaly za nou. Cakali sme na chodbe, tak ako nam prikazala." ,,Pockajte," prerusil ju Murbles. ,,Podpisovala slecna Dawsonova casto listiny?" ,,Podpisovala, pane, a myslim si, ze velmi casto, ale ako svedok pritom bola zvycajne slecna Whittakerova alebo zdravotna sestra. Ako som pocula, boli to rozlicne najomne zmluvy a podobne. Slecna Dawsonova udajne vlastnila nejake reality, viete? A taktiez podpisovala seky na vydavky na domacnost a papiere, co jej chodili z banky a ukladali sa do sejfu." ,,Asi kupony akcii a ine," poznamenal Murbles. ,,Asi, v tychto veciach sa velmi nevyznam, pane; teraz si vsak spominam, ze som uz raz predtym overovala podpis ako svedok, ale to bolo davno a robili sme to celkom inac. Vtedy mi uz priniesli podpisanu listinu, nebolo treba okolo toho robit taky cirkus." ,,Mame to chapat tak, ze stara pani bola schopna sama sa starat o svoje zalezitosti?" ,,Iba do isteho casu, pane. Neskor, ako nam povedali, sa o ne zacala starat slecna Whittakerova - teda kratko predtym, ako zacala slecna Dawsonova slabnut na duchu a museli jej skoro stale pichat injekcie. Potom podpisovala seky slecna Whittakerova." ,,Mala na to splnomocnenie," prikyvol Murbles. ,,No dobre, a teraz - podpisali ste tu tajomnu listinu?" ,,Nie, pane. Hned vam rozpoviem vsetko po poriadku. Ked sme teda s Berthou cakali na chodbe, vystrcila slecna Whittakerova hlavu z dveri a ukazovala nam, ze mame ist potichucky dalej. Tak sme vosli dnu a postavili sme sa ku dveram. Pri posteli stal sice paravan, preto sme slecnu Dawsonovu priamo nevideli a ani ona nas, ale videli sme ju celkom dobre v zrkadle, v takom velkom, co viselo na stene, nalavo od postele." Pan Murbles a lord Peter si vymenili vyznamne pohlady. ,,A teraz si dajte pozor na kazdy detail, co nam poviete, pani Cropperova," upozornil ju Wimsey. ,,Nesmiete nic vynechat, ani tu najmensiu malickost, ktora by sa vam mohla zdat zbytocna alebo bezvyznamna. Mam taky pocit, ze sa teraz dozvieme nieco velmi vzrusujuce." ,,Ako si prajete, mylord. Lenze vela vam uz toho asi nepoviem, hadam len tolko, ze hned za dverami nalavo, ked vstupite do izby, stal maly stolik, kde osetrovatelka odkladala podnosy s riadom a ostatnymi vecami, ktore bolo treba odniest dolu. Teraz na nom lezal iba pijak, kalamar a pero, cize pisacie potreby pripravene pre nas." ,,Videla na ne slecna Dawsonova?" spytal sa Murbles. ,,Nevidela, pane, branil jej v tom paravan." ,,Ale lezali na stoliku v izbe?" ,,Ano, pane." ,,V tomto by sme mali radi jasno. Myslite, ze by ste nam mohli nakreslit - len tak celkom nahrubo - plan tej miestnosti a vyznacit na nom postel, paravan, zrkadlo a tak dalej?" ,,Nie som velka maliarka," odvetila pani Cropperova pochybovacnym tonom, ,,ale pokusim sa." Pan Murbles vytiahol poznamkovy blok, plniace pero a po niekolkych nevydarenych pokusoch Evelyn nakreslila miestnost. ,,Dakujem, uz mi je to jasne. Vsimnite si, lord Peter, ako bolo vsetko sikovne naaranzovane, aby bol dokument podpisany v pritomnosti svedkov, aby svedkovia slecnu Dawsonovu pri tom videli a podpisujuca i overujuce boli v tej istej miestnosti. Azda vam nemusim dalej vysvetlovat, k akemu dokladu bolo toto vsetko treba." ,,O co vlastne islo, pane? Nevedeli sme pochopit, preco to vsetko tak prichystala." ,,Mohlo sa stat," vysvetloval pan Murbles, ,,ze by niekto napadol pravoplatnost tej listiny, potom by ste sa vy a vasa sestra museli dostavit pred sud a svedcit, ako sa cele podpisovanie odohralo. Sudca by sa vas spytal, ci ste na vlastne oci videli slecnu Dawsonovu podpisovat a ci ste vy a vasa sestra boli v tej istej miestnosti ako signatarka. Keby doslo k takemu vysluchu, mohli by ste odpovedat kladne, vsak? A dokonca by ste to mohli i odprisahat." ,,To ano!" ,,Tak o toto islo, rozumiete?" ,,Teraz uz chapem, pane, ale vtedy sme tomu divadielku vobec nerozumeli." ,,Lenze ako ste nam naznacili, k podpisaniu onej listiny nedoslo." ,,Nie, pane. Aspon my dve sme nic neoverovali. Pozerali sme sice na slecnu Dawsonovu, ako sa podpisuje na dva-tri papiere - aspon si myslim, ze tam pisala svoje meno. Potom pred nu polozila slecna Whittakerova dalsi fascikel s papiermi a povedala: ,Tu mas este dalsie, tetuska, vacsinou su to formulare na dane z prijmu.' Ale slecna Dawsonova si vzdychla: ,Ukaz, moja mila, co to vlastne je.' ,Ako vzdy, tetuska, nic zvlastne,' vravi slecna Whittakerova. A slecna Dawsonova jej na to: ,Boze dobry, to je ale hromada! Preco musia robit tie veci tak zlozito?' A potom sme videli, ako jej slecna Whittakerova podala niekolko papierov poskladanych pekne na seba tak, ze vzdy precnieval z nich iba kusocek na podpis. Slecna Dawsonova podpisala ten najvrchnejsi, potom ho vsak zdvihla a prezerala si ten pod nim, lenze slecna Whittakerova sa velmi ponahlala, zdalo sa, ze ma vsetkeho uz po krk, a vravela jej: ,Hovorim ti, ze su jeden ako druhy.' Lenze slecna Dawsonova jej vytrhla papiere z ruky, zacala ich citat a zrazu skrikla: ,Toto si mi nemala robit, toto nie! Este predsa neumieram! Ako si sa opovazila, ty nehanebnica? Ja sa od teba predcasne zahrabat nenecham. Vari nemas vsetko, co potrebujes?' A slecna Whittakerova jej na to: ,Pst, tetuska! Dovol, aby som ti to vysvetlila...' ,Nic nedovolim,' kricala stara pani, nepokusaj sa ma prehovarat. Uz ani muk! Mraz mi beha po chrbte, len si na to spomeniem! Nechaj ma na pokoji! Ked ma budes takto stale strasit, sotva sa uzdravim.' Takto vykrikovala este dobru chvilu, az slecna Whittakerova biela ako stena podisla k nam a povedala: ,Mozete odist, dievcata,' vravela, ,tetuska dostala zachvat, a preto teraz nemoze nic podpisovat. Ked vas budem zasa potrebovat, zavolam vas.' Spytala som sa: ,Nemozeme vam s niecim pomoct, slecinka?' A ona na to: ,Nie, netreba, dakujem. Jednoducho prisli na nu bolesti. Dam jej injekciu a zasa bude v poriadku.' Potom nas vystrcila z izby, zavrela dvere, ale my sme aj tak poculi plakat tu staru ubohu paniu, az nam srdce usedalo. Zisli sme dolu a tam sme stretli sestru, ktora sa prave vracala zvonku, tak sme jej povedali, ze slecna Dawsonova sa ma zasa horsie. Ta hned utekala hore, ani si kabat nezlozila. My dve sme zatial sedeli v kuchyni a hovorili sme si, ze nam tu cosi nesedi, ked vtom vosla do kuchyne slecna Whittakerova a povedala: ,Bude lepsie, ked nebudete pred nikym rozpravat o tom, co ste videli. Tetuske je uz lepsie. Spi celkom pokojne. Problem je iba v tom, ze podpisovanie budeme musiet o nejaky cas odlozit.' A potom este povedala: ,Ked na tetusku pridu bolesti, dostane strach a hovori nezmysly. V takych chvilach vlastne ani dost dobre nevie, co vravi, lenze keby sa ludia o tom dozvedeli, mohli by si vselico domyslat.' To ma dozralo, tak som jej povedala: ,My s Berthou neklebetime!' A povedala som jej to dost ostro, lebo klebety som nikdy neroznasala ani nebudem. Slecna Whittakerova riekla len: ,No dobre, dobre,' a hned isla prec. Ale na druhy den rano nam dala volno - akoze na popoludnie a k tomu aj maly darcek, kazdej desat silingov, lebo slecna Dawsonova mala narodeniny a priala si, aby sme to aj my oslavili." ,,Vase rozpravanie je naozaj skvele, pani Cropperova, prial by som si, aby vsetci svedkovia boli taki vsimavi a bystri ako vy. Teraz by som sa vas rad spytal iba na toto: Nemali ste nahodou moznost prezriet si ten papier, ktory tak velmi rozculil slecnu Dawsonovu?" ,,Nie, pane, videla som ho iba z dialky a este k tomu v zrkadle. Ale tak sa mi zda, ze text na nom bol celkom kratky - strojom pisanych par riadkov." ,,Rozumiem, mimochodom, mali v dome pisaci stroj?" ,,Ale iste, pane. Slecna Whittakerova na nom casto pisavala obchodnu a uradnu korespondenciu. Staval v obyvacej izbe." ,,V poriadku. A este nieco: Nespominate si nahodou, ci advokat slecny Dawsonovej prisiel hned po tej hadke?" ,,Nie, pane, az neskor, ked Bertha rozbila cajovu kanvicu a my sme uz boli na odchode. Slecna Whittakerova jej chcela dat mesacnu vypoved, ale vtedy som zakrocila. Ked si dovolila takto jednat s dievcatom pre malickost, a navyse Bertha bola naozaj velmi pracovita, povedala som, ze pojdeme obidve - a to na hodinu! Slecna Whittakerova povedala len: ,Ako chcete!' a viac nic, ona totiz neznasala odvravanie. Tak sme sa pobalili a este v ten den sme odisli. Ale potom to asi olutovala, lebo pricestovala za nami do Christchurchu a odporucala nam, aby sme si isli hladat nove zamestnanie do Londyna. Bertha sa najprv bala - vsak som vam uz povedala, ze bola cely otecko - ale mamicka, ktora bola vzdy podnikavejsia, povedala: ,Preco by ste ta nesli, ked je ta dama taka velmi laskava a chce vam pomoct? Vo velkomeste mali dievcata vzdy viac prilezitosti.' Potom som povedala Berthe, ale len tak medzi nami dvoma: ,Stavim sa, ze by nas slecna Whittakerova chcela vidiet co najdalej. Boji sa, ze vykrakorime, co sme vtedy rano videli u slecny Dawsonovej. Ale nech, ked nam chce este aj cestu zaplatit, preco by sme necestovali, co povies? Dnes sa dievcata musia postarat samy o seba, a ked ta pojdeme, da nam lepsie odporucanie, ako keby sme zostali tu. Aj tak,' povedala som jej, ,keby sa nam tam nepacilo, vzdy sa mozeme vratit domov, k mamicke.' Skratka a dobre, odcestovali sme do Londyna. S dobrym odporucanim, co nam slecna dala, sa nam coskoro podarilo najst vyborne miesto u Lyonsov a v ich kaviarni som sa zoznamila aj so svojim nastavajucim a Bertha s Jimom. A preto sme nikdy nelutovali, ze sme riskovali - totiz nikdy az do chvile, ked sa Berthe stala ta strasna vec." Vasnive zaujatie, s akym obaja posluchaci nacuvali jej rozpravaniu, istotne polichotilo zmyslu pani Cropperovej pre dramatickost. Pan Murbles si pomalicky suchal ruky, cim vydaval zvuky, ako ked sa had plazi vo vysokej trave za koristou. ,,Mala drama, celkom podla vasej chuti, pan Murbles," povedal lord Peter potichu a ukosom pozrel na svojho spolocnika. Potom sa opat obratil k pani Cropperovej. ,,Tuto historku rozpravate teraz po prvy raz?" ,,Ano, mylord, ale nebola by som o nej ani mukla, keby..." ,,Viem. Viem. Ale ak vam mozem poradit, pani Cropperova, tak ju uz ani nikde nerozpravajte. Podobne pribehy maju tu neprijemnu vlastnost, ze byvaju nebezpecne. Nebudete to povazovat za dotieravost, ak sa vas opytam, ake plany mate na najblizsi tyzden alebo dva?" ,,Pojdem navstivit mamicku a pokusim sa ju prehovorit, aby sla so mnou do Kanady. Chcela som ju ta zobrat hned po svadbe, ale nechcela ist tak daleko od Berthy, ktora bola jej maznacik, lebo jej pripominala otecka. Ja som sa od malicka vzdy ponasala na nu, a preto sme spolu ani velmi dobre nevychadzali. Lenze teraz uz nema nikoho, a tak ju tu nemozem nechat samu; myslim si, ze sa da prehovorit. Cesta za ocean bude namahava pre staru a choru zenu, ale krv nie je voda, aspon dufam. Manzel mi totiz povedal: ,Dievca, privez ju, ale v prvej triede, ja to uz s peniazmi nejako zariadim.' Moj manzel je skutocne velmi dobrosrdecny." ,,Vas umysel schvalujem," prikyvoval lord Peter. ,,A ked dovolite, poslem za vami svojho priatela, aby vam robil cestou vo vlaku spolocnost a odprevadil vas obidve bezpecne az na lod. A nezdrzujte sa v Anglicku pridlho, pani Cropperova. Prepacte, ze sa miesam do vasich sukromnych veci, ale naozaj si myslim, ze inde budete vo vacsom bezpeci." ,,Azda si nemyslite, ze Bertha..." Oci sa jej rozsirili v uzase. ,,Co si presne myslim, o tom by som nerad hovoril, lebo zatial su to len dohady. Nemame istotu, ale aj tak sa chcem postarat o to, aby sa vam nic nestalo." ,,A co bude s Berthou? Nemohla by som v jej veci nejako pomoct?" ,,Stacilo by, keby ste zasli za mojimi znamymi na Scotland Yard a povedali im presne to iste, co mne. Myslim, ze vase rozpravanie ich bude zaujimat." ,,A co s tym podniknu?" ,,Ak budeme moct dokazat, ze sa stalo nieco podozrive, policii urcite neda pokoj, kym nepride pachatelovi alebo pachatelke na stopu. Zatial vsak mame tazkosti s dokazovanim, ze neslo o prirodzenu smrt." ,,Ako pisu dnesne noviny," povedal Murbles, ,,miestny superintendent zistil, ze si slecna Gotobedova vysla na prechadzku len tak, bez spolocnika, a zomrela pritom na srdcovy zachvat." ,,Ten chlap nevie, co tara," vyhlasil Wimsey. ,,Pitva ukazala, ze neboha kratko pred smrtou vela jedla - prepacte mi tie nechutne podrobnosti, pani Cropperova -preco by si teda brala na prechadzku dalsie jedlo?" ,,Superintendent poklada prave tie sendvice a flasu piva za vydatne jedlo," povedal pan Murbles mierumilovne. ,,Ach tak, rozumiem. Teda isla do Eppinskeho lesa sama, sama si aj otvorila pivo, len tak prstami, vsak? Uz ste to niekedy skusali, pan Murbles? Neskusali? V tom pripade najdite otvarac, a uverim, ze s Berthou nikto nebol. Do tych cias, dufam, prinesu noviny este aspon tucet podobnych nezmyselnych teorii. Upokojovat zlocincov, dvihat ich sebadoveru, to je zo vsetkeho najlepsie, pan Murbles. Ich pycha vsak vzdy predchadza pad!" KAPITOLA 11 Krizovatky ,,Len trpezlivost a zamiesajte karty!" Cervantes, DON QUIJOTE Lord Peter odprevadil pani Cropperovu do Christchurchu a vratil sa do Londyna, aby sa poradil s Parkerom. Prave ked mu opakoval obsah rozhovoru s Evelyn, diskretne otvorenie a zatvorenie dveri do bytu ohlasilo prichod sluhu Buntera. ,,Co ste vybavili?" spytal sa Wimsey. ,,S najvacsou lutostou musim vasmu lordstvu oznamit, ze som stratil stopu tej damy. Uplne so mnou vypiekla, ak sa smiem tak vyjadrit s laskavym dovolenim vasho lordstva." ,,Vdakabohu, ze aj vy mozete zlyhat ako kazdy normalny clovek, Bunter. Zatial som nepoznal nikoho, kto by s vami takto vykyval. Dajte si za poharik!" ,,Velmi pekne dakujem, vase lordstvo. Podla instrukcii vasho lordstva som na nastupisti patral po dame v karminovom klobuku a sivej kozusine, a ked sa mi ju konecne podarilo objavit, prave prechadzala popri velkom novinovom stanku bocnym vychodom zo stanice. Bola daleko predo mnou, ale ten jej klobuk napadnej farby mi umoznil, aby som, ako vravi basnik, sledoval luce nadeje." ,,Vyborne!" ,,Ste velmi laskavy, mylord. Dama potom vosla do hotela Pri stanici, ktory ma, ako mi je zname, dva vychody, a to jeden na nastupiste a druhy na ulicu. S obavami, aby mi neunikla, som pridal do kroku a dorazil som k otacavym dveram prave vcas, aby som ju zazrel vchadzat do damskej toalety." ,,Kam ste, pochopitelne, ako slusny muz ist nemohli. Chapem vas." ,,Presne tak, mylord. Posadil som sa vo dvorane na miesto, z ktoreho som mohol nenapadne sledovat dvere." ,,Az neskor ste zistili, domnievam sa, ze ten brloh ma dva vychody. Co je nezvycajne, ale i zarmucujuce." ,,Vobec nie, mylord. Problem bol v niecom inom. Sedel som s vytrestenymi ocami tristvrte hodiny, ale karminovy klobuk sa uz nezjavil. Vase lordstvo si laskavo musi uvedomit, ze som tvar tej damy nikdy nevidel." Lord Peter zavzdychal. ,,Akoby som uz poznal koniec tohto rozpravania, Bunter. Vasa chyba to vsak nebola, pokracujte!" ,,Po tristvrte hodine som s urcitostou dospel k nazoru, mylord, ze alebo tej dame prislo zle, alebo sa stalo nieco zle. Oslovil som preto mladu zenu z vratnice, ktora nahodou prechadzala cez dvoranu, a povedal som jej, ze som povereny odovzdat odkaz mladej dame tak a tak oblecenej. Potom som ju poprosil, aby od posluhovacky na toalete zistila, ci sa tam dotycna dama este nachadza. Vratnicka sla dovnutra a vratila sa so spravou, ze ona dama sa na toalete prezliekla a odisla pred viac ako polhodinou." ,,Ach, Bunter, Bunter, azda ste si nevsimli kufrik alebo tasku, ked odtial vychadzala?" ,,Vase lordstvo prepaci, ale dama navstivila toaletu uz predtym a dala si tasku do uschovy k tamojsej posluhovacke. Pri dalsej navsteve ulozila si klobuk aj kozusinu do tasky, nasadila si cierny plsteny klobucik a obliekla si lahky plast do dazda; tieto veci si pripravila uz predtym. Tym zamaskovala povodne oblecenie, a ked sa potom zjavila, niesla tasku, kym ja som ju povodne videl vchadzat dovnutra s prazdnymi rukami." ,,Na vsetko myslela. To je ale zena!" ,,Vase lordstvo, ihned som sa potom pustil za nou, presnoril som cele okolie hotela i stanicu, ale neuspesne. Totiz cierny klobuk a plast do dazda su take nenapadne, ze si nik nevedel spomenut, ci zazrel ich majitelku. Odobral som sa teda na hlavnu stanicu, aby som zistil, ci neodcestovala niektorym vlakom. Ale pri pokladni si kupilo listky viacero zien, do rozlicnych miest, a pritom sa na ne moj opis uplne hodil, takze sa mi nepodarilo ziskat blizsie informacie. S rovnako neuspokojujucim vysledkom som obisiel vsetky liverpoolske garaze. Je mi strasne luto, ze som vasmu lordstvu pripravil take sklamanie." ,,No, nic sa neda robit. Urobili ste aj tak vsetko, co bolo vo vasich silach. Vzmuzte sa! Nehadzte este flintu do zita! Myslim, ze musite byt dost unaveny. Vezmite si den volna a pospite si!" ,,Velmi pekne vam dakujem, mylord, ale vyborne som sa vyspal vo vlaku cestou do Londyna." ,,Ako chcete, Bunter. No tajne som dufal, ze aj vy sa mozete unavit tak ako vsetci ostatni smrtelnici." Bunter sa jemne usmial a zmizol. ,,Nuz teda, v tejto akcii sme velmi neuspeli," riekol Parker. ,,Vieme iba tolko, ze slecna Whittakerova zrejme potrebuje cosi zamaskovat, ked jej tak velmi zalezi na tom, aby ju nikto nesledoval." ,,Vieme ovela viac. Napriklad, ze bolo pre nu ukrutne dolezite, aby sa dostala k pani Cropperovej skor nez hocikto iny, a to nepochybne preto, ze ju chcela umlcat -ci uz peniazmi alebo inym nekalym sposobom. Mimochodom, ako sa asi dozvedela, ktorou lodou Evelyn pricestuje?" ,,Pani Cropperova poslala kabelogram, ktory precitali na vysetrovani u koronera." ,,Docerta so vsetkymi vysetrovaniami. Pri nich sa vytara vsetko, co by malo zostat predbezne utajene, a pritom nic podstatne sa na nich neobjasni." ,,Vyborne, vyborne," zvolal Parker s nadsenim. ,,A to uz nehovorim o tom, ze musime pritom presediet cele hodiny a pocuvat koronerove moralizatorske recicky o zaplave dzezovej hudby a o nedostatocnej vychove dnesnych dievcat, ktore chodia s mladikmi do Eppinskeho lesa." ,,Skoda len, ze tychto ludi, co do vsetkeho pchaju nos, nemozno zalovat pre urazku na cti. Ale to nic! Vsak my tu Whittakerovu aj tak dostaneme!" ,,Za predpokladu, ze to bola ona. Napokon, aj pani Cropperova sa mohla mylit. A na toaletach sa prezlieka pomerne vela zien bez akychkolvek bocnych zlocineckych umyslov..." ,,Pravdaze. Okrem toho slecna Whittakerova mala byt udajne kdesi na vidieku so slecnou Findlaterovou, ci nie? Na tu mladu sa musi hned po navrate vrhnut nasa dobra neocenitelna slecna Climpsonova a vytiahnut z nej, co sa da. Zatial by si mi mohol prezradit, co si myslis o pribehu pani Cropperovej." ,,Myslim si, ze je celkom jasny. Slecna Whittakerova sa pokusila prinutit staru damu, aby nevedomky podpisala poslednu volu. Podstrcila jej testament spolu s danovymi formularmi a dufala, ze ho podpise bez citania. Musel to byt testament, lebo neviem o nijakom inom dokumente, ktory treba podpisovat v pritomnosti dvoch svedkov v tej istej miestnosti, kde sa nachadza aj porucitel." ,,Presne tak. A kedze slecna Whittakerova nemohla byt jednym zo svedkov, bola nutena poziadat o podpis tie dve sluzky, takze z toho vyplyva, ze testament musel zniet v jej prospech." ,,To je jasne. Predsa by sa tolko nenamahala, aby sa nakoniec nechala vydedit." ,,Ale to nam prinasa nove tazkosti. Ved slecne Whittakerovej, ako najblizsej pribuznej, by aj tak pripadol vsetok majetok jej tety. Napokon, ona jej ho aj tak chcela nechat. Preco si potom robila take starosti pre testament?" ,,Mozno sa obavala, ze si slecna Dawsonova v poslednej chvili celu vec rozmysli, a preto si chcela dedicstvo zaistit pisomne - nie, to by sa nedalo..." ,,Veru nie, lebo kazdy neskorsie napisany zavet by automaticky zrusil predchadzajuci. Okrem toho stara pani predsa o nejaky cas poslala po svojho advokata a slecna Whittakerova sa vobec nenamahala, aby tomu zabranila." ,,Ba dokonca, podla sestry Forbesovej, priam nariadila, aby po neho poslali, kedykolvek si to bude pacientka zelat." ,,Ak uvazime, ako slecna Dawsonova nedoverovala svojej neteri, je naozaj prekvapujuce, ze jej majetok neodkazala podmienenym zavetom. Potom by musela mat slecna Whittakerova eminentny zaujem na tom, aby udrzala tetu pri zivote co najdlhsie." ,,Ja si vsak myslim, ze ta nedovera nebola az taka strasna, aby ocakavala, ze jej neter pomoze na druhy svet. Jednoducho bola privelmi rozculena a povedala, co ani nechcela, ako sa to aj nam casto stava, vsakze?" ,,Mozno, ale pravdepodobne sa obavala dalsich pokusov, ze jej opat podstrcia testament na podpis." ,,Preco si to myslis?" ,,Nespominas si na to plnomocenstvo? Stara dama si zrejme vsetko dobre premyslela a rozhodla sa dat slecne Whittakerovej plnomocenstvo na podpisovanie vsetkych listin, aby v buducnosti nedoslo k nijakym pokusom o podstrkovanie vselijakych papierov." ,,Jasne, stara pani bola prezierava. Tym horsie vsak pre tu mladu. A najma po navsteve advokata. To bolo sklamanie! Namiesto ocakavanej poslednej vole dovtipne podlozena noha!" ,,Presne tak! Ale aj tak sme este nevyriesili otazku, preco vlastne bolo treba pisat poslednu volu." ,,To teda nie." Obaja muzi chvilu mlcky potahovali z fajok. ,,Teta predsa mala v umysle tak ci tak odkazat vsetky peniaze Mary Whittakerovej," poznamenal Parker. ,,Ved po prve, viac raz jej to slubila, a po druhe, v podstate to bola statocna dusa, a preto nezabudla, ze ide vlastne o whittakerovske peniaze, ktore sa k nej dostali bez vedomia toho ctihodneho pana Charlesa, ci ako sa volal." ,,Presne tak. A aby majetok neziskala slecna Whittakerova, tomu sa dalo zabranit len tym sposobom, totiz -prepanajana, clovece, uvedomujes si, kam smerujem? K tej strasne otrepanej historke, ale pritom takej oblubenej v romanoch - o stratenom a znovu objavenom dedicovi?!" ,,Preboha, mas pravdu! Docerta, sme ale pekni hlupaci - obaja, ze nam to uz skor nezislo na um! Mary Whittakerova pravdepodobne zistila, ze zije este nejaky iny blizsi pribuzny, ktory by ju mohol pripravit o dedicstvo. Mozno, ze sa bala, aby sa slecna Dawsonova o nom nedozvedela, lebo by potom mohla rozdelit majetok na dve casti, alebo by nasu milu slecnu vydedila." ,,Alebo jej uz to neprestajne prehovaranie tetusky liezlo na nervy, a tak jej zislo na um, ze ju prinuti, aby urobila testament nevedomky v jej prospech." ,,Ty si naozaj hlavicka, Charles. Ale pozri, co ak slecna Dawsonova, liska prefikana, o umysloch svojej neterky dobre vedela a rozhodla sa, ze sa Mary za neslusny natlak, aby podpisala zavet, odmeni tak, ze umrie bez zavetu. Takze by dedil ten zatial neznamy najblizsi pribuzny, ci nie?" ,,Ak sa zachovala takto, potom si svoj osud celkom zasluzila," povedal Parker s nadychom pomstychtivosti v hlase, ,,ved vlastne pripravila to ubohe dievca o miesto tym, ze jej naslubovala balik penazi." ,,Najprv to ubohe dievca nauc, aby tak neletelo na prachy," odsekol Wimsey s lahkomyselnostou cloveka, ktoremu v zivote peniaze nechybali. ,,Ak by bol tvoj genialny napad spravny," pokracoval Parker, ,,postavil by na hlavu celu teoriu o vrazde, nemyslis? Ved v tom pripade by Mary Whittakerovej malo velmi zalezat na tom, aby tetuska zostala nazive co najdlhsie, a pritom by mala dufat, ze podpise zavet v jej prospech." ,,To je fakt, Charles, mas pravdu. Uz vidim, ako sa moje sance vyhrat stavku rozplyvaju v nedohladne. A pritom aku tazku ranu si zasadil aj nasmu priatelovi Carrovi! Veril som, ze ho pomstim, ze sa mi podari vybavit celu vec tak, aby ho pri navrate do Leahamptonu privitala dedinska kapela pod triumfalnym oblukom s nadpisom VITAME BOJOVNIKA ZA PRAVDU, vysvietenym cervenymi, bielymi a modrymi ziarovkami. No to nic. Vzdy je lepsie prehrat stavku, ale uvidiet svetlo, nez tapat v tme nevedomosti s ocami zalepenymi zlatom. Ale pozor! Preco by doktor Carr predsa len nemohol mat pravdu? Mozno, ze som sa pomylil iba v osobe vraha. Aha! Vidim vstupovat na scenu noveho a este zvrhlejsieho vraha. Noveho uchadzaca o dedicstvo, ktoreho varuje jemu oddany spion..." ,,Aky spion?" ,,Ach, nebud predsa taky pedant, Charles. Pravdepodobne to bola slecna Forbesova. Vobec by som sa necudoval, keby sa spojila prave s nim. Kde som to prestal? A neprerusuj ma, prosim ta!" ,,Ktoreho varuje jemu oddany spion..." napovedal mu Parker. ,,Spravne, ano - ktoreho varuje jemu oddany spion, ze u slecny Dawsonovej sa to hemzi advokatmi, usilujucimi sa ju presvedcit, aby podpisala zavet a tak dalej. Potom ten zlosyn navedie spiona, ktory - alebo ktora - odstrani ubohu slecnu Dawsonovu, skor ako stihne urobit nieco nerozvazne." ,,Dobre, ale ako?" ,,No, napriklad nejakym exotickym jedom, ktory zabija v zlomku sekundy, ale zostava utajeny pred bystrozrakom aj najskusenejsieho analytika. Kazdy autor detektivok, aj tych najslabsich, ich pozna celu hromadu. Takouto malickostou si predsa nenecham rozbit svoju teoriu." ,,A preco potom ten tvoj hypoteticky gentleman este neuplatnil narok na dedicstvo?" ,,Natahoval cas. Zlakol sa rozruchu okolo smrti starej panej, preto sa stiahol, a teraz vyckava, kym burka prehrmi." ,,Lenze teraz, ked sa dedicstva ujala slecna Whittakerova, bude musiet prekonavat ovela vacsie prekazky. Ved drzba majetku dava devat desatin prava nan, ak to nahodou nevies!" ,,To viem, ale nas predpokladany dedic bude predstierat, ze v case umrtia slecny Dawsonovej bol kdesi daleko. Dozvedel sa o celej veci iba pred par tyzdnami, aj to len nahodou z utrzku novin, do ktorych mu zabalili konzervu lososa, a preto az teraz dorazil do starej vlasti zo svojej vzdialenej farmy, kdesi v Tramtarii, aby tu uplatnoval svoje naroky ako davno strateny a zabudnuty bratancek Tom... Doparoma, to mi nieco pripomenulo!" Strcil ruku do vrecka a vytiahol list. ,,Toto mi prislo dnes rano, prave ked som odchadzal z domu a na schodoch som stretol Freddyho Arbuthnota. Preto som si strcil list do vrecka, ani som ho poriadne nestihol precitat, ale ak sa nemylim, bolo v nom nieco o akomsi bratancovi XY z nejakej vzdialenej diery. Hned sa na to pozrieme!" Rozlozil list, pisany staromodnym rukopisom slecny Climpsonovej a ozdobeny takou pestrou zmesou zdoraznenych slov a vykricnikov, ze sa velmi ponasal na domacu ulohu z hudobnej vychovy. ,,Prekristapana!" zvolal Parker. ,,Horsie ako zvycajne, vsak? Urcite obsahuje nieco uzasne dolezite. Nastastie je pomerne kratky." Vazeny lord Peter, dnes som sa dopocula o niecom, co by MOHLO byt pre Vas uzitocne, a preto sa PONAHLAM oznamit Vam to. Uz pred casom som sa zmienila, ze sluzka pani Budgeovej je SESTRA terajsej sluzky slecny Whittakerovej, alebo nie? Ak nie, robim to TERAZ. Dnes popoludni prisla na navstevu k pani Budgeovej TETA oboch dievcat a p. Budgeova ma predstavila - samozrejme, ako podnajomnicka u p. Budgeovej na stravu a na byt som stredobodom zaujmu tunajsich ludi a majuc na pamati Vase pokyny, podporovala som ten zaujem v takej miere, v akej by som to vo vlastnom zaujme nikdy nerobila. Pri rozhovore vyslo najavo, ze sa tato teta dobre poznala s byvalou sluzkou sl. Dawsonovej, ktora u sl. Dawsonovej sluzila este pred tymi dievcatami Gotobedovymi, aby som bola presna. Tetuska je nanajvys pocestna persona prisnych mravov, nosi cepiec a je neprijemne KAZATELSKA. Nuz ale co sa da robit, no nie? V reci sme sa dostali az ku smrti sl. Dawsonovej a ta tetuska -vola sa Timminsova - naspulila pusu a povedala:, V takej rodine ma uz nijaky skandal nemoze prekvapit, slecna Climpsonova, lebo ma clenov uplne NEMOZNYCH! Ved si zaiste aj pani Budgeova spomenie, ze som sa citila povinna rozviazat pracovny pomer pre isteho absolutne NEPRIJATELNEHO chlapika, ktory o sebe tvrdil, ze je bratancom slecny Dawsonovej.' Kedze som nikdy o nijakych inych pribuznych okrem sl. Whittakerovej nepocula, pochopitelne som sa dozvedala, o koho vlastne ide. Odvetila mi, ze ten spinavy a odporny chlap bol navyse NEGER (!!!) a raz popoludni prisiel dokonca preobleceny za KNAZA! Dokonca vyzval sl. Timminsovu, aby ho ohlasila sl. Dawsonovej ako BRATANCA HALLELUJAHA!!! A hoci sa tato musela nesmierne ovladat, predsa len ho uviedla do krasneho cisteho salonu. Sl. Dawsonova na nic nedbala a prijala toho ,netvora', miesto toho, aby ho poslala spat ,do pralesa', a celemu pochybnemu rokovaniu nasadila korunu tym, ze ho pozvala na obed! - ,a to zaroven so svojou neterou'. Sl. Timminsova taktiez vravela, ze ,ten odporny neger na nu vyvaloval hnusne okale a strasne s nimi gulal', z coho sa jej ,dvihal zaludok', co mi povedala takto doslova. Verim, ze mi ten vyraz prepacite, lebo vraj sa o tychto telesnych organoch teraz dost casto hovorieva aj v tych ,najlepsich domoch'. Ona vraj dokonca odmietla navarit pre toho cierneho chudaka (ved nie su aj cernosi tvorovia bozi? Napokon cele ludstvo mohlo byt cierne AJ S NAMI, keby bol Hospodin neuznal vo svojej neskonalej laskavosti za vhodne obdarovat nas bielou pletou). A tak radsej dala okamzitu vypoved. Preto mi, zialbohu, nemohla o tej cudnej prihode povedat viac. Este dodala, ze ten ,neger' mal urcite aj navstivenky, lebo videla jednu s menom ,dp. H. Dawson' a adresou z akejsi cudzej krajiny. Zda sa mi to cudne, priznavam, ale myslim si, ze mnohi tito domorodi duchovni pastieri su priam predurceni na to, aby vykonavali bohumilu cinnost medzi svojimi ludmi, a uz vobec nepochybujem o tom, ze KNAZ ma pravo nosit navstivenku, aj ked je cierny!!! Vo velkom nahleni, avsak s uctou A. K. Climpsonova ,,Prepana!" zvolal lord Peter, ked preluskal tuto zmat noviniek. ,,A mame tu dedica ako nakresleneho." ,,S dusou asi rovnako ciernou ako jeho pokozka," pridal sa Parker. ,,Strasne rad by som vedel, odkial sa tu ten dostojny panko vzal a kam asi zmizol. V tom - hm, eee - Crockfordovi asi nebude, nemyslis?" ,,Ak je knazom anglikanskej cirkvi, tak by tam mal byt," vyhlasil nepresvedcivo lord Peter a podisiel ku kniznici, aby vyhladal tu uzitocnu knizku. ,,Dawson -dp. George, dp. Gordon, dp. Gurney, dp. Habbakuk, dp. Hadrian, dp. Hammond - nie, dp. Hallelujah sa tu nenachadza. Hned som si myslel, lebo to krstne meno nema solidny zvuk. Mali by sme ulahcenu celu situaciu, keby sme vedeli aspon to, z ktoreho kuta sveta ten pan pochadza. ,Neger' moze pre slecnu Timminsovu znamenat hocikoho od brahmana najvyssej kasty az po maleho cierneho Samba z plantaze alebo aj paviana v zoo, ci s miernym prizmurenim oka Argentinca alebo Eskimaka." ,,Predpokladam, ze aj ostatne cirkvi maju svojich Crockfordov," poznamenal Parker trochu neisto. ,,O tom nepochybujem, hadam len tie exkluzivnejsie ich nemaju, napriklad agapemoniti alebo mystici. Kto tvrdil, ze Anglicania maju tristosestdesiatpat cirkvi, ale iba jednu omacku? Tusim to bol Voltaire?" ,,Nech to tvrdil, kto chcel, ja podla toho mnozstva prace, ktore maju vojenske sudy s odporcami vojenskej prezencnej sluzby, usudzujem, ze nas po stranke nabozenskej este aj podcenil," zakoncil Parker. ,,A tusim, ze v Amerike su podobnymi cirkvami este lepsie zasobeni ako u nas." ,,Tiez pravda. Vystopovat v Spojenych statoch niektory z bielych golierikov musi byt rovnaka namaha, ako hladat znamu ihlu v kope sena. Napriek tomu si myslim, ze trosku diskretneho patrania by veci neuskodilo. A ja zatial presuniem svoju staru karu do Croftonu." ,,Preco prave do Croftonu?" ,,Lebo tam kedysi byvali slecny Clara Whittakerova a Agatha Dawsonova. Poobzeram sa tam po muzovi s malou ciernou aktovkou, po tom zahadnom a podozrivom advokatovi, ktory udajne prisiel pred dvoma rokmi navstivit slecnu Dawsonovu, ako si urcite pamatas, a tak velmi sa usiloval spisat s nou zavet. Zda sa mi, ze on vie vsetko, co potrebujeme vediet o dostojnom panovi Hallelujahovi a o jeho poziadavkach. Pojdes so mnou?" ,,Nie, nemozem - teda aspon bez zvlastneho povolenia. Vies predsa velmi dobre, ze ja na tomto pripade oficialne nerobim." ,,Viem, pracujes na afere okolo Gotobedovych. Povedz svojmu sefovi, ze to spolu suvisi. Budem tam totiz velmi potrebovat tvoju inspirujucu pritomnost! Nazdavam sa, ze toho vysuseneho advokata neprinuti nic, aby vysiel s farbou von, iba hanebny natlak regularnych policajnych sil." ,,Skusim to teda, ale musis mi slubit, ze pojdes rozumne a opatrne." ,,Bud cudny ako panna, s vodicskym preukazom cistym ako cerstvy sneh, ale aj tak klebetam neujdes. Nie som predsa nebezpecny jazdec, nehazardujem ani so svojim zivotom, ani so zivotmi spolucestujucich. Tak sa pohni a vybav si to povolenie. Zubadla koni bielych sa penia pod modrou kapotou, ba v nasom pripade pod ciernou, vyrazam so svojou rachotinou vpred, ci vlastne som uz vyrazil." ,,Jedneho krasneho dna naozaj vyrazis, ale zo mna dych," zamrmlal Parker a vykrocil k telefonu, aby zavolal sirovi Andrewovi Mackenziemu zo Scotland Yardu. Crofton je prijemne staromodne mestecko, skryte v bludisku nespocetnych ciest, ktore krizom-krazom vyplnaju trojuholnik vytvoreny mestami Coventry, Warwick a Birmingham. ,Pani Merdlova' sa s tichym pradenim klzala padajucou nocou pomedzi zive ploty, ktore zaclanali vyhlad aj na naroziach ulic, po vedlajsich, casto slepych ulickach, pricom jej postup vobec neulahcovala skutocnost, ze sa sprava grofstva Warwickshire rozhodla v tomto tyzdni uskutocnit generalnu opravu vsetkych smerovych znaciek a ukazovatelov, co zacali prave tym, ze vsetky napisy pokryli dvojitou vrstvou bieleho laku... Z casu na cas sa Bunter s neunavnou trpezlivostou vyhrabal zo zadneho sedadla, aby sa vysplhal na niektory z tych nic neukazujucich ukazovatelov a baterkou si pekne zblizka posvietil na slepu tabulku, co Parkerovi pripomenulo Alana Quartermaina usilujuceho sa rozoznat podobu davno vymretych vladcov Kukuanov pod kalcitovymi nanosmi stalaktitov. Pri jednom stlpe vyslo najavo, ze bol cely cerstvo natrety, co cestujucim na dobrej nalade nepridalo. Po niekolkych vyletoch nespravnym smerom, obracaniach na konci slepych uliciek a navratoch na hlavnu cestu sa konecne dostali na velke razcestie. Tamojsie tabulky bolo asi treba velmi dokladne opravit, lebo zmizli uplne. Stlp tam stal osamoteny a ponury ako dlhy zmrzaceny prst vztyceny k nebu v nemom proteste proti nepriazni osudu. ,,Poprcha," utrusil Parker konverzacnym tonom. ,,Pozri, Charles, ak sa chces nasilu ujat vedenia vypravy, pokojne to urob aj so vsetkymi dosledkami. Pod sedadlom mam pekny, tazky hever a Bunter ti potom pomoze mrtvolu zahrabat." ,,Toto by mohla byt brushwoodska krizovatka," povedal Parker a rozlozil si mapu na kolenach. ,,Alebo by sme mohli byt na razcesti pred Covertom, lenze podla mna sme tam uz boli asi pred polhodinou. V prvom pripade vedie tato cesta priamo do Croftonu." ,,Viac by nam pomohlo, keby si nam na mape ukazal cestu, po ktorej sme sa sem dostali." ,,Ved ich mozeme postupne vsetky vyskusat a vzdy sa vratit sem, ked zistime, ze ideme nespravnym smerom." ,,Na razcestiach sa vzdy pochovavali iba samovrahovia," varoval ho Wimsey vystrazne. ,,Tam pod stromom sedi nejaky clovek," pokracoval Parker pokojne. ,,Azda by sme sa ho mohli opytat?!" ,,Aj on urcite zabludil, ved inac by tu netrcal v dazdi," odvrkol lord. ,,Ludia len tak pre nic za nic nevysedavaju v dazdi pod stromom." V tej chvili ich muz, o ktorom bola rec, zbadal a ponahlal sa k nim so zdvihnutou rukou. Wimsey zabrzdil a zastal. ,,Prepacte," oslovil ich muz, z ktoreho sa zrazu stal mladik v motoristickej kombineze, ,,nemohli by ste sa mi, prosim, pozriet na masinu?" ,,Co s nou je?" ,,No, nechce ist dalej." ,,To som si myslel," sucho poznamenal Wimsey. ,,Hoci ma sokuje, preco chce nasilu zotrvavat na takomto hnusnom mieste." Potom vystupil z auta, mladik preskocil cez zivy plot a vytlacil odtial nestastnu pacientku na prehliadku. ,,Vleteli ste ta, alebo ste ju ta len odlozili?" spytal sa Wimsey, upierajuc zhnuseny pohlad na motorku. ,,Odtiahol som ju nabok. Drel som sa so startovanim niekolko hodin, ale to nepomohlo, tak som sa rozhodol, ze pockam, kym niekto pojde okolo." ,,Chapem. Preco vlastne nechce naskocit?" ,,Nemam potuchy. Predtym islo vsetko hladko a potom z nicoho nic prskla a dost!" ,,Stavu mate?" ,,Urcite plnu nadrz, to viem bezpecne." ,,Sviecky su v poriadku?" ,,To neviem," mladik vyzeral velmi nestastne. ,,Viete, toto je len moja druha jazda." ,,Dobre, dobre. Velka zavada to nemoze byt. Najprv sa vsak predsa len presvedcime, ako je to s benzinom," povedal Wimsey uz vludnejsie. Odmontoval viecko z nadrze a posvietil si baterkou dovnutra. ,,Zda sa v poriadku." Opat sa zohol, uzavrel viecko a pritom si popiskoval. ,,Skuste este raz na to dupnut! Az potom sa pozriem na sviecky." Mlademu motorkarovi nebolo treba dvakrat hovorit. Chytil riadidla a dupol na pedal s takou silou, za ktoru by sa nemusela hanbit ani armadna mulica. Motor zaburacal, chvilku vibroval, ale potom uz bezal ako po masle. ,,Paneboze!" zvolal mladenec. ,,To je zazrak!" Lord Peter polozil ruku na riadidla, mierne ubral plyn a ohlusujuci rev sa zmenil na spokojne pradenie. ,,Co ste s tym urobili?" vypytoval sa motocyklista. ,,Nic, len som to prefukol," uskrnulo sa jeho lordstvo. ,,Vzduchova bublina v privode benzinu, priatelu." ,,Som vam nesmierne zaviazany!" ,,To nestoji za rec! Ale pocujte, nemohli by ste nam ukazat cestu do Croftonu?" ,,Preco nie? Rovno za nosom, takto dolu kopcom. Napokon, podte za mnou, aj ja ta idem!" ,,Chvalabohu! Ved ma a ja ta budem nasledovat, ako povedal rytier svateho gralu sir Galahad. Ako je to daleko?" ,,Asi pat mil." ,,Je tam slusny hostinec?" ,,Nasi tam maju hostinec U lisky a psej svorky. Staci? U nas sa da velmi dobre najest." ,,Smutok zmizol, praca je skoncena, Jordan sme presli. Dupnite na plyn, mlady muz. Nie, Charles, nebudeme cakat, kym sa hodis do gala... Ruky, nohy chladom skrehnute, chrbat z handar presvita, piesen aj tak zanotime staru, ked panboh nam trunok da!" Starter zatrilkoval, a len co mladik skocil do sedla, po jednom jedinom povazlivom zaknisani vyrovnal, Wimsey zaradil rychlost a zavesil sa za neho. V hostinci U lisky a psej svorky zistili, ze je to jeden z tych prijemnych staromodnych podnikov, kde je vsetko este vypchate pravym konskym vlasim a kde nikdy uboheho pocestneho neodbavia recami, ze je uz prineskoro na pecenu hovadzinu s domacim salatom. Obsluzila ich sama pani hostinska Pigginova. Mala na sebe decentne cierne satenove saty a oblicaj oramovany kucierkami, takymi oblubenymi v kralovskej rodine. Bodra gulatucka tvaricka jej ziarila v odraze ohna z kozuba, rovnako ako horeli tvare lovcov v cervenych frakoch, ktori uhanali, skakali a padali z koni na nespocetnych reprodukciach rozvesanych na vsetkych dostupnych miestach. Nalada lorda Petra pod vplyvom atmosfery a vynikajuceho miestneho piva stupla o vela stupnov. Cez seriu otazok tykajucich sa prave skoncenej polovnickej sezony, rodin zijucich v okoli, ako aj ceny loveckych koni velmi sikovne zaviedol rec na temu nebohej slecny Clary Whittakerovej. ,,Ach, ano, samozrejme," pokracovala pani Pigginova, ,,samozrejme, ze sme ju poznali. V tomto kraji ju poznal kazdy. Bola to skvela stara dama. Beha tu este vela koni z jej chovu. Jeho najvacsiu cast kupil pan Cleveland, a urcite neurobil zly obchod. Mala rada statocnu robotu a hovorilo sa o nej, ze to s konmi vyborne vie, s ludmi nakoniec tiez. Nikomu sa nepodarilo napalit ju dva razy, iba malokomu raz." ,,Naozaj?" vypytoval sa lord Peter, aby povzbudil rozpravacku. ,,Dobre si pamatam, ze jazdila na polovacky este vyse sestdesiatrocna," pokracovala pani Pigginova, ,,a nikdy nebola medzi poslednymi. Na druhej strane vsak slecna Dawsonova - jej priatelka, co s nou zila - viete, tam, na tom velkostatku za kamennym mostom, ta bola skor za pokojny zivot. Stale bola len doma a my sme si vraveli, ta nikdy na kona nesadne, ale ona sa aj to naucila kvoli slecne Whittakerovej, lebo ju mala velmi rada a nemohla bez nej vydrzat. Nuz, nemozeme byt vsetci rovnaki, nemam pravdu, pane? A slecna Whittakerova bola skutocne vynimocny pripad. Taki ludia sa uz dnes nerodia. Niezeby tie dnesne dievcata neboli k svetu, alebo aspon vacsina z nich, alebo ze by neboli rovnako sibnute ako ona - aspon podla meradiel tej starsej generacie, lenze slecna Whittakerova bola okrem toho este aj mudra zena. Vedela kupovat kone a liecit ich, sama ich chovala a nepotrebovala na to od nikoho rozumy." ,,Zda sa, ze to bola naozaj vynimocna zena," povedal Wimsey zovialne. ,,Lutujem, ze som ju nepoznal. Ale isti moji znami sa poznali velmi dobre so slecnou Dawsonovou, viete, este ked zila v Hampshire." ,,Naozaj, pane? To je ale nahoda, vsak? Bola to velmi mila a dobra dama. Dopoculi sme sa, ze tiez uz zomrela. Na rakovinu, nie? Chuderka, taka strasna choroba. A predstavte si, ze stretnem prave vas, co ste ju skoro poznali; to by som si nikdy nepomyslela. Mozno, ze by vas zaujimali nase fotografie z croftonskych polovaciek. Jim!" ,,Dobry vecer!" ,,Ukaz panom fotografie so slecnou Whittakerovou a Dawsonovou. To su znami nejakych znamych slecny Dawsonovej z Hampshiru. Nech sa paci, pane, tadialto, ak si uz nic nedate!" Pani Pigginova ich potom zaviedla do oddeleneho salonika, zrejme len pre stalych hosti, kde niekolko velmi lovecky vyzerajucich panov vychutnavalo posledne dusky piva pred zaverecnou. Cest obsluzit cezpolnych prischla panu Pigginovi. ,,Tak, co to bude, pani? Joe, daj sem dvakrat porter special. Pozrimeze, tak vy ste tak povediac poznali nasu slecnu Dawsonovu. Boze, boze, ale je ten svet maly, casto to hovorim svojej starej. Tu je ta posledna fotografia, na ktorej su obidve, to je skupina z parforsu v osemnastom roku. Bol to pomerne slaby parfors, pre vojnu, viete, lebo vacsina polovnikov bola na fronte a kone tiez, takze sa nic nedalo poriadne podnikat tak ako za starych dobrych casov. Ale lisky sa nam tu rozmnozili a psie svorky stali za, cha-cha, no jednoducho boli pod psa! Psy boli pod psa, cha-cha-cha! Takto som to casto hovorieval hostom v tomto lokali, veru tak. A vsetci vtedy so mnou suhlasili a vela panov sa na tom zabavalo, ked som vravel, ze polovnicke psy tuna su pod psa, a tak mi pan plukovnik Fletcher a este niekolko inych starych panov navrhli, ze by sme mali obnovit tradiciu, tak to vraveli, a usporiadali dva alebo tri take mensie akoby nahradne hony, jednoducho preto, aby sa psie svorky uplne nepokazili, hej, tak by sa to dalo povedat. A potom prisla za mnou slecna Whittakerova a povedala: ,Pan plukovnik, usporiadajte ten parfors na mojich pozemkoch, aj tak bude asi posledny, ktory uvidim.' A aj sa tak stalo, lebo ta chuderka stara umrela potom na Novy rok 1922. A toto je ona, ta, co sedi na bricke s ponikmi, a vedia nej je slecna Dawsonova. Slecna Whittakerova musela, samozrejme, prestat s jazdenim uz niekolko rokov predtym, ved mala uz svoje roky, ale aj tak chodila na polovacky, na vsetky, lenze iba v bricke. Bola to pekna stara dama, co poviete, pani?" Lord Peter aj Parker sa so zaujmom pozreli na prisne sa tvariacu starenku, sediacu nekompromisne priamo, v rukach opraty. Jej vzdorovity, vetrom oslahany oblicaj bol sice zostarnuty, ale este stale pekny, s vyraznym nosom a rovnym hustym obocim. A nizsia dama vedla nej, gulatejsia a zenskejsia, bola Agatha Dawsonova, ktorej zvlastna smrt ich priviedla do tychto zapadnutych koncin; tvar mala pokojnu a usmievavu, vobec nie taku panovacnu ako jej priatelka, ktorej sa mnohi bali. Ale aj jej tvar sa vyznacovala odusevnenostou a individualitou. Nepochybne, tie dve stare damy museli tvorit zaujimavy par. Lord Peter potom polozil este zopar otazok tykajucich sa jej rodinnych pomerov. ,,Nuz tak, pane, vela toho o nej neviem," odvetil Piggin. ,,Tu u nas sa odjakziva tak hovorilo, ze sa slecna Whittakerova rozkmotrila so svojimi pribuznymi preto, lebo sa pristahovala sem k nam a tu sa vlastne postavila na vlastne nohy. V tych casoch, viete, boli ine zvyky ako dnes, dievca nemohlo odist z domu len tak. Ale keby ste chceli vediet podrobnosti, pane, dozvedeli by ste sa viac o Whittakerovcoch aj o Dawsonovcoch od isteho dedka, co tu byva. Nejaky Ben Cobling. Bol u slecny Whittakerovej koniarom dobrych styridsat rokov a vzal si za zenu sluzku slecny Dawsonovej, ktora sem s nou prisla z Norfolku. Nedavno sa dozil osemdesiatich siestich rokov, ale este stale sa vyborne drzi. Vsetci si Bena Coblinga velmi vazime. Byva so zenou v domceku, ktory mu pred smrtou odkazala slecna Whittakerova. Ak by ste sa chceli zajtra za nim pozriet, pane, uvideli by ste, ze Ben ma aj teraz rovnako dobru pamat ako predtym. Ale uz musim koncit, pane, prepacte, je zaverecna. Zaverecna, pani! Musim ich dostat od pultu! Pani, prosim, zaverecna! U vas je to tri silingy a osem penci, pane. Dakujem pekne, pane. Poponahlajte sa, pani, budte taki laskavi. No tak, Joe, pohni sa!" ,,Velmi prijemne mestecko, tento Crofton," vyhlasil lord Peter, ked ostal sam s Parkerom vo velkej izbe s nizkou povalou, v ktorej aj postelna bielizen vonala levandulou. ,,Ben Cobling nam urcite povie o bratancovi Hallelujahovi vsetko, co potrebujeme. Uz sa nanho velmi tesim." KAPITOLA 12 Pribeh dvoch starych dievok ,,Moznost uchovat majetok v rodine je jednou z najcennejsich a najpozoruhodnejsich vlastnosti, ktore k nej patria." Burke, UVAHY O FRANCUZSKEJ REVOLUCII Dazdivu noc vystriedalo slnkom preziarene rano. Lord Peter sa posilnil nezvycajne vydatnou porciou vajec na slanine a potom vysiel pred Lisku a psiu svorku, aby sa chvilu opaloval. Pomaly a zamyslene si napchaval fajku. Zivy ruch v hostinci daval tusit, ze uz skoro otvoria pre verejnost. Cez hradsku prave prechadzalo v rade za sebou osem kacic. Na lavicku vyskocila macka, pretiahla sa, strcila zadne nohy pod brucho a pevne si ich obkrutila chvostikom, akoby sa chcela poistit proti pripadnemu vyklznutiu. Na vysokom sivkovi precvalal okolo paholok a viedol za sebou mensieho hnedaka s nakratko pristrihnutou hrivou, za ktorym smiesne cupkal kokrspaniel s jednym uchom obratenym navon. Lord Peter nan vybafol: ,,Haf!" Dvere na hostinci sa otvorili dokoran a hostinsky priatelsky povedal: ,,Dobre rano, pane! Dnes mame krasny den, vsak, pane?" A hned aj zmizol, necakajuc na odpoved. Lord Peter zamrmlal: ,,Hm!" Potom sa spokojne oprel o stenu, skrizil nohy a civel pred seba. Na rohu cintorina sa vynorila mierne prihrbena postava starca s vraskavou tvarou a uzasne krivymi nohami, s hnedymi cizmami lemovanymi svetlou manzetou. Prichadzal rychlym, trochu neistym krokom, a kym sa s hlasnym vrzganim v kostiach usadil na lavicku vedla macky, uctivo obnazil svoju staru hlavu. ,,Dobre rano, pane," povedal. ,,Dobre rano," odvetil lord Peter. ,,Dnes mame krasny den, vsak?" ,,Veru tak, pane, presne tak," povedal starec spokojne. ,,Vzdy ked sa prebudim do takeho krasneho majoveho rana, verte mi, alebo nie, vzdy sa modlim, aby mi panbozko este doprial nejaky cas na tomto krasnom svete." ,,Vyzerate nezvycajne zdravo," zacinalo konverzaciu jeho lordstvo, ,,podla vasho zovnajsku mate tu zaistenych este peknych par rockov." ,,Dakujem vam, pane. Uz to tak bude, hoci na svateho Michala budem mat osemdesiatsedem, este sa dobre citim." Lord Peter vyjadril prislusny udiv. ,,Veru, veru, pane, osemdesiatsedem, a keby ma netrapila ta potvorska reuma, nemal by som si na co stazovat. Asi mam predsa len lepsi koren, na aky vyzeram. Viem, ze som tak trochu zhrbeny, ale to bude viac od koni, pane, ako od staroby. Pri nich som vyrastol, pri nich som stravil cely zivot. Pracoval som s nimi, spal som pri nich - cely zivot som prezil v mastali, dalo by sa povedat." ,,To ste ani nemohli mat lepsiu spolocnost," poznamenal lord Peter. ,,Spravne, pane, nemohol som mat lepsiu spolocnost. Lenze moja zena mi casto vravievala, ze ona neziarli na nikoho iba na kone. Vraj sa radsej bavim s nimi ako s nou. A mozno mala aj pravdu, pane. Kon nikdy netara hluposti, to som jej povedal, co sa o zenach vzdy povedat neda, nemam pravdu, pane?" ,,Bezpochyby," prisvedcil mu Wimsey. ,,Co si date?" ,,Dakujem vam, pane, dam si ako vzdy velke pivo. Jim to uz vie, vsak, Jim? Vzdy zacinam den s velkym pivom, pane. Podla mna je to zdravsie ako caj a okrem toho poriadne vyrajbe zaludok." ,,V tomto budete mat urcite pravdu," prikyvol Wimsey. ,,Ked uz o tom hovorime, tiez sa mi vidi, ze caj je dost skodlivy. Pan hostinsky, dve velke piva, prosim vas! Nepridate sa k nam?" ,,Dakujem, vase lordstvo," suhlasil majitel hostinca. ,,Joe, dve velke desiatky a jednu dvanastku! Prima den, pane, co poviete? Dobre rano, pan Cobling, ako vidim, uz ste sa zoznamili." ,,Prepanajana - tak toto je teda Ben Cobling? Som rad, ze vas spoznavam, pan Cobling. Velmi som sa tesil na stretnutie s vami." ,,Naozaj, pane?" ,,Povedal som tomuto panovi - jeho meno je lord Peter Wimsey - ze by ste mu mohli povedat nieco blizsie o slecne Whittakerovej a slecne Dawsonovej. Pozna totiz nejakych znamych slecny Dawsonovej." ,,Ale, to je nahoda! Ja vam mozem povedat o tych damach naozaj vela! A som na to, samozrejme, pysny. Patdesiat rokov som sluzil u slecny Whittakerovej. Prisiel som k nej ako celadnik este za stareho Johnnyho Blackthorna a po jeho smrti som u nej zostal ako hlavny stajnik. V tom case bola dievca k svetu. Veru, veru. Stihla ako prutik, cierne leskle vlasy, lica ako ruze - slovom, krasna ako dvojrocna kobylka, plna chuti do zivota. Nejeden gentleman si na nu robil zalusk, ale ona si nikdy nedala nasadit chomut. Boli pre nu ako vzduch. Nevenovala im ani len pohlad, ak to, pravda, neboli celadnici alebo paholkovia zo stajni. Ale aj to len pracovne, samozrejme. Viete, niekto je uz taky. Prave taka bola aj ta moja sucka foxteriera, co som kedysi mal. Na potkany ako ras. Ale inak uplne nanic. Skusal som ju pripustit ku kazdemu psovi, ktoreho som len zohnal, ale nikdy z toho nic nebolo. Vzdy ho len do krvi pohryzla, dodriapala, hurhaj, aky ste v zivote nepoculi. Tusim, ze panbozko potrebuje aj taketo tvory, hlavna vec, ze su podla jeho obrazu. A vobec, zeny su cudne stvorenia!" Lord Peter povedal iba: ,,Aha!" Potom si mlcky upili z piva. Pan Piggin sa po chvilke prebral zo zadumania a porozpraval pribeh, ktory sa stal slecne Whittakerovej pri jednej polovacke. Aj pan Cobling pridal historku, ale lord Peter povedal iba ,,hm". Vtom sa objavil Parker a lord ho ihned predstavil pritomnym. Nato pan Cobling poziadal pritomnych o dovolenie, aby mohol teraz on objednat rundu. Po skonceni tohto ritualu poziadal o dovolenie pritomnych pan Piggin a po runde na svoj ucet sa odporucal s ospravedlnenim, ze sa musi venovat aj ostatnym hostom. Ked odisiel, lord Peter sa zacal nacvicenym, az k zblazneniu pomalym manevrovanim prepracovavat spat k historii rodiny Dawsonovcov. Parker - absolvent gymnazia v Barrow-in-Furness a vycviceny v sluzbach londynskej policie - sa usiloval brisknymi otazkami urychlit priebeh rozpravania, ale dosiahol vzdy len to, ze sa pan Cobling zamotal do nepodstatnych podrobnosti a uplne stratil myslienkovu nit. Wimsey pod stolom surovo kopal priatela do pistaly, aby ho umlcal, a znovu a znovu s obdivuhodnou trpezlivostou vracal rozhovor k povodnej teme. Asi po hodinke pan Cobling vyhlasil, ze by im o slecne Dawsonovej urcite toho vedela povedat viac jeho manzelka, a pozval ich k sebe domov. Ihned suhlasili a vydali sa na cestu, pocas ktorej pan Cobling zopakoval Parkerovi, ze na svateho Michala bude mat osemdesiatsedem rokov, ze mu vsak zdravie dobre sluzi, hoci na to velmi nevyzera, ale korienok ze vraj ma dobry, a keby ho netrapila ta potvorska reuma, bolo by vsetko dobre. ,,Teda, nie ze by som nebol zhrbeny," pokracoval, ,,ale to bude viac od prace s konmi. Ved som s nimi zil od detstva, den co den..." ,,Netvar sa tak, Charles," zamrmlal mu Wimsey do ucha, ,,to bude asi ten caj na ranajky. Caj totiz nikdy tak nevyrajbe zaludok ako pivo." Pani Coblingova bola mila stara pani, iba o dva roky mladsia ako jej manzel, zvraskavena ako vysusene jablcko. Moznost rozhovorit sa o milovanej slecne Agathe ju priam ocarila. Parker vsak pokladal za slusne najprv vysvetlit ich pritomnost, za co si vysluzil kopanec... Pre pani Coblingovu bolo samozrejme, ze sa o Dawsonovcov zaujima kazdy, tak sa bez vahania pustila do rozpravania. Sluzila v rodine Dawsonovcov od detstva, dokonca by sa dalo povedat, ze sa v nej skoro narodila. Ved jej matka bola kucharkou u pana Henryho Dawsona, otecka slecny Agathy, a este predtym u jeho otca. Pani Coblingova zacala pomahat v tom velkom dome v kuchyni uz ako patnastrocna. Slecna Harriet, ta, co sa neskor vydala za Jamesa Whittakera, mala vtedy iba tri roky. Ano, ano, a tak bola mlada kucharka pritomna pri dalsich a dalsich prirastkoch do tejto rodiny. Napriklad narodil sa pan Stephen, ktory sa mal stat dedicom rodu, lenze - ach, boze, boze - potom prislo to strasne nestastie a po chudacikovi panu Henrym nezostalo ani fuka. Veru, veru, tak to byva na tom svete! Chudacik pan Henry sa zamotal do akychsi spekulacii, nevedela vsak do akych, ale stalo sa to v Londyne, v tom meste plnom darebakov a lumpov, a preto skoncil taky charakterny pan na mizine, skvely clovek to bol, na nikoho nikdy nepovedal kriveho slova. A umrel mlady, len patdesiatstyrirocny, a jeho zena, chuderka mala, ho dlho neprezila. Bola to Francuzka, velmi mila dama, ale v Anglicku jej bolo smutno, lebo tu nikoho nemala okrem dvoch sestier, ale aj tie boli zatvorene v tych strasnych katolickych klastoroch. ,,A co urobil pan Stephen, ked sa prachy minuli?" spytal sa Wimsey. ,,Ten? Ach, ten sa dal na obchodovanie. Skoro som povedala cuduj sa svete! ale nepoviem to, lebo som kdesi pocula, ze Barnabas Dawson, teda ako stary otec pana Henryho, bol len obycajny kupec alebo nieco podobne. Aj tak sa vravi, ze holy zadok je osud kazdej tretej generacie, nemam pravdu? Ale pre pana Stephena to bola velka rana, lebo do tych cias vyrastal v prepychu a mal vsetko, na co si len spomenul. Mal aj snubenicu, krasnu, a okrem toho aj bohatu, dedicku velkeho majetku, lenze ked sa dozvedela, ze pan Stephen ostal s prazdnymi rukami, pustila ho k vode, v tom sa prejavila jej bezcitnost. Pan Stephen sa potom dlhe roky nechcel ozenit, az do styridsiatky, a to si este nasiel nevestu uplne bez pribuznych, teda ako nemanzelsku, ale bolo to velmi mile a dobre dievca, oddana manzelka. Mali spolu iba jedno dieta, syna Johna, ktoreho opatrovali ako oko v hlave. Bol to pre nich strasny uder, ked dostali spravu, ze padol vo vojne. Ta svetova vojna, to bola strasna vec, co poviete, pane? - a pritom nepriniesla nikomu nic dobre, aspon ja to tak vidim, len vysoke dane a ceny vsetkeho, co ludia potrebovali. Veru, a pritom kolkych vyhodili z roboty!" ,,John teda padol vo vojne. A pre rodicov to bol strasny uder?" ,,Veru strasny. Ale nielen to, pane, stalo sa este nieco horsie. Panu Stephenovi zrejme z toho nestastia, ale aj z tych ostatnych veci, co ho postihli, slovom, asi mu preskocilo, lebo sa zastrelil. Urcite to urobil vo chvilke pomatenosti, lenze on zaroven urobil este horsiu vec, najprv totiz zastrelil svoju manzelku. Mozno, ze ste o tom nestasti poculi, pisali o tom aj v novinach, pane." ,,Tusim som nieco pocul," zaklamal lord Peter opatrne, len aby si nemyslela, ze nejakym sposobom podcenuje miestnu tragediu. ,,Ale ten ich syn John asi nebol zenaty, co poviete?" ,,Nie, nebol, pane. To je dalsia tragicka udalost v tejto rodine. Mal totiz snubenicu, mladu osetrovatelku v nasom, akoze britskom lazarete. Aspon tak sme sa to dozvedeli neskor, a chystal sa, ze si ju vezme, az dostane najblizsie dovolenku. Ale v tych strasnych rokoch islo vsetko akosi nakrivo." Stara pani si vzdychla a poutierala si oci. ,,Pan Stephen bol teda jedinym muzskym potomkom Henryho Dawsona, vsak?" ,,Nie celkom, pane. Boli tu este dvojcata, dvaja krasni chlapci, ale ti zostali nazive iba dva dni. Narodili sa styri roky po slecne Harriet, to bola ta, co si zobrala pana Jamesa Whittakera, viete?" ,,Ach, ano, isteze. Tym sa vlastne tie dve rodiny spojili." ,,Veru tak, pane. Slecna Agatha, slecna Harriet a slecna Clara Whittakerova chodili do jednej skoly a pani Whittakerova pozyvala k nim domov slecny Dawsonova na prazdniny, no a tam sa pan James do slecny Harriet zamiloval. Teda, podla mna, krasou sa slecne Agathe nevyrovnala, ale bola bystrejsia a culejsia - no a potom slecna Agatha nemala vobec zmysel pre nejake flirtovanie alebo podobne hluposti. Naopak, casto mi hovorievala: ,Betty, ja aj slecna Clara sme sa rozhodli, ze sa nikdy nevydame. Budeme zit spolu stastne a do smrti sa obideme bez vsetkych tych hlupych a otravnych muzov.' A aj sa tak stalo, ako uz asi viete, pane, lebo tak ako bola slecna Agatha ticha, mierna, prave taka vedela byt zatata a tvrdohlava. Ked si raz zobrala nieco do hlavy, nikto jej to nevyhovoril - ani presviedcanim, ani hrozbami, prehovaranim, no nicim, nicim! Viem to z vlastnej skusenosti, teda ked este bola mala, zavse som vypomahala aj pri detoch. Uz vtedy, ked si nieco zaumienila koniec! Mohli ste ju dojat k slzam, alebo priviest az k zurivosti, ale nepovolila!" Vtedy si Wimsey predstavil staru, chorobou znicenu bezmocnu staru damu, ktora tvrdohlavo trva na svojom napriek argumentom pravnika, ako aj neterinym podvodom. Naozaj zaujimava - istym sposobom - stara dama. ,,Ak sa nemylim, Dawsonovska rodina vlastne uz celkom vymrela," povedal napokon. ,,Veru ano, pane. Zostala uz len slecna Mary, ale aj ta je vlastne Whittakerova, Harrietina vnucka, jedina dcera pana Charlesa. Aj ona uz bola sama, ked sa rozhodla, ze bude zit so slecnou Dawsonovou. Jej rodicia, pan Charles aj jeho manzelka, zahynuli na jednom z tych odpornych strojov, ach, boze moj, tusim to osud tak chcel, ze nas stihalo jedno nestastie za druhym. A ked si predstavim, ze my s Benom sme ich jedini prezili..." ,,No tak, upokoj sa, mamicka," potesoval ju Ben a chytil jej ruku do dlani. ,,Hospodin nam doprial vsetkeho!" ,,To teda ano. Dal nam troch synov, pane, dve dcery a k tomu strnast vnukov a troch pravnukov. Nechceli by ste sa pozriet na ich fotografie, pane?" Lord Peter prisvedcil, ze velmi rad, a aj Parker zamrmlal cosi v tom zmysle. Potom nasledoval rozsiahly vyklad zivotnych pribehov vsetkych piatich deti aj ich potomkov. Kedykolvek sa vsak v rozpravani vyskytla co len mala prestavocka, Parker dychtivo zasuskal Wimseymu do ucha: ,,A co je s bratancom Hallelujahom?" Ale kym sa mohol dockat odpovede, nekonecny prud rozpravania pokracoval dalej. ,,Preboha, Charles," zavrcal nanho zlostne lord Peter, ked sa pani Coblingova pobrala hladat satku, ktoru jej z Dardanel poslal vnuk William, ,,prestan mi tu halelujovat, nie sme predsa na omsi." Po povinnych prejavoch obdivu nad satkou sa rec zvrtla na daleke krajiny vobec, na domorodcov a najma ludi s ciernou pletou, pricom lord Peter zovialne poznamenal: ,,Len tak mimochodom, nemali nahodou aj Dawsonovci nejakeho pribuzneho v cudzine?" ,,Ale ano," prisvedcila pomerne spurnym tonom pani Coblingova. Vraj, ci ma panstvo na mysli pana Paula, brata pana Henryho. Ale o nom sa v dome nikdy vela nehovorilo. Povzdychla si a stisila hlas, ved si len predstavte: stal sa papezencom, a k tomu aj mnichom! (Keby sa stal vrahom, urcite by o nom nehovorila takym pohorsenym tonom.) A pan Henry si prenho vzdy robil velke vycitky. ,,Ale preco? Bola to jeho chyba?" ,,Samozrejme! Manzelka pana Henryho, totiz - moja milovana pani - bola Francuzka, ako som uz povedala, a preto, pochopitelne, aj papezenka. Tak ju vychovali, o n a za to, prirodzene, nemohla, a nakoniec, vydavala sa velmi mlada. Pan Henry vsak coskoro z nej urobil krestanku a vyhnal jej z hlavy tie modlosluzobnictva, preto potom prestupila na pravu vieru. Lenze pan Paul sa zamiloval do jej sestry, ona mala este dve sestry, ale ta sestra sa zaslubila cirkvi svatej, ako oni tomu vravia, a odisla do klastora." To zlomilo srdce panu Paulovi, preto sa aj on slubil tej rimskej neviestke - a opat pomlka a stisenie hlasu - a vstupil aj on do klastora. To bol sok pre vsetkych. Ale dozil sa vysokeho veku. A pokial vie, este nezomrel, ba stale veri tym svojim bludom. ,,Ak nezomrel," zasepkal Parker, ,,podla vsetkeho bude pravoplatnym dedicom. Bol predsa najblizsim pribuznym Agathy Dawsonovej, bol to jej stryko." Wimsey sa zamracil a vratil sa k nacatej teme. ,,No, predpokladam, ze ten, koho som mal na mysli, nemoze byt stryko Paul," vravel, ,,lebo pribuzny slecny Agathy Dawsonovej, o ktorom som pocul, je skutocny cudzinec, presnejsie povedane muz s tmavou pletou, povedal by som, ze az ciernou, ak su moje spravy pravdive." ,,Cernoch?" vykrikla stara pani. ,,Ach, nie, pane, to nie je mozne! Ibaze - ach, boze, pomahaj, ak je tomu tak - Ben! Pamatas sa na stareho Simona?" ,,Vela toho o nom neviem," pokrutil Ben hlavou. ,,Nikto o nom vela nevie," vyhlasila pani Coblingova energicky. ,,Zil v dalekej cudzine, ale v rodine mali o nom spravy. Hovorilo sa mu ,samopasny Simon'. Pred mnohymi rokmi odisiel do Indie a odvtedy nikto o nom nepocul, ani ziva dusa nevedela, co s nim je. Ani by som sa tomu velmi necudovala, keby si tam zobral nejaku cernosku, no a ten, ktoreho ste spominali, pane, ten by bol jeho -prepanaboha! - jeho vnuk. Uz to tak musi byt, ak teda nie nahodou pravnuk, pretoze Simon bol stryko pana Henryho a zmizol pred mnohymi rokmi!" Tak toto teda bolo sklamanim. Pravnuk i vnuk ,samopasneho Simona' by nebol dost silnou konkurenciou Mary Whittakerovej pri jej narokoch na dedicstvo, lebo by bol privelmi vzdialenym pribuznym zomretej. Ale napriek tomu Wimsey poznamenal: ,,To je velmi zaujimave. Emigroval pan Simon do Vychodnej, alebo do Zapadnej Indie?" Pani Coblingova nevedela, ale tvrdila, ze odtial je vraj uz blizko do Ameriky. ,,Skoda, ze tu uz nebyva pan Probyn. Ten by vam mohol povedat o Dawsonovskej familii viac ako ja. Lenze pan Probyn uz zrusil svoju prax pre starobu a prestahoval sa do Talianska alebo kam." ,,Kto to bol?" ,,Advokat slecny Whittakerovej," odvetil Ben, ,,staral sa aj o vsetky obchodne zalezitosti slecny Dawsonovej. Skvely pan, ale ostry ako britva - cha-cha! Nikdy nikomu nic neprepacil! Ale advokati su uz taki vsade na svete," dodal mudro. ,,Vsetko vziat a nic nedat." ,,Byval tiez v Croftone?" ,,Nie, pane, vo Vysnom Croftone, dvadsat kilometrov odtialto. Jeho kancelariu teraz vedu pani Pointer a Winkin, ale to su mladici, preto o nich toho vela neviem." Kedze sa od Coblingovcov dozvedeli uz vsetko, co sa od nich mohli dozvediet, Wimsey a Parker sa s nimi rozlucili a odisli. ,,Tak teda s bratancom Hallelujahom sme strelili capa," poznamenal Parker. ,,To je mozne, ale mozne je aj nieco ine. A sice, ze najdeme aj v tom urcite suvislosti. Hoci mne sa zda slubnejsi ten papezenec, cierna ovca rodiny, stryko Paul. Ale pan Probyn je teraz ten vtacik, ktoreho musime lapit do siete. Uvedomujes si, kto to je?" ,,Myslim, ze ten tajuplny pravny zastupca." ,,Pravdaze! On jediny vie, preco mala slecna Dawsonova napisat zavet. A preto sa teraz vyberieme rovno do Vysneho Croftonu na navstevu k panom Pointerovi a Winkinovi, aby sme sa presvedcili, ci nam mozu pomoct." Na nestastie pani Pointer a Winkin nevedeli o celej veci nic. Slecna Dawsonova odobrala plnomocenstvo panu Probynovi a nariadila prevod vsetkych spisov do ruk noveho advokata. Pointer a Winkin nemali z rodiny Dawsonovcov nikdy s nikym tu cest. Prejavili vsak ochotu poskytnut adresu pana Probyna (Villa Bianca, Fiesole). Vyslovili svoje polutovanie nad tym, ze inak nemozu lordovi Petrovi Wimseymu ani inspektorovi Parkerovi pomoct. Do videnia. ,,Strucni a neprijemni," komentovalo jeho lordstvo tuto znamost. ,,No, nic sa neda robit - mozeme iba zajst niekam na obed a napisat dva listy - jeden panu Probynovi a druhy mojmu dobremu priatelovi biskupovi Lambertovi z Orinockej misie s prosbou, ci by nas nemohol uviest na stopu bratanca Hallelujaha. Vzdy len s usmevom! Ako vravi Ingoldsby: ,Vietor vanie, buraca, z dialky uhana, aj my uz blizime sa k halali...' Mimochodom, poznas ten kraj, kde citronovnik rozkvita? Nepoznas? To nic! Este sa s nim mozes zoznamit na svadobnej ceste..." KAPITOLA 13 Hallelujah ,,Nasi predkovia boli asi slusni ludia, ale keby som si smel vybrat, zaradil by som ich medzi svojimi znamymi a pozvanymi hostami na posledne miesto." Sheridan, SUPERI Skvely pan biskup Lambert, cirkevny hodnostar z Orinockej misie, sa ukazal ako clovek laskavy a prakticky. Dostojneho pana Hallelujaha Dawsona vraj osobne nepozna, ale domnieva sa, ze by mohol patrit k misii Tabernakul, co je nonkonformisticka institucia, ktora vykonava velmi zasluznu cinnost prave v tej casti sveta. Spoji sa s londynskou centralou tejto nabozenskej obce a vysledok oznami lordovi Petrovi. A naozaj, o dve hodiny neskor zatelefonoval tajomnik biskupa Lamberta na misiu Tabernakul a ziskal velmi uspokojivu informaciu, ze dostojny pan Hallelujah Dawson je prave v Anglicku a mozno ho zastihnut v misijnom dome v Stepney. Je to starsi knaz zijuci v pomerne zlych financnych pomeroch, pan biskup by dokonca povedal, ze vo velmi zlych... Ach, nie, netreba dakovat, ved zaco aj, prosim vas? Napokon vsetko zariadil ten ubohy otrok pana biskupa - jeho tajomnik. Biskupa velmi tesi, ze sa lord Peter zase raz ozval, ozaj, ci zije mravopocestne? Cha-cha-cha! A kedy pride k biskupovi na veceru? Lord Peter urychlene vyhladal Parkera a vyrazili spolu do sidla misie Tabernakul; pred jeho pochmurnym a osumelym priecelim vyvolala ,pani Merdlova' dlhou ciernou karoseriou a vyblyskanym medenym vyfukom uzasny dojem. Zhrkli sa okolo nej deti z celeho okolia a hned sa dali nacvicovat sola na klakson, a to este skor, nez stacil Wimsey zazvonit pri dverach. Ked im Parker pohrozil prisnym trestom a len tak mimochodom prezradil, ze je policajny uradnik, deti az zajasali, chytili sa za ruky a pod vedenim sikovnej mladej damy, asi tak dvanastrocnej, predviedli, ako sa hra kolo-kolo mlynske... Parker sice urobil niekolko zastrasujucich tahov, pravda, dosiahol tym len tolko, ze kruh sa vyskajuc roztrhol, ale hned sa spojil este pevnejsie za hlasneho smiechu a spevu. Potom sa odrazu otvorili dvere misie a na tu nedostojnu scenu padol pohlad vychudnuteho mladeho muza s okuliarmi, ktory vystrazne pokyval prstom a povedal: ,,No tak, deti!" Ale uspech jeho zakroku bol nulovy, s cim autor aj nepochybne ratal. Lord Peter vysvetlil ucel svojej navstevy. ,,Ach, ano, podte, prosim," povedal mladik, ktory stale drzal prst v akejsi teologickej knihe. ,,Obavam sa, ze vas priatel - ach, toto je ale hlucna stvrt!" Parker sa vyslobodil z obklucenia a postupoval vpred, zvolavajuc pritom hromy-blesky na svojich prenasledovatelov, ale ti na jeho reci zareagovali vzdy len ohlusujucim revom hukacky. ,,Vybiju mi bateriu," povzdychol si Wimsey. ,,Jednoducho si neviem s tymi certmi rady," pozaloval sa Parker. ,,Preco sa k nim nespravas ako k ludom?" odsekol Wimsey. ,,Deti maju predsa rovnake zaujmy ako politici alebo financnici. Hej, Esmeralda!" zakrical na vodkynu tej bandy. Mlada dama nanho sice ihned vyplazila jazyk a urobila rukou neslusny posunok, ale len co zbadala, ze sa v Petrovej natiahnutej ruke zaligotala minca, rychle sa priblizila a vyzyvavo sa postavila pred neho. ,,Pozri," povedal Wimsey, ,,tu mam polkorunu cize tridsat penci, rozumies? Chces ich?" Na dievcine sa prejavilo cosi clovecie. Pri pohlade na bohatstvo skrotla, a dokonca si zacala cistit zaprasenu topanku o pancuchu na lytku druhej nohy. ,,Tak sa mi zda," pokracoval lord Peter, ,,ze keby si chcela, vedela by si skrotit svojich kamaratov a kamaratky. Dokonca si myslim, ze si charakter. Preto ti ponukam peniaze. Dostanes ich, ak po cely cas, kym budem v tamtom dome, nikto na moje auto ani len nesiahne, rozumies? Ak im dovolis vytrubovat, budem to vnutri pocut. Za kazde zatrubenie ti zrazim jeden penny, chapes? Ak zaznie klakson sest raz, dostanes len dva silingy. Ak ho zacujem tridsat raz, dostanes figu borovu. Zavse vyzriem z okna, a ked uvidim, ze niekto chyta auto alebo v nom dokonca sedi, tiez nedostanes nic. Vyjadril som sa jasne?" ,,Jasnacka, dam bacha na tu vasu karu. Za pol kacky a z toho mi zrazite vzdycky jeden penny za kazde trubenie." ,,Spravne." ,,Sedi vec, mlady pan. Nikto si ani nemakne." ,,Si dobre dievca. A teraz mozeme ist, pane!" Okuliarnaty mladenec ich zaviedol do pochmurnej cakarnicky, ktora im velmi pripominala podobnu miestnost na malej stanici, so stenami okraslenymi vyjavmi zo Stareho zakona. ,,Ohlasim vas kolegovi Dawsonovi," povedal a zmizol aj s modlitebnou knizkou, ktoru si neprestajne pritlacal k hrudi. O chvilu na kokosovom behuni zazneli suchotave kroky a Wimsey s Parkerom sa chystali pozriet do oci zlocinnemu uchadzacovi o dedicstvo. Vo dverach sa vsak zjavil postarsi Antilcan s takym pokornym a mierumilovnym vyzorom, ze v tej chvili sa nadeje oboch detektivov rozplynuli ako dym. Asi by si niekto len velmi tazko vedel predstavit cosi menej zlocinecke, ako bol tento clovek, ktory stal na prahu a s rozpakmi zmuril na nich cez okuliarky s ocelovym ramom, kedysi zrejme poskodenym a teraz dost neodborne opravenym drotikom. Dostojny pan Hallelujah Dawson bol nepochybne farebny. Mal celkom prijemne crty tvare a hnedoolivovu plet Polynezana. Vlasy pomerne riedke, ale nie kucerave, len mierne zvlnene. Na zhrbenych pleciach mu visela zodrata klerika. Cierne, mierne vypulene oci so zltkastym bielkom priatelsky pozerali na svet, aj jeho usmev bol srdecny a uprimny. ,,Priali ste si hovorit so mnou?" zacal dokonalou anglictinou s makkym cudzokrajnym prizvukom. ,,Myslim, ze som este nemal tu cest..." ,,Pan Dawson? Dobry den. Velmi nas tesi... My sa... ehm, teda... zaoberame sa... totiz robime vyskum, tykajuci sa rodiny Dawsonovcov z Croftonu vo Warwickshire a vas odporucali ako cloveka, ktory by nas mohol o vselicom poucit, vsakano? Teda aspon pokial ide o zapadoindicku vetvu tejto rodiny. Keby ste boli taky dobry..." ,,Ach, ano, isteze!" Stary pan sa trochu vzpriamil. ,,Svojim sposobom k nej sam patrim, viete? Neposadite sa?" ,,Vdaka, asi sme na spravnej adrese." ,,Neprichadzate od slecny Whittakerovej?" v jeho hlase bolo pocut nadej, ale zaroven aj obavy. Wimsey si nebol isty, co je vo veci, a preto sa rozhodol postupovat nanajvys opatrne. ,,Ach, nie, pracujeme na istej studii o warwickshirskych rodoch, patrame po nahrobnych kamenoch, zistujeme rodokmene a podobne." ,,Aha, ano, dobre - ja som totiz dufal, ze azda..." jeho mierny hlas stichol povzdychom. ,,Napriek tomu vam s radostou pomozem vo vsetkom, co si budete priat." ,,Vyborne. Otazka cislo jeden znie, co sa stalo so Simonom Dawsonom. Vieme, ze opustil rodinu a odcestoval do Zapadnej Indie roku - ehm, tisicsedemsto..." ,,Tisicosemstodesat," povedal stary pan prekvapujuco rychlo. ,,Ano, ked mal sestnast rokov, dostal sa do tazkosti. V spolocnosti podstatne starsich muzov sa zaplietol do velmi vaznej afery tykajucej sa hazardu, pri ktorej prisiel jeden clovek o zivot. Nie, nie v suboji - to by predsa v tych casoch nikto nepokladal za nic trestuhodne (hoci nasilie sa Hospodinovi protivilo a protivi v kazdom case), bola to ukladna vrazda a Simon Dawson aj jeho priatelia museli zmiznut pred justiciou. Simon sa dal naverbovat na vojnovu lod, kde sluzil patnast rokov, kym ho nezajali francuzski korzari. Potom sa mu podarilo ujst - ale aby som skratil dlhe rozpravanie, usiel pod nepravym menom na Trinidad. Ujali sa ho akisi dobri ludia, Anglicania, a dali mu moznost pracovat na ich plantazi, kde pestovali cukrovu trstinu. Osvedcil sa a nakoniec sa stal majitelom malej plantaze." ,,Ake meno si vtedy dal?" ,,Harkaway. Pravdepodobne sa bal, ze keby vystupoval pod svojim skutocnym menom, mohli by ho zavriet ako dezertera od vojenskeho namornictva. Nepochybne sa mal po uteku zo zajatia hlasit. Neurobil to vsak, zapacil sa mu zivot na plantazach a citil sa v cudzine celkom spokojny. Myslim, ze ho do starej vlasti nelakala ani predstava, ze by sa tu mohol uchadzat o dedicstvo. Napokon, stale sa obaval trestu za vrazdu, co si urcite viete predstavit, aj ked si osobne myslim, ze by ju nepripisovali prave jemu vzhladom na jeho mladost v case, ked k nej doslo, ale aj preto, lebo ten strasny zlocin nebol dielom jeho ruk." ,,Spomenuli ste dedicstvo. Bol teda najstarsi syn?" ,,Nie, nebol. Barnabas bol najstarsi, ale zomrel ako bezdetny pri Waterloo. Po nom nasledoval dalsi syn Roger, lenze ten zomrel ako dieta na cierne kiahne. Simon bol tretim synom." ,,Dedicom sa teda stal az stvrty syn?" ,,Ano, Frederick. Otec pana Henryho Dawsona. Samozrejme, ze patrali po tom, co sa stalo so Simonom, ale v tych casoch bolo velmi tazke dostat nejake informacie, co iste chapete, a preto Simon akoby zmizol zo sveta. A tak ho jednoducho vynechali." ,,A co sa stalo so Simonovymi detmi?" spytal sa Parker. ,,Mal vobec nejake?" Knaz prikyvol a na tvari mu pod tmavou pletou zahorel hlboky rumenec. ,,Ja som jeho vnuk," povedal prosto. ,,Preto som aj pricestoval do Anglicka. V tom case, ked ma Pan vyvolil, aby som sa staral o jeho ovecky, darilo sa mi celkom dobre. Vlastnil som malu cukrovu plantaz, ktoru som zdedil po otcovi; jemu ju zasa odkazal moj stary otec. Ozenil som sa a bol som celkom stastny. Ale potom prisli horsie casy - neuroda cukrovej trstiny, stadocko veriacich sa zmensovalo a nemohlo uz tak podporovat svojho pastiera ako predtym. Okrem toho som zacal rapidne starnut a moja doterajsia praca ma unavovala - a navyse som mal choru zenu. Boh nam pozehnal vela dcer, o ktore sa bolo treba starat. Dostal som sa do tazkosti. Vtedy, v tom najhorsom obdobi mojho zivota, sa mi dostali do ruk papiere po deduskovi Simonovi, z ktorych som zistil, ze sa nevolal Harkaway, ale Dawson, a tak mi zislo na um, ze mozno ma v Anglicku nejaku rodinu, ktora s bozim pozehnanim neodmietne pomoc chudobnemu pribuznemu. A preto, ked sa naskytla moznost vyslat reprezentanta do nasho londynskeho ustredia, poziadal som o dovolenie, aby som mohol zanechat svoj doterajsi duchovny urad na Trinidade a odstahovat sa do Anglicka." ,,Vyhladali ste tu niekoho?" ,,Ano, vybral som sa do Croftonu - o tomto mieste som sa dozvedel z listov stareho otca - a navstivil som tam advokata pana Probyna, presnejsie vo Vysnom Croftone. Poznate ho?" ,,Pocul som uz o nom." ,,Ano. Bol taky velmi mily a prijal ma s velkym zaujmom. Na genealogickej tabulke mi ukazal, ze dedicom celeho majetku sa mal spravne stat moj stary otec Simon." ,,Ale dedicstvo uz bolo v tom case nulove, vsak?" ,,Ano. A ked som navyse ukazal panu Probynovi sobasny list starych rodicov, vysvetlil mi, ze to nie je vobec nijaky uradny dokument. Obavam sa, ze Simon Dawson bol obycajny podvodnik. Tak ako vela inych plantaznikov aj on si priviedol do domu tmavu nevestu, aby s nim zila, a daroval jej listinu, udajne sobasny list, podpisanu samotnym guvernerom ostrova. No ked pan Probyn ten papier poriadne preskumal, zistil, ze je to falzifikat a guverner s takym menom nikdy ani neexistoval. Tato skutocnost, pochopitelne, tazko ranila moje krestanske citenie, ale kedze majetok uz prakticky neexistoval, nemal pre nas ten papier vlastne nijaky vyznam." ,,To bola naozaj smola," polutoval ho Peter. ,,Iba moja odovzdanost do vole bozej mi pomohla preniest sa cez toto vsetko," povedal stary Antilcan a mierne sa pritom uklonil. ,,Pan Probyn bol ku mne este taky dobry, ze ma poslal s odporucajucim listom ku slecne Agathe Dawsonovej, jedinej zijucej clenke nasej rodiny." ,,Ach, ano, ona v tom case zila v Leahamptone, vsak?" ,,Ano, a prijala ma velmi vludne. Ked som jej vysvetlil, kto som, pricom som, samozrejme, zdoraznil, ze nemam voci nej vobec nijake naroky, aj tak bola ku mne velmi laskava a poskytla mi rentu sto libier rocne, ktoru mi vyplacala az do svojej smrti." ,,So slecnou Dawsonovou ste sa stretli iba raz?" ,,Ano, iba raz. Viac som si ju nedovolil obtazovat. Myslel som si, ze mat v dome casto takeho pribuzneho ako ja by jej mohlo byt neprijemne," povedal dostojny pan Hallelujah s nadychom pokory a hrdosti zaroven. ,,Napriek tomu ma pozvala na obed a spravala sa ku mne velmi milo." ,,A - prepacte mi tuto otazku - slecna Whittakerova pokracuje vo vyplacani vasej renty?" ,,Nuz, teda, nepokracuje - ja... totiz, asi by som ani nemal nic take ocakavat, hoci by mi tie peniaze prisli velmi vhod. Slecna Dawsonova mi prislubila, ze to tak bude natrvalo. Povedala vsak, ze napisat zavet sa jej prieci, a dodala: ,Ani to nie je nutne, bratancek Hallelujah. Ved ked sa pominiem, moj majetok dostane Mary a bude vam vyplacat rentu miesto mna.' Mozno slecna Whittakerova majetok nakoniec nezdedila." ,,Ale ano, zdedila. To je naozaj cudne. Azda na to len pozabudla." ,,Viete, po smrti jej tety som si dovolil poslat slecne Whittakerovej niekolko riadkov, duchovnu utechu, a to jej asi neprislo vhod. Samozrejme, viac som jej uz nepisal. No napriek tomu sa mi nechce uverit, ze by nesucitila s pribuznymi v nudzi. Nepochybne je v tom nieco ine." ,,Isteze," prikyvol lord Peter. ,,Som vam velmi vdacny za laskavost, s akou ste nas oboznamili so vsetkym, co suviselo so Simonom Dawsonom a jeho rodinou. Ak dovolite, rad by som si teraz poznacil niektore mena a datumy." ,,Samozrejme. Prinesiem vam prehlad, ktory mi zhotovil pan Probyn; je to zoznam vsetkych clenov nasej rodiny. Prepacte na chvilocku." Nebol dlho prec, coskoro sa zjavil s rodokmenom uhladne napisanym strojom, prekopirovanym na list modreho papieru, ktory vyzeral velmi uradne. Wimsey si z neho zacal vypisovat udaje o Simonovi Dawsonovi, o jeho synovi Bosunovi a vnukovi Hallelujahovi. Zrazu polozil prst na zaznam uvedeny bokom. ,,Pozri, Charles," povedal, ,,tu mame patra Paula, toho zbojnika, ktory sa dal k papezencom a vstupil do ich klastora." ,,Veru tak. Lenze on zomrel, Peter, a to roku 1922, teda tri roky pred smrtou Agathy Dawsonovej." ,,Hej, musime ho preto vynechat. Co sa da robit, takym chybickam sa nevyhnes." Skoncili zaznamy, rozlucili sa s dostojnym panom Hallelujahom, a ked vysli na ulicu, nasli tam Esmeraldu, ako hrdinsky brani ,pani Merdlovu' pred votrelcami. Lord Peter jej vyplatil slubenu ,polkacku' a prevzal od nej voz. ,,Cim viac sa dozvedam o Mary Whittakerovej," povedal, ,,tym menej sa mi pozdava. Mohla predsa darovat mizernu stovku tomu staremu chudakovi Hallelujahovi!" ,,Je to chamtiva zenska," odsekol Parker. ,,Nic sa neda robit. Otec Paul je bezpecne pod zemou a bratanec Hallelujah je lavobocek. Tym sme vycerpali pocet moznych uchadzacov o dedicstvo z cudziny, ktori sa uz dlho nehlasia." ,,Doparoma!" zareval Wimsey, pustil volant a na velku hrozu Parkera sa za jazdy skrabal vo vlasoch oboma rukami. ,,To je mi nejake povedome! Kde som to len pocul o tych dlho neuplatnovanych narokoch?" KAPITOLA 14 Zaludne klucky paragrafu ,,Ak vec sa stane bezprikladna, jej nasledkov treba sa obavat!" Shakespeare, HENRICH VIII. ,,Dnes k nam pride Murbles na veceru, Charles," povedal Wimsey. ,,Bol by som rad, keby si aj ty zostal s nami na dobre jedlo. Chcem mu predlozit na posudenie celu tu rodinnu historiu." ,,A kde sa to ma konat?" ,,U mna v byte. Uz mi ta krcmova strava nechuti. Bunter vie pripravit vyborne krvave bifteky s mladym hraskom a novymi zemiakmi a pravy anglicky hlavkovy salat. Gerald mi ho poslal specialne z Denveru. Inak sa k nemu nedostanes. Tak zostan! Bude stare dobre anglicke menu, rozumies? A k tomu flasticka cohosi, comu Pepys hovori Ho Bryon. Urobi ti to dobre, uvidis!" Parker suhlasil. Ale vsimol si, ze Wimsey sa nevie sustredit ani pri oblubenej teme - ked hovori o jedle. Zdalo sa, ze ho nieco trapi, a naozaj, aj ked prisiel Murbles, oplyvajuci suchym pravnickym humorom, pocuval ho sice zdvorilo, ale iba na pol ucha. Boli uz takmer po veceri, ked tu zrazu z nicoho nic Wimsey tresol pastou do mahagonovej dosky stola, cim sposobil taku ranu, ze vyviedla z miery dokonca aj Buntera, ktory sa mykol a urobil na obruse velku skvrnu sytocervenej farby z Haut Brion, ktore prave nalieval do poharov. ,,Mam to!" zvolal lord Peter. Bunter vylakanym tichym hlasom prosil jeho lordstvo o prepacenie. ,,Pan Murbles," povedal Wimsey a nevenoval mu vobec pozornost, ,,nemame nahodou novy zakon o vlastnictve?" ,,Ale ano, mame," odvetil Murbles prekvapene. Prave rozpraval akusi historku o mladom koncipientovi a zidovskom majitelovi zalozne, ked ho vyrusili, a tym aj trochu vyviedli z miery. ,,Vedel som, ze som taku vetu niekde cital, vies, Charles, tu o zabudnutych dedicoch, ktori neuplatnuju dlhsi cas svoje naroky. Bolo to v nejakom casopise, asi tak pred dvoma rokmi, a suviselo to s novym zakonom. Samozrejme, ze sa tam pisalo aj o udere, aky tym sposobia romantickym romanopiscom. Nezrusil novy zakon naroky vzdialenych pribuznych na dedicstvo, pan Murbles?" ,,Svojim sposobom ano," povedal advokat. ,,Pravdaze, v tomto pripade to neplati na majetok fideikomisny, ktory sa dedi podla specialnych ustanoveni. Vy vsak asi myslite normalny osobny majetok alebo reality." ,,Ano, ale co sa stane teraz s osobnym majetkom, ak jeho majitel umrie bez zavetu?" ,,No, toto nie je take jednoduche," zacal pan Murbles. ,,Ide vlastne o to, ako vyzerala situacia predtym, nez zacal platit novy zakon. Vtedy vsetko asi zdedil pribuzny, aj ked to bol povedzme siedmy bratanec z patnasteho kolena?" ,,Vseobecne povedane, ano. Ak manzel alebo manzelka..." ,,Manzelov vynechajte. Povedzme, ze ta osoba bola slobodna a bez pribuznych. V tom pripade by vsetko zdedil..." ,,Najblizsi pribuzny bez ohladu na stupen pribuzenstva, ten, koho by bolo mozno najst." ,,Aj keby sa malo patrat dozadu az k Viliamovi Dobyvatelovi?" ,,Hej, az tak daleko, pokial sa da pribuzenstvo jasne dokazat, cize az tak daleko, ak by to bolo treba," odvetil Murbles. ,,Je vsak velmi nepravdepodobne, ze by..." ,,Ano, ano, viem, pane. Ale co sa za takych okolnosti stane dnes?" ,,Novy zakon intestatnu postupnost velmi zjednodusuje," konstatoval pan Murbles, polozil noz a vidlicku rovnobezne vedla seba na tanier, oprel sa laktami o stol a chystal sa vyratuvat, zapichujuc palec lavej ruky do pravej dlane. ,,To ma vobec neprekvapuje," prerusil ho Wimsey. ,,Vieme si predstavit, ake je to zjednodusenie. Svedci to o tom, ze ludia, ktori ho pripravovali, sami mu nerozumeju a ze kazdy z jeho paragrafov treba rozmotavat na sude. Ale pokracujte, prosim!" ,,Podla noveho zakona," vysvetloval pan Murbles, ,,pripadne polovica dedicstva manzelovi alebo manzelke, ak je nazive a ak je jeho alebo jej zvazok legalny, a druha polovica rovnym dielom vsetkym detom. Ak vsak nezije manzel alebo manzelka ani deti, pripadne majetok otcovi alebo matke zosnuleho. Ak su obaja rodicia mrtvi, dostanu cele dedicstvo surodenci zosnuleho, ktori su v case jeho smrti zivi; ak vsak surodenec zomrie este pred jeho smrtou, potom..." ,,Staci! Staci! Uz nemusite pokracovat. Ste si uplne isty, ze dedicske prava prechadzaju aj na potomkov bratov a sestier zosnuleho?" ,,Ano, vysvetlim vam to. Keby ste zomreli bez zavetu a aj vas brat Gerald a sestra Mary by uz boli po smrti, dedili by po vas rovnym dielom vasi synovci a netere." ,,V poriadku, ale predpokladajme, ze by ani ti uz nezili, ze by som ich prezil, dedili by potom moji prasynovci a pranetere?" ,,Preco nie? Myslim, ze ano," odpovedal Murbles, ale uz nie s takou istotou ako predtym. ,,Ano, myslim, ze by dedili." ,,To je predsa jasne," skocil im do reci Parker netrpezlivo, ,,ked zakon stanovi, ze dedi aj potomstvo zosnulych bratov a sestier." ,,Ach, nemali by sme sa unahlit," zaskocil ho pan Murbles. ,,Podla laickeho vykladu slovo ,potomok' ma iba jeden vyznam. Ale zakon..." (a pri tychto slovach pan Murbles, ktory do tej chvile drzal pravy ukazovak na prsteniku lavej ruky v prospech narokov bratov a sestier druheho stupna, polozil teraz lavu ruku na stol a vystrazne vztycil pravy ukazovak priamo proti Parkerovi), ,,zakon ho moze vysvetlit inac, moze mu dat dokonca niekolko vyznamov, a to podla charakteru dokumentu, v ktorom sa vyskytuje, a tiez podla toho, kedy onen dokument vznikol." ,,Lenze podla noveho zakona..." naliehal lord Peter. ,,Viete, nie som odbornik na majetkove pravo," odpovedal pan Murbles, ,,a preto by som nerad vysvetloval zamery autorov noveho zakona autoritativne - to sa mi podarilo! - cha-cha-cha! Pekna slovna hracka, ale iba nahodna - teda tym menej, ze podnes neexistuje v sudnej praxi nijaky podobny precedens. Ale moj bezprostredny a vyhradne sukromny nazor, ktory by som vam vsak neodporucal prijat ako jediny spravny bez konzultacii s nejakou inou vacsou kapacitou, znie: myslim si, ze potomstvom oznacuje novy zakon dedicov ad infinitum, teda bez obmedzenia, a tak aj prasynovci a pranetere narok na dedicstvo maju." ,,A moze platit aj iny nazor?" ,,Moze. Viete, ta otazka je velmi komplikovana..." ,,Co som vravel?" zvolal Peter. ,,Vedel som uz od zaciatku, ze tento zjednoduseny zakon sposobi mnohe komplikacie." ,,Mozem sa opytat," zacal Murbles, ,,preco potrebujete presne poznat vsetky podrobnosti?" ,,Tu je moja odpoved," povedal Wimsey a vytiahol z vrecka genealogicku tabulku rodiny Dawsonovcov, ktoru dostal od dostojneho pana Hallelujaha Dawsona. ,,Tu je pes zakopany. Doteraz sme hovorili o Mary Whittakerovej ako o neteri Agathy Dawsonovej. Tak ju aj vzdy vsetci nazyvali a ona nazyvala nasu milu staru damu tetuskou. Ked si ale dobre pozriete tento rodokmen, zistite, ze ako vnucka Agathinej sestry Harriet nebola jej nic ine ako praneter." ,,Presne tak," poznamenal pan Murbles. ,,Napriek tomu vsak bola zrejme jedinou zijucou pribuznou Agathy Dawsonovej, a kedze tato zomrela roku 1925, pripadlo dedicstvo bezpochyby podla stareho majetkoveho zakona Mary Whittakerovej pravom. O celej veci nemoze nik pochybovat." ,,Veru nie," povedal Wimsey, ,,o tom sa neda pochybovat. A o to prave ide..." ,,Paneboze!!!" skrikol Parker, ,,uz chapem, kam mieris. Kedy vstupil novy zakon do platnosti, pane?" ,,V januari 1926," odvetil pan Murbles. ,,A slecna Dawsonova zomrela dost neocakavane, ako vieme, v novembri 1925," pokracoval v nacatej teme Peter. ,,Ale keby zila povedzme do februara alebo marca 1926, co doktor spolahlivo predpokladal, boli by ste si aj potom absolutne isty, pan Murbles, ze by bola Mary Whittakerova po nej dedila?" Murbles uz-uz otvoril usta na odpoved, ale vzapati ich zavrel. Dal si dolu okuliare a pevnejsie si ich posadil na nos. ,,Mate pravdu, lord Peter," povedal obradne, ,,toto je zavazny problem. Privelmi zavazny, aby som sa k nemu vyjadril. Ak vam spravne rozumiem, predpokladate, ze by obavy z nejednoznacneho vykladu noveho zakona mohli u zainteresovanej strany znamenat dokonale pochopitelny, ako aj dostatocny motiv na urychlenie smrti Agathy Dawsonovej?" ,,Presne tak som to myslel. Samozrejme, ak ma na dedicstvo narok aj praneter, moze potom stara dama zomriet rovnako pokojne pocas platnosti stareho zakona, ako aj v case, ked zacne platit novy zakon. Ale ak by o vyklade noveho zakona existovali pochybnosti, vznika pokusenie, nemam pravdu? Stacilo by staru paniu trosicku postrcit do jamy, aby zomrela este roku 1925. Najma ak jej zivot tak ci onak dohasinal a nablizku sa nevyskytoval nijaky iny pribuzny, ktory by sa mohol citit ukrateny." ,,Toto mi nieco pripomina," spustil Parker, ,,predpokladajme, ze by dedicstvo nedostala praneter, komu by potom pripadlo?" ,,Lancasterskemu vojvodstvu, cize inymi slovami korune alebo statu." ,,V skutocnosti," povedal Wimsey, ,,teda nikomu. Namojdusu, nepovazujem za mimoriadne tazky zlocin, ked niekto trosku pomoze starej chuderke do hrobu, najma ak velmi trpi, a to len preto, aby ziskal peniaze, na ktore si robi narok. Preco, docerta, by ich malo ziskat Lancasterske vojvodstvo? Koho vlastne zaujima nejake vojvodstvo? Taky cin sa mi nezda o nic horsi ako klamstvo o dani z prijmu." ,,Z hladiska etickeho," namietol pan Murbles, ,,by sa azda dalo najst pre vase stanovisko niekolko argumentov. Lez z hladiska pravneho, obavam sa, zostane vrazda vrazdou, nech je motiv vraha akykolvek." ,,A Agatha Dawsonova zomriet nechcela," dodal Parker, ,,sama to vyhlasila." ,,Nie, nechcela," povedal Wimsey zamyslene, ,,a myslim si, ze mala pravo na vlastny nazor." ,,Domnievam sa," povedal pan Murbles, ,,ze prv ako sa pustime do dalsieho patrania, mali by sme sa poradit s odbornikom na dedicske pravo. Keby tak bol doma pan Towkington. Je v tomto odbore najvacsia autorita. A hoci neznasam ten moderny vynalez telefon, predsa len by som teraz odporucal, aby sme ho pouzili a zavolali panu Towkingtonovi." Ukazalo sa, ze pan Towkington je doma a prave ma aj cas. Pripad pranetere si vypocul uz v telefone. A kedze nemal moznost zalistovat si v literature, vyjadril sa celkom nezavazne v tom zmysle, ze podla noveho zakona praneter po zosnulej, ktora by zomrela bez zavetu, nema narok na dedicstvo. Ale vraj ide o zaujimavu kauzu a rad by si overil spravnost svojho tvrdenia. Nechcel by pan Murbles zaskocit k nemu a podebatovat si o tom? Pan Murbles mu hned vysvetlil, ze sa o pripad zaujimaju este dvaja jeho priatelia, s ktorymi prave veceria. V tom pripade nechceli by k nemu prist aj ti dvaja priatelia? ,,Towkington ma zasobu skveleho portskeho," poznamenal pan Murbles bokom a obozretne prikryl dlanou sluchadlo. ,,Preco by sme ta nezasli a neochutnali ho?" povedal Wimsey veselo. ,,Je to asi tak daleko ako do Gray's Innu." ,,Tym lepsie," poznamenal lord Peter. Pan Murbles odokryl sluchadlo a podakoval sa panu Towkingtonovi za pozvanie. Cela spolocnost ihned vyrazi. ,,Vyborne, vyborne," ozvalo sa z aparatu nakoniec. Po prichode do sidla pana Towkingtona zistili, ze vonkajsie dvere su pohostinne otvorene, a len co zaklopali na vnutorne dvere, otvoril ich dokoran sam pan Towkington, silny, vysoky muz s ruzovou tvarou, ale drsnym hlasom. V sudnej sieni bol znamy vyrokom ,,Tak von s tym!", ktorym vzdy zacinal utok na spurnych svedkov a pokracoval perfektnym usvedcenim obzalovanych zo lzi. Wimseyho vraj pozna z videnia a zaroven vyjadril radost zo stretnutia s inspektorom Parkerom, pricom zahnal navstevnikov do domu zovialnymi vykrikmi. ,,Trosku som sa s tym pripadikom pohral, kym ste prisli," vravel. ,,Neprijemna, velmi neprijemna kauza! Cha-cha-cha! Nikdy nepochopim, preco sa ludia, ktori pripravuju zakon, nevyjadria uplne presne - ho-hoo! Preco je to tak, lord Peter? Co myslite? Tak von s tym!" ,,Myslim si, ze preto, lebo zakony zostavuju advokati," uskrnul sa Wimsey. ,,Aby mali z coho zit, co? Cho-cho-cho! Obavam sa, ze ste zatali do ziveho. Aj advokati sa musia niecim zivit, co? Cho-cho! Vyborne, vyborne! A teraz, Murbles, pozrime sa na ten pripad podrobnejsie!" Pan Murbles vysvetlil celu vec velmi podrobne na zaklade rodokmena a ozrejmil niektore skutocnosti, tykajuce sa motivu moznej vrazdy. ,,Ale to je vyborne, co? Cha-cha!" vykrikoval pan Towkington s nadsenim. ,,Vyborny napad, co? Vas vlastny, predpokladam, lord Peter? No, na moj vkus privelmi vykonstruovany. Viete, lavice obzalovanych su v nasich sudnych sienach priam prepchate takymi domyselnymi gentlemanmi. Cho-cho! Vy raz zle skoncite, mlady muz! Co? Cho-cho-cho! Ano, ano, velmi zle... Cely problem sa teda zuzil na vyklad terminu ,potomstvo', vsakze, Murbles? Co? Cho-cho! Tak dobre. A vy tvrdite, ako som pochopil, ze to znamena potomstvo ad infinitum. Ako ste na to prisli? Tak von s tym!" ,,Nic take som netvrdil. Povedal som len, ze sa domnievam," branil sa Murbles nepresvedcivo. ,,Vseobecny zamer noveho zakona je, ako sa mi zda, vylucit vsetkych vzdialenych pribuznych, pri ktorych pokrvne zvazky nesiahaju dalej ako k spolocnym prarodicom, a nie vylucit naroky potomkov bratov a sestier." ,,Zamer?" skrikol Towkington. ,,Prekvapujete ma. Vari maju zakony nejake zamery? O dobrych ani nehovoriac! Maju len slova a na tych zalezi. A ako zneju tie slova v nasom pripade? Takto: ,... na pokrvnych bratov a sestry a ich potomstvo'. A pokial sa nevyskytne novy vyklad, treba podla mojho nazoru rozumiet pod tymto terminom to iste, co pred vydanim noveho zakona vo vztahu k intestatnej postupnosti, aspon pokial ide o osobny majetok, o co v tomto pripade zrejme ide, ako som vyrozumel." ,,Ano," prisvedcil pan Murbles. ,,Ale potom nevidim, o co by ste sa vy s vasou praneterou mohli opierat. Vy ano? Tak von s tym!" ,,Prepacte," prerusil ich Wimsey, ,,viem, ze my laici sme trestuhodne nevzdelani, ale mohli by ste mi vysvetlit, co pravnici rozumeju pod pojmom.potomstvo'? Viete, toto by mi velmi pomohlo dostat sa veci na koren." ,,Cho-cho! To mate tak!" zacal ochotne Towkington. ,,Este pred rokom 1837..." ,,Kralovna Viktoria, to poznam," poznamenal Peter. ,,Presne tak. V case, ked nastupila na tron kralovna Viktoria, nemalo slovo ,potomstvo' ani len trochu platnost pravnickeho terminu." ,,To ma prekvapuje!" ,,Vidim, ze vas hocico prekvapi!" schladil ho Towkington. ,,Vela slov v pravnickej reci nema nijaky vyznam. Ine zasa maju v pravnickej terminologii vyznam, ale ten sa podstatne odlisuje od vyznamov v inych odboroch ludskej cinnosti. Napriklad take slovo ,fraza', ktore pouzivaju aj pravnici. Vyhlasit o advokatovi, ze sa na sude ohanal frazami, by bolo urazlive, vsak? Rozumiete? Cho-cho-cho! Nie, nie, neodporucal by som vam to, nikdy to neurobte! Naproti tomu existuju vyrazy v beznej reci neutralne, nezavazne, kym v reci pravnika mozu mat specificku platnost. Napriklad, spytam sa mladika, ako ste vy, lord Peter: ,Tak vy ste sa rozhodli odkazat svoj majetok tomu a tomu?' A odpovie mi: ,Ano, bezpodmienecne.' Cim nemusi mysliet nic zvlastne, iba to, ze na svojom rozhodnuti trva. Keby ste vsak napisali do testamentu: ,Odkazujem svoj majetok tomu a tomu bezpodmienecne', malo by toto slovo presny pravnicky vyznam a dalo by vasmu vyjadreniu specificky doraz, ktory by mohol dokonca vyvolat iste neprijemnosti a zapricinit okolnosti, ktore by sa velmi lisili od vasho skutocneho zameru. Rozumiete, nie? Co? Cho-cho!" ,,Ano." ,,Tak dobre. Pred rokom 1837 teda slovo ,potomstvo' neznamenalo nic. Odkazanie majetku osobe A a jej ,potomstvu' jednoducho znamenalo, ze pan A, ako aj jeho deti maju dozivotne pravo uzivat ten majetok. Cha! Toto sa vsak zmenilo dedicskym zakonom z roku 1837." ,,Pokial ide o pisomny zavet," dodal pan Murbles. ,,Presne tak. Po roku 1837 znamena uz ,potomstvo' ,dedicov ako fyzicke osoby', inymi slovami ,potomstvo ad infinitum'. Na druhej strane v inych pravnickych listinach si vyraz ,potomstvo' uchoval svoj stary vyznam - ci vlastne nevyznam? Cho-cho! Sledujete ma?" ,,Ano," prikyvol pan Murbles, ,,a pri intestatnej postupnosti majetku..." ,,Hned sa k tomu dostanem," prerusil ho Towkington. ,,... znamenalo slovo ,potomstvo' aj nadalej ,dedicov ako fyzicke osoby', co platilo az do roku 1926." ,,Stop!" zvolal Towkington, ,,potomstvo dietata alebo deti zosnuleho jednoznacne znamenalo ,potomstvo ad infinitum', kym potomstvo inej osoby, cize nie dietata zosnuleho, bolo obmedzene len na deti tej osoby a nezahrnulo do tohto pojmu dalsich dedicov. A toto platilo az do roku 1926. Ale kedze novy zakon netvrdi opak, znamenalo by to, ze plati ustanovenie stareho, co? Cho-cho! Tak von s tym! V danom pripade je jasne, ze sa nejedna o dieta porucitelky a nie je ani dietatom jej dietata. Je iba vnuckou sestry zosnulej. Z toho vyplyva, ze podla noveho zakona narok na dedicstvo nema, jasne? Co? Cha-cha!" ,,Uz rozumiem," prikyvol Murbles. ,,Okrem toho," pokracoval Towkington, ,,po roku 1925 ,potomstvo' v zavete ani v inych prevodnych listinach uz neznamena ,potomstvo ad infinitum'. Aspon tu sa vyjadruje novy zakon celkom presne a v tomto bode rusi ustanovenie dedicskeho zakona z roku 1837. V nasom pripade je vsak tento aspekt nezaujimavy, nanajvys naznacuje tendenciu sucasnej interpretacie problemu a je mozne, ze by ovplyvnil rozhodnutie sudu v tom smere, ako treba chapat vyznam slova ,potomstvo' pre potreby noveho zakona." ,,Sklanam sa pred vasimi znalostami, pan Towkington," ukoncil Murbles jeho vysvetlenie. ,,V kazdom pripade vsak," zamiesal sa do rozhovoru Parker, ,,motivom vrazdy mohla byt nielen istota, ze dotycna narok na dedicstvo nema, ale aj hocijaka neistota v tejto otazke. Ak sa Mary Whittakerova co len domnievala, ze pride o dedicstvo, tato myslienka mohla u nej vyvolat pokusenie a usilie urychlit skon jej tety este do Noveho roku 1926." ,,To znie celkom pravdepodobne," suhlasil Murbles. ,,Ale to je sikovne, velmi sikovne, co? Cho-cho-cho!" pridal sa Towkington. ,,Dufam len, ze si uvedomujete, ze spravnost vasej teorie zavisi len od toho, ci Mary Whittakerova uz v oktobri 1925 poznala novy zakon a jeho ocakavane nasledky, alebo nie, co? Cho-cho-cho!" ,,Nevidim pricinu, preco by to nemohla vediet," vyhlasil Wimsey. ,,Pamatam sa, ze som o nom cital v akychsi vecernych novinach, a to uz niekolko mesiacov predtym, ako vstupil do platnosti, asi tak v case jeho druheho citania v parlamente. Z toho vecernika mi len tak hmlisto utkvel v pamati - preto som sa dnes cely vecer usiloval rozpamatat, kde som uz pocul tu vetu o zabudnutych dedicoch, ktori dlho neuplatnuju svoje naroky. Mary Whittakerova si mohla celkom pokojne precitat ten oznam v novinach." ,,A ak ho naozaj videla, potom sa musela s niekym poradit o jeho nasledkoch. Ma nejakeho pravnika?" Wimsey pokrutil hlavou. ,,Ak aj ma, urcite by nesla za nim," namietol. ,,Totiz, ak je naozaj mudra. Ved pochopte: keby sa obratila nanho a on by ju poucil, ze sa sotva stane dedickou, ak ju slecna Dawsonova vyslovne neurci v zavete alebo neumrie pred 1. januarom 1926, a keby potom stara dama odisla na vecnost celkom necakane v novembri 1925, mohol by ten advokat klast neprijemne otazky, nemyslite? Nie, nie, takato konzultacia by bola velmi nedomyslena. Podla mojej mienky skor vyhladala niekoho cudzieho a pod falosnym menom mu polozila zopar otazok, ktore urcite vyzerali celkom nevinne, co vy na to?" ,,Pravdepodobne to bolo tak," suhlasil pan Towkington. ,,Prejavujete mimoriadne zlocinecke nadanie, tak sa mi zda! Cho-cho-cho!" ,,Keby som sa ho raz rozhodol vyuzit, rozhodne by som si vzal na pomoc aj zdravy rozum a pocinal si opatrne," odvetil Wimsey spokojne. ,,Niekedy ma ide porazit, ked vidim, ako unahlene pachaju niektore vrazdy. Ale slecnu Whittakerovu si cenim, je bystra. Stavil by som sa o neviem co, ze dokladne zotrela za sebou stopy." ,,Nemyslis, ze sa o tom novom zakone mohol pred nou zmienit aj pan Probyn," spytal sa Parker, ,,ked sa raz pokusal prinutit slecnu Dawsonovu napisat testament?" ,,To si nemyslim," odsekol Wimsey, ,,som o tom presvedceny. Urcite sa usiloval vysvetlit starej panej situaciu co najdokladnejsie, lenze ona mala z testamentu taky strach, ze vobec nepustila pana Probyna k slovu. Na druhej strane si myslim, ze ten stary lisiak mal dost rozumu, aby dedicke neprezradil, ze ma nadej zbohatnut len vtedy, ak sa postara, aby stara pani zlozila kosti este skor, ako sa skonci platnost stareho zakona. Vy by ste poucili niekoho v tom zmysle, pan Towkington?" ,,Urcite nie, ak by som vedel, co bude potom," uskrnul sa opytany gentleman. ,,Bolo by to krajne nevhodne," pridal sa Murbles. ,,Napriek tomu," pokracoval Wimsey, ,,myslim si, ze na tuto otazku lahko najdeme odpoved. Pan Probyn je v Taliansku, prave som sa chystal, ze mu napisem, ale asi by bolo lepsie, keby ste to urobili vy, pan Murbles. A medzitym sa s Charlesom pokusime zistit, kto bol ten clovek, ktory slecne Whittakerovej celu vec vysvetlil." ,,Dufam len, ze si nezabudol na istu malickost," skonstatoval Parker suchoparne, ,,totiz, kym pripises vrazdu na konto nejakeho motivu, mal by si sa presvedcit, ci vobec ide o vrazdu. Zatial vieme, ze dvaja kvalifikovani lekari sa po starostlivej analyze v pitevnom protokole zhodli, ze Dawsonova zomrela prirodzenou smrtou." ,,Bol by som rad, Charles, keby si netaral stale jedno a to iste. Uz ma nudis. Zacinas sa ponasat na toho havrana, o ktorom basnik vravi, ze stale sedi, sedi a priam si koleduje o to, aby ho tresol po hlave bledou sochou Pallady, a tym sa ho zbavil. Pockaj, az vydam svoje skvele dielo Vrahova rukovat alebo Sto a jeden sposob, ako privodit nahlu smrt. Az potom zistis, ze patrim k ludom, s ktorymi sa neradno zahravat." ,,Tak dobre!" upokojil ho Parker. A hned na druhy den rano sa hlasil u svojho najvyssieho velitela, aby mu oznamil, ze sa konecne rozhodol brat pripad slecny Dawsonovej vazne. KAPITOLA 15 Pokusenie sv. Petra PIERROT: ,,Scaramel, ide na mna pokusenie!" SCARAMEL: ,,Vzdy sa necham rad pokusat!" Housman, PRUNELLA Ked vychadzal zo sefovej pracovne, zastavil ho sluzbukonajuci dostojnik. ,,Volala vas nejaka pani," povedal mu. ,,Poziadal som ju, aby zavolala este raz o 10,30. To uz pomaly aj bude." ,,Meno?" ,,Forrestova. Nechcela povedat, o co ide." To je cudne, pomyslel si Parker. Patranie malo zatial slabe vysledky, preto aj pani Forrestovu akoby vyradil zo zahady okolo Berthy Gotobedovej, mal ju len na kazdy pripad zaregistrovanu v podvedomi. Zislo mu na um, ze hadam konecne postrehla stratu vinoveho pohara a teraz chce vyuzit to, ze ho pozna, aby jej pohar znovu nasiel... Z rozmyslania ho prebrala vyzva, aby siel k telefonu, ze s nim chce hovorit pani Forrestova. ,,Inspektor Parker? Prepacte, ze vyrusujem, ale velmi by som potrebovala adresu pana Templetona." ,,Templetona?" spytal sa Parker rozpacito, lebo si nevedel hned spomenut, o koho ide. ,,No predsa toho pana, ktory bol s vami u mna. Vola sa Templeton, alebo nie?" ,,Ach, ano - samozrejme, Templeton - prepacte, ale ta navsteva mi takmer vypadla z pamati. A vy - ehm - vy by ste si priali jeho adresu?" ,,Chcela by som mu totiz nieco oznamit, nieco, co ho potesi." ,,Ach tak. Ale to mozete celkom pokojne povedat aj mne, pani Forrestova." ,,To vam teda nemozem pokojne povedat," zaznelo na druhom konci drotu, ,,na to ste privelmi uradna osoba, rozumiete? Radsej by som sa pisomne a sukromne spojila s panom Templetonom a na nom zalezi, ci sa vam rozhodne zdoverit, alebo nie." ,,Aha, chapem," povedal Parker a pritom mu mozog pracoval naplno. List adresovany panu Templetonovi na Piccadilly 110a by mohol vyvolat rozlicne komplikacie, lebo posta by asi zasielku nedorucila. Alebo co keby si pani Forrestova vzala do hlavy, ze zajde za panom Templetonom osobne, a od vratnika by sa dozvedela, ze v dome nikto taky nebyva? Potom by asi zacala vsetkych podozrievat a nechala by si spravu, mozno velmi dolezitu, len pre seba. ,,Domnievam sa, ze by som vam nemal prezradit adresu pana Templetona bez jeho suhlasu. Ale co keby ste mu zatelefonovali a..." ,,Vyborne, vyborne, to by stacilo. Je v zozname?" ,,Nie, nie je, ale prezradim vam jeho tajne cislo, ak chcete." ,,Velmi pekne dakujem a prepacte, ze som vas obtazovala." ,,To je malickost," povedal a nadiktoval jej cislo lorda Petra. Nato polozil, chvilku pockal a potom zavolal to iste cislo. ,,Pocuvaj, Wimsey," povedal, ,,volala mi pani Forrestova, ze ti chce napisat, ale ja som odmietol vydat jej tvoju adresu. Zato som jej dal telefonne cislo, a tak az sa ti ozve a bude si pytat pana Templetona, nezabudni, to si ty! Nezabudnes?" ,,Ani nahodou. Co ta kraska asi chce?" ,,Mozno jej zislo na um, ze tie jej rozpravky nezneli prave najpresvedcivejsie, a teraz ich chce doplnit a trochu vylepsit." ,,A tym sa pravdepodobne aj prezradi. Hruby nacrt byva zvycajne ovela lepsi ako vyumelkovane dokonale dielo." ,,Mas pravdu. Ale mne sa nepodarilo z nej nic dostat." ,,Vobec ma to neprekvapuje. Myslim si, ze si to zratala a vyslo jej, ze zapajat Scotland Yard do sliedenia za zaletnymi manzelmi je dost nezvycajne. Citi nieco vo vzduchu a mna zrejme povazuje za hlupacika - imbecila, z ktoreho by mohla v nepritomnosti oficialneho Cerbera vytiahnut nieco viac." ,,Uz to asi tak bude. Ale ved ty si s nou poradis. Ja sa pokusim najst toho advokata." ,,To bude ale fuska!" ,,Mozno ani nie. Dostal som napad, ktory sa mozno da uskutocnit. Ak mi to vyjde, ohlasim sa." Pani Forrestova podla ocakavania zavolala asi tak o dvadsat minut. Vraj si celu vec rozmyslela. Bol by pan Templeton taky laskavy a navstivil ju este dnes vecer? Vyhovovalo by mu to okolo deviatej? Po uvazeni celej situacie je totiz toho nazoru, ze bude lepsie nedavat tie informacie na papier. Pan Templeton s radostou suhlasil. Pozvanie ho velmi potesilo. Nie, dnes vecer nema iny program. Nie, vobec ho to neobtazuje, naopak. Tym nech sa pani Forrestova vobec netrapi. Bol by pan Templeton taky laskavy a nehovoril nikomu o svojej navsteve? Totiz spicli pana Forresta ju neprestajne sleduju, chceli by ju skompromitovat, co by bolo najma teraz velmi neprijemne, lebo definitivne rozhodnutie rozvodoveho sudu ma padnut asi tento mesiac. Ano, pred Najvyssim sudom, preto si nemoze dovolit nijake kompromitovanie. Najlepsie by bolo, keby sa pan Templeton odviezol metrom az do stanice Bond Street a odtial by siel iba kusok pesi, aby nemusel zaparkovat pred domom, alebo aby taxikar nemohol raz svedcit proti nej. Pan Templeton rytiersky prislubil, ze sa podrobi jej poziadavkam. Pani Forrestova mu srdecne podakovala. Ocakava ho teda o deviatej. ,,Bunter!" ,,Mylord?" ,,Vecer idem prec. Poziadali ma, aby som neprezradil kam, tak to nepoviem. Na druhej strane mam vsak pocit, ze zmiznut z dohladu celkom nesledovany by nebolo najmudrejsie. Takze necham tu adresu v zalepenej obalke. Ak sa nevratim do zajtrajsieho rana, povazujte moj slub mlcanlivosti za zruseny. Dobre?" ,,Ako rozkazete, mylord!" ,,A keby ste ma nenasli na tej adrese, mohli by ste zajst a hladat ma niekde inde - napriklad v Eppinskom lese alebo na inom podobnom mieste este niekde dalej." ,,Ako si prajete, mylord!" ,,Len tak mimochodom, uz ste odfotografovali tie odtlacky prstov, ktore som vam vtedy priniesol?" ,,Isteze, mylord!" ,,Totiz, pan Parker ich coskoro bude potrebovat kvoli istemu vysetrovaniu, ktore sa chysta podniknut." ,,Rozumiem, mylord!" ,,Ale ktore s mojou dnesnou vychadzkou vobec nesuvisi, jasne?" ,,Rozumiem vam dokonale, mylord!" ,,A teraz mi, prosim, prineste katalog firmy Christie. Pojdem ta na aukciu a potom do klubu na obed." A potom sa lord Peter v myslienkach konecne odputal od zlocinu a sustredil dusevne i financne sily na porazenie kruhu profesionalnych spekulantov stale vyssimi a vyssimi ponukami, co tak velmi vyhovovalo jeho zlomyselnej povahe. Lord Peter splnil svoj slub do posledneho pismenka a prisiel do domu na South Audley Street pesi. Tak ako predtym, aj teraz mu otvorila pani Forrestova osobne. Zvlastne, prekvapujuce, rozmyslal, ze taka dobre situovana dama nema ani sluzku, ani len spolocnicku. Ale na druhej strane je pravda, ze napriek vsetkym vyhodam, ktore by garde poskytovalo na zahladenie akehokolvek podozrenia okoliteho sveta, mohlo by sa zase dat kupit druhou stranou. Zrejme sa pani Forrestova drzi prostej zasady: konat bez svedkov. Mnohi hriesnici, uvazoval Peter, by ,doteraz mohli svet oblazovat, keby znali ten zakon dodrzat.' Pani Forrestova sa opat ospravedlnila, a to velmi milo, za neprijemnosti, ktore panu Templetonovi sposobila svojim pozvanim. ,,Nikdy totiz neviem, ci ma nesleduju," vravela. ,,Robi mi to z cirej zlomyselnosti. Spravanie mojho manzela je skutocne otrasne, nemyslite?" Host suhlasil s tym, ze pan Forrest je stelesnena bestia, ale celkom pokrytecky a s vnutornou vyhradou, ze by ta bestia mohla byt celkom dobre aj fikciou. ,,A teraz sa asi spytate, preco som vas sem pozvala," pokracovala dama. ,,Ale podte dalej a sadnite si na pohovku. Co si date, whisky alebo kavu?" ,,Prosim si kavu." ,,Potom, ako som vas videla naposledy," zacala pani Forrestova, ,,som na celu vec trochu zmenila nazor. Kedze som v dost podobnej situacii (mierne sa usmiala), je mi manzelky vasho priatela naozaj luto." ,,Ach, ano, Sylvia," spomenul si lord Peter obdivuhodne rychlo. ,,Ano, ano, strasne temperamentna a podobne, ale tentoraz ma asi naozaj dovod vyvadzat. Teda nie asi, lez urcite. Uboha chuderka. Vsetko precituje tak senzitivne, nemyslite? Je velmi nervozna a vobec..." ,,Rozumiem," prikyvovala pani Forrestova hlavou pokrytou fantastickym turbanom zo zlateho hodvabu, ktory si obtocila az po obocie tak, ze jej na licach trcali iba dve kucierky plavych vlasov. Na sebe mala exoticku pyzamu spolocenskeho strihu z bohato vysivanej tenkej latky a spolu s turbanom jej oblecenie dodavalo vyzor mladuckeho princa z Tisic a jednej noci. Prstami plnymi prstenov manipulovala so salkami kavy. ,,Nuz teda, napokon som dospela k nazoru, ze vase vypytovanie vychadzalo z naozaj vaznych pohnutok. A hoci sa ma ich okolnosti vobec netykaju, ako som vam uz povedala, len tak z cireho ludskeho sucitu som sa o celej tej vasej zalezitosti zmienila v liste svojmu -svojmu priatelovi, rozumiete, tomu panovi, ktory bol vtedy vecer u mna na navsteve." ,,Ach tak," prikyvol Wimsey a vzal do ruk salku s kavou. ,,Ano... totiz... ehm... prejavili ste nesmiernu laskavost tym... ehm, sucitom." ,,On - teda moj priatel - je momentalne v cudzine, preto sa odpoved tak zdrzala. Dostala som ju len dnes." Pani Forrestova si odpila z kavy. ,,Jeho list ma dost prekvapil. Pripomenul v nom, ze nam vtedy po veceri bolo dusno, a preto vraj otvoril okno - tamto, ktore vedie do South Audley Street. A vtedy si vraj vsimol, ze vonku stoji maly uzavrety voz, cierny alebo tmavomodry, no jednoducho tmavy. A ako sa tak nan pozeral, len tak, bez priciny, naraz zbadal, ze z domu asi o dve brany dolava vysla dvojica, nasadla do auta a odisla. Muz mal na sebe smoking a moj priatel si mysli, ze by to mohol byt on, teda manzel vasej sesternice." Lord Peter zmeravel so salkou pri ustach a s napatim pocuval. ,,Aj ta zena bola vo vecernych satach?" ,,Nie, nebola, a prave ten rozdiel v obleceni vraj priatela uputal. Mala na sebe jednoduche tmave saty a na hlave klobuk." Lord Peter sa usiloval vybavit si v mysli co najvernejsie oblecenie Berthy Gotobedovej. Dozvie sa azda teraz konecne o nej pravdu? ,,To t-t-to j-j-e velmi zaujimave," vyjachtal. ,,Blizsi opis siat vas priatel zrejme neuvadza." ,,Nie," odvetila pani Forrestova takym tonom, akoby sa zanho preto ospravedlnovala, ,,ale pise, ze muz drzal zenu okolo pasa, vyzerala unavena alebo chora, a pritom jej vravel: ,Uvidis, ze cerstvy vzduch ti urobi dobre!' Ale ved tu kavu vobec nepijete!" ,,Prepacte, prosim," strhol sa Wimsey ako zo sna, ,,trosku som sa zamyslel, tiez som si daval dohromady dve a dve, ako hovorite... Tak ten darebak tu predsa len bol! Ach, ano, na kavicku som zabudol. Nebude vam prekazat, ak poprosim este o jednu a bez cukru?" ,,Ach, prepacte, lutujem. Naozaj lutujem, myslela som si, ze muzi sladia mokka kavu. Ukazte, vylejem to." ,,Nie, dovolte, ja sam," a kedze na stoliku nebola vhodna nadoba, do ktorej by Wimsey mohol salku vyliat, podisiel k oknu a vylial kavu do debnicky na kvety, ktora bola umiestnena zvonka. ,,A je to v poriadku. Date si aj vy salku?" ,,Dakujem, uz nesmiem, nemohla by som zaspat." ,,Len kvapku!" ,,Tak dobre, ked chcete!" naliala dve salky a bez slova popijala. ,,To by bolo asi vsetko. Viem, nie je toho vela, ale predsa len som si myslela, ze by som vam mala aj toto povedat." ,,To bolo od vas skvele!" povedal Wimsey. Potom uz len tak konverzovali o novych hrach (,Teraz chodim von zriedkavo, viete, v situacii, v akej sa nachadzam, je vzdy lepsie drzat sa v ustrani'), o knihach (,Zboznujem Michaela Arlena'). Citala uz roman Zamilovani mladi muzi? Este nie, ale objednala si ho v kniznici. Nechcel by si pan Templeton nieco zajest alebo vypit? Naozaj nie? Co takto brandy? Alebo liker? Nie, dakujem. A pan Templeton sa vyjadril v tom zmysle, ze uz bude musiet letiet, lebo uz aj tak meska. ,,Ach, nie - nechodte este - citim sa taka osamela, viete, tie dlhe vecery..." V jej hlase zaznela takmer zufala vyzva. Lord Peter si znovu sadol. Potom sa pustila do zmateneho rozpravania o svojom ,priatelovi'. Tolko mu vraj obetovala a teraz, ked sa rozvod uz-uz ma uskutocnit, zacina mat trapny pocit, ze jej priatel k nej pomerne ochladol. Zena to ma v zivote vzdy tazsie ako muz a zivot je aj tak dost komplikovany. A tak dalej. Ako cas plynul, zacal si lord Peter s nevolou uvedomovat, ze ho pani Forrestova skusa. Slova sa z nej sice valili, ale zostavala chladna, v strehu, akoby mechanicky odriekavala naucenu rolu, ale jej oci - jej oci prezradzali ocakavanie cohosi. To ,cosi' Wimsey odhadol ako zmiesaninu strachu a tuzby dosiahnut svoje stoj co stoj. Zdalo sa mu, ze pozoruje cloveka, ktory caka na operaciu -zmieril sa s nou, vie, ze mu prospeje, a predsa sa jej brani zo vsetkych sil. Ani on nezaostaval v prazdnej konverzacii za hostitelkou. Ale pritom usilovne lovil v pamati vsetky podrobnosti pripadu, rozoberal situaciu zo vsetkych moznych pohladov, preskakoval v mysli z predmetu na predmet. A zrazu si uvedomil, ze sa jeho hostitelka pokusa - sice velmi nesikovne, naivne a akoby nechtiac - dostat ho do postele. Samotny fakt sa Wimseymu nezdal vobec cudny. Bol taky bohaty, zdvorily, pritazlivy svetak, ze sa mu podobnej ponuky dostalo za tridsatsedem rokov zivota nie raz. A neboli to vzdy len rutinovane zvodkyne. Boli medzi nimi take, ktore skusenosti este len hladali, ale i take, ktore by ich mohli bohato rozdavat. Ale s takouto nesikovnou taktikou sa este u zrelej zeny, ktora tvrdi, ze ma manzela aj milenca, nestretol. A navyse mal obavy, ci sa mu to bude pacit. Pani Forrestova bola sice sarmantna, to musel uznat, ale jeho osobne nepritahovala ani za mak. Napriek dokonalemu make-upu a vystrednemu obleceniu pripominala frigidnu staru dievku. Toto mu neslo do hlavy uz pri ich prvom stretnuti. Parker, ako mladik s pevnymi zasadami, svetom este neskazeny, nemal na tieto veci nos. Zato Wimsey ju uz vtedy odhadol ako osobu takpovediac bezpohlavnu, a teraz sa mu to zase potvrdilo. Este nikdy sa nestretol so zenou, ktorej by tak dokonale chybalo zenske fluidum, to Cosi, ktore tak krasne ospievala pani Elinor Glynova. Teraz sa k nemu tulila holymi ramenami a nechavala mu pritom na tmavom saku stopy pudru. Pokus o vydieranie - zislo mu na um prve vysvetlenie. Dalsi vystup bude urcite patrit vybajenemu panu Forrestovi alebo niekomu, kto zahra jeho ulohu, kto zaplanie spravodlivym hnevom a mravnym pohorsenim. Dovtipna pasca, pomyslel si Wimsey a nahlas dodal: ,,Ale teraz uz naozaj musim ist!" Chytila ho za ruku. ,,Ach, neodchadzajte!" V jej dotyku nebola vobec neha, skor nadych beznadeje. Ak by toto bola jej zvycajna taktika, pomyslel si, robila by to prefikanejsie. Napriek tomu povedal: ,,Naozaj tu nemozem zostat, bolo by to pre vas riskantne!" ,,Chcem to riskovat," odvetila. Vasniva zena by to povedala vasnivo. Alebo lahkomyselne. Alebo vyzyvavo. Alebo dvojzmyselne slubne. Alebo tajuplne. Ale pani Forrestova to povedala zlostne. A pritom mu zatala prsty do ramena. Tak dobre, docerta so vsetkym, povedal si Wimsey v duchu, aj ja to risknem. Musim sa predsa dozvediet -a ja sa to dozviem - o co tu vlastne ide. ,,Chuderka moja mala," zahrkutal nizkym hrdelnym hlasom cloveka, ktory sa prave chysta zosmiesnit milostnym cinom. Chytil ju okolo pasa a pocitil, ako jej telo zmeravelo. Zaroven vsak zacul tichy vzdych ulavy. Prudko ju k sebe privinul a prehnane vasnivo pobozkal na usta, s dokonalou rutinou ziskanou predoslou praxou. A hned vedel, na com je. Komu sa to co len raz stalo, nikdy nezabudne na instinktivny nezvladnutelny odpor tela proti laskaniu, ktore sa tomu telu strasne protivi. V prvej chvili sa mu dokonca zazdalo, ze sa jej urobilo nevolno. Jemne ju odstrcil a vstal. Motala sa mu hlava, ale mal pocit vitaza. Jeho prvy dojem bol predsa len spravny. ,,Ach, to nebolo odo mna pekne," poznamenal zovialne. ,,Ale vy ste tomu na vine, ze som sa zabudol. Prepacite mi, vsak?" Cela vystrasena prikyvla. ,,A teraz uz musim naozaj vypadnut, lebo je vela hodin, ale aj kvoli inym veciam. Kde mam klobuk? Aha, v predsieni. Tak teda do videnia, pani Forrestova, a dajte si na seba pozor. A velmi pekne vam dakujem za spravu o tom, co videl vas priatel." ,,Naozaj odchadzate?" Vyslovila to tak, akoby stratila poslednu nadej. Preboha! pomyslel si Wimsey, co ta baba vlastne chce? Podozrieva ma, ze nie som ten, za koho sa vydavam? Alebo chce so mnou stravit noc, aby si mohla pozriet znacku pracovne na mojej koseli? Nemal by som azda kvoli nej zachranit celu situaciu a venovat jej skutocnu navstivenku lorda Petra Wimseyho? Este cestou ku dveram sa v mysli pohraval s tymto napadom. Nechala ho odist bez slova. Ked vosiel do predsiene, este raz sa obratil a zbadal, ze pani Forrestova stoji uprostred izby a sleduje ho pohladom, z ktoreho mu stuhla krv - bol plny nenavisti a zloby. KAPITOLA 16 Stopercentne alibi ,,Ach, Sammy, Sammy, preco ste si len nezohnali nejake alibi?" Dickens. KLUB PICKWICKOVCOV Slecna Whittakerova a najmladsia slecna Findlaterova sa uz vratili z vyletu. Slecna Climpsonova, najoddanejsi spion zo vsetkych spionov, ktora stale nosila vo vrecku list od lorda Petra so vsetkymi instrukciami priam ako talizman pre stastie, pozvala slecnu Findlaterovu na caj. Pravdu povediac, to dievca ju zacalo naozaj zaujimat. Hlupe, afektovane reci, bezmyslienkovite citovanie modnych hesiel boli skusenej starej panne velmi povedome. Podla nej svedcili o hlbokej nespokojnosti, skutocnom ludskom nestasti a nesuhlase s obmedzenostou zivota v malomestskom hniezde. A okrem toho bola slecna Climpsonova presvedcena, ze slecna Whittakerova ,zneuziva' Veru Findlaterovu, ,vysava' ju, ako si to sama pre seba definovala. Bola by to zachrana pre to dievca, uvazovala, keby si mohla vytvorit pekny citovy vztah k nejakemu mladencovi. Je sice prirodzene, ak skolacka prekypuje nadsenim, planym entuziazmom, ale u dvadsatdvarocnej mladej zeny je take nieco skutocne neziaduce. A ta Whittakerova ju v tom, akoze inak, podporuje. Je predsa velmi prijemne mat niekoho, kto vas obdivuje, vybavuje za vas vselijake veci, a okrem toho je to vyhodne aj preto, ze ta osoba je pomerne obmedzena a nemoze jej konkurovat. Keby sa Mary Whittakerova mala raz vydat, urcite by si vzala chlapa pod papucou. (Slecna Climpsonova si ihned predstavila vo svojej cinorodej fantazii toho spravneho muza ,pod papucou' - mal by to byt tucnucky blondiacik a obluboval by vetu ,poradim sa s manzelkou'. Preco len Prozretelnost raci vytvarat aj take typy, rozmyslala slecna Climpsonova. Podla nej by mal mat muz charakter vladcu a velitela, aj ked by bol hlupy a zly. Slecna Climpsonova sa starou pannou stala, nie narodila.) Lenze Mary Whittakerova nepatri k tym, ktore by sa hnali do manzelstva, rozmyslala slecna Climpsonova dalej, jednoducho nie je stvorena pre domaci kozub, skor pre zamestnanie. Uz raz sice bola zamestnana, ale nemieni sa ta asi vratit. Pravdepodobne preto, lebo praca osetrovatelky si vyzaduje aj velku laskavost k ludom a okrem toho treba pri nej pocuvat lekarov. Mary Whittakerova dava prednost rozhodovaniu o zivote kureniec. ,Lepsie vladnut v pekle, ako sluzit v nebi.' Ale preboha! Dufam, ze sa neruham, ked porovnavam blizneho svojho so Satanasom? Basnik si vsak moze dovolit nieco podobne, preto si myslim, ze nerobim az tak zle. Nech je ako chce: Som si ista, ze Mary Whittakerova Vere Findlaterovej skodi. Host slecny Climpsonovej - mala Findlaterova - sa vobec nezdrahal vyrozpravat zazitky z ich mesacneho putovania po vidieku. Prvych par dni cestovali len tak, hore-dolu bez ciela, az sa dopoculi, ze v kentskom grofstve nedaleko Orpingtonu je na predaj vynikajuca hydinarska farma. Preto ta odcestovali a priamo na mieste sa dozvedeli, ze sa ma predavat asi o dva tyzdne. Prirodzene, ze by nebolo mudre kupit ju len tak a nic o nej vopred nevediet, ale aj tu im pomohla stastna nahoda: celkom blizko farmy objavili priam senzacnu chatu na vikend, kompletne zariadenu. Prenajali si ju na niekolko tyzdnov, aby sa mohli poriadne rozhliadnut po okoli, zistit, ake su tam moznosti na chov aj odbyt a tak dalej. Strasne sa im tam pacilo a aj vedenie spolocnej domacnosti, tak daleko od vsetkych tych hlupakov doma, bolo prima. ,,Medzi nich, samozrejme, neratam vas, slecna Climpsonova. Vy ste prisli z Londyna a ste nad celou vecou povznesena. Ale ja, rovnako ako Mary, tychto leahamptonskych baranov nemozem ani citit." ,,Lenze oslobodit sa od vsetkych konvencii moze clovek iba vtedy," namietla slecna Climpsonova, ,,ked je v spolocnosti osoby dusevne spriaznenej." ,,Samozrejme, Mary a ja sme najlepsie kamaratky, hoci sa jej nemozem rovnat, to viem. Ale ze tu farmu dostaneme a povedieme ju spolocne, to je uz teraz hotova vec. Strasne sa na to tesim!" ,,A nebudete sa dve dievcata, same, bez spolocnosti trochu nudit? Nebude vam smutno? Nezabudajte, ze ste zvyknuta stretavat sa tu, v Leahamptone s inymi mladymi ludmi. Nebude vam nahodou chybat tenis, mladenci a tak dalej?" ,,Ale kdezeby! Vy neviete, co je to za hlupu bandu! Keby ste vedeli, urcite by ste sa na to vobec nepytali! Okrem toho mna muzi nezaujimaju!" hodila hlavou slecna Findlaterova. ,,Maju to v hlave vykradnute. A este stale pokladaju dievca za hracku, nieco ako psika alebo macicku na hranie. Mary by som nezamenila ani za patdesiat chlapov! Keby ste poculi tot nedavno, ako sa pan Markham bavil s panom Tredgoldom o politike. Nikoho nepustili k slovu a nakoniec Markham svojim zvycajnym povyseneckym tonom povedal: ,Obavam sa, ze konverzacia na tuto temu vas, slecna Whittakerova, asi nudi, vsak?' A Mary mu odvetila pokojne ako vzdy: ,Ale nie, tema ma vobec neunavuje, pan Markham!' Lenze on je taky tupec, ze mu to ani nedoslo, a tak taral dalej: ,Viete, od zien ani nikto nemoze ocakavat zaujem o politiku. Ibaze by ste aj vy patrili k tym modernym mladym damam, ktore sa dozaduju volebneho prava.' Preco su muzi taki neznesitelni, ked hovoria o zenach?" ,,Mozno preto, ze maju sklony na ne ziarlit," odvetila slecna Climpsonova zamyslene, ,,a ziarlivost, ak chcete vediet, robi z ludi neznasanlivych a hrubych tvorov. Predpokladam, ze ak by niekto velmi rad opovrhoval istou skupinou ludstva, a pritom citi, ze nou nemoze opovrhovat pravom, tak to svoje opovrhovanie zacne aspon prehanat silnymi recami. A preto, moja mila, si davam velky pozor, aby som o muzoch nehovorila opovrzlivo, hoci si to casto zasluzia, verte mi. Ale keby som to robila, kazdy by si hned o mne pomyslel, ze som obycajna zavistliva stara dievka, vsakze?" ,,Ale aj tak sa radsej stanem starou pannou," odporovala slecna Findlaterova. ,,Na tom sme sa s Mary pevne dohodli. Nas zaujimaju veci, a nie muzi." ,,Urobili ste uz prvy spravny krok k poznaniu, ako sa budete znasat," povedala slecna Climpsonova. ,,Zit s niekym cely mesiac je vyborna skuska. Dufam, ze vam niekto pomahal s domacimi pracami?" ,,Ale kde! Nikto! Vsetko sme si robili samy, bola to velka zabava. Ja som vyborna v umyvani dlazky, viem rychle rozlozit ohen a take veci, no a Mary vie priam skvele varit. Pacilo sa nam to ovela viac ako doma, kde sa okolo nas stale presusaju sluzky. Aj chata bola zariadena velmi moderne a ucelne, patrila tusim niekomu z divadla." ,,A co ste robili okrem toho, ze ste sa zaujimali o hydinarsky biznis?" ,,Ach, prevazali sme sa len tak po okoli a navstevovali sme rozlicne mestecka, najma ked sa tam konali trhy. Trhy - to vam je zabava, najma stari sedliaci, ale aj ostatni ludkovia, co tam chodia. Bola som uz predtym na mnohych trhoch, ale s Mary to bolo ovela zaujimavejsie -no a okrem toho na kazdom trhu sme zbierali skusenosti pre nase buduce podnikanie." ,,A do Londyna ste si nezasli?" ,,Nie." ,,To sa cudujem, bola to prilezitost na pekny vylet." ,,Mary neznasa Londyn." ,,Myslela som si, ze by ste sa rada pozreli do velkeho mesta." ,,Nestojim o to. Teraz uz nie. Kedysi som mozno po tom tuzila, ale to bolo len z takeho nepokoja duse, ktory sa cloveka zmocnuje vtedy, ked nema nijaky zivotny ciel. Ale to je uz minulost." Slecna Findlaterova hovorila tonom sklamanej svetacky, ktora v zivote zazila takmer vsetko, takze ju nic nemoze prekvapit... Slecna Climpsonova sa ani len neusmiala. Uz si privykla na ulohu spovednicky. ,,Takze ste boli stale spolu, len vy dve?" ,,Ano, kazdu minutu. A ani trochu sme sa nenudili." ,,Dufam, ze sa vam pokus po vsetkych strankach vydari," povedala slecna Climpsonova. ,,Ale az zacnete naozaj zit spolu, nemyslite, ze by bolo vhodne to spoluzitie z casu na cas prerusit? Obcasna zmena spolocnosti urobi kazdemu dobre. Poznala som vela dobrych priatelstiev, ktore sa rozpadli len preto, ze ludia boli pricasto spolu." ,,Potom to vsak nemohli byt skutocne priatelstva," oponovalo jej dievca dogmaticky. ,,Mary a ja sme spolu absolutne stastne." ,,Aj tak," nedala sa slecna Climpsonova, ,,dufam, ze sa na mna, staru zenu, nenahnevate, ak vas trosku vystriham. Viete, cim som starsia, moja draha, tym viac sa presviedcam, ze luk sa nema ustavicne napinat. Budete sa musiet casom naucit, aby vam neprekazalo, ked slecna Whittakerova niekedy prejavi zelanie niekde odist -napriklad do Londyna, k znamym - sama." ,,Samozrejme, ze mi to nebude prekazat. Ved aj minule..." zarazila sa. ,,Totiz, som si absolutne ista Marinou oddanostou, a rovnako si moze byt ista ona mnou." ,,To je spravne," potvrdila slecna Climpsonova. ,,Cim dlhsie som na svete, tym viac sa presviedcam, ze ziarlivost je ten najnicivejsi cit. Biblia ho nazyva tvrdy ako hrob. Myslim si, ze pravom. Absolutna oddanost naozaj nepozna ziarlivost, a preto je nesmierne dolezita." ,,Suhlasim. Aj ked je, myslim, prirodzene, ze clovek by sa len tazko vedel zmierit s predstavou, ze ho osoba, ku ktorej ma tie najhlbsie city, vedela zamenit v srdci niekym inym... Slecna Climpsonova, co si o tom myslite, nemali by byt priatelske city na oboch stranach uplne rovnake?" ,,Take priatelstvo je potom idealne," povedala slecna Climpsonova zamyslene, ,,ale obavam sa, ze v praxi sa vyskytuje len zriedkavo. Totiz, v praxi medzi zenami. Dokonca velmi pochybujem o tom, ze som sa s takym niecim vobec stretla. Myslim, ze u muzov je to asi nieco ine, pre nich je jednoduchsie brat aj davat rovnakym dielom - azda preto, ze maju tolko zaujmov." ,,Muzske priatelstvo - ach, ano! Viem, ze sa o nom vela rozprava. Ale vobec neverim, ze ide o skutocne priatelstva. Muz opusti priatela aj na cele roky, alebo uplne nanho zabudne! A nevie s nim ani nadviazat taky vztah, aby sa mu so vsetkym zdoveril. My si s Mary povieme kazdu myslienku, kazdy pocit. Muzi, tak sa mi zda, sa uspokoja s tym, ze su si navzajom dobri kamarati, a ani im nezide na um starat sa o priatelovo dusevno." ,,A pravdepodobne preto ma ich priatelstvo aj dlhe trvanie," prerusila ju slecna Climpsonova. ,,Muzi od seba tolko nevyzaduju, nerobia si na seba take naroky." ,,Lenze skutocne velke priatelstvo sa bez velkych narokov nezaobide," zvolala slecna Findlaterova rozhorcene. ,,Priatelstvo musi pre cloveka znamenat vsetko. Musi - a to je jedna z jeho najkrajsich vlastnosti - vplyvat na vsetky myslienky partnera. Namiesto toho, aby bol sustredeny sam na seba, sustreduje sa na toho druheho. V tom je predsa podstata krestanskej lasky - ak treba, polozit hoci aj zivot za druheho." ,,No, neviem," namietala slecna Climpsonova. ,,Kedysi davno som pocula kazen na tuto temu od isteho vyborneho dostojneho pana. Tvrdil, ze sa takyto druh lasky, najma ak si clovek neda pozor, lahko moze premenit na modlarstvo. Povedal tiez, ze Miltonov vyrok - ved viete, ,on Bohu len sluzi, ona Bohu v nom' - vraj odporuje krestanskej viere. Musime sa usilovat v nicom neprehanat, a vidiet svet iba ocami svojho blizneho, to je velke prehananie." ,,Boha vzdy treba klast na prve miesto," konstatovala slecna Findlaterova trochu formalne. ,,Ale ak je priatelstvo vzajomne, a take som mala na mysli - obojstranne nesebecke, potom musi byt spravne." ,,Kazda forma lasky je v podstate vzdy spravna, ak ide o jej spravny druh," suhlasila slecna Climpsonova, ,,ale myslim si, ze nesmie byt privelmi vlastnicka. Clovek sa v nej musi obmedzovat..." zavahala, ale potom odvazne pokracovala, ,,a v kazdom pripade, nemozem si pomoct, ale som toho nazoru, ze je prirodzenejsie - a svojim sposobom aj vhodnejsie - ak laska vznikne medzi osobami opacneho pohlavia, teda medzi muzom a zenou. Taky vztah je vlastne aj - ehm - plodnejsi," povedala slecna Climpsonova po kratuckej odmlke, ,,slovom, som si ista, ze ked si po vas pride ten pravy MUZ..." ,,Pravy muz mi moze byt ukradnuty!" vykrikla slecna Findlaterova otravene. ,,Neznasam taketo reci! Mam pri nich odporny pocit, ako keby som bola - no, dojnica odmenena medailou. V dnesnych casoch na to uz pozerame azda inak!" Slecna Climpsonova si uvedomila, ze u nej osobne zanietenie pre vec prevladlo nad zdrzanlivostou spiona, cim v navstevnicke vyvolala nechut k dalsej debate, a preto radsej obratila list. Ale aj tak moze lordovi Petrovi s istotou oznamit, ze zena, ktoru videla pani Cropperova v Liverpoole, mohol byt hocikto iny, len nie slecna Whittakerova. Potvrdzuje to slecna Findlaterova, ktora vo svojej oddanosti nepustila priatelku ani na krok. KAPITOLA 17 Pribeh provincneho advokata ,,A ten, kto nam dava novych panov, mal by nam dat aj nove zakony." Wither, MRMLANIE SPOKOJNEHO CLOVEKA List pana Probyna, advokata v. v. (bytom Villa Bianca, Fiesole) panu Murblesovi, advokatovi, Staple Inn, Londyn. Sukromne a doverne! Vazeny pane! S velkym zaujmom som prijal spravu o smrti slecny Agathy Dawsonovej, poslednym pobytom v Leahamptone, a pousilujem sa odpovedat co najpresnejsie na otazky, ktore ste mi polozili, samozrejme, len v tom pripade, ze budete s informaciami o mojej byvalej klientke zaobchadzat ako s prisne dovernymi. Pochopitelne, ze mozete urobit vynimku kvoli tomu policajnemu dostojnikovi, o ktorom sa v suvislosti s celou zalezitostou zmienujete. Priali ste si vediet: 1. ci si slecna Agatha Dawsonova bola vedoma toho, ze by sa vzhladom na ustanovenia noveho zakona mohlo ukazat ako nevyhnutne, aby - v usili zaistit svojej praneteri, slecne Mary Whittakerovej, dedicstvo osobneho majetku - vyjadrila toto pisomne v zavete, 2. ci som niekedy na nu v tomto zmysle naliehal a aka bola jej odpoved, 3. ci som upozornil slecnu Mary Whittakerovu na celu situaciu, v ktorej by sa ocitla, ak by jej prateta zomrela bez pisomneho testamentu po 31. decembri 1925. Takze, niekedy na jar 1925 ma upozornil isty priatel, velmi erudovany pravnik, na nejednoznacnost formulacie niektorych paragrafov pripravovaneho zakona, najma pokial slo o presnu interpretaciu terminu potomstvo'. Okamzite som zacal studovat spisy svojich klientov za tym ucelom, aby som zistil, ci sa vo vsetkych pripadoch, ktore by prichadzali do uvahy, urobili riadne opatrenia, ktore by vylucovali akekolvek nedorozumenia alebo dokonca spory o dedicstvo po zosnulych bez testamentu. Na prvy pohlad som zistil, ze ak by mala slecna Whittakerova dedit po slecne Dawsonovej, bude to v plnom rozsahu zavisiet od sudneho vykladu prislusneho paragrafu. Pritom som vedel o mimoriadne hlbokom odpore slecny Dawsonovej k navrhu spisat zavet, ktory zrejme pramenil z tradicnej hrozy pred smrtou, s cim sa vsak v nasej praxi stretavame, zial, az pricasto. Napriek tomu som pokladal za svoju povinnost tento problem slecne Dawsonovej vysvetlit a urobit vsetko, co bude v mojich silach, aby som ju prinutil spisat poslednu volu. Preto som sa odobral do Leahamptonu a celu vec som vysvetlil slecne Dawsonovej. To bolo v marci, asi strnasteho, presny datum si uz nepamatam. Nanestastie som navstivil slecnu Dawsonovu prave vo chvili, ked jej nechut k tej odpornej predstave, ze by totiz mala napisat zavet, prave vrcholila. Iba kratko predo mnou jej lekar oznamil, ze sa bude musiet o par tyzdnov podrobit dalsej operacii, takze som si naozaj nemohol vybrat nevhodnejsiu chvilu na rozhovor, v ktorom sa zmienke o smrti jednoducho nedalo vyhnut. Moje navrhy razne odmietala, tvrdila, ze vraj je to sprisahanie proti jej osobe, ze ju vsetci chcu pred bliziacou sa operaciou tak vystrasit, aby ju vobec neprezila. Pritom vyslo najavo, ze ju ten bezcitny prakticky lekar vylakal podobnym navrhom uz pred minulou operaciou, ktoru vraj prekonala bez problemov, a teraz by vraj prekonala dobre aj tuto, keby ju len ludia nechali a zbytocne ju neznepokojovali. Povedala, ze keby vraj pri operacii zomrela, stal by sa potom cely jej problem bezpredmetny a uz by aj tak nebolo treba spisovat nijaky zavet. Zdoraznil som, ze sa len preto tak velmi staram o jej testament, lebo som skalopevne presvedceny, ze zostane nazive az do buduceho roku, a znovu som jej vysvetlil ustanovenie pripravovaneho zakona, a to tak podrobne, ako som len vedel. Na to mi odsekla, ze ak je tomu naozaj tak, potom uz nemam vobec nijake pravo ju s tym nadalej otravovat. Ze na riesenie bude casu dost a dost, az ked ten zakon vstupi do platnosti. Pochopitelne, ten blaznivy doktor trval na tom, aby sa pacientka nedozvedela, aku chorobu ma - to oni vzdy tak robia - a preto bola presvedcena, ze sa po operacii celkom uzdravi a pozije si este niekolko rokov. Ked som si dovolil naliehat na nu s odovodnenim, ze my pravnici sa vzdy usilujeme zabezpecit proti vsetkym moznym eventualitam, a radil som postupovat co najopatrnejsie, tak velmi sa na mna nahnevala, ze ma doslova nechala vyhodit z domu. O niekolko dni som potom dostal list, v ktorom mi vycitala moju udajnu bezocivost a zaroven mi oznamila, ze stratila doveru v cloveka, ktory sa k nej spraval tak bezohladne a hrubo. Podla jej priania som potom odovzdal vsetky jej sukromne listiny, ktore som mal v uschove, panu Hodgsonovi z Leahamptonu a od tych cias som uz neprisiel do styku s nikym z jej rodiny. Tym som odpovedal na Vasu prvu i druhu otazku. Co sa tyka tretej: nepovazoval som za spravne poucit slecnu Whittakerovu o tom, ze jej dedicstvo pravdepodobne zavisi od toho, ci prateta napise zavet, alebo zomrie pred 31. decembrom 1925. Hoci si nemyslim o tej mladej dame nic zle, uz davno sa riadim zasadou, ze nikto by nemal presne vediet, aky prospech by mohol mat z necakanej smrti svojho pribuzneho. Ak totiz dojde k nejakemu nepredvidatelnemu nestastiu, byva takmer pravidlom, ze sa dedic aj tak dostane do klebiet, a keby prenikla na verejnost skutocnost, ze vopred vedel, co a ako, moze sa jeho aj tak neprijemna situacia este zhorsit. Preto som sa rozhodol oznamit len tolko, ze ak by slecna Dawsonova prejavila prianie hovorit so mnou, aby mi ihned dali vediet. Ale potom, samozrejme, kedze som podla priania slecny Dawsonovej prestal byt jej advokatom, stratil som akukolvek moznost zasahovat do celej veci. V oktobri 1925 ma moj zhorsujuci sa zdravotny stav prinutil opustit Anglicko a usadit sa natrvalo v Taliansku. Anglicke noviny sem chodia pomerne nepravidelne, a tak sa stalo, ze oznamenie o umrti slecny Dawsonovej mi ostalo nezname. Ze k tomu doslo tak velmi nahle a necakane, navyse za trochu zahadnych okolnosti, je skutocne interesantne. Dalej pisete, ze by ste privitali, keby som Vam oznamil svoj nazor na problem dusevneho zdravia slecny Dawsonovej v case, ked som ju videl posledny raz. Spravala sa a hovorila celkom normalne a zodpovedne - i ked v obchodnych veciach len v tom rozsahu, v akom bola schopna posudit ich aj predtym. Slecna Dawsonova totiz absolutne nemala pravnicky talent, a preto som sa musel velmi namahat, aby som jej vysvetlil podstatu zmien v novom majetkovom zakone, ktory sa dotykal aj jej zalezitosti. Kedze bola po cely zivot presvedcena, ze podla zakona majetok prechadza na najblizsieho pribuzneho, ak ho, pravda, neodkaze vyslovne niekomu inemu; nemohla pochopit, ze by to v buducnosti vyzeralo inak. Dokonca ma presviedcala, ze zakony nedovolia vlade, aby nieco take schvalila. Ked si potom na moje uporne presviedcanie dala predsa len volky-nevolky povedat, ze taky zakon prejde aj vo vlade, vyhlasila, ze sa urcite nenajde taky zlomyselny sud, ktory by zakon vysvetlil tak, ze sa jej dedicom moze stat niekto iny ako slecna Whittakerova, ked je predsa jasne, ze ma na jej majetok nesporny narok. ,Preco by mal moj majetok pripadnut Lancasterskemu vojvodstvu?' pytala sa znovu a znovu. ,Ved vojvodu vobec nepoznam!' Ako vidiet, logika nebola jej silnou strankou a ku koncu som mal pochybnosti, ci sa mi vobec podarilo objasnit situaciu tak, aby ju naozaj pochopila, odhliadnuc od celkovej nechuti, s akou k problemu pristupovala. Napriek tomu si myslim, ze bola pocas celeho rozhovoru uplne pri zmysloch. Na spisani zavetu som trval aj z obavy, ze po operacii strati dusevne schopnosti toto urobit, alebo - co by z hladiska ucelu, ktory som sledoval, vyslo narovnako - bude stale pod vplyvom opiatov. Lucim sa s nadejou, ze som Vam oznamil vsetko, co ste si priali vediet, a zostavam Vas s uctou Thos. Probyn Pan Murbles si precital list dva razy, a to velmi pozorne. Dokonca aj pri jeho dobrackom sposobe myslenia mu svitlo, ze v tomto pripade nebude asi vsetko v poriadku. Hned si preto sadol a uhladnym, staromodnym rukopisom napisal inspektorovi Parkerovi strucny odkaz, aby sa u neho zastavil v Staple Inne, a to cim prv. Ale pan Parker bol momentalne v takej situacii, v ktorej vobec neocakaval, ze by sa mu este nieco mohlo hodit. Dva dni obchadzal advokatov a pri pohlade na mosadznu tabulku sa mu uz dvihal zaludok. Teraz si prezeral dlhy zoznam a zhnusene ratal desiatky mien, ktore este nevyciarkol. Parker totiz patril k systematickym, usilovnym a preciznym ludom, bez ktorych by sa nas svet iba tazko zaobisiel. Ked spolupracoval s Wimseym na nejakom pripade, bolo len samozrejme, ze vsetko nudne, zdlhave a zamotane musi vybavit sam. Ale pri myslienke, ze Wimsey toto vsetko berie ako samozrejmost, sa v nom zavse vzburila zlc. Prave tak sa citil aj teraz. Bol horuci den. Chodniky boli samy prach. Vo vzduchu poletovali kusy papiera. V autobusoch sa nedalo vydrzat ani na hornej otvorenej plosine - pre horucavy, a vnutri bolo na zadusenie. V expresnom mliecnom bare, kde si Parker zvycajne v behu ukajal hlad, pachlo neustale po smazenych rybach a zaparenom caji. Wimsey prave stoluje vo svojom klube, dumal Parker, a po obede sa pojdu spolu s Freddym Arbuthnotom pozriet na Novozelandanov, ktori tu vraj kdesi hraju. Dnes ho uz raz zazrel -frajera, v exkluzivnom sivom oblecku, ako si vykracoval po Pall Mall. Aby cert vzal toho Wimseyho! Nemohol nechat slecnu Dawsonovu pokojne odpocivat pod zemou? Tam predsa nikomu nezavadzala, ale nie, to si pride milostivy pan Wimsey, zacne sa rypat v podrobnostiach okolo jej smrti a celu situaciu zamota tak paradne, ze on, Parker, to musi riesit sluzobne! No nic sa neda robit, musi pokracovat v navstevach u advokatov. Vo vybere advokatov pokracoval podla vlastnej metody, pri ktorej az vysledky ukazu, ci bola spravna, alebo nie. Dlho uvazoval o pripravovanom majetkovom zakone, az dospel k zaveru, ze len co si slecna Whittakerova uvedomila jeho mozne nasledky, poradila sa s pravnikom. Jej prva myslienka by bola urcite patrila miestnemu pravnikovi v Leahamptone, a ak sa v tom case este nezaoberala nekalymi myslienkami, nemalo v uskutocneni konzultacie co prekazat. Vychadzajuc z tejto uvahy, vydal sa Parker do Leahamptonu a zastavil sa v tamojsich troch advokatskych kancelariach. Vo vsetkych dostal rovnaku odpoved: s podobnou otazkou sa na nich v roku 1925 nik neobratil, teda ani slecna Whittakerova. Jeden pravnik - starsi spolocnik firmy Hodgson and Hodgson, ktoreho slecna Dawsonova poverila spravovanim majetkovych zalezitosti - pravdu povediac, pozrel dost cudne na Parkera, ked mu predniesol svoj problem. ,,Mozem vas ubezpecit, inspektor," povedal, ,,ze ak by niekto vyslovil otazku takymto stylom, urcite by som si na nu vo svetle neskorsich udalosti spomenul." ,,A neuvazovali ste o celej veci ani vtedy," spytal sa Parker, ,,ked sa likvidovala pozostalost po slecne Dawsonovej a vasou ulohou bolo dokazat naroky slecny Whittakerovej ako dedicky?" ,,Priznam sa, ze som neuvazoval. Totiz, keby som musel patrat po dalsich pribuznych, asi by som sa tou otazkou zaoberal, teda nie asi - ale urcite! Ale to nebolo treba, lebo som mal nielen velmi jasny prehlad o pribuzenskych vztahoch zosnulej od pana Probyna, ale aj smrt nastala dva mesiace predtym, ako zakon vstupil do platnosti, no a konecne - vsetky formality prevodu prebehli viac-menej automaticky. Mne dokonca ani len na um nezislo, ze by sa novy zakon nejako dotykal toho pripadu." Parker povedal, ze sa tomu cuduje, a obstastnil pana Hodgsona siahodlhym odbornym vykladom, ktorym ho nedavno pocastoval pan Towkington a ktory pana Hodgsona velmi zaujimal. A to bolo vsetko, co sa v Leahamptone dozvedel; navyse velmi nastrasil slecnu Climpsonovu, ked ju navstivil, aby mu na revans podrobne vyrozpravala pribeh Very Findlaterovej. Slecna Climpsonova ho potom isla odprevadit az na stanicu. Dufala, ze cestou azda stretnu slecnu Whittakerovu - som presvedcena, ze by to bolo pre vas velmi zaujimave - ale nepodarilo sa to. Koniec koncov, uvazoval Parker, vlastne je lepsie, ze sme ju nestretli. Hoci by ju rad spoznal, nemal predsa nijaky zaujem, aby ho videla so slecnou Climpsonovou. ,,Mimochodom, slecna Climpsonova," pokracoval v nacatej myslienke, ,,budete asi musiet nejako vysvetlit pani Budgeovej moju pritomnost, aby nezacala byt privelmi zvedava." ,,Uz sa stalo," usmiala sa sarmantne slecna Climpsonova, ,,ked mi pani Budgeova prisla oznamit, ze ma hlada nejaky pan Parker, hned mi bolo jasne, ze sa nesmie dozvediet, o koho ide, preto som vykrikla: ,Pan Parker? Ach, ano, to bude moj synovec Adolphus!' Nehnevate sa, vsak, ze som vas tak prekrstila? Najsmiesnejsie na celej veci je to, ze toto bolo jedine meno, ktore mi v tej chvili zislo na um, a uz vobec si neviem predstavit preco, ked nijakeho Adolphusa nepoznam." ,,Slecna Climpsonova," povedal Parker slavnostne, ,,ste skvela zena a mne by neprekazalo, keby ste ma prekrstili aj na Marmaduka." A tak sa musel pustit do druheho kola patrania. Ak sa teda slecna Whittakerova neobratila na nijakeho pravnika v Leahamptone, koho si potom asi vybrala? Mohla si, prirodzene, vybrat pana Probyna, ale to podla mienky pana Parkera sotva urobila. Z Croftonu ho nemohla poznat, lebo ona tam s pratetuskami nikdy nebyvala. Spoznala ho vlastne po prvy raz v ten den, ked pricestoval do Leahamptonu na navstevu k slecne Dawsonovej. S ucelom svojej navstevy sa jej asi sotva zdoveril, lez ona sa to mohla dozvediet z tetuskinych reci. Z toho, co mozno zistila az neskor, zrejme usudila, ze ich rozhovor suvisel s tetinou poslednou volou a chystanym novym zakonom, o com ju advokat nechcel upovedomit. Keby sa ho potom bola na to aj spytala, asi by jej odpovedal v tom zmysle, ze uz nie je pravnym zastupcom slecny Dawsonovej, a odkazal by ju na pana Hodgsona. A okrem toho, taku otazku by nemohla polozit panu Probynovi aj z inych dovodov: ak by k niecomu doslo, Probyn by sa mohol na jej rozpravanie rozpamatat. Nie, za Probynom urcite nesla. Ale za kym potom? Osoba, ktora ma dovod cokolvek skryvat, osoba, ktora chce zotrvat v anonymite ako list na strome v pralese, osoba, ktora si nezela nic ine, len prist a odist, a hned potom upadnut do zabudnutia, taka osoba pozna len jedno bezpecne miesto: Londyn. Mesto, kde sused nepozna suseda. Kde v obchodoch nevedia vobec nic o svojich zakaznikoch. Kde k pacientovi volaju necakane lekara, ktoreho uz viac nik neuvidi. Kde moze clovek lezat doma mrtvy cele mesiace, a pritom nikomu nebude chybat, kde si jeho nepritomnost nik nevsimne, kym zriadenec z plynarne nepride skontrolovat plynomer. Kde sa neznami spravaju k sebe priatelsky a priatelia lahostajne. Londyn, ktoreho pomerne velmi spinave a neusporiadane vnutro skryva tolko cudnych tajomstiev. Diskretny, nevtieravy, na nic sa nevypytujuci, vseobsiahly Londyn. Samozrejme, ze Parker presne takto neuvazoval. Jednoducho si pomyslel: Stavim desat ku jednej, ze to skusila v Londyne. Taki ludia si vacsinou myslia, ze tu su v bezpeci. Slecna Whittakerova sa v Londyne, pravdaze, vyznala. Pracovala predsa v Royal Free Hospitale. To by znamenalo, ze poznala Bloomsbury lepsie ako ine stvrte. Ano, Parker dobre vie, ze Londyncania iba zriedkavo opustia vlastny obvod. Ak len pocas posobenia v nemocnici nedostala odporucanie k nejakemu advokatovi v inej stvrti mesta, potom je velmi pravdepodobne, ze navstivila advokatsku kancelariu alebo v Bloomsbury, alebo v Holborne. Parker mal smolu, lebo tieto stvrte sa advokatmi priam hmyrili. Gray's Inn Road, sam Gray's Inn, Bedford Row, Holborn, Lincoln's Inn - tu vsade bolo viac mosadznych tabuliek ako cucoriedok na luke. A to bol aj dovod, preco sa Parker toho junoveho popoludnia tak velmi potil, preco bol unaveny a otraveny. S nervoznym mrmlanim odstrcil od seba akusi cudnu vajecnu kasu, zaplatil pri pokladni, ako ho vyzyvala tabulka, a presiel na druhu stranu ulice smerom k Bedford Row, kde ho uz cakala davka adries urcena na toto poobedie. Zacal hned s prvou advokatskou firmou, na ktoru narazil, s kancelariou akehosi J. F. Trigga. A mal stastie. Mladik v cakarni mu oznamil, ze pan Trigg sa prave vratil z obeda, ma volno, a tak ho moze laskavo prijat. Nech sa paci, tadeto. Pan Trigg bol prijemny styridsiatnik sviezej tvare, ktory pana Parkera zdvorilo privital, ponukol mu stolicku a spytal sa, cim moze posluzit. Uz po tridsiaty siedmy raz otvoril Parker hru tahom, o ktorom si myslel, ze je na jeho ucely najvhodnejsi. ,,Som v Londyne iba prechodne, pan Trigg, ale dostal som sa do situacie, v ktorej sa nutne potrebujem poradit s pravnikom. Odporucil mi vas isty pan, s ktorym som sa zoznamil v restauracii. On sa mi sice aj predstavil, ale nezapamatal som si meno, ved na tom hadam nezalezi, vsak? Ide mi teda o toto: Pricestovali sme s manzelkou do Londyna navstivit nasu staru, tazko choru pratetusku, ktora je uz na smrtelnej posteli. No a tato starenka mala moju manzelku vzdy velmi rada, chapete, prosim, takze vsetci sme akosi ocakavali ako samozrejmost, ze pani Parkerova bude po jej smrti dedit. Ide totiz o slusnu sumicku a my sme sa na nu - no, nepoviem, ze tesili, ale tajne sme dufali, ze budeme mat na stare kolena po starostiach. Iste mi rozumiete, vsakze? Inych pribuznych stara pani nema, vobec nikoho, a hoci sa viac raz vyjadrila v tom zmysle, ze chce spisat testament, nevenovali sme tym reciam velku pozornost, lebo sme s manzelkou pokladali celu vec za jasnu - cakali sme na dedicstvo automaticky. Ale vcera sme hovorili s istym nasim dobrym znamym a ten nas velmi prestrasil! Vraj teraz plati akysi novy zakon alebo co a ze ak teta testament nenapisala, mame po chlebe. Hovoril nieco o tom, ze cely tetuskin majetok by mal dostat stat. ,Mne nebudete hlavu balamutit,' povedal som mu, ,to by predsa bolo strasne nespravodlive!' Lenze manzelka je s nervami prec - ved musime pamatat aj na deti, no nie? - a trvala na tom, aby som sa hned siel poradit s odbornikom, lebo tetuska je na smrtelnej posteli, viete, a my nemame ani potuchy, ci uz nieco podobne napisala, alebo nie! Ake ma teda jej praneter vobec nadeje podla toho noveho prava?" ,,No, v tejto otazke nemame zatial este celkom jasno," vravel pan Trigg. ,,Ja by som vam vsak poradil, aby ste si zistili, ci uz jestvuje nejaka posledna vola, alebo nie. Ak nie, potom sa musite naozaj rychle pousilovat o jej spisanie, ak je este teta takeho vykonu vobec schopna. Inak, podla mojej mienky, hrozi vazne nebezpecenstvo, ze vasa manzelka pride o dedicstvo." ,,Zda sa mi, ze sa v tejto problematike naozaj dobre vyznate," polichotil mu Parker. ,,Zrejme od tych cias, ako zakon vstupil do platnosti, chodia za vami cele zastupy dedicov, nemam pravdu?" ,,No, zastupy to prave nie su. Viete, je naozaj zriedkavostou, aby sa praneter stala dedickou." ,,Naozaj? Ale asi to tak bude, ked vravite. Pocujte, pan Trigg, neobratil sa uz niekto na vas s podobnou otazkou v lete roku 1925?" ,,Preco sa pytate?" ,,Mozete mi pokojne odpovedat," odvetil Parker a vytiahol svoj sluzobny preukaz. ,,Som od policie a tuto otazku som vam polozil zamerne. Formuloval som na zaciatku pravnicky problem ako vlastny, lebo som sa chcel dozvediet, co si o nom ako odbornik myslite." ,,Ach taak! No dobre, inspektor, ak je to tak, nemam dovod, aby som zapieral, ze podobnu otazku som naozaj uz raz dostal - v juni 1925!" ,,Pamatate sa na podrobnosti?" ,,Velmi dobre! Na to nezabudnem do smrti, presnejsie povedane - na to, co nasledovalo potom." ,,To znie velmi zaujimavo. Budete taky laskavy a rozpoviete mi vsetko a so vsetkymi podrobnostami, na ktore si spomeniete?" ,,Urcite! Ale este chvilku, prosim!" Trigg vystrcil hlavu do cakarne. ,,Badcock, mam tu este pracu s panom Parkerom, takze nikoho ku mne neposielajte. A teraz som vam k sluzbam. Zapalite si?" Parker prijal ponukanu moznost a okamzite si napchal svoju odretu bruyerku, zapalil si ju a sustredene pocuval. Pan Trigg sa medzitym vrhol na cigarety a lacne tahal jednu za druhou. KAPITOLA 18 Pribeh londynskeho advokata ,,Co som sa ako vasnivy citatel detektivok nachodil s lekarom, ktoreho zavolal celkom neznamy clovek, aby siel k cudziemu pacientovi v opustenom dome... Toto vzrusujuce dobrodruzstvo by mohlo v niektorej neskorsej kapitole viest k odhaleniu tajomneho zlocinu." THE LONDONER ,,Tusim to bolo patnasteho alebo sestnasteho juna 1925," zacal svoje rozpravanie pan Trigg, ,,ked mi presne taku istu otazku ako vy polozila ista dama. Rozdiel bol iba v tom, ze tvrdila, ze prisla kvoli svojej priatelke, ale neuviedla jej meno. Ano, myslim, ze by som ju vedel opisat celkom dobre: bola vysoka a pekne urastena, mala nezvycajne jemnu plet, tvar trosku bledu, tmave vlasy, modre oci - skutocne pritazliva zena. Spominam si, ze mala velmi pekne, mierne klenute obocie a oblecene mala cosi velmi vkusne, letne saty - terminus technicus neovladam, nie som v tom expert - a k tomu siroky klobuk z bielej slamy, myslim, ze sa to vola panama." ,,Vase spomienky su dost presne," poznamenal Parker. ,,Hej, mam celkom dobru pamat. A okrem toho som tu damu videl viac raz, ako vam hned vysvetlim. Pri prvej navsteve mi povedala, rovnako ako vy, ze je v Londyne len prechodne a odporucanie ku mne dostala nahodou. Povedal som jej, ze nemozem na jej otazku odpovedat len tak, bez pripravy. Navrh zakona, ako si mozno spominate, bol iba v stadiu posledneho citania v parlamente a nebol som s nim este riadne oboznameny. Okrem toho uz pri letmom nahliadnuti som sa presvedcil, ze sa pri jeho vysvetlovani v praxi vyskytne vela vaznych problemov. Povedal som preto tej dame -mimochodom, predstavila sa mi ako slecna Grantova - ze jej poskytnem pravnu radu, ale az po konzultacii so specialistom v tomto odbore, a poziadal som ju, ci by ku mne nemohla prist na druhy den. Suhlasila. Potom vstala, podakovala mi a podala ruku. Ked ju ku mne natahovala, nahodou som si vsimol, ze sa jej cez vsetky prsty tiahne zvlastna jazva, akoby od dlata alebo ineho ostreho predmetu, ktory sa jej kedysi davno vysmykol a poranil ju. Nevenoval som jazve mimoriadnu pozornost, ale mal som stastie, ze som ju vobec zbadal. Slecna Grantova prisla na druhy den, tak ako sme sa dohodli. Predtym som vyhladal isteho velmi vzdelaneho kolegu a poucil som ju presne tak ako pred chvilkou vas. Zdalo sa mi, ze ju to vyviedlo z miery, alebo - presnejsie povedane - celkom poburilo. ,Zda sa mi nespravne,' povedala, ,ze stat takto okrada ludi o rodinne majetky. Koniec koncov, praneter vobec nie je vzdialena pribuzna.' Odpovedal som asi v tom zmysle, ze ked praneter moze svedecky dokazat, ze zosnula uz dlhsi cas pred smrtou bola rozhodnuta odkazat jej majetok, sud to s najvacsou pravdepodobnostou zohladni, alebo jej aspon pririekne primeranu cast majetku. Ci sa tak stane, alebo nie, zavisi vsak vylucne od rozhodnutia sudu, a ak sa vyskytnu nejake rozpory alebo nezrovnalosti, sud, samozrejme, zaujme negativne stanovisko. ,Napokon,' dodal som, ,ako viem, sud podla noveho zakona praneter narokov na dedicstvo nezbavuje, ale ma moznost tak ucinit. A navyse, novy zakon ma vstupit do platnosti az o pol roka a do tych cias sa moze vselico stat.' ,To ako ze by tetuska mohla zomriet?' spytala sa. ,Lenze ona vobec nie je vazne chora, skor je hypochonder, aj sestra to vravi.' Potom mi uz len zaplatila palmare, rozlucila sa a odisla. Vsimol som si vsak, ze z ,priatelkinej pratety' sa stala obratom ruky ,tetuska', a pomyslel som si, ze moja klientka je asi na celej veci aj osobne zainteresovana." ,,Aj mne sa tak zda," poznamenal Parker. ,,A kedy ste sa s nou stretli po druhy raz?" ,,Bola to neuveritelna nahoda, ze som ju stretol este toho isteho roku, ale v decembri. Chcel som sa rychle najest niekde v Soho, aby som stihol divadlo. Zasiel som do malej restauracie, kam zvycajne chodievam, ale tam bol taky naval, ze som bol nuteny prisadnut si k nejakej mladej dame. Zamrmlal som ,Sedi tu niekto, prosim?' a ona zdvihla hlavu; hned som ju spoznal. ,No toto! Dobry vecer, slecna Grantova,' pozdravil som. ,Ako sa mate?' ,Prepacte,' odvetila velmi odmerane. ,Asi ste si ma s niekym poplietli.' ,Vy mi prepacte,' odpovedal som este odmeranejsie, ,som advokat Trigg, ku ktoremu ste prisli v juni do kancelarie v Bedford Row po radu. Ale ak vam prekazam, mozem hned odist.' Po tychto uvodnych vetach sa usmiala a povedala: ,Nie, ospravedlnujem sa, hned som vas nespoznala!' Dovolila, aby som si k nej prisadol. Len tak zo zdvorilosti som sa opytal, ci sa v tej veci dedicstva radila aj s niekym inym. Vraj nie, lebo to, co som jej povedal, uplne stacilo. A zase aby rec nestala, spytal som sa, ci prateta predsa len nespisala zavet. Odpovedala mi trosku stroho, ze to nebolo potrebne, lebo prateta zomrela. Uvedomil som si, ze je cela v ciernom, a to len potvrdilo moje dohady, ze tou praneterou je ona. Chvilku sme sa bavili o vsetkom moznom a prezradim vam, pan inspektor, ze sa mi ta mlada dama pacila coraz vacsmi. Zaujimava zena s takmer cisto muzskym sposobom myslenia. Nechcem tajit, ze aj ja patrim k muzom, ktori davaju prednost zenam s vysokym IQ. V tomto smere som velmi pokrokovy. Az si raz necham nasadit manzelsky chomut, chcel by som ho ziskat s partnerkou, ktora to nema v hlave vykradnute." Parker mu tento umysel vrelo schvalil. Ale zaroven si vryl do pamati, ze by sa pan advokat asi vobec nevzpieral manzelskemu chomutu s mladou dedickou bez pribuznych... ,,Viete, stretnut dnes zenu," pokracoval Trigg, ,,ktorej to mysli skoro pravnicky, je takmer zazrak. A slecna Grantova dokazala, ze aj zazraky sa stavaju. Vyjadrila sa k niektorym zlocinom, o ktorych sa prave vtedy hojne pisalo - uz som zabudol, o co presne islo - tak mudro a vtipne, ze som sa az cudoval. Musim priznat, ze ma ta konverzacia celkom bavila. Kym sme sa najedli, dostali sme sa k sukromnejsim temam, nuz som sa vtedy len tak mimochodom zmienil, ze byvam v Golders Green." ,,Dala vam svoju adresu?" ,,Povedala, ze vraj byva v hoteli Peveril v Bloomsbury, ale ze by chcela v Londyne kupit dom. Spomenul som, ze by som jej azda mohol nejaky zohnat, mozno v Hampsteade, a ponukol som aj svoje odborne sluzby, keby ich potrebovala. Po veceri som ju odprevadil az do hotela a v hale som sa rozlucil." ,,Takze podla vas v tom hoteli byvala?" ,,Zrejme ano. Ale to nie je vsetko, asi o dva tyzdne som sa dopocul o volnom dome v Golders Green, ktory sa len nahodou uvolnil. Aby som bol presnejsi, patril istemu mojmu klientovi. Podla daneho slubu som napisal slecne Grantovej do hotela Peveril. Ked som nedostal odpoved, zasiel som ta a dozvedel som sa, ze slecna Grantova odcestovala na druhy den po nasom stretnuti a ze nezanechala nijaku adresu. V knihe hosti vyplnila rubriku Kam odchadza iba jedinym slovom: Manchester. Trosku ma to mrzelo, ale ihned som to cele pustil z hlavy. Asi tak o mesiac - presne dvadsiateho siesteho januara - sedel som vecer doma, cosi som cital a pomaly som sa zberal do postele. Ach, ano, najprv by som mal azda povedat, ze byvam v byte, ktory zabera cele poschodie v malom domku rozdelenom na dve bytove jednotky. Najomnici z prizemia kratko predtym kamsi odcestovali, takze som bol v celom dome sam. Mam gazdinu, ale pracuje iba cez den. A vtom zazvonil telefon, vsimol som si, ze bolo tri stvrte na jedenast. Zdvihol som sluchadlo a pocul som zensky hlas, ktory ma naliehavo volal, aby som okamzite prisiel do jedneho domu na Hampstead Heath a spisal tam zavet istej osoby, ktora zomiera." ,,Poznali ste hlas tej zeny?" ,,Nie, nepoznal. Zdal sa mi ako hlas sluzky, dotycna hovorila so silnym cockneyskym prizvukom. Spytal som sa, ci by to nepockalo do zajtra, ale hlas prosil, aby som sa poponahlal, lebo zajtra by mohlo byt neskoro. Otraveny som sa obliekol a vysiel von. Bola taka noc, ze by ste ani psa nevyhnali - zima a husta hmla. Nastastie som hned nedaleko zohnal taxik. Pobrali sme sa na uvedenu adresu, ale dalo nam fusku trafit ta, lebo bola tma ako vo vreci. Ukazalo sa, ze ide o osamely domcek, neviedla k nemu ani poriadna cesta. Nechal som taxik na ceste, asi tak sto yardov od toho miesta, a poprosil som vodica, aby na mna pockal, lebo som velmi pochyboval, ze by som v takej pustatine a tak neskoro v noci zohnal nejaky iny dopravny prostriedok. Taxikarovi sa najprv dva razy nechcelo, ale ked som mu slubil, ze sa dlho nezdrzim, suhlasil. Pobral som sa k domceku. Najprv sa mi zdalo, ze sa v nom ani nesvieti, o chvilku som rozoznal v okne na prizemi slabe svetlo. Zazvonil som. Nic sa nehybalo, hoci som jasne pocul zvuk zvonceka. Zazvonil som este raz a potom som zabuchal. Ale nic. Mrzlo, len tak prastalo. Zapalil som zapalku, aby som sa presvedcil, ci som na spravnej adrese, a v jej svetle som zbadal, ze dvere su pootvorene. Mozno, ze sluzka, ktora mi telefonovala, musi byt pri chorej panej a nemoze od nej odist, aby ma zaviedla dnu. Zislo mi na um, ze ak je to pravda, mohol by som jej s niecim pomoct, a preto som si otvoril dvere a vosiel dnu. V predsieni bola tma, ze nebolo vidiet ani na krok, a tak som hned za prahom vrazil do stojana na dazdniky. Vtedy sa mi zazdalo, ze pocujem kohosi pridusene stonat, a ked som sa trochu v tej tme porozhliadol, zazrel som spod dveri vlavo odo mna vychadzat slabe svetlo." ,,Bolo to z tej izby, ktoru ste videli osvetlenu zvonku?" ,,Pravdepodobne. Zakrical som: ,Mozem vojst?' a tichucky, sipavy hlas odvetil: ,Nech sa paci!' Otvoril som dvere a vosiel do izby, akiste obyvacky. V rohu stal gauc, na nom len tak narychlo nahadzane vankuse a deka, aby sa tam dalo spat. A na tej improvizovanej posteli lezala akasi zena. Bola sama. Videl som ju len matne. V miestnosti bola iba mala petrolejka so zelenym tienidlom, obratenym tak, aby nesvietila chorej do oci. V kozube horel ohen, ale drevo uz doharalo. Napriek zlemu osvetleniu som videl, ze zena ma celu hlavu i tvar obviazanu obvazom. Zdvihol som ruku a hladal v tme vypinac, lez chora skrikla: ,Nie, to nie - svetlo mi sposobuje bolesti!'" ,,Ako mohla vediet, ze ste hladali rukou vypinac?" ,,Ved tomu som sa aj ja cudoval," povedal Trigg, ,,hoci vlastne vykrikla az vtedy, ked som cvakol vypinacom. No a potom som sa cudoval este vacsmi - vypinac nefungoval, nezasvietilo sa." ,,Naozaj?" ,,Naozaj. Povedal som si, ze je asi vykrutena alebo prasknuta ziarovka. Mlcal som vsak a pristupil som ku gaucu. Spytala sa: ,Ste ten pravnik, ktoreho sme volali?' Prikyvol som a opytal som sa, o co ide. Povedala: ,Utrpela som tazky uraz. Neprezijem to. Spiste so mnou zavet. Rychlo!' Spytal som sa, ci ma niekoho pri sebe. ,Ano, mam,' vyhrkla, ,tu sluzku, co vas volala. Isla zhanat lekara.' ,Vari nestacilo zatelefonovat?' povedal som. ,V takom stave by vas nemala nechavat samu.' ,Nemohli sme sa nijakeho dovolat,' odvetila.,Teraz je to uz jedno. Hned pride. Nestracajte cas. Ten testament musime napisat.' Hovorila hlasom, z ktoreho siel strach, a mne sa videlo, ze bude najlepsie, ak jej ziadosti vyhoviem a nebudem ju zbytocne rozculovat. Pritiahol som si stolicku k stolu, na ktorom sliepnala lampa, vybral som z vrecka pero, ako aj formular testamentu, ktory som si priniesol z domu, a vyhlasil som, ze som pripraveny pokracovat podla jej pokynov. Kym zacala, poprosila ma, aby som jej nalial trochu konaku a vody, flaska aj dzban stali na stole. Urobil som to a ona si len namocila pery, ale aj to jej ocividne pomohlo. Postavil som jej pohar na dosah ruky a potom som si na jej vyzvu aj ja pripravil podobny drink. Dobre mi to padlo, lebo pocasie bolo pod psa a v obyvacke bolo ako v chladnicke. Poobzeral som sa po uhli, aby som prilozil, ale nikde nic!" ,,To je, myslim, velmi zaujimavy a dolezity detail," poznamenal Parker. ,,V tej chvili sa mi zdal najma velmi cudny. Lenze vlastne cela vec bola cudna. Nuz ale napriek tomu som jej oznamil, ze som pripraveny. ,Mozno si pomyslite, ze som sa pomiatla na rozume,' povedala, ,myslim, po tom tazkom zraneni na hlave. Ale som uplne pri zmysloch. A on nedostane ani fuka.' Spytal som sa jej, kto jej to urobil. ,Manzel,' odpovedala. ,Mysli si, ze ma zabil. Ale ja budem zit este aspon tak dlho, kym ho nevydedim.' Potom mi povedala svoje meno, Marion Meadova, ako aj dalsie udaje potrebne na spisanie testamentu; svoj majetok vo vyske asi desattisic libier odkazala rozlicnym dedicom, medzi ktorymi bola aj jej dcera a tri alebo styri sestry. Bol to pomerne komplikovany testament, lebo obsahoval rozlicne vyhrady najma v suvislosti s jej dcerou, kedze suma, ktoru mala dostat, mala byt vinkulovana a zrusenie vinkulacie sa viazalo na suhlas porucnika, aby takto nikdy nemohla previest majetok na otca." ,,Zapisali ste si mena a adresy zainteresovanych ludi?" ,,Zapisal, ale hned uvidite, ze celkom zbytocne. Zavetkyna mala celkom iste rozum v poriadku, zistil som to podla formulacii specialnych casti zavetu, hoci na druhej strane posobila dojmom, akoby mala uz-uz dusu vypustit, sudiac podla jej sipaveho sepotu, ktorym hovorila od tej chvile, ako na mna vykrikla, aby som nezapaloval svetlo. Konecne som bol hotovy s poznamkami k zavetu a pustil som sa do jeho definitivnej podoby. Po sluzke nebolo zatial ani slychu a uz som sa vazne zacal starostit. Cakanie ma vycerpavalo, rovnako ako zima a chlad, ale okrem toho bolo tu aj nieco ine, co som si nevedel vysvetlit, mozno to, ze som pretiahol hodinu, ked chodim pravidelne spavat, a potom som priserne ospaly. Aby som sa zohrial, nalial som si este za poharik neriedeneho konaku a pokracoval som v pisani zavetu. Ked som skoncil, spytal som sa: ,A ako to bude s podpismi? Aby bola tato listina uradne platna, potrebujeme este jedneho svedka.' ,Sluzka sa uz musi coskoro vratit,' odvetila. ,Neviem si predstavit, kde sa mota.' ,Mozno zabludila v tej hustej hmle,' povedal som. ,Ale nech sa stalo cokolvek, musim na nu pockat. Predsa vas neponecham osudu v takom stave.' Slabo zadakovala a potom sme sedeli dlhsi cas mlcky. Ako cas plynul, uvedomoval som si coraz viac nezvycajnost situacie. Pacientka tazko dychala a zavse zastonala. Tuzba po spanku ma premahala coraz vacsmi, a to uplne zvlastnym sposobom. Konecne mi doslo, hoci som bol uz poriadne otapeny, ze vari najrozumnejsie bude dojst za taxikarom, ak na mna este vobec caka, priviest ho sem a poprosit ho, aby podpisal zavet ako svedok spolu so mnou, a potom sa budem musiet pokusit najst jej nejakeho lekara. Ale napriek tomu som zostal sediet, ospanlivo som o vsetkom uvazoval a pritom som sa usiloval zmobilizovat vsetky sily, aby som vobec mohol prehovorit. Padla na mna obrovska tarcha apatie, ktora vo mne potlacala zvysky akejkolvek energie. Kazda, hoci aj ta najmensia namaha bola nad moje sily. Odrazu sa vsak stalo cosi, co ma trochu prebralo. Pani Meadova sa obratila na gauci a ja som si vo svetle lampy vsimol, ze ma sustredene a uprene pozoruje. Aby na mna videla este lepsie, oprela sa oboma rukami o okraj stola. Na svoje prekvapenie som si este vsimol, ze tajomna hostitelka nema na lavej ruke snubny prstienok. A potom som spozoroval este cosi: Na chrbte jej prstov na pravej ruke sa tiahla cudna jazva - akoby od dlata, alebo ineho ostreho nastroja, ktory jej sklzol a poranil ju." Parker sa vzpriamil v kresle. ,,Ano," prikyvol Trigg, ,,toto vas zaujima. Mna to vsak vystrasilo. Nie, vystrasilo, to nie je spravne slovo. Mal som v tej apatii pocit, akoby ma zalahla nocna mora. Len s namahou som sa zdvihol, oprel o stolicku a zena sa zvalila nazad do vankusov. V tej chvili hlasito zarincal zvoncek." ,,Sluzka?" ,,Nie, vdaka bohu, taxikar, ktoreho uz omrzelo cakat. Myslel som si, ani presne neviem, co som si myslel, ale pochytila ma panika. Vykrikol som, alebo iba hlasne zastonal, a taxikar vosiel dnu. Nastastie som nechal vonkajsie vchodove dvere otvorene. Spamatal som sa uz natolko, ze sa mi podarilo poprosit ho, aby suhlasil s ulohou svedka. Vyzeral som asi dost cudne a rozpraval som nesuvisle, lebo som si vsimol, ako bludi pohladom odo mna na flasku konaku a spat. Napriek tomu, ked sa podpisala pani Meadova tenkym roztrasenym pismom, podpisal sa aj on. ,A co teraz, sefko?' spytal sa po skonceni aktu. Vtedy mi uz bolo strasne zle. Nedokazal som povedat viac, iba: ,Zavezte ma domov!' Pozrel na pani Meadovu, potom na mna a nakoniec sa spytal: ,Ta pani je tu sama? Nema nejaku pomoc?' Z poslednych sil som zachrcal: ,Zozente jej lekara. Ale najprv ma odvezte domov.' Vytackal som sa z domceka s taxikarovou pomocou. Pocul som ho, ako potichu hresi na ,blaznive rito'. Na cestu spat sa uz nepamatam. Ked som sa prebral vo vlastnej posteli, sklanal sa nado mnou lekar od susedov. Obavam sa, ze by ste sa pri dalsich detailoch nudili, preto pribeh, ktory je aj tak dost dlhy, skratim. Taxikar totiz cestou do mesta zistil, ze som v hlbokom bezvedomi. Bol to inteligentny a velmi slusny clovek, a kedze nevedel, kto som, prehladal mi vrecka a nasiel moju vizitku, ako aj kluce. Odviezol ma domov a odvliekol hore. Asi si myslel, ze som staty na mol, dokonca viac, ako byva v tomto kraji zvykom, ale mal dobre srdce a samaritansky mi zohnal lekara. Ten usudil, ze som upadol do bezvedomia pod vplyvom veronalu alebo niecoho podobneho. Ten, co mi chcel pomoct na druhy svet, nastastie naordinoval slabu davku. Pri podrobnejsej prehliadke lekar zistil, ze som toho svinstva uzil asi dva gramy. Trval na tomto zavere napriek tomu, ze islo o chemikaliu tazko zistitelnu rozborom, lebo posudzoval celu udalost v suvislostiach. Onen konak bol urcite ,ochuteny' veronalom. Hned na druhy den rano sme sa, pochopitelne, isli pozriet na ten opusteny domcek. Bol zatvoreny a clovek, ktory tam roznasa mlieko, nam povedal, ze jeho majitelia kamsi odcestovali uz pred tyzdnom a vratia sa az o desat dni. Spojili sme sa s nimi, ale vysvitlo, ze su to jednoduchi a poriadni ludia, ktori nemaju s prihodou nic spolocne. Napisali nam, ze vraj velmi casto takto cestuju a vzdy dom iba zamknu. Zeby ho mali dat niekomu na starost, to im ani na um nezislo. Domaci sa, samozrejme, ihned vratili, aby zistili, co je v domceku nove, ale vraj zlodeji tam nic neukradli ani neznicili. Iba v obyvacke chybalo vedro s uhlim a perina a vankus boli pouzite. Pred odchodom zamkli aspon pivnicu na uhlie a vypli hlavnym vypinacom na elektromere prud - asi predsa len mali trosku rozumu - co by mohlo vysvetlit zimu a tmu pri mojej navsteve. Votrelkyna sa asi dostala do domu oknom v komore - zatvorili ho iba na zapadku, ktora sa da aj zvonku otvorit nozom alebo niecim podobnym -a priniesla si vlastnu petrolejku, sodovkovu flasu a konak. Bol to sice smely kusok, ale nie velmi tazky. Po pani Meadovej alias slecne Grantovej, pravdaze, neostalo nikde ani stopy, to netreba zdoraznovat. Vysetrovanie by majitelom domu prinieslo iba zbytocne vydavky, ved nakoniec okrem vedra s uhlim v cene asi jedneho silinga o nic neprisli, no a ja, kedze som ostal zivy a vlastne sa mi nic nestalo, pokladal som za najmudrejsie nechat celu vec tak, hoci mi priniesla nemalo starosti." ,,To vam verim. A slecna Grantova sa este niekedy ozvala?" ,,Ozvala, dokonca dva razy. Telefonicky. Po prvy raz volala asi o tri mesiace po tej afere, po druhy raz prave pred dvoma tyzdnami. A vraj by sa rada so mnou stretla. Mozno si o mne pomyslite, ze som zbabelec, pan Parker, ale ja som sa vzdy vyhovoril. Nebol som si isty, co by sa mi zase mohlo stat. Viete, cele som to postupne rozobral a dospel som k nazoru: slecna Grantova, alebo ako sa vola, ma vylakala do toho domu s umyslom, ze ma tam zdrzi cez noc a bude ma moct potom vydierat. Ine vysvetlenie nemam, najma pokial ide o uspavaci prostriedok. Tak som si povedal, ze vyhovorky mi na cti neuberu, a rozhodol som sa dat v tom zmysle prikaz aj gazdinej, aj zamestnancom v kancelarii, ze keby volala slecna Grantova, nie som tu, odcestoval som a tak skoro sa nevratim." ,,Hm. A co myslite, vie, ze ste ju spoznali podla jazvy na ruke?" ,,Urcite nie. Inak by sa predsa neusilovala dat si so mnou schodzku, dokonca pod vlastnym menom." ,,To teda asi nie. Pan Trigg, som vam velmi vdacny za tieto informacie. Su pre nas skutocne dolezite. A keby sa vam nahodou slecna Grantova este ozvala - mimochodom, odkial volala?" ,,Z budky. Vzdy. To viem urcite, lebo centrala mi vzdy hlasi, ked spaja hovor z verejnej hovorne. Odkial volala, som vtedy nezistoval." ,,Chapem, po tom vsetkom. Teda ak sa este raz ozve, dajte si s nou, prosim vas, schodzku a hned mi to laskavo oznamte na Scotland Yard, dobre? Mozete volat hocikedy, keby som tam nebol, nechajte mi odkaz." Trigg slubil, ze sa zariadi podla inspektorovho priania, a Parker sa rozlucil. Tak teraz vieme, dumal cestou domov, ze sa niekto -akasi cudna a surova osoba roku 1925 vypytovala na pranetere. Tusim budem musiet poslat odkaz slecne Climpsonovej, aby zistila, ci Mary Whittakerova ma, alebo nema jazvu na pravej ruke. Ak bude jej odpoved zaporna, budem musiet aj nadalej obchadzat advokatov. Rozpalene ulice sa mu nevideli uz take horuce ako predtym. Stretnutie s Triggom ho priviedlo do takej vybornej nalady, ze dokonca venoval celu skatulku cigariet otrhancovi, ktory sa mu prvy natrafil. Cast tretia LEKARSKO-PRAVNY PROBLEM ,,... zlocin vzdy berie svoje drobne zase v zlocine, ked o pult sveta raz uz zazvonil." Browningova. AURORA LEIGHOVA KAPITOLA 19 Vtacik uletel ,,Nic nie je ani dobre, ani zle, ak si to nepraje nasa vola." Epictetus ,,Nechces, dufam, popierat," poznamenal lord Peter, ,,ze sa ludom, ktori by mohli podat informacie o poslednych chvilach Agathy Dawsonovej, stavaju velmi cudne veci. Bertha Gotobedova odrazu zahadne umrie, jej sestra zazrie, ako ju spehuje slecna Whittakerova v liverpoolskom pristave, Trigga vylakaju do tajomneho domu a priotravia. Co by sa asi stalo panu Probynovi, keby bol taky neopatrny a zostal by v Anglicku?" ,,Nic nepopieram," odvetil Parker, ,,chcem ta len upozornit, ze mesiac, v ktorom postihla rodinu Gotobedovcov ta katastrofa, stravil objekt tvojho podozrenia v Kente so slecnou Findlaterovou, ktora mu bola stale v patach." ,,Tak tuto tvoju nepochybne vysoku kartu," odvetil Wimsey, ,,prebijam tromfom v podobe listu od slecny Climpsonovej, ktora mi - okrem zbytocnych klebiet, ktorych ta usetrim - oznamuje, ze na pravej ruke slecny Whittakerovej sa nachadza presne taka jazva, aku ti popisal Trigg." ,,Naozaj? To by potvrdilo ucast slecny Whittakerovej na tej veci s Triggom. Ale preco zastavas teoriu, ze Whittakerova sa usiluje odpratat kazdeho, kto by nieco vedel o slecne Dawsonovej? To by bol trochu velky kusok pre osamelu slabu zenu, nemyslis? A potom, preco sa nic neprihodilo doktorovi Carrovi? A sestre Philliterovej? A sestre Forbesovej? A tomu druhemu doktorikovi? A keby na to prislo - ani zvysku obyvatelstva Leahamptonu?" ,,Tato zaujimava okolnost mi tiez uz zisla na um. Myslim si, ze poznam vysvetlenie. V pripade slecny Dawsonovej sa doteraz vyskytli dva rozlicne problemy, jeden pravny, druhy lekarsky - alebo, ak chces, motivu a uskutocnenia cinu. Pokial ide o vykonanie a prilezitost, do uvahy prichadzaju len dve osoby: slecna Whittakerova a sestra Forbesova. Osetrovatelka by vsak stratou pacientky vlastne prisla o dobre miesto, preto ju zatial mozeme vynechat z hry. Tak si teda najprv preberme problem lekarsky -uskutocnenie cinu. Musim sa priznat, ze doposial si s nim neviem rady. Som v koncoch, moj mily Watson (povedal a strelil pohladom spod prizmurenych viecok ako jastrab). A som dokonca bezradny. Lenze uz to dlho nepotrva! (Vykrikol v zachvate prehnanej sebadovery.) V zaujme svojej Cti (s velkym C) vypatram tu Ludsku Bestiu (oboje velke pismena) hoc' az v jej brlohu, na pranier pribijem toho farizeja, aj keby som mal pritom vydychnut naposledy. Dlhy aplauz! Brada mu v zamysleni poklesla na zupan, potom vyludil seriu guturalnych tonov na svojom bassaxofone, najmilsom to spolocnikovi v hodinach osamelosti, ktore s oblubou travieval v kupelni." Parker ostentativne otvoril knihu, ktoru odlozil pred chvilkou, ked prisiel Wimsey. ,,Povedz mi, az skoncis," poznamenal ironicky. ,,Ved som iba zacal! Teda opakujem - uskutocnenie cinu sa neda vypatrat. S tym zrejme rata aj pachatel. V radoch lekarov a sestier sa nevyskytla zvysena umrtnost. Na tomto fronte sa pachatelka asi citi bezpecne. Vlastne, jedinou slabinou je motiv, a preto sa musi poponahlat zavriet usta ludom, ktori su oboznameni s pravnickou strankou problemu." ,,To je mozne. No mimochodom, pani Cropperova sa uz vydala na spiatocnu cestu do Kanady. A pritom, ako sa zda, nik ju neobtazoval." ,,Presne tak, ale prave preto verim, ze niekto bol v Liverpoole na postriezke. Umlcat pani Cropperovu malo vyznam iba dovtedy, pokial niekomu nevytarala, co vedela. Preto som tak velmi trval na stretnuti s nou, aby som ju potom so vsetkymi poctami odprevadil do Londyna." ,,Ale nevrav, Peter! Aj keby sa tam slecna Whittakerova vyskytovala - akoze nemohla, co je dokazane - ako by mohla vediet, ze budes cez Evelyn Cropperovu patrat po informaciach o Dawsonovej? Ved ta vobec nepozna, ba ani nevie, ako vyzeras?!" ,,Mohla sa vsak nieco dopocut o Murblesovi. Jeho meno sa spominalo aj v inzerate, ktorym sa to vsetko zacalo." ,,Ale preco potom neutocila na Murblesa? Alebo na teba?" ,,Murbles je vsetkymi mastami mazany. Pasce nanho kladene zivaju prazdnotou. Klientov zenskeho pohlavia neberie, odmieta vsetky pozvania a bez spolocnika neurobi ani krok." ,,To som ani netusil, ze berie ten pripad tak vazne." ,,Teraz ano. Murbles je dost stary na to, aby poznal cenu svojej koze. A pokial ide o mna - nevsimol si si napadnu podobnost v celom rade detailov v dobrodruzstve pana Trigga a v tom mojom - no, povedzme -dobrodruzstvicku na South Audley Street?" ,,V ktorom? Myslis to s pani Forrestovou?" ,,Prave to. Tajna schodzka bez svedkov. Pijatika. Pokus prinutit ma zostat na noc za kazdu cenu. Som presvedceny, ze v tom cukre nieco bolo. Urcite obsahoval nieco, Charles, co obycajny cukor obsahovat nema pozri Normy ministerstva vyzivy, kapitola Sladidla, odsek Prirodne." ,,Myslis si, ze pani Forrestova je jej komplic?" ,,Ano, presne tak. Aj ked nechapem, co z toho ma -zrejme prachy. Som presvedceny o jej spoluucasti. Ciastocne pre tu patlibrovku, ktora sa nasla u Berthy Gotobedovej, ciastocne pre tie taraniny - jednoducho neverim, ze ta baba mala vobec nejakeho milenca, o manzelovi ani nehovoriac - ved skutocna neskusenost sa lahko spozna; no a najma pre podobnost metod. Zlocinci maju tendenciu opakovat svoje zlociny a triky. Len si spomen na Georgea Josepha Smitha a jeho zeny. Alebo na Neilla Creama. Alebo pozri na Armstronga a jeho cajove vecierky." ,,Tak dobre, ak ma nejakeho komplica, tym lepsie pre nas. Ved najlahsie sa vzdy najdu komplici." ,,Svata pravda. A potom, mame dalsiu vyhodu: podla mna este netusia, ze vieme o nejakom spojeni medzi nimi dvoma." ,,Mozes ma povazovat za pedanta, ale aj tak si myslim, ze by sme potrebovali dokaz, ze naozaj k nejakemu zlocinu doslo. Keby si mohol objasnit sposob, akym boli tie dve zeny zavrazdene, bolo by mi hned lahsie na srdci." ,,Sposob, hovoris? No, nieco o nom vieme." ,,A to je co?" ,,Tak teda, vezmi si tie dve obete..." ,,Predpokladane." ,,Dobre, dobre, ty stary pedant. Vezmi si obidve predpokladane obete, aj dve osoby, ktore sa mali stat obetami (predpokladanymi): slecna Dawsonova, chora a bezmocna; Bertha Gotobedova, pravdepodobne omamena vacsim mnozstvom vina a tazkym jedlom; Trigg zase dostal taku davku veronalu, ze zaspal ako drevo, a mne ponukli urcite nieco na ten isty sposob - skoda len, ze som si nemohol zobrat so sebou trochu tej kavy. Takze co mozeme z toho vsetkeho vydedukovat?" ,,Predpokladam, ze islo o taky smrtiaci prostriedok, ktory sa da pouzit iba proti osobe bezbrannej alebo v bezvedomi." ,,Presne tak. Napriklad injekcna striekacka, lenze my sme nijaku latku podanu injekciou nenasli. Alebo napriklad taka mala delikatna operacia; keby sme len vedeli, ktora by sa bola na tento ucel najlepsie hodila. Alebo inhalacia chloroformu ci niecoho podobneho, lez nepodarilo sa nam zistit nijake stopy po zaduseni." ,,Vsetko je pekne, no nam to nepomoze." ,,Ale trochu ano. A potom by mohlo celkom dobre prist do uvahy cosi, comu sa diplomovana sestra mohla naucit v skole alebo o com pocula neskor v praxi. Ako vies, slecna Whittakerova bola diplomovana sestra, co jej, mimochodom, bolo velmi uzitocne, ked si perfektne obviazala hlavu a celkom vierohodne zahrala tomu trpakovi Triggovi srdcervuce divadlo." ,,A nemuselo by pritom ist o nic mimoriadne narocne, o nic - ako by som to povedal - no, o nic, co by vedel len skuseny chirurg alebo na co treba specialne vedomosti." ,,Veru tak. Stacilo mozno len nieco zacut z rozhovoru lekarov alebo kolegyn. Pocuj, co takto skocit este raz za doktorom Carrom? Alebo radsej nie - keby on mal nejaky navrh na tuto temu, uz by sa bol davno s nim vytasil. Ale vies co? Skusim sa spytat Lubbocka, toho chemika. Zajdem k nemu hned zajtra rano." ,,A zatial," uskrnul sa Parker, ,,budeme asi sediet pekne v teple a cakat, koho zavrazdia ako dalsieho." ,,Strasne, co? Akoby som este stale citil krv Berthy Gotobedovej na rukach. Ale pocuj!" ,,No, prosim!" ,,V Triggovej zalezitosti mame predsa prakticky jasne dokazy. Nemohol by si strcit tu damu do chladku aspon na cas, kym zozenieme dalsie? Takto sa to predsa robi casto. Dopustila sa vlamacky, to je jasne, vnikla po zotmeni do opusteneho bytu, prisvojila si vedro s uhlim a spotrebovala ho. Jej totoznost dokaze Trigg - ved sa tusim tej kraske intenzivnejsie venoval aj pri inych prilezitostiach - a kvoli doplnujucemu svedectvu by sme mohli niekde zohnat toho taxikara." Parker niekolko minut mlcky potahoval z fajky. ,,Nno, nieco na tom bude," povedal konecne. ,,Mozno, ze by stalo za to predhodit ju vrchnosti. Ale nemali by sme sa unahlit. Skoda, ze nemame viac dokazov v tych ostatnych pripadoch. Vies, jestvuje totiz Habeas corpus -predsa ju nemozeme drzat v chladku vecne len preto, ze ukradla vedierko uhlia..." ,,Lenze okrem toho mame aj vlamanie do cudzieho zamknuteho domu - nezabudaj na to! Za to sa predsa dava aj dozivotie!" ,,Ale vsetko zavisi od toho, ake stanovisko zaujme sud k spominanemu uhliu. Mohol by rozhodnut aj tak, ze umysel odcudzit ho tu povodne nebol, a naopak, posudzovat cely pripad ako prosty priestupok siahnutia na cudzi majetok alebo ako precin rusenia drzby. A okrem toho, pre nas vobec nie je ziaduce, aby ju uznali vinnou za obycajnu kradez. Najprv si ale musim zistit nazory nasich ludi. Vyhladam Trigga a pokusim sa najst toho taxikara. Aj doktora, ktory Trigga osetroval. Mozno by sa to dalo kvalifikovat ako pokus o vrazdu alebo aspon ako vazne ublizenie na tele. Keby sme mali co len trosku lepsie dokazy o..." ,,Zase ta ista pesnicka! Tiez by som tie dokazy chcel mat, ale co ti ich vysypem z rukava? Clovece, maj rozum! Zostavil som ti predsa pripad z nicoho! Nie je to solidny vykon? Nesmierne nevdacny - to je zrejme tvoja zakladna povahova crta." Parkerovi trvalo patranie pomerne dlho, a tak sa jun pomaly prekotulal do najdlhsich dni roka. Chamberlin a Levine preleteli cez Atlantik a Segrave sa navzdy rozlucil s pretekmi v Brooklandse. Daily Yell uverejnoval serial antikomunistickych uvodnikov a odhalil iste sprisahanie, ktosi si narokoval titul markiza, akysi Cechoslovak vyhlasil, ze preplaval kanal La Manche. Vo svete kriketu Hammond uplne zatienil neboztika Gracea, v Moskve vypukla akasi epidemia, Foxlaw vyhral zlaty pohar, v Oxhey sa otvorila zem a pohltila predzahradku pred cimsi domom, univerzita v Oxforde sa uzniesla, ze by zeny mohli byt pre nu nebezpecne, vo White City zacali pouzivat pri psich pretekoch elektricke zajace, vo Wimbledone bola ohrozena anglicka zvrchovanost, Snemovna lordov urobila gesto pokory, aby zvitazila. Kniha lorda Petra o sto a jednom sposobe, ako privodit nahlu smrt, pripravovana ako vrcholne dielo autora, medzitym narastala vdaka obrovskemu mnozstvu poznamok, ktore priam zaplavili celu kniznicu aj pracovnu, ba hrozilo, ze pohltia aj Buntera, ktory mal za ulohu ich triedit, zakladat a evidovat v registri s podrobnymi vysvetlivkami a vseobecne vytvarat z tohto zmatku system. Wimsey zatial zhanal po rozlicnych kluboch ucencov a znalcov Orientu a s neunavnou vytrvalostou ich otravoval otazkami o tajomnych jedoch domorodcov; priserne pokusy v nemeckych laboratoriach napokon vyustovali v nudne znalecke posudky; a zivot sira Jamesa Lubbocka, ktory mal tu smolu, ze bol Petrovym velmi dobrym priatelom, sa stal peklom pri kazdodennych otazkach, ci mozno zistit pri pitve latky, ako su chloroform, kurare, vypary kyseliny kyanovodikovej a dietylsulfometyl-metan. ,,Musi predsa existovat cosi, co zabija, a pritom nenechava nijake stopy," rozculoval sa lord Peter, ked mu naznacovali, aby konecne dal pokoj. ,,Zeby naozaj nestacil dovtip vedcov na vynajdenie prostriedku, ktory je taky ziadany medzi najsirsou verejnostou? To sa mi nechce verit. Preco sa riadne nepropaguje? Mal by sa exploatovat na komercnej baze. Je to priam absurdne, ze to tak doposial nie je. Ved ide o predmet dennej spotreby, ktory by sa raz mohol celkom dobre hodit aj mne." ,,Stale nechces pochopit," vzdychol sir James Lubbock, ,,ze pri pitve sa nedaju zistit stopy po viacerych jedoch. A z nich niektore - zvacsa rastlinneho povodu -sa tazko zistuju aj chemicky, najma ked sa nevie, ktory jed sa vlastne hlada. Ak napriklad hladas arzen, prislusny test ti nepovie nic o pritomnosti strychninu. A ked budes testovat strychnin, nenajdes zase morfium. Musis robit jeden test za druhym, kym najdes ten pravy. Pritom vsak jestvuju jedy, na ktore este nie su nijake testy!" ,,To vsetko viem," kyvol Wimsey netrpezlivo rukou. ,,Myslis si, ze som sa dost nenatestoval? Ale teraz mi ide o jedy, na ktore nie je vypracovany test - ako sa postupuje, ak chceme dokazat ich pritomnost?" ,,Najskor sa, pochopitelne, usudzuje podla priznakov. Treba tiez prestudovat uz zname pripady." ,,Dobre, ale ja potrebujem jed, ktory nijake priznaky nevyvolava ani nezanechava - samozrejme, okrem smrti, ak sa tato da nazvat priznakom. Nemohol by si si spomenut na nejaky jed bez priznakov a bez uz vypracovanej metodiky testovania? Nieco, co cloveka len tak jednoducho odfukne zo sveta - pufff! - len tak!?" ,,To by som nemohol," povedal mierne znechuteny chemik, lebo analytik sa priznakmi a testami zivi, a nikto nema rad, ked mu podryvaju zaklady jeho remesla, ,,vzdy su nejake priznaky, dokonca aj pri smrti na vysoku starobu alebo decompositio mentis. Priznaky sa vyskytuju vzdy." Kym sa mohli priznaky zmieneneho dusevneho rozkladu prejavit aj na lordovi Petrovi, Parker nastastie vyrazil do utoku. ,,Odchadzam do Leahamptonu so zatykacom," oznamil. ,,Mozno ho ani nepouzijem, ale sef si mysli, ze nezaskodi, ak sa tam aspon trochu povypytujem. Nevie, co skor chytit do ruky - najprv zahada s Danielsom, potom pripad z Battersea a teraz Bertha Gotobedova -no a vo verejnosti prevlada dojem, ze sa tohto roku vyrojilo az privela nevysvetlenych zahad a tlac - aby ju cert vzal - to vsetko pekne nafukla. John Citizen prinasa tento tyzden clanok s velkou reklamou ,Sestdesiatdevat vrahov na slobode' a Evening Views zacina reportaz slovami: ,Uplynulo uz sest tyzdnov, ale policia nepostupila pri objasnovani zahady ani o krok...' ved poznas tie ich fory. Musime nieco podniknut. Chces ist so mnou?" ,,Iste - myslim, ze dusok zdraveho vidieckeho vzduchu mi urobi len dobre. Vycisti pavuciny v mozgu. Dokonca by ma mohol aj inspirovat, ako lepsie vrazdit svojich bliznych. ,Ach, inspiracia, ty dieta samoty, trilkom vabis v haje stvorenia...' Napisal to niekto, alebo som to vymyslel? Ale zda sa mi to povedome." Parker nemal prave naladu na poeziu, a tak velmi stroho a jasne oznamil jeho lordstvu, ze policajne auto odchadza do Leahamptonu presne o hodinu. ,,Urcite som tam," vyhlasil Wimsey, ,,aj ked velmi neznasam, ako dobre vies, ak riadi niekto iny ako ja. Ale co robit? Len smelo a rozhodne, az do poslednej kvapky krvi, ako hovorievala kralovna Viktoria arcibiskupovi canterburskemu." Obavy lorda Petra sa ukazali zbytocne: dorazili do Leahamptonu bez nehody. Parker vzal dalsieho policajneho dostojnika a cestou pribrali este policajneho prezidenta Lancasterskeho vojvodstva, ktory nad celou akciou iba nedovercivo krutil hlavou. Ked si lord Peter uvedomil, ze na to, aby chytili jedinu mladu zenu, zostavili utvar z piatich silnych muzov, pripomenul slova markiza de Brinvilliers: ,Coze? Tolko vody na takeho cloviecika, ako som ja?' cim sa v predstavach opat vratil k jedom, takze zostal zahlbeny do smutnych myslienok az do chvile, ked voz zastavil pred vilou na Wellington Avenue. Parker vystupil a pobral sa so sefom policie po cesticke k domu. Otvorila im sluzka s vylakanou tvarou, a len co si ich premerala, nezdrzala sa slabeho vykriku. ,,Ach, pane, vari mi len nejdete oznamit, ze sa stalo nieco slecne Whittakerovej?" ,,Slecna nie je doma?" ,,Nie, nie je, pane. Odisla autom spolu so slecnou Verou Findlaterovou, uz su to styri dni, v pondelok to bolo, pane, a od tych cias nieto po nich ani chyru ani slychu a slecna Findlaterova sa tiez nevratila domov a ja sa bojim, ze sa im nieco prihodilo. Ked som vas, pane, zbadala, myslela som si, ze ste od policie a idete mi oznamit ich nehodu. Neviem, co mam teraz robit, pane." ,,Doboha, usla nam!" chcel Parker vykriknut v prvej chvili, ale hned sa ovladol a spytal sa: ,,Neviete nahodou, kam sa vybrali?" ,,Do Crow's Beach, pane, tak to povedala slecna Whittakerova." ,,To je dobrych patdesiat mil," poznamenal sef policie. ,,Mozne je, ze sa az potom rozhodli zostat tam par dni." Skor uhanali opacnym smerom, pomyslel si Parker. ,,Lenze si nevzali so sebou nic na spanie, pane. Odisli asi o desiatej predpoludnim s tym, ze sa tam naobeduju a vecer sa vratia. A slecna Whittakerova mi ani nic nenapisala. Inokedy byva vzdy velmi akuratna. Radili sme sa s kucharkou, ako dalej, ale..." ,,Ale chodte, hadam by ste si naozaj nerobili starosti?" upokojoval sluzku policajny sef. ,,Iste sa im nic zle nestalo. Horsie je, ze sme potrebovali so slecnou surne hovorit. Az s nou budete, povedzte jej, prosim, ze ju hladal sir Charles Pillington s priatelom." ,,Ano, pane, poviem jej to, spolahnite sa. Ale prosim vas, pane, co mame teraz robit?" ,,Vobec nic. Netrapte sa zbytocne. Zacneme patrat. Ja som policajny prezident, ak to neviete, takze mozem velmi lahko zistit, ci v okoli vobec doslo k nejakej nehode, alebo nie. Keby sa prihodilo nieco vaznejsie, urcite by sme mali o tom hlasenie, nebojte sa. No tak, dievcatko, spamatajte sa, zhlboka dychajte, slzy su tu uplne zbytocne. Len co sa nieco dozvieme, dame vam vediet." Sir Charles sa vsak tvaril ustarostene. Vpad Parkera do jeho okrsku daval celemu pripadu neprijemnu pachut. Lord Peter prijal vsetky spravy pokojne. ,,Vyborne," zvolal. ,,Nenechajte ich driemat na vavrinoch! Nedajte im spavat! Vzdy to robia rovnako, ked sa nieco stane! Doslo na moje slova - moja najhorsia predtucha sa zacina splnat. Clovek sa potom zvycajne citi taky - velmi dolezity a silny, co poviete? Len je mi cudne, preco so sebou odvliekla aj to dievca. Len tak mimochodom, azda by bolo vhodne navstivit aj Findlaterovcov. Mozno budu nieco vediet." Tato samozrejmost ostatnym predtym nezisla na um. Teraz vsak ihned pristupili na Petrov navrh. Lenze v dome Findlaterovcov vysli naprazdno. Rodina vraj odcestovala k moru okrem slecny Very, ktora teraz byva na Wellington Avenue u slecny Whittakerovej. Komorna vobec nevyzerala ustarostene, a zrejme si ani nijake starosti velmi nepripustala. Pani si dali velmi zalezat na tom, aby nevyvolali paniku, a preto sa zdvorilo odporucali s banalnym pozdravom pre domaceho pana od sira Charlesa a dostojne odisli. Za najblizsim rohom dali hlavy dohromady. ,,Podla mna," zacal Parker, ,,nezostava nam nic ine, ako upovedomit vsetky okrsky, aby hladali auto slecny Whittakerovej a obe damy. A musime sa, samozrejme, povypytovat aj vo vsetkych pristavoch. So stvordennym naskokom mozu byt uz pekne daleko. Ze som ja hlupak trochu neriskoval a nezacal skor aj bez suhlasu!!! Ako vlastne vyzera mala Findlaterova? Budem sa asi musiet vratit k nim a vypytat si jej fotografiu, a tiez Mary Whittakerovej. A od teba, Wimsey, by som potreboval, aby si zasiel za slecnou Climpsonovou a zistil, ci nema nejake cerstvejsie spravy." ,,A ty by si zato mohol zariadit na Scotland Yarde, aby pozorovali byt pani Forrestovej," odplatil sa mu Wimsey. ,,Ked sa stane pachatelovi nieco zvlastne, nikdy nie je na skodu posvietit si trochu aj na komplicov." ,,Som si vsak isty," zacal znovu sir Charles Pillington, ,,ze sa obaja strasne mylite. Ako ste prisli na tych pachatelov a ich komplicov? Za cely svoj dlhy zivot -ovela dlhsi, ako ste vy prezili - som uz ziskal nejake skusenosti s ludmi, a tak vam mozem s absolutnou istotou vyhlasit, ze slusnejsiu a poriadnejsiu damu, ako je slecna Whittakerova, len tak nenajdete. Poznam ju velmi dobre. Podla mna nejde vobec o zlocin, ale o nehodu zatial neznamej povahy a my mame len povinnost zacat co najdokladnejsie patranie. Teraz sa urychlene odoberiem do Crow's Beach, lenze nepoznam este opis auta." ,,Je to Austin 7, poznavacia znacka XX9917," povedal pohotovo Wimsey na velke prekvapenie policajneho sefa. ,,Ale velmi pochybujem, ze by ste ho nasli v Crow's Beach alebo vobec niekde tym smerom." ,,Tak dobre, dobre, dolezite je, aby sme tu nezostali trcat," oboril sa nanho Parker. ,,Najlepsie bude, ked sa rozdelime a zideme sa o hodinu na obede v hostinci U Georgea, co vy na to?" Wimsey mal smolu. Nemohol najst slecnu Climpsonovu. Vraj sa naobedovala velmi zavcasu a potom vyhlasila, ze prechadzka jej moze iba prospiet, a odisla. Pani Budgeova prejavila obavy, ci jej podnajomnicka nedostala nejake zle spravy - vraj od vcera vecera vyzerala velmi rozrusena a ustarostena. ,,Ale myslim, pane," dodala este, ,,ze ak sa poponahlate, mozno ju zastihnete v kostole. Podchvilou si ta odskoci pomodlit sa. Nie je to velmi zbozne, takto navstevovat to posvatne miesto, co poviete, pane? Sup-sem, sup-tam, aj vo vsedny den, to sa moze este tak chodit na navstevu k susedom, ale do chramu Pana? A od svateho prijimania sa vracala domov rozosmiata a v povznesenej nalade. Robit zazitok z kazdodennej povinnosti, to sa mi priam nezda - prezradza to nielen malu uctu k tymto veciam, ale aj minimalne usilie o povznesenie ducha. Ale co! Kazdy sme hriesny a nik nie je bez chyby. No inac je slecna Climpsonova velmi jemna dama, to sa musi nechat, aj ked vyznava rimskokatolicku vieru alebo cosi podobne." Lord Peter si pomyslel, ze sice konzervativna episkopalna odnoz anglikanskej cirkvi ma dost daleko k cirkvi rimskokatolickej, ale v tej chvili nemal cas na nabozenske debaty. Vybral sa teda pohladat slecnu Climpsonovu do kostola. Brana kostola sv. Onesima bola pohostinne otvorena a cervena lampa v presbyteriu privetivo osvetlovala tmave pozadie. Po prichode z junoveho slnka Wimsey chvilku iba bezmocne zmurkal, kym rozoznal aj nieco ine ako svetielko. Konecne sa mu podarilo zbadat v temnote tmavu zhrbenu postavu, klaciacu pod svetielkom. Chvilku este dufal, ze predsa len nasiel slecnu Climpsonovu, ale potom sklamany zistil, ze je to iba mniska v tmavom habite, na ktoru asi prisiel rad, aby teraz drzala straz pri Tele Panovom. Okrem nej uz bol v chrame len knaz v klerike, ktory vyzdoboval hlavny oltar. Ved je dnes svateho Jana, uvedomil si Wimsey. Dufal, ze niekde v zastrcenom kute najde tu pravu, ktoru hladal, a preto sa pustil ulickou pomedzi lavice. Vrzgali mu topanky, a to ho rozculovalo. Taku vec by Bunter nikdy nedopustil. Ovladla ho predstava, ze tie topanky su stelesnenim necistej sily pekelnej na protest proti posvatnej atmosfere, ktoru rusi v zastupeni diabla. Tato myslienka ho napokon upokojila a siel dalej. A uz smelsie. Vrzganie uputalo knazovu pozornost. Obratil sa a vysiel votrelcovi v ustrety. Urcite preto, pomyslel si Wimsey, aby ponukol svoje odborne sluzby pri vyhanani diabla. ,,Racite niekoho hladat?" spytal sa knaz velmi uctivo. ,,Ano, hladam tu istu damu," zacal Wimsey. Ale hned sa zarazil, ked si uvedomil, ze v tomto prostredi moze taketo vyhlasenie zniet velmi nevhodne, a tak zacal stisenym hlasom podrobnejsie vysvetlovat svoje poslanie. Ako sa vsak ukazalo, knaza to vobec neprekvapilo: ,,Ach, ano," povedal, ,,slecnu Climpsonovu som tu pred chvilkou videl, ale obavam sa, ze uz odisla. Nemyslite si," usmial sa, ,,ze mam vzdy dokonaly prehlad o svojom stadocku, aby som vedel presne, kam sa ktora ovecka vydala. Totiz, slecna Climpsonova mi pred odchodom nic nehovorila. Potrebujete ju naozaj tak surne? Skoda, ze ste sa minuli. Mozem jej nieco odkazat alebo vam nejako inac pomoct?" ,,Nie, dakujem," odvetil Wimsey. ,,Prepacte, ze som vas obtazoval. Viem, ze prist len tak a vytiahnut veriacu z kostola je bezocivost, ale naozaj ide o naliehavu vec. Necham slecne Climpsonovej odkaz u nej v byte. A este raz vam velmi dakujem." Obratil sa a zberal sa prec, potom sa vsak zastavil a vratil sa. ,,Pocujte, dostojny pan," povedal, ,,vy predsa radite ludom v moralnych problemoch, vsak?" ,,No, aspon sa od nas ocakava, ze sa pousilujeme," usmial sa opat knaz. ,,Mate azda problem, ktory vam robi starosti?" ,,A-ano, mam," povedal Wimsey, ,,ale nesuvisi to s cirkvou, totiz s neomylnostou ani s neposkvrnenym pocatim, ani s nicim podobnym. Je to ista vec, ktora mi neda spat." Knaz (v skutocnosti nikto iny ako nam dobre znamy kaplan Tredgold) naznacil, ze je lordovi Petrovi k sluzbam. ,,Ste velmi laskavy. Mohli by sme sa vsak uchylit niekam inam, kde by som nemusel hovorit potichu? Neviem totiz veci septom tak dobre vysvetlit. Ked stlmim hlas, akoby som stlmil aj mysel, rozumiete?" ,,Tak podme von," navrhol pan Tredgold. Pobrali sa von a usadili sa na plochom nahrobnom kameni. ,,Ide o to," zacal Wimsey, ,,je to iba hypoteza, aby ste mi rozumeli, prosim, tak to treba aj chapat... Dajme tomu, ze sa clovek priateli s velmi tazko chorou osobou a vie o tom, ze uz tu dlho nebude. Okrem toho ta osoba trpi strasnymi bolestami a tak podobne, uz je vlastne stale pod morfiom - pre svet je prakticky mrtva. A povedzme, ze by svojou smrtou sposobila nieco, co si sice zo srdca praje, ale co by sa stat nemohlo, keby este dlhsie zila. (Presnejsie sa vyjadrit nemozem, lebo nechcem prezradit nic, co by mohlo posluzit na identifikaciu osob, ale ved vy tomu iste rozumiete aj tak.) No a dalej: predpokladajme, ze niekto, kto o tomto vsetkom vie, rozhodne sa vyvoj udalosti urychlit, totiz, ze dotycnu trosku postrci na druhy svet... Spacha tazky zlocin?" ,,No, z hladiska zakona..." zacal pan Tredgold. ,,Podla zakona ide nepochybne o zlocin," prerusil ho Wimsey. ,,Ale co si myslite vy osobne? Dopustil sa ten clovek niecoho odsudeniahodneho? Urcite to nazvete hriechom, ale budte uprimny, odsudili by ste taky cin uplne, bez zavahania? A preco vlastne? Ved tej postihnutej sa predsa neublizilo, co myslite?" ,,Na taku otazku nemozno odpovedat," povedal pan Tredgold, ,,lebo nepozname Hospodinove umysly s nasou dusou. Aj v poslednych hodinach ci minutach bolesti a bezvedomia moze dusa prekonavat urcity dolezity usek cesty tymto slzavym udolim, a preto clovek nema pravo ju prerusit. Alebo ma azda clovek pravo sam rozhodovat o svojom zivote ci smrti?" ,,Lenze to robi dennodenne tak ci tak. Na sudoch, na bojiskach, v nemocniciach a na mnohych inych miestach. A predsa v tomto konkretnom pripade sa nemozem zbavit pocitu, ze dotycny nekonal spravne. Aj ked na druhej strane by mohol inymi zasahmi - vysetrovanim okolnosti a tak podobne - napachat este vacsie zlo. Mohol by spustit celu lavinu." ,,Myslim si," zacal pan Tredgold, ,,ze hriech - nie, nebudem pouzivat toto slovo - teda, ze poskodzovanie zaujmov spolocnosti spociva ovela viac v ujme, ktoru utrpi ten, kto zabija, ako ten, kto bol zabity. A to najma vtedy, ak ma vrah zo svojho konania prospech. Mozem sa vas na nieco opytat? Totiz - keby sa stalo nieco, co si ta chora osoba praje - toto konanie smeruje k obohateniu osoby konajucej?" ,,Ano, a prave v tom to je. Ona - on - teda ta osoba takto ziskala velky majetok." ,,Ale tym nadobuda cela vec uplne iny charakter, ako len cire urychlenie smrti zo sucitu. Hriech predsa zalezi viac na umysle, ako na cine samom. Tu sa bozi zakon lisi od zakona svetskeho. Clovek si nesmie ani v najmensom osobovat pravo akokolvek disponovat zivotom druheho ludskeho tvora, aby tym nieco ziskal pre seba. Taky sposob myslenia vedie k predstave, ze dotycny stoji nad vsetkymi zakonmi - no a spolocnost sa nikdy nemoze citit bezpecna pred takym jednotlivcom, ktory umyselne zabil, spoliehajuc sa pritom na beztrestnost. A to je tiez dovod - alebo aspon jeden z dovodov - preco boh zakazuje sukromnu pomstu." ,,Inymi slovami jedna vrazda vedie k druhej?" ,,Velmi casto. Prinajmensom vedie k umyslu spachat dalsiu." ,,Tak sa aj stalo. Bohuzial. Lenze asi by sa to nebolo stalo, keby som sa nebol do toho zamiesal. Radsej som sa hadam nemal do nicoho pliest, co myslite?" ,,Rozumiem. Tu nie je lahka odpoved. Asi je vam tazko, citite sa zodpovedny." ,,Ano." ,,Vase pohnutky vsak nevyplyvaju z usilia po sukromnej pomste?" ,,Ani napad! Podstata toho vsetkeho sa ma vlastne vobec netyka. Zamiesal som sa do toho nahodou -hlupou nahodou - aby som pomohol niekomu, kto sa dostal pre tu povodnu vec do neprijemnosti len preto, ze mal urcite podozrenie. A moj hlupy zasah mal za nasledok seriu zlocinov." ,,Tym by som sa velmi netrapil. Vrahovo neciste svedomie a jeho strach by ho asi hnali do novych zlocinov aj bez vasho zasahu." ,,Zrejme mate pravdu," prikyvol Wimsey a spomenul si na Trigga. ,,Poradil by som vam len tolko, aby ste sa i nadalej riadili zakonmi, ktore vsetci respektujeme, v sulade s vasim svedomim. Vyvodzovanie nasledkov uz prenechajte Panovi. A usilujte sa posudzovat zhovievavo aj tych najhorsich. Iste si rozumieme. Odovzdajte previnilca spravodlivosti, ale pamatajte pritom, ze keby spravodlivost mala zasahovat vsade, nikto by jej neunikol -vratane mna i vas." ,,To viem. Knokautuj supera, ale netancuj na jeho mrtvole. Spravne. Prepacte, ze som vas zdrzal, a ospravedlnte ma, musim vsak ist dalej, mam schodzku s priatelmi. Srdecna vdaka. Velmi sa mi ulavilo. Uz som si naozaj zacal robit starosti, velke starosti." Dostojny pan Tredgold pozeral za nim, ako sa preplieta pomedzi hroby. ,,Ach, ano, ano," povzdychol si, ,,ludia su predsa len dobri. Aj laskavi a svedomiti - ale i bezradni, ak sa nemozu opriet o vstepene zasady. A ovela labilnejsi a citlivejsi, ako sa zvycajne hovori. No nadviazat kontakt s takym clovekom je dost tazke. Tento si vsak zasluzi, aby som zajtra na omsi za neho orodoval." A aby na svoj umysel nezabudol, urobil si prakticky pan Tredgold na vreckovke uzol. ,,Problem zasahovat, alebo nezasahovat - riadit sa zakonom bozim, alebo cisarovym... Pre policajtov to asi problem nie je. Na druhej strane obycajny obcan - jeho pohnutky byvaju nevyspytatelne. Zaujimalo by ma, co ho sem priviedlo. Mozno, ze... Nie!" rozkazal si knaz. ,,Spekulovat o tom nemam pravo." Opat vytiahol vreckovku a urobil si na nej este jeden mnemotechnicky uzol, ako pripomienku na svoju nasledujucu spoved, ze zhresil privelkou zvedavostou. KAPITOLA 20 Vrazda SIEGFRIED: ,,Co to ma znamenat?" ISBRAND: ,,Nic, len vzorny priklad unosu." Beddoes, ZARTOVNA KNIHA SMRTI Ani Parker sa v priebehu nasledujucej polhodiny nevyhol sklamaniu. Zistil, ze slecna Whittakerova sa nielenze nerada dava fotografovat, ale vraj po smrti slecny Dawsonovej znicila vsetky svoje fotografie. Je sice mozne, ze niektori z jej priatelov budu mat jej fotografie, rozmyslal Parker, najviac asi slecna Findlaterova. Ale nezdalo sa mu vhodne teraz rozvirit hladinu malomestskych klebiet privelkym zaujmom o fotografiu. Pravda, slecna Climpsonova by mohla nejaku zohnat. Vybral sa teda na Nelson Avenue za nou. Tam sa vsak len dozvedel, ze slecna Climpsonova nie je doma a ze sa uz na nu pytal akysi pan pred nim. Pani Budgeovej div ze nevyskocili oci z jamok od zvedavosti - ,synovec' slecny Climpsonovej, ako aj jeho priatel jej zacali byt velmi podozrivi. Preto Parker obisiel vsetkych miestnych fotografistov - spolu piatich - a od dvoch z nich dostal zopar skupinovych fotografii, na ktorych bola aj slecna Whittakerova (ale celkom rozmazana) pri rozlicnych dobrocinnych akciach a ochotnickych predstaveniach. Ale portret si v nijakom miestnom atelieri robit nedala. Zato ziskal niekolko vydarenych fotografii slecny Findlaterovej - drobnejsej plavovlasky so zasnenym pohladom, trosku buclatej, ale urcite nie skaredej. Odoslal svoj ulovok do Londyna s prikazom, aby sa ho ujala policia, spolu s opisom oblecenia, ktore mala dievcina na sebe, ked ju videli posledny raz. Z celej partie, ktora nasla pohostinny utulok U Georgea, mali asi radost zo zivota len dvaja jej clenovia: Parkerov kolega, ktory pri malych prijemnych debatach a posedeniach s rozlicnymi garazmajstrami a krcmarmi ziskal cely rad informacii, a policajny prezident, ktory dostal triumfalnu satisfakciu: zatelefonoval na niekolko policajnych stanic a zistil, ze voz cislo XX9917 videl minuly pondelok jeden zo ,zltych anjelov' autoklubu na ceste ku Crow's Beach. Kedze od sameho zaciatku tvrdil, ze vylet do Crow's Beach sa uskutocnil tak, ako sa o nom dozvedeli, mal teraz sklon pozerat na ludi zo Scotland Yardu trochu zvrchu. Wimsey aj Parker boli chtiac-nechtiac prinuteni suhlasit, aby sa vsetci odobrali na dalsie patranie do Crow's Beach. Medzitym vsak jeden fotografista, ktoreho bratanec pracoval ako redaktor v Leahampton Mercury, zatelefonoval do tohto pohotoveho platku, a kedze tam mali prave uzavierku, zaradili ihned informaciu do cisla a pripravili mimoriadne vydanie. Onedlho zatelefonoval ktosi aj do londynskych novin Evening Views, ktore celu udalost poriadne rozmazali na prvej strane; a to sa uz lavina dala do pohybu a ostatne londynske noviny ako Daily Yell, Daily Views, Daily Wire, Daily Tidings, slovom, tie, ktore sa pachtili za senzaciami, vysli hned na druhy den s palcovymi titulkami nad spravami o zahadnom zmiznuti dvoch mladych zien. Ale prijemne a pokojne kupelne mestecko Crow's Beach nevedelo o nezvestnych slecnach Whittakerovej a Findlaterovej nic, rovnako ako o ich aute XX9917. Neubytovali sa v nijakom z tunajsich hotelov, netankovali pri nijakom benzinovom cerpadle, nepoziadali o pomoc nijakeho opravara, nevsimol si ich nijaky policajt. Policajny sef trval na domnienke, ze je to dopravna nehoda, a preto sa patracie skupiny pustili do prace. Na Scotland Yard prichadzali spravy z celeho Anglicka. Dve mlade zeny videli v Doveri, Newcastli, Sheffielde, Winchestri, Rugby... Dve mlade zeny sa spravali podozrivo na caji vo Folkstone. Neskoro v noci z pondelka na utorok preletelo podozrivo hlucne akesi auto cez Dorchester. Akasi tmavovlaska v ,rozrusenom stave' prisla kratko pred zaverecnou do krcmy v New Alresforde a pytala sa na cestu do Hazelmeru. Zo vsetkych tychto hlaseni venoval Parker pozornost iba jednemu: akysi skaut v sobotu rano oznamil, ze minuly pondelok videl dve damy, ktore prisli autom, usadili sa na dunach nedaleko Shelly Headu. Urobili si tam vraj maly piknik. Auto bolo Austin 7 - to vraj vie celkom isto, lebo je automobilovy fanusik (inak by hlasenie takeho chlapca neznelo vobec presvedcivo), a preto si aj vsimol, ze malo londynsku poznavaciu znacku, hoci s urcitostou si ju nepamata. Shelly Head lezi asi patnast kilometrov od Crow's Beach, tiez pri mori, pritom je vsak toto miesto az kuriozne puste, ked si uvedomime, ako blizko je odtialto do susednych kupelov. Pod pobreznymi utesmi sa taha dlhy a pomerne siroky pruh cisteho piesku, kam nikdy nikto nechodi, a nablizku nie su nijake domy. Kriedove utesy su porastene nizkou travou, prechadzaju do dun, na ktorych husto rastie sedivnik. Potom nasleduje rad borovic a za nimi prikra uzka cesta s hlboko vyjazdenymi kolajami, po ktorych sa mozno dostat na asfaltku, ktora vedie z Ramboroughu do Ryders Heathu. Duny su malo navstevovane, aj ked ich pretkava mnozstvo neudrziavanych polnych ciest, po ktorych sa da ist aj autom, ak clovek nie je citlivy na otrasy, ani sa privelmi nestrachuje o pera na voze. Po jednej z takych ciest sa pod vedenim skauta povazlivo natriasal policajny voz. Bolo by beznadejne hladat v tychto miestach stopy po nejakom aute, lebo kriedovy povrch bol tvrdy a celkom vyschnuty a na trave ani na sedivniku nijake stopy nevidiet. Vsade okolo bolo plno dier a priehlbni, jedna vacsia ako druha, ba niektore by pohltili aj mensie auto, nehovoriac o zvyskoch nejakeho pikniku. Ked sa dotrmacali priblizne na miesto, o ktorom sa ich vodca domnieval, ze to je to prave, zastavili a vystupili. Parker rozdelil uzemie medzi nich piatich a vsetci sa pustili do prace. Wimseymu sa vresove kry toho dna celkom sprotivili. Rastlo ich tu velmi vela a husto, v kazdom z nich sa mohla ukryvat skatulka od cigariet, kus papiera z jedla, utrzok latky alebo iny predmet dolezity pre patranie. S nevolou sa predieral cez jamy, chrbat mal zhrbeny, zrak uprety na zem a pritom stale musel sledovat policajny voz, aby kruzil vzdy vpred doprava, potom zase dolava, opat sa vyskriabal z jamy, preliezol cez nasyp, znovu sa spustil dolu a zase s namahou vystupoval hore cez vyvyseninu... Aha. V tej diere cosi je... Najprv zbadal cosi vycnievat spod vresoveho krika. Bolo to svetle a pripominalo mu to nohu. Prislo mu mierne zle. ,,Niekto si tu dava slofika," povedal nahlas. Potom si pomyslel: Zvlastne, ze cloveku pritom vzdy trcia nohy. Zliezal dolu, pricom zakopol o trs travy, takze sa skoro zgulal na dno priehlbne. Stavnato zahresil. Ta osoba musela mat ale dobry spanok, ked jej neprekazali ani roje much okolo. Potom mu zislo na um, ze na take mnozstvo much je v tomto rocnom obdobi este priskoro. Iba prednedavnom zazrel v novinach akusi reklamu v zmysle: ,Kto teraz zivot jednej muche zmari, bude ich mat o tri stovky menej v septembri!' Alebo to bolo... o tisic menej? Lenze potom by sa porusil rytmus tej versovacky uz dokonale... Zhlboka sa nadychol a pustil sa vpred. Vyplasene muchy sa zdvihli v celom mracne. Takto rozbit temeno hlavy mohol iba silny uder. Vlasy boli plave a stupnovito ostrihane. Nahe ruky zakryvali tvar. Obratil mrtvu na chrbat. Samozrejme, ze bez fotografie nemoze - ani nemusi -urcit s istotou, ze ide o Veru Findlaterovu. Vsetky uvahy mu zabrali asi tridsat sekund. Potom sa vydriapal na okraj diery a zakrical. V dialke stuhla mala cierna postava a obratila sa. Jej tvar, uplne nevyrazna, vyzerala odtialto ako biela skvrna. Znovu zakrical a sirokymi gestami naznacoval, co nasiel. Postavicka sa k nemu rozbehla, ale iba pomaly, s namahou prekonavala sedivnikom zarasteny teren. Bol to policajt, dost tazkopadny chlap, vobec nie stavany na beh v horucom pocasi. Wimsey na neho zakrical este raz a policajt mu rovnako nahlas odpovedal. Potom Wimsey zbadal, ze sa k nemu blizia aj ostatni. Na jednej vyvysenine sa vynorila smiesna postavicka maleho skauta, zamavala dlhou junackou palicou - a potom zmizla. Policajt uz bol celkom blizko. Capica mu sklzla do tyla a na retiazke od hodiniek sa mu pri brehu cosi natriasalo, cosi, co sa velmi lesklo na slnku. Wimsey sa pristihol, ze mu uteka v ustrety a na cele hrdlo vykrikuje podrobnosti. Hoci este neboli tak blizko, aby mohli jeden druhemu rozumiet, napriek tomu vysvetloval a vysvetloval, s dorazom i posunkami opakoval, co videl. Ked sa konecne stretli, Wimsey nemohol chytit dych. Obaja boli strasne zadychcani. Krutili hlavami, gestikulovali a pritom velmi fucali. Bol na nich smiesny pohlad. Lord Peter sa znovu pustil do behu, teraz vsak s policajtom v patach. A ked o kratku chvilku vsetci dorazili na miesto, hned zacali vymeriavat, vytycovat, zapisovat si poznamky, hladat pod krikmi sedivnika... ,,Peter," zacul Parkerov hlas, ,,pod sa na nieco pozriet." S namahou sa zodvihol. O kus dalej v priehlbni sa povalovali zvysky z pikniku. Policajt drzal v ruke prazdne papierove vrecusko, ktore vytiahol spod mrtvej, a prezeral si omrvinky v nom. Na zemi, hned vedla hlavy mrtvej mladej zeny lezal velky tazky francuzsky kluc, odporne zamazany, na jeho zuby sa prilepilo zopar svetlych vlasov. Parker ho vsak neupozornoval na toto, ale na muzsku ciapku sivofialovej farby. ,,Kde si ju nasiel?" spytal sa Wimsey. ,,Alf ju zobral tam hore," odvetil Parker. ,,Povalovala sa pod krikom, priamo tu nad vami," prikyvol skaut, ,,lezala pritom dienkom dolu, akoby niekomu spadla rovno z hlavy." ,,Nijake stopy?" ,,Sotva. Ale tu na tomto mieste su kriky a trava podupane a dolamane. Vyzera to na bitku alebo co. A kam sa nam stratil austin? Hej, chlapce, nedotykaj sa toho francuzaka. Mozno su na nom odtlacky prstov. Toto vyzera ako utok celeho gangu. Su v penazenke nejake peniaze? Desatsilingova bankovka, sestpencovka a k tomu par drobnych. Hm, mozne je vsak, ze ta druha mala pri sebe viac. Ako vieme, je pekne prachata. Vobec by som sa necudoval, keby islo o lupezne prepadnutie." Parker sa zohol a velmi opatrne zabalil francuzak do hodvabnej vreckovky, ktoru drzal za vsetky styri rozky. ,,A teraz by bolo najlepsie, keby sme sa zase rozdelili a poobzerali po aute. Najskor sa pozrieme na ten rad stromov, tam by mohlo byt najskor. A vy, Hopkins, by ste mali co najskor vystartovat nazad do Crow's Beach, podat na komisariate hlasenie a vratit sa aj s fotografistom. Vezmite si so sebou tuto depesu a poslite ju sefovi Scotland Yardu, potom zozente nejakeho lekara a privezte ho so sebou. A dobre by bolo, keby ste v Crow's Beach nasli aj nejake ine auto, lebo ak nenajdeme austin, bude nas na spiatocnu cestu privela do jedneho voza. Ak sa nazdavate, ze by ste sem netrafili, vezmite si Alfa. Aha, pockajte, Hopkins. Privezte nam, prosim vas, nieco na jedenie a pitie, mozno, ze tu zostaneme dlhsie. Tu su peniaze - bude to stacit?" ,,Ano, pane. Rozkaz!" Policajt odisiel spolu s Alfom, v ktorom bojovala tuzba ostat na mieste a zahrat sa trochu na detektiva s tuzbou ziskat cest a slavu za to, ze prinesie spravu prvy. Parker mu za jeho cennu pomoc niekolkymi slovami srdecne podakoval, co ho naplnilo pychou, a potom sa uz obratil k sefovi policie. ,,Zrejme sa pustili tymto smerom. Boli by ste taky laskavy, pane, a vzali by ste to zlava, aby sme mohli zacat prehliadku toho hajika z opacneho konca? Peter, ty sa, prosim ta, drz vpravo a postupuj proti sirovi Charlesovi. Ja sam pojdem rovno, aby som sa dostal do stredu." Policajny sef, do hlbky duse zdrveny objavom mrtvoly, posluchol bez slova. Wimsey chytil Parkera pod pazuchu: ,,Pocuj," povedal mu, ,,prezrel si si uz tu ranu? Nezda sa ti na nej nic cudne? Ocakaval by som silnejsie krvacanie. Co si o tom myslis?" ,,V tejto chvili vobec nic," povedal Parker zachmurene. ,,Pockame na lekarsky posudok. Podme! Musime niekde najst to auto!" ,,Pockaj, pozrime sa najskor na tu ciapku. Hm, predal ju obcan zidovskej viery so sidlom v Stepney. Skoro ako nova. Silne vonia od pomady na vlasy znacky Kalifornsky mak - pan gangster je zrejme nobl. Dedinsky frajer!" ,,Ano, podla tohto predmetu by sme mali najst nejake stopy. Este stastie, ze vzdy nieco zbabru. Tak, pani, radsej aby sme isli!" Auto nasli bez tazkosti. Parker nan narazil hned na kraji lesika, kde vedia borovic rastli aj ine stromy. Objavil tam cistinku s bublajucim potocikom a stratenym austinom, ktory stal na brehu v miestach, kde sa koryto zakrucalo a rozsirovalo do plytciny s malou bahnitou plazou. Kapota bola zodvihnuta, a ked sa Parker blizil k vozu, mal stiesneny, neprijemny pocit, ze v nom najde nieco nechutne, ale nestalo sa tak. Auto bolo prazdne. Siahol na rychlostnu paku. Bola na neutrale a rucna brzda bola zatiahnuta. Na sedadle lezala vreckovka - velka platenna vreckovka, dost spinava a bez monogramu ci znacky pracovne. Parker si cosi zahundral o lajdackom zlocincovi, ktory nechava vsade za sebou len tak pohodene casti garderoby. Obisiel auto a hned pred nim nasiel dalsie stopy jeho lahkomyselnosti - odtlacky noh v blate, dvoje muzske a jedny zenske, ako sa mu zazdalo. Najprv vystupila z auta zena - Parker zbadal, kde sa zaborila hlboko do blata lavym podpatkom, ked vystupovala z nizkeho sedadla v aute. Potom nasledovala prava noha, odtlacena uz s mensou silou, potom zena akoby trosku zakolisala a pustila sa do behu. Jeden muz vsak bol v strehu, aby ju chytil. V topankach s novymi gumovymi podpatkami vybehol z papradia a zanechal stopy po zapase - mozno svoju obet zvieral a ona sa mu usilovala ujst. A konecne sa k nej pripojil aj druhy muz s velmi uzkou nohou v topankach s uzkou spickou, ake maju v oblube najma zidovski mladenci z jednoduchsich vrstiev so sklonom k modnosti, zretelne odtlacky jeho topanok sa prekryvali so stopami zeny a ciastocne ich aj zmazali. Vsetci traja boli v jednom kruhu. Z toho miesta potom stopy viedli dalej, zenske v strede, a mierili k zretelnym stopam po pneumatikach Michelin. Austin mal vsak obycajne dunlopky - okrem toho v tomto pripade slo zrejme o vacsie auto. Asi tam ten voz stal dost dlho, lebo nasli mlacku oleja, ktory vytiekol z kartera. Vacsie auto potom odislo po lesnej ceste, ktora sa vinula pomedzi stromy. Parker ho na kuse aj sledoval, ale stopa sa coskoro stratila na hrubej vrstve ihlicia. To vsak neprekazalo, lebo auto aj tak nemohlo nikam zabocit. Parker sa vracal k austinu, aby ho mohol dokladnejsie prehladat, ked mu vykriky oznamili, ze sa jeho spolupatrajuci kolegovia stretli v lesiku. Odpovedal im a Wimsey spolu so sirom Charlesom Pillingtonom sa k nemu o chvilu predrali cez papradie, ktore lemovalo rad borovic. ,,Tak sa mi zda," povedal Wimsey, ,,ze tu paradnu prikryvku hlavy mozeme smelo prisudit tomu gentlemanovi so spicatymi topankami. Myslim, ze su kriklavozlte, s gombikmi. Ciapku urcite velmi oplakal. A zenske stopy budu asi Mary Whittakerovej." ,,Aj ja si tak myslim. Vere Findlaterovej podla mojej mienky patrit nemozu. Tie stopy zanechala zena, ktora odisla alebo ju odviezli autom." ,,Vera Findlaterova ich urcite nezanechala, lebo ked sme ju objavili, nenasli sme na jej topankach nijake stopy blata." ,,Aha! Tak predsa si si to vsimol! Zdalo sa mi, ze si bol v tej chvili myslienkami niekde celkom inde." ,,To som teda bol, priatelko! Lenze to je uz moj osud, ja musim patrat hoci aj na smrtelnej posteli. Ale pozrime sa, coze je to?" Zasunul ruku pod podusku na zadnom sedadle austina a vytiahol odtial americky casopis, akysi mesacnik plny horrorov a lacnych krvakov vychadzajuci pod nazvom Cierna maska. ,,Oddychova literatura pre najsirsie vrstvy," odvetil Parker. ,,Priniesol si ju asi ten krasavec v zltych topankach," doplnil ho policajny sef. ,,Skor to urobila slecna Findlaterova," namietol Wimsey. ,,To nevyzera na damsky vkus," poznamenal sir Charles bolestinskym tonom. ,,Clovek nikdy nevie. Sudiac podla toho, co som pocul, je slecna Whittakerova velmi zaujata voci akejkolvek sentimentalite, ako aj ruzickam v zahradke a tak podobne, no a ta druha mala chuderka ju vo vsetkom napodobnovala. Mozno, ze co sa literatury tykalo, mali skor chlapsky vkus." ,,No, to nie je ani take dolezite," povedal Parker. ,,Pockaj, pockaj - pozri na toto. Niekto to oznackoval." Wimsey im ukazal zblizka obalku casopisu, aby si ju prezreli. Prve slovo titulu bolo hrubo podciarknute ceruzkou. ,,Myslite si, ze je to nejaky odkaz? Mozno, ze tento brak lezal na sedadle a jej sa podarilo nacmarat nan tu ciaru a potom ho zasunut pod podusku, este prv ako ju odvliekli do druheho auta." ,,Domyselne," povedal sir Charles vystrasene. ,,Ale co by to malo znamenat. Cierny... To nema zmysel." ,,Mozno, ze ten pan so spicatymi topankami je cernoch," podotkol Parker. ,,Ti si starostlivo vyberaju nielen brilantinu na vlasy, ale aj obuv. Ale mohol to byt aj Ind alebo Perzan." ,,Preboha!" zvolal vydeseny sir Charles, ,,anglicke dievca v pazuroch negra! Aka strasna predstava!" ,,No, dufajme, ze sa to nestalo. Pustime sa po ceste, ktorou odisli, alebo este pockame na lekara?" ,,Podla mna by sme sa mali vratit k mrtvej," navrhol Parker. ,,Aj tak maju pred nami poriadny naskok, a preto nas polhodinka nezabije ani nevytrhne." Opustili sviezu prijemnu zelen lesika a vratili sa na siroku planinu s dunami. Potok s kamienkovym dnom veselo zurcal na juhozapad, smerom k rieke a k moru. ,,Proti tvojmu zurcaniu nic nemam," oslovil ho Wimsey, ,,ale preco nam nepovies, co si vlastne videl?" KAPITOLA 21 Ako? ,,Smrt ma na vyber vela dveri, ktorymi moze vypustit zivot." Beaumont a Fletcher, VIDIECKE ZVYKY Z doktora sa vyklul pomerne telnaty a neznasanlivy muz, ako aj - ako ho nazval Wimsey - lagan. Z jeho ust sa na ubohu Veru Findlaterovu a na jej roztrieskanu hlavu zniesol prud vycitiek, akoby dostala po zure zlcnikovy zachvat alebo vlastnou neopatrnostou chytila osypky. ,,Ts, ts, ts... strasny uder, ako sme k nemu prisli, no ako? Ts, ts. Kedy zomrela? No, uz pred niekolkymi dnami, to je iste, ts, ts, co je, samozrejme, velka skoda. Ach, boze, to bude rana pre jej ubohych rodicov. Aj pre sestry. Mile dievcence - vy ich urcite poznate, vsak, pan Charles? Ano, ano. Ts, ts, ts." ,,Totoznost slecny Findlaterovej," povedal Parker, ,,je teda nepochybna." ,,Absolutne," potvrdil sir Charles. ,,Vzhladom na to, ze jej identita je dokazana, mohli by sme azda usetrit pribuznych takehoto pohladu na nu. Momenticek, pan doktor, kym tu s hocicim pohnete, fotografista musi zachytit polohu mrtvoly. Tak, pan -Andrews, to je vase ctene meno? - Andrews, uz ste niekedy robili nieco podobne? Nie? To nic. Len zachovajte rozvahu. Viem, ze to nie je velmi prijemne. Jeden zaber odtialto, prosim, aby sme mali umiestnenie tela a jeho polohu - a teraz by som prosil zaber pekne zblizka, detail, rozumiete? - a teraz zaber zhora, od kraja tej jamy, viete? Tak je to dobre. Vdaka. Teraz ju uz mozete obratit, pan doktor, budte taky laskavy - je mi to luto, pan Andrews - viem si zivo predstavit, ako sa citite, ale nic sa neda robit, musi to byt. Ale pozrime sa - vidite tie skrabance na rukach? Zda sa, ze sa len tak lahko nevzdala. Tu na pravom zapasti a na lavom predlakti -akoby sa ju ktosi usiloval pritlacit k zemi. Toto zranenie musime tiez zachytit, pan Andrews - jeho dolezitost sa mozno este ukaze. A pocujte, pan doktor, co si myslite o vzhlade jej tvare?" Z lekarovho pohladu bolo jasne, ze by sa radsej venoval hocicomu inemu, len nie prehliadke tvare. Potom sa vsak vzmuzil a poskytol ziadane vysvetlenie. ,,Pokial sa to vzhladom na pokrocile posmrtne zmeny da vobec posudit," vyhlasil, ,,zda sa, ze su casti tvare okolo pier a nosa drsne, akoby spalene. Naproti tomu na nose, na hrdle ani na cele sa nic podobne nenachadza. Ts, ts, ts - tie popaleniny by mohli byt aj od slnka." ,,A co takto chloroform?" nadhodil Parker. ,,Ts, ts, ts," odvetil na to doktor, velmi rozculeny, ze na tuto myslienku neprisiel sam. ,,Bol by som rad, keby ste vy pani od policie neboli taki unahleni. Preco vzdy chcete, aby clovek vysypal vsetko jednym dychom? Keby ste ma nechali dohovorit, bol by som vam hned povedal, ze ak tieto priznaky nepochadzaju od slnka, mohli by sme uvazovat o tom, co ste prave spomenuli. Ak ide naozaj o posobenie chloroformu, co vsak zarucit nemozem -lebo vynasat taketo sudy len tak, bez naleziteho lekarskeho vysetrenia nie je mozne - potom som vam to chcel predniest ako moznu alternativu." ,,Ak by sme tuto moznost vzali do uvahy," skocil im do reci Wimsey, ,,potom by sme mali predpokladat, ze Vera Findlaterova umrela na nasledky posobenia chloroformu? Napriklad, ze dostala privelku davku alebo mala slabe srdce?" ,,Moj drahy pane," rozhorcil sa urazeny lekar, ,,racte len pozriet na ranu na hlave a uvazte, ci este treba snorit po inej pricine smrti. Nehovoriac uz o tom, ze keby zomrela na otravu chloroformom, preco by ju bolo treba este aj bachnut po hlave?" ,,Prave to by som rad vedel," povedal Wimsey. ,,Alebo chcete azda pochybovat," nafukol sa lekar, ,,o mojich odbornych vedomostiach?" ,,To urcite nie," odvetil Wimsey, ,,ale predsa ste povedali, ze vynasat sudy bez naleziteho lekarskeho vysetrenia nie je mozne." ,,Ale tu nie je vhodne miesto na take vysetrenie," rychlo sa zamiesal Parker do ich rozhovoru. ,,Myslim si, ze zatial sme urobili vsetko, co sa urobit dalo. Pojdete, prosim vas, pan doktor, s mrtvolou do marnice? A vam by som bol povdacny, pan Andrews, keby ste sa pobrali so mnou a urobili este par zaberov tych stop a podobnych veci v lesiku. Obavam sa, ze je tam mizerne svetlo, ale musime sa pousilovat, aby tie fotografie vysli co najlepsie." Chytil Wimseyho pod pazuchu. ,,Ten doktor je urcite hlupak," zasuskal, ,,ale aj tak si vyziadame este jeden posudok. A kym ho dostaneme, bude najlepsie tvarit sa, ze nam jeho doterajsie povrchne vysetrenie postacuje." ,,Mate nejake problemy?" zvedavo sa opytal sir Charles. ,,Ach, nic vazne," odvetil Parker. ,,Vsetko sa nam javi tak, ze tie dve mlade damy prepadli nejaki lotri. Najprv surovo udreli slecnu Findlaterovu do hlavy, ked sa im postavila na odpor, a potom uniesli slecnu Whittakerova s umyslom ziskat vykupne. Toto bude asi najspravnejsie objasnenie celeho pripadu. Tie mensie zahady sa casom urcite vysvetlia. Az budeme mat v ruke vysledky riadnej lekarskej expertizy, budeme mudrejsi." Vratili sa do lesika, vyfotografovali, co bolo treba, starostlivo zmerali odtlacky topanok. Policajny sef sledoval ich cinnost velmi horlivo, stale nazeral cez plece Parkerovi, ktory si robil poznamky do notesa. ,,Pocujte," povedal odrazu, ,,nie je vam cudne, ze..." ,,Niekto sem ide," prerusil ho Parker. Ukazalo sa, ze zvuk zavyjajuceho motocykla, ktory ledva - ledva zdolaval nerovny teren na dvojke, zvestoval prichod mladika s fotoaparatom. ,,Ach, paneboze," zavzdychal Parker. ,,Uz su tu zase ti darebaci od novin!" Napriek tomu vsak prijal reportera celkom slusne a poukazoval stopy po aute, odtlacky noh, ako aj miesto, kde nasli mrtvolu. Medzitym mu naznacil cosi o predpokladanom unose. ,,Pan inspektor, mate nejaku predstavu o tych dvoch unoscoch? Ako vyzeraju?" ,,Zda sa," povedal Parker, ,,ze jeden z nich je asi nejaky dandy so zarubou vo fialovych ciapkach a spicatych topankach. A ked ta ciara na obale nieco znaci, ten druhy by mohol byt cernoch alebo miesanec. O tom prvom vam zatial mozeme s istotou povedat len tolko, ze nosi topanky cislo styridsattri na gumovych podpatkoch." ,,Prave o tych topankach som vam chcel pred chvilou povedat nieco zaujimave," prerusil ho Pillington, ,,a sice, ze je velmi zaujimave, ako..." ,,A tu sme nasli mrtvolu slecny Findlaterovej," nedal mu Parker bez milosti ani len dopovedat. Potom opisal zranenie aj povodnu polohu mrtveho tela a redaktor sa cely nateseny pustil do fotografovania vratane skupinky Wimsey, Parker a policajny sef, ako stoja vo vresovych krikoch, pricom ten posledny majestatne ukazuje vychadzkovou palicou na osudne miesto. ,,A teraz, chlapce, ked uz mate, co ste potrebovali," povedal Parker zovialne, ,,budete taky mily a vypadnete. Zaroven by ste vsak mohli povedat aj vasim kolegom, ze im nemozeme individualne poskytovat interview. Mame privela inych povinnosti. Koniec koncov, aj tak by sme im nemohli povedat viac ako vam." Novinar nateseny suhlasil. Parkerova vyzva totiz prenho znamenala, ze ziskal tzv. exkluzivny material, a kazdy moderny zurnalista si na exkluzivite zaklada aspon tak, ako si kedysi tuto neocenitelnu hodnotu vazili viktorianske damy. ,,Nuz, sir Charles," obratil sa na neho Parker, ked stastny mladik odhrkotal na motorke, ,,co ste mi to chceli povedat o tych topankach?" Ale sir Charles sa urazil. Ten clovek zo Scotland Yardu sa k nemu zachoval ako nafukanec, ktory pochybuje o jeho usudku. ,,Nic," odsekol, ,,lebo som presvedceny, ze by sa vam moje nazory zdali primitivne." A celou cestou nazad zachoval dostojne mlcanie. Cely ,pripad Whittakerova' sa zacal nenapadne v istej restauracii v Soho vypocutim nahodneho rozhovoru, ale skoncil sa v burke verejneho zaujmu, ktora otriasla celym Anglickom, ba dokonca zatienila aj turnaj vo Wimbledone. V mimoriadnom vydani Evening Views sa este v ten den zjavila sprava, ktora zaznamenavala iba fakty o vrazde a unose. Na druhy den vsak, v nedelnom vydani, ju okorenili fotografiami a mnozstvom podrobnosti, skutocnych i vymyslenych. Pomyslenie na dve mladucke Anglicanky, jednu bestialne zavrazdenu a druhu unesenu nejakym muzom temnej pleti a s este temnejsimi umyslami, uz len toto pomyslenie vyvolalo burku mravneho rozhorcenia a hrozy najvyssieho stupna, akych je, pravda, anglicky temperament schopny. Reporteri obliehali Crow's Beach ako mracna kobyliek, duny v okoli Shelly Headu sa hemzili motorkami, bicyklami aj skupinami chodcov ako na puti, lebo odrazu kazdy zatuzil prezit prijemny vikend v prostredi zahalenom tajuplnym krvipreliatim. Parker, ktory si spolu s Wimseym prenajal izbu v hostinci Zeleny lev, neprestajne zdvihal telefon, prijimal listy a telegramy, ktore sa sem hrnuli zo vsetkych stran. Pred rozlicnymi votrelcami ho chranil odvazny policajt, ktory strazil schodiste. Wimsey sa nervozne prechadzal po izbe a pokusal sa upokojit si nervy jednou cigaretou za druhou. ,,Chvalabohu," povedal nakoniec, ,,tentoraz ich urcite dostaneme, lebo to riadne prehnali." ,,Dobre, dobre, ale nemohol by si sa trosku ovladat, starec? Vyklznut nam nemozu, lenze kym ich zdrapneme, musime pozbierat vsetky fakty." ,,Vies urcite, ze vasi chlapci strazia Forrestovu ako oko v hlave?" ,,Urcite! Vratila sa do bytu v pondelok vecer - aspon tak mi to hlasil ten chlapik z garazi. Aj nasi ju stale maju na ociach, len co niekto vkroci do bytu, daju mi vediet." ,,V pondelok vecer?!" ,,Presne tak. Lenze to este nie je nijaky dokaz. V pondelok vecer sa vracia z vikendu veta Londyncanov, to predsa nie je nic nezvycajne. A okrem toho ju nechceme naplasit, pokial sa nedozvieme, ci je ona hlavna vinnicka, alebo iba komplic. Pozri, Peter, tu je telegram od jedneho z nasich agentov. Mal na starosti financne zalezitosti slecny Whittakerovej a pani Forrestovej. Od decembra minuleho roku slecna Whittakerova vyberala seky na velke sumy penazi z vlastneho konta a tie sumy sa zhoduju skoro na vlasok, polozka za polozkou, s ciastkami, ktore na svoje konto vkladala pani Forrestova. Ta baba musi mat slecnu Whittakerovu pevne v hrsti hned od toho dna, kedy zomrela slecna Dawsonova. Je v tom az po krk, Peter!" ,,To verim! Ona konala, kym Whittakerova si medzitym zabezpecovala alibi v Kente. Pri vsetkych svatych, Charles, aby si sa nedopustil nejakej chyby. Pokial hociktora z tychto dvoch beha volne po svete, nik si nie je svojim zivotom isty." ,,Ak je zenska zla a bezohladna," filozofoval Parker, ,,potom moze byt tym najkrutejsim zlocincom na svete, sto raz horsim ako muz, lebo sa vzdy vie vacsmi sustredit na zlocin." ,,Hlavny dovod je vsak ten, ze ju nebrzdi nijaka sentimentalita," upresnil Wimsey, ,,a zatial my muzi -citlivky, si stale navravame cosi o romantickom zalozeni nezneho pohlavia. Akurat!!! Docerta s tym telefonom!" Parker schmatol sluchadlo. ,,Ano, to som ja! Preboha, nevravte! Tak dobre. Ano, ano, samozrejme, ze ho musite zadrzat. Osobne si vsak myslim, ze je to pasca, ale aj tak ho musite zbalit a vypocut. A najma musia sa o tom dozvediet vsetky noviny. Povedzte im, ze sme presvedceni, ze to je on. Chapete? Dobre to do nich nahucte, ze je to oficialne stanovisko. Aha, moment, este nieco: chcem fotografie toho seku a najma vsetky odtlacky prstov, ak na nom su. Poslite mi ich co najskor po zvlastnom poslovi. Ten sek je asi pravy, co? V banke to potvrdili? Vyborne! A co spieva? Ano...? A obalka...? Zahodil ju...? Hlupak jeden. Tak dobre. Dovi...!" Vzruseny sa obratil k Wimseymu. ,,Hallelujah Dawson sa vcera predpoludnim dostavil do Lloydovej banky v Stepney a predlozil na vyplatu sek ich filialky v Leahamptone s datumom dvadsiateho stvrteho, teda piatok minuleho tyzdna. Sek vystavila a podpisala Mary Whittakerova na sumu desattisic libier pre dorucitela. Kedze slo o taku velku sumu, ako aj preto, ze v piatok sa zjavili spravy o zmiznuti prikazkyne, poziadali v banke dorucitela, aby prisiel trochu neskor, a medzitym sa spojili s Leahamptonom. Riaditel leahamptonskej pobocky si spomenul na tuto zalezitost, ked sa vo vcerajsom vecerniku docital podrobnosti o vrazde, a zavolal na Yard, odkial sa uz dnes rano vybrali za Hallelujahom a polozili mu par otazok. Odpovedal v tom zmysle, ze mu sek prisiel v sobotu rano, len tak, v obalke bez blizsieho vysvetlenia. Jasne, ze stary pan obalku odhodil, takze si jeho vypoved nemozeme overit ani podla peciatky nic skontrolovat. Nasim sa to velmi nevidi, a preto ho vzali do vysetrovacej vazby, inymi slovami, zatkli ho pre podozrenie z vrazdy alebo napomahania pri nej." ,,Chudak stary Hallelujah! Charles, to je jednoducho peklo! Ten nevinny starec je slusny clovek, ktory by ani muske neublizil." ,,Viem. Ale zatial je v tom zamotany a bude si musiet svoje odskakat. Pre nas je to vsak lepsie! Docerta, uz zase niekto zvoni! Vojdite!" ,,Prisiel za vami doktor Faulkner, pane," povedal policajt cez pootvorene dvere. ,,Ach tak, vyborne. Nech sa paci, pan doktor! Uz mate vysledky skusok?" ,,Mam, pan inspektor. A su velmi zaujimave. S radostou by som vam chcel hned na zaciatku oznamit, ze ste mali pravdu, uplnu pravdu!" ,,To ma skutocne tesi. Posadte sa a rozpovedzte nam o tom podrobnejsie." ,,Budem co najstrucnejsi," zacal rozpravat lekar, stihly, sivovlasy muz, trosku podobny na jazveca, ale prenikavym pohladom a vecnymi sposobmi presny opak toho lagana, ktory vcera popoludni tak znechutil Parkera. Bol Londyncan, zvyknuty na spolupracu s policiou, a poslal ho Scotland Yard. ,,Tak teda, ta rana na hlave nema, samozrejme, nijaku suvislost s pricinou smrti. Sam ste videli, ze rana takmer vobec nekrvacala. Sposobili ju az nejaky cas po smrti -urcite preto, aby vzbudila dojem, ze smrt nastala po prepadnuti nejakym utocnikom. To iste plati o poskrabanych rukach. Aj tie su iba kamuflaz..." ,,Presne tak. Lez vas kolega..." ,,Moj kolega, ako ho vy nazyvate, je fuser," uskrnul sa lekar. ,,Keby som bral jeho posudok ako ukazku jeho diagnostickych schopnosti, obavam sa, ze umrtnost v Crow's Beach by musela dosahovat uctyhodne cislo. Ale to iba tak na okraj. Chcete vediet pricinu smrti?" ,,Chloroform?" ,,Je to mozne. Pri pitve som nezistil nijake specificke priznaky otravy ani nicoho podobneho. Vybral som prislusne organy a podla vasho priania som ich poslal na analyzu sirovi Jamesovi Lubbockovi, ale pravdu povediac, nic si od tej analyzy neslubujem. Pri otvarani hrudnika som nezacitil ani stopy po chloroforme. Alebo uz uplynulo od smrti privela casu - a vzhladom na pomerne vysoku prchavost tej latky je toto vysvetlenie najpravdepodobnejsie - alebo bola davka primala. Nenasiel som nijake symptomy srdcovej slabosti, z coho vyplyva, ze takej zdravej mladej dievcine by sa smrt dala sposobit iba velmi dlhym posobenim chloroformu." ,,Domnievate sa, ze ho vobec pouzili?" ,,Ano. Aspon popaleniny na tvari o tom hovoria dost vierohodne." ,,Co by potom vysvetlovalo aj pritomnost vreckovky, ktoru sme nasli vo voze," poznamenal Wimsey. ,,Myslim si vsak, ze podrobit zdravu mladu zenu dlhodobejsiemu posobeniu chloroformu," namietal Parker, ,,by si vyzadovalo velku silu a odhodlanost. Asi by sa zurivo branila." ,,Suhlasim," prisvedcil doktor zachmurene. ,,A ze sa nebranila, to mi nejde do hlavy. Ako som uz skonstatoval, vsetky znamky nasilia vznikli az post mortem." ,,A co ked v tej chvili spala?" dohadoval sa Wimsey. ,,Nemohlo sa to potom odohrat v tichosti?" ,,Ach, ano, lahko. Po niekolkych hlbsich vdychoch by upadla do bezvedomia a potom by si s nou uz lahko poradili. Je celkom mozne, myslim si, ze zaspala pri opalovani v tom case, ked sa jej spolocnicka potulovala niekde naokolo a uniesli ju; unoscovia sa potom vybrali za slecnou Findlaterovou a zavrazdili ju." ,,Nezda sa vam taky cin trochu zbytocny?" spytal sa Parker. ,,Preco by sa k nej vobec priblizovali?" ,,Tak vy si myslite, ze zaspali obe a boli zadusene chloroformom sucasne? To znie trochu nepravdepodobne." ,,Nie, pocuvajte, doktor, ale nechajte si to len pre seba!" Strucne mu nacrtol podozrive udalosti okolo Mary Whittakerovej, ktore lekar pocuval s udivom az hrozou. ,,Podla nasho nazoru sa to odohralo takto," pokracoval Parker, ,,myslime si, ze slecna Whittakerova sa rozhodla zbavit tej ubohej dievciny. Mala na to zrejme nejaky dovod, ked to chcela urobit, lebo ta uboziacka ju nadmieru oddane zboznovala. Zariadila to tak, ze sa vybrali na vylet, a este predtym vsade rozhlasila, kam pojdu. Ked potom Vera Findlaterova podriemkavala na slnku, podla nas ju zavrazdila chloroformom alebo - co sa mi zda pravdepodobnejsie - asi rovnakym sposobom, ktory uz vyskusala na predoslej obeti, ale nech to uz bolo tak ci tak, po cine Veru udrela do hlavy a vsetko nachystala tak, aby to vyzeralo, ze doslo k zapasu; ciapku pohodila do krovia, ale prv ju zaspinila brilantinou. Povod tej ciapky este vysetrujeme. Slecna Whittakerova je vysoka, robustnej postavy a iste by to nebolo nad jej sily ustedrit bezbrannej osobke taky uder." ,,Lenze ako do tych vasich uvah zahrniete stopy v lese?" ,,Hned k tomu prideme. Je tu naozaj zopar veci, ktore su zatial nejasne. Predovsetkym, ak je to dielo tajnej skupiny, preco by sa potom namahali, aby nasli jedine vlhke a bahniste miesto v sirom okoli? Ved naokolo je na mile sucha vyprahnuta zem, kam sa da prist s autom a zase odist bez akejkolvek citatelnej stopy?" ,,Spravny postreh," povedal doktor. ,,A ja by som este k nemu dodal: Preco sa nevratili a nevzali aj ciapku? Urcite zistili, ze ju tam zabudli." ,,Spravne. A dalej: Oba pary topanok zanechali odtlacky bez stop obnosenia. Chcem tym povedat, ze vobec nemaju zosliapane podpatky ani podrazky, pricom gumy na vacsich topankach jasne ukazuju, ze ich obuvnik iba prednedavnom pribil. O chvilku dostaneme fotografie a uvidite sam. Samozrejme, nie je nemozne, ze by dvaja priatelia mali na nohach celkom nove topanky, ale je to v podstate velmi nepravdepodobne." ,,Samozrejme," suhlasil lekar. ,,A teraz prichadzam k tomu najdolezitejsiemu. Jeden z tych dvoch predpokladanych muzov ma ovela vacsiu nohu ako ten druhy, z coho by sa dalo usudzovat, ze je vyssej a mohutnejsej postavy, s dlhsim krokom. Ale co sme zistili po zmerani slapaji? Vo vsetkych troch pripadoch - u velkeho muza, maleho muza, ako aj zeny - je dlzka kroku uplne rovnaka. A navyse, stopy su aj rovnako hlboke, vtlacene do blata rovnakou silou, co naznacuje, ze hmotnost vsetkych troch je rovnaka. Ak by sme vynechali ostatne nejasnosti, takato zhoda je vylucena." Doktor Faulkner chyilu uvazoval. ,,Vase stanovisko je velmi presvedcive," povedal napokon. ,,Myslim si, ze sa nim bude dat iba tazko otriast." ,,Tato okolnost zisla na um dokonca aj sirovi Charlesovi Pillingtonovi, ktory nie je bohvieaka hlavicka," povedal Parker. ,,Mal som naozaj co robit, ked som mu chcel zabranit, aby tu zvlastnu zhodu mier a vah nevytaral tomu reporterovi z Evening Views." ,,Tak vy sa domnievate, ze slecna Whittakerova sa zasobila vsetkymi tymi topankami a stopy narobila sama." ,,Ano, pricom sa po kazdy raz vratila papradim. Domyselny napad. Nedopustila sa ani tej chyby, ze by stopy neboli spravne navrstvene. Vypracovala vsetko dokladne, az do najmensich podrobnosti - kazdy subor stop v spravnej polohe - vrchny, stredny a spodny, aby vznikol dojem, ze na mieste cinu boli sucasne tri osoby. Povedal by som, ze je to vysledok intenzivneho studia detektivok pana Austina Freemana." ,,A ako dalej?" ,,Predpokladam, ze zistite toto: Pani Forrestova, ktoru od zaciatku pokladame za spolupachatelku, prisla svojim autom - to je to velke auto - a cakala na nu. Je mozne, ze to ona vyrabala stopy v tom case, ked Mary Whittakerova chystala prepadnutie. Nech je ako chce, na scene sa zjavila zrejme az vtedy, ked Mary Whittakerova a Vera Findlaterova vystupili z austina a usalasili sa v priehlbni na dunach. Ked Mary Whittakerova skoncila svoju ulohu v tejto hre, hodili vreckovku a ten platok Cierna maska do austina a zmizli autom pani Forrestovej. Nechal som, prirodzene, zistit trasu toho auta. Je to tmavomodry stvorsedadlovy renault s balonovymi michelinkami a s poznavacou znackou X04247. Vieme, ze sa vratil do garaze pani Forrestovej v pondelok v noci a bola v nom pani Forrestova." ,,Ale kde je slecna Whittakerova?" ,,Niekde sa skryva. Ved ju objavime, len nijake strachy. Peniaze z banky si vybrat nemoze - upozornili sme na to. Keby sa ich pokusila vyzdvihnut pani Forrestova, tym lepsie pre nas, lebo je sledovana. V najhorsom pripade ju pri troske stastia aspon vyhladujeme. Ale mame este jeden tip. Medzitym totiz doslo k velmi bezohladnemu pokusu uvrhnut podozrenie na isteho uboheho pribuzneho slecny Whittakerovej, farebneho muza, farara nonkonformistickej cirkvi, so zvlastnym menom: Hallelujah Dawson. Mal totiz voci slecne Whittakerovej urcite financne naroky, teda, nie legalne, skor podlozene moralne, take, ktore by respektoval kazdy slusny a humanny clovek. Neuznala ich vsak, a preto by som sa velmi necudoval, keby ten cierny uboziak na nu zanevrel. Vcera predpoludnim sa pokusil zinkasovat jej sek na desattisic libier, znejuci na dorucitela, s pochybne znejucou historkou, ze mu to dorucili postou pri prvej rannej roznaske a ze ten sek prisiel len tak v obalke, bez blizsieho vysvetlenia. Prirodzene, ze sme ho zbalili ako jedneho z moznych unoscov." ,,Ale to bude asi uder vedia. Ten chlap ma istotne alibi." ,,Myslim si, ze pribeh podla nej by mal vyzerat tak, ze pan Dawson si najal gangstrov, aby tu spinavu pracu urobili zanho. Je prislusnikom misie s centralou v Stepney - odtial tiez pochadza ta fialova ciapka - kde sa nepochybne poneviera v najblizsom okoli dost ostrych chlapcov. Vsetko podrobne vysetrime a vysledok poskytneme vsetkym novinam." ,,A potom?" ,,No, podla mna sa slecna Whittakerova chysta zjavit na scene vo velmi zubozenom stave s rozpravkou o prepadnuti a unose za ucelom vydierania, vykonstruovanou na zaklade predstieranych faktov. Ak sa vsak bratancovi Hallelujahovi nepodari dokazat spolahlive alibi, dozvieme sa, ze bol na mieste cinu a usmernoval tam vrahov... Ked vsak presvedcivo dokaze, ze tam nebol, vyhlasi ta chuderka, ze pri prepadnuti padlo jeho meno alebo ze sa niekedy neskor, presnejsie si uz nemoze spomenut kedy, objavil v akomsi prisernom brlohu, do ktoreho ju odvliekli a ktoreho presnejsiu polohu tiez nevie urcit." ,,To je diabolsky vymyslene!" ,,Ano, je. Slecna Whittakerova je skutocne ocarujuca mlada dama. Nepoznam nic na svete, pred cim by sa vedela zastavit. A ta sarmantna pani Forrestova je, zda sa, z toho isteho cesta. Pravda, pan doktor, toto vsetko sme vam povedali len pre vasu sukromnu informaciu. Iste chapete, ze Mary Whittakerovu chytime len vtedy, ak nam uveri, ze sme jej podhodenym dokazom naleteli!" ,,Nie som taraj," ohradil sa lekar. ,,Ak tvrdite, ze ten zlocin je dielom gangstrov, tvrdim to aj ja. A slecnu Findlaterovu zabili uderom do hlavy. Dufam len, ze sa rovnako diskretne zachova aj moj tunajsi kolega a sef policie. Oboch som, samozrejme, v tom zmysle varoval hned vcera vecer, a to na zaklade toho, co ste mi povedali." ,,To je vsetko velmi pekne," ozval sa Wimsey, ,,ale koniec koncov aky mate presvedcivy dokaz proti tej zenskej? Sikovny obhajca by rozdrvil celu nasu obzalobu na prach. Zatial jej mozeme s istotou dokazat iba vlamanie do domu na Hampstead Heath a kradez uhlia. Ostatne umrtia napokon oznacila porota koronera za prirodzenu smrt. A co sa tyka slecny Findlaterovej, aj ked dokazeme, ze umrela na otravu chloroformom, to este nic neznamena, ved chloroform si predsa moze lahko zaobstarat hocikto, to nie je ako arzen alebo kyanid. A keby aj na tom francuzaku boli odtlacky prstov..." ,,Akoze nie su," prerusil ho zachmureny Parker, ,,ta baba sa v tom vyzna." ,,Co ju vsak viedlo k tomu, aby zabila Veru Findlaterovu?" spytal sa odrazu lekar. ,,Mohla predsa v jej prospech svedcit, bola to jedina osoba, ktora jej mohla dokazat cenne alibi na cas, ked doslo k ostatnym zlocinom - teda, ak to boli zlociny." ,,Mozno uz vedela privela o suvislostiach medzi slecnou Whittakerovou a pani Forrestovou. Mam dojem, ze urobila iste sluzby, a preto sa stala nebezpecnou. Nasa nadej spociva v tom, ze aj my sa dopatrame nejakeho spojenia medzi Forrestovou a Whittakerovou, preto len co sa nam toto podari..." ,,Preboha!" prerusil ho doktor Faulkner. Medzicasom podisiel k oknu. ,,Nechcem vas zbytocne strasit, ale ako vidim, sir Charles Pillington vo velkom debatuje s osobitnym spravodajcom z Wiru. Dnes rano vysiel Yell s clankom plnym gangsterskych verzii nasho pripadu a sovinisticky podfarbenym uvodnikom o nebezpecenstvach, ktore v sebe skryva benevolencia voci farebnym cudzincom. A azda netreba pripomenut, ze Wire bude ochotny skorumpovat aj samotneho archanjela Gabriela, len aby sa mu podarilo tromfnut Yell." ,,Ach, docerta!" zvolal Parker a pobehol k oknu. ,,Uz je neskoro," povedal lekar. ,,Ten chlapik z Wiru uz zmizol na poste. Mohli by ste vsak zavolat a pokusit sa o zakrok, aby ten rozhovor nevysiel." Parker to aj urobil a dostal od sefredaktora Wiru slub, ze hoci zatial nijaky podobny material nedostal, ani v opacnom pripade nezabudne na instrukcie inspektora Parkera. Sefredaktor Wiru hovoril cistu pravdu. Ibaze onen material nedostal on, ale sefredaktor sesterskeho casopisu Evening Banner. V krizovych okamihoch sa niekedy vyplaca, ak lava ruka nevie, co robi prava. Napokon, islo o ,,exkluzivnu story". KAPITOLA 22 Otazka svedomia ,,Vsak pretoze viem, ze si nabozny a v dusi mas to, co nazyva sa svedomim, a tucet knazskych trikov a obradov pilne zachovavat som ta zrel, preto k prisahe ta nutim." Shakespeare, TJTUS ANDRONICUS Na stvrtok pripadol predvecer sviatku Jana Krstitela -23. jun. Kostol odlozil striedmy zeleny sat vsedneho dna, do ktoreho sa odeje vzdy po jasavom sviatku prichadzajuceho leta, a oltar opat zaziaril bielobou. U sv. Onesima v kaplnke Panny Marie sa koncili bohosluzby a pod scernetym drevenym stropom sa schulil oblacik slabuckej vone kadidla. Nezvycajne maly ministrant preklapal nezvycajne velke mosadzne zhasinadlo zo sviecky na sviecku a naplnal tak ovzdusie zapachom horuceho vosku, fyzicky sice nie velmi prijemnym, ale duchovne velmi povznasajucim. Starsie damy z nevelkeho krdlika zhromazdenych sa vahavo preberali zo zbozneho rozjimania a vytracali sa von v serii hlbokych poklaknuti. Slecna Climpsonova zhrnula na kopku vsetky drobne pomocky na modlenie a hmatala po rukavickach. Pri tomto pohybe jej vsak vypadla modlitebna knizka a spadla ako na zlost za dlhe klacadlo, pricom sa z jej vnutra vysypala do tmaveho kuta za spovednicou poriadna kopa velkonocnych a vianocnych pohladnic, zaloziek do knih, svatych obrazkov, uschnutych kvietkov a zdravasov. Slecna Climpsonova sa s nevelmi hlasitym, ale zato poriadne najedovanym vykrikom zohla do tmy - ale ihned sa za ten vykrik zahanbila. ,,Disciplinu, disciplinu potrebujem!" zamrmlala, loviac posledny svaty predmet spod podusky na klacadle. ,,Musim sa naucit lepsie sa ovladat." Napchala papieriky naspat do knizky, schmatla rukavicky a kabelku, poklonila sa pred oltarom, kabelka jej zase spadla, zohla sa po nu - teraz uz s pocitom tazko skusanej mucenicky - a pobrala sa ulickou pomedzi lavice, krizom cez chram k juznemu vchodu, pri ktorom uz stal s klucmi v ruke kostolnik a cakal, kedy bude moct zamknut. Cestou este pozerala na neosvetleny a opusteny hlavny oltar, na ktorom dlhe sviece vyzerali ako hmliste prizraky v pritmi apsidy. ,,Dobru noc, pan Stanniforth," povedala rychlo. ,,Dobru noc, slecna Climpsonova, dobru noc." Bola rada, ked mohla pochmurnu chramovu predsien vymenit za zelenkavy prisvit junoveho vecera. Ale zdalo sa jej, akoby vo vzduchu nieco viselo... Bola na vine myslienka na prisneho baptistu a jeho vyzvy k pokaniu? Alebo modlitba o boziu milost, aby hovorila vzdy len pravdu a tvrdo trestala kazdu nerest? Slecna Climpsonova sa rozhodla, ze sa poponahla domov a bude si citat evanjelium - take napodiv upokojujuce az nezne citanie na sviatok nevrleho a nelutostneho svatca. A pritom si hned urovnam tie rozhadzane listocky, pomyslela si. Izba na prvom poschodi domu pani Budgeovej posobila tiesnivo po krasnej prechadzke vonavym vecerom z chramu domov. Slecna Climpsonova otvorila okno dokoran a posadila sa vedla neho, aby si usporiadala tie drobnosti. Obrazok Poslednej vecere vsunula k modlitbe za pozehnanie; Zvestovanie fra Angelica sa dostalo od oficii k 25. marcu a teraz bludi niekde medzi nedelami po svatej Trojici; Najsvatejsie srdce s francuzskym textom patri k telu Panovmu a... ,,Boze moj!" povedala slecna Climpsonova, ,,toto sa mi sem muselo dostat omylom v kostole!" Pismo na papieriku celkom isto nebolo jej. Listok asi niekto vytrusil. Co by mohlo byt prirodzenejsie, ako si ho poriadne prezriet a zistit, ci je na nom nieco zaujimave? Lez slecna Climpsonova patrila k ludom, ktori o sebe vyhlasuju: ,Nie som z tych, ktori citaju cudziu postu.' Cim chcu dat celemu svetu jasne najavo, ku ktoremu druhu ludi patria. Neklamu, iba podliehaju iluziam. Jednoducho priroda ich vybavila vystraznym zariadenim podobne ako strkace. Ak ste naivni a po takom vyhlaseni nechate pred nimi len tak povalovat sa svoju korespondenciu, nasledky ponesiete sami. Slecna Climpsonova zacala citat. V pomockach zvanych spovedne zrkadlo, ktore vydavaju pre veriacich katolici, nachadzame casto odsek, ktory velmi nazorne hovori o neznalosti sveta a naivite ich autorov. V nom radia veriacim, aby si pripravili na spoved zoznam hriechov, len aby na nejaky ten poklesocek nezabudli. Pravda, hned za tym nasleduje upozornenie, ze nesmiete uvadzat mena inych ludi, ukazovat supis priatelom ani ho nechat volne lezat. Lenze nahoda sa neda vylucit, a preto pisomne zaznamy hriechov zrejme priamo odporuju duchu cirkvi, ktory nas nabada, aby sme ich len posepkali do spovednikovho ucha, a toho tiez zavazuje, aby vo chvili, ked udeli rozhresenie, zabudol, ze boli vobec vyrieknute. Napriek tomu ktosi sa nedavno - asi minulu sobotu -spovedal z hriechov zachytenych na papieri a pritom nechtiac stratil zoznam, ktory zapadol medzi spovednicu a klacadlo, a tak unikol pozornosti upratovacky. A tu je - dokument, ktory mal byt tlmoceny len bohu, lezi teraz na gulatom mahagonovom stole pani Budgeovej pred zrakom obycajnej smrtelnicky. Na obranu slecny Climpsonovej treba vsak dodat, ze keby si nahodou nevsimla istych slov, pravdepodobne by listok ihned znicila bez precitania. Tie slova zneli: .Klamala som kvoli M. W.' V tej chvili si slecna Climpsonova uvedomila, ze sa pozera na rukopis Very Findlaterovej, a ako rozpravala neskor, ,hned mi svitlo, coho sa ta veta tyka'. Slecna Climpsonova sedela bez pohybu dobru polhodinu a vybojovala tazky boj so svojim svedomim. Vrodena zvedavost ju nabadala ,Citaj!, nabozenska vychova varovala ,Nesmies!, zmysel pre povinnost voci jej chlebodarcovi lordovi Petrovi jej kazal.Patraj!', ale zmysel pre slusnost naliehal.Nerob nic take!', odporny zastrety hlas suskal ,Ved ide o odhalenie vrazdy. Chces sa stat spoluvinnickou na vrazde?' Zmietala sa ako Lancelot Gobbo medzi zasadovostou a diabolskym pokusenim -lenze co je pokusenie a co zasadovost? .Vraviet pravdu a tvrdo bojovat proti neresti.' Vrazda. Teraz ma na to skutocnu prilezitost. Ale je to naozaj prilezitost? Co ak v tej vete vidi viac, ako je unosne? Ma naozaj povinnost - alebo takmer povinnost - citat dalej a ulavit dusi od strasneho podozrenia? Tuzila po tom, aby mohla zajst za dostojnym panom Tredgoldom a poziadat ho o radu. Ten by jej vsak podla vsetkeho odporucal, aby ihned papierik spalila a zapudila podozrenie v mysli modlitbou a postom. Vstala a zacala hladat zapalky. Najlepsie urobi, ked sa tej veci rychle zbavi. Co presne chcela podniknut? Chcela znicit kluc k odhaleniu vrazdy? Vzdy ked si pomyslela na to slovo, vyvstalo jej v mozgu napisane velkymi pismenami a hrubo podciarknute. VRAZDA. Presne ako na policajnej vyhlaske. Potom jej nieco zislo na um. Parker je policajt a ako taky asi neveri v absolutnu neporusitelnost spovedneho tajomstva. Posobi skor dojmom protestanta - alebo mozno vobec nepriklada nabozenstvu nijaku dolezitost. V kazdom pripade nadraduje sluzobne povinnosti nad vsetko ostatne. Preco by mu nemohla poslat ten papierik nedocitany aj so strucnym vysvetlenim, ako k nemu prisla? Zodpovednost by potom niesol on. Ale pri podrobnejsom uvazovani postihla slecna Climpsonova, vdaka nekonecnej statocnosti, aj v tomto umysle pokrytectvo. Pustit takto na verejnost tajomstvo by asi znamenalo to iste, ako precitat si text - ak by tym neurobila este nieco horsie. V tejto suvislosti sa uplatnil aj stary Adam, ked poukazal na to, ze ak ma niekto precitat cudzi zoznam hriechov, potom moze rovno uspokojit svoju - ani nie tak vystrednu - zvedavost. Napokon - co ak sa celkom myli? To ,klamstvo' nemusi mat vobec nic spolocne s alibi Mary Whittakerovej. Potom by vsak porusila spovedne tajomstvo inej osoby uplne zbytocne a bezucelne. Ak sa predsa len rozhodne papierik niekomu ukazat, je jej povinnostou najprv sa s nim oboznamit - nech sa dostane do ruk komukolvek. Mozno keby si precitala este zopar dalsich slov, zistila by, ze vobec nejde o VRAZDU - a potom by mohla tu vec znicit a zabudnut na nu. Uvedomovala si, ze keby ju znicila bez precitania, vycitala by si to do smrti. Nosila by v sebe strasne podozrenie na vecne casy. Povazovala by -mozno - Mary Whittakerovu za vraha. Pri pohlade do jej tvrdych modrych oci by si domyslala, co sa asi v nich zrkadlilo, ked mysel ich majitelky pripravovala VRAZDU. Samozrejme, ze podozrenie mala od sameho zaciatku, nainfikoval ju Wimsey, ale teraz je to jej vlastne podozrenie. Vykrystalizovalo sa - stalo sa pre nu realitou. Ako sa ma len zachovat? Opat vrhla na papier letmy ostychavy pohlad. Tentoraz zazrela slovo LONDYN. Slecne Climpsonovej na chvilku vyrazilo dych, ako sa to stava ludom, ked prudko pustia na seba ladovu sprchu. ,,Nic sa neda robit," povedala si. ,,Ak je to hriech, ucinim ho a budem len dufat, ze mi raz bude odpusteny." Akoby niekoho vyzliekala donaha, taky temny bol rumenec na jej tvari, ked sa sustredila na osudny text. Na letmo nacrtnute poznamky, velmi strucne a uz vobec nie jednoznacne. Parker by si z nich asi tazko vybral, ale slecna Climpsonova, trenovana v tomto nabozenskom rychlopise, im rozumela tak dobre, akoby boli podrobne opisane v novinach. Ziarlivost! - toto slovo bolo napisane vyrazne a podciarknute. Po nom nasledovala poznamka o hadke, o zlych obvineniach a prejavoch hnevu, o nedorozumeniach, ku ktorym doslo medzi kajucnicou a bohom. Idol - a za tym dlha pomlcka, ovela dlhsia, ako sa obycajne vyznacuje. Slecne Climpsonovej vobec nepadlo zatazko zrekonstruovat z tejto hrbky fosilii jednu z neprijemnych a vasnivych scen trapnej ziarlivosti, ktore ako osamela zena poznala az pridobre. Robim pre teba, co vladzem, ale ty nemas o mna vobec zaujem - spravas sa ku mne ako k cudzej - jednoducho mas ma dost, tak je to! A potom: Neblazni, prosim ta. Toto uz je naozaj vrchol! Prestan s tym, Vera, dobre? Taketo reci mi lezu na nervy, rozumies? Ponizujuce, nedostojne, unavne, odporne sceny. V skole, penzione, bloomsburskom byte. Prekliata sebeckost, ktora sa jej obeti uz zacala protivit. Zaslepena oddanost, ktora v tom druhom ubije aj poslednu stipku sebaucty. Neplodne hadky, ktore v tom druhom zanechaju pocit potupy a nenavisti. ,,Ta zena je upir," vyhlasila slecna Climpsonova nenavistne. ,,Ved to je hrozne, ona to dievca iba vyuziva." Ale spytovatelka vlastneho svedomia mala este jeden problem, ovela zavaznejsi. Upozornovali nan strohe odkazy, ktore slecna Climpsonova lahko vytriedila a ujednotila vdaka praxi v tomto odbore. Vyskytli sa klamstva, co bola sice chyba, ale stalo sa to kvoli priatelke. Tieto klamstva sa zahladzali klamanim aj pri spovedi. To by sa malo napravit pri dalsej spovedi. Ale (pytala sa dievcina), dospela som k tomuto rozhodnutiu preto, ze sa mi protivi loz, alebo z nenavisti k priatelke? Spytovanie duse nie je veru nic lahke. A staci, ked sa clovek z tych klamstiev iba vyspoveda? Nemal by povedat pravdu celemu svetu? Ako by spovednik rozhodol v tomto pripade, o tom slecna Climpsonova nepochybovala: ,Nemusite zajst az tak daleko, aby ste zradili doveru svojej priatelky. Ak mozete, mlcte, ale ak prehovorite, potom len - pravdu. Treba vsak vasu priatelku upozornit, ze od vas v buducnosti nesmie ocakavat nijake klamstva. Ona ma narok iba na zachovanie tajomstva a na nic viac!" Az potial by bolo vsetko v poriadku. Ale objavil sa dalsi problem. Mam prizmurit oko nad jej necnostami? a pri tejto otazke bola na boku este doplnujuca poznamka: Muz na South Audley Street. Toto je trosku zahadne... Alebo nie, naopak, celu zahadu to iba vysvetluje, ziarlivost, nedorozumenia, hadky a vsetko ostatne. V tych aprilovych a majovych tyzdnoch, ktore udajne stravila s Verou Findlaterovou bez prerusenia, chodila Mary Whittakerova do Londyna. A Vera jej slubila svedectvo, ze bola stale s nou. Tie cesty do hlavneho mesta suviseli s nejakym muzom na South Audley Street, tak ci tak, prehresovali sa proti dobrym mravom. Pravdepodobne milostna romanca. Slecna Climpsonova cnostne naspulila pery, ale bola viac prekvapena ako pohorsena. Z niecoho podobneho by Mary nikdy nebola podozrievala. To nie, ale zaroven to vysvetluje hadky i ziarlivost -pocit zbytocnosti. Ako vsak Vera na to prisla? Zeby sa jej Mary sama zdoverila? Nie, vysvetlenie bude inde, v odseku nadpisanom Ziarlivost - co tym mysli? - sledovala M. W. do Londyna. Sla za nou a nieco zistila. Potom, niekedy neskor, sa neudrzala, svoje zistenie neutajila -a urobila priatelke velku scenu. Dobre, lenze ta vyprava do Londyna sa musela odohrat este pred mojim rozhovorom s Verou Findlaterovou, rozmyslala dalej slecna Climpsonova, ved na mna urobila dojem, ze si je priatelstvom Mary Whittakerovej celkom ista. Alebo len chcela sama seba presviedcat, klamat sa, ze na tej udalosti s muzom ,nic nie je'? Asi ano. A zrejme iba nejaka Marina hrubost vyniesla na povrch sklucujuce Verino podozrenie, ktore prerastlo v burku vycitiek. Pritom doslo k zurivym slovnym subojom a celkovej roztrzke. Len to mi je cudne, premyslala slecna Climpsonova, ze Vera za mnou nikdy neprisla so svojimi tazkostami a nezverila sa mi. Ale mozno sa hanbila, chuderka. Uz som ju nevidela takmer tyzden. Hadam by som k nej mala skocit, mozno by sa mi teraz vyzalovala. Potom - ozvalo sa svedomie slecny Climpsonovej, ktore sa bleskovo zotavilo z uderov ustedrenych nepriatelom a teraz uz ziarilo cistym usmevom - potom budem o celej tej historke oficialne vediet a budem opravnena porozpravat ju lordovi Petrovi bez najmensich vycitiek. Napriek tomu sa na druhy den - v piatok - prebudila so svedomim este vacsmi rozbolavenym. Z papierika -stale zalozeneho v modlitebnej knizke - neprestavala mat tazku hlavu. Pomerne skoro sa vybrala za Verou Findlaterovou, ale u nich doma sa dozvedela len to, ze slecna Vera byva u slecny Whittakerovej. Potom sa asi udobrili, povedala si. Nechcela sa stretnut s Mary Whittakerovou bez ohladu na to, ci utajuje vrazdu, alebo len nemravnosti, ale priam ju spalovala tuzba overit pre lorda Petra, ake ma Mary alibi. Na Wellington Avenue zistila, ze slecny odcestovali v pondelok a doposial sa nevratili. Usilovala sa upokojit sluzku, ale chlacholenie jej velmi neslo. Srdce sa jej zvieralo uzkostou, hoci presne nevedela preco. Zasla preto do kostola a modlila sa, ale iba mechanicky, vobec si neuvedomovala, co vravi. Velmi rozrusena pristupila k panu Tredgoldovi, ktory chodil sem a ta, zo sakristie nazad cez kostol, a opytala sa ho, ci by mohla vecer prist za nim a predlozit mu na posudenie isty problem, tykajuci sa svedomia. Po kladnej odpovedi sa trochu upokojila a dostala chut na ,poriadnu prechadzku', pocas ktorej azda pride na ine myslienky. Odisla, a tak sa o stvrt hodiny minula s lordom Petrom. Chytila vlak do Guilfordu, potom sla poriadny kus pesi, cestou sa naobedovala v zapadnutom hostinci, vratila sa do Guilfordu a doma sa dozvedela, ze ,od rana vas zhanal pan Parker a vela inych panov, to je ale smola, slecna, no a potom ta strasna vec, co sa stala slecne Whittakerovej a Findlaterovej, obidve zmizli a hlada ich policia, no a tie autiaky, slecinka, v tych clovek lahko pride k urazu, nemyslite? Treba len dufat, ze sa nestalo to najhorsie'. Slecne Climpsonovej ihned zislo na um iste miestne meno: South Audley Street. O tom, ze je Wimsey v Crow's Beach, slecna Climpsonova, samozrejme, nevedela. Dufala, ze ho najde v Londyne. Pochytila ju nahla tuzba, ktorej dovody by len tazko vedela vysvetlit aj sama sebe, tuzba ist patrat na South Audley Street. Co by mala robit, ako si pritom pocinat, netusila, vedela len, ze ta musi ist. Ozval sa v nej stary odpor proti pouzitiu spovedneho zoznamu. Overit si verziu Very Findlaterovej vlastnym poznanim - to bola myslienka, ktora ju fascinovala. Sadla teda na prvy vlak do Londyna, smer stanica Waterloo. Pre pripad, ze by sa u nej este raz zastavil Parker alebo Wimsey, nechala u pani Budgeovej list, velmi zamotany a nejasny, oplyvajuci tolkymi vsuvkami, dodatkami a skratkami, ze z hladiska adresatov bolo velkym stastim, ze sa im nikdy nedostal do ruk. Na Piccadilly sa stretla s Bunterom a dozvedela sa, ze jeho lordstvo s panom Parkerom sa zdrziavaju v Crow's Beach, kam sa za nimi Bunter prave chysta. Slecna Climpsonova ho ihned poverila odovzdat jeho zamestnavatelovi spravu, ktora bola este zamotanejsia a popletenejsia nez list, a hned potom sa vydala na South Audley Street. Az ked sa po nej prechadzala, uvedomila si, ake je jej poslanie neurcite a ako malo sa clovek dozvie, ked sa len tak tula ulicami. A tiez si uvedomila, ze ak slecna Whittakerova vyvadza na South Audley Street nieco nepekne, co ma zostat utajene, uz len spozorovanie znamej osoby, potlkajucej sa pred jej domom, by ju nabadalo k ostrazitosti. Tazko otrasena tymito uvahami vosla slecna Climpsonova rezolutne do drogerie, a aby nejako ziskala cas a zamaskovala svoje umysly, kupila si kefku na zuby. Pri takom nakupe sa da stravit peknych par minut, ved clovek si moze vyberat medzi rozlicnymi tvarmi, velkostami, druhmi stetin a okrem toho byvaju niektori predavaci celkom mili a taravi. Slecna Climpsonova sa rozhliadla po obchode a hladala inspiraciu, az si vsimla vonnu sol s menom drogistu, s ktorym prave mala to potesenie zhovarat sa. ,,Este by som prosila vonnu sol," povedala. ,,Je priamo uzasna - uplny zazrak. Uzivam ju uz cele roky a som s nou velmi spokojna. Odporucam ju vsetkym znamym na sennu nadchu. Naposledy ista moja priatelka, ktora chodi velmi casto okolo vasho obchodu, sa mi akurat vcera stazovala, co sa ju ta nadcha natrapi. ,Moja mila,' povedala som jej, ,tu je lahka pomoc. Staci si kupit skatulku skveleho lieku, a budete mat urcite cele leto pokoj.' Velmi mi dakovala, ako dobre som jej poradila. Bola uz u vas?" A podrobne opisala Mary Whittakerovu. Mimochodom, stoji za zmienku, ze svedomie slecny Climpsonovej v zapase s tym, co Wilkie Collins nazyva.detektivnou horuckou', nezvitazilo a ze sa len usmievalo nad hromadou umyselnych lzi, ktore by ho este prednedavnom priam omracili. Predavac vsak priatelku slecny Climpsonovej nikdy nevidel. Nezostalo jej teda nic ine, ako opustit bojove pole a rozmyslat, co bude dalej. Slecna Climpsonova to urobila, ale prv ako odisla, nenapadne pustila kluc od domu do kosika s hubami na umyvanie, ktory stal bokom. Citila, ze potrebuje nejaku zamienku, aby sa mohla na South Audley Street vratit. Svedomie si opat len zhlboka vzdychlo a anjel uronil slzu na spongie. Slecna Climpsonova sa uchylila do najblizsieho bistra, objednala si kavu a zacala premyslat, ako by mohla precesat celu South Audley Street. Nato by vsak potrebovala dovod - a preoblecenie. V jej uz nie najmladsej hrudi vzplanul zapal pre romantiku, takze prvych asi desat planov, ktore vymyslela, malo skor brilantny ako uskutocnitelny charakter. Nakoniec dostala naozaj skvelu myslienku. Vyzorom aj zalozenim bola (to sa nepokusala pred sebou zastierat) presne typ cloveka, ktory v druhych vyvolava predstavu zberatelky prispevkov na dobrocinne ucely. Okrem toho mala na takuto cinnost nielen velmi dobry dovod, ale aj legalne opravnenie. Pri londynskom kostole, kde patrila ku krdliku veriacich, posobilo zdruzenie pre chudobnych, ktore neustale trpelo bolestnym nedostatkom financii, a slecna Climpsonova mala niekolko listin, ktore ju opravnovali vyberat podporu. Moze byt azda nieco prirodzenejsie nez to, ze sa vo stvrti bohacov vyda na obchodzku z domu do domu? Ani problem preoblecenia nebol taky neriesitelny, ako by sa zdalo. Ved slecna Whittakerova ju poznala len ako elegantnu a zamoznu damu. Odporne bagance, skaredy klobucik pocestnej chuderky, osumely plast a tmave okuliare ju iste zmenia natolko, ze z dialky ju nik nespozna. Na tom, ci ju spoznaju zblizka, uz nebude zalezat, lebo ak sa stretne s Mary Whittakerovou, jej uloha sa skoncila: bude poznat dom, ktory hlada. Zdvihla sa, zaplatila a ponahlala sa kupit si okuliare, dobre totiz vedela, ze je sobota. Vybrala si presne take, aby jej dostatocne zakryvali oci, a pritom nevyzerali privelmi tajuplne. Potom sa pobrala do svojho sidla na St. George's Square, aby si na ten dobrodruzny podnik nasla vhodny vystroj. Vedela vsak, ze s celou akciou moze zacat az v pondelok - lebo sobota poobede, ako aj nedela su na vyberanie prispevkov absolutne nevyhodne. Vyber satstva, ako aj doplnkov jej zabral takmer cele popoludnie, a ked konecne bola so sebou spokojna, zisla dolu a poziadala domacu o trochu caju. ,,Samozrejme, slecna," povedala ta dobra zena, ,,no nie je to hrozne, taka vrazda, co poviete, slecna?" ,,Aka vrazda?" spytala sa slecna Climpsonova bez vacsieho zaujmu. Vzala z ruky pani domacej Evening Views a s uzasom citala reportaz o smrti Very Findlaterovej. Nedela, co prisla, bol najhorsi den v zivote slecny Climpsonovej. Ako zena stale aktivna bola teraz odsudena k necinnosti, a mala dost casu premyslat o celej tragedii. Kedze jej chybali informacie z kuloarov, ake mali Wimsey a Parker, povazovala verziu o unose za pravdivu. V urcitom smere ju aj potesila, lebo naznacovala moznost, ze Mary Whittakerova je v tomto zlocine, ako aj v predoslych nevinna. Pripisala ich na konto tajomneho muza zo South Audley Street, okrem moznej vrazdy slecny Dawsonovej, ktora nakoniec ani nemusela byt vrazdou. Utvorila si o nom v duchu predstavu hodnu fantoma - zlocinec poskvrneny krvou, a najma, co bolo najhroznejsie, vodca a iniciator surovych, skazenych ciernych hrdlorezov. Ku cti jej treba priznat, ze v rozhodnuti vysliedit vraha slecna Climpsonova nezakolisala ani na minutku. V rozsiahlom liste lordovi Petrovi podrobne popisala svoje plany. Kedze vedela, ze po odchode Buntera je byt v dome cislo 110a na Piccadilly prazdny, rozhodla sa - po dlhsom rozmyslani - adresovat list na policajny komisariat Crow's Beach, inspektorovi Parkerovi, ale do ruk lorda Petra. V nedelu sice posta nefunguje ani v Londyne, ale slecna Climpsonova vhodila odkaz do schranky, ktora sa vybera o polnoci. V pondelok hned zavcas rano sa v starych satach a s okuliarmi na nose vybrala na South Audley Street. Prirodzena zvedavost, ako aj tvrda skola zivota v penzionoch tretej cenovej skupiny jej nikdy predtym tak dobre neposluzili ako teraz. Naucila sa vypytovat bez rizika, ze ju ten druhy odmietne, pritom vedela postupovat velmi bezohladne, mala pozorovaci talent. V kazdom byte, do ktoreho vkrocila, konala celkom prirodzene, uprimne, ale spravala sa pritom tak neodbytne, ze iba zriedkavo odisla bez prispevku a skoro v nijakom pripade neodisla bez informacii o tej-ktorej domacnosti a jej prislusnikoch. Do vecera presnorila jednu stranu ulice a takmer polovicu druhej. Ale bezvysledne. Prave sa chystala zajst do nejakej restauracie a zajest si, ked tu asi sto metrov pred sebou zbadala zenu, ktora energicky kracala tym istym smerom ako ona. Clovek sa moze lahko pomylit v tvarach, ale spliest si niekoho zozadu podla chodze je takmer vylucene. Slecne Climpsonovej az srdce podskocilo. ,,Mary Whittakerova!" povedala si polohlasne a pustila sa ju sledovat. Zena sa zastavila a prezerala si vyklady. Slecna Climpsonova zavahala, ci sa ma k nej priblizit, alebo nie. Ak je Mary Whittakerova na slobode, potom by - potom by k ,unosu' doslo s jej vedomim. Slecna Climpsonova si cela zmatena povedala, ze najlepsie bude natahovat cas. Zena vosla do obchodu takmer presne oproti drogerii, kde uz slecna Climpsonova nadviazala kontakty. Teraz je ta prava chvila prihlasit sa o kluc, zislo jej na um. Vosla a spytala sa nan. Nasli ho, ulozili a poslicek jej ho hned priniesol. Sledovana osoba bola este stale v predajni oproti. Slecna Climpsonova sa zacala siahodlho ospravedlnovat, vysvetlovat, aka je nepozorna a nedbala. Zena vysla von. Slecna Climpsonova jej nechala par krokov naskok a opat si nasadila okuliare, ktore predtym odlozila, aby ju predavac spoznal. Zena pokracovala v ceste uz bez prestavky, len tu a tam nazrela do vykladu. Presla okolo poulicneho predavaca ovocia, ktory v tej chvili dal dolu ciapku a poskrabal sa na hlave. Zena sa takmer ihned obratila a vracala sa nazad. Predavac chytil svoju karicku a odtiahol ju do bocnej ulicky. Zena smerovala priamo oproti slecne Climpsonovej, ktora ak chcela zabranit stretnutiu tvarou v tvar, musela sa zohnut a zavazovat si snurku na topanke. Ale zena si zrejme len zabudla kupit cigarety. Vosla do trafiky, o par minut sa zjavila a opat presla okolo slecny Climpsonovej. Tej prave vtedy vypadla kabelka a cela nestastna zbierala jej obsah po chodniku. Zena si ju nevsimla a presla okolo nej. Slecna Climpsonova, este cervena od namahy, sa znovu na nu zavesila. Zena zabocila do domu, ktory susedil s kvetinarstvom. Z obavy, aby jej nezmizla, drzala sa slecna Climpsonova blizko za nou. Mary Whittakerova - ak to bola ona - presla halou priamo k vytahu bez obsluhy. Vosla a odviezla sa nahor. Slecna Climpsonova zatial obdivovala vo vyklade kvetinarstva orchidey a ruze a cakala, kym kabina vytahu nezmizne z dohladu. Potom, s napadne otrcenou zberacou listinou, vosla do domu. V malej sklenej budke sedel vratnik. Hned spoznal, ze slecna Climpsonova je tu cudzia, a zdvorilo sa jej spytal, ci nepotrebuje pomoc. Slecna Climpsonova zalovila v zozname najomnikov a spytala sa, na ktorom poschodi byva pani Forrestova. Vratnik odpovedal, ze na stvrtom, pristupil k vytahu a privolal ho. Muz, ktory stal predtym pri jeho budke a rozpraval sa s nim, sa teraz postavil do dveri domu. Este pocas jazdy vo vytahu si slecna Climpsonova vsimla, ze predavac ovocia sa zase vratil. Jeho kara stala priamo pred domom. Vratnik siel s nou a ukazal jej dvere do bytu pani Forrestovej. Jeho pritomnost ju upokojila. Keby tak zostal so mnou, kym neskoncim celu prehliadku domu, pomyslela si. Ale kedze sa vypytovala na pani Forrestovu, musi ist najprv k nej. Zazvonila. Chvilu si myslela, ze nikto nie je doma. Ale po druhom zvoneni zacula vnutri kroky. Dvere sa pootvorili a v nich sa zjavila kriklavo oblecena a odfarbena dama, v ktorej by Wimsey ihned - a s velkymi rozpakmi - spoznal pani Forrestovu. ,,Prichadzam sa opytat," spustila slecna Climpsonova s rutinou skuseneho podomoveho obchodnika a v momente sa vopchala do dveri, ,,ci vas mozem zapisat do zoznamu nasho dobrocinneho zdruzenia. Mozem ist dalej? Vy istotne..." ,,Dakujem, nechcem," stroho vyhlasila pani Forrestova takym tonom, akoby mala niekoho za chrbtom a bola by velmi nerada, keby to zacul. ,,Mna dobrocinne spolky nezaujimaju." A pokusila sa privriet dvere. Slecna Climpsonova vsak uz videla a pocula dost. ,,Boze moj," zvolala s vyplestenymi ocami. ,,Ak toto nie je..." ,,Podte dalej!" povedala pani Forrestova a schmatla ju za ruku. Takmer surovo ju vtiahla dnu a zabuchla dvere. ,,To je ale nahoda!" cudovala sa slecna Climpsonova nahlas, ,,ved by som vas s tymi zvlastnymi vlasmi, slecna Whittakerova, skoro ani nepoznala!" ,,Ste to vy, slecna Climpsonova?" rovnako sa prekvapila Mary Whittakerova. ,,Prave vy?" Sedeli oproti sebe v salone s prepychovymi vankusikmi z ruzoveho hodvabu. ,,Vzdy som vedela, ze do vsetkeho strkate nos! Ako ste sa sem dostali? Je tu s vami niekto?" ,,Nie, nie je - totiz, je - no, ocitla som sa tu len nahodou," jachtala slecna Climpsonova. Najradsej by sa dozvedela len jedno: Ako sa oslobodila? Co sa vlastne stalo? Kto zabil Veru? Uvedomovala si, aka je neobratna, tazkopadna. ,,A preco ste takto zmenena?" ,,Kto vas poslal?" zautocila Mary Whittakerova. ,,Kto je ten vas priatel?" neprestavala s otazkami slecna Climpsonova. ,,Je tu? To on vrazdil?" ,,Aky priatel?" ,,Pan, ktoreho Vera videla odchadzat odtialto. To on..." ,,Ach tak! Ako vidim, Vera toho natarala dost. Klamarka! A ja som bola presvedcena, ze som zasiahla vcas." Problem, ktory uz tolko tyzdnov trapil slecnu Climpsonovu, naraz prestal byt problemom. Konecne pochopila vyraz v ociach Mary Whittakerovej. Kedysi davno pomahala slecna Climpsonova istej pribuznej s vedenim penzionu. Ubytoval sa v nom mladenec, ktory platil sekom. Mali vtedy dost neprijemnosti, lebo musela niekolko raz urgovat unho zaplatenie uctu, az napokon mlady muz s velkym zdrahanim vystavil sek pred nou -pod jej dozorom - na stoliku s plysovym obrusom v obyvacej izbe. Hned potom sa vystahoval - teda, vyklzol s kufrom, ked sa nikto nepozeral. A banka tento sek neprijala, rovnako ako by neprijala falosnu bankovku, lebo aj on bol falosny. Slecna Climpsonova musela vtedy svedcit na sude. Teraz si spomenula na vzdorny, zachmureny pohlad, s ktorym onen mladik bral pero do ruky, aby urobil prvy krok na ceste k zlocinu. A teraz vidi to iste - nepeknu zmes bezohladnosti, uvazovania, pohlad, ktory uz pred casom varoval Wimseyho. A teraz by mal varovat aj slecnu Climpsonovu. Citila, ako sa jej zrychluje tep. ,,Kto bol ten pan?" ,,Ten pan?" uskrnula sa odrazu Mary Whittakerova. ,,Clovek menom Templeton - ale to nie je moj priatel. Vase tvrdenie, ze je, ma naozaj velmi zabava. Keby som mala moznost, tak ho zabijem." ,,Ale kto to je? A co tu robite? Alebo azda neviete, ze vas vsetci hladaju? Preco ste..." ,,Tu mate odpoved." Mary Whittakerova jej hodila ranne vydanie Evening Bannera, ktore sa povalovalo na gauci. Slecna Climpsonova preletela pohladom palcove titulky: PREKVAPUJUCI OBRAT VO VYSETROVANI ZLOCINU NA CROW'S BEACH ZRANENIA SPOSOBENE AZ PO SMRTI FINGOVANE STOPY Slecne Climpsonovej vyrazilo dych. Sklonila sa nad noviny, aby lepsie videla mensi typ pisma. ,,Neslychane!" zvolala a rychle pozrela na Mary Whittakerovu. Ale nie dost rychlo. Masivny mosadzny svietnik sice nezasiahol hlavu, no bolestivo jej ochromil plece. S prenikavym vykrikom vyskocila vo chvili, ked jej silne biele prsty Mary Whittakerovej stisli hrdlo. KAPITOLA 23 A posledny uder dopadol takto! ,,Nie, taka hlboka nie je ako studna, ani taka siroka ako brana kostolna, ale mam jej prave dost. Staci!" Shakespeare, ROMEO A JULIA Lord Peter nedostal ani jeden z poslednych dvoch odkazov, ktore poslala slecna Climpsonova postou. Policajne vysetrovanie ho zaujalo natolko, ze mu ani na rozum neprislo zajst do Leahamptonu. Bunter s ,pani Merdlovou' prisli v poriadku v sobotu vecer. Policia priam horuckovito patrala pri pobrezi v okoli dun a tiez v Southamptone a Portsmouthe, aby potvrdila pre verejnost verziu o gangu, ktory sa podla oficialnych miest skryva niekde v tychto koncinach. V skutocnosti vsak Parker neveril nicomu menej ako prave tomu. ,,Musime vzbudit dojem," povedal, ,,ze je v bezpeci, a ona sa potom vrati. Vies, starec, teraz sa hrame na macku a mys." Wimsey priam horel nedockavostou. Potreboval, aby analyza pozostatkov Very Findlaterovej bola uz hotova, a pri predstave, ze musi na jej ukoncenie cakat este niekolko dlhych dni, div nevyletel z koze. Navyse, vela si od tej analyzy nesluboval. ,,To je vsetko velmi pekne," zamrmlal namosurene v pondelok rano pri vajciach na slanine, ,,ze trcime tu, a ti tvoji vypaseni maskovani fizli trcia zase pri dverach pani Forrestovej, ale uvedomujes si, dufam, ze este stale nemame dokaz o tom, ze bola spachana vrazda. Ani v jedinom pripade." ,,V tom s tebou suhlasim," odvetil Parker smutne. ,,A nevrie ti z toho krv?" vybuchol Wimsey. ,,Ani nie," povedal Parker. ,,Na to som bol v podobnych situaciach pricasto. Keby mala vo mne vriet krv vzdy, ked pri zhanani dokazov uviazneme na mrtvom bode, mal by som horucku stale. To chce pokojne uvazovanie. Mozno, ze ide o dokonaly zlocin, ako o nom tak casto s oblubou nahlas snivas - o zlocin bez akejkolvek stopy. Mal by si byt v siedmom nebi." ,,Myslis? Ach, Podlost! Kde asi tvoj povab je, co mnohy na tvari tvojej zrie? Cas predsa zosle na zlocincov galeje, a tam len malo pitia je...! Vyber z klasikov anglickej poezie, zostavil P. Wimsey v uprave pana Iksypsilona. Ked teda chces nieco vediet, tak by som bol schopny vidiet v smrti slecny Dawsonovej dokonalu vrazdu - keby si Whittakerka dala pokoj a nepokusila sa zlocin zaretusovat. Vari len neuslo tvojej pozornosti, ze dalsie osoby zomreli sposobom, ktory bol vzdy brutalnejsi, komplikovanejsi a nepravdepodobnejsi? Zase ten telefon! Ak tohto roku nevyinkasuje telefonna sprava za medzimestske hovory astronomicku sumu, neboj sa, tvoja vina to nebude." ,,Volali pre tu ciapku a topanky," oznamil Parker pokojne. ,,Uz vedia, odkial su. Z obchodneho domu v Stepney: podla pisomnej objednavky ich mali poslat dostojnemu panovi H. Dawsonovi do hotela Peveril s tym, ze si ich tam prevezme." ,,Uz zase ten Peveril!" ,,Veru tak. Zaiste si v tom spoznal zasah tajnej neznamej pana Trigga. Na druhy den priklusal do hotela poslicek s navstivenkou pana H. Dawsona, na ktorej bolo napisane ,Vydajte, prosim, balicek dorucitelovi'. A ustny odkaz, ze adresatovi do toho nieco prislo, preto si nemoze zasielku vyzdvihnut. Sluha ju odovzdal podla pokynov, ktore dostal telefonicky, na nastupisti stanice Charing Cross dame v rovnosate osetrovatelky. Na otazku, ako vyzerala, povedal, ze bola vysoka, mala modru osetrovatelsku rovnosatu, taku beznu s cepcekom a plastenkou, a na nose modre okuliare. Koniec. Bodka." ,,Ako sa platilo za tovar?" ,,Postovou poukazkou na poste West Central v case najvacsieho navalu." ,,A toto vsetko sa malo kedy odohrat?" ,,To je na celej veci najzaujimavejsie: minuly mesiac, kratko pred navratom slecien Findlaterovej a Whittakerovej z Kentu. Cela akcia musela byt dokonale pripravena uz vopred." ,,Jasne. A je to dalsia vec, ktoru mozes pokojne pripisat na konto pani Forrestovej. Azda by to obstalo ako dokaz spoluprace s vrahom alebo aspon ako dokaz vrazdy..." ,,Predpokladam, ze cela akcia bola vymyslena tak, aby naozaj vyzerala ako spolcenie sa s bratancom Hallelujahom. No co, myslim si, ze musime zistit, odkial pochadzaju tie listy a stroj, na ktorom ich naklepali, ako aj vypocut vsetkych zucastnenych. Paneboze, to bude drina! Co je? Vojdite! Ach, to ste vy, pan doktor?" ,,Prepacte, ze vas vyrusujem pri ranajkach," povedal doktor Faulkner, ,,ale dnes rano, ked som sa prebudil a uz som nemohol zaspat, zisla mi na um skvela myslienka. Tak som vam ju prisiel hned povedat. Ide mi o tu ranu na hlave, ako aj o skrabance na rukach. Nemyslite si, ze by mohli sluzit aj na ine ucely? Teda predovsetkym na to, aby dokazali pritomnost gangu nasilnikov, ale aj preto, aby volaco zakryli, nejaky iny, mensi priznak niecoho. Napriklad mozete pichnut otravnu injekciu a miesto vpichu po smrti, ktora potom nastane, zamaskovat poskriabanim pokozky." ,,Priznavam," ozval sa Parker, ,,ze by som rad s tymto napadom suhlasil. Problem je len v tom, ze ani pri predchadzajucich dvoch umrtiach, ktore sme vysetrovali a pri ktorych mame podozrenie, ze patria do rovnakej kategorie, sme neobjavili nijake poznatelne stopy po jede, hoci mrtvoly skumali najlepsi odbornici rozlicnymi metodami. Presnejsie povedane, nielenze nedokazali pritomnost jedu, ale nicoho ineho, co by mohlo svedcit o neprirodzenej smrti." A spomenul predchadzajuce pripady podrobnejsie. ,,To je zvlastne," zamrmlal lekar. ,,Aj teraz si myslite, ze skusky dopadnu rovnako? Tu vsak len tazko moze ist o prirodzenu smrt, ved naco by potom bolo to namahave usilie ju zamaskovat?" ,,Ved ani o nu nejde," povedal Parker. ,,Dokazuje to skutocnost, o ktorej sme sa prave dozvedeli, ze vrazda bola naplanovana takmer pred dvoma mesiacmi." ,,Ale ako ju uskutocnili?" zvolal Wimsey. ,,Akym sposobom? Docerta s tym vsetkym - my ostrielani profici si tu lameme hlavy - a k tomu este ake hlavy! - a tej nedostudovanej sestre z mizerneho spitalu sa stale dari vytriet nam fuzy. Akou metodou postupuje?" ,,Asi takou prostou a jednoduchou, ze nam nikdy ani len na um nezide blizsie ju preskumat," povedal Parker. ,,Zrejme sa zaklada na principe, ktory sa deti ucia tak asi v stvrtej triede a uz nikdy ho nepouziju v praxi. Uplne primitivny princip. Pozri napriklad na toho hlupaka s motorkou, co sme ho stretli pri Croftone v dazdi a zobral o pomoc, lebo este nikdy nepocul o vzduchovej bubline v privode benzinu. A pritom som presvedceny, ze sa ten chlapik v skole ucil o... Co ti je?" ,,Paneboze!!!" zreval Wimsey a buchol dlanou do stola tak, ze sa prevrhla salka s cajom. ,,Kristepane!!! To je ono! Trafil si do cierneho, Charles... mame to! Ze to nie je proste? Pane na nebi, to by som si myslel, ze je! Take proste, ze na to netreba ani doktorat! To vie kazdy ucen v servise. Ludia na to casto zomieraju. Jasne, jasne, vzduchova bublina v privode benzinu!!!" ,,Len trpezlivost, pan doktor," upokojoval ho Parker, ,,ked dostane napad, vzdy takto santi, ale o chvilu ho to prejde. Bol by si taky laskavy, starec, a vyjadril sa jasnejsie?" Wimseyho tvar, zvycajne bleda, teraz priam horela. Obratil sa k lekarovi. ,,Pocujte," zacal, ,,ludske srdce pracuje predsa tiez na cerpadlovy pohon? Srdce cerpa tepnami krv, ktora prudi nazad do zil, zase do tepien a tak dalej, vsak? Takto vlastne pretrvavame, nie? Krv vybehne a vrati sa o dve minuty - alebo tak akosi, nemylim sa?" ,,Nemylite." ,,Jedna chlopna sluzi na vytlacanie krvi, druha na vtlacanie, presne tak ako ventily na motore s vnutornym spalovanim - v podstate srdce nie je nic ine, vsak nie?" ,,Samozrejme!" ,,A co ked sa ten kolobeh zastavi?" ,,Umriete." ,,Ano, dobre. A teraz pocuvajte. Dajme tomu, ze vezmete poriadnu striekacku, prazdnu, vpichnete ihlu do niektorej dolezitej tepny a stlacite piestik - co sa stane? Co sa presne stane, pan doktor? Dostanete do krvneho obehu velku vzduchovu bublinu, vsak? Co sa potom stane s obehom?" ,,Zastavi sa," odvetil lekar bez vahania. ,,Z toho dovodu musi osetrovatelsky personal prisne dbat na to, aby striekacka bola vzdy naplnena az po ihlu, najma pri intravenoznych injekciach." ,,Vedel som, ze pojde o nieco, co sa uci uz v stvrtej triede, ale pokracujte, prosim. Zastavenie krvneho obehu ma za nasledok nieco podobne embolii, vsak?" ,,Samozrejme, len v hlavnej tepne. V mensich zilach krv prekazku obide. Z toho dovodu," (toto bola zrejme oblubena fraza doktora Faulknera) ,,z toho dovodu je dolezite embolus - kus krvnej zrazeniny - co najrychlejsie odstranit a nenechat ho potulovat sa krvnym systemom." ,,Ano, ano, ale vzduchova bublina, pan doktor, povedzme v hlavnej tepne alebo vo velkej zile v ohybe lakta by obeh zastavila, nie? Ako rychlo?" ,,No predsa okamzite. Srdce by prestalo bit." ,,A potom?" ,,Potom by ste umreli." ,,S akymi priznakmi?" ,,Prakticky nijakymi. Raz-dva razy zalapate po vzduchu. Pluca este urobia zufaly posledny pokus udrzat aparat v chode. Potom ako ked utne. Ako pri srdcovej porazke. Totiz, aj tak by to bola srdcova porazka." ,,To poznam velmi dobre... take zakaslanie v karburatore. Lapanie po vzduchu, ako ste to nazvali. A posmrtne priznaky?" ,,Vobec nijake. Presne ako pri kardioplegii. Okrem nepatrnej stopy po vpichu ihlou, keby vam nahodou zislo na um hladat to." ,,Pan doktor, ste si tym celkom isty?" zasiahol Parker. ,,Ako inac? Ved je to jednoduche, no nie? Prosty fyzikalny jav. Rozobrali sme si ho, aj jeho neodvratne dosledky." ,,Dalo by sa to dokazat?" naliehal Parker. ,,To by uz bolo tazsie." ,,Musime to skusit," povedal Parker. ,,Ide predsa o genialny sposob zabijania, ktory vysvetluje mnoho nasich problemov. Doktor, budte taky laskavy, zajdite do marnice este raz a skuste, ci na nebozkinom tele nenajdete nejaky podozrivy vpich. Vazne si myslim, Peter, ze si objavil spravny kluc k nasej zahade. Paneboze, kto to zase vola?!... Coze?... Co?! - Doparoma, tak to sme v keli. Ta zenska sa uz nikdy nevrati. Upozornite vsetky pristavy. Vyhlaste pohotovost pre vsetky policajne stanice - a sledujte vlaky, prezrite Bloomsbury, okrsok, ktory je najblizsie. Idem teraz do Londyna - ano, ihned teraz. Spravne." Tresol sluchadlom a strucne, ale stavnato zahresil. ,,Ten imbecilny supertupec vytaral vsetko, co vedel, ten debil Pillington! Celu udalost kompletne uverejnili v ranajsom vydani Bannera. Tu nas uz netreba, zbytocne zaclaname. Mary Whittakerova sa dozvie, ze je vsetko stratene, a zmizne z Anglicka ako gafor, ak to uz neurobila. Vratis sa do Londyna, Wimsey?" ,,Pravdaze. Vezmem ta autom, pohni sa. Prosim ta, zazvon na Buntera, dobre? - Bunter, musime sa vratit do Londyna. Kedy mozeme vyrazit?" ,,Hoci aj hned, mylord! Pre pripad, ze by sa ukazalo ako nevyhnutne prerusit tunajsie rokovanie, zabalil som uz veci pana Parkera aj vasho lordstva a mam batozinu stale pripravenu." ,,Chlapik!" ,,A tu, pan Parker, list pre vas." ,,Dakujem. Ach tak, odtlacky prstov z toho seku. Hmmm. Len dve garnitury - samozrejme, okrem pokladnikovych - bratanca Hallelujaha a potom este nejakej zeny, da sa predpokladat, ze Mary Whittakerovej. Ano, samozrejme - tu mame styri prsty lavej ruky umiestnene presne tak, ako sa to robi pri podpisovani seku, aby pevne drzal." ,,Prosim o dovolenie, pane, aby som si mohol tu fotografiu pozriet." ,,Preco nie? Mozete si vziat jednu kopiu. Vasa zaluba vo fotografovani mi nie je tajomstvom. Majte sa dobre, pan doktor. Do videnia niekedy v Londyne. Pod, Peter, ide sa!" Lord Peter odisiel a z toho dovodu, ako by povedal doktor Faulkner, sa mu nedostal do ruk druhy list od slecny Climpsonovej, lebo z komisariatu prisli neskoro. Vdaka Wimseyho brilantnemu vykonu za volantom prisli do Londyna uz napoludnie. Buntera na vlastnu ziadost vysadili, lebo priam tuzil dostat sa opat domov, na Piccadilly, a oni zamierili na Scotland Yard. Najvrchnejsieho sefa zastihli v pomerne zurivej nalade - zuril pre ten clanok v Banneri a hneval sa aj na Parkera, ze sa mu nepodarilo zavcasu umlcat sira Charlesa Pillingtona. ,,Bohvie, kde ta teraz je. Pravdepodobne uz zdrhla v prestrojeni." ,,Pravdepodobne," prikyvol Wimsey. ,,Pokojne mohla odcestovat z Anglicka v pondelok alebo v utorok, a nik to nemusel co len tusit. Keby si myslela, ze je tu cisty vzduch, bola by sa vratila po svoje pozemske statky. Takto zostane nadosmrti za hranicami. To je jasne ako facka." ,,Velmi sa obavam, ze mas pravdu," suhlasil zachmureny Parker. ,,A co nam medzitym vyviedla pani Forrestova?" ,,Nic mimoriadne. Ani na sekundu sme ju nespustili z oci, ale inac sme vobec nezasahovali. V tejto chvili ju sleduju traja tajni - jeden ako poulicny predavac, druhy ako oddany priatel vratnika a treti sa stale mota po dvore ako udrzbar. Hlasia, ze pani Forrestova casto chodi von, ale zvycajne sa skoro vrati a stravuje sa vacsinou doma. Navsteva k nej zatial nijaka neprisla. Ludia urceni sledovat ju mimo domu davali velmi dobry pozor, ci sa s niekym nedohovara alebo niekomu nieco nepodstrci, peniaze... Urcite vieme, ze tie dve sa spolu nestretli." ,,Prepacte, pane," strcil do dveri hlavu straznik. ,,Je tu sluha lorda Petra Wimseyho, vraj s nejakym naliehavym odkazom." Bunter vosiel dnu sice dostojne a dokonale korektne, ale s nezvycajnym pohladom polozil na stol dve fotografie. ,,Racte prepacit, mylord a pani, ale boli by ste taki laskavi a prezreli si tieto fotografie?" ,,To su daktyloskopicke snimky?" ,,Jeden z nich je nas sluzobny zaznam odtlackov, ktore sme nasli na seku na desattisic libier," povedal Parker. ,,Ten druhy mate odkial, Bunter? Zda sa mi, ze je na nom seria tych istych odtlackov ako na tom prvom, lenze urcite to fotografoval niekto iny." ,,Mojmu necvicenemu zraku, pane, sa zda, ze tie odtlacky su si podobne. Preto som pokladal za nutne predlozit vam tuto zahadu na rozriesenie." ,,Poslite sem Dewsbyho," poziadal sef Scotland Yardu straznika. Dewsby bol veduci oddelenia daktyloskopie. Vyjadril sa bez zavahania celkom jednoznacne: ,,Tie odtlacky patria bezpochyby jednej osobe." Wimsey konecne pochopil. ,,Bunter, tieto pochadzaju z pohara?" ,,Istotne, mylord." ,,Ale to su predsa odtlacky pani Forrestovej!" ,,Tak som to aspon pochopil z informacie, ktoru mi poskytlo vase lordstvo, a tiez som ich pod tym menom zalozil do kartoteky." ,,Potom vsak, ak je ten podpis na seku pravy..." ,,Vtacik je lapeny v klietke," vyhlasil Parker tvrdo. ,,Dvojaky zivot. Ta mizerna baba nas teda stala casu! No, aspon ju teraz budeme moct usvedcit z vrazdy Very Findlaterovej a mozno aj Berthy Gotobedovej." ,,Myslim si, ze v tom druhom pripade bude mat asi alibi," povedal jeho sef. ,,Mala," povedal Parker a uskrnul sa, ,,lenze jej ho mohlo dosvedcit dievca, ktore prave zavrazdila. Vera sa asi chcela priznat, a preto musela zmiznut." ,,A tiez sa mi zda," dodal Wimsey, ,,ze tomu poslednemu uniklo len tak-tak vela ludi." ,,Vratane teba. Tie plave vlasy boli parochna." ,,Urcite. Vies, ze mne sa nikdy nezdali prave! Ked som k nej vtedy vecer prisiel, mala ich obkrutene takym priliehavym, no - takym turbanom, pod ktorym mohla byt celkom pokojne plesata." ,,Nevsimol si si jazvy na prstoch pravej ruky?" ,,To teda nie, lebo ich mala pokryte az po klby prstenmi. Teraz je mi jasne, ze ten nevkus mal svoje dovody. Predpokladam, ze som mal byt omameny -a keby to neslo, tak uspaty - a potom, aby som sa vyjadril presne, podrobeny zakroku, pri ktorom sa zastavi krvny obeh. Velmi neprijemna nehoda! Zamilovany svetak skonal na zaletoch! Pribuzenstvo sa usiluje zo vsetkych sil ututlat aferu. Volba padla na mna urcite preto, ze ma videli s Evelyn Gotobedovou v Liverpoole. Myslim si, ze Bertha Gotobedova dostala rovnaku davku drogy. Vracala sa domov z prace,.nahodou' ju stretla jej byvala zamestnavatelka, dostala patlibrovku, prima veceru, more sampusu, chuderka mala, scapala sa pod obraz, odvliekla ju do auta, tam ju zabila a sup s nou do Eppinskeho lesa spolu so sunkovym chlebickom a flaskou piva k tomu. Celkom lahke, ak sa v tom clovek vyzna, co poviete?" ,,A kedze sa v tom naozaj vyzna," poznamenal sef, ,,cim skor ju dostaneme, tym lepsie. Inspektor, najlepsie bude, ked sa za nou hned poberiete. Vezmite so sebou zatykac na Whittakerovu alebo Forrestovu - a taku posilu, aku len uznate za potrebne." ,,Mozem sa aj ja zucastnit?" spytal sa Wimsey, ked vysli z budovy. ,,Preco nie? Mozes mi byt celkom uzitocny. S tebou a s tymi tromi, co su tam, uz nikoho nepotrebujeme." Auto odfrcalo k Pall Mall, zabocilo do St. James's Street a potom na Piccadilly. Asi v polovici South Audley Street presli okolo predavaca ovocia, s ktorym si Parker vymenil skoro nebadatelne znamenie. Hned pri vchode zaparkovali a vzapati sa k nim pripojil vratnikov priatel, velky milovnik dostihov. ,,Prave som sa chystal, ze vas zavolam," povedal ten fanusik stavok. ,,Prisla pred chvilkou." ,,Kto? Whittakerova?" ,,Ano. Isla hore asi pred dvoma minutami." ,,Forrestova je tam tiez?" ,,Je. Vratila sa z nakupu par minut pred nou." ,,Docerta!" zamracil sa Parker, ,,dalsia zdrava teoria v prachu. Ste si isty, ze to je skutocne Whittakerova?" ,,No, bola sice preoblecena do takych staromodnych habov, mala presedivenu parochnu a tak dalej, ale telesna vyska a celkova podoba by zodpovedali jej opisu. A znovu opakuje stary trik s tmavymi okuliarmi. Povedal by som, ze je to ta ista osoba, aj ked som sa k nej podla vasich prikazov velmi nepriblizil." ,,No, uvidime. Podte so mnou." Medzitym ich dobehol poulicny predavac a vsetci vosli do domu. ,,Ta baba sla urcite do bytu pani Forrestovej?" spytal sa treti detektiv vratnika. ,,Urcite. Pristupila ku dveram a zacala rozpravat cosi o akomsi dobrocinnom spolku, potom ju pani Forrestova vtiahla energicky dovnutra a zabuchla dvere. Od tej chvile tu nepresla ani noha." ,,V poriadku. Ideme hore - vy davajte pozor, aby tadialto nepreklzla ani mys. Pocuj, Wimsey, teba sice pozna ako Templetona - ale urcite nevie, ze spolupracujes s nami. Preto zazvonis, a len co sa otvoria dvere, strcis medzi ne nohu. My sa ukryjeme tu za rohom a budeme pripraveni vyrazit." Stalo sa tak, ako Parker urcil. Zaculi prenikave zvonenie. Ale vnutri bolo ticho. Wimsey zazvonil este raz a potom prilozil ucho na dvere. ,,Charles," vykrikol odrazu, ,,vnutri sa nieco deje!" Zbledol ako krieda. ,,Poponahlajte sa! Ja by som uz dalej..." Parker pristupil k nemu a pocuval. Potom schmatol Petrovu vychadzkovu palicu a zabuchal nou na dvere tak mocne, az zahucala prazdna vytahova sachta. ,,Hej, vy tam - otvorte - v mene zakona!" Po cely ten cas sa z bytu ozyvali tajomne zvuky, dute rany a chrapot, tahanie niecoho tazkeho a opat zapasenie. Potom uz len buchnutie, akoby niekto zhodil kus nabytku na dlazku - a po nom ohlusujuci skrek, ktory ustal, ako ked utne. ,,Vyrazte dvere!" zreval Wimsey a tvar mu zalieval studeny pot. Parker vybral najrobustnejsieho z detektivov. Ten sa rozbehol a plecom vystrcenym dopredu zautocil. Dvere sa otriasli a zapraskali. Parker ihned odstrcil subtilneho Wimseyho do kuta. V stiesnenom priestore chodby fucali a dupali jeden cez druheho. Dvere povolili a obaja sa zvalili do predsiene. Rozhostilo sa zlovestne ticho. ,,Rychlo!" zvolal Peter. Dvere vpravo boli dokoran. Rychlym pohladom zistili, ze za nimi sa nic nedeje. Priskocili ku dveram do salonu a stlacili klucku. Dvere sa posunuli, ale iba o stvrt metra. Viac sa nedali otvorit, branilo im v tom cosi objemne. Mohutne sa do nich zapreli a prekazka povolila. Wimsey ju preskocil - bol to prevrhnuty vysoky pribornik, na dlazke okolo plno crepov z porcelanoveho servisu. V izbe boli stopy po zurivom zapase. Poprevracane stoliky, dolamane stolicky, zlomeny svietnik. Peter vletel do spalne, Parker za nim. Cez postel lezalo telo bezvladnej zeny. Rozstrapatene presedivene vlasy sa rozprestierali na poduske, z hlavy a hrdla tiekla krv. Pri pohlade na to hojne krvacanie Wimsey zajasal, div ze nevykrikol od radosti. Mrtvoly nekrvacaju. Parker venoval zranenej iba letmy pohlad a ihned odbehol k satniku za spalnou. Okolo hlavy muza hvizdali gulky - ozvalo sa podrazdene vrcanie a vykrik - a aj tato epizoda sa skoncila. Detektiv krutil pohryzenou rukou, Parker zatial zvieral v ocelovom objati obe ruky koristi za jej chrbtom. Hned ju spoznal, aj ked mala blond parochnu, posunutu nakrivo, a modre oci zahmlene od zurivosti a strachu. ,,Tak to by azda mohlo stacit," povedal Parker pokojne. ,,Aj posledne kolo je prehrate. Majte rozum a prestante. Hadam nechcete, aby som vam nasadil naramky, alebo ano? Mary Whittakerova alias Forrestova, zatykam vas na zaklade obvinenia..." Chvilku zavahal a ona si to vsimla. ,,Obvinenia z coho, prosim vas? Co proti mne mate?" ,,Napriklad z pokusu o vrazdu tejto damy, aby sme s niecim zacali," povedal Parker. ,,Ta stara sprostana mi sem vliezla nasilu," uskrnula sa pohrdavo, ,,a potom ma ohrozovala na zivote. Viac nic nemate?" ,,S najvacsou pravdepodobnostou ano," konstatoval Parker bez vzrusenia a pokracoval: ,,Varujem vas, ze vsetko, co poviete, moze byt zapisane a pouzite proti vam pri sudnom konani." A tak sa aj stalo: treti policajt uz drzal v ruke blok a bez vahania pisal: ,Ked jej bolo oznamene obvinenie, zatknuta povedala: Viac nic nemate?' Ten vyrok sa mu asi zdal velmi nerozvazny, lebo este prv ako ho zachytil, uspokojene si oblizal ceruzku. ,,Je tej dame uz lepsie? Kto je to vlastne?" vratil sa Parker k zistovaniu situacie. ,,Slecna Climpsonova - ako sa tu ocitla, vie len boh. Myslim vsak, ze to s nou nebude take zle, hoci zrejme dostala peknych par ran." Lord Peter jej neprestajne utieral tvar hubou, aj pocas rozhovoru s priatelom. Pri jeho poslednych slovach otvorila oci. ,,Pomoc!" zvolala cela popletena. ,,Injekcna striekacka - predsa ma nechcete - ach!" Urobila slaby pokus vstat a az potom spoznala Wimseyho starostlivu zachmurenu tvar. ,,Prepanajana!" vyletelo z nej. ,,Lord Peter! To boli ale nervy. Dostali ste moj list? Nestalo sa nic... Ach, boze, boze, v akom som to len stave? Ja - ta zena..." ,,Len pokojne, slecna Climpsonova, pokojne," povedal Wimsey a velmi sa mu ulavilo. ,,Vsetko je v uplnom poriadku, este vsak nesmiete rozpravat. Neskor nam vsetko poviete." ,,Co ste nam to chceli o tej striekacke?" vyzvedal sa Parker, ktory uz-uz chcel zacat vysetrovanie. ,,Drzala ju v ruke," dala sa do vysvetlovania slecna Climpsonova, namahavo dychajuc pri usili zdvihnut sa, aby si lepsie mohla pozriet vrch postele, po ktorom marne smatrala rukou, ,,myslim, ze som zamdlela - z namahy po tej bitke - buchla ma niecim po hlave. Videla som ju totiz, ako sa ku mne blizi so striekackou v ruke. Vyrazila som jej tu vec z ruky, a co sa stalo potom, uz neviem. Ale viem, ze mam velmi tuhy korienok," dodala potesena. ,,Moj nebohy otecko, nech mu da panboh vecnu slavu, vzdy hovorieval: ,Odstranit zo sveta kohokolvek z nasej familie, to da sakramentsku fusku.'" Parker hmatal po dlazke. ,,Tu je to," oznamil a v ruke drzal injekcnu striekacku. ,,Ta zenska je sibnuta," vyhlasila zatknuta. ,,To je predsa striekacka, ktorou si picham injekcie, ked ma pochyti migrena. Nic v nej nie je." ,,Celkom spravne," prikyvol Parker a vyznamne zmurkol na Wimseyho. ,,Nic v nej nie je." V utorok vecer, ked odovzdali zatknutu sudu na zaklade obvinenia z vrazdy Berthy Gotobedovej a Very Findlaterovej, ako aj z pokusu o vrazdu Alexandry Climpsonovej, veceral Wimsey doma s Parkerom. Mal velmi zlu naladu a nervy mu zlyhavali. ,,Cela kauza bola vlastne jedna spinavost za druhou," vrcal. V takejto debate presedel s Parkerom takmer do rana. ,,Ale aj tak to bol zaujimavy pripad," poznamenal Parker. ,,Velmi zaujimavy. Mimochodom, dlhujem ti sedem silingov a sest penci. Na tu Forrestovu sme si mali dat bacha uz prv, lenze preco by sme mali pochybovat o alibi od jej priatelky Very Findlaterovej. Ako vidiet, zle pochopena lojalnost moze narobit velke trampoty." ,,Mozno sme zavahali aj preto, ze cela akcia sa zacala priskoro. Zdala sa nam neopodstatnena, ale ked si spomenies na pripad s Triggom, tak je vsetko take jednoduche ako mala nasobilka. S tym prazdnym domom to bolo velmi riskantne podujatie, ale ze bude mat aj v buducnosti vzdy k dispozicii prazdny dom, s tym ratat predsa nemohla. Preto si vymyslela ten plan dvojakeho zivota, takze keby raz Mary Whittakerova zacala byt podozriva, mohla pokojne zmiznut a stat sa sice moralne nie priam vzornou, ale v podstate nevinnou pani Forrestovou. Najvacsiu hlupost urobila, ked si zabudla vziat nazad tu patlibrovku od Berthy Gotobedovej. Inak by sme sa asi o pani Forrestovej nikdy nedozvedeli. Ked sme ju u nej nasli, dostala zrejme riadny strach. Od tej chvile poznala policia obe jej tvare. To, co urobila s Verou Findlaterovou, bol uz len zufaly pokus zahladit stopy, pokus, ktory nemal nadej na uspech, lebo bol komplikovany." ,,Ano. Ale vrazda slecny Dawsonovej je napriek tomu brilantnou ukazkou jednoduchosti." ,,Keby bola zostala iba pri nej a nepokracovala, nic by sme jej nedokazali ani do sudneho dna. Napokon, tu prvu vrazdu sme jej nedokazali dodnes, preto som ju ani do obzaloby nezahrnul. S chamtivejsim a ukrutnejsim vrahom som sa vari v zivote nestretol. Zrejme bola celkom vazne presvedcena, ze clovek, ktory jej v niecom zavadzia, nema pravo na zivot." ,,Chamtiva a zla. Ze to chcela zhodit na toho stareho dobraka Hallelujaha, to je uz privela aj na mna. Podla nej sa dopustil neodpustitelneho hriechu, ked ju poziadal o peniaze." ,,Teraz ich teda dostane, vsetko zle je na nieco dobre. Jama, ktoru kopala pre bratanca Hallelujaha, sa napokon premenila na zlatu banu. Ten sek na desattisic libier banka preplatila. O to som sa postaral najskor, kym nemala Mary Whittakerova prilezitost si to rozmysliet a pokusit sa zablokovat vyplatu. Ale to by jej aj tak asi nepomohlo, lebo sek preplatili este minulu sobotu." ,,Ma Mary Whittakerova narok na dedicstvo?" ,,Samozrejme. Vieme sice, ze ho nadobudla zlocinom, ale kedze ju z neho neobzaluvame, z pravneho hladiska nebol vlastne taky cin spachany. Bratancovi Hallelujahovi som vsak nic neprezradil, inak by sa asi zdrahal tolke bohatstvo prijat. Domnieva sa, stary dobracisko, ze mu ich poslala sama v zachvate lutosti." ,,Takze bratanec Hallelujah a vsetky male Hallelujahcata budu vlastne prachaci. To im prajem zo srdca. A co sa stane so zvyskom penazi? Nepripadnu nakoniec statu?" ,,Nie, nepripadnu. Ak ich niekomu inemu nezanecha zavetom, prestahuju sa k jej najblizsiemu pribuznemu Allcockovi - to je tusim jej vlastny bratanec, velmi slusny clovek, byva v Birminghame. Lenze," dodal odrazu s podozrenim, ,,ci podla noveho zakona vlastni bratanci intestatne dedia?" ,,Ale ano, vlastni bratanci sa v tomto nemusia nicoho obavat," povedal Wimsey, ,,hoci v dnesnych casoch si clovek nicim nie je isty. Ale, doparoma, aspon niektori pribuzni by mali mat sancu, ved kam by to inak doslo s posvatnostou rodinneho zivota? A ak maju, potom je tato skutocnost najvacsim prinosom v tom smutnom pripade. Ked som prednedavnom zatelefonoval doktorovi Carrovi a vsetko mu rozpovedal, vies, ze neprejavil ani trosku zaujmu, o vdacnosti ani nehovoriac? Vraj cosi take tusil uz od zaciatku a vraj dufa, ze celu zalezitost nebudeme znovu rozmazavat, lebo cosi zdedil a teraz si zariaduje vlastnu ordinaciu na Harley Street, takze nepotrebuje nijake dalsie skandaly." ,,Ten chlap sa mi nikdy velmi nepozdaval. Len je mi luto sestry Philliterovej." ,,Nemusi ti byt luto. Aj na nu som sa spytal a dozil som sa dalsieho sklamania. Carr je teraz privelmi fajnovy na to, aby si zobral obycajnu osetrovatelku - aspon tak si to vysvetlujem. Nuz nech je ako chce, zasnubenie je zrusene. A tak velmi som sa tesil na ulohu Prozretelnosti, ktora bude drzat ochrannu ruku nad mladym parikom, hodnym takej starostlivosti," rozcitil sa Wimsey. ,,Ale, ale! Tak dievca uz celkom vypadlo z hry? Coze? Telefon? Kto len stale... Zeby znovu otravovali z Yardu? O tretej rano? To je proste radost, byt policajtom! - Ano? - Ach, dobre! No tak pridem! Nas pripad je v tahu, Peter!" ,,Ako to?" ,,Samovrazda. Obesila sa na plachte. Musim ta ist. Neda sa nic robit." ,,Pojdem s tebou." ,,Ak som sa v zivote stretol so zlou zenou, tak toto bola ona," povedal Parker potichu, ked sa pozerali na stuhnute telo s napuchnutou tvarou a hlbokou cervenou ryhou na hrdle. Wimsey mlcal. Bolo mu zima a zle. Kym sa Parker dohodol s riaditelom vaznice na potrebnych opatreniach, sedel tam ako kopka nestastia, schuleny na stolicke. Rozhovor jeho spolocnikov sa pretahoval. Zdvihli sa na odchod az potom, ked hodiny odbili sest. Udery orloja mu pripomenuli tych osem uderov, pri ktorych stupa na stoziar cierna zastava. Ked zaskripala zelezna brana, aby ich pustila von, vykrocili do strasneho polosera. Hoci junovy den sa prebudil uz davno, poloprazdne ulice osvetlovali len blede, zltkaste luce. Bolo chladno a prsalo. ,,Kam sa nam podel biely den?" povedal Wimsey. ,,Co je? Koniec sveta?" ,,Ani nie," odvetil Parker. ,,Iba zatmenie slnka." 208 UNIVERZITA KONSTANTINA FILOZOFA V NITRE FILOZOFICKA FAKULTA ETIKA KOMUNIKACIE V PRACOVNEJ SFERE Diplomova praca Studijny program: Aplikovana etika: Eticka expertiza a eticke poradenstvo Studijny odbor: 2.1.5- etika Skoliace pracovisko: Katedra vseobecnej a aplikovanej etiky Skolitel: Nitra, 2014 PaedDr. Milan Jozek, PhD. Bc. Michaela Stefanovicova Podakovanie V uvode prace by som sa chcela podakovat svojmu konzultantovi PaedDr. Milanovi Jozekovi, PhD., za profesionalny pristup, ochotu a odborne rady, ktore mi poskytol pri tvorbe mojej diplomovej prace. Moja vdaka patri aj firme Calmit s r.o. so sidlom v Ziranoch, ktora mi umoznila uskutocnit prieskum. ABSTRAKT STEFANOVICOVA, Michaela: Etika komunikacie v pracovnej sfere. [Diplomova praca] Univerzita Konstantina Filozofa v Nitre, Filozoficka fakulta; Katedra vseobecnej a aplikovanej etiky. - Skolitel: PaedDr. Milan Jozek, PhD. Stupen odbornej kvalifikacie: Magister (Mgr.). - Nitra : FF,2014. 67 s. V predkladanej diplomovej praci s nazvom ,,Etika komunikacie v pracovnej sfere", ktora ma teoreticko-prakticky charakter analyzujeme uroven komunikacie vo vybranej organizacii. Pracu rozdelujeme do styroch kapitol. V teoretickej casti prace sa venujeme definicii pojmov komunikacia, medziludske vztahy, podnikatelska etika, podnikova kultura a eticky kodex. Empiricku cast prace tvori prieskum, ktory je zrealizovany prostrednictvom dotaznika. Dotaznik pozostava z 25 otazok, prostrednictvom ktorych chceme zistit uroven komunikacie v pracovnej sfere. Ako hlavny ciel prace si stanovujeme analyzovat uroven komunikacie v pracovnom kolektive a zistit nakolko maju pracovne podmienky a komunikacia v zamestnani ucinok na efektivitu prace a spokojnost zamestnancov. V zaverecnej kapitole prace uvadzame, ake odporucania navrhujeme pre zlepsenie urovne komunikacie na pracovisku. Klucove slova: komunikacia, efektivita prace, medziludske vztahy, podnikatelska etika, pracovne prostredie ABSTRACT STEFANOVICOVA, Michaela: Ethics of communication in the workplace. [MA Diploma Thesis] - Constantine the Philosopher University in Nitra, Faculty of Arts; Department of General and Applied Ethics. -Supervisor: PaedDr. Milan Jozek, PhD. Academic qualification: Master degree (Mgr.). - Nitra : FF,2014. 67 pp. In the thesis titled "Ethics of communication in the workplace", which has a theoretical and practical nature, we analyze the level of communication in the selected organization. We divide the thesis into four chapters. In the theoretical part of the work we introduce the definition of communication, interpersonal relations, business ethics, corporate culture and code of ethics. The empirical part of the work is a research conducted through a questionnaire. The questionnaire consists of 25 questions, through which we want to determine the level of communication in the workplace. The main objective of the work is to analyze the level of communication in the working group and assess the impact of working conditions and communication on work efficiency and employee satisfaction. In the final chapter, we propose recommendation for improving the quality of communication in the workplace. Keywords: communication, work efficiency, interpersonal relations, business ethics, work environment OBSAH UVOD .............................................................................................................................7 1 ZAKLADNA CHARAKTERISTIKA KOMUNIKACIE .....................................10 1.1 Charakteristika verbalnej a neverbalnej komunikacie .......................................11 1.1.1 Funkcie komunikacie a komunikacny proces ....................................................13 1.2 Komunikacia na pracovisku...............................................................................15 1.2.1 Formalna a neformalna komunikacia ................................................................ 18 1.3 Vyznam etiky v podnikatelskej sfere ................................................................ 23 1.3.1 Funkcie podnikatelskej etiky .............................................................................24 1.3.2 Firemna kultura ..................................................................................................25 1.3.3 Vyznam etickeho kodexu na pracovisku ...........................................................26 2 CIELE PRIESKUMU.............................................................................................. 30 3 METODIKA PRACE A METODY SPRACOVANIA........................................31 3.1 Casovy harmonogram prieskumu ..........................................................................31 3.2 Hypotezy prieskumu .............................................................................................. 31 3.3 Metodika prieskumu .............................................................................................. 32 3.4. Charakteristika prieskumnej vzorky .....................................................................33 4 VYSLEDKY PRIESKUMU ....................................................................................35 4.1 Interpretacia vysledkov prieskumu ........................................................................35 4.2 Overenie hypotez ...................................................................................................60 4.3 Diskusia .................................................................................................................61 4.4. Odporucania pre prax............................................................................................62 ZAVER ..........................................................................................................................63 ZOZNAM POUZITEJ LITERATURY ......................................................................65 PRILOHA A UVOD Tak ako sa v priebehu staroci vyvijala ludska spolocnost, v suzvuku s nou nerozlucne prebiehal aj vyvoj komunikacie, pricom jej vyznam neustale rastol a v 21. storoci, v ktorom zijeme sa komunikacia stala jednym zo zakladnych sociopsychologickych procesov. Komunikacia je dvojsmerny prenos myslienok a informacii, ktoreho cielom je vytvorit porozumenie v mysliach inych a tym podporit konanie. Tento termin sa odvodzuje z latinskeho slova communicare a vo vseobecnosti vyjadruje styk, kontakt, dohodu a prenos informacii v spolocnosti. V sucasnej spolocnosti ma nenahraditelne miesto, pretoze sa vyraznou mierou zucastnuje na tvorbe a fungovani roznych foriem spolocenskeho zivota. V dosledku vysielania a prijimania informacii sa stava zakladnou zlozkou medziludskej interakcie a vzajomnych vztahov medzi ludmi. Z dovodov plnenia informacnej, instruktivnej, presvedcovacej, vychovnej, vzdelavacej, socializacnej, motivacnej a emotivnej funkcie sa stala neoddelitelnou sucastou nasho kazdodenneho zivota. Zakladom kazdeho fungujuceho vztahu vo vsetkych rovinach ludskej spolocnosti je efektivna komunikacia. Jednou z jej sucasti je aj komunikacia v pracovno - pravnych vztahoch, co je proces odovzdavania nazorov, myslienok pocitov a zaroven sebapoznanie a obohacovanie. Efektivna komunikacia ulahcuje osobny kontakt, zlepsuje medziludske vztahy pricom vedie k dobrej klime na pracovisku, co je velmi dolezite z hladiska psychickeho zdravia. Temu svojej diplomovej prace ,,Etika komunikacie v pracovnej sfere" sme si zvolili nielen pre zaujimavost a aktualnost danej temy, ale predovsetkym preto, ze zo spolocenskeho hladiska povazujeme za potrebne, aby kazdy pracovno - pravny subjekt vytvaral optimalne podmienky na udrzanie i rozvoj pozitivnej pracovnej klimy, v ramci ktorej sa ma zamestnanec citit po psychickej stranke spokojny, mat pocit, ze je pre organizaciu, v ktorej pracuje cenny a potrebny co sa prejavuje na jeho vykone. Zakladnou orientaciou hospodarstva a ekonomiky SR je v budovanie trhovej ekonomiky zalozenej na skvalitnovani pracovno - pravnych podmienok zamestnancov a zamestnavatelov s cim uzko suvisi i kvalita komunikacie. Z tohto dovodu hlavnym cielom tejto diplomovej prace bolo analyzovat uroven komunikacie v pracovnom kolektive a nasledne na zaklade ziskanych vysledkov prieskumu zistit, nakolko maju 7 pracovne podmienky v suvislosti s komunikaciou v pracovnej oblasti ucinok na vykon a psychicke zdravie jeho zamestnancov. Strukturalne sa tato diplomova praca deli na dve zakladne casti, teoreticku a empiricku. Na zaklade teoretickych vychodisk, studia a naslednej analyzy pouzitej literatury sme prostrednictvom nami vypracovaneho dotaznika skumali uroven komunikacie na vybranom pracovisku. Teoreticka cast diplomovej prace je venovana objasneniu pojmov komunikacia, druhy komunikacie a funkcie. Nasledne sme tiez definovali pojem podnikova etika a eticky kodex. Cielom tejto casti bolo vymedzenie a ujasnenie zakladnych odbornych pojmov v oblasti komunikacie a definovat zakladne informacie, na zaklade ktorych by bola problematika pristupna i sirsej verejnosti. Hlavnym cielom praktickej casti diplomovej prace bolo zistit ako zamestnanci organizacie, ktori sa podielali ako vybrana vzorka na prieskume, hodnotia uroven komunikacie na svojom pracovisku, pretoze sa jedna o jedinecnu a vylucne ludsku cinnost, ktora vyraznou mierou vplyva na psychicke zdravie. Samotnu pracu sme rozdelili do styroch kapitol. Prva kapitola ma za ulohu podat teoreticky kontext. Druha kapitola je venovana vymedzeniu ciela. Tretia kapitola popisuje metodiku prace a metody spracovania, nasledne fazy samotneho prieskumu, charakteristiku prieskumnej vzorky. Taktiez boli vymedzene hypotezy. Stvrta kapitola sa sklada zo samotnych vysledkov prieskumu, ktore su kvoli prehladnosti spracovane do tabuliek a grafov. V zaverecnej casti diplomovej prace su popisovane navrhy a odporucania ohladom upevnovania medziludskych vztahov na pracovisku, jeho celkovej klimy a viacvrstevnatosti komunikacie ako takej. Prieskum, na ktorom sa zaklada tato diplomova praca bol realizovany v spolocnosti Calmit s r.o. so sidlom v Ziranoch. Vo vybranej organizacii sa pracovalo so vzorkou 50 respondentov. Samotny prieskum bol zamerany na zistenie urovne komunikacie v pracovnom kolektive a nasledne sme sa na zaklade prieskumu snazili analyzovat, aky vplyv maju pracovne podmienky a komunikacia v pracovnej oblasti jednak na efektivitu prace a subezne i na celkovu spokojnost zamestnancov. Hlavnym cielom tejto diplomovej prace vychadzajuc zo studia odbornej literatury v navaznosti na analyzy vysledkov zistenych metodou dotaznikov je pokusit sa navrhnut optimalny model pre organizaciu, v ktorej prieskum prebiehal a jeho aplikaciou dosiahnut taku formu pracovnej atmosfery na pracovisku, ktora by na jednej strane zarucila 8 maximalnu kvalitu psychickeho zdravia pracovnikov a na druhej strane zabezpecila prosperitu a ziskovost tejto organizacie. Nasim zamerom je poukazat na vyznam Etickeho a moralneho kodexu v podnikatelskej sfere, ktory je ovplyvnovany a vyvija sa v sulade s politickym a pravnym systemom . Aj ked sa na prvy pohlad moze zdat, ze jej hlavnym a jedinym problemom je financne a kapitalove postavenie aj nas prieskum dokazuje, ze rovnako dolezite pre podnikatelsky sektor su aj problemy medziludskych vztahov na pracoviskach v uzkom kontexte spojene s problemami marketingovej a manazerskej etiky. Jej optimalne fungovanie je mozne iba za predpokladu integrovaneho hodnotoveho systemu, ktory vyviera z vnutornych prikazov moralneho hodnotoveho systemu. Tym, ze hospodarsky sektor je sucastou socialno - ekonomickej struktury spolocnosti ma tato oblast vyrazny vplyv na fungovanie statu ako celku. Verime, ze diplomova praca sa stane prinosom z hladiska zvysovania celospolocenskeho vyznamu Etickeho a moralneho kodexu v podnikatelskej sfere. Aj ked v sucasnosti sa zvysuje podiel automatizacie a robotizacie, etika a moralka zostava stale pre stat i spolocnost najdolezitejsou a dominantnou zlozkou. 9 1 ZAKLADNA CHARAKTERISTIKA KOMUNIKACIE V tejto kapitole sa budeme zaoberat pojmom komunikacie, ktoru sme zadefinovali od roznych autorov. Komunikaciou rozumieme sprostredkovanie verbalnych alebo neverbalnych informacii medzi ludmi. Komunikacia je pojem, ktory ma velmi siroke vyuzitie, ma latinsky povod a znamena nieco spajat. Oznacuje tiez javy, ktore su prostriedkom spojenia medzi ludmi, ich vzajomneho styku, oznamovania myslienok a nazorov. Komunikacia je nevyhnutna k efektivnemu sebavyjadrovaniu, je tiez prenosom a vymenou informacii v hovorenej, pisanej, obrazovej alebo cinnostnej forme, ktora sa realizuje medzi ludmi, co sa prejavuje nejakym ucinkom. Komunikacia je vymenou vyznamu medzi ludmi s pouzitim bezneho systemu symbolov (Mikulastik, 2003, s. 18-19). Sedlak (2007, s. 285) popisuje komunikaciu ,,ako proces prenasania informacie od jednej osoby (skupiny) k druhej osobe (skupine). Efektivna komunikacia je odosielanie spravy takym sposobom, aby prijata sprava bola svojim vyznamom velmi blizka zamyslanej sprave." Pod pojmom komunikacia, rozumieme prenos informacie pomocou znakoveho systemu, uskutocnovaneho medzi ludmi priamo alebo pomocou technicko-organizacnych prostriedkov (Musil, 2010, s. 12). Skvareninova (1995, s. 7) dodava, ze ,,slovo komunikacia sa vyvinulo z latinskeho communicare, ktoreho vyznam je robit nieco spolocnym, radit sa, rokovat, zhovarat sa. Komunikaciu teda chapeme ako rozhovor a slovo komunikovat ako sprostredkovat, spajat, dohovarat sa. Jazykova komunikacia je proces, ktory sprostredkuje vzajomne informacie ludi. Kedze informacie medzi ludmi sa realizuju a siria nielen klasickymi jazykovymi prostriedkami, ale aj nejazykovymi signalmi, oblast jazykovej komunikacie obsahuje vsetky sposoby a prostriedky, ktorymi sa ludia dorozumievaju. Sprostredkovane informacie sa mozu sirit jednosmerne (simplexne) alebo obojsmerne (duplexne)." Dvojica autoriek Pruzinska, Dirgova (2009, s. 13) uvadzaju, ze pri jednosmernej komunikacii sa sprava siri od odosielatela k prijemcovi a nie spat. O to, aka je reakcia prijemcu sa odosielatel nezaujima, popripade sa jej vyhyba. Ako klady tejto komunikacie uvadzaju autorky setrenie casu, moznost suvisleho vlastneho prejavu. Zapory su nedovercivost, nejasnost a chybajuca spatna vazba. Obojsmerna komunikacia prebieha medzi odosielatelom a prijemcom teda nastava spatna vazba. Medzi klady patri okamzita 10 spatna vazba, dokladnost a hlbka. Zapory obojstrannej komunikacie su narocnost, ako aj prehlad v danej problematike (Pruzinska, Dirgova, 2009, s. 13). Komunikacia nie je len odovzdavanie, prenasanie ci sirenie informacie, ale aj odovzdavanie a prijimanie zaroven, je to obojstranny proces. Dolezite je nielen vyslat signaly, spravu a znaky, ale ich aj priat a dekodovat. Komunikacia sa potvrdi, ked pride nielen k precitaniu informacie, ale nastane aj spatna vazba (Frk, Kredatus, 2002, s. 9). Diatka (2005, s. 67) vo svojej publikacii o Etike a hodnotach rozlisuje tri formy komunikacneho vztahu interpersonalnu, intrapersonalnu a masovu komunikaciu. Interpersonalna komunikacia vymedzuje vztah clovek k ineho cloveku, intrapersonalna zasa vztah cloveka s sebe samemu a masova komunikacia vztah clovek k velkej mnozine ludi. Komunikujeme s urcitym umyslom, ked hovorime alebo piseme snazime sa posunut svoje myslienky niekomu dalsiemu a dosiahnut urcity ciel. DeVito (2008, s. 51) vymedzuje pat hlavnych cielov komunikacie. Prvym cielom je ucit sa, kde ziskavame znalosti o druhych, o svete a o sebe. Druhym cielom je spajat, kedy sa snazime vytvarat vztahy s dalsimi ludmi a vzajomne na seba reagovat. Treti ciel komunikacie je pomahat, snaha ostatnym nacuvat a navrhnut im riesenie. Dalsim cielom je ovplyvnovat, kde ide o posilnovanie alebo menenie postojov ci spravanie druhych. Poslednym cielom komunikacie je hrat sa, kde ide o radost z okamziteho zazitku. V nasledujucej kapitole sa zameriame na rozdiely medzi verbalnou a neverbalnou komunikaciou. 1.1 Charakteristika verbalnej a neverbalnej komunikacie Medzi najzakladnejsie delenie komunikacie z hladiska pouzitych prostriedkov delime komunikaciu na verbalnu alebo neverbalnu. Pri verbalnej komunikacii hovorime o nasej reci o hovorenom prejave, a pri neverbalnej komunikacii ide o rec tela, ale tiez neverbalne signaly, ktore nas hovoreny prejav doplnaju a castokrat o nas prezradia viac. Pri rozhovore nas neovplyvnuje iba samotny obsah informacie, ale vnimame ako sa ucastnik pri komunikacii tvari, ake pouziva gesta, vyrazy a v akej je nasej blizkosti. Pod pojmom verbalna komunikacia rozumieme proces vymeny informacii medzi ludmi prostrednictvom sustavy zvukovych alebo grafickych znakov (Jirincova, 2010, s. 23). 11 Pruzinska, Dirgova (2009, s. 8) definuju verbalnu komunikaciu nasledovne ,,Verbalna komunikacia (nazov odvodeny z latinskeho verbum- slovo) je zakladnou formou vztahu a postoja, ktory ludia voci sebe aktivne zaujimaju. Zakladnym elementom je slovo (slovna zasoba) - oznamovanie urcitej informacie adresatovi prostrednictvom slov. Podstatu tvori centralny dorozumievaci system- jazyk." Bednar (2013, s. 163) konstatuje, ze rec nas odlisuje od inych spolocenskych zivych tvorov. Bez tejto formy komunikacie nie je mozna ziadna zlozitejsia spolupraca ci aktivita. Je klucovou zlozkou nasho kazdodenneho zivota. Urban a kol. (2011, s. 25) dodavaju, ze verbalnou komunikaciou rozumieme slovnu komunikaciu uskutocnovanu prostrednictvom jazyka, jazykoveho znaku a vyznamom na nu viazanym- prostrednictvom hovorenej a pisanej reci. Verbalne prejavy hraju v pripade ludskej komunikacie dolezitu ulohu, pretoze umoznuju pomenovavat veci a javy, vytvaraju vztahy a vyjadruju emocie. Z tohto dovodu su povazovane za nastroj centralne smerovanych komunikacnych procesov. Neverbalnu komunikaciu vnimame ako komunikaciu, ktora sa uskutocnuje pohladom, vyrazom a mimikou tvare, ocnym kontaktom, dotykom, postojom, vzdialenostou. Tento druh komunikacie odzrkadluje nas obraz, aky dojem zanechavame. Vsetky nase gesta, mimika, ocny kontakt, postoj su sucastou kazdeho z nas, recou nasho tela. Rozlisujeme niekolko druhov neverbalnej komunikacie, ktore vychadzaju zo sposobov, akymi sa informacie medzi ucastnikmi vymienaju a prenasaju. Ide o nasledovne druhy: mimiku, haptiku, kineziku, viziku, gestiku, posturologiu a proxemiku. DeVito (2008, s. 152) definuje neverbalnu komunikaciu ako komunikaciu bez slov, ktora sa uskutocnuje prostrednictvom gestikulacie, usmevu, ked sa mracime, zvysime hlas, dotykame sa niekoho, alebo dokonca i ked nic nehovorime. Najdolezitejsie je, ze odkaz, ktory vysielame, niekto nejakym sposobom prijima. Bednar (2013, s. 163) uvadza, ze neverbalne prejavy tvoria az 65% ludskej komunikacie. Vymetal (2008, s. 56-70) uvadza, ze neverbalna komunikacia byva menej presna a efektivna ako verbalna komunikacia. Najcastejsou zlozkou mimo slovnej komunikacie je rec tela, ktora sa zvycajne deli podla toho, ktora cast tela informaciu oznamuje, sprevadza a ilustruje. Ako prvu autor opisuje kineziku, ktora zahrnuje pohybovu stranku komunikacie, posudzuje spontanne pohyby tela alebo niektorych jeho casti v urcitom priestore a case. Kazda ludska bytost ma svoje charakteristicke pohyby, ktore ju s velkou pravdepodobnostou identifikuju. Tretou zlozkou neverbalnej komunikacie je gestika, 12 ktorej zakladnym prvkom su gesta, najma pohyby prstov, ruk, noh a hlavy, ktore sprevadzaju verbalny prejav a ktorym pri prejave pripisujeme vedome alebo nevedome nejaky vyznam. Dalsou sucastou neverbalnej komunikacie je mimika, ktorej zakladnou podstatou su premeny prebiehajuce na ludskej tvari s vynimkou oci. Tieto zmeny su sposobovane kontrakciami tvarovych svalov, napinanim pokozky i pohybmi celej hlavy. Clovek nimi naznacuje priebeh a dopad myslienok alebo svoj vnutorny stav. Velmi dolezity vyznam v neverbalnej komunikacii maju oci, vzdialenost ocneho kontaktu pohyby oci, viecok, obocia a suvisiacich svalov. Pri posudzovani signalov viziky casto berieme do uvahy tieto aspekty: zameranie pohladu, trvanie pohladu, frekvencia pohladu, vzhlad pohladu, objem pohladu, priamy pohlad , pohyby oci, vrasky pri nose, pootvorenost viecok, vyhybanie sa ocnemu kontaktu, frekvencia zmurkania a pootvorenost zrenice. Nasledujucou zlozkou neverbalnej komunikacie je haptika, ktora je orientovana na vyznam dotykov. Dotyky su typickym znakom priatelstva, bezpecia a emocionalnej istoty. Telesny kontakt ma vyznam formalny, neformalny, priatelsky a nepriatelsky, ale vo vacsine pripadov je dotyk intimnou zalezitostou. Spolocensky prijatelnym a najbeznejsim dotykom je pozdrav podanim ruky a identifikacia partnera podla charakteru podavania ruky. Proxemika je sucast neverbalnej komunikacie zalozenej na posudzovani vzdialenosti medzi komunikujucimi, a to v horizontalnom aj vertikalnom smere. Je zalozena na skutocnosti, ze kazdy clovek potrebuje a vyzaduje urcity priestor, urcity odstup od ostatnych, aby sa citil pohodlne a bezpecne. Proxemika deli horizontalnu vzdialenost medzi komunikujucimi do styroch zakladnych skupin, respektive zon a to na intimnu zonu, osobnu, spolocensku, socialnu, skupinovu a verejnu zonu. Ako poslednu zlozku neverbalnej komunikacie opisuje autor posturologiu, ktora sa zaobera komplexnym drzanim tela, jeho napatim alebo uvolnenim, naklonmi, polohou ruk, noh, hlavy, smerom natocenia tela a konfiguraciou (usporiadanim) vsetkych casti tela (Vymetal, 2008, s. 5670). 1.1.1 Funkcie komunikacie a komunikacny proces Mikulastik (2010, s. 21-22) uvadza nasledovne funkcie komunikacie: Prvu funkciu nazyva informativnou, ktora sluzi na odovzdavanie nejakych informacii, faktov, dat medzi ludmi. Druha funkcia je instruktivna, v ktorej ide o vysvetlenie podstaty, postupu, popisu, navodu, organizacie, ako nieco robit, ako nieco docielit. Tretia 13 funkcia je presvedcovacia, ide o zamerne posobenie na ineho cloveka s umyslom zmenit jeho nazor. Stvrta funkcia je posilnovacia a motivujuca, ktorej hlavnou ulohou je upevnovanie pocitov sebavedomia, posilnenie vztahu k niecomu a k vlastnej nevyhnutnosti. Piatou funkciou je zabavna, ide o pobavenie, rozosmiatie, vyplnenie casu komunikovanim, ktora vytvara pocit pohody a spokojnosti. Siestou funkciou je vzdelavacia a vychovna, je specificky uplatnovana najma prostrednictvom institucii. Siedmou funkciou je socializacna a spolocensky integrujuca, ide o vytvaranie vztahov medzi ludmi, zblizovanie, nadvazovanie kontaktov, posilnovanie pocitu sudrznosti a vzajomnej zavislosti, doraz sa kladie i na spolocensku uroven, pretoze kazda vrstva spolocnosti ma iny sposob komunikacie. Osmou funkciou je suvztaznost, informacie su dane do urcitych suvislosti, ktore nam pomahaju lepsie ich pochopit a vstrebat. Deviatou funkciou je osobna identita, ktora je na urovni osobnosti, pre JA je komunikacia velmi dolezitou aktivitou, pomaha nam ujasnit si vela veci o sebe samom, ujasnit si svoje postoje, nazory, sebavedomie a osobne aspiracie. Desiatou funkciou je poznavacia, ktora umoznuje sledovat kazdodenne zazitky, spomienky a plany. Jedenastou funkciou je zverovacia, ktora sluzi k zbavovaniu sa vnutorneho napatia, k prekonavaniu tazkosti, sledovaniu dovernych informacii, vacsinou s ocakavanim pomoci a podpory. Poslednou dvanastou je unikova funkcia, ktora sluzi na to, ked si chceme s niekym pohovorit, odreagovat sa (Mikulastik, 2010, s. 21-22). Komunikaciu tiez chapeme ako proces, ktory prebieha medzi zdrojom, teda komunikatorom a prijemcom a to komunikantom ako vysielanie a prijimanie odkazov. Komunikacny proces tvoria tieto zlozky komunikator, komunikant, komunike a komunikacny kanal (Jirincova, 2010, s. 35). Autorky Pruzinska, Dirgova (2009, s. 15) definuju komunikatora ako odosielatela, moze ist o jednotlivca alebo skupinu, ,,ktora ma myslienku, zamer, informaciu, ktora sa musi najskor prelozit do prislusneho jazyka a potom pomocou urciteho prostriedku odoslat. Komunikator vzdy prezentuje svoju osobnost, osobne zaujmy, chce byt vypocuty, pochopeny, prijaty." Dalsou zlozkou komunikacneho procesu je komunikant, ktory prijima vysielanu spravu, jeho chapanie je ovplyvnovane vlastnymi skusenostami, cielmi, zazitkami a vlastnymi zamermi. Dolezite je sledovat vecny obsah informacie, vypocut si celu spravu az do konca, bez prerusovania, nemysliet hned na odpoved, nedomyslat si, nevnasat do spravy svoje dojmy (Mikulastik, 2003, s. 25). 14 Komunike je ,,vyslana sprava, myslienka, pocit, ktory jeden clovek oznamuje druhemu. Moze mat verbalnu aj neverbalnu podobu. Sprava moze byt umyselne, ale aj neumyselne skreslena, napriklad projekciou, odlisnym pochopenim, komunikacnym sumom a podobne. Sprava a media su komunikacne nastroje" (Pruzinska, Dirgova, 2009, s. 16). Ako poslednu zlozku komunikacneho procesu si zadefinujeme komunikacny kanal, ktory oznacuje cestu, ktorou je sprava vysielana. Pri komunikacii tvarou v tvar su hlavnym kanalom zvuky, pohyby tela, pohlady a dotyky (Mikulastik, 2003, s. 27). 1.2 Komunikacia na pracovisku Efektivna komunikacia na pracovisku zvysuje produktivitu prace, znizuje fluktuaciu a zlepsuje celkovu klimu na pracovisku. Komunikacia zohrava velmi dolezitu ulohu v kazdej organizacii. Kvalitne komunikacne zrucnosti vytvaraju produktivnejsie pracovne prostredie, zatial co nekvalitne maju na produktivitu negativny vplyv. Kazda firma, ktora chce byt uspesna a konkurencieschopna, musi o svojich zamestnancov dbat nielen po stranke socialnej ale i kulturnej. Prijemnou a slusnou komunikaciou medzi zamestnancami sa zvysuje lojalnost, motivacia a v konecnom dosledku spokojnost zamestnancov co smeruje k zvysenej efektivite ich prace. Ludskej komunikacii, teda pisaniu, citaniu, rozhovorom, pocuvaniu sa venujeme takmer 70% casu. V pracovnom procese je komunikacia vyuzivana na oznamovanie informacii za ucelom podpory rozhodovania, motivovania pracovnikov, vysvetlovania pracovnych uloh, riesenia problemov, urcovanie cielov, hladania vhodnych strategii a poskytovaniu spatnej kontrolnej vazby. Komunikacia ma rovnako dolezitu rolu pri urcovani a uspokojovani socialnych poziadaviek jedincov i skupin (Palmer, Weaver, 2000, s.80). Podla Bednara a kol. (2013, s. 162) v pracovnom procese travime prevaznu cast nasho produktivneho zivota. Praca je jedna zo zakladnych pilierov zmyslu ludskeho zivota. Je zdrojom rozvoja osobnosti a prostriedkom k uspokojovaniu materialnych, socialnych i psychologickych potrieb. Pre niektorych ludi moze byt praca zmyslom zivota vdaka tomu, ze im umoznuje ziskat materialne statky, inych naopak dusevne uspokojuje tym, ze im poskytuje uznanie a naplnenie socialnej potreby medzi ludmi. Clovek je tvor spolocensky, a preto je pre nas dolezite patrit do skupiny. Kazdy ma svoju mieru 15 socialnych potrieb, pre niektorych moze byt vyraznym zmyslom zivota a pre inych to nie prioritou. To, ake socialne vazby nas v zamestnani obklopuju ma v kazdom pripade vplyv na nas i na nasu celkovu spokojnost v pracovnom procese (Bednar a kol., 2013, s. 162). Komunikacia na pracovisku plni niekolko dolezitych funkcii. Remisova (2011,s. 284) vo svojej publikacii ,,Etika a ekonomika" uvadza ako prvu informacnu funkciu, ktora poskytuje jednotlivcom alebo pracovnym timom dolezite informacie pre ich rozhodovanie a konanie. Ako druhu funkciu uvadza motivacnu, ktorej hlavnou ulohou je motivacia pracovnikov k naplneniu ich stanovenych cielov. Prostrednictvom nasledujucej kontrolnej funkcie sa ziskava spatna vazba o plneni uloh jednotlivcov a pracovnych timov. Pomocou emotivnej komunikacie sa vytvara pozitivny emotivny potencial pracovnikov a skupin. Posledna socialna funkcia plni funkciu motora socialneho kontaktu medzi ludmi. Spravne a efektivne komunikovat so svojim okolim a stat sa zaujimavym clovekom, ci uz v sukromnom zivote, alebo zamestnani, sa moze naucit kazdy. Vytvaranie medziludskych vztahov z velkej casti spociva v prijati toho druheho, to samozrejme neznamena ze vsetky vztahy v nasom okoli budu harmonicke. K niektorym ludom ziskavame sympatie okamzite, k inym sa naopak spravame rezervovane a odmerane. Plati to skor pri komunikacii na pracovisku, pretoze tam si svojich spolupracovnikov nevyberame a kontaktu s nimi sa nevyhneme. Samozrejme, na pracovisku sa vytvaraju aj dobre vztahy, dolezite je, aby vedenie a zamestnanci boli ochotni pre prijemne pracovne prostredie vytvorit prijemnu atmosferu, kde by kazdy mal pocit spolupatricnosti nieco urobit. Pre uspesnu komunikaciu v zamestnani je vzdy lepsie nezdoraznovat chyby, ale naopak vyzdvihnut schopnosti, zasluhy a uspechy (Sperandio, 2008, s. 10). Komunikacia ma vyznam pre manazment, ale aj pre kazdeho zamestnanca v institucii. Kazdy zamestnanec vo firme komunikuje urcitym sposobom. Dolezitost timovej prace stale narasta, preto nielen manazment, ale vsetci zamestnanci absolvuju vzdelavacie skolenia aby vedeli spravne komunikovat a kontrolovat svoje spravanie (Remisova, 2011, s. 282). Uroven kazdej organizacie zavisi na kvalitnom vybere zamestnancov a dobrou komunikaciou medzi nimi. Komunikacne schopnosti zamestnancov su dolezitou podmienkou na dosahovanie pracovnych uspechov a dobrych pracovnych vztahov. Stotoznujeme sa s vyhlasenim autorky Remisovej (2011, s. 282), ze ,,osobitnym problemom v komunikacii je zanedbavanie etickej stranky komunikacie. Pritom su to prave problemy spojene s komunikaciou, ktore sposobuju velku cast etickych konfliktov a dilem na pracovisku. Ton hlasu, posmesne grimasy, nesuhlasne kyvanie hlavou, 16 dramaticke gesta, ale aj vulgarne slova, neobvykle a nezelane oslovenie, ohovaranie a niekedy len nevydareny zart ci nevhodne utrusena poznamka, to su len niektore z komunikacnych problemov, ktore sposobuju stres, vyvolavaju hadky, urazaju ludsku dostojnost a ktore su zdrojom napatia v pracovnych kolektivoch, ale aj castym dovodom pre odchod z pracoviska. Avsak zle pochopena informacia alebo neskoro podana informacia, ci naopak predcasna informacia moze sposobit firme obrovske skody. Preto investicie do skoleni o komunikacii patria k najefektivnejsim" (Remisova, 2011, s. 282). ,,Komunikacia je specifickou formou socialneho styku, v ktorom sa odovzdavaju informacie o socialnom spravani a socialnych vztahoch ludi. Je vnutorne spata so vzajomnym posobenim ludi, so socialnou interakciou, v ktorej sa ovplyvnuju nazory a postoje. Komunikacia, rozhovory so zamestnancami patria k dennej aktivnej pracovnej cinnosti manazera. Komunikacia manazera ma byt jednoznacne orientovana na cloveka - zamestnanca v praci i mimo nej, na jeho odborny i ludsky rast, ale aj na jeho problemy, osobne krizy, nespokojnost, medziludske vztahy, socialnu situaciu. Obsah a zameranie socialnej komunikacie v spomenutej pozicii je znacne rozsiahly. Spada do problematiky psychologie osobnosti, socialnej psychologie, psychologie prace" (Frk, 2006, s. 68). Komunikacia je jedinou moznou cestou, ako si odovzdavat informacie a ako udrzat funkcnost firmy prepojenim, integrovanim, porozumenim a spolupracou. V praxi rozlisujeme niekolko druhov komunikacie a to odbornu, kompetentnu, ludsku, technicku, verbalnu, neverbalnu, cinnu, priamu, sprostredkovanu, internu, externu, informativnu, presvedcovaciu, konfliktnu, logicku, emocnu a eticku (Mikulastik, 2008, s. 129). Podla Vymetala (2008, s. 263) vnutropodnikova komunikacia zabezpecuje zamestnancom vymenu potrebnych informacii, umoznuje rozlisit clenov firmy od neclenov, pomaha informovat zamestnancov a manazerov o cieloch firmy a ich priebeznom plneni, umoznuje presvedcit zamestnancov a manazerov o cieloch organizacie a sposoboch ich dosiahnutia a povzbudzuje zamestnancov a manazerov k hladaniu a nachadzaniu novych rieseni a novych postupov v zmysle plnenia strategickych cielov organizacie. Autor dalej uvadza tri klucove faktory vnutro firemnej komunikacie: a) nejde len o informacie, ale o postoj a doveru, b) zalezi na kazdom manazerovi- jeho pozitivnom postoji, ustretovosti a komunikacnych zrucnosti, c) mimoriadny vyznam efektivnej vnutro firemnej komunikacie v obdobi pripravy zasadnych zmien v organizacii. Stotoznujeme sa s tvrdenim Lomnickeho a Jurovej (2007, s. 58), ze ,,clovek je do spolocenstva integrovany najma prostrednictvom vsestrannej medziludskej komunikacie a individualnej komunikacie cinov. Jednou z najpozoruhodnejsich ludskych schopnosti je 17 vediet prekrocit hranice svojho JA, snazit sa vidiet ocami druheho a vzit sa do pocitov a myslienok druhych. Nemozeme sa tesit z harmonie v medziludskych vztahoch, pokial sa nenaucime pozitivnemu pristupu k zivotu" (Lomnicky, Jurova, 2007, s. 58). 1.2.1 Formalna a neformalna komunikacia Na pracovisku sa stretavame s dvoma druhmi komunikacie, formalnou a neformalnou, ktoru opisuje Frk vo svojej publikacii. ,,V organizacii sa prostrednictvom komunikacie medzi manazerom a zamestnancom stanovuju pracovne ulohy, zistuje sa uroven, kvalita ich plnenia, hodnoti sa pracovna cinnost, ustaluju sa vazby medzi subsystemami organizacie, zistuju sa postoje a nalady zamestnancov a podobne. V organizacii mozeme rozlisovat oficialnu (formalnu) komunikaciu prostrednictvom vymedzenych komunikacnych kanalov vo vertikalnom i horizontalnom smere a neoficialnu komunikaciu, ktorej siet je prakticky pre jej zlozitost a premenlivost neidentifikovatelna. Obmedzenie komunikacie len na oficialnu nie je mozne, ani ziaduce. Pri vedeni zamestnancov treba dbat len o to, aby neoficialna komunikacia neformovala spravanie, ktore je protikladne zakladnym cielom organizacie" (Frk, 2006, s. 69-70). Aby prebiehala v organizacii formalna a neformalna komunikacia, su nevyhnutne tri podmienky. Prva podmienka znie nasledovne, komunikacia musi prebiehat najmenej medzi dvoma ludmi, medzi prijimatelom a odosielatelom informacie. Predmetom kazdej komunikacie je nejaka informacia. Tretou podmienkou je, ze musi prebehnut prenos danej informacie, ktora bola odoslana (Sedlak, 2007, s. 285). Uroven kazdej organizacie zavisi od kvalitneho vyberu zamestnancov a dobrej komunikacii medzi nimi. Komunikacne zrucnosti pracovnikov su dolezitym predpokladom na dosiahnutie dobrych pracovnych uspechov a pozitivnych vztahov na pracovisku. V ramci organizacnej struktury sa vytvaraju medzi ucastnikmi komunikacneho procesu formalne a neformalne vztahy. Formalnym vztahom chapeme napriklad vztah nadriadeneho a podriadeneho pracovnika, spolupracovnikov v ramci rovnakeho oddelenia a podobne. Neformalne vztahy vznikaju na zaklade socialnej interakcie jednotlivych pracovnikov napriklad vztah dvoch pracovnikov z roznych oddeleni. Vztahy na pracovisku urcuju ci ide o komunikacnu alebo horizontalnu siet. Horizontalna siet vymedzuje vztahy medzi zamestnancami navzajom a vertikalne vztahy medzi nadriadenymi a podriadenymi. 18 V organizaciach prebieha komunikacia na formalnej a neformalnej urovni. V praxi ju rozlisujeme podla miery dovernosti, blizkosti a typu osobnych vztahov. V kazdej organizacii sa nestretavame iba s jednym typom. Pravdova (2007, s. 35) konstatuje, ze ,, v pripade vertikalnej linie ide o prenos informacii od vedenia firmy cez jednotlive urovne riadenia, tzn. od hora dolu a naopak. Pri horizontalnej linii dochadza k dialogu medzi firmou a vonkajsim prostredim- napriklad klientmi, zakaznikmi, sirsou verejnostou. Oba druhy komunikacie vyuzivaju dvojaky typ nastrojov- priame a nepriame. Priame nastroje su vytvarane vo vlastnej rezii firmy. Ide o firemne periodika, vlastne stranky na internete, reklamy v roznych regionalnych a celostatnych periodikach, prospektoch, letakoch a brozurach. Medzi nepriame nastroje zas patria organizacie roznorodych akcii- tlacovych konferencii, brifingov, seminarov, konferencii, vyrocnych oslav, plesov, sutazi, charitativnych akcii a podobne." V ramci organizacie sa stretavame z hladiska komunikacnych kanalov so zostupnou komunikaciou, vzostupnou, horizontalnou, diagonalnou, formalnou a neformalnou komunikaciou. Z hladiska foriem komunikacie sa vyskytuje prevazne ustna a pisomna komunikacia (Vymetal, 2008, s. 264). Skumanie kazdeho z tychto smerov umoznuje manazerovi lepsie zvazit prekazky stojace v ceste efektivnej podnikovej komunikacii a najst prostriedky k prekonavaniu tychto prekazok (Donnelly, Gibson, Ivancevich, 1997, s. 512). Zostupna komunikacia prudi od jednotlivca na vyssich stupnoch podnikovej hierarchie k jednotlivcov na nizsich stupnoch. Zostupnu komunikaciu predstavuju pracovne instrukcie, prehlasenia, manualy, oficialne stanoviska, obezniky, procedury a podnikove publikacie (Donnelly, Gibson, Ivancevich, 1997, s. 513). Vzostupnu komunikaciu definuje Vymetal (2008, s. 264) ako tok informacii z nizsieho organizacneho stupna k vyssiemu, to znamena od podriadeneho k nadriadenemu. Realizuje sa diskusiou na poradach, konferenciach a schodzach, schrankami na navrhy a pripomienky vsetkych spolupracovnikov, ,,dnami otvorenych dveri" u veducich pracovnikov organizacie, spravami a podobne. Horizontalna komunikacia zahrnuje komunikaciu pracovnikov na rovnakej organizacnej urovni, pracovnikov jedneho timu alebo pracovnikov na roznych organizacnych urovniach. Tento sposob komunikacie zabezpecuje najma neformalnu, spontannu koordinaciu cinnosti, nevyhnutnu k efektivnemu fungovaniu organizacie (Vymetal, 2008, s. 264). 19 Diagonalna komunikacia je najmenej pouzivanym komunikacnym kanalom v organizacii. Dolezita je v kazdej situacii, ked clen organizacie nemoze efektivne komunikovat prostrednictvom inych kanalov (Donnelly, Gibson, Ivancevich, 1997, s. 515516). Formalna komunikacia vyplyva z organizacnej struktury organizacie a ma za ciel informovat zamestnancov o sposobe fungovania organizacie, a taktiez im priblizit vnutorny chod firmy (Vymetal, 2008, s. 264). Na pracovisku sa okrem formalnej komunikacie stretavame aj s neformalnou komunikaciou. Tento druh komunikacie prebieha formou nahodnych osobnych kontaktov, pomocou ktorych sa siria informacie, ide napriklad o komunikaciu na chodbe, v restauracii, v kaviarni alebo na inych neoficialnych miestach. Poslednym kanalom organizacnej struktury je neformalna komunikacia, ktora vychadza z nahodnych stretnuti a osobnych kontaktov medzi zamestnancami, je tak isto dolezita ako formalna komunikacia. Pre zamestnancov firmy je nevyhnutnostou, pretoze je pre nich vitanym uvolnenim, spestrenim i zabavou. Tento typ komunikacie nebyva obvykle vrcholovym managementom organizacie vnimany, sluzi potrebam zamestnancov a nie potrebam organizacie (Vymetal, 2008, s. 264-265). ,,Neformalnou komunikaciou mozeme nazvat vacsinu rozhovorov medzi zamestnancami navzajom (vymena nazorov, myslienok). Uskutocnuje sa na vertikalnej, no castejsie na horizontalnej urovni. Efektivna horizontalna komunikacia moze napomoct vytvorit uvolnenu atmosferu a tym zvysit produktivitu. Prinosom je, ze odkryva kanaly, ktore su zakryte, ale su potrebne. Presadzuju sa tu tendencie vytvarania timov, timovej zodpovednosti, kde manazeri su skor poradcami, koordinatormi ako nadriadenymi v povodnom ponati. To si vyzaduje iny pristup ku komunikacii so spolupracovnikmi" (Pruzinska, Dirgova, 2009, s. 21). ,,V oblasti pracovnych vztahov je zakladnym zdrojom informacii pre pracovny tim manazer. Jeho uloha ako komunikatora je prakticky nezastupitelna. Tym vsak, ze jeho pozicia je odlisna od pozicie jeho spolupracovnikov, mozu medzi nimi v komunikacnom procese vznikat, a aj vznikaju, iste problemy. Pri vedeni zamestnancov sa manazer dopusta aj chyb a najcastejsie su to nasledovne chyby v oblasti komunikovania, ktore do znacnej miery mozu ovplyvnit konanie (spokojnost) i vztah zamestnancov k manazerovi: podcenovanie potreby komunikacie, zuzenie rozsahu komunikacneho kontaktu, tajnostkarstvo a oneskorene informacie, nepripravenost manazera na rolu komunikatora" (Frk, 2006, s. 71-72). 20 Stotoznujeme sa s autorom, ze pre funkcnu podnikovu komunikaciu su dolezite nasledovne podmienky. Zamestnanci organizacie musia byt informovani o podnikovych cieloch a zaroven by mali byt oboznamovani s ich pripadnymi zmenami, taktiez poznat nazory vedenia k aktualnym zalezitostiam. Doraz sa kladie na podporovanie formalnych a pracovnych vztahov, ale taktiez vztahy neformalne, a teda nie su kladene prekazky neformalnej komunikacie a do urcitej miery je tolerovana i nepracovna komunikacia. Su posilnovane pozitivne vztahy a postoje. Nadriadeni pracovnici poznaju pracovny potencial a moznosti jednotlivcov svojho timu. Poznaju pracovne kompetencie jednotlivcov svojho timu a ich pracu koordinuju a organizuju. Jednotlivec pozna ciele a zamery svojho timu. Kazdy pracovnik vie, co ma robit, co sa od neho ocakava. Nema iba vediet, co ma robit, ale naozaj to aj urobit. Nevyhnutne je poskytovanie spatnej vazby na vsetkych urovniach. S tym suvisi tiez vzajomne uistovanie o obojstrannom pochopeni. Pri spolupraci sa ocakava vzajomna informovanost. Autoritativnost a zdoraznovanie moci efektivnost komunikaciu znizuje. Cim vyssia je miera uplatnovania moci, tym vyssie su naklady. Nevyhnutna je lojalita a identifikacia pracovnika s podnikovymi a skupinovymi cielmi (Mikulastik, 2003, s. 216-217). ,,Komunikaciu mozno definovat ako proces prenasania informacie od jednej osoby (skupiny) k druhej osobe (skupine). Efektivna komunikacia je odoslanie spravy takym sposobom, aby prijata sprava bola svojim vyznamom velmi blizka zamyslanej sprave. Efektivna komunikacia sa preto poklada za skutocne jadro manazerskeho vykonu. Na to, aby sa v ramci organizacie uskutocnila komunikacia- formalne i neformalne- , su potrebne tri podmienky: do jej procesu sa musia zapojit najmenej dvaja ludia, t.j. odosielatel a prijimatel, musi existovat informacia, ktora je predmetom komunikacie, musi sa uskutocnit prenos informacie" (Sedlak, 2007, s. 285). Stotoznujeme sa s vyrokom Vymetala (2008, s. 27), ze aby mohla byt komunikacia efektivna, musi vzdy splnat zakladne poziadavky, ktorymi su zretelnost, strucnost, spravnost, uplnost a zdvorilost. Sedlak (1997, s. 341) opisuje hlavne funkcie komunikacie v organizacii. Prvou funkciou je informacna, ktora odovzdava spravu jednotlivcovi alebo skupine, aby sa mohli rozhodnut ako konat. Druha funkcia je motivacna, ktorej cielom je motivovat ludi, k dosiahnutiu cielov. Kontrolna funkcia ma za ulohu preverovat cinnost jednotlivcov. Emotivna funkcia sluzi na vyjadrenie pocitov. Remisova (2011, s. 284) doplna socialnu funkciu, ktora ma za ulohu zlepsovat komunikaciu a kontakty v spolocnosti. 21 ,,Fenomen pracovnej spokojnosti, respektive pracovneho nasadenia sa systematicky sleduje od zaciatku 30. rokov minuleho storocia a patri k casto skumanym postojom v organizaciach. Zaujem vysvetluje vyskumom potvrdenych dovodov, ze spokojnost zamestnancov vyznamne ovplyvnuje vysledky organizacie. Na strane druhej dobre vysledky organizacie su vo vztahu ku kvalite zivota zamestnancov. Spokojnost s pracou sa tyka emocii a postojov, ktore ludia prezivaju vo vztahu k praci, ktoru vykonavaju a preto pracovna spokojnost je indikatorom psychickej pohody a dusevneho zdravia jednotlivca, indikatorom motivacie a dobrych pracovnych vysledkov" (Gallova, 2013, s. 67). ,,Pracovna spokojnost sa povazuje za zlozity, bohato strukturovany fenomen, uzko prepojeny s motivaciou, adaptaciou a uz spominanymi postojmi. Postoj zamestnanca k praci nemozno pozorovat, mozno ho vyvodit zo spravania a vyjadrovania emocii. Pod postojom vo vseobecnosti sa rozumie relativne stabilna pripravenost cloveka reagovat urcitym sposobom. Pracovna moralka sa netyka jednotlivca, ale celej skupiny pracovnikov, pricom zahrna vseobecnu mieru spokojnosti s organizaciou" (Gallova, 2013, s.67-68). ,,Na utvaranie medziludskych vztahov posobi predovsetkym charakter a obsah prace, pracovne prostredie a pracovne podmienky, sposob riadenia organizacie a vedenia zamestnancov a socialno-existencne problemy. Na kontakty a vztahy v organizacii posobia do znacnej miery aj spolocenska struktura osadenstva, postoje a vlastnosti jedincov a normy spravania akceptovane zamestnancami" (Frk, 2006, s. 59). Pracovne vztahy a ich kvalita vyrazne ovplyvnuje dosahovanie firemnych cielov i pracovnych a zivotnych cielov jednotlivych pracovnikov. Korektne, harmonicke, uspokojive pracovne a medziludske vztahy vytvaraju produktivnu klimu, ktora ma velmi pozitivny vplyv na individualny, kolektivny i celo firemny vykon. Pracovne vztahy vo firme ovplyvnuju vsetky ostatne personalne cinnosti a velakrat vyrazne determinuju ich efektivnost. Nezdrave a neusporiadane pracovne a medziludske vztahy vytvaraju vo firme prostredie, v ktorom sa nelahko predvida a planuje, v ktorom sa tazko plnia vytycene ciele a v ktorom sa casto vyskytuju konflikty, staznosti, strajky, porusovanie discipliny vsetkych druhov, nedovera medzi pracovnikmi a vedenim a dalsie negativne a kontraproduktivne javy (Koubek, 2011, s. 231). Gallova (2013, s. 101) tvrdi, ze ,,Vztahy medzi ludmi sa netykaju vylucne ich osobneho zivota, ale vznikaju v suvislosti s vykonavanim prace. Podla skoly ludskych vztahov su interpersonalne vztahy dolezitym motivacnym faktorom, silnejsim nez individualne zaujmy pracovnikov a zaujmy organizacie. Nedostatky v socialnej sfere maju na cloveka, obdobne ako nevhodne fyzicke podmienky, skodlive ucinky, ktore sa mozu 22 prejavit v podobe psychosomatickych tazkosti alebo zvysenej fluktuacie zamestnancov" (Gallova, 2013, s. 101). 1.3 Vyznam etiky v podnikatelskej sfere V tejto kapitole venujeme pozornost etike, ako praktickej filozofie fungujucej v podnikatelskej sfere. V jednotlivych podkapitolach si zadefinujeme pojmem etika a podnikatelska etika, pricom doraz zameriame aj na predmet funkcie podnikatelskej etiky. ,,Podnikanie je samostatnou cinnostou, zameranou na produkciu a poskytovanie vyrobkov a sluzieb za ucelom dosahovania zisku. Rozhodovanie a konanie vo sfere podnikania je vsak podla nasej mienky specificke tym, ze osciluje medzi orientaciou na sukromny zaujem a starostou o blaho inych. Vztahuje do hry zaujmy a potreby inych ludi" (Smrekova, Palovicova, 1999, s. 43). ,,Etika je veda o moralke a moralka je jej predmetom zaujmu. Zaoberat sa etikou bez vztahu k moralke by bolo nemozne, samoucelne, nezmyselne. Clovek si vytvoril etiku ako nastroj na skumanie moralky" (Vajda, 2004, s. 13). Dvojica autorov Putnova, Seknicka (2007, s. 14-15) opisuju etiku ako suhrn noriem a pravidiel, vyjadrujucu nazory spolocnosti spravania a jednania ludi z hladiska dobra a zla, spravnosti a nespravnosti. Etika je nauka o mravnosti, o povode a podstate moralneho vedomia a jednania. Podnikatelska etika je profesijna, normativna, aplikovana etika, ktora hlada teoreticke koncepty a modely spravania firiem, vychadza zo vseobecnych moralnych noriem spolocnosti a reaguje na spolocenske premeny a kulturne zazemie spolocnosti. V podnikatelskej etike ide o reflexiu etickych principov do vsetkych podnikatelskych cinnosti, zahrnujucu individualne a korporativne hodnoty. Ubreziova (2008, s. 21) charakterizuje podnikatelsku etiku ako ,,reflexiu etickych noriem a principov do podnikatelskych rozhodnuti, aplikovanu integrativnu normativnu etiku, ktora sa zaobera skumanim interakcie medzi etikou a ekonomikou". Podnikatelska etika skuma a vyuziva moralne hodnoty, principy a standardy, ktore urcuju a riadia spravanie ucastnikov na vsetkych urovniach hospodarskej cinnosti (Smajs a kol., 2012, s. 126). Smrekova, Palovicova (1999, s. 50) konstatuju, ze ,,podnikatelska etika je dolezita nie preto, aby sa vytvorili specialne eticke pravidla pre ludi v podnikatelskom postaveni, 23 ale preto, ze podnikanie ako take je unikatnym predmetom skumania a treba ho normativne zdovodnit" (Smrekova, Palovicova, 1999, s. 50). ,,Predmetom podnikatelskej etiky ako aplikovanej etiky je oblast konfliktu medzi ekonomickou a etickou racionalitou, medzi individualnymi a vseobecnymi zaujmami, medzi principom maximalizacie zisku a dobrom resp. principom spravodlivosti. Podstatu tohto konfliktu treba vidiet v dualizme medzi svetom ekonomickej racionality a medzi svetom etickej zodpovednosti alebo, jednoducho, medzi svetom hospodarstva a svetom moralky" (Remisova, 2011, s. 56). Hanulakova (1997, s. 52) vo svojej publikacii konstatuje, ze ,,podnikatelska etika sa zaobera predovsetkym na proces a vysledky rozhodovania. Nie vzdy postacuje, ze rozhodnutie je v medziach zakona. Podnikatelsku etiku treba chapat hlavne ako zalezitost manazmentu, ktora sa dotyka vzajomnych vztahov a zodpovednosti za jednotlive rozhodnutia v celom podnikatelskom procese. Je zrejme, ze vyznamnu sucast podnikatelskej etiky bude tvorit manazerska etika." 1.3.1 Funkcie podnikatelskej etiky ,,Podnikatelska etika musi ako normativna etika predovsetkym teoreticko-prakticky zdovodnit miesto vseobecne platnych etickych noriem vo sfere podnikania a sprehladnit proces prenikania a aplikovania tychto noriem do celeho podnikatelskeho diania na vsetkych urovniach ekonomickeho zivota" (Remisova, 2011, s. 56). ,,Podnikatelska etika plni niekolko vyznamnych funkcii. Jej hlavna uloha spociva v identifikacii etickeho problemu a jeho pricin v kontexte podnikania, vo vybere vhodnej normy a rozpracovani metod a postupov, ktorych prostrednictvom sa tieto normy maju uviest do praxe s cielom problem vyriesit" (Jankovichova, 2009, s. 14). Funkcie podnikatelskej etiky maju dolezity vyznam pre kazdu organizaciu. Remisova (2011, s. 56) konstatuje, ze ,,Hlavne ulohy podnikatelskej etiky mozno stanovit takto: 1. odhalenie fungujucich etickych noriem a principov, 2. kriticka reflexia moralky v ekonomike, 3. konfrontacia fungujucich principov so zelanymi ludskymi hodnotami, t. j. s predstavami o dostojnom, spravodlivom a dobrom zivote, 4. sformulovanie novych etickych noriem a principov, 24 5. vypracovanie postupov na aplikaciu tychto noriem a principov do ekonomickej sfery na vsetkych urovniach riadenia" (Remisova, 2011, s. 56). 1.3.2 Firemna kultura Pojem kultura pochadza z latinskeho slova colo co znamena pestovat, ale v sucasnosti pod tymto pojmom rozumieme suhrn hodnotovych predstav a zivotnych podmienok obyvatelov uplatnovanych a rozvijanych v urcitom case a na urcitom ohranicenom priestore. V sucasnej modernej dobe sa stala firemna kultura sucastou kazdej firmy. Kazda firma ma svoje specifika. Firemna kultura urcuje ako by sa mali spravat clenovia firmy, co sa od nich ocakava, ake spravanie firma oceni a na druhej strane bude kritizovat. Firemna komunikacia je sietou, ktora umoznuje nielen spolupracu, ale dokonca samostatnu existenciu organizacie. Je sucastou podnikovej kultury a je vyznamnou konkurencnou vyhodou. Aby organizacia fungovala ako ma, je treba udrziavat urcitu klimu, ktora je zamerana nielen na vykon, ale i na jednotlivca, na neformalne vztahy, optimalne postupy pri zvladani konfliktov a dodrziavani pravidiel. Dolezitejsie je ako sa robia rozhodnutia a ake komunikacne kanaly su najcastejsie vyuzivane, aka je organizacna struktura a schopnost reagovat na podnety (Mikulastik, 2010, s. 117). Suhlasime s vyrokom Kollara (2013, s. 74), ze ,,dolezitu ulohu zohrava i firemna kultura. Je potrebne vytvorit vhodne podmienky, primerane motivovat zamestnancov, vytvorit tvorivu klimu, podporovat timovu pracu a komunikaciu." Firemnu kulturu chapeme ako system materialnych, duchovnych hodnot a javov vo vzajomnej interakcii, vlastnych danej firme, odrazajucu jej individualitu. Prejavuje sa v spravani, vzajomnej spolupraci, chapani seba a okoliteho prostredia. Firemnu kulturu mozeme chapat v sirsom alebo uzsom zmysle. Podnikova kultura v uzsom zmysle zahrna iba duchovnu cast kultury, pravidla spravania, normy, tradicie, firemne myty a legendy, ktore sa javia ako regulatory spravania pracovnikov. A podnikova kultura v sirsom zmysle predpoklada systemove ponatie kultury v materialnej a duchovnej jednote, v zlozitom vzajomnom posobeni a sucinnosti vsetkych zjavnych i skrytych, znamych i nepoznanych prvkov. Materialnu kulturu predstavuju fyzicke objekty. Nematerialnu kulturu predstavuju normy, pravidla, vzorce spravania, zakony, hodnoty, ceremonialy, ritualy, symboly, myty, zvyky a tradicie (Srpova, a kol., 2010, s.141). 25 Firemna kultura vyjadruje urcity charakter firmy, celkovu atmosferu, ovzdusie, vnutorny zivot ovplyvnujuci myslenie a spravanie spolupracovnikov firmy. Tiez mozeme hovorit o zvykoch a ritualoch vyuzivanych vo firme i o hodnotach, ktore sa prejavuju v obecnych vzoroch spravania a jednania vsetkych pracovnikov. Zakladne prvky firemnej kultury su symboly, hrdinovia, ritualy a hodnoty. Symboly predstavuju napriklad rozne skratky, slang, sposoby obliekania, symboly postavenia, ktore su zname len clenom organizacie. Hrdinovia, mozu byt skutocni, popripade imaginarni ludia, ktori sluzia ako model idealneho spravania. Do ritualov zaradujeme rozne spolocensky nevyhnutne cinnosti a prejavy. Su to neformalne oslavy, formalne schodze, pisanie sprav, planovanie, informacne a kontrolne systemy. Hodnoty predstavuju najhlbsiu uroven kultury. Ide o to, co je dobre a co zle, hodnotne ci menej hodnotne. Hodnoty sa prelinaju do pracovnej moralky, spolupatricnosti pracovnikov s firmou i do celkovej orientacie firmy. Firemna kultura zohrava dolezitu ulohu i pri vybere zamestnania. Zamestnavatelia sa snazia vyberat ludi, ktori do firmy zapadnu, a naopak uchadzaci hladaju miesto vo firme, ktore zodpoveda ich hodnotam, nazorom a postojom, teda vsetkemu co predstavuje firemna kultura. Spravne uplatnovanie zasad firemnej kultury sa tak moze stat dolezitym nastrojom pracovnej motivacie a ma vplyv i na rozvoj a uspech firmy (Vysekalova, Mikes, 2009, s. 67-68). Firemna kultura predstavuje suhrn pisanych a hovorenych pravidiel, ako bude firma postupovat v podobnych pripadoch a situaciach, aka bude komunikacia vo vnutri firmy, atmosfera, styl prace a subordinacny postup. Tieto pravidla stanovuju veduci pracovnici (Halik, 2008, s. 115). Pri tvorbe firemnej kultury su dolezite aj konkretne pravidla, ktorymi sa riadi zivot firmy. Medzi najdolezitejsie autor uvadza firemny (podnikovy) poriadok, smernicu riadenia firmy, smernicu pre pracovne oblecenie, zasadaci poriadok pri poradach, pracovnu dobu, dlzku prestavok a kodex spravania sa zamestnanca (Vysekalova, Mikes, 2009, s. 71). 1.3.3 Vyznam etickeho kodexu na pracovisku Eticky kodex ako subor moralnych a etickych pravidiel nam napomaha zaistovat, aby kazdodenne aktivity organizacie zodpovedali zakladnym etickym principom a stanovenym zasadam. Etickym kodexom rozumieme subor konkretnych pravidiel, ktore vychadzaju z hodnot a principov firmy a vymedzuju standardy profesionalneho jednania. 26 Ustanovenie etickeho kodexu sluzi k presadzovaniu etickeho spravania a rozhodovania. Eticky kodex pomaha zlepsovat celkove prostredie v ramci firmy. Hanulakova (1997, s. 107) konstatuje, ze ,,eticky kodex podniku mozno jednoducho charakterizovat ako pisomny dokument, ktorym firma deklaruje zakladne eticke principy svojho spravania a ktory musia respektovat vsetci zamestnanci v podniku." Je potrebne zdoraznit, ze eticke kodexy sa dnes vyskytuju vo vacsine oblasti spolocenskeho zivota. Eticky kodex je dokument, ktory pomaha organizaciam k presadzovaniu etickeho spravania a rozhodovania, v ktorom organizacie pripisuju a blizsie konkretizuju vseobecny system hodnot, eticke zasady v podnikovej praxi s cielom, aby konanie vsetkych zamestnancov zodpovedalo urcitym pravidlam (Kunz, 2012, s. 51). Zmyslom etickeho kodexu je predovsetkym zaviest pravidla, ktore budu platne pre vsetkych zamestnancov firmy. Eticke spravanie je spojene nielen s objektivnymi pravidlami spravania v ramci etickych kodexov, ale je spojeny i so subjektivnym pocitom jednotlivca, ako by sa mal v konkretnej situacii zachovat. ,,Eticke kodexy patria dnes najvyznamnejsim a k najrozsirenejsim formam institucionalizacie etiky vo firme. Vyznam etickeho kodexu firmy spociva v tom, ze objasnuje, ake spravanie organizacie ocakava od svojich zamestnancov v roznych situaciach" (Jankovichova, 2009, s. 50-51). Rozlisujeme niekolko druhov etickych kodexov, delime ich podla typu a obsahu institucie pre ktore sa vypracovavaju. Podla obsahu rozlisujeme aspiracny, vychovny a regulacny kodex. Aspiracny kodex vyjadruje idealy, ku ktorym by malo smerovat konanie subjektu. Vo vychovnom kodexe su obsiahnute presne pokyny s presnou interpretaciou. V poslednom regulacnom kodexe su podrobne rozpracovane moralne poziadavky (Ubreziova, 2008, s. 26). Ustanovenie etickych kodexov sluzi k presadzovaniu etickeho spravania a rozhodovania, taktiez k pomoci zlepsovat celkove prostredie v ramci danej firmy. Eticky kodex ma zasadny a univerzalisticky charakter, vztahuje sa na spravanie a jednanie kazdeho clena komunity. Predstavuje konkretny subor pravidiel, ktore vychadzaju z principov a hodnot danej organizacie a vymedzuju standard profesionalneho jednania. Ucelom etickych kodexov je sluzit nielen ako garancia dodrziavania profesionalneho jednania, ale i ako kontrola spravania, a taktiez ako prostriedok k posilneniu doveryhodnosti ludi v danej institucii (Vachal, a kol., 2013, s. 646). 27 Remisova (2011, s. 207) doplna ze ,,k najvyznamnejsim funkciam podnikoveho etickeho kodexu patria: 1. Regulacna funkcia - Podnikovy eticky kodex je jednym z nastrojov riadenia a vedenia ludi v organizacii, ktore su zalozene na dobrovolnom dodrziavani pozadovaneho moralneho standardu. 2.Riesenie zlozitych situacii - podnikovy eticky kodex ulahcuje pracovnikovi rozhodnut sa v situaciach, ked sa nevie zorientovat medzi tym, co je spravne a co nespravne, resp. ked ho navadzaju na nemoralny skutok. 3.Podpora etickej sebareflexie - podnikovy eticky kodex pomaha riesit medziludske konflikty na pracovisku v sulade s poziadavkami zakotvenymi v kodexe. 4. Riesenie konfliktnych situacii - Podnikovy eticky kodex pomaha riesit medziludske konflikty na pracovisku v sulade s poziadavkami zakotvenymi v kodexe. 5. Zabranuje neetickej tvorbe zisku - eticky kodex v ekonomickom zivote plni zaroven funkciu ohranicenia maximalizacie profitu." Prinosom etickych kodexov je, ze vymedzuju, ktore konanie je prijatelne, cim prispievaju k upevnovaniu vhodneho spravania vo firme a zlepseniu moralky na pracovisku. Pomahaju eliminovat neziaduce praktiky. Pozitivne motivuju zamestnancov, zvysuju ich hrdost a lojalitu k zamestnavatelovi. Vylepsuju poziciu firmy nielen na trhu prace. Zvysuju otvorenost, pravdivost a cestnost komunikacie vnutri firmy. Napomahaju novym zamestnancom zoznamit sa s hodnotami firmy. Zvysuju vnutornu kulturu a poskytuju zakladny ramec pre realizaciu etickeho programu do podniku (Kunz, 2012 s.51). Putnova, Seknicka (2007, s. 75) vo svojej publikacii uvadzaju, ze firmy si uvedomuju dolezitost etickeho kodexu, ktory moze stanovit potrebne principy a zasady jednania a spravania na pracovisku, napriklad manazerom a zamestnancom. Eticke kodexy nielen pomahaju v tazkych situaciach, ale casto nutia vedenie podniku k zamysleniu nad sposobom funkcnosti podnikatelskej organizacie. Podnikove subjekty nemaju vytvorene nejake formalizovane, vseobecne uznavane a lahko kontrolovane eticke standardy a zasady. Existuju iba doporucene principy, ktore moze alebo nemusi firma akceptovat. Remisova (2011, s. 208) uvadza ,,priklad z praxe na pozitivne hodnotenie podnikovych etickych kodexov na Slovensku. Firmy, ktore vo vyskume o etickych kodexoch v roku 1996 na Slovensku uviedli, ze maju eticky kodex vo svojej organizacii, hodnotia jeho pouzivanie jednoznacne kladne. Az 88% firiem odpoveda pozitivne na otazku ,,Ako hodnotite celkovo vplyv etickeho kodexu na cinnost v organizacii?" Ziadna z firiem neuviedla, ze by mala negativnu skusenost z pouzivania etickeho kodexu. Pri zistovani, ake konkretne skusenosti maju firmy z aplikacie etickych kodexov, firmy 28 najcastejsie uvadzaju, ze sa zvysila pracovna disciplina, zlepsili medziludske vztahy na pracovisku, zvysila kvalita produkcie a sluzieb, zvysili komunikacia medzi manazmentom a ostatnymi pracovnikmi." 29 2 CIELE PRIESKUMU Hlavnym cielom diplomovej prace bolo analyzovat uroven komunikacie v pracovnom kolektive vo vybranej firme Calmit s r.o. a zistit nakolko maju pracovne podmienky, komunikacia v pracovnej sfere a etika na pracovisku ucinok na efektivitu prace a spokojnost zamestnancov. Rozvoj a rast zamestnancov v ramci skumanej organizacie je stimulovany viacerymi faktormi, ktore ovplyvnuju pracovny vykon. Zvlast dolezite je vytvaranie podmienok na udrziavanie a rozvoj zdravej, optimalnej pracovnej klimy, v ktorej sa zamestnanec citi spokojny, isty svojou pracou a je si vedomy, ze je pre organizaciu cennym zamestnancom. V diplomovej praci sme chceli zistit ci maju tieto aspekty vplyv na efektivitu prace a spravne fungovanie firmy. Zamerali sme sa na uroven komunikacie, vztahy na pracovisku, eticky kodex a zistovali sme ci maju vplyv na kolegialitu, lojalitu, efektivitu prace a spokojnost zamestnancov. 30 3 METODIKA PRACE A METODY SKUMANIA 3.1 Casovy harmonogram prieskumu Pre splnenie ciela prieskumu sme si stanovili nasledovne kroky: 1. Stanovenie prieskumnej temy- oktober 2012 2. Studium odbornej literatury- november 2013- marec 2014 3. Vymedzenie prieskumnych cielov- november 2013 4. Formulacia prieskumnych cielov- december 2013 5. Formulacia prieskumnych otazok- december 2013 6. Urcenie prieskumnych metod- december 2013 7. Vyber prieskumnej vzorky- december 2013 8. Zostavenie dotaznika- januar 2014 9. Realizacia prieskumu- januar- februar 2014 10. Zber a spracovanie prieskumnych udajov - januar- februar 2014 11. Interpretacia a vyhodnotenie vysledkov prieskumu- marec- april 2014 3.2 Hypotezy prieskumu V prieskume sme si vymedzili tieto hypotezy: Hypoteza c. 1: predpokladali sme, ze komunikacne a jazykove schopnosti pozitivne ovplyvnuju efektivitu prace vo vybranej organizacii. Hypoteza c. 2: predpokladali sme, ze zamestnanci vybranej organizacie prikladaju najvacsi doraz na osobnu komunikaciu, komunikaciu mobilnym telefonom ale pripisuju vyznam aj neverbalnej komunikacii. Hypoteza c. 3: predpokladali sme, ze zamestnanci komunikuju so vsetkymi bez problemov a ze sa mozu v pripade problemu obratit na svojho nadriadeneho alebo kolegov. Hypoteza c. 4: predpokladali sme, ze firma ma zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu a ze maju pozitivny vplyv na uroven komunikacie a spravania na pracovisku. 31 Hypoteza c. 5: predpokladali sme, ze pracovne prostredie a mimopracovne aktivity maju pozitivny vplyv na spokojnost zamestnancov a zaroven na ich pracovny vykon. 3.3 Metodika prieskumu V prieskume sme si stanovili, ako budeme postupovat, aby sme dosiahli stanovene ciele prace. V dalsej casti prace opiseme etapy, podla ktorych sme postupovali. 1. Pripravna etapa V pripravnej etape sme sa predovsetkym zamerali na dokladne studium odbornej literatury, z ktorej sme cerpali potrebne informacie k teoretickej casti praci, ale i na pripravu dotaznika. 2. Realizacna etapa V realizacnej etape sme sa zamerali na tvorbu dotaznika a zber empirickeho materialu. Prieskum sme realizovali dotaznikovou metodou. ,,Dotaznik je sposob pisomneho kladenia otazok a ziskavania pisomnych odpovedi. Dotaznik je najfrekventovanejsia metoda zistovania udajov. Dotaznik je urceny predovsetkym na hromadne ziskavanie udajov. Mysli sa tym ziskavania udajov o velkom pocte odpovedajucich. Preto sa dotaznik povazuje za ekonomicky vyskumny nastroj. Presna formulacia konkretneho ciela a ulohy dotaznika vo vztahu k zvolenemu problemu je zakladnou podmienkou ucelneho koncipovania dotaznika" (Gavora, 2001, s. 113). Dotaznik patri medzi jednu z najcastejsie pouzivanych metod vo vyskume. Pomocou dotaznika sme ziskavali informacie od respondentov. Po prestudovani odbornej literatury sme si stanovili prieskumne otazky. Dotaznik (vid priloha A) bol anonymny a pozostaval z 25 uzatvorenych otazok. Otazky sme sa snazili formulovat tak, aby boli zrozumitelne a jasne pre vsetkych respondentov. Dotaznik pozostaval zo styroch stran. Na prvej strane boli uvedene pokyny pre vyplnenie dotaznika. Uvod dotaznika obsahoval oslovenie respondentov a respondentiek, strucne vysvetlenie na co je dotaznik zamerany, instrukcie pre jeho spravne vyplnenie a podakovanie za spolupracu. Prve otazky v dotazniku boli zamerane na zistenie demografickych udajov respondentov a to vek, pohlavie a vzdelanie. Nasledujucimi otazkami sme zistovali uroven komunikacie v pracovnom kolektive vo firme Calmit s r.o. a snazili sme sa zistit nakolko maju pracovne podmienky a komunikacia v pracovnej sfere ucinok na efektivitu prace 32 a spokojnost zamestnancov. Ostatne otazky v dotazniku boli zamerane na oblast tykajucu sa temy Etika komunikacie v pracovnej sfere. 3. Analyza spracovanych udajov Vysledky z dotaznika boli spracovane matematickou metodou v podobe percentualneho vyjadrenia. Pri kvalitativnej metode bola pouzita analyza, synteza, komparacia a zovseobecnenie. Zber empirickych udajov bol spracovany pomocou programu Microsoft Excel a Word 2007. Udaje boli pre prehladnost vyhodnotene prostrednictvom kolacovych grafov v percentualnych hodnotach, vysledky sme interpretovali aj v tabulkach. V praci sme stanovili hypotezy, ktore boli na zaklade vyhodnoteneho dotaznika potvrdene alebo vyvratene. 4. Zovseobecnenie vysledkov prieskumu V poslednej etape prieskumu sme sa zamerali na zovseobecnenie vysledkov prieskumu. Zo ziskanych informacii vyvodime zavery a navrhneme odporucania pre prax. V poslednej etape bola vyuzita abstrakcia a generalizacia. 3.4 Charakteristika prieskumnej vzorky Prieskumnu vzorku tvorili zamestnanci firmy Calmit s r.o. so sidlom v Ziranoch. Za ucelom vyplnenia dotaznika sme oslovili 50 respondentov a respondentiek vo vybranej organizacii. Vo firme sme rozdali 50 dotaznikov, navratnost bola 100%. Prve tri otazky v dotazniku boli zamerane na zistenie demografickych udajov opytanych respondentov a to pohlavie, vek a vzdelanie. Z celkoveho poctu zamestnancov v spolocnosti pracuje 7 zien a 43 muzov. Respondentov sme z hladiska veku rozclenili do styroch zakladnych kategorii. Do prvej kategorie od 18 do 25 rokov patri 7 respondentov. Do druhej kategorie, ktora bola ohranicena od 36 do 45 rokov patri 17 respondentov. Do tretej kategorie od 36 do 45 rokov patri 20 respondentov. A do poslednej kategorie od 46 a viac rokov patri 6 respondentov. Z hladiska poctu odpracovanych rokov pre sucasne pracovisko sme respondentov rozclenili do 4 skupin. Traja respondenti uviedli, ze pre sucasnu organizaciu pracuju menej ako jeden rok. Siesti respondenti pracuju pre sucasnu firmu od 1 do 5 rokov. Od 6 do 10 rokov pracuje vo firme 14 zamestnancov. Viac ako 10 rokov pracuje vo firme 27 zamestnancov. 33 Co sa tyka urovne dosiahnuteho vzdelania respondentov traja mali stredoskolske vzdelanie s maturitou. Druhu najpocetnejsiu skupinu tvorili zamestnanci so stredoskolskym vzdelanim s maturitou, ktorych bolo 43 (co predstavuje 86%). A 4 respondenti (co predstavovalo 8%) boli vysokoskolsky vzdelani. 34 4 VYSLEDKY PRIESKUMU 4. 1 Interpretacia vysledkov prieskumu 1. Pohlavie: Tabulka c. 1 Pohlavie: (N) muz 43 zena 7 spolu 50 Graf k otazke c. 1 (percentualne vyjadrenie) Graf c.1 muz zena 14% 86% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) V skumanej organizacii pracuju prevazne muzi. Z celkoveho poctu zamestnancov az 86%, co predstavuje 43 zamestnancov tvoria muzi. Zien odpovedalo na dotaznik 7, co predstavuje 14% z celkoveho poctu zamestnancov. Vysledok nam odraza zlozenie zamestnancov podla pohlavia. 2. Vek: Tabulka c. 2 Vek: (N) od 18 do 25 rokov 7 od 26 do 35 rokov 17 od 36 do 45 rokov 20 od 46 a viac 6 spolu 50 35 Graf k otazke c. 2 (percentualne vyjadrenie) Graf c.2 od 28 do 25 rokov od 26 do 35 rokov od 36 do 45 rokov od 46 a viac 12% 14% 34% 40% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z grafu cislo dva vyplyva, ze najvacsi pocet zamestnancov je vo vekovej kategorii od 36 do 45 rokov, co predstavuje 20 (cize 40%) zamestnancov firmy. Druhu najpocetnejsiu skupinu tvori kategoria od 26 do 35 rokov, ktoru tvoria 17 zamestnanci, co predstavuje 34% z celkoveho poctu respondentov. V tretej kategorii od 18 do 25 rokov sa nachadzaju 7 zamestnanci firmy, co predstavuje 14% respondentov. V skupine najstarsich, od 46 rokov su siesti zamestnanci, co predstavuje 12% z celkoveho poctu opytanych respondentov. 3. Dosiahnute vzdelanie: Tabulka c. 3 Dosiahnute vzdelanie: zakladne vzdelanie (N) stredoskolske vzdelanie bez maturity 3 stredoskolske vzdelanie s maturitou 43 vysokoskolske vzdelanie 4 spolu 50 0 36 Graf k otazke c. 3 (percentualne vyjadrenie) Graf c.3 zakladne vzdelanie stredoskolske bez maturity stredoskolske s maturitou 0% 6% 8% 86% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z prieskumu vyplynulo, ze vo vybranej organizacii ma stredoskolske vzdelanie s maturitou az 86% z opytanych respondentov , co predstavuje az 43 zamestnancov firmy. Zamestnancov s vysokoskolskym vzdelanim ma organizacia 4, co predstavuje 8% zamestnancov firmy. Stredoskolske vzdelanie bez maturity maju iba traja zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov. 4. Ako dlho pracujete na sucasnom pracovisku? Tabulka c. 4 Ako dlho pracujete na sucasnom pracovisku? (N) menej ako 1 rok 3 1 az 5 rokov 6 od 6 do 10 rokov 14 viac ako 10 rokov 27 spolu 50 37 Graf k otazke c. 4 (percentualne vyjadrenie) Graf c.4 menej ako 1 rok 1 az 5 rokov od 6 do 10 rokov viac ako 10 rokov 6% 12% 54% 28% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z celkoveho poctu opytanych respondentov az 14, co predstavuje 28% odpovedalo, ze vo firme pracuju od 6 do 10 rokov. A 6, co predstavuje 12% zamestnancov firmy uviedlo, ze pre sucasnu organizaciu pracuju od jedneho do pat rokov. Menej ako rok pracuju vo firme traja zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov. Z dotazniku sme zistili, ze najviac zamestnancov pracuje vo firme viac ako 10 rokov, co predstavuje az 27, co predstavuje 54% z opytanych respondentov. Z toho vyplyva, ze zamestnanci su vo firme spokojni. 5. Kolko cudzich jazykov (okrem materinskeho) ovladate na komunikacnej urovni? Tabulka c. 5 Kolko cudzich jazykov (okrem materinskeho) ovladate na komunikacnej urovni? nula (N) jeden 35 dva 3 3 a viac 1 spolu 50 11 38 Graf k otazke c. 5 (percentualne vyjadrenie) Graf c.5 0 1 2 3 a viac 6% 2% 22% 70% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Az 35, co predstavuje 70% respondentov ovlada aspon jeden cudzi jazyk na komunikacnej urovni. Z opytanych respondentov 11, co predstavuje 22% neovlada ani jeden cudzi jazyk. Dva jazyky ovladaju vo firme 3, co predstavuje 6% zamestnancov. A jeden zamestnanec, ktory predstavuje 2% z celkoveho poctu respondentov ovlada na komunikacnej urovni tri a viac cudzich jazykov. Z prieskumu vyplyva, ze vo firme pracuje prevazna vacsina ludi, ktora ovlada minimalne aspon jeden cudzi jazyk. 6. Ovplyvnuju podla Vas jazykove a komunikacne schopnosti efektivitu prace? Tabulka c. 6 Ovplyvnuju podla Vas jazykove a komunikacne schopnosti efektivitu prace? ano, pozitivne (N) ano, negativne 0 neviem to posudit 3 nie 2 spolu 50 45 39 Graf k otazke c. 6 (percentualne vyjadrenie) Graf c.6 ano, pozitivne ano,negativne neviem to posudit nie 0% 6% 4% 90% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Na otazku v predkladanom dotazniku ci ovplyvnuju jazykove a komunikacne schopnosti efektivitu prace odpovedalo az 45 zamestnancov pozitivne, co predstavuje 90% z celkoveho poctu opytanych respondentov. Traja respondenti, ktori predstavuju 6% uviedli, ze to nevedia posudit. Dvaja zamestnanci firmy co predstavuje 4% si mysli, ze jazykove a komunikacne schopnosti neovplyvnuju efektivitu prace. Vo vybranej organizacii sa nikto nestotoznil s negativnom odpovedou. 7. Vo svojej praci najbeznejsie komunikujem: Tabulka c. 7 Vo svojej praci najbeznejsie komunikujem: osobne- verbalne (N) elektronicky ( e-mail ...) 2 telefonicky 8 pisomne 0 spolu 50 40 40 Graf k otazke c. 7 (percentualne vyjadrenie) Graf c.7 osobne - verbalne elektronicky (e-mail ... ) telefonicky pisomne 0% 4% 16% 80% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) V dalsej otazke v dotazniku sme zistovali ako ludia najbeznejsie komunikuju vo svojej praci. Az 40 zamestnancov, co predstavuje 80% z celkoveho poctu opytanych respondentov odpovedalo, ze v praci najbeznejsie vyuzivaju osobnu respektive verbalnu komunikaciu. Ako druhu najbeznejsiu formu komunikacii 8 z opytanych respondentov uviedlo telefonicku formu, co predstavovalo 16% z celkoveho poctu opytanych respondentov. Elektronicku komunikaciu vyuziva 2 zamestnanci, co predstavuje 4% respondentov. Z odpovedi respondentov jasne vyplynulo, ze najbeznejsia forma ich komunikacia je osobna. Verbalna komunikacia je prirodzena a najcastejsia forma komunikacie v osobnom i pracovnom zivote nas vsetkych. 8. Uroven komunikacie na Vasom pracovisku hodnotite ako: Tabulka c. 8 Uroven komunikacie na Vasom (N) pracovisku hodnotite ako: velmi dobru 16 dobru 25 priemernu 6 slabu 3 spolu 50 41 Graf k otazke c. 8 (percentualne vyjadrenie) Graf c.8 velmi dobru dobru priemernu slabu 6% 12% 32% 50% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Na zaklade odpovedi respondentov vyplyva, ze az 25 zamestnancov, co predstavuje 50% ludi vo firme hodnoti uroven komunikacie ako dobru. A 16 zamestnancov, co predstavuje 32% ju zhodnotilo ako velmi dobru. 6 zamestnancov, co predstavuje 12% respondentov hodnoti uroven komunikacie na pracovisku ako priemernu, a iba 3 zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov ako slabu. Z grafov jasne vyplyva, ze vacsina zamestnancov hodnoti uroven komunikacie pozitivne. 9. Na pracovisku sa najcastejsie stretavam s komunikaciou, ktora by sa dala oznacit ako: Tabulka c. 9 Na pracovisku sa najcastejsie stretavam s komunikaciou, ktora by sa dala oznacit ako: agresivna (N) asertivna 40 pasivna 9 spolu 50 1 42 Graf otazke c. 9 (percentualne vyjadrenie) Graf c.9 agresivna asertivna pasivna 2% 18% 80% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z odpovedi vyplynulo ze az 40 zamestnancov, co predstavuje 80% respondentov sa najcastejsie na svojom pracovisku stretava s asertivnou komunikaciou. 9 z opytanych respondentov, co predstavuje 18% zamestnancov uviedlo, ze vnimaju komunikaciu na pracovisku pasivne. Jeden zamestnanec, ktory predstavuje 2% vybranej organizacie vnima na svojom pracovisku komunikaciu ako agresivnu. Na zaklade odpovedi mozeme posudit, ze vo firme panuje asertivna komunikacia, co povazujeme za pozitivne, pretoze tento druh komunikacie vedie k dobrym pracovnym vztahom a vytvara dobre pracovne prostredie. 10. Vasu komunikaciu na pracovisku by ste charakterizovali ako: Tabulka c. 10 Vasu komunikaciu na pracovisku by (N) ste charakterizovali ako? prijimanie informacii 15 odovzdavanie informacii 5 obojstranna vymena informacii 30 spolu 50 43 Graf k otazke c. 10 (percentualne vyjadrenie) Graf c.10 prijimanie informacii odovzdavanie informacii objstranna vymena informacii 30% 60% 10% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z grafu cislo 10 nam vyplyva, ze az 30 zamestnancov z opytanych respondentov, co predstavuje 60% zamestnancov by charakterizovalo svoju komunikaciu na pracovisku ako obojstrannu vymenu informacii. 15 respondentov, co predstavuje 30% zamestnancov vnima komunikaciu ako prijimanie informacii a 5 zamestnancov, co predstavuje 10% z celkoveho poctu opytanych uviedlo, ze svoju komunikaciu na pracovisku vnima ako odovzdavanie informacii. 11. Myslite si, ze neverbalne prejavy su pre efektivnu komunikaciu dolezite? Tabulka c. 11 Myslite si, ze neverbalne prejavy su pre (N) efektivnu komunikaciu dolezite? urcite ano 42 vacsinou ano 6 vacsinou nie 2 urcite nie 0 spolu 50 44 Graf k otazke c. 11 (percentualne vyjadrenie) Graf c.11 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 4% 0% 12% 84% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Na otazku cislo 11- Myslite si, ze neverbalne prejavy su pre efektivnu komunikaciu dolezite, odpovedalo urcite ano az 42 zamestnancov, co predstavuje 84% z celkoveho poctu opytanych respondentov. 6 zamestnancov, co predstavuje 12% z opytanych respondentov firmy sa priklonilo k odpovedi vacsinou ano. Iba 2 zamestnanci, co predstavuju 4% z celkoveho poctu respondentov sa priklonili k negativnej odpovedi vacsinou nie. Z grafu jednoznacne vyplyva, ze vacsina zamestnancov si mysli, ze su neverbalne prejavy dolezite. Neverbalna komunikacia je dolezitou sucastou nasho kazdodenneho zivota, stretavame sa s nou aj v zamestnani, co vyplyva aj z kladnych odpovedi zamestnancov vybranej firmy. 12. Vyuzivate na pracovisku aj prvky neverbalnej komunikacie? (mimika, gesta, dotyky, pohlad... ) Tabulka c. 12 Vyuzivate na pracovisku aj prvky neverbalnej komunikacie? (mimika, gesta, dotyky, pohlad .... ) ano, pouzivam (N) nie, nepouzivam 3 spolu 50 47 45 Graf k otazke c. 12 (percentualne vyjadrenie) Graf c.12 ano, pouzivam nie,nepouzivam 6% 94% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) V otazke cislo 12 sme chceli zistit ci respondenti vyuzivaju na pracovisku aj prvky neverbalnej komunikacie ako napriklad mimiku, gesta, dotyky, pohlad. Az 47 zamestnancov, co predstavuje 94 % zo vsetkych opytanych respondentov vybranej organizacie odpovedalo na otazku kladne, ze pouzivaju vo svojom zamestnani prvky neverbalnej komunikacie. Iba 3 zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov odpovedalo zaporne, ze prvky neverbalnej komunikacie nevyuzivaju. Z toho vyplyva ze zamestnanci vybranej organizacie vyuzivaju na pracovisku vo velkej miere prvky neverbalnej komunikacie. 13. Myslite si, ze lepsia komunikacia vedia k zvyseniu efektivity a bezpecnosti pri praci? Tabulka c. 13 Myslite si, ze lepsia komunikacia vedie k zvyseniu efektivity a bezpecnosti pri praci? Urcite ano (N) Vacsinou nie 8 Vacsinou ano 4 Urcite nie 1 spolu 50 37 46 Graf k otazke c. 13 (percentualne vyjadrenie) Graf c.13 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 2% 8% 16% 74% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Za zaklade prieskumu vo vybranej spolocnosti az 37 zamestnancov, co predstavuje 74% z opytanych respondentov si mysli, ze lepsia komunikacia vedie k zvyseniu efektivity a bezpecnosti pri praci. Iba jeden zamestnanec vo firme, co predstavuje 2% vyjadril nesuhlas s touto otazkou. Z toho vyplyva, ze dostatocna informovanost vedie k zvyseniu efektivity praci a samozrejme s tym spojenou bezpecnostou pri praci. 14. S kym sa Vam na pracovisku najobtiaznejsie komunikuje? Tabulka c. 14 S kym sa Vam na pracovisku najobtiaznejsie komunikuje? S nadriadenym (N) So spolupracovnikmi 6 S podriadenim 2 So vsetkymi komunikujem bez problemov 27 spolu 50 15 47 Graf k otazke c. 14 (percentualne vyjadrenie) Graf c.14 s nadriadenym so spolupracovnikmi s podriadenym so vsetkymi komunikujem bez problemov 30% 54% 12% 4% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Az 27 respondentov, co predstavuje 54% zamestnancov vybranej organizacie odpovedalo, ze na svojom pracovisku komunikuju so vsetkymi bez problemov. 15 zamestnancov, co predstavuje 30% respondentov sa priklonilo k odpovedi, ze sa im najobtiaznejsie komunikuje so svojim nadradenim. Sest zamestnancov, co predstavuje 12% respondentov uviedlo ako najobtiaznejsiu komunikaciu so svojimi spolupracovnikmi. Iba dvaja zamestnanci firmy, co predstavuje 4% respondentov uvideli ako najobtiaznejsiu komunikaciu so svojim podriadenim. Z grafu jasne vyplyva, ze vo vybranej firme komunikuju ludia bez problemov. 15. Riesi Vas nadriadeny uspesne konfliktne situacie na pracovisku? Tabulka c. 15 Riesi Vas nadriadeny uspesne konfliktne situacie na pracovisku? Urcite ano (N) Vacsinou ano 35 Vacsinou nie 3 Urcite nie 1 Spolu 50 11 48 Graf k otazke c. 15 (percentualne vyjadrenie) Graf c.15 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 6% 2% 22% 70% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Az 35 zamestnancov, co predstavuje 70% z opytanych respondentov odpovedalo na otazku tykajucu sa ci riesi nadriadeny uspesne na pracovisku konfliktne situacie odpovedalo, ze vacsinou ano. 11 zamestnancov, co predstavuje 22% respondentov uvidelo, ze urcite ano. Iba 3 zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov odpovedalo, ze vacsinou nie. Jeden zamestnanec, ktory predstavuje 2% vybranej organizacie uviedol, ze urcite nie. Z toho vyplyva, ze v skumanej organizacii nadriadeny uspesne zvlada riesit konfliktne situacie co hodnotime ako pozitivne. 16. Mozete sa v pripade problemu obratit na Vasho nadriadeneho? Tabulka c.16 Mozete sa v pripade problemov obratit na Vasho nadriadeneho Urcite ano (N) Vacsinou ano 41 Vacsinou nie 2 Urcite nie 0 spolu 50 7 49 Graf k otazke c. 16 (percentualne vyjadrenie) Graf c.16 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 4% 0% 14% 82% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Az 41 zamestnancov, co predstavuje 82% z opytanych respondentov odpovedalo na otazku ci sa mozu v pripade problemov ci dotazov obratit na svojich kolegov odpovedalo vacsinou ano. 7 respondentov, co predstavuje 14% zamestnancov sa vyjadrilo ze urcite ano. 2 zamestnanci, co predstavuje 4% respondentov odpovedalo, ze vacsinou sa nemozu obratit na svojho nadriadeneho. Z grafu jasne vidiet, ze nadriadeny vie uspesne riesit problemy vo vybranej organizacii, co hodnotime ako pozitivne. 17. Mozete sa v pripade problemov ci dotazov obratit o pomoc na svojich kolegov? Tabulka c. 17 Mozete sa v pripade problemov ci dotazov obratit o pomoc na svojich kolegov? Urcite ano (N) Vacsinou ano 34 Vacsinou nie 3 Urcite nie 2 Spolu 50 11 50 Graf k otazke c. 17 (percentualne vyjadrenie) Graf c.17 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 6% 4% 22% 68% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Ukazalo sa, ze az 34 zamestnancov, co predstavuje 68% z opytanych respondentov vybranej organizacie oznacili najcastejsie odpoved vacsinou ano v otazke tykajucej sa pomoci od svojich kolegov. Iba dvaja zamestnanci firmy co predstavuje 4% respondentov uvideli, ze sa nemozu obratit v pripade problemu na svojho kolegu. Z grafu jasne vyplyva, ze na pracovisku vladne kolegialita. 18. Myslite si, ze firemne skolenia, respektive teambuilding zvysuju uroven komunikacie? Tabulka c. 18 Myslite si, ze firemne skolenia, respektive teambuilding zvysuju uroven komunikacie? Ano (N) Nie 12 spolu 50 38 51 Graf k otazke c. 18 (percentualne vyjadrenie) Graf c.18 ano nie 24% 76% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z uvedeneho grafu vyplyva, ze az 38 zamestnancov, co predstavuje 76% respondentov si mysli, ze firemne skolenia a teambuilding zvysuju uroven komunikacie. Nesuhlas s touto otazkou vyjadrilo 12 zamestnancov, co predstavuje 24% respondentov vybranej organizacie. 19. Zucastnujete sa vo svojej praci na skoleniach, respektive na teambuildindoch? Tabulka c. 19. Zucastnujete sa vo svojej praci na (N) skoleniach, respektive na teambuildingoch? Ano- mesacne 0 Ano- stvrtrocne 0 Ano- polrocne 8 Ano rocne 30 Nie 12 Spolu 50 52 Graf k otazke c.19 (percentualne vyjadrenie) Graf c.19 ano, mesacne ano, raz stvrtrocne ano, raz polrocne ano, raz rocne nie 0% 0% 24% 16% 60% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Ukazalo sa, ze az 30 zamestnancov, co predstavuje 60% zo vsetkych opytanych respondentov vo vybranej organizacii sa zucastnuje na skoleniach alebo teambuildingoch aspon raz rocne. 8 zamestnancov, co predstavuje 16% z opytanych zamestnancov sa zucastnuje iba raz polrocne. A 12 zamestnancov, co predstavuje 24% respondentov sa nezucastnuje na takychto skoleniach vobec. 20. Suhlasite s vyrokom, ze clovek s lepsimi komunikacnymi schopnostami, ma lepsi predpoklad na kvalitnejsi vykon prace? Tabulka c. 20 Suhlasite s vyrokom, ze clovek s lepsimi (N) komunikacnymi schopnostami ma lepsi predpoklad na kvalitnejsi vykon prace? Urcite ano 24 Urcite nie 21 Vacsinou ano 2 Vacsinou nie 3 spolu 50 53 Graf k otazke c.20 (percentualne vyjadrenie) Graf c.20 4% urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 6% 48% 42% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Ukazalo sa, ze az 24 zamestnancov, co predstavuje 48% z opytanych respondentov vyjadrilo urcity suhlas s vyrokom, ze clovek s lepsimi komunikacnymi schopnostami, ma lepsi predpoklad na kvalitnejsi vykon prace. 42% respondentov co predstavuje 21 zamestnancov firmy odpovedalo vacsinou ano. Iba 3 zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov vyjadrilo urcity nesuhlas s touto otazkou. Z grafu vyplyva, ze zamestnanci firmy ja stotoznuju s vyjadrenim, ze clovek s lepsimi komunikacnymi schopnostami, ma lepsi predpoklad na kvalitnejsi vykon prace. 21. Myslite si, ze otvorena a ustretove spravanie nadriadeneho ma pozitivny vplyv na efektivitu prace? Tabulka ci. 21 Myslite si, ze otvorene a ustretove spravanie (N) nadriadeneho ma pozitivny vplyv na efektivitu prace? Ano 36 Neviem to posudit 10 Nie 4 spolu 50 54 Graf k otazke c. 21 (percentualne vyjadrenie) Graf c.21 ano nie neviem to posudit 20% 8% 72% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Zistili sme, ze az 36 zamestnancov, co predstavuje 72% respondentov si mysli, ze otvorene a ustretove spravanie nadriadeneho na pozitivny vplyv na efektivitu prace. 10 zamestnancov, co predstavuje 20% respondentov to nevedelo posudit. A 4 zamestnanci, co predstavuje 8% z opytanych si nemysli, ze to ma nejaky vplyv na efektivitu prace. Z odpovedi jasne vyplynulo, ze ustretove spravanie nadriadeneho pozitivne vplyva na efektivitu prace. 22. Schadzate sa so svojimi kolegami i na neformalnej urovni mimo pracovnej doby? Tabulka c. 22 Schadzate sa so svojimi kolegami i na (N) neformalnej urovni mimo pracovnej doby? Urcite ano 5 Urcite nie 7 Vacsinou ano 21 Vacsinou nie 17 spolu 50 55 Graf k otazke c. 22 (percentualne vyjadrenie) Graf c.22 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 10% 34% 14% 42% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z prieskumu sme zistili, ze 21 zamestnancov, co predstavuje 42% respondentov odpovedalo, ze sa vacsinou so svojimi kolegami mimo pracovnej doby nestretava. Kladne na tuto otazku odpovedalo 10% respondentov, co predstavuje 5 zamestnancov firmy. Z grafu vyplynulo, ze zamestnanci vybranej organizacie sa vacsinou mimo pracovnej doby nestretavaju. 23. Ma Vasa firma zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu? Tabulka c. 23 Ma Vasa firma zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu? Ano (N) Nie 0 Neviem 3 spolu 50 47 56 Graf k otazke c. 23 (percentualne vyjadrenie) Graf c.23 ano nie neviem 0% 6% 94% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Zo spracovanych udajov vyplynulo, ze 47 zamestnancov, co predstavuje 94% respondentov si mysli, ze ich firma ma zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu. Traja zamestnanci, ktori predstavuju 6% respondentov odpovedalo, ze nevedia. Z toho vyplyva, ze zamestnanci su vo velkej miere informovany o etickom kodexe firmy. 24. Ovplyvnuje podla Vasho nazoru eticky kodex pozitivne uroven komunikacie a spravanie na Vasom pracovisku? Tabulka c. 24 Ovplyvnuje podla Vasho nazoru eticky kodex pozitivne uroven komunikacie a spravanie na Vasom pracovisku? Ano (N) Nie 5 Neviem to posudit 9 spolu 50 36 57 Graf k otazke c. 24 (percentualne vyjadrenie) Graf c.24 ano nie neviem to posudit 18% 10% 72% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z grafu cislo 24 vyplynulo, ze az 36 zamestnancov, co predstavuje 72% respondentov si mysli, ze eticky kodex pozitivne ovplyvnuje uroven komunikacie a spravanie na pracovisku. Pat zamestnancov, co predstavuje 10% respondentov vybranej organizacie si mysli, ze eticky kodex neovplyvnuje uroven komunikacie a spravanie. A 9 zamestnancov, co predstavuje 18% z opytanych respondentov to nevedelo posudit. 25. Ako hodnotite celkovu atmosferu medzi zamestnancami vratane nadriadenych a vedenia na Vasom zamestnani? Tabulka c. 24 Ako hodnotite celkovu atmosferu medzi zamestnancami vratane nadriadenych a vedenia na Vasom zamestnani? Pozitivne (N) Negativne 1 Neutralne 6 spolu 50 43 58 Graf k otazke c. 25 (percentualne vyjadrenie) Graf c.25 pozitivne negativne neutralne 2% 12% 86% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Celkovu atmosferu medzi zamestnancami vratane nadriadenych a vedenia vo svojom pracovisku hodnoti az 43 zamestnancov, co predstavuje 86 % z respondentov pozitivne. 6 zamestnancov, co predstavuje 12% respondentov uviedlo, ze vnimaju celkovu atmosferu neutralne. A jeden zamestnanec firmy, ktory predstavuje 2% z celkoveho poctu opytanych respondentov sa vyjadril, ze atmosferu vo svojom zamestnani vnima negativne. Celkovu atmosferu v spolocnosti na zaklade prieskumu mozeme zhodnotit ako kladnu, co vnimame pozitivne. 59 4.2 Overenie hypotez V sucasnej dobe maju medziludske vztahy a etika na pracovisku coraz vacsi vyznam v spolocnosti a podnikatelskej sfere. V teoretickej casti diplomovej prace sme upriamili pozornost na vyznam kultury v podnikani, eticke principy a ich vplyv na pracovnu klimu a moralku. Poukazali sme na dolezitost zvysovania urovne komunikacie, zmysel optimalnej pracovnej atmosfery a ich vplyv na pracovny vykon. Studiom skumanej problematiky a vlastnych empirickych zisteni, sme zaujali k hypotezam nasledovne stanovisko: V prvej hypoteze H1, sme predpokladali, ze komunikacne a jazykove schopnosti pozitivne ovplyvnuju efektivitu prace vo vybranej organizacii. Vysledky prieskumu poukazuju na pozitivny vplyv jazykovych a komunikacnych schopnosti na moralku a efektivitu prace. Prieskumom sme zistili, ze zamestnanci vo vybranej organizacii maju dobre komunikacne schopnosti a vacsina zamestnancov firmy ovlada aspon jeden cudzi jazyk. Konstatujeme, ze hypoteza H1 bola na zaklade uvedenych skutocnosti prieskumom verifikovana. V druhej hypoteze H2, sme predpokladali, ze zamestnanci vybranej organizacie prikladaju najvacsi doraz na osobnu komunikaciu, komunikaciu mobilnym telefonom, ale pripisuju vyznam aj neverbalnej komunikacii. Zistili sme, ze zamestnanci firmy Calmit s r.o. v najvacsej miere vyuzivaju osobnu a telefonicku komunikaciu a iste zastupenie ma aj neverbalna komunikacia. Konstatujeme, ze prieskumom bola hypoteza verifikovana. V hypoteze H3 sme predpokladali, ze zamestnanci komunikuju so vsetkymi bez problemov a ze sa mozu v pripade problemu obratit na svojho nadriadeneho alebo kolegov. Prieskumom sme zistili, ze zamestnanci vo vybranej organizacii su kolegialni a komunikuju so vsetkymi bez vacsich problemov. Z dotaznika tiez vyplynulo, ze veduci pracovnici uspesne riesia konfliktne situacie a zamestnanci sa na nich mozu spolahnut. Na zaklade uvedenych udajov konstatujeme, ze hypoteza H3 bola prieskumom verifikovana. V hypoteze H4 sme predpokladali, ze firma ma zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu a ze maju pozitivny vplyv na uroven komunikacie a spravania na pracovisku. Z dotaznika vyplynulo, ze vybrana organizacia ma eticky kodex a zamestnanci ho hodnotia kladne. Konstatujeme, ze na zaklade prieskumu sa uvedena hypoteza H4 vo vsetkych bodoch verifikovala. 60 V hypoteze H5 sme predpokladali, ze pracovne podmienky a mimopracovne aktivity (teambuilding...) maju pozitivny vplyv na spokojnost zamestnancov a zaroven na ich pracovny vykon. Z odpovedi respondentov vyplynulo, ze pracovne prostredie a mimo firemne aktivity maju pozitivny vplyv na spokojnost zamestnancov co priamo ovplyvnuje ich vykon prace. Konstatujeme, ze hypoteza H5 bola na zaklade uvedenych skutocnosti prieskumom verifikovana. 4.3 Diskusia Nasou prioritou bolo zistit nazory zamestnancov na firemnu kulturu a problematiku komunikacie v skumanej organizacii. Prostrednictvom dotaznika sme sa snazili zistit postoje zamestnancov v danej organizacii v oblasti kultury a komunikacie. Stanovene hypotezy boli verifikovane a da sa teda prieskum nasej vzorky povazovat za efektivny. Aktivne zapajanie respondentov vo vyplnani dotaznika svedci o aktivnom a pozitivnom pristupe. Z vysledkov dotaznika mozeme konstatovat, ze otazky boli vhodne formulovane, zrozumitelne a dotaznik bol vyhovujuci. Vo vybranej organizacii dotaznik vyplnilo 50 respondentov, z toho bolo 43 muzov a 7 zien. Vacsina zamestnancov firmy je v strednom veku (26-45 rokov) s prevazne stredoskolskym vzdelanim. Vacsina zamestnancov v organizacii pracuje viac ako 6 rokov. Uroven komunikacie vo vybranej organizacii sa na zaklade zisteni dotaznika ukazuje ako dobra az velmi dobra. Stale vsak zostava priestor pre rozvoj a posun organizacie vpred. Z prieskumu je evidentne, ze zamestnanci vybranej organizacie najcastejsie komunikuju asertivne, pasivne az flegmaticky co ma pozitivny vplyv na celkovu komunikaciu a naladu na pracovisku. Zistili sme, ze zamestnanci vybranej organizacie maju zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu. Vysledky prieskumu ukazali, ze vacsina zamestnancov usudzuje, ze eticky kodex pozitivne ovplyvnuje uroven komunikacie a spravanie na pracovisku. 61 4.4 Odporucania pre prax Ziskanim poznatkov z odbornej literatury a vysledkov prieskumu navrhujeme nasledovne odporucania pre prax: o Zlepsit komunikaciu medzi vedenim a zamestnancami, zriadit castejsie a pre zamestnancov atraktivne firemne skolenia a teambuildingy zamerane na medzi urovnovu komunikaciu, ktore maju pozitivny vplyv na komunikacne schopnosti a upevnuju dobre vztahy na pracovisku. o Zalozit anonymne schranky na pozadovane zmeny, pre niektorych zamestnancov je lepsie, ked mozu svoje priania alebo staznosti napisat anonymne na papier a vlozit ich do schranky, ako ist osobne za nadriadenym. Odporucili by som vo firme Calmit s r.o. zriadenie aspon jednej takejto schranky. o Urcit formalne postupy umoznujuce vsetkym zamestnancom bez obav a represii upozornit na jednanie v rozpore s etickym kodexom. o Je dolezita reakcia (spatna vazba) vedenia na navrhy a pripomienky, aby bolo zaistene, ze zamestnanec podanu informaciu pochopil, popripade do akej miery. o Zavedenie firemnych stretnuti, sportovych a spolocenskych akcii, vecierkov, na ktorych by sa zamestnanci so svojimi kolegami a nadriadenymi pravidelne stretavali i mimo firmy, co by mohlo pomoct k zlepseniu ich vztahov, vdaka tomu by mali moznost spolu komunikovat nielen po formalnej stranke, a tak by sa ich komunikacia mohla zlepsit. o Je dolezite motivovat zamestnancov zo strany nadriadeneho, co vedie k vyssiemu pracovnemu vykonu a celkovej spokojnosti vo firme. o Zriadit vzdelavacie skolenia alebo programy pre nadriadenych pracovnikov, v snahe naucit sa disponovat s co najlepsimi komunikacnymi zrucnostami. 62 ZAVER V sucasnej modernej dobe sa v riadeni organizacii (firiem) priklada stale vacsi doraz na komunikaciu v pracovnej sfere. Komunikacia a etika na pracovisku maju velky vplyv na psychohygienu zamestnancov, spravne a efektivne fungovanie firmy a tym aj plnenie strategickych cielov organizacie. Zvysovanie etickych hodnot a bezproblemova komunikacia su dobrym zakladom na vytvorenie pohodovej pracovnej atmosfery, co ma za nasledok spokojnost zamestnancov, zvysenie pracovneho nasadenia, plnenie stanovenych pracovnych kvot bez chyb a nacas, co priamoumerne ovplyvnuje dobre meno firmy a jej poziciu na trhu. Komunikacia ako konstantny a zrozumitelny tok informacii medzi jednotlivymi zamestnancami musi byt efektivna a ucelna. V opacnom pripade moze zapricinovat problemy v riadeni firmy a nezhody az chaos na pracovisku. Zamestnanci firmy by sa preto mali venovat osvojeniu a zdokonalovaniu spravnych komunikacnych technik a zrucnosti. Motivacia, vykon, zodpovednost ci sutazivost a kreativita su vedlajsim produktom dobrej komunikacie spokojnych zamestnancov. Spravnym krokom k zefektivneniu komunikacie a zdravym etickym hodnotam je aj zriadenie a dosledne sledovanie etickeho kodexu v organizacii. V diplomovej praci sme uskutocnili prieskum, ktory bol zamerany na komunikaciu a eticke hodnoty zamestnancov vo vybranej spolocnosti. V teoretickej casti prace sme sa zamerali na definiciu zakladnych pojmov, ktore sme ziskali prestudovanim odbornej literatury. Diplomovu pracu sme pre prehladnost rozclenili do styroch kapitol. Prva kapitola prace bola teoretickeho charakteru, kde sme sa venovali pojmov komunikacia, podnikova kultura a eticky kodex. Citovali sme viacerych autorov, ktori sa zaoberali tymito temami. Teoretickou castou prace sme nadviazali na prakticku, v ktorej sme uskutocnili prieskum pomocou dotaznika. Dotaznik bol predlozeny zamestnancom vybranej organizacie Calmit s r.o., ktori poskytli svoj nazor na uroven komunikacie a medziludske vztahy na pracovisku. Ziskane udaje boli spracovane pomocou matematicko-statistickych metod, na zaklade ktorych sme nasledne zostavili prehladne kolacove grafy a tabulky. Cielom diplomovej prace bolo analyzovat uroven komunikacie v pracovnom kolektive vo vybranej firme Calmit s r.o. a zistit nakolko maju pracovne podmienky a komunikacia v pracovnej sfere ucinok na efektivitu prace a spokojnost zamestnancov. 63 Zaroven boli navrhnute odporucania pre zlepsenie urovne komunikacie a upevnovanie medziludskych vztahov na pracovisku. Dotaznik sme odovzdali na vyplnenie v mesiacoch januar a februar 2014. Pomocou uvodnych otazok v dotazniku sme zistovali demograficke udaje respondentov. Nasledujuce otazky v dotazniku boli zamerane na analyzu urovne komunikacie na vybranom pracovisku. Odpovede respondentov boli spracovane pomocou grafov s matematickym vyjadrenim. V diplomovej praci sme si vytycili ciele na zaklade ktorych sme si stanovili hypotezy. Vsetky hypotezy sa nam na zaklade vyhodnotenia dotaznika verifikovali. Domnievame sa, ze ciel prace sa nam podarilo naplnit. Vysledky prieskumu potvrdili, ze interna komunikacia je v organizacii vnimana kladne, ale v urcitych oblastiach su moznosti na jej zlepsenie. Zamestnanci su spokojni, ale poukazuju nato, ze stale zostava priestor na zlepsenie spatnej vazby zo strany nadriadeneho a znasobenie skoleni ci teambuildingu, ktore maju pozitivny vplyv na komunikacne schopnosti a dobre vztahy na pracovisku. Vysledky dalej poukazuju na vysoku mieru informovanosti o etickom kodexe, co hodnotime ako pozitivum, pretoze firma kladie doraz nato, aby boli zamestnanci dostatocne informovani a eticky korektni. Zo ziskanych poznatkov z dotaznika a studiom odbornej literatury pre zlepsenie etiky a komunikacie vo firme sme navrhli nasledovne odporucania pre prax. Zriadit zaujimave firemne skolenia a teambuildingy zamerane na medziurovnovu komunikaciu. Zriadit vzdelavacie skolenia pre nadriadenych pracovnikov, ktore by boli zamerane na zlepsenie komunikacnych technik a schopnost motivovat zamestnancov. Zalozenie anonymnej schranky priani, staznosti a navrhov. Urcit formalne postupy umoznujuce bez obav a represii upozornit na jednanie v rozpore s etickym kodexom. Zavedenie mimo firemnych, neformalnych stretnuti za ucelom zlepsenia vztahov a komunikacnych zrucnosti. Verime, ze na zaklade nami interpretovanych odporucani bude vybrana organizacia Calmit s r.o. hladat co najvhodnejsie postupy pri upevnovani pozitivnych medziludskych vztahov, ktore vplyvaju na efektivnu komunikaciu a spokojnost na pracovisku. V zavere prace mozeme konstatovat, ze sa nam stanoveny ciel podarilo naplnit a uvedene metody spracovania boli spravne pouzite a pomohli nam dosiahnut stanoveny ciel prace. 64 ZOZNAM POUZITEJ LITERATURY: BEDNAR, V. a kol. 2013. Socialni vztahy v organizaci a jejich management. 1. vyd. Praha : Grada, 2013. 224 s. ISBN 978-80-247-4211-3. DEVITO, J. 2008. Zaklady mezilidske komunikace. 6. vyd. Praha : Grada, 2008. 512 s. ISBN 978-80-247-2018-0. DIATKA, C. 2005. O etike a hodnotach. Nitra: Univerzita Konstantina Filozofa FF, 2005. 158 s. ISBN 80-8050-822-4. DONNELLY, J. - GIBSON, J. - IVANCEVICH, J. 1997. Management. 1. vyd. Praha : Grada, 1997. 824 s. ISBN 80-7169-422-3. FRK, V. 2006. Clovek v socialnom systeme organizacie. 1. vyd. Presov : Akcent Print, 2006. 214 s. ISBN 80-969419-5-X. FRK, V. - KREDATUS, J. 2002. Komunikacia v personalnej a socialnej praxi. Presov : Cuper, 2002. 143 s. ISBN 80-8889-25-X. GALLOVA, I. 2013. Riadenie ludskych zdrojov. 1. vyd. Nitra : Fakulta socialnych vied a zdravotnictva, 2013. 142 s. ISBN 978-80-558-0306-7. GAVORA, P. 2001. Uvod do pedagogickeho vyskumu. Bratislava : Univerzita Komenskeho, 2001. 236 s. ISBN 80-223-1628-8. HALIK, J. 2008. Vedeni a rizeni lidskych zdroju. 1. vyd. Praha : Grada, 2008. 128 s. ISBN 978-80-247-2475-1. HANULAKOVA, E. 1997. Podnikatelska etika. Bratislava : Eurounion, 1997. 114 s. ISBN 80-85568-79-9. JANKOVICHOVA, E. 2009. Podnikatelska etika. Brno : Tribun, 2009. 76 s. ISBN 97880-7399-858-5. JIRINCOVA, B. 2010. Efektivni komunikace pro manazery. 1. vyd. Praha : Grada, 2010. 144 s. ISBN 978-80-247-1708-1. KOLLAR, V. 2013. Manazment kvality. 1. vyd. Bratislava : Slovensky institut aplikovaneho manazmentu, 2013. 210 s. ISBN 978-80-89600-11-3. KOUBEK, J. 2011. Personalni prace u malych a strednich firmach. 4., aktualizovane a doplnene vydani. 4. vyd. Praha : Grada, 2011. 288 s. ISBN 978-80-247-38239. KUNZ, V. 2012. Spolocenska odpovednost firem. 1. vyd. Praha : Grada, 2012. 208 s. ISBN 978-80-247-3983-0. 65 LOMNICKY, I. - JUROVA, J. 2007. Osobnostna etika a eticka vychova. 1. vyd. Nitra : CCV PF UKF, 2007. 78 s. ISBN 978-80-8094-248-9. MIKULASTIK, M. 2003. Komunikacni dovednosti v praxi. 1. vyd. Praha : Grada, 2003. 368 s. ISBN 80-247-0650-4. MIKULASTIK, M. 2008. Socialni kompetence. 1.vyd. Zilina : Poradca podnikatela, 2008. 280 s. ISBN 978-80-88931-90-4. MIKULASTIK, M. 2010. Komunikacni dovednosti v praxi 2., doplnene a prepracovane vydani. Praha : Grada, 2010. 328 s. ISBN 978-80-247-2339-6. MUSIL, J. 2010. Socialni a medialni komunikace. 1. vyd. Praha : Univerzita Jana Amose Komenskeho, 2010. 256 s. ISBN 978-80-7452-002-0. PALMER, S. - WEAVER. M. 2000. Uloha informaci v manazerskem rozhodovani. 1. vyd. Praha : Grada, 2000. 168 s. ISBN 80-7169-940-3. PRAVDOVA, H. 2007. Firemne periodikum a vytvaranie vztahov. In Manazer. ISSN 1335-1729, 2007, roc. 12, c. 44, s. 35. PRUZINSKA, V. - DIRGOVA, E. 2009. Komunikacia manazera v teorii a praxi.1. vyd. Ruzomberok : Verbum, 2009. 103 s. ISBN 978-80-8084-513-1. PUTNOVA, A. - SEKNICKA, P. 2007. Eticke rizeni ve firme. 1. vyd. Praha : Grada, 2007. 168 s. ISBN 978-80-247-1621-3. REMISOVA, A. 2011. Etika a ekonomika. 2. vyd. Bratislava : Kalligram, 2011. 496 s. ISBN 978-80-8101-402-4. SEDLAK, M. 1997. Manazment. 1. vyd. Bratislava : Elita, 1997. 456 s. ISBN 80-8044015-8. SEDLAK, M. 2007. Manazment. 3. vyd. Bratislava : Iura Edition. 2007. 364 s. ISBN 97880-8078-133-0. SMREKOVA, D. - PALOVICOVA. Z. 1999. Podnikatelska a environmentalna etika. Bratislava : Iris, 1999. 144 s. ISBN 80-88778-85-9. SPERANDIO, S. 2008. Ucinna komunikace v zamestnani. 1. vyd. Praha : Portal, 2008. 120 s. ISBN 978-80-7367-360-4. SRPOVA, J. - REHOR, V. a kol. 2010. Zaklady podnikani. Praha : Grada, 2010. 432 s. ISBN 978-80-247-3339-5. SKVARENINOVA, O. 1995. Recova komunikacia. 1. vyd. Bratislava : Slovenske pedagogicke nakladatelstvo, 1995. 165 s. ISBN 80-08-02228-0. SMAJS, J. - BINKA, B. - ROLNY, I. 2012. Etika, ekonomika, priroda. 1. vyd. Praha : Grada, 2012. 192 s. ISBN 978-80-247-4293-9. 66 VAJDA, J. 2004. Uvod do etiky. Nitra : Enigma, 2004. 251 s. ISBN 80-89132-12-X. VACHAL, J. - VOCHOZKA. M. a kol. 2013. Podnikove rizeni. Praha : Grada, 2013. 685 s. ISBN 978-80-247-4642-5. VYMETAL, J. 2008. Pruvodce uspesnou komunikaci- Efektivni komunikace v praxi. 1. vyd. Praha : Grada, 2008. 328 s. ISBN 978-80-247-2614-4. VYSEKALOVA, J. - MIKES. J. 2009. Image a firemni identia. Praha : Grada, 2009. 192 s. ISBN 978-80-247-2790-5. UBREZIOVA, I. 2008. Medzinarodny manazment a podnikanie. 1. vyd. Nitra : Slovenska polnohospodarska univerzita, 2008. 159 s. ISBN 978-80-552-0069-9. URBAN, L. - DUBSKY, J. - MURDZA, K. 2011. Masova komunikace a verejne mineni. 1. vyd. Praha : Grada, 2011. 240 s. ISBN 978-80-247-3563-4. 67 Ak by som bol zodpovedny za situaciu v Spojenom kralovstve, spytal by som sa ludi, co si myslia, drzal by som sa vysledkov dalsieho referenda. V sobotu to pocas prednasky na Global Education and Skills Forum (GESF) v Dubaji uviedol byvaly premier Grecka George Papandreu. Podobne sa vyjadril aj taliansky expremier Matteo Renzi. Tiez tvrdi, ze by vo Velkej Britanii malo byt druhe referendum tykajuce sa brexitu. Podla riaditelky Pedagogickeho ustavu University College London (PUCL) Becky Francisovej, by vsak druhe referendum mohlo sposobit velky rozkol. GESF je platformou na riesenie problemov v skolskom systeme. Stovky delegatov a ucitelov si budu pocas soboty a nedele (24.3.) vymienat vedomosti a skusenosti z praxe a ponuknu svoj pohlad na stav a problemy v skolskom systeme aj ostatnym ucastnikom podujatia. Pocas podujatia sa rozoberaju aj aktualne problemy. Vlani sa na tejto akcii zucastnilo 2800 delegatov zo 153 krajin, 32 ministrov skolstva a viac nez 1300 ucitelov. TV Pravda: ,,Ani pripadny odchod bez dohody pravdepodobne nebude znamenat tvrdu obchodnu vojnu medzi Europskou uniou a Velkou Britaniou," povedala clenka predstavenstva zodpovedna za oblast riadenia rizik v Postovej Banke Zuzana Zemlova. (vysielane 15.3.2019) ,,Bez ohladu na to, ako ste hlasovali, som si isty, ze suhlasite s tym, ze brexit je uplny a totalny zmatok. Britsky lud nehlasoval za zlu dohodu o brexite. Britsky lud nehlasoval za brexit bez dohody. Je cas dat nam - britskemu ludu - konecne slovo," napisal Khan v sprievodnom komentari k videozaznamu. Vedla Khana stal na proteste aj lider proeuropskej strany Liberalnych demokratov Vince Cable, priblizila stanica BBC. Khan neskor vystupil s prejavom aj na zhromazdeni pred parlamentom, kde okrem neho recnila napriklad aj skotska premierka Nicola Sturgeonova, a mali by tiez vystupit podpredseda labouristov Tom Watson ci byvaly generalny prokurator Dominic Grieve. Peticiu pozadujucu zotrvanie Britanie v Europskej unii, ktora bola v stredu zverejnena na vladnom webe, podpisalo medzicasom uz vyse 4,3 miliona ludi, vsima si stanica BBC. K najnovsej demonstracii v Londyne dochadza necele dva dni po tom, ako sa lidri EU dohodli na moznosti odlozit brexit do 22. maja, ak britska Dolna snemovna na buduci tyzden schvali uz dvakrat odmietnutu dohodu o vystupeni, ktoru vyrokovala premierka Theresa Mayova s EU. Ak by sa tak nestalo, mohol by byt brexit odlozeny do 12. aprila s tym, ze dovtedy by mal Londyn informovat svojich europskych partnerov, ako si predstavuje dalsi postup. Mayova este v piatok naznacila, ze dohodu o brexite do parlamentu na tretie hlasovanie mozno uz znova nepredlozi, ak nebude mat dostatocnu podporu poslancov. Mala demonstracia proti vystupeniu Britanie z EU sa v sobotu, este pred masovym londynskym pochodom, konala aj v spanielskom Madride. Zorganizovali ju Briti zijuci v Spanielsku, ktorych sa na proteste zislo priblizne 100, informuje agentura AP. TV Pravda: ,,Ani pripadny odchod bez dohody pravdepodobne nebude znamenat tvrdu obchodnu vojnu medzi Europskou uniou a Velkou Britaniou," povedala clenka predstavenstva zodpovedna za oblast riadenia rizik v Postovej Banke Zuzana Zemlova. "Europska rada suhlasi s predlzenim do 22. maja, ak Dolna komora na buduci tyzden schvali dohodu o vystupeni. Ked britsky parlament dohodu o vystupeni na buduci tyzden neschvali, Europska rada suhlasi s predlzenim do 12. aprila 2019 a ocakava, ze Spojene kralovstvo pred tymto datumom poskytne informacie o dalsom postupe, ktory Europska rada posudi," uvadza sa v zaveroch summitu dvadsatsedmicky. "Je to jasna volba," reagovala na rozhodnutie Mayova, ktora vsak podla informacii zo zakulisia summitu prilis nepresvedcila kolegov, ze vie, ako dohodu presadit v parlamente. Dvanasteho aprila moze nastat tvrdy brexit. Ale aj nemusi. V pripade, ze na buduci tyzden britsky parlament odmietne dohodu o vystupeni z unie, moze dojst k tomu, ze Londyn poziada o dlhsi odklad. Niektori pozorovatelia tiez upozornuju, ze tvrdy brexit moze nastat aj 29. marca. Stale je totiz v Britanii platna legislativa, ze krajina z EU odchadza k tomuto datumu. Britska vlada a parlament to musia zmenit, co by vsak mali vyriesit. Kam teda smeruje brexit? Tusk nedavno o tom zartoval. Vyhlasil, ze v pekle je specialne miesto pre tych, co spustili brexit bez toho, aby mali plan. Vo stvrtok v noci sa k tomu Tusk opat vyjadril, ked dostal otazku, ci specialne miesto v pekle nebude treba rozsirit, ked britski poslanci uz vyrokovanu dohodu neschvalia. Vlado Kulisek sa narodil v roku 1960. Od detstva sa venoval umeniu a kulture, ale vystudoval Vysoku vojensku skolu. Profesionalne sa zacal venovat kulture uz v armade, co naplno rozvinul po ukonceni vojenskej kariery. Pritom dokazal sklbit organizacne schopnosti a umelecke citenie. Od roku 1991 je profesionalnym umelcom v oblasti pantomimy. Rocne absolvuje okolo 250 predstaveni na Slovensku a v zahranici, ktore si aj sam manazuje. Spolu s hudobnikom Radkom Michalkom absolvovali mnozstvo uspesnych vystupeni na festivaloch a roznych podujatiach prakticky po celej Europe, ale napriklad aj v zamori. Okrem toho je aktivny pri organizovani kulturnych podujati v Trencine aj v inych regionoch Slovenska. Zalozil divadelny festival Sam na javisku, stal pri zrode Trencianskeho jazzoveho festivalu, po zruseni Metskeho kulturneho strediska v Trencine sa ujal organizovania festivalov Trencianska hudobna jar a Trencianska hudobna jesen v oblasti vaznej hudby. Okrem toho sa scenaristicky a rezijne podila na mnohych podujatiach organizovanych Mestom Trencin. Vlado Kulisek sa venuje mnohym humanitarnym a charitativnym aktivitam. Zalozil a je spravcom Nadacie Pocut srdcom, ktora sa venuje sluchovo postihnutym detom na celom Slovensku. Pravidelne pre nich organizuje rovnomenny beneficny koncert. Stal aj pri zakladani fondu dr. Klaun, ktory organizuje divadelne predstavenia pre dlhodobo chore a opustene deti v ustavoch, nemocniciach a podobnych zariadeniach. Od roku 2003 je umeleckym sefom tohto projektu a organizuje mesacne vystupenia umelcov. Od roku 2011 spolupracuje aj s medzinarodnou humanitarnou sluzbou The Onennes- Heart- Tears and Smiles a v ramci tohoto projektu ucinkoval pre chore, opustene a postihnute deti napriklad v Japonsku, Vietname, Indonezii, Malajzii a v Rusku. Autorske pantomimicke predstavenia: Kufor 1983 Sny 1985 Smetiak 1998 5 vasni 2000 Kulisaren 2002 Skola (mimo) hrou 2003 Supermarket 2006 Kral Saso 2009 Pantomima pod lupou 2011 Vodnik Valentin 2015 4 rocne obdobia 2015 Krajiny ucinkovania: Cesko, Slovensko, Nemecko, Rakusko, Polsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Francuzsko, Chorvatsko, Slovinsko, Finsko, Vietnam, Japonsko, Indonezia, Malajzia, Rusko, USA, Cina Ine projekty: 1994- 2016 Beneficny koncert Pocut srdcom- uloha sprievodcu programom 2001- 2016 Medzinarodny festival regionalnych televizii Zlaty zobrak - uloha Zlateho zobraka 2001- 2008 Kulisaren - zabavny program Vlada Kuliska a jeho hosti - 9 x 2005 Hudobne divadlo Trencin - predstavenie Zaba a Jupiter - uloha Inovca 2011 Festival Kosicke imaginacie - uloha sasa (zobraka) - sprievodcu programu 2014 Pribehy z Trencina - O vodnikovi Valentinovi - uloha vodnika - sprievodcu programu Theatre FORTISSIMO Vlado Kulisek: Pantomima Radek Michalko: Hudba Vlado Kulisek je vyrazna osobnost slovenskej pantomimy. Narodil sa v Cechach v rodine ruskej baletky, ale od roku 1983 zije a posobi na Slovensku. Je vyraznym individualistom a vystupuje prevazne sam - ale len zdanlivo. V spojeni s muzikantom a skladatelom Radkom Michalkom vytvaraju dokonale zohratu dvojicu. Michalko dokresluje atmosferu predstaveni pestrymi zvukmi a zaver kazdej akcie ramcuje vyraznou hudobnou pointou. Obaja umelci spolupracuju uz viac ako 20 rokov, pricom profesionalne sa divadlu venuju od roku 1989. Spolocne absolovali uz viac ako 5000 predstaveni po celej Europe, ale napriklad aj vo Vietname. Raritou je - vzhladom na skutocnost, ze Radek Michalko zije v CR - ze sa jedna o medzinarodne divadlo, posobiace od roku 2005 pod nazvom Theatre Fortissimo. Najvacsou prednostou ich netradicne zvladnutych predstaveni je aktivna spolupraca s obecenstvom. Vznikaju komicke situacie, ktorymi je publikum vtiahnute do deja a priamo spoluvytvara kazde konkretne predstavenie. Vlado Kulisek dokaze uputat pozornost obecenstva a je spolahlivym sprievodcom vsetkymi necakanymi situaciami, ktore zvlada s humorom a lahkostou. Predstavenia su jedinecnym zazitkom prave v sucasnej dobe, ktora dovoli divakom obvykle sa len pasivne prizerat z kresiel pred televiznymi obrazovkami. Divadlo Fortissimo nerobi rozdiel medzi detskym a dospelym divakom. Mozno aj vdaka tomu su skolske predstavenia tejto dvojice casto hodnotene ako jedny z mala, kde sa deti aj ucitelia naozaj bavia. Samostatne programy Vlada Kuliska Najnovsie predstavenie: KRAL SASO Etudovy program, navadzujuce na mnohe uspesne prestavenia divadla FORTISSIMO. Tato hra sa s nadsadzkou vracia k pociatkom stredovekeho nonverbalneho umenia, ale so sucasnymi vyrazovymi a hudobnymi prostriedkami. Predstavenie je casovo aj priestorovo velmi variabilne a ako vzdy je v nom polozeny doraz na spolupracu s publikom. Pobavi malych i velkych divakov (napriklad aj rodiny s detmi). Hlavnou postavou tohto programu je Saso, ktory si v publiku vybera "svojho" krala a rozohrava s nim a publikom humorne ladene kratke scenky, vychazajuce z historickeho prostredia a nalady daneho obdobi. Cely pribeh je postaveny na fantazii publika, ale zaroven je lahko citatelny. Divak je casto prekvapeny necakanymi pointami znamych rozpravkovych situacii. Pribeh vsak nie je az tak dolezity, ako by sa mohlo na prvy pohlad zdat. Saso v predstaveni vtipne vyzdvihuje negativne aj pozitivne charakterove vlastnosti, ktore ludi ovladaju bez ohladu na storocie v ktorom ziju. Charlie Chaplin: Vlado Kulisek byva casto oznacovany za jedneho z najlepsich europskych imitatorov Ch. Chaplina. Casto to dokazuje na roznych podujatiach, kde volne improvizuje s divakmi, pohybuje sa medzi nimi a dokaze tak bez problemov odlahcit akukolvek akciu. Antonio Vivaldi - 4 rocne obdobia: K tomuto projektu spojil Vlado Kulisek sily s renomovanym slacikovym Muchovym kvartetom. Je to dalsi z celeho radu netradicnych umeleckych pocinov, na ktorych sa tento umelec podiela. Jeho cielom je predstavit notoricky znamu hudbu Antonia Vivaldiho trocha inym sposobom. Pouzil k tomu neklasicke pantomimicke formy nielen styroch obdobi roku, ale aj rozne pribehy suvisiace napriklad s ludskym zivotom. Pre posluchacov je to nezvycajny zazitok, lebo okrem hudby maju moznost sledovat aj cely dej, napisany Vivaldim, aj v obraze. Skladatelove sonety tu boli podkladom k pribehu len ramcovo a niektore casti su ponate velmi moderne a pre divakov zrejme aj dost necakane. Supermarket: Pozname ho vsetci. Rastu vsade ako huby po dazdi. Je to miesto, kde ludia niekedy aj nechtiac nakupuju, ale aj miesto, kde travia dlhy cas. Toto je nas rozporuplny vydobytok a symbol rastu materialnej spotreby - supermarket. Predstavenie s rovnomennym nazvom cerpa namet z tohto vsetkym dobre znameho prostredia. Tentoraz vsak zabavnou formou a najma bez slov. Vsetko sa kruti okolo obycajneho, ale vlastne nie celkom obycajneho nakupneho vozika, zabudnuteho na parkovisku pred ktorymsi supermarketom. Ten sice povodne sluzil na nakupovanie, ale ako ukaze hlavny protagonista da sa s tou drotenou vecou na kolieskach robit aj vselico ine. A divaci? Ti mu istotne v jeho zdanlivo nezmyselnych kuskoch pomozu, tak ako je to uz u divadla Fortissimo zvykom. Fantazii sa pritom medze nekladu, takze aj u tohto predstavenia dvojice Kulisek - Michalko plati, ze kazda repriza je vlastne novou premierou. Skola (mimo) hrou: Predstavenie "Skola (mimo) hrou" je z prostredia, ktore je nam vsetkym doverne zname, a kde nas, ako sa zda, nemoze nic prekvapit. Dvojica Kulisek - Michalko vsak ponuka vo svojom najnovsom predstaveni netradicny pohlad na skolu, plny zvelicenia a humoru, ktory je pre nich typicky. Tento program nema ambiciu poukazovat na problemy skolstva, jeho cielom je predstavit netradicni zvladnutie pantomimy a najma pobavit malych aj velkych divakov. Vlado Kulisek vystupuje v ulohach ucitelov, ktorych snaha naucit nieco svojich "zverencov" vychadza vacsinou nazmar a velakrat dopadne komicky. A ziaci? Tych je predsa plne hladisko, co je ako stvorene (to je pre tuto tvorivu dvojicu typicke) na spolupracu s obecenstvom a castu improvizaciu. "Skolaci" tak absolvuju hodinu zemepisu, prirodopisu, ale napriklad aj spevu a telocviku. Co sa pri nich dozvedia? To si uz nechajme ako prekvapenie! Kufor: Ustrednou rekvizitou tohto programu je stary kufor plny klobukov a capic. Ale nie su to obycajne capice - su tak trocha carovne. Pomocou nich sa totiz divaci presuvaju z ulice na ihrisko, z cirkusu do zahrady. Z mima sa stava solidny pan, alebo strasiak, sportovec alebo klaun. Vzdy je to vsak ten, ktory ma tu smolu a ani jeho male podvody a klamstva mu u divakov neprejdu. Program je urceny pre divakov od 5 do 99 rokov a obidvaja protagonisti ho prisposobuju podla veku obecenstva. Kufrik: Je hovorenou variantou programu Kufor urcenou pre deti materskych skol. Smetiak: Nadvazuje na uspesny program Kufor. V. Kulisek sa tu predstavuje v ulohe cloviecika na okraji spolocnosti. Jeho jedinym majetkom je smetiak a jeho obsah. Odpadky dostavaju celkom iny rozmer, nez akemu sluzili a ani ten smetiak vlastne nie je smetiak. Cely program ma ekologicky podton, ale s humorom sa zaobera aj akutnymi problemami spolocnosti - alkoholizmom, drogovou zavislostou ap. Takisto tento program je v roznych variantach urceny pre vsetky vekove kategorie od skolou povinnych deti po dospelych. Kulisaren: Co je to vlastne Kulisaren. Nazov tohto programu je samozrejme odvodeny od mena jeho hlavneho protagonistu - Vlada Kuliska, mima, rezisera, producenta a ako dokazuje tento program uz aj moderatora. Ale tento nazov ma povod aj v ceskom slove "kulisarna", co v preklade znamena huncutstvo, alebo nezbednictvo. A skutocne tento program aspiruje na to stat sa takym malym huncutstvom v kulturnom zivote mesta Trencin, ale nielen jeho. Vlado Kulisek si do programu pozyva zname aj menej zname osobnosti kulturneho, sportoveho a spolocenskeho zivota, aby ich predstavil v trocha inej podobe ako ich verejnost pozna. Takto uz v programe vystupili popularni umelci Stevo Skrucany, Miro Noga, Martin Babjak, Peter Lipa, Vaso Patejdl, Pavel Novak. Milan Sladek, Miro Kasprzyk, ale napriklad aj velvyslanec Indonezie na Slovensku Malikus Suamin, znami moderatori Milos Buban a Alena Heribanova a dalsi. Medzi stale rubriky tohto programu patri aj tzv. "zivy videoklip", kedy Vlado Kulisek hra pantomimicky to, co spevak na javisku spieva. Program, kde sa spieva, hra pantomima, ale aj tancuje, rozprava sa a premieta video si uz ziskal dobre meno u divakov a stal sa trvalou sucastou ponuky kulturnych programov. Zaujem od dalsich usporiadatelov dokazuje, ze nielen v Trencine. V sucasnosti sa hra aj variant tohoto programu pre deti, ktory napriklad v decembri ma nazov Mikulisaren. Pantomima pod lupou Tento vychovny program vysvetluje v humorne ladenych praktickych ukazkach principy nonverbalneho javiskoveho prejevu. Je slozeny z pantomimickych etud sprevadzanych zivym hudobnym podkladom a slovnym komentarom. Putavou formou je tu nazorne ukazane, ako je mozne pracovat s telom a vyrazom. Ako je mozne znazornit ludske emocie a ako rozpravat na javisku pribeh beze slov. Dalej je tu tiez cast venovana hudobnemu doprovodu, a jeho, na prvy pohlad nenapadnemu, ovplyvnovaniu prezitku publika. Jednotlive etudy z repertoara divadla Fortissimo su vzdy presne vybrane pre lahsie pochopenie prave preberaneho vyrazoveho prostriedku. Spolupraca s publikom je aj tu samozrejmostou a dolezitym akcentom pre koncentraciu mladeho divaka. 5 vasni: Tento program je urceny na specialne prilezitosti, ako su festivaly, vernisaze a happeningy. Je inspirovany knihou Dr. Juliana Johnsona "Cesta majstrov". Pribeh hovori o cloveku, ktory je na svojej zivotnej puti strhavany vasnami, ktore ho odvadzaju od spravnej cesty, cesty poznania. Vlado Kulisek v tomto predstaveni hra ulohu CLOVEKA, ktory bojuje postupne s kazdou vasnou, ktore predstavuju pasce pre ludske ego. Program trva 20 - 30 min. Jeho uskutocnenie zavisi na priestore a je velmi variabilne. Vlado Kulisek sa aj tu kontaktuje s obecenstvom a vyuziva ho k svojim improvizaciam. Obsadenie: - Vlado Kulisek - pantomima - Radek Michalko - klavesove nastroje - Hynek Burianek - bicie nastroje Technicke podmienky: nutne: 220 V vitane: zvukova aparatura, bicia suprava, uzavrety priestor s malym, nizkym javiskom (praktikable). Kapitola 1 Informacny system a systemova metodologia Klucove slova: informacny system - IS; systemova metodologia typy IS; systemovy analytik a systemovy architekt; vyvoj softveru vyvoj IS Po studiu tejto kapitoly by ste mali vediet: o Vysvetlit pojem ,,Informacny system" v kontexte nazvu predmetu Architektury informacnych systemov (AIS) a v sulade so vseobecnou specifikaciou systemu a jeho charakteristik. (Uloha 1.1) o Poznat principy systemovej metodologie a ich vyuzitie ako systemoveho architekta pri vyvoji IS.(Uloha 1.2) o Charakterizovat rozne typy informacnych systemov a ich taxonomiu. (Uloha 1.3) o Identifikovat rozdiely medzi vyvojom softveru a vyvojom informacneho systemu. (Uloha 1.4) 1 Informacny system - IS Pre pochopenie vyznamu pojmu informacny system je potrebne specifikovat vyznamy obidvoch parcialnych slov: o system - podstatne meno, o informacny - pridavne meno. 1.1 System Pojem system je pouzivany v roznych prostrediach - organizacnom, technickom, filozofickom, politickom, jazykovom,.... Velmi zjednodusene je kazdy system vzajomne prepojeny subor komponentov/prvkov s identifikovanymi hranicami, ktore spolupracuju za nejakym ucelom. Vzajomne viazane prvky sa spravaju ako organizovana jednotka, pricom zmeny jedneho prvku sposobia zmeny v jednom, alebo aj vsetkych prvkoch systemu. System je uvazovany nielen ako stav charakterizujuci vnutorne usporiadanie systemu, ale moze sledovat aj interakcie, ktore su vysledkom posobenia systemu vo vyssom systeme. System je charakterizovany cez svoje prvky a cez ich vztahy. V tomto zmysle je pojem system pouzivany v: o teorii systemov, o oblasti systemovo orientovaneho manazmentu, o oblasti systemovo orientovanych vyrobnych procesoch, o informacnych systemoch, o .... System ma podla [ CITATION HOF04 \l 1051 ] 9 zakladnych charakteristik. o Komponenty/prvky (Components), ktore su bud uz dalej nedelitelne prvky alebo spojene prvky oznacovane ako subsystemy. o Vzajomny vztah komponentov (Interrelationships), ktory znamena, ze funkcie niektorych komponentov su viazane na funkcie inych komponentov. o Hranice (Boundary), su ohranicenia vonkajsej a vnutornej casti systemu a oddeluju system od jeho okolia. o Okolie systemu (Environment), predstavujuci vsetko externe, ktore je vo vztahu so systemom. o Interfejsy/rozhrania (Interfaces), su body, kde sa system streta s okolim alebo kde sa stretaju dva subsystemy. o Vstup (Input), je cokolvek, co berie system z okolia za ucelom splnenia jeho poziadavky. o Vystup (Output), je cokolvek, co system vracia okoliu za ucelom splnenia urcitej poziadavky. Ich znazornenie je na obrazku 1.1. 1. Obr. 1.1 Charakteristiky systemu, spracovane podla [ CITATION HOF04 \l 1051 ] Okrem vyznacenych charakteristik system musi mat specifikovany: o Dovod existencie systemu (Purpose), ktory je vyjadreny cielom alebo hlavnou funkciou systemu. o Obmedzenia (Constrain), urcujuce limity funkcionalit, ktore mozu splnovat poziadavky okolia. Dalsie pojmy viazuce sa k systemu su: o Otvoreny system (Open System), ktory je v interakcii s okolim, prijima vstupy a generuje vystupy. Poznamka: Informacny system je vzdy otvoreny system, ktory prijima vstupy z okolia, pre ktore je vytvarany a generuje pren pozadovane vystupy. o Uzavrety system (Closed system), ktory nie je v interakcii s okolim. Prikladom su termodynamicke ci kardiovaskularne systemy. Tu je potrebne uviest uhol pohladu na system. Napriklad kardiovaskularny system je uzavrety len z pohladu svojej sucinnosti, t. j. transportovana krv neopusta cievny system. Ak ho opusta, dochadza k poruche systemu. To, ze je sucastou otvoreneho systemu ludskeho organizmu a ma tak svoje okolie, neznamena, ze je otvoreny, ale je podsystemom organickeho systemu cloveka. Termodynamicky system si sice vymiena s okolim energiu, ale nevymiena si s okolim castice, preto patri k uzatvorenym systemom. o Dekompozicia (Decomposition), je proces rozdelenia systemu do malych, menej komplexnych casti, ktore su lahsie zrozumitelne. Dekompozicia sa pouziva pre lepsie porozumenie funkcionalit systemu rozdelenim na parcialne casti, ktore vyzaduju samostatne riesenia. Je vyuzivana hlavne pri analyze systemu. o Modularita (Modularity), je rozdelenie systemu na moduly s relativne jednotnymi vlastnostami, casto urcenymi pri dekompozicii v analyze. Modularita je spojena s navrhom a realizaciou systemu a umoznuje jednoduchsi navrh, zlepsovanie a prevadzku. Moduly poskytuju konkretne prvky systemu. Modularita urcuje urcity stupen kombinacie prvkov systemu. o Vazby (Coupling), vyjadruju zavislost subsystemov a ich funkcionalit. Casto vyjadruju funkcionalitu jednotlivych modulov a ich prepojenie. Su podobne ako vazby prvkov systemu, ak modul povazujeme za prvok. o Logicky popis systemu (Logical System Description), je popis zamerany na funkcionality systemu bez ohladu na jeho fyzicku implementaciu. Poznamka: Funkcionality su charakteristiky alebo parametre, ktore ma system zabezpecovat/vykonavat. o Fyzicky popis systemu (Physical System Description), je popis systemu zamerany na materialnu konstrukciu. Mozeme uviest priklady roznych systemov: o organizacny system (univerzita, statna sprava, vyrobny podnik,...), o politicky/spolocensky system (demokraticky, socialisticky,...), o technicky system (auto, pocitac, ...), o matematicky system (system rovnic, systemy statistickeho spracovania,...), o ..... Systemy rozdelujeme do dvoch zakladnych kategorii: o socialne, spolocenske/netechnicke systemy, o technicke systemy. Netechnicke systemy maju oproti technickym systemom dva zasadne rozdiely: o nie su vobec, alebo su iba ciastocne algoritmizovatelne, o vplyvove faktory, posobiace na system, sa tazsie predpovedaju a predpokladaju. Tym sa riesenie netechnickeho systemu stava podstatne tazsim riesenim ako riesenie technickeho systemu. Avsak v obidvoch typoch systemov je pre vyvoj systemov potrebne systemove riesenie, zalozene na systemovej metodologii. Dokaze minimalizovat straty a nedostatky, ktore vznikaju pri nesystemovych rieseniach, znizuje na minimum subjektivizmus a empiriu riesenia. Viac o systemovej metodologii je v casti 2 tejto kapitoly. 1.2 Vysvetlenie pojmu informacny Pridavne meno ,,informacny" moze byt v slovencine odvodene od dvoch podstatnych mien: 1. Informacia (sprava, poucenie, oznamenie, vysvetlenie). Z neho je odvodeny pojem o Informacny - davajuci prehlad o informaciach tym, ze informacie ziskava, uklada, vyhodnocuje, triedi,.... 2. Informatika - veda o zhromazdovani, spracuvani, uschovavani, vyhladavani a spristupnovani informacii; alebo odbor, zaoberajuci sa pocitacovym spracovanim informacii. Podla toho je odvodeny pojem o Informaticky - suvisiaci s informatikou. Techopedia na linke https://www.techopedia.com/definition/30332/informatics vysvetluje pojem informatika ako skumanie chovania a struktury systemu, ktory uklada, spracovava a prezentuje informaciu. Berie do uvahy aj interakciu medzi pouzivatelom a informacnymi systemami, ako aj vytvaranie ich interfejsov, ktorymi su pouzivatelske rozhrania. Ktore pridavne meno je vhodne pouzit v suvislosti s architekturami informacnych systemov nie je jednoznacne, pretoze ho mozeme odvodit z obidvoch podstatnych mien. Nie je ziadna norma, ktora by to urcovala. Na zaklade anglickej literatury, kde sa pouziva pojem Information System, je vhodnejsi preklad informacny system. Ak je uvazovana len informaticka cast informacneho systemu je vhodnejsi pojem Sofware System, v slovencine vyjadreny ako Softverovy system. Pre zvyraznenie softverovej podpory IS je to aj pojem Software Sensitive Information System - Softverovo vnimany informacny system. 1.3 Rozne definicie pojmu informacny system V literature a na web strankach mozno najst mnoho roznych definicii pojmu informacny system. Nie vzdy vyjadruju tento pojem tak, ako ho budeme pouzivat v predmete AIS. Tu su niektore specifikacie: 1. V teorii systemov IS automaticky alebo manualny, zahrnuje ludi, stroje a/alebo organizacne metody k zberu, spracovaniu, prenosu a rozsirovaniu dat, ktore reprezentuju pouzivatelske informacie. 2. V telekomunikaciach je IS kazdy telekomunikacny system a/alebo pocitacovo pribuzne zariadenie alebo spolupracujuci system ci podsystem, ktory je pouzivany na ziskavanie, ukladanie, manipulaciu, riadenie, pohyb, kontrolu, znazornovanie, prepojovanie, vymenu, prenos alebo prijem hlasu a/alebo dat a zahrnuje softver, firmver a hardver. 3. V organizacii je IS system komunikacie medzi ludmi. IS je system, ktory zahrna zber, spracovanie, distribuciu a vyuzitie informacii ako podporu aktivit systemu organizacie, ktory je vykonavany s podporou alebo bez podpory informacnych a komunikacnych technologii. 4. Informacny softverovy system je system, ktoreho prvkami su informacne a komunikacne technologie, data a ludia. 5. V technologickom zabezpeceni prostrednictvom IKT je informacny system popisany tromi objektmi: o Struktura - uloziska, ktore uchovavaju data permanentne alebo docasne, ako vyrovnavacie pamate (buffers), RAM, hard disky a ine. o Kanal, ktory spaja uloziska, ako su zbernice, kable, drotove a bezdrotove linky a podobne. o Chovanie ? Sluzby, ktore poskytuju hodnotu pre pouzivatela prostrednictvom vymeny sprav. ? Spravy, ktore nesu data k pouzivatelovi alebo sluzbe. 6. V geografii a kartografii je pojem IS pouzivany k integracii ulozeniu, editovaniu, analyze, zdielaniu a zobrazovaniu geografickych informacii. Existuje mnoho aplikacii GIS, od ekologickych a geologickych az po socialnych vied. 7. V matematike v oblasti domenovej teorie je pouzivany ScoTT informacny system (podla objavitelky Dany Scott), ktory je matematickou strukturou, ktora poskytuje alternativu reprezentacie Scott domen. Ako specificky priklad su algebricke mriezky. 8. V teorii matematiky oznacovanej ako rough set sa pouziva pojem informacny system aj ako hodnotovy system atributov. 9. V sociologii je IS socialny system, ktoreho chovanie velmi ovplyvnuje ciele, hodnoty a doveru jednotlivca a skupiny, ako aj vykon technologie. Z uvedenych definicii vyplyva, ze informacny system ma dve zakladene charakteristiky: o Riesi ulohy, problemy alebo prilezitosti implementacneho prostredia (organizacia, geografia, matematika, sociologia,...). o Pre konkretne riesenia vyuziva informacno-komunikacne technologie. 1.4 Specifikacia pojmu IS pre predmet Architektury informacnych systemov Na zaklade vyssie uvedenych informacii budeme v predmete Architektury informacnych systemov pouzivat pojem informacny system takto: ,,IS je system vymeny informacii medzi ludmi, ktory vyuziva technicke a technologicke prostriedky na zber, prenos, spracovanie, triedenie a uchovanie dat za ucelom ich prezentacie ako informacie pre potreby pouzivatelov." Uvedenu specifikaciu budeme chapat z roznych uhlov pohladu. Z pohladu architektur IS budeme uvazovat dva zakladne typy systemov: o netechnicky system/system implementacneho prostredia/objektovy system/domena, napriklad organizacny system univerzity, o technicky system/system pre podporu implementacneho prostredia, napriklad pre univerzitu je to IS vzdelavanie. o Z pohladu reprezentacie znalosti pozostava IS z troch entit: o clovek - pouzivatel, o technologia - sposob spracovania informacie, o organizacia - poskytovatel informacii. Z pohladu informacneho obsahu je IS definovany cez tri urovne semiotiky. (Semiotika je veda, skumajuca znaky a znakove sustavy.) o Data, ktore su automaticky spracovane informacnym systemom a odpovedaju urovni syntaxe - formalnemu zapisu. o V kontexte interpretacie dat je informacny obsah, s ktorym sa streta pouzivatel semantickou urovnou - vyznamom symbolov, v ktorych su data vyjadrene. Informacie su data s vyznamom. o Informacie sa stavaju znalostou, ked im clovek porozumie a hodnoti informacie, napriklad pre specificke ulohy. Toto uz odpoveda pragmatickej urovni. o Pohlad potrebnych zakladnych funkcionalit IS je znazorneny na obr. 1.2. Obr. 1.2 Zakladne funkcionality IS Vyvoj IS predpoklada pochopenie vsetkych uhlov pohladu a ich vzajomne prepojenie tak, aby technicky system bol zmysluplnou podporou netechnickeho systemu. To znamena, ze technicky system je navrhnuty podla poziadaviek a potrieb netechnickeho systemu. Uloha 1.1: Vyberte si akykolvek informacny system, ktory pouzivate. Vysvetlite na nom: a) Vsetky charakteristiky, ktore su specifikovane pre vseobecny system! b) Zakladne funkcionality, ich technicke zabezpecenie a vztah k charakteristikam systemu Zaver Vieme jednoznacne specifikovat informacny system a pozname principy vseobecneho systemu. Nevieme vsak, ako informacny system vyvijat. Zakladne principy vyvoja akehokolvek systemu tvoria systemovu metodologiu. Platia aj pre vyvoj informacneho systemu, preto je budeme studovat v podkapitole 2. Otazky: o Aky je vztah charakteristik IS a funkcionalit IS? o Ako budeme uvazovat pojem IS v predmete AIS ? - Vysvetlite v kontexte ulohy 1.1. 2 Systemova metodologia/ Metodologia vyvoja systemu Pojem systemova metodologia bol uvedeny pri vysvetlovani pojmu system ako nevyhnutna paradigma, potrebna pre vyvoj akehokolvek systemu. Pretoze pojem metodologia a suvisiace pojmy - metodika, metoda a nastroj nie su vzdy jednoznacne, v casti 2.1 je ich vysvetlenie. Dalsia cast podkapitoly je venovana principom systemovej metodologie a jej uplatneniu pri vyvoji systemov. 2.1 Metodologia, metodika, metoda Metodologia je v [ CITATION Web18 \l 1051 ] specifikovana ako ,,nauka o vseobecnych metodach vedeckej alebo inej cinnosti; subor metod urciteho druhu cinnosti." Uz v tejto specifikacii nie je uplna jednoznacnost. Je to nauka o vseobecnych metodach alebo subor metod. Podobne v [ CITATION lea18 \l 1051 ] je uvedene, ze ,, ...metodologia je subor metod, pravidiel alebo myslienok, ktore su dolezite vo vede a umeni; konkretny postup alebo subor postupov." V [ CITATION Wik18 \l 1051 ] je uvedene, ,,Metodologia predstavuje systematicku, teoreticku analyzu metod aplikovanych v prislusnom odbore. Obsahuje teoreticku analyzu suboru metod a principov spojenych so znalostami danej oblasti. Zvycajne zahrna pojmy ako paradigma, teoreticky model, fazy a kvalitativne a kvantitativne techniky." Nejednoznacnost pojmu metodologia sme mali ako pripomienku pri pisani jedneho odborneho clanku. Hodnotitel odporucal v anglickom jazyku nas pojem metodologia prelozit ako ,,principle" a pojem metodika ako ,,methodology". Nas pristup k pojmom metodologia, metodika, metoda a nastroj je znazorneny obrazku 1.3. 2. Obr. 1.3 Vztah pojmov Jednotlive pojmy su vyjadrene nasledovne: o Metodologia (Principles) je veda, ktora sa zaobera metodickymi postupmi a metodami. Je vseobecna a vychodiskova pre rozne metodiky a pre rozne ucely. o Metodika (Methodology) je suhrn pracovnych postupov, pristupov, zasad a metod v urcitej oblasti. Je to ucelovo zostaveny metodicky ramec, vyznacujuci sa specifikaciou postupov prislusnych moznych metod. Spravidla sa jedna o step-by-step sekvencny pristup, ktory pomaha pri vyvoji finalneho produktu. o Metoda/technika (Method/Technique) riesi vykonavanie cinnosti v urcitej etape metodickeho postupu. Vseobecne je metoda vedecky, alebo zamerny, cielavedomy, uvedomely postup pri ziskavani poznatkov o skumanom objekte. V niektorych publikaciach sa pri pouziti urcitej metody pouziva pojem metodicky nastroj.Poskytuju podporu pre rozne ulohy, od planovania a riadenia projektu, cez modelovanie az po vytvaranie reportov. o Nastroj (Tool), bez ohladu ci hmotny alebo nehmotny, je definovany ako nieco, co sluzi na vykonanie istych cinnosti, na urovni metodiky alebo metody. Nastroje su spravidla pocitacove programy, podobne CASE nastrojom, ktore ulahcuju pouzitie specifickych technik. 2.2 Systemova metodologia a jej uplatnenie pri vyvoji IS Systemova metodologia je podla [ CITATION Hab72 \l 1051 ] ,,Usporiadany princip, ktoreho vyznamny prinos je pri rieseni zlozitych procesov, na realizacii ktorych sa podiela mnoho subjektov s roznym zameranim." Vyvoj informacneho systemu vyzaduje zlozite procesy, mnoho subjektov a s roznym zameranim. Podla kapitoly 1.2 sa na vyvoji IS podielaju minimalne dve skupiny ludi. Ti, ktori IS vyuzivaju a ti, ktori vyvijaju pren informacne a komunikacne technologie podla pozadovanych funkcionalit - napriklad, zber, prenos, spracovanie a uchovanie dat. Preto je poznanie a vyuzitie systemovej metodologie v inzinieringu systemov zakladom riesenia. Podla principov systemovej metodologie uvedenych v [ CITATION Hab72 \l 1051 ] postupujeme pri vyvoji systemu nasledovne: o Pre analyzovany problem (objekt riesenia) urcime system. Iny system riesi problem riadenia organizacie, iny system riesi vzdelavanie na univerzite ci system platby v supermarketoch. Podla zavedeneho systemu urcime principy/paradigmy riesenia problemu. o Vytvorime model systemu, podla ktoreho budeme v rieseni postupovat (abstraktne modely - matematicke, graficke alebo textove). o Popiseme riesenie modelu systemu, ktore je prezentovane ako metodika riesenia konkretneho problemu. Tento princip/paradigma je oznacovana ako systemovy pristup riesenia problemu. Formalizacia systemoveho pristupu ako procesu ma tri suvisiace zlozky: o Vstup predstavuje rieseny problem. o Model je sposob, ako dany problem riesit. o Vystup je dosiahnutie predpokladaneho riesenia problemu. Podla poziadaviek a moznosti riesenia daneho problemu moze byt vopred dana iba urcita cast informacii a urcita cast sa hlada. Usporiadanie roznych kombinacii formalizovaneho systemoveho pristupu je podla[CITATION Hab72 \l 1051 ] v tabulke 1.1. Tab. 1.1 Kombinacie systemoveho pristupu Zadane/ zname veliciny Hladane veliciny Ucel riesenia vstup, vystup model teoreticko-vedecky, metodologicky vstup, model vystup aplikacno-predikcny, planovaci model, vystup vstup uplatnenie technologickych aspektov, planovaci Podla ucelu pouzitia su dve zakladne formy rozvijania formalizovaneho systemoveho pristupu: o Prva pouziva model ako zaklad teoreticky orientovaneho konkretneho systemoveho badania a vysledkom je napriklad vlastna matematicka systemova teoria. Tento pristup je casto vyuzivany v matematickych disciplinach a ostatne vedne oblasti mozu byt pouzivatelom vysledkov. Je vsak pouzitelny aj pri hladani inych modelov a metodologickych postupov. o Druha forma pristupu preferuje aplikacny a technologicky aspekt, kde je model znamy a cielom je hladanie vstupov alebo vystupov pre uplatnenie modelu. Pre vyvoj IS existuje uz dnes viac druhov modelov vyvoja. Tieto modely su popisane ako paradigmy alebo metodiky vyvoja IS. Ich prepojenie do postupu vyvoja konkretneho IS je dane rozsahom rieseneho problemu. Ina je metodika pre riesenie komplexneho IS podniku a ina pre upgrade niektorej funkcionality existujuceho informacneho systemu. V kazdom pripade riesenia je potrebne systemove spracovanie konkretneho problemu, ktore vyzaduje: o presne specifikovany problem, o stanovene cielove kriteria, o pre konkretny ucel vytvorena vhodna metodika. Znazornenie systemoveho spracovania problemu je na obr. 1.4. Obr. 1.4 Systemove spracovanie problemu Systemovo spracovane riesenie problemu ma pre ludi s rozlicnym zameranim iny realizacny vyznam. Vo vsetkych pripadoch je vsak spolocne to, ze sa jedna o systematicky a myslienkovo logicky usporiadane riesenie - systemovy pristup. Podla [CITATION Jan13 \l 1051 ] ,,Systemovy pristup je povazovany za zovseobecnenu tvorivu metodologiu myslenia a konania aplikovatelnu na akekolvek systemove entity". Alebo naopak ,,Systemove ponatie entity je taky pristup k entite, ktory pouziva systemovu metodologiu". Entita, podla normy ISO 8402, ma vyznam cohokolvek, co mozeme samostatne uvazovat a tym vymedzit systemovy pristup na roznych urovniach riesenia systemu. Detailne atributy entit su spracovane v [ CITATION Jan13 \l 1051 ]. Medzi zakladne znaky systemoveho pristupu mozno oznacit podla [ CITATION Hab72 \l 1051 ] nasledovne charak-teristiky: o Komplexny pohlad na rieseny objekt a javy vo vnutri objektu. o Pouzity princip je vseobecne pouzitelny v roznych oblastiach (technicke, spolocenske, prirodovedecke). o Pre riesenie su pouzite a vhodne kombinovane metody a nastroje z roznych vednych odborov. Dolezite aspekty uplatnovania systemoveho pristupu vyniknu vtedy, ak ho porovname s nesystemovym riesenim. Hlavnymi znakmi nesystemoveho pristupu su: o Postupnost myslienok je volna, postup je zivelny a subjektivny. Nie je obmedzeny nijakym suborom pravidiel. o Myslienkova cinnost je v znacnej miere intuitivna a subjektivna. o Zvycajne iba cast myslienkovych procesov podlieha pevnejsej rutinnej strukture. Charakteristicke pre nesystemovy pristup su volnost, zivelnost, subjektivnost a intuitivnost. Hoci su tieto charakteristiky na prvy pohlad negativne, nemozno to chapat doslovne. Uvedene vlastnosti su vhodne, ba priam nevyhnutne pri vyuzivani niektorych rieseni v systemovom pristupe. Maju vsak svoje uplatnenie v ramci pevne stanovenych hranic systemoveho pristupu. Systemovy pristup nie je jednoznacna metodika, ale ako vyraz na oznacenie urciteho druhu analyzy a syntezy, ktory zahrna cely rad dalsich metod a nastrojov. Je jednym prvkom systemovej metodologie, ako je znazornene podla [CITATION Jan13 \l 1051 ] na obrazku 1.5. Obrazok 1.5 Struktura systemovej metodologie, spracovane podla [ CITATION Jan13 \l 1051 ] Dalsie prvky systemovej metodologie v obrazku 1.5 su systemove myslenie, systemove discipliny a systemove algoritmy. Systemovy pristup vyzaduje specificky sposob myslenia, ktory riesenie problemu chape komplexne vo vnutornych aj vonkajsich suvislostiach s respektovanim systemoveho pristupu. Vyjadruje sa pojmom systemove myslenie, co znamena schopnost tvorby usporiadaneho principu myslienkovych procesov, zacinajucich vymedzenia konkretneho problemu a jeho systemovym riesenim. Potreba systemoveho pristupu a systemoveho myslenia plati nielen pre teoriu, ale aj pre aplikacne potreby, ktore vyustuju do metodiky riesenia systemu. V tejto suvislosti je v [CITATION Jan13 \l 1051 ] uvedeny pojem systemova gramotnost, vo vyzname schopnosti pracovat s urcitou entitou s vyuzitim systemovej metodologie. To znamena vyuzit systemove myslenie pri aplikovani systemoveho pristupu a s vyuzitim systemovych disciplin pri rieseni konkretnych entit s vyuzitim systemovych algoritmov. Systemove discipliny su discipliny aplikovatelne v mnohych vednych odboroch. Patri k nim napriklad modelovanie, experimentovanie, matematika, logika, systemove inzinierstvo, systemova analyza a navrh a ine. Pre vyvoj informacneho systemu su vsetky uvedene discipliny dolezite. Systemove algoritmy su chapane ako postupy rieseni odborovo roznych problemov, ktore vyuzivaju systemovy pristup a systemove discipliny. Aj ked systemova metodologia a jej prvky su zakladom pre vyvoj aj informacneho systemu, nevenuje sa jej vo vzdelavani nalezita pozornost. Poznamky z publikacie [ CITATION Jan13 \l 1051 ] uvedene nizsie su toho prikladom. Zaver Riesenie vyvoja IS je narocna uloha, pretoze na nom participuje mnoho subjektov s roznym zameranim a su riesene zlozite procesy. V literature je viac modelov a popisov rieseni, co predstavuje aplikacny a metodologicky pohlad riesenia problemu v systemovej metodologii. Existujuce modely a ich popisy su systemove algoritmy pre oblast informacnych systemov spolu s potrebnymi systemovymi disciplinami. Ak je riesenie zamerane na konkretnu entitu urciteho typu IS, potrebujeme konkretny systemovy pristup s prislusnymi prvkami systemovej metodologie - systemove algoritmy, systemove discipliny. Tie navrhnu systemovi architekti ktori poznaju systemovy pristup riesenia problemu a dokazu systemovo mysliet. Studium predmetu AIS vyzaduje splnenie tejto ulohy od studentov. Vyriesenie ulohy studentmi preukaze znalosti a schopnosti byt systemovym architektom. Otazky: o Aky je vztah medzi metodologiou, metodikou, metodou a nastrojom? Ake su ekvivalentne nazvy v anglictine? o Kde sa stretaju vyssie uvedene specifikacie: systemova metodologia, systemovy pristup, systemove myslenie? Su to synonyma? 3 Systemovy architekt Pre vyvoj informacnych systemov sa v poslednom obdobi vytvaraju okrem profesie analytikov aj profesie architektov. Analytik je odbornik v analytike, co je profesia, ktora pouziva metody analyzy. To znamena, ze system ako celok vie rozlozit na jednotlive casti a identifikuje ich podstatne a nevyhnutne vlastnosti, ktore riesia dalsie odborne profesie. Profesia architekt v IKT je podobna, ale okrem znalosti analytiky vyzaduje dalsie znalosti, od riadenia projektov az po finalnu implementaciu informacneho systemu. Systemovy architekt zodpoveda za cely vyvoj informacneho systemu. Pri specifikovani pozicie systemovy architekt mozu byt uvedene nasledovne znalosti a zrucnosti: o Vysokoskolske vzdelanie (idealne IT zamarenie) a orientacia v technickom aj socialno-ekonomickom prostredi. o Velmi dobre analyticke schopnosti, znalosti systemovej analyzy a navrhu a systemovej integracie. o Skusenosti zo softveroveho vyvoja a znalost programovacich jazykov a logiky. o Znalosti grafickych modelovacich notacii (BPMN, UML,...) a ovladanie Enterprise Architect alebo ineho modelovacieho nastroja. o Orientacia v biznis procesoch, IT technologiach alebo komunikacnych technologiach. o Anglictina na komunikativnej urovni. o Schopnost odovzdavat znalosti, samostatne studovat nove trendy a inovacie v technologiach a efektivne ich vyuzivat v praxi. o Velmi dobre komunikacne a interpersonalne zrucnosti, schopnost prezentovat rozne uhly pohladu. o Analyticke a komplexne systemove myslenie orientovane na efektivne riesenie. o Schopnost riesit problemy v time a sposobilost stanovovat priority pri riadeni projektov. Pozicie systemovych architektov maju IT spolocnosti zaoberajuce sa vyvojom IS a ICT sluzieb, a aj podnikove IKT oddelenia velkych a strednych podnikov. Niekedy su pozicie rozdelene na biznis architektov a softverovych architektov. Je to z toho dovodu, ze informacny system ma dva podsystemy: o biznis system a o softverovy system. Vyvoj informacnych systemov je timova praca. Systemovi architekti pracuju v time, spravidla organizovaneho na projektovej baze. Clenovia timu su: o IKT manazeri, o systemovi analytici, o programatori, o koncovi pouzivatelia, o biznis manazeri a o ini specialisti. Preto ucenie ako pracovat v time je velmi vyznamne pre kazdeho profesionalneho clena timu vyvoja informacnych systemov. Ale veducu ulohou v time ma spravidla architekt. Uspech timu zavisi nielen od zlozenia timu alebo od snahy skupiny, ale hlavne od riadenia timu. Systemovy architekt je klucova postava v procese vyvoja kazdeho systemu. Pri vyvoji informacneho systemu ide o pomerne novu profesiu. Dovodom vzniku takejto profesie v IKT je novy pristup k vyvoju informacnych systemov. Kym v minulosti bol prevazne pouzivany pristup Bottom-Up, dnes je to Top-Down. Pristup Bottom-Up spociva vo vytvarani systemu spajanim jednotlivych prvkov do subsystemov viacerych urovni, az vznikne system najvyssej urovne. Takto vznikali prve informacne systemy, mnohokrat iba podla predpokladanych potrieb ich pouzivatelov. Pristup Top-Down vyzaduje formulaciu systemu najvyssej urovne, z ktoreho dekompoziciou specifikujeme poziadavky na subsystemy a ich zakladne prvky. V informacnych systemoch to znamena ako prvotne formulaciu pouzivatelskeho systemu, ktory je systemom najvyssej urovne. V sucasnej praxi vyvoja informacneho softveroveho systemu sa obidva pristupy kombinuju. Pristup Top-Down je nevyhnutny pre pochopenie celeho systemu a pre jeho spravny navrh. Ak softverovy podsystem informacneho systemu pouziva uz predtym existujuce softverove moduly ide o pristup Bottom-Up. Pojem architekt sa spaja najcastejsie so stavebnictvom a architektura je povazovana za vedu. Prvy znamy teoretik starorimskej architektury Marcus Vitruvius napisal: ,,Architektura je veda vychadzajuca z mnozstva inych vied a lemovana sirokym okruhom podrobnych vedomosti, ktore pomahaju vytvorit postoj k umeniu." Myslel tym stavebnu architekturu, ale tento vyrok mozeme pre informacne systemy interpretovat takto: ,,Architektura informacnych systemov je veda vychadzajuca z mnozstva inych vied a lemovana sirokym okruhom podrobnych vedomosti, ktore pomahaju vytvorit postoj k sluzbam informacno-komunikacnych technologii." Preto su od systemoveho architekta pozadovane mnohe discipliny (nielen technicke, ale aj netechnicke) a hlavne jeho vlastny pristup. Nie kazdy, kto je odbornik v IKT moze byt aj dobrym architektom. Znalosti a zrucnosti systemoveho architekta Zakladnou znalostou systemoveho architekta je systemova metodologia. Ak sa vratime k modelu systemovej metodologie, zaciatok riesenia systemu spociva vo vybere objektu a specifikacii jeho problemu. Preto pomenovanie a analyza problemu, ktory ma byt vyrieseny je prva uloha, ktoru systemovy architekt zadava analytikom. Analytici na zaklade roznych osvedcenych metod ziskavaju od pouzivatelov informacie o probleme, alebo na zaklade informacii problem identifikuju. Na zaklade analyzy problemu systemovy architekt hlada system, ktorym bude problem vyrieseny. Problem hladania vseobecne pouzitelneho postupu pre riesenie problemu nie je novy. Rene Descartes v diele Rozprava o metode, vydanej v roku 1637, hladal vseobecnu metodu riesenia problemu, ktora neskor vyustila do systemoveho riesenia problemu. V druhej kapitole knihy formuluje styri zasady, ktore vedu k istote poznania: 1. Nemozno prijat ziadnu vec ako pravdivu, pokial nemame evidenciu o jej pravdivosti. Evidenciou je mienena jasnost a zretelnost, ktora vylucuje akukolvek pochybnost. 2. Kazdu skumanu otazku dekomponovat tak, aby bola co najlahsie riesitelna. 3. Myslienky vyvodzovat v nalezitom poradi a postupovat od jednoduchsieho k zlozitejsiemu. 4. Vytvarat zhrnutia a prehlady o poznavani, aby sme nic nezabudli. Ako uplatnit uvedene Descartesove zasady pri rieseni vyvoja IS? Ako pravdivo, jasne a zretelne specifikovat objekt riesenia a jeho problem? Ako dekomponovat problem? Ako dosiahnut spravnu postupnost? Ako vytvarat prehlady o rieseni? Ak pochopime Descartesove zasady a pouzijeme systemovu metodologiu, vyssie uvedene otazky budeme vediet po studia predmetu Architektury informacnych systemov zodpovedat. Celosvetovy trend poslednych rokov vedie postupne k vedeckym pristupom riesenia problemu aj v oblastiach v ktorych sa tento pristup neuplatnoval. Dnes je viac nez v minulosti zdoraznovane, ze nielen technicke odbory, ale aj oblasti netechnickeho charakteru su vyraznou produktivnou silou a preto aj v nich su uplatnovane rozne nove pristupy a metody riesenia problemu. Odlisnostou v mnohych oblastiach netechnickeho charakteru je oproti technickym vedam nizka moznost algoritmizacie problemu a tym jeho efektne matematicke riesenie. Casto sa na prvy pohlad zda, ze tieto problemy nie su riesene vedeckymi metodami. Vedecky pristup vsak nie je pouzitie algoritmov a matematizacia problemu. Vedecky pristup znamena vytvorit zovseobecnenie, ktore umozni v kazdej konkretnej situacii riesit problem prislusnej konkretizacie. To je aj zakladna myslienka systemoveho pristupu, ktory vyuziva poznatky teorie systemov. Uspiet ako systemovy architekt vyzaduje podla [ CITATION HOF04 \l 1051 ] nadobudnut styri typy znalosti a zrucnosti: 1. analyticke, 2. manazerske, 3. medziludskych vztahov, 4. technicke. Analyticke znalosti a zrucnosti Analyticke znalosti umoznuju porozumiet objektu riesenia a jeho funkciam a tak identifikovat prilezitosti a problemy, analyzovat ich a riesit. K tomu je potrebna stvorica analytickych zrucnosti suvisiacich so systemovou metodologiou. Su to: o Systemove myslenie. o Znalosti implementacneho prostredia - organizacie. o Identifikacia problemu. o Problemova analyza a navrh. Systemove myslenie umoznuje identifikovat akukolvek entitu ako system. Takato identifikacia obsahuje vsetky charakteristiky systemu popisane v casti 1. Systemove myslenie pri vyvoji informacneho systemu umoznuje chapat IS ako sucast systemu implementacneho prostredia. Sposob, ako uvazujeme o systeme je spravidla vyjadreny v modeloch. Modely mozu byt textove, obrazove alebo matematicke. Ich vizualizacia a vztahy prvkov v systeme davaju jednoznacne informacie o porozumeni systemu. V predmete Softverove inzinierstvo bol softverovy system vizualizovany UML diagramami a implementacnym modelom je kod. V architekturach IS budeme studovat dalsie typy modelov v roznych urovniach vyvoja IS. Porozumenie implementacnemu prostrediu System najvyssej urovne je system implementacneho prostredia, najcastejsie podniku alebo organizacie. Porozumenie funkciam a proceduram organizacie, ich vztahom v roznych organizacnych strukturach vyzaduje porozumiet aj: o Politikam organizacie. o Regulacnym pravidlam a konkurencnemu spravaniu okolia. o Strategii a taktike organizacie. V predmete Architektury informacnych systemov budeme studovat sposoby poznania implementacneho prostredia a vytvaranie modelov, na zaklade ktorych je mozne identifikovat problem, ktory sa da riesit softverovym systemom. Identifikacia problemu Problem je rozdiel medzi existujucou a pozadovanou situaciou. Identifikacia problemu je proces definovania rozdielov, a riesenie je proces hladania sposobu, ako rozdiely odstranit. Analyticke zrucnosti umoznuju prostrednictvom modelov identifikovat take problemy, ktore pouzivatel v rutinnej prevadzke nedokaze identifikovat. V dalsom studiu budeme pre identifikaciu problemov organizacie pouzivat hlavne paradigmu reinziniering procesov (Process reengineering). Analyza a riesenie problemu Ak je specifikovany problem, musime ho analyzovat a navrhnut riesenie. Navrh riesenia specifikuje metodologiu alebo metodiku riesenia a prislusne metody pripadne aj nastroje. Pouzitie principu systemovej metodologie pri rieseni problemu, znazorneneho v obrazku 1.4, vyzaduje aj specifikaciu cielovych kriterii. Tie su vytvarane na zaklade dokonaleho porozumenia implementacneho prostredia, a hlavne jeho politik a strategii. Navrh riesenia moze mat viac alternativ, z ktorych sa vybera najlepsia pre implementaciu a vyuzitie v praxi. Pre vyvoj informacnych systemov existuje mnoho metodik, paradigiem a architektonickych ramcov. Vyber pre konkretne riesenie problemov implementacneho prostredia nie je jednoznacny. Aj ked boli v minulosti pokusy o hodnotenie metodik na zaklade ktoreho sa urcoval typ metodiky, posun v paradigmach rieseni vyvoja informacnych softverovych systemov dava moznosti vytvarania vlastnych architektonickych ramcov. V dalsom studiu budeme vytvarat vlastny architektonicky ramec na zaklade znalosti paradigiem zivotneho cyklu vyvoja systemu SDLC (System Development Life Cycle), Systemy a softverove inzinierstvo (Systems and Software enginiering) a Modelom riadeny vyvoj (Model Driven Development). Technicke znalosti Mnoho aspektov prace systemoveho architekta je technicky orientovanych. Pri vyvoji informacneho systemu s pocitacovou podporou je potrebne porozumiet ako pracuje pocitac, komunikacne siete, ako su riadene databazy a operacne systemy a ako technologie pracuju, aky je ich potencial a limity. Dalej je potrebne mat skusenosti s roznymi notaciami pre reprezentaciu, alebo modelovanie roznych aspektov IS. Tieto technicke znalosti su potrebne nielen na vykonanie uloh, ktore systemovy architekt zabezpecuje, ale tiez na komunikaciu s ludmi, s ktorymi na vyvoji systemu pracuje. Architekt vyvoja informacneho systemu musi ziskat rad technickych zrucnosti, a neustale sa ucit o informacnych a komunikacnych technologiach, technikach a principoch vyvoja. Informacno-komunikacne technologie, techniky a metodiky vyvoja sa menia rychlo, preto je potrebne neustale studium zmien. Ale univerzalnost zalozena na porozumeni systemoveho vyvojoveho konceptu dava viac flexibility potrebnej pre riesenia, ako porozumenie specifickych technologii a nastrojov. Preto je predmet Architektury informacnych systemov orientovany viac na principy ako postupy. Vyucovane postupy su vsak prevazne v sulade s vyskumnymi vysledkami, ako existujucim vyuzivanim v praxi. Ale vyskum vzdy predbieha prax. Manazerske znalosti Systemovi architekti su vzdy clenovia projektoveho timu vyvoja systemov a casto su ziadani ako projektovi veduci. Riadiace znalosti su velmi uzitocne pre kazdeho lidra. Ako architekt potrebujete vediet, ako riadit vlastnu pracu a ako vyuzivat organizacne zdroje co najproduktivnejsim sposobom. Okrem riadenie seba su dolezite styri kategorie manazerskych zrucnosti: o riadenie projektu, o riadenie zdrojov, o manazment zmien, o risk manazment. Zakladne znalosti riadenia projektu budu studovane v kapitole 2. Manazment zmien budeme strucne studovat v kapitole 5. Riadenie zdrojov a riadenie rizika nebudeme studovat, pretoze nie su potrebne pre riesenie projektovych uloh predmetu AIS. Ak budu v praxi potrebne aj tieto znalosti, existuje mnoho literatury na ich dostudovanie. Znalosti medziludskych vztahov Systemovy architekt pracuje so znacne rozdielnymi typmi ludi. Pre uspesnu pracu su potrebne rozne zrucnosti medziludskej komunikacie. Sem patria hlavne: o komunikacne zrucnosti, o samostatna praca a praca v time, o napomahanie praci v skupine, o riadenie ocakavani pouzivatelov a manazerov. Velmi dolezite je nielen pre architekta, ale aj pre ine profesie, schopnost komunikovat s druhymi jasne a efektivne. Komunikacia ma mnoho foriem, pisomnu, verbalnu ci vizualnu. Verbalna komunikacia a schopnost pocuvat su pozadovane nielen u systemovych architektov, ale pri mnohych profesiach, ako najdolezitejsie a su nevyhnutne pre uspech. Napriklad zrucnosti viest interview nie su prekonane ani elektronickymi formami komunikacie. Vsetky typy komunikacie vsak maju jedno spolocne. Okrem studia sa zlepsuju v praxi. Cim viac praxe, tym lepsie zrucnosti. Zrucnosti medziludskej komunikacie budeme trenovat v priebehu vyucovania. Prezentacia uloh, riesenie projektu v time su preto sucastou vyucovania. Uloha 1.2: Vysvetlite, aky vyznam ma systemova metodologia/metodologia vyvoja systemu pre vyvoj informacneho systemu! Ako buduci systemovy architekt vytvorte na zaklade systemovej metodologie vlastnu metodiku vyvoja IS! Ak to nie je mozne, zdovodnite, ktore zrucnosti nemate! Zaver Profesia systemoveho architekta informacnych systemu je pomerne nova profesia. Jej vyznam je zvlast dolezity pri vyvoji velkych informacnych systemov. Je to podobne ako v stavebnictve. Ak staviate garaz, nepotrebujete architekta, stavebny technik vie urobit projekt a mnohokrat aj realizovat stavbu. Ak sa stavaju velke budovy, tam sa bez architektov neda zaobist. Ale aj mensie, specificke informacne systemy potrebuju architektov, rovnako ako male zlozite stavby. Vyznam profesie systemoveho architekta je este aj v tom, ze trend vyvoja informacnych softverovych systemov vedie k modelom riadenemu vyvoju. Uz aj v sucasnosti existuju modelovacie nastroje, ktore automaticky podla navrhovych modelov vytvaraju implementacny kod, ako vysledok riesenia. Vyvoj informacnych systemov smeruje k architekturam, ktorych navrhove modely jednotlivych urovni mozu vyvoj softverovych systemov znacne automatizovat. Ale zakladny model implementacneho prostredia a specifikaciu problemov bude este dlho vytvarat clovek - architekt IS. Otazky o Opiste profesiu systemoveho architekta a systemoveho analytika? o Ake znalosti zrucnosti musi mat/mal by mat systemovy architekt a systemovy analytik? 4 Typy informacnych systemov V predoslych kapitolach sme vysvetlili pojem informacny system, ale jeho aplikacia v praxi je velmi siroka. Vytvarane su rozne typy systemov. Ich kategorizacia ma rozne kriteria. Podla typu rieseneho informacneho systemu pristupujeme aj k jeho vyvoju. Niektore typy systemov su uz velmi rozsirene, niektore vyzaduju personalizaciu. Pre rozne typy systemov mozu byt pozadovane rozne metodiky, metody alebo nastroje. Zakladne clenenie informacnych systemov podla je nasledovne. 1. Podla vyuzitia dat respektive sposobu prace s datami o Transakcne informacne systemy - TPS (Transaction Processing Systems). Systemy spracovania transakcii, mechanizuju spracovanie dat z transakcnych aktivit podniku/organizacie. Data z kazdej transakcie su zhromazdene, transakcie su verifikovane a akceptovane alebo odmietnute. Potvrdene transakcie su ulozene pre dalsie spracovanie. Reporty mozu byt vytvarane okamzite a su poskytovane standardne sumare transakcii. Transakcie mozu byt posuvane z procesu do procesu a riesit tak vsetky aspekty biznis aktivit organizacie. Analyza a navrh TPS znamena zameranie sa na aktualne procedury spracovania transakcii, bez ohladu ci su procedury manualne alebo automatizovane. Zameranie sa na aktualne procedury umoznuje starostlive sledovanie zberu dat, ich toku, spracovania a vystupov. Cielom tychto systemov je zlepsit transakcie/vztahy, urychlit ich a pouzivat menej ludi, zlepsit efektivitu a presnost alebo poskytovat informacie, ktore predtym neboli mozne. Ich implementacia je spojena s integrovanim do inych podnikovych systemov, napriklad pre vyrobu, personalistiku,.... TPS je zakladny system pre podniky a organizacie. K transakcnym IS patria: o Rezervacne systemy (Reservation Information Systems - RIS). o Informacna podpora kontaktu so zakaznikmi (Customer Information Systems - CIS). o Elektronicka vymena dokumentov (Electronic Data Interchange - EDI). o Kancelarske informacne systemy (Office Information Systems - OIS). o A ine. Transakcne informacne systemy su procesne orientovane, zamerane na zber dat, ich overenie, spracovanie, uchovanie a prenos medzi cinnostami prislusneho procesu, pripadne aj roznymi transakcnymi systemami. o Manazerske informacne systemy - MIS (Management Information Systems). Tieto systemy beru relativne ,,surove data" dostupne z transakcnych systemov a davaju ich do tvaru, ktory je potrebny pre manazerske potreby a zodpovednosti. Vyvoj MIS vyzaduje porozumiet, aky druh informacii manazeri pozaduju a ako manazeri vyuzivaju informacie vo svojej praci. Niekedy manazeri nevedia presne co potrebuju a ako ich budu vyuzivat. Takze systemovi architekti musia tiez dobre porozumiet biznisu a TPS ktore poskytuju data MIS, aby dokazali ponuknut riesenia, ktore pomozu danemu biznisu. MIS casto pozaduje data z roznych TPS (objednavky, nakup materialu, dochadzka,...). Preto je dolezite vediet ziskat data z roznych oblasti zaujmu, vyvijat komplexny a spravny datovy model, ktory je dolezity pri vytarani MIS. MIS sa clenia podla potrieb vyuzitia v podniku na: o Systemy riadenia vztahov so zakaznikmi (Customer relationship management - CRM). o Systemy riadenia dodavok (Supply Chain Management - SCM). o Systemy riadenia zdrojov (Enterprise Resource Planning - ERP). o ... Manazerske informacne systemy su datovo orientovane, zamerane na porozumenie vztahov medzi datami vytvaranim a spristupnenim suhrnnych dat, vytvaranim roznych modelov historickych a buducich trendov, podla manazerskych alebo specialnych potrieb. o Systemy na podporu rozhodovania - DSS (Decision Suport Systems). DSS navrhovane na pomoc organizacie k rozhodovaniu na zaklade vhodnych rozhodovacich charakteristik. Neposkytuju iba sumarizovanie dat ako MIS, ale DSS poskytuju interaktivne prostredie, v ktorom sa da s datami rychlo manipulovat a modelovat rozne situacie. DSS zahrnuje databazy, mnohokrat extrahovane z TPS a MIS, matematicke a graficke modely biznis procesov a pouzivatelske interfejsy, ktore poskytuju moznosti pre rozhodovanie v komunikacii s DSS, casto pre nie technicky orientovanych manazerov. DSS moze pouzivat zlozite historicke data a z historie zostavit moznu buducnost. Podporuje rozhodovacie aktivity od hladania problemu po vyber spravneho smerovania. Systemy na podporu rozhodovania maju rozne oznacenia podla poziadaviek, pre ktore su vyvijane. Su specialnymi typmi DSS: o Exekutivne informacne systemy (Executive Information Systems - EIS), pre specialne potreby vrcholoveho manazmentu. o Expertne systemy (Expert Systems - ES), pre specializovane oblasti, napriklad financnictvo, medicina a ine. o Znalostne systemy (Knowledge Work Systems - KWS), specialny typ expertneho systemu, ktory umoznuje riesit problemy/ulohy na zaklade inych dat, resp. znalosti. Vyuziva principy umelej inteligencie. o Business Intelligence Systems - BIS, je vseobecny zastresujuci pojem, ktory integruje do jedneho softveroveho balika zhromazdovanie dat, ich ukladanie a spravu s cielom poskytnut vstup do rozhodovacieho procesu pre zlepsenie biznisu organizacie. Zlucenie business intelligence a artificial intelligence (umelej inteligenice) vedie k novemu konceptu artificial business intelligence (ABI), o Enterprise Intelligence Systems - EIS, su vytvarane pre konkretne podniky ako komplexne riesenia v jednom prostredi. Mnohokrat su konvergenciou BI, CRM a KWS. o A ine. Systemy pre podporu rozhodovania su datovo orientovane a v interakcii s pouzivatelmi vyuzivaju rozhodovaciu logiku, ktora umoznuje identifikovat problem a hladat, hodnotit a posudzovat alternativne riesenia pre potreby rozhodovania. Rozdiel medzi systemami je zjednodusene znazorneny na obr. 1.6. 3. Obr. 1.6 Zakladne clenenie IS, spracovane podla [ CITATION HOF04 \l 1051 ] 2. Podla ucelu vyuzitia v organizacii o IS pre vyrobne systemy, o systemy na podporu predaja a marketingu, o financne a uctovnicke systemy, o systemy na podporu spravy ludskych zdrojov, o ... 3. Z hladiska riadenia podnikov o strategicke (pre potreby planovania, napr. investicii, ...), o takticke (pre potreby riadenia, kontroly, rozhodovania, ...), o operativne (vyuzivane rutinnej prevadzke). o ... 4. V servisne orientovanej architekture SOA - Service Oriented Architecture (co je architektonicky styl softverovej architektury) je pouzite kriterium podla postavenia IS v SOA architekture: o Systemy na pristup k datam, cize GUI ako portal a pod.. o Systemy na orchestraciu a kompozitne aplikacie ako entreprise service bus, biznis proces manazment, spravu referencnych a kmenovych udajov a ciselnikov vratane riadenia kvality dat, .... o Systemy poskytujuce sluzby s biznis logikou. o ... 5. V podnikovej architekture mozeme clenit IS nasledovne: o SCADA (Supervisory Control And Data Acquisition) systemy, ktore predstavuju interface na riadiace systemy vyrobnej technologie (cize napr. firmware vyrobnej linky, papierenskeho stroja, ...). o Transakcne systemy pre hodnototvorne procesy (Manufacturing resource planning -MRP, Just-in time - JIT, ... s previazanim na cely retazec tvorby vyrobku, alebo redakcne systemy, GIS a pod.) a podporne procesy (uctovnictvo, personalistika, ...). o Reportingove systemy. o ..... V mnohych pripadoch nie je mozne informacny system jednoznacne zaradit len do jednej kategorie. Napriklad Systemy riadenia zdrojov (Enterprise Resource Planning - ERP) su transakcne systemy, ale z hladiska vyuzitia dat su casto uvadzane aj ako manazerske systemy. Rovnako Exekutivne informacne systemy mozu byt chapane ako MIS, ale su vyvijane principmi DSS. Uloha 1.3: Vyberte podla vlastneho vyberu a dostupnosti styri konkretne informacne systemy, analyzujte ich a urcte ich zaradenie podla roznych typov! Vysvetlite ich rozdiel z roznych pohladov! Zaver Z prehladu typov informacnych systemov vyplyva, ze nielen velkost systemu, ale aj jeho typ vyzaduje ine postupy a metody vyvoja. Vyvojarske timy a spolocnosti maju vlastne know-how pre vyvoj konkretnych typov informacnych systemov. Urcite boli vytvarane podla principov systemovej metodologie. Ale vyvoj neustale pokracuje a ak sa mu chceme prisposobit rychlou reakciou na zmeny, potrebujeme vytvorit nove know-how pre prilezitosti, ktore prichadzaju. Ak pozname principy vyvoja systemov, nie je problem vytvorit metodiky pre konkretne riesenia v roznom case a vyvoji technologii. Otazky: o Aky je dovod na rozlisovanie typov IS? o Aky je rozdiel medzi roznymi oznaceniami DSS? o Do akej kategorie mozeme zaradit IS pre vzdelavanie na UNIZA a preco? 5 IS a softver Pojmy informacny system a softver sa v mnohych pripadoch povazuju za synonyma. Dovodom je ta skutocnost, ze v sucasnosti uz takmer neexistuje informacny system bez softverovej podpory. Ale nie kazdy softver je informacny system, a v sucasnosti uz vyvoj informacneho systeme neuvazujeme bez softveru. Vyucovanie vyvoja softveru je zabezpecovane v predmete softverove inzinierstvo. V informacnom liste predmetu je uvedene, ze po absolvovani predmetu student: o porozumie procesom, metodam a nastrojom tvorby strednych a rozsiahlych softverovych systemov, o oboznami sa s procesmi objektovo - orientovanej analyzy a navrhu, o osvoji si pouzivanie jazyka UML pri vyvoji softveru s vyuzitim CASE nastrojov. Objektovo orientovana analyza a navrh je konkretny systemovy algoritmus vseobecnej systemovej analyzy a navrhu a UML modely su konkretne systemove algoritmy vseobecnej systemovej discipliny modelovanie v systemovej metodologii. Pre vyvoj softveru ako systemu su postacujuce. Nie su vsak postacujuce pre vyvoj informacneho systemu. Pren su potrebne dalsie znalosti, ktore studenti ziskaju po absolvovani predmetu Architektury informacnych systemov. Su to znalosti o: o vseobecnych principoch a standardoch vyvoja informacnych systemov, o postupoch vyvoja informacneho systemu podla normy ISO/IEC/IEEE 42010:2011 Systems and software engineering a zivotneho cyklu vyvoja systemov - SDLC (System Development Life Cycle), o paradigmach Modelom riadeneho vyvoja IS. a ziskaju zrucnosti z: o pouzitia paradigiem vyvoja informacneho systemu vytvaranim architektonickeho ramca pre riesenie zadania semestralneho projektu, o vytvorenia biznis architektury a softverovej architektury vyvoja IS, o modelovania vyvoja IS z pohladu biznis a softerovej architektury a ich vzajomnej vazby, o timovej prace a riadenia projektu riesenim semestralnej ulohy vyvoja informacneho systemu. 5.1 Rozdiel medzi softverom a informacnym systemom Softver je vseobecny pojem pre rozne druhy pocitacovych programov pouzivanych na prevadzku pocitacov a suvisiacich zariadeni. Je sucast hardveru a pocitaca. Informacny system je organizovany system organizacie, prostrednictvom ktoreho su zbierane, spracovane, ukladane, prenasane, triedene a prezentovane informacie. Kazdy softver nemusi byt softverom informacnych systemov, ale informacny system je vzdy technologicky implementovany ako softver. Napriklad MS office softver alebo antivirusovy softver nie su informacne systemy. Ale informacne systemy mozu existovat aj bez pocitacov, napriklad hardcopy roznych zaznamov a listin prenasane postou. V sucasnosti Softver sa zacal vyvijat v patdesiatych rokoch minuleho storocia. Aplikacie boli vytvarane v strojovom kode (machine language) alebo jazyku symbolickych adries (assembly language). Pretoze pocitace boli velmi velke, dalsi vyvoj od sestdesiatych rokov viedol hlavne k vyvoju mensich a lacnejsich pocitacov a vyvoju vlastnych/autonomnych softverovych aplikacii pouzivatelmi. Narocnost vlastneho vyvoja aplikacii dala v sedemdesiatych rokoch podnet k systemovemu vyvoju zakaznicky orientovanych aplikacii a tuto skutocnost mozno povazovat za zaciatok vzniku softveroveho priemyslu. Novou disciplinou sa stal systemovy vyvoj softveru, oznacovany tiez ako softverovy inziniering. Osemdesiate roky su charakteristicke vyuzivanim mikropocitacov v organizaciach a nasledne rozvojom softveroveho priemyslu, ktory vytvaral nove aplikacie s grafickymi rozhraniami pouzivajucimi okna a ikony. Postupne sa aplikacie vyuzivaju aj ako sluzby, dnes hlavne v cloudovych systemoch. Prikladom moze byt sluzba SaaS (Software as a Service). V priebehu historie boli pri vyvoji pouzivane rozne postupy, metodiky a paradigmy za roznym ucelom vyvoja. Zakladne clenenie softveru je na: o systemovy softver (operacny system, bezpecnostny softver,..), o aplikacny softver alebo softverova aplikacia (aplikacie, s ktorymi pracuje pouzivatel). Softver moze byt vyvijany pre rozne ucely: o Pre splnenie specifickych potrieb konkretneho pouzivatela (vlastny/personalizovany softver). o Pre potrebu urciteho suboru potencialnych pouzivatelov (biznis, open source softver), o Pre osobnu potrebu (napriklad vedec moze pisat softver pre automatizaciu ulohy). o Embedded software, pouzity pre ovladanie spotrebneho tovaru. o ... Podla ucelu softveru je vyvoj spojeny bud s pouzivatelom/zadavatelom specifikacie alebo u embedded softveru s fyzickym produktom, pre ktory je vyvijany. Ale aj u embedded softveru moze byt rozhodujuci pouzivatel fyzickeho produktu. V sestdesiatych rokoch minuleho storocia zacina komercne vyuzitie vypoctovej techniky prostrednictvom autonomnych aplikacii. Takyto autonomny vyvoj sprevadzali mnohe problemy, ktore viedli v sedemdesiatych rokoch k vzniku prvych systemov riadenia bazy dat a datovych modelov a vzajomnemu vyuzivanie dat. Postupne sa pre subor aplikacii obsahujucich podnikove data, zauzival pojem informacny system, ktory bol chapany prevazne ako technicky produkt pre spracovanie dat. Zdokonaloval sa softver aj hardver, aj hlavna filozofia - vzajomne vyuzivanie dat. Pouzitie informacnych systemov prenikalo do roznorodych oblasti V druhej polovici devatdesiatych rokov minuleho storocia dochadza k masovemu rozsireniu internetu, zalozeneho na principoch distribuovanych informacnych systemov. Povodna funkcionalita IS - spracovanie dat sa doplnuje aj na spravu dat. Dochadza ku systemovej integracii, ktora umoznuje vytvarat velke komplexne systemy ako subor roznych specifickych modulov, v ktorych sa neskor zacina pouzivat ako vstup do informacneho systemu webova aplikacia - internetovy portal. Najvacsie zmeny v ramci informacnych systemov sa udiali na prelome tisicroci. Neslo pritom len o zlepsenie celkovej dostupnosti technickych hardverovych prostriedkov, ktore charakterizoval trvaly trend zvysovania rychlosti, rastucej kapacity pamati, ci skvalitnenie pouzivatelskeho rozhrania. Informacne systemy sa stavaju prostriedkom ziskavania konkurencnych vyhod na trhu a preto sa stalo dolezitym aj strategicke planovanie informacnych systemov. A s tym je spojeny aj novy pristup k ich vyvoju. 5.2 Vyvoj softveru a vyvoj informacneho systemu V literature existuje mnoho roznych pristupov k vyvoju softveru aj informacneho systemu, rovnako ako su rozne nazory politickych stran na riadenie krajiny alebo nazory zamestnancov na riadenie podniku, ci nazory studentov, ako ucit. Tieto pristupy su oznacovane ako metodiky alebo metodicke ramce a pouzivaju rozne struktury, plany a riadenie procesu vyvoja. Rozdiely su na zaklade roznych technickych, organizacnych, projektovych a inych uvah. V knihach [ CITATION HOF04 \l 1051 ] a [ CITATION GEO07 \l 1051 ], z ktorych je vytvoreny obsah predmetu Architektury informacnych systemov, ale aj v inej literature, napriklad [ CITATION Ben06 \l 1051 ],[ CITATION Bur15 \l 1051 ], [ CITATION Ken10 \l 1051 ] a inych, je pre vyvoj softverovo vnimaneho informacneho systemu uvadzany pristup oznacovany ako Systemova analyza a navrh. V knihe [ CITATION HOF04 \l 1051 ] je uvedeny obrazok 1.7 ako organizacny pristup k systemovej analyze a navrhu, ktora je pouzivana ako zakladna metodologia pri vyvoji IS. 4. Obr. 1.7 Prvky organizacneho pristupu systemovej analyzy a navrhu IS, zdroj [ CITATION HOF04 \l 1033 ] Z predmetu softverove inzinierstvo poznate niektore metodiky vyvoja softveru. V kapitole 2 budeme studovat, do akej miery a v akom stadiu vyvoja IS su pouzitelne aj pre vyvoj informacneho systemu. Uloha 1.4: Uloha 1.4: Vysvetlite, ako ste postupovali pri vyvoji softveru v predmete softverove inzinierstvo! Pouzite priklad projektu, ktory ste riesili na predmete SI! Porovnajte riesenie so systemovou metodologiou! Zaver Informacny system je v sucasnosti vnimany vzdy ako softverovo vnimany/podporovany informacny system. Softver je podsystemom informacneho systemu, ktory vykonava elektronicky funkcionality, pozadovane pre prevadzku informacneho systemu. Vyvoj softveroveho systemu ma svoje principy a postupy vyjadrene v mnohych metodikach. V nich spravidla nie je uvazovany vyvoj informacneho systemu, uvazovane su iba funkcne poziadavky informacneho systemu ziskane od pouzivatelov. Ziskavanie funkcnych poziadaviek pre vyvoj softveru prislusneho informacneho systemu a ich transformacia do vyvoja softveroveho systemu nie je predmetom metodik aj napriek tomu, ze su standardizovane principy, ako takyto vyvoj uskutocnit. A to je dovod pre dalsie studium predmetu Architektury informacnych systemov. Otazky: o V com su zhody a v com odlisnosti vyvoja softveru a vyvoja informacneho systemu? o Ak vieme vyvinut softver, vieme vyvinut aj IS? o Je softver tiez system? Literatura [1] J. A. HOFFER, J. F. GEORGE a J. S. VALACICH, Modern Systems Analysis and Design. 4th edition, Pearson, 2004. [2] ,,Webslovnik," [Online]. Available: https://webslovnik.zoznam.sk/slovnik-cudzich-slov/metodol%C3%B3gia. [Cit. 28 6 2018]. [3] ,,learnersdictionary," [Online]. Available: [http://www.learnersdictionary.com/definition/methodology. [Cit. 28 6 2018]. [4] ,,Wikipedia," [Online]. Available: https://en.wikipedia.org/wiki/Methodology. [Cit. 6 2018]. [5] J. V. Habr, Systemova analyza a synteza, Praha: SNTL, 1972. [6] M. J. a. k. Janicek P, Expertni inzenyrstvi v systemovem pojeti, Grada Publishing a.s., 2013. [7] J. F. a. k. GEORGE, Object - Oriented Systems Analysis and Design. 2nd edition, Pearson, 2007. [8] S. M. S. F. R. Bennett, Object-Oriented Systems Analysis and Design Using UML, McGraw-Hill Companies, Inc., 2006. [9] S. S. J. J. R. Burd, Systems Analysis and Design, Joe Sabatino, 2015. [10] K. K. J. Kendall, Systems Analisis and Design, Upper Saddle Rive: Hall Press, 2010. Kapitola 3 Systems and software engineering Standard ISO/IEC/IEEE 42010:2011 Klucove slova: standard ISO/IEC/IEEE 42010:2011; systemova architektura; architektonicke hladiska; architektonicke pohlady; architektonicke ramce; architektonicke jazyky Po studiu tejto kapitoly by ste mali vediet: Paradigmy standardu ISO/IEC/IEEE 42010:2011 konceptualny model architektury (Uloha 3.1) model popisu architektury (Uloha 3.2) hladiska a pohlady architektonicke ramce a jazyky (Uloha 3.3) Vztah metodologie, metodik a architektur pre vyvoj IS (Uloha 3.4) Poznatky z 1. kapitoly system a informacny system vztah metodologia, metodika, metoda, nastroj systemova metodologia, systemovy pristup, systemove myslenie, systemove riesenie problemu Poznatky z 2. kapitoly Metodologia vyvoja IS Metodiky vyvoja IS Projektove riadenie 1 Architektury vyvoja systemu V studijnych materialoch kapitoly 2 sme na dvoch miestach spomenuli pojem architektury, ako pokracovanie hladania co najlepsieho sposobu vyvoja IS. Usilie o dosiahnutie tohto ciela je predmetom standardu Systems and Software enginiering, ISO/IEC/IEE 42010 z roku 2011. Aj ked v praxi nie su implementovane vsetky odporucania standardu, budeme ju studovat ako hlavny myslienkovy smer vyvoja IS, v ktorom uplatnime vsetky doterajsie znalosti zo systemovej metodologie a z existujucich pristupov k rieseniu vyvoja IS. Dalsie kapitoly studijnych materialov budu studiom uplatnenia tohto standardu v dvoch hlavnych etapach SDLC - analyze a navrhu IS. 1.1 Architektury v IKT Pojem architektura/y je pouzivany v mnohych oblastiach, najviac v stavebnictve. Pouzivanie pojmu architektura v informatike je pomerne novy pojem a pozname spojenia softverova architektura, datova architektura, informacna architektura, .... Na uvod niekolko vysvetleni pojmu architektura. Podla (US Department of State - Information Technology Architecture, 1999) ,,Architektura vseobecne je hlavna strategia alebo ramec, nie detailny plan alebo schema zapojenia ktorej rozumeju len technici, ale skor ako mestske planovanie, zakony o stavbe, a plany na vysokej urovni, ktore urcuju aj navrhy a ciele, ktore maju byt realizovane." Z tohto dokumentu je aj obrazok 3.1, v ktorom je porovnana urbanisticka a IT architektura. Obr. 3.1 Porovnanie urbanistickej a IT architektury Podla IEEE ,,Architektura je vseobecne podla standardu zakladne usporiadanie systemu vyjadrene komponentmi, ich vztahmi navzajom a aj voci okoliu a zasadami, ktorymi je riadeny navrh a postup dalsieho vyvoja." Podla Wikipedie: ,,A system architecture is a conceptual model that defines the structure, behavior, and more views of a system.[1] An architecture description is a formal description and representation of a system, organized in a way that supports reasoning about the structures and behaviors of the system." ,,A system architecture can comprise system components that will work together to implement the overall system. There have been efforts to formalize languages to describe system architecture, collectively these are called architecture description languages (ADLs).[2][3]" Z uvedenych specifikacii je zrejme, ze architekture rozumeju vsetci, ktori su zainteresovani na vyvoji systemu a ze ide o plany, ako realizovat jednotlive komponenty systemu. V poslednom obdobi ma pojem architektura vyznamne miesto hlavne pri personalizovanych navrhoch informacnych systemov, ktorych nasadenie v podnikoch a organizaciach ma mat rozhodujuci vplyv na ich uspesnost v podnikani. Dosiahnutie takehoto ciela vyzaduje, aby informacne systemy podporovali hlavne biznis procesy organizacie a ich riadenie. V takomto ponimani je potrebne pri navrhu informacneho systemu, a vseobecne aj celeho komplexu informacno-komunikacnych technologii (IKT), poznat a respektovat mnoho hladisk a vazieb. Preto sa stala architektura systemu prostriedkom/nastrojom, ktory umoznuje zachytit a jasne popisat potrebne vazby nielen v informacno-komunikacnej podpore, ale aj vazby s biznisom prislusnej organizacie. Studium standardu ISO/IEC/IEEE 420 10 nam umozni tieto vazby pochopit. 1.2 Standard pre vytvaranie architektur systemu Standard ISO/IEC/IEEE 42010:2011 Systems and software engineering- architecture description, dostupny na [CITATION ISO11 \l 1033 ] budeme povazovat za vseobecnu paradigmu komplexneho navrhu vacsich IS. Cielom standardizacie je popis architektury definovanim pojmov, ktore tvoria zaklad pre vyjadrenie, komunikaciu a posudenie parcialnych architektur systemu a specifikovanim poziadaviek potrebnych pre popis architektur, architektonickych ramcov a jazykov architektury. Prvym standardom prijatym organizaciou IEEE v roku 2000 bol standard IEEE-Std-1471-2000, ktora formuluje doporucene postupy pre popis architektury systemu. Tento standard bol prevzaty organizaciou ISO a stal sa zakladom standardu ISO/IEC 42010:2007 a novsej verzie ISO/IEC/IEEE 42010:2011. Najnovsie informacie o vyvoji standardu su na http://www.iso-architecture.org/ieee-1471/ . Prva verzia standardu 42010 uvadza, ze architektura je ,,fundamentalne usporiadanie systemu, ktory tvoria komponenty a vztahy medzi nimi, vratane vztahov k prostrediu, a principy, ktore riadia jeho navrh a vyvoj." Zakladny konceptualny model architektury v kontexte systemu je znazorneny na obr. 3.2. Vyjadruje system, ovplyvnovany urcitym prostredim pre naplnenie poslania formulovaneho zainteresovanymi stranami, ktoreho dokumentacia je architektura systemu. Obrazok 3.2 Konceptualny kontextovy model architektury System je definovany ako subor komponentov ucelovo usporiadanych k dosiahnutiu urciteho ciela alebo skupiny cielov. Standard sa vztahuje na tvorbu akychkolvek novych systemov, ako aj existujucich systemov, vratane ich softverovej podpory. Tieto systemy su nazvane aj ako systemy s vyznamnou zlozkou softveru (software-intensive systems). Prostredie predstavuje kontext, ktory urcuje nastavenie a okolnosti vyvojovych, prevadzkovych, politickych, regulacnych, socialnych a inych vplyvov na system. Prostredie ovplyvnuje system a system posobi na prostredie. V ramci prostredia existuju zainteresovane osoby (stakeholders) - jednotlivci, timy, organizacie, ktore maju zaujem na systeme alebo su vo vztahu so systemom. Su to pouzivatelia, poskytovatelia sluzieb, vyvojari, dodavatelia a ini. Existencia systemu je podmienena poslanim/ucelom pre ktore je urceny. Niektore z vyssie uvedenych charakteristik (prostredie/okolie, ucel/poslanie, system ako subor komponentov) pozname z vseobecnej specifikacie systemu. V konceptualnom modeli su navyse zainteresovane osoby, ktore maju vztah so systemom. Vztah zainteresovanych osob k systemu tvori zaklad popisu architektury systemu. V studiu predmetu Architektury informacnych systemov je podla konceptualneho modelu rieseny informacny system, prostredim moze byt mala spolocnost, velky podnik alebo aj verejne sprava krajiny, zainteresovane osoby su vsetci, ktori sa na vyvoji podielaju - vratane pouzivatelov a poslanie/ucel je dovod, preco je vyvoj noveho systemu alebo upgrade potrebny. Uloha 3.1: Vyrieste paralelu medzi stavebnou architekturou a modelom architektury informacneho systemu v kontexte konceptualneho modelu architektury (obrazok.3.2). Zaver Tak ako pri stavbe budovy, tak aj pri vyvoji IS su zainteresovani mnohi ludia. Pri stavbe budovy je to vlastnik stavby, architekt, stavitel, statik, elektrikar, vodoinstalater,..., pri vyvoji IS je to pouzivatel, vlastnik spolocnosti, architekt IS, analytik, navrhar, koder,.... Pri stavbe su pouzivane stavebne plany obsahujuce pohlady na budovu, podorys, elektricke instalacie,..., pri vyvoji informacnych systemov je to dokumentacia vyvoja, ktora je vytvarana roznymi pristupmi. Pojem architektury a jej popis je pri vyvoji IS je pomerne novy. Architektura vseobecne vyjadruje zakladne aspekty/atributy systemu - celkovy koncept systemu. Nevyjadruje uplne sposob vyvoja systemu, ale iba zakladny vyznam pomerov, ktore su dolezite pre celok. Popis architektury je konkretny artefakt, ktory poskytuje zdovodnenie klucovych architektonickych rozhodnuti o rieseni vyvoja systemu. Systemova architektura, podla standardu IEEE/IEC/ISO 42010 Systems and software engineering, pouziva stavebnu architekturu ako metaforu pre vyvoj softverovo senzitivnych systemov. Podobne ako stavebny architekt spolupracuje s klientom na poziadavkach a vyuziti budovy vratane obchodnych, pravnych a estetickych zaujmov, tak aj systemovy architekt je pre klienta doveryhodnym agentom pre vyvoj informacneho systemu. Ak stavebna architektura obsahuje plany a postupy vystavby od zalozenia stavby, realizacie budovy, strechy, instalacie roznych dalsich systemov az po kolaudaciu, tak aj popis architektury IS obsahuje postup a plany, ako realizovat vyvoj systemu az po jeho nasadenie v konkretnom pouzivatelskom prostredi. Pri vytvarani popisu architektur IS su pouzivane rozne platne standardy, jazyky a metodiky, ktore budu predmetom studia dalsich kapitol. Otazky: Co znamena pojem architektura vseobecne a co v IS/IKT? Ako by sme uplatnili konceptualny model popisu architektury pre architekturu mesta/mestskej casti? Kto su zainteresovane strany (stakehoders) v modeli stavebnej architektury a kto v modeli architektury IS? 1.3 Pojmy suvisiace s vytvorenim architektury systemu Standard ISO/IEC/IEEE 42010:2011 specifikuje styri pojmy suvisiace s vytvorenim architektury systemu: 1. Popis architektury (Architecture Description AD). 2. Hladisko/typ pohladov architektury (Architecture Viewpoint AV). 3. Architektonicke ramce (Architecture Framework AF). 4. Jazyky pre popis architektury (Architecture Description Language ADL). Popis architektury je vysledny dokument vyvoja, v ktorom su spracovane rozne hladiska/typy pohladov (viewpoints) vyvoja systemu podla pohladov (views) zainteresovanych stran. Pohlad specifikuje zaujem konkretnych zainteresovanych osob. Podla typov zaujmov su vytvarane hladiska, ktorych vazby su vyjadrene v architektonickom ramci. Jednotlive hladiska a pohlady su vyjadrene prostrednictvom jazykov (modelov) pre popis architektury. Podrobnejsi vyklad uvedenych pojmov je v nasledujucich odsekoch. 1. Popis architektury (Architecture Description AD) Popis architektury je pracovny dokument vyjadrenia architektury, ktoreho konceptualny model je na obrazku 3.3. Obrazok je rozsirenim konceptualneho kontextoveho modelu architektury na obrazku 3.2, a urcuje vazby medzi prvkami, ktore tvoria popis architektury. Porozumiet podrobne konceptualnemu modelu popisu architektury v tejto faze studia je narocne. V uvode studia popisu architektury je potrebne vediet, ze vyvoj IS vyzaduje koordinaciu viacerych zainteresovanych osob, ktore podla typu zaujmu vytvaraju hladiska - typy pohladov. Pohlady su vyjadrene roznymi jazykmi (modelmi). Rozne pohlady vyzaduju vzajomne vztahy, ktore maju dohodnute pravidla. Typy modelov a pravidla vztahov standard nespecifikuje. Tie si rozne architektonicke riesenia vytvaraju podla svojich znalosti a potrieb. V predmete AIS budeme studovat jeden z takychto pristupov. Obrazok 3.3 Konceptualny model popisu architektury - metamodel architektury Standard 420 10 definuje nasledujucu strukturu dokumentu popisu architektury: 1. Identifikacia dokumentu - datum vytvorenia, historia zmien, rozsah, slovnik, referencie. 2. Ucel popisu architektury. 3. Identifikacia zainteresovanych - podla kategorii, napriklad pouzivatelia, vlastnici, vyvojari, prevadzkovi pracovnici atd.... 4. Identifikacia zaujmov - podla kategorii, napriklad poslanie systemu, vhodnost systemu pre plnenie poslania, moznost realizacie, rizika vyvoja systemu, udrzatelnost atd.... 5. Urcenie architektonickych hladisk (viewpoints) a v nich specifikaciu pohladov (views). Pre kazdy pohlad (views) sa uvadza: nazov pohladu, zainteresovani, zaujmy, jazyk, modelovacie techniky, analyticke metody, popis pravidiel a obmedzeni, zdroje, preddefinovane pohlady. 6. Architektonicke pohlady a hladiska: transformacie modelov pohladov a hladisk, konzistencie medzi pohladmi a hladiskami, pravidla korespondencie. 7. Zdovodnenie rozhodnutia. Sablona popisu architektury je dostupna na linke http://www.iso-architecture.org/ieee-1471/templates (42010 architecture description (AD) template ("bare bones edition") [pdf] [doc]. Specifikovanie architektonickych pohladov (views) a ich zoskupenie do architektonickych hladisk (viewpoints) vytvara zakladne clenenie vyvoja IS. Ich podrobnejsi popis je dalej. 2. Hladisko/typ pohladov architektury (Architecture Viewpoint AV) Architektonicke hladisko, v obrazku 3.3 oznacene ako typ architektonickeho pohladu - (viewpoint), je vyjadrenie zaujmu kazdej skupiny zainteresovanych stran. Vyjadrenie zaujmu je spracovane podla toho, co zainteresovane strany deklaruju. Architektonicke hladisko je spravidla spojene so skupinami zainteresovanych osob, ktore maju specificky zaujem na vyvoji systemu. V pripade vyvoja informacneho systemu su prvou zainteresovanou skupinou pouzivatelia, spravidla pracovnici prislusnej organizacie - biznis systemu. Dalsou zainteresovanou skupinou su softverovi odbornici, ktori vyvijaju softverovy system. Specifikacia hladisk rozdeluje vyvoj informacneho systemu na podsystemy, ktore musia mat vzajomne vazby. Architektonicke hladisko (viewpoint) zaroven definuje ucel prislusneho systemu. Pre kazde hladisko su vytvorene pohlady a metodiky a techniky vyvoja systemu. V kazdom architektonickom hladisku sa urcuju typy pohladov (views). Architektonicke hladisko specifikuje aj konvencie pre vytvorenie pozadovanych pohladov. Urcuje druhy modelov, notacie, techniky a metody relevantne prislusnym pohladom kazdeho hladiska. Architektonicke hladiska davaju vyvojarom a pouzivatelom systemu zaklad pre vseobecne porozumenie pri vyvoji systemu. Standard ISO/IEC/IEEE 42010:2010 pozaduje, aby architektonicke hladiska obsahovali: Identifikaciu zaujmov zainteresovanych stran podla architektonickych hladisk/ typu architektonickeho pohladu na system. Identifikaciu skupiny zainteresovanych stran s rovnakym zaujmom pre kazde hladisko. Druhy pouzitych modelov ako prostriedkov na reprezentaciu vztahov informacii a ine nalezitosti pre kazde hladisko. Jazyky, notacie, konvencie/notacie, modelovacie techniky, techniky analyzy, vykonavania prac na modeloch a ine operacie pre kazde hladisko. Architektonicke hladiska mozeme chapat ako vzor alebo sablonu, na zaklade ktorych vytvorime pohlady, ktore tvoria podklad pre popis hladiska ako parcialnej architektury systemu. Architektonicke hladiska su zakladom pre dalsie prvky popisu architektury: pohladov (views), vytvorenych pre kazde hladisko/typ pohladu, architektonickych ramcov a jazykov pre popis architektury. 3. Architektonicky pohlad (Architecture view) Architektonicke pohlady urcuju specificke zaujmy zainteresovanych osob na systeme prislusneho hladiska. Architektonicky pohlad, je konkretne vyjadrenie zaujmu niektorej zainteresovanej osoby pre vyvoj komplexneho systemu. V pripade vyvoja informacneho systemu danej organizacie su rozne pohlady na vyvoj IS od manazerov a od pouzivatelov/zamestnancov, vykonavajucich rozne cinnosti, a ine z hladiska vyvoja softveroveho systemu - pohlady analytikov, navrharov, programatorov,.... Kazdy pohlad vyjadruje zaujmy zainteresovanych v konkretnom type architektonickeho pohladu/hladisku a urcuje skupinu funkcnosti potrebnych pre vyvoj informacneho systemu. Architektonicke pohlady (views) jedneho hladiska (viewspoint) tvoria parcialnu architekturu. Vo vyssie uvedenych dvoch prikladoch to mozu byt oznacenia: Biznis architektura pre organizacny - biznis system a Softverova architektura pre technicky - softverovy system. K nim patri aj komunikacny system, ten vsak nie je predmetom studia. Riesenie komunikacneho systemu prinalezi architektom komunikacnych sieti. Architektonicky pohlad popisuje architekturu prislusneho podsystemu podla zaujmu konkretnych zainteresovanych osob v sulade s pravidlami a konvenciami definovanymi pre tento pohlad v prislusnom hladisku. Inak povedane, na vyjadrenie zaujmu kazdeho pohladu su aplikovane konvencie prislusneho architektonickeho hladiska (viewpoint). Dovod specifikacie konvencii uz pri rieseni hladisk je dolezity preto, ze nielen medzi pohladmi, ale aj hladiskami su potrebne vztahy a aj pravidla tychto vztahov. 4. Jazyky pre popis architektury (Architecture Description Language) Standard ISO/IEC/IEEE 42010:2011 vyzaduje pre popis architektury jazyky, oznacovane aj ako notacie alebo modely. Podla standardu maju byt jazyky pre popis architektury zamerane na: Architektonicke hladisko. Typicke zainteresovane osoby, ktore ich vyuzivaju. Druhy modelov implementovane prislusnymi jazykmi. Odpovedajuce pravidla pre vztahy roznych druhov modelov. Znazornenie obsahu jazykov pre popis architektury je na obrazku 3.4. Obrazok 3.4 Obsah jazykov pre popis architektury Napriklad jazykom na popis a reprezentaciu systemovej architektury je konceptualny model, vyuzivany systemovymi inziniermi. Jazykom na popis a reprezentaciu softverovej architektury je programovaci jazyk. V rieseni projektu budeme pouzivat este jazyky BPMN, UML, E-R, v zavislosti od typu architektonickeho pohladu. Vhodnost pouziteho jazyka zalezi od vztahov a spoluprace pohladov v architektonickych ramcoch. V niektorych pripadoch maju architektonicke ramce svoje vlastne jazyky. Priklady su v popisoch konkretnych architektonickych ramcov v casti 2 tejto kapitoly. 5. Architektonicky ramce (Architecture Framework) Standard ISO/IEC/IEEE 42010:2011 formalizuje ramec ako skupinu vopred stanovenych vzajomne spojenych pohladov. Architektonicke ramce tak vytvaraju vseobecne pravidla pre pouzite, vytvaranie, interpretovanie a analyzu architektonickych pohladov v urcitej aplikacnej domene alebo komunite zainteresovanych osob. Architektonicky ramec vyhovujuci standardu ISO/IEC/IEEE 42010:2011 obsahuje: Identifikaciu zainteresovanych osob v domene. Zaujem vytvorenia systemu v domene. Architektonicke pohlady podla struktury zaujmu. Odpovedajuce pravidla integrujuce tieto pohlady. Znazornenie obsahu architektonickeho ramca je na obr. 3.5. Obrazok 3.5 Konceptualny model architektonickeho ramca V publikacii [Emery D., Hilliard R.: Updating IEEE 1471: architecture frameworks and other topics, Seventh Working IEEE/IFIP Conference on Software Architecture,WISCA 2008] je iny navrh konceptualneho modelu architektonickeho ramca. Jeho znazornenie je na obrazku 3.6. Obr. 3.6 Architektonicky ramec v kontexte popisu architektury, zdroj[Emery D., Hilliard R.: Updating IEEE 1471: architecture frameworks and other topics, Seventh Working IEEE/IFIP Conference on Software Architecture,WISCA 2008] Oproti modelu architektonickeho ramca v standarde ISO/IEEE/IEC 42010 je na obrazku 3.6 vyjadreny aj vztah medzi architektonickym hladiskom a pohladom. Ako priklad su uvadzane dva pohlady na system, logicky pohlad vyjadrujuci funkcnost softveru a pohlad nasadenia, definujuci fyzicku konfiguraciu prvkov v operacnom prostredi, na ktorych bude spustany softver. Pravidlo korespondencie znamena, ze kazdy softverovy prvok identifikovany v logickom pohlade musi byt priradeny aspon k jednemu vypoctovemu prvku v pohlade nasadenia. Tieto pohlady prisluchaju k softverovemu hladisku a su vytvarane podla prislusnych architektonickych stylov softverovej architektury. Podobne pravidla korespondencie su potrebne aj v inych hladiskach a aj medzi roznymi hladiskami. Uloha 3.2: Vysvetlite pojmy architektonicky ramec, architektonicka pohlad, architektonicke hladisko a architektonicke modely podla specifikacie standardu ISO/IEEE/IEC 42010. Uplatnite ich, ak sa da, na projekt vyvoja softveru, ktory ste riesili na predmete softverove inzinierstvo. Zaver Standard IEEE/IEC/ISO 42010 Systems and software engineering je vysledkom spojenia roznych predchadzajucich postupov a metodik vyvoja systemov. Vychadza zo zakladnej charakteristiky systemu, ktorym je ucel systemu. Ucel je dany potrebou implementacneho prostredia/domeny pre ktoru je vyvijany. Implementacne prostredie IS je spravidla organizacia, ktora predstavuje jedno hladisko vyvoja IS. Informacny system organizacie existoval v minulosti bez vyuzitia prostriedkov IKT. Ak je v sucasnosti podporovany softverovym systemom, znamena to dalsie hladisko vyvoja, ktore musi mat vztahy s biznis hladiskom organizacie pre ktoru je vyvijany. Kazde z tychto hladisk je vytvarane viacerymi zainteresovanymi osobami. Ich pohlady na vyvoj informacneho systemu su v prislusnom hladisku rozne. Pohlady v jednotlivych hladiskach musia mat tiez pravidla korespondencie. V biznis hladisku - organizacii su to poziadavky na zber, spracovanie, uchovanie, prenos, triedenie a prezentovanie informacii podla biznis poziadaviek vsetkych zainteresovanych osob. V softverovom hladisku je to vyvoj a nasadenie softveru na zaklade funkcnych specifikacii biznis hladiska. Hladiska a pohlady su vytvarane prostrednictvom architektonickych modelov, oznacovanych aj ako jazyky alebo notacie. Vztahy medzi modelmi maju specifikovane pravidla korespondencie. Vztahy medzi hladiskami vytvaraju architektonicky ramec, ktory je zakladnou castou popisu architektury. Otazky: Aky je vyznam standardu Systemy a softverove inzinierstvo ISO/IEEE/IEC 42010 pre vyvoj IS? Ako spolu suvisia pojmy popis architektury, architektonicky ramec, architektonicke hladisko, architektonicky pohlad, jazyky architektury a popis architektury? 2 Existujuce architektonicke ramce Rozne pristupy pre popis a analyzu systemovej architektury boli vyvijane uz od devatdesiatych rokov minuleho storocia. Bolo vytvorenych mnoho typov pohladov a hladisk vyvoja IS, oznacovanych casto ako Enterprise Architecture Frameworks, v preklade aj podnikove architektonicke ramce. Poznamka: Preklad podnikove architektonicke ramce vedie v mnohych publikaciach k zaradeniu iba do oblasti manazmentu. Preto niektori autori systemovych architektur zostavaju bud pri anglickom oznaceni Enterprise Architecture alebo ho prekladaju ako Architektura podnikovej informatiky alebo IKT architektura podniku. Vyvoj tychto pristupov a roznych starsich architektonickych ramcov nema vzdy vsetky atributy podla standardu ISO/IEC/IEEE 42010:2011, aj ked nove verzie architektonickych ramcov sa standardu prisposobuju. Naopak roznorodost vytvaranych ramcov viedla k vzniku tohto standardu. Prehlad architektonickych ramcov a ich strucny popis je na linke http://www.iso-architecture.org/42010/afs/frameworks-table.html. Niektore najznamejsie architektonicke ramce su dalej strucne popisane. 1. Zachmanov architektonicky ramec Architektonicky ramec navrhnuty americkym informatikom Johnom Zachmanom je prvy ramec v oblasti Enterprise Architecture. Prva verzia je z roku 1987. Na jeho principoch dodnes stavaju niektore architektonicke ramce a vychadzaju z neho. Nejedna sa o architektonicky ramec v sulade so standardom ISO/IEC/IEEE 42010:2011. Zachmanov architektonicky ramec popisuje iba staticky pohlad na Enterprise Architecture. Struktura tohoto ramca sa da nazvat taxonomiou/kategorizaciou popisu architektonickych artefaktov v organizacii. Poskytuje strukturovany pohlad na klasifikaciu organizacie ako komplexnej infrastruktury. Zakladom je dvojdimenzionalna matica, ktora vysvetluje pohlad na system - organizaciu. Matica obsahuje sest riadkov a sest stlpcov. Riadky vyjadruju pohlady na vecne oblasti, ktore tvoria data, funkcia, system, ludia, cas a motivacia. Stlpce tvoria pohlady podla zainteresovanych osob. Pohlady na seba navzajom nadvazuju Zainteresovane osoby su projektant, vlastnik, projektant, technolog, programator a pouzivatel. Stlpce vyjadruju aj typy modelov: kontextualny, konceptualny, logicky, fyzicky, mimo kontextovy a pouzivatelsky. Znazornenie prvej verzie Zachmanovho architektonickeho ramca je na obr. 3.7. Obrazok 3.7 Zachmanova dvojrozmerna matic, zdroj http://ww.pdqm.cz/Images/Zachman-Framework-cesky.jpg Zachmanov architektonicky ramec bol niekolkokrat inovovany. Prehlad inovacii je na https://www.zachman.com/ea-articles-reference/54-the-zachman-framework-evolution. Posledna verzia Zachmanovho architektonickeho ramca z roku 2011 je na obr. 3.8. Obrazok 3.8 Interpretacia poslednej verzie Zachmanovho architektonickeho ramca Zdroj: https://www.zachman.com/ea-articles-reference/54-the-zachman-framework-evolution. Posledna interpretacia Zachmanovhop architektonickeho ramca na obrazku 3.7 ma podtitul Podnikova ontologia. Tym sa odlisuje od ostatnych existujucich architektonickych ramcov a vytvara logicku strukturu, ktora obsahuje vsetky prvky informacneho systemu podniku. Tato verzia ramca Zachmanovho architektonickeho ramca vytvara klasifikacnu teoriu o vedeckej podstate a typoch entit v podniku. Tvori zaklad pre pochopenie vsetkych vazieb potrebnych pre vyvoj softverovo podporovaneho informacneho systemu. 6. TOGAF (The Open Group Architecture Framework) TOGAF je architektonicky ramec, vyvijany skupinou Open Group. Jeho prva verzia bola predstavena v roku 1995. TOGAF je ramec, subor metod, odporucani a standardov pre systemovych architektov. Doraz kladie na prepojenie biznis cielov s IT a na prisposobenie IS do individualneho podnikoveho prostredia. Rozsah architektonickeho ramca TOGAF je na obrazku 3.9. Obrazok 3.9 Architektonicky ramec TOGAF, zdroj: https://www.flickr.com/photos/skemsley/3220139289 TOGAF je v sucasnosti najvseobecnejsi a najkomplexnejsi ramec. Mnohe spolocnosti ponukaju skolenia pre ziskanie certifikatu TOGAF. Studijne materialy k ziskaniu certifikatu pouzivania TOGAF su na linke https://www2.opengroup.org/ogsys/jsp/publications/PublicationsByType.jsp?limit=typeId-27:useInPublications-Y Modelovacim nastrojom pre architektonicky ramec TOGAF je modelovaci jazyk ArchiMate. Je to otvoreny a nezavisly graficky modelovaci jazyk pre popis Enterprise architektury. Na rozdiel od dalsich jazykov ako su UML nebo BPMN sa ArchiMate zaobera zakladnymi stavebnymi castami architektury a ich vazbami. Jeho principy nadvazuju na principy Modelom riadeneho vyvoja, na paradigmu MDA - Model Driven Architecture, rovnako od konzorcia Open Management Group, ktore budu studovane v kapitole 4. 7. RM-ODP (Reference Model of Open Distributed Processing) RM ODP s oznacenim ITU-T Rec. X.901-X.904 a ISO/IEC 10746 je spolocny standard ISO (International Organizationfor Standardization), IEC (International Electrotechnical Commission) a ITU-T (International Telecommunication Union). Referencny model Otvoreneho distribuovaneho spracovania poskytuje koordinacny ramec pre standardizaciu otvoreneho distribuovaneho spracovania. Otvorene distribuovane spracovanie sa vztahuje na vyvoj, vyuzivanie a riadenie aplikacii distribuovanych prostrednictvom siete alebo pocitacoveho systemu. RM ODP poskytuje pat hladisk na system a jeho okolie. Podnikove hladisko: Pohlady na system a jeho okolie, ktore su zamerane na ucel, rozsah a politiky systemu. Popisuje biznis poziadavky a ich ziskavanie. Informacne hladisko: Pohlady na system a jeho okolie, ktore su zamerane na semantiku informacii a vykonavanie spracovania informacii. Prikladom moze byt poziadavka zobrazovania obrazkov, platnosti urcitej informacie, jej overenie a podobne. Pocitacove hladisko: Pohlady na system a jeho okolie zamerane na funkcnu dekompoziciu systemu do objektov prepojenych cez interfejsy. Su spojene s navrhom procesov a aplikacii, ktore podporuju biznis aktivity. Technicke hladisko: Pohlady na system a jeho okolie zamerane na mechanizmy a funkcne poziadavky pre podporu distribuovanych interakcii medzi objektmi a systemom. Obsahuje napriklad specifikaciu protokolov, reprezentaciu typov dat, QOS poziadavky a ine. Technologicke hladisko: Pohlady na system a jeho okolie zamerane na vyber technologie systemu. Jedna sa hlavne o implementaciu konkretnych protokolov. Znazornenie hladisk a ich prepojenie je na obr. 3.10. Obrazok 3.10 Architektonicky ramec RM-ODP, zdroj: https://www.researchgate.net/figure/Relation-of-RM-ODP-Viewpoints-to-software-engineering-process_fig1_228724161 Aj ked ODP odporuca abstraktny jazyk pre odpovedajuce koncepty, nie su vytvorene konkretne notacie, ktore maju byt pouzivane v jednotlivych hladiskach. Pre vyjadrenie specifikacii otvorenych distribuovanych systemov v zmysle specifikovanych hladisk sa zacal pouzivat UML jazyk a pre tento ucel bol oznacovany ako UML4ODP. 8. 4+1 Architectural View Model Architektonicky ramec 4+1 vytvoril Philippe Krutchten pre popisanie softverovej architektury prostrednictvom viacerych, subeznych pohladov. Oznacenie ,,+1" v nazve architektonickeho ramca, predstavuje vybrane pripady pouzitia, alebo scenare. Tym architektonicky ramec obsahuje 4+1 pohladov: Logicky pohlad (Logical view), ktory je objektovy model navrhu. Procesny pohlad (Process view), ktory vyjadruje sucinnost a synchronizaciu navrhu. Vyvojovy pohlad (Development view), popisujuci organizaciu vyvoja softveru a jeho spravu. Nazyva sa aj implementacny pohlad. Fyzicky pohlad (Physical view), mapuje softver do hardveru s ohladom na aspekt topologie. Scenare (Scenarios) popisuju postupnost interakcii medzi objektmi a medzi procesmi. Su pouzivane na identifikaciu architektonickych elementov a na zobrazenie a overenie architektonickeho navrhu. Sluzia aj ako zaciatocny bod pri testovani prototypu architektury. V sucasnosti architektonicky ramec 4+1 pouziva modelovaci UML jazyk. Vyuzitie roznych UML modelov v jednotlivych pohladoch je na obrazku 3.11. Obrazok 3.11 Architektonicky ramec 4+1, zdroj: https://wiki.cantara.no/display/dev/4+plus+1+View+Model Na linke https://wiki.cantara.no/display/dev/4+plus+1+View+Model je zaradenie architektonickeho ramca 4+1 do Zachmanovho architektonickeho ramca. Tvori jednu jeho cast. 9. ARIS (Architecture of Integrated Information Systems) ARIS zacal ako akademicky vyskum prof. August-Wilhelm Scheer v roku 1990 pre podnikove modelovanie, aby ilustroval moznosti neustaleho zlepsovania procesov. ARIS pracuje so styrmi zakladnymi pohladmi. Organizacny, datovy, riadiaci a funkcny pohlad. Pohlady su podla zobrazene na obr. 3.12. Obrazok 3.12 Architektonicky ramec ARIS, zdroj: https://es.wikipedia.org/wiki/Architecture_of_Integrated_Information_Systems#/media/File:ARIS_View_Model.jpg ARIS sa odlisuje od ostatnych ramcov hlavne nasledujucim vlastnostami: Zameriava sa na fazu analyz a poziadaviek pri navrhovani manazerskych informacnych systemov. Pouziva modelovacie jazyk znamy ako EPC (Event-driven Process Chains), ktory je dolezitym aspektom ARIS modelov. EPC je dolezitou sucastou architektonickeho ramca ARIS a spaja vsetky ostatne pohlady a popisuje dynamiku podnikatelskeho procesu. ARIS je uplatneny v manazerskych informacnych systemoch SAP. Spolocnosti IDS-scheer a SAP vytvaraju spolocne riesenia pre zlepsovanie manazerskych procesov. Uloha 3.3: Vyberte dva z popisanych AR, kazdy ineho typu. Porovnajte ich a uvedte rozdiely. Pre kazdy z vybranych AR zostavte prepojenia s konceptualnym modelom architektury podla standardu ISO/IEC/IEEE 42010:2011. Zaver Na zaklade popisov niektorych architektonickych ramcov mozeme konstatovat, ze architektonicke ramce vznikali ako systemovy pristup uz pri prvych rieseniach informacnych systemov. Medzi najstarsie a asi aj najznamejsie patria Zachmanov architektonicky ramec a TOGAF. Architektonicky ramec Zachman mozno povazovat za proprietarny, TOGAF je standardom Open Group. Obidva uvedene architektonicke ramce boli vytvarane pre Enterprise architekturu. K nim patri aj architektonicky ramec ARIS, ktory je vsak orientovany na manazerske informacne systemy. Ine typy architektonickych ramcov vznikali v IT prostredi. K nim patria napriklad Architektonicky ramec ODP - Open Distributed Processing a 4+1 model. Na rozdiel od podnikovych architektonickych ramcov sa sustreduju viac na technicke pohlady riesenia softveroveho systemu. Vsetky architektonicke ramce deklaruju prepojenie pouzivatelskeho pohladu a ostatnych IT pohladov. Kazdy architektonicky ramec pouziva vlastne notacie modelov, nastroje a transformacie. Preto je pochopenie principov standardu ISO/IEC/IEEE 42010:2011 pochopenim principov vsetkych architektonickych ramcov. Otazky: Aky je rozdiel medzi architektonickymi ramcami a popisom architektury? Kedy je vhodne pouzit niektory vytvoreny architektonicky ramec a kedy si musime vytvorit vlastny? Co predstavuju jazyky pre architektonicke ramce? Su predpisane standardom ISO/IEC/IEEE 42010:2011? 3 Suvislosti principov a standardov vyvoja IS Doteraz sme studovali nasledovne principy/metodologie vyvoja systemu a vyvoja IS: Systemova metodologia SDLC - Zivotny cyklus vyvoja systemu SAD - Systemova analyza a navrh Standard ISO/IEC/IEEE 42010:2011 (Systems and Software engineering) Strucne zopakujme ich zakladne principy, aby sme ich mohli spravne uplatnit pri vyvoji informacneho systemu. 3.1 Systemova metodologia - kapitola 1 Je zakladnou metodologiou vyvoja systemu. Pojem zakladna znamena nielen vseobecnost, ale aj jej vyuzitie na zaciatku vyvoja akehokolvek systemu. Podla principov systemovej metodologie postupujeme pri vyvoji systemu nasledovne: Na analyzovany problem/objekt riesenia zavedieme/uplatnime system, v zmysle paradigiem alebo principov vyuzitelnych v oblasti prislusneho problemu. Pre konkretne systemove riesenie vytvorime model, podla ktoreho budeme v rieseni postupovat. Modely mozu byt abstraktne modely - matematicke alebo graficke, ale aj konkretne - simulacne. Popiseme riesenie modeloveho systemu, ktore je prezentovane ako metodika riesenia konkretneho problemu. To znamena, ze ak chceme systemovo spracovat urcity problem, potrebujeme jeho detailnu specifikaciu a mat stanovene ciele, ktore chceme vyriesit, aby sme odstranili dany problem. Az potom riesime, akym systemom dosiahneme stanovene ciele. Takyto postup riesenia je oznacovany ako systemovy a vyzaduje od riesitelov systemove myslenie. To znamena, ze ak riesime cokolvek, nase myslenie ma byt zamerane na tri casti, ktorym dokonale rozumieme: 1. Problem riesenia a jeho zmysel. 2. Ciel riesenia, dosiahnutie ktoreho odstrani problem. 3. System/sposob, ktorym dosiahneme ciel. Tym su rozne systemove discipliny a systemove algoritmy. Tie su rozne podla povahy rieseneho problemu. Ak uvedenym castiam rozumieme, mozeme povedat, ze mame systemovu gramotnost. Uplatnenie systemovej metodologie pri rieseni IS Uplatnenie systemovej metodologie pri rieseni vyvoja informacneho systemu znamena porozumiet: Ucelu vyvoja informacneho systemu, co znamena poznat problem pre ktory je IS vyvijany. Cielom, ktorych vyriesenie odstrani problem.. Postupu/metodike/systemu riesenia, ktorym je mozne ciel dosiahnut. Systemove myslenie pri vyvoji IS zacina prvotnym problemom implementacneho prostredia a z neho sa odvijaju problemy technickeho riesenia systemu informatickej podpory - softver a hardver. Uvedeny priklad systemoveho myslenia je vytvoreny pre situaciu, ked je znamy problem implementacneho prostredia, ktory ma byt rieseny. Moze vsak byt aj pripad, kedy riesime novy softverovy system a az po jeho vyrieseni hladame jeho vyuzitie, teda problem, ktory by mohol riesit. Prikladom mozu byt LMS (Learning Management System) pre vzdelavanie, kde mnohi vyucujuci nemaju ziadny problem, ktory by mohol vyriesit LMS alebo iny typ systemu pre vzdelavanie ?. V takychto pripadoch je potrebne hladat problem dodatocne. Ide o Bottom-Up pristup. Riesenie problemu v kazdej ludskej cinnosti mozno uskutocnovat dvojakym sposobom: induktivnym, deduktivnym. Induktivny pristup je riesenie problemu sposobom od zvlastneho k vseobecnemu. Tento sposob riesenia vychadza zo skusenosti praxe, ktore pri dostatocnom mnozstve rieseni zovseobecnuje vysledky do odporucanych rieseni. Opacny sposob je deduktivny, pri ktorom sa vychadza zo vseobecne platnych a dokazanych zasad a pravidiel, ktore sa v praxi overuju. Na prvy pohlad sa zda rozdiel medzi induktivnym a deduktivnym pristupom riesenia je pomerne znacny. V skutocnosti su obidve metody bezprostredne spojene a zalezi na tom, ktory aspekt v ktorom kroku riesenia je zdoraznovany. Deduktivne metody mozno pouzit az vtedy, ked je zozbierane dostatocne mnozstvo pozorovani, ktore su induktivne zovseobecnene. Vtedy mozno tieto poznatky pouzit k tomu, aby tvorili pouzitelny system pre riesenie akehokolvek problemu. Kym je mozne pouzit pre riesenie deduktivny pristup, potrebne je vytvorit mnoho rieseni induktivnym pristupom. Volba sposobu riesenia je vzdy zalezitostou riesitelov. Ak vyuzijeme principy systemovej metodologie ako primarny princip vyvoja IS, induktivny pristup uplatnime vtedy, ak budeme riesit dovtedy neznamy pristup/metodologiu/sposob vyvoja IS. Deduktivny pristup znamena, ze takyto pristup je uz znamy. V IS bol induktivny pristup uplatnovany napriklad pri vyvoji roznych architektonickych ramcov, na zaklade ktorych bol vytvoreny standard Systems and Software engineering, ktory moze byt pouzity ako metodologia pre vyriesenie metodiky/architektonickeho ramca akehokolvek IS. 3.2 Zivotny cyklus vyvoja systemov - SDLC (System Development Life Cycle) -kapitola 2 Zivotny cyklus vyvoja systemov - SDLC je casto oznacovany ako metodologia vyvoja IS, ale je to metodologia pre vyvoj akehokolvek systemu. Urcuje casove fazy procesu vyvoja a moznosti ich prepojenia. Vzdy su potrebne minimalne tri fazy - planovanie, navrh a implementacia. Podla prepojenia jednotlivych faz oznacujeme modely ako: vodopadovy, cyklicky, spiralovy, inkrementalny,.... Typ modelu je zvoleny podla potreby vyvoja prislusneho systemu. SDLC neuvadza principy, metodiky, metody a ani nastroje pre jednotlive fazy. Pocet faz, metodiky, metody a nastroje su prisposobovane prislusnemu typu systemu a sposobu vyvoja. Napriklad agilny vyvoj urcitej casti softveroveho systemu je iny, ako vyvoj podnikoveho informacneho systemu. Vyvoj informacneho systemu vzdy pouziva urcity typ zivotneho cyklu vyvoja systemu - SDLC. SDLC ako metodologia je zakladom vsetkych postupov vyvoja IS, ci rigoroznych alebo agilnych. Pouzitie SDLC pre vyvoj informacnych systemov vedie na systemovu analyzu a navrh alebo na systemovy inziniering. 3.3 Systemova analyza a navrh/ Systemovy inziniering - SAD/SyI (Systems Analysis and Design System Engineering) - kapitola 2 SAD/SyI su oznacovane za biznis paradigmy vyvoja informacneho systemu kazdeho podniku a organizacie. Pouzivaju SDLC procesny pristup a pre kazdu fazu specifikuju metodiky, metody a nastroje. Tie su rozne nielen pre kazdu fazu vyvoja informacneho systemu, ale aj pre rozne skupiny zainteresovanych osob. Podla typu informacneho systemu a pouzitej metodiky vyvoja sa meni pocet faz a pouzivaju sa rozne metody a nastroje vyvoja. SAD/SyI su vysledkom snah vytvorit metodologicku podporu vyvoja informacnych systemov. Zovseobecnenie roznych rieseni SAD/SyI viedli k vytvoreniu standardu ISO/IEC/IEEE 42010:2011 Systemy a softverove inzinierstvo, ktory je platny pre akekolvek systemy so softverovou podorou. 3.4 Standard ISO/IEC/IEEE 42010:2011 Systemy a softverove inzinierstvo - Popis architektury (Systems and Software engineering - Architecture description) Popis architektury vyvoja softverovo senzitivnych systemov uplatnuje vsetky vyssie uvedene principy, a dava im dalsi rozmer. Ten je v tom, ze na vyvoji systemu sa podielaju vsetky zainteresovane strany a ich pohlady na vyvoj maju pravidla vztahov, ktore su uplatnovane prostrednictvom modelov. Vyvoj je dokumentovany v popise architektury. Podobne su vytvarane dokumenty architektury stavby, podla ktorej je stavba realizovana. Pre vyvoj informacneho systemu so softverovou podporou je popis architektury suborom vsetkych dokumentov, potrebnych pre realizaciu pozadovaneho riesenia. Informacny system nie je iba softverovy system. Je to system zberu, spracovania, ulozenia, triedenia, prenosu a prezentovania informacii v konkretnom prostredi, spravidla biznis prostredi, a vsetky uvedene cinnosti su podporene softverovym systemom. Softverovy system je podsystemom informacneho systemu. Standardu ISO/IEC/42010:2011 dava navod, ako vytvorit popis architektury, podla ktorej je vyvoj informacneho systemu realizovany. Poznamka: Vo vyssie uvedenom spracovani tejto podkapitoly su vynechane metodiky vyvoja IS a paradigmy spracovania dat. Dovody su nasledovne: Metodiky vyvoja IS nie su principy, su to konkretne postupy na nizsich urovniach vyvoja IS. Paradigmy spracovania dat patria ku konkretnym architekturam, pouzivanych pri vyvoji IS. Uloha 3.4 V ulohe 2.1 kapitoly 2 sme riesili vztah systemovej metodologie a metodologie SDLC (Uloha2.1). Popis architektury vyvoja softverovo senzitivnych systemov tiez pouziva uvedene principy, aj ked ich nezdoraznuje. Vyrieste ich vztah ku popisu architektury a zostavte plan vyvoja pre projektove riadenie! Zaver Moze vzniknut otazka, aky je dovod pre studium zakladnych paradigiem vyvoja IS, ked uz existuju rozne architektonicke ramce, metodiky a nastroje vyvoja IS a softverove spolocnosti maju vlastne know-how pre system ich prac. Ak je pracovnik zaradeny ako jeden clanok vyvoja a robi iba jednu cinnost, tak to nie je az tak dolezite. Staci, aby vykonaval spravne svoju cast. Ale univerzita vychovava studentov nie len pre vykonavanie existujucich postupov. Vyvoj vsetkeho aj informacnych systemov nebude na sucasnej urovni uz ani o 10 rokov. A su to prave inzinieri z univerzit, ktori budu nositelia inovacii, ktore budu zalozene na existujucich principoch vyvoja systemov. Vzdy je ako prvy problem, ktory treba riesit. Pochopenie problemu je zakladom pre urcenie ciela riesenia. A riesenie vyzaduje urcity system - principy riesenia, ktore dany problem vyriesia. Zakladnym principom planovania vyvoja je zivotny cyklus vyvoja systemov. Ten urcuje postupnost prac vyvoja, ak je zrejme, podla akych principov su jednotlive fazy riesene a ako su prepojene. Vyvoj IS podniku so softverovou podporou predstavuje vyvoj dvoch systemov. Hlavnym systemom je system informacii, potrebny pre implementacne prostredie. Podsystemom je softverovy ale aj hardverovy system, ktory automatizuje system informacii a meni tak cinnosti v implementacnom prostredi. A tuto skutocnost je potrebne respektovat pri vyvoji IS roznymi pohladmi zainteresovanych stran a ich spolupracou. Otazky: Ako suvisi konceptualny model popisu architektury s SDLC a systemovou metodologiou? Aky je vztah medzi metodikou vyvoja IS a Popisom architektury systemu? Aky je vztah medzi metodikou projektoveho riadenia a popisom architektury? Kapitola 10 Meranie vykonnosti informacnych systemov - Metriky IS Klucove slova: Metriky v IS; Taxonomia metrik IS; Hodnotenie technickych parametrov IS, Hodnotenie prinosu vyuzivania IS pre organizaciu; Vztah metrik podniku a metrik IS - Metodiky ITIL a COBIT. Po studiu tejto kapitoly by ste mali vediet: Pojmy metrika a taxonomia metrik v IS Vysvetlit metriky na hodnotenie: organizacie v ktorej je implementovany IS prinosov IS kvality vyvoja IS 1. Zakladne pojmy Metriky v IT Merat vykonnost IS je velmi dolezite, ale aj velmi zlozite. Dolezitost merania vykonnosti IS je hlavne v tom, aby sme na zaklade hodnotenia vedeli vyvinut taky informacny system, ktory prinesie zadavatelovi nalezity efekt. Zlozitost merania je sposobena tym, ze merat mozno vela technickych o netechnickych parametrov. Ulohou systemovych architektov je, rozhodnut ktore parametre kedy merat, za akym ucelom. Pojem metrika je v literature rozne specifikovany. Niekolko prikladov: Konkretne definovana metoda merania, ktora ma definovany rozsah merania. Meratelny ukazovatel pre stanovenie kvality, kvantity a financnej kategorie. Ukazovatel vykonnosti pre dosiahnutie stanovenych cielov. Podla normy ISO/IEC ISO/IEC 25010:2011 Systems and software quality requirements and evaluation je metrika definovana metoda merania, ktora ma definovany rozsah merania. Pre meranie vykonnosti IS budeme pouzivat specifikaciu pojmu metrika podla [Ucen, P., a kol.: Metriky v informatice, GRADA 2001, ISBN 80-247-0080-8]: ,,Metriky su presne vymedzene financne alebo nefinancne ukazovatele alebo hodnotiace kriteria, ktore su pouzivane na hodnotenie urovne efektivnosti konkretnej oblasti riadenia podnikoveho vykonu a jeho efektivnej podpory prostriedkami IT." Vseobecne je zmysel metrik/merani v tom, ze su podkladom pre poznanie sucasneho stavu a nasledne rozhodovanie. Nie je mozne robit spravne rozhodnutia do buducnosti, ak nemame prostriedky, ktore nam odmeraju kde sa nachadzame. Velmi tazko sa riadi to, co sa neda odmerat. Ak vieme merat, mozeme robit korekcie buducich krokov a mame sancu dostat sa tam, kde chceme byt uspesni. Isteze, predpokladom je to, ze vieme kam mame ist, mame viziu/misiu/strategiu. Plati velmi casto ,,Ak neviem kam, nedojdem tam." Ak vieme kam ideme, potrebujeme svoje kroky riadit, inak mozeme dojst inde. Svoje kroky nemozeme spravne riadit, pokial nemame k dispozicii prostriedky, ktore meraju kde sa nachadzame. Ake metriky kde pouzit, co vsetko a v akom rozsahu merat pri vyvoji IS. To je tema, ktorej sa venuje tato kapitola. Prace s metrikami pri vyvoji IS vyzaduje znalosti nielen z oblasti vyvoja softveru, ale aj z implementacnej/problemovej domeny, co je organizacia, pre ktoru je IS vyvijany. Systemova analytik/architekt potrebuje mat znalosti najmenej z troch oblasti, vyjadrene obrazkom 10.1. Obr. 10.1 Znalosti potrebne pre uplatnenie metrik pri vyvoji IS Z manazerskych znalosti je su to hlavne podnikova a informacna strategia, na zaklade ktorej je zrejmy ciel, ktory ma byt nasadenim softverovo podporeneho IS dosiahnuty. Poznanie prislusnych metrik, vyber, realizacia a spravnost merani, ich vyhodnotenie a statisticke spracovanie. Vyuzitie vysledkov vyzaduje nielen znacne teoreticke znalosti z oblasti metrik, ale aj informatiky a aj roky praxe v IT. Dolezite je vyuzivat metriky len ak maju vyznam. Taxonomia metrik vyvoja IS Metriky vyvoja IS mozno charakterizovat podla roznych kategorii: 1. Podla ukazovatela hodnotenia vykonnosti a. Financne. b. Nefinancne, kam radime aj technicke parametre. 2. Podla urovne riadenia a. Strategicke, kde patri hodnotenie cielov. b. Takticke, napriklad optimalizacia procesov. c. Realizacne/operativne, priklady su rozne, napriklad meranie zisku podniku alebo meranie oneskorenia v komunikacnych sietach,.. 3. Podla oblasti merania na jednotlivych urovniach a. Funkcnost systemu. b. Kvalita produktu. c. Vysledok zmeny/inovacie. d. ... 4. Podla metod merania a vyhodnocovania a. Hodnotenia kvality. b. Hodnotenia bezpecnosti. c. Hodnotenie komplexne/celkove systemu. 5. Podla hodnotitelov a. Interne su zalozene na porovnani a vyhodnoteni stavov definovanych v case. b. Externe su zalozene na benchmarkingu. 6. Podla sposobu merania a. Tvrde metriky - objektivne meratelne ukazovatele, ktore maju stanovene pozadovane parametre. Clenia sa na: i. Vysledkove - pre dosahovanie cielov ii. Vykonnostne - na dosiahnutie vykonnosti a. Makke metriky - sluzia k meraniu urovne jednotlivych procesov a funkcnych oblasti auditorskym sposobom. Su urcene na hodnotenie plnenia cielov v danej oblasti, napriklad na dosiahnutie potencialnych efektov z inovacie podporou IS/IT. Pouzivaju tieto metody: i. subjektivne hodnotenie pouzivatelov, ii. auditne dotazniky, iii. ... Rozhodnutie o vybere metodiky merania zalezi podla ucelu hodnotenia. Ine clenenie a pohlad na taxonomiu metrik je na obr. 10. 2. Obr. 10.2 Taxonomia metrik podla [Ucen, P., a kol.: Metriky v informatice, GRADA 2001, ISBN 80-247-0080-8] Podobne, ako sme rozlisovali rozne hladiska vytvarania architektur podla zaujmu zainteresovanych osob, rozlisujeme tri urovne metrik IS: Biznis metriky. Metriky kvality organizacie/podniku. Metriky kvality IS/IT Metriky plnenia cielov podniku 2. Biznis metriky Klucovym faktorom uspesnosti je dosahovanie stanovenych cielov organizacie podla vizie/zameru/misie/strategie. Medzi kriteria uspesnosti sa povazuje vytvaranie hodnoty v zmysle nielen trznej hodnoty, ale uzko suvisi s naplnovanim potrieb zakaznikov a aj samotnych pracovnikov organizacie. Anglicky vyjadrene ako ,,Business Excelence" V organizacii sa uskutocnuje roznymi pristupmi: Meranie efektivnosti, napriklad vykonnost procesov. Pouzivaju sa vseobecne metodiky merania podnikovej vykonnosti. Benchmarking ako metrika. Je vhodna na porovnanie urovne. Vyzaduje relevantna udaje, ktore mozu byt vsak casto iba orientacne. Demingov princip PDCA Balanced Scorecard Meranie kvality ISO 9000 EFQM/CAF PDCA - Demingov princip Skratka je odvodena od P-Plan, D-Do, C-Check, A - Act .Tento princip pouziva vacsina modernych metodologii. Znazornenie je na obr. 10. 5 Obr. 10.5. a Princip PDCA Zlepsovanie je mozne uskutocnovat kontinualne (v pevnej casovej periode) a diskretne. Moze byt vykonavane na roznych urovniach: Strategickeho riadenia (na overenie vizii/strategii). Taktickeho riadenia (strategicke ciele sa rozpadaju na podnikatelske, rocne plany, planovanie procesov, planovanie projektov,...) Operativneho riadenia (k riadeniu jednotlivych procesov, k rieseniu operativnych ad-hoc situacii,..). Uplatnenie PDCA principu v riadeni podniku je na obr. 10.5 b. Obr. 10.6.b PDCA v riadeni podniku Balance Scorecard Je metoda pouzivana na premenu cielov a strategii do metrik tak, aby komplexne postihovala vsetky oblasti, ktore su potrebne pre celkovu uspesnost organizacie. Tato metodika je pouzivana v organizaciach na roznych urovniach. Je organizovana do 4 skupin, ktore spolu suvisia. Znazornenie je na obr. 10.6. Je to zjednoduseny kauzalny model podnikania a sluzi aj ako prostriedok pre komunikaciu misie a strategie medzi jednotlivymi vrstvami manazmentu a zamestnancami. Obr. 10.6. Balance Scorecard SIX Sigma Nazov tejto metody, Six Sigma, je odvodeny zo statistiky. V nej sa Sigmou tradicne oznacuje standardna odchylka. A preco Six? Vyjadruje sa tym to, ze priemer (povodny pozadovany ciel) a limit, pre ktory sa vyrobky este povazuju za dobre, su od seba vzdialene minimalne sest standardnych odchylok. Vacsina spolocnosti je na urovni 3-4 sigma. Six Sigma je uceleny system na dosahovanie, udrziavanie a maximalizaciu podnikatelskeho uspechu spolocnosti. Zakladom Six Sigma je detailna znalost poziadaviek zakaznikov, disciplinovane pouzivanie faktov a objektivnych udajov, statisticke analyzy a neustale usilie zamerane na optimalizaciu podnikatelskych procesov. Six Sigma je metodologia zalozena na viacerych principoch, z ktorych hlavne su: orientacia na zakaznika - doraz na zvysovanie spokojnosti zakaznika orientacia na zamestnancov - motivacia a vytvaranie prilezitosti na zlepsenie pre kazdeho zamestnanca orientacia na data - doraz na dolezitost dat, ich zber a analyza dat orientacia na procesy - "vsetko je proces" pristup, a zlepsovanie kazdeho procesu Tieto styri principy v sebe skryvaju celu filozofiu Six Sigma. Prvy princip hovori o tom, ze zakaznik je najdolezitejsi. Doraz sa kladie na zistovanie potrieb zakaznikov a dopadov jednotlivych procesov na nich. Dolezite je uvedomenie si, ze zakaznik si nevsima, ake su priemerne vysledky firmy, ale vnima hlavne vychylky od normalu a hodnoti to ako nedostatok. Druhy princip hovori o zapojeni kazdeho zamestnanca do procesu. Kedze kazdy zamestnanec spoluvytvara produkt firmy, tak by mal mat aj kazdy zamestnanec prilezitost zlepsovat sucasny stav. Dolezite je tiez vyclenenie pracovnikov, ktori sa plne venuju len implementacii Six Sigma. A vynimocne dolezita je podpora vedenia firmy, bez ktorej uz zlyhala implementacia v nejednej organizacii. Treti princip hovori o dolezitosti dat. Ich zber a ich analyza je druhou najpodstatnejsou castou implementacie metody a jedna z hlavnych plusov tejto metody. Vyuzivaju sa overene metody zberu dat a ich analyza potom prebieha pomocou znamych statistickych nastrojov. Castokrat sa zozbierane vysledky len graficky zobrazia, aby boli lahsie analyzovatelne. Stvrtym principom je uvedomenie si, ze kazda cinnost je proces. Zmapovanie vsetkych, ale naozaj vsetkych cinnosti je zakladom metody. Dalej to, ze ziaden proces nie je dokonaly, kazdy ma vychylky od normalu a kazdy sa da zlepsit. Six Sigma je predovsetkym standardizovana metodologia orientovana na proces a zlepsovanie kvality pomocou statistickych nastrojov. Uloha 10.1: Vyrieste pouzitie principov PDCA a Six Sigma vo vyucovani predmetu AIS! 3. Metriky kvality organizacie ISO 9000 Definuje poziadavky na organizaciu s cielom maximalne uspokojit zakaznika na zaklade osmich zakladnych pravidiel manazerstva kvality: 1. Sustredenie sa na zakaznika 2. Veduca uloha 3. Angazovanost ludi 4. Procesny pristup 5. Systemovy pristup k manazerstvu 6. Trvale zlepsovanie 7. Pristup k prijimaniu rozhodnuti na zaklade faktov 8. Vzajomne osozne vztahy s dodavatelmi Povodne normy ISO 9000 urobili prvy krok k ,,poriadku" vo firmach. Skusenost vsak ukazala, ze firmy si vybudovali dokumentaciu k svojej vyrobe, a hoci audit na ISO 9000 bol vyhodnoteny ako OK, ludia vytvorene prirucky len zriedka pouzivali a len malokedy vyplnovali preddefinovane formulare. Preto sa prikrocilo k dalsiemu stupnu: k procesom. Normy ISO 9000:2000 su uz procesne orientovane, co znamena, ze pri audite sa kontroluje nielen ci je vyrobny alebo vyvojovy proces zadefinovany, ale aj to, ci je dodrziavany. Je to vsak formalne hodnotenie, ktore nema velky vplyv na zlepsovanie a inovacie. EFQM - EuropeanFoundationForQualityManagement Podla EFQM sa hodnoti europska cena Business Excellence. ( V Amerike je obdobna metodika Baldrige). Je vyhlasovana od r. 1988. Podnik sa hodnoti podla nasledovnych kriterii: Vedenie Politika a strategia Ludia Partnerstva &zdroje Procesy Spokojnost zakaznika Spokojnost zamestnancov Vplyv podniku na spolocnost Klucove vysledky vykonnosti. EFQM kriteria su znazornene na obr. 10.7. Su rozdelene na dve casti. Predpoklady a vysledky. Kazde kriterium je hodnotene zamestnancami. Podla hodnotenia sa vytvaraju inovacie a vzdelavanie. Obr. 10.7 EFQM Oproti ISO hodnoteniu kvality je EFQM vyhodnejsie v tom, ze komplexne posudzuje vykony na zaklade samohodnotenia, nie na zaklade hodnotenia tretich stran. Je urceny hlavne pre tie organizacie, ktore maju zaujem na zlepsovani a inovaciach. Posudzovanie kriterii je sirsie ako u ISO 9000. Porovnanie EFQM a ISO je na obr. 10.8 Obr. 10.8 Porovnanie ISO a EFQM Pre ucely verejneho sektora v Europe bol vytvoreny standard CAF , co je prisposobeny EFQM CAF Common Assessment Framework; has been inspired by the EFQM but it is simpler has been designed for use in all parts of the public sector, applicable to public organisations at the national/federal, regional and local level main goal is to make public administration institutions orientate on quality development, effectiveness, efficiency, orientate on solving problems in favour of citizens, with the emphasis put on employees' development is based on the principles identical with the EFQM principles but to include more detail assessment criteria CAF a EFQM ciele To improve the performance of public organizations on the basis of these concepts To reach excellent results in organizational performance, citizens/costumers, people and society through leadership driving strategy and planning, people, partnerships and resources and processes Aplikovanie CAF/EFQM Self assessment across the different functions of the organization Gathering and using numbers of information and evidences Allocating a score to each sub criterion and criterion Self assessment report processing Report validation by means of external assessor Uloha 10.2: Pre hodnotenie kvality organizacii sa vyuzivaju normy ISO 9 000 a standardy EFQM a CAF. Vysvetlite niektory zo standardov (EFQM alebo CAF) a vyrieste, aky je ich vztah k zivotnemu cyklu vyvoja informacnych systemov! 4. Spojenie biznis metrik a metrik IS Dlhu dobu nebola tato problematika predmetom zaujmu. V poslednom obdobi sa zacina sledovanie efektivity IS/IT. Dovodom je urcenie navratnosti prostriedkov vlozenych do IT, ale aj moznosti IT menit biznis procesy tak, aby financne vysledky organizacie boli co najlepsie. Riadenie IS je efektivne vtedy, ak podporuje dosahovanie podnikovych cielov resp. cielov organizacie. Sluzby IS/Informacne sluzby su podporou pre biznis procesy. Meranie vykonnosti biznis procesov je zakladnou metrikou pre efektivny biznis. Cim je efektivnejsia podpora sluzieb IS, tym je efektivnejsi biznis Problem meratelnosti uspesnosti IS je v tom, ze IS nie je jediny aktivator na plnenie podnikovych cielov, pretoze sluzby IS vyuzivaju ludia a ich motivacia vyuzivania sluzieb IS ma aj svoj socialny a personalny rozmer. Musi byt vytvorena celopodnikova metrika biznis cielov a ta musi byt zladena s IS. Metrika ma byt sucastou vyvoja IS, aj ked jej posudzovanie je v sucasnosti casto chapane len vo faze udrzby SDLC, resp. certifikacie kvality. Koncepcia metrik je v sucasnosti posudzovana na zaklade modelu riadenia IS, ktory je integrovany z troch dimenzii: Biznis procesy. Sluzby IS - IT podpora procesov. Zdroje IS - data. Vsetky tri dimenzie maju meratelne ukazovatele - metriky. Spojenie biznis metrik podniku/organizacie a metrik IS je na obrazku 10.9. a, b. Obr. 10.9.a Informacne sluzby ako podpora biznis procesov Obr. 10.9 Spojenie metrik v modeli riadenia IS Procesy organizacie/biznis procesy su podporovane vystupom IS/IT procesov, ktorymi su sluzby IS/informacne sluzby. IT/IS sluzby su prepojene na jednej strane s organizaciou, na druhej strane s riadenim IT/IS sluzieb, ako je znazornene na obr. 10.10. Obr. 10.10. Vztah IS/IT sluzieb k okoliu Riadenie IT sluzieb predstavuje zlozity problem riesenia. Metriky v nom zohravaju vyznamnu ulohu v roznych typoch projektov, zavislych od implementacneho prostredia. Jednoduchy priklad je naplnenie podnikovej strategie, ktora predpoklada zvysenie obratu podniku o 30%. Aj ked sa na prvy pohlad zda, ze to je manazerska uloha, jej vyriesenie je zavisle od IT/IS sluzieb. Manazerom musia pomahat architekti/analytici IS pri navrhoch inovacie procesov. Ak budu v IS ukladane data z procesov, ich spracovanie a vyuzitie pre dalsie inovacie je opat uloha informatikov, ktori spolu s matematikmi budu hladat matematicke modely pre optimalizacie, spolahlivost, bezpecnost,... dat poskytovanych IT/IS sluzbami. To je hlavny vyznam metrik pri vyvoji IS a su to ulohy, ktore sa v informatike sucasnosti najviac oznacuju ako dolovanie dat. Normy a standardy metrik IS/IT mozeme rozdelit do dvoch kategorii: Metriky pre vyvoj a hodnotenie sluzieb IS/IT (ITSM, ISO 20 000, ITIL,) Metriky splnenia cielov podniku na zaklade vyuzitia sluzieb IS/IT (COBIT) Metriky pre vyvoj a hodnotenie sluzieb IS/IT 1. ITSM spracovane podla http://www.bestpractice.sk/sk/Best-practice/-ITSM-ITIL.alej ITSM je skratkou pre "IT Service Management", pismena "IT" znamenaju "Information Technology", cize prelozene do slovenciny: "Riadenie sluzieb informacnych technologii". Sluzby informacnych technologii su definovane v ITIL takto: 1. Sluzba ako nastroj k poskytovaniu hodnoty zakaznikovi (t.j. tomu, kto sluzbu odobera), pricom tato hodnota pozostava z toho, co zakaznikovi pomoze ziskat take vysledky, ktore potrebuje, ale bez toho, aby bol zakaznik vlastnikom specifickych nakladov a rizik spojenych s poskytnutim a dodavkou sluzby. 2. Sluzba IT, ako specialny typ sluzby, zalozenej na vyuziti informacnych technologii. Ak sa pokusime tieto definicie parafrazovat z pohladu organizacie, ktora nepodnika v oblasti informacnych technologii, tzn. ktorej IT usek nepredava svoje vystupy za peniaze, ale svojou cinnostou ,,iba" podporuje funkcnost inych usekov organizacie, prideme k tejto definicii pojmu Sluzba IT = ,,Explicitne definovana a popisana funkcionalita, poskytovana informacnymi technologiami, ktora podporuje, alebo priamo umoznuje fungovanie niektoreho biznis procesu, resp. biznis cinnosti." (Pod biznis procesmi rozumieme hlavne, napr. obchodne procesy, ktore priamo ovplyvnuju ziskovost a cinnosti organizacie). Poznamka: Pojem informacne technologie (skratka IT) je podla ITIL(R) definovany*) ako ,,technologie pre ulozenie, odoslanie, alebo spracovanie informacii, pricom typicky medzi ne patria pocitace, telekomunikacie, aplikacie a dalsi software". IT infrastruktura teda automaticky zahrna aj infrastrukturu telekomunikacnu a teda pod pojmom sluzby IT je nutne vidiet aj sluzby komunikacne. Niekedy je snaha vyjadrit explicitnu pritomnost komunikacnych aspektov tym, ze sa hovori o informacnych a komunikacnych technologiach (najma v slovenskom verejnom sektore oblubena skratka IKT), anglicky information and communication technology (skratka ICT), a odtial analogicky ICT infrastruktura a sluzby ICT. Napriek tomu v sucasnosti uz konvergencia svetov informacnych a komunikacnych technologii natolko pokrocila, ze sa da len tazko urcit, kde konci jedno a zacina druhe, a tak su pojmy IT a ICT (IKT) povazovane za synonyma - aj kniznica ITIL(R) uz od verzie 3 pracuje iba s pojmom IT, ktory podla vyssie citovanej definicie zahrna aj vsetky komunikacne aspekty. Kazda organizacia potrebuje na svoj rast system procesov, ktore jej pomahaju realizovat strategicke ciele. Ide o procesy obchodovania, riadenia vztahov so zakaznikmi, financne procesy a pod. Tieto procesy su vo vacsine pripadov podporovane informacno-komunikacnymi technologiami (IKT) alebo s nimi prinajmensom uzko suvisia. Infrastrukturu IKT je potrebne zmysluplne planovat a riadit. Jej riadenie zabezpecuju obvykle oddelenia informacnych a komunikacnych sluzieb (IT alebo IKT). Riadi sa pritom nielen vyvoj, vyuzivanie a udrzba technickej casti vybavenia, ale aj suvisiacich sluzieb. Riadenie IS/IT sluzieb, alebo spravnejsie IKT sluzieb, sa oznacuje v skratke ITSM - "Information Technology Service Management". Jednoduchy pribeh z praxe: Vchadzate do banky, zvabeny jej reklamou na zriadenie kreditnej karty bez nutnosti otvorenia si bezneho uctu. Po usadeni sa Vam venuje ochotny zamestnanec, ktory s Vami pocas niekolkych minut vyplni vsetky potrebne tlaciva a nakoniec da vytlacit zmluvu, ktoru staci podpisat. Avsak tesne pred tym, nez pracovnik banky odosle prikaz na vytlacenie zmluvy, niekto iny na tej istej tlaciarni zacne tlacit stopatdesiatstrankovy pobockovy manual k novej bankovej aplikacii. Aky je radostny dosledok tejto situacie? Vsetky casti IT bezchybne funguju, niet ziadneho vypadku ci poruchy ani na PC pracovnika banky, ani na tlaciarni, bez problemov funguje aj prenos udajov, ziaden poruchovy stav nehlasi tlacovy ani aplikacny server, na ktorom bezia aplikacie pre vytvorenie zmluvy. Lenze na jej vytlacenie budete cakat minimalne 10 minut a neda sa vylucit, ze po 5 minutach cakania sa nahnevane zdvihnete a z uvedenej banky sa poberiete kade lahsie. ITSM urcuje, co je potrebne robit pri riadeni IT organizacie, okrem standardnej udrzby IT technologii a aplikacii, aby organizacia nestracala zakaznikov z dovodov podobnych tomu vo vyssie uvedenom pribehu. Odpoved je: definovat a popisat sluzby, ktore usek IT poskytuje zamestnancom, naucit zamestnancov s tymito sluzbami pracovat v kontexte ich kazdodennych cinnosti a nasledne tieto sluzby kontinualne riadit a to ako na operativnej, tak aj na strategickej urovni. Nuz a ako vyzera situacia z vyssie uvedeneho pribehu v banke, ktora ma zvladnute riadenie sluzieb IT? V kazdom pripade v banke existuje katalog sluzieb IT, ktoreho obsah zamestnanec banky pozna, v ktorej jedna zo sluzieb sa vola ,,Tlac", pricom jej popis obsahuje aj sposob jej pouzitia napriklad takto: ,,kazdy tlacovy vystup v rozsahu do 10 stran A4 bude vytlaceny do 5 minut na tlaciarni, pridelenej danemu pouzivatelovi." Pre stale dodrziavanie uvedeneho parametra su implementovane trvale opatrenia, napriklad kazdy bankovy zamestnanec, ktory priamo obsluhuje zakaznikov banky, ma svoju tlaciaren, na ktoru nikto iny nemoze tlacit, alebo je technicky, alebo organizacne zarucene, ze velke tlacove ulohy sa pocas otvaracich hodin banky nesmu preposielat na ,,frontoffice" tlaciarne, a pod. A ak by predsa len nastala situacia popisana v nasom pribehu, bankovy zamestnanec by vedel pohotovo reagovat, napriklad by sam dokazal tlac presmerovat na inu tlaciaren, pripadne by nahlasil tento incident na service desk, ktory by tuto situaciu riesil s najvyssou prioritou, nakolko ide o incident s priamym dopadom na zakaznika, a teda na biznis banky. Uvedeny priklad dokazuje potrebu riadenia IT/IS sluzieb. 2. ITIL- Information Technology Infrastructure Library Popis najlepsich skusenosti z praxe, ako dosiahnut efektivne riadenie sluzieb IT, je popisany v rade kniznych publikacii, ktore nesu spolocny nazov ITIL(R). ITIL vznikol ako subor kniznych publikacii opisujucich osvedcene navody na riadenie IT sluzieb a IKT infrastruktury na zaklade skusenosti z praxe. ITIL je suborom praktickych navodov, ktore by sa mali v organizacii uplatnovat, pretoze s najvacsou pravdepodobnostou je to v organizacii na zaklade skusenosti z inych organizacii potrebne. ITIL je sada kniznych publikacii popisujucich ,,Best Practice", t.j. v praxi osvedceny sposob riadenia IT sluzieb a ICT infrastruktury. V sucasnej dobe je vsak ITIL(R) uz uplne samostatnym odborom cinnosti a podnikania. ITIL (R) verzia 3 sa na rozdiel od verzie 2 zaobera celym zivotnym cyklom IT sluzby, ktora je popisana v piatich zakladnych tituloch: Service Strategy Service Design Service Transition Service Operation (obsahovo de facto tituly Service Support a Service Delivery z V2 Continual Service Improvement Velky doraz sa kladie na system neustaleho zdokonalovania sluzby, zalozeneho na PDCA cykle. ITIL(R) popisuje spolu 26 procesov, z ktorych tychto 14 je najdolezitejsich: Incident management Event management Request fulfilment Access management Problem management Service asset and configuration management Change management Release and deployment management IT service continuity management Capacity management Availability management Service level management Service catalogue management Financial management for IT services Dalsie informacie su vo volne siritelnej prirucke An Introductory Overview of ITIL(R) Znazornenie titulov a procesov je na obr. 10.11. 2. Obr. 10.11 ITIL tituly a procesy - zivotny cyklus Podla ITIL(R) vychadza popis kazdej sluzby zo strategie (Service strategy), ktora definuje dovody jej existencie, nasledne sa sluzba ako taka formalne navrhne (Service design) a zrealizuje, a nakoniec sa nasadi do prevadzky (Service transition) a na kazdodennej baze sa prevadzkuje (Service operation). Vo vsetkych fazach zivotneho cyklu sluzby potom prichadza ku neustalemu zlepsovaniu (Continual service improvement) vsetkych aspektov sluzby. V ITIL(R) celkom umyselne chyba faza vytvarania sluzby (Service development), lebo na zivotny cyklus sluzby tu nazerame z pohladu zakaznika, pre ktoreho je faza vyvoja skryta a nijako sa na nej nezucastnuje: Vo faze navrhu sluzby (Service design) definuje zakaznik svoje poziadavky na novu/zmenenu sluzbu a tato faza prenho konci jej akceptaciou, tzv. Service design package, ktory je nasledne posunuty k realizacii. Pre zakaznika potom zivotny cyklus sluzby pokracuje az spustenim prechodu z vyvojoveho do produkcneho prostredia (Service transition), kedy sa zucastnuje akceptacnych testov, zaskolenia, pilotnej prevadzky, atd. Okrem toho je v dnesnych casoch v prostredi useku IT vacsina sluzieb kupovana od profesionalnych dodavatelov a potom skutocne jedine, co je z pohladu riadenia zivotneho cyklu sluzby nutne spravit, je vypracovat zadanie pre dodavatela (Service design) a nasledne overit, ci bolo zadanie splnene a sluzbu nasadit do produkcneho prostredia (Service transition). Vyvoj sluzieb IT ma svoje vlastne metodiky patriace do softverovej architektury. 3. ISO 20 000 ISO/IEC 20000 je medzinarodny standard urceny k objektivnemu nezavislemu certifikacnemu auditu systemu riadenia IT sluzieb v organizacii. Ak certifikacna autorita zisti, ze system riadenia IT sluzieb je v sulade s poziadavkami normy, je organizacii vydany certifikat zhody. Tento certifikat osvedcuje, ze system riadenia IT sluzieb je nastaveny v zhode s poziadavkami tohto medzinarodneho standardu. To znamena, ze tento certifikat nie je zarukou kvality IT sluzieb. Certifikovany je system riadenia IT sluzieb, nie sluzby samotne. Pokial je system riadenia IT sluzieb nastaveny v zhode s poziadavkami normy, je to zarukou toho, ze prostredie, v ktorom su sluzby poskytovane, je riadene a kontrolovane a tak su vytvorene organizacne a technicke predpoklady k tomu, aby poskytovane sluzby splnovali poziadavky zakaznika na kvalitu. ISO/IEC 20000 je normou ktora ma podobny vyznam ako ISO 9001, ale ISO/IEC 20000 je zamerana specificky na prostredie podnikove informatiky, kym ISO 9001 je vseobecnejsia, ma celopodnikovy zaber. Uloha 10.3: ITSM (Information Technology Service Management) je system, ktory riadi vyvoj sluzieb IT. S nim suvisi system kvality 20 000 a system ITIL. a) Vysvetlite jednotlive systemy a ich sucasne vyuzitie pri vyvoji IS! b) Vyrieste suvislosti medzi nimi! 5. Metriky splnenia cielov podniku COBIT - Control Objectives for Information and Related Technology COBIT je: komplexny system pre hodnotenie cielov implementovania informatiky v podniku prostrednictvom metrik, pouzivany pre uskutocnenie auditov. Metodologia na meranie uspesnosti IS COBIT definuje vztah medzi hlavnym predmetom podnikania a IS. Vznikla v ISACF (InformationSystems Audit and ControlFoundation), co je asociacia , kde su clenovia Deloitte and Touch, ErnstanYoung,... COBIT definuje riadenie IS/IT ako korelacnu vazbu medzi suborom poziadaviek, IT zdrojmi a IT procesmi znazornene na obr. 10.12. Je to metodologia na meranie uspesnosti IS. Obr. 10.12 COBIT subor poziadaviek a vazieb Vytvarana slucka je velmi podobna PDCA, ale zaroven obsahuje zakladne prvky zivotneho cyklu IT systemov. Definuje: vztah medzi hlavnym predmetom podnikania a IS a riadenim IS/IT ako korelacnu vazbu medzi suborom: poziadaviek IT zdrojmi IT procesmi IT procesy tvoria 4 domeny, spolu 34 procesov. Kazdy z tychto procesov je popisany na detailne cinnosti (activities), vstupy a vystupy. Pre kazdy proces je navrhnuty referencny subor: cielov CFS - Critical Successful Factors, vysledkovych metrik KGI - Key Goal Indicators a vykonnostnych metrik KPI - Key Performance Indicators. COBIT dava do suvislosti: IT procesy - zakladne IT domeny: Planovanie a organizacia Akvizicia a implementacia Poskytovanie a podpora Monitorovanie IT zdroje Aplikacie Informacie Infrastruktura Ludske zdroje Informacni kriteria poziadavky Ucelnost Hospodarnost Doveryhodnost Integrita Dostupnost Suhlasnost/Zhoda Spolahlivost Vztah medzi procesmi, zdrojmi a kriteriami je na obr. 10.13. Obr. 10.13 Vztahy medzi procesmi, zdrojmi a kriteriami v COBIT Charakteristiky pre meranie Ciele riadenia definicia poziadaviek zo strany biznisu strategicky ciel ku kazdemu procesu detailne ciele jednotlivych procesov Pre kazdy proces su definovane: Obsah a ciel Dielcie kontrolne ciele Typicke aktivity a role Vstupy a vystupy Kriteria pre model vyspelosti Sposob merani Sposob auditu Zdroje priradene k procesom: Informacie (datove objekty - interne, externe atd.) Aplikacne systemy (suhrn manualnych i automatizovanych procedur) Infrastruktura (HW, operacne systemy, siete, lokalizacia a podpora informacnych systemov) Ludia (znalosti, organizacia, ziskavanie, poskytovanie, podpora, monitoring a ohodnotenie informacnych systemov a sluzieb) Pre kazdy proces je navrhnuty: referencny subor cielov CFS -Critical Successful Factors subor vysledkovych metrik KGI - Key Goal Indicators subor vykonnostnych metrik KPI - Key Performance Indicators Hodnotiaca skala je rovnaka pre vsetky procesy a ma 6 stupnov: 0 - progres neexistuje 5 - proces celkom optimalizovany Hodnotenie sluzi ako makka metrika pre auditorov IS. Rovnako je mozne mapovanie struktury COBIT na Demingov cyklus PDCA alebo Balance Scorecard. Celkom ma COBIT system stovky cielov a metrik pre vsetky oblasti IT. Je to jeho velka prednost. Ta je vsak nepouzitelna pre male podniky pre svoju zlozitost. Uloha 10.4: Vysvetlite system COBIT, zaclente jeho uplatnenie do zivotneho cyklu vyvoja IS a zhodnotte jeho prinos pre merania uspesnosti IS domeny! Vztah ITIL a COBIT Zakladnym rozdielom medzi oboma pristupmi je fakt, ze: - ITIL(R) je nastrojom ICT Managementu, cize riadenia ICT oddeleni z pozicie CIO (chief information officer or information technology - IT director) - COBiT je metodikou pre ICT Governance, cize pohladu na ICT z pozicie top-managementu COBiT prezentuje cinnost ICT voci okoliu, ktore nema znalosti o ICT. Zaber metodiky COBiT je teda sirsi ako zaber ITIL(R): napriklad ITIL(R) neobsahuje oblast riadenia ludskych zdrojov, zatial co COBiT ano. ITIL(R) a COBiT sa navzajom nevylucuju, ale doplnaju - existuju podniky, ktore deklaruju, ze maju implementovane ako procesy ITSM podla ITIL(R), ako aj procesy podla COBiT => procesy ITIL(R) su potom pouzivane pre operativne a takticke riadenie, zatial co COBiT je pouzivany ako nastroj strategickeho riadenia. Vztah ITIL(R) a ISO 20000 ISO/IEC 20000 a ITIL(R) sa vzajomne doplnaju, ale kazdy z nich ma iny ucel pouzitia: ITIL(R) prinasa osvedcene ,,best practices" z oblasti riadenia sluzieb, ktore, ak su implementovane, pomahaju dosiahnut kvalitu, ktoru vyzaduje norma ISO/IEC 20000, tzn. ITIL(R) je ramec pre dizajn procesov vyzadovanych touto normou. Norma ISO/IEC 20000 prinasa zrozumitelne poziadavky umoznujuce objektivne posudenie, ze ,,best practices" podla ITIL(R) boli skutocne aplikovane, tzn. umoznuje realizaciu nezavislej certifikacie procesov riadenia sluzieb. Vztah ITIL(R) a Six Sigma V poslednom desatroci sa stal popularnym koncept, alebo presnejsie filozofia zlepsovania produktivity a kvality vystupov organizacie pod nazvom Six Sigma, ktoreho cielom je optimalizacia vsetkych procesov v organizacii, ich zostihlenie (Lean), odburanie zbytocnych cinnosti a najma radikalna eliminacia chyb, ku ktorym v procesoch prichadza. Six Sigma je samozrejme aplikovatelna na ktorykolvek proces v organizacii, vratane procesov ITSM podla ITIL(R), napriek tomu je potrebne zdoraznit, ze Six Sigma nedisponuje nastrojmi specifickymi pre riadenie sluzieb a infrastruktury (na rozdiel od ITIL(R), ktory je pre navrh a optimalizaciu tychto procesov priamo urceny). Niektore prvky maju obidva pristupy spolocne: DMAIC cyklus, ktory je zakladom Six Sigma, je v principe podobny Demingovmu cyklu PDCA (Plan - Do - Check - Act), ktory pouziva ITIL(R) Niektore Six Sigma techniky su velmi podobne technikam pouzivanym v jednotlivych procesoch ITIL(R) (napr. Failure Modes and Effects Analysis), alebo aj totozne (napr. Kepner and Tregoe Analysis, alebo Ishikawa diagram) Obidva pristupy prinasaju zvysovanie kvality vystupov, znizovanie nakladov a zvysovanie efektivity pouzivanych zdrojov. Pre uspesnost Six Sigma aj ITIL(R) je bezpodmienecne nutna viditelna podpora celeho manazmentu, najma top-manazmentu Obidva pristupy, ITIL(R) aj Six Sigma, sa teda nevylucuju, ale mozu sa vhodne doplnat, co sa aj v praxi realizuje. V takom pripade je ale nutne najprv implementovat ITSM procesy podla ITIL(R), a az po istej dobe, ked vznikne dostatocna historia hodnot vykonnostnych metrik, mozu byt tieto procesy pomocou metodickeho aparatu Six Sigma optimalizovane. To je ale zaroven faktor, ktory limituje moznosti pouzitia Six Sigma pre optimalizaciu ITSM procesov; dostatocne dlha historia hodnot vykonnostnych metrik, ktore Six Sigma nutne potrebuje, je zvycajne k dispozicii len u niektorych procesov, najma incident management, request fulfilment, change management, pripadne problem management. U vacsiny ostatnych procesov uz byva tazke pouzit pre ich optimalizaciu Six Sigmu prave z dovodu chybajucej historickej rady vykonnostnych metrik. Zaver Na prelome tisicrocia vznika kriza klasickeho modelu vyvoja IS. Problemy ktore vznikaju: Naklady na IS/ICT su mimo kontrolu. Napr. v 117 americkych firmach 20% projektov bolo zastavenych pred dokoncenim, 25% projektov prekrocilo rozpocet, 40% dokoncenych projektov po roku prevadzky neprinieslo planovane prinosy Rychly vyvoj ICT si vynucuje naklady nesuvisiace s hlavnou cinnostou, znizuje sa ich konkurencieschopnost. Nevhodna struktura investicii a prevadzkovych nakladov IS/ICT. 90% investicii ide do malo flexibilnych aktiv (SW a HW), ktore vedu k vysokym fixnym nakladom. ICT sa tak moze stat brzdou v rozvoji firmy. Vysoke naroky na ICT specialistov. ERP, rychly vyvoj plny rozporov: obtiaznost a kastomizacia, nedostatocna znalost procesov zakaznika, vysoke naklady na skolenia. Nizke vyuzitie funkcionality. Vysoke naroky na pocitacove zdroje. Zlozitost ovladania. Metriky v IS mali dat odpoved na otazku, ako stanovit strategicke, takticke a operativne ciele IR/IT, aby bolo mozne merat mieru ich dosahovania. Meranie je mozne realizovat za roznym ucelom: Ako merat metodiky navrhu. Podla akej metodiky postupovat? Ako merat uroven pouzitia IS? Ako zmerat prinosy inovacie, ktore umoznuju IT? Ako je vhodnejsie realizovat IS, vlastnymi silami alebo dodavatelsky? ... Ich hlavnym cielom je zistit, aka je navratnost prostriedkov vlozenych do IS/IT, resp. podielat sa na zabezpeceni navratnosti. Metriky IS mozno uplatnovat vo vsetkych fazach vyvoja IS a jeho vyuzitia v biznis prostredi. Metriky mozno rozdelit do troch casti: Analyza, navrh a implementacia IS/IKT. Prevadzka IS/IKT. Vyuzivanie IS/IKT. Inovacie Metriky analyzy, navrhu a implementacie IS tvoria testy vyvoja, ktore boli studovane v kapitole 9 a spadali do casti testovanie. Metriky prevadzky su zamerane na efektivitu a vykonnost IS. Su odvodene od metrik interneho vyuzivania IS. Efektivita predstavuje uroven poskytovanych informatickych sluzieb. Ich zmyslom je poskytovanie pozadovanej urovne informatickych sluzieb manazmentom prevadzky IS za minimalnych nakladov. Metriky vyuzitia IS charakterizuju efektivitu informatickej podpory biznisu organizacie. Tieto metriky su interfejsom medzi poskytovanim informatickych sluzieb a biznis pouzivatelom. Otazky Co znamena pojem metrika pre meranie vykonnosti IS? Aky je vyznam metrik pri vyvoji IS? Ake maju byt znalosti systemoveho architekta pre zvladnutie uloh spojenych s metrikami vyvoja IS? Kto a na zaklade coho rozhoduje o meraniach pri vyvoji IS? Aky je rozdiel medzi makkymi a tvrdymi metrikami? Ake typy metrik podla taxonomie su vyuzivane pri vyvoji IS? K akemu ucelu sa vyuzivaju metriky v biznis organizacii? Aky je vyznam merania efektivity v organizacii? V com su uvedene sposoby merania efektivity organizacie rovnake a v com rozdielne? Aky je vyznam hodnotenia kvality v organizacii? Porovnajte systemy kvality ISO 9000 a EFQM, ake su rozdiely a ake su spolocne charakteristiky? Co je IT/IS sluzba z pohladu vyvoja IS? Co je okolie IT sluzby? Preco je potrebne riadenie IT/IS sluzieb podla standardov? K akemu ucelu sluzi ITIL? Aky je zivotny cyklus ITIL? Preco nema ITIL fazu vytvarania sluzby (service development)? Co znamenaju skratky ITIL a ITSM a k comu sluzi ich obsah? Aky je rozdiel medzi ISO 9000 a ISO 20 000 Aky je rozdiel medzi pristupom ITIL a COBIT? Kedy pouzit ITIL a kedy COBIT? Ako rozdelujeme metriky podla SDLC? Preco su potrebne metriky pri vyvoji IS? EKONOMICKA UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNA FAKULTA Evidencne cislo: 16100/2012/2137550740 VPLYV MEDZINARODNE SPORTOVEHO PODUJATIA NA SPRAVANIE A SPOKOJNOST OBYVATELOV MESTA Diplomova praca 2012 Bc. Romana PARAKOVAEKONOMICKA UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNA FAKULTA VPLYV MEDZINARODNE SPORTOVEHO PODUJATIA NA SPRAVANIE A SPOKOJNOST OBYVATELOV MESTA Diplomova praca Studijny program: Marketingovy manazment Studijny odbor: 6280 Obchod a marketing Skoliace pracovisko: Katedra marketingu Veduci prace: Ing. Maria Hasprova, PhD. BRATISLAVA 2012 Bc. Romana PARAKOVACestne vyhlasenie Cestne vyhlasujem, ze zaverecnu pracu som vypracovala samostatne a ze som uviedla vsetku pouzitu literaturu. Datum: 3. aprila 2012 ...................................................... (podpis studenta)Podakovanie Touto cestou by som chcela podakovat Ing. Marii Hasprovej, PhD., za pomoc, odborne vedenie, cenne rady a pripomienky pri vypracovani mojej zaverecnej prace.ABSTRAKT PARAKOVA, Romana: Vplyv medzinarodneho sportoveho podujatia na spravanie a spokojnost obyvatelov mesta. - Ekonomicka univerzita v Bratislave. Obchodna fakulta; Katedra marketingu. - Veduci zaverecnej prace: Ing. Maria Hasprova, PhD. - Bratislava: OF EU, 2012, 78 s. Cielom zaverecnej prace bola analyza vplyvu Majstrovstiev sveta v ladovom hokeji 2011, konajucich sa na uzemi Slovenskej republiky, na spravanie a spokojnost obyvatelov zijucich v regulovanej zone vytvorenej pocas sampionatu v okoli Zimneho stadiona O. Nepelu v Bratislave. Praca je rozdelena do 4 kapitol. Obsahuje 23 grafov, 3 schemy,1 tabulku a 1 prilohu. Prva kapitola sa zaobera teoretickymi vychodiskami marketingu miest a obci, jeho postavenim v samosprave, analyzou marketingoveho mikroprostredia a makroprostredia, strucne charakterizujeme vsetkych osem nastrojov marketingoveho mixu mesta, pricom podrobnejsie sa venujeme specifikam komunikacneho mixu a taktiez event marketingu ako sucasti komunikacneho mixu. Dalsia kapitola vymedzuje ciel diplomovej prace. Tretia kapitola sa venuje majstrovstvam sveta v ladovom hokeji, ich historii a podrobnejsie rozoberame Majstrovstva sveta v ladovom hokeji v roku 2011, ktore sa konali na Slovensku. Zaverecna kapitola analyzuje vysledky nami zrealizovaneho prieskumu, pricom posledna cast stvrtej kapitoly je venovana navrhom a odporucaniam. Klucove slova: marketing mesta, , komunikacny mix, event marketing ABSTRACT PARAKOVA, Romana: The impact of international sporting events on the behavior and satisfaction of city residents. Ekonomicka univerzita v Bratislave. Business, Chair of marketing. - Head of final work: Ing. Maria Hasprova, PhD. - Bratislava: OF EU, 2012, 78 p. The aim of the final work was to analyze the impact of World Ice Hockey Championship 2011, taking place in the Slovak Republic, on the behavior and satisfaction of city residents living in the regulated area created during the event and taking place near the Zimny stadion O. Nepelu in Bratislava. The work is divided into 4 chapters. Contains 23 graphs, 3 schemes, 1 table and 1 appendix. The first chapter deals with the theoretical basis of city marketing, the importance of marketing in self- government, analysis of the marketing environment, describe each of the eight tools of the marketing mix, specifics of the communication mix and also event marketing as part of the communication mix. The next chapter defines the basic aim of final work. The third chapter is devoted to the world ice hockey championship, history and detail to the World Ice Hockey Championship in 2011, which took place in Slovakia. The final chapter analyzes the results of exploration and the last part of the fourth chapter presents suggestions and recommendations. Keywords: city marketing, communication mix, event marketingOBSAH UVOD 1 SUCASNY STAV RIESENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANICI 1.1 Vymedzenie pojmu marketing miest a obci 1.2 Postavenie a vyznam marketingu miest a obci 1.3 Analyza a trendy marketingoveho prostredia 1.3.1 Analyza marketingoveho makroprostredia 1.3.2 Analyza marketingoveho mikroprostredia 1.4 Marketingovy mix 1.4.1 Produkt 1.4.2 Cena 1.4.3 Dostupnost 1.4.4 Marketingova komunikacia 1.4.5 Personal 1.4.6 Partnerstvo 1.4.7 Procesy 1.4.8 Materialne prostredie 1.5 Specifika komunikacneho mixu ako sucasti marketingoveho mixu 1.5.1 Komunikacny mix 1.5.2 Faktory tvorby komunikacneho mixu 1.5.3 Tvorba komunikacnej strategie 1.6 Event marketing ako sucast komunikacneho mixu 1.6.1 Typologia eventov 7 9 9 10 12 12 15 17 18 19 20 21 21 22 22 23 24 24 27 28 29 35 2 CIEL 40 3 METODIKA PRACE A METODY SKUMANIA 41 41 43 43 44 46 3.1 Historia majstrovstiev sveta v ladovom hokeji 3.2 Majstrovstva sveta v ladovom hokeji 2011 3.2.1 Zakladne informacie o MS 2011 3.2.2 Eticky kodex MS 2011 IIHF 3.3 Metodicke postupy 4 VYSLEDKY PRACE A DISKUSIA 4.1 Charakteristika prieskumu 4.2 Vysledky prieskumu 4.3 Navrhy a odporucania 47 47 47 68 ZAVER 71 ZOZNAM POUZITEJ LITERATURY 72 PRILOHY 75UVOD Marketing je neodmyslitelnou sucastou kazdeho prosperujuceho podnikatelskeho subjektu a taktiez hlavnym nastrojom miest a obci pri uspokojovani potrieb obyvatelov, navstevnikov ako aj podnikatelov. Na presadenie sa v konkurencii a zaplave produktov uz nestaci vyuzivat len nastroje tradicneho marketingu, ale prichadza cas pre take riesenia, ktore prinasaju aj pridanu hodnotu - pozitivne emocie, spomienky, ochotu vratit sa k pozitivnej skusenosti. Prave event marketing je jednym z dolezitych nastrojov, ktore pomahaju vytvarat take situacie, aby zazitky s nimi spojene boli pozitivne a sledovali aj naplnanie cielov. Zakladnou vyhodou event marketingu je samotny fakt, ze v nom ide o riadenu udalost. Da sa teda presne naplanovat a spravne nacasovat. Organizator eventu rozhoduje o mieste aj case jeho konania a moze pripravit maximalne optimalne podmienky realizacie eventu. Slovenska republika dostala moznost podielat sa na takomto podujati, ktore so sebou prinasa emocie, spomienky, skusenosti. Stala sa organizatorom 75. rocnika majstrovstiev sveta v ladovom hokeji v roku 2011, ked sa uchadzala o organizaciu tohto prestizneho podujatia a v roku 2006 ziskala z pomedzi vsetkych zucastnenych najviac bodov. Naskytla sa nam tak prilezitost, ktora pride raz za cas a prinasa so sebou moznost zviditelnit sa pred celym svetom a ovplyvnit imidz krajiny. Diplomova praca s nazvom ,,Vplyv medzinarodneho sportoveho podujatia na spravanie a spokojnost obyvatelov mesta" sa sklada zo styroch kapitol. Prva kapitola sa zaobera teoretickymi vychodiskami marketingu miest a obci, jeho postavenim v samosprave, analyzou marketingoveho mikroprostredia a makroprostredia, strucne charakterizujeme vsetkych osem nastrojov marketingoveho mixu mesta, pricom podrobnejsie sa venujeme specifikam komunikacneho mixu a taktiez event marketingu ako sucasti komunikacneho mixu. Dalsia kapitola vymedzuje ciel prace, ktorym je analyza vplyvu Majstrovstiev sveta v ladovom hokeji 2011, konajucich sa na uzemi Slovenskej republiky, na spravanie a spokojnost obyvatelov zijucich v regulovanej zone vytvorenej pocas sampionatu v okoli Zimneho stadiona O. Nepelu v Bratislave. V tretej kapitole, ktora sa nazyva Metodika prace a metody skumania sa venujeme majstrovstvam sveta v ladovom hokeji, ich historii a podrobnejsie rozoberame Majstrovstva sveta v ladovom hokeji v roku 2011, ktore sa konali na Slovensku. Toto 7podujatie sme si vybrali pre diplomovu pracu prave preto, ze ide prestizne podujatie s medzinarodnou ucastou, ktore sa kona raz rocne a ma velmi velku sledovanost nie len skalnymi hokejovymi fanusikmi. V tejto kapitole taktiez uvadzame sposoby zberu udajov a ich zdroje. V zaverecnej kapitole analyzujeme vysledky prieskumu, ktore sme ziskali spracovanim odpovedi respondentov, ktorych tvorili obyvatelia hlavneho mesta Bratislavy, ktori maju v regulovanej zone vytvorenej za ucelom efektivnejsej organizacie dopravy pocas MS 2011 v zone trvaly pobyt, prenajatu nehnutelnost, respektive mali iny vztah k danej zone , pricom posledna cast stvrtej kapitoly je venovana navrhom a odporucaniam. 81 SUCASNY STAV RIESENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANICI 1.1 Vymedzenie pojmu marketing miest a obci Uz v druhej polovici 70. rokov 20. storocia sa zacala rozsirovat posobnost marketingu a marketing sa zacal uplatnovat aj v oblasti obci a miest. Neuplatnuje sa uz iba v suvislosti s predajom tovaru a sluzieb, ale aj v neziskovych organizaciach, pri propagacii ludi a ich nazorov, udalosti a miest. Definicia mesta vymedzena v Slovenskej republike zakonom c. 369/1990 Zb. o obecnom zriadeni definuje mesto ako ,,samostatny uzemny samospravny a spravny celok Slovenskej republiky; zdruzuje osoby, ktore maju na jej uzemi trvaly pobyt. Mesto je pravnickou osobou, ktora za podmienok ustanovenych zakonom samostatne hospodari s vlastnym majetkom a s vlastnymi prijmami." 1 Teoriou marketingu miest a obci sa zaoberaju mnohi slovenski aj zahranicni autori, pricom prave marketing miesta je vychodiskom, z ktoreho vychadzaju pri definovani marketingu mesta a regionu. Kotler definuje marketing miesta ako ,,suhrn cinnosti, ktore su zamerane na vytvorenie, udrzanie alebo zmenu postojov ci spravania sa k urcitym lokalitam. Cielom marketingu miesta je prilakat do urciteho mesta, statu ci krajiny novych obyvatelov, turistov, investorov." 2 Mestsky marketing autori chapu aj ako ,,kooperativny rozvoj mesta s cielom zvysit hodnotu mesta a jeho vykon pre obyvatelstvo, hospodarstvo a cudzincov lepsou komunikaciou a dlhodobym partnerstvom medzi vsetkymi, ktori posobia na tvorbu zivotneho priestoru mesta spolocnym spracuvanim a uskutocnovanim konkretnych projektov na zaklade spolocne vypracovanej koncepcie." 3 ,,Grabow/Hollbach - Gromig zase spajaju mestsky marketing s participaciou, kooperativnym rozvojom mesta, rovnako ako aj s uplnym porozumenim mestu. To znamena, ze vidia mesto ako zivotny priestor vytvoreny vsetkymi cinitelmi, ktore maju aspon ciastocny vplyv na urcite institucie a verejnu spravu. Obcania a podnikatelia tu su 1 Zakon o obecnom zriadeni - Zakon c. 369/1990 Zb. - uplne znenie. [online]. VYVLASTNENIE.SK, 2012. [cit. 2012-02-21]. Dostupne na internete: http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-obecnom-zriadeni/ 2 PAULICKOVA, R. 2005. Regionalny a mestsky marketing. Bratislava: EUROUNION, 2005, s. 12. 3 HASPROVA, M. a kolektiv. 2010. Marketing miest a obci. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM, 2010, s. 20. 9teda nie zakaznikmi podla podnikovohospodarskeho chapania marketingu , ale naopak, aktermi a cielovymi skupinami zaroven." 4 Podla Hasprovej ,,pod marketingom vybraneho mesta a obce mozno rozumiet system nastrojov, prostriedkov a metod, ktorymi si mesto a obec (resp. ich samospravne organy) vedia urobit predstavu o svojej trhovej hodnote v rozlicnych segmentoch trhu, dokazu ju vyhodnotit a aplikovat v buducom obdobi." 5 Dalsi autori (Boerema a Sondervan) charakterizuju marketing mesta ako ,,adaptaciu na trendy, ktore urcuju potreby zakaznikov - obcanov, podnikatelov, turistov a inych navstevnikov." 6 Okrem pojmu marketing miest sa v praxi stretavame aj s pojmami ako city- marketing, city- managament, alebo aj urban managament. 1.2 Postavenie a vyznam marketingu miest a obci Marketingovy tim mesta predstavuje celu mestsku samospravu. V celosvetovej deklaracii sa vyznam a opodstatnenost miestnej samospravy zdovodnuje nasledovne: 7 - miestna samosprava je so svojimi organmi najblizsia obcanom, a preto ma najlepsie moznosti na ich zapojenie do rozhodovania v zalezitostiach, ktore sa tykaju podmienok ich zivota, ale aj vyuzivanie ich schopnosti na podporu miestneho rozvoja, - utvara predpoklady na uplatnenie zasady z clanku 21 Deklaracie ludskych prav, podla ktorej vola ludu je zakladom moci, - posilnuje aktivnu participaciu vsetkych spolocenskych vrstiev na priprave a realizacii narodnych planov socialneho a ekonomickeho rozvoja, - zvysuje ucinnost fungovania statu tym, ze kona efektivnejsie a demokraticky, znizuje zataz centra, zefektivnuje cinnost vlady, vplyva na tvorbu novych institucii. 4 PAULICKOVA, R. 2005. Regionalny a mestsky marketing. Bratislava: EUROUNION, 2005, s. 13. HASPROVA, M. a kolektiv. 2010. Marketing miest a obci. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM, 2010, s. 20. 6 VANOVA, A. 2006. Strategicke marketingove planovanie rozvoja uzemia. Banska Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomicka fakulta v Banskej Bystrici, 2006, s. 32. 7 CIMO, J. Marketing miest a obci. In: CIMO, J. a kolektiv. 2008. Marketingove aplikacie. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM, 2008, s. 368- 369. 5 10Marketingovy pristup k riadeniu a rozvoju miest ma svoju vlastnu strukturu, pricom vyuziva metody, techniky a principy tradicnej marketingovej koncepcie. Koncepciu marketingu mesta mozno vyuzit nielen pre mensie mesta a obce, ale aj pre vacsi priestor ako napriklad pre regiony. Tento marketing, ktory sa vsak realizuje najma na urovni obce a mesta, predstavuje na prvy pohlad myslienku uzemneho planovania obce a mesta. Niekedy sa moze predstavitelom mensich miest zdat, ze vyuzitie marketingu sa pre nich nehodi a neuvedomuju si, ze aj obmedzene pouzitie niektorych nastrojov marketingu by ich mohlo zbavit starosti. Obec sa moze spajat s ostatnymi obcami a pripravit spolocnu strategiu, ktorou by mohli prilakat investorov v snahe zabezpecit svojim obyvatelom lepsie zivotne podmienky. 8 Realizacia marketingovych cinnosti a celej marketingovej koncepcie mesta je odborne i casovo velmi narocna zalezitost. Vyzaduje si vytvorenie organizacnej jednotky, tzv. marketingoveho oddelenia respektive vytvorenie pozicie marketingoveho manazera, ktora by sa zaoberala marketingovymi cinnostami mesta a spadala by priamo pod primatora daneho mesta. Marketingove oddelenie sa teda v prvom rade sustreduje na koordinaciu cinnosti, komunikaciu s predstavitelmi mesta a koncepcne planovanie a plni dve hlavne ulohy, a to marketing mesta a jeho ekonomicky rozvoj a jeho ulohou je taktiez spolupracovat s partnerskymi organizaciami. Do uloh marketingu mesta dalej patria aj programy mestskeho marketingu, imidzove programy, programy regionalneho marketingu ako aj podnikovy marketing a komunikacne sluzby. Je tiez mozne, ze specialne marketingove oddelenie neexistuje, ale marketingovo sa spravaju vsetky oddelenia v ramci organizacnej struktury samospravy. Takto je mozne vytvorit rozne organizacne schemy, pricom je vsak vzdy nevyhnutne dbat na to aby pozicie marketingovych pracovnikov zastavali odbornici, ktori sa v danej problematike vyznaju. 9 Marketing regionu casto vznika na baze spoluprace medzi mestami a obcami, ktore realizuju projekty marketingu miest a obci. Tieto jednotlive mesta a obce v regione si navzajom konkuruju svojimi marketingovymi projektmi, napriklad snaha ziskat toho isteho investora. V marketingu regionu vsak musia spolupracovat napr. s cielom ziskavania financnych prostriedkov na realizaciu konkretnej investicie do infrastruktury, ktora ma pozitivny vplyv na vsetky mesta a obce v danom regione. Tato dvojtvarnost na regionalnej urovni vedie ku konfliktom zaujmov castejsie nez na urovni mesta/obce. Vo 8 CIMO, J. Marketing miest a obci. In: CIMO, J. a kolektiv. 2008. Marketingove aplikacie. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM , 2008, s. 378- 379. 9 PAULICKOVA, R. 2005. Regionalny a mestsky marketing. Bratislava: EUROUNION, 2005, s. 27-29. 11vseobecnosti je preto potencial na vznik konfliktov na regionalnej urovni vyssi nez na lokalnej urovni. Hasprova a Zak uvadzaju, ze ,,marketing miest a obci vychadza z rovnakeho teoretickeho zakladu ako marketing regionu. Organizacne struktury, metody a priebeh procesu su takmer rovnake. Doraz sa kladie na orientaciu na potreby zakaznika, na pracu s vopred definovanymi cielovymi skupinami, vybudovanie komunikacnych struktur medzi aktermi, posilnovanie kooperacneho spravania akterov vnutri mesta alebo obce s cielom zvysit konkurencieschopnost voci okoliu a posilnit identifikaciu obyvatelov s uzemim. Uspesny marketing miest a obci sa orientuje a specializuje hlavne na podporu podnikania a prilakanie investorov, podporu cestovneho ruchu a zlepsenie externeho imidzu." 10 1.3 Analyza a trendy marketingoveho prostredia Vzhladom na to, ze mesto je tvorene suborom prvkom, ktore posobia na jeho uzemie, urcenie marketingoveho prostredia mesta je ovela zlozitejsie ako je to pri urcovani prostredia pre podnik. Marketingove prostredie mesta mozme chapat ako system, skladajuci sa z jednotlivych subsystemov, ktore sa mozu vzajomne prelinat. Marketingove prostredie zahrna vonkajsie a vnutorne prostredie. 11 1.3.1 Analyza marketingoveho makroprostredia Pri analyze vychodiskoveho stavu mesta a obce venuju pozornost tzv. STEEP analyze (Social, Technological, Economic, Ecological, Political), t.j. analyze vonkajsieho prostredia (makroprostredia) mesta alebo obce v trhovom prostredi. Tato analyza poukazuje najma na situaciu a trendy v makroprostredi, na zaklade ktorych si predstavitelia mesta a obce formuluju ciele a nastroje na ich dosiahnutie. Vonkajsie prostredie mesta a obce tvoria: 12 socio- demograficke, technologicke, ekonomicke, ekologicke a politicko - pravne prostredie. 10 HASPROVA, M. a kolektiv. 2010 Marketing miest a obci. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM, 2010, s. 23. 11 JANECKOVA, L. - VASTIKOVA, M. 1999. Marketing mest a obci. Praha : Grada Publishing, 1999. s. 20. 12 HASPROVA, M. a kolektiv. 2010 Marketing miest a obci. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM, 2010, s. 25. 12o Socio - demograficke prostredie Pod demografickym prostredim rozumieme pocet obyvatelov, jeho socialnu, prijmovu, kvalifikacnu, vekovu a vzdelanostnu strukturu, ekonomicku aktivitu, jeho mobilitu a ine demograficke znaky ako rasy, pohlavia atd. Znalost tohto prostredia znamena pre samospravu mesta oboznamenia sa s jednotlivymi skupinami zakaznikov, pre ktorych su ich sluzby urcene. Medzi najdolezitejsie socio - demograficke trendy, ktore musia mesta a obce sledovat, patria: 13 - zmeny vo vekovej strukture obyvatelstva, - zmeny v sidelnej strukture obyvatelstva, - zmeny v geografickom rozlozeni obyvatelstva, - zmeny v pocte clenov rodiny, - zmeny vo vzdelani a v pracovnom postaveni. o Technologicke prostredie Technologicke prostredie je urcovane vseobecnym vyvojom vedy a techniky. Patri medzi vyznamny faktor, ktory predurcuje rozvoj miestnej ekonomiky. Vplyvom novych komunikacnych technologii sa v novom europskom modeli straca vzajomna zavislost medzi spolocnostou a urcitym miestom. Zmeny v rozmiestneni roznych ekonomickych cinnosti predstavuju aj zmenu charakteru miestnych ekonomik. Vacsie mesta sa stavaju skor centrom spotreby ako vyrobnymi centrami. Mensie mesta ostavaju miestom pre vznik malych od seba nezavislych firiem a tiez miestom pre byvanie. Jednu z najrychlejsie napredujucich oblasti vedy a techniky tvoria informacne technologie. Stavaju sa pevnou sucastou vsetkych urovni spolocnosti. Kazdy moderny podnik a spolocnost by mala efektivne vyuzivat tieto informacne technologie ako zdroj spravneho fungovania a napredovania. Je nevyhnutne, aby sa vyuzivanie informacnych technologii vo verejnej sprave progresivne rozvijalo a fungovanie verejnej spravy sa tak stavalo efektivnejsie a prehladnejsie. 14 13 HASPROVA, M. a kolektiv. 2010 Marketing miest a obci. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM, 2010, s. 25. 14 Tamtiez s. 34. 13o Ekonomicke prostredie Ekonomicke prostredie je tvorene jednak makroprostredim, t. j. hospodarskou situaciou statu a tiez mezoprostredim, t. j. hospodarskou situaciou regionu. Mikroprostredie je potom tvorene hospodarskou situaciou danej obce. Ekonomicke prostredie regionu a obce je do istej miery ovplyvnene dlhodobymi tradiciami podnikania a podnikatelskou kulturou. Ekonomicke mezoprostredie a mikroprostredie ovplyvnuje obec priamo (napr. prostrednictvom danovych prijmov) i nepriamo (napr. vytvaranim pracovnych prilezitosti). Naopak obec moze na priaznivy vyvoj ekonomickeho prostredia posobit realizaciou vhodnej marketingovej strategie. Ekonomicke prostredie vytvara ramec pre podnikatelske aktivity a urcuje kupnu silu, nakupne chovanie a socialne zlozenie obyvatelstva. Pokial zamestnanci uzemnej samospravy chcu lepsie poznat klientelu obce, musia poznat ekonomicku situaciu nielen v ramci statu, ale predovsetkym by mali poznat ekonomicku situaciu na urovni mezoekonomickeho a mikroekonomickeho prostredia. V oblasti utvarania podmienok na hospodarsky a socialny rozvoj uzemia maju svoje nezastupitelne postavenie mesta a obce. Ekonomika miest a obci predstavuje vyznamnu cast verejnych financii. Mesta a obce zabezpecuju vykony a sluzby vo verejnom zaujme. Mesta a obce zamestnavaju viac ako 140 000 zamestnancov, ale plnia rovnako aj ulohu doleziteho partnera vlady v oblasti aktivnej politiky trhu prace a umiestnovania dlhodobo nezamestnanych na pracovny trh. Mesta a obce spolu sutazia pri vytvarani, ziskavani, udrzani a podporovani ekonomickych subjektov rovnako ako podniky a ine organizacie na trhu. Vysokovykonne a konkurencieschopne mesta a obce utvaraju podmienky najma pre ekonomicke subjekty, ktore stabilizuju a generuju nove pracovne miesta, nove prilezitosti pre vyuzivanie potencialu miest a obci a maju zasadny vplyv na prosperitu, blahobyt a zivotnu uroven miest a obci. 15 o Ekologicke prostredie Sucasny stav kvality zivotneho prostredia v Slovenskej republike je vo velkej miere vysledkom dlhorocneho nesetrneho a neefektivneho vyuzivania prirodnych zdrojov, rozsiahleho znecistovania zloziek zivotneho prostredia a neuvazenych zasahov cloveka do 15 HASPROVA, M. a kolektiv. 2010 Marketing miest a obci. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM, 2010, s. 38-39. 14prirody a krajiny. Napriek znacnemu zlepseniu a oslabeniu niektorych negativnych tendencii v priebehu uplynulych desiatich rokov ho nemozno, najma z dovodu pretvarania viacerych smeroch neudrzatelneho modelu environmentalneho spravania sa vyrobcov a spotrebitelov, pokladat za uspokojivy. Smerovanie k zelanemu stavu kvality zivotneho prostredia a k environmentalne udrzatelnemu rozvoju spolocnosti si vyzaduje dlhsi cas, systematicky cieleny pristup vsetkych zainteresovanych spolocenskych skupin i jednotlivcov a v neposlednom rade i ekonomicku zivotaschopnost krajiny a dostatocny objem financnych prostriedkov na uskutocnenie potrebnych zmien. 16 o Politicko - pravne prostredie Politicko - pravne prostredie v ramci uzemnej samospravy urcuje spravanie predstavitelov miest a obci. Ramec ich pravomoci a zaroven aj moznosti uplatnenia marketingovej koncepcie pri riadeni obce je vytyceny zakonmi, predpismi a vyhlaskami. Obec sa moze aktivne podielat na vytvarani pravneho prostredia v ramci svojich pravomoci a vytvarat tak atraktivnejsie prostredie predovsetkym pre malych a strednych podnikatelov. Naopak uplatnenim niektorych obmedzujucich opatreni moze chranit obyvatelov pred nepriaznivymi dosledkami podnikatelskych aktivit. V sucasnosti vyvoj pravneho prostredia vychadza zo standardov Europskej unie. Hasprova uvadza, ze k zakladnym politickym a pravnym trendom, ktore ovplyvnuju marketingove rozhodnutia samosprav, patria: 17 - zmeny v zakonoch (legislative), - zmeny v posilneni postavenia kontrolnych organov. Politicke prostredie a ekonomicke prostredie spolu suvisia v tom zmysle, ze spoluutvaraju hlavne dva typy makroekonomickej politiky a tym aj politiky na mezzo a mikrourovni. 16 HASPROVA, M. a kolektiv. 2010 Marketing miest a obci. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM, 2010, s. 39-40. 17 Tamtiez s. 42. 151.3.2 Analyza marketingoveho mikroprostredia Mikroprostredie sa sklada z faktorov a subjektov, ktore vplyvaju na schopnost uspokojovat potreby zakaznikov. Ulohou predstavitelov samospravy je vytvorit taku ponuku, ktora bude zaujimava a pritazliva pre cielove trhy. Faktory, ktore ovplyvnuju ich uspesnost, mozme rozdelit na dve skupiny: - interne (mesto, obec a organizacna struktura), - externe marketingove mikroprostredie (zakaznici, dodavatelia, marketingovi sprostredkovatelia, konkurenti a verejnost). o Interne mikroprostredie Mesto sme zadefinovali uz v uvode prvej casti tejto prace. Ide teda o ,,samostatny uzemny samospravny a spravny celok Slovenskej republiky; zdruzuje osoby, ktore maju na jej uzemi trvaly pobyt. Mesto je pravnickou osobou, ktora za podmienok ustanovenych zakonom samostatne hospodari s vlastnym majetkom a s vlastnymi prijmami." Organy mesta a obce su obcanmi splnomocnene vykonavat v ich mene spravu mesta/obce vratane vsetkych cinnosti, ktore su so spravou spojene. Druha cast zakona o obecnom zriadeni vymedzuje organy mesta a obce nasledovne: 18 - obecne/mestske zastupitelstvo, - starosta obce/primator mesta. Obecne/mestske zastupitelstvo moze tiez zriadit alebo podla potreby zrusit stale alebo docasne vykonne, kontrolne a poradne organy, najma obecnu radu, komisie a urcuje im napln prace. Podla potreby moze tiez zriadit alebo zrusit aj dalsie svoje organy a utvary. o Externe prostredie Ako uz bolo spomenute, externe prostredia tvoria zakaznici, dodavatelia, marketingovi sprostredkovatelia, konkurenti a verejnost. Pod zakaznikmi rozumieme obyvatelov mesta/obce. Povazuju sa za najdolezitejsi clanok fungovania a to prave preto, ze od obcana pochadza vsetka moc, ktoru miestna samosprava ma. Na samosprave 18 Zakon o obecnom zriadeni - Zakon c. 369/1990 Zb. - uplne znenie. [online]. VYVLASTNENIE.SK, 2012. [cit. 2012-02-21]. Dostupne na internete: http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-obecnom-zriadeni 16mesta/obce sa obcania zucastnuju bud priamo ako verejni cinitelia, alebo nepriamo prostrednictvom mestskeho resp. obecneho zastupitelstva t.j. vyuzitim prava na: 19 - zucastnit sa na volbach organov samospravy a mat moznost byt do nich zvoleny, - hlasovat o dolezitych otazkach zivota a rozvoja mesta/obce, - zucastnovat sa na zasadnutiach zastupitelstva, na verejnych zhromazdeniach obyvatelov a mat moznost vyjadrit na nich svoj nazor, - obracat sa so svojimi podnetmi a staznostami na organy mesta/obce, - vyuzivat mestske/obecne zariadenia a ostatny majetok mesta/obce sluziaci na verejne ucely, Obcan vsak ma nielen prava, ale aj povinnosti a podla zakona je povinny: - ochranovat majetok mesta/obce a podielat sa na nakladoch mesta/obce, - podielat sa na ochrane a zveladovani zivotneho prostredia v meste/obci, - napomahat k udrziavaniu poriadku a bezpecnosti v meste/obci. Komunikacia medzi samospravou a obcanmi je viac ako nevyhnutna. Utvara priaznive podmienky na bezchybne fungovanie samospravy v prospech obce i obcana a obyvatelom tiez umoznuje aktivne sa podielat na fungovani samospravy a tym prispievat k rozvoju mesta alebo obce podla vlastnych predstav. 1.4 Marketingovy mix Pri tvorbe marketingoveho mixu mesta a obce ide o volbu vhodneho suboru taktickych nastrojov, ktore mozu predstavitelia mesta a obce vyuzit na oslovenie cielovych zakaznikov, prisposobenie svojho produktu, na jeho odlisenie sa od konkurencie a ne jeho ocenenie. Marketingovy mix mesta a obce je do istej miery specificky. Sposobuje to charakter produktu, ktoreho podstatnu cast tvoria sluzby, vznika je poskytovany spolocne vsetkymi subjektmi posobiacimi v meste. Medzi nastroje marketingoveho mixu mesta/obce patria produkt, cena, dostupnost, marketingova komunikacia, personal, partnerstvo, materialne prostredie a proces. 20 19 HASPROVA, M. a kolektiv. 2010 Marketing miest a obci. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM, 2010, s. 47-48. 20 PAULICKOVA, R. 2005. Regionalny a mestsky marketing. Bratislava: EUROUNION, 2005, s. 60. 17Tabulka 1- 1: Marketingovy mix mesta/obce Produkt rozsah, kvalita, uroven, imidz, zaruka, vyrobna rada, doplnkove sluzby Materialne prostredie zariadenie, farebnost, rozmiestnenie, uroven hluku, atmosfera, hmotne podnety Cena uroven, zlavy, efektivnost nakladov, vnimanie hodnoty sluzby zakaznikom, diferenciacia Personal Zamestnanci: vzdelanie, vyber, prinosy, motivacia, vystupovanie, medziludske vztahy, postoje Zakaznici: chovanie, kontakty medzi zakaznikmi Dostupnost umiestnenie, pristupnost, sposob distribucie, flexibilita Marketingova komunikacia reklama, osobny predaj, podpora predaja, public relations Proces politika, postupy, mechanizacia, priestor pre rozhodovanie podriadenych, spolupraca so zakaznikmi, priebeh aktivit Partnerstvo obyvatelia, sukromie, neziskovy a verejny sektor Zdroj: JANECKOVA, L. - VASTIKOVA, M. 1999. Marketing mest a obci. Praha : Grada Publishing, 1999, s. 57. 1.4.1 Produkt Pod pojmom produkt mesta/obce rozumieme ,,vsetko, co moze poskytnut svojim obyvatelom, podnikatelom, navstevnikom alebo potencialnym investorom na uspokojenie ich individualnych alebo kolektivnych potrieb." 21 V sirsom zmysle slova tak mozno povazovat za produkt obce samotnu obec, tvorenu materialnym prostredim a vsetkymi ostatnymi subjektmi, ktore na obec posobia. V uzsom zmysle slova sem patri ta cast potrieb, ktoru sukromny sektor nie je schopny uspokojit sam a ktoru mu dodava obecny/mestsky urad na zaklade svojich statutarnych funkcii. Vzhladom na uvedene, mozno konstatovat, ze produkt mozno rozdelit na nasledujuce casti: 22 - verejne sluzby ponukane obcou alebo jej poskytovane v ramci statutarnych povinnosti, - ponuka priestorov vo vlastnictve obce na pouzitie sukromnymi vlastnikmi alebo na investovanie, 21 PAULICKOVA, R. 2005. Regionalny a mestsky marketing. Bratislava: EUROUNION, 2005, s. 60. CIMO, J. Marketing miest a obci. In: CIMO, J. a kolektiv. 2008. Marketingove aplikacie. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM , 2008, s. 357. 22 18- akcie organizovane obcou, ktorych cielom je ponukat obcanom a navstevnikom mesta zabavu a poucenie a podnikatelom moznost realizacie a propagacie ich produktov, - mesto a obec su tvorene prirodnym, historickym, ekonomickym a socialnym prostredim a v tomto zmysle sa stavaju sucastou produktu vsetky faktory v nom posobiace. Zlozity produkt mesta/obce viedol k diferenciacii jeho urovni na tri zakladne vrstvy. Jadro produktu predstavuju vlastnosti, ktore mesto/obec poskytuje svojim obyvatelom, navstevnikom, turistom a podnikatelom. Vlastny produkt uz vychadza z ponuky konkretnych sluzieb, ktore je dana lokalita schopna poskytnut. Kvalitu lokality vyjadruju konkretne ukazovatele ako stav technickej siete, uroven zivotneho prostredia, hodnotenie hromadnej dopravy ale aj udaje, ktore vypovedaju o priemernej mzde jednotlivych profesii, o stupni vzdelanosti a kvalifikovanosti obyvatelov, o zapojeni sa sledovanej lokality do medzinarodnych projektov a taktiez aj informacie o historii a osobnostiach, ktorych meno sa spaja s danou lokalitou. Tretou vrstvou produktu mesta/obce je rozsireny produkt, pod ktorym rozumieme rozne vyhody, ktore mesto/obec ponuka investorom a ktore povazuje za strategicky vyznamne. 1.4.2 Cena Cenu mesta mozno chapat ako hodnotu, ktorou ocenime jednotlive atributy mesta. Z hladiska stanovenia ceny mozeme produkty rozdelit na: 23 1. Produkty poskytovane mestami/obcami bezplatne a na zaklade zakona Aj ked mnohe sluzby poskytovane obcou su bezplatne zo zakona, v skutocnosti o bezplatnost v pravom zmysle slova. Vzdy su totiz platene zo zdrojov nejde pochadzajucich z dani obcanov alebo podnikov, pripadne zo systemu povinneho poistenia. Patria sem verejne sluzby, medzi ktore zaradujeme socialne sluzby, udrzbu ciest, osvetlenie v meste alebo mestsku policiu. 2. Produkty, ktorych cena je sice urcena, ale podlieha uplnej alebo ciastocnej regulacii 23 PAULICKOVA, R. 2005. Regionalny a mestsky marketing. Bratislava: EUROUNION, 2005, s. 62. 19Patria sem napriklad ceny tepla. 3. Produkty, cenu ktorych moze urcovat mesto samo Sem spada danova politika vztahujuca sa na vybrane druhy dani (dan z nehnutelnosti), predaj alebo prenajom mestskych pozemkov a budov na komercne vyuzitie. Cenu tychto produktov mesto zvycajne odvodzuje od nakladov, ale taktiez sa moze stat, ze ich mesto bude poskytovat zdarma alebo za poplatok v zaujme zatraktivnenia produktu mesta ako celku. Zakladnym problemom pri urcovani cien sluzieb je dokladna znalost nakladov. Na ich zistenie nepostacuje poznat len cisto ekonomicke (uctovne) naklady, ale zrejme bude vhodne urcovat aj spolocenske naklady, co do znacnej miery suvisi s nakladmi alternativnych prilezitosti. Dalsi problem spociva v zlozitosti urcovania nakladov na jednotku sluzby, vratane stanovenie jednotlivych typov nakladov. 24 Mesto/obec financuje svoje potreby predovsetkym z vlastnych prijmov, zo statnych dotacii, ako aj z dalsich zdrojov. Pri financovani samospravnych kompetencii pouzivaju viacere zdroje: 25 - miestne dane a poplatky (dan z nehnutelnosti, dan za psa, dan za ubytovanie atd.), - nedanove prijmy z vlastnictva majetku, - prijmy z cinnosti mesta/obce a jej rozpoctovych organizacii, - sankcie za porusenie financnej discipliny, - podiely na daniach v sprave statu, - dotacie zo statneho rozpoctu a statnych fondov, - ucelove dotacie z rozpoctu vyssieho uzemneho celku alebo ineho mesta/obce, - financne prostriedky poskytnute Europskou uniou a dalsie. 1.4.3 Dostupnost Podstata tohto nastroja marketingoveho mixu spociva v rozhodovani o volbe distribucneho kanala, to znamena rozhoduje sa o sposobe akym sa produkt dostane ku konecnemu spotrebitelovi. Dostupnost uzemia chapeme: 26 24 JANECKOVA, L. - VASTIKOVA, M. 1999. Marketing mest a obci. Praha : Grada Publishing, 1999. s. 78-79. 25 HASPROVA, M. a kolektiv. 2010 Marketing miest a obci. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM, 2010, s. 93. 20- polohu a geograficke umiestnenie lokality, - dostupnost lokality z inych lokalit a pristup z inych lokalit, - orientacne znacenie lokality, - charakter dopravneho pristupu, - cinnosti komercionalizujuce produkt lokalita, t. j. organizacne hladisko ,,predaja" produktov lokality potencialnym zaujemcom priamo alebo cez sprostredkovatelov. Obec pri vybere distribucneho kanala rozhoduje aj o tom, ci bude produkt (sluzbu) poskytovat sama, v takom pripade hovorime o priamej distribucii, alebo zveri poskytovanie sluzieb inej organizacii a vtedy hovorime o nepriamom distribucnom kanaly. Obec/mesto potrebuje distribucne kanaly na to aby spristupnila svoj celkovy produkt pripadnym zaujemcom, pricom vyuziva aj dalsie prvky marketingoveho mixu, propagaciu a jednotlive komunikacne nastroje. Kriteria pre volbu efektivneho distribucneho kanala su nasledovne: 27 - vyska nakladov, - pohodlie pre spotrebitela, - spolahlivost, - dostupnost (priestorova a casova), - kvalita. 1.4.4 Marketingova komunikacia Marketingovy komunikacny mix obsahuje subor komunikacnych nastrojov, pomocou ktorych, mesta predstavuju svoj produkt. Podrobnejsie rozoberame tento nastroj marketingoveho mixu v podkapitole 1.5. 1.4.5 Personal Ludsky cinitel je neodmyslitelny nastroj marketingoveho mixu mesta a obce. Rozvoj a prosperita mesta zavisia v konecnom dosledku od schopnosti a zrucnosti ludi, ktori ho spravuju. Uloha zamestnancov pri realizacii produktov poskytovanych obcou sa 26 BERNATOVA, M. - VANOVA, A. 2000. Marketing pre samospravy I. Banska Bystrica : EF UMB, IROMAR, 2000. s. 78. 27 CIMO, J. Marketing miest a obci. In: CIMO, J. a kolektiv. 2008. Marketingove aplikacie. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM , 2008, s. 359. 21lisi hlavne podla toho, ake pozicie zastavaju pri planovani, vytvarani a realizacii produktu. Pracovnikov poskytujucich sluzby mozno rozdelit na: 28 - Kontaktny personal: ma caste styky so zakaznikmi, mal by byt dobre zaskoleny, pripraveny a motivovany na riesenie problemov. Do tejto skupiny personalu patria napriklad pracovnici odborov socialnej starostlivosti, bytoveho odboru, stavebneho odboru atd. - Modifikatori: zo zakaznikmi sa stretavaju len obcas, nezucastnuju sa priamo na marketingovych aktivitach. Ide predovsetkym o vratnikov, sekretarky, atd. Tito pracovnici by mali disponovat schopnostou nadvazovat priatelske vztahy a navodit prijemnu atmosferu na pracovisku. - Ovplyvnovatelia: zvacsa nemaju priamy kontakt so zakaznikmi, iba v pripade ,ze sa jedna o velmi dolezite oficialne rokovania. Ide o primatorov, starostu a jeho zastupcu, zastupitelstvo, atd. - Izolovany personal: nema ziadny kontakt s klientmi, vykonava podporne funkcie, rokuje, spolupracuje s pracovnikmi personalnych utvarov atd. Hlavne pri prvej skupine pracovnikov, t. j. u kontaktneho personalu je velmi dolezita schopnost vcitit sa do postavenia cielovych skupin. Pracovnik respektive poskytovatel sluzieb priamo ovplyvnuje kvalitu samotnej sluzby a prave preto mnohi autori odporucaju rozsirit marketingovy mix o interny a interaktivny marketing. Interny marketing ,,znamena efektivnu pripravu a motivaciu vsetkych zamestnancov, ktori prichadzaju do styku so zakaznikom a na druhej strane, interny marketing zohrava dolezitu ulohu v starostlivosti o zamestnancov uradov, ich motivaciu a posilnovanie lojality. Interaktivny marketing znamena, ze vnimana kvalita sluzby vyrazne zavisi od kvality vztahu medzi jej poskytovatelom s prijimatelom." 29 1.4.6 Partnerstvo Partnerstvo znamena ,,ucast verejneho a sukromneho sektora na riadeni a rozvoji urciteho uzemia s cielom utvarat siete vztahov s roznymi subjektmi vytvarajucimi a ovplyvnujucimi produkt uzemia." 30 Ponukany produkt je zostaveny z mnohych 28 CIMO, J. Marketing miest a obci. In: CIMO, J. a kolektiv. 2008. Marketingove aplikacie. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM , 2008, s. 364-365. 29 HANULAKOVA, E. Podstata marketingu uzemia. In: Hanulakova, E. 2004. Marketing uzemia : oblasti, moznosti a perspektivy. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM, 2004, s. 18. 30 Tamtiez s. 21. 22rozmanitych zloziek, pricom kazda z nich je produkovana odlisnymi subjektmi a sektormi a prave preto je nevyhnutna spolupraca (partnerstvo) vsetkych subjektov podielajucich sa na tvorbe produktu. V 80. rokoch 20. storocia sa zacala objavovat aj teoreticka disciplina, marketing vztahov, ktory vychadza z nazoru, ze organizacia by sa nemala sustredit iba na trh spotrebitelov, ale ze rovnako dolezite je posilnovat trvalejsie vztahy aj s ostatnymi externymi trhmi. Medzi tieto trhy mozeme zaradit trh dodavatelov, trh internych zamestnancov, potencialnych pracovnikov, referencny trh a taktiez trh ovplyvnovatelov. 31 Uplatnenie marketingu vztahov v podmienkach obce/mesta prispieva k vzniku skutocneho partnerstva. Partnerstvo ako vhodny nastroj marketingu obce/mesta, by bolo vhodne implementovat aj ako nastroj manazmentu. Spracovanie efektivnej marketingovej strategie nie je mozne bez partnerstva, to znamena, ze nie je mozne bez zapojenia vsetkych subjektov najskor do vytvorenia poslania, vizie, ktora by mala odrazat aj ich zaujmy, spoluprace pri analyzach odrazajucich sucasny stav a jeho problemy a predovsetkym spolupraca pri stanoveni buducej strategie. Dalsim aspektom marketingu vztahov je aj zachovavanie a rozvijanie susedskych vztahov s okolitymi obcami/mestami, s ktorymi sa moze spojit hlavne pri spolocnej strategii v oblasti rozvoja infrastruktury a turistiky. 32 1.4.7 Procesy Produkt obce/mesta (predovsetkym sluzby) su dodavane urcitym sposobom, procesom. Tento proces nedokaze oddelit poskytovatela od zakaznika. Zakaznici by mali mat uspokojenie nielen zo samotneho produktu/sluzby, ale ak zo sposobu, akym je sluzba dodana. Tento fakt plati predovsetkym v pripade sluzieb, ktore si vyzaduju vysoku mieru kontaktu so zakaznikom. Vzhladom na velku roznorodost produktov je dobre ich klasifikovat a nasledne podla tejto klasifikacie zvolit rozlicne sposoby (procesy) ich poskytovanie. 33 Pozname procesy kde je: 34 - vysoky kontakt so zakaznikom: prisposobenie produktu potrebam zakaznika, manazment procesov tu musi riesit predovsetkym problemy tykajuce sa 31 JANECKOVA, L. - VASTIKOVA, M. 1999. Marketing mest a obci. Praha : Grada Publishing, 1999. s. 115. 32 CIMO, J. Marketing miest a obci. In: CIMO, J. a kolektiv. 2008. Marketingove aplikacie. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM , 2008, s. 364-368. 33 JANECKOVA, L. - VASTIKOVA, M. 1999. Marketing mest a obci. Praha : Grada Publishing, 1999. s. 110-111. 34 CIMO, J. Marketing miest a obci. In: CIMO, J. a kolektiv. 2008. Marketingove aplikacie. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM , 2008, s. 367. 23zabezpecenia suladu kapacit a poziadaviek (ponuka a dopyt), co mozno dosiahnut roznymi nastupmi zamestnancov, vyuzitim zamestnancov so skratenym pracovnym uvazkom, sezonnych pracovnikov, vyuzitim pocitacovej techniky informacnych systemov obsahujucich databazy klientov. - nizky kontakt so zakaznikmi (moze byt sprostredkovany), - stredny kontakt so zakaznikmi (moze byt sprostredkovany). Vyuzitim diagramov, ktore umoznuju vizualnu prezentaciu systemu , znazornuju jednotlive cinnosti a ich zavislosti mozno zachytit proces dodavky sluzieb. Okrem toho tieto diagramy prispievaju k identifikacii kritickych miest v systeme a taktiez odhaluju miesta, kde je zakaznik zapojeny do procesu a identifikuju poziadavky na informacie v kazdej etape procesu. Dolezitym prvkom pre zefektivnenie fungovania celeho systemu je informacny system, ktory je nevyhnutny hlavne u vacsich miest. 35 1.4.8 Materialne prostredie Ako uz bolo spomenute produkty, ktore mesto/obec poskytuje su vacsinou sluzby nehmotneho charakteru, ktore je potrebne nejakym sposobom priblizit zakaznikom. Prave k tomuto moze sluzit materialne prostredie v ktorom su tieto sluzby poskytovane. Materialne prostredie ma dve podoby a to periferne prostredie a zakladne prostredie, pricom obidve tieto prostredia sa podielaju na vytvarani imidzu sluzby. Este predtym ako sa zakaznik rozhodne pre vyuzitie ponukanej sluzby, posudzuje ju podla viditelnych znakov, t. j. podla konkretneho hmotneho prostrediam, ktore ho obklopuje. Zakladne prostredie je sucastou poskytovanej sluzby do tej miery, ze nie je od nej odmyslitelne. Ide o vybavenie a priestor v ktorom je sluzba poskytovana. 36 Zakladne materialne prostredie je tvorene vonkajsim a vnutornym prostredim. K vonkajsiemu prostrediu patri fyzicka velkost budov, ich tvar, vonkajsie osvetlenie, materialy pouzite pri vystavbe, vchody, parkovisko, loga a pod. Vnutornym prostredim zase rozumieme usporiadanie zariadeni, kombinacie farieb, vnutorne osvetlenie, vykurovanie, vetranie atd. Vytvaranie vhodneho materialneho prostredia by malo byt spolocnou ulohou dizajnerov, marketingovych odbornikov, psychologov a ekonomov, usilujucich sa o najdenie identity obce. 35 JANECKOVA, L. - VASTIKOVA, M. 1999. Marketing mest a obci. Praha : Grada Publishing, 1999. s. 111-112. 36 CIMO, J. Marketing miest a obci. In: CIMO, J. a kolektiv. 2008. Marketingove aplikacie. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM , 2008, s. 359-360. 24Vo vacsich mestach su velmi dolezitou sucastou materialneho prostredia miestne komunikacie. Ich stav a prejazdnost posobi na spokojnost zakaznikov obce/mesta a tiez sa podiela na cistote ovzdusia. Nie menej dolezitu ulohu hra zelen a plochy urcene na kratkodobu rekreaciu a oddych. 1.5 Specifika komunikacneho mixu ako sucasti marketingoveho mixu 1.5.1 Komunikacny mix Marketingovy komunikacny mix obsahuje subor komunikacnych nastrojov, pomocou ktorych mesta predstavuju svoj produkt. Touto komunikaciou sa snazi ovplyvnit postoje a spravanie zakaznikov vo vztahu k produktom, ktore ponuka. Vo vseobecnej teorii marketingu sa ako nastroje komunikacneho mixu uvadzaju: 37 - reklamu, - podpora predaja, - public relations, - osobny predaj, - priamy marketing Viaceri autori v sucasnosti vplyvom novych marketingovych trendov uvadzaju vacsi pocet nastrojov komunikacneho mixu. Francova medzi zakladne nastroje komunikacneho mixu zaradila okrem uz spominanych aj event marketing, ktoremu sa podrobne venujeme v podkapitole 1.6. 38 System piatich komunikacnych metod a ich jednotlivych nastrojov vytvara kombinaciou komunikacny mix. V suvislosti so strategickym pristupom k marketingovemu planovaniu je potrebne chapat usilie komunikacie ako komplexny subsystem v ramci celkoveho marketingoveho systemu. Aktivity komunikacie musia byt koordinovane s cinnostou vyvoja a vyroby produktu, cenotvorby ako aj distribucie. Komunikacia je uzko spata s distribucnou strategiou. V skutocnosti ju treba chapat ako jednu z funkcii distribucneho kanalu. Medzi jednotlivymi aktivitami existuju teda vzajomne zavislosti a tak ako podnik aj mesto/obec sa vzdy rozhoduje o vyuziti urciteho marketingoveho mixu. 37 LABSKA, H. Komunikacny mix. In: LABSKA, H. - TAJTAKOVA, M. - LOYDLOVA, M. 2009. Marketingova komunikacia I. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM , 2009, s. 201. 38 FRANCOVA, Z. Marketingova komunikacia. In: HASPROVA, M. a kolektiv. 2010 Marketing miest a obci. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM, 2010, s. 93. 25Marketingovy mix sa povazuje za takticky komponent marketingovej strategie. Zahrnuje vyber marketingovych nastrojov v urcitom zlozeni na iste obdobie, ktore zabezpecuju subjektu najlepsie predpoklady na dosiahnutie marketingoveho ciela. Schema 1-1: Komponenty komunikacnej strategie v marketingovom mixe Cielovy trh Produkt REKLAMA Druhy reklamnych prostriedkov Typy medii Vyber nosicov Cas posobenia Distribucia PODPORA PREDAJA Spotrebitelska a obchodna promotion Promotion obchodneho personalu Komunikacia PUBLIC RELATIONS Spravodajstvo Podujatia Sponzorstvo Vystavy Cena OSOBNY PREDAJ Obchodny cestujuci Obchodny zastupca Ostatne formy Organizacia predaja Pocet, vyber, priprava, motivacia PRIAMY MARKETING Adresny mailing Bezadresny mailing Katalogovy predaj TV shopping Telemarketing SMS-marketing Zdroj: LABSKA, H. Komunikacny mix. In: LABSKA, H. - TAJTAKOVA, M. - LOYDLOVA, M. 2009. Marketingova komunikacia I. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM , 2009, s. 201. Viaceri autori povazuju za najdolezitejsi nastroj komunikacneho mixu mesta, public relations, t. j. vztahy s verejnostou. Paulickova uvadza, ze prave tento nastroj ,,najviac vplyva na vytvaranie pozitivnych asociacii spojenych s mestom a nasledne na tvorbu pozitivneho imidzu." 39 Posobenim public relations sa vytvaraju zmeny v nazoroch, postojoch a v chovani ludi v organizacii aj mimo nej. Medzi zakladne cinnosti vztahov s verejnostou mesta zaradujeme: 40 - uverejnovanie pravidelnych sprav v oznamovacich prostriedkoch (tlac, internet, bulletiny, rozhlas, televizne vysielanie) o cinnosti uzemneho organu, - publicita v podobe tlacovych besied, konferencii, interview, 39 PAULICKOVA, R. 2005. Regionalny a mestsky marketing. Bratislava: EUROUNION, 2005, s. 64. JANECKOVA, L. - VASTIKOVA, M. 1999. Marketing mest a obci. Praha : Grada Publishing, 1999. s. 98. 40 26- vydavanie vlastnych tlacovin (casopisov, novin, brozur, letakov a pod.),ktore su vhodnym sposobom komunikacie s obcanmi a dalsimi subjektmi i pre male obce, - prijimanie hosti- od navstev vyznamnych osobnosti po exkurzie napriklad studentov, - zhromazdovanie a vyhodnocovanie informacii, - specificka cinnost (organizovanie, informovanie a koordinovanie)pri rieseni krizovych situacii, - spolupraca a najrozmanitejsimi instituciami, - reprezentacia obce (samostatne alebo v ramci celeho regionu na prislusne zameranych vystavach a veltrhoch), - sponzorovanie kulturnych, sportovych ci socialnych aktivit prezentujucich zainteresovanost na veciach verejnych a budovanie obcianskej spolocnosti, - budovanie corporate identity (jednotna uprava pisomnosti, ktore obec prezentuje na verejnosti), - priprava a rozosielanie darcekov ci pozornosti, ako su blahozelania k Novemu roku alebo k inym prilezitostiam. Pre vacsinu nasich miest zostava zriadenie oddelenia vztahov s verejnostou zatial nesplnenym prianim, takze ako nahradne riesenie sa vyuziva funkcia tlacoveho hovorcu, ktora je vhodna hlavne pre vacsie mesta. Dalsi dolezity prvok komunikacneho mixu mesta, ktory sa vyuziva hlavne na zviditelnovanie, je reklama a propagacia. Kvalitne spracovane propagacne materialy, by mali byt nevyhnutnou sucastou vybavenia kazdeho reprezentanta obce ci mesta. Obsah a forma tychto propagacnych materialov je vsak individualna. Vacsinou obsah zavisi od ucelu propagacie. Hlavnym cielom tohto druhu propagacie je vyvolat zaujem o obec/mesto u potencialnych investorov alebo novych podnikatelskych subjektov. Medzi zakladne propagacne materialy patria pohladnica, prospekty, brozury, mapy a mnoho dalsich, pricom medzi nove propagacne prostriedky patri hlavne internet. Internetove stranky mesta/obce nielenze poskytuju zakladne charakteristiky o danej obci, ale prinasaju aj ine zaujimave informacie o pamiatkach, historii, ubytovani a niekedy aj o ponuke investicnych prilezitosti. 41 S rozsirovanim ponuky lokalit a so vznikom produktov rovnakeho druhu, vznikaju nove trh a zaroven narasta aj konkurencia. Aby komunikacna politika pozitivne napomohla 41 CIMO, J. Marketing miest a obci. In: CIMO, J. a kolektiv. 2008. Marketingove aplikacie. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM , 2008, s. 361-362. 27rozvoju miest a obci, je potrebne hladat nove prostriedky komunikacie a presadit komplexnejsi pristup ku komunikacii zalozeny na novych moznostiach a mediach buducnosti. Uspesnost tvorby efektivneho mixu podmienuje dodrziavanie zasad urcitej postupnosti krokov: 42 a) zozbieranie alternativnych strategii komunikacneho mixu a vyber tej najlepsej, b) spracovanie taktickeho planu na implementaciu zvolenej strategie, c) dobre pochopit a aplikovat metodu uloh a cielov komunikacie v marketingovom plane. Tento sposob tvorby mixu odzrkadluje prirodzenu pricinnu suvislost medzi strategiou a taktikami. V praxi sa casto oddelene spracovavaju takticke plany na splnenie komunikacnych uloh bez toho, aby sa najprv stanovila celkova strategia komunikacie. 1.5.2 Faktory tvorby komunikacneho mixu Pri spracovani strategii, vybere a kombinacii taktickych zloziek je potrebne zohladnit viacere faktory, ktore ovplyvnuju efektivnost programu komunikacie. Rozhodovanie o vhodnej kombinacii je dolezite, pretoze nie je vzdy jednoznacne, aky rozsah aky rozsah, napriklad reklamy, osobneho predaja ci ostatnych nastrojov, prispeje k splneniu cielov. Vyber urcitej komunikacie zavisi vo vseobecnosti od tychto faktorov: 43 a) komunikacne ulohy, b) vyska rozpoctu, c) charakter jednotlivych metod, d) povaha produktu, e) cielova skupina, f) stadium zivotneho cyklu, g) charakter konkurentov, h) celkova hospodarska situacia. Tvorba skladby komunikacnych metod je strategicko-taktickym rozhodovanim. Ak je stanoveni ciel komunikacie, je nevyhnutne dodrziavat aj priestor, v ktorom sa ma pohybovat, t. j. spracovat detailne jednotlive casti tejto skladby tak, aby ich harmonizacia 42 LABSKA, H. Komunikacny mix. In: LABSKA, H. - TAJTAKOVA, M. - LOYDLOVA, M. 2009. Marketingova komunikacia I. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM , 2009, s. 202. 43 Tamtiez s. 203. 28smerovala k dosiahnutiu cielov a zaroven plne vyuzila priestor, ktory svojimi vlastnostami ponukaju jednotlive metody komunikacie. 1.5.3 Tvorba komunikacnej strategie Do tvorby strategie marketingovej komunikacie zahrnujeme: - ciele a cielove skupiny, - orientaciu marketingovej komunikacie, - pouzitie medii. Len co su sformulovane ciele marketingovej komunikacie, vyberu sa vhodne cielove skupiny. Cielovymi skupinami v systeme marketingovej komunikacie samospravy su tieto subjekty: 44 - mesto/obec, - obyvatelstvo, - urady a ine verejnopravne institucie, - dochadzajuci, - obyvatelia z okolia, - politicke strany, - turisti a navstevnici, - spolky, zdruzenia a zvazy, - vzdelavacie zariadenia, - podnikatelia, - regionalne media, - cirkvi a kostoly, - partnerske mesta a obce, - ine mestske/obecne organizacie. Samosprava by mala vediet afektivne marketingovo komunikovat nielen s obcanmi, podnikatelmi, investormi, turistami, navstevnikmi ale aj vlastnymi zamestnancami- volenymi i vymenovanymi, so zastupitelstvom i primatorom/starostom, od ktorych neraz zavisia strategicke rozhodnutia. Po sformulovani cielov marketingovej komunikacie a vybere cielovej skupiny, resp. skupin je potrebne zvolit media vhodne na sprostredkovanie informacii. 44 HASPROVA, M. a kolektiv. 2010. Marketing miest a obci. Bratislava : Vydavatelstvo EKONOM, 2010, s. 127-129. 291.6 Event marketing ako sucast komunikacneho mixu Zijeme v dobe, pre ktoru je priznacna rychlost - v zivote, v rozhodovani, v zmene postojov. Prec su casy, ked boli ludia dlhodobo verni jednej znacke ci nazoru. Dnes sa ,,nosi" individualita a schopnost odlisit sa. V biznise je samozrejme tym najlepsim riesenim odlisit sa pozitivne. Na presadenie sa v konkurencii a zaplave produktov uz nestaci vyuzivat len nastroje tradicneho marketingu, ale prichadza cas pre take riesenia, ktore prinasaju aj pridanu hodnotu - pozitivne emocie, spomienky, ochotu vratit sa k pozitivnej skusenosti so znackou. Pridana hodnota bude rozhodovat, v prospech ktorej firmy sa nachyli jazycek vah rozhodovania sa potencialneho zakaznika. Historia rozmanitych verejnych udalosti, ktore by sme z dnesneho marketingoveho uhla pohladu mohli oznacit popularnym pojmom ,,event", siaha az do staroveku. Uz v starovekom grecku a Rime poznali obyvatelia vyznam a caro kulturnych, sportovych ci obchodnych udalosti. Obyvatelia Rima, v 6. storoci pred n. l., postavili znamy Circus Maximus, ktoreho ulohou bolo usporiadanie velkolepych oslav v Rimskej risi. Samotni vladcovia sa snazili presadit svoje politicke a spolocenske ciele, ziskat si popularitu pomocou sportovych a kulturnych podujati. Vedeli, ze raz zazit je lepsie ako dvakrat pocut, a ze zazite pretrvava v spomienkach ludi ovela dlhsie. Uz vtedy si ludia uvedomovali, aku dolezitu ulohu zohrava vytvaranie pozitivnej emocionalnej pamate. Takmer o dvetisic rokov neskor svet pokracuje v usporiadani roznych akcii, pomocou ktorych sa snazi oslovit potencialnych zakaznikov. Pocas posledneho storocia sa intenzita organizovania eventov zosilnila. 45 Prave event marketing je jednym z dolezitych nastrojov, ktore pomahaju vytvarat take situacie, aby zazitky s nimi spojene boli pozitivne a sledovali aj naplnanie obchodnych cielov firmy. Ucelom podnikania je vytvaranie zisku, takze ak ste zazili nejaku skvelu zakaznicku akciu, mozno ste ani nepostrehli, ako nenapadne ste sa oboznamili aj s novymi produktmi hostitelskej spolocnosti, ci ako odrazu mate pocit, ze ju poznate lepsie. Ak to tak naozaj bolo, tak ste boli na chvilu sucastou event marketingu a firma, ktora tento event organizovala, ho pripravila perfektne. Pozitivny zazitok sa takto dostava do mozaiky dojmov a nazorov, ktore si zakaznik o firme utvara. Event marketing je velmi efektivnym nastrojom aj pri reputation managemente. Vysledkom je cielene vytvaranie pozitivneho imidzu a vnimania firmy. Event marketing rozhodne pomaha 45 TAJTAKOVA, M. Event marketing. In: LABSKA, H. - TAJTAKOVA, M. - LOYDLOVA, M. 2009. Marketingova komunikacia I. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM , 2009, s. 149. 30budovat dobre meno spolocnosti alebo znacky. Umoznuje firme stat sa znamou v cielovej skupine, na ktoru sa zameriava. Vytvara priestor pre relationship marketing a je platformou pre budovanie perspektivnych obchodnych vztahov. V ramci reputation managementu prispieva k zlepsovaniu pozicie firmy v konkurencnom prostredi. Je vhodnym nastrojom aj v situaciach, ked je potrebne zviditelnit clena spolocnosti, napr. uviest noveho top manazera alebo v pripade krizovej komunikacie upriamit pozornost na posolstvo, ktore je potrebne dorucit vybranej cielovej skupine. Ucelom event marketingu je dat produktom alebo firme tvar a dotvorit jej osobnost. Event marketing ponuka pridanu hodnotu - vysoku adresnost, moznost individualneho pristupu k zvolenej cielovej skupine, emocionalny zazitok a osobnu skusenost. Iste, efekt osobnej skusenosti moze vzniknut aj pri nevydarenom evente, ale v tomto pripade urcite neplati, ze aj negativna reklama je reklama. Skody totiz vzniknu priamo na pocitoch a dojmoch zakaznikov prostrednictvom negativnej osobnej skusenosti. Tie sa potom len velmi tazko napravaju a vyzaduju pomerne vysoke investicie. 46 Zakladnou vyhodou event marketingu je samotny fakt, ze v nom ide o riadenu udalost. Da sa teda presne naplanovat a spravne nacasovat. Organizator eventu rozhoduje o mieste aj case jeho konania a moze pripravit maximalne optimalne podmienky realizacie eventu. Samozrejme, za predpokladu, ze vie, co nim chce dosiahnut a pozna podmienky na trhu, vratane aktivit konkurencie. Dalsou vyznamnou vyhodou eventu je jeho adresnost a to, ze umoznuje moznost vyberu cielovej skupiny, ktora sa vopred vyselektuje podla zameru, ktory ma event dosiahnut. Organizator eventu rozhoduje, koho na event pozve, alebo koho event svojim charakterom oslovi. Tento fakt umoznuje, aby sa eventy vyuzivali na priamu, osobnu komunikaciu a aby splnili presne tie ocakavania, ktore oslovena cielova skupina ma. Na rozdiel od reklamy ako klasickeho nastroja nadlinkovej komunikacie, ktory je vhodny pre siroku verejnost (hromadny trh), je event marketing ako podlinkovy nastroj komunikacie schopny reagovat na velmi specificke potreby vybranej cielovej skupiny. Event umoznuje zazit netradicny zazitok alebo ziskat skusenost s firmou alebo jej produktom osobitym sposobom. Kedze event by mal v sebe niest aj posolstvo jedinecnosti a konkurencnej vyhody, mal by ten, kto ho pripravuje, dokladne poznat podobne aktivity, ktore sa na trhu uz uskutocnili alebo sa pripravuju. 46 Event marketing ako sucast marketingovej korporacie [online].SME.SK, 2002[cit. 2012-02-22]. Dostupne na internete: http://www.sme.sk/c/746347/event-marketing-ako-sucast-korporacnej-komunikacie.html 31Cielova skupina event marketingu je velmi siroka a zahrna vsetky skupiny, ktore mozu pozitivne ci negativne ovplyvnit aktivity firmy. Firmy maju najcastejsie zaujem o eventy, zamerane len na ich aktualnych zakaznikov. Mnohe zistili, ze event by byt sucastou strategickych rozhodnuti a systematickej korporacnej komunikacie. Cielove skupiny sa tak rozsirili a dnes zahrnaju najma tieto: 47 - odborna (profesijna) komunita, - existujuci aj potencialni zakaznici, - zastupcovia mienkotvornych skupin vratane neziskovych organizacii, - zastupcovia vlady, zakonodarneho zboru a statnych institucii, - vyznamne osobnosti spolocenskeho a kulturneho zivota, zamestnanci. Nastroje event marketingu zacali ako prve vyuzivat spolocnosti ponukajuce rychloobratkovy tovar (napoje, kozmetika, tabakove vyrobky, drogeriovy tovar). Po nich nasledovali financne institucie (banky, poistovne) a firmy z oblasti IT a telekomunikacii. Za posledne roky sa nastroje event marketingu osvedcili a v sucasnosti maju o neho zaujem firmy zo vsetkych oblasti priemyslu, ale aj neziskove organizacie. Firmy si pomerne rychlo uvedomili, ze event marketing ponuka ovela vacsie moznosti a v porovnani s investiciami do reklamy moze za vyrazne nizsie naklady priniest vysoku efektivitu zasahu cielovej skupiny. Ich zaujem sa zacal orientovat na specializovane eventy, ktorych cielom bolo priniest uz nielen zabavu, ale aj informaciu o firme a jej obchodnych aktivitach. Skala eventov sa tak rozsirila o biznis prezentacie produktov pre zakaznikov, ale aj pre obchodne timy firiem a o eventy, ktore sa podielali na uvadzani novych vyrobkov na trh. Eventy, ktore sa na zaciatku organizovali najma v uzavretych priestoroch, sa zacali presuvat do exterierov, a to v sulade s novym pristupom firiem - ist k zakaznikovi, nie cakat, kym zakaznik pride k nim. Tak nastal v rokoch 2000-2001 boom street promotions. Eventy sa zaclenuju aj medzi nastroje internej firemnej komunikacie, ked sa v ramci starostlivosti o zamestnancov organizuju konferencie, interne firemne product roadshows a zamestnanecke hry. Mnohe firmy si v ramci budovania imidzu dobreho korporacneho obcana vytvorili tradiciu vrcholnych spolocenskych podujati, tzv. top VIP eventov, z ktorych mnohe sa stali neoddelitelnou sucastou kulturneho a spolocenskeho zivota a su casto medializovane (Bratislavska hudobna jar - koncert Montserrat Caballe, 47 Event marketing ako sucast marketingovej korporacie [online].SME.SK, 2002[cit. 2012-02-22]. Dostupne na internete: http://www.sme.sk/c/746347/event-marketing-ako-sucast-korporacnej-komunikacie.html 32hudobno-tanecna show Jana Durovcika Cirkus Svet, Kristalove kridlo, Cena Tatra banky a mnohe dalsie). Event marketing sa tak stava sucastou strategickych komunikacnych zamerov a je planovany rovnako dokladne, ako ine aktivity a nastroje marketingovej komunikacie. 48 Event marketing sa v ramci komunikacneho mixu najcastejsie spaja s public relations, pricom este donedavna sa povazoval za jeden z ich nastrojov. Ide teda o jednoznacne podlinkovu formu marketingovej komunikacie. V sucasnosti sa o event marketingu hovori skor ako o samostatnom nastroji komunikacneho mixu, ktoreho vyznam vzrastol v sulade s coraz castejsim vyuzivanim emocionality v ramci marketingovej komunikacie. Najvyraznejsi komunikacny efekt mozno docielit prostrednictvom event marketingu integrovaneho do komplexneho komunikacneho mixu. Podla Sindlera integrovany marketing ,,zahrna vsetky prvky modernej komunikacie, ktore pomahaju utvarat alebo sprostredkovavat zinscenovane zazitky." 49 V tejto suvislosti mozno hovorit o prechode od pasivneho k aktivnemu marketingovemu zazitku a o ceste od reklamneho monologu k dialogu so zakaznikom. Eventy ako nastroje komunikacie mozme rozdelit na: 50 A. Promocny event V sirsom vyzname ohranicuje rozne eventom viazane formy propagacie, kde zahrna sponzorstvo, pozvanie medii alebo listky ako odmenu za obchodne uspechy. Eventy dolezite z pohladu ich uzitocnosti pre komunikacne metody sa nazyvaju promocne eventy. Su to tie, pre ktore zakladnym cielom je propagacia produktu, znacky, organizacie alebo myslienky. Promocne eventy su cielene na specificky ucel. Zameriavaju sa na tie eventy, kde publikum je viac ako len pasivny pozorovatel. Preto by promocne eventy mali zahrnat isty stupen interakcie a ucasti. 48 Event marketing ako sucast marketingovej korporacie [online].SME.SK, 2002[cit. 2012-02-22]. Dostupne na internete: http://www.sme.sk/c/746347/event-marketing-ako-sucast-korporacnej-komunikacie.html 49 SINDLER, P.2003. Event marketing. Jak vyuzit emoce v marketingove komunikaci. Praha: Grada Publishing, 2003, s. 24. 50 TAJTAKOVA, M. Event marketing. In: LABSKA, H. , TAJTAKOVA, M., LOYDLOVA, M. 2009. Marketingova komunikacia I. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM , 2009, s. 160. 33Schema 1-2: Proces promocneho eventu Integracia a koordinacia s inymi komunikacnymi metodami Komunikacne ciele Subor cielov eventu Cielove publikum Identifikacia Kreativny rozvoj Pozvanka Implementacia Maximalizacia komunikacneho dosahu a efektu pomocou inych metod Hodnotenie Zdroj: TAJTAKOVA, M. Event marketing. In: LABSKA, H. - TAJTAKOVA, M. - LOYDLOVA, M. 2009. Marketingova komunikacia I. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM , 2009, s. 161. Hlavnym vyznamom promocneho eventu je jeho schopnost dat dohromady malu skupinu ludi v kontrolovanom prostredi, co je idealna cesta veduca k budovaniu vztahov, zakladajuca sa na stupni. Medzi dalsie vyhody sa zaraduje schopnost oslovit sirsie publikum, co sa dosiahne zapojenim aj inych zdrojov komunikacnych metod, ale aj vdaka verejnosti ci hovorenemu slovu. Jednou z nevyhod promocneho eventu moze byt samotna kreativita, ktora zatienuje posolstvo znacky. Dalsou nevyhodou je vyska rozpoctu, pri ktorom promocny event dokaze ovplyvnit len relativne male cielove publikum. Takyto neziaduci efekt sa da vykompenzovat vplyvom a efektivnostou pomocou dobre navrhnuteho a cieleneho eventu. B. Podnikovy event sponzoring Sponzoring ako samotny pojem znamena utvorenie obchodnych vztahov medzi sponzorom a poskytovatelom priestoru a sluzieb na publikovanie, zverejnenie ci predstavenie sponzora. Podnikovy sponzoring vychadza zo spolocnosti, podniku vymenou za dosiahnutie pozornosti verejnosti alebo cielenej skupiny. Event sponzoring je charakterizovany dvoma stranami, eventom a sponzoringom. 34Pre event je sponzoring cestou k istejsim a zarucenejsim vysledkom. Za zakladne ciele sponzoringu povazujeme: 51 - Priamy obchodny rozvoj - event ponuka vela moznosti na predaj, a kedze jeho vyuctovanie a ohodnotenie su jednoduche, je v rastucej miere implementovany viacerymi sponzormi. - Rozvoj povedomia o znacke - sponzoring sa vyuziva na rozvoj povedomia znacky s novymi cielovymi trhmi alebo trhovymi strategiami. Taktiez sluzi na zvysenie trhoveho poznania a zvysenia trhovej pozicie. - Rozvoj externeho podnikoveho povedomia - sponzoring dava moznost prihovorit sa sirsiemu publiku, v pomerne kratkom case a adaptovat riesenie na problem vzniknuty s informaciami. Okrem zvysenia svojho imidzu a povedomia je pre spolocnost dolezity aj rozvoj financnych vztahov, napriklad s investormi ci financnymi instituciami. - Rozvoj internych vztahov - zamestnanci su klucovym publikom a sponzoring sa v tomto pripade vyuziva na rozvoj internej komunikacie. - Konkurencne vyhody - tieto konkurencne ciele sa dosahuju pomocou skor uvedenych cielov. Na rozvinutie konkurencnych vyhod pomocou sponzoringu musi sponzor rozoznat, ze je postaveny zoci-voci svojmu konkurentovi a jeho aktivitam a musi byt schopny obhajit svoju poziciu. C. Podnikove ocenenie Podnikove ocenenie, rovnako ako podnikovy event sponzoring a promocny event, tvori nastroj komunikacneho mixu. Musi vsak byt dobre strategicky vybrane, implementovane, ohodnotene a zhodnotene v porovnani s inymi marketingovymi nastrojmi. V sucasnosti sa tento typ eventu rozrasta. Je preto potrebne ho klasifikovat do troch okruhov: 52 - sportove predstavenia, - kulturne a umelecke predstavenia, - ucastnicke eventy. Na to aby klient aj dodavatel dosiahli ich marketingove ciele pomocou podnikoveho ocenenia, je potrebne zvazit iste kriticke faktory. Ak mame moznost pomocou 51 TAJTAKOVA, M. Event marketing. In: LABSKA, H. - TAJTAKOVA, M. - LOYDLOVA, M. 2009. Marketingova komunikacia I. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM , 2009, s. 165-166. 52 Tamtiez s. 168. 35podnikoveho ocenenia zlepsit vztahy pomocou vyuzitie eventu, a tak vytvorit dostatocne blizke prostredie a zosilnit interakciu, je tu moznost na osobne aktivity. Tieto vztahy vsak nemozno budovat len pomocou jedneho eventu, ale je potrebne uvazovat o dlhodobejsich aktivitach. Ak to nie je mozne treba do procesu integrovat aj ine komunikacne nastroje. V sucasnej svetovej recesii spolocnosti zvykli znizit svoje vydavky na podnikove ocenenia. Nemozno vsak zabudat na uspesne integrovanie podnikoveho ocenenia do marketingoveho komunikacneho planu. Ochota pokracovat v podnikovom ocenovani je napriek tazsim financnym casom strategicky manever. 1.6.1 Typologia eventov Pri planovani event marketingovej strategie a pri jeho konkretnej realizacii sa stretavame s obrovskou diverziou typologie eventov. Tieto zavisia od viacerych faktorov, akymi su napriklad: 53 a) Miesto udalosti - moze byt sukromne alebo verejne, co predurcuje charakter eventu. Moze ist o otvorene, ale i uzatvorene priestory, geograficky vzdialene alebo koncentrovane. b) Dlzka konania udalosti - planovany event moze trvat len niekolko hodin, ale aj niekolko dni az tyzdnov. c) Obsah akcie - event moze byt organizovany na kulturne ucely, ale i na sportove a obchodne ucely. Typologia eventov nie je jednoznacna. Ide o obrovsky rozsah cinnosti, ktore ovplyvnuju event ako taky a podielaju sa na jeho realizacii. Je velmi tazke kategorizovat event marketing podla stupna zabavy, jedinecnosti alebo neopakovatelnosti zabavy. Rozdelenie eventu sa lisi aj v zavislosti od kontinentu. Napriklad eventy v Europe sa rozdeluju skor podla sprevadzaneho zazitku, naopak americka typologia vychadza skor z obsahoveho a koncepcneho delenia. Sindler navrhuje 5 zakladnych kategorii, podla ktorych rozdeluje event marketing a ktore znazornuje nasledujuca schema. 53 TAJTAKOVA, M. Event marketing. In: LABSKA, H. - TAJTAKOVA, M. - LOYDLOVA, M. 2009. Marketingova komunikacia I. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM , 2009, s. 151-152. 36Schema 1-3: Typologia eventov podla Sindlera Podla obsahu Podla sprevadzajuceho zazitku Typologia eventov Podla miesta Podla cielovej skupiny Podla konceptu Zdroj: SINDLER, P. Event marketing. Jak vyuzit emoce v marketingove komunikaci. Praha: Grada Publishing, 2003, s. 36. Eventy podla obsahu: 54 a) Pracovne orientovane - zamerane na vymenu informacii, skusenosti, orientovane hlavne na zamestnancov a obchodnych partnerov. b) Informativne - zamerane na sprostredkovanie informacii prezentovanych formou zabavy. c) Zabavne orientovane - ide o zabavu s cielom vyvolat co najvacsie emocie v ucastnikoch. Eventy podla cielovych skupin: a) Verejne eventy - su take, na ktorych sa zucastnuje priamo verejnost. Mozu sa organizovat pri prilezitosti zabavy alebo s cielom predaja, predstavenia produktu. Zastitu nad organizaciou a usporiadanim tychto udalosti prevezme 54 SINDLER, P. Event marketing. Jak vyuzit emoce v marketingove komunikaci. Praha: Grada Publishing, 2003, s. 37-38. 37casto samotna obec, rozne turisticke centra, asociacie alebo samotne osoby za podpory specializovanych agentur. b) Podnikove eventy - tvoria cast podnikovej komunikacie. Zoskupuju tri hlavne domeny a to vystavy a salony, kongresy a podnikove konvencie, seminare a skolenia. Eventy podla konceptu: a) Event vyuzivajuci prilezitosti - ide o pevne casovo ohranicene a vyznamne eventy, ktore sa spajaju s podnikom, napr. o oslavy milenia alebo dni otvorenych dveri. Teda take prilezitosti, s ktorymi spajame spolocnost. b) Znackovy produktovy event - zameriava sa na utvorenie dlhodobeho na istej urovni emocionalneho vztahu k znacke a produktu. c) Imidzovy event - priamo suvisi s hodnotami spojenymi so znackou. Ide o umelo vytvorene prilezitosti, ktorych cielom je vybudovat imidz znacky pomocou eventu. d) Event vztahujuci sa na know-how - objektom nie je priamo produkt, ale know- how, ktore firma vlastni. e) Kombinovany event - predstavuje kombinaciu skor menovanych eventov, napriklad event vyuzivajuci prilezitosti so znackovym eventom. Eventy podla miesta: a) Vonkajsi event - cize eventy konajuce sa na volnom priestranstve. Prikladom vonkajsich eventov su letne festivaly, koncerty alebo sportove zapasy. Organizuju sa pre velke publikum zvacsa hromadneho charakteru. b) Tzv. eventy pod strechou - su usporiadane v uzatvorenych priestoroch, t.j. hotely, restauracie, vystaviska. Cielove publikum je v pripade uzavretych priestorov vopred presne urcene. Kulturne a sportove podujatia su jedny z najcastejsich foriem eventov vyuzivanych v ramci event marketingu. Primarnym cielom marketingovej komunikacie a teda sucasne event marketingu, je ovplyvnit zmyslanie a postoje cieloveho trhu tak, aby doslo k pozitivnej zmene vo vztahu k firme, organizacii alebo aj produktu. Zmeny v postojoch spotrebitelov sa nasledne prejavia v ich nakupnom spravani ako zvysenie dopytu po produktoch, zvysenie lojality k znacke, odporucanie produktu znamym a podobne. 38Vysledkom je v konecnom dosledku zvysenie obratu a trzieb. Naplnanim komunikacnych cielov teda firma smeruje k dosahovaniu svojich marketingovych cielov. 55 55 TAJTAKOVA, M. Event marketing. In: LABSKA, H. - TAJTAKOVA, M. - LOYDLOVA, M. 2009. Marketingova komunikacia I. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM , 2009, s. 170. 392 CIEL Cielom nasej prace je analyza vplyvu Majstrovstiev sveta v ladovom hokeji 2011, konajucich sa na uzemi Slovenskej republiky, na spravanie a spokojnost obyvatelov zijucich v regulovanej zone vytvorenej pocas sampionatu v okoli Zimneho stadiona O. Nepelu v Bratislave. Prostrednictvom prieskumu a naslednym spracovanim odpovedi respondentov, by sme chceli zistit celkovu spokojnost s MS 2011, pohlad obyvatelov na organizaciu a dopravne obmedzenia pocas majstrovstiev, informovanost o marketingovych aktivitach uskutocnovanych v obdobi sampionatu a v neposlednom rade zistit aj ake boli moznosti parkovania v uzavretej zone a ako vnimali zvyseny pohyb turistov vo svojom okoli pripadne celkovu bezpecnost v zone. Majstrovstva sveta v ladovom hokeji sme si pre tuto pracu vybrali prave preto, ze ide medzinarodnu sutaz, ktora je organizovana Medzinarodnou hokejovou federaciou a kazdorocne sa kona v inej krajine za ucasti tych najlepsich muzstiev sveta, pricom dejiskom majstrovstiev sveta v roku 2011 boli slovenske mesta Bratislava a Kosice. V praci sa zameriame iba na hlavne mesto Slovenskej republiky a podrobnejsie sa budeme venovat uz spominanemu obyvatelstvu zijucemu v blizkosti Zimneho stadiona O. Nepelu. 403 METODIKA PRACE A METODY SKUMANIA 3.1 Historia majstrovstiev sveta v ladovom hokeji Prvy pisomny zaznam o hokejovom zapase pochadza z roku 1855 z Kingstonu, ktory sa nachadza v Kanade. O 24 rokov neskor studenti McGillovej univerzity v Montreale kodifikovali pravidla a v roku 1917 vznikla NHL. V Europe sa hokej objavil na zaciatku 20. storocia. V roku 1908 bola vo Francuzsku zalozena International Ice Hockey Federation. Jej zakladajucimi clenmi boli Anglicko, Francuzsko, Belgicko, Svajciarsko a Cesko. Hokej dvihal zo sedadiel stadionov i pohodlia obyvaciek pred obrazovkami v podstatnej miere aj Europanov o com svedci aj skutocnost, ze z doterajsich 75 svetovych sampionatov sa s vynimkou styroch MS - 1932 v Lake Placide (zaroven ZOH), 1960 v Squaw Valley (sucast ZOH), 1962 v Colorado Springs a 2008 v Quebecu a Halifaxe vsetky uskutocnili v europskych mestach. Prirodzene, ze okrem postupne narastajucej kvality hry, vzrusenia pre divakov a zazitkov pre samotnych hracov, zakazdym priniesli aj mnozstvo veselych ci menej ,,slavnych" pribehov. Prve majstrovstva sveta, ktore az po dlhych rokoch a nekonecnych debatach uznala IIHF ako premierove, sa uskutocnili v ramci 7.letnych olympijskych hier v Antverpach v roku 1920. V belgickom meste sa hralo v drevenej arene podobnej divadelnym budovam. Vtedajsia vyprava Ceskoslovenska mala na MS k dispozicii iba 14 hokejok a brankar Walzer chytal dokonca v rukavickach, ake sa vtedy nosili na plesy. Kanadania, ktori dali nasmu muzstvu priucku 15:0, sa nevedeli vynacudovat, preco hrali hokejisti Ceskoslovenska bez chranicov. 56 Druhy svetovy hokejovy sampionat sa hral v ramci premierovych zimnych olympijskych hier v Chamonix v roku 1924. Koliska hokeja predviedla doslova smrst, hraci Kanady si urobili z turnaja ozajstnu strelnicu: Ceskoslovensku ustedrila prehru 30:0, Svajciarom nadelili az 33 golov, Svedom 22. Kanada vyhrala na spominanych MS naozaj nevidanym a aj dodnes neprekonatelnym skore 132:3. V roku 1949 bola dejiskom MS metropola Svedska Stokholm. V case, ked sa uz davno hralo pod strechou v kamennych stadionoch, sa organizatori rozhodli zaliat ladom 56 Z historie MS v hokeji [online].SPORTS-INFO.SK, 2011. [cit. 2012-03-09]. Dostupne na internete: http://www.sports-info.sk/index.php/ms-v-hokeji/677 41stary otvoreny olympijsky stadion, na ktorom sa v roku 1912 uskutocnili hry letnej olympiady. Na hracov i divakov tak snezilo, prsalo, fukal vietor a nakoniec pod naporom divakov stadion doslova klakol na kolena. Do hladiska i priestorov stadiona sa totiz nahrnuli na zapas domacich Svedov s Kanadou tolke davy, ze prislo k jeho zdemolovaniu. Ceskoslovensko na tychto MS po prvy raz v ich historii zdolalo Kanadu a ziskalo velmi cenny druhy titul majstrov sveta (prvy v roku 1947 na domacom lade prazskej Stvanice). Svedi pokusali prirodu este aj v 50-tych rokoch. V roku 1954 sa uskutocnili MS opat v Stokholme pricom zapasy sa konali na otvorenom klzisku v dosledku coho sa duel Sovietskeho zvazu so Svedskom musel pre hustu snehovu chumelicu prerusit. Po tomto zapase rozhodla IIHF, ze majstrovstva sveta sa od tohto momentu budu hrat iba tam, kde organizatori zarucuju neruseny priebeh MS v halach na krytych klziskach. Rok 1965 a MS vo Finsku zostali v pamati mnohym hracom Ceskoslovenska, okrem inych aj Slovakovi Jozefovi Golonkovi, ktory sa na tomto sampionate stal najproduktivnejsim hracom so 14 bodmi v kanadskom hodnoteni, pricom fenomenalneho Vlada Dzurillu vyhodnotili za najlepsieho brankara MS. Ceskoslovensko skoncilo na sampionate na 2.mieste, prehralo iba jediny duel s majstrami sveta - sovietmi. Necakanu nadielku pripravili hraci Ceskoslovenska obom zamorskym muzstvam, ked zo vzajomnych duelov dosiahli skore 20:0. Najprv v uvodnom zapase turnaja porazili USA 12:0 a potom zvitazili nad Kanadou 8:0. Roztrzka medzi Kanadou a IIHF okolo ucasti profesionalov na MS na konci 60- tych rokov viedla k tomu, ze od roku 1970 Kanadania sampionat bojkotovali a vratili sa az v roku 1976. Len tri krajiny dokazali v historii ziskat tri tituly majstra sveta v jednom slede. Okrem Sovietskeho zvazu a Kanady sa to podarilo aj Ceskej republike. Cesi triumfovali na MS 1999 v Norsku a titul obhajili aj v ruskom Petrohrade 2000 a Nemecku 2001. Najuspesnejsim muzom historie majstrovstiev sveta v hokeji je brankar niekdajsej reprezentacie ZSSR Vladislav Tretjak. Fenomenalny golman sa tesil z desiatich zlatych, dvoch striebornych a jednej bronzovej medaily. Jeho krajan Alexander Ragulin ziskal len o jednu striebornu medailu menej. 57 Dalsi velmi vyznamny medznik historie majstrovstiev sveta pre Slovensku republiku bol rok 2002, kedy sa majstrovstva konali v Goteborgu, Karlstade a Jonkopingu vo Svedsku. Boli to v poradi 66. Majstrovstva sveta v ladovom hokeji. Majstrom sveta sa 57 66. majstrovstva sveta v ladovom hokeji vo Svedsku [online].HOCKEY-SPORT.NET, 2011[cit. 2012-03- 09]. Dostupne na internete: http://hockey-sport.net/index.php?id=uvod&cat=ms2002. 42stalo Slovensko, ktore vo finale zdolalo Rusko 4:3, vitazny gol za Slovensko strelil Peter Bondra. 3.2 Majstrovstva sveta v ladovom hokeji 2011 3.2.1 Zakladne informacie o MS 2011 Na zaklade rozhodnutia kongresu Medzinarodnej hokejovej federacie (International Ice Hockey Federation - IIHF), ktory sa konal pocas Majstrovstiev sveta v ladovom hokeji v roku 2006 v Lotyssku, sa Majstrovstva sveta v ladovom hokeji v roku 2011 (dalej len "MS 2011 IIHF") konali na Slovensku. Slovensko ziskalo v hlasovani opravnenych delegatov kongresu 70 hlasov, Svedsko 20 a Madarsko 14 hlasov. Majstrovstva sveta v ladovom hokeji sa konali v termine od 29. aprila 2011 do 15. maja 2011. Zapasy sa odohravali v dvoch mestach, v Bratislave a v Kosiciach, na hracich plochach Zimneho stadiona Ondreja Nepelu v Bratislave a Zimneho stadiona Ladislava Trojaka v Kosiciach, ktore boli pre potreby MS 2011 IIHF prebudovane. 75. Majstrovstva sveta v ladovom hokeji slavnostne otvorili dna 29. aprila 2011 o 20:06 hod. v bratislavskej Orange Arene. Pred oficialnym otvorenim MS 2011 IIHF vystupila folklorna skupina, slovensku statnu hymnu zaspievala spevacka Sisa Sklovska a slavnostny prihovor mal primator mesta Bratislava Milan Ftacnik. Hostitelom tohto velkolepeho podujatia bol Slovensky zvaz ladoveho hokeja a organizatorom spolocnost MS 2011 a.s. 58 S pohladu cisiel vyzerali MS 2011 nasledovne: 59 - 800 000 000 bol predpokladany pocet televiznych divakov zapasov MS 2011 IIHF. - 406 704 divakov videlo vsetky zapasy sampionatu. 115 447 divakov videlo zapasy v Kosiciach a 291 227 divakov videlo zapasy v Bratislave. - 316 859 vstupeniek bolo predanych celkom. 238 708 vstupeniek bolo predanych na zapasy v Bratislave a 78 151 vstupeniek bolo predanych na zapasy v Kosiciach.. - 150 000 fanusikov navstivilo Fan zonu v Bratislave. 58 75. Majstrovstva sveta v ladovom hokeji [online].SPORTENCY.SK, 2011[cit. 2012-03-10]. Dostupne na internete: http://www.sportency.sk/encyclopedy/?q=content/75majstrovstv%C3%A1-sveta-v- %C4%BEadovom-hokeji-2011 59 75. Majstrovstva sveta v ladovom hokeji [online].SPORTENCY.SK, 2011[cit. 2012-03-10]. Dostupne na internete: http://www.sportency.sk/encyclopedy/?q=content/75majstrovstv%C3%A1-sveta-v- %C4%BEadovom-hokeji-2011 43- 115 000 fanusikov pricestovalo zo zahranicia pocas konania sampionatu. Z toho bratislavske zapasy videlo asi 100 000 fanusikov a kosicke zapasy asi 15 000 fanusikov. - 25 000 bolo fanusikov z Ruska, co bolo najviac zo vsetkych krajin. - 10 000 bola kapacita najvacsej fan zony v Bratislave, najma z Ruska, Ceska a Skandinavie. - 7262 bola priemerna navstevnost zapasov MS 2011 IIHF. - 550 dobrovolnikov pomahalo organizatorom sampionatu. - 164 vyjazdov absolvovala bratislavska zachranna sluzba v suvislosti so sampionatom ku zranenym fanusikom. Vyuzili ju najma fanusikovia posilneni alkoholom. - 114 krajin sveta mohlo sledovat televizne prenosy zo zapasov MS 2011 IIHF. Televizne prava ziskalo 70 spolocnosti. Zapasy videli i divaci v hokejovo exotickych krajinach ako su Andorra, Zimbabwe a Iran. - 98 % bola obsadenost zapasov hranych na stadione Ondreja Nepelu v Bratislave i ked vsetky zapasy boli vypredane. - 85 % bola obsadenost hotelov v Bratislave. - 56 zapasov bolo odohranych na sampionate celkom. - 32 zapasov MS IIHF 2011 sa odohralo v bratislavskej Orange Arene.Z toho bolo 26 zapasov vypredanych. - 16 rokov cakali Fini na titul svetoveho sampiona, ktory ziskali na Slovensku. - 3 po skonceni sampionatu dni vydrzal vo funkcii kanadsky trener slovenskej hokejovej reprezentacie Glen Hanlon. Vykonny vybor Slovenskeho zvazu ladoveho hokeja ho odvolal 18. maja 2011 napriek tomu, ze mal platnu zmluvu do Zimnych olympijskych hier 2014 v Soci. 3.2.2 Eticky kodex MS 2011 IIHF Majstrovstva sveta v ladovom hokeji boli vyzvou a zaroven velkou prilezitostou pre prezentaciu hlavneho mesta SR, ale i celej krajiny v ociach slovenskej, europskej i svetovej sportovej verejnosti. Bolo preto v zaujme vsetkych zainteresovanych stran, Organizacneho vyboru MS 2011 IIHF, organov statnej spravy i miestnej samospravy, podnikatelskych organizacii i fanusikov, aby sa kazdy navstevnik slovenskej metropoly citil v Bratislave ako doma, aby nase hlavne mesto ponuklo prijemne prostredie pre 44kazdeho. V zaujme naplnenia daneho ciela signatari etickeho kodexu MS 2011 IIHF, realizujuci svoje verejne, neziskove i podnikatelske aktivity na uzemi hlavneho mesta SR Bratislavy a jeho sirsom okoli, prehlasili, ze: 60 ? dodrziavanie zakonov a pravnych predpisov je pre nas samozrejmostou, ? ctime si pravidla etickeho spravania sa, ktore je pre nas zakladnym principom pri poskytovani vsetkych sluzieb verejnosti, zakaznikom, ? vyhybame sa akymkolvek prejavom intolerancie ci diskriminacie zakaznika, ? zabezpecime co mozno najvyssi standard pri poskytovani nasich sluzieb v atmosfere ustretovosti a aktivnej pomoci nasim zakaznikom, ? nezneuzijeme organizaciu svetoveho sampionatu v ladovom hokeji na neodovodnene, ucelove zvysovanie cien, ? v ramci svojich moznosti podporime prezentaciu mesta, prispejeme k udrziavaniu cistoty, poriadku a skulturneniu verejnych priestranstiev, ? vytvorime priestor, aby sa zakaznik mohol bezodkladne informovat u zodpovedneho pracovnika o standardnych cennikoch za poskytnute sluzby. Eticky kodex bol moralnym apelom na podnikatelske subjekty i fyzicke osoby, ktore poskytuju sluzby obyvatelom i navstevnikom slovenskej metropoly, aby nezneuzili svetove majstrovstva v ladovom hokeji na neodovodnene ucelove zvysovanie cien. Signatari sa v kodexe dobrovolne zaviazali, aby Bratislava i cele Slovensko zilo hokejom a aby sa kazdy fanusik jednej z najpopularnejsich kolektivnych hier na svete citil v meste i na Slovensku ako doma. Okrem ineho sa prihlasili k tomu, ze sa budu vyhybat akymkolvek prejavom intolerancie ci diskriminacie zakaznika a v ramci vlastnych moznosti podporia prezentaciu hlavneho mesta SR. Najviac signatarov posobi v oblasti gastronomie a poskytovani sluzieb pre turistov. Pocas trvania sampionatu, mesto zverejnilo kazdeho signatara kodexu na oficialnej tematickej stranke majstrovstiev sveta www.ms2011.info. K etickemu kodexu sa pridali aj taxikari prostrednictvom stavovskych organizacii alebo individualne, a to urcenim maximalnych uctovanych cien. Kazdy taxikar, ktory sa prihlasil ku kodexu, mal vozidlo oznacene symbolom mesta a bratislavsky 60 Eticky kodex [online].BRATISLAVA.SK, 2011[cit. 2012-03-11]. Dostupne http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11027365&p1=51737 na internete: 45magistrat mu vydal preukaz, ktorym potvrdil, ze splna vsetky nalezitosti z hladiska zakona o prevadzke taxisluzby. 61 3.3 Metodicke postupy Vyuzitim sekundarneho ako aj primarneho vyskumu sme zozbierali, spracovali a nasledne analyzovali uz udaje potrebne k rieseniu danej problematiky. V prvej casti sme cerpali informacie najma z kniznej literatury zaoberajucej sa problematikou marketingu miest a obci, pricom v tretej casti sme pracovali hlavne s udajmi dostupnymi na internetovych strankach magistratu mesta Bratislava a stranok venujucich sa problematike Majstrovstiev sveta v ladovom hokeji 2011. Informacie pozite v poslednej casti tejto prace sme ziskali prostrednictvom nami realizovaneho prieskumu, kde sme nasledne takto ziskane primarne udaje spracovali do prehladnych grafov zaroven sme urcite vysledky nasho prieskumu porovnavali so studiou, ktora bola zamerana na navstevnikov Majstrovstiev sveta v ladovom hokeji 2011 a bola vypracovana Katedrou verejnej spravy a regionalneho rozvoja Narodohospodarskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. 61 K bratislavskemu etickemu kodexu sa pridali aj taxikari [online].BRATISLAVA.SK, 2011[cit. 2012-03- 11]. Dostupne na internete: http://www.inba.sk/sk/content/ms-2011-iihf 464 VYSLEDKY PRACE A DISKUSIA 4.1 Charakteristika prieskumu Prieskum vytvoreni na ucely tejto diplomovej prace sa realizoval od 15. februara do 29. februara 2012 v Bratislave. Cielom bolo zistit spokojnost obyvatelov s Majstrovstvami sveta v ladovom hokeji, ktore sa konali v roku 2011 u nas, v Slovenskej republike. Vzorku respondentov tvorili obyvatelia hlavneho mesta Bratislavy, ktori maju v regulovanej zone vytvorenej za ucelom efektivnejsej organizacie dopravy, trvaly pobyt, prenajatu nehnutelnost, respektive mali iny vztah k danej zone. Celkovo sa na prieskume zucastnilo 160 respondentov, ktori odpovedali na dotaznik zostaveny v elektronickej podobe. Dotaznik (priloha c.1) tvorilo 23 otazok, vsetky s vynimkou poslednej otazky, v ktorej respondent uvadzaj adresu, boli uzavrete, 10 otazok malo charakter dichotomickych otazok, to znemena respondent vyberal medzi dvoma moznostami, moznostou ano alebo nie. V dotazniku sa nachadzala taktiez jedna skalova otazka, kde respondent vyjadril svoj postoj na otazku pomocou hodnotiacej skaly a zvysok, tvorili otazky, ktore kde respondent vyberal jednu pripadne viac alternativ zaroven. 4.2 Vysledky prieskumu Jednotlive otazky dotaznika a zhodnotenie odpovedi respondentov spolu s celkovymi vysledkami prieskumu rozoberame v nasledujucej casti. Pre lepsiu prehladnost prieskumu najprv uvadzame otazku, ktora bola sucastou dotaznika a nasledne vysledky prieskumu. Otazku su zhodnotene presne v takom poradi ako boli v kladene elektronickom dotazniku. 1. Informaciu o vytvoreni uzavretej zony a presne vymedzenych hraniciach tejto zony som sa dozvedel/dozvedela prostrednictvom: Televiziu ako zdroj informacii o vytvoreni uzavretej zony a presneho vymedzenia hranic tejto zony oznacilo 81 obyvatelov, co predstavuje 51 % zo vsetkych respondentov. Predpokladam, ze islo pravdepodobne o spravodajstvo roznych televizii, ktore priebezne informovalo o ocakavanom priebehu sampionatu a dopravnych obmedzeniach s nim 47spojenych. Druhy najcastejsie oznaceny zdroj informacii o uzavretej zone bola pre respondentov tlac a to u 62 respondentov, co tvori 39 % opytanych, to znamena viac ako jednu tretinu vsetkych respondentov. Mesto Bratislava spustilo informacnu kampan zaciatkom aprila v roku 2011, pricom kampan v sebe zahrnala oficialnu internetovu stranku bratislavskej samospravy zriadenu uz v marci 2011 s nazvom www.ms2011.info, ktora ponukala zakladne informacie v slovenskom, anglickom, nemeckom a ruskom jazyku. Na stranke boli zverejnene informacie, ktore sa tykali organizacie svetoveho sampionatu pocas celych 16 dni, s podrobnym rozpisom zapasov, organizaciou dopravy v okoli Zimneho stadiona Ondreja Nepelu, pripravovanych bezpecnostnych opatreniach ci prevadzky verejnej hromadnej dopravy. Stranka ponukala dolezite informacie nielen z hlavneho mesta, ale aj partnerskych Kosic ci Organizacneho vyboru MS2011 IIHF. Internet ako zdroj informacii o vytvoreni uzavretej zony a dopravnych obmedzeniach v mojom prieskume oznacilo 60 opytanych, t. j. 38 % zo vsetkych respondentov. Nemuselo vsak ist o informacie ziskane prave z uvedenej informacnej internetovej stranky, ale obyvatelia mali k dispozicii taktiez mnozstvo clankov a sprav na online strankach roznych dennikov, tyzdennikov ako aj na stranke samotneho dopravneho podniku. Kampan tiez zahrnala vydanie letakov o organizacii hokejoveho zivota v meste v slovenskej aj cudzojazycnej mutacii, distribuciu brozurky o nosnych dopravnych obmedzeniach v okoli zimneho stadiona ci rozmiesteni zachytnych parkovisk a organizacii kyvadlovej dopravy k dejisku sampionatu. Letaky ako zdroj informacii o vytvoreni uzavretej zony a dopravnych obmedzeniach oznacilo 42 respondentov, t. j. 30 % zo vsetkych opytanych. V centre mesta a taktiez na hlavnych dopravnych tepnach ako su autobusova a zeleznicne stanice, letisko a centrum, boli od 15. aprila umiestnene informacne stanky, kde Bratislavcania i navstevnici mesta mohli najst tematicke letaky k sampionatu. Samosprava v spolupraci s verejnopravnymi mediami pripravila aj mimoriadny dopravny servis o situacii na bratislavskych cestach. Naklady na informacnu kampan mesta k hokejovym majstrovstvam su na urovni 96-tisic eur. 62 Aj napriek tomu, ze informacna kampan pre zacatim hokejoveho sampionatu bola podla intenzivna, nasli sa 12-ti respondenti (t. j. 8 % zo vsetkych opytanych), ktori sa 62 Navrh na marketingove a komunikacne aktivity pre podporu Majstrovstiev sveta 2011 IIHF [online].BRATISLAVA.SK, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_11_03_03/Bod_05/MsZ-MaK-Plan%20MS2011.doc 48dozvedeli o vytvoreni uzavretej zony az 29. aprila, ked majstrovstva zacali. Myslim si, ze islo predovsetkym o obyvatelov zony, ktori nemaju v danej oblasti trvaly pobyt a nehnutelnost si len prenajimaju, pretoze pokial sa nedozvedeli o zone z roznych medii, mali by informacie minimalne z letakov informujucich o pravidlach vjazdu do regulovanej zony ci mapku o osadeni prenosneho dopravneho znacenia. Respondenti, ktori uviedli iny zdroj informacii ako boli moznosti, najcastejsie urcili za zdroj informacii o vytvoreni uzavretej zony a dopravnych obmedzeniach svojich rodinnych prislusnikov, priatelov, spolubyvajucich ci susedov. Tieto odpovede predstavovali 11 % zo vsetkych odpovedi, t.j tuto moznost oznacilo 17 respondentov. Graf 4-1: Zdroj informacii o uzavretej zone 90 81 80 60 70 62 60 48 50 40 30 20 17 12 10 0 Televizie Internetu Tlace Letakov Zistila/zistil som to az ked majstrovstva zacali Other Zdroj: Vlastne spracovanie. 2. Dozvedeli ste o dopravnych obmedzeniach a vytvoreni uzavretej zony v dostatocnom predstihu? Oficialna kampan zamerana na informovanie verejnosti bola spustena zaciatkom aprila roku 2011, pricom samotne majstrovstva zacinali dna 29. aprila roku 2011. Vo vacsine pripadov sa respondenti dozvedeli o dopravnych obmedzeniach a vytvoreni uzavretej zony v dostatocnom predstihu o com svedcia aj vysledky prieskumu, kde az 80 % zo vsetkych respondentov, to znamena 128 obmedzeniach dostatocne respondentov tvrdi, ze boli informovani o danych skoro, avsak 20 % zo vsetkych respondentov (t. j. 32 respondentov) tento nazor nezastava, a nepovazuju spustenie informacnej kampane takmer mesiac pred zacatim majstrovstiev za dostacujuce. 49Graf 4-2: Informovanost v dostatocnom predstihu 32; 20% Ano Nie 128; 80% Zdroj: Vlastne spracovanie. 3. V uzavretej zone mam: Zo 160 respondentov, ktori sa zucastnili prieskumu ma 120 respondentov v uzavretej zone trvaly pobyt, 35 ludi z opytanych ma v zone prenajatu nehnutelnost a uzavretie danych ulic sa dotklo aj majitelov nehnutelnosti v danej zone, ktori tu vsak nemaju trvaly pobyt. Ti tvorili 3 % zo vsetkych opytanych t. j. 5 respondentov. Graf 4-3: Vztah k uzavretej zone 5; 3% 35; 22% 120; 75% trvaly pobyt prenajaty byt vlastnim nehnutelnost ale nemam trvaly pobyt Zdroj: Vlastne spracovanie. 504. Vlastnite automobil? Uzavreta zona a dopravne obmedzenia sa vyrazne zasiahli predovsetkym majitelov motorovych vozidiel, nakolko podstatou vytvorenia tejto zony bola regulacia vjazdu motorovych vozidiel do oblasti v okoli zimneho stadiona O. Nepelu. Celkovo je vlastnikmi automobilov 64 % zo vsetkych opytanych, co predstavuje 103 respondentov, pricom zvysna cast t. j. 57 respondentov (36 %) nie su vlastnikmi ziadneho automobilu. Predpokladame, ze prave tato mensina citelnejsie vnimala mensie zmeny, ktore nastali v mestskej hromadnej doprave pocas majstrovstiev sveta v ladovom hokeji. Islo predovsetkym o docasnu zmenu nazvov vybranych zastavok MHD, o reklamne polepy dopravnych prostriedkov mestskej hromadnej dopravy ako aj posilnenie vybranych spojov, kvoli zvysenym dopravnym narokom. Graf 4-4: Vlastnici automobilu 57; 36% Ano Nie 103; 64% Zdroj: Vlastne spracovanie. 5. Pocas MS 2011 v ladovom hokeji som parkoval/parkovala: Presne polovica zo vsetkych majitelov vozidiel co predstavuje 53 ludi, parkovali pocas majstrovstiev sveta v uzavretej zone a vsak na inom ako obvyklom mieste. Predpokladam, ze ide hlavne o obyvatelov s trvalym bydliskom na Vajnorskej ulici, 51pretoze prave tu bol striktny zakaz parkovania pozdlz ulice v oboch smeroch v useku Trnavske myto - Bajkalska ulica, kde obyvatelia za inych okolnosti bezne parkuju. Dalej obyvatelov Kalinciakovej ulice a Odbojarov, pre ktorych bolo zriadene parkovisko na mieste byvaleho cyklistickeho stadiona. V uzavretej zone na svojom obvyklom mieste parkovalo 30 % zo vsetkych majitelov vozidiel, t.j. 31 obyvatelov a mimo uzavretej zony parkovalo 20 % majitelov vozidiel, pricom islo zrejme o obyvatelov bez trvaleho pobytu v zone, teda o tych, ktory si v zone nehnutelnost prenajimaju, pricom tito obyvatelia mali umozneny vjazd len na zaklade povolenia, ktore vydaval Miestny urad Nove Mesto a Ruzinov. Graf 4-5: Parkovanie v zone 21; 20% 31; 30% 53; 50% v uzavretej zone na mojom obvyklom mieste v uzavretej zone na inom ako obvyklom mieste mimo uzavretej zony Zdroj: Vlastne spracovanie. 6. Bol pocet parkovacich miest pocas MS 2011 v ladovom hokeji znacne obmedzeny? Hovorca mestskej casti Nove Mesto Marek Tettinger pocas majstrovstiev sveta v ladovom hokeji sa vyjadril, ze miest na parkovanie v bratislavskej mestskej casti bolo dostatok a taktiez uviedol, ze zachytne parkoviska boli najviac vytazene vo vecernych hodinach. Na najvacsom z nich, pri zeleznicnej stanici Bratislava - filialka, byvalo vecer okolo siedmej obsadenych priblizne sto z celkovej kapacity 160 parkovacich miest. 52Parkovisko na mieste byvaleho cyklistickeho stadiona pre obyvatelov uzavretej zony ulic Kalinciakova a Odbojarov vyuziva niekolko desiatok automobilov. 63 35 % majitelov vozidiel si s tymto tvrdenim suhlasi a vsak zvysnych 65 % (t. j. 69 majitelov vozidiel) tvrdi, ze pocet parkovacich miest bol pocas MS 2011 v ladovom hokeji znacne obmedzeny. Nedostatok parkovacich miest zrejme vyraznejsie pocitili majitelia motorovych vozidiel, ktori vsak nemaju v danej zone trvaly pobyt a museli pocas majstrovstiev hladat parkovacie miesto uz v aj tak preplnenom okoli zony. Graf 4-6: Obmedzeny pocet parkovacich miest 37; 35% Ano Nie 69; 65% Zdroj: Vlastne spracovanie. 7. Preukazovanie sa obcianskym preukazom pri vjazde vozidlom do uzavretej zony ma: Vjazd do zony s dopravnymi obmedzeniami bol primarne povoleny pre obyvatelov, ktori maju v dotknutej lokalite trvaly pobyt, pricom tieto osoby sa museli preukazat prislusnikom mestskej policie obcianskym preukazom. Ostatni obyvatelia, ktori v zone vlastnia nehnutelnost alebo maju k zone isty vztah (napriklad opatruju nevladnych rodicov) a bolo im na zaklade ziadosti udelene povolenie na vjazd sa preukazovali danym povolenim. Vacsinu respondentov (64 %), ktori su majitelmi motorovych vozidiel toto 63 Bratislavske Nove Mesto ma dostatok parkovacich miest [online].SZLH.SK, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.szlh.sk/clanok/66883-Bratislavske-Nove-Mesto-ma-dostatok- parkovacich-miest 53preukazovanie sa vobec neotravovalo, 8 % povazovalo toto preukazovanie sa za otravne a zvysnych 28 % neustale vytahovanie obcianskeho preukazu otravovalo avsak chapali, ze pre regulaciu parkovacich miest v zone je to nevyhnutne. Graf 4-7: Postoj obyvatelov k preukazovaniu sa pri vstupe do zony 9; 8% 30; 28% 67; 64% otravovalo neotravovalo otravovalo, ale chapala/chapal som, ze je to nevyhnutne Zdroj: Vlastne spracovanie. 8. Ziadal niekto vo vasom okoli o povolenie na vjazd vozidiel do regulovanej zony? Zo vsetkych respondentov prieskumu 36 %, t. j. 66 ludi nevie, ci niekto v ich okoli ziadal o povolenie na vjazd vozidiel do regulovanej zony, 40 % respondentov, co predstavuje 66 ludi tvrdi, ze nikto v ich okoli nepodal ziadost o udelenie povolenia. Dalsich 18 % respondentov, t. j. 28 ludi pozna niekoho, kto o dane povolenie ziadal a aj mu bolo udelene a zvysnych 6 %, co znamena 9 ludi ma v okoli niekoho, kto ziadal a povolenie na vjazd avsak z nejakeho dovodu mu nebolo udelene. Bratislavska mestska cast Nove Mesto vydala 498 povoleni na vjazd vozidiel do regulovanej zony v okoli Zimneho stadiona Ondreja Nepelu. Najcastejsimi ziadatelmi boli 54firmy a ludia, ktori v zone vlastnia byt, ale nemaju v nej trvaly pobyt. 64 Vzhladom na parkovacie kapacity v zone nemohla mestska cast vydat povolenie kazdemu ziadatelovi. Jednym z castych dovodov odmietnutia boli napriklad firmy, ktore chceli ziskat viac povoleni, nez bol pocet parkovacich miest, ktore mali k dispozicii. Graf 4-8: Ziadost o povolenie na vjazd vozidiel do zony 28; 18% 57; 36% 9; 6% 66; 40% Ano a bolo mu udelene Ano ale nebolo mu udelene Nie Neviem Zdroj: Vlastne spracovanie. 9. Vnimali ste organizaciu dopravy v okoli ZS O. Nepelu za chaoticku a nejasne oznacenu? Viac ako polovica respondentov 62 % nevnimali organizaciu dopravy v okoli ZS O. Nepelu za chaoticku a nejasne oznacenu. Myslime si, ze k tejto pomerne vysokej hodnote prispela informacna kampan, ktora v dostatocnom predstihu oboznamovala obyvatelov s dopravnymi zmenami a uzatvorenim niektorych ulic v okoli stadionu. Sucastou kampane bola aj distribucia letakov znazornujucich organizaciu pocas MS 2011 v ladovom hokeji. Zvysnych 38 % respondentov naopak oznacilo organizaciu dopravy za chaoticku a nejasne 64 Nove mesto vydalo 498 povoleni do zony v okoli stadiona [online].SZLH.SK, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.szlh.sk/clanok/66726-Nove-Mesto-vydalo-498-povoleni-do-zony-v-okoli- stadiona 55oznacenu co mohol sposobit aj fakt, ze bratislavska samosprava zmiernila a mierne obmienala dopravne obmedzenia aj pocas samotneho sampionatu. Napriklad pocas dvoch volnych dni v hracom kalendari majstrovstiev sveta bola cely den prejazdna Trnavska cesta, teda povodny zamer, ze pocas majstrovstiev bude denne uzatvorena v case od 12.00 hod do 24.00 hod, nie vzdy platil. Graf 4-9: Organizacia dopravy v okoli ZS O. Nepelu 61; 38% Ano Nie 98; 62% Zdroj: Vlastne spracovanie. 10. Mate pocit, ze dopravne obmedzenia pocas MS 2011 v ladovom hokeji boli hlavnou pricinou dopravnych zapch? Pri tejto otazke nie su nazory respondentov vyrazne odlisne, cize nie je jednoduche vyvodit jednoznacny zaver, ci pricinou vzniku dopravnych zapch boli dopravne obmedzenia. 51 % respondentov, si nemysli ze dopravne obmedzenia pocas MS 2011 v ladovom hokeji boli hlavnou pricinou dopravnych zapch, pricom zvysnych 49 % naopak oznacilo za hlavny dovod dopravnych zapch zavedene dopravne obmedzenia. Ti, co si myslia, ze dopravne obmedzenia neboli dovodom zapch, zrejme vychadzali z toho, ze v Bratislave je v urcitych casoch zhustena doprava bez ohladu na to, ci je, alebo nie je niekde regulovana zona. 56Mesto v zaujme vyhnut sa vytvaraniu kolon operativne sprejazdnovalo alebo naopak uzatvaralo niektore hlavne cesty v blizkosti stadionu s cielom zabezpecit plynulost a bezpecnost cestnej premavky. Okrem priameho rucneho riadenia premavky policajtmi priamo na mieste, premavku neustale monitorovali policajti dopravnej policie aj prostrednictvom kamerovych systemov. 65 Graf 4-10: Vplyv dopravnych obmedzeni na tvorbu zapch Ano 81; 51% Nie 79; 49% Zdroj: Vlastne spracovanie. 11. Bezpecnost v zone sa pocas MS 2011 v ladovom hokeji: Jednym z cielov Magistratu hlavneho mesta Slovenskej republiky Bratislavy, spolu s organizatormi a policajtmi, bolo zabezpecit komfort a bezpecnost nielen navstevnikov, ale v neposlednom rade obyvatelov sirsieho okolia stadiona. Z prieskumu vyplyva, ze tento ciel sa im minimalne v pripade obyvatelov zony podarilo dosiahnut, nakolko az 72 % respondentov, co je 116 ludi pocitili, ze bezpecnost v uzavretej zone sa pocas majstrovstiev zvysila. 26 % respondentov, si nevsimlo vyrazne zmeny v zvyseni bezpecnosti a len 2 % obyvatelov sa citili pocas majstrovstiev menej bezpecne. 65 Dopravne obmedzenia pocas MS v ladovom hokeji v Bratislave [online].MINV.SK, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.minv.sk/?informacie-krajskeho-riaditelstva-pz-v- bratislave&sprava=dopravne-obmedzenia-pocas-ms-v-ladovom-hokeji-v-bratislave 57Graf 4-11: Bezpecnost v zone 41; 26% 3; 2% 116; 72% zvysila znizila neviem, nepostrehla/nepostrehol som zmeny Zdroj: Vlastne spracovanie. 12. Pocas trvania MS 2011 v ladovom hokeji som na uliciach zaznamenala/zaznamenal zvyseny pocet mestskych policajtov : Z prieskumu jednoznacne vyplyva, ze vacsina obyvatelov zony (87 % respondentov) zaznamenala zvyseny pocet mestskych policajtov v ich okoli. Prislusnici mestskej policie sa nachadzali jednak pri vjazde do regulovanej zony kde kontrolovali obcianske preukazy, pripadne povolenia na vjazd, ale sluzili aj ako prvy kontakt pre navstevnikov, pricom za tymto ucelom boli pre prislusnikov mestskej policie zabezpecene odborne skolenia aby napriklad aby dokazali zahranicnych fanusikov navigovat k zaujimavym historickym miestam v Bratislave. Do sluzieb boli prioritne vybrati policajti, ktori sa boli schopni dohovorit v anglickom alebo nemeckom jazyku. Len v okoli zimneho stadiona sluzilo 60 mestskych policajtov 24 hodin denne. Do bezpecnostnych opatreni boli zahrnute vsetky policajne zlozky. 66 66 Do zaciatku hokejoveho sampionatu ostava 50 dni [online].BRATISLAVA.SK, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11027497#mesg42 58Graf 4-12: Vyskyt prislusnikov mestskej policie 21; 13% Ano Nie 139; 87% Zdroj: Vlastne spracovanie. 13. MS 2011 v ladovom hokeji ma pri vykone beznych cinnosti pocas ich trvania: V otazke kde mali respondenti vseobecne posudit ci ich majstrovstva sveta obmedzovali alebo neobmedzovali pri vykone beznych cinnosti na stupnici 1 (obmedzovali) az 5 (neobmedzovali) sa nazory respondentov pomerne odlisovali. 28 % opytanych konanie sampionatu v ich blizkosti vobec neobmedzovalo, zatial co dalsich 27 % respondentov obmedzovali pomerne dost. Graf 4-13: Celkove vplyv konania MS 2011 na obyvatelov zony 44 43 45 40 35 35 30 24 25 20 14 15 10 5 0 1 obmedzovali 2 3 4 5 neobmedzovali Zdroj: Vlastne spracovanie. 5914. Mali ste moznost zucastnit sa niektoreho zo zapasov priamo na zimnom stadione? Studia k Majstrovstvam sveta v hokeji 2011, ktoru vypracovala Katedra verejnej spravy a regionalneho rozvoja Narodohospodarskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave uvadza, ze hokejove zapasy odohrate v Bratislave navstivilo dokopy 291 227 divakov. Zo vsetkych divakov 5,6 % boli divaci pochadzajuci priamo z Bratislavy, co predstavuje cca 16 309 divakov. 67 V prieskume, ktory bol vykonany medzi obyvatelmi zony sa naslo 42 % zo vsetkych respondentov, t. j. 66 ludi, ktori mali tu moznost a zucastnili sa hokejovych zapasov priamo na zimnom stadione. Graf 4-14: Navstevnost zapasov obyvatelmi zony 66; 42% Ano Nie 93; 58% Zdroj: Vlastne spracovanie. 15. Navstivili ste pocas majstrovstiev ,,Fan Village" ( Fan zonu)? Fan Village respektive Fan zona, sa nachadzala na Kalinciakovej ulici v bezprostrednej blizkosti Orange areny a jej kapacita bola takmer 10-tisic ludi, zatial co River Fan Zona sa nachadzala na Tyrsovom namesti. Vstup do Fan village bol zdarma a ludia v nej mohli kazdy den od 12.00 hod. do polnoci zazit pravu hokejovu atmosferu, pozerat zapasy, spolocne povzbudzovat a popritom sa obcerstvit a zabavit na sprievodnom programe. Navstevnici mali taktiez sancu vyhrat VIP vstupy do Orange areny. Sucastou bola aj 67 Studia k Majstrovstvam sveta v hokeji 2011v Bratislave [online].EUBA:SK, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.euba.sk/dokumenty/ine/MS_2011.pdf 60velkoplosna obrazovka. Z prieskumu vyplyva pomerne slaby zaujem o Fan village zo strany obyvatelov regulovanej zony aj napriek tomu, ze zili v jej tesnej blizkosti. Az 68 respondentov, t. j. 43 % zo vsetkych opytanych nenavstivilo Fan village, pretoze ich to nelakalo a dokonca 14 % opytanych to znamena 23 ludi, nevedelo co to Fan village vobec je. Takmer jedna tretina respondentov sa bola pozriet vo Fan zone aspon jeden krat. Graf 4-15: Fan zona 18; 11% 23; 14% 51; 32% 68; 43% Nie, neviem co to je Nie, pretoze ma to nelakalo Ano, bola/bol som tam aspon raz Ano, navstevovala/navstevoval som ju pravidelne Zdroj: Vlastne spracovanie. 16. Vedeli ste, ze pocas MS 2011 v ladovom hokeji boli docasne zmenene nazvy zastavok v okoli ZS O. Nepelu? Vysledkom zmeny organizacie dopravy pocas MS 2011 v ladovom hokeji boli aj docasne zmenene nazvy troch zastavok. Konkretne islo o zastavku Bajkalska, ktora bola pocas trvania sampionatu premenovana na Fan Village, zastavku Zimny stadion, ktora sa premenovala na Orange Arena BUS a zastavku Odbojarov premenovanu na Orange Arena TRAM. V prieskume viac ako polovica respondentov (56 %) vedela o tom, ze nazvy zastavok boli docasne zmenene pricom zvysok o zmene nazvov zastavok nepocul. 61Predpokladam, ze prevazna vacsina tych, co o zmene nazvov nevedeli, nevyuzivaju mestsku hromadnu dopravu. Graf 4-16: Zmena nazvov zastavok 71; 44% Ano Nie 89; 56% Zdroj: Vlastne spracovanie. 17. Sucastou marketingovej kampane pre historicky prve majstrovstva sveta v ladovom hokeji na Slovensku bol oficialny trailer (oficialne video), ktory bol vysielany pocas prestavok v jednotlivych zapasoch. Videli ste ho? Komplexnu marketingovu komunikaciu hokejovych majstrovstiev sveta na Slovensku zabezpecovala agentura Vaculik Advertising, ktora vyrobila pre dany sampionat aj oficialny trailer. Trailer mal kratsiu 30-sekundovu a dlhsiu vyse minutovu verziu. Zobrazoval panoramaticke zabery postupne zamrzajucich kras Slovenska, na namestie pokryte ladom nasledne za povzbudzovania fanusikov vykorculovali slovenski hraci, pricom nasledne jeden z nich odpalenym pukom rozbil televiznu obrazovku a na popraskanom skle sa objavilo oficialne logo majstrovstiev. Trailer koncil sloganom "Velka hra prichadza do Slovenskej republiky. Hokejovej republiky". 68 Takmer polovica respondentov, t. j. 44 % opytanych vedeli, ze bol vytvoreny 68 Vaculik Advertising premenil Slovensko na zamrznutu" hokejovu republiku" video [online] MEDIALNE.ETREND.SK, 2010[cit. 2012-03.12]. Dostupne na internete: http://medialne.etrend.sk/marketing-spravy/vaculik-advertising-premenil-slovensko-na-zamrznutu-hokejovu- republiku-video.html 62nejaky trailer specialne pri prilezitosti MS 2011 v ladovom hokeji, avsak nepamatali si co presne sa v nom dialo. Na druhej strane, prekvapujuco, az 21 % zo vsetkych respondentov si presne pamata nielen, ze nejaky trailer bol, ale aj jeho dej a to aj napriek tomu, ze bol naposledy vysielany pred necelym rokom. Medzi respondentmi sa nasli aj taki, ktori obdobny trailer nikdy nevideli, ti tvorili 16 % zo vsetkych respondentov a aj taki, ktori sa nevedeli vyjadrit ci video niekedy videli alebo nevideli, takyto respondenti predstavovali 19 % zo vsetkych opytanych. Graf 4-17: Oficialny trailer MS 2011 30; 19% 33; 21% 25; 16% 72; 44% Ano, presne si pamatam jeho dej Ano, ale neviem presne co sa v nom dialo Nie, nikdy som ho nevidela Neviem Zdroj: Vlastne spracovanie. 18. Maskotom MS 2011 v ladovom hokeji bol: Oficialnym maskotom hokejovych majstrovstiev sveta v roku 2011 bol vlk Goooly. Sedo-bieleho vlka v slovenskom hokejovom drese, ktory dostal po viacerych diskusiach a pripomienkach najma od fanusikov aj novu tvar, slavnostne predstavili a uviedli do sveta uz rok pred zaciatkom sampionatu. Prvotny navrh maskota pochadzal zo Svajciarska z ruk autora Roya Wademana, lenze vydanie tohto navrhu vyvolalo velku kritiku u verejnosti. Povazovali ho za neprofesionalny, lacny a kritike sa taktiez podrobil samotny napad zvolit za maskota vlka a nie nieco typickejsie pre Slovensko, ako napriklad kamzika alebo orla. 63Organizacny vybor MS 2011 zacal rokovania s vedenim Medzinarodnej hokejovej federacie a marketingovou spolocnostou Infront Sports & Media, ktora prvotny navrh vytvorila a dospeli k dohode, ze maskot je urceny predovsetkym pre slovenskych fanusikov a jeho vyzor by mal zohladnovat ich nazor. Podla slov organizacneho vyboru sa fanusikovia musia s maskotom stotoznit a preto poziadali o moznost vytvorit vlastny navrh maskota. Novy navrh maskota v slovenskom drese pripravila uz spominana agentura Vaculik Advertising, ktora pripravovala aj lokalnu a medzinarodnu kampan pre sampionat. Mozno aj vdaka danym nezhodam, ktore nastali pri vybere vhodneho maskota pre MS 2011 v ladovom hokeji, v prieskume az 81 % zo vsetkych respondentov, t. j. 130 opytanych oznacili prave vlka za maskota, 14 % nevedelo odpovedat na danu otazku a 4 % zo vsetkych respondentov oznacili za maskota minulorocnych majstrovstiev lisku. Graf 4-18: Maskot MS 2011 140 130 120 100 80 60 40 23 20 7 0 0 0 zajac medved vlk liska neviem Zdroj: Vlastne spracovanie. 6419. Myslite si, ze organizaciu majstrovstiev sa podarilo uspesne zvladnut? Z prieskumu vyplynulo, ze 79 % respondentov bolo s organizaciou majstrovstiev spokojnych a myslia si, ze sa ju podarilo uspesne zvladnut, zatial co zvysnych 21 % respondentov sa s danym nazorom nestotoznuju. V porovnani so Studiou k Majstrovstvam sveta v hokeji 2011, ktoru vypracovala Katedra verejnej spravy a regionalneho rozvoja Narodohospodarskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave kde zistovali spokojnost s organizaciou navstevnikov sampionatu su tieto vysledky mierne odlisne, nakolko podla tejto studii az 84 % respondentov bolo spokojnych s organizaciou, 5 % bolo vyslovene nespokojnych a zvysnych 11 % respondentov zaujali k zhodnoteniu organizacii majstrovstiev neutralny postoj. Vyssiu mieru spokojnosti vyjadrovali slovaci, pricom najlepsie hodnotenie pridelili Bratislavcania a navstevnici z okolia Bratislavy. Spokojnost zahranicnych hosti, vratane tych z Ceska, bola mierne nizsia ako celkovy priemer. 69 Graf 4-19: Spokojnost s organizaciou 34; 21% Ano Nie 126; 79% Zdroj: Vlastne spracovanie. 20. Prispela podla Vasho nazoru organizacia majstrovstiev sveta k zviditelneniu Slovenska vo svete? 69 Studia k Majstrovstvam sveta v hokeji 2011v Bratislave [online].EUBA:SK, 2011[cit. 2012-03.12]. Dostupne na internete: http://www.euba.sk/dokumenty/ine/MS_2011.pdf 65Prevazna vacsina respondentov (84 %) si mysli, ze organizacia MS 2011 v ladovom hokeji prispela k zviditelneniu Slovenskej republiky vo svete, avsak vysledky Studie k Majstrovstvam sveta v hokeji 2011, ktoru vypracovala Katedra verejnej spravy a regionalneho rozvoja Narodohospodarskej fakulty nie su jednoznacne optimisticke a nie je iste ci organizacia majstrovstiev prispela k zviditelneniu v pozitivnom alebo negativnom svetle, pretoze iba polovica zahranicnych respondentov sa planuje do Bratislavy vratit a 18 % respondentov sa uz na mieste vyjadrilo, ze do Bratislavy sa vratit neplanuje. 70 Graf 4-20: Zviditelnenie Slovenskej republiky 26; 16% Ano Nie 132; 84% Zdroj: Vlastne spracovanie. 21. Vek Prieskumu sa zucastnili respondenti roznych vekovych kategorii a vsak najvacsiu cast, 43 % zo vsetkych respondentov tvorili obyvatelia regulovanej zony vo veku 20 az 30 rokov. Prave tato vekova kategoria predstavovala najvacsiu cast navstevnikov sampionatu aj podla Studie k Majstrovstvam sveta v hokeji 2011. 70 Studia k Majstrovstvam sveta v hokeji 2011v Bratislave [online].EUBA:SK, 2011[cit. 2012-03.12]. Dostupne na internete: http://www.euba.sk/dokumenty/ine/MS_2011.pdf 66Graf 4-21: Vekova struktura respondentov 68 70 60 50 37 40 30 23 20 20 11 10 0 15 - 20 20 - 30 30 - 40 vek 40 - 50 50 a viac Zdroj: Vlastne spracovanie. 22. Pohlavie Podiel muzov zucastnenych na prieskume bol 51 %, zatial co podiel zien bol 49 %. Graf 4-22: Struktura respondentov podla pohlavia 82; 51% 78; 49% Zena Muz Zdroj: Vlastne spracovanie. 6723. Adresa Do regulovanej zony vytvorenej v blizkosti Zimneho stadionu O. Nepelu, spadalo priblizne 20 ulic ohranicenych ulicami Vajnorska - Bajkalska - Zahradnicka - Jegeho a Trnavska cesta. Nasledujuci graf znazornuje zlozenie respondentov podla bydliska, pripadne adresy nehnutelnosti, ktoru vlastnia. Graf 4-23: Struktura respondentov podla adresy 3 Presovska 16 Bajzova 11 Trnavska cesta 10 Bartoskova 2 Stodolova 16 Jegeho Palkovicova 12 Odbojarov 12 15 Pro starej pracharni 16 Druzstevna 21 Kalinciakova 26 Vajnorska 0 5 10 15 20 25 30 pocet obyvatelov Zdroj: Vlastne spracovanie. 4.3 Navrhy a odporucania Majstrovstva sveta v ladovom hokeji, prestizne podujatie organizovane Medzinarodnou hokejovou federaciou sa kazdorocne odohrava v inej krajine sveta. Rozhodnutie, ze Majstrovstva sveta v ladovom hokeji sa budu konat v roku 2011 v Slovenskej republike padlo uz v roku 2006, kedy Slovensko ziskalo v Lotyssku od opravnenych delegatov 70 hlasov, co bolo viac ako Svedi a Madari, ktori sa taktiez uchadzali o organizaciu 75. rocnika majstrovstiev. Pre Slovensku republiku sa tak naskytla prilezitost, ktora prichadza raz za cas, prilezitost kedy sa koncentraciou usilia statu, 68sukromnej sfery a dokonca aj vacsiny obyvatelstva da urobit pre imidz krajiny naozaj vela. Da sa na tom slusne profitovat a mozno zalozit aj buduce benefity. Celkovo sme mali pat rokov, teda dost casu na to aby sme zorganizovali svetovu prezentaciu krajiny na najvyssej urovni. Kym vo svete zvyknu usporiadatelske mesta propagovat podobne podujatia aj niekolko rokov dopredu, v ,,metropole Slovenska" sa este pred zacatim sampionatu objavili nazory, ze kampan bola nedostacujuca a taka vyznamna vec, ako su majstrovstva sveta, by mala byt lepsie zorganizovana a podporena vyraznejsou propagaciou. Po skonceni sampionatu tieto obavy do istej miery potvrdil aj primator hlavneho mesta Milan Ftacnik, ktory sa vyjadril, ze ,,mesto podcenilo marketing, sustredilo sa na informacnu kampan, celkovo si vsak myslim, ze sa podarilo naplnit zakladny ciel, ktory si magistrat dal, a to posilnit poziciu mesta na mape sveta." 71 Toto tvrdenie potvrdzuju aj vysledky prieskumu zrealizovaneho na ucely tejto prace, kde prevazna vacsina respondentov boli dostatocne a vcas informovani o konani sampionatu v ich okoli a taktiez boli oboznameni s organizacnymi a dopravnymi obmedzeniami. Odpovede na otazky marketingoveho charakteru tykajucich sa vytvorenej Fan zony, zmeny nazvov zastavok, ci oficialneho trailera MS 2011, uz neboli az take jednotne. Najvacsie percento respondentov na otazku ci navstivili pocas majstrovstiev Fan zonu odpovedalo NIE, pretoze ich to nalakalo. Zarazajucejsie vsak je, ze medzi respondentmi sa nachadzalo viac takych, ktori o Fan zone vobec netusili, ako tych, ktori ju pravidelne navstevovali. Pravdepodobne aj tu sa prejavila slaba propagacia a nedostatocny marketing podujatia. Obyvatelia regulovanej zony vytvorenej pocas majstrovstiev sveta, ktori tvorili vzorku respondentov prieskumu celkovo hodnotia organizaciu sampionatu velmi kladne a az 80 % respondentov vyjadrilo vyslovene spokojnost s danou organizaciou taktiez si vacsina z nich mysli, ze minulorocne majstrovstva sveta prispeli k zviditelneniu nasej krajiny, pricom verim, ze v pozitivnom zmysle slova. S pohladu marketingu mesta sa Bratislave, pocas MS 2011, podarilo dosiahnut spokojnost segmentu obyvatelov, o com svedcia aj informacie o intenzivnej informacnej kampani, ktora casto krat potlacala do uzadia marketingovu propagaciu podujatia v zahranici. To ci sme nepremarnili sancu pre Slovensku republiku zviditelnit sa na celom svete a oslovit mnozstvo zahranicnych navstevnikov aby sa sem radi vracali a odporucali 71 Organizaciu v Bratislave sa podarilo uspesne zvladnut [online].MSHOKEJ.STAVKY.COM, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.mshokej.stavky.com/clanky/c18050250/hokej-ms- organizaciu-v-bratislave-sa-podarilo-uspesne-zvladnut 69Slovensko svojim znamym ako dovolenkovu destinaciu je otazne, iste vsak je, ze Slovensko sa uchadza o miesto spoluorganizatora majstrovstiev sveta na rok 2015,ktore sa budu konat v Ceskej republike a mozno sa tak Slovenskej republike naskytne druha sanca, ktoru pevne uchopi a vytazi z toho maximum. 70ZAVER Mesta a obce musia vyuzivat rozne marketingove aktivity z dovodu rozvoja cestovneho ruchu a rastu konkurencieschopnosti medzi mestami. Marketing mesta sa stava nevyhnutnostou. Je to prostriedok ako zabezpecit prosperitu a spokojnost obyvatelov, prilakat podnikatelske subjekty a vybudovat atraktivitu mesta v povedomi turistov a navstevnikov z celeho sveta. Na presadenie sa v konkurencii uz nestaci vyuzivat len nastroje tradicneho marketingu, ale prichadza cas pre take riesenia, ktore prinasaju aj pridanu hodnotu. Prave event marketing je jednym z dolezitych nastrojov, ktore pomahaju vytvarat take situacie, aby zazitky s nimi spojene boli pozitivne a sledovali naplnanie cielov mesta. Historia rozmanitych verejnych udalosti, ktore by sme z dnesneho marketingoveho uhla pohladu mohli oznacit popularnym pojmom ,,event", siaha az do staroveku. Uz v starovekom grecku a Rime poznali obyvatelia vyznam a caro kulturnych, sportovych ci obchodnych udalosti a uvedomovali si, aku dolezitu ulohu zohrava vytvaranie pozitivnej emocionalnej pamate. Cielom prace bola analyza vplyvu Majstrovstiev sveta v ladovom hokeji 2011, konajucich sa na uzemi Slovenskej republiky, na spravanie a spokojnost obyvatelov zijucich v regulovanej zone vytvorenej pocas sampionatu v okoli Zimneho stadiona O. Nepelu v Bratislave. Do zony s regulovanym vjazdom bol mozny vjazd len pre obyvatelov zony s trvalym pobytom, ktori sa museli zakazdym preukazovat obcianskym preukazom a taktiez pre vozidla s povolenim organizacneho vyboru a prislusnej mestskej casti, majitelom garazi a firiem, ci prevadzkovatelom zariadeni a drzitelom ZTP preukazov. Po spracovani a naslednej analyze odpovedi respondentov z nami realizovaneho prieskumu vyplyva, ze aj napriek vsetkym organizacnym zmenam a dopravnym obmedzeniam, ktore boli zavedene v case konania sampionatu, boli obyvatelia s celkovou organizaciou majstrovstiev sveta spokojni, bezne spravanie vacsiny obyvatelov toto podujatie neobmedzovalo a taktiez sa pocas majstrovstiev citili bezpecne. Podujatie ako produkt je vysledkom usilia specializovanej firmy, ktore si vyzaduje vlastny marketingovy mix zabezpecujuci hladky priebeh celeho podujatia, zaujimavy program a v neposlednom rade pozitivne ohlasy u verejnosti, pretoze len dobre premyslene a pripravene podujatie prinesie zelany efekt. 71ZOZNAM POUZITEJ LITERATURY Bibliografia 1. BERNATOVA, M. - VANOVA, A. 2000. Marketing pre samospravy I. Banska Bystrica : EF UMB, IROMAR, 2000. ISBN 80-8055-337-8. 2. CIMO, J. a kolektiv. 2008. Marketingove aplikacie. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM , 2008. ISBN 978-80-225-2478-0. 3. HANULAKOVA, E. 2004. Marketing uzemia : oblasti, moznosti a perspektivy. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM, 2004. ISBN 80-225-1918-9. 4. HASPROVA, M. a kolektiv 2010. Marketing miest a obci. Vybrane problemy. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM, 2010. ISBN 978-80-225-3038-5. 5. JANECKOVA, L. - VASTIKOVA, M. 1999. Marketing mest a obci. Praha: GRADA Publishing, 1999. ISBN 80-7169-750-8. 6. KITA, J. a kolektiv. 2010. Marketing. Bratislava: IURA Editon, 2010. ISBN 978-80- 8078-327-3. 7. KOTLER, P. - KELLER, L. K. 2007. Marketing management. 12. vyd. Praha: Grada Publishing, a.s., 2007. ISBN 80-247-1359-5. 8. LABSKA, H. - TAJTAKOVA, M. - LOYDLOVA, M. 2009. Marketingova komunikacia I. Bratislava: Vydavatelstvo EKONOM , 2009. ISBN 978-80-225-2760- 6. 9. PAULICKOVA, R. 2005. Regionalny a mestsky marketing. Bratislava: EUROUNION, 2005. ISBN 80-88984-72-6. 10. SINDLER, P. 2003. Event marketing. Jak vyuzit emoce v marketingove komunikaci. Praha: GRADA Publishing, 2003. ISBN 80-247-0646-6. 11. VANOVA, A. 2006. Strategicke marketingove planovanie rozvoja uzemia. Banska Bystrica: Studia oeconomica, 31.,2006. ISBN 80-8083-301-X. Internetove zdroje 12. Bratislavske Nove Mesto ma dostatok parkovacich miest [online].SZLH.SK, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.szlh.sk/clanok/66883-Bratislavske- Nove-Mesto-ma-dostatok-parkovacich-miest 13. Do zaciatku hokejoveho sampionatu ostava 50 dni 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne [online].BRATISLAVA.SK, na internete: 72http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11027497#mesg 42 14. Dopravne obmedzenia pocas MS v ladovom hokeji v Bratislave [online].MINV.SK, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.minv.sk/?informacie- krajskeho-riaditelstva-pz-v-bratislave&sprava=dopravne-obmedzenia-pocas-ms-v- ladovom-hokeji-v-bratislave 15. Eticky kodex [online].BRATISLAVA.SK, 2011 [cit. 2012-03-11]. Dostupne na internete: http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11027365&p1=5 1737 16. Event marketing ako sucast marketingovej korporacie [online].SME.SK, 2002 [cit. 2012-02-22]. Dostupne na internete: http://www.sme.sk/c/746347/event-marketing- ako-sucast-korporacnej-komunikacie.html 17. K bratislavskemu etickemu kodexu sa pridali aj taxikari [online].BRATISLAVA.SK, 2011[cit. 2012-03-11]. Dostupne na internete: http://www.inba.sk/sk/content/ms-2011- iihf 18. Majstrovstva sveta v ladovom hokeji [online].SPORTENCY.SK, 2011 [cit. 2012-03- 10]. Dostupne na internete: http://www.sportency.sk/encyclopedy/?q=content/75majstrovstv%C3%A1-sveta-v- %C4%BEadovom-hokeji-2011 19. Navrh na marketingove a komunikacne aktivity pre podporu Majstrovstiev sveta 2011 IIHF [online].BRATISLAVA.SK, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_11_03_03/Bod_05/MsZ-MaK- Plan%20MS2011.doc 20. Nove mesto vydalo 498 povoleni do zony v okoli stadiona [online].SZLH.SK, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.szlh.sk/clanok/66726-Nove-Mesto- vydalo-498-povoleni-do-zony-v-okoli-stadiona 21. Organizaciu v Bratislave sa podarilo uspesne zvladnut [online].MSHOKEJ.STAVKY.COM, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.mshokej.stavky.com/clanky/c18050250/hokej-ms-organizaciu-v-bratislave- sa-podarilo-uspesne-zvladnut 22. Studia k Majstrovstvam sveta v hokeji 2011v Bratislave [online].EUBA:SK, 2011[cit. 2012-03.11]. Dostupne na internete: http://www.euba.sk/dokumenty/ine/MS_2011.pdf 23. Vaculik Advertising premenil Slovensko na zamrznutu" hokejovu republiku" video [online].MEDIALNE.ETREND.SK, 2010[cit. 2012-03.12]. Dostupne na internete: http://medialne.etrend.sk/marketing-spravy/vaculik-advertising-premenil-slovensko-na- zamrznutu-hokejovu-republiku-video.html 7324. Zakon o obecnom zriadeni - Zakon c. 369/1990 Zb. - uplne znenie. [online]. VYVLASTNENIE.SK, 2012. [cit. 2012-02-21]. Dostupne na internete: http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-obecnom-zriadeni 25. Z historie MS v hokeji [online].SPORTS-INFO.SK, 2011. [cit. 2012-03-09]. Dostupne na internete: http://www.sports-info.sk/index.php/ms-v-hokeji/677 26. 66. majstrovstva sveta v ladovom hokeji vo Svedsku [online].HOCKEY-SPORT.NET, 2011[cit. 2012-03-09]. Dostupne na internete: http://hockey- sport.net/index.php?id=uvod&cat=ms2002 74PRILOHY Priloha c. 1: Dotaznik 75767778 ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY BAKALARSKA PRACA MATEJ DURAJKA Mobilna zakaznicka aplikacia Veduci prace: Ing. Miroslav Benco PhD. Registracne cislo: 240/2017 Zilina, 2018 ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY BAKALARSKA PRACA STUDIJNY ODBOR: INFORMATIKA MATEJ DURAJKA Mobilna zakaznicka aplikacia Zilinska univerzita v Ziline Fakulta riadenia a informatiky Katedra informatiky Zilina, 2018 BAKALARSKA PRACA FRI Cestne vyhlasenie Prehlasujem, ze som bakalarsku pracu spracoval samostatne za pomoci vsetkych uvedenych zdrojov a literatury, ktoru som uviedol. 3 BAKALARSKA PRACA FRI ABSTRAKT V STATNOM JAZYKU DURAJKA, Matej: Mobilna zakaznicka aplikacia. [Bakalarska praca]. Zilinska univerzita v Ziline. Fakulta riadenia a informatiky; Katedra informatiky. Skolitel/Veduci: Ing. Miroslav Benco PhD. - Stupen odbornej kvalifikacie: bakalar. - Zilina: FRI UNIZA, 2018. 55 s. Cielom tejto bakalarskej prace je prejst vyvojom mobilnej aplikacie od analyzy cez navrh az po implementaciu a vytvorit aplikaciu, ktora bude uskutocnovat ukladanie a citanie dat z databazy. V prvej casti sa praca venuje teoretickym moznostiam vyvoja aplikacie, vyberu pracovnych nastrojov a ich strucnemu popisu a analyze existujuceho riesenia v podobe webovej aplikacie. V druhej casti sa venuje specifikacii poziadaviek zadavatela a naslednemu navrhu aplikacie na zaklade ziskanych poziadaviek. Po navrhu aplikacie prechadza k implementacii aplikacie v programovacom jazyku Java pomocou nastroja Android Studio. Do tejto aplikacie sa pouzivatel zaregistruje pomocou Facebook alebo Google konta. Nasledne ma moznost rezervacie hry, prehladu vysledkov, ziskavania zliav a uspechov a prehliadania informacii o laser game. Klucove slova: Mobilna aplikacia, OS Android, Java, Android Studio, PHP 4 BAKALARSKA PRACA FRI ABSTRAKT V CUDZOM JAZYKU DURAJKA, Matej: Customer Service Mobile Application. [Bachelor thesis]. University of Zilina in Zilina. Faculty of management science and informatics; Department of informatics. Supervisor: Miroslav Benco PhD. Degree of scientific qualification: Bachelor. Zilina: FRI UNIZA, 2018. 55 p. The aim of this bachelor thesis is to go through the development of the mobile application from analysis through design to implementation and to create an application that will store and read data from the database. In the first part the thesis deals with the theoretical possibilities of application development, selection of working tools and their brief description and analysis of the existing solution in the form of a web application. The second part deals with the specification of the requirements of the contracting entity and the subsequent application design based on the requirements. After designing an app, it moves to implementing an application in the Java programming language using Android Studio. In this application, user registers himself using Facebook or Google Accounts. Subsequently, it is possible to book the game, review the results, get discounts and achievements, and browse laser game informations. Key words: Mobile application, OS Android, Java, Android Studio, PHP 5 BAKALARSKA PRACA FRI Obsah Zoznam obrazkov ................................................................................................................ 8 Zoznam tabuliek .................................................................................................................. 9 Zoznam skratiek ................................................................................................................ 10 Uvod .................................................................................................................................... 11 1 Vymedzenie temy a pouzitych technologii ................................................................ 12 1.1 Ciele prace ........................................................................................................... 12 1.2 Vyber pouzitych technologii ............................................................................... 12 1.2.1 Vyber platformy ...................................................................................... 13 1.2.2 Vyber nastrojov ....................................................................................... 14 2 3 4 5 Analyza existujuceho riesenia .................................................................................... 17 2.1 Rezervacia ........................................................................................................... 17 2.2 Zobrazovanie vysledkov ..................................................................................... 18 2.3 Dalsie informacie ................................................................................................ 19 2.4 Diskusia so zadavatelom..................................................................................... 19 Specifikacia poziadaviek ............................................................................................ 20 3.1 Funkcne poziadavky ............................................................................................ 20 3.2 Mimofunkcne poziadavky ................................................................................... 23 3.3 Pripady pouzitia................................................................................................... 23 Navrh funkcionalit a pouzivatelskeho rozhrania .................................................... 27 4.1 Prihlasovanie a navigacia v aplikacii .................................................................. 27 4.2 Domov a informacie ............................................................................................ 28 4.3 Rezervacia ........................................................................................................... 30 4.4 Vysledky a statistiky ........................................................................................... 31 4.5 System zliav ........................................................................................................ 32 4.6 Navrh novej databazy .......................................................................................... 33 Implementacia aplikacie a testovanie ....................................................................... 36 5.1 Prihlasovanie a navigacia v aplikacii .................................................................. 37 5.1.1 Prihlasovanie cez Facebook .................................................................... 38 5.1.2 Prihlasovanie cez Google ........................................................................ 39 5.2 Informacie, cennik a kontakt ............................................................................... 40 5.3 Rezervacia ........................................................................................................... 42 5.4 Vysledky.............................................................................................................. 43 5.5 System zliav ........................................................................................................ 44 5.6 Notifikacie ........................................................................................................... 45 5.7 Testovanie ........................................................................................................... 45 6 FRI BAKALARSKA PRACA Zaver ................................................................................................................................... 47 Zoznam pouzitej literatury ............................................................................................... 48 Zoznam priloh .................................................................................................................... 50 Prilohy ................................................................................................................................. 51 Priloha A: Pouzivatelske rozhranie .............................................................................. 52 Priloha B: Obsah DVD ................................................................................................. 55 7 FRI BAKALARSKA PRACA Zoznam obrazkov Obrazok 1-1: Podiel zariadeni podla verzie platformy Android (Zdroj: Android Studio) .. 14 Obrazok 2-1: Rezervacia na webovej stranke (Zdroj: Autor).............................................. 18 Obrazok 2-2: Vysledky na webovej stranke (Zdroj: Autor) ................................................ 18 Obrazok 3-1: Funkcne poziadavky: a) Poziadavky na rezervaciu, b) Poziadavky na vytvorenie konta, c) Poziadavky na vysledky (Zdroj: Autor) ............................................. 21 Obrazok 3-2: Funkcne a mimofunkcne poziadavky: a) Poziadavky na zlavy, b) Poziadavky pre informacie, c) Poziadavky na softver (Zdroj: Autor) .................................................... 22 Obrazok 3-3: Diagram pripadov pouzitia: Praca s aplikaciou (Zdroj: Autor) ..................... 23 Obrazok 4-1: Navrh uvitacieho okna (Zdroj: Autor) ........................................................... 27 Obrazok 4-2: Navrh pre Navigacne menu (Zdroj: Autor) ................................................... 28 Obrazok 4-3: Navrh pre Toolbar (Zdroj: Autor) ................................................................. 28 Obrazok 4-4: Navrh pre okna s informaciami (Zdroj: Autor) ............................................. 28 Obrazok 4-5: Google mapa (Zdroj: autor) ........................................................................... 29 Obrazok 4-6: Rozhranie pre zasielanie notifikacii (Zdroj: Autor) ...................................... 29 Obrazok 4-7: Navrh pre zobrazenie rezervacneho kalendara (Zdroj: Autor) ...................... 30 Obrazok 4-8: Navrh pre zobrazenie tlacidiel casovych usekov (Zdroj: Autor) ................... 30 Obrazok 4-9: Navrh pre zobrazenie vlastnych rezervacii (Zdroj: Autor) ............................ 31 Obrazok 4-10: Navrh pre zobrazenie rebrickov (Zdroj: Autor) .......................................... 31 Obrazok 4-11: Navrh tlacidla pre zobrazenie vlastnych statistik (Zdroj: Autor) ................ 32 Obrazok 4-12: Navrh pre zobrazenie kuponov (Zdroj: Autor) ............................................ 33 Obrazok 4-13: Navrh novej databazy (Zdroj: Autor) .......................................................... 34 Obrazok 5-1: Formular pre sparovanie aplikacie s vyvojarskym kontom (Zdroj: Autor) ... 39 8 FRI BAKALARSKA PRACA Zoznam tabuliek Tabulka 1-1: Podiel predanych zariadeni (Zdroj: Vincent, 2017) ...................................... 13 9 BAKALARSKA PRACA FRI Zoznam skratiek OS Operating System (operacny system) FAQ Frequently asked questions (casto kladene otazky) VR Virtualna realita UC Use Case (pripad pouzitia) RAM Random Access Memory (pamat s priamym pristupom) SDK Software Development Kit (subor nastrojov pre vyvoj softveru) 10 BAKALARSKA PRACA FRI Uvod Mobilne aplikacie su programy pre inteligentne mobilne zariadenia, bez ktorych sa v dnesnej dobe nezaobide uz takmer nikto. Aplikacie ulahcuju bezne cinnosti, komunikaciu a pomahaju v kazdodennom zivote. Mobilne aplikacie sa vytvaraju pre rozne operacne systemy. V sucasnosti si najviac konkuruju dva operacne systemy a to IOS a Android. Menej pouzivane operacne systemy su Windows Mobile alebo Symbian. Operacny system IOS pouzivaju predovsetkym mobilne zariadenia od firmy Apple Inc. Android od Googlu je v sucasnosti najrozsirenejsi a najdynamickejsie rastuci operacny system aj vdaka tomu, ze ho Google ponuka ako open source pre viacerych vyrobcov. Najdeme ho v zariadeniach od Samsungu, HTC, Huawei, LG a mnoho dalsich aj mensich, nie vzdy certifikovanych znaciek od cinskych vyrobcov [5]. Aplikacie pre operacny system Android sa siria prostrednictvom obchodu Google Play, kde svoje aplikacie mozu tvorcovia sirit zadarmo alebo za poplatok. V case pisania tejto aplikacie sa v obchode Google Play nachadza viac ako tri a pol miliona aplikacii [9]. Aplikacii je v skutocnosti velke mnozstvo a kazdy den pribudaju. Ak chce tvorca mobilnej aplikacie naozaj uspiet, musi ponuknut nieco nove a originalne. Vsetky aplikacie ale nie su urcene len pre vytvorenie zisku. Mnohe firmy, banky alebo obchody sa snazia pomocou aplikacie ulahcit svojim zakaznikom sluzby, ktore ponukaju. Jednou z takychto aplikacii sa zaobera aj tato bakalarska praca. V tejto praci sa postupne prejde od analyzy a navrhu po implementaciu mobilnej aplikacie pre DarkSide s. r. o, co je Laser Arena nachadzajuca sa v Ziline. Program vytvoreny pre tuto arenu ma ponuknut navstevnikom pridanu hodnotu a sprijemnit rezervaciu ci prehlad vysledkov dosiahnutych pocas navstevy. V DarkSide si navstevnici rezervuju hru, takzvany laser game alebo laser tag. Cielom hry je pomocou laseroveho luca zo svojej zbrane triafat superov a dosiahnut co najvyssie skore. Pri tejto hre sa zaznamenavaju udaje ako su zasahy alebo presnost hraca. 11 BAKALARSKA PRACA FRI 1 Vymedzenie temy a pouzitych technologii Zakladnym kamenom tejto prace bola poziadavka na vytvorenie mobilnej aplikacie od vedenia Darkside Laser Areny, ktore chcelo svojim zakaznikom priniest sluzbu v podobe mobilnej aplikacie, ktora by ich motivovala k dalsej navsteve a ulahcila by im rezervaciu alebo prehlad zaujimavych vysledkov a statistik. 1.1 Ciele prace Hlavnym cielom prace je zhotovit mobilnu zakaznicku aplikaciu, ktora po analyze bude obsahovat vybrane funkcie webovej stranky Darkside areny www.darkside.sk a dalsie funkcionality, ktore by zatraktivnili pouzivanie aplikacie a motivovali navstevnikov k jej stiahnutiu a naslednemu pouzivaniu. Tieto funkcionality vzniknu po dohode a odsuhlaseni zadavatela. Aplikacia by mala vediet vytvorit pouzivatelske konto s hracim menom, ktore pouzivatel bude pouzivat pri navsteve areny. Pouzivatel by mal mat moznost jednoduchej a intuitivnej rezervacie, prehladu vysledkov, v ktorych bude vyznacene jeho hracie meno a zakupovania zliav za dosiahnute uspechy pocas jednotlivych hier. Pri vytvoreni konta sa informacie o pouzivatelovi ulozia do databazy a budu pouzite na automaticke doplnanie. Aplikacia tiez bude uchovavat informacie o hracskych vysledkoch a zlavach, ktore su dostupne alebo ktore si hrac zakupil. Aplikacia bude urcena pre pravidelnych navstevnikov Darkside areny, ktorym by mala sprijemnit zazitok a motivovat ich k dalsej navsteve pomocou dostupnych zliav za dosiahnute uspechy. Cielom prace je tiez prejst vyvojom aplikacie od specifikacie poziadaviek, analyzy a navrhu, az po implementaciu navrhnuteho programu a jeho zavedenie do pouzivania. 1.2 Vyber pouzitych technologii Zadavatel poziadal o vytvorenie mobilnej aplikacie, a tak rozhodnutie o tom v akej forme bude program vytvoreny je dopredu dane. Po stanoveni cielov prace je vsak potrebny vyber technologii a nastrojov, pomocou ktorych bude mobilna aplikacia zhotovena. 12 BAKALARSKA PRACA FRI 1.2.1 Vyber platformy Dopredu nie je mozne tvrdit ci aplikacia bude uspesna medzi navstevnikmi, a preto sme sa po konzultacii so zadavatelom rozhodli, ze ak chceme tuto skutocnost zistit bude potrebne aplikaciu otestovat na co najvacsej vzorke navstevnikov. Momentalne si na trhu konkuruju hlavne dva operacne systemy a to Android OS a iPhone OS. V pocte mobilnych zariadeni, ktore pouzivaju jeden z tychto operacnych systemov ma momentalne navrch Android, ktory pouziva okolo 80% predanych mobilnych zariadeni v roku 2017 (tab. 1-1). Na zaklade tychto skutocnosti sme sa rozhodli pre zaciatok aplikaciu zhotovit pre platformu Android OS, aby bola pouzitelna pre co najviac navstevnikov. Operating System 4Q16 Units 4Q16 Market 4Q15 Units Share (%) Android 4Q15 Market Share (%) 352,669.9 81.7 325,394.4 80.7 77,038.9 17.9 71,525.9 17.7 1,092.2 0.3 4,395.0 1.1 BlackBerry 207.9 0.0 906.9 0.2 Other OS 530.4 0.1 887.3 0.2 431,539.3 100.0 403,109.4 100.0 iOS Windows Total Tabulka 1-1: Podiel predanych zariadeni (Zdroj: [10]) Po vybere platformy bolo potrebne vybrat minimalnu verziu systemu, na ktorej aplikacia bude spustitelna. Vyvojove prostredie Android Studio ponuka graf, ktory pri vytvarani projektu ponuka pomoc s vyberom verzie platformy Android (obr. 1-1). Kedze aplikaciu budeme chciet ponuknut co najvacsiemu poctu navstevnikov, vyberieme verziu Android 4.0 Ice Cream Sandwich s API 15, ktora pokryva vacsinu zariadeni fungujucich na platforme Android. Zariadenie, na ktorom budeme aplikaciu vyvijat bezi na Android 7.0 Nougat s API 24, a preto bude neskor potrebne aplikaciu otestovat aj na zariadeniach s nizsou verziou platformy Android. 13 BAKALARSKA PRACA FRI Obrazok 1-1: Podiel zariadeni podla verzie platformy Android (Zdroj: Android Studio) 1.2.2 Vyber nastrojov Pre vyvoj aplikacie boli vybrane nasledujuce nastroje : o Android Studio o Java Development Kit (JDK) o Android Software Development Kit (SDK) o PhpStorm Na vyvoj aplikacii pre operacny system Android sa v sucasnosti najviac vyuzivaju dve vyvojove prostredia - Eclipse a Android Studio. Kedze Eclipse nie je nadalej podporovany pre vyvoj pre Android tak ako jeho konkurent, siahli sme po Android Studiu, s ktorym mame predchadzajuce skusenosti. Android Studio od firmy IntelliJ je oficialne vyvojove prostredie pre vyvoj mobilnych aplikacii pre operacny system Android a ponuka mnozstvo vyhodnych vlastnosti ako: o emulator s bohatou funkcionalitou, o jednotne prostredie, v ktorom sa da vyvijat pre vsetky zariadenia so systemom Android, 14 BAKALARSKA PRACA FRI o rozsiahle testovacie nastroje, o nastroj na zachytenie vykonu a spotrebu pamate [2]. Medzi jeho nevyhody patri najma skutocnost, ze pre pohodlne pouzivanie je potrebna RAM pamat o minimalnej velkosti 6 gigabajtov, inak vykon tohto vyvojoveho prostredia nie je optimalny. Dolezity prostriedok su tiez vybrane programovacie jazyky. V ramci tejto prace bol vybrany programovaci jazyk Java a znackovaci jazyk XML. Mozne je tiez pouzit jazyky C/C++ a to hlavne v castiach aplikacie, ktore potrebuju vysoky vykon. V tejto aplikacii vsak C/C++ vyuzite nie je [11]. Android SDK je balik vyvojarskych nastrojov pouzivanych na vyvoj aplikacii pre platformu Android a obsahuje : o pozadovane kniznice, o debugger, o emulator, o dokumentaciu, o vzorovy zdrojovy kod, o tutorialy pre Android OS. Aj ked Android Studio ako vyvojove prostredie ponuka emulator na spustanie a testovanie aplikacie, tak pri vyvoji tejto aplikacie budeme na testovanie aplikacie pouzivat realne zariadenie, konkretne Huawei P9 lite s operacnym systemom Android 7.0 Nougat s API 24. Najvacsou vyhodou pouzivania realneho zariadenia oproti emulatoru je rychlost a realnost spravania. Emulator byva pomalsi a nie vzdy ponuka funkcionality na spravne otestovanie aplikacie. Emulator Vyhody: o o o mozu emulovat rozne zariadenia a konfiguracie, emulacia sietovej latencie, vybijanie baterie, GPS, nedestruktivne zmeny. Nevyhody: o velmi pomale, 15 BAKALARSKA PRACA FRI o o nie je mozne testovat napriklad USB pripojenie alebo Bluetooth, spravanie sa aplikacie nemusi zodpovedat realite. Hardverove zariadenie Vyhody: o o o aplikacia bezi v realnej prevadzke, testovanie roznych senzorov, Bluetooth, rychlost. Nevyhody: o o financne narocne, potreba instalacie ovladacov a nastavenia [8]. PhpStorm je vyvojove prostredie od firmy IntelliJ, ktore sa pouziva na vyvoj webovych stranok. My ho pouzijeme pre vytvorenie webovej sluzby na spolupracu s databazou. V mobilnej aplikacii, tak isto ako aj na webovej stranke, bude mnozstvo dat, ktore by medzi strankou a aplikaciou mali byt zdielane. Tieto data je preto potrebne ukladat do zdielanej databazy. Stranka pouziva na perzistentne ukladanie dat MySQL databazu, a tak tuto databazu budeme pouzivat aj v mobilnej aplikacii. MySQL je najoblubenejsia open source databaza na svete. S preukazanym vykonom, spolahlivostou a jednoduchostou pouzitia MySQL, sa stala veducou databazovou volbou pre webove aplikacie, ktore pouzivaju vysokokvalitne webove stranky vratane Facebooku, Twitteru, YouTube, Yahoo! a mnoho dalsich [14]. 16 BAKALARSKA PRACA FRI 2 Analyza existujuceho riesenia Na stretnuti so zadavatelom prace sme sa rozpravali o tom, co by dana mobilna aplikacia mala vediet ponuknut. V prvom rade ziadal o analyzu webovej stranky Darkside a zhodnotenie, ktore funkcionality sa zapracuju do aplikacie. Darkside vlastni webovu stranku, ktora podava zakladne informacie o arene a obsahuje hlavne funkcionality ako su rezervacia hry a prehlad vysledkov. Tieto funkcionality su tiez pozadovane v mobilnej aplikacii v podobnej forme ako sa nachadzaju na webovej stranke. Webova stranka Darkside obsahuje podstranky: o Laser Game - Co to je?, Herne mody, Tipy, FAQ o Vysledky o Rezervacia o Cennik o Akcie o Foto o Kontakt o VR Po konzultacii a zhodnoteni boli do mobilnej aplikacie vybrane hlavne funkcionality ako rezervacia, vysledky, cennik, kontakt a zakladne informacie o laser game. Spomedzi podstranok neboli vybrane Foto a VR, ktore sa pre zadavatela v mobilnej aplikacii ukazali ako nepotrebne. Uvedene funkcionality su len zakladnym kamenom aplikacie a dalsie budu uvedene v dalsej kapitole po analyze funkcionalit, ktore by zatraktivnili pouzivanie vyvijanej aplikacie pre navstevnikov. Stranka navstevnikovi neponuka registraciu a vytvorenie pouzivatelskeho konta. 2.1 Rezervacia Po kliknuti na zalozku rezervacia na stranke Darkside sa pouzivatelovi zobrazi kalendar pre vyber dna, v ktorom pozaduje vytvorit rezervaciu a zoznam ponukanych dvadsat minutovych intervalov, pocas ktorych prebieha hra. Pri kazdom casovom useku sa nachadza moznost vyberu kliknutim na pole ,,rezervuj" (obr. 2-1). V pripade, ze dany 17 BAKALARSKA PRACA FRI casovy usek uz je rezervovany, zobrazi sa len pole s informaciou ,,obsadene", cize nie je mozne aby sa rezervacie duplikovali. Po vybrati casoveho useku, navstevnik stranky musi vyplnit kontaktne informacie a potvrdit suhlas s prevadzkovym poriadkom. Podobneho stylu sa budeme drzat aj pri navrhu dizajnu rezervacie v mobilnej aplikacii v dalsej kapitole. Kedze stranka neponuka vytvorenie pouzivatelskeho konta, je navstevnik nuteny vyplnat rezervacny formular pri kazdej novej rezervacii. Obrazok 2-1: Rezervacia na webovej stranke (Zdroj: Autor) 2.2 Zobrazovanie vysledkov Vysledky hracov, ktori navstivili laser arenu sa zobrazuju ako celkove herne statistiky a rebricky hracov zoradenych podla bodov (obr. 2-2). Tieto informacie sa zobrazuju pre tento a minuly mesiac. Navstevnici si tiez mozu pozriet archiv poslednych hier, ktore sa odohrali. Obrazok 2-2: Vysledky na webovej stranke (Zdroj: Autor) 18 BAKALARSKA PRACA FRI Pouzivatel ma prehlad len o celkovych vysledkoch vsetkych hracov, ktori navstivili arenu a nema moznost nahliadnut do vlastnych vysledkov, z dovodu chybajucej moznosti vytvorenia hracskeho konta. 2.3 Dalsie informacie Ostatne informacie ako cennik, kontakt, laser game su staticke podstranky, ktore obsahuju texty, obrazky a su vacsinou informacneho charakteru. Texty z nich budu pouzite v aplikacii pre informacnu funkciu. Kontakt obsahuje okrem kontaktnych udajov aj mapu s poziciou areny, ktora bolo vlozena pomocou Google API. 2.4 Diskusia so zadavatelom Po analyze webu sme medzi hlavne funkcionality, ktore chceme zapracovat do aplikacie vybrali rezervaciu, prehlad o vysledkoch, cennik, kontakt a zakladne informacie o arene. Vsetky tieto funkcie vsak uz navstevnik moze vyuzivat na webovej stranke, a preto by pre navstevnika pouzivanie aplikacie nebolo prilis atraktivne. Zadavatel s tymto rozhodnutim suhlasil a dalej sme diskutovali o rozsireni aplikacie o nove funkcie, ktore webova stranka neponuka. Kedze navstevnici areny pri hre zakazdym pouzivaju vlastne hracie meno, pomocou ktoreho sa nasledne vedia identifikovat vo vysledkoch, prisli sme s navrhom na vytvorenie pouzivatelskeho konta, ktore by bolo sparovane s hracskym menom. To by navstevnikov viedlo k pouzivaniu rovnakeho hracieho mena. Pod tymto hracim meno by si nasledne navstevnik vedel vyhladat odohrane hry a prisluchajuce statistiky. Po dalsej diskusii sme dospeli k moznosti vyuzit statistiky pre odmenovanie hracov za uspechy dosiahnute v hre. To znamena vytvorenie kreditoveho systemu, ktory by odmenil hraca napriklad za dosiahnutie desat odohranych hier v podobe kreditov, za ktore by si nasledne pouzivatel vedel zakupit zatial blizsie nespecifikovane zlavy. Pocas diskusie prislo viac navrhov na rozne funkcionality ako napriklad snimanie QR kodov pri navsteve areny alebo priprava hry pomocou zapisania mien hracov zucastnenych rezervovanej hry pred navstevou. Tieto funkcionality boli prediskutovane a spolocne sme prisli k zaveru, ze pre aplikaciu zatial nie su potrebne. 19 BAKALARSKA PRACA FRI 3 Specifikacia poziadaviek Pred celym navrhom aplikacie je nutne najskor specifikovat poziadavky na system. Z jednotlivych poziadaviek potom mozeme vychadzat pri navrhu funkcionalit alebo struktury aplikacie. Je to nevyhnutny krok pri vyvoji spravne fungujucej prehladnej aplikacie. Poziadavky ziskavame z diskusie so zadavatelom prace a mozeme ich rozdelit na: o funkcne - urcuju to akym sposobom sa bude system chovat, funkcie systemu o mimofunkcne (nefunkcne) - specifikuju vlastnosti a obmedzujuce podmienky daneho softveru [12]. 3.1 Funkcne poziadavky Medzi funkcne poziadavky na system sme zaradili rezervaciu, zobrazovanie vysledkov, vytvorenie pouzivatela, ziskavanie zliav a poskytovanie informacii. Rezervacia Rezervacia patri medzi zakladne poziadavky na system. Medzi jej funkcie ma patrit moznost vytvorenia rezervacie v dany den, na presne urceny casovy usek. Po vybrani casoveho useku bude potrebne aby pouzivatel uviedol kontaktne udaje: o meno a priezvisko, o email, o telefonne cislo, o pocet hracov v skupine. Nasledne bude potrebne potvrdit suhlas s prevadzkovym poriadkom Darkside laser areny. Po vytvoreni rezervacie bude mat pouzivatel moznost si tuto rezervaciu zobrazit a v pripade potreby rezervaciu zrusit, ak do nej zostava viac ako tri dni. V opacnom pripade bude pouzivatel informovany o moznosti zrusenia rezervacie len cez telefonicky kontakt, ktory sa zobrazi na obrazovke. Meno, email a telefonne cislo sa po prihlaseni pouzivatela budu automaticky doplnat podla informacii z jeho Google alebo Facebook konta (obr. 3-1a) . 20 BAKALARSKA PRACA FRI Vytvorenie uzivatela Predpokladame, ze kazdy, kto sa dostane k pouzivaniu aplikacie vlastni minimalne pouzivatelsky ucet Google, kedze aplikacia bude dostupna cez obchod Google Play, kde je ucet Google pozadovany. Preto bude mat pouzivatel po spusteni aplikacie na vyber vytvorenie uctu cez Google a navyse cez Facebook. V pripade prveho spustenia aplikacie si ma pouzivatel uvazlivo vybrat hracie meno, pomocou ktoreho bude identifikovatelny ako jediny s unikatnym menom. Pri kazdej navsteve nahlasi toto meno pred hrou a vsetky jeho buduce hry budu sparovane s jeho kontom a bude si ich schopny zobrazit ako vlastne hry (obr. 3-1b). Zobrazovanie vysledkov Ked uz pouzivatel bude mat vytvorene hracske, konto bude moct najst svoje meno v rebrickoch. Tiez bude mat na vyber zobrazenie celkovych statistik alebo len tych, ktore dosiahol on sam. Zobrazenie vysledkov by malo byt v podobnej forme ako na webovej stranke, ktora bola zanalyzovana na v predchadzajucej kapitole. Ak sa pouzivatel nachadza v rebricku mal by byt vyrazne oznaceny (obr. 3-1c). Obrazok 3-1: Funkcne poziadavky: a) Poziadavky na rezervaciu, b) Poziadavky na vytvorenie konta, c) Poziadavky na vysledky (Zdroj: Autor) Ziskavanie zliav Navstevnikovi areny sa pri kazdej hre zbieraju rozne statistiky ako napriklad zasahy, zabitia alebo celkove body. Za tieto statistiky moze ziskat kredity v pripade, ze dosiahne urcite mety. Tieto mety sa mozu menit podla fantazie zadavatela pocas fungovania aplikacie. Po dosiahnuti niektoreho z uspechov sa po prihlaseni do aplikacie prirataju pouzivatelovi kredity. Za tieto kredity si bude schopny zakupit kupony, ktore sa taktiez 21 BAKALARSKA PRACA FRI mozu dynamicky pridavat a odoberat podla aktualnych potrieb zadavatela. Pre priklad kuponu mozeme spomenut napriklad hru alebo kofolu zadarmo. K dalsim poziadavkam patri moznost zobrazenia dostupnych kuponov, ktore sa daju zakupit ako aj zoznam uz zakupenych kuponov. Kazdy kupon by mal mat vygenerovany vlastny unikatny kod, ktory nahlasi pri navsteve a obsluha ho uplatni. Pouzivatel by mal tiez mat moznost zobrazit si uspechy, ktore uz dosiahol (obr. 3-2a). Poskytovanie informacii K poslednym poziadavkam patria informativne funkcie. Tieto funkcionality maju mat informacny charakter. Vseobecne informacie a akcie budu zobrazene v rovnakej forme ako na webovej stranke. Cennik by mal mat okrem ineho moznost vypocitat cenu za celu skupinu zadanim poctu osob v skupine a ich typu (student, dospela osoba alebo dochodca). Kontakt ma obsahovat moznost odoslat email z aplikacie alebo vytocit cislo. Pri kontakte sa tiez ma nachadzat mapa, ktora zobrazuje poziciu areny na mape a po kliknuti je schopna naviest navstevnika do areny. Zadavatel ma mat moznost pomocou notifikacie oznamit zaujimave akcie a specialne ponuky vsetkym pouzivatelom aplikacie (obr. 3-2b). Obrazok 3-2: Funkcne a mimofunkcne poziadavky: a) Poziadavky na zlavy, b) Poziadavky pre informacie, c) Poziadavky na softver (Zdroj: Autor) 22 BAKALARSKA PRACA FRI 3.2 Mimofunkcne poziadavky Medzi mimofunkcne poziadavky radime poziadavky na softver. Aplikacia by mala byt jednoducha a prehladna, aby sa pouzivatel vedel jednoducho orientovat, intuitivna a pouzitelna bez navodu na pouzitie a jednotna vo funkcnosti, co znamena, ze kazda obrazovka by mala byt ovladatelna a zobrazovana podobnym stylom ako ostatne, aby sa bol pouzivatel schopny orientovat hned po prvom pouziti aplikacie. Aplikacia ma byt vytvorena pre operacny system Android, a to z dovodu ponuknutia aplikacie co najsirsiemu okruhu navstevnikov (obr. 3-2c). 3.3 Pripady pouzitia Pripad pouzitia opisuje spravanie systemu v roznych situaciach vo forme reakcii systemu na poziadavky jedneho z pouzivatelov systemu. Pouzivaju sa na zachytenie funkcnych poziadaviek a opisuju vztahy medzi systemom a pouzivatelom systemu, vo forme postupnosti jednotlivych krokov. Pri pisani pripadov pouzitia ide hlavne o to, nepouzivat zlozity technicky jazyk pri opisovani ale pouzivat zrozumitelnu ludsku rec a uprednostnovat jednoduche vety pred zlozitymi suvetiami [13]. Obrazok 3-3: Diagram pripadov pouzitia: Praca s aplikaciou (Zdroj: Autor) 23 BAKALARSKA PRACA FRI Tento diagram pripadov pouzitia opisuje zakladne funkcionality systemu vo vztahu k pouzivatelovi (obr. 3-3). Mozeme v nom vidiet vsetky pripady pouzitia, ktore by system mal ponuknut pouzivatelovi. Kazdy pripad pouzitia obsahuje scenar, ktory v postupnosti krokov zobrazuje spolupracu pouzivatela a systemu. Okrem hlavneho scenara moze obsahovat aj alternativny scenar, ktory moze nastat pri inom, ako beznom postupe pouzivatela. Pripad pouzitia: Prihlasenie do aplikacie Hlavny scenar: 1. Pouzivatel vyberie medzi prihlasenim pomocou Facebooku a Googlu. 2. Pouzivatel zvoli Facebookove alebo Google konto pomocou ktoreho sa chce prihlasit. 3. Aplikacia overi ci pouzivatel s rovnakym emailom uz existuje. 3.1. Ak pouzivatel existuje. 3.1.1. Aplikacia dovoli pouzivatelovi pokracovat. 3.2. Ak pouzivatel neexistuje. 3.2.1. Aplikacia si vypyta od pouzivatela hracie meno. 3.2.2. Pouzivatel vyplni hracie meno. 3.2.3. Aplikacia zaregistruje hraca. 4. Pouzivatel pokracuje v praci s aplikaciou. Alternativny scenar : 1. Scenar pokracuje v kroku 3. ale pouzivatel nevyplni hracie meno. 2. Aplikacia upozorni pouzivatela, ze vyber hracieho mena nie je mozne obist. 3. Pouzivatel zada meno alebo opusti aplikaciu. Pripad pouzitia: Rezervovanie areny Hlavny scenar: 1. Pouzivatel vyberie datum rezervacie. 2. Pouzivatel vyberie cas rezervacie. 3. Pouzivatel vyplni kontaktne udaje. 4. Pouzivatel potvrdi suhlas s prevadzkovym poriadkom. 5. Pouzivatel potvrdi rezervaciu. 24 BAKALARSKA PRACA FRI 6. System zaeviduje rezervaciu. Alternativny scenar: 1. Ak pouzivatel nesplni jeden z prvych styroch krokov hlavneho scenara. 1.1. System upozorni pouzivatela na nevyplnene policka. 2. Pouzivatel doplni prazdne policka. 3. Pouzivatel odosle rezervaciu. 4. System zaeviduje rezervaciu. Pripad pouzitia: Zobrazenie rezervacii Hlavny scenar: 1. Pouzivatel otvori zoznam svojich rezervacii. 2. Ak pouzivatel zvoli moznost zmazat rezervaciu. 2.1. Ak je datum rezervacie skor ako o 3 dni. 2.1.1. System nepovoli zrusit rezervaciu. 2.1.2. System informuje o moznosti zmazania cez telefonicky kontakt. 2.2. Ak je datum neskor ako o 3 dni. 2.2.1. System si vyziada potvrdenie o zmazani. 2.2.2. Pouzivatel potvrdi zmazanie rezervacie. 2.2.3. System zmaze rezervaciu. Alternativny scenar: 1. V kroku 2. hlavneho scenara pouzivatel nepotvrdi zmazanie rezervacie. 2. System rezervaciu ponecha v databaze. Pripad pouzitia: Zakupenie kuponu Hlavny scenar: 1. Pouzivatel si zobrazi zoznam dostupnych kuponov. 2. Pouzivatel klikne na tlacidlo ,,Zakupit" vedla daneho kuponu. 3. Ak ma pouzivatel dostatok kreditov. 3.1. System vlozi do databazy kupon pre daneho pouzivatela. 3.2. System zobrazi pouzivatelovi jeho kupony. 25 BAKALARSKA PRACA FRI 4. Ak nema pouzivatel dostatok kreditov. 4.1. System oznami pouzivatelovi nedostatok kreditov. Pripad pouzitia: Prehlad vysledkov Hlavny scenar: 1. Pouzivatel si zobrazi zoznam vysledkov. 2. Pouzivatel vyberie dane casove obdobie. 3. System zobrazi vysledky za dane casove obdobie. 4. Ak pouzivatel zaklikne moznost ,,Len moje vysledky". 4.1. System zobrazi pouzivatelovi jeho vlastne vysledky za dane casove obdobie. 26 BAKALARSKA PRACA FRI 4 Navrh funkcionalit a pouzivatelskeho rozhrania Po specifikacii a analyze poziadaviek uz vieme, co chceme spravit. Dalej je potrebne navrhnut aplikaciu, jej funkcionality a dizajn. Dobry navrh je velmi dolezity a pri implementacii moze usetrit mnozstvo casu. V tejto casti spojime navrh funkcionalit s navrhom dizajnu aplikacie. Kedze Android Studio ponuka moznost vytvorit dizajn aplikacie priamo vo svojom prostredi, nebudeme potrebovat dalsi nastroj na navrh dizajnu aplikacie. Aj ked by bolo jednoduchsie dizajn najskor navrhnut v specialnom nastroji, vystacime si s touto moznostou, ktora zaroven usetri cas. Pretoze chceme zachovat urcitu jednotnost webovej stranky a mobilnej aplikacie, budeme sa drzat farieb a stylu vybranych pre webovu stranku Darkside. 4.1 Prihlasovanie a navigacia v aplikacii V prvom rade je potrebne navrhnut prihlasovacie okno a akym stylom bude riesena navigacia v aplikacii. Pri spusteni aplikacie zobrazime logo Darkside na kratky casovy usek a hned za nim prihlasovacie okno. Obrazok 4-1: Navrh uvitacieho okna (Zdroj: Autor) Zo specifikacie poziadaviek vieme, ze prihlasenie do aplikacie bude mozne pomocou Facebook alebo Google konta. V prihlasovacom okne sa preto zobrazi napis na privitanie ) pouzivatela a poziadavka na vyber prihlasenia. Pod poziadavkou sa zobrazia dve tlacidla ,,Pokracovat s Facebookom" a ,,Pokracovat s Googlom" (obr. 4-1). Po kliknuti na jedno z tychto tlacidiel bude pouzivatel prihlaseny do aplikacie. Potrebnych podstranok v aplikacii bude vacsie mnozstvo, a tak by priame umiestnenie na displej mobilneho zariadenia nebolo najvhodnejsim riesenim navigacneho menu. Prave preto sme sa rozhodli navigacne menu navrhnut tak, ze sa zobrazi len v pripade potreby pouzivatela. Pouzivatel toto menu moze zobrazit bud potiahnutim zlava doprava 27 BAKALARSKA PRACA FRI alebo kliknutim na tlacidlo v lavom hornom rohu. Po otvoreni menu sa zobrazia moznosti pre otvorenie jednotlivych obrazoviek (obr. 4-2). V hornej casti sa budu nachadzat informacie o uzivatelovi ako jeho meno, email ci fotka v pripade, ze konto, cez ktore sa prihlasil obsahuje profilovu fotku. V dolnej casti menu sa nachadza moznost ,,Odhlasit sa". Tato moznost presunie pouzivatela spat na obrazovku prihlasenia a odhlasi jeho konto z aplikacie. Obrazok 4-2: Navrh pre Navigacne menu (Zdroj: Autor) V hlavicke aplikacie sa bude nachadzat vlavo uz spominane tlacidlo na zobrazenie menu, vpravo logo Darkside a vedla neho hracie meno, ktore si pouzivatel vybral pri prvom prihlaseni (obr. 4-3). Obrazok 4-3: Navrh pre Toolbar (Zdroj: Autor) 4.2 Domov a informacie Ako prva sa pouzivatelovi zobrazi obrazovka Domov (obr. 4-4), na ktorej sa budu nachadzat styri tlacidla- Rezervacia, Moje rezervacie, Moje zlavy, Vysledky. Tieto tlacidla sme vybrali, kedze predpokladame, ze prave tieto funkcie budu v aplikacii najvyuzivanejsie. Obrazok 4-4: Navrh pre okna s informaciami (Zdroj: Autor) 28 BAKALARSKA PRACA FRI Rovnake rozlozenie sa bude nachadzat na obrazovkach Informacie, Akcie a Vysledky, a to preto, aby aplikacia posobila jednotne a neposobila zlozito. Na tlacidlach sa bude nachadzat vzdy nazov obrazovky, do ktorej sa pouzivatel po kliknuti dostane a strucny popis toho, co na nej moze ocakavat. Obrazovky Informacie a Akcie budu obsahovat len informacne texty, ktore sme cerpali z webovej stranky. Tieto obrazovky budu staticke a budu mat len informativnu funkciu. Cennik bude obsahovat tabulku s cenami a doplnujucu funkciu na vypocet ceny. Tato funkcia ponukne vypocet ceny po zadani poctu navstevnikov danej kategorie (Dospely, Student, Dochodca). Cena sa prisposobi podla toho, aky je pocet navstevnikov a ich kategorie. Pocet navstevnikov bude potrebne obmedzit minimalnou a maximalnou hranicou. Kontakt ponukne staticke kontaktne informacie, ale aj moznost zaslat email z aplikacie. Na to su dve moznosti, a to zaslat email cez emailoveho klienta, cize po spusteni pomocnej aplikacie alebo priamo z nasej aplikacie. Zvolili sme druhu moznost, ktora je zlozitejsia, no pre pouzivatela prijemnejsia. Kontakt tiez ponukne vytocit cislo na personal Darkside a Google mapu s poziciou Darkside areny. Tato mapa ponukne po kliknuti spustenie Google navigacie k arene (obr. 4-5). Obrazok 4-5: Google mapa (Zdroj: Autor) Notifikacie bude zadavatel schopny odosielat pomocou jednoducheho rozhrania, ktore ponuka sluzba Firebase Cloud Messaging od Googlu (obr. 4-6). Obrazok 4-6: Rozhranie pre zasielanie notifikacii (Zdroj: Autor) 29 BAKALARSKA PRACA FRI 4.3 Rezervacia Pri tejto funkcionalite sa budeme drzat podobnemu navrhu ako na webovej stranke. Pouzivatel sa na tuto obrazovku dostane pomocou kliknutia na polozku menu Rezervacia. Ako prve si pouzivatel bude vyberat den, v ktorom si chce rezervovat hru. Tuto moznost bude mat pomocou kalendara, kde si pomocou kliknutia na dany den vyberie datum. Kalendar bude standardne nastaveny na aktualny datum a obmedzeny tak, ze bude mozne vybrat len aktualny alebo vyssi datum (obr. 4-7). Obrazok 4-7: Navrh pre zobrazenie rezervacneho kalendara (Zdroj: Autor) Po vybere dna sa zobrazia tlacidla s casovymi usekmi zobrazenymi hodinou a minutou zaciatku useku, ktore je mozne rezervovat. Za kazdym vyberom dna sa tlacidla aktualizuju pre vybrany datum a v pripade, ze uz je dany casovy usek rezervovany, tlacidlo sa nastavi tak, aby ho nebolo mozne opat zaznacit. Tym predideme duplikovanym rezervaciam (obr. 4-8). Obrazok 4-8: Navrh pre zobrazenie tlacidiel casovych usekov (Zdroj: Autor) Ked pouzivatel vyberie datum aj cas, prejde k vyplneniu kontaktnych udajov. Na tieto udaje budu pripravene styri polia. Polia ako je meno a email, sa automaticky doplnia pomocou konta, z ktoreho sa pouzivatel prihlasil a nie je ich mozne prepisat lebo rezervacie sa viazu k danemu pouzivatelovi. Upravit tak bude mozne len telefonne cislo, ktore sa taktiez ulozi do databazy po prvej rezervacii a vdaka tomu sa pri dalsich rezervaciach automaticky doplni, no bude ho mozne prepisat. Posledny udaj je pocet hracov standardne nastaveny na cislo dvanast, co je maximalny pocet hracov v jednej skupine. 30 BAKALARSKA PRACA FRI Na obrazovke Moje rezervacie najde pouzivatel zoznam svojich, pod sebou podla casu usporiadanych rezervacii (obr. 4-9). Tieto rezervacie bude schopny zrusit, ale len v pripade, ked rezervacia nie je rezervovana skor ako tri dni od dnesneho datumu. Taketo obmedzenie vzniklo po dohode so zadavatelom, aby sme predisli rezervaciam zrusenym na poslednu chvilu. Obrazok 4-9: Navrh pre zobrazenie vlastnych rezervacii (Zdroj: Autor) Rezervaciu zobrazime ako datum, cas a tlacidlo ,,Vymazat". Ak je rezervacia rezervovana skor ako o 3 dni, nebude ju mozne zrusit a pouzivatel o tom bude informovany textom, ktory sa zobrazi v spodnej casti obrazovky. Tento text tiez bude obsahovat telefonne cislo na personal Darkside, aby pouzivatel v pripade nutnosti mohol tuto rezervaciu zrusit. 4.4 Vysledky a statistiky Po vybere moznosti Vysledky sa otvori obrazovka s rovnakym rozlozenim ako na obrazovke Domov, a to styri tlacidla rozlozene 2x2: Rebricek, Statistiky, Moje hry, Moje uspechy. Rebricek ponukne na vyber zobrazit rebricky pre herne mody - Darkside timovka, Darkside deathmatch, Boj o zakladne, Top 10 mesiaca (obr. 4-10). Tieto rebricky budu pristupne pre tento a minuly mesiac, a budu ukazovat prvych 10 pozicii. Dolezite je, ze ak sa v takomto rebricku pouzivatel bude nachadzat zvyrazni sa jeho meno, a tiez ak sa nachadza v prvej stovke hracov, zobrazia sa na konci jeho umiestnenia. Obrazok 4-10: Navrh pre zobrazenie rebrickov (Zdroj: Autor) 31 BAKALARSKA PRACA FRI Statistiky ukazu pouzivatelovi herne statistiky za tento mesiac, minuly mesiac a celkove za existenciu databazy vysledkov. Tiez bude mozne zvolit si zobrazenie len vlastnych vysledkov, pomocou pola s moznostou zaznacenia ,,Iba moje statistiky" (obr. 411). Obrazok 4-11: Navrh tlacidla pre zobrazenie vlastnych statistik (Zdroj: Autor) Moje hry a Moje uspechy ponuknu pouzivatelovi zobrazenie vlastnych hier, ktore celkovo odohral a uspechy, ktore dosiahol a ziskal za ich splnenie kredity, pomocou ktorych si moze zakupit niektory z dostupnych kuponov. 4.5 System zliav Aby sme nejakym sposobom navstevnikov motivovali k pouzivaniu aplikacie, chceme do nej zabudovat system zliav. Po kazdej hre v arene sa statistiky z hry importuju do databazy. Z tychto statistik potom bude potrebne vyhodnotit dosiahnute uspechy pouzivatela. Medzi prve uspechy sme zaradili : o dosiahnutie 10 hier o dosiahnutie 100 zabiti o dosiahnutie 500 zabiti o dosiahnutie 1000 zabiti Po kazdom prihlaseni zakaznika je teda potrebne skontrolovat, ci takyto uspech uz dosiahol. Dosiahnutie uspechu zistime skontrolovanim vsetkych doterajsich vysledkov hraca. Ak pouzivatel nejaky z uspechov dosiahol, zobrazi sa mu po prihlaseni v novom okne, ktore po potvrdeni zmizne. Za kazdy uspech pouzivatel ziska urcity pocet kreditov, ktory sa pripocita ku kreditom ulozenym v databaze. Vsetky dosiahnute uspechy si pouzivatel moze zobrazit na obrazovke Vysledky - Moje uspechy. Za ziskane kredity si pouzivatel bude moct zakupit kupony so zlavami. Tieto zlavy si pomocou databazy bude pridavat a odoberat zadavatel. Ku kazdemu kuponu bude moct zadat casovy interval, v ktorom je dany kupon mozne zakupit. Po zakupeni kuponu aplikacia vygeneruje stvormiestne unikatne cislo, ktore bude sluzit ako kod, pomocou 32 BAKALARSKA PRACA FRI ktoreho si navstevnik po nahlaseni v arene bude moct uplatnit zlavu. Zlavy sa pouzivatelovi zobrazia v zalozke Moje zlavy (obr. 4-12). Obrazok 4-12: Navrh pre zobrazenie kuponov (Zdroj: Autor) Dostupne zlavy sa zobrazia ako nazov zlavy, cena a tlacidlo ,,Zakupit". V pripade, ze zakaznik ma dostatok kreditov na zakupenie kuponu, kupon sa prida do databazy. V opacnom pripade sa pouzivatelovi zobrazi informacia o nedostatku kreditov. 4.6 Navrh novej databazy Pre potreby mobilnej aplikacie, existujuce databazove riesenie webovej stranky Darkside nebude dostacujuce. Do databazy bude navyse potrebne ukladat uzivatelov, hracie konta a zlavy. Sucasne databazove riesenie uklada len rezervacie a vysledky, a to tak, ze kazda tabulka ma vlastnu databazu. Vsetky vysledky su ukladane v jednej tabulke, ktora obsahuje informacie ako herny mod, datum, meno, tim, pozicia, body, vystrely, zasahy, smrt a zabitia. Toto riesenie ukladania dat nie je vhodne. Tabulka je prilis velka a uklada duplikovane data, ktore je mozne mat ulozene v samostatnej tabulke. Tuto tabulku sme preto rozlozili na tri mensie tabulky. Prva tabulka hrac bude obsahovat meno hraca a bude prepojena s tabulkou uzivatel vztahom 1:1 a nepovinnym clenstvom na obidvoch stranach vztahu. Nepovinne clenstvo sme pouzili lebo do databazy budu ukladane aj rezervacie z webovej stranky, kde navstevnik nema vytvorene hracie konto a naopak nie kazdy hrac musi mat vytvorene pouzivatelske konto. Druha tabulka statistika bude obsahovat len informacie o statistike z jednej hry a posledna tretia tabulka hra bude ukladat samostatne hry pomocou unikatneho datumu s casom. 33 BAKALARSKA PRACA FRI Obrazok 4-13: Navrh novej databazy (Zdroj: Autor) Tabulka uzivatel bude tiez spojena s tabulkou rezervacia vztahom 1:N. K hracovi sa okrem statistiky viazu tabulky uspech a kupon. K obidvom tymto tabulkam ma hrac vztah M:N, a preto potrebujeme pomocne tabulky na vyjadrenie vztahu. Pre tabulku uspech je to tabulka uspechyHraca, ktora kazdemu hracovi priraduje dane uspechy spolocne s datumom ich dosiahnutia. Pre tabulku kupon je to tabulka zlavy, ktora okrem ineho obsahuje udaj pouzita. Pomocou tohto udaju budeme potvrdzovat kupon, ktory uz bol pouzity. Udaj moze nadobudat hodnoty 0 a 1 (0 - nepozita, 1 - pouzita). Podobny udaj obsahuje tabulka rezervacia. Ta obsahuje udaj potvrdene. Po rezervacii tento udaj nadobuda standardne hodnotu 0 - nepotvrdena. Rezervaciu potvrdzuje zadavatel pomocou nim vytvoreneho rozhrania. Pri navrhu tejto databazy bolo potrebne brat ohlad na pouzite databazy pre existujucu webovu stranku. Preto prislo k par kompromisom ako je nepovinne clenstvo vo vztahu hrac - uzivatel alebo ponechanie udaju tim priamo v statistike. Pre tim nebolo dolezite vytvarat vlastnu tabulku, pretoze vysledky timov nepublikujeme a povazujeme tuto informaciu len ako udaj na doplnenie. Existujuce data z povodnej databazy bude potrebne presunut do vytvorenej databazy. Kedze v povodnej databaze su data ulozene inym sposobom ako v novej, bude potrebne pre migraciu dat vytvorit pomocny program, ktory nacita vsetky data z povodnej databazy a rozdeli ich do tabuliek v novej databaze. 34 FRI BAKALARSKA PRACA Pre pripojenie k databaze je mozne vyuzit JDBC konektor, ktory ponuka Java alebo vytvorenie webovej sluzby. Pretoze JDBC vyzaduje velmi stabilne pripojenie a vysoku sirku pasma - dve veci, ktore nie su na mobilnych zariadeniach zarucene, vyuzijeme webovu sluzbu a pripojenie bude prebiehat cez PHP [17]. Webova sluzba ma dalsie vyhody. Je bezpecnejsia, pretoze nenechavame databazu otvorenu pre utocnikov a vsestrannost - takze ak budeme v buducnosti chciet rozsirit aplikaciu na ine platformy, bude pre pripojenie na databazu mozne vyuzit rovnaku webovu sluzbu. Pripojenie cez webovu sluzbu oproti JDBC tiez setri bateriu v telefone, co je pri mobilnej aplikacii velmi vitane. 35 BAKALARSKA PRACA FRI 5 Implementacia aplikacie a testovanie Typicka Android aplikacia sa sklada z jednej alebo viacerych aktivit. Kazda aktivita moze spustit dalsiu aktivitu za ucelom vykonania roznych akcii. Zakazdym, ked sa nova aktivita spusti, predchadzajuca aktivita sa zastavi ale system zachovava aktivitu v zasobniku. Prave jedna aktivita je oznacena ako hlavna. Aktivita ma svoje pouzivatelske rozhranie a na jeho vykreslenie aktivita pouziva funkciu setContentView(), ktorou nastavi dane rozlozenie aktivity. Layout alebo rozlozenie sa udava pomocou XML layout suboru [7]. Fragment predstavuje urcitu funkcionalitu alebo cast pouzivatelskeho rozhrania v aktivite. Moze sa kombinovat niekolko fragmentov v jednej aktivite, a tak zostavit multifunkcne pouzivatelske rozhranie. Fragment musi byt vzdy vlozeny do aktivity a zivotny cyklus fragmentu je priamo zavisly na zivotnom cykle hostovskej aktivity [4]. Kazdy projekt v Android Studiu obsahuje adresar Resources, v ktorom sa nachadzaju zdroje pouzivane v aplikacii. V nasej aplikacii obsahuje podadresare draweable, layout, menu, mipmap a values. Draweable obsahuje obrazky a ikony pouzite v aplikacii, layout vsetky layouty pre aktivity a fragmenty, menu layout pre navigacne menu aplikacie, a mipmap ikonu pre spustenie aplikacie z mobilneho zariadenia vo viacerych formatoch. Podadresar values obsahuje XML subory colors, strings a styles. V colors uchovame vsetky farby, ktore pouzivame v aplikacii, v strings su zas vsetky texty pouzite v aplikacii a v styles su nami definovane styly pre rozne objekty aplikacie. Vsetky tieto zdroje je potom mozne pouzivat v zdrojovom kode aplikacie. Ked mame navrhnutu zakladnu strukturu aplikacie ako aj jej funkcionality, pouzivatelske rozhranie a databazu mozeme zacat s jej implementaciou. Pri vybere platformy sme si vybrali verziu API 15, aby sme aplikaciu ponukli co najviac navstevnikom. Toto nastavenie vyberame na zaciatku pri vytvarani projektu v Android Studiu, no da sa kedykolvek zmenit v subore build.gradle. Kazdy projekt musi obsahovat subor AndroidManifest.xml, ktory poskytuje zakladne informacie o aplikacii, ktore musi mat system predtym ako spusti aplikaciu [8]. V tomto subore tiez pridavame prava aplikacie. V nasej aplikacii potrebujeme pridat prava na pristup k internetu, pristup k stavu siete, k lokalizacii zariadenia, ktore vyzaduje Google mapa a zapisovanie do vnutorneho uloziska mobilneho zariadenia. 36 BAKALARSKA PRACA FRI Pre pracu s databazou sme vybrali kniznicu Volley, ktora ulahcuje a zrychluje pripojenie k databaze. Ponuka vyhody ako automaticke planovanie ziadosti o siet, viacero subeznych sietovych pripojeni, podporu priorit ziadosti, jednoduche prisposobenie a nastroje ladenia a prisposobenia [3]. Ziadosti odosielame webovej sluzbe. Webovu sluzbu mame vytvorenu na hostingu Darkside a obsahuje PHP subory. Ziadost, ktoru odosielame webovej sluzbe, obsahuje odkaz na dany PHP subor a metodu ziadosti. V kazdom PHP subore sa pripajame na databazu, pracujeme s nou a na konci odosielame vysledok spat do aplikacie. Tento vysledok spracuvame v pretazenej metode onResponse(). V pripade, ze sme prijali vysledok, ziskame ho z objektu response, ktory predstavuje odpoved webovej sluzby. Spolu so ziadostou je potrebne webovej sluzbe odoslat aj data, s ktorymi bude pri praci s databazou pracovat. Na to sluzi pretazena metoda getParams(). V nej vytvorime zoznam dat v podobe HashMap. To znamena, ze kazda polozka obsahuje kluc a data. Tento zoznam dat odosleme spolu so ziadostou. Pomocou klucu nasledne v danom PHP subore ziskame data pouzitim metody $_POST[]. V PHP subore pracujeme s databazou v podobe vkladania a vyberania dat, a tiez ich upravy alebo zmazania. Pre presun dat z povodnej databazy sme si vytvorili program v jazyku Java. Pomocou tohto programu sme nacitali vsetky data z povodnej databazy, spracovali ich a prerozdelili do novych tabuliek vytvorenej databazy. Na zobrazovanie dat z databazy a zoznamov pouzivame objekt RecyclerView, ktory naplnime pomocou adapterov. Adapter je predkom triedy RecyclerView.Adapter a prijima ako parameter zoznam dat, ktore chceme zobrazit v rovnakom formate v podobe zoznamu poloziek. Kazdy adapter ma definovane rozlozenie prvkov pomocou jemu urcenemu layoutu. Vsetky objekty, ktore cerpaju data z databazy su pocas toho, ako aplikacia caka na odpoved od webovej sluzby nahradene objektom ProgressBar, ktory predstavuje nacitavanie dat a po ziskani odpovede sa nastavi ako neviditelny. 5.1 Prihlasovanie a navigacia v aplikacii Po vytvoreni projektu sa nam vytvori aj zakladna aktivita v podobe triedy MainActivity, ktora je potomkom triedy AppCombatActivity. Do tejto triedy vlozime panel nastrojov a navigacne menu. Panel nastrojov vytvorime pomocou prvku Toolbar. Tento panel bude obsahovat vlavo tlacidlo na zobrazenie navigacneho menu a vpravo logo Darkside. Navigacne menu vytvorime prvkom NavigationView. Nechceme aby menu bolo po spusteni aplikacie viditelne, a preto mu pomocou vlastnosti layout_gravity nastavime 37 BAKALARSKA PRACA FRI poziciu ,,start". To sposobi, ze menu bude standardne ukryte vlavo pred zaciatkom obrazovky a zobrazi sa len po kliknuti na tlacidlo v lavej hornej casti obrazovky alebo po potiahnuti prstom zlava doprava. Od panelu nastrojov po koniec obrazovky sa nachadza prazdna plocha v podobe rozlozenia layoutMainActivity, do ktoreho budu vkladane jednotlive fragmenty. Pomocou menu bude aktivita MainActivity prepinat medzi fragmentmi : o FOpening o FMain o FResults o FReservation o FPriceList o FEvents o FContact o FMyReservation o FDiscounts Pre prepinanie medzi fragmentmi je potrebne vytvorit objekt FragmentManager, Po stlaceni tlacidla z navigacneho menu FragmentManager nahradi layoutMainActivity fragmentom, ktory sa nachadza pod danym tlacidlom. Pred tym ako sa pouzivatel presunie do MainActivity musi sa do aplikacie prihlasit. Pre prihlasenie vytvorime pomocnu aktivitu LoginActivity, ktora je tiez potomkom AppCombatActivity. V tejto triede implementujeme prihlasenie cez Facebook a Google. Na to potrebujeme aplikaciu prepojit s Facebook alebo Google vyvojarskym kontom. Pre ulozenie informacii o pouzivatelovi pocas behu aplikacie vytvorime pomocnu triedu User s atributmi - meno, email, telefonne cislo, URL adresa profilovej fotky a hracie meno. V pripade ukoncenia aplikacie bez odhlasenia neprebehne automaticke odhlasenie. Aplikacia si zapamata pouzivatela, a po opatovnom spusteni prechadza priamo do MainActivity. 5.1.1 Prihlasovanie cez Facebook Pre prihlasenie pouzivatela pomocou Facebooku, potrebujeme aplikaciu vytvorit vo vyvojarskom konte pre Facebook na stranke developers.facebook.com. Po vytvoreni aplikacie na tomto ucte, je nutne sparovat ju s vyvijanou aplikaciou, a to tak, ze 38 BAKALARSKA PRACA FRI v nastaveniach prejdeme k moznosti pridat platformu k aplikacii, kde sa nam zobrazia moznosti ako Website, iOS, Android alebo Xbox. Pre nasu aplikaciu vyberieme platformu Android. Po vybrati platformy je potrebne vyplnit nazov aplikacie v Android Studiu (durajka.matej.bakalarskapraca) a nazov triedy, v ktorej budeme vykonavat prihlasovanie pouzivatela (LoginActivity). Obrazok 5-1: Formular pre sparovanie aplikacie s vyvojarskym kontom (Zdroj: Autor) Pre identifikovanie aplikacie je potrebny kluc - Key Hash. Kluc najdeme v Android Studiu v nastroji Gradle. Ziskany kluc vlozime do kolonky Key Hashes a ulozime (obr. 51). Po ulozeni nastaveni je potrebne v LoginActivity naprogramovat tlacidlo ,,Prihlasit s Facebookom". Taketo tlacidlo ponuka Facebook SDK, ktore musime implementovat v build.gradle subore. Tlacidlo pridame do XML suboru, ktory vytvara dizajn pre LoginActivity s nazvom loginButtonFB (obr. 4-1). Funkcionalita tlacidla je predprogramovana a nasou ulohou je spracovat vystup. Po kliknuti na tlacidlo sa vytvori objekt, ktory zachytavame v pretazenej funkcii onSuccess(), ktora prijima ako parameter loginResult - vysledok prihlasenia. Z tohto vysledku ziskame informacie o pouzivatelovi ako JSON objekt [6], ktory spracujeme a vytvorime z neho objekt User. Ked mame vytvoreneho pouzivatela prechadzame z aktivity LoginActivity do MainActivity. Pri zmene aktivity vsak potrebujeme poslat do novej aktivity aj udaje o pouzivatelovi. Zmenu aktivity vykonavame vytvorenim noveho objektu Intent, do ktoreho je mozne vlozit udaje, ktore chceme zaslat pomocou funkcie putExtra(). Na zaciatku MainActivity udaje ziskame spristupnenim funkciou getIntent(). 5.1.2 Prihlasovanie cez Google Implementacia prihlasovania cez Google prebieha takmer rovnakym sposobom ako pri Facebooku. Tu je vsak potrebne prihlasit sa na stranku console.developers.google.com, kde taktiez vytvorime konto pre nasu aplikaciu a ziskat pomocou Android Studia SHA-1 odtlacok, pomocou ktoreho Google identifikuje nasu aplikaciu. Do aplikacie tiez pridame sluzby Google v subore build.gradle pridanim pluginu google-services. 39 BAKALARSKA PRACA FRI Tak ako Facebook SDK aj Google obsahuje tlacidlo s klasickym dizajnom pre prihlasenie pomocou Google (obr. 4-1). Toto tlacidlo ma predprogramovanu funkcionalitu a po jeho stlaceni zobrazi vyber Google konta, s ktorym sa chceme prihlasit. Po vybere konta nam staci zachytit vystup z prihlasenia pomocou funkcie handleSignInResult. V tejto funkcii ziskame vysledok z prihlasenia, ktory pretransformujeme na objekt User a presunieme sa do MainActivity rovnakym sposobom, ako pri predchadzajucom prihlasovani. Po prihlaseni pouzivatela skontrolujeme, ci uz sa nachadza v databaze. Ak pouzivatel s rovnakym emailom este nie je v databaze ulozeny vlozime ho tam a vypytame si od neho hracie meno. Pomocou aktivity PopForName zobrazime EditText s vyzvou na vlozenie hracieho mena, ktore bude pouzivatel pouzivat pri navsteve areny. Ku kazdemu hraciemu menu sa vygeneruje unikatne cislo. Cislo sa prida k jeho hraciemu menu za znak ,,/". Toto cislo sa nebude zobrazovat vo vysledkoch a pristup k nemu bude mat len samotny pouzivatel a zadavatel. 5.2 Informacie, cennik a kontakt Prvy fragment, ktory sa zobrazi pri prechode do MainActivity je FOpening. Ten ponuka na vyber zo styroch tlacidiel, ktore sme vybrali spolu so zadavatelom ako najcastejsie pouzivane funkcie. Tlacidla odkazuju na funkcie rezervacia, moje rezervacie, moje zlavy a vysledky. Fragment FMain obsahuje styri tlacidla. Tlacidlam nastavime pomocou prepisania funkcie setOnClickListener(), kam sa pouzivatel presunie po stlaceni daneho tlacidla. Tieto tlacidla ponukaju presunutie na fragmenty FAbout, FModes, FAdvices a FFAQ. Vsetky tieto fragmenty obsahuju staticke texty, ktore cerpame z resources a konkretne zo suboru strings.xml. FAbout ponuka zakladne informacie o arene, FModes informacie o hernych modoch, FAdvices rady a tipy pre hru a FFAQ odpovede na najcastejsie otazky navstevnikov. Fragment FEvents obsahuje rovnako styri tlacidla s rovnakou funkcionalitou a ponuka presunutie do fragmentov FBirthday, FCompanyEvents, FSchoolEvents a FParty. Tieto fragmenty rovnako obsahuju staticke texty ukladane v subore strings.xml. FBirthday ponuka informacie o moznosti usporiadania narodeninovej oslavy, FCompanyEvents 40 BAKALARSKA PRACA FRI o moznostiach usporiadania teambuildingov, FSchoolEvents o moznostiach usporiadania skolskych akcii a FParty o moznostiach usporiadania najroznejsich oslav. Fragment FPriceList obsahuje cennik z webovej stranky Darkside rozlozeny pomocou TableLayout, ktory zobrazuje data vo forme tabulky. Vsetky informacie su rovnako ulozene v subore strings.xml. V spodnej casti na konci fragmentu FPriceList sa nachadza tlacidlo ,,Klikni pre vypocet ceny". Po kliknuti na toto tlacidlo sa vysunutim z pravej strany obrazovky zobrazi nova aktivita PopCalc. Tato aktivita obsahuje tri DropDown listy, pomocou ktorych si pouzivatel vyberie pocet navstevnikov z troch kategorii - dospely, nad 60 rokov a dieta/student. Pod nimi sa nachadza tlacidlo ,,Vypocitat cenu" toto tlacidlo ma naprogramovany vypocet ceny, ktory sa meni v zavislosti od poctu zakaznikov. Na konci je zobrazena cena pomocou jednoducheho TextView. Vypocet je tiez obmedzeny pre minimalny pocet hracov 3 a maximalny 12. Fragment FContact sa sklada z jednoduchej textovej casti, kde su zobrazene pomocou objektov TextView kontaktne udaje ako adresa, telefonne cislo, email a URL adresa webovej stranky. Pod tymito informaciami sa nachadzaju dve tlacidla ,,Napisat email" a ,,Zavolat". Tlacidlo ,,Zavolat jednoducho pomocou externej aplikacie, ktora sluzi v telefone na telefonovanie, vytoci cislo na Darkside arenu. Tlacidlo ,,Napisat email" po stlaceni spusti novu aktivitu PopEmail. Ta sa zobrazi rovnako ako aktivita PopCalc pri cenniku vysunutim z pravej strany obrazovky. Aktivita obsahuje dva objekty EditText, jeden pre predmet spravy a druhy pre samotnu spravu. Na konci je tlacidlo ,,Odoslat email". V navrhu sme vybrali odosielanie emailu priamo z aplikacie, co je pre pouzivatela aplikacie prijemnejsia moznost. Pre to, aby sme mohli email odosielat priamo z aplikacie, je potrebne do projektu importovat tri kniznice - activation, additional a mail. Tieto kniznice nam umoznuju odosielat emaily priamo z Javy [15]. Ak by sme chceli implementovat funkciu, ktora odosle mail priamo z emailoveho konta pouzivatela, potrebovali by sme jeho povolenie, co by predlzilo a zneprijemnovalo pracu s odosielanim. Z tohto dovodu sme vytvorili pomocne emailove konto darksideemailreceiver, ktore bude pri odosielani emailu predstavovat pouzivatela. Email tak pride z tejto emailovej adresy a pre identifikaciu pouzivatela vlozime jeho emailovu adresu, ktoru ziskame z objektu User, do predmetu spravy. Aby sme predisli zaseknutiu aplikacie z dovodu, ze aplikacia bude cakat na odoslanie emailu, pouzijeme pre odoslanie 41 BAKALARSKA PRACA FRI spravy AsyncTask. Vytvorime vnorenu triedu RetrieveFeedTask, ktora je potomkom triedy AsyncTask. Ta vytvori nove vlakno, v ktorom prebehne odoslanie spravy vo funkcii doInBackground(). Po uspesnom vykonani tejto funkcie sa spusti funkcia onPostExecute(), ktora sluzi na spracovanie vystupu predchadzajucej funkcie. V tejto funkcii len zobrazime pomocou vypisu na obrazovku hlasku ,,Sprava odoslana". Posledny objekt vo fragmente FContact je Google mapa, ktora zobrazuje poziciu Darkside Areny, a tiez ju je mozne pouzit pre zobrazenie trasy z miesta, na ktorom sa navstevnik nachadza. V projekte uz mame pridane google-services, ktore sme pouzivali pri prihlasovani cez Google, a tiez su potrebne pre zobrazenie mapy Google. Taktiez mame vytvorenu aplikaciu v Google vyvojarskom konte, a tak si staci nechat vygenerovat kluc Google map API key, ktory pridame do resources pod nazvom google_maps_key [16]. 5.3 Rezervacia Fragment FReservation sluzi na vytvorenie rezervacie, ktora sa nasledne ulozi do databazy. Obsahuje DatePicker - kalendar, na ktorom je pomocou stlacenia datumu mozne oznacit datum rezervacie. Kalendar obmedzime dolnou hranicou, ktoru predstavuje aktualny datum, aby sme zamedzili rezervacii starych datumov. Pod kalendarom sa nachadzaju tlacidla typu ToggleButton, ktore predstavuju casove useky rezervacie a su nacitavane do objektu RecyclerView zo zoznamu casovych usekov vo formate retazca. Tlacidla mozu nadobudat dva stavy - vybrane a nevybrane. Tlacidla sa aktualizuju pre vybrany den z kalendara pomocou funkcie updateButtons(), ktora je zavolana pri kazdej zmene datumu v objekte DatePicker. Tato funkcia precita z databazy pre vybrany den vsetky rezervacie a tlacidla, ktorych casove useky uz boli rezervovane oznaci ako ,,Obsadene" a pomocou funkcie setClickable() zakaze jeho dalsie pouzivanie tym, ze tlacidlo nastavi ako nestlacitelne. Predideme tak duplikovanym rezervaciam. Za tlacidlami sa nachadzaju styri EditText objekty, ktore sluzia na vyplnenie kontaktnych udajov k rezervacii. Prve dva predstavuju polia na vyplnenie mena a emailovej adresy a nie je mozne ich upravit alebo zmenit, pretoze su doplnene z objektu User. Treti sluzi na vyplnenie telefonneho cisla a stvrty na vyber poctu hracov. Pred tlacidlom na odoslanie rezervacie sa nachadza checkBox, ktory predstavuje suhlas s prevadzkovym poriadkom. Prevadzkovy poriadok sa zobrazi pomocou noveho intentu po kliknuti na text vedla checkBoxu. 42 BAKALARSKA PRACA FRI Po stlaceni tlacidla na odoslanie rezervacie skontrolujeme, ci je vybrany aspon jeden casovy usek, ci su vyplnene vsetky polia, a ci je potvrdeny suhlas s prevadzkovym poriadkom. Ak je vsetko v poriadku, rezervacia sa ulozi do databazy a aktualizuje sa telefonne cislo pouzivatela. Vsetky rezervacie pouzivatela zobrazime vo fragmente FMyReservations. Ten obsahuje RecyclerView, do ktoreho z databazy pomocou adaptera ReservationAdapter nacitame dane rezervacie. Kazda rezervacia obsahuje dva objekty TextView, ktore predstavuju cas a datum rezervacie, a tlacidlo ,,Vymazat". Po stlaceni tohto tlacidla skontrolujeme, ci je mozne rezervaciu zmazat. Ak rezervaciu mozeme zmazat, odstranime ju z databazy a informujeme pouzivatela o zmazani rezervacie vypisom na obrazovku. Dany casovy usek sa tak stane opat dostupny pre ostatnych navstevnikov. 5.4 Vysledky Fragment FResults obsahuje styri tlacidla, ktore predstavuju moznosti zobrazenia vysledkov. Tieto tlacidla odkazuju na fragmenty FResultsPlayers, FResultsStats, FMyGames a FMyAchievements. Vsetky data o vysledkoch, ktore pouzivame v tychto fragmentoch, vklada do databazy zadavatel. Po spusteni fragmentu FResultsPlayers sa zobrazia dve tlacidla, ktore sluzia na vyber medzi aktualnym a minulym mesiacom. Pod tlacidlami sa nachadza dropDown zoznam. Ten sluzi na vyber herneho modu, pre ktory chceme zobrazit vysledky (obr. 4-10). Po stlaceni daneho tlacidla, sa zobrazi rebricek vysledkov zoradenych podla bodov za vybrany mesiac. Tento rebricek sa nacita z databazy do objektu RecyclerView pomocou adaptera ResultAdapter. Spolu so ziadostou o zoznam vysledkov, posielame do databazy aj hracie meno hraca. V pripade, ze sa nachadza v prvej desiatke hracov, jeho riadok v rebricku zvyraznime cervenou farbou. Ak sa hrac nachadza vo vysledkoch v prvej stovke ale nie v prvej desiatke, vyberieme len jeho vysledky a zobrazime ich pod rebrickom vysledkov spolu s poradovym cislom. Fragment FResultsStats ponuka pomocou troch tlacidiel na vyber medzi aktualnym mesiacom, minulym mesiacom a celkovymi statistikami. Pod tlacidlami sa nachadza checkBox s textom ,,Len moje statistiky" a ponuka tak zobrazit pouzivatelovi len jeho vlastne statistiky za dane obdobie. Statistiky sa nacitavaju z databazy do objektu RecyclerView pomocou adaptera StatsAdapter a obsahuju maximalne, minimalne 43 BAKALARSKA PRACA FRI a priemerne skore, priemery vystrelov, presnosti a zabiti na hraca a celkove vystrely, zasahy a zabitia. Fragment FMyGames sluzi na zobrazenie vsetkych hier, ktorych sa pouzivatel zucastnil a zobrazuje rebricek hracov, a ich bodov, ktori sa danej hry zucastnili. Data sa ziskavaju z databazy, do ktorej posleme spolu so ziadostou meno hraca. Ziskane data nasledne zobrazime pomocou RecyclerView, ktory naplna GamesAdapter. Posledny fragment FMyAchievements obsahuje jednoduchy zoznam uspechov, ktore dosiahol pouzivatel. Uspechy tiez nacitavame do RecyclerView pomocou adaptera AchievementsAdapter. 5.5 System zliav Fragment FDiscounts na zaciatku obsahuje TextView, ktory sluzi na zobrazenie poctu kreditov pouzivatela. Pod nim su zobrazene dve tlacidla. Ako prve sa aktivuje tlacidlo ,,Dostupne zlavy". Ked je toto tlacidlo aktivne, vypise sa zoznam kuponov, ktore ponuka zadavatel pomocou databazy. Kupon sa zobrazuje ako dva objekty TextView - nazov a cena a tlacidlo ,,Zakupit". Po stlaceni tlacidla skontrolujeme, ci ma pouzivatel dostatok kreditov na zakupenie kuponu. Nasledne sa mu z kreditov odpocita cena za kupon a aktivuje sa tlacidlo ,,Moje kupony". Toto tlacidlo zobrazuje zoznam kuponov, ktore pouzivatel vlastni a doteraz ich nepouzil. Kazdy kupon ma vygenerovane unikatne stvorciferne cislo, ktore pouzivatel moze pouzit pri navsteve areny. Zoznam sa nacita z databazy a pomocou adaptera DiscountAdapter sa zobrazi do RecyclerView. Kredity zakaznik ziskava za uspechy, ktore dosiahol pri hre v arene. Preto je potrebne pri kazdom prihlaseni pouzivatela skontrolovat, ci uz niektory z uspechov nedosiahol. Tuto kontrolu vykonavame v MainActivity hned potom ako sa do nej pouzivatel presunie. Kontrola sa vykonava na strane webovej sluzby. Najskor skontrolujeme, ktore uspechy pouzivatel este nedosiahol a nasledne zo statistik pocitame, ci sa tak nestalo pred aktualnym prihlasenim. V pripade, ze pouzivatel dosiahol niektory z uspechov vypise sa mu pomocou objektu AlertDialog, ktory je mozne len potvrdit a pokracovat dalej v praci s aplikaciou. 44 BAKALARSKA PRACA FRI Notifikacie 5.6 Jednou z poziadaviek zadavatela bolo oznamovanie akcii a specialnych ponuk pomocou notifikacii aplikacie. Zadavatel moze notifikacie zasielat pomocou sluzby Firebase, o ktoru rozsirime aplikaciu implementovanim potrebnej kniznice. Pre notifikacie sme si vytvorili triedu FirebaseMessagingService. MessagingService, V tejto triede ktora prepiseme je potomkom zdedenu triedy funkciu onMessageReceived(), ktora ako parameter prijima spravu. Spravu nasledne spracujeme do formatu, v ktorom sa zobrazi pouzivatelovi. 5.7 Testovanie Testovanie aplikacie prebieha pocas celej implementacie. Toto testovanie vsak prebehlo az po dokonceni celej implementacie a malo odhalit skryte chyby alebo zle riesenie pouzivatelskeho rozhrania. Aplikaciu pred odoslanim zadavatelovi, bolo najskor potrebne otestovat autorom. Testovanie autorom Po testovani roznych kombinacii prepinania fragmentov, odosielania rezervacii skumania vysledkov a podobne, sa vyskytli chyby, s ktorymi sme sa pred tym nestretli : o prekryvanie fragmentov, o nekonecne nacitavanie. Zistili sme, ze niektore fragmenty sa po ich vymene zacnu prekryvat. Tuto chybu sposobilo, ze fragment FEvents nebol po prepnuti nahradeny funkciou replace(), ale pridany funkciou add(), co sposobilo, ze sa predchadzajuci fragment aj nadalej zobrazoval pod aktualnym. Druhou odhalenou chybou bolo nenacitanie vysledkov z databazy, co sposobovalo nekonecne nacitavanie a aplikaciu bolo nutne restartovat. Problem spocival v tom, ze sme pri kazdom volani databazy vytvarali novu instanciu triedy RequestQueue, a tak mohla nastat situacia kedy aplikacia nedostala vcas odpoved, pretoze sa jednotlive ziadosti blokovali a presla do chyboveho stavu. Problem sme vyriesili vytvorenim triedy typu Singleton [18], co je trieda, ktora ma v celej aplikacii len jednu instanciu. V tejto triede 45 BAKALARSKA PRACA FRI vytvarame prave jednu instanciu triedy RequestQueue, ktora je pouzita pri kazdej ziadosti odosielanej databaze. Po tomto rieseni sa problem pri dalsom testovani nevyskytol. Testovanie zadavatelom Po testovani autorom bola aplikacia poskytnuta zadavatelovi a ten ju rozsiril dalej medzi kolegov. Boli odhalene chyby: o chybajuce casove useky pre rezervacie, o nenacitanie vysledkov, o unikatne cislo hraca . Pri rezervacii cez tyzden a cez vikend je rozdiel v tom, ze cez vikend je mozne rezervacie hry aj v skorsich terminoch. Pre riesenie stacilo pridat do zoznamu terminov dalsich sest terminov. Nacitanie vysledkov na zariadeni Huawei P9 lite, na ktorom bola aplikacia vyvijana prebiehalo v poriadku. Preto bolo tazsie odhalit, kde sa nachadza tento problem. Pre testovanie sme tak pouzili druhe zariadenie - starsi tablet Acer. Po otestovani aplikacie na tomto zariadeni bolo zistene, ze problem nastava len pri starsich zariadeniach s API 18 a menej. Chybu sposobovali specialne znaky pouzite v URL adrese, kam bola zasielana ziadost na databazu. Specialne znaky obsahovali parametre zasielane spolu so ziadostou. Problem sme vyriesili zmenou metody odosielania parametrov z metody $_GET na metodu $_POST. Problem s unikatnym menom hraca bol taky, ze sme jeho identifikacne cislo generovali od jednotky, a tak bolo mozne toto meno jednoducho odhadnut. Generovanie cisla sme preto zmenili na nahodne cislo od jednotky po devatdesiatdevat. 46 BAKALARSKA PRACA FRI Zaver Hlavnym cielom prace bolo vytvorit mobilnu zakaznicku aplikaciu pre OS Android, ktora bude obsahovat funkcie webovej stranky Darkside a dalsie funkcie, ktore vznikli po specifikacii poziadaviek so zadavatelom prace. Webovu stranku Darkside bolo potrebne zanalyzovat a vybrat funkcionality vhodne pre mobilnu aplikaciu. Po analyze a specifikacii poziadaviek sme navrhli funkcionality a pouzivatelske rozhranie aplikacie. Ciele bakalarskej prace boli splnene a mobilna aplikacia vytvorena. Aplikacia sa nachadza v stave, v ktorom je mozne nasadit ju do pouzivania, avsak pre nasadenie aplikacie do obchodu Google Play je najskor potrebna migracia dat na strane zadavatela z dovodu vytvorenia novej databazy, a tak sa nasadenie aplikacie predpoklada na leto 2018. Pripojenie webovej stranky na novu databazu si obstarava zadavatel sam. Po tomto kroku staci pripravit kratky popis aplikacie a strucnu pouzivatelsku prirucku, aby pouzivatelia vedeli pracovat s aplikaciou. Tieto podklady budu spolocne s aplikaciou publikovane v obchode Google Play. V pripade zaujmu o aplikaciu z pohladu navstevnikov moze byt rozsirena o dalsie funkcionality, ktore sme do sucasnej verzie spolu so zadavatelom nevybrali po diskusii v kapitole 2. Ako uspech aplikacie spolu si spolu so zadavatelom prace predstavujeme aspon sto aktivnych pouzivatelov aplikacie. Ak vznikne takyto zaujem mohli by byt pridane funkcie ako pouzitie QR kodu, ktore by nahradili kupony so zlavami, priprava hry este pred samotnou navstevou areny v podobe vyplnenia hracich mien hracov a vyberu herneho modu a dalsie funkcie, ktore by vznikli po spatnej vazbe od navstevnikov.. 47 BAKALARSKA PRACA FRI Zoznam pouzitej literatury [1] MATIASKO, Karol. Zaklady databazovych systemov. Zilina : EDIS, 2008. 347 s. [2] GOOGLE, Inc. Android Developers: Meet Android Studio [online]. 2018a [cit. 2018-0410]. Dostupne na internete: https://developer.android.com/studio/intro/index.html [3] GOOGLE, Inc. Android Developers: Transmitting Network Data Using Volley [online]. 2018b [cit. Dostupne 2018-04-15]. na internete: https://developer .android.com/training/volley/index.html [4] GOOGLE, Inc. Android Developers: Fragments [online]. 2018c [cit. 2018-04-18]. Dostupne na internete: https://developer.android.com/guide/components/fragments.html [5] GOOGLE, Inc. Android Developers: Android, the world's most popular mobile platform. 2018d [cit. Dostupne 2018-04-06]. na internete: https://developer .android.com/about/android.html [6] GOOGLE, Inc. Android Developers: JSONObject [online]. 2018e [cit. 2018-04-15]. Dostupne na internete: https://developer.android.com/reference/org/json /JSONObject.html [7] HUDIK, Martin. Prednaska pre vyvoj aplikacii pre mobilne zariadenia: Aktivity, fragmenty. Zilina, 2018. 41 s. [8] HRKUT, Patrik. Prednaska pre vyvoj aplikacii pre mobilne zariadenia: Uvod do vyvoja aplikacii pre OS Android. Zilina, 2018, 45 s. [9] STATISTA, Internet. Number of available apps [online]. 2018 [cit. 2018-04-05]. Dostupne na internete: https://www.statista.com/statistics/266210/number-of-availableapplications-in-the-google-play-store/ [10] VINCENT, James. 99.6 percent of new smartphones run Android or iOS [online]. 2017 [cit. 2018-04-16]. Dostupne na internete: https://www.theverge.com/2017/2 /16/14634656/android-ios-market-share-blackberry-2016 [11] na DICE, Insights. 5 reasons why to use C++[online]. 2018 [cit. 2018-04-12]. Dostupne internete: https://insights.dice.com/2016/02/03/5-reasons-to-use-c-for-android- development/ [12] KIWIKI, Info. Proces vyvoja softveru [online]. 2018 [cit. 2018-04-19]. Dostupne na internete: http://www.kiwiki.info/index.php/Proces_v%C3%BDvoja_softv%C3%A9ru [13] WIKIPEDIA, encyklopedia, UseCase. 2015 Pripad [cit. pouzitia 2018-04-18]. [online]. Wikipedia, Dostupne na Slobodna internete: https://sk.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%ADpad_pou%C5%BEitia 48 FRI BAKALARSKA PRACA [14] MYSQL, About. About MySQL [online]. 2018 [cit. 2018-04-15]. Dostupne na internete: https://www.mysql.com/about/ [15] CODECITY, The. Send Email from Android App directly without Intent [online]. 2018 [cit. 2018-04-15]. Dostupne na internete: https://www.thecodecity.com/2017/07/send-email-from-android-app-directly.html [16] GOOGLE, Inc. Maps Android API [online]. 2018f [cit. 2018-04-15]. Dostupne na internete: https://developers.google.com/maps/documentation/android-api/start [17] STACKOVERFLOW, Questions. Why i tis wrong to use JDBC in Android [online]. 2014 [cit. 2018-04-15]. Dostupne na internete: https://stackoverflow.com/questions /20032086/why-it-is-wrong-to-use-jdbc-in-android-application [18] JAVAWORLD, Patterns. Simply Singleton [online]. 2018 [cit. 2018-04-15]. Dostupne na internete: https://www.javaworld.com/article/2073352/core-java/simplysingleton.html 49 BAKALARSKA PRACA FRI Zoznam priloh Priloha A: Graficke pouzivatelske rozhranie Priloha B: DVD 50 FRI BAKALARSKA PRACA Prilohy 51 BAKALARSKA PRACA FRI Priloha A: Pouzivatelske rozhranie Obrazok 0-1: Uvodna obrazovka, Obrazovka prihlasenia, Navigacne menu Obrazok 0-2: Obrazovka Domov, Obrazovka Cennik, Okno pre vypocet ceny 52 FRI BAKALARSKA PRACA Obrazok 0-3: Rezervacny kalendar, Rezervacne casove useky, Rezervacny formular Obrazok 0-4: Obrazovka Moje rezervacie, Obrazovka Dostupne zlavy, Obrazovka moje zlavy 53 FRI BAKALARSKA PRACA Obrazok 0-5: Obrazovka Vysledky, Obrazovka Moje statistiky, Okno pre zadanie hracieho mena Obrazok 0-6: Informacne texty, Okno pre zaslanie emailu, Obrazovka Kontakt 54 BAKALARSKA PRACA FRI Priloha B: Obsah DVD Prilozene DVD obsahuje: - Subor .apk na instalaciu aplikacie - Zdrojove kody vo forme projektu v Android Studiu - Zdrojove kody PHP webovej sluzby 55 Do 10. storocia Vyvoj praslovanskeho zakladu Z vyskumu praslovanskych rezidui (prastarych javov, ktore sa z praslovanskeho obdobia dodnes zachovali v slovenskych nareciach) vyplyva, ze praslovansky zaklad slovenciny bol diferencovany na: zapadoslovansky nezapadoslovansky V areali zapadoslovenskych a vychodoslovenskych nareci sa kompaktne vyskytuju praslovanske rezidua zapadoslovanskeho povodu. Z najstarsich javov je takym napriklad zachovane praslovanske dl, tl (sadlo, narecove aj sallo, ometlo), dalej rot-, lot- z praslovanskeho ort-, olt- pod cirkumflexom (rozen, loket alebo lokec) a. s za praslovanske ch' (v tvare Cesi a podobne). V areali stredoslovenskych nareci tymto prastarym javom zodpovedaju praslovanske rezidua nezapadoslovanskeho povodu: za praslovanske dl, tl je tu l (salo, omelo), za praslovanske ort-, olt- pod cirkumflexom je tu rat-, lat- (razen, laket) a za praslovanske ch' je s (Cesi, zenisi). Vznik diferencovanosti praslovanskeho zakladu slovenciny sa v jeho starsej faze vyvinu vykladal rozlicne. Niektori starsi badatelia sa domnievali, ze stredoslovenske zvlastnosti su mladsieho povodu, t. j. ze vznikli az samostatnym vyvinom stredoslovenskych nareci alebo historickym presidlenim casti juznoslovanskeho etnika, ini predpokladali, ze ide o ,,juhoslavizmy" starsie, ktore prenikli uz do praslovanskeho zakladu slovenciny zo susednej juznoslovanskej oblasti. Najpravdepodobnejsi vsak je vyklad, ktory sa opiera o tezu, ze starsia diferencovanost praslovanskeho zakladu slovenciny suvisi s velkou staroslovanskou migraciou v 5. - 6. storoci. Koncentracia praslovanskych rezidui zapadoslovanskeho povodu v zapadnej a vychodnej casti slovenciny svedci, ze tieto oblasti boli osidlene od severu, t. j. z praslovanskeho zakarpatskeho zapadneho makrodialektu. Koncentracia praslovanskych rezidui nezapadoslovanskeho povodu v centralnej casti slovenciny umoznuje zasa predpokladat, ze tato oblast bola osidlena od juhu a juhovychodu, cize bocnymi vybezkami z hlavneho osidlovacieho prudu, ktory smeroval z praslovanskeho zakarpatskeho vychodneho makrodialektu do balkanskych a alpskych oblasti. Tento vyklad ma oporu aj v tom, ze podobne smery staroslovanskeho osidlovania v poslednom case predpokladaju aj niektori archeologovia. V mladsom obdobi (v 8. - 9. storoci) vyvin praslovanskeho zakladu slovenciny v zasade pokracoval v genetickej linii. Bol vsak zlozitejsi a mal vyraznejsie dialekticke crty. Popri dalsich diferencnych javoch vznikali totiz aj integracne javy, ktore presahovali centralnu cast praslovanskeho zakladu slovenciny najma smerom na zapad. Medzi taketo integracne javy patri napriklad zaciatocne i- z praslovanskeho j?- (porovnaj ihla a ceske jehla), vznik slabicneho r, l (krv proti krev), zachovana koncovka -om? v instrumentali singularu muzskeho rodu (porovnaj tvary chlapom a chlapem) a ine. Medzi mladsie praslovanske integracne javy patria aj javy zapadoslovanskeho povodu, ktore vznikli v celom praslovanskom zaklade slovenciny vratane jeho centralnej casti. Take boli napriklad striednice dz, c za praslovanske dj, tj, kt (medza, svieca, noc), zachovane praslovanske kv-, gv- (kvet, hviezda, v rustine cvet, zvezda) a ine. Vznik tychto mladsich praslovanskych integracnych javov v praslovanskom zaklade slovenciny mozno vysvetlit ako vysledok tendencii k integracii jazyka na materskom uzemi Velkej Moravy, ktore suviseli s integracnymi tendenciami v hospodarskom a spolocenskom zivote predvelkomoravskych a velkomoravskych Slovanov. Ako je zname, tento vyvin sa prejavil vo vzniku Moravskeho a Nitrianskeho kniezatstva a neskor velkomoravskeho statu. Rekonstruovany jazyk velkomoravskeho etnika (9. storocie), cleneny na iste narecia, no reprezentovany aj istou kulturnou podobou, mozno povazovat za zaklad slovenciny. Vo vyvine praslovanskeho zakladu slovenciny sa jednota diferencneho a integracneho prejavila aj v jeho poslednej faze v 10. storoci. Napriklad v zapadnej a vychodnej casti slovenciny sa uskutocnila vokalizacia silnych jerov zapadoslovanskeho typu (? > e, ? > 'e), no v jej centralnej casti nezapadoslovanskeho typu (? > o, ? > 'e). Kontrakcia sa vsak v celom praslovanskom zaklade nevykonala jednotne a v rovnakom case. V zapadnej a vychodnej casti z praslovanskeho tvaru instrumentalu singularu zenskeho rodu dobrojg vznikol kontrakciou tvar dobrg a z neho dnesny tvar dobru, t. j. kontrakcia sa tu uskutocnila pred denazaiizaciou. V centralnej casti z praslovanskeho tvaru dobrojg vznikol tvar dobroju a z neho dnesny tvar dobrou, t. j. tu sa najskor vykonala denazalizacia a potom kontrakcia. Zda sa vsak, ze zanik praslovanskych nosoviek v starej slovencine prebiehal jednotne, a to asi v 1. polovici 10. storocia (o > u > u, e > a > a). Z integracnych zmien dolezite bolo ustalenie striednic dz : z za praslovanske dj : g' (porovnaj medza : vitaz). V cestine uz v 10. storoci za praslovanske dj ;^'bolo z (?) (v starocestine meze, vitez), v polstine je dodnes dz (miedza, zwyciezca). Integracny charakter mal aj vznik kratkosti za povodny akut v pripadoch typu vrana, sila (v cestine vrana, sila). Po zmenach v 10. storoci, ked sa uplne rozpadla praslovanska stavba slabiky a v suvislosti s tym sa zacalo menit sklonovanie i casovanie, slovencina sa zacala vyvijat samostatne ako ine zapadoslovanske jazyky. Predhistoricke obdobie kultivovania slovenciny Kultivovanie je zdokonalovanie komunikacnych schopnosti jazyka v rozlicnych historickych podmienkach na taku uroven, aby mohla v narocnejsom spolocenskom a kulturnom prostredi plnit ulohy, ktore presahovali poziadavky beznej komunikacie. V predhistorickom obdobi dejin kultivovania slovenciny vyznamne miesto patri velkomoravskemu obdobiu (do zaciatku 10. storocia). Novsie vyskumy ukazuju, ze na Velkej Morave v case posobenia byzantskej misie sa vo vyssom spolocenskom a kulturnom prostredi pouzivali dve kulturne formy jazykov - starosloviencina a kulturna forma domaceho jazyka. Starosloviencina bola vyspelym kulturnym jazykom, ktory pouzivali clenovia byzantskej misie pozvani Rastislavom. Na Velku Moravu si ho priniesli zo svojej vlasti. Z etnickeho hladiska to bol jazyk juznoslovanskeho povodu. Vznikol v prostredi slovanskych vzdelancov byvajucich v Solune a na jeho okoli. Este pred odchodom na Velku Moravu Konstantin zostavil osobitne pismo - hlaholiku, ktorou sucasne pisali staroslovienske preklady najpotrebnejsich liturgickych textov. Na Velkej Morave sa starosloviencina dalej rozvijala. Okrem dalsich pastoracnych textov prelozili do nej aj svetske texty (napriklad pravny spis Zakon sudnyj ljudem), ba pouzili ju na vlastnu literarnu tvorbu (zname su napriklad legendy Zivot Konstantinov a. Zivot Metodov). V povodnej podobe sa starosloviencina nezachovala. Pozname ju zo starsich odpisov, ktore vznikli este vo velkomoravskom prostredi alebo po odchode spolupracovnikov Konstantina a Metoda z Velkej Moravy v prostredi bulharsko-macedonskom, staroruskom, ceskom a inde. Kulturna forma domaceho jazyka na Velkej Morave sa formovala najma v dvorskom a vzdelaneckom prostredi. Na velkomoravskom panovnickom dvore a na kniezacich dvoroch sa rec kultivovala najma v suvislosti s vedenim statu, zahranicnou diplomaciou a podobne. Niektore zachovane staroslovienske odpisy naznacuju, ze v dvorskom prostredi sa rozvijal diplomaticky, recnicky, respektive rokovaci styl. Vo vzdelaneckom prostredi sa uplatnovali pastoracne a literarne styly. O existencii a podobe kulturnej formy domaceho jazyka na Velkej Morave podavaju svedectvo hlaskove, gramaticke a lexikalne velkomoravizmy v zachovanych staroslovienskych pamiatkach. Z nich najdolezitejsia je hlaholska pamiatka - Kyjevske listy. Pamiatka sa poklada za vcasny odpis, ktory vznikol na velkomoravskej pode niekedy na rozhrani 9. - 10. storocia. Vyskytuju sa v nej viacere zapadoslovanske javy, ktore do textu mohli preniknut len z jazyka velkomoravskych vzdelancov. Take je napriklad sc za praslovanske sk, c za praslovanske tj, mozno dz za praslovanske dj (zapisane hlaholskou grafemou pre z), koncovka -?m? v instrumentali singularu maskulina, niekolko lexikalnych alebo terminologickych velkomoravizmov a podobne. Stopy po domacom kulturnom jazyku sa v tejto hlaholskej pamiatke vyskytuju systematicky prave tak ako javy staroslovienciny (napriklad epenteticke l, 1 za praslovanske dl, tl a ine). Z toho vyplyva, ze hlaholsky text zachovaneho odpisu Kyjevskych listov prezentuje velkomoravsky variant povodnej staroslovienciny. O jestvovani kulturnej formy domaceho jazyka na Velkej Morave podavaju svedectvo aj starobyle lexikalne europeizmy, ktore dodnes ziju v slovencine a cestine (v slovencine napriklad kmet, kolada, skrina, kniha), ako aj dobove slova terminologickej povahy petrifikovane v starej slovenskej toponymii z 11. - 12. storocia (napriklad dvor, dvorec, kral, kostol, mucenik, stitar, hrnciar, zlatnik, otrok s dokladmi Duor 1156, Dorz 1113, Crali 1113, Mussenic 1113, Scitar 1113, Grinchar 1113, Zaltinc 1156, Otroc 1156). Kulturna forma domaceho jazyka na Velkej Morave etnicky suvisela so spolocensky a kulturne exponovanymi velkomoravskymi nareciami. Take narecia boli v oblasti strednej a dolnej Moravy, v oblasti Nitry a Ostrihomu. Archeologia tu odkryla kniezacie a cirkevne stavby a listinne pramene v nich dosvedcuju kult Klimenta, patrona byzantskej misie, napriklad pri Nitre v obci s charakteristickym historickym nazvom Mucenik (s dokladom Mussenic 1113, dnes Mocenok). Odchod byzantskej misie z Velkej Moravy po Metodovej smrti (885), nahly pad Velkomoravskej rise na zaciatku 10. storocia a upevnenie nadvlady staromadarskej vladnucej vrstvy nad Slovenskom v prvej polovici 11. storocia, to vsetko rozhodlo, ze zacaty rozvoj staroslovienskeho i domaceho pisomnictva a novej kultury sa na uzemi Slovenska natrvalo zastavil. No reminiscencie na velkomoravske obdobie a rovnako i cyrilometodska idea priaznivo posobili v najtazsich etapach nasich narodnych dejin. 11. az 18. storocie Gramatika, fonetika a lexika starej slovenciny Fonologia Vo vyvine fonologickeho systemu a jeho fonetickej realizacie sa v starej slovencine vyrazne prejavila najma tendencia k zjednodusovaniu a sucasne symetrizovaniu ciastkovych struktur. Po zmenach v 10. storoci stara slovencina mala samohlasky a - a, o - e, e, u - i, y, ktore mohli byt kratke i dlhe. V kratkom vokalizme najskor zacalo zanikat a. V zapadnej slovencine spravidla splynulo s a (pata), vo vychodnej slovencine s e (peta). V strednej slovencine sa povodne a (za praslovanske e) zachovalo po perniciach (pata, maso, zrieba, vadnut), po inych spoluhlaskach sa zmenilo na a (tahat, rad atd.). Takmer v celej slovencine stare e splynulo s e a povodne y s i. Len v casti juhovychodnej strednej slovenciny sa uskutocnila zmena y > e (z povodneho ryby je tu rebe a podobne). Zo zmien v dlhom vokalizme starej slovenciny dolezita bola diftongizacia a po nej nasledujuca monoftongizacia. Diftongizacia neprebiehala rovnomerne. V zahorskej oblasti sa uskutocnila diftongizacia o > uo, e > ie, no diftongy tu zakratko zanikli monoftongizaciou uo > u, ie > i (kun, bili). V ostatnej juhozapadnej casti slovenciny vznikol iba diftong ie, ktory bud zanikol monoftongizaciou (v okoli Trnavy a Hlohovca je bili) alebo rozkladom ie > je (v okoli Piestan je bjeli). V severnej zapadnej slovencine sa uskutocnila diftongizacia e > ie, o > uo. No ani tu sa diftongy neudrzali, zanikli rozkladom ie > je, uo > vo alebo ie > je, uo > vo (je tu bjeli, kvon alebo bjeli, kvon). V podobnom rozsahu sa diftongizacia realizovala aj v prevaznej casti vychodnej slovenciny. Tu vsak diftongy zanikli monoftongizaciou ie > i, uo > u a vysledky v case vseobecnej straty kvantity sa skratili (dnes je tu kun, bili). Ani v areali strednej slovenciny diftongizacia neprebiehala rovnomerne. V severozapadnej casti sa uskutocnila diftongizacia o > uo, e > ie a diftongy sa dodnes zachovali (kuon, bieli). Zachovanie diftongov bolo pricinou vzniku diftongu ia z povodneho dlheho a (a) (asi v 15. storoci). Napokon v koncovkach analogicky podla inych tvarov vznikol tu aj diftong iu (napriklad tvar vlciu vznikol podla tvarov vlcia, vlcie a podobne). V gemerskych nareciach sa diftongy vyvijali dalej zmenami uo > ua, ie > ia. Povodne dlhe a sa nediftongizovalo (je tu kuan, biali, ale patok). V casti novohradskych nareci sa povodne dlhe samohlasky o, e v zatvorenej realizacii zachovali, no vznikli tu klesave diftongy zmenami dlhe a > ei, y > ei (dnes kon, beda, ale peitok, peitati). Povodne dlhe o, e, respektive zatvorene o, e sa zachovali aj v casti vychodoslovenskych sotackych nareci. Aj vyvin konsonantizmu starej slovenciny charakterizovala tendencia k redukcii konsonantickych fonem, respektive ich realizacii a sucasne ku kompletizacii (symetrizacii) ciastkovych struktur. Redukciou bola najviac zasiahnuta makkostna konsonanticka korelacia, t. j. subor makkostnych parov b - b, p - p, m - m, v - v, d - d, t - t, n - n, l - l, r - r, s - s, z - z, ktory sa v starej slovencine konstituoval hned po zaniku jerov. V juznej casti zapadnej slovenciny po asibilacii d > dz, t > c makke spoluhlasky zanikli (zachovalo sa iba n za praslovanske nj v zahorskych nareciach). V severnej casti zapadnej slovenciny sa po asibilacii d > dz > dz, t > c > c zachovali len pary n - n, l - l. Vo vychodnej slovencine sa po asibilacii d > dz > dz, t > c > c okrem parov n - n, l - l zachovali aj pary s - s, z - z. V sotackych nareciach sa povodna makkostna konsonanticka korelacia zachovala dodnes a po asibilacii vznikli pary dz - dz, c - c. V strednej slovencine sa povodna makkostna konsonanticka korelacia rozpadavala v nerovnakom case. Najskor zacala zanikat v jej severozapadnej casti. Tu sa zachovali len pary d - d, t - t, n - n, l - l. Miestami najma vplyvom starsich i mladsich nemeckych kolonizacii stratili makkost aj spoluhlasky d, t, n, l, respektive zachovali sa v nepovodnom rozsahu. V juhovychodnej casti povodna makkostna konsonanticka korelacia pretrvavala az do 15. storocia. V tejto oblasti nastala v 12. storoci aj zmena ky, gy, chy > ki, gi, chi (porovnaj rebe, ale kivati, chiba, hinuti), ktora je znama aj v inych slovanskych jazykoch so starsou makkostnou konsonantickou korelaciou (napriklad v rustine). Asi v priebehu 15. storocia sa aj tu povodna makkostna konsonanticka korelacia rozpadla a ustalili sa iba pary d - d, t - t, n - n, l - l. V casti gemerskej oblasti sa vyskyt makkych spoluhlasok d, t, n, redukoval vplyvom nemeckej, respektive valaskej kolonizacie (nydaleko Kamenany, dyte [dieta], vela [vela]), pripadne zmenami d > dz (dz), t > c (ts), ktore sa vyslovuju ako chorvatske d a c (miestami je dodnes radosc, cicho a podobne). Medzi starsie vyraznejsie zmeny v slovencine patri zmena g > ? > h, ktora je znama aj v cestine, hornej luzickej srbcine, ba aj v ukrajincine, bielorustine a v casti ruskych nareci. V slovencine sa uskutocnila v 12. storoci. Pre slovencinu je charakteristicke, ze sa povodne g zachovalo v skupine zg (porovnaj razga, mozgy). Zachovanie g v tejto skupine umoznilo potom prenikat do konsonantizmu starej slovenciny novemu g najma prostrednictvom prevzatych slov. Tak sa dokompletizoval system velar (zo starsieho systemu k - g : ch vznikol system k - g : ch - h), ktory sa v slovencine zachoval dodnes. Podobne nove dz, ktore vzniklo uz v ranej etape vyvinu slovenciny, dokompletizovalo zasa system sykaviek. Zo systemu sykaviek dz - c : c vznikol system dz - dz : c - c, respektive dz - c : dz - c. Zo zmien sykaviek v starej slovencine na seba upozornuje zmena c > s, s v gemerskej oblasti. Niekolko dolezitych hlaskovych zmien v starej slovencine nastalo na rozhrani morfem a slov. Z nich je dolezita najma znelostna neutralizacia (znelostna asimilacia). Jej zaciatky siahaju asi do 13. storocia. V slovencine sa znelostna neutralizacia pozicne realizovala dosledne, t. j. pred parovymi aj neparovymi znelymi (teda aj pred m, n, l, r, j) i neznelymi. Iba neutralizacia v > f sa nerealizovala dosledne. V strednej slovencine sa napriklad vyskytuje iba na zaciatku slov (je tu ftom, ale speu, sliuka). Inou dolezitou zmenou na rozhrani morfem a slov bolo zjednodusovanie starsich zdvojenych spoluhlasok. Napriklad v strednej slovencine slova maki, rosipat, oca vznikli zo slov makki, rossipat, occa (povodne makky, rozsypati, otca) a podobne. Povodny stav sa zachoval v oblasti Povazia (je tu makki, rossipat, occa). Tu vznikli aj nove zdvojene spoluhlasky (napriklad sillo, jenna zo sidlo, jedna a ine). Po zaniku jerov sa podstatne zmenila struktura slabiky. Okrem otvorenych slabik (typ doma) sa mohli vyskytovat aj slabiky zatvorene (typ dom z praslovanskeho *dom?). Nove otvorene i zatvorene slabiky vznikali odstranovanim skupin sonor a konsonantov na zaciatku a na konci slov a tvarov. Spojenia sonor a konsonantov na zaciatku slov sa odstranovali predsuvanim alebo vsuvanim samohlasok, t. j. vznikali zatvorene i otvorene slabiky (ortut, lehota je zo starsieho rtut, lhota, respektive lgota). Zo skupin konsonantov a sonor na konci slov a tvarov spravidla vznikali zatvorene slabiky (z povodneho vetr, blazn, mysl je vietor, blazon, mysel, v nareci blazen, veter). Na vacsine uzemia starej slovenciny sa zachovala starsia struktura slabiky so slabicnym r, l, ktore mohlo byt kratke i dlhe. Vo vychodnej slovencine slabicne r, l zaniklo (porovnaj verba, smerc, tvardi s vrba, smrt, tvrdy). Napokon v mladsom obdobi vyvinu slovenciny sa zmenil pomer medzi kratkymi a dlhymi, respektive prizvucnymi a neprizvucnymi slabikami. V zapadnej slovencine sa dlhe slabiky v zasade zachovali. Prizvuk je nevyrazny a byva na prvej slabike slova. V strednej slovencine sa posobenim rytmickeho kratenia dlhe slabiky zredukovali. Okrem menej vyrazneho prizvuku na prvej slabike slova sa tu vyskytuje aj prizvuk na predposlednej slabike spravidla sprevadzany tonom nerovnakej intenzity. Vo vychodnej slovencine sa po vseobecnej strate kvantity ustalili len kratke slabiky. Sucasne sa vsak na predposlednej slabike ustalil vyrazny prizvuk. Podobne sa kvantita a prizvuk vyvijali v susednej polstine. Morfologia Po zakladnych zmenach v 10. storoci presla zlozitym vyvinom aj morfologia slovenciny. Vacsina gramatickych kategorii zdedenych z praslovanciny sa uz v starsom obdobi vyvinu slovenciny natrvalo ustalila (rod, pad, osoba atd.), niektore vsak zanikli (napriklad dual), ine stratili povodne formalne vyjadrenie (minuly cas). Dolezita bola zmena kriteria clenenia substantivnych paradigiem. Kym v praslovancine takymto kriteriom bolo povodne kmenove zakoncenie substantiv (boli o-kmene, jo-kmene, a-kmene, ja-kmene, i-kmene atd.), po 10. storoci kriteriom clenenia substantivnych paradigiem sa stala gramaticka kategoria rodu. Tato zmena sposobila znacnu redukciu povodnych paradigiem, pretoze paradigmy rovnakeho rodu zdedene z praslovanciny zacali splyvat. Z dnesnych paradigiem muzskeho rodu takto vznikla napriklad paradigma chlap. Niektore jej tvary su povodne o-kmenove tvary (genitiv singularu), ine su u-kmenove tvary (dativ singularu chlapovi). To znamena, ze vznikla splynutim praslovanskej o-kmenovej a u-kmenovej paradigmy. Paradigma hrdina (v praslovancine a-kmen) vznikla zasa splynutim s novou paradigmou chlap atd. Paradigmy zenskeho rodu sa zblizovali najma v plurali. Napriklad tvary kostiam, kostiach vznikli podla tvarov uliciam, uliciach (povodne kostem, kostech). Paradigmy stredneho rodu si v singulari spravidla zachovali povodny stav, v plurali sa vsak zblizili s paradigmami zenskeho rodu (porovnaj mestam, mestach so starsimi tvarmi mestom, mestech). Sklonovanie spoluhlaskovych kmenov zdedene z praslovanciny (boli r-kmene, n-kmene, s-kmene a nt-kmene) sa uz v starsom obdobi vyvinu slovenciny rozpadlo. Stopy po nom zostali len v singulari sklonovania substantiva mat (matere, materi atd.). Zmeny vo vnutornej stavbe paradigiem vyvolalo aj vyraznejsie uplatnovanie gramatickej kategorie zivotnosti a nezivotnosti. Prejavili sa najma vo vyrovnavani tvarov genitivu a akuzativu pri zivotnych substantivach muzskeho rodu v singulari aj v plurali a vo vyrovnavani tvarov nominativu a akuzativu pri nezivotnych substantivach muzskeho rodu. Osobitny vyvin prebiehal v strednej slovencine. Tu sa ustalila starsia gramaticka kategoria muzskej osoby. Formalne sa tato zvlastnost prejavila tak, ze tvary genitivu a akuzativu sa v singulari a plurali vyrovnali len v sklonovani substantiv oznacujucich muzske osoby (tvar chlapov je v genitive i akuzative pluralu), no v sklonovani substantiv muzskeho rodu, ktore neoznacovali muzske osoby, sa v plurali vyrovnali tvary nominativu a akuzativu (tvar zajace je tvarom nominativu i akuzativu pluralu). Vo vychodnej slovencine vznikla ina zvlastnost. Tu sa v plurali v nepriamych padoch ustalili rovnake koncovky pre vsetky rody (napriklad genitiv, akuzativ a lokal je chlopoch, zenoch, dzecoch, dativ chlopom, zenom, dzecom, v zemplinskom nareci chlopov, zenov, dzecov). Pozornost si napokon zasluhuje zblizenie sklonovania substantiv zakoncenych na -ka, -ga (-ha), -cha, respektive -k, -g (-h), -ch s makkymi vzormi v casti juhovychodnej strednej slovenciny (napriklad za povodne ruka, ruky, ruce je tu ruka, ruke, ruki, t. j. ako ulica, ulice, ulici). V starsom obdobi vyvinu slovenciny sa zredukovalo aj sklonovanie adjektiva. Uplatnilo sa iba povodne zlozene sklonovanie, pravda, v podobe, v akej vzniklo po kontrakcii. Stare menne sklonovanie adjektiv v slovencine zaniklo. Zachovali sa po nom len stopy (napriklad vinen, hoden, otcov, otcova, otcovo, z cista jasna a ine). Najviac zmien v zlozenom sklonovani adjektiv sa uskutocnilo v strednej slovencine. Tu uz po kontrakcii vznikol osobitny tvar pre singular stredneho rodu (porovnaj dobruo a tvar dobre y zapadnej slovencine). V historickom obdobi sa v lokali singularu ustalila koncovka -om podla zamenneho tvaru tom, v juznej casti vznikli novotvary dobriho, dobrimu zrejme podla nominativu singularu dobri (miestami je dobriho, dobrimu). Novymi tvarmi su aj tvary privlastnovacich adjektiv otcovho, otcovmu (porovnaj aj mojho, mojmu). Zamena si v zasade starsie sklonovanie zachovali. Vyraznejsia zmena nastala v plurali ukazovacich zamen. Starsie tvary tech, tem (dodnes su v cestine, rustine a inde) vytlacili tvary tych, tym, ktore vznikli podla tvarov adjektiv. Podstatnejsie zmeny nastali v sklonovani cisloviek. Napriklad cislovka jeden stratila povodne zamenne sklonovanie a nadobudla adjektivne sklonovanie (tvary jedneho, jednemu su za starsie tvary jednoho, jednomu). Mladsieho povodu je aj sklonovanie cisloviek dva, tri, styri (napriklad tvary dvoch, dvom, dvoma su za starsie tvary dvu, dvema atd.). Dnesne sklonovanie cisloviek pat az desat vzniklo pod vplyvom sklonovania adjektiv a zamen (napriklad z i-kmenoveho tvaru pati (s dlhym a) su tvary piatich, piatim). Redukcia mala rozhodujucu ulohu aj pri vyvine slovesnych paradigiem. V ranom stadiu bola v slovencine zlozita sustava paradigiem atematickych a tematickych slovies, paradigiem minuleho casu a participii. Vacsina atematickych slovies (dat, vediet, jest, mat) uz v starsom obdobi vyvinu slovenciny povodne casovanie stratila a priklonila sa k paradigmam tematickych slovies (napriklad za starsie tvary dasi, dast su tvary das, da podla volas, vola). Stare atematicke casovanie si zachovalo iba sloveso byt (porovnaj som, si, jest, je s praslovanskym jesm?, jesi, jest?). V casovani prezenta sa uskutocnilo len malo zmien. Nova je koncovka -m v 1. osobe singularu v tematickych slovesach. Prenikla z atematickych slovies a vytlacila povodnu koncovku -u (porovnaj Ceske vedu, beru). V 3. osobe singularu i pluralu zanikla koncovka -t (porovnaj slovenske vedu a ruske vedut). Z paradigiem minuleho casu sa uplatnila iba paradigma perfekta, pravda, po zaniku komponentu je v singulari a su v plurali (boli napriklad tvary robil je, robili su). Stare paradigmy aoristov, imperfekta a pluskvamperfekta sa rozpadli uz v starsom obdobi vyvinu slovenciny. Stopami po aoriste su napriklad tvary bych, by v podmienovacom sposobe, respektive koncove -ch v narecovych tvaroch typu volalach (t. j. volala som). Tvary pluskvamperfekta typu bol som robil su novsie (za praslovanske beach? robil? bolo by bech robil). Na vyjadrenie buduceho casu nedokonavych slovies sa ustalil zlozeny tvar typu budem robit. Dnesna paradigma podmienovacieho sposobu vznikla zo starsieho zlozeneho tvaru z l-oveho pricastia a aoristu od byt (povodne robil bych, robil bys, robil by, robili bychom, robili byste, robili bysa). Mladsie su aj tvary dnesneho rozkazovacieho sposobu. Napriklad tvary nes, neste, padni, padnite su z tvarov nesi, nesete, padni, padnete (v cestine dodnes padni, padnete). Uz v starsom obdobi sa rozpadli aj povodne paradigmy participii a pricasti. Dnesny prechodnik a sklonovanie participii su javy mladsie. Skladba Do 16. storocia V starsom obdobi zlozity vyvin zaznamenala aj syntax slovenciny. Skumat ju prave v tomto obdobi vsak nie je lahke. Spred 15. storocia nie su totiz poruke suvisle texty. No z pozorovania doterajsich vyskumov historickej syntaxe inych slovanskych jazykov, predovsetkym starej cestiny a syntaxe jazyka slovanskych pisomnosti zo 16.--18. storocia, mozno predpokladat, ze vyvin syntaxe starej slovenciny v jej ranom obdobi sa v zasade neodlisoval od vyvinu v inych slovanskych jazykoch. Mozno teda vychadzat z toho, ze niektore syntakticke javy, ktore stara slovencina zdedila z praslovanciny, zanikli, ine pretrvali alebo sa modifikovali a popri nich vznikali nove javy. Stara slovencina v zasade vsetky dnes zname vetne cleny zdedila z praslovanciny. Podmetom uz v najstarsom obdobi mohlo byt substantivum i zameno. Prisudkom byvalo spravidla sloveso. Typy menneho prisudku sa ustalovali postupne. Stare je aj vyjadrovanie vlastnosti zivych i nezivych bytosti adjektivnym privlastkom, azda len s tym rozdielom, ze adjektivum castejsie malo menne tvary (typ medov kolac). Uz v predhistorickom obdobi bolo zname vyjadrovanie predmetu vo vztahu k prisudku. Vazby so slovesom sa vsak casto menili. Nove vazby vznikali spravidla prehodnocovanim starsich vazieb. Do starsieho obdobia vyvinu slovenciny mozno napriklad datovat zaciatky obmedzovania genitivnych vazieb v prospech vazieb akuzativnych (podat niecoho - podat nieco), ustup genitivu zaporoveho a podobne. Prislovkove urcenie sa najcastejsie vyjadrovalo prislovkou, neskor padmi substantiva (typ cesta lesom). Napokon v stavbe vety mal svoje miesto aj doplnok. Vyjadroval sa mennymi tvarmi adjektiva (ceske sel bos) alebo substantivom. Doplnky s ako sa pokladaju za mladsie. V starsom obdobi sa formovali jednoduche i zlozitejsie vetne struktury dolozene v textoch od 16. storocia. Povodne vacsie vetne celky sa skladali z relativne samostatnych viet, ktore spajali rozlicne expresivne alebo upozornovacie castice, prislovky, zamena alebo zlucovacie spojky. Z nich sa potom postupne vyvinuli typy rozlicnych suveti, s ktorymi sa stretavame v historickych domacich textoch pisanych v domacom jazyku alebo su zname dodnes. Napriklad z takychto starsich vetnych celkov vznikli oznamovacie vety so spojkou ze (historicky aj jez, jeze). Spojka ze bola umiestena na konci uvadzacieho vyrazu a mala vyznam upozornovaci. Neskor nadobudla funkciu spojky a zacala sa pocitovat ako sucast nasledujucej vety (videl ze, uz ide - videl, ze uz ide). Z dvoch viet spojenych zlucovacou spojkou vznikli napriklad aj niektore vety ucelove (daval pozor a by nepadol - daval pozor, aby nepadol). Podobnym postupom vznikli z opytovacich viet vety vztazne (uvadzali ich opytovacie zamena ktory, kto, co, ci a ine), pripadne vety podmienkove, z podmienkovych vety pripustkove atd. Medzi najstarsie typy podmienkovych viet patria vety s povodnou opytovacou casticou -li (zachovala sa napriklad v cestine). Niektore typy casovych viet vznikli zasa zo starsich rovnocennych viet spojenych prislovkami casu alebo zamenami (ked, kedy, zakial, kym a podobne). Od 16. storocia Sustavnejsi opis starsej syntaxe slovenciny je mozny len na zaklade domacich pisomnosti od konca 15. do konca 18. storocia. Syntax jazyka tychto pisomnosti okrem niektorych archaickych javov (napriklad vyskyt spojky, respektive castice da a ine) ma spravidla uz vsetky znaky a osobitosti zname v slovenskych nareciach alebo aj v spisovnom jazyku. V pisomnostiach zo 16. - 18. storocia napisanych v domacom kulturnom jazyku su napriklad dolozene vsetky vetne cleny. Popri dodnes znamych vazbach mozno sa stretnut aj s archaickymi vazbami. Napriklad castejsie ako dnes sa vyskytuje zaporovy genitiv (tomu porubu nevieme poctu, 1550). Niekedy na seba upozorni dnes uz neznama vazba slovies s predmetom v genitive (viete toho dobre, 1616), pripadne v akuzative (orsku majierku racte opytat, 1550), dnes menej zname vazby s predlozkovymi padmi (pilnost pridali na nich, 1614) a podobne. Bohato su dolozene aj rozlicne typy viet a suveti. Jednoduche vety mali uz strukturu ako dnes. Mohli byt oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie a zelacie. Oznamovacie jednoduche vety s realnym i nerealnym obsahom sa svojou stavbou od podobnych viet v sucasnosti v zasade neodlisovali. V niektorych textoch sa vyskytuju aj expresivne oznamovacie vety. Spravidla v nich byvaju citoslovcia, zamena alebo expresivne vyrazy (pekne a ponizene, ej, to a ine). Z opytovacich viet boli zname doplnacie i zistovacie vety. Rozkazovacie vety najcastejsie charakterizovali tvary rozkazovacieho sposobu. Vyskytovali sa vsak aj rozkazovacie vety s casticou nech i vety bez castic. Aj suvetia v 16. - 18. storoci mali uz podobnu stavbu ako dnes. Oznamovacie obsahove suvetia uvadzali spravidla spojky ze, zeby, az, no vyskytovali sa aj archaicke spojky aze, ez, eze. Opytovacie suvetia uvadzali spojky ci, zeci, ale aj archaicka spojka -//' (?) a podobne. V rozkazovacich a zelacich vetach sa vyskytovali spojky aby, zeby, nech a ine. Priradovacie suvetie sa skladalo zo samostatnych viet. Mohlo byt zlucovacie (uvadzane spojkami a, i, aj, ani, ale aj bezspojkove), stupnovacie (ba, ba i, ale a ine), odporovacie (lez, ale, nez, vsak, archaicke a), vylucovacie (aneb, anebo popri alebo, inace, bud--alebo a ine), dosledkove (casto proto, a protoz popri preto, a tedy, teda) a dovodove (a tak, tedy, nebo a dalsie). Podradovacie suvetie sa ako dnes skladalo z hlavnej a vedlajsej vety. Zo vztaznych viet su dolozene vety privlastkove, podmetove i predmetove. Privlastkove vety najcastejsie uvadza spojka ktery, menej casto ktory, co, cuo, podmetove vety zamena kto, co, cuo, predmetove vety zamena ktery, kto, co, cuo a po slovesach povedat, vediet aj spojka ze. Prislovkove suvetie sa clenilo na miestne, casove, ucelove, podmienkove realne i nerealne, pripustkove, ucinkove a ine. Medzi uvadzacimi prostriedkami su starsie i mladsie spojky (napriklad jestlize, pakli, ackolvek, chyma z povodneho chyba popri docim, zakial, kym, kedy a podobne). Niektore prostriedky, ktore uvadzali vedlajsie vety, boli prevzate z cestiny (proto, anebo, pakli, kdyz), ine boli domaceho povodu (ked, preto, docim, kym a i.). Z osobitnych vetnych utvarov su dolozene vety s neurcitkom v rozlicnych funkciach, polovetne konstrukcie s participiami, priama rec a podobne. Neurcitok vo vete moze mat funkciu predmetu (po slovesach vediet, dat, racit), funkciu jednoclennej vety, respektive aj vedlajsej vety (napriklad ucelovej) atd. Okrem beznych polovetnych konstrukcii s vyuzitim participii a pricasti znamych aj dnes sa v starsich textoch vyskytuju aj tvary starsieho sklonovania participii, s ktorymi sa mozno stretnut v nareciach (napriklad Vida fatens i to - Ked videl fatens i to). Niektore osobitosti byvaju aj v slovoslede. Napriklad na prvom mieste vety byvaju take slova (vyrazy, formuly), ktore oznacuju dolezitu udalost, vec, osobu (Muoj pan, jeho Milost, rozkazal mne, 1592; Sluzbu svu vzkazujem, 1582). Sloveso casto byva na konci vety alebo aspon v jeho koncovej casti. Privlastok okrem beznej pozicie pred podstatnym menom sa vyskytuje aj za podstatnym menom (koleso stare, polamane, 1678) alebo pred nim i za nim (kozenych krhel taborskych, 1678) a podobne. Napokon sa mozno stretnut aj s nezhodnym privlastkom pred podstatnym menom (ze by mojho pana draby, 1582, t. j. ze by draby mojho pana). Taketo vyrazy su zname z ludovej reci. Lexika Rozvoj slovnej zasoby slovenciny v starsom i mladsom obdobi jej vyvinu uzko suvisel s vyvinom ranofeudalnej a feudalnej spolocnosti, s vtedajsimi formami hospodarskeho, spolocenskeho i kulturneho zivota slovenskeho etnika v ramci stareho Uhorska, neskor Rakusko-uhorskej monarchie. Vyvin suvekej lexiky slovenskeho jazyka sa prejavil ustalovanim, respektive prehodnocovanim slovotvornych postupov i prostriedkov zdedenych z praslovanciny, prehodnocovanim starsich vyznamov slov, zanikom, ale aj vznikom slov a napokon preberanim slov z inych jazykov. Zo slovotvornych postupov znamych v praslovancine zanikol alternacny postup, t. j. postup tvorenia slov pomocou striedania samohlasok v koreni (porovnaj pletiem, plot). Nezachoval sa ani reduplikacny postup, ktory spocival v tom, ze sa slova tvorili opakovanim korena (napriklad slovo plapol vzniklo z praslovanskeho polpol). Dodnes sa vsak zachovalo tvorenie slov pomocou predpon a pripon. Pravda, niektore predpony aj pripony zanikli a stali sa sucastou korena alebo kmena. Napriklad v praslovanskom slove s?mrt? bola predpona s?- a pripona -t? (dnes smrt). Viacere pripony alebo predpony sa stali neproduktivnymi (napriklad predpona ko-, pripony -va, -ez a ine). Okrem tychto slovotvornych postupov dodnes je znamy postup skladanim (typ kolo-maz, vodo-vod). Osobitnymi pripadmi vzniku novych slov su konverzie (brodit - brod, ryba - rybi; 1. osoba singularu reku - castica reku a ine). V lexike slovenciny sa zachoval pomerne znacny pocet slov praslovanskeho povodu. Niektore z nich si povodny vyznam zachovali dodnes (mat, otec, syn, den, noc, orat, zrno a ine). Najcastejsie sa vsak vyznam praslovanskych slov menil, modifikoval. Starsi vyznam sa mohol zuzit, rozsirit alebo uplne zmenit. Napriklad praslovanske slovo dedina malo vyznam ,,sidlistna jednotka so spolocnym majetkom (na cele s najstarsim z osadenstva)", no neskor uz len vyznam ,,sidlistna jednotka". Slovo dvor malo povodne vyznam ,,priestranstvo pri dome", neskor k nemu pribudol vyznam ,,hospodarstvo (feudalne)", respektive ,,panovnicky dvor" a pod. Napokon slovo pole stratilo povodny vyznam ,,vzdialena neobrabana zem" a nadobudlo vyznam ,,obrabana poda". Lexikalny vyskum starsich textov a najstarsej toponymie i antroponymie (miestnych nazvov a osobnych mien) podava svedectvo, ze mnohe praslovanske slova uz v starej slovencine zanikli. Napriklad historicky rozbor nazvu obce Voderady (s dokladom Vvederad z roku 1113) umoznuje predpokladat, ze v starej slovencine malo slovo raditi asi vyznam ,,zameriavat sa na nieco (pracou, pozornostou" a podobne). Z lexiky starsich textov sa dozvedame, ze v starej slovencine jestvovalo slovo span (z neho je madarske ispan). Napokon o zaniknutych slovach mozno ziskat informacie aj vyskumom povodu dnes znamych slov. Napriklad historicky rozbor slova obrus, t. j. obrus, prezradza, ze v starej slovencine bolo slovo rusati - robit strapce na okraji tkaniny. Niektore slova aktualne v obdobi feudalizmu ziju dodnes, no pocituju sa ako archaizmy alebo historizmy (kmet, kolada, hajduch a podobne). Inou formou zveladovania lexiky starej slovenciny bolo preberanie slov z inych jazykov. Znacny pocet slov bol prevzaty z nemciny. To suviselo s tym, ze obyvatelstvo staronemeckeho povodu sa uz od 9. storocia, najma vsak od 12. storocia usadzovalo po skupinach medzi domacim slovenskym etnikom v mestach i mimo nich a venovalo sa tu rozlicnym sferam hospodarskeho, spolocenskeho i kulturneho zivota. Medzi starsie prevzate slova staronemeckej lexiky patria napriklad slova klastor, kosela, kostol, dakovat, skoda (niektore z nich do starej nemciny prenikli z latinciny). Mladsie prevzate slova pochadzaju najma z 12.--15. storocia, ked sa zintenzivnil prichod nemeckych kolonistov, ktori posobili v mestach i na vidieku ako obchodnici, remeselnici, banici, vinohradnici a podobne. Z tohto obdobia pochadzaju napriklad slova grof, rytier, cech, hoblik, farat, klajbas (ceruza), rajzovat a dalsie. Dlhe spolunazivanie slovenskeho etnika s madarskym etnikom v ramci Uhorska, neskor Rakusko-Uhorska sposobilo, ze sa do starej slovenciny dostali slova z madarciny. Madarskeho povodu su napriklad slova ispan (v madarcine zo slovenskeho span), husar, hajduch, gazda (v madarcine zo starsieho slovenskeho gospoda), chyr, tarcha, banovat, fijok a ine. Od 14. storocia mala na lexiku slovenciny vplyv rec valasskeho etnika. Z lexiky tejto reci prenikli do slovenciny slova najma z ovciarskej a salasnickej terminologie. Take su napriklad slova baca, fujara, klag, putera, urda, redigat a podobne. Vela slov do lexiky starej slovenciny preniklo z latinciny, lebo latincina bola jazykom kralovskych kancelarii, cirkevnych institucii, ale i rozlicnych vyssich alebo nizsich pravnych ustanovizni, skol, vedy aj beletrie. Medzi starsie slova latinskeho povodu patria napriklad tehla, skatula, komora, dabel, oplatka a ine, medzi mladsie patria natura, mores, notar, apatieka (narecovo aj apatejka), arenda, interes, ferula, bakula, kalendar, porcia. Napokon od 15. storocia sa slovencina dostala do tesnejsieho kontaktu s kulturnou formou suvekej cestiny. Za starsie slova ceskeho povodu sa pokladaju slova knieza, koleda, tisic, sposob a dalsie. Vacsi pocet slov ceskeho povodu sa do slovenciny dostal po 16. storoci, najma vsak od 18. storocia, ked sa na Slovensku zacali budovat a rozvijat rozlicne vedne discipliny. Doterajsie vyskumy ukazuju, ze lexika starej slovenciny bola semanticky primerane diferencovana. Napriklad v starej slovenskej toponymii sa petrifikovali slova, ktore odrazaju rozlicne prirodne javy, relief krajiny, jej rastlinstvo, zivocisstvo a podobne (debra - strz, uval, udol, pole, laz, bor, dub, vrch, zubor, sokol), pracu cloveka, jeho socialne postavenie, zamestnanie (napriklad hrnciar, stitar, kovac, tesar, zlatnik, kral, knazic, span), vysledky cinnosti cloveka, vyrobky, obchod (med, mech - kozusina, smola, decht, zelezo a ine), suveke pravo, kult, kulturu, vojenstvo (pravo, kostol, igrec, bojna, hrad a ine). Mnohe slova, ktore oznacovali suveke realie, su dolozene v lexike domacich pisomnosti z 15.--18. storocia, napriklad bozenik, bozba - prisaha, istinik, zaloh, vidiek, rokovat, plachty, sadlo, rucniky, taniere, tlk. Arealny vyskum slovnej zasoby slovenskych nareci podava zasa svedectvo o znacnej zemepisnej diferenciacii lexiky starej slovenciny. Niektore stare slova sa vyskytuju na celom uzemi slovenciny, ine len v zakladnych arealoch slovenskych nareci alebo na mensom uzemi tychto arealov. Predspisovne obdobie kultivovania slovenciny Predspisovne obdobie kultivovania slovenciny mozno je vymedzene zaciatkom 11. storocia a koncom 18. storocia, od vzniku najstarsej kulturnej formy slovenciny az po vznik jeho prveho kodifikovaneho utvaru - bernolakovciny. Starsie predspisovne obdobie Ludova slovencina Pre starsiu etapu tohto obdobia (11.--15. storocie) je charakteristicke, ze slovencina sa kultivovala v ustnej podobe, a to v ludovom prostredi tvorbou folklornych prejavov (piesni, rozpravok, legiend a podobne), neskor v prostredi domacej nizsej a strednej slachty, domaceho mestianstva a duchovenstva pestovanim ustnych pastoracnych, verejnopravnych a inych zanrov. Suvisle pisane slovenske texty z 11.--13. storocia nie su zname. Zachovali sa len zaznamy domacich nazvov sidlisk, riek, vrchov, domacich osobnych mien a podobne v latinskych textoch. Napriklad v znamej listine krala Kolomana z roku 1113 su okrem ineho zaznamy Bollerat, Golguz, Pescan, Scitar, Zubur, Olesca, t. j. Boleradz, Glogovec, Pescany, Scitar, Zubr alebo Zubor, Oleska (dnes Boleraz, Hlohovec, Piestany, Stitare (cast Nitry), vrch Zobor, potok Holeska od olsa). V 14. a 15. storoci sa okrem takychto zaznamov objavuju aj slova, nadriadkove glosy, rozlicne pripisky vo forme viet alebo aj versov. Napriklad za slovensky mozno pokladat pripisok v latinskom kodexe zo 14. storocia: Pojdem na huby do lesa (Poyde[mJ na huby do lessa). Z 15. storocia je znamy text v podobe versa O, mila panna, co ty mas, quod mi das, neves raz (O myla panna czo thy mas quod mu das neves ras). Pravopis starsich zaznamov je jednoduchy, spravidla bez diakritickych znamienok, pravopis mladsich zaznamov, glos, viet ma uz prvky zlozkoveho pravopisu (ss = s, cz = c a ine). Latincina Dominantne postavenie v starsom obdobi na Slovensku mala latincina. Bol to vyspely kulturny jazyk, ktory mal v stredoveku vysostne postavenie takmer v celej Europe. V Uhorsku sa pouzival v kralovskych a slachtickych kancelariach, v cirkevnych instituciach, v skolach, ba aj vo vyssich i nizsich uradoch. Pre vznik a rozvoj pisanej podoby predspisovnej slovenciny malo osobitny vyznam pestovanie latinciny u nas v humanistickom obdobi v 15.--16. storoci, pretoze vtedy sa pozadovalo osvojovat si latincinu na zaklade ziveho materinskeho jazyka. Cestina V 14., najma vsak v 15. storoci pribudol na Slovensku dalsi kulturny utvar jazyka v pisanej podobe - stara cestina, ktora k nam zacala prenikat v suvislosti s posobenim ceskeho duchovenstva v kapitulskych a inych skolach. Preto ju reprezentuje najma staroceska spisba prinesena z Ciech alebo z Moravy s nabozenskym alebo didaktickym obsahom. Z ceskych pisomnosti pouzivanych na Slovensku v tomto obdobi najdolezitejsi je latinsko-cesky Presporsky slovnik. Je to odpis asi zo zaciatku 15. storocia starsieho Klaretovho latinsko-ceskeho vokabulara zvaneho Glosar (Klaretom sa nazyval magister Bartolomej), ktory obsahuje cesky preklad latinskych terminov a vyrazov potrebnych pre vtedajsie vseobecne vzdelanie. Ceske pisomnosti na Slovensku mali v 15. storoci uz iny charakter a boli aj zanrovo pestrejsie. Ich obsah naznacuje, ze vznikli z kulturno-spolocenskych potrieb mestianstva i strednej slachty slovenskeho povodu. Okrem glos, pripiskov a vysvetliviek latinskych vyrazov znamy je uz vacsi pocet ceskych suvislych textov, najma korespondencie, zaznamov v mestskych knihach a podobne. Autormi tychto pisomnosti boli pisari povolani z Ciech alebo Moravy, ale aj vzdelanci domaceho povodu, ktori si suveku podobu kulturnej cestiny osvojili na studiu v Cechach (prazska univerzita bola zalozena roku 1348). Zo zachovanych pisomnosti spomenieme aspon znamu rukopisnu Zilinsku mestsku knihu. Kniha okrem zaznamov pravneho vyznamu zapisovanych od roku 1451 v cestine alebo v slovakizovanej cestine obsahuje aj cesky preklad verejnopravneho poriadku mesta Magdeburg (spravovalo sa nim aj mesto Krupina), vyhotoveny roku 1473 v Ziline. Text prekladu je vyznamny tym, ze su v nom pocetne lexikalne slovakizmy, ktore mali funkciu terminov (napr. bozenik, bozba, opytovati, oslovenie, pozicka, rokovati, vidiek, span, chotar, dlh). O prenikani cestiny na Slovensko a jej ustalovani pred 15. storocim a po nom rozhodli viacere cinitele. Pred 15. storocim to bol rozvoj miest, vznik a aktivita nizsej a strednej slachty slovenskeho povodu. S tym suviselo zosilnenie narodnostneho uvedomovacieho procesu slovenskeho etnika, ktory sa zacal uz od 10. storocia. Potom to boli faktory kulturne (studium Slovakov v Cechach) a vojenske (pobyt husitov, posobenie bratrikov a Jiskrovych vojsk na Slovensku). V druhej polovici 15. storocia ku kulturno-spolocenskym faktorom pribudli zvysene hospodarsko-spolocenske styky vladnucej vrstvy vtedajsieho Uhorska s Cechami a Moravou (najma za vlady Mateja Korvina). Pisana podoba cestiny pouzivanej v 15. storoci na Slovensku nebola jednotna. V niektorych pisomnostiach mala povodnu, t. j. neslovakizovanu alebo minimalne slovakizovanu podobu, v inych mala podobu slovakizovanu, pravda, v nerovnakom rozsahu. Mladsie predspisovne obdobie Mladsia etapa predspisovneho obdobia kultivovania slovenciny je (16.--18. storocie). Bolo to najma obdobie kralovskeho Uhorska, protireformacie, protistavovskych habsburskych povstani a bojov s Turkami, no na druhej strane sa slovenske mesta rozmahali a sucasne slovakizovali, v niektorych priemyselnych odvetviach sa zdokonalovala vyroba, produktivnejsim sa stalo tazenie nerastov na Slovensku, rozrastal sa obchod, vyssiu uroven nadobudlo skolstvo (napriklad v rokoch 1635 - 1777 bola v Trnave univerzita) i kulturny zivot. Vysoky stupen dosiahlo aj slovenske narodnostne uvedomenie. Podstatne sa zmenila aj jazykova situacia. Popredne miesto na Slovensku nadalej patrilo latincine, no sfery jej pouzivania sa zuzili. Osobitny vyvin na Slovensku zaznamenala cestina. Cestina Od konca 16. storocia, ked vysiel v Bardejove preklad Lutherovho Katechizmu (1581), zacala cestina na Slovensku nadobudat dve formy: oficialnu (biblicku) a neoficialnu, t. j. slovakizovanu. Tato polarizacna tendencia sa stala skutocnostou na zaciatku 17. storocia po rozhodnuti evanjelickych synod stanovit biblicku formu cestiny za sakralny a uradny jazyk. V podstate to bola kulturna cestina z konca 16. storocia pouzita v Kralickej biblii (odtial biblicka cestina). Pre potreby slovenskych evanjelikov i evanjelickych exulantov ju vydal v povodnom normalizovanom jazyku D. Krman (Biblie, 1722), a tym biblicku formu cestiny na Slovensku natrvalo uzakonil. Jazykovednym postupom tuto oficialnu cestinu opisal a kodifikoval P. Dolezal v tlacenom spise Grammatica Siavico-Bohemica (1746). Je zaujimave, ze to urobil na pozadi neoficialnej, t. j. slovakizovanej formy cestiny. Pravopisom biblickej formy cestiny na Slovensku bol ceskobratsky pravopis. Bol to pravopis v zasade diakriticky, budovany na principe fonetickom, etymologickom (uplatnoval sa rozdiel i: y), funkcnom (napriklad funkciou znaku e bolo makcit) a morfologickom (pisalo sa dub so zretelom na tvary dub-a, dub-u atd.). V katolickom protireformacnom prostredi vznikol z biblickej formy cestiny normalizovany slovakizovany variant. V nom napriklad ceske hlasky e, au, r sa nahradili domacimi hlaskami e, u, r (pena, twar, swu za pena, twar, swau). Neoficialna slovakizovana cestina sa najcastejsie pouzivala pri vybavovani svetskej uradnej agendy. Charakterizuje ju nepravidelny vyskyt slovakizmov a konzervativny pravopis. Kulturna slovencina Blizsie informacie v clankoch: Kulturna slovencina, Kulturna zapadoslovencina, Kulturna stredoslovencina a kulturna vychodoslovencina Kultivovanie slovenciny zaznamenalo v mladsej etape predspisovneho obdobia vyvin v pozitivnom smere. Pre toto obdobie je charakteristicke, ze sa v nom od 16. storocia popri latincine a cestine zacala pouzivat aj pisomna forma kulturnej slovenciny, ktora sa v 17. a 18. storoci zdokonalovala, no stale niesla stopy zakladnych arealov slovenskych nareci, s ktorymi geneticky suvisela a s ktorymi bola v kontakte. Hlavnou pricinou takeho stavu bola skutocnost, ze Slovensko v starom Uhorsku, ale ani v Rakusko-Uhorsku nemalo vacsie centrum, v ktorom by sa bol sustredoval hospodarsky a spolocensko-kulturny zivot slovenskej pospolitosti a ktore by sucasne bolo posobilo integrujuco i v procese kultivovania jazyka slovenskej narodnosti. Ustna i pisana forma kulturnej slovenciny v 16.--18. storoci vsak bola faktom. V pisanej forme sa kulturna predspisovna slovencina realizovala v zasade v troch variantoch, ktore odrazali jazykove zvlastnosti troch hlavnych arealov slovenskych nareci. Preto sa hovori o kulturnej zapadoslovencine, kulturnej stredoslovencine a kulturnej vychodoslovencine. Prve pokusy o normalizaciu slovenciny Na konci predspisovneho obdobia vzniklo niekolko pokusov o normalizaciu pisanych i tlacenych prejavov v kulturnej slovencine. Medzi ne patri tzv. kamaldulska slovencina - pokus (mozno R. Hadbavneho) o normalizaciu jazyka, do ktoreho kamaldulski reholnici prekladali Pismo (zachoval sa odpis z rokov 1756 - 1759). Kratky prehlad pravopisnych a gramatickych pravidiel jazyka, do ktoreho sa prekladalo, je v uvode latinsko-slovenskeho slovnika Syllabus dictionarii latino-slavonicus (1763). Jazyk prekladu je blizky kulturnej zapadoslovencine, pravda, stopy cestiny su v nom vyraznejsie. Dalsim normalizovanym textom v kulturnej slovencine su kalvinske tlace. Texty su vytlacene v kulturnej vychodoslovencine zemplinskeho typu. Niekolko normativnych pouciek je v knihe Radosc serca poboznoho (1758). Pravopis sa opiera o ortografiu sudobej kulturnej madarciny s upravami (s = s, dy, ty, ny = d, t, n, 's = z, ts = c, tz = c a ine). Napokon medzi pokusy o normalizaciu slovenskeho textu patri aj usilie J. I. Bajzu. Jazyk jeho literarnej tvorby sice neodraza vseobecnejsie rozsireny uzus, no jeho stavba je relativne jednotna a sustava grafem a ich pouzivanie su ustalene. Pravopis pripomina uz pravopis bernolakovciny (w = v, g = j, oznacovanie d, t, n, l, obmedzovanie y a ine). Obdobie bernolakovskej kodifikacie spisovnej slovenciny suviselo s vystupnovanym narodnouvedomovacim procesom na uzemiach Rakuskej monarchie. V hospodarskej sfere sa prejavilo toto vystupenie ako boj domaceho mestianstva presadit nove formy vyroby a obchodu a dosiahnut spolocensko-politicke vymozenosti. V kulturno-spolocenskej sfere sa do centra dostalo usilie vzdelancov uvolnit priestor v Rakuskej monarchii osvietenskym ideam a vzdelanost spristupnit sirsim vrstvam. Dalsi krok vpred mohla urobit aj slovenska pospolitost, pretoze do tohto pokrokoveho zapasu sa zapojili aj slovenski vzdelanci (M. Bel, J. Papanek, M. Kollar a ini). Viedensky dvor nemienil zasiahnut radikalne, odhodlal sa vsak urobit aspon reformy. Zname su napriklad terezianske reformy, no zivot na Slovensku pozitivnejsie ovplyvnili reformy Jozefa II. (1780 - 1790). Osobitny vyznam malo jeho rozhodnutie zriadit na Bratislavskom hrade seminar pre vychovu knazov, ktori mali v duchu reforiem posobit medzi slovenskym ludom. Tento novozriadeny seminar sa stal ideovou i organizacnou zakladnou bernolakovskeho hnutia. Jadrom tohto hnutia bola skupina vlasteneckych filologov (tak sa sama nazyvala), ktora pochopila, ze sirit vzdelanie a osvetu medzi pospolitym ludom a strednymi vrstvami mozno len zrozumitelnym a kultivovanym jazykom. Z tohto presvedcenia potom vznikla prva spisovna forma slovenciny - bernolakovcina, zalozena na kulturnej zapadoslovencine a ciastocne stredoslovenskych nareciach. Preskumat vtedajsi stav a schopnost slovenciny plnit funkciu spisovneho jazyka a sucasne sformulovat kodifikacne pravidla v jej hovorenej i pisanej podobe sa podujal A. Bernolak (1762 - 1813). Pravopis bernolakovciny je diakriticky, uplatnuje sa v nom princip foneticko-fonologicky a morfologicky. Celonarodne uplatnenie bernolakovcina nedosiahla. Rozsah jej rozsirenia sa menil. V starsej faze negativne posobila napata situacia, ktora v Uhorsku vznikla po Francuzskej revolucii a po odhaleni revolucnej cinnosti jakobinov (1795). Okrem toho Towarisstwo litterneho umena, ktore malo sirit bernolakovcinu, zakratko zaniklo. V mladsom obdobi, ked sa zaujem o bernolakovcinu ozivil, zacali sa crtat nove perspektivy riesenia otazky spisovneho jazyka pre Slovakov. Jednu z perspektiv naznacili vydania stredoslovenskych folklornych textov (J. Caplovic, P. J. Safarik, J. Kollar). Sucasne sa ponukalo aj ine riesenie. Na strane evanjelickych vzdelancov ozivlo usilie presadit za spisovny jazyk Slovakov cestinu. Povodne to mala byt jej oficialna biblicka podoba (B. Tablic, J. Palkovic), neskor jej minimalne poslovencena forma (J. Kollar - staroslovencina) alebo jej ziva podoba pestovana v Cechach (mladi sturovci). No bernolakovcina z verejneho zivota natrvalo ustupila az po dohode roku 1851. Obdobie sturovskej kodifikacie (1844 - 1852) Obdobie sturovskej kodifikacie spisovnej slovenciny sa vymedzuje rokom 1844, ked bola sturovska spisovna slovencina oficialne uznana, a rokom 1852, ked vysla prirucka s novou kodifikaciou pravopisu. Zo spolocenskeho hladiska toto obdobie charakterizuje kulminovanie narodnouvedomovacieho procesu, ktore uzko suviselo so spolocenskou a politickou aktivitou mladsieho pokolenia slovenskych vzdelancov. Naplnou tejto aktivity bol zapas proti zvyskom uhorskeho feudalizmu na Slovensku, boj za odstranenie urbarnych poriadkov, za rozvoj priemyselnej vyroby a za demokratizaciu skolstva i vzdelanosti. Tieto vymozenosti sa ziadali pre celu slovensku narodnu pospolitost vratane sirokych ludovych vrstiev. S tym suvisela poziadavka prijat a kodifikovat taku formu spisovnej reci, ktora by bola ziva, perspektivna a ktora by narod zjednocovala a reprezentovala jeho svojbytnost. Za takuto rec mladi vzdelanci v sturovskom obdobi pokladali sudobu kultivovanu stredoslovencinu. Ta sa im zdala najviac rozsirena, vsetkym Slovakom najblizsia, a teda schopna zjednocovat a reprezentovat narodnu svojbytnost. Jej podoba bola uz verejnosti znama najma z Kollarovho diela Narodnie zpiewanky (1834). Neoficialne sa o zavedeni novej spisovnej slovenciny rozhodlo na porade 14. februara 1843 a po stretnuti s J. Hollym v juni toho isteho roku, oficialne na prvom zasadani Tatrina v Martine 26.-28. augusta 1844. Zdovodnit zavedenie novej spisovnej slovenciny a sformulovat jej kodifikacne pravidla pripadlo ustrednej osobnosti sturovskeho hnutia L. Sturovi (1815 - 1856). Rozhodnutie prijat za spisovnu rec zivu formu kulturnej stredoslovenciny zdovodnil v diele Narecja slovenskuo a potreba pisanja v tomto nareci (1846). Kodifikacne pravidla novej spisovnej reci podal v spise Nauka reci slovenskej (1846). Uzakonenie sturovskej spisovnej slovenciny odraza suveku podobu kulturnej stredoslovenciny, ktora geneticky suvisela s ludovou stredoslovencinou v severozapadnej casti centralneho Slovenska v Oravskej, Turcianskej, Liptovskej a Zvolenskej zupe. L. Stur kodifikoval uz netradicne pismena (v, j, g, v bernolakovcine w, g, g?). Velke pismena boli kodifikovane priblizne ako dnes (voda, zima, v bernolakovcine Woda, Zima). V samohlaskovom systeme boli v sturovskej spisovnej slovencine dvojhlasky ie, ia, o, ktore sa zapisovali ako je, ja, uo. Samohlasky mohli byt kratke alebo dlhe. Dosledne sa respektovalo stredoslovenske rytmicke kratenie (kruta, dnes krutia a podobne). Medzi kratkymi samohlaskami nebolo a (vezen, zavazuje), medzi dlhymi nebolo e, o (ale cera). Pre samohlasky i, i boli len pismena i, /, pismena y, y sa nepouzivali. Z toho vyplynulo dosledne oznacovanie makkosti spoluhlasok (deti, nema, njesov). Kodifikovane boli len makkostne pary d--d, t--t, n--n, makke l kodifikovane nebolo (teplo, den, tahat, ale leto, lipa, lahki, kral). Medzi spoluhlaskami boli domace pary k--g, dz--dz. Stredoslovenske obojperne v sa v prvej faze Sturovskej slovenciny velmi casto zapisovalo ako u (dauno, genitiv chlapou, ale spev), neskor spravidla ako v (davno, pravda, ale instrumental zenou). V morfologii prevazovali tvary charakteristicke pre strednu slovencinu. V instrumentali singularu feminina bol tvar na -ou (zenou), v nominative--akuzative singularu neutier bol najprv kodifikovany tvar typu znamenje, neskor vsak znamenja, v adjektivnom sklonovani tvary dobruo, dobrjeho, dobrjemu, o dobrom atd. Tvary /-oveho (?) participia povodne mali podobu padov, njesov, neskor padol, njesol. Stavba vety v sturovskej spisovnej slovencine v zasade zodpovedala stavbe vety ludoveho jazyka. No caste su aj archaicke typy viet so slovesom na konci. Aj lexika sa opierala o domaci fond. V terminologii sa casto uplatnovali slova z latinciny a cestiny. Zo stylistickeho hladiska sa sturovska spisovna slovencina pomerne rychlo zdokonalovala. K tradicnym stylom v case jej trvania pribudol relativne vypracovany publicisticky a naucny styl. Vysoku uroven dosiahli slovesne umelecke zanre. Kodifikacia novej spisovnej slovenciny sa sturovcom nepresadzovala lahko. Okrem prekonavania tazkosti, ktore vyplyvali z ich spolocenskej, kulturnej a politickej angazovanosti (literarna tvorba, vydavanie novin a casopisov, priprava povstania a ucast na nom a podobne), museli ju branit proti kritikom z vlastnych radov, z mladsieho pokolenia bernolakovcov, ale aj proti vypadom zastancov ,,upravenej" (slovakizovanej) cestiny. Najaktivnejsim kritikom z vlastnych radov bol M. M. Hodza. Osten svojej kritiky zacielil najma na pravopis. Pokladal ho za ,,zbaveny slovanstva". Presvedceny o spravnosti hypotezy, ze slovencina je matkou slovanskych jazykov, ziadal zaviest do jej pravopisu i stavby take javy, ktore ju spajaju s inymi slovanskymi jazykmi. Podla neho takym bolo pismeno i hlaska a (podla ruskeho ?), pismeno y, makke l', povodne myslel aj na e (menej), respektive aj na w (w Uhriech, Slovakov/, ale prvobyt a podobne). Okrem toho ziadal rozsirit dvojhlasky (napriklad o ia, ie, iu, oi), ba chcel zaviest aj trojhlasky a stvorhlasky (napriklad ieu, ieou a ine). Svoju kritiku a navrhy na opravu pravopisu podal v dielach Epigenes Slovenicus (1846) a Vetin o slovencine (1848). Takmer subezne s kritikou sturovcov a odmietnutim ich spisovnej slovenciny vystupil J. Kollar, hoci predtym o prednostiach slovenciny a potrebe jej kultivovania sam uvazoval. Odmietave stanovisko neobycajne ostro formuloval v clanku uverejnenom v zborniku Hlasowe o potrebe jednoty spisowneho jazyka pro Cechy, Morawany a Slowaky, ktory vysiel v Prahe (1846). V zborniku su odmietave prispevky aj inych ceskych a slovenskych cinitelov, pravda, napisane miernejsie. Po tychto vystupeniach proti sturovskej slovencine, respektive proti jej pravopisu sa ozval M. Hattala za skupinu mladych bernolakovcov. Svoju kritiku vsak nezacielil na stavbu sturovskej slovenciny, lez iba na pravopis. Postavil sa za uplatnenie etymologickeho principu a za slavizaciu slovenskeho pravopisu, t. j. za zavedenie a, y, makkeho /', za pisanie dvojhlasok ie, ia, za zavedenie dlheho o (s moznou vyslovnostou uo, u, o). Tvary dobruo, dobrjeho, dobrjemu ziadal nahradit tvarmi dobre, dobreho, dobremu a podobne. Kodifikacne pravidla a opis tejto ,,upravenej" slovenciny M. Hattala podal v spise Grammatica linguae slovenicae (1850). Jej podobu v praxi mali verejnosti priblizit prve dva zvazky zbornika Poklady kazatelskeho recnictva I --II (1849), ktore redigoval A. Radlinsky. V prvych dvoch rokoch po porazke revolucie v meruosmych rokoch sa o Hattalovom kompromise uvazovat nemohlo, a to jednak preto, ze viedensky dvor v tomto case diskriminoval poprednych sturovcov, a jednak preto, ze J. Kollar uz roku 1849 dosiahol suhlas Bachovej vlady zaviest na Slovensku staroslovencinu. V podstate to bola cestina upravena niekolkymi slovakizmami. Napriklad za ceske ou, nej-, co, tvrde -d, -t, -n v niektorych podstatnych menach malo byt u, naj-, co a makke -d, -t, -n (kost, ohen a ine). Tato umela uprava cestiny sa opierala o mylnu hypotezu, ze totiz slovencina predstavuje len zachovane starsie stadium cestiny. A. Radlinsky sa zo zaciatku rozhodol pre Kollarovu staroslovencinu a sam v spise Prawopis slowensky s kratkou mluwnici (1850) podal jej kodifikacne pravidla. Takto po revolucii k bernolakovskej a sturovskej spisovnej slovencine (pouzivala sa aj biblicka forma cestiny) pribudla oficialna ,,opravena" cestina. Hodzovsko-hattalovska reforma Blizsie informacie v hlavnom clanku: Hodzovsko-hattalovska reforma Dalsi vyvin pozitivne ovplyvnila skutocnost, ze nepriaznivu situaciu, ktora vznikla na Slovensku po zavedeni Kollarovej staroslovenciny, si uvedomili aj popredni predstavitelia slovenskej narodnej pospolitosti. Zisli sa na porade v oktobri roku 1851 s cielom najst vychodisko. Na porade sa zucastnil L. Stur, J. M. Hurban, M. M. Hodza, A. Radlinsky, J. Palarik a S. Zavodnik. Vysledkom bol kompromis: reforma pravopisu sturovskej spisovnej reci s dorazom na etymologicky princip. To znamenalo zavedenie y, y, hlasok a, l, tvarov dobre, dobreho, dobremu atd. Pravidla novej kodifikacie spisovnej slovenciny zhrna prirucka Kratka mluvnica slovenska (1852), ktorej autorstvo sa pripisuje M. Hattalovi. Na porade z oktobra 1851 sa vsetko nevyriesilo. Zostali odlisne postoje k novemu kodifikovanemu utvaru. Jedni ho pokladali za ,,skoro cirocistu cestinu" (takto aj v uvode prirucky), druhi zasa za ,,opravenu" slovencinu. A prave tymito odlisnymi postojmi bol poznaceny zaciatok novej etapy vyvinu spisovnej slovenciny. Pre prehladnost ju clenime na obdobie upravenej kodifikacie spisovnej slovenciny, na obdobie martinskeho spisovneho uzu a na obdobie maticneho spisovneho uzu. Obdobie upravenej sturovskej kodifikacie (1852 - 1887) Obdobie upravenej kodifikacie spisovnej slovenciny sa zacina rokom 1852 po vyjdeni novej kodifikacnej prirucky a konci sa rokom 1887, ked vystupil S. Czambel s navrhom na konsolidaciu kodifikacie spisovnej slovenciny. Toto obdobie charakterizuje zlozity zapas o podobu spisovnej slovenciny, o jednotne, respektive o institucne regulovanie jej kodifikacie v teoretickom i praktickom zmysle a napokon aj o jej sirsie uplatnenie v zivote slovenskeho etnika v tazkych podmienkach madarizacie. Uz zaciatky tohto obdobia naznacili, ze kodifikacia a norma spisovnej slovenciny sa budu konsolidovat len pomaly, nerovnomerne. Ti, co vychadzali z predpokladu, ze slovencina predstavuje len starsie stadium cestiny, do praxe uvadzali rozlicne pravopisne i jazykove javy zo starsej i novsej cestiny (pismena e, w, tvary ruce, noze, od siuhy a podobne). Tuto tendenciu odraza prve vydanie gramatiky J. K. Viktorina Grammatik der slowakischen Sprache (1. vydanie, 1860) a prirucka M. Hattalu Mluvnica jazyka slovenskeho (1864). Ti, co poslednu reformu pokladali len za upravu (opravu) slovenciny, v praxi respektovali novy pravopis i mensie tvaroslovne upravy, v zasade sa vsak drzali normy sturovskej spisovnej slovenciny. Tato tendencia je evidentna vo vydaniach literarnej a publicistickej tvorby zijucich sturovcov a ich nasledovnikov. Priaznivejsie podmienky na priklon spisovnej slovenciny k zivej domacej jazykovej realite vznikli roku 1859 po porazke rakusko-uhorskych vojsk, po ktorej viedensky dvor v snahe zabezpecit si vnutornu stabilitu moci prislubil narodnostiam iste politicke slobody a vymozenosti. Je pravda, ze toto pocinanie viedenskej vlady zosilnilo madarizacny tlak, no sucasne vyvolalo jeho paralyzaciu tym, ze sa zaktivizoval politicky zivot na Slovensku (vznikli noviny Pestbudinske vedomosti, uskutocnilo sa narodne zhromazdenie v Martine, vyhlasilo sa Memorandum a ine). Sucastou tejto aktivity sa stal zapas o spisovnu slovencinu, o jej sirsie uplatnenie v narodnom zivote, v skolach a v tlaci. Priazniva atmosfera tohto obdobia sa odzrkadlila uz v 2. a 3. vydani Viktorinovej gramatiky (1862, 1865), v ktorych je zrejmy priklon k slovenskej jazykovej realite (napriklad za ktery, se, byl v 1. vydani je v nich uz ktory, sa, bol a podobne). Po zalozeni Matice slovenskej roku 1863 sa naskytla moznost spisovnu slovencinu regulovat institucne a hlbsie ju poznavat vyskumom. Matica slovenska sa tejto moznosti chopila. O zjednotenie a ustalenie kodifikacie a normy spisovnej slovenciny sa mal starat jazykovedny odbor, ktory mal sucasne pripravit rukopis slovnika spisovnej slovenciny. Toto prekazilo tzv. rakusko-uhorske vyrovnanie. Obdobie martinskeho spisovneho uzu (1887 - 1919) Roku 1867 sa uskutocnilo tzv. rakusko-uhorske vyrovnanie, ktore znamenalo pre nemadarske narodnosti v Uhorsku koniec slubnym perspektivam. Na Slovensku sa po tejto politickej zmene dokoran otvorili brany madarizacii. Matica slovenska nestacila splnit svoj program, pretoze ju roku 1875 zatvorili. Este predtym zrusili slovenske gymnazia. Tieto nasilne zasahy mali, pochopitelne, negativny vplyv na dalsi rozvoj spisovnej slovenciny. Jej posledna kodifikacia i norma sa znacne rozkolisali. Nerovnomerne sa zacalo pouzivat napriklad a (hladat, zeman), pismena y, y (lizica, bliskat sa, kryk, pytvat a ine), nedosledne sa oznacovala makkost d, t, n, l (Jelen, popol a podobne). V tvaroslovi bola nejednotnost, v lexike sa nadmieru zacali objavovat rusizmy. Ba v niektorych tlacenych dielach sa zacali uplatnovat nekodifikovane pravopisne pravidla (napriklad vo vydaniach tvorby S. Chalupku). Prirodzene, takato prax sa coraz viac stavala predmetom kritiky. Odborne fundovana bola najma kritika slovenskeho jazykovedca S. Czambela. Jeho vystupenim v prospech konsolidacie spisovnej slovenciny sa zacalo nove obdobie vyvinu spisovnej slovenciny - obdobie martinskeho spisovneho uzu. Toto obdobie mozno ohranicit rokmi 1887 - 1919. Je to teda etapa vyvinu spisovnej slovenciny od vystupenia S. Czambla po obnovenie Matice slovenskej kratko po vzniku CSR. Z hladiska kulturno-spolocenskeho vyvinu je obdobim zosilneneho madarizacneho utlaku, ktory zuzoval priestor pouzivania spisovnej slovenciny a obmedzoval jej cielavedome kultivovanie. Na zaciatku obdobia martinskeho spisovneho uzu posobilo na Slovensku niekolko ustanovizni (vydavatelstiev, redakcii, spolkov aj individualnych pracovisk a podobne), ktore vlastne nahradzali institucie regulovania a v istom zmysle aj zjednocovania spisovnej slovenciny. Robilo sa to redakcnou pracou, upravou rukopisov, ale aj publikovanim clankov o slovencine, o jej kultivovani, o jej dejinach a napokon aj tvorbou pisanych textov, pestovanim tradicnych stylov a podobne. Najvyznamnejsie centrum s takymi ustanoviznami bol Martin (okrem neho Trnava, Liptovsky Mikulas a ine mesta). V Martine boli redakcie slovenskych casopisov (Slovenske pohlady, Narodnie noviny), tu sa vydavali a tlacili slovenske literarne diela, posobili tu spolky, v ktorych sa pestovalo slovenske hovorene slovo, a konecne posobili tu aj vyznamne osobnosti slovenskeho narodneho zivota (S. Hurban Vajansky, J. Skultety a ini). Pre vyvin spisovnej slovenciny v tomto obdobi bolo dolezite, ze s poprednymi osobnostami martinskeho centra, najma s J. Skultetym, spolupracoval jazykovedec S. Czambel (1856 - 1909). Bol vysokym vladnym uradnikom v Pesti, no uvedomele sa hlasil k svojmu slovenskemu povodu. Prednostou jeho kodifikacnej prace bolo, ze postupoval podla vedecky zdovodnenej koncepcie, a pritom sa opieral o suveke jazykovedne teorie a fakty ziveho jazyka. Je pravda, ze ku kodifikacii a skumaniu normy pristupoval ako historik jazyka (mal slavisticke mladogramaticke vzdelanie), ale na rozdiel od analogickeho, z hladiska spisovnej slovenciny umeleho historizmu svojho ucitela M. Hattalu budoval na kontinuite a autochtonnosti jazykoveho vyvinu. Zivu jazykovu realitu chapal ako vysledok vyvinu. Najprv sa venoval kritike vtedajsej jazykovej praxe a starsich foriem slovenskeho pravopisu. Poznatky zhrnul v spisoch Prispevky k dejinam jazyka slovenskeho (1887) a Slovensky pravopis (1890). V pravopise sa zastaval etymologickeho principu, no pisanie y, y, hlasok a, d, t, n, /'spresnoval (?) a zdovodnoval. Presvedceny o dolezitosti kontinuity vo vyvine jazyka odstranoval ,,nezive" historizmy a kodifikoval im zodpovedajuce ,,zive" historizmy. Napriklad Hattalove tvary ruce, noze, od siuhy nahradzal tvarmi ruke, nohe, od sluhu a podobne. Svoju kodifikaciu i normu v podobe pravidiel zhrnul v prirucke Rukovat spisovnej reci slovenskej (1902). Este za svojho zivota suhlasil so zavedenim zivych javov v martinskom uze (napriklad vidiet, mliet, koniec, beriem, beries, volba, co vo funkcii ktory a ine), ktore potom uplatnil J. Skultety v 2. a 3. vydani Rukovati (1916, 1919). Opravnenost kodifikacie opretej o kontinuitu jazykoveho vyvinu chcel S. Czambel dokazat skumanim vyvinu slovenciny a vysledkov tohto vyvinu - slovenskych nareci. Svoje nazory publikoval v diele Slovaci a ich rec (1903) a narecovy material v knihe Slovenska rec a jej miesto v rodine slovanskych jazykov I (1906). V tejto knihe stacil spracovat iba material vychodoslovenskych nareci, pretoze roku 1909 zomrel. S. Czambel bol presvedceny, ze slovencina vznikla z praslovanskeho juznoslovanskeho zakladu a ze jej dnesny zapadoslovansky raz nadobudla asi od 14. storocia pocestenim a scasti popolstenim. Tato teoria o povode slovenciny je dnes v zasade prekonana. Obdobie maticneho spisovneho uzu (1919 - 1945) Obdobie maticneho spisovneho uzu trvalo od obnovenia Matice slovenskej roku 1919 do skoncenia druhej svetovej vojny roku 1945. V tomto obdobi sa spisovna slovencina vyvijala v novych podmienkach. Uz rok totiz jestvovala Ceskoslovenska republika, ktora pre dalsi rozvoj slovenskeho naroda zabezpecovala omnoho priaznivejsie podmienky ako predtym polofeudalne Rakusko-Uhorsko. Pre rozvoj spisovnej slovenciny bolo obzvlast dolezite, ze v tomto obdobi k tradicnym formam regulovania a ustalovania jej kodifikacie i normy pristupila institucna a neskor aj vedeckovyskumna forma. Zabezpecovat a plnit ulohy spojene s tymito formami pripadlo obnovenej Matici slovenskej. V tomto obdobi prevladalo v jazykovej praxi usilie presadit zasady maticneho spisovneho uzu. Spociatku islo o Czamblovu kodifikaciu s upravami J. Skultetyho v 3. vydani Rukovati (1919). V praxi vsak tato snaha uz od zaciatku narazala na tazkosti. Moc v state si upevnili centralisticky orientovani politici aj verejni cinitelia, ktori sa usilovali uviest do zivota ideologiu cechoslovakizmu. Jazykova otazka, najma v suvislosti s neujasnenym pomerom cestiny a slovenciny, sa v CSR vyhrotila vnucovanim idey o jednotnom ceskoslovenskom narode s jedinou recou v dvoch spisovnych formach. Obavy zo zneuzitia jazykovej otazky boli vo vtedajsich politickych kruhoch o to vacsie, ze na Slovensku sa sucasne aktivizovalo politicky organizovane autonomisticke hnutie. Jazykovu situaciu komplikovala aj skutocnost, ze po prichode vacsieho poctu ceskych pracovnikov z rozlicnych odborov a ucitelov na Slovensko neumerne vzrastal vplyv cestiny na spisovnu slovencinu, ktorej norma i kodifikacia boli aj tak rozkolisane. V jazykovej praxi nastala neistota a v kodifikacii dvojkolajnost (tzv. kodifikacny paralelizmus). Zaciatky dvojkolajnosti v kodifikacii spisovnej slovenciny po prvej svetovej vojne mozno pozorovat uz v prvom deceniu existencie CSR. Okrem 3. vydania Czamblovej Rukovati (1919) s upravou J. Skultetyho, ktora v podstate reprezentovala maticny spisovny uzus, bola oficialne ako ucebnica schvalena aj gramatika J. Damborskeho Kratka mluvnica slovenska so zvlastnym zretelom na pravopis (1927). Tato prirucka pri historickom pohlade na javy vychadzala z vykladov o vyvine cestiny v pracach J. Gebauera a pri kodifikacii sa opierala o starsiu Czamblovu kodifikaciu, t. j. bez uprav J. Skultetyho (kodifikovali sa formy typu videt, mlet, konec, berem, beres atd.). Vyraznejsi paralelizmus v zavadzani kodifikacie spisovnej slovenciny do praxe vznikol po vyjdeni Pravidiel slovenskeho pravopisu roku 1931. Aj tato prva prirucka slovenskeho pravopisu ramcovo vychadzala zo starsieho variantu Czamblovej kodifikacie, no priklon k cestine, respektive k bohemizmom, ktore v danom obdobi prenikali do slovenciny, je v nej vacsi, systematickejsi. Pri kodifikacii sa spravidla davala prednost javom spolocnym cestine a slovencine (vedet, mlet, beres), niekedy sa kodifikovalo ceske znenie (mucedlnik, tlumit, ohrozeny) alebo sa pripustalo slovenske i ceske znenie (napriklad prasok : prasek, laket: loket, rakyta : rokyta, sloboda : svoboda a podobne). V lexike sa okrem domacej slovnej zasoby niekedy presadzovali len ceske slova (mluvit, nabidka, protajsi, zednik) alebo ceske a slovenske slova popri sebe (typ kozel: cap). V niektorych pripadoch sa ziadalo ceskymi slovami nahradzat hungarizmy a germanizmy (napriklad namiesto flasa, falos, kefa ma byt lahva, klam, kartac). O Pravidlach, o ich kodifikacii a cieloch sa rozprudila diskusia. Namietky vznikli aj v casti ceskej inteligencie. Na Slovensku vacsia cast inteligencie vydanie Pravidiel chapala ako cin namiereny proti svojbytnosti slovenskeho naroda a dovolavala sa napravy. Roku 1932 vznikol casopis Slovenska rec, ktory sa stal organom Matice slovenskej. Program cinnosti redakcie bol formulovany ako starostlivost o zachovanie osobitosti (svojskosti) spisovnej slovenciny. Podla neho v hlaskoslovi a tvaroslovi sa treba drzat maticneho spisovneho uzu, v syntaxi a frazeologii vzorom ma byt ludova rec a jazyk v dielach vyznamnych spisovatelov, slovnik sa ma budovat z domaceho fondu, slovam ceskeho a germanskeho povodu sa podla moznosti treba vyhybat. Pre jazykovu prax to znamenalo dodrziavat pravopis podla martinskeho spisovneho uzu (prasok, laket, rakyta, vidiet, mliet, koniec, beriem, beries atd.). V lexike sa mali pouzivat slova zauzivane v slovencine a zavadzat slova z nareci alebo z diel dobrych spisovatelov. No v tomto bode plnenie programu narazilo na tazkosti, ktore vyplyvali z teoretickej a vyskumnej nepripravenosti riesit lexikologicke otazky spisovneho jazyka. Pocetne clanky v Slovenskej reci v jej najstarsich rocnikoch prezradzaju, ze tento nedostatok nahradzali zasady puristickej praxe. Casto sa neodporucali slova v slovencine uz skor zauzivane a za ,,neodporucane" slova (za ceske alebo nemecke, ba aj domace) sa niekedy presadzovali menej zname narecove slova, respektive exkluzivne regionalizmy. Osudy odporucanych i neodporucanych slov boli rozlicne. Z odporucanych slov v spisovnej lexike natrvalo zostali predovsetkym slova, ktore uz predtym mali pevne miesto v spisovnej slovnej zasobe (napriklad hovorit, rec, oznamit, uroda, sosovica, vidiek, cintorin za mluvit, mluva, sdelit, skludzen, cocka, vonkov, hrobitov). Niektore neodporucane slova zostali synonymami odporucanych slov (napriklad rozny : rozlicny, nieco : daco, mzda : placa), ine sa pocituju ako hovorove alebo knizne (spusta, zapocat a ine). Viacere neodporucane slova zanikli (napriklad nabidka, otazat sa, valka, loznica, dnes ponuka, opytat sa, vojna, spalna). V druhej polovici obdobia maticneho spisovneho uzu pribudla k moznostiam regulovania a ustalovania kodifikacie spisovnej slovenciny vedeckovyskumna forma. Praca sa sustredovala v jazykovednom odbore Matice slovenskej. Cielom bolo preskumanie moznosti pravopisnej reformy, priprava novej pravopisnej prirucky a reprezentativneho slovnika spisovnej slovenciny. Z uvah o pravopisnej reforme pozornost verejnosti uputal navrh vratit sa k sturovskemu pravopisu, t. j. bez ypsilonu s oznacovanim makkosti d, t, n, l. V novych Pravidlach slovenskeho pravopisu (1940) sa vsak navrh nerealizoval. Tieto Pravidla v zasade kodifikovali maticny spisovny uzus s mensou reviziou starsich puristickych zasahov do spisovnej lexiky. Realizovali sa aj prace na slovniku spisovnej slovenciny, ale pre vojnove a povojnove udalosti vysiel len jeden zvazok Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia, ponad vysoke hory, ponad rovne polia; preleteli cez Dunaj, cez tu siru vodu, sadli tam za pomedzim slovenskeho rodu. Duni Dunaj a luna za lunou sa vali: nad nim svieti pevny hrad na vysokom brali. Pod tym hradom Riman--car zastal si taborom: belia sa rady siatrov dalekym priestorom. Pokraj taboru sedi car na zlatom stolci; okol neho carska straz, tuhi to paholci; a pred carom druzina nevelika stoji: su to cudzi vitazi, kazdy v jasnej zbroji. Pobelave kaderie sije im obtaca, modre ich oci bystro v okolo si paca. Rastom su ako jedle, pevni ako skala, zdalo by sa ti, ze ich jedna mater mala. Krasna zem -- jej konciny valny Dunaj vlazi, a Tatra skalnou hradbou okol nej sa vazi: Ta zem, tie pysne hory, tie zirne moravy: to vlast ich, to koliska davna synov slavy. Slovensky rod ich poslal, zo slavneho snemu, aby isli s pozdravom k carovi rimskemu. Oni celom nebiju, do noh nepadaju: taka otroc neznama slovenskemu kraju, lez bozie dary nesu, chlieb a sol, carovi a smelymi sa jemu primluvaju slovy: ,,Narod slovensky, knazstvo i starsina nasa, kroz nas ti, slavny care! svoj pozdrav prinasa. Zem ta, na ktoru krocit mieni tvoja noha, to je zem nasa, dana Slovanom od Boha. Pozri: tu jej konciny valny Dunaj vlazi, tam Tatra skalnou hradbou okol nej sa vazi. A zem to pozehnana! Chvala Bohu z neba, mame pri vernej praci vozdy svoj kus chleba. Zvyk nas je nie napadat cudzie vlasti zbojom: Slovan na svojom seje, i zne len na svojom, cudzie neziada. Ale ked na nase dvere zaklope ruka cudzia v uprimnej dovere: kto je, ten je; ci je on zbliza, ci zdaleka: Vo dne, v noci na stole dar bozi ho caka. Pravda, bohy vydana, kaze nam Slovanom: pana mat je nepravost a vacsia byt panom. A clovek nad cloveka u nas nema prava: svate nase heslo je: Sloboda a slava! -- Neraz krasnu vlast nasu vrah napadol divy: na pust obratili sa bujne nase nivy; mesta lahli popolom: a lud nas ubohy, bity biedami, cudzim dostal sa pod nohy. Blahal uz vitaz pysny, ze si bude pasti volu svoju naveky po slovanskej vlasti, a zit z nasich mozolov: ale blahal darmo! Dal nam Boh zas dobry den, zlomili sme jarmo. A ti, krutym zelezom co nad nami vladli, kdeze su? -- My stojime; ale oni padli. -- Lebo -- veky to svedcia -- vo knihach osudu tak stoji napisane o slovanskom ludu: Zem, ktoru v udel dali Slovanom nebesa, ta zem hrobom kazdemu vrahovi stane sa. -- Nuz, povedzze nam, care! mocna ruka tvoja coze nam nesie: ci mec, ci vetvu pokoja? S mecom ak ides: care! mece mame i my, a poznas, ze narabat dobre vieme s nimi; ak s pokojom: pozdrav ta pan neba i zeme, lepsie, ako ta my tu pozdravit umieme. -- Tieto dary bozie su priazne nasej znaky; z daky ti ich davame: ber ich aj ty z daky." Nevzal car bozie dary, z jeho mracnej tvari urazena sa pycha lutnym hnevom ziari. A zo stolca zlateho takovym sa heslom ozvali usta jeho ku slovanskym poslom: ,,Mocny pan, ktoremu boh celu zem podnozil a osudy narodov v ruku jeho vlozil: ten pan veli: Slovania! pozrite po svete: medzi narody jeho ci jeden najdete, ktory by puta minul abo nezahynul, akze oproti Rimu prapor svoj rozvinul. Sklonite sije i vy. -- Tie krasne roviny, tuto zem vasich dedov dostane lud iny. A spurne rody vase pojdu Rimu sluzit, strazit nam nase stada, polia nase pluzit. A junac vasu k mojim junakom pripojim, a z nej krajinam rimskym obranu pristrojim. A kto sa proti mojim rozkazom postavi, beda mu! ten sam sebe zahubu pripravi. Vedzte, ze som pan Rimu, a Rim je pan svetu: To moja carska vola; to vam na odvetu." Hriema pysny car, hriema zo stolca zlateho, lenze Slovan nejde sa lakat pychy jeho. Hoj, rozovrela ta krv slovanska divoko, a junak ti carovi pozrel okom v oko; a z oka ti mu bozia zablysla sa strela, ruka sa napruzila a na zbroj udrela; a jednym velkym citom srdcia im zahrali; a jeden strasny ohlas usta im vydali: ,,Mor ho!" krikla druzina slovanska odrazu a mec zasvietil v pasti kazdemu vitazu: ,,Mor ho!" krikla a razom na cara sa meta: To ti na rimsku pychu slovanska odveta. No, dokaz teraz, ci mas tolko sily v meci, kolko pychy vo tvojej, care, bolo reci. -- Ale ten nie! -- zbroje sa boji podla dusa: a tu ti o slobodu dobry lud pokusa. -- Skocil medzi straz svoju car bledy od strachu: a zlaty jeho stolec uz sa vala v prachu; a mecom za nim Slovan cestu si preraza a junak za junakom pada carska straza. Zasurmili surmity, volaju do zbroje: povstal tabor, do sikov zvijaju sa voje; a voj za vojom divym utokom ta leti, kde boj na cara biju tie slovanske deti. Huste prachu kudoly po poli valia sa, zem dupotom a nebo rykom sa otriasa. -- A ta nasa rodinka, ta slovanska cata, uz vam je zokol--vokol od vrahov obstata. Sto mecov sa kazdemu nado hlavou blysti, lez Slovan necitava vrahov na bojisti, ale mori. -- Hoj, mor ho! detvo mojho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu: a co i tam dusu das v tom boji divokom: Mor ty len, a vol nebyt, ako byt otrokom. Zuri boj a nasina stala si dokola: to vie, ze premoc rimsku jej moc nepredola: lez, brat moja, ak uz len padnut mi mas v boji, to ze mi padni, ako vitazom pristoji. A moj Slovan este raz bystre hodil zraky ponad tie sire rovne, na kraj svoj daleky. Tam na tych horach sive mihaju sa vaze, co strezu slovenskeho naroda ciertaze. Svatohaj, stovekymi zeleny lipami, v tajne tam lono tuli bohov jeho chramy. A nad riekou biely dom, v nom jeho rod mily, a v cistom poli dedov posvatne mohyly: dedov, ktorych niekdy lud radievali rady, ktorych mec divych vrahov odrazal napady. Ich popoly davno uz cierna zem tam kryje, ale ich meno posial v piesni ludu zije. A slava zaslych vekov junaka oviala; a dusa jeho svatym ohnom splapolala, a mec v jeho pravici strasnejsie sa zvija; bleskom blyska na vraha, hromom ho zabija. Prastia zlomene raty, bite stity zvonia a pysne prilby rimske do prachu sa ronia. Hynu i nasi, hynu, ale sta vitazi! Ziadna rana zvuk bolu z ust im nevyrazi, vdacne leju vernu krv po osudnom poli: oj, ved padnut za narod -- oj, ved to neboli! A boj pomaly tichne: strasna bury sila divym svojim zurenim sama sa znicila. -- A kde nasi, co bili ten Rim svetovladny, lebo koval umysel na Slovanstvo zradny: -- Kde nasi? -- Hojze, Tatro, jasnych orlov mati! Nikdy sa ti ta tvoja detva uz nevrati. Pac! Nad valnym Dunajom krvavo pobrezia: tam ti tvoji synovia povrazdeni lezia. Neostal, ani kto by tu zvest niesol bratom: Bratia vam za cest rodu padli v boji svatom. Lez kazdy na junackej spociva posteli, na kope vrahov, zbitych od jeho oceli. Uz nezije, a este hrozi ta tvar bleda, ta ruka zmeravena mec odjat si neda. A car s okom sklopenym na bojisti stoji: A co? -- Azda tych padlych Slovanov sa boji? -- Nie, lez bezdusne svojich hromady tam vidi a zo svojho vitazstva radovat sa stydi. No zahyn, studom vecnym zahyn, podla dusa, co o slobodu dobry lud moj mi pokusa. Lez vecna meno toho nech ovenci slava, kto seba v obet svatu za svoj narod dava. A ty mor ho! -- hoj mor ho! detvo mojho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; a co i tam dusu das v tom boji divokom: Mor ty len, a vol nebyt, ako byt otrokom. Spev o krvi: -- ky divy pomysel!? -- A o akej? -- Ak o tej, ktora ziari sta ruze kvet, pyr studu v dievcej tvari, ci jejz crk u decka v smev zabronel, ked v snach ho laska anjel-pestitel; alebo o tej, co sa s duchom spari u vestca v zapal cela na oltari: tak nech by spev, nech plnym duskom znel! O, krv je vlaha divotvorna! -- Skryta, jak vzacny must, vrie v srdca pohari, az udrie v ustroj silou vlnobitia; s tym v tepnach v ruch sa, v mluno prevari a volu tvorciu, zajme kolo zitia... Ci myslia na to kedy masiari? Nie o tej plodnej spievat dnes je cas: o krvi, zo srdca co sprihnuc v dlane, kamkolvek ciahne, tvori pozehnane, i z mrtvej skaly zlaty kuzli klas; o krvi, v tmu co vnasa slnka jas, sta olej vzplanuc -- kahan pri kahane -- dusevnym zrakom denne na svitanie: a takto chlebom-svetlom zivi nas, a vtedy, stiti aj, kde nebezpec je... Lez o krvi, co vybusila v hnev, i zuri-buri, ohnom pali, vlecie povodnou, rozmeta svet hrbou pliev, ci odrazkou jak upusty v zmar tecie... ach, o tej znie, kym nezalkne sa, spev! Nad zemou v letku utkvel na krielach posupny demon, v pravej hlaven vojny, z nejz, zmachav nou, plam slahol dvojny, trojny... a k zemi vzal sa splyvat v pramenach, iskriaci siru, meteorov prach -- Rod ludsky dlho spal uz nepokojny: i strhol sa! -- ziv sudbinej vtom trojny zrel, uzas v ociach, v udoch mrazny strach. Kam diet sa, Boze!? (zupel). K spase vratka kde? rokla v bralach, zapac pralesa ci morska chobot, lodka co jak vratka za utociste?... Ale kryje sa nadarmo v svete; vsade ludska jatka: ci tvrd ci ocean ci nebesa! A narod oboril sa na narod s umyslom vrazdy, s besom skazitela. Kres spraskal pusiek, zahrmeli dela: zem stene, pisti vzduch, rvu vlny vod, kde bleskom kmitla hrozna Astarot. A jak v zne postat zbozia liha zrela pod kosou, radom valaju sa tela; v cveng sabiel splachce cerstvej krvi brod... Tak vo vichrici totej ukrutenstva, nimz ani tiger dravsie nezuri, zapada nie zvlek: vykvet clovecenstva, zivota radost smrtnej do chmury, v prach purpur vseludskeho dostojenstva, v sutiny jasny palac kultury!... Co krvi stecie takto privalom, jejz posoblive v zilach, v svaloch prudy skvost leta mohli vyviest z kazdej hrudy, pokroku slynut rusnom-dvihadlom, byt odcinom bied, bremien odvalom! Co ducha, buducna v nomz svit sa budi, v nic rozplynie sa s bojista tam cmudy, pohasne navzdy s bozskym zapalom! A nad tym v srdcelomnom bolesteni co preleju slz biedne matere, predcasne vdovy, siroty! mrk denny im oviv novym florom kadere -- A coze ludstva rozplakany genij? ten do vecnej sa tone uberie! Hruz vsetkych odstavene prichlopy; od pola hajno furij tiahne k polu, studnica zialu, jazvy klovuc bolu; tvar zohavena sinie Europy... A este blud ten! krive pochopy, co ako rohy strkaju a kolu: -- Culs', Boze? tvoju pokusali volu! O triumf tlcu nebies na stropy, ta vzneseneho nad ich zmutky-chutky, zvu v spor svoj: -- Bojuj, vraj, ich na strane!... Ci si ty Mars, co krvave rad skutky? Baal? Jahve? -- Neslychane trofane: tvoj vehlas miesat ludskej do pohnutky! Sud: je to vzyvanie, ci ruhanie? Ze dozili sme, ach, ten rozvrat! rez, z nejz potoky sa nevinna krv vali! divadla toho divakmi sa stali, ba ucastnikmi do dna srdca tiez. zvierani, zajarmeni v tryzne spraz! Ze octli sme sa sveta vo spitali, na pusti jeho zrazu, najduc -- zial i bol! -- pompu rozvoja kol za pades! Ze, starci, prv sme hlavy nesklonili, nez v skazy tej sme maras vtenuli, na pokoj hodas hnily do mohyly! Ba stastni, ichz cas hosti minuly, kde pred hrozou sa rovy zaclonili -- blahoslaveni vsetci zosnuli! O, ludstvo! ludstvo! Tak si vzdialene nebolo nikdy od prikazu Krista: Blizneho miluj ako seba, scista a bez vyhrady splna, iskrenne. Nac bolo jeho spasne ucenie, stvrdene smrtou, pravda, cesta ista: ked bratu brat zmar stonasobne chysta, pren zaziha hoc pekla plamene? Co mrav tvoj stoji, pln vied, umien pera, ked vasnam sa das zaslepit a viest, i pases potom ako dive zviera? A co si veniec pripravis hen z hviezd, neujdes poroku, ze dnes i vcera si v zlovest spotvorilo blahovest! Krestanstvo tvoje -- loz je, falos, mam! Mlc o pohanoch! zle sa vyhovaras: co Tatar, Vandal raz, Hun, hla! to stvaras, sa v majstra vyuciac ich remeslam. K oltarom lezies, utieknuc sa v chram; vsak modlu na srdci, v jej sluzbe haras: hej, o pokore, bazni leda taras, si osemetnik pred Bohom i tam! Ze vyslanec si svetla? Za misie! prirody detom odurmanit um a s vierou vposled opantat im sije -- Oj, dovidia vcul na grunt tvojich dum, ich cvicne nukas zacriet do biblie: krvave vazit -- evanjelium!... -- Nuz, clovece, tys' panom prirody? ty ze mas pravo rozhodovat nad nou? Prv seba opanuj! skrot kaznou vladnou: kto pan je nad sebou, ten vyvodi, i hrdina je pravej slobody, bo s kazdym zdielny na nej mierou riadnou; inac je otrok, co rukou kradmou tak seba, ako inych oskodi. Och, plytkost srdecna! Och, zmatok umov! I azurove cisti duchovia pohrdli naraz velkolepou dumou u dlatka, farieb, zvukov, u slova; sli v zmes... Nuz, v barbarstva noc, v cmiter rumov ta, clovece, ta vracia vychova!? Ba pospatil si iba krasnu zem tu, samozvance, poslu z Tvorcu ruky! Co vyvin na nej, priostril si v muky, v nastroje zhuby skul jej diadem; bic zo sil splietol, harmonicky snem jej hlasov schlpil na svar mrchazvuky: to tvoje vodcovstvo, s bied zapat pluky; lad! krvou kvapka i jej zorny lem... Zid z tronu! Lev nech napozatym krali, vrah z hladu len, nie pre slast z urazov; alebo zem nech vlasatica spali co brloh tvoj i s tvojou nakazou, pre teba, tvor ty v zlobe neskonaly, ju do zbla vyzhnuc z hviezdnych obrazov!... Ach, srdce moje co uz prenieslo osudnych uderov v tom dlhom ziti! Jak struny prepiate, sa skubli city v nom; temer sa mi samo rozceslo, i koleno mi ducha pokleslo zufanim: tak bol raz ich presrdity! Som syty vsetkych utrap, nadmier syty: a tu zas kriz ten sveta!... Cerieslo tak nezakroji v podu v orby spechu, jak on sa vryl mi rozdierave v hrud; i vcul uz strmie, predstavujuc viechu, na ktorej skvie sa lapidarny sud -- stoletiu, pokoleniu na utechu --: Vzdelanstvo -- cha-cha-cha! -- jak ludozrut!... Kto zapricinil tento upadok, zosurovenie, zdivocenie mravov? Co ludstvo zviedlo s ducha velicavou vbrst do bahna? Ky upir to a mlok, z prs sajuci mu i dnes zitia mok, krvoziznivec s vecnou zahou zhavou? Ech, sebectvo! to! -- a niet nad ohavou tou zvitazit, vojsk, rekov po dnesok. Hej, ono krivdi, hnetie, zdiera, tyra svevolne, kde len stihne, slabsieho; hoc zem je pre vsetkych dost sirosira, chce, aby strela sa len pre neho; ba konciny si svoji vsehomira, kams' v prazden vytiskajuc ineho -- To ona panovacnost naduta, co pancier odela a ciha v zbroji; co na obzore ako mracno stoji, zlc v okaloch a hrozbu pohnutia; nad zemou visi ako pokuta, opatok drzy drziac na pokoji; ta, dusiaca sa spupne, ze sa boji len Boha!... Ale zato nehuta, nerozvazuje vela vo svedomi o prisnom v desatoru: ,Nezabi!' lez smelo blesky mece, huka hromy; sta jahnence lud zenie pochaby na bitunok --; svet sati do pohromy, obuva do spalenist pahraby... I huci valka -- Ako krutnava sa vrti, gula-vala, rozohnana, plutvami trepe jakby leviatana a v bezdny hrtan s chvatom strhava, poziera, nenasytna, hltava, tak ludske zivoty, jak ludske mania, vzdy tlamu dokoran ni sitna brana, a trosky su, co na breh vydava... Pust roztiahla sa vypasenou zmijou, kde kvitli mesta jak kry ruzove; vzdor, narek, kliatba divou harmoniou preleta nad nou pozdlz, krizove... -- Pred spravodlivou kto raz historiou, kto pred Bohom to vsetko zodpovie!? Vcul po mraku vse zvola podstena, co doma zbudli, vsetkych dohromady. Prah nano zaujal, kmet vetchej vlady; u noh mu cupi zena, starena, sta kvocka, kol vnucat pnuc ramena: a kazde zosrka, jak k hviezdam hladi -- V kuchynke nevesta; priam sprace riady a prisadne k nim, muka zrosena. Len dcera umkla v sad, i s inou strelou v srdiecku, neboliacou ostatnych: ved s bratom tiahol on tiez s myslou smelou do kosby, krv kde rosou, riasou vzdych... Kto odpovie i za tych trpitelov? ich strasti, slzy, snad i straty ich? O, kde si, slachtic srdca, gavalier, ,stoj!' zavelit tym sborom v borby prieku? Ci mudrost zobrals' striebristeho veku, cis' v kvete muz, rec: ,dost!' -- i budes ver' ten najslavnejsi sveta bohatier. Pravicu podaj soku bratsky makku, vztyc biely prapor rudu nad paseku!... A ci sa schylit musi na vecer: po vycerp? Musi naporna prv sila s tou odporu boj dobit pretazky: az vahadiel zhra para rozpustila, suc odhodene z cesty prekazky: ta s vitazstvom si pripne slavy krila a v priepast sfuni miska porazky...? -- A ked sa toto peklo vyvzteka, ci ozaj nastupi zmier, pokoj neba? Nenavist ovladze-li sama seba, z nastrahy zrodi-li sa bezpeka a pravda sadne za stol odveka? Bude-li pravo vsetkych pravom? chleba hoj vsetkym? Nebude put? zbrani treba? Cest bude praci, tvari cloveka? Ten kupel krvi splynie ocistenim? Milosrdenstva zneznie obrazom sebeckost? pycha skrotne pokorenim? trojica lasky svitne prikazom...? Alebo beda, beda -- premozenym? a menom pomsty beda -- vitazom? A ci tie hekatomby obeti, tie rieky krvi v splave po udoli; ten bezpocet ran, z ktorych kazda boli viac, nez co osud v zdravie zavati; to spustosenie zasluh stoleti; tie skody na chlebovom ludstva poli, plen... vsetko vpokon onym na vrcholi svedomim zachvie, scernie v pamati? I k srdcu pripustia si naucenie, ze nad palos jest nastroj hotovsi, zlab vybrazdit, nimz za zdarom zdar zenie; ze clovek nie hmyz pod slap podosvi; ze niet cti v bitke, jak krv vodou nenie: -- i naveky mec skryju do posvy?... Ved keby, keby! -- Vdacne oplakal by kazdy narod svoje straty, hroby, ichz mnozstvo mu zem Jozafatom robi; to vsetko povazil by za portal, za stupne, po nichz, tvrdsich bar i skal, do novej lze vojst, stastnej, zlatej doby, bez dneska rmutu, neresti i zloby; ba za dopust by Bohu chvalu vzdal, si isty suc, ze zeleza i krvi ohromnu nosu navzdy smaril z pliec; nebude cudzej slave za ostrvy; sam svoj vzdy, snazivec i poctivec, pobezi s druhmi: lepsi kto? kto prvy, kde ciel...? -- Ach, kiez to palmou nakoniec!... Co bude, ako bude? len ty znas, o, Vseveduci! -- Ale nespytujem sa ta; tak v mysli krehkej uvazujem, ze bola by to decka samopas: bo nac ty ako zdrzovatel dbas, jak kratkym umom pozorujem, cnie nedostizne ludsky nad zaujem! nad vsetko, zem co zmysla, prasok nas, co na nej my, jej plema, vystrajame. Tej ukol je, kym inac nalozis, prisluha slncu vo svetovej drame; nam ale -- zvlastna milost nanajvys! -- preds' cervom, volnosti si udrel znama, trvale pokial? Toboz nezjavis... Ze trest to, co sa deje, od teba za naduzitie slobodnej tej vole, ci skuska, podobna tej v ludskej skole? Ach, pojem nizky! -- hriesna pochleba; suc laskou, tebe toho netreba -- Hoj! ako v maja krase luh tu dole, za jasnej noci hore hviezdne pole: mne cisto svieti tvoja veleba, bez nasskej vrasky hnevu, cnenia smuhy... Ak pozeras tak na ten mravci boj, snad mrknes: zverske to v nich este tuhy drgluju -- broj prv, teraz v praci zbroj --: Len tribenie -- cvik -- vyvoj ludstva puhy, az uslachti sa stastny pre pokoj... O, vysoko dlies, Pane! nad nami s osnovou pomyslov, s ciest tajnych sietou, skad zamer svoj si v retaz rozvil svetov... Meriame vysku orly, chmarami, hviezd sidlami; vsak dostup neznamy: pred nekonecnom jakby uzavretou zdupnieme branou, v hrudi popol vznetov, a nase zmysly zavrat omami. Bar v zenit pripneme aj ducha zretel, na uzol blesku, vidmo, duhy most, by v tvoju slapaj, k tvojej mysli vzletel, je slepcom preds': -- hja, bezocivy host -- Tak svetlom zavracias v nas, Otce svetiel, hned domyslavost, hnedky vsetecnost... A predsa -- dovol, Boze! -- Pokoja mi neda zvedavost, jej ostre osti ma ominaju: tisic do uzkosti upadam za dna, a tie neskoja ni noci, balzam ich, snov povoja; krvaca srdce mi, moj duch sa posti: -- och! dovol nazriet v tman mi buducnosti: jak z toho strasneho vln priboja Slavianstvo vyjde? lod jak statna, bdela? To rad bych znal: o, odclon mi! a daj znak, ma-li v tebe ochranovatela? Ha! vidim, zaslo bezdna na pokraj... Viem, hresilo, ach, hresilo tak vela; vsak odpust mu! ho zdrz! a zachovaj -- Ci zazrak telom ten sa rozpadne na clanky, osobou z nichz pozostava, do prachu sfrkne Goliata hlava?... A ci sa zviecha, vzchopi pripadne a zivota uz plnou zavladne? i v sluzbu vstupi pravdy? vstane prava obhajcom? trafi, v com tkvie cnost, cest, slava? orlicou zalmistovou omladne? Ved spravodlivost tmel je, tuzi pasky nad ocel, korbac, zalar, zamky put: a tej, ach! neznalo; i praskli zvazky i pokrvne, ze trnie, ha! ni prut: prut v potrest... Zlutuj sa vsak, Boze lasky! a nedaj mu v tej probe podlahnut -- Preds' nemozno! ze bytost velkych crt v nom bol bys' poslal na svet bez ucelu: len inym tonit -- obtazit zem celu sta Himalaj, mraz druzinou, hlad, smrt; a casom rozsypat sa na padrt. Co dal si sklepeniu skryt, jeho celu, raz musi slncom vzist! vzplat zlatom pelu -- a po nom zbudnut nad pyramid hrd... Ci proroctvo ma zlyhat Kollarovo? -- Viem, mrhac-spustlec, bolo samy buj; vsak pre krv, Boze, v streku na olovo z ruk bratskych... aspon pre nu nevstupuj s nim v sud, lez daj mu zit a tvoje slovo zvestovat svetu -- Tak, o! pomiluj... Pomiluj, Boze! Boze, pomiluj!... Ta kolenacky prosi dusa moja dnom-nocou, zertva muky, nepokoja -- Ved hrozne i len pomysliet si, juj! od coho naveky ho zavaruj! --: by Slavianstvo len hrbou bolo hnoja na cudzie lany, po com chuda sloja ich tak mrie, rozdavujuc pysk ni sluj... Dost zapadlo ho uz tym podlym cielom, zurodniac, sslachtiac drsne plemeno, dost! -- zahaj ho, o, voci urvatelom! Nie trus je, lez dum tvojich semeno: len vzist mu dat, vzrast, zriet... a zlatym celom sa nebies tkne... Bud, o! bud spaseno... (Nie, Puskine moj, myslou vysoky, ty mylil si sa, podrazdenim chory: Vraj, museju sa stliet-zliat v ruskom mori tie nase bystre slavian-potoky, alebo ono -- vyschne raztoky. Uz priroda, vid! sama s tebou spori: ma osve ich, vzdy cerstve bytia vzory; no trva aj ich potah hlboky... Ja myslim: duch sa rovna vode, hore co parou stupa, prsi navratom; tak, vzajomstva prud, teka po priestore, zhrdajuc lienou v bahne stojatom... Nuz, vyschnut nemusi ni ducha more, ni potoky zajst ducha v mori tom!) Cit! -- vycitat mi niet co svedomiu, ze v tiesni tym mi zvrelo vnutro citom; som patriota, bars som Slavian pritom! Neziadam zamak krivdy nikomu, a na vlast mal bych zhrnat pohromu? Lze, kto by tvrdil! -- V slavian-dusi bytom dlie dobrota, co v korci okopitom sa zdiela s bliznym z domu do domu... I Slovak objima zem rodnu s vsetkou lubostou; oltarom mu Tatry stit; sta pozostatky cti si kosti predkov -- Nemusim tedy pokrytcom sa kryt, ked, nezlakany utrhacstva pletkou, som v srdci zladil svaty dvojny cit. Ci moja Slovac, krdel sokoli, nepoletela toboz pod zastavy? krv necedi? v plac svojich neodvravi na ruzu rany: oj, nie! neboli...? Ved ufa: odzvonene svevoli! co popeckovala s jej zitia pravy, jej jazyk vyhnala v hor uval tmavy, jakby to ludske zvuky neboli. Vie: vlast je mat, co krajec s laskou poda kazdemu decku, prazdna vrtochov; len ktori stedru pravicu jej vodia sebecky, ti ju robia macochou; vsak s burkou prejde i ta nepohoda: to posilou jej v boji! utechou... -- O, vrat sa skoro, mieru mileny! zavitaj s ratolestou olivovou a bud nam zdravim, veselim i chovou, v snazeni ostnom, kovom v rameni! Zast -- faklu svaru -- medzi plemeny zdus! Nedaj stretat sa viac s mladou vdovou, sirotky, s rodicmi, co nad synovou oporou v hrobe kvilia zlomeni. Scel jazvy; ustrby zhlad zisk tvoj zlaty... Pod svoje nas zajm', hufy vodcovstvo, ved k cielom, plnym dobrych predsavzati: to bude triumf! zo zdob radost, o! za zdatnost v borbe -- prace na postati... O, prid, ty bratstva, lasky kralovstvo! Nuz, idte zbohom, piesne krvave! odvite zo srdca mi dobou krutou, listiny s kresbou dojmov, odblesknutou pri poziarovej neba zaplave, v striel hluku, preryvanom zdlhave bojista stony, narky z bydlist kutov; ku srdciam idte s blankou rozvinutou: nech citaju vas oci slzave... Ja bojoval tiez vnutri tazko-tvrdo, i raneny som, v srdce bodnuty -- Raz aspon chcel bych pozriet na rod hrdo: s odplatou za strast tolkych dotknuti; to zdam... Och, prac sa kams' za polu brdo, redikaj znad nas, mracno pokuty!... Po onej bratovrazde ukrutnej, ked zaburacal strasny otcov hnev co oblak hromotazky, svetly obzor dosavad laskou spatej rodiny potiahnuv razom cierne, -- v jeho hluk vsak narek matkin zaznel horkou kvilbou, na sposob riavy pustym udolim hrnucej v lozi tvrdom, kamenistom; ked sestry zdvihli boli Abelovu mrtvolu, -- ze vsak padala im z ruk, uz otazela smrtou, neprijemny chlad ocitili svalov, zlomeny zrak pri nej zhliadli, presinute skrane, rty neme, toboz kaderami jak zmoklymi krvou lipla na travniku (priam, kde stal oltar jeho obetny i este vonal tlenim vdacnej zertvy a jatril sa tak placho): preto aj ju upustili takoj na mieste, zdesene zjavom nevidanym skrikli, sa porozprchli -- hned vsak, otusiac snad, menovite z placu matky, z otca burlivej vasne, zjavu podstatu a vyznam hrozny, i zas zhlucili sa, obstali kruhom telo bezdusne a zbedakali, roniac prudy slz, vlas ponechajuc kazda tenut vetrom a ruky lomiac: Beda! Beda! Beda!... On nepovstava... Okom milostnym prehliadnut nechce... Neozve sa sestram hlas jeho sladky -- Abel! Abel! Brate, vstan! Zhasla obet... stado tvoje sa rozliezlo sire po vrskoch, ta hlada, pastiera svojho v tmavych ubociach, u skalisk dumnych, v osirelom haji, v krovine smutnej: i ze nenachodi ta, neobcuje pistalocky tvojej hru rozkosnu, co rosou mrholi na pastviny, ich zelen meni rychlo na zori luh, ze neciti tvoj pozor ho varujuci, ponuk necuje ni privety, -- sa laka, trasie baznou, rozptyluje sa, trati, v pazuroch vyjucej zveri hynie bolne... Vstan! I slnko zbledlo sta tvoj oblicaj, hla! -- Sestry tvoje upeju... o, vzbud sa! Ach -- neposlucha... krasny plavy vlas mu zrudnul, zhluzel; usmev zmeravel na ustach, zdivel!... Vraz otocil celo, ci hnusne hada!?... Beda! Beda! Beda!... Viac nepohne sa -- -- Cujuc vsetko to truchlenie valne, zurivosti hrmot, jak doraza mu neseredne v sluch, jak nelutostne v hrud mu para, v skran mu durka mlatom, kyva celym bytim co vichor, staby prival vyryva korene jeho z hlbin, silne, vztekle ich snujuc, skubuc: v tejto nesnadzi, po roztrhani vsetkych vzacnych zvazkov, co putali ho podnes k svojeti, v tom rozdvojeni, rozorvani krutom, v hryzoby borbe, v ohni stvanice, v prietrze mracne sychravom, i voci utoku, jemuz nelze odporovat, co Kainovi zbudlo?... K tomu ked i hory vokol ozvali sa jakom tych istych zalob, tychze vyhrazok, zhucali vody rvavo, oblohou zjezene zvisli chmary, v hustych sticiach blesk prekryvajuc ostry, -- po grunoch vsak zblacal krdel oviec opusteny tak krusno, zialne, -- ba i vlastnych bykov par, ktory nechal tamto pri pluhu, otriasol v srde jarmo, rozskakal sa po kyprej rovni, orby nastroje rozkotal spalky, mrzko zarycal vtom protivenstvom, z tlamy, z nuchaca jed sliniac, zvirgal -- prihnal odbojny, i zaganil az plamen srsiacimi okalmi, dlho-dlho, bodavo nan, ano, nanho, svojho hospodara, vycitkou zhavou; vobec priroda ked cela velka jak by bola spikla sa... pod nohami sa mu klatila, mu na temeno zamyslala klesnut, ho pretat vpoly: v tejto nevrazi, v cudzote desnej, v odstrkani stalom co zbudlo jemu? A ked v dusi znova a znova videl, ako Hospodin rozkridlil tazku mrakav zaclonu, ze poly jej sa rozleteli prudsie nez usvitove bystre perute, az ako by krv kvapkala dol z nich, -- jak slncom vyzrel nato otvorom, skumavym slncom, jagotajucim sa bez zazmurknutia, obsiazil nim svet, presvietil krizom-krazom v okamihu, a jeho, trebars v husti schuleneho, polapil ihned prvym pableskom, ten ovinuc mu kolo podlej sije, ho povyvolal, -- barsi kryl sa, kryl, zelenu rusku vetiev nad sebou v zahyby zberal, sklbal lucovu siet nepretrznu, zaliezal vzdy hlbsie dla zvyku hada v tesnu, tajnu skrys, -- umoreneho zasom, hriesnika predviedol predsa pred svoj jasny sud; ked opat, stojac chvely v svetle pravdy, pred velicenstvom tronu biedny cerv -- bo hlasil sa vzdy este ozvenou z bral nebeskych, spod sklepov vsehomira prehlucne -- opat musel vypocut vsevladny ortiel: ,Budes zloreceny!... Behunom sveta budes, tulakom: bo ani zem ti nepotrpi dlho na chladnej dlani, kam si dostupil, lez prehodi ta zeravy co uhol na druhu, by zas povrhla ta ta; jak smud a dym, hla, z tvojho ohniska sa prevesuje, seda po bodliakoch, no utkviet nemoz', lebo otrasu ho i tie zaraz, trnov pichadly odpravia, ze sa musi skomolit, stlat dalej -- obraz tvojho osudu... Pred svedomim sa vlastnym budes skryvat, vsak neskryjes sa! Lebo mnozstvo oci, viac nezli hviezd je mojich, tymto v nom otvaram: nimiz strazit bude ta, ze nezutekas! A by bez prekazky ta stihat mohlo z mojho rozkazu, postihnuteho strestat zas a zas, sa neboj, vrazdy synu, nestrachuj: nik neujme ti zitia, ziaden z tvorov ti neuskodi, nie! -- Bo, ajhla, v celo ta poznacujem skvrnou v oblak az vytrysklej bratokrvi nevinnej, kropajou, streklou z Abelovho srdca, mne mileho tak -- skvrnou nevybledlou -- A tato znamka uhaji ta, lebo postrachom bude vsetkym stvoreniam ostatnym -- vsetkym mimo jedneho! Jedneho v tebe -- stita svedomia... Id, zavistlivce cistej obeti, mne posvatnej, nezazal bars marne ju obetovnik, bo ju nahradim, ze vdacnou bola, iste stonasobne! Odejem v slavu sluhu verneho... Id, odporco ty, odvazlivec drzy, na volu moju stekajuci, ze hen sklonila sa v priazni, od teba, ohyzdo, vsak sa odvratit jej prislo... Id! Vrazedlnik, zhubca, zlocinec, maritel mojho riadu, tvaru borca, prec z uslnia mi! Rusaj po drahe, juz odpadly duch ciarnul ciernym stinom sa prekotivsi z jasna v priepast tmy; skus, zlotrileho kam ta zavedie?... Id! Odsudzujem ta i zapudzujem! Rozkrucam, honit teba, nicomnik, tvoj vlastny rezky bic a upravujem v ciel osten tebou samym ozubeny!' Po tomto vsetkom -- bozsky vyrok ten nezdolnej vahy i nezmenitelnej vycujuc hromom v usiach opatne, hned nato kliatbu otca pokonnu, tu matkin vykrik desny, srdcelomny -- zas lkanie sestar, tiahle upenie -- na cele smuhu citiac spejucu, juz zmazat chcel, no zmazat nebol vstave -- co zbyvalo mu?... Nemy, oduly, posupnou tvarou uzkost so vzdorom, hrdzavych kucier rozmetanu hrivu, v postave rozmach spury: onen kyj, nimz zalomazil na smrt Abela, zodvihnul hurtom, v plece zalozil si a rusal stadial... Chvatal nivou, ktoru bol obosial sam, sumnym osenim jej, do klasu uz hojne vysypanym i u kolienok krasne zbronelym, burlivo kracal, rovno privalu; a predlaviv tak sirosiry priechod, na uvratiach vsak oltar rozkopnuv, ze trosky jeho kudolom sa vzniesli: zamieril v porast -- prelamal sa nim, jak selma v noci na lup tahajuca -- Tam, kyjak vraziac do vln oporou, aj presadil hned valnu rieku, i zas preboriac sa spriecnym brehu drievim, na pastvy bzikol, na pust... Zakratko pretrieliv i tu vichrom, strmnul; priam vsak sa schytil znova, pelal: z obzoru vzdy viacej hynuc, miznuc rodine, sta prizrak... Sibol hore ubocim neschodnym, prikrym, kde sa plazil v chlpoch dym kalny, mutny, vinul v kotuce i rozsnuval zas: asnad jeho sudruh to pri zertve, len pobehnuvsi, by put znamenal; no stupal bez toho, by ohliadnul sa, hrnul smerom priamym, len dalej, vyssie. -- S tym dostupil v tiene hor nebotycnych v slnci urastle, co zapadom sa prave predralo spomedzi mracien jakby skrvaveny oblicaj; po tych stinoch, podobnych tym v jeho dusi, siazil dlho este a siazil nahle, nad nim biely pruh kyjany v kyvu, co hnat suchy... az v posmurnom lese naraz zanikol. A vtedy len co ustal otec Adam od zurenia a hrozby. Umlkol jak bura sekom, v brvach sklenky potu: sta rosne zbytky burky stromovin, oprchajuce potom cupotavo, i poosrknuc celym telom, oprel sa vedla o kamen tichej olivy, tak smutne v lucoch rudych kmitajucej, a dumal... Matka Eva medzitym, ba od drahnej uz doby cupela pri siatri, viacej mrtva nezli ziva, zdrtena naskrz, vlasov pramena scuchane plecmi... Casom zdymla, jak kto pod balvanom skonava uz, tazko co prirutil ho znenazdania; kym dcery zas vsetky kruzkom blizko nej sedeli klacmo, ruky na podolkoch, a ustrnule strazili jej dych, sa privravali utesnymi slovy, ju chlacholili, ako vedeli: pojedna zazruc okom plachym tu na otca, tu zas v stranu, kde dlel Abel ssinaly -- a ci za Kainom v dialku... - Vtom postupil sa otec, celo zmrastil i pozatal past. Zvratil ku horam zrak palny prudko; i jak Kain by bol ukazal sa, z horskej skryse svihol, sa ponavracal: prchko prepuknul znov v predosly vztek, ze skocili dcery zlakane -- ba tym precitla i mat. Ada O, ustan, otce drahy, zehrat, ustan! Stis velehnevu svojho burny tok; nech zahace sa v behu -- opadne na vludnu plytkost, zblnkavy hmyr brodu pomedzi brehy jarom zakvitle, v hru chytkajuci lalij zvisle skvosty: i privrati sa, stastne zmiereny so samym tebou, mysle tvojej poklud, ten hladky, mily: ako jazera hlad, patocina, neznajuca vrasok ni rmutu, iba nezny, tichy chvej, priesvitny lunot, v nejz sa uzieraju tak vdacne -- v strmej puti pozastanuc -- ci oblacky, ci hviezdy radostne, ked zblankytneje nebo, hviezdy -- oci dcer tvojich, ach, dcer... Ustan! Ada ta, hla, tvoja prosi! Prosi na kolenach a v slzach prosi, s vrucnym vzozrenim ku tebe: prestan, dobry otce, prestan!... Dina A potom -- ved uz posiel, vzdialil sa on... Pozri, otce, zavrete su hory! Opona vchodu nepovlava viac vo vetre, po zem visi spustena: jak keby slnce kriklave tie blesky, tam zamestnane -- dovidela som -- pritiahli boli k sochorom ju siatra, na dverne tyky boli pribili ju pevne, pevne. -- Neodvratna visi a nepriehladna; este zhustne aj, jak prilahne k nej hradzou sama noc -- Hana I ja ta prosim, otce: Povyjasni svoj oblicaj, nech v bezpec ziari nam, bazlivym stvoram... bo, ach, kam sa dieme bez jeho svitu v desnych noci tmach!? Bez vlady jeho priazne v mdlobach vlastnych, v hmlach totych nasej vratkej slabosti, kam? Rozsud... I len k tebe jedine sa tulime, nas prikrov, ochranitel! Opletam nohy tvoje kaderami: bys' neopustil nas! Ich opletam, jak brectan cedra podnoz mohutnu: o, neroztrhni tento utly zvazok! O, neodstrkuj, privin! Zmiluj sa... Ved spravodliva je ver' prchlivost a staznost tvoja -- a nam nepatri sa ich prudu stavat prosby prekazku, len mlcky divat sa v ich vlnobitie, ba strhnut sa dat, jestli ziadas tak -- Su spravodlive, i odeli slova prislusne cele, iste z vnuknutia, jak ucils', tohto! -- Zasypali syna, sta kamenny dazd, potrestali ho za veliky hriech jeho primerane, ho privalili hodnou pokutou, od krbu zihom pomsty zahnali; vsak inac -- niet v nich sily, spomozenia, na tejto strane chabne ucin ich: bo Abel, luby brat moj, nepohnul sa, spi tvrdo, hlucho... Zila Moz' byt, prebudi sa aj -- ja ufam, otce! vsak i ty? -- az zajde slnko, zivna mrku rosa vsak pokropi mu udy zomdlene, oplasle prsia, navadnute pery... Jak zbadala som u stlacenej travky, u kvietka, ktory noha ssliapala: prv listok jeden zdvihnul, zapat druhy, zas treti, staby krepke ramienka, stavceky pruzne -- hlavku napokon, hlavicku mladu, zdobne operenu, z vecera dlane pocernej, no prajnej, i duzejuci, az osvezel celky, vystrel sa, vankom hybko uklonil, na vickach hrave este hviezdicky -- vsak, otce? -- Hla-hla! Ovce hrnu k nemu; hned oveju ho dychom tepluckym, mu zblakocu v sluch, pohrebu ho nozkou, preberu!... Adam Nemat, decko bluznive! Moj sladky syn, moj Abel uprimny, dar milosti, je zbity -- zbity navzdy! Je -- och, ta nerest, uz ju chapem, uz, dnes prebleskla mi umom strasne! -- je koristou smrti! Cupol prvym jabkom z jablone bolu, krehkym ovocim odkrusils' -- citim --, padol, zahynul... A onen zije! Zije urazitel! On zije? Dyse? -- Ako? Ubijca?... Hach, horo silna, pohni ramenami, hned zajmi ho v ich uziacu sa obruc, hned! -- Povol, stiesni, stiesni, uvolni ju v stahu -- cim dial, ju skluc tesnejsie -- konecne sklop ju razom, tuho v nu zlosyna zavri, zastiep, zatrat vecne! Len ani chvilky neotalaj -- skoc na nohy! Zatras sticou, plecami porusaj: ze ti skydne v lono sam -- Lap, zmliazd ho, pokym neumkne ti v brloh co zmija, dravec v dieru skalenu, ci nestrepoce lstivym operencom -- Ty, Boze, svojou vsemohucnostou, tou, ktorouz, jak si stvoril velky svet, i znicit ho moz's v brzkom okamzeni, Ty prispej jej! Jej vsetky zivly pridruz: zahubit zvrhla mojho semena nestastliveho! Povod bolesti, urazky kamen, kliatby, zlorecenstva plod! -- Och, ze musel narodit sa! Ze... Eva O, dost uz, dost uz, muzu -- dost uz zloby. Si rozviril ju, zhrnul -- nechaj uz: nech roztopi sa v zene v nemu zalost co akej hlbky... Preds' len hriesnicou ja bola prvou; on je iba druhym, ach, druhym... Kain, i len nasledkom previny matky. -- Povaz: zo stromu vedenia dobra, lez, ach, i zla v raji (o, zahrada ta blaha, z pamati mi nevychodi nikdy; minulejsou cim je, tym zivsie plaje v dusi mi unylej), z toho tam vzdor zakazu, zakazu, ktory inac bol tak lavny, v nesmiernom lasky bozej okrese tak uzky, z puhej mlsnej pachtivosti, zo samopase -- lebo obvinovat viac netrufam si hada -- svevolne ja urvala som jedno... kradmo jedla som; teba zviedla tiez... Tu ovocie! I posial trpke: oddnes otravne, chrobacne, smrtne... Och, mne vycitky len! Len mne celu horic tvojho vnutra, pln strasti tvojej, hnevu tvojho spor, pohromy palu, suzbu kusavu, mne jedine, mne!... Dopust, nechze strovim si vsetko sama, sama tentoraz, na zadrhnutie... Stratili sme synov: o, straty tarchu naval samej mne, nech bolestim, jak ulozene mi, i zasluhujem -- po skoncenie zitia; ten odruvnul sa zlostne, pretrpim -- ten v obet klesnul: budem ticho zialit nad jeho schrankou... Len ty premoz sa, manzelu! Spokoj, otec -- udrz statnym, obranco, strazca plachej celiadky... O dost uz, dost uz -- Dina Ach, hej: dost ver', dost -- Ved posiel, posiel; a aj sotva pride viac... Adam Kto ho ziada? -- Velika ty noc, uz prilet, dolet ciernym velevtakom, perute roztoc! -- Rozstri svoje temno, i najsilnejsim jeho zahybom zmaz pamat jeho! -- Dievky, pospeste! Prineste ihned drahu mrtvolu Abela mojho; nech ju osetrim... Posluchli razom vsetky. Odbehli. -- A surnym krokom v trudnom poslani na miesto dojduc ukladu a zmaru, kde posial dlelo trpne ustrete i zrosene uz chladom podvecernym: zodvihli takoj telo Abelovo, do naruci si nalozili a dve u hlavy, dve u noh, niesli ho -- a nesuc, casom, avsak pritlmene (obdalec stado truchlosprievodom za nimi...) takto nad nim skvilili: Chor Dnes rano tak bodry, sviezi tak, ihravy, za zory schytil sa, statcek svoj po pastvach zahanal veselo, najlepsie na travy; a teraz: zlomeny, nehybny, bez vravy -- ach, Abel! Abel, ach... Dina A onen prchavy... Chor Volal nam: Sestricky, dnes obet pristrojim; postrezte svetly kur! Vzapati vonny pach: pastvisko zjasa sa, naplni obojim; Hospodin prijme snad... azda ho spokojim -- Ach, Abel! Abel, ach... Dina On tiez chcel so svojim... Chor Slniecko -- zreli sme -- salalo zvysoka, ku nemu sinul sa stlp dymu, skvuci prach... Z protivnej strany vsak chmara uz siroka vali sa -- lahla nan! I slnku do oka... Ach, Abel! Abel, ach... Dina Viem, zelie zhlboka... Chor Zlozme ho trosicka: tazky je, chladny je, jak kamen studeny na lalij ramenach; hlava mu okvaca -- ruky vse rozvije, lez darmo! Nezdrzi ich sestre kol sije... Ach, Abel! Abel, ach... Dina Snad tiez uz nezije... Chor Vezmime, ponesme... Zavlada noci stin, a otec caka nas! I matka vo mdlobach -- Pospesme, prinesme -- Polahci, Hospodin! -- Vracia sa rodicom, lez aky? Bledy syn!? Ach, Abel! Abel, ach... Dina A Kain? Ach, Kain... A Adam, ako dcery ubehli, popadnuv patyc, zaraz pod olivou do prace sa dal. Zatal v makku pazit: i vyryval prst kypru naramne, priehrstim zhrnal, na kraj pohadzoval (comu sa Eva prizerala, vzdy viac uzasnuca...); hlbil loze, zriedka podnesuc hlavu, kedy zakazdym do mrku uprel svoj zrak, v ktorom rovno mrkalo toboz, hned vsak zapastim si celo utrel -- a ci slzi jarky? -- a robotoval dalej, dlubal v zem... A jakonahle dosli s mrtvolou, ju chvatom prevzal, zobjal krcovite; ni nevsimnul si, ako zamrela vtom zena jeho ozivnutim bolu, ze nestacili preberat ju dcery -- nie, objimal len svojho Abela, varoval, laskal, tupo stenajuc: az spamatav sa, v sebazapreni mu spocinku priznal, zlozil do jamy mlandrave zvleky, upravil tam ruce, na zapadly zjav sneti natrusil, i pochoval tak syna mileho... A vtedy len, jak zazrel cierny rov, od noci tmavsi, desnom po vykone tom zaznela mu dusou veta bozska (pokoja heslo s palmovetvou slavy -- ci ludskych bied len strasna zavierka?): ,Prach si a v prach sa opat obratis...' A jako pohreb odstal toten prvy, nad Abelom sa zdvihla mohyla, podobna tvarou noci brnavej, presahujucej obzor, Adam vsak, bez slova zajav zenu poumdlenu, do stanku zamieril, tam pokracovat v neblahej dume, mrakav retazou mu hukotavo v dusi tiahnucej: tu devy, jak by bol ich splasil niekto, holubicami rozlietli sa kol, po luhu osvezlom, a brnkajuc co tmave motyle nim, opreteky zbierali kvietky, ktore v sumraku sta hviezdy vzplali krvorumencom ci ako svetla slzy roniace -- No chvilka len: a kazda podolok svoj ponaplniac koristou tou vonnou, jak zmizli boli, v tomze pospechu i vratili sa ku bratovmu hrobu, sa strucemu tam mracnom zalahlym. Jak prisery ho zlahka obstali; rov ihned lalij posypali prskou, ze ssustala sta naramny by dazd na kypre listie, ci jak zialu brod prez duse sramy. -- Zatym zapat u hlav co sirotky si cupli, tesne tak a uzkostne: i piesen zalobnu, ten predosly stesk s narku koncovkou nadpriadli chvelym, prenikavym hlasom. Chor Otec ho uschoval, vieme vsak dobre, kam? Tu lezi, neborak! Nad nim ten prsti svah: prikry -- dal stenut, hla, i nasim kvetinam -- tazky, ze na nadra zaliha uz i nam... Ach, Abel! Abel, ach... Dina Ten tiez kdes' trpi sam... Chor Pod nami blizko spi -- a predsa v dialave jak by dlel najdalsej, v hmlach hustych, v ciernych tmach -- Nelze ho dovidiet: hrud sila na hlave; necut ni srdca tlk: zastalo merave -- Ach, Abel! Abel, ach... Dina A toho? Bolave... Chor Tu lezi, ubohy... Ci kedy vstane zas? Kopec ten rozkope, prekroci priecny prah? A ak uz precitol, nemoz' vsak medzi nas!? Chytro mu na pomoc! Dlanami v hradz tu vraz!... Ach, Abel! Abel, ach... Zila Ha! Matkin mruci hlas... Tym vydesene skocili z miest. A v kvil prepuknuc, v povyk, ako kurence, ked kanu zhliadli kruzit nad sebou, s vyskokom divym prchli ku stanu -- Len Dina razom v behu strnula, sta pribita by k zemi nahlym vzdorom. Strmela chvilu tak, zjav sihotky so svetlym vzkvetom v toku vecera; as' omyslala sa i vahala, ci skorej hutala len: ako clovek na krizovatke, odhadujuci smer onen sveta, nimz sa vrhnut ma? Az rozhodla: i len sa zobzerajuc dokola prudko, zdychciac dychtenim, jak vichricou by vzata na kridla stad odtrielila stranou opacnou, pelala -- az i v nocnych znikla tonach: ze temer zdali sa sta opony by riasa zvisla zlahka pozachviet od toho vpadu jej. A cosi-kamsi, len ze sa za nou uzavreli tmy, cut bolo z dialavy jej tklivo-clivy zyv: ,Kain -- Kain -- Kain...' Patrne za totym bratom schytila sa v dial tak odvazne, bar este v usiach znel jej porok hrozny, ktorym otec Adam ho v prchlivosti navzdy odpravil od seba, od rodiny. Ano, jeho sla hladat v tajnych noci koncinach, ac slaba zena aj, preds' bez strachu: bo nado vsetky ohlady i vztahy pudena tuhsou vzpruhou, nesena mocnejsim citom... Dobre vedela, kde odpocinkom pomeskaval rad: ci tvrdej po praci, tej v potu tvari konanej denne; ci ked nastal den ten velky siedmy, Bohom stanoveny k oddychu v tvorbe, tvorom k pokoju, jak onen prvy slul nim na pociatku, ked prve svetlo stalo sa a v nom - pod sebou pust a netvar veskerenstva -- sa slnil tvorci Duch sam poletom: den ten ked zavital, i lenze z brany vykrocil svitu v bozskej nadhere, hned jednym vztahom od vychodu v zapad hrnuci veltok casu prihladil, by nehucal, hned druhym od nebies az k zemi opat jasom pretkal priestor i opasal ho tise blankytom, ze zjemnel zitia ruch, len srdce tlklo mu, dvihal sa dych dmutim veleby, haj oltarom sa dymil obetnym, radostou slzil kvet niv, ker cos' septal, vzklicujuc snietky, zrazu vo vzduchu vsak pozaznel hymn slavy, barytonom von narazil val riek i mora sum -- ten den, ked tak vse bol sa rozhostil so svojim mierom, nehou, lahodou, den, v ludskych bied a strasti desnu chmuru jediny z raja zablesk... I tie miesta zbehala radom vsetky -- Uvrate tot, jeho ornice! Tu, ked bol zoral za jara cely zahon na kypro mohutnym obratom a zapat ho i z plnej hrsti obsial zrnom zlatym, ze zazruc sust ten zvlastny, nebeska vtac vsetka zlietala sa zobat -- tu (jak pamata sa), hej, ju, svoju Dinu, poziadal vludne, by ich zdurit sla; kym on sam, zavaliac sa na pazit co ozrutny kmen, ruky pod hlavou, na cele este znoj, ziar snazby v licach, si hovel horeznak: strom lipy nad nim, puciaci iba, neprekazajuci rozhladu vokol cistom po nebi, opodial voly vsak, blesk v okaloch od vecerneho slnka, nuchtiac-fuciac sa na mladistvej trave pasuce, za sebou pluzny nastroj, svahom gruna az tien ich vlacny... A jak vratila sa, sa opytal jej: ,Zaplasilas' ich? Alespon brusim zrakom vysavou; no jedneho som nedovidel posial, by prasil, zlodej. -- Neposluchli ta, vsak? Bo si maksava -- Priam -- kde mi styk? Och, ja ich!...' Avsak sponahlala: ,Spocin!... Ba uleteli, strepuc kridlami i skudliac sa vtom, az to bolo k smiechu, i krivolakym tiahli utekom ta do hor...' S tym sa posadila k nemu. On ale, podoprev sa na laket, v jej oci vnoril pozor hlboky i dodal, uskrn mlsnych na gambach, v obrvach strmych potutelny mihot: ,Hla, teraz ich zriem brnkat v zraku tvojom co zlate muchy, iskry vsetecne, i zihat-stipat teraz... Zajmem ich do siete, takhla!...' A vtom poza sij ju zajal lavou, k sebe privinul, ze uzasla az, ,nezdrt!' krikla, ,luby...' a chlpy jeho stice zjezenej z jej kaderi sa skvostnym prstencom pomiatli jak noc brudna s ligotavym dna svetlom, rovno nastavajucemu sumraku prave - - No uvrate prazdne su, hluche. A to bujne osenie vo svite luny, ktora z roztrhanych chmar bleskla vse, sa zdalo hanbou pyrit i podklakovat, kryt sa do brazd kams'; lipa zas napriek leta rozvitku, vaz nakloneny, osarpana stala, z nej vetvy kvacali a razil pach jej kvetu hnilobou... A dalej: v troskach krb obetny! -- I znova zupel hlas: ,Ach, Kain -- Kain!...' Potok zahucal do ticha noci revom jakby lvim, a bolo poznat, ako rype v brehy i trha ich co vztekla selma. -- Tam, pobrezim jeho tiez sa bavil neraz on; v jeho vlny patril meniste, jak vreli klokotom, sa uzlili v sluc perestu, hned nato rozplyvali v nareku rozluky, zas otokom jak hady ulisne sa vliekli, liezli, ze ledva hmyrili, tym vzali nabeh k napadu, zrazu sklbcili sa a sapali, drhli, ze ich besu pena breh zakydala, az si v narucie stred boja padli sladkym zmierenim i zblnkli v chorovod -- snad, jak tak hladel do krutnavy ich: pripodobnoval ju prudom mysli svojich tekavych a vasni pre. Aj mnohdy rukou vpalil v ten zavrat viru, ze predislo, sam za nohy ze kdes' visi vysoko v povetri, nad plan presinuty telom jak balvan, visut skydnut hroziaca, a dopadnuv dnu korist cihanu: ju v silnych drapoch vzniesol s vitazstvom, na tvari zistny sklabot, reht z ust... Rybsko nestihlo ani zdymnut: zgeglo. -- Moz', v ten cas zas myslel: tak lze ulovit i srdce, umorit, a rucaj zitia ni nepobada straty, potecie, jak tekala... Tak bolo nedavno (si spomla): plietol z prutia rakyty kos akysi, a ona divala sa mu na prsty, jak hrali umele. Zvedavost nedala jej pokoja, i prituliac sa k nemu, hlesla tisko: ,Nac ti to bude?' ,Hadaj,' odvetil. ,Var' pre Abela? Z pase odnasat, ked sa mu jahniatko vse ulazie... Jak prijme rad! A za to iste da ti alebo mne, jak k tomu privolis, najmenej ovcu, kozla -- toho, vies, co tak zna pekne skakat, splhat sa po skaliskach, ba po sosnach az v lese! I tejto noci, cis' ho nepocul, jak scupkal krovom stanu? Toho da, hej, ked ty das to. -- A ja past ho budem! I tvoje statky...' Kain zamracil sa vsak, v peru kusol si i zmrmlal: ,Ba, polahlo mu --' vtom prut tak zatiahnuc, ze praskol az. ,A co mas proti nemu, Kaine?' zdvihla zraky prosebne a o plece mu hlavu oprela, ,co? Povedz -- On tak dobry, mily brat...' ,Co!?' strhal sa i sskripal, ,on ze... Tomu ja!...' nedoriekol; len sa zahrozil zatatou pastou, sfucal pohnutim, zrak vysadeny. ,A cos' posuskala (po chvili prepukol) mu do ucha dnes rano, nez sa zridal na pastvu?' ,Ja? Ach, nic -- Ba hej: tolko, Ada ze mu oltar ovenci, ja zase -- tvoj --' ,A pravdu vravis, Dino?' ,Pravdu, pravdu, jak slniecko to ze nad nami svieti! --' ,No ved tak --,' skrotnul. Dopliest pospesil. ,No, hadaj -- lepsie!' poozval sa vtom. ,Ach, neviem, neviem -- Ty mi rozloz, drahy...' ,Ja rozlozit? -- Nuz: teba posadim don; na konar hen povesim ho klenu a budem hojdat...' ,A ak upadnem? Nie, prosim, nie!...' ,Oj, bojko, ulapim ta, hla, tak!' i pochytil ju na ramena, bar vzpierala sa, jak len stacila. A ponad potok rozkrociv sa, ju pozakolisal nad nim, bielymi az nohami v nom sprevracala vlny; kolisal stuha -- ,Nebud sialeny! pust!...' kricala. ,Ked pustit, dobre; tedy id, plavaj rybou...' ,Netop, preboha! Joj... ukrutnik!' ,Ech, nevrest, strachopud -- tu drep --' a ulozil ju na travnik. Vtom ruku chvatla mu a pohladila. ,Ba milota si...' riekla s usmevom, na vickach rosu, tvrdu ruku tu laskajuc -- -- Tam as' trufala ho najst akiste, tak ho polapit a zdrzat; vsak sklamala sa zas len. Pusty bol breh; tupo drnel pod udermi, zhusta ven sadzanymi prudov kladivy. A po nom kry v tme staby matohy sa tetelili, i zas v priesvit nocny co stete vztycili sa: zakernici na lupez cihavi; nie hladkoliste viac, vetvic hybkych, sklonnych, zdvorilych, lez kazdy vyklul v rohaty sa bodliak a nevrazil... Len s tiazou vydrela z ich paznechtov sa vtackom lapenym, strap satu nejeden i krvi kropaj im vpospas zostaviac... I iste vzlyk zas v sluch noci ,Kain -- Kain!...' zalka, nech ho nezahlusi rieky jak i hluk -- A prave bolo v nedelny vse den, v den, v ktorom usnu inych povinnosti, ustupia drsne tyzdna trampoty: ze vyvabil ju z kruhu rodinneho, zo sestar venca vysnul, odviedol daleko obzorom. -- A ona posla co baranok, jak casto spatrila u Abelovho stada, za materou ubiehajucou, vtacik za vabcom; nebola vstave slovickom sa vzopriet, nie stvrdnut na odpor, bo tiahnuta ni nie tak silou bola jeho ramien, nie nadvladou, nouz kypel obrovzrast az k postrachu, jak skorej tajnym kuzlom, nezdolatelne zarkajucim mu z tych bezdnych oci, bleskom z oblaku oslepujucim, tak uchvacujucim ju so sebou... I vodil vtedy ju po sirych poliach; hnedky uvalom hlbokym, hned zas vzdusnych po pahorkoch; zo stinnej zapace na svetly grun, hor' riglom kamenistym, ubocou podhorskou, makkym machom vystlatou; tu kvetnou polanou, skad vetierky ozavod unasali svetom vonu, tam ponad priepasti, tmou zivajuce, v nichz riavy rucali -- ci vyla zver? -- vzdy dalej, vyssie viedol... Ak vtom kde sil nedoslo jej, bo svah divo sprikrel, ci smelosti, bo rucaj presadit ci rozsadlinu bolo treba prehnat: hned ochotne jej prispel na pomoc vse, ruku podal, ze si hupkala uz potom nahor jak by po stupnoch, vznet tuzby v lici; abo zrovna prez driek ju prepal ramenom, i dravec jak v let s holubicou, pruznym oblukom s nou hlbku prepravil, ze vtom jej vlas spusteny zavial staby zlata perut... Ba z priestranstva a jasna vidieka ju previedol i v prales posmurny s nesmiernou klenbou na ohromnych stlpoch, nouz iskrami sa preciedzal dna svit a prsiac hasnul, prv vsak osvetliac dopoly cudnu jej splet, vazbu, ustroj, preletujucich pod nou operencov zhon ligotny ci kolisucich sa na vyklenkoch jej hybkych, rimsach z vetvic, z lianov snurach, perie duhy skvost a z hrdiel zvast, smiech, hvizd a spevu zmatok, a jehoz podlaha tu kapradin otekom spuchla, inde skladom zvlekov sa pozdala byt, nepohrobenych klad-mrtvol cmiterom, co v muznom veku, v uplnku duhu, sily skydali, tie porazene hromu mrtvicou, tie povalene uloznicou vichra -- No nie dost prekazok, nie hati, priekov, nie nukajucich v spocin utocist, kras, zdrzajucich nehou, ocarenim: i stadial dalej rusat musela, musela vyssie za nim, unasana tym demonickym jeho rozmachom, kyms' nepokojom rozputanej vole, co zahrnut by chcela razom svet, ho podrobit si hrackou, v podnoz zdupat... az prebrodenim borin, priepadlisk (kam mrtvych svojich pochovava les), uplazu slzkym zlabom dostali sa na horsku planinu, kde zrazu v cestu im nebotycne vtrhlo skalisko. Tam konecne sa v oddych zlozili: vo toni duba obrovskeho, co planavou kraloval sam jediny, i so skaliskom pretekal sa vozvys, no trpaslikom zaostal preds'. Ona, do jeho lona skloniac hlavu, snad i usnula, bo putou ukonana, ci rozkosou, ked cula jeho srdca tak blizko tlkot, dvihajuci ju kams' v oblast blaha, v krazi jeho moci sa ocitila neobmedzenej -- On avsak, ozaj jak by neunavny kys' strazca nad nou, bdel, i pozorom po okrsleku kolotal ni sup, v zachveve vetriaci nos, celust vzpatu s uskrnom kol ust protivnym; i len co prsty cechral v rozkotulanych jej kaderiach... A jak tak vychadzali, jej neraz pilne poukazoval na vnady prirody i zazraky, utvary pitvorne i roztomile stvorenstva clanky. -- Ale medzitym vzdy nieco nasiel vadnym, nedostatkom na tvorcich dielach, i hned nevazne ich zlahcil, odsudil: Klas mu bol chudy, mzdou prace lichou; malo pestry kvet pre oka ziadost, pre sluch lakotny spev vtacka bzuk ak --; chrastim leda strom, bar vrcholom sa tykajuci hviezd, tok horsky lenochom; plan hrbatinou, krtinou vrchu stit, hor bujnava vyskudlou pazitou a siry obzor len tiesnou, uzavou; ba blankyt sam ten nekonecne cisty, jasotny slul zabrudenou sinavou mu, chmara nie nadost ciernou, slepcom slniecko -- Kam zmyslom trkol, vsetko zvratil v opak; povrsim foriem sibnul pohrdou, v ich jadro vsak vryl znamku porusenia, tak potupil ich: kysi kazisvet, odbojnik, nadutec, v tom ciniac sa as' nadobou, v nejz cela muka, horkost vyhosteneho z raja rodica klokotom zvrela... Nasluchovala tym Dina reciam jeho bluznivym a ruhavym; i srdce stislo jej vse, tak jej bolo tazko, bolno, luto, ze ocujuc ich padat krupovcom na svojej mysle pole ruzove, mu skoro vrkla: Mlc, prosim ta, nehres! Ba ako z tvorov hada jedine bol chvalou vyznacil, vraj, umenia vzor dokonaly, i ho kolo krku si otocil a bavil sa s nim, to zihadlo jeho klane lakal, drazdil, az uskocila desom od neho, plam polial ju, i len ze neskrikla: Prec, osklivce! Prec, zradco s hadom-zradcom!... A jak zas brechot vzniesol sakali nad hudbu sfer i sam sa pustil v stek, ho napodobniac s ochotou, tu hrozou zdupnela zrovna, i z nej vymaniac sa, mu uz-uz vmietla v drzy oblicaj: Tak skaraj jazyk tvoj Boh!... Medzi selmy bez, vlkolaku, zlotrilec ty... Vsak len flochol na nu vtom a ulahla jej duse vlna prv nez fluskla s sumom z jej nadier -- zanemela, ako povoj sa k nemu pritulila, miloty vzkvet na rtoch, cele jemu oddana i pokorna -- ved predsa bol jej bratom, viac: tym as', cim bol otec matke -- viac: bol Bohom jej!... I po tych znamych stezkach, po slapajach tych vzacnych kratochvil honila nocou, kutajuc ho -- az na pomedzi tom najdalsom ich pute sa razom octla, sotva popadajuc uz dychu, chripiac leda: ,Kde si? Kde, moj Kaine, kde?...' Avsak ani tam ho nebolo, nie. -- Polan priserne trnula v matnych svitoch mesacnych, stin za stinom hnal po nej. -- A to co? Dubisko vyvratene, v jeho polom zabrdla... Ako? Stala vichrica var' dnes? -- Ach, ano, ona! Strasna bura, co rozpoltila vo dve poly svet, ze rozkydnut sa hrozi! Zrumit v prach -- A ona, biedna stvora, jak ho sceli? Cim preklenie tu desnu trhlinu, cim, Boze!?... Strpla, sklesla omdlenim -- Vtom placho vzhliadla: mesiac vylupnul sa z chmar, v skaliska stit stlpkom uprel zrak, sta cihac tiez -- a tam, tam, prez kolena okvacle ruky, z cela stice spad, jak ozorny by pavuk, dunciaci si sedel... ,,On to!" hupnuc, zjakla, ,,Kain!... Preds' nasla som ta! Neujdes mi viac, nie!... Jak mam k tebe? Porad, pomoz -- Ci ty zides dolu? Och, zid, premileny! Na lucoch luny spust sa pozorne, a ja, jak tys' ma chcel vse -- pamatas sa? -- podletiac v stretky ti, ta dochytim v objatie... O, pod!..." Ale neturnul. ,,Co nehybes sa, drahy, neozves?..." (pokracovala). ,,Si var' hluchy, nemy? To nemozno! -- A ci ma nepoznas? Ci nechces poznat? Ja som, tvoja Dina! Ta, ktorus' lubil dosial vylucne, jaks' usvedcil ju vzdy, a ktora toboz ta jedineho lubila i lubi tak velmi, velmi!... V strachu o teba ta od mrku uz hlada po svete, az nasla si ta! Nasla celeho, so srdcom, verim! -- Pocuj, jej to hlas! Moj vzlyk! O, zostup s tesnym prerecenim, jak skovranok sa vracia v tvoju brazdu ku druzke svojej -- Chytro! Nedaj mi zmriet tuhou..." Urputne vsak drepel len a mlcal -- ,,Co ti...?" (Skrikla.) ,,Skalisko to vazni ta snad? Mam nim otriast, a ty mi padnes jablkom?... -ach, niet mi sil, a jablko -- Ci var' sa hnevas na mna? Ze na mna? Preco? Nemas priciny, Kaine, nemas! Vsetky moje cesty sam upravovals' doposavad; sam myslienky moje splietals', rozvazovals', ze lietali, jak tys' im urcil smer, a zhromazdene v tejto hlave, sadli ti na plece, ked tak si zavelil -- Aj zo srdca, jak tys' chcel, crkal cit... Na Abela sa pripina tvoj oblak? No naco? On spi, cusi hlboko, hlboko, kam sme ho zahrebli -- vies? Pod olivou -- nie... Sestry s matkou maju biedy dost -- A otec: len sa pred nim pokorit, do prachu trebars sklonit pred nim tema, vzpat k nemu ruky v bazne zachveni, tak vrucne prosit ho, ho obmakcit -- ja sama pripojim sa s prosbou, s narkom, z tej duse vsetky slzy vylejem... i odpusti ti! Iste!" Trhlo nim, i vzpriamil sa; zrak sprudka ziskril mu a dubkom vstala potrasena hriva. Kain Co? -- Odpustenie? Ja on neprosim, nestojim -- nechcem!... A ci odpustil ten zahradnik tam skupy, pravy sebec, rodicom, ze si jedno mizerne odtrhli planca, zjedli? Neodpustil, lez, nepovaziac ani obrany ich, prchkym sudom zhrmel nad nimi a zapat svojou spupnou celadou, inacej zvyklou lenosit a hyrit, ich z raja vystrkal... Och, ze sa dali ti slabosi tak lahko vypratat! Bez odporu -- ked predsa zavazny slub jeho mali: To vam vsetko k sluzbe, panujte nad tym!... Ze si na pomoc oproti bielej zberbe, machajucej naoko mecmi z plamu bez ziaru, huf neprizvali cernokridlatych, tych statnych zapasnikov! -- I bol boj by o ohrad zviril zas, o -- cha-cha-cha! -- jablko cervene: jak zuril kedys' na skudolenych poliach vozduchu o jeho sidlo, sklepenie to prazdne, s tym lichym svetielcom... Hach! V borbu tu s tou pastou, kyjom tym -- i pricapim roj motylov tych jednym uderom, ze bradlo toto, olepene nimi, na letakoch ich vtakom brnkne prec -- a druhym zranam zahrady tej vsetky vrcholce! Tretim jemu v posmech... hej, za durdenie sa nicomne. -- A preco pre taku pletku zrobil tartas ten, vlas skrizil s brvnom, slonom pristupil na muchu -- preco? Preto, lebo znal - och, on to vie, vsak vie ho Kain tiez -- ze v odpusteni vzdycky trci ujma pre toho, kto ho dava: vypada mu z kruhu moci tvrdej ohnivo, i spraz sa duri, seka slavopovoz; no -- Kain doklada -- ma skodu i ten, kto prijima ho: lebo v hrdy vaz mu vdaka lahne bremenom, i viac teruzit musi, nez mal vlacit predtym... Oc vacsia moja vina, o tolko i schodok otazel by tam i tuto -- nie! Nech si otec podrzi svoj hnev, ho pestuje a z neho suka mracna, a ked mu daka, strely mece z nich; ja svoj hriech zachovam, tu nadobyzen krvavo zbronelu, vo vlastnej vyhni zeravej vyzrelu a v dume potial otuhlu, ochladlu: i pojdem s nou a preobrazim svet!... Dina O, co to zmyslas, kam odskubas sa, kam chces zapadnut? Uznavas vinu -- kto tu uznal, je uz v praci zhladit ju aj, vytriet z duse co ozelenu skvrnu; a ty preds' len nechces sa jej zbavit, zvelicujes ju, dosaznejsie vnimas... Nerozumiem, Kaine, nerozumiem! -- Ci si ty, ten vybercivy, netrpiaci v zbozi plevelnej smuzky -- prvorodenec z ocisty posly prvych ludskych suzob? Si clovek tam hor'? A ci utes skalny, co v hlaskach, v zvukoch nezna rozdielu, lez vsetky zmatie, schlpi, skomoli i ozvenou ich nezmyselnou brbce, jak pomatenec, zvrhlec...? Ach, nie, nie -- Ty v prsiach chovas sebavedomie, tu istu bytia postat, nestrhanu od priepasti; a z nej ti zivo vieri svedomia pramen, obrubeny kol zelenou kyprou slubnych nadeji, nakukujucim dnu potechy kvietim: ty musis nazriet don tiez, dovidiet, jak upadly ven kamen urazu ho zmutil, skalil, do dna rozrusil! A spatriv to, chciet musis, luby brate, by ocistil sa, zjasnel a v nom opat sa usmievavo kochal okrslek, tie tvoje strane fintili sa... ba Hospodin rad sa zhliadal plnotvarne! Sam potrebujes z cista pit, ty sam, bo kaluz otravuje. -- Spomen len: tvoj byk zdroj zasliapnul, ty mal si smad -- cis' vtedy pil? Nie. -- Prv sme sposobili, ze k zemi usadnul kal, pokajal sa co vinnik skruchou, sklonom hlbokym -- a lunky zhmyrili jak vcielky z ula, az poskladali z kvietkov-paprskov plast kristalovy... Tak si z neho pil i vyskols': Haj, chut! -- Som zas silny, zdravy! Tak pocneme i teraz, mily moj -- pod, neotalaj!... S laskou, ochotou, s tisicerymi zajmy nyjucimi prikrocim k dielu sama, pohnutky pososim, vzpruhy, paky, zdvihadla - i sestry pomozu, i mat, ach, mat -- a pohlad vhlbeny hned v otcovu tvar chmurnu, hnedky v skabonene nebo, budeme volat, vzdychat, upiet, lkat, kym rana nescelie, spor neprejde v zmier milostny, v nom hmlou sa nerozplynie v hrud zavaleny balvan tazky: hriech! Kain Hriech! Hriech! -- A ci je hriech? Tma u svetla, noc za dnom, ako vidim -- protiva, jak chutnam, slasti -- pobliz zvuku skripot, jak pocujem ho -- ako uci hmat, pod ciperim priam, jeho chulostivym korienkom kremen drsny -- ako cuch, puch popri voni -- ako vnutro, osten oproti hlati... vsetko musi byt, je nutnym lica opakom, je strankou skusobnou -- povinnost ma jestvovania, ma pravo aj! A nech je zrovna hriech, potierajuci protivnika pych: i tak ho ma! Ba vacsie nezli ctnota! On pacha, trpi ta len... Ona lien je rajska -- onen zemsky blud i chlieb -- Ja tento volim! Vsetky moje zmysly prilnuli k nemu: v sfere ducha mojho tlie stredobodom!... A ci ohradiac strom vedenia, on sam tym nevstepil klik zvedavosti -- hada nestvoril-li sam jeho pestunom, az rozvil sa v kvet, obrodil tym neodvratnym skutkom? Bo preco nevyckal, ze okusia i z zitia stromu? Abel zil by, zil! I nebolo by skutku... Aj, kde povod -- V tom kliku kluc: ze zahorela zizen tu po krvi, i siahla ruka ta a Abel -- umrel! Nie moj domysel, ac umysel moj: vykonavas, nastroj ja jeho bol len. -- Nastroj zduchovnel vsak: stal sutvorcom sa, majstrom! Prijimam zlo za svoj remek! Vazim sedivy rub dobra; v sluzbu najaty lzi, nesiem hold mrzkosti... Mam poklad zaporu: svet schopny zakupit ho, obmenit v zmes, na pust znova! Noc, tys' jeho schrankou, opatrovnicou, osetrovatelkou pri kradmych lucoch mesiaca, tot, kym sa v tichu viazu zradne zamery: az k rozvitku ich slnce nenavisti posupne vzide v zoriach krvavych, protivnych pochyb dumu rozptyli, posvieti snahe, cinu... Dina Hrozny! Strasny!... Vzdy este rozum tvoj ta unasa po zrazoch pychy, zhuby priepastiach: ten zdively or?... Az mu vyhnut tazko je z cesty, tazsie ponat, zavratit ho umu mojmu -- lebo kopyty zem rozraza v prach, hrivou zmeta hviezdy a z nozdier bryzga v nebo besnou spinou -- Och, nestydatec! Bohoruhac!... Stoj, kym strmhlav nezrutis sa -- Zubadlo ti na pysk tvrdy! Puta... Kde ich vziat? Kde, Boze!? Ukaz, bleskni!... Clovece, mas ozaj -- srdce? Kain(s chichotom) ...Cos' tu durka v rebra, jak ulom, sluchaj, busi po skalisku -- Dina Mas tedy ho, mas este, chvalabohu! I jestli z neho nevyskrel ti cit, ak ladom neskrahlo ti, nezotlelo na uhol zastou, musis podbat on, ho pocut musis!... a si zrozumieme. Kaine, miloval si kedy ty rodicov? Otca povzdy pecliveho? A matku, matku sladku, sladsiu nad med, nad... Povedz, milovals' ich? Vsak ver' nie? Uprimne -- vsak ver' nikdy? Kain Jaba, hej! Kedysi -- moz'byt -- no i rozpomienka uz vaha, kedy bolo? -- Davno -- Ech! Opukli zvazky, zhasli v pamati -- Dina O, srdce najde vzdy, co stratilo!... A sestry milovals'? Co? Kain Pokoj daj -- Uz povedal som: pasky popraskali; som sam! -- Dost sebe velky, slobodny -- Dina A Dinu? Dinu -- Boze, ani si len jej nevsimol si posial, zbludilce, ac tu je, trasuca sa, staby listok vo vetre, tuzbou, strachom, pohorsenim, tu -- pod tebou, tak blizko, blizko, preds' i daleko tak -- Dinu, spomni, ktora ta nadovsetko v svete lubila, ti oddala sa cele, bez vyhrady, svoj zivot, den, noc, cisty panny kvet... ju ci si lubil kedy? Kain Telesne -- Dina Tak? Tedy klamals', sudil mrzko ju odprvoti? Tak? -- Och, to vystalo od teba, diabla, hada ulisneho! Ked hovorils' mi: Dino, lubim ta, jak seba, viacej! viacej!... Prisahou si ma uistil: som tvojim jedine, tvoj kazdym ruchom srdca, mysle svitom, bud mojou toboz... a ja uverena vo slube, danom pred bozou mi tvarou, som v objeme ti zmdlela k ziadosti, i lahkovery zaloh pod srdcom... cos' vtedy? Podle luhal! Kain Nepravda! Dina Nepravda, vravis? Teda miloval si opravdu ma? -- O, tak lubit musis ma podnes! Lebo laska pociatok ma sice, ako potok v pramienku: no potom -- bez konca je v toku svojom! Hned sumny prud, hned ticha hlbina, i krutnava... Ej, krasne boli to dni, Kaine! -- Kedy? Vcera, zavcerom... I ked si zdrsnel, boli divokrasne! Ked zdobrels', ciry jara kvet a jas -- Jak skoda ich! Ci nenie ti ich luto? Ja slzim, jak ta noc: ci necitis na tvari rosu? Kain ...Ha! Mne spada placha z tych mutnych ocu -- Vidim v svetle kraj plat rozkosny -- a po nom ruku v ruke, v zivota duhu kracat stastny par. On zda sa mrzutcom ci vaznym... ona sam smev i neha: odblesk radosti jej vse nim zbronie ci strblieta duhou... Ty si to, Dino!? Dina Predsa konecne ma poznals'? Vdaka! -- Kain A ci lubis este tamtoho? Vstave si mu odhrnat mrak cela, trpkost osladzovat ust, ho vymanit z bied zvierajucej siete, do pustej, tmavej ducha priehlbne hviezd nasypat mu tesnych... vstave si i urobis to? Dina Milerada vzdy! I ako potial -- dufam -- zdolam, zmozem! Kain Si mojou navzdor?... Dina Tvoja naveky! Naveky tvoja s celym bytim-zitim, Po samozertvu -- Oltar vstavis zas, i chces-li, na nom... O, pod! Nadpradieme to dejstvie tych dvoch stastnych putnikov... Kain Lez -- brat, krv... Otec: ci si necula lom jeho kliatby? Az sa striasla hora! K dudniacej zemi prihla vrcholce: a Kain, jak bol do dna zbureny, v tej sibavici chvoje, nediv, nediv, i zdivel zverom!... No co hora? Zhora len este zrachotilo!... Zosrkal svet vokol, stonal, rucal... cula si? Mne posial sa az, posial ozyva -- Huch, zeno! Zlocin -- vyse miery, vahy! Sud neodvolatelny -- Dina Nie tak, nie! To vsetko, drahy, da sa zmenit, da... Ja verim: z kliatby vzide pozehnanie, jak zlato klasov spod hrud tazoby -- Tys' nevedel, co cinis: slepotou ti vasen potiahla zor, v krvi srdce sa v ten cas zalialo -- i verim: zmier ze z hrobu vzlietne, s milostou sa nebies vdol zlietajucou stretne, spoji v rosu ti nad hlavou... Len lasku vatrou vzniet! Je laska vsemohuca -- Kain Vsemohuca? Tak, Dino, rieklas'? Dina Ano -- Vsak uz pod, zid, milacku! Je pozde -- rodina, moz', v strachu... Tisko spust sa, pozor... Hla-hla, vid! Kriklavy svit -- I uz pohol sa, tien obrovity v burnom teteleni. Mnel zostupovat, ,sviet, mesiacku, sviet...' zaprosiac lunu; no vtom pri boku mu v ziari brudnej skrsla Lilita -- ,,Spat, blazne!" skrekla. ,,Kam chces...?" Kain A ktos' ty? Lilita Lilita -- padly anjel!... Zena padla; lez este vzdycky, pac len, slusnych vnad: blesk v oku, vlasy tulne zvlnene, na lici bujary kvet... nie-li svarna dost? Povedz. -- V nadrach zzieravy az plam, cuj, blkot, schopny salat lubostou do nekonecna, ked tak na pery sa pery polozia. -- I kridla este mam, vidis, zamak sice obskvrkle tym ohnom, zbavia vsak... Dina O, stran sa jej, Kaine! Stran sa, ujd!... Kain (Lilite) A co chces tu? Lilita Po svete brusiac... inu, pobehlicou som trochu; nie cud: zunovala som stisk nasskych anjelov, bar vrely, chutny, preds' zvsednely aj... i v tej vychadzke zabavnej sem som hupla, Adam kde s rodinou cupi. Reku, kuknem ich, jak sa im vodi? Horsie nezli predtym, ci sprepadene dobre? Prikre-sladko? Rozkosne-nudno?... A tu -- nesnivals' predoslej noci o mne? Alespon ja v sen ti patrila, kraz obdivujuc ti smelych brv -- tu -- zrazu vidim vzruch mne vitany, bunt, rozpor... Hoj, tys' obor dla umyslu i cinu! Bohatier z ukladu, z pomsty rek! Ty -- ty bys' mal i dalej podu krajat jalovu, ju potom polievat? Ty valcit s bykmi, ked z brazdy uvrzgnu?... Dina Ach, nesluchaj jej lzivych reci! Praca slachetna to, Kaine, zna povzniest, uspokojit -- Sam Boh ju ulozil... Lilita I zacula som z rokle hen tvoj bohorovny hovor: vyvody tvoje sirych rozmerov, vzdor nadherny i namer svetoborny... az rastla som! On to, som zastukla radostou; to on, jehoz prave hladam, i nachodim! -- Ba ja prist musela, ja, odkryt ta i sebe samemu, inace sotva bys' sa kedy poznal: Vies, kto si, brachu? Ci vies? Veleduch! Ty medzi nasich duchov patris umom i volou jedine! Ten orli vzlet, ten rozmach ramien, za priekorom zizen, po protivenstvach zrava pachtivost, snah vzbura o vitazstvo plenu, skazy!... Jak? Ty bys' smel si odpat perute pre jarmo nizke? Svoju chmurnu vysost chcel jasnom potupit? Bys' vravoral, bys' upadoval?... Dina Och, jaj!... Nedaj, nedaj sa, Kaine, zmiast! Pomni na zasvit vo svojej dusi... Ustup, odzen ju! Skoc, zbehni! Rychle! -- Kain (Lilite) Co mas, dopovedz! Lilita Bud milencom mi a mi budes -- bohom! Ci ano?... Bud, bud! Pozri, nadra mi jak lichcu -- Skusis lubost anjelsku: ac povrhnuta, nenie k zavrhnutiu! Ac pokvarena, plna este vzdy, uvidis. -- A dve tone, dovol blizsie, sa zaznu plamenom! -- Znam, milence, kraj Nod, hned za Edenom; zvlastny kraj, carovnu zahradu: ta pojdeme, vsak i ty? -- S velkym uspolcenym citom -- Raj zalozime tam... ci dobyjeme ten tvojich spat? Jak chces; no v pokoleni on skvitne nasom! -- Moj si? Dina Moj! Vsak moj, Kaine? Pod!... Kain (po podumani) Hach! V udoch cvik a lom, zdvih burky vnutri... Tvoj som, Lilito! Dina To nemozne! O, nezavrhuj lasky tej pravej, vecnej! Kain, Kain! Ach... Lilita Moj Kain... Sklon sa na cas v lono mi, az nastupime po strminach cestu -- Kain (urobi, vsak hned sa strhne) Hu! V cele -- tu-tu! Zaspelo to, pali -- Lilita Nech poducham... Dina O, mojej duse vzdych vie zhasit aj, vie... Kain Dost; uz prestalo, Lilito. Podme -- Dina Kain!... Neposlucha, uchodi -- beda mi! Ty, Hospodine, mi vrat ho! Vrat! Joj... Sklesla. Vzhupla zas. ni ustknuta, zrak vzprety do merava v tu stranu, kam sa horskom po chrbte dva zrutne stiny uberali, dva oblaky parom, krvou poliate umierajucej luny. -- A jej narek na mihotavych svitu perutiach sa tacal sta vtak poraneny, s kvilom z pokonnej bolesti... A od tych cias sa vo dva prudy rozni clovecenstvo, pretekajuce zeme okrslek. Z nich jeden zriedlo ma vo skamenelych srdc braliskach, v prs uzkych uvale, pod lbami pychu, prekalajucimi az nebo rohy, v slojach kadlubisk; a nadrzkany opachami krivdy, sebectva prahmi pososeny v rut, ssibany chrastim nespliech, zapaci zmameny zastnym liehom: nalozeny tak, s lacnym revom, s chticom vrazednym sa hrnie privalom -- sam svar a lest a ziskubaznost kalna... brehy trha s utulky ctnosti, s pravdy oltarmi, s majakmi svetla; zaplavuje nivy s ich krasou, dobrom, v korist zabera skvost nadeje i prace hotovizen, v pust obracajuc slubny Kanaan... A druhy -- tajomny je jeho vznik: snad prska z neba je mu roditelkou i dojkou -- tu dol' iste pritokmi mu milosrdia slzy, otaje sucitu jarne, ctihodne z ciel kvapky, zertv krvoperly... no uz na pociatku dost silny, bystry, tecie v riecisti si upravenom, sumi, putuje, sa hadiac-radiac, sveta koncinami, ich navlazuje, urodnymi robi i skyta chleba ustam hladnym, smad zahasa, telo priodieva nahe a plesom blaha naplnuje duse. Hned rovnobezne zenu ozavod, hned zblizia sa a zidu, zhacu, spriecia i potieraju v boji zdlhavom; no nerest, onen s jedopenou, s rykom tym selmy, zhubca obdrzi vzdy vrch... O, kedy tento dravy opadne, pod ktorym slnkom vyschne, vytlie do dna!? A kedy tamten tichy, laskavy na veltok zmohutnie, sa roztoci po zemi? Ludstvo zluci v rodinny kruh bez false, protivne -- zem oazou bez puste spravi, rajom bez hriechu? Od kauzy Gorila, ktora poskodila jeho reputaciu aj biznis, odmietal ziadosti o otvoreny rozhovor. Nazor zmenil az po zverejneni vulgarnej esemesky, v ktorej mu Marian Kocner - mesiac pred vrazdou Jana Kuciaka - napisal, ze chce ,,od..bat curaka". ,,Radsej budem zit s povestou korupcnika a mat goriliu hlavu, ako byt spajany s vrazdou," hovori v exkluzivnom rozhovore pre Aktuality.sk spolumajitel financnej skupiny Penta Jaroslav Hascak. Podla neho nemala Kocnerova esemeska nic spolocne s Kuciakom. ,,Myslim, ze suvisela s jeho zaujmom odstavit vysetrovatela, ktory riesil pripad vrazdy Silvie Volzovej, ktoru si mal objednat Pavol Rusko." Kocnera, ktoreho pozval aj na oslavu svojej styridsiatky, vsak od zaciatku povazoval za jedneho z hlavnych podozrivych v pripade Kuciak. ,,Napriek tomu som nepredpokladal, ze by bol schopny objednat si vrazdu." Hascak sa vyjadril aj k nahravkam Gorily, ktore policia zaistila v Kocnerovom trezore. ,,Chodili tu vselijaki obchodnici, ktori sa snazili nieco predavat. Nikto ma vsak nevydieral," tvrdi spolumajitel Penty. Rozhovor sa uskutocnil v stredu 20. marca 2019. Co sa okrem ineho dozviete v rozhovore s Jaroslavom Hascakom: - aky bol jeho vztah s Marianom Kocnerom - preco proti nemu vypovedala Alena Zsuzsova - co si mysli o Petrovi Tothovi a ci ho platila Penta - preco kryla jej banka Kocnerove podozrive prevody - kedy si uvedomil, ze je to danovy podvodnik - preco povazuje jeho zmenky voci Markize za falosne O Kuciakovi a vrazde Vedeli ste pred vrazdou, kto je Jan Kuciak a comu sa venuje? Registroval som jeho clanky, ale cital som ich len sporadicky. Ked som si po vrazde spatne pozeral, co vsetko uverejnil, bol to sikovny novinar s analytickym myslenim, ktory si dobre robil ,,domace ulohy". Nevyrusovalo vas, ze pisal kriticky aj o aktivitach Penty? Napriklad o problemoch firmy Mecom alebo o kauze Panama Papers a podozrivych prevodoch penazi cez Privatbanku? Nemal som pocit, ze by o nas pisal prilis casto. Ini novinari sa venuju aktivitam Penty ovela viac. Na Kuciakove clanky o kauze Panama Papers a Privatbanke si ani konkretne nespominam. Pokial ide o Mecom, ten text som vobec nevnimal kriticky. Kuciak bol jednym z mala novinarov, ktory si drzal odstup od dezinformacii. Co vam napadlo ako prve, ked ste sa dozvedeli o jeho vrazde? Dozvedel som sa to z medii. Vnimal som to tak, ze je to prvykrat, kedy bol na Slovensku zavrazdeny novinar. Spojili ste si to hned s jeho pracou? Ano. Prislo mi vsak cudne, ze zavrazdili aj jeho snubenicu. Aj preto som podobne ako vela ludi rozmyslal, ci to nebola nestastna nahoda, lupez a podobne. Registrovali ste aj Kuciakove clanky o Kocnerovi? Ano. Ako ste ich vnimali? Bol z nich Kocner nervozny? Odpoviem trochu zosiroka, aby som to lepsie vysvetlil. Za posledne dva roky - 2017 a 2018 - som sa s Kocnerom stretol osemkrat. Patkrat v roku 2017 a trikrat v roku 2018. Vsetky stretnutia sa uskutocnili tu, v sidle Penty. Okrem toho sme si v priebehu roka vymenili mozno dvadsat sprav. Zhruba polovica nasej komunikacie - osobnej alebo elektronickej - sa tykala medii. Kocner mal snahu cez moju osobu vplyvat na media, ktore o nom pisali a vlastni ich Penta. Cize vas ziadal o pomoc? Presnejsie je, ze sa stazoval. Hovoril mi, ze klamu a chcel, aby som zjednal napravu. Ked som si spatne pozeral, ako pokryvali nase media Mariana Kocnera, s prekvapenim som zistil, ze za roky 2016, 2017 a 2018 to bolo vyse dvesto clankov. Mnohe z nich sa mu zrejme necitali lahko - hlavne v Trende, ale aj v Plus 7 dni. Ked sme o tom spolu hovorili, pouzival expresivny, vulgarny slovnik. To najdolezitejsie o vztahu Hascaka s Kocnerom, o ich SMSkach a o vrazde Jana Kuciaka si mozete vypocut v nasom podcaste: Zuzanu Petkovu a Xeniu Makarovu z Trendu nazyval sliepkami. Hovoril o nich ovela horsie. Bol to jeho styl komunikacie, ktory niekedy pouzijem aj ja. Poviem konkretny priklad: ked vysiel v denniku SME clanok, ze bol podany navrh na konkurz firmy Mecom, volali mi jej manazeri, ci nemozem kontaktovat Oszkara Vilagiho (riaditel Slovnaftu - pozn. red.). Nefungovali im totiz karty na platenie benzinu, takze nemohli rozvazat maso... ... ten clanok pisal Adam Valcek? Ano. Nas hovorca Gabriel Toth ho zavolal do Digital Parku, aby mu nasi ludia vysvetlili kauzu Mecom. Isiel som vtedy po chodbe, prave som telefonoval s Vilagim o tych benzinovych kartach. Ked som v zasadacke zbadal Valceka, otvoril som dvere a zacal expresivne prskat, co to pise za p......y. Bol to emocionalny vybuch, Adam bol zhrozeny. Bral som to vsak ako diskusiu medzi chlapmi. Ked prisiel do redakcie, stazoval sa. Neskor som hovoril so sefom vydavatelstva Alexejom Fulmekom, ktory mi vycital, ze som nemal pouzit taky slovnik. Uznal som, ze som prestrelil a ospravedlnil sa. Kocner komunikoval expresinym sposobom velmi casto, nikdy sa vsak nestalo, ze by prekrocil pomyselnu hranicu. Co to znamena? Nikdy sa v rozhovore so mnou nevyhrazal nikomu z novinarov fyzickym nasilim - a uz vobec nie likvidaciou. Vzdy to bolo len v style vulgarizmov, ze pisu nepravdy, ze ich bude zalovat a ziadat satisfakciu. Ako ste na to reagovali? Po urcitom case ma uz zacali jeho staznosti rozculovat. Povedal som mu, nech napise ziadost o opravu a posle ju konkretnej redakcii s tym, ze ak ho budu ignorovat, poprosim ich, aby ho vypoculi a vysvetlili si to. Odkedy sme vstupili do medii, robia to skoro vsetci, o ktorych pisu. Podnikatelia aj politici mi pravidelne volaju a stazuju sa, aby som napravil to, co povazuju za krivdu. Vnimal som, ze Kuciak pisal o Kocnerovi kvalitne analyticke clanky s mnozstvom faktov. Predpokladal som, ze Kocnerovi to moze prekazat - tym viac, ak bolo na zaklade Kuciakovych textov obnovene vysetrovanie v jeho kauzach. Nikdy by ma vsak nenapadlo, ze to moze zajst tak daleko. Kocnera som vnimal ako psa, ktory sice brese, ale nehryzie. Na Kuciaka sa nikdy nestazoval? V mojej pritomnosti nie. Ani po vyhrazkach z jesene 2017, ked mu povedal, ze bude nanho a jeho rodinu zbierat spinu? Nie. Predo mnou kritizoval len novinarov z nasich medii. 26 fotiek v galerii Zdroj: David Istok/Aktuality.sk Napadlo vam po vrazde, ze za tym moze byt Kocner? Ked dojde k takym tragickym udalostiam, tak vam v hlave bezi vela roznych uvah, teorii, verzii, hypotez. Ako kazdy clovek, ktory sa pohybuje v tomto prostredi - a trochu sledoval Kocnera a sposob, akym o nom pisali media - ma to, samozrejme, napadlo. Kocner bol vasa prva hypoteza? To si uz presne nepamatam. V prvom momente som si skor myslel, ze Kuciak sa dostal k informaciam, o ktorych niekto nechcel, aby boli zverejnene. To znamena, ze ho chceli umlcat ti, ktorych sa bezprostredne tykali. Neuvazoval som nad tym v tom zmysle, ze niekto sa chce Kuciakovi pomstit, pretoze mu ublizuje. Ale Kocner bol z vasho pohladu medzi podozrivymi. Ano, bol. Keby som mal zostavit rebricek, o kom pisal Kuciak najkritickejsie, tak Kocner bol zrejme na prvom mieste. Napriek tomu som nepredpokladal, ze by bol schopny objednat si vrazdu. O Kocnerovej esemeske Aky bol vas vztah s Kocnerom? Prvykrat sme sa stretli niekedy v roku 1998 alebo 1999. Dostal som totiz informaciu, ze Kocner vlastni Markizu a chce ju predat. Stretli sme sa, lebo sme ju vtedy chceli po prvy raz kupit. Cize sa pozname relativne dlho, spociatku sme sa vsak stretavali velmi sporadicky: mozno raz za tri, styri roky. Kocner patril do okruhu mojich sirsich znamych - bol som na svadbe jeho dcery, aj na jeho patdesiatke. Ja som ho pre zmenu pozval na svoju styridsiatku. Je pravda, ze sa pohyboval v urcitych kruhoch, ale nikdy som o nom nepocul, ze by mohol pouzit fyzicke nasilie. V minulosti sa vyhrazal advokatovi Romanovi Kvasnicovi, ze mu necha prejst gulku hlavou. Poslanec Jozef Rajtar mal dokonca kvoli nemu ochranku, kedze Kocner sa mal vyjadrit, ze ho necha zrazit autom. To bol presne styl komunikacie, ktory pouzival Marian Kocner: expresivne vyrazy a silacke reci. Vo vztahu k novinarom som ho vsak nepocul sa takto vyjadrit. To, co teraz zazivame, sa odborne nazyva kognitivne skreslenie. To znamena, ze na Kocnera, ktory je aktualne obvineny z objednavky vrazdy, sa pozerame dnesnymi ocami cez urcite javy z minulosti. Mimochodom, aj generalny prokurator Jaromir Ciznar kratko po vrazde verejne povedal, ze Kocnera nepovazuje za podozriveho. Kocnerova minulost vsak nie je len o expresivnom slovniku. V roku 1998, ked ste sa s nim spoznali, napochodoval s mafianskou skupinou okolo Petra Congradyho do Markizy a snazil sa ju ovladnut. To je pravda. Ale na konci 90. rokov sa o vselikom sirili rozne famy, vybuchovali tu auta a zneuzivalo sa podsvetie. Napriek tomu som o Kocnerovi nemal vedomost, ze by niekomu fyzicky ublizil. Dalsia vec su jeho blizke vztahy s pitovcami, figuroval aj na mafianskych zoznamoch. Kocner nemal dobru povest dvadsat rokov. S tym absolutne suhlasim. Kocner mal dobre vztahy s Pitom (niekdajsi boss podsvetia Juraj Ondrejcak, odpykava si 16-rocny trest - pozn. red.), s Congradym aj s partiou okolo Mira Sykoru. Aj tak som si s nim automaticky nespojil Kuciakovu vrazdu. Mesiac pred vrazdou vam vsak poslal esemesku, ze sa chysta ,,od..bat curaka". Co ste si predstavili pod tymto slovnym spojenim? Neviem, co som si vtedy pod tym predstavil. Ale poviem, coho sa to tykalo. Vy ste mu vtedy odpisali, ze sa o tom porozpravate osobne. Z toho vyplyva, ze ste o tom hovorili uz predtym. To je pravda. Co teda predchadzalo sprave o ,,od..bani curaka"? Ked som sa dozvedel, ze vo vysetrovacom spise je takato esemeska, bol som s manzelkou na navsteve. Bolo to vo stvrtok vecer, v piatok som mal cely den stretnutia v Prahe. Nevedel som rychlo zistit, coho sa tykala a nechcel som pustat neoverene famy. Cez vikend som si otvoril pocitac a stiahol z archivu vsetky stretnutia, ktore som mal s Kocnerom v rokoch 2017 a 2018. Rozmyslal som, ake temy som s nim vtedy preberal. Co vam z toho vyslo? Bavili sme sa hlavne o mediach, ale aj o zmenkach a Markize, respektive o Technopole. V tejto chvili som vsak na 95 az 99 percent presvedceny, ze esemeska suvisela s vysetrovanim Pavla Ruska. 26 fotiek v galerii Zdroj: David Istok/Aktuality.sk Aky pripad mate na mysli? Objednavku vrazdy jeho byvalej spolocnicky v Markize Silvie Volzovej. Niekedy na jesen 2017 - podla mojho kalendara to bolo v novembri - prisiel za mnou Kocner a povedal mi, ze Ruska v tejto veci vysetruje rovnaky tim ako privatizaciu Slovenskych elektrarni, co mi prislo podozrive. Podla Kocnera komunikovali vysetrovatelia s advokatom Mikulasa Cernaka Frantiskom Polakom a s osobami Feranc a Forisch, s ktorymi sme mali velmi zle skusenosti - a ze by mohlo ist o zneuzitie pravomoci verejneho cinitela a korupciu. Kocner sa tiez vyjadril, ze poskytne tieto informacie a nejake kompromaterialy inspekcii ministerstva vnutra a pokusi sa dosiahnut vymenu vysetrovatelov, ktori riesili pripad Volzova. V tom case som to vnimal ako klebetu, ktorej som nevenoval pozornost. Ta tema ma zaujimala len do tej miery, ze privatizacia elektrarni bola spajana s Pentou a kauzou Gorila. Myslim si, ze Kocnerova esemeska o ,,od..bani curaka" suvisela s jeho zaujmom odstavit vysetrovatela, ktory riesil pripad Silvie Volzovej a Pavla Ruska. Myslite sefa timu Gorila Lukasa Kyselicu, ktory vysetruje aj tuto kauzu? Nechcem uvadzat konkretne mena. Tu informaciu som nepovazoval za doveryhodnu, preto nechcem nikoho menovat. Preco ste prisli s touto hypotezou az teraz, a nie hned, ako bola zverejnena inkriminovana Kocnerova esemeska? Pretoze som si na to nespomenul. Vobec som si nevedel vybavit, coho sa ta esemeska mohla tykat. Stretli ste sa po tej sprave s Kocnerom? Ano. Podla mojho kalendara sme sa stretli 25. januara 2018. Povedal vam, koho chce ,,od..bat"? Myslim, ze sme sa k tomu uz nevratili. Vas nezaujimalo, koho chce Kocner ,,od..bat"? Nie. Povazoval som to za klebetu, nevenoval som tomu pozornost. Zodpoveda tomu aj moja veta v citovanej komunikacii. Formulaciu ,,povieme si, ked budeme spolu" pouzivam casto aj vtedy, ked ma nieco nezaujima a nemam chut sa o tom bavit. Toto je vsak vazna vec. Keby nam povedal clovek z mafianskych zoznamov, ktory prisiel do Markizy s ozbrojenou ochrankou, ze chce niekoho ,,od..bat", urcite by sme to nebrali na lahku vahu. A zrejme by sme mu neverili, ze chce ,,len" odstavit vysetrovatela. Pozrite sa, ja som poznal Kocnera osobne, aj jeho styl komunikacie. Nikdy som nemal obavu, ze by chcel niekomu fyzicky ublizit. Pozerate sa na to dnesnymi ocami, ked je obvineny z objednavky vrazdy. Ale treba sa na to pozerat tak, ze co som si o nom mohol mysliet v case, ked mi napisal tu esemesku. Naozaj ste mu po vsetkych tych vyhrazkach a kontaktoch s mafiou natolko doverovali, ze by nebol schopny niekoho fyzicky odstranit? To nebolo o dovere. Jednoducho som ho nemal takto zaradeneho. Kocner sa zivil tym, ze behal po meste, stretaval sa s ludmi a zbieral informacie. To bol styl jeho podnikania a biznisu. Pokial ide o tu esemesku, pojdem v tejto veci vypovedat aj na policiu a vysetrovatelom poviem to iste, co vam. Zrejme tam bude aj jeho obhajca, mozno aj samotny Kocner a pride ku konfrontacii. Vasa verzia s Ruskom sa vsak javi skor ako krizova komunikacia, pretoze to vyzera lepsie, ako keby bola ta esemeska spajana s vrazdou Kuciaka. Nehovoriac o tom, ze to moze byt aj odkaz Kocnerovi, ako ma vypovedat. Inymi slovami, vyzera to ucelovo. Nie je to ziadna krizova komunikacia ani odkaz Kocnerovi. K nicomu inemu som sa nedopatral. A nebudem si vymyslat len preto, aby to vyzeralo krajsie. 26 fotiek v galerii Zdroj: David Istok/Aktuality.sk Tym, ze ste tu esemesku v tomto rozhovore spojili s Ruskom a vysetrovatelom jeho kauzy, je vsak malo pravdepodobne, ze Kocner bude vypovedat nieco ine. Isiel by sam proti sebe. Aby som poprel taketo spekulacie, kontaktoval som vysetrovatela, ze chcem hned vypovedat. Bolo to este predtym, ako sme sa s vasou redakciou dohodli na tomto rozhovore. Nemozem vsak cakat dva alebo tri tyzdne, kym pride k vypovedi. Aj vysetrovatelovi som povedal, ze budem komunikovat s mediami. Bez ohladu na to, ak sa bude chciet Kocner pomstit, tak bude vypovedat inak. Mimochodom, s Kocnerom ste bezne komunikovali cez klasicke esemesky? Ano, aj. Pouzivali ste aj sifrovane aplikacie? Komunikoval som s nim aj cez WhatsApp a mozno aj cez Threemu. Preco? Pretoze mam pocit, ze od isteho casu je moj telefon odpocuvany. O Zsuzsovej a Tothovi Hovorite, ze spominanu esemesku ste si nespojili s Kuciakom. Kocner mal vsak v zuboch aj advokata Daniela Lipsica alebo prokuratora Marosa Zilinku, ktory riesil jeho kauzy. Nenapadlo vam, ze by mohli suvisiet s tou esemeskou? Nie. Co sa tyka Zilinku, ani som netusil, ze nieco take riesi. V pripade Lipsica podala Privatbanka aj Kocner v zasade identicke trestne oznamenie na jeho osobu - pre podozrenie zo zneuzivania pravomoci verejneho cinitela. V skratke islo o to, ze mal ako minister vnutra na tlacovej besede vyzradit bankove tajomstvo, ktore sa tykalo prevodu penazi medzi Kocnerom a Privatbankou. Kocner bol dost nahnevany, ked zistil, ze Lipsic zastupuje nasu firmu Mecom, kde nas vydierali Forisch s Ferancom. Povedal mi, ze si myslel, ze sme spolu na jednej lodi. O Lipsicovi som sa s Kocnerom bavil v poslednych dvoch rokoch mozno trikrat. Nikdy som vsak z jeho strany nezachytil ani naznak nejakeho fyzickeho vyhrazania. Stretli ste sa s Kocnerom aj po vrazde Jana Kuciaka? Ano. Kolkokrat? Dvakrat. Kto to inicioval? Kocner. O com ste s nim hovorili? Jedna tema sa tykala kauzy Technopol. Ked som sa z medii dozvedel, ako je vnimana Privatbanka - kvoli financovaniu transakcie s Technopolom - povedal som mu, ze to bola posledna vec, ktoru s nim nasa banka robila. A ze o tom budem hovorit s Jozefom Oravkinom, ktory je za Pentu v dozornej rade banky - a budem sa snazit dosiahnut, aby uz Privatbanka s Kocnerom nic nerobila. Druha tema sa zrejme tykala spominaneho zastupovania firmy Mecom advokatom Lipsicom. O Kuciakovej vrazde ste s nim nehovorili? Pytal som sa ho, co si o tom mysli. Co vam povedal? (Ticho.) V zasade to odbil tym, ze za tym vidi taliansku stopu. Ked urobila policia na jesen 2018 raziu v Kolarove, pocas ktorej zatkla vykonavatelov vrazdy, prvykrat sa zacalo hovorit aj o Alene Zsuzsovej a jej vazbach na Kocnera. Poculi ste predtym o Zsuzsovej? Nie. Ani vtedy ste nezacali vazne uvazovat o tom, ze Kocner by mohol byt objednavatelom vrazdy? Nie. Az vtedy, ked bolo medializovane, ako vypovedal o Zsuzsovej (a Kocnerovi - pozn. red.) jeden z obvinenych Zoltan Andrusko. A ked sa ukazalo, aky tesny bol vztah medzi Zsuzsovou a Kocnerom. Zsuzsova oznacila za jedneho z moznych objednavatelov vrazdy aj vas. Citali ste jej vypoved z vysetrovacieho spisu? Nie. Ale tak to bolo medializovane. Dostala sa ku mne tato klebeta. Aka bola vasa prva reakcia? Ze ta baba sa zblaznila. A ze dalsi, kto sa zblazni, budu zrejme moji rodicia. Preco by si to vymyslela? Neviem. Ale predtym uz stihla obvinit z toho isteho aj Borisa Kollara a Daniela Lipsica, co ukazuje, ako doveryhodna je jej vypoved. Ak by si to vymyslela, vystavila by sa riziku kriveho obvinenia. Ano, vystavila. Naozaj netusim, aka bola jej motivacia. Pokial viem, formulovala to tak, ze si mysli, ze je to preto, ze mam vplyv a vlastnim media. Zrejme jej prekazalo, akym bulvarnym sposobom pokryvali jej osobu niektore nase media. Mozno sa mi chcela pomstit alebo zahrat nejaku hru. To, ako o nej pise bulvar, je vsak prilis slaby motiv na take zavazne tvrdenie. Nemohla byt Zsuzsovej vypoved o vas ako objednavatelovi vrazdy skor Kocnerovou pomstou? Tvrdite, ze ste mu zastavili financovanie v pripade Technopol, podla vasich slov ste mu nepomohli ani v sporoch s mediami. To neviem. Ale nepredpokladam to. 26 fotiek v galerii Zdroj: David Istok/Aktuality.sk Je zaujimave, ze ako prvy informoval o Zsuzsovej vypovedi proti vam dennik Plus JEDEN DEN, ktory vlastni Penta. Preventivna medialna obrana? Znovu odpoviem v sirsom kontexte, aby ste lepsie pochopili moju emociu a sposob, akym uvazujem. Od kauzy Gorila som zvyknuty na negativnu publicitu: za prve tri mesiace roku 2012 vyslo asi sesttisic negativnych vystupov o mne a Pente. Ked ma vsak pred casom Milan Krajniak verejne obvinil, ze som si objednal jeho vrazdu, podal som trestne oznamenie. Impulzom bola esemeska, ktoru mi raz v noci poslal novinar Stefan Hrib. Pytal sa ma, preco som si objednal vrazdu jeho kamarata. Vtedy som zdupnel, lebo od Hriba som to necakal, kedze nepatri k ludom, ktori uveria kazdej konspiracii. Bol som niekolkokrat aj na vysluchu: ked to prokuratura stopla, podal som na Krajniaka civilnu zalobu. Ked som sa vratil domov z jedneho pojednavania, Trend mal na webe clanok s nadpisom: Hascak si objednal vrazdu Krajniaka, pojednaval o tom sud. Neposluchaju vas. (Usmev.) Clanok bol viac-menej korektny. Nadpis vsak evokoval dojem, ze som si tu vrazdu naozaj objednal, pricom sud uz riesil len to, ci dostanem dvadsatpat rokov alebo dozivotie. A toto vyslo na webe media, ktore vlastnime. Aj preto som mimoriadne citlivy na to, akym sposobom som spajany s takymito vaznymi temami. Na zaciatku ste vsak boli jednym z podozrivych, s touto verziou pracovala aj policia. Dovodom boli clanky, ktore napisal o Pente zavrazdeny novinar Kuciak. Absolutne vylucujem, ze by som s tym mal cokolvek spolocne. Pozrite sa este raz na Kuciakove clanky o Pente a tazko budete hladat u nas motiv. Je daleko viac inych novinarov, ktori o pisu Pente vyrazne castejsie aj negativnejsie. Po razii voci vykonavatelom vrazdy vypovedal na policii aj byvaly novinar a funkcionar tajnej sluzby Peter Toth. Spolupracoval niekedy s Pentou alebo s vasimi firmami? Vedeli ste o tom, ze na Kocnerovu objednavku sledoval novinarov a pripravoval o nich relaciu Na pranieri? S Petrom Tothom som sa stretol asi trikrat v zivote. Jedno stretnutie som inicioval ja, kedze som chcel vediet, kto zavesil na internet spis Gorila. Raz sme sa stretli nahodne v restauracii, kde sme sa len pozdravili. Nevedel som, ze sleduje novinarov. Kocner mi vsak spominal, ze pripravuje portal o mediach. Jeho nazov mi nepovedal, netusil som ani to, ze na tom pracuje s Tothom. Pred par tyzdnami vyslo najavo, ze s Tothom komunikoval aj sef vasej externej komunikacie Martin Danko. Kocnera oznacoval ako Brucho. Aj vy ste ho poznali pod touto prezyvkou? Martin Danko uz svoju komunikaciu verejne vysvetlil. Co sa tyka tej prezyvky, ja som tak Kocnera priamo neoslovoval. Ale interne sme ho tak volali. Danko a Toth spolu riesili aj to, ci smeruje stopa vo vysetrovani vrazdy ku Kocnerovi. Toth sa navyse Penty zastaval vo viacerych kauzach vratane Gorily. Na socialnych sietach pre zmenu trolloval vo vas prospech v temach ako zdravotnictvo. Na jeho aktivity v suvislosti s Gorilou si nepamatam. Ine temy som s nim nikdy neriesil, zdravotnictvu ani nerozumel. Len spominal, ze by sa tomu chcel venovat. Nikdy sme ho vsak neplatili. Cize to robil len z dlhej chvile? Nepotrebovali sme jeho sluzby. Z hladiska informacii, ktorymi disponoval, nebol pre nas az taky vzacny. Lipsic sa v minulosti vyjadril, ze vy, Toth, Alojz Lorenc a Marian Krajnak z Penty pracujete na jeho diskreditacii. To je dost vazne tvrdenie. To je konspiracia. Na Lipsica sme podali niekolko trestnych oznameni aj zalob. Ako to dopadlo? Neviem. Nesledujem to, musel by som hovorit so svojimi pravnikmi. Na internete sa objavila aj stranka, ktora spajala Lipsica s roznymi zenami. Pred par rokmi boli mimoriadne aktivni aj tzv. falosni blogeri, ktori sa snazili diskreditovat Lipsica, Gabora Grendela, ich stranu NOVA aj viacerych novinarov. Hovori sa, ze obidve akcie koordinovala a mozno aj financovala Penta. Nie. Viem to stopercentne vylucit, nemame s tym nic spolocne. Penta vsak v roku 2015 pre Aktuality.sk priznala, ze v podnikani vyuziva aj spravodajske metody prace. Zamestnavali ste byvaleho sefa StB Lorenca aj byvaleho sefa kontrarozviedky SIS Lubomira Arpasa. Kolko byvalych tajnych pre vas pracuje? Vsetky velke investicne skupiny musia pracovat s informaciami a robit aj to, co sa vola business inteligence. Ak su toto tie spravodajske metody, tak sa k tomu otvorene hlasim. Zo spravodajskej komunity robili pre nas len dvaja. Lorenc ako zamestnanec, s Arpasom sme mali dohodu na dobu urcitu. Aj byvaly sef SIS Ivan Lexa priznal, ze sa s vami stretaval. Oznacil vas za priatela a povedal, ze s nim diskutujete o roznych temach. On s Pentou nespolupracoval? Nie. O com diskutujete, ked sa stretnete? Ivana Lexu som spoznal cez jeho otca Vladimira (podpredseda poslednej komunistickej vlady - pozn. red.). S Ivanom Lexom sa stretavam asi raz do roka, ked sa zastavi u nas v Pente. Bavime sa o vsetkom moznom: napriklad o jeho otcovi, ktory zije na Kostarike a je klientom Privatbanky. Ale aj o tom, ako sa dari Ivanovi v podnikani, ci si ide operovat bedrovy klb a podobne banalne temy. Nespaja nas ziadna spolocna pracovna aktivita. O Kocnerovych podvodoch S Kocnerom vas spajal aj biznis. Policia unho zaistila zmenky Privatbanky za takmer jedenast milionov eur. Ako sa k nim dostal? Pocujem od vas prvykrat, ze by policia u Kocnera zaistila tieto zmenky. Nikdy sme s nim nepodnikali, ani nemali ziadne spolocne biznis aktivity. Nakupil v Privatbanke zmenky za plus minus desat milionov eur. Investoval teda do dlhopisov, respektive do zmeniek, co su standardne financne produkty, dostupne pre kohokolvek. Niektore zmenky uz boli splatne asi pred tromi mesiacmi. Ostatnym zacina splatnost od buduceho roka. Privatbanka sa vyjadrila, ze ich nikdy nevyplati. Preco? Zmenky a dlhopisy su nasim zavazkom a musime ich preplatit. V pripade, ze by ich predlozil Marian Kocner, alebo niekto, kto je nim splnomocneny, upovedomime pred ich vyplatenim prokuratora. Pravdepodobne by boli vyplatene na ucet, ktory by bol zablokovany. Patril Kocner k prominentnym klientom Privatbanky? Bol jednym z vacsich klientov. Pre vasu predstavu, objem emitovanych dlhopisov a zmeniek Privatbanky je zhruba 1,3 miliardy eur. Ake vyhody ma u vas tento typ klientov? Ked si poslu z Belize cez Maltu na ucet v Privatbanke miliony eur, tak ich nenahlasite? Zrejme narazate na kauzu, kde podala banka na Lipsica trestne oznamenie pre podozrenie z vyzradenia bankoveho tajomstva. Ano. V roku 2012 dostala Privatbanka pokutu 55-tisic eur za to, ze nenahlasila spominanu podozrivu Kocnerovu transakciu. V skutocnosti islo o dva prevody. Jeden z Malty a druhy z danoveho uradu, ktory vraj mala banka tiez nahlasit ako podozrivu transakciu. Prislo nam to nezvycajne, kedze peniaze prisli od statneho organu. Mimochodom, islo o jednu z vratiek DPH, ktore mu boli vyplatene. Prevod z Malty bol vsak naozaj podozrivy. Preco vasa banka kryla tento typ Kocnerovych transakcii? Maltu banka nenahlasila, za co dostala pokutu. Odvolala sa, na sude to prehrala, ale este to nie je definitivne uzavrete. Napriek tomu si dnes myslim, ze to mala nahlasit. Je to pre nas ponaucenie, od tohto momentu banka nahlasuje vsetko. 26 fotiek v galerii Zdroj: David Istok/Aktuality.sk Vyvodili ste za tuto kauzu aj personalnu zodpovednost voci manazmentu banky? Nie. Preco? Nepovazujete to za vazne zlyhanie? Plati to iste, co som uz povedal: dnes sa pozerame na Kocnera v kontexte toho, ze je obvineny z objednavky vrazdy. V case spominanej transakcie to tak nebolo. Aj vtedy bol predsa Kocner toxicky. Nechcem sa pustat do diskusie o tom, kto a odkedy je kontroverzny alebo toxicky - a ako by sme mali k nemu pristupovat. Chapem vase pochybnosti o Kocnerovi, kedze sa pohyboval aj v blizkosti ludi ako Peter Congrady alebo Duro Ondrejcak (mafiansky boss Pito - pozn. red.). Aj ja mam s Kocnerom nejaku spolocnu historiu, takze sa nebudem tvarit, ze som ho nikdy nevidel. Z mojho pohladu vsak boli zlomovym momentom, ked uz isiel za hranu, az jeho danove kauzy. Bolo to v juni 2017, ked ich podrobne zmapoval Trend. Kocner mi vtedy volal velmi rozculeny, ze su to klamstva. Ked som si to vsak precital, povedal som mu, ze si myslim, ze clanok je napisany pravdivo. Vtedy som si totiz uvedomil, ze moze robit karuselove podvody. Privatbanka pozicala Kocnerovi peniaze aj na vystavbu hotela Residence na Donovaloch. Asistovala mu tiez pri prevode bytov v Bonaparte. V oboch pripadoch to zrejme zneuzil pri vymahani vratiek DPH. Kocnerov byvaly zat bol zaroven konatelom jednej pentackej firmy na Malte. Zda sa, ze ste mali ku Kocnerovi dost dlho pomerne velku doveru. Kocnerov zat je cista nahoda. Myslim, ze v case, ked sme tu firmu zakladali, este s jeho dcerou ani nechodil. Co sa tyka financovania Kocnerovych projektov, je pravda, ze Privatbanka sa podielala na viacerych z nich. Islo vsak o standardne financovanie vystavby, ci nakupu nehnutelnosti. Niektore veci sa vam vsak rozlezia v hlave az postupne. To znamena, ze nerobite zasadne rozhodnutia okamzite po precitani prveho clanku v novinach. V pripade Kocnera bol povestnou poslednou kvapkou spominany Technopol. O zmenkach a Markize Povedali ste, ze ste s nim diskutovali aj o zmenkach a Markize. V akom zmysle? V urcitej chvili prisiel za mnou a povedal mi, ze nasiel nejake zmenky, ktore boli este sucastou jeho dohod s Palom Ruskom. A ze si v novinach precital, ze Penta ide kupit americku spolocnost CME, ktora vlastnila Markizu. Kedy vam to hovoril? V prvej polovici roku 2017. To bol dalsi zlomovy bod, kedy som o nom zacal vazne pochybovat. O zmenkach a Markize sme spolu hovorili asi tri alebo styrikrat. To ste zrejme boli jednym z prvych ludi, s ktorymi o tom hovoril. A zrejme aj velmi blizkym clovekom, ked to chcel s vami prediskutovat. Kontaktoval ma preto, ze sa dozvedel, ze chceme kupit CME. Zacali sme na tom pracovat v roku 2016 a trvalo to asi rok a pol. Mali sme uz podpisane memorandum, schvalene v New Yorku. Absolvovali sme vela stretnuti, boli sme dohodnuti aj na cene. Nakoniec z toho nic nebolo. Spekulovalo sa, ze Kocner vyrukoval so zmenkami aj preto, ze to robil vo vas prospech - aby stlacil cenu Markizy. Nespekulovalo. Len vas kolega Dag Danis bol o tom presvedceny. Vyzeralo to logicky. Mozno vyzeralo, ale teraz fakty. Kocner sa dozvedel, ze chceme kupit CME, takze prisiel za mnou, ze ma nejake zmenky. Vravel mi, ze z toho bude spor a spytal sa ma, ako sa na to pozeram. So CME sme vsak mali dohodu, ze zaplatime plnu sumu - a v pripade, ze by Markiza spor prehrala, dojde k nasmu odskodneniu. Spor s Kocnerom tak nikdy nebol pri nasom vyjednavani pouzivany ako argument na znizenie kupnej ceny za akcie Markizy, respektive CME. To si mozete overit aj priamo u ludi z vedenia CME, ci Time Warner. Verili ste Kocnerovi, ze zmenky su prave? Nie, neveril. Nevidel som sice vysetrovaci spis, ale nemal som z toho dobry pocit. Vnimal som totiz aj kontext jeho podnikania. Navyse sa mi zdalo nelogicke, aby neboli zmenky zachytene v uctovnictve Markizy. Povedal som mu, nech to nerobi. Preco? Pretoze som bol presvedceny, ze ide za hranu a podcenuje sposob, akym sa bude Markiza branit. Uviedol som aj konkretny priklad - spolocnost U. S. Steel, ktora sa sudila kvoli starym zavazkom po meciarovskom manazmente VSZ Kosice. Povedal som mu, ze americka administrativa je v takych pripadoch velmi efektivna. To znamena, ze americky velvyslanec bude kontaktovat nase statne organy - ministerstvo spravodlivosti a podobne - a ze vyvinu velky tlak. Co vam na to povedal Kocner? Ze ich ma v p..i. O nahravkach Gorily Policia nasla u Kocnera zaznam jeho rozhovoru s byvalym generalnym prokuratorom Dobroslavom Trnkom. Kocner mu vycita, ze bol za vami s nahravkou Gorily. Kedy ste sa v tejto veci stretli s Trnkom? Je pravda, ze vas tou nahravkou vydieral? Nikto ma nikdy nevydieral nahravkou Gorily. Ani mi ju nikto nikdy neponukal. Ani Arpas, ktory ju nikdy nemal. V spise Gorila sa pise, ze Arpas ju mal s vami a byvalym ministrom hospodarstva Jirkom Malcharkom zobchodovat za sest milionov korun (takmer 200-tisic eur, prepocitane konverznym kurzom). Ja tvrdim, ze ju nikdy nemal. To si myslite, alebo to viete? Viem. Ked vsak Arpas v roku 2006 odisiel zo SIS, okamzite ste s nim uzavreli zmluvu o spolupraci. A vyplatili mu zhruba rovnaku sumu: sest milionov korun (takmer 200-tisic eur). Ja som nahravku Gorily nepocul, ani som ju nevidel. Ale viem, ze Arpas ju nemal, respektive, ze nam ju nikdy neponukal na predaj. Myslim si, ze s nou neobchodoval ani smerom k inym osobam, pretoze k nej nemal pristup. To, ze sme ho zamestnali, malo svoje dovody, ktore sme uz komentovali. U Arpasa sa naslo kadeco, ale nahravka Gorily tam nebola. Pretoze ju dal vam. Keby nam ju dal, zrejme by si nechal kopiu. Ale vratme sa k nahravke Kocner - Trnka. Ani jeden, ani druhy, ani nikto z ich okolia - mna ani nikoho z Penty - nahravkou Gorily nevydieral v tom zmysle, aby sme im zaplatili alebo poskytli inu vyhodu, aby ju nezverejnili. Ani nam ju neponukli na predaj. Preco potom Kocner Trnkovi hovori, ze ste nanho nahnevany, kedze ste uz raz za nahravku Gorily zaplatili, pricom Kocner vam slubil, ze original znici? Neviem, co hovori Kocner Trnkovi na nahravke, ktoru spominate. Ja som ju nepocul, ani som pri ich rozhovore nebol. Ak som mal byt obetou nejakeho vydierania, predpokladam, ze budem predvolany na vysluch a budem vypovedat pred vysetrovatelom. Preto by som nechcel ist do nejakych hypotez. 26 fotiek v galerii Zdroj: David Istok/Aktuality.sk Cize pripustate, ze ste boli vydierany? Nepripustam. To iste, co teraz hovorim vam, poviem aj pred vysetrovatelom. Opakujem, Kocner ani Trnka ma nahravkou Gorily nevydierali. Ani mi ju nikdy neponukli na predaj, ani som za to nikdy nic neplatil. Kocner mal tiez Trnkovi vycitat, ze ste mu kvoli spominanemu podrazu s nahravkou Gorily stopli nejaky biznis. O co islo? Netusim. Mozem len znovu zopakovat, ze nikto ma nahravkou Gorily nevydieral. Kocnerovi sme zastavili len financovanie Technopolu, co bolo zrejme ovela neskor, ako vznikla nahravka Kocner - Trnka. Ohladom nahravok Gorily tu vsak boli vselijaki obchodnici, ktori s tym pobehovali a snazili sa nieco predavat. Takze vas niekto v tejto veci kontaktoval? Priamo s nahravkou? Mari sa mi, ze ano. Kto? Musel by som si spomenut, ale nie je to relevantne. Bol to niekto z prostredia tajnej sluzby, biznisu? Bolo to skor cez roznych sprostredkovatelov. A ponukali vam nahravku Gorily? Tvarili sa, ze maju nejaku nahravku. Stretli ste sa s nimi? Nie. Boli to len odkazy. Neviem, ci nejake nahravky naozaj existuju. Pred chvilou ste povedali, ze vam ich niekto ponukal. Chodili vselijaki obchodnici, ktori sa tvarili, ze maju nejake nahravky. Podobne chodili aj so spisom Gorila. Skuste byt trochu konkretnejsi. Kto a kedy vam ponukal nahravku Gorily? Nechcem tych ludi zaradit do ziadnej oblasti. Niektore mena si uz nepamatam, ine nechcem povedat, aby som ich verejne nediskreditoval. Kolko chceli za tu nahravku? Nepamatam sa. Miliony korun? Netlacte ma do odpovede, vymyslal by som si. Penta chce dosiahnut, aby boli nahravky z Gorily znicene. Odvolavate sa na nalez Ustavneho sudu, podla ktoreho bolo odpocuvanie v tejto kauze nelegalne. Nie je to vsak zaroven dokaz, ze sa mate coho obavat? V spise Gorila je popisanych strnast transakcii. Tri sa tykaju priamo Penty v tom zmysle, ze na jednej strane sme boli my a na druhej stat. Nas pohlad sme opisali na 130 stranach textu, kde sme tie transakcie detailne vysvetlili. Kauza sa vysetruje osem rokov, pricom musim uznat, ze to robia profesionali, ktori tym transakciam rozumeju. Napriek tomu je vysledok taky, aky je. To, ze zatial nebol nikto postaveny pred sud, je aj vdaka specialnemu prokuratorovi Dusanovi Kovacikovi, ktory urobil mnozstvo obstrukcii v prospech Penty. Co mate konkretne na mysli? Ja o ziadnych obstrukciach neviem. Napriklad brzdil ziadosti o pravnu pomoc na Cyprus, kde chcel tim Gorila preverit transakcie a bankove ucty firiem, spajanych s Jirkom Malcharkom a Zoltanom Vargom, ktory pracoval pre Pentu. Kovacik dlho nechcel vypocut ani autora spisu Gorila Petra Holubeka, respektive byvaleho premiera Roberta Fica. Viem, ze sa o tom vela pisalo. Devatdesiat percent veci by som vsak vedel bod po bode vyvratit. Vnimam to ako legendy podobne tej, ze byvaly policajny prezident Tibor Gaspar nezakonne skartoval dokaz z Gorily. Aj Gaspar a exminister vnutra Robert Kalinak mali robit obstrukcie pri vysetrovani Gorily. Podla byvaleho sefa timu Gorila Mareka Gajdosa sa to tykalo aj podozrenia, ze Arpas mal Pente predat spominane nahravky. Budem rad, ked sa raz po uzavreti vysetrovania zverejnia vsetky vysetrovacie spisy ku Gorile, aby si mohla aj siroka verejnost precitat prislusne dokumenty a stovky vypovedi svedkov, ktori boli v tejto veci vypocuti. Inak sa nikdy neocistim. 26 fotiek v galerii Zdroj: David Istok/Aktuality.sk Aky je vas vztah s Dusanom Kovacikom? Ziadny. Nikdy sme sa nestretli, nebol na ziadnom mojom vysluchu. Ani nam v pripade nasich podani nikdy nevysiel v ustrety. S nasimi pravnikmi sa zhoduje len v tom, ze ak existuju nahravky Gorily, vznikli nelegalne, takze maju byt znicene. Naozaj ste si isty, ze ste sa s Kovacikom nikdy nestretli? Napriklad v pritomnosti Tibora Gaspara v nitrianskom hoteli Zlaty Klucik? Nikdy som sa s Dusanom Kovacikom nestretol v hoteli Zlaty Klucik v pritomnosti Tibora Gaspara. Milan Krajniak napisal, ze Kovacika prezyvate Arabelin carovny prsten. To som nezachytil, ale je to uplny blud. Nikdy som sa tak nevyjadril, take frazy ani nepouzivam. Co uskodilo vasej reputacii viac: kauza Gorila alebo komunikacia s Kocnerom o ,,od..bani curaka"? Gorila bola velka z hladiska objemu. V priebehu roka o nas vyslo asi 9-tisic negativnych sprav. Tak casto a kriticky sa zrejme pise len o Ficovi a Kalinakovi. Uskodila vam Gorila aj ekonomicky? Vobec. Vsetci, ktori s nami spolupracovali pred Gorilou, s nami spolupracuju aj dnes. Gorila mi vsak berie obrovske mnozstvo casu. Keby nebolo tejto kauzy, asi by bola Penta o kus uspesnejsia a bohatsia. Nemam problem priznat, ze v podnikani existuje aj tzv. seda zona. Vrazda Jana Kuciaka je vsak uplne bezprecedentna vec. Radsej budem zit s povestou korupcnika a mat goriliu hlavu, ako byt spajany s vrazdou. Preco toto vsetko hovorite az rok po vrazde? S Kocnerom, ktory bol od zaciatku jednym z podozrivych, ste mali evidentne nadstandardny vztah. Aj k vypovedi Zsuzsovej, ze ste mohli byt objednavatelom vrazdy, ste sa vyjadrili len strucne. Vyzera to tak, ze ste sa spamatali az po medializacii Kocnerovej esemesky, ked vam zacalo poriadne tiect do topanok. Je to presne, ako hovorite. Asi pred pol rokom sme mali vela ziadosti o rozhovor, aby som komentoval Kocnera. Poskytli sme stanovisko, ale nechcel som ist viac do hlbky. Preco? Kazdy rozhovor by sa tak ci tak zvrtol na kauzu Gorila. A ja som nechcel davat rozhovory skor, nez vysetrovatelia zverejnia aspon nejake oficialne zavery. Mal som k tomu svoje dovody. Zsuzsovu povazujem za blaznivu babu. Medzicasom vyslo najavo aj to, ze u Kocnera zaistili nahravky Gorily, aj jeho rozhovor s Trnkom. A vy stale nic. Nahravka Kocner - Trnka je o Gorile, nema to nic spolocne s vrazdou. To znamena, ci som bol alebo nebol vydierany, ci som kupil alebo nekupil nahravku Gorily, a ci som za nu zaplatil alebo nezaplatil milion eur. Za nahravku Gorily ste mali zaplatit milion eur? Neviem, kolko som mal zaplatit. Vy ste povedali... ... my sme nic nepovedali. Nepreriekli ste sa? Jezismaria... Na nahravke sa hovori o milione? To nevieme. Tak si to pozrite. Mozno tam je milion, mozno dva. Spustacom, preco som sa rozhodol poskytnut tento rozhovor, bola az Kocnerova esemeska. Vacsi problem skratka vytesnil mensi problem. Po tych rokoch, co som konfrontovany s Gorilou, je mi uz skoro jedno, ci som vnimany ako clovek, ktory korumpoval alebo nekorumpoval politikov, ktory kupil alebo nekupil nejaku nahravku. Vrazda je vsak hrana, za ktoru sa neda ist. Nemozem ani na sekundu pripustit, ze by som s nou mal byt spajany. Peter Toth sa distancoval od Kocnera a zacal spolupracovat s policiou osem mesiacov po vrazde - po razii proti jej vykonavatelom. Vy ste to ciastocne urobili az v tomto rozhovore. Preco ste sa od Kocnera neodstrihli skor? Vo vazbe je od juna 2018 - pre podozrenie z ekonomickej trestnej cinnosti. Nemal som s Kocnerom taky vztah, aky s nim mal Peter Toth, ktory s nim travil aj dovolenky. Ja som s nim nechodil ani na obedy ci vecere. No zaroven som sa nikdy netvaril, ze sa s Kocnerom nepoznam. Nas vztah sa nestal omylom. Neobavate sa, ze vo vazbe sa zlomi a zacne rozpravat? Nemate strach z jeho archivov, pripadne z pomsty, lebo ste mu nepomohli? Neobavam sa ziadnych nahravok ani diskreditacnych materialov, lebo neverim, ze nieco take existuje. Nebojim sa toho, ked bude hovorit pravdu. Obavam sa toho, ze si moze zacat vymyslat. Nelutujete s odstupom, ze ste s Kocnerom roky udrziavali taky blizky vztah? Z dnesneho pohladu to jednoznacne vnimam ako chybu. Cestne vyhlasujem ze som bakalarsku pracu Aplikacia umelej neuronovej siete na vybrany problem z oblasti strojoveho ucenia vypracoval pod vedenim veduceho prace Ing Lukasa Falata PhD na zaklade poznatkov ziskanych pocas studia a informacii z dostupnej literatury z uvedenych zdrojov PodakovanieV prvom rade by som chcel podakovat svojej priatelke za to ze mi bola oporou v case ked som potreboval silu a cas na vykonavanie svojich skolskych povinnosti Dalej by som chcel podakovat veducemu mojej bakalarskej prace Ing Lukasovi Falatovi Phd za odbornu pomoc a napady pri tvorbe tejto prace ktore mi pomohli pri tvorbe aplikacie a celkovom vypracovani prace Nakoniec by som chcel este podakovat Jakubovi Sarinovi za podporu a nazory ktore ma inspirovali pri rieseni problemov ktore sa vyskytovali pocas tvorby tejto prace Strojove ucenie nie je neznamou temou v svete informatiky Coraz viac a viac sa dostava do povedomia informatikov predovsetkym vdaka schopnosti ucenia sa Tato schopnost vsak vzbudzuje pozornost aj v inych oblastiach ako napriklad v statistike medicine a v systemoch pre podporu rozhodovania Avsak najvacsia sila je v spojeni s problemom predikcie Umele neuronove siete su najflexibilnejsim vyuzitim strojoveho ucenia Ich predikcne schopnosti su vyuzivane hlavne na predikciu casovych radov Avsak najdenie spravnych nastaveni tejto siete zabezpecenie ucenia a vytvorenie siete s najmensou chybovou predikciou uz nie je take jednoduche Na spomenute vlastnosti vplyva velke mnozstvo parametrov od nastavenia koeficientu ucenia a normalizacie dat az po nastavenie velkosti siete Pri tvorbe takejto siete je mnozstvo problemov ktorym sa treba vyhnut pre dosiahnutie ziaducich vysledkov Ciel tejto prace sa da rozdelit na dva ciastkove ciele Ako prvym cielom je vytvorenie aplikacie na predikciu vyvoju cien akcii na roznych realnych datach pomocou UNS s moznou upravou parametrov Druhym cielom je analyzovanie problemov a experimentalne najdenie hodnot parametrov UNS pre znizenie chybovosti predikcii Pomocou vytvorene programu je demonstrovany vplyv tychto nastaveni v sieti Klucove slova: Umele neuronove siete strojove ucenie MLP siet predikcia casovy rad Velke spolocnosti ako Amazon Netflix a Google vyuzivaju strojove ucenie na odporucenie jednotlivych produktov pripadne stranok svojim zakaznikom K tymto spolocnostiam sa neustale pridavaju dalsie spolocnosti Z pohladu spotrebitela sa stretavame so strojovym ucenim skoro pri kazdom kroku na webe a ani si to neuvedomujeme Odporucania filmov navrhovane stranky cielene reklamy vyhladavanie v googli su aktivity ktore su kazdodennymi aktivitami u vacsiny populacie Hlavnou pricinou tolkeho zaujmu o strojoveho ucenia je jeho schopnosti ucit sa Pomocou skumania kognitivnych procesov v ludskom mozgu sa vytvorili uciace algoritmy ktore su schopne naucit stroj Tato vlastnost robi zo strojoveho ucenia siroko vyuzitelny nastroj v roznych oblastiach Na zaciatku tejto prace si tuto vlastnost blizsie priblizime nakolko je klucovou vlastnostou celeho strojoveho ucenia Praca bude dalej pokracovat oblastami v ktorych sa vyuziva strojove ucenie Tieto oblasti sa formuluju ako problemy strojoveho ucenia (angl Machine learning problems) Na zaklade tychto oblasti vznikli modifikacie strojoveho ucenia Vznikali ako bezne formy modelov len stym ze obsahovali prisposobenia specifickym poziadavkam v danej oblasti Vdaka tomu existuje mnoho modelov ktore budu v praci predstavene Jednym z tychto problemov je problem predikcie Tento problem bude klucovym v celej praci Na jeho riesenie sa vyuzivaju usposobene modely strojoveho ucenia Vybranym modelom su vsak modely umelej neuronovej siete (UNS) vdaka zaujimavym myslienkam vznikajucich pri tychto modeloch Napriklad podla teorie sa daju UNS definovat ako programy vyuzivajuce umelu inteligenciu (UI) Marvin Minsky definoval umelu inteligenciu ako vedu ktora sa zaobera tym ako prinutit stroje prejavovat sa takym chovanim ktore by v pripade cloveka znamenalo potrebu inteligencie Vdaka tomuto prirovnaniu vieme sklznut s UNS az do pola science fiction Niektori autori ako su ponali umelu inteligenciu velmi vazne dokonca Assimov priamo definoval tri zakony robotiky Sci-fi zaner hral pri vyvoji umelej inteligencie nemalu rolu Spolu s akademickou obcou vyrazne ovplyvnovali ich vyvoj Avsak realizacia umelej inteligencie nezostala len pri sci-fi ale preklopila sa do matematickych modelov a presnych algoritmov ktore brali inspiraciu z fungovania ludskeho mozgu Tato klasicka umela inteligencia sa snazi napodobnit ludsku inteligenciu Vdaka schopnosti modifikovania vnutornych nastaveni siete prostrednictvom ucenia nevieme dopredu predpovedat (pred spustenim ucenia) aky bude vystup zo siete pre dane vstupy To znamena ze nevieme predpovedat vystup ani na zaklade vedomosti o vnutornom nastaveni siete Toto spravanie je oznacovane ako emergentne spravanie Cielom prace je vytvorenie aplikacie s vybratym modelom UNS ktory bude predpovedat vyvoj hodnot realnych casovych radov Uciacim algoritmom bude algoritmus backpropagation ktory bude popisany v praci Model bude dopredny typ UNS s jednou vstupnou jednou skrytou a jednou vystupnou vrstvou Teoria ukazala ze u cloveka inteligencia nezavisi velkosti" mozgu ale od poctu spojeni medzi neuronmi a od ich udrziavania Pri strojoch vsak mozeme udrziavanie tychto spojeni zanedbat nakolko tieto spojenia na rozdiel od cloveka nie je mozne stratit Mozu iba silniet alebo slabnut Preto praca obsahuje niekolko experimentov v ktorych sa pokusime o zvysenie strojovej inteligencie" pomocou urcovania parametrov od ktorych zavisi inteligencia stroja Na zaver praca obsahuje vysledky tychto experimentov Na zaklade odporucani plynucich z tychto experimentov su nastavene parametre modelu UNS pouziteho na predikciu Tieto vysledky su otestovane vo vytvorenej aplikacii na realnych datach Analyza historie a sucasneho stavu Historia Samotny vyvoj strojoveho ucenia je uzko spaty s vyvojom statistickych metod no najma pocitacov V historii sa daju vytycit najvyznamnejsie medzniky Ako pociatok vyvoja mozeme oznacit rok 1949 v ktorom kanadsky psycholog Donald Hebb polozil hebbovu teoriu Teoria popisovala ucenie ako proces v ktorom vznikaju nove synapticke spojenia medzi neuronmi V zavislosti od ziskanych poznatkov tieto spojenia mozu silniet alebo slabnut Neskor v roku 1952 sa zacali prve pokusy o vytvorenie programov so schopnostou ucenia Prvym bol program na hru damy (Arthur Samuel 1952) Jeho definiciou strojoveho ucenia bolo definovanie strojoveho ucenia ako oblasti vyskumu o tom ako dat pocitacom schopnost ucit sa bez toho aby boli explicitne naprogramovane [8] Nasledujuce roky sa tvorili koncepty umelych neuronovych sieti avsak s obmedzenym vyuzitim Frank Rosenblatt navrhol percepton (1957) Tento model perceptonu sa stal najjednoduchsim typom UNS Percepton robi len jednoduche spojenia Avsak spojenim viacerych perceptonov do siete je mozne pouzit siet na riesenie zlozitejsich problemov Postupne boli vytvorene algoritmy na rozpoznavanie vzorov Prvym algoritmus sa objavil v roku 1967 Algoritmus spocival v porovnani zadaneho objektu s udajmi s treningovej mnoziny a naslednej klasifikacie [9] Ucenie sa vsak dalej zdokonalovalo Gerald Dejong (1981) predstavil jeho vysvetlenie strojoveho ucenia Zakladom bolo vyuzitie ucitela ako kontrolora pri uceni Jeho program analyzoval trenovacie data a odstranoval irelevantne informacie z nich a snazil sa vytvorit vseobecne pravidlo postupov Vysvetlenie bolo prirovnane k sachu kde program identifikoval ze sa musi zamerat na kralovnu Nasledne vyradil vsetky figurky ktore nemali okamzity vplyv na zhodenie kralovnej a v tahoch pokracoval s tymi ktore mohli zhodit kralovnu V 90 rokoch sa zacalo strojove ucenie pouzivat v data miningu adaptivnych softveroch textovej a jazykovej analytike V tomto obdobi prichadza rozdelenie modelov na modely s ucenim s ucitelom a bez ucitela [9] Nove tisicrocie prinieslo doslova exploziu strojoveho ucenia Oblasti v ktorych sa dalo strojove ucenie vyuzit ho zacinali vyuzivat Pribudli nove problemy na riesenie napriklad rozpoznavanie tvare a biometricke otlacky prstov Pohlad sa pomaly upriamil na zvysenie efektivnosti a presnosti vystupov nakolko kazdym dnom narastaju data enormnym sposobom [9] 1 2 Sucasny stav Potencial strojoveho ucenia si uvedomuju viacere spolocnosti na svete Ich vyuzitie pokryva vacsinu problemov s ktorymi sa stretavame Spolocnosti ako Amazon a Netflix vyuzivaju strojove ucenie na odporucenie svojich produktov zakaznikom podla ich preferencii Dalsie vyuzitia nasla spolocnost Google Napriklad na detekciu spamu v sluzbe g- mail pouziva detekcny softver na zaklade rozpoznavania textu Podobny softver vyuzivaju aj v prekladaci ktory zalozeny na spracovani prirodzeneho jazyka Vylepseny model pouzivaju v internetovom vyhladavaci ktory vie porozumiet vyhladavanemu textu a na zaklade neho odporucit najlepsi mozny vysledok Taktiez je obsiahnuty vo virtualnom asistentovi Siri ktory uz vie na poziadavku aj priamo odpovedat Azda najatraktivnejsou formou vyuzitia je vyuzitie strojoveho ucenia vo forme UI na ovladanie autonomnych vozidiel Coraz viac a viac sa dostava tato forma do popredia v spojeni so znackou Tesla UI dokaze na zaklade zozbieranych dat pocas jazdy ludskeho cloveka autonomne riadit vozidlo Kazdodenne sa vsak vacsina z nas stretava s inymi formami strojoveho ucenia Jedna sa skenovanie biometrickych otlackov prsta napriklad vo smartfonoch Pri plateni pomocou internetovych platobnych systemoch je kontrolovanie prania spinavych penazi taktiez formou UI Existuje este vela roznych vyuziti Tie sa clenia podla problemov ktore riesia 1 3 Problemy Pocas formovania strojoveho ucenia a jeho vyvoja sa vytvorilo niekolko hlavnych oblasti ktorym sa strojove ucenie zaobera Oznacuju sa ako problemy strojoveho ucenia (ang Machine learning problems) Detekcia spamu rozoznavanie vzorov urcovanie diagnozy a odporucovanie produktov boli uz spomenute vyssie Dalsim problemom je rozoznavanie tvare Tento problem riesi identifikovanie osoby napriklad na kamerovych zaberoch alebo na fotkach Coraz popularnejsim sa stava problem predikcie vyvoja akcii na burze Velke mnozstvo automatizovanych softverov sa snazi v tejto oblasti najst najvhodnejsi sposob predpovedania vyvoja cien akcii Taktiez je nutne najdenie vhodnej obchodnej strategie co byva nelahkou otazkou nejedneho financneho analytika nakolko spravanie sa burzy sa ukazuje ako neracionalne Existuju aj dalsie problemy ako rozpoznavanie biometrickych otlackov semanticka segmentacia hlboke ucenie a spracovanie prirodzeneho jazyka Mnohe dalsie problemy sa formuju pomocou pokroku ktory zaznamenava medicina alebo technika Azda najzaujmavejsim je problem predikcie casovych radov ktory je aj problemom riesenym v tejto praci Predpovedanie vyvoja ceny akcii urcovanie kedy budu ceny rast a kedy klesat a strategie nakupov su otazkami viacerych financnych odbornikov ktory obchoduju s akciami Vyuzitie UI ako pomocnika pre rozhodovanie je uz takmer nutnostou u vacsiny obchodnikov Niektore nastroje sa stali dokonca uz aj komercnymi ako napriklad MetaTrader alebo LiberTex 1 1 Modely strojoveho ucenia Spomenute problemy mozeme dalej rozdelit do troch oblasti podla toho akym sposobom riesia dany problem Prvou skupinou su klasifikacne problemy Ich hlavnou ulohou je podla vstupov urcit to do ktorej triedy alebo skupiny bude vystup patrit Vyznacuju sa nespojitym vystupom Prikladom mozu byt bivalentne problemy (ci bude oblacno vitaz v tenise ) alebo urcenie krvnej skupiny Dalsou oblastou je zhlukovanie ktore je podobne ako klasifikacia Rozdeluje data do zhlukov (clusters) tak ze zhlukuje prvky s podobnymi vlastnostami Od klasifikacie ju vieme odlisit tym ze patri ku kategorii ucenia bez ucitela (vid nizsie) Poslednou je oblast regresnych problemov V tychto problemoch je na rozdiel od klasifikacie a zhlukovania vystup spojity teda sa nehlada skupina do ktorej patri ale hlada sa presna hodnota Moze napriklad odhadnut hmotnost cloveka na zaklade jeho vysky Prave problem predikcie casovych radov je regresnym problemom nakolko je snaha o urcenie pribliznej hodnoty na vystupe pomocou vstupnych udajov z minulych obdobi Typ problemu Klasifikacia Regresia Zhlukovanie Model Logisticka regresia Klasifikacne rozhodovacie stromy Umele neuronove siete Linearna regresia Regresne rozhodovacie stromy Umele neuronove siete Hierarchicke zhlukovanie K-means Umele neuronove siete Dalsim rozlisenim je v sposobe ucenia Ucenie s ucitelom sa vyznacuje tym ze sa uci na zaklade vzorov dodanych v trenovacej mnozine Pod pojmom vzor je myslene priradenie vstupu k jeho vystupu Po prejdeni tejto mnoziny sa urci kvalita modelu pomocou niektorej z chybovych charakteristik Ucenie bez ucitela sa vyznacuje tym ze nema priradenu mnozinu na ktorej by sa natrenoval Algoritmy sa preto snazia o najdenie zavislosti alebo vplyvu v datach pomocou preskumavania tychto dat Ucenie s ucitelom Ucenie bez ucitela Ciastocne (angl semisupervised) ucenie s ucitelom Metoda na principe matematickych modelov na ucenie stroja Linearna regresia Logisticka regresia UNS Hlboke ucenie Zhlukovanie Asociacne pravidla Hlboke ucenie Rozhodovacie stromy UNS Pre problematiku predpovedania vyvoja hodnoty casovych radov je vhodnych viacero modelov Pri vybere vsak treba dbat o to aby bol model schopny riesit regresne problemy Kedze prognozovanie bude prebiehat na zaklade spracovania dat z minulych obdobi prichadza do uvahy hlavne sposob ucenia s ucitelom Podla charakteristiky financnych trhov je potrebne vybrat co najkomplexnejsi mozny pristup pre predpovedanie Na ukor regresneho rozhodovacieho stromu alebo linearnej regresie bol pre ucely tejto prace vybraty model UNS Dovodmi vyberu bolo to ze UNS s aspon jednou skrytou vrstvou dokazu fungovat ako univerzalny aproximator [2] Teda pri pouziti minulych dat sa dokazu naucit predpovedat nasledujuce hodnoty Dalsim dovodom bola vlastnost UNS ktora hovori o tom ze sa daju vhodne vyuzit v prostredi kde nepozname presne pravidla Respektive ak su tieto pravidla zlozite alebo neuplne Pri predpovedani financnych trhov je velmi castym javom vyskyt extremnych hodnot ktore vznikaju bud prepadom alebo prudkym narastom co bolo dalsim dovodom pre vyber UNS Najhlavnejsim dovodom bola zvedavost vyuzitia principu fungovania ludskeho mozgu vo forme UNS na predpovedanie hodnot a narastajuci trend vyuzitia UNS v tejto oblasti 2 Metodologia Z ineho pohladu su neuronove siete verziou uciaceho stroja To znamena ze UNS pracuju v cykle deterministicky a pravidla fungovania su dopredu zname Jeho charakteristickou vlastnostou je riadenie prace pomocou spatnej vazby ktorou sa reguluje jeho cinnost a pocas trenovacej fazy dokaze nastavit hodnoty vah v a w Obrazok 1 Model uciaceho stroja [3] 2 1 Umela neuronova siet Samotne UNS boli vytvorene na principe fungovania ludskeho mozgu Pomocou poznatkov o spravani ludskeho mozgu a spracovani informacii v neuronovych bunkach su vytvarane siete umelych neuronov ktorych ucelom je napodobenie spravania ludskeho mozgu Vypoctova sila neuronov sa prejavuje az v ich spojeni do UNS teda v ich vzajomnom prepojeni do sietovej struktury pomocou synaptickych spojeni (vid architektura) Vdaka tymto spojeniam medzi sebou neurony komunikuju vacsinou jednosmerne Usporiadanie neuronov do siete umoznuje vyuzit UNS ako univerzalny nastroj na aproximaciu Ak su neurony v sieti usporiadane do vrstiev tak sa tieto siete nazyvaju vrstvenymi (jednovrstvove alebo viacvrstvove) sietami Podla sirenia toku v UNS rozlisujeme najma dopredne a rekurentne siete [12] Dopredne nemaju ziadnu spatnu vazbu a nevyskytuju sa ziadne cyklicke vrstvy zatial co rekurentne musia obsahovat aspon jednu spatnu vazbu V tejto praci je vyuzity dopredny typ siete Najdolezitejsou vlastnostou UNS je jej schopnost ucit sa Pod ucenim sa rozumie ucelova adaptacia synaptickych vah tak aby cela siet produkovala pozadovany vystup Ucenie prebieha podla vopred zadefinovanych uciacich algoritmov Podla sposobu prisposobovania vah sa uciace algoritmy delia do dvoch skupin - s ucitelom a bez ucitela V praci je pouzity algoritmus ucenia s ucitelom Tento sposob ucenia sa vyznacuje vlozenim znamych vstupov do UNS a porovnanie vystupu siete s pozadovanym vystupom (vzorom) prisluchajucemu k danym vstupom Algoritmus je zalozeny na chybe ktora je definovana ako e t = y t - y ^ t kde y t je pozadovany vystup a y ^t je vystup siete V slovenskej literature sa tento algoritmus oznacuje ako algoritmus spatneho sirenia chyby [11] (ang backpropagation) ktory je popisany nizsie 2 2 Model McCulochov-Pittsonovho neuronu Umely neuron je zakladnou najmensou jednotkou UNS Zakladnymi funkciami su spracovanie informacii a komunikacia Spracovanie informacii prebieha v tele bunky nazyvanom aj soma Pre komunikaciu sluzi neuronu axon ktory vedie informaciu vysielanu neuronom Axon moze byt spojeny az s desat tisicmi tiel neuronov pomocou synaptickych spojeni Tieto spojenia vstupuju do dendritu ineho neuronu kde spominany dendrit sluzi ako spracovavatel vstupneho signalu Obrazok 2 Schematicky nakres biologickeho neuronu [13] 2 2 1 Matematicky model Matematicky model jednoducheho je zobrazeny na obrazku 2 Prebieha v nom spracovanie vstupnych signalov a ich naslednu transformaciu do vystupu neuronu Vseobecnym predpokladom je ze transformacia je nelinearnou funkciou nakolko UNS 21BAKALARSKA PRACA FRI UNIZA predstavuje abstraktnu formu spravania sa co by bolo obtiazne modelovat linearnou funkciou Obrazok 3 Matematicky model neuronu [1] McCulochov a Pittson [1] popisali funkcie umeleho neuronu v dvoch krokoch ktore su zobrazene na obrazku 3 V prvom neuron prijima vstupne signaly a vazi jednotlive prvky vstupneho vektora pomocou vektoru vah Cely proces sa oznacuje ako urcenie potencialu neuronu Tato cast vypoctu je linearnou operaciou Operacia je vyjadrena skalarnym sucinom vektorov w a x ktory sa oznacuje u j a plati Vysledna hodnota u j sa transformuje pomocou aktivacnej funkcie oznacovanej Zoznam najpouzivanejsich aktivacnych funkcii je popisany nizsie V sucasnosti existuje viacero typov UNS avsak v tato praca sa zaobera len jednym zakladnym typom ktorym je MLP Tento typ sa vyznacuje usporiadanim neuronov do vstupnej skrytych a vystupnej vrstvy Vystup kazdeho neuronu je spojeny na vstup ku vsetkym neuronom nasledujucej vrstvy Pri pouziti siete tohto typu sa pocet pouzitych neuronov v sieti oznacuje ( 3 - 2 - 1 ) kde cisla v zatvorke oznacuju pocet neuronov na vstupnej skrytej a vystupnej vrstve Najpouzivanejsi typ UNS je zobrazeny na obrazku 4 Obrazok 4 Architektura UNS typu MLP [1] 2 3 1 Vstupna vrstva V najnizsej vrstve su umiestnene vstupne neurony Do tychto neuronov vstupuje vstupny vektor oznaceny ako kde N je pocet vstupov Vstupne neurony neobsahuju aktivacne funkcie zabezpecuju len distribuciu vstupneho vektoru do vnutra siete 2 3 2 Skryta vrstva Stredna vrstva je tvorena procesnymi neuronmi Tato vrstva sa oznacuje aj ako skryta vrstva nakolko nie je viditelna z vonku Procesne neurony su spojene s kazdym vstupnym neuronom pomocou synaptickych spojeni Pri prechode dat synaptickym spojenim sa tieto data vazene vahami oznacene ako w r j = ( w 1 j w 2 j w r j ) pre j = 1 2 s kde s je pocet neuronov v skrytej vrstve a k oznacuje pocet neuronov na vstupnej vrstve Jednotlive procesne neurony vykonavaju aj vypocet potencialu ktory bol spomenuty vyssie Tento vypocet je vykonavany aj na neuronoch vystupnej vrstvy 2 3 3 Vystupna vrstva Vystupna vrstva obsahuje len jeden neuron Do neuronu vstupuju vystupy o i zo strednej vrstvy cez synapticke spojenia v ktorych su vazene vahami v i [?] (0 1) i = 1 2 s Vahy reprezentuju vplyv vystupov ciastkovych modelov v strednej vrstve o i na globalny vystup zo siete teda vystup celkoveho modelu y t Hodnota vystupu zo siete je dana 2 4 Aktivacne funkcie Druhym krokom je aktivacna operacia ktora je opisana aktivacnou funkciou Dana funkcia zobrazi celu mnozinu realnych cisel na intervaly <-1 1> alebo <0 1> Tieto funkcie maju schopnost riadit vplyv posobenia vstupnych dat na vystup Zoznam najpouzivanejsich aktivacnych funkcii je popisany nizsie Vyber aktivacnej funkcie zavisi od typu problemu na ktory su neurony pouzite V teorii UNS sa spominaju aktivacne funkcie zobrazene vyssie Uvazovanie o nastaveni aktivacnej funkcie je mozne len na neuronoch skrytej vrstvy nakolko vstupne neurony neobsahuju aktivacnu funkciu a vystupny neuron ma specialnu aktivacnu funkciu Vstupne neurony zabezpecuju prisun vstupnych signalov do siete a ich distribucii do vsetkych neuronov skrytej vrstvy avsak tieto signaly sa netransformuju pomocou aktivacnej funkcie Vystupny neuron sa pouziva ako vystup zo siete no pri predikcii casovych radov pomocou MLP siete je odporucane vyuzit linearnu aktivacnu funkciu y = u V slovenskom vyzname algoritmus spatneho sirenia chyby je uciacim algoritmom pre neuronove siete Tento algoritmus vyuziva velkost chyby ako externy faktor podla ktoreho nastavuje vahy v sieti Nastavenie prebieha spatne teda v pripade doprednej siete v opacnom smere ako sa siri signal Hlavnou myslienkou algoritmu je urcenie chyby jednotlivych neuronov v sieti Na zaklade tejto myslienky sa proporcionalne velkosti chyby rozdeluje medzi neurony Podla velkosti tejto chyby sa adaptuju vahy v jednotlivych vrstvach Adaptacia vah Pocas uciacej fazy neuronovej siete siet vypocita vystup doprednym smerom Nasledne sa tento vystup y^ porovna s ocakavanym vystupom y Vypocita sa chyba ako: Podla chyby sa vypocita chybovy term vystupneho neuronu ktory je popisany ako [?] =ph 3' (u) Nasledne sa spusta algoritmus spatneho sirenia chyby ktory zacina nastavovanim vah v j medzi vystupnou a strednou vrstvou Zmena vah je urcena gradientom ktory sa vypocita ako: Dalsim krokom je prisposobenie vahy v j podla predpisu: pre kazdy vahu vystupujucu z neuronov na strednej vrstve do vystupneho neuronu Nastavovanie vah w r j (vahy medzi vstupnou a strednou vrstvou) prebieha podobnym sposobom az na to ze prave tu je uplatnena myslienka prenesenia urcitej viny na chybe na prislusny neuron Zmenou je predefinovanie chyboveho termu do tvaru pre vsetky neurony strednej vrstvy Prisposobenie vah prebieha podla predpisu 3 Prakticka cast Cielom prace bolo navrhnutie uzivatelskej aplikacia ktora by sluzila na podporu rozhodovania Pri jej tvorbe sa vyskytlo niekolko okolnosti ktore museli byt vyriesene Tym sa bude venovat nasledujuca cast 3 1 Data Predikcia casovych radov potrebuje na predpovedanie buducich hodnot udaje z minulych obdobi Preto su pouzite historicke data roznych casovych radov ktore su popisane v tabulke c 1 Niektore subory dat obsahuju menej rozptylene hodnoty a niektore extremne rozptylene hodnoty Dovodom tychto rozdielov hodnot v datovych suboroch je otestovanie predikcnej schopnosti siete v roznych podmienkach Data su realne namerane udaje za minule casove obdobia priblizne od roku 1990 Ziskane su zo zdroja fred stlouisfed org [5] Normalizacia dat UNS vyuziva aktivacne funkcie ktore transformuju vstupny signal vstupujuci do neuronu na interval ci uz <0 1> alebo <-1 1> Kvoli zjednoduseniu vypoctov prebiehajucich v neuronoch (potencial aktivacna funkcia vazenie) sa data normuju Najvacsou vyhodou normovania je docielenie znizenia vypoctovej narocnosti a vyssej presnosti vypoctov Taktiez vdaka normalizacii sa odstrani vplyv extremnych hodnot V pripade predpovedania casovych radov v ktorych sa vyskytuju velmi vychylene extremy mozu mat hodnoty tychto extremov vyrazny vplyv na vysledky vystupov siete a teda aj jej chybovost Bez normalizacie moze byt pri predikcii uspokojiva velkost chyby na validacnej mnozine avsak tato chyba moze narast do velkych rozmerov v prognozovani ex-ante dokonca aj ex-post Metody normalizacie Na vyber je viacero normalizacnych sposobov ako napriklad min - max normalizacia decimalne skalovanie sigmoidna normalizacia alebo normalizacia na nulovy stred ktora je zaroven aj najpouzivanejsou metodou Normalizacia pri tejto metode vykonana tak ze od kazdej hodnoty radu je odcitany aritmeticky priemer celeho radu Vysledna hodnota je dalej podelena smerodajnou odchylkou Toto transformovanie dat sposobi ze data budu mat strednu hodnotu 0 a odchylku 1 Pouziva sa hlavne pri datach u ktorych nepozname dopredu maximalnu a minimalnu hodnotu Predpis normalizacie na nulovy stred bol nasledovny 3 2 Dizajn a navrh UNS Pri tvorbe UNS pre predikciu bolo potrebne vymedzenie roznych nastaveni ktore bude siet vyuzivat Na zaciatok bolo potrebne vybrat vhodny typ siete Vybratym typom bola siet typu MLP nakolko ma jednoduche vztahy a dokaze aj s malym poctom neuronov celkom vhodne pracovat Sirenie signalu v tomto type sieti je dopredne co ulahcovalo cely proces tvorby aplikacie a algoritmov Pri vybere poctu vrstiev bol najvhodnejsim vyber trojvrstvovej siete s jednou vstupnou jednou skrytou a jednou vystupnou vrstvou Tento typ umoznuje (s malymi zmenami) pridanie dalsej skrytej vrstvy co vsak pre prognozovanie nebolo potrebne Z uciacich algoritmov bol vybrany algoritmus spatneho sirenia chyby Tento algoritmus bol lahko implementovatelny v spojeni s doprednym typom siete Dalsim dovodom tohto vyberu bola popularita tohto algoritmu Z aktivacnych funkcii bol implementovany najpouzivanejsi typ a to sigmoidna funkcia Tato funkcia bola lepsia oproti ostatnym kvoli jej pomerne lahkej derivacii ktora sa pouziva pri procese ucenia Nastavenie koeficientu ucenia bolo menlive Dovodom bolo testovanie vplyvu tohto parametra pomocou experimentov na presnost predikcii Jeho nastavenie je obmedzene na kladne hodnoty z intervalu <0 01 1> Dovod tohto obmedzenia je popisany v sekcii vysledky prace Taktiez pocet epoch bolo nutne prisposobovat kvoli experimentom Maximalny pocet uciacich epoch je nastaveny na 20 000 pretoze pri architekture MLP nebolo nutne na danych suboroch dat povolit vyssi pocet epoch Trenovacia a testovacia mnozina Pre potrebu overenia presnosti modelu neuronovej siete boli data rozdelene do dvoch mnozin Prvou mnozinou bola trenovacia mnozina Tato mnozina sa pouziva pre analyzu casoveho radu a trenovanie UNS ako aj z nazvu vyplyva Je tvorena podmnozinou z mnoziny vsetkych pozorovani Testovacia mnozina sa vyuziva na hodnotenie presnosti prognoz UNS Niekedy sa oznacuje aj validacna mnozina Pozorovania v tejto mnozine sa vyuzivaju ako vzory na urcovanie chyb ex-post predpovedi Mnozina obsahuje data ktore su vekovo najmladsie Neexistuje presny pomer rozdelia mnoziny pozorovani na trenovaciu a testovaciu mnozinu Pri rozdeleni treba dbat na dostatocnu velkost trenovacej mnoziny ktora by vsak nemala obsahovat vsetky hodnoty pozorovania nakolko by mohlo dojst k pretrenovaniu modelu Taktiez by nebolo mozne model validovat (otestovat) nakolko testovacia mnozina by bola prazdna a preto by model v praxi mohol produkovat velmi nepresne predpovede Pre Vycislenie chyby posudenie presnosti modelu pouziva viacero charakteristik Avsak najpodstatnejsimi pri UNS su chybove ukazovatele RMSE alebo MAPE Tieto ukazovatele su potrebne pri hladani ich najmensej hodnoty v ktorej si UNS uchovava vahy Vahy ktore su na konci ucenia ulozene Vahy s najmensou hodnotou chyboveho ukazovatela su pouzite ako nastavenie siete pre predpovedanie na mnozine ex - post RMSE Odmocninou s priemernej stvorcovej chyby dostaneme charakteristiku RMSE(ang Root Mean Square Error) Charakteristika poukazuje na priemernu odchylku prognoz od regresnej funkcie Jej vypocet je dany nasledujucim vzorcom 1 RMSE = [?] N [?](y ^ t [?] y t ) 2 (13) Vyuzitie nachadza hlavne pri financnych casovych radoch Podla velkosti jej hodnoty vieme urcit o kolko sa predpovedane hodnoty lisia v priemere od realnych hodnot 28BAKALARSKA PRACA FRI UNIZA MAPE Chyba merana ukazovatelom MAPE (Mean Average Percentual Error) vyjadruje percentualnu chybu predikcii Nema tak dobru vypovedaciu hodnotu ako RMSE lebo moze byt skreslena extremnymi hodnotami Pocitana je podla nasledujuceho vzorca MAPE = |e | [?] t yt N (14) Jej hodnota urcuje v percentach priemernu odchylku Je to vsak relativny ukazovatel cize pri porovnani dvoch modelov moze chyba 10% znamenat rozne odchylky od priemeru Prave preto je najvhodnejsim ukazovatelom RMSE 3 3 Navrh aplikacie 3 3 1 Vyber jazyka Pred samotnou tvorbou programu bolo potrebne vybrat programovacieho jazyku Na vyber bola cela paleta jazykov od java python az po C++ a C# Bolo potrebne najst jazyk ktory by bol najlepsim pomocnikom pri tvorbe programu Nakoniec bol vybraty jazyk c# kvoli jeho sirokej zakladni programatorov Je vyhodami je automaticka sprava pamate ekonomickost z pohladu pamate a procesoroveho casu Z pohladu tvorby UNS je vhodny vdaka jeho vseobecnemu vyuzitiu Dalsou vyhodou je jeho podpora rozsirenia napriklad o automaticke stahovanie dat z internetu alebo podpora pripojenia na webovu sluzbu 3 3 2 Pripady pouzitia Z pohladu uzivatela boli identifikovane nasledujuce biznis pripady pouzitia 29BAKALARSKA PRACA FRI UNIZA Obrazok 5 Diagram biznis pripadov pouzitia Podla identifikacie pripadov pouzitia bola vytvorena aplikacia Tato aplikacia umoznuje uzivatelovi vytvorit UNS s roznym nastavenim parametrov Dalej je siet mozne natrenovat na vybranom subore dat Po dokonceni trenovacej fazy aplikacia dovoli uzivatelovi spustit predikciu buducich hodnot Tato predikcia je znazornena ako graf kde sa porovnavaju hodnoty predikcii s aktualnymi hodnotami Aplikacia taktiez umoznuje manualne zadavanie hodnot pokial nedisponujeme priamo mnozinou ex-post Siet v tomto pripade vyprodukuje vystup a vlozenim realnej hodnoty mozeme odsledovat presnost modelu v praxi 3 3 3 UML model Zaklad aplikacie bol vo vyuziti objektoveho pristupu Dovodom bolo lahsie pochopenie sirenia signalu a komunikacie medzi neuronmi co je jednym z najdolezitejsich procesov v sieti Model tried je zobrazeny na nasledujucom obrazku 30BAKALARSKA PRACA FRI UNIZA Obrazok 6 UML model Aplikacia poskytuje graficke uzivatelske rozhranie v ktorom su v grafoch reprezentovane hodnoty vysledkov Grafy su zobrazene a aktualizovane po kazdom vytvoreni alebo znovu nauceni siete Este pred spustenim ucenia je nutne zadanie parametrov ako su pocty vstupnych a skrytych neuronov hodnotu koeficientu ucenia a maximalny pocet uciacich epoch Nastavenia je odporucane nastavit podla vysledkov experimentov uvedenych nizsie Vyznam nastavenia vhodneho maximalneho poctu epoch je v tom ze v pripade nezastavenia ucenia (kvoli skonvergovaniu oscilacii ) zastavi proces ucenia Keby nebol nastaveny tak by sa siet mohla trenovat donekonecna Po spusteni aplikacia vypise vysledky v grafoch V jednom su uvedene odhady a v druhom vyvoj chyby Uzivatel bude mat vysledne hodnoty RMSE MAPE a straveny cas trenovanim znazornene na boku Tieto informacie budu smerodajne v urcovani toho ci je model vhodny alebo ho treba pozmenit Nasledne je odblokovana funkcia predikcie kde je zobrazeny priebeh predpovedania v case Kedze nepozname dopredu hodnoty ktore bude dany rad nadobudat v buducnosti je mozne zadavat hodnoty manualne To znamena ze siet vyprodukuje hodnotu na zajtra" a uzivatel moze ku koncu dna zadat realnu hodnotu Tymto sposobom moze byt otestovany na pouzitie pri realnom obchodovani 3 3 4 Uzivatelsky pohlad Nasledujuci obrazok zobrazuje hlavne uzivatelske okno aplikacie Obrazok 7 Graficke okno aplikacie Na obrazku vyssie je zobrazene uzivatelske rozhranie aplikacie po spusteni trenovania aplikacie Pred spustenim su nastavene parametre nasledovne: koeficientu ucenia (0 35) pocet epoch (1 000) pocet vstupnych neuronov (2) pocet skrytych neuronov (2) subor dat (1 ) a aktivacna funkcia sigmoidna Tieto nastavenia sa daju zmenit pri stlaceni tlacidla viac nastaveni v nasledujucom okne Obrazok 8 Dalsie nastavenia siete Nastavenie suboru dat na dany uciaci beh je mozne v sekcii data Na lavej strane uzivatelskeho okna (Obrazok c 7 ) su uzivatelovi zobrazovane informacie o uciacom cykle a priebehu validacie Tieto informacie su najdolezitejsimi nakolko obsahuju udaje o rychlosti naucenia velkosti koeficientu ucenia chybe v RMSE a najlepsej epoche Po spusteni trenovania sa odblokuje funkcia tlacidla predpoved Po stlaceni tohto tlacidla sa spusti predpoved ktora simuluje predpoved v realnom case Nie je to skutocny realny cas len animacia zobrazuje priebeh predpovedania aplikacie v case ako hodnoty prichadzaju Obrazok 9 Predikcia Na pravej strane je zobrazena hodnota aktualnej predikcie a jej chyby voci realnej hodnote v danom case Tato animacia je vhodna na pouzitie pri predpovedani dalsich hodnot Pri subore dat 3 funguje ako animacia predpovedania na mnozine ex-post pri inych suboroch je mnozne vyuzit tento modul na predpovedanie dalsich hodnot To funguje tak ze siet predikuje nasledujucu hodnotu do dalsieho dna Uzivatel sa podla tejto hodnoty moze rozhodnut ci nakupi alebo preda Na nasledujuci den zada uzivatel realnu hodnotu siet dopocita chybu a podla zadanej hodnoty predikuje hodnotu na dalsi den Tlacidla na automaticke obchodovanie pomocou aplikacie su zablokovane Aplikacia nepodporuje priamy predaj na trhu Sluzi na predpovedanie na dalsej hodnoty na zaklade minulych hodnot a podla predikcie sa musi uzivatel sam rozhodovat o kupe Pre potreby experimentov su vybrate dva subory dat a to prvy a treti Ostatne subory dat su v aplikacii pre pouzivatela na odskusanie typov modelov Experimenty V dnesnom svete kde sa kladie doraz viac na vypoctovu rychlost ako na presnost je dolezite aby algoritmy pracovali rychlo Kvoli obmedzenej hardverovej technologii je zhora ohranicena moznost vyuzitia vypoctovej sily Pre vhodne vyuzitie aplikacie je potrebne aby bola rychlost ucenia co najvyssia chyba co najmensia a predikcna schopnost co najlepsia Z tohto dovodu som sledoval v nasledujucich pokusoch vplyv upravy jednotlivych parametrov siete a ich dopad na rychlost vypoctu velkost chyby a celkovu predikcnu schopnost V teorii UNS sa neuvadza presny pocet neuronov na jednotlivych vrstvach co je dost problematicke nakolko predikcna schopnost ako aj celkova chybovost neuronovych sieti je zavisla od pociatocneho nastavenia parametrov v sieti Ide o nastavenie pociatocnych vah [1] nastavenie koeficientu ucenia a poctu neuronov na jednotlivych vrstvach pre dane vybrane data ktore su popisane nizsie Dalsim dovodom pre spravne nastavenie tychto parametrov je to ze so zvacsujucim sa poctom neuronov v sieti sa predlzuje cas potrebny na naucenie siete Hladanie tychto nastaveni je zavisle od problemu na ktory je UNS aplikovana V tomto pripade nie je problem az na tolko komplexny takze budeme sa snazit pouzit co najmensiu siet V pripade komplexnejsich problemov napriklad vyuzitie UNS pre autonomne riadenie vozidla by sa nedali vysledky uvedene v tejto praci vyuzit Z tychto dovodov budeme v experimentoch hladat kompromis medzi chybovostou predpovedi siete a jej velkostou Cielom prveho experimentu je najdenie najlepsieho nastavenia poctu skrytych neuronov ktore vplyvaju najvacsou mierou na chybovost predikcii siete na danom subore dat Ako ukazovatel chyby bol pouzity RMSE (Root-mean-squared error) ktory vyjadruje priemernu odchylku predpovede UNS od realnych dat Druhy experiment sa zaobera testovanim parametra nazyvaneho koeficient ucenia Testovat sa bude hlavne jeho dopad na chybovost siete ale aj dopad na rychlost naucenia siete Rychlost naucenia siete sa bude merat pokym sa siet nedostane do stavu ze siet bude naucena Tento stav nastane vtedy ked siet pri uceni v po sebe nasledujucich epochach zmenila nastavenie vah len minimalne Uvedene sme si definovali tak ze minimalnou zmenou vah v dvoch po sebe nasledujucich epochach sa rozumie ze tato zmena nebude vacsia ako 4 1 Predpoklady vsetkych experimentov Pri experimente ostatne nastavenia siete su nezmenene (so zachovanim ceteris paribus) Pociatocne hodnoty vah boli nastavene z intervalu <-0 5 0 5> podla pseudonahodnej hodnoty generovanej triedou Random s rovnakou hodnotou nasady (10) pre vsetky pozorovania Rovnaka nasada bola pouzita preto lebo siet je zavisla na pociatocnom nastaveni vah Tymto padom su pre vsetky modely vytvorene rovnake startovacie podmienky 4 1 Vplyv poctu (strednych) neuronov na presnost siete Tento experiment bude najskor skumat a hladat najlepsie nastavenie poctu neuronov na skrytej tak aby bola chyba modelu co najmensia Neurony na strednej vrstve totizto zodpovedaju za najvacsiu cast vypoctov nakolko vstupne neurony len privadzaju vstupy do siete a vystupny neuron vypocitava vystup siete len ako jeho potencial V strednej vrstve prebiehaju klucove vypocty ako vypocet potencialu aktivacnej funkcie vystupu neuronu ako aj vazenie jednotlivych vstupov do neuronu Pri back-propagation sa v neurone nastavuju vahy podla jeho podielu chyby na vystupe Preto je zakladnym dovodom zistenie ci sa podari znizit chybu na validacnej mnozine zmenou poctu skrytych neuronov Obrazok 10 Vyvoj cien akcii zlata Pocet vstupnych neuronov bol nastaveny na 2 Mnozinou dat bude subor dat vyvoj cien akcii zlata (vid Data) Pred spracovanim bol tento subor znormalizovany Tento subor obsahuje realne hodnoty z trhov ktore obsahuju aj extremy Ako ilustruje obrazok vyssie extremne hodnoty sa nachadzaju ako aj na trenovacej tak aj na validacnej mnozine Validacna mnozina vsak obsahuje vacsi extrem ako trenovacia Siet vsak pri trenovani nema k dispozicii merania z validacnej mnoziny Podobne javy sa vyskytuje vo vacsine financnych casovych radov kde prudke zmeny vyvoja su na beznom poriadku Z tychto dovodov bol vyuzity prave tento subor dat nakolko ilustruje na validacnej mnozine narast hodnoty cien akcii na ktory nie je siet dopredu upozornena" Vdaka tomu je mozne otestovat reagovanie modelov na zmenu hodnot Vysledky Experiment bol vykonany podla nastaveni spomenutych v predpokladoch na roznych poctoch skrytych neuronov Vysledky su zobrazene na obrazku nizsie Obrazok 11 Vplyv poctu skrytych neuronov na chybu v RMSE na subore dat 3 na validacnej mnozine Z obrazku c 11 mozeme vidiet ze pri konstantnom koeficiente ucenia (0 2) a nezmenenom pocte vstupnych neuronov sa neprejavi vplyv zmeny poctu skrytych neuronov ku chybe takmer vobec na danych datach Dokonca sa tento predpoklad nepotvrdi ani pri zvyseni poctu vstupnych neuronov Vplyv zvysenia poctu skrytych neuronov(5) na chybu v RMSE na subore dat 3 na validacnej mnozine Je to sposobene tym ze siet pri svojej predpovedi pouziva urceny pocet vstupov podla poctu vstupnych neuronov a podla nich prognozuje Teda od poctu vstupnych neuronov zavisi z kolkych dat z minulych obdobi bude predpovedana dalsia hodnota Tym padom je chyba pri predikcii s roznym poctom skrytych neuronov podobna na danych datach Pre problem predikcie casovych radov co nie je komplexnym problemom je pouzitie mensej siete na vyskusanych datach vyhodnejsie Na jednej strane vyber mensej siete v tomto pripade nesposobi narast odchylky a na strane druhej mensia siet potrebuje mensi pocet vypoctov pri trenovani Mensi pocet vypoctov je vdaka tomu ze mensie siete obsahuju menej synaptickych spojeni a teda pri kazdom uciacom behu nastavuju menej hodnot v sieti Tak isto aj pri spatnom sireni chyby Narast poctu synaptickych spojeni je ilustrovany na nasledujucom obrazku Obrazok 13 Narast poctu synaptickych spojeni s velkostou siete Vplyv koeficientu rychlosti ucenia na presnost siete Dalsia cast bude zaoberat vplyvom ineho faktoru na presnost siete a to koeficientom ucenia Pri dbani o co najvacsiu presnost je nutne spravne nastavenie tohto parametra pretoze urcuje velkost zmeny nastavanie vah v zavislosti od chyby ( nakolko pri back-propagation nasobi chybovu deltu) Z sirsieho ponatia je pouzity na hladanie globalneho minima chyby v epochach Hladanie vhodneho nastavenia pre problem prognozovania nasledujucich hodnot financnych radov je pouzity subor dat vyvoja cien akcii medi ktory obsahuje 464 pozorovani (390 pozorovani obsahuje trenovacia mnozina a 64 validacna mnozina) Tento subor dat bol vybraty pre tento experiment preto ze na konci trenovacej mnoziny jeho hodnoty vzrastu a nasledne sa na validacnej mnozine vyvoj obrati Jeho hodnoty su zobrazene na nasledujucom obrazku Obrazok 14 Vyvoj cien akcii medi Teoria hovori o tom ze cim nizsia je hodnota koeficientu ucenia tym je ucenie pomalsie ale stabilnejsie A naopak cim vyssia hodnota tym je ucenie rapidne rychlejsie ale nevyrovnanejsie a nepresnejsie V tabulke c 4 je zobrazeny prehlad bezne pouzivanych koeficientov ucenia spolu s chybovostou modelu na validacnej mnozine po vykonani 1000 epoch Merania su vykonane na subore dat vyvoj cien medi ktory bol predstaveny na obrazku c 14 Vysledky Pri uvazovani o nastaveni hodnoty tohto parametra je mozne uvazovat len o kladnych cislach z intervalu <0 1> Pri pouziti vacsich hodnot nemusime pri hladani najst globalne minimum V tabulke 4 mozeme vidiet ze chyba modelu na validacnej mnozine klesa spolu s znizenim koeficientu ucenia Teda cim mensi koeficient ucenia je nastaveny tym je chyba modelu na validacnej mnozine mensia Najlepsimi kandidatmi na hodnotu koeficientu su hodnoty medzi 0 1 az 0 01 Tabulka ale taktiez ilustruje ze pouzitie hodnoty 0 01 nemusi nutne znamenat zlepsenie chyby pre kazdy model Je to sposobene tym ze po urcenom pocte epoch sa nemusi siet dostatocne natrenovat To znamena ze velmi nizky koeficient ucenia vyrazne spomali trenovaciu fazu lebo prehladava hodnoty chyb s mensim krokom Vysledky prace a diskusia 5 Pocas prace na tvorbe programu sa vyskytlo niekolko problemov Prvym problemom bolo vytvaranie predikcii z dat ktore neboli vobec dopredu spracovane Vysokymi hodnotami a velkymi rozptylmi v datach boli predikcie dost nepresne Znormovanim dat sa data vyhladili a tym padom sa zvysila ci uz rychlost alebo presnost predikcii Najvacsim problemom bolo urcit ako dosiahnut co najvacsiu presnost predikcii aby bol program co najlepsie vyuzitelny Vplyv na presnost predpovedi siete ma viacero faktorov respektive ich kombinacia Experimentalne boli urcene parametre siete ktore vplyvaju na presnost predikcii programu Velkost siete Najlepsie nastavenie poctu skrytych a vstupnych neuronov sa skumalo v prvom experimente Vysledky experimentov 1 a 2 hovoria o tom ze pri nastavovani siete je potrebne nastavenie koeficientu ucenia a velkosti siete spolocne pretoze obidva faktory vyrazne vplyvaju na rychlost a presnost Nie je vsak urcena presna velkost siete skor hovori o tom ze treba rozumne vyberat velkost siete v zavislosti od komplexnosti daneho problemu Pri prognozovani na datach vybranych v experimentoch bolo najvhodnejsim riesenim vybratie mensej siete Jednym z dovodov bolo ze mensia siet obsahovala menej synaptickych spojeni Tym sa zvysila rychlost trenovacej fazy a chybovost sa zmenila len minimalne Dalsim dovodom pre vyber mensej siete bol ten ze pri rieseni daneho problemu dokazala aj mensia siet zachytit vsetky vzory v datach Hodnota koeficientu ucenia Co sa tyka nastavenia koeficientu ucenia tak podla vysledkov druheho experimentu je najlepsie vyberat najmensi koeficient ucenia Samozrejme ak bude jeho hodnota prilis mala tak uciaca faza bude opat predlzena a tym padom nemusi za dany maximalny pocet epoch skonvergovat k minimu Pri vybere vacsej hodnoty je ucenie rozkolisane ale za to rychlejsie Avsak moze nastat oscilacia ktora bude mat za nasledok predlzenie uciacej fazy co je velkym problemom pokym by nebol nastaveny maximalny pocet uciacich epoch Nastavenie hodnoty koeficientu ucenia je teda podstatnou sucastou nastavovania parametrov siete Od jeho hodnoty sa odvija rychlost ucenia aj chybovost siete Je potrebne spozorniet v pripadoch ked sa vyuzivaju vyssie hodnoty tohto koeficientu pretoze moze dojst k oscilacii vyvoja chyby Obrazok 15 Oscilacia vyvoja chyby na trenovacej mnozine Tento jav moze sposobit nezastavenie uciacej fazy co v konecnom dosledku sposobi ze sa siet bude ucit donekonecna Da sa tomu zabranit dvomi sposobmi Prvym je nastavenie pevneho maximalneho poctu uciacich epoch napriklad na 5000 Pocet tychto epoch moze byt aj vyssi zavisi to od poctu pozorovani v subore dat (pri malych suboroch napr 500 dat je lepsie pouzit viacej epoch) Tento sposob vsak nezaruci ze bude najdene globalne minimum dokonca nemusi byt najdene ani lokalne minimum Druhym sposobom je znizenie hodnoty koeficientu ucenia Mensie koeficienty sa vyznacuju vyrovnanejsim prehladavanim vyvoja chyb 5 1 3 Zamedzenie pretrenovania Zvacsovanie presnosti respektive znizovanie chybovosti limitne k nule moze viest k uplne roznym a nepresnym vysledkom To sa moze prejavit prijemnym sposobom ze sa pretrenovanie zisti este na validacnej mnozine Tento stav sa da identifikovat tym ze model pri uceni s postupnym prisposobovanim vstupom zmensuje chybu ale na validacnej mnozine od urciteho bodu zacne chyba modelu stupat V tomto bode je potrebne zastavit trenovanie pretoze system postupne straca schopnost generalizacie co ukazuje obrazok 16 Obrazok 16 Pretrenovanie [10] Efekt pretrenovania je lahke si predstavit na jednoduchom priklade ktory pouziva p Falat: Zoberme si ziakov na zakladnej skole kde by na hodine matematiky dostali na domacu ulohu 10 prikladov Z uplne rovnakych prikladov by dostali na druhy den test s tromi vybranymi prikladmi Ich vysledky v teste sa budu blizit k 100% lebo vsetci budu nauceni pouzivat presny postup (samozrejme za predpokladu rovnakej schopnosti ucit sa u kazdeho ziaka) Ale v pripade ze by dostali na test tri priklady ktore budu len podobne a budu v nich musiet vyuzit podobny ale modifikovany postup ich vysledky by boli podstatne horsie pretoze by boli nauceny pouzivat len presny postup na riesenie presneho typu prikladu " Tento isty jav sa vyskytuje aj v neuronovych sietach Sice siet produkuje predpovede na validacnej mnozine s takmer nulovou chybou ale to sa len naucila (ako ziaci v skole) presne odpisat" postup riesenia respektive sa naucila kazdemu vzoru priradit presny vystup Problem sa da riesit pomocou krizovej validacie Tento postup rozdeli mnozinu vsetkych dat na m podmnozin V kazdej iteracii jedna z nich sluzi na validaciu ostatne na trenovanie [14] Pri pouziti tejto validacie je lepsie vyuzitie vsetkych uciacich vzorov 5 1 3 Dalsie odporucania Najlepsim sposobom na vytvorenie siete je vyber dobrej kombinacie parametrov Z hladiska presnosti rozhodne hra najvacsiu ulohu vyber koeficientu ucenia ale netreba zanedbat aj vytvorenie dostatocne velkej siete Odporucania plynuce z vysledkov experimentov nie su pre vsetky typy problemov a typy sieti Ich aplikovatelnost je obmedzena na problem predikcie casovych radov danym typom siete a vychadza z experimentov na datach zlata a medi Na to aby sme dosiahli potrebnu presnost treba poznat viacero okolnosti ako napriklad komplexnost problemu strukturu dat a prostredie v ktorom sa data nachadzaju Pre dany problem s datami popisanymi pri experimente vyplyvaju nasledovne nastavenia ktore pomozu uzivatelovi vo vyuziti UNS ako nastroja pre podporu rozhodovania pri obchodovani na financnych trhoch V pripade ze mame na vyber (resp zaciname s experimentami) odporuca sa vyuzitie pravidla tzv Occamovej britvy Occamova britva je jednym teoremom ktory je pripisovany anglickemu filozofovi Williamu Ockhamovi Najpodstatnejsou castou je vyrok: Pokial pre nejaky jav existuje viacero vysvetleni je lepsie uprednostnit to menej komplikovane [15]" Z hladiska vyuzitia v strojovom uceni to zjednodusenie znamena ze ak dva modely predpovedaju to iste je lepsie vybrat ten mensi (obsahujuci menej parametrov) Tento vyber je vhodny z pohladu rychlosti naucenia siete nakolko pri mensom pocte skrytych neuronov prebieha nastavovanie mensieho poctu synaptickych spojeni pri kazdom uciacom behu Nakoniec pre prognozovanie vyvoju casovych radov je presnejsie predpovedanie buducich hodnot z vacsieho mnozstva minulych hodnot to zabezpeci pocet vstupnych neuronov Aby bol vypocet v sieti presnejsi treba nastavit vo vhodnom pomere k poctu vstupnych aj pocet procesnych (skrytych) neuronov Nie je vsak jasna zavislost medzi velkostou siete a presnostou odhadov Preto je vhodne vyberat mensie siete Mensie siete s architekturou MLP sa vedia dostatocne prisposobit datam a pomerne rychlo sa natrenuju Ak by nebola siet dostatocne natrenovana je mozne ze sa nestihla dostatocne natrenovat Preto je mozne natrenovanie predlzit a to zvysenim hornej hranice poctu uciacich epoch Avsak siet nemusi vyprodukovat lepsie vysledky pri danej architekture MLP V tychto pripadoch je moznost pri nezmeneni architekturi vylepsit vysledky predpovedi siete zvysenim poctom skrytych neuronov Najhlavnejsou vyhodou strojoveho ucenia je to ze sa dokaze ucit z vlastnych chyb To znamena ze dokaze svoje vystupy samostatne ovplyvnovat bez toho aby to bolo explicitne neprogramovane Cim vacsim mnozstvo dat disponuje tym je vacsia pravdepodobnost toho ze bude ucenie presnejsie nakolko existuje viacero vzoriek na ktorych prebehne urcenie chyby a nasledne ucenie Model nepotrebuje dalsie explicitne zasahy staci mu dodat data a spustit spracovavanie Dalsou vyhodou je vyuzitie v procesoch na ktorych pracuju ludia To znamena ze po nauceni je siet rychla a disponuje uz vlastnym zmyslanim" Teda procesy ktore by cloveku trvali niekolko rokov zvladne za zlomok casu kolko by to trvalo cloveku Rozpoznavanie vzorov sa stalo najvacsou oblastou vyuzitia Nachadza sa v kamerovych systemoch alebo v systemoch so zberom obrazu Dokazu po dostatocnom natrenovani rozpoznat lupica alebo zlocinca podla tvare 5 1 Nevyhody UNS Azda najvacsou nevyhodnou je to ze nie vzdy je garantovane vyuzitie kazdeho modelu na riesenie niektorych problemov Respektive je mozne ze model urceny na pouzitie v danej oblasti nebude mat dobre vysledky Preto treba model vyberat s rozumom a s prihliadnutim na rieseny problem Velkou nevyhodou je zber dat Niektore modely strojoveho ucenia ako napriklad prave UNS su nachylne na spravnost a mnozstvo dat Zber tychto dat moze byt vycerpavajuci respektive sa ani k niektorym datam nemusime dostat Nevyhodou ktora vsak vdaka superpocitacom ustupuje do uzadia je rychlost trenovania Hlavne pri hlbokom uceni (angl deep learning) rastie velmi rychlo vypoctova zlozitost s ktorou sa uz ale s postupom casu dokaze vyvoj hardveru vysporiadat S tymito nevyhodami sa da v dnesnom svete vysporiadat UNS umoznuju vyuzitie paralelnych vypoctov Vdaka nastrojom ktore dovoluju vyuzit pre vypocty aj graficku Pri zbere dat existuje viacero statistickych metod na riesenie Problemom mozu byt chybajuce data ktore vsak vieme doplnit napriklad pomocou klzavych priemerov Strojove ucenie nie je neznamym pojmom v 21 storoci Jeho vyuzitie je velmi uzitocne respektive v niektorych oblastiach priam nevyhnutne Velke spolocnosti maju snahu zdokonalovat ich modely pre konkretny sposob vyuzitia Google Amazon a Netflix nie su jedinymi spolocnostami vyuzivajucimi strojove ucenie Uvedomuju si totiz potencial modelov naucit sa riesit dany proces tym padom je mozne velmi z lahka tvrdit ze vyvoj tychto modelov moze dospiet az k bodu kde budu lacnejsou alternativou ako ludska sila na riesenie niektorych problemov V probleme predikcie casovych radov je vyuzitie umelych neuronovych sieti jednou z najlepsich volieb Jej model sa snazi napodobnit ludsky mozog a procesy v nom Tymto padom vie UNS ako forma UI celkom uspesne predikovat nasledujuce hodnoty radov lebo je flexibilna a prisposobiva roznym casovym radom Zjednodusene povedane siet sa vzdy nastavi po uciacej faze na to aby co najlepsie riesila dany problem Samozrejme sila modelu spociva v spravnom nastaveni pociatocnych parametrov V praci sme realizovali viacero experimentov za ucelom najdenia vhodnych nastaveni parametrov pre architekturu MLP na danych datach Experiment 1 ukazal ze uvazovanie o velkosti siete pre vyriesenie daneho problemu sa ukazuje byt velmi dolezitou sucastou pri tvorbe nakolko je zhora ohranicena vypoctova sila hardveru Na jednej strane vsak treba brat do uvahy strukturu dat ktoru mame k dispozicii Cim zlozitejsia tato struktura bude tym bude potrebne pouzit vacsiu siet nakolko mala siet by bola na riesenie problemu nedostacujuca Na druhej strane vsak treba prihliadat pri urcovani velkosti siete na komplexnost rieseneho problemu Zlatou strednou cestou moze byt vyuzitie urciteho kompromisu medzi tymito nastavenia Pri uvazovani o vyuziti pre komercne ucely je nutne rozmysliet ako velku siet dokaze bezny hardver obsluzit a podla toho urcit model Ako ukazal prvy experiment vyuzitie Occamovej britvy moze pri urcovani velkosti siete dobrym pomocnikom Avsak je to vhodne vyuzit len pre menej komplexne problemy Ako bolo uz viac krat spomenute napriklad pre autonomne riadenie vozidla by siet s dvomi skrytymi neuronmi nebola najlepsim riesenim Preto je nutne poznat komplexnost problemu co moze vyrazne napomoct k vybratiu spravnej velkosti modelu V tejto praci je pouzity jednoduchsi problem predikcie casovych radov preto je mozne vyuzit tento teorem Dalsim uzitocnym nastavenim je nastavenie koeficientu ucenia Jeho silu demonstruje druhy experiment ktory ukazal ze volba jeho hodnoty z intervalu <0 1 0 01> je jednou z najlepsich moznosti Pri tychto hodnotach ma koeficient ucenia najmensiu pravdepodobnost tendencie oscilovania a dokaze najst minimum Sice pomalsie ale presnejsie ako vacsie hodnoty koeficientu V aplikacii je mozne nastavenie parametrov podla vysledkov experimentov O tychto nastavenia si rozhoduje uzivatel podla vlastneho uvazenia a s prihliadnutim na strukturu dat a komplexnost problemu Jej predikcie su vhodne pre obchodnikov na akciovych trhoch ktory sa mozu podla predpovedi siete sa rozhodovat o kupe alebo predaji Samozrejme tento nastroj produkuje predpovede na zaklade minuleho vyvoja hodnot teda v predikciach nie je zahrnuta informacia napriklad o pripravovanych obmedzeniach clach a podobne preto v konecnom dosledku rozhoduje o kupe a predaji obchodnik Stale rastuci potencial vyuzitia UNS vo forme UI na financnych trhoch sposobuje neustali vyvoj obchodovacich technik pre stroje a vylepsenie sposobov ucenia Sila UNS je v tomto pripade naplno vyuzita nakolko komplexnejsie siete dokazu prijimat aj ine faktory ako len minule hodnoty do svojich predikcii Aj pri inych problemoch vie strojove ucenie Jednym z najuzitocnejsim vyuzitim pre ludstvo je v zdravotnictve Mnozstvo modelov predpoveda napriklad ci clovek dostane rakovinu alebo nie Je to velmi uzitocne najma na zachytenie choroby v pociatku Do buducna je vyuzitie strojoveho ucenia viac menej nevyhnutne pre vacsinu smerov Dat vo svete totizto pribuda komplexnost problemov sa zvysuje a strojove ucenie vie zamedzit vplyvu sumu v datach a taktiez dokaze vo forme modelov spracovavat tieto udaje Zatial je obmedzena moznost jeho vyuzitia vykonom pocitacov avsak ten sa neustale zvysuje Spolu so zvysovanim tejto sily bude rast aj rozmer v ktorom moze byt strojove ucenie vyuzite Dokaze tym padom spracovat viacej dat v rychlejsom case co bude v buducnosti velmi dolezite UNIVERZITA KOMENSKEHO V BRATISLAVE JESSENIOVA LEKARSKA FAKULTA V MARTINE Evidencne cislo NOVE TRENDY V HOJENI RAN 2011 Anna KossovaUNIVERZITA KOMENSKEHO V BRATISLAVE JESSENIOVA LEKARSKA FAKULTA V MARTINE NOVE TRENDY V HOJENI RAN Diplomova praca Anna Kossova Studijny program: osetrovatelstvo Studijny odbor: 7.4.1 osetrovatelstvo Skoliace pracovisko: Ustav osetrovatelstva JLF UK Skolitel: Daniela Karasova, Mgr. Martin, 2011 Anna KossovaCESTNE VYHLASENIE Vyhlasujem, ze som zaverecnu pracu vypracovala samostatne, pod odbornym vedenim konzultantky Mgr. Daniely Karasovej. Pouzitu literaturu uvadzame v zozname bibliografickych odkazov. podpisABSTRAKT KOSSOVA, Anna. Nove trendy v hojeni ran. [diplomova praca]. Univerzita Komenskeho v Bratislave, Jesseniova lekarska fakulta v Martine, Ustav osetrovatelstva. Skolitel: Mgr. Daniela Karasova. Komisia pre obhajoby: Osetrovatelstvo. Stupen odbornej kvalifikacie: Magister osetrovatelstva. Martin: JLF UK, 2011. 59 s. Uvod: Starostlivost o pacientov s chronickymi ranami je velkou vyzvou pre lekara, sestru ale aj pacienta. Zakladom starostlivosti je zvolit primeranu strategiu liecby. Terapiu vnimame komplexne a zaroven individualne. Individualne moznosti liecby nam umoznuju nove trendy v hojeni ran, ktore prispievaju k vzniku novych terapeutickych postupov a novych liecebnych technologii. Metodika: Prakticka cast prace bola spracovana metodou kazuistiky. Do prospektivneho sledovania bola vybrata pacientka s diagnozou kalcifylaxie a pacient s kritickou ischemiou koncatiny s defektom na druhom prste lavej koncatiny. Cielom nasej prace bolo opisat priebeh hojenia komplikovanych ran s vyuzitim novych trendov hojenia ran. Vysledky: V prvej kazuistike bolo nasou snahou poukazat na vplyv V.A.C. (R) terapie v hojeni komplikovanej rany. V.A.C. (R) podporil u pacientky proces hojenia (doslo k vyraznemu zmenseniu rany aj napriek jej systemovemu ochoreniu a imunosupresivnej terapii). V druhej kazuistike prezentujeme novu terapiu pomocou kmenovych buniek/EPC, vdaka ktorej sme preukazali vyhojenie defektu na koncatine u sledovaneho pacienta, zlepsenie pohybovych moznosti pacienta a vyrazne znizenie bolesti. Diskusia: Nove trendy v hojeni ran, vyuzivane na nasom pracovisku, umoznili pacientom v nasich sledovanych studiach minimalizovat velkost chronickych ran, urychlit proces hojenia ran, redukovat bolest u pacientov a tym zvysili komfort pacientov po psychickej i fyzickej stranke. Zaver: V praci sme poukazali na vyhody novych trendov v hojeni ran, s vyuzitim V.A.C. terapie (R) a kmenovych buniek. Tieto metody maju minimalne neziaduce ucinky, dobru toleranciu zo strany pacienta, a lahko preukazatelne vysledky (dochadza k zlepseniu trofiky, k zlepseniu pohybovej aktivity a k minimalizacii bolesti a tym k zvyseniu kvality zivota pacienta. Klucove slova: chronicka rana, manazment hojenie rany, nove trendy v hojeni ranABSTRACT OBSAH PREDHOVOR UVOD SUCASNY STAV RIESENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANICI 1 PROCES HOJENIA RANY 11 1.1 Faktory ovplyvnujuce hojenie ran 13 1.1.1 Systemove faktory 13 1.1.2 Lokalne faktory 14 1.2 Chronicka rana 16 1.3 Posudenie chronickej rany 18 1.3.1 Posudzovacie nastroje v hojeni ran 20 1.3.2 Dokumentacia rany z pohladu sestry 20 2 NOVE TRENDY V HOJENI RAN 23 2.1 Vlhka terapia 23 2.2 HBO - hyperbaricka oxygenoterapia 25 2.3 Liecba kontrolovanym negativnym podtlakom 27 2.4 Larvoterapia 30 2.5 Elektrostimulacia 31 2.6 Metoda aplikacie EPC/kmenovych buniek 33 2.7 Biologicke kozne kryty 34 2.7.1 Kozne alotransplantaty 35 2.7.2 Xenotransplantaty 36 2.7.3 Mesh platika 36 PRAKTICKA CAST 3 FORMULACIA PROBLEMU 39 123.1 Hlavny problem 39 3.2 Ciastkove problemy 39 3.3 Ciel prace 40 3.4 Ulohy 40 3.5 Charakteristika objektu skumania 40 3.6 Sposob ziskavania udajov a ich zdroje 40 4 41 VYSLEDKY PRACE 4.1 Kazuistika 41 4.2 Kazuistika 1 41 4.2.1 Anamneza 1 41 4.2.2 Katamneza 1 42 4.3 Kazuistika 2 48 4.3.1 Anamneza 2 48 4.3.2 Katamneza 2 49 DISKUSIA 52 NAVRHY PRE PRAX 58 ZAVER ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV PRILOHYSKRATKY ABI Ankle-Brachial Index (clenkovo-brachialny index) AF arteria femoralis AP arteria poplitea DNA deoxyribonukleova kyselina EMG elektromyografia EPC endotelova progenitorova bunka EWMA Europska asociacia pre manazment ran F1/1 fyziologicky roztok gr gram HBO hyperbaricka oxigenoterapia i. m. intramuskularne i. v. intravenozne kg kilogram mg miligram ml mililiter mmHg milimeter ortutoveho stlpca Mesh plastika autotransplantacia koze MPa jednotka tlaku NPWT Negative Pressure Wound Therapy (liecba ran aplikaciou podtlaku) tbl tableta PAO periferne arterialne ochorenie TENS Transcutaneous Electrical Nerve Stimulation (transkutanna elektricka nervova stimulacia) TIVA totalna intravenozna anestezia V. A. C. Vacuum Assisted Closure VAS vizualna analogova skala VF vitalne funkcie WHO Svetova zdravotnicka organizacia UNM Univerzitna nemocnica MartinPREDHOVOR Problematika procesu hojenia chronickej rany stoji trvalo v popredi zaujmu lekarov aj sestier. Strategickym cielom je skvalitnit zivot pacientov s chronickymi ranami, minimalizovat ich bolest, urychlit proces hojenia rany a efektivne zaobchadzat s financnymi zdrojmi. Sucastou liecby chronickej rany je dokladne odobratie anamnezy pacienta so zameranim na vyskyt moznych faktorov ovplyvnujucich hojenie rany a odborne posudenie a popis rany. Takto ziskane informacie su dolezitym aspektom pre vsetkych zdravotnickych pracovnikov zaoberajucich sa manazmentom chronickej rany. Kontinuitu v osetrovani nam zabezpeci jasna a zrozumitelna dokumentacia s pripadnou fotodokumentaciou, ktora nam nasledne umozni kontrolu kvality, istotu a efektivitu v procese hojenia rany. Takyto pristup nam zarucuje individualny postup s ohladom na vsetky potencionalne faktory ovplyvnujuce proces hojenia a zaroven poskytuje istotu v komplexnej terapii ran. Cielom nasej prace bolo vyzdvihnut celkovy suhrnny pohlad na problematiku procesu hojenia rany s vyuzitim modernych metod hojenia chronickej rany z pohladu operacnej sestry. V praktickej casti sme sa zamerali na dve vyznamne metody hojenia ran, ktore sa vyuzivaju v nemalej miere na nasom pracovisku. Prvou metodou je liecba kontrolovanym negativnym podtlakom (V.A.C. - Vacuum Assisted Closure, NPWT - Negative Pressure Wound Therapy). Je to strategia osetrovania rany, ktora patri medzi najmodernejsie postupy liecenia ran v spojeni s riadenymi pristrojmi a technickou podporou. Ma vyznamne miesto v manazmente hojenia ran, pretoze pomaha nastartovat proces hojenia, ulahcuje odlucovanie infikovaneho tkaniva, stimuluje granulaciu a podporuje perfuziu tkaniva v rane. Druhou metodou, ktorou sme sa zaoberali je metoda aplikacie EPC (kmenovych buniek). Podstata liecby spociva vo vyuziti schopnosti kmenovych buniek produkovat faktory, ktore stimuluju rast novych kapilar (angiogeneza) a ciev (vaskulogeneza), co ma za nasledok zachranu ischemickej koncatiny s trofickymi zmenami pred opakovanou amputaciou.UVOD Metody, ktore su vyuzivane v liecbe chronickych ran, sa neustale vyvijaju, v snahe maximalizovat efekt liecby a obmedzit vynalozene financne naklady. V ramci starostlivosti osetrovania chronickej rany mame moznost vyberu z najroznejsich metod hojenia ran, ktore nam prispievaju k individualnej starostlivosti o pacienta. Prioritou v manazmente osetrovania rany je preto vhodne zvolena metoda, ktorej cielom je regulacia a stimulacia jednotlivych faz hojenia. Spravnym vyberom metody osetrovania zabezpecime kvalitnejsi priebeh starostlivosti. Na zvolenie vhodnej metody a dosiahnutie uspechu zhojenia rany je dolezita diagnostika, znalost a skusenost multidisciplinarneho timu o procese hojenia chronickych ran a vyuzitie zakladnych principov v osetrovani rany. Plnohodnotnymi clenmi multidisciplinarneho timu su aj sestry, ktore v nemalej miere prispievaju k dosiahnutiu ciela v liecbe chronickej rany svojimi kvalitnymi znalostami, praktickymi schopnostami a skusenostami v zhodnoteni fazy, v ktorej sa rana a jej hojenie nachadza. K cinnostiam sestier patri aj precizne zdokumentovanie rany, posudenie rany a rozpoznanie osidlenie rany infekciou. V dokumentacii nesmie chybat popis rany, cas a sposob jej vzniku, proces a fazy jej hojenia a prinosom je aj fotodokumentacia. Cielom teoretickej casti nasej prace je zhrnutie zakladnych informacii o chronickej rane, o procese jej hojenia s faktormi, ktore ovplyvnuju jednotlive fazy hojenia a teoreticky prehlad novych trendov v hojeni ran. V praktickej casti sa formou kazuistiky venujeme dvom novym metodam, vyuzivanym na nasom pracovisku, pri ktorych sme u pacientov dosiahli zelatelny vysledok. Prvou metodou je Aplikacia riadeneho podtlaku/V. A. C. Terapia (Vacuum Assisted Closure). A dalsou vyznamnou metodou je aj terapia EPC/Aplikacia kmenovych buniek. Z pohladu operacnej sestry sme zdokumentovali dva pripady, pri ktorych sa pomocou tychto metod dosiahli u pacientov zelatelne vysledky.SUCASNY STAV RIESENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANICI Chronicke nehojace sa rany predstavuju zavazny zdravotny problem, ktory postihuje asi 1 - 2% populacie. Problematika procesu hojenia ran patri vo svete k velmi sledovanym temam a v poslednych rokoch zaznamenava prudky rozvoj. Starostlivost o pacientov s chronickymi ranami je velkou vyzvou pre lekara, sestru ale aj pacienta. Zakladom starostlivosti je zvolit si primeranu strategiu liecby chronickej rany vhodnu pre konkretneho pacienta. Terapiu vnimame komplexne a zaroven individualne. Individualne moznosti liecby nam umoznuju nove trendy v hojeni ran, ktore prispievaju k vzniku novych terapeutickych postupov a novych liecebnych technologii. Neodmyslitelnou sucastou je aj dosledna osetrovatelska starostlivost, ktora zahrna odborne posudenie rany a popisanie rany do ranovej dokumentacie. 1 PROCES HOJENIA RANY Hojenie ran je prirodzeny obranny mechanizmus organizmu jedinca, ktory sa spusti pri poruseni integrity kozneho krytu. Je to kontinualny proces, v ktorom jednotlive fazy na seba nadvazuju a vzajomne sa prelinaju (Pejznochova, 2010, s. 10). Dochadza pri nom k interakcii buniek a tkaniv, pricom primarnou reakciou organizmu na poranenie je aktivacia koagulacnych kaskad. Tymto sposobom sa uvolnuju a aktivuju leukocyty a makrofagy (Stryja, 2011, s. 29). Hojenie rany prebieha v styroch fazach: 1. Hemostaza - prvym cielom reparacneho procesu je zastavenie krvacania, kedy sa z poskodenych buniek uvolnuju vazoaktivne substancie, ktore vyvolavaju vazokonstrikciu a tym zabrania vacsim stratam krvi. Tento komplexny proces agregacie trombocytov aktivuje system zrazania krvi, aby sa miesto natrvalo uzavrelo. Proces trva, kym sa agregaciou trombocytov nevytvori prvy cievny uzaver (Germann, 2005, s. 25 - 26). 2. Inflamacia/zapalova faza - priestor rany sa vyplni zapalovymi proteinmi plazmy, leukocytmi, erytrocytmi a fibrinovymi vlaknami. Zapal charakterizuju symptomy ako su zacervenanie, teplota, zdurenie, bolest. Cielom tejto fazy je vycistit 11tkanivo a vytvorit predpoklady pre nasledne proliferacne procesy (Vuolo, 2009, s. 15 - 16). 3. Proliferacna/granulacna faza - vo faze granulacie sa v rane tvoria nove krvne cievy tzv. neoangiogeneza a granulacne tkanivo vyplni postupne ranu. Po vyplneni rany granulacnym tkanivom sa rana zacina uzatvarat. V rane musi byt zabezpecene vlhke prostredie, aby sme predisli hypergranulacii a infekcii. Granulacne tkanivo oznacujeme za prechodnu tkanivovu jednotku, ktora sluzi ako ,,lozko" pre naslednu epitelizaciu (Germann, 2005, s. 30 - 31). 4. Diferenciacna/epitelizacna - poslednou fazou hojenia rany je epitelizacna faza. Zacina z ostrovcekov vo vnutri rany alebo z jej okrajov. Myofibroblasty sa kontrahuju a tym sa sucasne napinaju kolagenove vlakna. V dosledku toho sa zmrstuje tkanivo a stahuju sa okraje rany. Epitelizacia sprevadza fazu granulacie, ktora vytvara plochu pre tvorbu noveho spojivoveho tkaniva (Voulo, 2009, s. 18). Ranu v tejto faze chranime pred vysychanim. V terapeutickej praxi v chirurgii rozlisujeme tri typy hojenia ran: 1. Per primam intentionem - primarne hojenie ran, cim menej tkaniva bolo poskodeneho, tym vacsi je predpoklad, ze sa rana uspesne zahoji. Rezne rany bez straty tkaniva, bez cudzich telies, ktorych okraje k sebe tesne priliehaju a nachadzaju sa v casti tela dostatocne zasobenej krvnymi cievami dochadza pri abstinencii infekcie k primarnemu zahojeniu rany (asepticka incizna rana s uzavretim stehom, svorkami) ( Pejznochova, 2010, s. 10). 2. Per sekundam intentionem - sekundarne hojenie ran, proces prebieha v otvorenej rane tvorbou granulacie a konci prekrytim defektu epitelovymi bunkami. Proces trva viac ako 6 tyzdnov. Cely proces vystavby granulacneho tkaniva je nachylnejsi k porucham pod vplyvom endogennych a exogennych faktorov (Voulo, 2009, s. 13). 3. Per sekundam tertionem - odlozenie primarnej sutury rany z dovodu zapaloveho procesu, infekcie, edemu. Po odzneni tychto faktorov sa rana uzatvori suturou (Voulo, 2009, s. 14). Proces hojenia ran podlieha znacnym individualnym rozdielom a vplyvom velkeho mnozstva faktorov, ci uz vseobecnej alebo lokalnej povahy, ktore zvysuju riziko 12komplikacie hojenia rany. Medzi najcastejsie a najvaznejsie poruchy patria: stagnacia zapalovej fazy, spomalenie tvorby granulacneho tkaniva, chybajuca reepitelizacia, hematomy, dehiscencia rany ci tvorba hypertrofickych a keloidnych jaziev (Germann, 2005, s. 43 - 45). 1.1 Faktory ovplyvnujuce hojenie ran Na rany posobi mnoho vonkajsich a vnutornych vplyvov, ktore mozu zasadne zmenit proces hojenia rany. Rozpoznanie tychto faktorov je dolezitym krokom pre spravnu volbu lokalnej i celkovej liecby a prevencie recidivujucich koznych vredov (Stryja, 2008, s. 23). Faktory, ktore ovplyvnuju hojenie rany, rozdelujeme do dvoch skupin - na systemove a vonkajsie. Ich znalost je dolezitou sucastou pochopenia patofyziologie procesu hojenia ran. Rozpoznanie tychto faktorov je dolezite pri spravnej volbe lokalnej i celkovej terapie a prevencie recidiv (Stryja, 2011, s. 38). 1.1.1 Systemove faktory Vek a stav vyzivy - hojenie tkaniva je proces narocny na energiu a dostatok potrebnych vyzivnych latok, ktore vyrazne ovplyvnuju regeneracnu schopnost organizmu. Poruchy procesu hojenia rany uzko suvisia s polymorbiditou pacientov, so zlym stavom imunity a s nedostatocnou vyzivou. V starobe so suvisiacimi poruchami latkovej vymeny, cievnymi chorobami a nadorovymi ochoreniami. Hojenie ran ovplyvnuju aj nutricne faktory ako su dehydratacia, anorexia, malnutricia, kachexia, obezita, znizeny albumin, transferin, sodik, draslik, chloridy, zelezo, med a vitaminy (A, D, C) (Stryja, 2008, s. 24). Stav imunity - obranyschopnost organizmu hra dolezitu ulohu pri hojeni ran. Imunodefekty mozu mat za nasledok poruchy procesu hojenia rany (Germann, 2005, s. 38). Zakladne ochorenia, ktore vyrazne ovplyvnuju vznik rany a hojenie rany. Patria medzi ne choroby latkovej vymeny (diabetes mellitus), cievne ochorenia (ischemicka choroba dolnych koncatin, zilova insuficiencia). Pritomnost imunodeficitu pri tychto ochoreniach sa prejavuje znizenou prilnavostou leukocytov, poruchou chemotaxie, fagocytozy 13a baktericidnych schopnosti neutrofilov. Nasledkom je vznik ulceracii dolnych koncatin (Stryja, 2011, s. 41). Tkanivova hypoxia - pre proces hojenia ran je velmi dolezitou sucastou dostatocne prekrvenie tkaniva. Transport kyslika do tkaniv zabezpecuje system krvi a ciev. Pricinou nedostatocneho zasobovania tkaniv kyslikom sposobuju ochorenia srdca a pluc, choroby krvi (anemie) a chorobne zmeny ciev. Na nedostatocnom okyslicovani sa podielaju arterialne uzavery - aterosklerozy (na podklade aterosklerozy), alebo vazokonstrikcia, hypotenzia - pacient v soku, hypotermia - posttromboticky syndrom (Stryja, 2008, s. 25). Tkanivova hypoxia ma komplexny negativny vplyv na hojenie ran. Znizene pO 2 vedie k poruseniu hojenia v dosledku narusenej syntezy kolagenu a dalsim dosledkom je predispozicia k bakterialnej infekcii s poskodenim reakcii makrofagu a granulocytov (Stryja, 2011, s. 40). 1.1.2 Lokalne faktory Infekcia - je jedna z najzavaznejsich poruch hojenia ran. Vo vacsine pripadov je obmedzena len na oblast rany. Destrukciou tkaniva a tvorbou nekroz vedie k zavaznym porucham procesu hojenia rany. Infekcia je komplexny proces, na ktory maju vplyv rozne predispozicne faktory ako je patogenita a virulencia choroboplodnych zarodkov, stav rany - stupen znecistenia, rozsah zniceneho tkaniva, stav prekrvenia a sposob vzniku (Germann, 2005, s. 46 - 48). Pri infikovanej rane je typicka porucha hojenia s rozpadom granulacneho tkaniva s tvorbou nekrotickych povlakov na spodine rany. Rana je bolestiva, zapacha, okraje rany su podminovane, macerovane, zacervenane, s opuchom. Riziko infekcie spociva v tom, ze sa moze rozrast az na zivotu nebezpecnu sepsu. Tento stav ale zavisi od celkoveho stavu organizmu a od terapie prisposobenej aktualnemu klinickemu obrazu s cielene nasadenymi antibiotikami po prevedeni mikrobiologickeho testu (hlboky aj povrchovy ster z rany/ vysledok - kvalitativny status rany) (Stryja, 2011, s. 53). Najcastejsi povodcovia chirurgickych infekcii: - Staphylococcus aureus - abscesy, ranna infekcia, sepsa, flegmona, osteomyelitida, furunkul, karbunkul, mastitis. 14- Streptococcus epidermis - infekcia cievnych protez, umelych chlopni, endocarditis. - Streptococcus pyogenes (sk. A) - flegmona/sirenie podkozim, puerperalna infekcia, infekcia popalenin, sepsa. - Streptococcus agalactiae (sk. B) - infekcia mocovych ciest, gangrena (diabetici), sepsa. - Escherichia coli - ranne infekcie, peritonitis, sepsa. - Enterobacter sp. - ranne infekcie, peritonitis, sepsa. - Proteus vulgaris, Proteus mirabilis - ranne infekcie, infekcie popalenin, mocove infekcie. - Pseudomonas aeruginosa - ranne infekcie, infekcie popalenin, mocove a crevne infekcie, ecthyma, sepsa. - Peptococcus - ranne infekcie, abscesy, sepsa (Novak et al., 2001, str. 123). Farmakoterapia - hojenie tkaniva negativne ovplyvnuju aj lieky, ktore dlhodobo pacient uziva. Patria sem cytostatika, imunosupresiva, steroidne antiflogistika - kortikoidy, antikoagulancia. Po podani niektorych liekov mozeme pozorovat opuchy koncatin, ktore dlhodobo pretrvavaju a ustupia az po vysadeni tychto uzivanych liekov (Stryja, 2008, s. 27). Devitalizovane tkanivo/nekroza - vyrazne spomaluje hojenie rany, je zdrojom zapachu, zvysuje sekreciu v rane, umoznuje sirenie mikroorganizmov do okolia rany a je pricinou vzniku sepsy. Preto je velmi dolezitym postupom odstranenie nekrotickeho tkaniva (chirurgicky debridement rany) (Pejznochova, 2010, s. 14). Psychosocialne faktory - posudzujeme ich vzdy s vyssie uvedenymi faktormi. Horsie predpoklady na spolupracu su u pacientov s demenciou alebo sebaposkodzovacimi tendenciami. Negativny vplyv na hojenie ran ma aj abuzus alkoholu, nikotinu a drog. Psychosocialne faktory posudzujeme uz pri prvom kontakte s pacientom, kedy sa zaujimame o zivotny styl pacienta, prostredie v ktorom zije, rodinne zazemie (Voulo, 2009, s. 37). Miestne vplyvy, ktore zasahuju do procesu hojenia rany su: - Stav rany - velkost, hlbka, zasahovanie poskodenia do struktur fascie, svalov, sliach, chrupaviek, kosti. 15- Stav okrajov rany - nepravidelne, hladke, rozstrapkane, podminovane, s chobotmi. - Stav spodiny rany - pritomnost nekrotickeho tkaniva, znecistenie, infekcia, povlaky, pritomnost cudzich telies. - Povaha exudacie - hemoragicka, hemoragicko - serozna, purulentna sekrecia. - Osidlenie rany choroboplodnymi zarodkami - infekcia. - Lokalizacia rany - prekrvenie oblasti v ktorej sa rana nachadza. - Vek rany - akutna trauma, chronicka rana, cas vzniku po prvotne osetrenie (Germann, 2005, s. 41- 42). Predpokladom uspesnej liecby rany je vediet uplatnit v praxi tieto vedomosti o hojeni ran a tym dosiahnut co najlepsie vysledky v obdobi liecby pacienta. Bez odstranenia vyvolavajucej etiologickej priciny je akakolvek lokalna liecba zbytocna. Pri venoznych ulceraciach je dolezita kompresia s intenzivnou mobilizaciou. Podobne musia pri aterialnej ischemii predchadzat lokalnej liecbe revaskularizacne procedury. A pri dlhotrvajucich ulceraciach je nutne odobrat mnohopocetne biopsie na vylucenie kozneho karcinomu. Pritom bezpodmienecnou podmienkou uspesnej terapie je internisticka a antidiabeticka liecba zakladnych ochoreni (Stryja, 2011, s. 4). 1.2 Chronicka rana Chronickou ranou oznacujeme sekundarne sa hojacu ranu, ktora sa aj napriek adekvatnej terapii nezhoji ani do 6 - 9 tyzdna (Stryja, 2008, s. 17). Infekcia manifestuje ako povrchova, ohranicena, hlboka infekcia makkych tkaniv a infekcia preformovanych telesnych dutin. Jej dosledkom je dehiscencia a ruptura operacnej rany. V praxi vznikaju chronicke rany prechodom z akutnej rany do chronicity v dosledku pridruzenych ochoreni alebo infekcie, ci mikrotraumatizaciou koze, ktora je sama predisponovana k obtiaznemu hojeniu. Dalsou moznostou je prehlbenie nekrozy koze na podklade zakladneho ochorenia, napr. obliterujuca ateroskleroza dolnych koncatin (Stryja, 2011, s. 28). Typy chronickych ran podla etiologie: - ulcus cruris - venozna etiologia (jeden z prejavov chronickej zilovej insuficiencie), 16- arterialne kozne vredy - arterialna ischemia na podklade aterosklerotickej stenozy - zapricinuje asi 10 % koznych vredov, - dekubity, - neuropaticke kozne vredy, - cievne kalcifikacie, ischemia a nekroza koze a podkozneho tuku, - kozne vredy v terene lymfedemu, - ulceracie pri autoimunitnych ochoreniach a vaskulitidach, - exulcerovane maligne nadory a ulceracie vzniknute pocas aktinoterapie, - popaleniny III. stupna, - diabetes mellitus, dermatologicke, neurologicke a ine priciny - su zodpovedne za zvysne chronicke ulceracie, - pooperacne a posttraumaticke rany hojace sa per secundam (Stryja, 2011, s. 28). Delenie chronickych ran napomaha v lepsej orientacii charakteristiky chronickej rany. Klasicke delenie chronickych ran zohladnuje charakter spodiny, rozlisuje nekroticke rany, rany s povlakom, granulujuce a epitelizujuce rany. Podla pritomnosti klinickych znamok infekcie na spodine ich delime na infikovane (hlboke a povrchove), neinfikovane (hlboke a povrchove). Jednym z klasickych deleni je aj klasifikacia chronickej rany podla Knightona (Stryja, 2008, s. 18). Klasifikacia chronickych ran podla Knightona: stadium I: povrchova rana (epidermis, dermis), stadium II: hlboka rana (zasahuje do subcutis), stadium III: postihuje fasciu, stadium IV: postihuje svalstvo, stadium V: postihuje slachy, vazy, kosti, stadium VI: postihuje velke dutiny (Stryja, 2008, s. 18). Chronicke rany su charakteristicke stagnaciou hojenia v priebehu tyzdnov az mesiacov. Akceptovana definicia Europskej asociacie pre manazment hojenia ran (EWMA) udava, ze 17ide o trvanie defektu minimalne 6 tyzdnov, nie vsak viac ako 53 tyzdnov. Je vseobecne zname, ze tieto rany sa hoja dlho z viacerych pricin. Dovodom moze byt malnutricia pacienta, kolonizacia bakterialnym osidlenim rezistentnym na bezne antibiotika, ci uz na lokalne alebo celkovo aplikovane, multirezistentna nozokomialna infekcia, imobilizacia pacienta a v neposlednom rade osetrovanie vseobecnymi a dezinfekcnymi preparatmi, ktore chorobu len stabilizuju, ale neprispievaju k jej vylieceniu (Sokol, 2008, s. 206) . 1.3 Posudenie chronickej rany Podla Vyhlasky c. 470/2006 na zaklade indikacie lekara sestra samostatne hodnoti a osetruje poruchy celistvosti koze a sliznic a prevazuje a osetruje rany (Pastorova, 2000, s. 17). Prvym krokom v manazmente posudenia rany je anamneza pacienta (zakladne ochorenia, lieky, imunita, alergia, nedostatocna vyziva, obezita, anorexia, malnutricia, zivotny styl - alkohol, tabak, socialne zazemie, psychicke problemy pacienta) a jeho klinicke vysetrenie. Zameriavame sa na pritomnost klinickych znamok rannej kolonizacie/infekcie, vzhlad koze v okoli rany ci pritomnost opuchu. Bolest u pacienta objektivizujeme pomocou vhodnej skaly bolesti (VAS), pripadne klaudikacnej vzdialenosti (Stryja, 2011, s. 37). 18Tab. 1 Posudenie a hodnotenie hojenia rany Lokalizacia poloha rany, umiestnenie rany. Okolie rany pokojne, ekzematozne, pritomnost maceracie, teple, suche, prejavy zapalu, opuch, nekroza. Tvar rany okruhly, strbinovity, nepravidelny. Velkost dlzka, sirka, hlbka, podminovanie, celkovy vzhlad rany. Okraje rany hladke, nepravidelne, rozstrapkane, ohranicene, neohranicene. Sekrecia charakter sekretu- nepritomny, hemoragicky, hemoserozny, serozny, purulentny.+ mnozstvo sekretu- nepritomna, mierna, stredna, profuzna. Prekrvenie rany hypoxia, krvacanie z rany. Infekcia v rane zacervenanie rany v okoli rany, tvorba exudatu - mnozstvo/ zvysena tvorba v okoli rany, zvysena teplota v okoli rany, bolest v rane, spomalene hojenie, rozpad rany. Exsudat ziadny, nadmerna tvorba. + zapach Pritomnost bakterii sestra rozpozna podla zafarbenia exudatu: Stafylokoky- smotanovo- zlty hnis bez zapachu Streptokoky- riedky, zlto- sedy hnis. Pseudomonas- modrozeleny pachnuci hnis. Escherichia coli- hnedasty hnis pachnuci po fekaliach. Granulacia bez granulacie, hypergranulacia. Epitelizacia pokrytie rany. Charakteristika cista, nekroticka, atonicka, secernujuca, granulujuca, epitelizacia, stagnujuca. spodiny rany Zdroj: Bates - Jensen, B. 2010. Wound Assessment tool. s. 253 191.3.1 Posudzovacie nastroje v hojeni ran Bez ohladu na konkretny typ rany, platia vseobecne zasady hodnotenia hojenia ran s vyuzitim komplexnej metody TIME: T/tissue: oznacuje pritomnost neziveho, menejcenneho tkaniva, nekrozy, cudzi material v rane, povlaky na spodine rany. I/inflammation: pritomnost infekcie, zapalu v rane. M/moisture: vlhkostna rovnovaha, maceracia, vysychanie rany, zaistenie adekvatnej vlhkosti na spodine rany. E/edge of wound: kvalita rany a jej okrajov, epitelizacia, reepitelizacia (Stryja, 2008, s. 74). Dalsou jednoduchou pomockou, povodne urcenou pre sestry, je posudzovanie pomocou WHC (Wound Healing Continuum - kontinuum hojenia rany), kde sa identifikuje farba, ktora prevazuje na spodine rany, k dispozicii je skala farieb ciernej, zltej, cervenej, ruzovej s medzistupnami. Cierna - nekroza na spodine rany - sucha alebo vlhka gangrena, pod nou je mazlava spodina, zltej farby, granulacne tkanivo alebo podkozne tkanivo. Ciernozlta (klasifikovana ako cierna rana) - zlta komponenta tvorena vlhkou nekrozou, nekrotickym podkoznym tukom, pritomne eschary. Zlta - zlta farba je znakom nekrozy, hnisu (! Infekcia). Zltocervena (klasifikovana aj ako zlta rana) - cervena zlozka mozu byt koagula po traume, granulacie, hemolyticke bakterialne kmene alebo zdrave granulacne tkanivo. Cervena - je znamkou zdraveho granulacneho tkaniva. Cerveno-ruzova - granulacne tkanivo pokryte epitelom. Ruzova - defekt je prekryty rastucim novym epitelom (Stryja, 2011, s. 34). 1.3.2 Dokumentacia rany z pohladu sestry Zakladom kazdeho protokolu chronickej rany su identifikacne udaje pacienta (meno, cislo zdravotnej poistovne, rodne cislo a datum navstevy, prevazu), vseobecne zdravotne udaje 20(teplota, pulz, krvny tlak, charakter dychania), laboratorne parametre (krvny obraz, hemokoagulacne faktory, sedimentacia erytrocytov, biochemicke vysetrenie krvi, mocu, mikrobiologicke vysetrenie - vyter z rany, odber sekretu na kultivaciu a citlivost, vysetrenia mocu, prietokova cytometria, vysetrenie hemokultur - vysetrenie je dolezite hlavne u rozvijajucich sa septickych stavov, realizuje sa pri teplotnych spickach, triaske (Matuskova, 2009, s. 36). Zaznamenavame predchadzajucu a sucasnu lokalnu terapiu, stav krytia na rane pri prevaze (suche, vlhke, chyba, ciste, znecistene), pritomnost drenov v rane a jej okoli. Do dokumentacie zaznamenavame aj zhodnotenie interakcie medzi lokalnou terapiou/krytim a ranou. Dalsou sucastou protokolu je popisne hodnotenie koznej ulceracie, kde sa nachadza (anatomicka lokalizacia), co ju sposobilo, popis spodiny rany (vlhka, sucha, mnozstvo, charakter a farba exsudatu), velkost rany v centimetroch (dlzka, sirka, hlbka), pritomnost podminovanych okrajov, choboty, maceracia okolia rany, zapach rany, vzhlad okrajov rany a jej okolia, bolestivost a farba spodiny rany. Protokol mozeme doplnit fotodokumentaciou. Tato metoda je rychla a jednoducha a dokonale nam umozni zmonitorovat historiu rany (Stryja, 2011, s. 33). Do dokumentacie zaznamenavame i unavu a nespavost pacienta, depresie, frustraciu ci socialnu izolovanost, vzhladom k zapachu z rany a bolest (akutnu, chronicku, trvala i intermitentna/viazana k prevazu rany). Bolest je nutne spravne diagnostikovat (skaly, napr. VAS), liecit a pred prevazom farmakologicky tlmit (Stryja, 2011, s. 182). Dokumentacia musi byt prehladna, jasna, zrozumitelna, aby bolo mozne kedykolvek urcit presne informacie o rane. Zabezpecuje nam dokonale predanie informacii o pacientovi a historii rany medzi personalom. Zaroven zabezpecuje pravnu ochranu personalu (Stryja, 2011, s. 210). Dokumentacia je vypracovana podla zvyklosti a standardov daneho pracoviska. 21Tab. 2 Vyhodnotenie interakcie medzi krytim a ranou STAV KRYTIA INDIKATORY vlhke po odstraneni krytia, v rane male mnozstvo tekutiny/ krytie je znecistene, menime ho podla potreby mokre krytie je mokre, nasiaknute exudatom, velmi znecistene, ale nedochadza k preteceniu, menime ho podla potreby saturovane krytie nasiaknute, dochadza k preteceniu a k maceracii okolitej koze tecuce krytie extremne nasiaknute, casta vymena krytia nutna Zdroj: Harding, K. 2008. Exudat a funkce terapeutickych kryti. s. 43 222 NOVE TRENDY V HOJENI RAN Metody, ktore su vyuzivane v liecbe chronickej rany, sa neustale vyvijaju, v snahe maximalizovat efekt liecby a obmedzit vynalozene financne naklady. V ramci starostlivosti osetrovania chronickej rany mame moznost vyberu z najroznejsich metod hojenia ran, ktore nam prispievaju k individualnej starostlivosti o pacienta. Prioritou pri postupe osetrovania rany je vhodne zvolena metoda. Cielom je regulacia a stimulacia jednotlivych faz hojenia rany. Spravnym vyberom metody osetrovania zabezpecime kvalitnejsi priebeh starostlivosti. Moderne terapeuticke metody a krytia splnaju narocne poziadavky na ochranu spodiny rany pred vysychanim, poskytuju potrebny klud pre jednotlive fazy hojenia rany, minimalizuju frekvenciu prevazov a skracuju celkovu dobu osetrovania a tym vedu k uspore financii a zlepsuju kvalitu zivota pacienta (Stryja, 2011, s. 57). Terapeuticke metody sa zameriavaju na kauzalnu lokalnu chirurgicku liecbu, ktora zahrna odstranenie infekcneho loziska, inciziu a reviziu rany, extirpaciu infekcneho loziska a debridement rany. Debridement chronickej rany spociva v odstraneni nekrotickych a kontaminovanych tkaniv a cudzieho materialu, vycisti rany od nekrotickeho tkaniva a stimuluje tvorbu zdraveho tkaniva. Rozlisujeme chirurgicky, enzymaticky, autolyticky, hydrochirurgicky a larvalny debridement (larvoterapia) a terapeuticke krytia vlhkeho hojenia rany. Dalsimi metodami, ktore doplnaju debridement chronickej rany je hyperbaricka oxigenoterapia/HBOT, Aplikacia riadeneho podtlaku/V.A.C. Terapia (Vacuum Assisted Closure), Mesh plastika (autotransplantacia koze) a elektrostimulacia. Vyznamnou je aj terapia EPC/Aplikacia kmenovych buniek. Tieto moderne liecebne metody mozu pri spravnej indikacii zasadnym sposobom ovplyvnit liecbu chronickej rany a tym aj komfort a kvalitu zivota pacienta (Stryja, 2011, s. 72 - 115). 2.1 Vlhka terapia ,,Sucha rana je mrtva". Z tohto poznatku vychadzali lekari, ktori sa venovali hojeniu ran. Vyhody vlhkej terapie rany vychadzaju z vedeckej prace G. D. Wintera, ktory pozitivny vplyv vlhkeho hojenia rany uverejnil uz v roku 1962 v ,,Nature" (Germann, 2006, s. 36). Vlhka terapia je zalozena na poznatku, ze hojenie rany najlepsie prebieha vo vlhkom prostredi. Jednotlive prostriedky krytia su jednoducho pouzitelne, bezpecne, setrne pre 23pacienta i pre osetrujuci personal. Pri metode vlhkeho hojenia ran je jednoznacnou vyhodou prevencia vysychania rany, zabranenie odumierania buniek, coho nasledkom je redukcia bolesti v rane a vzostup rastoveho tkanivoveho faktora, vhodne pH blizke neutralnym hodnotam, a tym aj urychlenie procesu hojenia. Osetrovanie pomocou vlhkej terapie rany sa riadi vseobecnymi zasadami. Oddeluje a odstranuje nekrozu, zbavuje ranu choroboplodnych zarodkov, ma vysoku absorbcnu kapacitu, udrzuje vlhke prostredie v rane, cim podporuje granulaciu. Krytie chrani pred sekundarnou infekciou a vonkajsimi vplyvmi, znizuje pocet prevazov o 4 - 5 nasobok oproti klasickym vymenam, znizuje pocet prevedenych nekrektomii, posobi antisepticky (Stryja, 2011, s. 263). Moderne terapeuticke krytia udrzuju vlhke prostredie v rane, tym zaistia konstantnu teplotu v rane, co prispieva ku granulacii a epitelizacii (jednotlive druhy prostriedkov vlhkej terapie uvadzame v prilohe c. 5). Kazde krytie ma svoje specifika a je vhodne na urcity typ ci fazu hojenia rany. Typ krytia volime podla konkretnej fazy hojenia rany, miery exsudacie rany, nekrozy, bakterialnej kolonizacie, infekcie, povlaku alebo hlbky rany. Vyhodou vlhkeho hojenia je mensia bolestivost pri prevaze, lepsi stav spodiny rany, skratenie casu liecby, mensie riziko maceracie rany, schopnost debridementu (enzymaticky, autolyticky, mikrodebridement), podporuje angiogenezu, granulaciu a reepitelizaciu, pohodlne pouzitie pre pacienta i personal, minimalizacia nakladov na liecbu, chrani pred sekundarnou infekciou a vonkajsimi vplyvmi a posobi antisepticky ( Suhajkova, 2004, s. 12). Uloha sestry pri liecbe vlhkou terapiou - Priprava pacienta, pravo na sukromie a dodrzanie intimity pri prevaze. - Podavanie analgetik podla ordinacie lekara. - Hygienicka dezinfekcia ruk pred prevazom. - Pouzitie jednorazovych ochrannych rukavic, pouzitie masky na usta a operacnej ciapky. - Dodrziavanie aseptickych podmienok pri prevaze (subor preventivnych opatreni a postupov zabranujucich mikrobialnej kontaminacii sterilneho prostredia). - Odber anamnezy pred prevazom (s dorazom na predchadzajuce alergie pacienta). - Zvlhcenie krytia fyziologickym roztokom, aby nedoslo k poraneniu spodiny rany. 24- Zhodnotenie rany, zaznamenanie do dokumentacie (az po prevaze), fotodokumentacia rany. - Odstranenie povlakov, nekrozy a zvyskov masti a past s vyuzitim exkochleacnej lyzicky, noznic, skalpelu. Povlaky mozeme odstranit aj pomocou sterilneho tamponu a pinzety. Odber biologickeho materialu na bakteriologicke vysetrenie. - Vyplachnutie rany roztokom s teplotou 37?C. Po vyplachnuti okolie rany vysusime sterilnym tamponom. - Po zvazeni liecebnej strategie vyber primarneho terapeutickeho krytia podla momentalneho stavu. Velkost krytia by nemala presahovat na zdravu okolitu kozu. Podminovane kraje rany je nutne vytamponovat, cim zaistime drenaz exsudatu do krytia. - Fixacia primarneho krytia sekundarnym - naplast, ovinadla, sietove krytia. Cielom je zabranenie kontaminacii pacientovho okolia. - Sucastou prevazu je zapis do dokumentacie pacienta, naplanovanie dalsieho terminu vymeny krytia (Stryja, 2011, s. 209). 2.2 HBO - hyperbaricka oxygenoterapia Transport kyslika v organizme ma klucove postavenie. Koriguje cinnost poskodenych buniek, ktore trpia nedostatkom kyslika. Hyperbaricka oxygenoterapia (HBO) je liecebna metoda, ktora spociva v inhalacii 100% kyslika za podmienok tlaku vyssieho, nez je atmosfericky tlak (Stryja, 2011, s. 90). HBO je moderny sposob liecby vyuzivany v podpore hojenia rany, pri poskodeni tkaniv na roznej urovni. Vyuziva sa kyslik pod zvysenym tlakom. Samotna liecba ma tri fazy: kompresia, pri ktorej je hyperbaricka komora naplnena na prislusny liecebny tlak, spravidla 0,15 MPa (alebo 1,5 bar), teda 15 metrov vodneho stlpca, izokompresia, pri ktorej pacienti vdychuju kyslik, trva 80 minut, dekompresia, pri ktorej je tlak v komore postupne znizeny na okolity atmosfericky tlak (Kranke, 2004, s. 5). Kyslik pracuje ako liek, ktory ma terapeuticke ucinky na DNA a ine casti bunky. Zaroven v nich sposobuje trvale zmeny. Pri pravidelnom opakovanom pouzivani hyperbarickej oxygenoterapie sa stimuluje vyvoj novych ciev, cim sa zvysi prisun krvi a kyslika. Zlepsi sa vplyv posobenia viacerych rastovych a inych hormonov pri hojeni rany (Paul, G. 2007, s. 27). 25Indikacie pouzitia HBO Akutne: - akutna traumaticka svalova ischemia, - drtive poranenia koncatin, - anaerobna, zmiesana bakterialna infekcia makkych tkaniv, fascitida, myonekroza, plynata gangrena, - reperfuzny syndrom po invazivnom cievnom vykone (Stryja, 2011, s. 91). Chronicke: - ulceronekroticke defekty dolnych koncatin/vred, gangrena, - tromboangitis obliterans (Buerger), - ateroskleroza koncatinovych arterii, ateroskleroticka gangrena, - cievne kalcifikacie, - dekubitalny vred/prelezanina (Vokurkova, 2009, s. 7), - diabeticke defekty, - neuroblastom IV. stupna, - problematicke kozne stepy a volne svalove laloky, - chronicka osteomyelitida, - algoneurodystrofie, - vybrane nehojace sa infikovane defekty - napriek poskytovanej liecbe (Stryja, 2011, s. 91). Kontraindikacia k prevedeniu HBO je definovana ako stav, ktory znemoznuje bezpecne prevedenie liecebnej expozicie HBO, popripade by za urcitych okolnosti mohla viest ku zhorseniu zdravotneho stavu pacienta az s nasledkom smrti. V niektorych pripadoch je nutne hodnotit individualne s ohladom na indikaciu a urgentnost liecby a zvazovat pomer prinosu liecby a rizika HBO (Stryja, 2011, s. 92). Kontraindikacie: - akutne virusove infekcie s vysokou teplotou, - neliecene maligne ochorenie, - klaustrofobia, - gravidita, 26- spontanny pneumotorax - v anamneze, - stav po operacii hrudnika - v anamneze, - stav po operacii stredneho a vnutorneho ucha, - epilepsia, - poranenie pluc, - emfyzem pluc, - hyperfunkcia stitnej zlazy (Vokurkova, 2009, s. 7). HBO moze zasadnym sposobom zmenit kvalitu zivota pacienta a v neposlednom rade prinesie aj ekonomicky efekt v zmysle znizenia nakladov na liecbu niektorych chronickych ochoreni. Tato forma liecby je v palete sucasnych modernych trendov mnohokrat nedocenena, no ponuka moznost a priestor byt uspesne vyuzivana aj v liecbe chronickych ran. Ulohy sestry pri liecbe HBO Sledovanie: - vzniku barotraumy - usna, nosna, plucna, - zhorseneho dychania, zachvatov kasla (vyvolane kyslikom), - poruch CNS, - ospalost, chvenie viecok a pier, - zasklby svalov tvare, - palpitacie, - krvacania z rany, - stupnovanie bolesti, - zmeny spravania pacienta/klaustrofobiu (Stryja, 2011, s. 93). 2.3 Liecba kontrolovanym negativnym podtlakom (V. A. C. - Vacuum Assisted Cosure, NPWT - Negative Pressure Wound Therapy) Liecba podtlakom je definovana ako nova ucinna nefarmakologicka fyzikalna metoda liecby ran, ktora je schopna modulovat proces hojenia rany (Banwell, P. 2003, s. 2). Flexibilna moderna terapia, ktora optimalizuje starostlivost o pacienta a znizuje naklady na 27poskytovanu liecbu. Tato strategia osetrovania rany patri medzi najmodernejsie postupy liecenia ran v spojeni s riadenymi pristrojmi a technickou podporou. Neinvazivnou metodou aktivneho podtlaku uzavretia rany vyuziva lokalne posobenie negativneho tlaku pre podporu liecby komplikovanych akutnych a chronickych ran. Rana sa uzatvori na principe odlozenej sutury rany. Je to metoda vyuzivana vtedy, ked uz zlyhali vsetky dostupne tradicne postupy hojenia rany. Infekcny material je odvadzany pomocou polyuretanovej peny priliehajucej k okraju rany, prekrytej pomocou adhezivnej folie a stabilneho podtlaku mimo pacienta (Stryja, 2011, s. 109). (Priloha c. 3) Indikacie: Podtlakove systemy nachadzaju siroke uplatnenie pri osetrovani akutnych otvorenych ran - hlboke i povrchove, infikovane i povlecene, exsudujuce, stagnujuce rany ciste i granulujuce. Ako aj traumaticke a komplikovane pooperacne rany, ranne dehiscencie, infekcne ranne komplikacie, osteomyelitis sterna, mediastinitis ci popaleniny, dekubity III a IV. stupna, vredy - predkolenia, diabeticky ulcus, a transplantaty (Stryja, 2011, s. 110). Kontraindikacie: Pritomnost malignych buniek v rane, osteomyelitida, fistuly medzi ranou a vnutornymi organmi, alebo dutinami (Toporcer, 2010, s. 702). V.A.C. podtlakova drenaz poskytuje pacientovi aj osetrujucemu timu istotu, tak v nemocnicnej ako aj v ambulantnej starostlivosti. Ma vyznamne miesto v strategii hojenia ran, pretoze pomaha nastartovat proces hojenia, ulahcuje odlucovanie infikovaneho tkaniva, stimuluje granulaciu, podporuje perfuziu tkaniva v rane, zabezpecuje vlhke prostredie pre hojenie a podporuje kontrakciu rany a specialny filtracny system minimalizuje zapach rany (Banwell, 2003, s. 3). Na zaklade individualnych potrieb pacienta sa stanovi samotna liecba a nastavi sa podtlak. Podtlak, ktory je mozne vyuzit pri liecbe rany delime na kontinualny (80 -125 mmHg) a intermitentny (125mmHg) Intermitentny (5 min. zapnuty, 2 min. vypnuty podtlak) vyuzivame v praxi minimalne, vzhladom k velkym bolestiam, ktore u pacientov sposobuje. V praxi sa vo vacsine pripadov vyuziva kontinualny podtlak, ktoremu sa pacienti lahsie prisposobia a neodmietaju samotnu liecbu a spolupracu. Kontinualna liecbe sa ponechava do dalsieho zhodnotenia rany a prevazu 48 hodin (Stryja, 2011, s. 112). 28Monitorovanie rany: Aktivny proces hojenia rany s pouzitim podtlakovej drenaze meni vzhlad a velkost rany. Ranu je preto potrebne monitorovat, merat a zdokumentovat nasledne zistenia za ucelom porovnania a spravneho posudenia. Do dokumentacie dalej zaznamenavame mnozstvo a farbu exsudatu, tvorbu granulacneho tkaniva a viditelnu epitelizaciu. Liecba prebieha denne 22 hodin. Ak je liecba vysadena na viac ako 2 hodiny, musi byt krytie nahradene klasickym krytim. Kazdych 48 hodin je krytie podtlakovej drenaze vymenene, a tym, ze su odstranene priskvary a nekroticka koza dosiahneme maximalny efekt liecby ( Banwell, 2003, s. 14). Ulohy sestry pri liecbe V. A. C. - Dodrziavanie aseptickeho postupu pri osetrovani rany (hygienicka dezinfekcia ruk sestry pred prevazom s pouzitim jednorazovych ochrannych rukavic, pouzitie masky na usta a operacnej ciapky). - Zvlhcovanie krytia - folie - pred odstranenim (napr. dezinfekcnym roztokom), aby nedoslo k poraneniu zdravej okolitej koze. - Zvlhcovanie krytia - peny - pred odstranenim (napr. fyziologickym roztokom), aby nedoslo k poraneniu zdravej okolitej koze. - Pred pouzitim dezinfekcneho pripravku sa uistime o alergii pacienta. - Zhodnotenie typu a stavu rany, podrobny popis zaznamename do dokumentacie pacienta (az po prevaze), fotodokumentaciu vykonava dalsi clen timu. - Asistencia pri chirurgickej nekrektomii (pomocou skalpelu, noznic, pinzety, chirurgickej lyzicky). Povlaky mozeme odstranit aj pomocou sterilneho tamponu a pinzety. Zabezpecime odber biologickeho materialu na bakteriologicke vysetrenie. - Asistencia pri aplikacii polyuretanovej peny/zvolit velkost podla dlzky a sirky rany (pokrytie celej spodiny a bokov rany penou s vyplnenim vsetkych podminovanych oblasti). - Asistencia pri prekryti peny nepriedusnou foliou, ktora musi prekryvat 3 - 5 cm zdravej, ocistenej a oholenej koze (foliu nenatahujeme a nenalepujeme pod tahom), nalepenie peloty s hadickou na pripojenie k pristroju. 29- Monitoring bolesti (skala VAS) u pacienta po aplikacii V.A.C. terapie minimalizacia bolesti - analgetika, znizenim podtlaku. - Sledovanie okolia rany (edem, krvacanie z rany). - Sledovanie rezervoaru na zber exsudatu ( Hanouskova, 2009, s. 248). 2.4 Larvoterapia Larvalna terapia predstavuje rychly a ucinny debridement, ktory v rane znizuje mnozstvo bakterii a minimalizuje zapach. Je to metoda patriaca do komplexnej starostlivosti o chronicku ranu. Vyuzivame ju v strategii osetrovania chronickych ran ako debridement rany. Uspesnost liecby je aj u hlbokych, mikrobialne znecistenych ran. Na povrch rany sa aplikuju sterilne larvy bzucivky zelenej (Lucilia sericata). Na centimeter rany sa aplikuje 5 - 8 lariev, ktore sa prekryju sterilnym krytim. Larvy svojimi traviacimi enzymami rozpustaju nekroticke tkanivo a zivia sa nim bez toho, aby porusili zdrave tkanivo (Stryja, 2008, s. 55). Indikacie: Akutne a chronicke rany, osteomyelitida, popaleniny, nekrotizujuce rany, vredy predkolenia, dekubity, diabeticke vredy, neurovaskularne a cievne vredy. Kontraindikacie: Otvorena rana brusnej dutiny - riziko poskodenia organov, pacienti s imunosupresivnou liecbou, rany znecistene Pseudomonas aeruginosa, opatrnost v blizkosti velkych ciev/arterii (Gottrup et al., 2011, s. 11). Larvy s ich enzymami podporuju hojenie rany a jej granulaciu, stimuluju spodinu rany, zlepsuju prekrvenie. Pacientovi sposobuju jemne ,,steklenie". Odstranuju sa po 3 - 4 dnoch (Whitaker et al., 2007, s. 409). Terapiu pouzivame az po dobu, kedy sa na spodine rany vytvori zdrave granulacne tkanivo. Efekt tejto liecby je viditelny velmi rychlo. Prinasa benefit pre pacienta a znizuje naklady na liecbu chronickej rany. Larvoterapia je bezpecna, nakladovo efektivna metoda, ktora znizuje napr. pocet amputacii u pacientov s nehojacimi ranami, skracuje dobu hospitalizacie a zvysuje kvalitu zivota pacientov. 30Ulohy sestry pri larvoterapii: - Dodrziavanie aseptickeho postupu pri osetrovani rany (hygienicka dezinfekcia ruk sestry pred prevazom s pouzitim jednorazovych ochrannych rukavic, pouzitie masky na usta a operacnej ciapky). - Zhodnotenie typu a stavu rany (velkost, spodina - sucha, vlhka, pritomnost, charakter a farba exsudatu, zapach rany) podrobny popis zaznamename do dokumentacie pacienta (az po prevaze), fotodokumentaciu vykonava dalsi clen timu. - Asistencia pri chirurgickej nekrektomii (pomocou skalpelu, noznic, pinzety, chirurgickej lyzicky). - Asistencia pri aplikacii lariev do rany. - Sledovanie a zaznamenavanie VF (telesna teplota pacienta, krvny tlak, pulz, dych). - Zaistenie vlhkeho prostredia v rane. - Sledovanie krvacania z rany. - Monitorovanie rany, okolie rany (zacervenanie, krvacanie z rany, edem). - Monitorovanie bolesti u pacienta (skala VAS) (Gottrup et al., 2011, s. 3). 2.5 Elektrostimulacia Elektrostimulacia - elektricky prud, vedeny pomocou elektrod umiestnenych priamo na kozi v tesnej blizkosti rany. Metoda, ktora je vyuzivana ako sucast celkovej liecby pacienta s nehojacou sa ranou, doplnena o debridement (odstranenie nekrotickeho tkaniva) s vyuzitim vlhkej terapie (Larson, 2007, s. 2). Elektrostimulacia je vyuzivana vo viacerych smeroch, tak v neurologii v prevencii svalovej atrofie, zlepsuje motoricke funkcie, cim zvysi svalovu silu, ako aj v chirurgii v liecbe chronickych ran, zlepsuje prekrvenie v ischemickom tkanive a zaroven minimalizuje akutnu a chronicku bolest (TENS). Stimuluje bunky k aktivite, urychli granulaciu, zlepsuje arterialne prekrvenie, tym zvysuje okyslicovanie tkaniva a zmensuje opuch (Fernandez - Chimeno, 2008, s. 3). 31Indikacie: Dekubity III. a IV. stupna, arterialne, venozne a diabeticke ulcusy. Tuto metodu zahajime v pripade, ze rana nereaguje ani po 30 dnoch na zvolenu strategiu. Predchadzajucu zvolenu metodu doplnime elektrostimulaciou. Po kombinacii tychto metod sa zahaji elektrostimulacia na 1 hodinu denne v trvani 4 tyzdnov (Fernandez - Chimeno, 2008, s. 4). Kontraindikacie: Kardiostimulator, malignita, povrchove kovove implantaty, aktivne krvacanie v oblasti osetrenia, tehotenstvo, dezorientovany pacient (Larson, 2007, s. 3). V sucasnej dobe existuje dostatok dokazov na podporu vyuzitia elektrickej stimulacie pri hojeni ran. Elektrody su vyrobene z elektricky vodiveho materialu, ktory sa pouziva na prenos elektrickeho naboja na biologicke tkanivo (Larson, 2007, s. 4). Elektricka stimulacia ovplyvnuje jednotlive fazy hojenia rany inak. Od prekrvenia, vyrazneho okyslicenia rany, so stimulaciou fibroblastov, kolagenu na stimulaciu kontrakcie rany, kedy nastavenie elektrostimulacie je - polarita negativna, intenzita od 100 do 150 voltov v dlzke 60 minut raz denne. V neskorsej faze sa stimuluje reprodukcia a migracia epitelovych buniek, ktore pomahaju vytvarat tensiu a jemnejsiu jazvu. V tejto faze je dolezite striedanie polarity - 3 dni negativna, 3 dni pozitivna, intenzita od 100 do 150 voltov, 5 - 7 krat tyzdenne (Larson, 2007, s. 6). Ulohy sestry pri elektrostimulacii: - Dodrziavanie aseptickeho postupu pri osetrovani rany (hygienicka dezinfekcia ruk sestry pred prevazom s pouzitim jednorazovych ochrannych rukavic, pouzitie masky na usta a operacnej ciapky). - Zhodnotenie typu a stavu rany (velkost, spodina - sucha, vlhka, pritomnost, charakter a farba exsudatu, zapach rany) podrobny popis zaznamename do dokumentacie pacienta (az po prevaze), fotodokumentaciu vykonava dalsi clen timu. - Asistencia pri chirurgickej nekrektomii (pomocou skalpelu, noznic, pinzety, chirurgickej lyzicky). - Vyplnenie dutiny rany gazou impregnovanou hydrogelom. - Odstranenie kovovych predmetov z okolia. 32- Sledovanie podrazdenia koze u pacienta pocas terapie, ,,mravencenie" pod elektrodou. - Monitorovanie stupnujucej sa bolesti. - Sledovanie zmeny spravania sa pacienta (Larson, 2007, s. 8). Eektrostimulacia v kombinacii s dobrou osetrovatelskou starostlivostou urychli hojenie rany, znizi v rane mnozstvo vylucovaneho exsudatu, minimalizuje nekrozu, zlepsi prekrvenie rany. Rana postupne zmensuje svoj objem a velkost. 2.6 Metoda aplikacie EPC/kmenovych buniek Kmenova bunka je zakladna, hlavna, este nediferencovana bunka, z ktorej sa moze vyvinut akakolvek bunka ktorehokolvek ludskeho organu. Je schopna regenerovat poskodene tkaniva. Podtypom kmenovej bunky je endotelova progenitorova bunka - EPC (Madeddu, 2005, s. 315). Metody aplikacie kmenovych buniek nasli vyuzitie aj v liecbe kritickej koncatinovej ischemie a syndromu diabetickej nohy. Pacienti s tymito ochoreniami trpia kludovou bolestou, vznikom defektov, gangren a infekcnymi komplikaciami. Ak nie su tieto ochorenia vcas liecene, umiera viac ako 50% diabetikov s CLI (Critical Limb Ischemia/kriticka koncatinova ischemia) v nasledujucich piatich rokoch z dovodu vzniku infekcnych komplikacii, sepsy a multiorganoveho zlyhania. V 50 - 60% byva pricinou netraumaticka amputacia koncatiny (Stryja, 2011, s. 115). Indikacia: CLI/kriticka koncatinova ischemia je definovana ako chronicka ischemicka bolest koncatin, vyzadujuca pravidelnu analgeticku liecbu dlhsie ako 2 tyzdne, s koznymi defektmi a gangrenou. Toto ochorenie je castou indikaciou na chirurgicku, respektive endovaskularnu rekonstrukciu na zachranu koncatiny, avsak u pacientov s nerekonstruovatelnymi pomermi je poslednou nadejou prave autotransplantacia kmenovych buniek (Hlinka, 2010, s. 5). Kontraindikacie: Transplantacie kmenovych buniek, tazke postihnutie mozgu, imobilita pacienta, demencia, limitovana dlzka zivota - menej ako sest mesiacov, zdravotny stav pacienta vyzadujuci amputaciu pre zachranu zivota pacienta, nadorove ochorenia kostnej drene, diabeticka 33noha bez znamok ischemickeho postihnutia koncatiny, chronicka renalna insuficiencia u pacientov absolvujucich dialyzu, neoplasticky proces v poslednych 5 rokoch (Hlinka, 2010, s. 23). Kmenove bunky su izolovane z autolognej kostnej drene odobratej z lopaty bedrovej kosti z obidvoch stran punkciou. Odber vykonava hematolog. Jednotlive punkcne miesta sa po odobrati 3 - 4 vzoriek musia menit. Odberovy objem je 600 ml roztoku kostnej krvi s heparinovym roztokom (F1/1 250 ml - 4 ml Heparinu/20 000 j). Odobraty obsah sa zhromazduje v odberovom sete, ktory sa po odobrati filtruje. Po separacii centrifugou zo 600 ml odobratej vzorky ziskame 120 ml koncentratu, ktory sa aplikuje intramuskularne - do svalov predkolenia postihnutej koncatiny (Stryja, 2011, s. 117). Autotransplantaciu vykonava chirurg do 16 hodin po odbere. Vyhodou je tvorba novych cievnych kolateral - neovaskularizacia a zvysi sa okyslicovanie koncatiny. Po 2 - 3 dnoch sa znizi kludova bolest dolnej koncatiny - nastupuje analgeticky efekt sposobeny uvolnenim neurotransmiterov a samotny proces trofiky koncatiny pozorujeme za 6 - 8 tyzdnov po aplikacii (Stryja, 2011, s. 119). Zvysi sa pohybova aktivita u pacienta a tym aj kvalita zivota. Ulohy sestry pri liecbe kmenovymi bunkami: - Dodrziavanie aseptickeho postupu (hygienicka dezinfekcia ruk sestry pred prevazom s pouzitim jednorazovych ochrannych rukavic, pouzitie masky na usta a operacnej ciapky). - Pred pouzitim dezinfekcneho pripravku sa uistime o alergii pacienta. - Asistencia pri odbere kostnej drene z lopaty bedrovej kosti. - Po 16 hodinach asistencia pri aplikacii koncentratu do svalov predkolenia pacienta. - Po aplikacii zakrytie rany sterilnym stvorcom mulu a pripevnenie leukoplastom. - Po aplikacii sledovanie presakovania obvazu. - Sledovanie a zaznamenavanie pulzacie na dolnej koncatine. - Monitoring VF (TK, P). 2.7. Biologicke kozne kryty Stratu funkcie koze je potrebne do urcitej miery nahradit. Na docasne prekrytie sa pouzivaju kozne kryty a docasne kozne nahrady. Rozdiel medzi krytmi a nahradami koze 34je v tom, ze kozne kryty maju za ulohu len prekryt ranu, cim predstavuju len dokonalejsiu formu obvazu. Docasne nahrady koze svojimi priaznivymi vlastnostami okrem prekrytia rany vedia nahradit aj niektore funkcie koze. Zabranuju jej vysychaniu, pristupu infekcie, znizuju bolestivost, ale aj znizuju exsudaciu, zabranuju nadmernym stratam tekutin, elektrolytov a bielkovin cez povrch rany, podporuju primeranu tvorbu granulacneho tkaniva a dokazu ranu pripravit na definitivne prekrytie. Docasne nahrady koze mozu byt biologickeho, biosyntetickeho, alebo syntetickeho povodu. Biologicke nahrady koze sa musia pripravovat standardnymi postupmi so zretelom na maximalnu efektivnost a bezpecnost prijemcu (Orsag, 2011, s. 23). Obvykle su pripravovane do formy vhodnej na pouzitie v tkanivovych (koznych) bankach, pripadne laboratoriach tkanivovych kultur. Najcastejsie sa v klinickej praxi vyuzivaju: kozne alotransplantaty, kozne xenotransplantaty, fetalne membrany, acelularna alogenna derma, kultivovana alogenna epiderma. Indikacie pouzitia koznych nahrad: Povrchove popaleniny a popaleniny ciastocnej hrubky koze, tangencialne excidovane popaleniny, siroko sietovane autotransplantaty, odberove plochy autotransplantatov, vredy predkoleni, traumaticke rany rozneho povodu, poranenia elektrickym prudom, poskodenia koze sposobene infekciou, poskodenim trofiky, cievne, neurologicke priciny (Orsag, 2011, s. 24). Kontraindikacie pouzitia koznych nahrad: Infikovana rana, znama alergia na prasacie produkty - pri pouziti xenotransplantatu (Stryja, 2011, s. 319). 2.7.1 Kozne alotransplantaty Predstavuju skupinu docasnych koznych nahrad, ziskanych z biologickych materialov geneticky odlisnych jedincov toho isteho druhu. Pripravuju sa z koze odobratej od zivych, alebo mrtvych darcov. Vzhladom na mozne rizika je ich pouzitie vyhradene len na rozsiahle straty kozneho krytu s ohrozenim zivota (Stryja, 2011, s. 318). Vyhoda alotransplantatov je, ze poskytuju docasnu barieru proti prenikaniu mikroorganizmov, zabranuju pokracujucim stratam tekutin a bielkovin cez otvorenu ranu a 35brania ranu pred vysychanim. Maju schopnost stimulovat epitelizaciu z okrajov rany a zo zvyskov epidermalnych elementov dermy pri excidovanych popaleninach hlbokeho II. stupna. Prekrytie rany alotransplantatmi vyrazne znizuje jej bolestivost, znizuje energeticke straty organizmu. Nevyhodou alotransplantatov je ich antigenicita s pomerne kratkym prezivanim po transplantacii, moznost prenosu niektorych ochoreni a nedostatok vhodnych darcov (Orsag, 2011, s. 25). 2.7.2 Xenotransplantaty Kozny xenotransplantat je tkanivo transplantovane od ineho zivocisneho druhu ako je clovek (kozny heterotransplantat v starsej terminologii) Xe - Derma: strerilna lyofilizovana (vysusena) prasacia acelularna dermis. V podstate ide o zvieraciu kozu v ciastocnej hrubke, ziskavanu, spracovavanu, uchovavanu a distribuovanu podla protokolov tkanivovou bankou. Mozu sa pouzit vo vitalnom stave (cerstve, zmrazene), alebo avitalne (glycerolovane, lyofilizovane) ( Stryja, 2011, s. 319). Medzi vyhody patri docasna nahrada barierovych a ochrannych funkcii koze, aj ked kratsieho trvania, dobra adherencia, znizenie bolestivosti, bioaktivita (kolagen) vnutorneho povrchu pri zachovanej vitalite, aj ked v mensej miere, ako u alotransplantatov. Nevyhodou je vsak vacsia antigenicita, nevaskularizuju, kratka doba prezivania na rane a existencia rizika prenosu endogenneho retrovirusu, ci niektorych zoonoz (Orsag, 2011, s. 26). 2.7.3 Mesh plastika Mesh plastika (autotransplantacia koze) znamena prenos koze na epitelizujucu ranu za ucelom urychlenia prekrytia rany kozou a jej uplnom zahojeni a predstavuje jeden z najlepsich docasnych biologickych kryti otvorenych ran (Zeman, 2000, s. 28). Mesh plastika je zalozena na transplantacii vlastnych koznych ostrovcekov na postihnute miesto. Prihojenie prebieha pomocou adhezie koznych ostrovcekov a difuzneho prerastenia kapilarami z lozka defektu, cim dochadza pomerne rychlo k preepitelizovaniu defektu. 36Indikaciou na autotransplantaciu koze su: - rany po popaleninach, - chronicke rany (ulcusy cruris, dekubity, nehojace sa rany), - velke rany po exciziach koznych nadorov, - zjazvene rany a kontraktury obmedzujuce funkciu roznych organov (Zeman, 2000, s. 288). Kontraindikacie: - maligne kozne zmeny, - prekonane celkove infekcne ochorenie, - hepatitida, AIDS, pyodermia (Zeman, 2000, s. 286). Prednostou Mesh transplantatov je pokrytie rozsiahlych ran a volny odtok transsudatu cez otvory v transplantatoch. Aplikovane kozne transplantaty prispievaju k znizeniu straty bielkovin, tekutin z rany, podporuju regeneraciu epitelu (Zeman, 2003, s. 286 - 288). Postup Mesh plastiky: - odber koznych ostrovcekov obycajne z medialnej strany stehna, - debridement chronickeho defektu s kontrolu hemostazy, - aplikacia koznych ostrovcekov, prekrytie a fixacia mastnym tylom s dezinfekcnym roztokom, - prevaz rany obvykle za 5 dni po aplikacii, - prevaz ambulantne, aplikacia obvykle a 2 dni prve dva tyzdne, - prekrytie defektu v priebehu niekolkych tyzdnov az mesiacov (zavisi od velkosti defektu) plnohodnotna koza o cca 1 rok (Vojtko, 2011, s. 14). Ulohy sestry pri liecbe Mesh plastikou: - Dodrziavanie aseptickeho postupu (hygienicka dezinfekcia ruk sestry pred prevazom s pouzitim jednorazovych ochrannych rukavic, pouzitie masky na usta a operacnej ciapky). - Asistencia pri chirurgickej nekrektomii (pomocou skalpelu, noznic, pinzety, chirurgickej lyzicky). 37- Asistencia pri odbere koznych ostrovcekov zo strany stehna. - Asistencia pri aplikacii koznych ostrovcekov na ranu. - Asistencia pri prekryti a fixacii rany mastnym tylom. - Po aplikacii sa rana neprevazuje 5 dni. - Sledovanie okolia rany (zacervenanie, opuch, krvacanie). - Monitoring bolesti v rane (priloha c. 6). 38METODIKA PRACE A METODY SKUMANIA 3 FORMULACIA PROBLEMU Do popredia novych trendov v chirurgickom osetrovani ran patri liecba kontrolovanym negativnym podtlakom (V.A.C. - Vacuum Assisted Cosure, NPWT - Negative Pressure Wound Therapy). Vyuziva lokalne posobiaci negativny tlak pre podporu liecby komplikovanych akutnych a chronickych ran (Stryja, 2011, s. 109). Z pohladu osetrovatelskej starostlivosti ma velky vyznam v manazmente chronickej rany - redukuje sa pocet prevazov a ich frekvencia (na 3 - 5 den), minimalizuje sa bolest pacienta sposobovana pri klasickom prevaze, exsudat je odvadzany mimo ranu, cim chranime okolie rany, minimalizuje sa zapach z rany, cim sa zvysi komfort a kvalita zivota pacienta. Jednou z dalsich metod vyuzivanych na nasom pracovisku je aj metoda aplikacie EPC/kmenovych buniek. Progenitorove bunky su schopne po aplikacii do podkozia a svalstva dolnej koncatiny terapeutickej revaskularizacie a su zdrojom neovaskularizacie, ktora postupne odstranuje nasledky chronickej koncatinovej ischemie a zlepsuje trofiku tkaniva a ma vyznamny efekt v liecbe chronickych ran (Stryja, 2011, s. 119). Z pohladu osetrovatelskej starostlivosti ma velky vyznam v urychleni procesu hojenia chronickej rany a v minimalizacii bolesti u pacienta, cim sa vyrazne zlepsi zivot pacienta. V nasej praci sme sa zamerali na ulohu novych trendov pri hojeni komplikovanych ran, pri vyuziti tychto metod na nasom pracovisku z pohladu operacnej sestry. 3.1. Hlavny problem Aku ulohu zohravaju nove trendy v hojeni komplikovanych ran? 3.2 Ciastkove problemy 1. Aky vyznam maju nove trendy v hojeni komplikovanych ran? 2. Aky je priebeh hojenia komplikovanej rany s vyuzitim novych trendov hojenia ran? (V.A.C.(R), kmenove bunky) 3. Aky je efekt pouzivania novych trendov v hojeni komplikovanych ran? 393.3 Ciel prace Popisat priebeh hojenia komplikovanych ran s vyuzitim novych trendov hojenia ran (V.A.C. (R), kmenove bunky). 3.4 Ulohy - Studium a analyza slovenskej i zahranicnej literatury v danej problematike. - Vymedzenie pojmov, hlavny problem, ciastkove problemy a ciele. - Vytvorenie, resp. modifikacia posudzovacieho harku. - Vyber vzorky respondentov. - Realizacia zberu udajov. - Spracovanie a komparacia kazuistiky (so zameranim na posudzovanie rany) u dvoch pacientov s chronickou ranou. - Vyhodnotenie a interpretacia ziskanych udajov. - Prezentacia a interpretacia vysledkov. - Navrh zaverov a odporucani pre prax. 3.5 Charakteristika objektu skumania Objekt skumania bol vybraty zamerne. Podmienkou bolo prospektivne sledovanie pacienta/ky s chronickou ranou, s vyuzitim novych trendov hojenia ran. Do sledovania boli vybrati dvaja pacienti. Prvy objekt skumania bola pacientka s diagnozou kalcifylaxie, pri ktorej je vyuzitie podtlakoveho systemu - V.A.C. nevyhnutnostou. Druhym objektom skumania bol pacient, u ktoreho pri zachrane koncatiny s nerekonstruovatelnymi pomermi a chronickou ranou po amputacii prsta na lavej dolnej koncatine bola poslednou nadejou prave autotransplantacia kmenovych buniek. 3.6 Sposob ziskavania udajov a ich zdroje Primarnym zdrojom ziskavania informacii u obidvoch sledovanych objektov bola analyza zdravotnej dokumentacie a rozhovory s pacientmi. Sekundarnym zdrojom na ziskanie doplnujucich informacii bola ranova dokumentacia a fotodokumentacia. Vsetky informacie ziskane pre spracovanie kazuistiky boli pouzite so suhlasom pacientov. 404 VYSLEDKY PRACE 4.1 Kazuistika Kazuistiku zaradujeme medzi kvalitativne metody vyskumu. Opisuje podrobne pripad alebo situaciu, analyzuje a prinasa zavery, ktore vyuzivame v praxi. V osetrovatelstve ju mozeme aplikovat ako navod na riesenie problemu, vzdelavanie sestier a studentov (Ziakova a kol., 2003, s. 278). Kvalitativna studia pripadu pacientky s diagnozou kalcifylaxie a pacienta s kritickou ischemiou koncatiny s defektom na druhom prste lavej koncatiny nam ponukla priestor na ziskavanie dolezitych informacii, ich naslednu interpretaciu a vyvodenie zaveru. Metoda kazuistiky nam umoznila zaznamenat situaciu jednotlivca s prihliadanim na jej jedinecnost. 4.2 Kazuistika 1 4.2.1 Anamneza 1 58 rocna pacientka po transplantacii oblicky od mrtveho darcu po 6 rokoch hemodialyzacnej liecby (od roku 2005). Napriek predtransplantacnej paratyreoidektomii vznikla od 4. mesiaca po terapii hyperkalciemia a 1,5 roka po transplantacii sa objavili bolestive nodozity v mieste transplantatu. Hospitalizacia bola nutna za ucelom pritomnosti hmatnych tumorcekov v mieste jazvy po transplantacii. Dna 14.11.2006 vykonana excizia - zaver: Schlofferov tumor. Po komplexnej predoperacnej priprave dna 20.02.2007 realizovana operacia - extirpatio. Neskor opakovane defekty brusnej steny liecene V.A.C. (R). Therapy spolocnosti KCI (priloha c. 2, obr. 1, 2). Histologicky a klinicky obraz svedci pre kalcifylaxiu - liecba Tracutil, natriumthiosulfat - dlhodobo. Uroinfekt prelieceny ATB podla citlivosti (Cefoxitim). Postupne sa odlucujuce nekrozy (april 2006) brusnej steny nad symfyzou v pravom a lavom hypohystriu, aj na kontralateralnej strane, v inguinach a na proximalnej casti stehien. Intenzivna bolest vyzadovala opiatovu analgezu. Histologia potvrdila diagnozu kalcifylaxie. Starostlivost o rany pokracovala v spolupraci s ADOS 3 x tyzdenne (podavanie infuzii, starostlivost o defekty na brusnej stene, podavanie naplasti Transtec a 96 hod.). Nasledna hospitalizacia oktober 2006 - problemom boli opakovane uroinfekty, pacientka bola trvale na ATB liecbe. Striedali sa u nej dva kmene: ESBL 41Klebsiella pneumoniae (opakovane Meronem(R)) a poslednych 6 tyzdnov Vankomycin rezistentny Enterococcus faecium. Preliecena Linezolidom(R). Priebezne na Fluconazole, pre Candida crusei. Stav pacientky komplikovala zavazna malnutricia (opiaty, infekcne komplikacie) a vystup febrilii cez 39 C. Po prelieceni - planovany rekonstrukcny vykon (centrum rekonstrukcnej a popaleninovej chirurgie). Vyznamne zhorsena mobilita - uz predtransplantacne pritomna zavazna axonalna motoricka polyneuropatia, k nej sa pridruzila vyznamna strata svalovej hmoty pocas prolongovanej hospitalizacie. V priebehu 13 mesacnej hospitalizacie podstupila komplexnu farmakologicku (Cinacalcet(R), bifosfonaty, thiosiran sodny) a chirurgicku liecbu (nekrektomie, V.A.C. (R). Therapy, az suturu ran). U pacientky sa opakovane zvladla sepsa, malnutricia a pocetne vedlajsie ucinky ATB liecby (vratane optickej neuropatie po Zyvoxide(R)). Hmotnostna strata presiahla 20 kg a bol potrebny novy nacvik chodze. Tri mesiace (maj 2008) po ukonceni 8 mesacnej farmakologickej liecby doslo k recidive ochorenia na proximalnej casti stehien, vyzadujucej navrat komplexnej terapie. Po vyhojeni proximalnej casti stehien - prekrytie autolognym volnym koznym transplantatom (12/2008). Recidiva kalcifylaxie (september 2011) - opakovane hospitalizacie s riesenim nalezu v oblasti prednej brusnej steny. Terapia lokalne - vyplach 3% peroxidom vodika, TenderWet(R)24 active. Posledna hospitalizacia (november 2011) prebiehala za ucelom liecby ran v oblasti abdomenu/intermitentne. Terapia pred hospitalizaciou - aplikacia Inadine, sterilne prekrytie mulovym stvorcom. Pritomnost dvoch ran o velkosti (vpravo) 11cm x 9 cm, druha rana (vlavo) 8 cm x 4 cm, okolie ran s viditelnou inflamaciou, rany pokryte krustou s pritomnostou purulentneho exsudatu. Nutnost hospitalizacie z dovodu debridementu ran a aplikacii podtlakovej drenaze/V.A.C. system. Pri intenzivnom lokalnom osetreni pomocou podtlakovej drenaze V.A.C. systemu (V.A.C. - Vacuum Assisted Closure, NPWT - Negative pressure Wound Therapy) rany postupne granuluju, epitelizuju z okrajov t. c. tendencia k uplnemu sekundarnemu zhojeniu. 4.2.2 Katamneza 1 Spolupraca s pacientkou prijatelna. Pacientka 6 rokov liecena v chronickom hemodialyzacnom programe bola prijata (v juni 2005) na nasu kliniku za ucelom transplantacie oblicky. Dna 12.6.2005 v celkovej anestezii transplantovana kadaverozna 42oblicka l. dx. Nasledne opakovane hospitalizacie z dovodu uroinfektov. Bolestivost suvisiacu s infektami hodnoti pacientka velmi negativne a deprimujuco. ,,To palenie je neznesitelne, pokial uzivam augmentin je mi dobre, ako nahle mi ho vysadia, za par dni prezivam tu bolest znovu." Pacientka trpi tazkou axonalnou polyneuropatiou dolnych koncatin. V domacnosti zije sama, rodicia zomreli, ma len sestru. S domacimi pracami jej pomaha opatrovatelka. ,,Sama by som to nezvladla, pomoze mi s varenim aj upratovanim." Opakovane prevazy (april 2007) defektov brusnej steny (V.A.C. terapia(R)), histologicky a klinicky obraz svedci pre kalcifiylaxiu - liecba Tracutil, natriumthiosulfat - dlhodobo (priloha c. 2, obr. 1, 2). Stav pacientky komplikuje zavazna malnutricia (opiaty, infekcne komplikacie) a febrilie cez 39 C. Pacientka bola spava, az apaticka. Na terapiu natriumthiosulfatom reagovala vyraznym nechutenstvom. ,,Pri liecbe thiosulfatom som nemala chut jest a ani som sa nevladala postavit z postele. Schudla som v tom obdobi 20 kg." Pacientka podstupila rehabilitaciu v Kovacovej. ,,V tomto obdobi mi najviac pomohla moja sestra, keby nebolo jej a mojej huzevnatosti, tak neviem ako by to so mnou dopadlo." V septembri 2007 starostlivost v spolupraci s ADOS 3 x tyzdenne (podavanie infuzii, starostlivost o defekty na brusnej stene, podavanie naplasti Transtec a 96 hod). ,,Uvitala som moznost byt doma, mam opatrovatelku a na prevazy ma doviezli do nemocnice, inak mi infuzie a potrebne injekcie podaval sestricka z ADOS-ky." Pocas hospitalizacie 11.8. - 3.11.2008 pre vznik nekrotickych defektov v oblasti medialnych stran stehien, vykonavana necrectomia, nasledne nalozena vacuum sealing drenaz. Postupne vycistenie ran, granulacie pritomne v celom rozsahu. Pocas hospitalizacie spadla. U pacientky zistena fractura extremitatis acromialis clavilulae l. dx. cum fractura acromii l. dx., luxatio capitis humeri craniale - nalez konzultovany s traumatologicko- ortopedickou klinikou MFN. Odporuceny konzervativny postup a ako jedine mozne operacne riesenie - nahrada ramenneho klbu. ,,Lezala som na urazovke tri dni, povedali mi, vymena ramenneho klbu. Ale pri dalsom rozhovore mi povedali, ze zit mozem aj s tymto ramenom, nevladala som za seba bojovat, nevladala." Pacientka prelozena (26.3. - 9.4.2009) z kliniky popalenin a rekonstrukcnej chirurgie po prekryti defektov na oboch stehnach autolognym krytom. Pokracovalo sa v lokalnom osetrovani krycich i odberovych ploch, komplexnej internej a imunosupresivnej terapii v 43spolupraci s transplantacnym nefrologom. Pre nalez Escherichia coli v moci bola cielene preliecena ATB. Autotransplantaty boli prihojene. Pacientka prijata (november 2011) na hospitalizaciu v dosledku pritomnosti dvoch ran v oblasti mezohypogastria, vpravo defekt o velkosti: rana vpravo 11 cm x 9 cm, druha rana 8 cm x 4 cm, okolie ran s viditelnou inflamaciou, rany pokryte nekrozou, s pritomnostou purulentneho exsudatu. Zvolena liecba kontrolovanym negativnym podtlakom (V.A.C. - Vacuum Assisted Closure). Rany ohranicene, nekroticke. 2.11.2011 operacny zakrok prebiehal v TIVE, co znamena totalna intravenozna anestezia, kde su latky podavane intravenoznou cestou a vdychovana zmes pozostava len z kyslika a vzduchu (dusika). Pacientka pre opakovane hospitalizacie, pre chronicku bolest a psychicky stav liecena Neurolom a pred kazdym zakrokom podavana premedikacia - Tramal 100 mg. ,,Na Neurol reagujem uplnymi bludmi a halucinaciami, nevyhovuje mi." Nasledny operacny vykon prebiehal umytim okolia obidvoch ran alkoholovym dezinfekcnym pripravkom. Ruskovanie rany jednorazovym krytim. Prevaz pokracoval vycistenim rany od nekrotickeho tkaniva, odobratim steru na kultivaciu a citlivost a nasledne sa rana vyplachla fyziologickym roztokom. Krvacanie zastavene pomocou peroxidu vodika - 3%. Po vysuseni rany sa pristupilo k nalozeniu penoveho materialu, ktory sa prisposobi velkosti rany tak, aby ranu neutlacal a nesposoboval nekrozu okrajov rany. Po vlozeni peny do rany si lekar pomocou operacnej sestry prisposobi hydrofil tak, aby prekryval 3 - 5 cm intaktnej koze. Na filmovom obvaze - hydrofile sme urobili otvor a aplikujeme nan port, ktory sme spojili nadobou, do ktorej sa nasaty obsah odvadza. Defekt vpravo sa spoji s defektom vlavo premostenim pomocou penoveho materialu. Tlak je nastaveny na 100 mmHg/kontinualne, dalsia vymena systemu je naplanovana o 5 dni (priloha c. 2, obr. 3, 4). 7.11.2011 pri nasledujucom prevaze: Operacny zakrok prebiehal v TIVE, pretoze pacientka reaguje velmi citlivo na kazdy dotyk a kazde polohovanie. ,,Uz velmi vela neprijemnych udalosti, ktore som si prezila pri opakovanych hospitalizaciach." Pred zakrokom opatrne odstranene penove krytie pomocou zvlhcenia fyziologickym roztokom. Okolie ran umyte alkoholovym dezinfekcnym pripravkom. Ruskovanie defektov jednorazovym krytim. Zhodnotenie rany - rana povlecena, inflamacia pretrvava, velkost ran nezmenena (vpravo 11cm x 9 cm, vlavo druha rana 8 cm x 4 cm), exsudat odsavany do nadoby V.A.C. systemu o mnozstve 200 ml. Rany vycistene pomocou exkochleacnej lyzicky, krvacanie zastavene pomocou 3% peroxidu vodika. Po vysuseni ran aplikacia 44systemu podtlakovej drenaze. Nalozeniu penoveho materialu, ktory sa prisposobi velkosti rany tak, aby ranu neutlacal a nesposoboval nekrozu okrajov rany. Po vlozeni peny do rany si lekar s pomocou operacnej sestry prisposobil hydrofil tak, aby prekryval 3 - 5 cm intaktnej koze. Na filmovom obvaze - hydrofile si urobime otvor a aplikujeme nan port, ktory spojime s nadobou, do ktorej sa nasaty obsah odvadza. Defekt vpravo sa spoji s defektom vlavo premostenim pomocou penoveho materialu. Vyuziva sa tak jedna nadoba systemu ku zberu exsudatu z obidvoch defektov. Tlak bol nastaveny na 100 mmHg kontinualne, dalsia vymena systemu bola naplanovana o 5 dni. Nasledujuci prevaz (13.11.2011). Pacientka v rozhovore pred operaciou hodnoti svoj stav velmi apaticky. ,,Som v nemocnici ako inventar, mala by som mat uz svoje cislo." Najviac zo vsetkeho ju obmedzuje bolest. ,,Najhorsie je to pre mna den pred vymenou tej peny. Vtedy ako by sa ta moja bolest este viac zvyraznila." Pacientka uz po opakovanych zakrokoch, ktore zazila v predchadzajucich rokoch vie, ako prebieha operacny zakrok, vyzaduje si preto to, co poklada za dolezite ,,Ja by som to uz mohla urobit aj sama., Nemusite ma poucovat, ved tu nelezim prvy krat." Zhodnotenie rany - rana povlecena, inflamacia pretrvava, velkost ran nezmenena, exsudat odsavany do nadoby V.A.C. systemu v mnozstve 190 ml. Kultivacia: Nalez - pody ostali sterilne, fibrin - pritomny, autolyz. nediferencovane bunky - ojedinele, autolyz. Erytrocyty ++, G + koky/zhluky ojedinele. Rany vycistene pomocou exkochleacnej lyzicky. Velkost rany vlavo nezmenena, rana vpravo zvacsena do hlbky, podminovanim - chobotom, ktory siaha medialne 8 cm. Krvacanie zastavene pomocou 3% peroxidu vodika. Po vysuseni ran aplikacia systemu podtlakovej drenaze. Pokracovalo sa v terapii - podtlak 100mmHg. Dalsia vymena systemu je naplanovana o 5 dni (priloha c. 2, obr. 5, 6). Prevaz rany (17.11.2011): Pacientka po dovezeni na operacnu salu neskryvala potesenie z toho, ze ma moznost ist domov aj zo systemom V.A.C. terapie Freedom. ,,Po vsetkych tych rokoch prezitych v nemocniciach som zostala sama, bez dlhodobeho vztahu. No vzdy sa nesmierne tesim domov na moju sestru." Bolest pacientka popisovala na stupnici skaly od 0 - 10, oznacila 6, co ohodnotila pozitivne. Pretoze chronicka bolest u pacientky liecena pocas hospitalizacie Novalginom 1mg i. v. neustupi uplne, len sa zmierni. Penove krytie sme setrne odstranili. Nasledny operacny vykon prebiehal umytim okolia obidvoch ran alkoholovym dezinfekcnym pripravkom. Fibrinovy povlak bol odstraneny 45pomocou exkochleacnej lyzicky. Velkost rany vpravo sa zmensila o 0,5cm/10,5 x 8,5cm, vpravo 8 x 4 cm (priloha c. 2, obr. 6, 7). Zapal ustupuje. Rana vpravo sa zmensila - pritomny chobot medialne/4cm. Mnozstvo exsudatu 150 ml. Vyplach rany fyziologickym roztokom. Nasledne vyplach 3% roztokom peroxidu, cim sme dosiahli zastavenie krvacania v rane. Nasledne sme aplikovali system V.A.C. (R). Therapy Freedom. Pacientka prepustena do domaceho osetrenia. Infuzie podavane v spolupraci s ADOS. Tlak bol nastaveny na 100 mmHg intermitentne (2 hodiny podtlak, 5 min. pauza). Prevaz naplanovany o 7 dni. Prevaz po 7 dnoch (25.11.2011): Pacientka opatovne hospitalizovana. Prichod pacientky na operacnu salu. ,,Tak znova ma tu mate." Odstranili sme penove krytie pomocou fyziologickeho roztoku. Nasledne sme vydezinfikovali okolie defektov alkoholovym roztokom. Prekryli sme okolia rany jednorazovym krytim. Zhodnotili sme defekty: rana vpravo 10 cm x 7,5 cm, druha rana 7,5 cm x 4 cm, po okrajoch koza vtiahnuta do ran, bez znamok zapalu, viditelna granulacia. Prekrvenie spodiny rany exkochleacnou lyzickou. Rany sme vyplachli 3% peroxidom vodika. Spodiny ran boli priblizene pomocou vstrebatelneho stehu Vycril 3/0. Aplikacia V.A.C.(R) systemu s premostenim obidvoch defektov. Mnozstvo exsudatu 110 ml hemoserozneho charakteru. Tlak bol nastaveny na 100 mmHg intermitentne (2 hodiny podtlak, 5 min. pauza). Prevaz (2.12.2011): Penove krytie bolo odstranene pomocou fyziologickeho roztoku, ktorym sa penove krytie zvlhci a tym dosiahneme odlepenie peny od okrajov rany. Nasledna dezinfekcia okolia defektov alkoholovym roztokom. Prekrytie okolia rany jednorazovym krytim. Zhodnotenie defektov: rana vpravo 9,5 cm x 7,5 cm, druha rana 7 cm x 3cm, po okrajoch koza vtiahnuta do ran, bez znamok zapalu, viditelna granulacia. Stav nezmeneny. Prekrvenie spodiny rany exkochleacnou lyzickou. Rany vyplachnute 3% peroxidom vodika. Aplikacia V.A.C. systemu s premostenim obidvoch defektov. Tlak bol nastaveny na 100 mmHg intermitentne. Mnozstvo exsudatu 100 ml - hemoserozny. Pacientka si na V.A.C.(R) system zvykla. ,,No co mam robit, viem, ze je to potrebne a pomaha mi to urychlit proces liecby tych ran. Hodim si kabelku cez plece a urobim si to co prave potrebujem." Nasledny prevaz (9.12.2012): Penove krytie bolo odstranene. Rany sme zhodnotili po dezinfekcii obidvoch defektov. Stav obidvoch ran zlepseny, bez znamok infekcie a zapalu. 46Rana vpravo 8,5 cm x 7 cm, druha rana 6,5 cm x 3 cm, po okrajoch koza postupne vtahuje do ran, bez znamok zapalu, viditelna granulacia. Stav nezmeneny. Prekrvenie spodiny rany exkochleacnou lyzickou. Rany vyplachnute 3% peroxidom vodika. Aplikacia V.A.C. systemu s premostenim obidvoch defektov. Tlak bol nastaveny na 100 mmHg intermitentne. Exsudat - mnozstvo 100 ml, hemoserozny. Prevaz (15.12.2011): Pacientka sa velmi tesi domov. ,,Slubili mi znovu system, s ktorym mozem byt aj doma, takze na Vianoce budem so sestrou." Odstranili sme penove krytie pomocou fyziologickeho roztoku, cim setrime granulacne tkanivo rany. Vydezinfikovali sme obidva defekty a urobili vyplach fyziologickym roztokom a 3% peroxidom vodika. Zhodnotili sme rany: 8,5 cm x 7 cm, druha rana 6,5 cm x 3 cm. Nasledne sme aplikovali V.A.C.(R) system. Granulacia ran pokracuje. V zbernej nadobe 100 ml hemoseroznej tekutiny. Nasledny prevaz (21.12.2011): Odstranili sme penove krytie pomocou fyziologickeho roztoku. Vydezinfikovali sme obidva defekty a urobili vyplach fyziologickym roztokom a 3% peroxidom vodika. Zhodnotili sme rany: vpravo 8,5 cm x 5 cm (hlbka 3cm), druha rana vlavo plytka 6 cm x 3 cm. Nasledne sme aplikovali V.A.C. system. Granulacia ran pokracuje. V zbernej nadobe 100 ml hemoseroznej tekutiny. Tlak bol nastaveny na 100 mmHg intermitentne. Pacientke bol nasledne po prevaze aplikovany system V.A.C. Freedom a na Vianocne sviatky isla domov. Hospitalizacia pokracovala v januari 2012 (priloha c. 2, obr. 8, 9, 10). Prevaz (4.1.2012): Pacientka viditelne oddychnuta zo zmeny prostredia. Bolest pocituje najvyraznejsie po prevaze. ,,Bolest pri tejto liecbe pocitujem, ako ked zmykate uterak a v strede sa cely skruti. Toto prirovnanie vystihuje moj stav pocas toho sania." Odstranili sme penove krytie pomocou fyziologickeho roztoku. Vydezinfikovali sme obidva defekty a urobili vyplach fyziologickym roztokom a 3% peroxidom vodika. Zhodnotili sme rany: vpravo 8,5 cm x 4 cm (hlbka 3cm), druha rana vlavo plytka 5,5 cm x 3 cm. Nasledne sme aplikovali V.A.C. system. Granulacia ran pokracuje. V zbernej nadobe 100 ml hemoseroznej tekutiny. Tlak bol nastaveny na 100 mmHg intermitentne. Pacientke bol nasledne po prevaze aplikovany V.A.C. system a hospitalizacia pokracuje (priloha c. 2, obr. 11, 12). 474.3 Kazuistika 2 4.3.1 Anamneza 2 62 rocny pacient, vyska 166 cm, hmotnost 66 kg, TK: 160/90 Torr, P: 104/min. V marci 2009 po cievnom vysetreni zhodnotena diagnoza PAO stadium III - IV pedis l. sin. Pregangrena dig II. pedis l. sin. Asi mesiac pred vysetrenim pocitoval bolesti II. prsta lavej nohy, klaudikacne bolesti. Fajciar. Arteria femoralis (AF) bilateralne pulzy hmatne, Arteria poplitea (AP) periferne pulzy nepritomne. Objednany na angiograficke vysetrenie v lokalnej anestezii - DSA, pomocou Seldingerovej techniky bol zavedeny zavadzac 4F, diagnosticky kateter PIG. Po odstraneni zavadzaca kompresia, hemostaticka bandaz. Zaver: uzavery magistralnych tepien, v oblasti predkolenia len slaba kolateralna siet, v oblasti chodidla magistralne tepny bez naplni, len nepatrna napln v oblasti metatarzov. Velmi slaba periferia vlavo. Nalez neumoznoval cievne chirurgicku ani radiologicku intervenciu. Pacient indikovany k aplikacii kmenovych buniek v spolupraci s hematologom. Zakrok bol zrealizovany 15. - 16.4.2009. 15.4.2009 bol uskutocneny odber kmenovych buniek. 16.4.2009 aplikacia kmenovych buniek. Nasledny priebeh bez komplikacii. Lokalne pretrvavala sucha gangrena II. prsta lavej koncatiny. 29.4.2009 kontrola - pacient udava vyrazne znizenu klaudikacnu bolest. 6.5.2009 indikovana amputacia z dovodu gangreny druheho prsta lavej koncatiny, edem, koncatina ohrozena infekciou. Po amputacii lokalne Dermacyn, sterilne krytie (ADOS). 5.6.2009 kontrola z dovodu bolesti - rana po amputacii II prsta dehiscentna, okraje nekroticke, purulentny zapachajuci exsudat. Lokalna anestezia - odobraty ster na kultivaciu a citlivost, necrectomia, vyplach 3% peroxidom vodika, dermacynove krytie, sterilne krytie. Po prepusteni do domacej starostlivosti - prevazy ADOS. 22.6.2009 stav rany zlepseny, rana takmer vygranulovana, bez zapalovych zmien, spodina cista. Bolesti v koncatine mierne. Prejde viac ako 100 m bez bolesti. 1.6.2011 pacient bez klaudikacnych bolesti, rana uplne preepitelizovana. 4.3.2 Katamneza 2 Pacient 62 r., s organickym psychosyndromom, na spolupracu pri rozhovore reagoval pomaly. Rozhovor s opakovanymi otazkami. Tuhy fajciar - 20 cigariet za den, etylik. Mesiac pocitoval bolesti lavej koncatiny. ,, Najviac ma to obtazovalo v noci. Nevedel som 48si najst polohu, v ktorej by ma ta moja noha nebolela." Hodnota klaudikacnej bolesti u pacienta bola 100 m. ,,Som sam, aj nakupy mi robili problem, pretoze po chvili sa ta bolest pocas chodze nedala zniest. Dcera zije v inom meste, obcas pride a manzelka so mnou nezije, tak je vsetko na mne." Pacient bolest popisuje ako neznesitelnu na skale 0 - 10 na 9. Preto po doporuceni obvodnej lekarky navstivil cievnu ambulanciu. V cievnej ambulancii doporucena angiografia. Nalez neumoznoval cievne chirurgicku ani radiologicku intervenciu. S diagnozou CLI (Critical Limb Ischaemia - kriticka koncatinova ischemia) lavej koncatiny bol objednany na operacny zakrok zachrany koncatiny - aplikaciou kmenovymi bunkami. Pregangrena druheho prsta lavej koncatiny riesena lokalnou terapiou - alkoholove obklady. 15.4.2009 bol uskutocneny odber kmenovych buniek v celkovej anestezii. Kmenove bunky boli u pacienta izolovane z autolognej kostnej drene odobratej z lopaty bedrovej kosti z obidvoch stran punkciou. Odber vykonaval hematolog (priloha c. 6, obr. 1, 2). Jednotlive punkcne miesta sa po odobrati 3 - 4 vzoriek menili. Odberovy objem je 600 ml roztoku kostnej krvi s heparinovym roztokom (F1/1 250 ml - 4 ml Heparinu/20 000j). Odobraty obsah bol zhromazdovany v odberovom sete, ktory sa po odobrati filtroval. Po separacii centrifugou zo 600 ml odobratej vzorky sme ziskali 120 ml koncentratu, ktory sa aplikoval 16.4.2009 intramuskularne - do svalov predkolenia postihnutej koncatiny, aj do okolia defektu druheho prsta lavej koncatiny. Autotransplantaciu vykonal chirurg s pomocou operacnej sestry, do 16 hodin po odbere (priloha c. 6, obr. 3, 4, 5). Po aplikacii koncatina prekryta sterilnou gazou, s jemnym previazanim sterilnym ovinadlom. Nasledny priebeh bez komplikacii. ,,Som rad, ze sa to dalo takto vyriesit, bal som sa, ze pridem o nohu. Som sam, kto by sa o mna postaral?" Pacient na treti den po zakroku prepusteny do domacej starostlivosti. Datum naslednej kontroly 29.4.2009 AF - pulzy hmatne, AP - pulzy nepritomne, gangrena druheho prsta ohranicena. Pacient objednany na amputacny zakrok druheho prsta na lavej koncatine. Na doporucenie prestat fajcit reagoval po svojom. ,,Fajcim cely zivot, ved to sa ani bez toho neda zit. Ked mam bolesti cigaretou si pomaham." Pacient prijaty (8.5.2009) pre amputacny zakrok druheho prsta lavej koncatiny (priloha c. 6, obr. 6, 7). Bolesti uvadza miernejsie ako pred transplantaciou a udava, ze prejde viac ako 100 m bez vacsej bolesti. ,,Len ten prst ma bantuje." Operacny zakrok uskutocneny dna 9.5.2009 v celkovej anestezii. Rana vyplachnuta 3% peroxidom vodika, nasledne 49betadinove krytie rany a prekrytie sterilnym ovinadlom. Pacient bol prepusteny do domacej starostlivosti. Prevazy rany zabezpecovala ADOS - vyplachy Dermacyn(R) 2x za den. Nasledujuca kontrola pacienta 5.6.2009, kedy pacient prisiel pre silne bolesti v rane. Zhodnotenie rany: rana dehiscentna, okraje nekroticke, purulentny exsudat (priloha c. 6, obr. 8, 9). Vykonany prevaz v lokalnej anestezii - Mesocain (R) 1% 20 ml. Dezinfekcia okolia rany alkoholovym roztokom, prekrytie rany jednorazovym operacnym kompresom, debridement rany, odobraty ster na kultivaciu a citlivost. Rana vycistena pomocou skalpela a exkochleacnej lyzicky. Nasledne zastavene krvacanie 3% peroxidom vodika. Dermacynove krytie. Elevacia koncatiny (priloha c. 6, obr. 8, 9). Prevaz dna 8.6.2009. Ostra, stala bolest v rane. Zhodnotenie rany: rana dehiscentna, okraje nekroticke, purulentny exsudat pretrvava. Rana hlboka 1 cm. Vykonany prevaz v lokalnej anestezii - Mesocain (R) 1% 20 ml. Dezinfekcia okolia rany alkoholovym roztokom, prekrytie rany jednorazovym operacnym kompresom, debridement rany. Rana vycistena pomocou skalpela a exkochleacnej lyzicky. Nasledne zastavene krvacanie 3% peroxidom vodika. Dermacynove krytie. Elevacia koncatiny. Prevaz dna 10.6.2009. Zhodnotenie rany: rana dehiscentna, okraje nekroticke, purulentny exsudat pretrvava, zapach rany vyrazny. Vykonany prevaz v lokalnej anestezii Mesocain (R) 1% 20 ml. Dezinfekcia okolia rany alkoholovym roztokom, prekrytie rany jednorazovym operacnym kompresom, debridement rany, odobraty ster na kultivaciu a citlivost. Rana vycistena pomocou exkochleacnej lyzicky. Nasledne zastavene krvacanie 3% peroxidom vodika. Vyplach rany Dermacynom(R). Rana prekryta Inadinom(R) a sterilnym ovinadlom. Prevaz dna 12.6.2009. Zhodnotenie rany: rana bez vyraznej inflamacie, purulentny exsudat pretrvava v minimalnom mnozstve, zapach rany mierny. Vykonany prevaz v lokalnej anestezii Mesocain (R) 1% 20 ml. Dezinfekcia okolia rany alkoholovym roztokom, prekrytie rany jednorazovym operacnym kompresom, debridement rany. Rana vycistena pomocou exkochleacnej lyzicky. Nasledne zastavene krvacanie 3% peroxidom vodika. Rana prekryta Inadinom(R) a sterilnym ovinadlom. Prevaz dna 15.6.2009. Zhodnotenie rany: Rana bez zapachu, bez edemu, exsudat nepritomny. Vykonany prevaz v lokalnej anestezii - Mesocain (R) 1% 20 ml. Dezinfekcia okolia rany alkoholovym roztokom, debridement rany. Rana vycistena pomocou exkochleacnej lyzicky. Krvacanie zastavene 3% peroxidom vodika. Rana prekryta Inadinom(R) a sterilnym ovinadlom. Bolest v rane na skale od 0 - 10/5. 50Prevaz 22.6.2009 Zhodnotenie rany: rana bez zapachu, zapalovy proces nepritomny, bez edemu, spodina cista, pritomna granulacia. Bolesti v rane aj v celej koncatine su miernejsie. Bolest hodnoti pacient na skale od 0 - 10/5. Kontrola 23.10.2009: Zhodnotenie rany: rana uplne zhojena, preepitelizovana. Pacient bez nocnych bolesti. Klaudikacna bolest nad 350 metrov. Pacient ani na opakovane odporucanie neprestal fajcit. Kontrolne DSA - znamky neovaskularizacie na distalnom predkoleni a chodidle koncatiny vlavo. Kontrola 3.2.2010: Rana bez znamok inflamacie a edemu. Pacient prejde pomaly bez klaudikacnych bolesti viac ako 350 metrov. Kludove bolesti udava mierne (skala 0 - 10/3). V noci sa nebudi. Fajci. Kontrola 1.6.2011: AF/AP pulzy hmatne, amputacna rana bez znamok inflamacie a edemu, kozny kryt celistvy. Pacient prejde pomaly bez klaudikacnych bolesti viac ako 350 metrov. Kludove bolesti udava mierne (skala 0 - 10/3). V noci sa nebudi. Fajcit neprestal. 51DISKUSIA System V.A.C. Therapy(R) je efektivne vyuzivany v liecbe ran rozneho povodu a pri mnohych chronickych, akutnych, subakutnych a traumatickych ranach. Vyznamnym prvkom v liecbe podtlakom je nastavenie spravneho podtlaku - subatmosferickeho tlaku, ktorym sa ako prvy zaoberal Morykwas (Morykwas, 1997). Vo svoje studii na zvieratach vyuzival novu metodu subatmosferickeho podtlaku a upresnil nastavenia podtlaku na 125 mmHg, cim zvysil prietok v tkanivach rany a urychlil granulaciu tkaniva. Studia potvrdila vyznamnejsi vplyv intermitentneho podtlaku, kedy dochadza k zvysenej tvorbe granulacneho tkaniva. Pri vyuziti podtlakovej terapie na zaciatku terapie, vo faze cistenia rany so znamkami inflamacie, edemu a bakterialnej kolonizacie, vyuziva kontinualny podtlak, na podporu granulacie sa prechadza na intermitentny podtlak. Tieto poznatky sa vyuzivaju dodnes aj na nasom pracovisku a vyuzili sme ich aj pocas nasej studie . System V.A.C. (Vacuum Assisted Closure) je neinvazivna liecebna metoda, ktora nasla vyuzitie tak v nemocniciach, ako aj v domacom prostredi (V.A.C. Freedom(R)). Poskytuje uzavrete prostredie vlhkeho hojenia ran a tym stimuluje rast granulacneho tkaniva a zabranuje sekundarnej infekcii. System V.A.C. Therapy(R) odvadza tkanivovy mok, pozitivne ovplyvnuje redukciu opuchu, priblizuje okraje rany k sebe, co sa nam podarilo dokazat aj v nasej studii pripadu terapie s pouzitim V.A.C.(R) systemu. Pacientka liecena na nasom pracovisku v roku 2007 z dovodu kalcifylaxie podstupila terapiu V.A.C.(R) systemom s efektom uplneho vyhojenia rozsiahlych defektov brusnej steny (priloha c. 2, obr. 1, 2). V auguste 2011 sa u pacientky vytvorili v oblasti mezohypogastria dva nekroticke defekty. Terapia defektov - ADOS - vyplach 3% peroxidom vodika, Dermacyn(R), Inadin(R), sterilne krytie. Na nasom pracovisku vyuzivame 3% peroxid vodika ako hemostiptikum - na zastavenia krvacania v rane. Niektore studie popisuju negativny vplyv peroxidu na tkanivo. Tak ako Kopal (2009, s. 163) vysvetluje podstatu vyuzivania izotonickych roztokov na vyplach ran fyziologickym, ci Ringerovym roztokom, ktore vyuzivame na vyplach rany aj na nasom pracovisku. A za uplne nevhodne povazuje vyuzivanie peroxidu vodika, pretoze pri jeho mechanizme ucinku, po aplikacii na ranu dochadza k rozpadu buniek, z ich vnutra sa uvolnuje enzym rozkladajuci peroxid vodika - katalaza. Ucinkom katalazy sa peroxid rozklada na vodu a kyslik v stave zrodu, ktory dalej poskodzuje tkanivo. Vysledny efekt nema vsak pri plytkom defekte prakticky ziadny vyznam - na anaerobne bakterie nie je 52ako dezinfekcia ucinny a na anaeroby v hlbke rany neposobi. Racionalne je vyuzitie peroxidu vodika vhodne pri mechanickom vycisteni hlbokych ran (Kopal, 2009, s. 163). Rehospitalizacia pacientky z nasej studie (november 2011) pokracovala za ucelom liecby ran v oblasti abdomenu. Pritomnost dvoch ran o velkosti (vpravo) 11 cm x 9 cm, druha rana (vlavo) 8 cm x 4 cm, okolie ran s viditelnou inflamaciou, rany pokryte krustou s pritomnostou purulentneho exsudatu. Nutnost hospitalizacie z dovodu debridementu ran a aplikacii podtlakovej drenaze - V.A.C.(R) system. Po opakovanych prevazoch - debridement a aplikacia V.A.C.(R) systemu a 5 - 7 dni doslo k vyraznemu zmenseniu ran, bez znamok edemu, inflamacie a bolest sa u pacientky minimalizovala na optimalnu hranicu na skale od 0 - 10 na 5. Podtlak v ranach nam aj v tomto pripade pomohol odstranit edem, zvysil prekrvenie tkaniva, zredukoval bakterialnu kolonizaciu a podporil granulaciu tkaniva. Pri kazdom prevaze sme zhodnotili rany a zaznam sme zaevidovali do dokumentacie (priloha c. 1). Pomocou tejto metody sa nam podarilo znizit frekvenciu prevazov, zredukovat osetrovatelske ukony pri liecbe ran, eliminovali sme bolest a traumatizaciu u pacientky. Pacientka bola spokojna s priebehom terapie. Vyuzila aj moznost byt doma s pouzitim V.A.C.(R) systemu Freedom. Uzavrete prostredie systemu nam zabezpecilo u obidvoch defektov u pacientky vlhke prostredie v ranach a tym stimulovalo granulaciu tkaniva. Morykwas (1997, s. 62) udava, ze dolezitym parametrom terapie je aj nastavenie spravnych hodnot podtlaku. Terapeuticke rezimy vychadzaju z odporucenia vyrobcu. Pri cistiacej faze liecby sa nastavi kontinualny rezim 125 mmHg. V granulacnej faze liecby intermitentny Pomer jednotlivych faz rezimu sa da podla potreby modifikovat. V nasej studii u pacientky bol nastaveny podtlak 100 mmHg kontinualne. Od 17.11.2011 granulacia tkaniva - nastaveny podtlak intermitentny 100 mmHg (2 hod. podtlak, 5 min. pauza). Pacientke vyhovovala 5 minutova pauza, ale bolest po opatovnom zacati podtlaku opisovala, ako keby ste jej v bruchu zmykali uterak. Vo vacsine pripadov, s ktorymi sa stretavame u nas na pracovisku, pacienti lepsie znasaju kontinualny podtlak 75 - 100 mmHg, ako intermitentny. Dovod - pacienti si zvyknu na stalu nemennu bolest pri kontinualnom podtlaku. Pri intermitentom sice uvitaju pauzu (bez podtlaku), kedy bolest ustupi, ale pri naslednom zapnuti pocituju bolest ovela vyraznejsie. Tak, ako v nasej studii pacientka popisovala bolest po opatovnom spusteni podtlaku ,,ako zmykanie uteraku". Viacere randomizovane studie dokazuju vyrazny efekt v liecbe chronickej rany. V jednej z najvacsich uverejnenych studii, ktorou je multicentricka randomizovana kontrolna studia 53(Blume, 2008, s. 76), ktora opisuje vyuzitie V.A.C. Therapy(R) v liecbe chronickych ran u skupiny 240 pacientov. U polovice z nich bola vyuzita vlhka terapia ran hydrokoloidnymi obvazmi a alginatmi. Do studie (august 2002 - august 2005) boli zaradeni diabetici od 18. roku zivota, priemerny vek v skumanej skupine bol 58 rokov. Pacienti boli pred zaradenim do studie vysetreni neurologom (neuropatie), cievnym chirurgom (zhodnotene dostatocne prekrvenie) a diabetologom (glykemicky profil). Pocas studie sa znizila incidencia nizkej az strednej amputacie - z toho pocet vykonanych amputacii 4,1% u pacientov liecenych podtlakovym systemom a 10,2% u pacientov liecenych pomocou vlhkej terapie. Relevantne dokazy studie dokazali vyraznu ucinnost V.A.C. Therapy(R), schopnost odvadzat exsudat mimo ranu do kanistra, cim sa znizi riziko maceracie okolia rany, urychli sa hojenie rany, dochadza k zmenseniu ran, az uplnemu preepitelizovaniu rany. Cielom nasej studie bolo dokazat podstatne miesto V.A.C. Therapy(R) v manazmente chronickej rany pre jeho vyrazny efekt v prekrveni spodiny rany, zmenseni intersticialneho edemu, tvorbe granulacneho tkaniva a kontrakcie okrajov rany, cim dochadza k zmenseniu a uplnemu vyhojeniu rany. V nasej studii sa defekty u pacientky zmensili: rana vpravo 11 cm x 9 cm, druha rana vlavo 8 cm x 4 cm, po aplikacii v rozpati 3 mesiacov - rana vpravo 8,5 cm x 4 cm, druha rana vlavo plytka 5,5 cm x 3 cm, cim sa nam podarilo dokazat vyznam terapie V.A.C.(R) systemom u pacientky v rozpati 3 mesiacov. Negativny podtlak umoznil u pacientky urychlit proces hojenia ran a doslo k ich vyraznemu zmenseniu aj napriek jej systemovemu ochoreniu a imunosupresivnej terapii. Dalsou nasou studiou, ktorou sme sa zaoberali a stretavame sa na nasom pracovisku je terapia pomocou kmenovych buniek. Moznosti zlepsenia stavu pacientov s CLI a nerekonstruaovatelnymi pomermi tepien dolnych koncatin s rozsiahlymi defektmi, ktori su ohrozeni vysokou amputaciou, su obmedzene. Alternativou je terapeuticka angiogeneza, ktora je zalozena na celularnej terapii a prinasa niekolko vyhod. Implantovane bunky urychluju neovaskularizaciu tvorbou mnohych rastovych faktorov a samy su inkorporovane do steny novotvorenych kapilar. Celularna terapie vyuziva multilinearny diferenciacny potencial kmenovych buniek k obnove roznorodeho tkaniva. Proces neovaskularizacie prebieha obvykle 4 - 8 tyzdnov v zavislosti od stupna ischemie a hypoxie tkaniva. Ucinnost terapeutickej angiogenezy limituje i vek pacienta a pritomnost rizikovych faktorov (napr. nikotinizmus, hypertenzia, diabetes mellitus), ktore 54maju priamy negativny vplyv na pocet a funkciu kmenovych buniek (Hudecek, 2011, s. 175). Vyhodou terapie s vyuzitim kmenovych buniek je velmi dobra tolerancia zo strany pacienta, bez neziaducich ucinkov. Vyznamnym subjektivnym parametrom je placebo efekt, na druhej strane objektivnymi parametrami su hojenie ran, ABI a fotopletyzmografia (Hlinka, 2010, s. 48). V nasej studii sme sa zaoberali pacientom, u ktoreho v marci 2009 po cievnom vysetreni bola zhodnotena diagnoza PAO stadium III - IV pedis l. sin., Pregangrena dig II. pedis l. sin. Asi mesiac pred vysetrenim pocitoval bolesti II. prsta lavej nohy a klaudikacne bolesti do 100 m. Silny fajciar. AF bilateralne pulzy hmatne, AP periferne pulzy nepritomne. Dna 15. 4.2009 bol uskutocneny odber kmenovych buniek v celkovej anestezii. Kmenove bunky boli u pacienta izolovane z autolognej kostnej drene odobratej z lopaty bedrovej kosti z obidvoch stran punkciou. Odber vykonaval hematolog (priloha c. 6, obr. 1, 2). Jednotlive punkcne miesta sa po odobrati 3 - 4 vzoriek menili. Odberovy objem je 600 ml roztoku kostnej krvi s heparinovym roztokom (F1/1 250 ml - 4 ml Heparinu/20 000 j). Odobraty obsah bol zhromazdovany v odberovom sete, ktory sa po odobrati filtroval, na Hematologickej klinike. Po separacii centrifugou zo 600 ml odobratej vzorky sme ziskali 120 ml koncentratu, ktory sa aplikoval 16.4.2009 intramuskularne do svalov predkolenia postihnutej koncatiny, aj do okolia defektu druheho prsta lavej koncatiny. Nasledny priebeh bez komplikacii. Lokalne pretrvavala sucha gangrena II. prsta lavej koncatiny. 29.4.2009 kontrola - pacient uz vtedy udaval vyrazne znizenu klaudikacnu bolest. Komplikacie nastali po amputacii druheho prsta lavej nohy. Po opakovanych prevazoch zaznamenanych v nasej dokumentacii, doslo k uplnemu vyhojeniu amputacnej rany. A pri kontrolnej DSA je objektive zhodnotitelna neovaskularizacia lavej dolnej koncatiny u pacienta. Aplikaciou kmenovych buniek a transportom pluripotentnych progenitorovych buniek na miesto potreby dochadza k zlepseniu trofiky koncatiny - zhojenie defektu po amputacii druheho prsta, k zlepseniu pohybovej aktivity pacienta - hodnota klaudikacnej bolesti po roku viac ako 350 metrov, a vyrazny pretrvavajuci analgeticky ucinok angiogenezy, kedy pred aplikaciou pacient udava bolest na skale od 0 - 10 na 9, po aplikacii na 5. Studiom aplikacie kmenovych buniek sa zaoberali aj Lara-Hernandes s kolektivom (Lara- Hernandes, 2010, s. 94). Zaoberali sa pacientmi s CLI a nerekonstruaovtelnymi pomermi 55tepien dolnych koncatin s rozsiahlymi defektmi, ktori su ohrozeni vysokou amputaciou, kde su obmedzene terapeuticke moznosti. Klinicka studia, v ktorej bolo sledovanych 28 pacientov. Skupina bola sledovana po dobu 14 mesiacov od aplikacie EPC/kmenovych buniek. Pred aplikaciou pacienti trpeli klaudikacnou bolestou, aj bolestou v klude, nehojacimi sa ranami a boli ohrozeni amputaciou koncatiny. Vysledkom studie bolo, ze po roku 7 pacientov podstupilo amputaciu koncatiny, u ostatnych doslo k zlepseniu defektov na koncatine, redukcii kludovej a klaudikacnej bolesti. K tomuto zaveru sme dospeli aj v nasej studii. Jednou z dalsich pilotnych studii je aj studia Westera s kolektivom, kedy v rokoch 2003 - 2005 overovali u osmych pacientov vyuzitie EPC/kmenovych buniek v terapii ischemickej koncatiny s pritomnymi defektmi. U piatich pacientov potvrdili, ze v priebehu studie doslo k zhojeniu defektov a nedoslo k amputacii koncatiny. U dvoch pacientov bola vykonana amputacia a jeden pacient zomrel v dosledku mozgovej prihody (Wester, 2008, s. 56). Jednou z dalsich studii je aj pilotna studia, ktora bola realizovana v rokoch 2007 - 2010 na Klinike transplantacnej a cievnej chirurgie v spolupraci s Klinikou hematologie a transfuziologie v UNM. Do klinickej studie boli zaradeni pacienti v terminalnom stadiu PAO dolnych koncatin, s kludovymi bolestami, nehojacimi sa defektmi dolnych koncatin a klaudikacnou bolestou. Do studie bolo zaradenych 20 pacientov vo veku 35 - 83 rokov. U vsetkych pacientov bola zaznamenana dobra tolerancia procedury, vyrazny analgeticky ucinok, zlepsenie pohybovej aktivity - priemerna klaudikacna vzdialenost na 700 metrov, zhojenie defektov pritomnych na koncatine a uspesnost zachrany koncatiny pred amputaciou bolo v klinickej studii na urovni 75% (Hlinka, 2010, s. 47). Terapia s aplikaciou kmenovych buniek a transportom pluripotentnych progenitorovych buniek je bezpecnou alternativou pri zachrane koncatiny pred amputaciou. Zaroven nam umozni uplne vyhojenie defektu na koncatine, zlepsi pohybove moznosti pacienta a vyrazne znizi bolest, pretoze ma dlhotrvajuci analgeticky ucinok. Terapeuticka angiogeneza je nadejnou novou metodou v liecbe terminalneho stadia choroby perifernych ciev, ktora vyuziva plasticitu kmenovych buniek k podpore neovaskularizacie v ischemickej koncatine. Uspesnost tejto liecby spociva v zachrane koncatiny pred amputaciou a v zlepseni kvality zivota pacienta (Hudecek, 2011, s. 175). 56V nasej klinickej studii u pacienta s CLI, po amputacii druheho prsta lavej dolnej koncatiny, po aplikacii kmenovych buniek sme preukazali uplne vyhojenie rany, minimalizaciu kludovej aj klaudikacnej bolesti. Buducnost patri dalsim klinickym studiam terapeutickej angiogenezy s moznostou znovu potvrdenia relevantnych dokazov pri zachrane ischemickej koncatiny. 57NAVRHY PRE PRAX o Zaznamenavat podrobnu anamnezu otvorenej chronickej rany (odkedy rana trva, ake boli doterajsie diagnozy, na zaklade ktorej z nich bola ordinovana liecba, ake lieky a osetrenia rany sa doteraz aplikovali, aky material bol pouzity, presna posudzovacia dokumentacia + fotodokumentacia). o Spravne klasifikovat druh rany, stadium rany, identifikovat fazu hojenia, posudit mnozstvo exsudatu vytekajuceho z rany. o Pravidelne identifikovat lokalizaciu bolesti, momenty jej vzniku, charakteristiku a priebeh bolestiveho stavu, zamerat sa na napravu a odstranenie pricin. Rana by nemala zapachat ani neznesitelne boliet. o Doraz klast na vedomosti a skusenosti v osetrovani chronickych otvorenych ran, sustavne vzdelavanie lekarov a sestier zaoberajucich sa hojenim a osetrovanim ran - kurzy, seminare, konferencie, kongresy. o Zabezpecit prevenciu recidivy ran, pravidelny selfmonitoring a dispenzarizaciu pacientov v odbornych ambulanciach (podiatricka ambulancia, ambulancia chronickych ran, cievna ambulancia...). o Zaviest odbor starostlivosti o osetrovanie otvorenych ran - manazment chronickej rany, otvorit centrum starostlivosti o osetrovanie chronickych otvorenych ran, kde by mohla sestra samostatne na zaklade certifikacie starostlivosti o ranu viest manazment chronickej rany u pacientov s chronickymi ranami. o Zriadit mobilne osetrovne s kompletnym vybavenim, predovsetkym pre imobilnych chorych s infikovanymi otvorenymi ranami, v ktorych by sestra s certifikaciou mohla samostatne vykonavat manazment chronickej rany. ZAVER 58Chronicke rany su charakteristicke stagnaciou hojenia v priebehu tyzdnov az mesiacov. Akceptovana definicia Europskej asociacie pre manazment rany (EWMA) udava, ze ide o trvanie defektu minimalne 6 tyzdnov, nie vsak viac ako 53 tyzdnov. Je vseobecne zname, ze tieto rany sa hoja dlho z viacerych pricin. Dovodom moze byt malnutricia pacienta, kolonizacia bakterialnym osidlenim rezistentnym na bezne antibiotika, multirezistentna nozokomialna infekcia, ale aj terapia vseobecnymi dezinfekcnymi preparatmi, ktore neprispievaju k vylieceniu rany. V nasej studii sme poukazali na vyznamny vplyv novych trendov v ramci hojenia chronickych ran. Zaoberali sme sa V.A.C. terapiou(R) a aplikaciou kmenovych buniek, ktore na nasom pracovisku uplatnujeme pri liecbe chronickych ran s relevantnymi dokazmi uplneho zhojenia ran. Liecba chronickych ran pomocou systemu V.A.C. Therapy(R) patri medzi ucinnu nefarmakologicku liecbu. Znamena pre pacienta vacsi komfort (znizuje sa pocet prevazov - vymeny a aplikacie polyuretanovej peny su cca kazdy 3. - 4. den v zavislosti od konkretneho stavu chronickej rany), podporuje vlhke prostredie v rane, zvysuje perfuziu v mikrocirkulacii, mechanicky stimuluje bunkovu proliferaciu a umoznuje presny monitoring sekrecie rany. Pomocou tejto metody sa nam podarilo znizit frekvenciu prevazov (a 5 - 7 dni), eliminovali sme bolest a utrpenie pacientky a zredukovali sme pracu osetrujuceho personalu (sestier, lekarov). Docielili sme zmensenie velkosti ran (rana vpravo 11 x 9 cm na zaciatku/zmensena na 8,5 x 4 cm, rana vlavo 8 x 4 cm na 5,5 x 3 cm). Pacientka udavala spokojnost s priebehom terapie. Vyhovovali jej prevazy a vyuzila moznost domaceho osetrenia s pouzitim V.A.C. systemu Freedom. Aplikacia kmenovych buniek u pacientov s CLI a nerekonstruovatelnymi pomermi tepien dolnych koncatin s rozsiahlymi defektmi, ktori su ohrozeni vysokou amputaciou, bez moznosti inej vhodnej metody, je dalsim novodobym trendom hojenia ran. Studiou sme poukazali na vyhody terapie s vyuzitim kmenovych buniek, kde je velmi dobra tolerancia zo strany pacienta, bez neziaducich ucinkov a s preukazatelnymi vysledkami u pacienta. Po aplikacii dochadza k zlepseniu trofiky koncatiny - zhojenie defektu po amputacii druheho prsta, k zlepseniu pohybovej aktivity pacienta - hodnota klaudikacnej bolesti po roku viac ako 350 metrov, a vyrazny pretrvavajuci analgeticky ucinok angiogenezy, kedy pred aplikaciou pacient udava bolest na skale od 0 - 10 na 9, po aplikacii na 5. SUHAJKOVA, M. 2004. Suprasorb - kompletni rada vyrobku pro hojeni ran ve vlhkem prostredi. In Pece o rany - manual. Praha, 2004, roc. 14, c. 6, s. 12. ISSN 1210-0404. TATEISHI-YUYAMA, E. et al. TherapeuticAangiogenesis for Patients with Limb Ischaemia by Autologous Transplantation of Bone-marrow Cells: a pilot study and a randomised controlled trial. Lancet. 2002; Aug 10;360 (9331): 427 - 35. TOMAGOVA, M., BORIKOVA, I. a kol. 2008. Potreby v osetrovatelstve. Martin: Osveta. 2008. 196 s. ISBN 978-80-8063-270-0. TOPORCER, T., RADONAK, J. 2010. Podtlakove uzatvaranie ran - nove poznatky a moznosti aplikacie. Mutimedialna podpora vyucby klinickych a zdravotnickych odborov. Dostupne na internete: http://portal.lf.upjs.sk/clanky.php?aid=63 ISSN 1337- 7000. VOJTKO, M. et al. 2011 Mesh plastika v liecbe chronickych defektov. Slovenska chirurgia: casopis Slovenskej chirurgickej spolocnosti. Roc. 8, supl. (2011), s. 14 VOKURKOVA, G. 2009. Vyuziti hyperbaroxie v osetrovatelske peci u pacientu s percepcni poruchou sluchu. Bakalarska praca. Ceske Budejovice: Jihoceska univerzita, Zdravotne socialni fakulta. 2009. s. 75. Vyhlaska MZ SR c. 364/2005 Z. z., ktorou sa urcuje rozsah osetrovatelskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupraci s lekarom v zneni neskorsich predpisov.WESTER, T. et al. 2008. Treatment with Autologous Bone Marrow Mononuclear Cells in Patient with Critical Lower Limb Ischaemia. [online]. 2008. A pilot study. 2008; 97 (1): 56 - 62. Dostupne na internete: http://www.ncrm.org/stemcell/vascular.htm WHITAKER, I. S. et al. 2007. Larval Therapy from Antiquity to the Present Day: Mechanisms of Action, ClinicalAapplications and Future Potential. [online]. 2007. June; 83(980): 409 - 413. Dostupne na internete: Zakon c. 576/2004 Z. z. Narodnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti, sluzbach suvisiacich s poskytovanim zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplneni niektorych zakonov. ZEMAN, M. et al. 2000. Chirurgicka propedeutika. 2. vyd. Praha: Grada. 2003. 524 s. ISBN 80-7169-705-2. UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI PRAVNICKA FAKULTA SLOVENSKA STATNOST V ROKOCH 1939-1945 DIPLOMOVA PRACA 511e1a28-313c-40e4-98b9-b4afa77b0ce2 2012 Bc. Jakub BebejUNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI PRAVNICKA FAKULTA SLOVENSKA STATNOST V ROKOCH 1939-1945 Diplomova praca 511e1a28-313c-40e4-98b9-b4afa77b0ce2 Studijny program: Pravo Studijny odbor: 3.4.1. Pravo Pracovisko: Katedra teorie a dejin statu a prava Veduci diplomovej prace: JUDr. Martin Skalos, PhD. Banska Bystrica 2012 Bc. Jakub BebejCestne prehlasenie Cestne prehlasujem, ze diplomovu pracu som vypracoval samostatne a s pouzitim uvadzanej literatury v zmysle autorskeho zakona. Text je identicky s textom v elektronickej podobe. V Banskej Bystrici, dna 23.2.2012 ....................ABSTRAKT BEBEJ, Jakub: Slovenska statnost v rokoch 1939-1945 (Diplomova praca). Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pravnicka fakulta. Katedra teorie a dejin statu a prava. Oddelenie dejin statu a prava. Veduci diplomovej prace: JUDr. Martin Skalos, PhD. Stupen kvalifikacie: magister. Banska Bystrica, 2012. 61 stran. Diplomova praca sa zameriava na problematiku existencie samostatnosti a suverenity vojnoveho Slovenskeho statu. Skuma jeho medzinarodnu subjektivitu, sleduje postavenie statu v stredoeuropskom regione i politicky a spolocensky vyvoj v obdobi rokov 1939-1945. Komparaciou poznatkov znamych odbornikov z oblasti historie s historickymi faktami z publikacii ci studii charakterizuje stav a okolnosti predchadzajuce vzniku prvej Slovenskej republiky. Upozornuje na satelitne postavenie Slovenska vo vztahu k Nemecku, hlavne nastroje zasahovania nacistov do jeho vnutornych veci, zaroven vsak pozitivne hodnoti snahy mnohych statnikov o obmedzovanie tohto vplyvu. Analyzuje pravny poriadok Slovenskeho statu, ustavu, ci protizidovsku legislativu. Poukazuje na pozitivnu hospodarsku situaciu a venuje sa dopadom roznych javov na vysledky statnej ekonomiky. Okrajovo sa zaobera kontroverziou sprevadzajucou osobnost hlavneho predstavitela prvej Slovenskej republiky, prezidenta Jozefa Tisa. Klucove slova: Slovenska republika. Statnost. Subjektivita. Hospodarstvo. Velkou vyzvou a zaroven motivaciou je prave kontroverznost a rozporuplnost nazorov historikov i laikov pri hodnoteni prveho Slovenskeho statu. Tato situacia ponuka moznost blizsie preskumat argumenty z roznych stran a pozriet sa na zivot na Slovensku pocas zuriaceho globalneho vojnoveho konfliktu z roznych uhlov pohladu. Rozbehnute hospodarstvo, relativny pokoj a izolacia od hroz vojny sa tu dostavaju do konfliktu s totalitou, nemeckym vplyvom a riesenim ,,zidovskej otazky". Slovensky stat bol krajinou kontrastov. Citatel bude mat moznost zaujat stanovisko k roznym argumentom a vytvorit si vlastny nazor na dolezite okolnosti sprevadzajuce existenciu prvej Slovenskej republiky, ciastocne aj na cinnost a zodpovednost jej hlavnych predstavitelov, predovsetkym prezidenta Jozefa Tisa.Obsah Udalosti, ktore predchadzali vzniku prvej Slovenskej republiky, v suvislosti s prostredim, v ktorom musel mlady stat existovat, ale aj politickym vyvojom po Slovenskom narodnom povstani a opatovnom obnoveni Ceskoslovenska do znacnej miery ovplyvnili a dodnes ovplyvnuju pohlad odbornej i laickej verejnosti na obdobie existencie prveho samostatneho statu Slovakov. Zaroven vytvorili zivnu podu pre vznik emocnych hodnoteni a polopravd, ktorym sa pod tlakom komunistickej ideologie nevyhla ani ceskoslovenska historiografia. Aj z tohto dovodu je cesta k objektivnemu hodnoteniu slovenskej statnosti v rokoch 1939-1945 stale zahatana a kontroverznost sprevadzajuca toto kratke, ale o to rusnejsie obdobie nasich dejin zrejme len tak lahko nevymizne. Mnozstvo kontrastov spatych s existenciou Slovenskeho statu sposobuje pre tuto temu tak priznacne clenenie spolocnosti na dva tabory - obhajcov a kritikov. Bol vznik prvej Slovenskej republiky iba vysledkom mocenskych zaujmov Hitlera, alebo aj naplnenim narodno-emancipacnych snah Slovakov? Bolo Slovensko absolutnym vazalom Nemeckej rise, alebo samostatnym a suverennym statom? Posluchali slovenski predstavitelia slepo nemecky diktat, alebo konali s ohladom na zaujmy Slovenska a jeho obcanov? Ako je mozne, ze Slovensky stat bol menovo najstabilnejsou krajinou Europy a v obdobi vojny hospodarsky rastol? V com spociva hlavna zodpovednost katolickeho knaza i prezidenta Tisa v oblasti protizidovskej legislativy a deportacii? Tieto otazky v sebe ukryvaju velku davku rozporu a kontroverzie. Diplomova praca sa na ne pozrie optikou oboch taborov. Vyuzivajuc metody sumarizovania i komparacie argumentov sa tiez pokusi o zaujatie postoja. Podkladom pre tuto pracu boli okrem odbornych historiografickych publikacii slovenskych i ceskych historikov clanky dostupne na internete a televizne diskusie, ktore sa uskutocnuju pri prilezitosti 14. marca. Kazdorocne v nich zaznievaju zaujimave nazory na rozne otazky tykajuce sa existencie Slovenskeho statu, pricom dochadza k rozlicnej interpretacii tych istych historickych pramenov. Diplomova praca je rozdelena na pat hlavnych kapitol a ich podkapitoly. Prva cast sa venuje pohladom na suverenitu, medzinarodnu subjektivitu a vznik statu z hladiska medzinarodneho prava, skuma atributy statnosti spolu s okolnostami predchadzajucimi vzniku Slovenskeho statu a aplikuje tieto poznatky na jeho existenciu. 1Druha kapitola analyzuje ochrannu zmluvu medzi Nemeckom a Slovenskom, hlavne nastroje a sposoby ovplyvnovania slovenskej politiky, ale aj vztah medzi Slovenskym statom a Protektoratom Cechy a Morava. Tretia kapitola venovana hospodarstvu skuma vychodiska samostatnej hospodarskej politiky, dopady arizacie, realizovania nemeckych zaujmov a Slovenskeho narodneho povstania na hospodarsku situaciu Slovenskeho statu, ale aj uctyhodnu prostatnu cinnost viacerych ekonomickych expertov. Stvrta cast prace ponuka pohlad na ustavu Slovenskej republiky, jej hlavne crty, pravny poriadok a citlivu temu riesenia ,,zidovskej otazky" v podobe legislativy a jej realizovania. Pravny ramec fungovania najvyssich statnych organov v kontexte klasickeho clenenia moci na vykonnu, zakonodarnu a sudnu je predmetom poslednej, piatej casti diplomovej prace. Podkapitola o prezidentovi republiky sa okrajovo venuje skumaniu zodpovednosti prezidenta Tisa, ako najhlavnejsieho predstavitela Slovenskeho statu. Hlavny vychodiskovy priestor na hodnotenie vojnovej slovenskej statnosti ponuka obdobie rokov 1938-1944, teda casovy usek zacinajuci krusnymi udalostami predznamenavajucimi vznik statu a konciaci Slovenskym narodnym povstanim, ktoreho dosledkom bola okupacia a uplna deformacia dovtedy fungujucej statnosti. Z tohto dovodu sa teme SNP a nasledujucemu kratkemu obdobiu smerujucemu k zaniku statu venujem iba okrajovo. Cielom prace je primat citatela k zaujatiu postoja, ktory nebude vychadzat z emocii ani polopravd, ale bude vysledkom skumania rozlicnych argumentov tykajucich sa zakladnych oblasti fungovania prvej Slovenskej republiky. Naplnenie tohto ciela moze byt prvym krokom na ceste za chapanim Slovenskeho statu nie ako hanebnej, ale ako rovnocennej sucasti nasich dejin. 21. Vznik Slovenskeho statu a otazka jeho medzinarodnopravnej subjektivity a suverenity 1.1 Suverenita statu Jednym z hlavnych a zakladnych atributov existencie kazdeho statneho utvaru je jeho suverenita. V modernych statoch europskeho kontinentu sa v plnej sile rozvinula v obdobi 18. az 20. storocia, v davnejsej minulosti jej presadeniu branilo predovsetkym silne postavenie papezstva, cirkvi, panovnikov, ci idea univerzalneho cisarstva. V sucasnosti je otazka statnej samostatnosti a medzinarodnej subjektivity upravena normami a obycajami vseobecneho medzinarodneho prava. V sulade s pravidlami medzinarodneho prava verejneho mozu byt jeho subjektmi iba suverenne staty a za istych okolnosti aj medzinarodne organizacie, narody a povstalci. Povodnou, teda absolutnou subjektivitou, ktora zahrna aj normotvornu sposobilost, odvodenu od svojho obyvatelstva a pochadzajucu od mocenskeho posobenia spravneho charakteru nad urcitym uzemim a obyvatelstvom, vsak disponuju iba staty. Ostatne subjekty disponuju iba tzv. ciastocnou subjektivitou, odvodenou od normotvornej sposobilosti povodnych suverenov, resp. v pripade naroda a povstalcov ide o subjektivitu pocas obdobia, v ktorom tieto uplatnuju pravo na sebaurcenie, alebo vedu povstanie proti ustrednej vlade z politickych dovodov. Statnu suverenitu je mozne definovat ako nezavislost statnej moci od ktorejkolvek inej moci vo vnutri statu, ale aj za jeho hranicami. Z uvedenej charakteristiky vyplyva, ze suverenita moze byt jednak vnutorna a jednak vonkajsia. Stat je vnutornym suverenom vtedy, ak mocenska organizacia urciteho uzemia je vylucnou mocenskou instituciou na tomto uzemi. To znamena, ze jedine ona je sposobila urcovat spravanie obyvatelstva na statnom uzemi a iba jej patri vysostne postavenie vo vztahu k dalsim mocenskym instituciam posobiacim na tomto uzemi. Vnutorne suverennym statom je teda iba taky stat, ktory neobmedzenie spravuje statne uzemie a jeho obyvatelov, pricom kazda ina jednotka posobiaca a nachadzajuca sa na uzemi statu podobnou suverenitou nedisponuje a musi podliehat pravidlam tohto statu. Z vnutornej suverenity statu zaroven vyplyva aj vysostne pravo vykonavat legalne nasilie na svojom uzemi. Vonkajsia suverenita je nezavislost statu od uzemnych organizacii, existujucich za hranicami tohto statu. V suvislosti s vonkajsou suverenitou je stat jedinym subjektom 3medzinarodneho prava a ako jediny ma pravo na zahranicno-politicke aktivity. 1 Stat je plnopravnym subjektom medzinarodneho prava, je opravnenym nositelom prav a sposobilym vykonavatelom pravnych ukonov vyplyvajucich z jeho ustanoveni. Suverenita navonok zavisi predovsetkym od mocenskeho a ekonomickeho postavenia statu, ale aj od medzistatnych zmluv a zaruk, ci od rozsahu a kulturnosti medzistatnych vztahov. Je teda relativnou kategoriou. V pripade, ze sposobilost statu k pravnym ukonom je obmedzena, stat straca vonkajsiu suverenitu a stava sa statom zavislym. Nedostatok suverenity sa prejavuje v nesposobilosti statu prijimat samostatne medzinarodno-pravne zavazky vobec alebo zavazky urciteho druhu. 2 Jednou zo zakladnych zasad medzinarodneho prava je zasada nezasahovania do vnutornych zalezitosti ineho statu. K medzinarodnopravnej kodifikacii pravidiel, suvisiacich so zabezpecovanim vonkajsej suverenity statov, doslo az v obdobi po II. svetovej vojne. Deklaracia zasad priatelskych vztahov a spoluprace medzi statmi, ktoru v roku 1970 prijalo Valne zhromazdenie OSN, definovala viacero zakladnych zasad medzinarodneho prava, tykajucich sa vonkajsej suverenity statov. Ide napr. o zasadu mieroveho spolunazivania, zasadu zakazu hrozby silou alebo pouzitia sily v medzinarodnych stykoch, zasadu povinnej spoluprace statov vo veciach hospodarskych, socialnych a kulturnych, zasada suverenity, zasadu suverenity, zasadu prava na sebaurcenie narodov, zasadu respektovania statnej zvrchovanosti, zasadu rovnopravnosti statov, alebo zasadu mieroveho urovnavania medzinarodnych sporov. Tieto zasady sa uplatnuju vo vsetkych oblastiach medzinarodnych vztahov a patria medzi najdolezitejsie funkcie aktualneho medzinarodneho prava. 1.2 Vznik statu podla medzinarodneho prava Stat sa stava subjektom medzinarodneho prava svojim vznikom, teda nadobudnutim vsetkych atributov statu. Pre vznik medzinarodnopravnej subjektivity nie je podstatne jeho uznanie ostatnymi statmi, ci medzinarodnym spolocenstvom. V pripade naroda, uplatnujuceho si pravo na sebaurcenie, sa ciastocna subjektivita naroda transformuje na uplnu subjektivitu statu momentom zavrsenia tohto usilia. Medzinarodne pravo rozlisuje viacero sposobov vzniku noveho statu. V pripade 1 2 DOJCAK, Pavol a kol. 1977. Teoria statu a prava. Obzor Bratislava. 1977 KRSKOVA, Alexandra a kol. 1998. Zaklady teorie statu. Bratislava. 1998 4prvotneho osidlenia uzemia musi prist k faktickemu ovladnutiu uzemia bez pana, tzv. terra nullius, k oznameniu o osidleni a skutocnom ovladnuti takehoto uzemia a k suhlasu tretich statov. Novy stat moze vzniknut spojenim dvoch alebo viacerych uz existujucich statov do jedneho statu, odstiepenim sa od existujuceho statu a vytvorenim nezavisleho, rozpadom existujuceho statu na viacero samostatnych, alebo rozhodnutim medzinarodneho spolocenstva na medzinarodnej konferencii o vzniku noveho statu. Okrem suverenity patri medzi zakladne atributy statu jeho obyvatelstvo. Spolu so statnym uzemim je materialnym zakladom statu a predstavuje nevyhnutny predpoklad na jeho mocensku cinnost. Obyvatelstvo tvoria vsetky fyzicke osoby nachadzajuce sa na statnom uzemi a ktore podliehaju jeho jurisdikcii - statni obcania, cudzinci, ale aj osoby bez statneho obcianstva. Kym statni obcania disponuju okruhom prav a povinnosti vyplyvajucich z pravneho zakladu statno-obcianskeho vztahu, ktory zahrna napr. politicke a obcianske prava ci brannu povinnost, postavenie cudzincov na uzemi statu, ktoreho nie su obcanmi, je odlisne. Cudzinci su aj pocas pobytu na uzemi ineho statu viazani k statu, ktoreho su obcanmi. Statne uzemie je dalsim klucovym atributom existencie statu. Uzemie statu je vymedzene statnymi hranicami a stat na nom vykonava svoju zvrchovanu moc. Je trojrozmerne a zahrna zemsky povrch vratane vod, priestor pod tymto povrchom az do stredu zeme a vzdusny priestor nad tymto uzemim az po kozmicky priestor. Sucasne medzinarodne pravo rozlisuje niekolko sposobov nadobudania statneho uzemia. Prvotnou okupaciou je osidlenie opusteneho uzemia bez pana. V pripade cesie prevedie jeden stat urcitu cast uzemia spod svojej pravomoci na druhy stat, adjudikaciou sa uzemie nadobuda na zaklade rozhodnutia organu v zmysle medzinarodnej zmluvy. V sucasnosti uz zakazanou metodou je anexia, teda nasilne pripojenie statu alebo casti jeho uzemia pomocou spravidla vojenskeho natlaku. Rovnako nemozno statne uzemie vydrzat. Statne hranice su zvycajne upravene v medzinarodnych zmluvach. V pripade Ceskoslovenska po I. svetovej vojne boli hranice urcene mierovymi zmluvami s porazenymi statmi - Saintgermainskou mierovou zmluvou z roku 1919, Trianonskou mierovou zmluvou, Versaillskou mierovou zmluvou a Sevrskou mierovou zmluvou z roku 1920. 51.3 Vznik Slovenskeho statu Prva Slovenska republika vznikla rozhodnutim Snemu Slovenskej krajiny zo 14. marca 1939. Bol tento akt vysledkom tlaku Nemecka na slovensku vladu pri presadzovani zahranicnopolitickych zaujmov, alebo v nom badat zo strany Slovakov aj volu na vyuzitie ponuknutej prilezitosti pretavit konecne snahy o emancipaciu naroda do vzniku noveho statneho utvaru? Uz pri tejto zakladnej otazke sa nazory historikov rozchadzaju. Je velmi pravdepodobne, ze nebyt burlivych udalosti pred zaciatkom II. svetovej vojny, ku vzniku prvej Slovenskej republiky by nedoslo. Napriek tomu je nespochybnitelnym faktom, ze narodno-emancipacne snahy sprevadzali Slovakov pocas celej doby ich existencie v spolocnom state s Cechmi, pricom toto usilie bolo po II. svetovej vojne a opatovnom vzniku Ceskoslovenska definitivne zavrsene az v roku 1992. Odpoved na tuto otazku ciastocne poskytuje analyza udalosti predchadzajucich marcu 1939 a geopoliticka situacia v strednej Europe, ktoru vyrazne ovplyvnili vysledky Viedenskej arbitraze. Rozhodnutie signatarov mnichovskej konferencie - teda Francuzska, Velkej Britanie, Nemecka a Talianska, na ktorych sa ceskoslovenska a madarska strana obratili so ziadostou o vyriesenie uzemnych sporov, bolo ovplyvnene absolutnym nezaujmom Velkej Britanie a Francuzska. Riesenie tak ostalo v rukach Nemecka a tradicneho spojenca Madarska Talianska. Vysledok arbitraze vo Viedni z 2. novembra 1938 bol pre Slovensko katastrofalny: strata vyse jednej patiny uzemia, co bolo vyse 10 400 km 2 a 854 000 obyvatelov, z ktorych len priblizne 500 tisic sa hlasilo k Madarom. CSR stratila Zitny ostrov a najurodnejsie oblasti. Madarom sa podarilo vazne ochromit aj cestnu a zeleznicnu siet, co malo vazne nasledky pre hospodarsky zivot Slovenska. 3 K pretrvavajucim uzemnym narokom Madarska, ktore bolo v ociach vacsiny Slovakov povazovane za najvacsiu hrozbu narodnej existencie, sa v roku 1938 pridalo aj Polsko so svojimi vlastnymi. Dlhodobou snahou polskej politiky bolo vytvorenie spolocnej hranice s Madarskom. Z tohto dovodu Polsko plne podporovalo snahy Madarov o reviziu hranic, cim sa dostavalo na protislovenske pozicie. 4 Reakciou na uzemne poziadavky Poliakov bol velky narast protipolskych nalad najma v ohrozenych oblastiach severneho Slovenska. 3 4 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 23 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 24 6Na prelome rokov 1938-1939 sa zacala vyhrocovat aj vnutropoliticka situacia v Ceskoslovensku. Aj ked osamostatnenie Slovenska spociatku presadzovala iba mensinova radikalna cast HSLS vedena Tukom, uz vo februari 1939 recnil o budovani slovenskeho statu aj Alexander Mach, ci cerstvy premier Jozef Tiso, ktori dovtedy pokladali autonomiu Slovenska v ramci CSR za dostatocnu. Ustredna vlada, v snahe zabranit hroziacemu rozpadu republiky, sa rozhodla pre variant ozbrojeneho zasahu, ktoreho cielom malo byt odvolanie Tisovej vlady a zabezpecenie uzemnej celistvosti statu. Homolov puc z 9. marca 1939 stanovene ciele nenaplnil. Na Slovensku bol chapany ako utok na autonomiu, co vyvolalo burku nevole medzi sirokymi masami obyvatelstva a Hitlerovi navyse posluzil ako vyborna zamienka na zamiesanie sa do ceskoslovenskej vnutornej politiky. Den po berlinskom stretnuti Jozefa Tisa s Adolfom Hitlerom z 13. marca 1939, v ktorom si Tiso vydupal prenechanie rozhodnutia o otazke odtrhnutia od CSR na slovensky snem, 57 poslancov zakonodarneho organu odhlasovalo samostatnost. Hoci sa hlasovalo slavnostnym sposobom - povstanim namiesto tradicneho dvihania ruk - nalada v poslaneckych radoch nebola radostna, skor naopak. Asi len malokto z nich uvazoval nad situaciou z historickeho hladiska ako o naplneni samourcovacieho prava. 5 Obyvatelia Slovenska prijali informaciu o vyhlaseni samostatnosti s nadsenim. Historik Martin Lacko je presvedceny, ze rozhodnutie snemu zo 14. marca bolo bez ohladu naladenie poslancov naplnenim prava na sebaurcenie a zavrsenim viac nez storocneho procesu narodnej emancipacie. 6 V kontexte s vyssie uvedenymi informaciami teda mozno skonstatovat, ze Slovensky stat vznikol odstiepenim od existujuceho statneho utvaru - prvej Ceskoslovenskej republiky. Jeho vznik bol dosledkom dlhorocnych, narodno-emancipacnych snah Slovakov, ktore vyvrcholili na prelome rokov 1938-1939 a ktore boli podmienene nepriaznivou geopolitickou situaciou vyplyvajucou z vysledkov Viedenskej arbitraze, hrozbami zo strany najblizsich susedov, ale aj medzinarodno-politickymi zaujmami Nemecka. 5 6 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 36 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 36 71.4 Spochybnovana statnost Napriek faktu, ze Slovensky stat vznikol na zaklade jednomyselneho hlasovania poslancov snemu, mnohi historici dodnes spochybnuju, ci vobec nadobudol formalne znaky statu a ci jeho existenciu mozno posudzovat ako existenciu samostatneho statneho utvaru. Najcastejsie sa vo svojej argumentacie opieraju o to, ze pravne akty, na ktorych zaklade Slovensky stat vznikol, boli po skonceni vojny anulovane a aj staty, ktore ho povodne uznali, neskor toto uznanie odvolali. Tvrdia, ze k vyhlaseniu samostatnej Slovenskej republiky mohlo dojst len vdaka tomu, ze vtedajsia situacia eliminovala demokraticke principy v Ceskoslovensku. Podla historicky Katariny Zavackej doslo k uplnej eliminacii akejkolvek samostatnosti podpisom zmluvy s Nemeckom. V zmluve o ochrane sa Slovensko zaviazalo k podriadeniu vlastnej zahranicnej a vojenskej politiky Nemecku, prislo aj k ekonomickemu podriadeniu Tretej risi. 7 Slovensky snem, ktory rozhodol o vyhlaseni samostatnosti, navyse na taketo rozhodnutie nemal mandat, pretoze nebol zvoleny demokratickym sposobom. Prva Slovenska republika vsak bola nepochybne statom v pravom zmysle slova. Niektori historici ju dokonca povazuju za prvy samostatny statny utvar Slovakov, disponujuci vsetkymi formalnymi znakmi - mala vlastny zakonodarny organ, vladu, ozbrojene zlozky a medzinarodne uznanie. Z tohto pohladu je podla Martina Lacka existencia Slovenskeho statu nevyvratitelnou historickou skutocnostou a to aj napriek tomu, ze vsetky pravne akty, na zaklade ktorych vznikol, boli po vojne anulovane. Existencia samostatnosti ceskoslovenskeho statu po roku 1945 taktiez nie je spochybnovana, aj napriek jeho satelitnemu postaveniu voci ZSSR. 8 Aj ked bolo jeho postavenie vztahu k Nemecku satelitne, tvrdenie, ze Slovensky stat bol vytvorom Hitlera je velmi zjednodusujuce a zavadzajuce. Jeho vzniku, sprevadzaneho tlakom nacistov, predchadzala kombinacia dlhodobych snah o autonomiu Slovenska a predchadzajuceho vyvoja. Rozhodnutie slovenskeho snemu nebolo iba dosledkom nemeckeho natlaku, ale bolo vynutene predovsetkym vtedajsim vyvojom a potrebami slovenskej spolocnosti. Vznik Slovenskeho statu mozno nebol vysledkom prirodzeneho vyvoja, ale prostrednictvom neho doslo k naplneniu statopravnych 7 8 aspiracii slovenskej spolocnosti a narodno-emancipacnych ZAVACKA, Katarina. 2009. Bol Slovensky stat statom? Archiv TASR. 2009 LACKO, Martin. 2009. Bol Slovensky stat statom? Archiv TASR. 2009 8 snah.Nemecke zaujmy vsak nesporne poznamenali dalsi zahranicnopoliticky a vnutropoliticky vyvoj, cim vytvorili podmienky na diskusiu o existencii vonkajsej, ale aj vnutornej suverenity Slovenskeho statu. Narodno-emancipacne aspiracie sprevadzali Slovakov uz davno pred vznikom Slovenskeho statu. Po zaniku Rakusko-Uhorska vstupovali do 1. CSR v ocakavani sebaurcenia. Aj ked snahy o autonomiu nemali presne vymedzeny rozsah, su charakteristicke pre cele medzivojnove obdobie, co mohlo byt aj dosledkom ich nerovnopravneho postavenia v ramci noveho statu. Niektori historici dokonca tvrdia, ze Slovaci boli v obdobi prvej Ceskoslovenskej republiky este v horsom postaveni, ako prislusnici narodnostnych mensin. Na situaciu Slovakov v ramci 1. CSR, ktora vyrazne ovplyvnovala ich usilie v boji o autonomiu, existuju rozdielne nazory. Kym podla jednych obdobie spoluzitia s Cechmi v jednom state zabezpecilo pre Slovensko rozmach - najma v podobe vybudovania dovtedy chybajucej infrastruktury, fungujuceho skolstva, ci priestoru na vytvorenie vlastnej politickej aj spolocenskej elity, druhi upriamuju pozornost na zlozitu situaciu v ekonomickej sfere. Z cisto ekonomickeho pohladu sa Slovensko nachadzalo v horsej situacii, ako v casoch Uhorska. Sposobila to najma priama i nepriama likvidacia slovenskeho priemyslu v novej republike. Kym Madarsko sa vratilo k priemyselnemu stavu obdobia pred prvou svetovou vojnou uz v roku 1926, Slovensko nadobudlo stav priemyselnej vyroby spred vojny az na konci tridsiatych rokov. Cesky priemysel bol vyrazne silnejsi a voci slovenskemu, ktory stratil svoje prirodzene odbytiska vyplyvajuce z dlhodobej naviazanosti na uhorsky trh, postupoval likvidacne. V obdobi rokov 1918-1938 opustilo krajinu priblizne 220 000 Slovakov, kym v tom istom case takmer rovnaky pocet ceskych uradnikov prisiel na Slovensko a zabral takmer vsetky vyznamne a dolezite pracovne miesta. 9 Toto vsetko prispelo k vystahovalectvu i vysokej nezamestnanosti, co prirodzene vyustovalo do autonomnych snah Slovakov. Aj podla ceskeho historika Jana Mlynarika sa Slovaci od zaciatku existencie 1. CSR len domahali toho, co im T. G. Masaryk slubil v Pittsburskej dohode podpisanej 31. Maja 1918. Mlynarik je presvedceny, ze svajciarsky, autonomisticky a federalisticky model sa v podmienkach strednej Europy nemohol presadit. Robert Pejsa 9 JURIK, Jozef. 2004. Slovensky stat 1939-1945. In www.beo.sk. 2004 9Vznikom Slovenskeho statu doslo k odstraneniu mnohych negativnych javov, sprevadzajucich existenciu 1. CSR. Okrem posilnenia narodneho vedomia a hrdosti slovenskej spolocnosti sa aj vdaka vojnovej konjunkture a pozicii SR ako ,,vzoroveho statu" v nemeckych planoch ovladania strednej a juhovychodnej Europy podarilo odstranit niektore dlhodobe socialne problemy, zabezpecit relativne stabilizovane hospodarske pomery i relativne pozoruhodny kulturny rozvoj. 10 Pre historika Frantiska Vnuka znamenal 14. marec 1939 narodenie nasej statnej samostatnosti. Slovaci vstupili na mapu Europy ako rovnocenny a plnopravny clen europskej komunity statov. Konecne sa ,,zviditelnili" ako samobytny a politicky zrely narod a ukazali sebe i svetu, ze su schopni spravovat svoje verejne zalezitosti ovela lepsie, ako ked to za nich robili druhi. Lebo ani okolnosti, za ktorych ten stat vznikol ani sposob, ako vznikol, nic neuberaju zo skutocnosti, ze predstavoval posledne stadium politickeho dozrievania naroda a splnenie jeho prirodzenej tuzby po samostatnom zivote vo vlastnom state. 11 Strnasty marec bol vyznamnym datumom nielen po stranke statopravnej, ale aj z hladiska nastolenia noveho politickeho smerovania Slovenska. Postavenie pred rozhodnutie, v ktorom islo o jestvovanie, alebo nejestvovanie naroda, neposkytuje vela priestoru na manevrovanie. Frantisek Vnuk si mysli, ze rozhodnutie snemu zo 14. marca 1939 bolo zodpovedne a providencialne. V pripade, ze by sa poslanci boli vyjadrili proti samostatnosti, bola by Slovensko cakala narodna katastrofa, rozmery ktorej si mozeme predstavit. O realnom nemeckom plane dalsieho postupu v pripade nevyhlasenia samostatnosti nemozno hovorit. 12 Marec 1938 nepredstavoval idealne podmienky na konstituovanie noveho statu. Uz v noci zo 14. na 15. marca zacali nacisticke jednotky obsadzovat uzemie Moravy, zvysky zapadnej casti byvalej CSR boli pretvorene na Protektorat Cechy a Morava. Na zaklade Hitlerovho rozhodnutia z 15. marca prislo Slovensko aj o Podkarpatsku Rus, ktoru okamzite obsadilo Madarsko. Zapadne hranice sa slovenskej vlade podarilo uhajit az po zlozitych rokovaniach vo Viedni a uplne zabezpecenie ochrany integrity uzemia a samostatnosti dosiahol novy Slovensky stat az styri dni po svojom vzniku - 18. marca 1939 podpisom ochrannej zmluvy s Nemeckom a vymenou za podriadenie armady 10 KAMENEC, Ivan. 2009. 14. marec 1939 a 1. Slovenska republika ocami nasich historikov. In www.druhasvetova.sk. 2009 11 VNUK, Frantisek. 2009. 14. marec 1939 a 1. Slovenska republika ocami nasich historikov. In www.druhasvetova.sk. 2009 12 VNUK, Frantisek. 2009. 14. marec 1939 a 1. Slovenska republika ocami nasich historikov. In www.druhasvetova.sk. 2009 10a zahranicnej politiky. 1.5 Mandat Snemu Slovenskej krajiny Snem Slovenskej krajiny, ktory 14. marca 1939 rozhodol o vyhlaseni samostatneho Slovenskeho statu, bol zastupitelskym organom autonomnej Slovenskej krajiny v ramci prvej Ceskoslovenskej republiky. Mandat tohto organu pri rozhodovani o vzniku samostatneho Slovenska je vsak viacerymi historikmi spochybnovany a to nielen preto, ze rozhodoval pod tlakom nacistickeho Nemecka, ale aj kvoli nedemokratickemu sposobu volby jeho poslancov. Vyhlasenim samostatneho Slovenskeho statu zakonom, ktory prijal Snem Slovenskej krajiny 14. marca 1939, nedoslo k vytvoreniu samostatneho statneho utvaru a subjektu medzinarodneho prava sposobom, ako to pripustalo vyhlasenie vlady Slovenskej krajiny z 21. februara 1939, a to prirodzenou, evolucnou cestou. Ustavny zakon c. 1/1939 Sl. z. prijal snem na rozkaz po ultimate nacistickeho Nemecka. Nebol to slobodny prejav osamostatnenie. Historii naroda suverenne uplatnujuceho svoje pravo som sa na statne 13 narodno-emancipacnych snah Slovakov sice venoval v predchadzajucich kapitolach, no i na tomto mieste je vhodne pripomenut, ze aj ked by Slovensky stat zrejme bez nemeckeho tlaku v marci 1939 nevznikol, nemozno pri jeho konstituovani podcenovat vplyv statopravnych aspiracii slovenskeho naroda. Rovnako tvrdenie, ze rozhodnutie slovenskeho snemu sa zrodilo na rozkaz nacistickeho Nemecka, je zjednodusene. Klucovou pri rozhodovani sa zrejme ukazala geopoliticka situacia v stredoeuropskom priestore, udalosti z roku 1938 a s nimi suvisiaca vola vlady a poslancov snemu zabezpecit pre Slovensko co najistejsiu situaciu v nejasnej buducnosti. Adolf Hitler napokon pocas stretnutia s Jozefom Tisom 13. marca 1939 nespominal ziadne prikazy ani ultimata. Ziadal vsak bleskurychle rozhodnutie, co pri burlivych udalostiach a v suvislosti s nevyspytatelnym spravanim madarskeho suseda, ktory sa mal podla informacii Nemcov pripravovat na obsadenie slovenskych uzemi, ale aj v suvislosti s neuvazenym ozbrojenym zasahom prazskej vlady voci predstavitelom Slovenskej krajiny z 10. marca 1939, dostalo Tisa a snem pod velky 13 SKALOS, Martin. 2008. Historickopravne aspekty slovensko-ceskych vztahov. Banska Bystrica. 2008: s.62 11tlak. ,,Tu je takato prilezitost pre vas. Nebudeme vas nutit, ale stratime zaujem o dalsi vyvoj na Slovensku. Cechy budu zlikvidovane." 14 Jozefovi Tisovi sa nepacilo, ze k naplneniu statopravnych aspiracii ma dojst narychlo, bez pripravy a navyse pod tlakom, hoci vizia existencie samostatneho Slovenska mu cudzia nebola. Na stretnuti sa udajne snazil Hitlera presvedcit, ze Slovensko este nie je pripravene na samostatny zivot. Spomenul, ze aj autonomia odhalila mnoho slabosti slovenskeho hospodarstva a problemom by mohlo byt tiez udrzanie funkcnej statnej spravy, v dosledku nedostatocneho vzdelania a chybajucich skusenosti Slovakov. 15 Mandat Snemu Slovenskej krajiny na rozhodovanie o samostatnosti Slovenska je spochybnovany aj z ineho dovodu - tento dovod vychadza zo samotnej povahy organu, ktory mal byt organom zastupitelskym - teda jeho poslanci mali byt voleni obcanmi demokratickym sposobom, aby zlozenie snemu odrazalo volu ludu. Volby don sa konali 18. 12. 1938 a to na zaklade jednotnej kandidatnej listiny jedinej politickej strany - HSLS. Tym malo dojst k odstraneniu demokratickych prvkov. Snem tak nemal mandat vsetkych obyvatelov autonomneho utvaru a prislusnikov naroda a tiez nevyjadroval ich legitimnu volu. Ustavny zakon o autonomii Slovenskej krajiny c. 299/1938 z 22. novembra 1938 navyse definoval kompetenciu Snemu Slovenskej krajiny takym sposobom, ktory mu umoznoval uznasat sa na ustave Slovenskej krajiny iba v ramci pravneho usporiadania Ceskoslovenskej republiky. Nemal teda pravomoc a mandat na rozhodovanie o samostatnom medzinarodnopravnom a ustavnom postaveni Slovenska. Martin Skalos dokonca tvrdi, ze pri tomto rozhodovani chybala autonomnemu snemu podstatna nalezitost pre prijatie plnohodnotneho a perfektneho pravneho ukonu vobec a ustavnopravneho osobitne, sloboda vole zakonodarneho zboru. 16 Aj napriek diskusiam o existencii mandatu a legitimite rozhodovania slovenskeho snemu sa ukazal nespornym jeden fakt. Po svojom vzniku 14. marca 1939, nasledovaneho urcitou stabilizaciou pomerov a zvladnutim uloh samostatnej statnosti, ziskal Slovensky stat podporu vacsiny obyvatelstva. To sa sice nestotoznovalo s politickym a statnym rezimom, ocenovalo vsak jeho zasluhy na zlepseni hospodarskej 14 Joachim von Ribbentrop na stretnuti predstavitelov Nemecka s dr. Jozefom Tisom, 13. marec 1939 2007. Vznik slovenskej statnosti 14. marca 1939. In http://beo.sk/historia/217-vznik-slovenskej- statnosti-14-marca-1939. 2007. Prevzate dna 20.1.2012 16 SKALOS, Martin. 2008. Historickopravne aspekty slovensko-ceskych vztahov. Banska Bystrica. 2008: s.63 15 12situacie krajiny a celkovom naraste zivotnej urovne v porovnani s obdobim predchadzajucich desatroci. 1.6 Medzinarodne uznanie Slovenskeho statu Z hladiska medzinarodneho prava moment vzniku noveho statu nasleduje proces medzinarodneho uznania noveho subjektu medzinarodnych vztahov zo strany ostatnych statov. Medzinarodne uznanie sice nema nijaky vplyv na vznik medzinarodnej subjektivity - tu totiz stat nadobuda momentom svojho vzniku - napriek tomu je povazovane za jeden z dolezitych atributov statnosti. O subjekte, ktory za stat neuznava ziadny iny subjekt medzinarodneho prava, mozeme len tazko hovorit ako o state. Uznanie statu je jednostranny politicko-pravny prejav vole statu, ktorym dochadza mlcky, alebo vyslovne k reakcii na vznik noveho statu. Jeho ucelom je nadviazat medzinarodnopravne vztahy s novo uznanym statom. Do uvahy prichadza vtedy, ked novy stat vznikol ako vysledok narodno-emancipacneho usilia urciteho naroda, ako aj v pripade rozpadu statu, spojenia statov, ci odstiepeni casti statneho uzemia a vzniku noveho statu. Na predchadzajuce uznanie nema vplyv ani pripadne nasledne prerusenie diplomatickych stykov medzi statom uznavajucim a uznanym. Uznanim statu vyjadruje uznavajuci stat presvedcenie, ze novy subjekt medzinarodneho prava je schopny plnit si svoje medzinarodne zavazky. Je uzko spate s medzinarodnou subjektivitou, ale nepodmienuje ju. Uznanie, ani jeho odopretie nema vplyv na medzinarodnopravnu sposobilost, iba subjektivitu potvrdzuje. Medzinarodne pravo rozlisuje dva druhy uznania. Uznanie de iure je uznanim plnopravnym, neodvolatelnym a konecnym. Z toho vyplyva, ze uznavajuci stat nema pravo dodatocne zrusit uznanie statu a zaroven uznava platnost vsetkych aktov jeho statnej moci. Uznanie de facto je obmedzene a odvolatelne. Staty nim reaguju na potrebu pravnej upravy urcitych vztahov k novovzniknutemu statu, ale zaroven sa nezavazuju voci nemu definitivne. Uznanie de facto moze plynule prejst do uznania de iure. Slovensku republiku kratko po jej vzniku uznali ako prvi jej najblizsi susedia - Polsko, Madarsko a Nemecko - teda staty, ktore dovtedy vystupovali voci Slovensku nepriatelsky a robili si naroky na jeho uzemie. Tymto krokom sledovali predovsetkym vlastne politicke zaujmy, najma naklonenie si novej slovenskej vlady na svoju stranu. 13V pripade Polska vsak tieto snahy nepadli na urodnu podu a to nielen v dosledku udalosti z roku 1938, ale aj kvoli otvorenej polskej podpore madarskych uzemnych narokov voci Slovensku. Ked totiz Madari napadli vychodne Slovensko, polska vlada utok nielenze schvalovala, ale dokonca madarsku vladu nabadala, aby obsadila co najvacsiu cast Slovenska. 17 V maji, resp. juli, uznali Slovensky stat de facto aj obe zapadne velmoci - Francuzsko a Velka Britania. USA a ZSSR stotoznovali postup Nemecka voci Slovenskemu statu s postupom na uzemi Protektoratu Cechy a Morava a neakceptovali ho. Vyhlasenie slovenskej samostatnosti teda neuznali, aj napriek velkemu usiliu slovenskych organizacii v Spojenych statoch. Sovietsky zvaz napokon uznal Slovensku republiku v auguste 1939, po podpise paktu Molotov-Ribbentrop. Tymto momentom doslo k vyraznemu posilneniu medzinarodneho postavenia Slovenska, ktore bolo akceptovane oboma mocnostami, v ktorych zovreti sa nachadzalo. Pritomnost ZSSR v blizkosti slovenskych hranic vyvolavala dojem, ze jednostrannu orientaciu na Nemecko bude mozne vyvazovat istou spolupracou s velmocou na vychode. V ramci moznosti sa slovenski predstavitelia pokusali o aktivnejsie kontakty so ZSSR, cim sa snazili hladat a zaistovat oporu aj u inej mocnosti, nez len u Nemecka. Najma minister zahranicia Durcansky sa snazil o obmedzenie nemeckeho vplyvu na minimum a o rozvoj vztahov so ZSSR. 18 Postoj Nemecka sa v marci 1939 javil ako nejasny, predovsetkym kvoli nerespektovaniu zapadnej hranice Slovenska a vyjadreniu suhlasu s dalsimi uzemnymi narokmi Madarska. Zachovaniu celistvosti slovenskeho uzemia, o ktorom Nemci spociatku uvazovali iba ako o vymennom artikle, napokon pomohlo stroskotanie rokovani medzi Nemeckom a Polskom a modifikacia nacistickych planov. O Slovensku sa zacalo uvazovat ako o idealnom nastupnom priestore pre invaziu do neustupneho Polska. Svoju ulohu v tomto pripade zohrala aj koncepcia tzv. ,,vzoroveho statu", ktoru Nemci zacali propagovat aj v suvislosti so silnou nabozenskou orientaciou slovenskeho naroda. Etablovanim slovenskeho statu mala vzniknut vizitka, ktoru Nemci nastavili malym statom juhovychodnej Europy a zvlast slovanskym narodom, ako samostatny moze zit maly stat, ktory sa da pod ochranu Nemecka. 19 Z hladiska medzinarodnopravneho uznania a zaradenia sa medzi civilizovane staty 17 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 92 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 94 19 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 91 18 14sveta boli klucovymi stanoviska neutralnych krajin a pristupenie Slovenska k niektorym medzinarodnym dohovorom (napr. Zenevske konvencie o zaobchadzani s vojnovymi zajatcami, ku ktorym SR pristupila uz v roku 1939). Slovensku republiku uznalo Svajciarsko aj Vatikan. Z priblizne patdesiatich statov, ktore v tej dobe na svete existovali, uznalo Slovensko tridsatjeden. Nie vsetky uznania ale boli de iure a nie so vsetkymi uznavajucimi statmi boli nadviazane aktivne diplomaticke styky. Podla Milana Stanislava Duricu vo vacsine statov nemala Slovenska republika diplomaticke zastupenie, napriek tomu s osemnastimi krajinami udrziavala bezne medzistatne vztahy prostrednictvom stalych diplomatickych zastupitelstiev. Ak povazujeme medzinarodne uznanie za klucovy atribut posudzovania statnosti, aj z tohto pohladu bola Slovenska republika nepochybne statom v pravom zmysle slova. Uznanie de iure je uznanim neodvolatelnym a konecnym, jeho pravne ucinky zanikaju iba v pripade faktickeho zaniku statu. Dodatocne anulovanie konstitutivnych pravnych aktov, ani odvolanie uznania de iure, ktore medzinarodne pravo nepripusta a ktore v zmysle obycaji medzinarodneho prava existovalo pocas celej doby existencie prvej Slovenskej republiky, nemoze branit v jej historickom vnimani ako skutocneho, plnopravneho statu a subjektu medzinarodnych vztahov. 152. Ochranna zmluva a vplyv Nemecka na vnutornu aj zahranicnu politiku prvej Slovenskej republiky 2.1 Ochranna zmluva s Nemeckom Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou risou a Slovenskym statom, uzavreta 18. marca 1939 a slavnostne podpisana v Berline 23. marca nemeckym ministrom zahranicnych veci Joachimom von Ribbentropom a predstavitelmi slovenskej vlady, Jozefom Tisom, Vojtechom Tukom a Ferdinandom Durcanskym sa stala klucovym dokumentom a pravnym aktom, zakotvujucim zakladne pravidla vztahov a spoluprace medzi oboma statmi. V zmysle clanku 1 zmluvy Nemecka risa prebrala ochranu nad politickou nezavislostou Slovenskeho statu a nad integritou jeho uzemia. Vymenou za tuto zabezpeku zo strany Nemecka vyplyvali z ustanoveni clankov pre slovensku stranu nasledujuce povinnosti. 20 Citujuc clanok 2, na prevedenie ochrany prevzatej Nemeckou risou ma nemecka branna moc pravo v pasme, ktore je zapadne ohranicene hranicou Slovenskeho statu a na vychode vseobecnou ciarou vychodneho okraja Malych Karpat, vychodneho okraja Bielych Karpat a vychodneho okraja pohoria Javornikov, kedykolvek zriadovat vojenske objekty a drzat ich obsadene silou, ktoru poklada za potrebnu. Slovenska vlada urobi opatrenia, aby pre tieto stavby potrebna zem a poda bola dana k dispozicii nemeckej brannej moci. Taktiez da slovenska vlada suhlas k uprave, ktora je potrebna k bezcolnemu zasobovaniu nemeckych oddielov a k bezcolnym dodavkam z Rise pre vojenske stavby. V uvedenom pasme vykonava vojenske vysostne prava nemecka branna moc. Osoby nemeckej statnej prislusnosti, ktore su zamestnane v opisanej oblasti na zaklade sukromneho zmluvneho pomeru stavanim vojenskych objektov, podliehaju v tejto veci nemeckemu sudnictvu. 21 Zakomponovanie ustanovenia o zriadeni tzv. ochrannej zony v oblasti vymedzenej v clanku 2 zmluvy, v ktorej dostali Nemci pravo udrziavat vlastne vojenske utvary, 20 Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou risou a Slovenskym statom. Pozri http://sk.wikisource.org/wiki/Zmluva_o_ochrannom_pomere_medzi_Nemeckou_risou_a_Slovenskym_st atom 21 Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou risou a Slovenskym statom. Pozri http://sk.wikisource.org/wiki/Zmluva_o_ochrannom_pomere_medzi_Nemeckou_risou_a_Slovenskym_st atom 16potvrdzuje motivaciu Berlina vyuzit uzemie Slovenska ako vychodiskovy priestor pre planovanu invaziu do Polska. Okresanie suverenity Slovenskeho statu v prospech Nemecka vyplyva z clankov 3 a 4. Slovenska vlada mala podla nich svoje vojenske sily organizovat v uzkej zhode s nemeckou brannou mocou a primerane ochrannemu dohodnutemu pomeru mala viest svoju zahranicnu politiku v uzkej zhode s nemeckou vladou. 22 Podla historika Martina Lacka existoval tiez tajny dodatok k zmluve, kde bola zakotvena aj uzka hospodarska spolupraca medzi oboma krajinami, cim doslo k praktickemu podriadeniu oblasti vojenskej, zahranicnopolitickej a hospodarskej buducim zelaniam Berlina. 23 V zmysle clanku 5 zmluva vstupila podpisanim hned do ucinnosti a platit mala na dobu 25 rokov. Obe vlady sa mali pred uplynutim tejto lehoty dorozumiet o vcasnom predlzeni tejto zmluvy. Na dokaz toho podpisali splnomocnenci obidvoch stran tuto zmluvu v dvoch vyhotoveniach. 24 2.2 Nemecky vplyv na politiku Slovenskeho statu Podpisanim ochrannej zmluvy s Nemeckou risou prislo k faktickemu okresaniu statnej suverenity Slovenska na poli zahranicnej politiky, hospodarskej politiky a vojska. Aj preto je pochopitelne, ze s Nemeckom Slovenska republika udrziavala najaktivnejsie hospodarske a politicke vztahy. Ku presadzovaniu zaujmov nacistickej rise vsak nedochadzalo iba oficialne, prostrednictvom realizacie ustanoveni ochrannej zmluvy ci inymi medzistatnymi zmluvami, ale aj neoficialnymi kanalmi. Tesnejsie primkynanie Slovenskeho statu k svojmu ochrancovi je charakteristicke pre obdobie rokov 1939-1943. Nemecko nim sledovalo predovsetkym svoje hospodarske zaujmy. Hlavnym reprezentantom a tlmocnikom jeho poziadaviek na Slovensku bol urad nemeckeho vyslanca. Tuto poziciu postupne zastavali diplomat Hans Bernard (1939-1940), presvedceny nacista Manfred Killinger (1940-1941) a najdlhsiu dobu Hans Elard Ludin (1941-1945). Posledny menovany bol po skonceni vojny Narodnym sudom odsudeny na smrt a nasledne popraveny, aj ked z uvedenych 22 Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou risou a Slovenskym statom. Pozri http://sk.wikisource.org/wiki/Zmluva_o_ochrannom_pomere_medzi_Nemeckou_risou_a_Slovenskym_st atom 23 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 38 24 Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou risou a Slovenskym statom. Pozri http://sk.wikisource.org/wiki/Zmluva_o_ochrannom_pomere_medzi_Nemeckou_risou_a_Slovenskym_st atom 17vyslancov mal prave on najpriatelskejsi vztah k Slovensku. Nemecke vyslanectvo v Bratislave sa zacalo budovat hned po vzniku slovenskeho statu, ked Nemecko nadviazalo so Slovenskom diplomaticke styky. Zastupitelstvo najprv nemalo charakter vyslanectva, ale konzulatu. Hlavnym dovodom povysenia konzulatu na diplomaticke zastupenie koncom marca 1939 bolo nadviazanie diplomatickych stykov Slovenska s Belehradom a Sofiou a z neho vyplyvajuca snaha Nemecka o diplomaticke preniknutie do dunajskeho priestoru. 25 Ramec cinnosti vyslanectva v obdobi do Salzburskych rokovani tvoril pristup k Slovensku ako ku vzorovemu statu. Vyslanectvo vystupovalo sposobom, ktory nebudil dojem prilisnej aktivity. Napriek tomu boli pripomienky prveho vyslanca Hansa Bernarda z pozorovania vyvoja na Slovensku pretavene do klucovych argumentov Ribbentropa v Salzburgu. V posalzburskom obdobi sa situacia zmenila a urad sa znacne zaktivizoval, v kompetencii vyslanca bolo napr. vytvaranie zoznamu funkcionarov navrhnutych na miesta beraterov. Prave posobenie tzv. beraterov bolo dalsim specifikom slovensko-nemeckych vztahov. Nemecki poradcovia vykonavali cinnost predovsetkym v niektorych klucovych priemyselnych podnikoch a v armade. Ich uloha sa vykrystalizovala na zaklade Doverneho protokolu o hospodarskej a financnej spolupraci medzi slovenskym statom a Nemeckou risou z 23. marca 1939. Na zaklade neho boli na Slovensko vyslani prvi poradcovia, ked risska banka dosadila svojho poradcu do Slovenskej narodnej banky, ktory mal spoluposobit pri vsetkych podstatnych rozhodnutiach. Institucia poradcov sa vsak definitivne rozvinula az po salzburskych rokovaniach na najvyssej urovni v juli 1940, po ktorych sa naplno zacala uplatnovat hegemonia Rise voci Slovensku. 26 Salzburske rokovania boli zlomom medzi obdobim iba pozvolneho posilnovania nemeckeho vplyvu na Slovensku a obdobim, ked sa zacali naplno prejavovat znaky fasizacneho procesu. Jul 1940 je preto povazovany za jednu z najdolezitejsich etap vyvoja politickeho rezimu Slovenskej republiky. V programe Salzburskeho rokovania dominovali personalne otazky. Podmienkou Nemeckej rise bolo odvolanie ministra zahranicnych veci Ferdinanda Durcanskeho. Tiso tuto podmienku prijal, cim akceptoval nemecky diktat. 25 HRADSKA, Katarina. Nemecki poradcovia na Slovensku v rokoch 1940-1945. In http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad1.htm 26 HRADSKA, Katarina. Nemecki poradcovia na Slovensku v rokoch 1940-1945. In http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad1.htm 18Pri skumani dovodov, preco bola osoba Durcanskeho pre Nemecko nepohodlna, mozno badat aj ukazku silneho vplyvu na medzinarodnu politiku Slovenska. Obdobie relativneho pokoja medzi marcom 1939 a julom 1940 sa minister zahranicia snazil vyuzit na urcitu kompenzaciu jednostrannej zavislosti od Nemecka viacerymi politickymi krokmi: napr. ziadostou o navrat britskeho a francuzskeho velvyslanca na Slovensko, alebo medzistatnym deklarovanim neutrality. Reakcia Berlina na tieto kroky slovenskej vlady bola najprv diplomaticka - odvolanie vyslanca z Bratislavy. Pre Salzbursky diktat a vazny zasah do vnutornych zalezitosti statu sa Hitler rozhodol az nasledne - v suvislosti s dalsim oslabovanim radikalneho kridla HSLS na Slovensku a vojenskymi uspechmi na zapadnom fronte. Zmeny, ktore po Salzburgu nastali vo vlade, ale aj naplnanie dalsich salzburskych dohod, v konecnom dosledku znamenali definitivne uplatnovanie nacistickych metod ovladania Slovenska. Skoncilo sa tak obdobie tzv. vzoroveho statu, kedy sa Slovensko, hoci pod nemeckou ochranou, prejavovalo ako samostatny statny utvar. Relativna sloboda, v ktorej sa dovtedy slovenska politika uplatnovala, ako sa ukazalo, mala svoje medze. Dalsia existencia slovenskeho statu uz nebola prejavom ,,slobodneho zivota" pod zastitou rise, ale dokazom toho, ako risa opantavala male staty v dunajskom priestore, ktore mali sluzit ako nastupistia narodneho socializmu v novej Europe. 27 O silnejsom primknuti k Nemecku v posalzburskom obdobi svedci aj dalsi vyvoj na poli vnutropolitickom i zahranicnopolitickom. V novembri 1940 pristupila Slovenska republika k Paktu troch a o rok neskor aj k Paktu proti kominterne. 28 Novym ministrom zahranicia sa stal radikal Vojtech Tuka, ale najvyraznejsim zasahom do suverenity bolo vymenovanie uz spominanych beraterov do klucovych hospodarskych, administrativnych a politickych institucii. Nie je mozne presne zdokumentovat, aky pocet nemeckych poradcov na Slovensku posobil. Ich pocet kolisal, podla Martina Lacka sa pohyboval medzi 70 - 80 ludmi, vcitane clenov Nemeckej vojenskej misie. Katarina Hradska zase hovori o takmer dvadsiatke beraterov posobiacich na Slovensku v obdobi rokov 1940-1945. Navyse kazdy z nich mal k dispozicii asistentov, a aj ti sa casto striedali, takze ich celkovy pocet sa da len tazko odhadnut. Nedoriesenou pri menovani beraterov bola otazka, ci budu podliehat priamo 27 HRADSKA, Katarina. Nemecki poradcovia na Slovensku v rokoch 1940-1945. In http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad1.htm 28 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 97 19nemeckemu vyslancovi v Bratislave, alebo ci nastupia do jednotlivych institucii. Minister zahranicnych veci Nemecka Ribbentrop navrhol den po rokovaniach v Salzburgu obsadit miesta piatich poradcov - pre policiu, propagandu, Hlinkovu gardu, zidovsku otazku a hospodarske otazky. 29 Hlavnou ulohou beraterov bolo naklonit statnu politiku smerom vyhovujucim zaujmom Nemecka. Posobili na ministerstvach, ustrednych uradoch statnej spravy, organizaciach, alebo boli vysielani specialne na plnenie urcitych uloh v dolezitych okruhoch statnej politiky a to na uvazenie Berlina, alebo na oficialne vyziadanie slovenskej strany. Do chodu institucii vsak priamo zasahovat nemohli, nakolko suverenita Slovenskej republiky musela byt formalne zachovana. Medzi najdolezitejsie oblasti, kde mali poradcovia figurovat, patrila slovenska policia. Okrem policie venovali nemecke najvyssie miesta pozornost aj Slovenskej narodnej banke, najdolezitejsiemu prvku hospodarskeho i financneho zivota Slovenska. Risska banka vyslala v aprili 1939 do SNB dvoch poradcov, riaditelov Risskej banky Waldheckera a Dr. Einsiedla. Obaja, aj napriek obmedzenej pravomoci, ziskavali cenne informacie o ekonomike a financnom stave spolocnosti. Vyslanie tychto poradcov na Slovensko priamo suviselo s tajnym protokolom o hospodarskej a financnej spolupraci, resp. s Ochrannou zmluvou z 23. marca 1939. 30 Zmena pomerov po Salzburskom diktate a pristupeni Slovenska k Paktu troch sa prejavila aj na medzinarodnej a diplomatickej urovni. Pristup ostatnych statov ku Slovensku bol v podstate zhodny s ich pristupom k Nemeckej risi. Prejavilo sa to najma okamzitym ochladenim vztahov so Sovietskym zvazom, ktory sa po pakte Molotov- Ribbentrop zacal pomaly dostavat do konfliktu s imperialnymi zaujmami Nemecka. Uz na druhy den po nemeckom napadnuti ZSSR v juni 1941 sa Slovenska republika pripojila k svojmu spojencovi, a to nielen vyhlasenim vojny, ale aj priamou vojenskou ucastou. V oboch pripadoch islo podla Martina Lacka o porusenie vtedajsej ustavy, v zmysle ktorej mohol o vojnovom stave rozhodnut iba Snem Slovenskej republiky s naslednym suhlasom prezidenta. 31 Rovnako neustavnymi boli aj vyhlasenia vojny Velkej Britanii a USA v decembri 1941. Slovenska ucast na vojenskych operaciach proti Sovietskemu zvazu sposobila sled 29 HRADSKA, Katarina. Nemecki poradcovia na Slovensku v rokoch 1940-1945. In http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad1.htm 30 HRADSKA, Katarina. Nemecki poradcovia na Slovensku v rokoch 1940-1945. In http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad1.htm 31 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 98 20udalosti, ktore mali fatalny dopad na perspektivu dalsej existencie statu. Absolutne ochladenie vztahov so zapadnymi mocnostami a ZSSR, prechadzajuce az do vojnoveho stavu, sposobilo na druhej strane velke posilnenie pozicie Benesovej exilovej vlady. Po Velkej Britanii a Francuzsku ju v juli 1941 uznal aj Sovietsky zvaz. Stalin odkazal Benesovi, ze obnovenie CSR patri medzi ciele sovietskej politiky, pricom tento zavazok definitivne potvrdil 12. decembra 1943 podpisom medzinarodnej zmluvy. Vyznamnym momentom bol aj august 1942, ked Velka Britania odvolala Mnichovsky diktat, cim fakticky anulovala akceptaciu ustavnopravnych zmien, vratane autonomie, na uzemi CSR. Rovnaky postoj k obnoveniu CSR zaujali aj Spojene staty. 32 Slovenska republika sa tak dostala do neprijemnej pozicie, v ktorej jej dalsi osud zavisel iba od vojenskeho vyvoja. System nemeckeho ovplyvnovania slovenskej politiky sa tak da zhrnut do viacerych etap. Prvou etapou bolo obdobie od podpisu ochrannej zmluvy po Salzburske rokovania. Vplyv Nemeckej rise tu bol zdanlivo neviditelny, formalne neexistujuci, obmedzujuci sa predovsetkym na posobenie vyslanca v Bratislave a na realizovanie ustanoveni standardnych medzinarodnych zmluv, najma hospodarskeho charakteru. Momentom Salzburskeho diktatu a naslednym zaciatkom posobenia beraterov doslo k vyraznemu zasahu do vnutornych zalezitosti statu. Este vacsiu zavislost a naviazanost na Nemecko na poli medzinarodnom a vojenskom sposobilo pristupenie Slovenska k Paktu troch a Paktu proti kominterne. Vyvrcholenim tohto obdobia bolo vyhlasenie vojny zapadnym mocnostiam a zapojenie sa do vojenskych operacii proti ZSSR. Tieto udalosti len dokumentovali, ze vonkajsia politika Slovenska sa v zaverecnom stadiu scvrkla na bezvyhradne nasledovanie zahranicno-politickych a vojenskych aktov Nemeckej rise. 2.3 Vztah Slovenskeho statu k Protektoratu Cechy a Morava Statopravne usporiadanie Slovenskej republiky a Protektoratu Cechy a Morava v obdobi rokov 1939-1945 bolo vyrazne odlisne. Kym Slovensko existovalo ako formalne samostatny a suverenny stat s vlastnym fungujucim zakonodarnym organom, vlastnou vladou aj armadou, v protektorate sa vsetka vykonna, zakonodarna i sudna moc koncentrovala v osobe Adolfa Hitlera, ktory ju realizoval prostrednictvom 32 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 99 21nemeckeho risskeho protektora. Cechy a Morava boli oficialnou sucastou Nemeckej rise. Vyhlasenie Protektoratu Ciech a Moravy 16. marca 1939 bolo poslednym bodom uskutocneneho planu zaniku prvej Ceskoslovenskej republiky. Vynos o zriadeni protektoratu vydal osobne Adolf Hitler. Civilnou spravou poveril vodcu sudetskych Nemcov Konrada Henleina, prvym risskym protektorom bol Karl von Neurath a jeho zastupcom Karl Hermann Frank. Protektoratnu zmluvu, ktoru podpisala ceska protektoratna vlada na cele s Rudolfom Beranom, odkopirovali Nemci z francuzsko- tuniskej ustavy z roku 1881. V niektorych castiach dostavala Cechy a Moravu do este hlbsej zavislosti ako jej vzor. 33 Hoci ceske organy - prezident a vlada formalne zostali, v skutocnosti boli iba administratormi a na chod krajiny nemali ziaden vplyv. Uradnym jazykom protektoratu bola nemcina a vsetky strategicke podniky dostali dovernika, resp. nuteneho spravcu, ktory o podniku rozhodoval. Kym Slovensko zazilo v rokoch 1939-1945 obdobie hospodarskeho rozmachu, na uzemi Protektoratu Ciech a Moravy zavladla opacna situacia. Hospodarsky zivot tu bol ochromeny, co sposobilo nielen odtrhnutie Slovenska, ale predovsetkym sudetskych oblasti. Fakt, ze v nemeckom pohranici boli sustredenych mnoho vyznamnych priemyselnych podnikov a vnutrozemie nahle nedokazalo byt sebestacne, sposobilo necakane, ale pochopitelne ekonomicke problemy. Svoju ulohu na hospodarskom upadku zohralo podla ceskych historikov aj zabratie zidovskych majetkov. V predvojnovom Ceskoslovensku hralo zidovske etnikum dolezitu ulohu v oblasti vedy, kultury, ale aj hospodarstva a podla niektorych odhadov zilo na jeho uzemi az niekolko stotisic Zidov. Nemecke zaujmy komplikovali aj vzajomne vztahy medzi Slovenskom a protektoratom. Kedze Slovensky stat sa v zmysle ochrannej zmluvy z 23. marca 1939 zaviazal viest svoju zahranicnu politiku v uzkej spolupraci s Nemeckom a Protektorat Ciech a Moravy ako sucast Nemeckej rise nemal pravo udrziavat vlastne zahranicne zastupenia, o standardnych medzinarodnych vztahoch nemozno hovorit. Cesi navyse brali odstiepenie Slovenska, ktore bezprostredne predchadzalo obsadeniu zvysku ceskych uzemi a vyhlaseniu protektoratu zo strany Nemecka, ako zradu. Vztahy medzi oboma castami byvaleho Ceskoslovenska tak boli podmienene 33 SYKOROVA, Darina. 2004. Protektorat Cechy a Morava. In dennik SME, 17.3.2004 22zaujmami a postojom Nemeckej rise. Ten bol od pociatku negativny. Hitler povazoval pripadne vztahy medzi narodmi za neprijatelne, lebo v nich videl hrozbu snah o obnovenie spolocneho statu. Aj preto velke mnozstvo reforiem risskych protektorov smerovalo k obmedzovaniu, alebo dokonca ruseniu pravomoci a autority ceskej protektoratnej vlady. 34 Okrem formalnej zbytocnosti cesko-slovenskych vztahov existoval aj silny pocit zatrpknutia zo strany ceskeho naroda voci Slovakom. Cesi vnimali odstiepenie Slovenskeho statu ako krutu odmenu za ich zachranu z podrucia Uhorska v podobe vzniku prvej CSR. Okupacia a nastolenie protektoratnej formy nadvlady boli pre nich obrovskym ponizenim. Toto odcudzenie vsak nebolo absolutne. Koncom druhej svetovej vojny sa coraz vyraznejsie ohlasovali otazky opatovneho spojenia ceskych zemi a Slovenska, najma riesenia politickeho obsahu a statopravneho usporiadania vztahu Cechov a Slovakov. 35 Teoria o ,,slovenskej zrade" sa nanestastie plne ujala v najvyssej politike, vratane Benesa a v konecnom dosledku vyrazne determinovala a komplikovala vztahy v exile, ale aj po skonceni vojny. V ceskej politike podla Martina Lacka toto vnimanie prezivalo dokonca aj zaciatkom devatdesiatych rokov v obdobi zaciatku diskusii o statopravnom usporiadani Slovenska a Ceska. 34 BIANCHI, Leonard a kol. 1973. Dejiny statu a prava na uzemi Ceskoslovenska v obdobi kapitalizmu II. 1848-1945. Bratislava. 1973: s. 470 35 KAPLAN, Karel. 1990. Pravda o Ceskoslovensku 1945-1948. Praha .1990: s. 160 233. Hospodarstvo Slovenskeho statu 3.1 Hospodarstvo Slovenskeho statu Hospodarska situacia prvej Slovenskej republiky je nepochybne jednym z najpozitivnejsich aspektov obdobia rokov 1939-1945 a zaroven hlavnym argumentom pre tu cast odborneho spektra, ktora pri hodnoteni slovenskej statnosti v obdobi druhej svetovej vojny nezaujima vyhradne negativisticky pohlad. V suvislosti s existenciou Slovenskeho statu dokonca niektori ekonomovia hovoria o hospodarskom zazraku, co je podmienene tym, ze v dobe celosvetovej hospodarskej krizy hospodarstvo na nasom uzemi v mnohych oblastiach expandovalo. Podla Frantiska Vnuka malo Slovensko predstavovat hospodarsky najvyrovnanejsiu jednotku vojenskej Europy. 36 Od roku 1939 do vypuknutia Slovenskeho narodneho povstania v roku 1944 hospodarsky potencial Slovenska vzrastol o 67%, co rocne znamena 13,5 %. 37 Tento nezvycajny hospodarsky rozmach bol sposobeny viacerymi faktormi. Peter Zatko 38 si mysli, ze vyraznu ulohu zohral entuziazmus, ktory v slovenskej spolocnosti zavladol po vyhlaseni samostatneho statu a fakt, ze inteligencia a mlada slovenska generacia pripravovana pocas existencie 1. CSR dostala prilezitost pracovat. Druhym aspektom mohla byt skromnost v spotrebe slovenskeho obyvatelstva. Ta umoznila vyvazanie prebytkov a ziskavanie deviz. Velmi dolezitym krokom vlady bolo prijatie zakona o podpore vystavby priemyslu z 19. novembra 1940, ktory umoznoval rozlicne danove, colne a ine vyhody pre vsetkych, nielen zahranicnych podnikatelov. Ekonom Marian Tkac vyzdvihuje schopnost ekonomickych ministrov a najma guvernera Narodnej banky Imricha Karvasa 39 vykluckovat z ciastocneho podrucia Nemecka v prospech slovenskych obcanov. Karvas nezaviedol listkovy pridelovy system, ktory by sposobil, ze prebytkove potraviny by smerovali do Nemecka. Za tento krok ho neskor zatklo gestapo. V oblasti vyvozu uprednostnovali hospodarski ministri ostatne krajiny, kedze Nemecko ziskavalo tovar zo Slovenska prostrednictvom tzv. clearingoveho uctu. Do 36 VNUK, Frantisek. 1993. Neuveritelne sprisahanie. Trencin. 1993: s. 102 TKAC, Marian. 2010. Hospodarska politika Slovenskej republiky z rokov 1939-1945. In TA3. 2010 38 Peter Zatko (1903-1982) bol slovensky narodohospodar a politik, bojovnik za hospodarsku samostatnost Slovenska, poradca ministra hospodarstva Slovenskeho statu a generalny spravodajca statneho rozpoctu 39 Imrich Karvas (1903-1981) bol pravnik, narodohospodar, od roku 1940 prvy guverner Narodnej banky Slovenska 37 24konca vojny predstavoval clearingovy dlh Rise voci Slovensku viac ako 7 miliard korun, ktore boli zmrazene na uctoch. Preferovanim exportu do tretich krajin sa slovenski predstavitelia snazili zamedzit tomu, aby vacsina hospodarskych uspechov Slovenska bola cerpana nacistami za znacne podhodnotene ceny, alebo uplne zdarma - teda vykoristovaniu. Slovensko sa v roku 1938 podielalo na hrubom domacom produkte byvaleho Ceskoslovenska iba patnastimi percentami. 40 V roku 1948 bol tento podiel 19 %. To znamena, ze za desat rokov bol medzirocny rast 0,4 %. Zaujimavym ukazovatelom je aj pohlad na devizove rezervy statu. Po vzniku prvej Slovenskej republiky boli devizove zasoby centralnej banky vo vyske 146 000 korun, co bolo sposobene tym, ze Slovensko nedostalo ani gram zlata z byvalych menovych rezerv Ceskoslovenska. Na konci kratkeho obdobia samostatnej statnosti disponovalo siedmymi tonami zlata ulozenymi vo svajciarskych bankach. 41 Okrem zbierky, do ktorej prispelo vyse 90 000 darcov, ziskalo Slovensko zlato tazbou vo svojich doloch a udrziavanim kladnej platobnej bilancie so zahranicim. Z priemyselnych odvetvi zaznamenalo velky rozmach stavebnictvo, ale aj elektrotechnicky priemysel, obuvnictvo, vyroba textilu ci tabaku. Znizila sa nezamestnanost, zvysila sa industrializacia a urbanizacia. Celkovo narastla aj tazba kovov. Vyrobne procesy v lesnictve sa intenzifikovali, obmedzila sa tazba dreva, co prispelo k podstatnemu zlepseniu stavu slovenskych lesov. Specifikom Slovenska, na rozdiel od okolitych krajin, bola dobra zasobovacia situacia. Slovensky stat bol potravinovo sebestacny, dokonca potraviny exportoval, a to aj napriek strate klucovych polnohospodarskych uzemi po Viedenskej arbitrazi. Ta mala pozitivny dopad na rozvoj polnohospodarskych oblasti v ostatnych castiach statu, ktore vyuzili zlepsene moznosti odbytu v dosledku podstatneho oslabenia konkurencie. Slovenska polnohospodarska zakladna bola dost siroka, aby v dobe svetovej vojny uzivila domace obyvatelstvo. Nemci sa snazili maximalizovat export prebytkov do Rise, ale velky uspech na tomto poli nedosiahli. Z polnohospodarstva sa zaujimali hlavne o drevo, ktore vyvazali do Rakuska a Protektoratu Cechy a Morava. Slovenski predstavitelia sa vsak snazili regulovat tazbu a najma vyvoz dreva zo Slovenska v snahe ochranit v co najvacsej moznej miere prirodne bohatstvo krajiny. Vypoveda 40 41 TKAC, Marian. 2010. Hospodarska politika Slovenskej republiky z rokov 1939-1945. In TA3. 2010 TKAC, Marian. 2010. Hospodarska politika Slovenskej republiky z rokov 1939-1945. In TA3. 2010 25o tom aj fakt, ze v obdobi rokov 1940-1943 klesol export slovenskeho dreva o 35%. 42 3.2 Samostatna hospodarska politika a jej vychodiska Hospodarskej kondicii polnohospodarstvo, Slovenska napomohli vsak rozvoj vo vacsej a vyuzivanie miere, priemyslu. ako kvalitne Intenzifikacia hospodarstva, industrializacia, nahradenie polnohospodarskych strat z roku 1938 a dosiahnutie maximalnej miery samostatnosti boli hlavne hospodarske ciele Slovenskeho statu po jeho vzniku. Niektore z tychto cielov sa aj za vydatnej podpory Slovenskej narodnej banky darilo plnit. Skutocnost, ze Slovensko spociatku obchadzali priame dosledky vojny, ako aj niektore prejavy docasnej vojnovej konjunktury, bola dalsim faktorom ovplyvnujucim zmyslanie obyvatelstva a jeho vztah k jestvujucemu systemu. 43 Hospodarsky rozvoj na Slovensku nebol sposobeny intenzivnym charakterom hospodarskeho rastu, ale jeho extenzivnymi vlastnostami. Pozitivny dopad na rozvoj priemyslu v prvych dvoch rokoch po vzniku Slovenskeho statu mohli mat aj predchadzajuce snahy prvej CSR o presunutie klucovych priemyselnych podnikov na Slovensko, ktore vsak boli zrealizovane a uvedene do cinnosti az v obdobi po jeho odstiepeni. Rychlu industrializaciu tiez podporila aktivizacia nevyuzitych kapacit ostatnych priemyselnych podnikov v krajine. Vyznamnym pozitivom hospodarskej situacie na Slovensku bola stabilita meny a z nej vyplyvajuca istota investicneho prostredia. Slovenska republika bola menovo najstabilnejsou krajinou nacistickeho hospodarskeho bloku, na com mala hlavnu zasluhu politika Slovenskej narodnej banky. Podla Petra Zatka malo Slovensko v hospodarskej politike stanovene tri hlavne ciele. Okrem spominanej industrializacie boli klucovymi motivaciami udrzat hospodarstvo podla moznosti co najviac nezavisle od Nemecka, zabezpecenie zivotnej urovne obyvatelstva na predvojnovej urovni, s co najmensimi stratami a pripravenie podmienok pre co najplynulejsi prechod do mieroveho hospodarstva. 44 Jednym z hlavnych nastrojov na realizaciu uvedenych cielov sa mal stat zakon 299/1940 Sl. z. o podpore vystavby priemyslu, predlozeny ministrom hospodarstva 42 MEDRICKY, Gejza. 1993. Minister spomina. Litera Bratislava. 1993: s. 139. Dejiny Slovenska V. 1918-1945. Ed. Cambel Samuel. Bratislava. 1985: s. 363 44 ZATKO, Peter. 1994. Narodohospodar Peter Zatko spomina. Liptovsky Mikulas. 1994: s. 110 43 26Gejzom Medrickym 45 a spolunavrhnuty guvernerom Slovenskej narodnej banky Imrichom Karvasom. Zakon nahradil dovtedajsiu legislativu tykajucu sa vyvlastnovania a umoznoval statu za ucelom rozvoja priemyselnej vyroby vyvlastnit zostavajuce priemyselne podniky. Toto ustanovenie zakona sa stalo pravnym vychodiskom pre uplatnovanie arizacie. Zakon zakotvil aj vladnu podporu strategickych podnikov v podobe danovych ulav alebo oslobodeni, o ktorych spolocne rozhodovali ministerstvo hospodarstva a ministerstvo narodnej obrany. Doraz zakona bol kladeny najma na zbrojny priemysel, aj ked vseobecne upravoval celkovu strategiu hospodarskej politiky Slovenskeho statu. 3.3 Dopad arizacie a zidovskej politiky na hospodarstvo Slovenska Vyrazny vplyv na hospodarstvo Slovenskeho statu malo aj riesenie tzv. ,,zidovskej otazky." V malej miere sa prejavil v ubytku pracovnych sil a znizeni hospodarskeho potencialu krajiny v dosledku perzekucie Zidov, vo vacsej miere v arizacii. Zidia tvorili na Slovensku nevyznamnu mensinu. Podla popisu ludu z roku 1930 sa k zidovskemu nabozenstvu hlasilo 136 737 (4,11%) osob a 72 527 (2,18%) k zidovskej narodnosti. Percento ich podielu na populacii vsak nedokumentuje ich hospodarsky vplyv, ktory bol mnohonasobne vyssi. 46 Fenomen antisemitizmu nebol v radoch slovenskeho obyvatelstva rozsirenym javom, jeho nositelmi vsak boli niektori celni predstavitelia statu. Vplyvom legislativy, ktorej sa este budem venovat v dalsich kapitolach, boli Zidia vykazani z verejneho zivota, bol im obmedzeny pristup do verejnych institucii, podnikov a dopravnych prostriedkov. Zidovske podniky boli bojkotovane, v roku 1940 boli Zidia spolu s Ciganmi vyluceni zo zloziek brannej moci i vysokych skol. Od roku 1941 nemohli vstupovat do verejnych kupelov ci parkov, obchody mohli navstevovat len vo vopred stanovenych hodinach a vecer nesmeli vychadzat von. Zidovsky kodex, dalsi zlom vo vztahu statu k Zidom, vytvoril podmienky na stupnovanie antisemitizmu a pravom predstavuje jeden z najpochmurnejsich momentov existencie prvej Slovenskej republiky. Hospodarsky dopad mal zakon 199/1941 Sl. z., ktory predstavoval pravny zaklad na skonfiskovanie 45 Gejza Medricky (1901-1989) bol zurnalista, konzervativec, autonomista a minister hospodarstva prvej Slovenskej republiky 46 PRUCHA, Vaclav a kolektiv. 1974. Hospodarske dejiny Ceskoslovenska v 19. a 20. storoci. Bratislava. 1974: s. 251 27prevaznej vacsiny zidovskeho majetku. Podla Pruchu neprebiehala arizacia iba v zaujme Nemecka, ale iniciativne k nej pristupoval aj domaci slovensky rezim. Do nemeckych ruk presli iba vacsie podniky, mensie arizovane majetky sa stali koristou arizatorov slovenskej narodnosti. 47 Arizacia bola z hospodarskeho hladiska vyznamnejsim javom ako ubytok zidovskej pracovnej sily. Znamenala vyvlastnenie majetku osob, ktore boli zidovskeho povodu, a jeho prevedenie do ruk nezidovskych spravcov a majitelov. Arizacia na Slovensku bola miernejsia nez v inych krajinach okupovanych Nemeckom. Kym v Polsku, Francuzsku ci Polsku bola zaroven prostriedkom na germanizaciu hospodarstva, statut Slovenska ako nezavislej zeme umoznil, aby hlavnymi arizatormi boli Slovaci. Hoci najvyznamnejsie objekty zidovskeho vlastnictva pohltili nemecke koncerny, zabratim malych a strednych podnikov vznikla nova vrstva zbohatlikov slovenskej narodnosti, ktora sa stala jednou z hlavnych opor ludackeho rezimu. 48 Od roku 1939 museli Zidia pri kazdej penaznej operacii cast penaznych prostriedkov previest na viazany ucet Ustredneho hospodarskeho uradu. O rok neskor uz v zmysle nariadeni museli ulozit v penaznych ustavoch vsetky cennosti, vratane ucastin, cennych papierov, predmetov z platiny i zlata, drahych kamenov, ci peral. 49 V auguste 1941 bolo na viazanych uctoch spravovanych Ustrednym hospodarskym uradom nahromadenych celkovo 245 milionov slovenskych korun. V rozpati jedneho roka bolo arizovanych 12 500 obchodov a podnikov, ktore podliehali nariadeniu o zidovskych podnikoch. 50 Mnozstvo prevazne malych firiem bolo zlikvidovanych v dosledku zmatku pri prevode zavazkov a pohladavok, co sposobilo oslabenie hospodarskej kondicie statu. Stat tak stratil velke mnozstvo pravidelnych spolahlivych danovych poplatnikov. Arizaciu tiez sprevadzala vysoka miera korupcie a klientelizmu. Podla udajov Ustredneho hospodarskeho uradu bolo arizovanych 2 223 podnikov s celkovym obratom priblizne jeden a pol miliardy slovenskych korun rocne. Takmer 10 500 zaniknutych podnikov vsak predstavovalo zhubny zasah do fungovania slovenskeho hospodarstva. 47 PRUCHA, Vaclav a kolektiv. 1987. Nastin hospodarskych dejin v obdobi kapitalismu a socialismu. Praha. 1987: s.181 48 PRUCHA, Vaclav a kolektiv. 1974. Hospodarske dejiny Ceskoslovenska v 19. a 20. storoci. Bratislava. 1974: s. 242 49 KAMENEC, Ivan. 1991. Po stopach tragedie. Bratislava. 1991: s. 100 50 KAMENEC, Ivan. 1991. Po stopach tragedie. Bratislava. 1991: s. 103 283.4 Slovenske hospodarstvo v nemeckom podruci V zmysle uzatvorenej ochrannej zmluvy z marca 1939 sa slovenski predstavitelia zaviazali viest v uzkej sucinnosti s Nemeckom nielen svoju zahranicnu a vojensku politiku, ale na zaklade tajneho dodatku, tzv. Doverneho protokolu o hospodarskej a financnej spolupraci, aj spolupracu hospodarsku. 51 V duchu snah smerujucich k este tesnejsej ekonomickej kontrole bola v januari 1940 podpisana aj dalsia zmluva o vojnovom hospodarstve. Touto zmluvou Nemecko prevzalo pod svoju kontrolu strategicke podniky vojenskeho charakteru a 25 dalsich dolezitych priemyselnych podnikov, ktore suviseli so zbrojnym priemyslom. Ulohou Slovenska v ramci nemeckeho velkopriestoroveho hospodarstva - ako sa nazyva nasilna hospodarska integracia Europy pocas druhej svetovej vojny - bolo spociatku agrarne a surovinove zasobovanie okolitych priemyselnych statov. Postavenie Slovenska ako zasobarne vychadza zo samotnej idey velkopriestoroveho hospodarstva, podla ktorej bola Nemecka risa priemyselnym jadrom kontinentu, zatial co ine krajiny plnili iba funkciu surovinovych a potravinovych priveskov. 52 Nemecko kontrolovalo polnohospodarsku vyrobu, lesnictvo, narokovalo si dokonca pravo rozhodovat o smere rozvoja slovenskeho priemyslu. Snahy o kontrolu bankovnictva stroskotavali na osobe guvernera Slovenskej narodnej banky Imricha Karvasa. Vsetky vyznamnejsie odvetvia ako banictvo, hutnictvo, kovopriemysel, chemicky priemysel sa po vzniku statu systematicky zacali dostavat z ruk ceskeho kapitalu pod kontrolu nemeckeho kapitalu. 53 Podiel nemeckeho ucastinneho kapitalu v slovenskom hospodarstve za obdobie prvej Slovenskej republiky vzrastol z 0,2 % v roku 1939 na 62 % koncom vojny, kym cesky sa umerne s tym zmensil z 84 na 8 %. Slovensky podiel stupol, hoci len mierne, z 15 na 18 %. 54 Po zastaveni expanzie nemeckeho velkopriestoroveho hospodarstva v suvislosti s vytlacenim nemeckych vojsk z Afriky a porazkou pri Stalingrade vyhlasil Hitler totalnu mobilizaciu. To sa premietlo do priemyselnej vyroby pridruzenych krajin vratane Slovenska. Nevojenske odvetvia upadali, ale produkcia vojenskeho materialu sa 51 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 131 PRUCHA, Vaclav a kolektiv. 1974. Hospodarske dejiny Ceskoslovenska v 19. a 20. storoci. Bratislava. 1974: s. 222 53 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 132 54 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 132 52 29znasobovala. Cim viac klesal potencial nemeckej pracovnej sily v dosledku postupujucej vojny a strat, tym viac bolo Slovensko zapajane do nemeckych priemyselnych planov a stracalo svoju ciastocnu hospodarsku samostatnost. V roku 1944 vzrastol pocet robotnictva v priemyselnych podnikoch oproti roku 1939 dvojnasobne a to pri nepomerne mensich vyrobnych kapacitach v porovnani s neskorsim obdobim socializmu. Hlavnou exportnou komoditou do Nemecka bolo drevo, ktore predstavovalo az tretinu celkoveho objemu. Z rud sa vyvazali najma magnezit, antimon a mangan. 55 Vzhladom na to, ze az 80 % slovenskeho exportu smerovalo do Nemecka, system clearingovych uctov pri obchodovani s Risou sposoboval Slovensku velke straty, rovnako ako nadhodnotenie risskej marky ku slovenskej korune. Na zaciatku vojny bola nadhodnotena asi dvojnasobne, od roku 1942 dokonca trojnasobne. Nacisti nielenze nakupovali tovar zo Slovenska za fiktivne peniaze, pripisovane do dlhu, ktory nebol nikdy splateny, ale aj za polovicne, resp. tretinove ceny. V usili pomoct nemeckej vojnovej vyrobe po vyhlaseni totalnej mobilizacie nariadila slovenska vlada vseobecnu pracovnu mobilizaciu slovenskych obcanov. Okolo 100 000 - 140 000 robotnikov bolo poslanych do Nemecka pracovat v zbrojnom priemysle. 56 Ako vysvetluje Lacko, v ziadnom pripade vsak neslo o nutene prace. Pracovali tu na baze dobrovolnosti, na zaklade medzivladnej zmluvy z 8. decembra 1939. 57 Straty sposobene vyplacanim davok rodinam robotnikov z vlastnych fondov dosahovali pre Slovensko miliardy. Negativny dopad na hospodarstvo malo zapojenie Slovenska do vojny proti ZSSR a s nim suvisiaci odchod 50 000 muzov na frontu. Od leta 1941 sa vyrazne zhorsilo zasobovanie obyvatelstva spotrebnym tovarom a zakladnymi zivotnymi potrebami. Prehlbujuce sa zasobovacie tazkosti posilnili cierny trh a vyvolali prudke stupanie cien. 58 Napriek spominanym javom bolo Slovensko menovo, aj co sa tyka zasobovania jednou z najstabilnejsich krajin v Europe. Mozno tak skonstatovat, ze zapojenie slovenskych vojakov do vojny po boku Nemecka malo ovela horsi dopad na medzinarodno-politicke postavenie Slovenska a jeho vyhliadky na povojnove zachovanie statnosti, ako na hospodarsku situaciu. Hlavnymi historicky podlozenymi nastrojmi nemeckeho vyuzivania slovenskeho 55 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 134 LETTRICH, Jozef. 1993. Dejiny novodobeho Slovenska. Bratislava. 1993: s. 136 57 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 133 58 Dejiny Slovenska V. 1918-1945. Ed. Cambel Samuel. Bratislava. 1985: s. 409 56 30hospodarstva tak boli prechod podnikov do ruk nemeckeho kapitalu - teda germanizacia podnikov, premysleny system clearingovych uctov spolu s nadhodnotenim risskej marky - ako nastroj vykoristovania statu, a mnohokrat uspesna snaha o usmernovanie ci zriadovanie priemyslu so zretelom na nemecke odbytiska. 3.5 Ochrana slovenskych zaujmov a jej dopady na hospodarstvo Vplyv Nemecka na slovenske hospodarstvo bol nepopieratelne velmi vysoky, co dokumentuju aj informacie uvedene v predchadzajucich kapitolach. Negativa vyplyvajuce z tejto zavislosti vsak pri hodnoteni vysledkov hospodarenia Slovenskeho statu boli kompenzovane uctyhodnou cinnostou domacich narodohospodarov, ktori sa usilovali v co najvacsej moznej miere o samostatnu hospodarsku politiku a ochranu vlastnych ekonomickych ci narodno-statnych zaujmov. V oblasti hospodarskych ministrov a ekonomickych expertov mozno najst najvacsie mnozstvo ludi, ktori neboli iba slepymi vykonavatelmi nemeckych zaujmov, ale v prvom rade mysleli na statne zaujmy Slovenska. Su to narodohospodari ako Peter Zatko, Jozef Fundarek, Mikulas Pruzinsky, Rudolf Briska, Jan Klinovsky, Jan Balko, Tomas Tvarozek, ale hlavne guverner Slovenskej narodnej banky Imrich Karvas a minister hospodarstva Gejza Medricky. 59 Aj napriek nevyhnutnym stratam v prospech Berlina sa im darilo az do polovice roka 1944 tvorit a udrziavat hospodarsky rast. V tejto suvislosti podla Lacka zohral dolezitu ulohu aj prezident Jozef Tiso, ktory do klucovych hospodarskych funkcii vyberal a prijimal ludi na zaklade odborneho principu, bez ohladu na ich politicke zmyslanie ci vierovyznanie a aj napriek jasnym signalom o ich cinnosti drzal nad nimi pocas celej existencie statnosti ochrannu ruku. Hlavnymi nastrojmi ochranovania narodno-statnych zaujmov boli obmedzovanie exportu surovin potrebnych na Slovensku a uprednostnovanie vyvozu do tretich krajin, zavadzanie clearingovych uctov s co najvyhodnejsimi vymennymi kurzami, ci udrzanie bezcolneho styku s Protektoratom Cechy a Morava. Slovenskym narodohospodarom sa dokonca podarilo odolat tlaku na likvidaciu koruny a prijatie spolocneho platidla - risskej marky. V zachovani vlastnej meny videli nielen dolezity atribut statnosti, ale aj zabezpeku pred exploataciou zo strany vtedajsieho europskeho hegemona. 60 59 60 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 135 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 135 31Slovenskej narodnej banke sa aj napriek nemeckym snaham o absolutnu kontrolu nad ziskom velkych podnikov darilo zabezpecovat aspon ciastocny podiel pre Slovensko. Najma na ministerstve hospodarstva a ostatnych hospodarskych instituciach sa viedla dvojaka evidencia, cim sa Nemcom zatajilo velke mnozstvo zasob. Minister hospodarstva Gejza Medricky sa dostal do konfliktu s nemeckymi beratermi kvoli cielenemu znizovaniu exportu dreva. Nacisti totiz akutne potrebovali prisun celulozy a na Slovensko vyvijali velky tlak. Sikovnym hospodarenim a vyuzitim diplomatickych schopnosti Medrickeho sa aj nadalej export na zapad znizoval. Rovnako sa znizovala aj produkcia dreva, co sa neda povedat o Protektorate Cechy a Morava, kde tazba lesov stupla o polovicu. Guverner Slovenskej narodnej banky Imrich Karvas mal najvacsiu zasluhu na tom, ze Slovensko bolo menovo najstabilnejsou krajinou Europy. Do jeho cinnosti nijakym sposobom nezasahovali ziadni z veducich predstavitelov statu, pozival ich maximalnu doveru. Karvas sa usiloval minimalizovat export Slovenska smerom do Nemeckej rise a uprednostnoval vyvoz do tretich, najma neutralnych krajin. Argumentoval tym, ze nie je v zaujme Slovenska obchodovat s krajinou, ktora mu za tovar neplati. Za tuto cinnost, ako aj za odmietnutie zavedenia listkoveho systemu, o ktorom mnoho historikov tvrdi, ze existoval, bol zatknuty gestapom. Preferovanie exportu do neutralneho Svajciarska Karvas zdovodnoval nutnostou vytvarania potrebnych devizovych rezerv vyvozom do krajin, ktore devizy maju, kedze Nemecko nepriznalo Slovensku ziadny podiel na zasobach zlata a deviz Ceskoslovenskej narodnej banky. 61 Peter Zatko bol predsedom Ustredneho zdruzenia slovenskeho priemyslu a z tejto pozicie vyvijal velke usilie smerujuce k uprave obchodnych vztahov s Protektoratom Cechy a Morava, kam smerovala vacsinova cast slovenskeho exportu. V jeho kompetencii bolo aj rozhodovanie o zasobovani armady, co naplno vyuzival na jeho minimalizovanie. Argumentoval tym, ze zasobovanie civilneho obyvatelstva je v porovnani so zasobovanim vojska jednoznacnou prioritou. Zatko zhatil aj plany premiera Vojtecha Tuku na navysenie poctu vojakov na vychodnom fronte z 50 000 na 150 000. Predsedovi vlady oznamil, ze nebude schopny dodat potrebny pocet vojenskych topanok, pricom pri osobnom stretnuti na potvrdenie tohto tvrdenia a pod hrozbou mozneho prikazu zo strany vlady ponukol Tukovi aj svoju funkciu. Ten ju neprijal a od mobilizacie upustil. 62 61 62 KARVAS, Imrich.1994. Moje pamati. V pazuroch Gestapa. Bratislava. 1994: s. 87 ZATKO, Peter. 1994. Narodohospodar Peter Zatko spomina. Liptovsky Mikulas. 1994: s. 100 32Uvedenymi opatreniami nedochadzalo iba k zabezpecovaniu narodnych zaujmov, minimalizacii hospodarskych strat a zabezpecovaniu ekonomicky dobrej vychodiskovej pozicie pre buducnost, ale aj k ciastocnemu podkopavaniu nemeckeho priemyslu, zavisleho od surovinovych zdrojov a zasobovania zo strany pridruzenych i satelitnych statov a tiez k nastrbovaniu vojenskych planov Rise. Na druhej strane tiez treba podotknut, ze najma cinnost Petra Zatka v mnohych oblastiach podvazovala bojaschopnost slovenskych vojakov na vychodnom fronte. Z isteho uhla pohladu preto mala protistatny charakter. Nesporne protistatnou cinnostou, smerujucou ale k zabezpeceniu lepsej povojnovej vychodiskovej situacie pre slovensky narod, bola organizacia Slovenskeho narodneho povstania. Z hospodarskych cinitelov sa na nej vyraznou mierou zucastnili Imrich Karvas a Peter Zatko. Karvas priamo zaistoval prostriedky pre financovanie povstania transfermi zo Slovenskej narodnej banky do pobociek v Ruzomberku, Ziline, Presove a Banskej Bystrici. Oficialne ich zdovodnoval obavami z mozneho ohrozenia Bratislavy americkymi naletmi na Nemecko a blizke Rakusko. Najvacsiu cast prostriedkov, vyse 3 miliardy korun vo vsetkych druhoch platidiel, sustredil do filialky v Banskej Bystrici. 63 Zatkovou ulohou bolo vytvorit podmienky na zabezpecenie dostatocnej surovinovej a materialnej zakladne pre povstanie. To sa mu viac ci menej podarilo. Vo svojich pamatiach konstatuje, ze pocas celeho trvania povstania, dokonca ani po jeho zatlaceni do hor, nepocitovali povstalci vacsie nedostatky v zasobovani obyvatelstva a povstaleckej armady. Na Orave i Horehroni boli pre potreby bojov uskladnene znacne zasoby pohonnych hmot, v Radvani zasoby pneumatik, v Tisovci zas 15 000 parov vojenskych topanok. Imrich Karvas bol za ucast na Slovenskom narodnom povstani zatknuty gestapom. V Berline bol odsudeny na trest smrti, nasledne vazneny v niekolkych koncentracnych taboroch. Rozkaz na jeho popravu zo strany Hitlera alebo Himmlera vsak nikdy neprisiel. Napokon ho oslobodila americka armada. Aj Peter Zatko bol za svoju odbojovu cinnost odsudeny na smrt. Zachranil sa unikom do Sovietskeho zvazu, domov sa vratil az so sovietskymi vojskami. 63 KARVAS, Imrich.1994. Moje pamati. V pazuroch Gestapa. Bratislava. 1994: s. 77 333.6 Hospodarske dopady Slovenskeho narodneho povstania Slovenske narodne povstanie znamenalo najvyznamnejsi prelom v hospodarskom vyvoji na Slovensku v obdobi rokov 1939-1945. Vytvorilo hranicu medzi etapou hospodarskej konjunktury statu a obdobim prudkeho upadku. Potlacenim povstania zacala totalna okupacia Slovenska nacistami a proces nicim neobmedzovanej hospodarskej exploatacie a nicenia bohatstva. Pri hodnoteni hospodarskych dopadov povstania treba brat do uvahy jednak priame vojenske skody, ale najma skody sposobene absolutnym ovladnutim vsetkych klucovych organov, vratane Slovenskej narodnej banky, nacistami. Nemci skonfiskovali nadobudnute zasoby zlata, striebra a deviz, tlacenim penazi a ich uvadzanim do obehu rozputali inflaciu, znehodnotili dovtedy silnu slovensku korunu a sposobili rast statneho zadlzenia. Nevycislitelne skody vznikli pri bombardovani povstaleckych miest, priemyselnych podnikov, ci cielenom niceni infrastruktury. Partizani sami nicili niektore zbrojarske a strojarske tovarne s cielom oslabit nemecku brannu moc. Vypalenych bolo 90 dedin a zabitych priblizne 12 000 civilnych osob. Slovensko tak za kratku dobu zazilo takmer vsetky vojenske hruzy, ktorym sa pocas takmer celeho priebehu vojny umne vyhybalo. Cielom Slovenskeho narodneho povstania bolo usetrenie obyvatelstva od hroz a strat pri strete nemeckych a sovietskych vojsk. Jeho dosledkom vsak paradoxne boli prave okupacia, teror a tisicove straty na zivotoch civilov. Napriek slubnemu rozbehu po roku 1939 skoncilo Slovensko na sklonku vojny totalne vyrabovane. Vlada musela celit financnej katastrofe v podobe minimalnych prijmov a obrovskych skod. Kazdy mesiac plynulo 500 milionov korun na uhradu nakladov protipovstaleckych a okupacnych sil. 64 V nesmierne tazkom rozpolozeni sa vlade podarilo zabezpecovat aspon zakladne potreby obyvatelstva. Po skonceni povstaleckych bojov zbombardoval na sklonku roka 1944 Sovietsky zvaz Presov, 26. marca 1945 bola zbombardovana Nitra. Povojnovy odhad skod sposobenych povstanim a prechodom frontu bol odhadnuty na vyse 114 miliard korun. Okrem znicenych ciest, mostov a zeleznic ostalo z povodnych takmer 700 parnych lokomotiv pojazdnych iba 22. Z cestnych komunikacii ostalo znicenych az 1 500 mostov a dalsich 500 poskodenych. 65 64 65 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 189 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 191 344. Ustava a pravny poriadok prvej Slovenskej republiky 4.1 Ustavny zakon c. 185/1939 Sl. z. Vzhladom na fakt, ze samostatnost Slovenska nebola vysledkom prirodzeneho vyvoja, ani naplnenim cielavedomych planov predstavitelov slovenskej politickej elity, a tiez v suvislosti s rychlym sledom udalosti predchadzajucich 14. marcu 1939, nebolo mozne okamzite po vzniku Slovenskeho statu prijat jeho zakladny zakon - ustavu. Vychodiskovym konstitutivnym pravnym aktom tak az do prijatia ustavneho zakona c. 185/1939 Sl. z. bol zakon c. 1 Snemu Slovenskej krajiny o samostatnom Slovenskom state zo 14. marca 1939. Roznym nazorom na existenciu, ci neexistenciu mandatu snemu som sa venoval uz v skorsich kapitolach, preto sa v tejto casti zameriam hlavne na obsahovu stranku tohto zakona. Zakon c. 1 o samostatnom Slovenskom state v ? 1 vyhlasil Slovensku krajinu za samostatny a nezavisly Slovensky stat a Snem Slovenskej krajiny pretvoril na zakonodarny snem Slovenskeho statu. V zmysle ? 2 mala vykonavat celu vykonnu a vladnu moc az do vydania ustavy vlada, menovana predsednictvom snemu. Vlada bola zakonom splnomocnena, aby cestou nariadenia vykonavala vsetko, co je v prechodnom case potrebne na udrzanie poriadku a na zabezpecenie statnych zaujmov. Dolezitym ustanovenim bol ? 3, v zmysle ktoreho ,,vsetky doterajsie zakony, nariadenia a opatrenia ostavaju v platnosti so zmenami, ktore vyplyvaju z ducha samostatnosti Slovenskeho statu." 66 Nazov Slovensky stat sa v sucasnosti identifikuje s celou existenciou statnosti v rokoch 1939-1945 napriek tomu, ze ustavny zakon prijaty 21. jula 1939 zakotvil oficialny nazov Slovenska republika. Zakon o samostatnom Slovenskom state strucnym sposobom delegoval zakladne exekutivne pravomoci na vladu, cim zabezpecil podmienky na fungovanie statu pocas prechodneho obdobia do prijatia ustavy. K zabezpeceniu tychto podmienok doslo tiez transformovanim dovtedajsieho krajinskeho snemu na zakonodarny organ noveho statu, ktoreho pravomoci sa vsak splnomocnenim vlady na vydavanie pravnych noriem formou vladnych nariadeni podla ? 4 v podstate zuzili iba na jej menovanie. Vysadna pozicia exekutivy v oblasti zakonodarstva bola potvrdena aj neskor v novej ustave, 66 Zakon c. 1 Snemu slovenskej krajiny o samostatnom Slovenskom state 35ktora opravnovala vladu na vydavanie nariadeni s povahou zakona. Ustavny zakon c. 185/1939 Sl. z. o ustave Slovenskej republiky bol prijaty snemom 21. jula 1939. Ako zakladny zakon statu zaroven kodifikoval crty politickeho systemu. Ustava bola vypracovana neobvykle rychlo, v priebehu styroch mesiacov, za cim mozno vidiet snahu noveho rezimu zavrsit proces konstituovania vsetkych atributov statnosti a sucasne zabezpecit prezivanie demokratickych tradicii z prvej CSR. 67 Pripravou ustavy poverilo predsednictvo HSLS komisiu na cele s Vojtechom Tukom. Ulohou pripravneho timu bolo aplikovat najma zasady talianskej, rakuskej, rissko- nemeckej a portugalskej ustavy. Ustava prebrala tiez hierarchicku strukturu katolickej cirkvi a niektore prvky ceskoslovenskej ustavy z roku 1920, co sa prejavilo najma v zachovani ako horizontalnej, tak aj vertikalnej delby moci. V rieseni socialnych otazok sa inspirovala encyklikou papeza Leva XIII. Quadragesimo anno z roku 1931, 68 co len potvrdilo budovanie politickeho systemu na troch zakladnych principoch definovanych v preambule prvej slovenskej ustavy - principe krestanskom, narodnom a socialnom. Dalsou ulohou komisie bolo zjednotit nazory na niekolko hlavnych problemov. Prvy problem sa tykal postavenia hlavy statu. V diskusii sa zvazoval variant kumulovania funkcii a kompetencii prezidenta a predsedu vlady, resp. predsedu snemu v jednej osobe. V suvislosti s dalsim konfliktom, tykajucim sa pravneho postavenia statnej rady a dominantneho postavenia HSLS v state, sa konsenzus dosiahnut nepodarilo. Kompromisom bola dohoda na platforme prijatia stavovskeho usporiadania Talianska za docasny vzor, pricom ustava mala mat prechodny charakter. Vojtech Tuka charakterizoval ustavu prvej Slovenskej republiky ako vyznanie viery v narod. Nebola podla neho ani demokraticka, ani autoritativna, ani stavovska a ani socialna. ,,Je to ustava republikanska, ale nie prezidentskej alebo parlamentarnej republiky. Pri vypracovavani tejto ustavy branili sme sa kazdemu doktrinarstvu. Demokraticky podklad sme zamietli z tohto dovodu: ked sa na demokraciu pozrieme historicky, vidime, ze demokracia je vlastne utocnou metodou, ktora sa znamenite hodi na rozbijanie mocenskych utvarov." 69 Autoritativny charakter ustava podla Tuku nemala, lebo ,,nekoncentrovala moc a zodpovednost v dokonalej miere v jednotlivych osobach. Pricinou, preco ustava nie je 67 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 49 MOSNY, Peter. 1997. Dejiny statu a prava na Slovensku po roku 1918. Kosice. 1997: s. 139-140 69 Casopis Slovak, 22. Jul 1939 68 36autoritativnou, je nas lud a nasa cela politicka mentalita, ktory by nezniesla takyto smely krok." 70 Formalne bola ustava prvej Slovenskej republiky rozdelena na dve casti: uvodne vyhlasenie a trinast hlav obsahujucich celkovo 103 paragrafov. Uvodne vyhlasenie malo charakter dnesnej preambuly. Slavnostnym sposobom vyjadrovalo zakladnu filozofiu ustavy, jej vychodiska a zmysel. Ustavu odvodzovalo od krestanskeho vierovyznania, vsetku moc a pravo priznavalo Bohu. Slovenska republika bola v zmysle preambuly slobodnym statom slovenskeho naroda, zriadenym podla prisposobenych prirodzeno-pravnych nazorov. Stat mal zdruzovat vsetky hospodarske a mravne sily naroda do krestansko-narodnej pospolitosti, spolocensky a statny zivot mal byt postaveny na pilieroch krestanskeho statu, stavovskeho zriadenia a autority jednotlivcov. Dalsimi principmi boli zasada vodcovstva, obetavosti jednotlivca pre stat, vseobecneho blaha, kolektivnej cti a tradicie prace. Uz v samotnom uvodnom prehlaseni citit snahy o identifikaciu slovenskej ustavy s ustavami autoritativnych statov. Preambula svojou formulaciou opominala zakladne zasady demokracie. Nebol v nej explicitne vyjadreny princip suverenity ludu, z ktoreho vole sa stat ustanovuje a ktory s nim disponuje. Odmietla tiez usporiadanie spolocnosti na obcianskom principe. Obsah prvej hlavy ustavy tvorili vseobecne ustanovenia. Podla ? 1 bola formou statneho zriadenia republika a jej hlavou bol voleny prezident. V zmysle ? 2 statnu moc vykonavaju ustavou urcene organy. Treti paragraf definuje statne obcianstvo ako jedine a jednotne, podmienky jeho nadobudnutia a zaniku urcuje osobitny ustavny zakon. ? 4 konstatuje, ze uzemie Slovenskej republiky je jednotne a nedelitelne, zakotvuje tiez pravidlo, ze hranice je mozne menit len ustavnym zakonom. V prvej hlave ustava vyhlasuje za hlavne mesto Slovenska Bratislavu a definuje statne symboly a farby - bielu, belasu a cervenu. Druha az piata hlava ustavy vytvaraju pravny ramec fungovania najvyssich statnych organov v oblasti zakonodarstva i vykonnej moci: Slovenskeho snemu, prezidenta, vlady a statnej rady. Siesta hlava zakotvuje dominantnu poziciu HSLS v systeme politickych stran na Slovensku. Ustanovuje, ze slovensky narod sa na statnej moci bude podielat prostrednictvom HSLS a narodnostne mensiny prostrednictvom svojich registrovanych 70 Casopis Slovak, 22. Jul 1939 37politickych stran. Ustavne sa tak v Slovenskej republike pripustila existencia iba jednej domacej politickej spolu so stranami nemeckej a madarskej narodnostnej skupiny. Stavovske zriadenie po vzore fasistickeho Talianska bolo ustavne zakotvene v siedmej hlave. Obyvatelstvo bolo rozdelene do siestich stavov v zmysle ustavou pripustanych foriem zoskupovania podla svojho povolania, ktorymi boli: stav polnohospodarstva, stav priemyslu, stav obchodu a zivnosti, stav penaznictva a poistovnictva, stav slobodnych povolani a stav verejnych zamestnancov a osvetovych pracovnikov. Organizovat sa mali na principe samospravnom a ich ulohou bolo ,,starat sa o hospodarske, socialne a kulturne zaujmy svojich zloziek, najma o zvysenie vykonnosti a zivotnej urovne, o upravu pracovnych pomerov, o vyrovnanie a usmernovanie zaujmov medzi stavmi, medzi vyrobcami a spotrebitelmi a o riesenie pripadnych sporov medzi zamestnavatelmi a zamestnancami." 71 Hlava osem niesla oznacenie uzemna samosprava, deviata sudnictvo. V oblasti sudnictva ustava kodifikovala principy prava na zakonneho sudcu, oddelenosti, resp. nezavislosti sudnej moci od statnej spravy, nezavislosti sudcov, ktora spocivala aj v tom, ze sudcovia boli ustanovovani na svoje miesta vzdy trvale, ako aj princip nezlucitelnosti plnenia funkcie sudcu s plnenim inych platenych funkcii. V zmysle ? 72 prislucha prezidentovi ,,pravo udelovat milost, najma odpustat alebo zmiernovat tresty, ulozene trestnymi sudmi a disciplinarnymi vrchnostami a pravne nasledky takychto odsudeni." 72 V deviatej hlave bola deklarovana aj zodpovednost statu a sudcov za nahradu skody sposobenu nespravnym rozhodnutim sudu, vyplyvajucom z porusenia prava v sudcovskej funkcii. Sudcovia nemali pravo skumat platnost zakonov a nariadeni s mocou zakona, ale iba to, ci boli vyhlasene v sulade s pravom. Vacsina ustanoveni a principov z tejto casti ustavy vychadzala z upravy, ktorej sa im dostalo v ceskoslovenskej ustave z roku 1920 a v slovenskom pravnom poriadku pretrvavaju dodnes. Desiata hlava upravovala prava a povinnosti obcanov. Tato cast ustavy je jednym z vysledkov naplnania principov priznanych v preambule ustavy. Konstituovala povinnost vsetkych obcanov muzskeho pohlavia podrobit sa vojenskej sluzbe, predvojenskemu a povojenskemu vycviku a mat ucast na obrane statu. Podla ? 76 dusevna aj telesna praca bola obcianskou povinnostou. Vlastnictvo malo v zmysle ? 79 socialnu funkciu, cim majitela zavazovalo narabat s nim v zaujme vseobecneho dobra. 71 72 Ustavny zakon 185/1939 Sl. z. o ustave Slovenskej republiky Ustavny zakon 185/1939 Sl. z. o ustave Slovenskej republiky 38Toto ustanovenie zaroven deklarovalo princip ochrany sukromneho vlastnictva. V desiatej hlave boli v strucnej miere zakotvene zakladne ludske prava a slobody. ? 81 konstatuje, ze vsetci obyvatelia bez rozdielu povodu, narodnosti, nabozenstva a povolania pozivaju ochranu zivota, slobody a majetku. Obmedzenie tychto prav bolo pripustne iba na zaklade zakona. Vychadzajuc zo znenia tohto ustanovenia, obmedzit pravo na zivot, slobodu a majetok bolo mozne uz na zaklade obycajneho zakona, bez potreby ustavneho zakona a bez obmedzujuceho ustanovenia, umoznujuceho aplikovat tento postup iba na situacie pri vynimocnych okolnostiach, alebo pri ochrane zivota, zdravia, prav a slobod druhych. ? 82 zaistuje osobnu slobodu a domaci pokoj, ? 83 listove tajomstvo, ? 84 zhromazdovacie, tlacove a spolcovacie pravo, ? 85 slobodu vierovyznania, prejavu mienky, vedeckeho badania a umenia, podla ? 86 poziva manzelstvo, rodina a materstvo zvysenu ochranu zo strany zakona a ? 87 chrani pracu a zakazuje vykoristovanie socialne slabych obcanov. Mnohe z tychto ustanoveni boli v priebehu existencie prvej Slovenskej republiky porusovane, najma vo vztahu k zidovskej mensine, preto ich zakotvenie v ustave malo viac formalny, ako prakticky vyznam. Jedenasta hlava urcovala postavenie cirkvi v ustavnom systeme Slovenska a dvanasta zakotvila zasady statnej politiky vo vztahu k narodnostnym mensinam. Trinasta hlava obsahovala rozlicne ustanovenia. Zakony a nariadenia s mocou zakona, odporujuce ustave, vyhlasovala za neplatne. Islo o tzv. univerzalnu derogacnu normu. Za ucelom preskumavania ustavnosti kreovala nezavisly organ kontroly ustavnosti, tzv. ustavny senat, ktory sa mal skladat zo senatnych prezidentov Najvyssieho sudu a Najvyssieho spravneho sudu. V zmysle ? 103 tento zakon nadobudol ucinnost dnom vyhlasenia a vykonat ho mala vlada. 73 Ustava prvej Slovenskej republiky vychadzala z demokratickeho minima predstavovaneho existenciou klasickych troch mocenskych zloziek, vzajomne sa vyvazujucich a kontrolujucich - zakonodarnej, vykonnej a sudnej. V praxi vsak jasne dominovala vykonna moc, aj ked treba priznat, ze skor nez ustava urcili priklon Slovenska k totalitnej spolocnosti dalsie zakony a vladne nariadenia s povahou zakona. 73 Ustavny zakon 185/1939 Sl. z. o ustave Slovenskej republiky 394.2 Pravny poriadok Rezim prvej Slovenskej republiky bol budovany na autoritativnych principoch od sameho zaciatku. Skutocny priklon k totalitnej spolocnosti, ako som uz uviedol vyssie, neurcila ani tak ustava svojim obsahom, ako skor rada dalsich zakonov nasledujucich po jej prijati. Jednym z podstatnych momentov procesu likvidacie prvkov parlamentnej demokracie bolo zavedenie systemu jednej politickej strany. Uz na sklonku roku 1938 absorbovala Hlinkova slovenska ludova strana slovensku cast ceskoslovenskych stran agrarnikov, zivnostnikov, narodnych socialistov, ako aj Slovensku narodnu stranu. Tym vznikla HSLS - Strana slovenskej narodnej jednoty, ktora sa po vzniku noveho statu stala jedinou ustavnou reprezentantkou slovenskeho naroda. Okrem nej zostali fungovat iba nemecka Deutsche Partei a madarska Szlovakai magyar part ako reprezentantky narodnostnych mensin. Vysadne postavenie HSLS potvrdzovali okrem ustavneho ? 58 predovsetkym dva zakony: zakon c. 245/1939 Sl. z. a zakon c. 215/1942 Sl. z. o Hlinkovej slovenskej ludovej strane. Zakon c. 245/1939 Sl. z. bol prijaty 28. septembra 1939. Vo svojom uvodnom ustanoveni potvrdil, ze HSLS je politickou organizaciou, prostrednictvom ktorej sa slovensky narod zucastnuje na sprave statu. Predsednictvo snemu a clenovia vlady boli v zmysle ? 10 tohto zakona clenmi predsednictva strany, cim sa v podstate zakotvilo ustavou predpokladane prerastanie strany a statu. Nove ponatie HSLS ako statostrany naznacoval vo svojich prejavoch aj prezident Tiso, ktory povedal, ze ,,strana v mene naroda dava statu snem a vladu. Obcan sa prostrednictvom strany zapaja do tohto uzavreteho kruhu slovenskej samovlady," 74 alebo ,,Strana je narod a narod je strana. Narod prostrednictvom strany hovori, strana miesto naroda premysla. Co narodu skodi, to strana zakazuje a pranieruje. Strana sa nikdy nezmyli, pokial bude mat pred ocami iba zaujem naroda." 75 Naplnanie autoritativnych principov vo vnutri strany vyustilo 22. oktobra 1942 do schvalenia zakona c. 215/1942 Sl. z. o Hlinkovej slovenskej ludovej strane. ? 9 tohto zakona ustanovoval Vodcu za najvyssieho predstavitela strany a jeho kompetencie vymedzoval ? 10, podla ktoreho mal Vodca urcovat smer politiky strany v ramci 74 75 KAMENEC, Ivan. 1992. Slovensky stat. Praha. 1992: s. 30 KAMENEC, Ivan. 1992. Slovensky stat. Praha. 1992: s. 30 40programovych zasad schvalenych zjazdom a sposoby, akymi ma strana plnit svoje poslanie. Rozkazy, ktore v tomto smere vydal, mali byt pre kazdeho clena aj funkcionara strany zavazne. Vodca predsedal zjazdu, ustrednemu vyboru aj predsednictvu, menoval a odvolaval generalneho tajomnika a predsedov zupnych a okresnych organizacii. Vzhladom na fakt, ze predseda strany bol urcitu dobu zaroven prezidentom statu a ze postupom casu dochadzalo k coraz vacsiemu upevnovaniu pozicie HSLS ako statostrany, zavedenim vodcovskeho principu do jej fungovania sa tento princip nepriamo aplikoval aj na fungovanie statu. Ustredny vybor tvorili okrem predsednictva strany clenovia predsednictva snemu, predseda vlady a jej clenovia, predseda Statnej rady, predsedovia zaujmovych zdruzeni a hlavni velitelia Hlinkovej gardy a Hlinkovej mladeze. Rozhodnutie Vodcu strany bolo teda zavazne aj pre organy exekutivy. Podla niektorych historikov tak doslo k otvorenemu prijatiu vodcovskeho typu po vzore nacizmu. Dalsim momentom v procese postupneho posilnovania statostrany na vsetkych urovniach statnej infrastruktury bolo prijatie zakona c. 171/1943 Sl. z. o zmenach v samosprave obci z 22. decembra 1943. Predstavitelia samosprav boli do svojich funkcii v obecnych vyboroch, alebo do funkcii starostov menovani na navrh HSLS, resp. prislusnych mensinovych stran. S vynimkou nabozenskych spolkov boli zrusene vsetky zaujmove organizacie, ktore nefungovali pod taktovkou Hlinkovcov. HSLS si vytvarala vlastne, monopolne organizacie. Najvyznamnejsou bola Hlinkova garda, ktorej pravne zakotvenie mozno najst v nariadeni vlady c. 220/1939 Sl. z. o Hlinkovej garde z 5. septembra 1939. Pocas existencie Slovenskeho statu predstavovala nazorovo autonomnu jednotku a jej ambicie sa niekolkokrat dostali do konfliktu s ideami statostrany. Velitelmi Hlinkovej gardy boli Karol Sidor 76 , Karol Murgas 77 a Alexander Mach. Organizacia bola personalne prepojena s HSLS, pretoze jej velitel zasadal v zmysle zakona o Hlinkovej slovenskej ludovej strane v ustrednom vybore strany. Hlinkova garda mala spoluposobit pri obrane statu a pri udrziavani verejneho poriadku, pricom do popredia vystupovala aj edukacna funkcia - vychovavat vlastencov z radov slovenskej mladeze. Jej najvyssim velitelom bol prezident. V zmysle ? 5 mala organizacia povinnost sledovat verejny zivot v Slovenskom state, pozorovat, 76 Karol Sidor (1901-1953) bol predseda autonomnej slovenskej vlady, clen radikalneho kridla HSLS, zakladatel Hlinkovej gardy a jej prvy velitel. 77 Karol Murgas (1899-1972) bol clen radikalneho kridla a tajomnik HSLS, v poradi druhy velitel Hlinkovej gardy a v obdobi rokov 1940-1941 sef Uradu propagandy so sidlom v Bratislave. 41ci zakony, nariadenia a opatrenia statnych organov su dodrziavane a podavat v tomto smere potrebne hlasenia a podnety na prislusne miesta. Clenovia Hlinkovej gardy mali tiez prednostne pravo pri ziskavani miest vo verejnej sprave. Na podobnej baze fungovala aj dalsia organizacia - Hlinkova mladez. Zdruzovala mladych ludi do 18 rokov a pod ruskom stranickej ideologie organizovala sportove podujatia, ci vykonavala osvetovu a kulturnu cinnost. Aj Hlinkova mladez bola personalne napojena na statostranu prostrednictvom svojho velitela. Nariadenim vlady c. 11/1939 Sl. z. o rozpusteni organizacnych zloziek zamestnaneckych odborovych organizacii s ustredim mimo Slovenskeho statu doslo k monopolizacii v oblasti odborov. Majetok odborovych organizacii rozpustenych na zaklade tohto nariadenia presiel na obdobne clenske organizacie zlucene do jedinej povolenej odborovej organizacie - Zdruzenia slovenskych krestanskych odborovych organizacii. V roku 1942 sa na zaklade zakona c. 70/1942 Sl. z. spolocnou organizaciou vsetkych slovenskych zamestnavatelov a zamestnancov stala Slovenska pracovna pospolitost. V oblasti regulacie podnikania vydala vlada nariadenie c. 19/1939 o vyslani vladnych dovernikov do vyrobnych a obchodnych podnikov. Vladni dovernici mali zabezpecovat neruseny chod podnikov a podliehali priamo ministrovi hospodarstva, ktory ich do podnikov dosadzoval. Zakonom c. 175/1941 Sl. z. o Urade propagandy, prijatym 22. jula 1941 vznikla institucia, ktora v zmysle ? 3 mala usmernovat tlac, rozhlas, divadelnictvo, film, slovesne, vytvarne a hudobne umenie v sulade so zaujmami statu a v duchu registrovanych politickych stran. Pri plneni uloh politickej propagandy bol urad na zaklade ? 4 opravneny vydavat vseobecne zavazne smernice za ucelom predbeznej cenzury. Proces kreovania tajnej policie vyvrcholil konstituovanim Ustrednej statnej bezpecnosti vyhlaskou ministerstva vnutra c. 152/1942 Sl. z. o zriadeni Ustrednej statnej bezpecnosti v Bratislave z 30. jula 1942. Hlavnou naplnou jej prace bolo prenasledovanie a perzekvovanie opozicnych sil. Vyhlaska ustanovovala prioritnu prislusnost tajnej policie pri stihani trestnych cinov smerujucich proti bezpecnosti statu. Zakon c. 50/1994 Sl. z. o ochrane osobnej slobody, domoveho pokoja, ich docasnom obmedzeni, ako aj o obmedzeni inych prav a slobod bol prijaty 11. maja 1944. Vo svojich ustanoveniach obsahoval viacero zasad typickych pre demokraticke pravne staty, ako napr. princip trestneho stihania a vazobneho zaistenia len v pripadoch 42stanovenych zakonom, ci princip nemoznosti zatknutia osoby a vykonania domovej prehliadky bez prislusneho rozhodnutia sudu. Zaroven vsak ustanovenim ? 10, ktore pripustalo vynimky pri ochrane tychto prav v pripade vyhlasenia brannej povinnosti alebo mimoriadnych okolnosti ohrozujucich zvysenou mierou celistvost statu, jeho Ustavu, obranu, verejnu bezpecnost, verejny klud ci poriadok prakticky umoznil vlade rozhodovat o vynimkach pri ochrane tychto prav, kedze existenciu situacie predvidanej v uvedenom ustanoveni sama posudzovala. Oblast pracovneho prava bola novelizovana v duchu pravidiel stavovskeho zriadenia, vo vseobecnosti vsak platili normy prebrate z ceskoslovenskeho pravneho poriadku. Tento model fungoval aj v oblasti trestneho prava, ktore sa vsak postupne prisposobovalo podmienkam Slovenskeho statu, najma prijatim zakona c. 321/1940 Sl. z. o trestnych cinoch proti statu, zakona c. 166/1941 Sl. z. o zvysenom trestani podvratnej cinnosti za brannej pohotovosti statu v trestnom sudnictve obcianskom a vojenskom a zakona c. 167/1941 Sl. z. o prisnejsom trestani niektorych trestnych cinov, spachanych vyuzitim zatemnenia ci leteckeho poplachu. Uvedene predpisy zvysovali horne hranice trestov odnatia slobody, obmedzovali moznost vykonu trestov na slobode, doplnali skupinu politickych trestnych cinov a zaviedli nove skutky, pri ktorych bolo mozne ulozit trest dozivotia alebo smrti. Vzhladom na vojnovu situaciu v Europe nemozno jednoznacne povedat, ze tieto zakony mali sluzit statu ako nastroje na likvidaciu politickej opozicie, aj ked niektori odbornici su presvedceni, ze boli prijate hlavne za tymto ucelom. Pravny poriadok Slovenskeho statu tvorili zakony, nariadenia a opatrenia prebrate z prvej CSR na zaklade univerzalnej a bezvyhradnej recepcie v zmysle ? 3 zakona c. 1/1939. Tato recepcia zaroven bola spojena s univerzalnou novelizaciou prevzatych noriem. Julova ustava obsahovala univerzalnu derogacnu normu, ktora zneplatnovala vsetky ustanovenia pravnych predpisov, ktore sa dostali do konfliktu s ustavou. Jednotlive odvetvia sa postupnym vyvojom novelizovali, prijimanim novych zakonov a nariadeni sa prisposobovali potrebam ideologie Slovenskeho statu a mnohokrat sa stavali nastrojom vlady pri upevnovani moci, monopolizacii roznych oblasti fungovania spolocnosti, ci prenasledovani a perzekvovani politickej opozicie. 434.3 Protizidovska legislativa Protizidovskym opatreniam v suvislosti s hospodarskou politikou Slovenskeho statu som sa venoval v prislusnej kapitole. V tejto casti sa na problematiku protizidovskej legislativy pozriem sirsou optikou, nakolko tato oblast zakonodarstva dodnes vyvolava velku kontroverziu. Rasovy znak predstavoval totiz najvyznamnejsi zasah do rovnosti prav a povinnosti a do postavenia ludi ako pravnych osobnosti. Uz 18. aprila 1939 bola vydana prva pravne zavazna norma tykajuca sa rasovej problematiky, ktora vymedzovala pojem zid a usmernovala pocty Zidov v slobodnych povolaniach. Nariadenie vlady c. 63/1939 Sl. z. znamenalo priamy zasah do sposobilosti na prava a pravnej subjektivity zidovskych obyvatelov, ktori bez ohladu na statnu prislusnost a pohlavie stratili sposobilost na vykonavanie povolania verejneho notara, ci redaktora nezidovskeho casopisu. Sposobilost na vykonavanie cinnosti advokata im bola obmedzena percentualnym urcenim maximalneho mozneho podielu zidov v advokatskej komore. Rovnaky numerus clausus pre Zidov vykonavajucich lekarsku prax stanovilo o tri mesiace neskor vladne nariadenie c. 184/1939 Sl. z.. Nariadenie c. 63/1939 Sl. z. pri vymedzovani pojmu zid vychadzalo najma z nabozenskych kriterii. V zmysle ? 1 bol zidom kazdy, ,,kto je alebo bol izraelskeho vierovyznania, aj ked po 30.10.1918 prestupil na niektoru krestansku vieru." Za zida bola povazovana aj osoba bez nabozenskeho vierovyznania, ktorej aspon jeden rodic bol konfesiou zid a tiez osoba, ktora po nadobudnuti ucinnosti tohto nariadenia zila s takouto osobou v manzelskom, ale aj mimomanzelskom spolocenstve. Toto ustanovenie sa vztahuje aj na potomkov splodenych v takomto spoluziti. Antisemitizmus nebol v radoch slovenskeho obyvatelstva nijako rozsirenym fenomenom. Vlada a rezim sa s nim vsak postupne identifikovali, co sa prejavilo 25. aprila 1940 vydanim arizacneho zakona c. 113/1940 Sl. z. o zidovskych podnikoch a Zidoch zamestnanych v podnikoch. Kym prvy arizacny zakon este pocital s principom dobrovolnosti a rozlisoval uplnu a ciastocnu arizaciu, dalsie vladne nariadenie 303/1940, zname ako druhy arizacny zakon, uz dobrovolnost neuznaval. Likvidacna aj arizacna agenda presla do ruk Ustredneho hospodarskeho uradu. Povodne trojmesacna lehota na likvadaciu sa zrusila a urad stanovil novu 15-dnovu lehotu. Z rozhodnutia predsedu UHU sa neskor skratila iba na 7 dni, co v konecnom dosledku znamenalo, ze zidovsky majitel prisiel o svoje zivobytie za jeden tyzden od chvile, ako urad 44o likvidacii rozhodol. 78 Dopady arizacie na statnu ekonomiku som rozoberal v kapitole venovanej hospodarstvu. Jednym z vrcholov slovenskeho protizidovskeho zakonodarstva bolo schvalenie vladneho nariadenia c. 198/1941 o pravnom postaveni zidov zo dna 9. augusta 1941. Zidovsky kodex, ako sa toto nariadenia nazyva, znamenal absolutnu stratu pravnej subjektivity slovenskych zidov. Obsahoval az 270 paragrafov a tvoril ho suhrn pravnych predpisov platnych pred jeho ucinnostou, doplneny o nove obmedzenia. Prva cast kodexu stanovovala novu legalnu definiciu pojmu zid. Okruh osob povazovanych za zidov sa rozsiril o tzv. ,,zidovskych miesancov" pochadzajucich z minimalne dvoch podla rasy zidovskych starych rodicov. Nabozenske kriteria pri vymedzovani pojmu ustupili kriteriam rasovym, co bol v porovnani s vladnym nariadenim z roku 1939 vyrazny pokrok. Zaujimavostou je, ze za zidovskeho stareho rodica podla rasy sa na ucely urcovania statusu jeho vnuka povazoval ten, kto patril k zidovskemu vyznaniu. Rasovy prvok pri posudzovani zidovstva starych rodicov ustupoval konfesionalnemu kriteriu, zrejme z technickych pricin. Hoci rasova definicia pojmu zid pretrvavala, spod posobnosti niektorych dolezitych noriem sa mnoho Zidov ,,zachranilo" konvertovanim na krestanstvo. Aj tu sa prejavovalo pre Slovensko typicke prepojenie cirkvi so statnou ideologiou, co predstavovalo rozdiel v porovnani napr. s Nemeckom, kde nacisti nebrali na nabozenske instituty nijaky ohlad, ba dokonca nimi opovrhovali. Prva cast kodexu obsahovala aj konkretne rozpracovane obmedzenia prav zidovskych osob v oblasti obcianskeho, rodinneho, pracovneho a obchodneho prava, vratane vacsiny zakladnych ludskych prav a slobod. Zidom bolo zakazane lovit ryby, riadit motorove vozidlo, drzat a nosit zbran. Vsetky doklady a preukazy opravnujuce ich na vykonavanie tychto cinnosti, vydane do ucinnosti tohto nariadenia, museli do osmych dni odovzdat na okresnom urade. Zidovske zdruzenia a domacnosti, v ktorych zil aspon jeden zid, museli v tejto lehote odovzdat radioprijimace. V oblasti rodinneho prava zidovsky kodex napr. zakazoval uzatvaranie zmiesanych manzelstiev a porusenie tohto zakazu sankcionoval trestom odnatia slobody na dobu troch rokov. Pri vedomom pohlavnom styku medzi zidom a nezidom hrozil az patrocny trest. V oblasti obcianskych a politickych prav bolo zidom odnate aktivne aj pasivne 78 HLAVINKA, Jan. 2007. Zidovska komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938-1945. Bratislava. 2007: s. 66 45volebne pravo. Nemohli posobit vo verejnej sprave, vykonavat lekarsku ani pravnicku prax. Obmedzilo sa im pravo na listove tajomstvo, ktore bolo garantovane aj ustavou. V zmysle ? 25 mohol byt zid kedykolvek podrobeny prehliadke aj bez pisomneho prikazu sudu alebo prislusneho uradu. Velkym zasahom do majetkovych prav zidov bol zakaz nadobudania vlastnickych prav k nehnutelnostiam s vynimkou dedenia. Zidia museli byt verejne oznaceni, boli vyluceni zo skol, obmedzili sa im aj moznosti vykonu nabozenskych obradov. Druha cast Zidovskeho kodexu sa osobitne venovala majetkovopravnemu postaveniu Zidov a vyvlastnovaniu. V tretej casti kodex upravoval sposob prevodu zidovskeho majetku pri vyvlastnovani, t. j. arizacii. Dalsim medznikom vo vyvoji protizidovskej legislativy bolo prijatie ustavneho zakona c. 68/1942 Sl. z. o vystahovani Zidov z 15. maja 1942. Podla ? 1 tohto zakona mozno zidov vystahovat z uzemia Slovenskej republiky. Takto vystahovani zidia, ale aj ti, ktori opustili uzemie statu, stratili v zmysle zakona statne obcianstvo Slovenskej republiky a ich majetok prepadol do ruk statu. Ustanovenie o vystahovani sa ale nevztahovalo na osoby, ktore sa este pred vznikom Slovenskeho statu stali prislusnikmi niektoreho krestanskeho vierovyznania, na osoby zijuce v platnom manzelstve s nezidom uzavretom pred 10. septembrom 1941 a ani ,,na osoby, ktorym prezident udelil alebo udeli oslobodenie, ako aj lekari, lekarnici, zverolekari, inzinieri a ine osoby, ak prislusne ministerstvo uzna za potrebne ponechat ich vo verejnom, technickom alebo hospodarskom zivote Slovenska." 79 Ustavny zakon o vystahovani Zidov bol pravny predpis s najkatastrofalnejsimi dopadmi na zidovske obyvatelstvo. Faktom vsak je, ze predstavoval len dodatocnu legalizaciu deportacii, ktore prebiehali uz od 21. marca 1942 na zaklade rozhodnutia vlady, predovsetkym z iniciativy radikalov Tuku a Macha, bez akehokolvek zakonneho podkladu. Desiateho aprila 1942 uzavrel Tuka s Heydrichom 80 dohodu o vyvezeni vsetkych slovenskych Zidov do Rise. Cielom tohto vyvezenia malo byt oficialne ich pracovne nasadenie. V tejto chvili uz protizidovske aktivity radikalov narazali na nesuhlas prezidenta, snemu, niektorych clenov vlady, predstavitelov evanjelickej i katolickej 79 Ustavny zakon c. 68/1942 Sl. z. o vystahovani Zidov Reinhard Heydrich (1904-1942) bol druhy najvyssi predstavitel SS po Heinrichovi Himmlerovi, general policie a v rokoch 1941-1942 zastupujuci rissky protektor Protektoratu Cechy a Morava. 80 46cirkvi na Slovensku, aj Vatikanu. Nestotoznovala sa s nimi ani siroka slovenska verejnost. Prave udalosti tohto obdobia v najvacsej miere zatazili prezidenta Tisa osobnou a moralnou zodpovednostou za nekonanie. Ako predseda vladnucej strany, knaz a autorita mal podla historikov vyraznejsim sposobom vyvazovat cinnost nekontrolovatelnych a coraz akcnejsich radikalov. Na druhej strane si vsak treba uvedomit aj to, ze priame svedecke vypovede o vyvrazdovani Zidov dorazili na Slovensko az v aprili 1944 po uteku dvoch povodne deportovanych zidov z koncentracneho tabora v Osviencime. 81 Ako pripomina historik Lacko, pri analyzovani rasoveho zakonodarstva Slovenskeho statu netreba zabudat na fakt, ze jeho ustanovenia sa nepriamo tykali aj slovenskeho obyvatelstva. Ponizujucim bolo napr. preukazovanie ,,rasovej cistoty" u vsetkych statnych zamestnancov, vratane politikov. Ziadost o potvrdenie arijskeho povodu vystavoval notar alebo farar, na zaklade matricnych vypisov o nabozenskom povode predkov ziadatela. Bez spolahlivo nedolozeneho povodu mohol byt statny zamestnanec prepusteny zo zamestnania. 82 Vydavanie protizidovskych pravnych noriem v obdobi existencie Slovenskeho statu mozeme rozdelit do styroch etap. V prvej faze, od vzniku statu 14. marca 1939 do prijatia ustavy 21. jula 1939, sa protizidovske normy vydavali vo forme vladnych nariadeni na zaklade zakona c. 1/1939 Sl. z. o samostatnom Slovenskom state. Druha faza zacala prijatim ustavneho zakona a trvala do 11. septembra 1940. Protizidovska legislativa tu fungovala najma na zaklade nariadeni s mocou zakona v zmysle ustanoveni ? 44 Ustavy SR. Tretia etapa je charakteristicka najvacsou normotvornou aktivitou. Ustavnym zakonom c. 210/1940 Sl. z. zacalo vydavanie vladnych nariadeni v oblasti arizacie, ako aj zidovskeho kodexu. Posledna faza zacala 11. septembra 1941 skoncenim ucinnosti ustavneho zakona c. 210/1940 Sl. z. a skoncila zanikom statu. V tejto etape doslo ku schvaleniu ustavneho zakona c. 68/1942 Sl. z. o vystahovani Zidov, cim sa ,,zidovsky problem" stal po pravnej stranke komplexne vyriesenym. 81 82 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 79 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 72 475. Vykonna, zakonodarna a sudna moc 5.1 Vykonna moc Ustava prvej Slovenskej republiky vychadzala z demokratickych principov zakotvenych v predchadzajucej ceskoslovenskej ustave. Tieto zasady sa prejavili najma v zachovani horizontalnej a vertikalnej delby moci. Existencia troch zakladnych zloziek predvidanych ustavou - teda moci zakonodarnej, vykonnej a sudnej sa vsak dostavala do konfliktu s autoritativnym charakterom ustavy, ktory sposobil, ze dominantne postavenie v ramci klasickej delby ziskala exekutiva, zhmotnena v uradoch prezidenta a vlady. 5.2 Prezident a osobnost Jozefa Tisa Hlavou statu bol prezident, voleny snemom na obdobie siedmych rokov v najviac dvoch po sebe nasledujucich volebnych obdobiach. Zakladne ustanovenia upravujuce podmienky jeho volby, prisahu a kompetencie obsahuje tretia hlava ustavy. Za prezidenta mohol byt zvoleny aspon 40-rocny statny obcan volitelny do snemu. Aby bola volba prezidenta platna, vyzadovala sa pritomnost dvoch tretin vsetkych poslancov snemu a hlas mu musela dat trojpatinova vacsina pritomnych. V pripade, ze ziadny z kandidatov neziskal potrebnych pocet hlasov, rozhodovalo sa medzi dvoma najuspesnejsimi, pricom na zvolenie stacila jednoducha vacsina. V pripade rovnosti hlasov pri druhej volbe rozhodoval los. Snem musel volbu vykonat najneskor dva tyzdne pred vyprsanim funkcneho obdobia predosleho prezidenta. V pripade smrti, alebo pri docasnej neschopnosti prezidenta vykonavat urad ho zastupoval predseda vlady. V oblasti kompetencii disponoval prezident paletou pravomoci charakteristickych pre postavenie hlavy statu v systemoch parlamentnych demokracii. Reprezentoval stat navonok, so suhlasom snemu vyhlasoval vojnu a mier, mohol rozpustit vladu a snem, udelovat milost, zucastnovat sa a predsedat zasadnutiam vlady a statnej rady, vymenovaval ministrov, vysokoskolskych profesorov, sudcov, statnych uradnikov a dostojnikov troch najvyssich stupnic, bol najvyssim velitelom armady, prijimal a poveroval diplomatickych zastupcov, uzavieral medzinarodne zmluvy, udeloval rady 48a vyznamenania, podpisoval zakony a nariadenia s mocou zakona, pripadne ich vracal snemu s pripomienkami. Realne postavenie prezidenta vsak bolo silnejsie, ako jeho ustavno-pravne vymedzenie. Podielal sa na tom fakt, ze Jozef Tiso bol katolickym knazom a v ociach naroda bol aj v kontexte so vznikom samostatneho Slovenska povazovany za uspesneho politika. 83 V zmysle ? 39 ustavy prezident nebol zodpovedny za vykon svojej funkcie. K platnosti kazdeho prezidentovho vladneho aktu sa vyzadoval sucasny podpis prislusneho ministra. Zodpovednost tak na zaklade ministerskej kontrasignacie prechadzala na vladu. Prezident disponoval trestnopravnou imunitou, stihany mohol byt iba statnou radou na zaklade obzaloby snemu za vlastizradu. Pripustnymi sankciami v tomto pripade boli strata prezidentskeho uradu a strata sposobilosti na jeho opatovne nadobudnutie. Jedinym prezidentom prvej Slovenskej republiky bol katolicky knaz Dr. Jozef Tiso, zvoleny do uradu 26. oktobra 1939. Prave on sa stal najvyraznejsou osobnostou identifikovanou so slovenskou statnostou pocas vojnoveho obdobia, ako aj symbolom kontroverzie pri jej historickom hodnoteni. Pri analyzovani Tisovej politickej cinnosti mozno podla historika Kamenca citit velky vnutorny rozpor, vyplyvajuci z jeho pozicie knaza a zaroven elitneho reprezentanta statu. Tento konflikt sa prejavoval nielen pri rieseni ,,zidovskej otazky". Tiso od zaciatku vykonavania najvyssich statnickych funkcii balansoval medzi roznymi politickymi ci ideologickymi tlakmi a medzi krestanskym ucenim, ku ktoremu sa hlasil nielen ako knaz, ale aj ako obcan a politik. Vysledkom tohto rozporu bolo stale viditelnejsie priklananie sa k politike politickeho pragmatizmu. Princip volby ,,mensieho zla" sa preto stal jednym zo symbolov cinnosti prezidenta Tisa. 84 Pri hodnoteni slovenskeho prezidenta je tiez dolezite pripomenut, ze Jozef Tiso predstavoval do salzburskych rokovani jedinu ucinnu protivahu voci silnemu vplyvu radikalov zdruzenych okolo Vojtecha Tuku vo vnutri statu, ako aj v oblasti medzinarodnej politiky. Najma jeho zasluhou nedoslo k mechanickej aplikacii nemeckeho nacistickeho vzoru a vsetkych z toho plynucich dosledkov do slovenskych podmienok. Na hradbu jeho autority narazali aj snahy radikalov o presadzovanie ideologie a metod narodneho socializmu. 83 84 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 50 KAMENEC, Ivan. 1998. Tragedia politika, knaza a cloveka, Bratislava. 1998: s.67 49V posalzburskom obdobi, ked radikali obsadili najdolezitejsie paky vykonnej moci v state, Tisom vedeni konzervativci presadzovali budovanie totalitneho rezimu v umiernenejsom, krestanskom duchu. Tisovi sa podarilo odrazit snahy radikalov o dalsie obmedzenie pravomoci snemu, podriadit si Statnu radu a odmietol aj Tukove navrhy na personalne zmeny vo vlade. 85 O pozitivnych dosledkoch prepojenia statu s cirkvou, ktore bolo specifikom slovenskej statnosti, som sa zase zmienil v predchadzajucich kapitolach. Diplomaticke depese nemeckeho vyslanca Manfreda Killingera z roku 1940 hodnotili Tisa ako zakukleneho nepriatela Nemecka, odporcu narodneho socializmu, ci ochrancu zidov a ziadali jeho odstranenie, pripadne nahradenie Tukom. 86 Vztah medzi Tisom a nemeckymi predstavitelmi nebol bezproblemovy a aj obsah depesi svedci o tom, ze casto presadzovane hodnotenie prezidenta ako otvoreneho kolaboranta s nacistickym Nemeckom ma vyrazne trhliny. Na druhej strane vsak treba priznat, ze v suvislosti s vojnovou situaciou v Europe a okolnostami vzniku Slovenskeho statu nemal Tiso inu moznost, ako orientovat sa na Nemecko, na co upozornil aj dalsi z nemeckych vyslancov, Hans Ludin: ,,Tiso sa isto zaobera myslienkou, co bude s jeho krajinou, ked Nemecko prehra vojnu. Nebol by politikom, keby si tuto otazku nekladol. Ak Nemecko prehra vojnu, su pre Tisa len dve moznosti - cesky zalar, alebo rusky bolsevizmus. Myslim, ze obe by mu boli rovnako neprijemne." 87 Predmetom najostrejsich diskusii historikov je otazka zodpovednosti prezidenta v oblasti riesenia ,,zidovskeho problemu". Ako som uz spominal, prave obdobie prijimania a realizacie protizidovskych opatreni v Slovenskom state v najvacsej miere zatazilo Jozefa Tisa politickou a moralnou zodpovednostou. Tato zodpovednost vyplyvala predovsetkym z jeho necinnosti, ktoru vo velkom vyuzivali radikali na presadzovanie a kulminovanie antisemitskej politiky. Tiso sa do tychto aktivit neplietol a zodpovednost za ne otvorene presuval na Tuku a Macha. V oblasti protizidovskej legislativy si Jozef Tiso presadil pravo na udelovanie vynimiek, ktore bolo v ramci zidovskeho kodexu zakotvene v dvoch paragrafoch. Na zaklade tychto ustanoveni mohol Tiso udelovat uplne alebo ciastocne vynimky spod diskriminacnych nariadeni predpisu. Podla niektorych zdrojov bolo toto pravo prezidenta vyuzite v prospech 30 az 40 tisic ludi, ine hovoria o ochrane 5 az 6 tisicok 85 KAMENEC, Ivan. 1998. Tragedia politika, knaza a cloveka, Bratislava. 1998: s.82 KAMENEC, Ivan. 1998. Tragedia politika, knaza a cloveka, Bratislava. 1998: s.85 87 SKOVRANEK, Stanislav. Jozef Tiso - ,,vhodna osoba" v nemeckej politike voci Slovensku (1939- 1945). In: Pokus o politicky a osobny profil, s. 199-200 86 50zidov. Jozef Tiso zohraval dolezitu pacifikacnu a konsolidacnu ulohu pri rieseni vnutropolitickych problemov. Ako pripomina Kamenec, do roku 1944 nebol v Slovenskej republike vykonany ani jeden rozsudok smrti za kriminalne ani politicke delikty, co bol v danom obdobi v statoch, ktore boli aktivne zapojene do vojny, skutocne ojedinely jav. 88 Pri hodnoteni politickej cinnosti a zodpovednosti Jozefa Tisa treba zohladnit viacero aspektov. Jeho vztah k Nemecku determinovali podmienky, za akych Slovensky stat vznikol, spolu s pocitom zodpovednosti za sucasne a buduce jestvovanie naroda. V tomto kontexte bola jeho spolupraca s Nemeckom uplatnenim principu politickeho pragmatizmu, v ziadnom pripade vsak nemala charakter otvorenej kolaboracie, o com vypoveda jednak jeho cinnost ako prezidenta, ako aj dostupne nazory Nemcov na jeho osobu. Vypovedajucim je aj pristup samotneho Hitlera k Tisovi, ktory sa lisil od jeho pristupu k hlavam ostatnych satelitnych statov. V oblasti riesenia ,,zidovskej otazky" nemozno Tisa zbavovat zodpovednosti, pretoze zo svojej pozicie prezidenta i predsedu vladnucej strany disponoval dostatocnymi pravomocami na to, aby zabranil, alebo aspon vo vacsej miere zmiernil dopady aktivit vlady na osudy zidov. Tisova zodpovednost ma teda charakter politicky i moralny a vyplyva predovsetkym z jeho pasivity ako statnika. Tisovi sa vycita, ze fyzicke jestvovanie naroda si vedel predstavit iba v existujucom state. Z tohto dovodu sa z neho stal politicky pragmatista, ktoreho hlavnym cielom bolo zabezpecenie ochrany naroda a existencie statnosti vo vojnovych podmienkach. V obdobi fungovania prvej Slovenskej republiky bol tento pohlad nepochybne opodstatneny a podla mojho nazoru ho nemozno vnimat ako Tisovo negativum. Rovnako som presvedceny, ze aj na uplatnovanie politiky mensieho zla sa treba pozriet objektivnym pohladom, nie pod tlakom emocii. Utrpenie casti populacie bolo nepochybne krutou danou za zdanlivo pokojny zivot slovenskeho naroda. Zodpovednost zan lezi na pleciach slovenskych politikov, vratane Jozefa Tisa. Toto utrpenie vsak bolo len jednym z dosledkov pat rokov trvajuceho uplatnovania politiky mensieho zla. Dalsimi dosledkami boli pokojny zivot slovenskeho naroda vo vlastnom state, hospodarsky rast, vyssia zivotna uroven obyvatelstva a mnoho inych pozitivnych javov, spominanych v predchadzajucich kapitolach. To, ze v pripade neexistencie 88 KAMENEC, Ivan. 1998. Tragedia politika, knaza a cloveka, Bratislava. 1998: s.99 51Slovenskeho statu by sa hrozy vojny dotkli vacsiny Slovakov a ze zidia na nasom uzemi by zlemu osudu zrejme aj tak neunikli, potvrdzuje vyvoj v Protektorate Cechy a Morava. Dosledkom vzniku slovenskej statnosti v roku 1939 ziskalo 96% obyvatelov Slovenska privilegium zit v obdobi zuriacej vojny v pokojnom state, pri zachovani, alebo dokonca zlepseni zivotnej urovne v porovnani s predchadzajucimi obdobiami, na co som poukazal v kapitole venovanej hospodarstvu. Toto je velmi dolezity aspekt a zaroven priamy dosledok uplatnovania politiky pragmatizmu, ktory sa pri hodnoteni Slovenskeho statu a osoby Jozefa Tisa vobec nezohladnuje, alebo ostava nepovsimnuty v tieni zidovskeho utrpenia. 5.3 Vlada Pre postavenie vlady v systeme najvyssich statnych organov su klucove ustanovenia stvrtej hlavy ustavy a ? 38 ods. 2, v zmysle ktoreho ,,vsetka moc vladna a vykonna, nakolko ustavou nie je, alebo neskorsie vydanymi zakonmi nebude vyslovne vyhradena prezidentovi republiky alebo statnej rade, prislucha vlade." 89 Vlada sa skladala z predsedu a osmych clenov, menovanych prezidentom. Nariadenim vlady c. 4/1939 Sl. z. o zriadeni uradov Slovenskeho statu boli kreovane ministerstva narodnej obrany, dopravy a verejnych prac, hospodarstva, pravosudia, skolstva a narodnej osvety, financii, vnutra a zahranicnych veci. Kontrolna pravomoc vo vztahu k vlade patrila snemu, ktory jej na zaklade ? 48 mohol vyslovit nedoveru. Ustava predpokladala trestnu zodpovednost clenov vlady v pripade umyselneho alebo hrubo nedbanlivostneho porusenia ustavneho alebo ineho zakona vo svojej uradnej posobnosti, na zaklade obzaloby snemu. Funkcia clena vlady bola podla ? 50 nezlucitelna s clenstvom v akychkolvek zarobkovych spolocnostiach. Najvyznamnejsim ustanovenim stvrtej hlavy ustavy bol ? 44, ktory opravnoval vladu vydavat nariadenia s mocou zakona v pripadoch, ,,ak na zamedzenie nenahraditelnej ujmy vazne hospodarske, financne alebo politicke zaujmy statu vyzadovali neodkladne opatrenia." 90 Toto ustanovenie kodifikovalo zakonodarnu kompetenciu vlady po vzore zmocnovacich zakonov zavedenych v CSR, ktora sa v obdobi po prijati ustavy stala 89 90 Ustavny zakon c. 185/1939 Sl. z. o ustave Slovenskej republiky Ustavny zakon c. 185/1939 Sl. z. o ustave Slovenskej republiky 52vyznamnym nastrojom normotvorby. Zneuzivaniu nariadeni s mocou zakona malo zabranit taxativne vymedzenie podmienok v ? 44, ktore ich platnost viazali na vacsinu podpisov clenov vlady a prezidenta, ci umoznovali ich vyuzitie iba za ucelom vyssie spominanych neodkladnych opatreni, pokial nespadali do vylucnej pravomoci snemu. Hlavnou poistkou bola povinnost predsedu vlady sucasne s vyhlasenim predlozit nariadenie snemu, ktory s nim mohol do troch mesiacov vyslovit nesuhlas. Tento akt mal za nasledok stratu platnosti nariadenia. Zmocnovacie zakonodarstvo vlady tak z tohto pohladu nemohlo konkurovat klasickej normotvorbe zakonodarneho organu, nakolko legislativne moznosti jeho uplatnovania boli jasne vymedzene a redukovane. K vyraznejsiemu potlacaniu zakonodarnej cinnosti snemu, ako tvrdia niektori odbornici, tak podla mojho nazoru nedochadzalo. Ciastocne zdeformovanie klasickeho systemu vzajomne sa kontrolujucich oddelenych moci v prospech exekutivy bolo sposobene skor inymi okolnostami, najma prehlbovanim autoritativnych a totalitnych tendencii, nez opravnenim vlady podla ? 44 ods. 1 ustavy. Pocas existencie Slovenskej republiky sa pri moci vystriedali tri vladne kabinety. Do 27. oktobra 1939 predsedal vlade Jozef Tiso, do 5. septembra 1944 nasledovala vlada Vojtecha Tuku a poslednym premierom, ktory doviedol Slovensko k zaniku statnosti, bol Stefan Tiso. Prva vlada Jozefa Tisa v Slovenskom state nadviazala na obdobie autonomneho Slovenska v ramci CSR a celkovo bola jeho stvrtou. Po prvom polroku fungovania noveho statu bol zvoleny za prezidenta. Na cele vlady bol vystriedany radikalom Vojtechom Tukom. Tukov kabinet ostal v podstate nezmeneny az do salzburskych rokovani. Vynuteny odchod Durcanskeho sposobil ciastkove rosady vo vlade - premier zasadol aj na stolicku ministra zahranicia a rezort vnutra presiel do ruk Alexandra Macha. Tuka abdikoval na svoju funkciu az 5. septembra 1944, zo zdravotnych dovodov. Poslednym medznikom v dejinach Slovenskeho statu bola vlada Stefana Tisa. Toto obdobie je charakteristicke marnou snahou o konsolidaciu pomerov, potlacenim Slovenskeho narodneho povstania nacistami a naslednym postupnym obsadzovanim Slovenska ruskou armadou. S osobou Stefana Tisa sa spaja aj podpisanie kapitulacneho dekretu 8. maja 1945 v Rakusku. 535.4 Zakonodarna moc a Snem Zakonodarna moc v Slovenskom state bola reprezentovana snemom, ktoreho pravne postavenie vymedzuje druha hlava ustavy. Existenciu zakonodarneho organu mozno chapat ako jeden z najdolezitejsich pozostatkov ceskoslovenskeho parlamentarizmu v politickom systeme Slovenska. 91 Snem vo svojej cinnosti nadviazal na fungovanie Snemu Slovenskej krajiny z obdobia autonomie, o com vypoveda aj kompletne prevzatie rokovacieho poriadku a tradicneho modelu legislativneho procesu z prvorepublikoveho vzoru. V zmysle ? 6 ustavy prisluchala snemu zakonodarna moc pre cele uzemie Slovenska. Mal mat 80 poslancov, volenych vseobecnym, rovnym, priamym a tajnym hlasovanim na obdobie piatich rokov. V praxi sa vsak toto ustanovenie nedodrzalo, kedze volby do snemu prebehli este v roku 1938 a zvolenych 63 poslancov vykonavalo svoju cinnost v priebehu celej existencie Slovenskeho statu. Parlamentne volby, naplanovane na rok 1943, boli posunute o tri roky. Tento krok bol ospravedlneny aktualnou politickou a vojenskou situaciou. Poslanci, ktori abdikovali na svoje funkcie, boli nahradeni nahradnikmi menovanymi prezidentom spomedzi osob z povodnej stoclennej kandidatky do volieb v roku 1938. 92 Jedinym predsedom snemu bol Martin Sokol. V dosledku toho, ze pocas siestich rokov existencie Slovenskeho statu sa ani raz neuskutocnili parlamentne volby, v praxi nikdy neprislo k nenaplneniu ustanoveni o volebnom prave. Aktivne volebne pravo mali v zmysle ? 9 obcania starsi ako 21 rokov, uchadzat sa o funkciu poslanca mohli na zaklade ? 10 statni obcania az po dovrseni 30 rokov zivota. Snem zvolaval na riadne zasadania prezident dva razy do roka, na jarne zasadanie v marci a na jesenne v oktobri. Na ziadost vacsiny poslancov mal povinnost zvolat mimoriadne zasadanie parlamentu. Na prijatie beznych uzneseni boli ustavou stanovene benevolentne podmienky. Postacovala pritomnost aspon tretiny poslancov a k platnosti uznesenia boli potrebne hlasy vacsiny pritomnych. V pripade ustavnych zakonov, otazok tykajucich sa zmeny statneho uzemia, vypovedania vojny, uzavretia mieru, alebo obzaloby prezidenta sa vyzadovali hlasy vacsiny z aspon dvoch tretin vsetkych poslancov. Do vylucnej pravomoci snemu podla ? 24 patrila volba prezidenta republiky, pravo 91 92 LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Bratislava. Ustav pamati naroda. 2008: s. 48 KAMENEC, Ivan. 1992. Slovensky stat 1939-1945. Praha. 1992: s. 26 54uznasat sa o ustave, ustavnych zakonoch, zakonoch, statnom rozpocte, ci udelovanie suhlasu s medzinarodnymi zmluvami obchodnymi a mierovymi. Navrhy zakonov okrem clenov snemu a vlady mohla podavat aj statna rada. Relativne pravo veta prezidenta bolo upravene v ? 26, v zmysle ktoreho ,,je prezident povinny odhlasovany zakon do 15 dni podpisat, alebo ho vratit snemu so svojimi pripomienkami na nove rokovanie." 93 Veto mohli poslanci prelomit hlasmi trojpatinovej vacsiny pritomnych pri ucasti aspon dvoch tretin vsetkych poslancov, teda za prisnejsich podmienok, ako pri schvalovani ustavnych zakonov. O trestnej zodpovednosti poslancov rozhodoval snem, o strate mandatu statna rada. Poslanec bol nepostihnutelny za hlasovanie v sneme alebo vo vyboroch. Za vyroky pri vykone mandatu sa disciplinarne zodpovedal snemu. Ustava zakotvila zasadu imperativneho mandatu poslanca v ? 13 a ? 15. Podla ? 13 ,,su poslanci zastupcami obcanov celeho statu a svoj mandat vykonavaju osobne", ? 15 zase opravnoval statnu radu na navrh predsednictva snemu rozhodnut o strate mandatu poslanca, ,,ktory si neplni svedomite svoju funkciu, alebo sa jej stane nehodnym." Pri takejto uprave o odvolani poslanca nerozhodovali priamo volici. Islo teda o istu obdobu, resp. formu imperativneho mandatu. Ciastocne oslabenie postavenia legislativy v prospech exekutivy sposobila pravomoc vlady na vydavanie nariadeni s mocou zakona. Ako som uz vysvetlil v predchadzajucej kapitole, poistovacie ustavne mechanizmy a presne legislativne ohranicenie zmocnovacieho zakonodarstva sposobili, ze k vyraznemu potlaceniu zakonodarnej posobnosti parlamentu nedoslo. Relativne stabilne postavanie zakonodarneho organu v rezime Slovenskeho statu, ktory sa od pociatku distancoval od demokratickeho zriadenia, bolo velkym paradoxom, rovnako ako jeho nepasivna a v mnohych pripadoch konstruktivna cinnost. Aj ked statnej vykonnej moci nevytvaral celkom rovnocenny protipol, jeho fungovanie v dejinach Slovenskeho statu malo nezanedbatelny vyznam. 93 Ustavny zakon c. 185/1939 Sl. z. o ustave Slovenskej republiky 555.5 Statna rada Do sustavy najvyssich organov Slovenskeho statu patrila podla piatej hlavy ustavy aj Statna rada. Pravna uprava Statnej rady sa ciastocne inspirovala talianskou Velkou fasistickou radou. Na rozdiel od svojho fasistickeho vzoru vsak jej postavenie nebolo presne vymedzene, jej suhlasu nepodliehalo ani schvalovanie zakonov a uz vobec nebola institucionalne nadradena snemu. Svojim charakterom tak spadala mimo klasicku delbu moci a plnila skor ulohu akehosi prostrednika medzi prezidentom, snemom, vladou a politickymi stranami. Statnu radu podla ustavy obsadzovalo na obdobie troch rokov sest clenov menovanych prezidentom republiky, desat clenov z Hlinkovej slovenskej ludovej strany a jedna osoba z kazdej registrovanej politickej strany narodnostnej skupiny i stavu. Z titulu svojej pozicie sa jej clenmi automaticky stali aj predseda vlady spolu s predsedom snemu. V roku 1943 sa struktura Statnej rady zmenila. Pozostavala iba z desiatich clenov menovanych prezidentom. Automaticke clenstvo premiera a predsedu snemu ostalo v platnosti. V obdobi Slovenskeho statu mala Statna rada dvoch predsedov: V. Ravasza a J. Drobneho. 94 Kompetencie Statnej rady vymedzoval ? 52 ustavy, v zmysle ktoreho mohla trestne stihat prezidenta republiky, predsedu a clenov vlady, ci rozhodovat o strate poslaneckeho mandatu na navrh predsednictva snemu. Pestru paletu najma politickych pravomoci doplnalo pravo zakonodarnej iniciativy a vysostne opravnenie na zostavovanie kandidatnej listiny pre volby do snemu. Najdolezitejsie ulohy vymedzene ustavou vsak Statna rada v praxi neplnila. Nezaoberala sa ani kontrolou prezidenta, ani odvolavanim poslancov, ci ich trestnopravnym stihanim. Kvoli neuskutocneniu parlamentnych volieb, ktore mali prebehnut v roku 1943, nemohla uplatnit ani pravomoc na zostavovanie kandidatnej listiny. Vyssie spominane zmeny sa Statnej rady dotkli okrem strukturalnej reformy aj v podobe znacneho zuzenia kompetencii. 95 Clenovia rady sa tak vo vseobecnosti snazili svoj vplyv uplatnovat najma pri rieseni menej dolezitych otazok, v ktorych sa nemohli 94 95 KAMENEC, Ivan. 1992. Slovensky stat 1939-1945. Praha. 1992: s. 27 Kolektiv. 1992. Dejiny ceskoslovenskeho statu a prava (1918-1945). Brno. 1992: s. 123 56s nikym dostat do vazneho konfliktu. 96 5.6 Sudna moc Vznik prvej Slovenskej republiky sa najmenej podpisal na sudnictve. Jeho podoba zakotvena v ustave a zakonoch takmer uplne kopirovala system z dob Ceskoslovenska. Existencia noveho statu sa neprejavila dokonca ani v podobe personalnych zmien. Sudcovia, statni zastupcovia a prokuratori vyssich civilnych a vojenskych sudov, ustanoveni za Ceskoslovenskej republiky, zostali na svojich poziciach. 97 V ramci deviatej hlavy ustavy bola zakotvena institucionalna nezavislost sudnictva v ? 66, podla ktoreho bolo sudnictvo vo vsetkych instanciach oddelene od spravy. Personalnu nezavislost sudcov ustanovovali ? 67 a ? 68. V zmysle tychto ustanoveni boli sudcovia vo svojej sudcovskej funkcii nezavisli, viazani iba zakonom a na svoje miesta sa ustanovovali vzdy trvale. Ustava nepripustala zlucitelnost povolania sudcu s akoukolvek inou platenou stalou alebo obcasnou funkciou. V zmysle ? 71 mali sudcovia pri rozhodovani skumat platnost vladnych nariadeni, pri zakonoch a nariadeniach s mocou zakona iba to, ci boli riadne vyhlasene. V ustavnej casti venovanej sudnictvu bolo tiez upravene pravo prezidenta na udelovanie milosti (? 72), zodpovednost statu a sudcov za nahradu skody zapricinenu porusenim prava v sudcovskej funkcii (? 73), ako aj institut spravneho sudnictva (? 74). Sustava sudov v Slovenskom state bola tvorena statnymi sudmi, zvlastnym sudom a vynimocnymi sudmi. Pod pravomoc vojenskych sudov spadali primarne vojenske zlozky, ale i ozbrojene zlozky, v pripade vojnoveho stavu aj civilne obyvatelstvo. Ako som uz uviedol v kapitole venovanej uradu prezidenta, na Slovensku nebol do roku 1944 vykonany ani jediny trest smrti. Za toto obdobie bolo vydanych 13 rozsudkov smrti, vsetky v nepritomnosti a bez nasledujuceho vykonania. Miernost rozsudkov v oblasti politickych zlocinov bola zrejme dosledkom zachovania institucionalnej a najma personalnej podoby jurisdikcie z obdobia CSR. 98 96 KAMENEC, Ivan. 2000. Hladanie a bludenie v dejinach. Uvahy, studie a polemiky. Bratislava. 2000: s. 273 97 RYCHLIK, Jan. 2005. Perzekucia odporcov rezimu na Slovensku 1938-1945. In Slovenska republika 1939-1945 ocami mladych historikov IV. Zbornik prispevkov z medzinarodnej vedeckej konferencie Banska Bystrica 14.-15. aprila 2005. Banska Bystrica. 2005: s. 124 98 LIPTAK, Lubomir. 1968. Slovensko v 20. Storoci. Bratislava. 1968: s. 211 57Zaver Strnasty marec 1939 je jednym z najvyznamnejsich medznikov v slovenskych dejinach. Neznamenal len formalne narodenie statnosti, ale tiez naplnenie prirodzeneho usilia nasich predkov o emancipaciu naroda. Slovaci vstupovali s ocakavanim sebaurcenia uz do prvej CSR, pricom dlhorocna existencia v spolocnom state s Cechmi toto ich vedomie este posilnila. Vplyv narodno-emancipacnych snah by preto nemal byt podcenovany ani vo svetle udalosti predchadzajucich 14. marcu 1939, aj ked tie nepochybne zohrali pri vzniku samostatneho statu klucovu ulohu. Slovensky stat bol statom v pravom zmysle slova. Disponoval vsetkymi zakladnymi atributmi statnosti aj medzinarodnou subjektivitou. Dodatocne anulovanie konstitutivnych pravnych aktov, ci odvolanie medzinarodnych uznani nemoze branit v jeho historickom vnimani ako skutocneho, plnopravneho statu a subjektu medzinarodnych vztahov. Slovensku vsak chybala vnutorna i vonkajsia suverenita nezavisleho zvrchovaneho statu. Nemecko malo na fungovanie Slovenskeho statu vyrazny vplyv, ktory sa postupom casu prehlboval. Zavislost Slovenska od svojho silnejsieho spojenca vyplyvala zo vzajomnych medzinarodnych zmluv a dohod. Prejavovala sa najma v oblasti hospodarstva, vojska a zahranicnej politiky. Formalne vsak Slovenska republika existovala ako zvrchovany stat. Vykonavanie suverennej politiky bez ohladu na nemecke zaujmy je charakteristicke pre viacerych predstavitelov slovenskeho verejneho zivota. Hospodarska a menova stabilita Slovenskeho statu bola vo velkej miere vysledkom umneho manevrovania politikov, ktori neboli slepymi vykonavatelmi prikazov Berlina. Udrziavanie formalnej nezavislosti im umoznovalo kluckovat, argumentovat, ci vzpierat sa nemeckym nariadeniam. To vsetko na osoh slovenskeho hospodarstva a na ukor nemeckych zaujmov. Smutnou kapitolou existencie Slovenskeho statu bolo riesenie ,,zidovskej otazky". Zodpovednost statnikov, predovsetkym clenov vlady za ludske zivoty je v tomto pripade nespochybnitelna. Co sa tyka osoby prezidenta Jozefa Tisa, jeho zodpovednost vyplyva predovsetkym zo statnickej pasivity. Okrem politickeho ma aj charakter moralny. Slovensky stat vznikol v obdobi, ktore predstavovalo najhorsie mozne podmienky na konstituovanie a jestvovanie mladeho statu. Na existenciu prvej Slovenskej republiky 58i cinnost jej predstavitelov sa treba pozerat optikou vtedajsej doby, nie kriteriami dneska. Pri hodnoteni slovenskej statnosti treba mat na pamati velku hodnotu privilegia, ktore bolo udelene slovenskemu narodu jej vznikom - prezit takmer celu svetovu vojnu v pokojnom state a pri zachovani vysokeho zivotneho standardu. Toto je velmi dolezity aspekt, ktory pri hodnoteni Slovenskeho statu ostava nepovsimnuty v tieni zidovskeho utrpenia a to aj napriek tomu, ze polozil zaklad pre dalsi vyvoj nasho naroda. 59Bibliografia ? BIANCHI, Leonard. 1971. Dejiny statu a prava na uzemi Ceskoslovenska v obdobi kapitalizmu 1848-1945. SAV. Bratislava: 1971 ? CAMBEL, Samuel. 1985. Dejiny Slovenska V. (1918-1945). SAV. Bratislava: 1985 ? DOJCAK, Pavol a kol. 1977. Teoria statu a prava. Obzor. Bratislava: 1977 ? HLAVINKA, Jan. 2007. Zidovska komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938-1945. Ustav pamati naroda. Bratislava: 2007. ISBN: 9788096929689 ? KAMENEC, Ivan. 1991. Po stopach tragedie. Archa. Bratislava: 1991 ? KAMENEC, Ivan. 1992. Slovensky stat 1939-1945. Anomal. Praha: 1992 ? KAMENEC, Ivan. 1998. Tragedia politika, knaza a cloveka. Archa. Bratislava. 1998. ISBN: 9788071151470 ? KAMENEC, Ivan. 2000. Hladanie a bludenie v dejinach. Uvahy, studie a polemiky. Kalligram. Bratislava: 2000. ISBN: 9788071493532 ? KARVAS, Imrich. 1994. Moje pamati. V pazuroch Gestapa. NVK International. Bratislava: 1994. ISBN: 9788085727166 ? KOLEKTIV. 1992. Dejiny ceskoslovenskeho statu a prava (1918-1945). Pravnicka fakultu MU v Brne. Brno: 1992 ? KRSKOVA, Alexandra a kol. 1998. Zaklady teorie statu. APZ. Bratislava: 1998 ? LACKO, Martin. 2008. Slovenska republika 1939-1945. Ustav pamati naroda, Perfekt. Bratislava: 2008. ISBN: 9788080464080 ? LETTRICH, Jozef. 1993. Dejiny novodobeho Slovenska. Archa. Bratislava: 1993. ISBN: 9788071150459 ? LIPTAK, Lubomir. 1968. Slovensko v 20. storoci. Vydavatelstvo politickej literatury. Bratislava: 1968 ? MEDRICKY, Gejza. 1993. Minister spomina. Litera. Bratislava: 1993. ISBN: 9788090045644 ? MOSNY, Peter. 1997. Dejiny statu a prava na Slovensku po roku 1918. Pravnicka fakulta UPJS v Kosiciach. Kosice: 1997. ISBN: 9788070973547 ? PRUCHA, Vaclav a kol. 1974. Hospodarske dejiny Ceskoslovenska v 19. a 20. storoci. Pravda. Bratislava: 1974 ? PRUCHA, Vaclav a kol. 1987. Nastin hospodarskych dejin v obdobi kapitalismu 60a socialismu. Svoboda. Praha: 1987 ? RYCHLIK, Jan. 2005. Perzekucia odporcov rezimu na Slovensku 1938-1945. In: Slovenska republika 1938-1945 ocami mladych historikov. IV. zbornik prispevkov z medzinarodnej vedeckej konferencie 14.-15. aprila 2005. Katedra historie FHV UMB a Ustav vedy a vyskumu UMB v Banskej Bystrici. Banska Bystrica: 2005. ? SKALOS, Martin. 2008. Historickopravne aspekty slovensko-ceskych vztahov. UMB v Banskej Bystrici. Banska Bystrica: 2008. ISBN: 9788080836108 ? SYKOROVA, Darina. 2004. Protektorat Cechy a Morava. In: dennik SME, 17.3. 2004 ? SKOVRANEK, Stanislav. Jozef Tiso - ,,vhodna osoba" v nemeckej politike voci Slovensku (1939-1945). In: Pokus o politicky a osobny profil Jozefa Tisa. Zbornik materialov z vedeckeho sympozia Casta-Papiernicka 5.-7. maja 1992. Historicky ustav SAV. Bratislava: 1992. ISBN: 9788090044159 ? ZATKO, Peter. 1994. Narodohospodar Peter Zatko spomina. Tranoscius. Liptovsky Mikulas: 1994. ISBN: 9788071400363 61 UNIVERZITA KONSTANTINA FILOZOFA V NITRE FILOZOFICKA FAKULTA ETIKA KOMUNIKACIE V PRACOVNEJ SFERE Diplomova praca Studijny program: Aplikovana etika: Eticka expertiza a eticke poradenstvo Studijny odbor: 2.1.5- etika Skoliace pracovisko: Katedra vseobecnej a aplikovanej etiky Skolitel: Nitra, 2014 PaedDr. Milan Jozek, PhD. Bc. Michaela StefanovicovaPodakovanie V uvode prace by som sa chcela podakovat svojmu konzultantovi PaedDr. Milanovi Jozekovi, PhD., za profesionalny pristup, ochotu a odborne rady, ktore mi poskytol pri tvorbe mojej diplomovej prace. Moja vdaka patri aj firme Calmit s r.o. so sidlom v Ziranoch, ktora mi umoznila uskutocnit prieskum.ABSTRAKT STEFANOVICOVA, Michaela: Etika komunikacie v pracovnej sfere. [Diplomova praca] - Univerzita Konstantina Filozofa v Nitre, Filozoficka fakulta; Katedra vseobecnej a aplikovanej etiky. - Skolitel: PaedDr. Milan Jozek, PhD. Stupen odbornej kvalifikacie: Magister (Mgr.). - Nitra : FF,2014. 67 s. V predkladanej diplomovej praci s nazvom ,,Etika komunikacie v pracovnej sfere", ktora ma teoreticko-prakticky charakter analyzujeme uroven komunikacie vo vybranej organizacii. Pracu rozdelujeme do styroch kapitol. V teoretickej casti prace sa venujeme definicii pojmov komunikacia, medziludske vztahy, podnikatelska etika, podnikova kultura a eticky kodex. Empiricku cast prace tvori prieskum, ktory je zrealizovany prostrednictvom dotaznika. Dotaznik pozostava z 25 otazok, prostrednictvom ktorych chceme zistit uroven komunikacie v pracovnej sfere. Ako hlavny ciel prace si stanovujeme analyzovat uroven komunikacie v pracovnom kolektive a zistit nakolko maju pracovne podmienky a komunikacia v zamestnani ucinok na efektivitu prace a spokojnost zamestnancov. V zaverecnej kapitole prace uvadzame, ake odporucania navrhujeme pre zlepsenie urovne komunikacie na pracovisku. Klucove slova: komunikacia, efektivita prace, medziludske vztahy, podnikatelska etika, PRILOHA AUVOD Tak ako sa v priebehu staroci vyvijala ludska spolocnost, v suzvuku s nou nerozlucne prebiehal aj vyvoj komunikacie, pricom jej vyznam neustale rastol a v 21. storoci, v ktorom zijeme sa komunikacia stala jednym zo zakladnych sociopsychologickych procesov. Komunikacia je dvojsmerny prenos myslienok a informacii, ktoreho cielom je vytvorit porozumenie v mysliach inych a tym podporit konanie. Tento termin sa odvodzuje z latinskeho slova communicare a vo vseobecnosti vyjadruje styk, kontakt, dohodu a prenos informacii v spolocnosti. V sucasnej spolocnosti ma nenahraditelne miesto, pretoze sa vyraznou mierou zucastnuje na tvorbe a fungovani roznych foriem spolocenskeho zivota. V dosledku vysielania a prijimania informacii sa stava zakladnou zlozkou medziludskej interakcie a vzajomnych vztahov medzi ludmi. Z dovodov plnenia informacnej, instruktivnej, presvedcovacej, vychovnej, vzdelavacej, socializacnej, motivacnej a emotivnej funkcie sa stala neoddelitelnou sucastou nasho kazdodenneho zivota. Zakladom kazdeho fungujuceho vztahu vo vsetkych rovinach ludskej spolocnosti je efektivna komunikacia. Jednou z jej sucasti je aj komunikacia v pracovno - pravnych vztahoch, co je proces odovzdavania nazorov, myslienok pocitov a zaroven sebapoznanie a obohacovanie. Efektivna komunikacia ulahcuje osobny kontakt, zlepsuje medziludske vztahy pricom vedie k dobrej klime na pracovisku, co je velmi dolezite z hladiska psychickeho zdravia. Temu svojej diplomovej prace ,,Etika komunikacie v pracovnej sfere" sme si zvolili nielen pre zaujimavost a aktualnost danej temy, ale predovsetkym preto, ze zo spolocenskeho hladiska povazujeme za potrebne, aby kazdy pracovno - pravny subjekt vytvaral optimalne podmienky na udrzanie i rozvoj pozitivnej pracovnej klimy, v ramci ktorej sa ma zamestnanec citit po psychickej stranke spokojny, mat pocit, ze je pre organizaciu, v ktorej pracuje cenny a potrebny co sa prejavuje na jeho vykone. Zakladnou orientaciou hospodarstva a ekonomiky SR je v budovanie trhovej ekonomiky zalozenej na skvalitnovani pracovno - pravnych podmienok zamestnancov a zamestnavatelov s cim uzko suvisi i kvalita komunikacie. Z tohto dovodu hlavnym cielom tejto diplomovej prace bolo analyzovat uroven komunikacie v pracovnom kolektive a nasledne na zaklade ziskanych vysledkov prieskumu zistit, nakolko maju 7pracovne podmienky v suvislosti s komunikaciou v pracovnej oblasti ucinok na vykon a psychicke zdravie jeho zamestnancov. Strukturalne sa tato diplomova praca deli na dve zakladne casti, teoreticku a empiricku. Na zaklade teoretickych vychodisk, studia a naslednej analyzy pouzitej literatury sme prostrednictvom nami vypracovaneho dotaznika skumali uroven komunikacie na vybranom pracovisku. Teoreticka cast diplomovej prace je venovana objasneniu pojmov komunikacia, druhy komunikacie a funkcie. Nasledne sme tiez definovali pojem podnikova etika a eticky kodex. Cielom tejto casti bolo vymedzenie a ujasnenie zakladnych odbornych pojmov v oblasti komunikacie a definovat zakladne informacie, na zaklade ktorych by bola problematika pristupna i sirsej verejnosti. Hlavnym cielom praktickej casti diplomovej prace bolo zistit ako zamestnanci organizacie, ktori sa podielali ako vybrana vzorka na prieskume, hodnotia uroven komunikacie na svojom pracovisku, pretoze sa jedna o jedinecnu a vylucne ludsku cinnost, ktora vyraznou mierou vplyva na psychicke zdravie. Samotnu pracu sme rozdelili do styroch kapitol. Prva kapitola ma za ulohu podat teoreticky kontext. Druha kapitola je venovana vymedzeniu ciela. Tretia kapitola popisuje metodiku prace a metody spracovania, nasledne fazy samotneho prieskumu, charakteristiku prieskumnej vzorky. Taktiez boli vymedzene hypotezy. Stvrta kapitola sa sklada zo samotnych vysledkov prieskumu, ktore su kvoli prehladnosti spracovane do tabuliek a grafov. V zaverecnej casti diplomovej prace su popisovane navrhy a odporucania ohladom upevnovania medziludskych vztahov na pracovisku, jeho celkovej klimy a viacvrstevnatosti komunikacie ako takej. Prieskum, na ktorom sa zaklada tato diplomova praca bol realizovany v spolocnosti Calmit s r.o. so sidlom v Ziranoch. Vo vybranej organizacii sa pracovalo so vzorkou 50 respondentov. Samotny prieskum bol zamerany na zistenie urovne komunikacie v pracovnom kolektive a nasledne sme sa na zaklade prieskumu snazili analyzovat, aky vplyv maju pracovne podmienky a komunikacia v pracovnej oblasti jednak na efektivitu prace a subezne i na celkovu spokojnost zamestnancov. Hlavnym cielom tejto diplomovej prace vychadzajuc zo studia odbornej literatury v navaznosti na analyzy vysledkov zistenych metodou dotaznikov je pokusit sa navrhnut optimalny model pre organizaciu, v ktorej prieskum prebiehal a jeho aplikaciou dosiahnut taku formu pracovnej atmosfery na pracovisku, ktora by na jednej strane zarucila 8maximalnu kvalitu psychickeho zdravia pracovnikov a na druhej strane zabezpecila prosperitu a ziskovost tejto organizacie. Nasim zamerom je poukazat na vyznam Etickeho a moralneho kodexu v podnikatelskej sfere, ktory je ovplyvnovany a vyvija sa v sulade s politickym a pravnym systemom . Aj ked sa na prvy pohlad moze zdat, ze jej hlavnym a jedinym problemom je financne a kapitalove postavenie aj nas prieskum dokazuje, ze rovnako dolezite pre podnikatelsky sektor su aj problemy medziludskych vztahov na pracoviskach v uzkom kontexte spojene s problemami marketingovej a manazerskej etiky. Jej optimalne fungovanie je mozne iba za predpokladu integrovaneho hodnotoveho systemu, ktory vyviera z vnutornych prikazov moralneho hodnotoveho systemu. Tym, ze hospodarsky sektor je sucastou socialno - ekonomickej struktury spolocnosti ma tato oblast vyrazny vplyv na fungovanie statu ako celku. Verime, ze diplomova praca sa stane prinosom z hladiska zvysovania celospolocenskeho vyznamu Etickeho a moralneho kodexu v podnikatelskej sfere. Aj ked v sucasnosti sa zvysuje podiel automatizacie a robotizacie, etika a moralka zostava stale pre stat i spolocnost najdolezitejsou a dominantnou zlozkou. 91 ZAKLADNA CHARAKTERISTIKA KOMUNIKACIE V tejto kapitole sa budeme zaoberat pojmom komunikacie, ktoru sme zadefinovali od roznych autorov. Komunikaciou rozumieme sprostredkovanie verbalnych alebo neverbalnych informacii medzi ludmi. Komunikacia je pojem, ktory ma velmi siroke vyuzitie, ma latinsky povod a znamena nieco spajat. Oznacuje tiez javy, ktore su prostriedkom spojenia medzi ludmi, ich vzajomneho styku, oznamovania myslienok a nazorov. Komunikacia je nevyhnutna k efektivnemu sebavyjadrovaniu, je tiez prenosom a vymenou informacii v hovorenej, pisanej, obrazovej alebo cinnostnej forme, ktora sa realizuje medzi ludmi, co sa prejavuje nejakym ucinkom. Komunikacia je vymenou vyznamu medzi ludmi s pouzitim bezneho systemu symbolov (Mikulastik, 2003, s. 18-19). Sedlak (2007, s. 285) popisuje komunikaciu ,,ako proces prenasania informacie od jednej osoby (skupiny) k druhej osobe (skupine). Efektivna komunikacia je odosielanie spravy takym sposobom, aby prijata sprava bola svojim vyznamom velmi blizka zamyslanej sprave." Pod pojmom komunikacia, rozumieme prenos informacie pomocou znakoveho systemu, uskutocnovaneho medzi ludmi priamo alebo pomocou technicko-organizacnych prostriedkov (Musil, 2010, s. 12). Skvareninova (1995, s. 7) dodava, ze ,,slovo komunikacia sa vyvinulo z latinskeho communicare, ktoreho vyznam je robit nieco spolocnym, radit sa, rokovat, zhovarat sa. Komunikaciu teda chapeme ako rozhovor a slovo komunikovat ako sprostredkovat, spajat, dohovarat sa. Jazykova komunikacia je proces, ktory sprostredkuje vzajomne informacie ludi. Kedze informacie medzi ludmi sa realizuju a siria nielen klasickymi jazykovymi prostriedkami, ale aj nejazykovymi signalmi, oblast jazykovej komunikacie obsahuje vsetky sposoby a prostriedky, ktorymi sa ludia dorozumievaju. Sprostredkovane informacie sa mozu sirit jednosmerne (simplexne) alebo obojsmerne (duplexne)." Dvojica autoriek Pruzinska, Dirgova (2009, s. 13) uvadzaju, ze pri jednosmernej komunikacii sa sprava siri od odosielatela k prijemcovi a nie spat. O to, aka je reakcia prijemcu sa odosielatel nezaujima, popripade sa jej vyhyba. Ako klady tejto komunikacie uvadzaju autorky setrenie casu, moznost suvisleho vlastneho prejavu. Zapory su nedovercivost, nejasnost a chybajuca spatna vazba. Obojsmerna komunikacia prebieha medzi odosielatelom a prijemcom teda nastava spatna vazba. Medzi klady patri okamzita 10spatna vazba, dokladnost a hlbka. Zapory obojstrannej komunikacie su narocnost, ako aj prehlad v danej problematike (Pruzinska, Dirgova, 2009, s. 13). Komunikacia nie je len odovzdavanie, prenasanie ci sirenie informacie, ale aj odovzdavanie a prijimanie zaroven, je to obojstranny proces. Dolezite je nielen vyslat signaly, spravu a znaky, ale ich aj priat a dekodovat. Komunikacia sa potvrdi, ked pride nielen k precitaniu informacie, ale nastane aj spatna vazba (Frk, Kredatus, 2002, s. 9). Diatka (2005, s. 67) vo svojej publikacii o Etike a hodnotach rozlisuje tri formy komunikacneho vztahu interpersonalnu, intrapersonalnu a masovu komunikaciu. Interpersonalna komunikacia vymedzuje vztah clovek k ineho cloveku, intrapersonalna zasa vztah cloveka s sebe samemu a masova komunikacia vztah clovek k velkej mnozine ludi. Komunikujeme s urcitym umyslom, ked hovorime alebo piseme snazime sa posunut svoje myslienky niekomu dalsiemu a dosiahnut urcity ciel. DeVito (2008, s. 51) vymedzuje pat hlavnych cielov komunikacie. Prvym cielom je ucit sa, kde ziskavame znalosti o druhych, o svete a o sebe. Druhym cielom je spajat, kedy sa snazime vytvarat vztahy s dalsimi ludmi a vzajomne na seba reagovat. Treti ciel komunikacie je pomahat, snaha ostatnym nacuvat a navrhnut im riesenie. Dalsim cielom je ovplyvnovat, kde ide o posilnovanie alebo menenie postojov ci spravanie druhych. Poslednym cielom komunikacie je hrat sa, kde ide o radost z okamziteho zazitku. V nasledujucej kapitole sa zameriame na rozdiely medzi verbalnou a neverbalnou komunikaciou. 1.1 Charakteristika verbalnej a neverbalnej komunikacie Medzi najzakladnejsie delenie komunikacie z hladiska pouzitych prostriedkov delime komunikaciu na verbalnu alebo neverbalnu. Pri verbalnej komunikacii hovorime o nasej reci o hovorenom prejave, a pri neverbalnej komunikacii ide o rec tela, ale tiez neverbalne signaly, ktore nas hovoreny prejav doplnaju a castokrat o nas prezradia viac. Pri rozhovore nas neovplyvnuje iba samotny obsah informacie, ale vnimame ako sa ucastnik pri komunikacii tvari, ake pouziva gesta, vyrazy a v akej je nasej blizkosti. Pod pojmom verbalna komunikacia rozumieme proces vymeny informacii medzi ludmi prostrednictvom sustavy zvukovych alebo grafickych znakov (Jirincova, 2010, s. 23). 11Pruzinska, Dirgova (2009, s. 8) definuju verbalnu komunikaciu nasledovne ,,Verbalna komunikacia (nazov odvodeny z latinskeho verbum- slovo) je zakladnou formou vztahu a postoja, ktory ludia voci sebe aktivne zaujimaju. Zakladnym elementom je slovo (slovna zasoba) - oznamovanie urcitej informacie adresatovi prostrednictvom slov. Podstatu tvori centralny dorozumievaci system- jazyk." Bednar (2013, s. 163) konstatuje, ze rec nas odlisuje od inych spolocenskych zivych tvorov. Bez tejto formy komunikacie nie je mozna ziadna zlozitejsia spolupraca ci aktivita. Je klucovou zlozkou nasho kazdodenneho zivota. Urban a kol. (2011, s. 25) dodavaju, ze verbalnou komunikaciou rozumieme slovnu komunikaciu uskutocnovanu prostrednictvom jazyka, jazykoveho znaku a vyznamom na nu viazanym- prostrednictvom hovorenej a pisanej reci. Verbalne prejavy hraju v pripade ludskej komunikacie dolezitu ulohu, pretoze umoznuju pomenovavat veci a javy, vytvaraju vztahy a vyjadruju emocie. Z tohto dovodu su povazovane za nastroj centralne smerovanych komunikacnych procesov. Neverbalnu komunikaciu vnimame ako komunikaciu, ktora sa uskutocnuje pohladom, vyrazom a mimikou tvare, ocnym kontaktom, dotykom, postojom, vzdialenostou. Tento druh komunikacie odzrkadluje nas obraz, aky dojem zanechavame. Vsetky nase gesta, mimika, ocny kontakt, postoj su sucastou kazdeho z nas, recou nasho tela. Rozlisujeme niekolko druhov neverbalnej komunikacie, ktore vychadzaju zo sposobov, akymi sa informacie medzi ucastnikmi vymienaju a prenasaju. Ide o nasledovne druhy: mimiku, haptiku, kineziku, viziku, gestiku, posturologiu a proxemiku. DeVito (2008, s. 152) definuje neverbalnu komunikaciu ako komunikaciu bez slov, ktora sa uskutocnuje prostrednictvom gestikulacie, usmevu, ked sa mracime, zvysime hlas, dotykame sa niekoho, alebo dokonca i ked nic nehovorime. Najdolezitejsie je, ze odkaz, ktory vysielame, niekto nejakym sposobom prijima. Bednar (2013, s. 163) uvadza, ze neverbalne prejavy tvoria az 65% ludskej komunikacie. Vymetal (2008, s. 56-70) uvadza, ze neverbalna komunikacia byva menej presna a efektivna ako verbalna komunikacia. Najcastejsou zlozkou mimo slovnej komunikacie je rec tela, ktora sa zvycajne deli podla toho, ktora cast tela informaciu oznamuje, sprevadza a ilustruje. Ako prvu autor opisuje kineziku, ktora zahrnuje pohybovu stranku komunikacie, posudzuje spontanne pohyby tela alebo niektorych jeho casti v urcitom priestore a case. Kazda ludska bytost ma svoje charakteristicke pohyby, ktore ju s velkou pravdepodobnostou identifikuju. Tretou zlozkou neverbalnej komunikacie je gestika, 12ktorej zakladnym prvkom su gesta, najma pohyby prstov, ruk, noh a hlavy, ktore sprevadzaju verbalny prejav a ktorym pri prejave pripisujeme vedome alebo nevedome nejaky vyznam. Dalsou sucastou neverbalnej komunikacie je mimika, ktorej zakladnou podstatou su premeny prebiehajuce na ludskej tvari s vynimkou oci. Tieto zmeny su sposobovane kontrakciami tvarovych svalov, napinanim pokozky i pohybmi celej hlavy. Clovek nimi naznacuje priebeh a dopad myslienok alebo svoj vnutorny stav. Velmi dolezity vyznam v neverbalnej komunikacii maju oci, vzdialenost ocneho kontaktu pohyby oci, viecok, obocia a suvisiacich svalov. Pri posudzovani signalov viziky casto berieme do uvahy tieto aspekty: zameranie pohladu, trvanie pohladu, frekvencia pohladu, vzhlad pohladu, objem pohladu, priamy pohlad , pohyby oci, vrasky pri nose, pootvorenost viecok, vyhybanie sa ocnemu kontaktu, frekvencia zmurkania a pootvorenost zrenice. Nasledujucou zlozkou neverbalnej komunikacie je haptika, ktora je orientovana na vyznam dotykov. Dotyky su typickym znakom priatelstva, bezpecia a emocionalnej istoty. Telesny kontakt ma vyznam formalny, neformalny, priatelsky a nepriatelsky, ale vo vacsine pripadov je dotyk intimnou zalezitostou. Spolocensky prijatelnym a najbeznejsim dotykom je pozdrav podanim ruky a identifikacia partnera podla charakteru podavania ruky. Proxemika je sucast neverbalnej komunikacie zalozenej na posudzovani vzdialenosti medzi komunikujucimi, a to v horizontalnom aj vertikalnom smere. Je zalozena na skutocnosti, ze kazdy clovek potrebuje a vyzaduje urcity priestor, urcity odstup od ostatnych, aby sa citil pohodlne a bezpecne. Proxemika deli horizontalnu vzdialenost medzi komunikujucimi do styroch zakladnych skupin, respektive zon a to na intimnu zonu, osobnu, spolocensku, socialnu, skupinovu a verejnu zonu. Ako poslednu zlozku neverbalnej komunikacie opisuje autor posturologiu, ktora sa zaobera komplexnym drzanim tela, jeho napatim alebo uvolnenim, naklonmi, polohou ruk, noh, hlavy, smerom natocenia tela a konfiguraciou (usporiadanim) vsetkych casti tela (Vymetal, 2008, s. 56- 70). 1.1.1 Funkcie komunikacie a komunikacny proces Mikulastik (2010, s. 21-22) uvadza nasledovne funkcie komunikacie: Prvu funkciu nazyva informativnou, ktora sluzi na odovzdavanie nejakych informacii, faktov, dat medzi ludmi. Druha funkcia je instruktivna, v ktorej ide o vysvetlenie podstaty, postupu, popisu, navodu, organizacie, ako nieco robit, ako nieco docielit. Tretia 13funkcia je presvedcovacia, ide o zamerne posobenie na ineho cloveka s umyslom zmenit jeho nazor. Stvrta funkcia je posilnovacia a motivujuca, ktorej hlavnou ulohou je upevnovanie pocitov sebavedomia, posilnenie vztahu k niecomu a k vlastnej nevyhnutnosti. Piatou funkciou je zabavna, ide o pobavenie, rozosmiatie, vyplnenie casu komunikovanim, ktora vytvara pocit pohody a spokojnosti. Siestou funkciou je vzdelavacia a vychovna, je specificky uplatnovana najma prostrednictvom institucii. Siedmou funkciou je socializacna a spolocensky integrujuca, ide o vytvaranie vztahov medzi ludmi, zblizovanie, nadvazovanie kontaktov, posilnovanie pocitu sudrznosti a vzajomnej zavislosti, doraz sa kladie i na spolocensku uroven, pretoze kazda vrstva spolocnosti ma iny sposob komunikacie. Osmou funkciou je suvztaznost, informacie su dane do urcitych suvislosti, ktore nam pomahaju lepsie ich pochopit a vstrebat. Deviatou funkciou je osobna identita, ktora je na urovni osobnosti, pre JA je komunikacia velmi dolezitou aktivitou, pomaha nam ujasnit si vela veci o sebe samom, ujasnit si svoje postoje, nazory, sebavedomie a osobne aspiracie. Desiatou funkciou je poznavacia, ktora umoznuje sledovat kazdodenne zazitky, spomienky a plany. Jedenastou funkciou je zverovacia, ktora sluzi k zbavovaniu sa vnutorneho napatia, k prekonavaniu tazkosti, sledovaniu dovernych informacii, vacsinou s ocakavanim pomoci a podpory. Poslednou dvanastou je unikova funkcia, ktora sluzi na to, ked si chceme s niekym pohovorit, odreagovat sa (Mikulastik, 2010, s. 21-22). Komunikaciu tiez chapeme ako proces, ktory prebieha medzi zdrojom, teda komunikatorom a prijemcom a to komunikantom ako vysielanie a prijimanie odkazov. Komunikacny proces tvoria tieto zlozky komunikator, komunikant, komunike a komunikacny kanal (Jirincova, 2010, s. 35). Autorky Pruzinska, Dirgova (2009, s. 15) definuju komunikatora ako odosielatela, moze ist o jednotlivca alebo skupinu, ,,ktora ma myslienku, zamer, informaciu, ktora sa musi najskor prelozit do prislusneho jazyka a potom pomocou urciteho prostriedku odoslat. Komunikator vzdy prezentuje svoju osobnost, osobne zaujmy, chce byt vypocuty, pochopeny, prijaty." Dalsou zlozkou komunikacneho procesu je komunikant, ktory prijima vysielanu spravu, jeho chapanie je ovplyvnovane vlastnymi skusenostami, cielmi, zazitkami a vlastnymi zamermi. Dolezite je sledovat vecny obsah informacie, vypocut si celu spravu az do konca, bez prerusovania, nemysliet hned na odpoved, nedomyslat si, nevnasat do spravy svoje dojmy (Mikulastik, 2003, s. 25). 14Komunike je ,,vyslana sprava, myslienka, pocit, ktory jeden clovek oznamuje druhemu. Moze mat verbalnu aj neverbalnu podobu. Sprava moze byt umyselne, ale aj neumyselne skreslena, napriklad projekciou, odlisnym pochopenim, komunikacnym sumom a podobne. Sprava a media su komunikacne nastroje" (Pruzinska, Dirgova, 2009, s. 16). Ako poslednu zlozku komunikacneho procesu si zadefinujeme komunikacny kanal, ktory oznacuje cestu, ktorou je sprava vysielana. Pri komunikacii tvarou v tvar su hlavnym kanalom zvuky, pohyby tela, pohlady a dotyky (Mikulastik, 2003, s. 27). 1.2 Komunikacia na pracovisku Efektivna komunikacia na pracovisku zvysuje produktivitu prace, znizuje fluktuaciu a zlepsuje celkovu klimu na pracovisku. Komunikacia zohrava velmi dolezitu ulohu v kazdej organizacii. Kvalitne komunikacne zrucnosti vytvaraju produktivnejsie pracovne prostredie, zatial co nekvalitne maju na produktivitu negativny vplyv. Kazda firma, ktora chce byt uspesna a konkurencieschopna, musi o svojich zamestnancov dbat nielen po stranke socialnej ale i kulturnej. Prijemnou a slusnou komunikaciou medzi zamestnancami sa zvysuje lojalnost, motivacia a v konecnom dosledku spokojnost zamestnancov co smeruje k zvysenej efektivite ich prace. Ludskej komunikacii, teda pisaniu, citaniu, rozhovorom, pocuvaniu sa venujeme takmer 70% casu. V pracovnom procese je komunikacia vyuzivana na oznamovanie informacii za ucelom podpory rozhodovania, motivovania pracovnikov, vysvetlovania pracovnych uloh, riesenia problemov, urcovanie cielov, hladania vhodnych strategii a poskytovaniu spatnej kontrolnej vazby. Komunikacia ma rovnako dolezitu rolu pri urcovani a uspokojovani socialnych poziadaviek jedincov i skupin (Palmer, Weaver, 2000, s.80). Podla Bednara a kol. (2013, s. 162) v pracovnom procese travime prevaznu cast nasho produktivneho zivota. Praca je jedna zo zakladnych pilierov zmyslu ludskeho zivota. Je zdrojom rozvoja osobnosti a prostriedkom k uspokojovaniu materialnych, socialnych i psychologickych potrieb. Pre niektorych ludi moze byt praca zmyslom zivota vdaka tomu, ze im umoznuje ziskat materialne statky, inych naopak dusevne uspokojuje tym, ze im poskytuje uznanie a naplnenie socialnej potreby medzi ludmi. Clovek je tvor spolocensky, a preto je pre nas dolezite patrit do skupiny. Kazdy ma svoju mieru 15socialnych potrieb, pre niektorych moze byt vyraznym zmyslom zivota a pre inych to nie prioritou. To, ake socialne vazby nas v zamestnani obklopuju ma v kazdom pripade vplyv na nas i na nasu celkovu spokojnost v pracovnom procese (Bednar a kol., 2013, s. 162). Komunikacia na pracovisku plni niekolko dolezitych funkcii. Remisova (2011,s. 284) vo svojej publikacii ,,Etika a ekonomika" uvadza ako prvu informacnu funkciu, ktora poskytuje jednotlivcom alebo pracovnym timom dolezite informacie pre ich rozhodovanie a konanie. Ako druhu funkciu uvadza motivacnu, ktorej hlavnou ulohou je motivacia pracovnikov k naplneniu ich stanovenych cielov. Prostrednictvom nasledujucej kontrolnej funkcie sa ziskava spatna vazba o plneni uloh jednotlivcov a pracovnych timov. Pomocou emotivnej komunikacie sa vytvara pozitivny emotivny potencial pracovnikov a skupin. Posledna socialna funkcia plni funkciu motora socialneho kontaktu medzi ludmi. Spravne a efektivne komunikovat so svojim okolim a stat sa zaujimavym clovekom, ci uz v sukromnom zivote, alebo zamestnani, sa moze naucit kazdy. Vytvaranie medziludskych vztahov z velkej casti spociva v prijati toho druheho, to samozrejme neznamena ze vsetky vztahy v nasom okoli budu harmonicke. K niektorym ludom ziskavame sympatie okamzite, k inym sa naopak spravame rezervovane a odmerane. Plati to skor pri komunikacii na pracovisku, pretoze tam si svojich spolupracovnikov nevyberame a kontaktu s nimi sa nevyhneme. Samozrejme, na pracovisku sa vytvaraju aj dobre vztahy, dolezite je, aby vedenie a zamestnanci boli ochotni pre prijemne pracovne prostredie vytvorit prijemnu atmosferu, kde by kazdy mal pocit spolupatricnosti nieco urobit. Pre uspesnu komunikaciu v zamestnani je vzdy lepsie nezdoraznovat chyby, ale naopak vyzdvihnut schopnosti, zasluhy a uspechy (Sperandio, 2008, s. 10). Komunikacia ma vyznam pre manazment, ale aj pre kazdeho zamestnanca v institucii. Kazdy zamestnanec vo firme komunikuje urcitym sposobom. Dolezitost timovej prace stale narasta, preto nielen manazment, ale vsetci zamestnanci absolvuju vzdelavacie skolenia aby vedeli spravne komunikovat a kontrolovat svoje spravanie (Remisova, 2011, s. 282). Uroven kazdej organizacie zavisi na kvalitnom vybere zamestnancov a dobrou komunikaciou medzi nimi. Komunikacne schopnosti zamestnancov su dolezitou podmienkou na dosahovanie pracovnych uspechov a dobrych pracovnych vztahov. Stotoznujeme sa s vyhlasenim autorky Remisovej (2011, s. 282), ze ,,osobitnym problemom v komunikacii je zanedbavanie etickej stranky komunikacie. Pritom su to prave problemy spojene s komunikaciou, ktore sposobuju velku cast etickych konfliktov a dilem na pracovisku. Ton hlasu, posmesne grimasy, nesuhlasne kyvanie hlavou, 16dramaticke gesta, ale aj vulgarne slova, neobvykle a nezelane oslovenie, ohovaranie a niekedy len nevydareny zart ci nevhodne utrusena poznamka, to su len niektore z komunikacnych problemov, ktore sposobuju stres, vyvolavaju hadky, urazaju ludsku dostojnost a ktore su zdrojom napatia v pracovnych kolektivoch, ale aj castym dovodom pre odchod z pracoviska. Avsak zle pochopena informacia alebo neskoro podana informacia, ci naopak predcasna informacia moze sposobit firme obrovske skody. Preto investicie do skoleni o komunikacii patria k najefektivnejsim" (Remisova, 2011, s. 282). ,,Komunikacia je specifickou formou socialneho styku, v ktorom sa odovzdavaju informacie o socialnom spravani a socialnych vztahoch ludi. Je vnutorne spata so vzajomnym posobenim ludi, so socialnou interakciou, v ktorej sa ovplyvnuju nazory a postoje. Komunikacia, rozhovory so zamestnancami patria k dennej aktivnej pracovnej cinnosti manazera. Komunikacia manazera ma byt jednoznacne orientovana na cloveka - zamestnanca v praci i mimo nej, na jeho odborny i ludsky rast, ale aj na jeho problemy, osobne krizy, nespokojnost, medziludske vztahy, socialnu situaciu. Obsah a zameranie socialnej komunikacie v spomenutej pozicii je znacne rozsiahly. Spada do problematiky psychologie osobnosti, socialnej psychologie, psychologie prace" (Frk, 2006, s. 68). Komunikacia je jedinou moznou cestou, ako si odovzdavat informacie a ako udrzat funkcnost firmy prepojenim, integrovanim, porozumenim a spolupracou. V praxi rozlisujeme niekolko druhov komunikacie a to odbornu, kompetentnu, ludsku, technicku, verbalnu, neverbalnu, cinnu, priamu, sprostredkovanu, internu, externu, informativnu, presvedcovaciu, konfliktnu, logicku, emocnu a eticku (Mikulastik, 2008, s. 129). Podla Vymetala (2008, s. 263) vnutropodnikova komunikacia zabezpecuje zamestnancom vymenu potrebnych informacii, umoznuje rozlisit clenov firmy od neclenov, pomaha informovat zamestnancov a manazerov o cieloch firmy a ich priebeznom plneni, umoznuje presvedcit zamestnancov a manazerov o cieloch organizacie a sposoboch ich dosiahnutia a povzbudzuje zamestnancov a manazerov k hladaniu a nachadzaniu novych rieseni a novych postupov v zmysle plnenia strategickych cielov organizacie. Autor dalej uvadza tri klucove faktory vnutro firemnej komunikacie: a) nejde len o informacie, ale o postoj a doveru, b) zalezi na kazdom manazerovi- jeho pozitivnom postoji, ustretovosti a komunikacnych zrucnosti, c) mimoriadny vyznam efektivnej vnutro firemnej komunikacie v obdobi pripravy zasadnych zmien v organizacii. Stotoznujeme sa s tvrdenim Lomnickeho a Jurovej (2007, s. 58), ze ,,clovek je do spolocenstva integrovany najma prostrednictvom vsestrannej medziludskej komunikacie a individualnej komunikacie cinov. Jednou z najpozoruhodnejsich ludskych schopnosti je 17vediet prekrocit hranice svojho JA, snazit sa vidiet ocami druheho a vzit sa do pocitov a myslienok druhych. Nemozeme sa tesit z harmonie v medziludskych vztahoch, pokial sa nenaucime pozitivnemu pristupu k zivotu" (Lomnicky, Jurova, 2007, s. 58). 1.2.1 Formalna a neformalna komunikacia Na pracovisku sa stretavame s dvoma druhmi komunikacie, formalnou a neformalnou, ktoru opisuje Frk vo svojej publikacii. ,,V organizacii sa prostrednictvom komunikacie medzi manazerom a zamestnancom stanovuju pracovne ulohy, zistuje sa uroven, kvalita ich plnenia, hodnoti sa pracovna cinnost, ustaluju sa vazby medzi subsystemami organizacie, zistuju sa postoje a nalady zamestnancov a podobne. V organizacii mozeme rozlisovat oficialnu (formalnu) komunikaciu prostrednictvom vymedzenych komunikacnych kanalov vo vertikalnom i horizontalnom smere a neoficialnu komunikaciu, ktorej siet je prakticky pre jej zlozitost a premenlivost neidentifikovatelna. Obmedzenie komunikacie len na oficialnu nie je mozne, ani ziaduce. Pri vedeni zamestnancov treba dbat len o to, aby neoficialna komunikacia neformovala spravanie, ktore je protikladne zakladnym cielom organizacie" (Frk, 2006, s. 69-70). Aby prebiehala v organizacii formalna a neformalna komunikacia, su nevyhnutne tri podmienky. Prva podmienka znie nasledovne, komunikacia musi prebiehat najmenej medzi dvoma ludmi, medzi prijimatelom a odosielatelom informacie. Predmetom kazdej komunikacie je nejaka informacia. Tretou podmienkou je, ze musi prebehnut prenos danej informacie, ktora bola odoslana (Sedlak, 2007, s. 285). Uroven kazdej organizacie zavisi od kvalitneho vyberu zamestnancov a dobrej komunikacii medzi nimi. Komunikacne zrucnosti pracovnikov su dolezitym predpokladom na dosiahnutie dobrych pracovnych uspechov a pozitivnych vztahov na pracovisku. V ramci organizacnej struktury sa vytvaraju medzi ucastnikmi komunikacneho procesu formalne a neformalne vztahy. Formalnym vztahom chapeme napriklad vztah nadriadeneho a podriadeneho pracovnika, spolupracovnikov v ramci rovnakeho oddelenia a podobne. Neformalne vztahy vznikaju na zaklade socialnej interakcie jednotlivych pracovnikov napriklad vztah dvoch pracovnikov z roznych oddeleni. Vztahy na pracovisku urcuju ci ide o komunikacnu alebo horizontalnu siet. Horizontalna siet vymedzuje vztahy medzi zamestnancami navzajom a vertikalne vztahy medzi nadriadenymi a podriadenymi. 18V organizaciach prebieha komunikacia na formalnej a neformalnej urovni. V praxi ju rozlisujeme podla miery dovernosti, blizkosti a typu osobnych vztahov. V kazdej organizacii sa nestretavame iba s jednym typom. Pravdova (2007, s. 35) konstatuje, ze ,, v pripade vertikalnej linie ide o prenos informacii od vedenia firmy cez jednotlive urovne riadenia, tzn. od hora dolu a naopak. Pri horizontalnej linii dochadza k dialogu medzi firmou a vonkajsim prostredim- napriklad klientmi, zakaznikmi, sirsou verejnostou. Oba druhy komunikacie vyuzivaju dvojaky typ nastrojov- priame a nepriame. Priame nastroje su vytvarane vo vlastnej rezii firmy. Ide o firemne periodika, vlastne stranky na internete, reklamy v roznych regionalnych a celostatnych periodikach, prospektoch, letakoch a brozurach. Medzi nepriame nastroje zas patria organizacie roznorodych akcii- tlacovych konferencii, brifingov, seminarov, konferencii, vyrocnych oslav, plesov, sutazi, charitativnych akcii a podobne." V ramci organizacie sa stretavame z hladiska komunikacnych kanalov so zostupnou komunikaciou, vzostupnou, horizontalnou, diagonalnou, formalnou a neformalnou komunikaciou. Z hladiska foriem komunikacie sa vyskytuje prevazne ustna a pisomna komunikacia (Vymetal, 2008, s. 264). Skumanie kazdeho z tychto smerov umoznuje manazerovi lepsie zvazit prekazky stojace v ceste efektivnej podnikovej komunikacii a najst prostriedky k prekonavaniu tychto prekazok (Donnelly, Gibson, Ivancevich, 1997, s. 512). Zostupna komunikacia prudi od jednotlivca na vyssich stupnoch podnikovej hierarchie k jednotlivcov na nizsich stupnoch. Zostupnu komunikaciu predstavuju pracovne instrukcie, prehlasenia, manualy, oficialne stanoviska, obezniky, procedury a podnikove publikacie (Donnelly, Gibson, Ivancevich, 1997, s. 513). Vzostupnu komunikaciu definuje Vymetal (2008, s. 264) ako tok informacii z nizsieho organizacneho stupna k vyssiemu, to znamena od podriadeneho k nadriadenemu. Realizuje sa diskusiou na poradach, konferenciach a schodzach, schrankami na navrhy a pripomienky vsetkych spolupracovnikov, ,,dnami otvorenych dveri" u veducich pracovnikov organizacie, spravami a podobne. Horizontalna komunikacia zahrnuje komunikaciu pracovnikov na rovnakej organizacnej urovni, pracovnikov jedneho timu alebo pracovnikov na roznych organizacnych urovniach. Tento sposob komunikacie zabezpecuje najma neformalnu, spontannu koordinaciu cinnosti, nevyhnutnu k efektivnemu fungovaniu organizacie (Vymetal, 2008, s. 264). 19Diagonalna komunikacia je najmenej pouzivanym komunikacnym kanalom v organizacii. Dolezita je v kazdej situacii, ked clen organizacie nemoze efektivne komunikovat prostrednictvom inych kanalov (Donnelly, Gibson, Ivancevich, 1997, s. 515- 516). Formalna komunikacia vyplyva z organizacnej struktury organizacie a ma za ciel informovat zamestnancov o sposobe fungovania organizacie, a taktiez im priblizit vnutorny chod firmy (Vymetal, 2008, s. 264). Na pracovisku sa okrem formalnej komunikacie stretavame aj s neformalnou komunikaciou. Tento druh komunikacie prebieha formou nahodnych osobnych kontaktov, pomocou ktorych sa siria informacie, ide napriklad o komunikaciu na chodbe, v restauracii, v kaviarni alebo na inych neoficialnych miestach. Poslednym kanalom organizacnej struktury je neformalna komunikacia, ktora vychadza z nahodnych stretnuti a osobnych kontaktov medzi zamestnancami, je tak isto dolezita ako formalna komunikacia. Pre zamestnancov firmy je nevyhnutnostou, pretoze je pre nich vitanym uvolnenim, spestrenim i zabavou. Tento typ komunikacie nebyva obvykle vrcholovym managementom organizacie vnimany, sluzi potrebam zamestnancov a nie potrebam organizacie (Vymetal, 2008, s. 264-265). ,,Neformalnou komunikaciou mozeme nazvat vacsinu rozhovorov medzi zamestnancami navzajom (vymena nazorov, myslienok). Uskutocnuje sa na vertikalnej, no castejsie na horizontalnej urovni. Efektivna horizontalna komunikacia moze napomoct vytvorit uvolnenu atmosferu a tym zvysit produktivitu. Prinosom je, ze odkryva kanaly, ktore su zakryte, ale su potrebne. Presadzuju sa tu tendencie vytvarania timov, timovej zodpovednosti, kde manazeri su skor poradcami, koordinatormi ako nadriadenymi v povodnom ponati. To si vyzaduje iny pristup ku komunikacii so spolupracovnikmi" (Pruzinska, Dirgova, 2009, s. 21). ,,V oblasti pracovnych vztahov je zakladnym zdrojom informacii pre pracovny tim manazer. Jeho uloha ako komunikatora je prakticky nezastupitelna. Tym vsak, ze jeho pozicia je odlisna od pozicie jeho spolupracovnikov, mozu medzi nimi v komunikacnom procese vznikat, a aj vznikaju, iste problemy. Pri vedeni zamestnancov sa manazer dopusta aj chyb a najcastejsie su to nasledovne chyby v oblasti komunikovania, ktore do znacnej miery mozu ovplyvnit konanie (spokojnost) i vztah zamestnancov k manazerovi: podcenovanie potreby komunikacie, zuzenie rozsahu komunikacneho kontaktu, tajnostkarstvo a oneskorene informacie, nepripravenost manazera na rolu komunikatora" (Frk, 2006, s. 71-72). 20Stotoznujeme sa s autorom, ze pre funkcnu podnikovu komunikaciu su dolezite nasledovne podmienky. Zamestnanci organizacie musia byt informovani o podnikovych cieloch a zaroven by mali byt oboznamovani s ich pripadnymi zmenami, taktiez poznat nazory vedenia k aktualnym zalezitostiam. Doraz sa kladie na podporovanie formalnych a pracovnych vztahov, ale taktiez vztahy neformalne, a teda nie su kladene prekazky neformalnej komunikacie a do urcitej miery je tolerovana i nepracovna komunikacia. Su posilnovane pozitivne vztahy a postoje. Nadriadeni pracovnici poznaju pracovny potencial a moznosti jednotlivcov svojho timu. Poznaju pracovne kompetencie jednotlivcov svojho timu a ich pracu koordinuju a organizuju. Jednotlivec pozna ciele a zamery svojho timu. Kazdy pracovnik vie, co ma robit, co sa od neho ocakava. Nema iba vediet, co ma robit, ale naozaj to aj urobit. Nevyhnutne je poskytovanie spatnej vazby na vsetkych urovniach. S tym suvisi tiez vzajomne uistovanie o obojstrannom pochopeni. Pri spolupraci sa ocakava vzajomna informovanost. Autoritativnost a zdoraznovanie moci efektivnost komunikaciu znizuje. Cim vyssia je miera uplatnovania moci, tym vyssie su naklady. Nevyhnutna je lojalita a identifikacia pracovnika s podnikovymi a skupinovymi cielmi (Mikulastik, 2003, s. 216-217). ,,Komunikaciu mozno definovat ako proces prenasania informacie od jednej osoby (skupiny) k druhej osobe (skupine). Efektivna komunikacia je odoslanie spravy takym sposobom, aby prijata sprava bola svojim vyznamom velmi blizka zamyslanej sprave. Efektivna komunikacia sa preto poklada za skutocne jadro manazerskeho vykonu. Na to, aby sa v ramci organizacie uskutocnila komunikacia- formalne i neformalne- , su potrebne tri podmienky: do jej procesu sa musia zapojit najmenej dvaja ludia, t.j. odosielatel a prijimatel, musi existovat informacia, ktora je predmetom komunikacie, musi sa uskutocnit prenos informacie" (Sedlak, 2007, s. 285). Stotoznujeme sa s vyrokom Vymetala (2008, s. 27), ze aby mohla byt komunikacia efektivna, musi vzdy splnat zakladne poziadavky, ktorymi su zretelnost, strucnost, spravnost, uplnost a zdvorilost. Sedlak (1997, s. 341) opisuje hlavne funkcie komunikacie v organizacii. Prvou funkciou je informacna, ktora odovzdava spravu jednotlivcovi alebo skupine, aby sa mohli rozhodnut ako konat. Druha funkcia je motivacna, ktorej cielom je motivovat ludi, k dosiahnutiu cielov. Kontrolna funkcia ma za ulohu preverovat cinnost jednotlivcov. Emotivna funkcia sluzi na vyjadrenie pocitov. Remisova (2011, s. 284) doplna socialnu funkciu, ktora ma za ulohu zlepsovat komunikaciu a kontakty v spolocnosti. 21,,Fenomen pracovnej spokojnosti, respektive pracovneho nasadenia sa systematicky sleduje od zaciatku 30. rokov minuleho storocia a patri k casto skumanym postojom v organizaciach. Zaujem vysvetluje vyskumom potvrdenych dovodov, ze spokojnost zamestnancov vyznamne ovplyvnuje vysledky organizacie. Na strane druhej dobre vysledky organizacie su vo vztahu ku kvalite zivota zamestnancov. Spokojnost s pracou sa tyka emocii a postojov, ktore ludia prezivaju vo vztahu k praci, ktoru vykonavaju a preto pracovna spokojnost je indikatorom psychickej pohody a dusevneho zdravia jednotlivca, indikatorom motivacie a dobrych pracovnych vysledkov" (Gallova, 2013, s. 67). ,,Pracovna spokojnost sa povazuje za zlozity, bohato strukturovany fenomen, uzko prepojeny s motivaciou, adaptaciou a uz spominanymi postojmi. Postoj zamestnanca k praci nemozno pozorovat, mozno ho vyvodit zo spravania a vyjadrovania emocii. Pod postojom vo vseobecnosti sa rozumie relativne stabilna pripravenost cloveka reagovat urcitym sposobom. Pracovna moralka sa netyka jednotlivca, ale celej skupiny pracovnikov, pricom zahrna vseobecnu mieru spokojnosti s organizaciou" (Gallova, 2013, s.67-68). ,,Na utvaranie medziludskych vztahov posobi predovsetkym charakter a obsah prace, pracovne prostredie a pracovne podmienky, sposob riadenia organizacie a vedenia zamestnancov a socialno-existencne problemy. Na kontakty a vztahy v organizacii posobia do znacnej miery aj spolocenska struktura osadenstva, postoje a vlastnosti jedincov a normy spravania akceptovane zamestnancami" (Frk, 2006, s. 59). Pracovne vztahy a ich kvalita vyrazne ovplyvnuje dosahovanie firemnych cielov i pracovnych a zivotnych cielov jednotlivych pracovnikov. Korektne, harmonicke, uspokojive pracovne a medziludske vztahy vytvaraju produktivnu klimu, ktora ma velmi pozitivny vplyv na individualny, kolektivny i celo firemny vykon. Pracovne vztahy vo firme ovplyvnuju vsetky ostatne personalne cinnosti a velakrat vyrazne determinuju ich efektivnost. Nezdrave a neusporiadane pracovne a medziludske vztahy vytvaraju vo firme prostredie, v ktorom sa nelahko predvida a planuje, v ktorom sa tazko plnia vytycene ciele a v ktorom sa casto vyskytuju konflikty, staznosti, strajky, porusovanie discipliny vsetkych druhov, nedovera medzi pracovnikmi a vedenim a dalsie negativne a kontraproduktivne javy (Koubek, 2011, s. 231). Gallova (2013, s. 101) tvrdi, ze ,,Vztahy medzi ludmi sa netykaju vylucne ich osobneho zivota, ale vznikaju v suvislosti s vykonavanim prace. Podla skoly ludskych vztahov su interpersonalne vztahy dolezitym motivacnym faktorom, silnejsim nez individualne zaujmy pracovnikov a zaujmy organizacie. Nedostatky v socialnej sfere maju na cloveka, obdobne ako nevhodne fyzicke podmienky, skodlive ucinky, ktore sa mozu 22prejavit v podobe psychosomatickych tazkosti alebo zvysenej fluktuacie zamestnancov" (Gallova, 2013, s. 101). 1.3 Vyznam etiky v podnikatelskej sfere V tejto kapitole venujeme pozornost etike, ako praktickej filozofie fungujucej v podnikatelskej sfere. V jednotlivych podkapitolach si zadefinujeme pojmem etika a podnikatelska etika, pricom doraz zameriame aj na predmet funkcie podnikatelskej etiky. ,,Podnikanie je samostatnou cinnostou, zameranou na produkciu a poskytovanie vyrobkov a sluzieb za ucelom dosahovania zisku. Rozhodovanie a konanie vo sfere podnikania je vsak podla nasej mienky specificke tym, ze osciluje medzi orientaciou na sukromny zaujem a starostou o blaho inych. Vztahuje do hry zaujmy a potreby inych ludi" (Smrekova, Palovicova, 1999, s. 43). ,,Etika je veda o moralke a moralka je jej predmetom zaujmu. Zaoberat sa etikou bez vztahu k moralke by bolo nemozne, samoucelne, nezmyselne. Clovek si vytvoril etiku ako nastroj na skumanie moralky" (Vajda, 2004, s. 13). Dvojica autorov Putnova, Seknicka (2007, s. 14-15) opisuju etiku ako suhrn noriem a pravidiel, vyjadrujucu nazory spolocnosti spravania a jednania ludi z hladiska dobra a zla, spravnosti a nespravnosti. Etika je nauka o mravnosti, o povode a podstate moralneho vedomia a jednania. Podnikatelska etika je profesijna, normativna, aplikovana etika, ktora hlada teoreticke koncepty a modely spravania firiem, vychadza zo vseobecnych moralnych noriem spolocnosti a reaguje na spolocenske premeny a kulturne zazemie spolocnosti. V podnikatelskej etike ide o reflexiu etickych principov do vsetkych podnikatelskych cinnosti, zahrnujucu individualne a korporativne hodnoty. Ubreziova (2008, s. 21) charakterizuje podnikatelsku etiku ako ,,reflexiu etickych noriem a principov do podnikatelskych rozhodnuti, aplikovanu integrativnu normativnu etiku, ktora sa zaobera skumanim interakcie medzi etikou a ekonomikou". Podnikatelska etika skuma a vyuziva moralne hodnoty, principy a standardy, ktore urcuju a riadia spravanie ucastnikov na vsetkych urovniach hospodarskej cinnosti (Smajs a kol., 2012, s. 126). Smrekova, Palovicova (1999, s. 50) konstatuju, ze ,,podnikatelska etika je dolezita nie preto, aby sa vytvorili specialne eticke pravidla pre ludi v podnikatelskom postaveni, 23ale preto, ze podnikanie ako take je unikatnym predmetom skumania a treba ho normativne zdovodnit" (Smrekova, Palovicova, 1999, s. 50). ,,Predmetom podnikatelskej etiky ako aplikovanej etiky je oblast konfliktu medzi ekonomickou a etickou racionalitou, medzi individualnymi a vseobecnymi zaujmami, medzi principom maximalizacie zisku a dobrom resp. principom spravodlivosti. Podstatu tohto konfliktu treba vidiet v dualizme medzi svetom ekonomickej racionality a medzi svetom etickej zodpovednosti alebo, jednoducho, medzi svetom hospodarstva a svetom moralky" (Remisova, 2011, s. 56). Hanulakova (1997, s. 52) vo svojej publikacii konstatuje, ze ,,podnikatelska etika sa zaobera predovsetkym na proces a vysledky rozhodovania. Nie vzdy postacuje, ze rozhodnutie je v medziach zakona. Podnikatelsku etiku treba chapat hlavne ako zalezitost manazmentu, ktora sa dotyka vzajomnych vztahov a zodpovednosti za jednotlive rozhodnutia v celom podnikatelskom procese. Je zrejme, ze vyznamnu sucast podnikatelskej etiky bude tvorit manazerska etika." 1.3.1 Funkcie podnikatelskej etiky ,,Podnikatelska etika musi ako normativna etika predovsetkym teoreticko-prakticky zdovodnit miesto vseobecne platnych etickych noriem vo sfere podnikania a sprehladnit proces prenikania a aplikovania tychto noriem do celeho podnikatelskeho diania na vsetkych urovniach ekonomickeho zivota" (Remisova, 2011, s. 56). ,,Podnikatelska etika plni niekolko vyznamnych funkcii. Jej hlavna uloha spociva v identifikacii etickeho problemu a jeho pricin v kontexte podnikania, vo vybere vhodnej normy a rozpracovani metod a postupov, ktorych prostrednictvom sa tieto normy maju uviest do praxe s cielom problem vyriesit" (Jankovichova, 2009, s. 14). Funkcie podnikatelskej etiky maju dolezity vyznam pre kazdu organizaciu. Remisova (2011, s. 56) konstatuje, ze ,,Hlavne ulohy podnikatelskej etiky mozno stanovit takto: 1. odhalenie fungujucich etickych noriem a principov, 2. kriticka reflexia moralky v ekonomike, 3. konfrontacia fungujucich principov so zelanymi ludskymi hodnotami, t. j. s predstavami o dostojnom, spravodlivom a dobrom zivote, 4. sformulovanie novych etickych noriem a principov, 245. vypracovanie postupov na aplikaciu tychto noriem a principov do ekonomickej sfery na vsetkych urovniach riadenia" (Remisova, 2011, s. 56). 1.3.2 Firemna kultura Pojem kultura pochadza z latinskeho slova colo co znamena pestovat, ale v sucasnosti pod tymto pojmom rozumieme suhrn hodnotovych predstav a zivotnych podmienok obyvatelov uplatnovanych a rozvijanych v urcitom case a na urcitom ohranicenom priestore. V sucasnej modernej dobe sa stala firemna kultura sucastou kazdej firmy. Kazda firma ma svoje specifika. Firemna kultura urcuje ako by sa mali spravat clenovia firmy, co sa od nich ocakava, ake spravanie firma oceni a na druhej strane bude kritizovat. Firemna komunikacia je sietou, ktora umoznuje nielen spolupracu, ale dokonca samostatnu existenciu organizacie. Je sucastou podnikovej kultury a je vyznamnou konkurencnou vyhodou. Aby organizacia fungovala ako ma, je treba udrziavat urcitu klimu, ktora je zamerana nielen na vykon, ale i na jednotlivca, na neformalne vztahy, optimalne postupy pri zvladani konfliktov a dodrziavani pravidiel. Dolezitejsie je ako sa robia rozhodnutia a ake komunikacne kanaly su najcastejsie vyuzivane, aka je organizacna struktura a schopnost reagovat na podnety (Mikulastik, 2010, s. 117). Suhlasime s vyrokom Kollara (2013, s. 74), ze ,,dolezitu ulohu zohrava i firemna kultura. Je potrebne vytvorit vhodne podmienky, primerane motivovat zamestnancov, vytvorit tvorivu klimu, podporovat timovu pracu a komunikaciu." Firemnu kulturu chapeme ako system materialnych, duchovnych hodnot a javov vo vzajomnej interakcii, vlastnych danej firme, odrazajucu jej individualitu. Prejavuje sa v spravani, vzajomnej spolupraci, chapani seba a okoliteho prostredia. Firemnu kulturu mozeme chapat v sirsom alebo uzsom zmysle. Podnikova kultura v uzsom zmysle zahrna iba duchovnu cast kultury, pravidla spravania, normy, tradicie, firemne myty a legendy, ktore sa javia ako regulatory spravania pracovnikov. A podnikova kultura v sirsom zmysle predpoklada systemove ponatie kultury v materialnej a duchovnej jednote, v zlozitom vzajomnom posobeni a sucinnosti vsetkych zjavnych i skrytych, znamych i nepoznanych prvkov. Materialnu kulturu predstavuju fyzicke objekty. Nematerialnu kulturu predstavuju normy, pravidla, vzorce spravania, zakony, hodnoty, ceremonialy, ritualy, symboly, myty, zvyky a tradicie (Srpova, a kol., 2010, s.141). 25Firemna kultura vyjadruje urcity charakter firmy, celkovu atmosferu, ovzdusie, vnutorny zivot ovplyvnujuci myslenie a spravanie spolupracovnikov firmy. Tiez mozeme hovorit o zvykoch a ritualoch vyuzivanych vo firme i o hodnotach, ktore sa prejavuju v obecnych vzoroch spravania a jednania vsetkych pracovnikov. Zakladne prvky firemnej kultury su symboly, hrdinovia, ritualy a hodnoty. Symboly predstavuju napriklad rozne skratky, slang, sposoby obliekania, symboly postavenia, ktore su zname len clenom organizacie. Hrdinovia, mozu byt skutocni, popripade imaginarni ludia, ktori sluzia ako model idealneho spravania. Do ritualov zaradujeme rozne spolocensky nevyhnutne cinnosti a prejavy. Su to neformalne oslavy, formalne schodze, pisanie sprav, planovanie, informacne a kontrolne systemy. Hodnoty predstavuju najhlbsiu uroven kultury. Ide o to, co je dobre a co zle, hodnotne ci menej hodnotne. Hodnoty sa prelinaju do pracovnej moralky, spolupatricnosti pracovnikov s firmou i do celkovej orientacie firmy. Firemna kultura zohrava dolezitu ulohu i pri vybere zamestnania. Zamestnavatelia sa snazia vyberat ludi, ktori do firmy zapadnu, a naopak uchadzaci hladaju miesto vo firme, ktore zodpoveda ich hodnotam, nazorom a postojom, teda vsetkemu co predstavuje firemna kultura. Spravne uplatnovanie zasad firemnej kultury sa tak moze stat dolezitym nastrojom pracovnej motivacie a ma vplyv i na rozvoj a uspech firmy (Vysekalova, Mikes, 2009, s. 67-68). Firemna kultura predstavuje suhrn pisanych a hovorenych pravidiel, ako bude firma postupovat v podobnych pripadoch a situaciach, aka bude komunikacia vo vnutri firmy, atmosfera, styl prace a subordinacny postup. Tieto pravidla stanovuju veduci pracovnici (Halik, 2008, s. 115). Pri tvorbe firemnej kultury su dolezite aj konkretne pravidla, ktorymi sa riadi zivot firmy. Medzi najdolezitejsie autor uvadza firemny (podnikovy) poriadok, smernicu riadenia firmy, smernicu pre pracovne oblecenie, zasadaci poriadok pri poradach, pracovnu dobu, dlzku prestavok a kodex spravania sa zamestnanca (Vysekalova, Mikes, 2009, s. 71). 1.3.3 Vyznam etickeho kodexu na pracovisku Eticky kodex ako subor moralnych a etickych pravidiel nam napomaha zaistovat, aby kazdodenne aktivity organizacie zodpovedali zakladnym etickym principom a stanovenym zasadam. Etickym kodexom rozumieme subor konkretnych pravidiel, ktore vychadzaju z hodnot a principov firmy a vymedzuju standardy profesionalneho jednania. 26Ustanovenie etickeho kodexu sluzi k presadzovaniu etickeho spravania a rozhodovania. Eticky kodex pomaha zlepsovat celkove prostredie v ramci firmy. Hanulakova (1997, s. 107) konstatuje, ze ,,eticky kodex podniku mozno jednoducho charakterizovat ako pisomny dokument, ktorym firma deklaruje zakladne eticke principy svojho spravania a ktory musia respektovat vsetci zamestnanci v podniku." Je potrebne zdoraznit, ze eticke kodexy sa dnes vyskytuju vo vacsine oblasti spolocenskeho zivota. Eticky kodex je dokument, ktory pomaha organizaciam k presadzovaniu etickeho spravania a rozhodovania, v ktorom organizacie pripisuju a blizsie konkretizuju vseobecny system hodnot, eticke zasady v podnikovej praxi s cielom, aby konanie vsetkych zamestnancov zodpovedalo urcitym pravidlam (Kunz, 2012, s. 51). Zmyslom etickeho kodexu je predovsetkym zaviest pravidla, ktore budu platne pre vsetkych zamestnancov firmy. Eticke spravanie je spojene nielen s objektivnymi pravidlami spravania v ramci etickych kodexov, ale je spojeny i so subjektivnym pocitom jednotlivca, ako by sa mal v konkretnej situacii zachovat. ,,Eticke kodexy patria dnes najvyznamnejsim a k najrozsirenejsim formam institucionalizacie etiky vo firme. Vyznam etickeho kodexu firmy spociva v tom, ze objasnuje, ake spravanie organizacie ocakava od svojich zamestnancov v roznych situaciach" (Jankovichova, 2009, s. 50-51). Rozlisujeme niekolko druhov etickych kodexov, delime ich podla typu a obsahu institucie pre ktore sa vypracovavaju. Podla obsahu rozlisujeme aspiracny, vychovny a regulacny kodex. Aspiracny kodex vyjadruje idealy, ku ktorym by malo smerovat konanie subjektu. Vo vychovnom kodexe su obsiahnute presne pokyny s presnou interpretaciou. V poslednom regulacnom kodexe su podrobne rozpracovane moralne poziadavky (Ubreziova, 2008, s. 26). Ustanovenie etickych kodexov sluzi k presadzovaniu etickeho spravania a rozhodovania, taktiez k pomoci zlepsovat celkove prostredie v ramci danej firmy. Eticky kodex ma zasadny a univerzalisticky charakter, vztahuje sa na spravanie a jednanie kazdeho clena komunity. Predstavuje konkretny subor pravidiel, ktore vychadzaju z principov a hodnot danej organizacie a vymedzuju standard profesionalneho jednania. Ucelom etickych kodexov je sluzit nielen ako garancia dodrziavania profesionalneho jednania, ale i ako kontrola spravania, a taktiez ako prostriedok k posilneniu doveryhodnosti ludi v danej institucii (Vachal, a kol., 2013, s. 646). 27Remisova (2011, s. 207) doplna ze ,,k najvyznamnejsim funkciam podnikoveho etickeho kodexu patria: 1. Regulacna funkcia - Podnikovy eticky kodex je jednym z nastrojov riadenia a vedenia ludi v organizacii, ktore su zalozene na dobrovolnom dodrziavani pozadovaneho moralneho standardu. 2.Riesenie zlozitych situacii - podnikovy eticky kodex ulahcuje pracovnikovi rozhodnut sa v situaciach, ked sa nevie zorientovat medzi tym, co je spravne a co nespravne, resp. ked ho navadzaju na nemoralny skutok. 3.Podpora etickej sebareflexie - podnikovy eticky kodex pomaha riesit medziludske konflikty na pracovisku v sulade s poziadavkami zakotvenymi v kodexe. 4. Riesenie konfliktnych situacii - Podnikovy eticky kodex pomaha riesit medziludske konflikty na pracovisku v sulade s poziadavkami zakotvenymi v kodexe. 5. Zabranuje neetickej tvorbe zisku - eticky kodex v ekonomickom zivote plni zaroven funkciu ohranicenia maximalizacie profitu." Prinosom etickych kodexov je, ze vymedzuju, ktore konanie je prijatelne, cim prispievaju k upevnovaniu vhodneho spravania vo firme a zlepseniu moralky na pracovisku. Pomahaju eliminovat neziaduce praktiky. Pozitivne motivuju zamestnancov, zvysuju ich hrdost a lojalitu k zamestnavatelovi. Vylepsuju poziciu firmy nielen na trhu prace. Zvysuju otvorenost, pravdivost a cestnost komunikacie vnutri firmy. Napomahaju novym zamestnancom zoznamit sa s hodnotami firmy. Zvysuju vnutornu kulturu a poskytuju zakladny ramec pre realizaciu etickeho programu do podniku (Kunz, 2012 s.51). Putnova, Seknicka (2007, s. 75) vo svojej publikacii uvadzaju, ze firmy si uvedomuju dolezitost etickeho kodexu, ktory moze stanovit potrebne principy a zasady jednania a spravania na pracovisku, napriklad manazerom a zamestnancom. Eticke kodexy nielen pomahaju v tazkych situaciach, ale casto nutia vedenie podniku k zamysleniu nad sposobom funkcnosti podnikatelskej organizacie. Podnikove subjekty nemaju vytvorene nejake formalizovane, vseobecne uznavane a lahko kontrolovane eticke standardy a zasady. Existuju iba doporucene principy, ktore moze alebo nemusi firma akceptovat. Remisova (2011, s. 208) uvadza ,,priklad z praxe na pozitivne hodnotenie podnikovych etickych kodexov na Slovensku. Firmy, ktore vo vyskume o etickych kodexoch v roku 1996 na Slovensku uviedli, ze maju eticky kodex vo svojej organizacii, hodnotia jeho pouzivanie jednoznacne kladne. Az 88% firiem odpoveda pozitivne na otazku ,,Ako hodnotite celkovo vplyv etickeho kodexu na cinnost v organizacii?" Ziadna z firiem neuviedla, ze by mala negativnu skusenost z pouzivania etickeho kodexu. Pri zistovani, ake konkretne skusenosti maju firmy z aplikacie etickych kodexov, firmy 28najcastejsie uvadzaju, ze sa zvysila pracovna disciplina, zlepsili medziludske vztahy na pracovisku, zvysila kvalita produkcie a sluzieb, zvysili komunikacia medzi manazmentom a ostatnymi pracovnikmi." 292 CIELE PRIESKUMU Hlavnym cielom diplomovej prace bolo analyzovat uroven komunikacie v pracovnom kolektive vo vybranej firme Calmit s r.o. a zistit nakolko maju pracovne podmienky, komunikacia v pracovnej sfere a etika na pracovisku ucinok na efektivitu prace a spokojnost zamestnancov. Rozvoj a rast zamestnancov v ramci skumanej organizacie je stimulovany viacerymi faktormi, ktore ovplyvnuju pracovny vykon. Zvlast dolezite je vytvaranie podmienok na udrziavanie a rozvoj zdravej, optimalnej pracovnej klimy, v ktorej sa zamestnanec citi spokojny, isty svojou pracou a je si vedomy, ze je pre organizaciu cennym zamestnancom. V diplomovej praci sme chceli zistit ci maju tieto aspekty vplyv na efektivitu prace a spravne fungovanie firmy. Zamerali sme sa na uroven komunikacie, vztahy na pracovisku, eticky kodex a zistovali sme ci maju vplyv na kolegialitu, lojalitu, efektivitu prace a spokojnost zamestnancov. 303 METODIKA PRACE A METODY SKUMANIA 3.1 Casovy harmonogram prieskumu Pre splnenie ciela prieskumu sme si stanovili nasledovne kroky: 1. Stanovenie prieskumnej temy- oktober 2012 2. Studium odbornej literatury- november 2013- marec 2014 3. Vymedzenie prieskumnych cielov- november 2013 4. Formulacia prieskumnych cielov- december 2013 5. Formulacia prieskumnych otazok- december 2013 6. Urcenie prieskumnych metod- december 2013 7. Vyber prieskumnej vzorky- december 2013 8. Zostavenie dotaznika- januar 2014 9. Realizacia prieskumu- januar- februar 2014 10. Zber a spracovanie prieskumnych udajov - januar- februar 2014 11. Interpretacia a vyhodnotenie vysledkov prieskumu- marec- april 2014 3.2 Hypotezy prieskumu V prieskume sme si vymedzili tieto hypotezy: Hypoteza c. 1: predpokladali sme, ze komunikacne a jazykove schopnosti pozitivne ovplyvnuju efektivitu prace vo vybranej organizacii. Hypoteza c. 2: predpokladali sme, ze zamestnanci vybranej organizacie prikladaju najvacsi doraz na osobnu komunikaciu, komunikaciu mobilnym telefonom ale pripisuju vyznam aj neverbalnej komunikacii. Hypoteza c. 3: predpokladali sme, ze zamestnanci komunikuju so vsetkymi bez problemov a ze sa mozu v pripade problemu obratit na svojho nadriadeneho alebo kolegov. Hypoteza c. 4: predpokladali sme, ze firma ma zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu a ze maju pozitivny vplyv na uroven komunikacie a spravania na pracovisku. 31Hypoteza c. 5: predpokladali sme, ze pracovne prostredie a mimopracovne aktivity maju pozitivny vplyv na spokojnost zamestnancov a zaroven na ich pracovny vykon. 3.3 Metodika prieskumu V prieskume sme si stanovili, ako budeme postupovat, aby sme dosiahli stanovene ciele prace. V dalsej casti prace opiseme etapy, podla ktorych sme postupovali. 1. Pripravna etapa V pripravnej etape sme sa predovsetkym zamerali na dokladne studium odbornej literatury, z ktorej sme cerpali potrebne informacie k teoretickej casti praci, ale i na pripravu dotaznika. 2. Realizacna etapa V realizacnej etape sme sa zamerali na tvorbu dotaznika a zber empirickeho materialu. Prieskum sme realizovali dotaznikovou metodou. ,,Dotaznik je sposob pisomneho kladenia otazok a ziskavania pisomnych odpovedi. Dotaznik je najfrekventovanejsia metoda zistovania udajov. Dotaznik je urceny predovsetkym na hromadne ziskavanie udajov. Mysli sa tym ziskavania udajov o velkom pocte odpovedajucich. Preto sa dotaznik povazuje za ekonomicky vyskumny nastroj. Presna formulacia konkretneho ciela a ulohy dotaznika vo vztahu k zvolenemu problemu je zakladnou podmienkou ucelneho koncipovania dotaznika" (Gavora, 2001, s. 113). Dotaznik patri medzi jednu z najcastejsie pouzivanych metod vo vyskume. Pomocou dotaznika sme ziskavali informacie od respondentov. Po prestudovani odbornej literatury sme si stanovili prieskumne otazky. Dotaznik (vid priloha A) bol anonymny a pozostaval z 25 uzatvorenych otazok. Otazky sme sa snazili formulovat tak, aby boli zrozumitelne a jasne pre vsetkych respondentov. Dotaznik pozostaval zo styroch stran. Na prvej strane boli uvedene pokyny pre vyplnenie dotaznika. Uvod dotaznika obsahoval oslovenie respondentov a respondentiek, strucne vysvetlenie na co je dotaznik zamerany, instrukcie pre jeho spravne vyplnenie a podakovanie za spolupracu. Prve otazky v dotazniku boli zamerane na zistenie demografickych udajov respondentov a to vek, pohlavie a vzdelanie. Nasledujucimi otazkami sme zistovali uroven komunikacie v pracovnom kolektive vo firme Calmit s r.o. a snazili sme sa zistit nakolko maju pracovne podmienky a komunikacia v pracovnej sfere ucinok na efektivitu prace 32a spokojnost zamestnancov. Ostatne otazky v dotazniku boli zamerane na oblast tykajucu sa temy Etika komunikacie v pracovnej sfere. 3. Analyza spracovanych udajov Vysledky z dotaznika boli spracovane matematickou metodou v podobe percentualneho vyjadrenia. Pri kvalitativnej metode bola pouzita analyza, synteza, komparacia a zovseobecnenie. Zber empirickych udajov bol spracovany pomocou programu Microsoft Excel a Word 2007. Udaje boli pre prehladnost vyhodnotene prostrednictvom kolacovych grafov v percentualnych hodnotach, vysledky sme interpretovali aj v tabulkach. V praci sme stanovili hypotezy, ktore boli na zaklade vyhodnoteneho dotaznika potvrdene alebo vyvratene. 4. Zovseobecnenie vysledkov prieskumu V poslednej etape prieskumu sme sa zamerali na zovseobecnenie vysledkov prieskumu. Zo ziskanych informacii vyvodime zavery a navrhneme odporucania pre prax. V poslednej etape bola vyuzita abstrakcia a generalizacia. 3.4 Charakteristika prieskumnej vzorky Prieskumnu vzorku tvorili zamestnanci firmy Calmit s r.o. so sidlom v Ziranoch. Za ucelom vyplnenia dotaznika sme oslovili 50 respondentov a respondentiek vo vybranej organizacii. Vo firme sme rozdali 50 dotaznikov, navratnost bola 100%. Prve tri otazky v dotazniku boli zamerane na zistenie demografickych udajov opytanych respondentov a to pohlavie, vek a vzdelanie. Z celkoveho poctu zamestnancov v spolocnosti pracuje 7 zien a 43 muzov. Respondentov sme z hladiska veku rozclenili do styroch zakladnych kategorii. Do prvej kategorie od 18 do 25 rokov patri 7 respondentov. Do druhej kategorie, ktora bola ohranicena od 36 do 45 rokov patri 17 respondentov. Do tretej kategorie od 36 do 45 rokov patri 20 respondentov. A do poslednej kategorie od 46 a viac rokov patri 6 respondentov. Z hladiska poctu odpracovanych rokov pre sucasne pracovisko sme respondentov rozclenili do 4 skupin. Traja respondenti uviedli, ze pre sucasnu organizaciu pracuju menej ako jeden rok. Siesti respondenti pracuju pre sucasnu firmu od 1 do 5 rokov. Od 6 do 10 rokov pracuje vo firme 14 zamestnancov. Viac ako 10 rokov pracuje vo firme 27 zamestnancov. 33Co sa tyka urovne dosiahnuteho vzdelania respondentov traja mali stredoskolske vzdelanie s maturitou. Druhu najpocetnejsiu skupinu tvorili zamestnanci so stredoskolskym vzdelanim s maturitou, ktorych bolo 43 (co predstavuje 86%). A 4 respondenti (co predstavovalo 8%) boli vysokoskolsky vzdelani. 344 VYSLEDKY PRIESKUMU 4. 1 Interpretacia vysledkov prieskumu 1. Pohlavie: Tabulka c. 1 Pohlavie: (N) muz 43 zena 7 spolu 50 Graf k otazke c. 1 (percentualne vyjadrenie) Graf c.1 muz zena 14% 86% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) V skumanej organizacii pracuju prevazne muzi. Z celkoveho poctu zamestnancov az 86%, co predstavuje 43 zamestnancov tvoria muzi. Zien odpovedalo na dotaznik 7, co predstavuje 14% z celkoveho poctu zamestnancov. Vysledok nam odraza zlozenie zamestnancov podla pohlavia. 2. Vek: Tabulka c. 2 Vek: (N) od 18 do 25 rokov 7 od 26 do 35 rokov 17 od 36 do 45 rokov 20 od 46 a viac 6 spolu 50 35Graf k otazke c. 2 (percentualne vyjadrenie) Graf c.2 od 28 do 25 rokov od 26 do 35 rokov od 36 do 45 rokov od 46 a viac Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z grafu cislo dva vyplyva, ze najvacsi pocet zamestnancov je vo vekovej kategorii od 36 do 45 rokov, co predstavuje 20 (cize 40%) zamestnancov firmy. Druhu najpocetnejsiu skupinu tvori kategoria od 26 do 35 rokov, ktoru tvoria 17 zamestnanci, co predstavuje 34% z celkoveho poctu respondentov. V tretej kategorii od 18 do 25 rokov sa nachadzaju 7 zamestnanci firmy, co predstavuje 14% respondentov. V skupine najstarsich, od 46 rokov su siesti zamestnanci, co predstavuje 12% z celkoveho poctu opytanych respondentov. 3. Dosiahnute vzdelanie: Tabulka c. 3 Dosiahnute vzdelanie: zakladne vzdelanie (N) stredoskolske vzdelanie bez maturity 3 stredoskolske vzdelanie s maturitou 43 vysokoskolske vzdelanie 4 spolu 50 0 36Graf k otazke c. 3 (percentualne vyjadrenie) Graf c.3 zakladne vzdelanie stredoskolske bez maturity stredoskolske s maturitou Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z prieskumu vyplynulo, ze vo vybranej organizacii ma stredoskolske vzdelanie s maturitou az 86% z opytanych respondentov , co predstavuje az 43 zamestnancov firmy. Zamestnancov s vysokoskolskym vzdelanim ma organizacia 4, co predstavuje 8% zamestnancov firmy. Stredoskolske vzdelanie bez maturity maju iba traja zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov. 4. Ako dlho pracujete na sucasnom pracovisku? Tabulka c. 4 Ako dlho pracujete na sucasnom pracovisku? (N) menej ako 1 rok 3 1 az 5 rokov 6 od 6 do 10 rokov 14 viac ako 10 rokov 27 spolu 50 37Graf k otazke c. 4 (percentualne vyjadrenie) Graf c.4 menej ako 1 rok 1 az 5 rokov od 6 do 10 rokov viac ako 10 rokov Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z celkoveho poctu opytanych respondentov az 14, co predstavuje 28% odpovedalo, ze vo firme pracuju od 6 do 10 rokov. A 6, co predstavuje 12% zamestnancov firmy uviedlo, ze pre sucasnu organizaciu pracuju od jedneho do pat rokov. Menej ako rok pracuju vo firme traja zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov. Z dotazniku sme zistili, ze najviac zamestnancov pracuje vo firme viac ako 10 rokov, co predstavuje az 27, co predstavuje 54% z opytanych respondentov. Z toho vyplyva, ze zamestnanci su vo firme spokojni. 5. Kolko cudzich jazykov (okrem materinskeho) ovladate na komunikacnej urovni? Tabulka c. 5 Kolko cudzich jazykov (okrem materinskeho) ovladate na komunikacnej urovni? nula (N) jeden 35 dva 3 3 a viac 1 spolu 50 11 38Graf k otazke c. 5 (percentualne vyjadrenie) Graf c.5 Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Az 35, co predstavuje 70% respondentov ovlada aspon jeden cudzi jazyk na komunikacnej urovni. Z opytanych respondentov 11, co predstavuje 22% neovlada ani jeden cudzi jazyk. Dva jazyky ovladaju vo firme 3, co predstavuje 6% zamestnancov. A jeden zamestnanec, ktory predstavuje 2% z celkoveho poctu respondentov ovlada na komunikacnej urovni tri a viac cudzich jazykov. Z prieskumu vyplyva, ze vo firme pracuje prevazna vacsina ludi, ktora ovlada minimalne aspon jeden cudzi jazyk. 6. Ovplyvnuju podla Vas jazykove a komunikacne schopnosti efektivitu prace? Tabulka c. 6 Ovplyvnuju podla Vas jazykove a komunikacne schopnosti efektivitu prace? ano, pozitivne (N) ano, negativne 0 neviem to posudit 3 nie 2 spolu 50 45 39Graf k otazke c. 6 (percentualne vyjadrenie) Graf c.6 ano, pozitivne ano,negativne neviem to posudit nie 0% 6% 4% 90% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Na otazku v predkladanom dotazniku ci ovplyvnuju jazykove a komunikacne schopnosti efektivitu prace odpovedalo az 45 zamestnancov pozitivne, co predstavuje 90% z celkoveho poctu opytanych respondentov. Traja respondenti, ktori predstavuju 6% uviedli, ze to nevedia posudit. Dvaja zamestnanci firmy co predstavuje 4% si mysli, ze jazykove a komunikacne schopnosti neovplyvnuju efektivitu prace. Vo vybranej organizacii sa nikto nestotoznil s negativnom odpovedou. 7. Vo svojej praci najbeznejsie komunikujem: Tabulka c. 7 Vo svojej praci najbeznejsie komunikujem: osobne- verbalne (N) elektronicky ( e-mail ...) 2 telefonicky 8 pisomne 0 spolu 50 40 40Graf k otazke c. 7 (percentualne vyjadrenie) Graf c.7 osobne - verbalne elektronicky (e-mail ... ) telefonicky pisomne 0% 4% 16% 80% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) V dalsej otazke v dotazniku sme zistovali ako ludia najbeznejsie komunikuju vo svojej praci. Az 40 zamestnancov, co predstavuje 80% z celkoveho poctu opytanych respondentov odpovedalo, ze v praci najbeznejsie vyuzivaju osobnu respektive verbalnu komunikaciu. Ako druhu najbeznejsiu formu komunikacii 8 z opytanych respondentov uviedlo telefonicku formu, co predstavovalo 16% z celkoveho poctu opytanych respondentov. Elektronicku komunikaciu vyuziva 2 zamestnanci, co predstavuje 4% respondentov. Z odpovedi respondentov jasne vyplynulo, ze najbeznejsia forma ich komunikacia je osobna. Verbalna komunikacia je prirodzena a najcastejsia forma komunikacie v osobnom i pracovnom zivote nas vsetkych. 8. Uroven komunikacie na Vasom pracovisku hodnotite ako: Tabulka c. 8 Uroven komunikacie na Vasom (N) pracovisku hodnotite ako: velmi dobru 16 dobru 25 priemernu 6 slabu 3 spolu 50 41Graf k otazke c. 8 (percentualne vyjadrenie) Graf c.8 velmi dobru dobru priemernu slabu 6% 12% 32% 50% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Na zaklade odpovedi respondentov vyplyva, ze az 25 zamestnancov, co predstavuje 50% ludi vo firme hodnoti uroven komunikacie ako dobru. A 16 zamestnancov, co predstavuje 32% ju zhodnotilo ako velmi dobru. 6 zamestnancov, co predstavuje 12% respondentov hodnoti uroven komunikacie na pracovisku ako priemernu, a iba 3 zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov ako slabu. Z grafov jasne vyplyva, ze vacsina zamestnancov hodnoti uroven komunikacie pozitivne. 9. Na pracovisku sa najcastejsie stretavam s komunikaciou, ktora by sa dala oznacit ako: Tabulka c. 9 Na pracovisku sa najcastejsie stretavam s komunikaciou, ktora by sa dala oznacit ako: agresivna (N) asertivna 40 pasivna 9 spolu 50 1 42Graf otazke c. 9 (percentualne vyjadrenie) Graf c.9 agresivna asertivna pasivna 2% 18% 80% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z odpovedi vyplynulo ze az 40 zamestnancov, co predstavuje 80% respondentov sa najcastejsie na svojom pracovisku stretava s asertivnou komunikaciou. 9 z opytanych respondentov, co predstavuje 18% zamestnancov uviedlo, ze vnimaju komunikaciu na pracovisku pasivne. Jeden zamestnanec, ktory predstavuje 2% vybranej organizacie vnima na svojom pracovisku komunikaciu ako agresivnu. Na zaklade odpovedi mozeme posudit, ze vo firme panuje asertivna komunikacia, co povazujeme za pozitivne, pretoze tento druh komunikacie vedie k dobrym pracovnym vztahom a vytvara dobre pracovne prostredie. 10. Vasu komunikaciu na pracovisku by ste charakterizovali ako: Tabulka c. 10 Vasu komunikaciu na pracovisku by (N) ste charakterizovali ako? prijimanie informacii 15 odovzdavanie informacii 5 obojstranna vymena informacii 30 spolu 50 43Graf k otazke c. 10 (percentualne vyjadrenie) Graf c.10 prijimanie informacii odovzdavanie informacii objstranna vymena informacii 30% 60% 10% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z grafu cislo 10 nam vyplyva, ze az 30 zamestnancov z opytanych respondentov, co predstavuje 60% zamestnancov by charakterizovalo svoju komunikaciu na pracovisku ako obojstrannu vymenu informacii. 15 respondentov, co predstavuje 30% zamestnancov vnima komunikaciu ako prijimanie informacii a 5 zamestnancov, co predstavuje 10% z celkoveho poctu opytanych uviedlo, ze svoju komunikaciu na pracovisku vnima ako odovzdavanie informacii. 11. Myslite si, ze neverbalne prejavy su pre efektivnu komunikaciu dolezite? Tabulka c. 11 Myslite si, ze neverbalne prejavy su pre (N) efektivnu komunikaciu dolezite? urcite ano 42 vacsinou ano 6 vacsinou nie 2 urcite nie 0 spolu 50 44Graf k otazke c. 11 (percentualne vyjadrenie) Graf c.11 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 4% 0% 12% 84% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Na otazku cislo 11- Myslite si, ze neverbalne prejavy su pre efektivnu komunikaciu dolezite, odpovedalo urcite ano az 42 zamestnancov, co predstavuje 84% z celkoveho poctu opytanych respondentov. 6 zamestnancov, co predstavuje 12% z opytanych respondentov firmy sa priklonilo k odpovedi vacsinou ano. Iba 2 zamestnanci, co predstavuju 4% z celkoveho poctu respondentov sa priklonili k negativnej odpovedi vacsinou nie. Z grafu jednoznacne vyplyva, ze vacsina zamestnancov si mysli, ze su neverbalne prejavy dolezite. Neverbalna komunikacia je dolezitou sucastou nasho kazdodenneho zivota, stretavame sa s nou aj v zamestnani, co vyplyva aj z kladnych odpovedi zamestnancov vybranej firmy. 12. Vyuzivate na pracovisku aj prvky neverbalnej komunikacie? (mimika, gesta, dotyky, pohlad... ) Tabulka c. 12 Vyuzivate na pracovisku aj prvky neverbalnej komunikacie? (mimika, gesta, dotyky, pohlad .... ) ano, pouzivam (N) nie, nepouzivam 3 spolu 50 47 45Graf k otazke c. 12 (percentualne vyjadrenie) Graf c.12 ano, pouzivam nie,nepouzivam 6% 94% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) V otazke cislo 12 sme chceli zistit ci respondenti vyuzivaju na pracovisku aj prvky neverbalnej komunikacie ako napriklad mimiku, gesta, dotyky, pohlad. Az 47 zamestnancov, co predstavuje 94 % zo vsetkych opytanych respondentov vybranej organizacie odpovedalo na otazku kladne, ze pouzivaju vo svojom zamestnani prvky neverbalnej komunikacie. Iba 3 zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov odpovedalo zaporne, ze prvky neverbalnej komunikacie nevyuzivaju. Z toho vyplyva ze zamestnanci vybranej organizacie vyuzivaju na pracovisku vo velkej miere prvky neverbalnej komunikacie. 13. Myslite si, ze lepsia komunikacia vedia k zvyseniu efektivity a bezpecnosti pri praci? Tabulka c. 13 Myslite si, ze lepsia komunikacia vedie k zvyseniu efektivity a bezpecnosti pri praci? Urcite ano (N) Vacsinou nie 8 Vacsinou ano 4 Urcite nie 1 spolu 50 37 46Graf k otazke c. 13 (percentualne vyjadrenie) Graf c.13 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 2% 8% 16% 74% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Za zaklade prieskumu vo vybranej spolocnosti az 37 zamestnancov, co predstavuje 74% z opytanych respondentov si mysli, ze lepsia komunikacia vedie k zvyseniu efektivity a bezpecnosti pri praci. Iba jeden zamestnanec vo firme, co predstavuje 2% vyjadril nesuhlas s touto otazkou. Z toho vyplyva, ze dostatocna informovanost vedie k zvyseniu efektivity praci a samozrejme s tym spojenou bezpecnostou pri praci. 14. S kym sa Vam na pracovisku najobtiaznejsie komunikuje? Tabulka c. 14 S kym sa Vam na pracovisku najobtiaznejsie komunikuje? S nadriadenym (N) So spolupracovnikmi 6 S podriadenim 2 So vsetkymi komunikujem bez problemov 27 spolu 50 15 47Graf k otazke c. 14 (percentualne vyjadrenie) Graf c.14 s nadriadenym so spolupracovnikmi s podriadenym so vsetkymi komunikujem bez problemov 30% 54% 12% 4% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Az 27 respondentov, co predstavuje 54% zamestnancov vybranej organizacie odpovedalo, ze na svojom pracovisku komunikuju so vsetkymi bez problemov. 15 zamestnancov, co predstavuje 30% respondentov sa priklonilo k odpovedi, ze sa im najobtiaznejsie komunikuje so svojim nadradenim. Sest zamestnancov, co predstavuje 12% respondentov uviedlo ako najobtiaznejsiu komunikaciu so svojimi spolupracovnikmi. Iba dvaja zamestnanci firmy, co predstavuje 4% respondentov uvideli ako najobtiaznejsiu komunikaciu so svojim podriadenim. Z grafu jasne vyplyva, ze vo vybranej firme komunikuju ludia bez problemov. 15. Riesi Vas nadriadeny uspesne konfliktne situacie na pracovisku? Tabulka c. 15 Riesi Vas nadriadeny uspesne konfliktne situacie na pracovisku? Urcite ano (N) Vacsinou ano 35 Vacsinou nie 3 Urcite nie 1 Spolu 50 11 48Graf k otazke c. 15 (percentualne vyjadrenie) Graf c.15 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 6% 2% 22% 70% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Az 35 zamestnancov, co predstavuje 70% z opytanych respondentov odpovedalo na otazku tykajucu sa ci riesi nadriadeny uspesne na pracovisku konfliktne situacie odpovedalo, ze vacsinou ano. 11 zamestnancov, co predstavuje 22% respondentov uvidelo, ze urcite ano. Iba 3 zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov odpovedalo, ze vacsinou nie. Jeden zamestnanec, ktory predstavuje 2% vybranej organizacie uviedol, ze urcite nie. Z toho vyplyva, ze v skumanej organizacii nadriadeny uspesne zvlada riesit konfliktne situacie co hodnotime ako pozitivne. 16. Mozete sa v pripade problemu obratit na Vasho nadriadeneho? Tabulka c.16 Mozete sa v pripade problemov obratit na Vasho nadriadeneho Urcite ano (N) Vacsinou ano 41 Vacsinou nie 2 Urcite nie 0 spolu 50 7 49Graf k otazke c. 16 (percentualne vyjadrenie) Graf c.16 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 4% 0% 14% 82% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Az 41 zamestnancov, co predstavuje 82% z opytanych respondentov odpovedalo na otazku ci sa mozu v pripade problemov ci dotazov obratit na svojich kolegov odpovedalo vacsinou ano. 7 respondentov, co predstavuje 14% zamestnancov sa vyjadrilo ze urcite ano. 2 zamestnanci, co predstavuje 4% respondentov odpovedalo, ze vacsinou sa nemozu obratit na svojho nadriadeneho. Z grafu jasne vidiet, ze nadriadeny vie uspesne riesit problemy vo vybranej organizacii, co hodnotime ako pozitivne. 17. Mozete sa v pripade problemov ci dotazov obratit o pomoc na svojich kolegov? Tabulka c. 17 Mozete sa v pripade problemov ci dotazov obratit o pomoc na svojich kolegov? Urcite ano (N) Vacsinou ano 34 Vacsinou nie 3 Urcite nie 2 Spolu 50 11 50Graf k otazke c. 17 (percentualne vyjadrenie) Graf c.17 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 6% 4% 22% 68% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Ukazalo sa, ze az 34 zamestnancov, co predstavuje 68% z opytanych respondentov vybranej organizacie oznacili najcastejsie odpoved vacsinou ano v otazke tykajucej sa pomoci od svojich kolegov. Iba dvaja zamestnanci firmy co predstavuje 4% respondentov uvideli, ze sa nemozu obratit v pripade problemu na svojho kolegu. Z grafu jasne vyplyva, ze na pracovisku vladne kolegialita. 18. Myslite si, ze firemne skolenia, respektive teambuilding zvysuju uroven komunikacie? Tabulka c. 18 Myslite si, ze firemne skolenia, respektive teambuilding zvysuju uroven komunikacie? Ano (N) Nie 12 spolu 50 38 51Graf k otazke c. 18 (percentualne vyjadrenie) Graf c.18 ano nie 24% 76% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z uvedeneho grafu vyplyva, ze az 38 zamestnancov, co predstavuje 76% respondentov si mysli, ze firemne skolenia a teambuilding zvysuju uroven komunikacie. Nesuhlas s touto otazkou vyjadrilo 12 zamestnancov, co predstavuje 24% respondentov vybranej organizacie. 19. Zucastnujete sa vo svojej praci na skoleniach, respektive na teambuildindoch? Tabulka c. 19. Zucastnujete sa vo svojej praci na (N) skoleniach, respektive na teambuildingoch? Ano- mesacne 0 Ano- stvrtrocne 0 Ano- polrocne 8 Ano rocne 30 Nie 12 Spolu 50 52Graf k otazke c.19 (percentualne vyjadrenie) Graf c.19 ano, mesacne ano, raz stvrtrocne ano, raz polrocne ano, raz rocne nie 0% 0% 24% 16% 60% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Ukazalo sa, ze az 30 zamestnancov, co predstavuje 60% zo vsetkych opytanych respondentov vo vybranej organizacii sa zucastnuje na skoleniach alebo teambuildingoch aspon raz rocne. 8 zamestnancov, co predstavuje 16% z opytanych zamestnancov sa zucastnuje iba raz polrocne. A 12 zamestnancov, co predstavuje 24% respondentov sa nezucastnuje na takychto skoleniach vobec. 20. Suhlasite s vyrokom, ze clovek s lepsimi komunikacnymi schopnostami, ma lepsi predpoklad na kvalitnejsi vykon prace? Tabulka c. 20 Suhlasite s vyrokom, ze clovek s lepsimi (N) komunikacnymi schopnostami ma lepsi predpoklad na kvalitnejsi vykon prace? Urcite ano 24 Urcite nie 21 Vacsinou ano 2 Vacsinou nie 3 spolu 50 53Graf k otazke c.20 (percentualne vyjadrenie) Graf c.20 4% urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 6% 48% 42% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Ukazalo sa, ze az 24 zamestnancov, co predstavuje 48% z opytanych respondentov vyjadrilo urcity suhlas s vyrokom, ze clovek s lepsimi komunikacnymi schopnostami, ma lepsi predpoklad na kvalitnejsi vykon prace. 42% respondentov co predstavuje 21 zamestnancov firmy odpovedalo vacsinou ano. Iba 3 zamestnanci, co predstavuje 6% respondentov vyjadrilo urcity nesuhlas s touto otazkou. Z grafu vyplyva, ze zamestnanci firmy ja stotoznuju s vyjadrenim, ze clovek s lepsimi komunikacnymi schopnostami, ma lepsi predpoklad na kvalitnejsi vykon prace. 21. Myslite si, ze otvorena a ustretove spravanie nadriadeneho ma pozitivny vplyv na efektivitu prace? Tabulka ci. 21 Myslite si, ze otvorene a ustretove spravanie (N) nadriadeneho ma pozitivny vplyv na efektivitu prace? Ano 36 Neviem to posudit 10 Nie 4 spolu 50 54Graf k otazke c. 21 (percentualne vyjadrenie) Graf c.21 ano nie neviem to posudit 20% 8% 72% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Zistili sme, ze az 36 zamestnancov, co predstavuje 72% respondentov si mysli, ze otvorene a ustretove spravanie nadriadeneho na pozitivny vplyv na efektivitu prace. 10 zamestnancov, co predstavuje 20% respondentov to nevedelo posudit. A 4 zamestnanci, co predstavuje 8% z opytanych si nemysli, ze to ma nejaky vplyv na efektivitu prace. Z odpovedi jasne vyplynulo, ze ustretove spravanie nadriadeneho pozitivne vplyva na efektivitu prace. 22. Schadzate sa so svojimi kolegami i na neformalnej urovni mimo pracovnej doby? Tabulka c. 22 Schadzate sa so svojimi kolegami i na (N) neformalnej urovni mimo pracovnej doby? Urcite ano 5 Urcite nie 7 Vacsinou ano 21 Vacsinou nie 17 spolu 50 55Graf k otazke c. 22 (percentualne vyjadrenie) Graf c.22 urcite ano vacsinou ano vacsinou nie urcite nie 10% 34% 14% 42% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z prieskumu sme zistili, ze 21 zamestnancov, co predstavuje 42% respondentov odpovedalo, ze sa vacsinou so svojimi kolegami mimo pracovnej doby nestretava. Kladne na tuto otazku odpovedalo 10% respondentov, co predstavuje 5 zamestnancov firmy. Z grafu vyplynulo, ze zamestnanci vybranej organizacie sa vacsinou mimo pracovnej doby nestretavaju. 23. Ma Vasa firma zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu? Tabulka c. 23 Ma Vasa firma zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu? Ano (N) Nie 0 Neviem 3 spolu 50 47 56Graf k otazke c. 23 (percentualne vyjadrenie) Graf c.23 ano nie neviem 0% 6% 94% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Zo spracovanych udajov vyplynulo, ze 47 zamestnancov, co predstavuje 94% respondentov si mysli, ze ich firma ma zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu. Traja zamestnanci, ktori predstavuju 6% respondentov odpovedalo, ze nevedia. Z toho vyplyva, ze zamestnanci su vo velkej miere informovany o etickom kodexe firmy. 24. Ovplyvnuje podla Vasho nazoru eticky kodex pozitivne uroven komunikacie a spravanie na Vasom pracovisku? Tabulka c. 24 Ovplyvnuje podla Vasho nazoru eticky kodex pozitivne uroven komunikacie a spravanie na Vasom pracovisku? Ano (N) Nie 5 Neviem to posudit 9 spolu 50 36 57Graf k otazke c. 24 (percentualne vyjadrenie) Graf c.24 ano nie neviem to posudit 18% 10% 72% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Z grafu cislo 24 vyplynulo, ze az 36 zamestnancov, co predstavuje 72% respondentov si mysli, ze eticky kodex pozitivne ovplyvnuje uroven komunikacie a spravanie na pracovisku. Pat zamestnancov, co predstavuje 10% respondentov vybranej organizacie si mysli, ze eticky kodex neovplyvnuje uroven komunikacie a spravanie. A 9 zamestnancov, co predstavuje 18% z opytanych respondentov to nevedelo posudit. 25. Ako hodnotite celkovu atmosferu medzi zamestnancami vratane nadriadenych a vedenia na Vasom zamestnani? Tabulka c. 24 Ako hodnotite celkovu atmosferu medzi zamestnancami vratane nadriadenych a vedenia na Vasom zamestnani? Pozitivne (N) Negativne 1 Neutralne 6 spolu 50 43 58Graf k otazke c. 25 (percentualne vyjadrenie) Graf c.25 pozitivne negativne neutralne 2% 12% 86% Zdroj: vlastne spracovanie (autor) Celkovu atmosferu medzi zamestnancami vratane nadriadenych a vedenia vo svojom pracovisku hodnoti az 43 zamestnancov, co predstavuje 86 % z respondentov pozitivne. 6 zamestnancov, co predstavuje 12% respondentov uviedlo, ze vnimaju celkovu atmosferu neutralne. A jeden zamestnanec firmy, ktory predstavuje 2% z celkoveho poctu opytanych respondentov sa vyjadril, ze atmosferu vo svojom zamestnani vnima negativne. Celkovu atmosferu v spolocnosti na zaklade prieskumu mozeme zhodnotit ako kladnu, co vnimame pozitivne. 594.2 Overenie hypotez V sucasnej dobe maju medziludske vztahy a etika na pracovisku coraz vacsi vyznam v spolocnosti a podnikatelskej sfere. V teoretickej casti diplomovej prace sme upriamili pozornost na vyznam kultury v podnikani, eticke principy a ich vplyv na pracovnu klimu a moralku. Poukazali sme na dolezitost zvysovania urovne komunikacie, zmysel optimalnej pracovnej atmosfery a ich vplyv na pracovny vykon. Studiom skumanej problematiky a vlastnych empirickych zisteni, sme zaujali k hypotezam nasledovne stanovisko: V prvej hypoteze H1, sme predpokladali, ze komunikacne a jazykove schopnosti pozitivne ovplyvnuju efektivitu prace vo vybranej organizacii. Vysledky prieskumu poukazuju na pozitivny vplyv jazykovych a komunikacnych schopnosti na moralku a efektivitu prace. Prieskumom sme zistili, ze zamestnanci vo vybranej organizacii maju dobre komunikacne schopnosti a vacsina zamestnancov firmy ovlada aspon jeden cudzi jazyk. Konstatujeme, ze hypoteza H1 bola na zaklade uvedenych skutocnosti prieskumom verifikovana. V druhej hypoteze H2, sme predpokladali, ze zamestnanci vybranej organizacie prikladaju najvacsi doraz na osobnu komunikaciu, komunikaciu mobilnym telefonom, ale pripisuju vyznam aj neverbalnej komunikacii. Zistili sme, ze zamestnanci firmy Calmit s r.o. v najvacsej miere vyuzivaju osobnu a telefonicku komunikaciu a iste zastupenie ma aj neverbalna komunikacia. Konstatujeme, ze prieskumom bola hypoteza verifikovana. V hypoteze H3 sme predpokladali, ze zamestnanci komunikuju so vsetkymi bez problemov a ze sa mozu v pripade problemu obratit na svojho nadriadeneho alebo kolegov. Prieskumom sme zistili, ze zamestnanci vo vybranej organizacii su kolegialni a komunikuju so vsetkymi bez vacsich problemov. Z dotaznika tiez vyplynulo, ze veduci pracovnici uspesne riesia konfliktne situacie a zamestnanci sa na nich mozu spolahnut. Na zaklade uvedenych udajov konstatujeme, ze hypoteza H3 bola prieskumom verifikovana. V hypoteze H4 sme predpokladali, ze firma ma zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu a ze maju pozitivny vplyv na uroven komunikacie a spravania na pracovisku. Z dotaznika vyplynulo, ze vybrana organizacia ma eticky kodex a zamestnanci ho hodnotia kladne. Konstatujeme, ze na zaklade prieskumu sa uvedena hypoteza H4 vo vsetkych bodoch verifikovala. 60V hypoteze H5 sme predpokladali, ze pracovne podmienky a mimopracovne aktivity (teambuilding...) maju pozitivny vplyv na spokojnost zamestnancov a zaroven na ich pracovny vykon. Z odpovedi respondentov vyplynulo, ze pracovne prostredie a mimo firemne aktivity maju pozitivny vplyv na spokojnost zamestnancov co priamo ovplyvnuje ich vykon prace. Konstatujeme, ze hypoteza H5 bola na zaklade uvedenych skutocnosti prieskumom verifikovana. 4.3 Diskusia Nasou prioritou bolo zistit nazory zamestnancov na firemnu kulturu a problematiku komunikacie v skumanej organizacii. Prostrednictvom dotaznika sme sa snazili zistit postoje zamestnancov v danej organizacii v oblasti kultury a komunikacie. Stanovene hypotezy boli verifikovane a da sa teda prieskum nasej vzorky povazovat za efektivny. Aktivne zapajanie respondentov vo vyplnani dotaznika svedci o aktivnom a pozitivnom pristupe. Z vysledkov dotaznika mozeme konstatovat, ze otazky boli vhodne formulovane, zrozumitelne a dotaznik bol vyhovujuci. Vo vybranej organizacii dotaznik vyplnilo 50 respondentov, z toho bolo 43 muzov a 7 zien. Vacsina zamestnancov firmy je v strednom veku (26-45 rokov) s prevazne stredoskolskym vzdelanim. Vacsina zamestnancov v organizacii pracuje viac ako 6 rokov. Uroven komunikacie vo vybranej organizacii sa na zaklade zisteni dotaznika ukazuje ako dobra az velmi dobra. Stale vsak zostava priestor pre rozvoj a posun organizacie vpred. Z prieskumu je evidentne, ze zamestnanci vybranej organizacie najcastejsie komunikuju asertivne, pasivne az flegmaticky co ma pozitivny vplyv na celkovu komunikaciu a naladu na pracovisku. Zistili sme, ze zamestnanci vybranej organizacie maju zakotvene eticke a moralne pravidla vo forme etickeho kodexu. Vysledky prieskumu ukazali, ze vacsina zamestnancov usudzuje, ze eticky kodex pozitivne ovplyvnuje uroven komunikacie a spravanie na pracovisku. 614.4 Odporucania pre prax Ziskanim poznatkov z odbornej literatury a vysledkov prieskumu navrhujeme nasledovne odporucania pre prax: o Zlepsit komunikaciu medzi vedenim a zamestnancami, zriadit castejsie a pre zamestnancov atraktivne firemne skolenia a teambuildingy zamerane na medzi urovnovu komunikaciu, ktore maju pozitivny vplyv na komunikacne schopnosti a upevnuju dobre vztahy na pracovisku. o Zalozit anonymne schranky na pozadovane zmeny, pre niektorych zamestnancov je lepsie, ked mozu svoje priania alebo staznosti napisat anonymne na papier a vlozit ich do schranky, ako ist osobne za nadriadenym. Odporucili by som vo firme Calmit s r.o. zriadenie aspon jednej takejto schranky. o Urcit formalne postupy umoznujuce vsetkym zamestnancom bez obav a represii upozornit na jednanie v rozpore s etickym kodexom. o Je dolezita reakcia (spatna vazba) vedenia na navrhy a pripomienky, aby bolo zaistene, ze zamestnanec podanu informaciu pochopil, popripade do akej miery. o Zavedenie firemnych stretnuti, sportovych a spolocenskych akcii, vecierkov, na ktorych by sa zamestnanci so svojimi kolegami a nadriadenymi pravidelne stretavali i mimo firmy, co by mohlo pomoct k zlepseniu ich vztahov, vdaka tomu by mali moznost spolu komunikovat nielen po formalnej stranke, a tak by sa ich komunikacia mohla zlepsit. o Je dolezite motivovat zamestnancov zo strany nadriadeneho, co vedie k vyssiemu pracovnemu vykonu a celkovej spokojnosti vo firme. o Zriadit vzdelavacie skolenia alebo programy pre nadriadenych pracovnikov, v snahe naucit sa disponovat s co najlepsimi komunikacnymi zrucnostami. 62ZAVER V sucasnej modernej dobe sa v riadeni organizacii (firiem) priklada stale vacsi doraz na komunikaciu v pracovnej sfere. Komunikacia a etika na pracovisku maju velky vplyv na psychohygienu zamestnancov, spravne a efektivne fungovanie firmy a tym aj plnenie strategickych cielov organizacie. Zvysovanie etickych hodnot a bezproblemova komunikacia su dobrym zakladom na vytvorenie pohodovej pracovnej atmosfery, co ma za nasledok spokojnost zamestnancov, zvysenie pracovneho nasadenia, plnenie stanovenych pracovnych kvot bez chyb a nacas, co priamoumerne ovplyvnuje dobre meno firmy a jej poziciu na trhu. Komunikacia ako konstantny a zrozumitelny tok informacii medzi jednotlivymi zamestnancami musi byt efektivna a ucelna. V opacnom pripade moze zapricinovat problemy v riadeni firmy a nezhody az chaos na pracovisku. Zamestnanci firmy by sa preto mali venovat osvojeniu a zdokonalovaniu spravnych komunikacnych technik a zrucnosti. Motivacia, vykon, zodpovednost ci sutazivost a kreativita su vedlajsim produktom dobrej komunikacie spokojnych zamestnancov. Spravnym krokom k zefektivneniu komunikacie a zdravym etickym hodnotam je aj zriadenie a dosledne sledovanie etickeho kodexu v organizacii. V diplomovej praci sme uskutocnili prieskum, ktory bol zamerany na komunikaciu a eticke hodnoty zamestnancov vo vybranej spolocnosti. V teoretickej casti prace sme sa zamerali na definiciu zakladnych pojmov, ktore sme ziskali prestudovanim odbornej literatury. Diplomovu pracu sme pre prehladnost rozclenili do styroch kapitol. Prva kapitola prace bola teoretickeho charakteru, kde sme sa venovali pojmov komunikacia, podnikova kultura a eticky kodex. Citovali sme viacerych autorov, ktori sa zaoberali tymito temami. Teoretickou castou prace sme nadviazali na prakticku, v ktorej sme uskutocnili prieskum pomocou dotaznika. Dotaznik bol predlozeny zamestnancom vybranej organizacie Calmit s r.o., ktori poskytli svoj nazor na uroven komunikacie a medziludske vztahy na pracovisku. Ziskane udaje boli spracovane pomocou matematicko-statistickych metod, na zaklade ktorych sme nasledne zostavili prehladne kolacove grafy a tabulky. Cielom diplomovej prace bolo analyzovat uroven komunikacie v pracovnom kolektive vo vybranej firme Calmit s r.o. a zistit nakolko maju pracovne podmienky a komunikacia v pracovnej sfere ucinok na efektivitu prace a spokojnost zamestnancov. 63Zaroven boli navrhnute odporucania pre zlepsenie urovne komunikacie a upevnovanie medziludskych vztahov na pracovisku. Dotaznik sme odovzdali na vyplnenie v mesiacoch januar a februar 2014. Pomocou uvodnych otazok v dotazniku sme zistovali demograficke udaje respondentov. Nasledujuce otazky v dotazniku boli zamerane na analyzu urovne komunikacie na vybranom pracovisku. Odpovede respondentov boli spracovane pomocou grafov s matematickym vyjadrenim. V diplomovej praci sme si vytycili ciele na zaklade ktorych sme si stanovili hypotezy. Vsetky hypotezy sa nam na zaklade vyhodnotenia dotaznika verifikovali. Domnievame sa, ze ciel prace sa nam podarilo naplnit. Vysledky prieskumu potvrdili, ze interna komunikacia je v organizacii vnimana kladne, ale v urcitych oblastiach su moznosti na jej zlepsenie. Zamestnanci su spokojni, ale poukazuju nato, ze stale zostava priestor na zlepsenie spatnej vazby zo strany nadriadeneho a znasobenie skoleni ci teambuildingu, ktore maju pozitivny vplyv na komunikacne schopnosti a dobre vztahy na pracovisku. Vysledky dalej poukazuju na vysoku mieru informovanosti o etickom kodexe, co hodnotime ako pozitivum, pretoze firma kladie doraz nato, aby boli zamestnanci dostatocne informovani a eticky korektni. Zo ziskanych poznatkov z dotaznika a studiom odbornej literatury pre zlepsenie etiky a komunikacie vo firme sme navrhli nasledovne odporucania pre prax. Zriadit zaujimave firemne skolenia a teambuildingy zamerane na medziurovnovu komunikaciu. Zriadit vzdelavacie skolenia pre nadriadenych pracovnikov, ktore by boli zamerane na zlepsenie komunikacnych technik a schopnost motivovat zamestnancov. Zalozenie anonymnej schranky priani, staznosti a navrhov. Urcit formalne postupy umoznujuce bez obav a represii upozornit na jednanie v rozpore s etickym kodexom. Zavedenie mimo firemnych, neformalnych stretnuti za ucelom zlepsenia vztahov a komunikacnych zrucnosti. Verime, ze na zaklade nami interpretovanych odporucani bude vybrana organizacia Calmit s r.o. hladat co najvhodnejsie postupy pri upevnovani pozitivnych medziludskych vztahov, ktore vplyvaju na efektivnu komunikaciu a spokojnost na pracovisku. V zavere prace mozeme konstatovat, ze sa nam stanoveny ciel podarilo naplnit a uvedene metody spracovania boli spravne pouzite a pomohli nam dosiahnut stanoveny ciel prace. 64ZOZNAM POUZITEJ LITERATURY: BEDNAR, V. a kol. 2013. Socialni vztahy v organizaci a jejich management. 1. vyd. Praha : Grada, 2013. 224 s. ISBN 978-80-247-4211-3. DEVITO, J. 2008. Zaklady mezilidske komunikace. 6. vyd. Praha : Grada, 2008. 512 s. ISBN 978-80-247-2018-0. DIATKA, C. 2005. O etike a hodnotach. Nitra: Univerzita Konstantina Filozofa FF, 2005. 158 s. ISBN 80-8050-822-4. DONNELLY, J. - GIBSON, J. - IVANCEVICH, J. 1997. Management. 1. vyd. Praha : Grada, 1997. 824 s. ISBN 80-7169-422-3. FRK, V. 2006. Clovek v socialnom systeme organizacie. 1. vyd. Presov : Akcent Print, 2006. 214 s. ISBN 80-969419-5-X. FRK, V. - KREDATUS, J. 2002. Komunikacia v personalnej a socialnej praxi. Presov : Cuper, 2002. 143 s. ISBN 80-8889-25-X. GALLOVA, I. 2013. Riadenie ludskych zdrojov. 1. vyd. Nitra : Fakulta socialnych vied a zdravotnictva, 2013. 142 s. ISBN 978-80-558-0306-7. GAVORA, P. 2001. Uvod do pedagogickeho vyskumu. Bratislava : Univerzita Komenskeho, 2001. 236 s. ISBN 80-223-1628-8. HALIK, J. 2008. Vedeni a rizeni lidskych zdroju. 1. vyd. Praha : Grada, 2008. 128 s. ISBN 978-80-247-2475-1. HANULAKOVA, E. 1997. Podnikatelska etika. Bratislava : Eurounion, 1997. 114 s. ISBN 80-85568-79-9. JANKOVICHOVA, E. 2009. Podnikatelska etika. Brno : Tribun, 2009. 76 s. ISBN 978- 80-7399-858-5. JIRINCOVA, B. 2010. Efektivni komunikace pro manazery. 1. vyd. Praha : Grada, 2010. 144 s. ISBN 978-80-247-1708-1. KOLLAR, V. 2013. Manazment kvality. 1. vyd. Bratislava : Slovensky institut aplikovaneho manazmentu, 2013. 210 s. ISBN 978-80-89600-11-3. KOUBEK, J. 2011. Personalni prace u malych a strednich firmach. 4., aktualizovane a doplnene vydani. 4. vyd. Praha : Grada, 2011. 288 s. ISBN 978-80-247-38239. KUNZ, V. 2012. Spolocenska odpovednost firem. 1. vyd. Praha : Grada, 2012. 208 s. ISBN 978-80-247-3983-0. 65LOMNICKY, I. - JUROVA, J. 2007. Osobnostna etika a eticka vychova. 1. vyd. Nitra : CCV PF UKF, 2007. 78 s. ISBN 978-80-8094-248-9. MIKULASTIK, M. 2003. Komunikacni dovednosti v praxi. 1. vyd. Praha : Grada, 2003. 368 s. ISBN 80-247-0650-4. MIKULASTIK, M. 2008. Socialni kompetence. 1.vyd. Zilina : Poradca podnikatela, 2008. 280 s. ISBN 978-80-88931-90-4. MIKULASTIK, M. 2010. Komunikacni dovednosti v praxi 2., doplnene a prepracovane vydani. Praha : Grada, 2010. 328 s. ISBN 978-80-247-2339-6. MUSIL, J. 2010. Socialni a medialni komunikace. 1. vyd. Praha : Univerzita Jana Amose Komenskeho, 2010. 256 s. ISBN 978-80-7452-002-0. PALMER, S. - WEAVER. M. 2000. Uloha informaci v manazerskem rozhodovani. 1. vyd. Praha : Grada, 2000. 168 s. ISBN 80-7169-940-3. PRAVDOVA, H. 2007. Firemne periodikum a vytvaranie vztahov. In Manazer. ISSN 1335-1729, 2007, roc. 12, c. 44, s. 35. PRUZINSKA, V. - DIRGOVA, E. 2009. Komunikacia manazera v teorii a praxi.1. vyd. Ruzomberok : Verbum, 2009. 103 s. ISBN 978-80-8084-513-1. PUTNOVA, A. - SEKNICKA, P. 2007. Eticke rizeni ve firme. 1. vyd. Praha : Grada, 2007. 168 s. ISBN 978-80-247-1621-3. REMISOVA, A. 2011. Etika a ekonomika. 2. vyd. Bratislava : Kalligram, 2011. 496 s. ISBN 978-80-8101-402-4. SEDLAK, M. 1997. Manazment. 1. vyd. Bratislava : Elita, 1997. 456 s. ISBN 80-8044- 015-8. SEDLAK, M. 2007. Manazment. 3. vyd. Bratislava : Iura Edition. 2007. 364 s. ISBN 978- 80-8078-133-0. SMREKOVA, D. - PALOVICOVA. Z. 1999. Podnikatelska a environmentalna etika. Bratislava : Iris, 1999. 144 s. ISBN 80-88778-85-9. SPERANDIO, S. 2008. Ucinna komunikace v zamestnani. 1. vyd. Praha : Portal, 2008. 120 s. ISBN 978-80-7367-360-4. SRPOVA, J. - REHOR, V. a kol. 2010. Zaklady podnikani. Praha : Grada, 2010. 432 s. ISBN 978-80-247-3339-5. SKVARENINOVA, O. 1995. Recova komunikacia. 1. vyd. Bratislava : Slovenske pedagogicke nakladatelstvo, 1995. 165 s. ISBN 80-08-02228-0. SMAJS, J. - BINKA, B. - ROLNY, I. 2012. Etika, ekonomika, priroda. 1. vyd. Praha : Grada, 2012. 192 s. ISBN 978-80-247-4293-9. 66VAJDA, J. 2004. Uvod do etiky. Nitra : Enigma, 2004. 251 s. ISBN 80-89132-12-X. VACHAL, J. - VOCHOZKA. M. a kol. 2013. Podnikove rizeni. Praha : Grada, 2013. 685 s. ISBN 978-80-247-4642-5. VYMETAL, J. 2008. Pruvodce uspesnou komunikaci- Efektivni komunikace v praxi. 1. vyd. Praha : Grada, 2008. 328 s. ISBN 978-80-247-2614-4. VYSEKALOVA, J. - MIKES. J. 2009. Image a firemni identia. Praha : Grada, 2009. 192 s. ISBN 978-80-247-2790-5. UBREZIOVA, I. 2008. Medzinarodny manazment a podnikanie. 1. vyd. Nitra : Slovenska polnohospodarska univerzita, 2008. 159 s. ISBN 978-80-552-0069-9. URBAN, L. - DUBSKY, J. - MURDZA, K. 2011. Masova komunikace a verejne mineni. 1. vyd. Praha : Grada, 2011. 240 s. ISBN 978-80-247-3563-4. 67 Vitaly Levashenko, Elena Zaitseva, Stefan Kovalik Projektovanie systemov pre podporu rozhodovania na zaklade neurcitych dat 4 Obsah UVOD............................................................................................................................... 6 CAST I. ANALYZA DAT V SYSTEMOCH PRE PODPORU ROZHODOVANIA .. 10 Kapitola 1. Opis vstupnych dat ....................................................................................... 10 1.1. Fuzzy data a expertne odhady............................................................................. 11 1.2. Konstrukcia funkcie prislusnosti fuzzy mnozin .................................................. 15 1.2.1 Konstrukcia funkcie prislusnosti na zaklade statistickych udajov.......................... 16 1.2.2. Konstrukcia funkcie prislusnosti na zaklade vzajomnych porovnani .................... 18 1.3. Transformacia ciselnych hodnot na lingvisticke premenne ................................ 20 Kapitola 2. Formulacia ulohy rozhodovania ................................................................... 34 Kapitola 3. Rozhodovanie na zaklade rozhodovacich stromov....................................... 40 3.1. Vyber atributu, asociovaneho s vrcholom rozhodovacieho stromu .................... 41 3.2. Redukcia velkosti rozhodovacieho stromu......................................................... 49 Kapitola 4. Tendencie rozvoja aparatu logickeho diferencialneho poctu a jeho vyuzitie pri rieseni praktickych uloh .................................................................................................. 54 4.1. Logicky diferencialny pocet funkcii viachodnotovej logiky............................... 54 4.2. Tendencie rozvoja metod vyskumu citlivosti funkcii viachodnotovej logiky.... 59 4.3. Tendencie rozvoja analyzy vyznamnosti ............................................................ 63 Kapitola 5. Formulacia cielov vyskumu ......................................................................... 68 Cast II. INFORMACNO-TEORETICKY PRISTUP K ROZHODOVANIU................ 72 Kapitola 6. Informacia v hodnotach fuzzy dat ................................................................ 73 6.1. Informacne charakteristiky fuzzy dat.................................................................. 73 6.2. Sumarne informacne charakteristiky fuzzy dat ................................................... 80 Kapitola 7. Strategia rozhodovania na zaklade fuzzy dat................................................ 96 7.1. Strategia rozhodovania na zaklade neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu ............................................................................................................................. 96 7.2. Strategia rozhodovania na zaklade usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu ...................................................................................................................................... 104 7.3 Strategia rozhodovania na zaklade stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu ................................................................................................. 111 Kapitola 8. Formalizacia strategie rozhodovania .......................................................... 117 8.1. Konstrukcia produkcnych pravidiel.................................................................. 117 8.2. Vytvorenie rozhodovacej tabulky .................................................................... 122 Kapitola 9. Experimentalny vyskum strategii rozhodovania ......................................... 126 9.1. Opis metodiky experimentu a vstupnych dat .................................................... 126 9.2. Vysledky experimentalneho vyskumu .............................................................. 133 Kapitola 10. Zavery....................................................................................................... 144 CAST III. MATEMATICKY APARAT VIACHODNOTOVEJ LOGIKY PRE ANALYZU DAT V SYSTEMOCH PRE PODPORU ROZHODOVANIA ...................... 146 Kapitola 11. Smerovane logicke operatory funkcii m-hodnotovej logiky..................... 146 5 11.1. Zaklady algebry funkcii m-hodnotovej logiky................................................ 147 11.2. Paralelne algoritmy vypoctu smerovanych logickych derivacii funkcii m- hodnotovej logiky.......................................................................................................... 150 11.3. Paralelne algoritmy vypoctu smerovanych logickych diferencialov funkcii m- hodnotovej logiky.......................................................................................................... 156 11.4. Zavery............................................................................................................. 159 Kapitola 12. Analyza citlivosti na zaklade smerovanych logickych diferencialnych operatorov........................................................................................................................... 162 12.1. Formulacia ulohy analyzy citlivosti strukturnej funkcie ................................. 162 12.2. DD-kocky pre m-urovnove komponenty a algoritmus ich vytvarania ............ 163 12.3. Analyza citlivosti strukturnej funkcie, realizovanej na m-urovnovych komponentoch............................................................................................................... 168 12.4. Analyza citlivosti m-urovnoveho komponentu ............................................... 176 12.5. Porovnavacie odhady vyskumu citlivosti na zaklade diferencialnych operatorov ...................................................................................................................................... 181 12.6. Zavery............................................................................................................. 184 Kapitola 13. Indexy vyznamnosti prijateho rozhodnutia............................................... 186 13.1. Matematicke zaklady analyzy vyznamnosti.................................................... 186 13.2. Indexy vyznamnosti prijateho rozhodnutia na zaklade smerovanych logickych derivacii......................................................................................................................... 192 13.3. Indexy vyznamnosti pre niekolko parametrov ............................................... 207 13.4. Stredne indexy vyznamnosti elementov pre systemy s niekolkymi urovnami prevadzkyschopnosti. .................................................................................................... 211 Kapitola 14. Zaver ........................................................................................................ 214 LITERATURA.............................................................................................................. 217 6 UVOD Procesy, odohravajuce sa vo svete, su charakteristicke vysokou dynamickostou, znacnym stupnom neurcitosti a zlozitostou prognozovania dynamiky vyvoja objektov. Rozhodnutia, prijimane na rozlicnych urovniach, su casto protichodne a neumoznuju dosiahnut vopred stanovene ciele. Preto sa stava aktualnou ulohou vytvorenie nastrojov, ktore by umoznili podporovat rozhodovanie. Takymito nastrojmi su napriklad systemy pre podporu rozhodovania. Vyuzitie tychto systemov v praxi umoznuje v minimalnom case urobit analyzu sucasneho stavu objektu alebo procesu, urobit rozhodnutie o jeho rozvoji, ktore je optimalne vzhladom na rad kriterii, skumat citlivost prijateho rozhodnutia a poskytnut vedecky podlozene zavery o vysledkoch prijateho rozhodnutia. Tymto sposobom je mozne minimalizovat naklady na rozvoj objektu a straty, sposobene nedostatocne prepracovanym rozhodnutim, co je v sucasnej dobe jedna zo zakladnych priorit rozvoja. Otazky, spojene s vytvaranim metod a algoritmov realizujucich systemy pre podporu rozhodovania, su v sucasnosti dostatocne dobre preskumane. Z druhej strany, metody a algoritmy vyuzivane v sucasnych systemoch pre podporu rozhodovania by mali brat do uvahy moznu nestochasticku neurcitost vstupnych dat, sposobenu nedostatocnou presnostou merania, tym, ze metodiky hodnotenia vstupnych ukazovatelov nie celkom zodpovedaju ich realnemu stavu a nedostatocnym vnimanim okolitej reality clovekom (expertom). Jednym z perspektivnych pristupov, ktory berie do uvahy takuto neurcitost, je vyjadrenie vstupnych hodnot pomocou neurcitych (fuzzy) dat alebo pomocou viachodnotovych dat. Vyuzitie takehoto typu dat v sucasnych systemoch pre podporu rozhodovania umoznuje adekvatnejsie opisat objekty a analyzovat ich stav. Preto aktualnou ulohou rozvoja sucasnych systemov pre podporu rozhodovania je vytvorenie nastrojov fuzzy odvodzovania pre analyzu fuzzy dat a viachodnotovych dat. Predmetom vyskumu tejto monografie su metody analyzy neurcitych dat a viachodnotovych dat, orientovane na vyuzitie v systemoch pre podporu rozhodovania. Matematickym aparatom spracovania neurcitych dat a viachodnotovych dat je fuzzy logika (Fuzzy Logic) a viachodnotova logika (Multiple-Valued Logic). Tieto moderne smery klasickej logickej algebry sa stali objektom pozornosti a oblastou intenzivneho vyskumu a to minimalne z nasledovnych dovodov: z praktickeho hladiska sa metody tychto smerov potencialne ukazuju ako silny prostriedok riesenia sirokej triedy praktickych uloh; z teoretickeho hladiska realizovany vyskum umoznuje ziskat nove vysledky, pochopit miesto, rolu a suvislosti tychto smerov v porovnani s inymi predmetnymi oblastami, vypracovat nove strategie skumania objektov a opisy v nich prebiehajucich procesov, posledne uspechy v oblasti metod ziskavania znalosti z dat (rozhodovacie stromy a rozhodovacie pravidla, analyza citlivosti a dalsie) umoznuju z noveho pohladu skumat nazhromazdene skusenosti a pristupit k rieseniu praktickych uloh intelektualizacie systemov pre podporu rozhodovania, co predpoklada vypracovanie 7 specialnych metod analyzy dat, zalozenych na nastrojoch fuzzy logiky a viachodnotovej logiky. Uvedene fakty umoznuju klasifikovat vyskum prezentovany v tejto publikacii ako perspektivny, suvisiaci s najdolezitejsou etapou sucasneho rozvoja informacnych technologii a riesiaci jeden z klucovych problemov - vypracovanie metod analyzy neurcitych a viachodnotovych dat, vyuzivanych v systemoch pre podporu rozhodovania. Tieto vysledky su vyzadovane praxou pri projektovani metod analyzy dat, vyuzivanych pri konstrukcii modernych systemov pre podporu rozhodovania, o com svedci intenzivny vyskum vyznamnych medzinarodnych vedeckych skol a tvorcov programoveho vybavenia v danej predmetnej oblasti . Jednym zo sposobov reprezentacie neurcitych dat je vyuzitie lingvistickych premennych (premennych, ktorych hodnoty patria do nejakej konecnej mnoziny). Pojem lingvistickej premennej prvykrat navrhol L. Zadeh, ktory je povazovany za zakladatela teorie fuzzy logiky ako teoreticko-praktickeho vedeckeho smeru. V jeho pracach boli polozene zaklady tohto smeru, ktore boli neskor rozvijane D. Duboisom, J. Kasprzykom, R. Yagerom, A. Kaufmannom, B. Koskom, E. P. Klementom, R. Mesiarom, H. Pradeom a dalsimi. Rozvoj teoretickych zakladov utvoril nevyhnutne predpoklady pre riesenie novych aktualnych problemov a uloh. Jednym zo zakladnych problemov bol problem priblizenia teoretickeho vyskumu k praktickym potrebam systemov pre podporu rozhodovania. Znamena to najma vypracovanie novych metod analyzy neurcitych a viachodnotovych dat, vyuzivanych pri rozhodovani. Druha myslienka, intenzivne rozpracovavana v poslednych 30 rokoch, spociva v ziskavani znalosti na zaklade existujucich dat. Spomedzi sucasnych pristupov k rieseniu tejto ulohy vyzdvihuju vyskumnici navrh metod konstrukcie rozhodovacich stromov. Vytvaranie rozhodovacich stromov predpoklada vytvorenie acyklickeho grafu procesu rozhodovania, ktory umoznuje urcit postupnost ukonov spojenych s rozhodovanim, optimalnu vzhladom na zadane kriteria. Tato myslienka bola rozvijana v pracach J. R. Quinlana (Australia), C. Janikowa, M. Donga (USA), Y. Yuana, M. Shawa (Kanada), J. Zeidlera, M. Schlossera (Nemecko), F. Herrera, J. L. Castra, ?. Delgada (Spanielsko), X. Wanga, E. C. C. Tsanga, I.-J. Chianga, D. S. Yeunga (Cina), M. Umana, R.Webera, H. Ichihashiho (Japonsko), V. A. Ceuseva (Bielorusko), J. Mingersa (Velka Britania) a dalsich. Celkovo treba tento vyskum hodnotit ako vytvorenie teoretickych predpokladov a zakladov pre riesenie prioritneho problemu - priblizenia teoretickych vysledkov k praktickym potrebam. Autori tejto monografie pouzivaju pre riesenie tohto problemu nasledovnu strategiu. Najskor rozsiruju matematicky aparat neurcitej (fuzzy) logiky a viachodnotovej logiky, konkretne: navrhuju nove sumarne informacne charakteristiky fuzzy dat, zavadzaju nove kriteria konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov a vyvijaju nove maticove analogy vypoctu smerovanych logickych diferencialnych operatorov. Nasledne navrhuju metodiky vyuzitia navrhnuteho matematickeho aparatu pre riesenie konkretnych praktickych uloh, spojenych s rozhodovanim a s analyzou citlivosti prijateho rozhodnutia. 8 Vysledky monografie umoznuju efektivne riesit rad v sucasnosti vyzadovanych uloh: objavovanie skrytych zakonitosti v opise objektov a analyza ich dynamiky (vyskum citlivosti objektov na zmenu hodnot vstupnych ukazovatelov). Riesenie tychto uloh je aktualne v etape rozhodovania a pri analyze dosledkov rozhodnutia. Ciel prace teda spociva vo vypracovani vedecky podlozenych pristupov ku konstrukcii a rozvoju metod analyzy neurcitych a viachodnotovych dat, orientovanych na vytvaranie modernych systemov pre podporu rozhodovania. Tento ciel je dosiahnuty ako vysledok riesenia nasledovneho suboru teoreticko-praktickych uloh: vyvoj a zovseobecnenie metod konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov na zaklade neurcitych (fuzzy) dat, optimalnych vzhladom na zadane kriteria a orientovanych na riesenie klasifikacnych uloh; systemova analyza a zovseobecnenie metod logickeho derivovania funkcii viachodnotovej logiky, konkretne smerovanych logickych operatorov, paralelnych algoritmov ich vypoctu a realizacia algoritmov formou vysoko efektivnych hardverovych prostriedkov; vypracovanie technologie vyuzitia metod spracovania neurcitych a viachodnotovych dat, orientovanych na realizaciu v modernych systemoch pre podporu rozhodovania. Komplex experimentalneho vyskumu na realnych suboroch dat a porovnavacia analyza so znamymi pristupmi ukazali spravnost prvotnych predpokladov. Monografia je strukturovana nasledovne. Cast I obsahuje analyzu predmetnej oblasti, prehlad znamych rieseni a formulaciu uloh, riesenych v monografii. Informacne charakteristiky fuzzy dat a ich vyuzitie pri tvorbe novych metodik strategie rozhodovania su prezentovane v Casti II monografie. Metodiky vypracovane v tejto casti su prezentovane rozlicnymi formami vyjadrenia znalosti (fuzzy rozhodovacie stromy, produkcne pravidla v tvare ak-potom, rozhodovacie tabulky). Bol realizovany aj experimentalny vyskum presnosti prijateho rozhodnutia. Material Casti III je orientovany na vyskum citlivosti navrhnutych strategii rozhodovania, vyjadrenych vektorom hodnot strukturnej funkcie (rozhodovacou tabulkou). Autorom uvodu, kapitol 1 (okrem podkapitoly 1.1), 2, 3, 6, 7 (okrem podkapitoly 7.1) a zaveru je Vitaly Levashenko. Kapitoly 4, 8-10 a cast III (kapitoly 11 - 14) napisali Vitaly Levashenko a Elena Zaitseva spolocne. Podkapitoly 1.1 a 7.1 a kapitolu 5 napisali spolocne Vitaly Levashenko a Stefan Kovalik. Stylisticku upravu monografie v slovenskom jazyku realizoval Stefan Kovalik. Autori vyjadruju uprimnu vdaku kolegom z Fakulty riadenia a informatiky Zilinskej univerzity v Ziline, ktori podporili myslienku a proces pripravy tejto monografie. Za pomoc pri realizacii experimentalneho vyskumu vyjadruju autori vdacnost Michalovi Kaveckemu (algoritmus fcm), Andrejovi Sulhinovi (algoritmus C4.5), Petrovi Solenskemu (algoritmus CART) a Pavlovi Rauovi (algoritmus Yuan-Shaw). Osobitnu vdacnost vyjadruju autori oficialnym i neoficialnym recenzentom, prof. Marii Bielikovej, prof. Jurajovi Spalekovi, prof. Jaroslavovi Janacekovi, prof. Karolovi Matiaskovi 9 a doc. Stanislavovi Paluchovi za priatelsku pomoc pri posudzovani rukopisu v rozlicnych stadiach jeho pripravy na vydanie a za cenne poznamky, ktore prispeli k skvalitneniu obsahu i metodiky vykladu materialu publikacie. Autori budu vdacni kazdemu, kto precita monografiu od zaciatku az do konca, najma vsak tym, ktori po jej precitani najdu sposob, ako autorom tlmocit svoj nazor na tuto publikaciu. 10 CAST I. ANALYZA DAT V SYSTEMOCH PRE PODPORU ROZHODOVANIA Hlavnym cielom prvej casti monografie je urcenie miesta a roly tejto monografie v oblasti sucasneho vyskumu analyzy dat pri rozhodovani. Rozhodovanie v rade pripadov predpoklada analyzu vstupnych situacii a vyber najlepsieho rozhodnutia jeho porovnanim s rozhodnutiami, urobenymi v minulosti. Pritom je potrebne minimalizovat naklady na analyzu vstupnych situacii s cielom urcit postupnost najvyznamnejsich ukazovatelov, opisujucich danu situaciu. Nastroje, ktore zabezpecuju realizaciu takehoto vyberu, sa nazyvaju systemom pre podporu rozhodovania. Existuje vela sposobov klasifikacie systemov pre podporu rozhodovania. Zaklad tychto klasifikacii tvori (?) format vyjadrenia dat a (b) model rozhodovania. Tieto dve zlozky budeme skumat podrobnejsie. V suvislosti s tym v Kapitole 1. ukazeme formaty vyjadrenia dat s vyuzitim aparatu fuzzy logiky a viachodnotovej logiky pri rozpracovani metod analyzy dat v systemoch pre podporu rozhodovania. V monografii bude prezentovany model rozhodovania zalozeny na vyuziti rozhodovacich stromov. Formulacia problemu rozhodovania je uvedena v kapitole 2. S cielom urcit rolu a podstatu pristupov a vyznam predkladanej publikacie bude kratko predstavena retrospektiva rozvoja metod konstrukcie rozhodovacich stromov a problemy, suvisiace s ich vyuzitim (Kapitola 3). Analyza citlivosti rozhodnutia prijateho pomocou systemov pre podporu rozhodovania predpoklada vyskum vplyvu zmeny vstupnej hodnoty na zmenu vysledku. V publikacii sa navrhuje vyuzit k tomu aparat logickeho diferencialneho poctu funkcii viachodnotovej logiky. Sucasne tendencie rozvoja tohto aparatu su charakterizovane dynamikou a interdisciplinarnym charakterom vyskumu a teda sucasny stav metod analyzy citlivosti funkcii viachodnotovej (m-hodnotovej) logiky a vypocet indexov vyznamnosti budu prestavene v Kapitole 4. Pozornost je venovana aj rozvoju metod, orientovanych na paralelno-seriove principy vypoctu. V kapitole 5 autori vysvetluju ciele prace, svoju strategiu a taktiku riesenia suboru aktualnych teoreticko-praktickych uloh, tvoriacu v suhrne riesenie problemu rozvoja nastrojov logickej algebry pre tvorbu metod analyzy dat v systemoch pre podporu rozhodovania. Kapitola 1. Opis vstupnych dat V tejto kapitole sa objasnuje ucelnost pouzitia fuzzy dat a zavadza sa pojem fuzzy premennych a ligvistickych premennych (podkapitola 1.1). Lingvisticke premenne sa javia ako jeden z casto pouzivanych sposobov vyjadrenia hodnot, opisovanych kvantitativnymi 11 alebo kvalitativnymi velicinami. Kvalitativne veliciny sa v mnohych pripadoch javia ako vysledok formalizacie expertnych odhadov. Vyuzitie tychto odhadov pre vypocet funkcii prislusnosti lingvistickych premennych je uvedene v podkapitole 1.2. Podkapitola 1.3 obsahuje opis metod transformacie kvatitativnych velicin zadanych pomocou ciselnych hodnot na lingvisticke premenne. 1.1. Fuzzy data a expertne odhady Ako uz bolo uvedene, kazdy objekt alebo proces sa opisuje skupinou ukazovatelov. V rade pripadov sa v modeloch pre podporu rozhodovania vyuzivaju ukazovatele, ktore nadobudaju hodnoty z mnoziny realnych cisel. Vyuzitie ukazovatelov takehoto typu v systemoch pre podporu rozhodovania vsak nie je vzdy opodstatnene. Spomedzi pricin, ktore stazuju pouzitie realnych cisel treba spomenut nasledovne [Cox1994]: 1. Zlozitost presneho merania hodnot ukazovatela. Ak chceme napriklad ohodnotit naklady podniku prostrednictvom sumarnej veliciny ceny jeho akcii, moze sa tato pocas dna menit a preto odhad, absolutne presny v lubovolnom casovom okamihu, nebude presny po uplynuti aj pomerne kratkeho casu. Navyse aj presnost hodnotenia podniku prostrednictvom hodnoty akcii vyvolava otazky. 2. Neexistencia algoritmov a metod vypoctu presnych hodnot ukazovatela. Ako priklad ukazeme nemoznost presneho odhadu hodnoty cloveka, konkretne pri vypocte kompenzacii. Mozno pripustit, ze tento odhad bude zavisiet od veku, vzdelania, prijmu, rodinneho stavu. Ale otazka, ako do tohto odhadu zahrnut potencial cloveka zostava otvorena. 3. Zlozitost dostupnosti nameranych dat, suvisiaca s radom objektivnych a subjektivnych faktorov (komercnych, individualnych a pod.). Pri odhade su presne hodnoty vstupnych financnych dat casto nedostupne, vzhladom na ich utajenie z komercnych dovodov; pri vyskume veku zien je ich vek castejsie blizsi k hodnote 20 rokov ako je tomu v skutocnosti. 4. Absencia nevyhnutnosti poznat presne hodnoty. Napriklad, pri analyze moznych variantov vyberu noveho zamestnania male rozdiely v hodnotach vysky zarobku nemaju vplyv na rozhodnutie. Vtedy prichadzaju do uvahy ine faktory: perspektiva karierneho rastu, dopravna dostupnost a pod. 5. Relativne vysoke naklady na zmeranie presnych hodnot ukazovatelov - naklady na vycislenie presnej hodnoty ukazovatela byvaju niekedy vacsie ako ocakavany zisk pri vybere najlepsieho rozhodnutia. Navyse, realne hodnoty jednotlivych ukazovatelov bez prihliadnutia na ine ukazovatele z jednej strany nesu pre vyber rozhodnutia zbytocne podrobnu informaciu o tomto ukazovateli, z druhej strany nemozu byt zakladom pre vyber rozhodnutia. Napriklad pri analyze jednotlivych hodnot ekonomickeho ukazovatela ,,ocakavany zisk projektu", zadaneho realnym cislom je zlozite ohodnotit jeho vyznam ak nepozname hodnoty inych ukazovatelov (,,vlastny kapital spolocnosti", ,,objem nakladov na projekt"), a priame 12 zahrnutie vsetkych tychto ukazovatelov do procesu rozhodovania zvysuje vypoctovu zlozitost riesenia. Z toho vyplyva, ze sa ukazuje ako uzitocne vyuzit priblizne, neurcite (fuzzy) hodnoty vstupnych dat. Pouzitie podobnych fuzzy hodnot umoznuje zaviest do vyskumu kvalitativne opisy. Vo vysledku sa berie do uvahy neurcitost ulohy rozhodovania, zabezpecuje sa adekvatny opis vsetkych faktorov, ktore maju vztah danej ulohe, ale nie je mozne zabezpecit ich presny kvantitativny opis. Treba poznamenat, ze znalosti expertov sa zlozito verbalizuju a ich priama formalizacia nie je vzdy mozna. Expert, vyberajuci spravne rozhodnutie, v rade netrivialnych pripadov nemoze korektne objasnit mechanizmus svojho rozhodovania. V sucasnosti je uloha formalizovania expertnych znalosti jednym z najaktualnejsich problemov v oblasti umelej inteligencie. Z jednej strany takato formalizacia umozni sirokemu okruhu pouzivatelov vyuzit skusenosti a znalosti expertov, z druhej strany zabezpeci uchovanie znalosti expertov. Riesenie tejto ulohy sa stretava s nasledovnymi tazkostami. 1. Expert v rade pripadov nemoze sformulovat vseobecne abstraktne pravidla, ktorymi sa riadi, ak riesi tu ktoru konkretnu ulohu, pretoze jeho schopnosti su casto ulozene v jeho podvedomi. 2. V lubovolnej oblasti cinnosti existuje obrovske mnozstvo moznych praktickych situacii, pri analyze ktorych sa prejavuju znalosti experta. Uplna formalizacia tychto znalosti vyzaduje obrovsku pracu a cas expertov. 3. Aj experti, ktori maju znalosti a vedomosti, sa v niektorych situaciach dopustaju chyb. Tieto chyby su sposobene napriklad ich unavou, roztrzitostou, obtiaznostou situacie a pod. Preto je pri formalizacii expertnych znalosti potrebne brat do uvahy aj tieto okolnosti. Spracovanie neurcitej (fuzzy) informacie v rozhodovacich ulohach sa zabezpecuje aplikovanim lingvistickeho pristupu [Zadeh1976, Lieb1993, Novak2005, Navara2007]. V ramci tohto pristupu su ako hodnoty premennych pripustne nielen cisla, ale aj slova prirodzeneho jazyka. Matematickym aparatom ich formalizacie je teoria fuzzy mnozin. Lingvisticky pristup pri konstrukcii modelov rozhodovania umoznuje: vyuzit pre opis elementov ulohy rozhodovania subjektivne odhady expertov, vyjadrene pomocou neurcitych (fuzzy) pojmov, vztahov a vyrokov profesionalneho jazyka; formalizovat neurcite (fuzzy) opisy pomocou fuzzy mnozin a lingvistickych premennych; spracovavat ziskane formalizovane opisy prostrednictvom matematickeho aparatu teorie fuzzy logiky. Zaklad tohto pristupu tvoria pojmy neurcitej (fuzzy) premennej a lingvistickej premennej. Objasnime tieto pojmy [Zadeh1965, Zadeh1996]. Nech ?= {?} - je mnozina prvkov x. 13 D e f i n i c i a 1.1. Fuzzy mnozina ? ? je predstavovana mnozinu dvojic {(?, ?(?))}, kde ? ? a ?: ? -> <0, 1> - je funkcia prislusnosti, ktora predstavuje subjektivnu mieru prislusnosti elementu ? k mnozine ?. Velicina ?(?) nadobuda hodnoty od nuly, ktora oznacuje absolutnu neprislusnost po hodnou jedna, ktora hovori o absolutnej prislusnosti elementu ? do fuzzy mnoziny ? [Zadeh1965]. Definicia fuzzy mnoziny A v X je teda ekvivalentna definicii jej funkcie prislusnosti ?(u). Podla zauzivanej konvencie sa v tejto praci pouziva termin fuzzy mnozina namiesto presnejsieho terminu fuzzy podmnozina. Uvedena definicia fuzzy mnoziny je dost vseobecna. Preto sa pri analyze a synteze fuzzy systemov pouzivaju ine formy vyjadrenia, napriklad R-L format a pod. [Dubois1979, Dubois1982, Kaufmann1985, Lee2005, Siler2005, Klir2006]. Podrobny popis tychto formatov prekracuje ramec tejto monografie. Ak je fuzzy mnozina ? definovana na konecnej univerzalnej mnozine ? = {?1, ?2, ..., ?n}, potom je vhodne oznacit ju nasledovne: ? = { (?1, ?(?1)), (?2, ?(?2)), ..., (?n, ?(?n)) }. kde ?(?i) ?i - je dvojica tvorena funkciou prislusnosti a elementom ?i , nazyvana singleton, a symbol "+" - oznacuje zjednotenie dvojic. P r i k l a d 1.1. Nech ? = {20, 24, 28, 32, 36, 38}. Potom fuzzy mnozina Mlady, definovana na mnozine kladnych velicin (vek v rokoch) moze byt vyjadrena nasledovne: Mlady = { (20, 1.0), (24, 1.0), (28, 0.75), (32, 0.48), (36, 0.2) }. Tento zapis ukazuje, ze osoby vo veku 20 a 24 rokov s absolutnou istotou patria do mnoziny Mlady, osoba vo veku 28 rokov patri k mnozine ?lady so stupnom istoty 0.75 atd. Osoby starsie ako 36 rokov absolutne nepatria do mnoziny ?lady. D e f i n i c i a 1.2. Fuzzy premenna je definovana trojicou ( , ?, ?), kde - je meno fuzzy premennej; ?={?} - je mnozina, tvoriaca definicny obor premennej ? a ? - je fuzzy podmnozina fuzzy mnoziny ?, pre kazdy prvok ktorej je definovana funkcia ?(?), udavajuca stupen prislusnosti daneho elementu ? do mnoziny ?. D e f i n i c i a 1.3. Lingvisticka premenna je definovana paticou ( , ?, ?, G, M), kde - je meno lingvistickej premennej; ? - je mnozina jej hodnot (termov), z ktorych kazda je fuzzy premennou na mnozine ?; G - je syntakticke pravidlo pre tvorbu novych mien hodnot lingvistickej premennej ; ? - je semanticka procedura, umoznujuca transformovat novu hodnotu premennej , urcenu procedurou G, na fuzzy premennu, t.j. vytvorit zodpovedajucu fuzzy mnozinu. D e f i n i c i a 1.4. Funkcia prislusnosti ?(?) kvantitativne urcuje prislusnost elementov zakladnej mnoziny uvazovaneho priestoru ? X k fuzzy mnozine ?. Hodnota 0 tejto funkcie znaci, ze element nepatri do fuzzy mnoziny, hodnota 1 opisuje uplne patriaci element. Hodnoty medzi 0 a 1 charakterizuju neurcito zaradene elementy. 14 V dalsom texte sa funkcia prislusnosti ?(?) elementu ? k fuzzy mnozine ? interpretuje ako subjektivna miera toho, nakolko element ? X zodpoveda pojmu, ktoreho zmysel sa formalizuje pomocou fuzzy mnoziny ?. Ako bolo povedane, pod subjektivnou mierou sa mysli expertmi urceny stupen korespondovania elementu ? pojmu, formalizovanemu fuzzy mnozinou ? [Kaufmann1985, Klir1995, Navara2011]. P r i k l a d 1.2. Pre lingvisticku premennu s nazvom = Vek_klienta sa zostavajuca stvorica interpretuje ako: - mnozina termov ?={Mlady, Dospely, Stary} s funkciami prislusnosti definovanymi napriklad vyrazmi: 1 , pre x < a1 Mlady(x) = a2 - x , pre a1 x a2 a2 -a1 0 , pre x > a2 0 , pre x < a3 Stary (x) = x - a3 , pre a3 x a4 a4 - a3 1, pre x > a4. 0, pre x < a1 x - a1 a2 - a1 , pre a1 x a2 Dospely (x) = 1, pre a2 < x < a3 a4 - x a4 - a3 , pre a3 x a4 0, pre x > a4. - univerzalna mnozina X = <5, 35> opisuje rozsah moznych hodnot veku od 5 do 35 rokov; - syntakticke pravidlo G, umoznujuce manipulovat s elementami mnoziny T a vytvarajuce nove termy s vyuzitim kvantifikatorov ,,A", ,,ALEBO", ,,NIE", ,,VELMI", ,,OVELA- MENEJ-AKO" a dalsich, napriklad novy term Nie-Mlady sformovany podla pravidla Dospely ALEBO Stary - procedura ?, ktora kazdemu novemu termu priradi funkciu prislusnosti, ktora zavisi od pouziteho syntaktickeho pravidla G a od funkcii prislusnosti vstupnych termov, vyuzitych v tomto pravidle. Priklad grafickej interpretacie funkcii prislusnosti zodpovedajucich fuzzy premennej a lingvistickej premennej je zobrazeny na obrazku 1.1: 1,0 Mlady (?) a1 a2 ? 0 1.0 Mlady Dospely Stary (?) a1 a2 a3 a4 ? 0 (a) (b) Obrazok 1.1. Graficka interpretacia funkcii prislusnosti fuzzy premennej (a) a lingvistickej premennej (b) , zavedenych v prikladoch 1.1. a 1.2. 15 Lingvisticka premenna sa teda od ciselnej premennej lisi tym, ze jej hodnotami nie su cisla ale slova alebo vyroky prirodzeneho alebo formalneho jazyka. Je zrejme, ze takyto kvalitativny popis s vyuzitim slov je menej presny ako pomocou cisel. Napriek tomu pouzitie lingvistickej premennej umoznuje priblizne opisat zlozite javy, ktore nie je mozne opisat pomocou obvyklych kvantitativnych terminov. Dolezity aspekt lingvistickej premennej spociva v tom, ze tato premenna ma vyssiu uroven ako fuzzy premenna v tom zmysle, ze hodnotami lingvistickej premennej su fuzzy premenne. 1.2. Konstrukcia funkcie prislusnosti fuzzy mnozin Existuju rozne interpretacie funkcie prislusnosti, pricom spektrum nazorov o jej podstate je znacne siroke. Vo vacsine prac, zaoberajucich sa skumanim a vyuzitim teorie fuzzy mnozin [Zadeh1976, Bellmann1977, Dubois1999, Borisov1982, Navara2007, Qi2010] sa uvazuje, ze funkcia prislusnosti je nejaka nepravdepodobnostna subjektivna miera neurcitosti, lisiaca sa od miery pravdepodobnosti. Treba poznamenat, ze pri interpretacii funkcie prislusnosti je nevyhnutne vychadzat z realneho zakladu tohto pojmu a jeho zdrojov v realnych procesoch. Treba mat na pamati, ako sa v dalsom texte bude vyuzivat funkcia prislusnosti. Existuje znacne mnozstvo metod konstrukcie funkcie prislusnosti fuzzy mnoziny zalozenych na expertnych odhadoch. Mozno rozlisit dve skupiny metod: priame a nepriame [Klir1995, Bergmann2008]. Priame metody predpokladaju, ze expert bezprostredne formuluje pravidla, podla ktorych sa urcuje hodnota funkcie prislusnosti ?(?), charakterizujuca prvok ?. Tieto pravidla su v sulade s jeho preferenciami na mnozine prvkov ? nasledovne: 1) pre lubovolne ?1, ?2 ? plati ?(?1) < ?(?2) v pripade, ked ?2 ma vyssiu preferenciu ako ?1, t.j. je na vyssom stupni charakterizovane vlastnostou ?; 2) pre lubovolne ?1, ?2 ? plati ?(?1) = ?(?2) v pripade, ked ?1 aj ?2 maju vlastnost ? rovnakou mierou. Prikladmi priamych metod su funkcie prislusnosti, zadane pomocou tabuliek, grafov alebo vzorcom. Ako bolo povedane, priame metody sa vyuzivaju pre opis pojmu, ktory je charakteristicky meratelnymi vlastnostami ako napriklad cas, rychlost, vyska, teplota, hmotnost, objem. Nedostatkom tejto skupiny metod je vysoky podiel subjektivizmu experta. Preto priame metody merania, zalozene na priamom urceni prislusnosti, je vhodne pouzivat v pripade, ked pripadne chyby su nepatrne alebo malo pravdepodobne. Nepriame metody vypoctu hodnot funkcie prislusnosti sa pouzivaju v pripade, ak neexistuju elementarne meratelne vlastnosti. Fuzzy mnoziny hodnot funkcie prislusnosti sa vyberaju s cielom splnit vopred sformulovane podmienky. Expertne odhady su iba vstupnou informaciou pre buduce spracovanie. Na tvar ziskanej informacie i na proceduru spracovania sa mozu klast dodatocne podmienky. Nepriame metody su narocnejsie ako priame, ale ich vyhody spocivaju v odolnosti voci skresleniam. Preskumajme niekolko metod konstrukcie funkcie prislusnosti. 16 1.2.1 Konstrukcia funkcie prislusnosti na zaklade statistickych udajov Tato metoda predpoklada, ze clovek pri prijimani informacie nema k dispozicii konkretne cisla, ale ihned asociuje informaciu so svojimi pojmami, vyjadrenymi termami (hodnotami) lingvistickej premennej. Nasledne bude kazdy term takejto premennej matematicky opisany pomocou funkcie prislusnosti, individualnej pre kazdeho cloveka alebo skupinu ludi. Ako stupen prislusnosti elementu k mnozine sa berie odhad frekvencie pouzitia pojmu pre charakteristiku elementu, zadavany fuzzy mnozinou. Zasluhou vyuzitia specialnych matic frekvencii uvazovaneho prvku je mozne ziskat spojite funkcie prislusnosti [Svarovsky1980]. Podstata metody spociva v nasledovnom. Expert skumajuci objekt fixuje nejaky fakt a asociuje ho so zodpovedajucou hodnotou lingvistickej premennej. Expert sa pritom opiera o svoju predchadzajucu skusenost pri analyze vyskytu tohto faktu v podobnej situacii. Frekvencia vyskytu hodnoty lingvistickej premennej sa vypocita ako pomer poctu pozorovani (experimentov) v ktorych doslo k vyskytu faktu a poctu vsetkych pozorovani. Tato frekvencia urcuje stupen prislusnosti k hodnote lingvistickej premennej. Dalej je potrebne transformovat hodnoty ziskanej lingvistickej premennej na interval <0; 1> v tvare funkcie prislusnosti. K tomu sa vypocita stupen prislusnosti pre kazdy urceny podinterval intervalu. Osvetlime vyuzitie danej metody na priklade, v ktorom vstupne udaje tvori empiricka tabulka odhadu frekvencie vyskytu lubovolneho faktu. Experimenty pritom mozu byt v intervaloch umiestnene nerovnomerne, v niektorych intervaloch sa vo vseobecnosti nemusia vyskytnut. P r i k l a d 1.3. Bola vykonana analyza veku klientov banky, ktorej vysledkom bolo ziskanie N=10 rozlicnych variantov hodnot veku. Experti stotoznili tieto varianty s tromi apriorne zadanymi termami Mlady, Dospely, Stary lingvistickej premennej Vek. Ziskana statistika je uvedena v tabulke 1.1. T a b u l k a 1.1. Statistika analyzy veku 40 klientov banky Cislo variantu, i 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Vek klienta v rokoch, xi 20 24 28 32 36 40 44 48 52 56 j-ty term lingvistickej premennej Frekvencia pozorovania termov premennej Vek Mlady (j = 1) 4 6 3 1 Dospely (j = 2) 1 4 4 5 1 Stary (j = 3) 2 3 6 Spolu 40 klientov 4 6 4 0 5 4 5 3 3 6 Treba urcit funkcie prislusnosti termov lingvistickej premennej Vek. V tabulke prvok bi,j (i=1,...,10; j=1,...,3) ukazuje frekvenciu, s ktorou experti stotoznili i- tu pozorovanu hodnotu s j-tym termom lingvistickej premennej. Tak napriklad styroch klientov vo veku 28 rokov stotoznili experti s termom Mlady trikrat a jeden krat ho stotoznili s termom Dospely. 17 Pre riesenie ulohy definujeme vektor, ktoreho zlozky zodpovedaju frekvencii pozorovanej hodnoty a ktore sa vypocitaju podla vztahu ki = j=1,...,3 bi,j: [4 6 4 0 5 4 5 3 3 6]. Vyberieme maximalnu zlozku tohto vektora kmax = maxi=1,...,10(ki): kmax = 6. Prepocitame hodnoty bi,j pomocou vztahu ci,j = bi,j kmax / ki . Pre stlpce s nulovymi hodnotami zlozky ki (ki =0) vypocitame linearnu aproximaciu ci,j = (ci-1,j + ci+1,j)/2. Najdeme maximalne hodnoty cj,max pre kazdy term lingvistickej premennej cj,max = maxi=1,...,10 ci,j . Vysledok vypoctu je uvedeny v tabulke 1.2. T a b u l k a 1.2. Vypocitane hodnoty prvkov ci,j a ci,max Cislo variantu, i 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Cj, max Mlady (j = 1) 6 6 4.5 2.85 1.2 0 0 0 0 0 6.0 Dospely (j = 2) 0 0 1.5 3.15 4.8 6 6 2 0 0 6.0 Stary (j = 3) 0 0 0 0 0 4 6 6 6.0 Pre zostrojenie funkcie prislusnosti prepocitame tabulku pomocou vztahu: j(xi)= ci,j /cj,max. Aby funkcia prislusnosti nadobudala hodnoty z intervalu <0; 1> normalizujeme hodnoty veku xi : xi new = (xi,old - mini=1...N xi,old) /(maxi=1...N xi,old - mini=1...N xi,old). Vysledky vypoctu su uvedene v tabulke 1.3 a zobrazene na obrazku 1.2 T a b u l k a 1.3. Hodnoty funkcie prislusnosti j(xi,) termov lingvistickej premennej Vek Cislo variantu, i 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Vek klienta, xi 20 24 28 32 36 40 44 48 52 56 Vek normalizovany na hodnotu z intervalu <0; 1> 0 0.11 0.22 0.33 0.44 0.56 0.67 0.78 0.89 1.0 ?lady(xi) 1.0 1.0 0.75 0.47 0.2 0 0 0 0 0 Dospely(xi) 0 0 0.24 0.53 0.8 1.0 1.0 0.3 0 0 Stary(xi) 0 0 0 0 0 0 0 0.7 1.0 1.0 18 Mlady Dospely Stary Obrazok 1.2. Funkcie prislusnosti termov lingvistickej premennej Vek. Treba poznamenat, ze uvedena schema definicie funkcie prislusnosti je velmi jednoducha, ale tiez velmi nepresna. Vhodnejsia je procedura konstrukcie funkcie prislusnosti zalozena na kvantitativnom vzajomnom porovnani stupnov prislusnosti. 1.2.2. Konstrukcia funkcie prislusnosti na zaklade vzajomnych porovnani Zaklad metody tvori vytvorenie matice odhadov, vyjadrujucich nazor experta na prislusnost jedenotlivych prvkov do mnoziny alebo na stupen vyjadrenia ich vlastnosti, formalizovanych touto mnozinou [Saaty1974, Zhang1990, Saaty2008]. Majme mnozinu ? obsahujucu N alternativ xi (i = 1,..., N). Pre kazdu alternativu potrebujeme urcit hodnotu ?(xi), opisujucu dolezitost tejto alternativy. Navyse pre vsetky prvky mnoziny ? musi platit podmienka i ?(xi) = 1. Stupen prislusnosti prvkov do mnoziny A budeme urcovat prostrednictvom vzajomnych porovnavani. Pre porovnanie prvkov sa pritom pouzije nasledovna stupnica odhadov (tabulka 1.4). T a b u l k a 1.4. Stupnica odhadu vyznamnosti Odhad Opis Vyznam 1 Rovnaka vyznamnost Podla daneho kriteria maju alternativy rovnake postavenie 3 Slaba prevaha Dojem o uprednostneni jednej alternativy pred druhou je nepresvedcivy 5 Silna (vyznamna) prevaha Existuje dokaz o vyznamnej prevahe jednej alternativy 7 Zjavna prevaha Existuje neklamny dokaz o prinose jednej alternativy 9 Absolutna (drviva) prevaha Dokaz o prinose jednej alternativy je vysoko presvedcivy 2,4,6,8 Medzilahle hodnoty Vyuzivaju sa ako kompromis medzi susednymi odhadmi Odhad vyznamnosti i-teho prvku xi v porovnani s j-tym prvkom xj z pohladu niektoreho kriteria oznacujeme ai,j (i, j = 1, ..., N). Pre uplnost polozime aj,i = 1/ai,j. Odhady ai,j tvoria maticu ? dimenzie N N. Najdime vlastny vektor w = [w1, w2, ..., wN] matice ?, ktory je riesenim rovnice A w = w, kde - vlastna hodnota (vlastne cislo) matice ?. 19 Vypocitane hodnoty vlastneho vektora w predstavuju stupen prislusnosti prvkov x do mnoziny A: A(xi) = wi . Tak ako vzdy plati rovnost A w = N w, tak aj najdene hodnoty su tym presnejsie, cim je max blizsie k hodnote N. Odchylka medzi max a N sluzi ako miera suhlasu medzi nazormi expertov. Pouzitie metody ukazeme na priklade. P r i k l a d 1.4. Potrebujeme urcit relativnu dolezitost styroch alternativ {x1, x2, x3, x4}. Ako vysledok posudenia expertov bola vytvorena matica vzajomnych porovnani, ktora ma tvar: ? = . 1/ 7 1/ 6 1/ 4 1 1/ 6 1/ 4 1 4 1/ 5 1 4 6 1 5 6 7 Prvok a1,2 = 5 tejto matice svedci o existencii dokazu o vyznamnej prevahe prvej alternativy x1 nad druhou alternativou x2. Najdeme vlastny vektor w, pre ktory plati podmienka A w = w, kde - je vlastne cislo matice ?. Najskor najdeme vlastne cisla matice ako riesenia rovnice (A - I) w = 0. Tento nehomogenny system ma netrivialne riesenie prave vtedy, ak je determinant matice ? - ?I rovny nule, t.j. . ? = 4 6.914 2.715 0. 1/ 7 1/ 6 1/ 4 1 1/ 6 1/ 4 1 4 1/ 5 1 4 6 1 5 6 7 4 3 Tato rovnica ma 4 riesenia: 1 = - 0.362, 2 = - 0.140-1.305i, 3 = - 0.140+1.305i, 4 = 4.39. Plati teda, max = 4.39. Najdeme vlastny vektor pre max: 0. 1/ 7 1/ 6 1/ 4 1 4.390 1/ 6 1/ 4 1 4.390 4 1/ 5 1 4.390 4 6 1 4.390 5 6 7 4 3 2 1 w w w w Dostaneme sustavu rovnic 1.142 0.166 0.25 3.39 0. 0.166 0.25 3.39 4 0; 0.20 3.39 4 6 0; 3.39 5 6 7 0; 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 w w w w w w w w w w w w w w w w Tato sustava ma iba nulove riesenie. Pre najdenie vlastneho vektora w zamenime lubovolnu rovnicu tejto sustavy za podmienku normovanosti w1 + w2 + w3 + w4 = 1. Riesenim sustavy dostaneme vlastny vektor: w1 = 0.619, w2 = 0.235, w3 = 0.101, w4 = 0.045. Toto riesenie je hladany vektor relativnych vah parametrov - Saaty-ho vektor. 20 Z toho vyplyva, ze, (x1) = 0.619, (x2) = 0.235, (x3) = 0.101, (x4) = 0.045. Ako vyplyva z prikladu, urcenie vahovych koeficientov pomocou najdenia vektora w matice vzajomnych porovnani je dost narocna uloha. Pre riesenie praktickych uloh niektori autori [Gutkin1975, Rotshtein1999] navrhuju urcit vahove koeficienty pomocou geometrickeho priemeru zo vztahu wi = n i n n j i j n n j ai j a 1 1 , 1 , , kde ai,j -- su koeficienty matice vzajomnych porovnani ?. V nasom priklade tak dostaneme: w1 = 0,614, w2 = 0,239, w3 = 0,103, w4 = 0,044. Chyby vypoctu vahovych koeficientov v danom priklade neprevysuju 5%, co hovori o moznosti praktickeho vyuzitia takehoto zjednodusenia. Existuju aj ine sposoby konstrukcie funkcie prislusnosti, ktorych podrobna analyza prekracuje ramec tejto monografie. Podrobnejsie su niektore z nich predstavene v pracach [Beshelev1980, Bergmann2008, Kahraman2008, Liu2010, Jassbi2010, Kaya2011, Wang2012]. 1.3. Transformacia ciselnych hodnot na lingvisticke premenne Transformacia ciselnych premennych na ligvisticke predpoklada vztah medzi kombinaciou ich hodnot a stupnicou s konecnym poctom m intervalov a nazyva sa diskretizaciou [Catlett1991, Ching1995, Kotsiantis2006]. Pritom sa kazdy interval asociuje s hodnotou lingvistickej premennej (termom). Proces diskretizacie predpoklada transformaciu kvantitativnych dat na kvalitativne. Vo vseobecnom pripade diskretizacia zmensuje objem dat a nevedie k znizeniu klasifikacnej presnosti a spolahlivosti hodnot, vyuzivanych v systemoch pre podporu rozhodovania. Naopak, taketo diskretne hodnoty adekvatnejsie ohodnocuju ukazovatele a su stabilnejsie vzhladom k zmenam a metodikam merania.[Lui2002]. Ako vysledok podobnej transformacie bude napriklad ukazovatel ,,ocakavany zisk projektu" nadobudat hodnoty z mnoziny konecnych variantov mohutnosti m: zisk ,,velmi vysoky", ,,vysoky", ,,priemerny", ,,nizky" (m=4). Uloha diskretizacie sa formuluje nasledovne [Garcia2013]. D e f i n i c i a 1.5. Majme mnozinu pozostavajucu z N prikladov. Kazdy priklad obsahuje mnozinu vstupnych ciselnych premennych. Nech niektora vstupna ciselna premenna ? v tychto prikladoch nadobuda hodnoty v rozsahu od xmin po xmax. Potom diskretizaciou tejto spojitej premennej sa nazyva proces rozkladu jej hodnot na m diskretnych intervalov D = {}, kde d0 je minimalna hodnota xmin tejto premennej , dm je maximalna hodnota xmax premennej a plati di < di+1, pre i = 0,1,...,m-1. Pritom, P = {d1, d2, ..., dm-1} - mnozina bodov rezu premennej ?. Ziskanie optimalnej diskretizacie predstavuje NP-zlozitu ulohu [Chlebus1998]. Existencia obrovskeho mnozstva metod diskretizacie je vysvetlitelna rozmanitou povahou vstupnych dat a poziadaviek na ich spracovanie. Vyber pouzitej metody diskretizacie urcuje 21 uspesnost ich buduceho spracovania. Na vyber metody ma vplyv mnozstvo parametrov, napriklad (1) pocet intervalov rozkladu, (2) nesulad s vysledkom, (3) presnost rozkladu, (4) casove ohranicenia. Objasnime vplyv uvedenych parametrov. (1) Prilis maly pocet intervalov sposobuje nepresnosti a chyby vo vstupnych datach a vedie k hrubemu vyjadreniu vysledku. Z druhej strany rozklad vstupnych dat na prilis velky pocet intervalov sposobuje prilisnu detailizaciu a nasledne vedie k tomu, ze spracovanie takychto dat je pomale a neefektivne [Catlett1991]. (2) Nesulad s vysledkom sa objasnuje vznikom neocakavanych chyb v procese diskretizacie. Tieto chyby suvisia s nepresnostami diskretizacie vstupnych dat a vo vztahu medzi tymito diskretizovanymi hodnotami a hodnotami vystupneho atributu. (3) Presnost rozkladu predpoklada, ze uspesny algoritmus diskretizacie, skonstruovany na zaklade vyberu treningovych dat (na vyucbovej mnozine) pracuje bez podstatneho znizenia kvality aj na vsetkych nasledujucich datach. (4) V pripade statickych procesov, kedy poziadavka diskretizacie vyucbovej mnoziny vznika iba raz, nie je cas vypoctu dolezitym parametrom. Avsak pri dynamickych procesoch, ked sa etapa diskretizacie vyucbovej mnoziny opakuje mnohokrat, je cas spracovania kritickym parametrom. Proces transformacie realnych hodnot na konecny pocet intervalov a reprezentovanie kazdeho intervalu s diskretnou hodnotou predstavuje proces, ktory je uz dost dobre preskumany. Vykonana analyza odhalila rad zakladnych kriterii klasifikacie existujucich metod diskretizacie. Podrobnejsie je prehlad a analyza existujucich metod diskretizacie uvedena v pracach [Lui2002, Liu2004, Singh2007, Bakar2009, Yang2010, Garcia2010, Garcia2011]. Kriterium 1 uvazuje klasifikaciu metod na zaklade opakovatelnosti procesu diskretizacie. Podla tohto kriteria sa rozlisuju staticke a dynamicke metody diskretizacie. Staticke metody sa realizuju v tvare predbeznej samostatnej etapy spracovania vstupnych dat a nezavisia od sposobu nasledneho vyuzitia diskretizovanych hodnot. Takmer vsetky zname metody diskretizacie su staticke, napriklad ChiMerge [Kerber1992], MDLP [Fayyad1993], Chi2[Liu1997], RFDisc [Berrado2009], UnDisc[Jiang2009], CDisc [Nemmiche2010], ME- MDL [Gupta2010], ImforDisc [Zhu2010], ImpMDLP [Li2010a]. Dynamicka diskretizacia je obvykle zabudovana do mechanizmu inteligentneho spracovania dat a vyuziva sa napriklad pri konstrukcii roznych klasifikatorov [Berzal2004]. K znamym dynamickym diskretizaciam, tvoriacim sucast inych metod a algoritmov spracovania ciselnych dat, patria napriklad algoritmy ID3 a C45 [Quinlan1993], Multi- Bayesian [Monti1998], MODLEM [Grzymala2001] a ITFP [Au2006]. Kriterium 2 je variantom predchadzajuceho kriteria, ale berie do uvahy uplnost mnoziny a dostupnost vstupnych hodnot, pouzitych v procese diskretizacie. Na zaklade tohto kriteria sa rozlisuju globalne a lokalne (Global and Local) metody diskretizacie. Globalne metody diskretizacie spracovavaju vstupnu mnozinu hodnot ciselneho atributu pocas etapy predbezneho spracovania. 22 Lokalne metody predpokladaju diskretizaciu dat sucasne s inymi metodami ich spracovania (napriklad pri konstrukcii rozhodovacieho stromu, kedy na kazdej urovni je dostupna a spracovava sa iba cast vstupnych dat). Ako uz bolo povedane, k tomuto typu patria dynamicke metody diskretizacie, ktore zistuju body rezu v ramci vnutornych operacii algoritmov spracovania dat a nemaju pristup k uplnej mnozine vstupnych dat. Empiricke vysledky ukazali, ze globalne metody diskretizacie zabezpecuju casto lepsie vysledky v porovnani s lokalnymi metodami. Mozno to vysvetlit tym, ze tieto metody diskretizacie zabezpecuju pristup k celej oblasti hodnot ciselneho atributu. Naproti tomu lokalne metody su uzitocnejsie pri ziskavani bodov rezu a poskytuju intervaly, ktore su vhodnejsie pri naslednom spracovani dat napriklad pri klasifikacii. Prikladmi globalnej diskretizacie su casto vyuzivane metody EqualWidth a EqualFrequency [Wong1987], ChiMerge [Kerber1992], Chi2[Liu1997], CAIM[Kurgan2004], RFDisc [Berrado2009], UnDisc[Jiang2009], ME-MDL [Gupta2010], EBDA [Sang2010], ImforDisc [Zhu2010]. K lokalnym metodam diskretizacie patria napriklad metody MDLP [Fayyad1993], ID3 a C4.5 [Quinlan1993], ImpMDLP [Li2010a]. Kriterium 3 sluzi na klasifikaciu metod diskretizacie na zaklade poctu sucasne spracovavanych atributov. Rozlisuju sa jednorozmerne a mnohorozmerne (Univariate and Multivariate) metody diskretizacie. V pripade jednorozmernej diskretizacie sa kazdy ciselny atribut transformuje na lingvisticky nezavisle od hodnot inych atributov. Metody mnohorozmernej diskretizacie predpokladaju sucasne spracovanie vsetkych ciselnych atributov [Bay2001]. Vo vysledku sa rozklad hodnot ciselnych atributov na intervaly vykonava s prihliadnutim na mozny vzajomny vplyv vstupnych atributov jedneho na druhy. Tento vplyv ignoruju jednorozmerne metody diskretizacie, a preto sa rozpracovanie metod mnohorozmernej diskretizacie povazuje za perspektivny smer [Ferrandiz2005, Yang2011]. Prikladmi jednorozmernej diskretizacie su metody Equal-Width a EqualFrequency [Wong1987], MDLP [Fayyad1993], UnDisc[Jiang2009], EBDA [Sang2010], ME-MDL [Gupta2010], ImforDisc [Zhu2010]. K metoda mnohorozmernej diskretizacie patria MVD [Bay2001], Multi- MDL[Ferrandiz2005], UCPD [Mehta2005], MIDCA[Chao2005], WEDA [Flores2007], RFDisc [Berrado2009], SMD [Jiang2010], CBD[Garcia2010] a dalsie. Kriterium 4 rozlisuje neriadenu diskretizaciu bez ucitela (Unsupervised) alebo riadenu diskretizaciu s ucitelom (Supervised). Diskretizacia bez ucitela urcuje body rezu iba na zaklade analyzy vstupnych atributov. Hodnoty vystupneho atributu sa pritom neberu do uvahy. Prikladmi metod neriadenej diskretizacie su metody EqualWidth a EqualFrequency [Wong1987], MVD [Bay2001], UnDisc[Jiang2009] a FFD [Yang2009a]. Diskretizacia s ucitelom pri rozklade vstupneho atributu na niekolko intervalov navyse zistuje vztah medzi hodnotami vstupnych atributov a im zodpovedajucimi hodnotami vystupnych atributov. Vysledkom pouzitia diskretizacie s ucitelom je moznost takeho 23 rozdelenia vstupneho atributu, kedy roznym intervalom zodpovedaju rozne hodnoty vystupneho atributu. Vyuzitie diskretizacie s ucitelom umoznuje automaticky urcovat najlepsi pocet intervalov a body rozdelenia pre kazdy atribut s perspektivou realizacie buducej klasifikacie alebo clusterizacie vystupneho atributu [Dougherty1995]. Prikladmi metod riadenej diskretizacie su metody ChiMerge [Kerber1992], MDLP [Fayyad1993], ID3 a C45 [Quinlan1993], Chi2[Liu1997], WEDA [Flores2007], RFDisc [Berrado2009], CDisc [Nemmiche2010], EBDA [Sang2010], ME-MDL [Gupta2010], ImforDisc [Zhu2010], ImpMDLP [Li2010a]. Kriterium 5 predpoklada klasifikaciu podla sposobu ziskania intervalov. Rozlisuju sa metody priamej a inkrementalnej (Direct and Incremental) diskretizacie. Metody priamej diskretizacie naraz rozdelia vstupnu mnozinu na m intervalov. Vyuzitie tychto metod vyzaduje na zaciatku urcenie veliciny m. V kazdom kroku spracovania vyberaju tieto metody niekolko bodov rezu. Na druhej strane metody postupnej diskretizacie predpokladaju postupne hladanie najlepsieho kandidata na bodu rezu. Prikladmi postupnej diskretizacie su ChiMerge [Kerber1992], ID3 a C45 [Quinlan1993], Chi2[Liu1997], MVD [Bay2001], RFDisc [Berrado2009], EBDA [Sang2010], ImpMDLP [Li2010a]. K metodam priamej diskretizacie patria metody UCPD [Mehta2005], WEDA [Flores2007] a dalsie. Oba typy metod diskretizacie su znacne rozsirene, avsak vacsina metod postupnej diskretizacie patri k metodam riadenej diskretizacie s ucitelom. Kriterium 6 predstavuje variant predchadzajuceho kriteria a urcuje sposob ziskania poctu intervalov pre kazdy atribut. Podla tohto kriteria sa metody diskretizacie rozdeluju na neparametricke (NonParametric) a parametricke (Parametric). Neparametricke metody diskretizacie urcuju najlepsi pocet intervalov pre kazdy atribut. Parametricke metody predpokladaju, ze pocet intervalov je uz apriorne zadany. Prikladmi neparametrickych metod diskretizacie su MDLP [Fayyad1993], USD [Giraldez2002] CAIM [Kurgan2004]. Prikladmi parametrickych metod su ChiMerge [Kerber1992] a ??DD [Ching1995]. Kriterium 7 klasifikuje metody diskretizacie v zavislosti od sposobu spracovania vstupnych hodnot - zlucovanie alebo rozdelovanie. Podla tohto kriteria sa rozlisuju metody zlucovacej (merging) a rozdelovacej (splitting) diskretizacie. Prvy pristup predpoklada postupne pridavanie bodov rezu a jeho vysledkom je rozklad na mensie intervaly. Druhy pristup je opacny - spociva v odstranovani bodov rezu co vedie k postupnemu zlucovaniu skupiny susednych intervalov do vacsieho intervalu. Opakovanie procesov rozdelovania alebo zlucovania sa riadi ukoncovacim kriteriom. Ako primitivne kriterium ukoncenia vystupuje napriklad apriorne zadany pocet intervalov (moznych hodnot lingvistickej premennej - m). Ako zlozite kriterium sa pouziva napriklad minimalna chyba klasifikacie. Toto kriterium je pripustne iba pre metody inkrementalnej diskretizacie. Klasickymi metodami rozdelovacej diskretizacie su metody MDLP [Fayyad1993], RFDisc [Berrado2009], CDisc [Nemmiche2010], ME-MDL [Gupta2010], ImpMDLP [Li2010a], k metodam zlucovacej diskretizacie patria metody ChiMerge [Kerber1992], 24 EBDA [Sang2010]. Su zname metody diskretizacie, ktorych cinnost je zalozena na sucasnom zlucovani alebo rozdelovani niekolkych intervalov: HBD [Lee2007], IDD [Ruiz2008]. Okrem toho niektore metody diskretizacie sa povazuju za hybridne, pretoze pocas cinnosti striedaju spajanie a rozdelovanie: CADD [Ching1995], WEDA [Flores2007], ImforDisc [Zhu2010]. Kriterium 8 klasifikuje metody diskretizacie podla pouziteho parametra porovnania rozlicnych variantov rozdelovania. Rozlisujeme diskretizaciu na zaklade informacnych ukazovatelov (entropie - entropy), statistickych ukazovatelov, frekvencnych charakteristik (binning), presnosti klasifikacie (wrapper) a dalsie. - Metody zalozena na informacnych ukazovateloch casto vyuzivaju pojem entropie (ID3 a C4.5 [Quinlan1993], MDLP [Fayyad1993], DbEr [Hu2008], ME-MDL [Gupta2010], ImforDisc [Zhu2010], ImpMDLP [Li2010a] a ine ukazovatele, zalozene na pojmoch teorie informacie, napriklad index GINI [Jin2009]. - Statisticke metody beru do uvahy mieru zavislosti (korelacie) medzi atributmi. K tymto metodam patria: ChiMerge [Kerber1992], Zeta [Ho1997], Chi2 [Liu1997], EBDA [Sang2010], MODL [Boulle2006] a dalsie. - Metody, beruce do uvahy frekvencne charakteristiky patria k najjednoduchsim metodam diskretizacie. V tychto metodach sa kazdy interval urcuje vopred, urcenim apriorne zadaneho poctu hodnot. K najznamejsim patria metody EqualWidth a EqualFrequency [Wong1987], UnDisc[Jiang2009]. - Kolekcia metod vyuzivajucich chybu klasifikacie zahrna najjednoduchsiu metodu Valley [Ventura1994] ale aj dobre zname metody NBIterative [Pazzani1995] a RFDisc [Berrado2009]. Tento proces sa neobmedzuje iba na transformaciu realnych hodnot na hodnoty viachodnotovej logiky. Existuje siroka trieda metod orientovanych na ziskanie fuzzy hodnot lingvistickej premennej. Kriterium 9. V poslednom case sa rozlisuje klasifikacia na zaklade vlastnosti ziskanych intervalov. Rozlisuju sa metody diskretizacie vytvarajuce nepretinajuce sa (Non-Disjoint) intervaly a pretinajuce sa (Disjoint) intervaly. K prvemu typu patria vsetky doteraz vymenovane metody diskretizacie. Tieto metody vytvaraju v procese diskretizacie m diskretnych intervalov , pre ktore platia nerovnosti di < di+1, pre i = 0,1,...,m-1. V druhom pripade tato nerovnost nemusi platit. Ako uz bolo povedane, k takymto metodam patri fuzzy diskretizacia (fuzzy discretization)]. Prvykrat predstavil algoritmy fuzzifikacie realnych hodnot na fuzzy lingvisticke autor Lotfi Zadeh [Zadeh1978]. J. Zeidler v pracach [Zeidler1996a, Zeidler1996b] navrhol metodiku diskretizacie hodnoty atributu realneho typu a vyuzitie vysledkov pri konstrukcii rozhodovacich stromov (metoda FuzzyID3). Dalsi rozvoj dosiahli algoritmy v pracach [Tong1980, Meier1994, Ishibuchi2001, Alcala2007, Cintra2009, Shi2009, Wang2010a, Cintra2011a, Khosravi2011]. V ramci tohto 25 smeru treba vyzdvihnut prace vedeckej skoly F. Herrera [Herrera1996, Herrera2000, Garcia2010, Garcia2011, Cintra2011a], ktore skumali transformaciu realnych hodnot na fuzzy lingvisticke hodnoty a naopak. Osobitne miesto v pracach tejto skoly ma vyskum specifik vyuzitia lingvistickych premennych pri podpore rozhodovania. Skumajme proces riadenej fuzzy diskretizacie. Majme vstupny atribut, ktoreho hodnoty predstavuju konecnu univerzalnu mnozinu ? = {?1, ?2,..., ?N}. Kazdy element ?i (i = 1,..., N) tejto mnoziny je realne cislo, normalizovane do intervalu <0;1>. Poznamenajme, ze lubovolnu konecnu mnozinu realnych cisel mozno normalizovat tak, aby jej prvky nadobudali hodnoty z intervalu <0;1>, pomocou vztahu: xi,new = (xi,old - min1...N xi,old) /(max1...N xi,old - min1...N xi,old). Kazdej hodnote tohto vstupneho atributu je priradena hodnota vystupneho atributu, ktora nadobuda hodnotu z mnoziny celych cisel B = {b1, ..., bk , ..., bK}. Taketo priradenie vystupnej hodnoty vstupnej hodnote je apriorne zadane dvojicou (?i , bk) (k = 1,..., K). Riadena diskretizacia s ucitelom predpoklada rozklad vstupnej mnoziny ? na Q intervalov s prihliadnutim na zavislost medzi hodntami vystupneho a vstupneho atributu. Na mnozine ? je pritom mozne definovat lingvisticku premennu, ktorej termy zodpovedaju ziskanym intervalom. K tomu je nutne definovat velicinu Q - optimalny pocet intervalov rozkladu a hranice tychto intervalov. Vo vysledku kazdy element ?i (i = 1, 2, ..., N) je vyjadreny mnozinou Q hodnot funkcie prislusnosti ( ), ..., ( ), ..., ( ) 1A i A i A i x x x q Q k termom A1,...,?q,...,AQ lingvistickej premennej, kde ?i ? a ( ) A i x q - je miera prislusnosti elementu ?i k termu ?q. Takato mnozina hodnot funkcii prislusnosti pre vsetky elementy mnoziny ? je zadana maticou prislusnosti U s rozmermi N Q. Prvok ui,q tejto matice urcuje stupen prislusnosti i-teho elementu ?i ku q-temu termu ?q lingvistickej premennej. Ako prototyp, pouzity v dalsom texte tejto publikacie pre diskretizaciu ciselnych hodnot, bol zvoleny algoritmus [Lee2001]. Tento algoritmus mozno klasifikovat ako staticky, globalny, jednorozmerny, riadeny, inkrementalny, neparametricky, spajaci algoritmus diskretizacie, zalozeny na informacnych charakteristikach. Autori monografie zapracovali do tohto algoritmu rad modifikacii, spocivajucich: (a) vo vypocte funkcie prislusnosti lingvistickej premennej tak, aby suma hodnot funkcie prislusnosti bola rovna 1; (b) vo vybere kriteria efektivnosti rozkladu na intervaly v tvare vazenej fuzzy entropie (Fuzzy Entropy), ktora berie do uvahy pocet elementov, patriacich do ziskanych intervalov. Poznamenajme, ze v praci [Chien2005] bola uvedena este jedna modifikacia tohto algoritmu, vyuzivajuca geneticke programovanie. Zakladna myslienka predkladaneho algoritmu A.1.1 riadenej diskretizacie spociva v postupnom rozklade vstupnej mnoziny ? na 2, 3 a viacero intervalov a v prevereni efektivnosti takehoto rozkladu. 26 A l g o r i t m u s A.1.1 transformacie realnych hodnot atributu na lingvisticku premennu. Vstupne data N - pocet hodnot vstupneho atributu, zadaneho mnozinou realnych cisel ? = {?1 ,..., ?i ,..., ?N}; K - pocet moznych hodnot vystupneho atributu B = {b1 ,..., bk ,..., bK} ku ktorym patria elementy mnoziny ?; mnozina dvojic (?i , bk ) definuje vztah medzi kazdou hodnotou mnoziny ? a hodnotou vystupneho atributu. Vystupne data: Q - pocet intervalov, na ktore je potrebne rozlozit vstupnu mnozinu realnych cisel ? (pocet termov lingvistickej premennej); U - matica prislusnosti s rozmermi N Q Krok 1. Polozime pociatocny pocet intervalov rozkladu Q = 2. Krok 2. Vyberieme pociatocne centra kazdeho intervalu {C1 , ..., CQ}. Centra mozno vybrat niekolkymi sposobmi, napriklad: nahodnym vyberom hodnot spomedzi cisel xi alebo vyberom podla pravidla, zabezpecujuceho rovnomerny rozklad mnoziny vsetkych hodnot na Q intervalov: Cq = (q-1) / (Q-1) kde q = 1,...,Q. Krok 3. Urcime interval, ku ktoremu patri kazdy element xi . Ako kriterium prislusnosti zvolime najmensiu hodnotu euklidovskej vzdialenosti (Euclidean Distance) tohto elementu xi a centier vsetkych intervalov (C1 , ..., CQ). qmin = q 1,...,Q min | xi - Cq |. Krok 4. Vypocitame nove centra pre kazdy interval {C1 , ..., CQ} ako aritmeticky priemer hodnot elementov xi , patriacich do tychto intervalov Cq = Nq i i q x N 1 1 , kde Nq - je pocet elementov xi , patriacich do intervalu Cq . Krok 5. Ak sa aspon jedno z vypocitanych novych centier {C1 , ..., CQ} zmenilo v porovnani s predtym ziskanymi centrami, pokracuje sa krokom 3, v opacnom pripade sa pokracuje krokom 6. Krok 6. Sformulujeme funkcie prislusnosti lingvistickej premennej pre kazdy z Q termov. 2 1 2 2 1 2 1 0 , , 1 , ( ) 1 x C C x C C C C x x C x i i i i A i i Q Q i Q Q Q i Q i Q A i x C C x C C C x C x C x I 1 , , 0 , ( ) 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 , , , 0 , ( ) i q q i q q q q i q i q q q i q i q A i x C C x C C C C x C x C C C x C x C x q Ziskany vysledok predstavuje hladanu maticu prislusnosti U. Krok 7. Vypocitame vazenu fuzzy entropiu wFE(?)Q pri rozklade na Q intervalov (pozri priklad 1.5). Krok 8. Porovname vypocitanu vazenu fuzzy entropiu wFE(?)Q s predchadzajucou hodnotou wFE(?)Q-1 , pricom polozime wFE(?)1=+ . V pripade, ze tato entropia klesa, zvacsime pocet intervalov Q = Q + 1 a zopakujeme vsetky vypocty pocnuc krokom 2. V opacnom pripade hodnota (Q-1) zodpoveda optimalnemu poctu intervalov. Koniec algoritmu. 27 Pouzitie algoritmu objasnime na priklade. Najskor objasnime proces vypoctu vazenej fuzzy entropie. P r i k l a d 1.5. Majme mnozinu ?, obsahujucu 15 realnych cisel z intervalu <0;1>. Nech su prvky tejto mnoziny uz rozlozene do Q=3 intervalov: <0; d1>, a . Nakoniec bude kazdy z tychto intervalov asociovany s termami ?1, ?2 a ?3 lingvistickej premennej. Predpokladajme, ze do intervalu padlo iba 5 hodnot z mnoziny ?. Oznacme tieto hodnoty {x1, x2, x3, x4, x5}. Pritom trom hodnotam {x1, x2, x4} zodpoveda hodnota vystupneho atributu b1, ale dvom hodnotam {x3, x5} zodpoveda hodnota b2. (pozri obrazok 1.3, ?). 0 d1 x2 d2 1 X 0 C1 C2 C3 1 X ( ) 2 2 x A = 0.8 A1 A2 A3 1.0 0.5 ( ) 1 2 x A = 0.2 (a) (b) Obrazok 1.3. Ilustracia procesu transformacie realneho cisla x2 na hodnoty termov lingvistickej premennej. Prislusnost vstupnych dat ku roznym triedam je znazornena bodmi roznych farieb. Cierne body zodpovedaju trom vyskytom hodnoty b1, a biele - dvom hodnotam b2 (a). Projekcia bodu x2 na graf funkcii prislusnosti ( ) 1 x A , ( ) 2 x A ? ( ) 3 x A urcuje hodnoty termov lingvistickej premennej rovne [0.2; 0.8; 0.0] (b). Pre kazdy term ?1, ?2 a ?3 vytvorime funkciu prislusnosti. Poznamenajme, ze hodnoty funkcii prislusnosti na hraniciach susednych intervalov su rovne 0.5. Vypocitame pre prvky x1, x2, x3, x4 a x5 hodnoty funkcie prislusnosti ku kazdemu termu, ako je to ukazane na obrazku 1.3, b. Vysledky vypoctov su uvedene v tabulke 1.5. T a b u l k a 1.5. Vysledky vypoctu prislusnosti elementov xi k termom ?1, ?2 a ?3. Element ( ) 1 x A ( ) 2 x A ( ) 3 x A x1 b1 0.4 0.6 0.0 x2 b1 0.2 0.8 0.0 x3 b2 0.0 1.0 0.0 x4 b1 0.0 0.9 0.1 x5 b2 0.0 0.7 0.3 28 Pre tieto elementy xi (i=1,..,5) vypocitame sumy k M Aq a zname sumy k Aq D hodnot funkcii, patriacich podla kazdej hodnoty bk a Aq : i k q q x b A i k A M (x ) a i q i k q q q q x A i x b A i K k k A k k A A x x M M D ( ) ( ) 1 . Fuzzy entropia 1 2 FE d ;d (Aq) elementov, nachadzajucich sa v intervale , sa vypocita ako 1 2 FE d ;d (Aq)= k A K k k Aq q D 2 D 1 log Teda, 1 M A2 = 0.6 + 0.8 + 0.9 = 2.3; 2 M A2 = 1.0 + 0.7 = 1.7; 1 A2 D = 2.3/(2.3 + 1.7) = 0.575; 2 A2 D = 1.7/(2.3 + 1.7) = 0.425; 1 2 FE d ;d (A2) = - 0.575 log20.575 - 0.425 log20.425 = 0.984. Vysledky tychto aj ostatnych vypoctov su uvedene v tabulke 1.6. T a b u l k a 1.6. Vysledky vypoctov sum, vazenych sum fuzzy entropii k M A1 k M A2 k M A3 k DA1 k DA2 k DA3 b1 0.6 2.3 0.1 1.0 0.575 0.250 b2 0.0 1.7 0.3 0.0 0.425 0.750 Fuzzy entropia 1 2 FE d ;d (Aq) 0.0 0.984 0.811 Fuzzy entropia [ ; ] d1 d2 FE (A) na intervale sa vypocita ako suma 1 2 FE d ;d (A) = Q q q FE(A ) 1 = 0.0 + 0.984 + 0.811 = 1.795. Vazena fuzzy entropia sa vypocita na zaklade fuzzy entropie s prihliadnutim na pocet elementov, ktore lezia v ziskanom intervale a je rovna w 1 2 FE d ;d (A) = N Nq 1 2 FE d ;d (A)= 5/15 1.795=0.598. Analogicky sa vypocitaju vazene fuzzy entropie na dvoch dalsich intervaloch <0; d1> a . Celkova fuzzy entropia na intervale <0; 1> je rovna ich sume: wFE(A) = w 1 2 FE d ;d (A) + w 1 2 FE d ;d (A) + w 1 2 FE d ;d (A). Vysvetlime vyuzitie uvedeneho algoritmu transformacie realnych hodnot vstupneho atributu na lingvisticku premennu. P r i k l a d 1.6. Su zname data o 15 rozhodnutiach o poskytnuti pozicky a zodpovedajucom veku klientov banky. Vstupnym atributom je vek, ktoreho hodnoty su 29 definovane na mnozine realnych cisel ? = {?1, ?2,..., ?15}. Vystupnym atributom je rozhodnutie o poskytnuti pozicky. Mozne su tri varianty hodnot vystupneho atributu B = {b1,b2,b3}: b1 = 0 - pozicka udelena v plnom rozsahu, b2 =1 - pozicka poskytnuta s vyhradami, b3 =2 - odmietnuta pozicka. Vysledky analyzy su uvedene v tabulke 1.7. Pre zabezpecenie jednoduchosti buduceho spracovania bol vek klientov normalizovany tak, aby nadobudal hodnoty z intervalu <0; 1>. T a b u l k a . 1.7. Udaje o poskytnuti pozicky v zavislosti od veku klientov banky 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 Vek v rokoch 20 23 26 29 30 31 34 36 38 40 41 44 47 50 53 Vek normalizovany 0.0 0.091 0.182 0.273 0.303 0.333 0.424 0.485 0.545 0.606 0.636 0.727 0.818 0.909 1.0 Rozhodnutie 0 1 0 0 0 0 1 1 2 1 1 2 2 2 1 Je potrebne co najlepsim sposobom vyjadrit hodnotu vstupneho atributu Vek v tvare lingvistickej premennej. K tomu je nutne urcit pocet termov lingvistickej premennej a prislusnost hodnot vstupneho atributu k tymto termom. Pre riesenie tejto ulohy pouzijeme algoritmus A.1.1. Krok 1. Zvolime pociatocny pocet intervalov rozkladu Q = 2. Krok 2. Vyberieme pociatocne centra pre kazdy interval {C1, C2}= {0.0, 1.0}. Krok 3-Krok 5. Po niekolkych iteraciach vypocitame nove centra {C1,C2}={0.261,0.749}. Euklidovska vzdialenost medzi hodnotou xi a kazdym centrom je rovna: Vek 0.0 0.091 0.182 0.273 0.303 0.333 0.424 0.485 0.545 0.606 0.636 0.727 0.818 0.909 1.0 C1 = 0.261 0.261 0.170 0.060 0.011 0.042 0.072 0.163 0.223 0.284 0.345 0.375 0.466 0.557 0.648 0.739 C2 = 0.749 0.749 0.658 0.567 0.476 0.446 0.416 0.325 0.264 0.203 0.143 0.113 0.022 0.069 0.160 0.251 Sivou farbou su zvyraznene minimalne vzdialenosti elementov od vypocitanych centier. Vidiet, ze 8 elementov padlo do prveho intervalu (N1=8), a 7 elementov do druheho (N2=7). Krok 6. Sformulujeme funkcie prislusnosti lingvistickej premennej pre kazdy z dvoch termov A1 a A2: 0 , 0.749 , 0.261 0.749 0.749 0.261 0.749 1 , 0.261 ( ) 1 i i i i A i x x x x x a 1 , 0.749 , 0.261 0.749 0.749 0.261 0.749 0 , 0.261 ( ) 2 i i i i A i x x x x x . Ak dosadime do tychto funkcii hodnoty elementov xi vypocitame stupen ich prislusnosti k ziskanym termom A1 a A2. Vek 0.0 0.091 0.182 0.273 0.303 0.333 0.424 0.485 0.545 0.606 0.636 0.727 0.818 0.909 1.0 ( ) 1A i x 1.0 1.0 1.0 0.977 0.915 0.852 0.666 0.542 0.417 0.293 0.231 0.044 0.0 0.0 0.0 ( ) 2 A i x 0.0 0.0 0.0 0.023 0.085 0.148 0.334 0.458 0.583 0.707 0.769 0.956 1.0 1.0 1.0 Krok 7. Vypocitame vazenu fuzzy entropiu pri rozklade na 2 intervaly. Vysledky vypocitanych sum, vazenych sum a fuzzy entropii pri rozklade na 2 intervaly su uvedene v tabulke 1.8. 30 T a b u l k a 1.8. Vysledky vypoctu sum, vazenych sum a fuzzy entropii. Interval ?1 k M A1 k M A2 k DA1 k DA2 b1 4.744 0.256 0.682 0.244 b2 2.208 0.792 0.318 0.756 b3 0.0 0 0.0 0.0 Fuzzy entropia FE1 (Aq ) 0.901 0.803 Interval ?2 k M A1 k M A2 k DA1 k DA2 b1 0.0 0.0 0.0 0.244 b2 0.524 2.476 0.412 0.756 b3 0.462 3.538 0.588 0.0 Fuzzy entropia FE2 (Aq ) 0.997 0.978 Fuzzy entropia na intervale ?1 je rovna: FE1(A) = 0.901+0.803 = 1.704 a na intervale ?2 : FE2(A) = 0.997+0.978 = 1.975. Vazena fuzzy entropia s prihliadnutim na pocet elementov leziacich v ziskanych intervaloch je rovna: wFE(A)Q=2= 8/15 1.704 + 7/15 1.975=1.380. Zvacsime pocet Q = 3 a zopakujeme Krok 2.- Krok 7. Krok 2. Zvolime pociatocne centrum kazdeho intervalu {C1, C2, C3}= {0.0, 0.5, 1.0}. Krok 3.- Krok 5. Po zopakovani niekolkych iteracii dostaneme nove centra {C1, C2, C3} = {0.197, 0.539, 0.864}. Euklidovska vzdialenost medzi hodnotou xi a kazdym centrom je rovna: Vek 0.0 0.091 0.182 0.273 0.303 0.333 0.424 0.485 0.545 0.606 0.636 0.727 0.818 0.909 1.0 C1 = 0.197 0.197 0.106 0.015 0.076 0.106 0.136 0.227 0.288 0.348 0.409 0.439 0.530 0.621 0.712 0.803 C2 = 0.539 0.539 0.448 0.358 0.267 0.236 0.206 0.115 0.055 0.006 0.067 0.097 0.188 0.279 0.370 0.461 C3 = 0.864 0.864 0.773 0.682 0.591 0.561 0.530 0.439 0.379 0.318 0.258 0.227 0.136 0.045 0.045 0.136 Sivou farbou su zvyraznene elementy s minimalnou vzdialenostou od zodpovedajuceho centra. Do prveho intervalu teda padne 6 elementov, do druheho 5 a do tretieho 4. Krok 6. Vytvorime funkcie prislusnosti termov lingvistickej premennej: 0 , 0.539 , 0.197 0.539 , 0.539 0.197 0.539 1 , 0.197 ( ) 1 i i i i A i x x x x x 0 , 0.864 , 0.539 0.864 0.864 0.539 0.864 , 0.197 0.539 0.539 0.197 0.197 0 , 0.197 ( ) 2 i i i i i i A i x x x x x x x 31 1 , 0.864 , 0.539 0.864 0.864 0.539 0.864 0 , 0.539 ( ) 3 i i i i A i x x x x x Ak do tychto vyrazov dosadime hodnoty elementov xi dostaneme stupen ich prislusnosti k ziskanym termom. Vek 0.0 0.091 0.182 0.273 0.303 0.333 0.424 0.485 0.545 0.606 0.636 0.727 0.818 0.909 1.0 ( ) 1A i x 1.0 1.0 1.0 0.779 0.690 0.602 0.336 0.159 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 ( ) 2 A i x 0.0 0.0 0.0 0.221 0.310 0.398 0.664 0.841 0.981 0.794 0.701 0.421 0.140 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.019 0.206 0.299 0.579 0.860 1.0 1.0 Ziskane data predstavuju transponovanu maticu prislusnosti U. Krok 7. Vypocitame vazenu fuzzy entropiu pri rozklade na 3 intervaly. Fuzzy entropia na intervale ?1 je rovna FE1(A) = 0.716, na intervale ?2 je rovna FE2(A)= 1.028 a na intervale ?3 je rovna FE3(A)= 0.870. Vazena fuzzy entropia je rovna: wFE(A)Q=3= 6/15 0.716 + 5/15 1.028+ 4/15 0.870=0.861. Teda ziskany vysledok wFE(A)Q=3 < wFE(A)Q=2 (0.861<1.380) ukazuje, ze vyjadrenie lingvistickej premennej pomocou 3 termov je lepsie, ako pomocou dvoch a cely proces pokracuje dalej. Pri rozklade na 4 intervaly ziskana vazena fuzzy entropia wFE(A)Q=4=1.462 co je hodnota vacsia ako wFE(A)Q=3=0.861 a preto algoritmus konci. Najlepsim riesenim je variant s rozkladom na 3 intervaly. Matica prislusnosti ma v tomto pripade tvar: Mlady Dospely Stary U= 1.0 1.0 1.0 0.779 0.690 0.602 0.336 0.159 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.221 0.310 0.398 0.664 0.841 0.981 0.794 0.701 0.421 0.140 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 0.019 0.206 0.299 0.579 0.860 1.0 1.0 Graficke zobrazenie ziskanych funkcii prislusnosti je uvedene na obrazku 1.4. Poznamenajme, ze pouzitie abecedy fuzzy logiky (booleovskej alebo viachodnotovej) na vyjadrenie objektov realneho sveta pri ich analyze nie vzdy adekvatne opisuje tieto charakteristiky a v rade pripadov neumoznuje dosiahnut nevyhnutnu presnost. Skutocne, ak je definicna oblast zadana mnozinou celych cisel {3; 4; 5}, potom hodnota 4,2 nie je korektna z pohladu viachodnotovej logiky. Navyse celociselne data nie celkom zodpovedaju 32 ludskej povahe. V praxi pri rozhodovani ludia vyuzivaju vlastne subjektivne pocity, apriorne vedomosti a osobnu pamat viac, ako presne pravdepodobnostne kriteria rozdelenia rozlicnych velicin. Preto ak pouzijeme fuzzy logiku a budeme uvazovat stupen moznosti ako fuzzy mieru, ukazuje sa mozne opisat realne objekty s dostatocnou presnostou. Vyber rozhodnutia predpoklada vyuzitie doplnujucich slabo formalizovatelnych dovodov tak pri odhade vstupnych faktorov ako aj pri vybere alternativy rozhodnutia [Degtiarov1986]. Mlady Dospely Stary Obrazok 1.4. Funkcia prislusnosti lingvistickej premennej Vek. Nech atribut ? nadobuda m moznych hodnot ?j (j = 1, ..., m). Lichobeznikova funkcia prislusnosti (x) Aj k hodnote ?j tohto atributu sa opisuje stvoricou cisel (a1,a2,a3,a4)j (pozri obrazok 1.5). Fuzzifikacia spociva v interpretacii realnej hodnoty ? * pomocou mnoziny m hodnot ( ) * x Aj . 1,0 Mlady Dospely Stary Mlady (x *)=0,7 Dospely(x *)=0,3 Funkcia prislusnosti (?) ? * a1 a2 a3 a4 2 Mlady Dospely Stary Viachodnotova logika ?????? ? a' a'' 1 Fuzzy logika ? 0 0 0, pre x < a3 x - a3 Stary(x)= a4 - a3 , pre a3 x a4 1, pre x > a4 1, pre x < a1 a2 - x Mlady (x) = a2 - a1 , pre a1 x a2 0, pre x > a2 0, pre x < a1 ?- a1 a2 - a1 , pre a1 x a2 Dospely (x) = 1, , pre a2 < x < a3 a4 - x a4 - a3 , pre a3 x a4 0, pre x > a4 (a) (b) Obrazok 1.5. Suvislost medzi realnymi a lingvistickymi hodnotami v grafickej forme (a) a analytickej forme (b) (m = 3). Realnemu cislu ? * zodpoveda hodnota lingvistickej premennej Mlady s prislusnostou 0.7 a hodnota Dospely s prislusnostou 0.3. 33 Problem v tomto pripade spociva v urceni poctu m intervalov, na ktore je potrebne rozdelit atribut ? a v urceni stvoric (a1,a2,a3,a4)j , umoznujucich najlepsim sposobom transformovat vstupnu postupnost realnych cisel. S vyuzitim uvedeneho obrazku budeme ilustrovat jeden zo zakladnych nedostatkov vyuzitia viachodnotovych dat pri opise hodnot termov lingvistickej premennej. Ak sa napriklad hodnota atributu ? * blizi zlava k hodnote a' (x * < a'), potom pri diskretizacii zodpoveda tejto lingvistickej premennej v terminoch viachodnotovej logiky hodnota Mlady. Minimalne zvacsenie hodnoty ? * (x * > a') uz zodpoveda hodnote lingvistickej premennej Dospely. Plati teda, ze na hranici intervalov minimalna zmena hodnoty realneho cisla ? * vedie k roznym hodnotam lingvistickej premennej [Berthold2007]. Pri pouziti fuzzy dat je tento nedostatok odstraneny. V prvom pripade pre lingvisticku premennu ma malu prevahu funkcia prislusnosti k hodnote Mlady nad prislusnostou k hodnote Dospely, v druhom pripade je to naopak. Preto je z pohladu autorov tejto monografie pre prakticku realizaciu najvhodnejsie vyuzitie fuzzy dat.. Schematicky je hierarchia realnych a lingvistickych (viachodnotovych aj fuzzy) hodnot atributov znazornena na obrazku 1.6. Hodnota ? ukazovatela je... Uroven 2. Viachodnotova logicka algebra (m-hodnotove data) Uroven 3. Fuzzy logika (fuzzy data) Uroven 1. Klasicka algebra (realne data) ?lady > Dospely x a' a'< x a'' a'' < x ? = 0 ? = 1 ? = 2 Dospely > Mlady Dospely > Stary Stary > Dospely ... Mlady ... Dospely ... Stary Obrazok 1.6. Hierarchia hodnot ciselnych a lingvistickych premennych. Existuje teda rad vyhod zavedenia neurciteho (fuzzy) opisu ulohy rozhodovania. K zakladnym vyhodam patria nasledovne vyhody: 1. Casove alebo hodnotove restrikcie tykajuce sa zdrojov v principe neumoznuju ziskat aktualnu presnu informaciu a pri formulacii ulohy rozhodovania su vyzadovane znalosti expertov, ktore sa vyjadruju v neurcitej (fuzzy) slovnej forme. Uloha rozhodovania je cela vnorena do neurciteho (fuzzy) prostredia. 2. Existujuca urcita (presna, nie fuzzy) ciselna informacia neumoznuje najst riesenie pomocou formalnych metod pri existujucich ohraniceniach, tykajucich sa zdrojov, ale expert ho napriek tomu najde, vyuzijuc svoju skusenost, formalizovanu pomocou neurcitych (fuzzy) pravidiel. Uloha rozhodovania je teda v svojej podstate od pociatku neurcita (fuzzy). 3. V procese rozhodovania je casto nevyhnutne vyuzivat priblizne a neurcite znalosti expertov a manipulovat s neurcitymi pojmami. Preto je matematicky aparat viachodnotovej logiky a fuzzy logiky efektivny nastroj tvorby metod analyzy dat v systemoch pre podporu rozhodovania. 34 Kapitola 2. Formulacia ulohy rozhodovania Ako bolo povedane vyssie, kazdy objekt alebo proces sa opisuje systemom zlozitych navzajom suvisiacich ukazovatelov. Medzi tymito ukazovatelmi existuje funkcionalna zavislost. Jednym zo sposobov vyjadrenia takejto zavislosti je strukturalna funkcia. V tomto pripade sa vstupne ukazovatele interpretuju ako vstupne atributy strukturalnej funkcie a vystupne ukazovatele ako jej vystupne atributy. Hodnoty, ktore nadobudaju ukazovatele objektu su hodnotami im zodpovedajucich atributov strukturalnej funkcie [Enoki1994]. Kedze realny objekt ma zlozitu strukturu, je system ukazovatelov ktore ho popisuju dost rozsiahly a vysledna strukturalna funkcia ma velku vypoctovu zlozitost. Jeden zo sposobov znizenia tejto zlozitosti je dekompozicia strukturalnej funkcie. Podstata dekompozicie spociva v rozklade tejto funkcie na podfunkcie s mensim poctom atributov. Argumenty takychto podfunkcii budeme interpretovat ako pomocne atributy, ale same podfunkcie su tiez strukturalnymi funkciami mensej zlozitosti a v principe mozu byt znova dekomponovane. Budeme predpokladat, ze strukturalne funkcie su funkciami m-hodnotovej logiky. Na obrazku 2.1. je schematicky znazornena hierarchia strukturalnych funkcii a funkcii m-hodnotovej logiky. Strukturalne funkcie Funkcie m-hodnotovej logiky f1(X) f2(X) f3(X) fz(X) Vystupne atributy Vystupne ukazovatele Vstupne atributy Vstune ukazovatele Objekt alebo proces Obrazok 2.1. Vyjadrenie objektu v tvare strukturalnej a logickej funkcie Pri riadeni rozmanitych objektov alebo procesov je najdolezitejsim momentom proces rozhodovania. Zakladnou zlozkou tohto procesu je vyber rozhodnutia z mnoziny pripustnych alternativ. V rade pripadov sa analyza vstupnych situacii aj vyber najlepsieho rozhodnutia realizuje cestou porovnania s rozhodnutiami, ktore boli uskutocnene v minulosti [Quinlan1990, Zorman1997, Hullermeier2005, Matiasko2009, Yong2010]. Pritom je potrebne minimalizovat naklady na analyzu vstupnych situacii urcenim postupnosti najdolezitejsich ukazovatelov, opisujucich situaciu. Takyto vyber sa formuluje nasledovne. Majme vstupny priestor (prostredie) riesenia, opisovany nezavislymi ukazovatelmi a konecny pocet variantov rozhodovania (alternativ). Treba skonstruovat model vyberu v istom zmysle najlepsej alternativy, v zavislosti od konkretneho stavu nezavislych ukazovatelov, opisujucich prostredie riesenia [Janacek2010]. 35 Teda rozhodnutie predpoklada vyber najlepsieho riesenia z mnoziny moznych alternativ. Tento vyber sa realizuje na zaklade analyzy hodnot vstupnych ukazovatelov. Pod terminom vstupny ukazovatel procedury rozhodovania myslime meratelnu charakteristiky (vlastnost) objektu alebo procesu, ktora ma vplyv na rozhodnutie. Nech existuje n vstupnych ukazovatelov. Kazdy i-ty (i=1,...,n) vstupny ukazovatel je asociovany so vstupnym atributom Ai , opisovany i-tou lingvistickou premennou, nadobudajucou mi (mi 2) moznych hodnot (termov) Ai,1,...,Ai,j,...,Ai,mi . Sucasne je riesenie asociovane s vystupnym atributom, opisovanym lingvistickou premennou B, ktora ma mb (mb 2) alternativ riesenia - hodnoty tejto premennej su B1,...,Bjb,...,Bmb . Potom zmeranie (ohodnotenie) i-teho vstupneho ukazovatela predpoklada urcenie vsetkych mi hodnot Ai,j atributu Ai . Ale rozhodnutie predpoklada urcenie vsetkych mb hodnot vystupneho atributu B. Najlepsim rozhodnutim bude ta jb-ta alternativa (jb=1,...,mb), ktorej zodpoveda maximalna hodnota Bjb vystupneho atributu B. P r i k l a d 2.1. Pre rozhodnutie o udeleni pozicky klientovi sa hodnotia 4 vstupne ukazovatele (Vek klienta, Rocny prijem, Dlzka praxe a Zabezpecenie pozicky hypotekou), ktore su asociovane so zodpovedajucimi vstupnymi atributmi A1, A2, A3 a A4. Vysledkom je rozhodnutie o poskytnuti pozicky. Vsetky vstupne aj vystupne atributy sa opisuju jednoslovnymi lingvistickymi premennymi (tabulka 2.1). T a b u l k a 2.1. Porovnanie ukazovatelov a s nimi asociovanych atributov, opisovanych jednoslovnymi lingvistickymi premennymi Ukazovatel Pomenovanie atributu Hodnoty atributu (termov lingvistickej premennej) Typ atributu - vstupny Vek klienta Vek (A1) Mlady (A1,1); Dospely (A1,2); Stary (A1,3) Rocny prijem Prijem (A2) Vysoky (A2,1); Priemerny (A2,2); Nizky (A2,3) Dlzka praxe Prax (A3) Mala (A3,1); Velka (A3,2) Zabezpecenie pozicky hypotekou Rucenie (A4) Nedostatocne (A4,1); Dostatocne(A4,2) Typ atributu - vystupny Poskytnutie pozicky Pozicka (?) V-plnej-miere (B1); Limitovana (B2); Zamietnuta (B3) Teda vstupne atributy Ai (i=1,...,n) a vystupny atribut B sa opisuju lingvistickymi premennymi a su definovane mnozinami termov {Ai,1,...,Ai,j,...,Ai,mi } a {B1,...,Bjb,...,Bmb }. Tieto termy predstavuju fuzzy premenne. Hodnotami tychto premennych su neurcite (fuzzy) cisla. Mnozina pozorovani zavislosti hodnot vystupneho atributu od hodnot vstupnych atributov je vyjadrena tabulkou neurcitych (fuzzy) dat. 36 Predpokladajme, ze vstupne data pre rozhodovanie tvori tabulka s fuzzy datami, obsahujuca formalizovane znalosti o N moznych situaciach (kombinaciach hodnot vstupnych atributov) i o alternative rozhodnutia, odporucanej v kazdej z tychto situaciu [Chen1995, Yuan1995]. Tieto odporucania boli apriori ziskane napriklad na zaklade pozorovani, expertnych odhadov alebo cestou transformacie realnych hodnot na lingvisticke premenne. Inymi slovami, tabulka predstavuje zakladne udaje pre rozhodovanie a obsahuje N zadanych kombinacii hodnot vstupnych atributov a im zodpovedajucej hodnoty vystupneho atributu. D e f i n i c i a 2.1. Tabulka fuzzy dat (Fuzzy Table) je sestica {CS, CV, AS, AV, Cost, ?}, kde C S - je mnozina vstupnych atributov, analyzovanych pri rozhodovani; CV - je mnozina hodnot vystupnych atributov; AS - je mnozina vystupnych atributov (v dalsom texte pre jednoduchost budeme predpokladat existenciu jedineho vystupneho atributu); AV - je mnozina hodnot vystupneho atributu; Cost - cena odhadu vstupnych atributov v tvare integralneho odhadu nakladov (casovych i materialnych), potrebnych pre prehliadnutie vstupneho ukazovatela, vyjadrena realnym cislom; P - mnozina N situacii, predstavovana postupnostami hodnot vstupnych atributov a vystupneho atributu. P r i k l a d 2.2. tabulka s fuzzy datami a apriorne zadanymi vysledkami pozorovani N=16 hodnot 4 vstupnych atributov (Vek, Prijem, Prax, Rucenie) a jedneho vystupneho atributu (Pozicka) ma tvar uvedeny v tabulke 2.2. Pomenovanie lingvistickych premennych a ich hodnot je vysvetlene v priklade 2.1 (pozri tabulku 2.1). T a b u l k a 2.2. Tabulka s fuzzy datami, adaptovana z prac [Yuan1995,Wang2000]. x Vek (A1) Prijem (A2) Prax (A3) Rucenie (A4) Pozicka) A1,1 A1,2 A1,3 A2,1 A2,2 A2,3 A3,1 A3,2 A4,1 A4,2 B1 B2 B3 1. 0.9 0.1 0.0 1.0 0.0 0.0 0.8 0.2 0.4 0.6 0.0 0.8 0.2 2. 0.8 0.2 0.0 0.6 0.4 0.0 0.0 1.0 0.0 1.0 0.6 0.4 0.0 3. 0.0 0.7 0.3 0.8 0.2 0.0 0.1 0.9 0.2 0.8 0.3 0.6 0.1 4. 0.2 0.7 0.1 0.3 0.7 0.0 0.2 0.8 0.3 0.7 0.9 0.1 0.0 5. 0.0 0.1 0.9 0.7 0.3 0.0 0.5 0.5 0.5 0.5 0.0 0.0 1.0 6. 0.0 0.7 0.3 0.0 0.3 0.7 0.7 0.3 0.4 0.6 0.2 0.0 0.8 7. 0.0 0.3 0.7 0. 0 0.0 1.0 0.0 1.0 0.1 0.9 0.0 0.0 1.0 8. 0.0 1.0 0.0 0.0 0.2 0.8 0.2 0.8 0.0 1.0 0.7 0.0 0.3 9. 1.0 0.0 0.0 1.0 0.0 0.0 0.6 0.4 0.7 0.3 0.2 0.8 0.0 10. 0.9 0.1 0.0 0.0 0.3 0.7 0.0 1.0 0.9 0.1 0.0 0.3 0.7 11. 0.7 0.3 0.0 1.0 0.0 0.0 1.0 0.0 0.2 0.8 0.3 0.7 0.0 12. 0.2 0.6 0.2 0.0 1.0 0.0 0.3 0.7 0.3 0.7 0.7 0.2 0.1 13. 0.9 0.1 0.0 0.2 0.8 0.0 0.1 0.9 1.0 0.0 0.0 0.0 1.0 14. 0.0 0.9 0.1 0.0 0.9 0.1 0.1 0.9 0.7 0.3 0.0 0.0 1.0 15. 0.0 0.0 1.0 0.0 0.0 1.0 1.0 0.0 0.8 0.2 0.0 0.0 1.0 16. 1.0 0.0 0.0 0.5 0.5 0.0 0.0 1.0 0.0 1.0 0.5 0.5 0.0 M(Ai,j) 6.6 5.8 3.6 6.1 5.6 4.3 5.6 10.4 6.5 9.5 4.4 4.4 7.2 Cost(Ai) 2.5 1.7 2.0 1.8 Vysvetlime prvy riadok tabulky (?=1). Vysledkom merania vstupneho ukazovatela asociovaneho s atributom Vek su ziskane odhady jeho hodnot: { ( ) 1,1 x A = 0.9; ( ) 1,2 x A = 37 0.1; ( ) 1,3 x A = 0}. Hodnotou tohto atributu so stupnom prislusnosti rovnym 0.9 je hodnota Mlady. Mozna je aj hodnota Dospely, ale prislusnost je v tomto pripade rovna iba 0.1. Vysledkom merania ukazovatela, zodpovedajuceho atributu Prijem su odhady: { ( ) 2,1 x A = 1.0; ( ) 2,2 x A = 0; ( ) 2,3 x A = 0}. V tomto pripade je hodnotou tohto atributu jednoznacne Vysoky. Takyto tvar odhadu je vlastny opisu v terminoch viachodnotovej logiky. Metody a algoritmy spracovania takychto dat pri rozhodovani boli predstavene napriklad v pracach [Mitchell1997, Kurbatsky1999, Mora2003, Paralic03, Berry2004, Witten2005]. Analogicky sa interpretuju merania ostatnych vstupnych atributov Prax a Rucenie. Pri uvedenych hodnotach vstupnych atributov ma expertny odhad alternativ rozhodnutia (vystupneho atributu Pozicka) tvar: ( ) 1 x B =0; ( ) 2 x B =0.8; ( ) 3 x B =0.2}, t.j. experti prognozuju rozhodnutie udelit limitovanu pozicku s prislusnostou 0.8, ale pripustaju aj zamietnutie pozicky s prislusnostou 0.2. Podobna tabulka sa vytvara na zaklade kvantitativnych a kvalitativnych ukazovatelov, opisujucich predchadzajuce rozhodnutie. Metody ziskania tychto hodnot su uvedene v podkapitolach 1.2 a 1.3. Treba poznamenat, ze cielom vyskumu autorov nie je odhad alternativ zadanych v tabulke s fuzzy datami. V tomto pripade sa predpoklada, ze tieto odhady su vstupnymi datami pre rozhodovanie [Martelli1978]. Tabulka fuzzy dat predstavuje teda mnozinu apriornych dat o situacii a pre kazdu situaciu aj odporucane alternativy rozhodnutia s rozlicnym stupnom prislusnosti. Poznamenajme, ze aritmeticky sucet hodnot stupna vierohodnosti pre vsetky mozne alternativy je rovny 1. Tato vlastnost sa nazyva normalizacia [Xu2009]. Na zaklade tychto dat sa urcuje alternativa rozhodovania. D e f i n i c i a 2.2. Pod alternativou rozhodovania sa mysli poradie previerky vstupnych ukazovatelov pre vyber rozhodnutia. Toto poradie urcuje naklady na rozhodovanie. Je ucelne minimalizovat hodnotu tychto nakladov, pretoze v rade pripadov netreba pre rozhodnutie urcit hodnoty vsetkych vstupnych ukazovatelov, ale staci urcit iba hodnoty tych najvyznamnejsich ukazovatelov (najinformativnejsich - nesucich najvacsiu cast informacie). Riesenie tejto ulohy je jednym z cielov tejto publikacie. Existuje rad pristupov ako konstruovat modely rozhodovania. Vyskumnici spomedzi nich vyclenuju napriklad kriterialnu analyzu, linearne a nelinearne programovanie, teoriu hier a dalsie [Delgado1996, Yong2010]. V tejto praci budeme skumat pristup, predpokladajuci porovnanie novej situacie so situaciami, ktore sa uz vyskytli v minulosti a nasledny vyber ,,najblizsieho" riesenia. V takomto pripade konceptualny model systemu pre podporu rozhodovania obsahuje 4 zakladne bloky a ma tvar, uvedeny na obrazku 2.2 [McNeil1994, Chak1998, Moraga2004, Ternovoy2006, Shtovba2007]. 38 Priprava vstupnych dat (fuzzyfikacia) Interpretacia vysledku (defuzzyfikacia) Ontologia fuzzy rieseni Vyber fuzzy rozhodnutia Lingvisticke (fuzzy) atributy Obrazok 2.2. Konceptualny model systemu pre podporu rozhodovania. Blok Priprava vstupnych dat zabezpecuje transformaciu existujucich realnych hodnot vstupnych dat na neurcite - fuzzy (lingvisticke) hodnoty. Fakticky tento blok realizuje metody a algoritmy, uvedene v podkapitolach 1.2 a 1.3. Blok Interpretacia vysledku predpoklada vyber najlepsieho rozhodnutia z moznych alternativ. V danom modeli je tento blok reprezentovany obycajnou funkciou maxima, ktore vybera spomedzi alternativ rozhodnutie s maximalnou hodnotou funkcie prislusnosti. Ak by sme robili analogiu, tieto dva bloky realizuju vstupno-vystupne funkcie modelu systemu pre podporu rozhodovania. Blok Ontologia rieseni obsahuje mnozinu retrospektivnych znalosti o rozhodnutiach, uskutocnenych v minulosti a o podmienkach, za ktorych boli rozhodnutia uskutocnene. Povodne sa tieto znalosti vyjadruju pomocou tabulky fuzzy dat, podobnej tabulke 2.2. V takejto tabulkovej forme mozno vstupne data uchovavat napriklad v databazach. Tato forma uchovavania dat je prirodzena v etape zberu a zhromazdovania vstupnych informacii pre ich buduce spracovanie. Z druhej strany, pre nazornost vplyvu vstupnych atributov na vystupny atribut je uzitocny iny sposob vyjadrenia nazhromazdenych vedomosti, napriklad vo forme rozhodovacieho stromu, na ktory mozno transformovat aj danu tabulku. Pre priamu realizaciu systemu pre podporu rozhodovania je vhodne vstupne data vyjadrit pomocou mnoziny rozhodovacich pravidiel (Decision Rules) v tvare if...then.... Tato mnozina pravidiel je vhodnym variantom vyjadrenia znalosti v roznych expertnych systemov a systemov pre podporu rozhodovania [Mingers1987]. Preto tento blok vo svojej strukture zahrna bazu dat (databazu), obsahujucu vstupne data vo forme tabulky, aj bazu znalosti, obsahujucu mnozinu produkcnych pravidiel, ziskanych na zaklade vstupnych dat. Proces transformacie vstupnych dat na tieto pravidla je objektom vyskumu v Casti II tejto monografie. Pri dohodnutej analogii blok ontologie rieseni realizuje funkciu pamati. Blok rozhodovania porovnava novu situaciu s podobnymi situaciami ulozenymi v systeme a urcuje v minulosti zvolene rozhodnutie, ktore najlepsie zodpoveda novej situacii. V analogii tento blok realizuje funkciu spracovania - procesora. Uloha vyberu rozhodnutia teda v rade pripadov vedie k analyze vstupnych dat a k vyberu najlepsieho rozhodnutia sposobom jeho porovnania s rozhodnutiami, urobenymi v minulosti. 39 V tomto pripade je vhodne uz v pociatocnej etape pouzit fuzzy data, ktore optimalnym sposobom beru do uvahy vznikajuce neurcitosti. Jednym z pristupov k rieseniu tejto ulohy je vyuzitie fuzzy rozhodovacich stromov (Fuzzy Decision Trees). V nasledovnej kapitole 3 budu skumane existujuce pristupy ku konstrukcii rozhodovacich a fuzzy rozhodovacich stromov. 40 Kapitola 3. Rozhodovanie na zaklade rozhodovacich stromov Predpokladajme, ze tabulka s fuzzy datami neobsahuje vsetky mozne kombinacie hodnot vstupnych atributov - pozri napriklad tabulku 2.1. Z toho vyplyva, ze uloha rozhodovania vedie k ulohe rozpoznania (klasifikacie) novej situacie vzhladom k existujucim situaciam, posudenych expertmi a ulozenych v rozhodovacej tabulke. Nie je pritom potrebne rozlisovat situacie ktore vedu k rovnakym hodnotam vysledneho atributu (k rovnakym alternativam rozhodnutia). Riesenie ulohy rozpoznania situacie pri rozhodovani sa vyjadruje v tvare analytickych vyrazov alebo v tvare rozhodovacieho stromu (Decision Trees). Realizovany vyskum ukazal nizku efektivitu vnimania pri pouziti analytickych vyrazov [Palvia1992]. Mozno to vysvetlit najma zlozitostou vizualnej analyzy matematickych formul a absenciou dorazu na najvyznamnejsie vstupne atributy. Tieto nedostatky sa stracaju pri interpretacii strategie rozhodovania v tvare rozhodovacieho stromu [Pooch1974, Quinlan1990, Savseka2006]. Rozhodovaci strom predstavuje zapis algoritmu previerky vstupnych atributov, pricom vrchol stromu urcuje preverovany atribut, hrany vychadzajuce z vrchola zodpovedaju vysledkom previerky tohto atributu (hodnotam preverovaneho atributu) a listove vrcholy urcuju vysledok previerky - odporucanu hodnotu vystupneho atributu. Rozhodovaci strom sa konstruuje na zaklade rozhodovacej tabulky, opisujucej N vstupnych situacii (prikladov, vzoriek). Kazdy priklad je tvoreny hodnotami vstupnych a vystupnych atributov. V dalsom texte budeme pre jednoduchost uvazovat priklady, obsahujuce iba jediny vystupny atribut. Treba poznamenat, ze hodnota vystupneho atributu je jednoznacne urcena hodnotami vstupnych atributov. Vstupne atributy nadobudaju hodnoty z mnoziny realnych cisel alebo z mnoziny lingvistickych premennych.. Rozhodovaci strom obsahuje vnutorne vrcholy, listy (listove vrcholy) a hrany, ktore ich spajaju. Vnutorny vrchol rozhodovacieho stromu sa asociuje so vstupnym atributom a predpoklada previerku jeho hodnoty. Z kazdeho vnutorneho vrchola vychadzaju hrany, ktore sa interpretuju ako pripustne hodnoty atributu, preverovaneho vo vrchole. Vstupne atributy, vyberane pre asociovanie s vrcholmi postupne rozkladaju mnozinu vstupnych prikladov na podmnoziny tak, ze ziskana podmnozina pozostava z prikladov s rovnakou hodnotou vystupneho atributu (alebo blizkou k tejto hodnote). Tieto podmnoziny sa asociuju s listami rozhodovacieho stromu, pricom kazdy list urcuje zodpovedajucu hodnotu vystupneho atributu. Obvykle je pocet vnutornych vrcholov a hran v rozhodovacom strome vacsi alebo rovny ako 0, pocet listov je obvykle vacsi ako nula. Rozpoznavanie novej situacie sa realizuje nasledovne. Zacne sa s vrcholom s urovnou 1 (korenom stromu) a vykona sa previerka s nim asociovaneho vstupneho atributu. V zavislosti od hodnoty tohto atributu sa vybera hrana, po ktorej sa postupuje k zodpovedajucemu vrcholu druhej urovne. Analogicky sa preveruje dalsi vstupny atribut asociovany s vrcholom druhej urovne a proces pokracuje az do dosiahnutia listu rozhodovacieho stromu. Hodnota 41 vystupneho atributu, zodpovedajuca tomuto listu je hladanou charakteristickou situaciou, opisanou hodnotami vstupnych atributov. Pri konstrukcii rozhodovacieho stromu treba riesit dve ulohy. Prva uloha spociva v hladani kriteria vyberu atributu, ktory bude asociovany s vrcholom (podkapitola 3.1). Druha uloha predpoklada analyzu rozhodovacieho stromu s cielom jeho ohranicenia (orezania) a odstranenia neperspektivnych alebo malo perspektivnych hran (podkapitola 3.2). 3.1. Vyber atributu, asociovaneho s vrcholom rozhodovacieho stromu Urobme kratku analyzu existujucich pristupov a algoritmov riesenia tejto prvej ulohy. V nasledovnom texte zavedieme nasledovne oznacenia. Predpokladajme, ze existuje vystupny atribut B, nadobudajuci mb moznych hodnot {B1,...,Bjb,...,Bmb } a vstupny atribut A, nadobudajuci hodnoty {A1,...,Aj ,..., Ama }. Vo vrchole stromu sa vykonava previerka hodnot vstupneho ukazovatela, asociovaneho so vstupnym atributom, ktory je zadany lingvistickou premennou. V zavislosti od vysledku previerky sa robi rozklad mnoziny tvorenej N vstupnymi situaciami (prikladmi) z rozhodovacej tabulky na podmnoziny, tvorene NA 1 ,..., NA j ,..., NAma prikladmi, kde NA j je pocet vstupnych pozorovani, v ktorych nadobuda vstupny atribut ? hodnotu rovnu Aj . Plati, ze j NA j = N. Inymi slovami, vstupny atribut ? rozklada mnozinu vstupnych situacii na ma vetiev, pricom v kazdej j-tej vetve je NA j prikladov. Pocet prikladov z rozhodovacej tabulky, v ktorych vystupny atribut nadobuda hodnotu Bjb, oznacime NB jb , kde jbNB jb =N. Symbolom NB jb|Aj - oznacime pocet prikladov, v ktorych vystupny atribut nadobuda hodnotu Bjb, pricom vstupny atribut ? je rovny Aj . Vtedy plati jb NB jb|Aj = NA j a jb j NB jb|Aj = N. V zavislosti od toho, ake nastroje tvoria zaklad vypoctu kriteria vyberu vstupneho atributu asociovaneho s vrcholom rozhodovacieho stromu, rozlisuje sa niekolko zakladnych pristupov: teoreticko-informacny pristup, statisticky pristup, pristup, zalozeny na vzajomnej vzdialenosti a dalsie. Strucne opiseme algoritmy, zalozene na teoreticko-informacom pristupe, pretoze na rozvoj takychto algoritmov je zamerana tato monografia. Zaklad algoritmov s tymto pristupom tvori interdisciplinarny vyskum v oblasti teorie informacie, ktory predpoklada, ze ako kriterium pre vyber vstupneho atributu budu vyuzite informacne charakteristiky (informacia, entropia) [Hady2010]. Existuje niekolko variantov tychto algoritmov. ? Prirastok informacie (Information Gain). Toto kriterium ja zakladom znameho algoritmu ID3 (Iterative Dichotomizer), navrhnuteho R. Quinlanom [Quinlan1979]. Vyber vstupneho atributu pre jeho asociovanie s vrcholom rozhodovacieho stromu je zalozeny na zaklade maximalizacie novej informacie, ktoru prinasa tento atribut 42 InfoGain(A) = j jb j b j jb j a jb j b jb A B A m l A B A m j B A m l B N N N N N N N N N N 2 1 1 2 1 log log Prva cast tohto vyrazu je entropia vystupneho atributu, druha cast je vazena podmienena entropia vystupneho atributu pri uz znamej hodnote vstupneho atributu ?. Rozdiel tychto vyrazov je prirastok informacie (nova informacia), podmienena hodnotou vstupneho atributu ?. Zo vsetkych dostupnych vstupnych atributov sa vybera ten, pre ktory sa dosahuje maximalna hodnota prirastku informacie (InfoGain). K tomuto variantu patria tiez algoritmy konstrukcie rozhodovacich stromov ako su Assistant [Kononenko1984], AQ [Michalski1986], CN2 [Clark1989]. Zakladnym nedostatkom tohto kriteria je zvyhodnovanie (uprednostnovanie) atributov, ktore maju vacsiu oblast hodnot [Quinlan1986]. Skutocne, ak budeme uvazovat hypoteticku rozhodovaciu tabulku, v ktorej existuje vstupny atribut, ktoreho hodnoty su unikatne (napriklad atribut jednoznacne urcujuci situaciu), potom hodnoty tohto atributu rozdeluju mnozinu vstupnych prikladov na podmnoziny, obsahujuce po jednom priklade a jednoznacne urcujuce hodnotu vystupneho atributu, zodpovedajuceho tejto situacii. Takyto atribut ma maximalnu hodnotu vyrazu InfoGain a bude algoritmom vybrany ako vrchol stromu. Schopnost predikcie takto vytvoreneho stromu je ale nepouzitelna pre riesenie praktickych uloh a vyber tohto atributu ako vrchola stromu je neuzitocny. ? Gain Ratio. Pre odstranenie uvedeneho nedostatku bolo navrhnute modifikovane kriterium - normalizovany prirastok informacie [Quinlan1986]. Normalizacia predpoklada vztah medzi mnozstvom novej informacie InfoGain(A) a strednou hodnotou informacie SplitInfo(A), ktoru prinasa tento atribut a vypocita sa pomocou vztahu GainRatio(A) = InfoGain (A) / SplitInfo(A), kde SplitInfo(A) = N N N N j a j A m j A 2 1 log . Toto kriterium je realizovane v algoritme C4.5, ktory je vylepsenou verziou algoritmu ID3 [Quinlan1993], predpokladajuceho analyzu vstupnych atributov, nadobudajucich realne hodnoty. Zakladnym nedostatkom tohto algoritmu je zvyhodnovanie atributov, ktore maju mensiu strednu hodnotu informacie. ? Giniho index diverzity (GINI Index of Diversity), bol vyuzity pre konstrukciu rozhodovacieho stromu L. Breimanom [Breiman1984] D(A) = a b b jb j jb j m j m l m l B A B A N N N N N 1 1 1 2 2 1 . 43 Ako vstupny atribut asociovany s vrcholom rozhodovacieho stromu sa vybera atribut s maximalnou hodnotou vyrazu D(A). Experimenty ukazali zlozitost praktickeho vyuzitia tohto ukazovatela v pripade vstupnych atributov, majucich velky pocet moznych hodnot.. Toto kriterium sa pouziva v statistickom pristupe a je realizovane v znamom algoritme CART (Classification and Regression Trees), ktory s vrcholmi rozhodovacieho stromu asociuje linearnu kombinaciu vstupnych atributov, [Breiman1984]. Zakladom algoritmu je heuristika, ktora predpoklada najdenie extremu pre najlepsiu linearnu kombinaciu vstupnych atributov v kazdom vrchole. Algoritmy ?4.5 a CART, ktore realizuju uvedene kriteria, sa v dalsom texte vyuzivaju pre porovnanie algoritmov, ziskanych autormi s existujucimi algoritmami pri realizacii experimentalneho vyskumu. Existuju aj ine algoritmy konstrukcie rozhodovacich stromov, zalozene na informacnych charakteristikach. Napriklad algoritmus [Chen2003] zabezpecuje konstrukciu viachodnotoveho rozhodovacieho stromu, v ktorom aj vstupne atributy aj vystupny atribut mozu nadobudat jednu alebo niekolko hodnot z mnoziny pripustnych hodnot (t.j. ak napriklad vstupny atribut Ucet nadobuda pripustne hodnoty Terminovany, Devizovy, Depozitny, potom prislusny rozhodovaci strom umoznuje, aby tento atribut nadobudal hodnoty Terminovany a Devizovy pri sucasnej existencii dvoch typov uctov). Podrobnejsie je retrospektiva rozvoja algoritmov konstrukcie rozhodovacich stromov prezentovana v pracach [Mingers1989a, Safavin1991, Murthy1998, Navrat2002, Rokach2005, Barros2012]. Realizovany vyskum bibliografickych pramenov svedci o efektivnosti vyuzitia rozhodovacich stromov pre analyzu dat v procese rozhodovania. Co sa tyka vyskumu a vyvoja, ako aktualny a perspektivny sa javi vyskum, spojeny s presnostou merania vstupnych hodnot a ich prislusnostou k jednej z dostupnych tried. To predpoklada prechod k neurcitym (fuzzy) datam, spracovavanych pomocou matematickeho aparatu fuzzy logiky. Konstrukcia fuzzy rozhodovacich stromov Vyssie opisane algoritmy konstrukcie rozhodovacich stromov neberu do uvahy moznu nestochasticku neurcitost hodnot vstupnych i vystupnych atributov, sposobenu nedostatocnou presnostou merania, nie uplnou vhodnostou metodik odhadu vstupnych faktorov vzhladom k ich realnemu stavu, nejednoznacnostou vnimania okolitej reality expertom (clovekom). Pre odstranenie tohto nedostatku vznikla nutnost vyuzit neurcite (fuzzy) data a nastroje fuzzy odvodzovania pre ich analyzu [Umano1994, Wang2002]. Definicia 3.1. Nech Ai (i = 1, ..., n) je vstupny atribut, opisany lingvistickou premennou, ktora nadobuda hodnoty z mnoziny {Ai,1,..., Ai,j ,..., Ai,ma } (ma 2). Hodnota atributu Ai,j je vyjadrena fuzzy hodnotou. Fuzzy rozhodovaci strom (Fuzzy Decision Tree) je orientovany strom, vyhovujuci nasledovnym podmienkam [Wang2000]: Kazdy vnutorny vrchol stromu je asociovany s jednym z atributov Ai ; Kazdy listovy vrchol zodpoveda jednej alebo niekolkym hodnotam klasifikacneho rozhodnutia s rozlicnym stupnom istoty; 44 Kazda skupina fuzzy vzoriek Ai , zodpoveda atributu a kazda fuzzy vzorka je hodnotou Ai,j tohto atributu Porovnajme zakladne rozdiely medzi rozhodovacimi stromami a fuzzy rozhodovacimi stromami [Dong2001a, Levashenko2001, Sun2005] (obrazok 3.1). Cesta od korena stromu k listu zodpoveda... systemu fuzzy klasifikacnych pravidiel s roznymi stupnami vierohodnosti jednemu klasifikacnemu pravidlu Pri analyze novej situacie existuje ... niekolko moznych ciest od korena stromu k listu iba jedna cesta od korena stromu k listu Rozhodovaci strom Fuzzy rozhodovaci strom Prienik podmienok, preverovanych atributmi , asociovanymi s uzlami rozhodovacieho stromu na jednej urovni ... je prazdny moze byt neprazdny V uzle sa uskutocnuje previerka hodnot ... lingvistickych premennych s funkciou prislusnosti realnych cisel a lingvistickych premennych Vstupne data tvoria... lingvisticke premenne s funkciou prislusnosti realne cisla a lingvisticke premenne Obrazok 3.1. Porovnavacia analyza rozhodovacieho stromu a fuzzy rozhodovacieho stromu. Analyza, vykonana autormi, ukazala, ze navrhnute algoritmy konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov su v podstate zovseobecnenim a rozpracovanim predchadzajucich pristupov. Rozlisuju sa dva zakladne smery zovseobecnenia a rozpracovania tychto algoritmov. ? Fuzzy ID3. Algoritmy tohto smeru su zalozene na zovseobecneni klasickych algoritmov ID3 [Quinlan1986] a C4.5 [Quinlan1993]. Zaklad tychto algoritmov tvori zovseobecnenie pojmu entropie na oblast fuzzy dat (Fuzzy Entropy), ktory predstavuje mieru neurcitosti hodnot, ktore nadobuda atribut. Vo fuzzy logike nema taketo zovseobecnenie jednoznacnu interpretaciu [Sander1989, Cios1992, Klir1995, Rudas1998, Al-Sharhan2001, Fan2002]. Existencia niekolkych sposobov matematickej definicie pojmu entropie sposobila vyvoj mnozstva variantov algoritmov konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov. Historicky prvym a najviac rozsirenym variantom Fuzzy ID3 je zovseobecnenie entropie v tvare, podobnom Shannonovej definicii entropie. Entropia vstupneho fuzzy atributu ?, ktory nadobuda hodnoty z mnoziny hodnot {A1, ...,Aj ,...,Ama } je rovna 45 ?(A) = ma j j M A M A 1 ( ) ( ) ( ) ( ) log ( ) ( ) 2 1 j j jb m l j j jb M A M A B M A b M A B , kde funkcia ?(Aj) urcuje mohutnost fuzzy mnoziny [Zadeh1978, Wydralak1999] a vypocita sa ako suma hodnot funkcii prislusnosti ?(Aj)= N k 1 (Aj) na vsetkych hodnotach dat, zodpovedajucich j-temu termu Aj lingvistickej premennej A (priklad vypoctu - pozri tabulku 1.10). Hodnota ( ) ( ) j j jb M A M A B v tomto vyraze charakterizuje relativnu frekvenciu vyskytu Bjb-tej hodnoty vysledneho atributu pri hodnote vstupneho atributu rovnej Aj . Ako atribut asociovany s vrcholom rozhodovacieho stromu sa vybera atribut s minimalnou hodnotou fuzzy entropie E(A). Tuto roznorodost entropie vyuzivaju algoritmy [Chang1977, Cios1992, Weber1992, Umano1994, Ichihashi1996, Jeng1997, Janikow2000, Nakashima2002, Janikow2005, Huang2007, Suma2008, Wang2010b, Hu2011, Sanz2011] a dalsi. Praca [Chang1977] je prvou pracou, skumajucou vyuzitie fuzzy dat pri konstrukcii rozhodovacich stromov. V tejto praci vsak bola navrhnuta iba struktura stromu ale neboli uvedene sposoby jeho konstrukcie. Dalsie prace [Sander1989, Cios1992, Tani1992, Weber1992], ktore sa objavili po uplynuti 15 rokov, obsahuju podrobnejsiu formulaciu ulohy a objasnuju moznost vyuzitia algoritmu ID3 pri konstrukcii fuzzy rozhodovacieho stromu. Rozvoj myslienok a tez, uvedenych v tychto pracach, uskutocnili autori [Umano1994, Zeidler1995]. V tychto pracach sa pri konstrukcii fuzzy rozhodovacieho stromy spracovavaju vstupne atributy, ktorych hodnotami su realne cisla. Neurcitost (ktoru je potrebne interpretovat ako koeficient vierohodnosti vysledku) bola najskor zavedena iba pre vystupny atribut. Transformacia realnych hodnot vstupnych atributov na fuzzy hodnoty sa tu realizuje na zaklade apriorne zadanej funkcie prislusnosti. Pocinajuc pracami [Zeidler1995, Zeidler1996b, Ichihashi1996] (1996) sa do algoritmov konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov zavadza fuzzifikacia (urcenie funkcii prislusnosti) vstupnych dat, vyjadrenych realnymi cislami. Takto autori [Ichihashi1996], [Shi2010] navrhli modifikaciu algoritmu ID3, predpokladajucu fuzzifikaciu realnych cisel na zaklade funkcii B-spline a vyuzivajucu neuronovu siet pri konstrukcii stromu. Fuzzifikacia zalozena na zhlukovani (clusterizacii) pri konstrukcii fuzzy rozhodovacich stromov sa vyuziva v [Pedrycz2000, Pedrycz2001]. Urcenie funkcie prislusnosti v trojuholnikovom tvare pomocou analyzy histogramu rozdelenia vstupnych udajov najskor upresnenych genetickym algoritmom je pri konstrukcii fuzzy rozhodovacich stromov skumana v [Kim1999]. Vyuzitie operatorov A/ALEBO ako t- normy a t-konormy umoznuje konstruovat fuzzy rozhodovacie stromy, ktore maju pruznejsiu strukturu a ktore zabezpecuju ziskanie korektnejsich produkcnych pravidiel [Hayashi1998]. Zapracovanie novych technik (t-norma a t-konorma) do genetickeho algoritmu pri 46 fuzzifikacii autormi Yager [Yager1980a, Yager1980b] a Dubois & Prade [Dubois1982] umoznilo autorom prace [Crockett2001] navrhnut algoritmus konstrukcie fuzzy rozhodovacieho stromu, ktory je efektivnejsi ako algoritmus ?4.5, vzhladom na kriteria znizenia vypoctovej zlozitosti a zvysenia presnosti vysledku. Vyuzitie tohto algoritmu umoznuje skonstruovat na zaklade vstupnych dat mnozinu niekolkych fuzzy rozhodovacich stromov (Fuzzy Decision Forest), z ktorych kazdy sa konstruuje zo svojej podmnoziny vstupnych dat. Iny algoritmus FID4.0, ktory predpoklada netrivialne zostrojenie mnoziny stromov navrhol C. Janikow v praci [Janikow2000]. Vyuzitie mnoziny fuzzy rozhodovacich stromov umoznuje najst zlozitejsie vzajomne vztahy medzi hodnotami atributov a vytvarat stromy menej citlive vzhladom k sumom a k neuplne definovanym vstupnym datam. V praci [Lee1999] je opisany algoritmus konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov, zalozeny na vstupnych datach, v ktorych sa ako mozne hodnoty atributov mozu sucasne vyskytovat realne data, intervalove data (hodnota funkcie prislusnosti na intervale je rovna 1 a mimo intervalu je rovna 0) aj fuzzy data (zadane v lichobeznikovom tvare). Vyuzitie informacnych charakteristik pre konstrukciu rozhodovacich stromov zalozenych na datach, ktorych funkcia prislusnosti ma trojuholnikovy tvar, je skumane v praci [Li2010b]. Algoritmus konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov v pripade, ked vstupne hodnoty termov lingvistickej premennej nie su zadane jednoznacnymi realnymi cislami ale intervalmi, je prezentovany v praci [Lertworaprachaya2010]. Konstrukcia fuzzy rozhodovacich stromov zalozenych na frekvencnych charakteristikach je uvedena v praci [Wang2008]. V praci [Guetova2002] je uvedeny algoritmus konstrukcie dynamickeho fuzzy rozhodovacieho stromu, u ktoreho sa uvazuje s prebudovanim jeho struktury v pripade, ak sa objavia nove vstupne data. Tento algoritmus je rozpracovanim metod [Janikow1998] a [Utgof1997] a umoznuje zasluhou zjednotenia ich prednosti zvysit presnost vysledku a znizit naklady na vypocet. Vyskum autorov [Wang1992, Tsang2000, Yeung2002a, Andreou2008, Ahmadi2009, Matiasko2006] je venovany otazkam transformacie fuzzy rozhodovacich stromov na fuzzy produkcne pravidla v tvare if...then..., vyuzivane vo fuzzy logickom odvodzovani. Analogicky kriteriu, ktore bolo pouzite v algoritme ?4.5 [Quinlan1993] s cielom odstranit zvyhodnovanie atributov, ktore maju vacsi pocet moznych hodnot, pouziva sa aj analog koeficientu SplitInfo v tvare GR(A) = ?(A) /IV(A), kde informacna charakteristika IV(A) = ( ) ( ) log ( ) ( ) 2 1 M A M A M A M A j m j j a urcuje stredne mnozstvo informacie, ktore nesie hodnota fuzzy atributu ?. Toto kriterium sa vyuziva napriklad v pracach [Wang1998, Dong2001a, Dong2001b]. V tychto pracach je opisany algoritmus konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov pre vstupne atributy, nadobudajuce realne hodnoty. Zahrnutie neurcitosti do procesu konstrukcie rozhodovacieho stromu umoznuje zvysit presnost vysledku. Podobnym riesenim, 47 vyuzivajucim vzajomnu informaciu pre vyber atributu asociovaneho s listom rozhodovacieho stromu je algoritmus [HuaLi2010]. Vysledky vyskumu vplyvu vzajomnej informacie, vycislenej pre rozne operatory fuzzy logiky, pri konstrukcii fuzzy rozhodovacich stromov pre rozne data je uvedeny v praci [Chen2009]. V praci [Elashiri2011] je ukazane vyuzitie pribliznych vypoctov pre konstrukciu fuzzy rozhodovacich stromov. Druhy variant Fuzzy ID3 vyuziva fuzzy entropiu A.De-Lucu a S.Terminiho [DeLuca1976]. Tato entropia urcuje neurcitost hodnot Aj vstupneho atributu A a nie je pravdepodobnostnou mierou: Ev(Aj) = N N k 1 1 ( k(Aj) log k(Aj) + (1 - k(Aj)) log (1 - k(Aj)) ). Ako uz bolo povedane, pri konstrukcii fuzzy rozhodovacieho stromu sa vyuziva integralna entropia Shannona a ?. De-Lucu [Xie1984]. Varianty takejto integracie su skumane v pracach [Singal2001, Mitra2002, Abu-halaweh2009a]. V praci [Singal2001] sa pri konstrukcii fuzzy rozhodovacieho stromu vyuziva integralna entropia v tvare E(A) = N N N N j m j j a log 1 ma j N N 1 k 1 1 min( k(Aj), (1 - k(Aj))), kde Nj - je pocet vstupnych dat, na ktorych nadobuda atribut A hodnotu Aj . V praci [Mitra2002] bol uskutocneny experimentalny vyskum uvedenych algoritmov a bola ukazana efektivnost vyuzitia integracie entropii na umelych vzorkach dat [Bache2013]. Treba spomenut aj ine formulacie pojmu entropie fuzzy dat, ktore sa obvykle nevyuzivaju pri konstrukcii fuzzy rozhodovacich stromov: entropia A. Kaufmanna [Kaufmann1985], R. Yagera [Yager1980b], B. Koska [Kosko1990], entropia N. Pala [Pal1992] a dalsie. Kazda z tychto fuzzy entropii vyjadruje svoj aspekt neurcitosti a vyuziva sa v rozlicnych typoch praktickych aplikacii.. Druhym smerom rozvoja algoritmov konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov je smer, vyuzivajuci ako kriterium vyberu atributu, asociovaneho s vrcholom stromu pojem znizenia nejednoznacnosti . ? Znizenie nejednoznacnosti (Minimum Classification Ambiguity) navrhnute Y. Yuanom a M. Shawom v praci [Yuan1995] a dopracovane v praci [Wang2000] vyuziva pre urcenie vplyvu atributov mieru, navrhnutu B. Koskom [Kosko1986] . Zaklad tohto algoritmu spociva vo vypocte koeficientu neurcitosti (vagueness) Ev(A) a koeficientu nejednoznacnosti (ambiguity) Ea(A) [Higashi1983] : Ev(Aj) = N N k 1 1 ( k(Aj) log k(Aj) + (1 - k(Aj)) log (1 - k(Aj)) ), Ea(A) = ma j j M A M A 1 ( ) ( ) mb l 1 ( j(l) * - j(l+1)* ) log l , 48 kde * = { j(1)* , j(2)* , ..., j(mb) * } - je postupnost relativnych frekvencii { j(1), j(2),..., j(mb)}, usporiadana klesajuco, rovnych j(l) = ( ) ( ) j j jb M A M A B . Ako hladany atribut, asociovany s vrcholom rozhodovacieho stromu, sa vybera atribut s minimalnou hodnotou koeficientu nejednoznacnosti Ea(A). V praci [Wang2007] bol predstaveny novy algoritmus konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov, vyuzivajuci pojem nejednoznacnosti vstupnych dat. Vylepsenie tohoto algoritmu je uvedene v praci [Dong2009] a dalsia modifikacia bola uskutocnena v praci [Wang2011]. Za variant tohto smeru treba povazovat algoritmus, vyuzivajuci kriterium vyberu asociovaneho atributu na zaklade stupna dolezitosti (Importance Degree). Tento algoritmus bol predstaveny v [Yeung1999] a zdokonaleny v pracach [Wang2001, Wang2008]. Jeho zaklad tvori vypocet stupna vyznamnosti rozlozenia hodnoty atributu podla klasifikacie, uvedenej v [Pawlak1991]. Algoritmus predpoklada vzajomne porovnanie hodnot vstupnych atributov. S vrcholom fuzzy rozhodovacieho stromu treba asociovat vstupny atribut s maximalnou hodnotou stupna vyznamnosti. Spomedzi inych prac, vyuzivajucich toto kriterium konstrukcie fuzzy rozhodovacieho stromu spomenme prace [Cao2007, Lien2011]. V [Wang2001] bolo realizovane experimentalne porovnanie uvedeneho algoritmu a bola ukazana jeho efektivnost v porovnani s algoritmami Fuzzy ID3 a algoritmom Y. Yuan - ?. Shaw [Yuan1995]. Vyuzitie algoritmov konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov zalozenych na kriteriach tohto smeru s cielom minimalizovat konflikty pri ziskavani produkcnych pravidiel bolo skumane v [Beynon2001]. Zaujimave su vysledky prace [Meng2009], v ktorej bolo navrhnute vyuzitie algoritmu [Yuan1995] pri konstrukcii fuzzy rozhodovacich stromov. V pracach [Marsala2003, Linyan2010] bol realizovany experimentalny vyskum algoritmov konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov oboch smerov. Bola ukazana efektivnost algoritmov Fuzzy ID3 pri ziskavani kompaktnejsich rozhodovacich stromov v porovnani s algoritmami, vyuzivajucimi pojem nejednoznacnosti. Vysledky experimentov, potvrdzujuce vyhody algoritmov smeru Fuzzy ID3, boli tiez predstavene v [Yeung2002b, Chiang2002]. Porovnavacia analyza rozlicnych algoritmov konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov je uvedena v pracach [Mitra2002, Olaru2003, Hullermeier2009, Chen2009, Xue2010, Elashiri2011]. Zname su modifikacie algoritmu CART (Classification and Regression Trees) na oblast fuzzy dat [Jang1994, Suarez1999, Campbell2009]. Vyuzitie GINI-ho indexu pre fuzzy data a porovnanie roznych algoritmov konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov bolo uskutocnene v pracach [Chandra2009, Abu-halaweh2010a]. Variantom fuzzy rozhodovacich stromov su fuzzy rozhodovacie diagramy, skumane v praci [Strehl2000]. Algoritmus [Janikow1998] umoznuje vytvarat fuzzy rozhodovacie stromy, ktore su vyuzitelne nielen pre klasifikaciu ale aj pre opis regresnej zavislosti medzi hodnotami vstupnych atributov a hodnotou vystupneho atributu. V pracach [Zhang2011, Moustakidis2012] bolo navrhnute vyuzit pre konstrukciu fuzzy rozhodovacieho stromu techniku Support Vector Machine. 49 V pracach [Yeung2002b, Chiang2002, Marsala2003, Crockett2007,Abu-halaweh2009b], bol realizovany porovnavaci experimentalny vyskum vysledkov, ziskanych pri vyuziti algoritmov konstrukcie rozhodovacich stromov a fuzzy rozhodovacich stromov. Vysledky experimentov potvrdzuju vyhody fuzzy rozhodovacich stromov vzhladom na take kriteria, ako su pocet listov, presnost klasifikacie, cas konstrukcie rozhodovacieho stromu. Podobny zaver potvrdzuju aj experimenty [Cintra2011b]. V praci [Chiang2002] bolo uskutocnene porovnanie rozhodovacieho stromu, ziskaneho algoritmom ?4.5 [Quinlan1993] a fuzzy rozhodovacich stromov [Yuan1995, Janikow1998, Suarez1999] na umelych mnozinach dat [Bache2013]. Vysledky experimentov potvrdzuju, ze algoritmy ?4.5 a [Yuan1995] maju najmenej presne vysledky v porovnani s algoritmami [Janikow1998, Suarez1999]. Vyskum citlivosti fuzzy rozhodovacich stromov na hodnoty vstupnych dat bol realizovany v praci [Zhang2010]. Prakticke aplikacie v tvare strategii rozhodovania s vyuzitim nastroja fuzzy rozhodovacich stromov boli navrhnute pre oblasti analyzy spolahlivosti dat a ziskavanie znalosti [Maimon2001], rozpoznavanie objektov [Jeon2009, Yang2009b], bezpecnostne a komunikacne systemy [Boyen1999, Hayashi2005], v oblasti financnictva [Zhao2006, Chang2008, Crockett2009, Laia2009] a poistovnictva [Lien2011], v oblasti riadenia v hospodarstve [ShahHamzei2000, Huang2002, Turnbull2006, Song2010, Wang2010a, Hu2011], v medicine a biomedicine [Kochurani2007, Assareh2007, Papageorgiou2008, Ghazavi2008, Khan2008, Marsala2009, Abu-halaweh2010b, Weihong2010, Levashenko2012] v polnohospodarstve [Cintra2011b] a vzdelavani [Levashenko2002b, Hongxia2008]. Realizovany vyskum v oblasti konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov teda ukazal ich vyhody v porovnani s tradicnymi rozhodovacimi stromami. Zaroven sa ukazalo, ze neboli riesene ulohy: vyber kriterii optimalizacie pri konstrukcii fuzzy rozhodovacich stromov, stabilnych vzhladom k zmene spolahlivosti vstupnych atributov a umoznujucich paralelizmus pri analyze vstupnych situacii / prikladov [Wenlong2010]; konstrukcia fuzzy rozhodovacich stromov na zaklade zvolenych kriterii. 3.2. Redukcia velkosti rozhodovacieho stromu Skumajme riesenie druhej ulohy, vznikajucej pri konstrukcii rozhodovacieho stromu a spojenej s odstranenim neperspektivnych alebo malo perspektivnych hran.. V etape ucenia sa pri konstrukcii rozhodovacieho stromu pre apriorne zadany vyber vstupnych dat je mozne dosiahnut velku presnost klasifikacie. Cim vacsi je pritom rozhodovaci strom, tym je presnejsi klasifikacny model a tym mensia bude chyba klasifikacie (pozri graf na obrazku 3.2). Avsak v praxi vyber vstupnych dat, na zaklade ktorych sa vytvara rozhodovaci strom, nie vzdy adekvatne odraza realny stav objektu alebo 50 procesu a obsahuje chybne hodnoty - sum. Chyby sposobene tymto sumom prechadzaju do skonstruovaneho modelu. V zavere, v etape pouzitia tohto modelu pre klasifikaciu novej situacie patriacej do druhej - testovacej mnoziny, vedu tieto nepresnosti k chybam klasifikacie. S rastom velkosti rozhodovacieho stromu je pozorovatelny proces zvacsovania poctu klasifikacnych chyb. Tento proces je pozorovatelny i pri skumani grafu na obrazku 3.2. Chyba klasifikacie Velkost rozhodovacieho stromu (pocet listov) Obrazok 3.2. Vplyv velkosti vytvoreneho rozhodovacieho stromu na kvalitu rozpoznavania situacie (klasifikacie) na trenovacej vzorke dat (etapa ucenia sa) a testovacej vzorke dat (etapa pouzitia). Skutocne, velky pocet vrcholov v rozhodovacom strome rozklada treningovu mnozinu na velky pocet podmnozin, z ktorych kazda opisuje maly pocet vstupnych prikladov. Kedze sum je prezentovany mnozinou dat, majucich male pokrytie vo vstupnej mnozine dat, jeho ignorovanie spociva v odstraneni (orezani) maloproduktivnych casti stromu, majucich male pokrytie. Taketo orezavanie predpoklada transformaciu vrchola a podstromu, ktoreho je korenom na jediny list (obrazok 3.3). Hodnotou tohto listu je hodnota vystupneho atributu, dominujuca vo vstupnych mnozinach tohto vrchola . (a) (b) Obrazok 3.3. Ilustracia orezavania rozhodovacieho stromu. Pred orezanim strom obsahuje 7 vnutornych vrcholov a 11 listov (a), po orezani obsahuje 3 vnutorne vrcholy a 6 listov (b). Etapa pouzivania Etapa ucenia sa 51 Preto je aktualna uloha vyberu rozhodovacieho stromu, ktory ma na testovacej mnozine (v etape pouzitia) minimalnu hodnotu chyby klasifikacie. Rozhodovacie stromy s velkou chybou klasifikacie umiestnene vlavo od hladaneho sa povazuju za nedouceny model (underfitting) ? stromy umiestnene vpravo od hladaneho sa povazuju za preucene (overfitting). Problem orezavania spociva vo vybere kriteria, na zaklade ktoreho sa urcuje vhodnost transformacie vrcholu na list. Ukazuje sa, ze toto kriterium zavisi od rozmeru ulohy. Pre male a stredne ulohy je dolezitym parametrom presnost a odhad chyby klasifikacie dat. Pre ulohy s velkym rozmerom sa aktualnym stava tiez ziskanie optimalnych strukturalnych charakteristik rozhodovacieho stromu - vysky a vyvazenosti [Wang1984, Catlett1991]. Vyskum [Breiman1984] ukazal, ze vyber kriteria ohranicenia stromu nema mensi vplyv na kvalitu vysledku, ako pravidla pre hladanie atributu, asociovaneho s vrcholom rozhodovacieho stromu. Vplyv sumu vo vstupnych datach na efektivnost konstrukcie rozhodovacieho stromu je skumany v praci [Talmon1992]. Mozno rozlisit dva smery zmensovania rozmeru rozhodovacieho stromu: pred- orezavanie a post-orezavanie [Pham2004]. Metody prveho smeru (pre-pruning) realizuju ohranicovanie velkosti rozhodovacieho stromu pocas etapy jeho konstrukcie a vykonavaju zamenu vnutorneho vrchola stromu na list. Vysledkom takejto zameny je zamedzenie vytvarania dcerskeho podstromu z tohto vrchola. V praci [Friedman1977] sa vyuziva ohranicenie na maximalny pocet prikladov vo vrchole. Vrchol rozhodovacieho stromu sa transformuje na list, ak sa v nom analyzuje menej prikladov, ako je apriorne zadany pocet. Existuju metody, predpokladajuce vyuzitie prahovej hodnoty, ohranicujucej hodnotu kriteria vyberu vstupneho atributu, asociovaneho s vrcholom rozhodovacieho stromu. Ak je hodnota kriteria mensia alebo vacsia ako prahova hodnota, konstrukcia rozhodovacieho stromu sa prerusi. Existuju dva typy prahovych hodnot: lokalne - ohranicujuce jednotlive vrcholy alebo globalne - ohranicujuce cely rozhodovaci strom. Prvy typ prahovych hodnot sa pouziva v [Rounds1980, Martin1997] a druhy v [Sethi1982]. Problem ich vyuzitia spociva v tom, ze hodnota vacsiny kriterii vyberu vstupneho atributu, asociovaneho s vrcholom rozhodovacieho stromu zavisi od hodnoty N - poctu vstupnych prikladov. Preto je zlozite zvolit jedinu prahovu hodnotu, ktora je vyznamna pre vsetky vrcholy rozhodovacieho stromu. Rad metod vyberu vstupnych atributov nezavisiacich od hodnoty N je navrhnutych v [Zhou1991, Kalkanis1993]. V praci [Cockett1990] je navrhnuta metoda transformacie lubovolneho binarneho rozhodovacieho stromu na skratenu formu s vyuzitim nastrojov teorie rozhodovania. Ziskany skrateny rozhodovaci strom je optimalny vzhladom na kriterium ceny previerky a vypoctova zlozitost algoritmu transformacie je v najhorsom pripade porovnatelna so zlozitostou tzv. pazravych (greedy) algoritmov konstrukcie rozhodovacieho stromu. 52 Vyuzivaju sa i metody, realizujuce ine kriteria - minimalny prirastok informacie [Quinlan1986], Fisherovo kriterium [Martin1997], schopnost klasifikacie [Dong2001a] a dalsie. Nedostatkom metod tohto smeru je, ze neumoznuju asociovat s vrcholom kombinaciu vstupnych atributov, spojenych operaciou ,,exkluzivne ALEBO" (XOR) a su zalozene na lokalnej informacii. Vysledky ziskane na ich zaklade nie su optimalne. Ako prednosti metod tohto smeru treba zdoraznit minimalne naklady na vypocet, opisane linearnou funkciou, zavislou na vyske stromu [Martin1995]. V ramci tohto pristupu treba skumat aj mechanizmus orezavania fuzzy rozhodovacieho stromu, navrhnuty autormi v casti 2 tejto monografie. Metody druheho smeru (post-pruning) su zalozene na zamene vrchola a z neho vychadzajuceho podstromu na list v uz zostrojenom rozhodovacom strome. Metody tohto smeru predpokladaju ohodnotenie citlivosti podstromu vzhladom na nejake kriterium (napriklad koeficienty chybovosti) a odstranenie tych podstromov, ktore dosahuju najhorsie hodnoty tohto kriteria. Zakladnym nedostatkom tychto metod je znacna vypoctova zlozitost a ich korespondovanie s pazravou (greedy) strategiou . K najznamejsim metodam tohto smeru patri orezavanie, zalozene na zlozitosti chyby (Error Complexity Pruning) navrhnute L.Breimanom v praci [Breiman1984]. Podstata metody spociva vo vypocte ceny rozhodovacieho stromu ?, vyjadrenej hodnotou C (T) a definovanou ako suma dvoch zloziek: C (T) = R(T) + xNT Prva zlozka R(T) - sa vypocita ako chyba klasifikacie (pomer poctu chybnych klasifikacii k celkovemu poctu klasifikacii). Druha zlozka xNT - predstavuje penale za rozmer rozhodovacieho stromu. V tejto zlozke hodnota NT - je pocet listov rozhodovacieho stromu a velkost penale - je nejaka apriorne zadana kladna hodnota. Pre kazdy vrchol rozhodovacieho stromu sa vypocita Eerr - chyba klasifikacie v listoch podstromu, ktoreho koren tvori uvazovany vrchol Eerr = (R(T) - R(t)) / (NT - 1), kde R (T) a R(t) - su koeficienty chyb pred odstranenim a po odstraneni podstromu pri transformacii vrchola na list a NT - je pocet listov v tomto podstrome. Koeficient chyby Eerr sa vypocita pre kazdy vrchol rozhodovacieho stromu na mnozinach dat, nezavislych od mnozin dat, pouzitych na konstrukciu strom. Vrcholy s najmensimi hodnotami klasifikacnej chyby je vhodne odstranit. Treba poznamenat, ze tejto metode prislucha najvacsia vypoctova zlozitost. Su zname i ine heuristicke metody orezavania, zalozene na minimalizacii chyby orezavania (Minimum Error Pruning) [Niblett1986], na najhorsej ocakavanej chybe (Pessimistic Error Pruning) [Quinlan1993], na hladani rovnovahy medzi chybou klasifikacie a rozmerom rozhodovacieho stromu [Wei2009]. 53 Spomedzi zakladnych nedostatkov, stazujucich efektivne vyuzitie metod post-orezavania treba spomenut: (a) vysoku vypoctovu zlozitost - viac ako ?(N 4 ); (b) pazravu strategiu, tvoriacu zaklad uvedenych metod, nezarucujucu ziskanie uplne optimalneho riesenia. Treba poznamenat, ze kazda z uvedenych metod ma prednosti i nedostatky a celkovo nepredstihuje ostatne metody. Vyskum efektivnosti metod orezavania [Mingers1989b, Esposito1995, Mahmood2011] ukazal, ze vyber metody orezavania zavisi od parametrov ulohy, od typu a dostupnosti doplnkovej informacie. Podrobnejsie su prehlad a analyza metod orezavania prezentovane v [Mingers1989b, Breslow1997, Esposito1997, Patil2010]. Ako vysledok usilia mnohych vyskumnikov boli vytvorene nevyhnutne predpoklady pre riesenie novych aktualnych problemov a najma pre priblizenie sa teoretickeho vyskumu k praktickym potrebam. Riesenie dvoch skumanych uloh (vyber kriteria pre asociaciu atributu s vrcholom rozhodovacieho stromu a odstranenie neperspektivnych vetiev stromu) je aktualnym a ziadanym problemom, vzbudzujucim zaujem vyskumnikov. V rade prac je ukazane , ze rozhodovaci strom je jednym zo sposobov vyjadrenia produkcnych pravidiel. V tomto pripade sa postupnost vrcholov stromu a z nich vychadzajucich vetiev od korena stromu po list asociuje so vstupnou podmienkou produkcneho pravidla a list zodpoveda hodnote vysledku tohto pravidla (odporucanej alternative rozhodnutia) [Kantardzic2011]. Vyhody ziskane pri pouziti rozhodovacich stromov spocivaju v moznosti: generovania produkcnych pravidiel v oblastiach, kde je pre experta zlozite formulovat svoje znalosti; vyjadrenia pravidiel pomocou prirodzeneho jazyka, intuitivne chapanom pouzivatelom, pravidiel veducim k jasnym modelom; presnej prognozy, porovnatelnej so znamymi modelmi (neuronove siete, statisticke metody); rychleho procesu konstrukcie s minimalnymi nakladmi na vypoctove zdroje. Sucasne poznamenajme, ze proces rozhodovania okrem troch skumanych etap: (1) formalizacia opisu problemu a objektu; (2) identifikacia alternativ; (3) vyber najlepsej alternativy, v rade pripadov zahrna este jednu nie malo vyznamnu etapu: (4) - analyza citlivosti rozhodnutia [Phillis2002, Kusumadewi2007, Jiajun2009]. Analyza citlivosti (sensitivity analysis) predpoklada vyskum zmeny hodnoty vystupnych atributov pri zmene hodnoty jedneho alebo niekolkych vstupnych atributov. Aktualnost tejto analyzy sa vysvetluje tym, ze jej vysledky umoznuju [Martinez2001, Phillis2002]: urcit vplyv hodnot jednotlivych ukazovatelov na spravanie sa objektu; vypocitat stabilitu vzhladom k zmenam jednotlivych ukazovatelov; najst pociatocne podmienky, zabezpecujuce rozvoj alebo zhorsovanie sa vyslednych ukazovatelov objektu, ktore mozno vyuzit na ziskanie optimalnej strategie rozvoja; urcit pri projektovani optimalnu strukturu objektu vzhladom na rozne kriteria. Jednym z perspektivnych pristupov k analyze citlivosti je vyuzitie nastrojov logickeho diferencialneho poctu funkcii viachodnotovej logiky. Problemy stazujuce siroke vyuzitie tohto matematickeho aparatu pri vyskume citlivosti funkcii viachodnotovej logiky a stav vyskumu v oblasti analyzy citlivosti ich komponentov budu prezentovane v kapitole 4. 54 Kapitola 4. Tendencie rozvoja aparatu logickeho diferencialneho poctu a jeho vyuzitie pri rieseni praktickych uloh Klasicka teoria logickej algebry prekonala v poslednych desatrociach vyznamne zmeny, ktore mali vplyv na mnohe oblasti praxe. Na zaklade klasickej logickej algebry vznikli minimalne dva teoreticko-prakticke smery: viachodnotova logika a fuzzy logika. V tejto praci sa zovseobecnuju a rozvijaju vysledky v kazdom z oboch spominanych smeroch. Budeme skumat zakladne vysledky v oblasti logickeho diferencialneho poctu funkcii viachodnotovej logiky (podkapitola 4.1), stav vyskumu v oblasti analyzy citlivosti funkcii viachodnotovej logiky (podkapitola 4.2) a analyzy vyznamnosti (podkapitola 4.3), ktore tvoria zaklad vyskumu, uskutocneneho v tejto monografii. 4.1. Logicky diferencialny pocet funkcii viachodnotovej logiky Ako uz bolo ukazane, pre opis diskretnych objektov alebo procesov, charakterizovanych existenciou niekolkych stabilnych stavov, sa vyuzivaju lingvisticke premenne. Tieto premenne nadobudaju hodnoty z konecnej mnoziny mohutnosti m. Pri interpretacii tychto hodnot celymi kladnymi cislami sa uskutocnuje prechod k m- hodnotovym datam {0,1,...,m-1}. Binarne data, siroko vyuzivane vo vypoctovej technike, treba povazovat za specialny pripad m-hodnotovych dat. V pracach J. Lukasiewicza (1921) a E. Posta (1921) bol prvykrat zavedeny operator cyklickej negacie m-hodnotovych dat x ^ =?+1 (mod m) a operator max(x,y)= y x y x x y , , . Tieto operatory su ekvivalentne operatorom inverzie a disjunkcie v binarnej algebre. D. Webb (1935) zovseobecnil na m-hodnotovu logiku Shefferov operator (Sheffer stroke) x|y= x y x m x y 0, 1 (mod ), . Rad teoretickych teorem bol rozvijany D.Poslelovom [Pospelov1974] a S.Jablonskym [Yablonsky1986]. Dolezity prinos k rozvoju teorii funkcii m-hodnotovej logiky vniesli N. Bell [Bell1972], S. L. Hurst [Hurst1984, Hurst1985], D. Rine [Rine1984], K.Smith [Smith1988] a dalsi. Metody analyzy dat vo viachodnotovej logike su zalozene na stanoveni funkcionalnych vztahov medzi vstupnymi a vystupnymi atributmi. Tieto funkcionalne zavislosti vyjadrene v terminoch zmeny hodnot atributov su predmetom skumania v logickom diferencialnom pocte. Retrospektiva metod logickeho diferencialneho poctu umoznuje objavit nasledovne zakladne etapy jeho formovania ako jedneho z praktickych smerov logickej algebry (tabulka 4.1): a) pociatocny vyskum, ktory je zakladom dalsieho rozvoja (od zaciatku 1960-tych rokov do zaciatku 1970-tych rokov); 55 b) vybudovanie teoretickych zakladov vedeckeho smeru (od konca 1970-tych do polovice 1980-tych rokov), c) ukoncenie formovania v tvare teoreticko-praktickeho vedeckeho smeru (od polovice 1980-tych rokov doteraz). T a b u l k a 4.1. Evolucia rozvoja aplikovanej teorie logickeho diferencialneho poctu Nazov etapy Priznaky etapy Zakladne vysledky Pociatocny vyskum (r. 1960-1970) Izolovane prace prieskumneho charakteru Absencia jednotnej terminologie Absencia teoretickeho zakladu Dokaz moznosti riesenia triedy praktickych uloh v ramci pristupu Nova formulacia triedy znamych praktickych uloh v ramci idei budovanej teorie Teoreticka formulacia (r. 1971-1985) Formovanie vedeckych kolektivov Systematizacia vysledkov Pokusy o zjednotenie terminologie Studium metod v ucebnom procese Vybudovanie teoretickych zakladov Nadviazanie vztahov s niektorymi pribuznymi predmetnymi oblastami Pokusy o vyuzitie interdisciplinarnych metod a vyskumu Ukoncenie formovania sucasneho teoreticko- praktickeho smeru (od r. 1984) Zjednotenie terminologie Specialne konferencie alebo clanky z predmetnych oblasti a diskusie Priznaky teoreticko- praktickeho smeru (metodologia, metody, matematicky aparat a dalsie) Rozsirenie aplikacnej oblasti vyskumu (analyza citlivosti, expertne systemy [Hanyu1989] a dalsie) Zovseobecnenie na funkcie viachodnotovej logiky Pokusy o riesenie triedy praktickych uloh pomocou vypracovanych metod Prva etapa rozvoja je charakteristicka objavenim sa jednotlivych priekopnickych prac, suvisiacich s ulohami logickeho spracovania binarnych dat a vytvorenim zakladov booleovskeho diferencialneho poctu. Toto pomenovanie suvisi s radom analogii, vznikajucich medzi zakladnymi pojmami klasickej teorie diferencialneho poctu matematickej analyzy a daneho smeru. Zaklad booleovskeho diferencialneho poctu tvori pojem booleovskej derivacie (Boolean difference or derivative) f(X)/ xi=f(x1,...,xi ,...,xn) f(x1,..., i x ,...,xn), prvykrat zavedenej S. M. Reedom [Reed1954] (1954) a neskor modifikovanej A. D. Talancevom [Talansev1959] (1959) a S. B. Akersom [Akers1959] (1959). Tito vyskumnici definovali operatory booleovskej derivacie podla niekolkych premennych (podla vektora) f(X)/ (xi ,xj) = f(x1,..., xi ,...,xj ,...,xn) f(x1,..., x i ,..., x j ,...,xn). Tento zapis odraza fakt zmeny booleovskej funkcie f(X) pri sucasnej zmene premennych xi ,...,xj . Booleovska derivacia je rovna 0 ak sa f(X) nemeni pri zmene hodnot tychto premennych a je rovna 1 v opacnom pripade. V tejto praci sa skumaju zakladne vlastnosti booleovskej derivacie, konkretne sa stanovuje vztah medzi derivaciami a koeficientmi 56 Reeda-Mullera. Analogy booleovskych derivacii - booleovske casove diferencie boli prvykrat skumane v praci A. D. Zakrevskeho [Zakrevsky1962] (1962). Prve vyskumy v oblasti booleovskeho diferencialneho poctu mali konkretne prakticke smerovanie a boli venovane niektorym specialnym problemom technickych systemov: zabezpeceniu stability signalov [Reed1954], analyze a synteze logickych schem [Talansev1959], testovaniu a diagnostike cislicovych zariadeni [Sellers1968]. Spomedzi mnohych prac patriacich do tejto etapy treba spomenut tiez vysledky V. A. Gorbatova, V. M. Gluskova, D. A. Pospelova, J. Gibbsa, S. Kleena. V tejto etape sa ozrejmilo, ze pristup k rieseniu mnohych uloh zalozeny na pojme booleovskej diferencie (analogie booleovskej derivacie) aj ked ma rad nedostatkov, moze sa v principe povazovat aj ked nie za alternativny, ale za efektivne doplnajuci existujuce pristupy. Tieto vysledky stimulovali vyskum mnohych vedcov, co bolo urcujuce pre druhu etapu rozvoja daneho vedeckeho smeru. Zakladne principy logickeho diferencialneho poctu, ktore boli vytvorene vedeckym kolektivom A.Thaysea [Thayse1973, Thayse1981], treba povazovat za novu fazu vo vedeckom vyskume. Velka cast v sucasnosti pouzivanej terminologie a symbolov bola zavedena touto skupinou: booleovsky diferencial (boolean differential) df(X) = f(X) f(X dX), diferencialne operatory minima a maxima booleovskej funkcie, logicky Taylorov rad a dalsie. Boli skumane aj moznosti ich praktickeho vyuzitia. Napriklad pouzitie diferencialov pre analyzu logickych funkcii umoznuje urcit, aky vplyv ma zmena vstupnych atributov na vystupne atributy. Je nutne tiez spomenut rolu, ktoru na rozvoj tejto etapy mala vedecka skola D. Bochmanna a Ch. Poshoffa. V monografii [Bochmann1981] boli zovseobecnene, rozvijane, systematizovane a metodicky spracovane vysledky S.Akersa a A.Thaysea. Tito vedci zaviedli vlastny pojem booleovskeho diferencialneho poctu, rozsirili pocet pouzivanych operatorov a definovali rad pristupov k analyze diskretnych dynamickych systemov. Konkretne v tejto praci boli prvykrat: skumane problemy manipulacie s operatormi booleovskeho diferencialneho poctu a zavedeny pojem booleovskeho integralu (boolean integral); navrhnute metody riesenia booleovskych diferencialnych rovnic (bo?lean differential equations); realizovana analyza a synteza binarnych systemov na zaklade tychto rovnic. Autori tiez skumali siroky okruh praktickych uloh: opis diskretnych automatov, analyza statickych a dynamickych poruch v cislicovych systemoch, spracovanie obrazu. Bolo ukazane, ze vyuzitie integralov a diferencialnych rovnic pri synteze binarnych objektov umoznuje popisat triedu objektov, ak je znama ich reakcia na zmenu vstupnych atributov. Neskor ich vysledky boli prezentovane v praci [Posthoff2004]. Dalsi rozvoj aparatu booleovskeho diferencialneho poctu bol zaznamenany v pracach C. Moraga, ?. Davia, v ktorych su uvedene vysledky vyskumu vlastnosti booleovskych funkcii v spektralnej oblasti 57 Limitovane moznosti logickych diferencialnych operatorov vo vyskume logickych objektov sa mnohi vedci pokusali rozsirit zasluhou zdokonalovania techniky vyuzitia tzv. smerovanych logickych derivacii a diferencialov [Guima1988, Tapia1991]. To umoznuje dostatocne podrobne skumat logicky objekt, zvlast v spojeni s tradicnym matematickym aparatom logickej algebry. Skutocne, tie typy booleovskych derivacii, ktore umoznuju podrobnejsie skumat dynamiku zmeny objektu, su smerove logicke derivacie booleovskych funkcii (direct and inverse boolean derivatives). Podla nazoru autorov prvykrat boli tieto derivacie f(X)/ +xi=f(xi=1) ( 0) i f x ( f(X)/ -xi= ( 1) i f x f(xi=0)) ziskane v pracach ?. Browna (1969), a bol tiez zisteny ich vztah s nesmerovanymi booleovskymi derivaciami f(X)/ xi = f(X)/ +xi f(X)/ -xi . V praci J. H. Tuckera [Tucker1985] je skumana inverzibilita smerovanych derivacii a bol zavedeny pojem smerovanych integralov (exactly and compatible integrals) booleovskych funkcii. Charakteristickym specifikom smerovanych operatorov je moznost zistenia smeru zmeny hodnot argumentov (zvacsenie, zmensenie), co na rozdiel od nesmerovanych operatorov umoznuje presnejsie skumat strukturu booleovskej funkcie. S vyuzitim smerovanych derivacii sa tak napriklad urcuju podmienky, pri ktorych zmena hodnot vstupnych signalov (rast, pokles) vedie k rastu alebo k poklesu hodnot na vystupe objektu. Spomedzi prac, v ktorych boli najuplnejsie a najsystematickejsie vysvetlene zakladne vysledky v oblasti teorie a praktickeho vyuzitia booleovskeho diferencialneho poctu, treba vyzdvihnut [Lee1976, Lee1978, Thayse1981, Bochmann1981, Kucharev1991, Schneeweiss1995]. Poznamenajme, ze tieto prace sa siroko vyuzivaju vo vzdelavacom procese mnohych univerzit. Z uvedeneho vyplyva, ze booleovsky diferencialny pocet dosiahol vsetky atributy, potrebne k jeho kvalifikacii ako samostatneho vedeckeho smeru. Hlavnou prekazkou v organizacii efektivnych vypoctov, zalozenych napriklad na principoch paralelizmu, sa ukazal symbolicky matematicky aparat vytvorenej teorie. Mnohe instrumentalne prostriedky zalozene na symbolickych transformaciach boli tazko paralelizovatelne. Tieto a aj ine problemy sa stali predmetom sustredenej pozornosti vyskumnikov v nasledovnych rokoch, co mozno klasifikovat ako tretiu etapu rozvoja daneho vedeckeho smeru. V tejto etape sa usilie vyskumnikov sustredovalo na riesenie nasledovnych otazok: rozsirenie vytvoreneho matematickeho aparatu na funkcie viachodnotovej (m- hodnotovej) logiky; realizacia paralelnych vypoctovych procesov. Logicky diferencialny pocet funkcii m-hodnotovej logiky sa rozvija ako zovseobecnenie vysledkov booleovskeho diferencialneho poctu. Ustrednym pojmom booleovskeho diferencialneho poctu je fakt zmeny (negacie), ktory nema v algebre funkcii m-hodnotovej logiky jednoznacnu interpretaciu. Preto pri formalizacii pojmu logickej derivacie vznikli tazkosti teoretickeho charakteru. 58 Skutocne, v algebre funkcii m-hodnotovej logiky moze byt zmena vyjadrena pomocou inverzie ? =(m-1)-?, jednonasobnej (r-nasobnej) cyklickej negacie ? =?+1 ( x ^ =?+r) (mod m) [Kucharev1990], alebo v tvare x y = |? y - x y | [Lo1984], x y = m-1, ak x y a 0 v opacnom pripade [Muzio1986]. Vysledkom bolo objavenie sa niekolkych formalnych definicii logickej derivacie funkcii m-hodnotovej logiky. Vyskumnici pritom vychadzali z podmienok konkretnych riesenych uloh, ako boli napriklad analyza citlivosti objektov, konstrukcia modelov poruch v diskretnych zariadeniach, spracovanie m-skalovych zobrazeni atd.. Rieseniu tejto ulohy t.j. konkretnej definicii logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky, su venovane mnohe prace, konkretne [Kucharev1990]. S.Yanushkevichova [Yanushkevich1998] ziskala dolezity teoreticky vysledok, ktory formalne definuje suvislost medzi touto derivaciou a koeficientami zovseobecneneho radu Reeda-Mullera. Zovseobecnenie smerovanych booleovskych derivacii na oblast funkcii m-hodnotovej logiky bolo uskutocnene v pracach [Giuma1988, Tapia1991] (1988-1991). V tychto pracach boli tiez uvedene metody vypoctu, zalozene na symbolickych transformaciach logickej algebry a metodika ich vyuzitia pri analyze citlivosti objektu. Dolezite vysledky v oblasti logickeho diferencialneho poctu funkcii m-hodnotovej logiky boli ziskane M. Daviom, J. Muziom, C. Moragaom, D. Rineom a tiez autormi prac [Edwards1978, Smith1988, Kucharev1990, Miller2007, Bergmann2008]. Tito autori zovseobecnili zhromazdene skusenosti a ziskali nove vysledky, dolezite pre teoriu i prax. Napriek tomu existuje v skumanej predmetnej oblasti mnoho neriesenych problemov a uloh. Najucelenejsie si o ich charaktere mozno urobit predstavu na zaklade prac z kazdorocneho sympozia z oblasti viachodnotovej logiky (Proceeding of the International Symposium on Multiple-Valued Logic, rocniky 1970 - 2013). Analyza prac daneho sympozia umoznuje urobit zaver, ze pozornost mnohych vyskumnikov sa koncentruje na riesenie uloh prisposobenia algoritmov logickeho spracovania dat na paralelno-seriove architektury. Hlavnou prekazkou pri rieseni takychto uloh sa ukazal symbolicky aparat teorie logickeho diferencialneho poctu. Ak tento matematicky aparat polozime za zaklad algoritmov, potom ziskane technicke a programove riesenia su, co sa tyka struktury, nehomogenne a neumoznuju efektivne vyuzit moznosti sucasnych technologii. Jednym zo sposobov organizacie paralelnych vypoctovych procesov je formalizacia algoritmov v maticovom tvare. Myslienka vyuzitia maticovych transformacii pre logicke spracovanie binarnych dat bola formulovana A. D. Zakrevskim v roku 1962 [Zakrevsky1962]. Prvky maticoveho aparatu su vyuzite tiez v praci [Davio1972]. Tieto vysledky boli rozvite J. Muziom [Muzio1988], ktorym boli ziskane maticove analogy booleovskych derivacii. Technika vyuzitia maticovych transformacii je vysvetlena v pracach M. Davia, S. Leeho. Napriklad S.Lee [Lee1978] vytvoril originalny sposob opisu a spracovania booleovskych funkcii na zaklade maticoveho aparatu a ilustroval jeho vyuzitie pri analyze, synteze a testovani logickych schem. 59 Dolezite vysledky v oblasti logickeho diferencialneho poctu boli ziskane v pracach V.Smerka a jeho vedeckej skoly [Kucharev1990, Levashenko1996a, Levashenko1996b, Yanushkevich1998]. S pomocou maticoveho matematickeho aparatu sa podarilo previest rad uloh logickeho diferencialneho poctu na zname ulohy cislicoveho spracovania signalov a nasledne vyuzit dobre overene metody konstrukcie nastrojov a hotove technicke a programove prostriedky. Trieda smerovanych logickych diferencialnych operatorov a ich moznosti pri rieseni praktickych uloh vsak neboli skumane.. Tak bola definovana dalsia oblast a dalsi predmet vyskumu tejto prace: vypracovanie regularnych algoritmov realizacie smerovanych logickych operatorov; stanovenie metodiky ich vyuzitia pri rieseni uloh analyzy disktretnych zariadeni; premietnutie danych algoritmov do architektury vysokovykonnych vypoctovych prostriedkov. Usilim mnohych vyskumnikov boli takto vytvorene nevyhnutne predpoklady pre riesenie novych aktualnych problemov a najma priblizenie teoretickeho vyskumu k praktickym potrebam. 4.2. Tendencie rozvoja metod vyskumu citlivosti funkcii viachodnotovej logiky Analyza existujucich metod vyskumu citlivosti strukturnych funkcii, obsahujucich m- urovnove komponenty ukazuje, ze v principe su vysledkom zovseobecnenia metod vyskumu citlivosti booleovskych funkcii. Takto sa pre vyskum citlivosti m-urovnovych komponentov vyuziva metoda aktivizacie viacrozmernej cesty (Multiple Path Propagation), zalozena na D- algoritme Rotha [Roth1966]. Z historie su zname prace, v ktorych je prezentovana metoda zalozena na logickych diferencialnych operatoroch [Lo1980, Lo1984, Giuma1988, Whitney1988, Kucharev1990, Dubrova1994], metoda ekvivalentnych normalnych foriem [Coy1979], metoda nahodneho vyhladavania [Rozon1988], signaturnej analyzy [Miller1984] a dalsie (tabulka 4.2). V sucasnosti mozno pozorovat dva pristupy k analyze citlivosti: prvy - orientovany na analyzu citlivosti strukturnej funkcie vzhladom na lubovolny vnutorny atribut a druhy pristup, ktory sa obmedzuje na riesenie ulohy analyzy citlivosti iba vzhladom na vstupne atributy. V ramci prveho pristupu boli navrhnute metody, striktne orientovane na triedu a nasobnost bazovych komponentov funkcie [Spillman1977, Coy1979, Miller1984]. 60 T a b u l k a 4.2. Charakteristika znamych metod analyzy citlivosti funkcii, realizovanych na m-urovnovych komponentoch. Metoda Analogicka metoda Trieda bazovych komponentov Zistitelne zmeny Analyza citlivosti vzhladom na lubovolny atribut D-algoritmus R.Spillmana [Spillman1977] metoda [Roth1966] m-urovnove MIN, MAX, k-NAND, k-NOR, k-NOT "konstanta " Metoda C.Moraga [Coy1979] m-urovnove MIN, MAX, Literal "konstanta ", "okno 1 - 2 - " Metoda automatickej generacie [Miller1984] metoda [Miller1982] trojurovnove MIN, MAX, Literal "konstanta " Analyza citlivosti funkcie vzhladom na vstupny atribut Smerove logicke derivacie funkcie m-hodnotovej logiky [Giuma1987] metoda [Tucker1985] m-urovnove "konstanta " Logicke derivacie funkcii m- hodnotovej logiky [Shmerko1995] metoda F.Sellersa [Sellers1968] m- urovnove "konstanta ", "r-nasobna cyklicka negacia", "inverzia" Zovseobecnene logicke derivacie funkcii m-hodnotovej logiky [Kuchrev1991] metoda F.Sellersa [Sellers1968] 2 ? - urovnove (? - prvocislo) lubovolne Uplna citlivost [Dubrova1994] metoda [Giuma1987] m- urovnove "konstanta " Metody [Wang1994, Nagata1995, Chang1996] [Damarla1988] m- urovnove MIN, MAX, Literal lubovolne MIN, MAX - realizuju zodpovedajucu funkciu viachodnotovej logiky R. Spillman a S. Y. H. Su tak v praci [Spillman1977] zovseobecnil metodu aktivizacie viacrozmernej cesty [Rott1966] na strukturne funkcie, realizovane na m-urovnovych komponentoch. Bolo ukazane, ze elementarna nahrada hodnoty 1 hodnotou (m-1) v d- algoritme Rotha umoznuje rozsirit jeho vyuzitie na m-urovnove komponenty MIN (minimum) a OR (maximum). Nimi navrhnuty algoritmus umoznuje zistit zmeny typu "konstanta " pre strukturne funkcie, realizovane iba na definovanej mnozine bazovych komponentov (MIN, MAX, k-NAND, k-NOR, k-NOT). K tomu boli zavedene pojmy D- cesty, Dk-cesty a k-cesty, podla ktorych sa na vystup strukturnej funkcie transportuje zmena typu "konstanta ". Navrhnuta operacia -prieniku ( -Product) minimalizuje pocet moznych variantov analyzy. Avsak v praci [Spillman1977] chybaju odporucania tykajuce sa pouzitia algoritmu pre analyzu citlivosti strukturnych funkcii, realizovanych na komponentoch inej funkcionalnej bazy (obsahujucimi napriklad literal, invertor 61 [Allen1977]). Nie je tiez jasne, ako s pomocou tohto algoritmu zistit ine zmeny, napriklad "posun ? (p 1)" (nespravne rozpoznanie hodnoty atributu urovne ? ako urovne (?+1)). V praci [Coy1979] boli navrhnute a skumane modely zmeny hodnot atributov typu "konstanta ", "okno 1- 2- " a dalsie. Myslienka zistenia spomenutych zmien spociva v tom, ze pre kazdy atribut ? skumanej strukturnej funkcie sa zaznamenava model zmeny t'= ? tV ? . Na zaklade toho sa formuluje rovnica F(T, , )=m-1, ( ={ ?}, ={ ?} pre ?=1,2,...), ktorej riesenia su hladanymi mnozinami. Zakladny nedostatok tohto pristupu spociva v tom, ze sa nepodari zistit zmeny hodnot strukturnej funkcie, ktorej komponenty maju rozvetvenia na vystupe. Okrem toho je tento pristup orientovany na definovanu funkcionalnu bazu m-urovnovych komponentov, konkretne: MIN, MAX, Literal [Allen1977]. V praci [Miller1984] je navrhnuta metodika zistovania iba jednonasobnych zmien typu "konstanta " v strukturnych funkciach, realizovanych na 3-urovnovych komponentoch. V tom spociva aj jej nedostatok. Navrhovana metodika je zovseobecnenim metodiky [Miller1982] a demonstruje, ze zovseobecnenie algoritmov, vyuzivanych pre binarne funkcie neumoznuje vzdy vziat do uvahy specifika analyzy citlivosti m-urovnovych komponentov. V praci [Miller1984] su vyslovene myslienky zovseobecnenia metod analyzy strukturnych funkcii realizovanych na binarnych komponentoch pre funkcie na m-urovnovych elementoch. Podstata druheho pristupu spociva vo vyskume citlivosti strukturnej funkcie vzhladom k zmenam hodnot vstupnych atributov. V principe to umoznuje skumat citlivost funkcie vzhladom na zmenu hodnot jej vstupnych atributov. Pri takomto pristupe typ funkcionalnej bazy nie je dolezity, kedze funkcia sa nezadava suborom komponentov a vztahov ale svojim plnym logickym opisom. Ako uz bolo povedane, zaklad takychto metod tvoria elementy teorie logickeho diferencialneho poctu. Metodika [Shmerko1995] je zalozena na vyuziti logickych derivacii funkcii m- hodnotovej logiky, ktorych formalnu definiciu prvykrat formulovala S. N. Yanushkevichova [Kucharev1991] (vyuzilo sa kriterium vyjadrenia funkcie m-hodnotovej logiky pomocou logickeho Taylorovho radu, v ktorom koeficienty tvoria logicke derivacie). Je zrejme, ze priame vyuzitie ziskanych logickych derivacii sa obmedzuje na ulohy skumania citlivosti funkcii iba vzhladom na vstupne atributy. Suvisi to napriklad s tym, ze sa doposial nepodarilo ziskat rad dolezitych zovseobecneni metod booleovskeho diferencialneho poctu pre funkcie m-hodnotovej logiky (konkretne diferencovania podla funkcie). Ako pociatocny bod takychto zovseobecneni sa casto uvadza praca [Yanushkevich1998], v ktorej sa prezentuje algoritmus skumania konstantnych zmien pre lubovolny atribut binarnej funkcie s vyuzitim booleovskych diferencialnych operatorov. Ako prednost metodiky [Shmerko1995] treba uviest najma moznost efektivnej hardverovej podpory vypoctov na homogennych vypoctovych strukturach a systolickych procesoroch. V praci [Giuma1987] sa odporuca riesit ulohu vyskumu citlivosti strukturnej funkcie pomocou smerovanych logickych derivacii. Takyto pristup rozsiruje funkcionalne moznosti 62 skor spomenutych metodik. Tejto problematike sa budeme venovat podrobnejsie, kedze rozsirenie triedy smerovanych logickych diferencialnych operatorov a ich vyuzitie v ulohach analyzy strukturnych funkcii na m-urovnovych komponentoch je predmetom vyskumu aj v tejto praci. Podstata metody prezentovanej v [Giuma1987] spociva v tom, ze sa pre funkciu m- hodnotovej logiky vypocita smerovana logicka derivacia f(j k)/ xi(a b). Tato derivacia fixuje podmienky, pri ktorych zmena hodnoty argumentu xi z hodnoty a na hodnoty b vyvola zmenu hodnoty funkcie z hodnoty j na hodnotu k. Z mnoziny tychto podmienok sa pre definovane vstupne hodnoty urcuju podmienky vplyvu jednorazovej zmeny hodnoty atributu xi na hodnotu funkcie. Treba zdoraznit, ze vypoctove procesy su zalozene na symbolickych transformaciach logickych funkcii. Na vysledkoch tejto prace je zalozeny pristup prezentovany v [Dubrova1994]. Jeho podstata spociva v tom, ze pre hladany atribut xi strukturnej funkcie sa vypocita operator uplnej citlivosti (full sensitivity) FS f(X)/FS xi a vykona sa analyza vysledku podla kriteria spolahlivosti funkcie. Tento pristup ma vsetky nedostatky, charakteristicke pre metodu [Giuma1987], napriek tomu umoznuje ciastocne zmensit objem vypoctov na ukor ohranicenia skumanych zmien. Dalsi rozvoj tejto metody je uskutocneny v praci [Dubrova1994]. Rozvoj matematickeho aparatu smerovanych logickych derivacii bol realizovany v pracach [Levashenko1995, Shmerko1996] (1995-1996) za ucasti autorov. Motivacia tohto vyberu suvisi s myslienkou efektivnejsieho vyuzivania logickych diferencialnych operatorov v praktickych ulohach. K tomu bolo potrebne vypracovat paralelne algoritmy pre ich vypocet a zrevidovat vzniknute nazory na miesto a rolu smerovanych logickych derivacii pri analyze citlivosti funkcii, realizovanych na m-urovnovych komponentoch. V ramci daneho pristupu treba uvazovat metody, prezentovane v [Wang1994]. Tieto metody su orientovane na detekciu jednorazovych a mnohonasobnych zmien a su zalozene na analyze vlastnosti, realizovanych logickou funkciou. Ich vyuzitie je uzitocne pri analyze citlivosti strukturnej funkcie, zadanej pomocou komponentov funkcionalnej bazy MIN, MAX, Literal [Allen1977, Muzio1988]. V tabulke 4.3 je urobene porovnanie poctu operacii potrebnych pre analyzu citlivosti strukturnej funkcie s n vstupnymi atributmi a realizovanej na m-urovnovych komponentoch. 63 T a b u l k a 4 . 3. Porovnanie poctu operacii pre rozlicne metody realizacie diferencialnych operatorov Pocet operacii Pomenovanie operacie [Shmerko1995] [Guima1987] [Coy1979] [Kucharev1990] Porovnanie m-hodnotovych slov - 4(m-1) m n+2 m n+3 m n+3 Konjunkcia m-hodnotovych slov (m-1) m n+2 3(m-1) m n+2 (m+1) m n-1 m n Disjunkcia m-hodnotovych slov (m-1) m n+2 - m m n-1 - Cyklicka negacia m-hodnotovych slov (m-1)2 m n - - Sumovanie modulo m (m-1)2 m n - - - Odhad zlozitosti ?(m n+3) ?(m n+3) ?(m n+3) ?(m n+3) Vykonana analyza teda umoznuje urobit nasledovne zavery. 1. Existujuce metody analyzy citlivosti strukturnej funkcie, realizovanej na m- urovnovych komponentoch su v principe zovseobecnenim metod analyzy citlivosti booleovskych funkcii. 2. Uvedene pristupy k analyze citlivosti mozno hypoteticky rozdelit na dve skupiny: a) Metody a metodiky, zabezpecujuce podmienky pozorovatelnosti zmeny a aktivizacie viacrozmernej cesty jej transportu na vystup strukturnej funkcie. Pritom je potrebne poznat strukturne funkcie bazovych komponentov a topologiu schemy. Tieto metody su pracne a vyuzivaju sa v praxi. Ich zakladnym nedostatkom je orientacia na uzku triedu pozorovatelnych zmien a pevne napojenie na typ bazovych elementov; b) Metodiky na zaklade algoritmov logickeho diferencialneho poctu su vhodne iba pre vyskum citlivosti najjednoduchsich strukturnych funkcii vzhladom na zmeny hodnot vstupnych atributov. Vyzaduju vedomosti o logickej funkcii. Zlozitost tychto metod sa odhaduje na ?(m n+3). Vypracovanie metod analyzy citlivosti vzhladom k zmenam vnutornych atributov je komplikovane teoretickymi tazkostami pri zovseobecnovani metod booleovskeho diferencialneho poctu pre viachodnotovu algebru. Preto tieto metody treba skumat iba v spojitosti s inymi metodami. 4.3. Tendencie rozvoja analyzy vyznamnosti Vo vacsine pripadov sa lubovolny objekt alebo proces skuma ako komplex navzajom suvisiacich ukazovatelov. Zmena hodnot tychto ukazovatelov podmienuje zmenu celkoveho stavu objektu. Preto jednym z dolezitych smerov vyskumu objektu a jeho stavov je analyza vplyvu zmeny hodnot vstupnych ukazovatelov na zmenu stavu objektu. Takato analyza vyzaduje vypocet koeficientov vyznamnosti (vplyvu) vstupnych ukazovatelov. Vedecky smer skumajuci koeficienty vyznamnosti sa sformoval v ramci teorie spolahlivosti a ma nazov - analyza vyznamnosti (Importance Analysis). Prve vysledky, vztahujuce sa na analyzu vyznamnosti, sa viazu na 70-te roky minuleho storocia [Birnbaum1969, Barlow1975, Butler1979]. 64 Spociatku sa pri analyze vyznamnosti skumali dva mozne stavy objektu a jeho vstupnych ukazovatelov. Pre matematicky opis sa v tomto pripade vyuziva matematicky model s dvomi stavmi. Takyto matematicky model dostal nazov "binarny system" (Binary-State System - BSS). Prave pre BSS boli ziskane prve vysledky v oblasti analyzy vyznamnosti. Konkretne v pracach [Birnbaum1969, Vesely1970, Fussell1975] boli uvedene prve koeficienty vyznamnosti, ktore umoznovali vypocitat pravdepodobnost, ze sa BSS nachadza v urcitom stave v zavislosti od hodnot vstupnych ukazovatelov. Neskor boli tieto koeficienty vyznamnosti nazvane podla mien ich tvorcov Birnbaumov koeficient, Fussellov-Veseleho koeficient. Zakladny rozdiel medzi tymito koeficientami vyznamnosti spociva v podmienke (hodnote vstupnych ukazovatelov) definovania nuloveho stavu objektu a vo vyuzivanych matematickych postupoch. Neskor boli navrhnute nove koeficienty vyznamnosti. Najcastejsie sa v praxi vyuzivaju strukturne koeficienty vyznamnosti [Armstrong1997], koeficienty kritickosti [Henley1981, Hoyland1994], koeficienty vyznamnosti [Gandini1990] a dalsie. Pre vsetky tieto koeficienty boli ziskane rozne algoritmy ich vypoctu. Ziskane algoritmy su zalozene na takych matematickych pristupoch ako: stochasticke metody (prevazne markovske procesy) [Fricks2003] ; metody zalozene na univerzalnej vytvarajucej funkcii [Gnedenko1995, Zhou2010]; metody Monte-Carlo [Marseguerra2004, Zio2009b]; metody logickej algebry [Ryabinin1994, Chang2004, Schneeweiss2009]. Najuplnejsi prehlad sucasneho stavu a poslednych vysledkov v oblasti vyskumu vyznamnosti BSS je predstaveny v praci [Kuo2012]. Metody analyzy vyznamnosti pre BSS sa v sucasnosti dostatocne siroko vyuzivaju pri rieseni radu praktickych uloh [Marseguerra2004, Natvig2009, Borgonovo2001, Yager2004]. Z druhej strany, ako je ukazane v pracach [Lisnianski2003, Zaitseva2006, Zio2009a, Lisnianski2010, Natvig2010], je vyuzitie BSS pre rad praktickych uloh limitovane. Takyto matematicky model neumoznuje vzdy adekvatne vyjadrit fungovanie skumaneho objektu, ktory ma niekolko stabilnych prechodnych stavov. Pre analyzu takychto medzilahlych stavov sa vyuzivaju matematicke modely, ktore dostali nazov ,,systemy s niekolkymi urovnami funkcnosti" (Multi-State System - MSS). Vyuzitie takychto modelov umoznuje podrobnejsie popisat objekt a podmienky jeho fungovania v zavislosti od zmeny ukazovatelov. Realizovana analyza publikacii ukazala, ze v sucasnosti sa tento vedecky smer nachadza v etape intenzivneho rozvoja, co sa vysvetluje perspektivnostou takehoto vyskumu. Vyuzitie MSS ako matematickeho modelu bolo prvykrat navrhnute v druhej polovici 70- tych rokov [Murchland1975, Barlow1978]. V tomto obdobi boli prvykrat definovane zakladne teoreticke pojmy pre analyzu vstupneho objektu pomocou MSS. Konkretne bol pre MSS zavedeny pojem strukturnej funkcie (Structure Function). Tato funkcia vyjadruje vztah medzi stavom objektu a jeho vstupnymi ukazovatelmi. Problem vyskumu vyznamnosti MSS bol prvykrat sformulovany v pracach [Griffith1980, Levitin1999]. V tychto pracach bol urobeny prvy pokus zovseobecnit definicie koeficientov vyznamnosti pre MSS. 65 Prakticke vyuzitie matematickeho modelu MSS sa stretlo s radom komplikacii. K tymto komplikaciam v prvom rade patri vysoka vypoctova zataz, spojena s dimenziou strukturnej funkcie. Ak je dimenzia strukturnej funkcie BSS definovana hodnotou 2n , potom system pozostavajuci z n prvkov s m stavmi ma dimenziu rovnu m n . Odstranenie tejto komplikacie autori vidia vo vyuziti novych algoritmov spracovania strukturnej funkcie, orientovanych na regularne, paralelno-seriove vypocty, prezentovane v podkapitole 11.12 monografie. V druhom rade existuju komplikacie spojene s absenciou jednoznacnej a zauzivanej interpretacie elementarnych MSS: paralelnej, seriovej a k-z-n (k-out-of-n) [Zaitseva2005a, Zaitseva2008a]. V tretom rade, zovseobecnenie zakladnych pojmov analyzy vyznamnosti pre MSS v znacnej miere zavisi od pouziteho matematickeho pristupu [Zaitseva2008b, Zio2009a, Zaitseva2011]. V sucasnosti predstavuje vyskum MSS dost zlozity interdisciplinarny smer. Pomerne uplny prehlad sucasneho stavu tohto smeru je uvedeny v pracach [Lisnianski2003, Lisnianski2010, Natvig2010, Levashenko2011]. V pracach [Ushakov2012, Zio2009a] je dostatocne vycerpavajuco prezentovany prehlad vysledkov, ziskanych ako v teorii spolahlivosti, tak aj v analyze vyznamnosti. V tychto pracach bolo ukazane, ze vacsina metod vyskumu MSS je zalozena na zovseobecneni metod, povodne navrhnutych pre BSS. Pre rozpracovanie metod analyzy vyznamnosti objektov s niekolkymi urovnami funkcnosti ako aj pre BSS sa vyuzivaju styri zakladne matematicke pristupy: stochasticke metody [Lisnianski2010, El-Damcese2011]; metody zalozene na univerzalnej vytvarajucej funkcii [Levitin2001, Lisnianski2003]; metody Monte-Carlo [Zio2003, Ramirez2005]; metody logickej algebry [Xing2009, Zaitseva 2012d]. Prvy smer zjednocuje skupinu metod analyzy a odhadu MSS na zaklade stochastickych procesov, v prvom rade markovskych modelov. Osobitost tychto metod spociva v tom, ze sa principialne nelisia od metod orientovanych na analyzu BSS a umoznuju lahko opisat dynamiku spravania sa skumaneho systemu. Stochasticke metody umoznili ziskat algoritmy vypoctu radu koeficientov spolahlivosti MSS [Aven1999]. Casto sa tieto metody vyuzivaju pri analyze programoveho vybavenia [Pham2003]. Druhy smer predpoklada vyuzitie univerzalnej vytvarajucej funkcie. Prvykrat bola myslienka vyuzitia tejto funkcie pre skumanie MSS prezentovana I. Ushakovom [Ushakov1987, Gnedenko1995]. Prednostou metod tohto smeru je nizka vypoctova zlozitost a vysoka efektivnost v optimalizacnych ulohach. V pracach G. Levitina a A. Lisnianskeho je navrhnuty rad algoritmov pre analyzu MSS, vyuzivajucich univerzalnu vytvarajucu funkciu. Konkretne bol tymito vyskumnikmi vyvinuty matematicky aparat pre skumanie vyznamnosti jednotlivych elementov MSS [Levitin1999], pre optimalizaciu spolahlivostnych charakteristik MSS [Lisnianski2003], pre analyzu rozlicnych typov chyb a poruch MSS [Levitin2001]. Vyuzitie univerzalnej vytvarajucej funkcie pri rieseni radu 66 praktickych uloh v inzinierskej praxi analyzy spolahlivosti je uvedene tiez v pracach [Abou2006, Johansson2010]. Zakladnym nedostatkom metod tohto smeru su problemy pri analyze systemov so zlozitou strukturou. V ramci tretieho smeru je analyza spolahlivosti realizovana na zaklade metod Monte- Carlo. V tomto pripade tiez neexistuje principialny rozdiel v pristupoch analyzy spolahlivosti BSS a MSS. Su zname niektore dostatocne uspesne priklady vyuzitia tychto metod pre analyzu spolahlivosti objektov v jadrovej energetike [Cadini2010, Marseguerra2004]. Spomedzi zakladnych nedostatkov specialisti zdoraznuju znacnu casovu narocnost pri ich vyuziti. Stvrty smer spaja metody analyzy MSS, ziskane na zaklade zovseobecnenia metod booleovskej algebry. Rozvoj tohto pristupu opiseme podrobnejsie, pretoze tento smer je zakladom pristupu, predkladaneho autormi tejto publikacie. Historicky ako prve boli ziskane metody analyzy MSS zalozene na zovseobecneni metod booleovskej algebry, vyuzivanych pre analyzu BSS. K takymto metodam patria konkretne metody analyzy hranicnych stavov [Hudson1983]; metody vyuzivajuce stromy poruch [Kai1990]; vyjadrenie MSS v tvare strukturnej funkcie a vyuzitie viachodnotovej logiky [Yau1998, Zaitseva2002], metody analyzy MSS na zaklade teorie grafov (metoda vetiev a hranic) [Duflot2009] a dalsie. Prakticky su pre vsetky taketo metody analyzy MSS charakteristicke dva pristupy k rozvoju. Prvy pristup spociva vo vyjadreni vstupneho MSS systemom alebo suborom booleovskych funkcii, pre analyzu ktorych sa vyuzivaju metody riesenia, ktore su uz v booleovskej logike zname a dobre odskusane, su ale prisposobene k danej ulohe. Ako priklad sluzi vyuzitie binarnych rozhodovacich diagramov (Binary Decision Diagram, BDD) [Chang2004]. Druhy pristup predpoklada zovseobecnenie aparatu booleovskej algebry pre MSS a je spojeny s rozpracovanim novych metod. Prikladom su uvedene metody analyzy vetiev a hranic MSS [Duflot2009], metody analyzy hranicnych stavov [Hudson1983], metody analyzy citlivosti MSS v zavislosti od zmeny stavu elementov, zalozene na metodach viachodnotovej logiky [Zaitseva2006] a rad dalsich. Vo vacsine pripadov metody tohto smeru predpokladali vyjadrenie vstupneho MSS v tvare strukturnej funkcie. Ako uz bolo povedane, strukturna funkcia MSS sa definuje v tabulkovej forme v tvare vektora hodnot (stlpec pravdepodobnostnej tabulky na usporiadanych suboroch dat) alebo v tvare analytickeho vyrazu. Principialnymi prekazkami praktickeho vyuzitia takehoto vyjadrenia bola velka dimenzia strukturnej funkcie a naklady na vypocet pri jej spracovani. Navyse, vypracovane metody analyzy MSS zalozene na jej vyjadreni v tvare strukturnej funkcie neumoznuju skumat dynamicke spravanie sa systemu. V sucasnosti su pre odstranenie tychto prekazok navrhnute rozne pristupy. Jednym z nich je napriklad vyuzitie regularnych vektorovo-maticovych operacii. Druhym perspektivnym pristupom je vyjadrenie strukturnej funkcie MSS v tvare viachodnotoveho rozhodovacieho 67 diagramu (Multiple-Valued Decision Diagram, MDD). Tento pristup umoznuje vyriesit problemy, suvisiace s velkou dimenziou, pretoze vyjadrenie strukturnej funkcie v tvare MDD vyzaduje mensie zdroje ako analyticke vyjadrenie [Zaitseva2008c, Xing Dai 2009]. V poslednych pracach, zaoberajucich sa spolahlivostou MSS bol navrhnuty rad algoritmov pre vypocet znamych i novych koeficientov pre analyzu MSS zadanych v tvare MDD. V praci [Xing2009] i v rade dalsich prac boli skumane algoritmy vypoctu frekvencnych charakteristik MSS. Autori prac [Shrestha2010, Zaitseva2012c] navrhli algoritmy pre analyzu vyznamnosti elementov MSS, zadaneho v tvare MDD. V pracach [Zaitseva2006, Zaitseva2007a] sa pre analyzu dynamickeho spravania sa MSS na zaklade strukturnej funkcie odporuca vyuzit matematicky aparat logickeho diferencialneho poctu. Vyuzitie tohto matematickeho aparatu umoznilo skumat problem odhadu vyznamnosti MSS z jednotnej metodologickej pozicie. Vysledkom bol navrh jednotneho pristupu k vypoctu ako znamych, tak aj novych koeficientov vyznamnosti MSS [Zaitseva2010a, Zaitseva2012d]. Charakteristickou osobitostou pristupu k analyze vyznamnosti MSS s pomocou logickeho diferencialneho poctu je to, ze umoznuje ziskat odhady pre konkretne hodnoty vstupnych ukazovatelov a stavu MSS a tiez i niektore priemerne hodnoty [Levashenko2011]. Dany pristup sa lahko zovseobecnuje pre analyzu vyznamnosti skupiny vstupnych ukazovatelov [Zaitseva2007b, Zaitseva2008a]. Vyuzitie logickeho diferencialneho poctu pre analyzu vyznamnosti MSS je teda perspektivnym alternativnym pristupom v porovnani s tradicnymi metodami vyskumu vyznamnosti a ma uvedene vyhody. Na zaver treba poznamenat, ze v sucasnosti sa matematicke modely MSS a algoritmy ich analyzy uspesne vyuzivaju pri odhade spolahlivosti a pri rieseni praktickych uloh v oblasti energetiky [Massim2006], pri zabezpeceni prace namornych pristavov a namornych dopravnych systemov [Kolowrocki2004]. Zname su priklady vyuzitia MSS pri odhade spolahlivosti medicinskych systemov [Zaitseva2010b, Zaitseva2012b] a logistickych systemov [Pham2003], plynovodov a ropovodov [Natvig2010], programoveho vybavenia [Pham2003, Tokuno2008] v inzinierskej praxi [Lisnianski2003, Natvig2010] a pri analyze systemov so zlozitou strukturou [Choi2006, Ding2010, Kolowrocki2004]. V tejto monografii demonstruju autori mechanizmus vyuzitia odhadov vyznamnosti pri analyze strategii rozhodovania, formalizovanych v tvare vektora hodnot strukturnej funkcie. 68 Kapitola 5. Formulacia cielov vyskumu V sucasnosti mozno stav teorie fuzzy logiky a viachodnotovej logiky charakterizovat nasledovnymi zakladnymi faktormi: - bolo ukoncene formovanie teorie ako samostatneho teoreticko-aplikacneho smeru klasickej logickej algebry, o com svedcia take priznaky ako existencia metodologie, principov, skupiny zakladnych teorem, matematickeho aparatu, presne ohranicenia aj co sa tyka triedy aj formulacie riesenych uloh; - formulacia noveho typu teoretickeho aj aplikovaneho vyskumu, ktory mozno klasifikovat ako alternativu k znamym pristupom; k takymto uloham patri napriklad analyza neuplne definovanych a logicky ,,neurcitych" objektov, ulohy klasifikacie a analyza citlivosti na triede takychto objektov; - vypracovanie novych metod riesenia praktickych uloh, zalozenych na metodologickych principoch interdisciplinarneho vyskumu, predpokladajucich tesne prepojenie a vzajomny vplyv jednej predmetnej oblasti na druhu. Znamena to, ze rozvoj vednej oblasti prebieha zasluhou metod, algoritmov a pristupov, prevzatych z pribuznych smerov. Jednym z dosledkov uvedeneho faktu je i moznost vyuzitia znamych a dostatocne siroko overenych pristupov. K prioritnym problemom fuzzy logiky a viachodnotovej logiky patri aj priblizenie teoretickych vysledkov k praktickym potrebam vytvorenia modernych metod analyzy dat v systemoch pre podporu rozhodovania. Nie je rieseny napriklad problem rozhodovania s vyuzitim rozlicnych kriterii na zaklade fuzzy rozhodovacich stromov a nasledna analyza citlivosti prijateho rozhodnutia. Tento problem riesia autori roznymi pristupmi, ktore mozno zoskupit do dvoch smerov: a) vypracovanie novych metod riesenia praktickych uloh; b) zdokonalenie a modifikacia existujucich metod s prihliadnutim na konkretne potreby praktickych uloh. V tejto praci sa venujeme obom smerom. Prva cesta predpoklada vyuzitie moznosti modernej teorie fuzzy logiky a logickeho diferencialneho poctu funkcii viachodnotovej logiky pre riesenie konkretnych praktickych uloh, napriklad v ramci konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov [Levashenko2001] a v etape vyskumu citlivosti. V tomto zmysle su charakteristicke prace [Levashenko1996b, Shmerko1996, Levashenko2000]. Typicke tazkosti, s ktorymi sa mozno na tejto ceste stretnut, mozno charakterizovat nasledovne: nedostatocna pruznost matematickeho aparatu, diskutabilny charakter vyuzitia vytvorenych algoritmov v porovnani s algoritmami, pouzivanymi tradicne, neexistencia overenych metodik realizacie alternativnych pristupov s pomocou typovych nastrojov projektovania. 69 Druha cesta predpoklada pruznejsiu reakciu na potreby konkretnych praktickych uloh. Preto sa v pracach [Shmerko1997, Levashenko2002b] vysvetluju sposoby modifikacie znamych pristupov pre riesenie takych uloh, ako je vyskum spolahlivosti objektov. Ako priklad mozu sluzit prace [Zaitseva2007a, Zaitseva2011, Zaitseva2012a]] a tiez tato publikacia. Dva hlavne nedostatky (neriesenie skupiny problemov a uloh) prisudzovane sucasnemu aparatu konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov a logickemu diferencialnemu poctu funkcii viachodnotovej logiky: - nedostatocne prepracovanie metod a algoritmov rozhodovania v systemoch pre podporu rozhodovania, ktorych data su zadane lingvistickymi premennymi s rozlicnym stupnom vierohodnosti; - nedostatocna ,,vykonnost" logickych diferencialnych operatorov pri vyskume citlivosti zlozitych nedekomponovatelnych objektov, t. j. nie vsetky vlastnosti a charakteristiky mozu byt odhalene a ziskane pomocou tychto operatorov. K aktualnym neriesenym alebo iba ciastocne riesenym praktickym uloham patria: - ulohy spojene s vyberom poctu urovni pri vyjadreni lingvistickej premennej a so suvisom atributov, ktore nadobudaju hodnoty z mnoziny realnych cisel s fuzzy velicinami a viachodnotovymi velicinami. - s minimalnymi nakladmi realizovane urcenie postupnosti najvyznamnejsich atributov, nevyhnutnych pre rozhodovanie a analyza citlivosti prijateho rozhodnutia vzhladom k zmene hodnot tychto atributov; - ulohy spojene s vyberom tych metodik podpory rozhodovania, ktore je vyhodne a uzitocne realizovat (znizenie poctu atributov, vplyv na spolahlivost riesenia a dalsie). - analyza dynamickych objektov, zadavanych prostrednictvom strukturnych funkcii, nadobudajucich m stabilnych stavov a vyskum citlivosti tychto objektov; - synteza paralelnych algoritmov pre analyzu viachodnotovych dat na zaklade smerovanych diferencialnych operatorov. Tato monografia sa sustreduje na riesenie tychto uloh. Zakladnym cielom prvej casti je teda urcenie miesta a roly monografie pri rieseni sucasnych teoreticko-praktickych problemov tvorby metod inteligentnej analyzy dat v systemoch pre podporu rozhodovania, jej aktualnosti a perspektivnosti. K tomu: (a) je vykonana analyza stavu predmetnej oblasti ako celku a su ukazane aktualne tendencie jej rozvoja; (b) je vykonany prehlad rozvoja metod spracovania fuzzy dat a m-hodnotovych dat, problemy spojene s ich vyuzivanim a kriticka analyza takych problemov, ako vypracovanie metod konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov a vyskum citlivosti logickych funkcii, realizovanych na m-urovnovych komponentoch, na riesenie ktorych sa sustreduje tato monografia; (c) su vysvetlene teoreticke informacie, ktore tvoria zaklad tejto monografie; (d) su sformulovane ulohy a ciele vyskumu. Uskutocnena kriticka analyza umoznuje prijat nasledovny zaver: (a) monografia je aktualna, kedze jej vysledky su vyuzite pri projektovani sucasnych systemov pre podporu 70 rozhodovania s vyuzitim metod spracovania fuzzy dat a viachodnotovych dat; (b) okruh uloh riesenych v monografii zodpoveda sucasnym tendenciam v projektovani a navrhu metod, realizovanych v systemoch pre podporu rozhodovania. Na zaklade vysledkov vykonanej analyzy mozno urobit nasledovne zavery: 1. Vyuzitie aparatu fuzzy logiky pri konstrukcii fuzzy rozhodovacich stromov umoznuje zvysit presnost prijimaneho rozhodnutia pri nestochastickej neurcitosti vstupnych dat s minimalnymi hodnotovymi i vypoctovymi nakladmi. Zabezpecene je to tym, ze v procese spracovania pomocou nastrojov fuzzy logiky sa existujuca nestochasticka neurcitost vstupnych dat neskryva ale sa bezprostredne prenasa na vysledok. To umoznuje presnejsie ohodnotit stupen spolahlivosti vo vystupnej hodnote. 2. Fuzzy rozhodovaci strom ma v porovnani s inymi rozhodovacimi stromami vyuzivanymi v systemoch pre podporu rozhodovania nasledovne vyhody. 3. Metody a algoritmy logickeho diferencialneho poctu ako sformovaneho teoreticko- praktickeho smeru logickej algebry su efektivnym prostriedkom riesenia mnohych praktickych uloh. Z druhej strany:: - zovseobecnenia na funkcie m-hodnotovej logiky vedu v rade pripadov k tazkostiam teoretickeho charakteru; napriklad az v pracach z rokov 1993-1998 [Kucharev1990, Yanushkevich1998] bola ziskana korektna definicia logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky. - symbolicky tvar zapisu mnohych ziskanych vysledkov je prekazkou pre algoritmicku realizaciu na principoch paralelizmu a seriovosti. 4. Spomedzi uloh riesenych v systemoch pre podporu rozhodovania jedna z najprioritnejsich spociva v vypracovani metod skumania prijateho rozhodnutia pomocou analyzy funkcie, opisujucej objekt a obsahujucej m-urovnove komponenty. Zname vysledky, najblizsie k uloham riesenym v tejto monografii mozno zhodnotit nasledovne: - pravdepodobne prvy pokus vyuzit booleovske derivacie v D-algoritme testovania binarnych kombinacnych obvodov bol urobeny v pracach [Marinos1971, Yau1971] (1971). Tento pristup vsak, sudiac podla znamych publikacii, nezaznamenal dalsi rozvoj. - zovseobecnenie D-algoritmu Rotha [Roth1966] pre kombinacne schemy na m- urovnovych komponentoch vyvolalo po dlhsom obdobi tazkosti; podla mienky autorov, jedna z hlavnych pricin spocivala v problemoch teoretickeho charakteru, suvisiacich so zovseobecnenim metod booleovskeho diferencialneho poctu pre funkcie m-hodnotovej logiky. Najvyznamnejsi v smere zovseobecnenia je vysledok ziskany v praci [Spillman1977], kde bol uvedeny algoritmus zalozeny na principe aktivizacie viacrozmernej cesty pre detekciu jednorazovych zmien hodnot atributov funkcii, realizovanych na m- urovnovych komponentoch urciteho typu. 5. V sucasnosti sa usilie vyskumnikov koncentruje na nasledovne hlavne smery: (a) v oblasti systemov pre podporu rozhodovania - na vytvorenie metod rozhodovania s prihliadnutim na nestochasticku neurcitost vstupnych dat; (b) v oblasti logickeho 71 diferencialneho poctu - na zovseobecnenie booleovskeho diferencialneho poctu pre funkcie m-hodnotovej logiky, (c) v oblasti aplikovaneho vyskumu - na vyuzitie novych metod spracovania fuzzy dat a viachodnotovych dat pri rieseni uloh projektovania nastrojov v systemoch pre podporu rozhodovania. 72 Cast II. INFORMACNO-TEORETICKY PRISTUP K ROZHODOVANIU Pouzitie aparatu fuzzy logiky je v rade pripadov najlepsim variantom vyjadrenia objektov a procesov realneho sveta. Vysledkom je moznost adekvatne opisat hodnoty vstupnych ukazovatelov a vystupneho ukazovatela, vyuzivanych pri rozhodovani a s nimi asociovanych atributov. V druhej casti monografie su predstavene metodiky tvorby strategie rozhodovania, zalozene na analyze vstupnych prikladov a na vybere najlepsieho rozhodnutia cestou jeho porovnania s rozhodnutiami, vykonanymi v minulosti. Na dosiahnutie stanoveneho ciela bol zvoleny nasledovny sposob vykladu. Najskor su v Kapitole 6 zavedene pojmy a opisana technika vypoctu sumarnych informacnych charakteristik fuzzy dat. Vstupnymi datami pre vypocet tychto charakteristik je tabulka fuzzy dat, ziskana ako vysledok pozorovania a merania, vyjadrujuca retrospektivnu zavislost hodnot vstupnych atributov a vystupneho atributu. Uvedene budu konkretne priklady vypoctu tychto charakteristik. Charakteristiky, navrhnute autormi monografie, umoznuju kvantitativne charakterizovat vplyv hodnot vstupnych atributov na vystupny atribut. V Kapitole 7 je ukazane vyuzitie kombinacii ziskanych sumarnych informacnych charakteristik fuzzy dat pri vytvarani roznych metodik tvorby strategie rozhodovania, Zakladom tychto metodik je urcenie stupna informacnej suvislosti medzi vystupnym atributom a vstupnymi atributmi. Vo vysledku sa ukazuje moznym navrhnut a zdovodnit strategiu rozhodovania, ktora predstavuje poradie preverovania vstupnych atributov s minimalnymi nakladmi na zdroje. Strategia rozhodovania je vyjadrena v tvare fuzzy rozhodovacieho stromu. Takyto sposob vyjadrenia strategie rozhodovania je najnazornejsi a najjednoduchsi. Druhym sposobom vyjadrenia je formalizacia rozhodovacich stromov v tvare produkcnych pravidiel if-then a v tvare rozhodovacej tabulky. Vyuzitie tychto pravidiel a rozhodovacich tabuliek sa povazuje za prirodzenu formu vyjadrenia znalosti, pouzivanu v roznych informacnych a expertnych systemoch. Metodika takejto formalizacie je uvedena v Kapitole 8. Kapitola 9 obsahuje vysledky experimentalneho vyskumu a porovnania navrhnutych metodik s existujucimi pristupmi. Experimentalny vyskum bol realizovany na znamych databazach, nachadzajucich sa v UCI Machine Learning Repository (http://archive.ics.uci.edu/ml/). Ako alternativy existujucich pristupov boli zvolene algoritmy ?4.5, CART, Naive-Bayes, algoritmy konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov Y. Yuan- M. Show a metoda najblizsich susedov. Zakladne zavery druhej casti su uvedene v Kapitole 10. 73 Kapitola 6. Informacia v hodnotach fuzzy dat Budeme skumat informacne charakteristiky fuzzy dat. Tieto charakteristiky urcuju vzajomny vplyv hodnot atributov, opisovanych lingvistickymi premennymi. Hodnotami takychto atributov su fuzzy premenne. Preto dalej v tejto publikacii budeme tieto atributy nazyvat fuzzy atributmi a ich hodnoty - hodnotami fuzzy atributov. Vsetky kombinacie hodnot fuzzy atributov vznikaju s urcitym stupnom vierohodnosti, zadanym funkciou prislusnosti. Analyza hodnot funkcii prislusnosti umoznuje ziskat dolezite vlastnosti atributov, ako su napriklad vlastna, spolocna, podmienena a vzajomna informacia a tiez ich entropie [Levashenko2002, Levashenko2007a]. Pri rozhodovani umoznuju uvedene informacne charakteristiky kvantitativne ohodnotit vplyv hodnot vstupnych ukazovatelov na zvolenu alternativu rozhodnutia a vzajomny vplyv vstupnych ukazovatelov jedneho na druhy [Paluch2008]. 6.1. Informacne charakteristiky fuzzy dat Pokusme sa urcit mnozstvo informacie v pripade, ak nie je znama hodnota vstupneho alebo vystupneho atributu. V tomto pripade je mnozstvo informacie rovne minimalnemu poctu dat, ktore umoznuju rozlisit vsetky vzorky hodnot tychto atributov. Zavedme zakladne oznacenie. Nech existuje tabulka fuzzy dat, obsahujuca zakladne udaje N pozorovani n vstupnych atributov a jedneho vystupneho atributu. Oznacme Ai - fuzzy atribut, asociovany so vstupnym alebo vystupnym ukazovatelom (i=1,...,n+1). Potom Ai,j - su hodnoty tohto fuzzy atributu. Pre vstupny atribut plati j=1,...,mi , a pre vystupny j=1,...,mb. Veta 6.1. Vlastna informacia (Individual Information) v hodnote Ai,j fuzzy atributu Ai sa vypocita pomocou vztahu I(Ai,j) = log2 N - log2 M(Ai,j) bitov, (6.1) kde ?(Ai,j) = N k A k x i j 1 ( ) , - je funkcia, urcujuca mohutnost fuzzy mnoziny Ai,j, zadanej hodnotami prislusnosti ( ) , A k x i j v tabulke fuzzy dat; N - je pocet dat (pozorovani) v tejto tabulke. Dokaz: Aby bolo mozne rozlisit N vzoriek hodnot atributu, je nutne kazdej vzorke priradit identifikator s minimalnou dlzkou log2N jednotiek. Zaklad logaritmu ma vplyv iba na jednotku miery. Ak je za zaklad zvolena 2, potom ako jednotka miery sluzi bit. Preto dalej v tejto publikacii sa bude vyuzivat logaritmus pri zaklade 2 a jednotkou miery bude bit. 74 Analogicky je pre rozlisenie riadkov, v ktorych je zadana nenulova hodnota Ai,j fuzzy atributu Ai potrebne log2M(Ai,j) bitov. Rozdiel log2N - log2M(Ai,j) urcuje velicinu vlastnej informacie, ktoru obsahuje hodnota Ai,j fuzzy atributu Ai . Vlastna informacia hodnot Ai 1 ,j 1 a Ai 2 ,j2 fuzzy atributov Ai 1 a Ai 2 je vyjadrena Vennovym diagramom. Definicia 6.1. Spolocna informacia (Joint Information) hodnot Ai 2 ,j2 a Ai 1 ,j1 fuzzy atributov Ai 2 a Ai 1 je informacia obsiahnuta v sucasnom vyskyte tychto hodnot I(Ai 1 ,j 1 ,Ai 2 ,j2 ) = log2 N - log2 M(Ai 1 ,j1 Ai 2 ,j2 ) bitov, (6.2) kde ?(Ai 1 ,j1 Ai 2 ,j2 ) = N k A k A k x x i j i j 1 ( ) ( ) 1, 1 2 , 2 - je funkcia, urcujuca mohutnost fuzzy mnoziny, zadanej sucinom hodnot funkcii prislusnosti ( ) 1 , 1 A k x i j a ( ) , 2 2 A k x i j z tabulky fuzzy dat. Vlastnost 6.1. Spolocna informacia hodnot Ai 2 ,j2 a Ai 1 ,j1 fuzzy atributov Ai 2 a Ai 1 je symetricka a nezavisi na poradi previerky tychto hodnot I(Ai 2 ,j2 , Ai 1 ,j1 ) = I(Ai 1 ,j1 , Ai 2 ,j2 ). Dokaz vyplyva zo symetrie operacie sucinu M(Ai 2 ,j2 Ai 1 ,j1 ) = M(Ai 1 ,j1 Ai 2 ,j2 ). Definicia 6.2. Podmienena informacia (Conditional Information) urcuje velkost informacie o hodnote Ai 2 ,j2 fuzzy atributu Ai 2 , ak je znama hodnota Ai 1 ,j1 fuzzy atributu Ai 1 I(Ai 2 ,j2 |Ai 1 ,j1 ) = I(Ai 1 ,j1 ,Ai 2 ,j2 ) - I(Ai 1 ,j1 ) = log2 M(Ai 1 ,j1 ) - log2 M(Ai 2 ,j2 Ai 1 ,j1 ) bitov. (6.3) Podmienena informacia je rozdiel medzi vlastnou informaciou sucasne zadanych hodnot fuzzy atributov a vlastnou informaciou znamej hodnoty fuzzy atributu. Definicia 6.3. Vzajomna informacia (Mutual Information) medzi hodnotami Ai 1 ,j1 a Ai 2 ,j2 fuzzy atributov Ai 1 a Ai 2 ukazuje, aku cast informacie o hodnote Ai 2 ,j2 fuzzy atributu Ai 2 ziskame, ak sa stane znamou hodnota Ai 1 ,j1 fuzzy atributu Ai 1 I(Ai 2 ,j2 ; Ai 1 ,j1 ) = I(Ai 2 ,j2 ) - I(Ai 2 ,j2 | Ai 1 ,j1 ) bitov. (6.4) Vlastnost 6.2. Vzajomnu informaciu medzi hodnotami Ai 1 ,j1 a Ai 2 ,j2 fuzzy atributov Ai 2 a Ai 1 mozno vypocitat aj bez pouzitia podmienenej informacie I(Ai 2 ,j2 ; Ai 1 ,j1 ) = I(Ai 1 ,j1 ) + I(Ai 2 ,j2 ) - I(Ai 1 ,j1 , Ai 2 ,j2 ) bitov. (6.5) 75 Dokaz: Ak do vztahu (6.4) dosadime vyraz (6.3) dostaneme I(Ai 1 ,j1 ; Ai 2 ,j2 ) = I(Ai 1 ,j1 ) - I(Ai 1 ,j1 | Ai 2 ,j2 ) = I(Ai 1 ,j1 ) - I(Ai 1 ,j1 , Ai 2 ,j2 ) + I(Ai 2 ,j2 ). Vlastnost 6.3. Vzajomna informacia medzi hodnotami Ai 1 ,j1 a Ai 2 ,j2 fuzzy atributov Ai 2 a Ai 1 ma vlastnost symetrie: I(Ai 1 ,j1 ; Ai 2 ,j2 ) = I(Ai 2 ,j2 ; Ai 1 ,j1 ). (6.6) Dokaz: Ak vyuzijeme pravidla (6.5) a (6.3) mozeme vztah (6.4) zapisat v tvare I(Ai 1 ,j1 ; Ai 2 ,j2 ) = I(Ai 1 ,j1 ) - I(Ai 1 ,j1 | Ai 2 ,j2 ) = I(Ai 1 ,j1 ) + I(Ai 2 ,j2 ) - I(Ai 2 ,j2 , Ai 1 ,j1 ) = = I(Ai 2 ,j2 ) - I(Ai 2 ,j2 | Ai 1 ,j1 ) = I(Ai 2 ,j2 ; Ai 1 ,j1 ). Vypocet informacnych charakteristik objasnime na konkretnom priklade. Priklad 6.1. Pre tabulky fuzzy dat, zadane v prikladoch 2.1 a 2.2 (pozri tabulky 2.1 a 2.2), s vyuzitim vztahov (6.1) - (6.5) dostaneme: I(A2,1) = log2 N - log2 M(A2,1) = log216 - log26.1 = 1.391 bitov; I(B1) = log2 N - log2 M(B1) = log216 - log24.4 = 1.862 bitov; I(B1, A2,1) = log2 N - log2 M(B1 A2,1) = log216 - log21.62 = 3.304 bitov; I(B1| A2,1) = I(B1, A2,1) - I(A2,1) = 3.304 - 1.391 = 1.913 bitov; I(B1; A2,1) = I(B1) - I(B1| A2,1) = 1.863 - 1.913 = - 0.050 bitov. Vysledky vypoctu ostatnych informacnych charakteristik zapiseme do tabulky 6.1. Okomentujeme ziskane vysledky. V teorii informacie sa predpoklada, ze zriedkavo sa vyskytujuce udalosti nesu v sebe vacsie mnozstvo informacie a naopak, mensie mnozstvo informacie prislucha casto sa vyskytujucim udalostiam. Skutocne, minimalna hodnota podmienenej informacie I(B3| A1,3) je rovna 0.268 bitov. To zodpoveda vyberu alternativy rozhodnutia B3 (Zamietnuta_pozicka), za podmienky, ze je uz pozorovatelna hodnota A1,3 (Stary) fuzzy atributu (Vek). Vierohodnost vyberu tejto alternativy je rovna 0.831. Stupen vierohodnosti sa tu vypocita ako pomer medzi frekvenciou sucasneho vyskytu hodnot A1,3 a B3 fuzzy atributov a frekvenciou vyskytu hodnoty A1,3. Analogicky, maximalna hodnota informacie I(B2| A2,3) je rovna 4.356 a zodpoveda vyberu rozhodnutia B2 (Limitovana_pozicka) na zaklade pozorovania hodnoty A2,3 (Nizky) fuzzy atributu A2 (Prijem). V tomto pripade mame minimalny stupen vierohodnosti 0.049. 76 Tabulka 6.1. Vlastna, spolocna, podmienena a vzajomna informacia hodnot fuzzy atributov v bitoch. Hodnoty atributu Vlastna informacia Spolocna informacia Podmienena informacia Vzajomna informacia Ai,j I(Ai, j ) I(B1,Ai,j)I(B2,Ai,j)I(B3,Ai,j) I(B1|Ai,j)I(B2|Ai,j) I(B3|Ai,j) I(B1 ;Ai,j) I(B2 ;Ai,j) I(B3 ;Ai,j) Vstupny fuzzy atribut A1 A1,1 1.278 3.226 2.340 3.209 1.948 1.063 1.932 -0.086 0.800 -0.780 A1,2 1.464 2.792 3.986 2.690 1.328 2.522 1.226 0.534 -0.659 -0.074 A1,3 2.152 5.396 6.120 2.420 3.244 3.968 0.268 -1.381 -2.106 0.884 Vstupny fuzzy atribut A2 A2,1 1.391 3.304 2.278 3.761 1.913 0.886 2.370 -0.050 0.976 -1,218 A2,2 1.515 2.943 4.168 2.605 1.429 2.654 1.090 0.434 -0.791 0.062 A2,3 1.896 4.515 6.252 2.239 2.619 4.356 0.343 -0.756 -2.493 0.809 Vstupny fuzzy atribut A3 A3,1 1.515 3.837 3.029 2.667 2.322 1.515 1.152 -0.459 0.348 +0.000 A3,2 0.621 2.286 2.713 1.773 1.665 2.092 1.152 0.198 -0.229 -0.000 Vstupny fuzzy atribut A4 A4,1 1.300 4.286 3.415 1.936 2.987 2.116 0.637 -1.124 -0.253 0.515 A4,2 0.752 2.160 2.464 2.405 1.408 1.712 1.653 0.455 0.151 -0.501 vystupny fuzzy atribut B B1 1.862 B2 1.862 B3 1.152 Zaporne hodnoty vzajomnej informacie medzi hodnotami fuzzy atributov ukazuju, ze taketo kombinacie hodnot maju malu frekvenciu vyskytu. Vznik takychto situacii je netypicky a vnasa do procesu rozhodovania dezinformaciu. Skutocne, najmensia hodnota vzajomnej informacie I(B2; A2,3) je rovna -2.493 a vznika v situacii, ked pre hodnotu A2,3 (Nizky) vstupneho fuzzy atributu A2 (Prijem) je uvazovana alternativa rozhodnutia B2 (Limitovana_pozicka). Vo vstupnej tabulke fuzzy dat podobna situacia zodpoveda iba jednej vzorke (vzorka c. 10 v tabulke 1.10). Pri tejto situacii hodnoty funkcie prislusnosti oboch hodnot A2,3 i B2 fuzzy atributov A2 a B nie su vysoke a su rovne 0.7 resp. 0.3. Proces hromadenia spolocnej informacie pri postupnom urcovani hodnot Ai 1 ,j 1 ,Ai 2 ,j 2 ,...,Ai q ,j q fuzzy atributov Ai 1 ,Ai 2 ,...,Ai q vyzera nasledovne. Definicia 6.4. Spolocna informacia I (Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q ) postupnosti hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q zadanych fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q je rovna: I(Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q ) = log2N - log2M(A i 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) bitov. (6.7) 77 Vlastnost 6.4. Spolocna informacia I (Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q ) postupnosti hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q zadanych fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q je rovna: I (Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q ) = I(Ai 1 ,j 1 ) + I (Ai 2 ,j 2 | Ai 1 ,j 1 ) + ... + I (Ai q ,j q | Ai 1 ,j 1... Ai q-1 ,j q-1 ) bitov. (6.8) Dokaz: Na pravej casti rovnosti (6.7) pripocitame i odpocitame rovnake hodnoty I(Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q ) = log2N -log2M(Ai 1 ,j 1 ) +log2M(Ai 1 ,j 1 )-log2M(Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 )+log2M(Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) - ...- log2M(Ai 1 ,j 1 ... Ai q-1 ,j q-1 ) + log2M(Ai 1 ,j 1 ... Ai q-1 ,j q-1 ) - log2M(Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ). Ak vyuzijeme pravidlo pre vypocet podmienenej informacie (6.3) dostaneme I(Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q )=I(Ai 1 ,j 1 )+I(Ai 2 ,j 2 |Ai 1 ,j 1 )+...+I(Ai q-1 ,j q-1 |Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-2 ,j q-2 )+I(Ai q ,j q |Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ). Hodnota Ai q ,j q fuzzy atributu Ai q prispieva do spolocnej informacie postupnosti hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 iba takou castou vlastnej informacie I ( Ai q ,j q ) , ktora nebola urcena skor ziskanymi hodnotami inych fuzzy atributov. Zovseobecnime pravidla vypoctu podmienenej a vzajomnej informacie na postupnost hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 . Veta 6.2. Podmienena informacia I ( Ai q ,j q |Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) hodnoty Ai q ,j q fuzzy atributu Ai q pri zadanej postupnosti hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 urcuje novu informaciu, ktora sa stava znamou pri urceni hodnoty Ai q ,j q atributu Ai q I ( Ai q ,j q |Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) = I ( Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ,?i q ,j q ) - I ( Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) bitov. (6.9) Dokaz. Vyuzijeme vztah (6.8) a zapiseme I(Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q ) = (I(Ai 1 ,j 1 ) + I(Ai 2 ,j 2 | Ai 1 ,j 1 )+...+I(Ai q-1 ,j q-1 | Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-2 ,j q-2 )) + + I(Ai q ,j q | Ai 1 ,j 1 , ..., Ai q-1 ,j q-1 ). Z tohto vztahu vyplyva vztah (6.9) I(Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q ) = I ( Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) + I(Ai q ,j q |Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ). Vlastnost 6.5. Vysledkom hromadenia hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q je rast spolocnej informacie I (Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q ) I ( Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ,?i q ,j q ) I ( Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ). (6.10) Dokaz. Podla vztahu (6.9) plati 78 I ( Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ,?i q ,j q ) - I ( Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) = I ( Ai q ,j q |Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) . Ukazeme, ze plati I (Ai q ,j q | Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) 0 . I (Ai q ,j q | Ai 1 ,j 1 , ... , Ai q-1 ,j q-1 ) = I (Ai 1 ,j 1 , ... , Ai q-1 ,j q-1 , Ai q ,j q ) - I (Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) = = - log2 M (Ai 1 ,j 1 ... Ai q-1 ,j q-1 Ai q ,j q ) + log2 M (Ai 1 ,j 1 ... Ai q-1 ,j q-1 ) = = log2 ( M (Ai1 ,j1 ... Aiq-1 ,jq-1 ) M (Ai1 ,j1 ... Aiq-1 ,jq-1 Aiq ,jq ) ). Kedze pre funkciu prislusnosti fuzzy mnoziny Ai q ,j q plati: ( ) , x iq jq A 1, potom M (Ai 1 ,j 1 ... Ai q-1 ,j q-1 ) M (Ai 1 ,j 1 ... Ai q-1, j q-1 Ai q ,j q ) a M (Ai1 ,j1 ... Aiq-1 ,jq-1 ) M (Ai1 ,j1 ... Aiq-1 ,jq-1 Aiq ,jq ) 1 . Teda log2 ( M (Ai1 ,j1 ... Aiq-1 ,jq-1 ) M (Ai1 ,j1 ... Aiq-1 ,jq-1 Aiq ,jq ) ) 0 , z coho vyplyva I (Ai q ,j q | Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) 0 . Definicia 6.5. Vzajomna informacia I ( Ai q ,j q ; Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) medzi hodnotou Ai q ,j q fuzzy atributu Ai q a postupnostou hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 ukazuje, aka cast informacie o hodnote Ai q ,j q atributu Ai q sa stala znamou po urceni hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q- 1 ,j q-1 tychto atributov I ( Ai q ,j q ; Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) = I ( Ai q ,j q ) - I ( Ai q ,j q |Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) bitov. (6.11) Vlastnost 6.6. Vzajomnu informaciu medzi hodnotou Ai q ,j q fuzzy atributu Ai q a postupnostou hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 mozno vypocitat aj bez vyuzitia podmienenej informacie I ( Ai q ,j q ;Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) = I ( Ai q ,j q ) + I ( Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) - - I ( Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ,Ai q ,j q ) bitov. (6.12) Dokaz. Ak do vztahu (6.11) dosadime vztah (6.9) dostaneme I ( Ai q ,j q ; Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) = I ( Ai q ,j q ) - I ( Ai q ,j q |Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) = = I ( Ai q ,j q ) + I ( Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) - I ( Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ,Ai q ,j q ) . Vypocet informacnych charakteristik pre postupnost hodnot fuzzy atributov objasnime na priklade. 79 Priklad 6.2. Pre tabulky fuzzy dat, zadane v prikladoch 2.1 a 2.2 (pozri tabulky 2.1 a 2.2), vypocitame informacne charakteristiky v pripade, ak fuzzy atribut A2 uz nadobudol hodnotu A2,1. S vyuzitim vztahov (6.7)-(6.12) dostaneme: I(A2,1, A1,3) = log2N - log2M(A2,1 A1,3) = log216 - log20.9 = 4.152 bitov; I(B1, A2,1, A1,3) = log2N - log2M(B1 A2,1 A1,3) = log216 - log20.099 = 7.336 bitov; I(B1| A2,1, A1,3) = I(B1, A2,1, A1,3) - I(A2,1, A1,3) = 7.336 - 4,152 = 3.184 bitov; I(B1; A2,1, A1,3) = I(B1) - I(B1| A2,1, A1,3) =1.862 - 3.184= - 1.322 bitov; I(B1; A2,1, A1,3) = I(B1) +I(A2,1, A1,3) - I(B1, A2,1, A1,3) =1.862 + 4,152 - 7.336= - 1.322 bitov. Vysledky vypoctu ostatnych informacnych charakteristik, ziskane za podmienky, ze je znama hodnota A2,1 fuzzy atributu A2 su uvedene v tabulke 6.2. Tabulka 6.2. Spolocna, podmienena a vzajomna informacia v postupnosti Ui,j = (A2,1, Ai,j) hodnot fuzzy atributov Ui = (A2, Ai) v bitoch. Hodnoty Spolocna informacia Podmienena informacia Vzajomna informacia Ai,j I(Ui,j) I(B1 ,Ui,j) I(B2,Ui,j) I(B3 ,Ui,j) I(B1 |Ui,j) I(B2 |Ui,j) I(B3 |Ui,j) I(B1 ;Ui,j) I(B2 ;Ui,j) I(B3 ;Ui,j) Vstupny fuzzy atribut A1 A1,1 2.066 3.997 2.703 5.474 1.931 0.636 3.408 -0.068 1.226 -2.256 A1,2 3.535 4.946 4.525 6.591 1.411 0.990 3.055 0.452 0.873 -1.903 A1,3 4.152 7.336 6.766 4.613 3.184 2.614 0.461 -1.322 -0.752 0.691 Vstupny fuzzy atribut A3 A3,1 2.459 5.006 3,094 4.894 2.547 0.635 2.435 -0.684 1.228 -1.283 A3,2 2.326 3.834 3.488 4.639 1.507 1.162 2.313 0.355 0.701 -1.161 Vstupny fuzzy atribut A4 A4,1 2.930 5.604 3.830 4.630 2.674 0.901 1.701 -0.812 0.962 -0.549 A4,2 2.000 3.632 2.879 4.905 1.632 0.879 2.905 0.231 0.984 -1.753 Proces hromadenia spolocnej informacie pri roznych postupnostiach hodnot fuzzy atributov je ilustrovany na obrazku 6.1. Okomentujme vysledok, zobrazeny na obrazku 6.1. Na zaciatku znalost hodnoty A2,1 (Vysoky) fuzzy atributu A2 (Prijem) zodpoveda 1.391 bitom informacie. Po zisteni faktu, ze vstupny fuzzy atribut A1 (Vek) nadobuda hodnotu A1,3 (Stary), mnozstvo spolocnej informacie vzrastlo na hodnotu I(A2,1,A1,3) = 4.152 bitov. Analogicky, po stanoveni hodnot A3,2 (Velka) a A4,2 (Dostatocne) ostatnych fuzzy atributov A3 (Prax) a A4 (Rucenie) spolocna informacia vzrastla na hodnoty I(A2,1,A1,3,A3,2) = 4.849 bitov a I(A2,1,A1,3,A3,2,A4,2) =5.527 bitov. 80 I(A2,1) = 1.391 bitov I(A2,1, A1,3, A3,2, A4,2) = 5.527 bitov 1 2 3 4 Etapy merania I(A2,1, A1,3) = 4.152 bitov I(A2,1, A1,3, A3,2) = 4.849 bitov I(Ai1 ,j1 ,..., Aiq ,jq) I(A2,1, A4,2, A3,2) = 2.824 bitov I(A2,1, A4,2) = 2.0 bitov Obrazok 6.1. Hromadenie spolocnej informacie (6.7) pri postupnostiach hodnot A1,3, A2,1, A3,2 a A4,2 fuzzy atributov A1, A2, A3 a A4, potvrdzujuce pravidlo (6.10) V pripade, ze je zvolena ina postupnost merania fuzzy atributov, napriklad A2, A4, A3 a A1, hromadenie informacie v postupnosti zmeranych hodnot A2,1, A4,2, A3,2, A1,3 sa uskutocnuje nizsim tempom (pozri obrazok 6.1). Uvedene informacne charakteristiky hodnot fuzzy dat teda urcuju vzajomny vplyv konkretnych hodnot atributov jednej na druhu. Ich vyuzitie je uzitocne v pripade, ked je potrebne ohodnotit a zdovodnit alternativu rozhodnutia a urcit hodnoty akych vstupnych atributov mali najvacsi vplyv na vyber tejto alternativy. Uvedene charakteristiky sa vyuzivaju pri vypocte sumarnych informacnych charakteristik, uvedenych v nasledujucej podkapitole 6.2. 6.2. Sumarne informacne charakteristiky fuzzy dat Ako uz bolo uvedene, kym sa neuskutocni previerka vstupneho atributu, nie je mozne presne urcit, aku hodnotu nadobuda. Preto vznika nutnost spriemerovat predtym ziskane informacne charakteristiky ich zovseobecnenim na vsetky mozne hodnoty fuzzy atributu. K tomu vypocitame strednu hodnotu informacnych charakteristik. Na zaver zovseobecnime pojem informacie na pojem entropie fuzzy atributov. Definicia 6.6. Sumarna vlastna entropia (Cumulative Individual Entropy) fuzzy atributu Ai je aritmeticky priemer (vazena suma) informacii vsetkych moznych hodnot Ai,j tohto fuzzy atributu 81 H(Ai) = mi j 1 M (Ai,j) I(Ai,j) bitov, (6.13) kde vlastna informacia I(Ai,j) sa vypocita podla vztahu (6.1). H(Ai) = mi j 1 M (Ai,j) (log2N - log2M(Ai,j)) = N log2N - mi j 1 M (Ai,j) log2M(Ai,j) bitov. Sumarna vlastna entropia vstupneho fuzzy atributu Ai je mnozstvo informacie, ziskane urcenim hodnoty tohto atributu alebo informacia, ktoru je nutne ziskat pre urcenie hodnoty vystupneho fuzzy atributu B. Definicia 6.7. Sumarna spolocna entropia (Cumulative Joint Entropy) fuzzy atributov Ai 1 a Ai 2 je aritmeticky priemer spolocnej informacie vsetkych moznych kombinacii hodnot Ai 1 ,j 1 a Ai 2 ,j 2 tychto fuzzy atributov H(Ai 2 ,Ai 1 )= 1 1 2 2 1 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) I(Ai 1 ,j 1 , Ai 2 ,j 2 ) bitov, (6.14) kde vlastna informacia I(Ai1,j1,Ai2,j2) sa vypocita podla vztahu (6.2) H(Ai 2 ,Ai 1 ) = N log2 N - 1 1 2 2 1 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) log2 ?(Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) bitov. Definicia 6.8. Sumarna podmienena entropia (Cumulative Conditional Entropy) fuzzy atributu Ai 2 pri zadanej hodnote Ai 1 ,j 1 fuzzy atributu Ai 1 je rovna neurcitosti hodnoty fuzzy atributu Ai 2 v pripade, ze fuzzy atribut Ai 1 nadobudol hodnotu Ai 1 ,j 1 H(Ai 2 |Ai 1 ,j 1 ) = 2 2 1 M mi j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) I(Ai 2 ,j 2 |Ai 1 ,j 1 ) bitov, (6.15) kde I(Ai 2 ,j 2 | Ai 1 ,j 1 ) sa vypocita podla vztahu (6.3). Definicia 6.9. Sumarna podmienena entropia fuzzy atributu Ai 2 , pri znamom fuzzy atribute Ai 1 je neurcitost hodnoty fuzzy atributu Ai 2 v pripade, ze hodnota fuzzy atributu Ai 1 sa uz stala znamou H(Ai 2 |Ai 1 )= 1 1 2 2 1 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) I(Ai 2 ,j 2 |Ai 1 ,j 1 ) bitov, (6.16) H(Ai 2 |Ai 1 )= 1 1 1 mi j ?(Ai 2 |Ai 1 ,j 1 ) bitov. (2.17) 82 Vlastnost 6.7. Sumarnu podmienenu entropiu mozno vypocitat aj bez vyuzitia podmienenej informacie H(Ai 2 | Ai 1 ) = H(Ai 1 , Ai 2 ) - H(Ai 1 ) bitov. (6.18) Dokaz. Ak do vztahu (6.16), vyjadrujuceho definiciu sumarnej podmienenej entropie dosadime vztah (6.3), vyjadrujuci hodnotu podmienenej informacie, nasledne pripocitame a odpocitame hodnotu N log2 N, potom vzhladom na pravidla (6.14) a (6.13) dostaneme H(Ai 2 |Ai 1 ) = 1 1 2 2 1 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) ( - log2 M(Ai 2 ,j2 Ai 1 ,j1 ) + log2 M(Ai 1 ,j1 )) = = - 1 1 2 1 2 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) log2 M(Ai 2 ,j2 Ai 1 ,j1 ) + 1 1 2 1 2 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai2,j2) log2 M(Ai 1 ,j1 )) = =N log2N- 1 1 2 2 1 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) log2M(Ai 2 ,j2 Ai 1 ,j1 ) - - (N log2N - 1 1 1 mi j log2M(Ai 1 ,j1 )) 2 2 1 M mi j (Ai1,j1 Ai2,j2))= = H(Ai 1 , Ai 2 ) - (N log2N- 1 1 1 mi j log2?(Ai 1 ,j 1 ) M(Ai 1 ,j1 ))= H(Ai 1 , Ai 2 ) - H(Ai 1 ). Definicia 6.10. Sumarna vzajomna informacia (Cumulative Mutual Information) vo fuzzy atribute Ai 1 o fuzzy atribute Ai 2 vyjadruje vplyv atributu Ai 1 na atribut Ai 2 a naopak I(Ai 2 ; Ai 1 )= 1 1 2 2 1 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) I(Ai 2 ,j 2 ; Ai 1 ,j 1 ) bitov, (6.19) kde vzajomna informacia I(Ai 2 ,j 2 ; Ai 1 ,j 1 ) sa vypocita podla vztahov (6.4) alebo (6.5). Zakladny rozdiel medzi sumarnou vzajomnou informaciou a koeficientom korelacie je rovnaky ako rozdiel medzi entropiou a disperziou: entropia - je miera, nezavisiaca od konkretnych hodnot atributov, pricom koeficient korelacie urcuje stupen funkcnej zavislosti (napriklad linearnej) medzi hodnotami atributov. Vlastnost 6.8. Sumarna vzajomna informacia je rovna I(Ai 2 ; Ai 1 ) = H(Ai 2 ) + H(Ai 1 ) - H(Ai 2 ,Ai 1 ) bitov. (6.20) Dokaz. Dosadenim vyrazu (6.5) do (6.19) dostaneme I(Ai 2 ; Ai 1 ) = 1 1 2 2 1 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) (I(Ai 1 ,j1 ) + I(Ai 2 ,j2 ) - I(Ai 1 ,j1 , Ai 2 ,j2 ))= 83 = 1 1 2 2 1 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) I(Ai 1 ,j1 ) + 1 1 2 2 1 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) I(Ai 2 ,j2 ) - - 1 1 2 2 1 1 M mi i j m j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) I(Ai 1 ,j1 , Ai 2 ,j2 )) = = 1 1 1 mi j I (Ai 1 ,j1 ) 2 2 1 M mi j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) + 2 2 1 mi j I (Ai 2 ,j2 ) 1 1 1 M mi j (Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) - H(Ai 2 ,Ai 1 ) = = 1 1 1 mi j I (Ai 1 ,j1 ) M(Ai 1 ,j 1 )+ 2 2 1 mi j I (Ai 2 ,j2 ) M(Ai 2 ,j 2 ) - H(Ai 2 ,Ai 1 ) = H(Ai 1 ) + H(Ai 2 ) - H(Ai 2 ,Ai 1 ). Vlastnost 6.9. Sucet sumarnej podmienenej entropie H(Ai 2 | Ai 1 ) a sumarnej vzajomnej informacie I(Ai 2 ; Ai 1 ) nezavisi od vyberu fuzzy atributu Ai 1 a je rovny H(Ai 2 | Ai 1 ) + I(Ai 2 ; Ai 1 ) = H(Ai 2 ) bitov. (6.21) Dokaz. Dosadenim vyrazu (6.18) do (6.20) dostaneme I(Ai 2 ;Ai 1 ) = H(Ai 2 ) + H(Ai 1 ) - H(Ai 2 ,Ai 1 ) = H(Ai 2 ) - H(Ai 2 |Ai 1 ) bitov, z coho vyplyva platnost vyrazu (6.21). Vlastnost (6.21) sa vyuziva pri ziskavani znalosti v ramci procedury urcenia atributu, ktory ma najvacsi informacny vplyv. Skutocne, ak je znama sumarna entropia vysledneho atributu H(B), potom najinformativnejsim vstupnym atributom Ai bude ten atribut , ktory ma maximalnu hodnotu sumarnej vzajomnej informacie I(B; Ai) alebo minimalnu hodnotu sumarnej podmienenej entropie H(B| Ai). H(B) = I(B; Ai) + H(B| Ai) (6.22) Vlastnost 6.10. Hodnota sumarnej podmienenej entropie H(B|Ai) nie je vacsia ako hodnota sumarnej vlastnej entropie H(B), t. j. H (B) H(B| Ai) (6.23) Dokaz. Dokazeme, ze H(B) - H(B| Ai) 0. Vzhladom na (6.13) a (6.8) mozeme pisat H(B) - H(B| Ai) = N log2N - mb jb 1 M (Bjb) log2M(Bjb) + + mb i jb m 1 j 1 M (Bjb Ai,j) log2M(Bjb Ai,j) - mi j 1 M (Ai,j) log2M(Ai,j)= = mb i jb m 1 j 1 M (Bjb Ai,j) log2N - mb i jb m 1 j 1 M (Bjb Ai,j) log2M(Bjb) + 84 + mb i jb m 1 j 1 M (Bjb Ai,j) log2M(Bjb Ai,j) - - mb i jb m 1 j 1 M (Bjb Ai,j) log2M(Ai,j)= mb i jb m 1 j 1 M (Bjb Ai,j) (log2N-log2M(Bjb)+log2M(Bjb Ai,j)- log2M(Ai,j))= mb i jb m 1 j 1 M (Bjb Ai,j) log2 M( ) M( ) M( ) , , jb i j jb i j B A N B A . Kedze pre lubovolne x > 0 plati ln x x - 1, dostaneme log2 M( ) M( ) M( ) , , jb i j jb i j B A N B A = 2 M( ) M( ) M( ) , , ln B A N B A ln jb i j jb i j M( ) M( ) M( ) 1 2 1 , , jb i j jb i j N B A B A ln . Vzhladom na rovnosti mb i jb m 1 j 1 M (Bjb Ai,j) = mb jb 1 M (Bjb) = mi j 1 M (Ai,j) = N, zapiseme H(B)-H(B|Ai)= mb i jb m 1 j 1 M (Bjb Ai,j) log2 M( ) M( ) M( ) , , jb i j jb i j B A N B A mb i jb m 1 j 1 M (Bjb Ai,j) M( ) M( ) M( ) 1 2 1 , , jb i j jb i j N B A B A ln = 2 1 ln M( ) M( ) M( ) 1 , 1 1 , 1 1 jb i j m jb m j i j m j jb m jb N B A B A b i b i = N N N N ln 1 2 1 =0 Z toho vyplyva H(B) H(B| Ai). Vlastnost 6.11. Hodnota sumarnej vzajomnej informacie I(B; Ai,j) je kladne cislo, t. j. I (B; Ai) 0. (6.24) Dokaz. Podla (6.22) je sumarna vzajomna informacia I(B;Ai) rovna rozdielu hodnot H(B) - H(B|Ai), ktory je podla vztahu (6.23) vzdy kladny. Z pravidla (6.22) s prihliadnutim na symetriu (6.6) vyplyva I(B; Ai) = H(Ai) - H(Ai | B). Zapisme tento vztah v tvare I(B; Ai) = 1 - H(Ai | B) (6.25) H(Ai) H(Ai) Skumajme pravu stranu tejto rovnosti. Kedze podla (6.23) plati H(Ai | B) H(Ai), potom 0 H(Ai | B) / H(Ai) 1. Sumarna entropia H(Ai) urcuje neurcitost vstupneho fuzzy atributu 85 Ai . Sumarna podmienena entropia H(Ai | B) - je prebytok informacie, ziskanej pri zmerani tohto atributu Ai . Vstupny fuzzy atribut Ai sa povazuje za najinformativnejsi, ak sa pren hodnota H(Ai | B) blizi k minimu a hodnota H(Ai) k maximu. Potom sa prava cast vyrazu (6.25) blizi 1. Je teda mozny prechod od absolutnych informacnych velicin vyjadrenych v bitoch k relativnym velicinam. Taketo informacne kriterium je navrhnute v pracach [Quinlan1986, Quinlan1993] a nazyva sa GainRatio. Vyuzitie tohto kriteria umoznuje minimalizovat vyznam vzajomnej informacie, ziskanej pre atributy s velkymi hodnotami vlastnej entropie. Skutocne, v praxi su tieto atributy neuzitocne pre analyzu informacie a ziskavanie znalosti. Ako priklad takehoto atributu moze sluzit napriklad priezvisko klienta. Definicia 6.11. Koeficient vyuzitia ?(B|Ai) fuzzy atributu Ai ukazuje, aka cast informacie, ziskanej urcenim hodnot vstupneho fuzzy atributu Ai sa vyuzila pri identifikacii fuzzy vystupneho atributu B ?( B| Ai) = I ( Bi ; Ai) / H ( Ai) bitov. (6.26) Priklad 6.3. Pre tabulky fuzzy dat, zadane v prikladoch 2.1 a 2.2 (pozri tabulku 2.1 a 2.2) a informacne charakteristiky, uvedene v tabulke 6.1, s vyuzitim pravidiel (6.13) - (6.20) dostaneme: H(?2) = M(?2,1) I(?2,1) + M(?2,2) I(?2,2) + M(?2,3) I(?2,3) = = 6.1 1.391 + 5.6 1.515 + 4.3 1.896 = 25.119 bitov; H(B) = M(B1) I(B1) + M(B2) I(B2) + M(B3) I(B3) = =4.4 1.862 + 4.4 1.862 + 7.2 1.152 = 24.684 bitov; H(B, A2) = 3 1 3 1 M jb j (Bjb A2,j) I(Bjb,A2,j) = = M(B1 A2,1) I(B1, A2,1) + M(B1 A2,2) I(B1, A2,2) + M(B1 A2,3) I(B1, A2,3) + + M(B2 A2,1) I(B2, A2,1) + M(B2 A2,2) I(B2, A2,2) + M(B2 A2,3) I(B2, A2,3) + + M(B3 A2,1) I(B3,A2,1) +M(B3 A2,2) I(B3,A2,2) +M(B3 A2,3) I(B3,A2,3) = 46.051 bitov; H(B| A2,1) = 3 1 M jb (Bjb A2,1) I(Bjb|A2,1) = M(B1 A2,1) I(B1|A2,1) + M(B1 A2,1) I(B1|A2,1) + + M(B1 A2,1) I(B1|A2,1) = 1.62 1.913 + 3.3 0.886 + 1.18 2.370 = 8.820 bitov; H(B| A2) = 3 1 H j (B| A2,j) = H(B| A2,1) + H(B| A2,2) + H(B| A2,3) = =8.820 + 8.201 + 3.91 = 20.932 bitov; H(B| A2) = H(B, A2) - H(A2) = 46.051 - 25.119 = 20.932 bitov; 86 I(B; A2) = 3 1 3 1 M jb j (Bjb A2,j) I(Bjb; A2,j) = = M(B1 A2,1) I(B1; A2,1) + M(B1 A2,2) I(B1; A2,2) + M(B1 A2,3) I(B1; A2,3) + + M(B2 A2,1) I(B2; A2,1) + M(B2 A2,2) I(B2; A2,2) + M(B2 A2,3) I(B2; A2,3) + + M(B3 A2,1) I(B3;A2,1) +M(B3 A2,2) I(B3;A2,2) + M(B3 A2,3) I(B3; A2,3) = 3.752 bitov; I(B; A2) = H(B) - H(B| A2) = 24.684 - 20.932 = 3.752 bitov; I(B; A2) = H(B) + H(A2) - H(B, A2) = 24.684 + 25.119 - 46.051 = 3.752 bitov. Vysledky vypoctu ostatnych sumarnych informacnych charakteristik su uvedene v tabulkach 6.3 a 6.4. 87 Tabulka 6.3. Podrobny zapis sumarnych informacnych charakteristik Atribut Ai a jeho Sumarna podmienena entropia Sumarna vzajomna informacia hodnoty Ai,j H(B1 | Ai,j) H(B2 |Ai,j) H(B3 | Ai,j) H(B| Ai,j) I(B1 ; Ai,j) I(B2 ; Ai,j) I(B3 ;Ai,j) Vstupny fuzzy atribut A1 A1,1 3.332 3.358 3.342 10.031 -0.147 2.528 -1.349 A1,2 3.068 2.547 3.040 8.655 1.234 -0.666 -0.183 A1,3 1.233 0.913 0.801 2.946 -0.525 -0.484 2.644 H(B |A1)= 21.632 I(B; A1) = 3.052 Vstupny fuzzy atribut A2 A2,1 3.099 2.925 2.797 8.820 -0.082 3.221 -1.437 A2,2 2.972 2.362 2.868 8.201 0.902 -0.704 0.162 A2,3 1.833 0.915 1.163 3.910 -0.530 -0.524 2.742 H(B |A2)= 20.933 I(B; A2) = 3.752 Vstupny fuzzy atribut A3 A3,1 2.601 2.969 2.903 8.472 -0.515 0.682 0.000 A3,2 5.461 5.104 5.391 15.955 0.648 -0.559 0.000 H(B |A3)= 24,428 I(B; A3) = 0.257 Vstupny fuzzy atribut A4 A4,1 2.449 3.173 2.662 8.285 -0.922 -0.380 2.153 A4,2 5.041 4.964 4.993 14.998 1.627 0.437 -1.514 H(B |A4)= 23.283 I(B; A4) = 1.402 V tabulke je pouzita vazena sumarna informacia, rovna I(Ai 1 ,j 1 ; Ai 2 ,j 2 )=?(Ai 1 ,j 1 Ai 2 ,j 2 ) I(Ai 1 ,j 1 ; Ai 2 ,j 2 ) Tabulka 6.4. Zovseobecneny zapis sumarnych informacnych charakteristik Vstupny fuzzy atribut Ai Sumarne informacne charakteristiky H(B) H(Ai) H(B, Ai) H(B| Ai) I(B; Ai) A1 24.684 24.670 46.302 21.632 3.052 A2 25.119 46.052 20.933 3.752 A3 14.945 39.373 24.428 0.257 A4 15.592 38.875 23.283 1.402 Z pravidla (6.22) vyplyva, ze pri rozhodovani je najzaujimavejsia sumarna vzajomna informacia I(B; Ai) alebo sumarna podmienena entropia H(B| Ai). Ostatne informacne charakteristiky sa vyuzivaju iba pri vypocte tychto charakteristik. Na obrazku 6.2 je znazorneny proces znizenia entropie vystupneho atributu B pri urceni hodnot roznych vstupnych atributov. 88 H(B) = 24.684 bitov A2 I(B; A2) = 3.752 bitov H(B| A2,2) = 8.201 bitov H(B| A2,1) = 8.820 bitov H(B| A2) = 20.932 bitov H(B| A2,3) = 3.911 bitov H(B) = 24.684 bitov A3 I(B; A3) = 0.257 bitov H(B| A3,2) = 8.472 bitov H(B| A3,1) = 15.955 bitov H(B| A3) = 23.283 bitov (a) (b) Obrazok 6.2. Znizenie hodnoty podmienenej entropie, vyjadrujucej neurcitost hodnoty vystupneho atributu B pri znamej hodnote vstupneho atributu A2 (a) a A3 (b) Okomentujme obrazok 6.2. Na zaciatku bolo pre rozhodnutie B nutne urcit H(B) = 24.684 bitov informacie. Po urceni hodnoty vstupneho atributu A2 sa stalo znamych I(B; A2) = 3.752 bitov informacie a mnozstvo neurcenej informacie sa znizilo na hodnotu H(B| A2) = 20.932 bitov. Pritom dana sumarna podmienena entropia predstavuje sumu troch entropii H(B| A2,1) = 8.820 bitov, H(B| A2,2)=8.201 bitov a H(B| A2,3)=3.910 bitov. Kazda z tychto entropii je castou este neodstranenej neurcitosti vystupneho atributu v pripade, ze vstupny atribut nadobudol prislusne hodnoty A2,1, A2,2 a A2,3. V pripade, ze bol na zaciatku zmerany vstupny atribut A3, ziskana informacia I(B; A3)=0.257 je minimalna a neurcitost pre rozhodnutie sa zmensila nepatrne a stala sa rovna H(B| A3) = 24.428 bitov. Znamena to, ze po informacnej stranke je tento fuzzy atribut v danych podmienkach malo uzitocny pre rozhodovanie. Nazorne bolo teda ukazane, ze poradie vyberu atributov pre previerku ich hodnot je aktualny pri tvorbe strategie rozhodovania. Prezentovane sumarne informacne charakteristiky zovseobecnime pre postupnost hodnot fuzzy atributov. Pre jasnost vykladu pripomenme, ze vstupne fuzzy atributy Ai (i=1,...,n) nadobudaju hodnoty Ai,j (j=1,...,mi), a vysledny fuzzy atribut B nadobuda hodnoty Bjb (jb=1,...,mb). Oznacme symbolom Ui q ,j q mnozinu hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q fuzzy atributov Ui q = (Ai 1 ,...,Ai q ), tvoriacich tuto postupnost. Definicia 6.12. Sumarna spolocna entropia postupnosti hodnot Ui q ,j q = (Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q ) (q 2) vstupnych fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q a vystupneho atributu B sa vypocita podla vztahu 89 H(B, Ui q ,j q ) = mb jb 1 M (Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) I(Bjb, Ui q ,j q ) bitov, (6.27) kde I(Bjb, Ui q ,j q ) - je spolocna informacia, ktora sa vypocita pomocou vztahu (6.7). Definicia 6.13. Sumarna podmienena entropia vystupneho fuzzy atributu B, v pripade, ze bola vybrana hodnota Ai q ,j q vstupneho atributu Ai q (alebo samotny fuzzy atribut Ai q ) a je apriorne znama postupnost hodnot Ui q-1 ,j q-1 = (Ai 1 ,j1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 je neurcitost hodnoty vystupneho atributu B pri vybere hodnoty Ai q ,j q fuzzy atributu (alebo sameho atributu Ai q ) H(B|Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ,j q ) = mb jb 1 M (Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) I(Bjb| Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ,j q ) bitov (6.28) alebo H(B| Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q )= q i q m j 1 H (B| Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ,j q ) bitov. (6.29) Vlastnost 6.12. Sumarna podmienena entropia fuzzy vystupneho atributu B pri znamej postupnosti hodnot Ui q-1 ,j q-1 fuzzy atributov Ui q-1 vzhladom na fuzzy atribut Ai q sa vypocita pomocou vztahu H(B| Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) = H(B, Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) - H(Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) bitov. (6.30) Dokaz. Spojenim vztahov (6.29) a (6.28) s prihliadnutim na vztah (6.9) zapiseme H(B| Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) = b q i q m jb m 1 j 1 M (Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) (I(Bjb,Ui q ,j q ) - I(Ui q ,j q )). Odtial v sulade s (6.7) vyplyva H(B| Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) = b q i q m jb m 1 j 1 M (Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) (log2N - log2M(Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) - log2N + log2M(Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q )) = = b q i q m jb m 1 j 1 M (Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) log2M(Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) - - b q i q m jb m 1 j 1 M (Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) log2M(Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ). Skumajme prvu zlozku. Kedze logaritmus nezavisi od Bjb 90 b q i q m jb m 1 j 1 M (Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) log2M(Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) = = q i q m j 1 log2M(Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) mb jb 1 M (Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) = q i q m j 1 log2M(Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) M(Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) = N log2N - H(Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ). Analogicky je druha zlozka rovna b q i q m jb m 1 j 1 M (Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) log2M(Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) = N log2N - H(Bjb,Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ). Spojenim tychto zloziek dostaneme H(B|Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) = H(Bjb,Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q )-H(Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ). Definicia 6.14. Sumarna vzajomna informacia o fuzzy vystupnom atribute B vo vstupnom fuzzy atribute Ai q pri zadanej postupnosti hodnot Ui q-1 ,j q-1 = (Ai 1 ,j1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) vstupnych fuzzy atributov Ui q = (Ai 1 ,...,Ai q-1 ) vyjadruje vplyv vstupneho fuzzy atributu Ai q na vystupny fuzzy atribut ? I(B; Ui q-1 ,j q-1 , Ai q ) = b qi q m jb m 1 j 1 M (Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) I(Bjb; Ui q ,j q ) bitov, (6.31) kde I(Bjb; Ui q ,j q ) - je vzajomna informacia, ktora sa vypocita pomocou pravidla (6.12). Vlastnost 6.13. Sumarna vzajomna informacia o fuzzy vystupnom atribute B vo vstupnom fuzzy atribute Ai q pri uz zadanej postupnosti Ui q-1 vstupnych fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 sa vypocita s vyuzitim sumarnej podmienenej alebo spolocnej entropie. I(B; Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) = H(B) - H(B| Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) = = H(B) + H(Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) - H(B,Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) bitov. (6.32) Dokaz. Dosadenim vztahu (6.11) do vztahu (6.31) dostaneme I(B;Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) = b qi q m jb m 1 j 1 M (Bj Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) (I(Bjb) - I(Bjb| Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ,j q ))= 91 = b qi q m jb m 1 j 1 M (Bj Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) I(Bjb)- b qi q m jb m 1 j 1 M (Bj Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) I(Bjb| Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ,j q ). Odkial analogicky s dokazom vlastnosti 6.12 dostaneme I (B;Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) = H(B) - H(B| Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ). alebo s prihliadnutim na (6.30) zapiseme I(B;Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) = H(B) + H(Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ) - H(B,Ui q-1 ,j q-1 ,Ai q ). Priklad 6.4. Pre tabulku fuzzy dat, zadanu v prikladoch 2.1 a 2.2 (pozri tabulku 2.1 a 2.2), vypocitame sumarne informacne charakteristiky pri znamej hodnote A2,1 vstupneho atributu A2. S vyuzitim vyrazov (6.27-6.32) dostaneme H(B1, A2,1, A1,1) = M(B1 A2,1 A1,1) I(B1,A2,1,A1,1) = 1.002 3.997 = 4.005 bitov; H(B1| A2,1, A1,1) =M(B1 A2,1 A1,1) (I(B1, A2,1,A1,1) - I(A2,1,A1,1)) = 1.002 (3.997 - 2.066) + 1.935 bitov; H(B| A2,1, A1,1) = mb jb 1 M (Bjb A2,1 A1,1) (I(Bjb, A2,1,A1,1) - I(A2,1,A1,1)) = = 1.935 + 1.564 + 1.227 = 4.725 bitov; H(B|A2,1,A1)=H(B|A2,1,A1,1) +H(B|A2,1,A1,2) +H(B|A2,1,A1,3)=4.725+1.927+1.000=7.652 bitov; I(B; A2,1, A1) = H(B| A2,1) - H(B| A2,1, A1)= 8.820 - 7.652=1.168 bitov. Vysledky ostatnych vypoctov su uvedene v tabulke 6.5. Zovseobecnili sme teda sumarne informacne charakteristiky na uz zadanu postupnost hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q vstupnych fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q . Avsak vo vacsine situacii nie je mozne spociatku (pred uskutocnenim merania) zistit presne hodnoty, ktore nadobudaju vstupne atributy. Preto je potrebne zovseobecnit sumarne informacne charakteristiky na postupnost Ui q = (Ai 1 ,..., Ai q ) fuzzy atributov. Vzhladom na tuto situaciu sumarne informacne charakteristiky nadobudnu nasledovny tvar. 94 = b i qi q m jb m j m 1 1 j 1 1 1 ? M (Bjb Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) (log2N -log2M(Bj)) = = b i qi q m jb m j m 1 1 j 1 1 1 ? M (Bjb Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) log2N- b i qi q m jb m j m 1 1 j 1 1 1 ? M (Bjb Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) log2M(Bj)= = N log2N - mb jb 1 log2M(Bj) 1 1 1 1 M i q i q m j m j ? (Bjb Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) = = N log2N - mb jb 1 log2M(Bj) M(Bjb) = H(B). Analogicky sa druhy scitanec vzhladom na vztah (6.7) upravi nasledovne b i qi q m jb m j m 1 1 j 1 1 1 ? M (Bjb Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) I(Ai 1 ,j1 ,...,Ai q ,j q ) = = b i qi q m jb m j m 1 1 j 1 1 1 ? M (Bjb Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) (log2N - log2M(Ai 1 ,j1 ,...,Ai q ,j q )) = = b i qi q m jb m j m 1 1 j 1 1 1 ? M (Bjb Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) log2N - - b i qi q m jb m j m 1 1 j 1 1 1 ? M (Bjb Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) log2M(Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q ) = = N log2N - 1 1 1 1 i iq q m j m j ? log2M(Ai 1 ,j1 ,...,Ai q ,j q ) mb jb 1 M (Bjb Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) = = N log2N - 1 1 1 1 i iq q m j m j ? log2M(Ai 1 ,j1 ,...,Ai q ,j q ) M(Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) = = H(Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q ) = H(Ui q-1 ,Ai q ). Treti scitanec je podla vztahu (6.27) rovny b i qi q m jb m j m 1 1 j 1 1 1 ? M (Bjb Ai 1 ,j1 ... Ai q ,j q ) I(Bjb,Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q ) = H(B, Ui q-1 , Ai q ). Teda I(B;Ui q-1 ,Ai q ) = H(B) + H(Ui q-1 ,Ai q ) - H(B,Ui q-1 ,Ai q ), alebo vzhladom na vztah (6.35) I(B; Ui q-1 , Ai q ) = H(B) - H(B| Ui q-1 , Ai q ). 95 Priklad 6.5. Pre tabulku fuzzy dat, zadanu v prikladoch 2.1 a 2.2 (pozri tabulky 2.1 a 2.2), potrebujeme vypocitat sumarne informacne charakteristiky v pripade, ze uz boli vybrane a zmerane niektore vstupne fuzzy atributy. S vyuzitim vztahov (6.33) - (6.37) ziskame a v tabulke 6.6 zobrazime sumarne informacne charakteristiky pri uz vybranej hodnote vstupneho fuzzy atributu A2. Tabulka 6.6. Sumarne informacne charakteristiky pri vybranom fuzzy atributeA2 Fuzzy atribut Ai Sumarne informacne charakteristiky H(A2,Ai) H(B, A2,Ai) H(B| A2,Ai) I(B; A2,Ai) A1 47.432 65.808 18.376 6.308 A3 39.204 59.691 20.487 4.197 A4 40.596 59.665 19.069 5.615 V uvedenom pripade vstupny fuzzy atribut ?4 pri uz znamej hodnote ineho vstupneho fuzzy atributu A2 obsahuje I(B; A2, A4) = 5.615 bitov informacie o vystupnom atribute B. Analogicky, ak uz boli zmerane a stali sa zname hodnoty dvoch vstupnych fuzzy atributov A2 a ?4, potom mnozstvo informacie o vystupnom fuzzy atribute ?, ktoru prinesie zmeranie fuzzy atributov A1 alebo ?3 je rovne I(B; A2, A4, A1) = 8.277 alebo I(B; A2, A4, A1) = 6.239 bitov (pozri tabulku 6.7). Tabulka 6.7. Sumarne informacne charakteristiky pri znamych vstupnych fuzzy atributoch A2 a A4 Fuzzy atribut Ai Sumarne informacne charakteristiky H(A2,A4,Ai) H(B, A2,A4Ai) H(B| A2,A4Ai) I(B; A2,A4Ai) A1 62.048 78.455 16.407 8.277 A3 54.397 72.842 18.445 6.239 Nakoniec, ak sa uz stali zname hodnoty styroch atributov, potom sumarna vzajomna informacia je rovna I(B; A2, A4, A1,, A3) = 8.783 bitov a sumarna podmienena entropia je H(B|A2, A4,A1,,A3) = 19.901 bitov. Ziskane sumarne informacne charakteristiky teda umoznuju kategorizovat existujuce ukazovatele a s nimi asociovane atributy podla stupna informacnej vyznamnosti a robit zavery o uzitocnosti ich zahrnutia do strategie rozhodovania. V nasledovnej kapitole je ukazane vyuzitie tychto sumarnych informacnych charakteristik pri konstrukcii roznych typov fuzzy rozhodovacich stromov. 96 Kapitola 7. Strategia rozhodovania na zaklade fuzzy dat Strategia rozhodovania sa v monografii prezentuje fuzzy rozhodovacim stromom, konstruovanym na zaklade fuzzy rozhodovacej tabulky. V tejto kapitole je rozpracovany teoreticko-informacny pristup ku konstrukcii fuzzy rozhodovacich stromov, majucich rozlicne vlastnosti [Kurbatsky1999]. V ramci tohto pristupu su formalizovane nove metodiky konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov a prezentovane im zodpovedajuce strategie rozhodovania. Nie je tazke pouzit tento pristup pri tvorbe metodik konstrukcie inych typov fuzzy rozhodovacich stromov, ktore maju ine im zodpovedajuce specialne vlastnosti. Prva metodika (podkapitola 7.1) zabezpecuje konstrukciu neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu, v ktorom vyber nasledujuceho vstupneho fuzzy atributu pre jeho previerku zavisi od vysledkov previerok predchadzajucich atributov a pre rozne situacie su postupnosti previerky rozne. Druha metodika (podkapitola 7.2) predpoklada vytvorenie usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu, v ktorom previerka hodnoty nasledujuceho vstupneho fuzzy atributu nezavisi od vysledkov previerky predchadzajucich atributov. V tomto fuzzy rozhodovacom strome je s vrcholmi stromu jednej urovne asociovany jeden a ten isty vstupny fuzzy atribut. Takyto typ stromu opisuje strategiu rozhodovania, v ktorej sa pre rozlicne situacie realizuje rozny pocet previerok vstupnych fuzzy atributov, ale postupnost ich realizacie sa nemeni. Usporiadane fuzzy rozhodovacie stromy umoznuju paralelizaciu procesu urcenia hodnot vstupnych fuzzy atributov pri rozhodovani. Tretia metodika (podkapitola 7.3) realizuje stabilny usporiadany fuzzy rozhodovaci strom. Strategia rozhodovania, ziskana na zaklade takehoto typu stromu umoznuje zachovat maximalnu korektnost v pripade straty moznosti previerky jedneho alebo niekolkych vstupnych fuzzy atributov. 7.1. Strategia rozhodovania na zaklade neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu Navrhovana strategia rozhodovania predpoklada vytvaranie postupnosti previerky vstupnych fuzzy atributov s minimalnymi nakladmi na zdroje pre tuto previerku. Strategia je vyjadrena v tvare neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu (Unordered Fuzzy Decision Tree). Konstrukcia tohto stromu sa uskutocnuje na zaklade zadanej fuzzy rozhodovacej tabulky s vyuzitim v predchadzajucej kapitole rozpracovanych sumarnych informacnych charakteristik. Pri konstrukcii fuzzy rozhodovacieho stromu je nevyhnutne vyriesit dve ulohy. Prva uloha - zdovodneny vyber nasledujuceho vstupneho fuzzy atributu pre jeho asociovanie s vrcholom fuzzy rozhodovacieho stromu. Druha uloha - ohranicenie rastu fuzzy rozhodovacieho stromu odseknutim neperspektivnych alebo maloperspektivnych hran. Skumajme riesenie oboch tychto uloh. 97 Uloha 1. Vyber nasledujuceho vstupneho fuzzy atributu. Sformulujeme kriteria vyberu. Pre kazdu vetvu fuzzy rozhodovacieho stromu je ako nasledujuci preverovany vstupny fuzzy atribut Ai q potrebne vybrat taky atribut, ktory umoznuje ziskat najvacsie mnozstvo informacie s minimalnymi nakladmi na zmeranie tohto atributu Cost(Ai q ), pri uz znamej postupnosti hodnot Ui q-1 ,j q-1 = (Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 ) prechadzajucich vstupnych fuzzy atributov Ui q-1 = (Ai 1 ,...,Ai q-1 ). Mnozstvo takejto informacie charakterizuje hodnota I ( B; Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 , Ai q ) - t.j. sumarna vzajomna informacia medzi vystupnym fuzzy atributom ? a vstupnym fuzzy atributom Ai q pri uz znamej postupnosti hodnot Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q-1 ,j q-1 vstupnych fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 . Tato informacia sa vypocita podla vztahov (6.20) alebo (6.32). Ak berieme do uvahy aj minimalnu hodnotu nakladov Cost(Ai q ), nevyhnutnych na urcenie hodnoty daneho fuzzy atributu, potom hladane kriterium ma tvar q = argmax ( ) ( ; ,..., , ) 1 1 1 1 , , q q q q i i j i j i Cost A I B A A A (7.1) Sformulovane kriterium umoznuje vybrat vstupny fuzzy atribut Ai q , ktory obsahuje najvacsiu hodnotu informacie o vystupnom fuzzy atribute ? s minimalnymi nakladmi na jeho previerku Cost(Ai q ). Uloha 2. Ohranicenie rastu stromu pomocou odstranenia maloproduktivnych hran. Pre riesenie tejto ulohy sa predpoklada vyuzitie dvoch ohraniceni (prahovych hodnot): a . Vrchol stromu treba transformovat na list ak: ? frekvencia f ( Ui q ,j q ) vzniku postupnosti hodnot Ui q ,j q ={Ai 1 ,j 1 ,...,Ai q ,j q } vstupnych fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q (frekvencia vetvy) neprevysuje nejaku apriorne zadanu hodnotu . Realizaciu tejto podmienky zabezpecuje pravidlo f ( Ui q ,j q ) = M ( Ai 1 ,j 1 ... Ai q ,j q ) / N ; (7.2) ? relativna frekvencia lubovolnej jb-tej alternativy rozhodnutia Bjb (jb = 1,...,mb) prevysuje apriorne zadanu uroven vierohodnosti . S vyuzitim informacnych charakteristik bude mat podmienka pre vypocet frekvencie alternativy tvar I( | ) 1, 1,..., , 2 jb i j iq jq B A A . (7.3) Parametre a sa vyuzivaju pri ohraniceni rozmeru fuzzy rozhodovacieho stromu. Poznamenajme, ze zmensovanie hodnoty a zvacsovanie hodnoty vedie ku konstrukcii fuzzy rozhodovacieho stromu s mensimi rozmermi a naopak, zvacsovanie a zmensovanie predpoklada konstrukciu kosatejsieho fuzzy rozhodovacieho stromu s vacsimi rozmermi. Uvedieme metodiku konstrukcie neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu, realizujuceho kriterium (7.1), navrhnuteho autormi monografie v pracach [Levashenko2001, Levashenko2002]. 98 M e t o d i k a ?.7.1 konstrukcie neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu Vstupne data: 1. Fuzzy rozhodovacia tabulka {CS, CV, AS, AV, C, ?}, obsahujuca: C S = {A1 ,...,An} -mnozina vstupnych fuzzy atributov, opisujucich objekt alebo proces; CV = {Ai , j} (i=1,...,n; j=1,...,mi ) - mnozina hodnot tychto atributov; AS = {B} - vystupny fuzzy atribut; AV = {B1 ,B2 ,...,Bmb } - mnozina hodnot vystupneho fuzzy atributu; C = {Cost(Ai )} - hodnota nakladov na urcenie hodnot vstupneho fuzzy atributu Ai ; P - tabulka, opisujuca mnozinu N situacii. 2. Parametre ohranicenia a : - maximalna pripustna frekvencia postupnosti hodnot vstupnych fuzzy atributov; - minimalna uroven vierohodnosti prijimanej alternativy rozhodnutia. Vystupne data: Neusporiadany fuzzy rozhodovaci strom, zadavajuci postupnost urcenia hodnot vstupnych fuzzy atributov s minimalnymi nakladmi na zdroje Etapa 1. Zadanie pociatocnych podmienok Free_Attr = CS; // atributy dostupne pre ich asociovanie s vrcholom q = 1; // Vytvarana uroven fuzzy rozhodovacieho stromu Ui q-1 ,j q-1 = ; // Postupnost hodnot atributov pocnuc od korena fuzzy rozhodovacieho stromu po konstruovany vrchol Etapa 2. Spustenie rekurzivneho algoritmu unorderedFDT = buildFDT (q, Ui q-1 ,j q-1 , Free_Attr) Krok 1. Vypocitat sumarnu vzajomnu informaciu I(?; Ui q-1 ,j q-1 , Ai ) podla vztahu (6.20) alebo (6.32) pre kazdy fuzzy atribut Ai z mnoziny Free_Attr. Krok 2. Vybrat fuzzy atribut Ai q s maximalnou hodnotou I(?; Ui q-1 ,j q-1 , Ai q )/Cost(Ai q ): iq = argmax I(?; Ui q-1 ,j q-1 , Ai q )/Cost(Ai q ), Ai Free_Attr. Krok 3. Asociovat vybrany fuzzy atribut Ai q s vrcholom neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu a hodnoty Ai q ,j q tohto atributu s hranami tohto vrcholu: unorderedFDT node (Ai q ). Krok 4. Odstranit vybrany fuzzy atribut Ai q zo zoznamu atributov Free_Attr, dostupnych pre asociaciu s vrcholmi nasledovnej urovne: Free_Attr = Free_Attr \ Ai q . Krok 5. Preverit existenciu listov na koncoch hran Ai q ,j q vrcholu fuzzy rozhodovacieho stromu: for ( Ai q ,j q ), jq = 1,...,mi q // Pre kazdu hodnotu Ai q ,j q atributu Ai q z mi q { Ui q ,j q = Ui q-1 ,j q-1 Ai q ,j q ; if (Ai q ,j q je list) unorderedFDT leaf (Ai q ,j q ) // Pozri podmienky (7.2) a (7.3) else unorderedFDT = buildFDT(q++, Ui q-1 ,j q-1 , Free_Attr) // rekurzivne vyvolanie } Koniec 99 Definicia 7.1. Naklady strategie rozhodovania na zaklade fuzzy rozhodovacieho stromu odrazaju strednu hodnotu nakladov, potrebnych pre rozhodnutie v novej situacii a su rovne CostFDT = Q q U qj qi 1 , f ( Ui q-1 ,j q-1 ) Cost(Ai), (7.4) kde f (Ui q-1 ,j q-1 ) - frekvencia vzniku postupnosti hodnot Ui q-1 ,j q-1 = {Ai 1 ,j 1 ,..., Ai q-1 ,j q-1 } vstupnych fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 , vypocitana podla vztahu (7.2), Q - je pocet vsetkych urovni fuzzy rozhodovacieho stromu, Cost(Ai) - su naklady na previerku fuzzy atributu Ai , zadane vhodnou hodnotou. Tato hodnota charakterizuje mnozstvo materialnych, casovych alebo inych zdrojov, potrebnych na zmeranie hodnoty tohto vstupneho fuzzy atributu v novej situacii. Techniku vyuzitia metodiky ?.7.1 objasnime na priklade. Priklad 7.1. Pre tabulku fuzzy dat, zadanu v prikladoch 2.1 a 2.2 (pozri tabulku 2.1 a 2.2) treba urcit strategiu rozhodovania, zadanu neusporiadanym fuzzy rozhodovacim stromom. Strategia by mala zabezpecit uroven vierohodnosti v prijimanej alternative minimalne = 0.75 a spracovavat frekvenciu vzniku situacie minimalne = 0.16. Uroven 1 (q = 1). Z mnoziny vstupnych fuzzy atributov Free_Attr = CS = {A1, A2, A3, A4} vyberieme fuzzy atribut, ktoreho hodnotu je vhodne urcit ako prvu a ktory budeme asociovat s korenom fuzzy rozhodovacieho stromu. Krok 1. Vypocitame sumarnu vzajomnu informaciu I(B; Ai q ) medzi vystupnym atributom a vsetkymi vstupnymi fuzzy atributmi podla vztahu (6.20). Vysledky vypoctu su uvedene v tabulkach 6.3 a 6.4. Krok 2. Spomedzi vstupnych fuzzy atributov Free_Attr = {A1, A2, A3, A4} vyberieme atribut Ai q s maximalnou hodnotou, vyhovujucou kriteriu (7.1): iq = argmax I(B; Ai q )/Cost(Ai q ) pre Ai Free_Attr. iq = argmax {3.052/2.5; 3.752/1.7; 0.257/2.0; 1.402/1.8} = 2. Krok 3. Vybrany vstupny atribut A2 budeme asociovat s korenom a jeho hodnoty A2,1, A2,2 a A2,3 s hranami neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. Krok 4. Odstranime atribut A2 z mnoziny Free_Attr = {A1, A3, A4}. Krok 5. Pomocou kriterii (7.2) a (7.3) preverime existenciu listov na koncoch hran A2,1, A2,2 a A2,3. Podla kriteria (7.2) su frekvencie vzniku A2,1, A2,2 a A2,3 rovne: f (A2,1) = 6.1/16 = 0.381; f (A2,2) = 5.6/16 =0.350; f (A2,3) = 4.3/16 = 0.269. Ziskane hodnoty su vacsie ako zadana frekvencia vzniku vstupnej situacie = 0.16. Preto podla tohto kriteria sa listy na tejto urovni nevyskytuju. 100 Vyuzijeme kriterium (7.3) a pre kazdu hranu vypocitame maximalnu uroven vierohodnosti prijimanej alternativy rozhodovania: hrana A2,1: minjb=1,...,3I(Bjb| A2,1) = I(B1| A2,1) = 0.886 bitov; 2 -0.886 = 0.541; hrana A2,2: min jb=1,...,3I(Bjb| A2,2) = I(B3| A2,2) = 1.090 bitov; 2 -1.090 = 0.470; hrana A2,3: min jb=1,...,3I(Bjb| A2,3) = I(B3| A2,3) = 0.343 bitov. 2 -0.343 = 0.788. Hodnoty podmienenej informacie I(Bjb|A2,j) (jb=1,...,3; j=1,...,3) su uvedene v tabulke 7.1. Iba jedna z hodnot I( | ) 3 2,3 2 B A = 0.788 je vacsia ako zadana hodnota = 0.75. Preto podla kriteria (7.3) sa hrana A2,3 fuzzy rozhodovacieho stromu konci listom. Na obrazku 7.1 je zobrazena skonstruovana prva uroven neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. H(B| A2,3 )=3.911 A2 B1 =0.266 B2 =0.541 B3 =0.193 B1 = 0.371 B2 = 0.159 B3 = 0.470 H(B)=24.684 B1 = 0.163 B2 = 0.049 B3 =0.788 H(B| A2 ) =20.932 I(B; A2 ) = 3.752 f = 0.381 H(B| A2,1)=8.820 f = 0.350 f = 0.269 H(B| A2,2 )=8.201 B1 = 0.275 B2 = 0.275 B3 = 0.450 f = 1.000 Obrazok 7.1. Prva uroven fuzzy rozhodovacieho stromu s jednym vrcholom a jednym listom. Vysvetlime ziskany fragment fuzzy rozhodovacieho stromu. List hrany A2,3 ukazuje, ze v tejto situacii treba vybrat rozhodnutie B3 s vierohodnostou 0.788. Pre situacie, zodpovedajuce prvej hrane A2,1 a druhej hrane A2,2 su odporucanymi alternativami rozhodnutia B2 a B3. Vierohodnost pri ich vybere vsak nie je velka a je rovna 0.541 resp. 0.470. Frekvencie vzniku situacii A2,1, A2,2, a A2,3 sa vypocitaju podla vztahu (7.2) a su rovne f (A2,1) = 0.381, f (A2,2) = 0.350 a f (A2,3) = 0.269. Analyzujme proces transformacie sumarnej entropie na sumarnu vzajomnu informaciu na ziskanom fragmente fuzzy rozhodovacieho stromu (pozri obrazok 7.1). Spociatku je neurcitost rozhodnutia o poskytnuti pozicky (sumarna entropia vystupneho fuzzy atributu) rovna H(B)=24.684 bitov. V pripade urcenia hodnoty vstupneho fuzzy atributu A2 sa ziskalo I(B;A2) = 3.752 bitov informacie o vystupnom fuzzy atribute a zostalo neznamych H(B|A2)=20.932 bitov. Tato zatial neznama informacia je rozdelena na tri casti 101 (hrany), viazane na mozne hodnoty vstupneho fuzzy atributu A2. Pritom prva hodnota A2,1 fuzzy atributu A2 ma neurcitost H(B|A2,1)=8.820 bitov ? druha A2,2 a tretia hodnota A2,3 maju neurcitosti H(B|A2,2)=8.201 bitov a H(B|A2,3)=3.911 bitov. Analyza hodnot sumarnej vzajomnej informacie I(B;A2) a tiez sumarnych podmienenych entropii H(B|A2) a H(B |A2,1), H(B|A2,2), H(B|A2,3) ukazuje fakt zachovania informacie v procese tvorby strategie rozhodovania. To predpoklada, ze podla vyberu a urcovania hodnot vstupnych fuzzy atributov entropia (neurcitost) vystupneho atributu H(B) bude klesat a znama informacia bude v rovnakej miere rast. Dalej bude mozne uvidiet, ze na kazdej urovni fuzzy rozhodovacieho stromu bude celkova hodnota neznamej entropie a ziskanej informacie konstantna a bude rovna hodnote H(B). Uroven 2 (q = 2). Na kazdej hrane A2,1 a A2,2 fuzzy rozhodovacieho stromu vyberieme z mnoziny Free_Attr = {A1, A3, A4} ostatnych vstupnych fuzzy atributov novy atribut pre jeho asociovanie s vrcholom fuzzy rozhodovacieho stromu. Ukazeme postupnost prislusnych krokov pre hranu Ui q-1 ,j q-1 = (A2,1) neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. Krok 1. Vypocitame sumarnu vzajomnu informaciu I(?; A2,1, Ai q ) podla vztahu (6.32) pre tri vstupne fuzzy atributy Free_Attr = {A1, A3 a A4}. Vysledky vypoctu su uvedene v tabulke 6.5. Krok 2. Spomedzi vstupnych atributov {A1, A3, A4} vyberieme atribut Ai q s maximalnou hodnotou sumarne vzajomnej informacie, vyhovujucej kriteriu (7.1): iq = argmax I(?; A2,1, Ai q )/Cost(Ai q ) pre Ai Free_Attr. iq = argmax {1.168/2.5; 0.219/2.0; 0.259/1.8} = 1. Kedze hodnota I(B;A2,1,A1)/Cost(A1)=0.467 je maximalna, na tejto hrane vyberieme vstupny fuzzy atribut A1. Krok 3. Asociujeme vybrany atribut A1 s vrcholom fuzzy rozhodovacieho stromu a hodnoty tohto atributu s hranami, vychadzajucimi z tohto vrcholu. Krok 4. Odstranime fuzzy atribut A1 z mnoziny Free_Attr tejto hrany. Krok 5. Podla kriterii (7.2) a (7.3) overime existenciu listov na konci hran A1,1, A1,2 a A1,3. Pre novy vrchol neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu: Podla kriteria (7.2) je frekvencia vyskytu hodnot na hranach (A2,1, A1,1), (A2,1, A1,2) a (A2,1, A1,3) rovna: f (A2,1, A1,1) = 0.239; f (A2,1, A1,2) = 0.086; f (A2,1, A1,3) = 0.056. Ziskane hodnoty f (A2,1, A1,2) a f (A2,1, A1,3) su mensie ako zadana prahova hodnota = 0.16. Preto podla tohto kriteria budu hrany A1,2 a A1,3 tohto vrcholu fuzzy rozhodovacieho stromu ukoncene listami. 102 Podla druheho kriteria (7.3) viac listov na hrane A2,1 na danej urovni fuzzy rozhodovacieho stromu nie je. Uroven 3 (q = 3). Zopakujeme postupnost zadanych krokov. Pre hranu Ui q-1 ,j q-1 = (A2,1, A1,1) fuzzy rozhodovacieho stromu vyberieme z mnoziny Free_Attr = {A3, A4} zostavajucich vstupnych fuzzy atributov novy atribut Ai q a asociujeme ho s vrcholom fuzzy rozhodovacieho stromu. Ako vyhovujuci atribut treba na hrane Ui q-1 ,j q-1 vybrat atribut A4, kedze hodnota I(B;A2,1,A1,1,A4)/Cost(A4) = 1.120/1.8 = 0.622 je maximalna. Hrany A4,1 a A4,2 vychadzajuce z tohto vrcholu sa koncia listami, lebo frekvencie sucasneho vzniku situacii (A2,1, A1,1, A4,1) a (A2,1, A1,1, A4,2) su rovne f (A2,1, A1,1, A4,1) = 0.088 a f (A2,1, A1,1, A4,2) = 0.151. Tieto hodnoty su mensie ako zadane =0.16. Analogicky sa fragment fuzzy rozhodovacieho stromu vytvara i pre hranu Ui q-1 ,j q-1 = (A2,2). Na tejto hrane treba ako vstupne fuzzy atributy, asociovane s druhou a tretou urovnou fuzzy rozhodovacieho stromu vybrat fuzzy atributy A4 resp. A1. Skonstruovany neusporiadany fuzzy rozhodovaci strom je zobrazeny na obrazku 7.2. Tucnym pismom su zvyraznene hodnoty, ktore podla kriterii (7.2) a (7.3) podmienuju vznik listov vo fuzzy rozhodovacom strome. Vysvetlime strategiu rozhodovania reprezentovanu zostrojenym neusporiadanym fuzzy rozhodovacim stromom a berucu do uvahy zakladne udaje vstupnej fuzzy rozhodovacej tabulky (pozri tabulku 2.2). Pri analyze novej situacie treba najskor urcit hodnotu vstupneho fuzzy atributu A2 (Prijem). V pripade, ak tento atribut nadobudne hodnotu A2,3 (Nizky) treba vybrat hodnotu ?3 (Zamietnuta) vystupneho atributu ? (Pozicka). V pripade, ak vstupny fuzzy atribut A2 (Prijem) nadobudne hodnotu A2,1 (Vysoky ) alebo A2,2 (Priemerny ) treba postupne urcit hodnoty vstupnych fuzzy atributov A1 (Vek) resp. A4 (Rucenie). Pri zadanych hodnotach = 0.75 a = 0.16 strategia rozhodovania vobec nevyzaduje zmeranie vstupneho fuzzy atributu A3 (Prax). 103 H(B| A2,1,A1,1)=4.725 H(B| A2,2,A4,1)=2.577 H(B| A2,3 H(B )=3.911 | A2,1)=8.820 H(B| A2,1,A1,1,A4,1)=1.713 A2 H(B| A2,2)=8.201 B1=0.266 B2=0.541 B3=0.193 B1=0.371 B2=0.159 B3=0.470 B1 = 0.163 B2 = 0.049 B3=0.788 H(B| A2 )=20.932 I(B; A2 ) = 3.752 A1 H(B | A2,1, A1 )=7.653 I(B ; A2,1, A1 )=1.168 B1=0.262 B2=0.644 B3= 0.094 H(B| A2,1,A1,2)=1.927 H(B| A2,1,A1,3)=1.000 B1=0.376 B2=0.504 B3=0.120 B1=0.110 B2=0.163 B3=0.727 A4 H(B | A2,2, A4 )=7.081 I(B; A2,2, A4 )=1.120 B1= 0.172 B2= 0.074 B3=0.754 H(B | A2,2,A4,2)=4.504 B1=0.534 B2=0.229 B3=0.237 f= 0,381 f = 0,350 f = 0.269 f =0,239 f=0.086 f=0.056 f=0.157 f =0.193 A4 H(B | A2,1,A1,1,A4 )=4.506 I(B; A2,1,A1,1,A4 )=0.219 B1=0.142 B2=0.678 B3=0.180 H(B | A2,1,A1,1,A4,2)=2.792 B1=0.332 B2=0.623 B3=0.045 f =0.088 f =0.151 A1 H(B| A2,2,A4,2,A1 )=2.487 I(B ; A2,2,A4,2,A1 )=0.504 B1=0.579 B2=0.391 B3= 0.030 H(B| A2,2,A4,2,A1,2)=2.153 H(B| A2,2,A4,2,A1,1)=1.236 B1=0.551 B2=0.142 B3=0.307 B1= 0.369 B2= 0.136 B3=0.495 f =0.068 f =0.096 f =0.028 H(B| A2,2,A4,2,A1,3)=0.645 H(B)=24.684 B1 = 0.275 B2 = 0.275 B3 = 0.450 f = 1.000 Obrazok 7.2. Neusporiadany fuzzy rozhodovaci strom, opisujuci strategiu rozhodovania. Urcime priemerne naklady rozhodovania pre ziskanu strategiu. Su zname naklady na previerku vstupnych atributov rovne Cost(A1)=2.5 jednotiek, Cost(A2) = 1.7 jednotiek, Cost(A3) = 2.0 jednotiek a Cost(A4) = 1.8 jednotiek. Potom vzhladom na vztah (7.4) zapiseme: CostUnorderedFDT = Cost(A2) 1 + Cost (A1) 0.381 + Cost (A4) 0.350 + + Cost (A4) 0.239 + Cost (A1) 0.193 = 4.195 jednotiek. Poznamenajme, ze naklady na previerku vsetkych vstupnych fuzzy atributov su rovne (2.5+1.7+2.0+1.8) = 8.0 jednotiek. Z toho vyplyva, ze pouzitie navrhnutej strategie umozni pri jej viacnasobnom pouziti skratit cas rozhodnutia 8/4.195 = 1.907-krat v porovnani so strategiou, predpokladajucou pociatocnu previerku hodnot vsetkych vstupnych atributov A1- A4. 104 Uvedena metodika konstrukcie neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu [Levashenko2002] zodpoveda algoritmom, ktore su vyuzivane napriklad v pracach [Huang2007, Suma2008, Hu2011, Sanz2011]. Avsak na rozdiel od tychto prac sme v ramci tejto kapitoly monografie detailne preskumali proces s prihliadnutim na transformaciu informacie zo sumarnej entropie fuzzy atributu na sumarnu vzajomnu informaciu. Autori demonstrovali proces znizovania pociatocnej neurcitosti rozhodnutia (entropie vystupneho fuzzy atributu), podmieneneho ziskanim novej informacie v hodnotach preverovanych vstupnych fuzzy atributov. Dolezitym vysledkom je i potvrdenie zakona zachovania informacie pri rozhodovani. Boli teda vytvorene predpoklady pre vyuzitie silneho aparatu teorie informacie pri konstrukcii fuzzy rozhodovacich stromov s rozlicnymi vlastnostami. Ukazeme uzitocnost konstruovania takychto fuzzy rozhodovacich stromov. Skutocne, realizacia ziskanej strategie rozhodovania stazuje proces planovania vyberu nasledovneho vstupneho fuzzy atributu pre urcenie jeho hodnoty. Ak nepozname vysledok previerky predchadzajuceho vstupneho fuzzy atributu, je zlozite presne predpovedat, ktory atribut treba preverit ako nasledovny. Pre odstranenie tychto tazkosti je v podkapitole 7.2. navrhnuta metodika konstrukcie usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. Tento fuzzy rozhodovaci strom opisuje strategiu rozhodovania, v ktorej je zname poradie previerky vstupnych fuzzy atributov a toto poradie nezavisi od vysledkov predchadzajucich previerok. 7.2. Strategia rozhodovania na zaklade usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu Budeme skumat metodiku konstrukcie usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu (Ordered Fuzzy Decision Tree), ktory opisuje strategiu rozhodovania, pripustajucu paralelizmus pri previerke hodnot vstupnych atributov. V takomto pripade sa vyber vstupneho fuzzy atributu pre previerku uskutocnuje bez prihliadnutia na vysledky previerok predchadzajucich fuzzy atributov a v strategii rozhodovania od situacie zavisi iba pocet previerok nie vsak poradie ich realizacie [Levashenko2007a]. Skumajme vyber dalsieho fuzzy atributu pre asociaciu s vrcholom fuzzy rozhodovacieho stromu. Pri tomto je potrebne, aby tento atribut Ai q priniesol maximalne mnozstvo novej informacie o vystupnom atribute a aby jeho vyber nezavisel od vysledkov previerky predchadzajucich atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 . Kedze na q-tej urovni fuzzy rozhodovacieho stromu je so vsetkymi vrcholmi asociovany jediny atribut Ai q , pri konstrukcii fuzzy rozhodovacieho stromu vyuzijeme sumarnu vzajomnu informaciu I(B; Ai 1 ,...,Ai q-1 , Ai q ) = I (B; Ai 1 ,...,Ai q-1 , Ai q ) - I (B; Ai 1 ,...,Ai q-1 ). 105 S prihliadnutim na poziadavku minimalnych nakladov na previerku vstupneho fuzzy atributu Ai q ma hladane kriterium tvar q = argmax ( ) ( ; ,..., , ) 1 1 q q q i i i i Cost A I B A A A (7.5) kde sumarna vzajomna informacia I (B; Ai 1 ,...,Ai q-1 , Ai q ) a I (B; Ai 1 ,...,Ai q-1 ) sa vypocita podla vztahu podla vztahu (6.37). Rozdiel medzi kriteriom (7.5) a kriteriom (7.1) spociva v tom, ze druhe kriterium pri vypocte sumarnej vzajomnej informacie berie do uvahy postupnost konkretnych hodnot Ai 1 ,j 1 ,..., Ai q-1 ,j q-1 predchadzajucich atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 a kriterium (7.5) pri vypocte sumarnej vzajomnej informacie manipuluje s priemernymi hodnotami samotnych atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 . Poznamenajme, ze uloha konstrukcie usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu ma mensiu vypoctovu zlozitost v porovnani s ulohou konstrukcie neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. Skutocne, nie je nutne vycislovat sumarne informacne charakteristiky pre kazdu hranu fuzzy rozhodovacieho stromu. Pri vyber iq-tej premennej je postacujuce vypocitat rozdiel hodnot sumarnych podmienenych entropii H ( ? | Ai 1 ,...,Ai q-1 ) a H ( ? | Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q ), alebo je podla vztahu (6.35) potrebne od sumarnych podmienenych entropii H ( ? , Ai 1 ,...,Ai q-1 ) a H ( Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q ) odpocitat sumarne spolocne entropie H ( Ai 1 ,...,Ai q-1 ) a H ( ? ,Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q ). I (B; Ai 1 ,...,Ai q-1 , Ai q ) = H ( ? | Ai 1 ,...,Ai q-1 ) - H ( ? | Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q ) = = H ( ? , Ai 1 ,...,Ai q-1 ) + H ( Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q ) - H ( Ai 1 ,...,Ai q-1 ) - H ( ? ,Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q ). Uvedieme metodiku konstrukcie usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu, realizujuceho kriterium (7.5) [Levashenko2007a]. 106 M e t o d i k a ?.7.2. konstrukcie usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu Vstupne data: 1. Tabulka fuzzy dat {CS, CV, AS, AV, C, ?}, obsahujuca: C S = {A1 ,...,An} - mnozina vstupnych fuzzy atributov, opisujucich objekt alebo proces; CV = {Ai , j} (i=1,...,n; j=1,...,mi ) - mnozina hodnot tychto atributov; AS = {B} - vystupny fuzzy atribut; AV = {B1 ,B2 ,...,Bmb } - mnozina hodnot vystupneho fuzzy atributu; C = {Cost(Ai )} - hodnota nakladov na urcenie hodnot vstupneho fuzzy atributu Ai ; P - tabulka, opisujuca mnoziny N situacii. 2. Parametre ohranicenia a : -maximalna pripustna frekvencia postupnosti hodnot vstupnych fuzzy atributov; - minimalna uroven vierohodnosti. Vystupne data: Usporiadany fuzzy rozhodovaci strom, urcujuci postupnost previerok vstupnych fuzzy atributov s minimalnymi nakladmi na zdroje a umoznujuci paralelizmus pri previerke vstupnych fuzzy atributov Etapa 1. Zadanie pociatocnych podmienok Free_Attr = CS; // Atributy dostupne pre asociaciu s vrcholom q = 1; // Konstruovana uroven fuzzy rozhodovacieho stromu Ui q-1 = ; // Zoznam atributov uz vyuzitych pri konstrukcii rozhodovacieho stromu Etapa 2. Spustenie rekurzivneho algoritmu orderedFDT = buildOrderedFDT (Free_Attr) Krok 1. Vypocitat sumarnu vzajomnu informaciu I(?; Ui q-1 Ai ) podla vztahu (6.20) alebo (6.37) pre kazdy fuzzy atribut Ai z mnoziny Free_Attr Krok 2. Vybrat z mnoziny Free_Attr atribut Ai q s maximalnou hodnotou vyrazu : iq = argmax I(?;Ui q-1 , Ai q )/Cost(Ai q ) pre Ai Free_Attr Krok 3. Asociovat atribut Ai q so vsetkymi vrcholmi q-tej urovne fuzzy rozhodovacieho stromu a hodnoty tohto atributu Ai q ,j q s hranami, vychadzajucimi z tychto vrcholov: orderedFDT node (Ai q ) Krok 4. Presunut fuzzy atribut Ai q zo zoznamu fuzzy atributov Free_Attr dostupnych pre asociaciu s vrcholmi nasledovnej urovne do zoznamu Ui q fuzzy atributov uz vyuzitych pri konstrukcii fuzzy rozhodovacieho stromu Free_Attr = Free_Attr \ Ai q ; Ui q = Ui q-1 Ai q ; Krok 5. Preverit existenciu listov na konci hran, vychadzajucich z vrcholu Ai q fuzzy rozhodovacieho stromu: for ( Ai q ,j q ), jq=1,...,mi q ; // Pre kazdu z hodnot mi q fuzzy atributu Ai q if (Ai q ,j q je list) orderedFDT leaf (Ai q ,j q ) // pozri podmienky (7.2) a (7.3) Krok 6. Ak na q-tej urovni fuzzy rozhodovacieho stromu existuje aspon jedna hrana nekonciaca listom a mnozina atributov Free_Attr dostupnych pre asociaciu s vrcholom je neprazdna: Free_Attr , potom realizovat konstrukciu nasledovnej (q++) urovne fuzzy rozhodovacieho stromu prechodom na Krok 1, v opacnom pripade ukoncit algoritmus. Koniec 107 Metodiku ?7.2 budeme ilustrovat na priklade konstrukcie usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. Priklad 7.2. Pre tabulku fuzzy dat, zadanu v prikladoch 2.1 a 2.2 (pozri tabulky 2.1 a 2.2), urcit strategiu rozhodovania, zadanu usporiadanym fuzzy rozhodovacim stromom. Strategia musi zabezpecit uroven vierohodnosti v prijatej alternative minimalne = 0.75 a spracovavat frekvenciu vzniku vstupnej situacie minimalne = 0.16. Uroven 1 (q = 1). Z mnoziny vstupnych atributov Free_Attr = CS = {A1, A2, A3, A4} vyberieme vstupny fuzzy atribut, ktoreho hodnotu je vhodne zmerat ako prvu a asociujeme ho s korenom usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. Pri vybere vstupneho fuzzy atributu, asociovaneho s korenom fuzzy rozhodovacieho stromu je kriterium (7.5) ekvivalentne kriteriu (7.1). Preto zdovodnenie vyberu vstupneho fuzzy atributu A2 i proces vytvorenia listu, umiestneneho na konci hrany A2,3 fuzzy rozhodovacieho stromu je uplne zhodne s tym, co bolo uvedene v priklade 7.1. a s fragmentom neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu, zobrazenom na obrazku 7.1. Uroven 2 (q = 2). Z mnoziny Free_Attr = {A1, A3, A4} zostavajucich vstupnych fuzzy atributov vyberieme novy atribut pre asociaciu s vrcholmi usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. Dany atribut bude asociovany s vrcholmi, nachadzajucimi sa na konci dvoch hran A2,1 a A2,2 fuzzy rozhodovacieho stromu, zodpovedajucim hodnotam A2,1 a A2,2 fuzzy atributu A2. Krok 1. Podla vztahu (6.36) vypocitame sumarnu vzajomnu informaciu I(?;A2,Ai) pre kazdy fuzzy atribut Ai z mnoziny Free_Attr={A1, A3 ? A4}. Vysledky vypoctu su ciastocne urobene v tabulke 6.6 a prenesene do tabulky 7.1. Krok 2. Spomedzi vstupnych fuzzy atributov {A1, A3, A4} vyberieme atribut Ai q s maximalnou hodnotou sumarnej vzajomnej informacie, vyhovujucej kriteriu (7.5): iq = argmax I(?; A2, Ai q )/Cost(Ai q ) = argmax {2.556/2.5; 0.445/2.0; 1.864/1.8} = 4. Krok 3. Kedze hodnota I(B;A2,A4)/Cost(A4) = 1.864/1.8 = 1.036 je maximalna, pre asociovanie s vrcholmi fuzzy rozhodovacieho stromu na druhej urovni vyberieme vstupny fuzzy atribut A4. Hodnoty tohto fuzzy atributu asociujeme s hranami vychadzajucimi z tychto vrcholov. Krok 4. Vstupny fuzzy atribut A4 presunieme z mnoziny Free_Attr do mnoziny atribut?v Ui q , vyuzitych pri konstrukcii usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu Free_Attr = {A1, A3} a Ui q = (A2, A4). Krok 5. Preverime existenciu listov na konci hran, vychadzajucich zo vsetkych vrcholov A4 fuzzy rozhodovacieho stromu: 108 Dve hrany, vychadzajuce z vrcholov tejto urovne a zodpovedajuce hodnote A4,1 su ukoncene listami, kedze podla kriteria (7.2) frekvencie hodnot tychto hran f (A2,1,A4,1) = 0.131 a f (A2,2,A4,1) = 0.158 su mensie ako apriorne zadana hodnota = 0.16. Podla druheho kriteria (7.3) ine listy na danej urovni fuzzy rozhodovacieho stromu neexistuju. Uroven 3 (q = 3). Pre zostavajuce hrany (A2,1,A4,2) a (A2,2,A4,2) usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu vyberieme jeden zo zostavajucich vstupnych atributov Free_Attr = {A1, A3}. V sulade s kriteriom (7.5) urcime atribut, ktory ma maximalnu hodnotu vyrazu I(B;A2,A4,?i q )/Cost(Ai q ), kde Ai q Free_Attr. Z hodnot uvedenych v tabulke 7.1 vyplyva, ze s vrcholmi tretej urovne rozhodovacieho stromu treba asociovat vstupny fuzzy atribut A1. Vsetky hrany, vychadzajuce z vrcholov tretej urovne, su ukoncene listami. Vytvoreny fuzzy rozhodovaci strom je zobrazeny na obrazku 7.3. Tabulka 7.1. Vypocet sumarnych informacnych charakteristik a vyber vstupneho fuzzy atributu pri konstrukcii usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu Uroven stromu q Dostupne atributy Free_Attr Sumarne spolocne entropie [bitov] I(B;Ui q ), [bitov] I(B;Ai 1 ,...,Ai q ) H(Ui q ) H(Ui q-1 ) H(B,U i q ) H(B,Ui q-1 ) Cost(Ai q ) 1 A1 24.670 0.0 46.302 24.684 3.052 1.221 A2 25.119 46.052 3.752 2.206 A3 14.945 39.373 0.257 0.128 A4 15.592 38.875 1.402 0.778 2 A1 47.432 25.119 65.808 46.052 2.556 1.022 A3 39.204 59.691 0.445 0.223 A4 40.596 59.665 1.864 1.036 3 A1 62.048 40.596 78.455 59.665 2.662 1.065 A3 54.370 72.842 0.624 0.312 Fuzzy atribut, majuci najvacsiu hodnotu ukazovatela, ktory sa asociuje s vrcholom fuzzy rozhodovacieho stromu. 109 H(B| A2,2,A4,1)=2.577 H(B| A2,1,A4,2,A1,1)=2.793 H(B| A2,2,A4,1)=2.990 H(B| A2,3 H H(B| A2,2)=8.201 )=3.911 (B | A2,1)=8.820 A2 B1=0.266 B2=0.541 B3=0.193 B1=0.371 B2=0.159 B3=0.470 B1 = 0.163 B2 = 0.049 B3= 0.788 H(B| A2 )=20.932 I(B; A2 ) = 3.752 A1 H(B| A2,1,A4,2,A1 )=4,874 I(B ; A2,1,A4,2,A1 )=0,695 B1=0.332 B2=0.624 B3= 0.044 B1=0.391 B2=0.522 B3=0.087 H(B| A2,1,A4,2,A1,2)=1.393 H(B| A2,1,A4,2,A1,3)=0.688 B1= 0.060 B2= 0.080 B3= 0.860 H(B | A2,2, A4 )=7.081 I(B; A2,2, A4 )=1.120 B1=0.172 B2= 0.074 B3=0.754 H(B | A2,2,A4,2)=4.504 B1=0.534 B2=0.229 B3=0.237 f =0.381 f=0.350 f =0.269 f =0.151 f =0.158 f =0.193 f =0.066 f =0.033 H(B | A2,1, A4 )=8.561 I(B; A2,1, A4 )=0.259 B1=0.157 B2=0.536 B3=0.307 H(B | A2,2,A4,2)=5.569 B1=0.323 B2=0.544 B3=0.133 f =0.131 f =0.250 A1 H(B| A2,1,A4,1,A1 )=4.034 I(B ; A2,1,A4,1,A1 )=0.470 B1=0.579 B2=0.391 B3= 0.030 B1=0.551 B2=0.142 B3=0.307 H(B| A2,2,A4,2,A1,2)=2.153 H(B| A2,2,A4,2,A1,1)=1.236 B1= 0.369 B2= 0.137 B3=0.494 f =0.068 f =0.096 f =0.028 A4 H(B| A2,2,A4,2,A1,3)=0.645 A4 H(B)=24.684 B1 = 0.275 B2 = 0.275 B3 = 0.450 f = 1.000 Obrazok 7.3. Usporiadany fuzzy rozhodovaci strom, opisujuci strategiu rozhodovania, pripustajucu paralelizmus spracovania. Urcime priemernu cenu rozhodovania pre ziskanu strategiu pri znamych nakladoch na zmeranie vstupnych fuzzy atributov. Vyuzijuc vztah (7.4) mozeme pisat: CostOrderedFDT = Cost (A2) 1 + Cost (A4) (0.381 + 0.350) + Cost (A1) (0.250 + 0.193) = = 1.7 + 1.8 0.731 + 2.5 0.443 = 4.123 jednotiek. Sumarne naklady previerky vstupnych fuzzy atributov su rovne (2.5+1.7+2.0+1.8)=8.0 jednotiek. Z toho vyplyva, ze pouzitie vytvorenej strategie pri jej mnohonasobnom pouziti umozni skratit cas na rozhodovania 8/4.123=1.940-krat v porovnani so strategiou previerky vsetkych vstupnych fuzzy atributov A1-A4. 110 Objasnime efekt vyuzitia paralelizmu pri merani hodnot vstupnych fuzzy atributov. V ziskanej strategii rozhodovania je postupnost previerky hodnot vstupnych fuzzy atributov urcena skor a realizuje sa nezavisle od vysledkov previerok predchadzajucich fuzzy atribut?v. Vysledkom je teda moznost zmerat hodnoty vstupnych fuzzy atributov sucasne a nezavisle jeden od druheho. Predpokladajme, ze ohodnotenie nakladov vstupnych fuzzy atributov Cost(Ai) (i=1,...,4) ohodnocuje iba casove naklady. V pripade, ze mame iba jeden zdroj realizujuci meranie, potom naklady na previerku su 4.123 casovych jednotiek (pozri obrazok 7.4.a). Ak pri ohodnocovani novej situacie existuju dva zdroje merania, ktore maju moznost sucasne zmerat hodnoty vstupnych fuzzy atributov A2 a A4, potom naklady na takuto previerku su rovne 2.801 casovych jednotiek (pozri obrazok 7.4.b). Analogicky, ak existuju tri zdroje merania merajuce paralelne, potom ohodnotenie novej situacie vyzaduje 1.7 casovych jednotiek (pozri obrazok 7.4.c). 0 1 2 3 4 cas 1,8 2,5 1,7 0 1 2 3 4 5 ????? 1,8 2,5 1,7 0 1 2 3 cas 1,8 2,5 1,7 Prvy zdroj A2 Prvy zdroj A4 Prvy zdroj A1 Prvy zdroj A2 Druhy zdroj A4 Prvy zdroj A1 Prvy zdroj A2 Druhy zdroj A4 Treti zdroj A1 (a) (b) (c) CostOrderedDT = Cost (A2) 1 + Cost (A4) (0.381 + 0.350) + + Cost (A1) (0.250 + 0.193) = 4.123 jednotiek. CostOrderedDT = max (Cost(A2) 1, Cost (A4) (0.381 + 0.350)) + + Cost (A1) (0.250 + 0.193) = 2.801 jednotiek. CostOrderedDT = max (Cost (A2) 1, Cost (A4) (0.381 + 0.350), Cost (A1) (0.250+0.193) ) = 1.7 jednotiek. Obrazok 7.4. casovy diagram realizacie fuzzy rozhodovacieho stromu s rozlicnym stupnom paralelizmu a priemerne casove naklady strategie rozhodovania. Navrhnuta metodika konstrukcie usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu zodpoveda pristupu, opisanemu v praci [Kurbatsky1999]. Tento pristup bol v tejto podkapitole zovseobecneny na oblast fuzzy dat. 111 7.3 Strategia rozhodovania na zaklade stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu Strategia podpory rozhodovania predpoklada urcenie vhodnej postupnosti previerok vstupnych fuzzy atributov pri rozhodovani. Ako uz bolo povedane, vytvorena strategia rozhodovania sa vyuziva mnohokrat pri ocenovani vstupnych ukazovatelov a pri vybere najlepsich alternativ rozhodovania. Avsak v procese pouzitia tejto strategie vznikaju situacie, kedy vstupny ukazovatel nemoze byt z roznych pricin oceneny, napriklad ak je poskodeny meraci pristroj alebo je nedostupny merany ukazovatel. V tomto pripade ziskana strategia rozhodovania nebude adekvatne rozpoznavat vstupne situacie coho dosledkom budu odporucane nekorektne alternativy rozhodovania. Existuje niekolko pristupov k rieseniu takejto situacie. Prvy pristup predpoklada najskor zostrojit navyse n roznych fuzzy rozhodovacich stromov, z ktorych v kazdom je vynechane zmeranie (pouzitie) jedneho zo vstupnych fuzzy atributov. Nasledne je v zavislosti od ukazovatela, ktory nemozno zmerat, potrebne zamenit vyuzivanu strategiu za novu, opisovanu zodpovedajucim fuzzy rozhodovacim stromom. V pripade, ze treba brat do uvahy situaciu, ze sa pre meranie mozu stat nedostupne 2 vstupne ukazovatele, je potrebne dodatocne zostrojit uz n (n-1) fuzzy rozhodovacich stromov a. t. d.. Takyto pristup nie je mozne vzdy pouzit vzhladom na nutnost vypoctu a uchovavania znacneho mnozstva strategii rozhodovania. Alternativou k prvemu pristupu je konstrukcia jedneho - stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu (Stable Ordered Fuzzy Decision Tree). Tento pristup predpoklada, ze pri vybere nasledujuceho vstupneho fuzzy atributu, asociovaneho s vrcholom fuzzy rozhodovacieho stromu, treba vyhodnotit mnozstvo novej sumarnej informacie, ktoru prinasa hodnota tohto atributu, nehladiac na to, ze jej cast uz bola znama pri merani predchadzajucich vstupnych fuzzy atributov. Skumajme sumarne ohodnotenie najdenia novej informacie I (B; Ai 1 ,...,Ai q-1 , Ai q ) = H(B| Ai 1 ,...,Ai q-1 ) - H(B| Ai 1 ,...,Ai q-1 , Ai q ). (7.6) S vyuzitim vztahu (6.35) zapiseme tento vyraz v tvare I (B; Ai 1 ,...,Ai q-1 , Ai q ) = H(B| Ai 1 ,...,Ai q-1 ) - H(B| Ai 1 ,...,Ai q-1 , Ai q ) = =H(B,Ai 1 ,...,Ai q-1 ) -H(Ai 1 ,...,Ai q-1 ) - H(B, Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q ) + H(Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q )= = H(Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q )-H(Ai 1 ,...,Ai q-1 ) - (H(B, Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q ) - H(B,Ai 1 ,...,Ai q-1 )) = = H(Ai q | Ai 1 ,...,Ai q-1 ) - H(Ai q | B,Ai 1 ,...,Ai q-1 ). 112 Sumarna podmienena entropia H(Ai q | Ai 1 ,...,Ai q-1 ) tu urcuje mnozstvo novej informacie. prinasanej vstupnym atributom Ai q a neprinesenej hodnotami predchadzajucich vstupnych fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 a sumarna podmienena entropia H(Ai q | B,Ai 1 ,...,Ai q-1 ) - urcuje mnozstvo informacie, prinasanej atributom Ai q , ktory odlisuje stavy, veduce k rovnakej hodnote vysledneho atributu B. Vyraz (7.6), ktory je zakladom kriteria konstrukcie usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu, nadobudne teda tvar I (? ; Ai 1 ,...,Ai q-1 ,Ai q ) = H(Ai q | Ai 1 ,...,Ai q-1 ) - H(Ai q | B,Ai 1 ,...,Ai q-1 ) Zamenime hodnotu H(Ai q | Ai 1 ,...,Ai q-1 ) urcujucu mnozstvo novej informacie za hodnotu H(Ai q ) urcujucu celkove mnozstvo informacie, prinasane vstupnym atributom Ai q . S prihliadnutim na takuto zamenu a s vyuzitim vztahu (6.35) dostaneme H(Ai q ) - H(Ai q | B,Ai 1 ,...,Ai q-1 ) = I(Ai q ; B, Ai 1 ,...,Ai q-1 ) Vzhladom na potrebu minimalizovat nakladu na realizaciu previerky vstupneho fuzzy atributu Ai q nadobudne kriterium tvar q = argmax ( ) ( ; , ,..., ) 1 1 q q q i i i i Cost A I A B A A (7.7) kde I(Ai q ; B, Ai 1 ,...,Ai q-1 ) - je sumarna vzajomna informacia medzi vstupnym atributom Ai q a sucasne zadanymi vystupnym fuzzy atributom ? a postupnostou uz zmeranych vstupnych fuzzy atributov Ai 1 ,...,Ai q-1 . Poznamenajme, ze prebytok informacie pri urceni hodnoty fuzzy vstupneho atributu Ai q je rovny H(Ai q ) - H(Ai q | Ai 1 ,...,Ai q-1 ) = I(Ai q ; Ai 1 ,...,Ai q-1 ), kde I(Ai q ; Ai 1 ,...,Ai q-1 ) - je sumarna vzajomna informacia o vstupnom fuzzy atribute Ai q v pripade, ak vstupne fuzzy atributy Ai 1 ,...,Ai q-1 su uz zmerane a ich hodnoty sa stali znamymi. Uvedieme metodiku konstrukcie stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu, realizujuceho kriterium (7.7) [Levashenko2012]. 113 M e t o d i k a M.7.3. konstrukcie stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu Vstupne data: 1. Tabulka fuzzy dat {CS, CV, AS, AV, C, ?}, obsahujuca: C S = {A1 ,...,An} - mnozina vstupnych fuzzy atributov, opisujucich objekt alebo proces; CV = {Ai , j} (i=1,...,n; j=1,...,mi ) - mnozina hodnot tychto atribut?v; AS = {B} - vystupny fuzzy atribut; AV = {B1 ,B2 ,...,Bmb } - mnozina hodnot vystupneho fuzzy atributu; C = {Cost(Ai )} - hodnota nakladov na urcenie hodnot vstupneho fuzzy atributu Ai ; P - tabulka, opisujuca mnozinu N situacii. 2. Parametre ohranicenia a : - maximalna pripustna frekvencia postupnosti hodnot vstupnych fuzzy atributov; - minimalna uroven vierohodnosti prijimanej alternativy rozhodovania. Vystupne data: Stabilny usporiadany fuzzy rozhodovaci strom, urcujuci postupnost previerok vstupnych atribut?v Etapa 1. Zadanie pociatocnych podmienok Attributes = CS; // Atributy dostupne pre asociaciu s vrcholom q = 1 ; // Vytvarana uroven fuzzy rozhodovacieho stromu Ui q-1 = ; // Zoznam atribut?v uz vyuzitych pri tvorbe rozhodovacieho stromu Etapa 2. Spustenie rekurzivneho algoritmu stableFDT = buildStableFDT (Free_Attr) Krok 1. Vypocitat sumarnu vzajomnu informaciu I(Ai ;?,Ui q-1 ) podla vztahu (6.20) alebo (6.37) pre kazdy fuzzy atribut Ai z mnoziny Free_Attr. Krok 2. Vybrat z mnoziny Free_Attr atribut Ai q s maximalnou hodnotou : iq = argmax I(Ai q ; ?,Ui q-1 )/Cost(Ai q ) pre Ai Free_Attr Krok 3. Asociovat fuzzy atribut Ai q so vsetkymi vrcholmi q-tej urovne stabilneho fuzzy rozhodovacieho stromu a hodnoty Ai q ,j q tohto atributu s hranami, vychadzajucimi z tychto vrcholov: stableFDT node (Ai q ) Krok 4. Premiestnit fuzzy atribut Ai q zo zoznamu Free_Attr fuzzy atribut?v dostupnych pre asociaciu s vrcholmi nasledujucej urovne do zoznamu Ui q fuzzy atribut?v uz vyuzitych pri konstrukcii stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu: Free_Attr = Free_Attr \ Ai q ; Ui q = Ui q-1 Ai q ; Krok 5. Preverit existenciu listov na koncoch hran, vychadzajucich z vrcholu Ai q fuzzy rozhodovacieho stromu: for ( Ai q ,j q ), jq=1,...,mi q ; // Pre kazdu z mi q hodnot fuzzy atributu Ai q if (Ai q ,j q je list) stableFDT leaf (Ai q ,j q ) // Pozri podmienky (7.2) a (7.3) Krok 6. Ak na q-tej urovni fuzzy rozhodovacieho stromu existuje aspon jedna hrana neukoncena listom a mnozina Free_Attr atribut?v dostupnych pre asociaciu s vrcholom nie je prazdna: Free_Attr , potom realizovat vytvorenie nasledovnej urovne (q++) stabilneho fuzzy rozhodovacieho stromu, a k tomu prejst na Krok 1, v opacnom pripade ukoncit algoritmu. Koniec 114 Metodiku ?.7.3 budeme ilustrovat na priklade konstrukcie stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. Priklad 7.3. Pre tabulku fuzzy dat, zadanu v prikladoch 2.1 a 2.2 (pozri tabulky 2.1 a 2.2) urcit strategiu rozhodovania, zadanu stabilnym usporiadanym fuzzy rozhodovacim stromom. Strategia musi zabezpecit uroven vierohodnosti v prijatej alternative minimalne = 0.75 a spracovavat frekvenciu vzniku vstupnej situacie minimalne = 0.16. Uroven 1 (q = 1). Z mnoziny vstupnych atributov Free_Attr = CS = {A1, A2, A3, A4} vyberieme vstupny fuzzy atribut, ktoreho hodnoty je vhodne urcit ako prve a asociujeme ho s korenom stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. Pri vybere vstupneho fuzzy atributu, asociovaneho s korenom fuzzy rozhodovacieho stromu je kriterium (7.7) ekvivalentne kriteriu (7.1). Preto je postup pri vybere vstupneho fuzzy atributu A2 i proces vytvorenia listu umiestneneho na konci hrany A2,3 stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu uplne zhodny s postupom, uvedenym v priklade 4.1. a s fragmentom neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu, zobrazenom na obrazku 7.1. Uroven 2 (q = 2). Z mnoziny Free_Attr = {A1, A3, A4} zostavajucich vstupnych fuzzy atributov vyberieme novy atribut pre asociovanie s vrcholmi stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. Dany atribut bude asociovany s vrcholmi, nachadzajucimi sa na koncoch dvoch hran A2,1 a A2,2 fuzzy rozhodovacieho stromu, zodpovedajucim hodnotam A2,1 a A2,2 fuzzy atributu A2. Krok 1. Podla vztahu (6.37) vypocitame sumarnu vzajomnu informaciu I(Ai q ;?,Ui q-1 ) pre kazdy atribut Ai z mnoziny Free_Attr={A1, A3 a A4}. Vysledky vypoctov su uvedene v tabulke 7.2. Krok 2. Spomedzi vstupnych fuzzy atributov {A1, A3, A4} vyberieme atribut Ai q s maximalnou hodnotou sumarnej vzajomnej informacie, vyhovujucej kriteriu (7.7): iq = argmax I(Ai q ;?,Ui q-1 )/Cost(Ai q ) = argmax {4.913/2.5; 1.306/2.0; 1.979/1.8} = 1. Krok 3. Kedze hodnota I(A1;B,A2)/Cost(A1) = 1.965 je maximalna, pre asociovanie s vrcholmi fuzzy rozhodovacieho stromu na druhej urovni vyberieme vstupny fuzzy atribut A1. Pripustne hodnoty fuzzy atributu A1 asociujeme s hranami, vychadzajucimi z tychto vrcholov. Krok 4. Presunieme vstupny fuzzy atribut A1 z mnoziny Free_Attr do mnoziny atribut?v Ui q uz pouzitych pri konstrukcii usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu: Free_Attr = {A3, A4} a Ui q = (A2, A1). Krok 5. Preverime existenciu listov na konci hran, vychadzajucich zo vsetkych vrcholov A1 stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu: 115 Styri hrany vychadzajuce v vrcholov tejto urovne a zodpovedajuce hodnotam (A2,1, A1,2), (A2,1, A1,3),(A2,2, A1,1), (A2,2, A1,3) su ukoncene listami, kedze podla kriteria (7.2) su frekvencie hodnot na tychto hranach f (A2,1,A1,2) = 0.086, f (A2,1,A1,3) = 0.056, f (A2,2,A1,1) = 0.134, f (A2,2,A1,3) = 0.049 mensie ako apriori zadana hodnota = 0.16. Podla druheho kriteria (7.3) ine listy na danej urovni fuzzy rozhodovacieho stromu nie su. Uroven 3 (q = 3). Pre zostavajuce dve hrany (A2,1,A1,1) a (A2,2,A1,2) stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu vyberieme jeden zo zostavajucich vstupnych atributov Free_Attr = {A3, A4}. Podla kriteria (7.7) urcime atribut ktory ma maximalnu hodnoty sumarnej vzajomnej informacie I(?i q ;B,A2,A1)/Cost(Ai q ), kde Ai q Free_Attr. Hodnoty, uvedene v tabulke 7.2, vedu k tomu, ze s vrcholmi tretej urovne rozhodovacieho stromu treba asociovat vstupny fuzzy atribut A4. Vsetky hrany vychadzajuce z vrcholov tretej urovne su ukoncene listami. Ziskany stabilny usporiadany fuzzy rozhodovaci strom je zobrazeny na obrazku 7.3. Tabulka 7.2. Vypocet informacnych charakteristik a vyber vstupneho atributu pri konstrukcii stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu Uroven stromu q Dostupne pre vyber atributy Entropia H(Ai q ), bitov Entropia H(B,Uq-1 ), bitov Entropia H(B,Ui q-1 ,Ai q ) bitov Informacia I(Ai q ; B,Ui q-1 ) bitov I(Ai q ;B,Ui q-1 ) Cost(Ai q ) 1 A1 24.670 24.684 46.302 3.052 1.221 A2 25.119 46.052 3.752 2.501 A3 14.945 39.373 0.257 0.128 A4 15.592 38.875 1.401 0.778 2 A1 24.670 46.052 65.808 4.913 1.965 A3 14.945 59.691 1.306 0.653 A4 15.592 59.665 1.979 1.099 3 A3 14.945 65.808 78.416 2.337 1.169 A4 15.592 78.455 2.945 1.636 Atribut, majuci najvyssiu hodnotu ukazovatela, ktory sa asociuje s vrcholom rozhodovacieho stromu. Podla vztahu (7.4) urcime strednu hodnotu nakladov ziskanej strategie rozhodovania: CostStableFDT = Cost (A2) 1 + Cost (A1) (0.381 + 0.350) + Cost (A4) (0.239 + 0.167) = = 1.7 + 2.5 0.731 + 1.8 0.406 = 4.258 jednotiek. Pripomenme, ze sumarna hodnota previerky vstupnych fuzzy atributov je rovna 8.0 jednotiek. Z toho vyplyva, ze mnohonasobne pouzitie vytvorenej strategie umozni skratit cas rozhodnutia 8.0/4.258=1.879-krat v porovnani so strategiou previerky vsetkych vstupnych atributov A1-A4. 116 H(B| A2,1,A1,1)=4.725 H(B| A2,2,A1,1)=3.20 f =0.167 H(B| A2,1,A1,1,A4,1)=1.713 H(B| A2,3 H(B| A )=3.911 2,2 H(B | A2,1)=8.820 )=8.201 A2 B1= 0.266 B2= 0.541 B3= 0.193 H(B| A2 )=20.932 I(B; A2 ) = 3.752 H(B | A2,1, A1 )=7.653 I(B ; A2,1, A1 )=1.168 B1= 0.262 B2= 0.644 B3= 0.094 H(B| A2,1,A1,2)=1.927 H(B| A2,1,A1,3)=1.000 B1= 0.376 B2= 0.504 B3= 0.120 B1= 0.110 B2= 0.163 B3= 0.727 A1 H(B | A2,2, A4 )=8.056 I(B; A2,2, A4 )=0.145 B1= 0.329 B2= 0.239 B3= 0.432 H(B | A2,2,A1,2)=3.708 B1= 0.424 B2= 0.110 B3= 0.466 f=0.381 f =0.350 f =0.269 f =0.239 f=0.086 f=0.056 f=0.134 A4 H(B | A2,1,A1,1,A4 )=4.506 I(B; A2,1,A1,1,A4 )=0.219 B1= 0.142 B2= 0.678 B3= 0.180 H(B | A2,1,A1,1,A4,2)=2.792 B1= 0.332 B2= 0.623 B3= 0.045 f =0.088 f =0.151 A4 H(B| A2,2,A1,2,A4 )=3.438 I(B ; A2,2,A1,2,A4 )=0.270 B1= 0.251 B2= 0.067 B3= 0.682 H(B| A2,2,A1,2,A4,2 H(B| A2,2,A1,2,A4,1)=1.285 )=2.153 B1= 0.551 B2= 0.142 B3= 0.307 B1= 0.307 B2= 0.106 B3=0.587 f =0.071 f =0.049 f =0.096 H(B| A2,2,A1,3)=1.028 B1= 0.371 B2= 0.159 B3= 0.470 B1 = 0.163 B2 = 0.049 B3= 0.788 A1 H(B)=24.684 B1 = 0.275 B2 = 0.275 B3 = 0.450 f = 1.000 Obrazok 7.4. Stabilny usporiadany fuzzy rozhodovaci strom, opisujuci strategiu rozhodovania. Bolo teda vytvorenych niekolko strategii rozhodovania. Zaklad tychto strategii tvoria skonstruovane fuzzy rozhodovacie stromy. Originalne metodiky konstrukcie tychto fuzzy rozhodovacich stromov su zalozene na pouziti tradicneho aparatu teorie informacie a predpokladaju analyzu zavislosti, vyjadrenych tabulkou fuzzy dat. Zakladom tejto analyzy je stanovenie stupna informacnej zavislosti medzi vystupnym atributom a vstupnymi atributmi. V zavere sa ukazuje moznym navrhnut a zdovodnit strategiu rozhodovania, ktora vyjadruje poradie ohodnotenia vstupnych faktorov s minimalnymi nakladmi na zdroje. Navrhnuta metodika konstrukcie stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu podobna pristupu, opisanemu v praci [Kurbatsky1999]. Tento pristup bol v tejto podkapitole zovseobecneny na oblast fuzzy dat. 117 Kapitola 8. Formalizacia strategie rozhodovania V predchadzajucej kapitole ziskane strategie rozhodovania v tvare fuzzy rozhodovacich stromov su jednou z foriem vyjadrenia znalosti. Takato forma sa povazuje za vhodnu i pri vizualizacii znalosti. Avsak pri realizacii ziskanych znalosti roznych systemov pre podporu rozhodovania, expertnych systemov alebo jednoducho v pamati pocitaca su najlepsimi formami reprezentacie produkcne pravidla, rozhodovacie tabulky a vektory hodnot. V tejto kapitole je uvedeny mechanizmus formalizacie ziskanych fuzzy rozhodovacich stromov na produkcne pravidla fuzzy klasifikacie (podkapitola 8.1) a na rozhodovacie tabulky (podkapitola 8.2). Formalizovane produkcne pravidla a rozhodovacia tabulka su vhodnou formou vyjadrenia znalosti, orientovanou na prakticke pouzitie. 8.1. Konstrukcia produkcnych pravidiel Zakladny ciel produkcnych pravidiel spociva v urceni hodnoty vystupneho atributu pre novu situaciu na zaklade zmerania jednej alebo niekolkych hodnot vstupnych atributov. Budeme formalizovat proces konstrukcie produkcnych pravidiel. Vstupnymi datami pre konstrukciu produkcnych pravidiel je fuzzy rozhodovaci strom, skonstruovany na zaklade tabulky fuzzy dat. Tato tabulka obsahuje n vstupnych atributov A1, ..., Ai , ..., An, asociovanych so vstupnymi ukazovatelmi. Kazdy vstupny atribut Ai nadobuda mi moznych hodnot ?i,1, ?i,2, ..., ?i,j ,..., ?i,mi . V skonstruovanom fuzzy rozhodovacom strome je kazdy vnutorny vrchol asociovany so zodpovedajucim vstupnym atributom. Ak je s vnutornym vrcholom rozhodovacieho stromu asociovany atribut Ai , potom z tohto vrchola vychadza mi hran, pricom j-ta hrana vychadzajuca z vrchola je asociovana s hodnotou ?i,j vstupneho atributu. Kazdy listovy vrchol stromu ukazuje stupen prislusnosti mb moznych hodnot B1, ..., Bjb, ..., Bmb vystupneho atributu B. V dalsom texte budeme stupen prislusnosti interpretovat ako stupen vierohodnosti hodnot vystupneho atributu. Nech fuzzy rozhodovaci strom ma R listov L = {l1, ..., lr , ..., lR}. Cesta od korena fuzzy rozhodovacieho stromu ku kazdemu r-temu listu lr predstavuje postupnost rozlicnych vrcholov fuzzy rozhodovacieho stromu a hran, ktore ich spajaju. Vo vysledku sa cesta od korena stromu ku kazdemu konkretnemu listu zapisuje postupnostou dvojic ,,vstupny atribut - hodnota tohto vstupneho atributu", medzi sebou spojenych logickou operaciou AND (&). Tato postupnost urcuje podmienku, pri ktorej je splnene produkcne pravidlo. Z druhej strany, kazdemu r-temu listu lr zodpoveda vektor B r = [B1 r ... Bjb r ... Bmb r ] dlzky mb. Hodnota jb-teho prvku Bjb r tohto vektora opisuje stupen prislusnosti jb-tej hodnoty Bjb vystupneho atributu B v danom liste lr . Tento vektor predstavuje zaver produkcneho pravidla. Kazdy r-ty list lr L teda zodpoveda jednemu r-temu produkcnemu pravidlu. Nech napriklad cesta od korena fuzzy rozhodovacieho stromu k r-temu listu postupne prechadza 118 cez S vrcholov, asociovanych s atributmi Ai 1 ,..., Ai s ,...,Ai S a teda aj cez S hran, asociovanych s hodnotami tychto atributov Ai 1 ,j1 ,..., Ai s ,j s ,...,Ai S ,jS . Potom r-te pravidlo ma tvar: if (Ai 1 is Ai 1 ,j1 ) &...& (Ai s is Ai s ,j s ) &... & (Ai S is Ai S ,jS ) then B (s vierohodnostou B r ). Priklad 8.1. Sformovat produkcne pravidla pre strategiu rozhodovania, formalizovanu v tvare fuzzy rozhodovacich stromov. Skumajme vytvoreny stabilny usporiadany fuzzy rozhodovaci strom (pozri obrazok 8.1). Tento strom opisuje proces rozhodovania na zaklade retrospektivnej informacie o poskytnuti uverov klientom v minulosti. Tato retrospektivna informacia je vyjadrena v tvare tabulky fuzzy dat, zadanej v prikladoch 1.7 a 1.8 (pozri tabulky 1.9 a 1.10). Fuzzy rozhodovaci strom obsahuje R = 9 listov. Pre kazdy r-ty list (r = 1,...,9) su ukazane hodnoty prvkov vektora B r = [B1 r ...Bk r ... Bmb r ] (mb=3). Tieto hodnoty opisuju stupen prislusnosti hodnot vystupneho atributu B, inymi slovami - stupen vierohodnosti odporucanych variantov rozhodnutia. A2,1 A2,2 A2,3 A A1,1 1,1 A4,1 A4,2 A4,1 A4,2 A2 A1 B1 9=0.163 B1 9=0.049 B1 9=0.788 A1 B1 8=0.307 B2 8=0.106 B2 8=0.587 B1 5=0.329 B2 5=0.239 B3 5=0.432 A1,2 A1,3 B1 3=0.376 B2 3=0.504 B3 3=0.120 B1 4=0.110 B2 4=0.163 B3 4=0.727 A1,2 A1,3 A4 B1 7=0.551 B2 7=0.142 B3 7=0.307 B1 6=0.251 B2 6=0.067 B2 6=0.682 A4 B1 1=0.142 B2 1=0.678 B3 1=0.180 B1 2=0.332 B2 2=0.623 B3 2=0.045 l1 l2 @2 l6 l7 l3 @2 22 l4 @2 22 l5 @2 22 l8 @2 22 l9 @2 22 Obrazok 8.1. Stabilny usporiadany fuzzy rozhodovaci strom, vytvoreny v priklade 7.3. Pre kazdy r-ty list sformulujme samostatne produkcne pravidlo: r = 1: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,1) & (A4 is A4,1) then B 1 = [0.142; 0.678; 0.180]; r = 2: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,1) & (A4 is A4,2) then B 2 = [0.332; 0.623; 0.045]; r = 3: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,2) then B 3 = [0.376; 0.504; 0.120]; r = 4: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,3) then B 4 = [0.110; 0.163; 0.727]; r = 5: if (A2 is A2,2) & (A1 is A1,1) then B 5 = [0.329; 0.239; 0.432]; 119 r = 6: if (A2 is A2,2) & (A1 is A1,2) & (A4 is A4,1) then B 6 = [0.251; 0.067; 0.682]; r = 7: if (A2 is A2,2) & (A1 is A1,2) & (A4 is A4,2) then B 7 = [0.551; 0.142; 0.307]; r = 8: if (A2 is A2,2) & (A1 is A1,3) then B 8 = [0.307; 0.106; 0.587]; r = 9: if (A2 is A2,3) then B 9 = [0.163; 0.049; 0.788]. Tak napriklad podla posledneho deviateho pravidla je spravne nasledovne rozhodnutie: Ak pri analyze situacie o poskytnuti pozicky novemu klientovi je hodnota atributu A2 (Prijem) rovna hodnote A2,3 (Nizky), potom sa existujuce alternativy rozhodnutia o poskytnuti pozicky B1 (V_plnej_miere); B2 (Limitovana); B3 (Zamietnuta) odporucaju s vierohodnostami 0.163, 0.049 a 0.788. Zmeranie hodnot ostatnych vstupnych atributov A1 (Vek), A3 (Prax) a A4 (Rucenie) je pre rozhodovanie sa o kredibilite klienta v tejto situacii zbytocne. Nie je zlozite sformulovat produkcne pravidla pre strategiu rozhodovania formalizovanu v tvare neusporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu (pozri priklad 7.1 a obrazok 7.2): r = 1: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,1) & (A4 is A4,1) then B 1 = [0.142; 0.678; 0.180]; r = 2: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,1) & (A4 is A4,2) then B 2 = [0.332; 0.623; 0.045]; r = 3: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,2) then B 3 = [0.376; 0.504; 0.120]; r = 4: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,3) then B 4 = [0.110; 0.163; 0.727]; r = 5: if (A2 is A2,2) & (A4 is A4,1) then B 5 = [0.172; 0.074; 0.754]; r = 6: if (A2 is A2,2) & (A4 is A4,2) & (A1 is A1,1) then B 6 = [0.579; 0.391; 0.030]; r = 7: if (A2 is A2,2) & (A4 is A4,2) & (A1 is A1,2) then B 7 = [0.551; 0.142; 0.307]; r = 8: if (A2 is A2,2) & (A4 is A4,2) & (A1 is A1,3) then B 8 = [0.369; 0.136; 0.495]; r = 9: if (A2 is A2,3) then B 9 = [0.163; 0.049; 0.788]. Analogicky sa formuluju produkcne pravidla aj pre strategiu rozhodovania zadanu usporiadanym fuzzy rozhodovacim stromom (pozri priklad 7.2 a obrazok 7.3): r = 1: if (A2 is A2,1) & (A4 is A4,1) then B 1 = [0.157; 0.536; 0.307]; r = 2: if (A2 is A2,1) & (A4 is A4,2) & (A1 is A1,1) then B 2 = [0.332; 0.624; 0.044]; r = 3: if (A2 is A2,1) & (A4 is A4,2) & (A1 is A1,2) then B 3 = [0.391; 0.522; 0.087]; r = 4: if (A2 is A2,1) & (A4 is A4,2) & (A1 is A1,3) then B 4 = [0.060; 0.080; 0.860]; r = 5: if (A2 is A2,2) & (A4 is A4,1) then B 5 = [0.172; 0.074; 0.754]; r = 6: if (A2 is A2,2) & (A4 is A4,2) & (A1 is A1,1) then B 6 = [0.579; 0.391; 0.030]; r = 7: if (A2 is A2,2) & (A4 is A4,2) & (A1 is A1,2) then B 7 = [0.551; 0.142; 0.307]; r = 8: if (A2 is A2,2) & (A4 is A4,2) & (A1 is A1,3) then B 8 = [0.369; 0.137; 0.494]; r = 9: if (A2 is A2,3) then B 9 = [0.163; 0.049; 0.788]. Ziskane produkcne pravidla su orientovane na vyuzitie pri aposteriornej a apriornej analyze situacie. Preskumajme tieto formy analyzy podrobnejsie. 120 Prva - aposteriorna forma predpoklada analyzu situacie v pripade, ked sa stali zname alebo mozu byt zmerane hodnoty vstupnych atributov. Tieto hodnoty sa vyuzivaju pri vypocte hodnoty vystupneho atributu pre novu konkretnu situaciu. Principialnou odlisnostou medzi strategiou rozhodovania formalizovanou v tvare fuzzy rozhodovacieho stromu v porovnani s rozhodovacim stromom je nevyhnutnost brat do uvahu niekolko moznych stavov vstupnych atributov a vystupneho atributu s roznym stupnom prislusnosti. Suvisi to s tym, ze pri merani vstupneho atributu je mozne ziskat niekolko nenulovych hodnot funkcie prislusnosti jeho moznych hodnot. Preto sa pri rozhodovani v konkretnom vrchole neaktivizuje jedna hrana ale niekolko hran. Analogicky aj list fuzzy rozhodovacieho stromu obsahuje hodnoty funkcii prislusnosti mnoziny dostupnych hodnot vystupneho atributu. Pri rozhodovani sa teda ukazuje nevyhnutne pouzit niekolko produkcnych pravidiel. Kazdemu r-temu pravidlom (r = 1,...,R) pritom prislucha vaha wr , ktora sa vypocita pomocou vztahu S s r r A w x s ,j s i 1 = [ ( )] (8.1) kde [Ai 1 ,j 1 ] r ,...,[Ai s ,j s ] r ,...,[Ai S ,j S ] r - je mnozina hodnot vstupnych atributov Ai 1 ,...,Ai s ,...,Ai S , asociovanych s hranami fuzzy rozhodovacieho stromu, spajajucimi koren stromu a r-ty list lr . Stupen prislusnosti hodnoty Bjb vystupneho atributu B sa potom vypocita pomocou vztahu B jb (x) = R r 1 wr x Bjb r , (8.2) kde Bjb r - je hodnota vektora B r opisujuca stupen prislusnosti jb-tej hodnoty Bjb vystupneho atributu B v liste lr . Vysledkom vypoctu je vektor hodnot s rozmerom mb. jb-ty prvok tohto vektora urcuje stupen vierohodnosti jb-teho variantu riesenia. Proces rozhodovania pri vyskyte novej situacie objasnime na konkretnom priklade. Priklad 8.2. Ohodnotit mozne alternativy rozhodovania (urcit hodnoty vystupneho atributu) pre novu situaciu pri znamych hodnotach vstupnych atributov A1-A4 , zadanych v tabulke 8.1. Tabulka 8.1. Vstupne data pre rozhodovanie v novej situacii A1 A2 A3 A4 B ?1,1 A1,2 ?1,3 ?2,1 A2,2 ?2,3 ?3,1 ?3,2 ?4,1 A4,2 B1 B2 B3 0.9 0.1 0.0 1.0 0.0 0.0 0.8 0.2 0.4 0.6 ? ? ? Pouzijeme strategiu rozhodovania, sformulovanu na zaklade stabilneho usporiadaneho fuzzy rozhodovacieho stromu. Pre kazde produkcne pravidlo ziskane v priklade 8.1 vypocitame s prihliadnutim na vztah (8.1) vahove koeficienty: 121 w1(?) = uA 2,1 (x) x uA 1,1 (x) x uA 4,1 (x) = 1.0 x 0.9 x 0.4 = 0.36; w2(?) = uA 2,1 (x) x uA 1,1 (x) x uA 4,2 (x) = 1.0 x 0.9 x 0.6 = 0.54; w3(?) = uA 2,1 (x) x u A 1,2 (x) = 1.0 x 0.1 = 0.1. Ostatne vahove koeficienty w4(?),...,w9(?) su rovne nule, lebo obsahuju nulove zlozky uA 1,3 (x) , uA 2,2 (x) alebo uA 2,3 (x). S vyuzitim vztahu (8.2) vypocitame stupen vierohodnosti pre kazdy mozny variant rozhodovania: uB 1 (x) = 0.36 x 0.142 + 0.54 x 0.332 + 0.1x0.376 = 0.268; uB 2 (x) = 0.36 x 0.678 + 0.54 x 0.623 + 0.1x0.504 = 0.631; uB 3 (x) = 0.36 x 0.180 + 0.54 x 0.332 + 0.1x0.120 = 0.101. Pri analyze novej situacie o poskytnuti pozicky nadobuda maximalnu velkost hodnota B2 vystupneho atributu. Tato hodnota zodpoveda alternative rozhodnutia o poskytnuti pozicky Limitovana, ktoru treba odporucat ako hladanu alternativu. Druha - apriorna - forma predpoklada analyzu situacie pre doteraz nezname hodnoty vstupnych atributov. Takto v pripade, ze situacia pre konkretne rozhodovanie doposial este nenastala (apriorna situacia), mame moznost analyzovat potencialne stavy vystupneho atributu na zaklade moznych hodnot vstupnych atributov. Kedze vo vacsine pripadov je zaujem ziskat najvierohodnejsie riesenie, je pre analyzu moznych situacii vhodne v kazdom r-tom produkcnom pravidle vybrat maximalnu hodnotu stupna prislusnosti (vierohodnosti) Bjb r . Uvedeny postup objasnime na priklade. Priklad 8.3. Pre kazde produkcne pravidlo, ziskane v priklade 8.1 vyberieme hodnotu vystupneho atributu s maximalnou velkostou vierohodnosti: r = 1: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,1) & (A4 is A4,1) then B is B2 (vierohodnost 0.678) r = 2: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,1) & (A4 is A4,2) then B is B2 (vierohodnost 0.623) r = 3: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,2) then B is B2 (vierohodnost 0.504) r = 4: if (A2 is A2,1) & (A1 is A1,3) then B is B3 (vierohodnost 0.727) r = 5: if (A2 is A2,2) & (A1 is A1,1) then B is B3 (vierohodnost 0.432) r = 6: if (A2 is A2,2) & (A1 is A1,2) & (A4 is A4,1) then B is B3 (vierohodnost 0.682) r = 7: if (A2 is A2,2) & (A1 is A1,2) & (A4 is A4,1) then B is B1 (vierohodnost 0.551) r = 8: if (A2 is A2,2) & (A1 is A1,3) then B is B3 (vierohodnost 0.587) r = 9: if (A2 is A2,3) then B is B3 (vierohodnost 0.788) Ziskane pravidla sa vyuziju pri apriornej analyze situacie. Napriklad deviate pravidlo tvrdi, ze ak sa pri analyze situacie o poskytnuti pozicky novemu klientovi vyskytne hodnota A2,3 (Nizky) vstupneho atributu A2 (Prijem), potom treba prijat rozhodnutie B3 o odmietnuti poskytnutia pozicky s vierohodnostou 0.788. 122 Analogicky piate pravidlo umoznuje tvrdit, ze v pripade ze mame situaciu, ked sa vyskytuje hodnota A2,2 (Priemerny) vstupneho atributu A2 (Prijem) a hodnota A1,1 (Mlady) vstupneho atributu A1 (Vek), potom odporucane rozhodnutie B3 (Zamietnuta) treba prijat s minimalnou vierohodnostou 0.432. Strategia rozhodovania na zaklade ziskanych fuzzy rozhodovacich stromov sa teda vyjadruje v tvare systemu produkcnych pravidiel. Toto vyjadrenie je optimalne pri realizacii v prostrediach systemov umelej inteligencie: systemov pre podporu rozhodovania, expertnych systemov a pod. Skumajme iny sposob vyjadrenia strategie rozhodovania v tvare rozhodovacej tabulky, vyzadujucej pri jej uchovavani minimalny objem pamati. 8.2. Vytvorenie rozhodovacej tabulky Formalizacia znalosti v tvare rozhodovacej tabulky predstavuje zapis vsetkych moznych hodnot vstupnych atributov a im zodpovedajucich hodnot vystupneho atributu. Pri vytvarani rozhodovacej tabulky vyuzijeme produkcne pravidla, vyuzivane pri apriornej forme analyzy (pozri priklad 8.3). V kazdom z tychto pravidiel je vybrana hodnota vystupneho atributu s maximalnou velkostou funkcie prislusnosti. V lexikografickom poradi vyberieme vsetky mozne kombinacie lingvistickych hodnot vstupnych atributov a podla produkcnych pravidiel vypocitame zodpovedajuce hodnoty vystupneho atributu. Ziskane vysledky vypoctov vyjadrime v tabulke, ktora bude rozhodovacou tabulkou. V praxi je rozhodovacia tabulka uchovavana v pamati v tvare vektora hodnot vystupneho atributu s dlzkou n i mi 1 1 prvkov. V tomto vztahu mi predstavuje mohutnost mnoziny pripustnych hodnot i-teho vstupneho atributu Ai . Vektor hodnot vysledneho atributu predstavuje stlpec rozhodovacej tabulky, vytvorenej na lexikograficky usporiadanych kombinaciach hodnot vstupnych atributov. Priklad 8.4. Vytvorit rozhodovaciu tabulku a vektor hodnot pre strategiu rozhodovania, formalizovanu v tvare fuzzy rozhodovacieho stromu. S vyuzitim produkcnych pravidiel ziskanych v priklade 8.3 vytvorime rozhodovaciu tabulku pre strategiu rozhodovania, zadanu stabilnym usporiadanym fuzzy rozhodovacim stromom. Prvy riadok rozhodovacej tabulky opisuje situaciu, ked vstupne atributy A1, A2, A3, A4 nadobudaju hodnoty A1,1, A2,1, A3,1, A4,1 (pri kodovani v pojmoch viachodnotovej logiky - 0, 0, 0, 0). V tomto pripade podla prveho produkcneho pravidla je hodnota vystupneho atributu B rovna B2 (koduje sa hodnotou 1) a prijima sa s vierohodnostou 0.678. Analogicky sa vyberaju vsetky ostatne kombinacie hodnot vstupnych atributov od A1,1, A2,1, A3,1, A4,2 (0, 0, 0, 1) az po A1,3, A2,3, A3,2, A4,2 (2, 2, 1, 1). Vysledkom konstrukcie rozhodovacej tabulky pre strategiu formalizovanu stabilnym fuzzy rozhodovacim stromom je stlpec Stable FDT v tabulke 8.2. 123 Analogicky sa vytvara rozhodovacia tabulka pre strategie, zadane neusporiadanym (stlpec Unordered FDT) a usporiadanym (stlpec Ordered FDT) fuzzy rozhodovacim stromom. Tabulka 8.2. Rozhodovacia tabulka C. Hodnoty vstupnych atributov Unordered FDT Ordered FDT Stable FDT H * p Rule H * p Rule H * p Rule A1 A2 A3 A4 0 0 0 0 0 1 0.678 r = 1 1 0.536 r = 1 1 0.678 r = 1 1 0 0 0 1 1 0.623 r = 2 1 0.624 r = 2 1 0.623 r = 2 2 0 0 1 0 1 0.678 r = 1 1 0.536 r = 1 1 0.678 r = 1 3 0 0 1 1 1 0.623 r = 2 1 0.624 r = 2 1 0.623 r = 2 4 0 1 0 0 2 0.754 r = 5 2 0.754 r = 5 2 0.432 r = 5 5 0 1 0 1 0 0.579 r = 6 0 0.579 r = 6 2 0.432 r = 5 6 0 1 1 0 2 0.754 r = 5 2 0.754 r = 5 2 0.432 r = 5 7 0 1 1 1 0 0.579 r = 6 0 0.579 r = 6 2 0.432 r = 5 8 0 2 0 0 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 9 0 2 0 1 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 10 0 2 1 0 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 11 0 2 1 1 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 12 1 0 0 0 1 0.504 r = 3 1 0.536 r = 1 1 0.504 r = 3 13 1 0 0 1 1 0.504 r = 3 1 0.522 r = 3 1 0.504 r = 3 14 1 0 1 0 1 0.504 r = 3 1 0.536 r = 1 1 0.504 r = 3 15 1 0 1 1 1 0.504 r = 3 1 0.522 r = 3 1 0.504 r = 3 16 1 1 0 0 2 0.754 r = 5 2 0.754 r = 5 2 0.682 r = 6 17 1 1 0 1 0 0.551 r = 7 0 0.551 r = 7 0 0.551 r = 7 18 1 1 1 0 2 0.754 r = 5 2 0.754 r = 5 2 0.682 r = 6 19 1 1 1 1 0 0.551 r = 7 0 0.551 r = 7 0 0.551 r = 7 20 1 2 0 0 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 21 1 2 0 1 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 22 1 2 1 0 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 23 1 2 1 1 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 24 2 0 0 0 2 0.727 r = 4 1 0.536 r = 1 2 0.727 r = 4 25 2 0 0 1 2 0.727 r = 4 2 0.860 r = 4 2 0.727 r = 4 26 2 0 1 0 2 0.727 r = 4 1 0.536 r = 1 2 0.727 r = 4 27 2 0 1 1 2 0.727 r = 4 2 0.860 r = 4 2 0.727 r = 4 28 2 1 0 0 2 0.754 r = 5 2 0.754 r = 5 2 0.587 r = 8 29 2 1 0 1 2 0.495 r = 8 2 0.494 r = 8 2 0.587 r = 8 30 2 1 1 0 2 0.754 r = 5 2 0.754 r = 5 2 0.587 r = 8 31 2 1 1 1 2 0.495 r = 8 2 0.494 r = 8 2 0.587 r = 8 32 2 2 0 0 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 33 2 2 0 1 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 34 2 2 1 0 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 35 2 2 1 1 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 2 0.788 r = 9 * Hodnota vektora 124 Vektorom hodnot vystupneho atributu, vytvorenym pre strategiu rozhodovania v tvare stabilneho fuzzy rozhodovacieho stromu je stlpec hodnot vystupneho atributu. Sam vektor hodnot sa zapisuje v tvare ?Stable = [1111 2222 2222 1111 2020 2222 2222 2222 2222]T . Pripomenme, ze rozhodovanie sa robi pre situaciu, zadanu n vstupnymi atributmi A1,..., Ai , ..., An, z ktorych kazdy nadobuda hodnotu z mnoziny pripustnych hodnot Ai,1,..., Ai,mi velkosti mi . Pre adresaciu (urcenie indexu) hodnot vystupneho atributu vzhladom k prvkom vektora sa teda vyuzivaju lingvisticke hodnoty vstupnych atributov. Kazdej situacii zodpoveda rozhodnutie, umiestnene vo vektore hodnot vystupneho atributu v prvku s indexom num = n i n s i i ms a 1 1 , (8.3) kde a1,..., ai , ..., an - su zname hodnoty vstupnych atributov Ai , zapisane v terminoch viachodnotovej logiky. Priklad 8.5. Vypocitat prvok vektora hodnot vystupneho atributu, obsahujuci odporucane rozhodnutie o poskytnuti pozicky. Situacia je opisana hodnotami vstupnych atributov, uvedenymi v tabulke 8.3. Tabulka 8.3. Opis situacie pre rozhodnutie o poskytnuti pozicky. Vstupny atribut Ai mi - mnozina pripustnych hodnot atributu Ai Hodnoty vstupneho atributu Kodovanie v terminoch viachodnotovej logiky Vek klienta (A1 ) 3 Stary (A1,3) 2 Rocny prijem (A2 ) 3 Priemerny (A2,2) 1 Dlzka praxe (A3 ) 2 Velka (A3,2) 1 Zabezpecenie pozicky hypotekou (A4 ) 2 Nedostatocne (A4,1); 0 S vyuzitim vztahu (8.3) zapiseme num = a1 m2 m3 m4 + a2 m3 m4 + a3 m4 + a4 = 2 3 2 2 + 1 2 2 + 1 2 + 0 = 30. Teda podla strategie rozhodovania, formalizovanej stabilnym usporiadanym fuzzy rozhodovacim stromom, je odporucane rozhodnutie o poskytnuti pozicky umiestnene v prvku vektora hodnot vystupneho atributu s cislom 30. Toto rozhodnutie o odmietnuti poskytnutia pozicky zodpoveda variantu B3, kodovanemu v terminoch viachodnotovej logiky ako 2. V tejto kapitole autori monografie navrhli rozne formy vyjadrenia strategie rozhodovania, alternativne fuzzy rozhodovacim stromom. Ziskane formy v tvare produkcnych pravidiel su orientovane na prakticke vyuzitie v roznych systemoch umelej 125 inteligencie (systemy pre podporu rozhodovania, expertne systemy a pod.). Rozhodovacia tabulka a vektor hodnot vysledneho atributu vyzaduje minimalne naklady pri realizacii v pamati. Podrobnejsie sa problematike vyuzitia vektorov hodnot pri analyze strategie rozhodovania venuju vyskumne prace, uvedene v casti III tejto monografie. V tejto casti je ukazane vyuzitie vektora hodnot pri analyze citlivosti a vyznamnosti prijimanych rozhodnuti. 126 Kapitola 9. Experimentalny vyskum strategii rozhodovania 9.1. Opis metodiky experimentu a vstupnych dat Pre realizaciu experimentalneho vyskumu bol autormi tejto publikacie vytvoreny programovy balik Multiprognos. Tento programovy produkt je vytvoreny pomocou programovacieho jazyka C++ a jeho struktura pozostava z modulov, tematicky rozlozenych do 4 vzajomne suvisiacich programovych blokov (pozri obrazok 9.1). Blok 3. Konstrukcia modelov Trenovacie data Blok 4. Analyza vysledkov Vypocet chyby prijateho rozhodnutia Zapis dat s nespravnymi rozhodnutiami Ulozenie ziskanych modelov rozhodovania Konstrukcia fuzzy rozhodovacich stromov yFDT uFDT oFDT sFDT Algoritmy konstrukcie rozhodovacich stromov Statisticke metody a algoritmy C4.5 CART C4.5p CARTp Bayes kNN Testovacie data Blok 2. Fuzzifikacia vstupnych dat transformacia realnych hodnot vstupnych atributov na lingvisticke hodnoty Blok 1. Priprava dat citanie suborov dat rozlozenie dat na 2 casti (trenovacie data a testovacie data) inicializacia suborov, do ktorych sa ukladaju vysledky Obrazok 9.1. Struktura programoveho balika Multiprognos, vyuzivaneho pri realizacii experimentalneho vyskumu. Prvy programovy blok realizuje pripravne operacie, predstavujuce nacitanie vstupnych dat a ich nahodny rozklad na 2 casti (pracovna a testovacia mnozina) v pomere 70% ku 30% [Maimon2005]. Pracovna mnozina sa pritom vyuziva k zostrojeniu rozlicnych modelov rozhodovania, testovacia mnozina sa vyuziva pre ich verifikaciu a pre porovnanie presnosti prijateho rozhodnutia v rozlicnych modeloch. 127 Druhy programovy blok zabezpecuje fuzzifikaciu vstupnych dat. Zaklad bloku tvori realizacia algoritmu A.1.1, opisaneho v kapitole 1 (pozri priklad 1.5). Vysledkom prace modulov tohto bloku je diskretizacia vstupnych atributov nadobudajucich realne hodnoty na niekolko intervalov. Pre kazdu hodnotu sa pritom vypocitava stupen prislusnosti k tymto intervalom. Hodnoty lingvistickych atributov zostanu bez zmien. Treti blok obsahuje algoritmy konstrukcie roznych strategii rozhodovania. Dalej budeme pod tymto terminom rozumiet model rozhodovania. V sucasnosti su v programovom baliku Multiprognos realizovane strategie rozhodovania, ziskane na zaklade: neusporiadaneho rozhodovacieho stromu (uFDT), usporiadaneho rozhodovacieho stromu (oFDT) a stabilneho rozhodovacieho stromu (sFDT), ktore su navrhnute v kapitole 7 tejto monografie; fuzzy rozhodovacich stromov Yuana-Shawa (yFDT), navrhnutych v praci [Yuan1995]; klasickych rozhodovacich stromov (C4.5) [Quinlan1993] a (CART) [Breiman1984]. Pre orezavanie stromov bol zvoleny algoritmus Error Complexity Pruning [Breiman1984]; algoritmu Bayesovej klasifikacie (Bayes) [Langley1992]; metoda k-najblizsich susedov (kNN) [Cover1967]. Ako hodnota parametra k bolo zvolene cele cislo, neprevysujuce hodnotu log2N, kde N- je pocet prikladov v subore dat. Vysledkom prace tretieho programoveho bloku je 10 modelov rozhodovania, skonstruovanych na zaklade dat pracovnej mnoziny. Stvrty programovy blok realizuje verifikaciu modelov rozhodovania. Pre kazdy model sa pritom vypocita chyba prijateho rozhodnutia. Tato chyba sa vycisluje nasledovne. Pre vsetky priklady z testovacej mnoziny sa s vyuzitim zostrojenych modelov vypocita hodnota vystupneho atributu. V pripade, ak vypocitana hodnota nezodpoveda znamej hodnote vystupneho atributu, ide o chybne rozhodnutie. Pomer poctu chyb a celkoveho poctu prikladov v testovacej mnozine urcuje hodnotu chybu prijateho rozhodnutia pre konkretny model. Proces rozlozenia vstupnej mnoziny dat na pracovnu a testovaciu mnozinu a tiez konstrukcia modelov a ich verifikacia sa opakuje 1000-krat s cielom znizit zavislost vypocitanej chyby prijateho rozhodnutia od variantu nahodneho rozkladu dat na pracovnu a testovaciu mnozinu. Vynimku tvoria subory dat, ktore boli uz vopred rozdelene na tieto mnoziny. Opis vstupnych dat Ako zdroj dat pre realizaciu experimentalneho vyskumu boli zvolene subory dat, ulozene v UCI Machine Learning Repository [Bache2013]. K suborom dat tohto repozitoria je volny pristup a tieto data sa vyuzivaju pre experimentalne porovnanie metod a algoritmov ziskavania znalosti (Data Mining, strojove ucenie sa). Pre realizaciu experimentalneho vyskumu boli zvolene subory, v ktorych vystupny atribut nadobuda hodnoty z konecnej mnoziny celociselnych hodnot. K takymto suborom dat patria nasledujuce subory: subor Abalone (abalone) obsahuje data pre urcenie veku isteho druhu makkysa v zavislosti od jeho velkosti, hmotnosti a dalsich anatomickych parametrov. 128 subor Balance Scale Weight and Distance (balance) obsahuje vysledky pozorovania rovnovahy objektu, na ktorom su z lavej i z pravej strany rozlozene zavazia. Vstupnymi atributmi su hmotnosti zavazi a ich vzdialenost od taziska. Vysledny atribut opisuje vysledok pozorovania rovnovahy (naklonene vlavo, naklonene vpravo alebo nachadza sa v rovnovaznej polohe). subor Blood Transfusion Service Center (blood) obsahuje data o darcoch krvi, ziskane z transfuzneho centra v Thajsku. Vysledny atribut opisuje fakt darovania krvi darcom pocas urceneho casoveho obdobia. subor dat Breast Tissue (breast) obsahuje vysledky merani elektrickej impendancie vzoriek tkaniva, odobrateho z prsnika. Vystupny atribut opisuje diagnozu rakovinoveho ochorenia. subor dat BUPA Liver Disorders (bupa) bol tvoreny s cielom identifikovat ochorenie pecene slobodnych muzov v zavislosti od stupna konzumacie alkoholu a vysledkov analyzy krvnych vzoriek. vstupne atributy suboru dat Car Evaluation (car) predstavuju charakteristiky automobilov (naklady na kupu a udrzbu, pocet pasazierov, bezpecnost a dalsie). Vystupny atribut opisuje 4 stupne uprednostnenia automobilu kupujucimi (od negativneho po vynikajuci). subor Contraceptive Method Choice (cmc) predstavuje data o vybere metody antikoncepcie vydatymi bezdetnymi zenami v Indonezii, zhromazdene s cielom odporucania sposobu antikoncepcie s ohladom na demograficke a socialno-ekonomicke ukazovatele. subor dat Credit Approval (crx) bol vytvoreny bankou pre analyzu ziadosti o udelenie pozicky. Hodnoty vystupneho atributu opisuju riziko spojene s poskytnutim pozicky. subor Diagnosis Acute Inflammations (diagnosis) bol vytvoreny expertmi pre testovanie medicinskych systemov pre podporu rozhodovania. Hodnotami vystupneho atributu su predpokladane diagnozy urologickych ochoreni. subor dat Ecoli (ecoli) bol vytvoreny s cielom biologickeho vyskumu a obsahuje data o umiestneni proteinov v bunkach bakterie Ecoli. subor Steel Plates Faults (faults) obsahuje opis defektov ocelovych platni, systematizovanych do 7 rozlicnych tried. Vstupne atributy obsahuju data, ziskane pri analyze geometrickych a fyzikalnych vlastnosti oceloveho platu. subor dat Forest Fires (forestfires) bol vytvoreny ako vysledok analyzy poziarov, ktore vznikli v narodnom parku Montesinho. Vstupnymi datami su koordinaty ohniska poziaru, udaje o pocasi (teplota, vietor, tlak) a casove udaje o vzniku poziaru (den v tyzdni, mesiac). Hodnoty vystupneho atributu opisuju stupen intenzity poziaru. subor dat German Credit (german a german24) obsahuje informacie o klientoch banky, ktori ziadaju o poskytnutie uveru. Vystupny atribut opisuje kladny alebo zaporny vysledok posudenia ziadosti klienta. Uvedene subory sa lisia poctom a formatom vyjadrenia vstupnych dat. v subore dat Glass Identication (glass) je zhromazdena informacia o vysledkoch kriminalistickej analyzy ulomkov skla s cielom jeho nasledovnej klasifikacie. Vstupnymi datami su mnozstva chemickych primesi, vyslednym atributom je typ skla. subor Haberman's Survival (haberman) opisuje data pacientov, ktory zomreli na onkologicke ochorenie v univerzitnej nemocnici v Chicagu v rokoch 1958 az 1970. Vysledny atribut potvrdzuje fakt o predlzeni zivota o 5 rokov po vykonani operacie. subor dat Statlog Heart (heart) obsahuje vysledky merania roznych ukazovatelov pacientov, trpiacich na srdcovo-cievne ochorenie. Vysledny atribut opisuje stupen vaznosti ochorenia. 129 subor Indian Liver Patient (ilpd) opisuje data medicinskych prehliadok pacientov, zijucich na severovychode statu Andhra Pradesh (India). Vysledny atribut obsahuje informaciu o tom, ci pacient trpi alebo netrpi ochorenim pecene. subor Image Segmentation (image) bol vytvoreny s cielom klasifikacie fotografii podla objektu, ktory zobrazuju. Vstupne data suboru boli ziskane ako vysledok spracovania fotografii rozlicnych objektov. Vystupny atribut opisuje charakter zobrazeneho objektu (kamen, obloha, trava, okno a dalsie). subor dat Johns Hopkins University Ionosphere (ionosphere) bol ziskany radarom Goose Bay (Labrador). Vystupny atribut vyjadruje fakt zistenia volnych elektronov v ionosfere. subor dat Iris (iris) obsahuje vysledky merania parametrov kvetov kosatcov. Vystupnym atributom je typ jedneho z troch druhov kvetov. subor dat MAGIC Gamma Telescope (magic04) bol ziskany ako vysledok pozorovania gamma castic, zaregistrovanych pomocou Cherenkovovho teleskopu. Vstupnymi parametrami su charakteristiky ziskaneho zobrazenia, vystupny atribut opisuje pritomnost alebo absenciu gamma ziarenia. umelo vytvorene subory dat MONK's Problems (monks1, monks2, monks3) boli vytvorene pre realizaciu porovnavacej analyzy znamych algoritmov ucenia sa. subor dat Nursery Database (nursery) bol ziskany ako vysledok analyzy vybavenych alebo odmietnutych ziadosti na umiestnenie deti do detskych jasli v Ljubljane (Slovinsko). Vstupne udaje opisuju druh povolania rodicov, zivotne podmienky, strukturu a financny stav rodiny, existujuce socialne a medicinske ukazovatele. Vysledny atribut obsahuje odporucanie o prijati dietata do detskych jasli.. subor dat Parkinsons (parkinsons) obsahuje vysledky biomedicinskeho pozorovania pacientov, trpiacich na Parkinsonovu chorobu. Hodnota vystupneho atributu urcuje fakt ochorenia. subor dat Pen-Based Recognition of Handwritten Digits (pendigits) obsahuje merania charakteristik rukou pisanych cislic, napisanych roznymi ludmi. Hodnotou vystupneho atributu je cislica 0 az 9. subor Pima Indians Diabetes (pima) bol ziskany ako vysledok vyskumu ochorenia na cukrovku u indianok kmena Pima, starsich ako 21 rokov, zijucich v okrese Phoenix (Arizona, USA). Vstupne data su tvorene vysledkami medicinskych analyz, merania tlaku, hmotnosti a vysky pacientok. Vysledny atribut nadobuda jednu z dvoch moznych hodnot - pozitivny alebo negativny vysledok testu na cukrovku. subor Seeds (seeds) obsahuje data, ziskane ako vysledok merania geometrickych vlastnosti zrn troch rozlicnych odrod psenice v Institute geofyziky Polskej akademie vied. subor Connectionist Bench Sonar, Mines vs. Rocks (sonar) obsahuje data zo sonaru, ziskane pri odraze signalu od skaly alebo kovu. Vysledny atribut urcuje typ objektu, od ktoreho bol ziskany odrazeny signal. subor Teaching Assistant Evaluation (tae) bol zozbierany na katedre statistiky univerzity vo Wisconsine (Madison) a obsahuje vysledky vzdelavania studentov pocas niekolkych semestrov. Vystupny atribut opisuje uspesnost studentov znamkami ,,nizka", ,,priemerna" a ,,vysoka". subor Thyroid gland (thyroid) obsahuje vysledky medicinskych analyz pacientov, trpiacich na ochorenie stitnej zlazy. Vysledny atribut urcuje stupen ochorenia. subor Tic-Tac-Toe Endgame (tic) zaznamenava vsetky mozne tahy na konci hry piskvorky. Vystupny atribut nadobuda dve hodnoty, podla toho, ci vyhral hrac co tahal ako prvy alebo nie. 130 subor dat Statlog Vehicle Silhouettes (vehicle) bol vytvoreny s cielom klasifikacie siluety styroch typov dopravnych prostriedkov na zaklade hodnoty vstupnych atributov, ziskanych pri analyze ich siluety. vstupne atributy suborov dat Vertebral Column (vertebral2, vertebral3) obsahuju hodnoty biometrickych merani, vyuzivanych pri klasifikacii ortopedickych pacientov. V zavislosti od suboru vystupny atribut nadobuda dve alebo tri mozne hodnoty, opisujuce diagnozu. subor Vowel Recognition (vowel) sluzi na rozpoznanie jedenastich samohlasok britskej anglictiny, nezavisle od recnika. hodnotami vstupnych atributov suboru Wisconsin Diagnostic Breast Cancer (wdbc) su data, ziskane z digitalizovanych obrazkov rakoviny mliecnej zlazy. Tieto data opisuju charakteristiky bunkovych jadier, zobrazenych na obrazku. Vysledny atribut opisuje fakt zhubnosti alebo nezhubnosti nadoru. subor Wine Recognition (wine) obsahuje data chemickych ukazovatelov roznych druhov juhotalianskych vin. Vstupne atributy opisuju ingrediencie, obsiahnute vo vine. Vystupny atribut urcuje jeden z troch druhov vina. vstupnymi datami suborov Wine Quality Red and White (wine-red, wine-white) su zmerane fyzikalno-chemicke parametre (ph-faktor, nasytenie a dalsie ) cerveneho a bieleho vina. Hodnotou vystupneho atributu je expertny odhad kvality vina. kazdy zaznam suboru Wisconsin Prognostic Breast Cancer (wpbc) predstavuje postupnost dat jedneho vysetrenia rakoviny mliecnej zlazy a zahrna iba pripady invazivnej rakoviny bez priznakov vzdialenych metastaz v okamihu stanovenia diagnozy. Hodnoty vstupnych atributov sa vypocitavaju z ocislovanych obrazkov a opisuju charakteristiky na obrazkoch zobrazenych bunkovych jadier. Vystupny atribut opisuje prognozu vyvoja ochorenia. subor Yeast (yeast) sluzi na predikciu umiestnenia buniek proteinov v bunkach kvasiniek. Na realizaciu experimentov boli teda vybrane subory dat, zhromazdene v roznych praktickych oblastiach ludskej cinnosti: bankovnictvo a ekonomika (crx, german a german24), bioinformatika (ecoli, yeast), biologia (abalone), hry (tic), kriminalistika (glass), lingvistika (vowel), medicina (blood, breast, bupa, cmc, diagnosis, haberman, heart, ilpd, parkinsons, pima, thyroid, vertebral2, vertebral3, wdbc, wpbc), rozpoznavanie obrazov (image, pendigits), botanika (iris, seeds, wine, wine-red, wine-white), doprava (car, venicle), vzdelavanie (nursery, tae), fyzikalne procesy (faults, ionosphere, magic04, sonar) a dalsie (balance, forestfires, monks1, monks2, monks3). Zakladnymi charakteristikami vybranych suborov su: (a) pocet pozorovani, (b) pocet vstupnych atributov, nadobudajucich lingvisticke alebo ciselne hodnoty, (c) pocet variantov vystupneho atributu a (c) hodnota pociatocnej chyby vyberu. Tato hodnota urcuje velkost chyby v pripade, ak sa ako variant vystupneho atributu stale vybera ten variant, ktory sa v subore dat vyskytuje najcastejsie. Tak napriklad pociatocna chyba vyberu pre subor blood je rovna 0.238 lebo v 76.2% pozorovani tohto suboru sa vyskytuje rovnaka hodnota vystupneho atributu. Spominane charakteristiky suborov dat, vybranych na realizaciu experimentalneho vyskumu, su uvedene v tabulke 9.1. 131 Tabulka 9.1. Charakteristiky vybranych suborov dat. C. Subor dat Pocet pozorovani Pocet vstupnych atributov (lingvistickych a ciselnych) Pocet variantov vystupneho atributu Pociatocna chyba vyberu 1. abalone 4177 8 (1 a 7) 28 0.8350 2. balance 625 4 (4 a 0) 3 0.5392 3. blood 748 4 (0 a 4) 2 0.2380 4. breast 106 9 (0 a 9) 6 0.7925 5. bupa 345 6 (0 a 6) 2 0.4203 6. car 1728 6 (6 a 0) 4 0.2998 7. cmc 1473 9 (7 a 2) 3 0.5730 8. crx 653 15 (9 a 6) 2 0.4533 9. diagnosis 120 6 (5 a 1) 2 0.4167 10. ecoli 336 7 (2 a 5) 8 0.5744 11. faults 1941 27 (0 27) 7 0.6533 12. forestfires 517 12 (2 a 10) 3 0.5222 13. german 1000 20 (0 a 20) 2 0.3000 14. german24 1000 24 (0 a 24) 2 0.3000 15. glass 214 9 (0 a 9) 7 0.6449 16. haberman 306 3 (0 a 3) 2 0.2647 17. heart 270 13 (8 a 5) 2 0.4444 18. ilpd 579 10 (1 a 9) 2 0.2850 19. image 2100 18 (0 a 18) 7 0.8571 20. ionosphere 351 33 (1 a 32) 2 0.3590 21. iris 150 4 (0 a 4) 3 0.6667 22. magic04 19020 10 (0 a 10) 2 0.3516 23. monks1 556 6 (6 a 0) 2 0.5000 24. monks2 601 6 (6 a 0) 2 0.5000 25. monks3 554 6 (6 a 0) 2 0.5000 26. nursery 12960 8 (8 a 0) 5 0.6667 27. parkinsons 195 22 (0 a 22) 2 0.2462 28. pendigits 10992 16 (0 a 16) 10 0.8959 29. pima 768 8 (0 a 8) 2 0.3490 30. seeds 210 7 (0 a 7) 3 0.6667 31. sonar 208 60 (0 a 60) 2 0.4663 32. tae 151 5 (4 a 1) 3 0.6556 33. thyroid 215 5 (0 a 5) 3 0.3023 34. tic 958 9 (9 a 0) 2 0.3466 35. venicle 846 18 (0 a 18) 4 0.7423 36. vertebral2 310 6 (0 a 6) 2 0.3226 37. vertebral3 310 6 (0 a 6) 3 0.5161 38. vowel 990 10 (0 a 10) 11 0.9091 39. wdbc 569 30 (0 a 30) 2 0.3726 40. wine 178 13 (0 a 13) 3 0.6011 41. wine-red 1599 11 (0 a 11) 6 0.5741 42. wine-white 4898 11 (0 a 11) 7 0.5512 43. wpbc 194 33 (0 a 33) 2 0.2371 44. yeast 1484 8 (2 a 6) 10 0.6880 132 Predbezna analyza charakteristik, uvedenych v tabulke 9.1, umoznuje urobit nasledovne zavery o vybranych suboroch. Pocet pozorovani vo vybranych suboroch dat sa pohybuje od 106 (breast) po 19020 (nursery). Do 500 pozorovani je v 18 suboroch dat; od 500 do 1000 pozorovani obsahuje 13 suborov dat; do rozsahu od 1000 do 10000 pozorovani spada 10 suborov a viac ako 104 pozorovani ma 3 suborov dat. Subory dat obsahuju od 4 do 60 vstupnych atributov. Klasifikacia podla poctu vstupnych atributov rozlisuje: 24 suborov dat obsahuje od 3 do 9 vstupnych atributov, 12 suborov dat je opisovanych 10 az 19 vstupnymi atributmi a 8 suborov obsahuje 20 a viac vstupnych atributov. Klasifikacia podla typu vstupnych atributov ukazuje, ze 26 suborov dat obsahuje iba ciselne atributy a 7 suborov dat obsahuje iba lingvisticke atributy. Ostatnych 11 suborov dat obsahuje atributy, ktore nadobudaju lingvisticke aj ciselne hodnoty. Pocet moznych variantov vystupneho atributu sa vo vacsine pripadov nachadza v rozsahu 2-4 varianty. Existuju vsak subory dat s poctom pripustnych variantov od 5 po 9 (breast, ecoli, faults, glass, image, wine-red, wine-white) ale tiez 10 a viac (abalone, pendigits, vowel, yeast). Pociatocna chyba vyberu je od 0.2371 (wpbc) po 0.909 (vowel). Subory dat s malou chybou vyberu su charakterizovane dominanciou jednej z hodnot vystupneho atributu. Vacsie hodnoty chyby vyberu zodpovedaju suborom dat s vacsim poctom hodnot vystupneho atributu, ktore maju rovnomernejsie rozdelenie tychto hodnot. Chybu, nachadzajucu sa v prvom kvartile (od 0 po 0.25) ma 3 suborov dat, v druhom kvartile - 17 suborov, v tretom - 19 suborov a vo stvrtom- 5 suborov dat. 133 9.2. Vysledky experimentalneho vyskumu Realizovany experimentalny vyskum zahrna 2 etapy. Prva etapa experimentov predpokladala vypocet chyby prijateho rozhodnutia. Chyba sa pocitala pre rozne modely rozhodovania na testovacom vybere. Ciel experimentov prvej etapy - usporiadat modely rozhodovania v zavislosti od velkosti chyby (podla presnosti prijateho rozhodnutia). Pri praktickom vyuzivani systemov pre podporu rozhodovania casto vznikaju situacie, pri ktorych chyba moznost zmerat hodnoty jedneho alebo niekolkych ukazovatelov, asociovanych so vstupnymi atributmi. Pricina vzniku takychto situacii je napriklad dosledkom technickej poruchy meracieho zariadenia, zlyhania ludskeho faktoru, necakanych zmien v systeme a roznych inych pricin, ktore sa niekedy nedaju vopred predvidat. Preto pri realizacii experimentalneho vyskumu vznikla nutnost analyzovat chybu prijateho rozhodnutia pri absencii moznosti zmerat hodnotu jedneho zo vstupnych atributov. Tieto experimenty tvorili zaklad druhej etapy vyskumu. Vysledky prvej etapy experimentalneho vyskumu su obsiahnute v tabulkach 9.2-9.4. V tabulke 9.2 su uvedene vysledky vypoctu chyby prijateho rozhodnutia. Najlepsi je vysledok, obsahujuci najmensiu chybu. Tato hodnota je zvyraznena tucnym pismom. V pripade, ak je rozdiel medzi chybami prijateho rozhodnutia, vypocitana pre rozne modely, menej ako 0.5 percenta (v absolutnej hodnote mensia ako 0.005), potom kvalitu modelov rozhodovania povazujeme za rovnaku. V tomto pripade sa za najlepsie (najhorsie) povazuje niekolko modelov. Ukazovatel Base-Best urcuje relativnu velkost rozdielu medzi najlepsim vysledkom a pociatocnou chybou vyberu, uvedenou v tabulke 9.1. Velkost tohto ukazovatela urcuje efektivnost najlepsieho modelu rozhodovania. Napriklad pre subor blood bol najlepsi vysledok (najmensia chyba prijateho rozhodnutia) ziskany metodou ?4.5p a je rovny 0.2263. V tomto pripade je ukazovatel Base-Best(blood) rovny 0.2263/0.2380=0.9508 a ukazuje, ze najlepsie vypocitane riesenie je iba o 4.92% lepsie, ako jednoduchy vyber najcastejsie sa vyskytujucej hodnoty vystupneho atributu bez vytvarania akehokolvek modelu rozhodovania. 134 Tabulka 9.2. Hodnoty chyb prijateho rozhodnutia. C. Subor dat Chyby prijateho rozhodnutia Base- uFDT oFDT sFDT yFDT ?4.5 ?4.5p ?ART ?ARTp Bayes kNN Best 1. abalone 0.7625 0.7634 0.7625 0.7663 0.8103 0.7299 0.7692 0.7452 0.7567 0.8420 0.8741 2. balance 0.1220 0.1221 0.1221 0.3282 0.2208 0.2213 0.2242 0.2364 0.1029 0.3769 0.1908 3. blood 0.2363 0.2363 0.2363 0.2389 0.2277 0.2263 0.2328 0.2281 0.2493 0.3953 0.9508 4. breast 0.4017 0.4016 0.4019 0.4454 0.3548 0.3590 0.3704 0.3567 0.361 0.3586 0.4477 5. bupa 0.4105 0.4108 0.4100 0.4224 0.3649 0.3517 0.3823 0.3527 0.4448 0.4339 0.8368 6. car 0.1147 0.1187 0.1187 0.2195 0.1029 0.0831 0.1711 0.1731 0.1466 0.1338 0.2772 7. cmc 0.5209 0.5374 0.5263 0.5249 0.5205 0.4700 0.5366 0.4959 0.5063 0.6186 0.8202 8. crx 0.1323 0.1287 0.1226 0.1333 0.1962 0.1348 0.1917 0.1357 0.2312 0.2799 0.2705 9. diagnosis 0.0002 0.0000 0.0000 0.1578 0.0071 0.0072 0.0072 0.0074 0.0476 0.0000 0.0000 10.ecoli 0.1816 0.1825 0.1830 0.2408 0.4457 0.2918 0.1988 0.2036 0.152 0.2790 0.2646 11.faults 0.3104 0.3104 0.3104 0.3016 0.2652 0.2598 0.3008 0.2859 0.4005 0.3593 0.3977 12.forestfires 0.5217 0.5241 0.5423 0.5214 0.5664 0.5218 0.6015 0.5179 0.5617 0.6355 0.9918 13.german 0.2619 0.2619 0.2619 0,2977 0.3269 0.2756 0.3357 0.2828 0.2534 0.3503 0.8447 14.german24 0.2570 0.2570 0.2507 0,2908 0.3196 0.2698 0.3317 0.2683 0.2796 0.3928 0.8567 15.glass 0.3731 0.3875 0.3905 0.4491 0.3297 0.3307 0.3547 0.3335 0.5361 0.3540 0.5112 16.haberman 0.2652 0.2652 0.2652 0.2462 0.2908 0.2749 0.2888 0.2625 0.2537 0.4077 0.9301 17.heart 0.1852 0.1650 0.1723 0.2575 0.2612 0.2443 0.2551 0.221 0.1635 0.3126 0.3679 18.ilpd 0.2850 0.2851 0.2846 0.2854 0.3232 0.2837 0.3462 0.2828 0.4419 0.3991 0.9923 19.image 0.1385 0.1391 0.1502 0.1805 0.0414 0.0443 0.0826 0.0827 0.2043 0.071 0.0483 20.ionosphere 0.1217 0.1217 0.1217 0.1146 0.1052 0.1081 0.1148 0.0972 0.183 0.1375 0.2708 21.iris 0.0360 0.0359 0.0360 0.0356 0.0569 0.0525 0.0628 0.0493 0.0460 0.0699 0.0436 22.magic04 0.1638 0.1652 0.1634 0.1837 0.1376 0.1344 0.1593 0.1558 0.2262 0.2805 0.3823 23.monks1 0.1227 0.0000 0.0000 0.1111 0.1528 0.1574 0.1667 0.1667 0.287 0.3889 0.0000 24.monks2 0.2708 0.287 0.2778 0.3449 0.3009 0.3218 0.2986 0.3194 0.3843 0.2199 0.4398 25.monks3 0.0000 0.0278 0.0278 0.1111 0.0972 0.0278 0.3079 0.2222 0.0278 0.2685 0.0000 26.nursery 0.0853 0.0853 0.0853 0.0833 0.0313 0.0289 0.4561 0.4271 0.0926 0.0982 0.0433 27.parkinsons 0.0959 0.0959 0.0959 0.1522 0.1522 0.1498 0.14 0.1289 0.2993 0.0839 0.3408 28.pendigits 0.0834 0.1141 0.1013 0.0926 0.0765 0.0795 0.0918 0.0909 0.1593 0.0247 0.0276 29.pima 0.2417 0.2401 0.2435 0.2527 0.2708 0.2547 0.3064 0.2544 0.2462 0.3585 0.688 30.seeds 0.0909 0.0930 0.0985 0.0968 0.087 0.0776 0.1105 0.0939 0.0973 0.0933 0.1164 31.sonar 0.1593 0.1593 0.1593 0.2879 0.2809 0.2679 0.2864 0.2657 0.313 0.173 0.3416 32.tae(-cart) 0.3583 0.3061 0.3082 0.5151 0.4185 0.4470 - - 0.542 0.4977 0.4669 33.thyroid 0.0739 0.0738 0.0738 0.1059 0.0736 0.078 0.0972 0.0955 0.0339 0.0568 0.0978 34.tic 0.1346 0.1671 0.1799 0.2813 0.1348 0.1441 0.1365 0.1373 0.2958 0.3472 0.3883 35.venicle 0.3303 0.3455 0.3838 0.4108 0.2847 0.2896 0.3065 0.3048 0.5458 0.366 0.3835 36.vertebral2 0.1714 0.1716 0.1723 0.1818 0.1932 0.1916 0.2083 0.1892 0.2202 0.2846 0.5313 37.vertebral3 0.1993 0.1995 0.1994 0.3027 0.195 0.1915 0.2056 0.1903 0.1788 0.3412 0.3464 38.vowel 0.3447 0.3588 0.3598 0.4892 0.2238 0.2424 0.3806 0.3959 0.3394 0.0461 0.0507 39.wdbc 0.0368 0.0368 0.0368 0,0705 0.0665 0.0641 0.0781 0.0704 0.0674 0.0719 0.0988 40.wine 0.0325 0.0327 0.0424 0.0432 0.0858 0.0923 0.0915 0.0973 0.0288 0.0678 0.0479 41.wine-red 0.4106 0.4140 0.4277 0.4467 0.4076 0.4072 0.4387 0.4291 0.4567 0.4771 0.7093 42.wine-white 0.4749 0.4742 0.4749 0.4970 0.4243 0.4333 0.4744 0.4784 0.5568 0.4773 0.7698 43.wpbc 0.2210 0.2210 0.2210 0.249 0.2888 0.2400 0.3187 0.2334 0.3378 0.4269 0.9321 44.yeast 0.4468 0.4475 0.4472 0.5077 0.4856 0.4262 0.4405 0.4383 0.4325 0.5944 0.6195 135 Absolutne hodnoty ziskanych hodnot chyb prijateho rozhodnutia maju velky rozptyl pre rozlicne subory dat. Preto pre porovnanie modelov rozhodovania prejdeme k relativnym velicinam tychto ukazovatelov. K tomu normalizujeme ziskane hodnoty chyb riesenia do intervalu <0;1>. Pre normalizaciu vyuzivame vztah: xnew = (xold -min xold)/(max xold -min xold). Napriklad pre subor dat balance je najlepsim riesenim model Bayes. Chyba prijateho rozhodnutia podla tohto modelu je minimalna a je rovna 0.1029. Najhorsi je model kNNs maximalnou chybou prijateho rozhodnutia rovnou 0.3769. Preto su normalizovane hodnoty chyb prijateho rozhodnutia rovna: normE(uFDT) = (0.1220 - 0.1029)/(0.3769-0.1029) = 0.0697, normE(oFDT) = 0.0701, normE(sFDT) = 0.0701, normE(C4.5) = 0.4303, normE(C4.5pr) = 0.4321, normE(CART) = 0.4427, normE(CART) = 0.4872, normE(Bayes) = 0.0 a normE(kNN) = 1.0. Cim je hodnota normE mensia, tym je ziskane rozhodnutie blizsie k najlepsiemu. V tabulke 9.3. su zapisane normalizovane chyby prijateho rozhodnutia, vypocitane pre kazdy subor dat. Tabulka 9.3. Hodnoty normalizovanych chyb prijateho rozhodnutia C. Subor dat Normalizovane chyby prijateho rozhodnutia uFDT oFDT sFDT yFDT ?4.5 ?4.5p ?ART ?ARTp Bayes kNN 1. abalone 0.2908 0.2988 0.2908 0.3247 0.7172 0.0000 0.3506 0.1365 0.2391 1.0000 2. balance 0.0697 0.0701 0.0701 0.8223 0.4303 0.4321 0.4427 0.4872 0.0000 1.0000 3. blood 0.0592 0.0592 0.0592 0.0746 0.0083 0.0000 0.0385 0.0107 0.1361 1.0000 4. breast 0.5466 0.5454 0.5489 1.0000 0.0000 0.049 0.1818 0.0221 0.0723 0.0443 5. bupa 0.6316 0.6348 0.6262 0.7594 0.1418 0.0000 0.3287 0.0107 1.0000 0.8829 6. car 0.2317 0.2610 0.261 1.0000 0.1452 0.0000 0.6452 0.6598 0.4655 0.3717 7. cmc 0.3425 0.4536 0.3789 0.3984 0.3398 0.0000 0.4482 0.1743 0.2443 1.0000 8. crx 0.0617 0.0388 0.0000 0.0680 0.4679 0.0776 0.4393 0.0833 0.6904 1.0000 9. diagnosis 0.0011 0.0000 0.0000 1.0000 0.0395 0.0401 0.0401 0.0412 0.2649 0.0000 10. ecoli 0.1008 0.1038 0.1055 0.3023 1.0000 0.476 0.1593 0.1757 0.0000 0.4324 11. faults 0.3596 0.3596 0.3596 0.2971 0.0384 0.0000 0.2914 0.1855 1.0000 0.7072 12. forestfires 0.0323 0.0527 0.2075 0.0298 0.4124 0.0332 0.7109 0.0000 0.3724 1.0000 13. german 0.0877 0.0877 0.0877 0.4572 0.7585 0.2291 0.8493 0.3034 0.0000 1.0000 14. german24 0.0000 0.0000 0.0000 0.2489 0.461 0.0943 0.5501 0.0832 0.1664 1.0000 15. glass 0.2107 0.2800 0.2946 0.5785 0.0000 0.0048 0.1211 0.0184 1.0000 0.1177 16. haberman 0.1176 0.1176 0.1176 0.0000 0.2762 0.1777 0.2638 0.1009 0.0464 1.0000 17. heart 0.1455 0.0101 0.0590 0.6304 0.6553 0.5419 0.6144 0.3856 0.0000 1.0000 18. ilpd 0.0138 0.0145 0.0113 0.0163 0.2539 0.0057 0.3985 0.0000 1.0000 0.7310 19. image 0.5961 0.5997 0.6679 0.8539 0.0000 0.0178 0.2529 0.2535 1.0000 0.1817 20. ionosphere 0.2855 0.2855 0.2855 0.2028 0.0932 0.127 0.2051 0.0000 1.0000 0.4697 21. iris 0.0117 0.0087 0.0117 0.0000 0.6210 0.4927 0.7930 0.3994 0.3032 1.0000 22. magic04 0.2012 0.2108 0.1985 0.3374 0.0219 0.0000 0.1704 0.1465 0.6283 1.0000 23. monks1 0.3155 0.0000 0.0000 0.2857 0.3929 0.4047 0.4286 0.4286 0.738 1.0000 24. monks2 0.3096 0.4081 0.3522 0.7603 0.4927 0.6198 0.4787 0.6052 1.0000 0.0000 25. monks3 0.0000 0.0903 0.0903 0.3608 0.3157 0.0903 1.0000 0.7217 0.0903 0.8720 136 26. nursery 0.1320 0.1320 0.1320 0.1273 0.0056 0.0000 1.0000 0.9321 0.1491 0.1622 27. parkinsons 0.0557 0.0557 0.0557 0.2925 0.3171 0.3059 0.2604 0.2089 1.0000 0.0000 28. pendigits 0.4361 0.6642 0.5691 0.5045 0.3848 0.4071 0.4985 0.4918 1.0000 0.0000 29. pima 0.0135 0.0000 0.0287 0.1064 0.2593 0.1233 0.5600 0.1208 0.0515 1.0000 30. seeds 0.4043 0.4681 0.6353 0.5836 0.2857 0.0000 1.0000 0.4954 0.5988 0.4772 31. sonar 0.0000 0.0000 0.0000 0.8367 0.7912 0.7066 0.8269 0.6923 1.0000 0.0891 32. tae(-cart) 0.2213 0.0000 0.0089 0.8860 0.4765 0.5973 - - 1.0000 0.8122 33. thyroid 0.5175 0.5162 0.5162 1.0000 0.5136 0.5705 0.8189 0.7969 0.0000 0.2962 34. tic 0.0000 0.1529 0.2131 0.6900 0.0009 0.0447 0.0089 0.0127 0.7582 1.0000 35. venicle 0.1746 0.2329 0.3795 0.4830 0.0000 0.0188 0.0835 0.0770 1.0000 0.3114 36. vertebral2 0.0000 0.0018 0.0079 0.0919 0.1926 0.1784 0.326 0.1572 0.4311 1.0000 37. vertebral3 0.1262 0.1275 0.1268 0.7629 0.0998 0.0782 0.165 0.0708 0.0000 1.0000 38. vowel 0.7008 0.7339 0.7362 1.0000 0.4170 0.4607 0.7850 0.8209 0.6883 0.0000 39. wdbc 0.0000 0.0000 0.0000 0.8160 0.7191 0.661 1.0000 0.8136 0.7409 0.8499 40. wine 0.0540 0.0569 0.1985 0.2102 0.8321 0.927 0.9153 1.0000 0.0000 0.5693 41. wine-red 0.0486 0.0973 0.2933 0.5651 0.0057 0.0000 0.4506 0.3133 0.7082 1.0000 42. wine-white 0.3819 0.3766 0.3819 0.5487 0.0000 0.0679 0.3781 0.4083 1.0000 0.400 43. wpbc 0.0000 0.0000 0.0000 0.1360 0.3293 0.0923 0.4745 0.0602 0.5673 1.0000 44. yeast 0.1225 0.1266 0.1248 0.4845 0.3532 0.0000 0.0850 0.0719 0.0375 1.0000 Average1 0.1884 0.1957 0.2135 0.4793 0.3111 0.2135 0.4646 0.3065 0.5106 0.6465 Tabulka 9.4. Vysledky analyzy skumanych modelov rozhodovania. Algoritmus Best Worst Average1 uFDT 14 0 0.1884 oFDT 13 0 0.1957 sFDT 12 0 0.2135 yFDT 4 4 0.4793 ?4.5 10 1 0.3111 ?4.5p 17 1 0.2135 ?ART 1 5 0.4646 ?ARTp 8 2 0.3065 Bayes 7 13 0.5106 kNN 6 20 0.6465 Analyza vysledkov uvedenych v tabulkach 9.2 a 9.4 umoznuje urobit nasledovne zavery. Pre subory dat blood, forestfires, haberman a ilpd neboli ziskane vysledky, ktore by sa podstatne lisili od pociatocnej chyby vyberu (menej ako 5%). Efektivnost vyuzitia lubovolneho modelu rozhodovania pre tieto subory dat je minimalna a v rade pripadov i negativna. Pre suboru dat image, monks1, monks3, wine sa sucasne preukazala vysoka efektivnost vyuzitia modelov. Ziskane najlepsie riesenia boli viac ako 20-krat presnejsie v porovnani s jednoduchym vyberom dominantnej hodnoty vystupneho atributu. 137 Modely uFDT oFDT sFDT, skonstruovane na zaklade fuzzy rozhodovacich stromov, nadobudli minimalne hodnoty normalizovanej chyby prijateho rozhodnutia, konkretne 0.1884, 0.1957 a 0.2135. Tieto hodnoty svedcia o vysokej presnosti prijateho rozhodnutia a o efektivnosti navrhnutych strategii rozhodovania. Dane modely boli lepsie na 14 (uFDT), 13 (oFDT) a 12 (sFDT) suboroch dat. Celkovo dane modely rozhodovania preukazali stabilne vysledky na vybranych suboroch dat. Najlepsie modely, skonstruovane na zaklade klasickych rozhodovacich stromov, su modely ?4.5 a ?4.5p. Tieto modely boli lepsie na 10 (C4.5) a 17 (C4.5p) suboroch dat, ale najhorsi iba na 1 subore. Normalizovane chyby prijateho rozhodnutia tychto modelov su rovne 0.3111 a 0.2135. Modely ?ART a ?ARTp preukazali horsie vysledky s normalizovanymi chybami prijateho rozhodnutia rovnymi 0.4646 a 0.3065. Pouzitie algoritmu Error Complexity Pruning pre orezavania rozhodovacieho stromu pritom umoznilo zlepsit vysledok z 0.3111 na 0.2135 (pre ?4.5) a z 0.4646 na 0.3065 (pre ?ART). Presnost prijateho rozhodnutia strategii skonstruovanych na orezanych rozhodovacich stromoch je porovnatelna s presnostou strategii, skonstruovanych na zaklade fuzzy rozhodovacich stromov. Model Bayes bol najlepsi na 7 suboroch dat a najhorsi na 13 suboroch. Hodnota strednej normalizovanej chyby prijateho rozhodnutia je rovna 0,5106. Vysledky experimentalneho vyskumu prvej etapy umoznuju tvrdit, ze model Bayes je jednym z najhorsich z pohladu presnosti prijateho rozhodnutia. Model kNN nemozno odporucit pouzivat pre subory dat, obsahujuci lingvisticke atributy. Najlepsie vysledky pouzitia tejto metody boli ziskane na suboroch dat s prevahou atributov, nadobudajucich ciselne hodnoty. Dany model bol najlepsi iba na 6 suboroch dat a najhorsi na 20 suboroch. Hodnota strednej normalizovanej chyby prijateho rozhodnutia je rovna 0.6465. Cielom druhej etapy experimentalneho vyskumu bol vypocet citlivosti skumanych modelov rozhodovania vzhladom k nemoznosti zmerania hodnoty jedneho zo vstupnych atributov. V tejto etape sa vypocet chyby prijateho rozhodnutia uskutocnoval za podmienky, ze pri hodnoteni novej situacie je jeden zo vstupnych atributov nedostupny pre zmeranie. Stredna chyba prijateho rozhodnutia sa vypocitala ako priemer aritmetickych chyb, ziskanych pri absencii kazdeho vstupneho atributu. Vysledky experimentalneho vyskumu su uvedene v tabulke 9.5. 138 Tabulka 9.5. Hodnoty strednych chyb prijateho rozhodnutia. C. Subor dat Stredne chyby prijateho rozhodnutia uFDT oFDT sFDT yFDT ?4.5 ?4.5p ?ART ?ARTp Bayes kNN 1. abalone 0.7718 0.7713 0.7603 0.7906 0.8024 0.7474 0.7716 0.7662 0.7614 0.842 2. balance 0.2325 0.2319 0.2317 0.3255 0.2613 0.3013 0.2841 0.3055 0.2267 0.4322 3. blood 0.238 0.2378 0.2371 0.2389 0.2391 0.2358 0.2396 0.2368 0.2453 0.4369 4. breast 0.4484 0.4381 0.4513 0.5001 0.4140 0.4330 0.4613 0.4701 0.3614 0.369 5. bupa 0.4149 0.4151 0.4146 0.4224 0.3816 0.3788 0.3893 0.3781 0.4436 0.4384 6. car 0.1915 0.1982 0.1982 0.2519 0.2003 0.201 0.2242 0.2304 0.2128 0.2188 7. cmc 0.5336 0.5463 0.5406 0.5396 0.5176 0.4945 0.5363 0.5099 0.5089 0.6204 8. crx 0.1429 0.1446 0.1383 0.1880 0.1993 0.1564 0.1956 0.1571 0.2315 0.2916 9. diagnosis 0.0185 0.0184 0.0172 0.1858 0.0892 0.0893 0.0894 0.0895 0.0506 0.0251 10. ecoli 0.2398 0.2395 0.2405 0.3555 0.5216 0.3471 0.2487 0.2667 0.1770 0.3019 11. faults 0.3251 0.3251 0.3251 0.3404 0.2856 0.292 0.3264 0.3182 0.4035 0.3623 12. forestfires 0.5228 0.5249 0.5392 0.5214 0.5628 0.5229 0.6025 0.5188 0.5636 0.6336 13. german 0.2675 0.2675 0.2675 0.2982 0.3222 0.2794 0.3399 0.2851 0.2560 0.3596 14. german24 0.2634 0.2634 0.2634 0.2923 0.3103 0.2736 0.3320 0.2719 0.2818 0.3949 15. glass 0.4080 0.4197 0.4235 0.4951 0.3733 0.3801 0.4108 0.3807 0.5357 0.3499 16. haberman 0.2652 0.2652 0.2652 0.2530 0.2786 0.2726 0.2831 0.2642 0.2588 0.4343 17. heart 0.2140 0.1902 0.1844 0.2724 0.2555 0.2558 0.2605 0.2394 0.1709 0.3156 18. ilpd 0.2846 0.2847 0.2845 0.2854 0.314 0.2841 0.3394 0.2838 0.4441 0.3955 19. image 0.1725 0.1701 0.1728 0.2575 0.0947 0.1002 0.1820 0.1977 0.2094 0.0738 20. ionosphere 0.1242 0.1242 0.1242 0.1205 0.1104 0.1127 0.1219 0.1019 0.1836 0.138 21. iris 0.0961 0.0962 0.0962 0.1307 0.2138 0.2282 0.2730 0.2985 0.0640 0.0787 22. magic04 0.1827 0.1827 0.1804 0.1940 0.1641 0.1723 0.1685 0.1815 0.2263 0.292 23. monks1 0.2303 0.1204 0.1204 0.1921 0.2623 0.2631 0.2315 0.2315 0.321 0.3781 24. monks2 0.3287 0.3287 0.3287 0.3414 0.3596 0.3549 0.3873 0.3387 0.3792 0.3592 25. monks3 0.0787 0.0787 0.0787 0.1435 0.1574 0.1389 0.2928 0.2731 0.0926 0.2596 26. nursery 0.1594 0.1594 0.1594 0.1636 0.1695 0.1717 0.4572 0.4479 0.1690 0.2087 27. parkinsons 0.1233 0.1233 0.1233 0.1614 0.1593 0.1565 0.1475 0.1376 0.2986 0.0844 28. pendigits 0.1096 0.144 0.1455 0.1234 0.1232 0.1369 0.1316 0.1375 0.1671 0.0267 29. pima 0.2547 0.2536 0.2559 0.2691 0.2801 0.2694 0.2992 0.2693 0.2552 0.3775 30. seeds 0.1052 0.1049 0.1211 0.2006 0.1878 0.184 0.1617 0.2039 0.0962 0.1052 31. sonar 0.1628 0.1628 0.1628 0.2959 0.2836 0.2722 0.2887 0.2698 0.3129 0.1714 32. tae(-cart) 0.4587 0.4219 0.4221 0.5555 0.4987 0.5204 - - 0.5516 0.5464 33. thyroid 0.1345 0.1354 0.136 0.2450 0.1189 0.1341 0.1342 0.1598 0.0450 0.0796 34. tic 0.1972 0.2222 0.2339 0.2941 0.1848 0.1988 0.2034 0.2122 0.2945 0.2892 35. venicle 0.3674 0.3807 0.4272 0.4407 0.3142 0.3224 0.3386 0.3417 0.545 0.3684 36. vertebral2 0.2195 0.2196 0.2201 0.2228 0.2199 0.2218 0.2243 0.2201 0.2254 0.2908 37. vertebral3 0.2516 0.2516 0.2511 0.3723 0.2584 0.2558 0.2515 0.2533 0.1977 0.3445 38. vowel 0.4165 0.4304 0.4312 0,6195 0.3606 0.3748 0.5168 0.5344 0.3708 0.0535 39. wdbc 0.0392 0.0392 0.0392 0,0849 0.0692 0.0683 0.0803 0.0744 0.0672 0.0719 40. wine 0.0475 0.0494 0.0586 0.0587 0.1215 0.1348 0.127 0.1437 0.0321 0.0709 41. wine-red 0.4228 0.4252 0.4369 0.4576 0.4328 0.4274 0.461 0.4455 0.4586 0.4781 42. wine-white 0.4875 0.4891 0.4887 0.5021 0.4705 0.4686 0.4978 0.4954 0.5551 0.4822 43. wpbc 0.2227 0.2227 0.2227 0.2490 0.2868 0.2404 0.3174 0.2339 0.3379 0.4263 44. yeast 0.4802 0.4786 0.4790 0.5864 0.5155 0.4743 0.4867 0.4928 0.4630 0.6136 139 Analogicky, pre vypocet sumarnej strednej chyby prijateho rozhodnutia sucasne pre vsetky skumane subory dat normalizujeme hodnotu strednej chyby prijateho rozhodnutia do intervalu <0;1>. Vysledky vypoctu su zapisane v tabulke 9.6. Tabulka 9.6. Hodnoty normalizovanych strednych chyb prijateho rozhodnutia. C. Subor dat Normalizovane stredne chyby prijateho rozhodnutia uFDT oFDT sFDT yFDT ?4.5 ?4.5p ?ART ?ARTp Bayes kNN 1. abalone 0.2579 0.2526 0.1364 0.4567 0.5814 0.0000 0.2558 0.1987 0.1480 1.0000 2. balance 0.0282 0.0253 0.0243 0.4808 0.1684 0.3630 0.2793 0.3835 0.0000 1.0000 3. blood 0.0109 0.0099 0.0065 0.0154 0.0164 0.0000 0.0189 0.0050 0.0472 1.0000 4. breast 0.6273 0.5530 0.6482 1.0000 0.3792 0.5162 0.7203 0.7837 0.0000 0.0548 5. bupa 0.5618 0.5649 0.5573 0.6763 0.0534 0.0107 0.171 0.0000 1.0000 0.9206 6. car 0.0000 0.1109 0.1109 1.0000 0.1457 0.1573 0.5414 0.6440 0.3530 0.4520 7. cmc 0.3106 0.4114 0.3662 0.3582 0.1835 0.0000 0.3320 0.1223 0.1144 1.0000 8. crx 0.0300 0.0411 0.0000 0.3242 0.3979 0.1181 0.3738 0.1226 0.6080 1.0000 9. diagnosis 0.0077 0.0071 0.0000 1.0000 0.4271 0.4276 0.4282 0.4288 0.1981 0.0469 10. ecoli 0.1822 0.1814 0.1843 0.5180 1.0000 0.4936 0.2081 0.2603 0.0000 0.3624 11. faults 0.3350 0.335 0.335 0.4648 0.0000 0.0543 0.3461 0.2765 1.0000 0.6506 12. forestfires 0.0348 0.0531 0.1777 0.0226 0.3833 0.0357 0.7291 0.0000 0.3902 1.0000 13. german 0.1110 0.1110 0.1110 0.4073 0.639 0.2259 0.8098 0.2809 0.0000 1.0000 14. german24 0.0000 0.0000 0.0000 0.2198 0.3567 0.0776 0.5217 0.0646 0.1399 1.0000 15. glass 0.3127 0.3757 0.3961 0.7815 0.1259 0.1625 0.3278 0.1658 1.0000 0.0000 16. haberman 0.0673 0.0673 0.0673 0.0000 0.1412 0.1081 0.1660 0.0618 0.0320 1.0000 17. heart 0.2979 0.1334 0.0933 0.7015 0.5847 0.5867 0.6192 0.4734 0.0000 1.0000 18. ilpd 0.005 0.0056 0.0044 0.0100 0.1884 0.0019 0.3468 0.0000 1.0000 0.6968 19. image 0.5373 0.5242 0.5389 1.0000 0.1138 0.1437 0.5890 0.6745 0.7382 0.0000 20. ionosphere 0.2729 0.2729 0.2729 0.2277 0.1040 0.1322 0.2448 0.0000 1.0000 0.4419 21. iris 0.1369 0.1373 0.1373 0.2844 0.6388 0.7002 0.8913 1.0000 0.0000 0.0627 22. magic04 0.1454 0.1454 0.1274 0.2338 0.0000 0.0641 0.0344 0.1360 0.4863 1.0000 23. monks1 0.4265 0.0000 0.0000 0.2782 0.5506 0.5537 0.4311 0.4311 0.7784 1.0000 24. monks2 0.0000 0.0000 0.0000 0.2167 0.5273 0.4471 1.0000 0.1706 0.8618 0.5205 25. monks3 0.0000 0.0000 0.0000 0.3027 0.3676 0.2812 1.0000 0.908 0.0649 0.8449 26. nursery 0.0000 0.0000 0.0000 0.0141 0.0339 0.0413 1.0000 0.9688 0.0322 0.1655 27. parkinsons 0.1816 0.1816 0.1816 0.3595 0.3497 0.3366 0.2946 0.2484 1.0000 0.0000 28. pendigits 0.5905 0.8355 0.8462 0.6887 0.6873 0.7849 0.7472 0.7892 1.0000 0.0000 29. pima 0.0089 0.0000 0.0186 0.1251 0.2139 0.1275 0.368 0.1267 0.0129 1.0000 30. seeds 0.0836 0.0808 0.2312 0.9694 0.8505 0.8152 0.6082 1.0000 0.0000 0.0836 31. sonar 0.0000 0.0000 0.0000 0.8867 0.8048 0.7288 0.8388 0.7129 1.0000 0.0573 32. tae(-cart) 0.2754 0.0000 0.0015 1.0000 0.5749 0.7373 - - 0.9708 0.9319 33. thyroid 0.4475 0.4520 0.4550 1.0000 0.3695 0.4455 0.4460 0.5740 0.0000 0.1730 34. tic 0.1130 0.3409 0.4476 0.9964 0.0000 0.1276 0.1696 0.2498 1.0000 0.9517 35. venicle 0.2305 0.2881 0.4896 0.6347 0.0000 0.0355 0.1057 0.1192 1.0000 0.2348 36. vertebral2 0.0000 0.0014 0.0084 0.0463 0.0056 0.0323 0.0673 0.0084 0.0827 1.0000 37. vertebral3 0.3087 0.3087 0.3058 1.0000 0.3477 0.3328 0.3081 0.3184 0.0000 0.8408 38. vowel 0.6413 0.6659 0.6673 1.0000 0.5429 0.5677 0.8186 0.8496 0.5606 0.0000 39. wdbc 0.0000 0.0000 0.0000 1.0000 0.6565 0.6368 0.8993 0.7702 0.6127 0.7155 40. wine 0.1380 0.1550 0.2375 0.2384 0.8011 0.9203 0.8504 1.0000 0.0000 0.3477 140 41. wine-red 0.0000 0.0434 0.2550 0.6293 0.1808 0.0832 0.6908 0.4105 0.6474 1.0000 42. wine-white 0.2185 0.2370 0.3873 0.3873 0.0220 0.0000 0.3376 0.3098 1.0000 0.1572 43. wpbc 0.0000 0.0000 0.0000 0.1292 0.3148 0.0869 0.4651 0.055 0.5658 1.0000 44. yeast 0.1142 0.1036 0.1062 0.8194 0.3486 0.075 0.1574 0.1979 0.0000 1.0000 Average2 0.1830 0.1821 0.1995 0.5206 0.3450 0.2858 0.4781 0.3791 0.4419 0.6071 V riadku Average2 tabulky 9.6 je vypocitany aritmeticky priemer strednych chyb prijateho rozhodnutia pre kazdy skumany model rozhodovania. Vypocitajme zmenu chyby prijateho rozhodnutia, sposobenu absenciou moznosti zmerat jeden zo vstupnych atributov. Tato zmena je rozdielom chyb prijateho rozhodnutia uvedenych v tabulkach 9.3 a 9.5 Vysledky vypoctu zmeny chyby prijateho rozhodnutia pre kazdy subor dat je uvedeny v tabulke 9.7. Tabulka 9.7. Zmena chyby prijateho rozhodnutia. C. Subor dat Zmeny chyb prijateho rozhodnutia uFDT oFDT sFDT yFDT ?4.5 ?4.5p ?ART ?ARTp Bayes kNN 1. abalone -0.0093 -0.0079 0.0022 -0.0243 0.0079 -0.0175 -0.0024 -0.021 -0.0047 0 2. balance -0.1105 -0.1098 -0.1097 0.0027 -0.0405 -0.08 -0.0599 -0.0691 -0.1238 -0.0553 3. blood -0.0017 -0.0015 -0.0008 0.0000 -0.0114 -0.0095 -0.0068 -0.0087 0.004 -0.0416 4. breast -0.0467 -0.0365 -0.0494 -0.0547 -0.0592 -0.074 -0.0909 -0.1134 -0.0004 -0.0104 5. bupa -0.0044 -0.0043 -0.0046 0.0000 -0.0167 -0.0271 -0.007 -0.0254 0.0012 -0.0045 6. car -0.0768 -0.0795 -0.0795 -0.0324 -0.0974 -0.1179 -0.0531 -0.0573 -0.0662 -0.085 7. cmc -0.0127 -0.0089 -0.0143 -0.0104 0.0029 -0.0245 0.0003 -0.014 -0.0026 -0.0018 8. crx -0.0106 -0.0159 -0.0157 -0.0547 -0.0031 -0.0216 -0.0039 -0.0214 -0.0003 -0.0117 9. diagnosis -0.0183 -0.0184 -0.0172 -0.0280 -0.0821 -0.0821 -0.0822 -0.0821 -0.003 -0.0251 10. ecoli -0.0582 -0.057 -0.0575 -0.1147 -0.0759 -0.0553 -0.0499 -0.0631 -0.025 -0.0229 11. faults -0.0147 -0.0147 -0.0147 -0.0388 -0.0204 -0.0322 -0.0256 -0.0323 -0.003 -0.003 12. forestfires -0.0011 -0.0008 0.0031 0.0000 0.0036 -0.0011 -0.001 -0.0009 -0.0019 0.0019 13. german -0.0056 -0.0056 -0.0056 -0.0005 0.0047 -0.0038 -0.0042 -0.0023 -0.0026 -0.0093 14. german24 -0.0064 -0.0064 -0.0064 -0.0015 0.0093 -0.0038 -0.0003 -0.0036 -0.0022 -0.0021 15. glass -0.0349 -0.0322 -0.033 -0.0460 -0.0436 -0.0494 -0.0561 -0.0472 0.0004 0.0041 16. haberman 0 0 0 -0.0068 0.0122 0.0023 0.0057 -0.0017 -0.0051 -0.0266 17. heart -0.0288 -0.0252 -0.0121 -0.0149 0.0057 -0.0115 -0.0054 -0.0184 -0.0074 -0.003 18. ilpd 0.0004 0.0004 0.0001 0.0000 0.0092 -0.0004 0.0068 -0.001 -0.0022 0.0036 19. image -0.034 -0.031 -0.0226 -0.0770 -0.0533 -0.0559 -0.0994 -0.115 -0.0051 -0.0028 20. ionosphere -0.0025 -0.0025 -0.0025 -0.0059 -0.0052 -0.0046 -0.0071 -0.0047 -0.0006 -0.0005 21. iris -0.0601 -0.0603 -0.0602 -0.0951 -0.1569 -0.1757 -0.2102 -0.2492 -0.018 -0.0088 22. magic04 -0.0189 -0.0175 -0.017 -0.0103 -0.0265 -0.0379 -0.0092 -0.0257 -1E-04 -0.0115 23. monks1 -0.1076 -0.1204 -0.1204 -0.0810 -0.1095 -0.1057 -0.0648 -0.0648 -0.034 0.0108 24. monks2 -0.0579 -0.0417 -0.0509 0.0035 -0.0587 -0.0331 -0.0887 -0.0193 0.0051 -0.1393 25. monks3 -0.0787 -0.0509 -0.0509 -0.0324 -0.0602 -0.1111 0.0151 -0.0509 -0.0648 0.0089 26. nursery -0.0741 -0.0741 -0.0741 -0.0803 -0.1382 -0.1428 -0.0011 -0.0208 -0.0764 -0.1105 27. parkinsons -0.0274 -0.0274 -0.0274 -0.0145 -0.0071 -0.0067 -0.0075 -0.0087 0.0007 -0.0005 28. pendigits -0.0262 -0.0299 -0.0442 -0.0308 -0.0467 -0.0574 -0.0398 -0.0466 -0.0078 -0.002 141 29. pima -0.013 -0.0135 -0.0124 -0.0164 -0.0093 -0.0147 0.0072 -0.0149 -0.009 -0.019 30. seeds -0.0143 -0.0119 -0.0226 -0.1038 -0.1008 -0.1064 -0.0512 -0.11 0.0011 -0.0119 31. sonar -0.0035 -0.0035 -0.0035 -0.0080 -0.0027 -0.0043 -0.0023 -0.0041 1E-04 0.0016 32. tae(-cart) -0.1004 -0.1158 -0.1139 -0.0404 -0.0802 -0.0734 0 0 -0.0096 -0.0487 33. thyroid -0.0606 -0.0616 -0.0622 -0.1391 -0.0453 -0.0561 -0.037 -0.0643 -0.0111 -0.0228 34. tic -0.0626 -0.0551 -0.054 -0.0128 -0.05 -0.0547 -0.0669 -0.0749 0.0013 0.058 35. venicle -0.0371 -0.0352 -0.0434 -0.0299 -0.0295 -0.0328 -0.0321 -0.0369 0.0008 -0.0024 36. vertebral2 -0.0481 -0.048 -0.0478 -0.0410 -0.0267 -0.0302 -0.016 -0.0309 -0.0052 -0.0062 37. vertebral3 -0.0523 -0.0521 -0.0517 -0.0696 -0.0634 -0.0643 -0.0459 -0.063 -0.0189 -0.0033 38. vowel -0.0718 -0.0716 -0.0714 -0.1303 -0.1368 -0.1324 -0.1362 -0.1385 -0.0314 -0.0074 39. wdbc -0.0024 -0.0024 -0.0024 -0.0144 -0.0027 -0.0042 -0.0022 -0.004 0.0002 0 40. wine -0.0150 -0.0167 -0.0162 -0.0155 -0.0357 -0.0425 -0.0355 -0.0464 -0.0033 -0.0031 41. wine-red -0.0122 -0.0112 -0.0092 -0.0109 -0.0252 -0.0202 -0.0223 -0.0164 -0.0019 -0.001 42. wine-white -0.0126 -0.0149 -0.0138 -0.0051 -0.0462 -0.0353 -0.0234 -0.017 0.0017 -0.0049 43. wpbc -0.0017 -0.0017 -0.0017 0.0000 0.002 -0.0004 0.0013 -0.0005 -1E-04 0.0006 44. yeast -0.0334 -0.0311 -0.0318 -0.0787 -0.0299 -0.0481 -0.0462 -0.0545 -0.0305 -0.0192 Average12 -0.0334 -0.0324 -0.0336 -0.356 -0.0460 -0.0475 -0.0338 -0.0429 -0.0130 -0.0149 Napriklad pre subor dat balance pri vybere strategie rozhodovania, ziskanej na zaklade algoritmu Bayes, je pozorovatelne zhorsenie strednej chyby prijateho rozhodnutia o 12.38%. V riadku Average12 tabulky 9.7 je vypocitany aritmeticky priemer zmeny chyby prijateho rozhodnutia pre kazdy skumany model rozhodovania. V tabulke 9.8. su uvedene vysledky porovnania strednej chyby prijateho rozhodnutia, ziskane v ramci prvej etapy experimentov pre pripad, ked je jeden z ukazovatelov nedostupny pre zmeranie (pozri tabulky 9.5 - 9.7). Tabulka 9.8. Vysledky analyzy skumanych modelov rozhodovania. Algoritmus Best Worst Average2 Average12 uFDT 16 0 0.1830 -0.0334 oFDT 15 0 0.1821 -0.0324 sFDT 15 0 0.1995 -0.0328 yFDT 6 11 0.5186 -0.0356 ?4.5 8 1 0.3450 -0.0395 ?4.5p 9 0 0.2858 -0.0468 ?ART 3 4 0.4781 -0.0331 ?ARTp 6 2 0.3791 -0.0424 Bayes 12 13 0.4419 -0.0128 kNN 5 17 0.6071 -0.0145 Analyza vysledkov uvedenych v tabulkach 9.5 a 9.8 umoznuje urobit nasledovne zavery. Existuju subory dat, pre ktore sa stredna chyba prijateho rozhodnutia pri absencii moznosti zmerat hodnoty jedneho zo vstupnych atributov zlepsila (pozri napriklad subory haberman, ilpd, seeds a dalsie). Tento fakt mozno vysvetlit tym, ze v tychto suboroch dat sa 142 v hodnotach niektorych vstupnych atributov vyskytuje sum, ktory ma negativny vplyv na vystupny atribut. Modely rozhodovania, zostrojene na zaklade znamych rozhodovacich a fuzzy rozhodovacich stromov a navrhnutych fuzzy rozhodovacich stromov su dostatocne silno citlive na zmenu hodnot vstupnych atributov. Najvacsie zhorsenie chyby prijateho rozhodnutia predstavuje hodnoty od 0.0324 do 0.0468 a je pozorovatelne na modeloch ?4.5, ?4.5pr, ?ART a ?ARTpr. Modely skonstruovane na orezanych rozhodovacich stromoch preukazali pritom vyssiu stabilitu vzhladom k zmenam, sposobenych absenciou moznosti zmerat hodnoty vstupnych atributov ako modely, skonstruovane na neorezanych stromoch. Modely rozhodovania, realizujuce algoritmy Bayes a kNN su dostatocne stabilne vzhladom k absencii moznosti zmerat hodnoty jedneho zo vstupnych atributov. Chyby prijateho rozhodnutia sa zvacsili iba na 0.0128 pre Bayes a na 0.0145 pre kNN. V tejto kapitole su teda predstavene vysledky experimentalneho vyskumu navrhnutych strategii rozhodovania, formalizovanych v tvare fuzzy rozhodovacich stromov. Bolo tiez realizovane porovnanie navrhnutych rieseni s rieseniami, ziskanymi na zaklade inych metod a algoritmov. Na zaklade uskutocnenych experimentov boli ziskane nasledovne zavery. Strategie rozhodovania, skonstruovane na zaklade fuzzy rozhodovacich stromov su jednym z najperspektivnejsich smerov rozhodovania v porovnani so strategiami, realizujucimi statisticke metody a algoritmy (Bayes a kNN). Strategie rozhodovania, skonstruovane na zaklade rozhodovacich stromov su dostatocne citlive vzhladom na absenciu moznosti zmerat hodnoty vstupnych atributov. Podrobna analyza ukazala, ze maximalne chyby vznikaju pri absencii pristupu k zmeraniu vstupneho atributu, asociovaneho s korenom rozhodovacieho stromu. Pri absencii moznosti zmerat iny vstupny atribut nie je zhorsenie chyby prijateho rozhodnutia tak kriticke. Avsak celkovo je zhorsenie chyby rozhodnutia znatelne. Cielom autorov nebolo vycislenie casovych charakteristik ziskania skumanych modelov rozhodovania, kedze tento parameter nie je dolezity pri ich praktickom pouziti. Skutocne, model rozhodovania sa na zaklade trenovacieho vyberu dat vytvara jednorazovo a vopred. Opakovane sa uskutocnuje uz iba jeho vyuzitie pri rozhodovani v novej situacii. Vsetky skumane modely okrem modelu kNN potrebovali priblizne rovnaky cas na rozhodnutie v novej situacii. Znacne spomalenie preukazal model kNN, pretoze podla tohto modelu je pre rozhodnutie v novej situacii potrebne porovnanie so vsetkymi pozorovaniami z trenovacieho vyberu. Pred pouzitim rozhodovacich stromov v praxi je potrebne preskumat pravdepodobnost straty jednotlivych atributov. Ak je pravdepodobnost straty atributov, ktore sa nachadzaju pri koreni stromu prilis velka, je lepsie pouzit model, ktory je menej citlivy na chybajuce data. 143 144 Kapitola 10. Zavery Zakladnym cielom druhej casti monografie je ilustracia teoreticko-informacneho pristupu k inteligentnej analyze dat v systemoch pre podporu rozhodovania. Pre dosiahnutie stanoveneho ciela: (a) boli rozpracovane sumarne informacne charakteristiky fuzzy dat a bol ukazany vypocet moznych zavislosti medzi nimi; (b) boli formalizovane nove metodiky konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov, ktorych zaklad tvoria navrhnute informacne charakteristiky; (c) bol navrhnuty mechanizmus formalizacie fuzzy rozhodovacich stromov vo forme, vhodnej pre nasledovne spracovanie pomocou pocitaca, napriklad vo forme produkcnych pravidiel fuzzy odvodzovania a vo forme rozhodovacich tabuliek; (d) bol realizovany experimentalny vyskum navrhnutych strategii rozhodovania. Uskutocnena kriticka analyza umoznuje urobit zaver, ze metodiky, navrhnute v tejto kapitole, su aktualne a su orientovane na prakticke pouzitie pri projektovani sucasnych systemov pre podporu rozhodovania, s vyuzitim metod spracovania fuzzy dat a viachodnotovych dat. Na zaklade vysledkov analyzy mozno urobit nasledovne zavery: 1. Autormi navrhnuty pristup je zalozeny na analyze existujucich fuzzy dat z pozicie znameho a dostatocne odskusaneho aparatu teorie informacie. To umoznuje vyuzivat prostriedky spominaneho matematickeho aparatu. 2. Navrat k informacnym zakladom umoznuje syntetizovat a matematicky zdovodnit uzitocnost existencie roznych kriterii, vyuzivanych pri konstrukcii fuzzy rozhodovacich stromov. Vyber a vytvorenie noveho kriteria sa uskutocnuje v zavislosti od formulacie a specifik ulohy rozhodovania.. 3. Ako nastroj pre analyzu zakladnych dat sa vyuzivaju sumarne informacne charakteristiky fuzzy dat. Zakladom analyzy je urcenie stupna informacneho vztahu medzi vystupnym atributom a vstupnymi atributmi. Vysledkom je moznost vypracovat a zdovodnit strategiu rozhodovania, ktora predstavuje poradie vyhodnotenia vstupnych faktorov s minimalnymi nakladmi na zdroje. 4. Vyuzitie pristupu, zalozeneho na sumarnych informacnych charakteristikach, umoznuje adekvatnejsie spracovavat situacie z realneho sveta, kedze navrhnute sumarne informacne charakteristiky maju frekvencnu podstatu ich zmerania a nesuvisia s pravdepodobnostami. Treba poznamenat, ze pravdepodobnostne charakteristiky byvaju v praxi iba zriedkavo zname vopred. Ich presne vycislenie podla zakona velkych cisel vyzaduje rozsiahle subory pozorovani. 5. Uskutocneny experimentalny vyskum potvrdzuje efektivnost navrhnutych rieseni v porovnani s tradicne vyuzivanymi metodami a algoritmami. Strategie rozhodovania na zaklade fuzzy rozhodovacich stromov maju v porovnani s inymi strategiami vyuzivanymi v systemoch pre podporu rozhodovania nasledovne vyhody: (a) zohladnuju nestochasticky 145 neurcitost vstupnych dat, spocivajucu napriklad v nemoznosti presneho zmerania vstupnych ukazovatelov pomocou realnych cisel; (b) pripustaju vydanie odporucani, tykajucich sa prijimanych rozhodnuti s vyjadrenim doveryhodnosti moznych alternativ; (c) maju lepsi ukazovatele adekvatnosti prijateho rozhodnutia (mensie hodnoty chyb prijateho rozhodnutia). 6. Formalizacia strategie rozhodovania v tvare produkcnych pravidiel a rozhodovacich tabuliek je prirodzenou formou vyjadrenia ziskanych znalosti pre ich nasledne komplexne spracovanie. Produkcne pravidla tak tvoria informacny zaklad univerzalnych systemov pre podporu rozhodovania alebo expertnych systemov. Generovanie systemu produkcnych pravidiel, opisujucich spravanie sa objektu alebo procesu, umoznuje pri jeho zabudovani do znamych systemov pre podporu rozhodovania vyuzit uz existujuce programove produkty. Analogicky rozhodovacia tabulka sa pri uchovavani interpretuje v tvare vektora hodnot, pricom priamy pristup k jeho elementom sa realizuje prostrednictvom zadania hodnot vstupnych atributov. Takato interpretacia umoznuje vyznamne zekonomizovat zdroje pamati a skratit cas ziskania vysledku. Vysvetlit to mozno tym, ze odpada nutnost nevyhnutnych zlozitych vypoctov so vstupnymi hodnotami atributov, lebo hodnoty vstupnych atributov sa vyuzivaju iba pre priamu adresaciu pamati. 7. V rade nie uplne vyriesenych uloh v systemoch pre podporu rozhodovania jedna z prioritnych uloh pozostava vo vypracovani metod skumania prijateho rozhodnutia analyzou jeho strukturnej funkcie, opisujucej strategiu rozhodovania. Analyza tejto strukturnej funkcie z pohladu vyskumu citlivosti a vyznamnosti vstupnych ukazovatelov je obsahom nasledujucej casti monografie. 146 CAST III. MATEMATICKY APARAT VIACHODNOTOVEJ LOGIKY PRE ANALYZU DAT V SYSTEMOCH PRE PODPORU ROZHODOVANIA V tejto casti su predstavene vysledky teoretickeho charakteru z oblasti konstrukcie algoritmov smerovanych diferencialnych operatorov funkcii m-hodnotovej logiky (kapitola 11). Ustredna myslienka spociva v prechode od symbolickych vypoctov k maticovym transformaciam. Prechod k maticovej forme vyjadrenia umoznuje pouzit pri ich spracovani typove softverove baliky maticovej algebry ? pri hardverovom spracovani mozno znamymi metodami vyjadrit vektorovo-maticove vztahy pomocou architektur vypoctovych prostriedkov, fungujucich na principoch paralelizmu a seriovosti [Lee1976, Kucharev1990, Kucharev1991, Falkowski2004, Rafiev2009, Cheng2011]. Navrhnute paralelne algoritmy logickych diferencialnych operatorov su silnym nastrojom pre analyzu citlivosti strukturnych funkcii, opisujucich objekt alebo proces. V kapitole 12 su navrhnute nove metody analyzy citlivosti strukturnej funkcie. Vyuzitie tychto metod v systemoch pre podporu rozhodovania umoznuje skumat vplyv zmeny vstupnych ukazovatelov na prijate rozhodnutie a dat zdovodnenu odpoved na otazku: pri akych podmienkach ma prijate rozhodnutie vplyv na vysledok. Druhou oblastou vyuzitia navrhnutych algoritmov vypoctu smerovanych logickych operatorov je analyza vyznamnosti (Importance Analysis). V ramci tejto oblasti boli skumane existujuce indexy vyznamnosti a boli navrhnute nove indexy vyznamnosti, ktore umoznuju vyjadrit pravdepodobnostny charakter zmeny stavu analyzovaneho objektu v zavislosti od zmeny stavu jeho ukazovatelov (kapitola 13). Zavery, tykajuce sa vyuzitia smerovanych logickych operatorov funkcii m-hodnotovej logiky su prezentovane v kapitole 14. Kapitola 11. Smerovane logicke operatory funkcii m- hodnotovej logiky Objektom vyskumu su v tejto kapitole strukturne funkcie, zadane pomocou vektorov hodnot funkcii viachodnotovej logiky, interpretovanych ako rozhodovacia tabulka. Tieto strukturne funkcie popisuju objekt alebo proces a vytvaraju sa napriklad pomocou fuzzy rozhodovacich stromov. V prvej podkapitole 11.1 su uvedene zakladne pojmy teorie funkcii m-hodnotovej logiky, vyuzivane v publikacii. Podkapitola 11.2 obsahuje nove algoritmy vypoctu smerovanych logickych derivacii. Tieto derivacie maju nasledovne najdolezitejsie vlastnosti: (?) umoznuju definovat podmienky zmeny hodnot logickej funkcie s prihliadnutim na smer zmeny jej 147 argumentov (vstupnych podmienok); (b) skumaju funkciu s prihliadnutim na smer zmeny jej hodnoty v zavislosti od smeru zmeny jej argumentov. V podkapitole 11.3 je uvedene zovseobecnenie rozpracovanych algoritmov pre logicke diferencialne funkcie m-hodnotovej logiky. Zakladne teoreticke podklady tejto kapitoly tvoria: (a) matematicky aparat smerovanych diferencialnych operatorov v symbolickom tvare [Tucker1985, Giuma1988], (b) metoda syntezy paralelnych algoritmov vypoctu diferencialnych operatorov, zalozena na prechode od neregularnych symbolickych vypoctov k regularnym maticovym algoritmom [Lee1976, Kucharev1990]. 11.1. Zaklady algebry funkcii m-hodnotovej logiky Zavedieme zakladne pojmy algebry funkcii m-hodnotovej logiky, nevyhnutne pre objasnenie myslienok autorov [Lee1976, Rine1984, Giuma1988, ???????1990, Shmerko2009]. D e f i n i c i a 11.1. Pod funkciou m-hodnotovej (viachodnotovej) logiky f(X) = f(x1,x2,...,xn), zavisiacej od n premennych x1,x2,...,xn sa mysli logicka funkcia, definovana na mnozine {0,1,..., m-1}, ktora je zobrazenim {0,1,...,m-1}n {0,1,...,m-1}. Pocet moznych funkcii m-hodnotovej logiky n premennych je konecne a je rovne m m n . Specialnym pripadom tychto funkcii pre m=2 su booleovske funkcie. D e f i n i c i a 11.2. Disjunkcia a konjunkcia m-hodnotovych premennych x1 a x2 su definovane nasledovnymi vztahmi: x1, ak x1 x2, x1V x2 = max(x1, x2) = x2, ak x1 < x2 x1, ak x1 < x2, x1 x2 = min(x1, x2) = x2, ak x1 x2 V snahe zjednodusit a sprehladnit zapis budu v tejto praci operacie disjunkcie a konjunkcie dalej zapisovane pomocou symbolov sumy (?) a produktu (?). D e f i n i c i a 11.3. Literalom pre x {0,1,...,m-1} sa nazyva vyraz v tvare m-1, ak x = s, x s = s(x) = 0, ak x s, s {0,1,...,m-1}. (11.1) D e f i n i c i a 11.4. n-rozmernym termom Qr(X) sa nazyva konjunkcia n literalov v tvare m-1, pre x1= r1 , x2= r2 , ... , xn= rn ; Qr(X) = n r n r r x x ? x 1 2 1 2 = 0, v opacnom pripade, kde (r1,r2,...,rn)m=r - je m-hodnotovy zapis parametra r: r=0,...,m n -1; ri=0,...,m-1; i=1,...,n. 148 D e f i n i c i a 11.5. Ak je funkcia m-hodnotovej logiky f(x1,x2,...,xn) n premennych definovana na mnozine n-tic r1,r2,...,rn a nadobuda na nich hodnotu rovnu s (s {0,...,m-1}), potom s-ty komponent funkcie logickej algebry sa nazyva disjunkcia Ps(X) n-rozmernych termov alebo polynomom: Ps(X) = VQr(X) = V n r n r r x x ? x 1 2 1 2 , (11.2) f(r1,r2,...,rn)=s f(r1,r2,...,rn)=s D e f i n i c i a 11.6. Lubovolna funkcia m-hodnotovej logiky f(X), zavisiaca od n premennych, moze byt v symbolickom tvare vyjadrena ako disjunkcia jej s-tych komponentov (s = 0,..., m-1): m-1 f(X) =V s Ps(X). (11.3) s = 0 System {0,..., m-1, x 0 ,...,x m-1 , , V} tvori funkcionalne uplnu bazu v triede funkcii m- hodnotovej logiky a nazyva sa uplna normalna forma funkcii m-hodnotovej logiky. Zname su aj ine funkcionalne uplne systemy, napriklad systemy Posta a Webba, ktore maju analogiu v booleovskej algebre. D e f i n i c i a 11.7. Inverzia m-hodnotovej premennej x sa definuje ako: x = (m-1) - x. D e f i n i c i a 11.8. Pod r-nasobnou cyklickou negaciou (cyklom) m-hodnotovej premennej x sa mysli vyraz v tvare x r = x + r (mod m). D e f i n i c i a 11.9. Vektorom hodnot x = [x (0) x (1) ...x (m n -1)] T funkcie m-hodnotovej logiky f(X) n premennych x1,x2,...,xn, sa nazyva stlpec pravdivostnej tabulky s rozmerom m n , ziskanej lexikografickym utriedenim vzoriek premennych x1,x2,...,xn (T - je symbol transponovania) (tabulka.11.1). T a b u l k a 11.1. Pravdivostna tabulka a vektor hodnot x funkcii m-hodnotovej logiky Hodnoty premennych Hodnota funkcie Hodnoty x1 ... xn-1 xn f(x1,x2,...,xn) elementov vektora x 0 0 ? 0 0 ? m-1 ... ... ... ... ... 0 0 ? 0 1 ? m-1 0 1 ? m-1 0 ? m-1 f(0,...,0,0) f(0,...,0,1) ? f(0,...,0,m-1) f(0,...,1,0) ? f(m-1,...,m-1,m-1) x (0) x (1) ? x (m-1) x (m) ? x (m n -1) 149 Usporiadane subory (n-tice) premennych a pomocou nich ziskany vektor hodnot x funkcie m-hodnotovej logiky su analogom rozhodovacej tabulky. Plati to i v pripade, ak funkcia m-hodnotovej logiky je strukturnou funkciou, popisujucou spravanie sa objektu alebo procesu. Funkcia m-hodnotovej logiky sa zadava v tvare vektora hodnot ?, pomocou analytickeho popisu, zovseobecnenej Karnaughovej mapy, pomocou rozhodovacieho diagramu alebo rozhodovacieho stromu atd. Dalej sa pri vysvetlovani pouziva vyjadrenie logickych funkcii v tvare vektora hodnot ? a pomocou analytickej formy. P r i k l a d 11.1. Funkciu trojhodnotovej logiky f(x1,x2,x3) (m=3, n=3), zadanu pomocou vektora hodnot x = [012011222 012111111 012111000]T , mozno vyjadrit v tvare Karnaughovej mapy: x1 0 1 2 x2 x3 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 0 2 2 2 2 1 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 1 1 2 0 2 1 0 2 1 2 1 0 2 2 2 1 0 Alebo v analytickom tvare (11.3): 2 f(X) =V l Pl(X) = 0 P0 (X) + 1 P1 (X) + 2 P2 (X) = l = 0 = 0 (x1 0 x2 0 x3 0 + x1 0 x2 1 x3 0 + x1 1 x2 0 x3 0 + x1 2 x2 0 x3 0 + x1 2 x2 2 x3 0 + x1 2 x2 2 x3 1 + x1 2 x2 2 x3 2 ) + + 1 (x1 0 x2 0 x3 1 + x1 0 x2 1 x3 1 + x1 0 x2 1 x3 2 + x1 1 x2 0 x3 1 + x1 1 x2 1 x3 0 + x1 1 x2 1 x3 1 + x1 1 x2 1 x3 2 + + x1 1 x2 2 x3 0 + x1 1 x2 2 x3 0 + x1 1 x2 2 x3 2 + x1 2 x2 0 x3 1 + x1 2 x2 1 x3 1 + x1 2 x2 1 x3 2 ) + + 2 (x1 0 x2 0 x3 2 + x1 0 x2 2 x3 0 + x1 0 x2 2 x3 1 + x1 0 x2 2 x3 2 + x1 1 x2 0 x3 2 + x1 2 x2 0 x3 2 ). Kratky analyticky zapis tohto vyrazu ma tvar f(x1,x2,x3) = 1 2 2 3 x x x x . V rade pripadov nie su hodnoty m-hodnotovej logickej funkcie f(x1,x2,...,xn) zadane pre vsetky hodnoty argumentov x1,x2,...,xn. Taketo funkcie sa nazyvaju ciastocne definovane. Pri spracovani ich treba dodefinovat, alebo, ako je uvedene napriklad v [Yanushkevich1998], sa taketo vzorky argumentov vylucuju z dalsieho spracovania. 150 11.2. Paralelne algoritmy vypoctu smerovanych logickych derivacii funkcii m-hodnotovej logiky V tejto podkapitole je prezentovany navrhnuty paralelny algoritmus vypoctu smerovanej logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky podla parcialnej premennej a rad jeho modifikacii: (?) pri realizacii tohto algoritmu pomocou vyssieho programovacieho jazyka; (b) pre vypocet smerovanej logickej derivacie podla vektora premennych. Tieto algoritmy sa vyuzivaju pri synteze a analyze strukturnych funkcii, u ktorych hodnoty vstupnych a vystupnych atributov patria do konecnej mnoziny {0,..,m-1}. D e f i n i c i a 11.10. Smerovana logicka derivacia podla parcialnej premennej xi funkcie m-hodnotovej logiky, zadanej vektorom hodnot x, vyjadruje fakt zmeny hodnoty funkcie z j na k pri zmene hodnoty premennej xi z a na b a vo vektorovo-maticovom tvare sa vypocita pomocou vztahu [Shmerko1996, Levashenko1996b] x(j k) / xi (a b) = ( (i,a) m P n j(x)) ( (i,b) m P n k(x)) , (11.4) kde parametre smerov zmien su j, k, a, b {0,...,m-1}. Vo vztahu (11.4) sa vektorovy literal s(x) urcuje pomocou pravidla: s(x) = s ([x (0) x (1) ... x (m n -1)] T ) = [ s (x (0)) s (x (1)) ... s (x (m n -1))]T , (11.5) kde s - je hodnota premennej patriaca do mnoziny {j,k}. Maticu derivacie (i,l) m P n podla premennej xi s parametrom l = {a, b} vo vztahu (11.4) mozno vyjadrit nasledovne: (i,l) m P n = i 1 M m pm (l) n i M m , (11.6) kde i 1 M m a n i M m - su diagonalne matice rozmerov m i-1 m i-1 a m n-i m n-i , ktore na hlavnych diagonalach obsahuju hodnoty (m-1); vektor pm (l) - ma strukturu v tvare: pm (l) = [ l(0) l(1) ... l(m-1)]. (11.7). Vo vztahu (11.4) sa pri vypocte vektorovych literalov j(x) resp. k(x) vybera mnozina premennych, na ktorych funkcie nadobudaju hodnoty j resp. k. Z matic (i,a) m P n a (i,b) m P n sa vyberaju mnoziny premennych, na ktorych su hodnoty xi rovne a resp. b. Pomocou operacie konjunkcie sa fixuju mnoziny, na ktorych su tieto podmienky splnene sucasne. Vyssie uvedeny vypocet vyjadrime v tvare algoritmu. 151 A l g o r i t m u s A.11.1 vypoctu smerovanej logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky (podla parcialnej premennej). Vstupne data: m - pocet moznych hodnot funkcie; x - vektor hodnot funkcie m-hodnotovej logiky; n - pocet premennych; i - poradie (index) premennej, podla ktorej sa vypocitava derivacia; j, k - parametre zmeny hodnoty funkcie; a,b - parametre zmeny i-tej premennej. Vystupn e data: y - vektor hodnot smerovanej logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky podla parcialnej premennej Krok 1. Vytvorenie vektorov pm (a) a pm (b) pomocou vztahu (3.7). Krok 2. Vytvorenie matic derivacii (i,a) m P n a (i,b) m P n pomocou vztahu (3.6). Krok 3. Vypocet literalov j(x) a k(x) pomocou vztahu (3.5). Krok 4. Vypocet smerovanej logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky pomocou vztahu (3.4). Koniec algoritmu. P r i k l a d 11.2. Vypocitat smerovanu logicku derivaciu x(1 2)/ x2(0 2) funkcie logickej algebry, zadanej vektorom hodnot x = [012 112 222]T . Ak do vztahu (3.4) dosadime hodnoty parametrov i=2, j=1, k=2, a=0, b=2, dostaneme x (1 2)/ x2(0 2) = ( (2,0 ) 3 P 2 1(x)) ( (2,2) 3 P 2 2(x)). (11.8) Pomocou vztahu (11.5) vypocitame literaly: 1(x) = [020 220 000]T , 2(x) = [002 002 222]T . Podla vztahu (11.6) vytvorime matice derivacii (2,0 ) 3 P 2 a (2,2) 3 P 2 podla premennej x2 K tomu pomocou vztahu (11.7) vytvorime vektory p3 (0) a p3 (2) : p3 (0) = [ 0(0) 0(1) 0(2)] = [2 0 0] a p3 (2) = [ 2(0) 2(1) 2(2)] = [0 0 2]. (2,0 ) 3 P 2 = M3 p3 (0) = . 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 0 2 0 0 0 0 2 0 2 0 2 0 0 (2,2) 3 P 2 = M3 p3 (2) = . 0 0 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 0 2 0 0 2 0 2 0 2 0 0 Dosadenim matic (2,0 ) 3 P 2 , (2,2) 3 P 2 a vektorov 1(x), 2(x) do vztahu (11.8) dostaneme: 152 . 0 2 0 2 2 2 0 2 0 2 2 2 2 0 0 2 0 0 . 0 0 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 0 0 0 2 2 0 2 0 . 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 0 (0 2) (1 2) 2 x x Logicka derivacia podla premennej x2 zavisi iba od hodnoty premennej x1. Znamena to, ze hodnota funkcie f(x1, x2) sa zmeni z hodnoty 1 na 2, pri zmene hodnoty x2 z 0 na 2, iba pri x1=1. Poznamenajme, ze vektoru hodnot ziskanej smerovanej derivacie x(1 2)/ x2(0 2) = [020]T zodpoveda nasledovny zapis v analytickom tvare f(1 2)/ x2(0 2)=x1 1 . Analyticky zapis vstupnej funkcie ma tvar f (x1, x2) = max (x1, x2). Diagramy datovych tokov (Data Flow Diagrams - DFS) zobrazene na obrazku 11.1 objasnuju proces vypoctu. x x(j k)/ x1(0 1) x x(j k)/ x2(0 1) x (0) j x (1) j x (2) j x (3) k jx(0) kx(3) x (4) k jx(1) kx(4) x (5) k jx(2) kx(5) x (0) j x (1) k jx(0) kx(1) x (3) j x (4) k jx(3) kx(4) x (6) j x (7) k jx(6) kx(7) x x(j k)/ x1(0 2) x x(j k)/ x2(0 2) x (0) j x (1) j x (2) j x (6) k jx(0) kx(6) x (7) k jx(1) kx(7) x (8) k jx(2) kx(8) x (0) j x (2) k jx(0) kx(2) x (3) j x (5) k jx(3) kx(5) x (6) j x (8) k jx(6) kx(8) x x(j k)/ x1(1 2) x x(j k)/ x2(1 2) x (3) j x (4) j x (5) j x (6) k jx(3) kx(6) x (7) k jx(4) kx(7) x (8) k jx(5) kx(8) x (1) j x (2) k jx(1) kx(2) x (4) j x (5) k jx(4) kx(5) x (7) j x (8) k jx(7) kx(8) Obrazok 11.1. Diagramy datovych tokov algoritmov vypoctu smerovanych logickych derivacii funkcie trojhodnotovej logiky dvoch premennych, zadanej vektorom hodnot x =[x (0) x (1) x (2) ... x (8)] T (symbol vo vrcholoch grafu predstavuje operaciu konjunkcie, symbol s - literal s (x)) 153 Symbolickou analogiou ziskaneho vektorovo-maticoveho vztahu (11.1) je vyraz [Giuma1987, Tapia1991] f(j k) / xi(a b) = Pj (X) | xi = a Pk (X) | xi = b , kde Ps(X) (s {j,k}), (j,k,a,b=0,...,m-1) - su polynomy, obsahujuce komponenty s rovnakymi hodnotami koeficientov s, vypocitavane pomocou vztahu (11.2). Je charakteristicke, ze v kazdom riadku matic derivacii (i,a) m P n a (i,b) m P n sa nachadza iba jedna hodnota rozna od nuly. Preto vypocet smerovanej logickej derivacie x(j k)/ xi(a b) (obrazok 11.1) vedie k operacii nad vektorom: y = x(j k)/ xi(a b) = i (j,k,a,b) (x). (11.9) V sulade s touto operaciou je l-ty element y (l) vektora hodnot smerovanej logickej derivacie y funkcie m-hodnotovej logiky rovny: m-1, ak li =a, pri x (l) = j a x (l+(b-a) m n-i ) = k; y (l) = (11.10) 0, v opacnom pripade. Tu li {0,...,m-1} - i-ty komponent m-hodnotoveho vyjadrenia parametra l=(l1,...,li ,...,ln)m; x (r) (r = l; (b-a) m n-i ) urcuje r-ty element vektora hodnot x. Poznamenajme, ze vo vztahu (11.10) elementy vektora hodnot derivacie nadobudaju iba dve hodnoty 0 alebo m-1. Preto pri ich ukladani a hardverovom spracovani mozno pouzivat binarne elementy. Uvedieme rad vlastnosti smerovanych logickych derivacii x(j k)/ xi(a b) funkcii m- hodnotovej logiky, ktorych vyuzitie umoznuje zjednodusit proces vypoctov [Levashenko1996b]. V l a s t n o s t 11.1. Pre lubovolnu funkciu m-hodnotovej logiky plati: ?(j k)/ xi (c c) = 0, pre vsetky j, k, c {0,...,m-1}. Dokaz: ?(j k)/ xi (c c)= ( (i,c) m P n j(x)) ( (i,c) m P n k(x))= (i,c) m P n ( j(x) k(x)) = (i,c) m P n 0 = 0. V l a s t n o s t 11.2. Pre lubovolnu funkciu m-hodnotovej logiky plati vlastnost symetrie smerovanej logickej derivacie x(j k) / xi(a b) = x(k j) / xi(b a). Dokaz: Z definicie smerovanej logickej derivacie vyplyva: x(j k)/ xi(a b)=( (i,a) m P n j(x)) ( (i,b) m P n k(x))= 154 =( (i,b) m P n k(x)) ( (i,a) m P n j(x))= x(k j)/ xi(b a). V l a s t n o s t 11.3. Pre lubovolnu funkciu m-hodnotovej logiky plati x(j1 k1)/ xi(a b) x(j2 k2)/ xi(a b) =0, pri j1 j2 alebo k1 k2. Dokaz: x(j1 k1)/ xi(a b) x(j2 k2)/ xi(a b) = ( (i,a) m P n j 1 (x)) ( (i,b) m P n k 1 (x)) ( (i,a) m P n j 2 (x)) ( (i,b) m P n k 2 (x)) = ( (i,a) m P n j 1 (x)) ( (i,a) m P n j 2 (x)) ( (i,b) m P n k 1 (x)) ( (i,b) m P n k 2 (x))= (i,a) m P n ( j 1 (x) j 2 (x)) (i,b) m P n ( k 1 (x) k 2 (x))= (i,a) m P n 0 (i,b) m P n 0=0. Vyuzitie smerovanej logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky podla parcialnej premennej umoznuje urcit zmenu hodnoty funkcie v pripade zmeny hodnoty iba jednej jej premennej. Zovseobecnime tento pojem pre skupinu premennych [Levashenko1995]. Zavedieme nasledovne oznacenia. Skupinu sucasne sa meniacich premennych xi 1 ,xi 2 ,...,xi r funkcie m-hodnotovej logiky f(x1,x2,...,xn) vyjadrime v tvare vektora x (p) =( n p n p p x , x ,..., x 1 2 1 2 ), kde xs 1 = xs , xs 0 - oznacuje absenciu (nepritomnost) premennej xs (s=1,...,n) v tejto skupine; p1, p2, ..., pn - je binarne vyjadrenie parametra p (p=0,...,2n -1). Pociatocne hodnoty premennych vektora x (p) vyjadrime ako ap=(a1,a2,...,an) a hodnoty vzniknute po zmene ako bp=(b1,b2,...,bn). Ak sa hodnoty premennej xs vektora x (p) nemenia, potom plati as=bs . D e f i n i c i a 11.12. Smerovana logicka derivacia funkcie m-hodnotovej n premennych podla vektora premennych x (p) vyjadruje vysledok zmeny hodnoty funkcie z j na k pri sucasnej zmene premennych vektora x (p) z ap=(a1,a2,...,an) na bp=(b1,b2,...,bn): x(j k)/ x (p) (a b) = ( ( , ) ( ) p p n m x a P j(x)) ( ( , ) ( ) p p n m x b P k(x)) . (11.11) Matica derivacii ( , ) ( ) p p n m x l P (l={ap, bp}) sa vypocita pomocou vztahu n ( , ) ( ) p p n m x l P = [Pm (ls ) ] ps , s=1 (11.12) pm (ls ) , ps = 1, [Pm (ls ) ] ps = Mm, ps = 0, (11.13) kde parameter ps=1, ak sa podla s-tej premennej xs robi derivacia a ps=0 v opacnom pripade; 155 Spravnost tohto tvrdenia vyplyva z nasledovneho. Zo vztahov (11.12) a (11.13) vyplyva, ze matica ( , ) ( ) p p n m x l P sa vytvara ako sucin pomocnych vektorov pm (l s ) , ak sa podla s-tej premennej robi derivovanie a ako sucin matic Mm v opacnom pripade. Vektor pm (l s ) urcuje elementy vo vektore x, urcujuce skupiny s premennou xs , rovne ls (v konkretnom pripade as alebo bs). Matica Mm urcuje elementy vo vektore x, ktore zodpovedaju skupinam, kde premenna xs nadobuda vsetky mozne hodnoty (od 0 do m-1). Vyuzitie vektorovych literalov j(x) a k(x) vo vztahu (11.11) umoznuje vyclenit skupiny premennych, na ktorych je hodnota funkcie m-hodnotovej logiky rovna j resp. k. Z toho vyplyva, ze logicky diferencialny operator (11.11) urcuje skupiny, na ktorych su sucasne splnene dve podmienky: hodnota funkcie m-hodnotovej logiky je rovna j (pociatocne hodnoty premennych xi 1 , xi 2 ,..., xi r su rovne (a1,a2,...,ar)) a hodnota funkcie je rovna k (hodnoty zmenenych premennych xi 1 , xi 2 ,..., xi r su rovne (b1,b2,...,br)). Poznamenajme, ze smerovana logicka derivacia podla premennej je specialnym pripadom uvedeneho operatora za podmienky, ze vektor pozostava z jedinej premennej. Algoritmus vypoctu smerovanej logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky vyzera nasledovne: A l g o r i t m u s A.11.2 vypoctu smerovanej logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky (podla vektora premennych) Vstupne data: m -pocet moznych hodnot funkcie; x - vektor hodnot funkcie m- hodnotovej logiky; n - pocet premennych funkcie; ? (p) - vektor premennych, podla ktorych sa robi derivacia; j, k - parametre smeru zmeny funkcie m- hodnotovej logiky; ap, bp - parametre smeru zmeny argumentov funkcie m- hodnotovej logiky. Vystupne data: y - vektor hodnot smerovanej logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky podla vektora premennych. Krok 1. Vytvorenie matic derivovania ( , ) ( ) p p n m x a P a ( , ) ( ) p p n m x b P podla vztahov (11.12) a (11.13) Krok 2. Vytvorenie literalov j(x) a k(x) podla vztahu (11.5). Krok 3. Vypocet smerovanej logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky podla vztahu (11.11). Koniec algoritmu. P r i k l a d 11.3. Urcit hodnotu vstupneho atributu x1 funkcie trojhodnotovej logiky, zadanej vektorom hodnot x = [000000000 011111111 012112222]T , ktora umozni zdovodnit fakt zmeny hodnoty vystupneho atributu x2 z hodnoty 1 na 2 a atributu x3 z hodnoty 0 na 2. Vytvorme matice derivacii P9 ([011],[010]) a P9 ([011],[022]) podla vztahov (11.12) a (11.13): 156 P9 ([011],[010]) = 0 2 0 2 0 0 , 0 0 2 0 2 0 2 0 0 P9 ([011],[022]) = 0 0 2 0 0 2 . 0 0 2 0 2 0 2 0 0 Urcime literaly 1(x) a 2(x) podla pravidla (11.5): 1(x) =[000000000 022222222 020220000]T , 2(x) =[000000000 000000000 002002222]T . Po dosadeni vstupnych hodnot m=3, n=3, j=1, k=2, x (p) =[011], ap=[010], bp=[022] do (11.11) dostaneme: x(1 2)/ (x2(1 2), x3(0 2)) = (P9 ([011],[010]) 1(x)) (P9 ([011],[022]) 2(x)) = . 2 0 0 2 0 0 2 2 0 Vysledok znamena, ze zmena hodnoty funkcie f(X) z 1 na 2 pri sucasnej zmene hodnoty x2 z 1 na 2 a hodnoty x3 a 0 na 2 sa vyskytuje iba pri hodnote atributu x1 rovnej 2. Poznamenajme, ze symbolicky zapis vstupnej funkcie ma tvar f(x1,x2,x3)=x1x2 V x1x3, a ziskana smerovana derivacia ma tvar f(1 2)/ (x2(1 2),x3(0 2)) = x1 2 . 11.3. Paralelne algoritmy vypoctu smerovanych logickych diferencialov funkcii m-hodnotovej logiky Smerovane logicke derivacie funkcii m-hodnotovej logiky umoznuju skumat m-urovnove schemy vzhladom na zmenu jednej alebo celej skupiny vstupnych premennych, ktorych hodnoty patria do mnoziny {0,...,m-1}. Napriek tomu, ak je potrebne skumat smery vsetkych potencialnych variantov zmeny vstupnych hodnot systemu, vznika nutnost vypoctu smerovanych logickych diferencialov funkcie m-hodnotovej logiky. Poznamenajme, ze vyskumu logickych diferencialov a ich analogov v aritmetickej logike su venovane prace [???????1990, Yanushkevich1998]. Zovseobecnime pojem smerovaneho parcialneho diferencialu funkcie m-hodnotovej logiky [Giuma1988, Levashenko1995]. D e f i n i c i a 11.13. Smerovany parcialny diferencial dx i x (j k) funkcie m-hodnotovej logiky, zadany vektorom hodnot ?, vyjadruje vysledok zmeny hodnoty funkcie z hodnoty j na k, pri vsetkych moznych zmenach premennej xi a vypocita sa podla vztahu, ktoreho maticovy tvare je: dx i x (j k) = ( 0 (i) j(x)) ( 1 (i) k(x)) , (11.14) kde j(x) a k(x) su literaly, definovane pomocou vztahu (11.5), a 0 (i) a 1 (i) su matice, ktore maju tvar em 1-s (i,0) m P n s (i) = em s : , s = {0,1}. em 1 -s (i,m 1) m P n (11.15) 157 V tomto vztahu em - je vektor dimenzie m pozostavajuci z hodnot (m-1), t.j. em=[m-1, m-1, ...., m-1] ; matica (i,l) m P n sa vypocita podla vztahu (11.6). Dokazeme spravnost tohto tvrdenia. Struktura matice diferencialov s (i) sa urci tak, ze diferencial dx i x (j k), definovany vztahom (11.14), obsahuje derivacie ?(j k)/ xi(a b) pre vsetky zmeny (a,b {0,...,m-1}). Z toho vyplyva, ze existuje m 2 situacii: (a,b) = {(0,0), (0,1), ..., (0,m-1), (1,0), ..., (m-1,m-1)}. Preto matica diferencialu 0 (i) musi obsahovat matice derivovania (i,0) m P n , (i,1) m P n a (i,m 1) m P n v poradi [ (i,0) m P n , (i,1) m P n ... (i,m 1) m P n ] T m-krat , a matica diferencialu 1 (i) v poradi [ (i,0) m P n , (i,1) m P n ... (i,m 1) m P n ] T m-krat m-krat m-krat . Uvedene poradie umiestnenia matic je realizovane v matici diferencialu s (i) , vytvaranej pomocou vztahu (11.15). Skutocne, struktura matic 0 (i) a 1 (i) , pozostavajucich z usporiadanej postupnosti matic (i,0) m P n , (i,1) m P n a (i,m 1) m P n , umoznuje urcovat skupiny premennych x1,...,xi ,...,xn , v ktorych sa hodnota premennej xi meni od 0 do m-1. Pouzitie literalov j(x) a k(x) fixuje skupiny premennych, na ktorych funkcie nadobudaju hodnotu j resp. k. Preto vyraz (11.11) urcuje podmienky (skupiny premennych x1,x2,...,xn), na ktorych sa hodnota funkcie m-hodnotovej logiky meni z j na k pri lubovolnych zmenach xi . Tento fakt tvori zaklad algoritmu. A l g o r i t m u s A.11.3 vypoctu smerovaneho parcialneho diferencialu funkcie m- hodnotovej logiky Vstupne data: m - pocet moznych hodnot funkcie; x - vektor hodnot funkcie m-hodnotovej logiky; n - pocet premennych funkcie m-hodnotovej logiky; i - index (poradie) premennej, podla ktorej sa robi diferencial; j, k - parametre zmeny hodnoty funkcie. Vystupne data: vektor hodnot smerovaneho parcialneho diferencialu funkcie m-hodnotovej logiky Krok 1. Vycislit literaly j (x) a k (x) podla vztahu (11.5) Krok 2. Urcit vektory pm (0) , pm (1) ,..., pm (m-1) podla vztahu (11.7) Krok 3. Vytvorit matice diferencovania (i,0) m P n , (i,1) m P n ,..., (i,m 1) m P n podla vztahu (11.6) Krok 4. Urcit vektory em 0 a em 1 . Krok 5. Vytvorit matice diferencialu 0 (i) a 1 (i) podla vztahu (11.15) Krok 6. Vypocitat smerovany parcialny diferencial podla vztahu (11.14) Koniec algoritmu. P r i k l a d 11.4. Vypocitat smerovany parcialny diferencial dx 1 x (1 2) trojhodnotovej funkcie, zadanej vektorom hodnot x = [111 210 220]. Vyuzijeme vztah (11.14) a zapiseme dx 1 x (1 2) = ( 0 (1) 1(x)) ( 1 (1) 2(x)) . 158 Vypocitame vektorove literaly: 1(x) = [222020000] , 2(x)=[000200220]. Pomocou vztahu (11.15) vytvorime matice diferencovania 0 (1) , 1 (1) a dosadime ich do vztahu (11.14). Ziskame vektor hodnot dx 1 x (1 2) smerovaneho parcialneho diferencialu funkcie 3-hodntovej logiky dx 1 x (1 2)=[000 200 220 000 000 020 000 000 000]T . Symbolicky zapis vysledku ma tvar: dx 1 f (1 2) = f(1 2)/ x1(0 1) dx1(0 1) + f(1 2)/ x1(0 2) dx1(0 2) + f(1 2)/ x1(1 2) dx1(1 2) = x2 0 dx1(0 1) + (x2 0 + x2 1 ) dx1(0 2) + x2 1 dx1(1 2). Treba zdoraznit, ze vysledkom je urcenie podmienok (suborov hodnot atributov x1,x2), pri ktorych sa hodnota vysledneho atributu meni z 1 na 2 pri zmene atributu x1. Skutocne, hodnota funkcie sa meni z 1 na 2 v pripadoch, ak nastanu zmeny: (?) ?1 z hodnoty 0 na 1, iba pri ?2=0; (b) ?1 z hodnoty 0 na 2, iba pri ?2=0 alebo ?2=1; (c) ?1 z hodnoty 1 na hodnotu 2, iba pri ?2=1. Diagramy datovych tokov skumanych diferencialnych operatorov sa syntetizuju na zaklade diagramu datovych tokov algoritmu vypoctu smerovanych logickych derivacii funkcie m-hodnotovej logiky podla parcialnej premennej, zobrazenych na obrazku 11.1. V tejto kapitole boli zovseobecnene algoritmy vypoctu smerovanych logickych operatorov pre funkcie m-hodnotovej logiky. Boli ziskane operacne grafy vypoctovych procesov. Bola preukazana adekvatnost tychto grafov so signalnymi (signal-flow) grafmi algoritmov rychlej Fourierovej transformacie, casto vyuzivanych pri cislicovom spracovani signalov. Realizacia ziskanych algoritmov s vyuzitim regularnych vektorovo-maticovych operacii umoznuje vyuzit hardverovu podporu vypoctov na zaklade paralelno-seriovych principov spracovania [Le1976, Kucharev1990, Yanushkevich1998]. Vysledkom teoretickeho vyskumu v tejto kapitole je paralelny algoritmus vypoctu smerovanej logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky podla parcialnej premennej a jeho nasledovne modifikacie: (a) pre vypocet smerovanej logickej derivacie funkcie m- hodnotovej logiky podla vektora premennych; (b) pre vypocet smerovanych operatorov logickej derivacie funkcie m-hodnotovej logiky s orientaciou na priame naprogramovanie; (c) pre vypocet smerovaneho parcialneho diferencialu funkcie m-hodnotovej logiky. Operatory smerovanych logickych derivacii funkcie m-hodnotovej logiky podla premennej i vektora teda umoznuju skumat zmenu hodnoty funkcie pri zmene hodnoty jej argumentu. Boli ziskane maticove analogy zapisu tychto operatorov a na ich zaklade boli syntetizovane operacne grafy algoritmov. To tvori zaklad tvrdenia, ze vypracovane algoritmy su paralelne, umoznuju paralelno-seriovu realizaciu a (ako bolo cielom) priamy odraz v architekture vypoctovych zariadeni, postavenych na principoch homogennosti a regularnosti komponentov, z ktore ich tvoria. 159 11.4. Zavery V tejto kapitole su uvedene vysledky, obsahujuce teoreticke aspekty viachodnotovej logiky pouzitej v praci . Tieto vysledky treba hodnotit ako vklad do rozvoja teorie logickeho diferencialneho poctu. Uvedene vysledky su charakteristicke univerzalnym pristupom, konkretne, zaklad novych algoritmov tvoria maticove matematicke modely a vztahy. To umoznilo: (?) objavit nove, z teoretickej i algoritmickej stranky dolezite vlastnosti smerovanych diferencialnych operatorov; (b) skumat vypoctove procesy na zaklade syntetizovanych operacnych grafov a sformulovat konkretne odporucania, tykajuce sa ich algoritmickej i pocitacovej realizacie; (c) paralelizovat proces vypoctu, co treba ocenit ako dolezity krok pri prekonavani tazkosti, spojenych so seriovym sposobom realizacie vypoctov, navrhnutych v znamych pracach; (d) transformovat ulohu realizacie smerovanych operatorov na znamu a dobre preskumanu ulohu realizacie algoritmu na architekture vypoctovych systemov homogenneho a systolickeho typu [Lee1976, Yanushkevich2008, Shmerko2009]. Ziskane vysledky umoznuju urobit nasledovne zakladne zavery: 1. Trieda smerovanych diferencialnych operatorov funkcii m-hodnotovej logiky moze byt realizovana v tvare homogennych a regularnych (co sa tyka struktury) algoritmov. Tento zaver sa potvrdzuje tym, ze s ucastou autorov boli po prvykrat: - ziskane maticove analogy smerovanych logickych derivacii podla premennych; - formalne definovane smerovane logicke diferencialy a smerovane logicke derivacie funkcie m-hodnotovej logiky podla vektora premennych v maticovom tvare; - vypracovane tri paralelne algoritmy vypoctu logickych diferencialnych operatorov, vyhovujuce poziadavkam na ich programovu realizaciu pomocou typovych softverovych balikov maticovej algebry, napr. MATLAB, a pomocou hardverovej realizacie s ohladom na moznost paralelne-serioveho spracovania. 2. Zname smerovane diferencialne operatory predstavuju iba cast triedy operatorov tohto typu. Mozno vyslovit dostatocne zdovodneny predpoklad o existencii dalsich smerovanych logickych operatorov, ktore maju analogy v booleovskom diferencialnom pocte. Potvrdzuju to aj vysledky, prezentovane v tejto kapitole. 3. Ziskane algoritmy vypoctu smerovanych logickych operatorov predstavuju vykonny nastroj pre analyzu citlivosti strukturnych funkcii, popisujucich dynamiku spravania sa objektu alebo procesu. Mozno to vysvetlit tym, ze smerovane logicke operatory (na rozdiel od nesmerovanych) umoznuju podrobnejsie skumat dynamiku zmeny stavu objektu alebo procesu v zavislosti od dynamiky zmeny vstupnych vplyvov. 4. Vypracovany matematicky aparat je orientovany na spracovanie lingvistickych premennych. Tento fakt zabezpecuje moznost jeho vyuzitia v nastrojoch systemov pre podporu rozhodovania (systemov pre podporu rozhodovania) v etape vyskumu citlivosti strukturnych funkcii. Tento vyskum predpoklada skumanie zmeny hodnoty vysledneho atributu v zavislosti od zmeny hodnoty vstupnych atributov, zadanych pomocou lingvistickych premennych. 160 5. Realizovany vyskum a ziskane vysledky su zakladom pre formulovanie a riesenie radu novych teoretickych uloh, konkretne: - maticova interpretacia smerovanych logickych integralov funkcii m-hodnotovej logiky a algoritmy ich vypoctu; - urcenie vztahov medzi diferencialnymi logickymi operatormi a logickymi derivaciami funkcii m-hodnotovej logiky. Vysledky uvedene v tejto kapitole boli publikovane v pracach [Levashenko1996b, [Levashenko2007b] a neskor boli rozpracovane na oblast analyzy spolahlivosti [Zaitseva2012a, Zaitseva2012b, Zaitseva2013]. 161 162 Kapitola 12. Analyza citlivosti na zaklade smerovanych logickych diferencialnych operatorov Strukturna funkcia opisuje zavislost hodnot vystupneho atributu od hodnot vstupnych atributov. Vyskum citlivosti strukturnej funkcie predpoklada analyzu zavislosti zmeny hodnot vysledneho atributu od zmeny hodnot jedneho alebo viacerych vstupnych atributov. Casto su metody analyzy citlivosti zovseobecnenim dobre znamych postupov, ktore mozno povazovat za uspesne, ak beru do uvahy specifika strukturnej funkcie. V tejto kapitole autori vychadzaju zo znamych vysledkov zovseobecnenia metody aktivizacie viacrozmernej cesty pre funkcie, realizovane na m-urovnovych komponentoch (metoda Spillmana a Sua) [Spillman1977]. Uvedena je modifikacia tejto metody s cielom vyuzitia pojmu smeru (orientacie) D-kociek pre m-urovnove komponenty. Zaklad mechanizmu vytvarania D- kociek spociva v algoritme vypoctu smerovanych logickych operatorov, prezentovanych v kapitole 11. V tejto kapitole je pouzity nasledovny sposob prezentacie ziskanych vysledkov. Naformuluje sa uloha analyzy citlivosti strukturnej funkcie, realizovanej na m- urovnovych komponentoch (podkapitola 12.1). Zavedie sa pojem tzv. smerovanych D- kociek (v dalsom DD-kociek) pre m-urovnove komponenty a algoritmus ich vytvarania (podkapitola 12.2). V podkapitole 12.3 je navrhnuta metoda analyzy citlivosti strukturnej funkcie, formalne sa zdovodni jej korektnost a nove charakteristiky. Na prikladoch sa podrobne vysvetli metodika jej vyuzitia a jej nove vlastnosti, ako je pouzitie pre lubovolne pripustne typy m-urovnovych komponentov a pre lubovolnu hodnotovost m. V podkapitole 12.4. sa skuma vyuzitie aparatu smerovanych logickych operatorov pre analyzu citlivosti m- urovnovych komponentov. Vysledky experimentalneho vyskumu a zavery su uvedene v podkapitolach 12.5 a 12.6. 12.1. Formulacia ulohy analyzy citlivosti strukturnej funkcie Jednou zo zakladnych etap podpory rozhodovania je analyza vplyvu zmeny hodnot vstupnych atributov na vystupny atribut. To si vyzaduje skumanie citlivosti vystupneho atributu vzhladom k zmene hodnot vstupnych atributov a urcenie podmienok, pri ktorych maju taketo zmeny vplyv na rozhodnutie. Budeme skumat ulohu analyzy citlivosti strukturnej funkcie ekonomickeho objektu, obsahujuceho m-urovnove komponenty s nasledovnym zadanim. Je dana strukturna funkcia S, realizovana m-urovnovymi komponentmi. Funkcia S ma n vstupnych atributov (?1,...,?i ,...,?n) a jeden vystupny atribut f(?1,...,?i ,...,?n), zavisly od vstupnych atributov. Je potrebne urcit hodnoty vstupnych atributov, ktore umoznuju zistit apriorne zadanu zmenu hodnot atributov strukturnej funkcie v zavislosti od zmeny vystupneho atributu. Budeme pritom uvazovat, ze zmena hodnoty atributu je vyber rozhodnutia a zmena hodnot vystupneho atributu je vysledkom rozhodnutia. 163 D e f i n i c i a 12.1. Podmienkou spozorovania zmeny hodnoty vystupneho atributu strukturnej funkcie, sposobenej zmenou hodnoty atributu x z a na b, sa nazyva mnozina t1,..,ti ,..,tn , ti (0,..,m-1) hodnot vstupnych atributov x1,..,xi ,..,xn , pre ktoru sa zmeni hodnota vystupneho atributu f(t1,...,ti ,...,tn), t.j. f(t1,...,ti ,...,tn) f * (t1,...,ti ,...,tn). Analyza citlivosti spociva v urceni podmienok x1,x2,...,xn, pri ktorych vzniknuta zmena jedneho alebo niekolkych atributov ma vplyv na vystupny atribut. 12.2. DD-kocky pre m-urovnove komponenty a algoritmus ich vytvarania Zavedieme niekolko oznaceni, nevyhnutnych pre objasnenie ziskanych vysledkov. Zmenu hodnoty m-urovnoveho atributu z p na q budeme zapisovat v tvare Dp q (p,q {0,...,m-1}, p q). Napriklad, zapis D1 2 oznacuje fakt zmeny hodnoty atributu z urovne logickej 1 na uroven logickej 2 [Shmerko1997, Levashenko2000]. Mnozinovu operaciu rozdielu mnozin ?\Y, kde ?={0,...,m-1} a Y ? budeme oznacovat zapisom v tvare UY . Napriklad, zapis U0,1,4 predstavuje mnozinu {2, 3, 5, ...,m- 1}. Pre oznacenie mnoziny {0,...,m-1} bude pouzity symbol U. Bez straty na vseobecnosti budeme skumat strukturnu funkciu s n vstupnymi atributmi a jednym vystupnym atributom, ktora nadobuda m roznych stavov. D e f i n i c i a 12.2. Smerovanou D-kockou (DD-kockou) sa nazyva sposob popisu strukturnej funkcie v tvare zavislosti zmeny hodnoty vystupneho atributu od zmeny hodnot jeho vstupnych atributov (jedneho alebo niekolkych). Kazda DD-kocka popisuje jednu z takychto moznych zmien. V dalsom texte, ak to nebude specifikovane inak, budu skumane DD-kocky pre m-urovnove komponenty, obsahujuce zmenu iba jedneho atributu xi . Vseobecne sa DD-kocka pre komponent n vstupnymi atributmi x 1 ,..,xi ,..,x n , realizujuca logicku funkciu f(x 1 ,..,xi ,..,x n ), vyjadruje nasledovne: Vstupne atributy komponentu Vystupny atribut komponentu x 1 ... xi ... x n f(?1,...,?i ,..,?n) UY1 ... Da b ... UYn Dj k Symboly UY1 ,..., UYn su ekvivalentne zapisom UY pre atributy x1,..., xn. V zapise DD-kocky pre m-urovnovy komponent sa budeme pridrziavat nasledovnych pravidiel: P r a v i d l o 12.1. Pozicia symbolu v zapise zodpoveda cislu (indexu) vstupneho atributu. P r a v i d l o 12.2. Posledna pozicia symbolu v zapise zodpoveda hodnote vystupneho atributu. Napriklad, zapis DD-kocky m-urovnoveho komponentu v tvare oznacuje, ze, po prve: m-urovnovy komponent ma tri vstupne atributy a jeden vystupny 164 atribut, po druhe: zmena hodnoty prveho atributu z 0 na 1 vedie k zmene hodnoty vystupneho atributu z 1 na 2 za podmienok: hodnota druheho atributu je rozna od nuly a hodnota tretieho atributu zodpoveda urovni 2. Ukazeme suvislost medzi smerovanou logickou derivaciou funkcie m-hodnotovej logiky a DD-kockou pre m-urovnovy komponent, realizujuci tuto funkciu. V l a s t n o s t 12.1. Smerovana logicka derivacia x(j k)/ xi(a b) funkcie m- hodnotovej logiky urcuje DD-kocky. Dokaz. Podla vztahu (11.4), smerovana logicka derivacia x(j k)/ xi(a b) funkcie m-hodnotovej logiky urcuje, pri akych hodnotach t1,...,ti-1, ti+1,...,tn vstupnych atributov x1,...,xi-1,xi+1,...,xn vedie zmena i-tej hodnoty atributu xi z a na b k zmene hodnoty vystupneho atributu z j na k. Z druhej strany, v zapise DD-kocky pre komponent sa objavuju hodnoty vstupnych atributov x1,...,xi-1,xi+1,...,xn tohto komponentu, pri ktorych zmena vstupneho atributu xi (zmena Da b) vedie k zmene hodnoty vystupneho atributu (zmena Dj k). Z toho vyplyva, ze podla vysledku vypoctu smerovanej logickej derivacie moze byt zostrojena DD. V e t a 12.1. Pre m-urovnovy komponent s n vstupnymi atributmi a jednym vystupnym atributom existuje maximalne m 2 (m-1) n m n-2 DD-kociek. Dokaz. Kedze hodnota atributu xi komponentu sa moze menit z a na b, (a,b=0,..,m-1, a b), potom pre tento atribut existuje Am 2 = m (m-1) roznych zmien Da b (Am 2 - pocet kombinacii m prvkov 2. triedy s opakovanim). Pre kazdy vstupny atribut mame m (m-1) n moznych zmien jeho hodnot. Pri jednej zmene hodnoty vstupneho atributu je moznych m zmien hodnot vystupneho atributu (t.j. (m-1) zmien na inu uroven alebo neexistencia zmeny). Vseobecny pocet moznych zmien hodnot vstupnych aj vystupnych atributov komponentu je rovny m 2 (m-1) n. Tato hodnota urcuje hornu hranicu poctu nenulovych smerovanych logickych derivacii. Smerovana logicka derivacia zavisi od n-1 premennych. V praci [Sasao1990] bol ziskany odhad hornej hranice poctu cinitelov v minimalnych a typickych formach vyjadrenia logickej funkcie n-1 premennych pomocou bazy Rosseta-Tucketa: hranica neprevysuje pocet m n-2 . Z toho vyplyva, ze pre jednu smerovanu derivaciu sa vytvara maximalne m n-2 DD- kociek, ale pre m-urovnovy komponent s n vstupnymi a jednym vystupnym atributom existuje maximalne m 2 (m-1) n m n-2 DD-kociek. V l a s t n o s t 12.2. Pre m-urovnovy komponent s dvomi vstupnymi a jednym vystupnym atributom existuje maximalne 2 m 2 (m-1) DD-kociek. V l a s t n o s t 12.3. Pre m-urovnovy komponent s 2 vstupnymi a jednym vystupnym atributom existuje presne q DD-kociek, kde q - pocet roznych nenulovych smerovanych logickych derivacii. Dokaz. Ako vyplyva z vety 12.1, maximalny pocet smerovanych derivacii funkcie m- hodnotovej logiky, realizovanej m-urovnovym komponentom strukturnej funkcie , je rovny 165 m 2 (m-1) n. Lenze cast z nich je nulovych (degenerovanych), a teda tieto neprodukuju DD- kocky. Preto je pocet DD-kociek presne rovny poctu nenulovych smerovanych derivacii. P r i k l a d 12.1. Smerovanej logickej derivacii x(0 2)/ x 1 (0 1)=[222000000 222000000 000000000]T , vypocitanej pre nejaku 3-hodnotovu logicku funkciu f(?) styroch premennych (m=3, n=4) zodpoveda analyticky zapis v tvare f(0 2)/ x 1 (0 1) = (x2 0 V x2 1 ) x3 0 . K zmene hodnoty logickej funkcie z 0 na 2 (D0 2) pri zmene hodnoty premennej x1 a 0 na 1 (D0 1) dochadza pri: hodnote x2= 0 alebo 1 (U2); hodnote x3=0 (0); lubovolnej hodnote x4 = 0, 1 alebo 2 (U). Komponentu, realizujucemu tuto funkciu, zodpoveda nasledovna DD-kocka: Vstupne atributy komponentu Vystupny atribut x 1 x 2 x 3 x 4 f(?1,?2,?3,?4) D0 1 U2 0 U D0 2 V l a s t n o s t i 12.2, 12.3. a veta 12.1 tvoria zaklad pre definiciu algoritmu konstrukcie DD-kocky podla vysledku vypoctu smerovanej logickej operacie. Algoritmus ?.12.1. vytvarania DD-kocky pre m-urovnovy komponent Vstupne data: Vektor hodnot X funkcie m-hodnotovej logiky, realizovanej m-urovnovym komponentom. Vystupne data: DD-kocka pre m-urovnovy komponent. Krok 1. Vypocitat nenulovu smerovanu logicku derivaciu funkcie m-hodnotovej logiky x(j k)/ xi(a b) pre j,k,a,b =0,...m-1; a b; i=1,...,n. Krok 2. Urcit indexy t zloziek vektora x(j k)/ xi(a b), rovnych (m-1). Krok 3. Vytvorit DD-kocku s vyuzitim parametrov zmeny j, k, a, b a m-hodnotovych vyjadreni indexov t = (t 1 ,...,ti- 1 ,ti + 1 ,..,t n )m pomocou pravidla: ?) i-tej zlozke komponentu DD-kocky zodpoveda zapis Da b, poslednej (n+1)- vej zodpoveda zapis Dj k ; b) stotoznit s l-tym komponentom (l=1,...,n, l i) DD-kocky mnozinu Yl = {0,...,m-1}\ tl ; c) vyjadrit l-ty komponent DD-kocky symbolom UYl . Koniec algoritmu 166 P r i k l a d 12.2. Vypocet DD-kociek pre 3-urovnove komponenty bazy min(x1,x2), max(x1,x2) [Vranesic1970] podla algoritmu ?.5.1 je uvedeny v tabulke 12.1. T a b u l k a 12.1. DD-kocky 3-urovnovych elementov min(x1,x2), max(x1,x2) Nenulova smerovana DD-kocka pre elementy logicka derivacia Vstupy Vystup f(X) = min(x1, x2) , x = [000011012] x(0 1)/ x1(0 1)=[022]T D0 1 U0 D0 1 x(0 1)/ x1(0 2)=[020]T D0 2 1 D0 1 x(0 2)/ x1(0 2)=[002]T D0 2 2 D0 2 x(1 2)/ x1(1 2)=[002]T D1 2 2 D1 2 x(0 1)/ x2(0 1)=[022]T U0 D0 1 D0 1 x(0 1)/ x2(0 2)=[020]T 1 D0 2 D0 1 x(0 2)/ x2(0 2)=[002]T 2 D0 2 D0 2 x(1 2)/ x2(1 2)=[002]T 2 D1 2 D1 2 f(X) = max(x1, x2) , ? = [012112222] x(0 1)/ x1(0 1)=[200]T D0 1 0 D0 1 x(0 2)/ x1(0 2)=[200]T D0 2 0 D0 2 x(1 2)/ x1(0 2)=[020]T D0 2 1 D1 2 x(1 2)/ x1(1 2)=[220]T D1 2 U2 D1 2 x(0 1)/ x2(0 1)=[200]T 0 D0 1 D0 1 x(0 2)/ x2(0 2)=[200]T 0 D0 2 D0 2 x(1 2)/ x2(0 2)=[020]T 1 D0 2 D1 2 x(1 2)/ x2(1 2)=[220]T U2 D1 2 D1 2 V tabulke 12.1 je vyuzita nasledovna vlastnost symetrie DD-kociek. V e t a 12.2. DD-kocka, ziskana pri sucasnej zamene komponentov Da b na Db a a Dj k na Dk j je ekvivalentna povodnej DD-kocke. Dokaz vyplyva z vlastnosti symetrie smerovanych logickych derivacii x(j k)/ xi(a b)= x(k j)/ xi(b a) (pozri vlastnost 11.2). Poznamenajme, ze pre zapis DD-kociek, ktore popisuju komponenty, majuce iba dva stabilne stavy, sa pouzivaju oznacenia D (pre pripad zmeny atributu z 1 na 0) a D (pre pripad zmeny hodnoty z 0 na 1), ale zapis DD-kociek pre m-urovnove komponenty je zalozeny na fakte zmeny hodnoty atributu z p na q, t.j. Dp q , p, q {0,1,2,...,m-1}. Okrem toho, ak symbol ? v D-kockach binarnych komponentov oznacuje hodnoty 0 alebo 1, potom v DD-kockach ako ekvivalent sluzi symbol UY, ktory urcuje mnozinu hodnot Y z mnoziny 167 {0,1,2,..., m-1}. Pre m=2 DD-kocka degeneruje na D-kocku binarneho komponentu, uvedeneho v [Roth1966]. D e f i n i c i a 12.5. Prienikom DD-kociek sa nazyva operacia nad DD-kockami predstavujuca ich spolocne komponenty, za podmienky zhody zmeny hodnoty vysledneho atributu jedneho z nich a vstupneho atributu druheho komponentu. 1 ? 4 2 5 3 pol 1 2 3 4 5 komponent A D0 1 U0 D0 1 komponent B 0 D0 1 D0 1 komponent ? (strukturna funkcia) D0 1 U0 0 D0 1 ? ? Obrazok 12.1. Interpretacia operacia prieniku DD-kociek na priklade dvojatributovych komponentov, ktore nadobudaju tri stabilne stavy min(x1,x2) a max(x1,x2). Napriklad na obrazku 12.1 je uvedena schematicka interpretacia operacie prieniku dvoch DD-kociek pre komponenty min(x1,x2) (?) a max(x1,x2) (?). Ako vysledok prieniku dostaneme DD-kocku vysledneho komponentu ?, realizujuceho funkciu max(min(x1,x2), x3). Tato DD-kocka definuje podmienky (hodnoty druheho a tretieho atributu komponentu ?), pri ktorych sa zmena D0 1 hodnoty 1. atributu prejavuje v hodnote vystupneho atributu (D0 1). D e f i n i c i a 12.4. Zjednotenim DD-kociek pre m-urovnovy komponent nazyvame operaciu, ktorej vysledkom je DD-kocka, popisujuca zakonitosti zmeny hodnot atributov tohto komponentu. Napriklad, pre 3-urovnove 2- vstupove komponenty min(x1,x2) a max(x1,x2) maju DD- kocky tvar: Komponent min(x1,x2) D0 2 0 D0 0 D0 2 1 D0 1 D0 2 2 D0 2 Komponent max(x1,x2) D2 0 0 D2 0 D2 0 1 D2 1 D2 0 2 D2 2 Vysledkom zjednotenia tychto DD-kociek pre komponent min(x1,x2) je DD-kocka: D0 2 d D0 d , a pre komponent max(x1,x2) : D2 0 d D2 d, kde d={0,1,2}. Inymi slovami, tieto zapisy oznacuju, ze: (?) pre komponent min(x1,x2) - pri hodnote d druheho atributu vedie zmena hodnoty prveho atributu z 0 na 2 (D0 2) k zmene hodnoty vystupneho atributu z 0 na d (D0 d); (b) pre komponent max(x1,x2), - zmena hodnoty prveho atributu z 2 na 0 (D2 0) pri hodnote d druheho atributu vedie k zmene vystupneho atributu z d na 0 (Dd 0). 168 Na zaklade pojmu zjednotenia mozno urcit suvislost D-kociek Spillmana a Sua s uvadzanymi DD-kockami. Napriklad, pri ilustracii zjednotenia DD-kociek (pozri definiciu 12.4.) bola vytvorena DD-kocka pre prvy atribut trojurovnoveho komponentu min(x1,x2) : D0 2 d D0 d , kde d={0,1,2}. Z toho vyplyva, ze ak hodnota prveho atributu sa zmeni z 0 na 2 pri hodnote d druheho atributu, potom hodnotou vystupneho atributu bude tiez hodnota d. Inymi slovami, pri hodnote prveho atributu rovnej 2, hodnota druheho atributu urci hodnotu vystupneho atributu. Z toho vyplyva, ze D-kocka pre 3-urovnovy komponent min(x1,x2) je vyjadrena v tvare 2 d d . Analogicky, zo zapisu DD-kocky pre 3-urovnovy komponent max(x1,x2): D2 0 d D2 d vyplyva, ze pri nulovej hodnote 1. atributu (ustalenej ako vysledok zmeny z 2 na 0) komponentu max(x1,x2) sa hodnota druheho atributu odovzda na vystup bez zmeny. Potom D-kocka pre komponent max(x1,x2) ma tvar: 0 d d Tieto zapisy zodpovedaju D-kockam, uvedenym v praci [Spillman1977]. Z formalne stranky korektnost vyuzitia takzvanych DD-kociek moze byt potvrdena nasledujucimi tvrdeniami: - podla definicie, DD-kocky pre m-urovnovy komponent a DD-postupnosti pre strukturnu funkciu, realizovanu na m-urovnovych komponentoch su castami zodpovedajucich D-kociek a D-postupnosti, definovanych Spillmanom. Poznamenajme, ze v [Spillman1977] su definovane symboly D, D1, Dk pre oznacenie lubovolnej m-urovnovej hodnoty atributu, pre zadanie 0 a ,,nie-0" urovne hodnot (dvoch mnozin) a pre zadanie hodnot ,,mensich ako k" a "vacsich ako k" (dvoch podmnozin); - modifikacia metody Spillmana a Sua sa tyka iba uvedeneho sposobu konstrukcie DD- kociek a smerovanych D-postupnosti na zaklade smerovanych logickych derivacii. Stanovime vztah medzi uvedenymi definiciami DD-kociek a skumanymi zmenami strukturnych funkcii, realizovanych na zaklade m-urovnovych komponentov. Ak je potrebne skumat zmenu atributu, ktory meni hodnotu z a na b, potom je nevyhnutne: (?) urcit vstupnu meniacu sa hodnotu atributu - parameter a; (b) zadat zmenu hodnoty tohto atributu Da b . 12.3. Analyza citlivosti strukturnej funkcie, realizovanej na m-urovnovych komponentoch Vysvetlime metodiku vyuzitia uvedenej metody pre analyzu citlivosti strukturnej funkcie, realizovanej na m-urovnovych komponentoch. Zdoraznime pritom dva nasledovne aspekty, dolezite pre prax: (a) vyuzitie metody pre vyskum citlivosti funkcii, realizovanych pomocou roznych baz m-urovnovych komponentov; (b) specifika pouzitia metody pri analyze citlivosti funkcii, nadobudajucich m ustalenych stavov. V podkapitole 4.2 boli analyzovane zname metody vyskumu citlivosti strukturnych funkcii, realizovanych na m-urovnovych komponentoch. Zaklad tychto metod [Spillman1977] tvori metoda aktivizacie viacrozmernej cesty [Roth1966] zovseobecnena pre m-urovnove komponenty. Tato metoda je urcena pre analyzu citlivosti strukturnej funkcie, realizovanej na komponentoch funkcionalnej bazy [Vranesic1970]. Vyuzitim metody 169 Spillmana a Sua umoznuje analyzovat zmeny atributov DU . Z druhej strany, tento typ zmien nepokryva celu triedu moznych zmien, nevyhnutnych pre analyzu strukturnych funkcii ekonomickeho objektu. Navrhovana modifikacia metody, vyuzivajuca DD-kocky je orientovana na analyzu citlivosti zmien, ktore nemozno skumat metodou [Spillman1977]. D e f i n i c i a 12.5. Smerovanou D-postupnostou (dalej DD-postupnostou) budeme nazyvat sposob zapisu strukturnej funkcie so zadanou zmenou s-teho atributu. V tomto zapise sa DD-kocky vyuzivaju pre komponenty strukturnej funkcie, pre zmenu ich stavu i cesty prechodu do vystupneho atributu. Modifikovana Spillmanova metoda ?.12.1. pre analyzu citlivosti strukturnej funkcie, realizovanej na m-urovnovych komponentoch Vstupne data: Strukturna funkcia na m-urovnovych komponentoch; analyzovany atribut s; sledovana zmena hodnoty atributu. Vystupne data: Podmienky (mnoziny hodnot vstupnych atributov), pri ktorych sa pozoruje zadana zmena Krok 1. Definovat zmeny hodnot skumaneho s-teho atributu (pociatocna DD- postupnost). Krok 2. Definovat m-urovnove komponenty, vyskytujuce sa na ceste posunu zmeny od miesta jej vzniku po vystupny atribut Krok 3. Vypocitat DD-kocky pre tieto komponenty. Krok 4. Realizovat operacie prieniku vstupnej DD-postupnosti s DD-kockami pre komponenty, ktore sa nachadzaju na ceste transportu zmeny (priama faza). Vysledkom je DD-postupnost. Krok 5. Doplnit DD-postupnosti vstupnymi hodnotami komponentov, nenachadzajucich sa na ceste aktivizacie (spatna faza). Koniec algoritmu Objasnime uvedenu metodu (?.12.1) a jej specifika pri analyze citlivosti strukturnej funkcie, uvedenej v praci [Spillman1977]. P r i k l a d 12.3. Vstupne data: - strukturna funkcia s 5 vstupnymi atributmi a jednym vystupnym atributom (obrazok 12.2); - 3-urovnove komponenty: minimum min(x1,x2), maximum max(x1,x2), k-nand(x1,x2) (k=1) a k-not(x) (k=2) funkcionalnej bazy [Vranesic1970]; - typ zmeny: D1 2; - analyzovany atribut: vnutorny atribut c. 7. Ciel: najst podmienky, ktore sposobuju tuto zmenu. 170 D1 2 x1 A 6 x2 B 7 x3 C 8 x4 9 G 11 D E 10 x5 Obrazok 12.2. Strukturna funkcia, obsahujuca trojurovnove komponenty (m=3), realizujuca funkciu f(X) piatich premennych [Spillman] (zvyraznena je cesta transportu zmeny). Boli pouzite nasledovne oznacenia: komponenty A, G realizuju funkciu - max(x1,x2), komponent B - realizuje funkciu k-nand(x1,x2) (k=1), komponenty C a D - min(x1,x2), komponent E - invertor k-not(x) (k=2). Krok 1. Vstupna DD-postupnost D1 2 popisuje zmenu hodnoty skumaneho atributu z 1 na 2 . Krok 2. Na ceste transportu zmeny sa nachadzaju trojurovnove komponenty minimum min(x1,x2) a maximum max(x1,x2). Krok 3. DD-kocky pre komponenty min(x1,x2), max(x1,x2) su uvedene v tabulke 12.1. Krok 4 a 5. Aktivujeme cestu transportu zmeny D1 2 od polu 7 k vstupnemu atributu (tabulka 12.2). Tabulka 12.2. Konstrukciu DD-postupnosti zmeny D1 2 pre strukturnu funkciu, zobrazenu na obrazku 12.2 Cislo atributu Komponent Vstupne atributy Vnutorne atributy Vystupny atribut 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 * D1 2 ? 2 D1 2 D1 2 G D1 2 U2 U2 D1 2 E 2 U2 D U U2 U2 2 B U 0 1 U 0 A 0 0 U U 0 U DD-postupnost 0 0 U 2 U2 0 D1 2 D1 2 D1 2 Poznamka: symbolom "*" je oznacena pociatocna DD- postupnost Do tabulky 12.3 zapiseme podmienky pozorovania zadanej zmeny hodnoty atributu 7. 171 Tabulka 12.3. Podmienky pozorovania zmeny D1 2 hodnoty atributu 7 strukturnej funkcie, zobrazenej na obrazku 12.2. Testovane mnoziny Hodnoty vystupneho atributu t1 t2 t3 t4 t5 Pred zmenou Po zmene 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 0 1 0 1 0 1 1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 0 0 U 2 U2 D1 2 Prediskutujme podrobnejsie vysledky, ziskane v tomto pripade. Pouzitie DD-kociek, na rozdiel od D-kociek Spillmana, umoznuje skumat sirsiu triedu zmien, typickych pre rad sucasnych formulacii uloh analyzy citlivosti, napriklad [Allen1977]. Pre strukturnu funkciu z obrazku 12.2, vysledky ziskane metodou Spillmana uz tieto zmeny neodhaluju. Skutocne: - Pre atribut 9 mnoziny: U U 0 U0 U a U U 0 0 U, ziskane Spillmanovou metodou [Spillman1977] neodhaluju zmenu atributu z 0 na 1 (D0 1). Mnozina U0 U0 U0 U0 0 ziskana pomocou DD-kociek, umoznuje pozorovat tuto zmenu. - Pre atribut 3 mnoziny U U0 2 U0 2 a U U0 U2 U0 2 neodhaluju zmenu hodnoty atributu z 0 na 1 (D0 1) a z 1 na 2 (D1 2). Pouzitie metody DD-kociek umoznuje ziskat mnoziny U U0 0 U0 0. vysvetlujuce tuto zmenu. - Pre atribut 7 mnoziny maju tvar 0 0 U0 U0 0. Avsak niektore z nich, konkretne 0 0 U0 1 0, nevysvetluju zmenu D1 2.. Uvedene fakty stvoria zaklad tvrdenia, ze Spillmanova metoda neumoznuje uplne realizovat analyzu citlivosti strukturnej funkcie, z coho vyplyva jej obmedzene pouzitie v systemoch pre podporu rozhodovania. Spillmanova metoda uzko suvisi s komponentmi funkcionalnej bazy [Vranesic1970] a nemozno ju vyuzit pre analyzu strukturnych funkcii, realizovanych s vyuzitim inych komponentov. Metoda, navrhnuta autormi v pracach [Shmerko1997, Levashenko2000] odstranuje tento nedostatok. Tento aspekt sa dosahuje zasluhou DD-kociek, vyuzitie ktorych eliminuje nutnost klasifikacie ciest transformacie zmeny v zavislosti od funkcii komponentov na aktivovanej ceste. Inymi slovami, v uvadzanej modifikacii Spillmanovej metody sa eliminuje vztah medzi aktivovanou cestou a funkcionalnou bazou objektu. 172 Metoda ?.12.2. skumania citlivosti strukturnej funkcie, realizovanej na m-urovnovych komponentoch 1. Definovat triedu skumanych zmien pre zadany atribut E={E1,...,E ,...,Eq}. 2. Urcit mnozinu Z pripustnych hodnot atributu: Z M, kde M={0, 1, ..., m-1}. 3. Vytvorit pociatocne DD-postupnosti pre kazdu zmenu ? triedy E, kde skumany atribut sa oznacuje DZ(E ) Z'. 4. Pre kazdu zmenu ? urcit podmienky (hodnoty vstupnych atributov), pri ktorych zmena hodnoty Da b skumaneho atributu (a {Z(E )}, b {Z'}) vyvola zmenu hodnoty Dj k vysledneho atributu. Vyuzitie metody objasnime na konkretnom priklade [Levashenko2008]. P r i k l a d 12.6. Vstupne udaje: opis procesu analyzy spolahlivosti banky, v tvare strukturnych funkcii, zavisiacej od n=8 vstupnych atributov (x1,...,x8) (obrazok 12.3). Tato funkcia obsahuje vysledny atribut x12 a vnutorne atributy x9, x10, x11. Vyznam atributov strukturnej funkcie je opisany v tabulke 12.4. Dana strukturna funkcia je realizovana s pouzitim dvoch trojhodnotovych (m1=3) komponentov ?, ? a dvoch stvorhodnotovych (m2=4) komponentov ?, D. Logicke funkcie, realizovane tymito komponentmi, boli zadane expertmi v tvare vektorov hodnot xA, xB, xC, xD (pozri tabulku 12.5): xA=[000001111 001111112 011 112 222] T ; xB=[0000 1111 1223 1223] T ; xC=[012012022 001011022 011011022] T ; xD=[000000000011 000000012112 000000012012] T . Ciel: skumat citlivost strukturnej funkcie vzhladom na rast hodnoty atributu x10 (dostatok vlastneho kapitalu) z hodnoty 1 na 2, pri apriori zadanych hodnotach vstupnych atributov x2=2 (odvody do rezervneho fondu), x4=1 (velkost vlastneho kapitalu), x8=2 (maximalna velkost rizika). ? Odhad ziskovosti banky 2 1 D0 1 3 B Odhad dostatku vlastneho kapitalu banky 4 5 ? Odhad ukazovatela kvality aktiv banky 7 6 8 D Odhad spolahlivosti banky 10 9 11 12 ?3 ?1 ?2 ?8 ?6 ?7 ?5 ?4 x x1 Urocene a neurocene vydavky banky x2 Odvody do rezervneho fondu a nepredvidatelne straty x3 Ponuka uverovych zdrojov na trhu x4 Vyska vlastneho kapitalu banky x5 Pomer medzi rezervnym fondom (RF) banky a zakladnym fondom (ZF) v percentach x6 ,,Spolocenska uzitocnost banky" x7 Vaha problemovych uverov x8 Maximalna miera rizika na jedneho klienta x9 Zisk banky x10 Dostatok vlastneho kapitalu banky podla poziadavok Centralnej banky x11 Kvalita aktiv banky x12 Spolahlivost banky Obrazok 12.3. Schematicke vyjadrenie strukturnej funkcie, popisujucej odhad spolahlivosti banky. 173 T a b u l k a 12.4. Interpretacia atributov strukturnej funkcie pomocou lingvistickych premennych Pomenovanie atributu Hodnota atributu a jej opis 0 1 2 3 Urocene i neurocene vydavky banky (x1 ) Vyssie ako priemerne v rezorte Na urovni priemernych v rezorte Nizsie ako priemerne v rezorte Odvody do rezervneho fondu a nepredvidane straty (x2 ) Vyssie ako priemerne Nizsie ako priemerne Nie su Ponuka uverovych zdrojov na trhu (x3 ) Ponuka prevysuje dopyt (prebytok likvidity) Dopyt je rovnaky ako ponuka Dopyt prevysuje ponuku (nedostatok likvidity) Vyska vlastneho kapitalu banky (x4 ) Nizka x4 < a2 Depozity fyzickych osob su vyssie Primerana uroven depozitov fyzickych osob a2 < x4 Depozity fyzickych osob su nizsie Pomer medzi rezervnym fondom banky (RF) a zakladnym fondom banky (ZF) x5 < 10% a {RF1 -ZFo=0 ; RF1 -RFo < 0} x5 < 10% vo vsetkych ostatnych pripadoch 10% <= x5 < 15% 15 % <= x5 Spolocenska uzitocnost banky (x6 ) x6 <0,45 0,45 <= x6 < 0,6 0,6 <= x6 Specificka vaha problematickych uverov v kreditnom portfoliu banky (x7 ) 8% < x7 5% < x7<= 8% 0<= x7<= 5% Maximalna miera rizika na klienta (x8 ) 25%< x8 10% < x8 <= 25% x8 <= 10% Zisk banky (x9 ) Nizsi ako priemerny Na urovni priemerneho ako priemerny v rezorte - Dostatok vlastneho kapitalu banky vo vztahu k poziadavkam centralnej banky (x10) Nizsi ako poziadavky CB Poziadavky CB ciastocne nie su dodrzane Celkova uroven vyhovuje poziadavkam CB Uplne vyhovuje. Kvalita aktiv banky (x11) Nevyhovujuca Vyhovujuca Dobra - Spolahlivost banky x Bez zisku Nizka Vyhovuje Dobra 174 Pre vyskum citlivosti strukturnej funkcie na zadane zvacsenie hodnoty atributu x10 staci urcit podmienky vplyvu zmeny D1 2 na vystupny atribut. Na ceste prenosu zadanej zmeny D1 2 argumentu ?10 sa nachadza 4-urovnovy komponent D. Najskor pre tento komponent vytvorime DD-kocky a zapiseme ich do tabulky 12.6. T a b u l k a 12.5.Vektory hodnot xA, xB, xC, xD logickych funkcii komponentov strukturnej funkcie analyzy spolahlivosti banky, ziskane na zaklade expertnych odhadov x1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 x2 0 0 0 1 1 1 2 2 2 0 0 0 1 1 1 2 2 2 0 0 0 1 1 1 2 2 2 x3 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 ??=x9 0 0 0 0 0 1 1 1 1 0 0 1 1 1 1 1 1 2 0 1 1 1 1 2 2 2 2 x4 0 0 0 0 1 1 1 1 2 2 2 2 3 3 3 3 x5 0 1 2 3 0 1 2 3 0 1 2 3 0 1 2 3 ??=x10 0 0 0 0 1 1 1 1 1 2 2 3 1 2 2 3 x6 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 x7 0 0 0 1 1 1 2 2 2 0 0 0 1 1 1 2 2 2 0 0 0 1 1 1 2 2 2 x8 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 ??=x11 0 1 2 0 1 2 0 2 2 0 0 1 0 1 1 0 2 2 0 1 1 0 1 1 0 2 2 x9 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 x10 0 0 0 1 1 1 2 2 2 3 3 3 0 0 0 1 1 1 2 2 2 3 3 3 0 0 0 1 1 1 2 2 2 3 3 3 x11 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 xD 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0 0 0 1 2 1 1 2 0 0 0 0 0 0 0 1 2 0 1 2 175 T a b u l k a 12.6. DD-kocky pre komponent D (odhad spolahlivosti banky) strukturnej funkcie, zobrazenej na obrazku 12.3. Nenulova smerovana DD-kocka logicka derivacia Vstupne atributy Vystupny atribut x12 = f D (x9, x10, x11) , x = [000000000011 000000012112 000000012012] x(0 1)/ x9(0 1) = [0000 0002 0200]T D0 1 2 1 D0 1 3 0 D0 1 D0 1 x(0 2)/ x9(0 1) = [0000 0000 2000]T D0 1 2 2 D0 2 x(1 2)/ x9(0 1) = [0000 0000 0002]T D0 1 3 2 D1 2 x(0 1)/ x9(0 2) = [0000 0002 0000]T D0 2 2 1 D0 1 x(0 2)/ x9(0 2) = [0000 0000 2000]T D0 2 2 2 D0 2 x(1 2)/ x9(0 2) = [0000 0000 0002]T D0 2 3 2 D1 2 x(1 0)/ x9(1 2) = [0000 0000 0200]T D1 2 3 0 D1 0 x(0 1)/ x10(0 2) = [000 020 020]T U0 D0 2 1 D0 1 x(0 2)/ x10(0 2) = [000 002 002]T U0 D0 2 2 D0 2 x(0 1)/ x10(0 3) = [022 220 020]T U D0 3 1 0 D0 3 U0 1 D0 3 U2 D0 1 D0 1 D0 1 x(0 2)/ x10(0 3) = [000 002 002]T U0 D0 3 2 D0 2 x(0 1)/ x10(1 2) = [000 020 020]T U0 D1 2 1 D0 1 x(0 2)/ x10(1 2) = [000 002 002]T U0 D1 2 2 D0 2 x(0 1)/ x10(1 3) = [022 220 020]T U D0 3 1 0 D1 3 U0 1 D1 3 U2 D0 1 D0 1 D0 1 x(0 2)/ x10(1 3) = [000 002 002]T U0 D1 3 2 D0 2 x(0 1)/ x10(2 3) = [022 200 000]T 0 D2 3 U0 1 D3 3 0 D0 1 D0 1 x(0 1)/ x11(0 1) = [0002 0020 0022]T U1 3 D0 1 U0 2 D0 1 D0 1 D0 1 x(0 1)/ x11(0 2) = [0002 0000 0000]T 0 3 D0 2 D0 1 x(0 2)/ x11(0 2) = [0000 0020 0022]T U0 2 D0 2 2 3 D0 2 D0 2 D0 2 x(1 2)/ x11(0 2) = [0000 0002 0000]T 1 3 D0 2 D1 2 Aktivujeme cestu prenosuD1 2 zmeny atributu x10 na vysledny atribut (tabulka 12.7) a sformulujeme DD-postupnost. 176 T a b u l k a 12.7. Konstrukcia DD-postupnosti pre atribut 5 schemy z obrazku 12.3 Komponent Atributy strukturnej funkcie Vstupne Vnutorne Vystupny ?1 ?2 ?3 ?4 ?5 ?6 ?7 ?8 ?9 ?10 ?11 ?12 * D1 2 D U0 D1 2 1 D0 1 A U 2 U U0 C U0 U2 2 B 1 U 1 DD-postupnost U 2 U 1 U U0 U2 2 U0 D1 2 1 D0 1 Poznamka: Symbolom * je oznacena pociatocna DD-postupnost. Teda, podmienka pre prejavenie sa zmeny D1 2 atributu x10 strukturnej funkcie (obrazok 12.3) ma tvar: U 2 U 1 U U0 U2 2. Uvedieme ekonomicku interpretaciu tohto vysledku. K tomu, aby nami prijate rozhodnutie o zvacseni vlastneho kapitalu (D1 2) pri apriori zadanych podmienkach: Odvody do rezerv (x2=2), Velkost vlastneho kapitalu (x4=1) a Maximalna velkost rizika (x8=2) viedlo k zvyseniu spolahlivosti banky, je nevyhnutne, aby hodnota ukazovatela "Spolocenska uzitocnost banky" bola rozna od 0 a hodnota ukazovatela "Vaha problemovych uverov " bola mensia ako 2. 12.4. Analyza citlivosti m-urovnoveho komponentu V tejto podkapitole je uvedena analyza citlivosti m-urovnovych komponentov. Jednym zo zakladnych cielov podkapitoly je urcenie miesta navrhovanej metody analyzy citlivosti na zaklade logickych diferencialnych operatorov v sucasnej oblasti analyzy citlivosti strukturnych funkcii ekonomickych objektov. Pre uvedenie stavu danej predmetnej oblasti sa budeme zaoberat ulohou vyskumu citlivosti formulovanou nasledovne. Je znama funkcia m-hodnotovej logiky, realizovana m- urovnovym komponentom strukturnej funkcie s n vstupnymi atributmi a jednym vystupnym atributom. Je potrebne urcit podmienky, pri ktorych ma zmena hodnoty vstupneho atributu vplyv na vystupny atribut. Hned mozeme konstatovat, ze takto formulovana uloha je v praxi neaktualna. Uvadzame ju tu iba s cielom presneho urcenia miesta vysledkov, ziskanych v monografii. V takomto tvare sa uloha analyzy citlivosti m-urovnovych komponentov formuluje v pracach [Damarla1988, Muzio1988]. Analogicky je uloha formulovana i riesena v praci [Giuma1987], pricom sa pre riesenie vyuziva symbolicky aparat smerovanych logickych 177 derivacii. Rozvoj tohto matematickeho aparatu pokracuje v praci [Dubrova1994]. V tejto praci su ziskane diferencialne operatory pre vyskum citlivosti vnutornych atributov strukturnej funkcie. Vo vsetkych uvedenych pracach a tiez v rade dalsich prac sa predpokladalo, ze je znama logicka funkcia pre analyzovany vnutorny atribut. Tento predpoklad sposobuje v praxi rad tazkosti. Napriklad, iba pre optimalnu binarnu strukturnu funkciu (nadobudajucu iba 2 stabilne stavy) s n vstupnymi atributmi je horna hranica poctu vnutornych atributov rovna 2n [Goriashko82]. Znamena to, ze je potrebne poznat 2n booleovskych funkcii s n vstupnymi premennymi. Okrem toho, v spominanych pracach vystupuje metoda logickych diferencialnych operatorov ako samostatny pristup, t.j. vyuziva sa bez kombinovania s inymi metodami. V rade prac, zaoberajucich sa vyuzitim logickych diferencialnych operatorov pri analyze citlivosti komponentov strukturnych funkcii, realizovanych na binarnych komponentoch [Marinos1971, Yau1971] i m-hodnotovych komponentoch [Levashenko1995, Shmerko1996b] sa takato formulacia ulohy moze interpretovat ako jedna z etap navrhovanej metody, konkretne etapa vytvarania DD-kociek. Treba pritom upresnit, ze suvislost existuje iba v tom pripade, ak sa pre riesenie uvedenej ulohy vyuzivaju smerovane logicke diferencialne operatory. Tato okolnost ma principialny vyznam pre postup, rozpracovany v tejto publikacii. Podrobnejsie objasnime riesenie danej ulohy na konkretnom priklade za predpokladu, ze predstavuje etapu vytvarania DD-kociek v navrhovanej metode. P r i k l a d 12.5. Vstupne udaje: komponent strukturnej funkcie, opisujuci proces dosiahnutia zisku (obrazok 5.4). Zisk v tomto pripade zavisi iba od 3 atributov: od velkosti vyrobnych (x1) a transakcnych (x2) nakladov a od ponuky, ktora je na trhu v prislusnej oblasti (x3). Pre jednoduchost vykladu ohranicime hodnotovost vstupnych atributov (x1, x2, x3) na m=3 (pozri tabulku 12.8). Ciel: vykonat analyzu citlivosti vystupneho atributu f(?) (zisk) v zavislosti od zmeny hodnot vstupneho atributu x1 (velkost vyrobnych nakladov). x3 x2 x2 x1 Vyroba produkcie Struktura trhu f (?) x1 - vyrobne naklady; x2 - transakcne naklady; x3 - ponuka na trhu; f (?) - zisk. Obrazok 12.4. Komponent strukturnej funkcie, opisujuci proces dosiahnutia zisku. 178 Treba poznamenat, ze vyrobne naklady mozno spociatku vyjadrit vo financnych jednotkach ale transakcne naklady sa vyjadruju iba pomocou mnozstva a ich financne vyjadrenie je obtiazne. Podrobnejsie je proces ziskania podobnych oceneni rozobera v kapitole 1. T a b u l k a 12.8. Interpretacia atributov 3-urovnoveho komponentu strukturnej funkcie pomocou lingvistickych premennych Nazov atributu komponentu strukturnej funkcie Hodnota atributu a jej popis 0 1 2 Vyrobne naklady (x1) Ovela vyssie ako priemerne Priemerne Ovela nizsie ako priemerne Transakcne naklady (x2) Nie je potrebna zvlastna ochrana Nizky stupen ochrany Su potrebne vysoke naklady Ponuka na trhu (x3) Ponuka prevysuje dopyt Rovnaka ponuka a dopyt Dopyt prevysuje ponuku Zisk podniku f(?) Nizky zisk Priemerny zisk Vysoky zisk Pre uvedenu strukturnu funkcie bola expertmi zistena zavislost medzi hodnotami vstupnych atributov x1, x2, x3 a vystupneho atributu f(?). Tato zavislost je uvedena v tabulke 12.9. T a b u l k a 12.9. Vektor x hodnot logickej funkcie komponentu, opisujuceho proces dosiahnutia zisku, vytvoreny na zaklade expertneho odhadu (m=3) x1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 x2 0 0 0 1 1 1 2 2 2 0 0 0 1 1 1 2 2 2 0 0 0 1 1 1 2 2 2 ?3 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 x 0 0 1 0 1 1 2 2 2 0 0 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 Skumajme vplyv zmeny hodnoty vyrobnych nakladov na dosiahnutie zisku. Vycislime smerovane derivacie x(j k)/ x1(a b) (j,k,a,b=0,...,m-1; a b, j k) za podmienky, ze x(j k)/ x1(a b)= x(k j)/ x1(b a) a do tabulky 12.10 zapiseme nenulove vektory hodnot tychto derivacii. 179 T a b u l k a 12.10. Nenulove vektory hodnot smerovanych logickych derivacii x(j k)/ x1(a b) a im zodpovedajuce DD-kocky. x1 x2 x3 x x(0 1) x1(0 1) x(1 2) x1(0 1) x(0 2) x1(0 2) x(1 2) x1(0 2) x(0 2) x1(1 2) x(1 2) x1(1 2) 0 0 0 0 0 0 2 0 0 0 1 0 0 0 2 0 0 0 2 1 0 0 0 2 0 1 0 0 2 0 2 0 0 1 1 1 0 0 0 2 0 1 2 1 0 2 0 2 0 2 0 2 0 0 0 0 0 2 1 2 0 0 0 0 0 2 2 2 0 0 0 0 1 0 0 0 2 0 1 0 1 0 2 0 1 0 2 1 0 2 1 1 0 1 0 2 1 1 1 1 0 2 1 1 2 2 0 0 1 2 0 2 0 0 1 2 1 2 0 0 1 2 2 2 0 0 2 0 0 2 2 0 1 2 2 0 2 2 2 1 0 2 2 1 1 2 2 1 2 2 2 2 0 2 2 2 1 2 2 2 2 2 DD-kocky D01 1 0 D01 D01 1 2 D12 D02 0 U2 D02 D02 1 0 D02 D02 0 2 D12 D02 1 U0 D12 D12 0 U2 D02 D12 0 2 D12 D12 1 U2 D12 Nenulove zlozky smerovanych logickych derivacii urcuju mnoziny t2,t3 premennych x2,x3, na ktorych pri zmene hodnoty vstupneho atributu x1 dochadza k zmene hodnoty vystupneho atributu. Zapiseme tieto mnoziny do tabulky 12.11. 180 T a b u l k a 12.11. Mnoziny t2,t3 na ktorych pri zmene hodnoty atributu x1 dochadza k zmene hodnoty logickej funkcie f(x1,x2,x3), realizovanej komponentom, uvedenym na obrazku 12.4. Zmena hodnot atributu x1 Zmena hodnoty logickej funkcie x(0 1) x(0 2) x(1 2) t2 t3 t2 t3 t2 t3 x1(0 1) 1 0 1 2 0 0 1 1 x1(0 2) 0 1 2 1 1 0 x1(1 2) 0 0 0 2 0 1 1 0 1 1 Ekonomicka interpretacia ziskaneho vysledku. Mnozina hodnot t2,t3 = 0,1 vstupnych atributov x2 a x3, oznacena symbolom ,,* " ukazuje, ze ak ma podnik nizky stupen ochrany (x2=1) a je pozorovana prevaha ponuky nad dopytom (x3=0), zmena hodnoty vyrobnych nakladov z hodnoty ,,Ovela nizsie ako priemerne" na hodnotu ,,Priemerne" ( x1(0 1)) umozni podniku zvysit zisk ( x(0 1)), ale pri zmene hodnoty nakladov na hodnotu hodnoty ,,Ovela nizsie ako priemerne" ( x1(0 2) a ( x1(1 2))) umozni ziskat aj znacny zisk ( x(0 2) a x(1 2)). Mnoziny hodnot t2,t3 ={0,0 a 0,1} vstupnych atributov x2 a x3, oznacene symbolom ,, " ukazuju, ze ak transakcne naklady nemaju specialnu ochranu (x2=0) a na trhu neprevlada dopyt (x3=0 alebo x3=1), potom zmena vyrobnych nakladov na hodnotu ,,Ovela nizsie ako priemerne" ( x1(0 2) a x1(1 2)) umoznuje podniku dosiahnut znacny zisk ( x(0 2)). Hodnoty mnozin atributov, uvedene v stlpci x(1 2) ukazuju, ze podnik dosiahne vysoky zisk ( x(1 2)) pri zmene hodnoty vyrobnych nakladov na hodnotu ,,Priemerne" a ,,Ovela nizsie ako priemerne" pri splneni podmienok: existuje nie vysoky stupen ochrany transakcnych nakladov (x2=1) a na trhu je deficit tovaru (x3= 2). Tomuto zodpoveda mnozina hodnot t2,t3 ={1, 2}; existuje nizky alebo vysoky stupen ochrany transakcnych nakladov (x2=1 alebo x2=2) a na trhu je rovnovaha medzi ponukou a dopytom (x3=1). Tomuto zodpoveda mnozina hodnot t2,t3 ={1, 1} a {2, 1}; nieexistuje specialna ochrana transakcnych nakladov (x2=0) a na trhu prevlada dopyt tovaru, vyrabaneho podnikom (x3=2). Tomu zodpoveda mnozina hodnot t2,t3 ={0,2}. Analogicky mozno analyzovat citlivost vystupneho atributu (dosiahnutie zisku) na zmenu hodnot inych vstupnych atributov (transakcnych nakladov a ponuky produkcie na trhu). 181 Takto teda mozno analyzovat citlivost komponentu strukturnej funkcie na zmeny hodnot jej vstupnych atributov. Vysledky vyskumu citlivosti umoznuju zdovodnit prijate rozhodnutie (napriklad rozhodnutie o zmene hodnoty vyrobnych nakladov) a zdovodnit zvolene rozhodnutie: aky vplyv a pri akych podmienkach bude mat toto rozhodnutie na vysledok. Uvedeny priklad potrebuje komentar. Po prve - pri rieseni sa vyuzil matematicky aparat smerovanych diferencialnych operatorov, co je specifikom tejto monografie v porovnani so znamymi pracami. Po druhe - uvedeny priklad je zakladom pre posudenie vysledku z dvoch uhlov pohladu. Prvy, vlastny napriklad autorom prac [Giuma1987, Damarla1988, Dubrova1994], spociva v rieseni vyssie formulovanej ulohy bez kontextu s inymi metodami analyzy citlivosti. V suvislosti s druhym uhlom pohladu, v ramci ktoreho postupuje i tato publikacia, je riesena uloha skumana v kontexte metody aktivizacie viacrozmernej cesty. Ziskane vysledky sa chapu ako etapa ziskavania DD-kociek v ramci uvedenej modifikacie metody Spillmana a Sua. K tomu staci interpretovat smerovane logicke derivacie, zapisane v tabulke 5.13, ako DD-kocky (posledny riadok tabulky). Metoda logickych diferencialnych operatorov pre analyzu citlivosti strukturnej funkcii, realizovanych na m-urovnovych komponentoch je teda efektivna v etape analyzy priebehu zmeny zo vstupneho atributu na vystupny. V pripade, ze je potrebne analyzovat priebeh zmeny cez niekolko komponentov, efektivnejsie je pouzitie metody aktivizacie viacrozmernej cesty. Preto je potrebne metodu logickych diferencialnych operatorov chapat ako jednu zo sucasti metody aktivizacie viacrozmernej cesty - ako nastroj syntezy DD- kociek. 12.5. Porovnavacie odhady vyskumu citlivosti na zaklade diferencialnych operatorov Porovnanie metod analyzy citlivosti sa obvykle uskutocnuje na triede typovych strukturnych funkcii (benchmarks). Pre funkcie, realizovane na m-urovnovych komponentoch, nie su v sucasnosti taketo triedy vypracovane. Preto ziskanie porovnavacich odhadov sposobuje tazkosti alebo vedie k nekorektnym vysledkom. Toto je jeden aspekt problemu. Druhy problem, s ktorym sa stretli autor pri porovnavani navrhnutej metody s inymi znamymi metodami spociva v nasledovnom. Ako vysledok modifikacie Spillmanovej metody boli ziskane kvalitativne nove funkcionalne charakteristiky (neexistencia ohranicenia iba na funkcionalnu bazu komponentov, rozsirenie triedy skumanych zmien). Tento efekt bol ziskany za cenu zvysenia objemu vypoctov. Uvedene priciny objasnuju vyber inej cesty pre ziskanie porovnavacich odhadov. Myslienka spociva v analyze metod pre okrajove pripady. Uvazujme strukturnu funkciu S, realizovanu na m-urovnovych komponentoch. Funkcia je opisana z vstupnymi atributmi (x1,x2,...,xz) a pozostava z dvoch disjunktnych komponentov Sh a Sn (obrazok 12.5). Komponent Sh realizuje logicku funkciu f h (x1,...,xh) a ma vstupne 182 atributy x1,...,xh. Znama je tiez logicka funkcia f(x,x1,...,xn-1) komponentu Sn so vstupnymi atributmi x,x1,...,xn-1. Vstupne atributy (x1,...,xh) a (x1,...,xn-1) komponentov Sh a Sn su podmnozinou vstupnych atributov (x1,...,xz) strukturnej funkcie S: (x1,...,xh) (x1,...,xz) a (x1,...,xn-1) (x1,...,xz). Treba urcit podmienky (mnoziny hodnot vstupnych atributov x1,x2,...,xz), ktore umoznuju pozorovat zmenu hodnoty vystupneho atributu pri zmene hodnoty vnutorneho atributu ? z hodnoty s na hodnotu s (s=0,...,m-1). Strukturna funkcia Sz ?1 ?1 x ?2 ?h Sh fz(x1,x2,..,xz) ?1 ?z Sn ?n-1 Obrazok 12.5. Strukturna funkcia Sz , realizovana na dvoch m-urovnovych komponentoch Takato formulacia ulohy je priznacna konkretne pre pracu [Dubrova1994]. Uloha sa riesi pomocou tzv. logickych operatorov s uplnou citlivostou (full sensitivity), ziskanych na zaklade smerovanych diferencialnych operatorov. Metodiku [Dubrova1994] zvolime ako analogiu navrhovanej metody. Program experimentalneho vyskumu. V ramci experimentalneho vyskumu bolo modelovanych 50 strukturnych funkcii Sn, realizovanych na m-urovnovych komponentoch (m=3,4,5,6,7) s n vstupnymi atributmi (n =3,4,5,6) v tvare funkcie m-hodnotovej logiky n premennych. Boli zadavane jednonasobne zmeny hodnot vstupnych atributov. Fixoval sa cas vypoctu i mohutnost mnoziny hodnot atributov, ziskanych s vyuzitim porovnavanych metod. Do uvahy sa bral fakt, ze zadana zmena sa prejavuje v lubovolnej podmnozine tejto mnoziny. Ako vysledky experimentalneho vyskumu boli ziskane nasledovne odhady: - Priemerny cas syntezy podmnozin Tst(m) = Tsensitive(m) / Tdirect (m), pri n=2, kde Tdirect(m) je cas syntezy podmnozin navrhovanou metodou pre m-hodnotovu strukturnu funkciu; Tsensitive(m) je cas syntezy podmnozin metodou [Dubrova1994] pre m-hodnotovu strukturnu funkciu (obrazok 12.6.?). - Priemerny pocet mnozin Ncp(m) = Ndirect(m) / Nsensitive(m), pri n=2, kde Ndirect(m) - je pocet mnozin, vytvaranych na zaklade navrhovanej metody pre m-hodnotove komponenty; Nsensitive(m) - je pocet mnozin, ziskanych pre tieto systemy pomocou znamej metody (obrazok 12.6.?). 183 - Distribucna funkcia 4-urovnovych strukturnych funkcii s dvomi vstupnymi atributmi (popisuje zavislost poctu strukturnych funkcii od poctu mnozin, v ktorych sa prejavi zadana zmena). Obrazok 12.6. Porovnavacie odhady metod vyskumu citlivosti 50 strukturnych funkcii, realizovanych na m-urovnovych komponentoch: (a) priemerny cas vypoctu Tcp(m); (b) priemerny pocet mnozin Ncp(m); distribucna funkcia pre metodu [Dubrova1994] (c) pre navrhnutu metodu (d). Hardverove a softverove prostriedky pouzite pri experimentalnom vyskume: Pocitac s procesorom Intel Core 2 DUO CPU E6550 s frekvenciou 2,34 GHz a velkostou operacnej pamati 1Gb; balik programov maticovej algebry Matlab 4.02; Vysledky experimentalneho vyskumu su uvedene v tabulke 12.12. a na obrazku 12.6. T a b u l k a 12.12. Porovnavacie odhady metod analyzy citlivosti strukturnych funkcii, realizovanych na m- urovnovych komponentov Pocet urovni komponentov funkcii, m 3 4 5 6 7 Priemerny cas vypoctov, Tcp(m) 0.5139 0.5387 0.5432 0.5586 0.5612 Priemerny pocet mnozin, Ncp(m) 0.2414 0.2751 0.2889 0.2897 0.2978 Na zaklade ziskanych vysledkov je mozne urobit nasledovne zavery (pozri obrazok 12.6 a tabulku 12.12). ? Cas analyzy pomocou znamej metody [Dubrova1994] je kratsi, ako pomocou navrhovanej metody (priemerne 1,5-2-krat) 184 ? Velkost suboru mnozin, generovanych navrhovanou metodou pri vyskyte jednonasobnych zmien je priemerne 2,5-3,5krat vacsia v porovnani so znamou metodou. ? Pre 6 z 50 strukturnych funkcii (priblizne 15%) znama metoda [Dubrova1994] na rozdiel od navrhovanej metody neodhaluje zadanu zmenu. Ziskane vysledky objasnuje v principe iba jedna pricina: rozsirenie funkcionalnych moznosti navrhovanej metody sa dosahuje na ukor zvysenia objemu vypoctov. Podrobnejsie je navrhovana metoda skumana v praci [Holowinski1998]. V tejto praci boli ziskane kvantitativne charakteristiky vyuzitia danej metody pre analyzu citlivosti roznych objektov. 12.6. Zavery Zakladny ciel tejto kapitoly je polozit zaklady pre nove prakticke pouzitie matematickeho aparatu smerovanych diferencialnych operatorov funkcie m-hodnotovej logiky. Ziskane metody vypoctu smerovanych diferencialnych operatorov (kapitola 11) umoznuju vyuzit matematicky aparat logickeho diferencialneho poctu ako vyskumneho nastroja k rieseniu praktickych uloh. Inymi slovami, boli vytvorene realne predpoklady pre hladanie ich novych uplatneni. Ako jedno z takychto uplatneni bola zvolena uloha analyzy citlivosti strukturnych funkcii, opisujucich objekt alebo proces. Motivaciou pre tento vyber je potreba takychto vysledkov v sucasnych systemoch pre podporu rozhodovania. Ziskane vysledky umoznuju urobit nasledovne zavery. 1. Vyuzitie logickych diferencialnych operatorov pre analyzu citlivosti strukturnych funkcii realizovanych na m-urovnovych komponentoch sposobuje rad problemov, spojenych najma s nakladmi na vypocet a s problemami teoretickeho charakteru. Jedna z ciest, ktora umoznuje ciastocne prekonat tieto problemy, je vyuzitie smerovanych diferencialnych operatorov. 2. Navrhnuta modifikacia znamej metody Spillmana a Sua [Spillman1977] pre analyzu citlivosti strukturnej funkcie, realizovanej na m-urovnovych komponentoch, umoznuje ziskat kvalitativne nove funkcionalne charakteristiky metody. V praci bolo ukazane, ze navrhovana metoda: nie je ohranicena iba na konkretnu bazu komponentov a nie je limitovana poctom hodnot m strukturnej funkcie; umoznuje skumat citlivost strukturnej funkcie vzhladom k zmenam hodnot vstupnych aj vnutornych atributov; umoznuje zabezpecit efektivnu podporu vypoctov. Podobne vysledky boli neskor publikovane v praci [Hu2001]. 185 3. Podpora vypoctov v navrhovanej metode analyzy citlivosti strukturnych funkcii, realizovanych na m-urovnovych komponentoch moze byt realizovana prostrednictvom typovych balikov programov maticovej algebry alebo v tvare homogennych vypoctovych struktur, fungujucich na principoch paralelizmu a seriovosti. Vysledky, ziskane autormi, boli napriklad vyuzite v praci [Singh2011]. V tejto praci boli publikovane vysledky realizacie algoritmu testovania schem pomocou balika programov maticovej algebry MATLAB s pouzitim balika SIMULINK, orientovaneho na modelovanie procesov. 4. Ziskane vysledky hodnotia autori ako zavrsenie jednej z najdolezitejsich etap v procese zovseobecnenia D-algoritmu a jeho modifikacii pre strukturne funkcie, realizovane na m-urovnovych komponentoch. Spravnost ziskanych vysledkov bola potvrdena pri analyze citlivosti strukturnej funkcie a jej komponentov pomocou znamych metod. Je potrebne poznamenat, ze vysledky, ktore autori ziskali v sucasnosti, sa rozvijaju v sulade s analyzou spolahlivosti schem, realizovanych na m-urovnovych komponentoch [Kamiura2000, Kamiura2002, Pan2004, Domis2010]. 5. Rozvoj ziskanych vysledkov s cielom vytvorit metodu analyzy strukturnych funkcii na m-urovnovych komponentoch, vyhovujucu potrebam sucasnych systemov pre podporu rozhodovania, spociva najma v nasledovnom: - v znizeni objemu vypoctov pomocou zoskupovania DD-kociek pre rozne zmeny, - v experimentalnom vyskume v sustave sucasnych systemov pre podporu rozhodovania, vo vypracovani inzinierskych metodik a odporucani. Treba poznamenat, ze rozvoj metody, navrhnutej autormi, je publikovany v pracach [Holowinski1998, Levashenko2000, Khatri2006]. 186 Kapitola 13. Indexy vyznamnosti prijateho rozhodnutia Indexy vyznamnosti (Importance Measures) prijateho rozhodnutia su pravdepodobnostne charakteristiky, ktore sa vyuzivaju pri analyze vyznamnosti (Importance Ananlysis). Tento vyskumny smer vznikol ako vysledok rozvoja teorie spolahlivosti [Kuo2012]. Predmetom vyskumu analyzy vyznamnosti su pravdepodobnostne charakteristiky zmeny stavu analyzovaneho objektu (v nasom pripade objektu, odporucaneho k prijatiu rozhodnutia) v zavislosti od zmeny stavu vstupnych ukazovatelov, interpretovanych ako vstupne atributy. Indexy vyznamnosti charakterizuju citlivost rozlicnych variantov zmeny, napriklad pravdepodobnost zmeny rozhodnutia (vyjadreneho hodnotou vystupneho atributu) pri podmienke zmeny alebo v pripade, ze nemozno zmerat hodnoty vstupnych parametrov (vstupnych atributov). V rade predchadzajucich prac uz autori monografie navrhli vyuzit pre vypocet indexov vyznamnosti matematicky aparat logickeho diferencialneho poctu funkcii viachodnotovej logiky, konkretne smerovane logicke derivacie [Zaitseva2006]. Ukazeme vyuzitie uvedeneho matematickeho aparatu pri vypocte vyznamnosti prijateho rozhodnutia. Uvedene indexy sa vyuzivaju pri analyze vysledkov prace systemov pre podporu rozhodovania a umoznuju ohodnotit odporucane rozhodnutie z praktickeho uhla pohladu. Kedze odporucane rozhodnutia, asociovane s hodnotami vystupneho atributu, nadobudaju hodnoty iba z konecnej mnoziny alternativ, budeme v dalsom texte pouzivat termin MSS (Multi-State System). Tento termin je ustalenym terminom v analyze vyznamnosti. Tato kapitola je strukturovana nasledovne. Najskor je skumana matematicka interpretacia strategie rozhodovania z pohladu analyzy vyznamnosti (podkapitola 13.1). Zakladna pozornost sa sustreduje na to, ze strategia rozhodovania je formalizovana v tvare vektora hodnot strukturnej funkcie, ktory je mozne spracovavat metodami logickeho diferencialneho poctu. V podkapitole 13.2 sa skuma pristup autorov k vypoctu indexov vyznamnosti na zaklade smerovanych logickych derivacii. Vyuzitie tohto pristupu umoznilo skumat existujuce indexy z jednotnej metodologickej pozicie a stalo sa zakladom pre navrh novych indexov vyznamnosti. Podkapitola 13.3 je venovana vyskumu indexov vyznamnosti pre mnozinu niekolkych vstupnych ukazovatelov a v podkapitole 13.4 sa skuma zovseobecnenie indexu vyznamnosti, ktore berie do uvahy niekolko hodnot vstupnych ukazovatelov. 13.1. Matematicke zaklady analyzy vyznamnosti Ako bolo povedane, lubovolna strategia rozhodovania sa urcuje na zaklade analyzy hodnot systemu vzajomne suvisiacich vstupnych ukazovatelov. Uvazujme matematicku interpretaciu strategie rozhodovania v terminoch MSS. Predpokladajme, ze skumany MSS sa opisuje pomocou n vstupnych ukazovatelov, asociovanych so vstupnymi atributmi. Stav MSS sa vyjadruje vyslednym atributom. Vstupne aj vystupne atributy nadobudaju hodnoty od 0 po m-1. Vzajomny suvis medzi hodnotami i-teho vstupneho ukazovatela (vstupneho atributu) xi 187 (i = 1, 2, ..., n) a stavom MSS (vystupnym atributom) definujeme pomocou strukturnej funkcie: (x1, ..., xi , ..., xn) = (x): {0, ..., m-1} n {0, ..., m-1}. (13.1) Poznamenajme, ze s cielom zjednodusenia nasledujuceho vykladu materialu v monografii autori urcili rovnaku hodnotovost m pre pripustne hodnoty vstupnych atributov aj vystupneho atributu. V praxi takato situacia nenastava casto. Pripad, ked hodnotovosti vstupnych atributov a vystupneho atributu sa lisia, je skumany napriklad v praci [Zaitseva 2012d]. Pre m=2 opisuje strukturna funkcia (13.1) dvojstavovy system - BSS (Binary-State System) [Zaitseva2013]. V sulade s analyzou vyznamnosti prijateho rozhodnutia, strukturna funkcia urcuje vzajomny suvis medzi hodnotami vstupnych ukazovatelov a im zodpovedajucimi odporucanymi rozhodnutiami, vyjadreny hodnotami vstupnych atributov a vystupneho atributu. Poznamenajme, ze vyzivana strukturna funkcia je funkciou viachodnotovej logiky (pozri definiciu 11.1). Mechanizmus formovania strukturnej funkcie, urcujucej strategiu rozhodovania, je podrobne opisany v kapitole 9 tejto monografie. Vektory hodnot, ziskane kapitole 9, su jednou z foriem vyjadrenia strukturnej funkcie. Pre vypocet indexov vyznamnosti MSS prijali autori rad predpokladov, zjednodusujucich proces vypoctu [Armstrong1997, Lisnianski2003]: - prvy predpoklad hovori, ze hodnoty vstupnych ukazovatelov nezavisia jeden od druheho, t. j. zmena hodnoty jedneho vstupneho atributu nema vplyv na zmenu hodnoty ineho atributu; - druhy predpoklad umoznuje usporiadat hodnoty vstupnych ukazovatelov a odporucaneho rozhodnutia, inymi slovami, pripustne hodnoty vstupnych atributov a vystupneho atributu su usporiadane podla nejakeho kriteria od najmensej (najhorsej) po najvacsiu (najlepsiu) hodnotu; - treti predpoklad spociva v postupnej zmene stavu MSS a hodnot vstupnych ukazovatelov, t. j. budeme uvazovat zmenu hodnoty vystupneho atributu z hodnoty j na hodnotu j-1 (alebo z j na j+1), vyvolanu zmenou hodnot vstupnych atributov z a na a-1 (alebo z a na a+1); taketo MSS sa nazyvaju koherentne systemy [Barlow1975, Armstrong1997]; - stvrty predpoklad urcuje jednosmernu zmenu stavu MSS i jeho vstupnych ukazovatelov, t. j. pri zvacseni hodnoty vstupneho atributu sa hodnota vystupneho atributu, opisujuca prijate rozhodnutie, nezmensi a naopak, pri zmenseni hodnoty vstupneho atributu sa nebude hodnota vystupneho atributu rast. D e f i n i c i a 13.1. Hranicnym stavom MSS pre hodnoty i-teho vstupneho atributu xi a vystupneho atributu je stav, pre ktory zmena hodnoty i-teho vstupneho atributu z hodnoty a na a-1 (alebo z a na a+1) sposobi zmenu hodnoty vystupneho atributu z hodnoty j na j-1 (alebo z j na j+1) pre a, j {1, ..., m-1} (alebo a, j {0, ..., m-2}). Tento hranicny stav urcuju mnoziny hodnot vstupnych atributov, zodpovedajuce nenulovym elementom vektora hodnot smerovanej logickej derivacie (11.4). 188 P r i k l a d 13.1. Urcit hranicne stavy MSS (n = 3, m = 3), ktoreho strukturna funkcia je zadana vektorom hodnot x = [000000000 011111111 012112222]T . Urcime hranicne stavy za podmienky, ze zmena hodnoty i-teho vstupneho atributu z a na a-1 sposobi zmenu hodnoty vystupneho atributu z j na j-1. S vyuzitim vztahu (11.4) vypocitame smerovane logicke derivacie ?(j j-1)/ xi(a a-1) strukturnej funkcie pre vsetky pripustne hodnoty a a j (a, j = 1,2; i = 1,2,3). Vypocitane vektory hodnot smerovanych logickych derivacii su rovne: ?(1 0)/ x1(1 0) = [022222222]T ; ?(1 0)/ x1(2 1) = [000000000]T ; ?(2 1)/ x1(1 0) = [000000000]T ; ?(2 1)/ x1(2 1) = [002002222]T ; ?(1 0)/ x2(1 0) = [000200200]T ; ?(1 0)/ x2(2 1) = [000000000]T ; ?(2 1)/ x2(1 0) = [000000000]T ; ?(2 1)/ x2(2 1) = [000000220]T ; ?(1 0)/ x3(1 0) = [000200200]T ; ?(1 0)/ x3(2 1) = [000000000]T ; ?(2 1)/ x3(1 0) = [000000000]T ; ?(2 1)/ x3(2 1) = [000000220]T . Prva smerovana logicka derivacia ?(1 0)/ x1(1 0) urcuje podmienky, pri ktorych zmena hodnoty prveho vstupneho atributu x1 z hodnoty 1 na 0 vedie k analogickej zmene hodnoty vystupneho atributu z 1 na 0. Tato smerovana logicka derivacia ma 8 nenulovych hodnot: (x2,x3) = {(0,1), (0,2), (1,0), (1,1), (1,2), (2,0), (2,1) a (2,2)}. Z toho vyplyva, ze pri tychto hodnotach druheho vstupneho atributu x2 a tretieho vstupneho atributu x3 zmena hodnoty prveho atributu x1 z 1 na 0 sposobi analogicku zmenu hodnoty vystupneho atributu. Tieto hodnoty vstupnych atributov urcuju hranicne stavy pre jednotkove hodnoty prveho atributu x1 i vystupneho atributu. Analogicky, s vyuzitim ostatnych smerovanych logickych derivacii, sa urcia hranicne stavy pre ine hodnoty vstupnych atributov a vystupneho atributu. Vzhladom na vlastnost symetrie (pozri vlastnost 11.2) su smerovane logicke derivacie pri sucasnom zmenseni hodnoty premennych a funkcie a pri ich zvacseni rovnake x(j j- 1) xi(a a-1) = x(j-1 j) xi(a-1 a) (a, j = 1,...,m-1). Preto pri dalsom vyklade budeme uvazovat iba jeden z tychto variantov - zmensenie hodnot vystupneho atributu, sposobene zmensenim hodnot vstupnych atributov. 189 Smerovana logicka derivacia (11.4) teda urcuje hranicne stavy MSS pre hodnoty jedneho vstupneho atributu a vystupneho atributu. Vyuzitie smerovanej logickej derivacie podla vektora premennych (11.11) zovseobecnuje proces urcenia hranicnych stavov MSS na pripad sucasnej zmeny hodnot niekolkych vstupnych atributov. D e f i n i c i a 13.2. Hranicnym stavom MSS pre hodnoty niekolkych vstupnych atributov p = ( p i i x ,..., x 1 ) a vystupneho atributu je stav, v ktorom zmena hodnot tychto atributov z al na al-1 sposobi zmenu hodnoty vystupneho atributu z j na j-1, kde al , j {1, ..., m-1}, (l=1,...,p). Tento hranicny stav MSS urcuju mnoziny hodnot ostatnych (n-p) vstupnych atributov, zodpovedajucich nenulovym elementom vektora hodnot smerovanej logickej derivacie podla vektora premennych (11.11). P r i k l a d 13.2. Urcime hranicne stavy MSS pre hodnoty dvoch vstupnych atributov p = (x1,x3) a vystupneho atributu. Strukturna funkcia MSS je zadana vektorom hodnot x=[000000000 011111111 012112222]T . Skumajme variant, kedy sa hodnoty vstupnych atributov menia z a na a-1. Urcime vektory hodnot smerovanych logickych derivacii strukturnej funkcie pre vsetky mozne zmeny hodnot dvoch vstupnych atributov (x1 a x3) a vystupneho atributu. S vyuzitim vztahu (11.11) dostaneme: ?(1 0)/ (x1(1 0), x3(1 0)) = [222]T ; ?(1 0)/ (x1(1 0), x3(2 1)) = [222]T ; ?(1 0)/ (x1(2 1), x3(1 0)) = [200]T ; ?(1 0)/ (x1(2 1), x3(2 1)) = [000]T ; ?(2 1)/ (x1(1 0), x3(1 0)) = [000]T ; ?(2 1)/ (x1(1 0), x3(2 1)) = [000]T ; ?(2 1)/ (x1(2 1), x3(1 0)) = [002]T ; ?(2 1)/ (x1(2 1), x3(2 1)) = [222]T . Zapis vektora hodnot prvej smerovanej logickej derivacie ?(1 0)/ (x1(1 0), x3(1 0)) urcuje, ze sucasna zmena prveho vstupneho atributu x1 a tretieho vstupneho atributu x3 z hodnoty 1 na 0 vedie k analogickej zmene hodnoty vystupneho atributu z 1 na 0 pri lubovolnej hodnote druheho vstupneho atributu x. Preto hranicnym stavom MSS pre jednotkove hodnoty vstupnych atributov x1 a x3 a vystupneho atributu su hodnoty x2 = {0, 1 a 2}. Analogicky, s vyuzitim nenulovych elementov vektorov hodnot ostatnych smerovanych logickych derivacii podla vektora premennych sa vypocitaju hranicne stavy MSS pre dalsie hodnoty vstupnych atributov a vystupneho atributu.. 190 V praxi byva casto apriorne znama pravdepodobnost vzniku hodnoty vstupneho atributu. Zapisme pravdepodobnost hodnoty a i-teho vstupneho atributu ako pi,a = Pr{xi = a}. (13.2) kde a = {0, ..., m-1} - su pripustne hodnoty, nadobudane i-tym vstupnym atributom. V mnohych pracach venovanych analyze vyznamnosti BSS sa pre zjednodusenie opisu pre pripad pi,1 pouziva skrateny zapis pi a pre pripad pi,0 - skratka qi . V pripade, ked su zname pravdepodobnosti vzniku hodnot vstupnych atributov, potom ak pozname vektor hodnot strukturnej funkcie nie je zlozite vypocitat pravdepodobnosti pripustnych hodnot vystupneho atributu, opisujuceho stavy MSS. Pravdepodobnost hodnoty j (j = 0,...,m-1) vystupneho atributu sa urcuje pomocou vztahu [Lisnianski2003, Zaitseva 2012d]: R(j) = Pr{ (x) = j }= x j n i i a p ( ) 1 , , (13.3) kde (x) - je strukturna funkcia, opisujuca zavislost hodnoty vystupneho atributu od hodnot vstupnych atributov; pi,a - je pravdepodobnost toho, ze i-ty vstupny atribut nadobuda hodnotu a (a {0, ..., m-1}). P r i k l a d 13.3. Vypocitat pravdepodobnost hodnot vystupneho atributu, opisujuceho stavy MSS (n=3 a m=3). Dany MSS je definovany vektorom hodnot strukturnej funkcie x = [000000000 011111111 012112222]T . Pravdepodobnosti hodnot vstupnych atributov su apriorne zname a su uvedene v tabulke 13.1. Tabulka 13.1. Pravdepodobnosti hodnot vstupnych atributov Vstupny atribut xi Pravdepodobnosti hodnot pi,a a = 0 (pi,1) a = 1 (pi,1) a = 2 (pi,2) x1 (i=1) 0.3 0.3 0.4 x2 (i=2) 0.1 0.5 0.4 x3 (i=3) 0.2 0.3 0.5 Podla dat uvedenych v tejto tabulke je teda zname, ze prvy vstupny atribut x1 nadobuda hodnoty 0 alebo 1 s rovnakymi pravdepodobnostami 0.3 a hodnotu 2 s pravdepodobnostou 0.4. Elementy vektora hodnot strukturnej funkcie x su rovne 2 pre 5 mnozin hodnot (x1, x2, x3): { (2,0,2), (2,1,2), (2,2,0), (2,2,1) a (2,2,2) }. Ak pozname pravdepodobnosti hodnot vstupnych atributov, mozeme vypocitat pomocou vztahu (13.3) pravdepodobnost hodnoty 2 pre vystupny atribut: 191 R(2) = p1,2 p2,0 p3,2+p1,2 p2,1 p3,2+p1,2 p2,2 p3,0+p1,2 p2,2 p3,1+p1,2 p2,2 p3,2 = = p1,2 p3,2 (p2,0 + p2,1) + p1,2 p2,2 = 0.4 0.5 (0.1+0.5) + 0.4 0.4 = 0.280. Analogicky sa vypocitaju pravdepodobnosti hodnot 1 a 0 vystupneho atributu: R(1) = p1,1 p2,0 p3,1+p1,1 p2,0 p3,2+p1,1 p2,1 p3,0+p1,1 p2,1 p3,1+p1,1 p2,1 p3,2 + + p1,1 p2,2 p3,0 + p1,1 p2,2 p3,1 + p1,1 p2,2 p3,2 + p1,2 p2,0 p3,1 +p1,2 p2,1 p3,0+ +p1,2 p2,1 p3,1=p1,1 (p2,0 (p3,1+p3,2)+p2,1+p2,2)+p1,2 p2,0 p3,1+p1,2 p2,1 (p3,0+p3,1)= = 0.3 (0.1 (0.3+0.5) + 0.5 + 0.4) + 0.4 0.1 0.3 + 0.4 0.5 (0.2+0.3) = 0.406. R(0) =p1,0 + p2,0p3,0 (p1,1 + p1,2) = 0.3 + 0.1 0.2 (0.3+0.4) = 0.314. Pravdepodobnosti hodnot vystupneho atributu su teda R(0) = 0.314, R(1) = 0.406 a R(2) = 0.280 a urcuju pravdepodobnosti stavov zadaneho MSS. Treba poznamenat, ze pravdepodobnosti stavu MSS (13.3) su jednoduchymi charakteristikami, vyuzivanymi, ako uz bolo povedane, v etape predbeznej analyzy prijateho rozhodnutia. K inym najcastejsie pouzivanym charakteristikam vyznamnosti patria: Structural Importance - opisuje pravdepodobnost zmeny stavu MSS v zavislosti od zmeny hodnoty vstupneho ukazovatela z pohladu strukturnych specifik; Birnbaum importance - predstavuje pravdepodobnost zmeny stavu MSS za podmienky garantovanej zmeny hodnoty i-teho vstupneho ukazovatela; Criticality Importance - charakterizuje pravdepodobnost zmeny stavu MSS za podmienky, ze i-ty vstupny ukazovatel zarucene zmeni svoju hodnotu, s prihliadnutim na pravdepodobnost tejto hodnoty; Fussell-Vesely importance - urcuje pravdepodobnost vplyvu zmeny hodnoty i-teho vstupneho ukazovatela na niektory fixovany stav MSS; Reliability Achievement Worth - zodpoveda stupnu zmeny stavu MSS za podmienky, ze i-ty vstupny ukazovatel meni (zhorsuje) svoju hodnotu; Reliability Reduction Worth - zodpoveda stupnu zmeny stavu MSS za podmienky, ze i-ty vstupny ukazovatel meni (zlepsuje) svoju hodnotu; Component Dynamic Reliability Indices - urcuje pravdepodobnost vplyvu zmeny hodnoty i-teho vstupneho ukazovatela na zmenu stavu MSS; Dynamic Integrated Reliability Indices - vycisluje pravdepodobnost vplyvu zmeny hodnoty jedneho (lubovolneho) vstupneho ukazovatela na zmenu stavu MSS. Uvedene indexy analyzy vyznamnosti su dostatocne dokladne preskumane pre BSS. Pre tento pripad bol vytvoreny rad dobre odskusanych algoritmov vypoctu indexov vyznamnosti. Existuje rad zovseobecneni tychto indexov pre pripad MSS. Napriek tomu je podla 192 uvedenych skutocnosti aktualnou ulohou vypracovanie jednotneho matematickeho pristupu, zovseobecnujuceho zname indexy vyznamnosti. Jednym z perspektivnych smerov tvorby jednotneho matematickeho aparatu pre zovseobecnenie indexov vyznamnosti je logicky diferencialny pocet funkcii viachodnotovej logiky [Zaitseva2006, Zaitseva2010a]. Uvedieme matematicke definicie tychto indexov vyznamnosti s vyuzitim aparatu logickeho diferencialneho poctu. 13.2. Indexy vyznamnosti prijateho rozhodnutia na zaklade smerovanych logickych derivacii Indexy strukturnej vyznamnosti Index strukturnej vyznamnosti (Structural Importance) je z pohladu vypoctu jeden z najjednoduchsich. Tento index vyjadruje vplyv (prinos) skumaneho vstupneho ukazovatela na odporucane rozhodnutie s prihliadnutim na specifika, formalizovane v strukturnej funkcii. V pracach [Armstrong1997, Kuo2012] sa index strukturnej vyznamnosti pre BSS interpretuje ako pravdepodobnost, ze BSS sa bude nachadzat v nulovom stave za podmienky zmeny hodnoty vstupneho ukazovatela z 1 na 0. Matematicka definicia indexu strukturnej vyznamnosti vyjadruje vztah medzi poctom hranicnych stavov MSS a poctom vsetkych moznych vztahov. Pri zovseobecneni indexu strukturnej vyznamnosti pre pripad MSS sa tento index vypocitava pre kazdu zmenu stavu MSS za podmienky zmeny stavu vstupneho ukazovatela. Kedze sa v tejto monografii skumaju koherentne systemy, zmeny stavu su postupne, t. j. postaci skumat zmeny stavu MSS z j na j-1, vyvolane zmenami i-teho vstupneho ukazovatela z a na a-1. D e f i n i c i a 13.3. Index strukturnej vyznamnosti I (a , j) S i pre j-ty stav MSS a hodnotu a i-teho vstupneho ukazovatela vyjadruje pravdepodobnostnu charakteristiku vplyvu zmeny hodnoty i-teho vstupneho atributu xi z a na a-1 na zmenu hodnoty vystupneho atributu z j na j-1 s prihliadnutim na vsetky mozne stavy vstupnych atributov. Tento index sa vypocita ako pomer poctu hranicnych stavov MSS a poctu vsetkych moznych stavov [Zaitseva2006] 1 , ( , ) n a j i S i m I a j , (13.4) kde a j i , - je pocet hranicnych stavov, zodpovedajucich nenulovym elementom vo vektore hodnot smerovanej logickej derivacie ?(j j-1)/ xi(a a-1) strukturnej funkcie, vypocitaneho pomocou vztahu (11.4). Existuje analog indexu strukturnej vyznamnosti - modifikovana strukturna vyznamnost. Tento index vyjadruje vplyv (vyznam) zmeny hodnoty i-teho vstupneho ukazovatela na j-ty stav (obrazok 13.1). 193 Obrazok 13.1 Ilustracia mnozin stavov MSS D e f i n i c i a 13.4. Index modifikovanej strukturnej vyznamnosti I (a , j) SM i pre j-ty stav MSS a hodnotu a i-teho vstupneho ukazovatela predstavuje pravdepodobnostnu charakteristiku vplyvu zmeny hodnoty i-teho vstupneho atributu z a na a-1 na zmenu hodnoty vystupneho atributu z j na j-1. Tento koeficient sa vypocita ako pomer poctu hranicnych stavov MSS a celkoveho poctu stavov j MSS [Zaitseva2011]: ( ) , ( | ) j a j i SM i I a j , (13.5) Kde velicina a j i , - je opisana v predchadzajucom vyraze (13.4); ( j) - pocet mnozin dat, na ktorych vystupny atribut nadobuda hodnotu rovnu j: (x) = j a vypocita sa ako pocet elementov rovnych j vo vektore hodnot x strukturnej funkcie. Dalsim indexom je strukturna vyznamnost vstupneho ukazovatela. Tento index charakterizuje vahu a vyznamnost vstupneho ukazovatela skumaneho MSS za podmienky, ze jeho hodnota sa meni z a na a-1 a stav MSS sa meni z j na j-1. D e f i n i c i a 13.5. Index spresnenej strukturnej vyznamnosti I (a , j) SC i pre hodnotu ? i-teho vstupneho ukazovatela a stav j MSS predstavuje pravdepodobnostnu charakteristiku zmeny hodnoty vystupneho atributu z j na j-1 za podmienky zmeny hodnoty i-teho vstupneho atributu z a na a-1. Tento koeficient sa vypocita ako pomer poctu hranicnych stavov MSS a poctu hodnot vystupneho atributu rovnych j za podmienky, ze hodnota i-teho vstupneho atributu je rovna a: ( , ) , ( , ) a j i a j i SC i I a j , (13.6) kde hodnota a j i , je vysvetlena pri vztahu (13.4), (a, j) i - je pocet hodnot vystupneho atributu rovnych j za podmienky, ze hodnota i-teho vstupneho atributu xi je rovna a: (x)=j ? xi=a. Tento pocet sa urcuje na zaklade vektora hodnot strukturne funkcie (x). P r i k l a d 13.4. Vypocitat indexy strukturnej vyznamnosti pre MSS (n=3 a m=3), ktoreho strukturna funkcia je zadana vektorom hodnot x=[000000000 011111111 012112222]T . Hranicne j-te stavy MSS pre hodnotu ? i-teho vstupneho ukazovatela Vsetky hranicne j-te stavy MSS Vsetky stavy vstupnych ukazovatelov 194 S vyuzitim vektorov hodnot smerovanych logickych derivacii, uvedenych v priklade 13.1, vypocitame hodnoty a j i , , ( j) a (a, j) i . Vysledky vypoctu su uvedene v tabulke 13.2. Tabulka 13.2. Hodnoty velicin a j i , , ( j) a (a, j) i . 1,1 i 1,2 i 2,1 i 2,2 i (1,1) i (1,2) i (2,1) i (2,2) i (1) ( 2 ) 1 8 0 0 5 8 3 0 5 11 5 2 2 0 0 2 5 3 1 3 11 5 3 i 2 0 0 2 5 3 1 3 11 5 Indexy strukturnej vyznamnosti, vypocitane pomocou vztahov (13.4) - (13.6) su uvedene v tabulke 13.3. Tabulka 13.3. Vypocitane indexy strukturnej vyznamnosti i IS(1i, 1) IS(2i, 1) IS(1i, 2) IS(2i, 2) ISM(1i, 1) ISM(2i, 1) ISM(1i, 2) ISM(2i, 2) IS?(1i, 1) IS?(2i, 1) IS?(1i, 2) IS?(2i, 2) 1 0.889 0 0 0.556 0.727 0 0 1.00 1.00 0 0 1.000 2 0.222 0 0 0.222 0.182 0 0 0.40 0.40 0 0 0.667 3 0.222 0 0 0.222 0.182 0 0 0.40 0.40 0 0 0.667 Analyza vysledkov uvedenych v tabulke 13.3 ukazuje, ze ziskane indexy pre druhy a treti vstupny atribut x2 a x3 su rovnake, lebo skumana strukturna funkcia je symetricka vzhladom na ich hodnoty [Zaitseva2005b, Zaitseva2009]. Z toho vyplyva, ze vplyv zmeny hodnot tychto vstupnych ukazovatelov na prijate rozhodnutie bude rovnaky. Maximalny vplyv na znizenie stavu MSS ma prvy ukazovatel x1. Druhy a treti ukazovatel x2 a x3 su charakteristicke rovnakym a minimalnym vplyvom na znizenie stavu MSS: (IS(22, 2)) =(IS(23, 2)). Index modifikovanej strukturnej vyznamnosti dava v tomto pripade rovnake vysledky. Index strukturnej vyznamnosti ukazovatela ukazuje, ze vplyv hodnot vstupnych ukazovatelov x2 a x3 na zmenu stavu MSS (prijateho rozhodnutia) z 1 na 0 je mensi, ako na zmenu stavu z 2 na 1 (ISC(1i , 1) < ISC(2i , 2)). Indexy strukturnej vyznamnosti sa obvykle vyuzivaju pri analyze MSS v etape ich projektovania, pretoze pre svoj vypocet nevyzaduju poznanie pravdepodobnosti vzniku hodnot vstupnych ukazovatelov a vypocitavaju sa iba na zaklade topologickych vlastnosti MSS, urcenych jeho strukturnou funkciou. Birnbaumov index Birnbaumov index (Birnbaum importance) [Birnbaum1962] sa urcuje pre kazdy stav MSS pre kazdu z moznych hodnot i-teho vstupneho ukazovatela xi ako pravdepodobnost znizenia hodnoty j stavu MSS za podmienky, ze hodnota vstupneho ukazovatela sa zarucene 195 zmeni z a na a-1. Inymi slovami, Birnbaumov index hovori, aka je pravdepodobnost vyskytu hodnoty j vystupneho atributu, ak i-ty vstupny atribut nadobuda hodnotu a-1. Su zname rozne matematicke pristupy k vypoctu tohto indexu, uvedene napriklad v pracach [Fricks2003, Kuo 2012]. V pripade BSS sa pre vypocet Birnbaumovho indexu vyuziva vztah: Pr{ ( )| 0} Pr{ ( )| 0} ( ) ( ) ( ) xi 0 xi 1 i B i p t R t I x x x , (13.7) kde Pr{ ( ) | 1} x xi a = Pr{ (x1,...xi-1,xi=a,xi+1,...xn) = 1} - je pravdepodobnost jednotkoveho stavu MSS za podmienky, ze hodnota i-teho ukazovatela je rovna a (a={0,1}). Tento Birnbaumov index (13.7) sa vypocita s pomocou smerovanej logickej derivacie ako [Zaitseva2013]: IB (xi ) Pr (1 0) xi (1 0) 1 (13.8) Vysvetlime toto tvrdenie. V sulade s definiciou smerovanej logickej derivacie (11.4) zapiseme vztah (13.8) v tvare: IB (xi ) Pr (1i , x) 1 (0i , x) 0 . Kedze javy (0i ,x)=0 a (1i ,x)=1 su nezavisle, s vyuzitim pravidla sucinu pravdepodobnosti nezavislych javov dostaneme: Pr (0 , ) 0 Pr (1 , ) 0 Pr (0 , ) 0 Pr 1 (1 , ) 0 Pr (0 , ) 0 ( ) Pr (1 , ) 1 (0 , ) 0 Pr (1 , ) 1 Pr (0 , ) 0 x x x x x x x x x i i i i i B i i i i i I x alebo pre monotonnu funkciu (pozri vetu 1 v praci [Ryabinin1994]) IB (xi ) Pr (0i , x) 0 Pr (1i , x) 0 . Vzhladom na to, ze smerovana logicka derivacia nezavisi od i-tej premennej, nadobudne posledny vztah tvar: ( ) Pr{ ( )| 0} Pr{ ( )| 0}. B i xi 0 xi 1 I x x x Ziskany zapis je ekvivalentny vztahu (13.7). Definicia Birnbaumovho indexu pre MSS je zalozena na zovseobecneni vztahu (13.7). V praci [Ramirez-Marquez2005] sa pre vypocet tohto indexu odporuca vyuzit vyraz: 1 Pr{ ( ) | } Pr{ ( ) } ( , ) 1 1 m j x k j I x j m k i ? i x x . Je zrejma korelacia tohto vyrazu s Birnbaumovym indexom (13.7) v pripade, ked je strukturna funkcia zadana v tvare booleovskej funkcie. Tento vyraz vsak neumoznuje detailne analyzovat vplyv kazdej hodnoty i-teho vstupneho ukazovatela na stav MSS. Preto 196 sa pre takuto analyzu uprednostnuje definicia Birnbaumovho indexu, uvedena v praci [Zaitseva 2012d]: ( , ) Pr{ ( ) | } Pr{ ( ) | } B i xi a xi a 1 I a j x j x j , (13.9) kde Pr{ ( ) | } Pr{ ( , ,..., ) } 1 1 j x ,...,x x a x j x xi a i i n ; a, j = {1,...,m-1}. V terminoch smerovanych logickych derivacii nadobudne vztah (13.9) tvar: IB (ai , j) Pr ( j j 1) xi (a a 1) 1 (13.10) D e f i n i c i a 13.6. Birnbaumov index I (a , j) B i pre stav j MSS a hodnotu a i-teho vstupneho ukazovatela vyjadruje pravdepodobnostny charakter zavislosti hodnoty j vystupneho atributu na zmene hodnoty i-teho vstupneho atributu z a na a-1. Tento koeficient predstavuje pravdepodobnost vzniku nenulovych elementov vo vektore hodnot smerovanej logickej derivacie strukturnej funkcie podla i-tej premennej a vypocita sa pomocou vztahu (13.10). P r i k l a d 13.5. Vypocitat Birnbaumove indexy pre MSS (n=3 a m=3), zadany vektorom hodnot strukturnej funkcie x = [000000000 011111111 012112222]T . Pravdepodobnosti hodnot vstupnych ukazovatelov , formalizovanych vstupnymi atributmi, su zadane v tabulke 13.1. Ukazeme vypocet Birnbaumovych indexov pre prvy vstupny atribut x1. S vyuzitim vektorov hodnot smerovanych logickych derivacii strukturnej funkcie, ziskanych v priklade 13.1, vypocitame pravdepodobnost vzniku hodnot, roznych od 0. Prva smerovana logicka derivacia (1 0) x1(1 0) = [022 222 222]T ma nenulove hodnoty na osmich mnozinach x2,x3: {(0,1), (0,2), (1,0), (1,1), (1,2), (2,0), (2,1) ? (2,2)}. Preto ma vyraz pre vypocet Birnbaumovho indexu tvar: IB(11, 1)= Pr{ (1 0) x1(1 0) = 1} = = p2,0 p3,1 + p2,0 p3,2 + p2,1 + p2,2 = 0.1 0.3 + 0.1 0.5+ 0.5 + 0.4 = 0.98. Kedze su smerovane logicke derivacie (1 0) x1(2 1) a (2 1) x1(1 0) podla prvej premennej x1 rovne nule, pre Birnbaumove indexy plati IB(21, 1) = 0 a IB(11, 2) = 0. Pravdepodobnost vplyvu zmeny hodnoty prveho ukazovatela x1 z 2 na 1 na stav MSS s hodnotou 2 sa urcuje pomocou Birnbaumovho indexu IB(21, 2). Tento index sa vypocita na zaklade smerovanej logickej derivacie (2 1) x1(2 1)= [002002222]T : IB(21, 2)= Pr{ (2 1) x1(2 1) = 1} = = p2,0 p3,2 + p2,1 p3,2 + p3,3 = 0.1 0.5 + 0.5 0.5+ 0.5 = 0.80. 197 Analogicky sa vypocitaju Birnbaumove indexy pre druhy a treti vstupny ukazovatel x2 a x3 skumaneho MSS (pozri tabulku 13.4). Tabulka 13.4. Vypocitane Birnbaumove indexy i IB(1i , 1) IB(2i , 1) IB(1i , 2) IB(2i , 2) 1 0.98 0 0 0.80 2 0.14 0 0 0.15 3 0.07 0 0 0.18 Analyza vysledkov z tabulky 13.4 ukazuje, ze zmena hodnoty prveho vstupneho ukazovatela x1 ma maximalny vplyv na zmenu stavu skumaneho MSS. Indexy kritickosti Odlisnost indexu kritickosti (Criticality importance) od Birnbaumovho indexu spociva v zahrnuti pravdepodobnosti hodnoty rovnej ? i-teho vstupneho ukazovatela pri analyze jeho vplyvu na stav MSS. Pre pripad BSS sa za takyto stav povazuje pravdepodobnost nulovej hodnoty. Index kritickosti elementov BSS sa vypocita ako [Fricks2003, Andrews2008]: (0) ( ) ( ) R q I x I x i C i B i , (13.11) kde IB(xi) - je Birnbaumov index, vypocitany pomocou vztahu (13.7); qi - je apriorne zadana pravdepodobnost nulovej hodnoty i-teho vstupneho atributu xi ; R(0) - je pravdepodobnost nulovej hodnoty vystupneho atributu, vypocitana podla vztahu (13.3). Zovseobecnime tento index pre pripad MSS. D e f i n i c i a 13.7. Index kritickosti I (a , j) C i pre stav j MSS a hodnotu a (a = {1, ..., m-1}) i-teho vstupneho ukazovatela urcuje pravdepodobnost zmeny hodnoty vystupneho atributu z j na j-1 za podmienky zmeny hodnoty i-teho vstupneho atributu xi z a na a-1 s prihliadnutim na pravdepodobnost vzniku hodnoty ? i-teho atributu [Zaitseva2012a, Zaitseva2012d]: ( 1) ( , ) ( , ) , 1 R j p I a j I a j i a C i ? i , (j = 1, ..., m-1 ? a = 1, ..., m-1) (13.12) kde IB(ai , j) - je Birnbaumov index pre MSS, vypocitany pomocou vztahu (13.10); pi,a-1 - je pravdepodobnost hodnoty a-1 i-teho vstupneho atributu, definovana vztahom (13.2) a R(j-1) - je pravdepodobnost vyskytu hodnoty j-1 vystupneho atributu, vypocitana pomocou vztahu (13.3). Porovnanie Birnbaumovych indexov (13.10) a indexov kritickosti (13.12) ukazuje, ze indexy kritickosti umoznuju spresnit vysledky vplyvu zmeny hodnot vstupnych ukazovatelov na zmenu stavu MSS. 198 P r i k l a d 13.6. Vypocitat indexy kritickosti pre MSS (n=3 ? m=3), zadany vektorom hodnot strukturnej funkcie x = [000000000 011111111 012112222]T . Pravdepodobnosti hodnot vstupnych ukazovatelov, vyjadrenych vstupnymi atributmi, su uvedene v tabulke 13.1. Ak do vztahu (13.12) dosadime Birnbaumove indexy, vypocitane v priklade 13.5 (pozri tabulku 13.4), hodnoty pravdepodobnosti pi,a-1 hodnot vstupnych atributov xi , uvedene v tabulke 13.1 a pravdepodobnosti R(0) hodnoty 0 vystupneho atributu, ziskanu v priklade 13.3 dostaneme: IC(11, 1) = IB(11,1) p1,0 / R(0) = 0.98 0.3 /0.314 = 0.936. Analogicky vypocitame ostatne indexy kritickosti. Vysledky vypoctov su uvedene v tabulke 13.5. Tabulka 13.5. Vypocitane indexy kritickosti i IC(1i , 1) IC(2i , 1) IC(1i , 2) IC(2i , 2) 1 0.936 0 0 0.765 2 0.045 0 0 0.024 3 0.004 0 0 0.017 Analyza vysledkov, uvedenych v tabulke 13.5 ukazuje, ze koeficient kritickosti umoznuje brat do uvahy nielen zmenu stavu MSS pri zmene hodnoty vstupneho ukazovatela, ale aj pravdepodobnost tejto zmeny. Konkretne, v uvedenom priklade vplyv prveho vstupneho ukazovatela x1 na stav MSS zostava maximalnym. Vplyv zmeny hodnoty tretieho vstupneho ukazovatela x3 na stav MSS je mensi, ako vplyv druheho vstupneho ukazovatela x2. Tento fakt mozno vysvetlit tym, ze apriorne zadana pravdepodobnost vyskytu nulovej hodnoty pre treti vstupny atribut x3 je vacsia, ako pre druhy vstupny atribut x2. Fussellov-Veseleho index Fussellov-Veseleho index (Fussell-Vesely importance) pre i-ty vstupny ukazovatel xi charakterizuje vplyv zmeny hodnoty tohto ukazovatela na zmenu stavu MSS. Tento index sa pocita v zavislosti na pocte minimalnych rezov grafu, interpretujuceho MSS, v ktorych sa nachadza tento ukazovatel [Vesely1970, Fussell1975]. Pre pripad, ked sa strukturna funkcia definuje v tvare BSS je Fussellov-Veseleho index rovny: (0) Pr{ } ( ) 1 min R C I x R r FV i ? , (13.13) 199 kde Cmin - je stav BSS, zodpovedajuci minimalnemu rezu; R - pocet minimalnych rezov, ktore obsahuju i-ty vstupny atribut; R(0) - je pravdepodobnost nulovej hodnoty vystupneho atributu, vypocitana v sulade s pravidlom (13.3). Vyznam tohto indexu spociva v tom, ze vstupny ukazovatel, ktory nebol kriticky, moze sposobit vznik zmeny stavu MSS, ak sa nachadza v niektorych kombinaciach s inymi vstupnymi ukazovatelmi. D e f i n i c i a 13.8. Rezom BSS s = (s1,s2,... ,sn) sa nazyva podmnozina hodnot vstupnych atributov, determinujucich nulovu hodnoty vystupneho atributu: (s) = 0. D e f i n i c i a 13.9. Minimalnym rezom BSS c = (c1,c2,...,cn), sa nazyva rez, pre ktory zmena hodnoty jedneho zo vstupnych atributov porusuje podmienku nulovej hodnoty vystupneho atributu: (b1,b2,... ,bn) 0 ak (c1,c2,... ,cn) < (b1,b2,... ,bn). D e f i n i c i a 13.10. Rezom (minimalnym rezom) BSS pre i-ty vstupny ukazovatel sa nazyva podmnozina rezov (minimalnych rezov) BSS, pre ktore plati: si = 0 (?i = 0) a (si , s) = 0 ( (?i , ?) = 0). Vysvetlime pojmy rezov a mechanizmus vypoctu Fussellovho-Veseleho indexu na priklade. P r i k l a d 13.7. Vypocitat Fussellov-Veseleho index pre BSS s tromi vstupnymi ukazovatelmi (n=3 ? m=2). Strukturna funkcia BSS je urcena vektorom hodnot [0000 0111]? . Pravdepodobnostne charakteristiky hodnot vstupnych ukazovatelov, asociovanych so vstupnymi atributmi, su zadane v tabulke13.6. Tabulka 13.6. Pravdepodobnosti hodnot vstupnych atributov Vstupny atribut xi Pravdepodobnosti hodnot a = 0 (qi) a = 1 (pi) x1 (i=1) 0.3 0.7 x2 (i=2) 0.1 0.9 x3 (i=3) 0.2 0.8 Najskor ziskame rezy a minimalne rezy tohto BSS. V tabulke 13.7 su uvedene hodnoty vstupnych atributov a vystupneho atributu a je zadana interpretacia rezov a minimalnych rezov v sulade s definiciami 13.8-13.10. Pri grafickej interpretacii je tmavou farbou vyznacena nulova hodnota vstupneho atributu (xi=0), a svetlou farbou - jednotkova hodnota (xi=1). 200 Tabulka 13.7. Rezu BSS Hodnoty vstupnych atributov x1 x2 x3 Hodnota vystupneho atributu (x) Graficka interpretacia rez BSS Minimalny rez BSS 0 0 0 0 x2 x3 x1 (s1,s2,s3) nie 0 0 1 0 x2 x3 x1 (s1,s2) Nie 0 1 0 0 x2 x3 x1 (s1,s3) Nie 0 1 1 0 x2 x3 x1 (s1) ano (pre prvy atribut) 1 0 0 0 x2 x3 x1 (s2,s3) ano (pre druhy a treti atribut) 1 0 1 1 x2 x3 x1 nie Nie 1 1 0 1 x2 x3 x1 nie nie 1 1 1 1 x2 x3 x1 nie nie Vysvetlime pojmy rez a minimalny rez BSS. Pre hodnoty vstupnych atributov (x1,x2,x3) rovne {(0,0,0), (0,0,1), (0,1,0), (0,1,1) a (1,0,0)} vystupny atribut nadobuda nulovu hodnotu. Preto dana podmnozina vstupnych atributov zodpoveda rezom BSS. Pre hodnoty vstupnych atributov (x1,x2,x3) rovne {(0,0,0), (0,0,1), (0,1,0)} zmena hodnoty jedneho z atributov z 0 na 1 nevedie k analogickej zmene hodnoty vystupneho atributu z 0 na 1. Preto tieto hodnoty vstupnych atributov nie su minimalnymi rezmi BSS. V druhom pripade, ked su hodnoty vstupnych atributov rovne (0,1,1), zmena hodnoty prveho vstupneho atributu x1 z 0 na 1 vedie k zmene hodnoty vystupneho atributu. Preto su tieto hodnoty vstupnych atributov minimalnym rezom pre prvy vstupny atribut x1. Analogicky pre hodnoty vstupnych atributov (1,0,0) zmena hodnoty druheho vstupneho 201 atributu x2 alebo tretieho vstupneho atributu x3 vedie k zmene hodnoty vystupneho atributu z 0 na 1. Preto su tieto hodnoty vstupnych atributov minimalnym rezom pre druhy alebo treti vstupny atribut x2 alebo x3. V sulade so vztahom (13.12) vypocitame Fussellove-Veseleho indexy pre kazdy zo vstupnych ukazovatelov BSS: IFV(x1) = Pr{(c1)}/R(0) = q1 / R(0) = 0.3 / 0.314 = 0.955; IFV(x2) = Pr{(c2, c3)}/R(0) = q2 q3 / R(0) = 0.1 0.2 / 0.314 = 0.064; IFV(x3) = Pr{(c2, c3)}/R(0) = q2 q3 / R(0) = 0.1 0.2 / 0.314 = 0.064. V uvedenych vztahoch qi - je pravdepodobnost nulovej hodnoty i-teho vstupneho atributu, zadana v tabulke 3.16; R(0) - je pravdepodobnost nulovej hodnoty vystupneho atributu, ktorej vypocet je podobny vypoctu, uvedenemu v priklade 13.3. Zovseobecnenie pojmu rezu pre pripad MSS pripusta niekolko moznych interpretacii. Predovsetkym sa pojem rezu povazuje za subor parametrov, ktorych nulove hodnoty podmienuju nulovy stav MSS [Ramirez-Marquez2005]. Z druhej strany, pre podrobnejsiu analyzu vyznamnosti treba preskumat pojem rezu pre kazdy z dostupnych stavov MSS. D e f i n i c i a 13.11. Rezom s = (s1,s2,..., sn) pre stav j MSS sa nazyva podmnozina hodnot vstupnych atributov, ktora sposobi, ze hodnota vystupneho atributu nie je vacsia ako j [Lisnianski2003]: (s) j. D e f i n i c i a 13.12. Minimalnym rezom c = (c1,c2,..., cn) pre stav j MSS sa nazyva rez MSS, pre ktory zmensenie hodnoty jedneho zo vstupnych atributov nesposobi zmensenie hodnoty vystupneho atributu na hodnotu mensiu ako j: (b1,b2,... ,bn) > j ak (c1,c2,... ,cn) < (b1,b2,... ,bn) [Lisnianski2003]. D e f i n i c i a 13. 13. Minimalnym rezom d = (d1,..., ai ,..., dn) pre stav j MSS a hodnotu i-teho vstupneho ukazovatela rovnu a sa nazyva podmnozina rezov MSS, ktore splnaju podmienku (ai , d)=j. P r i k l a d 13.8. Vypocitat mnozinu rezov a minimalnych rezov pre MSS (n=3 a m=3), zadany vektorom hodnot strukturnej funkcie x = [000000000 011111111 012112222]T . Do tabulky 13.8 zapiseme rezy tohto MSS. Hodnoty vstupnych atributov, ktore su rezmi, oznacime symbolom "x". 202 Tabulka 13.8. Stavy MSS a jeho rezy Mozne hodnoty vstupnych atributov x1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 x2 0 0 0 1 1 1 2 2 2 0 0 0 1 1 1 2 2 2 0 0 0 1 1 1 2 2 2 x3 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 0 1 2 Hodnoty vystupneho atributu (x)0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 2 1 1 2 2 2 2 Rezy pre stav j MSS j=1 ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? j=0 ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? V sulade s definiciou 13.13 minimalnymi rezmi pre nulovy stav MSS (j=0) a nulove hodnoty vstupnych ukazovatelov (ai=0) su: (?2, ?3) pre prvy vstupny ukazovatel x1 a (?1) pre druhy a treti vstupny ukazovatel x2 a x3. Tieto minimalne rezy zodpovedaju hodnotam (0,1,1) a (1,0,0) vstupnych atributov. Skutocne, pri hodnotach (x1,x2,x3) rovnych (0,1,1) je hodnota vystupneho atributu rovna 0 a pri zmene hodnoty x1 na 1 (mnozina dat 1,1,1) je hodnota vystupneho atributu uz rovna 1. Analogicky sa vypocitaju minimalne rezy pre ostatne stavy MSS a hodnoty vstupnych ukazovatelov. Do tabulky 13.9 zapiseme minimalne rezy MSS pre kazdy z dostupnych stavov s prihliadnutim na mozne hodnoty vstupnych ukazovatelov. Symbolom "-" oznacime chybajuce hodnoty vstupnych atributov. Tabulka 13.9. Minimalne rezy MSS Poradie vstupneho ukazovatela i Hodnota ai vstupneho ukazovatela Pripustne stavy MSS j=0 j=1 1 0 (0 - -) 1 (1 0 0) (1 - -) 2 0 (- 0 0) (1 0 -), (2 0 1) 1 (0 1 -) (1 1 -), (2 1 0), (2 1 1) 3 0 (- 0 0) (1 - 0), (2 1 0) 1 (0 - 1) (1 - 1), (2 0 1), (2 1 1) Pojem minimalneho rezu pre stav j MSS a hodnotu a i-teho vstupneho ukazovatela sa vyuziva pri definicii Fussellovho-Veseleho indexu MSS. D e f i n i c i a 13.14. Fussellov-Veseleho index pre stav j MSS a hodnotu. a i-teho vstupneho ukazovatela urcuje pravdepodobnost zmeny hodnoty j vystupneho atributu za podmienky zmeny hodnoty i-teho vstupneho atributu xi z a na a-1 [Zaitseva2012b, Zaitseva2012d]: 203 ( ) Pr{ } ( 1, 1) 1 min R j C I a j r i FV i ? i . (13.14) kde i Cmin - je minimalny rez pre stav j-1 MSS, pri hodnote ?-1 i-teho vstupneho ukazovatela; r - pocet minimalnych rezov pre stav j-1 MSS, ktore obsahuju i-ty vstupny ukazovatel; R(0) - pravdepodobnost nulovej hodnoty vystupneho atributu, vypocitana podla vztahu (13.3); j = 1, ..., m-1 a a = 1, ..., m-1. P r i k l a d 13.9. Vypocitat Fussellov-Veseleho index pre MSS (n=3 a m=3), zadany vektorom hodnot strukturnej funkcie x = [000000000 011111111 012112222]T . Pravdepodobnosti hodnot vstupnych atributov su zadane v tabulke 13.1. Podla vztahu (13.14) Fussellov-Veseleho index pre prvy vstupny ukazovatel x1 pri jeho vstupnej hodnote rovnej 1 (x1=1) umoznuje urcit pravdepodobnost znizenia stavu MSS na nulovy stav v dosledku zmeny hodnoty vstupneho ukazovatela z hodnoty 1 na 0: IFV(01, 0) = Pr{(c1)} / R(0) = p1,0 / R(0) = 0.3 / 0.314 = 0.955. Analogicky sa vypocitaju aj ostatne Fussellove-Veseleho indexy skumaneho MSS. Vysledky vypoctu su uvedene v tabulke13.9. Tabulka 13.9. Fussellove-Veseleho indexy i IFV(0i , 0) IFV(1i , 0) IFV(0i , 1) IFV(1i , 1) 1 0.955 0.019 0 0.724 2 0.064 0.478 0.089 0.062 3 0.064 0.287 0.182 0.034 Uvedene vysledky ukazuju, ze nulova hodnota prveho vstupneho ukazovatela x1 ma maximalny vplyv na nulovy stav (IFV(01, 0)=0.955). Za podmienky nuloveho stavu MSS jednotkove hodnoty druheho a tretieho vstupneho ukazovatela x2 a x3 maju vacsi vplyv ako analogicky stav prveho ukazovatela x1 (IFV(12, 0)=0.478 a IFV(13, 0)=0.287 je vacsie ako IFV(11, 0)=0.019). Na jednotkovy stav MSS ma najvacsi vplyv jednotkova hodnota prveho vstupneho ukazovatela x1 (IFV(11, 1)=0.724), pritom nulova hodnota tohto vstupneho ukazovatela nema ziadny vplyv na dany stav MSS. Treba si vsimnut ciselnu zhodu indexu IFV(01, 0)=0.955 a indexu vyznamnosti pre BSS (pozri priklad 13.7). Tato zhoda je sposobena podobnostou struktury skumanych BSS a MSS (ich minimalne rezy a pravdepodobnostne charakteristiky nulovych hodnot vstupnych atributov, uvedene v tabulke 13.1 a tabulke 13.6 su ekvivalentne). 204 Koeficienty vyznamnosti V oblasti analyzy vyznamnosti dosiahli siroke prakticke vyuzitie dva koeficienty vyznamnosti. Prvy z nich - RAW (Risk Achievement Worth) charakterizuje kladny potencial zmensenia hodnoty vstupneho ukazovatela na zmensenie stavu MSS z pohladu jeho vyznamnosti. Druhy koeficient RRW (Risk Reduction Worth) charakterizuje zaporny potencial vstupneho ukazovatela pri analogickych podmienkach [Chang2004, Kuo2012]. Koeficient RAW sa pre BSS interpretuje ako zvysenie potencialu nuloveho stavu BSS za podmienky, ze hodnota i-teho vstupneho ukazovatela je rovna nule (xi=0) [Chang2004]: (0) Pr (0 , ) 0 ( ) R I x i RAW i x , (13.15) kde (0i , x) 0 - je nulova hodnota vystupneho atributu za podmienky nulovej hodnoty i-teho vstupneho atributu, vypocitana na zaklade vektora hodnot x strukturnej funkcie; R(0) - je pravdepodobnost nulovej hodnoty vystupneho atributu, vypocitana podla vztahu (13.3). Koeficient RRW ma opacny zmysel ako koeficient RAW a predstavuje potencial zaporneho vplyvu zmensenia hodnoty i-teho vstupneho ukazovatela na zmensenie stavu BSS. Tento koeficient sa vypocita ako [Chang2004]: Pr (1 ) 0 (0) ( ) ,x R I x i RRW i , (13.16) kde (1i , x) 0 - urcuje nulovu hodnotu vystupneho atributu za podmienky jednotkovej hodnoty i-teho vstupneho atributu a vypocita sa pomocou vektora hodnot x strukturnej funkcie; R(0) - je pravdepodobnost nulovej hodnoty vystupneho atributu, vypocitana pomocou vztahu (13.3). Existuje niekolko interpretacii a zovseobecneni tychto koeficientov pre pripad MSS, zadanych strukturnou funkciou. Autori [Levitin2003] navrhli zovseobecnenie tychto koeficientov pre MSS s dvomi moznymi stavmi, ktorych vstupne ukazovatele mozu mat niekolko hodnot od 0 po m-1. V pracach [Ramirez-Marquez2005, Zaitseva2012d, ShubinSi2012] bolo navrhnute zovseobecnenie koeficientov RAW a RRW na pripad MSS, ktoreho strukturna funkcia predstavuje funkciu viachodnotovej logickej algebry - stavy MSS i hodnot jeho vstupnych ukazovatelov sa menia od 0 po m-1. Skumajme zovseobecnenie koeficientov vyznamnosti RAW a RRW na pripad, ked strukturna funkcia vyjadruje zapis MSS. Vtedy sa koeficienty vyznamnosti RAW a RRW pre nejaky stav MSS a fixovane hodnoty i-teho vstupneho ukazovatela xi interpretuju nasledovne. D e f i n i c i a 13.15. Koeficient vyznamnosti IRAW vyjadruje stupen vplyvu zmensenia hodnoty vstupneho ukazovatela na zhorsenie stavu MSS a urcuje sa ako pomer 205 pravdepodobnosti hodnoty j-1vystupneho atributu pri hodnote ?-1 jeho i-teho vstupneho atributu xi k pravdepodobnosti hodnoty j-1 vystupneho atributu [Zaitseva 2012d]: ( 1) Pr ( 1, ) 1 ( , ) R j a j I a j i RAW i x , (13.17) kde R(j) - je pravdepodobnost hodnoty j vystupneho atributu, vypocitana podla vztahu (13.3), a = 1, ..., m-1 a j = 1, ..., m-1. D e f i n i c i a 13.16. Koeficient vyznamnosti IRRW vyjadruje stupen zavislosti zhorsenia stavu MSS pri hodnote ? i-teho vstupneho ukazovatela. Tento koeficient sa vypocita ako pomer pravdepodobnosti hodnoty j-1 vystupneho atributu k pravdepodobnosti hodnoty j-1 vystupneho atributu pri hodnote ? jeho i-teho vstupneho atributu xi [Zaitseva 2012d]: Pr ( ) 1 ( 1) ( , ) a , j R j I a j i RRW i x . (13.18) P r i k l a d 10. Vypocitat koeficienty vyznamnosti IRAW a IRRW pre MSS (n=3 a m=3) zadany vektorom hodnot strukturnej funkcie x = [000000000 011111111 012112222]T . Pravdepodobnosti hodnot vstupnych atributov su zadane v tabulke 13.1. S vyuzitim vztahov (13.17) a (13.18) vypocitame potencialy kladneho i zaporneho vplyvu zmensenia jednotkovej hodnoty prveho vstupneho ukazovatela x1 na jednotkovy stav MSS: IRAW(11, 1) = Pr{ (01, x) = 0}/R(0) = 0.3 / 0.314 = 0.955; IRRW(11, 1) = R(0) /Pr{ (11, x) = 0} = 0.314 /0.006 = 52.33. Ostatne koeficienty vyznamnosti IRAW a IRRW sa vypocitaju analogicky. Vysledky vypoctu su uvedene v tabulke 13.10. Tabulka 13.10. Vypocitane koeficienty vyznamnosti IRAW a IRRW. i IRAW(1i , 1) IRAW(2i , 1) IRAW(1i , 2) IRAW(2i , 2) IRRW(1i ,1) IRRW(2i , 1) IRRW(1i , 2) IRRW(2i , 2) 1 0.955 0.019 0 0.724 52.333 39.250 1.381 3.625 2 0.140 0.478 0.089 0.616 2.093 2.617 1.624 3.383 3 0.236 0.287 0.232 0.399 3.489 2.093 2.506 2.707 Hodnoty vypocitanych koeficientov vyznamnosti IRAW a IRRW ukazuju, ze maximalny vplyv na zhorsenie stavu skumaneho MSS ma zmensenie hodnoty prveho vstupneho ukazovatela x1. Vplyv hodnot druheho a tretieho vstupneho ukazovatela x2 a x3 na zmensenie hodnoty stavu skumaneho MSS je priblizne rovnaky. 206 Dynamicke indexy pre analyzu vyznamnosti Dynamicke indexy (Dynamic Indices) zahrnaju dve skupiny indexov [Zaitseva2006, Zaitseva2008b] - dynamicke indexy vyznamnosti ICDI (Component Dynamic Indices) a dynamicke integrovane indexy vyznamnosti IDII (Dynamic Integrated Indices). Dynamicky index vyznamnosti predstavuje zovseobecnie modifikovanej strukturnej vyznamnosti a zohladnuje nielen osobitosti struktury MSS, ale aj pravdepodobnost zmeny stavu skumanych vstupnych ukazovatelov. D e f i n i c i a 13.17. Dynamicky index vyznamnosti ICDI(ai , j) urcuje pravdepodobnost zmeny stavu MSS z j na j-1 (j=1,...,m-1) za podmienky zmeny hodnoty i-teho vstupneho ukazovatela xi z a na a-1 (a = 1,...,m-1}). Tento index sa vypocita pomocou vztahu [Zaitseva2010a, Zaitseva2008c]: ( 1) ( , ) ( , ) , 1 R j p I a j I a j i a CDI i SM i (13.19) kde ISM(ai , j) - je index modifikovanej strukturnej vyznamnosti i-teho vstupneho ukazovatela, vypocitany pomocou vztahu (13.5); pi,a-1 - je apriorne zadana pravdepodobnost vzniku hodnoty a-1 pre i-ty vstupny atribut a R(j-1) - je pravdepodobnost vzniku hodnoty j-1 vystupneho atributu, vypocitana podla vztahu (13.3). D e f i n i c i a 13.18. Dynamicky integrovany index vyznamnosti IDII(a, j) urcuje pravdepodobnost zmeny stavu MSS z j na j-1 (j=1,...,m-1), za podmienky zmeny hodnoty jedneho zo vstupnych ukazovatelov z a na a-1 (a = 1,...,m-1}). Tento index sa vypocita podla vztahu [Zaitseva2007a, Zaitseva2008c]: n i n q i q DII CDI i CDI q I a j I a j I a j 1 1 ( , ) ( , ) (1 ( , )) (13.20) P r i k l a d 13.11. Vypocitat dynamicke indexy vyznamnosti a dynamicke integrovane indexy vyznamnosti pre MSS (n=3 a m=3), zadany vektorom hodnot strukturnej funkcie x = [000000000 011111111 012112222]T . Pre vypocet dynamickych indexov vyznamnosti vyuzijeme vztah (13.19). Do tohto vztahu dosadime hodnoty modifikovanej strukturnej vyznamnosti, uvedene v tabulke 13.3, pravdepodobnosti hodnot vstupnych atributov, zadane v tabulke 13.1 a pravdepodobnosti hodnot vystupneho atributu, ziskane v priklade 13.3. Pre jednotkovu hodnotu prveho vstupneho ukazovatela x1 a jednotkovy stav MSS sa potom tento index vypocita ako: ICDI(11, 1) = IMS(11, 1) p1,0 / R(0) = 1.0 0.3 / 0.314 = 0.955. Analogicky sa vypocitaju indexy ICDI pre ostatne dostupne stavy MSS a hodnoty jeho vstupnych ukazovatelov. Vysledky vypoctu su uvedene v tabulke 13.11. 207 Tabulka 13.11. Vypocitane dynamicke indexy vyznamnosti ICDI. i ICDI(1i , 1) ICDI(2i , 1) ICDI(1i , 2) ICDI(2i , 2) 1 0.955 0 0 0.739 2 0.127 0 0 0.821 3 0.255 0 0 0.493 Hodnoty dynamickych indexov vyznamnosti (ICDI(1i , 1)=0, kde i=0,1,2) ukazuju, ze pravdepodobnost nuloveho stavu MSS je maximalna pri nulovej hodnote prveho vstupneho ukazovatela x1. Avsak nulova hodnota ostatnych vstupnych ukazovatelov ma tiez vplyv na nulovy stav MSS. Zmensenie hodnot vstupnych ukazovatelov na jednotkove nema vplyv na nulovy stav MSS (ICDI(2i ,1)=0). Analogicky nulove hodnoty vstupnych ukazovatelov nesposobuju zmenu stavy MSS na jednotkovy (ICDI(1i , 2)=0). Indexy vyznamnosti ICDI(2i , 2) rozne od nuly ukazuju, ze zmena hodnoty vstupneho ukazovatela ma vplyv na zmenu stavu MSS. Maximalny vplyv na taketo znizenie s prihliadnutim na strukturne osobitosti MSS ma pritom druhy vstupny ukazovatel ?2. Treba poznamenat, ze tento vstupny ukazovatel ma maximalnu hodnotu pravdepodobnosti vzniku jednotkovej hodnoty p2,1=0.5 (pozri tabulku 13.1). Dynamicke integrovane indexy vyznamnosti sa pocitaju podla vztahu (13.20): IDII(1, 1) = ICDI(11, 1) ((1 - ICDI(12, 1)) (1 - ICDI(13, 1))) + + ICDI(12, 1) ((1 - ICDI(11, 1)) (1 - ICDI(13, 1))) + + ICDI(13, 1) ((1 - ICDI(11, 1)) (1 - ICDI(12, 1))) = =0.955 0.873 0.745 + 0.127 0.045 0.745 + 0.255 0.045 0.873 = 0.635. Analogicky sa vypocita aj dynamicky integrovany index vyznamnosti IDII(2, 2)=0.199. Zo styroch moznych hodnot tohto indexu dva maju nenulovu hodnotu. Tieto indexy charakterizuju pravdepodobnost nuloveho stavu MSS, sposobeneho nulovou hodnotou jedneho zo vstupnych ukazovatelov (IDII(1, 1) = 0.635) a pravdepodobnost jednotkoveho stavu MSS jednotkoveho stavu MSS, ktory je dosledkom zmeny hodnoty jedneho zo vstupnych ukazovatelov z jednotkovej na nulovu (IDII(2, 2) = 0.199). 13.3. Indexy vyznamnosti pre niekolko parametrov V predchadzajucej podkapitole sme skumali indexy vyznamnosti, vyuzivane pre analyzu vplyvu hodnoty i-teho vstupneho ukazovatela na stav MSS. Pri rieseni praktickych uloh casto vznika situacia, ked je potrebne urobit analyzu sucasnej zmeny hodnot niekolkych vstupnych ukazovatelov. V tomto pripade je nevyhnutne vypocitat indexy vyznamnosti nielen pre jeden ukazovatel ale pre skupinu niekolkych vstupnych ukazovatelov (vektor). Skumajme zovseobecnenie niektorych z uvedenych indexov na pripad analyzy vplyvu sucasnej zmeny hodnot niekolkych vstupnych ukazovatelov na zmenu stavu MSS. 208 V pracach [Zaitseva2007a, Zaitseva2007b, Zaitseva2007c] bol navrhnuty sposob vypoctu indexov vyznamnosti pre niekolko vstupnych ukazovatelov na zaklade matematickeho aparatu logickeho diferencialneho poctu. Prednostou takehoto pristupu spociva v tom, ze vypocet indexov vyznamnosti pre jeden i niekolko vstupnych ukazovatelov sa realizuje z jednotnej metodologickej pozicie. Ako nedostatok tohto pristupu mozno spomenut to, ze je pouzitelny iba pre indexy vyznamnosti, vypocitavane pomocou smerovanych logickych derivacii. Ukazeme vyuzitie tohto pristupu pri vypocte nasledovnych indexov: indexy strukturnej vyznamnosti (13.4) - (13.6); Birnbaumove indexy (13.10); indexy kritickosti elementov systemu (13.12); dynamicke indexy spolahlivosti elementov (13.19); dynamicke integrovane indexy spolahlivosti (13.20). Vypocet vsetkych tychto indexov sa uskutocnuje pomocou smerovanej logickej derivacie strukturnej funkcie podla vektora premennych (11.11). Skumajme zovseobecnenie indexov strukturnej vyznamnosti pre niekolko vstupnych ukazovatelov. V predchadzajucom texte boli definovane tri indexy strukturnej vyznamnosti: index strukturnej vyznamnosti pre stav j MSS a hodnotu ? i-teho vstupneho ukazovatela; index modifikovanej strukturnej vyznamnosti pre stav j MSS a hodnotu ? i-teho vstupneho ukazovatela; index spresnenej strukturnej vyznamnosti pre stav j MSS a hodnotu ? i-teho vstupneho ukazovatela vstupneho ukazovatela. Zmysel tychto indexov zostava rovnaky i pri vyskume zmeny niekolkych vstupnych ukazovatelov. Tieto indexy umoznuju pre niekolko vstupnych ukazovatelov urcit pravdepodobnost zmeny stavu MSS z j na j-1 za podmienky zmeny hodnot vstupnych ukazovatelov p = ( p i i x ,..., x 1 ) z pohladu strukturnych osobitosti MSS: index strukturnej vyznamnosti pre stav j MSS a hodnoty p ai ai ,..., 1 vstupnych ukazovatelov p i i x ,..., x 1 n p a a j S i i m I a a j i ip i ip p ,..., , 1 1 ... 1 ( ,..., , ) ; (13.21) index modifikovanej strukturnej vyznamnosti pre stav j MSS a hodnoty p i i a ,..., a 1 vstupnych ukazovatelov p i i x ,..., x 1 ( ) ,..., , 1 1 ... 1 ( ,..., , ) j a a j SM i i i ip i ip p I a a j ; (13.22) 209 index spresnenej strukturnej vyznamnosti pre stav j a hodnoty p i i a ,..., a 1 vstupnych ukazovatelov p i i x ,..., x 1 ( ,..., , ) ... ,..., , ... 1 1 1 1 1 ( ,..., , ) a a j i i a a j i i SC i i p i i p i ip p p I a a j , (13.23) kde a a j i i p i i p ,..., , 1 1... - je pocet stavov MSS pre ktore zmena hodnot skupiny pozostavajucej z p vstupnych ukazovatelov sposobuje zmenu stavu MSS z j na (j-1) a zodpoveda poctu nenulovych elementov vo vektore hodnot smerovanej logickej derivacie (11.11) ( 1)/ ( 1)... ( 1) 1 1 1 p p p i i i i ai ai j j x a a x ; ( ,..., , ) 1 1... a a j i i p i i p - je pocet stavov MSS, splnajucich podmienku a a j p i i ( ,..., , ) 1 x , pocita sa podla vektora hodnot strukturnej funkcie x; ( j) - je pocet stavov j MSS - (x) = j, ktore sa tiez definuju na zaklade strukturnej funkcie (x). Birnbaumov index pre niekolko vstupnych ukazovatelov umoznuje vypocitat pravdepodobnost zmeny stavu j MSS za podmienky zarucenej zmeny hodnot k vstupnych ukazovatelov: 1 ( 1)... ( 1) ( 1) ( ... , ) Pr 1 1 1 1 p p p p i i i i i i B i i x a a x a a j j I a a j (13.24) Index kritickosti pre p vstupnych ukazovatelov, ktory v porovnani s Birnbaumovym indexom berie do uvahy i pravdepodobnost zmeny hodnot niekolkych vstupnych ukazovatelov, sa vypocita pomocou vztahu: ( 1) ( ... , ) ( ... , ) 1 , 1 1 1 R j p I a a j I a a j p w i a C i i B i i w iw p p . (13.25) Pravdepodobnost vplyvu zmeny hodnot p vstupnych ukazovatelov na zmenu stavu MSS z j na j-1 sa urcuje pomocou dynamickeho indexu vyznamnosti pre niekolko vstupnych ukazovatelov: ( 1) ( ... , ) ( ... , ) 1 , 1 1 1 R j p I a a j I a a j p w i a CDI i i SM i i w iw p p . (13.26) Zovseobecnenie integrovaneho dynamickeho indexu vyznamnosti pre p vstupnych ukazovatelov predstavuje pravdepodobnost zmeny stavu MSS z j na j-1 v dosledku zmeny hodnot p lubovolnych vstupnych ukazovatelov: 210 n i z DII CDI CDI I j I j I j 1 1 (a, ) (a, ) (1 (a, )) . (13.27) kde ( , ) ( ... , ) 1 I j I a a j k CDI a CDI i i ; a a; z - pocet kombinacii z n prvkov p-tej triedy: z n! (n p)!p! . P r i k l a d 13.12. Preskumat vplyv sucasnej zmeny hodnot dvoch vstupnych ukazovatelov na zmenu stavu MSS na jednotkovy stav. Prvy vstupny ukazovatel x1 meni hodnotu z 2 na 1 a druhy vstupny ukazovatel x2 - z 1 na 0. Strukturna funkcie MSS (n=3 a m=3) je zadana vektorom hodnot x = [000000000 011111111 012112222]T . Pravdepodobnosti hodnot vstupnych atributov, asociovanych so zodpovedajucimi vstupnymi ukazovatelmi, su zadane v tabulke 13.1. Pre prieskum vplyvu vyuzijeme napriklad Birnbaumov index (13.24) a index dynamickej strukturnej vyznamnosti (13.26). V priklade 13.2 bola vypocitana smerovana logicka derivacia, opisujuca zmenu stavu MSS z 2 na 1 za podmienky zmeny hodnoty prveho vstupneho ukazovatela x1 z 2 na 1 a druheho vstupneho ukazovatela x2 z 1 na 0: (2 1) x1(2 1) x2(1 0). Nulovemu prvku vektora hodnot tejto smerovanej logickej derivacie zodpoveda iba jedna hodnota x3=2. Z toho vyplyva, ze Birnbaumov index (13.24) je pri zadanych podmienkach rovny: IB(21, 12, 2) = p3,2 = 0.5. Pre ziskanie indexu dynamickej strukturnej vyznamnosti vypocitame podla vztahu (13.22) modifikovanu strukturnu vyznamnost dvoch analyzovanych vstupnych ukazovatelov MSS. Tento index je rovny ISM (21, 12, 2) = 1/1 = 1.0. S vyuzitim vztahu (13.26) pre vypocet ICDI dostaneme: ICDI(21, 12, 2) = IMS(21,12, 2) p1,1 p2,0 / R(1) = 1.0 0.3 0.1 /0.182 = 0.165. Pravdepodobnost zmeny stavu MSS z 2 na 1 pri sucasnej zmene hodnoty prveho vstupneho ukazovatela ?1 na jednotku a hodnoty druheho vstupneho ukazovatela ?2 na nulu je teda 0.165, ale pravdepodobnost toho, ze MSS sa bude nachadzat v jednotkovom stave po sledovanych zmenach vstupnych ukazovatelov je rovna 0.5. Podobne sa vypocitaju ostatne indexy vyznamnosti (13.21), (13.23), (13.25) a (13.27) pre celu mnozinu vstupnych ukazovatelov. 211 13.4. Stredne indexy vyznamnosti elementov pre systemy s niekolkymi urovnami prevadzkyschopnosti. Indexy vyznamnosti vstupnych ukazovatelov MSS skumane vyssie boli definovane pre pevnu hodnotu vstupneho ukazovatela a stavu MSS. Na zaver sa pre kazdy zo vstupnych ukazovatelov uvazuje nejaka mnozina indexov vyznamnosti jedneho typu, charakterizujucich rozlicne stavy MSS. Pre kazdy zo stavov MSS sa pritom analyzuju analogicke indexy pre niektory pevny vstupny ukazovatel pri jeho rozlicnych hodnotach ?. V pripade, ak nie su nutne takeho podrobnosti, mozu byt vyuzite stredne indexy vyznamnosti. V praci [Zaitseva2009, Zaitseva2012d] bol prvykrat navrhnuty sposob vypoctu takychto indexov na zaklade indexov vyznamnosti , ziskanych pre fixovane hodnoty i-teho vstupneho ukazovatela a j-teho stavu MSS. Stredne indexy boli ziskane pre vsetky strukturne indexy vyznamnosti, pre Birnbaumov index, indexy kritickosti, Fussellove- Veseleho indexy, koeficienty vyznamnosti i dynamicke indexy vyznamnosti. Stredne indexy sa pocitaju pre vsetky mozne hodnoty vstupnych ukazovatelov a stavov MSS. Vyuzitie tychto indexov umoznuje ohodnotit vplyv iba niektorych hodnot vstupnych ukazovatelov na stav MSS. Skor, ako prejdeme k definicii strednych indexov vyznamnosti, je vhodne naznacit niektore specifika v zakladnych oznaceniach. Kedze vypocet stredneho indexu nezavisi od konkretneho typu indexu vyznamnosti, pre oznacenie stredneho indexu budeme pouzivat oznacenie IU, kde index U urcuje typ indexu vyznamnosti a zodpoveda jednemu z indexom {S, SM, SC, B, C, FV, RAW, RRW, CDI, DII}. Zapis IU(ai , j) pritom zodpoveda jednemu z typov indexu vyznamnosti hodnoty a i-teho vstupneho ukazovatela xi a hodnote j stavu MSS. Prvy typ strednych indexov vyznamnosti charakterizuje vplyv i-teho vstupneho ukazovatela na zmenu stavu j MSS a vypocitava sa pre hodnoty vstupneho ukazovatela xi mensie ako s (s = {2, ..., m-1}): s I q j I x s j s q U i U i 1 ( , ) ( , ) . (13.28) Tu je potrebne poznamenat, ze pre s = m-1 je tento index totozny s definiciou stredneho indexu vyznamnosti, uvedenou v [Zaitseva 2012d] a umoznuje analyzovat vplyv zmeny vsetkych moznych hodnot skumaneho vstupneho ukazovatela na stav j MSS pre podmienky kazdeho konkretneho indexu vyznamnosti. Takyto index nezavisi od hodnoty vstupneho ukazovatela a pouziva sa pren oznacenie IU(xi , j). Druhy typ strednych indexov vyznamnosti umoznuje zovseobecnit aj stavy MSS. Tieto stredne indexy vyznamnosti i-teho vstupneho ukazovatela charakterizuju jeho vplyv na mozne stavy: 212 k I x s j I x s j k k w U i U i 1 ( , ) ( , ) , (13.29) kde k = {2, ..., m-1} - je mnozina pripustnych stavov MSS. Indexy vyznamnosti (13.29) umoznuju ohodnotit celkovy vplyv i-teho vstupneho ukazovatela xi na zmenu stavov MSS. P r i k l a d 13.13. Vypocitat stredne Birnbaumove indexy vyznamnosti a stredne dynamicke indexy vyznamnosti pre MSS (n=3 a m=3), zadany vektorom hodnot strukturnej funkcie x = [000000000 011111111 012112222]T . Vstupnymi udajmi pre vypocet su Birnbaumove indexy (pozri tabulku 13.4), dynamicke indexy vyznamnosti ICDI (pozri tabulku 13.11) a integrovane dynamicke indexy vyznamnosti IDII, ziskane v priklade 13.11. Uvedene indexy vyznamnosti su vypocitane pre vsetky dostupne stavy MSS a hodnoty vstupnych ukazovatelov. S vyuzitim vztahov (13.28) a (13.29) vypocitame stredne indexy vyznamnosti za podmienky, ze s = k = m-1. Vysledky vypoctu su uvedene v tabulke 13.12. Tabulka 13.12. Vypocitane stredne indexy vyznamnosti Stredne indexy IB(x1) IB(x2) IB(x3) ICDI(x 1) ICDI(x2) ICDI(x3) IDII IU(xi |1) 0.490 0.070 0.035 0.478 0.064 0.128 0.318 IU(xi |2) 0.400 0.075 0.090 0.370 0.411 0.247 0.099 IU(xi) 0.445 0.073 0.063 0.424 0.526 0.214 0.209 Poznamenajme, ze stredne indexy vyznamnosti (13.28) a (13.29) sa vyuzivaju pre analyzu vyznamnosti niekolkych vstupnych ukazovatelov MSS. V takom pripade sa vo vztahoch (13.28) a (13.29) ako vstupne indexy vyznamnosti vyuzivaju indexy vyznamnosti, definovane pomocou vztahov (13.21) - (13.27). V tejto podkapitole boli teda skumane rozlicne indexy vyznamnosti jedneho aj niekolkych vstupnych ukazovatelov MSS. Tieto indexy vyznamnosti umoznuju dokladne analyzovat vplyv zmeny hodnot vstupnych ukazovatelov na zmenu stavu MSS, zadaneho vektorom hodnot strukturnej funkcie. Pripomenme, ze v ramci tejto monografie je strukturna funkcia jednou z foriem interpretacie strategie rozhodovania, formalizovanej v tvare fuzzy rozhodovacieho stromu. Preto pod stavmi MSS treba mysliet varianty odporucanych rozhodnuti. Tieto varianty sa vyberaju na zaklade hodnot vstupnych ukazovatelov. 213 Autori monografie navrhli tiez stredne indexy vyznamnosti, ktore umoznuju zovseobecnit vysledok vplyvu jednotlivych vstupnych ukazovatelov na rozlicne stavy MSS. Dolezitou vlastnostou prezentovaneho materialu je to, ze sa vypocet vsetkych indexov vyznamnosti skuma z jednotnej metodologickej pozicie na zaklade matematickych metod viachodnotovej logiky, konkretne logickeho diferencialneho poctu. 214 Kapitola 14. Zaver Rozhodovanie predpoklada vyber najlepsieho rozhodnutia z mnoziny moznych variantov. V rade pripadov sa tento vyber uskutocnuje na zaklade skusenosti ziskanych v minulosti, ktore sa vyuzivaju pri analyze vzniknutych situacii a vyberu, uskutocneneho v tychto situaciach. Zakladnym predpokladom pre formovanie strategie rozhodovania je existencia tabulky s fuzzy datami. Tato tabulka obsahuje formalizovane znalosti o moznych situaciach (kombinacie hodnot vstupnych atributov) a o alternative rozhodnutia, odporucaneho v tomto pripade (hodnota vystupneho atributu). Tieto hodnoty su ziskane na zaklade pozorovani, expertnym odhadom alebo transformaciou realnych hodnot (napriklad financnych a casovych) na kvalitativne, lingvisticke premenne. Vyuzitie takejto formy vyjadrenia dat umoznuje zvysit informativnost a presnost vstupnych hodnot. Tento fakt mozno vysvetlit najma nedostatocnou adekvatnostou merani ukazovatelov, zlozitostou ziskania hodnovernych hodnot, rozmanitostou i specifikom metodik ich vypoctu. Okrem toho, hodnoty jednotlivych ukazovatelov vyjadrene realnymi cislami, na rozdiel od ostatnych, nesu z jednej strany pre rozhodovanie zbytocne podrobnu informaciu o tomto ukazovateli, z druhej strany nemozu byt zakladom pre vyber rozhodnutia. Zahrnutie vsetkych ukazovatelov do procesu rozhodovania casto zvysuje vypoctovu zlozitost tohto procesu. Presne vyjadrenie (ohodnotenie) vstupnych hodnot prostrednictvom neurcitych (fuzzy) hodnot a ich nasledne spracovanie presnym matematickym aparatom umoznuje teda ziskat vysledok v tvare neurcitej hodnoty, ktora presnejsie a adekvatnejsie opisuje realnu situaciu. Tieto okolnosti objasnuju fakt, ako vyuzitie neurcitych hodnot umoznuje zvysit presnost vysledku. V monografii sa s vyuzitim autormi navrhnuteho matematickeho aparatu konstrukcie fuzzy rozhodovacich stromov (Fuzzy Decision Trees) formalizuje strategia rozhodovania, opisujuca zavislost hodnot vystupnych ukazovatelov od hodnot vstupnych ukazovatelov. Vyjadrenie tejto strategie v tvare produkcnych pravidiel umoznuje vniest do vyskumu inu formu vyjadrenia znalosti - rozhodovacie tabulky. Transformovanim neurcitych hodnot na m-hodnotove ziskame moznost vyuzivat pri analyze citlivosti tychto hodnot a pri odhade vyznamnosti vstupnych ukazovatelov aparat teorie funkcii viachodnotovej logiky. V zavere sa ukazuje moznym riesit ulohu vyskumu citlivosti vstupnych ukazovatelov: pri akych podmienkach (hodnotach vstupnych ukazovatelov) zadana zmena ukazovatelov vedie k hladanej zmene vysledku (vystupneho ukazovatela). Z druhej strany takato forma vyjadrenia strategie rozhodovania umoznuje s vyuzitim aparatu analyzy spolahlivosti skumat vyznamnost vstupnych ukazovatelov v procese rozhodovania a ohodnotit prispevok kazdeho z ukazovatelov na tento proces. 215 Metody a algoritmy spracovania vstupnych dat, prezentovane v tejto monografii, beru do uvahy moznu nestochasticku neurcitost vstupnych ukazovatelov a su orientovane na vyuzitie v modernych systemoch pre podporu rozhodovania. Vedecky prinos a vyznam ziskanych vysledkov monografie pozostava v nasledujucom: ? bola uskutocnena systematicka analyza a zovseobecnenie znamych prac z novej pozicie, konkretne z pozicie interdisciplinarneho vyskumu, ktory je zakladom pristupov tejto publikacie; tento vysledok je teoretickym zakladom dalsieho vyskumu s prihliadnutim na nazhromazdene skusenosti a sucasne tendencie v projektovani systemov pre podporu rozhodovania; ? bola dokazana skupina novych teorem, ktore tvoria zaklad konstrukcie vysokoefektivnych metod spracovania neurcitych a viachodnotovych dat; ? bol zovseobecneny a rozpracovany rad efektivnych a modernych metod analyzy neurcitych a viachodnotovych dat - metody tvorby strategie rozhodovania s prihliadnutim na rozne kriteria optimalizacie, metody vyskumu citlivosti a analyza vyznamnosti tychto strategii vzhladom k zmene vstupnych ukazovatelov. Jednotlive strategie su pritom formalizovane v tvare vektora hodnot strukturnej funkcie. Prakticky vyznam vysledkov monografie spociva v tom, ze ziskane vysledky su orientovane na riesenie celej triedy aktualnych problemov. K najdolezitejsim vysledkom v tomto zmysle patria: ? technologia (komplex metodik, pravidiel a odporucani) vyuzitia sumarnych informacnych charakteristik fuzzy dat pri tvorbe strategii rozhodovania, vyjadrenych v tvare fuzzy rozhodovacich stromov; tato technologia predstavuje zovseobecnene skusenosti a originalnu techniku vyskumu v oblasti teorie informacie, v oblasti ziskavania znalosti a pri navrhu metod rozhodovania; ? technologia vyuzitia algoritmov vypoctu smerovanych logickych operatorov; tato technologia je zalozena na teoretickych vysledkoch monografie a poskytuje principialne nove moznosti vyuzitia smerovanych logickych operatorov ako nastroja pre spracovanie zlozitych logickych funkcii; ? metodiky a prakticke odporucania tykajuce sa riesenia triedy praktickych uloh, napriklad: (a) urcenie postupnosti ocenovania vstupnych ukazovatelov objektu pri rozhodovani na zaklade neurcitych dat, optimalnej vzhladom na zadane kriteria; (b) vyskum citlivosti strukturnej funkcie, opisujucej objekt; (c) analyza vyznamnosti vstupnych ukazovatelov v procese rozhodovania, ohodnotenie vplyvu kazdeho z ukazovatelov na tento proces a dalsie. Vysledky prezentovane v monografii su realizovane v programovom softverovom produkte Multiprognos. Tento softver je vytvoreny autormi tejto publikacie s vyuzitim programovacieho jazyka C++ a tvori jadro systemu pre podporu rozhodovania na zaklade neurcitych (fuzzy) dat. Vstupne data pre tento softver tvori tabulka, ktorej riadky su tvorene hodnotami vstupnych a vystupnych ukazovatelov. Vysledok predstavuje model strategie 216 rozhodovania, formalizovanej v tvare fuzzy rozhodovacieho stromu, systemu produkcnych pravidiel alebo v tvare rozhodovacej tabulky. Tento model umoznuje na zaklade existujucej tabulky so zakladnymi udajmi urcit odporucane alternativy rozhodovania v novovznikajucich situaciach. Metody a algoritmy predstavene v tejto monografii su autormi vyuzivane vo vyucbe predmetov Databazy a ziskavanie znalosti a Teoria spolahlivosti, zabezpecovanych Katedrou informatiky Fakulty riadenia a informatiky Zilinskej univerzity v Ziline. Niektore casti monografie boli uz ciastocne vyuzite v ucebnych a metodologickych materialoch, vyuzivanych vo vyucbovom procese v rade europskych univerzit a vysokych skol: Statnej aerokozmickej univerzity N. E. Zukovskeho (Charkov, Ukrajina), Bieloruskej statnej univerzity informatiky a radioelektroniky (Minsk, Bielorusko), Institutu informatiky Stetinskej technickej univerzity (Polsko), Univerzity v Jyvaskyla (Finsko) v predmetoch, zaoberajucich sa logickym projektovanim, systemami umelej inteligencie a ziskavanim znalosti z databaz. 217 LITERATURA [Abou2006] Abou S.C., Performance Assessment of Multi-State Systems with Critical Failure Modes: Application to the Flotation Metallic Arsenic Circuit. Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol.91, no.3, 2006, pp 261-269. [Abu-halaweh2009a] Abu-halaweh N., Harrison R., Practical Fuzzy Decision Trees. Proc. of the IEEE Symp. on Computational Intelligence and Data Mining (CIDM '09), 2009, pp.211-216. [Abu-halaweh2009b] Abu-halaweh N., Harrison R., Rule Set Reduction in Fuzzy Decision Trees. Proc. of the 28th North American Fuzzy Information Processing Society Annual Conf. (NAFIPS), Cincinnati, Ohio, USA, 2009, pp.1-4. [Abu-halaweh2010a] Abu-halaweh N., Harrison R., FDT 1.0: An Improved Fuzzy Decision Tree Induction Tool. Proc. of the Annual Meeting of the North American.on Fuzzy Information Processing Society (NAFIPS), Toronto, Canada, 2010, pp.1-5. [Abu-halaweh2010b] Abu-halaweh N., Harrison R., Identifying Essential Features for the Classification of Real and Pseudo microRNAs Precursors Using Fuzzy Decision Trees. Proc. of the IEEE Int. Symp. on Computational Intelligence in Bioinformatics and Computational Biology (CIBCB), 2010, pp.1-7. [Ahmadi2009] Ahmadi E., Taheri M., Mirshekari N., Hashemi S., Sami A., Hamze A., Cooperative Fuzzy Rulebase Construction Based on a Novel Fuzzy Decision Tree. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Innovations in Information Technology, 2009, pp.35-39. [Akers1959] Akers S.B., On a Theory of Boolean Functions. Journal of the Society for Industrial and Applied Mathematics, vol.7, 1959, pp.487-498. [Alcala2007] Alcala R., Alcala-Fdez J., Gacto M., Herrera F., Genetic Learning of Membership Functions for Mining Fuzzy Association Rules. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, vol.1, 2007, pp. 1538-1543. [Allen1977] Allen C.M., Givone D.D., The Allen-Givone Implementation Oriented Algedra, Computer Science and Multiple-Valued Logic (Ed.Rine D.C.), North Holland, Amsterdam, 1977. [Al-Sarchan2001] Al-Sarchan S., Karray F., Gueaieb W., Basir O., Fuzzy Entropy: a Brief Survey. Proc. of the 10th IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, Melbourn, Australia, 2001, pp.1135-1139. [Andreou2008] Andreou A.S., Papatheocharous E., Software Cost Estimation Using Fuzzy Decision Trees. Proc. of the 23rd IEEE/ACM Int. Conf. on Automated Software Engineering (ASE), 2008, pp.371-374. [Armstrong1997] Armstrong M.J., Reliability-Importance and Dual Failure-Mode Components. IEEE Trans. on Reliability, vol.46, no.2, 1997, pp.212-221. [Andrews2008] Andrews J., Birnbaum and Criticality Measures of Component Contribution to the Failure of Phased Missions. Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol. 93, 2008, pp. 1861-1866. [Assareh2007] Assareh A., Moradi M.H., Knowledge Acquisition from Mass Spectra of Blood Samples Using Fuzzy Decision Tree and Genetic Algorithm. Proc. of the 9 th Int. Symp. on Signal Processing and Its Applications (ISSPA), 2007, pp.1-4. [Au2006] Au W.-H., Chan K., Wong A., A Fuzzy Approach to Partitioning Continuous Attributes for Classification. IEEE Trans. on Knowledge Data Engineering, vol. 18, no. 5, 2006, pp. 715-719. [Aven1999] Aven T., Jensen U., Stochastic Models in Reliability. NY: Springer, 1999, 282 p. 218 [Bache2013] Bache K., Lichman M., UCI Machine Learning Repository [http://archive.ics.uci.edu/ml]. Irvine, CA: University of California, School of Information and Computer Science, 2013. [Bakar2009] Bakar A., Othman Z., Shuib N., Building a New Taxonomy for Data Discretization Techniques. Proc. on Int. Conf. on Data Mining and Optimization (DMO), 2009, pp. 132-140. [Barlow1975] Barlow R.E., Proschan F., Importance of System Components and Fault Tree Events. Stochastic Processes and thir Applications, vol.3, no.3, 1975, pp.153-173. [Barlow1978] Barlow R., Wu A., Coherent System with Multistate Elements, Mathematics of Operations Research, vol.3, no. 11, 1978, pp.275-281. [Barros2012] Barros R., Basgalupp M., de Carvalho A., Freitas A., A Survey of Evolutionary Algorithms for Decision-Tree Induction Systems. IEEE Tran. on Man, and Cybernetics, Part C: Applications and Reviews, vol. 42, issue 3, 2012, pp.291-312. [Bay2001] Bay S. D., Multivariate Discretization for Set Mining. Knowledge Information Systems, vol. 3, 2001, pp. 491-512. [Bell1972] Bell N., Page E.W., Thomason M.G., Extension of the Boolean Difference Concept to Multivalued Logic Systems. IEEE Proc. of the Int. Symp. on the Theory and Applications of Multiple-Valued Logic Design, 1972, pp.17-24. [Bellmann1977] Bellmann R., Zadeh L., Local and Fuzzy Logic, Modern Uses of Multiple-Valued Logic, edited by Dunn, J.M., Epstein, G., Reidel Publ., The Netherlands, 1977, pp. 103-165. [Bergmann2008] Bergmann M., An Introduction to Many-Valued and Fuzzy Logic. Semantics, Algebras and Derivation Systems, Cambrige Univ Press, 2008, 343 p. [Berrado2009] Berrado A., Runger G.C., Supervised Multivariate Discretization in Mixed Data with Random Forests, Proc. of the ACS/IEEE Int. Conf. on Computer Systems and Applications (ICCSA), 2009, pp. 211-217. [Berry2004] Berry M., Linoff G., Data Mining Techniques for Marketing Sales and Customer Support, Wiley, 2004, 672 p. [Berthold2007] Berthold M.R., Fuzzy Logic, In Intelligent Data Analysis (eds. Berthold M.R. and Hand D.), Springer, 2007, 515p. [Berzal2004] Berzal F., Cubero J.-C., Marin N., Sanchez D., Building Multi-Way Decision Trees with Numerical Attributes. Information Sciences, vol.165, 2004, pp.73-90. [Beshelev1980] Beshelev S., Gurvich F., Mathematical and Statistical Methods of Expert Estimates. Statistics Publ., ?oscow, 1980, 264 p. (In Russian). [Beynon2001] Beynon M., Whitfield K., The use of Fuzzy Decision Tree Analysis in Monitoring a Minimum Wage. Cardiff Business School, Cardiff University, Wales, UK, 2001, 15p. [Birnbaum1969] Birnbaum L.W., On the Importance of Different Components in a Multicomponent System, P.R. Krishnaiah (ed.), Multivariate Analysis II., NY: Academic Press, 1969, pp.581- 592. [Bochmann1981] Bochmann D., Posthoff Ch., Binary Dinamic Systems. Academic Verlad, Berlin, 1981, 320 p. (In German). [Borgonovo2001] Borgonovo E., Apostolakis G.E., A New Importance Measure for Risk-Informed Decision Making. Reliability Engineering and System Safety, vol.72, issue 2, 2001, pp.193-212. [Borisov1982] Borisov ?., Alekseev A., Krumberg ?., etc. Decision-Making Models Based on Linguistic Variable, Zinatne Publ., Riga, 1982. (In Russian) [Boulle2006] Boulle M., MODL: A Bayes Optimal Discretization Method for Continuous Attributes. Machine Learning, vol. 65, no. 1, 2006, pp. 131-165. 219 [Boyen1999] Boyen X., Wehenkel L., Automatic Induction of Fuzzy Decision Trees and Its Application to Power System Security Assessment. Fuzzy Sets and Systems, vol.102, 1999, pp.3- 19. [Breiman1984] Breiman L., Friedman J.H., Olshen J.A., Stone C.J., Classification and Regression Trees. Wadsworth International Group, Belmont, CA, 1984. [Breslow1997] Breslow L.A., Aha D.W., Simplifying Decision Trees: A Survey. Knowledge Engineering Review, vol. 12, 1997, pp 1-40. [Butler1979] Butler D., A Complete Importance Ranking For Components of Binary Coherent Systems, with Extensions to Multi-State Systems, Naval Research Logistics Quarterly, vol.26, 1979, pp.565-578. [Cadini2010] Cadini F., De Sanctis J. et al. Monte Carlo-Based Assessment of the Safety Performance of a Radioactive Waste Repository. Reliability Engineering and System Safety, vol.95, no.8, 2010, pp.859-865. [Campbell2009] Campbell P.R.J., Fathulla H., Ahmed F., FuzzyCART: A Novel Fuzzy Logic Based Classification and Regression Trees Algorithm. Proc of the IEEE Int. Conf. on Innovations in Information Technology, 2009, pp.175-179. [Cao2007] Cao W., Zhao J., The Power Customers Mining Based on Fuzzy Decision Tree Analysis. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Grey Systems and Intelligent Services (GSIS), 2007, pp.764-767. [Catlett1991] Catlett J., On Changing Continuous Attributes into Ordered Discrete Attributes. Lecture Notes on Computer Science, Berlin: Springer-Verlag, vol. 482, 1991, pp.164-177. [Chak1998] Chak C.K., Feng G., Palaniswami M., Implementation of Fuzzy Systems. In book: Fuzzy Logic and Expert Systems Applications, ed. C.Leondes, Academic Press Publ., 1998, 438 p. [Chandra2009] Chandra B., Paul P., Fuzzifying Gini Index Based Decision Trees. Expert Systems with Applications, vol.36, 2009, pp.8549-8559. [Chang1977] Chang R.L.P., Pavlidis T., Fuzzy Decision Tree Algorithms. IEEE Trans. on Systems, Man and Cybernetics, vol.7, no.1, 1977, pp.28-35. [Chang1996] Chang Y.J, Lee C.L. Chen.J.E., Fault Models for the Multi-Valued Current Mode CMOS Circuit. Proc. of the 26th IEEE Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1996. [Chang2004] Chang, Y.-R., Amari, S., Kuo, S.-Y., Computing System Failure Frequencies and Reliability Importance Measures Using OBDD. IEEE Trans. on Computers, vol.53, no.3, 2004, pp.54-68. [Chang2008] Chang P.-C., Fan C.-Y., Yeh C.-H., Pan W.-L., A Hybrid System by Integrating Case Based Reasoning and Fuzzy Decision Tree for Financial Time Series Data. Proc. of the IEEE Int.Conf. on Fuzzy Systems, 2008, pp.76-82. [Chao2005] Chao S., Li Y., Multivariate Interdependent Discretization for Continuous Attribute. Proc. of the 3rd Int. Conf.on Information Technology and Applications (ICITA), vol. 2, 2005, pp. 167-172. [Chen1995] Chen G., Vanthienen J., Wets G., Fuzzy Decision Tables Extending the Classical Formalism to Enhance Intelligent Decision Making, Proc. of the 4 th IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, vol.2., 1995, pp.599-606. [Chen2003] Chen Y.-L., Hsu C.-L., Chou S.-C., Constructing a Multi-Valued and Multi-Labeled Decision Tree. Expert Systems with Applications, vol.25, 2003, pp.199-209. [Chen2009] Chen J., He H., Operator Matching in Fuzzy Decision Tree based on Sound Logic. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Network Infrastructure and Digital Content (IC-NIDC), 2009, pp.344- 348. 220 [Chen2009] Chen Y., Wang T., Wang B., Li Z., A Survey of Fuzzy Decision Classifier. Fuzzy Information and Engineering, vol. 1, no.2, 2009, pp.149-159. [Cheng2011] Cheng D., Zhao Y., Xu X., Matrix Approach to Boolean Calculus. Proc. of the 50th IEEE Int. Conf. on Decision and Control and European Control Conference (CDC-ECC), Orlando, Florida, USA, 2011, pp. 6950-6955. [Chiang2002] Chiang I-J., Hsu J.Y.J., Fuzzy Classification Trees for Data Analysis. Fuzzy Sets and Systems, vol.130, 2002, pp. 87-99. [Chien2005] Chien B.-C., Lu C.-F., Hsu S.-J., Handling Incomplete Quantitative Data for Supervised Learning based on Fuzzy Entropy. Proc.of the IEEE Int. Conf. on Granular Computing, vol.1, 2005, pp.135-140. [Ching1995] Ching J.Y., Wong A.K.C., Chan, K.C.C., Class-Dependent Discretization for Inductive Learning from Continuous and Mixed-Mode Data. IEEE Trans. on Pattern Analysis and Machine Intelligence, vol.17, no.7, 1995, pp.641-651. [Chlebus1998] Chlebus B., Nguyen S.H., On Finding Optimal Discretizations for Two Attributes, Lecture Notes in Artificial Intelligence, vol.1424, 1998, pp.537-544. [Choi2006] Choi J.G., Seong P.H., Reliability Assessment of Embedded Digital System Using Multi- State Function, Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol.91, no.3, 2006, pp.261-269. [Cintra2009] Cintra M. E., Camargo H. A., Martin T. P., Optimising the Fuzzy Granulation of Attribute Domains. Proc. of the Int. Fuzzy Systems Association World Conf., 2009, pp.742-747. [Cintra2011a] Cintra M. E., Monard M.C., Cherman E.A., Camargo H, On the Estimation of the Number of Fuzzy Sets for Fuzzy Rule-Based Classification Systems. Proc. of the 11th Int. Conf. on Hybrid Intelligent Systems (HIS), 2011, pp.211-216. [Cintra2011b] Cintra M.E., Meira C.A., Monard M.C., Camargo H.A., Rodrigues L.H., The Use of Fuzzy Decision Trees for Coffee Rust Warning in Brazilian Crops. Proc. of the Int. Conf. on Intelligent Systems Design and Applications (ISDA), 2011, pp.1347-1352. [Cios1992] Cios K.J., Liu N., A Machine Learning Method for Generation of a Neural Network Architecture: A Continuous ID3 Algorithm. IEEE Trans. on Neural Networks, vol. 3, no.2, 1992, pp.280-291. [Cios1992] Cios K.J., Sztandera L.M., Continuous ID3 Algorithm with Fuzzy Entropy Measures. Proc. IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, San Diego, CA, 1992, pp.469-476. [Clark1989] Clark P., Niblett T., The CN2 Induction Algorithm. Machine Learning, vol. 3, 1989, pp.261-283. [Cockett1990] Cockett J.R.B., Herrera J.A. Decision Tree Reduction. Journal of the ACM, vol.37, no.4, 1990, pp.815-842. [Cover1967] Cover T., Hart P., Nearest Neighbor Pattern Classification. IEEE Trans. on Information Theory, vol.13, no.1, 1967, pp.21-27. [Cox1994] Cox E., The Fuzzy Systems Handbook. A Practitioner's Guide to Building, Using and Maintaining Fuzzy Systems. Academic Press Professional Publ., 1994, 658 p. [Coy1979] Coy W., Moraga C., Description and Detection of Faults in Multiple-Valued Logic Circuits. Proc. of the 9th IEEE Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1979, pp.74-81. [Crockett2001] Crockett Z., Bandar Z., McLean D., Growing a Fuzzy Decision Forest. Proc. of the 10th IEEE Int. Conf.on Fuzzy Systems, Melbourn, Australia, 2001, pp.614-617. [Crockett2007] Crockett K., Bandar Z., Mclean D., On the Optimization of t-norm Parameters within Fuzzy Decision Trees. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, 2007, pp.1-6. 221 [Crockett2009] Crockett K., Bandar Z., O'Shea J., Fuzzification of Discrete Attributes From Financial Data in Fuzzy Classification Trees. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, Jeju Island, Korea, 2009, pp.1320-1325. [Damarla1988] Damarla T., Fault Detection in Multiple-Valued Logic Circuits. Proc. of the 18th IEEE Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1988, pp.69-74. [Davio1972] Davio M., Thayse A., Bioul G., Symbolic Computation of the Fourier Transform of Boolean Functions. Philips Res. Reports, vol.27, 1972, pp.386-404. [Degtiarov1986] Degtiarov Yu., Operations Research, Vysshaja shkola Publ., Moscow, 1986, 320p. (In Russian). [DeLuca1976] De-Luca A., Termini S., A definition of non probabilistic entropy in the setting of fuzzy set theory. Information and Control, vol.20, 1976, pp.301-312. [Delgado1996] Delgado M., Herrera F., Herrera-Viedma E., Martinez L., Combining Numerical and Linguistic Information in Group Decision Making. Information Sciences Department of Computer Science and Artificial Intelligence, University of Granada Technical Report DECSAI- 96115, 1996, 15p. [Ding2010] Ding Y., Zuo M.J., The Hierarchical Weighted Multi-State k-out-of-n System Model and Its Application for Infrastructure Management. IEEE Trans. on Reliability, vol.59, no.3, 2010, pp.593-603. [Domis2010] Domis D., Hofig K., Trapp M., A Consistency Check Algorithm for Component-Based Refinements of Fault Trees. Proc.of the IEEE 21st Int. Symp. on Software Reliability Engineering, 2010, pp.171-180. [Dong2001a] Dong M., A New Measure of Classifiability and Its Application. Dept. of Electrical & Computer Engineering and Computer Science of the of the University of Cincinnati, 2001, 87p. [Dong2001b] Dong M., Kothari R., Look-Ahead Based Fuzzy Decision Tree Induction. IEEE Trans. on Fuzzy Systems, vol. 9, no.3, 2001, pp.461-468. [Dong2009] Dong L.-C., Wang D., Wang X., An Improved Sample Selection Algorithm in Fuzzy Decision Tree Induction. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Systems, Man and Cybernetics, San Antonio, USA, 2009, pp.629-634. [Dougherty1995] Dougherty J., Kohavi R., Sahami M., Supervised and unsupervised discretization of continuous features. Proc. of 12th Int. Conf. on Machine Learning. Los Altos, CA, 1995, pp.194- 202. [Dubois1979] Dubois D., Prade A., Decision Making under fuzziness. Advances in fuzzy set theory and applications. Ed. By Gupta M., Ragade R., Jager J., Amsterdam, North-Holland Publ., 1979, pp.279-302. [Dubois1982] Dubois D., Prade A., Class of Fuzzy Measures Based on Triangular norms. Int. Journal on General Systems, vol.8, 1982, pp.43-61. [Dubois1999] Dubois D., Prade H., Fundamentals of fuzzy sets, The handbook of fuzzy sets series, Kluwer Academic Publishers, Boston, 1999. [Dubrova1994] Dubrova E.V., Gurov D.B., Muzio J.C., Full Sensitivity and Test Generation for Multiple-Valued Logic Circuits. Proc. 24th IEEE Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1994, pp.284-288. [Duflot2009] Duflot N., Berenguer C., Dieulle L., Vasseur D., A min cut-set-wise truncation procedure for importance measures computation in probabilistic safety assessment. Reliability Engineering and System Safety, vol.94, issue 11, 2009, pp.1827-1837. 222 [Edwards1978] Edwards C.R. The Gibbs Dyadic Differentiator and its Relationship to the Boolean Difference. Computers and Electronic Engineering, vol.5, no.4, 1978, pp.335-344. [Elashiri2011] Elashiri M.A., Hefny H.A., Abd Elwahab A.H., Induction of Fuzzy Decision Trees Based on Fuzzy Rough Set Techniques. Proc. of the Int. Conf. on Computer Engineering and Systems (ICCES), 2011, pp. 134-139. [El-Damcese2011] El-Damcese M.A., Temraz N.S, Availability and Reliability Measures for Multistate System by Using Markov Reward Model. Reliability: Theory and Application, vol.2, no.3 (22), 2011, pp.65-85. [Enoki1994] Enoki H., Takami K., Kobayashi Y., Ohta T., Switching function conceptual model for telecommunication service specification design. IEEE Global Telecommunications Conf. (GLOBECOM-94), vol. 2, 1994, pp.818-822. [Esposito1995] Esposito F., Malerba D., Semeraro G., A further study of pruning methods in decision tree induction. Proc. of the 5th Int. Workshop on Artificial Intelligence and Statistics (AI&Stats- 95), Ft.Lauderdale, FL, 1995, pp. 211-218. [Esposito1997] Esposito F., Malerba D., Semeraro G., A Comparative Analysis of Methods for Pruning Decision Trees. IEEE Trans. on Pattern Analysis and Machine Intelligence, vol.19, no.5, 1997, pp.476-491. [Falkowski2004] Falkowski B., Parallelization of Methods to Calculate Walsh Spectra for Logic Functions. Journal of Multiple-valued Logic and Soft Computing, vol.10, 2004, pp.91-127. [Fan2002] Fan J.-L., Ma Y.-L., Some New Fuzzy Entropy Formulas. Fuzzy Sets and Systems, vol.128, 2002, pp.277-284. [Fayyad1993] Fayyad U.M., Irani K.B., Multi-Interval Discretization of Continuous-Valued Attributes for Classification Learning. Proc. of the 13th Int. Joint Conf. on Artificial Intelligence, 1993, pp.1022-1027. [Ferrandiz2005] Ferrandiz S., Boulle M., Multivariate discretization by recursive supervised bipartition of graph. Proc. of the 4 th Conf. on Machine Learning and Data Mining (MLDM), 2005, pp. 253-264. [Flores2007] Flores J. L., Inza I., Larra V., Wrapper discretization by means of estimation of distribution algorithms. Intelligent Data Analysis, vol.11, no.5, 2007, pp.525-545. [Fricks2003] Fricks, R.M., Trivedi, K.S., Importance Analysis with Markov Chains. Proc. of the IEEE 49th Annual Reliability & Maintainability Symposium (RAMS), Tampa, USA, 2003, pp.89-95. [Friedman1977] Friedman J.H., A recursive partitioning decision rule for nonparametric classifiers. IEEE Trans. on Comp., vol.C-26, 1977, pp.404-408. [Fussell1975] Fussell J.B., How to hand-calculate system reliability and safety characteristics. IEEE Journal Trans. on Reliability, vol.R-24, no.3, 1975, pp.169-174. [Gandini1990] Gandini A., Importance and sensitivity analysis in assessing system reliability. IEEE Journal Trans. on Reliability, vol.39, no.1, 1990, pp.61-70. [Garcia2010] Garcia M., Lucas J. P., Batista V. F. L., Martin M. J. P., Multivariate discretization for associative classification in a sparse data application domain, Proc. of the 5th Int. Conf. on Hybrid Artificial Intelligent Systems (HAIS), 2010, pp.104-111. [Garcia2011] Garcia S., Luengo J., Saez J., Lopez V., Herrera F., A Survey of Discretization Techniques: Taxonomy and Empirical Analysis in Supervised Learning. IEEE Tran. on Knowledge and Data Engineering, vol.24, no.5, 2013, pp.734-750. [Ghazavi2008] Ghazavi S. N., Liao T. W., Medical data mining by fuzzy modeling with selected features. Artificial Intelligence in Medicine, vol. 43, 2008, pp.195-206. 223 [Giraldez2002] Giraldez R., Aguilar-Ruiz J., Riquelme J., Ferrer-Troyano F., Rodriguez-Baena D., Discretization oriented to decision rules generation. Frontiers in Artificial Intelligence and Applications, vol.82, 2002, pp.275-279. [Giuma1987] Guima T.A., Tapia M.A., Differential Calculus for Fault Detection in Multivalued Logic Networks. Proc. of the 17th IEEE Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1987, pp.99-108. [Giuma1988] Giuma T.A., Katbab A., Multivalued Logic Integral Calculus, Int.J.Electronics, vol.65, 1988, pp.1051-1066. [Gnedenko1995] Gnedenko B., Ushakov I., Probabilistic Reliability Engineering. John Wiley & Sons Publ., 1995, 663p. [Goriashko1982] Goriashko ?., Logical circuits and real limitations, Energia Publ., Moscow, 1982, 183p. (In Russian) [Gutkin1975] Gutkin L., Optimization of electronic devices based on set quality parameters, Radio Publ., Moscow, 1975, 367p. (In Russian) [Griffith1980] Griffith W.S., Multistate reliability models. Journal of Applied Probability, vol.17, 1980, pp.735-44. [Grzymala2001] Grzymala-Busse J., Stefanowski J., Three discretization methods for rule induction. Int. Journal of Intelligent Systems, vol.16, no.1, 2001, pp. 29-38. [Guetova2002] Guetova M., Holldobler S., Storr H.-P., Incremental Fuzzy Decision Trees. Proc. of the 25th Annual German Conference on AI. Advances in Artificial Intelligence, Germany, 2002, pp. 67-81. [Gupta2010] Gupta A., Mehrotra K. G., Mohan C., A clustering-based discretization for supervised learning. Statistics and Probability Letters, vol.80, no.9-10, 2010, pp.816-824. [Hady2010] Hady M.F.A., Schwenker F., Palm G., When classifier selection meets information theory: A unifying view. Proc. of the Int. Conf. on Soft Computing and Pattern Recognition (SoCPaR), 2010, pp.314-319. [Hanyu1989] Hanyu T., Higuchi T., High-Density Quaternary Logic Array Chip for Knowledge Information Processing Systems. IEEE Journal of Solid-State Circuits, vol.24, no.4, 1989, pp.916-921. [Hayashi1998] Hayashi I., Maeda T., Bastian A., Jain L.C., Generation of Fuzzy Decision Trees by Fuzzy ID3 with Adjusting Mechanizm of AND/OR Operators. Proc. 7 th IEEE Conf.on Fuzzy Systems, Anchorage, USA, 1998, pp.681-685. [Hayashi2005] Hayashi I., An application fuzzy ID3 to wireless LAN access point optimal location problem. Proc. of the Int. Conf. on Machine Learning and Cybernetics (ICMLC), vol.8, 2005, pp.4924-4929. [Henley1981] Henley J.E., Kumamoto H., Reliability Engineering and Risk Assessment. New York: Prentice-Hall, 1981, 568 p. [Herrera1996] Herrera F., Herrera-Viedma E., Verdegay J.L., A Model of Consensus in Group Decision Making under Linguistic Assessments. Fuzzy Sets and Systems, vol.78, 1996, pp.73-87. [Herrera2000] Herrera F., Herrera-Viedma E., Linguistic decision analysis: steps for solving decision problems under linguistic information. Fuzzy Sets and Systems, vol.115, 2000, pp.67-82. [Higashi1983] Higashi M., Klir G.L., Measures of unsertainty and information based on possibility distribution. Int. Journal on General Systems, vol.9, 1983, pp.43-58. [Ho1997] Ho K.M., Scott P.D., Zeta: A global method for discretization of continuous variables. Proc. of the 3rd Int. Conf. on Knowledge Discovery and Data Mining (KDD), 1997, pp.191-194. 224 [Holowinski1998] Holowinski G., Levashenko V., Yanushkevich S., Moraga C., Some New Results of Experiments on Testing MVL Combinational Circuits with the Generalized D-algorithms. Proc. of the 7th Int. Workshop on Post-Binary Ultra-Large-Scale Integration Systems. Fukuoka, Japan, 1998, pp.55-56. [Hongxia2008] Hongxia J., Yao H., Classroom Teaching Quality Evaluation based on Neuro-Fuzzy ID3 Algorithm. Proc. of the Int. Symp. on Computational Intelligence and Design (ISCID), vol. 1, 2008, pp.166-169. [Hoyland1994] Hoyland A, Rausand M. System reliability theory: models and statistical methods. New York: Wiley, 1994, 636 p. [Hu 2001] Hu M., An application of multiple-valued logic to test case generation for software system functional testing. Proc. of the 31st IEEE Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 2001, pp. 35-40. [Hu2011] Hu J., An S., Wang J., Fuzzy Decision Tree Algorithm for Customer Knowledge Management of PLM. Proc. of the Int. Conf. of Information Technology, Computer Engineering and Management Sciences, 2011, pp.139-142. [Hu2008] Hu D., Yu X., Feng Yu., DbEr: A New Discretization Algorithm Based on the Entropy of Relation. Proc. of the 5th Int. Conf. on Fuzzy Systems and Knowledge Discovery (FSKD), vol.5, 2008, pp.164-168. [HuaLi2010] Hua Li, Gui-Wen Lv, Su-Juan Zhang, Zhi-Fang Guo, Using Mutual Information for Fuzzy Decision Tree Generation. Proc. of the 9th Int. Conf. on Machine Learning and Cybernetics, Qingdao, 2010. [Huang2002] Huang H.-P., and Liang C.-C., Strategy-based decision making of a soccer robot system using a real-time self-organizing fuzzy decision tree. Fuzzy Sets and Systems, vol.127, 2002, pp.49-64. [Huang2007] Huang D.-M., Fu J.-L. Xiao T., Zhou J., Comparison Between the Induction Learning Algorithm of Fuzzy Number-Valued Decision Tree. Proc. of the 6th Int. Conf. on Machine Learning and Cybernetics, Hong Kong, 2007, pp.1190-1193. [Hudson1983] Hudson J.C., Kapur K.C. Modules in Coherent Multistate Systems. IEEE Trans. on Reliability, vol.32, no.2, 1983, pp.183-185. [Hullermeier2005] Hullermeier E., Experience-Based Decision Making: A Satisficing Decision Tree Approach. IEEE Trans. on Systems, Man and Cybernetics, Part A: Systems and Humans, vol. 35, issue 5, 2005, pp.641-653. [Hullermeier2009] Hullermeier E., Vanderlooy S., Why Fuzzy Decision Trees are Good Rankers. IEEE Trans. on Fuzzy Systems, vol.17, issue 6, 2009, pp.1233-1244. [Hurst1984] Hurst S.L., Multiple-Valued Logic - Its Status and Its Future. IEEE Trans. on Computers, 1984, vol.C-33, no.12, pp.1160-1179. [Hurst1985] Hurst S.L., Miller D.M., Muzio J.S., Spectral Techniques in Digital Logic. Academic Press Publ., 1985, 314 p. [Ichihashi1996] Ichihashi H., Shirai T., Nagasaka K., Miyoshi T., Neuro fuzzy ID3: A method of inducing fuzzy decision trees with linear programming for maximizing enrtopy and algebraic methods. Fuzzy Sets and Systems, vol.81, no.1, 1996, pp.157-167. [Ishibuchi2001] Ishibuchi H., Yamamoto T., Nakashima T., Fuzzy data mining: Effect of fuzzy discretization. Proc.of the IEEE Int. Conf. on Data Mining (ICDM), 2001, pp.241-248. [Janacek2010] Janacek J., IT tools to support decision making in crisis situations. Proc. of the 7th Int. Conf. on Science and Crisis Situations, 2010, ISBN 978-80-554-0272-7, 11 p. 225 [Jang1994] Jang J., Roger J.-S., Structure determination in fuzzy modelling: a fuzzy CART approach. Proc. 3 rd IEEE Conf. on Fuzzy Systems, Orlando, USA, 1994, pp. 2113-2118. [Janikow 1998] Janikow C.Z., Fuzzy Decision Trees: Issues and Methods. IEEE Trans. on Systems, Man and Cybernetics - Part B: Cybernetics, vol.28, no.1, 1998, pp.1-14. [Janikow2000] Janikow C.Z., Faifer M. Fuzzy Decision Forest. Proc. of the 19th IEEE Int. Conf. of the North American Fuzzy Information Processing Society (NAFIPS), USA, 2000, pp.218-221. [Janikow2005] Janikow C.Z., Kawa K., Fuzzy decision tree FID. Proc. of the Annual Meeting of the North American Fuzzy Information Processing Society (NAFIPS), 2005, pp.379-384. [Jassbi2010] Jassbi J., Khanmohammadi S., Determination of the fuzzy weights of criteria in MADM. Proc. of the 40th Int.Conf. on Computers and Industrial Engineering (CIE), 2010, pp.1-4. [Jeng1997] Jeng B., Jeng Y.-M., and Liang T.-P., FILM: A fuzzy inductive learning method for automated knowledge acquisition. Decision Support Systems, vol.21, 1997, pp. 61-73. [Jeon2009] Jeon M.-J., Yang S.-E., Bien Z., User adaptive hand gesture recognition using multivariate fuzzy decision tree and fuzzy garbage model. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, 2009, pp.474 - 479. [Jiajun2009] Jiajun Zhu, Jianguo Zheng, Jinbin Li, Reliability and Sensitivity Analysis of Extension Group Decision-Making. Proc. of the Int. Conf. on Business Intelligence and Financial Engineering (BIFE), 2009, pp.556-560. [Jiang2009] Jiang S., Yu W., A local density approach for unsupervised feature discretization. Proc. of the 5th Int. Conf. on Advanced Data Mining and Applications, 2009, pp. 512-519. [Jiang2010] Jiang F., Zhao Z., Ge Y., A supervised and multivariate discretization algorithm for rough sets. Proc. of the 5th Int. Conf. on Rough Set and Knowledge Technology, 2010, pp. 596-603. [Jin2009] Jin R., Breitbart Y., Muoh C., Data discretization unification. Knowledge and Information Systems, vol. 19, 2009, pp. 1-29. [Johansson2010] Johansson J., Hassel H. An approach for modelling interdependent infrastructures in the context of vulnerability analysis. Reliability Engineering and System Safety, vol.95, no.12, 2010, pp.1335-1344. [Kahraman2008] Kahraman C., Buyukozkan G., A Combined Fuzzy AHP and Fuzzy Goal Programming Approach for Effective Six-Sigma Project Selection. Journal of Multiple-Valued Logic and Soft Computing, vol.14, no.6, 2008, pp.599-615. [Kai1990] Kai Y., Multistate fault-tree analysis. Reliability Engineering and System Safety, vol.28, no.1, 1990, pp.1-7. [Kalkanis1993] Kalkanis G., The application of confidence interval error analysis to the design of decision tree classifiers. Pattern Recognition Letters, vol.14, no.5, 1993, pp.355-361. [Kamiura2000] Kamiura N., Isokawa T., Matsui N., Controllability/Observability Measures for Multiple-Valued Test Generation Based on D-algorithm. Proc. of the 30nd IEEE Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, Japan, 2000. [Kamiura2002] Kamiura N., Isokawa T., Matsui N., PODEM Based on Static Testability Measures and Dynamic Testability Measures for Multiple-Valued Logic Circuits. Proc. of the 32nd IEEE Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, Boston, Massachusetts, USA, 2002, pp.149-155. [Kantardzic2011] Kantardzic M., Decision Trees and Decision Rules. Data Mining: Concepts, Models, Methods, and Algorithms. Willey Publ., 2011, pp.169-198. [Kaufmann1985] Kaufmann A., Gupta M., Induction to fuzzy arithmetic: theory and applications. New York: Van Nostrand Reinold Co., 1985, 361 p. 226 [Kaya2011] Kaya I., Multicriteria Location Selection of Wastewater Treatment Plant by Fuzzy Analytic Hierarchy Process. Journal of Multiple-Valued Logic and Soft Computing, vol.17, no.2-3, 2011, pp.305-320. [Kerber1992] Kerber R., ChiMerge: Discretization of numeric attributes. Proc. of the 9 th National Conf. on Artifical Intelligence American Association for Artificial Intelligence, 1992, pp.123- 128. [Khan2008] Khan M. U., Choi J. P., Shin H., Kim M., Predicting Breast Cancer Survivability Using Fuzzy Decision Trees for Personalized Healthcare. Proc. of the 30th Annual Int. IEEE Conf. on Engineering in Medicine and Biology Society, Vancouver, Canada, 2008, pp.5148-5151. [Khatri2006] Khatri S. P., Shenoy N.V., Logic Synthesis. In EDA for IC Implementation, Circuit Design, and Process Technology, Series:Electronic Design Automation for Integrated Circuits Handbooks (Ed. Lavagno L., Scheffer L., Martin G.), CRC Press, 2006, 608 p. [Khosravi2011] Khosravi R., Yaghmaee Moghaddam M.H., Baradaran Shahroudi A., Yazdi H.S., FCM-fuzzy rule base: A new rule extraction mechanism. Proc. of the Int. Conf. on Innovations in Information Technology, 2011, pp.261-265. [Kim1999] Kim M.W., Lee J.G., Min C., Efficient Fuzzy Rule Generation Based on Fuzzy Decision Tree for Data Mining. Proc. of the 8 th IEEE Conf.on Fuzzy Systems, Korea, 1999, pp.1223-1228. [Klir1995] Klir G., Yuan B., Fuzzy Sets and Fuzzy Logic. Theory and Applications. Prentice Hall, 1995, 591 p. [Klir 2006] Klir G., Uncertainty and Information. Foundations of Generalized Information Theory. Wiley Publ., 2006, 518 p. [Kochurani2007] Kochurani O.G., Aji S., Kaimal M.R., A Neuro Fuzzy Decision Tree Model for Predicting the Risk in Coronary Artery Disease. Proc. of the 22nd IEEE Int. Symp. on Intelligent Control (ISIC), 2007, pp.166-171. [Kolowrocki2004] Kolowrocki K., Reliability of Large Systems. Elsevier Publ, 2004, 358 ?. [Kononenko1984] Kononenko I., Bratko I., Roskar E., Experiments in automatic learning of medical diagnostic rules (Technical Report). Ljubljana, Yugoslavia: Kardelj University, Faculty of Electrical Engineering, 1984? [Kosko1986] Kosko B., Fuzzy entropy and conditioning. Journal of Information Science, vol.30, 1986, pp.165-174. [Kosko1990] Kosko B., Concepts of fuzzy information measure on continuous domains. Int. Journal on General Systems, vol.17, 1990, pp.211-240. [Kotsiantis2006] Kotsiantis S., Kanellopoulos D., Discretization Techniques: A recent survey. Int. Trans. on Computer Science and Engineering, vol.32, no.1, 2006, pp. 47-58. [Kucharev1990] Kukharev G., Shmerko V., Zaitseva E., Algorithms and Systolic Processors for Multivalued Data Processing. Nauka i Technika, Minsk, Belarus, 1990, 289 p. (In Russian). [Kucharev1991] Kukharev G., Shmerko V., Yanushkevich S. Technique of Binary Data Parallel Processing on VLSI, Vysheyshaya Shkola, Minsk, Belarus, 1991, 227p. (In Russian). [Kuo2012] Way Kuo, Xiaoyan Zhu, Importance Measures in Reliability, Risk, and Optimization: Principles and Applications, Wiley Publ., 2012, 472 p. [Kurbatsky1999] Kurbatsky ?., Cheushev V., Method of data analysis and optimization in Decision Support Systems, UIIP Publ., 1999, 199 p. (In Russian) [Kurgan2004] Kurgan L., Cios K. J., CAIM discretization algorithm. IEEE Trans. on Knowledge and Data Engineering, vol.16, no.2, 2004, pp.145-153. 227 [Kusumadewi2007] Kusumadewi S., Hartati S., Sensitivity analysis of multi-attribute decision making methods in Clinical Group Decision Support System. Proc. of the Int. conf. on Intelligent and Advanced Systems (ICIAS), 2007, pp.301-304. [Laia2009] Laia R.K., Fanb C.-Y., Huangb W.-H., Changc P.-C., Evolving and clustering fuzzy decision tree for financial time series data forecasting. Expert Systems with Applications, vol.36, issue 2, part.2, 2009, pp.3761-3773. [Langley1992] Langley P., Iba W., Thompson K., An analysis of Bayesian classifiers. Proc. of the National Conf. on Artificial Intelligence, 1992. [Lee1976] Lee S.C., Digital Circuits and Logic Design. Prentice Hall Inc., Englewood Cliffs, Ney Jersey, 1976, 267 p. [Lee1978] Lee S.C., Modern Switching Theory and Digital Design. Prentice-Hall, Englewood Cliffs 1978, pp.48-72. [Lee1999] Lee Koen-M., Lee Kyung-M., Lee J.-H., Lee-Kwang H., A Fuzzy Decision Tree Induction Method for Fuzzy Data. Proc. of the 8 th IEEE Conf.on Fuzzy Systems, Korea, 1999, pp.16-21. [Lee2001] Lee H-M., Chen C.-M., Chen J.-M., Jou Y.-L., An Efficient Fuzzy Classifier with Feature Selection Based on Fuzzy Entropy. IEEE Trans. on Systems, Man and Cybernetics, Part B: Cybernetics, vol. 31, no. 3, 2001, pp.426-432. [Lee2005] Lee K.H., First Course on Fuzzy Theory and Applications. Springer Publ., 2005, 340 p. [Lee2007] Lee C.-H., A hellinger-based discretization method for numeric attributes in classification learning. Knowledge-Based Systems, vol.20, 2007, pp.419-425. [Lertworaprachaya2010] Lertworaprachaya Y., Yang Y., John R., Interval-Valued Fuzzy Decision Trees. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, 2010, pp.1-7. [Levashenko1995] Levashenko V., Yanushkevich S., Zaitseva E., Synthesis of Parallel Algorithms to Compute Derivatives of MVL-functions. Proc. of Workshop on Sampling Theory and Applications, Riga, Latvia, 1995, pp.319-322. [Levashenko1996a] Levashenko V., Shmerko V., Yanushkevich S., Solution Boolean Differential Equations on Systolic Arrays. Cybernetics and System Analysis (Plenum/Kluwer Academic Publishers, NL), vol. 32, 1, ISSN 1060-0396, 1996, pp.36-53. [Levashenko1996b] Levashenko V., Shmerko V., Yanushkevich S., Parallel algorithms for evaluation of directional derivatives of multivalued logic functions. Cybernetics and System Analysis (Plenum/Kluwer Academic Publishers, NL), vol.32, 6, ISSN 1060-0396, 1996, pp. 777-793. [Levashenko2000] Levashenko V., Moraga C., Holovinsky G., Yanushkevich S., Shmerko V., A Test Algorithm for Multiple-Valued Logic Combinational Circuits. Journal of Automation and Remote Control (USA), vol.61, no.5-2, 2000, pp.844-857. [Levashenko2001] Levashenko V., Morozevich A., Zaitseva E., Kovalik S., Using Information Theoretical Approach for Construction of Fuzzy Decision Trees. Proc. of the 7th Int. Conf. on Information Networks, Systems and Technologies (ICINASTe), Belarus State Economic University, Minsk, vol.1, 2001, pp. 164-170. [Levashenko2002] Levashenko V., Zaitseva E., Usage of New Information Estimations for Induction of Fuzzy Decision Trees, in H. Yin et al. (Eds.): IDEAL 2002, Lecture Notes in Computer Science LCNS2412, Springer-Verlag, 2002, pp. 493-499. [Levashenko2002b] Levashenko V., Zaitseva E., Kovalik S., Davidovskaja I., Design of Intelligent Systems for Testing Knowledge. Journal of Automatization of Education, Minsk, Belarus, vol.3, 2002, pp.63-83 (in Russian). 228 [Levashenko2007a] Levashenko V., Zaitseva E., Puuronen S., Fuzzy Classified Based on Fuzzy Decision Tree. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Computer as a tool (EUROCON), Warsaw, Poland, 2007, pp.823-827. [Levashenko2007b] Levashenko V., Zaitseva E., Pottosina S., Mathematical Technique Multiple- Valued Logic for Data Analysis in Systems of Decision Making Support. Doklady BGUIR. no.4(20), 2007, ISSN 1729-7648, pp.161-167, (in Russian). [Levashenko2008] Levashenko V., Kozlova I., Pottosina S., Sensitivity Analysis of Multiple-Valued Structural Function in Decision Support System. Doklady BGUIR, no.1(31), 2008, ISSN 1729- 7648, pp.115-122, (in Russian). [Levashenko2011] Levashenko V., Zaitseva E., Chapter III Dependability and Safety Assessment of Multi-State Systems Using Element Importance Analysis. In: Safety of Critical Infrastructures: Mathematical and Engineering methods of Analysis and Ensuring, eds.V.Kharchenko, Department of Education and Science of Ukraine, National Aerospace University named after N.Zhukovsky "KhAI", 2011, pp. 229-282. ISBN 978-966-662-228-3.(in Russian) [Levashenko2012] Levashenko V., Zaitseva E., Fuzzy Decision Trees in Medical Decision Making Support System. Proc. of the IEEE Fed. Conf. on Computer Science and Information Systems. IEEE Computer Society Press, 2012, ISBN 978-83-60810-48-4, pp. 213-219. [Levitin1999] Levitin G, Lisnianski A., Importance and sensitivity analysis of multistate systems using the universal generating function method. Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol.65,1999, pp.271-82. [Levitin2001] Levitin G., Lisnianski A., Structure optimization of multi-state system with two failure modes. Journal on Reliability Engineering & System Safety, vol.72, no 1, 2001, pp.75-89. [Levitin2003] Levitin G., Podofilini L., Zio E., Generalised Importance Measures for Multi-State Elements Based on Performance Level Restrictions. Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol.82, no 3, 2003, pp. 287-298. [Li2010a] Li W.-L., Yu R.-H., Wang X.-Z., Discretization of continuous-valued attributes in decision tree generation. Proc. of the 2nd Int. Conf. on Machine Learning and Cybernetics (ICMLC), 2010, pp. 194-198. [Li2010b] Li H., Sun H., Li J., On the Handing of One-side-Triangle-Fuzzy-Number-Valued Attributes in Decision Tree Generation. Proc. of the 29th Chinese Control Conf., Beijing, China, 2010, pp.2509-2512. [Lieb1993] Lieb H.-H., Linguistic Variables: Towards a Unified Theory of Linguistic Variation, John Benjamins Publ. Comp., 1993, 261p. [Lien2011] Lien Chih-Cheng, Ho Chi-Chuan, Tsai Yu-Ming, Applying fuzzy decision tree to infer abnormal accessing of insurance customer data. Proc. of the 8th Int. Conf. on Fuzzy Systems and Knowledge Discovery (FSKD), vol. 2, 2011, pp.801-805. [Linyan2010] Linyan Xue, Hong Wang, Shuang Liu, A Comparative Study on Inductive Operators of Fuzzy Decision Tree. Proc. of the 7th Int. Conf. on Fuzzy Systems and Knowledge Discovery (FSKD), 2010, pp.6-9. [Lisnianski2003] Lisnianski A., Levitin G., Multi-State System Reliability. Assessment, optimization and applications. World scientific Publ., 2003, 358 p. [Lisnianski2010] Lisnianski A., Frenkel I., Ding, Y., Multi-state System Reliability Analysis and Optimization for Engineers and Industrial Managers. Springer, 2010, 393p. [Liu1997] Liu H., Setiono R., Feature selection via discretization. IEEE Trans. on Knowledge and Data Engineering, vol. 9, 1997, pp.642-645. 229 [Liu2002] Liu H., Hussain F., Lim Tan C., Dash M., Discretization: An Enabling Technique. Data Mining and Knowledge Discovery, Kluwer Academic Publishers, vol.6, 2002, pp. 393-423. [Liu2004] Liu L., Wong A., Wang Y., A global optimal algorithm for class-dependent discretization of continuous data. Intelligent Data Analysis, vol. 8, 2004, pp. 151-170. [Liu2010] Liu L., Yang Sh., Information System Hierarchical Fuzzy Evaluation Based on Bottom Index Clustering. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Information and Automation, China, 2010, pp.228-233. [Lo1980] Lo H.Y., Generalized Fault Detection for Multivalued Logic Systems. Proc. of the IEEE 10th Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1980, pp.178-186. [Lo1984] Lo H.Y., Lee S.C. Fault Detection in M-Logic Circuits Using the M-Difference. Proc. of the IEEE 14th Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1984, pp.62-70. [Mahmood2011] Mahmood A.M., Kuppa M.R., A Novel Pruning Approach Using Expert Knowledge for Intelligent Inexact Classification. Proc. of the 2nd Int. Conf. on Emerging Applications of Information Technology (EAIT), 2011, pp.117-120. [Maimon2001] Maimon O., Kandel A., Last M., Information-theoretic fuzzy approach to data reliability and data mining. Fuzzy Sets and Systems, vol.117, 2001, pp.183-194. [Maimon2005] Maimon O., Rokach L., Data Mining and Knowledge Discovery Handbook. Springer, 2005, 1378 p. [Marinos1971] Marinos P. Derivation of Minimal Complete Sets of Test-Input Sequences Using Boolean Differences. IEEE Trans. on Computers, vol.C-20, no.1, 1971, pp.25-32. [Marsala2003] Marsala C., Bouchon-Meunier B., Choice of a Method for the Construction of Fuzzy Decision Trees. Proc. of the 12th IEEE Conf.on Fuzzy Systems, St.Louis, USA, 2003, pp. 584- 589. [Marsala 2009] Marsala C., A Fuzzy Decision Tree Based Approach to Characterize Medical Data. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, Jeju Island, Korea, 2009, pp.1332-1337. [Marseguerra2004] Marseguerra M., Zio E., Monte Carlo estimation of the differential importance measure: application to the protection system of a nuclear reactor. Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol.86, issue 1, 2004, pp.11-24. [Martelli1978] Martelli A., Montanari U., Optimizing Decision Trees Through Hierarchical Guided Search. Comm. of the ACM, vol. 21, no.12, 1978, pp.1025-1039. [Martin1995] Martin J. K., Hirschberg D.S., The time complexity of decision tree induction. Technical Report ICS-TR-95-27, University of California, Irvine, Department of Information and Computer Science, August 1995. [Martin1997] Martin J.K., An exact probability metric for decision tree splitting and stopping. Machine Learning, vol. 28, 1997, pp.257-291. [Martinez2001] Martinez J.A., Computational aspects of sensitivity analysis. IEEE Power Engineering Society Winter Meeting, vol.2, 2001, pp. 799 -800. [Massim2006] Massim Y., Zeblah A. et al., Reliability evaluation of electrical power systems including multi-state considerations. Journal of Electrical Engineering. vol.88, no.2, 2006, pp.109-116. [Matiasko2006] Matiasko K., Bohacik J., Levashenko V., Kovalik S., Learning fuzzy rules from fuzzy decision trees. Journal of Information, Control and Management Systems. Zilina, vol. 4, no.2/1, 2006, ISSN 1336-1716, pp. 143-154. [Matiasko2009] Matiasko K., Vajsova M., Zabovsky M., Chochlik M., Databazove systemy a technologie. Bratislava: STU, ISBN 978-80-227-3035-8, 2009, 693 p. 230 [McNeill1994] McNeill F.M., Thro E. Fuzzy Logic. A Practical Approach. Academic Press Publ., 1994, 309 p. [Mehta2005] Mehta S., Parthasarathy S., Yang H., Toward unsupervised correlation preserving discretization, IEEE Trans. on Knowledge and Data Engineering, vol. 17, 2005, pp.1174-1185. [Meier1994] Meier R., Weber R., Zimmermann H.J., Fuzzy data analysis - methods and industrial applications. Fuzzy Sets and Systems, vol.61, 1994, pp.19-28. [Meng2009] Meng Q., He Q., Li N., Du X., Su L., Crisp Decision Tree Induction Based on Fuzzy Decision Tree Algorithm. Proc of the Int. Conf. on Information Science and Engineering (ICISE), 2009, pp.4811-4814. [Michalski1986] Michalski R. S., Mozetic I., Hong J., Lavrac N., The multipurpose incremental learning system AQl5 and its testing application to three medical domains. Proc. of the Fifth National Conf. on Artificial Intelligence, 1986, pp. 1041-1045. [Miller1982] Miller P.J., Taylor G.E., Test Generation for VLSI. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Circuits and Computers, New York, 1982, pp.452-455. [Miller1984] Miller P.J., Taylor G.E., Fault Modelling and Automatic Test Generation for Three-Level System. Proc. of the 14th IEEE Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1984, pp.71-77. [Miller2007] Miller M., Thornton M., Multiple Valued Logic: Concepts and Representations, Synthesis Lectures on Digital Circuits and Systems. Morgan and Claypool Publ., vol. 2, no. 1, 2007, 127 p. [Mingers1987] Mingers J., Expert systems - experiments with rule induction. Journal of the Operational Research Society, vol. 38, 1987, pp. 39-47. [Mingers1989a] Mingers J., An empirical comparison of selection measures for decision-tree induction. Machine Learning, vol. 3, 1989, pp. 319-342. [Mingers1989b] Mingers J., An empirical comparison of pruning methods for decision-tree induction. Machine Learning, vol. 4, 1989, pp. 227-243. [Mitchell1997] Mitchell T., Machine Learning. McGraw-Hill, 1997. [Mitra2002] Mitra S., Konwar K.M., Pal S.K., Fuzzy Decision Tree, Linguistic Rules and Fuzzy Knowledge-Based Network:Generation and Evaluation. IEEE Trans. on Systems, Man, and Cybernetics--Part C: Applications And Reviews, vol. 32, no. 4, 2002, pp.328-339. [Monti1998] Monti S., Cooper G. F., A multivariate discretization method for learning bayesian networks from mixed data. Proc. on Int. Conf. on Uncertainty in Artificial Intelligence (UAI), 1998, pp. 404-413. [Mora2003] Mora M., Gorgonne G., Gupta J., Decision Making Support Systems. Achievements and Challenges for the New Decade. Idea Group Publ, 2003, 438 p. [Moraga2004] Moraga C., Trillas E., Guadarrama S., Multiple-valued logic and artificial intelligence fundamentals of fuzzy control. Artificial Intelligence in logic design, Kluwer Academic Publishers Norwell, MA, USA, 2004, pp.9-37. [Moustakidis2012] Moustakidis S., Mallinis G., Koutsias N., Theocharis J.B., Petridis V., SVM-Based Fuzzy Decision Trees for Classification of High Spatial Resolution Remote Sensing Images. IEEE Trans. on Geoscience and Remote Sensing, vol.50, issue 1, 2012, pp.149-169. [Murchland1975] Murchland J.D., Fundamental Concepts and relations for Reliability Analysis of Multistate System, Reliability and Fault Tree Analysis. Theoretical and Applied Aspects of System Reliability, SIAM Publ., 1975, pp.581-618. [Murthy1998] Murthy S.K., Automatic Construction of Decision Trees from Data: A Multi- Disciplinary Survey, Data Mining and Knowledge Discovery, vol.2, 1998, pp.345-389. 231 [Muzio1986] Muzio J.C., Wesselkamper T.C., Multiple-Valued Swithing Theory. Adam Hilder Publ., Bristol and Boston, 1986, 345p. [Muzio1988] Muzio J.C., Stuck Fault Sensitivity of Reed-Muller and Arithmetic Coefficients. Proc. of the 3rd Int. Workshop Theory and Applications of Spectral Techniques, 1988, pp.36-45. [Nagata1995] Nagata Y., Afuso C., A Method of Test Pattern Generation for Multiple-Valued PLA's. Proc. of the IEEE 23th Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1995, pp.87-91. [Nakashima2002] Nakashima T., Nakai G., Ishibuchi H., Improving the performance of Fuzzy Classification Systems by Membership Function Learning and Future Selection. Proc. of the 11rd IEEE Conf.on Fuzzy Systems, Hawaii, USA, 2002, pp.488-493. [Natvig 2010] Natvig B., Multistate Systems Reliability Theory with Applications. Wiley Publ., 2010, 262p. [Natvig2009] Natvig B., Eide K. A., G?semyr J., Huseby A.B, Isaksen S.L., Simulation based analysis and an application to an offshore oil and gas production system of the Natvig measures of component importance in repairable systems. Journal of Reliability Engineering and System Safety, vol.94, issue 10, pp.1629-1638. [Navara2007] Navara M., Olsak P., Basics of Fuzzy Sets. 2nd ed., Czech Technical University, Prague, 2007, 150 p. (in Czech) [Navara2011] Navara M., Computation with fuzzy quantities. Proc. of the 7th Conf. of the European Society for Fuzzy Logic and Technology (EUSFLAT), Aix-les-Bains, France, 2011, pp.209-214. [Navrat2002] Navrat P., Bielikova M., Benuskova L., Kapustik I., Unger M., Umela inteligencia. Vydavatelstvo STU, Bratislava, ISBN 80-227-1645-6, 2002, 396p. [Nemmiche2010] Nemmiche-Alachaher L., Contextual approach to data discretization, Proc. of the Int. Multi-Conf. on Computing in the Global Information Technology (ICCGI), 2010, pp.35-40. [Niblett1986] Niblett T., Bratko I., Learning decision rules in noisy domains, Research and development in Expert Systems III, M. A. Bramer Ed., Cambridge University Press, Cambridge, 1986, pp. 25-34. [Novak2005] Novak V., On fuzzy type theory. Fuzzy Sets and Systems, vol.149, 2005, pp.235-273. [Olaru2003] Olaru C., Whenkel L., A Complete Fuzzy Decision Tree Technique. Fuzzy Sets and Systems, vol.138, 2003, pp.221-254. [Pal1992] Pal N., Pal S., Hidher order fuzzy entropy and hybrid entropy of fuzzy set. Information Sciences, vol.61, 1992, pp.211-221. [Paluch2008] Paluch S., Teoria Informacie. EDIS, Zilina, 2008, 153p. [Palvia, Gordon 1992] Palvia S., Gordon S., Tables, Trees and Formulas in Decision Analysis. Comm. of the ACM, vol. 35, no.10, 1992, pp. 104-113. [Pan2004] Pan Zhongliang, Fault detection for multiple-valued logic circuits with fanout-free. Journal of Electronics (China), vol.21, no.5, 2004, pp.376-383. [Papageorgiou2008] Papageorgiou E.I., Papandrianos N.I., Apostolopoulos D., Vassilakos P., Complementary use of Fuzzy Decision Trees and Augmented Fuzzy Cognitive Maps for Decision Making in Medical Informatics. Proc. of the Int. Conf. on BioMedical Engineering and Informatics, Sanya, Hainan, China, 2008, pp.888-892. [Paralic03] Paralic J., Objavovanie znalosti v databazach, Technicka univerzita v Kosiciach, 2003, ISBN 80-89066-60-7. 232 [Patil2010] Patil D.D., Wadhai V.M., Gokhale J.A., Evaluation of Decision Tree Pruning Algorithms for Complexity and Classification Accuracy. Int. Journal of Computer Applications, vol.11, no.2, 2010, pp.23-30. [Pawlak1991] Pawlak Z., Rough Sets: Theoretical Aspects of Reasoning about Data. Norwell, MA: Kluwer, 1991. [Pazzani1995] Pazzani M.J., An iterative improvement approach for the discretization of numeric attributes in bayesian classifiers. Proc. of the Int. Conf. on Knowledge Discovery and Data Mining (KDD), 1995, pp. 228-233. [Pedrycz2000] Pedrycz W., Sosnowski A., Designing decision trees with the use of fuzzy granulation, IEEE Trans? on Systems, Man and Cybernetics--Part A, vol. 30, 2000, pp. 151-159. [Pedrycz2001] Pedrycz W., Sosnowski Z.A., The design of decision trees in the framework of granular data and their application to software quality models. Fuzzy Sets and Systems, vol.123, 2001, pp. 271-290. [Pham2003] Pham H., Handbook on Reliability Engeeniring. Singapore: Springer-Verlag, 2003, 667p. [Pham2004] Pham D.T., Salem Z., A New Technique for Rule Pruning in Machine Learning. Proc. of the Int. Conf. on Information and Communication Technologies: From Theory to Applications, 2004, pp.437-438. [Phillis2002] Phillis Y.A., Kouikoglou V.S., Andriantiatsaholiniaina L.A., Sustainable development: Decision making using fuzzy logic and sensitivity analysis. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Systems, Man and Cybernetics, vol. 5, 2002. [Pooch1974] Pooch U., Translation of Decision Table. Computing Surveys, vol.6, no.2, 1974, pp.125- 151. [Pospelov1974] Pospelov D., Logical methods for the analysis and synthesis of circuits. Energia Publ., Moscow, 1974, 36p. (In Russian) [Postchoff2004]Posthoff Ch., Steinbach B., Logic Functions and Equations - Binary Models for Computer Science. Springer, Dordrecht, The Netherlands, 2004, 392 p. [Qi2010] Qi F., Fuzziness vs. Probability in a Data Mining Application for Soil Classification. Proc. of the 7th Int. Conf. on Fuzzy Systems and Knowledge Discovery (FSKD), 2010, pp. 2614-2618. [Quinlan1979] Quinlan J.R., Discovering Rules by Induction from Large Collection of Examples, Expert Systems in the Microelectronic age, Ed.D.Michie, Edinburg University Press, 1979. [Quinlan1986] Quinlan J.R., Induction of decision trees. Machine Learning, vol.1, 1986, pp.81-106. [Quinlan1990] Quinlan J.R., Decision Tree and DecisionMaking. IEEE Trans.on Systems, Man and Cybernetics, vol.20, No.2, 1990, pp.339-346. [Quinlan1993] Quinlan J.R., C4.5: Programs for Machine Learning. Morgan Kaufmann Publ. Inc, San Manteo, California, 1993. [Rafiev2009] Rafiev A., Murphy J., Yakovlev A., Quaternary Reed-Muller Expansions of Mixed Radix Arguments in Cryptographic Circuits. Proc. of the 39th IEEE Int. Symp. on Multiple- Valued Logic, Naha, Okinawa, Japan, 2009, pp. 370-376. [Ramirez2005] Ramirez-Marquez J.E., Coit D.W., A Monte-Carlo simulation approach for approximating multi-state two-terminal reliability. Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol.87, issue 2, 2005, pp.253-264. [Ramirez-Marquez2005] Ramirez-Marquez, J.E., Coit, D.W., Composite Importance Measures for Multi-State Systems with Multi-State Components. IEEE Trans. on Reliability, vol.54, no.3, 2005, pp.517-529. 233 [Reed1954] Reed I.S., A Class of Multiple-Error-Correcting Codes And The Decoding Scheme. Trans. of IRE, no.9, 1954, pp.38-49. [Rine1984] Rine D.C., Ed., Computer Science and Multiple-Valued Logic. Theory and Applications. 2nd ed. Amsterdam: North-Holland, 1984. [Rokach2005] Rokach L., Maimon, O., Top-down induction of decision trees classifiers - a survey. IEEE Trans. on Systems, Man and Cybernetics, Part C: Applications and Reviews, vol. 35, issue 4, 2005, pp.476-487. [Roth1966] Roth J.P., Diagnosis of Automata Failures. A Calculus and a Method. IBM J.Res.Develop. vol.10, 1966, pp.278-291. [Rotshtein1999] Rotshtein ?., Intelligent identification technology. Universum Publ., Vinnica, 1999, 320p. (In Russian) [Rounds1980] Rounds E., A combined non-parametric approach to feature selection and binary decision tree design, Pattern Recognition, vol. 12, pp. 313-317, 1980. [Rozon1988] Rozon C., Pseudo-Random Testing of CMOS Ternary Logic Circuits. Proc. of the IEEE 18th Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1988, pp.316-320. [Rudas1998] Rudas I., Kaynak M., Entropy-based operations on fuzzy sets. IEEE Trans.on Fuzzy Systems, vol.6, no.1, 1998, pp.33-39. [Ruiz2008] Ruiz F. J., Angulo C., Agell N., IDD: A supervised interval Distance-Based method for discretization. IEEE Trans. on Knowledge and Data Engineering, vol. 20, no. 9, 2008, pp. 1230-1238. [Ryabinin1994] Ryabinin I.A., A suggestion of a new measure of system components importance by means of a Boolean difference, Microelectronics and Reliability, vol.34, pp.603-613. [Saaty1974] Saaty ?. L., Measurlng the fuzziness ?f sets, Int. J. Cybernetics, vol. 4, no 4, 1974, pp.53- 61. [Saaty2008] Saaty T. L., Decision making with the analytic hierarchy process, Int. J. Services Sciences, vol. 1, no. 1, 2008, pp. 83-98. [Safavin1991] Safavin S.R., Landgrebe D., A survey of decision tree classifier methodology. IEEE Trans. on Systems, Man and Cybernetics, vol.21, no.3, 1991, pp.660-674. [Sander1989] Sander W., On measures of fuzziness. Fuzzy Sets and Systems, vol. 29, 1989, pp. 49-55. [Sang2010] Sang Y., Li K., Shen Y., EBDA: An effective bottom-up discretization algorithm for continuous attributes. Proc. of the 10th IEEE Int. Conf. on Computer and Information Technology (CIT), 2010, pp. 2455-2462. [Sanz2011] Sanz J.A., Bustince H., Fernandez A. Herrera F., On the Cooperation of Interval-Valued Fuzzy Sets and Genetic Tuning to Improve the Performance of Fuzzy Decision Trees. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, Taipei, Taiwan, 2011, pp. 1247-1254. [Sasao1990] Sasao T, Besslich P., On the Complexity of MOD-2 Sum PLA's. IEEE Trans.Comput, vol.C-39, no.2, 1990, pp.262-266. [Savseka2006] Savseka T., Vezjakb M., Pavesicb N., Fuzzy trees in decision support systems. European Journal of Operational Research, vol. 174, no.1, 2006, pp.293-310. [Sellers1968] Sellers F.F., Xiao M., Bearnson L.W., Error Detecting Logic for DigitalComputers. McGraw Hill Book Company, 1968. [Sethi1982] Sethi I.K., Sarvarayudu G.P.R., Hierarchical classifier design using mutual information. IEEE Trans. on Pattern Analysis and Machine Intelligence, vol.4, no.4, 1982, pp.441-445. [ShahHamzei2000] Shah-Hamzei G. H., Mulvaney D. J., Implementation of an Intelligent Control System Using Fuzzy ITI, Neural Computing and Applications, vol.9, 2000, pp.12-18. 234 [Shi2010] Shi N., Lu X., Research on Fuzzy Semanteme of Decision Trees Algorithms. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Intelligent Computing and Intelligent Systems, 2010, pp.525-529. [Shi2009] Shi N., Van L., A novel clustering algorithm based on random fuzziness model. Proc. of the 6 th Int. Conf. on Fuzzy Systems and Knowledge Discovery. Tian Jin, China, 2009, pp. 520-524. [Shmerko1995] Shmerko V., Yanushkevich S. Fault Detection in Multivalued Logic Networks by New Type of Derivatives of Multivalued Functions. Proc. of the European Conf. on Circuit Theory and Design, Switzerland, 1995, pp. 643-646. [Shmerko1996] Shmerko V., Yanushkevich S., Levashenko V., Techniques of Computing Logic Derivatives for MVL Functions. Proc. of the IEEE 26th Int. Symp. on Multiple-Valued Logic (ISMVL), Santiago de Compostella, Spain, 1996, pp.267-272. [Shmerko1997] Shmerko V., Yanushkevich S., Levashenko V., Test Pattern Generation for Combinational Multi-Valued Networks Based on Generalized D-Algorithm. Proc. of the 27th IEEE Int. Symp. on Multiple-Valued Logic (ISMVL), Nova Scotia, Canada, 1997, pp.139-144. [Shmerko2009] Shmerko V., Lyshevski S., Yanushkevich S., Computer Arithmetics for Nanoelectronics, CRC Press, 2009, 780 p. [Shrestha2010] Shrestha A., Xing L., Dai Y. Desicion Diagram Based Methods and Complexity Analysis for Multi-State System. IEEE Trans. on Reliability, vol.59, no.1, 2010, pp.145-161. [ShubinSi2012] Shubin Si, Hongyan Dui, Xibin Zhao, Shenggui Zhang, Shudong Sun, Integrated Importance Measure of Component States Based on Loss of Sysytem Performance. IEEE Trans. Reliability, vol.61, no.1, 2012, pp.192-202. [Schneeweiss1995] Schneeweiss W., Boolean Functions with Engineering Applications and Computer Programs. Berlin: Springer-Verlag, 1995, 264 p. [Schneeweiss2009] Schneeweiss W., A short Boolean derivation of mean failure frequency for any (also non-coherent) system. Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol.52, no.1, 2009, pp.45-53. [Siler2005] Siler W., Buckley J., Fuzzy Expert Systems and Fuzzy Reasoning, Wiley Publ., 2005, 424p. [Singal2001] Singal P. K., Mitra S., Pal S. K., Incorporation of fuzziness in ID3 and generation of network architecture. Neural Comput. Applicat., vol. 10, 2001, pp. 155-164. [Singh2007] Singh G., Minz S., Discretization using clustering and rough set theory. Proc. of the 17th Int. Conf. on Computer Theory and Applications (ICCTA), 2007, pp. 330-336. [Singh2011] Singh G.P., Singh B., Simulink Library Development and Implementation for VLSI Testing in Matlab. Communications in Computer and Information Science, vol.169 CCIS, 2011, pp. 233-240. [Shtovba2007] Shtovba S., Design of fuzzy systems by means of MATLAB. Telecom Publ., Moscow, 2007, 288 p. (In Russian) [Smith1988] Smith K.C., Multiple-Valued Logic: Tutorial and Appreciation. IEEE Computer, vol.21, no.4, 1988, pp.17-27. [Song2010] Song Ren-jie, Chen Kai, Application of Fuzzy Decision Tree in Power Cable Insulation Condition Assessment. Proc. of the 3rd Int. Conf. on Advanced Computer Theory and Engineering (ICACTE), vol.3, 2010, pp.525-528. [Spillman1977] Spillman R.J., Su S.Y.H., Detection of Single Stuck-Type Failures in Multivalued Combinational Networks. IEEE Trans.on Computers, vol.C-26, no.12, 1977, pp.1242-1251. 235 [Strehl2000] Strehl K., Moraga C., Temme K.-H., Stankovic R.S., Fuzzy Decision Diagrams for the Representation, Analysis and Optimization of Rule Bases. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Multiple Valued Logic, 2000, pp.110-116. [Suarez1999] Suarez A., Lutsko J.F., Globally Optimal Fuzzy Decision Trees for Classification and Regression. IEEE Trans. on Pattern Analysis and Machine Intelligence, vol.21, no.12, 1999, 1297-1311. [Suma2008] Suma G.J., Shashi M., Devi G.L., A Comprehensible Approach to Develop Fuzzy Decision Trees. Proc of the Int. Conf. on Emerging Trends in Engineering and Technology (ICETET), 2008, pp.601-605. [Sun2005] Sun J., Wang X.-Z., An initial comparison on noise resisting between crisp and fuzzy decision trees, Proc. of the Int. Conf. on Machine Learning and Cybernetics (ICMLC), vol. 4, 2005, pp. 2545-2550. [Svarovsky1980] Svarovsky S., Approximation of membership function of values of linguistic variable. Journal on Mathematical problems of data analysis, 1980, pp.127-131. (In Russian) [Talansev1959] Talansev A., Analysis and synthesis of some electrical circuits by means of special logical operators. Automation and Remoute Control, vol. 20, no.7, 1959, pp.898-907. [Talmon1992] Talmon J., McNair P., The effect of noise and biases on the performance of machine learning algorithms. Int. Journal of Bio-Medical Computing, vol.31, no.1, 1992, pp.45-57. [Tani1992] Tani T., Sakoda M., Tanaka K., Fuzzy Modeling by ID3 algorithm and its application of heater outlet temperature. Proc. IEEE Conf.on Fuzzy Systems, SanDiego, USA, 1992, pp.923- 930. [Tapia1991] Tapia M.A., Guima T.A., Katbab A., Calculus for a Multivalued Logic Algebraic System. Journal on Applied Mathematics and Computation, 1991, pp.225-285. [Ternovoy2006] Ternovoy M., Modified Fuzzy Intelligence System. Proc. of the Int. Conf. on Modern Problems of Radio Engineering, Telecommunications and Computer Science (TCSET), 2006, pp.420-422. [Thayse1973] Thayse A., Davio M., Boolean Differential Calculus and its Application to Switching Theory. IEEE Trans. on Computers, vol.C-22, 1973, pp.409-420. [Thayse1981] Thayse A., Boolean Calculus of Differences. Springer-Verlag, Berlin, 1981, 256p. [Tokuno2008] Tokuno K., Yamada S., Stochastic performance evaluation for software system considering NHPP task arrival. Int. Journal of Performability Engineering, vol.4, no.1, 2008, pp.57-70. [Tong1980] Tong M., Bonissone P.P., A linguistic approach to decision making with fuzzy sets. IEEE Trans. on Systems Man Cybernetics, vol. 10, 1980, pp.716-723. [Tsang2000] Tsang E.C.C., Wang X. Z., Yeung D.S., Improving Learning Accuracy of Fuzzy Decision Trees by Hybrid Neural Networks. IEEE Trans. on Fuzzy Systems, vol.8, no.5, 2000, pp. 601-614. [Tucker1985] Tucker J.H., Tapia M.A., Bennet A.W., Boolean Integral Calculus for Digital Systems. IEEE Trans. Computers, vol.C-34, 1985, pp.78-81. [Turnbull2006] Turnbull O., Richards A., Lawry J., Lowenberg M., Fuzzy Decision Tree Cloning of Flight Trajectory Optimisation for Rapid Path Planning. Proc. of the 45th IEEE Conf. on Decision and Control, 2006, pp.6361-6366. [Umano1994] Umano M., Okamoto H., Hatono I., Tamura H., Kawachi F., Umedzu S., Kinoshita J., Fuzzy decision trees by fuzzy ID3 algorithm and its application to diagnosis systems. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, 1994, pp. 2113-2118. 236 [Ushakov1987] Ushakov I., Universal Generation Function. Journal of Computer and Systems Sciences, vol.3, 1987. [Ushakov2012] Ushakov I., Reliability Theory: History & Current State in Bibliographies. Reliability: Theory and Application, vol.24, no.1, 2012, ISSN: 1923-2321, pp. 8-35. [Utgoff1997] Utgoff P.E., Berkman N.C., Clouse J.A., Decision tree induction based on efficient tree restructuring. Machine Learning, vol.29, 1997, pp5-44. [Ventura1994] Ventura D., Martinez T. R., BRACE: A paradigm for the discretization of continuously valued data. Proc. of the 7th Annual Florida AI Research Symposium (FLAIRS), 1994, pp.117- 121. [Vesely1970] Vesely W.E. A time dependent methodology for fault tree evaluation. Journal on Nuclear Engineering Design, vol.13, no.2, 1970, pp.337-360. [Vranesic1970] Vranesic Z., Lee S., Smith K., A Many-Valued Algebra for Switching Systems. IEEE Trans.Computer, vol.C-19, no.10, 1970, pp.964-971. [Wang1984] Wang Q.R., Suen C.Y., Analysis and design of a decision tree based on entropy reduction and its application to large character set recognition. IEEE Trans. on Pattern Analysis and Machine Intelligence, vol.6, 1986, pp.406-417. [Wang1992] Wang L. X., Mendel J. M., Generating fuzzy rules by learning from examples. IEEE Trans. on Systems Man and Cybernetics, vol. 22, 1992, pp. 1414-1427. [Wang1994] Wang H.M., Lee C.L., Chen J.E., Complete Test Set for Multiple-Valued Logic Networks. Proc. of the IEEE 24th Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1994, pp.289-296. [Wang1998] Wang X.Z., Hong J.R., On the handling of fuzziness for continuous-valued attributes in decision tree generation. Fuzzy Sets and Systems, vol. 99, no. 3, 1998, pp. 283-290. [Wang2000] Wang X., Chen B., Qian G., Ye F., On the Optimization of Fuzzy Decision Trees. Fuzzy Sets and Systems, vol.112, 2000, pp.117-125. [Wang2001] Wang X.-Z., Yeung D.S., Tsang E.C., A Comparative Study on Heuristic Algorithms for Generating Fuzzy Decision Trees. IEEE Trans. on Systems, Man and Cybernetics--Part B: Cybernetics, vol. 31, no.2, 2001, pp.215-226. [Wang 2002] Wang J., What Every Engineer Should Know about Decision Making under Uncertainty. Dekker Inc. Publ., 2002, 312p. [Wang2007] Wang X., Yan J.H., Wang R., Dong C.R., A sample selection algorithm in fuzzy decision tree induction and its theoretical analyses. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Systems, Man and Cybernetics, 2007, pp.3621-3626. [Wang2008] Wang X.-Z., Zhai J.-H., Zhang S.F., Fuzzy decision tree based on the important degree of fuzzy attribute. Proc. of the Int. Conf. on Machine Learning and Cybernetics, vol. 1, 2008, pp.511-516. [Wang2010a] Wang Q., Zhou D., Lu H., Airborne Radar Mode Management Algorithm Based on FDT. Proc. of the IEEE Int. Forum on Information Technology and Applications, Kunming, China, 2010, pp.212-215. [Wang2010b] Wang X.Z., Gao X.H., He Q., Side Effect of Cut in Decision Tree Generation for Continuous Attributes. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Systems Man and Cybernetics, 2010, pp. 1364-1369. [Wang2011] Wang X., Dong L., Yan J., Maximum Ambiguity Based Sample Selection in Fuzzy Decision Tree Induction. IEEE Trans. Knowledge and Data Engineering, vol.24, issue 8, 2011, pp.1491-1505. 237 [Wang2012] Wang X., Ling J., Multiple valued logic approach for matching patient records in multiple databases. Journal of Biomedical Informatics, vol.45, issue 2, 2012, pp.224-230. [Weber1992] Weber R., Fuzzy-ID3: A class of methods for automatic knowledge acquisition. Proc. of the 2nd Int. Conf. on Fuzzy Logic and Neural Networks, Iizuka, Japan, 1992, pp. 265-268. [Wei2009] Wei J.-M., Wang Sh.-Q., Yu G, Gu L., etc. A novel method for pruning decision trees. Proc. of the Int. Conf. on Machine Learning and Cybernetics, vol. 1, 2009, pp.339-343. [Weihong2010] Weihong W., Wei R., Qu L., Fuzzy Decision Tree Construction with Gene Expression Programming. Proc. of the Int. Conf. on Intelligent Systems and Knowledge Engineering (ISKE), 2010, pp.244-248. [Wenlong2010] Wenlong L., Changzheng X., Parallel Decision Tree Algorithm Based on Combination. Proc. of the Int. Forum on Information Technology and Applications, 2010, pp.99-101. [Whitney1988] Whitney M., Muzio J., Decisive Differences and Partial Differences for Stuck-at-Fault Detection in MVL Circuits. Proc. of the IEEE 18th Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, 1988, pp.321-328. [Witten2005] Witten J., Frank E., Data Mining. Practical Machine Learning Tools and Techniques, Second Edition, Elsevier, 2005, 558 p. [Wong1987] Wong A.K., Chiu D.K., Synthesizing Statistical Knowledge from Incomplete Mixed- Mode Data. IEEE Trans. on Pattern Analysis and Machine Intelligence, vol.9, no.6, 1987, pp.796-805. [Wygralak1999] Wygralak M., Questions of Cardinality of Finite Fuzzy Sets, Fuzzy Sets and Systems, vol. 102, no. 2, 1999, pp. 185-210. [Xie1984] Xie W., Bedrosian S., An information measure for fuzzy sets. IEEE Trans. on Systems, Man and Cybernetics, vol.14, no.1, 1984, pp. 349-354. [Xing2009] Xing L., Dai Y., A new decision diagram based method for efficient analysis on multi- state systems. IEEE Trans. on Dependable and Secure Computing, vol.6, no.3, 2009, pp.161- 174. [Xu2009] Xu R., Wunsch D.C., Clustering, Wiley Publ., 2009, 370 p. [Xue2010] Xue L., Wang H., Liu Sh., A Comparative Study on Inductive Operators of Fuzzy Decision Tree. Proc. of the 7th Int. Conf. on Fuzzy Systems and Knowledge Discovery (FSKD), 2010, pp.6-9. [Yablonsky1986] Yablonsky S., Introduction to Discrete Mathematics. Nauka Publ., Moscow, 1986, 288p. (In Russian) [Yager 1980a] Yager R., On a General Class of Fuzzy Connectives. Fuzzy Sets and Systems, vol. 4, 1980. [Yager 1980b]Yager R., On the measure of fuzziness and negation. Part II: Lattice. Information and Control, vol.44, 1980, pp.236-260. [Yager2004] Yager R., Uncertainty modeling and decision support. Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol.85, issues 1-3, 2004, pp.341-354. [Yang2009a] Yang Y., Webb G. I., Discretization for naive-bayes learning: managing discretization bias and variance, Machine Learning, vol. 74, no. 1, 2009, pp. 39-74. [Yang2009b] Yang S.-B., Chen T.-W., Fuzzy variable-branch decision tree for speech recognition. Proc.of the 7th Asian Control Conf., 2009, pp. 773-778. [Yang2010] Yang Y., Webb G. I., Wu X., Discretization methods. Data Mining and Knowledge Discovery Handbook, 2010, pp.101-116. 238 [Yang2011] Yang P., Li J.-S., Huang Y.-X., HDD: a hypercube divisionbased algorithm for discretisation, Int. Journal of Systems Science, vol.42, no.4, 2011, pp. 557-566. [Yanushkevich1998] Yanushkevich S., Logic Differential Calculus in Multi-Valued Logic Design. Tech. Univ. Szczecin, Academic Publishers, 1998. [Yanushkevich2008] Yanushkevich S., Shmerko V., Introduction to Logic Design. Publ. Taylor and Francis, 2008, ISBN 142-0060-945, 692 p. [Yau1971] Yau S.S., Y.S.Tang, An Efficient Algorithm for Generating Complete Test Sets for Combinational Logic Circuits. IEEE Trans. Computers, vol.C-20, no.11, 1971, pp.1245-1251. [Yau1998] Yau M., Apostolakis G., Guarro S., The use of prime implicants in dependability analysis of software controlled systems. Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol.62, no.1-2, 1998, pp.23-32. [Yeung1999] Yeung D.S., Wang X. Z., Tsang E.C.C., Learning weighted fuzzy rules from examples with mixed attributes by fuzzy decision trees. Proc. IEEE Int. Conf. on Systems, Man and Cybernetics, Tokyo, Japan, 1999, pp. 349-354. [Yeung2002a] Yeung D.S., Tsang E.C. C., Wang X.Z., Fuzzy Rule Mining by Fuzzy Decision Tree Induction Based on Fuzzy Feature Subset. Proc. IEEE Int. Conf. on Systems, Man and Cybernetics, 2002, pp.110-116. [Yeung2002b] Yeung D., Sun J., Wang X.-Z., An Initial Comparison of Generalization-Capability Between Crisp and Fuzzy Decision Trees. Proc.of the First Int. Conf. on Machine Learning and Cybernetics, Beijing, Chine, 2002, pp. 1846-1851. [Yong2010] Yong S., Lin M., Robinson W., Fidge C., Using decision trees in economizer repair decision making. Proc. of the Int. Conf. on Prognostics and Health Management Conference (PHM), 2010, pp.1-6. [Yuan1995] Yuan Y., Shaw M.J., Induction of Fuzzy Decision Trees. Fuzzy Sets and Systems, vol. 69, 1995, pp.125-139. [Zadeh 1965] Zadeh L., Fuzzy sets. Information and Control, vol.8, 1965, pp.338-353. [Zadeh1976] Zadeh L., The Linguistic Approach and Its Application to Decision Analysis, Direction in Large Scale Systems Ed.: Y.C.Ho, S.K.Mitter, New York, Plenum Press, 1976, pp.335-361. [Zadeh1978] Zadeh L., Fuzzy Sets as a basis for theory of possibility, Fuzzy Sets and Systems, vol.1, 1978, pp.3-28. [Zadeh1996] Zadeh L., Fuzzy Sets, Fuzzy Logic, Fuzzy Systems. Selected Papers by Lotfi A. Zadeh, ed.by G.J. Klir and B.Yuan, World Scientific Publ., 1996, 826 p. [Zaitseva2002] Zaitseva E., Levashenko V., Design of Dynamic Reliability Indices, Proc. of the IEEE 32th Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, Boston, USA, 2002, pp.144-148. [Zaitseva2005a] Zaitseva E., Levashenko V., Matiasko K., Puuronen S., Dynamic Reliability Indices for k-out-of-n Multi-State System. Proc. of the 35th IEEE Int. Symp. on Multiple-Valued Logic, Calgari, Canada, 2005. [Zaitseva2005b] Zaitseva E., Kovalik S., Levashenko V., Matiasko K., Algorithm for Dynamic Analysis of Multi-State System by Structure Function, Proc. of the IEEE Int. Conf. on Computer as a tool (EUROCON), Belgrade, Serbia & Montenegro, 2005, pp.1224 -1227. [Zaitseva2006] Zaitseva, E., Levashenko, V.: Dynamic Reliability Indices for parallel, series and k-out- of-n Multi-State System. Proc. of the IEEE 52nd Annual Reliability & Maintainability Symp. (RAMS), Newport Beach, USA, 2006, pp.253-259. 239 [Zaitseva2007a] Zaitseva E., Levashenko V., Investigation Multi-State System Reliability by Structure Function. Proc. of the Int. Conf. on Dependability of Computer System (DepCoS-RELCOMEX), Szklarska Poreba, Poland, 2007, pp.81-88. [Zaitseva2007b] Zaitseva E., Puuronen S., Estimation of Multi-State system reliability depending on changes of some system component efficiencies. Proc. of European Safety and Reliability Conference (ESREL), Stavanger, Norway, 2007, pp.253-261. [Zaitseva2007c] Zaitseva E., Kovalik S., Levashenko V., Matiasko K., Dynamic Reliability Indices for Series and Parallel Multi-State System. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Computer as a tool (EUROCON), Warsaw, Poland, 2007, pp.511-518. [Zaitseva2008a] Zaitseva E., Levashenko V., Depending on Different Levels of System Functioning. Proc. of the IEEE Int. Conf. on Human System Interaction (HSI), Krakow, Poland, 2008, pp.921-925. [Zaitseva2008b] Zaitseva E., Levashenko V., Matiasko K., Decomposition and estimation of multi- state systems by dynamic reliability indices. Journal of KONBiN : Safety and reliability systems, vol.1, no.4, 2008, ISSN 1895-8281, pp. 354-361. [Zaitseva2008c] Zaitseva E., Levashenko V., Decision Diagrams for Reliability Analysis of Multi- State System. Proc. of the Int. Conf. on Dependability of Computer System (DepCoS- RELCOMEX), Szklarska Poreba, Poland, 2008, pp.55-62. [Zaitseva2009] Zaitseva E., Puuronen S., Multi-State System in Human Reliability Analysis. Proc. of the IEEE 2nd Int. Con. on Human System Interaction (HSI), Catania, Italy, 2009, pp.660-663. [Zaitseva2010a] Zaitseva E., Importance Analysis of Multi-State System by tools of Differential Logical Calculus. In: Bris, R., Guedes, C., Martorell, S. (eds) Reliability, Risk and Safety. Theory and Applications. CRC Press, 2010, pp.1579-1584. [Zaitseva2010b] Zaitseva E., Reliability Analysis Methods for Healthcare system. Proc. of the IEEE 3rd Int Conf on Human System Interaction (HSI), Rzeszow, Poland, 2010, pp.211-216. [Zaitseva2011] Zaitseva E., Levashenko V., Importance analysis of multi-state system based on structural function methods. Advances in Safety, Reliability and Risk Management, London: CRC Press. Taylor & Francis Group, 2011, ISBN 978-0-415-68379-1, pp. 2152-2158. [Zaitseva2012a] Zaitseva E., Kostolny J., Levashenko V., Multi-state system importance analysis based on direct partial logic derivative. Proc. of IEEE Int. Conf. on Quality, Reliability, Risk, Maintenance, and Safety Engineering (QR2MSE), Chengdu, China, 2012, pp.1514-1519. [Zaitseva 2012b] Zaitseva E., Importance Measures in Reliability Analysis of Healthcare System. In: Human - Computer Systems Interaction: Backgrounds and Applications 2. Part 1. (Advances in Intelligent and Soft Computing, vol. 98). Eds. Z.S.Hippe et al. Springer: London, 2012, ISBN 978-3-642-23187-2.8, pp. 119-133. [Zaitseva2012c] Zaitseva E., Levashenko V., Multi-State System Analysis based on Multiple-Valued Decision Diagram. Journal of Reliability and Statistical Studies, vol.5, 2012, ISSN 0974-8024, pp.107-118 [Zaitseva2012d] Zaitseva E., Importance Analysis of a Multi-State System Based on Multiple-Valued Logic Methods. In: Recent Advances in System Reliability: Signatures, Multi-state Systems and Statistical Inference. Eds. A.Lisnianski and I.Frenkel. Springer: London, 2012, ISBN 978-1- 4471-2206-7.0, pp. 113-134. [Zaitseva2013] Zaitseva E., Levashenko V., Importance Analysis by Logical Differential Calculus. Journal of Automation and Remout Control. Springer Publ. vol. 74, issue 2, 2013, ISSN 0005- 1179, pp.171-182. 240 [Zakrevsky1962] Zakrevsky ?., On the theory of linear transformations of binary sequences, Automation and Remoute Control, vol. 11, 1962. (In Russian) [Zeidler1995] Zeidler J., Schlosser M., Fuzzy Handling of Continous-Valued Attributes in Decision Trees. Proc. of MLNet Familiarization Workshop: Statistics, Machine Learning and Knowledge Discovery in Databases, Heraklion, Greece, 1995, pp.41-46. [Zeidler1996a] Zeidler J., Schlosser M., Continuous-valued attributes in fuzzy decision trees. Proc. of the 6 th Int. Conf. on Information Processing and Management of Unsertainty in Knowledge- Based Systems, Granada, Spain, 1996, pp.395-400. [Zeidler1996b] Zeidler J., Schlosser M., Ittner A., Posthoff C., Fuzzy decision trees and numerical attributes. Proc. of the 5 th IEEE Int. Conf. on Fuzzy Systems, vol. 2, 1996, pp. 985-990. [Zhang1990] Zhang Yang, A Hierarchical analysis model for multi objective decision maing, Pergamon Press, 1990. [Zhang2010] Zhang H., Qiu H., Sensitivity degree based fuzzy SLIQ decision tree. Proc. of the 2nd Int. Conf. on Information Engineering and Computer Science (ICIECS), 2010, pp.1-4. [Zhang2011] Zhang Dexian, Jin Xiao-Bo, Build Decision Tree on Support Vector Machine. Proc. of the Eighth Int. Conf. on Fuzzy Systems and Knowledge Discovery (FSKD), 2011, pp.997-1001. [Zhao2006] Zhao M.-H., Chen Y-Z., Liu D.-R., Li J., The Application of Optimized Fuzzy Decision Trees in Business Intelligence. Proc. of the Int. Conf. on Machine Learning and Cybernetics (ICMLC), 2006, pp.2212-2217. [Zhou1991] Zhou X.J., Dillon T.S., A statistical-heuristic feature selection criterion for decision tree induction. IEEE Trans. on Pattern Analysis and Machine Intelligence, vol.13, no.8, 1991, pp.834-841. [Zhou2010] Zhou J., Reliability Analysis of Structural Systems based on Universal Generating Function. Int. Journal of Perfomability Engineering, vol. 6, no.3, 2010, pp. 243-254. [Zhu2010] Zhu W., Wang J., Zhang Y., Jia L., A discretization algorithm based on information distance criterion and ant colony optimization algorithm for knowledge extracting on industrial database. Proc of the IEEE Int. Conf. on Mechatronics and Automation (ICMA), 2010, pp. 1477-1482. [Zio2003] Zio E., Podofillini L., Monte Carlo simulation analysis of the effects of different system performance levels on the importance of multi-state components. Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol. 82, issue 1, 2003, pp.63-73 [Zio2009a] Zio E., Reliability engineering: Old problems and new challenges. Journal on Reliability Engineering and System Safety, vol.94, no.2, 2009, pp.125-141. [Zio2009b] Zio E., Computational Methods for Reliability and Risk Analysis, World Scientific Publ., 2009, 340p. [Zorman1997] Zorman M., Kokol P., Decision trees and automatic learning in medical decision making. Proc. of the Int. Conf. on Intelligent Information Systems (IIS), 1997, pp.37-41. Vladli dve desatrocia mocnou rukou podsvetiu juzneho Slovenska, sud ich ,,poriesil" ani nie za rok. Po vyvrazdeni gangu Tibora Papaya boli najmocnejsim a najobavanejsim postrachom juzneho Slovenska. Ich vodca Lajos Sator sice zil neustale na uteku, napriek tomu dalej fungovali a zdierali cely kraj. A nielen to, okrem vyrobne falosnych cigariet a danovych podvodov pachali aj vrazdy. Likvidovali svoje vlastne biele kone, clenov gangu, ktori by mohli nieco prezradit, alebo prijimali objednavky vrazd za peniaze. Napokon sa takmer vyvrazdili navzajom. Clenovia gangu satorovcov dnes spoznaju svoje tresty. Tretia generacia mafie Lajos Sator sa vratil do Dunajskej Stredy zo svojho madarskeho exilu kratko po vyvrazdeni jadra skupiny Tibora Papaya, ktoreho s kumpanmi popravili presne pred 20. rokmi v bare Fontana. Dva roky pred bossom Papayom prisiel o zivot aj zakladatel mafie v tomto juzno-slovenskom meste Milan Sipos, ktory bol aj takpovediac krstnym otcom Satora. Siposa s jeho spolocnikom Emilom Potaschom v marci 1997 zabili v banskobystrickej kancelarii esbeesky Security 3. Ta patrila bossovi Mikulasovi Cernakovi, ktoreho prisiel Sipos ziadat o eliminaciu papayovcov - dockal sa vsak vlastneho konca. Sator teda v meste uz nemal ziadnu konkurenciu, ale policia ho rychlo spojila s objednavkou papayovskej masakry, takze sa neustale skryval - i ked zle jazyky tvrdia, ze to so svojim maskovanim vobec neprehanal. S falosnym preukazom prislusnika SIS vo vrecku zrejme nebolo tazke vymyslat legendy o vlastnej identite. Prezil masaker, nasli si ho Z Fontany pred masakrou odisli Bela Ecsi a Norbert Kocics. Prvy menovany svojmu osudu aj tak neusiel, najvacsie zivotne problemy sa mu zacali asi tri roky po Fontane. Podla prokuratury si ho nechal vystopovat Andrej (Andor) Reisz. Mohli byt za tym aj obavy, ze Ecsi chysta jeho likvidaciu, alebo len chcel mat istotu, ze Ecsi nebude moct uz nikomu rozpravat o veciach z Dunajskej Stredy. Reisz sa podla vsetkeho obratil s touto poziadavkou na vtedy vysokopostaveneho policajta z uz neexistujuceho Uradu boja proti organizovanej kriminalite Borisa Drevenaka. Dnes tento expolicajt sedi spolu so satorovcami na lavici obzalovanych. Ukryt Ecsiho bol coskoro odhaleny, miesto si boli obzriet a zacali ho sledovat. Satorovci sa podla obzaloby rozhodli udriet vecer 9. aprila 2003. Velka skupina ozbrojenych muzov na viacerych autach vyrazila do bratislavskej Vrakune. Mali v plane skrizit jednym autom cestu vozidla, v ktorom pojde Ecsi, aby sa ho mohli zmocnit. Lenze vsetko sa trochu zvrtlo, blokovacie auto asi vyrazilo trochu skor. Ked zbadal Ecsiho sofer, co sa deje, zacal cuvat. Nabural do dalsieho auta satorovcov. Strhla sa prestrelka, ale Ecsiho sa im podarilo sputat a nalozit do kufra. Jeho zraneny sofer Branislav Kotlan usiel a zmizol v krikoch. Aj satorovci prisli pocas strelby o jedneho muza - neprezil Alfred Nagy prezyvany Fredy, ktory bol bratrancom Milana Siposa. Skupina sa zacala presuvat smerom na Tomasikovo. Pri Trsticiach sa zastavili a Ecsiho vylozili z auta. Boss Sator a Reisz ho zaskrtili a spolocne so zastrelenym Fredym zakopali v narychlo prichystanom hrobe. Tibor Papay Mafia s ortielom smrti: pred 20 rokmi za minutu vyvrazdili papayovcov Zomlety a vypusteny Ked Sator musel z obehu, zastupoval jeho zaujmy Andor Reisz, ktory bol takpovediac pravou rukou bossa. Skoncil ale velmi zle. Satorovci nasli jedno z utocisk na byvalom druzstve v Cotfe vedla Dunajskej Stredy, areal obhodspodaroval dnes uz vazobne stihany Lehel Horvath. V novembri 2006 si prisiel Reisz do arealu zazimovat lod. Mal tam na neho cihat ozbrojeny clen skupiny Kristian Kadar, ktory mal ale v gangu na starosti skor ekonomiku. Na Reisza nevystrelil, udajne ho ,,zastupil" samotny bos Sator, ktory mu mal dat ranu do hlavy. Nezvycajny bol sposob, ktorym sa zbavili jeho tela. Horvath s Kadarom ho mali rozdelit na viac casti a potom pomliet mlyncekom na maso. Tieto pozostatky vyliali do Maleho Dunaja, cast tela vsak zakopali na pozemku. Na priprave hrobu sa podielal Zsolt Nagy, alias Csonty, ktory neboheho Reisza nahradil po boku Satora. V provizornych hroboch v Cotfe mal skoncit aj biely kon, na ktoreho mali napisanu ciernu tovaren na cigarety a dalsia obet, na ktoru robili podvody s DPH. Bratov vylakali a zabili Sator za masakru vo Fontane nikdy na lavici obzalovanych nesedel. Skoncili tam vsak bratia Csaba a Szilard Raiszovci, ktorych obzalovali, ze pri akcii pomohli logisticky. Sudny proces sa vsak postupne vyvijal v ich prospech, svedkovia zmenili povodne vypovede. Satorovci ich 17. septembra 2008 vylakali do domu Zsolta Nagya v obci Vrakun. Priamo v obyvacke ich tam mal Sator s Nagyom zastrelit a potom ich premiestnili na smutne znamy pozemok v Cotfe, kde ich tela po rokoch nasli zakopane v provizornom hrobe. Ako Miker Osud Lajosa Satora pripomina pripad Frantiska Mikera, ktory sefoval gangu kyselinarov, likvidujucich biele kone v chemikalii. Mikerovi jeho partaci pripravili rovnaky koniec, ako mali obete zlocineckej skupiny. No a Satora tiez zabili vlastni. Sance sa chopili 2. decembra 2010, ked rano zasiel autom do arealu v Cotfe naplnit propan-butanove nadoby. Lajos Sator vsak netusil, ze to je jeho posledna cesta. Podla Horvathovej verzie v garazi na neho cihal opat Kristian Kadar vyzbrojeny pistolou, ale ani na svojho bossa nevystrelil. Situaciu teda zobral do ruk Horvath a Satora udajne zabil sam a po par rokoch sa udal policii. Strielal vraj preto, lebo sa bal, ze Sator ich okamzite oboch zlikviduje. V tom case uz v skupine nikto nikomu nedoveroval a kazdy sa bal kazdeho. Satorovo telo sa dodnes nenaslo, zrejme ho viackrat premiestnili. Pritom bagrom zakopali priamo v Cotfe. Bager kupili Kadar a dalsi clen skupiny Frantisek Zakal v Madarsku. Hrdinovia sa priznali Hoci satorovci roky vladli metodou strachu, na sude sa niektori ukazali inak. Hned v uvode sa priznal Conty aj Juraj Bugar alias Bugy. Ciastocne priznanie vyslovil aj Kristian Kadar - potvrdil, ze bol clenom skupiny. Aj z tohto dovodu zrejme prokurator navrhol tresty od 15 do 25 rokov, nie dozivotia. Rozsudkom v tejto kauze sa vsak zjavne riesenie satorovskych kauz nekonci. Pocas sudneho procesu totit policajti nasli viacere tela dalsich obeti, niektori su obvineni aj v kauze zadrzaneho starostu Dolneho Chotara Frantiska Doru a jeho syna. Sudneho procesu sa nedozila druzka Contyho Judita Csorgoova, takze jej stihanie zastavili. Okrem toho senat z kauzy odclenil pripad falsovania pri nelegalnej vyrobe znackovych cigariet, v ktorom figurovalo pat obzalovanych. Tuto vec poslal okresnemu sudu v Dunajskej Strede. Na lavici obzalovanych zostala desiatka ludi. Mladost Narodil sa v Ulme vo Wurttemberskom kralovstve, ktore bolo v tom case sucastou Nemeckej rise. Jeho rodicmi boli Hermann Einstein (* 1847 - + 1902), obchodnik, inzinier a neskorsi spolumajitel mnichovskeho elektrochemickeho podniku Elektrotechnische Fabrik J. Einstein & Cie.[5], a Paulina, rod. Kochova (* 1858 - + 1920). Rodina bola zidovska, ale nedodrziavala zidovske zvyky.[6] Po prestahovani sa do Mnichova sa v roku 1881 narodila Einsteinova sestra Maria (,,Maja"). Albert navstevoval katolicku ludovu skolu a na naliehanie matky sa ucil hrat na husle. Ked mal pat rokov, otec mu ukazal kompas a Einstein si uvedomil, ze nieco v ,,prazdnom" priestore musi posobit na strelku. Neskor opisal Einstein tuto skusenost ako jednu z najdolezitejsich vo svojom zivote. Hoci pre zabavu staval modely a neskor mechanicke zariadenia, bol povazovany za pomaly sa uciaceho ziaka - pravdepodobne kvoli dyslexii, hanblivosti, alebo velmi neobvyklej strukture mozgu (co sa ukazalo po smrti pri skumani jeho mozgu). Neskor sam Einstein prisudzoval objav teorie relativity svojej pomalosti. Hovoril, ze vdaka tomu, ze premyslal o podstate priestoru a casu neskor ako ostatne deti, mohol zapojit vyvinutejsi intelekt. Ina, novsia, teoria o jeho mentalnom vyvoji predpoklada, ze Einstein mal Aspergerov syndrom, poruchu pribuznu autizmu. Od roku 1888 navstevoval Einstein Luitpold-Gymnasium, kde ziskal relativne moderne vzdelania. Opakujuca sa fama, ze v matematike prepadal, nie je pravda; dovodom je chyba prvych biografov, ktori si zamenili znamkovaci system v Nemecku a vo Svajciarsku (v Nemecku je najlepsia znamka 1, vo Svajciarsku je to 6) co sposobilo v neskorsich rokoch zmatok. Dvaja z Einsteinovych strykov podporovali jeho intelektualne zaujmy pocas neskorsieho detstva a ranej mladosti. Poskytovali mu vedecke, matematicke a filozoficke knihy. Studium Po skrachovani elektrochemickej firmy jeho otca a stryka v roku 1894 sa rodina prestahovala z Mnichova do Pavie a neskor blizkeho Milana. Albert vsak kvoli skole ostal v Mnichove. Disciplina a poriadok skolskeho systemu Nemeckeho cisarstva mu ale nevyhovoval, co sa ani nesnazil skryvat. Ucitelia mu navyse vycitali, ze svojou neuctou ovplyvnoval aj ostatnych spoluziakov. Preto 29. decembra 1894 opustil skolu pomocou lekarskeho potvrdenia od spriateleneho doktora, v ktorom bolo napisane, ze jeho zdravotny stav vyzaduje pokoj a zdrziavanie sa u rodiny v Taliansku. Takisto mal aj potvrdenie od svojho profesora matematiky, ze jeho vedomosti prevysuju uroven gymnazia, a ze je dostatocne pripraveny na vysoku skolu. Kedze svojich rodicov neinformoval, ze opustil skolu, ti boli prekvapeni, ked ich sestnastrocny syn necakane prisiel do ich domu v Pavii v Taliansku. [1] [2] Einstein nevyhovel prianiu svojho otca studovat elektrotechniku. Namiesto toho sa rozhodol, na odporucanie rodinneho priatela, uchadzat sa o miesto na Zurisskej Polytechnike, dnes Eidgenossische Technische Hochschule (Svajciarska vysoka skola technicka). Urobil to napriek tomu, ze bol iba sestnast a polrocny a predpisany vek na vstup bol osemnast rokov. Navyse mal v tom case absolvovanych iba sest rokov vyssieho vzdelania. Kedze mu chybala maturita, musel v lete 1895 - ako najmladsi ucastnik pohovorov - absolvovat prijimacie skusky. Namiesto intenzivnej pripravy vsak uprednostnil cestovanie po severnom Taliansku. Hoci vyborne zvladol prirodovednu cast skusky, vseobecna cast nedopadla najlepsie a Einstein nebol prijaty. Napriek tomu vdaka vysledkom z matematiky a fyziky zanechal dobry dojem a presvedcil rektora aby mu sprostredkoval miesto na liberalne vedenej Kantonalnej strednej skole v Aarau, kde nastupil 26. oktobra 1895 do tretieho rocnika (11. trieda) so zameranim na techniku. Pocas studia byval u rodiny profesora Josta Wintelera v dome naproti skole a zalubil sa do Marie, jednej z troch profesorovych dcer. (Neskor, v roku 1910 sa Albertova sestra Maja zosobasila s Paulom, synom profesora Wintlera a Albertov priatel Michele Besso sa ozenil Annou, dalsou dcerou profesora.) Aby sa vyhol armade, koncom januara 1896 sa Einstein vzdal nemeckeho obcianstva a navyse vystupil aj zo zidovskeho nabozenskeho spolocenstva. V septembri 1896 tu ukoncil studium a ziskal maturitu. Zaciatkom skolskeho roka 1896/1897 zacal so studiom na Polytechnike v Zurichu[7], kde bol prijaty uz bez prijimacich skusok a Marie sa prestahovala do Olsbergu. Na rovnaku skolu prestupila aj Srbka Mileva Maricova, ktora v tomto rocniku studovala ako jedina zena rovnaky smer ako Einstein. Einsteinov vztah k nej prerastol casom do lubostneho. V roku 1900 ziskal ucitelsky diplom a po piatich rokoch bez statneho obcianstva ziskal v roku 1901 svajciarske obcianstvo, ktore si ponechal az do smrti. V tej dobe diskutoval Einstein svoje vedecke zaujmy so skupinou blizkych priatelov, vratane Milevy. S Milevou mal nemanzelsku dceru Lieserl, narodenu v januari 1902. Jej osud nie je znamy. Nie je vylucene, ze v roku 1903 zomrela na sarlach, alebo bola dana na adopciu.[8][9] Praca a doktorat Po absolvovani studia mal Einstein problemy s najdenim ucitelskeho miesta. Jeho ziadosti na miesto asistenta na Polytechnike ale aj na inych univerzitach boli neuspesne. Pracoval ako domaci ucitel vo Winterthure, Schaffhausene a nakoniec v Berne. Na odporucenie sa Einsteinovi nakoniec 16. juna 1902 podarilo ziskat stale miesto: Ako expert 3. triedy na patentovom urade v Berne.[10]. Roku 1903 si vzal svoju dlhorocnu partnerku Milevu Maricovu, (srbsku matematicku a priatelku Nikolu Teslu, ktora s nim studovala v Zurichu), lebo bola ,,rovnako silna a nezavisla" ako Einstein. Mali spolu nemanzelsku dceru a dvoch synov. Podla niektorych nazorov je udajne spoluautorkou Specialnej teorie relativity. Vo svojich prvych pracach vytvoril zaklady modernej statistickej fyziky. Roku 1905 dostal na Zurisskej Univerzite doktorat z fyziky za dizertaciu na temu Eine neue Bestimmung der Molekuldimensionen (Nove urcenie molekularnych dimenzii). V tom istom roku vydal 4 zo svojich najdolezitejsich prac, cim formuloval kvantovu teoriu svetla, vysvetlil fotoelektricky efekt, Brownov pohyb a mnoho dalsich fyzikalnych zakonov (Einstein povodne ani nevedel, ze bol Brownov pohyb pozorovany, ale myslienkovou uvahou odvodil, ze by mal existovat). Einstein predovsetkym vyznamne prispel ku vzniku kvantovej teorie (zaviedol predstavu kvant svetla (fotonov), neskor kvantove predstavy rozsiril na dalsie fyzikalne procesy) a uverejnil aj svoju prevratnu Specialnu teoriu relativity, z ktorej vyplyva vztah medzi hmotnostou a energiou (E = m c2). Vysokoskolsky pedagog Pamatna tabula v Prahe, kde ucil v rokoch 1911 a 1912 V roku 1908 habilitoval na Bernskej univerzite. V roku 1909 sa stal docentom[11] teoretickej fyziky na Zurisskej univerzite, v rokoch 1911 - 1912 posobil ako riadny profesor na nemeckej Prazskej univerzite. V roku 1912 sa vratil do Zurichu, kde robil vyskum a ucil na Velkovojvodskej vysokej skole technickej. V roku 1914 ho ,,ziskali" do Berlina do Pruskej akademie vied, kde sa stal riaditelom Ustavu cisara Viliama (Kaiser-Wilhelm-Institut), ktory bol predchodcom znamych Max Planckovych institutov. Bol tiez profesorom na Berlinskej univerzite. Jeho rodina sa po case odstahovala bez Einsteina z Berlina spat do Zurichu a Einstein si roku 1919 vzal za zenu svoju sesternicu Elsu Lowenthalovu, ktora sa o casto choreho Einsteina v rokoch 1917 - 1920 starala. Mali spolu dve dcery. V tomto obdobi Einstein spoznal aj Maxa Wertheimera, zakladatela gestaltizmu (gestalt teorie). Komunikovali az do Wertheimovej smrti a Einstein sa zacal vyjadrovat aj k politickym otazkam. Vseobecna teoria relativity V roku 1916 uverejnil Vseobecnu teoriu relativity, ktora sa stala jednotnou teoriou priestoru, casu a gravitacie. V roku 1919 bol pocas zatmenia Slnka pozorovanim potvrdeny Einsteinom predpovedany odklon svetla v gravitacnom poli Slnka, co z Einsteina urobilo celebritu (Anglicka kralovska akademia: ,,Tento vysledok je jednym z najvacsich vydobytkov ludskeho myslenia."). V roku 1921 dostal Nobelovu cenu za prinos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikalne objavy. V roku 1922 s manzelkou navstivili Japonsko, Singapur a Cinu. Potom prednasal po celom svete, dostal cestne doktoraty najpoprednejsich svetovych univerzit (vratane Princetonskej) a stal sa clenom mnohych Akademii vied. Odchod z Nemecka Na protest proti nacizmu a proti rasovemu prenasledovaniu v Nemecku sa vzdal oboch svojich miest v Berline, vystupil z Pruskej akademie vied a roku 1933 emigroval do USA - do Princetonu, kde zil az do smrti. Do Nemecka nemienil nikdy viac vstupit. Roku 1936 mu zomrela zena Elsa. Od roku 1939 byvala unho az do svojej smrti (1951) sestra Maria, ktorej manzelovi nedovolili vstup do USA. Roku 1940 ziskal Einstein aj americke obcianstvo, pricom mu svajciarske obcianstvo zostalo. Uz kratko pred druhou svetovou vojnou Einstein napisal americkemu prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi v liste (znamy ako Einsteinov-Szilardov list[12]), ze Nemecko pravdepodobne vyvija a vlastni ,,bombu noveho typu"[13] a varoval, ze USA musia zintenzivnit vyskum v tejto oblasti. Nato zacali aj USA vyvijat (bez Einsteinovej ucasti) atomovu bombu (vybor pre vyskum vyuzitia uranu, neskor Projekt Manhattan) a vdaka tejto Einsteinovej iniciative sa im to nakoniec podarilo. Neskor Einstein (spolu s Albertom Schweitzerom a Bertrandom Russellom) bojoval proti zneuzivaniu atomovej energie na vojnove ucely a bol za zakaz atomovych zbrani. Svoje posledne roky stravil Einstein s knihovnickou Johannou Fantovou, ktorej dennik najdeny v roku 2004 podava informacie o Einsteinovych poslednych rokoch. Udajne sa prirovnaval k ,,autu, ktore je plne mechanickych problemov". Eisteinov syn trpel schizofreniou. Einstein zomrel v roku 1955 v Princetone. Nazory Einstein bol typicky roztrzity a zabudlivy profesor, ktory sa velmi nestaral o vzhlad a svoje oblecenie. Rad hral na husliach a clnkoval. Mal tiez zmysel pre humor. Einstein bol humanista, pacifista a s vyhradami sionista (myslienku samostatneho zidovskeho statu nepovazoval za najstastnejsiu). Povodne si predstavoval, ze budu Zidia a Arabi zit spolu na rovnakej pode. Po smrti Chajima Weizmanna mu Izrael ponukol, aby sa stal izraelskym prezidentom, co odmietol.[14] V oblasti svojich filozofickych nazorov Einstein spociatku uznaval viacere vysledky rakuskeho fyzika a filozofa E. Macha (1838 - 1916) ci B. Spinozu (1632 - 1677). Neskor zacal byt materialistom a racionalistom, odmietal subjektivny idealizmus a bol proti indeterminizmu. Uznaval existenciu vonkajsieho sveta, ktory vnimajuci subjekt ma poznavat a formovat. Fyzika (a veda) ma podla Einsteina vykladat skutocnost v priestore a case, a to s co mozno najvacsou uplnostou. Zdoraznoval matematicku evidenciu a presnost ako kriteria pravdivosti. V oblasti teorie vedeckeho poznania pri vedeckej praci vychadzal zo skusenosti, ale zaroven tvrdil, ze k axiomatickym tvrdeniam, kategoriam a zakonom mozno dospiet iba rozumom. Alexander sa narodil v roku 356 pred Kr. ako syn Filipa II., krala Macedonie, a jeho zeny Olympiady z Epiru. Vela podrobnosti jeho zivota, najma jeho detstva, neskor ludia prehnali a stali sa legendou. Napriklad Ploutarchos (Alexander 3.1, 3) tvrdi, ze Alexandrovym skutocnym otcom bol sam Zeus, nie Filip, ktory sa bal manzelky Olympiady a jej sklonu spat s hadmi; takisto nas informuje (Alexander 2.2 - 3), ze Olympiada aj Filip mali sny, ktore im vestec Aristander z Telmessu vylozil tak, ze ich caka narodenie dietata s charakterom leva (Olympii sa snivalo o hlasnom hrome a blesku udierajucom do jej lona, Filipovi ako zapecatuje jej lono pecatou leva). Matka Alexandrovej matky Olympiady vraj navyse pochadza priamo od Achilla. V den, ked Alexander uzrel svetlo sveta, bol tiez podpaleny slavny Artemidin chram v Efeze, z coho sa usudzovalo, ze tento den splodil nestastie a velku pohromu pre celu Aziu. Podla (asi takisto ciastocne vybajeneho) pribehu od Plutarcha vraj Alexander v mladosti skrotil svojho kona Bukefala, ktory ho neskor sprevadzal az do Indie, hoci ho nikto iny nedokazal skrotit. Kona sa mu vraj podarilo skrotit, pretoze si vsimol, ze mal strach zo svojho tiena, a tak ho presunul celom k Slnku. Potom mu vraj Filip povedal: ,,Chod, syn moj, najdi si vhodne kralovstvo, ktore ta je hodne. Macedonia pre teba nie je dost velka." [1] Okrem legiend toho o Alexandrovom detstve nie je vela zname. Macedonia bol grecky stat na sever starovekeho Grecka. Filip II. priviedol filozofa Aristotela do macedonskeho hlavneho mesta Pelly, aby vyucoval Alexandra a rovnako starych mladych ludi. Olympiada pochadzala z Epiru - dalsieho greckeho statu na kraji klasickej Greckej civilizacie na severozapade greckeho polostrova. Jeho otec Filip premenil Macedoniu z bezvyznamneho rolnickeho statu na najdolezitejsiu vojensku mocnost Grecka. Dobyl Tesaliu a Thrakiu a vsetky grecke mestske staty s vynimkou Sparty prinutil vytvorit spolok pod jeho vedenim. Uz na tychto vojenskych vypravach sa zucastnoval aj Alexander, napriklad v bitke pri Cheronii (338 pred Kr.), v ktorej boli podmanene grecke mesta pod vedenim Aten. Hlavnym prvkom vojenskeho uspechu sa pritom ukazala byt macedonska falanga. Ked Filip viedol utok proti Byzancii v roku 340 pred Kr., 16-rocny Alexander dokonca dostal velenie v Macedonii. Vztah medzi otcom a synom nebol v ziadnom pripade bezkonfliktny, a to prave pokial ide o lubostne epizody otca. Roku 337 (alebo 339) pred Kr. sa Filip rozviedol s Olympiadou. Pretoze sa obaval, ze ho vylucia z naslednictva na tron, utiekol Alexander so svojou matkou cez Epirus do Ilyrie. Pretoze bolo jeho naslednictvo nadalej neiste, vratil sa coskoro potom do Pelly. Kratko pred svojou smrtou si Filip vzal neter svojho generala Attala. Filipa zavrazdili roku 336 pred Kr. pocas svadby jeho dcery. Pozadie jeho vrazdy ostalo nezname. Vrahom bol mozno byvaly kralov milenec, nespokojny mlady slachtic Pausanias, ktory bol na krala nahnevany, pretoze predtym zamietol jednu jeho staznost. Kedysi sa myslelo, ze vo vrazde bol zapleteny Alexander alebo Olympiada, ale v poslednych rokoch sa to spochybnuje a existuju dovody domnievat sa, ze vrazdu inicioval Dareios III., vtedy novy kral Perzie. Ploutarchos spomina nahnevany list Alexandra Dareiovi, v ktorom Alexander obvinuje Dareia a Bagoasa z vrazdy jeho otca, pricom spomina, ze prave Dareios sa vychvaloval v ostatnych greckych statoch, ako sa mu podarilo dat zavrazdit Filipa. Ujatie sa vlady a zabezpecenie moci (336 - 335 pred Kr.) V roku 336 pred Kr. sa dvadsatrocny Alexander stal nastupcom svojho otca na trone. To, ze nebolo ziadneho podstatneho odporu, je zrejme zasluha Antipatrosa, ktory primal vojsko k tomu, aby uznalo Alexandra ako krala. Uz pocas prvych dni dal popravit clenov dvora, ktori rozsirovali klebetu, ze Alexander mal cosi spolocne so zavrazdenim svojho otca. Potom sa obratil proti svojmu uhlavnemu nepriatelovi Attalovi, ktory bol na uteku, ktoreho vsak zavrazdil jeho pribuzny Parmenion. Tak Antipatros, ako aj Parmenion boli pre ich ciny dlhy cas v Alexandrovej zvlastnej priazni. Po roku 336 Alexandrovi v Korinte grecke mesta prislubili poslusnost. Ludia v Thrakii a Ilyrii sa vsak snazili vyuzit situaciu a striast sa macedonskej nadvlady. Alexander roku 335 pred Kr. tiahol s 15000 muzmi na sever do dnesneho Bulharska a Rumunska, prekrocil Dunaj a porazil thracku vzburu. Potom rovnako postupoval s Ilyrmi. Kym Alexander bojoval na severe, rozhodli sa Greci na juhu odtrhnut od Macedonie. Ich hovorcom bol Demosthenes, ktory sa snazil presvedcit Grekov o tom, ze Alexander v Ilyrii padol a Macedonia ostala bez vladara. Ako prvi sa vzburili obyvatelia Teb a vyhnali macedonskych okupacnych vojakov z mesta. Alexander reagoval bleskovo a pochodoval priamo zo svojej ilyrskej vypravy na juh do Teb. Falanga jeho generala Perdikka dobyla mesto, kde Alexander za trest dal znicit vsetky budovy s vynimkou chramov a obytneho domu basnika Pindara. Sesttisic obyvatelov zabili, zvysnych 30 000 bolo predanych do otroctva. Mesto Teby prestalo existovat a postavili ho znova az o dvadsat rokov neskor, hoci uz nikdy nenadobudlo svoj byvaly vyznam. Vystrasene Alexandrovym trestnym sudom prerusili ostatne grecke mesta vzburu a vzdali sa. V Korinte Alexandra opat museli uistit o ich poslusnosti a Alexander im potom odpustil, lebo ich potreboval ako spojencov pre svoju vypravu do Perzie. Zaciatok vypravy do Perzie (334 - 333 pred Kr.) Perzska risa bola v Alexandrovej dobe najvacsou teritorialnou mocnostou Zeme. Perzski krali v predchadzajucich storociach dobyli Palestinu, Mezopotamiu, Egypt a Anatoliu (dnesne azijske Turecko) a podnikli viacero pokusov o dobytie Grecka (pozri grecko-perzske vojny). Ked sa Alexander roku 334 pred Kr. pustil do Perzskej rise, vladol jej uz spominany Dareios III. z dynastie Achajmenojcov. Uz Alexandrov otec mal plany na utok proti Perzanom. Armada vedena Parmeniom uz presla cez Hellespont do Azie, Perzania ju vsak zatlacili spat. Alexander prekrocil Hellespont v maji 334 s armadou pozostavajucou z asi 35 000 Macedoncov a Grekov, aby zasiahol do bojov. V bitke pri Graniku doslo k prvemu stretnutiu s perzskymi bojovymi silami pod vedenim zoldnierskeho vodcu Memnona, ktory pochadzal z ostrova Rodos. Vitazstvo umoznilo oslobodit mesta Ionie, co Alexander uviedol ako motivaciu pre svoju vypravu. Po vitazstve vsak Alexander vymenoval pre tieto uzemia miestodrzitelov, cim ukazal, ze mesta nechcel oslobodit, ale pripojit k macedonskemu uzemiu. V Lydii Alexander bez boja vtiahol do Sard. Miestny chram zasvatil Diovi a vyuzil bohatstva mesta na zaplatenie svojich muzov. Potom tiahol dalej do Miletu, najvacsieho mesta na zapadnom pobrezi Malej Azie. Miestny satrapa ako jediny nekapituloval, pretoze mu prislubili prichod perzskej pomocnej flotily pozostavajucej zo 400 lodi. Pretoze aj Alexander o tejto flotile pocul, nariadil Nikanorovi, bratovi Parmenia, aby so 160 lodami zatarasil vjazd do miletskeho zalivu. Potom sa mu Milet podarilo dobyt. Perzania, ktori este stale podliehali prikazom Memnona, sa teraz zhromazdili v Halikarnasse, hlavnom meste Karie, a pripravovali mesto na obliehanie. Alexander v bojoch utrpel velke straty. Pocas bojov dokonca dohodol primerie, aby skryl macedonskych zajatcov, co bolo nieco, co nikdy predtym, ani nikdy potom uz neurobil. Ked napokon prerazil mury, utiekol Memnon s vacsinou vojakov na lodiach z mesta. Tym, ze karskej dcere satrapa, Ade, prislubil vladu nad Helikarnassom, zabezpecil si spojenectvo s ludom Karie. Tu Alexander prvykrat ukazal taktiku velkorysosti voci porazenym narodom, aby ich nepohnevali proti svojim Grekom. Povodny ciel vypravy proti Perzii, dobytie zapadneho pobrezia, bol tymto dosiahnuty. Napriek tomu sa Alexander rozhodol vo vyprave pokracovat. Pozdlz pobrezi Lykie a Pamfylie sa macedonske vojsko nestretlo s vyznamnejsim odporom. Mesto po meste sa vzdavalo bez boja. Alexander vymenoval svojho priatela Nearcha za miestodrzitela Lykie a Pamfylie. V lete roku 334/333 pred Kr. dobyl Alexander anatolske vnutrozemie. Alexander postupoval z juhu, jeho general Parmenion od Sard na zapade. Obidve armady sa stretli v Gordione, hlavnom meste perzskej satrapie Frygia. Tu vraj Alexander Velky podla legendy pretal svojim mecom gordicky uzol, o ktorom orakulum predpovedalo, ze len ten, kto tento uzol uvolni, ziska vladu nad Aziou. Macedonci a Greci isty cas ostali v Gordione, aby pockali na doplnenie muzov a dovoz urody. V tomto case zomrel v auguste 333 pred Kr. perzsky velitel Memnon na chorobu. Za jeho nastupcu vymenovali Farnabaza, a pretoze sa Perzania medzitym znova sformovali, Alexander sa znova proti nim vypravil. V Gordione zanechal svojho generala Antigona ako miestodrzitela Frygie a dal mu za ulohu podmanit si sever Anatolie a zabezpecit cesty pre doplnanie zasob. Cez Kapadociu vpochodovalo Alexandrovo vojsko do Cilicie (Kilikie). Tam po kratkom boji dobyli hlavne mesto Tarsos, kde Alexander ostal do oktobra. Bitka pri Isse (333 pred Kr.) V Tarse sa Alexander dozvedel, ze Dareios hrozbu konecne vzal natolko vazne, ze sam viedol vojsko z jadra perzskej rise na zapad. Podla Plutarcha toto perzske vojsko malo 600 000 muzov, co je udaj, ktory je asi znacne prehnany. Dareiovi sa podarilo obist Alexandrovu armadu na severe a obsadit Issos (Issus), cim zablokoval cesty pre zasobovanie. V bitke pri Isse sa armady stretli a bojovali proti sebe, az kym Dareios neutiekol z bojiska pre velke straty. Macedonci mali 450 mrtvych a 4000 zranenych. Nezname su perzske straty, boli vsak asi ovela vyssie. Po bitke Parmenion utekajuceho perzskeho krala sledoval az do Damasku. Tam mesto prekvapil, dobyl ho a vycerpal jeho bohatstvo. Na 7000 taznych zvieratach doniesol zlato a striebro na zapad do Issu, aby ho rozdal Alexandrovym muzom. Medzi zajatcov, ktori padli do ruk Macedoncov patrila matka Dareia, jeho zena Statira, patrocny syn a dve dcery. Alexander s nimi zaobchadzal s respektom. Okrem toho bola zajata Barsine, vdova Memnona. Medzi Alexandrom a Barsine vznikla lubostna afera, z ktorej neskor vznikol syn, ktoreho nazvali Herakles. Po bitke Alexander zalozil prve mesto v Azii, ktore pomenoval po sebe: Alexandria, dnesne Iskanderun. Tu usidlil 4000 zranenych z bitky. Dareios poslal Alexandrovi posla, ktory mu slubil vsetky krajiny na zapad od Eufratu vymenou za rukojemnikov a koniec vypravy. Ked sa o tejto ponuke dozvedeli, Parmenion vraj povedal: "Keby som bol Alexandrom, prijal by som to." Alexander vraj odvetil: "Aj ja by som to prijal, keby som bol Parmenionom." Dobytie Palestiny (333 - 332 pred Kr.) Po bitke pri Isse ostali Alexandrovi dve moznosti: Prenasledovat Dareia do jadra Perzskej rise alebo dobyt stredomorske pobrezia pod perzskou nadvladou. Pod vedenim Farnabaza nadalej operovala perzska flotila so 400 lodami, ktore mohli kedykolvek zautocit, ked by Alexandrova armada bola dalej vo vnutrozemi. Alexander sa preto rozhodol, ze dobyje perzske pristavy vo Fenicii a Egypte. Vo Fenicii dobyl Alexander bez odporu pristavy Tripolis, Byblos, Bejrut a Sidon. Iba v meste Tyros narazil Alexander na odpor. Tyros sice ponukol rokovania, no Alexandrovi zamietol pravo podavat obete v chrame mestskeho boha Melkarta, ktoreho Greci stotoznovali s Heraklom. Pretoze sa Alexander citil urazeny a na tomto prave trval, doslo k obliehaniu mesta, ktore lezalo na ostrove a zo vsetkych stran bolo obklopene morom. Obliehanie Tyrosu sa zacalo v januari 332 pred Kr. a trvalo sest mesiacov, az kym flotila z macedonskych a spojeneckych fenickych lodi nezlomila odpor. V bojoch v uliciach Tyru umreli dalsie stovky macedonskych vojakov. V zlosti dal Alexander usmrtit vsetkych muzskych obyvatelov; poslednych dve tisic prezivsich dal pribit na krize pozdlz pobrezia. Zeny a deti z Tyru boli predane do otroctva. Padom Tyru sa domovske pristavy vsetkych perzskych lodi dostali do ruk Macedonie. Pristavne mesta zavolali lode do pristavov, cim zbavili Perzanov ich flotily. Od mora Alexandrovi uz nehrozilo ziadne nebezpecenstvo. Alexander potom tiahol dalej na juh a v Gaze narazil na dalsie mesto, ktore sa mu postavilo na odpor. Aj tu obliehanie trvalo tri mesiace a skoncilo sa zavrazdenim celeho muzskeho obyvatelstva. Perzskeho velitela mesta, muza menom Batis, dal Alexander zaziva priputat na vojensky voz a utahat po zemi k smrti, co bola imitacia spravania Achilla pred Trojou (s rozdielom ze Hektor uz bol mrtvy). Alexander vraj tiez navstivil v Palestine Jeruzalem, no mozno aj tu ide o legendu. Niektore zdroje tvrdia, ze presiel len okolo Jeruzalema, ale v meste nebol. Pravdepodobne je, ze ho podporovalo zidovske obyvatelstvo a ze ho zidovski zoldnieri sprevadzali na vyprave do Egypta. Dobytie Egypta (332 - 331 pred Kr.) Staroveky Egypt bol pre Alexandra lahkou koristou. Uz v Pelusiu (dnes Port Said) mu prisiel v ustrety perzsky satrap Mazakes a vyhlasil kapitulaciu. Teraz uz nebolo vojenskych dovodov viest armadu do Egypta, ostali vsak symbolicke dovody. Macedonci tiahli do Heliopolu, kde sa Alexander dal vyhlasit faraonom Egypta a synom boha Re. Odtial Alexander pokracoval do Memfisu (Memfidy). Anticke pramene informuju, ze Grekov po ceste vsade oslavovali ako osloboditelov. Je naozaj mozne, ze tomu tak bolo, pretoze Egypt stratil svoju nezavislost v prospech Perzie iba 11 rokov predtym. Aby si Egyptanov ziskal na svoju stranu, dal Alexander skoro vsetky vladne funkcie obsadit domacimi. Alexander tiahol pozdlz Nilu a v januari 331 pred Kr. zalozil pri pobrezi Stredozemneho mora dalsiu Alexandriu, najdolezitejsie z miest, ktore zalozil. V marci Alexander tiahol 400 km na zapad cez pust k orakulu Amona v oaze Siva v Libyjskej pusti. Ake posolstva sa tam dozvedel, nie je zname. Anticke pramene informuju, ze sa tam vraj dozvedel, ze je synom Dia; napriklad najvyssi knaz ho vraj pozdravil ako ,,syna Dia". Plutachos to upresnuje tak (Alexander 2.1), ze jeho otec pochadzal z Herakla cez Carana a jeho matka Aeaca cez Neoptolema a Achilla. V skutocnosti sa vsak Alexander uz predtym oznacoval ako Diov syn. Zo Sivy sa Alexander vratil do Memfidy, pobudol tam zopar tyzdnov a potom svoje vojska odviedol spat do Palestiny. Dobytie jadra perzskeho statu (331 - 330 pred Kr.) Alexander Velky a rodina perzskeho krala Dareia III. (francuzska medirytina zo 17. stor.) V maji 331 sa Alexander vratil do Tyru. Prikazal tam, aby bolo znovu postavene mesto, ktore potom dal znovu osidlit spriatelenymi Fenicanmi. 15 000 novych vojakov bolo na jar vyslanych z Macedonie. V Juli sa pri Tyre stretli s Alexandrom. Jeho armada teraz pozostavala zo 40000 pesiakov a 7000 jazdcov. Alexander tiahol na vychod cez Syriu a presiel cez Eufrat. Jeho planom asi bolo ist odtialto na juh do Babylonu, no armada vedena perzskym satrapom Mazaeom mu zatarasila cestu. Alexander sa vyhol bitke, ktora by ho bola stala vela muzov, a namiesto toho tiahol na sever. Dareios zatial v Asyrii zhromazdil novu velku armadu a Alexander sa chcel stretnut prave s touto armadou. V septembri 331 prekrocili Greci rieku Tigris. 20. septembra, bezprostredne pred bitkou, bolo zatmenie Mesiaca, ktore Perzanov zneistilo, pretoze ho vnimali ako zly omen. Greci mali tabor 11 km od perzskej armady pri dedine menom Gaugamela, preto sa aj nasledujuca bitka stala znamou ako bitka pri Gaugamele. 1. oktobra armady Macedoncanov a Perzanov proti sebe bojovali, Greci aj tentoraz zvitazili, nepodarilo sa im vsak zabit alebo zajat Dareia. Hoci kral znova utiekol, bola jeho armada prakticky znicena. Greci teraz ziskali nadvladu nad satrapiou Babylonia a mohli nerusene vtiahnut do bohateho Babylonu. Mazaeus, ktory sa po bitke pri Gagugamele stiahol do Babylonu, odovzdal mesto Alexandrovi, ktory don vstupil cez Istarinu branu a dal sa vyhlasit za krala Azie. Zatial co predtym Greci narody Azie povysenecky povazovali za barbarov, Alexander ich videl inymi ocami. Fascinovany nadherou Babylonu prikazal uchovat vsetky stavby. Alexander prepacil perzskemu satrapovi Mazaeovi a dokonca ho vymenoval za svojho miestodrzitela v Babylone. Po pattyzdnovom pobyte v Babylone tiahol Alexander dalej na vychod, aby zautocil na velke perzske mesta v jadre perzskeho statu. Mesto Susy sa vzdalo bez boja. V januari 330 pred Kr. Macedonci dosiahli perzske hlavne mesto Persepolis. Vela obyvatelov mesta pred prichodom Alexandra spachalo samovrazdu alebo utieklo. Alexander mesto dal vyrabovat a Xerxesov kralovsky palac spalit ako odplatu za spalenie Atenskej akropoly pocas Druhej perzskej vojny. Prenasledovanie a smrt krala Dareia (330 pred Kr.) Hoci bola Perzia teraz v Alexandrovych rukach, bol kral Dareios III. este stale nazive a na uteku. Pretoze Alexandrovi oznamili, ze je Dareios v Medii, sledoval jeho stopu v juni na severozapad do Ekbatany (dnes Hamadan). Ani Dareiovi privrzenci uz teraz nevideli nadej, ze by Perziu ziskali spat. Dokonalost porazky pripustala, len moznost vzdat sa alebo cely zivot utekat s Dareiom. Bisthanes, clen kralovskej rodiny, sa rozhodol zostat v Ekbatane, kde prijal Alexandra a odovzdal mu mesto. Alexander sa opat prejavil ako velkorysy clovek a vymenoval jedneho Perzana za miestodrzitela v Medii. Dareios medzitym pokracoval vo svojom uteku. Dufal, ze sa uchyli v Baktrii, kde bol satrapom jeho pribuzny Bessos (Bessus). Bessos vsak Dareia zajal a poslal k Alexandrovi vyjednavaca. Ponukol mu, ze Dareia odovzda Grekom, ak Baktria na oplatku ostane slobodna. Alexander na rokovania nereagoval a pokracoval v prenasledovani. Bessos svojho rukojemnika v juli zabil a sam utiekol. Mrtvolu Alexander priniesol do Persepolu a tam ju slavnostne pochovali. Prenasledovanie Bessa (330 - 329 pred Kr.) Medzitym Alexander zistil, ze na zabezpecenie vlady nad Perzskou risou potrebuje podporu perzskych slachticov. Vyuzil preto vrazdu Dareia na to, aby Perzanov vyzval na odvetnu vypravu proti Bessovi, ktory si medzitym dal meno Artaxerxes V. a nazval sa velkokralom Perzie. Grecki vojaci neboli velmi nadseni, ze sa musia pomstit za smrt uhlavneho nepriatela a navyse bojovat proti Perzanom. Okrem toho im bola krajina na severovychode uplne neznama. Tamojsie provincie Baktria a Sogdia sa nachadzali priblizne na uzemiach dnesnych statov Afganistan, Uzbekistan a Turkmenistan. V auguste 330 sa Alexander vypravil na novu vypravu a dobyl najprv Hyrkaniu, perzsku satrapiu na juznom pobrezi Kaspickeho mora. Medzi osobami bojujucimi proti Alexandrovi, bol aj Oxyartes, Dareiov brat. Namiesto toho, aby sa z Hyrkanie vydal priamou cestou do Baktrie, isiel Alexander cez satrapiu Aria, ktorej satrap Satibarzanes sa zucastnil na zajati Dareia. Alexander dobyl hlavne mesto Aratcoana, predal obyvatelov do otroctva a premenoval mesto na Alexandriu. Dnes sa mesto vola Herat. Na jeho dalsej ceste doslo k incidentu, pri ktorom bol Parmenionov syn Filotas obvineny, ze sa pokusil zavrazdit Alexandra (resp. ze Alexandrovi neprezradil planovany atentat na neho). Ci k tomu pokusu naozaj doslo, je nejasne. Mozno afera bola len Alexandrovou zamienkou na odstranenie Parmeniona, ktory sa stal hovorcom Alexandrovych kritikov. Alexandrov sklon ctit si Perzanov a dokonca nosit ich odevy mnoho Grekov vnimalo ako nadbiehanie barbarskemu narodu. Filota dal Alexander na mieste zavrazdit kopijou. Potom k adjutantom Parmeniona poslali kuriera, ktory zostal v Ekbatane. Adjutanti vykonali Alexandrov rozkaz a zabili Parmeniona. Po namahavej ceste pozdlz rieky Tarnak dosiahol Alexander v aprili 329 centrum dnesneho Afganistanu a zalozil tam dalsiu Alexandriu, dnesny Charikar, na upati Hindukusu. Odtialto chcel Alexander prekrocit pohorie a po tejto ceste vpadnut do Baktrie. Podla legendy tu Greci nasli horu, na ktorej bol priputany poloboh Prometeus. Ked sa do Baktrie dostala sprava, ze sa Alexander chysta prejst cez Hindukus, obavali sa obyvatelia Baktry (dnes Balch) potrestania svojho mesta a vyhnali Bessa. Namahavy prechod cez pohorie medzitym vojakov donutil, aby zjedli niektore z nakladnych zvierat. Vycerpani dorazili do Baktrie, ktoru im odovzdali bez boja. Alexander svojho perzskeho dovernika Artabazoa, otca Barsiny, vymenoval za satrapa. Alexander sa v Baktre dlho nezdrzal a dalej sledoval Bessa, ktory utiekol na sever k rieke Amudarja. Tento 75 km dlhy pochod cez pust bez vody sa vela Grekom stal osudnym. Bessos medzitym dal znicit vsetky lode, s ktorymi by sa cez Amudarja bolo dalo prejst. Macedoncom trvalo pat dni, kym zhotovili dost plti na preplavanie rieky. Potom presli na druhu stranu do satrapie Sogdia v dnesnom Turkmensku. Bessovi sprievodcovia uz nechceli utiect. Vzburili sa proti nemu, zajali ho a vydali Alexandrovi. Ten sa ukazal byt nelutostnym a dal Bessovi odrezat nos a usi. Potom ho Alexander takto odovzdal Oxyartovi, aby ho priviedol do Medie na miesto, kde bol zavrazdeny Dareios. Tam Bessa ukrizovali. Alexander medzitym isiel dalej na sever a dorazil k hlavnemu mestu Sogdie Maracanda (dnes Samarkand). Vsetky satrapie perzskej rise teraz podliehali Alexandrovi a nikto okrem neho sameho si uz nenarokoval perzsky kralovsky titul. Alexander v Sogdii (329 - 327 pred Kr.) Po dobyti Samarkandu tiahol Alexander este dalej k Syrdarje a zalozil tam mesto Alexandria Eschate (,,najvzdialenejsia Alexandria"), dnesny Chudshand v Tadzikistane. Stalo sa to v maji roku 329 pred Kr. Priblizne v rovnakom case sa proti Alexandrovi vzburilo obyvatelstvo Sogdie. Vodcom rebelie bol muz menom Spitamenes, ktory predtym zradil Bessa a odovzdal ho Alexandrovi. Alexander tiahol od jedneho vzbureneckeho mesta k druhemu, sedem z nich obliehal a potom zabil vsetkych obyvatelov. Medzitym dobyl Spitamenes spat Maracandu, no Alexander si mesto znovu vydobyl. Spitamenes usiel. Kedze boli vojaci vycerpani a ich pocet klesol, musel Alexander upustit od prenasledovania. V hneve spalil dediny a polia rolnikov, ktori podporovali sogdicku vzburu. Na zimu 329/328 pred Kr. sa vratil do Medie a ocakaval nove vojska, ktore mali poslat zo zapadu. Na jar roku 328 sa Alexander vratil do Sogdie. Podla pramenov pri Amudarje zalozil dalsiu Alexandriu, ktora je mozno totozna s dnesnou osadou Ai Khanum. Boj proti sogdickym rebelom trval cely rok. Az po mesiacoch sa ukazalo, ze privrzenci Spitamena zacinaju opustat svojho velitela. Hlavu vodcu rebelov napokon Alexandrovi priniesli v decembri 328. Kym sa oslavovalo vitazstvo, vypukol spor medzi Alexandrom a jeho generalom Kleitom. Obaja boli v tom case opiti a Kleitos zacal chvalit Alexandrovho otca Filipa. Alexander sa tym citil tak urazeny, ze Kleita zabil kopijou. Nato svoj cin olutoval a povazoval ho za jednu zo svojich najvacsich chyb, no Alexandrov sklon k nadmernemu alkoholizmu ostal slabostou, pri ktorej casto stratil sebakontrolu. V nasledujucom roku 327 pred Kr. dobyl Alexander este dve sogdicke opevnenia. Potom uz nebolo nikoho, kto by sa mu staval na odpor. Dva roky sa Sogdicania burili proti Alexandrovi a zaplietali ho do stale novych potycok. Po tomto case vacsina z nich uz nezila alebo bola zotrocena. Predtym ako sa Alexander vratil do Baktrie, nechal v dobytych uzemiach Sogdie 11000 muzov ako okupacne sily. Alexander v Baktrii (327 pred Kr.) Spat v Baktre vydal Alexander mnozstvo rozkazov, ktore mu este viac odcudzili jeho grecku generalitu. Pretoze sa baktricki jazdci ukazali byt uzitocni pri vypravach v Sogdii, prikazal Alexander svojim generalom, aby 30000 mladych Perzanov a Baktrijcanov vycvicili na vojakov falangy. Aj do kavalerie zaclenili domacich. Vojaci svoje ulohy akceptovali len neradi, no este stale Perzanom nedoverovali. Alexander sa v Baktre ozenil s Roxanou (Rhoxanou), sogdickou princeznou, dcerou muza menom Oxyartes (nepliest si s bratom Dareia rovnakeho mena). Touto politickou svadbou sa snazil upokojit Sogdiu. Zato Alexander poslal prec svoju dlhorocnu milenku Barsinu a spolocneho nemanzelskeho syna Herakla. Svadba bola aj urazkou pre Alexandrovho spojenca Artabaza, Barsininho otca, ktory bol jeho miestodrzitelom v Baktrii. Alexander sa okrem toho pokusal zaviest perzsky dvorny ritual proskynezy. K nemu patrilo, ze kazdy, kto chcel prestupit pred krala, sa pred nim musel sklonit a tvar pritlacit k zemi. Slobodni Greci vsak taketo gesto vykonavali len pred bohmi. Hovori sa, ze sa viaceri z Alexandrovych generalov zdrahali takto sa pred nim ponizovat, a ze Alexander tento zamer potom musel zrusit. Len Perzania sa pred nim museli sklanat, Greci nie. Alexandrove nariadenia ludia vnimali ako natolko zvlastne, ze tentoraz hrozilo, ze vypukne medzi greckymi vojakmi otvorena vzbura. Aby jej zabranil, dal Alexander popravit cely rad byvalych clenov jeho druziny, medzi nimi aj jeho dvorneho zivotopisca Kallisthena z Olyntu. Vyprava do Indie (326 pred Kr.) Po dobyti celej Perzskej rise sa Alexander rozhodol, ze svoju risu rozsiri dalej na vychod. India bola pre Grekov pololegendarnou krajinou, o ktorej nic nevedeli. Krajina, ktoru vtedy volali India, nie je totozna s dnesnym statom India. Zacinal tam, kde sa koncila Perzia: na vychode Afganistanu. Patril do nej aj Pakistan a samozrejme dnesna India. Presne vymedzena vychodna hranica neexistuje, pretoze ziaden cestovatel sa nikdy nedostal hlbsie do Indie. Najzapadnejsie casti tejto Indie boli v case Dareia I. kedysi castami Perzskej rise. India nebol jednotny stat, ale pozostavala z mnozstva malo znamych ministatov. Vyprava do Indie nebola vojensky potrebna. Dovodmi boli zrejme iba Alexandrova zvedavost a bojachtivost. Zaciatkom roka 326 pred Kr. dve grecko-perzske armady prenikli do doliny rieky Kabul, ktora bola vtedy sucastou Indie. Prienik bol spojeny s mimoriadnymi krutostami. Stale zriedkavejsie preukazoval Alexander voci dobytym uzemiam velkorysost. Nicili sa mesta a dediny a ich obyvatelstvo sa vrazdilo. Spomenute armady sa stretli pri rieke Indus. Alexander z krajiny medzi Kabulom a Indusom urobil provinciu Gandhara a clena svojej druziny Nikanora vymenoval za jej miestodrzitela. Na druhom brehu Indusu Omfis, kral Taxily, ktora sa nachadzala asi 30 km od dnesneho Islamabadu, zajal Alexandrove vojska. Tu sa Alexander stretol s muzom menom Kalanus, ktoreho vyzval, aby ho sprevadzal na dalsich vypravach. Kalanus suhlasil a stal sa Alexandrovym poradcom; zrejme bol pri dalsich rokovaniach s indickymi vodcami velmi uzitocny. Z Omfisovho dvora Alexander vyzval dalsie staty Pandzabu, aby sa mu podrobili a uznali ho za boha. Toto odmietol Poros, kral Pauravasu, ktory od Taxily oddeloval rieka Hydaspes (dnes Jhelum). V maji Alexander pocas lejaku presiel cez Hydaspes a zvitazil nad jazdeckou jednotkou vedenou Porosovym synom. Greci a Perzania tiahli dalej na vychod. Poctom boli voci malej Porosovej armade, ktora ich ocakavala, vo vyhode, no len tazko sa vysporaduvali v znacne zalesnenej krajine so stalymi dazdami. Okrem toho sa k nim dostali spravy, ze Poros mal jednotku vojnovych slonov, s ktorymi Greci nikdy predtym nebojovali. V bitke pri rieke Hydaspes Indovia prehrali. V tejto bitke vraj umrel Alexandrov kon Bukefalos, hoci ine pramene tvrdia, ze zomrel na starecku slabost uz pred bitkou. Na pocest svojho dlhorocneho jazdeckeho kona zalozil Alexander mesto Bukefala (dnes Jalapur). Poros dostal milost a vymenovali ho za Alexandrovho miestodrzitela v Pauravase. Dalej na vychode sa nachadzalo indicke kniezatstvo Magadha pri rieke Gange, ktore ledva poznali aj samotni ludia z Pandzabu. Alexander chcel dobyt aj tuto krajinu. Za silnych monzunovych dazdov sa demoralizovana armada trapila cestou smerom na vychod a musela prechadzat cez jednu rieku v stave povodne za druhou. Koncom jula bol na rade prechod cez Hyfasis (dnes Beas) a od Magadhy boli vojaci este velmi daleko. Vtom sa muzi vzburili a odmietali ist dalej. Alexander bol maximalne nahnevany, nakoniec ho vsak jeho dostojnik Coenus prehovoril, aby sa obratili. Na brehu rieky Hyfasis zalozil dalsiu Alexandriu a usidlil tu vela veteranov, ktori sa tym padom sotva mohli nadejat, ze sa niekedy vratia do Grecka. Navrat do Perzie (326 - 325 pred Kr.) Namahavy navrat k rieke Hydaspes trval do septembra. V Bukefale bola zacata stavba 800 lodi, ktore sa mali plavit po prude k Indickemu oceanu. Nebolo ich vsak dost na to, aby prepravili celu Alexandrovu armadu, preto museli lode na brehu sprevadzat vojaci-pesiaci. V novembri vyrazili od Bukefaly, no po desiatich dnoch narazili pri sutoku rieky Hydaspes s riekou Acesines (dnes Chenab) na pereje, v ktorych stroskotalo viacero lodi a vela Grekov prislo o zivot. Dalsia cesta viedla cez indicke staty, ktore si Alexander nepodrobil. Tieto na armadu stale utocili a Perzania a Greci nicili mesta a dediny vsade, kde im prisli do cesty. Pri Multane Alexandra tazko zranili sipom. Strela mu prenikla do pluc. Hoci Alexander prezil, po cely zvysok svojho zivota trpel na nasledky tohto zranenia. Z nemocenskeho tabora rozkazal, aby zalozili na sutoku riek Acesines a Indus dalsiu Alexandriu (pri dnesnom Uchu), a aby Roxanin otec Oxyartes bol vymenovany za miestodrzitela tejto novej provincie. Dalej Alexander zautocil na staty Sindhu, aby tak prebojoval svojej armade cestu na juh. Podrobil si kralov menom Musicanus, Oxicanus a Sambus. Musicana, ktory neskor zacal vzburu, nakoniec ukrizovali. Az ked sa znova zacali monzuny, dosiahla armada roku 325 pred Kr. ustie Indusu a Indicky ocean. Alexander tu zalozil mesto Xylinepolis (dnes Bahmanabad) a pripravil flotilu na odplavanie. Kym asi stvrtina armady sa takto po mori mala plavit domov, musela vacsina armady ist do Perzie po pevnine. Jednu malu pevninsku armadu viedol Krateros (Crateros, Craterus) cez Arachoziu a Drangianu. Druhu, hlavnu pozemnu armadu, v ktorej boli aj obchodnici, herci, prostitutky/prostituti a ich deti, viedol sam Alexander. V auguste roku 325 pred Kr. sa tato pozemna armada pod vedenim Alexandra vydala na cestu. Flotila pod vedenim Nearcha odisla urychlene o mesiac neskor, lebo sa domaci zacali burit. Prakticky ihned po odchode armady sa prave dobyte staty Indie odtrhli a vzburili sa proti veteranom, ktori zostali v novych mestach. O ich dalsom osude vieme len v ojedinelych pripadoch. Dnesny Belucistan bol vtedy znamy ako Gedrosia. Hoci Perzania varovali pred prechodom cez gedrosku pust, pustil sa Alexander do tohto rizika, pretoze to bola najkratsia cesta. Sestdesiatdnove trapenie sposobilo smrt nespocetnych vojakov na vycerpanie, upal alebo smad. V decembri vojaci dorazili do Pury (dnes Bampur), jedneho z najvychodnejsich straznych bodov Perzie, cim boli v bezpeci. Posledne roky a smrt (324 - 323 pred Kr.) Po oslavach uspesneho navratu zalozil Alexander v januari roku 324 pred Kr. dalsiu Alexandriu (dnes Golashkerd). Po ceste na zapad v Susach narazil na Nearcha a jeho muzov, ktori plavbu po mori prezili viac-menej bez ujmy. Nove oslavy boli vyuzite na to, aby 10000 perzskych zien vydali za greckych vojakov. Tieto manzelstva Alexander vnimal ako nutnost k tomu, aby podporil zrastanie Perzanov a Grekov. On sam si vzal dve zeny, Statiru, dceru Dareia, a Parysatis. Tymto teda mal uz tri manzelky. Svadby prebehli podla perzskeho ritualu. Uz Alexandrov otec pouzil svadbu s viacerymi zenami ako diplomaticky prostriedok na stabilizaciu a rozsirenie svojej moci. S cielom prevzat dalsie atributy perzskeho statu Alexander vymenoval svojho dlhorocneho priatela a milenca Hefaistiona za chiliarchu (vezira) a svojho generala Ptolemaia I. za ochutnavaca. Obidva tituly boli na zapade nezname. Historici si nie su isti, ci prijal aj perzsky kralovsky titul sachinsach (sahinsah = kral kralov). Takisto vycvicil regiment perzskych chlapcov na macedonsky sposob. Tieto novinky zvacsovali priepast medzi Alexandrom a jeho macedonskou generalitou. Pretoze pocet perzskych vojakov vo vojsku zacinala byt vyssia ako pocet Grekov, obavali sa, ze sa coskoro stanu celkom bezvyznamni. Perzania teraz uz mohli zastavat aj vyssie hodnosti v armade, co Grekom pripadalo neslychane. Ked armada dosiahla mesto Opis pri Tigride, dovolil Alexander vela Macedoncom, aby sa vratili do Grecka. Hoci po tom predtym tuzili, teraz im to pripadalo ako urazka, pretoze to bolo prve znamenie ich nahradenia Perzanmi. Podla pramenov niektori vojaci na Alexandra kricali najhorsie nadavky. Alexander reagoval tak, ze ich okamzite zosadil a pohrozil im, ze na nich posle perzskych vojakov. Vojaci sa potom ospravedlnili a bolo im prepacene. greckych vojakov potom bolo poslanych domov. Na jesen roku pred Kr. isiel Alexander do Ekbatany. Tam sa prihodilo, ze Hefaistion, oslabeny indickou dzunglou a gedroskou pustou, po jednom z mnohych pijackych posedeni ochorel a zomrel. Alexander, ktory bol dlhe roky Hefaistionov milenec, bol od zialu cely bez seba. Hefaistionovho lekara dal popravit, niekolko dni sa postil a potom vypravil monumentalny pohreb. Neskorsi rimski spisovatelia opisovali Alexandrov prejav zialu ako prehnany, no Alexandrovi sucasnici ho asi za taky nepovazovali. Vo februari pred Kr. sa Alexander nakoniec vratil do Babylonu. Tu pripravil nove vypravy, ktore mali viest k dobytiu Arabskeho polostrova. Takisto mozno planoval, ze potom dobyje zapadne Stredomorie s Kartagom a Rimom. V maji, kratko pred planovanym odchodom armady, oznamil Alexander, ze jeho mrtveho priatela Hefaistiona odteraz treba uctievat ako poloboha. Stalo sa tak potom, co dorazil posol z oazy Siva, kde sa Alexander pytal na zbozstenie Hefaistiona. Pri tejto prilezitosti zorganizoval oslavy, pri ktorych zase pil prilis vela alkoholu. Nasledujuci den ochorel na horucku a potom zomrel ako rocny popoludni . juna toho isteho roka v Nebukadnesarovom palaci v Babylone. Odvtedy sa diskutovalo o viacerych pricinach smrti. Najpravdepodobnejsie vsak je, ze jeho telesna slabost, vyplyvajuca zo zraneni v bojoch a prehnaneho konzumu vina, sposobila zachvat slabosti alebo nejaku chorobu. Navrhovanymi teoriami su: ochorenie na horucku zapadneho Nilu (po angl. West Nile virus) otrava Antipatrovymi synmi recidiva malarie, ktoru mal roku pred Kr. vrazda zo strany Roxany Vtedajsi lekari boli absolutne presvedceni o ocistnom posobeni umelo vyvolaneho zvracania a hnacky. Preto bolo vtedy bezne podavat kychavicu bielu (Veratrum album) v malych davkach. Symptomy, ktore vraj mal Alexander Velky, su typicke pre otravu kychavicou bielou. Vtedajsi lekari mu asi stale davali male davky rastliny a zhorsovali jeho stav (zrejme neumyselne), az kym nezomrel. Navyse v prospech tejto teorie hovori aj to, ze je tato rastlina, v ktorej koreni je najvacsia koncentracia jedu, v Stredomori dodnes velmi rozsirena. Najnovsie v roku 1998 v clanku ,,Zahadna smrt" v ,,New England Journal of Medicine" vol. 38 lekar David W. Oldach (profesor patologie na Univerzite Maryland) a ini (vratane vyznamneho Alexandrovho historika menom Eugen N. Borza) analyzovali Alexandrove symptomy tak, ako ich opisuju Arrianos, Diodorus a Ploutarchos. Oldach zavrhol teorie otravy a diagnostikoval ako chorobu tyfozneho typu, mozno komplikovanu zapalom podbrusnice a Guillan-Barreho syndromom, co vedie k moznosti, ze absolutne paralyzovaneho Alexandra vlastne v skutocnosti zabili az jeho balzamovatelia (pozri dalej). Guillainov-Barreho syndrom[3] otraveny vinom[4] Mrtvolu Alexandra Velkeho vraj vlozili do hlinenej nadoby plnej medu a do skleneneho sarkofagu (co by vsak vzhladom na zriedkavost priesvitneho skla v staroveku bol neuveritelne drahy sarkofag). Jeho zvysky mali tak ostat naveky zachovane. Strabon, Caligula, Caesar a Augustus patrili k osobam, ktore hrob vraj navstivili. Alexandrove posledne slova ako odpoved na Perdikkasovu otazku, komu svoju risu zanechava, vraj zneli takto: Najsilnejsiemu/Najdostojnesiemu (z vas) (aristos, co vysvetluje castu zamenu s menom Krateros). Okrem toho Alexander vyslovil tajomne proroctvo o buducnosti: Myslim, ze moji priatelia pre mna usporiadaju velke pohrebne hry. (Diodorus, 17, 117, 4). Po jeho smrti Roxana porodila Alexandra IV. Aiga, jeho jedineho legitimneho syna, ktoreho vsak este v detskom veku zavrazdili. Macedonske zhromazdenie armady zvolilo za Alexandrovych nastupcov tak Alexandrovho dusevne postihuteho brata Arrhidaia, ako aj jeho jednorocneho syna Alexandra IV.. Gubernatorom a skutocnym vladcom sa stal Perdikkas. Alexandrovi generali a clenovia druziny (heteiri) dostali provincie a zacali proti sebe bojovat v tzv. Bojoch diadochov (323 - 301/281), na ktorych konci sa obrovska risa rozpadla na jednotlive rise diadochov: Roku 320 pred Kr. vyhnali Macedoncov z Indie. V Macedonii a Grecku vladol uz od cias Alexandrovej vypravy do Azie Antipatros, ktory sa po zavrazdeni Perdikka roku 320 pred Kr. (na ucely ktoreho sa spojili Antipatros, Antigonos, Ptolemaios a Krateros) stal spravcom celej rise. Antipatros vsak coskoro zomrel a roku 318 pred Kr. sa jeho syn Kassandros zmocnil Macedonie a dal vyvrazdit cast Alexandrovej rodiny. V roku 306 pred Kr. sa nakoniec dovtedajsi spravca Malej Azie Antigonos vyhlasil za Alexandrovho dedica, Kassandros za krala Macedonie, Ptolemaios za krala Egypta a Seleukos za krala azijskej casti Alexandrovej rise. Za thrackeho krala sa uz od Alexandrovej smrti povazoval Lysimachos. Macedoniu a casti Grecka nakoniec roku 297 dobyli Antigonovci (definitivne 276), Lysimacha v Malej Azii a Thrakii definitivne porazili Seleukovci roku 281 pred Kr. Z ris diadochov teda nakoniec (okolo 270 pred Kr.) vznikli tri stabilizovane rise: risa Antigonovcov v Macedonii (roku 148 pred Kr. sucast Rimskej rise) risa Seleukovcov v Prednej Azii [Mala Azia, Syria, Mezopotamia, Iran] (roku 64 pred Kr. sucast Rimskej rise) risa Ptolemaiovcov v Egypte (roku 30 pred Kr. sucast Rimskej rise) risa Attalovcov v Mezopotamii a v Irane Tym sa zacala era helenizmu v uzsom zmysle, ktora potom trvala este skoro 300 rokov. Vojnami a vrazdami medzi nastupcami rychlo ubudalo Alexandrovych priatelov a clenov jeho rodiny : Vacsina jeho najlepsich dostojnikov (okrem dvoch) padla za obet vrazednym bojom; aj jeho matka (316 pred Kr.), jeho zena Roxana (310 pred Kr.), jeho syn Alexander IV. (310 pred Kr.), jeho nemanzelsky syn Herakles s matkou (310 pred Kr.), jeho sestra Kleopatra, jeho polosestra Euridyka a jeho polobrat Filip Arrhidaios zomreli. Jediny Antipatros zomrel prirodzenou smrtou. Alexander okrem rise perzsko-greckej kultury zanechal sadu novo zalozenych miest v Grecku, Egypte a Indii nesucich mena Alexandria, Alexandropolis a ine variacie jeho mena. Okrem toho sa v mnohych jazykoch rod papagajov ,,Psittacula", ktory Alexander vraj ako prvy doniesol do Europy, nazyva podla neho (v cestine napr. alexandr, v slovencine ale oficialne ladniak a iba hovorovo alexander). Alexander nepochybne otvoril Grekom branu sveta a prostrednictvom helenizmu pripravil cestu Rimskej risi a krestanstvu, ktore nadvazovali na grecky svet. Tento vyvoj dokonala az islamska expanzia. Vseobecne sa zastava nazor, ze najvacsia Alexandrova naklonnost patrila jeho druhovi, velitelovi kavalerie (chiliarchos) a pravdepodobnemu milencovi Hefaistionovi. Pravdepodobne boli najlepsimi priatelmi uz od detstva, pretoze aj Hefaistion ziskal svoje vzdelanie na dvore Alexandrovho otca. Hefaistion sa prvykrat objavuje v okamihu, ked Alexander prisiel k Troji. Tam obaja priatelia vzdali obete pri svatyniach hrdinov Achilla a Patrokla, pricom Alexander poctil Achilla a Hefaistion Patrokla. Aelian vo svojich Varia Historia (12.7) tvrdi, ze "tym naznacil, ze je predmetom Alexandrovej lasky, tak ako bol Patroklos predmetom Achillovej. Casto sa diskutovalo o jeho ambivalentnej sexualite. List 24 z listov pripisovanych Diogenovi zo Sinope, pravdepodobne napisany v prvom alebo druhom storoci a odrazajuci klebetu z Alexandrovych cias, Alexandra poucuje: Ak chces byt kalos kagathos [prekrasny a dobry] zahod vycinanie (?), ktore mas na hlave, a prid k nam. Ale ty to nedokazes, lebo ta ovladaju Hefaistionove stehna. A Curtius informuje, ze pohrdal [zenskymi] sexualnymi radovankami natolko, ze jeho matka sa obavala, ci bude schopny splodit potomkov. Na povzbudenie jeho chuti k opacnemu sexu priviedli kral Filip (ktory uz vynadal synovi za to, ze hovori prilis nahlas) a Olympias kurtezanu Kallixeinu z Thesalie. No staroveki autori neboli vsetci jedneho nazoru. Eumenes (370 - 265) tvrdil, ze Alexandrovi ,,sex neprinasal utechu", kym Athenaios tvrdil, ze Alexander bol ,,divoky pederast". Neskor pocas svojho zivota si Alexander vzal za zenu niekolko princezien z byvalych perzskych uzemi: Roxanu z Baktrie; Statiru, dceru Dareia III.; a Parysatis, dceru Ochusa. Bol otcom aspon dvoch deti - Herakla, ktory sa narodil roku 327 pred Kr. jeho milenke Barsine, dcere satrapa Frygie menom Artabazus, a Alexandra IV. Macedonskeho, ktory sa narodil Roxane v roku 323 pred Kr. Toto by bolo v sulade so starovekym ,,vsestrannym" chapanim sexuality. Curtius tvrdi, ze Alexander mal aj milenca ,,...Bogoasa, eunucha mimoriadnej krasy a v najvacsom rozkvete chlapcenstva, s ktorym mal intimity Dareios, a s ktorym mal neskor intimity Alexander..." (VI.5.23). Eumenes pise, ze pred vydanim sa dalej na vychod Alexander ubytoval Bagoasa vo vile mimo Babylonu a pozadoval od vsetkych svojich dostojnikov a kurtizan (ov), tak greckych ako aj perzskych, aby mu prejavovali uctu (napr. aby mu davali bohate dary). Alexandrova priazen voci Bogoasovi je tiez zjavna v tom, ze nasledne vymenoval Bogoasa za jedneho z trierachov, podstatnych muzov, ktori dohliadali nad vystavbou a financovali konstrukciu vojenskeho lodstva na plavbu domov. Zda sa, ze ich vztah bol vo vojsku dobre znamy, pretoze Plutarchos rozprava pribeh (ktory tiez spomina Athenaios a Dikaiarchos) ako pocas istych oslav na ceste spat z Indie Alexandrovi muzi Alexandra hlasito vyzvali, aby otvorene pobozkal Bogoasa, co Alexander aj urobil. Akykolvek bol jeho vztah k Bagoasovi, nebol prekazkou vztahu Alexandra ku kralovnej: sest mesiacov po Alexandrovej smrti mu Roxana porodila syna a dedica Alexandra IV.. Okrem Bogoasa Curtius spomina este ineho Alexandrovho milenca menom Euxenippos, ktoreho mladicky sarm ho naplnal entuziazmom. (VII.9.19) Otazka, ci bol Alexander homosexual, bisexual alebo dokonca ,,cross-dresser" (na oslavach prilezitostne nosil strieborny odev Ateny) v modernom zmysle tychto slov, je sporna. Greci a macedonski Slovania, ktori Alexandra povazuju za narodneho hrdinu, dokonca v rozpore s historickymi dokumentmi popieraju Alexandrovu naklonnost k muzom, co suvisi aj s dnesnym vnimanim sexuality v tychto krajinach. Vacsina medzinarodnych vzdelancov vsak taketo diskusie povazuje za anachronisticke. Zdoraznuju, ze koncepcia homosexuality v staroveku neexistovala, a ze sexualna pritazlivost medzi muzmi bola vnimana ako normalna a univerzalna sucast ludskej prirodzenosti, pretoze ludia boli presvedceni, ze muzov pritahuje krasa, co je atribut mladych, bez ohladu na pohlavie. Navyse ak Alexandrov lubostny zivot bol vtedy prehreskom, tak to bolo nie preto, ze miloval peknych mladikov, ale preto, ze sa stykal s rovnako starymi muzmi v dobe, ked standardnym modelom muzskej lasky bola pederasticka laska (podrobnosti pozri pod Dejiny homosexuality). Alexandrova armada bola jednou z prvych, ktore uspesne pouzili obliehacie zbrane. Uz jeho otcovi Filipovi sice boli k dispozicii, ale nikdy ich nepouzil. Pocas svojich prvych mesiacov ako kral vsak mal Alexander coskoro moznost vyskusat ich pocas hore uvedenych vzbur greckych mestskych statov, najma Teb. Ked sa Tebania odmietli vzdat, zautocil na mury pomocou katapultov a balist. Jadrom Alexandrovej armady vsak bolo jeho dobre vycvicene jazdectvo (kavaleria). Kavaleria sa skladala z dvoch typov jednotiek. Prva mala dlhe kopije, ktore sa pouzivali na prepichnutie nepriatelskych sikov. Druhou boli jednotky s dlhymi sarsonmi (obojrucnymi mecmi). Tieto jednotky museli byt velmi dobre trenovane, pretoze jazdci este nemali strmene. V jeho armade boli kopijnici, ktori niesli zbrane, ktore boli dlhe 13 stop. Tito kopijnici boli velmi efektivni proti kavalerii a utociacim pesiakom. Tito vojaci boli vycviceni, aby svojimi kopijami pocas utoku mavali hore a dolu, co pomahalo odrazat pripadne sipy vystrelene smerom k nim. Tento typ infanterie bol velmi schopny na otvorenom bojisku, ale mal problemy s manevrovani, najma v urcitych typoch terenu. Utvary s dostrelovymi zbranami (napr. lukostrelci a vrhaci) pomahali decimovat rady nepriatela skor ako dosiahli Alexandrovu liniu, a ukazali sa byt velmi uzitocne proti perzskym lukostrelcom. Medzi efektivnejsie Alexandrove infanterie patrili nosici stitov. Tito muzi nesuci stity a mece boli zvycajne umiestneni po jeho bokoch. Ak sa nepriatel pokusil zautocit na jeho bok, dokazali tito tazko vyzbrojeni vojaci chranit vnutro linie. Alexander mal aj urcite jednotky, ktore mozno porovnat so Special Forces USA. Tito muzi sa volali Gurkhovia a mali ostepy. Alexander ich pouzival pri tazkych vystupoch a nocnych utokoch. V tej dobe nebola ziadna ina armada taka pestra. Alexander bol dobre znamy snahou mat diverzifikovanu armadu. Historicke pramene Bohuzial sa nam vtedajsie pramene, ako napriklad dejepisne dielo Alexandrovho dvorneho dejepisca Kallisthena, zaznamy Ptolemaia (Alexandrovho priatela z detstva a neskorsieho zakladatela rovnomennej dynastie pod menom Ptolemaios I.), spravy Aristobula (clena technickeho stabu Alexandrovho vojska), cestovne spravy Nearcha (generala v Alexandrovom vojsku) a sprava od Kleitarcha nezachovali alebo zachovali len v zlomkoch. Sam Alexander zanechal len zopar napisov a zlomkov listov s pochybnou autenticitou. Musime sa teda spolahnut na podania neskorsich autorov zalozene na uvedenych povodnych autoroch: Ptolemaiove, Aristobulove a Nearchove zaznamy, ktore vznikli v poslednych desatrociach stvrteho predkrestanskeho storocia recipoval Arrianos, ktoreho Alexandros Anabasis (=Anabasis Alexandri, po slovensky Alexandrov vzostup al. Tazenia Alexandra Velkeho) prestavuje najspolahlivejsi anticky pramen. Svoju motivaciu formuloval jasne: ,, ...no tuto medzeru nik nikdy nezaplnil a jeho ciny neboli ludstvu nikdy tak oznamene ako si to zasluzili..." (Arr. Anab. I, 12,2) Alexandrovym zivotopisom sa zaoberal aj Strabon v 15.knihe jeho Historikon Hypomnematon (Historickych pamatihodnosti). Spolahlivymi pramenmi su aj diela greckeho historika Plutarcha z Chaironeie, ktory napisal Zivot Alexandrov a dve oracie O osude a schopnostiach Alexandra Velkeho. Quintus Curtius Rufus napisal Historiae Alexandri Magni, zivotopis v latincine v desiatich knihach, z ktorych sa zachovalo osem. Z knih Bibliotheca historia (Historicka kniznica) greckeho historika Diodora Sicula sa aspon styri zaoberaju Alexandrovymi vypravami a cinmi diadochov Marcus Iunianus Justinus napisal Epitome filipickej historie Pompeia Troga, ktore obsahuje vela dokazatelnych faktickych chyb a je znacne zostrucnene. Casti sa zachovali v dielach Athenaia. Problemom je, ze kazdy pramen podava iny obraz Alexandra. Arrianos podava lichotivy obraz, Curtius negativnejsi obraz a Ploutarchos sa snazi o dobry pribeh, ci uz kladny alebo zaporny. Vsetky pramene obsahuju znacnu davku fantazie, co viedlo Strabona k tvrdeniu (2.1.9): Vsetci, kto pisali o Alexandrovi uprednostnili zazracne pred pravdivym. Napriek tomu nam toho pramene prezradzuju vela. Alexander sa uz za ziva stal mytom. Uz jeho dvorny historik Kallisthenos zobrazuje more v Kilikii ako ustupuje pred Alexandrom v proskyneze. Iny ucastnik vyprav, Onesicritus, po Alexandrovej smrti dokonca napisal, ze existovala dohoda medzi Alexandrom a Thalestris, kralovnou Amazoniek. (Ked Onesicritus tuto cast cital svojmu panovi Lysimachovi (Alexandrovmu generalovi a neskorsiemu kralovi), Lysimachos vtipne poznamenal ,,Cudujem sa, kde som vtedy bol?"). Grecky historik Klitachos z Alexandrie uz v 4. storoci pred Kr. napisal Historiu o Alexandrovi plnu vymyslov, ktora bola prvym dielom, ktore stvorilo mytus o Alexandrovi. Najvacsia cast mytu o Alexandrovi zrejme vznikla v Egypte za vlady Ptolemaiovcov, pretoze Ptolemaiovci na legitimovanie svojej dynastie potrebovali vytvorit mytus o egyptskom Alexandrovi s bozskym charakterom. Odtial sa zboznovanie postupne dostalo do starovekeho Rima - pocas Druhej punskej vojny v Alexandrovi Titus Maccius Plautus videl perfektny vzor hrdinu. Na zaklade tychto starsich legiend vznikol aj tzv. Alexandrovsky roman. Vznikol pravdepodobne v Alexandrii od neznameho autora priblizne roku 222 po Kr. Autor Alexandrov pribeh vyzdobil romanovymi a rozpravkovymi prvkami. Napriklad sa zrazu dozvedame, ze Alexander je synom Olympie a posledneho egyptskeho faraona, ktory utiekol do Pelly, hlavneho mesta Macedonie, pred perzskou armadou. Tento ,,roman" sa tesil obrovskej oblube a bol medzinarodne rozsireny az do cias moderny. Mylne sa pripisoval Kallisthenovi, preto sa autor este aj dnes pomocne nazyva Pseudo-Kallisthenos. Latinske a starosyrske preklady vznikli v neskorom staroveku. Z tychto prekladov vznikli preklady do vsetkych podstatnych jazykov Europy a Stredneho Vychodu, vratane armenciny, gruzinciny, perzstiny, arabciny, turectiny, hebrejciny, srbciny, slovanciny, rumunciny, madarciny, nemciny, talianciny a francuzstiny. Tento ,,roman" sa povazuje aj za zdroj pribehu o Alexandrovi uvedeneho v Korane (sura "Jaskyna")- pozri dolu. Je pramenom pre viacere udalosti vo Firdausiho Knihe Kralov (Sahnama). Zachovala sa aj mongolska verzia. Niektori ludia su presvedceni, ze Alexandrovsky roman je - s vynimkou niektorych nabozenskych textov - najcitanejsou knihou cias pred obdobim moderny. Prostrednictvom mytov sa Alexander dostal do viacerych nabozenstiev: Zidia: Talmud Alexandra spomina ako semitskeho hrdinu, obrancu a siritela nabozenstva o jedinom Bohu. Tato legenda prameni z autora Alexandrovskeho romanu, ktory spomina stretnutie Alexandra s velkym knazom z Jeruzalema. Vychodni krestania: Starosyrska verzia Alexandrovskeho romanu (vers 514) tvrdi, ze Alexander isiel do krajiny tienov a postavil mur, ktory mal chranit proti utokom Goga a Magoga. Moslimovia: Sura ,,Jaskyna" v Korane (sura XVIII) spomina Alexandra ako jedneho z hrdinov a prorokov pod menom Dhu'l-Qarna' (dvojrohy). Suvislost s rohmi v jeho mene je sporna. Tabari tvrdi, ze dvojrohy znamena, ze bol na oboch koncoch (rohoch) sveta - zapade aj vychode. Jednoduchsie vysvetlenie spociva v tom, ze na Alexandrovych podobizniach na minciach nazyvanych tetradrachmy, ktore boli vzorom pre arabske meny (arabske slovo dirham pochadza z greckeho slova drachma) je zobrazeny s rohmi boha Amona. Alexandra dnes uznavaju ako legendarneho hrdinu v Europe a vacsine zapadnej a strednej Azie, kde je znamy ako Iskander. Pre zoroastristov je vsak clovekom, ktory znicil ich prvu velku risu a Persepolis. Staroveke pramene Alexandra bud glorifikuju alebo uplne zhadzuju, takze je tazke ho hodnotit. Ak sa Alexander kritizuje, kritizuje sa jeho megalomania po Gaugamele (hoci to mohol byt len grecky stereotyp pre opisy takychto vladcov), vrazda priatela Kleita, poprava Filota a generala Parmeniona a pod. Moderne zapadne hodnotenie kolise medzi uctievanim hrdinu (Droysen, Tarn, Lauffer, ovela menej aj Hammond) a triezvou skepsou (Schachermeyr a Green) a pokusom o ,,rekonstrukciu" Alexandrovho sebavnimania ako ,,homerskeho hrdinu" (Lane Fox). Vcelku sa nazor na Alexandra pohybuje medzi bohom inspirovanou misiou s cielom zjednotit ludsky rod az po presvedcenie, ze islo o staroveky ekvivalent Napoleona ci Hitlera, teda megalomana zamilovaneho do myslienky ovladnut svet. Alexandrova vojenska genialita sa bez zavisti uznava (hoci ju moderny vyskum scasti koriguje), no v ludskej sfere vyplavali na povrch aj negativne stranky, na ktore sa casto zabudalo (pijanstvo, brutalne masove vrazdenie civilneho obyvatelstva, Kleitova smrt atd.). Problematickym stale zostava vztah Alexandra k podmanenemu obyvatelstvu a aspekt jeho zbozstovania.