Uvod V dnesnom svete technologie napreduju kazdym dnom coraz rychlejsie. Toto sa tyka aj webovych aplikacii. V sucasnosti si uz aj bezny uzivatel webovych aplikacii dokaze vsimnut, ze sa nespravaju jednotlive webove aplikacie rovnako, ale rozdielne. Pri niektorych webovych aplikaciach sa po prekliknuti na hypertextovy odkaz nacita cela stranka, pri inych sa zobrazi iba notifikacny obrazok nahravania (loader) a nacita sa len cast stranky. Pri dalsich webovych aplikaciach sa moze stat, ze ked uzivatel stlaci v prehliadaci tlacidlo ,,spat" tak sa mu vrati uplne ina stranka ako ocakaval, pripadne dostane odpoved, ze formular nie je mozne odoslat znovu. Dovodom tychto rozdielov je, ze tieto stranky su naprogramovane roznymi sposobmi (v inych frameworkoch resp. knizniciach), ktorych vysledkom moze byt Single Page Aplikacia (SPA) alebo Multi Page Aplikacia (MPA). Prave dnes prudko stupa popularita SPA aplikacii na ukor tych MPA. SPA aplikacie v drvivej vacsine vyuzivaju JavaScript alebo TypeScript ako programovaci jazyk. Tym padom je aj dopyt po tychto programovacich jazykoch velky. V SPA technologiach sa jedna prevazne len o front-end zalezitost. Back-end cast je tvorena pomocou API sluzieb, ktore su vytvarane uz prevazne v inych programovacich jazykoch ako PHP, C# alebo Python. Da sa povedat, ze dnes zijeme v dobe mobilnych zariadeni. Webove stranky su stale viac a viac navstevovane z tychto zariadeni na ukor pocitacov a notebookov. Na mobilnych zariadeniach je spravidla mensie rozlisenie a hlavne mensia velkost displeja ako na desktopovych pocitacoch alebo notebookoch. Tym padom, ak si chce stranka udrzat co najvacsiu navstevnost, je nutne aby bola responzivna a vedela sa prisposobit aj mobilnym zariadeniam s mensim displejom. Na druhej strane optimalizacia velkosti dat pri prenose na mobilne zariadenia nehra rolu ako kedysi. Dnes je prenos dat na mobilne zariadenia vyrazne rychlejsi ako v minulosti. Podobne aj cena za mobilne data zaznamenala vyrazny prepad a dnes si moze dovolit data prakticky kazdy.Hlavnym cielom tejto bakalarskej prace je porovnanie pristupov pri vyvoji MPA a SPA. Vo svojej praci najprv vysvetlim zakladne rozdiely medzi SPA a MPA. Potom predstavim par kandidatov pre vyvoj aplikacie na ktorej budu demonstrovane rozdiely medzi MPA a SPA v ramci navrhu a implementacie. Z kazdej technologie vyberiem nakoniec vhodneho kandidata na vyvoj tejto aplikacie. Tato aplikacia bude vyvijana tak, aby bola funkcnostou rovnaka, cize poziadavky pre tuto aplikaciu budu jednotne. Samotne navrhy tejto aplikacie sa budu lisit, avsak budu vyuzite urcite kniznice, ktore budu pouzite v oboch technologiach. Potom medzi tymito technologiami budu skumane rozdiely v ramci implementacie. Demonstracnou aplikaciou bude portal s databazou filmov. V tejto aplikacii bude mozne vyhladat si film alebo tvorcu (herec, reziser), ktori su v danej databaze. Filmy bude mozne vyhladavat na zaklade viacerych kriterii. Medzi tieto kriteria budu spadat viacjazycne nazvy filmu, rozpatie rokov, zanre ale aj obsadenie tvorcov daneho filmu. Tvorcov bude mozne vyhladavat len na zaklade mena a priezviska alebo specializacie (herec alebo reziser). Po vyhladani filmu bude mozne zobrazit aj nahlad filmu. V tomto nahlade najdeme informacie o filme. Podobne bude mozne zobrazit aj nahlad tvorcu, kde budu zasa zobrazene informacie o danom tvorcovi. V aplikacii sa bude mozne registrovat. Registrovany pouzivatel bude moct pridavat recenzie, komentare a zaujimavosti k filmom. Bude mat taktiez pristup k sprave svojich prispevkov, kde si bude lahko moct vyhladat prispevok alebo recenziu ktoru chce zmazat. Aplikacia bude obsahovat kompletnu administraciu. Administrator bude moct spravovat databazu filmov a tvorcov. Taktiez bude mat plnu kontrolu nad prispevkami od pouzivatelov a samotnymi pouzivatelmi.2.1 Rozdiel medzi SPA a MPA Single Page Aplikacia, je taka aplikacia alebo webova stranka, ktora prepisuje len urcity obsah jednej stranky (v niektorych pripadoch moze byt aj cely obsah) a nenacitava dalsie stranky. Toto u uzivatela vytvara dojem, ze dana aplikacia sa sprava skor ako desktopova aplikacia. V SPA sa bud potrebne CSS resp. JS nacita hned pri nacitani stranky alebo dynamicky podla potreby. Ako priklad SPA mozno uviest Facebook alebo Instagram. Na rozdiel od SPA, Multi Page Aplikacie na zobrazenie ineho obsahu rovno nacitaju novu stranku. Za prikladne MPA mozno povazovat CSFD alebo SME. Vyhody vyvoja MPA s pouzitim frameworkov Aj ked samotne pochopenie principov ako samotny framework pracuje zaberie nemalo casu, frameworky maju mnozstvo vyhod. Za jednu z najvacsich vyhod mozno povazovat zabezpecenie, ktorym frameworky disponuju. Frameworky riesia zakladne sposoby, akymi by mohla byt stranka napadnutelna. Taktiez nam nielen lepsie zabezpecuju komunikaciu s databazou, ale nam ju aj podstatne ulahcuju. Nejeden framework dokaze vygenerovat napriklad system prihlasovania, co nam setri cas. Na front-end casti je mozne vytvorit si nejaku sablonu, ktoru je potom mozne rozsirovat a tak predist duplicitnemu kodu pri vytvarani stranok. Vseobecne sa da povedat, ze vytvaranie aplikacii pomocou frameworkov je rychlejsie a pohodlnejsie. Technologie pre vyvoj Multi Page Aplikacii Laravel Laravel je front-end aj back-end PHP framework zalozeny na navrhovom vzore Model View Controller (MVC). Jeho front-end cast je zalozena na jednom (pripadne moze byt aj viac) rozlozeni stranky (layout) v ktorom si moze vyvojar stanovit sekcie. Tieto sekcie je nasledne mozne menit pomocou sablon (blades), ktore dedia z daneho rozlozenia stranky. V danych sablonach je taktiez mozne vytvorit si dalsie sekcie, ktore je mozne prepisovat, alebo je v nich mozne aj zahrnat dalsie sablony. Laravel ponuka aj smerovaci system (routing system), v ktorom sa da jednoducho nastavit akcia (zvycajne akcia ma navratovu hodnotu sablony s premennymi) z ovladaca (controller), ktora sa ma pre danu trasu (route) vykonat.Medzi vyhody tohto frameworku by som urcite zaradil prehladnost sablon. Pomocou sekcii sa da nastavit obsah, ktory sa bude menit. Tymto sposobom sa daju pridavat aj CSS a JS subory podla potreby. Navyse pomocou zahrnania je kod zasa prehladnejsi - jedna sablona nemusi mat v sebe vnorenych 15 blokov napriklad. Dalsou vyhodou je velmi dobre spracovana dokumentacia. Ked nahodou narazite na nejaky problem, ktory nie je nahodou obsiahnuty v dokumentacii, je lahke najst riesenie na strankach ako www.stackoverflow.com, pretoze komunita tohto frameworku je obrovska. Laravel vyuziva Eloquent ORM ktory vyrazne ulahcuje pracu s databazou. Ako nevyhodu by som uviedol asi tak len pociatocny chaos pre zaciatocnika. Pred vytvorenim kazdej trasy je nutne ,,preklikat" a pomenit viacero suborov, na co zaciatocnik moze zabudat. 2.3.2 Symfony Podobne ako Laravel, Symfony je aj front-end aj back-end PHP framework, zaroven je tiez frameworkom zalozeny na navrhovom vzore MVC. Front-end cast tohto frameworku je tvorena tzv. vetvickami (twigs). Twig je sablonovaci jazyk, ktory umoznuje pisat prehladnejsie PHP kod v sablonach. V danych vetvickach je mozne vytvarat sekcie, zahrnat ich v dalsich vetvickach a aj rozsirovat. Vdaka vsetkym tymto vlastnostiam je jednoduche vytvorit rozlozenie stranky (layout). Symfony zahrna aj smerovaci system. Ako vyhodu mozno uviest prehladnost vetviciek. Maju rovnake vlastnosti ako Laravel sablony (blades). Daju sa zahrnat, cim je mozne predchadzat neprehladnemu kodu a taktiez niektore JS a CSS subory su pouzite len na tej stranke, kde je to naozaj potrebne. Navzdory tomu, ze komunita pri tomto frameworku nie je az taka velka ako pri frameworku Laravel, stale je dostatocne velka na to, aby ju bolo mozne povazovat za plus. Za nevyhodu mozno povazovat dokumentaciu, ktora je podla mojho nazoru menej prehladna. 2.3.3 CodeIgniter CodeIgniter je front-end aj back-end PHP framework. V tomto frameworku je mozne vyuzit navrhovy vzor MVC (modely nie su povinne). Front-end cast je tvorena PHP subormi. V ovladaci je potom mozne tieto PHP subory nacitat postupne a tym zobrazit stranku. Ak chceme vytvorit stranku, kde je potrebne rozlozenie stranky (layout) v ktorom treba menit viac blokov, toto moze byt komplikovane az matuce riesenie. Samozrejme aj v tomto frameworku sa da vytvorit rozlozenie stranky, avsak tu je postup o nieco komplikovanejsi. K vytvoreniu rozlozenia stranky je potrebne si vytvorit vlastnu funkciu, v ktorej budeme priradzovat jednotlive subory s datami pre jednotlive sekcie. Aj v tomto frameworku najdeme jednoduchy smerovaci system. Za jednu z vyhod tohto frameworku mozno povazovat, ze zabera naozaj minimum miesta. Po vytvoreni projektu zabera sotva 2MB. Dokumentacia k tomuto frameworku je taktiez pekne spracovana. Komunita tohto frameworku je tiez velka a mozno ju povazovat za plus. Za hlavnu nevyhodu mozno povazovat vytvaranie dodatocnych funkcii, ak chceme stranku, ktora ma komplikovanejsie rozlozenie. Zhrnutie Na lepsie predstavenie dopytu po danych frameworkoch si ukazeme graf na ktorom bude mozne vidiet ako casto bol dany framework vyhladavany vo vyhladavaci Google. Vysvetlenie grafu: ,,Cisla predstavuju zaujem vo vyhladavani vzhladom na najvyssi bod v grafe pre danu oblast a casove obdobie. Hodnota 100 predstavuje najvyssiu popularitu prislusneho vyrazu. 50 znamena, ze ma polovicnu popularitu. Skore 0 znamena, ze nebol dostatok dat pre dany vyraz."[1]Podla Obrazka 1 mozeme vidiet, ze najvyhladavanejsim z danych frameworkov je bezkonkurencne Laravel. CodeIgniter a Symfony su vyhladavane priblizne rovnako casto. Pre lepsie znazornenie rozdielov medzi tymito MPA frameworkmi som vytvoril tabulku. V danej tabulke budem porovnavat navrhovy vzor, jazyk ktory vyuziva dany BAKALARSKA PRACA FRI UNIZA framework ale aj krivku ucenia. Velmi dolezita bude pre moznost vytvorenia API v danom frameworku - potencionalny re-use back-end casti v SPA. Vyznamnym faktorom bude aj velkost komunity. Tabulka 1 Porovnanie vybranych MPA frameworkov Vzhladom na Tabulku 1 a Obrazok 1 si myslim, ze Laravel je najvhodnejsim kandidatom na vyvoj prikladnej aplikacie. Sice CodeIgniter ma rychlu krivku ucenia, Laravel ma vacsiu komunitu. Velmi zavazil aj fakt, ze Laravel je daleko vyhladavanejsi ako CodeIgniter vo vyhladavaci Google. To znamena, ze ak pri vyvoji aplikacie nastanu nejake problemy, je vysoka pravdepodobnost, ze niekto sa uz s tymto problemom stretol a bude vyrieseny. Technologie pre vyvoj Single Page Aplikacii Angular Angular si mozu niektori mylit s AngularJS. AngularJS je prva verzia frameworku Angular, ktora vyuzivala JS. Od verzie 2.0 Angular vyuziva TypeScript (TS) namiesto JS. TS je striktna verzia JS, ktora vyuziva datove typy a podla mojho nazoru nuti vyvojara pisat prehladnejsi kod. Pri spusteni aplikacie sa TS transpiluje na JS. Tento cisto front-end framework je zalozeny na komponentoch. Aplikacia ma hlavny komponent, ktory moze sluzit ako nejake rozlozenie stranky (layout). Komponenty je mozne vytvorit v prikazovom riadku a kazdemu komponentu sa nasledne prideli aj CSS subor (platny len v danom komponente) a zaroven aj TS subor pre dany komponent. V TS subore je mozne spracovavat data pomocou HTTP ziadosti a zaroven vytvarat funkcie potrebne pre dany komponent. V tomto subore taktiez najdeme aj konstruktor, ktory sa vola pri vytvoreni daneho komponentu. Komponenty mozu byt samozrejme do seba vnorene a je aj mozne zdielat si informacie. Navigacia v tomto frameworku sa vykonava pomocou tzv. router linkov ktore nahradzaju len jeden komponent (komponent sa stale moze skladat z viacerych komponentov) podla trasy, pricom ostatne komponenty sa nemusia znova nacitat. Ako klady tohto frameworku by som uviedol prehladnost pri CSS suboroch pre dany komponent. Kedze CSS plati len pre dany komponent, je mozne vyhnut sa aj pisanim tried alebo ID pre dane selektory. Za dalsie plus mozno povazovat ze zdielanie atributov medzi komponentmi, ktore funguje obojsmerne. Pri zmene hodnoty tohto atributu v danom komponente, sa tato hodnota prenesie okamzite aj do komponentu, ktory zdiela tento atribut. Komunita tohto frameworku je masivna, co je mozne povazovat za dalsie pozitivum. Za hlavnu nevyhodu mozno povazovat, ze Angular na rozdiel od drvivej vacsiny frameworkov pouziva TS namiesto JS. TS moze byt problem pre front-end vyvojarov, ktori pracovali zatial len v JS a nepoznaju programovaci jazyk v ktorom existuju datove typy ako napr. C# alebo Java. React Existuje vela diskusii o tom, ci React je framework alebo len kniznica. Oficialna stranka tvrdi, ze sa jedna len o kniznicu, avsak mnoho vyvojarov ho poklada za front-end framework, pretoze sa da v nom spravit prakticky vsetko potrebne na klientskej strane. Tak ako Angular, aj React pouziva komponenty na zobrazenie obsahu. Tato kniznica vyuziva JS. Taktiez na rozdiel od drvivej vacsiny nevyuziva HTML ale len JS na vykreslovanie komponentov. Na rozdiel od frameworku Angular, kazdy komponent obsahuje len jeden JS alebo JavaScript XML (JSX) subor. Ak je subor typu JSX, tak sa pre vytvorenie elementu velmi podoba HTML. Obrazok 2 Rozdiel medzi syntaxou JS a JSX syntaxou [2] V tomto subore najdeme metodu render() ktora ma navratovu hodnotu instanciu triedy ReactComponent . V kazdom komponente je mozne vytvorit si funkcie pren potrebne. Po instalacii rozsirenia, je mozne pridat aj smerovaci system, kde je mozne pre danu trasu nastavit komponent ktory sa ma zobrazit. React ma taktiez obrovsku komunitu. Za kladnu stranku React mozno povazovat jeho jednoduchost v porovnani s frameworkom Angular, kedze vyuziva len JS a nie TS. Pri komponente nam staci len jeden subor na rozdiel od frameworku Angular kde su nevyhnutne aspon 3 subory. Zaroven je aj mozne React pouzit s MPA frameworkom, kedze sa jedna len o kniznicu. Ako hlavne negativum mozno spomenut absenciu HTML. Aj ked syntax pomocou JSX je velmi podobna, najdu sa rozdiely, napr. class je definovana ako className . Dalej nemozno opomenut, ze sa nam v jednom subore miesa struktura daneho komponentu a rozne funkcie, co nie je prave najkrajsie (podla mojho nazoru by taketo veci mali byt oddelene, tak ako to je vo frameworku Angular). Vue.js Vue.js je front-end framework, ktory vyuziva JS, HTML a CSS. Tento framework taktiez vyuziva komponenty. Podobne ako v React aj tu sa komponent sklada len z jedneho suboru. Tento subor je vsak typu VUE. Tento subor mozno rozdelit do troch casti. Prva cast je sablona, kde sa nachadza HTML tohto komponentu. Druha cast je script, v ktorom si mozeme vytvorit funkcie potrebne pre dany komponent a zaroven aj spracovavat data. Tretia cast je tvorena z CSS pre dany komponent. Vo Vue.js samozrejme mozeme najst aj smerovaci system, ktory je podobny so smerovacim systemom frameworku Angular. Za vyhodu tohto frameworku mozno povazovat jeho prehladnost. Navzdory tomu, ze HTML, CSS aj JS jedneho komponentu su ulozene v jednom subore, ide o prehladnejsie rozdelenie, ako je to v pripade kniznice React. Dalej by sa dala vyzdvihnut dokumentacia, ktora je najkvalitnejsie spracovana v porovnani s frameworkom Angular a kniznicou React. Ako hlavnu nevyhodu Vue.js povazujem jeho male rozsirenie v porovnani s frameworkom Angular a kniznicou React. Zaroven nema taku velku komunitu aku ma Angular resp. React. Kym Angular je vyvijany firmou Google, React zasa Facebook komunitou, Vue.js nie je vyvijany firmou, co ma dopad na jeho nizsi dopyt. Zhrnutie Na lepsie predstavenie dopytu po danych technologiach si ukazeme graf na ktorom bude mozne vidiet ako casto bola dana technologia vyhladavana vo vyhladavaci Google. Vysvetlenie grafu: ,,Cisla predstavuju zaujem vo vyhladavani vzhladom na najvyssi bod v grafe pre danu oblast a casove obdobie. Hodnota 100 predstavuje najvyssiu popularitu prislusneho vyrazu. 50 znamena, ze ma polovicnu popularitu. Skore 0 znamena, ze nebol dostatok dat pre dany vyraz."[3] Obrazok 3 Zaujem v priebehu casu o dane vyrazy (vyhladavanie na Google)[3] Podla Obrazka 3 mozeme vidiet, ze najvyhladavanejsim z danych frameworkov resp. kniznice je Angular. V pomerne tesnom zavese je za nim React, Vue.js vyrazne zaostava. Pre lepsie znazornenie rozdielov medzi SPA technologiami som vytvorit tabulku na ktorej budu zobrazene rozdiely medzi nimi. V tejto tabulke budem porovnavat autora, co je dolezite kvoli podpore danej technologie do buducnosti. Dalej budem porovnavat o aky typ technologie sa jedna (framework alebo kniznica), aky jazyk vyuziva, nevynecham ani krivku ucenia. Velmi dolezitym faktorom bude moznost re-use HTML a CSS, ktore bude mozne vyuzit aj v MPA. Nemenej vyznamnou bude aj velkost komunity. Tabulka 2 Porovnanie vybranych SPA technologii Z dovodu malej komunity Vue.js som sa rozhodoval medzi kniznicou React a frameworkom Angular. Sice Angular ma pomalsiu krivku ucenia ako React, rozhodol som sa pre Angular. V kniznici React je mozne znovu pouzit len CSS subory (ciastocne aj kod z JS), zatial co vo frameworku Angular je mozne znovu pouzit CSS (ciastocne aj kod z JS) a k tomu este HTML z MPA. Prave pre tento fakt som uprednostnil Angular. Specifikacia poziadaviek V tejto kapitole si urcime poziadavky pre dany system. Poziadavky budu prezentovane pomocou diagramov pripadov pouzitia. V prvej casti tejto kapitoly urcime akterov a postupne si budeme tychto akterov analyzovat pomocou diagramov pripadov pouzitia. Urcenie akterov Spravne urcenie akterov je zakladom pre vytvorenie tych spravnych poziadaviek pre system. V nasej aplikacii bude moct byt pouzivatel prihlaseny, neprihlaseny alebo moze byt adminom. Sice prihlaseny a neprihlaseny pouzivatel budu mat toho vela spolocneho, budu sa aj lisit. Z tohto dovodu povazujem za vhodne vytvorit zakladneho aktera, ktory ako pouzivatel v praxi nebude existovat, ale bude dolezity z hladiska generalizacie (zabranenie duplicitnym pripadom pouzitia). Akteri: Pouzivatel - tymto pouzivatelom je kazdy pouzivatel bez ohladu na to, ci je prihlaseny, neprihlaseny alebo je adminom. Neprihlaseny pouzivatel - pouzivatel ktory nie je autentifikovany, sice mu je dostupny takmer vsetok obsah, predsa len ma obmedzenejsie moznosti ako prihlaseny pouzivatel. Prihlaseny pouzivatel - pouzivatel ktory je prihlaseny, ma sirsie moznosti ako neprihlaseny. Admin - moze spravovat vsetok obsah webu (filmy, tvorcov) a samozrejme aj uzivatelov (hodnotenia, prispevky). Pouzivatel V praxi takyto pouzivatel neexistuje. Je vsak velmi dolezity, pretoze potom z neho priamo dedia prihlaseny resp. neprihlaseny pouzivatel. Tento akter reprezentuje vsetky pripady pouzitia, ktore platia pre prihlaseneho aj neprihlaseneho pouzivatela. Neprihlaseny pouzivatel Na rozdiel od predchadzajuceho aktera, tu sa jedna uz o konkretny pripad pouzivatela. Tento akter je potomkom aktera - Pouzivatel. Prihlaseny pouzivatel Tento akter je taktiez potomkom aktera - Pouzivatel. Jedna sa tu uz o prihlaseneho pouzivatela, ktory bude moct hodnotit, komentovat a pridavat zaujimavosti o filmoch. Admin Admin je potomkom aktera - Prihlaseny pouzivatel. Admin ma za ulohu spravovat obsah stranky. Navrh Aplikaciu s databazou filmov som sa rozhodol nazvat FRIFD (Fakulta Riadenia a Informatiky Filmova Databaza). Tato kapitola obsahuje styri podkapitoly. V prvej rozoberiem navrh datoveho modelu (datovy model bude vyuzivany MPA aj SPA aplikaciou). V druhej podkapitole je obsiahnuty navrh MPA aplikacie, v tretej je rozobrany navrh SPA aplikacie. Posledna podkapitola obsahuje navrh pouzivatelskeho rozhrania. Navrh datoveho modelu Tento datovy model som navrhol tak, aby vysledna aplikacia mohla splnat vsetky poziadavky z predoslej kapitoly. Jedna sa o MySQL 5.7 databazu. Datovy model pozostava z 12 tabuliek. Nazvy tabuliek a ich atributov su v anglickom jazyku. Tabulky (kompletny datovy model je na Obrazku 9): movie - najvacsia tabulka v celom modeli. Uchovava udaje o filmoch. Kazdy film ma 3 nazvy (atributy title_sk, title_en, title_original). Dalej obsahuje rok vydania filmu, datum jeho uvedenia do kin na Slovensku a datum vydania filmu na blu-ray disku (rok vydania sa moze lisit od roku kedy bol uvedeny do slovenskych kin). Taktiez tu najdeme krajinu povodu daneho filmu, jeho hodnotenie, popis, relativnu cestu k obrazku filmu a adresu traileru. Tato tabulka ma atribut aj pocitadlo navstev (visits_count). Hodnota pocitadla navstev sa navysi pri kazdom zobrazeni nahladu filmu. genre - tato tabulka obsahuje zoznam zanrov, zanre v nej su uz uvedene slovensky, pretoze tieto zanre budu vypisovane v aplikacii. Primarnym klucom tejto tabulky je genre_name z dovodu zabranenia duplicity (keby bol primarnym klucom id, tak by sa mohlo stat napr., ze by sme tam mali v danej tabulke ,,akcny" 2 krat). movie_genre - jedna sa o asociacnu entitu so vztahom M:N medzi tabulkami movie a genre. users - jedna sa o tabulku vygenerovanu frameworkom Laravel. Tato entita ma unikatne atributy name a email, vdaka comu ma kazdy uzivatel unikatne meno a e-mail. V tejto tabulke som doplnil atribut admin datoveho typu TINYINT. Ak tento atribut nadobuda hodnotu 1, dany uzivatel je adminom (povodne je tento atribut nastaveny na NULL). user_movie_rating - tabulka ktora obsahuje hodnotenie filmu uzivatelom. Plati, ze kazdy uzivatel moze mat len jedno hodnotenie pri danom filme. Tato tabulka taktiez obsahuje atribut comment (komentar) k hodnoteniu, ktory nie je povinny. user_movie_post - tato tabulka obsahuje uzivatelske prispevky (komentare, zaujimavosti) k filmom. Pomocou atributu type je mozne zistit, ci sa jedna o komentar alebo zaujimavost (dany atribut nadobuda hodnoty - komentar a zaujimavost). message_for_admin - v tejto tabulke su uchovavane spravy pre admina. Tabulka obsahuje atribut user_id (id pouzivatela). Ak je tento atribut NULL, tak sprava nebola odoslana uzivatelom a zaroven je vyplneny atribut name vyplneny. Ak atribut user_id nie je NULL, tak atribut name v tejto tabulke je NULL. Atribut name potom ziskame uz z daneho uzivatela na zaklade jeho id. person - tabulka ktora obsahuje osobne udaje o tvorcoch - meno, priezvisko a datum narodenia. Dalej obsahuje kratku biografiu a relativnu cestu k obrazku danej osoby. Podobne ako pri tabulke movie aj tu najdeme pocitadlo navstev, ktoreho hodnota sa navysi pri kazdom zobrazeni profilu tohto tvorcu. actor - v tejto tabulke najdeme vsetkych hercov. Ak je tvorca z tabulky person v tejto tabulke, znamena to, ze je hercom. director - tato tabulka obsahuje vsetkych reziserov. Podobne ako pri predchadzajucej tabulke, ak je tvorca z tabulky person v tejto tabulke, znamena to, ze je reziserom. actor_in_movie - asociacna entita s kardinalitou M:N medzi tabulkami actor a movie. director_in_movie - jedna sa o asociacnu entitu so vztahom M:N medzi tabulkami director a movie. Navrh MPA Architektura MPA Ako bolo spomenute uz v druhej kapitole frameworkom pre implementaciu MPA bude Laravel. Tento framework vyuziva architekturu MVC. Popis Laravel MVC: Model - vrstva ktora je zodpovedna za pracu s databazou. Laravel vyuziva Eloquent model pomocou ktoreho sa da pracovat s databazou. View - jedna sa o prezencnu vrstvu, je zodpovedna za spravne rozlozenie a zobrazenie stranky. Vo frameworku Laravel je reprezentovana PHP sablonami (blades). Controller - jedna sa o riadiacu jednotku, ktora spaja spolu Model a View. V tejto vrstve sa riesia aj logicke operacie. Ako funguje MVC vo frameworku Laravel Pouzivatel odosle poziadavku - pouzivatel odosle nejaky formular, vyberie si inu zalozku z menu alebo znovu nacita rovnaku stranku. Najde sa vhodna trasa - najde sa vhodna trasa (route) pre danu poziadavku. Pre danu trasu je urcena urcita akcia z ovladaca (controller). Ovladac spolupracuje s modelom - pokial je potrebne vykonavat nejaku operaciu nad databazou, ovladac pracuje s modelom. Ovladac odovzdava vyslednu sablonu - ovladac odovzda ako navratovu hodnotu sablonu s potrebnymi premennymi. Vysledna sablona sa zobrazi pouzivatelovi - pouzivatelovi sa na jeho webovom prehliadaci zobrazi odpoved na jeho poziadavku. Navrh modelov Pre kazdu tabulku bude najlepsie vytvorit samostatny model. Modely budu pomenovane Camel case notaciou (napr. tabulka actor_in_movie bude prezentovana modelom ActorInMovie ). Vhodne bude aj kazdy model prepojit s inymi modelmi, na zaklade vztahov v databaze, aby bolo mozne vytazit z tychto modelov maximum. Navrh ovladacov Podla mojho nazoru vhodnejsie riesenie ako vytvorit ovladac ku kazdemu modelu bude vytvorit ovladac ku kazdej podstranke. V aplikacii bude vela AJAX volani ktore budu mat ako navratovu hodnotu sablonu s datami, tym padom si myslim, ze toto riesenie bude prehladnejsie. Struktura sablon Tato aplikacia bude mat jedno rozlozenie strany, v ktorom sa bude dynamicky menit sekcia obsahu, importov dalsich CSS resp. JS suborov (ak to bude nutne) a nazov stranky. Sablony ktore tvoria podstranky, budu moct obsahovat dalsie sablony, co zvysi prehladnost kodu ale ulahci nam aj pracu s AJAX. Sablony ktore nebudu reprezentovat podstranky ale len ich casti, budu v inom priecinku (priecinok vkladanych sablon). V tomto priecinku budu este v dalsom priecinku ktory bude mat nazov danej sablony do ktorej budu tieto sablony vlozene. Navrh SPA Architektura SPA Na implementaciu SPA casti bude pouzity Angular, ktory som si vybral v druhej kapitole. Angular je vsak len front-end frameworkom. To vsak nie je problem, kedze Laravel zahrna aj moznost vytvorit API cim je mozne znovu pouzitie (re-use) back-end casti. Komunikacia medzi front-end a back-end bude prebiehat pomocou HTTP ziadosti. Angular posle danu ziadost na Laravel API (moze posielat aj parametre pomocou JSON) s urcitou trasou. Laravel API uz najde vhodnu trasu a vykona prislusnu metodu v ovladaci (ovladac samozrejme komunikuje s databazou prostrednictvom modelov) a po dokonceni metody odovzda ako navratovu hodnotu vystup vo formate JSON, ktory bude v TS lahko spracovatelny. Navrh servisnych tried Kedze sa nejedna o nejak velmi velku aplikaciu, jedna globalna servisna trieda by mala pre tuto aplikaciu stacit. Tato servisna trieda by mala obsahovat metody ktore budu globalne potrebne v komponentoch ako napriklad komunikacia s Laravel API a sprava autentifikacnych dat. Struktura komponentov Podobne ako u sablon aj niektore komponenty budu tvorene kompozitne, aby sa predislo neprehladnemu kodu. Ak bude komponent ktory je castou ineho komponentu bude v osobitnom priecinku. V tomto priecinku bude zasa umiestneny este v jednom, ktoreho nazov bude komponent, do ktoreho je vkladany. Navrh pouzivatelskeho rozhrania Uz podla nazvu aplikacie (FRIFD) som sa rozhodol zladit dizajn aplikacie do zltej farby (pozn. zlta je farba nasej fakulty). Popri zltej tvoria dizajn stranky aj biela, cierna a siva. Na stranke najdeme aj cervenu a slabomodru farbu, ale to len minimalne (tlacidla na vymazanie a upravu). Pre prehladnost som sa rozhodol len pre jeden typ pisma - Raleway. Toto pismo som si zvolil pretoze je lahko citatelne a zaroven nie je az tak casto pouzivane, takze aplikacia nebude posobit ,,nudnym dojmom" ako keby pouzivala casto pouzivane pismo ako napr. Arial. Pouzivatelske rozhranie (UI) som sa snazil vytvorit co najprehladnejsie aby bolo jednoduche sa v nom orientovat. Samozrejme, UI je responzivne, aplikacia nestraca na funkcionalite ani na mobilnom zariadeni a je pohodlne ovladatelna. Pre predstavu o tom ako bude dana aplikacia vyzerat ci uz na desktopovom prehliadaci alebo mobilnom zariadeni som vytvoril navrh pouzivatelskeho rozhrania. Tieto navrhy boli vytvorene v online nastroji Na Obrazku 12 mozeme vidiet zobrazeny nahlad filmu aplikacie FRIFD zobrazenu na desktopovom prehliadaci. V tomto rozhrani najdeme moznost rychleho vyhladavania v ktorom si mozeme aj zvolit ci chceme vyhladavat tvorcov alebo filmy. Vpravo hore mozeme vidiet meno prihlaseneho pouzivatela ktoremu sa po kliknuti na toto tlacidlo rozbali menu. V tomto menu budu moznosti zobrazit moje prispevky a odhlasit sa. Dalej tu najdeme horizontalne menu s troma zalozkami. Pri kazdom profile filmu budu aj styri stitky (tabs), kde si bude mozne zobrazit hodnotenia, komentare, zaujimavosti a trailer k danemu filmu. V bocnom obsahu stranky (sidebar) mozeme vidiet hodnotenia filmu podla FRIFD a prihlaseneho uzivatela. Na Obrazku 13 je zobrazeny identicky nahlad filmu ako pri Obrazku 12. Mozeme vidiet, ze nahlad je plne prisposobeny mobilnemu zariadeniu. Jednotlive sekcie (logo, vyhladavanie, autentifikacny panel, hlavny obsah, bocny obsah) sa zobrazili pod seba aby boli lepsie viditelne a citatelne, kedze displej pri mobilnych zariadeniach je niekolko nasobne mensi ako pri desktopovych monitoroch. Zakladne menu si moze pouzivatel rozbalit. Podobne ako zakladne menu si pouzivatel moze rozbalit aj stitky pri danom filme (hodnotenia, komentare, zaujimavosti a trailer). Implementacia Tato kapitola sa zaobera implementaciou demonstracnej aplikacie pomocou dvoch roznych technologii. V prvej podkapitole si zvolim vhodne vyvojove prostredie pre vyvoj SPA a MPA aplikacie. Druha podkapitola popisuje kniznice, ktore budu pouzite v oboch aplikaciach. V tretej podkapitole je popisana praca s databazou. V ostatnych podkapitolach su sledovane rozdiely pri implementacii MPA a SPA. Vyber vyvojoveho prostredia Obe aplikacie som sa rozhodol vyvijat vo vyvojovom prostredi PhpStorm od firmy JetBrains. Toto vyvojove prostredie som si vybral z toho dovodu, pretoze mi bola dobre vysvetlena praca v nom na predmete - Vyvoj aplikacii pre internet a intranet. PhpStorm zaroven podporuje vsetky programovacie jazyky potrebne pre vyvoj MPA a SPA aplikacii (PHP, JS, TS). Vybrane prostredie podporuje aj HTML a CSS. Kniznice pouzite v oboch aplikaciach Kniznice obsiahnute v tejto podkapitole budu vyuzite v oboch aplikaciach. Bootstrap je kniznica pomocou ktorej je mozne zabezpecit responzivny dizajn. Tato kniznica dokaze rozdelit stranku na 12 casti a pri zmensovani rozlisenia tieto casti dava pod seba, cim zostava stranka prehladna aj na mobilnom zariadeni. Tuto kniznicu som si vybral kvoli kvalitnej dokumentacii a obrovskej komunite. Tato kniznica umoznuje jednoduchu manipulaciu s DOM v JS pomocou selektorov. Aj ked Angular vyuziva TS, bude mozne tuto kniznicu v nom pouzit. Pre tuto kniznicu som sa rozhodol, pretoze umoznuje lahko pracovat s DOM a podobne ako Bootstrap ma obrovsku komunitu. Jedna sa o rozsirenie kniznice jQuery. Tato kniznica ponuka nastroje (widgets) ako nastroj na vyber datumu alebo stitky. Tuto kniznicu som si vybral, pretoze ma pestru ponuku tychto nastrojov a jej dokumentacia je kvalitne spracovana. Tato JS kniznica sluzi na zobrazovanie responzivnych vyskakovacich okien, ktore na kazdom prehliadaci vyzeraju rovnako (na rozdiel od standardnych JS vyskakovacich okien). Samotna kniznica je jednoducha na pouzitie a disponuje sice kratkou ale dobrou dokumentaciou. DataTables je JS kniznica pomocou ktorej je mozne vytvarat tabulky s cislovanim, vyhladavanim, zoradovanim a dalsimi rozsireniami. Jedno z rozsireni ponuka responzivitu danej tabulky, co je vyhodne pre mobilne zariadenia. Ak tabulka nedokaze zobrazit vsetky stlpce, staci len kliknut na rozsirovaciu ikonu daneho riadku a zobrazi sa vyskakovacie okno so vsetkymi udajmi daneho riadku. Tuto kniznicu som si vybral, pretoze ma velke mnozstvo rozsireni a kvalitnu dokumentaciu. V oboch projektoch budeme pracovat s databazou prostrednictvom frameworku Laravel. V tomto frameworku je mozne pracovat s databazou pomocou objektovo relacneho mapovania (ORM). Konkretne sa jedna o Eloquent ORM ktore vyuziva modely. Zaroven je aj mozne standardne komunikovat s databazou pomocou nativnych (raw) prikazov. Tieto nativne prikazy je mozne kombinovat spolocne s komunikaciou prostrednictvom modelu. Velmi pohodlne je vsak, ze komunikaciu s databazou netreba nijak otvarat ani zatvarat. Eloquent model vyrazne ulahcuje pracu s databazou. Ku kazdej tabulke v databaze je mozne vytvorit Eloquent model. Dany model je mozne vytvorit v prikazovom riadku pomocou prikazu (je nutne byt v korenovom adresari projektu): Za najvacsiu vyhodu modelu je jeho mozne prepajanie s dalsimi modelmi. Pomocou vztahov ako hasOne (kardinalita 1:1), hasMany (kardinalita 1:N) a belongsToMany (kardinalita M:N) je mozne spolu spojit dane modely tabuliek. Na Obrazku 14 mozeme vidiet cast kodu Eloquent modelu tabulky movie. Ak by sme chceli napriklad ziskat pole vsetkych modelov hercov ktori hraju vo filme s id 8 stacilo by nam vykonat nasledujuci kod zobrazeny na Obrazku 15. Vo frameworku Laravel najdeme subor web.php. V tomto subore najdeme vsetky trasy (angl. routes) v danej aplikacii. Zaroven tam najdeme aj AJAX trasy. Pri danej trase je nutne specifikovat nazov ovladaca a jeho verejnu metodu ktora sa ma pri nacitani trasy vykonat. Ak sa jedna o AJAX ziadost je nutne spravne specifikovat aj typ ziadosti (GET, POST, PUT, DELETE). Pri beznom nacitani stranky sa pouziva typ ziadosti GET. Trasy mozu byt obsahovat aj parametre. Parametre musia byt ohranicene lomkami a kuceravymi zatvorkami. Na dalsom obrazku si ukazeme trasu ktora je urcena pre zobrazenie profilu tvorcu. Zoznam tras tu najdeme v subore app-routing.module.ts. V tomto subore je definovana trasa a komponent, ktory sa ma na mieste komponentu router-outlet zobrazit. Podobne ako v MPA aj tu je mozne do trasy zakomponovat parametre. Parametre musia byt oddelene lomkami a mat pred nazvom parametru dvojbodku. Na nasledujucom obrazku si ukazeme trasu, ktora je urcena pre zobrazenie profilu tvorcu. Za akciu mozno povazovat taku metodu, ktora sa vola pri zobrazeni danej sablony alebo komponentu. Sice tieto aplikacie maju spolocny back-end ich akcie su rozdielne nielen v navratovej hodnote, tak ako som najskor predpokladal. V Laravel frameworku ma akcia navratovu hodnotu sablony s premennymi. Premenne sa pripajaju k sablone pomocou klauzuly with . Sablona moze obsahovat neobmedzeny pocet premennych. Premenne je mozne nazvat inak ako bolo s nimi pracovane v ovladaci. Ak sa jedna o AJAX ziadost, telo akcie by malo byt zaobalene do podmienky, kde sa overuje ci sa jedna o AJAX volanie. Zaroven ak sa posielaju data cez AJAX do ovladaca, je mozne ich ziskat pomocou prikazu Request::all() . Na nasledujucom obrazku mozeme vidiet akciu ktora sa spusta pri nacitani stranky s profilom tvorcu. Ako bolo uvedene v navrhu akcie z Laravel API posielaju data frameworku Angular prostrednictvom JSON suborov. K uvedenemu JSON suboru je nutne uviest aj stav odpovede pre danu poziadavku. Ak z frameworku Angular posielame nejake data v JSON formate pre danu akciu, je mozne prevziat ich pomocou prikazu Request::all() . Na nasledujucom obrazku je zobrazena akcia ktora posiela data pre zobrazenie profilu tvorcu. Jedna sa o rovnaku akciu ako je na Obrazku 19, akurat tato bude urcena pre SPA aplikaciu.Ako mozeme vidiet, tak aj ked su akcie na Obrazku 19 a Obrazku 20 rovnake, su rozdielne nielen v navratovej hodnote, ale aj o cast kodu v zelenom ramceku na Obrazku 20. V Laravel sablonach je mozne zavolat metodu modelu $person->actor cim je mozne dostat sa do atributov tabulky actor (pomocou modelu Actor ) a zistit z nej actor_id daneho herca (ak nim je). Dalej je mozne zavolat aj hociktoru metodu modelu Actor , cim ziskame modely vsetkych filmov v ktorych herec hral - na Obrazku 20 $person->actor- >movies . Toto vsak nie je mozne v Angular aplikacii, preto ak chceme vyuzit tieto udaje je nutne zavolat tuto metodu uz v ovladaci. Na nasledujucom obrazku je znazorneny rozdiel medzi navratovou hodnotou akcie na Obrazku 20 ak vynechame alebo nevynechame cast kodu v zelenom ramceku.Ako mozeme vidiet na Obrazku 21, tak bez aplikacie rozsireni daneho modelu v ovladaci, ktore su v zelenom ramceku, nedostaneme vsetky potrebne data pre zobrazenie profilu tvorcu (kedze pri tvorcovi sa zobrazuju aj filmy jemu prisluchajuce). Preto je nutne pre SPA aplikaciu aplikovat tieto rozsirenia uz v ovladaci.Vo frameworku Angular mozeme o data ziadat pomocou asynchronnych HTTP ziadosti, kde je potrebne uviest, typ ziadosti a URL adresu ziadosti. Kedze v tejto aplikacii je zakladna URL adresa rovnaka, vytvoril som pre tieto ziadosti vlastnu metodu v servisnej triede GlobalService . Tato trieda obsahuje viacere metody ktore su potrebne vo viacerych komponentoch aby nedoslo k duplicite kodu. Metoda tejto triedy, pomocou ktorej ziadame o data ma nazov Kedze v tejto metode je nutne poslat aj text vyhladavania bolo nutne pouzit typ metody POST, pretoze pri GET by nebolo mozne posielat parametre prostrednictvom JSON premennej. Ako bolo uz viackrat spomenute, Laravel vyuziva sablony (blades) a Angular komponenty na zobrazenie obsahu. Sablony vo frameworku Laravel tvoria PHP subory. Tieto sablony by podla konvencii nemali obsahovat ziadnu vypoctovu logiku zo strany servera, ani ziadnu cast JS kodu. Sablona sa moze skladat z viacerych sablon. Taktiez dana sablona moze dedit z inej sablony a prepisovat jej stanovene sekcie. V tejto aplikacii je dedene len z jedinej sablony - rozlozenia stranky. Vsetky sablony sa nachadzaju v adresari resources/views vzhladom na korenovy adresar Laravel projektu. V rozlozeni stranky sa nachadzaju vsetky globalne JS a CSS subory. Zaroven su tam zahrnute sablony horneho panelu a menu, pretoze tieto sekcie najdeme na kazdej podstranke. Sekcie sa vytvaraju pomocou znacky @yield('nazov_sekcie') . Rozlozenie stranky sa sklada z nasledujucich sekcii, ktore su potom strankami prepisovane. Na nasledujucom obrazku je zobrazena cast kodu sablony ktora reprezentuje zalozku FriFd20 (top 20 filmov podla hodnotenia) v aplikacii. Skladanie sablon ma 2 velke vyhody. Prvou vyhodou je, ze sa da lahko predist neprehladnemu kodu (vela v sebe vnorenych blokov). Druha vyhoda je, ze ak chceme obnovit cast podstranky pomocou AJAX, tak mame uz predpripravenu sablonu ktoru mozeme z ovladaca vratit aj s potrebnymi premennymi. setky podstranky sa nachadzaju v adresari resources/views. Ak sa dana podstranka sklada z viacerych sablon, tak tieto sablony su ulozene adresari Rozlozenie stranky (subor index.html) obsahuje len jeden komponent app-root ktory sa sklada z troch komponentov. Dva komponenty - horny panel a menu su zahrnute v rozlozeni stranky. Treti komponent je router-outlet ktory sa meni podla atributu routerLink tak ako to bolo spomenute v navigacii. Globalne CSS a JS subory mozu byt zahrnute bud v index.html alebo v subore angular.cli.json. Jedna sa vlastne o triedu, v ktorej najdeme atributy a metody potrebne pre dany komponent. Komponent obsahuje konstruktor, v ktorom by sa podla konvencii mali nachadzat len metody pre prevzatie parametrov. Logicke operacie pri nacitani komponentu, ale aj preberanie dat potrebnych pre zobrazenie komponentu pomocou HTTP ziadosti by mali byt Kedze HTTP ziadosti prebiehaju asynchronne, je nutne zobrazit komponent az po tom, co obdrzi potrebne data. Toto je mozne vykonat pomocou direktivu *ngIf , ktory zobrazi dany blok len ak dany vyraz je pravdivy, resp. nenadobuda hodnotu null . Pocas cakania na zobrazenie daneho komponentu sa uzivatelovi zobrazi notifikacny obrazok nacitavania. Na Obrazku 27 je priklad bloku, ktory sa zobrazi len v pripade, ze atribut movie instancie movieData nie je null . Otaznik pred pristupom k danemu atributu znaci, ze dany atribut danej instancie nemusi existovat, tym padom nam aplikacia nevyhlasi chybu, ze pristupujeme k neexistujucemu atributu. Zobrazenie komponentu Obnovenie komponentu Pri rovnakej trase dvoch komponentov a zmene len parametra danej trasy, moze dojst k neobnoveniu vsetkych potrebnych dat tohto komponentu. Takyto problem moze nastat, ked mame zobrazeny nahlad nejakeho filmu a pomocou rychleho vyhladavania chceme zobrazit iny film (rovnaka trasa, len iny parameter). Tento problem sa da vsak lahko vyriesit. Staci si vytvorit DummyComponent , prazdny komponent. Pri rychlom vyhladavani kazdeho filmu resp. tvorcu sa vykona metoda ktora routerLink nasmeruje najprv na DummyComponent a potom spat na komponent, ktory zobrazuje dany film alebo tvorcu. Tymto dojde ku kompletnemu obnoveniu dat daneho komponentu. Navyse je mozne nastavit parameter skipLocationChange na true , co zaisti, ze ak uzivatel klikne na tlacidlo spat, tak ho vrati spat na stranku kde realne bol. Na nasledujucom obrazku mozeme vidiet metodu ktora zaisti kompletne obnovenie komponentu. Ked dochadza k zmene dat v DataTable tabulke, je nutne tuto tabulku znicit a znovu inicializovat, inak tam ostanu uviaznute povodne data. Aby sa data stihli spravne zapisat do tela tabulky pred inicializaciou, je nutne pockat aspon 1 milisekundu pomocou funkcie setTimeout. Autentifikacia MPA Vo frameworku Laravel je mozne nechat si vygenerovat autentifikacny system, ak zadame v prikazovom riadku prikaz (je nutne nachadzat sa v korenovom adresari projektu): php artisan make:auth. Potom je este nutne migrovat databazu pomocou prikazu pomocou prikazu: php artisan migrate . Po tomto je este nutne upravit dizajn vygenerovanych autentifikacnych stranok a vhodne umiestnit sekciu na prihlasovanie do horneho panelu. Autentifikacia tu funguje na principe session, takze uzivatel zostava prihlaseny na urcity cas aj po tom, co na danom zariadeni zatvori prehliadac. 5.7.2 Autentifikacia SPA Autentifikacia v SPA funguje odlisne ako v MPA. V servisnej triede GlobalService su globalne data o tom, ci uzivatel je alebo nie je prihlaseny. Tieto data su instanciou generickej triedy BehaviorSubject , ktore je mozne si vyziadat pomocou prikazu subscribe a menit pomocou prikazu next . Pristup k tymto datam si moze ktorykolvek komponent (komponent musi samozrejme mat atribut instanciu triedy GlobalService ) vyziadat alebo ich moze na poziadanie aj zmenit. ri spusteni aplikacie sa vykona konstruktor aplikacie, a uzivatel na zaciatku nie je prihlaseny. Uzivatel sa moze bud registrovat alebo prihlasit, cim sa zmeni stav tychto dat (pomocou settera triedy GlobalService ) a bude prihlaseny. Ak nahodu uzivatel zatvori prehliadac alebo obnovi stranku natvrdo (F5), tak bude odhlaseny. Ak otvori nahodou stranku na novej karte, bude na nej neprihlaseny. Uzivatel je prihlaseny na danej karte dokym ju ma otvorenu alebo sa neodhlasi. Zaver Hlavnym cielom tejto bakalarskej prace bolo porovnat pristupy pri vyvoji MPA a SPA aplikacii. Po implementacii oboch aplikacii mozem konstatovat, ze sposoby su si dost podobne. Medzi podobnosti vyvoja tychto aplikacii je mozne zahrnut prehladnost. V oboch technologiach bolo mozne kompozitne poskladat sablony resp. komponenty, cim sa predislo neprehladnemu kodu. V oboch pripadoch bolo mozne pre specificke podstranky resp. komponenty pridat dalsi CSS a JS/TS subor platny len pre danu cast. Najdeme sice menej velkych rozdielov, avsak tych malych je neurekom. Za hlavny rozdiel je mozne povazovat obnovu dat. Kym v MPA ak sme chceli obnovit data bolo nutne pouzit AJAX na ich vykreslenie alebo obnovenie celej stranky. V SPA stacilo len zmenit atribut komponentu a zmena sa hned dostavila, nebolo nutne volat ziadne obnovenie. Avsak na druhu stranu, niektore struktury ako DataTable, ktore v sebe ,,uzamkli" data bolo nutne manualne obnovit a nechat aj cas tymto novym datam na zapis. Je viditelne, ze SPA technologie su mladsie od tych MPA, pretoze pri vyvoji SPA aplikacie som narazil na viac problemov a nasiel aj zopar chyb, ktore museli byt riesene takym nepriamym riesenim (obnovenie komponentu). Podla mojho nazoru, front-end developer ktory vyvija v MPA frameworku, by sa bol schopny pomerne rychlo sa orientovat v jednom z SPA frameworkov. Avsak naucit sa pracovat v danom frameworku je uz uplne ina zalezitost, ktora nezaberie len par dni dokonca ani tyzdnov. Naopak front-end vyvojar ktory najprv pracoval v SPA frameworku, by sa podla mna rychlejsie naucil pracovat v MPA frameworku. Celkovo praca v SPA frameworku mi pride o nieco narocnejsia ako v MPA. Tieto scenare zavisia sice aj od narocnosti zvolenych frameworkov, ale podla mna vo vseobecnosti je tazsie vediet spravne pracovat v SPA frameworku. Podla mojho nazoru, v dnesnom svete je uz lepsie naucit sa pracovat v jednom z SPA frameworkov, pretoze v sucasnosti ak sa vyvija nejaka nova vacsia aplikacia, tak je to prave pomocou SPA technologii. Prestavba MPA aplikacie na SPA je sice narocna a pracna avsak nie je moc zdlhava, ak mozeme znovu pouzit HTML, CSS a casti JS kodov. Preto si myslim, ze v buducnosti prejde viacero velkych MPA prestavbou na SPA. V buducnosti je mozne, ze ak sa zacnu prerabat MPA aplikacie na SPA, tak komunita MPA frameworkov zanikne. Je mozne, ze v neskorsej buducnosti nas bude cakat svet webu len SPA, kde kazda webstranka bude posobit ako desktopova aplikacia. Suboj byvalych majstrov Europy bude akiste ozdobou kvalifikacnych bojov. Nemci si pamataju aj lepsie casy, po neuspesnej Lige narodov dokonca padli do druheho kosa. Postupit by v konkurencii Severnych Irov, Bielorusov a Estoncov mali, ale na prve miesto v skupine si vacsi zalusk robia Holandania. Musel prist restart Holandsky futbal zaziva renesanciu. Po silnych generaciach zrazu vznikla diera, ktora vyustila v neucast na poslednych dvoch velkych turnajoch. Ibaze ,,Oranjes" sa uz ako tak podarilo stabilizovat situaciu. Oporami su hraci Liverpoolu Van Dijk a Wijnaldum, goly dava Promes, Depay a jediny tridsiatnik v time Ryan Babel. Na uvod kvalifikacie Holandania bez problemov zdolali Bielorusov 4:0. Zlepsenie vykonov sa odzrkadlilo v Lige narodov, kde si v skupine smrti na poslednu chvilu vybojovali prvenstvo. Nemecko je v krize Naopak opacny problem maju Nemci. V spominanej novovzniknutej sutazi sa im podarilo ziskat iba dva body, s Holandskom prehrali 0:3 a 2:2. Na pohode nepridala ani remiza v pripravnom stredajsom dueli so Srbsko 1:1. Po neuspechu na MS v Rusku sa vola po zmene, no na lavicke ostal Joachim Low. Cerstvo skoncili akurat opory z Bayernu: Mats Hummels, Thomas Muller a Jerome Boateng. Nemecko ma sikovnych utocnikov ako Sane ci Werner, ale domaci budu hrat s vacsim entuziazmom. Vo forme je Depay, domaci dali v kazdom z ostatych styroch sutaznych duelov minimale dva goly. Pri vyhre Holandanov skoruju oba timy. Peter Pekarik sa vsetkym ospravedlnuje za chybu, ktora stala Slovensko zapas na pode Walesu. On sa ale nikomu ospravedlnovat nemusi. Slovenski futbalisti nezakoncili marcovy reprezentacny dvojzapas uspesnym Pravda je ale taka, ze hoci Slovensko prehralo po skolackom kikse Petra Pekarika, on sa nemusi ospravedlnovat vobec nikomu. Tento vysoko cestny a uctivy futbalista je azda jednym z najprikladnejsich reprezentantov, ktory nikdy nevahal prijat pozvanie do najcennejsieho dresu. Ak sa dostal na ihrisko, neodovzdal v zapase maximum, ale ovela viac. Maximum je pre neho standardom. Na konte ma uz takmer 90 reprezentacnych startov. Aj ked sa vo svojom klube mozno az tak casto k slovu nedostava, v pripade prilezitosti dokaze takmer vzdy akoby az zodrat travnik. Napriek vyssiemu futbalovemu veku je stale kondicne na vysokej urovni a k svojim uloham a povinnostiam pristupuje ako najvacsi profesional. Pekarik je presne tym hracom, ktorych si treneri v timoch obvykle zelaju. Uprimny a pokorny bojovnik a zaroven srdciar. Ano, je pravdou, ze Slovensko tahalo za kratsi koniec po okamihu, ktory si ,,Peky" za klobuk urcite neda, no druhou stranou mince je, ze sa to v dalsom priebehu okamzite snazil odcinit. Mimochodom, ako sa nepodarilo skorovat jemu, tak sa to nepodarilo, zial, ani ostatnym. Futbalovy den blbec a zapas plny nestastnych okamihov. Aj taky uz futbal byva a stane sa to hocikomu, aj takemu poctivemu futbalistovi ako Peto Pekarik. Jednym z hlavnych bodov tejto dohody je fakt, ze nasledujuce tri stretnutia o taliansky Superpohar sa odohraju prave v najludnatejsej krajine sveta. V predoslych desiatich rokoch hostila Cina toto podujatie az styrikrat. Naposledy v roku 2015, ked turinsky Juventus zdolal v Sanghaji rimske Lazio 2:0. Stretnutie so sefom spolocnosti China Media Group Sen Chaj-siungom sa tiez zameralo na televizne prava, rozvoj mladych cinskych hracov v Taliansku alebo instrukcii pri zavadzani videoasistenta rozhodcu (VAR). ,,Futbal znovu ukazal, ze je ,mostom' medzi krajinami s odlisnou kulturou," povedal prezident talianskej federacie Gabriele Gravina. Cina a Taliansko maju uz aj tak dost uzke spojenie. Trenerom narodneho timu sa 15. marca tohto roka stal niekdajsi kapitan majstrov sveta z roku 2006 Fabio Cannavaro a poziciu konzultanta zastava skuseny 70-rocny kouc Marcello Lippi. Okrem toho Cannavaro nadalej vedie aj klub Kuang-cou Evergrande, ktory je uradujucim cinskym vicemajstrom. Zacali sme dobre, teraz je potrebne v tomto trende pokracovat. Slovenskych futbalovych reprezentantov caka po vitaznej ouverture s Madarskom dalsia reprezentacia, ktora si brusi zuby na postup na buducorocny sampionat. NEVYRAZNA GENERALKA Wales to dotiahol na ostatnych majstrovstvach Europy vo Francuzsku az do semifinale, kde nestacil na neskorsieho sampiona Portugalsko. Start na dalsom vyznamnom podujati a sice MS 2018 v Rusku uz ,,drakom" usiel, v skupine so Srbskom a Irskom obsadili tretiu priecku. Ostatne sutazne stretnutie odohral Wales v Lige narodov, v nej startoval v B-divizii, v ktorej sa len udrzal. Muzstvo dvakrat zdolalo Irsko, ale rovnako dvakrat nestacilo na Danov. Generalkou na duel proti Slovensku bol pre druzinu vedenu legendarnym Ryanom Giggsom stredajsi pripravny duel proti Trinidadu a Tobago. Za vykon si tim vypocul ostru kritiku, exotickeho supera zdolal az golom z 92. minuty. Na listine marodov je stredopoliar Ethan Ampadu a dvaja utocnici Sam Vokes a Tom Lawrence. Mensie problemy mal Aaron Ramsey, do zapasu by mal naskocit. Ofenzivny klenot Gareth Bale odohral minuly vikend proti Celte Vigo (2:0) prvykrat za ostatne tri mesiace cely zapas. Zinedine Zidane si jeho sluzby stale velmi ceni. POZITIVNY IMPULZ Mozeme povedat, ze nasa reprezentacia zapasom proti Madarsku odstartovala novu etapu. Pavel Hapal si odbil prvy kvalifikacny duel na lavicke a rozlucili sme sa s veleskusenymi reprezentanti Skrtelom, Nemcom a Hubocanom, za ktorych dostala zakonite prilezitost nastupujuca mlada generacia. Mimoriadne dolezity a psychicky narocny derby zapas s Madarskom ,,sokoli" zvladli. Urcite to nebol dokonaly vykon, no svedomita a trpezliva hra priniesla tri vydrete body do tabulky a tiez velmi silny impulz do dalsich bojov. Potesila novovytvorena obranna linia zlozena z byvalych zilinskych hracov, rovnako aj vyborne individualne vykony Kucku, Rusnaka ci Dudu. Walesu mame co vracat. V zivej pamati mame prehru 1:2 v prvom zapase na europskom sampionate vo Francuzsku, niekto si mozno spomenie aj na rok 2007 a zahanbujucu domacu porazku 2:5, ked v Trnave vycinal Craig Bellamy. Je mozne, ze proti fyzicky silnemu superovi dostane od zaciatku prilezitost aj klasicky hrotovy utocnik (Safranko alebo Duris), ktory bude vypomahat pri nebezpecnych standardkach supera. To, ze Wales odohral len pripravny duel moze byt ako vyhoda tak aj nevyhoda. Hraci mozu byt odpocinutejsi, no nasi zas mozu tazit z konkretnej zapasovej praxe. Verime, ze zabodujeme aj v druhom kvalifikacnom zapase, remiza sa javi ako celkom realny vysledok, rovnako aj goly na oboch stranach. Z nasho muzstva by sa mohol opat presadit Albert Rusnak. UVOD UMELA INTELIGENCIA JE ODBOR KTORY SA SNATI CO NAJVIAC POROZUMIET PRIRODZENEJ INTELIGENCII A TIETO ZNALOSTI DALEJ UPLATNIT V ALGORITMOCH KTORE BUDU MAT ISTE VLASTNOSTI PRIRODZENEJ (LUDSKEJ) INTELIGENCIE. V POSLEDNYCH ROKOCH TATO DISCIPLINA ZNACNE NAPREDUJE VDAKA TECHNOLOGICKEMU ROZVOJU. JEDNOU Z NAJVIAC ZAUJIMAVYCH CASTI UMELEJ INTELIGENCIE SU NEURONOVE SIETE. V TEJTO DOBE MA UMELA INTELIGENCIA ZNACNE UPLATNENIE. NAPRIKLAD V PREKLADACOCH (GOOGLE TRANSLATE), V AUTOMOBILOVOM PRIEMYSLE (TESLA AUTOPILOT), V MOBILOCH (SIRI V IPHONE) CI NA FINANCNOM TRHU. Z CELEHO SPEKTRA UPLATNENI UMELEJ INTELIGENCIE NAS BUDE ZAUJIMAT HLAVNE POSLEDNA POLOTKA, A TO UPLATNENIE UMELEJ INTELIGENCIE, V NASOM PRIPADE NEURONOVYCH SIETI, NA FINANCNOM TRHU. FINANCNY TRH JE POJEM PRE SIROKE SPEKTRUM TRHOV, KDE DOCHADZA K OBCHODOVANIU Z CENNYMI PAPIERMI VRATANE AKCII, DLHOPISOV, MIEN A DERIVATOV. NIEKTORE TRHY SU MALE NO NA DRUHEJ STRANE SU TU TAKE TRHY, KTORE KATDY DEN OBCHODUJU S BILIONMY DOLAROV V CENNYCH PAPIEROCH. FINANCNY TRH DELIME NA CASTI A SU TO: AKCIOVY TRH, DLHOPISOVY TRH, PENATNY TRH, DERIVATOVY TRH A FOREXOVY TRH[9] . TRH S DLHOPISMY KTORY JE NAZYVANY AJ AKO TRH DLHOV ALEBO UVEROVY TRH JE FINANCNY TRH, V KTOROM SU UCASNIKOM PONUKANE DLHOVE CENNE PAPIERE. TRH S DLHOPISMI PRIMARNE ZAHRNA AJ: [11] 1. FIREMNE DLHOPISY SU EMITOVANE SPOLOCNOSTAMI, KTORE POTREBUJU FINANCIE Z ROZNYCH DOVODOV AKO FINANCOVANIE PREBIEHAJUCICH OPERACII ALEBO ROTSIROVANIE PODNIKOV. TERMIN ,,FINANCNY DLHOPIS" SA POUTIVA PRE DLHOPISY, KTORE MAJU SPLATNOST JEDEN A VIAC ROKOV [11]. 2. VLADNE DLHOPISY SU VYDAVANE VLADOU A LAKAJU KUPUJUCICH TYM, TE POSKYTUJU NOMINALNU HODNOTU NA DOHODNUTU DOBU SPLATNOSTI S PRAIDELNYM VYPLACANIM UROKOV. PRE TUTO VLASTNOST SA VLADNE DLHOPISY STAVAJU ATRAKTIVNIMY PRE KONZERVATIVNYCH INVESTOROV[11]. UCASTNIKMI TRHU S DLHOPISAMI SU INSTITUCIONALNY INVESTORI, OBCHODNICI, VLADY A JEDNOTLIVCI, KTORI NAKUPUJU PRODUKTY VELKYCH SPOLOCNOSTI. MEDZI PRODUKTY PATRIA NAPRIKLAD PENZIJNE FONDY, PODIELOVE FONDY A INE FONDY.[11] TRH S DERIVATMI JE CAST FINANCNEHO TRHU, KTORA OBCHODUJE S CENNYMI PAPIERMI, KTORYCH TRHOVA HODNOTA JE ODVODENA Z ICH PODKLADOVEHO AKTIVA. MEDZI DERIVATY PATRIA AJ : [10] 1. FUTURES CONTRACTS SU JEDNYM Z NAJBETNEJSICH TYPOV DERIVATOV. FUTURES CONTRACT (FUTURES ZJEDNODUSENE) JE DOHODA MEDZI DVOMI STRANAMI O PREDAJI AKTIVA ZA VOPRED DOHODNUTU CENU. VO VSEOBECNOSTI SA FUTURES ZMLUVY POUTIVAJU NA ODSTRANENIE RIZIKA POCAS URCITEHO CASOVEHO OBDOBIA.[10][13] 2. FORWARD CONTRACTS (SKR. FORWARDS) SU VELMI PODOBNE AKO FUTURES ALE KLUCOVYM ROZDIELOM MEDZI FUTURES A FORWARDS JE V TOM, TE FORWARDS SU OBCHODOVANE V MIMOBURZOVOM OBCHODE.[10][14] 3. SWAPY SU NAJCASTEJSIE ZMLUVY MEDZI DVOMI STRANAMI, KTORE SUHLASILI S OBCHODOVANIM S UVEROVYMI PODMIENKAMI. AK BY SA NIEKTO S UVEROM S VARIABILNOU UROKOVOU SADZBOU SNATIL ZABEZPEPECIT FINANCOVANIE, VERITEL BY MU TO MOHOL ZAMIETNUT. V TOM PRIPADE BY SA MOHOL POKUSIT VYHLADAT NIEKOHO, KTO MA UVER S PEVNOU UROKOVOU SADZBOU (MEDZI UVERMI S PODOBNYMI PODMIENKAMI), A UROBIT SWAP. HOCI POTICKY OSTANU NA MENACH POVODNYCH DRTITELOV, ZMLUVA VYTADUJE, ABY KATDA STRANA VYKONALA PLATBY ZA DRUHU STRANU NA ZAKLADE VZAJOMNE DOHODNUTEJ SADZBY. SWAPY MOTEME USKUTOCNOVAT S POUTITIM UROKOVYCH SADZIEB, MIEN ALEBO KOMODIT.[10][15] 4. OPCIE SU PODOBNE FUTURES, PRETOTE IDE O DOHODU MEDZI DVOMI STRANAMI, KTORA POSKYTUJE MOTNOST KUPIT ALEBO PREDATCENNY PAPIER OD DRUHEJ STRANY VO VOPRED ZVOLENY DATUM. HLAVNYM ROZDIELOM MEDZI OPCIOU A FUTURES JE TEN, TE KUPUJUCI NIEJE POVINNY UROBIT TRANSAKCIU, AK SA PRE NU NEROZHODNE. OD TEJTO MOTNOSTI JE ODVODENY NAZOV OPCIA(Z ANG. OPTION CO V PREKLADE ZNAMENA MOTNOST).[10][16] DERIVAT JE SIROKA KATEGORIA CENNYCH PAPIEROV, CITE POUTIVANIE DERIVATOV PRI TVORBE ROZHODNUTI SA LISI OD PRISLUSNEHO TYPU DERIVATU. POUTITIE DERIVATU MA ZMYSEL LEN VTEDY, KED SI JE INVESTOR PLNE VEDOMI RIZIKA A POCHOPI VPLYV INVESTICIE V STRATEGII PORTFOLIA.[10] DEVIZOVY TRH (Z ANG FOREIGN EXHANGE MARKET SKR. FOREX) JE TRH, NA KTOROM JE KUPUJUCI SCHOPNY KUPOVAT, PREDAVAT, VYMIENAT ALEBO SPEKULOVAT O MENOVYCH PAROCH. TENTO TRH POZOSTAVA Z CENTRALNYCH BANK, OBCHODNYCH SPOLOCNOSTI, HEDTOVYCH FONDOV ATD. FOREX JE PRE SVOJE JEDNINECNE VLASTNOSTI ATRAKTIVNY PRE INVESTOROV, KTORY CHCU MAXIMALIZOVAT SVOJE ZISKY. NIEKTORE Z TYCHTO VLASTNOSTI SU:[12] 1. JEDNYM Z PRINOSOV OBCHODOVANIA S MENAMI JE MASIVNY OBJEM OBCHODOV, KTORY POKRYVA NAJVACSIU TRIEDU AKTIV NA SVETE. TO ZNAMENA, TE OBCHODNICI MAJU VELKU LIKVIDITU.[12] 2. DALSOU VLASTNOTOU FOREXU JE TO, TE JE OTVORENY 24 HODIN DENNE 5 DNI V TYTDNI. JE TO UMOTNENE TYM, TE KED SA AKTUALNE OTVORENY TRH UZAVRIE, OTVORI SA V DALSI V INEJ CASTI SVETA. OBCHODNICI TOTO POVATUJU ZA JEDEN Z NAJPRESVEDCIVEJSICH DOVODOV PRE VYBER FOREXU, PRETOTE POSKYTUJE PRILETITOSTI AJ PRE TYCH, KTORI SU V SKOLE ALEBO PRACUJU.[12] 3. PAKOVY EFEKT NA FOREXOVOM TRHU JE NAJVACSOU PAKOU Z MOTNYCH ,,PAK", AKU MOTU OBCHODNICI A INVESTORI POUTIT V RAMCI CELEHO FINANCNEHO TRHU. V INYCH CASTIACH TRHU AKO NAPRIKLAD AKCIE ALEBO KOMODITY SA TENTO EFEKT POUTIVA CEZ SYNTETICKY PRODUKT NAZYVANY CFD (Z ANGL. CONTRACT FOR DIFFERENCE) KDE SI POSKYTOVATEL (NAPR. BANKA) VOLI VELKOST PAKOVEHO EFEKTU NA ZAKLADE RIZIKOVOSTI PODKLADOVEHO AKTIVA. TENTO EFEKT JE VLASTNE UVER OD MAKLERA PRE INVESTORA, KTORY TAKTO MOTE NAVYSIT SVOJE ZISKY. V PRAXI TO ZNAMENA, TE OBCHODNIK, KTORY MA NA UCTE TISIC DOLAROV MOTE UROBIT OBCHOD AT DO HODNOTY STOTISIC DOLAROV.[12] V ROKU 2013 BOL USKUTOCNENY PRIESKUM VEDENY CENTRALNYMI BANKAMI, KTORY TRVAL TRI MESIACE, A KTORY PRINIESOL UDAJE O MNOTSTVE DENNE OBCHODOVANYCH MIEN A UVIEDOL, TE V PRIEMERE SA DENNE ZOBCHODUJU 4 BILIONY DOLAROV NA FOREXOVOM TRHU.[12] ANALYZA SUCASNEHO STAVU PROBLEMATIKY PROGNOZOVANIA AKCII AKCIOVY TRH JE JEDNOU Z NAJVYZNAMNEJSICH ZLOTIEK HOSPODARSTVA VOLNEHO OBCHODU, PRETOTE POSKYTUJE SPOLOCNOSTIAM PRISTUP KU KAPITALU VYMENOU ZA PODIEL VLASTNICTVA PRE INVESTOROV. AKCIOVY TRH MOTME ROZDELIT NA DVE CASTI: PRIMARNY TRH A SEKUNDARNY TRH. NA PRIMARNOM TRHU SU PREDAVANE AKCIE SPOLOCNOSTI KTORE VSTUPUJU NA TRH, TIETO AKCIE SU PREDAVANE PROSTREDNICTVOM POCIATOCNYCH VEREJNYCH PONUK (Z ANG INITIAL PUBLIC OFFERING, SKR. IPO). INSTITUCIONALNY INVESTORI NAJCASTEJSIE VACSINU TYCHTO AKCII NAKUPUJU OD INVESTICNYCH BANK, PRICOM VYSKA POCIATOCNEJ HODNOTY AKCII JE URCOVANA POCTOM EMITOVANYCH AKCII. VSETKY OSTATNE OBCHODY PREBIEHAJU NA SEKUNDARNOM TRHU, KDE MEDZI UCASTNIKOV PATRIA AJ INSTITUCIONALNY A INDIVIDUALNY INVESTORI. AKCIE VACSICH SPOLOCNOSTI SA VACSINOU OBCHODUJU POMOCOU BURZ RESP. SUBJEKTOV, KTORE SPAJAJU KUPUJUCICH A PREDAVAJUCICH, KDE SU AKCIE KOTOVANE A OBCHODOVANE. ZMENOU OPROTI MINULOSTI JE TO, TE AKCIE UT NIESU REPREZENTOVANE FIZICKYMI CERTIFIKATMI ALE VSETKO VRATANE OBCHODOV PREBIEHA V ELEKTRONICKEJ FORME. BURZY SA NACHADZAJU VO VELKYCH MESTACH VSADE PO SVETE SU TO NAPRIKLAD NYSE A NASDAQ V NEW YORKU, LSE V LONDYNE, TSE V TOKIU. NAJVACSIA Z TYCHTO BURZ JE NEW YORKSKA NYSE KTORU VOLAJU AJ WALL STREET. TATO BURZA JE VACSIA AKO NASDAQ, LONDYNSKA A TOKIJSKA BURZA DOHROMADY. NA BURZE SA NAJCASTEJSIE OBCHODUJU DVA DRUHY CENNYCH PAPIEROV A TO MIMOBURZOVE A KOTOVANE CENNE PAPIERE.KOTOVANE CENNE PAPIERE MUSIA SPLNAT NARIADENIA KTORE VYDAVA SEC(KOMISIA PRE CENNE PAPIERE A BURZU) AKO AJ POTIADAVKY BURZY NA KTOREJ SU UVEDENE. MIMOBURZOVE CENNE PAPIERE (OTC Z ANGL. OVER-THE-COUNTER) NEMUSIA SPLNAT POTIADAVKY VYDAVANE SEC, SU TO CENNE PAPIERE KTORE SU PREDAVANE PRIAMO MEDZI STRANAMI. SPROSTREDKOVATELOM TYCHTO OBCHODOV JE NAJCASTEJSIE SIET DEALEROV. OTC NIESU KOTOVANE NA TIADNEJ BURZE, ALE MOTU BYT KOTOVANE NA TZV. PINK SHEETS. PINK SHEETS MAJU TENDENCIU MAT NIZKY OBJEM, PATRIA SEM AJ AKCIE SPOLOCNOSTI V BANKROTE NAZYVANE AKO PENNY STOCK, PRETOTE ICH TRHOVA HODNOTA JE MENSIA AKO PAT CENTOV ZA AKCIU. AKCIOVE TRHY UMOTNUJU SPOLOCNOSTIAM ZISKAVAT PENIAZE TYM, TE PONUKAJU AKCIE A FIREMNE DLHOPISY A INVESTOROM PODIELAT SA NA FINANCNYCH USPECHOCH SPOLOCNOSTI A ZARABAT PENIAZE POMOCOU DIVIDEND ALEBO PREDAJA AKCII SO ZISKOM ALEBO STRATOU AK CENA AKCII KLESNE. ABY SA INVESTORI VYHLI STRATAM VYVINULI SA VIACERE METODY KTORE DOKATU PREDPOVEDAT VYVOJ AKCII NA BURZE. TIETO METODY JE MOTNE ROZDELIT DO VIACERYCH SKUPIN. V TEJTO PRACI ICH ROZDELIME NA KLASICKE METODY A METODY S VYUTITIM STROJOVEHO UCENIA. HLAVNE ODLISNOSTI MEDZI TYMITO METODAMI SPOCIVAJU V PRISTUPE K RIESENIU PREDIKCIE. ZATIAL CO KLASICKE METODY V SEBE ZAHRNAJU METODY KVALITATIVNE A KVANTITATIVNE, METODY STROJOVEHO UCENIA VO VELKEJ MIERE VYUTIVAJU INTELIGENTNY VYPOCTOVY SYSTEM. ZLOTITE VYPOCTY KTORE PRINASAJU TIETO METODY POTREBUJU DOSTATOCNY VYKON CO BY SA MOHLO JAVIT AKO NEVYHODA NO NA DRUHEJ STRANE JE FAKT TE PRAVE TIETO ZLOTITE VYPOCTY PRINASAJU POUTITELNE A DOVERYHODNE VYSLEDKY[8]. PRI VSETKYCH TYCHTO METODACH JE HLAVNYM PROBLEMOM TO, TE NIKTO NEVIE SO STOPERCENTNOU PRAVDEPODOBNOSTOU PREDPOVEDAT BUDUCNOST. PRETOTE NEVIEME CESTOVAT V CASE, AKO RIESENIE BY SA DAL POUTIT ZAKON AKCIE A REAKCIE. TENTO ZAKON VIEME APLIKOVAT NA NASU PROBLEMATIKU TAK, TE NA ZAKLADE EXISTUJUCICH INFORMACII BUDEME PREDPOVEDAT BUDUCI VYVOJ AKCII VYBRANEJ SPOLOCNOSTI. TIETO EXISTUJUCE INFORMACIE SU NAPRIKLAD: CENA: POPISUJE VYVOJ ZA DANE CASOVE OBDOBIE NAPR. PRI DENNYCH DATACH JE TOTO OBDOBIE JEDEN DEN. CENY DELIME DO 4 SKUPIN: OPEN, CLOSE, HIGH, LOW. SKUPINA OPEN POPISUJE CENU NA ZACIATKU CASOVEHO OBDOBIA. INDIKATORY HIGH A LOW POPISUJU NAJVYSSIU A NAJNITSIU HODNOTU CENY V CASOVOM INTERVALE. SKUPINA CLOSE REPREZENTUJE HODNOTU CENY NA KONCI CASOVEHO OBDOBIA. Z TYCHTO INDIKATOROV VIEME POVEDAT, CI SA HODNOTA AKCIE ZVYSILA ALEBO ZNITILA V CASOVOM INTERVALE. VOLUME (OBJEM): POPISUJE KOLKO FINANCNYCH AKTIV BOLO ZOBCHODOVANYCH V DANOM CASOVOM RAMCI. TENTO INDIKATOR JE SILNA ZBRAN ALE CASTO PREHLIADANA, PRETOTE SA JEDNA LEN O JEDNODUCHY INDIKATOR. JEHO HODNOTY JE MOTNE NAJST SKORO VSADE, NO NIEJE VELA OBCHODNIKOV, KTORI VEDIA AKO TENTO NASTROJ POUTIT TAK, ABY MAXIMALIZOVALI SVOJE NAKLADY A MINIMALIZOVALI RISK. VYUTIVAME HO V KOMBINACII S CENOVOU ANALYZOU NA POTRVDENIE SILY TRENDU ALEBO IDENTIFIKOVANIE MOTNYCH PRICHADZAJUCICH ZVRATOV. AKO OBCHODNICI SA CHCEME ZUCASTNOVAT SILNYCH POHYBOV A VYHNUT SA POHYBOM, KTORE NEMAJU DOSTATOCNU SILU. SLABE POHYBY SU TAKE PRI, KTORYCH CENA PADA RESP. RASTIE PRI MALEJ HODNOTE VOLUME INDIKATORA, NA DRUHEJ STRANE PRI POHYBOCH, KTORE SU SPREVADZANE VELKOU HODNOTOU VOLUME-U MOTME PREDPOKLADAT, TE SA NA TRHU NIECO ZASADNE ZMENILO. NA TRHU MOTME TIET POZOROVAT TZV. VYCERPAVAJUCE POHYBY (EXHAUSTION MOVES) SU VELKE POHYBY CENY SPREVADZANE VELKYM NAVYSENIM HODNOTY VOLUME. TIETO POHYBY SIGNALIZUJU POTENCIONALNY KONIEC TRENDU [6]. POHYBOVE PRIEMERY: POUTIVAJU SA NA VYHLADZOVANIE CENOVYCH DAT. GRAFICKY SU REPREZENTOVANE KRIVKOU, KTORA POPISUJE PRIEMERNU CENU V DANOM CASOVOM INTERVALE. V PRAXI SA POUTIVAJU ROZNE VELKE CASOVE INTERVALY VZHLADOM NA CASOVY HORIZONT, V KTOROM OBCHODNIK OBCHODUJE. PRI DLHODOBYCH OBCHODOCH SA NAJCASTEJSIE POUTIVAJU 200- DNOVE,100-DNOVE A 50-DNOVE INTERVALY. EXISTUJE NIEKOLKO SPOSOBOV AKO POUTIVAT POHYBOVE PRIEMERY. PRVY SPOSOB JE ZOHLADNOVAT UHOL POHYBU. AK SA PRIEMER URCITY CAS POHYBUJE HORIZONTALNE, POTOM MOTME PREDPOKLADAT, TE CENA BUDE OSCILOVAT OKOLO TOHTO PRIEMERU. AVSAK AK PRIEMER STUPA, MOTME PREDPOKLADAT RASTUCI TREND. DALSIM SPOSOBOM VYUTITIA POHYBOVYCH PRIEMEROV SU TZV. PRETNUTIA (Z ANG. CROSSOVER). TENTO SPOSOB SPOCIVA V TOM, TE SI VYKRESLIME 2 POHYBOVE PRIEMERY NAPR. 200-DNOVY A 50-DNOVY. AK 50-DNOVY POHYBOVY PRIEMER PRETNE 200-DNOVY A DOSTANE SA TAK NAD 200-DNOVY PRIEMER, MOTME PREDPOKLADAT RAST CENY. V OPACNOM PRIPADE SA DA HOVORIT O POKLESE CENY. ZVOLENE POHYBOVE PRIEMERY SA DAJU MENIT VZHLADOM NA INDIVIDUALNY CASOVY HORIZONT [3][7]. MACD (Z ANGL. MOVING AVERAGE CONVERGENCE DIVERGENCE): JE OSCILUJUCI INDIKATOR, KTORY NADOBUDA HODNOTY VACSIE ALEBO MENSIE AKO NULA. ZAKLADNY SPOSOB VYUTITIA JE ZOHLADNOVAT CI SA MACD NACHADZA NAD NULOU ALEBO POD NULOU. POTENCIONALNY RAST NASTAVA, KED SA INDEX PRESUNIE NAD NULU DO KLADNYCH CISEL A POTENCIONALNY PREPAD NASTAVA, KED SA MACD DOSTANE DO ZAPORNYCH CISEL. HODNOTY REPREZENTOVANE MACD SU VLASTNE ROZDIELY V CENE MEDZI 2 POHYBOVYMI PRIEMERMI, RYCHLYM (NAPR 50-DNOVIM) A POMALYM(200-DNOVIM) PRIEMEROM. MACD JE VELMI SILNY A POPULARNY TECHNICKY INDIKATOR, KTORY SA STAVA ESTE SILNEJSIM V KOMBINACII S OSTATNYMI INDIKATORMI [3][5]. RSI (Z ANGL. RELATIVE STRENGTH INDEX): JE DALSI OSCILATOR PRETOTE SA POHYBUJE MEDZI HODNOTAMI NULA AT STO. JEDEN ZO SPOSOBOV INTERPRETACIE RSI JE ZOBRAZENIE CENY AKO PREKUPENEJ (Z ANGL. OVERBOUGHT), KEDY JE RSI INDIKATOR VACSI ALEBO ROVNY 70, ALEBO PREPREDANA (Z ANGL. OVERSOLD), KEDY JE RSI MENSIE ALEBO ROVNE 30. V SILNE STUPAJUCOM TRENDE RSI CASTO DLHODOBO DOSIAHNE 70 A VIAC, ZATIAL CO V SILNE KLESAJUCOM TRENDE RSI DLHODOBO DOSAHUJE HODNOTY 30 A MENEJ. PREDPOKLADAJME, TE DLHODOBY TREND NASEJ AKCIE JE RASTUCI. SIGNAL PRE KUPU SA OBJAVUJE, KED RSI PADNE POD 50 A HNED PO TOM, SA ZAS VRATI SPAT. PRAKTICKY TO ZNAMENA, TE SA OBJAVIL TZV. PULLBACK A OBCHODNIK NAKUPUJE PO TOM, AKO SA ZDA, TE PULLBACK SKONCIL (PODLA RSI). V OPACNOM PRIPADE, KED JE TREND KLESAJUCI A RSI VYSTUPA NAD HODNOTU 50, A NASLEDNE ZAS DOLE TO ZNAMENA, TE OBCHODNIK PO TOM AKO PULLBACK SKONCI, ZACNE PREDAVAT [3][4][5]. MFI (Z ANGL. MONEY FLOW INDEX): JE DALSI MOMENTOVY INDIKATOR, KTORY KOMBINUJE CENU A VOLUME ZA UCELOM IDENTIFIKOVANIA TRENDU. VDAKA VOLUME ZAVISLOSTI JE TENTO INDIKATOR VHODNY PRE AKCIOVE OBCHODOVANIE NAMIESTO INDEXOVEHO A MA LEPSIU USPESNOST PRI DLHODOBYCH OBCHODOCH. OBCHODNICI CAKAJU NA STAV, KEDY POHYB MFI INDIKATORA BUDE OPACNY VOCI TRENDU, PRETOTE TOTO MOTE BYT PREDZVEST ZVRATU TRENDU [4]. OI (Z ANGLICKEHO OPEN INTEREST): TENTO INDIKATOR NUTNE NEPOPISUJE, CI MA TREND RASTUCU ALEBO KLESAJUCU TENDENCIU, ALE POSKYTUJE INFORMACIU O TOM, TE AKTUALNY TREND KONCI. RASTUCI OPEN INTEREST INDIKATOR ZNACI PRILEV KAPITALU A TYM AJ UDRTATELNOST AKTUALNEHO RASTUCEHO ALEBO KLESAJUCEHO TRENDU. NA DRUHEJ STRANE POKLES TOHTO INDIKATORA ZNACI NEUDRTATELNOST AKTUALNEHO TRENDU [4]. AROON OSCILLATOR: TENTO INDIKATOR JE VLASTNE ROZSIRENIM AROON INDIKATORA, KTORY POZOSTAVA Z AROON UP CIARY A AROON DOWN CIARY. AROON UP CIARA MERIA CAS, KTORY PRESIEL OD POSLEDNEHO MAXIMA V ZVOLENENOM CASOVOM INTERVALE. NA DRUHU STRANU AROON DOWN CIARA MERIA CAS OD POSLEDNEHO MINIMA V ZVOLENOM CASOVOM INTERVALE. AROON OSCILATOR INDIKATOR JE ROZSIRENY LEN O TO, TE ZOBRAZUJE AJ ODLISNOST MEDZI TYMITO DVOMI CIARAMI, KTORU ZISKA TAK, TE ICH NAVZAJOM PODELI. TATO NOVA CIARA SA POHYBUJE V INTERVALE OD -100 PO 100. STREDOVA CIARA POPISUJE TREND. VZDIALENOST ROZDIELU OD STREDOVEJ CIARY POPISUJE SILU TRENDU. ZMENA TRENDU SA VYSKYTUJE, KED OSCILATOR PRETNE STREDOVU CIARU, ZATIAL CO ROZDIEL MEDZI CENU A ROZDIELOM SA DA POUTIT AKO PREDZEST ZVRATU [5]. NA ZAKLADE TYCHTO A MNOHYCH DALSICH INDIKATOROV OBCHODNICI A ANALYTICI Z CELEHO SVETA PREDPOVEDAJU VYVOJ BUDUCEHO TRENDU, PODLA KTOREHO SA ROZHODUJU CI KUPIA, PREDAJU ALEBO PODRTIA OTVORENU POZICIU. TIETO INFORMACIE SA TAK ISTO STAVAJU VSTUPOM DO JEDNOTLIVYCH METOD CI UT KLASICKYCH ALEBO METOD STROJOVEJ PREDIKCIE. 1.1 KLASICKE METODY 1.1.1 KVALITATIVNE METODY 1.1.1.1 PANELOVA METODA IDE O NAJROZSIRENEJSI METODOLOGICKY POSTUP, ALE NIE JE TO METODA V PRAVOM ZMYSLE SLOVA, IDE SKOR O DOPLNOK K DALSIM METODAM. SPOCIVA VO VYTVORENI SKUPIN (PANELOV), KDE CLENOVIA KATDEJ SKUPINY NA ZAKLADE VYMENY NAZOROV (BRAINSTORMINGU) HLADAJU ODPOVEDE NA POLOTENE OTAZKY. V RAMCI SKUPIN VZNIKAJU OBRYSY BUDUCICH VYSTUPOV PROGNOZOVANIA [8]. 1.1.1.2 DELFSKA METODA ZAKLADNOU MYSLIENKOU TEJTO METODY JE, TE ZHODA, KTORA SA DOSIAHLA V RAMCI SKUPIN EXPERTOV JE SPOLAHLIVEJSIA, AKO NAZOR JEDNEHO EXPERTA. SPOCIVA V KLADENI OTAZOK EXPERTOM V DVOCH CASTIACH. V KATDEJ DALSEJ CASTI SA OTAZKY VYCHADZAJU Z ODPOVEDI, PRI KTORICH BOLA DOSIAHNUTA NAJVACSIA ZHODA EXPERTOV. NA ROZDIEL OD BRAINSTORMINGU, JE ZHODA DOSAHOVANA TAK, TE JEDNOTLIVY EXPERTI MEDZI SEBOU NEKOMUNIKUJU. AJ KED DOBA TRVANIA MOTE BYT VELKA,PRETOTE ZHODA EXPERTOV JE TVORENA VO VIACERYCH KOLACH, JE TATO METODA VHODNA NA VYTVARANIE PROGNOZ V ROZNYCH OBDOBIACH [8]. 1.1.2 KVANTITATIVNE METODY 1.1.2.1 METODA HARMONICKYCH VAH TATO METODA JE ZO SKUPINY KVANTITATIVNYCH METOD VHODNYCH PRE PROGNOZOVANIE CASOVYCH RADOV V DYNAMICKY MENIACICH SA PODMIENKACH. PRAVE PRE PRITOMNOST HARMONICKYCH VAH OCAKAVAME, TE VYVOJ V ,,N+1" OBDOBI BUDE NASLEDOVAT PODLA VYVOJA RADU V ,,N" TOM OBDOBI. METODA VYCHADZA Z NASLEDUJUCICH MYSLIENOK [2]: A) CIM JE HODNOTA RADU BLITSIE K CASU PROGNOZE TYM MA VACSIU PRIORITU. B) NAJVACSIU PRIORITU MA POSLEDNA HODNOTA RADU. Z HODNOT RADU VYPOCITAME POMEROVE INDEXY NASLEDOVNE: I = CISLO SKUPINY (AK SA ROBI PROGNOZA PRE VIAC SKUPIN). Y(I,T) = HODNOTA RADU PRE SKUPINU S CISLOM I V CASE T. NAPRIKLAD AK N = 5 JE POCET INTERVALOV RADU, KTORE ZOHLADNUJEME DO PROGNOZY A POCITAME PROGNOZU PRE JEDNU SKUPINU, DOSTANEME 4 INDEXY: Z TYCHTO INDEXOV VYPOCITAME PRIEMERNY INDEX PRE SKUPINU I, PODLA VZTAHU PRE HARMONICKY VATENY PRIEMER: KDE: WT SU TZV. HARMONICKE VAHY, KTORE VYPOCITAME PODLA VZTAHU: NAPRIKLAD AK N = 5 POTOM: PRIEMERNY INDEX SKUPINY I, PI(I) UDAVA SMERNICU AKO SA MA Y N (I) DALEJ VYVIJAT. POTOM PROGNOZU VYPOCITAME ZO VZTAHU: PREDSTAVUJE ?Y N (I) O KTORU SA ZMENI ZNAMA HODNOTA Y N (I) A TAK DOSTAVAME HODNOTU PROGNOZY Y N+1 (I). METODA JE VHODNA PRE MODELY S VELKOU DYNAMIKOU ZMIEN HLAVNE PRE TRENDOVE MODELY [2]. 1.1.2.2 EXPONENCIALNE VYROVNAVANIE EXPONENCIALNE VYROVNAVANIE ZARADUJEME MEDZI ADAPTIVNE MODELY, KTORYCH HLAVNA VLASTNOST SPOCIVA V TOM, TE NAJNESKORSIE HODNOTY RADU MAJU NAJVACSIU DOLETITOST. TATO VLASTNOST SPOCIVA V TOM, TE NAJNESKORSIM HODNOTAM SU VAHY PRIRADENE TAK ABY MALI NAJVACSIU PRIORITU. V PRAXI SA TATO METODA VYUTIVA NAJMA PRE KRATKODOBU PREDIKCIU. POZAME VIACERO DRUHOV EXPONENCIALNEHO VYROVNAVANIA MEDZI KTORE PATRI AJ: BROWNOVO EXPONENCIALNE VYROVNAVANIE JE METODA, KTORA AUTOMATICKY VATI VSETKY UDAJE RADU A TO TAKYM SPOSOBOM, TE VAHY PRE KATDY NOVY UDAJ EXPONENCIALNE KLESAJU. VYHODOU TEJTO METODY JE TO, TE PRE VYTVORENIE PREDIKCIE STACI NIEKOLKO UDAJOV CASOVEHO RADU. PRINCIP TEJTO METODY PODLA [18] SPOCIVA V NOVA HODNOTA = STARA HODNOTA + CAST Z CHYBY PREDCHADZAJUCEJ PREDPOVEDE TENTO PRINCIP SA DA APLIKOVAT POMOCOU VZTAHU Y T+1 JE PREDPOVEDANA HODNOTA RADU Y T JE PREDCHADZAJUCA PREDPOVEDANA HODNOTA RADU ? JE VYROVNAVAJUCA KONSTANTA JE AKTUALNA HODNOTA RADU HODNOTA VYROVNAVAJUCEJ KONSTANTY SA POHYBUJE V INTERVALE (0,1). KED JE HODNOTA BLIZKA 1 TAK JE PREDPOVED VIAC OVPLYVNENA SUCASNYM STAVOM. NA DRUHEJ STRANE KED JE HODNOTA TEJTO KONSTANTY BLITSIA 0 SUCASNE HODNOTY MENEJ OVPLYVNUJU HODNOTU PREDPOVEDE. ODPORUCANY VYBER KONSTANTY PODLA [18] SPOCIVA V TOM, TE VYBERIEME NIEKOLKO HODNOT, NASLEDNE SPRAVIME PREDIKCIE A VYBERIEME TU HODNOTU KONSTANTY PRI KTOREJ SME DOSTALI NAJMENSIU CHYBU. HOLTOVO EXPONENCIALNE VYROVNAVANIE PODLA [18] V TOMTO MODELI BERIEME DO UVAHY OKREM HODNOTY PREMENNEJ AJ PRIRASTOK VYVOLANY TRENDOM . TIETO DVE ZLOTKY SU V TEJTO METODE POPISANE POMOCOU SPECIFICKYCH KONSTANT. PRAVE TATO VLASTNOST JE BRANA AKO NAJVACSIA VYHODA TEJTO METODY. HODNOTU PROGNOZY ZISKAME TAK, TE TIETO ZLOTKY SCITAME. TENTO PROCES JE POPISANY POMOCOU NASLEDOVNYCH TROCH ROVNIC: 1. EXPONENCIALNE VYROVNANIE RADU (ODHAD PRIEBETNEJ UROVNE) JE NOVA VYROVNANA HODNOTA KDE JE VYROVNAVAJUCA KONSTANTA PRE ODHAD PRIEBETNEJ UROVNE AKTUALNA HODNOTA RADU V CASE T JE VYROVNAVAJUCA KONSTANTA PRE ODHAD TRENDU JE TRENDOVY ODHAD P JE POCET OBDOBI PRE KTORE ROBIME PROGNOZU PREDPOVEDANA HODNOTA RADU NA P OBDOBI DOPREDU HODNOTU RADU MOTME ZISKAT Z DVOCH ZDROJOV. PRVY ZDROJ TEJTO HODNOTY JE SKUTNOCNA HODNOTA , DALSIM ZDROJOM MOTE BYT VYROVNANA HODNOTA Z MINULEHO OBDOBIA ZVACSENA O TRENDOVU ZLOTKU MINULEHO OBDOBIA. ODHAD TRENDU JE POPISANY AKO VATENY PRIEMER DVOCH TRENDOVYCH ZLOTIEK. PRVA ZLOTKA JE POPISANA ZMENOU HODNOTY VYRVOVNANYCH ZLOTIEK Z MINULEHO A SUCASNEHO OBDOBIA. DRUHA ZLOTKA JE POPISANA HODNOTOU MINULEJ TRENDOVEJ ZLOTKY. PREDPOVED ZISKAME TAK, TE TRENDOVU ZLOTKU VYNASOBIME POCTOM OBDOBI PRE KTORE PREDPOVEDAME A PRIPOCITAME VYROVNANU ZLOTKU. HODNOTY KONSTANT A VOLIME. OPAT PLATI, TE CIM JE HODNOTA KONSTANT MENSIA TYM MENEJ SA MODEL BUDE VYROVNAVAT A NAOPAK [18]. V SUCASNEJ DOBE SU NA VZOSTUPE METODY, KTORE VYUTIVAJU STROJOVE UCENIE. TIETO METODY SU NAPRIKLAD AJ LINEARNA REGRESIA, LOGISTICKA REGRESIA, UMELE NEURONOVE SIETE. PRETOTE NA ROZDIEL OD KLASICKYCH V TYCHTO METODACH SA VYLUCUJE ZASAH CLOVEKA. VSETKY CASTI PREDPOVEDE SU ROBENE AUTOMATICKY A CLOVEK SA UT LEN ROZHODNE CI SA BUDE RIADIT HODNOTOU PREDPOVEDE ALEBO NIE. VYHODOU STROJOVEHO UCENIA NA FINANCNOM TRHU JE TO, TE KED JE MODEL NAUCENY A PRESNY VIEME DOSTAT HODNOTU PREDPOVEDE DALSIEHO VYVOJA CENY RADOVO V SEKUNDACH. PRAVE TOTO JE OBROVSKOU VYHODOU, PRETOTE ZATIAL CO BY SME TO POCITALI KLASICKYMI METODAMI, MOHLO BY SA STAT, TE BY SME PREMESKALI VHODNY OKAMIH PRE OTVORENIE OBCHODU. METODOLOGIA 2 AKO UT BOLO SPOMENUTE EXISTUJE VIACERO METOD NA PREDIKCIU S VYUTITIM STROJOVEHO UCENIA (LINARNA REGRESIA, LOGISTICKA REGRESIA, NEURONOVE SIETE). V TEJTO PRACI SA BUDEME ZAOBERAT PREDIKCIOU S VYUTITIM NEURONOVEJ SIETE. PRETOTE NA ROZDIEL OD LOGISTICKEJ REGRESIE PRI NEURONOVYCH SIETACH MOTME PREDIKOVAT SPOJITU HODNOTU VYSTUPU. DALSIM DOVODOM JE TO, TE DATA, NA KTORYCH BUDEME UCIT NEURONOVU SIET, NUTNE NEMUSIA BYT LINEARNE. V TEJTO KAPITOLE SI TEDA BLITSIE PRIBLITIME TEORIU NEURONOVYCH SIETI A ICH HISTORIU, PODROBNEJSIE VYSVETLIME POJMY AKO PERCEPTRON, BACK-PROPAGATION, AKTIVACNA FUNKCIA ATD. HISTORIA NEURONOVYCH SIETI 2.1 UMELE NEURONOVE SIETE VZNIKLI PODLA PREDLOHY CENTRALNEJ NERVOVEJ SUSTAVY U CLOVEKA. PODOBNE AKO U CLOVEKA JE ZAKLADNOU STAVEBNOU A FUNKCNOU JEDNOTKOU NEURONOVEJ SIETE NEURON. BIOLOGICKY NEURON SA SKLADA Z TROCH ZAKLADNYCH CASTI: A) SYNAPTICKE SPOJENIA. TATO CAST NEURONU JE ZODPOVEDNA ZA PRIJEM SIGNALOV Z OKOLITYCH NEURONOV A ICH UCHOVANIE. B) SOMA, JE HLAVNA CAST NEURONU KTORA ZODPOVEDA ZA SPRACOVANIE SIGNALOV PRIJATYCH Z OKOLIA A PREVOD TYCHTO SIGNALOV NA VYSTUP Z NEURONU. C) AXON JE ZODPOVEDNY ZA PRENOS VYSTUPNEHO SIGNALU DO SYNAPTICKYCH SPOJENI NASLEDUJUCICH NEURONOV. VYCHADZAJUC ZO STRUKTURY BIOLOGICKEHO NEURONU MCCULLOCH A PITS [1] V ROKU 1943 VYVINULI MODEL JEDNODUCHEHO UMELEHO NEURONU, KTORY DOSTAL POMENOVANIE PRECEPTRON. 2.2 MATEMATICKY MODEL NEURONU A NEURONOVEJ SIETE Z MATEMATICKEHO HLADISKA SI SIET MOTME PREDSTAVIT AKO NEZNAMU FUNKCIU, KTORA KATDEMU BODU Z MNOTINY VSTUPOV PRIRADI HODNOTU Z MNOTINY VYSTUPOV [1]. TIETO BODY SA DAJU CHAPAT AKO VEKTORY, KTORICH SURADNICE VKLADAME DO VSTUPOV NEURONOVEJ SIETE, KTORA NAM DA VYSTUP (SKALAR). TUTO FUNKCIU MOTME ZAPISAT NASLEDOVNE: (2.1) KDE: X T JE K-ROZMERNY VEKTOR Z MNOTINY VSTUPOV R K Y T JE SKALAR Z MNOTINY VYSTUPOV R 1 V PROCESE HLADANIA FUNKCIE F SI ZADEFINUJME FUNKCIU G(X T ,W T ), KTOREJ PARAMETER X JE Z PODMNOTINY MNOTINY VSTUPOV R K , POMOCOU KTOREJ BUDEME HLADAT DRUHY PARAMETER FUNKCIE W T . TUTO MNOTINU SI MOTME POMENOVAT AKO TRENOVACIA MNOTINA R TRAIN A JEJ DOPLNOK DO MNOTINY VSTUPOV R K , MOTME NAZVAT VALIDACNA MNOTINA R VAL . NASOU SNAHOU OSTAVA NAJST TAKY VEKTOR VAH W T FUNKCIE G(X T ,W T ) PRI KTOROM BUDU VYSTUPY TEJTO FUNKCIE CO NAJBLITSIE VYSTUPOM FUNKCIE F(X T ), T.J K POTADOVANYM VYSTUPOM Y T . DALEJ SI DEFINUJEME FUNKCIU E(W), KTORA MA TVAR: FUNKCIA E(W) PREDSTAVUJE SUCET STVORCOV ODCHYLOK (CHYB) FUNKCIE G(X T, W T ) OD POTADOVANYCH VYSTUPOV Y T . NASOU ULOHOU JE NAJST VHODNYM SPOSOBOM GLOBALNE MINIMUM FUNKCIE E(W). AK SA NAM TO PODARI POTOM MOTME PREHLASIT, TE FUNKCIA G(X T ,W T ) JE ADAPTOVANA PRE APROXIMACIU POVODNEJ FUNKCIE F(X T ) [1]. FUNKCIA G(X T ,W T ) JE PRAKTICKY VYKONAVANA PROCESNYM NEURONOM. NEURONOVU REPREZENTACIU TOHTO ZOBRAZENIA MOTME ROZDELIT NA DVE CASTI. PRVA CAST JE LINEARNA, IDE O TZV. VSTUPNU FUNKCIU, KTORA VATI KAZDY PRVOK VSTUPNEHO VEKTORA X T VAHAMI W T . VYSLEDKOM TOHTO VATENIA JE POTENCIAL NEURONU U T POPISANY VZTAHOM: DRUHA CAST JE AKTIVACNA OPERACIA, KTORA JE POPISANA FUNKCIOU ( ) KTORA PREVADZA POTENCIAL NEURONU NA VYSTUP. V LITERATURE SA CASTO VOLI AKO AKTIVACNA FUNKCIA TZV. KLASICKA SIGMOIDNA FUNKCIA, KTORA JE DANA VZTAHOM ZOBRAZUJE POTENCIAL U T DO OBRAZUJE POTENCIAL DO INTERVALU <-1,1>. DOLETITE JE SI UVEDOMIT, TE VYPOCTOM POTENCIALU NEURONU JE VYJADRENA PODOBNOST MEDZI VEKTORMI X T A W T . AK UHOL ?, KTORY LETI MEDZI VEKTOROM VSTUPOV A VEKTOROM VAH, JE ROVNY NULE, TAK MIERA PODOBNOSTI MEDZI TYMITO VEKTORMI JE MAXIMMALNA. AK JE UHOL ? ROVNY 90?, VEKTORY SU ORTOGONALNE A MIERA PODOBNOSTI MEDZI NIMI JE NULOVA. NA PRINCIPE PODOBNOSTI TYCHTO DVOCH VEKTOROV JE ZALOTENE AJ UCENIE SIETE. TO SPOCIVA V TOM, TE UPRAVUJEME VEKTOR VAH W T TAK, ABY BOLA MIERA PODOBNOSTI S VEKTOROM VSTUPOV X T CO NAJVYSSIA [1]. MCCULOCHOV-PITSOV NEURON AKO BOLO POVEDANE V PREDCHADZAJUCOM TEXTE, FUNKCIONALITA TOHTO NEURONU BOLA POPISANA UT V ROKU 1943. PRINCIP SPOCIVA V TOM, TE VSTUP X T DO TOHTO NEURONU JE VYNASOBENY VEKTOROM VAH W T. TENTO SUCIN JE NASLEDNE SPOCITANY A ULOTENY V NEURONE AKO JEHO POTENCIAL U T . KEDTE BOL TENTO NEURON NAVRHNUTY PRE LOGICKE FUNKCIE (AND,OR,XOR), V DALSOM TEXTE BUDEME PREPOKLADAT, TE VELKOST VSTUPNEHO VEKTORA X T BUDE 2. PROCES TRANSFORMACIE VSTUPU NA POTENCIAL JE MOTNE VYJADRIT NASLEDUJUCIM VZTAHOM (2.4) VYSTUP O T Z TOHTO NEURONU SA ZISKAVA TAK, TE SA POROVNAVA POTENCIAL U T S URCENOU PRAHOVOU HODNOTOU ?, AK JE POTENCIAL VACSI AKO PRAHOVA HODNOTA ? HOVORIME, TE NEURON ZAHOREL A JEHO VYSTUP O T JE ROVNY 1. V OPACNOM PRIPADE, KED JE POTENCIAL MENSI AKO PRAHOVA HODNOTA ?, VYSTUP O T Z NEURONU JE ROVNY NULE. FUNKCIONALITA TOHTO TYPU NEURONU JE POPISANA NASLEDOVNE AKTIVACNU FUNKCIU NEURONU, KTORA JE POPISANA TAKTO TENTO JEDNODUCHY MODEL OBSAHUJE ZNACNE MNOTSTVO ZJEDNODUSENI OPROTI SKUTOCNEMU NEURONU. NAPRIKLAD AKTIVACNA FUNKCIA MODELU JE STUPNOVA, SKUTOCNY NEURON VSAK REAGUJE SPOJITO, NAJCASTEJSIE PODLA NELINEARNEJ AKTIVACNEJ FUNKCIE. DALEJ MOTME PREDPOKLADAT, TE VELKOST VEKTORA VSTUPOV X T DO SIETE MOTE BYT NEOBMEDZENA, TE NEURONY MOTU BYT NAVZAJOM PREPOJENE A LUBOVOLNE ROZMIESTNENE VO VRSTVACH SIETE ATD. O ROZSIRENIACH TOHTO MODELU BUDEME HOVORIT V NASLEDUJUCEJ CASTI [1]. PERCEPTRON ARCHITEKTURA TOHTO MODELU NEURONU JE VELMI PODOBNA MODELU, KTORY POPISALI MCCULOCH A PITTS, PRAKTICKY SA JEDNA LEN O JEHO ZOVSEOBECNENU FORMU. ROZDIEL TYCHTO DVOCH STAVIEB SPOCIVA V TOM, TE SYNAPTICKE VAHY PERCEPTRONU NIESU OBMEDZENE LEN NA INTERVAL <-1,1>, ALE MOTU NADOBUDAT VSETKY HODNOTY MNOTINY REALNYCH CISEL R. HODNOTU VYSTUPU Z TOHTO NEURONU MOTME ZISKAT NASLEDUJUCIM VZTAHOM KDE SGN(X) PREDSTAVUJE OZNACENIE PRE AKTIVACNU FUNKCIU KTORA NADOBUDA TIETO HODNOTY. AK JE X > 0, HODNOTA FUNKCNA HODNOTA JE ROVNA 1, V OPACNOM PRIPADE AK JE X <= 0, HODNOTA FUNKCIE JE ROVNA NULE. TENTO VZTAH JE MOTNE ZJEDNODUSIT A TO ROZSIRENIM VEKTORA VSTUPOV O HODNOTU A PRIDANIM DO VEKTORA VAH, NASLEDNE JE MOTNE UPRAVIT PREDCHADZAJUCU ROVNICU DO TVARU Z UVEDENEHO VYPLYVA, TE AK CHCEME ABY VYSTUP PERCEPTRONU NADOBUDAL HODNOTU 1, MUSI BYT JEHO POTENCIAL VACSI AKO PRAHOVA HODNOTA ?, V OPACNOM PRIPADE NADOBUDA HODNOTU 0 VIACVRSTVOVE NEURONOVE SIETE S DOPREDNYM SIRENIM SIGNALU V PREDCHADZAJUCEJ CASTI SME SI POPISALI ZAKLADNE FUNKCIONALITY NEURONU, A TO VATENIE VSTUPU A PREVOD POTENCIALU NEURONU NA VYSTUP. NO SKUTOCNA VYPOCTOVA SILA NEURONOV SA PREJAVUJE AT V TEDY, KED ICH POSPAJAME DO SIETOVEJ STRUKTURY. OD PRVYCH MODELOV NEURONOVYCH SIETI UBEHLO UT NIEKOLKO DESIATOK ROKOV A V POPREDI AJ NADALEJ OSTAVAJU VIACVRSTVOVE DOPREDNE NEURONOVE SIETE (FEED FORWARD NEURAL NETWORKS SKR.: FFNN). TIETO SIETE SA CASTO SKLADAJU Z TROCH VRSTIEV: VSTUPNEJ, SKRYTEJ, VYSTUPNEJ. VSTUPNA VRSTVA REPREZENTUJE DATA VSTUPUJUCE DO SIETE Z TRENOVACEJ RESP. TESTOVACEJ MNOTINY. SKRYTA VRSTVA SA NACHADZA MEDZI VSTUPNOU A VYSTUPNOU VRSTVOU A ZAISTUJE FUNKCIONALITU. VYSTUPNA VRSTVA ZABEZPECUJE ODOZVU SIETE NA SIETE NA VSTUP [17]. V TEJTO ARCHITEKTURE SIETE EXISTUJU PREPOJENIA MEDZI NEURONMI LEN V JEDNOM SMERE A NEVYSKYTUJU SA V NEJ TIADNE CYKLY. TO ZNAMENA, TE KATDY NEURON JE SPOJENY LEN S NEURONMY NA NASLEDUJUCEJ VRSTVE. NENACHADZAJU SA TU SPOJENIA MEDZI NEURONMY TEJ ISTEJ VRSTVY ALEBO PREDCHADZAJUCEJ VRSTVY. PRE LEPSIE POCHOPENIE PROBLEMATIKY BUDEME PREVOD VSTUPOV NA VYSTUPY DEMOSTROVAT NA NAJPOUTIVANEJSEJ TROJVRSTVOVEJ SIETI. V TEJTO ARCHITEKTURE SU VSETKY NEURONY USPORIADANE NA TROCH VRSTVACH VSTUPNEJ, SKRYTEJ A VYSTUPNEJ. VSTUPNA VRSTVA OBSAHUJE NEURONY POMOCOU KTORYCH SA DO SIETE DOSTAVAJU INFORMACIE Z OKOLIA. TIETO INFORMACIE MOTME OZNACIT AKO X T = (X 1,T ,X 2,T ,X 3,T ,..., X K,T ) PRE T = 1, 2, 3, ...,N KDE N PREDSTAVUJE POCET K-TIC VSTUPOV. V NASLEDUJUCOM TEXTE BUDEME PRE JEDNODUCHOST ZAPISU BRAT DO UVAHY LEN JEDNU K-TICU VSTUPOV, PRETO ODPADA NUTNOST POUTITIA INDEXU T. V NASLEDUJUCEJ STREDNEJ VRSTVE SA NACHADZAJU PROCESNE NEURONY. NEURONY TEJTO VRSTVY SU PREPOJENE SO VSETKYMI NEURONMI VSTUPNEJ VRSTVY, TO ZNAMENA, TE VSETKY HODNOTY DAT VSTUPNEJ VRSTVY PRECHADZAJU AKO VSTUPY DO VSETKYCH NEURONOV STREDNEJ VRSTVY. AVSAK PRED 25BAKALARSKA PRACA FRI UNIZA TYM NET DATA VSTUPIA DO STREDNEJ VRSTVY SU NAJSKOR ODVATENE SYNAPRICKYMI VAHAMI, KTORE MOTME OZNACIT AKO W R,J = (W 1,J ,W 2,J ,...W K,J ) PRE J = 1,2 ... S, KDE S VYJADRUJE POCET NEURONOV STREDNEJ VRSTVY A K OZNACUJE POCET VSTUPOV ZO VSTUPNEJ VRSTVY. NASLEDNE SU TIETO DATA SPOCITANE A ULOTENE AKO POTENCIAL NEURONU. CELY TENTO PROCES TRANSFORMACIE VSTUPU NA POTENCIAL SA DA ZAPISAT NASLEDUJUCIM VZTAHOM ? PRE J = 1, 2, 3, ...,S (2.9) HODNOTA POTENCIALU JE POTOM PREVEDENA NA VYSTUP O J VYUTITIM AKTIVACNEJ FUNKCIE PODLA VZTAHU ( ) PRE J = 1, 2, 3, ...,S (2.10) VO VYSTUPNEJ VRSTVE SA Z PRAVIDLA NACHADZA IBA JEDEN NEURON. VSTUPY TOHTO NEURONU PREDSTAVUJU VYSTUPY O J ZO STREDNEJ VRSTVY A SU TU VATENE VAHAMI ( ) PRE J = 1, 2, ...,M KDE M PREDSTAVUJE POCET NEURONOV STREDNEJ VRSTVY. HODNOTAMI VAH JE REPREZENTOVANA MIERA INTENZITY, S KTOROU JEDNOTLIVE VSTUPY O J (VYSTUPY ZO STREDNEJ VRSTVY) VPLYVAJU NA VYSTUP SIETE. VYSTUP SIETE JE POTOM DANY VZTAHOM Z TOHTO VZTAHU MOTME POZOROVAT, TE VYSTUP SIETE Y T JE DANY AKTIVACIOU VYSTUPNEHO NEURONU. K TEJTO AKTIVITE SA DA DOPRACOVAT JEDNODUCHYM REKURENTNYM SPOSOBOM POMOCOU VSTUPOV X T , PO NICH SA DALEJ SA VYPOCITA AKTIVITA NEURONOV STREDNEJ VRSTVY O I, KTORA SA POUTIJE PRI VYPOCTE VYSTUPNEJ AKTIVITY Y T . Z TOHTO SPOSOBU VYPLYVA OZNACENIE TEJTO SIETOVEJ ARCHITEKTURY AKO DOPREDNA, PRETOTE MOTME POZOROVAT POSTUPNOST VYPOCTU AKTIVIT SMEROM Z DOLA NAHOR. V LITERATURE SA NA TRENOVANIE DOPREDNYCH SIETI ODPORUCA VYUTIVAT ALGORITMUS SPATNEHO SIRENIA CHYBY (BACKPROPAGATION), CO PREDSTAVUJE METODU UCENIA S UCITELOM, KDE OPRAVA CHYBY JE USKUTOCNOVANA NA ZAKLADE ROZDIELU VYSTUPU SIETE A OCAKAVANEHO VYSTUPU[1][17]. 2.6 REKURENTNE NEURONOVE SIETE V TEJTO ARCHITEKTURE NEURONOVEJ SIETE SA PODOBNE AKO V SIETI S DOPREDNYM SIRENIM SIGNALU SIRI SIGNAL SMEROM OD VSTUPNEJ VRSTVY SMEROM K VYSTUPNEJ. REKURENTNA NEURONOVA SIET (SKR. RNN) NA ROZDIEL OD SIETE S DOPREDNYM SIRENIM SIGNALU ZOHLADNUJE V DATACH ICH CASOVU ZAVISLOST. ABY TO BOLO MOTNE ARCHITEKTURA RNN JE OBOHATENA O KONTEXTOVU VRSTVU, KTORA OBSAHUJE INFORMACIE O SVOJICH AKTIVITACH Z PREDOSLICH STAVOV. STRUKTURA TEJTO SIETE SA SKLADA Z VSTUPNEJ, SKRYTEJ, KONTEXTOVEJ A VYSTUPNEJ VRSTVY, PRICOM NEURONY KONTEXTOVEJ VRSTVY SU S ONESKORENIM PRIPOJENE NA VSTUP DO SKRYTEJ VRSTVY. TIVOTNY CYKLUS TEJTO ARCHITEKTURY, ROVNAKO AKO U SIETE S DOPREDNYM SIRENIM SIGNALU, SA SKLADA Z TRENOVACEJ CASTI A FAZY TIVOTA. V TRENOVACEJ FAZE SA ZNALOSTI UKLADAJU POMOCOU ADAPTACIE SYNAPTICKYCH VAH. UCIACE ALGORITMY MUSIA BRAT DO UVAHY , TE VYSTUP Z NEURONU NEZAVISI LEN OD AKTUALNEHO VSTUPU, ALE AJ OD VSTUPOV Z MINULOSTI. VO FAZE TIVOTA SA UT VAHY NEMENIA SIET V TEJTO FAZE REAGUJE NA REALNE PODNETY Z OKOLIA. TATO ARCHITEKTURA JE VHODNA PRE ULOHY, PRI KTORYCH JE POTREBNE BRAT DO UVAHY CASOVU ZLOTKU UKRYTU V DATACH [17]. 2.7 UCIACE SCHEMY AKO BOLO POVEDANE V PREDCHADZAJUCOM TEXTE, NEURONOVE SIETE MAJU SCHOPNOST UCENIA. POD POJMOM UCENIE BY SME SI MALI PREDSTAVIT CIELENU UPRAVU SYNAPTICKYCH VAH TAK, ABY VYSTUP ZO SIETE MAL CO NAJVACSIU MIERU PODOBNOSTI S OCAKAVANYM VYSTUPOM. POSTUPY, POMOCOU KTORYCH SA SIET UCI NAZYVAME UCIACE ALGORITMY. SPOSOB MODIFIKACIE SYNAPTICKYCH VAH POMOCOU UCIACICH ALGORITMOV SA MENI PODLA KONKRETNEJ APLIKACNEJ ULOHY. NAPR. PRI ULOHACH PREDPOVEDANIA CASOVYCH RADOV IDE HLAVNE O APROXIMACIU KRIVKY, KTORU DANY CASOVY RAD PREDSTAVUJE. KATDY UCIACI ALGORITMUS JE NASTAVENY TAK, ABY CIELOVO ADAPTOVAL SYNAPTICKE VAHY NEURONOV SIETE. NANESTASTIE VSAK NEEXISTUJE TIADNA KONRETNA METODA, KTORA BY POPISOVALA SPOSOB NASTAVENIE VAH. VSETKY UCIACE ALGORITMY ROZDELUJEME DO DVOCH KATEGORII, A TO NA ALGORITMY ZALOTENE NA CHYBE A ALGORITMY ZALOTENE NA VYSTUPE.V PRVEJ KATEGORII PREDPOKLADAME, TE POTADOVANA HODNOTA VYSTUPU JE ZNAMA. VSETKY ALGORITMY TEJTO KATEGORIE VYUTIVAJU EXTERNY SIGNAL PRE VYPOCET CHYBOVEHO TERMU, KTORY JE DEFINOVNY NASLEDUJUCIM VZTAHOM KDE Y T PREDSTAVUJE POTADOVANY VYSTUP A PREDSTAVUJE VYSTUP ZO SIETE. NASLEDNA MODIFIKACIA VAH NEURONU PREBIEHA NASLEDOVNE KD A KDE SME ROZLISILI VEKTOR VAH PRED MODIFIKACIOU OD VEKTORA MODIFIKOVANYCH VAH . SME OZNACILI HODNOTU, O KTORU SA MA ZMENIT PRISLUSNA VAHA NA ZAKLADE HODNOTOU VELKOSTI UCENIA , AKTUALNEHO VSTUPU DO NEURONU PARAMETRA VELKOSTI UCENIA A CHYBOVEHO TERMU . HODNOTU SIETE SI VOLIME. AK SA ZVOLI VELMI MALA HODNOTA TOHTO PARAMETRA, SIET SA BUDE UCIT POMALY. AK VSAK ZVOLIME VELKU HODNOTU TOHTO PARAMETRA, MOTE TO SPOSOBIT ROZKMITANIE SIETE. V TYCHTO ALGORITMOCH IDE O PRIBLITENIE SA NOVEJ HODNOTE POTADOVANEHO VYSTUPU, KTORA BOLA PRIVEDENA DO SIETE POMOCOU VEKTORA VSTUPOV X T . V PRIPADE, TE JE TATO HODNOTA VYRAZNE ODLISNA OD OSTATNYCH NAUCENYCH HODNOT, JE MIERA PODOBNOSTI VYSTUPU SIETE A OCAKAVANEHO VYSTUPU Y T VELMI MALA. UCENIE SIETE ALGORITMAMI TEJTO KATEGORIE SPOCIVA V PRISPOSOBOVANI VEKTORA VAH JEDNOTLIVYCH NEURONOV NOVYM VSTUPOM TAK, ABY SA MIERA PODOBNOSTI VYSTUPU A POTADOVANEHO VYSTUPU ZVACSOVALA. DRUHA KATEGORIA ALGORITMOV PRACUJE TAK, TE PRISPOSOBOVANIE VAH JEDNOTLIVYCH NEURONOV JE ZALOTENE NA KORELACII VYSTUPU O T A VSTUPU X I,T DO NEURONU.TATO KATEGORIA ALGORITMOV NEPOUTIVA TIADNY EXTERNY SIGNAL. MODIFIKACIU VAH PRE I-TY NEURON MOTME POPISAT VZTAHOM (2.15) KDE REPREZENTUJE ZMENU VAH A REPREZENTUJE PARAMETER UCENIA SIETE. NAJZNAMEJSIE ALGORITMY TEJTO KATEGORIE SU HEBBOVO A KOMPARATIVNE UCENIE [1]. 2.7.1 HEBBOVO UCENIE PROBLEMOM OSTAVA, NASTAVOVANIE VAH NEURONU TAK, ABY SA DOCIELIL POTADOVANY VYSTUP. RIESENIE TOHTO PROBLEMU POPISAL V ROKU 1949 DONALD HEBB [1]. JEHO NAVRH SPOCIVA V TOM, TE NOVA HODNOTA VAH SA VYPOCITA POMOCU STAREJ HODNOTY VAHOVEHO KOEFICIENTU POMOCOU NASLEDUJUCEHO VZTAHU (2.16) KDE PREDSTAVUJE HODNOTU, O KOLKO SA ZMENI NOVA HODNOTA VAHOVEHO KOEFICIENTA OPROTI STAREJ. HODNOTU ZMENY DOPOCITAME NASLEDOVNE { (2.17) ALEBO (2.18) KDE REPREZENTUJE RYCHLOST UCENIA. POMOCOU TOHTO PARAMETRA DOKATEME OVLADAT VPLYV ROZDIELU OCAKAVANEJ HODNOTY VYSTUPU Z NEURONU VAHOVEHO KOEFICIENTU A AKTUALNEHO VYSTUPU NA ZMENU . INDEXOM I SME CHARAKTERIZOVALI I-TY NEURON SIETI A INDEXOM K JE URCENY K-TY VSTUP Z MNOTINY VSTUPOV DO SIETI. Z MYSLIENKY POPISANEJ TYMTO ALGORITMOM SU ODVODENE AJ DALSIE SPOSOBY UCENIA NEURONOVYCH SIETI, MEDZI KTORE PATRI AJ BACK- PROPAGATION ALGORITMUS, KTORY BUDE POPISANY V NASLEDUJUCEJ CASTI [1]. 2.7.2 BACK-PROPAGATION ALGORITMUS V TEJTO CASTI SI UKATEME JEDEN Z ALGORITMOV, KTRORE SA POUTIVAJU PRE UCENIE VIACVRSTVOVEHO PERCEPTRONU S JEDNOU SKRYTOU VRSTVOU. TENTO ALGORITMUS BOL ODVODENY Z DELTA PRAVIDLA A VYCHADZA Z MYSLIENKY SPATNEHO SIRENIA CHYBY OD VYSTUPU ZO SIETE AT K VSTUPOM DO SIETE [1]. TERAZ SI PRESNE POPISEME BACK-PROPAGATION ALGORITMUS PRE SIET S JEDNOU SKYTOU VRSTVOU S DOPREDNYM SIRENIM SIGNALU, KTORY SA SKLADA Z NASLEDUJUCICH PIATICH KROKOV. 1. PO PREJDENI VSTUPNEHO SIGNALU SIETOU AT K VYSTUPU VYPOCITAME ODCHYLKU VYSTUPU OD OCAKAVANEHO VYSTUPU NASLEDOVNE (2.19) KDE Y ZNACI OCAKAVANU HODNOTU VYSTUPU A OZNACUJE AKTUALNY VYSTUP GENEROVANY SIETOU. 2. PRE AKTUALIZACIU VAH MEDZI VYSTUPNOU A SKRYTOU VRSTVOU ZAVADZAME CHYBOVY KOEFICIENT, KTORY JE DANY VZTAHOM ( ), KDE U JE POTENCIAL VYSTUPNEHO NEURONU KTORY VYPOCITAME NASLEDOVNE . PREMENA S OZNACUJE POCET ? NEURONOV STREDNEJ VRSTVY. VELKOST ZMENY VAH JE DANA GRADIENTOM CHYBOVEJ FUNKCIE, KTORY JE POPISANY RYCHLOSTOU UCENIA, AKTUALNYM VSTUPOM A CHYBOVYM TERMOM. 3. AKTUALIZACIA VAH MEDZI VYSTUPNOU A STREDNOU VRSTVOU PREBIEHA PODLA VZTAHU ( ) (2.20) PRE J= 1, 2, ..., S, KDE S JE POCET NEURONOV STREDNEJ VRSTVY. 29BAKALARSKA PRACA FRI UNIZA 4. PRE UPRAVU VAH MEDZI STREDNOU A VSTUPNOU VRSTVOU ZAVADZAME CHYBOVY TERM PRE J-TY NEURON STREDNEJ VRSTVY. VYCHADZAME Z PREDPOKLADU, TE PRAVE J-TY NEURON NESIE URCITU CAST VINY ZA ODCHYLKU VAHAM VO VYSTUPNOM NEURONE. TATO ODCHYLKA JE POMERNE PRENASANA NA NEURONY SKRYTEJ VRSTVY. TENTO PROCES PRENOSU CHYBY SA DA MATEMATICKY POPISAT VZTAHOM (2.21) PRE J = 1, 2, ..., S , KDE K JE POCET NEURONOV VSTUPNEJ VRSTVY. 5. VAHY MEDZI NEURONMI STREDNEJ A VSTUPNEJ VRSTVY W I,J UPRAVUJEME PODLA VZTAHU (2.22) PRE J = 1, 2, 3, ... S , KDE S JE POCET NEURONOV STREDNEJ VTRSTVY. INSTRUKCIE V BODOCH 1-5 OPAKUJEME PRE VSETKY VSTUPY Z TRENOVACEJ MNOTINY. ITERACIE POTREBNE PRE VYCERPANIE VSTUPOV TRENOVACEJ MNOTINY NAZYVAME JEDNOU TRENOVACOU EPOCHOU. SIET SA POVATUJE ZA NAUCENU, KED ZMENA SYNAPTICKYCH VAH NEURONOV MEDZI DVOMI PO SEBE NASLEDUJUCIMI EPOCHAMI JE ZANEDBATELNA, CO ZNAMENA, TE SIET SKONVERGOVALA [1]. NAVRH A IMPLEMENTACIA MODELU NEURONOVEJ SIETE HLAVNYM PROBLEM PROGNOZOVANIA AKO TAKEHO JE TO, TE NIKTO NEVIE SO STOPERCENTNOU PRAVDEPODOBNOSTOU PREDPOVEDAT BUDUCNOST. PRETOTE NEVIEME CESTOVAT V CASE, AKO RIESENIE BY SA DAL POUTIT ZAKON AKCIE A REAKCIE. TENTO ZAKON VIEME APLIKOVAT NA NASU PROBLEMATIKU TAK, TE NA ZAKLADE EXISTUJUCICH INFORMACII BUDEME PREDPOVEDAT BUDUCI VYVOJ AKCII VYBRANEJ SPOLOCNOSTI. 3.1 DATA ABY SME SPLNILI CIEL TEJTO PRACE, MUSIME NAVRHNUT SYSTEM, KTORY BUDE SCHOPNY PREDPOVEDAT VYVOJ TRHOVEJ CENY AKCII VYBRANEJ SPOLOCNOSTI. SPOLOCNOST, KTOREJ AKCIE BUDEME PREDPOVEDAT, JE APPLE, INC. TUTO SPOLOCNOST SME VYBRALI OKREM INEHO AJ PRE JEJ SILNE POSTAVENIE NA TRHU A JEJ DLHOROCNU HISTORIU. VDAKA DLHOROCNEJ HISTORII MAME K DISPOZICII VELKE MNOTSTVO DAT O PREDOSLOM VYVOJI TRHOVEJ CENY AKCII TEJTO SPOLOCNOSTI. APPLE INC. BOLA ZALOTENA V APRILI 1976 STEVOM JOBSOM, STEVOM WOZNIAKOM A RONALDOM WAYNOM S POCIATKU BOLA SPOLOCNOST ZAMERANA NA VYROBU A PREDAJ POCITACOV. PRVYM MODELOM, KTORY TATO SPOLOCNOST PREDALA BOL POCITAC APPLE 1, NESKOR SA K POCITACOM PRIDAL PRELOMOVY HUDOBNY PREHRAVAC IPOD, KTORY PREDSTAVILI V OKTOBRI ROKU 2001. V JANUARI 2007 STEVE JOBS PREDSTAVIL IPHONE, VDAKA COMU AKCIE SPOLOCNOSTI PRUDKO VZRASTLI, PRETOTE SA JEDNALO O JEDEN Z PRVYCH SMARTFONOV NA SVETE S TECHNOLOGIOU MULTI TOUCH. V DNESNEJ DOBE JE APPLE POPREDNY VYROBCA MOBILOV, NOTEBOOKOV A STOLOVYCH POCITACOV. NASIM CIELOM ALE NADALEJ OSTAVA SYSTEM, KTORY BUDE SCHOPNY PREDPOVEDAT VYVOJ TRHOVEJ CENY AKCII. V TEJTO KAPITOLE SA BUDEME ZAOBERAT PROBLEMATIKOU PREDPOVEDANIA VYVOJA TRHOVYCH CIEN, ROZOBERIEME SI JU Z POHLADU PROGRAMATORA A POHLADU ANALYTIKA, A V NEPOSLEDNOM RADE SI POPISEME SYSTEM, KTORY BY MAL BYT SCHOPNY PREDPOVEDAT VYVOJ CENY AKCII SPOLOCNOSTI APPLE. DATASET, KTORY SME POPISOVALI VYSSIE, NA KTOROM BUDEME UCIT SIET, MA VELKOST 2399 ZAZNAMOV. ZLOTENIE DAT JE TAKE, AKO BOLO POPISANE V PREDCHADZAJUCEJ CASTI. JEDNA SA O PATMINUTOVE DATA (JEDEN ZAZNAM ZNAMENA 5 MINUTOVY VYVOJ V REALNOM CASE). DATA SU DATOVANE OD 31.1.2018 DO 15.3.2018. DATASET ROZDELIME NA 2 MNOTINY, TRENOVACIE A TESTOVACIE. TRENOVACIA MNOTINA OBSAHUJE 2299 ZAZNAMOV A TESTOVACIA MNOTINA OBSAHUJE 100 ZAZNAMOV. V LITERATURE SA VSAK MOTME DOCITAT, TE DATA JE VHODNE ROZDELOVAT V POMERE 70:30 ALEBO 90:10, NO V NASOM PRIPADE, KEBY SME ROZSIRILI VELKOST TESTOVACEJ MNOTINY, SIET SA STANE MENEJ PRESNOU, CO BY OVPLYVNILO VYSLEDKY EXPERIMENTU. 3.2 NAVRH MODELU NEURONOVEJ SIETE Z PROGRAMOVEHO HLADISKA SME VYRIESILI PROBLEM S JASNOVIDECTVOM NEURONOVOU SIETOU. AKO UT BOLO POVEDANE V PREDCHADZAJUCEJ KAPITOLE, NEURONOVA SIET SA DA POUTIT NA APROXIMOVANIE KTOREJKOLVEK FUNKCIE. KED SI PREDSTAVIME TRHOVU HODNOTU AKCIE SPOLOCNOSTI APPLE V CASE, JE REPREZENTOVANA KRIVKOU. Z MATEMATICKEHO POHLADU BY SA DALO POVEDAT, TE TATO KRIVKA JE NEZNAMA FUNKCIA CENY AKCIE V ZAVISLOSTI OD CASU. V TEJTO CASTI SA BUDEME ZAOBERAT PROGNOZOVANIM AKCII POMOCU NEURONOVEJ SIETE TYPU MLP. ARCHITEKTURA POUTITEJ SIETE JE TROJVRSTVOVA, SKLADA SA ZO VSTUPNEJ STREDNEJ A VYSTUPNEJ VRSTVY. POCET NEURONOV VO VSTUPNEJ VRSTVE JE ROVNAKY AKO JE POCET VSTUPOV.VELKOST STREDNEJ VRSTVY AKO AJ POCET VSTUPOV ZADAVA POUTIVATEL. VYSTUPNA VRSTVA MA JEDEN NEURON. AKTIVACNE FUNKCIE JEDNOTLIVYCH NEURONOV SU ZVOLENE DVE. NEURONY STREDNEJ VRSTVY MAJU SIGMOIDNU AKTIVACNU FUNKCIU A NEURON VYSTUPNEJ VRSTVY MA LINEARNU AKTIVACNU FUNKCIU KDE U REPREZENTUJE POTENCIAL NEURONU. SIET SA UCI Z TRENOVACEJ MNOTINY KTORA JE V NASOM PRIPADE REPREZENTOVANA DATAMI TYPU JSON. {"DATA": [{"VOLUME": 229733.0, "HIGH": 167.71, "LOW": 167.4, "INTEREST": 0.0, "TIME": "2018-01-31T16:05:00.000000Z", "CLOSE": 167.45, "OPEN": 167.62}]}. AKO SI MOTEME VSIMNUT NA UKATKE, DATA POZOSTAVAJU Z INDIKATOROV OPEN CENA, CLOSE CENA, HIGH, LOW CENA, VOLUME, INTEREST A CASOVEJ ZNAMKY. TIETO DATA SU ULOTENE V SUBORE V TOMTO TVARE, PO PRECITANI SUBORU JE VYSLEDNY STRING TRANSFORMOVANY FUNKCIOU JSON.LOADS. PO TRANSFORMACII NA JSON DOSTAVAME TROJDIMENZIONALNU DICTIONARY. PRVA DIMENZIA MA ROZMER 1. TATO DIMENZIA NEZOHRAVA VOBEC TIADNU DOLETITU ULOHU A MOHLA BY SA ODSTRANIT. PO ODSTRANENI TEJTO DIMENZIE BY SME PRACOVALI NEEFEKTIVNE, PRETOTE BY SME MUSELI UPRAVOVAT KATDE NOVE DATA KTORE PRIDU ZO SERVERA, KEDTE DATA CHODIA V 3 DIMENZIONALNEJ FORME. TO JE DOVODOM PRECO SME PONECHALI DATA V TROJDIMENZIONALNEJ FORME. DRUHOU DIMENZIOU SU REPREZENTOVANE DATA. PREDSTAVME SI, TE DATA SU REPREZENTOVANE SVIECKOVYM GRAFOM. POTOM KATDA JEDNA SVIECKA REPREZENTUJE JEDNU POLOTKU V DRUHEJ DIMENZII NASICH DAT. TIETO DATA SU JEDNOZNACNE URCENE INDEXOM, NA KTOROM SA NACHADZAJU. V TRETEJ DIMENZII DAT SA NACHADZAJU JEDNOTLIVE INDIKATORY. VELKOST TEJTO DIMENZIE JE URCENA POCTOM INDIKATOROV V DATACH. TIETO INDIKATORY SU JEDNOZNACNE URCENE SVOJIM MENOM, CO JE MOTNE VIDIET V UKATKE STRUKTURY DAT.V NASOM PRIPADE SU TIETO INDIKATORI OPEN, CLOSE, HIGH, LOW CENA, VOLUME, INTEREST A CASOVA ZNAMKA. PO NACITANI DAT NASLEDUJE UCIACI PROCES. V UCIACOM PROCESE JE NEURONOVA SIET UCENA POMOCOU BACK-PROPAGATION ALGORITMU. PO NAUCENI NASLEDUJE VALIDACIA MODELU. MODEL VALIDUJEME NA VALIDACNEJ MNOTINE, KDE SIET NA ZAKLADE VSTUPOV, KTORE NIE SU V TRENOVACEJ MNOTINE, PRODUKUJE VYSTUPY. V TEJTO CASTI SA SIET UT NEUCI. NA ZAKLADE VYSTUPOV SA VYPOCITA PRIEMERNA CHYBA V PERCENTACH A PRIEMERNA CHYBA V CENTOCH. PO VALIDACII JE NAS MODEL SCHOPNY PREDPOVEDAT VYVOJ TRHOVEJ CENY AKCII SPOLOCNOSTI APPLE INC. S PREDPOKLADANOU ODCHYLKOU, KTORA BOLA VYPOCITANA NA ZAKLADE DAT Z VALIDACNEJ MNOTINY. 3.3 PROGRAMOVA IMPLEMENTACIA ABY SME SPLNINLI CIELE PROJEKTU, TENTO SYSTEM MUSI NIELEN VEDIET PREDPOVEDAT VYVOJ AKCII, ALE MUSI AJ VEDIET TIETO DATA VHODNE ZOBRAZIT, VEDIET POSKYTNUT SIGNAL CI BUDE CENA PADAT ALEBO RAST, CO V PRENESENOM VYZNAME ZNAMENA, CI JE TREBA NAKUPIT AKCIE ALEBO ICH NAOPAK PREDAVAT ATD. TIETO CIELE SU ZOBRAZENE V NASLEDUJUCOM DIAGRAME OBRAZOK 1 USE CASE DIAGRAM PRE SPLNENIE PRVEHO CIELA NASHO PROJEKTU JE URCENA NEURONOVA SIET, AKO UT BOLO SPOMENUTE V PREDCHADZAJUCOM TEXTE, TATO SIET MA 3 VRSTVY: VSTUPNU, STREDNU A VYSTUPNU. POPRI VYVOJI SME VSAK VSTUPNU VRSTVU VYLUCILI, PRETOTE VSTUPNE NEURONY NEMALI TIADNU FUNKCIU. ICH JEDINA FUNKCIONALITA BOLA ULOTENIE DAT, KTORE TAK AKO PRISLI DO VSTUPNYCH NEURONOV, TAK AJ ODISLI. VSTUPNA VRSTVA JE REPREZENTOVANA POLOM, V KTOROM JE ZAPISANY VEKTOR VSTUPNYCH DAT, KTORY VSTUPUJE DO SIETE. TOTO POLE JE DALEJ SPRACOVAVANE V NEURONOCH STREDNEJ VRSTVY. AKO BOLO SPOMENUTE VYSSIE, STREDNA VRSTVA MA AKTIVACNU FUNKCIU , KTORU SME VYBRALI SPOMEDZI VIACERYCH FUNKCII, PRETOTE MALI SPOLOCNE S LINEARNOU FUNKCIOU NA VYSTUPE NAJLEPSIE VYSLEDKY. APLIKACIA JE NAPROGRAMOVANA V PROGRAMOVACOM JAZYKU PYTHON; PRE SPLNENIE VSETKYCH CIELOV NAM POSTACILI ZAKLADNE FUNKCIONALITY TOHTO JAZYKA. PRE VYTVORENIE GUI BOLO POTREBNE PRIPOJIT KNITNICU TKINTER A PRE VYKRESLOVANIE POMOCNYCH GRAFOV KNITNICU MATPLOTLIB.PYPLOT. FINALNA APLIKACIA JE IMPLEMENTOVANA NASLEDOVNE: OBRAZOK 2 DIAGRAM TRIED TRIEDA NEURON FUNKCIONALITOU ZODPOVEDA JEDNEMU NEURONU. V TEJTO TRIEDE JE VSTUP ODVATENY VAHAMI. VYSLEDKOM TEJTO CINNOSTI SI DOPOCITAME POTENCIAL NEURONU, KTORY NASLEDNE PREMENIME NA VYSTUP AKTIVACNOU FUNKCIOU. DALSOU FUNKCIONALITOU TEJTO TRIEDY JE POSKYTNUTIE VAH NA UPRAVU PRI UCENI. TRIEDA SIET ZODPOVEDA ZA ZOSTAVENIE SIETE NA ZACIATKU TIVOTNEHO CYKLU SIETE, ZA PRECHOD SIGNALU MEDZI JEDNOTLIVYMI NEURONMI A ZA SPATNY PRECHOD CHYBY V UCIACEJ FAZE. TRIEDA GUIMANAGER, V TEJTO TRIEDE JE ZAPISANA FUNKCIONALITA CELEHO UTIVATELSKEHO ROZHRANIA. 3.3.1 TIVOTNY CYKLUS APLIKACIE HNED PO SPUSTENI APLIKACIE SI UTIVATEL MOTE VYTVORIT NOVU SIET ALEBO NACITAT EXISTUJUCU SIET ZO SUBORU. PRI VYTVARANI SIETE MUSI UTIVATEL ZADAT POCET VSTUPOV, POCET NEURONOV STREDNEJ VRSTVY A NAZOV DATASETU Z KTOREHO CHCE CERPAT DATA. TREBA VSAK DBAT NA TO, ABY BOL DATASET PRILOTENY V PRIECINKU S APLIKACIOU, INAK SA DATA NENACITAJU. OBRAZOK 3 VYTVARANIE SIETE OBRAZOK 4 VYTVORENIE SIETE NACITANIM ZO SUBORU PO NASTAVENI PARAMETROV SIETE SA SPUSTA UCIACA FAZA SIETE. UCENIE TEJTO SIETE SPOCIVA V BACK-PROPAGATION ALGORITME, KTORY MA PEVNE ZVOLENU VELKOST UCENIA, KTORU NIE JE MOTNE MENIT. TATO VELKOST UCENIA JE NASTAVENA NA OPTIMALNU HODNOTU 0,01 VZHLADOM NA DLTKU UCIACEJ FAZY A NASLEDNEJ ODCHYLKY PRI PREDPOVEDI. DLTKA TRENOVACEJ FAZY JE PREDNASTAVENA NA 300 EPOCH. TUTO HODNOTU SOM ODPOZOROVAL POPRI SLEDOVANI VELKOSTI ZMENY CHYBY V TRENOVACEJ FAZE TAK, TE HODNOTA CHYBY SA PO 300 EPOCHE MENILA V PRIEMERE O 0,1 *10 -6 , CO JE ZANEDBATELNA HODNOTA. UCIACA FAZA SA VYKONAVA NA OSOBITNOM THREADE, KTORY KOMUNIKUJE S HLAVNYM THREADOM POMOCOU RUR. NA HLAVNOM THREADE JE POCAS UCIACEJ FAZY ZOBRAZENY PROGRESS BAR KTORY OBOZNAMUJE POUTIVATELA O TOM, TE SIET SA MOMENTALNE UCI A KOLKO PERCENT Z TEJTO FAZY UT UBEHLO. UDAJE DO PROGRESSBARU SU CITANE Z RURY KTORA JE SPOJENA S THREADOM V KTOROM PREBIEHA UCENIE. VO VEDLAJSOM THREADE JE PO KATDEJ EPOCHE DO RURY VLOTENE CISLO EPOCHY KTORA AKTUALNE PREBEHLA. OBRAZOK 5 PRIEBEH UCIACES FAZY PO NAUCENI SIETE SA SPUSTI HLAVNE OKNO APLIKACIE. TOTO OKNO JE ROZDELENE NA DVE CASTI (VID OBRAZOK 6). V HORNEJ CASTI MOTME VIDIET NASLEDOVNE UKAZOVATELE. VLAVO JE UKAZOVATEL CENY. TENTO UKAZOVATEL JE ROZDELENY NA DVE CASTI BID A ASK. ASK POPISUJE VYSKU CENY ZA KTORU JE MOTNO KUPIT DANE CENNE PAPRIERE, V NASOM PRIPADE AKCIE. BID POPISUJE VYSKU CENY ZA KTORU JE MOTNE PREDAT DANE CENNE PAPIERE, V NASOM PRIPADE AKCIE. V STREDE SA NACHADZAJU UKAZOVATELE VOLUME, PREDICTION, INTEREST. VOLUME A INTEREST SU TRHOVE UKAZOVATELE.VOLUME POPISUJE VELKOST FINANCNEHO AKTIVA ZOBCHODOVANEHO V DANOM CASOVOM RAMCI. V NASOM PRIPADE VOLUME ZOBRAZUJE POCET ZOBCHODOVANYCH AKCII V 5 MINUTOVOM CASOVOM RAMCI. UKAZOVATEL INTEREST POPISUJE POCET UZATVORENYCH KONTRAKTOV V NIEKTORYCH BURZOVYCH DERIVATOCH AKO NAPRIKLAD OPCIE. V NASOM PRIPADE TENTO UKAZOVATEL NIEJE POTREBNY NAKOLKO NEUZATVARAME KONTRAKTY ALE KUPUJEME REALNE AKCIE. UKAZOVATEL PREDICTION POPISUJE PREDPOVEDANU HODNOTU CENOVEHO UKAZOVATELA. TATO HODNOTA JE ZISKANA Z VYSTUPU SIETE. V PRAVEJ CASTI SA NACHADZAJU UKAZOVATELE ODCHYLKY SIETE, UKAZOVATEL ZOSTATKU NA UCTE A SIGNAL KUPY RESP. PREDAJA, KTORE POPISEME V DALSOM TEXTE. PRIEMERNA ODCHYLKA SIETE JE ZOBRAZENA V PERCENTACH A V DOLAROCH, HODNOTY TYCHTO UKAZOVATELOV DOPOCITAVAME V TESTOVACEJ FAZE TIVOTNEHO CYKLU SIETE. CHYBA V PERCENTACH JE ZOBRAZENA POMOCOU UKAZOVATELA MAPE. HODNOTA TOHTO UKAZOVATELA JE ZISKANA POMOCOU NASLEDUJUCEHO VZTAHU (3.3) KDE N JE POCET DAT V MNOTINE VSTUPOV TRENOVACEJ RESP. TESTOVACEJ MNOTINY PODLA TOHO V AKEJ FAZE TIVOTNEHO CYKLU SIETE SA NACHADZAME, Y JE OCAKAVANY VYSTUP ZO SIETE A JE VYSTUP ZO SIETE. CHYBA V DOLAROCH JE REPREZENTOVANA UKAZOVATELOM RMSE. HODNOTU TOHTO UKAZOVATELA DOPOCITAVAME VZTAHOM (3.4) KDE N JE POCET DAT V MNOTINE VSTUPOV TRENOVACEJ RESP. TESTOVACEJ MNOTINY PODLA TOHO V AKEJ FAZE TIVOTNEHO CYKLU SIETE SA NACHADZAME, Y JE OCAKAVANY VYSTUP ZO SIETE A JE VYSTUP ZO SIETE. SIGNAL KUPY RESP. PREDAJA ZISKAVAME Z PREDPOVEDE NASLEDUJUCEJ HODNOTY CENY. AK JE PREDPOVED VACSIA AKO JE AKTUALNA CENA + PRAHOVA HODNOTA SIGNAL SA NASTAVI NA HODNOTU BUY. AK JE HODNOTA PREDPOVEDE MENSIA AKO AKTUALNA CENA - PRAHOVA HODNOTA SIGNAL NADOBUDA HODNOTU SELL. V PRIPADE, TE ANI JEDEN SCENAR SA NENAPLNI, HODNOTA SIGNALU JE NO TRADE. PRAHOVA HODNOTA ZAVISI OD STRATEGIE OBCHODOVANIA V EXPERIMENTE BUDEME POUTIVAT PRAHOVU HODNOTU 0,1. PRAHOVA HODNOTA ZABEZPECUJE TO ABY SIET NEOBCHODOVALA KATDY MALY POHYB ALE ABY SA ZAMERALA NA VACSIE POHYBY PRI KTORYCH JE ZAROBOK VACSI ABY SIET ZBYTOCNE NEPREROBILA NA POPLATKOCH. V SPODNEJ CASTI OKNA SU ZOBRAZENE DATA. DATA SA ZOBRAZUJU NA SVIECKOVOM GRAFE KTORY JE VYTVORENY ZA POMOCI KNITNICE TKINTER. V GRAFE SA ZOBRAZUJE POSLEDNYCH 100 HODNOT CASOVEHO RADU KTORY PREDPOVEDAME.VTDY PO NAUCENI SIETE SU V GRAFE ZOBRAZENE POSLEDNE HODNOTY TRENOVACEJ MNOTINY. TIETO HODNOTY SU ALE POSTUPNE PREPISOVANE DATAMI TESTOVACEJ MNOTINY KTORE V CASE POSTUPNE PRICHADZAJU. JEDNOTLIVE DATA SU ZOBRAZENE SVIECKOU KTORA MA DVE CASTI. TENKA CAST SVIECKY VYMEDZUJE PRIESTOR MEDZI NAJMENSOU A NAJVACSOU HODNOTOU CENY. V TOMTO PRIESTORE SA POHYBOVAL CENOVY UKAZOVATEL V ROZMEDZI CASU, KTORY SVIECKA ZOBRAZUJE (V NASOM PRIPADE 5 MINUT). HRUBA CAST SVIECKY VYMEDZUJE PRIESTOR MEDZI OPEN A CLOSE CENOU. TENTO PRIESTOR ZOBRAZUJE O KOLKO REALNE NARASTLA RESP. KLESLA HODNOTA AKCIE V SLEDOVANOM OBDOBI. HRUBA CAST SVIECKY MOTE BYT ZELENA ALEBO CERVENA. AK JE SVIECKA ZELENA POTOM OPEN CENA JE MENSIA AKO CLOSE CENA, CO ZNAMENA, TE HODNOTA AKCIE NARASTLA.V OPACNOM PRIPADE JE CLOSE CENA MENSIA AKO OPEN TO ZNAMENA, TE HODNOTA KLESLA CO JE REPREZENTOVANE CERVENOU SVIECKOU. V GRAFE SI MOTEME TIET VSIMNUT TLTU CIARU KTORA REPREZENTUJE PREDOSLE PREDPOVEDANE HODNOTY CLOSE INDIKATORA, KTORE POSKYTLA SIET. MODROU CIAROU JE V GRAFE ZOBRAZENA AKTUALNA CENA. OBRAZOK 6 GRAFICKE ROZHRANIE VYSLEDKY A DISKUSIA V TEJTO CASTI SI VYHODNOTIME VYSLEDKY EXPERIMENTU, KTORY SME VYKONALI S IMPLEMENTOVANYM MODELOM NEURONOVEJ SIETE. EXPERIMENT SPOCIVAL V TOM, TE S NATRENOVANOU UMELOU NEURONOVOU SIETOU NA TESTOVACICH DATACH S VYCISLENOU PRIEMERNOU CHYBOU PREDPOVEDE V PERCENTACH A PRIEMERNOU CHYBOU PREDPOVEDE V CENTOCH, SME NECHALI SIET SAMOSTATNE OBCHODOVAT. NA ZACIATKU EXPERIMENTU SU SIETI DANE PROSTRIEDKY VO VYSKE 10000$. TIETO PROSTRIEDKY SME SA SNATILI ZHODNOTIT TAK, TE SME INVESTOVALI DO AKCII SPOLOCNOSTI APPLE. AKCIE BOLI PREDAVANE ALEBO KUPOVANE S VYUTITIM CFD, VZHLADOM NA TO, CI SIET PREDPOKLADALA NARAST AKCII ALEBO POKLES AKCII. OBCHODNA STRATEGIA SPOCIVALA V TOM, TE AK SIET PREDPOKLADALA NARAST O VIAC AKO 10 CENTOV NA AKCIU, APLIKACIA KUPILA 1000 AKCII. V OPACNOM PRIPADE, AK SIET PREDPOVEDALA POKLES CENY AKCII ASPON O 10 CENTOV, SIET PREDALA 1000 AKCII. NORMALNE BY SME SI NEMOHLI DOVOLIT OBCHODOVAT S TAKYM VELKYM OBJEMOM AKCII, PRETOTE HODNOTA TAKEHOTO OBCHODU NIEKOLKONASOBNE PRESAHUJE VYSKU NASHO KAPITALU. NAPRIEK TOMU SI TO MOTME DOVOLIT VDAKA PAKOVEMU EFEKTU, KTORY UMOTNUJE OBCHODNIKOM UZATVARAT OBCHODY, KTORE PRESAHUJU ICH KAPITAL. PRETOTE KUPUJEME A PREDAVAME AKCIE S POUTITIM CFD. PRI PRICHODE NOVYCH DAT SA AKTUALNE OTVORENE POZICIE ZAVRELI A APLIKACIA DOPOCITALA ZAROBOK/STRATU, KTORA SA NASLEDNE ODZRKADLILA NA HODNOTE ACCOUNT BALANCE. Z TOHO VYPLIVA, TE DLTKA OBCHODU JE V NASOM PRIPADE 5 MINUT. TENTO CYKLUS SA OPAKOVAL AT POKIAL NEPRESLI VSETKY DATA Z TESTOVACEJ MNOTINY. TENTO PROCES JE PRE LEPSIU PREDSTAVU POPISANY NASLEDUJUCIM PSEUDOKODOM: WHILE(X < POCET DAT VSTUPNEJ MNOZINY){ PREDPOVED = SIET.DAJPREDPOVED // ZATVORENIE AKTUALNE OTVORENEHO OBCHODU IF(STAV == PREDANE){ BALANCE += (POCIATOCNA CENA - AKTUALNA CENA) * POCET AKCII } IF(STAV == KUPENE) { BALANCE += (AKTUALNA CENA - POCIATOCNA CENA) * POCET AKCII } //OTVORENIE NOVEHO OBCHODU IF(PREDPOVED > AKTUALNA CENA + 0.1){ POCIATOCNA CENA = AKTUALNA CENA STAV = KUPENE } IF(PREDPOVED < AKTUALNA CENA - 0.1){ POCIATOCNA CENA = AKTUALNA CENA STAV = PREDANE } IF(AKTUALNA CENA - 0,1 < PREDPOVED < AKTUALNA CENA +0.1){ STAV = NO TRADE } } TABULKA 1 ZOBRAZENIE CHYB TRENOVACEJ A TESTOVACEJ FAZY RMSE ($) MAPE (%) TRENOVACIA FAZA 0,34 0,14 TESTOVACIA FAZA 0,63 0,28 OBRAZOK 7 VYVOJ CHYBY POCAS TRENOVACEJ FAZY EXPERIMENTU SIET PO TRENOVACEJ FAZE VYKAZOVALA PRIEMERNU CHYBU V PERCENTACH NA UROVNI 0,14 A PRIEMERNU ODCHYLKU V DOLAROCH V HODNOTE 0,34$. TIETO HODNOTY ALE NIE SU SMERODAJNE, PRETOTE TO SU HODNOTY ODCHYLKY VYSTUPU Z TRENOVACEJ FAZY. SMERODAJNE HODNOTY DOSTANEME NA KONCI EXPERIMENTU, KTORY PREBIEHA V TESTOVACEJ MNOTINE. AKO BOLO POVEDANE EXPERIMENT ZACINAL S BALANCE HODNOTOU NA UROVNI 10000$. POSTUPNE S NOVYMI DATAMI SIET ZHODNOCOVALA/ZNEHODNOCOVALA KAPITAL, KTORY SA POCAS EXPERIMENTU POHYBOVAL V ROZMEDZI HODNOT 9540,5 $ A 11420$. SIET SKONCILA EXPERIMENT S KAPITALOM V HODNOTE 11380$. POCAS EXPERIMENTU SA DALO ODPOZOROVAT, TE SIET NAJVIAC PREROBILA V CASOCH, KED SA TREND MENIL Z RASTUCEHO NA KLESAJUCI ALEBO KED DATA OSCILOVALI. NA OBRAZKOCH NITSIE MOTEME POZOROVAT, AKO SA VYVIJALA HODNOTA KAPITALU, KTORYM SIET DISPONOVALA. NA DALSOM OBRAZKU JE MOTNE VIDIET VELKOST ZISKU/STRATY NA JEDNOTLIVYCH OBCHODOCH POCAS EXPERIMENTU. A OBRAZOK 8 VYVOJ KAPITALU POCAS EXPERIMENTU OBRAZOK 9 PROFIT/LOSS JEDNOTLIVYCH OBCHODOV MOTNOSTI VYLEPSENIA DOKAZALI SME PREDPOVEDAT VYVOJ TRHOVEJ HODNOTY CENY AKCII SPOLOCNOSTI APPLE INC. S PRIEMERNOU ODCHYLKOU, KTORA CINILA 63 CENTOV, CO PREDSTAVUJE 0,28%. SIET SPRAVILA 33 OBCHODOV A ZAROBILA 1380 DOLAROV V CASE 500 MINUT. AVSAK, KEBY SA JEDNALO O REALNE OBCHODY MUSELI BY SME ODRATAT Z TEJTO SUMY ESTE NAKLADY. TIETO NAKLADY SU POPLATKY, KTORE SI UCTUJE DEALER. V NASOM PRIPADE TO JE 20$ ZA JEDNU TRANSAKCIU, CITE 20 DOLAROV ZA OTVORENIE OBCHODU A DALSICH 20 DOLAROV ZA ZAVRETIE OBCHODU. NAKLADY CINIA PRI 33 OBCHODOCH 1320 DOLAROV. PO ODCITANI NAKLADOV SIET ZAROBILA DOKOPY 60 DOLAROV. TATO SUMA BY SA DALA NAVYSIT PRI ZMENE STRATEGIE OBCHODOVANIA. AKO VYCHODISKOVA STRATEGIA BY SA DALA POUTIT TAKA, KTORA BY DRTALA TREND. TATO STRATEGIA BY NEZATVARALA AKTUALNE OTVORENE OBCHODY VTDY PRI PRICHODE NOVYCH DAT ALE LEN VTEDY KED BY SIET PREDPOKLADALA OPACNY POHYB OPROTI AKTUALNEMU TRENDU. TATO STRATEGIA BY MOHLA ZREDUKOVAT NAKLADY AT O POLOVICU. AKO BOLO SPOMENUTE V TEXTE VYSSIE, DALO SA ODPOZOROVAT, TE SIET MALA PROBLEMY PRI PRELOME TRENDOV. TENTO PROBLEM BY SA DALI ODSTRANIT POMOCOU UPRAVENIA VSTUPNYCH PARAMETROV, NAPRIKLAD ZAVEDENIE DO VSTUPNEJ VELICINY OSCILUJUCI INDIKATOR, KTORY POPISUJE KEDY TREND KONCI ALEBO KEDY JE SILNY TREND (Z VYSSIE SPOMENUTYCH MONEY FLOW INDEX, RELATIVE STRENGTH INDEX, AROON OSCILATOR ALEBO INE INDIKATORI SILI TRENDU). INE RIESENIE PRE PROBLEM PREDPOVEDANIA BY MOHLA PRINIEST INA ARCHITEKTURA SIETE Z ARCHITEKTUR, KTORE SME SPOMENULI V PRVEJ KAPITOLE. DALA BY SA UPLATNIT NAPRIKLAD ARCHITEKTURA REKURENTNEJ NEURONOVEJ SIETE, V KTOREJ SA ZNALOSTI UKLADAJU NIE LEN V PODOBE VAH (AKO V MLP ARCHITEKTURE), ALE PRI PREMENE VSTUPU NA VYSTUP ZALETI AJ NA PREDCHADZAJUCICH VYSTUPOCH SIETE. AKO NAJLEPSIE RIESENIE BY MOHLO PRINIEST SPOJENNIE TYCHTO DVOCH SPOMENUTYCH RIESENI DOHROMADY. DALSI PROBLEM, KTORY ZOSTAL NESPOMENUTY, JE RYCHLOST UCENIA. PRI RYCHLOSTI UCENIA SI TERAZ NEPREDSTAVIME PARAMETER, KTORY VSTUPUJE DO SIETE, ALE CAS, ZA KTORY SIET PREJDE UCIACU FAZU. TENTO PROBLEM BY SA DAL VYRIESIT NAPRIKLAD TYM, TE BY SME UPRAVILI KOD UCIACEJ FAZY TAK, ABY DOKAZALA BETAT NA GRAFICKOM PROCESORE. TOTO RIESENIE VSAK MOTE ALE NEMUSI PRINIEST LEPSIE VYSLEDKY. ZALETI NA TOM, NA AKOM HARDVERE SPUSTIME NASU APLIKACIU. NAPRIKLAD AK V ZOSTAVE JE IBA INTEGROVANA GRAFICKA KARTA, ZLEPSENIE NEMUSI NASTAT VOBEC. POSTUPY RIESENIA TYCHTO PROBLEMOV MOTE BYT VIACERO, NO BOHUTIAL TIE UT NIESU PREDMETOM TEJTO PRACE, ALE MOHLI BY SA STAT PREDMETOM DALSICH PRAC NA TUTO TEMATIKU. ZAVER CIELOM TEJTO PRACE BOLO ZOSTAVIT VIACVRSTVOVU NEURONOVU SIET TYPU MLP, KTORA BUDE SCHOPNA PREDPOVEDAT REALNE FINANCNE DATA. STANDARDNE SA TENTO DA RIESIT 2 SPOSOBMI. TIETO SPOSOBY SU : KLASICKE METODY AKO NAPRIKLAD TECHNICKA ANALYZA KDE SA NA ZAKLADE TRHOVYCH INDIKATOROV, INTUICIE A INYCH ZDROJOV (NAPRIKLAD FINANCNE SPRAVY) OBCHODNICI ROZHODUJU CI TRH BUDE STUPAT, KLESAT ALEBO STAGNOVAT. NASLEDNE PODLA VYSLEDKOV TECHNICKEJ ANALYZY VSTUPIA ALEBO NEVSTUPIA DO TRHU. AK SI VYBERU, TE CHCU VSTUPIT DO TRHU MOTU TO USKUTOCNIT DVOMI SPOSOBMI A TO BUD KUPIA KOMODITU ALEBO JU PREDAJU. STROJOVE METODY, KTORE MOTU BYT ROZNE NAPRIKLAD LINEARNA REGRESIA, ROZHODOVACIE STROMY ALEBO NEURONOVE SIETE. TIETO METODY SU TAKE, TE NA ZAKLADE JEDNEJ Z VYMENOVANYCH METOD SA ZO VSTUPU (NAPRIKLAD ROZNE TRHOVE INDIKATORY) DOPOCITA VYSTUP S URCITOU ODCHYLKOU. PODLA TOHTO VYSTUPU SA POTOM OBCHODNIK ROZHODUJE CI KUPI, PREDA KOMODITU ALEBO DO TRHU NEBUDE ZASAHOVAT. V TEJTO PRACI SME SA ZAMERALI NA STROJOVU CAST PREDPOVEDANIA TRHU. Z POMEDZI VSETKYCH MOTNYCH METOD BOLA VYBRANA METODA S VYUTITIM NEURONOVEJ SIETE. PRETOTE NEURONOVE SIETE SA V POSLEDNEJ DOBE OHROMNE ROZRASTLI A VYUTIVAJU SA VO VIACERYCH SMEROCH NAPRIKLAD PRI PREKLADOCH (GOOGLE TRANSLATE), PRI ROZPOZNAVANI OBRAZU, NA FINANCOM TRHU. DALSIM DOVODOM BOLO TO, TE MA STROJOVE UCENIE VELMI ZAUJALO A CHCEL SOM SA O NOM NAUCIT VIAC. V PRACI SME PRESLI ROZNE KLASICKE AJ STROJOVE METODY PREDPOVEDANIA TRHU, PREBRALI SME TEORIU NEURONOVYCH SIETI OD HISTORIE CEZ PRVE NAVRHY NEURONOV AT K SAMOSTNEMU UCENIU, NAVRHLI SME SIET, KTORA DOKAZALA PREDPOVEDAT FINANCNE DATA. TATO SIET MA 3 VRSTVY VSTUPNU, JEDNU STREDNU VRSTVU A VYSTUPNU VRSTVU. TATO ARCHITEKTURA BOLA ZVOLENA PRETO, TE JE LAHKO IMPLEMENTOVATELNA A POSTACUJUCA VZHLADOM NA SPLENIE CIELA. APLIKACIA BOLA NAPROGRAMOVANA V JAZYKU PYTHON S POMOCU KNITNIC MATPLOTLIB.PYPLOT PRE VYKRESLOVANIE GRAFOV, TKINTER PRE VYKRESLOVANIE GUI, NUMPY PRE POMOCNE MATEMATICKE OPERACIE. NEURONOVA SIET, KTORA BOLA APLIKOVANA NA FINANCNE DATA BOLA ZLOTENA Z 26 NEURONOV A TO 5 VSTUPNYCH, 20 STREDNYCH A JEDEN VYSTUPNY NEURON. SIET BOLA UCENA POMOCOU BACK- PROPAGATION ALGORITMU S VELKOSTOU KROKU 0,01. POCET EPOCH TRENOVACEJ FAZY BOL PEVNE NASTAVENY NA 300 PRETOTE BOLO ODSLEDOVANE, TE PO TRISTEJ EPOCHE SA CHYBA MENI ZANEDBATELNE. PO TRENOVACEJ FAZE SIET VYKAZOVALA 0,14% ODCHYLKU, CO CINI 0,34$. NA TESTOVACEJ MNOTINE PREBIEHAL EXPERIMENT KDE SME SIET NECHALI OBCHODOVAT S KAPITALOM 10000$. SIET KUPOVALA A PREDAVALA AKCIE SPOLOCNOSTI APPLE TAK, TE AK BOLA PREDPOVED VACSIA RESP. MENSIA O VIAC AKO 10 CENTOV V POROVNANI S AKTUALNOU CENOU SIET KUPILA RESP. PREDALA AKCIE. V EXPERIMENTE SIET ZAROBILA 1380 DOLAROV. PO ODRATANI NAKLADOV SIET VYKAZALA ZISK VO VYSKE 60 DOLAROV V PRIEBEHU 500 MINUT. PO TESTOVACEJ MNOTINE ODCHYLKA SIETE CINILA 0,28% CO PREDSTAVUJE 0,63 $. POCAS PRACE SOM SA NAUCIL VELA NOVYCH INFORMACII OHLADOM STROJOVEHO UCENIA A FINANCNEHO TRHU. ZAVEROM BY SOM MOHOL ZHODNOTIT PRACU AKO USPESNU PRETOTE SA PODARILO SPLNIT NIELEN STANOVENY CIEL ALE AJ VYKAZAT ZISK NA DATACH TESTOVACEJ MNOTINY ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY HRA TYPU MMORPG Bakalarska praca Kod: 28360720171285 Studijny program: Informatika Studijny odbor: Informatika Veduci: doc. Ing. Jan Janech PhD. Zilina 2018 Lubos FlorekPodakovanie Dakujem veducemu bakalarskej prace Doc.Ing. Janovi Janechovi, PhD za pomoc pri navrhu a vypracovani bakalarskej prace, tiez mojej rodine a pria- telom, ktori sa podielali na jej testovani.Abstrakt FLOREK, Lubos: Hra typu MMORPG. [Bakalarska praca]. - Zilinska univerzita. Fakulta riadenia a informatiky; Ka- tedra softverovych technologii - Skolitel/Veduci: Doc.Ing.Jan Janech, PhD. - Stupen odbornej kvalifikacie: bakalar-Zilina: FRI UNIZA, 2018. Pocet stran 52 Cielom bakalarskej prace je navrhnut a naprogramovat server, ktory bude zabezpecovat komunikaciu medzi vacsim mnozstvom pripojenych hracov a klientskej strany, ktora sa dokaze spojit so serverom. Na klientskej strane bude tiez vykreslovana grafika hry. Praca bude vytvorena tak, aby bola jed- noducho rozsiritelna o nove prvky. Klucove slova: Databazove systemy, Server, Klient, Hrac, NPC, Kuzlo, Predmet, Segment, Sektor 2Abstract The main objective of this work, is to develop and program a server, which will secure a communication among higher amount of connrected players and client side, which can be connected to the server. On the client side will be rendered graphic of the game too. The work will be developed on the way, which allows its easy extension of new elements. Keywords: Database systems, Server, Client, Player, NPC, Spell, Item, Segment, Sector 3Prehlasenie Prehlasujem, ze som bakalarsku pracu spracoval samostatne a ze som uviedol vsetky pouzite pramene a literaturu, z ktorych som cerpal. V Ziline dna 24. aprila 2018 Podpis . . . . . . . . . . . . . . . . . .Obsah 1 Uvod 9 2 Priblizenie pojmov 2.1 Unity . . . . . . . . . . . . . . . 2.2 Komunikacia typu klient server 2.2.1 Vyhody . . . . . . . . . 2.2.2 Nevyhody . . . . . . . . 2.3 Databazovy system . . . . . . . 2.4 Postavy ovladane serverom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 11 11 12 12 12 13 3 Ciel prace 3.1 Strana klienta . . . . . . . . . . . . . . . 3.1.1 Hracska postava . . . . . . . . . . 3.1.2 Graficke pouzivatelske rozhranie . 3.2 Strana servera . . . . . . . . . . . . . . . 3.2.1 Vyber protokolu . . . . . . . . . 3.2.2 Kniznica segmentov . . . . . . . . 3.2.3 Schopnosti postavy . . . . . . . . 3.2.4 Program spravujuci herne objekty 3.2.5 Sposb ukladania dat . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 14 14 15 16 16 16 17 17 18 . . . . . . 19 19 19 21 21 22 23 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Analyza sucasneho stavu 4.1 RPG hry sucasnosti . . . . . . . . . . . . . . . 4.1.1 Hry pre jedneho hraca . . . . . . . . . 4.2 MMORPG hry . . . . . . . . . . . . . . . . . 4.2.1 Superenie proti ostatnym hracom . . . 4.2.2 Superenie proti nepriatelom s umelou . 4.3 Technologie pouzite na vyvoj MMORPG hier . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Navrh a riesenie 26 5.1 Strana servera . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 55.2 5.1.1 Komunikacia . . . . . . . . . . 5.1.2 Manazer sektorov . . . . . . . . 5.1.3 Postavy . . . . . . . . . . . . . 5.1.4 Kuzla . . . . . . . . . . . . . . 5.1.5 Predmety . . . . . . . . . . . . 5.1.6 Sprava hernych uctov . . . . . . Klientska strana . . . . . . . . . . . . . 5.2.1 Herny objekt . . . . . . . . . . 5.2.2 Graficke pouzivatelske rozhranie 5.2.3 Hracska postava . . . . . . . . . 5.2.4 Program pre pouzivanie kuziel . 6 Zaver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 30 31 37 41 41 43 43 46 48 50 51 6Zoznam obrazkov 4.1 Finalny lider instancie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 5.1 5.2 5.3 5.4 5.5 5.6 5.7 UML diagram kniznice segmentov . . . . . . . . . . . . . . . . Sprava pripravena na odoslanie . . . . . . . . . . . . . . . . . Vymena objektu medzi sektormi . . . . . . . . . . . . . . . . . Class diagram kuziel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Zobrazenie herneho prostredia a NPC . . . . . . . . . . . . . . Herny objekt, ktory obsahuje komponenty pre jeho zobrazenie Komponent animator a jeho stavovy diagram prechodov a ani- macii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Uvodna obrazovka pre prihlasenie do hry . . . . . . . . . . . . 5.8 7 28 29 31 38 43 44 45 46Zoznam pouzitych skratiek NPC TCP UDP MMORPG RPG SQL ID 2D 3D Non-Playable Character - Postava v hre neovladana hracom Transmission Control Protocol - Spolahlivy sposob prenasa- nia dat cez internet User Datagram Protocol - Nespolahlivy sposob prenasania dat cez internet Massively Multiplayer Online Role Playing Game - Hra, ktoru moze hrat vacsie mnozstvo hracov cez internet, v ro- lach urcitych postav Role Playing Game - Hra v ktorej sa hrac prenesie do roly urcitej postavy Structured Query Language - Programovaci jazyk pouzivany na manipulaciu s datami Identifikator - Identifikator sluzi na jednoznacne pomenova- nie objektu Dvojdimenzionalny - Trojdimenzionalny - 8Kapitola 1 Uvod Historia hier siaha az do staroveku. Hry su neoddelitelnou sucastou vset- kych kultur a jednou z najstarsich foriem ludskej interakcie. S prichodom pocitacov sa postupne rozvijal aj svet virtualneho zabavneho priemyslu. Cielovou skupinou nie su len deti, ale aj dospeli. Pocitacova hra moze byt prostriedkom, ktory umozni zlepsit predstavivost, koncentraciu, predvi- danie a schopnost riesit problemy. Spociatku boli velmi jednoduche ci uz po grafickej stranke alebo svojou hratelnostou. Medzi prve hry zobrazovane na obrazovke patri ,,Tennis for Two," ktora bola vydana v roku 1958. Jej vystup bol premietany na obrazovke osciloskopu s nizkym rozlisenim. Odvtedy vsak hry presli velkymi zmenami, nielen co sa tyka vizualnej stranky, ale aj herneho spracovania. Kedze spociatku boli pocitace nedostupne pre beznych ludi, programatori sa venovali vyvoju hier ako volnocasovej aktivite. Navrh a samotne programovanie nebolo az take zlozite ako je tomu v sucasnosti. [7] V osemdesiatych rokoch minuleho storocia sa na trhu zacali objavovat prve 3D graficke akceleratory, ktore boli cenovo dostupne aj pre verejnost. Popularnymi sa stali aj herne konzoly, ktore sa pripojili na televiziu a su oblubene dodnes. Taktiez zacali vznikat nove zanre hier kvoli roznorodosti zaujmov ludi. [1] S prichodom sieti sa pocitace obohatili o moznost vzajomneho prepojenia. Zacali vznikat prve skupinky fanusikov, ktori hravali spolu alebo medzi sebou vzajomne sutazili. Prvy turnaj bol usporiadany na Stanfordskej univerzite v roku 1972, kde si studenti zmerali sily v hre Spacewar. Postupom casu ludia neostali len pri amaterskom hrani. Mnohi z nich sa posunuli v tejto oblasti na profesionalnu uroven. To dalo moznost vzniku turnajom, kde hraci medzi sebou sutazia o zaujimave financne a vecne odmeny. Sumy pre vitazov sa zacali splhat az k niekolkym milionom dolarov. V sucasnosti sa turnaje organizuju po celkom svete, radia sa medzi takzvane eSporty. [5] 9Velky posun nastal s prichodom MMORPG 1 hier, ktore umoznovali tisic- kam hracov pripojit sa na jeden server. Niektore z nich nie su platene len jednorazovo, ale aj v urcitych casovych intervaloch. Spolocnosti tak maju zisky, vdaka ktorym mozu zaplatit mnohoclenne vyvojarske timy. Mojim cielom bolo naprogramovat hru typu MMORPG, ktora by za- hrnala serverovu cast, umoznujucu pripojit sa vacsiemu mnozstvu hracov a tiez klientsku stranu, na ktorej by bola vykreslovana grafika hry. 1 Massively Multiplayer Online Role Playing Game - Hra, ktoru moze hrat vacsie mnoz- stvo hracov cez internet, v rolach urcitych postav 10Kapitola 2 Priblizenie pojmov 2.1 Unity V dnesnej dobe sa vacsina klientskych casti tvori v takzvanych framewor- koch, ktore uz zahrnaju mnozstvo predprogramovanych komponentov. To umoznuje tvorcom zrychlit vyvoj. Medzi tieto frameworky patri aj Unity. Tento program vyuziva jazyky Java-Script a C# . Podporuje 2D aj 3D grafiku. Obsahuje nastroje, ktore umoznuju tvorbu prostredia.. Tiez podpo- ruje vkladanie vlastnych modelov a tvorbu ich animacii. Jeho sucastou je aj komponent, pomocou ktoreho mozu dizajneri vytvarat rozne efekty. Pri tvorbe online hier je vsak potrebny server, ktory obashuje velku cast logic- kej stranky hry. Pre komunikaciu klienta so vzdialenym serverom, sa vyuziva pripojenie na Internet. 2.2 Komunikacia typu klient server Internet umoznuje hracom spajanie sa po sieti, cim ziskavaju moznost stre- tavat sa vo virtualnej realite v realnom case. Na prepojenie ludi sa pouziva pocitac na ktorom je spusteny server. Ten musi byt schopny vcas odpovedat na poziadavky. Je dolezite aby aj pri vacsich mnozstvach pripojeni bol server schopny reagovat vcas, inak by sa mohlo stat ze hra by sa stala nepouzitel- nou. Odpovede zo servera spracuva klientska cast. Tu sa nachadzaju hraci, ktori pomocou vstupov z pocitaca ovladaju hru. Sucastou je aj pouzivatel- ske graficke rozhranie potrebne na zobrazovanie aktualneho stavu hry. Po- ziadavky sa posielaju na server, kde su nasledne spracovane. Po prichode vysledku na klientsku cast sa vykonaju potrebne logicke ukony, ktore s nim suvisia a su vykreslene na obrazovku. 11Server sa zvacsa stara o logiku hry, rozposielanie udajov medzi hracmi a ovladanie postav s umelou inteligenciou a ukladanie dat do databazy. 2.2.1 Vyhody o Logika hry je na strane servera, odkial ju mozu administratori jedno- ducho upravovat o Jednoducha rozsiritelnost pomocou registracii novych pouzivatelov o Vsetky udaje su ulozene na jednom mieste o Ak je to potrebne, zaloha dat sa da jednoducho nahrat na server o Pripojenie je mozne odkialkolvek kde je internet o Vyhodou je aj zabezpecenie, ktore sa da upravovat pomocou pravidiel na strane servera 2.2.2 Nevyhody o Pri poruche servera, ostanu uzivatelia bez moznosti pripojenia sa o Prilis vela poziadaviek v jednej chvili moze server spomalit tak ze ne- bude schopny odpovedat na poziadavky vcas. o Naklady vynalozene na kupu, spravu a udrzbu servera 2.3 Databazovy system ,,Databazova technologia je unifikovany subor pojmov, prostriedkov a technik, sluziaca pre vytvaranie informacnych systemov. Dnesne databazove systemy su sucastou takmer kazdeho informacneho systemu, od komercnych syste- mov cez technicke a technologicke systemy, webovske aplikacie az po spravu dat v mnohych odboroch. Pretoze informacne systemy a teda aj databazove systemy su zalozene na existencii dat, pre databazovu technologiu v infor- macnych systemoch je podstatny aj sposob navrhu typov dat pouzitych v databaze, s cielom vhodne optimalizovat funkcie celeho informacneho sys- temu, ktoreho sucastou je databaza. Spravanie systemu zavisi od toho ako navrhneme datovy model a samozrejme aj od toho, akym sposobom sa k datam bude pristupovat." [4] 122.4 Postavy ovladane serverom Neodmyslitelnou sucastou RPG 1 hier su NPC 2 . Ich logika je naprogramo- vana na strane servera a da sa kedykolvek jednoducho zmenit. V hrach sa ich vyskytuju rozne druhy. Niektore su priatelske a snazia sa pomoct v boji proti nepriatelom tym, ze predavaju rozne druhy veci, ktore si hrac moze nasadit na svoju postavu alebo davaju rady, ktore mozu pomoct v dosiahnuti ciela. Nepriatelske postavy maju za ulohu otestovat schopnosti hracov. Na ich porazenie sa pouzivaju rozne typy taktik. Za odmenu poskytuju vybavenie a skusenosti, ktore sa pripocitaju hracom. Vystroj poskytuje rozne druhy vylepseni pre toho, kto ho nosi. Nasadenim vystroja si postava zvysuje svoje statistiky, ktore jej umoznuju porazit coraz silnejsich nepriatelov. Medzi ne napriklad patria udaje o zivotoch postavy, jej sila a rychlost. Tieto statistiky sa menia aj tym na akej urovni sa dana postava nachadza. 1 2 Role Playing Game - Hra v ktorej sa hrac prenesie do roly urcitej postavy Non-Playable Character - Postava v hre neovladana hracom 13Kapitola 3 Ciel prace 3.1 Strana klienta Komunikacia klienta zo serverom zvacsa prebieha cez siet, preto je nutne mat softver, ktory umoznuje spojenie so serverom. Jeho ulohou je vysielat poziadavky a prijimat odpovede zo servera. V mojej praci bude na strane klienta zahrnute graficke zobrazenie hry a moznost jej ovladania hracom. 3.1.1 Hracska postava V hrach typu RPG sa hrac prenasa do sveta postavy za ktoru hra, preto pri vytvoreni novej postavy by pouzivatel mal mat na vyber aku rolu chce zastavat. Cielom bolo navrhnut a implementovat sposob, akym by tieto role mohli fungovat. Jednou z moznosti ako im poskytnut odlisnost je roznost schopnosti ktore vyuzivaju. Rola, ktora ma sluzit ako bojovnik a liecitel musi obsahovat kuzla, ktore pomahaju prezit sebe aj ostatnym pri stretoch s nepriatelmi a rola obrancu kuzla, ktore odputaju pozornost nepriatela od ostatnych. Dolezitou sucastou postavy je aj jej moznost pohybu a vyuzivanie prislusnych schopnosti . Pre dobru ovladatelnost musi podporovat ukony ako napriklad chodza, rotacia okolo vlastnej osi a pouzivanie kuziel. Hracovi tym ako ziskava skusenosti na cestach hernym svetom, sa zvy- suje level po dosiahnuti ich prislusneho poctu, a jeho vybavenie sa casom stane zastaralym. Riesenim je poskytnut moznost vymeny takychto predme- tov za nove. vytvorenim pouzivatelskeho rozhrania, ktore je potrebne aj na zobrazovanie aktualnych statistik o hracovi. 143.1.2 Graficke pouzivatelske rozhranie Pouzivatelske rozhranie je sucastou takmer kazdej hry. Uzivatelovi poskytuje rozne sposoby interakcie s hrou. V niektorych hrach je mozne cez pouzivatel- ske rozhranie menit nastavenia hry, zobrazit si informacie o hre a podobne. Obsahuje rozne panely, tabulky a polia, do ktorych je mozne vpisovat. Pri spusteni hry je potrebne aby sa pouzivatelovi zobrazila ponuka pre registraciu alebo prihlasenie ak uz je zaregistrovany. Vytvorenim takehoto formulara sa umozni aby si hrac vybral svoje meno a heslo s moznostou zvolenia si role ktoru chce zastavat. Po prihlaseni hrac potrebuje vidiet svoje aktualne zivoty, level a kuzla, ktore moze pouzit. Nie je nutne aby niektore casti rozhrania boli viditelne pocas celeho priebehu hry, pretoze ich zobrazenie by hracovi zakryvalo pod- statnu cast obrazovky a tak by nemohol vidiet priestor pred sebou. Preto kazdy komponent by sa mal dat zobrazit prislusnou klavesou. Hrac musi mat prehlad o aktualnych statistikach a vybaveni jeho postavy. Umoznia mu to panely, ktore budu predstavovat jeho inventar a aktualnu vybavu so statistikami. Kedze v hre sa moze vyskytovat mnoho predme- tov, kazdy musi obsahovat svoj nazov a popis, ktory sa bude pouzivatelovi zobrazovat po presunuti kurzora na predmet. Online hry a hlavne tie, pri ktorych je dolezita spolupraca obsahuju chat v ktorom si hraci mozu posielat spravy. Jednym zo zamerov bolo vytvorit jednoduchy chat, ktory by zobrazoval niekolko najnovsich sprav od pouzi- vatelov aj s ich menami. Hraci si tak mozu navzajom vymienat informacie priamo v hre. Dolezitou castou rozhrania je vizualizacia kuziel, ktore moze hrac po- uzit. Aby sa dali od seba rozoznat je nutne ich niecim odlisit. Jednym z najlepsich a najpouzivanejsich sposobov, je priradenie prislusneho obrazku pre dane kuzlo. Po kliknuti na tento obrazok hrac potrebuje vediet ako dlho bude trvat proces dokoncenia zvoleneho kuzla. To sa da umoznit zobraze- nim komponentu, ktory graficky ukazuje kolko casu este ostava. Zobrazenim cisla na obrazovke po zasahu ciela kuzlom sa utvori predstava hraca o tom ake silne bolo jeho kuzlo. Taktiez hrac potrebuje vediet na koho ide pouzit svoje schopnosti aby sa vyhol ich nechcenemu pouzitiu. Umoznit sa to da zvyraznenim ciela a zobrazenim zakladnych informacii o nom. 153.2 Strana servera Serverova cast ma za ulohu byt v spojeni s klientami a odpovedat na ich poziadavky, pripadne vysielat urcite pokyny. V mojej praci bude server zod- povedat za logiku hry. S klientskou stranou moze komunikovat viacerymi sposobmi a preto uz pri jeho navrhu je potrebne urcit komunikacny protokol. 3.2.1 Vyber protokolu V dnesnej dobe pozname dva zakladne protokoly, cez ktore sa mozeme so serverom dorozumiet. Jednym z nich je UDP 1 protokol, no nezabezpecuje ze dana sprava bude dorucena. Pri posielani vacsieho mnozstva, nie je zarucene ze spravy pridu v rovnakom poradi ako boli odoslane. Tento protokol sa vyuziva hlavne pri takych pripadoch, kde nie je podstatne, ci niektora zo sprav chyba alebo je pomiesane poradie. Druhou moznostou je vyuzitie TCP 2 protokolu, ktory zabezpeci ze spravy budu vzdy dorucene, navyse aj v poradi v akom boli odoslane. Nastava tu vsak problem pretoze tento protokol pouziva prudove posielanie dat. To zna- mena ze ak je nejake mnozstvo sprav odoslane v kratkom casovom intervale, na vstupe sa objavia ako jeden alebo viacero zhlukov. Preto je potrebne na- vrhnut program, ktory zabezpeci rozdelenie na spravy v takom tvare v akom boli odoslane. Tento program by mal byt efektivny aby nedochadzalo k vy- raznemu oneskoreniu, ktore by mohlo negativne ovplyvnit celkovy dojem z hry. Najlepsou volbou je tak pouzitie oboch protokolov, pre pripady na, ktore su najviac vhodne. Takato komunikacia musi byt istym sposobom standardi- zovana. Vhodnou volbou je vytvorenie kniznice, ktora zabezpecuje serializa- ciu a deserializaciu posielanych a prijimanych dat. Vyhodou je moznost jej pouzitia na klientskej strane aj serverovej strane. 3.2.2 Kniznica segmentov Komunikacia servera a klientov je zabezpecena cez siet po ktorej si posielaju poziadavky a odpovede v urcitom tvare. Kniznica by mala zabezpecovat spravny tvar spravy, ktora je posielana. Tvar sprava nadobuda na vystupe, kde je potrebne urcit o aky typ sa jedna. Ak jednotlive parametre neobsahuju spravny pocet znakov je potrebne ju upravit. Na vstupe sa sprava deserializuje. To znamena zistenie jednotlivych 1 2 User Datagram Protocol - Nespolahlivy sposob prenasania dat cez internet Transmission Control Protocol - Spolahlivy sposob prenasania dat cez internet 16parametrov, ktore obsahuje. Do kniznice moze byt neustale pridavane nove typy segmentov, preto je dolezite aby bola jednoducho rozsiritelna. 3.2.3 Schopnosti postavy Hraci sa pocas hrania stretavaju s roznymi postavami, s ktorymi musia supe- rit. Na to aby mohli porazit nepriatelov pouzivaju rozne kuzla a schopnosti, ktore mozu byt pouzite proti nepriatelom, alebo si hraci nimi navzajom po- mahaju. Tieto kuzla potrebuju mat urcite vlastnosti, ktorymi sa od seba budu odlisovat. Mozu byt pouzite tak ze ovplyvnia vsetky alebo niektore postavy v oblasti na ktorej je kuzlo vytvorene alebo pohyblive, ktore su navadzane programom k danemu cielu. Mnozstvo ovplyvnenych postav by malo byt nastavitelne na strane servera. Medzi mnohe vlastnosti patri aj graficke spracovanie kuzla. Staci ak strana servera je navrhnuta tak, ze obsahuje iba identifikator tejto vizualnej casti a klienti ho spracuju tak ze k nemu iba priradia tuto vizualnu cast. Usetri sa tak mnozstvo dat posielanych po sieti. Kedze kuzla su jedinecne, kazde z nich vykonava nieco ine. Preto je nutne aby sa dali programovat zvlast. Administratori budu mat moznost urcit po kolkych milisekundach ma kuzlo nieco vykonat, akym sposobom a kedy pre- stane existovat. Po vytvoreni je dolezite ich na serveri radit medzi herne objekty spolu s hracmi a NPC postavami, aby mohli byt zobrazene pouzivatelom ktori sa prave prihlasia. Herne objekty by mali byt spravovane serverom, ktory bude obsahovat program na spravu zobrazovanych objektov danym hracom podla toho kde sa hrac nachadza. 3.2.4 Program spravujuci herne objekty Kedze na server prichadza mnozstvo poziadaviek, na ktore musi odpovedat v kratkom case je vhodne mat program, ktory sa postara o redukovanie zataze, ktora je sposobena posielanim dat velkemu poctu klientov. Tento program by na zaklade algoritmov mal vyhodnotit, ktorym klientom ma danu spravu poslat. Jeho velkym prinosom je aj deaktivacia hracov a postav na klientskej strane, ktore nepotrebuju byt aktualne zobrazene. Tento program by mal pracovat na zaklade pozicii, na ktorych sa hrac nachadza. 173.2.5 Sposb ukladania dat Po odhlaseni pouzivatela, herna postava prestava existovat ako aj na klient- skej tak aj na strane servera. Aby bolo mozne uchovat posledny stav postavy, jej udaje sa musia ulozit. Na zapis udajov ktore maju byt trvale aj po odhlaseni pouzivatelov a vypnuti servera moze byt vyuzita databaza. Ta by mala byt navrhnuta tak aby obsahovala tabulky so stlpcami pre prislusne udaje. Implementaciou programu, ktory bude komunikovat s databazou sa vy- razne zjednodusi praca. V podstate tvori medziclanok medzi databazovym systemom a serverom. Navrh takehoto programu sa zaklada na specifikacii poziadaviek, ktore budu pomocou neho vykonavane. Kedze program bude v buducnosti sluzit na ulahcenie prace administra- torom, ktori nemusia poznat SQL 3 jazyk, mal by podporovat volanie data- bazovych prikazov v zjednodusenej forme. 3 Structured Query Language - Programovaci jazyk pouzivany na manipulaciu s datami 18Kapitola 4 Analyza sucasneho stavu 4.1 RPG hry sucasnosti V dnesnej dobe existuje mnozstvo RPG hier, ktore sa od seba odlisuju her- nym prostredim dejovou liniou a inymi znakmi. Niektore z nich umoznuju hracom sa spojit cez siet a vytvorit tak timy, ine su urcene pre jedneho hraca, ktory so svojou postavou bojuje iba proti NPC . 4.1.1 Hry pre jedneho hraca Mnoho z tychto hier poskytuje moznost vyberu postavy a jej prisposobenie. Tyka sa to hlavne jej vzhladu, pohlavia, niekedy je aj umoznene vybrat si nejaku rolu ktoru postava bude vykonavat. Niektore role umoznia postave superit zblizka, ine vyvarat kuzla. Po dokonceni uvodnych nastaveni, hra vacsinou zacina na urcitom mieste s predhovorom, v ktorom sa vysvetli co kedy a kde sa stalo. Hrac dostane par instrukcii pre lepsiu orientaciu v deji a hernom svete. Mnohokrat hraca sprevadza aj nejaka priatelska postava, ktora vysvetluje ako treba niektore veci urobit. Tato postava moze zohravat svoju rolu v tom, ze vysvetluje co ma hrac spravit alebo mu aj pomaha pri stretoch so supermi. V dejovej linii sa vyskytuje vela uloh, ktore treba splnit. Postava oznacena viditelnym znakom ma zvycajne nejake dostupne ulohy, ktore treba splnit. Niektore sa tykaju hlavnej dejovej linie, ine ulohy po splneni mozu hracovi poskytnut urcite vyhody v podobe predmetov alebo informacii. Tieto ulohy mozno rozdelit na par zakladnych skupin. 19o Nazbieraj urcity pocet surovin Postavy, ktore zadavaju ulohy sa snazia hracovi pomahat, nielen svo- jimi radami, ale niekedy mozu predavat a vyrabat aj rozne predmety. Na to vsak potrebuju suroviny, ktore ma hrac za ulohu priniest o Zneskodni urcity pocet nepriatelov isteho druhu Ide o pomerne jednoduchu ulohu kedy hrac musi najst dany druh pro- tivnika zacat s nim superit a porazit ho. o Najdi a prines predmet Castokrat je potrebne najst predmety, ktore su stratene, preto si v tejto ulohe postavy prizvu na pomoc hraca. Niekedy musi absolvovat dlhu cestu za svojim cielom. Pocas nej moze natrafit na rozne druhy protivnikov ktori sa ho snazia spomalit. Ak dojde az na miesto, takyto predmet byva zvacsa strazeny preto si ho musi vybojovat. o Objav zonu Svet byva vacsinou rozlahly preto sa obcas hrac stretne s ulohou ob- javenia nejakeho miesta, na ktore musi zajst. Moze sa jednat bud o priatelske teritorium alebo nepriatelske. Na danom mieste ho moze ca- kat ina postava, ktora zada pokyny k dalsej ulohe popripade daruje nejaku odmenu v podobe predmetu, alebo naucenia novej schopnosti. o Eskortuj spojencov Stava sa ze priatelske postavy sa potrebuju dostat z jedneho miesta na druhe ale s vyuzitim vlastnych sil by to nedokazali. V tychto typoch uloh ich hrac musi sprevadzat na ceste do bodu B. Pocas toho vsak moze natrafit na nepriatelov ktori sa ich budu snazit zastavit. Jeho ulohou je ochranit tychto spojencov. Na cestach po hernom svete hrac castokrat musi vyuzivat schopnosti po- stavy, ci uz na pomahanie alebo pri supereni. Na zaciatku ich nepozna vela, ale casom ked ziska dostatocny pocet skusenosti a dostane na novu uroven, moze ich ziskat bud cvicenim u trenera alebo sa mu objavia same. Pocas prie- behu hry si hrac moze vylepsovat svoju postavu napriklad pridavanim bodov do zrucnosti, ktore ovlada alebo predmetmi, ktore moze vziat superom. 204.2 MMORPG hry Pribeh sa vacsinou sa odohravaju vo fantazijnom svete. Sucastou takmer vset- kych hier tohto zanru je system zdokonalovania svojich zrucnosti, schopnosti postavy a jej vybavenia. Dolezitou cinnostou je aj komunikacia s ostatnymi hracmi a vytvaranie priatelstiev. Niektore z nich sa daju splnit samostatne, pri inych vsak uz treba pomoc jedneho alebo viacerych hracov. Hry tohto zanru su spravene tak, ze nech uz sa hrac rozhodne ist kto- rymkolvek smerom, takmer vzdy bude potrebna timova praca. To najma plati pre superenie s nepriatelskymi NPC . V tomto odvetvi hry, su potrebne mnohopocetne timy, v ktorych kazdy zohrava svoju ulohu a chyba jedneho moze znamenat neuspech pre vsetkych. Suboje mozu trvat aj niekolko hodin pokial sa precvicuje nova taktika. Kedze nie kazdy moze ostat taky cas pri pocitaci, tvoria sa spolky, v ktorych je aj viac ako sto ludi. Z tych je potom mozne nahradit chybajucich hracov. Pocas hrania hrac ziskava skusenosti, ktore su potrebne pre dalsi level. Moznosti ako ich ziskat je niekolko. Moze to byt napriklad subojmi s nepria- telmi alebo plnenim uloh. Danu problematiku by som chcel priblizit na hre World of Warcraft. Hra sa zacina vytvorenim vlastnej postavy, pri ktorej je moznost vyberu rasy, role, a strany. Volba rasy je hlavne o vzhlade postavy a tom, kde vo svete bude zacinat, pripadne nejaky maly bonus, ktorym bude disponovat. Rola uz urcuje predpoklady do buducna, ktore bude postava mat. Niektore su urcene pre suboj zblizka, pricom su aj viac odolne voci zraneniam supera. Ine zas ovladaju silne kuzla, ktore mozu byt pouzite na pomoc svojmu timu, alebo proti nepriatelom. Hrac musi na ceste za poslednym levelom absolvovat mnozstvo uloh a ob- javovani novych miest. Cielom je postupne oboznamenie sa s hernym svetom, jeho nastrahami a zlepsenie zrucnosti hraca. Po dosiahnuti maximalneho le- velu sa hrac moze rozhodnut, ktorym smerom pojde dalej. Na vyber existuju dve hlavne moznosti. 4.2.1 Superenie proti ostatnym hracom Zmerat si sily a zrucnosti s ostatnymi, je mozne v arene v ktorej dvoj az pat clenne timy bojuju proti sebe. Areny mozu mat rozny tvar a mozu obsahovat rozne objekty. Niektore z nich maju oblubu medzi hracmi, ktori maju postavy urcene na suboj z blizka, no su aj take, ktore maju radsej hraci s moznostou utoku na dialku. Inym skor vyhovuju velke oblasti, kde sa dva mnohopocetne tymi stretnu proti sebe. V tychto oblastiach sa nejedna len o cisty boj hraca proti hra- 21covi, ale kazdej z nich prislucha nejaka taktika, napriklad zabratie vlajky, jej ukradnutie, alebo dobyvanie sa do miesta, ktore treba chranit. Tim, ktory vyhra, je odmeneny bodmi, za ktore si potom moze kupit niektory z dopln- kov do vybavy. Existuje aj moznost duelu, kedy si dvaja hraci zmeraju sily proti sebe. 4.2.2 Superenie proti nepriatelom s umelou Niektori hraci vsak radsej vytvaraju timy, v ktorych si vzajomne pomahaju v boji proti nepriatelom herneho sveta, ktori sa vyskytuju v takzvanych instan- ciach. Instancia je jedna oblast, v ktorej mozu bojovat rozne tymi nezavisle od seba bez toho aby sa videli alebo si vzajomne ovplyvnovali priebeh suboja. V tychto oblastiach sa vyskytuju nepriatelia silnejsi ako v beznom her- nom svete. Delia sa na dve zakladne skupiny. Prvou su NPC , ktore maju za ulohu chranit nepriatelskych lidrov danej instancie. Druhou skupinou su NPC pomenovane ako lidri instancie. Na ich porazenie sa musia dodrziavat urcite taktiky, ktore nie su vzdy lahke a preto sa ich podari porazit az na niekolky pokus. Obrazok 4.1 Obr. 4.1: Finalny lider instancie Suboj s nimi sa deli na niekolko faz. Tie sa menia postupne s klesajucimi bodmi zivota NPC . Po jeho uspesnom porazeni si hraci rozdelia odmenu a pokracuju dalej smerom k poslednemu lidrovi. Mnohokrat sa oznacuje aj za 22veduceho danej instancie. Je obvykle silnejsi ako ostatni a suboj s nim moze trvat niekolko minut. Postupne ako hraci zbieraju nove veci, mozu bojovat v coraz tazsich instanciach a tak sa vlastne posuvat az k finalnej, ktora je posledna v danej verzii hry. Ak hrac prave nevykonava ani jednu z tychto dvoch cinnosti, moze sa ve- novat napriklad zarabaniu hernych penazi. Sposobov je mnoho, staci si najst ten svoj, ktory sa javi ako najlepsi. Tym moze byt zdokonalenie sa v neja- kej profesii. Niektore profesie ponukaju moznost vyroby roznych predmetov, ktore potom moze hrac predavat v obchode. Ine sa lisia tym, ze je potrebne navstevovat rozne miesta v hernom svete a tam hladat suroviny, ktore sa daju neskor predat alebo vymenit. 4.3 Technologie pouzite na vyvoj MMORPG hier Na navrhu a tvorbe modernych hier sa podiela mnoho ludi vratane umelcov, dizajnerov a programatorov. Kazda RPG hra sa zacina oboznamenim s neja- kym pribehom, ktory moze byt zalozeny na faktoch alebo vymysleny. Potom sa uz jednoduchsie formuje predstava o tom, ako by hra mala vypadat a o co by sa v nej malo jednat. Graficke spracovanie niektorych hier sa ubera skor k pripodobeniu real- neho sveta, zatial co u inych je to skor fantazijny svet. Hra by mala byt navrhnuta tak, aby dokazala zaujat a to hlavne svojou hernou mechanikou. Su hry, ktore sice vedia zaujat napohlad, no nedokazu hracovi poskytnut dobry herny zazitok, napriklad kvoli nedostatku cinnosti, ktore by hrac mo- hol vykonavat. Prvym krokom je teda napad, ktory je mozne rozvijat ludmi z timu. Napady je mozne prediskutovat s ostatnymi, pripadne upravit a tie, ktore sa prilis vzdaluju, vylucit. Na tych, ktore sa dostanu vyberom, je potom mozne formovat predstavu o prostredi, v ktorom sa bude dej odohravat. Tu zacina praca umelcov a grafikov. Aby bolo mozne vytvorit 3D modely ludi, zvierat a podobne, prizvu sa k praci umelci, ktori navrhnu ich kreslenu verziu. Kreslene obrazky ulahcuju pracu grafikom, ktori prenasaju kreslenu verziu do pocitaca v podobe 3D modelu. V sucasnosti existuje mnozstvo programov umoznujucich 3D modelova- nie. Niektore su platene ako Maya Autodesk ine su volne dostupne ako na- priklad Blender. Po dokonceni je potrebne modelom, ktore maju vykonavat nejake po- 23hyby vytvorit animacie. Pri postavach je to napriklad chodza, beh, skoky a podobne. Popri tom moze urcita cast timu pracovat na vyvoji herneho jadra, na ktorom sa bude hra vyvijat. Tato softverova cast ma rozne funkcionality. [2] [3] o Fyzika hry Nech uz sa jedna o hru s fantazijnou tematikou alebo pripodobneniu re- alnemu svetu, potrebuje mat definovane urcite fyzikalne pravidla. Aby bolo mozne hru aspon z casti pripodobnit realnemu svetu, je potrebne z neho prebrat urcite pravidla, ktore su z casti upravene. Ak ma hra napodobnovat padanie predmetov v smere urcitej osi, musi simulovat gravitaciu, ktora je pouzita vo vacsine hier, nie len tych so zanrom rpg. Aby predmety neprepadavali cez textury, postavy nemohli chodit cez steny a podobne, hry obsahuju komponenty s pravidlami, obmedzuju- cimi priechodnost. Tie sa daju jednoducho aplikovat na predmet, ktory ma byt nepriechodny. o Graficke efekty Ak ma hra obsahovat prvky ako pocasie, kuzla a rozne svetelne efekty, musi sa pocas vyvoja herneho jadra vytvorit komponent na ich pod- poru, takzvany system castic, obsahujuci prvok, ktory tieto castice emi- tuje. Sucasne emitory obsahuju parametre, cez ktore je mozne nadefi- novat ich spravanie, napriklad tvar, do ktoreho budu castice vysielane, ako dlho budu existovat, ich rychlost, pocet a mnoho dalsich. Dolezitou vlastnostou, ktoru systemy podporuju, je moznost definovania textur, ktore vytvaraju celkovy vzhlad efektu. o Zvukove efekty Pre lepsi zazitok z deja, hry vyuzivaju zvuk a hudbu. Zvuk sa pouziva takmer vo vsetkych pripadoch, ktore mozu v hre nastat. Od obycajnych zvukov krokov, az po zlozitejsie ktore sa pouzivaju pri roznych subo- joch. Rpg hry vacsinou obsahuju rozlahly svet, rozdeleny do oblasti. Aby vyvojari navodili atmosferu, ktora panuje v danej oblasti, prizvu si na pomoc hudobnych umelcov. S ich pomocou vytvaraju rozne hudobne skladby, ktore hraju v pozadi. Niektore hry vyuzivaju zmenu hudby z pokojnej na dramaticku pre upozornenie hraca, na bliziace sa nebezpe- censtvo. Dolezitou sucastou su aj zvukove efekty hernych postav. Tie su vacsinou nahravane ludmi, ktorych hlas je nahraty cez mikrofon a v 24pocitaci sa pomocou roznych filtrov upravi tak, aby zodpovedal danej postave. Na rozne efekty je mozne vyuzit aj bezne predmety okolo nas, ktorych zvuk moze byt opat pocitacovo spracovany a prisposobeny tak, aby sa dal vhodne pouzit pre dany pripad. [6] 25Kapitola 5 Navrh a riesenie Praca sa sklada z dvoch hlavnych casti, ktore navzajom komunikuju. Delia sa na stranu servera, ktora je riadiaca, odpovedajuca na poziadavky a klientska, ktora tieto poziadavky vysiela. Kazda z nich moze prechadzat urcitym vy- vojom, ktory moze zahrnat nove kuzla pre postavy, pridanie predmetov pre hracov, co im umozni vylepsovat si svoju postavu, vytvorenie novych NPC a rozsirenie kniznice o dalsie komponenty, ktore umoznuju komunikaciu. Preto je program na oboch stranach navrhnuty tak, aby bolo mozne jednoducho tieto prvky pridat. 5.1 Strana servera Pri online hrach je potrebne zabezpecit komunikaciu medzi jednotlivymi kli- entami. To je mozne docielit pomocou servera, ktory rozposiela informacie medzi klientov. Server som navrhol tak, aby dokazal odpovedat vcas aj pri vacsom mnoz- stve pripojenych hracov. Zo strany servera je tiez mozne pridavat nove NPC spolu s ich skriptami a rovnako tak aj kuzla a predmety. 5.1.1 Komunikacia Komunikacia klienta so serverom je v sucasnosti zabezpecovana pomocou dvoch protokolov a tymi su TCP a UDP . Oba protokoly vsak maju rozdiely, ktorym je potrebne prisposobit vstupno-vystupne spracovanie informacie. Prvym krokom je teda definovanie standardu, ktory bude zabezpecovat tvar spravy. Kedze spravy su spracovavane a odosielane ako aj na klientskej casti, tak aj na serverovej, vytvoril som kniznicu pouzitelnu pre obe strany. 265.1.1.1 Kniznica segmentov Vyuzitim kniznice obomi stranami prinasa mnoho vyhod, prikladom moze byt zjednodusenie a sprehladnenie celkoveho kodu. Prinosom pre adminis- tratorov je ovela jednoduchsia udrzba. Kedze som chcel dosiahnut, aby kniz- nica bola lahko rozsiritelna o nove typy sprav, vytvoril som ju tak, aby do nej bolo mozne pridavat dalsie segmenty zodpovedajuce za obalenie spravy bez toho, aby boli potrebne nejake upravy programov, ktore sa staraju o ich prijem a odosielanie. o Segment Samotna sprava potrebuje doplnkove informacie a preto musi byt vlo- zena do komponentu, ktory je schopny ich poskytnut. Ten zapuzdruje spravu a nesie so sebou informacie potrebne na definovanie sposobu odosielania. Pri vytvarani noveho segmentu, je zabezpecena serializa- cia vstupnych parametrov. Kedze kazdy typ segmentu uchovava iny typ spravy, je potrebne naprogramovat serializaciu aj deserializaciu v kazdom segmente zvlast. Problem spociva v tom, ze vsetky hodnoty vstupujuce do segmentu, musia mat urcity pocet znakov, aby sa na strane prijemcu dali ocakavat na urcitom mieste v retazci s urcitou dlz- kou. To je mozne docielit vytvorenim funkcii, ktore budu zodpovedne za tuto upravu. Obrazok 5.1 o Formatter Parametre vstupujuce do segmentu, ktory sa ma odoslat, mozu obsa- hovat rozne hodnoty, co ovplyvnuje ich pocet znakov. Ulohou tohto programu, je zabezpecit aby hodnota parametru po uprave mala taky pocet znakov, ako nadefinuje administrator. Program podporuje upra- vovanie retazcov, ciselnych hodnot, ci uz celych alebo desatinnych a vektorov a troma suradnicami. Nech uz je typ parametra akykolvek z vymenovanych, navratova hodnota bude v podobe retazca. Uprava pre- bieha pridanim prazdnych znakov z lavej strany k hodnote parametra. Ako prazdny znak som pouzil cislo nula. Pocet prazdnych znakov za- visi od toho, aky pocet znakov ma aktualna hodnota parametra, ktora ma byt upravena a od toho, aka ma byt jej konecna dlzka. Program vsak musi zabezpecit aj odstranenie prazdnych znakov. Pri retazcoch a celych cislach je to jednoduchsi proces, no pri desatinnych cislach musi odstranenie prebehnut tak, aby prvym znakom nebola desatinna bodka. Takto upravene hodnoty sa v podobe retazcov, scitaju do jed- nej spravy, ktora je takmer pripravena na odoslanie, no musi este prejst poslednou upravou v programe, ktory vycisli jej celkovu dlzku. Obrazok 5.2 27Obr. 5.1: UML diagram kniznice segmentov o Composer Pri vyuzivani prenosu dat pomocou TCP protokolu, sa na strane pri- jemcu s viacerych sprav, stane jedna velka, ktora nemusi byt vzdy uplna. Preto som pouzil program, ktory pri odosielani, zisti dlzku spravy a cislo zapise ako prefix do mnozinovych zatvoriek, aby sa dal jedno- ducho odlisit. Pomocou prefixov, je mozne na strane prijemcu rozdelit velku masu sprav, na jednotlive. Ak posledna sprava z jednotlivych nie je uplna, nekompletna cast ostane ulozena a pricita sa k prvej pricha- dzajucej sprave od daneho odosielatela. Po dokonceni delenia, je kazda sprava priradena do novo-vytvoreneho segmentu prislusneho typu. Seg- menty vsak nie su odosielane vzdy rovnakemu mnozstvu klientov. Preto serverova aj klientska cast obsahuje funkcie, ktore su schopne pracovat s touto kniznicou tak, aby bolo mozne urcit, ktorym klientom sa maju spravy odoslat. 28Obr. 5.2: Sprava pripravena na odoslanie 5.1.1.2 Program pre prijem, odosielanie a pracu so segmentmi Server aj klient obsahuju casti, ktore su zodpovedne za komunikaciu. Delia sa na vstupnu, spracovavajucu a vystupnu cast. Kazda z nich zodpoveda za pracu so spravami, pripadne ich urcitym sposobom upravuje pre lepsie spracovanie. o Vstupna cast Ulohou vstupnej casti, je prijem vsetkych dat, prichadzajucich na ser- ver. Po prijati a konvertovani dat z bajtov na znaky, su spravne roz- delene na spravy presne tak, ako boli odoslane. Potom su zaradene do frontu sprav, v ktorom cakaju na spracovanie. o Spracovavajuca cast Front vstupnych sprav moze obsahovat rozne typy sprav. Tie je po- trebne urcitym sposobom roztriedit a priradit spravny typ segmentu, ktory bude spravu obalovat. Kazda sprava obsahuje vzdy na zaciatku sedem-znakovy prikaz, na zaklade toho vie program urcit prislusny seg- ment, v ktorom prebehne deserializacia spravy. Z tej su potom od- stranene prazdne znaky, takze ostanu iba samotne hodnoty, ktore sa priradia atributom segmentu. K segmentu je mozne pristupovat ako k objektu, co vyrazne ulahcuje neskorsiu pracu s datami, ktore v sebe nesie. Poslednym krokom je zavolanie prislusnej funkcie v ktorej sa spracuju data z daneho segmentu. 29o Vystupna cast Odosielanie dat zo servera klientom, moze prebiehat roznymi sposobmi. Aby sa znizilo zatazenie siete a zvysila rychlost interakcie servera s kli- entmi, je vhodne pouzit funkcie, ktore dokazu rozposielat spravy na zaklade pravidla, nastavitelneho pre kazdy typ segmentu zvlast. Pri- chadzajuce poziadavky na server, mozu byt take, na ktore je potrebne rozposlat odpoved vsetkym hracom. Medzi ne patria napriklad spravy v chate. Iny pripad moze nastat ked je potrebne odpovedat vsetkym okrem odosielatela. Tento sposob sa vyuziva hlavne pri odosielani infor- macii o polohe alebo zaciatku a konca pohybu hraca. Niektore spravy vsak musia byt posielane jedine hracom, ktori vyslali poziadavku ser- veru. Tu patria informacie o prihlaseni a registracii. Na klientskej casti tuto problematiku riesit netreba, pretoze jednotlivi klienti komunikuju iba so serverom. 5.1.2 Manazer sektorov Aby sa zabezpecil plynuly tok dat s malym oneskorenim zo servera ku klien- tom, je potrebne aby data boli posielane len tym pouzivatelom, pre ktorych to ma nejaky zmysel. Dobrym prikladom moze byt pohyb hracov. Ak sa dvaja alebo viaceri hraci pohybuju daleko od seba, nepotrebuju o tom vediet, pre- toze sa navzajom ani nevidia. Preto som navrhol system, ktory zodpoveda za urcity druh triedenia hernych objektov, pridanych serverom, podla ich pozicie do mensich skupin. o Sektor Herna mapa je rozdelena na viacero casti do mriezky z takzvanych sektorov s nastavitelnou velkostou. Kazdy sektor obsahuje celociselne suradnice, ktore definuju jeho poziciu na mape. Jeho ulohou je v sebe uchovavat herne objekty, pripadne ich spristupnovat. Samotne sektory by na vsak na spravu hernych objektov nestacili. Kedze hraci alebo NPC sa mozu neustale pohybovat, je obcas nutne ich vymenit medzi sektormi. Tieto vymeny ma na starosti manazer sektorov. Manazer vypocita suradnice sektora, do ktoreho sa ma dany objekt vlozit. Suradnice su vypocitane na zaklade aktualnej dvojrozmernej pozicie objektu, ktora je vydelena velkostou sektora. Po vypocte ostanu dva cele cisla, predstavujuce suradnice sektora, do ktoreho je nasledne objekt vlozeny. Aby hraci videli dany objekt, musi sa vyslat aktivacna sprava vsetkym klientom, no pokial je vlozeny objekt typu hrac, musia sa aj jemu poslat 30spravy, ktore aktivuju objekty v jeho aktualnom a susednych sektoroch. Ta- keto rozdelenie je velmi vyhodne, pretoze informacie o urcitom objekte sa zo servera posielaju iba tym hracom, ktori su v jeho alebo susednych sektoroch. Vyrazne sa tak zredukuje mnozstvo odoslanych sprav. Obrazok 5.3 Obr. 5.3: Vymena objektu medzi sektormi 5.1.3 Postavy Zaner hry na ktorej som pracoval moze zahrnat mnozstvo postav. Ich zaklad- nymi znakmi, su urcite vlastnosti. Kazda postava ma nejaky pocet zivotov, body sily, brnenia a podobne. Pomocou nich, je mozne odhadnut celkovu silu postavy. Taktiez mozu menit svoju poziciu na mape podla potreby a vy- tvarat kuzla, ktorymi mozu superit s nepriatelmi alebo podporit priatelske postavy takymi kuzlami, ktore napriklad doplnaju zivoty. Tieto postavy sa delia sa na dve zakladne skupiny. Prva z nich je ovladana hracmi a ta druha programom. 5.1.3.1 Hracske postavy Aby sa hra dala ovladat musi hracovi poskytnut moznost hrat za nejaku po- stavu. Server sa musi postarat o to, aby kazda akcia hraca bola spracovana a 31pokial je to potrebne, zabezpecit aby o nej vedeli aj ostatni hraci. Informacie o akciach, ktore su spracovavane patria do nasledovnych skupin. o Pozicia hraca Je urcena tromi suradnicami. Akcia sa vyvola vzdy ked sa hrac zastavi, alebo ak niektoru z nich zacne menit, na server sa vysle sprava o za- ciatku pohybu, ktora obsahuje aktualne informacie o tom, kde sa hrac nachadza a akym smerom sa hybe. Podobne je to aj pri rotacii. o Poziadavky o vytvorenie kuzla Ak na server pride poziadavka o vytvorenie kuzla, server musi vykonat kontrolu ci kuzlo, ktore chce hrac pouzit, je zaradene medzi pomocne kuzla alebo nie. V pripade ze medzi ne patri, prebehne kontrola ci postava na ktoru chce hrac kuzlo pouzit je priatelska. o Presuvanie predmetov Hraci maju moznost zbierat predmety z porazenych NPC . S tym suvi- sia rozne operacie s predmetmi, ako presunutie predmetu do inventara alebo jeho nasadenie na postavu. Ulohou servera je postarat sa o in- formovanie ostatnych hracov ze predmet, ktory bol vybraty z daneho NPC sa tam uz nenachadza. 5.1.3.2 Postavy s umelou inteligenciou RPG hry, ci uz pre jedneho alebo viacerych hracov, su typicke tym, ze ob- sahuju mnozstvo postav s umelou inteligenciou, ktorych rola moze spocivat v pomoci, alebo vystupuju ako nepriatelske postavy, ktorych ulohou je otes- tovat schopnosti hracov. Tiez je o nich mozne povedat, ze tvoria velku cast, pribehu hry, pretoze stretnutia s nimi su nevyhnutne. Strana servera, ktoru som navrhol, podporuje pridavanie tychto NPC do herneho sveta a ich prog- ramovanie. Vsetky NPC su ulozene v jednom kontajneri, v ktorom sa kazdu milise- kundu vola ich metoda aktualizacie. Trieda NPC , ktora je predkom kazdej postavy ovladanej serverom, obsahuje niekolko metod vyuzitelnych pri pisani skriptu. Tieto metody ulahcuju programovanie a robia program prehladnej- sim, pretoze sa daju vyuzit v kazdom novom type NPC . o Spravanie sa NPC Program je navrhnuty tak, aby kazdy novy typ NPC , bol samostatne programovatelny skriptom, ktory definuje sposob, akym bude postava v hre vystupovat. Nepriatelske postavy su vo vyckavacom rezime na 32svojom pociatocnom mieste a cakaju, kym niekto okolo nich prejde v dostatocne malej vzdialenosti alebo na ne zautoci. Kazda z nich ma moznost nastavenia vratenia sa na povodnu poziciu, ak je od nej uz prilis vzdialena. Postava, ktora neobsahuje skript, urcujuci jej sprava- nie, stoji iba necinne na mieste. V RPG hrach sa vsak nepriatelske NPC dostavaju casto do kontaktu s hracmi. Niektore suboje prebie- haju velmi jednoduchym sposobom. Ich ucelom je hlavne poskytnut hracovi moznost, naucit sa hrat za svoju postavu. Ine sa vsak daju na- programovat tak, ze bude potrebne, aby sa do suboja zapojili viaceri hraci, ktori si budu navzajom pomahat. o Skriptovanie NPC Program obsahuje niekolko metod, ktore moze administrator vyuzit, pre naprogramovanie spravania sa NPC . Pohyb je mozne zabezpecit volanim metody pri kazdej aktualizacii, ktora zabezpeci posun k aktu- alnemu cielu. Klientom sa vysle sprava o tom, ze NPC s danym ID 1 sa ma zacat hybat po urcity bod v trojrozmernom priestore. Cesta k cielu sa rozdeli na niekolko bodov, ktorych suradnice su postupne posielane. NPC vsak nemusi ciel stale prenasledovat. Existuje aj moznost defino- vania suradnic, na ktore ma postava prist. Pocas tejto cesty alebo aj po prichode na miesto, moze bojovat proti hracom pomocou kuziel. V skripte staci definovat, ktore kuzlo ma byt vytvorene a interval urcu- juci ako casto ma byt opakovane. Ak dojde k tomu, ze dve alebo viac kuziel maju byt vytvorene v rovnakom case, su postupne zaradene do poradovnika a vytvoria sa az po dokonceni predchadzajuceho. Kuzlo sa moze pouzit proti aktualnemu alebo nahodnemu cielu. Zalezi od prog- ramatora, ktoru moznost si vyberie. V pripade nahodneho vyberu, je ciel vybrany zo zoznamu ohrozenia. Vypis 5.1 o System ohrozenia Pocas suboja, NPC nemusi nutne prenasledovat len hraca, ktory zauto- cil prvy. Kazda takato postava ovladana serverom, obsahuje program, ktory zabezpecuje ze NPC , bude utocit proti cielu, ktory bude predsta- vovat najvacsie ohrozenie. Od momentu ako hrac zautoci, NPC si zacne pripocitavat ohrozenie, ktore pre nu kuzlo predstavovalo. Pri vacsom pocte hracov utociacich na ten isty ciel, sa vytvori zoznam ohrozeni, ktory je aktualizovany po kazdom prijatom kuzle. Ak sa niektory hrac dostane na prve miesto v mnozstve ohrozenia, NPC zmeni svoj ciel a 1 Identifikator - Identifikator sluzi na jednoznacne pomenovanie objektu 33protected override void Update () { TryMoveTowardsTarget (1100) ; if ( ID == " N5040 " ) { if ( CurrentHP >= 80000) { AttackRandomTarget ( SpellNames . powerball , 1000) ; } else if ( CurrentHP >= 60000 && CurrentHP < 80000 && ! aSecondPhase ) { SetStayPosition ( new Vector3 (387.3455 f , 3.21489 f , 381.7549 f ) , 2) ; aSecondPhase = true ; } if ( IsOnStayPosition () ) { Attack ( SpellNames . hellwave , 800) ; Attack ( SpellNames . icespikes , 700) ; } if ( CurrentHP < 60000) { Attack ( SpellNames . powerball , 1000) ; Attack ( SpellNames . blackhole , 6500) ; } } } protected override void OnRespawn () { aSecondPhase = false ; } Vypis 5.1: Ukazka skriptu 34bude utocit nan. Zoznam je vynulovany, az ked nastane koniec suboja. o System odmenovania Uspesny koniec suboja nastava, ked sa NPC minu vsetky body zivota. Hracom sa hned na to pripisu body skusenosti. Aby si hraci mohli vy- lepsovat svoje postavy, vytvoril som system odmenovania. Kazde NPC podporuje pridanie predmetov, ktore sa daju ziskat a taktiez pravde- podobnost, s ktorou sa mozu objavit. Program vytvarajuci odmeny, podporuje pridanie maximalne desiatich predmetov. Po uspesnom su- boji, algoritmus urobi nahodny pokus s kazdym z nich. Vylosuje cislo od 0-99 a ak pravdepodobnost objavenia predmetu je mensia alebo rovna ako toto cislo, predmet je pridany medzi odmeny. o Obnovanie NPC Porazenie nepriatela sposobi, ze uz s nim nebude mozne na urcity cas bojovat. Hra je vsak naprogramovana tak, aby kazdy hrac mal moz- nost superit s NPC . Je mozne nastavit kolko ma trvat, kym NPC po porazeni zmizne. Tento cas by mal byt dostatocne dlhy na to, aby si hraci stihli rozdelit odmenu. Po uplynuti casoveho intervalu je NPC opat obnovene s plnymi bodmi zivota. Hracske postavy rovnako ako aj serverom ovladane postavy obsahuju body vylepsenia. Pomocou tychto bodov vylepsenia, sa pri NPC postavach da predurcit ich sila. Hraci sa ich snazia ziskat co najviac, zbieranim pred- metov. Kazda z roli, ktore mozu hraci zastavat, potrebuje iny druh bodov vylepsenia, pre svoje spravne posobenie v hre. Tieto body sa delia na niekolko typov. o Zivoty Dolezitou sucastou kazdej postavy su jej zivoty. Pri stretoch s nepria- telmi mozu poskytnut cas na suboj. Dolezite su najma pre rolu ob- rancu, ktory na seba prebera najsilnejsie utoky nepriatela. Zivoty sa v suboji minaju v zavislosti od sily utoku, ktory danu postavu zasia- hol. Rovnako mozu byt doplnane kuzlami. Delia sa na aktualny pocet, ktory zavisi od priebehu suboja a maximalny pocet. o Mana Vytvorenie kazdeho kuzla vyzaduje energiu. Niektore vyzaduju via- cej energie ine menej v zavislosti od sily kuzla a poctu postav, ktore ovplyvni. Postavy, ktore casto vyuzivaju kuzla by mali mat co najviac 35bodov vylepsenia tohto typu, pretoze ak by im mana dosla, boli by v suboji nepouzitelni. o Rychlost vytvorenia kuzla Kazde kuzlo potrebuje na svoje vytvorenie urcity cas. Spravidla slabsie kuzla su vytvarane ovela rychlejsie ako tie silne. Cim rychlejsie postava vytvara kuzla, tym skor je schopna zautocit alebo pomoct ostatnym. o Kriticky zasah Zasahy sa delia na normalne a kriticke. Kriticky zasah je ovela silnejsi ako normalny zasah kuzlom. Ak ma postava vela bodov kritickeho za- sahu, jej kuzla su ovela efektivnejsie a nemusi ich pouzivat tak casto, cim usetri mnozstvo many. o Brnenie Aby postava vydrzala co najviac zasahov od nepriatelov, potrebuje mat co najviac brnenia, ktore dokaze zredukovat zasah. Je vyjadrovane v percentach, takze celkovy zasah je nizsi o tolko percent, kolko bodov brnenia ma aktualne postava. o Sila utoku Je dolezita najma pre postavy, ktore bojuju s nepriatelmi na kratku vzdialenost pomocou roznych zbrani. o Sila kuziel Urcuje ake silne kuzla bude postava vytvarat. Tieto body vylepsenia su vyuzivane najma hracmi, ktori zastavaju rolu utocnika-liecitela. Cim je vyssia sila kuzla, tym vyssi je zasah. Postavy, ktore maju dostatok bodov tohto typu, nemusia tak casto pouzivat svoje kuzla, co im moze usetrit energiu, vynalozenu na vytvorenie kuzla, lepsie pomoct priatel- skym postavam tym, ze ich zivoty mozu byt rychlejsie doplnene a v suboji udelit nepriatelovi ovela silnejsi uder. o Regeneracia zivotov a many Pocas subojov sa postavam mina energia, potrebna na vytvaranie ku- ziel. Preto som vytvoril funkciu, ktora obnovuje nielen tuto energiu, ale aj zivoty postavy kazdych pat sekund o tolko bodov, kolko bodov vylepsenia tohto typu ma. 365.1.4 Kuzla Aby v hre bolo mozne superit s nepriatelskymi NPC a aby bolo mozne si vzajomne pomahat, navrhol som program, ktory umoznuje vytvaranie kuziel. Kuzla mozu byt pouzite nielen hracmi ale aj NPC . Medzi podmienky pre pouzitie patri dostatok many a ciel na ktory ma byt kuzlo vyslane. Kuzla su navrhnute tak aby sa kazdy novy typ dal naprogramovat. Obrazok 5.4 o Priebeh vytvorenia kuzla Ked na server pride poziadavka od klienta o vytvorenie kuzla, skontro- luje sa ci postava, ktoru ma hrac nastavenu ako ciel, je nepriatelska, v pripade ze kuzlo nie je urcene na pomoc. Potom ako prejde kontrola, na serveri sa vytvori kuzlo, ktore este nie je aktivne, priradi sa danemu hracovi a vysle sa potvrdenie o tom, ze ma zacat kuzlo vytvarat. Pro- ces vytvarania moze byt okamzity alebo trvajuci nejaky casovy interval, ktory moze byt nastaveny. Po jeho uplynuti, server dostane spravu od daneho hraca, ktora ho o informuje o dokonceni. Ta je nasledne spra- covana a priradene kuzlo je aktivovane. o Spravanie kuzla Aktivacia prebieha takym sposobom, ze priradene kuzlo je vlozene do kontajnera, v ktorom su vsetky aktivne kuzla daneho hraca. Nad tymto kontajnerom je volana metoda aktualizacie kazdeho kuzla. Metoda by mala obsahovat skript, ktory urcuje ako sa dane kuzlo bude spravat. Kedze kuzla sa v niektorych vlastnostiach spravania sa zhoduju, vytvo- ril som triedu, ktora tieto vlastnosti zjednocuje a je ich mozne pouzit v kazdom kuzle. Prispelo to k sprehladneniu kodu a do buducna to bude prinosom pre jednoduchsi vyvoj. Medzi tieto vlastnosti patri zasah jed- neho ciela, alebo viacerych cielov. 5.1.4.1 Vlastnosti kuziel Suboj s nepriatelskymi NPC moze prebiehat viacerymi sposobmi, a preto je potrebne pre danu situaciu zvolit spravne kuzlo, ktore sa bude javit ako najvhodnejsie. Vsetkym kuzlam je mozne nastavit urcite vlastnosti, ktore maju celkovy vplyv nielen na to, ako sa kuzlo vizualne prejavi na strane klienta, ale aj kolko cielov moze ovplyvnit a podobne. Kazde kuzlo by malo mat definovane, kolko bodov vylepsenia ma pridat alebo ubrat. Preto kazdy novy typ obsahuje dve metody, do ktorych je mozne 37Obr. 5.4: Class diagram kuziel napisat matematicke vzore, podla ktoreho sa budu vycislovat hodnoty. Tie by mali pocitat s aktualnou silou hraca. Prva metoda zabezpeci vypocet pri beznom trafeni kuzlom a druha pri kritickom zasahu. Pocas subojov sa stava, ze niektore z postav, popripade viacere potrebuju doplnit niektore z bodov vylepsenia alebo im maju byt tieto body odpocitane. Preto kazdemu kuzlu moze byt definovany pocet cielov, ktore ma trafit a sposob priebehu. Obrazok 5.2 o Pohybujuce sa kuzla Jedna sa o najbeznejsi typ kuziel, ktore sa pohybuju zvacsa od zdroja ku cielu, pripadne od ciela k inemu cielu, ak je pre tento typ nastavena moznost trafenia viacerych cielov. o Expandujuce kuzla Kuzla s touto vlastnostou sa radia bud medzi rozpinajuce sa do pries- toru, ktore ked zasiahnu ciel, doplnia alebo uberu niektory z bodov vylepsenia. Vacsinou sa jedna o body zivota. Nemusia vsak ovplyv- nit vsetky zasiahnute ciele, ale napriklad iba tie, ktore sa nachadzaju najblizsie. o Staticke kuzla Ku kuzlam s plosnym efektom sa radia aj staticke kuzla, ktore su umiestnene v priestore a nepohybuju sa. Ich efekt sa prejavi, az ked do neho vstupi nejaka postava. Medzi ne patria aj kuzla, ktore sa javia ako 38explozia. Tie su umiestnene na urcitom mieste a po uplynuti casoveho intervalu mozu doplnit alebo ubrat body vylepsenia. Vlastnostou kazdeho kuzla je aj doba trvania, pocas ktorej je aktivne. Po uplynuti tejto doby, je kuzlo zrusene. Doba trvania by mala byt dostatocne dlha na to, aby sa kuzlo na klientskej strane stihlo prejavit skor, nez je vyslana jeho deaktivacna sprava. To sa moze docielit spravnym pomerom rychlosti kuzla a casu trvania. Pri tych kuzlach, ktore sa radia medzi expandujuce, je dolezite, aby sa kuzlo stihlo zvacsit na svoj maximalny priemer. Pri pohyblivych treba dbat na to, aby kuzlo stihlo prejst svoju maximalnu vzdialenost za cas, ktory je mensi ako doba jeho zivotnosti. Kazde z kuziel ma moznost nastavenia zasiahnutia zdroja. To znamena, ze po vytvoreni je zasiahnuty zdroj rovnako ako aj ciele. Tato vlastnost je vhodna najma pri kuzlach, ktore sa pouzivaju na spolupracu medzi hracmi. Ak chce zdrojovy hrac doplnit body vylepsenia inemu hracovi, doplnia sa aj jemu. Jednou z poslednych vlastnosti kuziel je generovanie ohrozenia. Je dole- zita hlavne pre hracov ktori zastavaju rolu obrancu. Ich ulohou je uputanie pozornosti nepriatelskeho NPC . Cim vyssie ohrozenie vytvaraju, tym je men- sia sanca, ze NPC zacne utocit na ineho hraca. Preto kazde kuzlo obsahuje metodu, ktora je volana pri zasahu nepriatela. V nej moze byt napisany vzo- rec, podla ktoreho sa vycisli ohrozenie. Vacsinou to vsak zavisi od velkosti zasahu a konstanty, ktora je pricitana ku nemu. Vzorec pre generovanie zasahu kuzla z vyssim ohrozenim by mal byt napi- sany tak, aby zasahy boli mensie, ako zasahy kuziel od hracov, ktori zastavaju rolu bojovnika a liecitela. Zabezpeci sa tak rovnovaha medzi jednotlivymi ro- lami. Kedze niektore kuzla mozu byt silnejsie ako ostatne, je vhodne ich upravit tak aby sa nedali pouzivat neustale, ale iba po nejakych casovych intervaloch nastavenim hodnoty, ktora bude vyjadrovat cas v milisekundach, potrebnych na opatovne pouzitie. 39private void OnStart () { if (! isStarted ) { SpellBehaviour . Hit_HP ( SpellSequence . during , this , aServer ) ; isStarted = true ; } } private void OnEnd () { SpellBehaviour . DestroySpell ( this ) ; } public override int GenerateThreat ( int paDamage ) { return paDamage ; } protected override int GenerateNormalHit () { int rand1 = RandomGenerator . Next (2000 , 5000) ; int rand2 = RandomGenerator . Next (1 , 3) ; return -(((3200 + rand1 ) + 500 * rand2 ) + Source . SpellPower ) ; } protected override int GenerateCriticalHit () { return GenerateNormalHit () * 2; } Vypis 5.2: Zdrojovy kod kuzla 405.1.5 Predmety Aby boli hraci boli motivovani v hre pokracovat a zaroven si mohli vylepso- vat svoju postavu, naprogramoval som system odmien, ktore budu hracom poskytnute po porazeni nepriatelskeho NPC . Tieto odmeny su tvorene pred- metmi, ktore mozu hraci zbierat do svojho inventara, popripade nasadit na svoju postavu. Su rozdelene na niekolko casti, pricom z kazdej casti moze mat hrac na svojej postave prave jednu. Predmety poskytuju vylepsenie niektorych vlastnosti postavy. Kazda z dvoch roli by mala zbierat take predmety, ktore posilnia jej vlastnosti. Ob- ranca uputava pozornost nepriatela, cim vlastne sposobi, ze nepriatel utoci na neho. Preto potrebuje predmety, ktore poskytuju co najvyssie brnenie. Na rozdiel od obrancu, utocnik-liecitel potrebuje mat vela sily, ktora sposobi co najvacsi zasah, ci uz nepriatelskej alebo priatelskej postave. Ak hrac porazi nejake NPC , ktore ma v sebe odmenu v podobe predme- tov, moze si ich vybrat a vlozit do svojho inventara. Na server pride sprava o tom, ze hrac si vzal predmet z daneho NPC , ta musi byt rozposlana aj ostatnym hracom, aby sa predmet uz nezobrazoval. Predmet je pridany do inventara hraca, ktory nan klikol a je mu zo servera vyslana sprava, pre zo- brazenie predmetu v inventari. Predmet si moze nasadit iba v pripade, ze jeho level je minimalne vacsi alebo rovny ako pozadovany level pre nasadenie predmetu. Pri presunuti predmetu na postavu, server prijme spravu, ktora ziada o zrusenie predmetu v inventari. Tu spracuje a spatne vysle spravu o tom, ze si dany hrac ma zrusit predmet v inventari a nasadit si ho na postavu. Moze vsak nastat situacia, ze hrac uz bude mat na svojej postave rovnaku cast vybavenia ako si chce nasadit. Server preto vysle spravu aj o tom ze predmet, ktory je na postave sa musi vlozit do inventara. Zabezpeci sa tak, ze postava na sebe nebude mat viacero rovnakych predmetov. 5.1.6 Sprava hernych uctov MMORPG hry mozu byt hrane velkym mnozstvom ludi. Aby ich bolo mozne od seba odlisit, serverova cast obsahuje program, ktory spravuje registrova- nie novych pouzivatelov. Na to aby sa novy pouzivatel mohol zaregistrovat, musia byt splnene dve poziadavky. Prvou z nich je vyber svojho mena, pod ktorym bude vystupovat, dru- hou poziadavkou je zvolenie si hesla, ktorym sa bude pouzivatel prihlasovat k uctu. Tym sa zabezpeci, ze na dany ucet sa bude moct prihlasit iba pouziva- tel, ktory pozna heslo. Pri registracii a prihlasovani vsak musia byt dodrzane urcite pravidla, za ktore zodpoveda program na serveri. 415.1.6.1 Kontroler prihlaseni a registracii Ak sa do hry chce zapojit novy pouzivatel, moze sa prihlasit v pripade, ze si uz vytvoril nejaky ucet alebo zaregistrovat, ak este ziadny nevlastni. Serveru sa vysle poziadavka, ktora obsahuje heslo a meno, pod ktorym chce pouzivatel vystupovat. Kontroler najskor urci, ci sa jedna o registra- ciu alebo prihlasenie. V pripade registracie je nutne overit, ci uz neexistuje postava s rovnakym menom. Kvoli prehladnosti a jednoznacnej identifikacii hraca sa vyuzivaju uni- katne mena pre herne postavy. Ostatni hraci tak mozu jednoducho rozoznat o koho sa jedna. Taktiez pri komunikacii cez chat, je jednoznacne urcenie hraca podla mena nevyhnutne. Ak kontrola dopadne neuspesne, hracovi sa vysle sprava, ktora ho informuje o tom kde spravil chybu. Po uspesnej kon- trole je vytvorena nova postava s menom, ktore si hrac zvolil. Hraci ktori vlastnia svoj ucet, sa do hry mozu prihlasit rovnako, zadanim mena a hesla. V tomto pripade kontroler iba porovna hracom zadane heslo a heslo, ktore prislucha k danemu uctu. Po odhlaseni je vsak potrebne udaje hraca ulozit, aby mohol pokracovat v hre pri buducom prihlaseni v rovnakom stave, v akom skoncil. 5.1.6.2 Program pre pracu s databazou Po odhlaseni pouzivatela, herna postava prestava existovat, preto je po- trebne, aby udaje o hernej postave boli zaznamenane do databazy, z ktorej sa pri opatovnom prihlaseni budu moct nacitat. Databaza sa sklada niekolkych tabuliek. Jednou z nich je tabulka hracov, ktora obsahuje zakladne informacie o hernej postave, medzi ktore patri jej posledna pozicia, level, body skusenosti, rola ktoru zastava a taktiez prihla- sovacie udaje. Hraci pocas hry ziskavaju rozne predmety, ktore su ulozene v ich inventari. Aby o ne neprisli, tiez musia byt zaznamenane do databazy. Nemusia sa vsak o nich ukladat vsetky udaje. Staci ak sa ulozi iba ich ID, ID hraca, ktoremu patria a cislo miesta v inventari, na ktorom sa nachadzali. Podobne je to aj s predmetmi, ktore si hrac nasadil na svoju postavu. Praca s databazou zahrna znalost databazoveho jazyka. Pre ulahcenie prace, som navrhol program, ktoreho funkcie zjednodusuju pracu s databa- zou. Tie obsahuju parametre, do ktorych je mozne vlozit cely objekt hraca a z neho si uz funkcia ziska potrebne udaje. Nasledne sa tieto udaje vlozia do SQL prikazu. Pri nacitavani z databazy, sa udaje o hracovi vlozia do novej instan- cie triedy DatabaseInfo. Administrator tak moze vyuzit objektovy pristup k 42udajom bez toho, aby poznal jazyk SQL. Dalsou vyhodou je sprehladnenie kodu, pretoze vsetky funkcie su naprogramovane na jednom mieste, z ktoreho ich je mozne upravovat. 5.2 Klientska strana Ulohou klientskej strany je nadviazanie spojenia so serverom, vysielanie po- ziadaviek a spracovavanie odpovedi zo servera. Na klientskej strane je zo- brazovane herne prostredie pouzivatelovi, taktiez mu je poskytnuta moznost ovladania hry, pomocou citania vstupnych zariadeni. Obrazok 5.5 Pre zjednodusenie ovladania a lepsiu prehladnost, hra obsahuje graficke pouzivatelske rozhranie, cez ktore mozne vykonavat rozne operacie a jeho ulohou, je aj zobrazovanie niektorych informacii o postavach. Prostredie hry sa sklada z mnozstva hernych objektov, ktore mozu nadobudat roznu podobu. Obr. 5.5: Zobrazenie herneho prostredia a NPC 5.2.1 Herny objekt Kazdy herny objekt moze obsahovat komponenty, ktore urcuju jeho funkcie a vlastnosti. Zakladnym z nich je komponent Transform, urcujuci poziciu, rotaciu a velkost herneho objektu. V tomto pripade vsak este objekt nie je viditelny, preto je nan potrebne pridat komponent Mesh Renderer, ktory zabezpeci jeho vykreslenie. 43Nie vsetky objekty v hre, maju byt priechodne. Hra je naprogramovana tak, ze postava obsahuje komponent Rigidbody. Ten sposobi, ze na nu za- cnu posobit fyzikalne zakony a objekty, cez ktore nie je mozne prejst ob- sahuju komponent Collider, zamedzujuci priechod objektov s komponentom Rigidbody. Pri zlozitejsich hernych objektoch akymi su napriklad postavy, je potrebne vytvorit animacie. Obrazok 5.6 Obr. 5.6: Herny objekt, ktory obsahuje komponenty pre jeho zobrazenie o Animacie hernych obejktov Aby sa hra podobala realnemu svetu, niektore herne objekty, napriklad postavy, musia byt zanimovane. Kedze postavy mozu vykonavat rozne pohyby, ako chodza vpred, vzad a podobne, musia im byt pridelene animacie, ktore zodpovedaju tymto ukonom. Pre tvorbu animacii, som vyuzil internetovy zdroj Mixamo, od spolocnosti Adobe. Tato kniz- nica poskytuje aj 3D modely postav, na ktore sa daju animacie pouzit. Po prideleni animacii postavam, som navrhol program, ktory pri stla- ceni prislusnej klavesy, napriklad pre pohyb, odstartuje danu animaciu pomocou stavoveho diagramu, ktory zodpoveda za prechody medzi ani- maciami. 44o Stavovy diagram animacii Zaciatok aj koniec animacie, musi mat spravne nacasovanie a tiez musi byt dane, ktora animacia ma byt spustena, po stlaceni urcitej klavesy. Program Unity, v ktorom som hru programoval, obsahuje moznost vy- tvorenia stavoveho diagramu animacii, v ktorom je mozne vytvorit pre- chody medzi animaciami. Ak hrac stlaci nejaku klavesu, v diagrame sa aktivuje prislusny prechod a komponent, ktory zodpoveda za prie- beh animacii, nadobudne novy stav, napriklad animaciu behu. Tiez je mozne nastavit, ci sa dana animacia ma vykonavat cyklicky alebo iba raz. Obrazok 5.7 Obr. 5.7: Komponent animator a jeho stavovy diagram prechodov a animacii 455.2.2 Graficke pouzivatelske rozhranie Nie vsetky funkcionality hry, mozu byt ovladane iba pomocou klavesnice. Niektore vyzaduju zobrazenie tabuliek, textov alebo tlacidiel. Pri spusteni hry, sa hracovi zobrazi uvodna obrazovka, s dvomi vyplnovacimi polickami pre meno hraca a jeho heslo. Po zadani informacii, ich hrac moze odoslat dvoma tlacidlami, bud registracnym alebo prihlasovacim. Obrazok 5.8 Obr. 5.8: Uvodna obrazovka pre prihlasenie do hry 5.2.2.1 Zakladne informacie o postave Ak sa hrac uspesne pripoji na server, okrem zobrazenia herneho prostredia, su mu poskytnute zakladne informacie o stave jeho zivotov, many a levelu. Za stav tychto prvkov zodpoveda skript, ktory zareaguje vzdy, ked pride ne- jaka odpoved zo servera, tykajuca sa tychto informacii. Hrac vsak potrebuje vediet aj informacie o tom, ktore NPC je jeho aktualny ciel. Kliknutim na niektore z NPC sa zobrazia informacie o jeho zivotoch, mane, leveli v rovna- kej tabulke, ako je to pri hracovi a ak ma toto NPC aj nejaky ciel, zobrazia sa aj informacie o nom. Aby hrac mohol zautocit na niektore z tychto ne- priatelskych NPC , rozhranie mu poskytuje pristup ku kuzlam, vykreslenim ich prislusnych obrazkoch. 465.2.2.2 Panel kuziel Kazde kuzlo sa sprava inak, preto je ich potrebne urcitym sposobom odlisit. V mojej hre je to priradenim obrazkov tlacidlam, ktore su usporiadane na paneli. Program je navrhnuty tak, ze pred prihlasenim panel obsahuje len jedno tlacidlo, z ktoreho sa po prihlaseni vytvoria ostatne a je im nastaveny cierno- biely obrazok, vyjadrujuci prazdne policko. Zjednodusi sa tak praca pri udrzbe programu, kedy staci zmenit funkcie prveho tlacidla a ta rovnako ovplyvni aj funkcie dalsich. Ked pride sprava zo servera o pridani noveho kuzla, do panela je pridany obrazok z prislusnym identifikacnym cislom, meno tlacidla je nastavene na meno kuzla a po jeho kliknuti je tak jednoduchsie urcit, ktore kuzlo ma byt vytvorene. Nazov tlacidla sa vlozi do spravy, ktora je odoslana na server a tam nasledne spracovana. Panel je limitovany svojou velkostou a preto pocet kuziel jedneho hraca, moze byt maximalne devat. Jeho umiestenie je v dolnej casti obrazovky aby hracovi neprekazal vo vyhlade, pretoze tento panel patri medzi tie, ktore su zobrazene pocas celej doby hrania. Niektore panely mozu byt skryte a viditelne su az po stlaceni prislusneho klavesu, popripade presunutim kurzora mysi na niektory z predmetov. Vtedy sa zobrazia informacie o bodoch vylepsenia, ktore poskytuje, jeho nazov, popis, to o aku cast vybavy sa jedna a uroven, ktoru musi mat hracska postava, aby si ho na seba mohla nasadit. 5.2.2.3 Inventar Po porazeni nepriatelskeho NPC , ma hrac sancu, ze dostane odmenu v po- dobe predmetu. Aby bolo mozne predmety zbierat, vytvoril som hracom miesto v podobe inventara, kde si tieto predmety mozu odkladat. Podobne ako panel kuziel aj inventar obsahuje tlacidla, ktore maju spociatku nasta- venu ikonu prazdneho miesta. Ta sa pridanim noveho predmetu zmeni na ikonu, ktora mu prislucha. Nazov tlacidla v inventari sa zmeni na identifikacne cislo predmetu. Klik- nutim na predmet sa zobrazi ponuka, ktora sa hraca opyta, ci si chce dany predmet dat na svoju postavu. Po odsuhlaseni, je predmet presunuty na panel vystroja. 5.2.2.4 Vystroj Kazdy hrac si moze svoju postavu vylepsovat a sam rozhodnut aky predmet si na nu nasadi. Aby bolo mozne vidiet predmety, ktore ma postava prave na sebe, vytvoril som panel obsahujuci miesta pre jednotlive casti vystroja. 47Kliknutim na predmet, je mozne ho opatovne presunut do inventara. Ak je uz nejaka cast vybavy nasadena na postave a hrac sa rozhodne nasadit si predmet, ktory tvori rovnaku cast vybavy, predchadzajuci predmet je au- tomaticky presunuty na prve volne miesto v inventari a novy predmet sa nasadi na postavu. Zmeni sa tak pocet bodov vylepsenia. Hrac si ich moze prezriet v tabulke, ktora ukazuje ich aktualny pocet. 5.2.3 Hracska postava RPG hry sa vyznacuju tym, ze hrac sa moze vzit do role urciteho hrdinu. Dej sa moze odohravat z roznych pohladov na herny svet. V pripade mojej prace som pouzil pohlad tretej osoby. Postava je navrhnuta tak, aby na nu posobili bezne fyzikalne zakony ako gravitacia alebo klzkost terenu. Hrac ju moze ovladat pomocou klavesnice a tiez mysi pomocou grafickeho rozhrania. Po prihlaseni, pride na klientsku stranu viacero informacii, ktore musia byt spracovane aby mohla hracska postava zacat existovat. 5.2.3.1 Zlozenie hracskej postavy Hracska postava sa sklada z viacerych casti. Jednou z najdolezitejsich je jej graficke spracovanie. To moze byt nastavene podla identifikacneho cisla na serverovej strane. Dalsou z nich je kamera, ktora snima svet okolo postavy a poskytuje tak hracovi moznost vnimat prostredie hry. Kamera sa hybe spolu s postavou. Niekedy vsak hrac potrebuje pohlad oddialit alebo priblizit, preto by sa mala dat nastavit na vzdialenost aka vyhovuje hracovi. Poslednou castou je lista, ktora zobrazuje priebeh vytvarania kuziel. Os- tatni hraci tak maju moznost vidiet, kedy niektora postava zacne s vytva- ranim kuzla. Vsetky tieto casti su zaobalene do jedneho objektu TPSProto- type, ktory obsahuje skirpty a komponenty pre spravne fungovanie postavy. Pri vytvarani hracskej postavy sa uz iba spravi klon tohto prototypu. Postavy ostatnych hracov a NPC su vytvorene z objektu CreatureProto- type. Ten sa vyznacuje podobnym zlozenim, ktore vsak neobsahuje kameru a su do neho pridane prvky, obsahujuce aktualne nasadene predmety, pred- mety v inventari a texty, ktore su zobrazovane ako cislo, znazornujuce silu zasahu do tejto postavy. 485.2.3.2 Priebeh vytvarania hracskej postavy Ked pride zo servera sprava, ktora nesie informacie o vytvoreni hracskej postave, najskor sa urci, ci sa jedna o vytvorenie vlastnej postavy, ktora sa da ovladat, alebo sa jedna postavu ineho hraca, popripade NPC . Priebeh je rovnaky u oboch typov, ale v pripade ze sa jedna o postavu, ktora ma byt ovladana, je do skriptu citajuceho vstup z klavesnice a mysi, priradeny skript pohybu tejto postavy. Novovytvorenej postave sa vlozia do inventara predmety, ktore mala na- posledy so sebou a tiez je na nu nasadena vybava. Hrac zacina od pozicie, na ktorej skoncil pred odhlasenim. Po vytvoreni uz hrac moze svoju postavu ovladat a tiez pouzivat kuzla. K vytvaraniu postav nedochadza len pri pri- hlasovani. Kedze herna mapa je rozdelena na mensie casti, dochadza k aktivacii a dektivacii postav, ktore prichadzaju a odchadzaju zo spolocnych sektorov. Pri deaktivacii su jednoducho zrusene. Pri aktivacii vsak treba zabezpecit, aby vytvorena postava mala spravnu rotaciu a spustenu animaciu pohybu, v pripade ze nejaky vykonava. 5.2.3.3 Program zabezpecujuci pohyb postav Za pohyb postav zodpoveda program, ktoremu su odosielane bud data z klavesnice alebo zo servera. Princip akym funguje zalezi od toho, ci sa jedna o hracsku postavu alebo NPC . V prvom pripade po stlaceni klavesy zacne postava vykonavat prislusny pohyb a taktiez sa spusti animacia tohto pohybu. Na server sa odosle sprava, ze sa dany pohyb zacal vykonavat a tiez kazdu sekundu je odosielana sprava o aktualnej pozicii, aby sa postavy nachadzali na rovnakych suradniciach u kazdeho hraca. Pri NPC pravidelne prichadzaju spravy o tom, na aku suradnicu ma dojst a program vysle NPC priamo na tento bod. Rotacia pocas suboja je zabezpecena na klientskej strane, pricom NPC je vzdy otocne smerom k svojmu cielu. 495.2.4 Program pre pouzivanie kuziel Kliknutim na niektore z tlacidiel na paneli kuziel, sa na server odosle pozia- davka na vytvorenie kuzla. Aby ho vsak bolo mozne pouzit, hrac musi mat zacielenu na niektoru postavu. 5.2.4.1 Proces tvorby kuzla Program caka odpoved na poziadavku, ktora ked pride, zablokuje tlacidla kuziel na casovy interval, ktory je nastaveny na jednu sekundu. Hned potom je hracovi na liste zobrazeny cas ostavajuci do vytvorenia kuzla. Po dokonceni sa vysle sprava o tom, ze proces vytvarania je na konci. Server hned na to vysle spravu pre vytvorenie kuzla, ktora obsahuje informacie o tom, kde sa ma kuzlo vytvorit, aky ma mat vzhlad a plochu. Ak uz kuzlo existuje, zo servera prichadzaju spravy o tom, ktore ciele ma zasiahnut. Ukladaju sa do zoznamu a pri strete z inou postavou sa pouziju. Obsahuju informacie o vyske zasahu, to kto je cielom, ci bol zasah kriticky a ci kuzlo ma byt po zasahu zrusene. 5.2.4.2 Spravanie sa jednotlivych typov kuziel V pripade pohybliveho kuzla sa zo zoznamu vyberie ciel, ktory prisiel ako prvy a kuzlo je namierene smerom k nemu. Po strete sa zistia informacie vyske zasahu a nad zasiahnutou postavou sa zobrazi cislo, vyjadrujuce tuto hodnotu. Farba toho cisla zavisi od toho, ci sa jedna o pomocne kuzlo a to ci bol zasah kriticky alebo nie. Staticke kuzla su funguju tak, ze sa vytvoria na urcitom mieste, kde exis- tuju po urcitu dobu. Tymto kuzlam moze byt nastaveny casovy interval, ako casto maju trafit postavy stojace v nom. Na rozdiel od nich, expandujuce kuzla zasahuju postavy postupne. Ich pociatocny priemer sa zacina na nule a podla nastavenej rychlosti sa rozpinaju do priestoru az po maximalny prie- mer. Pri vytvoreni kuzla zo servera pridu spravy o vsetkych postavach, ktore su v dosahu a po zasiahnuti kuzlom, je nad nimi zobrazena hodnota zasahu. 50Kapitola 6 Zaver Bakalarska praca mi priniesla mnoho poznatkov z oblasti programovania, pre- toze som musel vyriesit mnozstvo vzniknutych problemov, ktore sa vyskytli pocas jej tvorby. Mojim prvym krokom bolo zvolenie si vhodneho jazyka a frameworku, v ktorom by mala byt hra vytvorena. Jednou z uloh bolo naprogramovanie servera, schopneho komunikovat z vacsim mnozstvom hracov a tiez kniznice, ktora sa bude dat jednoducho rozsirovat o nove prvky. Rovnako podstatou castou bolo vytvorenie klientskej strany, poskytujucej hracom spojenie so serverom a graficke zobrazenie hry. Aby sa dala spravne ovladat, musel som vytvorit uzivatelske rozhranie, ktore poskytuje hracom rozne funkcionality a informacie. Sucastou tvorby, bolo aj testovanie viacerymi hracmi. Overil som tak funkcionality hry a odstranil nedostatky, ktore vznikli. Praca sa sklada s jadra tvoriaceho jej zakladnu kostru, ktore poskytuje zakladne funkcionality a prvkov, ktore tvoria samotnu hru. Serverova cast poskytuje administratorom moznost pridania novych NPC a kuziel s moz- nostou programovania kazdeho zvlast a tiez moznost pridania novych pred- metov. Klientska strana bola vytvorena podobnym sposobom tak, aby sa dala jednoducho rozsirit o nove vizualne prevedenia kuziel, predmetov, ich obrazkov a tiez o modely postav s ich animaciami. Prinosom prace je jednoducho rozsiritelne jadro, ktoreho nove prvky je mozne naprogramovat. Vysledkom tak moze byt uplne ina hra, vytvorena za ovela kratsi cas, ako keby bola programovana od uplneho zaciatku. Moja hra by do buducna mohla byt rozsirena o nove funkcionality ako ulohy, ktore musi hrac splnit. Za tie by mu NPC poskytovali odmeny v podobe roznych predmetov alebo skusenosti. Verim ze praca poskytne hracom vela zabavy a ze v buducnosti bude uzitocna aj pri vytvarani novych online hier. 51Referencie [1] Wallace Chu. 22 Game Changing Video Cards, 1981-2015. url: https: / / www . neweggbusiness . com / smartbuyer / components / 22 - game - changing-video-cards-1981-2015/. [2] Ralph Edwards. The game production pipeline: concept to completion. url: http : / / www . ign . com / articles / 2006 / 03 / 16 / the - game - production-pipeline-concept-to-completion?page=1. [3] GamingBolt. How Do Developers Create Massive Open Worlds For Ex- ploration? url: https://www.youtube.com/watch?v=K-uBVUGqJss. [4] M.Zabovsky K.Matiasko M.Vajsova. Zaklady databazovych systemov. EDIS- vydavatelstvo ZU, 2008. [5] Nick Lalone. When Was the First Video Game Tournament? url: http: / / gameranx . com / updates / id / 10035 / article / when - was - the - first-video-game-tournamnet/. [6] Rev3Games. Creating Bone Chilling Video Game Monster Sounds. url: https://www.youtube.com/watch?v=udQOi5cgIqo. [7] Tenis For Two. url: https://en.wikipedia.org/wiki/Tennis_for_ Two. 52 ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY 28360720181019 INFORMATICKE RIESENIE PRE ADMINISTRATIVU KRIZOVEHO CENTRA Bakalarska praca 2018 Ivana Senajova ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY INFORMATICKE RIESENIE PRE ADMINISTRATIVU KRIZOVEHO CENTRA Bakalarska praca Studijny odbor: Informatika Skoliace pracovisko: Katedra softverovych technologii Veduci prace: doc. RNDr. Katarina Bachrata PhD. Registracne cislo: 19/2017 Zilina, 2018 Ivana Senajova 2 Cestne vyhlasenie Cestne prehlasujem, ze som celu bakalarsku pracu na temu ,,Informaticke riesenie pre administrativu krizoveho centra" vypracovala samostatne s vyuzitim dostupnej literatury a vlastnych vedomosti. Vsetky zdroje pouzite v bakalarskej praci som uviedla v sulade s predpismi. V Ziline, dna 1.5.2018 Ivana Senajova 4 Podakovanie Chcela by som sa podakovat svojej skolitelke, doc. RNDr. Katarine Bachratej PhD., a Ing. Monike Vajsovej, za odbornu pomoc a usmernenie pri pisani mojej prace, za cenne rady a informacie a v neposlednom rade za ochotu. 5 ABSTRAKT V STATNOM JAZYKU SENAJOVA, Ivana: Informaticke riesenie pre administrativu krizoveho centra. [Bakalarska praca]. Zilinska univerzita v Ziline. Fakulta riadenia a informatiky: Katedra softverovych technologii. Skolitel: doc. RNDr. Katarina Bachrata PhD. Stupen odbornej kvalifikacie: Bakalar. Zilina: FRI UNIZA, 2018. 60 s. Predlozena bakalarska praca prezentuje cely proces vzniku informacneho systemu pre OZ Naruc. Od nastolenia a popisania problemu zdruzenia az po vyslednu implementaciu a testovanie systemu. Je rozclenena do siestich kapitol. Prva kapitola sa zameriava na vysvetlenie hlavnych a ciastkovych cielov prace. Sucasny stav riesenej problematiky a problemovu domenu OZ Naruc riesi druha kapitola. Tretia kapitola sa venuje vysvetleniu a predstaveniu pojmov a technologii, ktore budu pouzite v implementacii. Stvrta kapitola a jej podkapitoly popisuju vsetky kroky vykonavane pred zacatim implementacie, ktora je sucastou piatej kapitoly. Posledna kapitola zahrna overovanie a nasadenie systemu. Klucove slova: aplikacia, databaza, krizove centrum, relacna databaza, webove rozhranie ABSTRAKT V CUDZOM JAZYKU SENAJOVA, Ivana: Information solution for administration of the crisis center. [Bachelor thesis]. University of Zilina in Zilina. The Faculty of Management Science and Informatics: Department of Software Technologies. Supervisor: doc. RNDr. Katarina Bachrata PhD. Degree of scientific qualification: Bachelor. Zilina: FRI UNIZA, 2018. 60 s. This bachelors thesis presents the whole process of information system development for OZ Naruc. From the establishment and description of the problem of the association to the final implementation and testing. It is divided into six chapters. The first chapter focuses on explaining the main and partial goals of the work. The current state and problem domain of OZ Naruc can be found in the second chapter. The third chapter focuses on explaining and presenting concepts and technologies that will be used in implementation. The fourth chapter and its subchapters describe all steps taken before the implementation, which is part of the fifth chapter. The last chapter includes verification and deployment of the system. Key words: application, crisis center, database, relational database, web interface 6 Obsah Zoznam obrazkov ................................................................................................................ 9 Zoznam skratiek ................................................................................................................ 10 Uvod .................................................................................................................................... 11 1 Ciele prace ................................................................................................................... 12 2 Sucasny stav riesenej problematiky .......................................................................... 13 2.1 Zdruzenie OZ Naruc a ich problemova domena ................................................. 13 2.1.1 Vyhody aktualneho stavu ........................................................................ 13 2.1.2 Nevyhody aktualneho stavu .................................................................... 13 2.1.3 Riesenie ................................................................................................... 14 2.1.4 Prihlasenie sa na pracu ............................................................................ 14 3 Pouzite technologie ..................................................................................................... 15 3.1 Databazovy system .............................................................................................. 16 3.1.1 Databaza .................................................................................................. 17 3.1.2 Vyvoj a prehlad databazovych systemov ................................................ 17 3.1.3 Relacna databaza ..................................................................................... 18 4 Metodika prace a metody skumania ......................................................................... 21 4.1 Analyza poziadaviek OZ Naruc .......................................................................... 21 4.1.1 Funkcne poziadavky ................................................................................ 21 4.1.2 Mimofunkcne poziadavky ....................................................................... 27 4.2 Navrh a specifikacia funkcionality ...................................................................... 28 4.3 Vyber pouzivatelskeho rozhrania pre implementaciu informacneho systemu ... 31 4.3.1 Webove rozhranie .................................................................................... 31 4.3.2 Desktopova aplikacia............................................................................... 32 4.3.3 Zhrnutie ................................................................................................... 33 4.3.4 Vyber poskytovatela weboveho priestoru ............................................... 33 4.3.5 Registracia domeny ................................................................................. 34 4.4 Vytvorenie databazy zamestnancov a klientov centra ........................................ 34 4.4.1 Navrh databazy ........................................................................................ 34 4.4.2 Problemy pocas tvorby databazoveho modelu ........................................ 39 4.4.3 Vlozenie databazy do PhpMyAdmin....................................................... 39 4.4.4 Naplnenie databazy zakladnymi hodnotami ............................................ 39 5 Vysledky prace ............................................................................................................ 40 5.1 Uvodna stranka .................................................................................................... 40 5.2 Prihlasovanie do systemu .................................................................................... 40 5.2.1 Ukladanie hesiel v databaze .................................................................... 41 7 5.3 Rozhranie zamestnanca ....................................................................................... 42 5.3.1 Pracovne zaznamy ................................................................................... 42 5.3.2 Registracia noveho pouzivatela .............................................................. 43 5.3.3 Vyhladavanie zamestnancov ................................................................... 43 5.3.4 Odobranie pouzivatela systemu .............................................................. 44 5.4 Rozhranie klientov .............................................................................................. 44 5.4.1 Pridanie novej evidencie klienta .............................................................. 45 5.4.2 Vyhladavanie klientov ............................................................................ 45 5.4.3 Pridanie noveho zaznamu s klientom ...................................................... 46 5.5 Statistiky .............................................................................................................. 46 5.5.1 Suhrnne statistiky jednotlivych klientov ................................................. 46 5.5.2 Statistiky pre kraj ..................................................................................... 46 5.5.3 Statistiky klientov s vyberom kriterii ...................................................... 47 5.5.4 Statistiky vykonov zamestnancov ........................................................... 47 6 Overenie a testovanie systemu ................................................................................... 49 6.1 Overenie systemu ................................................................................................ 49 6.1.1 Stretnutie s pracovnickou centra ............................................................. 49 6.1.2 Aplikovanie pozadovanych zmien .......................................................... 49 6.1.3 Skolenie zamestnancov ........................................................................... 50 6.2 Testovanie nasadenim do prevadzky................................................................... 50 6.2.1 Dalsie upravy systemu ............................................................................. 50 Zaver ................................................................................................................................... 52 Zoznam pouzitej literatury ............................................................................................... 54 Zoznam priloh .................................................................................................................... 56 Priloha A: Zapis zo schodze s pracovnickou OZ Naruc ............................................... 57 Priloha B: Referencia od OZ Naruc.............................................................................. 59 Priloha C: Obsah DVD ................................................................................................. 60 8 Zoznam obrazkov Obrazok 1: Vztah typu 1:1 .................................................................................................. 19 Obrazok 2: Vztah typu 1:N ................................................................................................. 19 Obrazok 3: Vztah typu M:N ................................................................................................ 20 Obrazok 4: Diagram poziadaviek na rozhranie klientov ..................................................... 22 Obrazok 5: Diagram poziadaviek na pouzivatelske rozhranie ............................................ 24 Obrazok 6: Diagram poziadaviek na spravu statistiky ........................................................ 26 Obrazok 7: Diagram funkcnych poziadaviek ...................................................................... 27 Obrazok 8: Diagram mimofunkcnych poziadaviek ............................................................. 28 Obrazok 9: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie zamestnanca ....................................... 29 Obrazok 10: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie klienta .............................................. 30 Obrazok 11: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie statistik ............................................. 30 Obrazok 12: Konecny model databazy - 1. cast ................................................................. 36 Obrazok 13: Model databazy - 2. cast ................................................................................ 37 Obrazok 14: Model databazy - 3. cast ................................................................................ 38 Obrazok 15: Uvodna stranka aplikacie ................................................................................ 40 Obrazok 16: Rozhranie po prihlaseni .................................................................................. 41 Obrazok 17: Pracovne zaznamy .......................................................................................... 42 Obrazok 18: Pridanie noveho pracovneho zaznamu ............................................................ 43 Obrazok 19: Rozhranie klientov .......................................................................................... 44 Obrazok 20: Vyhladavanie klientov .................................................................................... 45 Obrazok 21: Statistiky do VUC ........................................................................................... 46 Obrazok 22: Statistika klientov s vyberom kriterii .............................................................. 47 Obrazok 23: Statistiky vykonov zamestnancov ................................................................... 48 9 Zoznam skratiek CAN syndrom zneuzivaneho a zanedbavaneho dietata DB databaza DBS databazovy system OSV ukon na Urade prace socialnych veci a rodiny OZ obcianske zdruzenie VUC Vyssi uzemny celok (samospravny kraj) ZOS zaujemca o sluzbu 10 Uvod Temou tejto bakalarskej prace je Informaticke riesenie pre administrativu krizoveho centra. Prva kapitola sa venuje zhrnutiu vsetkych cielov prace, pricom vytvorenie databazoveho riesenia a jeho pouzivatelskeho rozhrania pre krizove centrum OZ Naruc je jej hlavnym cielom. V druhej kapitole je popisany sucasny stav riesenej problematiky. Zahrna predstavenie OZ Naruc a ich problemovej domeny, analyzu vyhod a nevyhod aktualneho stavu, riesenie vzniknutej situacie a ine. Po rozbore problematiky budu objasnene vsetky technologie pouzite v praci. Tato kapitola sluzi na oboznamenie a vysvetlenie dolezitych pojmov, ktore su sucastou riesenia prace. Ako uz naznacuje nazov stvrtej kapitoly (Metodika prace a metody skumania), tato cast je venovana popisu sledu vykonavanych cinnosti v ramci tvorby softveru. Najprv su zanalyzovane poziadavky na informacny system zo strany krizoveho centra. Pomocou diagramov poziadaviek su zhrnute a rozdelene na tie, ktore sa tykaju funkcnosti systemu a tie, ktore sa na nu nevztahuju. Na zaklade tejto analyzy su zistene pozadovane funkcionality systemu. Tie su realizovane pomocou diagramov pripadov pouzitia. Nasledne je zvolena konecna moznost implementacie informatickeho riesenia, a to na zaklade analyzy vyhod a nevyhod jednotlivych typov implementacie. Dalsia podkapitola je venovana navrhu datoveho modelu a jeho vytvoreniu. Piata kapitola obsahuje vysledky prace na navrhovanom softveri a taktiez popisuje implementaciu vybranej funkcnosti systemu. Posledna siesta kapitola sa venuje testovaniu a overovaniu systemu. Temu tejto prace som si zvolila z viacerych dovodov. Hlavnym dovodom bol fakt, ze ide o tvorbu realneho softveru, ktory sa bude v praxi pouzivat, ak bude dostatocne dobre implementovany. Moja bakalarska praca by tak mala zmysel a uplatnenie v praxi. Taktiez ma zaujima praca s databazovymi systemami a tvorba informacnych systemov. Dalsi z dovodov je zameranie organizacie Naruc. Kedze som dobrovolnickou v jednom obcianskom zdruzeni a v minulosti aj v komunitnom centre pracujucom so socialne znevyhodnenymi detmi, tato oblast zaujmu mi je blizka. 11 1 Ciele prace Ako uz bolo spomenute, hlavnym cielom prace je vytvorenie databazoveho riesenia a jeho uzivatelskeho rozhrania pre OZ Naruc. Kedze v zaciatocnej faze vyvoja softveru nam nie su vsetky poziadavky na system dostatocne jasne, je potrebne si ich ako aj zadanie projektu ozrejmit. Skor nez zacneme pracovat na tvorbe projektu je viac nez vhodne sa stretnut s jeho zadavatelom a ozrejmit si poziadavky na navrhovany system. Na tomto stretnuti je dobre pisat si poznamky, pytat sa na aktualne fungovanie systemu, a teda snazit sa co najlepsie pochopit momentalne fungovanie. Hned po stretnuti je vhodne pokusit sa zanalyzovat poziadavky, ktore sme si vypoculi na stretnuti. Preto ako prvy uvodny ciel prace mozno zaradit dokladnu analyzu poziadaviek na system, kedze v pripade, ze pochopime poziadavky na system inak ako zadavatel, cele nase dalsie usilie na projekte bude zbytocne. Na zobrazenie specifikacie poziadaviek je pouzity diagram UML, konkretne diagram poziadaviek. [4.1] Po vymedzeni si vsetkych poziadaviek centra sme presli k dalsiemu kroku vyvoja softveru, a to k zisteniu ziadanych funkcionalit systemu. Na zobrazenie vysledku spomenuteho kroku sme taktiez pouzili diagram UML, a to diagram pripadov pouzitia. [4.2] Je zrejme, ze sa tato aplikacia nezaobide bez uchovavania dat v databaze, preto vytvorenie navrhu schemy databazy patri medzi dalsi ciastkovy ciel. V tejto casti je potrebne rozhodnut sa, akeho typu bude nas databazovy system. Na zaklade analyzy poziadaviek, stretnuti so zastupcami centra a prestudovania materialov, ktore nam boli poskytnute, by sme mali poznat jednotlive atributy, ktorych hodnoty je potrebne do nej zahrnut. [4.4] Spisanie si vyhod a nevyhod weboveho rozhrania pre pristup do databazy je potrebne taktiez zaradit medzi ciele tejto prace. [4.3] Napokon sa dostavame k poslednemu cielu, a to na zaklade vykonanej analyzy vytvorit aplikaciu, ktoru budu vyuzivat pracovnici krizoveho centra. Ako vidime, samotne programovanie aplikacie mozno vykonat az po splneni predchadzajucich cielov prace. Prave samotne vytvorenie pouzivatelskeho rozhrania, ktore by aplikovalo vysledky vsetkych spomenutych ciastkovych cielov, vnimame ako najhlavnejsi ciel tejto bakalarskej prace. [5] 12 2 Sucasny stav riesenej problematiky 2.1 Zdruzenie OZ Naruc a ich problemova domena OZ Naruc s pobockou v Ziline a Cadci pomaha ludom v nudzi, ako su tyrane deti, zeny, muzi ci cele rodiny. V ramci svojho fungovania, ktore zacalo uz v roku 1997, sa specializuje na rozne druhy problemov. Tato sirokospektralnost zamerania zdruzenia prirodzene viedla k rozvetveniu, a to na Detske krizove centrum Naruc, Detske advokacne centrum Naruc a Poradenske centra Naruc. Detske krizove centrum sa zameriava najma na podporu zneuzivanych, zanedbavanych ci tyranych deti, pricom ide o zariadenie, v ktorom mozu deti vo veku 3 az 12 rokov zotrvat aj dlhsiu dobu. Detske advokacne centrum funguje ako organizacna sucast zariadenia spominaneho na predchadzajucich riadkoch. Zameriava sa na deti vystavene sexualnemu zneuzivaniu, ktorym poskytuje bezplatnu pravnu, psychologicku ci socialnu pomoc. Poslednou zlozkou zdruzenia su Poradenske centra Naruc, ktore sa orientuju na obete domaceho nasilia. (1) Prave v Poradenskych centrach, ktore maju pobocku v Ziline a v Cadci, nemaju fungujuci efektivny system na uchovavanie a pridavanie zaznamov o svojich klientoch a archivovanie inych potrebnych informacii. Vsetky anamnezy klientov spolu s ich zaznamami zo stretnuti maju ulozene v dokumentoch vo formate Word a Excel. Kedze ide o obcianske zdruzenie fungujuce na grantoch, zamestnanci centra musia pravidelne vykazovat svoju cinnost roznymi druhmi statistik. 2.1.1 Vyhody aktualneho stavu Jednou z vyhod aktualneho stavu je, ze zamestnanci su na takyto sposob prace uz zvyknuti, a teda sa nemusia ucit pracovat v prostredi noveho informacneho systemu. 2.1.2 Nevyhody aktualneho stavu Kedze nacitavanie jednotlivych dokumentov a hladanie samotnych dokumentov v suboroch si vyzaduje isty cas, preto aj cele vyhladavanie zaznamov o klientoch trva dlhsie ako by bolo vhodne. Zasadna nevyhoda aktualneho stavu systemu sa ale preukazuje pri vykazovani statistik. Ich priprava je velmi narocna bez komplexneho databazoveho systemu, pretoze zamestnanci musia otvorit dokument kazdeho jedneho klienta a na zaklade pozadovanych parametrov pridat daneho klienta do statistiky alebo nie. 13 2.1.3 Riesenie Nedostatocna efektivita a zdlhavost ukonov spojenych so spracovanim udajov o klientoch viedla k potrebe zmeny. Pre ulahcenie prace zamestnancov poradenskeho centra sa OZ Naruc rozhodlo zabezpecit pre svojich zamestnancov informacny system, ktory by odstranil tieto problemy. Vytvorenie tohto systemu bolo poskytnute ako tema bakalarskej prace pre studentov Fakulty riadenia a informatiky v Ziline. 2.1.4 Prihlasenie sa na pracu Z dovodu rozsiahlosti tejto temy boli pani docentkou Katarinou Bachratou vypisane dve temy tykajuce sa informacneho systemu pre poradenske centra OZ Naruc. Tato praca s nazvom Informaticke riesenie pre administrativu krizoveho centra spracovava prvu z nich. Hlavnym cielom je vytvorenie databazoveho riesenia a jeho rozhrania pre konecneho pouzivatela. Kratko po prihlaseni sa na danu temu sme dostali kontakt na pani pracujucu v centre, ktora pripravila prezentaciu, kde zhrnula vsetky zakladne poziadavky na dany system. Pred zacatim prace a pocas tvorby sme sa s pani z centra viackrat stretli a konzultovali poziadavky, nejasnosti a vytvorenu implementaciu. Uz na prvom stretnuti nam bolo spomenute podpisanie zmluvy o mlcanlivosti. Tato zmluva bola pre centrum dolezita, kedze prideme do kontaktu s citlivymi udajmi o klientoch centra. S touto poziadavkou centra nebol z nasej strany ziaden problem a vyhoveli sme jej. V dalsej kapitole budu popisane technologie, ktore tvoria zaklad implementacie riesenia tejto prace. 14 3 Pouzite technologie Po analyze moznych implementacii navrhovaneho systemu, ktora bude podrobne popisana v nasledujucej kapitole, sme prisli k rozhodnutiu vytvorit aplikaciu pre prostredie internetu. Na nasledujucich riadkoch budu predstavene a strucne vysvetlene vsetky technologie sluziace k vytvoreniu vyslednej webovej aplikacie, pre ktore sme sa rozhodli. o HTML (Hyper Text Markup Language) - Ide o standardny znackovaci jazyk pouzivany na tvorbu webovych stranok. Prostrednictvom znackovania popisuje strukturu webovych stranok. Tieto HTML znacky webovy prehliadac nezobrazuje, ale su pouzite na urcenie sposobu zobrazenia dokumentu. (2) o CSS (Cascading Style Sheets) - Je to jazyk navrhnuty pre popisanie vzhladu dokumentu, ktory je napisany v znackovacom jazyku, akym je napriklad HTML. Styl stranky je teda oddeleny od definovania struktury a obsahu. Jeden z hlavnych benefitov je, ze rovnaky CSS subor moze byt pouzity viacerymi strankami, takze styl celej stranky moze byt upraveny bez nutnosti individualnej zmeny kazdej stranky. (3) HTML a CSS patri medzi dve zakladne technologie pre tvorbu webovych stranok. Spolu s grafikou a skriptovanim su HTML a CSS vychodiskom tvorenia webovych stranok a webovych aplikacii. (4) Preto bolo pre nas samozrejme zvolit si ich za zakladny kamen implementacie celej aplikacie. o JAVASCRIPT - Ide o skriptovaci jazyk, ktory nachadza svoje vyuzite predovsetkym na webe. Pouziva sa na vylepsenie stranok HTML a bezne sa nachadza v kode HTML. Kedze je interpretovanym jazykom, nemusi byt kompilovany. JavaScript sluzi k interaktivnemu a dynamickemu vykreslovaniu webovych stranok. Vdaka tomu su stranky schopne reagovat na udalosti, vystavovat specialne efekty, prijimat rozny text, overovat udaje a podobne. (5) o JQUERY - Rychla a funkcionalne bohata kniznica JavaScriptu, ktora ulahcuje jeho pisanie. (6) Kladie doraz na jednoduchost, citatelnost a rychlost. Je dostupna na viacerych operacnych systemoch, a to uplne zdarma. (7) Vdaka tomu ma na starosti zmenu sposobu, ktorym miliony ludi pisu JavaScript. (6) 15 o PHP - Ide o siroko pouzivany skriptovaci jazyk, ktory sa pouziva najma pre vyvoj webovych aplikacii a moze byt vlozeny do HTML. Hlavnou odlisnostou jazyka PHP od JavaScriptu na strane klienta je, ze sa kod vykonava na serveri a vytvara HTML, ktore je nasledne odoslane klientovi. Klient teda nema pristup k zakladnemu kodu, iba k vysledkom spustenia tohto skriptu. (8) o BOOTSTRAP - Pre zefektivnenie vzhladu stranky vytvaranej aplikacie sme pouzili bezplatnu front-end kniznicu Bootstrap. Obsahuje navrhove sablony zalozene na HTML a CSS, pomocou ktorych mozno jednoducho a ucinne menit vzhlad pisma, formularov, tlacidiel, navigacie ci dalsich komponentov. Hlavny prinos tejto kniznice je v responzivnom dizajne, ktory prinasa. Na rozdiel od mnohych inych frameworkov sa tyka len vyvoja front-end. (9) o MYSQL - Popularny databazovy system pouzivany spolu s PHP. Patri k relacnym DBS, ktorych principom je ukladanie dat do tabuliek. (10) Neoddelitelnou sucastou vyvijaneho systemu bude praca s datami v databaze. Preto v nasledujucej podkapitole podrobnejsie vysvetlime databazove systemy, ich princip, vyvoj a rozdelenie, pricom bude dbany doraz na vysvetlenie principu relacnych databaz. 3.1 Databazovy system Pre spominane informacie o klientoch, zamestnancoch a pre vsetky ostatne potrebne data, ktore musi zdruzenie uchovavat, je viac nez nutne vytvorit dokladne databazove riesenie, ktore bude zakladom celeho riesenia problemu zdruzenia. V nasledujucich riadkoch bude podane vysvetlenie principu databazoveho systemu. Existuje velky pocet odlisnych vysvetleni databazoveho systemu, pricom jedna z najpouzivanejsich je definicia podla Engela. Hovori, ze databazovy system sa sklada okrem samotnej databazy aj zo systemu riadenia bazy dat. Tento spomenuty system ma za ulohu zariadit vsetky potrebne vlastnosti databazoveho systemu a narabat s datami. Ina definicia hovori, ze databazovy system sa sklada zo sucasti, ktorymi su data, softver, hardver a uzivatelia. Podla Matiaska a kolektivu je prave tato definicia, ktoru predlozil C. J. Date, jednou z najviac podarenych. (11) Dovod, preco databazove systemy v dnesnej dobe takmer uplne nahradili klasicke sposoby spracovania udajov, mozu vysvetlit ich nasledujuce vlastnosti: 16 o Kompaktnost Vsetky data su ulozene v elektronickej forme a nie je potrebne ich spracovanie z tradicnych papierovych dokumentov. o Rychlost spracovania Praca s databazovym systemom je rychla, ako aj samotne vyhladavanie a ukladanie novych dat. o Dostupnost Data su dostupne v lubovolnom case a najma mieste, pricom nam databazovy system ponuka aj moznost kontroly spravnosti vkladanych dat. o Transakcne spracovanie Zabezpecuje korektny a asynchronny pristup pre viacero pouzivatelov. (12) Ako konstatuje Matiasko a kol., vyhody databazovych systemov sa prejavia hlavne v systemoch s moznostou pristupu viacerym pouzivatelom a v systemoch s velkym mnozstvom dat na spracovanie. (11) 3.1.1 Databaza Ako uz bolo uvedene, databaza je sucastou databazoveho systemu. V tejto casti bude vysvetleny samotny pojem databaza. Na to, aby sme vysvetlili tento pojem, je najprv potrebne objasnit si, co su to perzistentne data. Ide o trvale data, ktorych existencia pretrvava aj po ukonceni programu. Databazu potom mozeme zadefinovat ako mnozinu tychto dat, ktora sa pouziva v aplikacnom systeme daneho uzivatela. (11) 3.1.2 Vyvoj a prehlad databazovych systemov V 60-tych rokoch 20. storocia vznikli systemy s monitorom, ktore umoznovali pouzivanie viacerych mnozin dat. Tie boli izolovane od programu, ale ich definicia bola jeho castou. (11) Zvysenie poctu spracovania dat a rozmach operacnych systemov spel k vzniku suborovych systemov, ktore boli ale sucastou operacneho systemu. Ich slabou strankou bolo, ze nezahrnali riadenie redundancie, konzistencie dat, neposkytovali sucasny pristup k datam ci neriesili kolizie pocas spracovania dat. (11) 17 Prve systemy riadenia bazy dat vznikli koncom 60-tych rokov. Boli sustredene, ale popis nebol sucastou aplikacnych programov, cim sa docielila samostatnost dat od pouzivatelskych programov. Patria sem: o Hierarchicky databazovy system Model databazy ma definovany pomocou suboru stromov, pricom obsahuje operacie, ktore umoznuju narabanie s tymito udajovymi strukturami. o Sietovy databazovy system Zakladom je sietovy datovy model, ktory ma zavislosti medzi objektmi definovane prostrednictvom smernikov. Hlavnou nevyhodou je, ze akekolvek zmeny v modeli sposobuju rozsiahle komplikacie pri zachovani sudrznosti databazy. V 70-tych rokoch 20. storocia vznikli relacne databazove systemy. Ich najvacsou vyhodou je, ze su zalozene na matematickej teorii mnozin, ktora sa opiera o relacnu algebru a kalkulu. (11) Objektovo orientovane databazove systemy sa zacali objavovat v 90-tych rokoch 20. storocia. Prinosom tychto systemov je najma zosilnenie abstrakcie modelu dat. Vyuzivaju enkapsulaciu datovych objektov a moznost urcenia metod pre jednotlive objekty. (11) 3.1.3 Relacna databaza Pri relacnych databazach ide o taky typ databazy, v ktorej su udaje uchovane vo viacerych tabulkach, ktore su navzajom prepojene. (13) Entita Ide o objekt realneho sveta, ktory je schopny samostatnej existencie a zaroven je rozdielny od ostatnych objektov. (11) Prikladom entity je klient poradenskeho centra. Priklad 1.1 "klient Klient 1, cislo klasifikacie 01/18, rok narodenia-1972" Vztah Definicia vravi, ze ide o vazbu medzi dvomi alebo viacerymi entitami. (11) Priklad 1.2 Entita "klient Klienta 1, cislo klasifikacie 01/18, rok narodenia-1972" moze byt vo vztahu "ma" k entite "dieta Anicka, rok narodenia-2013" 18 Kardinalita vztahu Kardinalita vztahu znamena integritne obmedzenie, ktore vyjadruje povoleny pocet entit v danom vztahu. (11) Kardinalita vztahu 1:1 Tato kardinalita znamena vztah medzi najviac jednou entitou a najviac jednou entitou ineho alebo rovnakeho druhu. (11) Pre zretelnejsie pochopenie uvedieme priklad. Ak by sme uvazovali o pripade, ze klientka centra moze mat najviac jedno dieta, hovorili by sme o kardinalite vztahu 1:1. Obrazok 1: Vztah typu 1:1 Kardinalita vztahu 1:N Uvedene integritne obmedzenie vyjadruje vztah medzi najviac jednou entitou a N entitami ineho alebo rovnakeho druhu. (11) Kardinalitu tohto vztahu taktiez uvedieme na priklade klienta centra a jeho deti. Jedna klientka moze mat viacero deti, no jedno dieta bude vzdy patrit len jednej klientke. Obrazok 2: Vztah typu 1:N 19 Kardinalita vztahu M:N Obmedzenie integrity, ktore vyjadruje vztah medzi M entitami jedneho druhu a N entitami ineho alebo rovnakeho druhu. (11) Na znazornenie uvedenej kardinality uvedieme priklad z realneho sveta, a to vztah rodic - dieta. Ako je zname jedno dieta je vo vztahu s dvomi rodicmi a jeden rodic moze mat viacero deti. Obrazok 3: Vztah typu M:N 20 Metodika prace a metody skumania 4 V tejto kapitole budu popisane jednotlive kroky, ktore sme postupne vykonavali s cielom doviest tuto pracu do uspesneho konca. Zacinali sme analyzou poziadaviek OZ Naruc na informacny system pre poradenske centra, ktora bude popisana v nasledujucej podkapitole. Analyza poziadaviek OZ Naruc 4.1 Kratko po prihlaseni sa na danu temu sme dostali kontakt na pracovnicku v spominanom centre, ktora pripravila prezentaciu, kde zhrnula vsetky zakladne poziadavky na dany system. Niektore suvislosti nam neboli z prezentacie hned jasne, a teda bolo potrebne aj osobne stretnutie, kde nam pani objasnila danu problematiku a vysvetlila vsetky poziadavky na buduci system zo strany centra. V prilohach je uvedeny aj zaznam z tohto stretnutia. Hoci klientami su zvacsa tyrane zeny, centrum ma aj male percento klientov, ktorymi su tyrani muzi, a tak budeme pre zjednodusenie dalej uvadzat vseobecny pojem klient. 4.1.1 Funkcne poziadavky Zistene poziadavky na system budu vysvetlene v nasledujucich riadkoch. Pouzivatelske rozhranie by malo pozostavat z 3 hlavnych casti: o Rozhranie klient - Rozhranie obsahujuce informacie o jednotlivych klientoch ma predovsetkym obsahovat moznost pridat novu evidenciu klienta, moznost pridat novy zaznam zo stretnutia s klientom a moznost vyhladat klientov podla priezviska, cisla evidencie ci setriaceho pracovnika. Pouzivatelovi ma byt umoznene pozriet si anamnezu konkretneho klienta, vsetky jeho zaznamy a statistiky. Mal by mat moznost pozriet, stiahnut ci editovat prilohy, ktore ma dany klient v systeme prilozene. Taktiez je potrebne, aby bolo mozne menit anamnezu a zaznamy. - Rozhranie klienta mozno teda rozdelit do troch hlavnych casti, a to anamneza klienta, zaznamy zo stretnuti s klientom a statistiky klienta. 21 Obrazok 4: Diagram poziadaviek na rozhranie klientov - Anamneza klienta ma obsahovat nasledujuce udaje: ? Rok narodenia - od klienta sa ziada iba rok narodenia, nie presny datum narodenia, ci rodne cislo. Niekedy sa ale stava, ze ho klient neposkytne, a preto by malo byt mozne zvolit si moznost nezisteneho roku narodenia. Klienti v systeme by mali automaticky starnut (k 1. januaru sa zvysi vek vsetkych klientov). Kedze budeme evidovat rok narodenia, pozadovany vek klienta bude rozdielom aktualneho roku a roku jeho narodenia. ? Deti - ak ma dany klient dieta/deti, treba uchovavat informacie aj o nich - moznost pridania dietata (moznost pridat lubovolny pocet deti ku klientovi), kde je potrebne uchovat o kazdom dietati jeho meno, priezvisko, informaciu o tom, ci je zaopatrene a poznamku (napr. striedava starostlivost, vynate z rodiny a podobne) ? Povolanie klienta ? Rodinny stav klienta ? Informacie o nasilnej osobe (dalej NO) - vzdelanie NO, praca NO ? Vztah NO ku klientovi - druh/druzka/manzel... ? Marginalizovany - rozvedeny, romskeho etnika,... ? Korespondencna adresa - evidovat v databaze aj korespondencnu adresu (vela krat sa klienti ukryvaju a teda nebyvaju na adrese trvaleho pobytu) ? Moznost pridat prilohy ku kazdemu klientovi/klientke (napr. zo sudu...) 22 ? Cislo klienta - klient pod nim vystupuje vsade (neuvadza sa meno klienta) - poradie klienta v danom roku/rok (napr. 15/17) ? Moznost anonymity klienta - zadat iba meno do databazy (priezvisko sa automaticky po zakliknuti anonymity doplni na xxx) ? Pracovnik/pracovnici - evidovat, kto vyplnil danu anamnezu klienta - moznost vybrat zo zoznamu zamestnancov daneho centra ? Datum prveho stretnutia s klientom - systemovy datum pridania anamnezy do systemu alebo moznost pridat spatny datum ? Pripad hlasenia - uchovavat ci a kde bol pripad hlaseny (napr. na policii, OSV, sude) ? ZOS - vracia pravdivostnu hodnotu, a to ci je dany klient zaujemcom o sluzbu (teda on konkretne nie je tyrana osoba, ale niekto v jeho okoli ano) ? CAN - vracia pravdivostnu hodnotu, a to ci ma klient syndrom zneuzivaneho a zanedbavaneho dietata ? SANACIA - vracia pravdivostnu hodnotu, uvadza ci boli udelene vychovne opatrenia - Zaznamy klienta: ? Datum vyhotovenia zaznamu - moznost vybrat si medzi manualne zadanym datumom (v pripade, ze chceme pridavat do systemu zaznamy so spatnym datumom) a automatickym systemovym datumom ? Pracovnik/pracovnici - kto sa venoval danemu pripadu, moznost vybrat zo zoznamu zamestnancov jedneho popripade viacerych zamestnancov ? Typ konzultacie - pisomna, telefonicka, osobna, inou formou, s instituciou ? Cas trvania konzultacie (v minutach) ? Terenna SP - vracia pravdivostnu hodnotu, ci dana konzultacia prebiehala v terene, alebo nie ? Moznost doplnit text k danemu zaznamu (strucne popisanie problemu klienta/klientky, ktory viedol k stretnutiu) - Statistiky klienta zahrnaju suhrnne informacie o klientovi, ako: ? Vek klienta ? Pocet deti klienta ? Typy nasilia na klientovi 23 ? Prve sedenie ? Posledne sedenie ? Pocet sedeni s klientom ? Celkove trvanie jednotlivych vyuzitych typov konzultacii ? Kto vsetko sa venoval danemu klientovi ? Celkove trvanie sedeni (v minutach) ? Typy poradenstiev, ktore vyuzil klient o Rozhranie samotneho pouzivatela (zamestnanca centra) - Kedze pouzivatelmi konecneho systemu budu iba zamestnanci centra, mozno nasledujuce rozhranie nazvat rozhranim pouzivatela alebo zamestnanca. Obrazok 5: Diagram poziadaviek na pouzivatelske rozhranie - Obsahuje nasledujuce udaje o zamestnancovi samotnom a udaje o jeho cinnosti: ? Meno a priezvisko zamestnanca ? Pracovisko - ci je to zamestnanec centra v Ziline alebo v Cadci ? Pracovna pozicia - moznost vyberu pozicie, ako socialny pracovnik, pravnik, psycholog, odborny garant, veduci pracoviska, projektova manazerka, alebo dobrovolnik 24 ? Zaznamy zo sedeni s klientom - vsetky zaznamy zo sedeni s klientmi sa prenesu aj do zaznamov zamestnanca, ktory viedol dane stretnutie ? Prevencie - zamestnanci centra chodia prednasat na skoly detom, t.j. vykonavaju prevenciu - potreba uchovat v databaze predovsetkym informacie o skole, na ktorej bola vykonana prevencia, datum prevencie, typ prevencie, trvanie, pocet zucastnenych ziakov ? Vzdelavanie - pod pojmom vzdelavanie sa mysli doplnkove vzdelavanie zamestnanca, potreba uchovat informacie ako nazov a typ vzdelavania, miesto vzdelavania, datum, trvanie a priezvisko skolitela ? Skolenie - pod pojmom skolenie mame na mysli vzdelavanie, kde zamestnanec nie je na mieste vzdelavaneho ale na mieste skolitela - pri skoleni si je potrebne uchovat rovnake informacie ako pri vzdelavani, ibaze sa nebude zadavat meno skolitela, ale bude nim automaticky prihlaseny uzivatel, ktory pridava dane skolenie ? Iny ukon (vsetky blizsie nespecifikovane ukony) - pridanie noveho ineho ukonu bude obsahovat len datum, trvanie a pripadnu poznamku k ukonu (administrativne ukony a podobne) ? Pracovne zaznamy zamestnanca - automaticky sa k zoznamu pracovnych zaznamov zamestnanca pridaju vsetky sedenia s klientom, ktore viedol a vsetky ine ukony, prevencie, skolenia, vzdelavania, ktorych sa zucastnil a nasledne si ich doplnil do systemu - vsetky pracovne zaznamy pouzivatela by sa mali dat filtrovat podla zvoleneho mesiaca a roku o Rozhranie statistik - Hlavny dovod tvorby informacneho systemu pre OZ Naruc je prave problem s vytvaranim statistik, ktore centrum musi pravidelne vykazovat pre vlastne potreby alebo potreby grantov. Uvedene rozhranie by preto malo sluzit na tieto ucely, a tym zautomatizovat tvorbu potrebnych statistik. Pouzivatel systemu by mal mat moznost vybrat si, co bude zahrnute do vyslednych statistik. Taktiez by mal mat pri vacsine druhov statistik moznost zadat casove rozpatie. 25 Obrazok 6: Diagram poziadaviek na spravu statistiky - Medzi hlavne typy potrebnych statistik patria: ? Klasicke suhrnne statistiky jednotlivych klientov, ktore boli uz vyssie podrobnejsie popisane ? Generovanie statistik pre VUC - za zadane obdobie zistit celkove pocty a casove rozsahy jednotlivych typov konzultacii, pocty novoprijatych klientov a celkove pocty obsluzenych klientov ? Generovanie statistik klientov podla zadanych poziadaviek - moznost specifikovat typ klientov, z ktorych budu generovane statistiky ? Generovanie statistik o vykonoch zamestnancov Dalsie poziadavky centra: o Prihlasenie do systemu - Prvotny navrh centra bol, aby mali vsetci pracovnici centra rovnake prava v systeme, a aby bolo kazdemu pouzivatelovi umoznene pridavanie ci odoberanie pouzivatelov. Nam sa tento navrh velmi nepacil, najma z hladiska bezpecnosti. Preto sme navrhli, aby bolo predsa len vytvorene administratorske rozhranie. Zhodli sme sa na nasledujucom: ? Moznost pridat a odobrat pouzivatela systemu by mala byt realizovana iba vtedy, ak je pouzivatel prihlaseny ako admin (spravcovske rozhranie pre sefov celej organizacie) ? Ostatni zamestnanci budu mat bezne pouzivatelske rozhranie o Prepojenie pracoviska v Ziline a v Cadci 26 - Prepojenie klientov v databaze, ale nie pracovnikov jednotlivych pracovisk - toto riesenie sa ukazalo ako najrozumnejsie, kedze, ako nam bolo povedane od pracovnicky centra, aj v minulosti dochadzalo k pripadom, ked si centra potrebovali prezriet spisy o klientoch ich partnerskeho centra. Klient bude mat preto v anamneze priradene mesto, kde sidli poradenske centrum, ktore navstevuje a pracovnici budu mat teda pristup ku klientom oboch centier. Co sa tyka prepojenia pracovnikov, pouzivatel by mal mat moznost vyhladat len zamestnanca zo svojho centra, nie z partnerskeho. Nasledujuci diagram spaja vsetky poziadavky zo strany centra, ktore sa tykaju fungovania systemu. Obrazok 7: Diagram funkcnych poziadaviek 4.1.2 Mimofunkcne poziadavky Medzi poziadavky, ktore sa netykaju funkcnosti systemu, patri: o Jednoduchost ovladania - Aplikacia by mala byt jednoznacna, jednoducha na ovladanie aj pre menej skusenych pouzivatelov, kedze podla slov pracovnicky centra zamestnanci centra nedisponuju nadmernymi pocitacovymi schopnostami. o Zachovanie jednotneho dizajnu - Dalsou poziadavkou OZ Naruc bolo, aby aplikacia pouzivala rovnake pravidla dizajnu, ake su pouzivane na ich webovej stranke ci inych pisomnostiach. Vychadzali sme z dizajnu manualu, ktory nam bol poskytnuty. - Konkretne islo o pouzitie: ? Farby centra - zelena a oranzova (poskytnute hexadecimalne kody) ? Loga centra - osobitne logo pre poradenske centrum v Ziline a v Cadci (poskytnute organizaciou) ? Styl pisma - Myriad Pro Semibold 27 Obrazok 8: Diagram mimofunkcnych poziadaviek 4.2 Navrh a specifikacia funkcionality Po analyzovani poziadaviek na vyvijany system nasledovala faza popisania potrebnej funkcionality systemu. Realizovali sme ju pomocou diagramov pripadov pouzitia. Diagram pripadov pouzitia, znamy pod pojmom ,,use case diagram", zachytava spravanie systemu tak, ako ho vnima pouzivatel. Zmyslom tohto diagramu je popisat funkcionalitu systemu, teda to, co od neho klient alebo my ocakavame. Hovori o tom, co ma system vediet vykonat, ale nehovori o tom, ako to ma byt implementovane. (14) V zaciatocnej faze tvorby popisovanych diagramov sme museli identifikovat akterov systemu. Akterom sa v tomto diagrame mysli kazdy, kto komunikuje s jednotlivymi pripadmi pouzitia. Moze nim byt pouzivatel alebo externy system. (14) Analyzou sme nasli dvoch akterov v nasom navrhovanom systeme. Su nimi pouzivatel systemu, teda zamestnanec centra a administrator, teda taktiez zamestnanec centra, ktoremu su ale zverene administratorske prava. Kedze sme vychadzali z diagramov poziadaviek, jednotlive pripady pouzitia sme zotriedili do rovnakych casti ako v predchadzajucej podkapitole. Prva cast pripadov pouzitia sa venuje rozhraniu venovanemu samotnemu pouzivatelovi systemu, teda zamestnancovi. V tomto rozhrani ma administrator pridelene rozdielne prava ako bezny pouzivatel systemu, preto v nom budeme rozlisovat dvoch akterov. Medzi pripady pouzitia, s ktorymi asociuje akter - administrator, patri najma pridavanie novych pouzivatelov systemu. Je potrebne dodat, ze je velmi dolezite, aby spomenuta funkcnost bola poskytnuta len v administratorskom rozhrani. Dalsia odlisnost od klasickeho pouzivatelskeho rozhrania sa ukazuje pri vyhladavani zamestnancov. Centrum si zelalo, aby neboli prepojeni zamestnanci partnerskych centier v Cadci a v Ziline 28 a nemohli si tak nazerat do pracovnych zaznamov a profilovych udajov. Navrhli sme preto system tak, aby len akter - administrator mohol vyhladat vsetkych zamestnancov oboch centier a manazovat ich rozhranie. Akter - pouzivatel bude teda moct vyhladat len zamestnancov zo svojho centra. Na obrazku 9 je znazorneny diagram tykajuci sa rozhrania zamestnanca. Ako mozno vidiet, administrator je potomkom pouzivatela, takze moze vykonavat rovnake funkcionality ako pouzivatel, plus nadobuda svoje vlastne. Obrazok 9: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie zamestnanca Druha cast pripadov pouzitia sa venuje rozhraniu venovanemu klientovi. Predstavuje vsetky funkcionality, ktore moze pouzivatel systemu vykonat s datami o klientovi. Medzi poziadavkami centra bolo prepojenie klientov z oboch centier, a teda aby mali zamestnanci centra pristup k evidenciam klientov partnerskeho centra. Rola administratora a rola bezneho pouzivatela ma v tomto rozhrani klientov rovnake pravomoci, a teda budeme uvazovat len jedneho univerzalneho aktera. Vsetky funkcionality tejto casti su zahrnute na obrazku 10. 29 Obrazok 10: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie klienta Posledna cast pripadov pouzitia sa tyka spravy statistik. Rovnako ako v predchadzajucom rozhrani aj v tomto sa nelisia prava administratora od prav klasickeho pouzivatela, a preto budeme obdobne pracovat len s jednym akterom. Vsetko, co ma byt system schopny vykonat ohladom spravy statistik, je znazornene na obrazku 11. Po zisteni vsetkych ziadanych funkcionalit mozeme prejst k dalsiemu kroku. Obrazok 11: Diagram pripadov pouzitia - rozhranie statistik 30 Vyber pouzivatelskeho rozhrania pre implementaciu informacneho 4.3 systemu Po komplexnej analyze poziadaviek a pripadov pouzitia systemu sme sa museli rozhodnut pre typ pouzivatelskeho rozhrania aplikacie. Konkretne islo o rozhodnutie, ci sa vybrat smerom webovej aplikacie alebo desktopovej aplikacie. V nasledujucich riadkoch budu uvedene a zanalyzovane vyhody a nevyhody oboch vyssie spomenutych rieseni. 4.3.1 Webove rozhranie Webova aplikacia je softverovy program, ktory bezi na webovom serveri. Na rozdiel od tradicnych desktopovych aplikacii musia byt webove aplikacie pristupne cez webovy prehliadac. (15) V nasledujucich riadkoch budu uvedene plusy a minusy pouzitia weboveho rozhrania. Vyhody weboveho rozhrania pre pristup do databazy o Pomerne cenovo vyhodne riesenie - Kedze webove aplikacie su v dnesnej dobe velmi oblubene, na trhu existuje velky pocet poskytovatelov serverov na hostovanie (poskytovatelov hostingu). Preto nie je vobec tazke najst kvalitneho poskytovatela servera za prijatelnu cenu. Dalsim plusom je, ze poskytovatel daneho servera je povinny starat sa o aktualizaciu a funkcnost servera, takze hostujuci pouzivatel nema dalsie naklady spojene s udrzbou servera, ktore by bezpochyby mal, ak by sme hovorili o desktopovej aplikacii a vlastnom serveri. o Mnozstvo softverovych nastrojov na interakciu webovej aplikacie s databazou - Existuje mnoho nastrojov na prepojenie spomenutych celkov. Webove stranky su velmi casto programovane pomocou jazyka PHP a vacsina poskytovatelov serverov pouziva nastroj PhpMyAdmin na tvorbu databaz. Tento nastroj je velmi pouzivany a oblubeny. Kedze poskytuje jednoduche ovladanie, je vhodny aj pre nie velmi skuseneho pouzivatela, co je dalsim z dovodu jeho rozsirenosti vo svete. - Pouzivanie: PhpMyAdmin poskytuje napriklad predpripravene formulare, pomocou ktorych sa manazuju zaznamy v uz existujucich tabulkach. Manipulacia s databazou je prostrednictvom tohto nastroja priatelska na ovladanie. Celkova praca s SQL prikazmi je jednoduchsia, kedze rozhranie ponuka vopred predpripravene prikazy na tvorbu, ci spravu tabuliek. 31 o Bez nutnosti akejkolvek instalacie - Pouzitie weboveho rozhrania znaci, ze aplikacia bude dostupna prostrednictvom internetu, teda bez nutnosti instalacie akehokolvek softveru. Pre pracovnikov centra to znamena, ze budu moct so systemom pracovat aj mimo kancelarie. Moznost pristupu k aplikacii odvsadial, kde je pristup na internet, je teda velkou vyhodou oproti desktopovej aplikacii. Nevyhody weboveho rozhrania pre pristup do databazy o Pristup k internetu - V pripade chybajuceho pripojenia na internet alebo nahlej poruchy pripojenia nie je mozne dostat sa k aplikacii ani k databaze, kedze su dostupne iba prostrednictvom internetu, co povazujeme za hlavnu nevyhodu weboveho rozhrania. Avsak v pripade spolahliveho a kvalitneho poskytovatela internetoveho pripojenia k tomuto problemu vobec nemusi dojst. o Bezpecnost - Pri tejto moznosti implementacie informacneho systemu je nutne brat zvyseny ohlad na bezpecnost, kedze aplikacia je pri analyzovanom type pristupna na internete. Prihlasovacie udaje musia byt dobre chranene a v databaze musia byt hesla hasovane s vyuzitim silneho algoritmu. Je nutne, aby si pouzivatelia zvolili bezpecne hesla pre pristup do aplikacie. Bezpecne heslo by malo byt tvorene kombinaciou pismen a cisel. Taktiez je potrebne, aby si vybrali kvalitneho a overeneho poskytovatela weboveho priestoru (webhostingu), kedze bezpecnost a aktualizacia celeho servera je jeho ulohou. Tento fakt mozeme povazovat za nevyhodu v pripade, ze mame stastie na nespolahliveho poskytovatela, ktory sa nestara o server tak, ako by sa mal, no aj za vyhodu, a to ak je spolahlivy a tym nam usetri mnozstvo casu. Ak sa naplnia spomenute predpoklady, hrozbu uniku dat tretej osobe vieme znizit na minimum. 4.3.2 Desktopova aplikacia Ide o aplikaciu, ktora na rozdiel od webovych aplikacii nevyzaduje na svoje spustenie pouzitie weboveho prehliadaca a preto je spustitelna len na zariadeniach, na ktorych je nainstalovana. (16) 32 Vyhody desktopovej aplikacie pre pristup do databazy o Nepotrebuje pristup k internetu Ako uz bolo spomenute, desktopova aplikacia nie je zdielana prostrednictvom internetu, a preto nepotrebuje pre svoje fungovanie pristup k internetu. Nevyhody desktopovej aplikacie pre pristup do databazy o Nutnost instalacie na vsetky zariadenia Tento bod je povazovany za hlavnu nevyhodu oproti aplikaciam umiestnenych vo webovom rozhrani. Okrem spominanej nutnosti zaciatocnej instalacie na klientskej strane je v buducnosti nutne vsetky aktualizacie programu, ktore nastanu, aplikovat aj na kazdom klientskom zariadeni. V pripade webovej aplikacie sa nam o spominane aktualizacie postara prehliadac. Taktiez by bolo nutne premysliet ako prepojit centra v Ziline a Cadci. o Naklady na spravu a nakup servera Nutna sprava servera prinasa so sebou naklady na zabezpecenie jeho funkcnej prevadzky a najma naklady na jeho samotnu kupu. 4.3.3 Zhrnutie Analyzou vyhod a nevyhod vyberu webovej aplikacie s vyuzitim weboveho servera oproti plusom a minusom pri zvoleni desktopovej aplikacie a vlastneho servera sme prisli k zaveru, ze najlepsie pre OZ Naruc bude, ak zvolime webovy server. Rozhodli sme sa na zaklade faktu, ze ak si vyberieme kvalitneho poskytovatela webhostingu, nevyhody budu zanedbatelne oproti nevyhodam pri vlastnom serveri. Nasledne sme nase rozhodnutie a analyzu vyhod a nevyhod prekonzultovali so zadavatelmi z OZ. Po kladnej odozve a schvaleni nasho rozhodnutia zadavatelmi sme zvolili prave tuto formu realizacie. Dalsou fazou bol vyber poskytovatela servera. 4.3.4 Vyber poskytovatela weboveho priestoru Pri rozhodovani sa, ktoreho poskytovatela hostovania zvolit, sme si najprv spisali zoznam hlavnych poziadaviek, ktore vyzadujeme. Patria k nim najma: o Prijatelna cena o Poskytovanie potrebnych sluzieb (minimalne jedna databaza, dostatocne miesto na disku, ochrana pred virusmi a spamom a podobne) o Poskytovanie zalohovania dat a pozitivne hodnotenia 33 Po preskumani splnenia hlavnych poziadaviek, ktore sme si zadali, sme vymedzili niekolko poskytovatelov, ktori splnali nase podmienky. Kedze sa po technickej stranke nijako mimoriadne nelisili, prihliadali sme na cenu. Najvyhodnejsou moznostou sa javil poskytovatel hostovania easyname.sk. Po konzultacii s OZ Naruc sme tohto poskytovatela aj zvolili. 4.3.5 Registracia domeny Vyber domeny prebiehal paralelne s vyberom poskytovatela weboveho rozhrania. Rozhodli sme sa registrovat domenu u rovnakeho poskytovatela, akeho sme zvolili na hostovanie. Dovodom je aj to, ze OZ bude mat takto pristup k sprave svojich produktov, teda aj k hostovaniu a domene, na jednom mieste. Domenu sme nazvali narucporadne.sk. 4.4 Vytvorenie databazy zamestnancov a klientov centra Kedze sme zvolili moznost pouzitia weboveho rozhrania pre konecnu aplikaciu a programovanie aplikacie v jazyku PHP, volba typu DBS bola jednoducha - rozhodli sme sa pre relacny DBS MySQL. Vsetky zistene poziadavky a pozadovane funkcionality systemu sme sa snazili obsiahnut vo vyslednom databazovom modeli, ktory bude tvorit zaklad celeho informacneho systemu pre OZ Naruc. 4.4.1 Navrh databazy Model databazy sme vytvarali pomocou nastroja pre pracu s databazami Toad Data Modeler. Ide o nastroj, ktory ulahcuje predovsetkym navrh datoveho modelu. Praca s tymto nastrojom je pomerne jednoducha. Umoznuje tvorbu logickych a fyzickych modelov databazy, porovnavat a ladit jednotlive modely, rychlo generovat celkove SQL / DDL, tvorit a menit skripty. (17) Pri tvorbe navrhu databazy sme vychadzali najma z analyzy poziadaviek. Niektore databazove tabulky boli odvodene priamo z nej. Ine sluzia ako pomocne tabulky. Bolo potrebne, aby niektore stlpce nemohli v databaze nadobudat akekolvek hodnoty, ale len urcitu mnozinu hodnot. Napriklad statna prislusnost nemoze nadobudat rozne hodnoty, ale len statne prislusnosti, ktore realne existuju. Z tohto dovodu sme zaviedli pomocne tabulky typov. Napr. tabulka typ_vztahu_k_no zoskupuje vsetky hodnoty pribuzenskych vztahov klienta k nasilnej osobe, ktore zdruzenie ziada. Obdobne sme vsade, 34 kde sme potrebovali vymedzit hodnoty, pouzili takuto tabulku typov. Kazda obsahuje stlpec identifikacnych cisel a stlpec hodnot. Vsade, kde je potrebne, aby mohla mat zakladna tabulka priradenych k sebe viacero zaznamov z typovej tabulky, je potrebna dekompozicia vztahu M:N, cim vznika asociativna tabulka. Ta obsahuje identifikacne cislo zo zakladnej tabulky a identifikacne cislo z tabulky hodnot. Kedze je potrebne uchovat si informacie o jednotlivych pracovnikoch, klientoch a ich detoch, rozmyslali sme, aku cestu zvolit. Vsetci spomenuti maju spolocne zakladne udaje ako meno, priezvisko, rok narodenia, pohlavie. Prave z tohto dovodu sme pre minimalizaciu duplicit v databaze pridali do modelu tabulku osoba, s ktorou su vo vztahu uvedene tabulky rodic, pracovnik a dieta. Tabulku osoby sme v databaze spojili s tabulkou kontaktov. Kazda osoba vyskytujuca sa v tejto databaze moze mat teda priradenych niekolko kontaktov, a teda ide medzi tymito tabulkami o kardinalitu 1:N (osoba - kontakty). Tabulka kontaktov obsahuje stlpec s typmi kontaktov, takze je mozne rozlisit napr. telefonny kontakt od e-mail-u. Tabulka osoby je taktiez spojena vztahom 1:1 s tabulkou statnej prislusnosti. Z analyzy poziadaviek vyplyva, ze je potrebne zahrnut do databazy adresy jednotlivych klientov centra, ktore mozu byt trvale alebo korespondencne. Navrhli sme preto tabulku adresa, ktora je v prvom rade vo vztahu 1:N s tabulkou rodic (klient centra). Tuto kardinalitu sme zvolili, pretoze potrebujeme, aby jeden rodic mohol mat priradenych viacero adries. Adresa je taktiez spojena s tabulkou mesto. Pri tvorbe statistik bude potrebne, aby sme poznali okres a kraj, ku ktoremu patri dane mesto z adresy. Preto sme do modelu zakomponovali tabulky okres a kraj. Mesto sme spojili s okresom a okres s krajom. Mesto a okres je vo vztahu 1:N a v rovnakom vztahu je aj okres a kraj. Nasim zamerom je naplnit tieto tabulky vsetkymi mestami, okresmi a krajmi, ktore mame na Slovensku. Takto by si stacilo vybrat jedno mesto z tabulky mesto a automaticky by sme vedeli okres a kraj, ku ktoremu patri zvolene mesto. Hlavnou vyhodou je teda, ze pouzivatel nebude musiet zbytocne zadavat kraj a okres pri vkladani adries, co v znacnej miere usetri cas a sustredenie pracovnikom. 35 Obrazok 12: Konecny model databazy - 1. cast Aby bolo mozne prihlasovanie sa do systemu, potrebujeme tabulku s udajmi o vsetkych registrovanych pouzivateloch systemu. Pre tento ucel sme vytvorili tabulku prihlasovacie_udaje. Kedze pouzivatelmi systemu mozu byt len zamestnanci centra, je tato tabulka vo vztahu s tabulkou pracovnik. Uchovava unikatne prihlasovacie meno, heslo v zasifrovanom tvare a datum, ktory znaci dokedy su platne tieto udaje. Tuto tabulku sme taktiez spojili s tabulkou kontakty, aby kazdy pouzivatelsky ucet mal k dispozicii e-mail daneho pouzivatela. 36 Obrazok 13: Model databazy - 2. cast Tabulka ukon bude obsahovat vsetky ukony, ktore pracovnici vykonaju. Kazdy zaznam s klientom sa pri vkladani vlozi aj do tabulky ukonov pre daneho pracovnika, ktory sa venoval danemu pripadu. Rovnaka situacia nastane aj v pripade kazdej prevencie, skolenia, vzdelavania ci ineho ukonu. Na rozlisenie toho, o aky ukon ide, sme pridali do databazy tabulku typ_ukonu. Ta bude obsahovat zakladne typy ukonov, ktore vykonavaju pracovnici centra - sedenie s klientom, prevencia, skolenie, vzdelavanie, iny ukon. 37 Ako vyplyva z poziadaviek, sucastou databazy musi byt aj tabulka priloh. Prilohami sa myslia naskenovane spisy zo sudov ci ine dokumenty, pri ktorych je potrebna evidencia. Tato tabulka prilohy je vo vztahu so zaznamovym harkom, aby sme zabezpecili moznost pridania prilohy k zaznamu. Obrazok 14: Model databazy - 3. cast 38 4.4.2 Problemy pocas tvorby databazoveho modelu Na modeli sa pracovalo niekolko tyzdnov. Doslo k mnohym zmenam v porovnani s prvotnym navrhom. S modelom nam pomahala pani inzinierka Monika Vajsova, ktorej patri velka vdaka za usmernenie. Hlavny problem, s ktorym sme sa stretli, bol, ze nasa databaza obsahovala privela tabuliek. Bezplatna verzia programu Toad Data Modeler totizto vymedzuje maximalny pocet databazovych tabuliek, ktore mozno modelovat. S nasimi 43 tabulkami sme znacne presahovali moznosti tejto verzie. Preto sme museli najst iny sposob. Skusali sme ine moznosti, no nakoniec sme sa nevyhli rozdeleniu navrhu databazy do dvoch projektov v spominanom programe a naslednemu pospajaniu vygenerovanych skriptov. 4.4.3 Vlozenie databazy do PhpMyAdmin Ked nam uz pani inzinierka odobrila vysledny model, zacali sme pracovat na importovani konecneho navrhu databazy do nastroja PhpMyAdmin. Vygenerovali sme skripty, ktore sme museli pospajat a importovali sme celu databazu do nastroja PhpMyAdmin. 4.4.4 Naplnenie databazy zakladnymi hodnotami Po importovani databazy do PhpMyAdmin sme mohli prejst k naplneniu pomocnych tabuliek typov. Hodnoty, ktore bolo potrebne vlozit, sme nasli v prezentacii, ktoru nam dodalo na zaciatku tvorby softveru OZ Naruc. Dalsim krokom bolo naplnenie tabuliek krajov, okresov a miest. Kazdy okres je v databaze vo vztahu 1:1 s krajom a v rovnakom vztahu je aj kazde mesto (resp. obec) s okresom. Bolo potrebne naplnit tabulky vsetkymi krajmi, okresmi a obcami, ktore su evidovane na Slovensku. Zakladne data sme teda cerpali z internetu. Nasledne sme museli vsetky udaje upravit v Exceli na podmienky nasich databazovych tabuliek. Potom bolo v plane exportovat data z Excelu ako subor vo formate CSV a ten importovat do databazy. Tento krok nam zabral viac casu a prace ako sme povodne ocakavali. Bolo to najma z dovodu najdenych chyb v ziskanych datach a nutnosti prisposobeniu udajov na nas model databazy. 39 5 Vysledky prace V tejto casti budu ukazane a popisane jednotlive funkcionality systemu a ich implementacie. Budu uvedene len podstatne a zasadne casti implementacie. 5.1 Uvodna stranka Pri navrhu dizajnu uvodnej stranky prihlasovania sme brali do uvahy nutnost zakomponovat farby, pismo a logo centra. Snazili sme sa, aby stranka na pouzivatela neposobila rusivym dojmom, a preto sme zvolili neutralne farby pre zaklad stranky. Vybrali sme bielu a sivu, kedze sa dobre hodia k oranzovej a zelenej, ktore bolo potrebne pouzit. Co sa tyka loga centra, boli nam dodane viacere typy, a to logo poradenskeho centra v Ziline, logo poradenskeho centra v Cadci a logo Naruc - pomoc detom v krize. Pri prihlasovacom formulari sme zvolili pouzitie posledneho zo spomenutych log. Vysledna implementacia navrhu je zobrazena na obrazku 15. Obrazok 15: Uvodna stranka aplikacie 5.2 Prihlasovanie do systemu Pristup do systemu po prihlaseni mozu mat len aktualni zamestnanci centier. Bezny pouzivatel internetu sa na stranke narucporadne.sk nedostane dalej ako po prihlasovaci 40 formular. (http://www.narucporadne.sk/) Po vyplneni prihlasovacieho mena, hesla a stlaceni tlacidla prihlasit, sa formular odosle a skontroluju sa zadane udaje s udajmi v databaze. Ak pouzivatel zadal nespravne prihlasovacie udaje, vypise sa chybna hlaska. Ak sa udaje zhoduju s tymi v databaze a su platne (teda nemaju vyplneny datum do alebo je tento datum neskorsi nez aktualny datum), pouzivatel je presmerovany na domovsku stranku (vid obr. 16). Obrazok 16: Rozhranie po prihlaseni Horna lista v rozhrani po prihlaseni sluzi na spravu konta prihlaseneho pouzivatela. Obsahuje moznost zmeny hesla, profilu, manazovania pracovnych zaznamov a volbu odhlasenia zo systemu. Lava navigacna lista obsahuje ostatne funkcionality systemu, ktore su rozdelene do casti klienti, zamestnanci a statistiky. Taktiez obsahuje odkaz na domovsku stranku aplikacie. Tu tvoria rychle odkazy na najpouzivanejsie funkcionality stranky a obrazok loga poradenskeho centra, ku ktoremu patri prihlaseny pouzivatel. 5.2.1 Ukladanie hesiel v databaze Kedze hasovanie hesiel je jednym z nevyhnutnych bezpecnostnych aspektov, ktore musia byt splnene pri navrhu akejkolvek aplikacie, ktora prijima hesla od pouzivatelov, hladali sme co najlepsi a najbezpecnejsi sposob pre ukladanie hesiel. Natrafili sme na takzvanu techniku solenia hesiel (znamu pod pojmom password salted hashing). Kedze nam jazyk PHP ponuka funkciu password_hash(), ktora vytvara nove hasovane heslo pouzitim silneho jednosmerneho hasovacieho algoritmu, zvolili sme tento sposob. (18) Navratova hodnota funkcie password_hash zahrna sol ako sucast vytvoreneho hasu a musi byt v databaze doslovne ulozena, pretoze obsahuje aj informacie o hasovacej funkcii. Tie su potrebne na overovanie hesiel, a to v PHP pomocou funkcie password_verify(). Sol 41 predstavuje dodatocne udaje, ktore sposobia, ze je has ovela tazsie rozlustit. Existuje niekolko online sluzieb, ktore poskytuju rozsiahle zoznamy vopred vypocitanych hasov. Pouzitie soli sposobuje, ze je vysledny has takmer nemozne najst v jednom z tychto zoznamov. Vo vseobecnosti ide pri tomto type hasovania o najjednoduchsi a najbezpecnejsi pristup. (17) 5.3 Rozhranie zamestnanca 5.3.1 Pracovne zaznamy Prihlaseny pouzivatel si moze manazovat svoje pracovne ukony po kliknuti na moznost pracovne zaznamy nachadzajucu sa v pravej hornej liste. Po zvoleni mesiaca a roku, v ktorom maju byt dane ukony vykonane, sa vypisu a zoradia vzostupne podla datumu. (vid obr. 17) Nasledne je mozne prezerat, menit ci mazat jednotlive zaznamy. Obrazok 17: Pracovne zaznamy Taktiez je v casti pracovne zaznamy moznost pridania noveho zaznamu. Po kliknuti na tlacidlo novy zaznam je nutne zvolit typ pracovneho ukonu, ktory chceme pridat, kedze system rozlisuje viacero typov ukonov zamestnanca. (vid obr. 18) Jednou z poziadaviek centra bolo, aby sa dalo zvolit, kto setril dany zaznam s klientom (napr. z dovodu spatneho pridavania klientov). Preto je pridavanie noveho ukonu s klientom rozsirene o moznost volby pracovnika, resp. pracovnikov, ktori sa venovali danemu pripadu. U ostatnych ukonoch sa automaticky za pracovnika pridava prihlaseny pouzivatel, ktory ich pridal. 42 Obrazok 18: Pridanie noveho pracovneho zaznamu 5.3.2 Registracia noveho pouzivatela Je samozrejme, ze registracia noveho pouzivatela nemoze byt pristupna kazdemu. Iba pouzivatel, ktory ma administratorske prava, moze pridat do systemu noveho zamestnanca. Vo formulari k pridaniu zamestnanca je potrebne zadat zakladne udaje o zamestnancovi vratane jeho kontaktneho e-mailu, datumu nastupu, pracoviska a pracovnej pozicie. Po odoslani formulara sa dane udaje vlozia do databazy a prihlasovacie udaje noveho zamestnanca sa odoslu na zadany kontaktny e-mail. Priezvisko zamestnanca sa stava jeho prihlasovacim menom a heslo je nahodne vygenerovane. V pripade zhody priezviska s uz existujucim zamestnancom centra su v prihlasovacom mene k priezvisku pridane ciselne identifikatory. Po prvom prihlaseni je odporucane si dane heslo zmenit, co piseme aj v e-maile, ktory je novo pridanemu zamestnancovi zaslany. 5.3.3 Vyhladavanie zamestnancov V casti zamestnanci v lavej navigacnej liste sa nachadza vyhladavanie zamestnancov. Je mozne ich vyhladat podla zadaneho mena alebo priezviska zamestnanca. Aplikovali sme poziadavky centra a vysledkom vyhladavania su len pracovnici rovnakeho centra, ku ktoremu patri prihlaseny pouzivatel. Bezny pouzivatel uvidi len zoznam zamestnancov splnajucich kriterium vyhladavania. Ku kazdemu zamestnancovi je uvedene jeho meno, priezvisko, e-mail a pracovna pozicia. Ak je pouzivatel administratorom, jeho moznosti pri vyhladavani zamestnancov su vacsie. Zobrazia sa mu zamestnanci oboch centier splnajuci kriteria vyhladavania a moze si prezerat a menit ich profil, pracovne zaznamy ci odobrat jednotlivych pracovnikov zo systemu. 43 5.3.4 Odobranie pouzivatela systemu Po kliknuti na moznost zrusit zamestnanca, ktora sa nachadza po vyhladani pri danom pracovnikovi, sa zobrazi formular, kde je potrebne zadat datum odchodu ruseneho zamestnanca. Na vyber je aktualny datum alebo manualne zadavany. Po uspesnom odoslani formulara sa prihlasovacie udaje tohto zamestnanca stavaju neplatnymi k zadanemu datumu. Od tohto datumu mu je znemozneny pristup do systemu tym, ze sa mu nastavi datum do na dany datum a zamestnanec uz nefiguruje v zozname zamestnancov pri pridavani novej evidencie ci zaznamov klientov. Jeho data nie su vymazane z databazy, pretoze by sme tym odstranili aj udaje o klientoch, ktorymi sa zaoberal dany zamestnanec. 5.4 Rozhranie klientov Najpodstatnejsou castou aplikacie je cast tykajuca sa klientov. Sluzi k sprave klientov v systeme. Jej zakladnymi funkcionalitami su pridanie noveho klienta (teda anamnezy klienta) do systemu, vyhladavanie klientov a pridavanie novych zaznamov ku klientom. Po vyhladani daneho klienta vyzera jeho rozhranie ako na obrazku 19. V prvom rade nam ponuka moznost prezerat a menit anamnezu klienta. Taktiez je mozne prezriet si a zmenit vsetky jeho zaznamy. V casti statistiky sa nachadzaju pozadovane suhrnne informacie o klientovi. Cast prilohy obsahuje vsetky prilozene subory k danemu klientovi. Zahrnaju volbu zmazania ci pridania novej prilohy. Taktiez je mozne ukoncenie evidencie daneho klienta v casti odobrat klienta. Po zadani datumu ukoncenia prace s klientom sa dany Obrazok 19: Rozhranie klientov 44 klient uz nezobrazuje v zozname klientov centra, no vsetky doterajsie ukony pracovnikov s nim spojene ostavaju v pracovnych zaznamoch jednotlivych zamestnancov. 5.4.1 Pridanie novej evidencie klienta Formular anamnezy klienta obsahuje vsetky pozadovane sucasti popisane v analyze poziadaviek. Obsahuje aj moznost pridat lubovolny pocet deti ku klientovi. 5.4.2 Vyhladavanie klientov Klientov mozno vyhladat podla ich priezviska, zadaneho cisla evidencie alebo podla priezviska pracovnika, ktory ich prijal. Staci zadat cast priezviska (napr. La) a zobrazia sa vsetci klienti, ktorych priezviska obsahuju tuto cast. Obdobne je to aj pri ostatnych dvoch typoch vyhladavania. Obrazok 20: Vyhladavanie klientov Kedze su vsetci klienti z oboch centier v jednej databaze, pridali sme moznost vyfiltrovania klientov z rovnakeho centra ako pouzivatel. Primarne je dane filtrovanie zaskrtnute, kedze pracovnici si v prvom rade potrebuju prezerat svojich klientov a iba obcas potrebuju nazerat do evidencie klientov partnerskeho centra. Pri vyhladavani podla zadaneho priezviska su vysledni klienti primarne zoradeni abecedne. Ak nechceme, aby boli takto zoradeni, staci ak odskrtneme tuto moznost. Pri vyhladavani podla cisla evidencie je moznost zaskrtnutia stareho cisla klienta. Ak ju zaskrtneme, zobrazia sa nam vsetci klienti, ktorych stare cislo obsahuje zadanu hodnotu. Ak ostane nezaskrtnuta, bude sa zadana hodnota porovnavat s klasickym cislom 45 evidencie klientov. Tuto moznost vyhladavat podla stareho cisla evidencie sme aplikovali pre pripad nahadzovania starych klientov, ktori uz maju priradene svoje cisla. 5.4.3 Pridanie noveho zaznamu s klientom Zaznam klienta obsahuje vsetky nalezitosti, ktore boli pozadovane od centra. Obsahuje aj moznost pridat externe prilohy. Po pridani zaznamu ku klientovi je mozne ho zmenit alebo zmazat. Zmazanie je z preventivnych dovodov umoznene len zamestnancovi, ktory sa venoval danemu zaznamu. 5.5 Statistiky Tato cast sa venuje statistikam, ktore musi OZ Naruc vykazovat pre vlastne potreby alebo potreby grantov. 5.5.1 Suhrnne statistiky jednotlivych klientov Patria sem suhrnne statistiky jednotlivych klientov, ktore sa nachadzaju v rozhrani klienta v casti statistiky (vid obr. 19). Obsahuju vsetky pozadovane informacie o klientovi, ktore sme uz uviedli v analyze poziadaviek centra. 5.5.2 Statistiky pre kraj Taktiez k tomuto rozhraniu patria statistiky pre kraj. Sucastou dokumentov, ktore nam na zaciatku vyvoja softveru boli dorucene bol aj vzor statistik, ktore musi OZ vykazovat pre kraj. Podla tohto vzoru sme implementovali tento druh statistik do systemu. (vid obr. 21) Obrazok 21: Statistiky do VUC 46 Pouzivatel si najprv zada casove obdobie a nasledne sa mu vypocita dana statistika za zvolene obdobie. Tuto statistiku si pouzivatel moze stiahnut vo formate PDF. 5.5.3 Statistiky klientov s vyberom kriterii Dalsim typom statistiky je statistika klientov s vyberom roznych kriterii, podla ktorych budu pridani klienti do statistiky. Na obrazku 22 je znazorneny priklad zvolenia statistiky vsetkych zien zaevidovanych od 1. 4. 2018 do 26. 4. 2018, ktore maju dve deti a su z okresu Zilina. Vystupom je pocet osob splnajucich tieto kriteria. Pouzivatel ma taktiez moznost stiahnut si dokument vo formate PDF, ktory obsahuje aj zoznam pouzivatelov patriacich do danej statistiky. Obrazok 22: Statistika klientov s vyberom kriterii 5.5.4 Statistiky vykonov zamestnancov Poslednym typom statistik su statistiky vykonov zamestnancov. Je potrebne si zvolit casove obdobie a zamestnanca, pre ktoreho nam bude vypocitana statistika. Vystupom su pocty jednotlivych typov ukonov a celkovy pocet ukonov pre zvoleneho zamestnanca a pre cele poradenske centrum, ku ktoremu patri dany pouzivatel. (vid obr. 23) Rovnako ako pri predoslych statistikach je aj pri tomto druhu statistik mozne stiahnut si vystup vo formate PDF. 47 Obrazok 23: Statistiky vykonov zamestnancov 48 6 Overenie a testovanie systemu 6.1 Overenie systemu Overovanie jednotlivych pribudajucich funkcnosti systemu sme vykonavali priebezne pri ich vzniku. Ked sme uz mali implementovanu vacsinu pozadovanej funkcionality, dohodli sme si stretnutie s pracovnickou centra, aby sme si overili splnenie poziadaviek centra. 6.1.1 Stretnutie s pracovnickou centra Pracovnicke sme ukazali vyvijanu aplikaciu a vysvetlili, ako su v nej aplikovane jednotlive poziadavky centra. Po zakladnom oboznameni sa so systemom sme od nej dostali pozitivnu spatnu vazbu, no taktiez aj par podnetov na zmenu. Dalsim cielom stretnutia bolo dohodnut sa na datume nasadenia systemu a pripadnom stretnuti so vsetkymi zamestnancami centier, kde by doslo k predstaveniu systemu a zaskoleniu pracovnikov. Na oboch terminoch sme sa uzhovorili. Naplanovali sme si datum skolenia pracovnikov, nasledne po ktorom sa system zacal pouzivat. 6.1.2 Aplikovanie pozadovanych zmien Hlavny problem, ktory sme si spolu s pracovnickou centra uvedomili az na spomenutom stretnuti, spocival v spatnom pridavani klientov. OZ ma totizto v plane evidovat vo vyvijanom systeme nielen novych klientov, ale aj takych, s ktorymi uz dlhsie pracuje. Preto by nase prvotne riesenie pridavania novej evidencie klienta nestacilo, pretoze pridavanym starym klientom by sa pridelilo automaticke cislo klasifikacie a aktualny datum by sa stal ich datumom zaevidovania. Klasifikacne cisla klientov system generuje automaticky podla aktualneho roku a poradia zaevidovanych klientov v tomto roku. (napr. 05/18). Dohodli sme sa, ze tieto klasifikacne cisla ostanu a anamneza noveho klienta bude naviac obsahovat moznost pridania stareho klasifikacneho cisla, pod ktorym bol dany klient evidovany doteraz. Kedze centra si doteraz evidovali svojich klientov osobitne, klient zo Ziliny moze mat rovnake cislo ako klient z Cadce. Preto sme museli premysliet ako ich od seba odlisit. Zvolili sme doplnenie stareho cisla klienta o pismeno Z alebo C, podla toho, ku ktoremu centru patri. (napr. 21/16C). Do anamnezy klienta sme pridali aj moznost manualneho zadania datumu zaevidovania klienta, ktory si moze pouzivatel zvolit, ak pojde o klienta zaevidovaneho skor. 49 6.1.3 Skolenie zamestnancov Kratko po stretnuti s pracovnickou centra sme so systemom oboznamili aj ostatnych pracovnikov OZ Naruc. Ukazali sme im sposob, akym ho pouzivat a jednotlive funkcionality systemu. Taktiez sme este pred skolenim vytvorili kazdemu zamestnancovi pouzivatelske konto do systemu. Na skoleni sme im odovzdali prihlasovacie udaje a odporucili im, aby si zmenili hesla. Dbali sme na to, aby sme pracovnikov poucili o zakladnych pravidlach bezpecnych hesiel. Aplikacia kontroluje, ci zadane nove heslo obsahuje aspon 8 znakov, z ktorych je aspon jedna cislica a jedno pismeno. 6.2 Testovanie nasadenim do prevadzky Po zacati testovania systemu v realnej prevadzke, sme dostali niekolko podnetov na zmeny od zamestnancov centra. Islo najma o take zmeny, ktore by zjednodusili pracu so systemom. 6.2.1 Dalsie upravy systemu Kedze domovska stranka obsahovala len logo centra, pridali sme na nu rychle odkazy na funkcie, od ktorych sa ocakava, ze budu najpouzivanejsie. Pracovne zaznamy zamestnancov a zaznamy pri klientoch sa nedali zmazat iba prepisat, a to sa ukazalo ako nedostacujuce. Preto sme ku kazdemu zaznamu pridali moznost odstranenia. Rovnako to bolo pri klientoch, ku ktorym sme tiez pridali moznost odstranenia z evidencie. V rozhrani konkretneho klienta pri prilohach nebola priama moznost pridania novej prilohy. Ta sa dala pridat iba k novemu alebo existujucemu zaznamu, kedze sa priloha v databaze viaze so zaznamom. Preto sme rozmyslali ako uskutocnit tuto poziadavku, aby bola pouzivatelsky co najprijatelnejsia. Navrhli sme to tak, ze sa nova priloha bude dat vlozit len ak ma klient nejaky zaznam. Ak ho mat bude, tak sa vlozi k prvemu najdenemu zaznamu. Keby sme navrhovali model databazy este raz, spojili by sme prilohu s klientom a nie so zaznamovym harkom. Kedze takato zmena databazy by sposobila vela zmien v uz existujucom kode, zvolili sme pridavanie novej prilohy k prvemu zaznamu klienta. Pridavanie priloh k zaznamom ostalo rovnake ako pred doplnenim moznosti priameho pridania prilohy. Ukazali sa aj nedostatky, ktore sme si predtym nevsimli. Pri chybnom vyplneni noveho zaznamu klienta, sa vypisala hlaska o chybe, no doslo k premazaniu formulara. 50 Opravili sme to tak, ze ak pouzivatel zada nespravne data, formular sa nepremaze, ale ostanu tam udaje, ktore boli odoslane. Taktiez sme zabudli pridat kontrolu existencie zadaneho nazvu obce pri pridavani prevencie. Tuto, aj vsetky ostatne podnety od zamestnancov sme aplikovali v co najkratsom case. 51 Zaver Vzniknuty informacny system pre OZ Naruc si presiel dlhym vyvojom, ktory sa nezaobisiel bez mensich komplikacii. Najprv sme sa snazili zozbierat vsetky poziadavky na vyvijany system, aby sme podrobne vedeli, co vsetko ma zahrnat. Bolo potrebne stretnutie s pracovnickou centra a prestudovanie roznych materialov, ktore nam boli dorucene, aby sme mohli dokoncit zber vsetkych poziadaviek. Pri vybere temy prace sme este nevedeli ako bude implementovana. Skumali sme, co by bolo najlepsie pre poradenske centra OZ Naruc a nasledne sme sa vyclenili dvom moznostiam smerovania. Rozhodovali sme sa medzi webovou a desktopovou aplikaciou. Po dokladnej analyze a schvaleni od vsetkych stran, sme sa vybrali cestou weboveho rozhrania. Museli sme vybrat poskytovatela weboveho rozhrania a domenu, na ktorej bude aplikacia dostupna. Vsetky tieto kroky sme preberali s pracovnickou centra. Nasledny vyvoj modelu databazy nam zabral viac casu ako sme ocakavali. Snazili sme sa zahrnut do modelu vsetky poziadavky a navrhnut ho tak, aby vedel reagovat na pripadne potreby v buducnosti, ktore je mozne ocakavat. Preto konecny model obsahuje aj take sucasti, ktore v sucasnosti nie su pouzivane, no da sa ocakavat ich buduca potreba. Vlozenie vsetkych slovenskych obci, okresov a krajov do databazy sprevadzalo viacero komplikacii. Najprv bolo potrebne data, ktore sme mali k dispozicii, upravit podla schemy nasich databazovych tabuliek. Dalsi problem bol pri importovani uz upravenych udajov. Ked sa to uz vsetko podarilo, objavili sme nezrovnalosti v datach, a tak sme este museli skontrolovat vsetky udaje manualne. Pri navrhu dizajnu stranky sme skusali rozne varianty. Nakoniec sme dospeli k dizajnu aplikacie, s ktorym sme boli dostatocne spokojni. Postupne sme implementovali jednotlive funkcionality, pricom casovo aj obsahovo najnarocnejsie bolo pridanie novej anamnezy klienta. Mali sme obavy z implementovania vyhladavania klientov a zamestnancov. Na pocudovanie to bolo lahsie ako sme ocakavali. Kedze sa pracovalo s udajmi v databaze, SQL prikazy vykonali vsetku tazku pracu za nas. Po tom, co uz bol system predstaveny zadavatelom a uvedeny do testovacej prevadzky, nastala faza oprav drobnych chyb, ktore sa ukazali. 52 Pevne verime, ze na zaklade tejto prace sa podari vo velkej miere pomoct zefektivnit pracu zamestnancom poradenskych centier Naruc, ktori tak namiesto investovania mnozstva casu do rucneho vytvarania statistik budu moct svoju pozornost upriamit viac na pomoc ludom v nudzi v praktickom zmysle slova. 53 Zoznam pouzitej literatury 1. Naruc http://naruc.sk/ Dostupne: 30.4.2018 2. W3 Schools https://www.w3schools.com/html/html_intro.asp Dostupne: 30.4.2018 3. POUNCEY, I. - YORK, R. 2011. Beginning CSS: Cascading Style Sheets for Web Design. ISBN 9780470891520 4. W3 https://www.w3.org/standards/webdesign/htmlcss Dostupne: 30.4.2018 5. Techopedia https://www.techopedia.com/definition/3929/javascript-js Dostupne: 30.4.2018 6. JQuery https://jquery.com/ Dostupne: 30.4.2018 7. JQuery navod http://jquery-navod.cz/kategorie-ostatni-clanky/1-uvodni-clanek Dostupne: 30.4.2018 8. Php Net http://php.net/manual/en/intro-whatis.php Dostupne: 30.4.2018 9. Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Bootstrap_(front-end_framework) Dostupne: 30.4.2018 10. W3 Schools https://www.w3schools.com/php/php_mysql_intro.asp Dostupne: 30.4.2018 11. MATIASKO, K. a kol. 2008. Databazove systemy - Zaklady databazovych systemov. ISBN 9788080708207 54 12. Ktl Elf Stuba http://www.ktl.elf.stuba.sk/study/tst/prednasky/prednaska10/TST_PRED_2017_10 _TEXT_01.pdf Dostupne: 30.4.2018 13. Management Mania https://managementmania.com/sk/relacna-databaza Dostupne: 30.4.2018 14. IT Network https://www.itnetwork.cz/navrh/uml/uml-use-case-diagram Dostupne: 30.4.2018 15. Techterms https://techterms.com/definition/web_application Dostupne: 30.4.2018 16. PC Mag https://www.pcmag.com/encyclopedia/term/41158/desktop-application Dostupne: 30.4.2018 17. Quest https://www.quest.com/products/toad-data-modeler/ Dostupne: 30.4.2018 18. Php Net http://php.net/manual/en/faq.passwords.php Dostupne: 30.4.2018 55 Zoznam priloh Priloha A Zapis zo schodze s pracovnickou OZ Naruc Priloha B Referencia od OZ Naruc Priloha C Obsah DVD 56 Priloha A: Zapis zo schodze s pracovnickou OZ Naruc Prve stretnutie INFORMACNY SYSTEM PRE PORADNE NARUC Zapis zo schodze 12. 10. 2017, 9.00 I. Ciel Blizsie zoznamenie sa s fungovanim krizoveho centra Naruc. II. Prezencia: Ivana Michal Zuzana III. Program: a) Predstavenie ? Ivana - studentka fakulty FRI, bakalarska praca - Informaticke riesenie pre administrativu krizoveho centra ? Michal - student fakulty FRI, bakalarska praca - Informacny system pre spravu krizoveho centra ? Zuzana - pracovnicka krizoveho centra Naruc b) Interview - prepis rozhovoru Mozete blizsie specifikovat problemy zdruzenia, ktore nastavaju? Problemy mame najma s poradenskymi centrami Naruc, kedze v nich nemame efektivne vyriesenu databazu klientov. Zaznamy o jednotlivych klientoch a ich anamnezy mame ulozene vo forme Word dokumentu. Kedze celkovy pocet nasich klientoch od vzniku organizacie prekracuje tisic, mnozstvo dokumentoch a zloziek o nich je velmi velke. Krizove centrum Naruc je obcianske zdruzenie a pobera rozne granty na fungovanie, preto je velmi casto potrebne vykazat nasu pracu vo forme rozlicnych statistik. Statistiky robime sami, co je velmi narocne na cas. Chceli by sme preto, aby program vedel automaticky generovat statistiky akehokolvek druhu. 57 Comu vsetkemu sa venuje OZ Naruc? Primarne je to Detske krizove centrum Naruc, ktore pomaha tyranym, zneuzivanym a zanedbavanym detom. Dalsou oblastou, ktorej sa venujeme, je poradenstvo. Mame zriadene 2 poradenske centra Naruc. Mame aj Detske advokacne centrum Naruc. Comu sa venuju poradne Naruc? Poradenske centra Naruc poskytuju specializovane poradenstvo pre obete domaceho nasilia. Nase poradenske sluzby vyhladavaju najma zeny, ktore su v partnerskom vztahu dlhodobo vystavene hrubym fyzickym aj psychickym utokom - casto bez podpory zo strany najblizsich, bez moznosti branit seba a deti, bez dostatocneho financneho zabezpecenia ci moznosti zamestnat sa. Prichadzaju s celym komplexom problemov, ktore vyzaduju mnohostrannu odbornu pomoc. Existujete iba v Ziline? Nie, okrem pracoviska v Ziline mame aj pracovisko v Cadci. Ake druhy zamestnancov mate? Mame tieto druhy zamestnancov - socialny pracovnik, pravnik, psycholog, odborny garant, veduci pracoviska, projektovy manazer, ci dobrovolnik. IV. Ulohy a) Zuzana posle co najskor upravenu prezentaciu s poziadavkami na informacny system, loga OZ Naruc v krivkach a manual dizajnu b) Ivana a Michal si nastuduju poziadavky OZ Naruc a navrhnu graficku stranku aplikacie. V. Ukoncenie Dalsie stretnutie bude podla potreby. 58 Priloha B: Referencia od OZ Naruc 59 Priloha C: Obsah DVD Prilozene DVD obsahuje: ? Praca v elektronickej podobe (format PDF) ? Zdrojovy kod aplikacie ? SQL prikazy na vytvorenie databazy ? Powerpointova prezentacia ako podklad pozadovanej funkcionality 60 ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY BAKALARSKA PRACA MARTIN PODSKUBA Priebezne a zaverecne testovanie studentov z predmetu PS1 a PS2 pomocou programu Packet Tracer Veduci prace: Mgr. Jana Uramova, PhD. Registracne cislo: 9/2016 Zilina, 2017 ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY BAKALARSKA PRACA STUDIJNY ODBOR: POCITACOVE INZINIERSTVO MARTIN PODSKUBA Priebezne a zaverecne testovanie studentov z predmetu PS1 a PS2 pomocou programu Packet Tracer Zilinska univerzita v Ziline Fakulta riadenia a informatiky Katedra informacnych sieti Zilina, 2017 Bakalarska praca FRI UNIZA PODAKOVANIE Chcel by som podakovat veducej bakalarskej prace Mgr. Jane Uramovej, PhD. za odbornu pomoc, pripomienky a usmernovanie pri tvorbe prace. 3 Bakalarska praca FRI UNIZA ABSTRAKT V STATNOM JAZYKU PODSKUBA, Martin: Priebezne a zaverecne testovanie studentov z predmetu PS1 a PS2 pomocou programu Packet Tracer. [Bakalarska praca] - Zilinska univerzita v Ziline. Fakulta riadenia a informatiky; Katedra informacnych sieti - Veduci: Mgr. Jana Uramova, PhD. - Stupen odbornej kvalifikacie: Bakalar - Zilina: FRI ZU, 2017. - 60 s. Cielom prace je testovanie studentov pouzitim dostupneho simulacneho programu Packet Tracer na vytvaranie testovacich uloh, ktore su nevyhnutne pre vyucbu predmetov komunikacnych sieti. Praca je rozdelena do 4 kapitol. Vysledkom prace su najma zadania, ktore boli nasadene na cvicenia, prakticke skusky alebo domace ulohy a k nim patriace instrukcie s postupom prace. Tieto zadania su automaticky hodnotene. Taktiez boli doplnene dokumenty manual a metodika pre pracu s rozsirenim Activity Wizard a popisana funkcia Scoring Model. Klucove slova: Packet Tracer, Activity Wizard, Netacad, simulacia 4 Bakalarska praca FRI UNIZA ABSTRAKT V CUDZOM JAZYKU PODSKUBA, Martin: The interim and final testing of practical skills of students in the field of IP networks using Packet Tracer [Bachelor thesis] - The University of Zilina. Faculty of Management Science and Informatics; Department of Information Networks - Tutor: Mgr. Jana Uramova, PhD. - Qualification level: Bachelor in study program Computer engineering. Zilina: FRI ZU, 2016. - 60p. The aim of the thesis, is to test students using the available Packet Tracer simulation program to create the test tasks necessary for the teaching of communication networks. The thesis is divided into 4 chapters. The results of the work are mainly tasks that have been applied to exercises, practical exams or homeworks and work instructions, related to them. These tasks are automatically evaluated. The manual and methodology for working with the Activity Wizard extension and the Scoring Model feature were also added. Keywords: Packet Tracer, Activity Wizard, NetAcad, Cisco, simulation 5 Bakalarska praca FRI UNIZA Obsah Zoznam obrazkov................................................................................................................. 8 Zoznam tabuliek................................................................................................................... 9 Zoznam skratiek................................................................................................................. 10 Uvod .................................................................................................................................... 12 1 Sucasny stav riesenia problematiky doma a v zahranici......................................... 14 1.1 Sietove predmety na KIS .................................................................................... 14 1.1.1 Pocitacove siete 1 (PS1) .......................................................................... 14 1.1.2 Pocitacove siete 2 (PS2) .......................................................................... 16 1.2 Packet tracer ........................................................................................................ 17 1.2.1 Funkcia Activity Wizard ......................................................................... 19 1.2.2 Variable Manager .................................................................................... 22 1.2.3 Nove moznosti a funkcionality programu Packet Tracer verzie 7.0 ....... 22 1.3 2 Dostupne zadania na portali Netacad .................................................................. 22 Ciele prace ................................................................................................................... 24 2.1 Teoreticke poznanie ............................................................................................ 24 2.2 Tvorba zadani v nastroji Packet Tracer ............................................................... 24 2.3 Manual a metodika na tvorbu uloh v programe Packet Tracer pomocou rozsirenia Activity Wizard ............................................................................................ 26 3 Metodika prace a metody skumania ......................................................................... 27 3.1 Vytvorenie zadania .............................................................................................. 27 3.1.1 Prestudovanie vhodnych materialov........................................................ 27 3.1.2 Analyzovanie dostupnych zadani ............................................................ 28 3.1.3 Vytvorenie navrhu a konzultacia ............................................................. 28 3.1.4 Vytvorenie zadania .................................................................................. 28 3.1.5 Testovanie zadania .................................................................................. 29 3.1.6 Implementacia zadania ............................................................................ 29 3.1.7 Uprava podla pripomienok od studentov a veducej prace ...................... 30 3.1.8 Finalne zadanie ........................................................................................ 30 3.1.9 Instruktorska verzia zadania .................................................................... 30 3.2 Tvorba manualu a metodiky prace v rozsireni Activity Wizard ......................... 30 6 Bakalarska praca FRI UNIZA 4 Vysledky prace a diskusia .......................................................................................... 32 4.1 Manual k nastroju Activity Wizard ..................................................................... 32 4.1.1 Funkcia Scoring Model ........................................................................... 32 4.1.2 Hodnoty poloziek v Assesment Tree v rozsireni Activity Wizard .......... 39 4.1.3 Doplnenie vyuzitia User Profile Locking ................................................ 40 4.2 Zadania na predmet PS 1 ..................................................................................... 41 4.2.1 Zadanie na 2. cvicenie ............................................................................. 41 4.2.2 Zadanie na 3. cvicenie ............................................................................. 43 4.2.3 Ilustracne zadanie konfiguracie protokolu OSPF vhodne na prednasku . 44 4.2.4 Komplexne zadanie z celeho obsahu predmetu PS1 ............................... 44 4.3 Zadania na predmet PS2 ...................................................................................... 46 4.3.1 Zadanie STP ............................................................................................ 46 4.3.2 Zadanie HSRP + EtherChannel ............................................................... 47 4.3.3 Zadanie PPP............................................................................................. 48 4.3.4 Zadanie Frame Relay ............................................................................... 50 4.3.5 Zadanie PPPoE + BGP ............................................................................ 51 4.3.6 Komplexne zadanie PS2 verzia 1, 2 ........................................................ 51 Zaver ................................................................................................................................... 53 Zoznam pouzitej literatury ............................................................................................... 55 Zoznam priloh .................................................................................................................... 58 Prilohy ................................................................................................................................. 59 Priloha A: Obsah CD .................................................................................................... 60 7 Bakalarska praca FRI UNIZA Zoznam obrazkov Obrazok 1.1 Uzivatelske prostredie programu Packet Tracer ............................................. 19 Obrazok 1.2 Uzivatelske prostredie Activity Wizard pri otvorenej zalozke Answer Network................................................................................................................................ 21 Obrazok 4.1 Prostredie funkcie Scoring Model ................................................................... 33 Obrazok 4.2 Topologia prikladu Scoring Model ................................................................. 33 Obrazok 4.3 Okno Work Product Feature ........................................................................... 34 Obrazok 4.4 Okno Scoring Rule - typ Primary Observable................................................ 35 Obrazok 4.5 Okno Scoring Rule - typ Compound Observable ........................................... 36 Obrazok 4.6 Okno Scoring Rule - typ Reporting Variable ................................................. 37 Obrazok 4.7 Overall Feedback pri vsetkych spustenych zariadeniach ................................ 38 Obrazok 4.8 Overall Feedback pri 2 nespustenych zariadeniach ........................................ 38 Obrazok 4.9 Hodnoty poloziek v Assesment Tree .............................................................. 40 Obrazok 4.10 Moznosti User Profile Locking a No Gues Profile ....................................... 41 Obrazok 4.11 Topologia zadania na 2. cvicenie v predmete PS1 ........................................ 42 Obrazok 4.12 Topologia zadania na 3. cvicenie .................................................................. 42 Obrazok 4.13 Topologia zadania OSPF............................................................................... 43 Obrazok 4.14 Topologia komplexneho zadania PS1 ........................................................... 46 Obrazok 4.16 Topologia zadania STP..................................................................................47 Obrazok 4.17 Topologia zadania HSRP + EtherChannel .................................................... 48 Obrazok 4.18 Topologia zadania PPP.................................................................................. 49 Obrazok 4.19 Topologia zadania Frame Relay.................................................................... 50 Obrazok 4.20 topologia zadania PPPoE + BGP .................................................................. 51 8 Bakalarska praca FRI UNIZA Zoznam tabuliek Tabulka 4.1 Ukazka spracovania hodnot v Assesment Tree ............................................... 39 9 Bakalarska praca FRI UNIZA Zoznam skratiek ACL Access control list BDR Backup Designated Router BGP Border Gateway Protocol CCNA Cisco Certified Network Associate CCNA1 Cisco Certified Network Associate R&S: Introduction to Networks CCNA2 CCNA R&S: Routing and Switching Essentials CCNA3 Cisco Certified Network Associate R&S: Scaling Networks CCNA4 Cisco Certified Network Associate R&S: Connecting Networks CDP Cisco Discovery Protocol DHCP Dynamic Host Configuration Protocol DR Designated Router DTP Dynamic Trunking Protocol EIGRP Enhanced Interior Gateway Routing Protocol FHRP First Hop Redundancy Protocol GLBP Gateway Load Balancing Protocol GRE Generic Routing Encapsulation HSRP Hot Standby Router Protocol HTML HyperText Markup Language CHAP Challenge-Handshake Authentication Protocol IOS Internetwork Operating System IoT Internet of Things IP Internet Protocol LACP Link Aggregation Control Protocol LAN Local Area Network 10 Bakalarska praca FRI UNIZA LLDP Link Layer Discovery Protocol NAT Network Address Translation OSPF Open Shortest Path First PAgP Port Aggregation Protocol PAP Passwword Authentication Protocol PAT Port Address Translation PoE Power over Ethernet PPP Point-to-Point Protocol PPPoE Point-to-Point Protocol over Ethernet PTP Precision Time Protocol REP Resilient Ethernet Protocol RIP Routing Information Protocol RSPAN Remote Switched Port Analyzer RSTP Rapid Spanning-Tree Protocol SPAN Switched Port Analyzer STP Spanning-Tree Protocol VLAN Virtual Local Area Network VoIP Voice over Internet Protocol VTP VLAN Trunk Protocol WAN Wide Area Network 11 Bakalarska praca FRI UNIZA Uvod V dobe rozmachu komunikacno-informacnych sieti na celom svete, je nutne, aby spolocnost mala vela sietovych odbornikov, ktorych je stale nedostatocne mnozstvo. K tomu, aby sa zo studentov stali odbornici, nie su potrebne len kvalitne teoreticke vedomosti, ale hlavne potreba dostatocnej praxe s realnymi zariadeniami. V akademickom prostredi maju studenti moznost pracovat na realnych zariadeniach v skolskych laboratoriach alebo laboratoriach sietovych akademii. Kedze vsak cas na cvicenia v laboratoriach byva obmedzeny a vytazenost laboratorii pomerne velka, je potrebne vzdelavat sa aj mimo tychto priestorov. Existuje vsak malo studentov, ktori maju vlastne sietove zariadenia, a prave z tohto dovodu existuju sietove simulatory a emulatory, ktore mozu kvalitne posluzit na domacu pripravu. Sietove simulatory vedia plnohodnotne nahradit sietove laboratoria pri zaciatkoch so sietovymi technologiami. V tejto praci budeme pracovat so simulatorom Packet Tracer a venovat sa problematike kurzov CCNA 2 - 4 Cisco sietovej akademie. Vytvorime zadania, ktore budu sluzit na lepsie pochopenie tem alebo dalsie precvicovanie danych tem po cviceniach. Ulohou tejto bakalarskej prace je vytvorit zadania pre studentov z obsahu predmetov Pocitacove siete 1 a Pocitacove siete 2, ktore su vyucovane na Fakulte riadenia a informatiky. V minulych rokoch sa tejto teme na fakulte uz venovalo niekolko studentov, preto budeme nadvazovat na bakalarske prace Mareka Brodeca [1] a Tibora Srobu [2]. Pri tvorbe tejto prace sme spolupracovali spolu so studentom Dominikom Hanzelym, ktory mal pribuznu temu, takze niektore ulohy sme riesili spolocne, a niektore sme si rozdelili. V prvej kapitole sa docitate o sucasnom stave riesenia tejto problematiky, spolu s opisom spominaneho simulacneho nastroja a sietovych predmetoch vyucovanych na Fakulte riadenia a informatiky, ktorych sa tato praca dotyka. V druhej kapitole popisujeme ciele tejto bakalarskej prace, ktore by mali byt co najlepsim prepojenim praxe a teorie pre sietovych odbornikov. V tretej kapitole piseme o metodike a metodach skumania co najvhodnejsieho testovania studentov v programe Packet Tracer. Podla tejto metodiky sme sa dopracovali ku vsetkym zadaniam, ktore sme vypracovali. 12 Bakalarska praca FRI UNIZA Stvrta a najdolezitejsia kapitola, popisuje vysledky nasej prace. Doplnili sme manual a metodiku prace v rozsireni Activity Wizard, ktory vypracovali pri svojich pracach Marek Brodec [1] a Tibor Sroba [2]. Taktiez sme popisali funkciu Scoring Model a hlavne sme vytvorili niekolko zadani pre studentov. Ako prilohy k praci, na CD disku su uvedene: Zoznam priebeznych zadani, ktore mame vytvorene, vsetky vypracovane zadania su vo verzii .pka (okrem jedneho zadania) spolu s instrukciami vo formate .docx, manual pre tvorbu zadani v rozsireni Activity Wizard a pracu v elektronickej podobe. 13 Bakalarska praca FRI UNIZA 1 Sucasny stav riesenia problematiky doma a v zahranici Sucasny stav riesenia problematiky zadani v sietovych simulatoroch je rovnaky u nas aj v zahranici. Nedostatok realnych zariadeni pre cvicenie praktickych zrucnosti, je nahradzany sietovymi simulatormi. Tie nam davaju priestor, kde mozeme topologiu nasimulovat a nasledne sledovat jej spravanie. Simulatory obsahuju velke mnozstvo zariadeni, ci uz smerovacov, prepinacov, koncovych zariadeni ako su pocitace, tablety, VoIP telefony, pristroje na odchytavanie paketov a mnohe dalsie zariadenia. Toto je povazovane za velku vyhodu simulatorov, kedze studenti, a nielen oni, mozu konfigurovat rozne zariadenia, ku ktorym by inak nemali pristup kvoli ich vysokej cene. Nasledne tieto vedomosti mozu vyuzit v praxi. V tejto dobe existuje viacero sietovych simulatorov a emulatorov. Medzi najznamejsie simulatory patria OPNET, NetSim, Packet Tracer a najznamejsim emulatorom, ktory sa pouziva aj na nasej fakulte, je GNS3. V tejto bakalarskej praci sa budeme venovat len simulatoru Packet Tracer od spolocnosti Cisco. Tento simulator je pravdepodobne najrozsirenejsi a najpouzivanejsi, kedze je volne stiahnutelny pre studentov Cisco sietovej akademie. Nasi studenti su vyucovany pod Regionalnou Cisco Sietovou Akademiou pri Katedre informacnych sieti (KIS) na Fakulte riadenia a informatiky Zilinskej Univerzity v Ziline. 1.1 Sietove predmety na KIS Na Fakulte riadenia a informatiky, v bakalarskom studiu, su v ponuke viacere predmety z oblasti sietovych technologii. Niektore z nich su povinne, ako napriklad Principy informacno-komunikacnych sieti (PIKS), ale vacsina tychto predmetov su volitelne, alebo povinne volitelne. Pocas bakalarskeho studia som absolvoval vacsinu z tychto predmetov, a preto si myslim, ze by to mohlo byt napomocne pri rieseni prace. 1.1.1 Pocitacove siete 1 (PS1) Predmet Pocitacove siete 1 je povinne volitelny pre odbor Informatika a odbor Pocitacove inzinierstvo. Tento predmet je urceny hlavne pre studentov, ktori by chceli v inzinierskom studiu pokracovat v problematike sietovych technologii, a to v odbore Aplikovane sietove inzinierstvo (ASI). 14 Bakalarska praca FRI UNIZA Predmet PS 1 v tomto roku presiel velkymi zmenami, kvoli novemu obsahu predmetu Principy informacno-komunikacnych sieti (PIKS) v prvom rocniku, ktory sa teraz ucil prvy rok po novom, t.j. so zaciatkom v r.2016. V predoslych rokoch sa v predmete PS1 vyucovali kurzy CCNA1 a CCNA2, zo sietovej akademie od firmy CISCO. V skolskom roku 2016/2017 sa v predmete PS1 prestal vyucovat kurz CCNA1, ktory presiel do predmetu PIKS, a zacali sa vyucovat kurzy CCNA2 a priblizne polovica kurzu CCNA3, ktore su doplnene o nove temy, ktore su zatial pokryte v kurze CCNA R&S 6.0 Bridging do casu, kym nebude uvolnena nova verzia studijnych materialov pre CCNA1-4, kedy tieto nove temy uz budu sucastou jednotlivych semestrov (odhad je na leto 2017). Po ukonceni tohto predmetu, by student mal: ? poznat problematiku cinnosti protokolov a sluzieb v malych sietach, ? vediet popisat jednotlive vrstvy a funkcie komunikacnych sieti, ? vediet zaklady prepinania a smerovania, ? vediet spustit a spravovat sluzby a technologie v malych sietach, ? vediet urobit navrh a nakonfigurovat siete maleho rozsahu, ? vediet diagnostikovat vzniknute problemy v malych sietach. Hlavnym obsahom cviceni je pouzivanie vedomosti, ktore boli prezentovane na prednaskach alebo z online materialov, ktore su pristupne pre kazdeho studenta, na konfiguraciu, testovanie a riesenie problemov na realnych zariadeniach. Cvicenia a prednasky su orientovane na nasledujuce oblasti: ? opakovanie predmetu PIKS - Zakladna konfiguracia prepinacov a adresovanie, ? zistovanie parametrov susednych zariadeni pomocou protokolov CDP a LLDP, ? virtualne LAN siete, ? smerovanie medzi virtualnymi sietami a staticke smerovanie, ? dynamicke smerovanie - Protokoly RIPv2, RIPng, OSPF s jednou aj viacerymi oblastami, ? EIGRP a EIGRP pre IPv6 - Konfiguracia protokolu aj s rozsirenim z kurzu CCNA3, ? Single area OSPF a Multi area OSPF - OSPFv2 aj OSPFv3, 15 Bakalarska praca FRI UNIZA 1.1.2 ? tvorba zoznamov pre riadenie pristupu (ACL), ? DHCP - Konfiguracia zo strany klienta aj poskytovatela, ? NAT - Konfiguracia dynamickeho, statickeho prekladu a PAT, ? protokol NTP a procedury obnovenia hesla Pocitacove siete 2 (PS2) Predmet Pocitacove siete 2 je pokracovanim predmetu PS1. Tento predmet je povinne volitelny pre studentov, ktori by chceli v buducnosti pokracovat v studiu na inzinierskom odbore ASI. Naplnou predmetu su, tak ako na predmete PS1, kurzy sietovej akademie od spolocnosti Cisco. Konkretne su to oblasti z kurzu CCNA3, ktore neboli vyucovane v predoslom semestri na predmete PS1 a kompletny kurz CCNA4. Po uspesnom ukonceni vsetkych styroch kurzov, sa student moze prihlasit na skusku v jednom z certifikovanych centier spolocnostou Cisco, kde moze ziskat priemyselny certifikat, ktory je vysoko uznavany. Pocas tvorby tejto prace, prebiehali rokovania so spolocnostou Pearson Vue o otvoreni certifikacneho strediska na Fakulte riadenia a informatiky. Otvorenie tohto strediska je naplanovane na koniec maja 2017. Hlavnym cielom predmetu je doplnenie vedomosti o komunikacnych sietach. Po ukonceni tohto predmetu by student mal: ? byt oboznameny s problematikou skalovania a navrhu komunikacnych sieti, ? poznat technologie ako WiFi, pokrocilejsie smerovacie protokoly a vediet najst a opravit vzniknute problemy s tymito protokolmi, ? poznat technologie pouzivane v rozlahlych WAN sietach, ? vediet aplikovat principy hierarchickeho navrhu komunikacnych sieti, ? vediet vybrat a identifikovat vhodne riesenia pre konektivitu s internetom, ? vediet a poznat zakladne monitorovacie techniky, ? vediet aplikovat systematicky pristup k diagnostike komunikacnych problemov na sieti. Cvicenia su vyuzivane na aplikovanie a testovanie nadobudnutych vedomosti z prednasok a online materialov ku kurzom Cisco akademie a su rozclenene medzi konfiguracne ulohy, diagnosticke ulohy a ulohy riesenia problemov. Hlavnou naplnou prednasok a praktickych cviceni su nesledujuce temy: 16 Bakalarska praca FRI UNIZA ? problematika redundancie a sluciek - protkoly STP , RSTP, PVST, PVST+/RPST+, ? protokoly VTP a DTP ? redundancia vychodzej brany - HSRP, GLBP, VRRP, ? Technologia EtherChannel - protokoly ? WLAN technologie ? hierarchicke sietove modely, ? WAN technologie - PPP, HDLC, PPPoE, Frame Relay, GRE, IPsec ? smerovaci protokol eBGP, ? Technologie QoS, SysLog a Netflow, ? monitorovacie protokoly NTP, SNMP a SPAN, ? Technologie virtualizacie a cloudov, ? riesenie problemov so sietami (Troubleshooting), ? strucne zopakovanie niektorych tem z predmetu PS1 z kurzu CCNA3, uz nie podrobne rozoberane - Switching, port security, DHCP, routing (OSPF, EIGRP,RIP), NAT, ACL. Cvicenia z tychto predmetov su realizovane v sietovom laboratoriu na Katedre informacnych sieti. Toto laboratorium ma dostatocne mnozstvo sietovych zariadeni, takze kazdemu studentovi je umoznene pracovat s realnymi zariadeniami, na ktorych sa ucia vsetky vyssie spomenute veci. Kvoli tejto skutocnosti, sme tuto pracu zamerali skor na domacu vyuku. Budeme vytvarat zadania, ktore budu musiet studenti vypracovat doma a nasledne odovzdat svojmu ucitelovi. Taktiez budeme vytvarat komplexne zadania, ktore budu sluzit na domacu pripravu pred skuskou z tychto predmetov, respektive sa mozu pouzivat priamo na skusanie studentov. 1.2 Packet tracer Packet Tracer je sietovy simulator, ktory dovoluje studentom alebo instruktorom vytvarat a simulovat sietove topologie modernych pocitacovych sieti. Tento software je vyvijany spolocnostou Cisco Systems. Z tohto dovodu program dovoluje konfigurovat a simulovat len zariadenia, ktore vyrobila prave tato spolocnost. Program je stiahnutelny zdarma pre vsetkych studentov a instruktorov Cisco sietovej akademie a dostupny pre vacsinu dnes pouzivanych operacnych systemov, ako su Microsoft Windows, Linux a Mac 17 Bakalarska praca FRI UNIZA OS. Software je dokonca dostupny aj ako mobilna aplikacia pre system Android, takisto zdarma. Simulator Packet Tracer vacsinou pouzivaju na vzdelavacie ucely instruktori a studenti Cisco sietovej akademie pri priprave na cvicenia, ale taktiez im pomaha pri priprave na jednu z certifikacnych skusok od spolocnosti Cisco. Menej castym variantom je simulovanie realnej siete, ktoru by sme chceli odskusat skor, ako ju uvedieme do prevadzky. Tato moznost je malo vyuzivana najma z dovodu, ze program vyuziva len simulovany operacny system Cisco IOS, ktory vacsinou postacuje na edukacne ucely, ale ma niekolko nedostatkov, napriklad kvoli obmedzenej alebo ziadnej implementacii niektorych sietovych sluzieb respektive sietovych protokolov. Nastroj ma vsak aj niekolko silnych stranok, kvoli ktorym sa ho oplati pouzivat. Medzi najvacsie vyhody patri graficke uzivatelske prostredie, ktore je pouzivatelsky prijemne a ma pomerne intuitivne ovladanie. Podporuje aj funkciu drag and drop (tahaj a pusti), ktora este viac ulahcuje pracu s programom. Pouzivatelske prostredie zobrazuje Obrazok 1.1. Dalsou vyhodou programu je pestry vyber sietovych zariadeni od spolocnosti Cisco. Spomenut mozeme napriklad smerovace (829, 1240, 1841, 1941, 2811, 2901, 2911, 819IOX, 819HGW), prepinace (2950, 2950T, 2960, 3560-24PS, IE-2000), niekolko WiFi zariadeni, VoIP telefony, telefonny vysielac, sniffer (odchytavac paketov), tablet, laptop a mnohe dalsie. Okrem tychto realnych zariadeni je zaujimava aj ponuka novych simulovanych zariadeni, ktore dovoluju vytvorit si zariadenia podla vlastnej potreby a to len jednoduchym pridavanim modulov. Tie zobrazuju rozne porty, ktore mozeme nasledne pouzivat. Skorsie verzie programu sa delili na: ? Student version - verzia pre studentov, ? Instructor version - verzia pre instruktorov. Toto sa zmenilo prichodom verzie 6.3.0. Touto verziou sa obidve predosle zlucili do jednej, takze existuje uz len jedna verzia programu bez oznacenia, ktora sluzi pre studentov a rovnako tak aj pre instruktorov. V tejto bakalarskej praci budeme pouzivat najaktualnejsiu verziu 7.0, ktora obsahuje nove funkcie a protokoly. Pri prvom spusteni programu je potrebne sa prihlasit pomocou svojho konta na portal NetAcad. Pri dalsich spusteniach uz prihlasenie nie je vyzadovane. 18 V programe Packet Tracer je Bakalarska praca FRI UNIZA implementovanych mnoho rozsirenych funkcii, avsak spomenieme len tie najdolezitejsie, ktore budeme nasledne pouzivat pri spracovavani tejto prace. Rozsirenia programu Packet Tracer: ? Activity Wizard, ? Variable Manager. Obrazok 1.1 Uzivatelske prostredie programu Packet Tracer (topologia pouzita na cviceni 8 v PS2) 1.2.1 Funkcia Activity Wizard Funkcia Activity Wizard v programe Packet Tracer je pre tuto bakalarsku pracu najdolezitejsou sucastou tohto nastroja. Jeho prostredie je zobrazene na Obrazku 1.2. Sluzi na vytvaranie aktivit, ktore su pouzivane na testovanie praktickych zrucnosti studentov s automatickym bodovym ohodnotenim ich riesenia po dokonceni ulohy, alebo po uplynuti vopred stanoveneho casu. Jednotlive polozky boli podrobnejsie popisane v manuali od Mareka Brodeca a Tibora Srobu, ktori ho publikovali vo svojich bakalarskych pracach [1], [2]. Taktiez vytvorili aj Metodiku prace v nastroji Activity Wizard. Tieto dva dokumenty budeme pocas tejto prace doplnat a aktualizovat, kedze priprava novych zadani si vyziadala riesenia novych problemov, ktore bolo potrebne zdokumentovat, a vznikla potreba vytvorit podrobnejsiu metodiku vytvarania testovacich zadani. Tieto dva dokumenty su klucovymi pri tvorbe zadani a ich obsah by nikdy nemal byt povazovany za 19 Bakalarska praca FRI UNIZA staticky a finalny, ale dynamicky sa bude upravovat a doplnat aj po skonceni nasej prace. V tejto casti popiseme len najdolezitejsie polozky z nastroja AW. ? Instructions - Umoznuje vytvarat textove zadanie pre studenta, s podrobnym popisom uloh, ktore musi splnit pre uspesne dokoncenie aktivity. Instrukcie je potrebne pisat v jazyku HTML. Ani v najnovsej verzii nie je mozne do instrukcii vkladat obrazky. Kedze uprava HTML sa nam pri castych zasahoch do zadania neosvedcila, my sme vyuzivali zadanie pripravene v extra pripravenom textovom editore. ? Initial Network - Pociatocna siet urcuje topologiu a konfiguraciu, z ktorej student zacina riesit danu aktivitu. Tu je mozne predkonfigurovat zariadenia tak, ako chceme aby topologia vyzerala hned po spusteni. Tato moznost je vhodna pri velkych topologiach, ked nebudeme chciet, aby student konfiguroval vsetky zariadenia, ale len niektore z nich, alebo len niektore technologie, ale chceme aby riesene problemy boli v kontexte topologie vacsieho rozsahu, resp. s vacsim poctom vyuzitych protokolov a technologii. Dalej mozeme nastavit obmedzenia pre riesitela aktivity tym, ze zablokujeme pripajanie/odpajanie kablov, nahlad do polozky Assesment Items, pouzivanie konfiguracneho okna alebo pristup k niektorym zariadeniam. ? Answer Network - Konecna siet je finalne riesenie ulohy. V tejto casti Activity Wizardu bodujeme jednotlive polozky, ktore chceme hodnotit. Kazdy hodnoteny konfiguracny prikaz, ktory je zadany pri tvorbe konecnej siete, sa objavi ako kontrolny bod hodnotenia v Assesment Tree, ktoremu mozeme, ale aj nemusime pridelit isty pocet bodov. Nastavujeme tu dolezite udaje ako cas a zobrazovanie skore. Taktiez tu mozeme vytvarat vlastne bodovacie pravidla v zalozke Scoring Model, ktora bude blizsie popisana dalej v tejto praci. 20 Bakalarska praca FRI UNIZA ? Password - Heslo sluzi na zablokovanie pristupu do rozsirenia Activity Wizard. Je nevyhnutne, aby studenti nemali pristup do tohto rozsirenia, pretoze by sa mohli lahko dostat k plne nakonfigurovanym zariadeniam. Tiez je dolezite pouzite hesla do roznych zadani efektivne a bezpecne uchovavat, pretoze pri zabudnutom hesle do AW sa toto heslo uz neda ziadnym sposobom zrusit a museli by sme celu ulohu vytvarat od znova. Bez moznosti dodatocneho upravovania je zadanie nepouzitelne. ? Test Activity - Sluzi na testovanie aktivity z pohladu, v akom bude aktivita zobrazena studentovi. ? Check Activity - Skontrolovanie aktivity zobrazi vyhodnotenie riesenia danej ulohy, s uvedenim poctu bodov v zalozke Assesment Items. Tato zalozka je vhodna pre instruktora, pretoze tu uz nie su ziadne zariadenia blokovane a mame pristup k bodovaniu, co vacsinou nebyva mozne pri normalnom spusteni aktivity alebo pri spusteni Test Activity. Obrazok 1.2 Uzivatelske prostredie Activity Wizard pri otvorenej zalozke Answer Network 21 Bakalarska praca FRI UNIZA 1.2.2 Variable Manager Variable Manager je rozsirenie programu Packet Tracer, ktory umoznuje deklaraciu a spravu premennych, ktore mozu byt nahodne generovane pri kazdom novom spusteni alebo resete aktivity. V najnovsej verzii programu mozeme generovat niekolko typov premennych. A to su premenne typu cislo (Number), nasada (Seed), retazec (String) a IP adresa (IP Address). Detailnejsi popis tohto nastroja a takisto navod na jeho pouzitie, sa nachadza v bakalarskych pracach Mareka Brodeca a Tibora Srobu [1] [2]. 1.2.3 Nove moznosti a funkcionality programu Packet Tracer verzie 7.0 V roku 2016 spolocnost Cisco vydala novu, zatial najaktualnejsiu, verziu programu Packet Tracer. Verzia ma oznacenie 7.0. Do novej verzie vyvojari implementovali vela noviniek, ktore sa v predchadzajucich verziach nevyskytovali. Pri tvorbe tejto casti sme vychadzali z [3]. Ako prve by som spomenul nove zariadenia ktore boli pridane do programu. Su nimi smerovace 829 ISR, 1240 a 819IOX, prepinac IE2000, zariadenia a senzory, ktore su pouzivane pre IoT (Internet veci), rozne mikrokontrolery a bezdrotove zariadenia. Novinky vsak nezostali len pri zariadeniach, ale vyvojari pridali aj nove protokoly a vlastnosti. Pridane boli protokoly LLDP, PTP, REP. Medzi nove vlastnosti patria SPAN/RSPAN (funkcia zrkadlenia portov na prepinacoch), vylepsenie podpory PoE (napajanie cez ethernet) a podpora pre zariadenia IoT. Dalsia uprava prisla priamo do simulovaneho systemu Cisco IOS. Od najnovsej verzie je mozne pouzivat pri show prikazoch specialny znak pipe ( | ). Ako poslednu novinku by som spomenul pridanie moznosti konfiguracie IoT zariadeni cez zalozku Programming Tab. 1.3 Dostupne zadania na portali Netacad Portal Sietovej Cisco Akademie s nazvom NetAcad, ponuka studentom a instruktorom predpripravene ulohy viacerych typov. Niektore ulohy su urcene na teoreticke otestovanie studentov z nadobudnutych vedomosti, dalsie pre diagnostiku a vyriesenie problemov, ine na oboznamenie sa s konfiguraciou urcitych protokolov v programe Packet Tracer a poslednou skupinou uloh su ulohy urcene pre pracu na realnych zariadeniach v sietovych laboratoriach. Kazda oblast vsak casto byva rozclenena do viacerych uloh, v ktorych nebyva rovnake zadanie ani topologia. 22 Bakalarska praca FRI UNIZA Na Fakulte riadenia a informatiky je dotacia hodin pre cvicenia z predmetov PS1 a PS2 rovnaka a to 4 hodiny tyzdenne. Ani tento cas by vsak nepostacoval na riesenie kazdej topologie v ramci jedneho cvicenia. Preto je urychlenim celeho vyucovania mat vopred pripravenu topologiu, na ktorej sa da vsetko naucit a otestovat. Nasou ulohou potom bolo pouzit rovnake topologie a v programe Packet Tracer vyrobit zadania pre studentov, ktori nestihli svoju pracu na cviceniach, alebo by sa chceli viac zdokonalit vo svojich vedomostiach, pripadne vyuziju dane zadania ako pripravu na prakticku cast skusky (tzv. SKILL exam). Dalsou nevyhodou pre nasich studentov by mohli byt materialy, ktore su pisane v anglickom jazyku. I ked sa predpoklada, ze kazdy student by mal tento jazyk ovladat, nie vzdy tomu tak je. Preto je potrebne vytvorit zadania, ktore budu v slovenskom jazyku a tak dostupne pre vsetkych studentov fakulty. V roku 2016 vytvorili niekolko zadani vo svojej bakalarskej praci Marek Brodec a Tibor Sroba [1], [2]. Kedze sa obsah predmetov PS1 a PS2 v tomto roku menil, niektore nimi pripravene zadania nesedia k temam, ktore sa momentalne na predmetoch vyucuju, respektive neobsahuju vsetky potrebne ulohy. Taktiez neboli vyrobene zadania pre vsetky preberane temy. Preto je potrebne tieto zadania prerobit, respektive vyrobit nove, aby sa mohli pouzivat vo vyuke aj v dalsich rokoch. 23 Bakalarska praca FRI UNIZA 2 Ciele prace Ciele tejto prace mozeme rozdelit na dve skupiny. Prvou skupinou su ciele, ktore vyplyvaju priamo zo zadania bakalarskej prace. Druhou skupinou su ciele, ktore sme objavili pocas analyzovania sucasneho stavu a tvorby prace, kde sme narazili na niekolko nedostatkov sucasnych rieseni. 2.1 Teoreticke poznanie Prvym a zakladnym krokom vykonanym pred zacatim realizacie akehokolvek vysledku, je oboznamenie sa s problematikou riesenej prace. Preto sme si stanovili nasledovny ciel: ? Oboznamit sa s naplnou cviceni prislusnych kurzov (v pripade tejto prace su to kurzy CCNA2 - CCNA4) - cielom je spoznat a pochopit problematiku tem zaradenych do vyucby predmetov a identifikovat vhodne okruhy kurzov, pre ktore budeme zadania vytvarat. 2.2 Tvorba zadani v nastroji Packet Tracer Hlavnym cielom plynucim zo zadania prace je vytvorit, otestovat, a automaticky vyhodnotit sadu 15 komplexnych zadani na otestovanie vedomosti a zrucnosti studentov z predmetov Pocitacove siete 1 a 2 (kurzy CCNA 2 - 4) v programe Packet Tracer. Dosiahnutie tohto ciela vsak zalezi od dalsich ciastkovych cielov: 1. Prestudovat manual k programu Packet Tracer a zamerat sa na implementovane technologie a protokoly viazuce sa ku kurzom CCNA 2 az CCNA 4. 2. Prestudovat bakalarske prace, manual a metodiku prace s programom Packet Tracer, ktore vytvorili Marek Brodec a Tibor Sroba vo svojich bakalarskych pracach [1], [2]. 24 Bakalarska praca FRI UNIZA 3. Preskumat a prakticky otestovat fungovanie a pouzitie nastroja Activity Wizard v programe Packet Tracer, pomocou ktoreho budu vytvorene scenare uloh obsahovat zadanie, topologiu siete, a po vyrieseni uloh v casovom intervale, ktory bude vopred definovany a strazeny aplikaciou, bude k dispozicii vyhodnotenie riesenia a spatna vazba pre studenta. 4. Pocas tvorby zadani zanalyzovat, zdokumentovat a uverejnit nedostatky a obmedzenia programu Packet Tracer. 5. Vyznam hodnot jednotlivych poloziek v Assesment Tree v Answer Network v Activity Wizarde nie su v manuali vobec zdokumentovane, a ich pouzitie je preto velmi neefektivne a casovo narocne. Nasou ulohou teda bude zdokumentovat tieto hodnoty tak, aby bolo jasne, co ktora hodnota znamena. Zameriame sa na tie konfiguracne prikazy, ktore su obsahom predmetov kurzov CCNA a z hodnot v Assessment Tree nie je jednoznacne jasne, o ake nastavenie ide. 6. Preskumat moznosti integracie vysledkov riesenych uloh do gradebook-u na cisco.netacad.net portal, a moznost integracie vysledkov do znamok na portal Moodle. 7. Preskumat vyuzitelnost funkcie "Scoring model" v Activity Wizarde pre Answer Network, a spravit niekolko nazornych ukazok, ako je mozne tento model vyuzit pri tvorbe bodoveho hodnotenia danych zadani. 8. Preskumat vyuzitelnost funkcie "Scoring model" v Activity Wizarde pre Answer Network, a spravit nazornu ukazku, ako je mozne tento model vyuzit pri tvorbe bodoveho hodnotenia danych zadani. 9. Vyhodnocovanie riesenia zadania si casto vyzaduje pohlad instruktora aj do konfiguracie danych zariadeni, aj otestovanie konektivity medzi nimi a pod. Po vyprsani casu vsak nie je mozne nahliadat do konfiguracnych suborov zariadeni. Nasou ulohou by preto bolo preskumat moznost tvorby vlastneho skriptu (Scripting v Activity Wizarde), ktory by pred vyprsanim casu bud otvoril okna s pristupom na konzolu vsetkych zariadeni v danej topologii, alebo by ho minimalne varoval 5 minut pred vyprsanim casu, ze tak ma urobit on sam. 25 Bakalarska praca FRI UNIZA 2.3 Manual a metodika na tvorbu uloh v programe Packet Tracer pomocou rozsirenia Activity Wizard Cielom tohto bodu je aktualizovat a doplnat manual a metodiku pre tvorbu zadani v programe Packet Tracer o poznatky, ktore sme zistili pocas tvorby tejto bakalarskej prace. Manual a metodiku pre tvorbu uloh vytvorili vo svojich bakalarskych pracach Marek Brodec a Tibor Sroba [1], [2], a doplnali a upravovali sme ju spolocne s kolegom Dominikom Hanzelym, ktory riesi pribuznu temu. . 26 Bakalarska praca FRI UNIZA 3 Metodika prace a metody skumania Aby bola tvorba zadani efektivna, je potrebne postupovat systematicky. Tymto usetrime cas pre dokoncenie zadania, aby sme mohli zadanie niekolkokrat skontrolovat a nasledne pouzit vo vyuke. Nizsie uvadzame nas postup prace pre tvorbu zadani v programe Packet Tracer. 3.1 Vytvorenie zadania Vytvorenie zadania vyzaduje dodrzanie niekolkych, po sebe iducich krokov. Dodrzanie postupnosti tychto krokov znamena najrychlejsi prechod k finalnemu zadaniu. Kroky tvorby zadani su nasledovne: 1. Prestudovanie vhodnych materialov z kurzov CCNA a materialov dostupnych na portali moodle pre dany predmet. 2. Analyzovanie dostupnych zadani na portali NetAcad a z predoslych bakalarskych prac. 3. Vytvorenie prvotneho navrhu inspirovaneho dostupnymi zadaniami a konzultacia finalneho navrhu s veducou prace. 4. Vytvorenie zadania. 5. Testovanie zadania, po ktorom spravime finalne upravy. 6. Implementovanie zadania na cvicenie, skusku, respektive domacu ulohu. 7. Uprava podla pripomienok od studentov a veducej prace. 8. Finalne zadanie. 9. Vytvorenie instruktorskej verzie zadania. 3.1.1 Prestudovanie vhodnych materialov Prvym a pravdepodobne najdolezitejsim krokom k vytvoreniu kvalitneho zadania, je prestudovanie vhodnych materialov. Vdaka nim, si dokazeme ozrejmit a doplnit vedomosti v danej problematike. Vhodne je studovat materialy na portali NetAcad, prednasky dostupne na portali Moodle v danom predmete (PS1 alebo PS2) a rozne ine, na internete dostupne materialy. Dokladnym nastudovanim danej problematiky zadania, vyrazne usetrime cas finalizacie a taktiez vytvorime kvalitnejsie zadanie. 27 Bakalarska praca FRI UNIZA 3.1.2 Analyzovanie dostupnych zadani Ideou analyzy dostupnych zadani z danej problematiky je preskumanie technologii a konfiguracii potrebnych k rieseniu tejto problematiky. Najlepsim sposobom analyzy pri dostatku casu je odskusanie danych aktivit, najdenie a zaznamenanie slabych stranok, ktore v nasom zadani minimalizujeme. Druhym dovodom analyzy zadani je zistenie, ci je vobec mozne danu problematiku riesit v programe Packet Tracer, kedze v nom nie su implementovane vsetky sluzby a protokoly. 3.1.3 Vytvorenie navrhu a konzultacia Po analyze zadani, kde sme objavili a zhodnotili slabe miesta, prichadza cas zhotovenia navrhu noveho zadania. Aby sme usetrili cas a znizili riziko zlyhania postupu vytvorenia zadania v dalsich krokoch, vsetko musime nevyhnutne posudit a premysliet uz na zaciatku. Kedze su povodne zadania vacsinou rozdelene do viacerych zadani s roznou topologiou a na cviceniach z predmetov PS1 a PS2 sa takmer vzdy precvicuje viac ako jeden modul z kurzov CCNA, je vhodne premysliet spojenie topologii a konfiguracnych postupov do jedneho celku, co nam usetri cas pri vypracovavani daneho zadania. Predpokladany cas vypracovania sa vacsinou lisi od casu, ktory je dostupny pre konfiguraciu na cviceniach (toto sa netyka zadani, ktore su urcene na domacu ulohu), preto je vhodne premysliet, ci niektore casti konfiguracie v zadani budu uz predkonfigurovane (napriklad obsahy predoslych cviceni), cim studentom ulahcime pracu s ucitelom a usetrime cas, ktory mozu vyuzit na dalsie doplnenie danej problematiky. Vzdy sa snazime vytvorit zadania, ktore by mohli byt s co najmensimi zmenami pouzite aj pre realnu siet, preto vacsinou pouzivame rovnake, respektive velmi podobne topologie ako sa pouzivaju na realnych zariadeniach na danych predmetoch. Nie vzdy je to vsak mozne, kedze v programe Packet Tracer nie su implementovane vsetky potrebne technologie, ktore je mozne nakonfigurovat na realnych zariadeniach. V pripade, ze pri analyze zadani odhalime chybajuce aspekty, o ktore by sme mohli nase zadanie doplnit, je vhodne rozsirit zadanie o nove ulohy. Preto sme vzdy navrh pred zacatim vytvarania zadania v programe viackrat konzultovali s veducou prace. 3.1.4 Vytvorenie zadania Samotne vytvorenie zadania v sebe zahrna niekolko ciastkovych uloh. Prvym krokom je vytvorenie topologie a nakonfigurovanie zariadeni v programe Packet Tracer. Dalej uz pokracujeme v rozsireni Activity Wizard, kde obodujeme vsetky potrebne 28 Bakalarska praca FRI UNIZA polozky, mozeme pouzit funkciu Variable Manager a vytvorime Initial Network, co je topologia, ktora sa bude zobrazovat studentom pri spusteni aktivity. Na zaver vytvorime dokument, ktory bude obsahovat instrukcie pre studentov, ako maju dalej postupovat pre uspesne dokoncenie danych uloh. Kedze do instrukcii chceme vniest pohlad studenta, instrukcie musia byt zrozumitelne, strucne a jasne zadefinovane, aby studenti vytvorili nami pozadovane riesenie ulohy. Instrukcie sa budu lisit podla urcenia daneho zadania. Ak vytvarame zadanie, ktore je urcene na cvicenie alebo domacu ulohu, instrukcie budu podrobnejsie, aby si studenti osvojili danu problematiku. Druhym variantom su zadania urcene na testovanie vedomosti studentov, ci uz ako domaca uloha pri komplexnych zadaniach alebo priamo zadania, urcene na prakticku skusku. Instrukcie pri tychto typoch zadani, by mali byt strucne a nebudu obsahovat ziadne pomocne konfiguracne prikazy, kedze pri rieseni ulohy by uz student mal dokladne poznat danu problematiku. 3.1.5 Testovanie zadania Po vytvoreni zadania prichadza faza testovania. Idealnym stavom pre testovanie je odosobnit sa od znameho vysledku a riesit ulohy ocami studenta od uplneho zaciatku, podla nami vytvorenych instrukcii k aktivite. Vhodne je niekolkonasobne testovanie nielen tvorcom zadania, ale aj ludmi, ktori sa nepodielali na jeho tvorbe. Kedze sme velmi podobnu temu riesili dvaja, testovali sme si svoje zadania navzajom s kolegom Dominikom Hanzelym. Po testovani je potrebne zaznacit pripadne nedostatky a neodkladne ich vyriesit. Nedostatky sa netykaju len zle nastaveneho zadania pomocou Activity Wizardu, ale aj nejednoznacneho zadania, kedy sa niektore ulohy daju zrealizovat aj viacerymi spravnymi sposobmi - ak vsak my ohodnotime len jeden z nich, studenti stracaju body nepravom. Ak uz mame zadanie otestovane, mozeme prejst na implementaciu zadania. 3.1.6 Implementacia zadania Zadanie, ktore sme dokladne otestovali, predlozime veducej prace, ktora umozni nasadenie zadania na cvicenia, prakticke skusky alebo domace ulohy. Pocas riesenia uloh prijima od studentov pripomienky, ktore nam pomozu zadanie vylepsit, respektive opravit nimi najdene chyby. Tymto mozeme spoznat ich pohlad na vec, a pri tvorbe dalsich zadani na to brat ohlad a zadania im prisposobovat. Zaroven identifikovane nedostatky neodkladne zaznacit do spravnej sekcie manualu k Activity Wizardu, alebo metodike pre 29 Bakalarska praca FRI UNIZA vytvaranie testovacich zadani, co su dva klucove dokumenty, ktorych aktualnost sa budeme snazit udrziavat pocas celeho riesenia nasej prace. 3.1.7 Uprava podla pripomienok od studentov a veducej prace Po tom, ako mame dostupnu spatnu vazbu od studentov a veducej prace, je potrebne posudit, ci ich pripomienky boli opodstatnene alebo neopodstatnene. Opodstatnene pripomienky je potrebne okamzite vyriesit a upravit, respektive doplnit zadanie podla tychto pripomienok, aby bolo funkcne a splnalo poziadavky na dane cvicenia. 3.1.8 Finalne zadanie Finalnym vysledkom vsetkych faz tvorby zadania je otestovane a hotove zadanie, ktore je urcene na pouzivanie pre vzdelavacie ucely. Toto zadanie vsak nemozme oznacit za stopercentne, pretoze sa v nom mozu nachadzat chyby, ktore zatial nikto neobjavil, respektive ich nespomenul pri spatnej vazbe. Preto mozeme posledne tri fazy tvorby zadani zaradit do opakujuceho sa cyklu. 3.1.9 Instruktorska verzia zadania Ako uz vyplyva z nazvu odseku, instruktorske zadania su urcene pre ucitelov, respektive instruktorov. Instruktorske zadania maju len podobu textoveho dokumentu, v ktorom sa nachadzaju vsetky pouzite konfiguracne prikazy, heslo pre pristup k Activity Wizardu, screenshot z Assesment Items, zapisane vsetky manualne vlozene popisy k zariadeniam a pripadne vysvetlenia jednotlivych uloh, ak by nebolo jasne z akeho dovodu sme danu ulohu zaradili do zadania. Zapisanie jednotlivych popisov zariadeni je velmi dolezite, pretoze ak sa neskor bude vytvarat nova verzia zadania z danej topologie, zariadenia sa mozu presuvat alebo menit ich pripojene rozhrania a takto vlozene popisy rozhrani nemusia sediet. 3.2 Tvorba manualu a metodiky prace v rozsireni Activity Wizard Na tejto casti bakalarskej prace sme pracovali spolu s Dominikom Hanzelym, ktory ma pribuznu temu bakalarskej prace. Vsetky dokumenty a dodatky k manualu a metodike boli nahravane na OneDrive, kde sme mali zdielany pristup a tak sme mohli pracovat spolocne. Na obidvoch dokumentoch sme pracovali spolocne, ale po vzajomnej dohode a dohode s veducou prace sme sa rozhodli, ze kazdy z nas zaradi do svojej prace jeden 30 Bakalarska praca FRI UNIZA z tychto dokumentov, ktory samostatne upravi do finalnej podoby. Tato praca bude preto popisovat len manual pre tvorbu zadani. 31 Bakalarska praca FRI UNIZA 4 Vysledky prace a diskusia Prvou ulohou riesenia prace, bolo dosledne nastudovanie danej problematiky. Skutocnost ze som v predoslych rokoch vsetky potrebne predmety absolvoval, mi poskytla dostatocny prehlad o danej problematike a dobry pohlad na vec, co mi vyrazne usetrilo cas pri tejto faze riesenia. V mnohych pripadoch som si prestudovanim len oprasil uz nadobudnute teoreticke vedomosti a potrebne konfiguracne prikazy. V mnohych pripadoch mi pomohlo aj prestudovanie bakalarskych prac Mareka Brodeca a Tibora Srobu [1] [2], ktori mali pribuzne temy. Aktualne kurzy CCNA vsak boli doplnene o kurz CCNA 6.0 Bridging. Tento kurz je uplne novy, a bude sluzit na aktualizaciu momentalne starsich kurzov CCNA 1-4 na novu verziu 6.0. Pochopenie novych technologii, ktore sa nachadzaju v tomto kurze, si okrem dokladneho nastudovania casto vyzadovalo aj hladanie doplnujucich informacii, ktore sa v materialoch nenachadzali. V niektorych pripadoch som bol nuteny konzultovat danu problematiku s veducou prace, ktora mi vsak vzdy danu problematiku objasnila. Pocas studovania danej problematiky, sa postupne ukazovali temy, ktore by bolo vhodne zakomponovat do nasich zadani. 4.1 Manual k nastroju Activity Wizard Ako uz bolo spominane, manual pre pracu s rozsirenim Activity wizard, publikoval vo svojej bakalarskej praci Tibor Sroba [2]. Nasou ulohou bolo tento manual aktualizovat a doplnat o nove poznatky. 4.1.1 Funkcia Scoring Model Prvym dodatkom k manualu pre pracu s rozsirenim Activity Wizard je pouzitelnost zalozky Scoring Model. Pri spracovani tejto podkapitoly sme vychadzali z [4]. Funkcia Scoring Model sluzi na vytvaranie vlastnych pravidiel na hodnotenie aktivity. Mame moznost upravit textove hodnotenie na konci aktivity. Toto hodnotenie moze byt pozitivne, ale aj negativne. Prostredie zalozky Scoring Model je zobrazene na Obrazku 4.1: 32 Bakalarska praca FRI UNIZA Obrazok 4.1 Prostredie funkcie Scoring Model Ako vidime na obrazku 4.1, Scoring Model obsahuje dve sekcie s nazvami Work product Features a Scoring Rules. Pri obidvoch sekciach sa nachadzaju rovnake tlacidla pre pridanie, odobratie, posuvanie a editovanie poloziek. Pouzitie si ukazeme na priklade, v ktorom ulohou studentov bude spustit (dostat do stavu zapnute) vsetky zariadenia, ktore su v topologii, ktora je zobrazena na obrazku 4.2. Obrazok 4.2 Topologia prikladu vyuzitia funkcie Scoring Model v Activity Wizarde 33 Bakalarska praca FRI UNIZA Od aktivity budeme pozadovat, aby pri uspesnom zapnuti vsetkych troch smerovacov, Packet Tracer vypisal pozitivne hodnotenie a ak aspon jeden z nich nebude spusteny, program vypise negativne hodnotenie, v ktorom bude uvedeny aj pocet nespustenych smerovacov. Najprv prejdeme na stranke Answer Network do zalozky Scoring Model. Ako prve musime vytvorit nove polozky Work Product Feature pre kazde zariadenie, ktore chceme pouzivat. V nasom pripade to budu tri polozky pre zariadenia Router0, Router1 a Router2.Na vytvorenie Work Product Feature, klikneme na tlacidlo + pod sekciou Work Product Feature. V okne, ktore je zobrazene na obrazku 4.3, vidime niekolko poli. Obrazok 4.3 Okno Work Product Feature Do pola name zadame nazov polozky. Tento nazov je lubovolny, ale odporucam pouzivat co najjednoduchsie a najvystiznejsie nazvy, kedze s nimi budeme dalej pracovat. Pole Description sluzi na popis danej polozky. Toto pole nie je povinne vyplnat a v tomto priklade sme ho nechali prazdne. Najdolezitejsie pole je pole expression. Sluzi na vytvorenie cesty k udaju, ktory ma byt kontrolovany. Pri vytvarani cesty, je potrebne aby sme sledovali spodne pole Availaible Nodes. Zobrazuju sa v nom pouzitelne zariadenia a udaje, ktore mozeme kontrolovat. Standardne cesta zacina v Network. Nasledne zadame zariadenie, ktore chceme sledovat a nakoniec udaj, ktory chceme kontrolovat. V nasom pripade sa jedna o smerovac Router0, na ktorom budeme kontrolovat udaj Power. Pozor, 34 Bakalarska praca FRI UNIZA toto pole je citlive na velke a male pismena, takze udaje vzdy prepisujte presne tak, ako su zobrazene v Available Nodes. Rovnako budeme postupovat aj pre smerovace Router1 a Router2. Teraz, ked mame vytvorene polozky Work Product Feature, musime im vytvorit testy pomocou podmienok. Na vytvorenie testov sa pouziva sekcia Scoring Rules, ktora dovoluje vytvorenie niekolkych typov testov. Okno na vytvorenie Scoring Rule vyzera takmer rovnako ako pri Work Product Feature, s tym rozdielom, ze mozeme vyberat aj typ testu. Okno Scoring Rule je zobrazene na obrazku 4.4. Obrazok 4.4 Okno Scoring Rule - typ Primary Observable Ako prvy nas bude zaujimat typ Primary Observable. Tento typ testu musi byt vytvoreny pre kazdu polozku Work Product Feature, pretoze tie nam ponukaju len informacie, s ktorymi chceme pracovat a Primary Obesrvable tieto informacie berie a testuje ich voci pravidlam a vyrazom, ktore vytvorime. Do pola Name zadame nazov pravidla, ktore chceme vytvorit, Description sluzi na popis daneho pravidla a takisto ako pri Work Product Feature, je volitelne. Najdolezitejsie polia su polia s nazvami Type a Expression. V polozke type si mozeme vybrat zo 4 typov testov. Do pola Expression sa zadavaju podmienky na testovanie udajov Work Product Feature a pisu sa v jazyku JavaScript. Tento retazec obsahuje tri casti. Ako prvu zadame podmienku, ktoru chceme testovat. Na druhom mieste je hodnota, ktora sa nastavi ak je test spravny a na mieste poslednom je hodnota, ktora sa nastavi ak je test nespravny. V nasom priklade mame 35 Bakalarska praca FRI UNIZA v prvej casti zadany test na Work Product Feature s nazvom r0power. Testujeme ci je zariadenie zapnute, cize ci ma priradeny retazec ,1'. Ak test prebehne uspesne, bude pridelena danemu Scoring Rule hodnota 1 (uz nie ako retazec ale ako cislo). Ak neprebehne uspesne, bude mu pridelena hodnota 0. Na poslednych dvoch poziciach nemusi byt len cislo, ale mozu tam byt priradene aj retazce a dalsie prikazy v jazyku JavaScript. Dalej potrebujeme vytvorit ,,smernik" na vsetky zariadenia. Tento typ Scoring Rule sa nazyva Compound Observable. Kombinuje niekolko pravidiel typu Primary Observable, a zlucuje ich do jednej hodnoty. Konfiguracia v nasom priklade je zobrazena na obrazku 4.5. Tento test vytvorime rovnako ako v predoslom pripade, s tym rozdielom, ze zmenime typ na Compound Observable. Vyplnime pole Name, pole description mozeme opat nechat prazdne. Do pola Expression zadame test, ktory chceme vykonat. V nasom pripade sa jedna o test vsetkych troch pravidiel typu Primary Observable. Ak su vsetky pravidla nastavene na hodnotu 1 (cize vsetky zariadenia su spustene), test Compound Observable sa taktiez nastavi na hodnotu 1. Ak aspon jedno pravidlo ma hodnotu 0, Compound Observable sa nastavi na hodnotu 0, takze vieme, ze aspon jedno zo zariadeni nie je spustene. Obrazok 4.5 Okno Scoring Rule - typ Compound Observable 36 Bakalarska praca FRI UNIZA Nakoniec potrebujeme vytvorit spatnu vazbu pre studenta a to pozitivnu, ale aj negativnu. Zabezpeci nam to typ pravidla s nazvom Reporting Variable. Je to specialny typ pravidla, ktorym zabezpecime vypisanie spatnej vazby do okna, ktore sa nam zobrazi po stlaceni tlacidla Check Results, po splneni, respektive nesplneni zadanych uloh. Okno pravidla Reporting Variable je zobrazene na obrazku 4.6. Obrazok 4.6 Okno Scoring Rule - typ Reporting Variable Kedze program Packet Tracer moze zobrazit iba jeden text na obrazovku, musime tuto premennu nazvat OVERALL_REPORT, aby sa nam po vyhodnoteni aktivity zobrazila pozadovana spatna vazba. Pole Description je ako vzdy volitelne a nemusi byt vyplnene. Pole Expression je v tomto pripade o nieco zlozitejsie, pretoze Compound Observable s nazvom allpower nevie, aky je pocet zariadeni, ale vie iba to, ci su zapnute alebo nie. Preto v prvej casti prikazu zistujeme ci je tato premenna nastavena na hodnotu 1. Ak ano, na obrazovku sa vypise pozitivna spatna vazba ,,Spustili ste vsetky zariadenia!". Ak je vsak allpower nastavene na hodnotu 0, musime zistit, kolko zariadeni nie je spustenych a nasledne to vypisat na konzolu. Na konzolu sa vypise text ,, X nespustenych zariadeni" , kde X je pocet zariadeni, ktore nie su spustene. 37 Bakalarska praca FRI UNIZA Obrazok 4.8 Overall Feedback pri 2 nespustenych zariadeniach Obrazok 4.7 Overall Feedback pri vsetkych spustenych zariadeniach Teraz, ked uz mame vytvorene vsetky potrebne pravidla pre aktivitu, mozeme prejst na otestovanie samotnej spatnej vazby. Spatna vazba sa nam zobrazi po stlaceni tlacidla Check Results. Spatna vazba je zobrazena na obrazkoch 4.7 a 4.8. Ako vidime na obrazkoch 4.7 a 4.8, spatna vazba je dynamicka a vzdy zobrazuje presny pocet spustenych zariadeni. Tymto sposobom dokazeme dat studentovi aj negativnu spatnu vazbu, co bez pouzitia tejto funkcie nie je mozne. Predvolena spatna vazba po uspesnom dokonceni aktivity vyzera nasledovne: ,,Congratulations on completing this activity!". Spatna vazba pri nedokoncenej aktivite je nasledovna: ,,This activity is incomplete, please try again.". Ak po vytvoreni poslednej podmienky nazrieme do zalozky Scripting v rozsireni Activity Wizard zistime, ze Packet Tracer automaticky vygeneroval script pre vsetky polozky Work Product Feature a Scoring Rules. Tento script sa nazyva PROFICIENCY_MODEL a zabezpecuje funkcnost vsetkych pravidiel a spatnej vazby, ktore sme vytvorili. Najdete ho v zalozke Data Store. Aj ked sme tuto funkciu Scoring Model otestovali na tomto ukazkovom priklade, pocas celeho riesenia prace sme vsak bohuzial neprisli na realny sposob, akym by sme tuto funkciu dokazali vyuzit. Prvym dovodom je casova narocnost vytvorenia tychto pravidiel. Tvorba tychto pravidiel vyzaduje dokladne premyslenie kazdeho kroku, co zaberie velke mnozstvo casu. V nasich zadaniach, ktore vytvarame pre cvicenia z predmetov PS1 a PS2, ako uvidime neskor v castiach 4.2 a 4.3, mame velke topologie s priblizne 120 testovanymi polozkami, ktore pozadujeme od riesitelov/studentov v danych zadaniach. Vytvorenie takejto negativnej spatnej vazby by bolo sice uzitocne a z didaktickeho 38 Bakalarska praca FRI UNIZA hladiska prinosom, avsak neprijatelne casovo narocne. Druhym dovodom, preco je to zatial podla nas nepouzitelne, je to, ze vytvarat pravidla mozeme len pre polozky, ktore sa nachadzaju aj v Assesment Tree pri bodovani. Takze je zbytocne vytvarat vlastne pravidla pre polozky, ktore uz mozeme nejakym sposobom hodnotit. Pocas tvorby prace sme vsak prisli na jednu myslienku, ako by sme mohli Scoring Model vyuzit, avsak do ukoncenia tvorby prace sa nam to nepodarilo vyriesit. Preto by mohlo byt nametom do dalsich podobnych prac zistit moznost, ako studentovi zobrazit spatnu vazbu pri skuskovych zadaniach tak, aby sa mu zobrazila jeho percentualna uspesnost a znamka, ktoru z praktickej skusky dostal. Toto je z pohladu PT tiez negativna spatna vazba, pretoze student nema este vypracovanie na 100%, ale povedzme nad minimalnu hranicu stanovanu na uspesne absolvovanie skusky, napr. 60%. My by sme vsak chceli, aby mu vypisalo informaciu, ze sice nedosiahol plny pocet bodov, ale skusku spravil, a moze si ju ist dat zapisat vyucujucemu, alebo sa prihlasit na dalsi termin, ak by chcel absol vovat skusku znovu a ziskat lepsie skore. 4.1.2 Hodnoty poloziek v Assesment Tree v rozsireni Activity Wizard Dalsim dodatkom k manualu pre tvorbu zadani v rozsireni Activity Wizard, je tabulka hodnot jednotlivych poloziek v Assesment Tree. Jedna sa o polozky, ktore su reprezentovane len ciselne. Tieto hodnoty nie su popisane v ziadnom manuali k programu Packet Tracer, velmi casto byvaju hodnoty chaoticke a nelogicke. Preto sme sa rozhodli vsetky hodnoty poloziek, ktore su obsahom kurzov CCNA 1-4, spisat do tabulky, aby sme tak ulahcili pracu nam, a dalsim studentom, ktori mozno budu pracovat na podobnej teme. Ukazka tejto tabulky je zobrazena v Tabulke 4.1. Kompletnu tabulku najdete v manuali pre pracu s rozsirenim Activity Wizard, ktory je prilozeny k tejto praci. POLOZKA Transport Input IP Domain-lookup Hodnota Vyznam / prikaz -1 Transport input all 0 Transport input none 1 Transport input telnet 2 Transport input ssh 0 Vypnute vyhladavanie domen. mien 1 Zapnute vyhladavanie domen. mien Tabulka 4.1 Ukazka spracovania hodnot v Assesment Tree 39 Bakalarska praca FRI UNIZA V tabulke vidime tri stlpce. V prvom stlpci zlava vidime nazov polozky, ktora je zobrazena v rozsireni Activity Wizard v Assesment Tree. V strednom stlpci sa nachadzaju hodnoty, ktore mozu dane polozky nadobudat. V pravom stlpci sa nachadzaju konfiguracne prikazy, respektive vyznamy prikazov, vdaka ktorym nadobudneme dane hodnoty. Hodnoty priamo v Assessment Tree vidime na obrazku 4.9 Obrazok 4.9 Hodnoty poloziek v Assesment Tree 4.1.3 Doplnenie vyuzitia User Profile Locking Dalsou ulohou pri doplnani manualu pre tvorbu zadani v rozsireni Activity Wizard bolo zistit, naco je vhodne pouzivat funkciu User Profile Locking v nasich zadaniach. K tejto casti sme okrem manualu od Tibora Srobu [2], nenasli ziadne vhodne materialy, z ktorych by sme mohli cerpat. Preto sme tuto cast skumali a testovali sami. Treti a posledny odsek v okne Settings, ktory sa nachadza v zalozke Answer Network, ponuka moznosti User Profile Locking, ktora zamkne profil pouzivatela pri pripadnej zmene v priebehu ulohy a No Guest Profile, co zablokuje hostovsky profil. Ak vyberieme len moznost User Profile Locking, na zaciatku aktivity sa nam zobrazi okno s polami Name, E-mail a Additional Info. Ani jedno z tychto poli nie je povinne, takze student moze nechat polia nevyplnene. V tomto pripade je mozne sa prihlasit aj s menom Guest. Ak zvolime len moznost No Guest Profile, tak zakazeme prihlasovanie s menom Guest, ale na zaciatku aktivity sa nam nezobrazi okno na prihlasovanie. Ak vyberieme obidve moznosti, na zaciatku sa nam zobrazi okno pre prihlasovanie a nie je mozne sa prihlasit s menom Guest, avsak je mozne sa prihlasit s prazdnymi (nevyplnenymi) polami. Informacie o uzivatelovi sa daju menit kedykolvek pocas, aj po skonceni aktivity, avsak vzdy po zmene udajov sa vykonavana aktivita vynuluje a uvedie do povodneho stavu (reset) a student musi zacat od zaciatku. Okno pre zmenu informacii si zobrazime pomocou klaves ctrl + shift + u alebo vyberieme zalozku Options -> User profile. Tato forma prihlasovania nema ziadny suvis s uctom na portali Netacad. Za najvacsiu vyhodu tejto funkcie povazujeme to, ze zabranime studentom, aby si predavali hotove zadania medzi sebou, lebo kazde zadanie bude obsahovat udaje o studentovi, ktory na nom 40 Bakalarska praca FRI UNIZA pracoval a ked sa ich pokusi zmenit, tak sa aktivita restartuje. Tymto sposobom vieme zistit, ktory student zacal so sirenim vypracovaneho zadania. Nechrani vsak pre takym zneuzitim, ked student vypracuje zadanie ako ,,student", bez udania svojho mena, a svoje vypracovanie posunie ostatnym. Toto je potrebne ale riesit vhodnymi procesmi vramci vyuky, ze vyucujuci napr. nebude akceptovat zadanie, ktore ma v User Profile ine meno ako konkretne meno autora (Meno, Priezvisko). Moznosti User Profile Locking a No Guest Profile su zobrazene na obrazku 4.10 Obrazok 4.10 Moznosti User Profile Locking a No Gues Profile 4.2 Zadania na predmet PS 1 Zadania na predmet Pocitacove siete 1 maju instruktazny ale aj skusobny charakter. Mozu byt pouzite na cviceniach, z ktorych sme vychadzali, ale aj ako domaca uloha na otestovanie studentov z toho, co sa na danom cviceni naucili - taketo zadania budeme volat cvicne zadania, pricom tie urcene na konkretne cvicenie (k jednej teme) budeme nazyvat priebezne zadania, a tie urcene ako priprava na skusku budeme nazyvat ako komplexne zadania. Zadania urcene na skusku pre hodnotenie studentov z celeho predmetu budeme volat skuskove zadania. Kedze sa predmet Pocitacove siete 1 vyucuje uz v prvom semestri studia, tychto zadani je menej ako sme chceli pripravit, kedze najprv bolo potrebne oboznamit sa s programom Packet Tracer a hlavne jeho rozsirenim Activity Wizard, ktory studenti na cviceniach nepouzivaju, takze aj pre mna bol uplne novy. Priebezne zadania boli vytvorene neskor, ako sa dane cvicenia realizovali, preto neboli realne pouzite na cviceniach alebo na domace ulohy. Tym padom su otestovane len nami, a zadania mozu byt pouzite v buducom roku vo vyuke, kedy bude potrebna aj ich nasledna aktualizacia po spatnej vazbe od studentov aj od vyucujucich. 4.2.1 Zadanie na 2. cvicenie Cielom tohto zadania je zopakovanie tem adresovania sieti v IPv4 aj IPv6 [5], [7] a zakladna konfiguracia smerovacov a prepinacov [6], , ktore sa vyucuju na predmete PIKS, 41 Bakalarska praca FRI UNIZA ktoreho obsahom je aktualne kurz CCNA1. Dalej budu studentovi priblizene problematiky novych protokolov CDP [8], LLDP [9] a Port security [10], ktore sa vyucuju na predmete PS1 a su obsahom prvej prednasky. V zadani je student postupne krok po kroku navadzany k spravnemu rieseniu celeho zadania. Student ma v zadani, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.11, nasledujuce ulohy: 1. Rozvrhnutie IP adresacie v danej sieti. 2. Zakladna konfiguracia smerovaca a prepinaca. 3. Adresovanie a implementacia protokolu IPv6. 4. Konfiguracia protokolu CDP a jeho nasledne vyuzitie na preskumane oblaku s nazvom LAN3. 5. Konfiguracia protokolu LLDP a jeho nasledne vyuzitie na preskumane oblaku s nazvom LAN4. 6. Zabezpecenie rozhrani smerovacov pomocou Port Security. 7. Vpisanie odpovedi na otazky, ktore sa v zadani nachadzaju, do vopred pripravenych textovych poli Otazka1 a Otazka2. Obrazok 4.11 Topologia zadania na 2. cvicenie v predmete PS1 Obrazok 4.12 Topologia zadania na 3. cvicenieObrazok 4.13 Topologia zadania na 2. cvicenie v predmete PS1 42 Bakalarska praca FRI UNIZA 4.2.2 Zadanie na 3. cvicenie Cielom tohto zadania je priblizit problematiku tem virtualnych lokalnych sieti (VLAN) [11], konfiguraciu interVLAN Routing (Router on Stick) [12] a protokol DTP. Student si v zadani prejde postupne konfiguraciou niekolkych VLAN sieti, konfiguraciou portov a smerovanie medzi VLAN sietami. Pre uplne a uspesne dokoncenie zadania, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.12, musi student splnit nasledujuce ulohy: 1. Vytvorenie virtualnych LAN sieti. 2. Konfiguracia pristupovych (access) portov. 3. Konfiguracia trunkovych portov pomocou protokolu DTP aj manualnou konfiguraciou. 4. Konfiguracia IP adries podla prislusnych VLAN sieti. 5. Konfiguracia Router on Stick - Smerovanie medzi VLAN sietami pomocou sub-rozhrani. 6. Konfiguracia protokolu TELNET. Obrazok 4.14 Topologia zadania na 3. cvicenie Obrazok 4.15 Topologia zadania OSPFObrazok 4.16 Topologia zadania na 3. cvicenie 43 Bakalarska praca FRI UNIZA 4.2.3 Ilustracne zadanie konfiguracie protokolu OSPF vhodne na prednasku Cielom tohto zadania je predviest problematiku smerovacieho protokolu OSPF [14]. Toto zadanie nie je urcene pre studentov, ale pre ucitelov na prednasky. Z tohto dovodu sme pri tomto jedinom zadani nepouzili rozsirenie Activity Wizard. Studentom v tomto zadani budu odprezentovane zaklady smerovacieho protokolu OSPF, pomocou vhodnych konfiguracnych a show prikazov na jednom smerovaci. Ostatne smerovace v topologii uz su predkonfigurovane. Topologia zadania je zobrazena na obrazku 4.13 Obrazok 4.17 Topologia zadania OSPF 4.2.4 Komplexne zadanie z celeho obsahu predmetu PS1 Obrazok 4.18vyplyva Topologia komplexneho zadania PS1Obrazok 4.19 Topologia zadania OSPFtemy, Ako uz z nazvu tejto podkapitoly, toto zadanie zahrna v sebe vsetky ktore sa preberali na predmete PS1, ale aj na Predmete PIKS. Obsahom zadania su teda kurzy CCNA 1-2, ktore su kompletne a cast z kurzu CCNA3. Student si postupne v zadani 44 Bakalarska praca FRI UNIZA prejde od zakladnej konfiguracie smerovacov a prepinacov, cez smerovacie protokoly RIP [13], OSPF a EIGRP [15] az po protokol NAT [16] a zoznamy pre riadenie pristupu (ACL) [17]. Toto zadanie moze byt pouzite ako opakovacie zadanie pred praktickou skuskou z predmetu PS1 alebo ako opakovanie tohto predmetu na prvom cviceni z predmetu PS2, avsak nie je vhodne na pouzitie pri praktickej skuske, kedze cas na vykonanie skusky je obmedzeny a vyriesenie tohto zadania je casovo narocne. Zadanie bolo realne pouzite ako domaca uloha po prvom cviceni z predmetu PS2, cize bolo otestovane nielen nami, ale aj studentami a nasledne bolo upravene podla ich spatnej vazby. Pre uplne a uspesne dokoncenie zadania, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.14, musi student splnit nasledujuce ulohy: 1. Zakladna konfiguracia smerovacov a prepinacov. 2. Konfiguracia virtualnych LAN sieti. 3. Smerovanie medzi VLAN sietami. 4. Zabezpecenie rozhrani pomocou sluzby Port Security. 5. Konfiguracia protokolu CDP a jeho nasledne vyuzitie na preskumane oblaku s nazvom Internet. 6. Staticke smerovanie a vytvorenie default route do siete internet. 7. Konfiguracia smerovacich protokolov RIPv2 a RIPng. 8. Konfiguracia smerovacich protokolov OSPFv2 a OSPFv3. 9. Konfiguracia rozsireni protokolu OSPFv2 ako je napriklad autentifikacia a volba DR a BDR. 10. Konfiguracia smerovacich protokolov EIGRP a EIGRP pre IPv6. 11. Konfiguracia protokolov DHCP a DHCPv6 pre niekolko virtualnych LAN sieti, stateless aj statefull. 12. Konfiguracia protokolu NAT so statickym prekladom adries, dynamickym prekladom adries, s pretazenim rozsahu adries a taktiez staticky Port Forwarding pre Web server. 13. Konfiguracia niekolkych zoznamov pre riadenie pristupu, kde sme pouzili priklady z praxe, ako napriklad zakazanie/povolenie pristupu k zariadeniu pomocou protokolu Telnet. 45 Bakalarska praca FRI UNIZA Obrazok 4.20 Topologia komplexneho zadania PS1 Obrazok 4.21 Topologia komplexneho zadania PS1 4.3 Zadania na predmet PS2 Skupina zadani na predmet PS2 zahrna priebezne, ale aj komplexne zadania. Tato skupina je pocetnejsia ako pri predmete PS1. Vacsina zadani bola pouzita vo vyuke, tym padom su tieto zadania uz otestovane a upravene podla spatnej vazby od studentov. 4.3.1 Zadanie STP Cielom tohto zadania je priblizit a vysvetlit problematiku protokolu STP [20]. Studenti si prejdu konfiguraciu tohto protokolu a odsleduju zmeny, ktore vykonava v topologii. Studenti si odskusaju aj konfiguraciu Protokolov VTP [22] a RSTP [21]. Pre uplne a spravne dokoncenie zadania, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.16, musi student dokoncit nasledujuce ulohy: 46 Bakalarska praca FRI UNIZA 1. Odsledovanie a ovplyvnenie volby Root Bridge viacerymi sposobmi. 2. Konfiguracia protokolu VTP s niekolkymi VLAN sietami. 3. Opakovanie technologie Router on Stick. 4. Konfiguracia a odsledovanie zmien po spusteni protokolu RSTP. 5. Konfiguracia Portfast rozhrani. Obrazok 4.16 Topologia zadania STP 4.3.2 Zadanie HSRP + EtherChannel Zadanie je urcene na priblizenie protokolov HSRP [18] a technologie EtherChannel [19]. V tomto zadani chybaju niektore protokoly skupiny FHRP a to presne protokol GLBP a VRRP, pretoze tieto protokoly nie su implementovane do programu Packet Tracer. V zadani si student prejde konfiguraciu vsetkych protokolov technologie Etherchannel, taktiez zadanie obsahuje opakovanie protokolov STP a RSTP a protokolu redundancie brany HSRP. Zadanie je vhodne na cvicenia alebo domace ulohy a bolo realne pouzite ako uloha po 4. cviceni predmetu PS2. Aby student uspesne dokoncil zadanie, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.17, musi splnit nasledujuce ulohy: 1. Konfiguracia protokolov LACP, PAgP, manualna konfiguracia technologie EtherChannel a rozlozenie zataze tejto technologie. 47 Bakalarska praca FRI UNIZA 2. Opakovanie protokolov STP, RSTP a technologie Portfast. 3. Redundancia brany pomocou protkolu HSRP. Obrazok 4.22 Topologia zadania HSRP + EtherChannel 4.3.3 Zadanie PPP Cielom zadania je naucit a priblizit problematiku protokolu PPP [23]. Toto zadanie je obsiahlejsie oproti predoslym zadaniam, takze student si zopakuje niekolko predoslych tem, cim si oprasi stare vedomosti. Zadanie je urcene na cvicenia alebo domace ulohy a bolo realne pouzite ako domaca uloha po 7. cviceni. Aby student uspesne dokoncil zadanie, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.18, musi dokoncit nasledujuce ulohy: 1. Opakovanie konfiguracie VLAN sieti, smerovanie medzi VLAN sietami, protokol RSTP, technologia EtherChannel, protokol HSRP, konfiguracia Default Route a smerovaci protokol OSPF. 2. Sledovanie protokolu HDLC. 48 Bakalarska praca FRI UNIZA 3. Jednosmerna a obojsmerna autentifikacia pomocou protokolu PAP. 4. Jednosmerna a obojsmerna autentifikacia pomocou protokolu CHAP. Obrazok 4.23 Topologia zadania PPP 49 Bakalarska praca FRI UNIZA 4.3.4 Zadanie Frame Relay Cielom tejto ulohy je priblizenie problematiky a konfiguracie WAN technologie s nazvom Frame Relay [24]. Zadanie obsahuje opakovanie protokolu PPP a konfigurovanie niekolkych variant technologie Frame Relay. Kedze v programe Packet Tracer nie je mozne nakonfigurovat smerovac ako Frame Relay Switch, pouzili sme cloud, ktory funguje na rovnakom principe ako FR Switch. Toto zadanie je vhodne pre cvicenia a domace ulohy. Realne bolo pouzite ako domaca uloha po 8. cviceni predmetu PS2. Aby student mohol uspesne ukoncit zadanie, ktoreho topologia je zobrazena na obrazku 4.19, musi splnit nasledujuce ulohy: 1. Opakovanie protokolov PPP, RIPv2 a EIGRP. 2. Konfiguracia Full Mesh Frame Relay. 3. Dve riesenia problematiky konfiguracie Hub and spoke vo Frame Relay. Obrazok 4.24 Topologia zadania Frame Relay 50 Bakalarska praca FRI UNIZA 4.3.5 Zadanie PPPoE + BGP Posledne priebezne zadanie pre predmet PS2, sa zaobera problematikou protokolu PPPoE [25] a smerovacieho protokolu BGP [26]. Kedze v programe Packet Tracer nie je mozne konfigurovat PPPoE tak, ako na realnych zariadeniach na cviceniach, rozhodli sme sa spravit zadanie priblizne podla konfiguracneho navodu pre tento program [27]. Taktiez sme zistili, ze v programe Packet Tracer nie je implementovany prikaz default information originate pre smerovaci protokol BGP, nemohli sme pouzit planovanu konfiguraciu s oblakom, ktory simuluje internet. Aby student mohol uspesne ukoncit zadanie, ktoreho konfiguracia je zobrazena na obrazku 4.20, musi splnit nasledujuce ulohy: 1. Konfiguracia protokolu PPPoE. 2. Konfiguracia protokolu BGP s full mesh logickou topologiou. Obrazok 4.25 topologia zadania PPPoE + BGP 4.3.6 Komplexne zadanie PS2 verzia 1, 2 Ako posledne sme vytvorili dve komplexne zadania, v ktorych budu studenti riesit celu problematiku kurzov CCNA 3 - 4, cize cely obsah predmetu PS2. Student v zadani 51 Bakalarska praca FRI UNIZA postupne prejde od zakladnej konfiguracie zariadeni cez protokoly, ktore boli obsahom tychto kurzov, az po poslednu temu, ktorou bol protokol BGP. Tieto zadania su vhodne na vsetky typy pouzitia, cize mozu byt pouzite na cviceniach alebo na domace ulohy, ako opakovanie pred praktickou skuskou, ale takisto tieto zadania mozu byt pouzite priamo na praktickej skuske. Prakticka skuska by mohla trvat tri hodiny, kedze ucivo je obsiahle a pomerne narocne. Student si v tychto zadaniach postupne prejde nasledujucimi ulohami: 1. Zakladna konfiguracia zaradeni. 2. Konfiguracia protokolov STP a RSTP. 3. Konfiguracia redundancie defaultnej brany - iba protokol HSRP, pretoze ostatne protokoly nie su implementovane v programe. 4. Konfiguracia technologie EtherChannel. 5. Konfiguracia vsetkych variant protokolu PPP. 6. Konfiguracia WAN technologie Frame Relay. 7. Konfiguracia Site - to - Site konektivity pomocou protokolu GRE. 8. Konfiguracia smerovacieho protokolu BGP. 52 Bakalarska praca FRI UNIZA Zaver Kedze sme sa sustredili na vytvorenie plnohodnotnych a kvalitnych zadani, predpokladany cas prechodu od prvotneho navrhu k finalnemu vysledku sa vyrazne natiahol. Tvorba jedneho priebezneho zadania trvala priblizne 2 tyzdne, od vytvorenia navrhu az po upravy po spatnej vazbe od studentov. Pri komplexnych zadaniach sa tento cas niekolkonasobne predlzil. Prave z tohto dovodu sa nam nepodarilo vytvorit ocakavanych a planovanych 15 zadani, ale len 11, vysledok je vsak, s ohladom na velku casovu narocnost vytvorenia a hlavne odladenia takehoto zadania, z nasho pohladu uspokojivy. a taktiez sme splnili vsetky ciastkove ulohy, ktore boli v zneni prace. V podkapitole 4.1.1 sme skumali vyuzitelnost funkcie Scoring Model. Zistili sme, ako pouzivat tuto funkciu. Do ukoncenia tejto prace sa nam vsak nepodarilo najst prakticke vyuzitie pre tuto funkciu. Tato cast by mohla byt nametom do buducich, podobnych bakalarskych prac. V podkapitole 4.1.2 sme vyrobili tabulku hodnot, ktora popisuje vsetky nami pouzivane polozky v Assesment Tree. Vo vysledku mozeme vidiet prehladnu tabulku, ktora taktiez moze pomoct a ulahcit pracu na podobnych temach V podkapitole 4.1.3 sme riesili funkciu User Profile Locking a No Guest Profile. Zistili sme ze tato funkcia je pre nas uzitocna v kazdom zadani, kedze mozeme zistit, ci student zadania len od niekoho skopiroval a odovzdal.Zadania, ktore sme vytvorili su vhodne pre aplikaciu na cviceniach, praktickych skuskach ale aj na domace ulohy ako opakovanie uz naucenych tem. Hlavnou vyhodou niektorych zadani je skutocnost, ze uz boli integrovane do danych predmetov, takze su otestovane a mozeme tvrdit ze na 99% spolahlive, pretoze vzdy sa moze najst chyba, ktoru predtym nikto neobjavil. Taktiez sme vyrobili dokument, v ktorom su zaznacene vsetky doteraz vyrobene zadania a takisto aj temy, pre ktore este zadania treba doplnit. V tomto dokumente je taktiez zaznacene, ci zadanie bolo realne pouzite na cviceniach, domacich ulohach alebo praktickych skuskach. Dokument mozno najst v prilohe na CD s nazvom Zoznam vyrobenych a chybajucich zadani. 53 Bakalarska praca FRI UNIZA Tato praca moze byt vhodnym podkladom pre studentov, ktori by mohli pokracovat v podobnej teme a takisto by mohla zlepsit prepojenie teorie a praxe v oblasti informacno-komunikacnych sieti. 54 Bakalarska praca FRI UNIZA Zoznam pouzitej literatury [1] BRODEC, Marek. Vyuzitie programu Packet Tracer a Dynamips/Dynagen pri testovani studentov. Bakalarska praca, Zilina, 2016. 54 s. [2] SROBA, Tibor. Testovanie studentov v programe Packet Tracer. Bakalarska praca, Zilina, 2016. 53 s. [3] CISCO Packet Tracer 7.0 All new features. Dostupne na internete: http://packettracer.com/cisco-packet-tracer-7-0-all-new-features/ [4] Scoring Model/Scripting. Dostupne na internete: http://demay.iut.lr.free.fr/doc/1A/Reseaux/R2%20%20Reseaux%20locaux/TPs/TP3/help/activityWizard_scoringModelAndScripting.htm [5] IP Addressing and Subnetting for New Users, Cisco, 2016. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/support/docs/ip/routing-information-protocol-rip/137883.html [6] Chapter: Basic Router Configuration, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/routers/access/1800/1801/software/configuration/gui de/scg/routconf.html [7] Chapter: IPv6 Addressing and Basic Connectivity, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios-xml/ios/ipv6_basic/configuration/xe-3s/ip6b-xe3s-book/ip6-add-basic-conn-xe.html [8] Chapter: Configuring Cisco Discovery Protocol, Cisco, 2013. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios/12_2/configfun/configuration/guide/ffun_c/fcf01 5.html [9] Chapter: Configuring LLDP, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/switches/lan/catalyst4500/122/46sg/configuration/guide/Wrapper-46SG/swlldp.html [10] Chapter: Configuring Port Security, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/switches/lan/catalyst4500/122/25ew/configuration/guide/conf/port_sec.html 55 Bakalarska praca FRI UNIZA [11] Chapter: Configuring VLANs, Cisco, 2016. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/switches/datacenter/nexus5000/sw/configuration/gui de/cli/CLIConfigurationGuide/VLANs.html [12] Configuring InterVLAN Routing, Cisco, 2005. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/support/docs/lan-switching/inter-vlan-routing/1497650.html [13] Chapter: Configuring Routing Information Protocol, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios/12_2/ip/configuration/guide/fipr_c/1cfrip.html [14] Chapter: Configuring OSPF, Cisco, 2013. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/security/asa/asa82/configuration/guide/config/route_ ospf.html [15] Chapter: Configuring EIGRP, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios/12_2/ip/configuration/guide/fipr_c/1cfeigrp.html [16] Chapter: Configuring NAT, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/security/asa/asa80/configuration/guide/conf_gd/cfgn at.html [17] Configuring IP Access Lists, Cisco, 2007. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/support/docs/security/ios-firewall/23602confaccesslists.html [18] Chapter: HSRP Commands, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/routers/xr12000/software/xr12k_r42/addr_serv/command/reference/b_ipaddr_cr42xr12k/b_ipaddr_cr42xr12k_chapter_0110.h tml [19] Chapter: Configuring EtherChannels, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/switches/lan/catalyst3750x_3560x/software/release/ 12-2_55_se/configuration/guide/3750xscg/swethchl.html [20] Spanning-Tree Protocol. Dostupne na internete: http://ciscoacademy.aspone.cz/spanning-tree-protocol.html 56 Bakalarska praca FRI UNIZA [21] Understanding Rapid Spanning Tree Protocol, Cisco, 2006. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/support/docs/lan-switching/spanning-tree-protocol/24062146.html [22] VLAN Trunking protokol. Dostupne na internete: http://cisco-academy.aspone.cz/vlantrunking-protokol.html [23] Chapter: Configuring PPP, Cisco, 2013. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/routers/connectedgrid/cgr1000/1_0/software/configu ration/guide/scada/scada1/sca_ppp_cgr1000.html [24] Chapter: Configuring Frame Relay, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios/12_2/wan/configuration/guide/fwan_c/wcffrely.h tml [25] Chapter: Configuring the PPPoE Client, Cisco. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/security/asa/asa72/configuration/guide/conf_gd/ppp oe.html [26] Chapter: Configuring BGP, Cisco, 2014. Dostupne na internete: http://www.cisco.com/c/en/us/td/docs/ios/12_2/ip/configuration/guide/fipr_c/1cfbgp.html [27] Configure PPPoe router in packet tracer using WAN, 2015. Dostupne na internete: https://www.youtube.com/watch?v=-Jz7cigkNvs&t=1s 57 Bakalarska praca FRI UNIZA Zoznam priloh Priloha A Obsah CD 58 Bakalarska praca FRI UNIZA Prilohy 59 Bakalarska praca FRI UNIZA Priloha A: Obsah CD Prilozene CD obsahuje: ? Praca v elektronickej podobe (format PDF) ? Zoznam vytvorenych a chybajucich zadani ? Zadania spolu s ulohami pre predmet Pocitacove siete 1 ? Zadania spolu s ulohami pre predmet Pocitacove siete 2 ? Manual pre tvorbu zadani v rozsireni Activity Wizard 60 Rad by som na tomto mieste podakoval veducemu mojej bakalarskej prace Ing. Petrovi Tarabekovi, PhD. za odbornu pomoc, pripomienky, vecnu kritiku a cenne rady pri tvorbe prace. BELIANCIN, Andrej: Vyuzitie GPU paralelizovanych vypoctov na generovanie umelych dat. [Bakalarska praca]. - Zilinska univerzita. Fakulta riadenia a informatiky, Katedra matematickych metod a operacnej analyzy; - Skolitel/Veduci: Ing. Peter Tarabek, PhD.- Stupen odbornej kvalifikacie: Bakalar v odbore Informatika - Zilina: FRI ZU v Ziline, 2018. Cielom tejto bakalarskej prace je vyuzitie GPU paralelizovanych vypoctov na generovanie umelych dat. Na zaklade analyzy metod predspracovania obrazu bola vybrana ta metoda, ktora je vhodna pre upravu obrazu a ktorej operacie je mozne paralelizovat na grafickej karte. Pri rozhodovani, ktora metoda bude implementovana, sme brali ohlad na dostupnost a kvalitu existujucich CPU a GPU implementacii konkretnej metody. Po analyze vybranych metod predspracovania obrazu a porovnani existujucich implementacii sme sa rozhodli implementovat metodu diskretnej dvojrozmernej konvolucie, ktora je zakladom pre mnoho uloh predspracovania obrazu a z pohladu pouzitia existuje viacero druhov konvolucie (1:1:1, 1:N:N a N:M:M), o ktorych sa blizsie pojednava v praci. Poziadavkou bolo implementovat tuto metodu na GPU prostrednictvom programovacieho modelu CUDA. Konvolucia je vypoctovo narocna operacia a pouzitim GPU paralelizovanych vypoctov sa da ocakavat zrychlenie konvolucie v porovnani s CPU implementaciou. Snahou bolo vytvorit GPU implementaciu efektivnejsiu ako ta, ktora uz existuje. GPU implementacie sme vytvarali iteracnym postupom, v kazdej iteracii je mozne pozorovat iste zlepsenie oproti predoslej. Pri experimentalnom porovnani sme dosli k zisteniu, ze nasa implementacia je podstatne rychlejsia ako CPU implementacia z OpenCV a dokonca, za urcitych podmienok 2 az 3 nasobne rychlejsia ako existujuca GPU OpenCL implementacia z kniznice OpenCV, ktora je povazovana za standard v oblasti spracovania obrazu. Klucove slova: predspracovanie obrazu, konvolucia, programovanie na grafickej karte, CUDA V dobe, v ktorej zijeme, sme denne zaplavovani kvantom dat. Nie sme iba pasivni konzumenti, ale sami generujeme nove data, formou dokumentov, mailov, statusov, fotografiami alebo videom. Prave data v obrazovej podobe su najobjemnejsie. Disciplina, venujuca sa ziskavaniu informacii z obrazovych dat sa nazyva pocitacove videnie. Pocitacove videnie sa snazi napodobnit ludske videnie pomocou vypoctovej techniky. Zakladom pocitacoveho videnia je spracovanie dvojrozmerneho obrazu, na ktore pouziva algoritmy roznej urovne abstrakcie. Tieto algoritmy su vypoctovo narocne a obrovsky datovy tok neumoznuje ich spracovanie tradicnymi prostriedkami. Tu nam prichadzaju na pomoc graficke procesory. Graficke procesory (GPU) sa vplyvom enormneho dopytu trhu vyvinuli na vysoko paralelny, viacvlaknovy a mnohojadrovy procesor s ohromnou vypoctovou silou a vysokou pamatovou priepustnostou. V sucasnosti nesluzia iba ucelu, na ktory boli povodne urcene- rendering v pocitacovej grafike, ale aj na spracovanie obrazu, zvuku, kodovanie a dekodovanie videa, spracovanie signalov, fyzikalne simulacie ci v kryptografii. Vo vseobecnosti mozeme povedat, ze GPU su vhodne na datovo paralelne vypocty, to jest na roznych datovych prvkoch je vykonavany rovnaky algoritmus, nezavisle od ostatnych prvkov s vysokym poctom operacii vykonanych nad prvkom. Vyuzitie grafickej karty na akceleraciu algoritmov je hlavnou motivaciou pre vyber temy bakalarskej prace. Naskytuje sa nam prilezitost oboznamit sa s prostredim a programovanim na grafickej karte, osvojit si zakladne koncepty a algoritmy spracovania obrazu a vytvorit vlastne, unikatne riesenie zadaneho problemu, ktore by mohlo byt dokonca kvalitnejsie ako existujuce. Praca je organizovana nasledovne. V prvej kapitole sa oboznamime s programovacim modelom CUDA v rozsahu potrebnom pre pochopenie implementacie. Zadefinuje zakladne pojmy pouzivane pri programovani na GPU, popiseme pamatovu hierarchiu a reprezentaciu cisel s pohyblivou desatinnou ciarkou na GPU. Pokracujeme druhou kapitolou, citatelovi v nej predstavime vybrane metody predspracovania obrazu, menovite ekvalizaciu histogramu adaptivnou metodou a diskretnu dvojrozmernu konvoluciu, o ktorych predpokladame, ze su vhodni kandidati na implementaciu na GPU. V tretej kapitola analyzujeme vybrane metody z pohladu zlozitosti, vhodnosti generovania umelych dat a moznosti paralelizacie na GPU. Na zaklade analyzy a porovnania existujucich implementacii vybranych metod sa rozhodneme implementovat vyssie zmienenu metodu konvolucie. Kapitola styri je jadrom celej prace a obsahuje vycerpavajuci opis procesu implementacie. Zavedieme metriky pouzivane pri porovnavani jednotlivych GPU implementacii a popiseme jednotlive druhy konvolucie z implementacneho hladiska. Pre validaciu vysledkov sme vytvorili CPU implementacie a nasledne, iteracnym postupom vytvarame GPU implementacie pre kazdy druh konvolucie. Popri implementacii optimalizujeme aj prenos dat medzi CPU a GPU, ktory je casto jedinym uzkym hrdlom GPU vypoctu. Experimentalne zhodnotenie nasej a existujucej implementacie sa nachadza v poslednej kapitole.oznamenie sa s programovacim modelom CUDA. Moznost pouzitia grafickej karty ako akceleratora vypoctov nam umoznuju rozne frameworky. Trh ponuka viacero frameworkov umoznujucich programovanie na grafickej karte. Medzi najuspesnejsie z nich patria OpenCL a CUDA (Compute Unified Device Architecture). OpenCL, na rozdiel od CUDA, je open-sorce framework. Otvorenost tohto frameworku je pre neho vyhodou aj nevyhodou. Faktom je, ze OpenCL je pouzitelna na grafickej karte lubovolneho vyrobcu, ale lepsi vykon dosahuje na kartach od spolocnosti AMD CUDA je podporovana iba na grafickych kartach od NVIDIA, ktora ju vytvorila. Otvorenost OpenCL mu brani dosahovat kvalit proprietarnej CUDA, ktora ma velku podporu vyvojarov a je starsia ako OpenCL. S frameworkom CUDA je mozne dosiahnut vyssi vykon, preto povazujeme CUDA za vhodnejsi framework pre riesenie stanoveneho problemu. Mnoho ludi si pod pojmom CUDA predstavuje programovaci jazyk alebo API. CUDA je viac ako to. CUDA je paralelny framework a programovaci model, ktory robi vyuzitie grafickych kariet NVIDIA jednoduchym a elegantnym pre vseobecne problemy. Programator stale pise programy v jazyku C, C++ alebo Fortran, ktore su obohatene o par syntaktickych konstrukcii a klucovych slov. Exituju aj nastroje pre volanie CUDA funkcii z vysokourovnovych jazykov ako Java alebo Python ale nie je s nimi mozne dosiahnut vykonu ako v cistom C/C++, jednym z dovodov je fakt, ze sa nejedna o cisto kompilovane jazyky, obsahujuce automaticku spravu pamate.[1]. Program, vyuzivajuci CUDA je zlozeny z casti, ktore su vykonavane bud na CPU (v literature oznacovany ako host) alebo na GPU (v literature oznacovany ako device). Vo vseobecnosti vyzera priebeh casti programu vyuzivajucej vypoctovy vykon GPU nasledovne. integrovat CUDA do jazyka C alebo C++. Vypocty na GPU su spustane hostom zavolanim tzv. kernelu. co je specialna funkcia vykonavana kazdym spustenym vlaknom. Kernel moze byt volany z CPU aj z GPU ale je vykonavany len na GPU. Ak chceme kernel zavolat, spustime ho tymto sposobom:kernel <<>>(parametre); Okrem parametrov samotnej funkcie sa nachadzaju dalsie v spicatych zatvorkach. Parameter GS predstavuje rozmer mriezky, teda pocet spustanych blokov, BS urcuje pocet vlakien v bloku. SM znaci pocet bajtov dynamicky alokovanej zdielanej pamate pre blok a ST predstavuje prud pripojeny k danemu volaniu. Prudy umoznuju za urcitych, pevne stanovenych podmienok paralelizovat operacie s GPU. Pre ilustraciu, v 2 roznych prudoch prebieha vypocet a v tretom mozeme kopirovat z hosta na device alebo naopak. Parametre GS a BS su parametre povinne, ostatne 2 su nepovinne. Ako sme mohli postrehnut, vlakna su zdruzene v hierarchii blokov a bloky do mriezok. V nasledujucej podkapitole si priblizime tuto problematiku a zmysel tohto kategorizovania.[3]BlokNa si mozeme vsimnut, ze vlakna su usporiadane do 1D, 2D alebo 3D blokov, kde vlakna v ramci rovnakeho bloku mozu zdielat data a mozu sa synchronizovat. Takyto sposob usporiadania poskytuje prirodzeny sposob pre reprezentaciu vektorov alebo matic. Pocet vlakien v jednom bloku je obmedzeny vypoctovymi schopnostami zariadenia. Na sucasnych GPU je pocet vlakien v jednom bloku 1024. Kernel ale moze byt spusteny s mnozstvom rovnako velkych blokov a potom je celkovy pocet vlakien dany ako sucin poctu vlakien v bloku a pocet blokov. Kazdy blok vlakien musi byt schopny pracovat nezavisle na ostatnych, paralelne alebo seriovo, aby bola zabezpecena skalovatelnost systemu. Kazde vlakno je v ramci bloku unikatne identifikovane pomocou vstavanej struktury. Mriezka .Bloky su organizovane do 1D, 2D alebo 3D mriezky. Ako vlakno, tak aj kazdy blok je mozne unikatne identifikovat pomocou vstavanej struktury. Pocet blokov v mriezke je zvycajne urceny rozmerom spracovavanych dat alebo poctom procesorov v GPU. [1][2]. Existuje niekolko druhov pamati, ku ktorym maju vlakna pristup. Kazda pamat prinasa kompromisy, s ktorymi treba ratat pri navrhu algoritmov. Pamate sa lisia roznou latenciou pristupu, velkostou adresneho priestoru, zivotnostou a rozsahom pristupu. Ku kazdemu druhu pamate uvedieme vybrane parametre, ak to bude mozne. Registre Pristup k registrom je velmi rychly, ale pocet registrov je vysoko obmedzeny. Zvycajne sa do nich ukladaju premenne skalarneho typu. O rozhodnuti, ci premenna bude ulozena v registri rozhoduje prekladac. Ako mozno vidiet na Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny, registre su pristupne iba jednemu vlaknu a ich zivotnost je obmedzena na zivotnost vlakna. Lokalna pamatVsetky premenne, ktore sa nedostanu do registrov su umiestnene do lokalnej pamate. Ma rovnaku latenciu ako globalna pamat, ale moze byt ulozena do cache pamate. Z hladiska zivotnosti a rozsahu pristupu zdiela charakteristiky s registrami.Zdielana pamat Pamat zdielana blokom vlakien, ma rovnaku zivotnost, ako blok. Pristup k zdielanej pamati je velmi rychly, priblizne 10-krat rychlejsi ako pristup ku globalnej pamati. Modifikacia zdielanej pamate musi byt synchronizovana, pokial nie je garantovane, ze kazde vlakno pristupuje k pamati, z ktorej sa nebude citat ani zapisovat inym vlaknom v bloku. S ohladom na to, ze zdielana pamat je rychlejsia ako globalna, je efektivne kopirovat globalnu pamat do zdielanej pri viacnasobnom pristupe ku globalnej pamati a usetrit znacne casove prostriedky. Globalna pamat Jedna sa o pamat, ktora poskytuje velky adresny priestor, je zdielana medzi vsetkymi vlaknami, ma rovnaku zivotnost ako program (pokial nie je uvolnena), ale prinasa nevyhody: jej latencia je vysoka. Preto je velka snaha zredukovat pocet pristupov ku globalnej pamati. Pamat je viditelna pre vsetky vlakna a aj pre hosta, ktory ju alokuje a dealokuje. Pri globalnej pamati si musi programator davat pozor na pristup k nej, pretoze vykonavanie vlakien je nemozne synchronizovat medzi viacerymi blokmi. Jedinou cestou, ako zabezpecit synchronizovany pristup k tejto pamati je rozdelit problem do viacerych, mensich kernelov a synchronizovat kernely na hostovi. Pamat konstant a pamat textur. Urcene iba na citanie, mozu byt v cache pamati, su deklarovane na hostovi, maju rovnaku zivotnost ako program a su viditelne vsetkym vlaknam. Latencia pristupu je mensia ako ku globalnej pamati ale vacsia ako k zdielanej.[4][5] Architektura NVIDIA grafickych kariet je postavena na skalovatelnom poli mnohojadrovych prudovych multiprocesorov. Ked CUDA program na hostovi spusti kernel, bloky mriezky su ocislovane a distribuovane na multiprocesory s volnou vypoctovou kapacitou. Vlakna bloku su spustane na jednom multiprocesore subezne, pricom na jednom multiprocesore mozno spustit viacero blokov. Multiprocesor je navrhnuty tak, aby sucasne vykonaval stovky vlakien. Na spravovanie takeho velkeho mnozstva vlakien upotrebuje unikatnu architekturu zvanu SIMT (Single-Instruction, Multiple-Thread). Architektura stavia multiprocesor do ulohy hlavnej vykonavacej jednotky, ktora vytvara, spravuje, planuje a vykonava vlakna v skupine 32 paralelnych vlakien nazyvanej warpy. Ak je multiprocesoru danych viac blokov na vykonavanie, rozdeli ich do warpov a planuje sa az ich vykonavanie. Sposob, akym je blok rozdeleny do warpov je vzdy rovnaky, vlakna su zaradovane do warpov vzostupne podla ich ID. Vlakna vo warpe zacinaju vykonavanie na rovnakej adrese, ale kazde vlakno ma vlastny pocitac instrukcii a stavove registre, cim sa vykona nezavisle na ostatnych. Najrozumnejsie je dosiahnut stav, v ktorom vlakna vo warpe vykonavaju rovnake instrukcie. V zavislosti od dat dochadza k podmienenemu vetveniu a vlakna diverguju. V tom pripade warp vykonava kazdu vzniknutu vetvu samostatne, pricom vlakna z inej vetvy musia cakat. Kontext vykonavania (registre, pocitace instrukcii) je pre kazdy warp uchovavany ,,na cipe" pocas celej existencie warpu, tym prepinanie medzi kontextami nestoji nic a planovac vybera taky warp, ktoreho vsetky vlakna su pripravene vykonat nasledujucu instrukciu. Pocet blokov a warpov sidliacich na multiprocesore pre dany kernel zavisi na pocte registrov a zdielanej pamate pouzitej kernelom a zdrojoch multiprocesora. Samozrejme existuje konecny, maximalny pocet blokov a warpov sidliacich na multiprocesore. Tieto limity, ako aj pocet registrov, velkost zdielanej pamate dostupnej pre blok, maximalny pocet vlakien spustenych v bloku, pocet vlakien vo warpe a dalsie technicke informacie su dane vypoctovou kategoriou zariadenia. Vsetky vypoctove schopnosti zariadenia, pre vybranu vypoctovu kategoriu, su uvedene tu1, kde mozno najst pre komparaciu detailny prehlad nielen hardverovych, ale aj softwarovych schopnosti grafickych kariet roznych generacii.[3]. Po zavedeni pojmov ako warp a globalna pamat mozeme zaviest pojem zhlukovanie pamate. Globalna pamat pre GPU je analogiou pamate RAM pre CPU. Pristupuje sa k nej cez 32-, 64- alebo 128-bajtove pamatove transakcie. Tieto pamatove transakcie musia byt prirodzene zarovnane: iba 32-, 64- alebo 128-bajtove segmenty, ktorych prva adresa je nasobkom ich velkosti, mozu byt citane alebo modifikovane v jednej transakcii. Ked warp vykonava instrukcie pristupujuce ku globalnej pamati, zhlukuje pamatove pristupy vlakien do jednej alebo viacerych transakcii, v zavislosti od distribucie pamatovych adries. Ak pamat nie je zarovnana, pocet pristupov ku globalnej pamati sa zvacsi a plytva sa tak prenosovou sirkou zbernice pamatovej karty ale aj casom vykonavania warpu. Ak chceme zvysit priepustnost globalnej pamate, musime maximalizovat zhlukovanie a to.Architektura pouziva little-endian reprezentaciu ukladania dat. Endianita definuje poradie ukladania bajtov prislusneho udajoveho typu. V pripade little-endian sa na pamatove miesto s najnizsou adresou ulozi najmenej vyznamny bajt.Reprezentacia cisel s pohyblivou desatinnou ciarkou na GPUJe vseobecne zname, ze cisla s pohyblivou desatinnou ciarkou ponukaju reprezentaciu, ktora dovoluje aproximovat realne cisla na pocitaci s kompromisom medzi rozsahom a presnostou. Kodovanie a funkcionalita cisel s desatinnou ciarkou su definovane v IEEE 754 standarde, ktory je masovo implementovany v pocitacovych systemoch uz od roku 1985 a riadi sa nim aj CUDA. Je dolezite zvazit mnohe aspekty spravania sa cisel s pohyblivou desatinnou ciarkou, najma v prostredi heterogenneho prostredia (CPU + GPU), kde su operacie prevadzane na rozlicnych typoch hardveru, aby bol dosiahnuty co najvyssi vykon s pozadovanou presnostou. Standard spomenuty vyssie koduje binarne data s pohyblivou desatinnou ciarkou do troch poli: jednobitove pole pre znamienko, nasledovane bitmi exponentu a bity pre mantisu s fixnou bazou. Beznym formatom je 32 bitovy float. Ako standard tvrdi, float zahrna 1 bit pre znamienko, 8 bitov pre exponent a 23 bitovu mantisu. Dalsim formatom je 64 bitovy double, zahrna 1 bit pre znamienko, 11 bitov pre exponent a 52 pre mantisu. Aj pri float a double je baza pre exponent rovna dvom. Hlavny dovodom, preco je pre nas podstatne poznat reprezentaciu cisel s pohyblivou desatinnou ciarkou, je nutnost verifikacie vysledkov medzi CPU a GPU. Je zrejme, ze vysledky nebudu rovnake a to z nasledujucich pricin:V praktickej casti bude poukazane na pouzitu metodu pre porovnavanie vysledkov medzi CPU a GPU.[12]Spracovanie obrazu mozeme vo vseobecnosti chapat ako prevod analogoveho signalu na digitalny a jeho nasledne spracovanie. Tento proces je mozne rozdelit do viacerych etap. Je zrejme, ze uvedene rozdelenie nie je jedine mozne. Mozeme ich vyjadrit nasledujucou schemou: Z pohladu tejto prace nas zaujimaju hlavne metody predspracovania obrazu, ktorym sa budeme v nasledujucej kapitole vo velkej miere venovat. Pod predspracovanim obrazu mozeme rozumiet operacie s obrazom na najnizsej urovni abstrakcie. Vstupom aj vystupom su data, ktore obsahuju velkost jasu v kazdom obrazovom pixely. Cielom predspracovania je zlepsenie obrazu z hladiska dalsieho spracovania. Napriklad mozeme opravit pixel skresleny sumom na zaklade hodnot jeho susedov alebo potlacit nezelane deformacie a skreslenia. Je dolezite pripomenut, ze v priebehu predspracovania neziskame ziadnu novu informaciu. Mozeme len niektoru informaciu potlacit alebo zvyraznit. [6][7] Metody predspracovania je mozne rozdelit je mozne rozdelit na 3 zakladne typy: [11]jasove transformacie. geometricke transformacie.lokalne predspracovanie(predspracovanie pomocou lokalnych operatorov). Z hladiska velkosti okolia prispievajuceho k transformacii vstupneho bodu na vystupny pozname nasledovne typy operacii:bodove (vystupny bod je transformaciu hodnoty jedineho vstupneho bodu) ,lokalne (vystupny bod je tvoreny hodnotou vstupneho bodu a jeho lokalneho okolia),globalne (na hodnote vystupneho bodu sa podielaju vsetky body vstupneho obrazu).[9Medzi bodove transformacie patria:jasove korekcie,zmena jasovej stupnice,vyrovnanie histogramu.Jasove korekcie modifikuju jas bodu, beruc do uvahy jeho hodnotu a jeho polohu v obraze. Pri zmene jasovej stupnice je urcita hodnota jasu vo vstupnom obraze transformovana na inu vystupnu hodnotu, a to bez ohladu na poziciu v obraze.Pred popisom ekvalizacie histogramu musime definovat pojem histogram. Histogram jasu daneho obrazu f(x,y) je funkcia H(p), ktora pre kazdu uroven jasu udava pocet pixlov v obraze, ktore maju tuto uroven. Ekvalizacia histogramu sa velmi casto pouziva na zvysenie kontrastu v obraze. Ekvalizaciou sa snazime dosiahnut idealny histogram, ktory obsahuje rovnaky pocet z kazdej zastupenej jasovej hodnoty. Matematicka definicia histogramu bola prevzata zo skript Milana Ftacnika.[7]Nech < p0,pk > je interval jasov vo vstupnom obraze a H(p) je histogram vstupneho obrazu. Cielom je najst monotonnu jasovu transformaciu q = T(p), aby vysledny histogram G(q) bol rovnomerny pre cely vystupny interval jasov < q0,qk > . Z poziadavky na monotonnost zobrazenia plucty v rovnici (1) mozeme chapat ako distribucnu funkciu diskretneho rozdelenia. Pre obraz s N riadkami a stlpcami a ziadanemu histogramu G(q), odpoveda konstantna hustota pravdepodobnosti, ktorej hodnota gc jeVysledok rovnice (2) nahradi lavu stranu rovnice (1). Rovnomerny vystupny histogram by bolo mozne ziskat pre spojite rozdelenie, pre ktore by rovnica (1) nadobudla tvarTeraz mozeme zapisat vyslednu jasovu transformaciu TIntegral v rovnici (4) sa nazyva kumulativny histogram. V digitalnych obrazoch sa aproximuje suctom, a preto vysledny histogram nie je vyrovnany idealne. Pre digitalny obraz rovnicu (4) mozeme prepisatJedna sa o modifikaciu metody ekvalizacie histogramu. Bezna ekvalizacia histogramu pouziva rovnaku transformaciu ziskanu z histogramu obrazu na transformovanie vsetkych pixelov. Na obraz sa diva ako celok. Tato metoda funguje spolahlivo, pokial je hodnota vsetkych bodov obrazu podobna v celom obraze. Avsak, ak obraz obsahuje oblasti svetlejsie alebo tmavsie ako vacsina obrazu, kontrast v tychto oblastiach nebude dostatocne zvyseny.Ekvalizacia histogramu adaptivnou metodou zlepsuje tuto situaciu transformaciou kazdeho bodu s transformacnou funkciou odvodenou z blizkeho okolia bodu. V svojej najjednoduchsej forme, kazdy bod je transformovany na zaklade histogramu okolitych bodov. Ziskanie transformacnej funkcie je rovnake ako pri beznej ekvalizacii histogramu. Body, nachadzajuce sa na okrajoch obrazka, vyzaduju zvysenu pozornost, pretoze ich okolie nelezi cele v obraze. Parametrom metody je velkost blizkeho okolia bodu. Ekvalizacia histogramu adaptivnou metodou s obmedzenym kontrastom CLAHE(Contrast limited adaptive histogram equalization) Zvycajne ma AHE tendenciu neprimerane zosilnit kontrast v oblastiach s takmer konstantnym kontrastom, lebo histogram v takychto oblastiach je vysoko koncentrovany. Ako vysledok moze AHE v tychto oblastiach zvysit sum. Ekvalizacia histogramu adaptivnou metodou s obmedzenym kontrastom je variant AHE, v ktorom je zosilnenie kontrastu obmedzene. V CLAHE, zosilnenie kontrastu v blizkosti daneho bodu je dane sklonom transformacnej funkcie. Toto je umerne sklonu kumulativnej distribucnej funkcie a tym padom aj hodnote histogramu v danom bode. CLAHE obmedzuje zosilnenie kontrastu orezanim histogramu vopred zadanou hodnotou pred pocitanim kumulativnej distribucnej funkcie. Dosledkom je obmedzenie sklonu kumulativnej distribucnej funkcie a tym aj transformacnej funkcie. Parametrom metody je velkost blizkeho okolia bodu a prahova hodnota pre orezanie histogramu.[10] Geometricka transformacia 2D obrazu je vektorova funkcia T, ktora zobrazi bod (x,y) do bodu (x0, y0). Mozeme si to predstavit ako vyrovnavanie deformovanej mriezky nakreslenej na elastickej podlozke. Hladame teda taku kombinaciu posobiacich sil (t. j. parametrov transformacnej funkcie), aby sa kresba na elastickej podlozke co najviac podobala pravidelnej mriezke. Geometricke transformacie vypocitaju na zaklade suradnic bodov vo vstupnom obraze suradnice bodov vo vystupnom obraze. Nejedna sa teda o transformaciu hodnoty funkcie, ale jej suradnic. Vdaka tomu mozeme odstranit geometricke skreslenie vzniknute pri snimani obrazu (napr. korekcie geometrickych poruch objektivu kamery, oprava skreslenia druzicoveho snimku sposobena zakrivenim zemegule). [6]Predspracovanie pomocou lokalnych operatorovPodstatou cinnosti lokalnych operatorov je systematicke prechadzanie zvycajne po riadkoch) celeho obrazu po jednotlivych pixeloch a uprava kazdeho pixelu na zaklade nejakeho vztahu zavisleho na okoli pixelu v jeho bezprostrednom okoli. Aplikaciou lokalnych operatorov je vyhladzovanie a detekcia hran. Ulohou vyhladzovania je odstranenie sumu, coho sprievodnym javom je nezelane rozmazanie hran, ktore boli na originalnom obraze ostre. Detekcia hran je prvou fazou pri detekcii objektov v obraze. Detekcia hran, alebo inak nazyvane ostrenie obrazu, na rozdiel od vyhladzovania, zvyraznuje vysokofrekvencne casti spektra (hrany). Neziaducim sprievodnym javom je aj zvyraznenie sumu. Oba navonok protichodne postupy maju rovnaku matematicku podstatu zalozenu na konvolucii.Diskretna dvojrozmerna konvoluciaDiskretna dvojrozmerna konvolucia je zakladom mnohych operacii pouzivanych pri predspracovani obrazu. Operacia diskretnej dvojrozmernej ma tvar: Pre skrateny zapis pouzivame znak ,,hviezdicka" F je obrazova funkcia povodneho obrazu, g je obrazova funkcia noveho obrazu, h sa nazyva konvolucna maska, konvolucne jadro alebo filter a udava koeficienty jednotlivych bodov v okoli O. Najcastejsie sa pouzivaju obdlznikove masky s neparnym poctom riadkov a stlpcov(3 x 3, 5 x 5...15 x 15), pretoze v tom pripade moze reprezentativny bod lezat v strede masky a pozicia, na ktoru zapiseme vyslednu hodnotu je dana jednoznacne. Vlastnosti konvolucie Komutativnost. Operacia konvolucie je komutativna, co mozeme vyjadrit vztahomAsociativnost. Konvolucia je asociativna, comu zodpoveda vztah Vypocet konvoluciePri vypocte konvolucie pouzivame postup dany definiciou. Na Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny je znazorneny vypocet jedneho vystupneho prvku. jednoduchost, kazdu vystupnu hodnotu pocitame ako sumu sucinov hodnoty konvolucneho jadra a prislusneho pixelu obrazu. Je zrejme, ze vypocet hodnot na okraji obrazu bude vyzadovat specialny postup. Su uplatnovane nasledujuce techniky.Doplnenie chybajucich hodnot nulovymi hodnotami alebo konstantou.Zrkadlenie. Chybajuce hodnoty sa doplnia zrkadlovo rovnake ku hodnotam pixelov na kraji obrazu.Rozsirenie. Chybajuce hodnoty sa doplnia hodnotami na okraji obrazu.Zmensenie vystupneho obrazu. Z programatorskeho hladiska je postup najmenej vhodny, hlavne pri viacnasobnom pouziti konvolucie.[13]Zisk filtra Pokial nie je nasim cielom obraz pri konvolucii zosvetlit alebo stmavit, tak zisk filtra musi byt' rovny jednej. Filter preto navrhneme tak, aby sucet vsetkych hodnot konvolucneho jadra bol rovny jednej.[13]Najdolezitejsie konvolucne jadra. Ako uz vieme, konvoluciu mozeme pouzit hlavne v pripade, ak chceme obraz vyhladit, rozmazat hrany, odstranit sum alebo ak chceme ziskat hranovy obraz. Podstatny je samotny vhodny navrh konvolucneho jadra. Nic nam nebrani odvodit ci navrhnut konvolucne jadro sami, ale v tejto casti dalej uvedieme zname, frekventovane pouzivane filtre. Vyhladzovacie filtre Medzi najznamejsie vyhladzovacie filtre patria priemerovaci a Gaussov filter. Priemerovaci filter, ako nazov napoveda, ma hodnoty konvolucneho jadra definovane tak, aby vysledkom konvolucie bol aritmeticky priemer okolia bodu daneho velkostou pouziteho konvolucneho jadra. Predpokladame, ze susedne body maju ten isty, alebo velmi podobny jas. Priklad konvolucneho jadra s rozmerom 3 x 3 ma nasledovny tvar:Gaussov filter ziskame, ak v konvolucnom jadre zvysime vyznam bodu uprostred, mozeme zvysit aj vyznam jeho susedov. Je odvodeny od Gaussovej dvojrozmernej funkcie, ktoru nebudeme uvadzat. Gaussove filtre mozu vyzerat nasledovneHranove filtre. Medzi popularne hranove filtre patria Prewittow filter, Sobelov filter alebo Laplacian. Prewittov a Sobelov filter sa skladaju z vertikalneho a horizontalneho konvolucneho jadra. Konvolucne jadra vertikalneho a horizontalneho Prewittovho su dane v tvare:Hodnoty vertikalneho a horizontalneho Sobelovho filtra su nasledujuce: Pouzitim konvolucnych jadier ziskame prispevok zvlast pre x-ovu a y-ovu hodnotu v danom bode. Ak chceme ziskat kompletny hranovy obraz, pouzijeme nasledujuci vztah: Laplacian je casto pouzivany pri detekcii pohybu. Laplacian je definovany ako suma druhej diferencie v danom pixely. Definicia Laplacianu pre rozmer 3 x 3 moze nadobudat tieto hodnoty: vyber metody pre implementaciu na GPU. Po zoznameni sa s programatorskym modelom CUDA a popise zakladnych metod predspracovania obrazu nasleduje kapitola, v ktorej vyberieme jednu konkretnu metodu, ktora bude prinosna pre generovanie umelych dat z uz existujucich. Pri vypracovani teoretickej casti sme si vedome vybrali niektore metody predspracovania, ktore sme popisali podrobnejsie ako ine, cim sme ich predbezne pokladali za kandidatov na implementaciu na GPU. Kandidati su nasledujuci: ekvalizacia histogramu adaptivnou metodou a diskretna dvojrozmerna konvolucia, ktora tvori zaklad pre mnohe filtre a postupy vhodne na riesenie tejto ulohy. Nasou dalsou ulohou je zistit, ci su metody vhodne pre implementaciu na GPU a ak su, najst existujuce GPU implementacie a porovnat ich kvalitu s CPU implementaciami a v zavere uskutocnit rozhodnutie v prospech metody, ktoru budeme implementovat na GPU. Analyza zlozitosti Ekvalizacia histogramu adaptivnou metodou Vychadzajuc z matematickej definicie ekvalizacie histogramu a definicie CLAHE, horna asymptoticka casova zlozitost CLAHE je kde w je sirka obrazu, h je vyska obrazu a f je velkost blizkeho okolia bodu. Diskretna dvojrozmerna konvoluciaHornu asymptoticku zlozitost konvolucie sme urcili z jej definicie a je nasledovna kde w je sirka obrazu, h je vyska obrazu a f je sirka konvolucneho jadra. Trieda zlozitosti metod je pri konstantnej vyske a sirke obrazu kvadraticka, je dostatocne velka na to, aby sme mohli uvazovat o implementacii na GPU. Samotna trieda zlozitosti ale nie je dostatocnou informaciou a dovodom na to, aby sme metodu implementovali na GPU. Existuju algoritmy s kvadratickou zlozitostou, ktore neboli a nebudu implementovane na GPU(napr. Bubble sort, Insertion sort). Ide prave o povahu operacii vykonavanych metodami nad kazdym pixelom obrazu, co ich robi vhodnymi metodami pre implementaciu na GPU. Jednoducho povedane, CLAHE pocita pre kazdy pixel obrazu histogram blizkeho okolia pixelu, konvolucia taktiez pocita hodnotu vystupneho pixelu na zaklade hodnoty susednych pixelov. Z toho vyplyva, ze tieto operacie mozno vykonavat paralelne, nezavisle pre kazdy pixel obrazu. Az vlastnost paralelizacie vykonavanych operacii hovori o tom, ze metoda je vhodna pre implementaciu na GPU, ktora je primarne urcena na riesenie problemov takehoto druhu. Testovanie existujucich implementacii. Predtym, ako preskumame dostupne, existujuce implementacie, predstavime system, na ktorom budu metody spustane a testovane. Zakladne informacie o systeme: Graficka karta, NVIDIA GeForce GTX 1050, na ktorej budeme implementovat vybrane metody a testovat existujuce, ma vypoctovu kategoriu 6.1. Vymenujeme niektore klucove vlastnosti, ktore mozu ovplyvnit implementaciu: maximalny pocet vlakien v bloku je 1024, velkost warpu je 32, maximalny pocet blokov na multiprocesore je 32, maximalny pocet registrov na blok je 65 KB maximalna velkost zdielanej pamate na blok je 48 KB, 5 multiprocesorov.Implementacie CLAHE Najskor sa budeme venovat existujucim implementaciam CLAHE. Menovite sme nasli a vyskusali implementacie CLAHE z kniznice OpenCV(Open Source Computer Vision). OpenCV je open-source kniznica zamerana na pocitacove videnie v realnom case. Obsahuje datove struktury, funkcie a algoritmy pre pracu s obrazom. Kniznica je multiplatformova a volne dostupna pre akademicke a komercne pouzitie. Niektore jej sluzby budeme pouzivat aj my, ale o tom viac v kapitole 4.Vyhodou tejto kniznice je skutocnost, ze ponuka implementaciu na CUDA, OpenCL a CPU, co nam vyrazne ulahci porovnanie a kvalitu jednotlivych implementacii. Jedinu metriku, ktoru budeme pouzivat na porovnanie implementacii bude cas straveny vypoctom a v pripade GPU zapocitame aj cas nutny preenos dat z CPU do GPU a spat. Vybranu metriku povazujeme za dostatocnu, lebo sme tieto algoritmy neimplementovali, nepozname implementacne detaily a zaujima nas az ich vysledna rychlost z pohladu koncoveho pouzivatela. Cas budeme merat v us. V nasledujucich riadkoch popiseme sposob testovania. Ako vieme z podkapitoly 2.1.1., parametrom metody CLAHE je velkost blizkeho okolia bodu a prahova hodnota pre orezanie histogramu. Prahovej hodnote sme priradili konstantnu hodnotu, lebo pri experimentovani nemala vplyv na cas trvania vypoctu. Rozmery blizkeho okolia bodu nadobudaju variabilne hodnoty a stanovili sme ich na 7x7, 15x15 a 30x30. Pocet opakovani pre kazdy rozmer je 100. Pri CPU a OpenCL implementacii sa v kazdom opakovani aplikuje operacia CLAHE. Pri CUDA implementacii sa okrem samotnej aplikacie CLAHE musi vstupny obraz manualne preniest z CPU do GPU pamate a vystupny obraz z GPU do CPU. Zdoraznujeme, ze pri OpenCL implementacii nie su tieto kroky nutne a prenos pamate medzi CPU a GPU prebieha automaticky na pozadi. Budeme merat cas jedneho opakovania. Vstupny obrazu je ciernobiely a jeho rozmer je 1920x1200 pixelov. Pred zaciatkom merania vykoname jeden zahrievaci cyklus, aby nedoslo ku skresleniu nameranych vysledkov vplyvom inicializacie GPU a dalsich rutin spojenych s kniznicou OpenCV. Vysledky testov su znazornene v nasledujucich tabulkach. Implementacie konvolucie. Podobne ako pri CLAHE, tak aj pri konvolucii vyskusame jej impementacie z kniznice OpenCV. OpenCV ponuka implementaciu na CPU, CUDA a OpenCL. Budeme pouzivat rovnaku metriku ako v pripade CLAHE. V dalsich riadkoch popiseme sposob testovania. V najjednoduchsom pripade je parametrom konvolucie rozmer konvolucneho jadra a hodnoty konvolucneho jadra. Hodnoty konvolucneho jadra nemaju vplyv na vypoctovy cas, operacie nasobenia a scitania musia byt vykonane nezavisle od hodnot. Experimentovali sme s konvolucnymi jadrami roznych rozmerov: 3x3, 5x5, 7x7, 9x9, 11x11, 13x13 a 15x15, aj ked najpouzivanejsie rozmery pri predspracovani obrazu su do rozmeru 9x9. Pocet opakovani pre kazdy rozmer je 100. Pri CPU a OpenCL implementacii sa v kazdom opakovani aplikuje operacia konvolucie. Pri CUDA implementacii sa okrem vypoctu musi uskutocnit prenos medzi CPU a GPU pamatou. Budeme merat cas jedneho opakovania. Vstupny obrazu je ciernobiely a jeho rozmer je 1920x1200 pixelov. Vykoname zahrievanie podobne ako pri CLAHE. Vysledky testov su znazornene v nasledujucich tabulkach. Testovali sme 3 rozne implementacie CLAHE: CPU, CUDA a OpenCL. Ukazalo sa, ze velkost blizkeho okolia bodu nema vyznamny vplyv na vypoctovy cas. Preto prejdeme k porovnaniu medzi samotnymi implementaciami. Rozdiel medzi CPU a GPU implementaciou nie je az taky vyrazny, ako by sme mohli ocakavat. Davame tomu za pricinu to, ze aj ked je vypocet na grafickej karte rychlejsi ako na CPU, musi dochadzat k prenosu pamate medzi CPU a GPU pamatou, co vyrazne ovplyvni vypocet. V pripade CUDA implementacie sme odmerali cas potrebny pre prenos dat a priemerne cini 700 us, 30-40% casu sa minie iba na prenos dat. Velkost prenasanych dat je 2,19 MB, co znamena, ze kazdy pixel zabera 1 B. Dalsim dovodom, preco je CPU implementacia taka efektivna, je aj pouzitie viacerych vlakien pri vypocte. Implementacia CUDA a OpenCL su si podobne, su priblizne 3-nasobne rychlejsie ako implementacia na CPU. Experimentovali sme s implementaciami CPU, CUDA a OpenCL. Zistili sme, ze sirka konvolucneho jadra ma vyrazny vplyv na vypoctovy cas. Najviac to bolo zretelne pri CPU implementacii, kde bol 16-nasobny rozdiel medzi konvolucnym jadrom sirky 3x3 a 11x11. Odpovedou na to, preco je CPU implementacia pre vacsie konvolucne jadra (13x13 a 15x15) rychlejsia ako pre mensie (11x11) je, ze pre vacsie jadra sa konvolucia pocita pomocou rychlej Fourierovej transformacie. Necakana je vysoka neefektivnost CUDA implementacie. Ak by sme aj odpocitali cas potrebny pre prenos pamate, co je priemerne 7000 us, CUDA stale zaostava nielen za OpenCL ale aj CPU implementaciou pre male konvolucne jadra (3x3, 5x5, 7x7), ktore sa casto pouzivaju a vobec sa nedokaze vyrovnat OpenCL implementacii. Najlepsou implementaciou konvolucie, ktoru sme testovali, je OpenCL. Pri malych konvolucnych jadrach je 2-nasobne rychlejsia oproti CPU implementacii a pri vacsich aj 5-nasobne. Vyber metody, ktoru budeme implementovat Na zaciatku kapitoly nebolo uplne jasne, ktoru metodu budeme implementovat. Po vykonani testov sa ukazalo, ze CPU implementacia CLAHE je vysoko optimalizovana a nie je priepastny vykonnostny rozdiel medzi CPU a GPU implementaciami. Preto vidime v pripade vytvorenia vlastnej GPU implementacie priestor na vykonnostne zlepsenie. Ak sa ale divame na CLAHE ako metodu pre generovanie umelych dat a porovname ju s konvoluciou, konvolucia je o nieco vhodnejsi kandidat pre generovanie umelych dat, lebo existuje viacero typov pouziti konvolucie a poskytuje viac moznosti pri generovani umelych dat ako CLAHE, vdaka roznym konvolucnym jadram, ktore su parametrom tejto metody. Zostal nam jediny kandidat - konvolucia. Po tejto uvahe sme si polozili otazku, ci ma vobec zmysel konvoluciu implementovat na GPU, vzhladom na kvalitnu OpenCL implementaciu. Domnievame sa ale, ze konvolucia je metoda, ktora je frekventovane pouzivana pri predspracovani obrazu, zaroven je vhodna na generovanie umelych dat a pre svoju jednoduchost je dobrym zaciatkom pre zoznamenie sa s programovanim a optimalizaciou kodu na GPU. V neposlednom rade, vidime potencial pre zrychlenie vypoctu konvolucie v porovnani s existujucou CUDA implementaciou a lepsiu spravu pamate. Vsetky tieto dovody nas priviedli k rozhodnutiu, ze metoda, ktoru budeme implementovat na GPU, bude konvolucia. Implementacia V nasledujucej kapitole sa budeme venovat podrobnemu popisu implementacie a systemu, ktory vznikne ako jej vysledok. Na zaciatku si zrekapitulujeme zadanie a ciel prace a exaktne specifikujeme poziadavky, ktore su na system kladene. Neskor popiseme nastroje, ktore sme pri implementacii pouzili, metriky, ktorymi budeme hodnotit kvalitu GPU implementaciii. Pozrieme sa na konvoluciu blizsie, z pohladu typov implementacie a popiseme jednotlive kroky implementacie, popri ktorych vysvetlime navrh systemu. Ako prvu vytvorime CPU implementaciu, ktora nam bude sluzit ako referencna implementacia pre porovnavanie spravnosti vysledkov s GPU implementaciami. Iteracnym postupom budeme vytvarat lepsie a efektivnejsie GPU implementacie, az sa dostaneme do bodu, v ktorom nebudeme vediet vylepsit aktualnu implementaciu. Priebezne budeme vytvarat a doplnat pravidla a udajove struktury pre efektivnu spravu pamate a poslednym krokom implementacie bude paralelizacia pripravy dat a post-processingu. V zavere kapitoly spravime experimentalne zhodnotenie s existujucimi implementaciami. Cielom prace, ako bolo velakrat zdoraznene, je vyuzitie GPU paralelizovanych vypoctov na generovanie umelych dat. Podmienkou, ktora bola nastavena uz pri zadavani prace, je pouzitie platformy CUDA pre vytvorenie GPU implementacie, ktora ma urychlit generovanie umelych dat. Z toho vyplyvaju aj poziadavky, ktore su kladene na vyvijany system. System musi vediet nacitat existujuce udaje, v nasom pripade sekvenciu obrazov, nad kazdym obrazom vykonat vybranu metodu s pozadovanymi parametrami a v pripade potreby vysledok ulozit na disk. Rozhodli sme sa implementovat metodu diskretnej dvojrozmernej konvolucie, ktora bola popisana v kapitole 2.3.1. a jej vyber zdovodneny v kapitole 3. Vstupom pre konvoluciu bude ciernobiely obraz a konvolucne jadro, ktoreho rozmery mozu byt 1x1, 3x3, 5x5, 7x7, 9x9, 11x11, 13x13 a 15x15. Rozmer konvolucneho jadra je obmedzeny na vymenovane rozmery z dovodu, ze sa jedna o najpouzivanejsie konvolucne jadra. Pri implementacii sme pozili jazyk C++. Dovodov, pre vyber tohto jazyka je viacero. Mohli sme pouzit C, ale C++ponuka objektovo orientovane programovanie a genericke programovanie a zdrojove kody CUDA su kompilovane kompilatorom nvcc, ktory dodrziava standard C++. Na vyber bol aj FORTRAN, ktory je zastarany a nepozname ho. Mohli sme pouzit aj Java a Python, ktore obaluju CUDA volania do C++ kodu, ale ich problemom je automaticka sprava pamate. Pre nacitanie vstupnych dat a ukladanie vystupnych dat pouzivame kniznicu OpenCV. Aby sme mohli pouzivat CUDA, museli sme si nainstalovat CUDA Toolkit. Toolkit obsahuje run-time-kniznice, nastroje na debugovanie a optimalizaciu kodu, vyssie spomenuty kompilator nvcc a ukazkove zdrojove kody. Pouzivame vyvojove prostredie Microsoft Visual Studio 2015, ktore vie integrovat NVIDIA Nsight, pokrocily nastroj pre debugovanie a profilovanie CUDA. Metriky pouzivane pri hodnoteni kvality GPU implementacie. Pri porovnavani vlastnych GPU implementacii nam nebude stacit iba celkovy cas vypoctu, ako tomu bolo doteraz, ale sme nuteni zaviest dalsie metriky, ktore budu detailnejsie. Celkovy cas vypoctu zacina okamihom, kedy pouzivatel zavola funkciu pre vypocet konvolucie s danymi parametrami a konci, ked dostane vysledok. Do tohto casu je zahrnute aj kopirovanie vstupneho obrazu z CPU do GPU, vypocet na GPU a nasledne kopirovanie vysledkov spat do GPU v pripade serializovanej verzie. Pri porovnavani implementacii z pohladu doby vypoctu nas ale nezaujima prenos dat medzi CPU a GPU, ale iba doba vypoctu konvolucie. Druhou metrikou preto bude cas straveny vypoctom na GPU, inak povedane, cas trvania kernelu. Dalsim udajom, ktory mozeme ziskat je pamatova priepustnost, ktora hovori o rychlosti prenosu dat. Vypocitajme teoreticku maximalnu priepustnost, ktoru mozeme dosiahnut na nasej GPU, na zaklade hardverovej specifikacie podla vzorca: MCR je frekvencia pamate v MHz, a MIW je sirka zbernice v bitoch. Frekvencia pamate nasej grafickej karty je 1354 MHz a sirka zbernice 128 b. Po dosadeni do vzorca dostavame hodnotu 43,328 GB/s, co je horna hranica pamatovej priepustnosti, ktoru by sme mali dosiahnut. Skutocnu, alebo efektivnu pamatovu priepustnost, ktoru dosahuje kernel, vypocitame nasledovne: Rb je pocet bajtov, ktore kernel precita z globalnej pamate a Wb je pocet bajtov, ktore kernel zapise do globalnej pamate a t je cas trvania kernelu v sekundach. Realne sme dosiahli vyssiu efektivnu pamatovu priepustnost ako teoreticku. Poslednou metrikou bude vypoctova priepustnost. Bezne pouzivanou jednotkou merania vypoctovej priepustnosti je GFLOP/s, co znamena ,,Giga-Floating-point OPeration per second", v preklade pocet operacii s pohyblivou desatinnou ciarkou za sekundu. Efektivnu vypoctovu priepustnost vypocitame vztahom: Pre meranie casu trvania kernelu, efektivnej pamatovej priepustnosti a efektivnej vypoctovej priepustnosti pouzijeme nastroj NVIDIA Nsight. Reporty z neho budu sucastou prilohy. Smerodajnou metrikou bude dlzka trvania kernelu. Bude snahou tuto metriku co najviac zlepsit.[14] Konvolucia z pohladu implementacieDoposial sme sa na konvoluciu pozerali iba z teoretickeho hladiska. Konvoluciu sme brali ako metodu, ktorej vstupom je jeden obraz, jedno konvolucne jadro a vystupom jeden obraz. Pri realnych aplikaciach konvolucie mame zriedkavo iba jeden obraz a jedno konvolucne jadro. Pocet vstupnych obrazov, konvolucnych jadier a pozadovanych vystupov byva premenlivy. Z pohladu implementacie mozeme jednotlive pripady od seba oddelit a riesit ako samostatny problem. Dovodom pre oddelenie je ziskanie priestoru pre optimalizaciu.Pripad, pri ktorom mame 1 vstup, jedno konvolucne jadro a jeden vystup je prikladom konvolucie 1:1:1 - jeden vstup, jedno konvolucne jadro, jeden vystup. Tento pripad je specialnym pripadom konvolucie 1:N:N - jeden vstup, N konvolucnych jadier, N vystupov, to znamena pre kazde konvolucne jadro vznikne vystup z povodneho obrazu. Tento pripad je ilustrovany na Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny. Komplikovanejsou formou konvolucie je pripad, v ktorom mame N vstupov, M skupin konvolucnych jadier velkosti N(jedno unikatne konvolucne jadro pre jeden vstup a pre kazdu skupinu jeden vystup), dokopy dostaneme M vystupov. Musi platit, ze vsetky obrazy maju rovnaky rozmer a konvolucne jadra v jednej skupine maju tiez rovnaky rozmer. Vystup pre jednu skupinu konvolucnych jadier sa ziska ako sucet vysledkov konvolucie N vstupov s N konvolucnymi jadrami z danej skupiny. Uvedeny pripad konvolucie sa pouziva pri konvolucnych vypoctoch, nazvime ho N:M:M konvolucia. Je zobrazeny na Kroky GPU implementacie budu najskor ukazane na konvolucii 1:1:1. Z pohladu pouzivatela sa bude jednat o konvoluciu 1:N:N, kernel avsak bude pocitat pri jednom spusteni iba jeden vystup. Neskor budeme implementovat konvoluciu 1:N:N a N:M:M, pri ktorych budeme vychadzat hlavne z kernelu pre konvoluciu 1:1:1. Tieto konvolucie budu pri jednom spusteni kernelu realne pocitat viacero vystupov. Zaroven predpokladame, ze na vstupe mame k dispozicii vstupny obraz a konvolucne jadro/jadra ulozene v CPU pamati.Vstup a vystup. Ako bolo zmienene, na vstup a vystup budeme pouzivat kniznicu OpenCV. Kniznica OpenCV obsahuje funkcie pre nacitanie a ulozenie obrazu a udajovu strukturu pre ulozenie obrazu a informacii o nom. My sme tieto funkcie a struktury zaobalili do triedy ImageFactory. Vieme, ze obraz je zlozeny z pixelov a moze byt ciernobiely alebo farebny. Pri ciernobielom obraze jeden pixel zabera 1B pamate- nadobuda hodnoty z intervalu <0,255>, co zodpoveda udajovemu typu unsigned char. Pixel ciernej farby sa ulozi ako 0 a pixel bielej farby ako 255. Pixel farebneho obrazu zaberie pamatove miesto rovne velkosti poctu farebnych kanalov, kde jeden farebny kanal zabera 1B a nadobuda hodnoty z intervalu <0,255>, rovnako ako pri ciernobielom obraze. Standardom je pouzivat 3 farebne kanaly- tzv. RGB farebny model. Nasa implementacia konvolucie bude na vstupe ocakavat jeden vstupny kanal. Ak by sme chceli aplikovat konvoluciu na farebny obraz, museli by sme ho najskor rozdelit na jednotlive kanaly, nad kazdym kanalom vykonat konvoluciu a vysledky z nej potom spojit do jedneho, vystupneho obrazu. My ale nebudeme pocitat konvoluciu s farebnymi obrazkami. Ak by sme chceli pocitat konvoluciu s farebnymi obrazkami, mozeme vypocet riesit ako specialny pripad konvolucie N:M:M, kde N = 3 a M = 1. System bude vediet nacitat ciernobiely obraz a aj farebny, ktory skonvertuje na ciernobiely, ktory ma jeden kanal.Dalsia otazkou bolo, aky udajovy typ budeme pouzivat pri vypocte konvolucie alebo akeho typu bude vstupny a vystupny obraz. Hodnoty konvolucneho jadra mozu byt realne cisla, preto sme museli pre vstup a vystup pouzit udajovy typ s pohyblivou desatinnou ciarkou - float. Vstupne pixely musime previest z unsigned char na float. Ak chceme vystupny obraz ulozit na disk, musime spravit opacny prevod, z float na unsigned char. Problemom je, ze float nadobuda hodnoty mimo rozsahu unsigned char. Zaporne hodnoty pixelov orezeme na 0 a vykoname takzvanu normalizaciu podla vzorca: Obraz po normalizacii vieme ulozit na disk. System umozni ukladanie vystupov(pred normalizaciou) na disk vo forme textoveho suboru. Pri porovnavani implementacii budeme pouzivat ako vstup ciernobiely obraz o rozmeroch 1920x1200.CPU implementacia CPU implementacia nam bude sluzit ako referencna implementacia pre porovnavanie spravnosti vysledkov s GPU implementaciami. Mohli sme pouzit implementaciu tretej strany, ale rozhodli sme sa implementovat vlastnu verziu z viacerych dovodov. Prvym je riesenie vypoctu hranicnych pixelov obrazu, sami si presne urcime, ako sa budu pocitat. Druhym je dovod, ze implementacie tretich stran pouzivaju ine algoritmy pre vypocet konvolucie, ako ten, ktory budeme pouzivat my. Musime poznamenat, ze naivna implementacia konvolucie na CPU je trivialna zalezitost. Pseudokod vyzera nasledovne: Vynechali sme kod pre obsluhu hranicnych pixelov. Musime vytvorit dve implementacie, jednu pre konvoluciu 1:N:N a druhu pre konvoluciu N:M:M. Implementacie sa principialne nelisia vypoctom konvolucie, ale maju rozne obsluhu vstupov a vystupov. V kapitole 3.3.1. sme si vymenovali niekolko sposobov, akymi mozno riesit vypocet hranicnych bodov. My budeme pouzivat dva sposoby, prvy bude rozsirenie - chybajuce hodnoty sa doplnia hodnotami na okraji obrazu a druhy bude pouzivat zmensenie vystupneho obrazu alebo orezanie. V druhom pripade sa obraz sirky W a vysky H, po konvolucii s konvolucnym jadrom sirky F zmensi na rozmer W - F + 1 x H - F + 1. Je zrejme, ze prvy sposob vypoctu hranicnych bodov je vhodnejsi, lebo obraz si zachova svoj povodny rozmer, ale opodstatnenie dvoch roznych sposobov bude vysvetlene v kapitole 4.2.3. V teoretickej casti sme sa venovali reprezentacii cisel s pohyblivou desatinnou ciarkou na GPU. Potrebujeme overit spravnost vysledkov medzi CPU a GPU implementaciou. Vysledok z GPU budeme povazovat za spravny, ak plati kde je velmi male cislo, napriklad 0,001. bude moct pri porovnavani vysledkov zadavat pouzivatel.GPU implementacia 1.1.1 Konvolucia 1:1:1Naivna implementacia Po tom, ako sme napisali a otestovali CPU implementacie, mohli sme napisat prvu GPU implementaciu. Nasim cielom nebude preniest CPU kod na GPU v pomere 1:1, ale zachovanie algoritmu ako takeho a dosiahnutie spravnych vysledkov. Pri tejto implementacii budeme vytvarat taky kernel, pri ktorom budeme programovat bez toho, aby sme mali nejake predchadzajuce znalosti a skusenosti s CUDA. V case, ked sa programovala tato implementacia, tomu aj tak bolo. Preto si dovolime tuto implementaciu nazvat naivnou. Bude sluzit ako odrazovy mostik pre zlepsovanie. Zaroven odpovie na otazku, ci ma zmysel optimalizovat a vylepsovat kernely. Pripomenieme, ze sa jedna o implementaciu konvolucie 1:1:1. Prihliadajuc na to, ze sme sa presunuli s prostredia CPU na GPU, nemozeme s GPU pristupovat ku CPU adresnemu priestoru priamo. Aby sme mali v GPU vstupny obraz, musime pren alokovat priestor na GPU v globalnej pamati a do tejto pamate ho z CPU pamate skopirovat. Rovnako aj s vystupom. Alokujeme ho a po vypocte ho skopirujeme z GPU pamate do CPU. Ako sme napisali, pre vstup aj vystup budeme pouzivat udajovy typ float. Velkost pamate, ktoru bude treba alokovat na GPU je 2*sizeof(float)*rozmer obrazu a velkost pamate, co sa bude kopirovat smerom z CPU do GPU a z GPU do CPU je sizeof(float)*rozmer obrazu. Alokovanie pamate a kopirovanie su operacie velmi drahe na cas, ale existuju techniky, ako tento cas zmensit. Tymto technikam sa budeme venovat neskor. Zatial sa snazime optimalizovat kernel a alokacia a kopirovanie pamate nemaju na dlzku vykonavania kernelu ziadny vplyv. Ako so vstupom aj vystupom, aj pre konvolucne jadro musime alokovat pamat a nakopirovat hodnoty konvolucneho jadra do GPU. V tejto verzii bude pre vypocet krajnych bodov pouzite rozsirenie. Pre predstavu o praci kernelu uvedieme a popiseme jeho pseudokod: pozicia.x = vypocitaj absolutnu x poTeraz mozeme popisat pracu kernelu. Najskor sa vypocita absolutna pozicia obrazu (x-ova a y-ova suradnica v obraze). Ak tato pozicia nepatri do obrazu, kernel konci. Dalej sa vypocita 1D pozicia na preindexovanie sa v jednorozmernom vstupnom poli. Potom prechadzame konvolucne jadro. Pri vypocte jednej hodnoty, ktora sa pripocita do celkoveho suctu, vypocitame absolutnu poziciu v obraze a zaistime, aby tato pozicia nebola mimo rozsahu obrazu (mensia ako 0 a vacsia ako niektory rozmer obrazu). Kernel nakoniec vysledok ulozi do vystupneho pola.Pocet pristupov jedneho vlakna kernelu ku globalnej pamati je rovny 2 * sirka filtra2+ 1. V je vidiet vysledky kernelu. Nazov kernelu odraza nazov zodpovedajucej triedy v aplikacii.Uz pri takejto jednoduchej GPU implementacii sa nam podarilo, az na konvolucne jadro rozmeru 1x1, urychlit konvoluciu pomocou GPU v porovnani s naivnou CPU implementaciou. Je zrejme, ze tato verzia ma vela nedostatkov. Za hlavny nedostatok povazujeme casty pristup ku globalnej pamati. Tento problem sa budeme snazit v dalsej iteracii ciastocne odstranit.Vylepsenie naivnej implementacieProblemom naivnej implementacie bol casty pristup ku globalnej pamati. Pocet pristupov vieme ale rapidne zmensit, ak umiestnime konvolucne jadro do inej pamate. Dovodom je, ze kazde vlakno kernelu pristupuje k rovnakym hodnotam konvolucneho jadra. Vyskusali sme konvolucne jadro umiestnit do zdielanej pamate a pamate konstant. S prvou menovanou pamatou sme nedosiahli ziadneho vyrazneho zrychlenia, odovodnujeme to nutnostou synchronizacie v ramci bloku a divergenciou vlakien, ktore nenacitavali hodnoty do filtra. Umiestnenie filtra do pamate konstant malo vyrazny dopad na vykon, hlavne pri vacsich konvolucnych jadrach. Pocet pristupov do globalnej pamate sa tymto zmensil dvojnasobne. Vyhodou pamate konstant je, ze je cachovana a umiestnena v L2 pamati. Konvolucne jadro musi byt nakopirovane do pamate konstant este pred vykonanim kernelu, ale to iste sa muselo vykonat aj v naivnej implementacii, kde konvolucne jadro bolo nakopirovane do globalnej pamate.Pouzitie pamate konstant pre konvolucne jadro nebolo jedinym vylepsenim, ktore sme vykonali. Zmenili sme taktiez aj funkcie min a max, pouzili sme verzie zo standardnej kniznice, ktore sa lisia najviac v tom, oproti povodnym,ze su implementovane ako sablony a su inline (nedochadza k volaniu funkcie, ale kod funkcie je priamo vlozeny na miesto, odkial sa funkcia vola). Poslednou upravou bolo pouzitie sablony pre parameter sirka konvolucneho jadra. Takto sa z parametru sirka konvolucneho jadra stane konstanta a mozeme pouzit direktivu prekladaca #pragma unroll, ktora ,,rozbali" cyklus pri prechadzani konvolucneho jadra. Kompilator pozna pocet cyklov uz v case prekladu a usetrime instrukcie pre inkrementaciu a porovnanie oproti cyklom vyhodnocovanych za behu a aj pamatove miesto pre premennu- register. Pocet pristupov jedneho vlakna kernelu ku globalnej pamati je rovny sirke filtra2+ 1, co je takmer dvojnasobne menej ako pri naivnej implementacii. Vysledky vylepsenej naivnej implementacie je mozne vidiet v Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny.Upravy, ktore sme vykonali oproti naivnej implementacii mali vyznamny dopad na pozorovane veliciny. Mozeme povedat, ze sa jedna o najvacsi skok v rychlosti medzi dvoma iteraciami, ktory dosiahneme. Vypoctova priepustnost je 10-nasobna oproti naivnej implementacii a dosahujeme vysoku pamatovu priepustnost. To, co dokazeme na danej implementacii vylepsit, je zmensit pocet pristupov ku globalnej pamati, vyuzitim zdielanej pamate a zarovname pamat, aj pre vstup a vystup, aby sme maximalizovali zhlukovanie pamati, o ktorom sa pise v kapitole 2.4.Implementacia so zdielanou pamatouV predchadzajucich implementaciach sme nepouzivali zdielanu pamat. Mali sme snahu ulozit konvolucne jadro do zdielanej pamate, ale neuspesne. Pripomenme si vyhody zdielanej pamate. Sidli priamo na multiprocesore a je mnohonasobne rychlejsia ako globalna pamat a nevyzaduje striktne dodrziavanie pristupovych vzorov ako tomu je pri globalnej pamati. Jej nevyhodou je jej obmedzene mnozstvo. Vlakno kernelu doteraz zakazdym nacitavalo hodnoty vsetkych svojich susednych pixelov. Mozeme vyuzit skutocnost, ze vlakna su organizovane v blokoch a tak mozu vlakna v ramci bloku zdielat hodnoty svojich susedov a tym redukovat pristup ku globalnej pamati. Teraz kazde vlakno nacita jednu hodnotu vstupu z globalnej pamate a ulozi ju do zdielanej. Pri vypocte vystupneho pixelu nebudeme pristupovat ku globalnej pamati, ale ku zdielanej.Vznikla poziadavka na efektivne nacitanie globalnej pamate do zdielanej pamate v ramci bloku. Pri hladani riesenia sme identifikovali dva rozne vzory nacitania, kazdy z nich ma svoje vyhody a nevyhody. Kazdy si podrobne popiseme. Nech blok vlakien ma sirku Bw a vysku Bh. Sirka konvolucneho jadra je h. V ilustracnych obrazkoch bude Bw = 16, Bh = 16 a h = 5. Prvy vzor je znazorneny na Obrazok 1. Uvedieme pseudokod pre nacitanie do pamate: positionShared.x = absolutna x-ova pozicia bloku positionShared.y = absuklutna y-ova pozicia bloku threadX = id vlakna x threadY = id vlakna y pre j = threadY; j < h - 1 + Bh ; j += Bh pre i = threadX; i < h - 1 + Bw ; i += Bw shared[j][i] = vstup[positionShared.y + j][positionShared.x + i] synchronizuj vlakna v bloku Vlakna bloku nacitaju 2D oblast o rozmeroch (Bw + h - 1) x (Bh + h - 1), co je aj pocet pristupov bloku ku globalnej pamati pri nacitani. Vlakna bloku vypocitaju Bw x Bh pixelov. Vo vylepsenej naivnej implementacii je pocet pristupov ku globalnej pamati pri nacitani v ramci bloku rovny Bw x Bh x h2. Nevyhodou tohto pristupu je, ze niektore vlakna musia nacitat viac hodnot z globalnej pamate, zatial co ine vlakna nacitali hodnoty a cakaju, co sa prejavi dlhym casom synchronizacie vlakien v ramci bloku. Vyhodou tohto pristupu je, ze nema obmedzenie pre velkost konvolucneho jadra a je s nim mozne pocitat aj konvolucne jadra velkych rozmerov. Pocet spustenych blokov zostava rovnaky ako pri naivnej implementacii. Optimalizacii parametrov sirka a vyska bloku sa v tejto implementacii zatial nebudeme venovat, ale uvedomujeme si, ze ich vyber ma dopad na cas trvania kernelu. Obrazok 1 : Prvy vzor pre nacitanie do zdielanej pamate Druhy vzor je ukazany na obrazku 14. Uvedieme pseudokod pre nacitanie do pamate: threadX = id vlakna x threadY = id vlakna y absoluteImagePosition.x = absolutna x-ova pozicia obrazu absoluteImagePosition.y = absolutna y-ova pozicia obrazu shared[threadY][threadX] = vstup[absoluteImagePosition.y][absoluteImagePosition.x] Potrebujeme zaviest pojem dlazdica. Jednoducho povedane, dlazdica je taka oblast bloku, ktora pocita vystup pre dany blok. Nech je sirka dlazdice Tw a vyska dlazdice Th. Na Obrazok 2 je Tw = 12 a Th = 12 a dlazdica je znazornena cervenou farbou. V tomto postupe kazde vlakno bloku nacita jednu hodnotu z globalnej do zdielanej pamate. Vlakna bloku nacitaju 2D oblast o rozmeroch Bw x Bh , vypoctu sa ale nezucastnuju vsetky vlakna, ale iba ich podmnozina. Pre velkost dlazdice musi platit, ze Tw <= Bw - (h - 1) a Th <= Bh - (h - 1). Pocet vlakien, ktore pokracuju vo vypocte je Tw x Th a vlakna, ktore sluzia pre nacitanie hranicnych pixelov, je Bw x Bh - Tw x Th. V Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny uvedieme, ako sirka konvolucneho jadra vplyva na pocet aktivnych a pasivnych vlakien. Pocet vlakien v bloku bude 1024, co je hardverove obmedzenie vyplyvajuce z vypoctovej schopnosti zariadenia, a dlazdica bude maximalne mozneho rozmeru, vyplyvajuceho z obmedzenia, ktore pre nu plati. Mozeme si vsimnut, ze s rastucou sirkou konvolucneho jadra sa zvacsuje aj pocet pasivnych vlakien, pri jadrach so sirkou 11 a vyssie je viac ako 50 % vlakien nepodiela na vypocte. Problemom nie je len to, ze su vlakna pasivne, ale dochadza k divergencii vlakien v ramci warpu. Ak by sme chceli tymto sposobom pocitat velke konvolucne jadra, bolo by to nemozne, lebo by nebola dodrzana podmienka pre velkost dlazdice. Maximalne mozeme pocitat s konvolucnym jadrom o sirke 32 a aj to velmi neefektivne.V ramci bloku vieme vypocitat iba tolko pixelov, aky je rozmer dlazdice. Z toho vyplyva, ze musime zvysit aj pocet spustanych blokov, v porovnani s naivnou implementaciou. Ak povodna mriezka mala N x M blokov, teraz bude mat N* Bw/Tw x M* Bh/ Th blokov. Z toho, co sme napisali, jedinym pozitivom tohto vzoru je, ze kazde vlakno nacita presne 1 hodnotu z globalnej pamate do zdielanej a synchronizacia v bloku je rychla. Ako pri prvom vzore, aj pri tomto zohrava vyska a sirka bloku velku ulohu. Okrem toho mame k dispozicii parametre sirka a vyska dlazdice. Spomenute parametre zatial nebudeme optimalizovat. Obrazok 2 : Druhy vzor pre nacitanie do pamate. Dalsou technikou, ktora by mala ovplyvnit cas trvania kernelu je pridanie zarovnania pamate pre vstup a vystup. Doteraz sme vstup a vystup ukladali vo velkom jednorozmernom poli. Iba pri prvom riadku obrazku sme mali istotu, ze je zarovnany. Zarovnanie pamate musime zabezpecit na hostovi. CUDA obsahuje funkciu pre alokaciu a kopirovanie pamate pre dvojrozmerne polia. Funkcia alokuje pamat po riadkoch obrazu s tym, ze dalsi riadok sa nachadza az na adrese, ktora je zarovnana. Pri pristupe k pamatovemu priestoru, potrebnemu pre zarovnanie pamate, nie je definovane spravanie. Tymto sposobom nechame zarovnat aj vstup a vystup. Dobrou spravou je, ze funkcie alokacie a kopirovania nie su pomalsie oproti svojim jednorozmernym naprotivkom. Aby sme nemuseli v kerneli robit kontrolu pre velkosti obrazu, alokujeme o nieco vacsi vstup a vystup, aby kernel mohol pristupovat k pixelom, ktore su mimo obrazu. Pre vypocet hranicnych bodov pouzivame rozsirenie. Mozno je to detail, ale v ramci kernelu su to 4 volania funkcie min alebo max plus 1 premenna navyse pre ulozenie vysledku. Tieto zdroje vieme usetrit, ak pre vypocet hranicnych bodov pouzijeme orezanie obrazku. Preto budeme pouzivat pre vypocet hranicnych bodov orezanie. Poslednou upravou, ktora sa netyka priamo kernelu, ale prenosu dat medzi CPU a GPU bude pouzitie pinned memory. Pamat alokovana funkciou malloc na CPU je defaultne strankovatelna. GPU nevie pristupovat k datam zo strankovatelnej pamate priamo, ale pri prenose dat musi CUDA najskor alokovat docasnu pinned memory a nasledne data zo strankovatelnej pamate preniest do pinned memory. Mozeme usetrit tento prenos, ak pre prenos pouzijeme pinned memory. Rychlost kopirovania sa z povodnych 3000 MB/s zvysila na 12000 MB/s. Po vsetkych spomenutych upravach sa mozeme pozriet na vysledky dvoch implementacii, ktore sa lisia vzorom pre nacitanie dat do zdielanej pamate. Pri prvom vzore pouzijeme blok o velkosti 32x16 a pri druhom 32x32. Dlazdica bude mat maximalny rozmer vyplyvajuci z obmedzenia, ktore musi splnat.Tabulka 1 : Implementacia Kernel shared full block.Nacitanie dat z globalnej pamate do zdielanej pamate, zarovnanie pamate a pouzitie orezania pre vypocet hranicnych pixelov prinieslo zlepsenie. Najvacsi vplyv na posun vo vykone malo pouzitie zdielanej pamate. Vzor 1 dosahuje lepsie vysledky pre konvolucne jadra sirky 9 a viac. Pre male jadra (1x1, 3x3) je pomalsi ako vylepsena naivna implementacia. Davame tomu za pricinu dlhej synchronizacii vlakien v ramci bloku. Ako sme mohli ocakavat, vykon vzoru 2 degraduje s rastucou sirkou konvolucneho jadra. Pre jadra sirky 1, 3, 5 a 7 dosahuje vynikajuce vysledky z pohladu casu trvania kernelu. Ak by sme optimalizovali parametre jednotlivych vzorov (sirka, vyska bloku, dlazdice), nachadzali by sme sa v stadiu, v ktorom, by sme mohli nadobudnut pocit, ze uz nie je co zlepsit. Pre male konvolucne jadra by sme pouzili vzor 1 a pre velke vzor 2. Po podrobnej analyze kernelov sme zistili, ze kernely nie su dostatocne vytazene a najvacsie percento casu stravi kernel pamatovymi operaciami. Potrebujeme zvysit mnozstvo prace, ktore kernel vykonava a to tak, ze kernel nebude pocitat iba jeden vystupny pixel, ale viacero pixelov a zaroven bude nacitavat viac dat z globalnej pamate do zdielanej. Tym sa znizi aj celkovy pocet spustanych blokov. Je potrebne urcit, ake rozmery bude mat oblast, ktoru bude kernel pocitat. Nazvime tuto oblast subdlazdica. Sirka subdlazdice bude Pw a vyska Ph. Je nutne urcit vhodne rozmery subdlazdice Po prve preto, lebo od rozmerov subdlazdice zavisi pocet spustenych blokov. Ako priklad uvedieme obraz, ktoreho rozmery su 1920 x 1200 a velkost bloku je 32 x 32. Velkost subdlazdice bude 2x2. Povodne by sme museli spustit (1920 / 32= 60; 1200 / 32 = 37,5; 60 x 38 = 2280) 2280 blokov. Ak pouzijeme subdlazdicu, pocet blokov klesne na (1920 / 2 / 32 = 30; 1200/2/32 = 18.75; 30 x 19=570), 570, co je 4-krat menej blokov. Potom pocet blokov pri pouziti subdlazdice je mozne vypocitat ako podiel povodneho poctu blokov a sucinu vysky a sirky subdlazdice. Po druhe, musime mysliet na vzor k pristupu ku globalnej pamati. Nase obrazy su v pamati ukladane po riadkoch, preto nie je vhodne pouzivat subdlazdie, ktore maju velku vysku a malu sirku, lebo by sme kazdy pixel nacitavali z pamatovej adresy, ktora ma inu lokalitu. Po tretie, velkost subdlazdice vplyva aj na pouzite prostriedky kernelu. Cim vacsi rozmer subdlazdice, tym potrebuje kernel viac registrov pre ulozenie vysledkov. Zvysi sa aj pocet potrebnej zdielanej pamate, ktoru vyzaduje blok na svoje spustenie. Pretoze mnozstvo zdielanej pamate pripadajucej na blok je obmedzene, moze nastat situacia, pri ktorej nebude mozne blok spustit, lebo vyzaduje vacsie mnozstvo zdielanej pamate, ake su hardverove limity zariadenia. Po stvrte, musime mysliet na parametre ako velkost bloku, v pripade druheho vzoru aj velkost dlazdice a aj sirku konvolucneho jadra. Urcit vhodnu velkost subdlazdice preto nie je jednoducha uloha. Pri pociatocnom vybere subdlazdice sme si vybrali subdlazdice, o ktorych sme predpokladali, ze pri ich pouziti bude dodrzany vzor pristupu ku globalne pamati a nespotrebuju velke mnozstvo registrov pre ulozenie vysledkov. Nasledne vyber subdlazdice prebiehal experimentalne. Na Chyba: Zdroj odkazu nenajdeny su znazornene subdlazdice, ktore sme testovali. Ocakavali sme, ze najlepsie si budu pocinat subdlazdice, ktorych vyska je jedna, lebo kernel pristupuje k pamatovym miestam, ktore su ulozene za sebou, ale nebolo tomu tak. Najlepsie vysledky dosahovali pre male konvolucne jadra subdlazdice velkosti 2x2 a pre velke 3x3. V tejto implementacii sme taktiez upravili sposob, akym pristupujeme ku globalnej pamati z pohladu poctu prenasanych bajtov v jednej transakcii. Doteraz sme pri kazdom pristupe ku globalnej pamati citali a zapisovali udaje o velkosti udajoveho typu float. Pri subdlazdici 4x1 sme museli 4-krat pristupit k pamatovym miestam, ktore sa nachadzaju v pamati fyzicky za sebou. Tuto skutocnost mozeme vyuzit a v jednej transakcii preniest udaje o velkosti 4*sizeof(float) zacinajuc na adrese prveho prvku subdlazdice. Tym zvacsime mnozstvo prenasanych dat a znizime pocet pristupov k pamati. Tento pristup aplikujeme aj pri ostatnych subdlazdiciach. V predchadzajucich implementaciach so zdielanou pamatou sme spomenuli, ze pri nich nebudeme optimalizovat parametre sirka a vyska bloku, pripadne sirka a vyska dlazdice pri vzore 2. V aktualnej implementacii to zmenime a najdeme optimalne parametre. Je nutne podotknut, ze zvolenie spravnej sirky a vysky bloku ma vyrazny vplyv na cas behu kernelu. Vyska a sirka bloku musi byt zvolena tak, aby doslo k maximalnej utilizacii zdrojov GPU. Ak hovorime o zdrojoch, tak mame na mysli pocet registrov, ktore pouziva blok a velkost zdielanej pamate pre blok. Taktiez musime mysliet na to, ze pocet spustanych vlakien v bloku musi byt nasobkom poctu vlakien vo warpe, kvoli zhlukovaniu pamate a aby boli aktivne vsetky vlakna vo warpe. Dosiahneme to jednoducho, parameter sirka bloku bude vzdy celociselnym nasobkom poctu vlakien vo warpe (32). Z toho sme urcili, ze sirka bloku bude vzdy 32. Zostava nam urcit iba spravnu vysku bloku. Vyska bloku bola urcena tak, aby sme dosiahli maximalnu utilizaciu zdrojov GPU s ohladom na vypoctovy cas. Nastali pripady, ze sme mali vysoku utilizaciu, ale celkovy cas trvania kernelu bol dlhsi. Pri vzore 2 bolo nutne urcit aj velkost dlazdice. Ako sme mohli ocakavat, je najlepsie, ak ma dlazdica maximalny mozny rozmer vzhladom na blok. V tabulkach nizsie su znazornene vysledky pre vzor 1 (dalej ho budeme volat Kernel shared full block) a vzor 2 (nazveme ho Kernel shared incomplete block), s pouzitim subdlazdic o rozmeroch 2x2 a 3x3 spolu s hodnotami parametrov, ktore dosahovali najvyssi vykon. Zvysenie mnozstva prace, ktoru vykonava vlakno ma meratelny dopad na cas behu kernelu. Testy ukazali, ze subdlazdica velkosti 2x2 je vhodna pre jadra mensej sirky (1, 3, 5, 7) a subdlazdica 3x3 zas pre vacsie (9, 11, 13, 15). V tabulkach maju zlte pozadie tie konfiguracie, ktore zo vsetkych konfiguracii dosahuju najlepsi vypoctovy cas pre danu sirku konvolucneho jadra. Kazda konfiguracia ma optimalne zvolene parametre, vzhladom na hardverove vlastnosti grafickej karty, ktoru pouzivame. Za skvely vysledok povazujeme rovnaky cas trvania kernelu pre konvolucne jadra sirky 1, 3 a 5. Pri konvolucnych jadrach sirky 13 a 15 sme dosiahli 3-nasobne zrychlenie v porovnani s implementaciou, ktorej vlakno pocitalo iba jeden vystup. Pri pohlade na pamatovu a vypoctovu priepustnost kernelu pre sirky 1 a 5 vidime, ze vypoctova priepustnost pre sirku 5 je mnohonasobne vyssia ako pri sirke 1. Pamatova priepustnost je ale podobna. Z toho vyplyva, ze kernely sirky 1,3 a 5 spomaluje pamatova priepustnost zariadenia a sposob pristupu ku globalnej pamati a nie aritmeticke operacie, ktore kernely vykonavaju. Pamatovu priepustnost zariadenia ovplyvnit nevieme, je dana vyrobcom, ale pri vzore pristupu k pamati si myslime, ze nedokazeme najst lepsi vzor. Pre jadra sirky 7 a viac je naopak pocet aritmetickych operacii viacnasobne vacsi oproti jadram mensej sirky, najlepsie to vidiet na vypoctovej priepustnosti kernelu. Limitujucim faktorom je rychlost aritmetickych operacii a nie vzor pristupu ku globalnej pamati, ako pri jadrach mensej sirky. Rychlost aritmetickych operacii by sme mohli vylepsit specialnymi hardverovymi instrukciami, ale tieto nesplnaju standard IEEE 754 a po ich nasadeni nebol dopad na vypoctovy cas vyrazny. Po vsetkych upravach, ktore sme spravili od naivnej implementacie az po aktualnu sa domnievame, ze sme sa dostali do bodu, v ktorom nevieme vylepsit pristup ku globalnej pamati a ani inym sposobom vyrazne ovplyvnit vypoctovy cas kernelu. Ziskane implementacie povazujeme tymto za finalne a budu pouzite ako zaklad pre konvoluciu 1:N:N a N:M:M. Celkovo pouzijeme 3 rozne kernely, 2 rozne vzory pristupu ku globalnej pamati. Finalne implementacie s vysledkami a parametrami je mozne vidiet v. Konvolucia 1:N:N Doteraz sme riesili vylepsovanie implementacie pre konvoluciu 1:1:1. Konvoluciu 1:N:N by sme mohli povazovat za specialny pripad konvolucie 1:1:1, kde by sme pre kazde konvolucne jadro spustili kernel pre konvoluciu 1:1:1, ale stratili by sme tak priestor na zlepsovanie. Pri konvolucii 1:1:1 mame vstupny obraz nacitany v zdielanej pamati a pocitame vystup iba pre jedno konvolucne jadro. Kernel pre konvoluciu 1:1:1 upravime tak, ze nacitanie udajov do zdielanej pamate zostane nezmenene, ale budeme pocitat viacero vystupov pre konvolucne jadra rovnakej sirky. Tu nastali viacere komplikacie. Ak mame N konvolucnych jadier rovnakej sirky, potrebujeme mat na GPU naalokovanych N dvojrozmernych poli pre vystup. Bolo by velmi nerozumne, ak by sme pred kazdym spustenim takehoto kernelu alokovali N dvojrozmernych poli pre vystup. Na riesenie tohto problemu sme pouzili memory pool, alebo "bazen pamate". Nazvyme ho memory pool pitched, pitched je cast nazvu funkcie, ktora alokuje pamat tohto memory poolu. Pri jeho pouziti budeme moct pri jednom spusteni kernelu vypocitat tolko vystupov, aka je velkost memory poolu. Pri spusteni aplikacie vyalokujeme konstantny pocet dvojrozmernych poli na GPU vopred urcenej velkosti. Najlepsie by bolo, ak by bol pocet dvojrozmernych poli v memory poole co najvacsi a rozmer dvojrozmerneho pola mal taky rozmer, ako je najvacsi obraz, s ktorym sa bude pocitat. Ak je obraz vacsi ako dvojrozmerne pole, dojde k prealokovaniu memory poolu a ak je pocet pozadovanych vystupov vacsi ako velkost memory poolu, tak musime vypocet rozdelit do viacerych kernelov. Ak sme uz pouzili memory pool pre vystup obraz, mozeme ho rovnako pouzit aj pre vstup. Velkost memory poolu pitched pre vstup sme urcili na 10 a pre vystup na 20. Pociatocny rozmer dvojrozmerneho pola je 2000x2000 a dalsich 300 pre kazdy rozmer navyse, aby kernel mohol pristupovat aj mimo rozsah obrazu. Memory pooly by mohli byt aj vacsej velkosti, ale nasa graficka karta ma iba 2GB globalnej pamate. Pri terajsej velkosti memory poolov potrebujeme sizeof(float)x2300x2300x(10 + 20)/ 220 605 MB z globalnej pamate. Delitel 220 sluzi na prevod z B na MB. Tieto hodnoty moze programator podla potreby zmenit. Mame memory pool pre vstup aj vystup, teraz ale potrebujeme dostat adresy vystupu do kernelu. Prenasali sme ich parametrom kernelu ako pole poli smernikov, ale vysledok bol zarazajuci. Ako priklad uvedieme Kernel shared incomplete block so sirkou konvolucneho jadra 3. Pred upravou trval kernel priblizne 200 us a po pridani parametra pole poli smernikov az 2600 us, co nie je pripustne. Museli sme najst iny sposob, ako dostat pociatocne adresy pre vystup do kernelu. Ako pri konvolucnych jadrach, aj teraz sme pouzili pamat konstant. Potom sme sa opat dostali na 200 us pri jednom vystupe. Vypoctova kategoria zariadenia, ktoru pouzivame, umoznuje asynchronny prenos dat medzi CPU a GPU a pocas samotneho prenosu dat dokaze zariadenie spustat kernely. Tato schopnost nam pride ako velmi vhodna a ziaduca, lebo nam umozni pocas vypoctu prenasat udaje, ci uz vstupny alebo vystupny obraz a tym usetrime cas. Pre nazornost ukazeme konvoluciu 1:N:N, ktorej vstupom budu 2 obrazy a konvolucne jadra sirky 1,3,5,7,9,11,13 a 15 a operacie pocitania a kopirovania dat budu prebiehat seriovo. Tento priklad je znazorneny na Na je priklad konvolucie, kde operacie prebiehaju asynchronne. Zeleno farbou je znazorneny prenos udajov z CPU na GPU a fialovou z GPU na CPU. Ostatne farby su kernely. Aby sme dosiahli pozadovane spravanie, musi byt dodrzanych viacero podmienok. Operacie, od ktorych pozadujeme, aby prebiehali asynchronne, musia byt vykonavane v samostatnych prudoch. Prud je sekvencia operacii, ktore sa vykonavaju v poradi prichodu na GPU. CUDA operacie v roznych prudoch mozu byt vykonavane paralelne a operacie v roznych prudoch mozu byt prerusene. Vsetky operacie, ktore sme vykonavali (spustanie kernelov, kopirovanie pamate), boli vykonavane v takzvanom defaultnom prude. Aby sme dosiahli asynchronnost, operacie musia prebiehat mimo defaultneho prudu. Kazdy prud je mozne explicitne synchronizovat. Aby bolo kopirovanie pamate asynchronne, musi byt pouzita pinned memory, o ktorej sme pisali v kapitole 4.2.3 a funkcia pre asynchronne kopirovanie. Kopirovanie pamate musi prebiehat v rozlicnych smeroch a zariadenie musi mat dostatok zdrojov (registre, zdielana pamat). Aby sme splnili podmienky, musime pouzit 3 rozne prudy. Jeden pre kopirovanie dat z CPU na GPU, druhy prud pre spustanie kernelov a treti pre kopirovanie dat z GPU na CPU. Kazdy prud musi byt samostatne synchronizovany z pohladu CPU, preto kazdy prud umiestnime do samostatneho vlakna. Dostaneme tak tri vlakna a kazdemu bude prisluchat jeden prud. Strucne popiseme pracu vlakien. Prve vlakno mozeme oznacit za preprocessing, bude pridelovat ulohy (pracovne davky) druhemu vlaknu a nacitavat vstup z CPU do GPU. Uloha je charakterizovana poctom konvolucnych jadier, sirkou konvolucneho jadra (uloha ma konvolucne jadra rovnakej sirky), pamatou inicializovanou hodnotami konvolucnych jadier, adresou vstupneho obrazu, zaciatocnym indexom do pola vystupnych adries a rozmery spracovaneho obrazu. Druhe vlakno, processing, bude preberat ulohy od prveho vlakna, spustat kernely a po vypocte vystupy odovzda tretiemu vlaknu. Tretie vlakno alebo postprocessing, skopiruje vystupy z GPU do CPU pamate. Najvacsim synchronizacnym a algoritmickym problemom, ktory sme museli vyriesit, bolo, ako pouzit pamat z memory poolu pre vystup. Budeme vzdy pridelovat ulohe cely adresny rozsah vystupu alebo iba tolko, kolko vystupov uloha potrebuje? Kedy budeme uvolnovat pridelene adresy, az po tom, ked sa skopiruju vsetky vystupy ulohy alebo hned, ked je vystup spracovany? Netreba zabudat, ze tieto adresy mame v jednorozmernom poli. Ako riesenie sme pouzili cyklicky front. Pri vyziadani adresy/adries vystupu front vracia pociatocny index, kde zacina prva adresa vystupu. Tento index vieme poslat do kernelu a na zaklade informacie o velkosti frontu vypocitat adresu vystupu. Tato operacia je blokujuca, ak vo fronte nie je dostatok adries. Akonahle sa uvolni pozadovany pocet adries, index je prideleny. Do fronty mozno vracat adresy po jednom, akonahle je vystup spracovany, moze byt opatovne pouzity. Aby boli operacie kopirovania asynchronne, potrebujeme alokovat pinned memory, ktora nie je strankovatelna. Jej alokacia je drahy proces. Aby sme sa tomu ciastocne vyhli, mozeme pouzit memory pool, aj pre vstup a vystup. Nazvime ho memory pool pinned. Ak je memory pool pre vstup prazdny, pokusame sa alokovat pinned memory. Ak zlyha alokovanie pinned memory, alokujeme strankovatelnu pamat. Pri vystupe uprednostnujeme pri vyprazdneni memory poolu alokaciu strankovatelnej pamate, aj za cenu pomaleho kopirovania. Na alokacii pinned memory sa podiela aj GPU a tato operacia neprebieha asynchronne, co nam prekaza, lebo pocas nej nemozeme kopirovat pamat ani spustat kernely. Ak velkost alokovanej pamate v memory poole nie je dostacujuca (velkost pozadovanej pamate je vacsia, oproti tomu, s akou bol memory pool inicializovany), tak pouzivame rovnaky postup, ako ked je memory pool prazdny. Samotny kernel si vyzadoval este drobne upravy. Aby sme vykonnostne nezaostavali za kernelom pri konvolucii 1:1:1, pocet filtrov a velkost frontu sme museli prenasat ako parametre sablony. Po vypocte jedneho vystupu musime synchronizovat vlakna v bloku, kvoli zhlukovaniu pamate. Ak mame iba jeden vystup, tato synchronizacia nie je nutna. Pocas testovania sme prisli na to, ze pri vacsich konvolucnych jadrach nie je vhodne, ak kernel pocita tolko vystupov, kolko ma k dispozicii pamate z memory pool pitched pre vystup. Ak pocitame pri jadrach sirky 7, 9,11,13 a 15 viac vystupov, pri urcitom hranicnom pocte vystupov vzrastie pocet registrov, ktore potrebuje vlakno a nasledne sa zmensi pocet blokov, ktore sa mozu spustit a tym vzrastie aj cas vypoctu. Tieto hranicne hodnoty sme stanovili experimentovanim. Pre jadra sirky 1, 3, a 5 sme urcili pocet vystupov na 10, je to polovicna hodnota z velkosti memory pool pitched pre vystup. Pri ostatnych sirkach je tento pocet mensi. Teraz sa mozeme pozriet na vysledky v Tabulka 2. Stlpec pocet vystupov je aj hranicny pocet vystupov, ktory kernel pri jednom spusteni pri danej sirke pocita. Tabulka 2: Implementacia Kernel shared threads Sirka filtra Pocet vystupov Celkovy cas(us) Cas trvania kernelu(us) Celkovy priemerny cas kernelu pre jeden vystup(us) Priemerny cas kernelu pre jeden vystup(us) Pamatova priepustnost (GB/s) Vypoctova priepustnost (GFLOP/s) 1 10 10807,1 1092,544 1080,71 109,2544 87,57 42,74 3 10 10947,7 1112,64 1094,77 111,264 103,4 373,12 5 10 10795,3 1129,6 1079,53 112,96 100,04 1023,23 7 4 5990,67 761,856 1497,6675 190,464 75,64 1235,85 9 3 5152,63 803,52 1717,54333 267,84 89,18 1463,23 11 2 4349,98 690,272 2174,99 345,136 73,06 1658,11 13 1 3254,2 486,72 3254,2 486,72 67,93 1608 15 1 3292,8 574,496 3292,8 574,496 56,41 1804,71 Pri konvolucnych jadrach sirky 1, 3 a 5 sa nam opat podarilo posunut hranice, ak to porovname s konvoluciou 1:1:1. Ak vypocet jedneho vystupu trval 200 us, teraz trva v priemere 111 us, za predpokladu, ze naraz spracuvame 10 konvolucnych jadier. So znizujucim sa poctom spracovanych konvolucnych jadier stupa priemerny vypoctovy cas, ale nikdy nebude v priemere horsi ako 200 us. Pri jadrach sirky 7,9 a 11 ma stale zmysel pocitat viac vystupov, ale zlepsenie nie je az take vyrazne, ako pri mensich jadrach. Ako bolo povedane, pri kerneloch sirky 13 a 15 rastie pri pridani vystupov pocet potrebnych registrov, ktore vyzaduje jedno vlakno a pocitaju iba jeden vystup, rovnako ako pri konvolucii 1:1:1. Pouzitie memory pool pitched a pinned prinieslo z pohladu celkoveho casu zlepsenie. V celkovom case su zahrnute vsetky operacie - hlavne kopirovanie vstupu z CPU na GPU, vypocet kernelu a kopirovanie vysledkov z GPU na CPU. Celkove casy v Tabulka 2 je mozne dosiahnut iba za idealnych podmienok, ked mame dostatok pamate v memory pool pinned pre vystup a nedochadza k realokacii memory pool pitched kvoli vacsiemu rozmeru obrazu. V opacnom pripade celkovy cas stupa. Tesi nas skutocnost, ze kernel pre sirku konvolucneho jadra 3 dokaze v case 1094,77 us vypocitat naraz 10 konvolucnych jadier. Celkovy cas je ale 10807,1 us, co je 10-nasobok casu trvania kernelu. Vizualizujme tento vypocet na Obrazok 3 : Vizualizacia vypoctu. Obrazok 3 : Vizualizacia vypoctu Chceme poukazat, ze aj ked mame velmi rychly kernel, tak uzkym hrdlom vypoctu je prave kopirovanie vystupov z GPU na CPU. V CUDA 6.0 bol do programovacieho modelu zavedeny komponent Unified memory2, ktory definuje jednotny adresny priestor pre vsetky procesory v systeme. Unified memory vytvara pool manazovanej pamate, ktora je zdielana medzi CPU a GPU a je pristupna ako CPU tak aj GPU jedinym smernikom. Unified memory funguje na zaklade automatickeho migrovania pamate medzi CPU a GPU, co dramaticky zjednodusuje manazment pamate pri GPU-akcelerovanych programoch. Po alokovani Unified memory sidli tato pamat v GPU globalnej pamati. Ak k nej potrebuje pristupit z CPU, nakopiruje sa automaticky do RAM pamate. Ak chceme k pamati po pristupe z CPU pristupovat z GPU, v pozadi sa nakopiruje z CPU do GPU. Mozeme jej alokovat maximalne tolko, kolko mame k dispozicii globalnej pamate. Klucom k odstraneniu explicitneho kopirovania vystupov z GPU na CPU by mohlo byt pouzitie zmienenej Unified memory. Skusili sme ukladat aj vstup do Unified memory, ale neumerne to predlzilo spustanie kernelu, lebo sa kopiroval vstup z CPU na GPU(lepsie graficke karty, ako je ta, ktoru pouzivame my, maju zabudovanu hardverovu podporu pre migraciu Unified memory za behu kernelu3). Aby sme mohli pouzit Unified memory pre vystup, museli sme upravit kernel. Vychadzame z implementacie Kernel shared threads. Vieme, ze vystup bol z pohladu GPU dvojrozmerne pole a pri kopirovani sme ho kopirovali do jednorozmernej CPU pamate. Kernel mohol ratat aj hodnoty, ktore sa nachadzali mimo obrazu, ale skopirovali sa iba tie potrebne. Teraz budeme mat na vystupe jednorozmerne pole a musime ohranicit, kolko vystupov moze vlakno kernelu ulozit. Pri subdlazdici 2x2 mame 4 moznosti, bud ulozime celu subdlazdicu 2x2, podmnozinu subdlazdice 2x1, 1x2 alebo 1x1. Pri subdlazdici 3x3 je tychto moznosti az 9. Vlakna preto budu pri pocitani krajnych bodov obrazu divergovat. Pre Unified memory sme vytvorili memory pool, s oznacenim managed, co je nazov funkcie pre alokaciu Unified memory. Memory pool opat inicializujeme pri spusteni aplikacie. V Tabulka 3 su vysledky pre kernel spracovavajuci jeden vystup a v Tabulka 4 vysledky pre kernel spracovavajuci viacero vystupov. Tabulka 3:Kernel shared managed 1:1:1 Sirka filtra Celkovy cas(us) Cas trvania kernelu(us) Pamatova priepustnost(GB/s) Vypoctova priepustnost(GFLOP/s) 1 1621,13 196,512 87,94 23,45 3 1696,67 198,016 104,69 208,87 5 1693,59 200,928 105,42 570,24 7 1765,17 286,784 78,78 780,94 9 1849,14 375,904 84,54 992,26 11 1909,93 375,904 84,27 1463,25 13 2102,72 485,792 67,04 1577,11 15 2301,99 614,376 52,83 1647,67 Tabulka 4 : Kernel shared managed 1:N.N Sirka filtra Pocet vystupov Celkovy cas(us) Cas trvania kernelu(us) Celkovy priemerny cas kernelu pre jeden vystup(us) Priemerny cas kernelu pre jeden vystup(us) Pamatova priepustnost (GB/s) Vypoctova priepustnost (GFLOP/s) 1 10 2539,25 1086,56 253,925 108,656 87 42,41 3 10 2665,27 1104,064 266,527 110,4064 103,87 374,61 5 10 2611,03 1134,88 261,103 113,488 98,63 1009,59 7 4 2431,59 734,72 607,8975 183,68 75,68 1219,3 9 3 2548,39 856,864 849,463333 285,621333 79,49 1292,67 11 2 2386,4 759,168 1193,2 379,584 65,02 1449,06 13 1 2130,77 483,168 2130,77 483,168 67,56 1585,67 15 1 2220,44 617,408 2220,44 617,408 52,73 1647,59 Cas trvania kernelu sa pre konvoluciu 1:1:1 a 1:N:N zhorsil iba pre konvolucne jadro sirky 15. Ostatne casy su podobne ako pri implementacii Kernel shared threads, z ktorej vychadzame. Na Obrazok 4 vizualizujeme vypocet pre konvoluciu 1:N:N, so sirkou konvolucneho jadra 3 a 10 vystupmi, rovnako ako sme to spravili pre Kernel shared threads. Obrazok 4 : Vizualizacia vypoctu Mozeme si vsimnut, ze pouzitim Unified memory sme odstranili nutnost kopirovania vysledkov z GPU na CPU, cim sa pre konkretny vypocet celkovy cas z povodnych 10807,1 us skratil na 2665,27 us. Celkovy vypocet pozostava iba z kopirovania vstupu z CPU na GPU a nasledneho vypoctu. Vyzera to idealne, ale v skutocnosti tomu tak nie je. Nasledne sme porovnavali cas pristupu k Unified memory z CPU s casom pristupu k pamati alokovanej operatorom new. Zistili sme, ze cas potrebny pre pristup k Unified memory z CPU je 3-5 krat vacsi ako ku beznej pamati. Odovodnujeme to tym, ze na pozadi sa musi skopirovat pamat z GPU do CPU. Ak chceme k pamati, ku ktorej sa raz pristupovalo z CPU opat pristupovat z GPU, opat sa musi kopirovat pamat na pozadi. Toto kopirovanie prebieha tesne pred tym, ako s pamatou pracuje GPU a je velmi pomale. Jedina vyhoda pouzitia Unified memory je potom oneskorene kopirovanie vysledkov pri GPU vypocte, aj to za predpokladu ze sme predtym k pamati nepristupovali z CPU. Dalsou nevyhodou pouzitia Unified memory je jej obmedzene mnozstvo a dlhy cas alokacie. Na zaklade vyssie spomenutych faktov konstatujeme, ze je lepsie, ak programator manazuje kopirovanie pamate medzi CPU a GPU explicitne. Po vsetkych vykonanych upravach implementaciu Kernel shared threads nevieme dalej vylepsit a pouzijeme ju ako referencne riesenie pre vypocet konvolucie 1:N:N (aj 1:1:1). Uprednostnime ju pred implementaciou Kernel shared managed, ktora dosahuje lepsi vypoctovy cas, ale iba preto, lebo kopirovanie vysledkov z CPU na GPU posunie na neskor. Prejdeme preto na implementaciu konvolucie N:M:M. 1.1.2 Konvolucia N:M:M Pri implementacii konvolucie M:N:N pouzijeme vacsinu vylepseni, ktore sme zaviedli pri implementacii 1:N:N, menovite memory pool pitched a memory pool pinned, pridelovanie pamate z memory pool pitched pre vystup a pouzitie prudov a kernel. Kernel pre konvoluciu N:M:M sa nebude v mnohom odlisovat oproti kernelu pre konvoluciu 1:N:N, upravy budu minimalne. Podstatny rozdiel bude v priprave dat pre kernel a ich naslednom spracovani. Pouzitim neupraveneho kernelu pre konvoluciu 1:N:N by sme pre kazdy jeden vstup museli vypocitat konvoluciu a nasledne vystupy z konvolucie scitat, aby sme dostali konecny vysledok pre jednu skupinu konvolucnych jadier. Takyto postup pouzivame pri CPU implementacii, ale je velmi daleko od optimalneho, lebo pre kazdy vystup konvolucie potrebujeme pamat pre vystup a nasledne musime tieto vystupy scitat, aby sme dostali celkovy vysledok. Pri GPU implementacii pouzijeme iny postup, v ktorom potrebujeme iba pamat pre vystup. Tuto pamat inicializujeme nulovymi hodnotami a budeme v nej akumulovat vysledky z jednotlivych vypoctov konvolucie. Takto usetrime pamat a vyhneme sa scitaniu. Aby sme nemuseli inicializovat pamat nulami, tak pri vypocte konvolucie pri prvom vstupe nebudeme hodnoty pripocitavat, ale rovno ich priradime. Kernel sa zmeni v tom, ze namiesto priradenia hodnoty bude hodnotu pripocitavat k uz existujucej, co znamena, ze pri ukladani vysledku sa bude pristupovat ku globalnej pamati na dvakrat. Raz, aby sme ziskali hodnotu z globalnej pamate a druhykrat, aby sme ulozili vysledok po scitani. Zaujimavostou je, ze lepsi cas sme dostali vtedy, ak sme hodnotu nacitali z globalnej pamate do premennej, tuto hodnotu scitali s vysledkom v ramci premennej a ulozili naspat do globalnej pamate, ako ked sme priamo nad globalnou pamatou pouzili operator += Vytvorime spolu dve GPU implementacie. Prva bude synchronna, beziaca v jednom vlakne, bez pouzitia prudov a druha bude jej opakom. Taktiez sa budu lisit sposobom pripravy dat a ich spracovanim. Dovodom pre dve implementacie je urcita davka zvedavosti. Chceme zistit odpoved na otazku, o kolko dokaze zlepsit vykon pouzitie prudov. Pri konvolucii 1:N:N pouzitie prudov nepridalo prilis na vykone, lebo vacsinu casu sa kopirovali data z GPU na CPU. Teraz budeme viac pocitat a menej kopirovat vystupy. Pre ilustraciu, nech mame 10 obrazov a jednu skupinu konvolucnych jadier. V skupine je spolu 10 konvolucnych jadier. Operaciu konvolucie vykoname 10-krat a iba raz budeme kopirovat vystup z GPU na CPU. Pri konvolucii 1:N:N, uz pri jednom vstupnom obraze a 10 konvolucnym jadram mame 10 vystupov, ktore musime kopirovat. Ako sme napisali vyssie, implementacie sa budu lisit pripravou a spracovanim dat. Pouzitie memory pool pitched je pre implementacie rozhodujuce, lebo budeme obmedzeny ich velkostou. Zjednodusene popiseme prvu implementaciu a zdoraznime rozdiely oproti druhej implementacii. V tejto implementacii budeme potrebovat pre vystup iba jednu pamat z memory pool pitch pre vystup. Zvysok mozeme pouzit pre vstupy. Preto rozdelime vstup(obrazy) do mnozin o velkosti memory pool pitched pre vstup + memory pool pitched pre vystup - 1. Dalej pracujeme s kazdou mnozinou samostatne. Vstupy z mnoziny nakopirujeme do pamate z memory poolov. Ak mame vstupy raz v pamati zariadenia, prejdeme vsetky skupiny konvolucnych jadier. Pri jednej skupine konvolucnych jadier vyberieme konvolucne jadra patriace vstupom a pre kazdy vstup vypocitame konvoluciu. Jedna sa potom o konvoluciu 1:1:1. Takto dostaneme medzivysledok pre jednu skupinu konvolucnych jadier. Aby sme dostali celkovy vysledok, tieto medzivysledky musime scitat. Pocet medzivysledkov pre jednu skupinu konvolucnych jadier je rovny celkovemu poctu mnozin. Vyhoda tohto pristupu je, ze vstup sa kopiruje z CPU do GPU pamate iba raz, staci nam jedna pamat pre vystup na GPU a vykon neovplyvnuje celkovy pocet skupin konvolucnych jadier. Nevyhodou je kopirovanie medzivysledkov a ich nutne scitanie po vypocte konvolucie. Tento pristup je vhodny, ak je pocet vstupov mensi alebo rovny ako velkost memory pool pitched pre vstup (10) + memory pool pitched pre vystup (20) - 1. V nasej implementacii je toto cislo 29. Prejdeme k druhej implementacii. Na rozdiel od prvej implementacie bude pouzivat prudy a kernel bude vediet pri jednom spusteni vypocitat viac vystupov, podobne ako Kernel shared threads. O tom, ako pouzit prudy a rozdelit pracu viacerym vlaknam sme pisali v kapitole 4.5.2, v tejto implementacii tomu nebude inak a nepovazujeme preto za potrebne nieco k tomu dodat. V tejto implementacii sa pozrieme na vypocet z ineho pohladu. Na prvej implementacii sa nam nepacilo, ze musime vykonat dodatocny postprocessing dat vo forme scitania medzivysledkov. Pouzijeme taky postup, pri ktorom dostaneme po vypocte rovno vysledok. Pokial sme v prvej implementacii rozdelili vstup do mnozin, v tejto rozdelime skupiny konvolucnych jadier do mnozin o polovicnej velkosti memory pool pitched pre vystup. Nezalezi nam na tom, ake rozmery ma konvolucne jadro skupiny v ramci mnoziny. Aby sme zhlukovali v mnozinach skupiny konvolucnych jadier rovnakych velkosti, z dovodu, aby mohol kernel pocitat naraz viacero vystupov, tak pred vytvorenim mnozin usporiadame skupiny konvolucnych jadier podla ich sirky. V ramci mnoziny budeme postupne prechadzat vsetkymi vstupmi. Vstup sa nakopiruje z CPU do GPU pamate, vypocita sa konvolucia pre vsetky skupiny konvolucnych jadier v mnozine a vysledok sa uklada do memory pool pitched pre vystup. Po prechode vsetkymi vstupmi mame hotovy vysledok pre tolko skupin konvolucnych jadier, kolko je velkost mnoziny. Problem moze spocivat v tom, ze pri vypocte dalsej mnoziny sa vstup musi opat nakopirovat z CPU do GPU pamate. Neprekaza nam to, lebo sme ulozili podmienku, aby sa vstup ukladal v pinned memory, co nam umozni rychle asynchronne kopirovanie, zatial co prebieha vypocet. Za nevyhodu tejto implementacie mozno povazovat caste kopirovanie vstupov pri velkom pocte skupin konvolucnych jadier, ale tento nedostatok vyvazi skutocnost, ze kopirujeme z GPU na CPU hotovy vysledok a vyhneme sa postprocessingu. Postupime k testovaniu vytvorenych implementacii. Prebrali sme kernely z implementacie konvolucie 1:N:N a mierne sme ich upravili, ako bolo napisane vyssie. Nebude pouzita metrika celkovy cas, tej sa budeme venovat samostatne, ked budeme porovnavat medzi sebou vysledky prvej a druhej implementacie. V Tabulka 5 budu kernely, ktore spracuvaju jeden vystup, ako je to v pripade prvej implementacie (Kernel shared multi) a v Tabulka 6 budu kernely (Kernel shared threads multi), ktore dokazu naraz spracovat viacero vystupov, ako pri druhej implementacii. Tento pocet je maximalne 10, co je nami urcena polovicna velkost memory pool pitched pre vystup. Tabulka 5: Kernel shared multi Sirka filtra Rozmer bloku Rozmer dlazdice Cas trvania kernelu(us) Pamatova priepustnost(GB/s) Vypoctova priepustnost(GFLOP/s) Kernel shared incomplete block Rozmer subdlazdice: 2x2 1 32x16 32x16 311,904 83,66 22,46 3 32x16 31x15 299,264 100,92 146,43 5 32x16 30x14 308,896 98,67 381,67 7 32x32 29x29 353,44 93,99 672,78 Kernel shared full block Rozmer subdlazdice: 3x3 9 32x8 29x13 409,088 139,16 918,02 11 32x8 28x16 429,408 135,24 1303,82 13 32x6 x 480,416 124,61 1633,92 15 32x8 x 564,256 104,84 1841,55 Pre konvolucne jadra sirky 9 a 11 je lepsie pouzit Kernel shared full block so subdlazdicou 3x3 ako Kernel shared incomplete block so subdlazdicou 3x3, ktory bol pouzity v konvolucii 1:N:N. Zvysil sa pocet pristupov ku globalnej pamati, co sa podpisalo aj na vypoctovom case. Najviac je to viditelne pri konvolucnych jadrach sirky 1, 3 a 5, ktore trvaju priblizne o 100 us dlhsie ako pri konvolucii 1:1:1. Je to cena, ktoru sme ochotni podstupit, aby sme sa vyhli postprocessingu a kopirovaniu pamate. Tabulka 6: Kernel shared threads multi Sirka filtra Pocet vystupov Cas trvania kernelu(us) Priemerny cas kernelu pre jeden vystup(us) Pamatova priepustnost (GB/s) Vypoctova priepustnost (GFLOP/s) 1 10 2065,504 206,5504 88,43 33,91 3 10 2190,144 219,0144 95,64 200,09 5 10 2236,256 223,6256 91,61 527,2 7 10 2350,592 235,0592 95,85 1011,61 9 10 4741,568 474,1568 93,43 792,02 11 10 3349,696 334,9696 134,77 1696,48 13 10 4325,888 432,5888 103,57 1814,57 15 10 5499,776 549,9776 80,97 1889,36 Ak kernel spracovava viacej vystupov, vo vacsine pripadov je rychlejsi ako kernel, ktory pocita jeden vystup, az na konvolucne jadro sirky 9. Najvyraznejsie zlepsenie pozorujeme pri malych konvolucnych jadrach (1,3,5,7). Za zmienku stoji fakt, ze pri vacsich konvolucnych jadrach (7 a vyssie) pocitame naraz maximalne stanoveny pocet vystupov. Pri konvolucii 1:N:N sme museli maximalny pocet vystupov pri sirsich konvolucnych jadrach obmedzit. Namerane casy je mozne dosiahnut za podmienok, ze neprebieha pocas behu kernelu prenos dat. Ak sa prenasaju data z CPU do GPU, nie je podstatne v ktorom smere, vyzaduje si to urcitu reziu a cas trvania kernelu sa predlzi o 10-20%. Dalej budeme porovnavat prvu a druhu implementaciu konvolucie N:M:M. Porovnavane budu na zaklade celkoveho casu. Vytvorime testovacie scenare, ktore sa lisia poctom vstupnych obrazkov -parametrom N. N bude 10, 29 (pocet pamate pre vstup pri implementacii 1), 50, 96 a 128. Sirka konvolucneho jadra bude v kazdej skupine konvolucnych jadier tri. Pocet skupin konvolucnych jadier bude 10, 20, 30, 40 a 50. Predpokladame, ze obraz na vstupe bude ulozeny v pinned memory, kvoli rychlemu kopirovaniu z CPU do GPU. Okrem porovnania implementacii budeme sledovat, ako vplyva parameter N a M na celkovy vypoctovy cas a hladat zavislosti medzi tymito velicinami. Cas je merany v us. Tabulka 7: Prva implementacia, Kernel shared multi Pocet skupin konvolucnych jadier(M) Pocet vstupov(N) 10 20 30 40 50 10 45618,5 83923,9 121783 158475 216633 29 117785 212516 306154 401675 495766 50 222185 402751 620632 837885 1029190 96 443987 925696 1372030 1823460 2309480 128 620640 1207120 1802080 2400500 3022710 Tabulka 8: Druha implementacia, Kernel shared threads multi Pocet skupin konvolucnych jadier(M) Pocet vstupov(N) 10 20 30 40 50 10 31383,9 53773,3 76895,9 99535,5 146054 29 75219,6 141790 208611 275610 364837 50 123943 237407 354439 469259 606739 96 229911 452439 672845 893805 1136250 128 304195 599219 891979 1187430 1506730 Medzi celkovym casom a poctom skupin konvolucnych jadier je linearny vztah. Pri druhej implementacii sme sa mohli obavat, ze casty prenos vstupov z CPU na GPU ovplyvni vysledok, ale nebolo tomu tak. Pozorujeme linearny vztah aj medzi casom a poctom vstupov v druhej implementacii. U prvej implementacie to z vykonanych testov nevieme usudit. Ak porovname samotne implementacie, pre pocet vstup 10 je druha v priemere o 53 % rychlejsia, pre 29 o 46 %, pre 50 o 74 %, pre 96 a 128 o 101 %. Pre nas to znamena, ze uz pre maly pocet vstupov ma zmysel pouzit druhu implementaciu, pre vacsi pocet vstupov je az dvojnasobne rychlejsia. Druhu implementaciu, alebo Kernel shared threads multi, budeme pouzivat ako finalnu pre riesenie konvolucie N:M:M. 2 Experimentalne zhodnotenie Po dokonceni a otestovani funkcnosti GPU implementacii prejdeme k ich experimentalnemu porovnaniu s existujuci implementaciami. Nebudeme ich porovnavat na zaklade vypocitanych vysledkov, lebo by vo vacsine pripadov boli rovnake. Vysledky sa mozu odlisovat iba hodnotami hranicnych bodov, lebo nasa implementacia pouziva iny sposob vypoctu krajnych bodov ako existujuce implementacie. Nasa implementacia pouziva orezanie, pricom sa zmensi vystupny obraz, v zavislosti od velkosti konvolucneho jadra. Existujuce implementacie budu taktiez pouzivat orezanie, ale vysledny obraz nebude zmenseny. Pri porovnani implementacii sa budeme snazit dosiahnut rovnake podmienky, za akych funguje nasa implementacia, aby porovnanie bolo co najviac objektivne. V testoch vykonanych v kapitole 3 bol pouzity ako udajovy typ prenasajuci informaciu o pixeli unsigned char. V nasej implementacii ale pocitame s udajovym typom float, preto musime zmenit aj typ, s ktorym pocita existujuca implementacia na float. Ako existujucu CPU implementaciu sme vybrali implementaciu z kniznice OpenCV o ktorej mozeme tvrdit, ze je spickova. Jedna sa o konvoluciu 1:1:1. Budeme ju porovnavat s implementaciou Kernel shared threads, ktora je urcena pre konvoluciu 1:N:N, ale pouzijeme ju ako konvoluciu 1:1:1. V nasej implementacii pouzivame rozne memory pooly. Aby sme tuto skutocnost ciastocne vyvazili, pred vypoctom konvolucie zvacsime vystup na pozadovanu velkost. Pri oboch implementaciach vykoname 100 replikacii pre kazdu sirku konvolucneho jadra a z nich dostaneme priemer pre celkovy cas vypoctu. Na vstupe mame ciernobiely obraz o rozmeroch 1920x1200. Tabulka 9: Porovnanie vysledkov CPU implementacie z OpenCV s implementaciou Kernel shared threads Sirka filtra CPU OpenCV implementacia(us) Kernel shared threads(us) Cas trvania kernelu(us) Pomer medzi casom CPU a GPU implementacie 1 1451,28 2751,26 201,888 0,527 3 3818,11 2754,51 203,552 1,386 5 8442,32 2780,5 205,632 3,036 7 14827,8 2846,15 293,728 5,210 9 23432,7 2841,74 355,392 8,246 11 33901,6 2929,55 444,224 11,572 13 38140,4 3081,95 496,576 12,375 15 37666,3 3156,85 589,888 11,932 Nasa implementacia je, az na konvolucne jadro sirky 1, porovnatelne rychlejsia ako existujuca CPU implementacia. Ak by sme brali do uvahy iba vypocet konvolucie, bez kopirovania pamate medzi CPU a GPU, uz pri konvolucnom jadre sirke 3 je vypocet konvolucie 17-nasobne a pri konvolucnych jadrach sirky 11 a 13 az 75-nasobne rychlejsi ako pri CPU implementacii. Pre koncoveho pouzivatela nie je tento fakt podstatny a zaujima ho iba, za kolko dostane zelany vystup. Situacia sa zlepsi, ak nebudeme pre kazde konvolucne jadro nacitavat vstupny obraz z CPU do GPU, ale nacitame ho iba raz, pri zaciatku vypoctu a pouzijeme ho pri vypocte vystupov pre vsetkych 8 konvolucnych jadier. Vypocet je vizualizovany na Obrazok 5. Potom dostaneme pre GPU implementaciu celkovy cas 8166,09 us a pre CPU implementaciu 156961 us, co je az 19-nasobne zrychlenie. V Tabulka 2 su vysledky pre konvoluciu 1:N:N, kde jeden kernel pocita pre jeden vstup viacero vystupov. Pri takomto pristupe je celkovy cas aj pre konvolucne jadro sirky 1 lepsi ako pri CPU implementacii. Mohli by sme takto pokracovat dalej, ale je jasne, ze so zvysujucim sa poctom vstupov a konvolucnych jadier by bola nasa implementacia v porovnani s CPU implementaciou rychlejsia a efektivnejsia. Pokracujme dalej k porovnaniu s existujucou GPU implementaciou. Obrazok 5: Vizualizacia vypoctu Ako existujucu GPU implementaciu sme vybrali implementaciu OpenCL z kniznice OpenCV. Ide o konvoluciu 1:1:1. Udajovy typ, pouzity pre prenos informacie o pixely zmenime na float. Musime vytvorit rovnake podmienky, za akych pracuje implementacia Kernel shared threads pri konvolucii 1:1:1. Pre vstupny obraz mame na GPU alokovanu pamat, ale musi dojst ku kopirovaniu vstupu z CPU do GPU. Potom prebehne vypocet kernelu a na zaver skopirujeme vysledok z GPU na CPU. Za tychto podmienok sme vykonali 100 replikacii a vysledky porovnania mozno vidiet v tabulke nizsie. Tabulka 10: Porovnanie GPU OpenCL implementacie z OpenCV s implementaciou Kernel shared threads Sirka filtra GPU OpenCL implementacia(us) Cas trvania kernelu(us) Kernel shared threads(us) Cas trvania kernelu(us) 1 5341,74 210,581 2751,26 201,888 3 5515,83 411,889 2754,51 203,552 5 5711,48 610,099 2780,5 205,632 7 5987,71 809,555 2846,15 293,728 9 6543,02 810,613 2841,74 355,392 11 6870,59 1291,786 2929,55 444,224 13 7247,28 1557,358 3081,95 496,576 15 7791,38 1894,832 3156,85 589,888 Pre konvolucne jadra sirky 1 a 3 je GPU implementacia pomalsia ako jej CPU naprotivok. Dovodom je, ako mozeme tusit, kopirovanie vstupov a vystupov. Kopirovanie vstupu z CPU na GPU trva v priemere 2086,22 us a z GPU na CPU 2207,96 us. Rychlost kopirovania u OpenCL sa pohybuje v intervale od 4600 MB/s do 5000 MB/s. Nasa implementacie pouziva pre kopirovanie pinned memory, ktorej rychlost kopirovania sa pohybuje okolo hodnoty 12000 MB/s. Ak porovname celkovy cas vypoctu, potom je nasa implementacia v priemere 2-nasobne rychlejsia ako OpenCL implementacia. Nasa implementacia ziskala najvacsiu vyhodu oproti OpenCL implementacii rychlym kopirovanim pamate medzi CPU a GPU. Ak by sme zanedbali tento fakt brali v uvahu iba cas vypoctu na GPU, tak ma nasa implementacia stale navrch a to pri kazdej sirke konvolucneho jadra. Najmensi je rozdiel medzi kernelom pre konvolucne jadro sirky 1(8 us). Pri sirke 3 je nas kernel 2-nasobne rychlejsi, pri 5 3-nasobne, pri 7 2,75-nasobne, pri 9 2,25-nasobne a pri zvysnych priblizne 3-nasobne. Myslime si, ze 2 az 3-nasobne vyssia rychlost kernelov nasej implementacie pre konvoluciu 1:1:1 je pre nas vynikajucim vysledkom. Za uspech by sme osobne povazovali aj zlepsenie o 50%. Pri porovnavani bol pouzivany obraz o rozmeroch 1920x1200. Teraz vykoname experiment, v ktorom budeme porovnavat celkovy cas medzi implementaciami s obrazmi roznych rozmerov. Vstupny obraz bude z CPU na GPU prenasany iba raz, na zaciatku vypoctu. Konvolucne jadra budu mat sirku 1, 3, 5, 7 , 9, 11, 13 a 15. Vykonali sme 100 replikacii. Vysledok experimentu je mozne vidiet v Tabulka 11. Tabulka 11: Porovnanie GPU OpenCL implementacie s Kernel shared threads pri roznych rozmeroch obrazu Rozmer obrazu GPU OpenCL implementacia(us) Kernel shared threads() 300x300 3923,11 1148,81 600x700 7558,82 2121,93 1920x1200 25302,7 8186,32 2000x2000 41486,3 13151,1 Nasa implementacia je pri tomto experimente v priemere viac ako 3-nasobne rychlejsia. Odovodnujeme to nielen rychlym kopirovanim vstupov a vystupov, ale aj schopnostou nasej implementacie sucasne spustat kernely a kopirovat data z CPU do GPU a opacne. Poslednym experimentom, ktory uskutocnime, bude mierna modifikacia predchadzajuceho experimentu. Na vstupe nebude iba jeden obraz, ale vsetky 4. Po vykonani 100 replikacii sme dostali pre implementaciu OpenCL 76837,3 us a pre nasu implementaciu 20847,9 us. Musime zdoraznit, ze vsetky namerane vysledky bolo mozne dosiahnut iba za podmienok, ze vstupny obraz je ulozeny v pinned memory a vystupny obraz sa kopiroval taktiez do pinned memory. Ak by sme pre posledny experiment nahradili pinned memory beznou pamatou dostali by sme sa na cas 65883,7 us, co je stale lepsi vysledok ako pri implementacii od OpenCL. Na zaklade nameranych vysledkov hodnotime z celkoveho hladiska nasu implementaciu konvolucie 1:1:1 ako efektivnejsiu a rychlejsiu ako implementaciu od OpenCL. Implementacie konvolucie 1:N:N a N:M:M nemame ako porovnat s existujucimi implementaciami v OpenCV. Pri hladani existujucich implementacii tychto typov vypoctov konvolucii sme nasli kniznicu cuDNN4, ktora sa venuje strojovemu uceniu a obsahuje konvoluciu 1:N:N a M:N:N. Tato kniznica je ale velmi robustna a komplexna, sama o sebe je zakladom pre frameworky urcene na strojove ucenie a aj ked sme vykonali vsetky pociatocne nastavenia s roznymi variaciami pred spustenim konvolucie, kernely pocitajuce konvoluciu boli velmi pomale. Ako priklad uvedieme konvoluciu s konvolucnym jadrom sirky 3 a vstupnym obrazom o rozmeroch 1920x1200. Priemerny cas trvania kernelu bol 3800 us. Nas kernel dosiahol pri rovnakom vstupe cas 200 us. Rozdiel je priepastny. Predpokladame, ze sme kniznicu nedostatocne nastudovali a nastavili sme nespravne parametre pri spusteni kernelu. Nakolko detailne prestudovanie a otestovanie danej kniznice presahuje ramec tejto prace, dosli sme k presvedceniu, ze nema zmysel porovnavat nasu implementaciu s implementaciou od cuDNN a preto ich ani porovnavat nebudeme. Zaver Na zaver konstatujeme, ze ciel, ktory sme si vytycili, sa nam podarilo dosiahnut. Hlavnym cielom bolo vyuzitie GPU paralelizovanych vypoctov na generovanie umelych dat. Pre jeho splnenie sme museli vybrat metodu vhodnu na generovanie umelych dat, implementovat vybranu metodu a nasledne ju experimentalne porovnat s existujucou implementaciou. Vybrali sme metodu diskretnej dvojrozmernej konvolucie, ktora poskytuje velku flexibilitu pri tvorbe umelych dat len malou zmenou vstupnych parametrov. Pocas jej implementacie na GPU sme pouzili rozne prostriedky a techniky, ktorymi sa nam podarilo posunut vykon az na hardverove obmedzenia zariadenia. Medzi najvyznamnejsie pouzite techniky radime sofistikovane nacitanie opakovane pouzivanych dat z globalnej do zdielanej pamate, pouzitie pamate konstant pre data konstantne pocas celej doby vypoctu a redukciu poctu transakcii ku globalnej pamati. Pocas implementacie sme zistili, ze nas obmedzuje rychlost prenosu dat medzi CPU a GPU. Zabezpecili sme preto, aby kopirovanie dat bolo co najrychlejsie, aby prenos dat prebiehal asynchronne s vypoctom a vytvorili sme jednoduchy, ale ucelny system spravy pamate, aby nedochadzalo k castym alokaciam a dealokaciam pamate. Pri experimentalnom zhodnoteni sme zistili, ze nasa GPU implementacia predstihne spickovu CPU implementaciu z kniznice OpenCV, pri davkovom spracovani je v priemere 19-nasobne rychlejsia. Porovnanim s existujucou GPU OpenCL implementaciou z OpenCV sme pozorovali 2-3 nasobne zlepsenie na urovni kernelu a celkove 3-nasobne zlepsenie, co povazujeme za vyborny vysledok v prospech nasej implementaciu. Do buducna vidime moznost vylepsenia implementacie v pridani podpory pre konvolucne jadra sirsie ako 15 a konvolucne jadra atypickych rozmerov, kde je rozmer parne cislo (napriklad 11x6). Mozeme skusit namiesto jednoduchej presnosti pocitat v polovicnej a zmensit tym objem prenasanych dat medzi CPU a GPU. Dalsim zaujimavym problemom by bol prenos implementacie do prostredia, v ktorom je viacero grafickych kariet. Vzhladom na to, ze konvolucia N:M:M nema vyuzitie iba pri predspracovani obrazu, ale aj v konvolucnych neuronovych sietach, v buducnosti by sme mohli vyskusat pouzit nasu implementaciu ako vypoctovy engine pre tieto siete. Zoznam pouzitej literatury [1] blogs.nvidia.com: What Is CUDA? [online] [cit 20.2.2018]. Dostupne na [2] Wikipedia, the free encyclopedia: CUDA [online] [cit 21.2.2018]. Dostupne na [3] docs.nvidia.com: CUDA C Programming Guide [online] [cit 21.2.2018] Dostupne na [4] CUDA memory model [online] [cit 24.2.2018]. Dostupne na [5] Computer Vision and Geometry Group: CUDA Memory Architecture [online] [cit 24.2.2018]. Dostupne na [6] TOMORI Zoltan, NIKOROVIC Matej:Pocitacove videnie v praxi [online] [cit 25.2.2018]. Dostupne na [7] Ftacnik Milan: Pokrocile techniky predspracovania obrazu [online] [cit 25.2.2018]. Dostupne na < www.sccg.sk/~ftacnik/PV3.doc > [8] PETRIK Jozef, VALKOVIC Juraj, VERESPEJ Peter, Jan VALO :Predspracovanie obrazu [online] [cit 22.2.2018]. Dostupne na [9] matlab.fei.tuke.sk : Predspracovanie obrazu [online] [cit 25.2.2018]. Dostupne na [10] Wikipedia, the free encyclopedia: Adaptive histogram Equalization [online] [cit 26.2.2018]. Dostupne na [11] Predspracovanie [online] [cit 26.2.2018]. Dostupne na [12] WHITEHEAD Nathan, FIT-FLOREA Alex Precision & Performance: Floating Point and IEEE 754 Compliance for NVIDIA GPUs [online] [cit 10.3.2018]. Dostupne na [13] Sikudova E., Cernekova Z., Benesova W., Haladova Z., Kucerova J.: Pocitacove videnie: Detekcia a rozpoznavanie objektov, 2013, 39-47 [14] blogs.nvidia.com:: How to Implement Performance Metrics in CUDA C/C++ [online] [cit 25.3.2018]. Dostupne na < https://devblogs.nvidia.com/how-implement-performance-metrics-cuda-cc/> Zoznam priloh Priloha 1: CD obsahujuce zdrojove kody aplikacie, pouzivatelsku prirucku, reporty z nastroja NVIDIA Nsight a pracu v elektronickej podobe (PDF) ZILINSKA UNIVERZITA V ZILINE FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY BAKALARSKA PRACA INFORMATIKA DOMINIK MRAZIK Desktopova aplikacia pre prehravanie a tvorbu hudobnych skladieb. Zilinska univerzita v Ziline Fakulta riadenia a informatiky Katedra informatiky Zilina, 2018 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Cestne vyhlasenie Cestne prehlasujem, ze pracu som vypracoval samostatne s vyuzitim volne dostupnych zdrojov, literatury a vlastnych vedomosti. Vsetky pouzite zdroje v tejto praci som uviedol v sulade s predpismi. Suhlasim so zverejnenim prace a jej vysledkov. _____________________ V Zilina, dna ___________ Meno Priezvisko 2 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Podakovanie Chcel by som sa podakovat veducej bakalarskej prace Ing. Monike Vaclavkovej, PhD. za odbornu pomoc a usmernovanie pri navrhu a tvorbe prace. Zaroven by som sa chcel podakovat aj panu Ing. Marekovi Kvetovi, PhD. za dodanie hudobnych kniznic a samotne testovanie aplikacie. 3 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA ABSTRAKT V STATNOM JAZYKU MRAZIK, Dominik: Desktopova aplikacia pre prehravanie a tvorbu hudobnych skladieb. [Bakalarska praca]. - Zilinska univerzita v Ziline. Fakulta riadenia a informatiky; Katedra informatiky. - Veduci: Ing. Monika Vaclavkova, PhD. - Stupen odbornej kvalifikacie: bakalar. - Zilina: FRI ZU, 2018., 43 stran. Cielom bakalarskej prace je vytvorit desktopovu aplikaciu, ktora bude jej pouzivatelom sluzit na tvorbu a prehravanie zlozitejsich hudobnych skladieb pomocou kratkych .wav suborov alebo melodii vytvorenych pouzivatelom za pomoci zvukovych kniznic. Klucove slova: desktopova aplikacia, Java, databazovy system, Eclipse, hudba ABSTRAKT V CUDZOM JAZYKU The objective of Bachelor thesis is to create a desktop application, that will serve its users to create and play complicated music tracks with short .wav audio files or melodies created by user with the help of music libraries. Key words: desktop application, Java, database system, Eclipse, music 4 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obsah Zoznam obrazkov ................................................................................................................ 6 Zoznam pouzitych skratiek ................................................................................................. 7 Slovnik................................................................................................................................... 8 Uvod ...................................................................................................................................... 9 1 2 3 Analyza ........................................................................................................................ 10 1.1 Sucasny stav problematiky doma a v zahranici .................................................. 10 1.2 Ciele prace ........................................................................................................... 12 Navrh riesenia ............................................................................................................. 14 2.1 Rozsirenie specifikacie projektu ......................................................................... 14 2.2 Navrh databazoveho systemu aplikacie .............................................................. 15 2.3 Navrh pouzivatelskeho rozhrania ....................................................................... 17 Implementacia ............................................................................................................. 18 3.1 Pouzite nastroje ................................................................................................... 18 3.2 Implementacia pouzivatelskeho rozhrania ......................................................... 18 3.3 Zvukove subory ................................................................................................... 20 3.3.1 Zvukovy format WAV ............................................................................ 21 3.4 Diagram balickov a diagram tried ....................................................................... 22 3.5 Klucove algoritmy .............................................................................................. 26 3.5.1 Algoritmus vykreslenia zvukovej vlny .................................................... 26 3.5.2 Algoritmus prehravania ........................................................................... 28 3.5.3 Algoritmus ukladania a nacitania projektu .............................................. 33 4 3.6 Hudobne kniznice ................................................................................................ 36 3.7 Implementacia nastaveni - zmena tempa ............................................................ 37 Testovanie a overenie riesenia ................................................................................... 40 Zaver ................................................................................................................................... 41 Zoznam pouzitej literatury ............................................................................................... 42 Zoznam priloh na CD nosici ............................................................................................. 43 5 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zoznam obrazkov Obrazok 1: Ableton Live ..................................................................................................... 11 Obrazok 2: Funkcie DAW ................................................................................................... 11 Obrazok 3: Funkcie nasho projektu ..................................................................................... 13 Obrazok 4: Proces tvorby skladby ....................................................................................... 15 Obrazok 5: Hierarchia tried kniznice Swing........................................................................ 19 Obrazok 6: Hlavne platno .................................................................................................... 20 Obrazok 7: Platno na vytvaranie melodii ............................................................................ 20 Obrazok 8: Zvukove formaty ............................................................................................... 21 Obrazok 9: WAV format ..................................................................................................... 22 Obrazok 10: Diagram balickov ............................................................................................ 23 Obrazok 11: Diagram tried .................................................................................................. 24 Obrazok 12: Princip algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny ............................................ 26 Obrazok 13: Cast algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny ................................................ 27 Obrazok 14: Prvy problem prehravania skladieb ................................................................ 29 Obrazok 15: Druhy problem prehravania skladieb .............................................................. 29 Obrazok 16: Implementacia opakovaneho prehravania zvukovej ukazky .......................... 31 Obrazok 17: Naplnenie struktury TreeMap ......................................................................... 33 Obrazok 18: Samotny algoritmus prehravania .................................................................... 33 Obrazok 19: Algoritmus ulozenia projektu ......................................................................... 34 Obrazok 20: Neserializovatelny atribut ............................................................................... 34 Obrazok 21: Algoritmus nacitania projektu......................................................................... 35 Obrazok 22: Zoznam kniznic ............................................................................................... 36 Obrazok 23: Zvukove subory v jednej kniznici ................................................................... 36 Obrazok 24: Vyberanie kniznice v aplikacii........................................................................ 37 Obrazok 25: Algoritmus prace s hudobnymi kniznicami .................................................... 37 Obrazok 26: GUI pre zmenu tempa ..................................................................................... 38 Obrazok 27: Prepocitavanie casu ......................................................................................... 38 6 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zoznam pouzitych skratiek DAW Digital Audio Workstation MIDI Musical Instrument Digital Interface WAV Waveform Audio File MB Megabyte GUI Graphical User Interface RIFF Resource Interchange File Format BPM Beats Per Minute PDF Portable Document Format 7 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Slovnik Digital Audio Workstation Softver na manipulaciu s hudbou sample hudobna ukazka v DAW projekte track Jedna cast celkovej skladby, stopa (napriklad jeden instrument) big endian Sposob ulozenia cisel v pamati, najvyznamnejsi bajt sa ulozi na miesto s najnizsou adresou little endian Sposob ulozenia cisel v pamati, najmenej vyznamny bajt sa ulozi na miesto s najnizsou adresou 8 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Uvod Zijeme vo svete modernych technologii. Tie robia nas zivot jednoduchsim, pohodlnejsim a rychlejsim. Vsetky data a informacie sa postupne digitalizuju. V dnesnej dobe mozeme mat rozsiahle systemy jednoducho nainstalovane na vlastnom pocitaci, tablete alebo mobile a pritom tieto systemy mozeme pouzivat tak efektivne ako kedysi. Vynimkou v tomto trende nie je ani hudba. Casy, ked sa melodie zaznamenavali rucne na papier a jednotlive zvuky sa vytvarali analogicky uz pomaly aj v tejto sfere zanikaju. Vznikaju rozne typy softverov, ktore vsetky tieto cinnosti dokazu efektivne nahradit. Cielom bakalarskej prace je taky softver vytvorit. Presnejsie by sme ho mohli charakterizovat ako Digital Audio Workstation (skratene DAW), cize program, urceny na nahravanie, editaciu a samotnu tvorbu zvukovych ukazok. Nas projekt sa specialne zameral na poslednu vlastnost, a to tvorbu komplikovanejsich zvukovych ukazok z jednoduchych zvukovych suborov. Je nevyhnutne spravne analyzovat specifikaciu problematiky, navrhnut databazovy system pre aplikaciu, udajove struktury a dizajn pouzivatelskeho rozhrania. V neposlednom rade treba co najefektivnejsie implementovat logiku aplikacie. Tato praca sa sklada z viacerych hlavnych casti. Uvodna analyza nam blizsie priblizi sucasny stav danej problematiky, presnejsie definuje ciele prace a rozsirene specifikacie tohto projektu. Navrh riesenia naopak bude obsahovat navrh databazoveho systemu a pouzivatelskeho rozhrania aplikacie. Avsak hlavnou castou tejto prace je samotna implementacia, ktora obsahuje vyber technologii a nastrojov, charakterizovanie typov suborov, s ktorymi projekt dokaze manipulovat, priblizenie diagramu balickov a tried a popis klucovych algoritmov. Zaver prace obsahuje popis udrzby aplikacie pre programatorov a pouzivatelsku prirucku. 9 FRI ZU Zilina 1 BAKALARSKA PRACA Analyza V tejto kapitole sa budeme venovat analyze projektu, ktora zahrna analyzu sucasneho stavu riesenia danej problematiky ci uz vo svete, alebo na Slovensku a dalej si popiseme ciele tejto prace. 1.1 Sucasny stav problematiky doma a v zahranici V tejto faze analyzy je potrebne si uvedomit, pre koho je tento typ softveru urceny, na ake typy zariadeni je hlavne urceny, ake su primarne funkcie tohto softveru a ake su konkurencne aplikacie ci uz na domacom trhu, alebo celkovo vo svete. Tento typ softveru je primarne urceny pre ludi, ktori sa nejakym sposobom venuju prace s hudbou. Tych samozrejme nie je az take kvantum ako pouzivatelov inych typov softverov, a to sa samozrejme odzrkadluje aj na mnozstve dostupnych aplikacii na trhu. Tie mozu mat rozne podoby: desktopove verzie, verzie pre mobilne zariadenia alebo dokonca aj webove aplikacie. Treba si vsak uvedomit, ze aj napriek rozmachu aplikacii pre mobilne zariadenia a webovych aplikacii, nastroje na tvorbu hudby su stale primarne vyvijane na osobne pocitace a notebooky, a to kvoli dvom hlavnym dovodom: ? vacsia velkost operacnej pamate a rychlejsie procesory ? spravidla vacsia velkost externej pamate, potrebnej na ukladanie velkeho mnozstva zvukovych ukazok Samozrejme, pohodlie a jednoduchsie ovladanie su tiez faktory, ktore rozhoduju v prospech desktopovych verzii. Mobilne a webove verzie teda nie su urcene na serioznu tvorbu a editaciu hudby. Co sa konkurencie tyka, DAW softverov mozeme najst pomerne vela. Lisia sa cenou (niektore su zdarma, ine stoja radovo niekolko stoviek eur) a kompatibilitou (napriklad s operacnym systemom). Medzi najznamejsie DAW patria napriklad Ableton Live (Obrazok 1), FL Studio alebo Logic Pro X. Tie su financne velmi narocne. Ak chce pouzivatel programy zdarma, moze si nainstalovat programy ako Audacity alebo Soundtrap. 10 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 1: Ableton Live Zakladne funkcie vacsiny DAW programov su zobrazene pomocou use case diagramu (Obrazok 2). Zahrnuju: ? nahravanie, editaciu zvuku a vytvaranie zvukovych suborov ? mixovanie zvuku, pripadne pridavania zvukovych efektov ? praca s MIDI subormi ? automatizacia efektov Obrazok 2: Funkcie DAW 11 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Na koniec tejto kapitoly si treba uvedomit, ze vsetky spominane programy pochadzaju od zahranicnych vyrobcov a najst profesionalny slovensky program zaoberajuci sa danou problematikou je nemozne. 1.2 Ciele prace Kedze taky program na Slovensku podla nasich informacii neexistuje, rozhodli sme sa navrhnut a implementovat program v danej problematike. Samozrejme pojde o ,,zakladny nacrt" DAW nastroja, a tym padom sme sa rozhodli implementovat len niektore zakladne funkcie daneho softveru. Museli sme si definovat presne ciele prace, aby sme sa vyhli moznym nejasnostiam pri implementacii. Cielom bakalarskej prace je vytvorenie desktopovej aplikacie pre prehravanie a tvorbu hudobnych skladieb. Aplikacia bude umoznovat pre piano, pripadne ine hudobne nastroje vytvarat a vkladat skladby. Dalej bude umoznovat prehravat skladby podla vyberu pouzivatela. Ciele nasej aplikacie z programatorskeho hladiska, okrem samotnej analyzy problemu, zahrnuju tieto cinnosti: ? Navrhnut a implementovat databazovy system ? Navrhnut a implementovat pouzivatelske rozhranie ? Vytvorit rozne moznosti prehravania podla poziadaviek - pouzivatel si bud prehra celu skladbu, alebo len melodiu, ktoru si sam vymysli (tych moze byt prirodzene lubovolne mnozstvo) ? Implementovat zakladne funkcie/cinnosti nasej aplikacie ? Overit funkcnost aplikacie ? Vypracovat dokumentaciu pre udrzbu aplikacie a pouzivatelsku prirucku Jednotlive funkcie/cinnosti nasej aplikacie su znazornene diagramom pripadov pouzitia (Obrazok 3). 12 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 3: Funkcie nasho projektu 13 FRI ZU Zilina 2 BAKALARSKA PRACA Navrh riesenia V predoslej kapitole sme sa blizsie zoznamili s problematikou projektu a sme si stanovili ciele nasho projektu. Po skonceni tejto fazy tvorby projektu uz mame dostatocne informacie na to, aby sme vedeli navrhnut riesenie. V tejto kapitole si teda blizsie vysvetlime, ako sme postupovali pri navrhu databazoveho systemu a navrhu pouzivatelskeho rozhrania. Spravny navrh tychto casti aplikacie moze podstatne zvysit vykon a efektivitu, a tym padom aj kvalitu samotnej aplikacie. Predtym si vsak vysvetlime rozsirenu specifikaciu projektu, ktora nam navrh a neskorsiu implementaciu zjednodusi. 2.1 Rozsirenie specifikacie projektu V tejto faze projektu sme podrobnejsie rozanalyzovali specifikaciu projektu. Aplikacia bude spolupracovat s databazovym systemom naplnenym zvukovymi subormi. Tie sa odtial budu ukladat do operacnej pamate, aby aplikacia mohla s nimi manipulovat - ci uz vykreslovat zvukove vlny alebo vykonat samotne prehravanie a zastavenie prehravania daneho suboru. Pre pouzivatela bude pristupna moznost si zvolit, ci chce pridat jednu zvukovu ukazku (tych bude moct pridat neobmedzene mnozstvo do samotneho projektu), alebo MIDI melodiu, ktoru si sam vytvori. Logika aplikacie zariadi, aby sa jednotlive ukazky prehrali v danom case tak, ako si to pouzivatel nastavi. Samotny proces vytvarania skladby zo samplov alebo MIDI melodii je reprezentovany diagramom aktivit (Obrazok 4) na nasledujucej strane. 14 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 4: Proces tvorby skladby 2.2 Navrh databazoveho systemu aplikacie Tato podkapitola nam priblizi, ako sme postupovali pri navrhu databazoveho systemu nasho projektu. Museli sme postupne najst odpovede na tieto otazky: ? Na ake cinnosti bude potrebovat nasa aplikacia databazovy system ? Ake data/typy dat bude tento system obsahovat ? Akym sposobom treba implementovat tento databazovy system do nasho projektu tak, aby pracovanie s tymto systemom bolo co najefektivnejsie a zaroven co najjednoduchsie pre samotneho pouzivatela V prvom rade sme si museli uvedomit, na ake cinnosti nasa aplikacia bude pouzivat databazovy system, a ake data tento system bude obsahovat. Kedze vieme, ze nasa aplikacia bude pracovat s roznymi hudobnymi ukazkami a nastrojmi, je teda nevyhnutne, aby mal pouzivatel zabezpeceny pristup k tymto suborom. Program bude tieto zvukove subory nacitavat do premennych, aby s nimi mohol vykonat nasledovne cinnosti: 15 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA ? Konverzia do streamu (postupnosti bytov) ? Ziskanie informacii o zvukovej ukazke ? Vykreslenie zvukovej vlny ? Samotne prehranie Ako uz bolo spomenute, databazovy system bude uchovavat zvukove subory a to prevazne typu WAV. O tomto formate sa viac dozvieme v nasledujucich kapitolach, tu staci, ked si uvedomime, ze ide o bezstratovy zvukovy format. To znamena, ze subory typu WAV zaberaju pomerne vela miesta na pamati (minimalne oproti inym formatom, vyhodou je zasa kvalita). Zvukovy subor typu WAV o dlzke 10 sekund moze zaberat okolo 1.764 MB pamate. [1] S prihliadnutim na informacie rozpisane v tejto podkapitole sme si vytvorili zoznam moznych implementacii tohto systemu, spolu s vyhodami a nevyhodami: ? Implementacia pomocou databazy na vzdialenom serveri o vyhody: data su ulozene na vzdialenom serveri, a nezaberaju miesto na lokalnom pamatovom priestore o nevyhody: ukladanie a nacitanie velkych suborov na server nie je efektivne, vo vacsine pripadov ani mozne, tazsia implementacia, nutnost pripojenia na server ? Implementacia pomocou systemu suborov o vyhody: ukladanie a nacitanie dat podstatne rychlejsie, bez nutnosti pripojenia na server, lahsia implementacia o nevyhody: zmena cesty suborov moze viest k problemom v systeme Vidime, ze implementacia pomocou systemu suborov sa javi ako efektivnejsia volba. Skumanie konkurencnych DAW programov toto tvrdenie len podporilo - vsetky tieto programy vyuzivaju ten isty system, a to lokalny system suborov v operacnom systeme. Najvacsou vyhodou tejto implementacie bude fakt, ze pridavanie novych samplov a kniznic je podstatne efektivnejsie. A to je cinnost, ktoru bude pouzivatel vykonavat velmi casto. 16 FRI ZU Zilina 2.3 BAKALARSKA PRACA Navrh pouzivatelskeho rozhrania Pri samotnom navrhu pouzivatelskeho rozhrania sme mali jasne ciele - aby aplikacia bola co najviac pohodlna pre pouzivatela, aby bola prehladna a aby sa lahko ovladala. Vedeli sme, ze tieto podmienky najlepsie splna GUI. V tejto faze islo skor o to premysliet si, ake kniznice na GUI pouzijeme a ake elementy nase rozhranie bude potrebovat. V kapitole implementacia si vysvetlime, ako sme postupovali pri implementacii tohto rozhrania. 17 FRI ZU Zilina 3 BAKALARSKA PRACA Implementacia Predosla kapitola nas oboznamila s navrhom grafickeho pouzivatelskeho rozhrania a databazoveho systemu aplikacie. V tejto kapitole sa najskor sa blizsie zoznamime s nastrojmi, ktore boli pri implementacii pouzite a typmi suborov, ktore nas projekt vyuziva a podporuje. Neskor prejdeme k samotnej implementacii, blizsie si vysvetlime implementaciu pouzivatelskeho rozhrania, ukazeme a vysvetlime si diagram balickov a tried, popiseme si jednotlive triedy a prejdeme ku klucovym algoritmom tejto aplikacie, ktore si ukazeme a blizsie vysvetlime. V neposlednom rade si vysvetlime, akym sposobom sme implementovali hudobne kniznice. 3.1 Pouzite nastroje Cely softver je implementovany v programovacom jazyku Java vo vyvojom prostredi Eclipse. Dovod vyberu je ten, ze s tymto prostredim mame bohate skusenosti. Eclipse IDE je vyvojove prostredie urcene na programovanie v jazykoch Java, C++, ale ma dostupnu moznost rozsirit zoznam podporujucich jazykov prostrednictvom pluginov. [3] Prave jeden z tychto pluginov sme pri implementacii grafickeho rozhrania pouzili, ide o plugin s nazvom WindowBuilder. Tento plugin obsahuje aj Swing Designer (dizajner pre kniznicu Swing) a ten programatorovi umoznuje zefektivnit vytvaranie Java GUI aplikacii bez nutnosti pisat zdrojovy kod. Ten sa automaticky generuje do danej triedy pomocou jednotlivych komponentov a ich vlastnosti, teda atributov. [4] 3.2 Implementacia pouzivatelskeho rozhrania Kedze nasa aplikacia je programovana v programovacom jazyku Java, rozhodli sme sa graficke rozhranie implementovat pouzitim kniznice Swing. Ta sa vseobecne pouziva na vytvaranie aplikacii zalozenych na oknach a poskytuje komponenty nezavisle na platforme. [2] Obrazok 5 nam zobrazuje hierarchiu tried tejto kniznice. 18 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 5: Hierarchia tried kniznice Swing Dalsim kokom bolo urcit mnozinu elementov a ich rozlozenie v jednotlivych oknach. Tu sme si trosku pomohli studovanim konkurencnych nastrojov a nase pozorovania sme aplikovali na dizajn nasej aplikacie. Kazdy DAW nastroj musi obsahovat tieto zakladne elementy: ? Hlavne platno, kde sa zobrazia pouzivatelom vybrate zvukove ukazky pripadne naklikane melodie (pri prehravani celkovej sklady sa prehravaju vsetky prvky pridane na toto platno) ? Stopy hlavneho platna, maju horizontalny charakter a predstavuju jeden instrument (pripadne jeden typ samplu). Stopu si moze pouzivatel lubovolne premenovat (anglicky termin na tento prvok je track) ? Platno na vytvaranie melodii. Na tomto platne si pouzivatel moze naklikat svoje melodie (anglicky termin je piano roll, co moze byt chaoticke, kedze sa nepouziva len na piano. Nazov je skor odvodeny od vzhladu - tlacidla charakterizujuce jednotlive tony maju celkovy vzhlad ako na piane/klaviri) ? Genericke tlacidla na ovladanie (prehravanie, zastavenie prehravania atd..) 19 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Vsetky tieto elementy sme zakomponovali aj do nasho projektu. Na nasledujucich obrazkoch (Obrazok 6 a Obrazok 7) mozeme vidiet uz nami implementovane pouzivatelske rozhranie spolu s nazvami zakladnych elementov. Obrazok 6: Hlavne platno Obrazok 7: Platno na vytvaranie melodii 3.3 Zvukove subory Tato podkapitola bude obsahovat vsetky informacie o zvukovych suborov podstatnych pre nasu aplikaciu. V prvom rade si vymenujeme zopar dolezitych zvukovych formatov, neskor si vysvetlime, pre ake formaty sme aplikaciu implementovali a preco, a nasledne si vlastnosti tychto formatov blizsie vysvetlime. Zvukove formaty mozeme rozdelit podla velkosti a kvality na 3 skupiny: ? Plna velkost a plna kvalita 20 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA ? Plna velkost a redukovana kvalita ? Redukovana velkost a redukovana kvalita Rozdelenie do jednotlivych skupin znazornuje obrazok 8. [5] Obrazok 8: Zvukove formaty Vyber zvukoveho formatu, ktory sme zakomponovali do nasej aplikacie nebol narocny, rozhodli sme sa pre subory typu WAV, a to kvoli nasledujucim dovodom: 1. Hlavna cinnost nasej aplikacie je vytvarat zlozitejsie skladby pouzitim jednoduchsich skladieb. Tym padom kvalita zlozitejsej/teda finalnej skladby zavisi od pouzitych samplov (jednoduchsich skladieb). Pouzivatel chce prirodzene dosiahnut co najvyssiu moznu kvalitu. 2. V programatorskom jazyku Java sa lahko manipuluje s tymto zvukovym formatom. 3. Existuju spolocnosti, ktore ponukaju moznost si stiahnut/kupit lubovolne hudobne kniznice (obsahujuce mnozstva samplov). Tie pochopitelne vytvaraju zvukove subory vo formate WAV (tym padom bude pre pouzivatela pomerne jednoduche tuto sluzbu vyuzit vo svojom projekte). Nedovolime si tvrdit, ze ostatne formaty nie su pre aplikacie tohto typu dolezite. Treba si vsak uvedomit, ze implementacia manipulacia s formatom WAV je klucova pre aplikacie tohto typu. 3.3.1 Zvukovy format WAV V tejto podkapitole si zhrnieme a vysvetlime zakladne charakteristiky WAV zvukoveho formatu, ktore su nevyhnutne pre implementaciu nasho softveru. Touto 21 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA problematikou sme sa prevazne zaoberali pri implementacii algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny, ktory bude vysvetleny v podkapitole 3.4, klucove algoritmy. WAV format je povazovany za jeden z najjednoduchsich zo zakladnych formatov, a to kvoli ukladaniu nespracovanych dat, to znamena, ze ziadne predbezne spracovanie na tychto datach nie je vykonavane okrem formatovania tychto dat. [6] Informacie ulozene v tomto formate su ulozene v 3 castiach: ? RIFF - tato cast obsahuje informacie identifikujuce dany subor ako subor typu WAV ? FORMAT - tato cast obsahuje parametre/vlastnosti daneho zvukoveho suboru (vzorkovacia frekvencia, pocet kanalov, byty za sekundu,..) ? DATA - tato cast obsahuje samotne data Obrazok 9 znazornuje tieto casti a samotny popis jednotlivych casti formatu WAV. [6] Obrazok 9: WAV format 3.4 Diagram balickov a diagram tried V tejto podkapitole si ukazeme, do akych balickov a tried sme nasu aplikaciu rozdelili, a ake su vztahy medzi nimi. Popri tom si blizsie popiseme jednotlive balicky a triedy spolu s vyznamom, aky maju pre fungovanie nasej aplikacie. 22 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 10 nam zobrazuje package diagram, teda diagram balickov nasej triedy. Obrazok nam zaroven aj znazornuje rozdelenie tried do jednotlivych balickov. Obrazok 10: Diagram balickov Strucny popis jednotlivych balickov: ? AudioProcessing sluzi na pracu s hudobnymi subormi (prehravanie, aktualizacia dostupnych kniznic, manipulacia s kniznicami) ? Components balicek obsahuje graficke charakteristiky elementov na jednotlivych platnach (hlavne platno, platno na vytvaranie melodii - viac v podkapitole 3.2 implementacia pouzivatelskeho rozhrania) ? Default obsahuje niektore zakladne, nezaclenitelne komponenty ? Patterns predstavuje jednu cast aplikacie, a to platno na vytvaranie melodii. Cela logika tejto casti je obsiahnuta tu. ? Tracks zasa naopak obsahuje logiku hlavneho platna a jednotlivych stop. ? WaweformCreator je balicek, ktory sluzi na vykreslenie zvukovej vlny zo suboru Obrazok 11 nam znazornuje class diagram nasej aplikacie, cize diagram tried. Tento diagram nam popisuje zakladnu strukturu nasho softveru zobrazenim tried a blizsie popisuje vztahy medzi nimi, spolu s rozhraniami, ktore tieto triedy implementuju. 23 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 11: Diagram tried V nasledujucej casti si spravime jednoduchy popis k jednotlivym triedam. ? BackgroundImage predstavuje obrazok pozadia aplikacie. Ide o komponent typu JLabel, ktory vykresluje samotny obrazok typu BufferedImage. ? MainWindow je hlavny komponent hlavneho platna, obsahujuci kontajner JFrame ktory obsahuje vsetky komponenty vykreslene na hlavnom platne (viac informacii o hlavnom platne v podkapitole 3.2). ? Program predstavuje triedu obsahujuci main metodu. ? ProjectSettings je trieda ktora charakterizuje manipulaciu s nastaveniami projektu (napriklad zmena tempa prehravania na hlavnom platne). Podobne ako MainWindow taktiez ide o kontajner typu JFrame. ? Tracks predstavuje najdolezitejsi prvok hlavneho platna. V tejto triede sa deje vsetka logika okolo prehravania komplikovanejsich zvukovych skladieb na hlavnom platne. Ide o kontajner typu JPanel. ? AudioFile je trieda zastresujuca logiku okolo prehravania zvukovych skladieb. ? RenameTrack je jednoducha trieda, ktora dedi od predka typu JFrame. Jej jedinou ulohou je pomocou GUI zmenit nazov danej stopy. 24 FRI ZU Zilina ? BAKALARSKA PRACA TrackInformation je kontajner typu JPanel. Predstavuje zakladne informacie o danej stope, ci uz nazov alebo poziciu. V tejto triede sa vykonava logika pridavania hudobnych skladieb na platno. ? Libraries je trieda, ktora pracuje s hudobnymi kniznicami. Preskenuje si dolezite priecinky a udrziava zoznam dostupnych hudobnych kniznic. ? MelodyMaker je trieda typu JPanel a charakterizuje kontajner, na ktorom si pouzivatel moze vytvarat vlastne melodie (ide teda o platno na vytvaranie melodii, viac v podkapitole 3.2). Zaroven zabezpecuje aj prehravanie melodie. ? Track, ide o triedu typu JPanel a charakterizuje GUI pre jednu stopu hlavneho platna. ? PianoRoll je kontajner typu JFrame a predstavuje hlavnu triedu obalujucu cinnosti okolo platna na vytvaranie melodii. ? TrackComponent ide o komponent typu JLabel, predstavuje GUI pre zvukovu ukazku zobrazenu na hlavnom platne. Ci uz ide o sample, alebo melodiu. S tymto objektom sa da manipulovat, menit pozicia alebo dokonca ho aj vymazat (tato cinnost sa vsak neda vratit spat). ? PianoRollComponent je taktiez komponent typu JLabel, predstavuj GUI pre jeden ton melodie zobrazenom na platne na vytvaranie melodii. Podobne ako TrackComponent da sa s nim lubovolne manipulovat. ? WaveformCreator je trieda ktora inicializuje a spusta proces vytvarania zvukovej vlny zo zvukoveho suboru. ? KeyboardButtons je kontajner typu JPanel, ktory obsahuje komponenty typu JButton charakterizujuce jednotlive tony pri platne na vytvaranie melodii. Po stlaceni daneho objektu typu JButton sa prehra dany ton. ? SamplingGraph je trieda ktora obsahuje samotnu logiku okolo vytvarania zvukovych vln. Pre triedy TrackComponent a PianoRollComponent sme implementovali rozhranie IComponent, ktore obsahuje abstraktne metody pre tieto triedy. 25 FRI ZU Zilina 3.5 BAKALARSKA PRACA Klucove algoritmy Tato podkapitola sa bude zaoberat niektorymi klucovymi algoritmami. Tieto algoritmy boli najdolezitejsie pre spravne fungovanie nasej aplikacie, ale zaroven boli aj najtazsie na implementaciu. Vyzadovali si najvacsiu pozornost, kedze nespravne implementovanie tychto algoritmov moze viest ku: ? Nespravnym vysledkom ? Spomaleniu behu programu Kvoli tomu dovodu je tymto algoritmom venovana samostatna podkapitola. 3.5.1 Algoritmus vykreslenia zvukovej vlny Nas algoritmus na vykreslenie zvukovej vlny je modifikovana verzia podobneho algoritmu. [7][8] Spociva v tom, ze zo zvukoveho suboru o formate typu WAV vykresli pomocou ciar zvukovu vlnu a tu potom odovzda dalej ako objekt typu BufferedImage. Obrazok 12: Princip algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny Cela logika tohto algoritmu je obsiahnuta v balicku WaveformCreator, ktora obsahuje triedy WaveformCreator a SamplingGraph. (popisane v podkapitole 3.4). Algoritmus dalej pouziva metody nasledovnych tried: ? File, objekty tejto triedy v algoritme predstavuju vstupne subory ? AudioInputStream, ten jednoducho spravi zo zvukoveho suboru stream, s ktorym sa da manipulovat. [9] ? AudioFormat, ktora sluzi na ziskanie informacii o FORMAT casti WAV suboru (viac informacii v podkapitole 3.3.1) ? Line2D.Double, segment, ktory predstavuje ciaru s dvoma suradnicami. [9] ? BufferedImage, vystup tohto algoritmu, ktory sa vykresli na platno. 26 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Uz mame predstavu o tom, na co tento algoritmus bude aplikacii sluzit a jeho zakladny popis, tym padom uz mozeme prejst na samotne kroky algoritmu s jednoduchym vysvetlenim: 1. Z objektu typu File ziskame objekt typu AudioInputStream cez metodu AudioSystem.getAudioInputStream(File file); 2. Vytvorime objekt typu SamplingGraph a zavolame jeho metodu createWaveform(byte[] audioBytes). a. Ziskame FORMAT WAV suboru cez metodu AudioInputStream.getFormat(). b. Inicializujeme premennu audioBytes, co je pole typu byte. Jeho velkost bude mat hodnotu AudioInputStream.getFrameLength() * AudioFormat.getFrameSize(). c. Cez metodu AudioInputStream.read(byte[] b) precitame bajty zo streamu do audioBytes. d. Vytvorime pole audioData, ktora obsahuje samotne data ako datovy typ integer. V tomto kroku prebieha kontrola a porovnavanie FORMAT casti WAV suboru (velkost vzorky, typ kodovania) so standardnymi hodnotami. Obrazok 13: Cast algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny 27 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Princip tohto kroku spociva v tom, ze ak je velkost samplu 1 bajt, tak netreba ziadne upravy. Ak vsak je velkost samplu 2 bajty, to znamena, ze dva bajty vedla seba tvoria jeden sample, a teda musime tieto jednotlive bajty spojit. To je vykonane cez bitove posuny. 3. e. Naplnime Vector iterovanim cez pole audioData. f. Zavolame metodu getWaveform(). Metoda getWaveform() pripravi grafiku a zavola metodu createSampleOnGraphicsContext(Graphics2D g2). 4. Ta vykresli jednotlive objekty typu Line2D. 5. Metoda getWaveform() vytvori BufferedImage, co je vystup algoritmu. Sice ma tento algoritmus v konecnom zavere len esteticky efekt pre aplikaciu, jeho samotna implementacia zabrala najviac casu z algoritmov vypisanych v tejto podkapitole. 3.5.2 Algoritmus prehravania Tato podkapitola sa v prvom rade bude zaoberat samotnym problemom prehravania viacerych zvukovych skladieb ci uz za sebou, alebo naraz. Najskor si vysvetlime problemy, ktore sme museli vyriesit. Neskor si vymedzime mozne implementacie, a vysvetlime si dovody nami preferovanej implementacie. Na zaver si samotnu implementaciu ukazeme a vysvetlime. Implementacia algoritmu prehravania hudobnych skladieb predstavuje zakladnu cinnost nasej aplikacie. Je velmi dolezite, aby bol co najefektivnejsi, a tym padom aby prehravanie bolo co najplynulejsie. Kvoli tomu je dolezite, aby sme spravne pochopili vsetky problemy, ktore mozu tuto cinnost spomalit. Prehravanie zvukovych suborov v nasej aplikacii moze byt dvojakeho charakteru: ? Prehravanie zvukovych ukazok/melodii pridanych na hlavnom platne ? Samotne prehravanie melodii Pri obidvoch castiach moze, a zrejme aj nastane situacia, ked v jednom casovom okamihu treba prehrat viac zvukovych ukazok naraz. To predstavuje prvy problem tejto cinnosti. Tento problem sa inak da definovat nasledovne - treba prehrat viac zvukovych ukazok za sebou v danom case co najrychlejsie tak, aby vysledok znel pre ludske ucho prirodzene, aby casove oneskorenie (latencia) bolo co najmensie. 28 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 14 nazorne vysvetluje dany problem v nasej aplikacii na hlavnom platne. Obrazok 14: Prvy problem prehravania skladieb Druhy problem prehravania hudobnych skladieb sa prevazne tyka prehravania na hlavnom platne. Treba si uvedomit, ze praca so subormi na disku (citanie, zapisovanie) je velmi pomala cinnost. V nasej aplikacii prirodzene moze nastat, ze sa konkretny zvukovy subor moze vyskytnut viackrat na danom platne. Len samotne opakovane otvaranie tohto suboru a citanie dat by velmi spomalilo beh algoritmu 1. Nazorny priklad druheho problemu predstavuje obrazok 15. Obrazok 15: Druhy problem prehravania skladieb 1 Tento problem sa tyka hlavne hlavneho platne preto, lebo pri melodiach robime so zvukovou kniznicou, ktora sa cela nazaciatku nacita - predstavuje len zopar konkretnych tonov, teda zvukovych suborov, a preto to nie je az taky problem ako na hlavnom platne, kde moze byt pocet zvukovych suborov neobmedzeny. 29 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Samotny algoritmus prehravania hudobnych skladieb musi efektivne riesit obidva problemy. Teraz si vysvetlime, ako sme dane problemy riesili, a teda ako sme ich implementovali. Riesenie druheho problemu Zacneme druhym problemom, kedze ten nebol az tak narocny. Je zrejme, ze nemozeme dovolit, aby sa konkretny zvukovy subor opakovane otvaral a zatvaral pocas jedneho prehravania hlavneho platna (ako uz bolo spomenute, tento problem sa tyka len hlavneho platna). Dovod je efektivita. Museli sme teda prist na efektivnejsie riesenie. Riesenie: Pri komponentoch na hlavnom platne sme oddelili graficku cast (JLabel obsahujuci zvukovu vlnu - TrackComponent) od logickej casti (AudioFile). Tym padom moze byt na hlavnom platne lubovolne mnozstvo objektov typu TrackComponent rovnakeho zvukoveho suboru, ale vsetky budu odkazovat na jeden objekt typu AudioFile daneho zvukoveho suboru. Inymi slovami, objekt typu AudioFile bude obsahovat zoznam objektov typu TrackComponent, ktore ho graficky zobrazuju. Tym sa zabezpeci zrusenie opakovaneho otvarania zvukoveho suboru pre prehravanie. Treba si uvedomit, ze aj ked tato cast algoritmu prehravania priamo nesuvisi so samotnym prehravanim, na rychlost prehravania ma vyznacny vplyv. Kroky tejto casti algoritmu prehravania vyzeraju nasledovne: 1. Pri vkladani noveho zvukoveho suboru na platno sa vykona kontrola, ktora urci, ci sa na platne uz nachadza komponent predstavujuci dany zvukovy subor. a. Ak nie, tak sa vytvori novy objekt typu AudioFile, ktory v zozname grafickych komponentov obsahuje prave jeden objekt typu TrackComponent - ten sa zaroven vykresli na platno. b. Ak ano, tak sa zisti, ktory objekt typu AudioFile ma charakterizovat dany zvukovy subor, do jeho zoznamu sa prida novy prvok - objekt typu TrackComponent, ktory sa vykresli na platno. 2. Pri prehravani vsetkych suborov z platna sa iteruje cez zoznam objektov typu AudioFile, pricom kazdy z nich ma informacie o vsetkych dostupnych komponentoch na platne. Tak sa ziskaju casy prehratia a samotny subor, ktory sa ma prehrat. 30 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Cast tohto algoritmu zobrazuje obrazok. Obrazok 16: Implementacia opakovaneho prehravania zvukovej ukazky Riesenie prveho problemu Pri implementacii prveho problemu sme si v prvom rade museli uvedomit dolezite podmienky, ktore musia byt dodrzane: ? Proces prehravania musi bezat co najrychlejsie ? Rychlost prehravania je dolezitejsia ako rychlost spustenia prehratia (po kliknuti tlacidla Play) Z toho nam vznikli dve moznosti samotnej implementacie: ? Generovanie WAV suborov z jednotlivych stop a nasledne prehratie vsetkych tychto suborov naraz. ? Pouzitie efektivnej udajovej struktury, ktora sa pred spustenim naplni datami, a pocas prehratia sa nou bude iterovat. Obidva sposoby splnaju obe podmienky uvedene vyssie. Nakoniec sme sa vsak rozhodli pre druhy sposob implementacie, lebo: 1. Implementacia prveho sposobu je nesmierne narocna 2. Implementacia prveho sposobu je velmi narocna na pamat 3. Nasli sme udajovu strukturu, ktora moze druhy sposob vyrazne zefektivnit Pouzita udajova struktura algoritmu Aby bola implementacia tohto algoritmu co najefektivnejsia, potrebovali sme spravne vybrat udajovu strukturu. Ta musela splnat nasledovne podmienky: 31 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA ? Musela byt typu kluc - hodnota (aby kluc predstavoval cas a hodnota objekt typu AudioFile ktory sa ma prehrat) ? Musel byt efektivny pristup minimalne k prvemu prvku ? Musel byt dostupny pristup k hodnote kluca (asi najdolezitejsie pri vybere) ? Rychlost vkladania prvkov lubovolne casovo narocna ? Prvky usporiadane podla kluca vzostupne (aby nebolo potrebne stale iterovat cez strukturu) Vsetky tieto podmienky splnila struktura TreeMap. Ide o strukturu, ktora implementuje Map rozhranie pouzivanim stromu. Princip je rovnaky ako pri HashMap, prvky maju usporiadany charakter. Samotna implementacia tejto struktury poskytuje pre metody containsKey, get, put a remove zlozitost log(n). [10][11] Princip pouzitia takejto udajovej struktury pri prehravani je nasledovny - pred prehratim sa tato struktura naplni. Kluc bude predstavovat cas prehratia zvukovej ukazky a data budu predstavovat objekt AudioFile ktory sa v danom casovom okamihu prehra (samozrejme, kedze moze nastat situacia, ze v danom casovom okamihu treba prehrat viac suborov naraz, data v tejto strukture bude dalsia struktura - ArrayList, ktora bude obsahovat zoznam zvukovych suborov, ktore sa maju prehrat v danom casovom okamihu). Ked sa prvy prvok zo struktury prehra, vymaze sa, struktura sa znova preusporiada, aby prvy prvok bol zasa prvok, ktory ma najmensiu hodnotu kluca. Tento proces sa bude opakovat az kym nebude struktura prazdna. Rovnaky algoritmus sa vyuziva aj na prehranie zvukovych skladieb na hlavnom platne, a aj prehranie melodii (princip je rovnaky). Rozdiel je v tom, ze pri prehravani na platne musime do tejto struktury pridat aj prvky struktury jednotlivych melodii. Implementacia algoritmu Samotnu implementaciu tohto algoritmu na hlavnom platne s pouzitim struktury TreeMap zobrazuju obrazky 17 a 18. Obrazok 17 ukazuje naplnenie tejto struktury po stlaceni tlacidla Play, obrazok 18 obsahuje kod pre samotne prehravanie. 32 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 17: Naplnenie struktury TreeMap Obrazok 18: Samotny algoritmus prehravania Tato cast kodu funguje nasledovne: zo struktury sa ziska hodnota prveho kluca a data. Z hodnoty kluca a aktualneho casu sa zisti, na aku dlhu dobu sa ma vlakno uspat (teda za aky dlhy casovy usek ma dalsie prehratie nastat). Potom sa zvuk prehra, odstrani sa prvy prvok, aktualizuje sa aktualny cas a cyklus sa opakuje kym ma atribut mapofAudioFiles nejake data. Samotna implementacia tohto algoritmu nebola az tak casovo narocna ako implementacia algoritmu na vykreslenie zvukovej vlny, ale analyza problemov okolo tohto algoritmu zabrala podstatne viac casu. 3.5.3 Algoritmus ukladania a nacitania projektu Ukladanie a nacitanie projektu patri medzi zakladne funkcie kazdeho DAW softveru. Bolo pochopitelne, ze tieto funkcie musime aj my implementovat do nasej 33 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA aplikacie, lebo inak by sa stratil vyznam takeho softveru - cely projekt by si musel robit pouzivatel vzdy nanovo. Algoritmus ukladania a nacitania projektu sme implementovali pomocou mechanizmu, ktory sa vola Serializacia. Ide o mechanizmus, ktory nam umoznuje ulozit aktualny stav objektu ako postupnost bajtov, ktore obsahuju: ? Data objektu ? Informacie o type objektu ? Informacie o type dat ulozenych v objekte Stav objektu mozeme ulozit do suboru, a neskor deserializovat, co je opacny proces. [12] Na serializaciu a deserializaciu sme pouzili triedy ObjectInputStream a ObjetOutputStream. Tie obsahuju metody writeObject() a readObject(), ktore nam tento proces umoznuju vykonat. Pri serializacii si treba uvedomit, ze aby mohol byt objekt danej triedy serializovany, musi trieda implementovat rozhranie Serializable (zobrazene v podkapitole 3.4). Obrazok 19 zobrazuje nami implementovanu serializaciu. Obrazok 19: Algoritmus ulozenia projektu Pri deserializacii vsak vznikol problem. Niektore triedy (Clip, BufferedImage) neimplementuju rozhranie Serializable, a tym padom ich objekty nemozno serializovat. Atributy tychto tried sme museli nastavit ako transient, co serializacii indikuje, ze tento atribut nema serializovat. Jeden takyto atribut nam znazornuje obrazok 20. Obrazok 20: Neserializovatelny atribut 34 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Pri deserializacii sme teda museli hodnoty tymto atributom manualne nastavovat. Obrazok 21 zobrazuje nami implementovanu deserializaciu, spolu s manualnym nastavovanim hodnot atributom, ktore nie su serializovatelne. Obrazok 21: Algoritmus nacitania projektu Treba si vsak uvedomit nevyhody serializacie. Pri drobnej zmene softveru (napr. zmene nazvu/hodnoty atributu) uz predosle verzie nebudu kompatibilne s tou aktualnou. Co je samozrejme pre profesionalny softver neziaduci efekt. V aktualnom stave nasej aplikacie sme tento problem neriesili, ale v buducnosti planujeme zaviest verzionovanie, cize pri zmene softveru sa zmeni verzia. Pri deserializacii sa budu verzie kontrolovat a ak sa budu rovnat, tak deserializacia prebehne bez zmien a ak budu odlisne, tak sa zmenene atributy manualne nastavia. 35 FRI ZU Zilina 3.6 BAKALARSKA PRACA Hudobne kniznice V tejto podkapitole si najskor definujeme, co znamena pojem hudobna kniznica a neskor si ukazeme sposob, akym sme system hudobnych kniznic implementovali v nasej aplikacii. Hudobna kniznica predstavuju mnozinu zvukovych suborov rovnakeho typu (napriklad rovnakeho instrumentu). Kazdy z tychto suborov reprezentuje konkretny ton daneho instrumentu. Ako priklad si mozeme uviest kniznicu klavira, ktora moze obsahovat tony C1, C#1, D1, ... B1, C2, ... B4. V nasej aplikacie sme implementovali hudobne kniznice kvoli platnu na vytvaranie melodii. Pouzivatel si predtym moze vybrat, ktoru kniznicu chce pouzivat a teda melodiu akeho instrumentu ide vytvarat. Kniznice su nastavene tak, aby obsahovali dve stupnice, co je konkretne 24 tonov. V najlepsom pripade ide o tony z rozsahu C5 .. B6, kedze tie su v hudobnych skladbach velmi frekventovane. Obrazky 22 a 23 znazornuju priecinky nami vytvorenych hudobnych kniznic. Obrazok 22: Zoznam kniznic Obrazok 23: Zvukove subory v jednej kniznici Implementacia hudobnych kniznic je jednoducha. V kazdej kniznici sa zvukove subory volaju rovnako, pri citani zo suboru sa nazov suboru nemeni (citaju sa stale subory s rovnakymi menami ,,C5.wav" .. ,,B6.wav"). Meni sa len cesta k nemu (nazov kniznice). Tu si pouzivatel vyberie sam pri vytvarani noveho platna na vytvaranie melodii, ako zobrazuje obrazok 24 na nasledujucej strane. 36 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Obrazok 24: Vyberanie kniznice v aplikacii Program vsak musi poznat dostupne kniznice v priecinku. Na to sluzi trieda Libraries, ktora drzi zoznam dostupnych kniznic (zaroven aj skenuje priecinok a kontroluje obsah). Tento algoritmus je zobrazeny na obrazku 25. Obrazok 25: Algoritmus prace s hudobnymi kniznicami Ak si chce pouzivatel pridat hudobnu kniznicu, staci teda, ked v priecinku ,,Files/Sounds/Libraries/" prida novy priecinok, a donho vlozi prislusne data. Aplikacia sa o vsetko ostatne postara automaticky. 3.7 Implementacia nastaveni - zmena tempa Implementacia nastaveni nepredstavuje implementaciu zakladnych poziadaviek nasho projektu. V nastaveniach ide skor o to, aby si pouzivatel mohol lubovolne zmenit nejake vlastnosti svojho projektu podla svojich preferencii. Do aktualnej verzie projektu sme implementovali len jediny typ nastaveni - zmena tempa projektu. Tempo v hudobnej terminologii predstavuje rychlost prehravania zvukovych ukazok sa sebou. Meria sa v BPM, cize v uderoch za minutu (tempo 120 BPM predstavuje 120 uderov za minutu). [13] 37 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zmenu tempa sme implementovali na hlavnom platne. Implementacia zmeny tempa predstavuje zvysenie, pripadne znizenie casoveho oneskorenia medzi prehravanim jednotlivych zvukovych ukazok, podla zvolenej hodnoty. Trieda ProjectSettings obsahuje graficke rozhranie a logiku okolo zmeny nastaveni, v nasom pripade zmeny tempa. Objekt danej triedy odosiela informacie o aktualnej hodnote ostatnym objektom, ktore ziadaju tuto informaciu. Obrazok 25 znazornuje nami implementovane GUI pre zmenu tempa. Posuvanim JSlider objektu sa meni tempo podla potreby uzivatela. Minimalna hodnota je 100 BPM a maximalna hodnota je 200 BPM. Na obrazku je aktualna hodnota 128 BPM (zakladna hodnota). Obrazok 26: GUI pre zmenu tempa Pri prehravani skladieb na hlavnom platne sa najskor pocita, kedy sa maju vsetky skladby prehrat, teda v ktorom casovom okamihu (prehravanie je blizsie popisane v podkapitole 3.5.2). Samotne casove okamihy zavisia od aktualnej hodnoty tempa. Logika prepocitavania daneho casoveho okamihu pre konkretnu zvukovu ukazku je zobrazena na obrazku 27. Obrazok 27: Prepocitavanie casu ? paX je x-ova suradnica danej zvukovej ukazky na hlavnom platne ? 15 je graficka vzdialenost medzi dvoma ,,pol beatmi", ktore predstavuju body na platne, kde su zvukove ukazky pripnute2. Len nasobky tejto hodnoty moze nadobudat pozicia zvukovej ukazky na platne (teda paX). 2 Vsetky zvukove ukazky musia byt pripnute na urcite pozicie, aby bol zachovany rytmus skladby 38 FRI ZU Zilina ? BAKALARSKA PRACA halfBeatLength je dlzka trvania jedneho ,,pol beatu", urcena vztahom 30/tempo (Kedze ide o udery za minutu, teda 60 sekund, trvanie jedneho beatu by sa vypocitalo ako 60/tempo. My vsak mame ,,pol beaty"). Algoritmus funguje jednoducho. Zisti sa cislo ,,pol beatu", na ktorom je dany zvukovy subor nastaveny, to sa vynasobi dlzkou trvania jedneho ,,pol beatu". Tym padom sa vypocita dlzka trvania od 0 po zaciatok prehravania danej zvukovej ukazky. 39 FRI ZU Zilina 4 BAKALARSKA PRACA Testovanie a overenie riesenia Aplikaciu sme testovali na vlastnych zdrojoch. Finalnu verziu sme dali testovat aj panu Ing. Marekovi Kvetovi, PhD., kedze on ma s tymto typom aplikacii rozne skusenosti. Vyjadrenie testera aplikacie Aplikaciu MyStudio som dostal na testovanie a overenie funkcnosti riesenia dna 13.4.2018 na zaklade poziadavky veducej prace i samotneho autora. Aplikacia nebola prezentovana autorom s cielom prispiet k objektivnemu hodnoteniu aplikacie z pohladu koncoveho pouzivatela. Moje hodnotenie preto vychadza vylucne z praktickych skusenosti bez moznosti konzultacie pripadnych nejasnosti a spornych situacii s autorom programu. Testovanie aplikacie bolo vykonane v dnoch 14. - 16.4.2018 na roznych verziach operacneho systemu. Boli kontrolovane vsetky funkcie softveru s pouzitim roznych vstupnych dat. Na zaklade vykonanej analyzy a testovania mozem konstatovat, ze vytvorena aplikacia je plne funkcna a je na vysokej urovni. Splna moderne standardy kladene na takyto typ aplikacii. Odporucam vsak konzultovat buduci vyvoj aplikacie s viacerymi cielovymi skupinami pouzivatelov, odstranili by sa drobne nedostatky, ako je chybajuca moznost odstranenia trackov a podobne. V teme prace vidim velky potencial, bol by som rad, ak by autor pokracoval vo vyvoji tohto softveroveho diela, aby sa stal plnohodnotnym nastrojom pre zacinajucich hudobnikov, skladatelov a nahravacie studia. Chybajuce pokrocile funkcie nepovazujem v tejto verzii programu za problem, nakolko sa jedna o prvotnu verziu rozsiahleho systemu, co si vyzaduje dlhodoby intenzivny vyvoj. Na zaklade uvedenych skutocnosti odporucam pracu na obhajobu a po jej uspesnom absolvovani navrhujem udelit autorovi prace titul bakalar v studijnom odbore Informatika. V Ziline, 17.4.2018 Ing. Marek Kvet, PhD. odborny asistent KI FRI UNIZA marek.kvet@fri.uniza.sk 40 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zaver Cielom bakalarskej prace bolo vytvorenie desktopovej aplikacie na prehravanie a tvorbu zlozitejsich zvukovych skladieb. Ulohu sme si rozanalyzovali, navrhli riesenia konkretnych problemov a neskor presli k samotnej implementacii. Uspesne sa nam podarilo vytvorit aplikaciu, ktora splna vsetky ocakavane ciele a pokyny na vypracovanie. Pouzivatel si moze lubovolne rozsirit mnozstvo zvukovych suborov, ktore chce vo svojom projekte a zaroven moze rozsirit aj mnozstvo hudobnych kniznic, ktore ma momentalne k dispozicii. Za pomoci tychto suborov je schopny vymysliet komplikovanejsiu hudobnu skladbu ako projekt, ktory si moze aj ulozit a otvorit neskor. V tomto stadiu ide uz o samotnu kreativitu pouzivatela, co s tym, co mu ponukame, dokaze vytvorit. V buducnosti by sme chceli tento softver rozsirit o nove funkcie, ako napriklad pridavanie zvukovych efektov na ukazky alebo generovanie jedneho zvukoveho suboru zo zvukovych ukazok na hlavnom platne, podpora viacerych zvukovych formatov a ine. 41 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zoznam pouzitej literatury [1] http://www.colincrawley.com/audio-file-size-calculator/ [2] https://www.javatpoint.com/java-swing [3] https://www.eclipse.org/ide/ [4] https://www.eclipse.org/windowbuilder/ [5] https://ask.audio/articles/understanding-compressed-audio-file-formats [6] http://soundfile.sapp.org/doc/WaveFormat/ [7] https://stackoverflow.com/questions/11017283/java-program-to-create-apng-waveform-for-an-audio-file [8] http://codeidol.com/java/swing/Audio/Build-an-Audio-Waveform-Display/ [9] https://docs.oracle.com/javase/7/docs/api [10] https://docs.oracle.com/javase/7/docs/api/java/util/TreeMap.html [11] https://www.javatpoint.com/java-treemap [12] https://www.tutorialspoint.com/java/java_serialization.html [13] https://learningmusic.ableton.com/make-beats/beat-and-tempo.html 42 FRI ZU Zilina BAKALARSKA PRACA Zoznam priloh na CD nosici Priloha A Pouzivatelska prirucka Priloha B Udrzba aplikacie 43 Prvykrat som Google navstivil, ked som tam mal v ramci serie predna- sok nazvanej Authors@Google (Spisovatelia v Googli) predniest prispevok o emocionalnej inteligencii. Mal som tak trochu pocit, ze to bude len dalsia kvapka v zaplave vymozenosti a zamestnaneckych vyhod, ktorymi sa firma preslavila - niekde medzi masazami a napojmi zdarma. Google je skutocnou bastou intelektu - koniec koncov na to, aby ste sa mohli co len uchadzat o pracu v Googli, potrebujete najlepsie vysledky zo SAT skusok - a tak som na prednasku prichadzal s pocitom urcitej nervo- zity. Predsa len, nebol som si isty, ci sa v takejto nesentimentalnej techno- logickej firme vobec najde niekto, koho bude zaujimat psychologia a makke zrucnosti. Viete si preto urcite predstavit, aky som bol ohromeny, ked som vstupil do prednaskovej miestnosti (bola to najvacsia sala v tej casti kom- plexu budov patriacich Googlu) a uvidel, ze je taka plna, ze zastupy ludi stali aj v ulickach a pred dverami. V kazdom pripade to vyzeralo, ze o prednasku je zaujem. Publikum, pred ktorym som vtedy v Googli stal, malo pravdepodobne najvyssiu priemernu inteligenciu zo vsetkych ludi, ktorym som kedy pred- nasal. No spomedzi tych najsikovnejsich mozgov, ktore ma v ten den pocu- vali, to bol prave Meng, kto bol dostatocne bystry na to, aby sa na emocio- nalnu inteligenciu dokazal pozriet ocami reverzneho inziniera. Rozobral ju na kusky, opat zlozil a dospel pritom k brilantnemu postrehu: uvidel, ze v sa- motnom jadre emocionalnej inteligencie sa nachadza schopnost sebapozna- nia - a ze tou najlepsou mentalnou aplikaciou, ktoru by sme nasli a kto- ra k nej vedie, je metoda treningu mysle, nazyvana ,,mindfulness" - bdela pozornost. O toto poznanie sa opieraju zaklady programu, ktory Meng vyvinul. Ked tento kurz spristupnil ako sucast projektu Google University, dostal meno Search Inside Yourself - Hladaj vo svojom vnutri. Tento nazov je velmi pri- hodny, kedze webove vyhladavanie je hlavny biznis spolocnosti. Ako sa do- citate v tejto knihe, ukazalo sa, ze pre mnohych ucastnikov z Googlu sa mal tento program stat skusenostou, ktora im zmeni zivot. Meng tiez velmi zrucne postupoval pri volbe svojich spolupracovnikov. Patri medzi nich ucitel zenu Norman Fischer, moj dlhorocny priatel a ko- lega Mirabai Bush, zakladatel a riaditel Centra pre kontemplativnu mysel PREDSLOV DANIELA GOLEMANA 3 v spolocnosti (Center for Contemplative Mind in Society). Vyuzil tiez skuse- nosti dalsieho z mojich starych priatelov Jona Kabata-Zinna, ktory bol prie- kopnikom vyuzivania treningu bdelej pozornosti (mindfulness) v medicine. No Meng nezostal len pri tom. Spolu so svojim timom vyberal to najlepsie z osvedcenych a preskumanych metod, ktorych cielom je prehlbit nase seba- uvedomenie, pozitivny pocit zo zivota, rozvinut laskavost a stastie. A teraz k tomu srdcu zo zlata. Ked Meng uvidel, ze toto jeho vnutorne objavovanie prinasa take uzi- tocne vysledky, instinktivne sa on chcel podelit s kazdym, kto by mal zau- jem to vyskusat - a nielen s tymi stastlivcami, ktori mozu navstevovat kurzy v Googli. V skutocnosti hned v ten prvy den, ked som sa s Mengom stretol, mi s nadsenim povedal, ze jeho zivotnym cielom je dosiahnut svetovy mier prostrednictvom rozvoja vnutorneho pokoja a sucitu. (Mengovo odusevne- nie pre vec, ako som si vtedy trochu znepokojeny vsimol, bolo take silne, ze sa prejavovalo dokonca na raznosti jeho hlasu.) Vizia, ktoru Meng prezentuje v tejto prijemnej a vsestranne uzitocnej knihe, je vysledkom testovania programu emocionalnej inteligencie, zaloze- neho na treningu bdelej pozornosti, ktore v prostredi Googlu prebehlo a te- raz sa ponuka kazdemu, pre koho moze byt uzitocny. Ako sam hovori, ,,deli sa on s ostatnymi, ako o dalsi z darov, ktorymi Google robi svet lepsim". Ako som Menga blizsie spoznaval, uvedomil som si, ze nie je len obycaj- nym programatorom, je ,,utajenym bodhisattvom". A myslim, ze po vydani tejto knihy mozete vyskrtnut to slovo ,,utajeny". - Daniel Goleman Predslov Jon Kabat-Zinn Ked som sa s Mengom stretol po prvykrat, pomyslel som si: ,,Co je to za chlapika, ze o sebe hovori ako o ,zdroji dobrej nalady v Googli'." (Mimocho- dom, je to napisane aj na jeho vizitke, spolu s poznamkou ,,co nikto nemo- ze popriet".) Prijal som Mengovo pozvanie prednasat o treningu bdelej pozornosti v se- rii ,,Google Tech Talks". Len par sekund po tom, ako sme sa stretli, uz hovo- ril o treningu mysle, svetovom mieri a popritom z rukava tahal jeden zart za druhym. Jeho zmysel pre humor bol az ohromujuci. Potom ma zobral na pre- hliadku arealu. Prvou zastavkou bola jeho nastenka s fotografiami vo vestibu- le hlavnej budovy Googleplexu... bol na nich odfotografovany, ako si podava ruku v podstate s kazdym slavnym a mocnym clovekom na tomto svete. ,,Co je to za chlapika, preco vita vsetky hlavy statov, laureatov Nobelovej ceny a ce- lebrity, ktore Google navstivia? Mozem ho brat vazne? Mozem verit tomu, co mi rozprava?" Hovoril mi toho vtedy vela, aj to, ze jeho najdolezitejsim cielom je vytvorit podmienky na svetovy mier este pocas svojho zivota a ze ma pocit, ze ta sprav- na cesta, ako to dosiahnut, je spristupnit ludstvu uzitok, ktory prinasa medita- cia. A ze Google, kedze je to Google by v tom mohol hrat vyznamnu rolu. PREDSLOV JONA KABATA?ZINNA 5 Viete si predstavit, co mi vtedy prebehlo myslou: ,,Google, kvintesen- cia univerzalneho pristupu (s vynimkou krajin, ktore sa snazia tento vse- obecny pristup blokovat alebo obmedzovat), ma zaujem hrat vo svete ta- kuto ulohu!? Alebo teda prinajmensom si to mysli jeden vizionar v Googli. Uzasne. Moznoze len predstiera blaznovstvo a v skutocnosti to je jediny clovek siroko-daleko, ktory je plne pri zmysloch. Pretoze je zamestnan- com cislo ??, znamena to, ze musi byt velmi dobry v tom, na co ho po- vodne prijali - to je zjavne. A pochybujem, ze by ho prijali len preto, aby bol zdrojom dobrej nalady, zatial co vsetci naokolo pisali kod novej tech- nickej revolucie." Taketo a podobne myslienky mi virili v hlave pocas mojej prvej navstevy. Uvedomil som si, ze ak to Meng myslel vazne (a teraz vsetok humor bokom), potencialny vplyv a vyznam celej veci by bol nezmeratelny. Ako sa dalo ocaka- vat, hlboky dojem na mna urobilo graficke zobrazenie zemegule na velkej ob- razovke v hlavnom vestibule, na ktore ma Meng upozornil. Z povrchu velkej rotujucej zemegule vychadzali luce roznofarebneho svetla, ktore oznacovali miesta na svete, kde prave niekto pouziva vyhladavac Google, a ziarili do tem- noty rozprestierajucej sa navokol. Rozne farby reprezentovali hladania v roz- nych jazykoch a dlzka lucov svetla bola umerna mnozstvu vyhladavani, kto- re v tej-ktorej casti sveta prebiehali. Na dalsej velkej obrazovke sa v realnom case zobrazovali vsetky vyhladavane temy. Spolocne tieto obrazovky ukazo- vali meniaci sa, prudiaci a zivelny vyraz prepojenosti nasho sveta, co bolo po- dobne posobive ako prvy pohlad na Zem vznasajucu sa v temnote priestoru, nasnimany z povrchu Mesiaca. Vyjadrovali tiez, povedane zargonom Googlu, silu vyhladavania - a silu, ktorou Google vladne. Nebudem vam teraz rozpravat o prednaskach, ktore som nakoniec v Googli predniesol, ani o svojich kolegoch, o ktorych Meng hovori v tejto knihe, a ktori tiez v tejto serii kurzov prednasali. Vsetky najdete na YouTube, ktory je takisto sucastou Googlu. A nebudem hovorit ani o kurzoch technik Znizovania stresu prostrednictvom bdelej pozornosti (MBSR), ktore Meng v Googli pred rokmi zaviedol a ktore dodnes pokracuju. Nebudem rozpra- vat ani o Search Inside Yourself - treningu bdelej pozornosti zalozenom na programe rozvoja emocionalnej inteligencie, ktory paralelne s nimi Meng rozvinul v spolupraci s timom pozoruhodnych ludi, ktori sa do Googlu prisli 6 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI povodne len pozriet, pretoze to bol Google a pretoze tam bol Meng. O tom vsetkom sa dozviete v tejto knihe. Chcel by som sa s vami podelit o nieco, co som si o Mengovi uvedomil, ked som tuto knihu cital, a na co mozno ani vy nezabudnete, ked ju budete objavovat. Nie je to totiz len kniha, ale zaroven aj studijny program, cesta, ktorou sa mozete vydat a pouzivat jej rozne cvicenia a rady. Ponuka medita- tivny pristup k tomu, ako pracovat na svojom vztahu k druhym aj k sebe sa- memu. Ak s tymto programom budete systematicky pracovat, pocitite jeho hlboko transformativny a oslobodzujuci ucinok - a okrem toho pre vas tiez bude, ako dufam, zdrojom zabavy. Ak mu date sancu, vyskusate ho, no na- pokon zistite, ze to pre vas nie je zabava a nemate ani pocit, ze je to nieco, co vas osobne zaujima a co vo vas dokaze prebudit a nechat rast to najhlb- sie a najlepsie, co vo vas je - znamena to, ze pre vas este nenastal ten sprav- ny cas prejst celym programom ,,hladania vo svojom vnutri". No uz len vda- ka tomu, ze ste knihu precitali a pohrali sa s cviceniami nachadzajucimi sa v nej, tak ako vam to v danom okamihu davalo zmysel, zarucene ste zasia- li semienka jej uzitku: su pociatkom experimentu bez predpisaneho konca, dobrodruzneho skumania mentalneho a emocionalneho zdravia a jeho vyu- zitia vo vasom zivote, v praci a v naplnani vasho poslania. Zistil som tiez, rovnako ako zistite aj vy, ze Meng (a teraz zarty bokom), je velmi seriozny muz, uplne - ako coskoro uvidite - oddany rozvoju bdelej pozornosti, vytvaraniu podmienok na svetovy mier a snahe o to, aby vyrov- nana mysel bola standardnym stavom na tejto planete, prinajmensom v pri- pade druhu homo sapiens. A mysli to vazne, ked hovori, ze chce platformu a silu Googlu vyuzit na dosiahnutie tohto ciela. Mam taky pocit, ze to bolo jeho strategiou uz od pociatku, ked do Googlu zacal pozyvat roznych uci- telov meditacie, budhistickych ucencov a vedcov, ktori skumali kontempla- tivne cvicenia z pohladu klinickej mediciny ci z perspektivy neurovied, aby hovorili o ich aplikaciach v medicine a v zdravotnej starostlivosti, v systeme vzdelavania a v dalsich oblastiach. Vytvoril si tak scenu, na ktorej mohol za- cat realizovat svoj plan ako posunut svet smerom k mieru. Najprv Google, potom svet. Podla mna to Meng so svojou viziou mysli natolko vazne, ze si uvedomu- je, ze by nemuselo byt rozumne brat temu ako bdela pozornost a jej potencial PREDSLOV JONA KABATA?ZINNA 7 pre premenu sveta prilis vazne. Hovori o nej preto s humorom, ktory je smr- telne (alebo by som mal povedat ,,zivotne"?) vazny. Na Mengov zmysel pre humor si mozno budete musiet privyknut. Domnievam sa vsak, ze pri cita- ni tejto knihy si na jeho osobity styl zvyknete velmi rychlo, a co je omnoho dolezitejsie, spolu s nim ziskate tiez cit pre to, na co odkazuje - zmysel pre vase vlastne vnutorne zdroje, vas potencial konat vo svojom najlepsom za- ujme s uvedomenim, ze vase vlastne zaujmy dokazete najlepsie naplnit, ak zaroven rozpoznavate a kultivujete zaujem o druhych. V tom spociva podstata emocionalnej inteligencie zalozenej na bdelej pozornosti. To je dovod, preco je take dolezite, metaforicky aj doslovne, ,,hladat vo svojom vnutri". To, co tam caka na objavenie ci odhalenie, je cele spektrum toho, cim ako clovek uz ste, a uvedomenie, ako velmi sme vsetci votkani do mnohorozmernej siete ludstva a vsetkeho ziveho. A pretoze bde- la pozornost nie je o tom, ako odist niekam prec - ale o tom, ako byt naozaj tam, kde prave ste, a rozpoznat silu vasej plnej pritomnosti a bdelosti pra- ve teraz, v tomto okamihu - Mengov program je v skutocnosti viac o na- chadzani, nez o hladani. Je o objavovani, odkryvani a odhalovani vsetkych tych dimenzii vasej prirodzenosti, toho, co uz v sebe mate, a nasledne o sys- tematickom a praktickom rozvijani a zdokonalovani toho, co ste objavili. V kombinacii s tym, co najviac milujete, a v spojeni s vasou predstavivostou a prirodzenou kreativitou sa vysledok vo svete zarucene objavi v mnohych uzitocnych a inteligentnych podobach - sluziac nasmu vzajomnemu stas- tiu a blahu. Ak vam to znie ako utopia, mylite sa. A ak sa vam zda, ze je to praktic- ka strategia, ako vytvorit pokojnejsi svet, vnutorne aj navonok, individual- ne aj kolektivne, lokalne aj globalne, nuz - je to presne tak. A presne tak si to Meng predstavuje. V prostredi Googlu program vyvinul, v pracovnom prostredi tejto spolocnosti ho prakticky otestoval a prostrednictvom tejto knihy a tym, co sa z nej vyvinie, je teraz pripraveny spristupnit ho svetu, upl- ne v duchu ,,open-source" komunity. Cely program Search Inside Yourself je zdarma. Ako sami uvidite, moz- no ho vyuzivat mnohymi sposobmi, v mnohych roznych prostrediach. Jeho uzitocnost a moznosti prisposobenia su dane len vasou predstavivostou a pristupom. Program samotny vyrasta z celeho oceanu cviceni meditacnej 8 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI mudrosti, ktore kultivuju bdelu pozornost, milujucu laskavost, sucit, radost, vyrovnanost, telesnu pritomnost, emocionalnu inteligenciu a mnoho dal- sich fundamentalnych aspektov nasich mysli, srdc a tiel, ktore sa stavaju do- stupne v okamihu, ked s nim zacnete. Ako Meng na mnohych miestach dava jasne najavo, jeho cielom je ,,spristupnit ludstvu uzitok plynuci z meditacie" a dosiahnut, ze bude v sirokej spolocnosti akceptovana rovnako, ako celozi- votny prinos telesneho cvicenia. A dalej, co je este dolezitejsie, urobit vset- ko preto, aby kazdy, koho sa dotkne tato inspiracia hladat vo svojom vnutri, mohol tuto mudrost v zivote implementovat a uviest do praxe. Sledujuc tento ciel, Meng pre nas pripravil domyselne navrhnutu a dob- re otestovanu cestu rozvoja a aplikacie emocionalnej inteligencie na pra- covisku aj v domacom prostredi. Je zalozena na tych najnovsich zisteniach modernej vedy a na solidnych zaveroch vyskumu emocii a emocionalnej in- teligencie, dolezitosti optimizmu a sily sucitu a laskavosti, ako aj narastaju- cej zakladne poznatkov neurovied, ktore skumaju bdelu pozornost a sucit. Tento vyskum ukazuje, ze signifikantne prinosy plynuce z meditacie mozno pozorovat uz po takom kratkom case cvicenia, ako je osem tyzdnov. Spo- lu s Richiem Davidsonom sme na skupine nasich spolupracovnikov usku- tocnili studiu, ktora preukazala, ze u ludi v pracovnom prostredi, ktori po- cas osmich tyzdnov cvicili bdelu pozornost vo forme MBSR, bolo mozne pozorovat posun ich emocneho rovnovazneho bodu (emotional set point) v prefrontalnom kortexe smerom k vyssej emocionalnej inteligencii, sme- rom k profilu mnichov, ktori za sebou mali viac nez desattisic hodin medi- tacnych cviceni. Je to dokaz, ze nemusite vstupit do klastora, dat vypoved v praci alebo opustit rodinu, aby ste mohli mat uzitok z meditacie. Praca a rodina su v skutocnosti dokonalym prostredim, v ktorom mozete praco- vat so svojou myslou, telom, kognitivnymi procesmi a emociami sposobom, ktory Meng opisuje. Predtym, nez sme tuto studiu uskutocnili, sa odborna verejnost vo vseobecnosti domnievala, ze nas emocny rovnovazny bod sa fi- xuje v priebehu dospievania a neskor ho uz nemozno zmenit. Nase vysledky ukazali, ze mozog na takyto druh meditacneho treningu reaguje reorgani- zaciou svojej aktivity smerom k vyssej emocionalnej rovnovahe. Ine studie ukazali, ze mozog tiez reorganizuje svoju fyzicku strukturu, co je prikladom fenomenu znameho ako neuroplasticita. PREDSLOV JONA KABATA?ZINNA 9 Ukazuje sa, ze Meng je vskutku jedinecnym, zrucnym a skrz-naskrz ne- konvencnym ucitelom meditacie, akoby vystrihnutym z jemne ironickych kreslenych vtipov, ktore kniha obsahuje. On sam nikdy nezabudne pove- dat, ze vsetko co vie, sa naucil od inych. Nepochybne mal vynikajucich uci- telov a spolupracovnikov, takych ako je Dan Goleman, Mirabai Bush, Nor- man Fischer a dalsi. No Meng vsetko to, co sa naucil, spaja velmi efektivnym sposobom a zaroven dokladne dokumentuje zdroje, z ktorych cerpa. Ak sa vam bude zdat, ze odporucania, kolko casu venovat jednotlivym formalnym meditacnym cviceniam v tejto knihe, nie su velmi narocne, je to zamer. Ked clovek uz raz sam zazije, co mu davaju, s velkou pravdepodobnostou v sebe objavi motivaciu venovat formalnemu cviceniu viac casu - nie preto, aby dosiahol nejaky specialny stav, ale jednoducho preto, aby spocival v bdelosti samotnej, v jej nadcasovosti. V tom spociva cvicenie v nekonani, otvorenej pritomnosti, cistej bdelosti, ktora plne zodpoveda sucitu a je od tejto kvality neoddelitelna. Nie je to utek od zivota. Naopak, cvicenie bdelej pozornosti je branou k prezitiu prepojenosti a vzajomnej zavislosti, z ktoreho vyrasta- ju inteligentne ciny, nove sposoby bytia a v konecnom dosledku viac stas- tia, jasnosti, mudrosti a laskavosti - v praci aj vo svete. Staci jeden maly po- sun v spravani kazdeho z nas a struktura krystalovej mriezky sveta sa zme- ni. Znamena to, ze v urcitom zmysle sme svetom, a ak na seba prevezmeme zodpovednost za jeho malu, no nie bezvyznamnu cast, zmenili sme tiez ce- lok. Rozkvet, ktory manifestujeme na urovni emocii alebo akymkolvek inym dolezitym sposobom, moze byt nesmierne vyznamny. Prajem vam mnoho zdaru na ceste do Mengovho sveta a do jeho mys- le, a co je dolezitejsie, pri objavovani vasej mysle, srdca, tela a vztahov, spo- sobmi mozno novymi a dosial nepoznanymi. Nech vam vase dobrodruzstvo prinasa intenzivny rozvoj. A nech prinesie mier - vnutorny aj vonkajsi. - Jon Kabat-Zinn UVOD O hladani vo svojom vnutri ,,Hlad do svojho vnutra, odtial vyviera pramen vsetkeho dobra." -- MARKUS AURELIUS Ako vyzera najstastnejsi clovek na svete? Urcite nevyzera ako ja. V skutoc- nosti vyzera ako holohlavy Francuz obleceny v satach tibetskeho mnicha. Jeho meno je Matthieu Ricard. Matthieu sa narodil a vyrastol vo Francuzsku. V roku ???, ked dokon- cil svoju doktorsku pracu z molekularnej genetiky na Pastuerovom institute, rozhodol sa stat mnichom v tibetskej budhistickej tradicii. Vzdy mu hovo- rim, ze sa mnichom stal preto, lebo v roku ??? sa este nemohol zamestnat v Googli a draha mnicha sa mu preto vtedy zdala byt tou najlepsou karier- nou volbou. O HLADANI VO SVOJOM VNUTRI 11 Od tejto kariernej volby sa vsak odvija pribeh o tom, ako sa Matthieu stal ,,najstastnejsim muzom sveta". Ked sa Dalajlama zacal zaujimat o ve- decke skumanie meditacie, poziadal niekolkych mnichov zo skol tibetske- ho budhizmu, aby sa zucastnili na vedeckych studiach. Bolo samozrejme, ze Matthieu patril medzi tych najvhodnejsich dobrovolnikov: mal vedec- ke vzdelanie, dobre rozumel zapadnemu aj tibetskemu sposobu uvazovania a mal za sebou desatrocia klasickeho meditacneho treningu. Jeho mozog sa tak stal predmetom pocetnych vedeckych studii. Uroven stastia bola jednou z mnohych veci, na ktore sa merania sustredi- li. Podla vedcov totiz existuje sposob, ako ohodnotit, kolko stastia je v moz- gu: meranim relativnej aktivacie urcitej casti laveho prefrontalneho korte- xu v porovnani s pravym prefrontalnym kortexom.? Cim silnejsi je relativny posun dolava, tym viac skumana osoba udava prezivanie pozitivnych emocii ako radost, nadsenie, pocit sily atd. Plati to aj naopak; osoby s vyssou aktivi- tou v pravej casti mozgu uvadzaju viac negativnych emocii. Ked vyskumnici skenovali Matthieuov mozog, namerane hodnoty stastia vysoko prekraco- vali vsetky dovtedy zname hodnoty. S obrovskym naskokom bol najstast- nejsim clovekom, akeho kedy vedci skumali. Netrvalo dlho a media o nom zacali hovorit ako o ,,najstastnejsom cloveku na svete". Matthieu si mysli, ze tato prezyvka je trochu otravna, co povazujem za celkom milu ironiu. Extremne stastie nie je ale jediny pozoruhodny vykon, ktoreho je Matthie- uov mozog schopny. Stal sa znamym tiez ako prvy vede znamy clovek, ktory dokaze potlacit prirodzeny telesny reflex prelaknutia - rychle a kratke na- pnutie tvarovych svalov, ktore je reakciou na hlasne a nahle zvuky. Rovna- ko ako vsetky reflexy, aj tento by mal byt mimo kontroly vedomia, Matthieu ho vsak v meditacii ovladat dokaze. Ukazuje sa, ze Matthieu je tiez expert na odhalovanie velmi kratkych prejavov emocii v mimike tvare, ktorym sa odborne hovori mikromimicke vyrazy. Schopnost vnimat a rozpoznavat tie- to mikrovyrazy mozno ziskat cielenym treningom, no Matthieu a este jeden iny meditator, bez toho, aby mali akykolvek predchadzajuci trening, prekro- cili v laboratornych pokusoch normu o dve standardne odchylky a dosiahli lepsie vysledky ako vsetci trenovani profesionali. Tieto pribehy o Matthieuovi a inych majstroch kontemplativnych cvi- ceni su velmi inspirujuce. Tito majstri svojim prikladom ukazuju, ze kazdy 12 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI z nas moze rozvinut vynimocne schopnu mysel, ktora je v prvom rade - a to je najdolezitejsie - hlboko pokojna, stastna a sucitna. Metody, pomocou ktorych mozno takuto pozoruhodne schopnu mysel rozvijat, su dostupne pre nas vsetkych. A o tom je tato kniha. ,,Monsieur Ricard? Je tu par srn, ktore by sa od vas chceli naucit, ako potlacit svoj reflex prelaknutia." V Googli sme sa zacali zaujimat o to, ako tieto metody spristupnit sirokej verejnosti, ked sme si polozili nasledujucu otazku: co ak by ludia mohli vyu- zit kontemplativne cvicenia aj na to, aby boli uspesnejsi vo svojom osobnom aj pracovnom zivote? Inymi slovami, co ak kontemplativne cvicenia mozu byt uzitocne pre rozvoj kariery aj pre financne vysledky firiem? Cokolvek, co prinasa uzitok ludom aj firmam, pre ktore pracuju, bude mat tendenciu sirit sa rychlo dalej. Ak najdeme ten spravny sposob ,,ako na to", ludia na celom svete budu moct uskutocnovat svoje ciele efektivnejsie. Verim, ze zrucnos- ti, ktore tato kniha ponuka, pomozu vytvorit viac stastia a pokoja vo vasich zivotoch, aj v zivotoch ludi okolo vas - a tento pokoj a stastie sa nakoniec budu moct rozsirit do celeho sveta. S cielom podporovat inovacie Google velkoryso dovoli svojim vyvojarom ve- novat ?? percent pracovneho casu na projekty, ktore nesuvisia s ich hlavnou pra- covnou naplnou. Niekolki sme sa rozhodli v ramci svojich ,,dvadsiatich percent" O HLADANI VO SVOJOM VNUTRI 13 pracovat na temach, z ktorych nakoniec vznikol program Search Inside Your- self - Hladaj vo svojom vnutri. Vo svojej konecnej podobe predstavuje uceleny program rozvoja emocionalnej inteligencie zalozeny na treningu bdelej pozor- nosti, pri ktoreho vzniku nam pomohla rozmanita skupina vynimocne talento- vanych ludi: medzi nimi tiez jeden majster zenu, generalny riaditel velkej spoloc- nosti, vedec zo Stanfordovej univerzity a Daniel Goleman, chlapik, ktory napisal v podstate najzasadnejsiu knihu o emocionalnej inteligencii... Znie to skoro ako zaciatok dobreho vtipu: ,,V bare sa stretne majster zenu a generalny riaditel..." ,,Navrhujem, aby sme sa odteraz riadili Tao Jones Indexom." A tak teda vznikol program rozvoja emocionalnej inteligencie zalozeny na treningu bdelej pozornosti, ktory sa nazyva Search Inside Yourself - Hla- daj vo svojom vnutri. Podobne ako mnoho inych veci v Googli, aj tento na- zov sice vznikol ako zart, no nakoniec sme pri nom ostali. Tak ako sa veci vyvijali dalej, stal som sa prvym vyvojarom v historii firmy, ktory odisiel z technickeho oddelenia, aby prestupil do ,,jednotky ludskeho nasadenia" People Ops, ako u nas hovorime nasmu oddeleniu ludskych zdrojov, a ma- nazoval tento a ine programy osobneho rastu. Celkom sa bavim pri pomys- leni, ze Google necha jedneho zo svojich vyvojarov vyucovat emocionalnu inteligenciu. Nadherna to firma. 14 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ukazalo sa vsak, ze napad, aby programator ako ja mohol vyucovat kur- zy ako Search Inside Yourself, nakoniec priniesol rozne necakane vyhody. Po prve, pretoze som velmi skepticky a uvazujem velmi vedecky, sam by som sa hanbil, keby som mal prednasat cokolvek, co by nestalo na silnych vedeckych zakladoch - a preto sme Search Inside Yourself zalozili na solid- nych vedeckych poznatkoch. Po druhe, vdaka dlhej kariere, ktoru som uz ako jeden z prvych vyvojarov v Googli mal za sebou, som tiez nazbieral ne- uveritelne vela skusenosti s tym, ako aplikovat metody emocionalnej inteli- gencie vo svojej praci: pri tvorbe produktov, riadeni timov, diskutovani so sefmi o zvysovani platu a tak podobne. Tieto skusenosti prispeli k tomu, ze program Search Inside Yourself bol uz od pociatku overeny zatazovym testo- vanim a priamo pouzitelny v kazdodennom zivote. Po tretie, moj vyvojarsky orientovany mozog mi pomohol prelozit ucenia kontemplativnych tradicii do jazyka, ktoremu obsedantne prakticki ludia ako ja dokazu porozumiet. Napriklad tam, kde by tradicni kontemplativci hovorili o ,,hlbsom uvedome- ni emocii", ja by som povedal ,,vnimat proces emocie s vyssim rozlisenim", a potom vysvetlil, ze ide o schopnost vnimat emociu v okamihu, ked sa ob- javuje, v okamihu, ked zanika a pocas vsetkych tych jemnych zmien medzi tym. To su teda dovody, preco v sebe tato kniha spaja rozne putave vlastnosti: opiera sa o vedecke zaklady, je nanajvys prakticka a pouziva jazyk, ktoremu rozumiem dokonca aj ja. Vidite? Vzdy som vedel, ze moj diplom z informa- tiky nakoniec bude na nieco uzitocny. S vyucbou podla Search Inside Yourself sme v Googli zacali v roku ????. Pre mnohych ucastnikov predstavoval zasadnu skusenost, ktora zmenila ich pracovny aj osobny zivot. Viem to, lebo po kurzoch dostavame od kolegov spatnu vazbu v podobe mnozstva e-mailov, v ktorych sa pise nieco taketo: ,,Viem, ze to znie sentimentalne, ale naozaj si myslim, ze tento kurz zmenil moj zivot." Niektori ucastnici objavili nove naplnenie a zmysel vo svojej praci (mali sme dokonca jedneho kolegu, ktory po kurze zmenil svoje rozhodnutie z Googlu odist), zatial co ini sa jednoducho zlepsili v tom, co robia. Bill Dua- ne, veduci vyvojarov, napriklad zistil, ze je pre neho dolezite, aby mal dosta- tok ,,kvalitneho casu" len pre seba, a rozhodol sa znizit svoj uvazok na styri O HLADANI VO SVOJOM VNUTRI 15 hodiny denne. Onedlho potom ho povysili. Billovi sa podarilo najst si dosta- tok casu pre seba a nasiel nove sposoby, ako toho, pracujuc kratsie, zrealizo- vat viac. Ked som sa ho opytal, co bola ta najdolezitejsia zmena, ktoru pocas Search Inside Yourself zazil, povedal mi, ze sa naucil omnoho lepsie pocu- vat, ovladat svoje emocie a lepsie chapat kazdu situaciu, pretoze sa, poveda- ne jeho vlastnymi slovami, ,,naucil odlisovat pribehy od reality." To vsetko z neho robi omnoho efektivnejsieho manazera - a prospech z toho maju aj vsetci ludia, ktorych riadi. Blaise Pabon, jeden z nasich obchodnych konzultantov, sa vdaka Search Inside Yourself stal omnoho doveryhodnejsim pre zakaznikov; dokaze te- raz mnoho pokojnejsie pracovat s namietkami, ktore sa pocas predvadzania produktov objavuju, hovori o konkurentoch so sucitom a ked zakaznikom rozprava o produkte, je odvazny a vzdy hovori pravdu. Vdaka vsetkym tym- to kvalitam si ziskal uctu u nasich zakaznikov. Dalsi vyvojar, ktory sa zucast- nil na kurze, zistil, ze sa vdaka Search Inside Yourself stal omnoho kreativ- nejsim. Iny vyvojar nam povedal, ze dva z najdolezitejsich napadov, ktorymi prispel k projektu, na ktorom pracoval, mu napadli po cviceni bdelej pozor- nosti, ktore sa v ramci Search Inside Yourself naucil. Neprekvapilo nas, ked ludia zistili, ze kurz Search Inside Yourself mal este vacsi prinos pre ich osobny zivot. Mnohi nas informovali, ze su teraz omno- ho vyrovnanejsi a stastnejsi. Jeden z ucastnikov napriklad povedal: ,,Uplne sa zmenil sposob, ako reagujem na zdroje stresu. Skor nez by som spravil ne- jake unahlene zavery, necham si cas, aby som si vec premyslel a vcitil sa do situacie druhych ludi. Toto moje nove ja uplne milujem!" Ini kolegovia spo- zorovali zlepsenia v kvalite ich manzelstva. Dalsi hovorili o tom, ako s po- mocou Search Inside Yourself prekonali osobne krizy. Jeden z nich nam na- priklad povedal: ,,V case, ked som navstevoval kurz Search Inside Yourself, som zazil osobnu tragediu - umrel mi brat - a to, co som sa naucil, mi po- mohlo pozitivne pracovat s pocitmi smutku." Iny ucastnik jednoducho skon- statoval: ,,Pozeram sa teraz na seba a na svet okolo mna inymi, laskavejsimi a chapavejsimi ocami." Tato kniha sa zaklada na treningovom programe Search Inside Yourself, ktory v Googli pouzivame. Videli sme, ako tieto znalosti a cvicenia zvysuju kreativitu, produktivitu a stastie u ludi, ktori sa na kurze zucastnili. Najdete 16 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI v nej mnoho veci, ktore pre vas budu uzitocne, a pravdepodobne tiez zopar veci, ktore vas dokonca prekvapia. Naucite sa napriklad, ako upokojit svo- ju mysel na poziadanie. Zlepsi sa vasa koncentracia a kreativita. Mentalne a emocionalne procesy vo svojej mysli budete vnimat s coraz vacsou jasnos- tou. Zistite, ze sebavedomie je nieco, co sa v trenovanej mysli objavuje cel- kom prirodzene. Naucite sa odhalovat svoju idealnu buducnost a rozvinut optimizmus a huzevnatost nevyhnutnu na uspesne napredovanie. Zistite, ze socialne zrucnosti su nieco, co sa da trenovat, a ze mozete druhym pomoct v tom, aby vas milovali. Najvacsiu radost som z programu Search Inside Yourself mal vtedy, ked som videl, aky ma pozitivny vplyv na ludi, ktori pracuju v korporatnom prostredi, v centre modernej spolocnosti. Ak by nas program fungoval v pri- pade ludi z tradicne kontemplativnych kultur a pocas odlucenia v zenovom chrame alebo tak podobne, nikoho by to prilis neprekvapilo. Ale tu sme mali obycajnych Americanov, ktori pracuju vo vysoko stresujucom prostre- di, maju svoje rodiny a vsetko, co k tomu patri - a napriek tomu, stacilo tak malo: dvadsat hodin stravenych v ucebni, rozlozenych do siedmich tyzdnov. Search Inside Yourself funguje na zaklade tychto troch postupnych krokov: Treningpozornosti.?Sebapoznanie a sebamajstrovstvo.?Vytvorenie uzitocnych mentalnych navykov. Trening pozornosti Pozornost je zakladom vsetkych vyssich kognitivnych a emocnych schop- nosti. Kazdy program rozvoja emocionalnej inteligencie sa preto musi zacat od treningu pozornosti. Pointou je cvicit pozornost, aby sme vytvorili stav, v ktorom je mysel pokojna a zaroven jasna. Tato kvalita mysle vytvara zaklad pre emocionalnu inteligenciu. Sebapoznanie a sebamajstrovstvo Teraz vyuzijete treningom ziskanu pozornost a na jej zaklade rozvinie- te schopnost vnimat svoje kognitivne a emocne procesy vo velmi vysokom O HLADANI VO SVOJOM VNUTRI 17 rozliseni. Stanete sa tak schopni pozorovat prud svojich myslienok a priebeh emocii s vysokou jasnostou a navyse objektivne, z perspektivy tretej oso- by. Ked toto zvladnete, rozviniete urcity druh hlbokeho sebapoznania, ktory nakoniec vedie k uplnemu sebamajstrovstvu. Vytvorenie uzitocnych mentalnych navykov Predstavte si, ze kedykolvek, ked niekoho stretnete, bola by vasou prvou, navykovou reakciou myslienka ,,nech je tento clovek stastny". Ak mate ta- keto navyky, vsetko sa vo vasej praci zmeni, uprimne myslenu dobropraj- nost totiz ostatni podvedome vnimaju a vy tak okolo seba vytvarate doveru, ktora vedie k vysoko produktivnej spolupraci. Tieto navyky mozno vedome cvicit. Ked sme pripravovali program Search Inside Yourself, zozbierali sme spickove vedecke poznatky a dali dokopy niekolko tych najlepsich mozgov z odboru, s cielom vytvorit program, ktory preukazatelne funguje v praxi. A to je nieco, co si nikto nechce nechat ujst - prilezitost zmenit svoj zivot. Na- ozaj, myslim to vazne. Som si isty, ze ked sa vydate na tuto vzrusujucu cestu, bude pre vas kni- ha, ktoru drzite v rukach, cennym sprievodcom. Dufam, ze vasa cesta bude zabavna a prinosna. A mimochodom - dufam, ze prispeje tiez k svetovemu mieru. KAPITOLA PRVA Dokonca aj programatorovi moze prospiet emocionalna inteligencia Co je emocionalna inteligencia a ako ju rozvinut ,,Vsetko, co je za nami a vsetko, co lezi pred nami, su malichernosti v porovnani s tym, co mame v sebe." -- RALPH WALDO EMERSON Nasu spolocnu cestu by som chcel zacat v optimistickom duchu, ciastoc- ne preto, lebo zacat v pesimistickom duchu nie je ten najlepsi napad, po- kial chcete, aby sa vasa kniha predavala. No mam na to aj dolezitejsi do- vod: na zaklade skusenosti nasho timu, s ktorym sme skolili nasich ko- legov v Googli a na dalsich miestach, som velmi optimisticky v tom, ze DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 19 emocionalna inteligencia je jednym z najlepsich ukazovatelov, ktore pred- povedaju uspech v praci a naplnenie zivota, a ze kazdy clovek ju moze cvi- cenim rozvinut. Vdaka spravnemu treningu sa kazdy moze stat emocio- nalne inteligentnejsi. V duchu tvrdenia ,,ak Meng dokaze varit, dokazete to aj vy" si dovolujem tvrdit, ze ak tento trening fungoval v pripade velmi in- trovertneho a rozumovo zalozeneho programatora ako som ja, bude prav- depodobne fungovat aj u vas. Najlepsia definicia emocionalnej inteligencie pochadza od dvoch muzov, ktori su vo vseobecnosti povazovani za otcov jej zakladneho teoretickeho ramca, Petra Saloveya a Johna D. Mayera. Emocionalnu inteligenciu defi- nuju takto: Schopnost monitorovat svoje vlastne pocity a emocie, ako aj pocity a emocie druhych, rozlisovat medzi nimi a tieto informacie vyuzivat ako vychodisko pre svoje uvazovanie a konanie. 20 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Prelomova kniha, ktora tuto temu spopularizovala, sa vola Emotional Intel- ligence: Why It Can Matter More Than IQ? a napisal ju Daniel Goleman, nas priatel a poradca. Jednym z jej najdolezitejsich posolstiev je, ze emocionalne kompetencie nie su vrodenym nadanim: su to schopnosti, ktore ziskavame ucenim sa. Inymi slovami, emocionalne kompetencie mozeme zamerne roz- vinut v praxi a prostrednictvom cvicenia. Goleman emocionalnu inteligenciu doplna o velmi uzitocnu strukturu, tym ze ju klasifikuje do piatich domen. Su nimi: . Sebauvedomenie: poznanie svojich vnutornych stavov, preferencii, zdrojov a intuicii. ?. Sebaregulacia: riadenie svojich vnutornych stavov, impulzov a zdrojov. ?. Motivacia: emocionalne tendencie, ktore riadia alebo podporuju dosahovanie cielov. ?. Empatia: uvedomovanie si pocitov, potrieb a zaujmov inych ludi. ?. Socialne zrucnosti: zrucnost vo vyvolavani zelanych pozitivnych reakcii v inych ludoch. Salovey a Mayer vsak neboli jedini, ktori sa teme socialnej a emocional- nej inteligencie vedecky venovali. Vyznamne k nej prispel napriklad Ho- ward Gardner, ktory vo svojej slavnej praci navrhol zavedenie pojmu via- cerych inteligencii. Gardner tvrdil, ze ludia mozu byt inteligentni rozny- mi sposobmi, ktore klasicke IQ testy nemeraju. Dieta napriklad nemusi byt zdatne v rieseni matematickych problemov, no moze mat nadanie na jazyky alebo na hudobnu kompoziciu a mali by sme ho preto povazovat za inteligentne. Gardner sformuloval zoznam siedmich druhov inteligen- cie (ku ktorym neskor pridal osmy). Pre emocionalnu inteligenciu su ob- zvlast dolezite dva z nich: intra-personalna a inter-personalna inteligen- cia. Gardner ich nazyva tiez ,,osobne inteligencie". Na Gardnerove perso- nalne inteligencie mozno velmi pekne namapovat Golemanovych pat do- men emocionalnej inteligencie: o prvych troch domenach mozete uvazo- vat ako o intrapersonalnej inteligencii a o poslednych dvoch ako o inteli- gencii interpersonalnej. DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 21 Mozno to vyznie smiesne, ale najlepsi priklad emocionalnej inteligencie ako ziskanej zrucnosti nenajdete podla mna v odbornej literature, ale v kras- nej literature - mam teraz na mysli pribeh drzgrosa Ebenezera Scroogea z Dickensovej Vianocnej koledy.? Na zaciatku je dokonalym prikladom niz- kej emocionalnej inteligencie. Jeho emocionalna inteligencia je taka nizka, ze napriek svojmu bohatstvu sam nedokaze zazivat ani kusok emocional- nej pohody. So sebauvedomenim je na tom v skutocnosti tak zle, ze ho mu- sia navstivit az traja duchovia, aby prisiel na to, ze nieco v jeho zivote nie je v poriadku. Ako vieme, legendarne nevyvinuta je aj jeho interpersonalna in- teligencia. Na konci pribehu je vsak uz Scrooge prikladom zvysenej emoci- onalnej inteligencie. Rozvinie silne sebauvedomenie, nadobuda schopnost ovladat svoju emocionalnu buducnost a jeho empatia a socialne zrucnos- ti len rozkvitaju. Scrooge ukazuje, ze emocionalna inteligencia je nieco, co mozno rozvinut. (V tej verzii, ktoru som videl, mu na to stacili dve hodiny televizneho vysielania vratane niekolkych prestavok na reklamy, ale vy, sa- mozrejme, budete postupovat svojim vlastnym tempom.) V dalsich kapitolach tejto knihy budeme skumat rozvoj kazdej z domen emocionalnej inteligencie podrobnejsie. Mozem vam vsak slubit, ze sa zao- bideme bez akychkolvek necakanych navstev duchov Vianoc. Na co je emocionalna inteligencia dobra Existuje jedna dolezita otazka, ktorej moji priatelia, profesionalni treneri a kouci, hovoria ,,no-a-co?" otazka. V nasom pripade by znela: ,,OK, to vset- ko je pekne, ale na co mi ta emocionalna inteligencia bude?" V kontexte pra- coviska emocionalna inteligencia predstavuje nevyhnutny zaklad pre tri do- lezite skupiny zrucnosti: hviezdnu pracovnu vykonnost, mimoriadne vod- covske kvality a schopnost vytvarat podmienky na stastie. Hviezdne pracovne vykony Prvou vecou, ktoru emocionalna inteligencia umoznuje, su hviezdne pra- covne vykony. Vedecke studie ukazali, ze emocionalne kompetencie maju dvakrat taky velky vplyv na schopnost podavat vynimocne vykony, nez 22 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI samotny intelekt a odborne znalosti?. Vyskum Martina Seligmana, ktory je povazovany za otca modernej pozitivnej psychologie a je autorom konceptu nauceneho optimizmu, preukazal, ze sprostredkovatelia poistenia, ktori boli optimisti, mali v prvom roku o osem percent lepsie vysledky nez ich pesi- misticki kolegovia a v druhom roku ich predbehli az o ? percent.? (Mimo- chodom, dakujem za opytanie - ano, sance, ze sa z mojej knihy stane best- seller, vnimam velmi optimisticky.) Ked som sa s tymito zavermi stretol, vobec ma neprekvapili. Koniec kon- cov, existuje vela pozicii, na ktorych je emocionalna inteligencia celkom zjavne dolezita, ci uz v oblasti predaja, alebo starostlivosti o zakaznika. To uz intuitivne vieme. Prekvapilo ma vsak, ked som narazil na vyskum, podla ktoreho to iste plati aj pre samostatne pracujucich odbornikov v oblasti in- formacnych technologii: programatorov, akym som aj ja alebo vy, u ktorych by sme cakali, ze ich uspech sa bude odvijat cisto od ich intelektu. V jed- nej studii je uvedeny zoznam siestich najdolezitejsich kompetencii, ktorymi sa spickovi pracovnici v technologickom sektore odlisuju od tych priemer- nych. Ten zoznam vyzera takto (zoradene podla dolezitosti): . Silna orientacia na vysledky a vysoke osobne standardy. ?. Schopnostovplyvnovat. ?. Konceptualne myslenie. ?. Analyticke schopnosti. ?. Iniciativny pristup k vyzvam. . Dovera vo svoje schopnosti. Zo vsetkych siestich su len dve (konceptualne myslenie a analyticke schop- nosti) cisto intelektualne kompetencie. Zvysne styri, vratane dvoch najdole- zitejsich, su emocionalne kompetencie. Rozvinuta emocionalna inteligencia je uzitocna pre vsetkych, dokonca aj pre programatorov, a vedie k nadpriemernym vykonom v praci. Mimoriadne vodcovske kvality Vdaka emocionalnej inteligencii sa z ludi stavaju lepsi vodcovia. Vacsina z nas tomu uz teraz intuitivne rozumie, a to na zaklade nasich kazdodennych DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 23 skusenosti a interakcie s ludmi, ktorych vedieme, a s tymi, ktori vedu nas. Existuju tiez vyskumy, ktore nasu intuiciu podopieraju vedeckymi dokaz- mi. Daniel Goleman napriklad uvadza analyzu, podla ktorej emocionalne kompetencie predstavuju ?? az ?? percent kompetencii, ktorymi sa od- lisuju vynimocni vodcovia.? Dobrym prikladom tejto skutocnosti je pri- beh Geralda Grinsteina, generalneho riaditela, ktoreho okolnosti prinutili prejst bolestnym procesom znizovania nakladov. Grinstein bol neoblomny, ale pretoze tiez majstrovsky ovladal umenie medziludskych vztahov, po- darilo sa mu ziskat si na svoju stranu vsetkych zamestnancov a udrzat ich lojalnost a vysoke nasadenie, napriek tomu, ze pri prebudovani upadajucej spolocnosti musel prijat viacero narocnych rozhodnuti. Grinstein svoje ca- rovne schopnosti v skutocnosti preukazal nie raz, ale dvakrat: najprv ako CEO leteckej spolocnosti Western Airlines a potom ako CEO spolocnosti Delta. Ked prevzal vedenie Delty, ktora sa prave nachadzala uprostred kri- zy, prvou vecou, na ktoru sa zameral, bola obnova komunikacnych kana- lov a dovery v spolocnosti. Rozumel tomu, ake dolezite je pozitivne pra- covne prostredie a s nasadenim svojich vynimocnych vodcovskych schop- nosti (emocionalnej inteligencie) premenil toxicke pracovne prostredie na takmer rodinnu atmosferu. Nic z toho ma neprekvapilo, pretoze, ako som uz spominal, intuitivne rozumieme, akou vyznamnou zlozkou umenia viest ludi je emocionalna inteligencia. Prekvapilo ma, ked som zistil, ze to iste plati dokonca aj vo Vojenskom namornictve Spojenych statov americkych. Podla studie, kto- ru uskutocnil expert na problematiku vodcovstva Wallace Bachman, su ti najefektivnejsi velitelia vojenskeho namornictva ,,pozitivnejsi, otvorenejsi, emocionalne expresivnejsi a dramatickejsi, vrucnejsi a spolocenskejsi (vra- tane castejsieho usmievania), priatelskejsi a demokratickejsi, kooperativnej- si, sympatickejsi a zabavnejsi spolocnici, castejsie prejavuju uznanie a do- veru a dokonca su tiez jemnejsi nez velitelia, ktori dosahuju len priemerne vysledky."? Ked si predstavim vojenskych velitelov, v mysli sa mi vybavuju ostri chla- pici, ktori stekaju rozkazy a ocakavaju bezpodmienecnu poslusnost. Fasci- nuje ma preto, ze dokonca aj v prostredi armady sa najlepsi vodcovia od tych priemernych odlisuju emocionalnou inteligenciou. Ti najlepsi vojenski 24 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI velitelia su v zasade sympaticki ludia a v ich spolocnosti je zabava. Zabavny je tiez nazov Bachmanovej studie: ,,Fajn chlapici dorazia do ciela ako prvi." Nech sa paci! Nie, nie, az po vas! Schopnost vytvarat podmienky na stastie Fajn chlapici v armade Snad najdolezitejsie je, ze emocionalna inteligencia zvysuje nasu zrucnost vo vytvarani podmienok na nase vlastne, trvalo udrzatelne stastie. Matthieu Ricard stastie definuje ako ,,hlboky stav rozkvetu, ktory sa objavuje z vyni- mocne zdravej mysle... nie je to iba prijemny pocit, prechodna emocia alebo nalada - je to optimalny stav bytia."? A tento optimalny stav spociva v ,,hl- bokej emocionalnej rovnovahe, ktora sa opiera o velmi jemne pochopenie toho, ako mysel funguje." Matthieu z vlastnej skusenosti hovori, ze stastie je zrucnost, ktoru si mozno osvojit treningom. Tento trening sa zacina hlbokym vhladom do mysle, emocii a sposobu, ako javy zazivame. Od neho sa potom odvijaju cvi- cenia, ktore na hlbokej urovni maximalizuju nas vnutorny pocit spokojnosti, az sa nakoniec objavuje trvalo udrzatelne stastie a sucit. Tomuto pohladu, ktory Matthieu prezentuje, zodpovedaju aj moje vlast- ne skusenosti. Ked som bol mlady, bol som prirodzene velmi nestastny. Ked DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 25 sa nedialo nic dobre, bol som automaticky, ,,defaultne" nestastny. Dnes je to naopak: ak sa nestane nic dobre, moje automaticke nastavenie je byt stast- ny. Stal som sa tak prirodzene vesely, ze sa to dokonca stalo sucastou nazvu mojej pozicie v Googli: ,,Naozaj vesely chlapik". Kazdy z nas ma urcitu sta- bilnu hladinu stastia, do ktorej sa vraciame, ked sa vytrati euforia nejake- ho prijemneho zazitku alebo trpkost neprijemnej skusenosti. Mnohi z nas sa domnievaju, ze tato zakladna hladina je staticka, no moja osobna sku- senost, rovnako ako skusenosti Matthieua a mnohych inych naznacuju, ze tuto ,,priemernu hodnotu" mozno cielenym treningom posunut. Nastastie tie iste zrucnosti, ktore nam pomahaju kultivovat emocionalnu inteligenciu, nam zaroven pomahaju identifikovat a rozvijat vnutorne fak- tory veduce k hlbokemu pocitu osobnej spokojnosti. Vsetky stavebne blo- ky emocionalnej inteligencie nam zaroven pomahaju vytvarat podmienky na nase stastie. Zda sa teda, ze sa mu nevyhneme: stastie je vedlajsim pro- duktom rozvoja emocionalnej inteligencie. Dalsie vedlajsie ucinky mozu za- hrnat vnutornu odolnost, optimizmus a laskavost. (Ak sa chcete uistit, ci je stastie pre vas to spravne, mozete to konzultovat so svojim lekarom.) ,,Nuz, vyzera to, ze trpite pripadom stastia. Dobra sprava vsak je, ze vas mozem okamzite vyliecit." 26 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ak mam byt uprimny, tak z tych troch dobrych veci, ktore nam emocio- nalna inteligencia spristupnuje, mi naozaj zalezi len na stasti. (Nikomu to nepovedzte, ale len medzi nami dvomi a milionmi dalsich ludi, ktori tuto knihu citaju: tie prve dva body s hviezdnymi pracovnymi vykonmi a mimo- riadnymi vodcovskymi schopnostami su sice pravda, su uzitocne a podlo- zene vedeckym vyskumom, ale aj tak ich spominam v zasade len preto, aby som ziskal suhlas od top manazmentu.) To, co mi naozaj lezi na srdci, je, aby boli moji spolupracovnici stastni. Preto ma emocionalna inteligencia tak za- ujima. Dokaze nielen vytvorit podmienky na hviezdny uspech v praci, vytva- ra tiez podmienky na osobne stastie kazdeho cloveka. A ja mam stastie rad. Optimalizuj sa! Ak existuje slovo, ktore v sebe zhrna vsetko, co som doteraz povedal (pomocka: ano, existuje), tak potom tym slovom je ,,optimalizovat". Cielom rozvoja emo- cionalnej inteligencie je pomoct vam optimalizovat samych seba, tak aby ste mohli fungovat na urovni este vyssej, nez je ta, ktoru uz ovladate. Dokonca aj vtedy, ak uz ste vynimocne dobri v tom, co robite (to plati pre vsetkych nasich ucastnikov kurzu v Googli), ak budete prehlbovat a precizovat svoje emocio- nalne kompetencie, ziskate este o kusok vacsi naskok. Dufam, ze trening, ktory na strankach tejto knihy vysvetlujem, vam pomoze stat sa z dobrych skvelymi. Rozvoj emocionalnej inteligencie Ked ludia navstivia nejaky kurz oznaceny ako ,,kurz emocionalnej inteligen- cie", podobne ako ten nas, vacsinou ocakavaju, ze absolvuju cisto behavio- ralny trening. Ocakavaju, ze im na kurze povedia, ako sa maju pekne hrat, delit sa o sladkosti a nehryzt svojich spolupracovnikov. My sme sa rozhodli pre celkom odlisny pristup - zameriavame sa v pr- vom rade na rozsirenie rozsahu a hlbky emocionalnych sposobilosti. Zacina- me poznanim, ze emocionalna inteligencia je suborom emocionalnych zruc- nosti a (tak ako vsetky zrucnosti,) aj emocionalne zrucnosti mozno trenovat. DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 27 Vytvorili sme program, ktory tieto zrucnosti cvici. Domnievame sa, ze ak sa nam podari rozvinut zrucnosti, vsetky behavioralne problemy sa stratia samy od seba. Ak napriklad urcita osoba nadobudne schopnost zrucne ovla- dat svoj hnev, ,,automaticky" sa tak vyriesia vsetky behavioralne problemy spojene s hnevom. Zrucnost v zaobchadzani s emociami nas oslobodzuje od nutkavej potreby emocie nasledovat. Problemy si vytvarame vtedy, ked nas nase emocie nutia konat tym alebo inym sposobom - ak sa vsak nauci- me s emociami zaobchadzat natolko zrucne, ze stratia schopnost nutit nas do niecoho, mozeme potom konat racionalne, podla toho, co je v najlepsom zaujme nas samych a vsetkych naokolo. A tak sa budeme pekne hrat, delit sa o cukriky a nebudeme hryzt nasich spolupracovnikov. Emocionalnu inteligenciu mozno zvysovat treningom, dokonca aj u dos- pelych ludi. Toto tvrdenie sa zaklada na relativne novom vednom odvet- vi, ktore je zname ako skumanie ,,neuroplasticity". Zakladna idea spociva v tom, ze vsetko co si myslime, robime, a comu venujeme pozornost, meni struktury a funkcie v nasom mozgu. Velmi zaujimavym prikladom tohto fe- nomenu su soferi tradicnych ciernych taxikov, ktore premavaju v Londyne. Pokial chcete ziskat licenciu, aby ste mohli takyto taxik soferovat, musite byt schopni najst spravnu trasu cez dvadsatpattisic ulic a medzi vsetkymi vyznamnymi bodmi Londyna - a to vsetko len spamati. Je to narocny test a ak sa nan chcete pripravit, potrebujete zhruba dva az styri roky intenziv- neho treningu. Vyskum ukazal, ze londynski taxikari maju hipokampus, cast mozgu spojenu s pamatou a priestorovou orientaciu, vacsi a aktivnejsi nez byva u priemerneho cloveka. Este zaujimavejsie je, ze cim dlhsie s taxikom jazdili, tym vacsi a aktivnejsi ich hipokampus bol.? Z neuroplasticity vyplyva jeden velmi dolezity poznatok: treningom do- kazeme cielene zmenit svoj mozog. Ako ukazuje napriklad vyskum Phi- lippeho Goldina, mojho priatela a kolegu prednasajuceho v nasom kurze Search Inside Yourself, staci len sestnast sedeni kognitivno-behavioralnej te- rapie (CBT), aby ludia s diagnostikovanou socialnou fobiou dokazali zvysit aktivitu casti mozgu spojenych so sebaregulaciou, spracovanim jazyka a po- zornostou v okamihoch, ked pracuju so svojimi negativnymi presvedcenia- mi o sebe. Pomyslite na tie moznosti: ak dokazeme vytrenovat nas mozog, aby prekonal zavazne emocionalne poruchy, naskytnu sa nam nesmierne 28 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI prilezitosti na vyrazne zlepsenie nasho emocionalneho zivota. V tom spoci- va prislub vedeckych poznatkov a cviceni na strankach tejto knihy. Dalsi fascinujuci priklad vyuzitia neuroplasticity pochadza z vyskumu, ktory viedol Christopher deCharms.? DeCharms poziadal ludi, ktori trpeli chronickou bolestou, aby si lahli dovnutra magneticko-rezonancneho (MRI) skenera a s vyuzitim technologie funkcneho magneticko-rezonancneho zo- brazovania v realnom case (rtfMRI) kazdemu ucastnikovi pokusu na obra- zovke premietal animaciu ohna. Cim silnejsia bola neuralna aktivita v cas- tiach ich mozgu spojenych s bolestou, tym silnejsie blcali plamene ohna. Po- mocou tohto vizualneho zobrazenia sa mu potom podarilo naucit ludi, ako ovladat tuto konkretnu aktivitu mozgu a podla vole ju posilnovat alebo osla- bovat. Vdaka tejto naucenej schopnosti ucastnici jeho pokusu potom potvr- dili tiez zodpovedajuci pokles urovne zazivanej bolesti. DeCharms tomu ho- vori ,,neuro-zobrazovacia terapia".? Mozog. Trenovatelny. Dobry. Trenuj pozornost Ako teda mame trenovat emocionalnu pozornost? Zacneme od treningu po- zornosti. Na prvy pohlad sa vam to moze zdat neintuitivne. Velmi dobre to chapem - ved co ma pozornost spolocne s emocionalnymi zrucnostami? DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 29 Odpoved znie, ze silna, stabilna a vnimava pozornost, ktora vam dava rozvahu a jasnost, je zakladom, na ktorom stoji cela emocionalna inteli- gencia. Napriklad sebauvedomenie zavisi od schopnosti vidiet samych seba objektivne a ta zase vyzaduje schopnost skumat svoje myslienky a emocie z perspektivy tretej osoby - t. j. nenechat sa emociami zmiast, neidentifiko- vat sa s nimi, ale vidiet ich jasne a objektivne. To si vyzaduje stabilnu a jasnu, neposudzujucu pozornost. Iny priklad ukazuje, v akom vztahu je pozornost a sebaregulacia. Existuje schopnost, ktorej sa hovori ,,reakcna flexibilita", co je v podstate komplikovany nazov pre schopnost zastavit sa predtym, nez zacnete konat. Citite silny emocionalny stimul, ale namiesto toho, aby ste reagovali ako obvykle (a napriklad ukazali inemu soferovi prostrednik), na zlomok sekundy sa zastavite a tato kratka pauza vam poskytne priestor na rozhodnutie, ako chcete v tejto emocionalnej situacii zareagovat (napriklad rozhodnut sa, ze druhemu soferovi prostrednik neukazete, vdaka comu si mozno usetrite vela problemov, pretoze ten druhy sofer mohol byt nahneva- ny stary pan, ktory ma kufor plny golfovych palic a okrem toho sa ukaze, ze je otcom zeny, s ktorou ste prave zacali randit). A tato schopnost zase zavisi od toho, ci je vasa pozornost jasna a neochvejna. Ak budeme citovat Viktora Frankla, ,,medzi stimulom a reakciou je priestor. V tomto priestore lezi nasa sloboda a nasa schopnost zvolit si, ako budeme reagovat. V nasich reakciach spociva nas rast a nase stastie." Pokoj- na a jasna mysel rozsiruje priestor, v ktorom sa mozeme pohybovat. Metoda, ktorou tuto kvalitu pozornosti mozno trenovat, sa vola ,,me- ditacia bdelej pozornosti". Ako tento stav bdelej pozornosti vyzera? Jon Kabat-Zinn ho definuje ako stav, v ktorom ,,sme pozorni specifickym spo- sobom: zamerne, v pritomnom okamihu a bez posudzovania."? Slavny viet- namsky majster zenu Thich Nhat Hanh bdelu pozornost definuje velmi poe- ticky ako ,,udrziavanie ziveho vedomia skutocnosti pritomneho okamihu".? Toto vysvetlenie sa mi velmi paci, zistil som vsak, ze Jonovu definiciu som omnoho lahsie dokazal vysvetlit programatorom - a programatorov mam rad. Bdela pozornost je kvalita mysle, ktoru z casu na cas zazivame a vychut- navame si vsetci, je to vsak zaroven nieco, co mozeme treningom nesmierne posilnit - a ked sa stane dostatocne silnou, vedie priamo k stabilnej a jasnej pozornosti, ktora je zakladom emocionalnej inteligencie. 30 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Existuju vedecke zistenia, ktore potvrdzuju, ze zlepsena schopnost ovla- dat pozornost vyznamne ovplyvnuje sposob, akym reagujeme na nase emo- cie. Zaujimava studia, ktoru uskutocnili odbornicka na neurozobrazovanie Julie Brefczynski-Lewis a jej kolegovia, odhalila, ze ked boli velmi skuseni meditujuci (s desattisic alebo viac hodinami meditacneho treningu) vysta- veni negativnym zvukom (napriklad zensky krik), prejavili nizsiu aktivaciu urcitej casti emocionalneho mozgu nazyvanej amygdala, nez zacinajuci me- ditujuci. Cim viac hodin meditacnych cviceni mal za sebou dany expert- ny meditujuci, tym nizsia bola unho aktivacia v amygdale. Tento vysledok je fascinujuci, pretoze amygdala v nasom mozgu zastava privilegovanu poziciu - je nasim strazcom v mozgu a neustale skenuje vsetko, co vidime, hladajuc hrozby pre nase prezitie. Amygdala funguje ako extremne citlivy spustac, nastaveny podla mot- ta ,,radsej byt v bezpeci, ako to olutovat". Ked amygdala zaznamena nieco, co vyzera ako potencialna hrozba pre vase prezitie, napriklad sablozubeho tigra, ktory sa na vas zenie, alebo vasho sefa, ktory vas ponizuje, prepne vas do rezimu boj-utek-nehybnost? a narusi vasu schopnost racionalne uvazo- vat. Povazujem za fascinujuce, ze jednoducho vdaka treningu pozornosti sa mozeme naucit regulovat taku vyvojovo primitivnu a dolezitu cast mozgu, akou je amygdala. Dalsia skupina studii pochadza z laboratoria Matthewa Liebermana na Kalifornskej univerzite v Los Angeles.? Existuje jedna jednoducha technika sebaregulacie, ktora sa nazyva ,,affect labeling" (oznacovanie afektov) a spo- civa v tom, ze rozne pocity oznacujeme slovami. Ked emociu, ktoru prave za- zivate, oznacite (napr. ,,pocitujem hnev"), pomaha vam to lepsie ju zvladnut. Lieberman navrhol mozny neuralny mechanizmus, ktory za tymto efektom stoji. Namerane udaje naznacuju, ze oznacovanie zvysuje aktivitu v pravom ventrolateralnom prefrontalnom kortexe (rVLPFC), ktory sa obvykle spaja s funkciou ,,brzdoveho pedala" mozgu. Jeho aktivacia potom dalej zvysuje aktivaciu casti vykonneho centra mozgu, ktore sa nazyva medialny prefron- talny kortex (MPFC) a ten nakoniec tlmivo posobi na amygdalu. Ina studia, ktoru uskutocnili David Creswell a Matthew Lieberman, uka- zala, ze v pripade ludi so silne rozvinutou bdelou pozornostou tento opisany neuralny proces funguje este lepsie a zapaja sa do neho aj dalsia cast mozgu, DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 31 nazyvana ventromedialny prefrontalny kortex (VMPFC). Naznacuje to, ze trening bdelej pozornosti moze pomoct vasmu mozgu vyuzit vacsiu cast svojich obvodov a zvysit tak svoju efektivitu pri zvladani emocii.? Trenuj na urovni fyziologie A ked uz rozvinieme silnu, stabilnu a vnimavu pozornost, co s nou potom urobime? Samozrejme, zameriame ju na svoje telo. Aj tento krok sa zda byt trochu neintuitivny. Ved co ma nase telo spolocne s rozvojom emocionalnej inteligencie? Odpoved znie, ze existuju dva velmi dobre dovody, preco pracovat s na- sim telom: zretelnost a rozlisenie. Kazda emocia ma svoj korelat v tele. Dr. Laura Delizonna, odbornicka na trvalo udrzatelne stastie, ktora sa neskor zacala venovat koucingu a pora- denstvu, velmi pekne definuje emociu ako ,,zakladny fyziologicky stav cha- rakterizovany identifikovatelnou autonomickou alebo telesnou zmenou".?? Kazda emocionalna skusenost je nielen psychologickou, ale aj fyziologickou skusenostou. Prezivanie emocii sa prejavuje viac v tele nez v mysli. Preto ak sa snazime zretelne vnimat emociu, obvykle z nasho usilia dokazeme vytazit viac, ak za- meriame pozornost vacsmi na nase telo nez na mysel. Ba co viac, zameranie pozornosti na telo nam umoznuje vnimat emocie vo vyssom rozliseni. Vnimanie vo vysokom rozliseni znamena, ze vase vni- manie sa stane tak precizne v case aj priestore, ze mozete emociu pozoro- vat v okamihu, ked sa objavuje, mozete pozorovat jej jemne premeny, ked narasta a opat klesa, a mozete ju tiez pozorovat v okamihu, ked sa straca. Tato schopnost je dolezita, pretoze cim lepsie dokazeme emocie vnimat, tym lepsie s nimi mozeme pracovat. Ked dokazeme vnimat, ako sa emocie objavuju a menia ako v spomalenom filme, mozeme rozvinut taku zrucnost v tom, ako s nimi pracovat, ze je to skoro ako byt nazivo v tej skvelej scene vo filme Matrix, ked sa Keanu Reeves, ktory hra Nea, dokaze vyhybat letia- cim gulkam, pretoze sa naucil vnimat okamih vystrelu a vidiet trajektorie, po ktorych gulky letia v spomalenom zabere. OK, moznoze to nie je az take 32 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI skvele, ale chapete, o co mi ide. Na rozdiel od Nea ale tento kusok dokazeme nie preto, ze sme sa naucili spomalit cas, ale vdaka tomu, ze sme nesmierne ,,upgradeovali" nasu schopnost vnimat prezivanie emocie. Metoda, pomocou ktorej mozeme toto vnimanie emocii vo vysokom roz- liseni rozvinut, spociva v obrateni bdelej pozornosti na svoje telo. Ak pouzi- jeme ako priklad emociu hnevu, tak treningom sa mozeme naucit, ako po- zorovat svoju mysel po cely cas a potom zachytit hnev hned v tom okamihu, ako sa v mysli objavi. Nasa skusenost vsak ukazuje, ze omnoho lahsie a efek- tivnejsie je dosiahnut to prostrednictvom tela. Napriklad vo vasom pripade moze byt telesnym korelatom hnevu pocit zvierania v hrudi, plytke dychanie a napatie na cele. Ked sa potom ocitnete v neprijemnej spolocenskej situacii, v okamihu, ked vam zovrie hrud, zacnete plytko dychat a ucitite napatie na cele, budete vediet, ze prave teraz sa objavuje hnev. Tato znalost vam dava schopnost reagovat na zaklade vlastneho rozhodnutia (a mozete napriklad odist z miestnosti, skor nez urobite nieco, co by ste lutovali, alebo nechat hnev, aby sa rozvinul, ak prave to je spravna reakcia v danej situacii). V zasade ide o to, ze emocie maju taku silnu fyziologicku zlozku, ze je nemozne rozvinut emocionalnu inteligenciu, pokial nebudeme pracovat na urovni nasej fyziologie. To je dovod, preco nasu bdelu pozornost smerujeme prave sem. A nakoniec, dalsim velmi uzitocnym dovodom, preco rozvijat schopnost vnimat svoje telo vo vysokom rozliseni, je, ze tak posilnujeme intuiciu. Nasa intuicia vo velkej miere pochadza z tela, a ak sa naucime, ako mu nacuvat, moze to byt velmi prinosne. Vidiet to aj na priklade z knihy Blink (Zablesk) od Malcolma Gladwella: Predstavte si, ze by som vas poziadal, aby ste si so mnou zahrali velmi jednoduchu hazardnu hru. Pred vami lezia styri balicky kariet - dva su na rube cervene a dva modre. Kazda karta v tychto styroch balickoch pre vas znamena, ze ste bud vyhrali urcitu sumu penazi, alebo ste naopak o urcitu sumu prisli. Vasou ulohou je obracat karty, zakazdym len jednu z lubovolneho balicka - takym sposobom, aby ste maximalizovali svoje vyhry. Co vsak na pociatku neviete, cervene balicky su vopred urcenou prehrou... Vyhrat mozete, len ak obraciate DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 33 karty z modreho balicka... Otazka znie: ako dlho vam bude trvat, kym na to pridete? Tento experiment pred par rokmi uskutocnila skupina vedcov z Iowskej statnej univerzity. Vedci zistili, ze vacsina z nas zacina tusit, o co ide, ked obratime asi patdesiat kariet. Nevieme, preco preferujeme modre balicky, ale v tom okamihu sme si uz dost isti, ze prave to je lepsia strategia. Po obrateni priblizne osemdesiatich kariet vacsina z nas uz hru prekukla a dokaze celkom presne vysvetlit, preco sa tie prve dva balicky nevyplacaju. No vedci z Iowy urobili este nieco - a tu sa zacina ta nezvycajna cast tohto experimentu. Kazdeho ,,hazardneho hraca" napojili na polygraf - zariadenie zname ako detektor lzi -, ktory meral aktivitu potnych zliaz, ktore mame pod pokozkou zvnutra dlane. Vacsina potnych zliaz reaguje na teplotu, no tieto potne zlazy v dlaniach sa aktivuju ako reakcia na stres - to je dovod, preco sa nam potia ruky, ked sme nervozni. Univerzitni vedci zistili, ze u hracov sa zacala prejavovat stresova reakcia na cervene balicky zhruba pri desiatej karte, cize styridsat kariet predtym, nez hraci dokazali povedat, ze tusia, co s tymito balickami nie je v poriadku. No co je dolezitejsie, prave v tom case, ked sa zacali hracom potit dlane, zmenilo sa aj ich spravanie. Zacali preferovat dva ,,dobre" balicky.? Mozno existuje neurologicke vysvetlenie, preco intuiciu zazivame v nasom tele. Vyskum Matthewa Liebermana priniesol ,,evidenciu, ktora naznacuje, ze bazalne ganglia su neuroanatomickym zakladom tak implicitneho ucenia sa, ako aj intuicie." O bazalnych gangliach??, tak ako aj o mnohych inych ve- ciach, najlepsie rozprava nas priatel Daniel Goleman: Bazalne ganglia pozoruju vsetko, co v zivote robime, vo vsetkych situaciach, a extrahuju z tychto pozorovani pravidla rozhodovania... Nasa zivotna mudrost tykajuca sa akejkolvek temy je ulozena prave v bazalnych gangliach. Bazalne ganglia su natolko primitivne, ze nemaju ziadnu konektivitu na verbalny kortex. Nedokazu nam povedat to, co vedia, v slovach. Hovoria nam to v pocitoch a maju vela 34 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI prepojeni na emocionalne centra mozgu a tiez na brucho.?? Hovoria nam ,,toto je spravne, toto je nespravne" a ich hlas pocujeme v nasom bruchu.?? A to moze byt dovod, preco intuiciu pocitujeme v tele a v bruchu, no nie je pre nas lahke ju verbalizovat. ,,Ano, hovoril som, ze intuicia suvisi s bruchom a ze sa vyplati ju rozvijat, nemyslel som to vsak tak, ze cim vacsie brucho, tym bude lepsia." Od bdelej pozornosti k emocionalnej inteligencii Nas pristup k rozvoju emocionalnej inteligencie sa zacina pri bdelej pozor- nosti. Na jej zaklade potom cvicime kvalitu pozornosti, ktora sa vyznacu- je jasnostou a zaroven stabilitou. Tuto turbo-pozornost potom smerujeme na fyziologicke aspekty emocii, vdaka comu mozeme vnimat emocie vel- mi zretelne a vo vysokom rozliseni. Schopnost vnimat emocionalne skuse- nosti velmi jasne a vo vysokom rozliseni vytvara zaklady pre emocionalnu inteligenciu. A potom budeme zit stastne az naveky. V nasledujucich kapitolach blizsie preskumame tento pristup a potom ho doplnime dodatocnymi zrucnostami, s ktorymi mozeme rozvinut vsetkych pat domen emocionalnej inteligencie. DOKONCA AJ PROGRAMATOROVI... 35 Ako sa naucit bdelej pozornosti za dve minuty Vecer, predtym nez ideme spat, zvyknem so svojou malou dcerkou dve mi- nuty sediet v bdelej pozornosti. Casto zo zartu hovorim, ze dve minuty su pre nas optimalny cas, pretoze zodpovedaju typickemu rozsahu pozornos- ti dietata - a tiez priemerneho programatora. Dve minuty si tak kazdy den potichu vychutnavame fakt, ze sme nazive a ze sme spolu. A na hlbsej urov- ni, dve minuty si kazdy den vychutnavame to, ze sme. Ucime sa jednoducho byt. Jednoducho byt je tou najobycajnejsou a zaroven tou najvzacnejsou sku- senostou v zivote. Ako obvykle, celkom zamerne vyuzivam svoju skusenost nadobudnu- tu v spolocnosti dietata pri formovani sposobu, akym vyucujem dospelych. Tato kazdodenna dvojminutova skusenost je zakladom toho, ako na zaciat- ku nasich kurzov zoznamujem dospelych s cvicenim bdelej pozornosti. Co sa tyka osvojovania a vyucovania bdelej pozornosti, dobra sprava je, ze je to nieco az trapne jednoduche. Je to lahke, pretoze je to nieco, co uz trochu pozname a z casu na cas sme tento stav mysle uz zazili. Spomente si, ako bdelu pozornost definoval Jon Kabat-Zinn - ako stav, v ktorom ,,sme po- zorni specifickym sposobom: zamerne, v pritomnom okamihu a bez posu- dzovania." Ked to poviem velmi jednoducho, myslim, ze bdela pozornost je mysel, ktora jednoducho je. Jedine, co potrebujete, je davat pozor. Z jedneho okamihu na druhy, bez posudzovania. Je to take jednouche. To, co je pri cviceni bdelej pozornosti tazke, je dalsi krok: prehlbit, posil- nit a udrzat ju, a to najma vtedy, ked su veci komplikovane. Rozvinut kvali- tu bdelej pozornosti, ktora je taka silna, ze kazdy okamih zivota, dokonca aj pocas narocnych zivotnych situacii, je nasiaknuty hlbokym pokojom a zivou pritomnostou, je velmi tazke a vyzaduje si to vela cviku. Ale bdela pozornost ako taka je lahka. Je lahke ju pochopit a je lahke ju v sebe nechat objavit. A od tejto lahkosti sa ako instruktor odrazam. Pocas treningov najprv vysvetlujem trochu teorie a vedeckych vyskumov mozgu, ktore bdelu pozornost podopieraju, a potom studentom ponuknem dva sposoby, ako si vyskusat prichut bdelej pozornosti. Hovorim im Lahka cesta (Easy Way) a Este lahsia cesta (Easier Way). Kreativne pomenovana Lahka cesta spociva v tom, ze pocas dvoch mi- nut jemne a vytrvalo obraciate pozornost na svoj dych. To je vsetko. Zacnite 36 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI tym, ze si uvedomite, ze dychate, a potom sledujte proces dychania. Zakaz- dym, ked sa vasa pozornost zatula niekam inam, jednoducho ju jemne ob- ratte spat. Este lahsia cesta, ako nazov nenapadne naznacuje, je dokonca este jedno- duchsia. Jedine, co musite urobit, je dve minuty sediet bez akejkolvek agen- dy.?? Zivot uz nemoze byt jednoduchsi. Pointa tu je v tom, aby sme posunu- li doraz z toho, ze nieco ,,robime", na to, ze ,,sme" - nech uz to pre kazdeho z nas znamena cokolvek. Staci na dve minuty. Jednoducho byt. A aby som vam to ulahcil este vacsmi, mozete tieto dva sposoby v priebe- hu dvoch minut kedykolvek striedat. Ked mate pocit, ze by ste chceli zame- rat pozornost na dychanie, prepnite do rezimu ,,Easy". Ked mate pocit, ze by ste radsej sedeli bez agendy, prepnite do rezimu ,,Easier". Nikto sa vas potom nebude vypytovat, co ste robili. Toto jednoduche cvicenie je treningom bdelej pozornosti. Ak ho budete cvicit dostatocne casto, prehlbuje prirodzenu schopnost mysle byt pokoj- nou a jasnou. Otvara moznost plne docenit kazdy okamih zivota, a kazdy z nich je vzacny. Mnohym ludom, patrim medzi nich i ja, toto cvicenie zme- nilo zivot. Len si to predstavte - nieco take jednoduche ako naucit sa ,,jed- noducho byt" moze zmenit vas zivot. Najlepsie na tom je, ze dokonca aj deti vedia ako na to. A programato- ri tiez. V nasledujucej kapitole sa do bdelej pozornosti ponorime hlbsie. ,,Presne ako povedal, kamo. Bee, just bee."26 KAPITOLA DRUHA Dychajte, ako keby od toho zavisel vas zivot Teoria a prax meditacie bdelej pozornosti ,,S nekonanim sa vsetko konanie stava moznym." --LAOC' Na meditacii nie je nic zahadneho. Nie je to nic ine, nez trening mysle. Vedecka definicia meditacie, ako ju navrhla Julie Brefczynski-Lewis, znie takto: ,,Rodina mentalnych cviceni navrhnutych tak, aby zoznamili prakti- zujuceho so specifickymi typmi mentalnych procesov." Tradicne definicie meditacie su velmi blizke uvedenej definicii modernej vedy. V tibetcine sa pre meditaciu pouziva slovo gom, ktore znamena ,,do- verne sa s niecim zoznamit, navyknut si". V pali, ??? rokov starom jazyku 38 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI najranejsich budhistickych textov, sa pre meditaciu pouziva slovo bhavana, ktore znamena ,,kultivovat" v tom zmysle, ako napriklad kultivujeme pole. Dokonca ani v davnych civilizaciach s dlhou meditacnou tradiciou sa medi- tacia nepovazovala za nieco magicke alebo mysteriozne - bol to jednoducho trening mysle. Takze ak od meditacie ocakavate, ze to bude nejaka magia, musim vas sklamat (ucebna magie je o kusok dalej, tretie dvere nalavo)?. Davajte pozor, hromadky sivej hmoty! Teraz sa z vas stanu skutocne mozgy! Pocujete, co vam hovorim?! Pane! Ano, pane! Zakladny vycvik mozgov Ako uvedena vedecka definicia meditacie spravne naznacuje, existu- je mnoho roznych druhov meditacie, ktore su navrhnute tak, aby trenovali rozne schopnosti a funkcie mysle. S rozvojom emocionalnej inteligencie nas bude zaujimat specificky typ meditacie, ktorym je meditacia bdelej pozor- nosti, ktoru sme kratko predstavili v predchadzajucej kapitole. Ak je teda podstatou meditacie trening mysle, ktore konkretne mental- ne funkcie meditacia bdelej pozornosti cvici? Tato meditacia rozvija dve do- lezite funkcie mysle: pozornost a metapozornost. Pozornost je nieco, comu vsetci rozumieme. Jej velmi peknu definiciu najdeme u Williama Jamesa: ,,pojatie [objektu] do mysle, v jasnej a zivej podobe."? Metapozornost je pozornost zamerana na pozornost, schopnost vedome pozorovat pozornost samotnu... ehm, co?! Jednoducho povedane, metapo- zornost je schopnost uvedomit si, ze sa vasa pozornost niekam zatulala. Po- vedzme, ze ste upriamili svoju pozornost na nejaky objekt a po nejakom case DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 39 vasa pozornost zabludi k niecomu inemu. Po chvili sa vo vasej mysli objavi moment, ked vam nieco ,,docvakne" a vy si uvedomite, ze vasa pozornost sa zatulala. Tejto funkcii hovorime metapozornost. V metapozornosti teda spociva tajomstvo koncentracie. Na vysvetlenie mozeme pouzit analogiu s bicyklovanim. Bicykel za jazdy udrzujete v rov- novahe pomocou mnozstva drobnych mikronavratov. Ked sa bicykel trochu nahne dolava, vratite ho spat jemnou korekciou smerom doprava - a ked sa trochu nahne doprava, urobite jemnu korekciou smerom dolava. Tieto mik- rokorekcie robite velmi rychlo a casto a tak vytvarate efekt nepretrzitej rov- novahy vo zvislej polohe. Rovnako je to s pozornostou. Ked vasa metapozor- nost zosilnie, budete schopni znovuobnovovat zatulanu pozornost rychlo a casto - a ked budete pozornost obnovovat dostatocne rychlo a casto, vy- tvorite efekt nepretrzitej pozornosti, ktorej hovorime koncentracia. Uvolneny a bdely v tom istom okamihu Velke tajomstvo meditacie, teda aspon v pociatocnom stadiu, spociva v tom, ze vas privadza do stavu, v ktorom je vasa mysel uvolnena a velmi bdela sucasne. Ked zosilneju oboje, vasa pozornost a zaroven metapozornost, deje sa nieco zaujimave. Vasa mysel je coraz viac sustredena a stabilna, je to vsak zaroven uvolnujuce. Je to ako vyvazovat bicykel na nenarocnom terene. Ked uz v tom mate dostatok cviku, nemusite uz vynakladat takmer ziadne usilie a vysledkom je skusenost toho, ako sa pohybujete vpred a zaroven ste uvol- neni. Mozete sa dostat tam, kam chcete, a mozete si pritom naozaj vychut- nat aj proces samotny, pretoze je uvolnujuci. Po urcitom mnozstve treningu mozete dokonca rozvinut schopnost ne- chat svoju mysel zotrvat v tomto stave kedykolvek chcete a zostat v nom po relativne dlhe casove useky. Ked sa vasa mysel nauci, ako byt vysoko uvolne- na a bdela zaroven, prirodzene sa objavia tri nadherne kvality mysle: pokoj, jasnost a stastie. Existuje na to analogia. Predstavte si, ze mate pohar vody, v ktorej plava kopa necistot, a vy tym poharom neustale trasiete a hybete. Voda sa zda byt 40 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI mutna. Predstavte si teraz, ze tym poharom prestanete triast a nechate ho len stat na stole. Voda sa upokoji, vsetky mutne ciastocky v nej sa usadia a voda ostane priezracna. Toto je klasicky priklad, ktorym sa vysvetluje mysel v bde- lom a uvolnenom stave. V tomto stave docasne prestavame drazdit mysel, rovnako ako sme prestali triast poharom. Po urcitom case sa nasa mysel stane pokojnou a jasnou, rovnako ako nehybna a priezracna voda v pohari. Stastie je standardny stav mysle Mysel v tomto pokojnom a jasnom stave ma jednu extremne dolezitu kva- litu, ktoru zmienena analogia nezachytava. Touto kvalitou je stastie. Ked je mysel pokojna a jasna sucasne, spontanne sa objavuje stastie. Mysel sa spon- tanne a prirodzene stava stastnou! Ale preco? Dokonca aj potom, ako som sam zistil, ze dokazem k tej- to mysli pristupovat na poziadanie, nedavalo mi to celkom zmysel. Preco by mala byt pokojna a jasna mysel automaticky stastnou? Polozil som tuto otazku mojmu priatelovi Alanovi Wallaceovi, ktory je jednym z poprednych zapadnych expertov na prax uvolnenej koncentracie (cvicenie zname ako samatha). Stastie je zakladnym nastavenim mysle DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 41 Alan odpovedal, ze dovod je velmi jednoduchy: Stastie je ,,defaultny", cize standardny stav mysle. Takze ked sa mysel stane pokojnou a jasnou, vra- cia sa k svojmu zakladnemu nastaveniu - a nim je stastie. To je vsetko. Nie je to ziadna magia, jednoducho mysel vraciame do jej prirodzeneho stavu. Alan je velmi mudry muz a ako obvykle, povedal to svojim pokojnym, radostnym a nebombastickym stylom. No pre mna tento vyrok predsta- vuje jednoduche, ale vynimocne hlboke poznanie meniace zivot. Vyplyva z neho, ze stastie nie je nieco, o co usilujeme, je to nieco, co nechavame, aby sa objavilo. Stastie znamena jednoducho byt. Toto pochopenie zmeni- lo moj zivot. Povazujem to za najvacsi vtip historie, ze po vsetkom, co ludia vo svete urobili v snahe dosiahnut stastie, sa ukazuje, ze trvalo udrzatelne stastie je dosiahnutelne jednoducho vdaka tomu, ze zameriame svoju pozornost na dych. Zivot je zabavny. Prinajmensom ten moj. Meditacia je ako ist si zacvicit Tradicny priklad s poharom kalnej vody je prinajmensom ??? rokov sta- ry. Existuje este ina analogia, ktorej moderni ludia mozno rozumeju lepsie, a tou je telesne cvicenie. Meditacia je ako fitnes pre vasu mysel. Ked idete do fitnescentra, trenujete tam svoje telo, aby ziskalo viac fyzic- kych schopnosti. Ak cvicite so zavaziami, casom zosilniete. Ak pravidelne behate, vase casy sa budu postupne zlepsovat a tiez budete schopni zabeh- nut dalej. Podobne aj meditacia je treningom pre vasu mysel, vdaka ktoremu ziskavate viac mentalnych schopnosti. Ak sa budete napriklad intenzivne venovat meditacnym cviceniam, vasa mysel sa stane pokojnejsou a vnima- vejsou, budete schopni lepsie zamerat svoju pozornost a tak dalej. Ako vtip obcas hovorim, ze meditacia je ako potit sa v posilnovni, akurat bez toho potu a bez posilnovne. 42 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Viete, me- ditacia je ako trenovat svoj mozog. Co to robis?! Cvicim svoj mozog. Jednou z dolezitych podobnosti medzi cvicenim a meditaciou je, ze v oboch pripadoch k rastu dochadza, ked prekonavame odpor. Ak napriklad cvicite so zavazim, zakazdym, ked sa vas biceps napne a prekona vahu cinky, o nieco viac zosilnie. Rovnaky proces sa odohrava pri meditacii. Zakazdym, ked sa vasa pozornost zatula od dychania, ktore je predmetom vasho sustre- denia, a vy ju vratite naspat, je to, akoby ste napli biceps - ,,svaly" vasej po- zornosti prave o nieco viac zosilneli. Z tohto pochopenia vyplyva, ze neexistuje nieco ako zla meditacia. Ked zacneme meditovat, mnohi z nas maju skusenost, ze ich mysel sa tula naozaj casto a musime ju stale znovu vracat spat k sustredeniu na dych - a vtedy si myslime, ze nam to vobec nejde. V skutocnosti je to dobre cvicenie, pretoze zakazdym, ked zatulanu pozornost vraciame spat, davame jej svalom prile- zitost narast. DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 43 Druha podobnost medzi telesnym cvicenim a meditaciou je ta, ze obo- je mozu vyznamne zmenit vas zivot. Ak ste nikdy necvicili a zacnete dodr- ziavat pravidelny treningovy rezim, po niekolkych tyzdnoch alebo mesia- coch budete na sebe pravdepodobne pozorovat vyznamne zmeny. Budete mat viac energie, budete vladat robit viac veci, budete menej chori, budete sa sami sebe viac pacit v zrkadle a jednoducho zo seba budete mat dobry pocit. To iste plati aj pri meditacii. Po niekolkych tyzdnoch alebo mesiacoch odke- dy zacnete pravidelne meditovat, budete mat viac energie, vasa mysel bude pokojnejsia, jasnejsia a radostnejsia, budete menej chori, budete sa viac us- mievat, zlepsi sa vas socialny zivot (pretoze sa castejsie usmievate) a budete mat zo seba dobry pocit. A to dokonca bez toho, aby by ste sa spotili. Meditacia bdelej pozornosti Proces meditacie bdelej pozornosti je celkom jednoduchy, o com sa mozete presvedcit aj na nasledujucom diagrame. Proces zacina s intenciou, zamerom. Najprv zacnite od dovodu, preco chcete zotrvavat v bdelej pozornosti. Mozno sa chcete zbavit stresu. Mozno chcete zvysit kvalitu svojho zivota. Mozno chcete kultivovat svoju emocio- nalnu inteligenciu pre zabavu a zisk. Alebo len chcete vytvorit podmienky na svetovy mier, alebo nieco take. Mimochodom, ak ste naozaj lenivi, alebo naozaj zaneprazdneni (alebo aj jedno aj druhe), mozete vyhlasit, ze uz staci - to bola cela vasa medita- cia. Akt vytvorenia dobreho zameru je sam osebe formou meditacie. Za- kazdym, ked takto sformulujete zamer a vlozite do neho urcitu energiu, jemne formujete alebo posilnujete mentalny navyk. Ak tento zamer zopa- kujete dostatocne velakrat, stane sa z neho navyk, ktory sa potom v roz- nych situaciach bude vo vasej mysli prejavovat a viest vase spravanie. Ak sa napriklad velakrat za den zameriate na zamer dbat o kvalitu svojho zi- vota, po nejakom case zistite, ze sa vo vsetkych situaciach a pri vsetkych svojich rozhodnutiach budete priklanat (mozno tiez nevedome) k tomu, co zvysuje kvalitu vasho zivota - a vdaka tomu sa moze kvalita vasho zi- vota skutocne zvysit. 44 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI PROCESNY MODEL MEDITACIE BDELEJ POZORNOSTI Zamer Znizit stres Zlepsit kvalitu zivota Sleduj dych Pozornost Koncentracia Pokoj Plynulost Postoj Sebakriticky Laskavy Zvedavy Kognitivny proces Hlbanie Znepokojenie Fantazirovanie Obnovenie ohniska pozornosti Vyrusenie (reprodukovane s laskavym dovolenim Philippeho Goldina) Tento efekt je este silnejsi, ak sa vase zamery obracaju k uzitku druhych. Staci, ak tento zamer budete casto drzat v mysli - a dokonca aj ked nebu- dete robit nic dalsie, pravdepodobne zistite, ze sa postupne (a opat, niekedy nevedomky) stavate laskavejsimi a prijemnejsimi k druhym ludom. Moze sa tak stat, ze vas onedlho vela ludi bude mat rado a budu s vami chciet travit cas, a vy si dokonca ani nemusite vsimnut preco - mozno si budete mysliet, ze ich pritahuje len vas atraktivny zovnajsok. Ked vytvorite zamer, aky je dalsi krok? Teraz sledujte svoj dych. Jednodu- cho jemne zamerajte pozornost na proces dychania. To je vsetko. V suvislosti s tymto procesom sa v klasickych textoch ako analogia zvyk- ne spominat prirovnanie ku strazcovi, ktory stoji pri mestskej brane a pozo- ruje, ako nou ludia vchadzaju a vychadzaju. Strazca nic nerobi, len pozorne sleduje, ako ludia vchadzaju a vychadzaju. Podobne si mozete predstavit aj DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 45 svoju mysel ako ostrazitu hliadku, ktora pozoruje dych na ceste dnu a von. Ked chcete byt originalni, mozete pokojne predstierat, ze mate v ruke po- riadny budzogan, alebo nieco podobne. Alternativnou analogiou, ktoru na- vrhla moja priatelka a kolegyna z kurzu Search Inside Yourself Yvonne Gins- berg, je predstava motyla sediaceho na okvetnom listku, ktory sa jemne dvi- ha a opat klesa vo vanku. Vasa pozornost tu je motylom a vas dych listkom. ,,Vydych! Povedal som, sledujte vydych, nie vystrih!" V tomto okamihu sa moze stat, ze vasa pozornost narastie a sustredi sa. Mozete sa ocitnut v stave, v ktorom je vasa mysel pokojna a koncentrovana. Mozno sa ponorite do pocitu plynulosti, jednoducho spocivajuc na svojom dychu. S urcitym cvikom moze tento stav trvat naozaj dlho, no v pripade vacsiny ludi to bude len niekolko sekund. A potom sa objavi vyrusenie. V tomto stave vyrusenia zacneme rozmyslat, hlbat, znepokojovat sa alebo fantazirovat. Niekedy dokonca fantazirovat o tom, ze sa nebudeme znepokojovat. Po nejakej chvili si vsimneme, ze sa nasa pozornost zatula- la. Standardnou reakciou, ktora sa v tomto okamihu objavi u vacsiny ludi, je sebakritika. Zacneme sami sebe hovorit, aki strasni meditatori sme, a ked uz sme pritom, ze nie sme extremne uzasni ani ako ludia. Nastastie, existuje si- kovny sposob, ako z tejto pasce von. Prve, co potrebujeme spravit, je znovu obnovit ohnisko pozornosti - a to tak, ze pozornost vratime spat k procesu dychania. Druha podstatna vec je nezabudat na dolezite poznanie, ktore sme uz v tejto kapitole spomenuli: ze 46 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI tento proces navracania pozornosti k jej povodnemu objektu je ako napina- nie bicepsu v posilnovni. Nie je to ziadne zlyhanie, je to proces rastu a roz- voja silnych ,,mentalnych svalov". Tretim bodom je uvedomit si, aky postoj sami k sebe mame. Vsimnite si, ako sa k sebe spravate a ako casto sa prichytite, ze sami seba strasne ohova- rate. Ak mozete, skuste menit tento postoj na laskavost k sebe samym a zve- davost. Tento posun sam osebe je tiez dalsou meditaciou. Tak ako predtym, aj tu ide o mentalne navyky, ktore vytvarame. Zakazdym, ked zaujmeme sami k sebe laskavy postoj, o nieco tento na- vyk prehlbujeme - a ak to opakujeme casto, mozeme sa tak zbavit velkej casti vnutornej averzie k sebe samym. Mozeme sa dokonca stat svojim naj- lepsim priatelom. (V tejto suvislosti si spominam na velmi vtipny citat z fil- mu Space Balls?: ,,Som clopes: napoly clovek, napoly pes. Som svojim naj- lepsim priatelom!") Krasny sposob, ako to dosiahnut, je nieco, comu nasi zenovi priatelia ho- voria ,,trenovat mysel starej mamy". Znamena to zaujat postoj milujucej sta- rej mamy. Pre nasu staru mamu, ktora nas miluje, sme vo vsetkych ohladoch krasni a dokonali. Mozete hnevat a robit akekolvek huncutstva, ste dokonali a vasa stara mama vas miluje takych, aki ste. Neznamena to, ze nevidi vase nedostatky, a ani to neznamena, ze vas necha, aby ste si ublizili. Niekedy do- konca velmi prisne zasiahne, aby ste sa nedostali do nejakej velkej neprijem- nosti. Ale nech sa deje cokolvek, v jej ociach ste dokonali a ona vas miluje. Cvicenie tu spociva v tom, ze sa na seba pozerame ocami takejto milu- jucej starej mamy. A nakoniec, vratit sa k nasledovaniu svojho dychu a vzdy, ked je to uzi- tocne, pripomenut si svoj zamer. Vitajte spat doma. DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 47 Skus sa na seba pozerat pohladom svojej babicky. Aha, teraz chapem, co tym mysli... ... vsetko vyzera nadherne, ked to vidim rozmazane. Meditacna pozicia (a tak dalej) Meditovat v skutocnosti mozete v akejkolvek pozicii, v akej chcete. V bud- hizme sa napriklad hovori o styroch hlavnych meditacnych poziciach: v sede, postojacky, v chodzi alebo leziac na zemi, co, myslim, pokryva v pod- state vsetky mozne pozicie. Ti budhisti nevedia, kedy maju dost. Pri volbe vasej vlastnej meditacnej pozicie tu je len jedna vec, na ktoru tre- ba pamatat. Len jedna. Najlepsia meditacna pozicia je taka, ktora vam poma- ha vytrvat v bdelom a uvolnenom stave po dlhy cas. Znamena to napriklad, ze pravdepodobne nebudete chciet zaujat poziciu, pri ktorej sa hrbite, pretoze to vam nepomaha v bdelosti, a tiez nebudete chciet meditovat v pozicii, pri kto- rej musite mat strnuly chrbat, pretoze to nepomaha uvolnenosti. Mame vsak stastie, pretoze takuto poziciu, optimalizovanu z pohladu bdelosti aj uvolnenosti sucasne, ludia, ktori meditovali, vyvinuli uz pred 48 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI tisicmi rokov. Tato tradicna pozicia v sede sa niekedy nazyva tiez sedembo- dova meditacna pozicia. Ide o tychto sedem bodov: . chrbat vzpriameny ,,ako sip", ?. nohy skrizene v ,,pozicii lotosoveho kvetu", ?. ramena uvolnene, pozdvihnute a stiahnute dozadu, ,,podobne ako sup", ?. brada mierne stiahnuta dovnutra ,,ako zelezny hak", ?. oci zatvorene alebo hladiace do priestoru, . jazyk oprety o horne podnebie, ?. pery zlahka pootvorene, zuby nie su stisnute. Tradicnu meditacnu poziciu nemusime rozoberat do detailov. Zistil som, ze pre vacsinu modernych ludi su dnes jej formalne podoby aspon spociat- ku prilis narocne, nie sme totiz zvyknuti sediet na podlahe. Sme naopak taki navyknuti sediet na stolickach alebo pohovkach s operadlom pre chr- bat, ze minimalne na zaciatok je pre nas tradicna pozicia prilis nezvykla. Navrhol by som vam preto, aby ste len vzali na vedomie, ze tato funkc- ne optimalizovana pozicia existuje. Vyuzite ju ako ramcove odporucanie a najdite si sami poziciu, ktora pre vas bude pohodlna a, co je najdolezitej- sie, pomaha vam byt bdeli a uvolneni sucasne. Nezalezi napriklad az tak na tom, ci budete sediet s prekrizenymi nohami, alebo vas naozaj najviac oslovuje pozicia, pri ktorej mate na hlave polozenu plysovu hracku Hello Kitty. Pokial sa vam dari udrzat mysel bdelu a uvolnenu, je to v poriadku. Sogjal Rinpoche, znamy ucitel v tradicii tibetskeho budhizmu, spomi- na zabavny a uzitocny sposob, ako si najst svoju poziciu. Odporuca sediet ako majestatna hora. Najprv pomyslite na svoju oblubenu horu, dajme tomu Fudzi alebo Kilimandzaro - a potom sedite, ako by ste tou horou boli. A tak tu ste, pan alebo pani Fudzi, majestatni, vzneseni a vzbudzujuci uzas. Skvele na tom je, ze ak sa v tejto pozicii citite byt majestatni, vzneseni a vzbudzuju- ci uzas, s velkou pravdepodobnostou vam to pomoze zostat bdelymi a uvol- nenymi, a okrem toho je to zabavne. Vyskusajte si to a zistite, ci to vo vasom pripade funguje. Dalsi jednoduchy, no uzitocny napad pochadza od instruktorky progra- mu Search Inside Yourself Yvonne Ginsbergovej: DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 49 ,,Ale v tejto pozicii naozaj vacsmi pripominam horu..." Zhlboka sa nadychnite, naplnte hrudnik vzduchom. Pomaly vzduch vydychujte a nechajte pritom plecia klesnut o nieco nizsie, chrbtica pritom ostava vzpriamena. Sucasne tak stelesnujeme plynulost rieky a stabilitu hory. Ludia sa ma zvyknu casto pytat, ci maju mat pocas meditacie oci otvo- rene alebo zatvorene. Existuje na to vtipna odpoved: jedno alebo druhe, oboje a ani jedno. Skutocna odpoved znie, ze kazda z moznosti ma svoje vy- hody aj nevyhody a je preto dobre im rozumiet a hrat sa s nimi ako s ume- nim mozneho. Ked mate oci pocas meditacie zatvorene, je to dobre, pretoze vam to pomaha ostat pokojnymi a chrani vas to od vizualnych vyruseni. Prob- lem je v tom, ze sa vam lahko moze stat, ze zacnete byt ospali. Ak mate oci otvorene, mate opacny problem. Nestane sa vam tak lahko, ze vas pre- padne ospalost, budu vas ale vyrusovat vizualne objekty. Co s tym? Ako tuto dilemu rozlusknut? Mozne su dva kompromisy: jeden casovy a druhy priestorovy. 50 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Casovy kompromis spociva v tom, ze zacnete so zatvorenymi ocami a potom, ked zacitite, ze vas unasa k spanku, oci otvorite. Priestorovy kom- promis spociva v tom, ze - ak to dokazete - mate oci napoly otvorene. Zo zartu hovorievam, ze pre mna je to lahke, lebo som povodom Cinan. Ale v skutocnosti ide o to, ze oci mate mierne otvorene, pohlad trochu sklo- pite smerom nadol, bez toho, aby ste pohlad zamerali na nieco konkret- ne. Z mojej vlastnej skusenosti je tato tretia moznost optimalna. Navrho- val by som vam vyskusat vsetky tri moznosti, aby ste zistili, co je pre vas najlepsie. V meditacii nas casto mozu vyrusovat zvuky, myslienky alebo telesne vnemy. Navrhujem tu plan v styroch krokoch, ako s tymito vyruseniami pracovat. . Rozpoznajte ich. ?. Vnimajte ich bez posudzovania alebo reagovania. ?. Ak potrebujete reagovat, udrzujte neprerusenu bdelu pozornost. ?. Nechajte ich odist. Rozpoznat vyrusenie Jednoducho vezmite na vedomie, ze sa nieco deje. Vnimat vyrusenie bez posudzovania alebo reagovania Nech uz zazivate cokolvek, len to vnimajte. Neposudzujte, ci je to dobre ale- bo zle. ,,Let it be, let it be?," ako navrhuje slavna piesen. Ak je to mozne, skus- te na vyrusenie nereagovat. Ak musite reagovat (napriklad sa naozaj musi- te poskrabkat), skuste sa pred tym, nez tak urobite, patkrat nadychnut a vy- dychnut. Dovod je ten, ze tak cvicime vytvaranie priestoru medzi stimulom a reakciou. Cim vacsia je nasa schopnost vytvorit priestor medzi stimulom a reak- ciou, tym vacsiu kontrolu ziskavame nad nasim emocionalnym zivotom. Tuto zrucnost, ktoru rozvijate pocas sedeni, mozete zovseobecnit a vyuzit v kazdodennych situaciach. DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 51 Ak potrebujete reagovat, udrzujte neprerusenu bdelu pozornost Ak potrebujete reagovat, napriklad sa potrebujete poskriabat alebo na chvilu vstat a vystriet sa, udrzujte bdelu pozornost na troch veciach: zamere, pohy- be a fyzickych pocitoch. Pamatajte, ze cielom tohto cvicenia nie je nehybne sediet, cielom je bdela pozornost. Pokial ju udrzujete, je vsetko, co robite, v sulade s pravidlami hry. Znamena to napriklad, ze ak vas prave svrbi nieco na tvari a musite reagovat, zamerajte najprv pozornost na pocit na tvari, po- tom na zamer sa poskrabkat a nakoniec na pohyb vasej ruky a prstov spolu s vnemom skriabania na tvari. Nic viac. Nic menej. Vyrusenie nechajte odist Ak to chce odist, pustite to. Ak nie, jednoducho to nechajte byt. Pamatajte na to, ze ,,nechat odist" neznamena, ze veci musite odhanat, aby odisli. ,,Nechat odist" je v skutocnosti pozvanka. Velmi stedro nasmu vyruseniu ponukame moznost odist a ci uz tuto pozvanku prijme alebo nie, my sme spokojni. Ked nieco, co rusi nasu meditaciu, ,,pustime", znamena to, ze jemne ponukame moznost, aby nas rusit prestalo, zaroven ale vyruseniu stedro dovolujeme, aby sa rozhodlo, ci chce odist alebo zostat. Ak sa rozhod- ne odist, je to v poriadku. Ak sa rozhodne zostat, je to tiez v poriadku. Kym je nas host tu, spravame sa k nemu s laskavostou a stedrostou. V tom spoci- va cvicenie ,,nechat odist". Nakoniec este jedna vec: ak si nepamatate ani slovo z toho, co ste v tej- to kapitole citali (mozno preto, lebo vas tato kniha az tak nezaujima a citate ju iba preto, lebo vas k tomu prinutila vasa zena), mam pre vas dobru spra- vu. Celu kapitolu totiz mozno zhrnut do jednej vety, ktora pochadza od Jona Kabata-Zinna: Dychajte, ako keby od toho zavisel vas zivot. Ak si dokazete z celej kapitoly zapamatat len jednu vetu, zapamatajte si prave tuto - a budete vdaka nej vediet, v com spociva meditacia bdelej pozornosti. 52 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Teraz dychajte... dychajte, ako keby od toho zavisel vas zivot. Cas sadnut si A teraz, ked ste sa dozvedeli zaklady teorie a praxe meditacie bdelej pozor- nosti, podme si na niekolko minut posediet v bdelej pozornosti. Existuje viacero sposobov, ako na to. Najjednoduchsi pristup je jedno- ducho predlzit dvojminutove cvicenie bdelej pozornosti z predchadzajucej kapitoly. Zacnite tym, ze si sadnete do pozicie, ktora vam umozni byt uvol- neni a bdeli sucasne. Potom, podla toho, co citite, ze je pre vas najlepsie, pouzite bud Lahku cestu (to znamena, zamerajte pozornost na proces dy- chania a ked sa vasa pozornost niekam zatula, jemne ju vratte spat), alebo Este lahsiu cestu (ktora spociva v tom, ze sedite bez agendy, a presuniete doraz z toho, ze nieco robite, na to, ze ste). Kedykolvek chcete, mozete tieto dve cesty striedat. Venujte sa tomuto cviceniu zhruba desat minut, alebo tak dlho, ako je vam prijemne. To bude vasa meditacna prax. No, mozno nemusite dychat az tak, ak ste mali na obed cesnak! DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 53 Ak preferujete formalnejsi a viac strukturovany pristup, mozete pouzit Procesny model meditacie bdelej pozornosti, ktory je opisany v predchadzaju- cej casti tejto kapitoly. Zacnite tym, ze si sadnete do pozicie, ktora vam umoz- ni byt uvolneni a bdeli sucasne. Ked uz sedite pohodlne, pozvite svoju mysel, nech v sebe necha objavit zamer, s ktorym tu teraz sedite. Posluzi vam ako po- vzbudenie, aby ste v cviceni pokracovali. Zamerajte pozornost na proces dy- chania. Ak je vasa mysel pokojna a sustredena, zotrvajte v nej. Ak mysel vy- rusi nejaky zvuk, myslienka alebo pocit v tele, vyrusenie rozpoznajte, vezmi- te ho na vedomie, zazivajte ho bez posudzovania a ak chce odist, nechajte ho odist. Ak sa potrebujete pohnut, zachovajte bdelu pozornost zameru, pohybu a vnemu. Jemne vratte pozornost spat k dychu. Ak sa objavi sebakritika alebo sebaposudzovanie, pozvite do mysle myslienku laskavosti k sebe samym, ak sa bude chciet objavit. Ak sa neobjavi, nechajte ju tak, vsetko je v poriadku. Zo- stante takto desat minut, alebo tak dlho, ako je vam prijemne. MEDITACIA BDELEJ POZORNOSTI Zacnime tym, ze si sadneme do pohodlnej pozicie. Sadnite si tak, aby ste mohli byt uvolneni a bdeli sucasne, nech uz je to vo vasom pripade ktorakol- vek pozicia. Ak sa vam to paci, mozete sediet ako majestatna hora, cokolvek to pre vas znamena. Teraz sa trikrat pomaly zhlboka nadychnite a vydychnite, vnesie to do vasho cvicenia zaroven energiu aj uvolnenost. Teraz dychajte prirodzenym sposobom a velmi jemne zamerajte pozor- nost na svoj dych. Mozete sa zamerat na prud vzduchu v nosnych dierkach, na pohyb branice, na cokolvek, kde dych vnimate. Uvedomujte si nadych, vydych a priestor medzi nimi. (Chvilu takto meditujte.) Ak chcete, mozete toto cvicenie chapat ako spocinutie mysle na dychu. Mozete si predstavit, ze vas dych je odpocivadlo, vankus alebo makka podlozka, na ktorej nechate svoju mysel spocinut, velmi jemne. Jednoducho ste. (pokracovanie) 54 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI (Takto urcity cas meditujte.) Ked budete mat pocit, ze vas nejaky vnem, myslienka alebo zvuk vyru- suju, jednoducho ich vezmite na vedomie, zazite a jemne nechajte odist. Potom pozornost vratte spat k dychaniu. (Pokracujte v cviceni.) Ked budete chciet, ukoncite tuto meditaciu tym, ze pozvete do svojej mysle radostny vnutorny pokoj. Ked sa nadychujem, som pokojny. Ked vydychujem, usmievam sa. Tento pritomny okamih, je nadherny. (Chvilku takto zotrvajte.) Dakujem za pozornost. Kamo, a kde je veda? Meditacia ma s vedou spolocnu prinajmensom jednu dolezitu vec: sil- ny doraz na skumaveho ducha. V meditacii ma tento skumavy duch dve stranky. Po prve, meditacia je o sebaobjavovani. Ano, zaciname od tre- ningu pozornosti, ale pozornost nie je konecnym cielom vacsiny meditac- nych tradicii - skutocnym konecnym cielom je vhlad. Tuto kvalitu pre- nikavej pozornosti vytvarame preto, aby sme dokazali rozvinut vhlad do nasej mysle. Silna pozornost je ako silne svetlo baterky - je zabavne nieco take mat, ale skutocny vyznam spociva v tom, ze nam umoznuje pozriet sa do temnych zakuti mysle a nas samych. Mozeme vdaka nej... nuz, hladat sami v sebe. A pretoze v konecnom dosledku ide o to, rozvinut vhlad, spo- minany skumavy duch - prinajmensom vnutornej skumavosti - musi byt jednym zo zakladnych komponentov nasej meditacnej praxe. Druhy aspekt tohto skumaveho ducha presahuje za hranice toho, co je vnutorne, a obracia sa do vonkajsieho sveta. Vdaka tomu, ze ludia praktizu- juci meditacie su nadmieru navyknuti na skumanie, velmi prirodzene medzi DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 55 nimi nachadzame pozitivny postoj k vede a vedeckemu skumaniu medita- cie samotnej. Plati to dokonca aj pre praktizujucich s klasickym treningom v starodavnych meditacnych tradiciach, akou je napriklad budhizmus. Pre mnohych mojich priatelov bolo tym najprekvapivejsim prikladom tohto otvoreneho pristupu k vede, ked Dalajlama povedal, ze ,,ak by veda presved- civo ukazala, ze urcite tvrdenia v budhizme nie su pravdive, museli by sme zistenia vedy akceptovat, a tieto tvrdenia opustit." S tymto uvodom sa teraz v kratkosti pozrime na niektore zistenia tykaju- ce sa meditacie, ktore najdeme vo vseobecne uznavanej vedeckej literature. Jednu z najobsaznejsich vyskumnych studii meditacie uskutocnili dva- ja priekopnici na poli kontemplativnych neurovied Richard Davidson a Jon Kabat-Zinn.? Tato studia bola prelomova z viacerych dovodov. Islo o prvu rozsiahlu studiu uskutocnenu v podnikatelskom prostredi - ako predmet skumania sluzili zamestnanci jednej biotechnologickej spolocnosti. Jej vy- sledky su preto velmi relevantne pre niekoho ako ja, kto sa pohybuje v kor- poratnom svete. Studia ukazala, ze uz po osmich tyzdnoch treningu bdelej pozornosti bola uroven uzkosti subjektov vyrazne nizsia nez na zaciatku. Je to pekny vysledok, nie je ale velmi prekvapujuci, vzhladom na to, ze na- zov treningoveho programu, ktory Jon Kabat-Zinn vyvinul, znie ,,Znizova- nie stresu prostrednictvom bdelej pozornosti". Ak by pozorovana uroven uzkosti nebola meratelne nizsia, bolo by to, myslim, dost trapne. Prekvapivejsie bolo, ze ked vyskumnici merali elektricku aktivitu v moz- goch ucastnikov studie, meditujuca skupina vykazala vyrazne zvysenie ak- tivity v tych castiach mozgu, ktore su spojene s pozitivnymi emociami. No najfascinujucejsie zistenie sa tykalo imunitneho systemu. Na zaver studie dostali vsetci ucastnici chripkovu vakcinu a ukazalo sa, ze ucastnici zara- deni do meditujucej skupiny na vakcinu reagovali vacsim poctom vytvore- nych protilatok. Inymi slovami, stacilo osem tyzdnov meditacie bdelej po- zornosti, aby sa ucastnici studie stali meratelne stastnejsi (merane na zakla- de mozgovej aktivity) a vykazali zretelne zvysenie imunity. Pripominam, ze predmetom studie neboli holohlavi chlapici, ktori v ruchach pobehovali po nejakom klastore, ale obycajni ludia so skutocnymi zivotmi, zamestnani na velmi stresujucich poziciach v korporatnej Amerike. 56 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Neskorsia studia, ktoru uskutocnili Heleen Slagter, Antoine Lutz, Ri- chard Davidson a kolektiv, sa zamerala na pozornost.? Konkretne skuma- la meditaciu vo vztahu k zaujimavemu fenomenu, ktory je znamy ako defi- cit ,,mihnutia pozornosti".? Existuje velmi jednoduchy sposob, ako mihnutie pozornosti vysvetlit. Povedzme, ze vam niekto na obrazovke pocitaca ukaze seriu znakov (cislic alebo pismen abecedy), ktore su zobrazovane v rychlom slede jeden za druhym (medzi jednotlivymi pismenami je oneskorenie zhru- ba ?? milisekund, cize jedna dvadsatina sekundy). Povedzme, ze cela seria sa sklada z pismen a len dvoch cislic, napriklad takto: P, U, H, ?, W, N, ?, T, Y. V serii su teda dve cislice a vasou ulohou je identifikovat ich. d Ake bolo ruhe cislo? 1000 ms d dr Ake bolo prve cislo? T2 T1 50+34 ms -1780 ms Uloha mihnutia pozornosti A tu je to zaujimave: ak su tieto dve cislice zobrazene za sebou v rozpa- ti pol sekundy, pozorovatel velmi casto druhu cislicu nezaznamena. Tento jav sa oznacuje ako mihnutie pozornosti. Z urciteho dovodu potom, ako je DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 57 zaznamenany prvy znak vycnievajuci zo serie, mentalna pozornost ,,zmurkne" a trva urcity cas, kym je mozog schopny zaznamenat nasledujuci znak. V minulosti sa vedci domnievali, ze toto mihnutie pozornosti je jedno- ducho vlastnostou vyplyvajucou zo struktury prepojeni v mozgu, z toho, ako je ,,zadrotovany" - a z toho dovodu ho nemozno potlacit. Slagterovej studia ukazala, ze uz po troch mesiacoch intenzivneho a rigorozneho cvicenia me- ditacie bdelej pozornosti ucastnici dokazali vyznamne znizit svoje mihnutie pozornosti. Teoreticke vysvetlenie znie, ze vdaka cviceniu meditacie bde- lej pozornosti sa mozog dokaze naucit, ako efektivnejsie spracuvat stimuly a preto mu po spracovani prveho objektu vystupujuceho zo serie stale este ostava mentalna kapacita spracovat tiez druhy znak. Tato studia ponuka fascinujuci pohlad na moznosti ako ,,upgradeovat" operacnu ucinnost nasho mozgu pomocou meditacie bdelej pozornosti. A tak v pripade, ze pri vasej praci hra dolezitu ulohu schopnost zameriavat pozornost na rozne informacie pocas dlhych casovych usekov, mozno vam tato meditacia nakoniec pomoze k vyssiemu platu. ,,A ty? Ty chces tiez zdvihnut plat? Mne sa zda, ze sa zdvihas celkom solidne aj bez toho!" Existuje mnoho zaujimavych vedeckych studii o meditacii. Spomeniem teraz len niekolko najpozoruhodnejsich. Antoine Lutz vo svojom vyskume ukazal, ze skuseni budhisticki me- ditatori dokazu pocas meditacie generovat v mozgu vlny gama s vysokou 58 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI amplitudou, ktore sa casto davaju do suvisu s vysokou efektivnostou pama- ti, ucenia sa a vnimania.? No este lepsie je to, ze tito skuseni meditatori vy- kazuju vyssiu hladinu mozgovej aktivity v gama pasme aj vtedy, ked prave nemedituju. Toto zistenie naznacuje, ze trening meditacie moze zmenit vas mozog aj v pokojovom stave. Ak casto trenujete s cinkami, budu vam bicep- sy spod tricka vykukovat, aj ked prave nie ste v posilnovni. Podobne, ak bu- dete vela meditovat, budete mat silne mentalne ,,svalstvo" pokoja, jasnosti a radosti aj vtedy, ked sa budete len zabavat s priatelmi. Jedna z ranych studii na tomto poli, ktoru uskutocnil Jon Kabat-Zinn, ukazala, ze bdela pozornost moze vyznamne urychlit liecbu koznej choroby nazyvanej psoriaza. Metodologia vyskumu bola jednoducha. Vsetci ucast- nici dostali obvyklu liecbu, no polovici z nich pocas liecebnych sedeni pus- tali nahravku meditacnych instrukcii podla Jona Kabata-Zinna. Samotne prehravanie tychto kaziet vyznamne urychlilo postup liecby. Povazujem to za fascinujuce, no presvedcive na tomto zisteni je, ze psoriaza je nieco velmi viditelne a hmatatelne - je to kozna choroba, ktora sposobuje charakteris- ticke cervene loziska, ktore sa pri postupujucom ochoreni zvacsuju. Takze ked hovorime o tom, ze meditacia pre vas moze mat liecivy efekt, nie su to v tomto kontexte ziadne medove ,,New Age" motuzy - je to nieco take hma- tatelne, ze vysledky doslova mozete zmerat pravitkom. Nakoniec spomenme vyskum, z ktoreho mozno usudzovat, ze vdaka me- ditacii moze zhrubnut vasa mozgova kora. V ramci tejto studie, ktoru vie- dla Sara Lazar, vedci pomocou magnetickej rezonancie skumali meditato- rov praktizujucich bdelu pozornost, ako aj nemeditujucich. Ukazalo sa, ze meditujuci maju hrubsiu mozgovu koru v oblastiach mozgu spojenych s po- zornostou a spracovanim zmyslovych vnemov.? Samozrejme, taketo mera- nie preukazuje len korelaciu a nie kauzalnu suvislost. Inymi slovami, je cel- kom dobre mozne, ze zhodou okolnosti sa meditujucimi stavaju prave ludia s hrubsou mozgovou korou v tychto regionoch. Studia vsak ukazala tiez to, ze cim dlhsie sa dani ludia meditacii venovali, tym hrubsia u nich tato cast mozgovej kory bola - a to naznacuje, ze cvicenie meditacie bolo skutocne pricinou pozorovanych zmien mozgu. Uvedene priklady su len kratkym nahliadnutim do vyskumu, ktory za poslednych dvadsatpat rokov prebieha. Je pozoruhodne, ze cvicenie bdelej DYCHAJTE, AKO KEBY OD TOHO ZAVISEL VAS ZIVOT 59 pozornosti moze pomoct zlepsit takmer vsetko: od pozornosti a mozgovych funkcii az po imunitu a kozne choroby. Bdela pozornost sa zda byt trochu ako McGyverov svajciarsky nozik - je uzitocna v kazdej situacii. A pamatajte, ak Meng zvladne sediet, zvladnete to aj vy. KAPITOLA TRETIA Bdela pozornost aj ked zadok nie je na vankusi Ako rozsirit uzitok z bdelej pozornosti za hranice meditacnych sedeni ,,Bdela pozornost, tak tvrdim, je uzitocna kdekolvek." -- BUDDHA Bdela pozornost sa moze stat tou najuzitocnejsou vecou, ktoru ste sa v zi- vote naucili. Ale nemusite dat len na moje slova. Pozrite, co k tomu povedal William James, otec modernej psychologie: Schopnost vedome znovu a znovu navracat tulajucu sa pozornost je zakladom usudku, charakteru a vole. Nikto nie je compos sui, pokial BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 61 ju nema. System vzdelavania, ktory by tuto schopnost posilnoval, by bol skutocnym vzdelavanim par excellence. (Zvyraznenie slov povodnym autorom).? Tak tu to mate. Bdela pozornost vam dava spominanu schopnost vedome zno- vu a znovu navracat tulajucu sa pozornost, a ako povedal William James, ,,je vzdelavanim par excellence", tou najlepsou vecou, ktoru sa kedy mozete nau- cit. Dufam, ze teraz mate omnoho lepsi pocit z toho, ze ste na tuto knihu mi- nuli nejake peniaze. V predchadzajucej kapitole sme sa dozvedeli, ze meditacia bdelej pozor- nosti je klucom k rozvoju emocionalnej inteligencie. V tejto kapitole sa na- ucime, ako bdelu pozornost rozsirit do vsetkych aspektov nasho kazdoden- neho zivota. Pokojna a jasna mysel, ktore zazivate sediac pocas meditacie bdelej pozornosti, je velmi pekna vec, ale schopnost menit zivot ziskava, az ked sa naucite, ako k tomuto stavu mysle pristupovat ,,na poziadanie" v kaz- dodennom zivote. Tato kapitola vam ukaze, ako na to. Dufam, ze po jej do- citani, budete naozaj radi, ze ste si tuto knihu kupili. ,,Mohli by ste ma, prosim, ospravedlnit? Moju pozornost mi vcera zjedol pes." 62 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Vo vseobecnosti: bdelu pozornost zovseobecnite Jedna z najdolezitejsich veci, ktore praktikujuci bdelej pozornosti potre- buje urobit, je preniest uzitok bdelej pozornosti z meditacnych sedeni do vsetkych zakuti zivota. Pocas meditacie v sede mozete zazivat rozne urov- ne pokoja, jasnosti a stastia - vyzva spociva v tom, ako tuto mysel zovseo- becnit a vniest do zivotnych situacii za hranicami formalneho meditacneho sedenia. Dobra sprava znie, ze toto zovseobecnenie vysledkov treningu bdelej pozornosti je pre mysel prirodzene a je preto celkom lahke ich integrovat do vsetkych oblasti nasho zivota. Nasa pozornost sa prirodzene zameriava na veci, ktore su velmi prijemne alebo velmi neprijemne. Znamena to, ze ak dokazete trenovat udrziavanie pozornosti na niecom takom neutralnom, ako je dych, budete potom schopni udrzat pozornost na comkolvek inom. Vas dych sa ma k vasej pozornosti trochu ako New York k jeho obyvatelom - kto to zvladne tu, zvladne to kdekolvek. A preto, ked rozviniete velmi dobru schopnost nechat pozornost spocinut na dychu, pravdepodobne zis- tite, ze vasa zlepsena schopnost byt pozorni sa prejavi aj pocas pracovnych stretnuti alebo prednasok. Znama ucitelka meditacie Shaila Catherine mi povedala, ze odkedy sa pocas studia na vysokej skole zoznamila s intenziv- nym meditacnym cvicenim, dostavala zo vsetkych skusok len tie najlepsie znamky. Takze to bola ta dobra sprava. Druha, este lepsia sprava je, ze existuje niekolko veci, ktore mozete urobit, aby ste svoj trening bdelej pozornosti v ostatnych oblastiach zivota aplikovali este efektivnejsie. Existuju dve oblasti, v ktorych mozete s integraciou bdelej pozornosti zacat okamzite a prirodzenym sposobom. Prvou moznostou je rozsirit bde- lu pozornost v pokoji do bdelej pozornosti pocas aktivity. Druha je rozsirit orientaciu bdelej pozornosti zo seba aj na druhych. Mozete si tieto pristupy predstavit ako rozsirovanie bdelej pozornosti v dvoch rozmeroch: jednym je smer od pokoja k aktivite a druhym orientacia od seba k druhym. V nasledu- jucich podkapitolach najdete cvicenia vhodne pre obidva ciele. BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 63 Bdela pozornost uprostred aktivity To najlepsie miesto na cvicenie bdelej pozornosti je kazdodenny zivot. Ak dokazete priniest bdelu pozornost do kazdeho okamihu, do kazdej situa- cie, kvalita vasho zivota sa moze dramaticky zmenit. Nadherne to ilustruje Thich Nhat Hanh, ked opisuje jednoduchu skusenost chodze: Ludia si vacsinou myslia, ze chodit po vode alebo vo vzduchu je zazrak. Ale ja si myslim, ze skutocny zazrak nie je chodit po vode ani vo vzduchu, ale kracat po zemi. Kazdy den sme sucastou zazraku, ktory si nevsimame: modru oblohu, biele oblaky, zelene listy, cierne, zvedave oci dietata - nase vlastne oci. Vsetko je zazrakom.? S bdelou pozornostou moze byt dokonca aj nieco take jednoduche ako skusenost z chodze krasnym zazrakom. Moja vlastna skusenost mi ukazala, ze bdela pozornost ma dokaze uro- bit stastnejsim bez toho, aby sa muselo zmenit cokolvek dalsie. Mnoho ne- utralnych veci v zivote - napriklad, ze nemame ziadne bolesti, mozeme sa trikrat denne najest, mozeme ist z bodu A do bodu B - obvykle povazujeme za nieco samozrejme. S bdelou pozornostou sa aj tieto veci stavaju zdrojom radosti, pretoze ich neprehliadame ako nieco samozrejme. Navyse, tiez pri- jemne skusenosti sa stavaju este prijemnejsimi, pretoze je pritomna nasa po- zornost, s ktorou ich mozeme plne zazivat. Ak napriklad jeme chutne jedlo s bdelou pozornostou, mame este viac moznosti vychutnat si ho, jednodu- cho preto, lebo mu venujeme plnu pozornost. Ak v zivote udrzujeme bdelu pozornost, neutralne skusenosti maju sklon stat sa prijemnymi a prijemne este prijemnejsimi. Celkom zdarma, bez poplatkov (a dokonca nemusite ani zlozit zalohu). Tomu hovorim dobry obchod. Ked som bol este velmi mlady, zobral moj otec celu nasu rodinu do jed- nej drahej cinskej restauracie a objednal nam nejake speciality sefkuchara. Ked sme potom spolu jedli, vsimol som si, ze to cele zazivam s plnou po- zornostou - ciastocne preto, lebo jedlo bolo naozaj chutne, ciastocne preto, lebo bolo take drahe, a ciastocne, lebo som to povazoval za relativne zried- kavu udalost. Nie kazdy den sme ako rodina stolovali takto extravagantne. 64 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Vsetko to boli dovody, preco som si jedlo vychutnaval s plnou pozornostou. A vtedy mi napadlo: preco by som mal byt takyto pozorny len vtedy, ked je jedlo drahe? Co by sa stalo, keby som predstieral, ze kazde jedlo je zriedkave a drahe a skusil mu venovat svoju plnu pozornost? Hovorim tomu ,,medita- cia draheho jedla". Praktizoval som ju odvtedy takmer pri kazdom jedle, co je trochu ironicke, pretoze vacsinou sa stravujem tu v Googli a ako mozno viete, v Googli je jedlo zdarma. Ak vasim jedinym cvicenim bude meditacia v sede, po urcitom case bde- la pozornost prerastie do vasho kazdodenneho zivota a prinesie vam bez- platny prechod na vyssiu uroven stastia. Tento proces zovseobecnenia vsak mozete urychlit, ak budete bdelu pozornost zamerne pouzivat pocas aktivit, ktorym sa venujete. Najjednoduchsi sposob spociva v tom, ze vsetko co ro- bite, doplnite pozornostou; z okamihu na okamih a bez posudzovania. Za- kazdym, ked sa vasa mysel zatula, jednoducho ju jemne vratite spat. Je to takmer ako meditacia v sede, len predmetom meditacie nie je dych, ale cin- nost, ktoru vykonavate. To je vsetko. Pre tych, ktori preferuju formalnejsie meditacne cvicenia, mozem odpo- rucit meditaciu v chodzi. Myslim, ze je spomedzi podobnych meditacii naj- vhodnejsia. Na formalnej meditacii v chodzi je pekne, ze ma vznesenost, su- stredenost a doslednost meditacie v sede, vykonava sa vsak v pohybe, a preto nevyhnutne s otvorenymi ocami (inak by sa z nej stala ,,meditacia narazania do ludi a do veci") - a velmi ucinne tak pomaha prenosu pokoja meditacie v sede do aktivity. Je v skutocnosti taka uzitocna, ze v ramci mnohych for- malnych systemov meditacneho treningu sa sedenia meditacie v sede strie- daju s meditaciou v chodzi. Meditovat v chodzi je naozaj take jednoduche, ako to znie. Ked kracate, z jedneho okamihu na druhy zameriavate svoju pozornost na vsetky pohy- by a vnemy v tele, a zakazdym, ked sa vasa pozornost zatula, jednoducho ju jemne vratite spat. BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 65 MEDITACIA V CHODZI Zacnite tym, ze stojite na mieste. Privedte pozornost k tomuto telu. Uvedo- mujte si tlak v chodidlach, dotykajucich sa zeme. Chvilu vnimajte toto telo, ktore stoji na zemi. Teraz urobte krok vpred. Pozorne zodvihnite nohu, pozorne ju preneste vpred, pozorne polozte na zem pred vami a pozorne na nu preneste vahu svojho tela. Spravte kratku pauzu a potom urobte to iste s druhou nohou. Ak chcete, mozete si, dvihajuc nohu, v duchu opakovat: ,,Zdviham, zdvi- ham, zdviham," a ked ju potom presuvate a kladiete pred seba, mozete si v duchu opakovat: ,,Hybem, hybem, hybem." Ked spravite niekolko krokov, mozno sa budete chciet zastavit a otocit spat. Ked sa rozhodnete zastavit sa, nechajte si niekolko sekund na uvedome- nie svojho tela, pozicie, v ktorej stoji. Ak chcete, mozete si v duchu opakovat: ,,Stojim, stojim, stojim." Ked sa budete otacat, urobte to s bdelou pozornostou, a ak chcete, mozete si v duchu opakovat:,,Otacam sa, otacam sa, otacam sa." Ak chcete, mozete svoje pohyby zosuladit s dychom. Ked nohu zdvihate, vdychnite; a ked pohybujete nohou vpred a kladiete ju na zem, vydychujte. Moze vam to pomoct vniest do skusenosti viac stability. Ked meditujete v chodzi, nemusite vzdy kracat pomaly. Mozete si zvolit akekolvek tempo chodze. Znamena to, ze meditaciu v chodzi mozete robit vzdy, ked kracate. Ja osobne to robim vzdy, ked idem zo svojej kancelarie na toaletu a spat. Zistil som, ze bdela chodza ma na mysel velmi upokojujuci ucinok, a uvol- nena mysel je velmi dobrym predpokladom na tvorive myslenie. V mojom pripade je preto velmi uzitocna aj pre moju pracu, v ktorej musim casto na- chadzat tvorive pristupy k rieseniu problemov. Zakazdym, ked si spravim prestavku na toaletu, ma moja mysel prilezitost spocinut v tvorivom stave. Vysledok je ten, ze mnohe problemy vyriesim prave pocas tychto presta- vok. (Ano, vyzera to tak, ze prestavky v praci predstavuju moje vykonnostne 66 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI spicky, takze mozno by ma zamestnavatel mal platit aj za ne. Drahy sef, du- fam, ze si tieto riadky nepreskocil.) Vyhodou je, ze prechadzanie sa (tiez pri rozmyslani) je v nasej kulture akceptovane ako nieco prirodzene. Znamena to, ze meditaciu v chodzi mo- zete robit kedykolvek, a ludia si budu mysliet, ze sa jednoducho prechadza- te. S meditaciou v chodzi nemusite ani cakat na prestavku na toaletu. Kracam, kracam, kracam... Nucham, nucham, nucham... Meditacia pri vychadzke so psom Bdela pozornost orientovana na druhych Krasny sposob ako praktizovat bdelu pozornost, ktory takmer so zarukou prinesie tiez zlepsenie vasho spolocenskeho zivota, je aplikovat bdelu pozor- nost na druhych a pre uzitok druhych. Zakladna idea je velmi jednoducha - venujte druhej osobe svoju pozornost pretrvavajucu od okamihu k oka- mihu, s neposudzujucou myslou, a zakazdym, ked sa vasa pozornost zatu- la, jednoducho ju privedte jemne spat. Je to ta ista meditacia, ktoru sme uz praktizovali, tentoraz vsak jej predmetom je druhy clovek. Bdele nacuvanie mozete cvicit formalne alebo neformalne. Formalne cvicenie predpoklada vytvorenie umeleho prostredia, v ktorom jeden clovek rozprava a druhi bdelo a pozorne pocuvaju. Neformalne cvicenie znamena bdelo a pozorne pocuvat, ked niekto druhy rozprava, a pocas beznej konver- zacie jemu alebo jej stedro dat priestor hovorit. BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 67 FORMALNE CVICENIE BDELEHO POCUVANIA V tomto cviceni budeme praktizovat sposob pocuvania, na aky obvykle nie sme zvyknuti. Urobime tak vo dvojiciach, s rodinnym prislusnikom alebo priatelom, pri- com sa budeme striedat a vymienat si roly toho, kto hovori a kto pocuva. Instrukcie pre hovoriaceho: Budete viest monolog. Budete mat tri minu- ty, pocas ktorych mozete bez prerusenia rozpravat. Ked to, co ste chceli po- vedat, vycerpate, mozete jednoducho ostat sediet potichu, a ked vam opat napadne, co by ste chceli povedat, mozete hovorit dalej. Cele tri minuty su vase, mozete tento cas vyuzit tak, ako chcete. Vzdy, ked budete nieco chciet povedat, viete, ze je pred vami osoba pripravena pocuvat. Instrukcie pre pocuvajuceho: Vasou ulohou je pocuvat. Ked pocuvate, venujte hovoriacemu svoju plnu pozornost. Pocas tychto troch minut ne- mozete klast otazky. Vyrazom tvare, prikyvnutim alebo slovami ako ,,cha- pem" alebo ,,rozumiem", mozete vyjadrit, ze pocuvate a vnimate, co vas partner hovori. Toto potvrdenie je jediny pripad, ked mozete nieco po- vedat. Snazte sa to s tymto potvrdzovanim neprehanat, v opacnom pri- pade by ste hovoriaceho mohli zacat viest. Ak vas partner vycerpa temu, o ktorej chcel hovorit, nechajte jemu alebo jej priestor na ticho, a budte pripraveni pocuvat, ked opat zacne hovorit. Teraz moze jeden z vas tri minuty hovorit a druhy bude pocuvat. Potom si na dalsie tri minuty ulohy vymente. Nakoniec si nechajte tri minuty na metakonverzaciu, pocas ktorej si obaja mozete vymenit skusenosti a hovorit o tom, ako ste cvicenie vnimali. Navrhovane temy pre monolog: Co prave teraz citite? Co sa vam dnes prihodilo, o com by ste chceli rozpravat? Cokolvek ine, o com by ste chceli hovorit. 68 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI NEFORMALNE CVICENIE BDELEHO POCUVANIA Ked vam vas priatel alebo milovana osoba nieco hovori, zaujmite stedry po- stoj a venujte tejto osobe dar plnej pozornosti a ,,volny priestor" na komu- nikaciu. Pripomente si, ze tato osoba je pre vas dolezita, a preto si zasluzi vsetku vasu pozornost, vsetok priestor a cas, aby mohol ci mohla vyjadrit, co chce. Ked budete pocuvat, venujte hovoriacemu plnu pozornost. Ked si vsim- nete, ze vasa pozornost zacina bludit niekam inam, jednoducho ju jemne obratte spat k vasmu partnerovi, ktory hovori, akoby on alebo ona boli po- svatnym objektom meditacie. Pokial je to mozne, skuste nehovorit, neklast otazky ani sa nesnazte hovoriaceho viest. Nezabudajte, davate mu teraz cenny dar: priestor vyjadrit sa. Svoju pozornost mozete dat najavo vyrazom tvare, prikyvnutim alebo slovami ako ,,chapem" alebo ,,rozumiem", snazte sa to ale s tymto potvrdzovanim neprehanat a partnera neviest. Ak hovoriaci vycerpa temu, o ktorej chcel hovorit, nechajte jemu alebo jej priestor na ti- cho, a budte pripraveni pocuvat, ked opat zacne hovorit. Ked toto formalne cvicenie robime v ucebni, najcastejsia spatna vazba, ktoru od ucastnikov dostavame, znie, ze sa im naozaj pacilo, ze ich niekto pocuval. Toto formalne cvicenie obvykle robime na zaciatku nasho sedem- tyzdnoveho programu Search Inside Yourself, ked sa ucastnici kurzu navza- jom este nepoznaju. Hned po cviceni nam ludia casto hovoria: ,,Poznam sa s touto osobou len tychto sest minut, a uz sme priatelia. Vo velkej otvo- renej kancelarii, kde pracujem, su pritom ludia, ktori sedia pri vedlajsom stole uz niekolko mesiacov a ja ich vobec nepoznam." Taka silna vec je po- zornost. Ak niekomu venujete dar uplnej pozornosti na sest minut, staci to na to, aby medzi vami vzniklo priatelstvo. Moj priatel a kolega instruk- tor v kurze Search Inside Yourself, majster zenu Norman Fischer, povedal: ,,Pocuvanie dokaze zazraky: premeni osobu z vonkajsieho objektu, ktora je BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 69 nepriehladnym alebo mierne nebezpecnym objektom, na pocit blizkosti, a teda na priatela. Pocuvanie tak pocuvajuceho zmakcuje a transformuje."? Pozornost je ten najcennejsi dar, ktory druhym mozeme dat. Ked nie- komu venujeme plnu pozornost, v tom okamihu je jedinou vecou na sve- te, na ktorej nam zalezi, prave tato osoba - na nicom inom nezalezi, pre- toze nic ine nie je take silne pritomne v poli nasho vedomia. Co by mohlo byt darom vzacnejsim nez prave toto? Ako zvycajne, najpoetickejsie to vyjadril Thich Nhat Hanh: ,,Najvzacnejsim darom, ktory druhym mozeme dat, je nasa pritomnost. Ked bdela pozornost objima tych, ktorych milu- jeme, kvitnu a otvaraju sa ako kvety."? Ak mate v zivote ludi, na ktorych vam zalezi, nezabudnite im venovat kazdy den niekolko minut vasej plnej pozornosti. Budu prekvitat ako kvety. ,,Hej, hej, venuje mi svoju plnu pozornost, pochybujem vsak, ze v najblizsom obdobi rozkvitnem." Bdela a pozorna konverzacia Bdele pocuvanie mozeme dalej rozsirit do extremne uzitocnej praxe, ktorej hovorime bdela konverzacia. Tato prax sa k nam dostala od nasich priatelov z pravnickych kruhov a je vynimocne uzitocna pri mediacii sporov. Majster mediacie Gary Friedman ju naucil majstra zenu Normana Fischera a ten ju zase naucil nas v Googli. 70 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Bdela konverzacia sa sklada z troch klucovych komponentov. Pocho- pitelne, uplne prvym je bdele pocuvanie, ktore sme si uz vyskusali. Dru- hym prvkom je nieco, comu Gary hovori ,,looping" a oznacuje tym ,,uza- tvaranie komunikacnych sluciek". Looping je jednoduchy. Povedzme, ze ide o konverzaciu medzi dvomi ludmi - Allenom a Becky - a teraz je rad na Allenovi, aby nieco povedal. Allen chvilu hovori a ked s rozpravanim skonci, Becky (pocuvajuca) slucku uzatvori tym, ze povie, co sa domnieva, ze Allena pocula povedat. Potom jej Allen da spatnu vazbu k tomu, co si mysli, ze v jeho povodnom monologu Becky uniklo, alebo co podla neho interpretovala nepresne. A s touto sluckou od jedneho k druhemu pokra- cuju dovtedy, kym Allen (povodne hovoriaci) nie je spokojny a nema po- cit, ze ho Becky (povodne pocuvajuca) spravne pochopila. Looping je ko- operativny projekt, v ramci ktoreho obaja spolocne pracuju na tom, aby Becky (pocuvajuca) mohla plne porozumiet Allenovi (hovoriacemu). Tretim komponentom bdelej konverzacie je nieco, comu Gary hovori ,,dipping" a oznacuje tak jemne skumanie, overovanie vlastnej reakcie. Hlav- nym dovodom, preco nepocuvame druhych, byva to, ze sa nechame roz- ptylit nasimi vlastnymi pocitmi a vnutornym monologom (pripadne dialo- gom), casto v reakcii na to, co nas partner v konverzacii povedal. Najlepsi sposob ako na tieto vnutorne vyrusenia reagovat, je povsimnut si ich a ako take rozpoznat. Viete, ze su tam, pokuste sa ich neposudzovat a ak su ochot- ne odist, nechajte ich odist. Ak sa pocity alebo ine vnutorne vyrusenia roz- hodnu s nami zostat, nechajte ich tak - akurat si ostante vedomi toho, akym sposobom mozu ovplyvnit vase pocuvanie. V tomto zmysle mozeme dip- ping chapat ako bdelu pozornost orientovanu na seba pocas pocuvania. Dipping je uzitocny aj pre hovoriaceho. Ked hovoriaci rozprava, moze pre neho alebo pre nu byt uzitocne obcas jemne skumat a pozriet sa, ake po- city sa v jeho ci v jej mysli, kym rozprava, objavuju. Ak chce, moze o nich po- tom hovorit, ale moze sa tiez rozhodnut jednoducho ich vziat na vedomie, pokusit sa ich nehodnotit a ked su ochotne odist, nechat ich odist. Ucastnici nasho kurzu sa nas casto pytaju, ako mozno venovat niekomu plnu pozornost a zaroven skumat, co sa deje v nasom vnutri. V takom pri- pade odpovedame prirovnanim k perifernemu videniu. Ked sa na nieco po- zerame, mame centralne videnie a periferne videnie. Vidime zvoleny objekt BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 71 jasne (nasim centralnym videnim) a sucasne mame aj vizualny vnem toho, co je naokolo (vdaka perifernemu videniu). Podobne si mozeme predsta- vit, ze aj nasa pozornost sa sklada z centralnej a perifernej zlozky - moze- me preto nasu centralnu pozornost venovat druhej osobe, ktoru pocuvame, a zaroven nam este ostava periferna pozornost k sebe, ktoru mozeme vyu- zit na dipping. Bdelu konverzaciu mozete praktizovat formalne aj neformalne. Formal- ne cvicenie predpoklada vytvorenie umeleho prostredia, v ktorom mozu obaja partneri trenovat techniky pocuvania, loopingu a dippingu. Neformal- ne cvicenie spociva jednoducho v tom, ze tieto techniky pouzivame pocas kazdodennych konverzacii. FORMALNE CVICENIE BDELEJ KONVERZACIE Tato zrucnost sa sklada z troch casti: pocuvania, loopingu a dippingu. Pocu- vanie znamena, ze hovoriacemu venujeme dar svojej pozornosti. Looping znamena, ze uzatvarame komunikacne slucky tym, ze hovoriacemu demon- strujeme, ze sme naozaj poculi, co povedal. Nesnazte sa vsetko si zapama- tat, ak budete naozaj pocuvat, budete aj pocut. Dipping znamena skumanie v sebe, pozorovanie toho, ake pocity v nas to, co pocuvame, vyvolava. Su- castou tohto cvicenia je naucit sa, ako venovat hovoriacemu plnu pozornost a zaroven udrziavat uplne uvedomenie si svojich vlastnych pocitov. Instrukcie Cast I: Monolog Najprv hovori osoba A. Jej monolog trva styri minuty. Ked budete hovorit, zachovavajte pritom tiez urcitu uroven bdelej pozornosti na svoje telo (to je zlozka dippingu). Cele styri minuty patria vam, takze ak vam prave nenapada, co dalsie povedat, mozete obaja sediet potichu - a ked budete mat opat co povedat, jednoducho mozete pokracovat. (pokracovanie) 72 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Osoba B pocuva. Vasou ulohou je venovat hovoriacemu vasu plnu po- zornost ako dar, a zaroven zachovavat urcitu uroven bdelej pozornosti za- meranu na svoje telo (opat je to zlozka dippingu). Davate mu dar svojej po- zornosti, bez toho, aby ste stratili uvedomenie si svojho tela. Z casu na cas mozete potvrdit, ze pocuvate, ale neprehanajte to. Nepouzivajte na to slova, iba vyraz tvare alebo prikyvnutie. Cast II: Vyjasnenie Teraz osoba B osobe A zopakuje, co si mysli, ze pocula. Osoba B moze zacat napriklad takto: ,,Tak ako som ta pocul, povedal/a si, ze..." Hned nato A da B spatnu vazbu a povie, co sa domnieva, ze osoba B zachytila spravne alebo nespravne (tzn. co jej uniklo alebo co bolo pochopene nespravne atd.) Taku- to slucku opakujete, az kym osoba A nema pocit, ze osoba B ju celkom po- chopila. S vyjasnenim pokracujete dovtedy, kym nepridete k zaveru, alebo kym neuplynie sest minut. (Toto je zlozka loopingu). Potom si vymenite ulohy, B teraz bude hovorit a A pocuvat. Ked cvicenie ukoncite, venujte styri minuty metakonverzacii o tom, ako ste cvicenie vnimali. Navrhovane temy konverzacie: Vase sebahodnotenie. Dojem, ktory sami zo seba mate, co sa vam paci, co by ste chceli zmenit atd. Narocna situacia, ktora sa vam prihodila nedavno, alebo tiez pred dlhsim casom a o ktorej by ste chceli hovorit. Akakolvek ina tema, ktoru povazujete za zmysluplnu. Neformalne cvicenie bdelej konverzacie mozete chapat ako ,,inkogni- to" verziu formalneho cvicenia. Nemusite svojmu priatelovi alebo priatel- ke povedat: ,,Pocuj, chcel by som vyskusat take cvicenie z jednej naozaj su- per knihy, takze teraz budem robit looping smerom k tebe a zaroven dipping BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 73 do svojich pocitov." Myslim, ze to by mohlo vyzniet dost zvlastne. Mozete vsak jednoducho povedat: ,,To, co hovoris, znie dost dolezito. Chcem si byt isty, ze ti rozumiem spravne, preto by som teraz chcel zopakovat, co si mys- lim, ze si povedal/povedala, a ty mi potom, prosim, povedz, ci som ta po- chopil spravne. Suhlasis?" S najvacsou pravdepodobnostou si vasi priatelia budu takuto ponuku vazit, pretoze vidia, ze vynakladate cas a usilie, aby ste ich spravne pochopili. Tato vasa ziadost implicitne vyjadruje, ze si svojho priatela ci svoju priatelku vazite a respektujete. A to je pre vztahy nieco velmi prospesne. NEFORMALNE CVICENIE BDELEJ KONVERZACIE Bdelu konverzaciu mozete praktizovat pocas akehokolvek rozhovoru, no najuzitocnejsia je, ked sa komunikacia dostane do patovej situacie, napriklad pocas konfliktu. Tato zrucnost sa sklada z troch casti: pocuvania, loopingu a dippin- gu. Pocuvanie znamena, ze hovoriacemu venujeme dar svojej pozor- nosti. Looping znamena, ze uzatvarame komunikacne slucky tym, ze hovoriacemu demonstrujeme, ze sme naozaj poculi, co povedal. Dipping znamena priebezne sondovanie, pozorovanie toho, ake pocity v nas to, co pocuvame, vyvolava. Zacnite bdelym pocuvanim (pozri stranu 68). Dajte hovoriacemu dar svojej pozornosti, bez toho, aby ste si prestali uvedomovat svoje telo. Ak sa objavia nejake silne emocie, rozpoznajte ich a ak je to mozne, pustite ich. Ked vas partner v konverzacii vyjadri svoj nazor v uplnosti, poziadajte o suhlas, aby ste zopakovali, co povedal, a uistili sa tak, ze ste mu spravne porozumeli. Mozete povedat nieco ako: ,,To, co hovoris, znie dost dolezito. Chcem si byt isty, ze ti rozumiem spravne, chcel by som preto zopakovat to, co si povedal/povedala, tak ako som to pochopil. Prosim, povedz mi, ci som ta pochopil spravne. Suhlasis?" Ak hovoriaci odpovie kladne, zopakujte, co ste poculi, a potom ho poziadajte, aby povedal, co ste pochopili spravne (pokracovanie) 74 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI alebo nespravne. Ked tuto spatnu vazbu dostanete, opat korekcie zopakujte svojimi vlastnymi slovami, aby ste sa uistili, ze aj tym ste porozumeli spravne. Opakujte tento proces, az kym sa hovoriaci nedomnieva, ze ste jeho alebo jej slova pochopili naozaj spravne. Ked ste ukazali, ze ste hovoriacemu porozumeli, mate teraz slovo vy. Ak to povazujete za vhodne, mozete vasmu partnerovi vysvetlit, ako funguje proces loopingu, a ponuknut mu, aby ho, ak sam chce, pouzil aj on. Mozete povedat nieco ako: ,,Chcem sa len uistit, ze vsetko odkomunikujem spravne. Ak suhlasis, poprosim ta, aby si potom, ked dohovorim, zopakoval, co si po- cul. Mozeme to teraz skusit?" Ak vas partner v konverzacii ponuku prijme, mozete znovu aplikovat proces loopingu. Udrzanie stabilnej praxe Doteraz sme hovorili o roznych formach precvicovania rozvoja kvality mysle, ktora je sucasne pokojna a jasna, a o cviceniach, ktore tuto bdelu pozornost pomahaju preniest do kazdodennych situacii. Klucove slovo tu znie prax. Bdela pozornost je ako telesne cvicenie - nestaci len chapat principy, na kto- rych sa zaklada, uzitok z nej budete mat, len ak ich budete praktizovat. Moja skusenost instruktora mi ukazala, ze je relativne lahke ludi do cvi- cenia bdelej pozornosti uviest. Obvykle na to postacuje zoznamit ich s vy- sledkami vedeckeho vyskumu mozgu, vysvetlit vyhody, previest kratkym dvojminutovym sedenim a - voila, ludia uz chapu, o co ide. To je ta dobra sprava. Zlou spravou je, ze po prvych par dnoch mnohi ludia zistuju, ze je pre nich tazke v cviceni vytrvat. Mnohi z nas zacnu v prvy den s velkou dav- kou entuziazmu a slubia si, ze kazdy den sa budu tomuto vynikajucemu cviceniu venovat desat alebo dvadsat minut, no ked tento pociatocny en- tuziazmus opadne, zacneme cvicenie vnimat ako unavnu povinnost, tro- chu ako domace prace. Sedite, citite sa znudeni a nepokojni, rozmyslate BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 75 o tom, preco cas zrazu plynie tak pomaly - a po chvili pridete k rozhodnu- tiu, ze v skutocnosti mate na programe dolezitejsie a/alebo zaujimavejsie veci: musite dokoncit nejake veci alebo na YouTube sledovat macky, ktore po sebe dokazu splachnut zachod. A nez sa nazdate, cas vyhradeny na vasu kazdodennu prax je prec. Velmi vtipny opis tohto stavu pochadza od maj- stra meditacie z tradicie tibetskeho budhizmu, ktory sa vola Jeho Eminen- cia Nanajvys Uctyhodny Jonga Mingjur Rinpoche (OK, tie tituly nikto ne- pouziva - trva na tom, aby mu vsetci hovorili jednoducho Mingjur). Ked spomina na svoje skusenosti z cias, ked bol este zaciatocnikom, hovori: ,,Na urovni teorie sa mi meditacia ako koncept pacila, no samotna prax medita- cie az taka pritazliva nebola." Ako si teda mozeme nasu prax bdelej pozornosti udrzat a vytrvat v nej? Nastastie, toto obdobie, ked moze byt tazke s cvicenim bdelej pozor- nosti vydrzat, trva obvykle len niekolko mesiacov. Je to, ako ked si buduje- me navyk chodit pravidelne cvicit alebo behat. Prvych par mesiacov je to obvykle naozaj tazke - s velkou pravdepodobnostou na seba z casu na cas budete musiet byt prisni, ale po par mesiacoch zistite, ze kvalita vasho zi- vota sa zasadne zmenila. Mate viac energie, ste menej chori, dokazete toho viac urobit a viacej sa pacite sami sebe v zrkadle. Mate zo seba dobry pocit. A v okamihu, ked sa dostanete do tohto bodu, s cvicenim uz jednoducho nemozete prestat. Upgrade vasho zivota, ktory ste dosiahli, je jednoducho prilis presvedcivy. Od toho okamihu sa bude vas cvicebny rezim udrzovat sam od seba. Ano, aj potom sa z casu na cas budete musiet prekonavat, aby ste do tej posilnovne isli, nebude to vsak az take tazke. Rovnako je to aj s vybudovanim stabilnej praxe bdelej pozornosti. Na za- ciatku pravdepodobne budete potrebovat trochu sebadiscipliny, ale po par mesiacoch si budete moct vsimnut, ze vo vasom zivote nastali dramaticke zmeny. Stanete sa stastnejsimi, vyrovnanejsimi, emocionalne odolnejsimi, budete mat viac energie a ludia vas budu mat radsej, pretoze vasa poziti- vita bude ziarit aj na nich. Budete mat zo seba dobry pocit. A aj tu plati, ze ked sa do tohto bodu dostanete, jednoducho uz nebudete moct s cvicenim prestat. Ano, dokonca aj vetrom oslahany meditator z casu na cas musi sam seba prehovarat, aby si na ten meditacny vankus sadol, nie je to prenho vsak tazke a je to vec zvyku. 76 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Takze, co vam mozeme poradit na obdobie, kym vase cvicenie bude take ucinne, ze sa bude udrziavat samo od seba? Mame pre vas tri navrhy: . Najdite si spolocnika. Toto sme sa naucili od Normana Fischera, ktoreho zo zartu prezyvame tiez zenovy opat Googlu. Vratme sa este raz k analogii s posilnovnou. Ak by ste mali do nej chodit sami, bude to pre vas tazke, ale ak mate kamarata, s ktorym sa rozhodnete chodit cvicit spolocne, s velkou pravdepodobnostou vas trening bude omnoho pravidelnejsi. Ciastocne preto, lebo spolocnost je prijemna, a ciastocne vdaka tomu, ze vasa dohoda vam obom pomaha povzbudzovat sa navzajom a zaroven predstavuje urcity zavazok (efekt, ktoremu zo zartu hovorim ,,reciprocny natlak"). Odporucame vam preto najst si priatela, ktory sa tiez chce cvicit v bdelej pozornosti, a dohodnut sa s nim, ze si kazdy tyzden najdete ? minut na konverzaciu, pocas ktorej budete hovorit prinajmensom o tychto dvoch bodoch: Ako sa mi dari dodrziavat svoje predsavzatie cvicit bdelu pozornost? Co sa v mojom zivote udialo vplyvom mojho cvicenia? Navrhujeme tiez ukoncit konverzaciu otazkou: ,,Ako tento rozhovor prebehol?" Taketo pravidelne rozhovory sme zaviedli v ramci kurzov Search Inside Yourself a ukazalo sa, ze su velmi efektivne. ?. Robte menej nez je vase maximum. Tato rada pochadza od Mingjura Rinpocheho. Ide o to, ze by sme mali robit o trochu menej formalneho cvicenia, nez by sme dokazali. Ak napriklad dokazete v bdelej meditacii sediet pat minut a neskor to uz pre vas zacina byt neprijemnou povinnostou, znamena to, ze by ste nemali sediet pat minut - staci, ked budete meditovat tri alebo styri minuty, mozno niekolkokrat denne. Pointa je ta, aby ste si z cvicenia neurobili nieco zatazujuce. Ak budete mat z cvicenia bdelej pozornosti pocit, ze ho BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 77 robite nasilu, nebudete schopni ho robit trvalo. Yvonne Ginsberg casto hovori: ,,Meditovat znamena rozmaznavat sa, dopriat si pozitok." Myslim, ze tato formulacia velmi pekne vystihuje esenciu Mingjurovho pohladu. Nesedte teda prilis dlho, cvicenie by sa nemalo stat zatazou. Ked budete robit castejsie kratke sedenia, nebude trvat dlho a z cvicenia bdelej pozornosti sa stane pozitok, ktory si radi doprajete. ?. Staci len jeden nadych a vydych denne. Je celkom mozne, ze som ten najlenivejsi instruktor bdelej pozornosti na svete, svojim ziakom totiz hovorim, ze staci, ak si daju zavazok sa jedenkrat denne vedome nadychnut a vydychnut. Staci len raz. Bdelo a pozorne sa nadychnite a vydychnite a svoj denny zavazok mate splneny - vsetko ostatne je bonus navyse. Tento jeden nadych a vydych je dolezity z viacerych dovodov. Po prve, budujete zotrvacnost. Ak si date zavazok urobit jeden nadych a vydych, bude pre vas velmi lahke svoje predsavzatie aj dodrzat a vdaka tomu udrzat svoje cvicenie v pohybe, udrzat jeho zotrvacnost. Ked potom budete pripraveni urobit viac, mate sa od coho odrazit. Druhy dovod spociva v tom, ze uz samotny zamer meditovat je meditaciou. Tato prax vam pomaha v mysli vytvarat zamer urobit pre seba kazdy den, znovu a znovu, nieco laskave a uzitocne. Tato dovnutra orientovana laskavost sa potom stane vasim cennym mentalnym navykom. Nezabudnite, jeden nadych a vydych, kazdy den az do konca zivota. To je vsetko, o co vas ziadam. Lahkost a radost v meditacii Ked som s meditaciou zacinal, zapasil som s tym najjednoduchsim a najhlu- pejsim problemom, na aky som len mohol prist: nedokazal som dychat. OK, normalne v priebehu dna som vzduch vdychoval a vydychoval uplne bez 78 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI problemov, ale ked som sa snazil vedome zamerat svoju pozornost na dych, nedokazal som poriadne dychat. Prilis som sa snazil a bol som napaty. Jedneho dna som sa rozhodol, ze na seba prestanem tlacit. Jednoducho si sadnem, usmejem sa, a ked budem sediet, budem si vsimat svoje telo - to je vsetko, nic specialne. Po niekolkych kratkych minutach som sa dostal do stavu, v ktorom som bol zrazu bdely a uvolneny sucasne. A vtedy som sa pri- chytil, ze dycham celkom normalne. Bolo to po prvykrat, ked sa mi podarilo zamerat svoju pozornost na dych a zaroven dychat prirodzene. Podarilo sa mi uspiet, az ked som sa prestal snazit. Keby sa to cele natacalo ako scena do televizneho serialu, pozrel by som v tom okamihu do kamery a sarkasticky poznamenal: ,,Naozaj vtipne." Snazit sa meditovat je trochu ako snazit sa zaspat. Cim uvolnenejsi ste, cim menej ste fixovani na ciel, tym lahsie vam to ide a tym lepsi bude vysle- dok. Dovod je ten, ze meditacia a zaspavanie maju spolocnu jednu dolezitu crtu: zacinaju od schopnosti veci nedrzat. Cim lahsie vam ide veci pustit a krcovito sa ich nedrzat, tym zrucnejsi budete v meditacii aj v zaspavani. Mnohi ucitelia meditacie preto svojim zia- kom hovoria, aby od svojho cvicenia nemali ziadne ocakavania - fixacia na vysledky totiz brani, aby sa objavila tato ,,pustajuca mysel". Myslim, ze taky- to pristup je spravny, prinasa vsak dalsi frustrujuci problem: ak ludia nemaju ocakavat ziadne vysledky, preco by potom vobec chceli cvicit? Najlepsie riesenie, ktore poznam, navrhol Alan Wallace: ,,Mozete mat ocakavania pred meditaciou, no nemajte ziadne ocakavania pocas medita- cie." Problem vyrieseny. Jednoduche a elegantne riesenia starych programa- torov, ako ja som, vzdy zahreju pri srdci. BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 79 Pocas meditacie nemaj ziad- ne ocaka- vania. Uvolnena mysel je pri meditacii velmi uzitocna. Uvolnenost je zakladom pre hlboku koncentraciu. Ked je mysel uvolnena, stava sa pokojnejsou a sta- bilnejsou. Tieto kvality opat podporuju uvolnenost a vznika tak pozitivny kruh spatnej vazby. Paradoxne, hlboka koncentracia sa zacina od uvolnenosti. Podobny mechanizmus funguje aj pri cviceni bdelej pozornosti. Zistil som, ze lahkost vytvara velmi dobre podmienky na meditaciu. Lahkost do- voluje mysli byt uvolnenou a hravou. Ked je mysel uvolnena a hrava, stava sa zaroven otvorenejsou, vnimavejsou a nepotrebuje tak velmi posudzovat. Tieto kvality prehlbuju bdelu pozornost, ktora opat posilnuje lahkost a uvol- nenost a vznika tak pozitivny kruh prehlbujucej sa bdelej pozornosti. Toto poznanie dalej napoveda, ze jednym z naozaj uzitocnych sposobov, ako cvicit bdelu pozornost, je vyuzit ako objekt meditacie radost - najma ten typ jemnej radosti, ktory nezahlcuje zmysly. Ak ste prave na prijemnej prechadzke, drzite sa za ruky s milovanou osobou, mate radost z chutne- ho jedla, drzite v rukach spiace dieta alebo sedite so svojou dcerkou, ktora Co sa stalo? Ale, prislo neocakavane ocakavanie. 80 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI prave cita dobru knihu - to vsetko su vynikajuce prilezitosti cvicit bdelu po- zornost. Urobite to tak, ze v mysli nechate objavit sa z okamihu na okamih pokracujucu pozornost a zameriate ju na tuto radostnu skusenost, na mysel a na telo. Hovorim tomu ,,radostna bdela pozornost". Vnasanie bdelej pozornosti do radostnych skusenosti ma niekolko efek- tov. Prvym z nich je, ze sa stavaju este radostnejsimi, jednoducho preto, lebo sme v nich vacsmi ,,pritomni" a vieme si ich lepsie vychutnat - vysledkom je viac radosti bez dodatocnych nakladov. Este dolezitejsie vsak je, ze toto po- silnenie bdelej pozornosti mozno dalej zovseobecnit. Ak cvicite a posilnuje- te bdelu pozornost v prijemnych skusenostiach, extra pozornost, ktoru roz- viniete, potom presakuje aj do inych situacii. Nakoniec tak ziskavate hlbsiu bdelu pozornost v neutralnych aj neprijemnych skusenostiach. (Tomu ho- vorim dobra ponuka: takzvana meditacia zabavou!) Dolezite vsak je poznamenat, ze ,,radostna bdela pozornost" funguje naj- lepsie ako doplnok formalneho cvicenia v sede, nie ako jeho nahrada. For- malne cvicenie vas uci preniest bdelu pozornost na neutralne skusenosti, napriklad na dych - a pretoze pozornost ma sklon prirodzene od neutral- nych skusenosti odchadzat (jednym alebo druhym smerom), toto posilnenie bdelej pozornosti je omnoho lahsie zovseobecnit. Ak by ste teda porovna- li formalne cvicenie s ,,radostnou bdelou pozornostou", zistite, ze s formal- nym cvicenim ziskavate vacsi prirastok pozornosti, vyzaduje si, zial, discipli- nu a ta je v nasom svete zriedkavou hodnotou. Na druhej strane, ,,radostna bdela pozornost" prinasa mensi zisk bdelej pozornosti, je vsak omnoho lah- sie ju udrziavat. Navyse, je to zabava - a proti niecomu, co je zabavne, ne- moze nikto protestovat, aspon ja urcite nie. ,,Radostnu bdelu pozornost" tak mozete chapat ako prvy prevodovy stupen vo svojom aute. Ak ho zaradite, date auto lahko do pohybu; ak by ste vsak ostali len na jednotke, nebudete moct jazdit velkou rychlostou. Formalne cvicenie v sede je potom ako vyssie prevodove stupne: nie je na nich take lahke uviest auto do pohybu, ziskavate vsak vdaka nim vyssiu rychlost a lepsiu spotrebu. Ukazuje sa tak, ze tieto dve cvicenia sa navzajom velmi dobre doplnaju. Ak im obom kazdy den venujete trochu casu, je to, ako ked vyuzivate vsetky prevody vo svojom aute: mozete sa lahko rozbehnut a dosiahnete aj rozum- nu rychlost a dobru spotrebu. BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 81 Este dolezitejsie vsak je, ze po urcitom case vase formalne cvicenie moze naplnit mocna kvalita, ktora je v sanskrite znama ako sukha. Tento vyraz sa najcastejsie preklada ako ,,radost", ,,lahkost" a ,,stastie". Osobne si myslim, ze najlepsim prekladom je opisny preklad ,,bez-usilna radost". Sukha je druh radosti, ktora k svojej existencii nepotrebuje ziadnu energiu. Je takmer ako biely sum v pozadi, nieco, co je vzdy pritomne, ale zriedka si to vsimame. Z toho, ze sukha nevyzaduje energiu, vyplyvaju dve dolezite veci: po prve, je vysoko udrzatelna, pretoze na nu nepotrebujeme spotrebovavat energiu. Po druhe, prave preto, ze si nevyzaduje energiu, je taka jemna, ze na to, aby sme k nej ziskali pristup, potrebujeme mat velmi pokojnu mysel - je ako jemny zvuk v pozadi, ktory je pocut, len ak vsetci v miestnosti prestanu hovorit. Znamena to, ze ak chcete ziskat pristup k tomuto typu radosti, musite sa na- ucit, ako mysel utisit. Ked sa vam to vsak podari, ziskate vysoko udrzatelny zdroj stastia, ktory si nevyzaduje ziadne zmyslove vnemy. Tomu hovorim zasadna zmena kvality zivota. Takmer vsetci moji znami, ktori su skuseni v praktizovani meditacie, sa v urcitom okamihu svojej ,,meditacnej kariery" ku skusenosti sukha dosta- li. Moje vlastne skusenosti vsak naznacuju, ze opisane cvicenie ,,radostnej bdelej pozornosti" urychluje objavenie sa sukhy pocas formalneho cvicenia. Moja teoria je, ze vdaka praxi ,,radostnej bdelej pozornosti" si moja mysel navykla na uvolnenost, humor a lahkost, a to jej umoznilo sa bezprostred- nejsie spojit so sukhou pocas formalneho cvicenia. Skusenost sukha potom nenapadne prestupuje do mojho kazdodenneho zivota a robi kazdodenne situacie o trochu radostnejsimi. Zvysuje sa tak frekvencia a intenzita, s kto- rou sa objavuju radostne skusenosti, ktore potom mozem vyzit na svoje cvi- cenie ,,radostnej bdelej pozornosti". Vznika tak dalsi pozitivny kruh radost- nej spatnej vazby. ,,Radostna bdela pozornost" funguje velmi dobre aj sama osebe, no v kombinacii s formalnym cvicenim bdelej pozornosti ziskava vy- nimocnu silu. 82 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Stat sa majstrom sustredenej aj otvorenej pozornosti Fyzicka zdatnost sa sklada z dvoch navzajom sa doplnajucich kvalit: sily a vydrze. Ak sa chcete stat vsestrannym atletom, potrebujete mat oboje. Po- dobne aj pozornost v sebe skryva dve komplementarne kvality: sustredenu pozornost a otvorenu pozornost. Ak sa chcete stat skusenym meditatorom, je dobre, ak rozviniete jednu aj druhu. Sustredena pozornost oznacuje intenzivne sustredenie sa na zvoleny ob- jekt. Je stabilna, intenzivna a neochvejna. Je ako slnecne svetlo, ktore precha- dza sosovkou, a ta ho intenzivne sustreduje do jedineho bodu. Je ako masivny blok kamena, majestatne nepohnutelny poryvmi vetra. Je to mysel podobna pozorne strazenemu kralovskemu palacu, do ktoreho mozu vstupit len ti naj- vzacnejsi hostia a vsetkych ostatnych navstevnikov straze zdvorilo, no neob- lomne posielaju prec. Otvorena pozornost je pozornost, ktora je ochotna stretnut sa s akymkol- vek objektom, ktory sa v mysli alebo v zmysloch objavi. Je otvorena, flexibilna a pozyvajuca. Je ako ambientne slnecne svetlo, ktore sa prepoziciava comu- kolvek a vsetkemu. Je ako stebla travy, ktore sa jemne vlnia vo vetre. Je ako voda, ktora je ochotna kedykolvek zaujat akykolvek tvar. Je to mysel podobna otvorenemu domu, v ktorom byva zovialny hostitel a kazdeho, kto pride, pri- vita ako vzacneho hosta. Dobra sprava je, ze ked robite meditaciu bdelej pozornosti, trenujete su- casne sustredenu aj otvorenu pozornost. (Vynimocna ponuka: dve za cenu jednej!) Meditacia bdelej pozornosti totiz obsahuje oba komponenty. Je v nej pritomny element ,,z okamihu na okamih pokracujucej" pozornosti, ku ktorej sa neustale vraciate a trenujete tak sustredenu pozornost. Obsahuje tiez ele- ment neposudzovania a pustania, ktory trenuje otvorenu pozornost. Preto, aj keby ste cvicili len meditaciu bdelej pozornosti, budete mat vsetky aspek- ty pokryte. Na druhej strane sme zistili, ze pre ucastnikov nasich kurzov bolo velmi uzitocne, ak mohli vo vlastnej skusenosti zazit rozdiel medzi tymito dvomi druhmi pozornosti a osvojit si tiez nastroje, s ktorymi mozu, pokial chcu, na jeden alebo druhy aspekt v treningu polozit vacsi doraz. Vytvorili sme BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 83 preto cvicenie, ktore funguje podobne ako tzv. kruhovy trening, ktory nie- ktori sportovci pouzivaju. Kruhovy trening je kombinacia intenzivneho ae- robneho a siloveho treningu v tej istej treningovej jednotke. Jeden z bez- nych pristupov vyzera tak, ze cviciaci najprv zabehne jedno kolo (aerob- ny trening), potom sa zastavi a robi kliky (silovy trening), znovu zabehne jedno alebo viacero kol, potom sa zastavi a cvici sed-lah (silovy trening) a tak dalej. Striedanie aerobneho a siloveho treningu rozvija sucasne silu aj vytrvalost. Podobne sa aj nas kruhovy trening zacina trojminutovym cvicenim su- stredenej pozornosti. Potom pokracujeme tromi minutami cvicenia otvo- renej pozornosti a tak dalej. Pocas nasich kurzov cele cvicenie obvykle trva dvanast minut, plus dve minuty na upokojenie mysle na dychu na zaciatku sedenia a dalsie dve minuty na konci. Tu su instrukcie, ktore pouzivame: KRUHOVY MEDITACNY TRENING Zacnime tym, ze si pohodlne sadnete do pozicie, ktora vam umoznuje zostat uvolnenymi a bdelymi sucasne, nech uz je to vo vasom pripade ktorakolvek pozicia. Teraz upokojme mysel. Ak chcete, mozete si predstavit, ze vas dych je ako odpocivadlo, vankus alebo makka podlozka a nechajte na nom spocinut svoju mysel. (kratka pauza) Teraz sa presunme do sustredenej pozornosti. Privedte svoju pozornost na svoj dych alebo akykolvek iny objekt meditacie, ktory si zvolite. Nechajte tuto pozornost stabilnu ako skalu, nevyrusenu cimkolvek rozptylujucim. Ak je mysel rozptylena, jemne no zaroven pevne ju privedte spat. Pokracujme v tomto cviceni po zvysok tychto troch minut. (dlha pauza) (pokracovanie) 84 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Teraz sa presunieme do otvorenej pozornosti. Nechajte svoju pozornost spocinut na tom, co sa objavuje, na comkolvek, co do mysle prichadza. Do- volte tejto pozornosti byt poddajnou ako trava, ktora sa jemne hybe vo vet- re. V tejto mysli neexistuje nic take, ako vyrusenie. Kazdy objekt skusenosti je objektom meditacie. Cokolvek sa objavi. V tomto cviceni pokracujme po zvysok tychto troch minut. (dlha pauza) (Presunte sa do sustredenej pozornosti na tri minuty. Potom sa na tri mi- nuty presunte do otvorenej pozornosti.) Teraz toto sedenie ukoncime tym, ze nechame mysel spocinut. Ak chce- te, mozete si opat predstavit, ze vas dych je ako odpocivadlo, vankus alebo makka podlozka a nechajte na nom svoju mysel spocinut. (dlha pauza) Dakujem za vasu pozornost. Sustredena aj otvorena pozornost maju spolocnych niekolko dolezitych crt. Tieto kvality maju tiez spolocne s povodnou meditaciou bdelej pozor- nosti, ktoru sme si vyskusali uz predtym. Prvou z tychto crt je intenzivna metapozornost (pozornost k pozornos- ti). Je to tak preto, lebo v kazdej meditacii udrziavate jasne uvedomenie si pohybov (alebo nepritomnosti pohybu) vasej pozornosti. Znamena to, ze s dostatocnymi cvikmi mozete rozvinut silnu metapozornost, ci uz v pohy- bujucej sa mysli (otvorena pozornost) alebo v nehybnej mysli (sustredena pozornost). Druhou crtou, ktora sa s prvou uzko spaja, je jasnost a ostrost pozornosti. V kazdej z tychto meditacii mate moznost udrziavat mysel vel- mi jasnu. Analogiou, ktoru tu mozno pouzit, je svetlo dobrej baterky: bude rovnako jasne, ci s nou budeme hybat, alebo ju zameriame na jedno miesto v miestnosti. Tretou spolocnou crtou je, ze obe meditacie si vyzaduju spravnu rov- novahu medzi usilim a uvolnenostou. V oboch pripadoch by prilis vela usilia prinieslo unavu a meditaciu by ste nedokazali dlhodobejsie udrzat BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 85 - a naopak prilis malo usilia sposobi, ze svoju pozornost nebudete mat pod kontrolou. Klasicku analogiu mozeme najst v spravnom napati strun sitaru. Ak budu struny prilis napate, lahko sa pretrhnu, ak vsak budu prilis volne, nebudu vydavat krasne tony. Struny teda musia byt naladene v ramci ,,Zla- tovlaskinej zony": ani prilis utiahnute, ani prilis volne.? Myslim, ze udrziavat tuto rovnovahu moze byt celkom zabavne, ak sa na vec pozriete ako na otazku narocnosti v pocitacovej hre. Ked hrate nejaku hru na hernej konzole, najvacsia zabava vas caka, ak si zvolite nastavenie, pri ktorom je hra dostatocne tazka, aby pre vas bola vyzvou, ale nie az taka narocna, ze zakazdym prehrate. Rad preto hry zacinam hrat na urovni za- ciatocnika, a ked sa v danej hre o nieco zlepsim, zvysujem narocnost. Rov- nako sa mozeme hrat aj v meditacii, najma preto, lebo mame sami moznost nastavovat si uroven narocnosti. Na zaciatok si zvolime jednoduchu uroven a napriklad si povieme: ,,Ak teraz dokazem sediet pat minut a pocas nich budem schopny udrzat si minimalne na desat po sebe iducich nadychov ob- stojnu koncentraciu na dych, vyhral som!" Ked hrou na takejto urovni na- rocnosti uspesne prejdete, dajme tomu v ?? percent pripadov, je cas zvy- sit uroven: narocnosti aj zabavy. Ako pri pocitacovych hrach, aj tu spociva pointa v tom, ze chceme, aby bolo cvicenie dostatocne narocne na to, aby bolo vyzvou, ale zase nie prilis tazke a neodstrasilo nas. Ked som sa tymto sposobom nejaky cas hral a zacal som v tom byt celkom zrucny, prisiel som na jednu zaujimavu vec: aj najjednoduchsie urovne narocnosti boli naozaj zabavne. Moja ,,najnizsia uroven narocnosti" je, ked si poviem: ,,Teraz ne- cham mysel na desat minut spocinut, jednoducho tak, aby bola bdela." To je vsetko, len spocinut. Mam tuto hernu uroven tak rad, ze sa k nej casto vra- ciam v dnoch, ked sa prave nepustam do narocnejsich hier. Je to hra, v ktorej ma ani prva uroven nikdy neomrzi. A nakoniec poslednou crtou, ktora sa s touto tretou uzko spaja, je, ze v kazdej z tychto meditacii sa mozete dostat do velmi uzitocneho stavu vy- rovnanej lahkosti a plynulosti. Ked sa ponorite do nejakej aktivity, v ktorej ste velmi dobri - moze to byt napriklad lyzovanie, tanec alebo pisanie kodu -, a ked ste v stave, v ktorom tejto aktivite venujete svoju plnu pozornost, no zaroven je to pre vas zabava, je to dostatocne lahke a zaroven je to do- statocna vyzva, mozete sa dostat do stavu plynulosti, v ktorom podavate ten 86 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI najvyssi vykon, no vasa mysel je sucasne uvolnena. Podobne je to aj tu. S do- statocnym cvicenim mozete rozvinut tolko zrucnosti v hrani sa s pozornos- tou, ze sa do stavu plynulosti, ktory je zabavny a zaroven uvolneny, mozete dostat len prostrednictvom sedenia. Naozaj ,,cool". ,,Viem, ze si chcel Xbox. Kupil som ti vsak namiesto toho tuto knizku o meditacii bdelej pozornosti. Nebudes verit, aka to je zabava!" Zen a chodiace dieta Jednym z najlepsich prirovnani pre trening meditacie, na ktore som kedy narazil, je sposob, ako sa deti ucia chodit. Pamatam si, ako moja dcera spravila svoj prvy krok, ked mala asi devat mesiacov. Jeden krasny krok. Ten jeden krok bolo vsetko, co dokazala spra- vit, kym znovu nespadla, takym tym megarozkosnym sposobom, akym ve- dia padat len deti. (Teraz, prosim, vsetci spravte Ooooohh.) Po nejakom case postupila dalej a dokazala spravit nie jeden krok, ale dva. A potom sa znovu BDELA POZORNOST AJ KED ZADOK NIE JE NA VANKUSI 87 vratila do rovnovazneho stavu lezmo. Toto obdobie, ked nedokazala spravit viac nez jeden alebo dva kroky, trvalo niekolko mesiacov. (Poprosim zno- vu Ooooohh.) Niekolko dni po jej prvych narodeninach som si vsimol, ze spravila kroky styri. Este v ten isty den svoj vykon zdvojnasobila a dosiah- la novy osobny rekord osem krokov. (Ano, meral som to - som predsa vy- vojar.) V priebehu nasledujuceho dna sa zdalo, ze ostava na hranici osmich krokov, ale neskor poobede sa jej podarilo spravit, predtym nez opat spa- dla, tych krokov sestnast. Vecer sa dostala za hranicu tridsiatich dvoch kro- kov. A ked tuto barieru prelomila, vedela chodit. V ten den ovladla umenie chodze. (Ooooohh.) Vsimol som si jednu podobnost medzi touto skusenostou a svojou vlast- nou meditacnou praxou. Zda sa, ze rozvoj nasej meditacie sa sklada z dvoch krokov. Tymto dvom urovniam hovorim ,,stadium prvotneho pristupu" a ,,sta- dium konsolidacie". Stadium prvotneho pristupu dosahujete, ked zistite, ze do- kazete vstupit do urciteho stavu mysle, nedokazete ho vsak velmi dlho udrzat. Mozete sa napriklad stastnou zhodou okolnosti ocitnut v stave mysle, v kto- rom ste velmi pokojni a bdeli a zazivate hlboku skusenost radosti, ktora pre- nika celou vasou myslou, no po par minutach ho opat stracate. Toto stadium zodpoveda dietatu, ktoremu sa prave podarili jeho celkom prve kroky. V tomto okamihu konecne ziskalo pristup ku skusenosti chodze. Konecne vie, ake to je, trva to ale len jeden krok, mozno dva, a potom sa tato skusenost konci. Stadium konsolidacie predstavuje dlhy proces od schopnosti urobit je- den krok po okamih, ked dieta dokaze samo chodit po celom dome. V pripa- de meditujuceho to znamena rozvoj schopnosti vyvolat dany stav mysle na poziadanie, v zelanej intenzite a zelanom trvani. Zda sa, ze postup v tomto stadiu prebieha exponencialnou funkciou, ktora na grafe pripomina tvar ho- kejky. Znamena to, ze frustrujuco dlho idete vpred bez akehokolvek vyraz- neho postupu, a potom zrazu - prask! - v priebehu velmi kratkeho casove- ho obdobia urobite velke pokroky a dosiahnete uplnu konsolidaciu. Ako ked moja dcera niekolko mesiacov stagnovala na urovni dvoch krokov a potom zrazu, v priebehu dvoch dni, dokazala chodit. Povrchnemu pozorovatelovi by sa mohlo zdat, ze sa naucila chodit len v priebehu dvoch dni, v skutoc- nosti jej to vsak trvalo tri mesiace. Prax, ktoru pocas troch mesiacov ziskava- la, jej umoznila tie zaverecne dva dni nahleho postupu a plneho zvladnutia. 88 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Myslim, ze poucenie, ktore si z toho mozeme vziat, znie: nemali by ste sa nechat odradit, ak sa vam zda, ze sa vasa meditacia nerozvija. Ak rozumiete tomuto procesu, chapete, ze ked zmena pride, bude nahla a kazdy okamih, ked vynalozite nejake usilie na ceste k tomuto cielu, vas k nemu o kusok pri- blizuje. Klasickym prirovnanim je lad na povrchu zamrznuteho jazera. Ked sa lad zacne lamat, povrchnemu pozorovatelovi sa zda, ze k tomuto javu do- slo nahle, no v skutocnosti je to vysledkom dlheho procesu postupneho roz- pustania sa celej struktury ladovej vrstvy. V zene tomuto efektu hovorime ,,postupne usilie a nahle osvietenie". Takze nabuduce, ked uvidite, ako sa dieta uci chodit, davajte pozor. To dieta je v skutocnosti majster zenu, ktory vas prave uci nieco dolezite o po- stupe vasej meditacie. (Poprosim este raz Ooooohh.) ,,Hmm, uz je naozaj pokrocila." KAPITOLA STVRTA Zarucene prirodne, organicke sebavedomie Sebauvedomenie, ktore vedie k sebavedomiu ,,Problem nevyriesite s tym istym nastavenim mysle, ktore ho vytvorilo." -- ALBERT EINSTEIN Kedysi davno v starovekej Indii raz jeden zlodej utekal pred strazcami. Ako bezal temnou ulickou, vsimol si zobraka, ktory v nej prave spal. Rozhodol sa ukryt maly, no nesmierne vzacny sperk, ktory prave ukradol, a vlozil ho zob- rakovi do vrecka. Utekal potom dalej s umyslom, ze ked sa svojim prenasle- dovatelom strati, vrati sa a sperk zobrakovi opat zoberie. No este v tu noc ho 90 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI strazcovia pri potycke nestastnou nahodou zabili. Zo zobraka sa tak stal bo- haty muz. Vo vrecku mal dost bohatstva, aby vdaka nemu cely zvysok svoj- ho zivota stravil v pohodli - no pretoze sa nikdy do svojho vrecka nepozrel, nikdy sa to nedozvedel. Do konca zivota zostal zobrakom. Nikdy neviete, co najdete, kym sa nepozriete dovnutra - mozu tam byt skryte poklady. Jasnost Tato kapitola je o tom, ako sa pozerat dovnutra - a o tom, co tam nachadza- me. Ak by som mal celu tuto kapitolu zhrnut do jedineho slova, to slovo by znelo jasnost. Prehlbovat sebauvedomenie znamena rozvijat v sebe kvalitu jasnosti. Snazime sa rozvinut dve specificke kvality - rozlisenie a ostrost - ktore su ilustrovane predchadzajucimi dvomi obrazkami. Obrazok napravo sa od obrazka nalavo lisi v dvoch ohladoch. Po prve, ponuka nam vyssie rozlisenie, mozeme na nom preto vidiet omnoho viac detailov. Po druhe, ma tiez vyssi jas a kontrast, vsetko na obrazku preto vi- dime zretelnejsie. Vdaka kombinacii vyssieho rozlisenia a zretelnosti je pre nas tento obrazok omnoho uzitocnejsi. Podobne funguju aj cvicenia, o kto- rych budeme hovorit v tejto kapitole. Umoznuju nam vnimat nase emocie jasnejsie dvomi roznymi sposobmi. Po prve, mozeme vdaka nim zvysit roz- lisenie (alebo presnost) toho, ako emocie vnimame, a budeme schopni pozo- rovat emocie v okamihu, ked sa objavuju a zanikaju, ako aj jemne premeny, ktorymi prechadzaju medzi tym. Po druhe, zvysime jas a kontrast, tak aby ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 91 sme ich mohli vidiet zretelnejsie nez predtym. Kombinaciou tychto dvoch kvalit ziskame velmi uzitocne informacie o nasom emocionalnom zivote - v ,,HD kvalite". Kratko o sebauvedomeni Zvysenie rozlise- nia, s ktorym vni- mame nase emocie, nam umozni lepsie vnimat ich jemne zmeny. Chapes teraz, co nas vizualne techno- logie mozu naucit o emocionalnom zivote? A ak zvysime ich jas a kontrast, mozeme ich vidiet zre- telnejsie. Daniel Goleman definuje sebauvedomenie ako ,,poznanie svojich vnutor- nych stavov, zdrojov a intuicii"?. Tento opis sa mi velmi paci, pretoze nam naznacuje, ze sebauvedomenie je viac nez len vhlad do emocionalnych sku- senosti, ktore z okamihu na okamih zazivame: presahuje do sirsej oblasti nasho ,,ja" a predstavuje tiez porozumenie nasim silnym a slabym strankam ako aj pristup k nasej vlastnej vnutornej mudrosti. Sebauvedomenie je klucovou domenou emocionalnej inteligencie, na kto- rej sa zakladaju a funguju vsetky ostatne domeny. Je to tak preto, lebo seba- uvedomenie do procesu emocii zapaja sivu mozgovu koru (mysliaci mozog). Ze Photoshop je uzitocna vec? 92 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Funkcia sebauvedomenia sa mapuje na oblasti mysliaceho mozgu, ktore su- visia s pozornostou obratenou na seba a s jazykom. Ked teda intenzivne akti- vujeme sebauvedomenie, ,,rozsvietia" sa tieto casti mozgu a pre nas to moze predstavovat rozdiel medzi tym, ci sa na nejakeho chlapika rozkricime - ale- bo sa dokazeme zastavit a povedat si: ,,Nemozem na neho nakricat, ten chlap je predsa CEO nasej firmy!" Zapojenie sivej mozgovej kory do kazdej emo- cionalnej skusenosti predstavuje dolezity krok smerom k ziskaniu kontroly nad nasim emocionalnym zivotom. Mingjur Rinpoche tu na vysvetlenie po- uziva poeticku metaforu a hovori, ze v okamihu, ked pod sebou vidite spe- nenu divoku vodu, znamena to, ze ste uz na ceste von z nej. Podobne je to aj s emociami: v okamihu, ked ich vidite, uz v nich nie ste uplne ponoreni. Kompetencie sebauvedomenia Daniel Goleman definuje koncept emocionalnej kompetencie takto: je to ,,osvojena schopnost zakladajuca sa na emocionalnej inteligencii, ktora ve- die k mimoriadnym vykonom v pracovnom prostredi"?. Dalej navrhuje roz- lisovat tri emocionalne kompetencie potrebne pre sebauvedomenie: . Emocne vedomie: schopnost rozpoznavat svoje emocie a ich ucinky. ?. Primerane sebahodnotenie: poznanie svojich silnych stranok a obmedzeni. ?. Sebavedomie?:Zretelnypocitsebauctyaporozumenievlastnym schopnostiam. Klucovy rozdiel medzi emocnym vedomim a primeranym sebahodnotenim spociva v tom, ze zatial co prva z tychto kompetencii operuje najma na urov- ni fyziologie, druha operuje prevazne na urovni vyznamu. Emocne vedomie predstavuje moju schopnost presne a pravdivo vnimat emocie v mojom tele, vediet, odkial prichadzaju, a chapat, ako ovplyvnuju moje spravanie. V pro- tiklade k tomu, primerane sebahodnotenie smeruje za emocie, ktore pocitu- jem, a zahrna v sebe tiez poznanie o mne samom ako o ludskej bytosti. Se- bahodnotenie si kladie take otazky ako: ,,Ake su moje silne a slabe stranky? ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 93 Ake mam vnutorne zdroje a obmedzenia? Na com mi zalezi?" Primerane se- bahodnotenie je pritom postavene na emocnom vedomi. Vsetky tieto tri kompetencie su velmi uzitocne v nasom pracovnom aj osobnom zivote. V prvej kapitole sme hovorili o tom, ako schopnost uvedo- movat si emocie, najma v tele, zlepsuje nas pristup k intuicii. Emocne vedo- mie ma tiez priamy vplyv na nasu vnutornu motivaciu. Motivovat sa doka- zeme najlepsie vtedy, ak dokazeme nase aktivity zosuladit s najvnutornejsi- mi hodnotami a rozvinute emocne vedomie nam poskytuje vedomy pristup k tymto hodnotam. Podrobnejsie tuto temu preskumame v siestej kapitole, kde sa pozrieme blizsie na problematiku motivacie. Emocne vedomie moze mat priamy vplyv dokonca aj na ekonomicke vy- sledky firiem. Napriklad Dr. Cary Cherniss a Dr. Robert Caplan, odbornici na psychologiu organizacii, podali spravu o tom, ako trening zrucnosti emocneho vedomia u financnych poradcov spolocnosti American Express viedol k zvy- seniu priemernych vynosov na jedneho poradcu.? Financni poradcovia, ktori sa naucili identifikovat svoje emocionalne reakcie v narocnych situaciach, si dokazali uvedomit neproduktivne vnutorne dialogy, ktore viedli k pochybnos- tiam o ich vlastnych schopnostiach a k pocitu hanby. Toto emocne vedomie im potom umoznilo vyuzit strategie na ich prekonanie a v konecnom dosledku sa tak stali efektivnejsimi vo svojej praci, viac si zarobili a podla vsetkeho tiez klientom poskytovali lepsie rady. (Ked uz sme pritom, aj ja som svojho financ- neho poradcu naucil meditaciu bdelej pozornosti - o tomto vyskume som mu vsak nepovedal, domnieval by sa, ze len chcem byt k nemu mily.) Adekvatne sebahodnotenie sa niekedy oznacuje tiez ako ,,sebaobjekti- vita". Tato schopnost je uzitocna pre kazdeho, vynimocne uzitocna vsak je v pripade manazerov. Citujme Daniela Golemana: Vyskum niekolkych stoviek manazerov z dvanastich roznych organizacii ukazal, ze spolocnym znakom nadpriemerneho vykonu bola prave schopnost primeraneho sebahodnotenia... Jednotlivci s rozvinutou kompetenciou ,,primeraneho sebahodnotenia" si uvedomuju svoje schopnosti, ako aj obmedzenia, vyhladavaju spatnu vazbu a ucia sa zo svojich chyb, vedia tiez, v com sa musia zlepsit a kedy spolupracovat s inymi, ktori maju komplementarne 94 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI silne stranky. Kompetencia ,,primeraneho sebahodnotenia" bola zistena v podstate u kazdeho pracovnika s ,,hviezdnymi" vykonmi v studii zameranej na niekolko stoviek znalostnych pracovnikov (kybernetikov, auditorov atd.) v spolocnostiach ako AT&T a ?M... Pri ??-stupnovych hodnoteniach kompetencii obvykle pracovnici s priemernymi vykonmi svoje schopnosti nadhodnocuju, spickovi pracovnici to robia len zriedka. Pokial sa pozoruje odchylka osobneho hodnotenia, najvykonnejsi pracovnici maju skor tendenciu svoje schopnosti podhodnocovat, co je chapane ako indikator vysokych vnutornych osobnych standardov. Jednoducho povedane, nikto z nas nie je dokonaly a schopnost primeraneho sebahodnotenia nam pomaha uspiet napriek nasim obmedzeniam. Sebavedomie je velmi silna kompetencia. Jedna z mojich oblubenych charakterizacii sebavedomia pochadza od Normana Fischera: Sebavedomie nie je to iste ako egoizmus... Ak mate skutocne sebavedomie, dokazete so svojim egom pracovat flexibilne: ak treba, viete ho zobrat do ruk a pouzit, no tiez ho viete odlozit, aby ste mohli pocuvat a naucit sa nieco nove. A ak zistite, ze v danom okamihu ego odlozit nedokazete, prinajmensom viete, ze je to tak. Dokazete si to priznat. Len vdaka hlbokej sebadovere je clovek dostatocne skromny na to, aby dokazal rozpoznat svoje obmedzenia bez sebaobvinovania.? Teraz, ked sme uz spolocne presli niekolkymi kapitolami, su z nas uz takmer stari priatelia. Myslim preto, ze je cas, aby som vam o sebe prezradil jedno tajomstvo: v skutocnosti som velmi plachej povahy. Ked som vyrastal, bol som hanblivy a nevedel som, ako sa mam spravat v spolocnosti. Bol som do- konalym stelesnenim stereotypu chalana, ktoreho bavia pocitace a o ktorom si vsetci mysleli, ze z neho bude uspesny programator. Dnes, ked uz som do- spely, som sice stale velmi plachy, zistil som vsak, ze aj ked sa mam prave stretnut s niektorym zo svetovych lidrov, napriklad s Barackom Obamom, mam prehovorit pred velkymi skupinami ludi alebo musim vyriesit neja- ku zalezitost s prislusnikom dopravnej policie, dokazem zo seba vyzarovat ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 95 pokojne, no nepochybne sebavedomie. Raz, ked som na videozazname videl svoj prejav v Organizacii spojenych narodov, bol som sam prekvapeny, ako sebaisto som posobil. Docerta! Keby som toho chlapika uz predtym nepo- znal, pomyslel by som si o nom, ze je naozaj trieda. Tuto istotu a sebavedomie dokazem vyzarovat nie preto, ze sa snazim Co je to sebavedomie? Znamena to vni- mat sa obrovsky ako hora Fudzi a bezvyznamny ako zrnko piesku sucasne! ... mozem byt super zrebec a nemusim pre to nic urobit? Nie, tomu sa hovori sebaklam. Wow, ta dualita je neuveritelna! Ak to teda aplikujem na seba... posobit sebavedomo, ale preto, lebo sa dokazem s humorom pozerat na svo- je ego, alebo inak povedane - na svoju predstavu vlastnej dolezitosti. Vo vacsine situacii, ked sa stretavam s ludmi, nechavam svoje ego, aby bolo male, skromne a takmer nedolezite, a sustredim sa na to, ako komukolvek, s kym prave som, venovat laskavost a priniest uzitok. Zaroven nechavam svoje ego narast do akychkolvek rozmerov, ktore mi umoznia nenechat sa zastrasit kymkolvek, s kym sa prave stretavam, ci je to Bill Clinton, Nata- lie Portman, dopravny policajt alebo obrovske publikum, ktore sa na mna 96 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI pozera cez YouTube. V tomto zmysle chapem sebavedomie ako schopnost byt v tom istom okamihu obrovsky ako hora Fudzi a bezvyznamny ako zrn- ko piesku. Dovolim svojmu ego byt sucasne velke aj male a potichu sa sme- jem na jeho absurdite. Teraz poznate tajny recept na sebavedomie placheho programatora. Nie je nicim prekvapivym, ze sebavedomie je uzitocne aj v pracovnom prostredi. Existuje mnoho studii, ktore ukazali, aku vyznamnu ulohu seba- vedomie hra pri dosahovani nadpriemernych pracovnych vykonov. Napri- klad studia, ktoru uskutocnil znamy odbornik na emocionalnu inteligenciu Dr. Richard Boyatzis, zistila ze sebavedomie je jednym z faktorov, ktore od- lisuju tych najlepsich manazerov od tych, ktori su len priemerni.? V skutoc- nosti zavery velkej metaanalyzy udajov zo ? samostatnych studii ukazali, ze takzvana osobne vnimana zdatnost? (jedna z foriem sebavedomia) pozi- tivne koreluje s pracovnym vykonom, a naznacuju, ze moze byt este ucinnej- sou strategiou nez technika stanovovania cielov, ktora sa vseobecne povazu- je za jeden z dobrych nastrojov zvysovania pracovnej vykonnosti.? Od emocneho vedomia k sebavedomiu Jednym z tych menej narocnych sposobov ako do svojho systemu vliat novu davku sebavedomia je navstivit niektory z motivacnych seminarov, pocas ktoreho na vas bude nejaky chlapik niekolko hodin v dokonalej anglictine (ta moja ma smiesny prizvuk) kricat a hovorit vam, aki ste uzasni. ,,Ked sa pozriem pred seba, vidim samych vitazov. Uspech je vas! Vy to dokazete!" A vsetci tlieskaju. Vsetci ideme domov s tym, ze sme naozaj skveli - a vydrzi nam to mozno tak tri dni. Moja skusenost mi hovori, ze jediny trvalo udrza- telny zdroj sebavedomia pochadza z hlbokeho sebapoznania a z uprimnosti k sebe samemu, bijucej do oci. Som programator do spiku kosti, a preto tento proces vnimam ako zna- lost dvoch dolezitych rezimov, v ktorych mozem fungovat: poznam svoj re- zim zlyhania a svoj rezim obnovy. Ak nejaky system poznam naozaj podrob- ne na to, aby som vedel, ako presne moze zlyhat, budem tiez vediet, kedy ne- zlyha. Systemu potom mozem naozaj doverovat aj napriek tomu, ze viem, ze nie je dokonaly - nech uz totiz nastane akakolvek situacia, viem, aku upravu bude treba aplikovat. ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 97 Ak navyse presne viem aj to, akym sposobom v pripade zlyhania prebie- ha proces obnovy, systemu mozem doverovat dokonca aj v okamihu, ked zlyha: poznam totiz podmienky, za ktorych sa system dokaze dostat do po- vodneho stavu dostatocne rychlo na to, aby zlyhanie nesposobilo ziadne na- sledky. Podobne, ak mam takuto znalost aj o svojej mysli, svojich emociach a o svojich schopnostiach, mozem si zacat doverovat aj napriek vsetkym zly- haniam a aj napriek tomu, ze vyzeram, tak ako vyzeram. Prilezitost otestovat si to som dostal, ked som nedavno prednasal na Fes- tivale svetoveho mieru v Berline. Obzvlast nervozny som bol z toho, ze som sa mal zucastnit na zaverecnej panelovej diskusii. Vsetci ostatni recnici, ktori sa na nej mali zucastnit, boli totiz desatkrat viac cool nez ja. Boli medzi nimi laureat Nobelovej ceny za mier, minister jedneho statu, dalsi znamy filantrop, a moj priatel Deepak Chopra - a ja som bol len nejaky chlapik z Googlu. Citil som sa ako dieta, ktore posadili k stolu s dospelymi. Situaciu este zhorsovalo to, ze ked mam prednasat v anglictine, obvykle potrebujem relativne vela casu na pripravu - ak mam hovorit v anglictine so spravnym prizvukom, potrebu- jem na to vyhradit velku cast svojej mentalnej kapacity. Nie je preto pre mna lahke hovorit a uvazovat sucasne. Tentoraz som vsak netusil, co sa ma mode- rator panelovej diskusie opyta, dozvedel som sa to doslova iba minutu pred zaciatkom, nemal som teda cas primerane sa pripravit. Nastastie, automaticky sa nastartoval moj trening stastnej mysle. Najprv som si spomenul, ze by som sa k svojmu egu mal spravat s humorom a mal by som ho nechat take male, ze na ,,mne samom" nebude zalezat, no zaro- ven dostatocne velke, aby som sa mohol citit celkom uvolnene a rozpravat sa s laureatom Nobelovej ceny za mier (bola to konferencia o mieri) ako rov- ny s rovnym. Potom som si pripomenul svoje silne stranky a obmedzenia - vedel som napriklad, ze som expert na techniky rozvijania mudrosti vo fi- remnom prostredi, no neviem nic o budovani narodnych mierotvornych in- frastruktur, a vdaka tomu som sa mohol zamerat na to, ako vytvorit pridanu hodnotu tam, kde som mohol prispiet najviac. Pripomenul som si potom aj to, ze mojou hlavnou silnou strankou je moja schopnost prispiet k tomu, aby sa miestnost naplnila atmosferou mieru a humoru, a preto som ostal v me- ditacnom stave radostnej bdelej pozornosti (pozri tretiu kapitolu) tak dob- re, ako som vedel. A nakoniec, uvedomil som si svoj najbezprostrednejsie 98 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI hroziaci rezim zlyhania (lamanie si jazyka na anglickych slovickach) a s nim aj svoju strategiu na rezim obnovy, ktora znela: dychat zhlboka, usmievat sa, udrziavat bdelu pozornost a nenechat sa pripadnymi zavahaniami vyviest z miery. Vdaka tomu, ze som pouzil vsetky tieto strategie zalozene na seba- uvedomovani, mohol som na podium vstupit s istotou a sebavedomim. Som naozaj rad, ze som sa vsetky tie veci predtym naucil. Toto hlboke sebapoznanie a do oci bijuca uprimnost k sebe samemu, kto- re su nevyhnutnymi podmienkami na trvalo udrzatelne sebavedomie, v sku- tocnosti znamenaju, ze clovek sam pred sebou nemusi nic skryvat. Objavuju sa z adekvatneho sebahodnotenia. Ak dokazeme sami seba presne zhodno- tit, mozeme jasne a objektivne vidiet svoje najsilnejsie prednosti a tiez svoje najvacsie slabosti. Stavame sa cestni sami k sebe a pozname svoje najposvat- nejsie aspiracie aj najtemnejsie tuzby. Dozvedame sa, ake su nase najhlbsie zivotne priority, co je pre nas dolezite, a to nedolezite mozeme nechat tak. Nakoniec sa dostavame do bodu, v ktorom sa vo vlastnej kozi citime naozaj pohodlne. Nemame nic skryte pod kobercom, v skrini nie su ziadni kostlivci, o ktorych by sme nevedeli. Nie je na nas nic, s cim by sme si nevedeli pora- dit. Na tomto zaklade sa objavuje sebavedomie. Presne sebahodnotenie zas vyrasta z hlbokeho emocneho vedomia. Ako ked prijimame emocne udaje s vysokym pomerom signal/sum (znamena to, ze signal nie je ruseny). Aby sme posilnili nase emocne vedomie, musime najprv pozorne skumat nase emocionalne skusenosti. Sme ako treneri, kto- ri skumaju zvereneho kona: cim pozornejsie budeme kona sledovat v roz- nych situaciach, tym lepsie budeme rozumiet jeho tendenciam a jeho spra- vaniu - a tym zrucnejsie s nim budeme moct pracovat. Tato jasnost vytva- ra priestor, ktory nam dovoluje vidiet nas vlastny emocionalny zivot ako- by z pohladu objektivnej tretej strany. Inymi slovami, ziskavame objektivi- tu a zaciname kazdu nasu emocionalnu skusenost vnimat jasne a objektiv- ne, taku aka je. To je ten neruseny signal, ktory je predpokladom presneho sebahodnotenia. Co z toho vyplyva? Ze medzi tymito tromi emocionalnymi kompeten- ciami sebauvedomenia je jednoduchy linearny vztah: hlboke emocne vedo- mie vedie k presnejsiemu sebahodnoteniu a to opat vedie k posilnenemu sebavedomiu. ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 99 Emocne vedomie Jasny pohlad na svoje vlastne emocie. Schopnost vidiet seba sameho z perspektivy tretej osoby. Objektivita vzhladom na emocionalne skusenosti. Primerane sebahodnotenie Uprimnost vzhladom na svoje vlastne silne a slabe stranky. Jasne pochopenie vlastnych priorit a cielov. Vyrovnany vztah k sebe samemu. Sebavedomie! Ako rozvijat sebauvedomenie V zivote su niektore veci take ocividne zrejme, ze chvilu potrva, kym nie- komu napadne dat dve a dve dokopy a poukazat na ne. Jednym z prikladov je podobnost medzi sedauvedomenim a bdelou pozornostou. Porovnajte tieto dve definicie, ktore pochadzaju z ust dvoch vedcov, velikanov vo svo- jich disciplinach: 100 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ,,Sebauvedomenie... je neutralny modus, ktory zachovava sebareflektivnost dokonca aj uprostred viru emocii."12 - DANIEL GOLEMAN ,,Bdela pozornost znamena byt pozorny specifickym sposobom: zamerne, v pritomnom okamihu a bez posudzovania."13 - JON KABAT-ZINN Obaja tu hovoria v zasade o tom istom! Sebauvedomenie (tak ako ho definu- je Dan) je to iste ako bdela pozornost (tak ako ju definuje Jon). V skutocnosti prave to bolo tym klucovym poznanim, ktore ma nakoniec viedlo k vytvore- niu programu Search Inside Yourself. Pretoze som uz vtedy mal vlastne sku- senosti s meditaciou, vedel som, ze bdelu pozornost mozno trenovat, a ak sebauvedomenie je v zasade bdela pozornost, znamena to, ze aj sebauve- domenie sa musi dat trenovat podobnym sposobom. Heureka! Bol to tento poznatok a dalsie skumanie, ktore sa od neho odvijalo, ktore mna a moj tim priviedli az k ucelenemu programu rozvoja emocionalnej inteligencie. Tradicna analogia, ktora opisuje mysel v tomto stave, je zastava trepota- juca sa na stoziari. Zastava reprezentuje mysel. Ked sa objavia silne emocie, mysel sa moze turbulentne pohybovat sem a tam, ako zastava divoko vejuca vo vetre. Stoziar reprezentuje bdelu pozornost - napriek vsetkym emocional- nym poryvom udrzuje mysel stabilnu a ukotvenu na zemi. Tato stabilita nam potom umoznuje vidiet samych seba z objektivnej perspektivy tretej osoby. Ked uz hovorime o zastave a o mysli, spominam si na jeden zenovy vtip. Ucitel zenu raz prednasal pred velkou skupinou ludi. Jeden chlapik v publi- ku si vsimol, ze na stlpe obdalec vo vetre veje zastava. Prestal pocuvat pred- nasku a povedal si: ,,Ta zastava sa hybe." Iny chlapik na to odpovedal: ,,Nie, to vietor sa hybe." Treti chlapik, ktory bol najmudrejsi z celeho publika, po- vedal: ,,Mylite sa, priatelia, hybe sa mysel." A vtedy stvrty chlapik, ktory chcel pocuvat a ti traja mu uz zacali liezt na nervy, poznamenal: ,,Z toho co vidim, sa tu hybu najma usta." Ak chcete rozvinut sebauvedomenie, postacuje vam aj genericka, ,,vanil- la" verzia? meditacie bdelej pozornosti. Domnievame sa vsak, ze formalne cvicenia mozu efekt este posilnit, a preto sme v nasom kurze zaviedli dve ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 101 formalne cvicenia, obe zalozene na bdelej pozornosti. Prve z nich, hovorime mu Telesny skener (Body Scan), funguje na fyziologickej urovni a prispieva predovsetkym k rozvoju emocneho vedomia. Druhe cvicenie, Pisanie den- nika (Journaling?), funguje na urovni vyznamu a prispieva predovsetkym k rozvoju primeraneho sebahodnotenia. Obidve cvicenia, tym ze podporuju sebapoznanie a vnutornu uprimnost, zaroven vytvaraju podmienky na rozvoj sebavedomia. Telesny skener (Body Scan) V prvej kapitole sme spomenuli, ze emocie su fyziologicke skusenosti, a pre- to ten najlepsi sposob, ako dosiahnut uvedomenie si emocii vo vysokom rozliseni, spociva v aplikacii bdelej pozornosti na telo ako objekt. Najjedno- duchsou metodou je zameriavat bdelu pozornost na telo priebezne a kedy- kolvek. Zakazdym, ked zameriate bdelu pozornost na svoje telo, vytvarate podmienky na neurologicke zmeny, ktore vam umoznia vnimat svoje telo este lepsie - a v dosledku toho budete moct lepsie vnimat tiez emocionalne procesy. Pre tych z vas, ktori k veciam radi pristupuju systematicky, tu ponukame formalne cvicenie nazyvane Telesny skener. Predstavuje jedno zo zakladnych 102 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI cviceni vo velmi uspesnom kurze MBSR (Znizovanie stresu prostrednictvom rozvijania bdelej pozornosti), ktoreho autorom je Jon Kabat-Zinn. Cvicenie samotne je velmi jednouche: systematicky z okamihu na okamih zameriava- me neposudzujucu pozornost na rozne casti tela, zaciname od temena hlavy a posuvame sa stale nizsie, az po konceky prstov (alebo tiez v opacnom sme- re), a vsimame si pritom vsetky vnemy a pocity, alebo ich nepritomnost. Ne- zabudajte, ze dolezita tu je pozornost, nie pocity samotne. Nezalezi preto na tom, ci prave nieco pocitujete alebo nie, podstatna je iba vasa pozornost. V ramci MBSR toto cvicenie obvykle trva dvadsat az styridsatpat minut, v zavislosti od instruktora. U nas v Search Inside Yourself ho robime kratsie a sustredime sa len na tie casti tela, ktore su v najvacsej miere zapojene do vni- mania emocii. Navyse, pretoze Search Inside Yourself je v prvom rade kurz roz- voja emocionalnej inteligencie, davame nasim ucastnikom v druhej polovici se- denia tiez prilezitost pozorovat svoje vlastne fyziologicke korelaty emocii. TELESNY SKENER Stabilizacia pozornosti Zacnime tym, ze budeme dve minuty pohodlne sediet. Sadnite si do pozicie, v ktorej mozete byt uvolneni a bdeli sucasne, nech uz to je vo vasom pripade ktorakolvek pozicia. Teraz dychame prirodzene a velmi jemne zameriame nasu pozornost na dych. Pozornost mozete nechat zotrvat na prude vzduchu v nosnych dier- kach, na pohybe branice alebo na celom vasom dychu, cokolvek to pre vas znamena. Uvedomujte si nadych, vydych a priestor medzi nimi. Skenovanie tela Hlava Teraz preneste pozornost na vrch hlavy, usi a zadnu stranu hlavy. Vsimajte si pocity a vnemy, ktore sa objavuju alebo neobjavuju. Takto zostante jednu minutu. (pokracovanie) ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 103 Tvar Teraz preneste pozornost na tvar. Celo, oci, lica, nos, pery, usta a to, co je vnutri ust (dasna, jazyk). Takto zostante jednu minutu. Krk a plecia Preneste pozornost na krk, vnutro hrdla a plecia. Takto zostante jednu mi- nutu. Chrbat Na jednu minutu preneste pozornost na krize, strednu cast chrbta a hornu cast chrbta. Chrbat nesie velku cast nasej vahy a uklada sa v nom vela napa- tia. Venujte teda svojmu chrbtu laskavu pozornost, ktoru si zasluzi. Predna cast tela Teraz na jednu minutu preneste pozornost na hrud a brucho. Ak to doka- zete, skuste zamerat pozornost aj na vnutorne organy, cokolvek to pre vas znamena. Cele telo naraz A teraz na jednu minutu obratte pozornost na cele telo sucasne. Skenovanie emocii Objavili ste vo svojom tele nejake emocie? Ak sa nejake emocie objavili, jed- noducho si vsimnite, ze su v tele pritomne. Ak nie, jednoducho si vsimnite ich nepritomnost, a ak sa nejaka v priebehu nasledujucich dvoch minut ob- javi, skuste ju chytit. Pozitivna emocia Teraz skusme v tele zazivat pozitivnu emociu. Privolajte do mysle spomienku na stastnu a radostnu udalost, ktoru ste zazili, situaciu, ked ste fungovali optimalne a produktivne, alebo situaciu, ked ste sa citili naozaj isto a pevne. (pokracovanie) 104 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Vnimajte teraz tuto pozitivnu emociu. Teraz zamerajte pozornost na svoje telo. Aky je pocit tejto pozitivnej emocie v tele? V tvari? V krku, hrudi, chrbte? Ako dychate? Citite zmenu v urovni napatia? Zotrvajme v tejto sku- senosti na tri minuty. Navrat k ukotveniu Vratme sa teraz k sucasnemu okamihu. Ak sa objavuje akakolvek myslienka nabita emociami, nechajte ju jednoducho odist. Zamerajte pozornost na svoje telo alebo na dych, podla toho, co vam dava viac stability. A teraz tak nechajte mysel zotrvat na tri minuty. (dlha pauza) Dakujem za pozornost. Vsimnite si, ze v tomto cviceni zameriavame pozornost len na pozitivne emocie, a nie na negativne. Cvicenie s negativnymi emociami si nechava- me az na dalsiu kapitolu, pretoze az v nej vam predstavime nastroje, pomo- cou ktorych budete vediet, ako s negativnymi emociami pracovat. Ani po- cas nasich kurzov ucastnikov neziadame, aby pri cviceni vyvolavali negativ- ne emocie bez toho, aby sme im najskor nedali nastroje, ako s nimi pracovat a zvladat ich - nahnevali by sme totiz nasich pravnikov, a my svojich prav- nikov mame radi! Vrelo kazdemu odporucam si toto formalne cvicenie skenovania tela vy- skusat, ma totiz viacero dolezitych prednosti. Po prve, je ucinnejsie nez jed- noduche vnasanie bdelej pozornosti do kazdodennych aktivit. Dovodom je najma sustredenie. Pocas beznych aktivit totiz - pokial nemate vynimoc- ne vytrenovanu mysel, ako napriklad Thich Nhat Hanh, alebo pokial nejde o aktivitu, ktora uz sama osebe vyzaduje plne zameranie pozornosti na telo, ako napriklad sutazny tanec, alebo ak nie ste Thich Nhat Hanh, ktory sa pra- ve zucastnuje na tanecnej sutazi - za normalnych okolnosti svojmu telu bu- dete moct venovat len malu cast svojej pozornosti. V protiklade k tomu, ak prave nerobite nic ine, nez formalne skenovanie tela, mozete na svoje telo ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 105 zamerat omnoho viac svojej pozornosti a tato pozornost posobi ako spustac neurologickych zmien. Jednym z ucastnikov nasho kurzu Search Inside Yourself je Jim, ktory v Googli pracuje na manazerskej pozicii. Po niekolkych tyzdnoch cvicenia telesneho skenovania mi povedal toto: ,,Uvedomil som si, ze som v tele po- tlacal emocie. Sposobovalo mi to zdravotne problemy, pre ktore som casto nemohol chodit do prace. Toto cvicenie mi pomohlo a teraz vdaka nemu mozem prist do prace omnoho castejsie." Jim vedie deviatich priamych podriadenych, a to znamena, ze jeho cvicenie bolo uzitocne prinajmensom pre desiatich ludi na jeho pracovisku. (,,Jim" nie je jeho skutocne meno, no mozem vas uistit, ze jeho telo skutocne je.) ,,Skenuj svoje vlastne telo!" Druhy potencialny uzitok tohto cvicenia je, ze vam moze pomoct, ak mate problemy so zaspavanim. Viem to preto, lebo pocas treningov MBSR robia ucastnici skenovanie tela poleziacky a v kazdej skupine sa najde niekto, kto nakoniec zacne chrapat (a vsetci ostatni si hovoria: ,,Clovece, prestan s tym chrapanim. Ja sa tu snazim meditovat, docerta!"). Nie je mi celkom jas- ne, preco skenovanie tela sposobuje zaspavanie, ale na zaklade vlastnej sku- senosti si viem predstavit niekolko dovodov. Ked privadzame pozornost na telo, pomahame mu uvolnit sa. Napatie sa v tele velmi casto hromadi vtedy, 106 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ked mu nevenujeme pozornost, a tak uz samotny fakt, ze tuto pozornost na telo zameriame, problem koriguje. Navyse skenovanie tela a podobne jemne cvicenia zalozene na bdelej pozornosti privadzaju mysel do pokojneho sta- vu. Skenovanie tela preto uvolnuje oboje, telo aj mysel, a ak ho budete robit poleziacky, mozete lahko zaspat. Preto ak mate problemy so zaspavanim, moze vam toto cvicenie pomoct. Spravny sposob, Nespravny sposob, ako skenovat telo: ako skenovat telo: Pisanie dennika (Journaling) Pisanie dennika? je prax sebaobjavovania, pri ktorej si pisete sami pre seba. Je to dolezite cvicenie, ktore vam pomaha objavit veci, ktore su vo vasej mysli pri- tomne, no nie su jasne a zretelne pre vase vedomie. Ked nieco piseme, obvyk- le to robime preto, aby sme komunikovali s nejakou druhou osobou. Toto cvi- cenie je ine. Nesnazite sa komunikovat s niekym druhym. Pokusate sa nechat svoje myslienky prudit na papier preto, aby ste videli, co sa v nich objavi. Cvicenie samotne je velmi jednoduche. Vyhradite si trochu casu, dajme tomu tri minuty, a dostanete (alebo si sami date) podnet, ktorym je v nasom pripade nedokoncena veta, napriklad: ,,Prave teraz citim, ze..." Pocas tychto troch minut na papier zapisete vsetko, co vam pride na mysel. Mozete rea- govat na pociatocny podnet/otazku a mozete tiez pisat o comkolvek, co vam ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 107 napadne. Skuste nerozmyslat o tom, co napisete - jednoducho piste. Neza- lezi ani na tom, ako vycerpavajuco na pociatocny podnet odpoviete, jedno- ducho nechajte vsetky svoje myslienky prudit na papier. Existuje tu len jed- no pravidlo: neprestavajte pisat, kym sa tieto tri minuty neskoncia. Ak sa vy- cerpa tema, o ktorej ste pisali, a nic vam prave nenapada, jednoducho piste dalej: Vsetko som uz povedal. Nemam co napisat. Stale nemam co napisat... a to az dovtedy, kym znovu nebudete mat co napisat. Nezabudajte, pisete to sami sebe, pre seba a pokial nebudete chciet, nemusite to, co ste napisali, ni- komu ukazovat. Mozete byt teda celkom uprimni. Pisanie dennika si mozete predstavit ako bdele pozorovanie myslienok a pocitov, z okamihu na okamih zameriavame neposudzujucu pozornost na myslienky a pocity, tak ako sa objavuju - a vytvarame podmienky na ich tok tym, ze ich kladieme na papier. Mozeme sa na to pozerat roznym sposo- bom. Moja mysel programatora sa na tento proces pozera ako na nefiltrova- ny mozgovy dump? - dumpujem svoj prud mysle na papier. Poetickejsi uhol pohladu by bol, ze nase myslienky su jemne prudiacim vodnym tokom, a my sa snazime tento tok zachytit na papier. Toto cvicenie je take jednoduche, ze mozno budete pochybovat, ci vobec moze nieco uzitocne priniest. Ked mi ho Norman Fischer prvykrat opisoval, napadlo to iste aj mne, no vyskum, ktory ho podopiera, mi doslova vyrazil dych. V ramci studie, ktoru viedli Stefanie Spera, Eric Buhrfeind a James Pen- nebaker, dostala skupina kvalifikovanych pracovnikov, ktori predtym stratili zamestnanie, za ulohu pocas piatich po sebe nasledujucich dni, dvadsat minut denne sami pre seba zapisovat svoje pocity.? Tito ludia boli pri hladani prace vyrazne uspesnejsi nez kontrolna skupina, ktora pisomne cvicenie nerobila. Po osmich mesiacoch si pracu naslo ?,? percenta z nich, v porovnani s ??,? percenta z kontrolnej skupiny. Tieto cisla ma sokovali. Ak nejaka intervencia sposobi zmenu niekolkych percentualnych bodov, obvykle to staci na to, aby ste o tom napisali odborny clanok. Tu ale nehovorime o nejakych troch per- centach, rozdiel predstavoval viac nez ?? percentualnych bodov! A cela inter- vencia sa pritom odohrala v rozsahu len sto minut. Naozaj ,,wow". Kolko casu teda musite venovat pisaniu dennika, kym sa dostavia po- zorovatelne vysledky? Podla clanku, ktory bol uverejneny ?. marca ???? na webovej stranke Very Short List (VSL): Science:?? 108 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Pred dvadsiatimi rokmi psycholog James Pennebaker z Texaskej statnej univerzity dospel k zisteniu, ze studenti, ktori niekolko dni po sebe ? minut denne pisali o svojich najvyznamnejsich osobnych skusenostiach a zazitkoch, sa citili lepsie, mali lepsi krvny obraz a dosiahli lepsie hodnotenie v studiu. No nova studia z Missourskej univerzity ukazuje, ze aj par minut denne postacuje. Vyskumnici poziadali ?? studentov prveho vysokoskolskeho stupna, aby dva po sebe nasledujuce dni dve minuty venovali zapisaniu niecoho, co povazovali za emocionalne dolezite. Ucastnici vyskumu pozorovali okamzite zlepsenie nalady a takisto dosiahli lepsie vysledky v standardizovanych testoch psychickeho rozpolozenia. Podla zaverov studie, nie je rozsiahla introspektiva potrebna na to, aby clovek ziskal potrebnu perspektivu, postacuje ,,prvy den temu len nadhodit a druhy den sa jej potom kratko venovat". Styri minuty stacia na to, aby vyvolali meratelny vysledok. Ten zvuk, ktory prave pocujete, to je zvuk mojej padajucej sanky . Ak chcete zacat s kazdodennym ,,zurnalovanim", existuje zabavny spo- sob, ako zapisky zacat. Na kusky papiera napiste rozne uvodne vety, vlozte ich napriklad do sklenenej vazy (odporucam, aby v nej nebola voda ani kve- ty) a potom jeden alebo dva z nich kazdy den nahodne vyberte. Tu je niekol- ko navrhovanych formulacii: Prave teraz citim, ze... Uvedomujem si, ze... Motivuje ma, ze... Inspiruje ma, ze... Dnes si davam za ciel... Ublizuje mi, ze... Prajem si... Druhi su... Stastnou nahodou som... Laska je... ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 109 Som rad, ze ta to ZAPISOVA- NIE VLASTNYCH POCITOV tak chytilo... ... a ze uvazujes nad vecami, ktore su emocionalne dolezite... Mal by som ale jeden malicky navrh... Mohol by si to robit inde nez na Twitteri? Staci, ked ma nebudes nasledo- vat! Nasleduje niekolko instrukcii k cviceniu presneho sebahodnotenia. Vsimni- te si, ze ako doplnenie k obvyklemu pisaniu dennika sme pridali pripravne fazy, ktore maju za ciel mysel vacsmi otvorit a vytvorit priaznivejsi ramec pre toto cvicenie. 110 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI PISANIE DENNIKA PRE SEBAHODNOTENIE Priprava Skor nez zacneme s pisanim dennika, najprv pripravme svoju mysel. Pomyslime teraz dve minuty na situaciu alebo situacie, v ktorych ste pozitivne reagovali na narocnu situaciu a vysledok bol pre vas velmi uspokojivy. Citili ste, ze sa vam podarilo urobit nieco spravne. Ak si spomina- te na viac nez jednu situaciu, zamyslite sa, ci nevidite nejake spojenia, alebo opakujuce sa vzorce. Teraz sa na chvilu mentalne uvolnime. (30-sekundova prestavka) Pisanie dennika Pociatocne podnety (2 minuty na kazdy z nich): Mam radost z toho, ze... Mojou silnou strankou je, ze... Priprava Teraz sa dve minuty zamyslime nad situaciou alebo situaciami, v ktorych ste na narocnu situaciu reagovali negativne a vysledok bol pre vas velmi ne- uspokojivy. Citili ste, ze vas vykon bol neuspokojivy, a chceli by ste nieco zmenit. Ak si spominate na viac nez jednu situaciu, zamyslite sa, ci nevidite nejake spojenia, alebo opakujuce sa vzorce. Teraz sa na chvilu mentalne uvolnime. (30-sekundova prestavka) Pisanie dennika Pociatocne podnety (2 minuty na kazdy z nich): Prekaza mi, ked... Mojou slabou strankou je, ze... Nechajte si teraz par minut na precitanie toho, co ste napisali. ZARUCENE PRIRODNE, ORGANICKE SEBAVEDOMIE 111 Nie som svojimi emociami Ako sa postupne prehlbuje nase sebauvedomenie, v urcitom okamihu pri- chadzame k velmi dolezitemu klucovemu pochopeniu: nie sme nasimi emociami. Obvykle si totiz myslime, ze nasimi emociami sme. Ukazuje sa to aj v ja- zyku, ktory na ich opis pouzivame. Hovorime napriklad ,,som nahnevany" ci ,,som stastny", alebo ,,som smutny", ako keby hnev, stastie alebo smutok boli nami samymi, alebo akoby sa nami stavali. Vdaka dostatocnemu treningu bdelej pozornosti si po urcitom case mo- zeme vsimnut jemny, no dolezity posun - zacnete emocie vnimat tak, ze su jednoducho to, co pocitujete, no nie to, cim ste. Emocie prestanu byt existencne (som XY) a zmenia sa na skusenostne (citim XY). S este vacsim mnozstvom treningu bdelej pozornosti moze dojst k dalsiemu subtilnemu no dolezitemu posunu - zacnete emocie vidiet jednoducho ako fyziologicke javy. Emocie sa stanu niecim, co zazivame vo svojom tele, a dostavame sa tak od ,,som nahnevany" k ,,citim vo svojom tele hnev." EXISTENCNE (som nahnevany) FYZIOLOGICKE (citim vo svojom tele hnev) 112 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Tento jemny posun je extremne dolezity, poukazuje totiz na moznost nase emocie plne ovladnut. Ak su emocie tym, cim som, potom s nimi mo- zem urobit len velmi malo. No ak su emocie len nieco, co zazivam v tele, stava sa z pocitu hnevu nieco velmi podobne bolesti v svaloch po intenziv- nom treningu: oboje su jednoducho fyziologicke skusenosti, ktore mozem ovplyvnovat. Mozem ich utisit. Mozem ich ignorovat a ist si do mraznicky po zmrzlinu, pretoze viem, ze aj tak sa za par hodin budem citit lepsie. Mo- zem ich zazivat s bdelou pozornostou. V zasade: mozem s nimi nieco urobit, lebo nie su tym, cim skutocne som. V meditativnych tradiciach mame krasnu metaforu, ktora toto pozna- nie vyjadruje. Myslienky a emocie su ako oblaky - niektore krasne, niektore temne - a to, cim skutocne sme, je ako obloha. Oblaky nie su to iste ako ob- loha; su to javy, ktore sa na oblohe objavuju a potom opat odchadzaju. Po- dobne ani myslienky a pocity nie su tym, cim naozaj sme, su to jednoducho javy v mysli a tele, ktore prichadzaju a odchadzaju. Ked mame toto poznanie, vytvarame v sebe prilezitost na zmenu. KAPITOLA PIATA Jazdite na emociach ako na koni Ako sa stat svojim vlastnym panom ,,Niet mensieho ani vacsieho majstrovstva nez majstrovstvo seba sameho." -- LEONARDO DA VINCI Temu tejto kapitoly mozeme zhrnut do tychto styroch slov: Od nutkania k volbe Kedysi davno v starovekej Cine jazdec na koni prechadzal okolo muza, ktory stal pri ceste. Ten sa ho opytal: ,,Jazdec, kam ides?" Muz na koni odpo- vedal: ,,Neviem, opytaj sa mojho kona." 114 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Tento pribeh je metaforou nasich emocionalnych zivotov. Kon reprezen- tuje nase emocie. Obvykle sa citime byt nasimi emociami pohanani. Citime, ze nad konom nemame ziadnu kontrolu, a nechame ho, aby nas zaviedol, kamkolvek chce. Nastastie, ukazuje sa, ze tohto kona mozeme skrotit a mo- zeme ho viest. Tento proces sa zacina porozumenim - tym, ze kona pozoru- jeme a spoznavame jeho preferencie, tendencie a jeho spravanie. Ked konovi rozumieme, ucime sa, ako s nim komunikovat a zrucne s nim pracovat. Na- koniec nas odnesie vsade tam, kam chceme ist. Vytvarame si svoje vlastne volby. Mozeme sa rozhodnut, ze odcvalame v ustrety zapadajucemu slnku a budeme vyzerat rovnako velkolepo ako John Wayne. Predchadzajuca kapitola, v ktorej sme objavovali sebauvedomenie, nas naucila, ako konovi porozumiet. V tejto kapitole vyuzijeme sebauvedome- nie na to, aby sme sa stali majstrami nasich emocii. Inymi slovami, naucime sa na koni jazdit. V kratkosti o sebaregulacii Ked pocujeme slovo sebaregulacia, obvykle pomyslime len na sebaovladanie, nieco take, ako schopnost zadrzat sa a nenakricat na najvyssieho sefa v nasej spolocnosti. Drahi priatelia, ak to je vsetko, co ste si predstavili, znamena to, ze vam unikli vsetky tie najstavnatejsie a najchutnejsie kusky. Sebaregulacia znamena omnoho viac, nez len sebaovladanie. Daniel Goleman identifikoval pat emocionalnych kompetencii, ktore patria k domene sebaregulacie: . Sebaovladanie: schopnost mat pod kontrolou rusive emocie a impulzy. ?. Doveryhodnost: zachovavanie standardov cestnosti a integrity. ?. Doslednost: prijimanie zodpovednosti za osobne vykony. ?. Adaptabilita: flexibilita v zaobchadzani so zmenami. ?. Inovatorstvo: otvoreny a uvolneny pristup k novatorskym ideam, pristupom a novym informaciam. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 115 Vsetky tieto kompetencie maju jedneho spolocneho menovatela: a tym je volba. Vsetci chceme mat tieto kvality. Vsetci napriklad chceme byt flexi- bilni a inovativni. A kto z nas si nepraje zachovat si vysoky standard cest- nosti a integrity? No mnohym z nas sa nedari udrziavat vsetky tieto kvality neustale, bez prerusenia. A preco? Pretoze nase emocie nas casto nutia ist inym smerom. Ak vsak dokazeme premenit nutkanie na volbu, stavaju sa nam vsetky tieto kvality dostupnymi a my sa mozeme rozhodnut vniest ich do svojho konania. Schopnost prejst od nutkania k volbe je spolocnym klucovym faktorom vsetkych tychto kompetencii. Sebaregulacia neznamena, ze sa emociam vyhybame alebo ich potlacame Ked sme uz Search Inside Yourself nejaky cas vyucovali, uvedomili sme si, ze hoci je dolezite vysvetlit, co je sebaregulacia, rovnako dolezite je aj vysvetlit to, co sebaregulacia nie je. Dovod je jednoduchy: mnohi ludia si totiz mys- lia, ze sebaregulacia znamena jednoducho potlacat rusive emocie. Nastastie, nie je to pravda. Sebaregulacia neznamena, ze sa emociam vyhybame. Su situacie, v kto- rych je primerane pocitovat bolestne emocie. Ak sa s vami napriklad vas naj- lepsi priatel podeli o nejake smutne spravy, pravdepodobne bude najlepsie, ak prejavite ucast na jeho ci jej smutku. Alebo ak ste doktor, ktory prave pa- cientovi oznamuje velmi zlu spravu, pravdepodobne sa nebudete chciet vy- hnut neprijemnemu pocitu, ktory sa s tym spaja. Rozhodne sa nebudete od ucha k uchu smiat, ked budete svojmu pacientovi hovorit, ze mu ostava len mesiac zivota - to by bolo naozaj cudne. Sebaregulacia nie je ani o popierani alebo potlacani skutocnych pocitov. Pocity v sebe nesu dolezite informacie a ak by ste ich popierali alebo po- tlacali, o tieto informacie by ste prisli. Ked sa napriklad jeden z ucastnikov kurzu Search Inside Yourself v Googli naucil pozorne nacuvat svojim poci- tom, zacal si uvedomovat, ako velmi je nespokojny na svojej momentalnej pozicii. Vysledok bol ten, ze kratko po ukonceni kurzu presiel na inu poziciu 116 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI v ramci Googlu a stal sa vdaka tomu vo svojej praci omnoho stastnejsim a tiez efektivnejsim. Sebaregulacia nie je o tom, ze za ziadnu cenu nebudeme zazivat urcite emocie. V skutocnosti ide o to, naucit sa ako s nimi velmi zrucne pracovat. Dopocul som sa napriklad, ze v budhistickej psychologii existuje dolezity roz- diel medzi hnevom a poburenim, razantnym prianim napravit nejaku nespra- vodlivost. Rozdiel je v tom, ze hnev sa objavuje z bezmocnosti, zatial co ta- keto poburenie sa objavuje zo sily. Ked ste nahnevani, citite, ze veci su mimo vasej kontroly, no ak vas poburi nejaka nespravodlivost, dokazete si udrzat plnu kontrolu nad svojou myslou a svojimi emociami. Mozete byt vdaka tomu emocionalni a bojovat za zmenu bez toho, aby ste na okamih stratili rovno- vahu alebo tvar. Taketo nastavenie je preto zrucny mentalny stav a najlep- si priklad sebaregulacie. Myslim, ze najlepsim prikladom je Gandhi. Gandhi rozhodne nebol hnevlivy muz, to mu vsak nezabranilo bojovat proti nespra- vodlivosti a viest masove protestne pochody. Po cely cas, ktory bojoval, nikdy nestratil svoj pokoj a sucit. Ked vyrastiem, chcem byt ako on. Ako pisat na hladinu vody Ok, ale co ak sa v zivote objavia situacie, ked naozaj potrebujeme schladit nezdrave myslienky alebo emocie. Co vtedy mozeme urobit? Myslim, ze prva otazka, ktoru si tu treba polozit, znie: mozno zabranit, aby sa nejaka nezdrava myslienka alebo emocia vobec objavila? Na zaklade vlastnej skusenosti myslim, ze to mozne nie je. V skutocnosti, Paul Ekman, jeden z najvyznamnejsich psychologov na svete, mi povedal, ze presne na tuto temu diskutoval s Dalajlamom. Obaja sa zhodli na tom, ze nie je moz- ne zabranit tomu, aby sa nejaka myslienka alebo pocit objavili. Musi to teda byt pravda - ved nie je mozne, aby sme sa mylili naraz vsetci traja, Paul, Da- lajlama a este aj ja! No Dalajlama k tomu potom doplnil dolezitu poznamku: nemozeme sice zabranit, aby sa nezdrava myslienka alebo emocia objavila, mozeme ju vsak pustit a nechat odist - a velmi trenovana mysel to dokaze urobit presne v tom okamihu, ked sa takato myslienka alebo emocia objavi. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 117 Budha tento stav mysle opisal velmi peknou metaforou. Povedal, ze je to ako ,,pisat na hladinu vody". Vzdy, ked sa nezdrava myslienka alebo emocia objavi v osvietenej mysli, je to ako pismo na hladine vody, v tom okamihu ako je napisane, sa aj straca. ,,Moj klient by chcel, aby sme zmluvu napisali na hladinu vody." Umenie pustit Jedno z najdolezitejsich zisteni, ktore v meditacii ziskavame, je, ze bolest a utrpenie su kvalitativne dve rozne veci a ze z jedneho nevyplyva nevyhnut- ne aj to druhe. Zdrojom tohto poznania je prax umenia pustit. Umenie pustit je extremne dolezita zrucnost. Je jednou z esencialnych zlo- ziek meditacie. Ako obvykle, najzabavnejsia formulacia pochadza zo zenovej tradicie. Ako hovori Sengcan, treti zenovy patriarcha: ,,Velka cesta je velmi lahka, staci opustit vsetky preferencie."? Ked je mysel taka slobodna, ze dokaze pustit dokonca aj preferencie, Velka cesta uz potom nie je zlozita. Toto klucove postavenie umenia pustit vedie k velmi dolezitej otazke: je mozne ,,pustit" a napriek tomu plne zazivat vzlety a pady zivota? Tuto otaz- ku mozno tiez sformulovat takto (moja oblubena verzia): dalo by sa neza- hryznut do svojej karmy a napriek tomu si na kolaci? pochutnat? 118 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Myslim, ze ano. Podstata spociva v tom, ze pustame dve veci: lipnu- tie a averziu. Lipnutie je stav, ked sa mysel niecoho zufalo drzi a odmie- ta to nieco nechat odist. Averzia je, ked sa mysel zufalo snazi nieco udrzat od seba a odmieta to nechat prist. Tieto dve kvality su k sebe ako dve stra- ny mince. Lipnutie a averzia su dokopy ako tim zodpovedne za velku cast utrpenia, ktore zazivame, mozno za ?? percent, mozno dokonca za ?? percent Pri zazivani akehokolvek javu sa najprv zmyslovy organ dostane do kon- taktu s objektom, potom sa objavuje zmyslovy vnem a jeho vnimanie, a bez- prostredne nato nasleduje lipnutie alebo averzia. (Niektore meditacne tra- dicie klasifikuju aj mysel ako jeden zo zmyslov a elegantne tak tento model skusenosti rozsiruju na mentalne aj fyzicke fenomeny.) Klucove pochope- nie, ktore tento model obsahuje, je, ze lipnutie a averzia su nieco ine, nez zmyslovy vnem a vnimanie. Objavuju sa vsak v takej uzkej suslednosti, ze si obvykle rozdiel medzi nimi nevsimame. No ked vasa bdela pozornost zosilnie, mozete si tento rozdiel zacat vsi- mat a dokonca si mozno vsimnete aj malinku medzeru medzi nimi. Ked na- priklad dlhsi cas sedite, zacne vas boliet chrbat a takmer bezprostredne nato budete citit averziu. Poviete si: ,,Ta bolest chrbta je hrozna. Tento vnem na- ozaj nechcem. Chod prec!" Ak mate dostatocne bdelu pozornost, mozete si vsimnut, ze ide o dve rozne skusenosti. Je tu skusenost fyzickej bolesti a po- tom tu je samostatna skusenost averzie. Netrenovana mysel ich zapletie do jedneho nerozdelitelneho zazitku, trenovana mysel vsak vidi dve rozne sku- senosti, pricom jedna vedie k druhej. V okamihu, ked sa vasa mysel dostane na takuto uroven vnimania vo vy- sokom rozliseni, naskytnu sa vam dve dolezite prilezitosti. Prvou dolezitou prilezitostou je moznost vnimat bolest bez utrpenia. Te- oria, ktora toto potvrdenie podopiera, hovori, ze skutocnou pricinou utr- penia je averzia, nie bolest samotna; bolest je iba vnem, ktory tuto averziu vytvara. Znamena to, ze ak si to mysel dokaze uvedomit a dokaze sa potom pustit averzie, bude skusenost bolesti viest k omnoho mensiemu utrpeniu - a potencialne k ziadnemu utrpeniu. Jon Kabat-Zinn spomina velmi dobry priklad, ktory ukazuje, ako tato teoria funguje v praxi. Uvadza pribeh jedne- ho muza, ktory navstevoval MBSR program na jeho klinike: JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 119 Jeden muz, ktory mohol mat niekolko rokov po sedemdesiatke, prisiel do kliniky s velmi silnymi bolestami chodidiel. Na prve sedenie prisiel na voziku... V ten prvy den pacientom v skupine povedal, ze jeho bolesti su take zle, ze najradsej by si nohy odrezal. Nevedel si predstavit, ako by mu meditacia mohla pomoct, ale jeho stav bol taky zly, ze bol ochotny vyskusat cokolvek. Vsetkym ho bolo nevyslovne luto... Na druhe sedenie uz neprisiel na voziku, ale o barlach. Neskor uz pri chodzi potreboval len palicu. Prechod z vozika na barly a z bariel k palici na nas vsetkych z tyzdna na tyzden, ked sme ho mohli pozorovat, urobil hlboky dojem. Na konci liecby povedal, ze bolest samotna sa az tak nezmenila, zasadne sa vsak zmenil jeho postoj k tejto bolesti.? Jednou z najzaujimavejsich historickych postav, ktore dospeli k rovnakemu poznaniu, bol rimsky cisar Markus Aurelius, posledny z ,,piatich dobrych ci- sarov". Napisal k tomu toto: Ak ta suzuje cokolvek vonkajsie, vedz, ze bolest nepochadza z veci samotnej, ale z toho, ako ju posudzujes, a tento sud je v tvojej moci kedykolvek vziat spat. Vtipne (v nasom kontexte) je tiez to, ze tento citat pochadza zo zbierky jeho diel, ktora nesie titul Meditacie. Druhou dolezitou prilezitostou je moznost zazivat potesenie bez toho, aby po nom nasledovala dochut neuspokojivosti. Najvacsi problem s pri- jemnymi skusenostami spociva v tom, ze v urcitom okamihu sa vsetky skon- cia. Samotna prijemna skusenost nesposobuje ziadne utrpenie - utrpenie vsak sposobuje, ak na nej lipneme a zufalo dufame, ze nas nikdy neopusti. Velmi pekne to vyjadruje Thich Nhat Hanh: vadnuce kvety nie su pricinou utrpenia, pricinou utrpenia je nerealisticka tuzba, aby kvety nikdy nezaca- li vadnut. Znamena to, ze ak si mysel tento rozdiel uvedomi a dokaze po- tom toto lipnutie pustit, povedu prijemne skusenosti len k nevelkemu alebo ziadnemu utrpeniu. Kvety si mozete vychutnat naplno aj napriek tomu, ze nakoniec zvadnu. 120 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ked sa naucime pustit lipnutie a averziu, mozeme plne zaujat postoj pus- tajucej mysle a zacat zivot vnimat naplno vo vsetkych jeho uzasnych Tech- nicolor (patentovana technologia) detailoch. V skutocnosti si vdaka umeniu pustit mozeme zivot vychutnat v omnoho zivsich farbach, zbavuje nas totiz interferencii a sumov lipnutia, averzie a utrpenia. Dobra karma. Dobry kolac. Mnam! ,,OK, musim to spresnit: nemusis pustat doslova vsetko." Zakladne principy zvladania ,,stiesnujucich stavov" Existuju styri velmi dobre rady, ako si poradit so stiesnujucimi emociami. Zneju takto: . Vsimni si, ked ta nic neboli. ?. Necit sa zle za to, ze sa citis zle. ?. Nekrm prisery. ?. Kazdu myslienku zacni s laskavostou a humorom. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 121 Vsimni si, ked ta nic neboli Ked vas nic neboli, uvedomujte si, ze vas nic neboli. Je to na mnohych urov- niach velmi silne cvicenie. Na jednej urovni zvysuje uroven stastia. Ked nas trapi bolest, vzdy si hovorime ,,budem taky stastny, ked sa tejto bolesti zba- vim," no ked nas naozaj opusti, zabudame sa zo ziskanej slobody tesit. Ak si neustale pripominame, ze si mame vsimat nepritomnost trapenia, poma- ha nam to vychutnavat si lahodnost tejto slobody a zazivat vdaka tomu viac stastia. Na inej urovni som zistil, ze dokonca aj ked bolest zazivame, nie je kon- stantna. Plati to najma pre bolest emocionalnu. Bolest rastie a oslabuje a ob- javuju sa okamihy (niekedy minuty alebo len sekundy), pocas ktorych sa otvara priestor a my sme od bolesti slobodni. Cvicenie vsimania si nepri- tomnosti trapenia nam pomaha v tomto otvarajucom sa priestore zotrvat. Dostava sa nam v nom prechodnej ulavy a je pre nas zakladnou, z ktorej sa mozeme vydat na cestu k zotaveniu a kde mozeme najst silu celit nasim problemom. Necit sa zle za to, ze sa citis zle Mame urcitu tendenciu citit sa zle z toho, ze sa citime zle. Hovorim tomu ,,metatrapenie", trapenie z toho, ze zazivame trapenie. Tento sklon sa obja- vuje najma u citlivych ludi, ktori maju dobre srdce. Sami seba karhame a ho- vorime si veci ako: ,,No, ak som taky dobry clovek, ako to, ze teraz citim taku silnu zavist?" Dobrym ludom sa to stava este castejsie prave pri kontempla- tivnych cviceniach, napriklad pri meditacii. Obvinujeme sami seba a hovo- rime si: ,,Keby som bol naozaj dobry meditator, necitil by som sa takto. Zna- mena to, ze v skutocnosti som pokrytec a nepouzitelny kus ____ [sem do- sadte podstatne meno vhodne pre kontext, v ktorom toto vyslovite]." Je dolezite, aby ste porozumeli tomu, ze stiesnujuce pocity su prirodze- ne javy - vsetci ich z casu na cas zazivame. Dokonca aj Thich Nhat Nahn, symbol osvieteneho mieru samotny, sa raz na niekoho tak nahneval, ze mal takmer chut vstat a jednu mu uvalit. Vsimnite si tiez, ze citit sa zle pre to, ze sa citime zle, je funkcia ega. Je to odraz obrazu, ktory o sebe nase ego ma - a v konecnom dosledku sa len ob- 122 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI javuje este viac stiesnujucich pocitov, celkom zbytocne. Protilatka spociva v tom, ego pustit, pokial mozno s dobrym humorom. Nezabudajte, metatrapenie je naozaj zly obchodny model. Nekrm prisery Predstavme si, ze pricinou nasich stiesnujucich pocitov su prisery, ktore by- vaju v nasej mysli. Hraju sa s nasimi emociami a vseobecne sposobuju chaos a skazu. Ako ich mozeme zastavit? Vyzera to, ze su v presile a nemozeme im zabranit, aby sa v nasej mysli objavovali. Zda sa nam tiez, ze sme bezmocni a nedokazeme ich prinutit, aby odisli. Nastastie, ukazuje sa, ze nase prisery k prezitiu potrebuju, aby sme ich pravidelne krmili. Ak ich prestaneme krmit, zacnu byt hladne a mozno odi- du niekam prec. V tom spociva zdroj nasej sily - nemozeme priseram zabra- nit, aby sa v nasej mysli objavovali, a nemozeme ich ani nasilu prinutit, aby odisli, mozeme ich vsak prestat krmit. ,,OK, a co keby sme sa na zaciatok dohodli len na nizko-uhlohydratovej diete?" JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 123 Pozrime sa napriklad na hnev. Ak ste na niekoho naozaj nahnevani a po- tom tento hnev pomocou bdelej pozornosti preskumate, zistite, ze nie je z okamihu na okamih nemenny; neustale sa trochu meni, jemne rastie alebo opada. Pravdepodobne tiez zistite, ze hnev neustale krmite tym, ze si znovu a znovu rozpravate urcite pribehy a hnev odovodnujete. Ak s tymto vnutor- nym rozpravanim prestanete, zistite, ze hnevu zacne dochadzat palivo a za- cne sa rozpadat. ,,Prisera hnevu" je zavisla od vasho nahnevaneho vnutorne- ho rozpravania. Ked ju nebudete krmit ziadnymi pribehmi, zacne hladovat a v nejakom okamihu odide. Ked ju prestanete krmit, setrite svoje mentalne sily a ,,Prisera hnevu" vas s velkou pravdepodobnostou opusti a pojde sa hrat niekam inam. Vie, ze inde sa najde dost ludi, ktori ju krmit budu. Nekrmit prisery je velmi dobry obchodny model. Kazdu myslienku zacni s laskavostou a humorom V kazdej situacii, ci uz je stiesnujuca alebo nie, je uzitocne zacat kazdu mys- lienku s laskavostou a sucitom k sebe samemu aj k druhym. Skusenost mi ukazala, ze to najdolezitejsie, co laskavost prinasa, je jej liecivy efekt. Predstavte si, ze vezmete draplavu, pichlavu kefu a budete s nou opakovane suchat po svojej pokozke. Po nejakom case sa pokozka za- pali a ked sa jej dotknete, bude to bolestive. Laskavost mozeme prirovnat k tomu, ze s tym bolestivym driapanim jemne prestaneme. Ked to urobite, vasa koza sa bude moct uzdravit. Myslim si, ze je velmi uzitocne pozerat sa na svoje vlastne zlyhania s hu- morom. Vzdy, ked stratim kontrolu nad emociami, alebo sa vo mne objavi chamtiva ci zlomyselna myslienka, ktorej sa nechce odist, citim sa, akoby som opat spadol z kona. Samozrejme, interpretujem to ako pre mna ponizu- jucu a zahanbujucu skusenost. Ovela zabavnejsie vsak je, ked si tento ,,pad" predstavim ako scenu z nejakej starej ciernobielej grotesky. Chlapik sa uci jazdit, spadne z kona, takym tym rychlym pohybom, za sprievodu hravej hudby, urobi smiesnu grimasu, oprasi sa a potom znovu vylezie do sedla, v jednom smiesnom zrychlenom pohybe. Je to velmi smiesne. Takze vzdy, ked takto zlyham, je to komedia. A kedze zlyhavam casto, moj zivot je vynikajuca komedia. 124 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Neurologicky model emocionalnej regulacie Ak sa pozrieme na to, ako funguju jednotlive casti mozgu, vyzera proces emocionalnej reakcie a regulacie dost podobne, ako ukazuje tento obrazok: JA REGULACIA JAZYK EMOCIE (zreprodukovane s dovolenim Philippeho Goldina) Philippe Goldin, vedecky vyskumnik na Stanfordovej univerzite, tento proces vysvetluje velmi zrozumitelne: V kontexte ohrozenia, skutocneho alebo imaginarneho, sa nas emocionalny stav moze velmi rychlo prepnut do strachu alebo uzkosti. K tomuto posunu emocionalnej reaktivity dochadza v oblastiach mozgu spojenych s emociami, ktore patria k limbickemu systemu (ktory sa nazyva tiez ,,emocionalny mozog" a na obrazku je oznaceny bublinou s napisom ,,emocie"). Vychadza odtial signal smerujuci zdola nahor do dalsich casti mozgu. Jeho cielom je, aby sa tieto systemy mozgu zapojili do regulacie a pomohli pomocou signalov smerujucich zhora nadol regulovat (bublina s napisom ,,regulacia") specificke aspekty emocionalnej reaktivity. Ked tento system funguje, regulacne systemy iniciuju zmeny vo vnimani, mysleni a spravani. S pouzitim kognitivneho zaujimania perspektivy mozeme preskumat, JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 125 co je zdrojom danej hrozby, a urcit, ake strategie budu najefektivnejsie na modulaciu intenzity, trvania a interpretacie tejto prebiehajucej emocionalnej skusenosti. Doplnil by som na tomto mieste, ze najma u ludskych bytosti je tento proces pravdepodobne mediovany obrazom o sebe samom, ci uz je tato predstava pozitivna alebo negativna, ako aj nasou schopnostou pouzivat jazyk a myslenie ako nastroje modulacie a porozumenia nasim skusenostiam.? Tento model ponuka jednu z alternativ, ako nahliadat na bdelu pozornost a ine cvicenia v tejto knihe. Bdela pozornost pomaha nasmu ,,mysliacemu mozgu" a nasmu ,,emocionalnemu mozgu", aby medzi sebou mohli jasnejsie komu- nikovat a vdaka tomu aj lepsie spolupracovat. Programatori medzi nami si mozu predstavit, ze bdela pozornost zvysuje sirku prenosoveho pasma zobra- zeneho na obrazku sipkami medzi emocnymi a regulacnymi oblastami mozgu - takze vysledkom je lepsi informacny tok medzi nimi. Bdela pozornost tiez zvysuje kapacity dostupne pre ,,mysliaci mozog", vzdy ked to potrebuje. Mo- zeme si tak predstavit, ze bdela pozornost zvysuje vykon regulacneho syste- mu, vdaka comu sa jeho funkcia este viac zlepsuje. Viacero studii v skutocnos- ti naznacuje, ze sa tak naozaj deje vdaka zvyseniu neuralnej aktivity riadiacej casti mozgu, medialneho prefrontalneho laloku. A nakoniec, bdela pozornost nam, v spojeni s dalsimi cviceniami a pohladmi v tejto knihe, umoznuje efek- tivnejsie vyuzivat oblasti spojene s vnimanim ,,Ja" a jazyka. Spustace a ako s nimi pracovat Jednou z velmi beznych situacii, v ktorych su zrucnosti sebaregulacie velmi uzitocne, su okamihy, ked sa v nas aktivuje nejaky spustac. Ide o situacie, ked zdanlivo maly podnet sposobi disproporcialnu reakciu: napriklad, ked nas partner alebo nasa partnerka utrusia nejaku celkom neskodnu poznam- ku o niecom, co sme urobili, a my nato vybuchneme. Z objektivneho pohla- du tretej osoby takato udalost casto posobi tak, ze robime z komara somara. Ak napriklad Cindy hravo siahne do vlasov svojho manzela Johna a povie: ,,Trochu ti to tu redne, drahy," naco jej manzelovi hnevom scervenie tvar a za 126 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI pritomnosti celeho svojho volebneho timu okamzite zareaguje slovom, kto- re by ste v slovniku nenasli, ide o priklad tohto fenomenu. Ak sa chcete naucit so spustacmi pracovat, prvy krok je naucit sa iden- tifikovat, ze sa spustac aktivoval. Marc Lesser, ktory posobi ako trener vr- cholovych manazerov, ponuka tento kratky zoznam veci, na ktore sa oplati davat pozor: Telo: dychanie sa stava plytkym, srdce prudko bije a objavuje sa po- cit nevolnosti v zaludku. Emocie: zazivate reakciu utek - utok, ci uz v podobe efektu ,,srny pred svetlami bliziaceho sa auta", alebo emocionalneho vybuchu (co Goleman pomenoval slavnym vyrazom ,,unos amygdaly"). Myslienky: citite sa ako obet, objavuju sa pocity viny a odsudzova- nia, mate problem davat pozor na to, co sa deje. Spustace v sebe takmer vzdy ukryvaju dlhu historiu. Ked nejakemu spusta- cu podlahneme, je to velmi casto preto, lebo tento impulz privolava nieco z minulosti a objavuje sa pocit typu ,,a-uz-to-urobila-zase". Spustace su cas- to spojene s nasim pocitom vlastnej neschopnosti, niecoho, co nedokaze- me a co je pre nas zdrojom bolesti, nieco ako odhaleny nerv. Ak napriklad citim neistotu tykajucu sa vykonu, ktory podavam v praci, moze sa stat, ze ak moja sefka spomenie, ze ju trochu trapi pomaly postup jedneho z mojich projektov, moze tak aktivovat moj vnutorny spustac. Naopak, ak som si cel- kom isty, ze odvadzam dobru pracu, budem na poznamku mojej sefky rea- govat celkom inak. Transsibirska magistrala (alebo dvakrat sa nadychni, potom reaguj) Tu je jedno cvicenie, ktore je uzitocne na zvladanie spustacov. Hovorime mu ,,Transsibirska magistrala" (Siberian North Railroad). Pouzit ho mozeme nielen v pripade spustacov, ale tiez vzdy, ked musime pracovat s negativny- mi alebo stiesnujucimi emociami. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 127 Toto cvicenie ma ? krokov: . Zastav sa (Stop). ?. Dychaj (Breathe). ?. Vsimni si (Notice). ?. Premysli (Reflect). ?. Reaguj (Respond). Jedna z ucastnicok nasho kurzu, Jennifer Bevan, prisla s mnemotechnic- kou pomockou, podla ktorej sme nakoniec cvicenie pomenovali. Z prvych pismen tychto piatich krokov vytvorila spojenie SiBerian North RailRoad. Paci sa mi tiez obraz, ktory tato mnemotechnicka pomocka vyvolava. Ked sa uprostred vsetkej tej horucavy emocionalneho spustaca potrebujete rych- lo schladit, ake lepsie miesto by ste nasli, nez je prave sibirska tajga, jedno z najchladnejsich a najodlahlejsich miest na svete? Prvym a najdolezitejsim krokom je ,,zastavit sa". Vzdy, ked citite rozbie- hajuci sa spustac, jednoducho sa zastavte. Preruste ho. Tato zrucnost poza- stavit sa hned ako spustac nastupuje, je velmi dolezita. Len na okamih ne- reagujte. Tento okamih sa nazyva posvatna pauza. Je zakladom pre vsetky nasledujuce kroky. Ak si z celej techniky zapamatate len jediny krok, zapa- matajte si tento jeden. Takmer vo vsetkych pripadoch tento jediny krok staci na to, aby veci prebehli omnoho lepsie. Dalsim krokom je dychanie. Ked sustredime mysel na dych, posilnujeme nasu posvatnu pauzu. Navyse, vedome dychanie, najma ak dychame zhlbo- ka, upokojuje telo aj mysel. Po dychani nasleduje vsimnutie. Vsimajte si svoje emocie a urobte to zame- ranim pozornosti na vase telo. Ake pocity v tele vyvolavaju? V tvari, krku, ple- ciach, hrudi, v chrbtovych svaloch? Vsimnite si zmeny napatia a teploty. Pou- zite bdelu pozornost a pozorujte ich z okamihu na okamih, bez posudzovania. Najdolezitejsie v tomto okamihu je zazivat emocionalne komplikacie jednodu- cho ako fyziologicky jav, nie existencialny jav. Ak napriklad prave zazivate hnev, vase pozorovanie nie je ,,som nahnevany" ale ,,zazivam vo svojom tele hnev". Teraz premyslajte. Odkial emocia prichadza? Je za nou nejaka historia? Suvisi s nejakym pocitom vlastnej neschopnosti? Jednoducho vneste do 128 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI situacie perspektivu, bez toho, aby ste teraz posudzovali, ci je spravna alebo nie. Ak sa tato skusenost tyka druhej osoby, postavte sa do jej pozicie a po- zrite sa na situaciu jej ocami. Zamyslite sa nad tymito vyrokmi: Vsetci chcu byt stastni. Tato osoba si mysli, ze jej spravanie jej nejakym sposobom prinesie stastie. Opat, vneste do situacie viac perspektivy, bez toho, aby ste teraz posudzova- li, ci je spravna alebo nie. Nakoniec sa venujeme odpovedi. Pomyslite na rozne sposoby, ako by ste mohli zareagovat, aby tato situacia viedla k niecomu pozitivnemu. Nemusite to naozaj urobit - staci, ked si predstavite, ako by vyzerala ta najlaskavejsia, najpozitivnejsia odpoved. Predtym nez si pocas kurzov Search Inside Yourself tuto techniku vysku- same, poziadame ucastnikov, aby si hovorili o situacii, ked sa nechali spusta- com uniest. Je to pre nich priprava na cvicenie, ktore potom nasleduje. Ob- vykle ich nechame vytvorit skupiny po troch a kazda osoba v skupine ma dve minuty na kratky monolog. Predmetom monologu je: Opiste situaciu, v ktorej ste mali skusenost so spustacom. . O aku situaciu islo? ?. Ake pocity sa vo vas objavili? Aky bol uplne prvy pocit - hnev alebo utiahnutie sa? ?. V ktorej casti tela ste spustac citili, citite ho aj teraz? Ak si chcete cvicenie vyskusat sami doma, odporucam spomenut si na po- slednu situaciu, v ktorej ste zazili spustac, a potom si polozte uvedene otaz- ky. Pripravite sa tak na nasledujucu meditaciu. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 129 TRANSSIBIRSKA MAGISTRALA Upokojenie pozornosti Zacnite tym, ze sa trikrat zhlboka nadychnete a vydychnete. Jemne nasmerujte pozornost na dych. Uvedomujte si nadych, vydych a priestor medzi nimi. Negativna emocia Teraz na dve minuty preradme do rezimu negativnej emocie. Spomente si na nejaku neprijemnu udalost, ked ste zazivali frustraciu, hnev, citili sa ublizeni, alebo na zazitok toho, ako ste sa nechali uniest spus- tacom. Skuste, ci dokazete tuto udalost a s nou suvisiace emocie znovu prezit vo svojej mysli. Zvladanie negativnej emocie Teraz si v mysli precvicime nasu strategiu reakcie. Budeme tomu venovat sedem minut. Prve dva kroky su: zastavit sa a dychat. Ked sa nam podari sa pri nastu- pujucom spustaci zastavit, dostali sme sa do posvatnej pauzy. Podme teraz tuto pauzu posilnit tym, ze zameriame pozornost na dych a nebudeme na emocie reagovat. Ak chcete, mozete teraz skusit dychat pomaly a zhlboka. Teraz v tejto pauze ostanme na dalsich 30 sekund. (30-sekundova pauza) Nasledujucim krokom je vsimnutie. Vsimame si tak, ze emocie zazivame vo svojom tele. Zamerajte pozornost na telo. Ako pocitujete rusivu emociu v tele? V tvari? V krku, pleciach, hrudi, chrbte? Vsimajte si akekolvek zmeny v napati tela a v teplote. (pokracovanie) 130 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Zazivajte ich bez posudzovania. Najdolezitejsie je skusit vnimat emocio- nalne komplikacie jednoducho ako fyziologicke javy, nie ako existencialne javy. Nie je tu napriklad skusenost ,,som nahnevany". Je to ,,zazivam vo svo- jom tele hnev". Teraz si nechajme minutu na zazivanie fyziologie emocii v tele. (minutova pauza) Teraz premyslajme. Odkial emocia prichadza? Je za nou nejaka historia? Ak sa tato skusenost tyka druhej osoby, postavte sa do jej pozicie a pozerajte sa jej ocami. Zamys- lite sa nad tymto vyrokom: ,,Vsetci chcu byt stastni. Tato osoba si mysli, ze jej spravanie jej nejakym sposobom prinesie stastie." Uvedomte si tuto sirsiu perspektivu bez toho, aby ste posudzovali, ci je spravna alebo nie. (30-sekundova pauza) Teraz reagujeme. Pomyslite na rozne sposoby, ako by ste mohli odpovedat, aby situacia viedla k pozitivnemu vysledku. Nemusite to naozaj urobit - staci, ked si predstavite tu najlaskavejsiu, najpozitivnejsiu odpoved. Ako by vyzerala? Venujme si teraz trochu casu, mozno jednu minutu, na vytvorenie ta- kejto odpovede. (minutova pauza) Navrat k ukotveniu Vratme sa teraz na dve minuty k sucasnemu okamihu. Obratte pozornost spat na svoj dych. (kratka pauza) Zovrite teraz ruku v past, drzite v nej akekolvek pozostatky emocii, ktore ste zazivali. Pomaly ju otvarajte, uvolnujte prsty a nechavajte tuto energiu odist. Znovu vratte pozornost spat na telo alebo na dych, podla toho, co vam dava viac stability. A teraz takymto sposobom nechajte upokojit svoju mysel pocas posled- nej minuty. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 131 Pocas kurzov vzdy bezprostredne po tomto cviceni robime vo dvojiciach bdelu konverzaciu (pozri v tretej kapitole), vdaka comu maju vsetci prilezi- tost skusenost lepsie spracovat. Ten kto chce, moze hovorit o tom, k akemu pribehu sa v cviceni vratil, a podelit sa o svoje skusenosti. Kto o tom nechce hovorit, moze rozpravat o tom, aky mal pocit z procesu samotneho. V takychto umelych podmienkach trva spominanych pat krokov zhruba sedem minut. V realnej situacii moze cely proces trvat len niekolko sekund, co nie je vela, pokial nemate dostatocnu prax. Mozete preto tuto techniku trenovat aj retroaktivne. V takom pripade sa poslednym dvom krokom (pre- mysli a reaguj) venujete, az ked sa situacia so spustacom skonci. Ucinok pr- vych troch krokov (zastav sa, dychaj a vsimni si) mozno posilnit cvicenim bdelej pozornosti v sede. Posledne dva kroky (premysli a reaguj) je najlep- sie trenovat v skutocnych situaciach. Vzhladom na to, ako rychlo sa taketo epizody odohravaju, je ich trening v realnom case narocny, rovnako ucinne vsak je, ak to urobite ,,off-line", retroaktivne. Cim viac casu budete takemuto ,,off-line" treningu reflexie a odpovede venovat, tym lepsie sa vam bude darit aplikovat ich aj bezprostredne v skutocnych situaciach. ,,Mam pre vas dobre spravy, sudruhovia. Politbyro sa rozhodlo pomoct vam pri praci s negativnymi a stiesnujucimi emociami a vyvinulo uzitocnu mnemotechnicku pomocku..." 132 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Nabuduce, ked sa vo vas rozbehne nejaky spustac, nezabudnite sa za- stavit a nadychnut sa sviezeho vzduchu piatich krokov ,,Transsibirskej magistraly". Ako nezaskrtit svoju svokru Derek, jeden z ucastnikov nasho kurzu Search Inside Yourself, ktory nemal ziadne predchadzajuce skusenosti s treningom bdelej pozornosti, mi roz- praval o tomto svojom zazitku: Moja svokra zabudla zabrzdit sportovy kocik s mojou dvadsatmesacnou dcerkou. Kocik sa dal do pohybu, rozbehol sa dole prijazdovou cestou k nasmu domu a nakoniec narazil do jedneho z nasich aut. Vdaka vasmu kurzu som na nu nevyletel, a namiesto toho, aby som povedal nieco hlupe, som sa dvakrat zhlboka nadychol a zdrzal sa komentara. Este lepsie bolo, ze som to urobil takmer automaticky, zameral som pozornost na dych na konceku svojho nosa a vsetko to jednoducho fungovalo. Dokonca som pozoroval aj to, ako sa mi rozbuchalo srdce a objavil sa tazivy pocit v zaludku. Bolo to uzasne. Ak budes niekedy potrebovat ako priklad pribehy o ludoch s vybusnou povahou (to som ja), ktorym obvykle usta reaguju rychlejsie nez mozog a ktorym sa podarilo uspesne vyuzit program Search Inside Yourself, aby nezaskrtili svoju svokru, mozes pouzit tento moj pribeh. Derekovi sa vtedy podarilo nielen zadrzat sa, aby v tom okamihu nepovedal nieco hlupe, dokazal si tiez potom uvedomit, ako hrozne sa jeho svokra mu- sela citit, a jej neopatrnost jej odpustil s niekolkymi laskavymi slovami. Pod- la toho co viem, nazivali spolu odvtedy stastne az naveky. (Derekovo meno som v tomto pribehu pozmenil, aby som ho ochranil pred vsetkymi svokra- mi sveta.) JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 133 Dalsie moznosti ako pracovat so spustacmi Technika ,,Transsibirskej magistraly" sa da chapat ako strategia emocional- nej sebaregulacie, ktora sa zacina ovladanim pozornosti a v priebehu urci- teho casoveho useku sposobuje kognitivnu zmenu. Z tohto uhla pohladu ju potom mozete chapat ako vseobecny ramec, do ktoreho mozete zapojit dal- sie techniky prace so spustacmi. S tymto napadom prisiel Philippe Goldin, ktory sa inspiroval resersou akademickych clankov, ktorej autormi boli Ke- vin Ochser a James Gross.? Ako vidite na nasledujucej scheme, casova os sa zacina od spustacej uda- losti a smeruje zlava doprava. Zaciname ovladanim pozornosti, no postupne sa posuvame stale vacsmi ku kognitivnej zmene. DALSIE SPOSOBY AKO PRACOVAT SO SPUSTACMI Spustac Kontrola pozornosti Kognitivna zmena Cas Akceptacia a ochota zazivat emociu sietovanie humor a zvedavost Nasadenie pozornosti upokoj mysel pozoruj telo pocitaj do desat zhlboka dychaj mysli na nieco ine Zmena perspektivy, reinterpretacia vyznamu situacie suvislosti s vlastnou minulostou uvedom si perspektivu druhych ludi vsimaj si pozitivne stranky laskavost a sucit 134 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Vo faze ovladania pozornosti, pocas okamihov nasledujucich bez- prostredne po tom, ako sa nastartoval spustaci mechanizmus, odporuca- me zastavit sa, dychat a vsimat si - vsetky tieto tri kroky zodpovedaju upo- kojeniu mysle a pozorovaniu emocionalnych skusenosti v tele. Patri sem este niekolko dalsich veci, ktore mozete vyskusat, a mozno vo vasom pri- pade budu este ucinnejsie. Jednou z nich je znama technika ,,pocitania do desat", ktora predstavuje o nieco zamernejsi sposob ako vytvorit posvat- nu pauzu. Tento pristup ma tiez tu vyhodu, ze v medzicase sa vasa pozor- nost moze sustredit na nieco ine, co ju kratkodobo odvadza od emocii, az kym opat nie je schopna so situaciou pracovat. Dalsou technikou je zacat zhlboka, pomaly dychat. Hlboke dychanie ma upokojujuci efekt, pravde- podobne preto, lebo posobi na tzv. tulavy nerv, o ktorom sa vie, ze znizuje pulz a krvny tlak (latinsky sa tento nerv nazyva nervus vagus, a ja sa do- mnievam, ze ide o telesny protipol dalsieho nervu s opacnym ucinkom, tzv. nervus las vegasus). A nakoniec, ak je toho vsetkeho privela, mozete docasne svoju pozornost obratit na nieco, co so spustacom vobec nesuvisi, napriklad tak, ze budete uprene pozerat do casopisu, ktory drzite v ruke, alebo sa jednoducho ospravedlnite a odidete na toaletu (podla hesla ,,ne- musis tu trcat, mozes ist cikat"). Ovladanie pozornosti je dobra a uzitocna vec, sama osebe vsak cas- to nestaci. Dokonca aj ked je vasa mysel natolko vytrenovana, ze doka- zete velmi rychlo pustit stiesnujuci pocit a vratit sa do pokojneho stavu, moze sa stat, ze problemy, ktore sa za spustacom skryvaju, ostanu nevy- riesene a v buducnosti mu opat budete vystaveni podobnym sposobom. Je preto potrebne pracovat aj s kognitivnou zmenou. Pod kognitivnou zme- nou rozumieme zmenu perspektivy a reinterpretaciu vyznamu situacie. Takmer vzdy to znamena vidiet veci objektivnejsie a s vacsou davkou su- citu k sebe samemu i k ostatnym. Ako kognitivne techniky odporucame kroky reflexie (premysli) a budovania odpovede (reaguj), ktore spocivaju v tom, ze sa zamyslime nad tym, ako dany spustac suvisi s nasou minulos- tou a ako to musi vyzerat z pohladu druheho cloveka, a potom sa rozhod- neme, ako by vyzerala nasa optimalna reakcia v pripade, ze by sme mali na vyber. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 135 Ak to pre vas bude uzitocne, mozete sa navyse pokusit najst v spustaci aj nieco pozitivne. Dajme tomu, ze ste na jednom z prvych rande so svojim no- vym priatelom ci novou priatelkou a podarilo sa vam v jeho/jej pritomnosti stratit nervy a vybuchnut. Intenzita emocii prekvapila aj vas. To je dokona- ly okamih nechat veci upokojit a vytvorit priestor, v ktorom o tom mozete spolu hovorit. Tato situacia ponuka tiez prilezitost pre vasho priatela, aby vas spoznal lepsie ako cloveka. Moze to tiez byt prilezitost na sebaobjavo- vanie. Ak ste uz napriklad relativne zdatni v meditacnych cviceniach a nie- co, co vas sef povie, sa vas hlboko dotkne (,,citim sa, akoby som mal zno- vu pat rokov"), prave ste dostali cennu informaciu o tom, na ktore aspekty svojho cvicenia by ste sa mali sustredit. Nakoniec, pokrocilejsie, no zato na- najvys ucinne cvicenie je v takejto situacii aplikovat laskavost a sucit. Bude- me o tom hovorit blizsie v ?. a ?. kapitole. Poslednou castou celej skladacky je generovanie ochoty emocie zazivat a akceptovat - v urcitom zmysle to znamena otvorit svoje srdce a mysel do takej miery, ze sa stanu dostatocne velkymi nato, aby bez usilia dokazali pojat akukolvek emociu, tak ako obloha, ktora bez namahy nesie akekolvek oblaky. Odporucame tu dve cvicenia, ktore tuto schopnost podporuju. Prvym z nich je nieco, co Marc Lesser nazyva ,,sietovanie" (meshing), pretoze pri tejto technike si predstavujeme, ze sme ako priepustna sietovi- na alebo pletivo. Ked sa zacnu vynarat silne pocity (napr. hnev, znechute- nie, strach), nechajte ich prejst cez vase telo. Mozete pozorovat, ako sa tie- to intenzivne pocity cez vas pohybuju bez toho, aby sa na vas zachytavali, a mozete vidiet, ze su niecim od vas oddelene. Druhe cvicenie pochadza odo mna. Spociva v tom, ze sa na svoj zivot pozeram ako na komedialny serial a ocenujem humor obsiahnuty v kazdej absurdnej situacii. V priebehu svojho zivota som sa ocitol v mnohych ne- prijemnych situaciach a vacsina z nich, najma tie, ktore som si zapricinil sam, by sa velmi dobre hodili ako sceny do nejakej zlej komedie. 136 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Pamatas si, ako si hovoril, ze sa neprijemne situa- cie snazis vidiet ako zabavny serial? Ano... Nuz, skusil som to doma... zena zrusila program pre nizku sledo- vanost... ale vobec to nefun- govalo. Preco? Od sebaregulacie k sebadovere Vzdy, ked zazivame neprijemne emocie, nasou instinktivnou reakciou je averzia. Tieto neprijemne pocity sa nam nepacia, chceme, aby sa stratili. V dosledku tejto averzie presuvame nase myslienky navonok a obraciame ich namiesto na nas samych na inych ludi alebo na externe prostredie. Ak napriklad mame pocit, ze nam niekto ublizil, dominantny motiv v nasich myslienkach bude to, aka hrozna tato osoba je - jednoducho preto, lebo sa tak chceme vyhnut zazivaniu neprijemnej emocie. Ak vsak pomocou bdelej pozornosti a dalsich cviceni k tomuto procesu neustale obraciame svoju pozornost, uvidime, ze nase externe orientova- ne negativne myslienky sa objavuju najma z nasej vlastnej averzie. Ak spo- lu s tymto pochopenim rozvinieme schopnost zazivat nase vlastne nepri- jemne emocie, mozeme potom skrotit tuto averziu, co nasledne upokoji JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 137 neproduktivne a obsedantne myslienky. Ked v sebe raz vytvorime schopnost skrotit taketo myslienky, zaroven tym posilnime aj svoje sebavedomie. V kapitole o sebauvedomeni sme uz hovorili o tom, ako sa sebavedomie objavuje z hlbokeho pochopenia nasich rezimov zlyhania a obnovy. Mam mysel programatora a tak sam pre seba zrucnost v sebaregulacii chapem ako ,,upgrade" mojho mechanizmu obnovy. Pretoze presne viem, akym spo- sobom sa system po zlyhani opat obnovi do funkcneho stavu, mozem mu doverovat aj v stave zlyhania - poznam totiz podmienky, za ktorych mozno system vratit do prevadzky dostatocne rychlo na to, aby zlyhanie nesposo- bilo ziadne nasledky. Ak by som navyse mohol mechanizmus obnovy este vylepsit, tak aby dokazal obnovu uskutocnit omnoho rychlejsie a cistejsie (a tak sposobit este menej problemov), mozem mu doverovat este viac - a mozem si tiez dovolit vystavovat ho zaujimavejsim a narocnejsim prostre- diam. V tomto zmysle mozeme cvicenia a techniky v tejto kapitole chapat ako ,,upgrade" nasho rezimu obnovy. Takymto sposobom cvicenia a techniky v tejto kapitole zvysuju nase sebavedomie. Jason, ucastnik kurzu Search Inside Yourself, sa naucil, ako vyuzivat po- chopenie sebaregulacie na posilnenie svojho sebavedomia. Sam seba poznal ako cloveka, ktory sa extremne lahko nechaval uniest roznymi spustacmi a v dosledku toho sa casto ocital v neprijemnych spolocenskych situaciach. V priebehu nasho kurzu zistil, ze tieto situacie nemusia mat dlhe trvanie - stacilo, ze sa naucil, ako preniest pozornost na dychanie a prestat krmit svo- je prisery. Zistil, ze staci, aby pokojne zazival neprijemnost ,,zbavovania sa veci" a patnast az tridsat minut nechal ,,telo resetovat" a potom sa jeho ,,po- hlad na veci znovu otvoril" a mysel bola opat dostatocne jasna nato, aby do- kazal logicky uvazovat. Postupne tiez zistil, ze cas potrebny na ,,resetovanie" sa pomocou treningu bdelej pozornosti skracuje. Nakoniec zistil, ze si uz v takychto situaciach moze doverovat. Vsetko to malo este jeden nezamyslany pozitivny vysledok. Ako povedal: ,,Keby som sa toto vsetko nebol naucil, bol by som dal vypoved a potom to lutoval." Jason je sikovny programator a jeho rozhodnutie preto bolo uzitoc- ne nielen pre neho, aj Google ma uzitok z toho, ze s nami zostal. 138 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ako sa s emociami skamaratit Sebaregulacia je v konecnom dosledku o tom, ako sa s nasimi emociami ska- maratit. Vsetky cvicenia a techniky, ktore sme v tejto kapitole spomenuli - Transsibirska magistrala, ako nekrmit prisery, vidiet v spustacoch nieco po- zitivne a tak dalej - to vsetko ukazuje, ako sa s emociami spriatelit. Presvedcivy osobny priklad toho, ake to je spriatelit sa so svojimi emo- ciami, pochadza od Mingjura Rinpocheho. Do trinastich rokov trpel inten- zivnymi zachvatmi paniky. Jedneho dna, ked ako trinastrocny v ustrani me- ditoval, rozhodol sa pozriet svojej panike priamo do oci. Uvedomil si, ze su dva sposoby, ktorymi moze svoje zachvaty paniky este viac posilnit a prehl- bit: ak sa k nim bude spravat, akoby boli jeho sefom a posluchat vsetky ich prikazy, alebo ak sa k nim bude spravat, akoby boli jeho nepriatelom a priat si, aby sa stratili. Mingjur sa teda rozhodol, ze sa namiesto toho pokusi so svojimi zachvatmi paniky spriatelit; neprijimat ich prikazy a tiez si nepriat, aby odisli, ale dovolit im prist a odist, tak ako sa im bude chciet, a medzitym sa k nim spravat s laskavostou. Po troch dnoch sa panika vytratila, natrvalo. ,,Panika sa stala mojim najlepsim priatelom, no po troch dnoch bola prec. Teraz mi moj priatel chyba," povedal mi raz polozartom. Takto opisuje po- chopenie, ktore si z cvicenia odniesol: Pocas troch dni som ostal sediet vo svojej izbe a meditoval... postupne som zacal rozpoznavat, ake chabe a prechodne v skutocnosti boli myslienky a emocie, ktore ma cele roky trapili, a ako sa male problemy menia na velke, ked sa na ne fixujeme. Vdaka tomu, ze som len potichu sedel a pozoroval, ako rychlo a v mnohych ohladoch nelogicky moje myslienky prichadzali a odchadzali, zacal som bezprostrednym sposobom rozpoznavat, ze zdaleka neboli take pevne a skutocne, ako sa zdalo. A ked som zacal pustat svoju vieru v pribeh, ktory, ako sa zdalo, ze rozpravaju, zacal som vidiet ,,autora" za nimi - nekonecne rozlahlu, nekonecne otvorenu bdelost, ktora je samotnou prirodzenostou mysle.? JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 139 Velky perzsky sufijsky basnik Rumi opisuje mysel spriatelenia sa s emociami vo svojej slavnej basni ,,Hostinsky dom": Tato ludska bytost je hostinsky dom a kazde rano prichadzaju novi hostia. Radost, depresia, zlovola nejaky prechodny okamih vedomia prichadza ako necakana navsteva. Privitaj a zabavaj ich vsetky! Aj keby to bol krdel zialov, ktory sa, pustosiac, prezenie tvojim domom a vyprazdni ho od nabytku, i tak sa ku kazdemu z hosti spravaj s uctou. Mozno cisti miesto pre akesi nove potesenie. Temne pomysly, hanba a zloba, stretni ich vo dverach so smiechom a pozvi ich dnu. Bud vdacny za kazdeho, co prichadza, pretoze vsetci poslani boli z poza, aby ti ukazali cestu. Nechal som sa inspirovat Rumim a Mingjurom, a ako programator predstie- rajuci, ze je basnikom, chcel by som tuto kapitolu zakoncit svojou vlastnou basnou, ktoru som nazval ,,Moje prisery": Moje prisery prichadzaju vo vsetkych moznych tvaroch a velkostiach. V priebehu rokov som sa naucil, ako sa s nimi poratat. Nechavam ich odist. 140 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Prve necham odist moje prianie potlacit ich. Ked ku mne zavitaju, vezmem ich na vedomie. A necham ich byt. Potom pustam svoj instinkt ociernovat ich. Snazim sa ich pochopit. Vidim ich take, ake su. Su puhe vytvory mojho tela a mysle. Trochu si ich doberam. Zartujem s nimi. Zart aj na nich obraciam. A nechavam ich hrat sa. Potom pustam svoju tuzbu krmit ich. Mozu sa hrat, kde sa im ziada, no pokrm u mna nenajdu. Ak chcu, mozu ostat hladovat. Nechavam ich zostat kolko chcu. Potom vsak vyhladnu naozaj. A raz odidu. Nakoniec, pustam svoju tuzbu zadrzat ich. Mozu odist, kedy chcu. Nechavam ich ist. Som slobodny. Nateraz. Nepremozem ich. Ony nepremozu mna. Zijeme spolu. V sulade. JAZDITE NA EMOCIACH AKO NA KONI 141 ,,Viem, ze ste teraz dobri kamarati a tak dalej, ale musia k nam chodit tak casto?" KAPITOLA SIESTA O dosahovani ziskov, o tom, ako v kajaku preplavat ocean a o umeni menit svet Umenie sebamotivacie ,,Ta najctihodnejsia, najjasnejsie pochopena, osvietena a spolahliva konstanta sveta znie: nielen ze chceme byt stastni, ale chceme byt len stastni. Vyzaduje si to nasa prirodzenost sama." -- SVATY AUGUSTIN V tejto kapitole si na pomoc musime privolat skutocneho odbornika na motivaciu. Nastastie, takuto osobu sme nasli - a ste nou prave vy. Ste na celom svete tym najvacsim odbornikom, ktory najlepsie dokaze objavit, co prave vas motivuje. Uz teraz poznate svoje najhlbsie hodnoty a moti- vacie. Jedine, co v tejto kapitole chceme dosiahnut, je pomoct vam v ich objavovani. Potesenie, vasen a vyssi vyznam Pribeh Tonyho Hsieha je pre mna naozaj inspirujuci. Ked mal dvadsatstyri rokov, predal spolocnost LinkExchange, ktoru zalozil niekolko rokov pred- tym, Microsoftu za ?? milionov dolarov. Neskor sa stal generalnym ria- ditelom spolocnosti Zappos a takmer na zelenej luke z nej vybudoval spo- locnost s miliardovym rocnym objemom predaja. Ale jeho podnikatelsky uspech nie je to, cim ma inspiruje. Inspiruje ma, ako mudro, zrucne a odvaz- ne vyuzil stastie v korporatnom prostredi. Tony prisiel na to, ze tajomstvom uspechu spolocnosti Zappos bude ,,prinasat stastie", co je tiez nazov knihy, ktoru napisal (Delivering Happiness). Vytvoril firemnu kulturu orientovanu na stastie zamestnancov: ked su zamestnanci stastni, poskytuju potom za- kaznikom najvyssiu uroven sluzieb v ramci svojho odvetvia a stastni zakaz- nici v Zappose minu viac penazi. Inymi slovami, stastie nie je len nieco, co je pekne, ked ho mame - je ustrednym bodom obchodnej strategie firmy Zappos a zakladnym kamenom jej uspechu. To je naozaj inspirujuce. Tony ponuka niekolko vynikajucich postrehov na temu stastia v kon- texte podnikania. Rozlisuje tri druhy stastia: potesenie, vasen a vyssi vyznam. . Potesenie: Pri tomto druhu stastia sa vzdy nahaname za potesenim, ktore bude aspon take, ako to predtym. Je to druh stastia, ktory najcastejsie zazivaju rockove hviezdy, je totiz velmi tazke, udrzat si ho dlhsie, pokial nezijete zivotom rockovej hviezdy. ?. Vasen: Tiez znama ako flow, plynuly stav, v ktorom za jednym okamihom spickoveho fungovania nasleduje druhy okamih spickoveho fungovania, a cas jednoducho plynie. ?. Vyssi vyznam: Byt sucastou niecoho, co je vacsie nez ste vy sami a zaroven ma pre vas vyznam. 143 144 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Na tychto troch druhoch stastia je zaujimave, ze maju roznu uroven udr- zatelnosti. Udrzat si stastie z potesenia je velmi narocne. V okamihu, ked prijemny stimul ustane, alebo ked si nan navyknete, vracia sa uro- ven vasho stastia do vasho rovnovazneho bodu. Stastie, ktore sa objavuje z plynuleho fungovania (flow), je omnoho udrzatelnejsie a je menej prav- depodobne, ze on pridete v procese habituacie. V porovnani s nimi je stastie vyrastajuce z vyssieho vyznamu vysoko udrzatelne. Tonyho, a tiez moja, skusenost je taka, ze tato forma stastia je extremne odolna a moze pretrvavat po velmi dlhy cas - najma v pripade, ak ma dany vyssi vyznam altruisticke korene. Zaujimave je, ze instinktivne sa nahaname za chvilkovym potesenim a ve- rime pritom, ze ide o zdroj trvalo udrzatelneho stastia. Mnohi z nas travia vac- sinu svojho casu a energie nahananim sa za potesenim, niekedy si vychutna- vame plynuly stav optimalneho fungovania a z casu na cas sa zamyslime nad vyssim vyznamom. Tonyho pohlad na vec naznacuje, ze v skutocnosti by sme mali robit presny opak. Vacsinu svojho casu a energie by sme mali venovat praci na vyssom vyzname, niekedy sa tesit z plynuleho fungovania a z casu na cas si vychutnat potesenie rockovej hviezdy. Bola by to ta najlogickejsia cesta k udrzatelnemu stastiu, prinajmensom v kontexte nasho pracovneho zivota. Tento pohlad tiez naznacuje, ze najlepsi sposob ako najst motivaciu k praci, je najst si nas vlastny vyssi vyznam. Ked vieme, co si cenime najviac, a co nam dava najviac vyznam, potom vieme aj to, ktora cast nasej prace slu- zi nasmu vyssiemu vyznamu. Ked sa tak stane, nasa praca sa pre nas moze stat zdrojom udrzatelneho stastia. Budeme ju potom robit radi, staneme sa v nej preto velmi dobri a vdaka tomu sa budeme moct coraz castejsie tesit z plynulosti, z plynuleho stavu optimalneho fungovania (flow). A nakoniec, ked sa v nasej praci staneme naozaj dobrymi, mozeme ziskat uznanie. Ob- cas sa nam ho moze dostat tiez v obrovskych davkach, napriklad v podobe velkych bonusov, podakovania od viceprezidenta spolocnosti, novinoveho clanku v New York Times alebo podakovania od Dalajlamu. To je potom to prilezitostne stastie rockovej hviezdy, ktore je ako cukrova poleva na kola- ci nasej motivacie. V okamihu, ked pracujeme na nasom vyssom vyzname, praca samotna sa stava odmenou (ale ak sa nad tym prave teraz zamyslas, drahy sef, prilezitostny poriadny sek s odmenami potesi tak ci tak). O DOSAHOVANI ZISKOV... 145 Motivacia v troch jednoduchych krokoch V tejto kapitole predstavime tri techniky motivacie: . Zosuladenie: Spociva v zosuladeni vasej prace s vasimi hodnotami a vyssim vyznamom. ?. Formovanie vizie: Ako vidiet buducnost, ktoru si prajeme. ?. Odolnost: Schopnost prekonat prekazky na ceste. Kombinacia tychto troch technik vam, podla nas, ponukne uceleny subor nastrojov, ktore vam mozu pomoct zistit, ako chcete zit svoj zivot, rozvinut cestu, ktora k tomuto cielu povedie, a orientovat sa na tejto ceste pocas toho, ako po nej budete kracat. Zosuladenie Dobre zaplatena zabava Zosuladenie znamena, zosuladit svoju pracu so svojimi hodnotami a s vyssim vyznamom. Napoly zartom hovorim, ze zosuladenie znamena, prist na to, ako by ste odteraz az do konca zivota nemuseli pracovat a nadalej za to dostavali zapla- tene. Tajomstvo spociva v tom, ako vytvorit situaciu, v ktorej je vasa praca nieco, co robite pre radost. Robite to tak ci tak zo zaluby a len zhodou okol- nosti vas za to niekto plati (kedze ste mili ludia, nepoviete nie, ked vam chcu zaplatit). Poznam mnohych uspesnych a velmi produktivnych ludi, ktori sa v tejto situacii nachadzaju. Taky Warren Buffett je slavnym prikladom cloveka, ktory stale pracuje... hmm, zabava sa, aj v osemdesiatke. Norman Fischer mi raz povedal, ze cely zivot ani jeden den nepracoval, a je pritom jednym z najvyhladavanejsich ucitelov zenu v celej krajine a je zaneprazdne- nejsi nez vacsina ludi zo Silicon Valley, ktorych poznam. Ked sa pozriem na ludi v mojom okoli, tak pre vacsinu spickovych vyvojarov, ktorych poznam, je v skutocnosti kodovanie zabava. Do firmy sa chodia venovat svojmu ko- nicku a dostavaju za to zaplatene. 146 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Praca tohto typu bude mat prinajmensom jednu z nasledujucich dvoch kvalit, a velmi casto obidve: . Svoju pracu povazujete za nieco hlboko zmysluplne. ?. Vyvolava vo vas stav plynuleho fungovania (flow). Samozrejme, je to celkom v sulade s hierarchiou potesenia, vasne a vyssieho vyznamu, ktory navrhol Tony Hsieh. Ked som povedal, ze zosuladenie zna- mena najst sposob, ako uz nikdy nepra- covat, a aj tak dostavat zaplatene ... mal som na mysli, najst pracu, ktora ta naozaj bavi. Ale z cisto technickeho pohladu aj na povalovanie vynakladam urcite usilie! Stav plynuleho fungovania Urcite som nemal na mysli scenar, v ktorom ta bavi nerobit vobec nic! Plynulost, znama aj ako flow, je taka dolezita, ze sa oplati jej venovat podrob- nejsie. Daniel Goleman ju nazyva tiez ,,absolutnym motivacnym faktorom". Flow je stav spickovej vykonnosti, ktory ako prvy opisal Mihaly Csikszent- mihalyi, ktory pozorovanim tohto fenomenu u roznych jedincov stravil viac No vidis? O DOSAHOVANI ZISKOV... 147 nez dve desatrocia. Csikszentmihalyi ho opisuje ako stav, v ktorom ,,sme cel- kom ponoreni do aktivity pre nu samotnu. Ego odpada a cas leti. Kazdy cin, kazdy pohyb a kazda myslienka celkom neomylne vyplyva z predchadzaju- ceho okamihu, podobne ako v dzeze. Zapaja sa cela vasa bytost a vy svoje schopnosti vyuzivate celkom naplno."? Tento stav bytia je znamy aj medzi sportovcami, ktori mu hovoria, ze su ,,v zone". Flow bol pozorovany v mno- hych roznych oblastiach ludskej aktivity, zazivaju ho horolezci, chirurgovia, ktori robia operacie mozgu, uctovnici triediaci financne vykazy a dokonca aj meditujuci pocas meditacie v sede (v skutocnosti flow mozno opisat tiez ako ,,zen v akcii"). Flow sa objavuje, ked vykonavana uloha specifickym sposobom zodpo- veda urovni zrucnosti praktizujuceho: je dostatocne narocna, aby prenho ci pre nu predstavovala vyzvu, nie vsak natolko zlozita, aby sposobila presile- nie. Ak je uloha v porovnani s urovnou zrucnosti toho, kto ju vykonava, pri- lis jednoducha, dotycny sa bude nudit. Ak by naopak bola prilis zlozita, ob- javia sa u neho ci u nej obavy alebo pochybnosti. Flow sa objavuje vtedy, ked je uroven narocnosti ulohy tak presne akurat. Flow je stav sustredenej pozornosti, a preto sa v nom castejsie a s vacsou pravdepodobnostou ocitaju ludia, ktori maju rozvinutu schopnost sustredit sa, napriklad praktizujuci meditacie alebo experti na bojove umenia. Ak ste sa venovali cviceniam bdelej pozornosti v prvych kapitolach tejto knihy, gra- tulujem vam: uz ste na polceste tam. ,,Ale toto mi vzdy pomohlo plynuly tok obnovit..." 148 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Autonomia, majstrovstvo, vyznam Daniel Pink, autor niekolkych knih, ktore sa stali bestsellermi, navrhuje for- malny ramec, ktory elegantne doplna vsetko to, o com sme prave hovorili. Pink sa opiera o vysledky patdesiatich rokov vyskumu v oblasti behavioral- nych vied a na ich zaklade tvrdi, ze externe faktory, ako napriklad penia- ze, nepredstavuju tie najlepsie motivacne faktory na dosiahnutie vysokej vy- konnosti. Naopak, najlepsimi motivacnymi faktormi su veci, ktorym hovori ,,inherentne motivacne faktory" - ich vysledkom je motivacia, ktoru nacha- dzame sami v sebe. Skutocna motivacia sa sklada z tychto troch elementov: . ?. ?. Autonomia: Tuzba viest a smerovat svoj vlastny zivot. Majstrovstvo: Tuzba neustale sa zlepsovat v niecom, na com zalezi. Vyznam: Hlboka tuzba robit to, co robime, preto, aby sme prispievali k niecomu, co je vacsie nez my sami.? Dunckerova Uloha so svieckou (1945): Ucastnici experimentu dostanu pripinaciky, sviecku a skatulku zapaliek. Ich ulohou je pripevnit sviecku na stenu. A tu je riesenie: O DOSAHOVANI ZISKOV... 149 Vo svojom prispevku na konferencii TED? rozprava Pink fascinujuci pribeh o experimente, zalozenom na tzv. ,,Dunckerovej Ulohe so svieckou".? Za- danie tejto ulohy je jednoduche: ucastnici dostanu krabicku pripinacikov, sviecku a zapalky. Ich uloha znie: pripevnit sviecku na stenu. Vyriesit ulohu ludom obvykle chvilku trva, ale riesenie samotne je celkom jednoduche: vyprazdnite skatulku s pripinacikmi, postavi- te sviecku dovnutra a potom skatulku pripinacikom pripnete na stenu. Pri vyrieseni tejto ulohy spociva klucove kreativne ,,aha!" pochopenie v tom, ze aj skatulka je sucastou riesenia. Nie je to hned samozrejme: obvykle na pociatku skatulku vnimame len ako nieco, v com su ulozene pripinaciky. Kreativny krok je ten, ze si vsimneme aj druhu, nie samo- zrejmu moznost, ako skatulu vyuzit - je to trochu ako rozmyslat o ska- tulke, mysliac poza skatulku. ,,Pride mi to hrozne zatazko, mysliet vonku z krabice..." 150 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI A tu prichadza to zaujimave: predstavte si, ze ucastnikov pokusu nahodne rozdelite do dvoch skupin. Ucastnikom z prvej skupiny, hovorme jej ,,financne motivovana skupina", poviete, ze cim rychlejsie problem vyriesia, tym vacsiu sumu penazi dostanu ako odmenu. Ludom v druhej kontrolnej skupine povie- te, ze na konci dostanu tu istu sumu, nezavisle od toho, ako dlho im riesenie bude trvat. Vysledok je naozaj zaujimavy: financne motivovana skupina v ulo- he dosiahne horsie vysledky! Je to tak, chlapci a dievcata, externe motivacne faktory nielenze nepriniesli ziaden efekt, dokonca boli kontraproduktivne. Pockajte vsak, pribeh pokracuje dalej a stava sa este zaujimavejsim. V inom subore experimentov vedci ucastnikom spominane objekty (skatul ka pripinaci- kov, sviecka a zapalky) dali osobitne, pripinaciky zvlast a skatulku zvlast. V ta- komto pripade je ihned zrejme, ze aj skatulka je sucastou riesenia a riesenie si preto nevyzaduje spominany ,,aha!" kreativny okamih. V tomto pripade financ- ne motivovana skupina dosahuje lepsie vysledky ako kontrolna skupina. Zaver, ktory tento a mnoho podobnych experimentov naznacuje, znie: tra- dicne financne motivacne faktory su ucinne v pripade rutinnych uloh zaloze- nych na pravidlach; cize na poziciach, ktore nevyzaduju vela kreativity. V pripa- de prace, ktora si vyzaduje kreativitu alebo ine kognitivne zrucnosti, uz financ- na motivacia tak dobre nefunguje - a moze byt dokonca kontraproduktivna. Pre takyto druh prace su naozaj ucinne len inherentne motivacne fakto- ry: autonomia, majstrovstvo a tuzba po vyzname. V skutocnosti funguju tak dobre, ze dokonca dokazu premenit pracovne pozicie, ktore obvykle pripo- minaju utrpenie ocistca, na nieco, na co su ludia autenticky hrdi. Vynikaju- cim prikladom je tim zakaznickej starostlivosti firmy Zappos, ktory ma do- konca svoj vlastny nazov (Zappos Customer Loyalty Team) a jeho clenovia dostavaju velmi jednoduche zadanie: pomahajte zakaznikom, vyrieste prob- lemy, ktore zakaznici maju, a urobte to, ako len chcete. Tato volnost v kom- binacii s pozornostou venovanou profesionalnemu rozvoju pracovnikov a v kombinacii s ich firemnym mottom ,,prinasat stastie" robi pracu ludi zo ,,Zappos Timu zakaznickej vernosti" autonomnou, majstrovskou a vyznam- nou. Vysledkom je stastna skupina ludi a zakaznicky servis, ktory poskytuju, sa tesi vysokym oceneniam. Niekedy je dokonca hodnoteny este vyssie nez sluzby vo Four Seasons Hotels and Resorts.? O DOSAHOVANI ZISKOV... 151 Poznaj a zosulad sa Zosuladenie je postavene na sebauvedomeni. Ked sami seba poznate naozaj do hlbky, zacinate rozumiet svojim osobnym hodnotam, ucelom a priori- tam. Viete, co je pre vas naozaj dolezite a co vas naplna vyznamom. Vda- ka tejto jasnosti viete tiez, co vas robi stastnymi v kontexte prace a ako naj- lepsie by ste mohli nieco urobit pre dobro sveta. Budete potom vediet aj to, aku pracovnu situaciu by ste si pre seba priali vytvorit. Ked sa objavi ta spravna prilezitost, budete moct v praci dosiahnut autonomiu, majstrovstvo a vyznam. Vasa praca sa potom stane zdrojom vasho stastia. Tym zakladnym kamenom, na ktorom stoji, ,,Poznaj a zosulad sa!", je bdela pozornost. Aj keby ste nepouzivali ziadne ine cvicenie nez cistu bdelu pozor- nost, uroven sebauvedomenia, ktoru po urcitom case dosiahnete, vas povedie k zosuladeniu. Takze dobra sprava znie: staci aj bdela pozornost samotna. Este lepsou spravou je, ze existuju aj ine cesty, ako si pomoct vyjasnit si svoje hodnoty a vyssi vyznam. Jednou z nich je, hovorit o nich s inymi ludmi. Hodnoty a vyssi vyznam su relativne abstraktne temy a samotny akt ich verba- lizacie nas nuti uchopit ich v jasnejsej a hmatatelnejsej podobe. Dalsi sposob je viest si dennik. Aj tu funguje podobny mechanizmus - ked abstraktne idey verbalizujeme, stavaju sa jasnejsimi a hmatatelnejsimi. Skusenostou sme zisti- li, ze strukturovany pristup k tymto cviceniam moze byt velmi ucinny. Mnohi ucastnici nasich kurzov nam napriklad povedali, ze uzitocne prehlbenie jas- nosti nadobudli uz po niekolkych minutach vzajomneho rozhovoru. OBJAVOVANIE HODNOT A VYSSIEHO VYZNAMU Ak toto cvicenie robite sami doma, na zaciatok niekolko minut venujte pi- saniu dennika (cvicenie Pisanie dennika vo 4. kapitole) a zacnite pritom od jedneho alebo oboch tychto zaciatkov viet: Moje zakladne hodnoty su... Povazujem za dolezite... (pokracovanie) 152 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI V pripade, ze mate priatelov alebo rodinnych prislusnikov, ktori su ochot- ni vam pomoct (blahozelame), urobte vo dvojici alebo v trojici cvicenie bde- leho pocuvania (pozri 3. kapitolu). Striedajte sa pri rozpravani. Ten, kto bude rozpravat, zacina monologom, ktory moze byt lubovolne dlhy. Potom sa sku- pina zapoji do volneho rozhovoru, pocas ktoreho pocuvajuci mozu klast vy- jasnujuce otazky, alebo sa podelit o kratke komentare. Jedine pravidlo, ktore pocas rozhovoru plati, je, ze ten, kto povodne rozpraval, ma pri rozhovore prioritu, a ked hovori, nikto jeho alebo ju nemoze prerusovat. Navrhovane temy monologu: Ake su tvoje zakladne hodnoty? Co povazujes za dolezite? Ked uz vsetci mali prilezitost hovorit, venujte sa nejaky cas metakon- verzacii a hovorte o tom, ako kazdy z vas tento rozhovor vnimal. ,,Zakladne hodnoty, zakladne hodnoty... Hmm..." O DOSAHOVANI ZISKOV... 153 Formovanie vizie Formovanie vizie je zalozene na velmi jednoduchom postrehu: Ak chce- te nieco dosiahnut, bude to pre vas omnoho jednoduchsie, ak si dokazete v mysli predstavit, ze vysledok uz mate. Psychiatricka Regina Pally to opi- suje takto: Vyskum z oblasti neurovied ukazal, ze este skor, nez sa nejaka udalost odohra, vytvori mozog predpoved jej najpravdepodobnejsieho priebehu a uvedie do pohybu procesy vnimania, spravania, emocionalnych a fyziologickych reakcii a interpersonalnych interakcii, ktore najlepsie zodpovedaju tejto predpovedi. V urcitom zmysle sa z minulosti ucime, co predpovedat do buducnosti a potom zijeme buducnost, ktoru ocakavame.? Alebo, ako to inymi slovami vyjadril Michael Jordan: ,,Skor nez nieco doka- zete, musite najprv ocakavat, ze to dokazete." V roku ???? sa moja priatelka Roz Savage stala prvou zenou, ktora vo veslarskom zavode Altantic Rowing Race dokoncila solovu plavbu cez Atlanticky ocean. Ano, rozumiete spravne - jedna zena, jeden cln a ?? dni veslovania, ? ??? kilometrov krizom cez volny ocean. Po dvadsiatich dnoch jej zlyhal varic a pocas plavby sa jej zlomili vsetky styri vesla, ale na- priek tomu to dokazala. Ale to je len zaciatok. Roz sa neskor stala prvou zenou, ktora sa, veslujuc solo, preplavila cez Tichy ocean. Podarilo sa jej to v troch fazach. V roku ???? veslovala solo zo San Francisca na Oahu na Havaji; v roku ???? z Havajskych ostrovov na atol Tarawa v Kiribati; a v roku ??? odtial do mesta Madang na severnom pobrezi Papuy Novej Guiney. Roz nevyhladavala odjakziva dobrodruzstva. Trva na tom, ze nez sa pus- tila do svojich veslarskych dobrodruzstiev, viedla normalny, pohodlny, pre- vazne usadly zivot strednej triedy, rovnako ako mnohi z nas. Bola konzul- tantkou a projektovou manazerkou v jednej investicnej banke v Londyne, s pravidelnym prijmom a domom na predmesti. 154 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ked mala par rokov po tridsiatke, v ramci cvicenia si vyskusala napisat vlastny nekrolog. Rozmyslala, co by o nej po jej smrti ludia povedali. Napi- sala dve verzie svojho nekrologu. Prva verzia odrazala, ako by sa vyvijal jej zivot, ak by nadalej sledoval sucasnu trajektoriu. Druha verzia odrazala zi- vot, ktory by chcela mat. Pocas tohto procesu dospela k velmi dolezitemu objavu. Uvedomila si, ze ked mala napisat prvu verziu, vyzadovalo si to od nej tolko energie, ze tento prvy nekrolog ani nedopisala - a naopak, ked pi- sala druhu verziu, citila tolko energie, ze sa jej vobec nechcelo prestat pi- sat. Toto zistenie zmenilo jej zivot. Po nejakom case opustila svoj stary zi- vot, svoju pracu, pravidelny prijem, dom aj manzelstvo a vydala sa za svojim snom veslovat napriec oceanmi. Niekto by si mohol mysliet, ze Roz musela byt bohata, ak si mohla dovolit vsetko nechat a vydat sa za svojim snom. V skutocnosti nebola. Povedala mi, ,,Clovece, napisat svoj vlastny nekrolog je tazsie, nez som si myslel!" O DOSAHOVANI ZISKOV... 155 ze ked zacala veslovat cez Atlantik, jej celym majetkom bol jej cln a vsetko, co sa na nom nachadzalo (vratane varica, ktory sa nakoniec mal pokazit). Roz k pochopeniu, ktore jej zmenilo zivot, priviedlo cvicenie, ktoreho pod- statou je formovanie vizie. Pomohlo jej objavit jej najhlbsie hodnoty a moti- vacie a zaroven jej umoznilo predstavit si buducnost, aku by si priala, a tuto buducnost vo svojej mysli skonsolidovat. Objav svoju idealnu buducnost V Search Inside Yourself ucime cvicenie formovania vizie podobne tomu, ktore robila Roz. Zakladny koncept spociva v tom, ze vytvarame, objavuje- me a konsolidujeme viziu nasej idealnej buducnosti a piseme o nej, akoby uz bola pravdou. Je to velmi silne cvicenie, ktore som sa naucil od Barbary Fittipaldiovej, prezidentky a generalnej riaditelky Centra novych buducnos- ti (Center for New Futures). Tu su instrukcie. Deti, vyskusajte to doma, vy ste ti najpovolanejsi experti. OBJAVOVANIE IDEALNEJ BUDUCNOSTI Toto je pisomne cvicenie. Budeme sa mu venovat sedem minut, co je viac, nez u inych nasich pisomnych cviceni. Toto cvicenie moze byt vel- mi zabavne a naplnajuce. Na zaciatok vam poskytneme jedinu pomocku, ktora znie: ,,Ak by sa od zajtra vsetko v mojom zivote vyvijalo podla mojich naj- optimistickejsich predstav, alebo by ich dokonca predstihlo, ako by moj zivot mohol vyzerat za pat rokov?" Cim detailnejsie obrazy nechate svoju mysel vytvorit, tym lepsie bude cvicenie fungovat. Skor nez zacnete pisat, upriamte preto pozornost na nasledujuce otazky. V tejto vasej buducnosti: (pokracovanie) 156 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Kym ste a co robite? Ako sa citite? Co o vas ludia hovoria? Skor nez zacneme pisat, venujme teraz minutu tichej kontemplacii. (minutova pauza) Zacnite pisat. Toto cvicenie mozno obmenit roznymi sposobmi. Mozete mu namiesto siedmich minut venovat viac casu, napriklad celu hodinu alebo dve. Moze- te tiez zmenit cielovy datum. Ak vam pat rokov nestaci, skuste sa zamerat na buducnost za desat alebo dvadsat rokov. Dalsia variacia spociva v tom, ze predstierate, akoby ste uz vo svojej idealnej buducnosti za pat rokov zili a pisete si dennik, ktory ju zachytava. Tento variant pouziva pri vyucbe na svojich kurzoch Barbara. Existuju este prinajmensom dalsie dve obmeny tohto cvicenia. Jednou z nich je napisat svoj vlastny nekrolog, tak ako to urobila Roz, a ak chcete, mozete napisat dve verzie, podobne ako ona. Druhou obmenou je predsta- vit si nasledujucu scenu: Sedite v publiku spolu s mnohymi dalsimi ludmi. Vsetci, vratane vas, su hlboko inspirovani tym, co recnik hovori. Recnikom je v skutocnosti vase o dvadsat rokov starsie ,,buduce ja". Otazky na zamyslenie: O com recnik hovori a cim sa vas to dotyka a inspiruje vas? Ake ma recnik vlastnosti, vdaka ktorym jeho alebo ju obdivujete/ vazite si? O DOSAHOVANI ZISKOV... 157 Nezabudnite o svojej idealnej buducnosti hovorit Ak vas vasa idealna buducnost inspiruje, zo srdca vam odporucam vela o nej druhym ludom rozpravat. Ak to urobite, prinesie vam to dve dolezite vyhody. Po prve, cim viac o svojej idealnej buducnosti budete hovorit, tym skutocnej- sia sa pre vas stane. Tento efekt funguje aj v pripade, ze je vas sen velmi ne- pravdepodobny alebo nemozny. Napriklad, mojim vlastnym snom je vytvorit podmienky na svetovy mier este v priebehu mojho zivota. Vo svojej vizii vi- dim svet, ktory je plny mieru, pretoze mnoho ludi rozvinulo vnutorny pokoj, vnutornu radost a sucit. Tieto kvality sa vo svete rozsirili vdaka tomu, ze sme spristupnili starodavne cvicenia mudrosti pre podmienky moderneho sveta. Predstavujem si seba ako jedneho z tych, ktori tieto cvicenia mudrosti spri- stupnuju, pretoze ich vysvetluju sposobom pochopitelnym, praktickym a uzi- tocnym vo svete podnikania aj za jeho hranicami. Ked som o tejto vizii pr- vykrat zacal uvazovat, vedel som, ze moj ciel je nemozny, no i tak som o nom mnohym ludom hovoril. Cim viac som o tom hovoril, tym viac sa zacal moj ciel menit z nemozneho na nepravdepodobny a potom z nepravdepodobne- ho na mozny - a co je este dolezitejsie, z mozneho na taky, ktory mozem sam ovplyvnit. Dostal som sa do stavu mysle, v ktorom som citil, ze existuju kon- kretne veci, ktore mozem urobit pre to, aby som ciel posunul blizsie k realite. Druhou dolezitou vyhodou je, ze cim viac budete o svojej idealnej bu- ducnosti hovorit, tym vacsmi zvysujete pravdepodobnost, ze stretnete ludi, ktori vam mozu pomoct. Plati to predovsetkym v pripade, ze vase priania do buducnosti su altruistickej povahy. Ludia sa v takom pripade budu takmer pretekat, aby vam mohli pomoct. Ak je vasim prianim kupit si novy Lexus, nebude to nikoho zaujimat. No ak si prajete nieco altruisticke - chcete na- priklad nakrmit vsetkych hladujucich ludi sveta alebo sa chcete postarat o to, aby uz v San Franciscu ani jeden bezdomovec neumrel od zimy, alebo by ste chceli zlepsit uroven vzdelavania pre postihnute deti vo vasej komuni- te - jednoducho, ak su vase priania sluzit druhym uprimne, zarucujem vam, ze najcastejsia odpoved, ktorej sa vam dostane, bude: ,,Ako ti mozem po- moct?" Ak je vase prianie pomoct druhym autenticke, inspirujete ludi svo- jim altruizmom, a ak ich inspirujete, budu vam chciet pomoct. Ak mam byt uprimny, sam som bol prekvapeny, ako dobre to fungovalo. Ked som prvykrat zacal hovorit o svojom plane na dosiahnutie svetoveho mieru, bol 158 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI som prijemne prekvapeny, ze len zriedka si ludia mysleli, ze som sa zblaznil (stalo sa to doteraz len dvakrat). Ked tato vizia zacala v mojich ociach naberat realnejsie obrysy, zacal som o nej hovorit coraz presvedcivejsie a po urcitom case som si vsimol, ze sa na mna ludia zacali obracat s tym, ze k nej chcu neja- kym sposobom prispiet, alebo ma zoznamit s niekym, kto by mohol pomoct. Netrvalo dlho a zacal som budovat siet spojencov (zartom jej hovorim ,,vel ke sprisahanie svetoveho mieru"). Odrazu sa mojimi priatelmi stali osob- nosti kontemplativneho sveta, ludia ako Matthieu Ricard, a osobnosti sveta mierotvorby, ako Scilla Elworthy, Richard Gere a Dalajlama, ma prisli objat. Ozvali sa Owen Wilson a will.i.am a povedali, ze mi chcu pomoct. Dostal som pozvanie predniest prispevok o sucite na konferencii TED v Organiza- cii spojenych narodov. Stovky neznamych ludi mi prisli povedat, ze som ich inspiroval. Myslim, ze je uzasne, v kolkych ludoch moje jednoduche prianie za svetovy mier zarezonovalo, a s pokorou prijimam priatelstvo a laskavost, ktorych sa mi dostava. Teraz si predstav svoju idealnu buduc- nost... Podla moznosti taku, v ktorej nevystupuju roboticke stripterky. Aaaalee... O DOSAHOVANI ZISKOV... 159 Zistil som, ze ludia chcu byt inspirovani. Kazde prianie byt uzitocni, kto- re sformulujeme, a kazdy nas dobry cin, ktory venujeme ostatnym, druhych inspiruje. Preto ak su vase priania altruisticke, a najma, ak uz na ich uskutoc- neni pracujete, zo srdca vam odporucam, aby ste sa o ne podelili s druhymi - a mohli tak inspirovat vo svete viac dobra. Odolnost Odolnost je schopnost prekonat prekazky, ktore sa na ceste objavuju. Zo- suladenie a formovanie vizie vam pomozu zistit, kam chcete ist, a odolnost vam pomoze dostat sa do ciela. Odolnost mozeme trenovat na troch urovniach: . Vnutorny pokoj: V okamihu, ked si v mysli vytvorime nepreruseny pristup k vnutornemu pokoju, stane sa zakladom nasho optimizmu a odolnosti. ?. Emocionalna odolnost: Uspech a zlyhanie su emocionalne skusenosti. Pracujuc na tejto urovni mozeme zvysit nasu schopnost narabat s nimi. ?. Kognitivna odolnost: Pochopenie ako si vysvetlujeme, preco sa nam nieco nedari, a vytvaranie uzitocnych mentalnych navykov nam pomahaju rozvijat optimizmus. Vnutorny pokoj Raz som Matthieuovi Ricardovi polozil tu najsamozrejmejsiu otazku, s kto- rou sa na najstastnejsieho cloveka na svete mozete obratit. Ta otazka znela: ,,Su aj take dni, ked nie si stastny?" Podobne ako vacsina mudrych majstrov v kung-fu filmoch, aj Matthieu mi odpovedal metaforou: ,,Predstav si, ze stastie je ako hlboky ocean. Vlny na jeho hladine mozu byt rozburene, no v hlbinach vzdy ostava pokojny. Po- dobne su dni, ked aj hlboko stastna osoba moze citit smutok - napriklad, ak vidi, ako ludia trpia - no pod tymto smutkom sa rozprestiera velka hlbka neochvejneho stastia." 160 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Tato naozaj pekna metafora plati aj v pripade pokoja a odolnosti. Ak mate pristup k hlbokemu pokoju vo svojej mysli, potom nezalezi na tom, ake vzlety a pady kazdodenny zivot prinasa, vzdy si mozete udrzat svoju odol- nost. Nic vas nemoze stiahnut na dlho, pretoze ak vas nieco zrazi dole, mo- zete vzdy spocinut v tomto pokoji, obnovit svoje sily a - v zavislosti od toho, aka hlboka je vasa prax - rychlo sa odrazit spat. Nastastie, tento vnutorny pokoj je pristupny pre kazdeho. Ako sme spo- menuli v druhej a tretej kapitole, vdaka treningu bdelej pozornosti sa mysel moze stat pokojnou, jasnou a stastnou; a cim viac bdelu pozornost trenuje- me, tym vacsmi mysel tieto kvality rozvija. Staci, ak budete robit vela meditacie bdelej pozornosti a tento aspekt sa ,,automagicky" postara sam o seba. Emocionalna odolnost Uspech a zlyhanie su emocionalne skusenosti. Tieto emocie mozu dalej viest k lipnutiu a averzii, ktore nas mozu brzdit a branit nam dosahovat nase ciele. Mozeme s nimi pracovat, opierajuc sa o zaklady vnutorneho pokoja, a po- uzit rozne techniky na zvladanie emocii spojenych s uspechom a zlyhanim. Bistuze! Ak do konca hodiny ne- pridem na to, ako dokoncit tuto mudrost, vzdavam to!9 O DOSAHOVANI ZISKOV... 161 Tak ako vsetky emocionalne skusenosti, aj uspech a zlyhanie sa velmi zretelne manifestuju v nasom tele. Preto aj s tymito emociami zaciname pra- covat prave tu. Ide o to, navyknut si na pocitovanie tychto emocii v tele, do- siahnut, aby nam prestali byt nepohodlne - slovami Mingjura Rinpocheho, potrebujeme sa s nimi spriatelit. Pustame tiez akekolvek lipnutie alebo aver- ziu, ktore sa mozu objavit. Ked sa naucime, ako dostat tieto emocie pod kon- trolu, a dokazeme pustit lipnutie aj averziu, stavame sa emocionalne odolny- mi, ci uz pride uspech alebo zlyhanie. Formalne cvicenie, ktore pouzivame v ramci kurzu Search Inside Your- self, zacina upokojenim mysle a rychlym skenovanim tela. Potom vyvolame spomienky na zlyhanie a uspech. V oboch pripadoch ich zazivame v nasich telach a pustame pritom lipnutie a averziu. Tu su instrukcie: MEDITACIA NA ODOLNOST Upokojenie mysle Zacnite tromi hlbokymi nadychmi a vydychmi. Jemne nasmerujte pozornost na dych. Uvedomujte si nadych, vydych a priestor medzi nimi. Teraz prenesme pozornost na telo. Zacnime tym, ze sa sustredime na po- city v chodidlach, v nohach, v kolenach, v panve, v hrudi, v rukach, v rame- nach, v chrbte, v krku, na zadnej strane hlavy a na tvari. (dlha pauza) Zlyhanie Teraz na styri minuty preradme do skusenosti zlyhania. Privolajte do mysle spomienku na situaciu, ked ste zazivali pocit velkeho zlyhania - nepodarilo sa vam splnit ciele, ktore ste si dali, sklamali ste seba aj druhych. Pozrite sa, ake pocity sa objavuju. Pocuvajte ich, citte ich. (pokracovanie) 162 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Pozorujte vsetky emocie s nimi spojene a sledujte, ako sa prejavuju vo vasom tele. (dvojminutova pauza) Pozrime sa teraz, ci dokazeme rozvinut schopnost zazivat vsetky tieto emocie bez averzie. Povazujte vsetky emocie jednoducho za fyziologicke vnemy. To je vsetko. Mozu byt neprijemne, ale su to len skusenosti. Jednoducho nechajte tieto skusenosti byt pritomne, prichadzat, ako sa im chce, a odchadzat, ako sa im chce. Nechajte ich jednoducho byt, laskavym, jemnym, stedrym sposobom. (dlha pauza) Uspech Podme sa teraz trochu zabavit a na styri minuty preradme do skusenosti uspechu. Privolajte do mysle spomienku na situaciu, ked ste zazivali pocit velkeho uspechu - prekonali ste vlastne ciele, vsetci ostatni vas obdivovali a vy ste sami zo seba mali skvely pocit. Pozrite sa, ake pocity sa objavuju. Pocuvajte ich, citte ich. Pozorujte vsetky emocie s nimi spojene a sledujte, ako sa prejavuju vo vasom tele. (dvojminutova pauza) Pozrime sa teraz, ci dokazeme rozvinut schopnost zazivat vsetky tieto emocie bez averzie. Povazujte vsetky tieto emocie jednoducho za fyziologicke vnemy. To je vsetko. Mozu byt neprijemne, ale su to len skusenosti. Jednoducho nechajte tieto skusenosti byt pritomne, prichadzat, ako sa im chce, a odchadzat, ako sa im chce. Nechajte ich jednoducho byt, laskavym, jemnym, stedrym spo- sobom. (dlha pauza) (pokracovanie) O DOSAHOVANI ZISKOV... 163 Navrat do pokoja Teraz sa na tri minuty vratme spat do pritomnosti. Ponorte sa do svojho tela a toho, ako sa teraz citi. (pauza) Zhlboka sa nadychnite a nechajte pocity odist. Pokracujte uvolnenou pozornostou obratenou na dych a - ak na to mate chut - mozete zdvihnut ruku a nechat ju polozenu na hrudi. (pauza) Dalej si vsimajte, co sa deje vo vasom tele, a pomaly otvorte oci. Dakujem za pozornost. Kognitivna odolnost Na emocionalnej odolnosti mozeme dalej stavat a pomocou kognitivneho treningu rozvijat optimizmus. Zacnime pribehom o zlyhaniach. Kde bolo, tam bolo, zil jeden sportovec, ktory bol taky odvazny, ze cele- mu svetu povedal, akym stelesnenim neuspechu bol: ,,Za celu moju karieru viac nez devattisic mojich hodov letelo mimo ciela. Prehral som viac nez tristo zapasov. Dvadsatsestkrat vkladali do mna doveru v boji o rozhodujuci bod zapasu - a netrafil som. V zivote som dosiahol jedno zlyhanie za druhym..." A potom pokracoval: ,,... a to je pricina mojho uspechu."? Meno toho sportovca je Michael Jordan, a pre tych z vas, ktori ho nepozna- ju, nuz - nie je to nikto iny, nez ten najlepsi hrac basketbalu vsetkych cias. Zlyhanie je stavebnym kamenom uspechu. Soiciro Honda povedal slav- nu vetu: ,,Uspech sa na ?? percent sklada z neuspechu." Thomas Watson po- vedal: ,,Ak chcete zvysit mieru svojho uspechu, zdvojnasobte mieru svojich 164 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI neuspechov." V cinstine existuje tiez ludove prislovie: ,,Zlyhanie je matkou uspechu." (Musim vsak priznat, ze v tejto rodine by som matkou bol naozaj nerad.) Ak nemate radi zlyhania, mam pre vas este horsie spravy. Ak chcete uro- bit nieco nove a inovativne, casto sa budete musiet citit aj hlupo. Tvrdi to Nathan Myhrvold (hovoril vtedy o svojom priatelovi Billovi Gatesovi, ale poukazoval tiez vseobecne na to, co sa stane, ked vykrocite za hranice kom- fortnej zony): Lewis a Clark vacsinu casu netusili, kde sa prave nachadzaju. Ak si objavovanie predstavujete tak, ze budete cely cas vediet, kde ste, a budete v zone svojich kompetencii, znamena to, ze nerobite nic divoko nove. Musite byt zmateni, nestastni a mysliet si, ze ste blbec. Ak nie ste ochotni do niecoho takeho ist, nemozete vykrocit von zo svojej skatule a urobit nieco nove.? Nathan Myhrvold ziskal doktorat, ked mal dvadsattri rokov. V spolocnosti Microsoft bol vrchnym riaditelom pre technologie a zakladatelom Micro- soft Research (vyskumna divizia firmy Microsoft). Okrem toho ziskal via- cero oceneni v sutaziach fotografov prirody a divokych zvierat. Je spickovym kucharom francuzskej kuchyne a spoluautorom knihy, ktora sa stala bestsel- lerom. Podla vsetkeho je jednym z najinteligentnejsich ludi na tejto planete. Dokonca aj Bill Gates sa vyjadril, ze nepozna ,,nikoho, o kom by som pove- dal, ze je inteligentnejsi nez Nathan." No i tak, byt inovatorom znamenalo aj pre Nathana Myhrvolda a Billa Gatesa byt ,,zmateni, nestastni a mysliet si, ze ste blbec." Ked som si tento vyrok precital, hned som mal zo seba lepsi pocit. Pretoze ak sa aj Nathan Myhrvold niekedy citi ako blbec, mozem si to pokojne dovolit aj ja. Spominane skusenosti potvrdzuju nieco, co sa uz mnohi z nas v zivote naucili na vlastnej kozi: ze zlyhanie je bezny ukaz a nikto voci nemu nie je imunny. Kazdy z nas v urcitom okamihu zivota zlyha nejakym grandioznym sposobom, dokonca aj ti najuzasnejsi a najuspesnejsi spomedzi nas, ako na- priklad Michael Jordan. Uspesni ludia sa vsak vyznacuju svojim postojom k zlyhaniu a konkretne tym, ako si sami pre seba svoje zlyhania vysvetluju. O DOSAHOVANI ZISKOV... 165 Uznavany psycholog Martin Seligman, znamy ako otec nauceneho op- timizmu, v tejto suvislosti pouziva pojem ,,styl vysvetlenia" - cim oznacuje sposob, ako sami vnutorne hovorime o neuspechu, ktory sme zazili. Opti- misticky orientovani ludia reaguju na ciastkove neuspechy z predpokladu osobnej sily. Citia, ze neuspechy su docasne, izolovane na urcite konkretne podmienky a mozno ich prekonat vdaka usiliu a schopnostiam. Naopak, pe- simisticki ludia na ciastkove neuspechy reaguju z predpokladu osobnej bez- mocnosti. Citia, ze neuspechy su trvale, generalizovatelne na ich cely zivot a vyplyvaju z ich vlastnych nedostatkov, a preto ich nemozno prekonat. Ten- to rozdiel v tom, ako si sami pre seba vysvetlujeme to, co sa deje, ma hlbo- ky vplyv na nas zivot. Ked optimista zazije velke sklamanie, reaguje tak, ze sa snazi zistit, ako by to nabuduce mohol urobit lepsie. Naopak, pesimista predpoklada, ze sa s problemom nic spravit neda, a vzda to. V serii slavnych experimentov, ktore boli realizovane v spolupraci s Met- Life?, Seligman zistil, ze optimisticki poistovaci agenti predavaju vyrazne viac produktov ako ich pesimisticki kolegovia.? V case studie mala MetLife chronicky nedostatok predajcov a Seligmanovi sa preto podarilo spolocnost presvedcit, aby prijala specialnu skupinu uchadzacov, ktori v standardnom teste pre uchadzacov o zamestnanie dosiahli vysledky len o nieco nizsie, nez bolo potrebne minimum, no zaroven vykazovali vysoke skore v teste opti- mizmu. Tato skupina dosiahla pocas prveho roku predajne vysledky o ? percent lepsie, nez pesimisti v ,,normalnej" skupine novoprijatych zamest- nancov, a v priebehu druheho roku ich predbehla az o ?? percent! Ako sa naucit optimizmu a oducit pesimizmu Nastastie, optimizmus je nieco, co sa da naucit. Ironicke na tom je, ze opti- mizmus sa zacina od schopnosti vidiet veci realisticky a objektivne. Ukazu- je sa, ze prirodzene sustredime viac pozornosti na negativne nez na pozi- tivne udalosti v nasom zivote. Dajme tomu, ze ste spisovatel a devat z desia- tich recenzii vasej novej knihy je priaznivych, no jedina, desiata je zlomysel- na - s velkou pravdepodobnostou si prave tuto neprajnu recenziu zapama- tate lepsie nez vsetky pozitivne. Plati to aj v inych aspektoch nasich zivotov. 166 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Barbara Frederickson, uznavana priekopnicka v oblasti pozitivnej psycho- logie, zistila, ze na prekonanie jednej negativnej skusenosti su potrebne tri pozitivne skusenosti.? Tento pomer ? : znamena, ze kazdy negativny po- cit ma na nas trikrat silnejsi efekt nez odpovedajuci pozitivny pocit. Aby sme toto zistenie videli z inej perspektivy, predstavte si na okamih, ze vo svojom zivote mate dvakrat viac pozitivnych zazitkov nez zazitkov negativ- nych, vas pomer teda je ? : . Je to, ako keby ste mali bohateho stryka, a vzdy ked vam niekto vezme jeden dolar, stryko vam da dva dolare. Clovece, si za vodou! Z objektivneho uhla pohladu to vyzera, ze mate stastie a vas zivot je velmi dobry. Avsak subjektivne, pretoze vas pomer ? : je stale vyrazne nizsi nez pomer ? : , ktory pozorovala Barbara Frederickson, budete si ho- vorit: ,,Moj zivot je katastrofa." Toto zistenie ma zasiahlo, akoby mi na hlave pristali palice troch majstrov zenu (ano, ? : , tri palice na jednu hlavu). Ked sa chceme naucit optimistickemu postoju, prvym krokom je uve- domit si, ze nase vnimanie vykazuje tuto negativisticku tendenciu. Je dost mozne a dokonca pravdepodobne, ze v zivote zazivame omnoho viac uspe- chov nez neuspechov, nezda sa nam vsak, ze to tak je, pretoze privela pozor- nosti venujeme nasim neuspechom a primalo nasim uspechom. Uz len toto uvedomenie staci na to, aby sme sa na seba zacali pozerat inym sposobom. Druhym krokom je bdela pozornost. Ak sa chceme naucit optimizmu, musime si vytvorit objektivny pohlad na to, ako veci zazivame, a ako sme spomenuli vo ?. kapitole, bdela pozornost je najlepsi sposob, ako ziskat ob- jektivitu. Preto, vzdy ked zazivate uspech alebo neuspech, najprv obratte bdelu pozornost na svoje telo. Potom zamerajte bdelu pozornost na emo- cionalnu skusenost, ktoru zazivate, a pamatajte, ze emocie sa najzretel- nejsie prejavuju prave v tele. Nakoniec, preneste bdelu pozornost na svoje myslienky. Ako si to, co sa stalo, vnutorne vysvetlujete? Citite sa silni alebo bezmocni? Ako vase myslienky suvisia s vasimi emociami? Ak ide o skuse- nost uspechu, vsimnite si bdelou pozornostou tendenciu jej vyznam zmen- sovat - a ak ide o skusenost neuspechu, vsimnite si s bdelou pozornostou, aky neproporcionalne silny efekt na vas ma. Poslednym krokom je transformacia. Ked zazivate uspech, vedome ho zaregistrujte a vezmite na vedomie, ze ste sa on pricinili. Vytvarate tak silny mentalny navyk rozpoznavania svojich uspechov. Ked zazivate O DOSAHOVANI ZISKOV... 167 neuspech, zamerajte sa na realisticke udaje, ktore ukazuju na to, ze tento neuspech moze byt docasny. Ak vase myslienky odrazaju pocit neschop- nosti alebo predstavu, ze nieco nedokazete, pripomente si svoje predcha- dzajuce uspechy, ktore ste vedome zaregistrovali a akceptovali svoj podiel na nich. Ak vidite nejake udaje, dovody, ktore naznacuju realisticku na- dej na zlepsenie, zamerajte na ne svoju pozornost. Moze to zniet trochu ako strategia ,,popierania neuspechu", no v skutocnosti tak zvysujete svo- ju objektivitu a kompenzujete svoju prirodzenu silnu negativnu predpoja- tost. Ak tento postup opakujete dostatocne casto, vznikaju nove mental- ne navyky, a ked potom neskor znovu zazivate nejaky neuspech, vasa my- sel rychlo najde realisticke dovody, vdaka ktorym mozete ocakavat zme- nu k lepsiemu, a z neuspechu sa tak budete moct zotavit rychlejsie. A tak vznika optimizmus. Aby si mi rozumel spravne, som rad, ze si optimis- ticky, nene- chas sa od- radit neus- pechom Len keby tvo- jim snom ne- bolo vyhrat v loterii. No, jeden nikdy nevie! a vytrvalo ides za svojim snom. 168 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Velke vlny Na zaver tejto kapitoly si povieme pribeh o tom, ako kedysi v Japonsku je- den muz prekonal svoj strach a neuspech vdaka tomu, ze objavil svoju vnu- tornu odolnost. Na pociatku ery Meidzi zil velmi znamy zapasnik, ktory sa volal O-nami, ,,Velke vlny". O-nami bol nesmierne silny a vyznal sa v umeni zapasenia. V sukromi v zapase porazil dokonca i svojho ucitela, no na verejnosti bol taky hanblivy, ze prehraval dokonca aj so svojimi ziakmi. O-nami citil, ze by mal vyhladat pomoc majstra zenu. V nedalekom chrame sa prave zastavil potulny majster menom Hakudzu, a tak ho O-nami navstivil a rozpovedal mu o svojom velkom trapeni. ,,Tvoje meno znie ,Velke vlny'," povedal mu ucitel, ,,zostan preto dnes celu noc v tomto chrame. Predstav si, ze si ako velke vlny, ktore sa z oceanu valia na pobrezie. Teraz uz nie si zapasnik, ktory sa boji. Si tymito obrovskymi vlnami, ktore pohlcuju vsetko pred sebou a odnasaju vsetko, co sa im postavi do cesty. Urob tak a stanes sa najvacsim zapasnikom v celej krajine." Ucitel potom odisiel. O-nami si sadol do meditacie a pokusil sa predstavit si sam seba ako velke vlny. Myslel na vela roznych veci. Potom si postupne viac a viac zacal uvedomovat pocit vo vlnach. Ako sa noc prehlbovala, vlny boli coraz vacsie a vacsie. Zaplavili chram. Zmietli kvety stojace vo vazach. Zaplavili dokonca i sochu Budhu stojacu na oltari. Ked sa blizil usvit, chram uz nebol nicim inym, nez odlivom a mocnym tokom nesmierneho oceanu. Ked sa rano ucitel vratil, nasiel O-namiho v meditacii, s celkom jemnym usmevom na tvari. Poklepal zapasnika po ramene. ,,Teraz ta uz nic nemoze vyrusit," povedal. ,,Stal si sa tymi vlnami. Zmeties vsetko, co sa ti postavi." O DOSAHOVANI ZISKOV... 169 Este v ten isty den sa O-nami zucastnil na turnaji zapasnikov a zvitazil. A potom sa uz v Japonsku nenasiel nikto, kto by ho dokazal porazit. ,,Davajte bacha, chalani, ide sem novy trener a vyzera to byt poriadne drsny sukinsyn." KAPITOLA SIEDMA Empatia a ine podivuhodnosti mozgoveho tanga Rozvijanie empatie vdaka vzajomnemu pochopeniu a prepajaniu sa ,,Dbaj najprv o to, aby si rozumel, az potom o to, aby ti bolo porozumene." -- STEPHEN R. COVEY Tento vtip som pocul uz pred mnohymi rokmi: Ziak sa raz opytal svojho majstra: ,,Mam otazku: je pravda, ze zivot svat- ca spociva z polovice v tom, byt s inymi ludmi?" Majster odpovedal: ,,Nie, cely zivot svatca spociva v tom, byt s inymi ludmi." Pociatky tohto vtipu pravdepodobne siahaju k slavnemu budhisticke- mu pribehu, v ktorom Budha povedal Anandovi, ze priatelstvo s ,,ludmi EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 171 hodnymi obdivu" je nie polovicou zivota svatca, ale jeho uplnostou. V prie- behu rokov som vsak prisiel na to, ze tato apokryfna humorna verzia v sebe ukryva hlboke poznanie. Myslim, ze v kontexte emocionalnej inteligencie je kontakt s inymi ludmi tym povestnym okamihom pravdy, v ktorom sa uka- zuje, ako na tom sme. A tak, blahozelam vam k zvladnutiu vsetkych kapitol intrapersonalnej casti tejto knihy - a vitajte na urovni ciernych opaskov, v oblasti interperso- nalnej inteligencie! Empatia, mozog a podivuhodne schopnosti opic Myslim, ze je velmi vtipne, ze jeden z najdolezitejsich objavov v historii neurovied sa odohral, ked niekto zo zeme zodvihol kus potravy pred pokus- nou opicou. Skupina neurofyziologov z Parmskej univerzity v Taliansku umiestni- la do mozgu opice elektrody, ktore im umoznovali zaznamenavat neural- nu aktivitu. Zistili, ze vzdy ked opica zodvihla potravu, spustila sa reakcia v konkretnej skupine neuronov. Pocas tohto experimentu potrebovali vedci z casu na cas sami kus potravy zodvihnut, aby ho mohli opici podat. S pre- kvapenim zistili, ze sa v tom okamihu v mozgu opice spustila reakcia v tom istom subore neuronov. Dalsie skumanie potom odhalilo existenciu nieco- ho, comu sa hovori ,,zrkadlove neurony" (mirror neurons). Tieto mozgove bunky sa aktivuju v okamihu, ked zviera vykonava urcitu aktivitu, a tiez vte- dy, ked pozoruje ine zviera, vykonavajuce tu istu aktivitu. Celkom podla oca- kavani, neskorsi vyskum poskytol dokazy, ktore silne naznacuju, ze aj ludsky mozog obsahuje taketo zrkadlove neurony. Niektori vedci zastavaju hypotezu, ze zrkadlove neurony predstavuju neuralny zaklad pre empatiu a socialne kognitivne schopnosti. Vedecke do- kazy podporujuce tuto hypotezu nie su (zatial) celkom jednoznacne, no tak ci onak, zrkadlove neurony nam poskytuju sice letmy, no fascinujuci pohlad na socialnu prirodzenost ludskeho mozgu. Vyzera to, akoby dizajn ludskeho mozgu od zaciatku pamatal (prepacte mi tu narazku) na inych ludi, a to az na urovni jednotlivych neuronov.? 172 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI experiment uka- zal, ze neurony v mozgu simpanza sa aktivovali nielen, ked opica vykonavala urcitu aktivitu, ale aj ked pri nej videla inych. Uzasne, vsak? Super, ...konecne sa ,,opicenie" opiera o vedecke zaklady! Iny fascinujuci pohlad na empatiu na neuralnej urovni sa ponuka v tom, ako mozog reaguje na bolest druhych ludi. Ked ste vystaveni bolestivemu vnemu, aktivuju sa urcite casti mozgu, ktorym sa hovori ,,matica bolesti". Ak bolest nebudete zazivat vy, ale namiesto toho uvidite, ako jej je vystavena vami milovana osoba, aj v takomto pripade sa vasa matica bolesti aktivuje.? Na velmi hmatatelnej urovni, vo vasom mozgu, zazivate jej utrpenie. Nezna- mena to, ze budete mat tie iste zmyslove vnemy, zdielate vsak podobnu afek- tivnu skusenost. V tom spocivaju neuralne zaklady sucitu. Tento vyznam v sebe ukryva aj anglicke slovo pre sucit, compassion, ktore pochadza z la- tinciny a znamena ,,trpiet spolu". Bez toho, aby sme sa o to museli snazit, nase mozgy su uz ,,od vyroby", na ,,hardverovej" urovni nastavene na sucit a lasku, prinajmensom voci tym, ktorych milujeme. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 173 Mozgove tango Medzi sebauvedomenim a empatiou existuje fascinujuce spojenie. Ak mate silne sebauvedomenie, s velkou pravdepodobnostou bude silna aj vasa em- patia. Vyzera to tak, akoby nas mozog na oba ucely pouzival tie iste nastro- je. Konkretne, zda sa, ze obe kvality uzko suvisia s castou mozgu nazyva- nou ostrovcek (latinsky insula). Insula sa spaja so schopnostou vnimat a ro- zoznavat pocity v tele. Ludia, ktori maju velmi aktivnu insulu, si napriklad casto uvedomuju, ako im bije srdce. Zaujimave je, ze experimentalne uda- je tiez naznacuju, ze ludia s aktivnou insulou maju sklon k vysokej urovni empatie.? Ako to funguje? Zaujimavu predbeznu odpoved tu ponuka vyskum slav- neho psychologa Johna Gottmana a jeho spolupracovnikov. Gottman je slav- ny svojim prelomovym vyskumom stability manzelstva a analyzy vztahov. Jeho profesionalne majstrovstvo je az legendarne a udajne mu na to, aby do- kazal s velkou presnostou predpovedat, ci manzelsky zvazok v priebehu de- siatich rokov skonci rozvodom alebo nie, staci dvojicu pozorovat pocas jedi- neho patnastminutoveho rozhovoru. Velka cast Gottmanovho vyskumu vy- zera tak, ze dvojicu partnerov zavedu do miestnosti, kde ich napoja na zaria- denia, ktore zaznamenavaju ich fyziologicke reakcie, a nechaju ich rozpravat sa (napriklad na temu, na ktoru maju partneri rozdielne nazory). Rozhovor sa nahrava na videokameru a dalsi krok spociva v tom, ze obom partnerom, kazdemu zvlast, zaznam rozhovoru premietnu a nechaju ich komentovat, ako sa pocas tej-ktorej fazy rozhovoru citili. Udaje nazbierane pocas tych- to merani (videozaznam rozhovoru, zaznam subjektivneho hodnotenia kaz- deho ucastnika a namerane fyziologicke udaje) su nezvykle rozsiahle a pre vedcov predstavuju takpovediac truhlicu pokladov. V ramci jedneho zaujimaveho vyskumu obohatil jeden z Gottmanovych spolupracovnikov, Robert Levenson, experiment este o tretiu osobu (hovor- me jej ,,hodnotitel"), ktoru nechal sledovat niektory zo spomenutych video- zaznamov a hodnotit, ako sa jeden z ucastnikov na zazname pocas jednotli- vych faz rozhovoru podla nej citil.? V tomto experimente sa merala schopnost empatie hodnotitela: cim presnejsie hodnotitel dokazal odhadnut pocity sub- jektu, tym vacsiu uroven empatie vykazal. Najzaujimavejsia cast vysledkov sa 174 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI tykala fyziologickych signalov hodnotitela, pretoze aj tie boli pocas experi- mentu zaznamenavane. Ake bolo zistenie? Cim vacsmi sa fyziologicke signa- ly hodnotitela zhodovali s fyziologickymi signalmi subjektu, tym presnejsie bolo aj jeho ci jej hodnotenie pocitov pozorovaneho subjektu. ,,Naozaj? A na zaklade coho sa domnievate, ze moj manzel je schopny empatie?" Inymi slovami, empatia funguje tak, ze vas nechava fyziologicky napodo- bovat druhu osobu. Daniel Goleman pri opise tohto fenomenu pouziva vy- raz ,,entrainment" (postupne zosynchronizovanie). Hovori mu tiez ,,emo- cionalne tango". Tento efekt postupneho zosynchronizovania je dovodom, preco je empatia tak uzko spojena so sebauvedomenim: mozog vyuziva svo- ju sebauvedomovaciu vybavu na ucely vcitenia sa, empatie. V skutocnosti tak mozeme povedat, ze empatia sa opiera o sebauvedomenie, a ak je nase sebauvedomenie slabe, bude slaba aj nasa empatia. Vyplyva z toho niekolko dolezitych implikacii. Jednou z nich je, ze vacsi- na cviceni rozvijajucich sebauvedomenie sucasne rozvija aj empatiu. Je na- priklad zname, ze zameriavanie bdelej pozornosti na svoje telo (povedzme cvicenim telesny skener, ktore najdete vo ?. kapitole) posilnuje funkciu in- suly a vdaka tomu zvysuje sebauvedomenie - a sucasne tiez empatiu. Dva ucinky za cenu jedneho! EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 175 Empatia neznamena hrat sa na psychologa, ani suhlasit bez rozmyslu Empatiu si ludia casto mylia s niecim, comu sa hovori ,,psychologizovanie", neodbornym spekulovanim o motivacii druhych za pomoci odbornych poj- mov zo psychologie?. Povedzme, ze mate nejaky problem a pridete s nim za vasim sefom. Vysvetlujete mu, o co ide, a ked ste prave v polovici, sef vas prerusi a zacne vam vysvetlovat, ze vase problemy v skutocnosti pramenia z domnelych traumatickych skusenosti z detstva a niecoho dalsieho, o com cital v nejakej knizke. To nie je empatia, ale psychologizovanie. Ked niekto psychologizuje, v skutocnosti sa problem nesnazi pochopit, ale ho odstra- nit kvazivysvetlenim. Nikoho asi neprekvapi, ze sklon k psychologizovaniu sa v pripade manazerov spaja s podpriemernym vykonom. Viem si celkom dobre predstavit, ze manazerom, ktori psychologizovanie zaradili do svojej dennej rutiny, zacnu rast vlasy do spicateho ucesu, aky v komikse nosi aj Dil- bertov sef. Ak vas vsak sef sustredene a s plnou pozornostou vypocuje a sna- zi sa porozumiet vasmu problemu na kognitivnej aj instinktivnej urovni (a to vsetko urobi s laskavym pristupom), v takom pripade ide o empatiu. ,,Degradujem vas na nizsiu poziciu, mate totiz nevyriesene problemy vo vztahu k svojej matke." 176 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Empatia tiez neznamena, ze so vsetkym musime suhlasit. Mozeme dru- hej osobe s laskavostou rozumiet na intelektualnej aj instinktivnej urov- ni, a napriek tomu s jej nazormi uctivo nesuhlasit. Aristoteles povedal, ze ,,Schopnost porozumiet myslienke bez toho, aby sme ju museli akceptovat, je znakom vzdelanej mysle." S empatickym nesuhlasom je to velmi podobne. Schopnost porozumiet a akceptovat pocity druhej osoby bez toho, aby sme s nimi museli suhlasit, je znakom rozvinutej mysle. Toto pochopenie naznacuje, ze mozeme prijimat aj neprijemne rozhod- nutia a zachovat si pritom empatiu. V skutocnosti laskavost a empatia pred- stavuju v mnohych pripadoch ten najlepsi sposob, ako prijat neprijemne rozhodnutie. V podnikatelskom prostredi nie je tazke hovorit si, ze ak uz musime prijat nejake rozhodnutie, ktore poskodi zaujmy niekoho druheho, nemali by sme do toho pliest empatiu, pretoze v takom pripade si akurat sami toto neprijemne, no nutne rozhodnutie stazime. Tento pohlad povazu- jem za neoptimalny. Ak budeme prijimat neprijemne rozhodnutia bez em- patie, v kratkodobom horizonte mozeme dosiahnut to, co chceme, lahsie, vytvarame vsak okolo seba tiez roztrpcenie a nedoveru a v dlhodobom ho- rizonte tak poskodzujeme svoje zaujmy. Ak sa naopak k ludom, ktori budu musiet niest dosahy nasho rozhodnutia, spravame s laskavostou a empatiou, vytvarame doveru a pochopenie. Mozno sa nam vdaka tomu podari zrucne vyjednavat a manazovat ich obavy. Pokial budu dovera a pochopenie dosta- tocne silne, moze sa nam dokonca podarit najst kreativne moznosti, ktore vyriesia problemy vsetkych zucastnenych stran, alebo ich znepokojenie pri- najmensom zasadnym sposobom zmiernia. Na konci dna budete tak ci tak musiet neprijemne rozhodnutie prijat, no ak vam ludia doveruju, citia, ze mate srdce na spravnom mieste, a chapu, ze to robite pre spolocne dobro, mate vacsiu sancu, ze sa vam podari ziskat si ich spolupracu. Navyse, ked sa vam podari vytvorit doveru, stane sa zakladom, na ktorom mozete vybudo- vat pevne dlhodobe pracovne vztahy. Ziskavate teda v kratkodobom aj dl- hodobom horizonte. Vynikajuci priklad toho, ako mozno prijat narocne rozhodnutie s empa- tiou, sa nachadza v knihe Daniela Golemana, Emocionalna inteligencia na pracovisku: EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 177 Porovnajte pristup, s akym sa dve rozne spolocnosti spravali k zamestnancom vyrobnych prevadzok, ktore sa rozhodli zatvorit. Zamestnanci General Electric dostali informaciu o tomto zamere s dvojrocnym predstihom a spolocnost tiez vynalozila vela usilia na to, aby pracovnikom v priebehu tohto casu pomohla najst si ine zamestnanie. Druha spolocnost oznamila rozhodnutie uzatvorit tovaren iba s tyzdnovym predstihom a nijakym sposobom pracovnikom nepomahala najst si nove zamestnanie. Aky bol vysledok? Takmer o rok neskor vacsina prepustenych zamestnancov GE povedala, ze firma bolo dobrym miestom na pracu a ?? percent chvalilo adaptacne sluzby, ktore im spolocnost poskytla. V pripade druhej spolocnosti len ? percenta prepustenych zamestnancov oznacili svoju byvalu firmu ako dobre miesto na pracu. GE sa podarilo zachovat velku zasobaren dovery, zatial co druha firma za sebou nechala len dedicstvo trpkych pocitov. Ked ludi prepustate, vystavujete ich jednej z najbolestnejsich skusenos- ti ich zivota. Dokonca aj to vsak mozete urobit s empatiou - a aj v ta- kychto bolestnych situaciach mozete vytvorit pocit dovery a dobropraj- nosti. Niekto tomu hovori ,,byt tvrdy, bez toho, aby sa clovek spraval ako bastard." Ako zvysit empatiu Empatia sa zvysuje s laskavostou. Laskavost je motorom, ktory empa- tiu pohana: motivuje vas, aby ste sa o druhych zaujimali, robi vas vni- mavejsimi a tiez zvysuje ich vnimavost vzhladom k vam. Cim laskavejsi pristup druhym ludom venujete, o to vacsmi sa zvysuje vasa schopnost empatie. Empatia sa tiez zvysuje s pocitom podobnosti. Cim vacsmi sa nam zda, ze nam je niekto podobny, tym vacsia bude nasa empatia voci nemu alebo nej. Fascinujuca studia Andrea Serina a jeho timu, trefne pomenovana Citim, co citis, ak si mi podobny (I Feel What You Feel If You Are Similar to Me), 178 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ukazuje, aky silny efekt na empatiu ma pocit vzajomnej podobnosti.? Tato studia sa odvija od objavu, ze sledovanie videozaznamu toho, ako sa niekto dotyka vasho tela, moze docasne zvysit vasu citlivost na dotyk. Ak su napri- klad vase lica elektricky stimulovane s intenzitou tesne pod vasou hranicou vnemu, ktory dokazete zaznamenat (hovori sa tomu podprahovy taktilny sti- mul), nebudete tento impulz vo vacsine pripadov citit. No ak sucasne s tym budete sledovat videozaznam, na ktorom sa vasich lic niekto dotyka, s vel- kou pravdepodobnostou budete stimuly naozaj citit. Inymi slovami, ked sle- dujete, ako sa niekto dotyka vasich lic, zvysuje to vasu schopnost zazname- nat, ze sa vasich lic naozaj nieco dotyka. Tento efekt sa nazyva ,,vizualne pre- mapovanie dotyku" a funguje aj vtedy, ak sa pozerate na video, na ktorom sa niekto dotyka tvare inej osoby. Naozaj fascinujuce. Serinova studia blizsie skumala otazku, ci toto vizualne premapovanie dotyku funguje lepsie v zavislosti od toho, ci dotykana tvar, ktoru pozoruje- te, patri niekomu, kto je vam podla vasho nazoru podobny. Pri prvom expe- rimente sa pouzili tvare, ktore zodpovedali etnickej skupine daneho ucast- nika v porovnani s odlisnou etnickou skupinou (v tomto pripade islo o kau- kazsku verzus severoafricku rasu). Vysledok bol fascinujuci, hoci mozno nie prekvapivy: ukazalo sa, ze efekt je meratelne silnejsi, ak pozorovana tvar zodpoveda etnickej skupine skumaneho subjektu. Pri druhom experimente sa pouzili tvare poprednych predstavitelov po- litickych stran, s ktorymi sa ucastnici identifikovali, v porovnani s tvarami predstavitelov politickej strany v opacnej casti politickeho spektra (v tom- to pripade vzdy prinaleziacich zodpovedajucej etnickej skupine). Vysledky ukazali, ze toto vizualne premapovanie dotyku funguje meratelne lepsie, ak sledovana tvar patri predstavitelovi vasej politickej strany! Myslim, ze to je naozaj ohromujuce. Obycajne uvedomenie, ci dana osoba zdiela alebo ne- zdiela vase politicke nazory, staci na to, aby vyvolalo meratelne zmeny na- sich reakcii na nevedomej, neurologickej urovni. Preto ak chceme rozvinut viac empatie, potrebujeme si vytvorit v mysli vzorce, ktore na kazdeho instinktivne reaguju s laskavostou a automatickym vnemom, ze druhi su ,,prave taki ako ja". Inymi slovami, potrebujeme vytvo- rit mentalne navyky. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 179 Ako vytvorit ziaduce mentalne navyky Prax vytvarania mentalnych navykov je zalozena na jednoduchom, intu- itivne zrejmom, no nesmierne dolezitom pochopeni. Budha ho vyjadruje takto: Cokolvek, na co clovek casto mysli a o com uvazuje, stane sa inklinaciou jeho mysle.? Inymi slovami, stavame sa tym, na co myslime. Ked na nieco casto myslite... ...stanete sa tym. Metoda sama osebe je jednoducha: dostatocne velakrat do svojej mys- le pozvite nejaku myslienku a stane sa z nej mentalny navyk. Ak napriklad vo svojej mysli zakazdym, ked uvidite druheho cloveka, nechate objavit sa Tak co si sa dnes dozvedel? Ze sa premenim na hamburger. 180 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI prianie, aby tato osoba bola stastna, nakoniec sa to stane vasim mentalnym navykom. Potom vzdy, ked niekoho stretnete, bude vasou instinktivnou re- akciou prianie, aby bol tento clovek stastny. Po urcitom case tak vytvorite instinkt laskavosti. Stanete sa laskavym clovekom. Tato vasa kvalita sa bude prejavovat na vasej tvari, v drzani tela a v postoji vzdy, ked sa s niekym stret- nete. Ludi potom na vas nebude pritahovat len vas atraktivny vzhlad, ale aj vasa osobnost. Neformalne cvicenie spociva v tom, ze zakazdym, ked sa s niekym stret- nete, jednoducho nechavate v mysli objavit sa tieto myslienky. Existuje vsak tiez formalny, systematicky trening, ktory je pre mnohych ludi velmi efektiv- ny. Hovorime mu ,,Celkom ako ja", cvicenie milujucej laskavosti. ,,Celkom ako ja", cvicenie milujucej laskavosti Na to, aby sme sa naucili vidiet podobnost a delit sa o laskavy postoj, moz- no pouzit dve samostatne cvicenia. Prvym z nich je cvicenie, ktoremu ho- vorime ,,Celkom ako ja". S jeho pomocou si pripominame, ako velmi sme si s druhymi ludmi podobni, a vytvarame tak mentalny navyk rovnosti. Dru- hym je velmi rozsirene cvicenie, ktore sa nazyva ,,meditacia milujucej laska- vosti". Pocas tohto cvicenia vytvarame dobre priania pre druhych a buduje- me tak mentalny navyk laskavosti. V nasom programe obe cvicenia spajame do jedneho. Pocas kurzov toto kombinovane cvicenie obvykle robime vo dvojiciach a ucastnici pritom sedia tvarou k sebe. Ak chcete toto cvicenie vyskusat te- raz aj vy, nemusite hladat niekoho, kto by si sadol oproti vam - jednodu- cho si pocas cvicenia pred sebou v mysli predstavte niekoho, na kom vam zalezi. Text tychto dvoch kombinovanych cviceni vam odporucam citat pomaly a s dostatocne dlhymi pauzami v priebehu cvicenia. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 181 ,,CELKOM AKO JA" A CVICENIE MILUJUCEJ LASKAVOSTI Uvod Sadnite si do pozicie, ktora je pre vas pohodlna a umoznuje vam ostat bde- lymi a uvolnenymi sucasne. Zacnite tym, ze na dve minuty nechate mysel spocinut na svojom dychu. Teraz pomyslite na niekoho, na kom vam zalezi. Predstavte si jeho ale- bo ju aj vizualne. Ak chcete, mozete pouzit tiez fotografiu alebo video tejto osoby. ,,Celkom ako ja" Teraz si pomaly precitajte nasledujuci text a na konci kazdej vety si nechajte cas na reflexiu: Tento clovek ma telo a mysel, celkom ako ja. Tento clovek ma pocity, emocie a myslienky, celkom ako ja. Tento clovek bol v urcitom okamihu svojho zivota smutny, rozcarovany, nahnevany, zraneny ci zmateny, celkom ako ja. Tento clovek v zivote zazival fyzicku aj emocionalnu bolest a utrpenie, celkom ako ja. Tento clovek si praje byt bez bolesti a utrpenia, celkom ako ja. Tento clovek si praje byt zdravy, milovany a mat zmysluplne vztahy s lud- mi, celkom ako ja. Tento clovek si praje byt stastny, celkom ako ja. Milujuca laskavost Teraz nechajme povstat niekolko priani. Prajem si, aby tento clovek mal silu, prostriedky a emocionalnu aj spolocen- sku oporu, vdaka ktorym dokaze prejst cez narocne okamihy zivota. Prajem si, aby tento clovek bol bez bolesti a utrpenia. Prajem si, aby tento clovek bol stastny. (pokracovanie) 182 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Preto, lebo tento clovek je ludska bytost, celkom ako ja. (pauza) Teraz si prajem, aby kazdy koho poznam, bol stastny. (dlha pauza) Zaver Cvicenie ukoncite jednou minutu spocinutia mysle. Vzdy, ked sme sa ucastnikov nasho kurzu pytali, ako sa pocas tohto cvicenia citili, odpoved zakazdym znela ,,stastne". Ucastnici zistili, ze byt zdrojom laskaveho postoja je velmi upokojujuca, stastna skusenost, casto prinajmensom taka prijemna, ako byt objektom laskavosti. Zda sa to byt trochu neintuitivne, no ak si spomeniete na to, ze my ludia sme nanajvys spolocenske bytosti a spolocenska interakcia je dokonca zabudovana do hardveru nasho mozgu, zacne to davat vacsi zmysel. Vzhladom na to, aky silny je nas sklon k spolocenskosti a ako velmi spolocnost potrebujeme nato, aby sme prezili, je zmysluplne, aby laskave nastavenie voci druhym ludom bolo na velmi prirodzenej urovni odmenujuce - pravdepodobne ide o dolezitu sucast nasho mechanizmu prezitia. Existuje dokonca stu- dia, ktora zistila, ze pokial kazdy den vykonate len jediny laskavy cin, uz po desiatich dnoch sa objavuje meratelne zvysenie urovne stastia.? Inymi slovami, laskavost je trvalo udrzatelny zdroj stastia - tak znie jednoduche, no dolezite zistenie, ktore cloveku moze premenit cely zivot. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 183 ,,Ste si isti, ze ste naozaj pochopili, ako mate robit to ,Celkom ako ja' cvicenie?" Ako si zachranit manzelstvo a ine vztahy Na predchadzajucom cviceni je najlepsie to, ze ho v mnohych pripadoch mozno pouzit na riesenie problemov v medziludskych vztahoch a ich ozdravenie. Zistil som, ze extremne uzitocne je pri rieseni konfliktov. Vzdy, ked sa pohadam so svojou zenou alebo s niektorym z kolegov, idem do druhej miestnosti, a ked sa po niekolkych minutach upokojim, potajme robim toto cvicenie. Predstavim si osobu v druhej miestnosti a pripome- niem si, ze je celkom ako ja. Chce byt slobodna od utrpenia celkom ako ja, chce byt stastna celkom tak ako ja a tak dalej. A potom tejto osobe prajem nieco prijemne, prajem jej stastie, slobodu od utrpenia a tak dalej. Niekol- ko minut takehoto cvicenia staci na to, aby som mal omnoho lepsi pocit zo seba, z tejto druhej osoby aj celej situacie. Okamzite sa tiez rozpadne aj velka cast mojho hnevu. Ked sa nabuduce dostanete do konfliktu s niekym, na kom vam zalezi alebo s kym spolupracujete, odporucam vam vyskusat toto cvicenie. Moze pre vase vztahy urobit zazraky. Mimochodom, mam pocit, ze toto cvicenie je jednym z hlavnych dovodov, preco si moja zena nemysli, ze manzelstvo so mnou je totalna katastrofa. 184 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Tradicne cvicenie milujucej laskavosti Cvicenie milujucej laskavosti, predstavene na predchadzajucich stranach, je nasa vlastna adaptacia starobyleho cvicenia nazyvaneho metta bhavana. Tradicna forma tohto cvicenia je o nieco strukturovanejsia a postupuje v po- malsom tempe (co povazujem za zabavne, lebo hoci som programator, moja adaptacia je menej strukturovana). Podobne ako vacsina inych meditacnych cviceni, aj tradicna prax met- ta bhavana zacina niekolkymi minutami spocinutia mysle. Ked vytvorite urcitu uroven mentalneho pokoja, pozvite do svojej mysle pocit laskavosti k sebe samym. Urobite to tak, ze si potichu pre seba opakujete tieto vety: Nech sa mam dobre. Nech som stastny. Nech som slobodny od utrpenia. Po niekolkych minutach takychto priani pozvite do svojej mysle pocit las- kavosti k niekomu, koho uz mate radi alebo koho obdivujte, niekoho take- ho voci komu je pre vas lahke vytvorit pocit milujucej laskavosti. Ak chcete, mozete tri uvedene vety pouzit aj pre tuto osobu. Nech sa ma dobre, nech je stastny/stastna a nech ma slobodu od utrpenia. Po niekolkych minutach takehoto cvicenia zopakujte to iste s osobou, ktora je pre vas neutralna, s niekym, koho ani nemate obzvlast radi, no nepocitujete k nemu ani averziu. Moze to byt clovek, ktoreho poznate len velmi letmo. Takymto sposobom meditujte niekolko minut a potom si za objekt vezmite nejakeho komplikovaneho cloveka alebo niekoho, kto vam v zivote sposobil mnoho problemov. V mysli vytvorte prianie, nech sa on alebo ona ma dobre, nech je stastny alebo stastna a nech ma slobo- du od utrpenia. Nakoniec rozsirte tento pocit na vsetky citiace bytosti. Nech sa vsetky bytosti maju dobre, nech su stastne a nech maju slobodu od utrpenia. Jednou z najlepsich veci na tradicnej forme tohto cvicenia je to, ze ked sa dostanete az k tej problematickej osobe, vasa mysel bude marinadou milu- jucej laskavosti uz taka presiaknuta, ze pre vas bude omnoho lahsie prelomit EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 185 svoje mentalne navyky voci tejto konkretnej osobe. Ak sa napriklad vo vas vzdy, ked pomyslite na Richarda, prirodzene vytvara pocit averzie, a budete preto kazdy den Richarda pouzivat ako objekt vasej metta bhavana, po ur- citom case si vasa mysel moze Richarda zacat spajat s pozitivnym pocitom, pretoze zakazdym, ked na Richarda v meditacii myslite, je vasa mysel na- siaknuta milujucou laskavostou. Po nejakom case sa moze stat, ze odrazu zistite, ze voci Richardovi uz necitite ziadnu averziu alebo nechut a budete si na cvicenie metta bhavana musiet najst nejaku inu osobu. (Moze sa vam dokonca stat, ze po nejakom case sa vam minu osoby, ktore nemate radi. V kontexte tohto cvicenia je to, samozrejme, smola, ale uprimne, mat takyto problem nie je ziadna pohroma.) Ak je vam toto tradicne cvicenie prijemnejsie a prinasa vo vasom pripa- de lepsie vysledky, mozete ho pouzivat ako nahradu cvicenia na predcha- dzajucich stranach. OK, pozrime sa... koho by som tak este mohol pouzit na cvicenie --- metta bhavana? 186 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Ako v ludoch vidiet to najlepsie (a nechat ich, aby sa podla toho spravali) V predchadzajucich castiach sme sa naucili cvicenia, ktore rozvijaju zaklad- ne zrucnosti empatie. V nasledujucich niekolkych castiach sa zameriame na cvicenia, ktore nam pomahaju podporovat v rozvoji druhych ludi a vytvarat podmienky, v ktorych mozu ukazat to najlepsie, co v nich je. Dovera prospieva aj v praci Empatia je prijemna vec, no skryva v sebe este nieco viac. Je tiez zaklad- nym predpokladom vasich pracovnych uspechov, najma ak je sucastou va- sej prace budovanie timov, koucovanie, mentorovanie alebo starostlivost o ludi. Pre vsetky tieto aktivity existuje jedna spolocna schopnost, ktora vam umoznuje vykonavat ich velmi ucinnym sposobom - a je nou dovera. To mi mozete naozaj verit. Empatia pomaha budovat doveru. Ked su nase interakcie s druhymi lud- mi podlozene empatiou, zvysujeme pravdepodobnost, ze tito ludia budu ci- tit, ze im niekto venuje pozornost, vypocuje ich a porozumie im. A ked ludia maju tento pocit, citia sa bezpecnejsie a s vacsou pravdepodobnostou budu osobe, ktora im rozumie, aj doverovat. Vsetci vyznamni myslitelia na poli efektivnosti v pracovnom prostredi zhodne uvadzaju doveru ako zaklad, na ktorom ich pristupy a metody stava- ju. Napriklad Marc Lesser, uznavany kouc vrcholovych manazerov, odporu- ca, aby cyklus koucovania/mentorovania nasledoval tychto pat krokov: . Vytvoreniedovery. ?. Pocuvanie(pomocouloopinguadippingu). ?. Kladenie skumavych a tzv. otvorenych otazok. ?. Poskytovanie spatnej vazby. ?. Budovanie partnerstiev na vytvaranie moznosti a postupov. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 187 Najdolezitejsim z tychto krokov je ten prvy: vytvorenie dovery. Dovera je za- kladom vztahu koucovania/mentorovania. Je to velmi jednouche. Ak mate niekoho ako mentor viest, musi vam byt tento clovek otvoreny. Cim vacsmi sa otvara, tym efektivnejsie s nim mozete pracovat, a cim vacsmi vam dove- ruje, tym skor sa vam otvori. Je to take jednoduche. Ak v zaklade niet ziadnej dovery, cele mentorovanie bude iba stratou casu. (Pokial vam pocas konzul- tacnych sedeni nenosia zakusky. V takom pripade by podla mojho nazoru zakusky vynahradili strateny cas, neberte to vsak ako navrh nahradit dove- ru zakuskami.) Dovera je tiez nenahraditelnym zakladom vysoko efektivnych timov. Patrick Lencioni vo svojej knihe Pat sposobov, ako nemusi tim fungovat (The Five Dysfunctions of a Team) opisuje pat sposobov, ako sa tim moze stat ne- funkcnym v podobe pyramidy.? Pat dysfunkcii z nej je zoradenych podla pricinnej suslednosti smerom zdola nahor: Nezaujem o vysledky Vyhybanie sa zodpovednosti Nedostatok osobneho zavazku Strach z konfliktu Nedostatok dovery . Nedostatok dovery: Ludia nedoveruju zamerom a motivacii svojich kolegov v time. Citia potrebu chranit sa jeden pred druhymi a spravaju sa k sebe navzajom s opatrnostou. Toto spravanie vedie k nasledujucej dysfunkcii. 188 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ?. Strach z konfliktu: Tam kde chyba dovera, nie su ludia ochotni zapajat sa do produktivnych diskusii a konfliktov, vstupovat do toho uzitocneho typu konfliktu, ktory sa zameriava vyhradne na vyriesenie existujucich problemov a neobsahuje ziadne postranne umysly alebo osobne utoky. Bez takychto zdravych konfliktov ostanu konflikty neriesene alebo su riesene len v neuspokojivej miere. Ludia maju pocit, ze neboli dostatocne zapojeni do rozhodovacieho procesu. To vedie k nasledujucej dysfunkcii. Nedostatok osobneho zavazku: Ked maju ludia pocit, ze ich vstupy neboli nalezite zvazene a ze neboli primerane zapojeni do procesu rozhodovania, nebudu citit ziaden zavazok alebo osobne zapojenie. Finalne rozhodnutia potom nevnimaju ako nieco, co by ich osobne zavazovalo. Nezhody s prioritami a smerovanim sa zbieraju a prehlbuju a pretrvava atmosfera nejasnosti. To vedie k nasledujucej dysfunkcii. Vyhybanie sa zodpovednosti: Ked ludia necitia ziaden osobny zavazok voci prijatym rozhodnutiam, vyhybaju sa prijatiu zodpovednosti. Ba co horsie, vysoke standardy neocakavaju ani od svojich kolegov v time. Prehlbuje sa znechutenie a siri sa priemernost. To vedie k definitivnej dysfunkcii. Nezaujem o vysledky: Je definitivnou dysfunkciou, zlyhanim timu. Ludia sa staraju o nieco ine, nez kolektivne ciele timu. Ciele nie su dosiahnute, tim neprinasa vysledky a vasich najlepsich ludi vam preberie konkurencia. ?. ?. ?. Vsetko sa zacina od dovery. Nepritomnost dovery je prvotnou pricinou vsetkych nasledujucich dysfunkcii. Lencioni v tomto kontexte hovori o konkretnom type dovery, ktory oznacuje ako ,,dovera zalozena na zranitelnosti". O tento typ do- very ide, ak clenovia timu doveruju cielom a motivacii svojich kolegov do takej miery, ze su ochotni odhalit svoje zranitelne miesta - doveruju totiz tomu, ze ich odhalene slabiny nebudu pouzite proti nim. Znamena to, ze su ochotni pri- znat problemy a nedostatky a poziadat o pomoc. Inymi slovami, dokazu sustre- dit svoju energiu na dosahovanie spolocnych cielov timu a neplytvaju cas sna- hou chranit svoje ego a vyzerat ,,dobre" v ociach svojich kolegov. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 189 ,,Pravdupovediac, David, dufali sme, ze sa nam podari vratit sa spat do obdobia, ked pre teba nebolo take lahke ukazovat nam svoje zranitelne miesta." Tento typ ,,dovery zalozenej na zranitelnosti" je ten isty typ dovery, o kto- rom Marc Lesser hovori ako o zaklade efektivneho koucingoveho/mentor- skeho vztahu. Ak sa naucite ako tento typ dovery vytvarat, mozete sa stat nie- len efektivnym veducim timu, ale tiez dobrym mentorom alebo koucom. Zacnite od uprimnosti, laskavosti a otvorenosti Pred mnohymi rokmi som mal manazera, volal sa John, ktoreho mam do- dnes rad a velmi si ho vazim. V priebehu casu sme sa zblizili a stali priatel- mi. John spolocnost, pre ktoru sme pracovali, opustil za velmi neprijemnych okolnosti, ktore podla mna voci nemu vobec neboli ferove. Ked potom na jeho miesto nastupil novy manazer, Eric, nebol som vobec stastny. Na emo- cionalnej urovni som voci Ericovi citil roztrpcenie, no na kognitivnej urov- ni som vedel, ze v skutocnosti Eric nebol na vine. Rozhodol som sa preto, ze vsetku averziu voci Ericovi rozpustim. Bol som vtedy uz skusenym medita- torom a tak som presne vedel, aky nastroj pouzit: empatiu. S Ericom sme sa poznali uz predtym a mali sme niekolko prilezitosti ro- bit spolu na par malych projektoch, vedel som preto, ze nie je zly clovek. 190 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI V skutocnosti som mal na kognitivnej urovni podozrenie (ukazalo sa, ze spravne), ze je dobry clovek, a potreboval som preto jedine: presvedcit o tom aj emocionalnu cast svojho mozgu. A tak som si pocas nasho prveho stretnutia medzi styrmi ocami s Ericom v role mojho manazera daval pozor na to, aby som hovoril len o osobnych veciach a udrziaval v mysli laskavost a otvorenost. Rozpravali sme sa o zivote, o nasich cieloch a prianiach. Opy- tal som sa ho tiez, ako konkretne planuje zachranit svet. To vsetko som robil preto, aby som svojmu kognitivnemu aj emocionalnemu mozgu dal prilezi- tost spoznat Erica ako ludsku bytost a spojit si ho s jeho vnutornym dobrom - tak aby moj emocionalny mozog zakazdym, ked by som ho potom stretol, zareagoval myslienkou: ,,Je to dobry clovek. Mam ho rad." Fungovalo to vynikajuco. Eric si okamzite ziskal moju doveru tym, ako mi oplatil moju uprimnost, laskavost a otvorenost. Zistil som, ze je to naozaj dobry a obdivuhodny clovek. Dozvedel som sa napriklad, ze v mladosti vela casu stravil v krajinach tretieho sveta pracou na roznych mierotvornych pro- jektoch - nieco, o com sam hovori len zriedka, no ja si to nesmierne vazim. Ked sa nas prvy rozhovor koncil, moj emocionalny mozog bol celkom utiseny a moj racionalny mozog mal konecne sancu povedat mu: ,,Vidis? Ja som ti to hovoril, ze je to dobry clovek!" Vsetka moja averzia voci Ericovi sa rozpustila. V priebehu jedineho hodinoveho rozhovoru sme s Ericom polozili sil- ne zaklady vzajomnej dovery. Po cely cas, co sme spolu pracovali, sme mali velmi pozitivny a produktivny pracovny vztah a som rad, ze ho dnes mozem nazvat svojim priatelom. (Tento pribeh je skutocny, len mena som zmenil v zaujme svojho vlast- neho bezpecia.) Poucenie z toho vsetkeho je, ze na mitingoch nesmu chybat zakusky. Ale nie, len zartujem. Skutocne poucenie spociva v tom, ze dovera sa musi odvi- jat od uprimnosti, laskavosti a otvorenosti. Ak chcete, aby vase vztahy, v pra- covnom aj osobnom zivote, boli produktivne, je optimalne zacinat ich vzdy s tymto nastavenim. Vzdy, ked je to mozne, vychadzajte z predpokladu, ze ta druha osoba je dobry clovek a zasluzi si, aby ste sa k nemu ci k nej tak aj spra- vali, minimalne dovtedy, kym sa nepresvedcite o pripadnom opaku. Druhe poucenie je, ze je vzdy uzitocne pristupovat k druhej osobe ako k ludskej bytosti. Zistil som, ze ked ide o vytvaranie dovery, moj kognitivny EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 191 mozog obvykle nerobi ziadne problemy - narocne je utisit emocionalnu cast mojho mozgu. Na to, aby som svoj emocionalny mozog utisil, musim roz- poznat, ze aj tato druha osoba je ludskou bytostou, celkom ako ja. Nie je to len protistrana pri rokovani, len zakaznik alebo spolupracovnik; je to tiez ludska bytost, celkom ako ja. Ked vasa mysel dokaze operovat na tejto urov- ni vo vsetkych situaciach, predovsetkym v narocnych situaciach, vytvarate velmi priaznive podmienky na rozvoj vzajomnej dovery. ,,A bude to fungovat aj vtedy, ked ide o svokru?" Dr. Karen May, viceprezidentka Googlu pre vodcovstvo a rozvoj talentov - a okrem toho ta najempatickejsia osoba, aku poznam - ma k budovaniu dovery tieto dve dalsie odporucania: . Doprajte ludom priestor, v ktorom im mozete doverovat?. Vacsina ludi robi to, co robi, preto, lebo sa im to v danom okamihu zda spravne na zaklade informacii, ktore maju, alebo toho, co chcu dosiahnut. Ich dovody sa im zdaju zmysluplne, aj napriek tomu, ze nam ich ciny nedavaju zmysel. Predpokladajte, ze sa rozhoduju spravne aj v pripade, ze my sami by sme sa v danej situacii rozhodli inak. ?. Nezabudajte, ze dovera plodi doveru: Jeden zo sposobov ako budovat doveru spociva v tom, ze predpokladam, ze ste mojej 192 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI dovery hodni a budem sa k vam podla toho aj spravat. Ked citite, ze vam niekto doveruje, je aj pre vas lahsie doverovat mu a naopak. Tri predpoklady Vzdy, ked vediem nejake stretnutie, rad ho zacinam niecim, comu hovorim ,,Tri predpoklady". Pozvem vsetkych zucastnenych, aby spolu so mnou uro- bili o ostatnych tri predpoklady: . Predpokladajme (az dovtedy, kym sa nepreukaze opak), ze vsetci pritomni su tu preto, aby prispeli k spolocnemu dobru. ?. Vychadzajuc z uvedenej premisy, predpokladajme (az dovtedy, kym sa nepreukaze opak), ze nikto zo zucastnenych nema ziadnu skrytu agendu. ?. Na zaklade toho dalej predpokladajme (az dovtedy, kym sa nepreukaze opak), ze dokonca aj ked so sebou nebudeme suhlasit, stale zostavame rozumnymi ludskymi bytostami. Moja skusenost hovori, ze ak stretnutie zacnete tymito tromi predpokladmi, bude v miestnosti panovat hlbsia atmosfera dovery. Odporucam tuto jedno- duchu techniku ako nastroj na podporu dovery v ramci timu. Skuste takto zacat kazde stretnutie a je dost mozne, ze budete pozorovat, ako sa u clenov vasho timu prehlbuje sklon k vzajomnej dovere. Ako pocuvat s empatiou Ak ste uz medzicasom cvicili bdelu konverzaciu (ta vec s loopingom a dip- pingom z ?. kapitoly), pravdepodobne ste uz celkom zrucni v bdelom pocu- vani a vasi kolegovia a priatelia obdivuju vase posluchacske zdatnosti. Teraz, moj mily padawan, je cas pokrocit o uroven dalej. Rozsirime si schopnosti a naucime sa, ako od pozorneho pocuvania prejst k empatickemu pocuvaniu - tak aby sme dokazali nacuvat aj pocitom. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 193 Empaticke pocuvanie je velmi efektivna a posobiva zrucnost. Raz nam pocas jedneho z nasich kurzov Search Inside Yourself pri tomto cviceni chy- bal jeden ucastnik, a preto som ho pocas praktickych cviceni zastupil, tak aby vsetci mohli trenovat vo dvojiciach. Zacali sme s cvicenim. Pocuval som, co mi moja partnerka, ucastnicka kurzu, hovorila, a potom som jej povedal, co som si myslel, ze pocas toho citila. Ked som skoncil, rozplakala sa. Ked som sa jej opytal, co sa stalo, odpovedala, ze uz dlho jej nikto tak velmi nepo- rozumel. Vtedy som si uvedomil, aku nesmiernu moc ma empaticke pocuva- nie. Ludia su na tejto urovni ako vysmadnuti a tuzia po tom, aby druhi cha- pali, ako sa citia - a ked tak niekto urobi, moze ich to zasiahnut tak hlboko, ze niekedy budu mat slzy v ociach. Myslim, ze ak mate zrucnost empaticky pocuvat, mozete pre druhych urobit naozaj vela dobreho. V ramci Search Inside Yourself trenujeme empaticke pocuvanie podobne ako formalne cvicenie bdelej konverzacie (najdete ho v ?. kapitole), len s jed- nou dolezitou obmenou. V cviceni bdelej konverzacie pocuvajuci, ktory robi looping, zacina svoju spatnu vazbu vetou: ,,Tak ako som ta pocuval, poveda- l/a si, ze..." Pocas cvicenia empatickeho pocuvania zacina pocuvajuci spatnu vazbu slovami: ,,Tak ako som ta pocuval, myslim, ze si citil/a..." Znamena to, ze pocuvajuci musi pocuvat, tak aby vnimal pocity, a tiez spatnu vazbu ve- novat tomu, ako pochopil pocity hovoriaceho. FORMALNE CVICENIE EMPATICKEHO POCUVANIA Toto cvicenie sa zaklada na cviceni bdelej konverzacie (pozri 3. kapitolu), no v tomto pripade nepocuvame obsah toho, co sa povedalo, ale pocity za tym. Vytvorte dvojice a striedajte sa v ulohach rozpravajuceho a pocuvaju- ceho. Ako obvykle, hovoriaci zacina monologom. Ak ste teraz pocuvajucim, potom ako hovoriaci skonci svoj monolog, uzatvarate slucku (looping) a ho- vorite, co ste poculi, ze hovoriaci citil. Inymi slovami, zacnete namiesto: ,,Tak ako som ta pocuval, povedal/a si, ze..." slovami:,,Tak ako som ta pocuval, mys- lim, ze si citil/a..." (pokracovanie) 194 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Navrhovane temy na konverzaciu: Narocna pracovna situacia alebo konflikt, ktory mate so svojim sefom, kolegom alebo s niektorym z vasich podriadenych. Situacia, ked ste citili, ako niekto iny trpi, alebo ked ste to chceli citit, no nedokazali. Akakolvek ina ,,emocionalne stavnata" tema. Metakonverzacia Potom, ako ste si vystriedali obe ulohy, hovorili aj pocuvali, venujte chvilu metakonverzacii o tom, ako konverzacia prebiehala. Ked toto cvicenie robime na kurzoch, prezradime pointu az potom, ked vsetci s cvicenim skoncia - ucastnikom totiz nikdy dopredu nevysvetluje- me, akym sposobom maju empaticky pocuvat. Vychadzame z predpokladu, ze uz sami vedia ako na to. A ono to funguje. Ked potom pointu prezradime, ludia v skupine su ob- vykle prijemne prekvapeni, ze aj bez akychkolvek instrukcii ulohu empatic- keho pocuvania zvladli celkom dobre. Zistuju tak, ze empaticke pocuvanie je schopnost, ktoru maju od narodenia, je sucastou zakladnej vybavy nainstalo- vanej v nasom emocionalnom mozgu. Potrebujeme ju len cvicenim posilnit. Ak chcete vylepsit svoju schopnost empaticky pocuvat, mozete sa zame- rat na tieto styri veci: . Bdela pozornost. S bdelou pozornostou sa stavame vnimavejsi a vsimavejsi. ?. Laskavost. Ked mame laskave nastavenie, dokazeme lepsie ,,pocuvat" pocity nasho partnera v konverzacii. ?. Zvedavost. Vytvorte si navyk zamysliet sa nad tym, co asi citi clovek, ktory vam prave o niecom rozprava. ?. Prax a cvik. Jednoducho sa casto venujte empatickemu pocuvaniu. Cim castejsie ho budete pouzivat, tym zrucnejsi budete - najma v pripade, ze pritom budete zapajat tiez bdelu pozornost, laskavost a zvedavost. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 195 S ohladom na tieto styri body najdete v nasledujucich odsekoch niekolko ti- pov a navrhov, ako empaticke pocuvanie cvicit neformalne v kazdodennych situaciach. Vsimnite si, ze neformalne cvicenie je o nieco narocnejsie nez for- malne. Rozdiel spociva v tom, ze pri formalnom cviceni mame k dispozicii umele prostredie, v ktorom mozeme lahko hovorit o tom, ako sa nam dari po- cuvat pocity nasho partnera, no v prirodzenej konverzacii obvykle uprostred rozhovoru nepovieme: ,,Teraz ti poviem, co si myslim, ze citis, a ty mi potom povies, ci som sa trafil, OK?" To by bolo trochu divne. Pre neformalne cvice- nie preto odporucam sustredit sa viac na svoje vlastne vnutorne kvality, kto- re sa do empatickeho pocuvania zapajaju, a spatnu vazbu davajte len opatrne a zlahka. Nemusite tiez nasilu opustat svoju komfortnu zonu. Nezabudajte, ze ludia vo vseobecnosti nemaju radi, ak im hovorite, ako sa citia, dokonca aj v pripade, ze mate pravdu. (Ak si to chcete overit, mozete doma skusit svojmu partnerovi povedat: ,,Teraz sa citis ukrivdene." ,,Nie, necitim!") Takze sa na po- city opytajte alebo dajte svojmu partnerovi prilezitost skorigovat, ak ste nie- co nezachytili spravne. Pokial zakazdym pouzijete bdelu pozornost, laskavost a zvedavost, bude sa vasa schopnost empatickeho pocuvania cvicenim zlepso- vat aj v pripade, ze nebudete vychadzat zo svojej komfortnej zony. NEFORMALNE CVICENIE EMPATICKEHO POCUVANIA Priprava na konverzaciu Pri empatickom pocuvani vam najviac pomozu bdela pozornost a laskavost. Ak mate cas pripravit sa na rozhovor, na rozbeh zacnite niekolkymi minuta- mi meditacie bdelej pozornosti (pozri 2. kapitolu). Ked sa vasa mysel bude nachadzat v tomto bdelom stave, budete moct lepsie pozorovat svoje po- city, ako aj pocity druhej osoby. Budete tiez moct lepsie pocuvat bez posu- dzovania, vdaka comu sa prehlbuje vasa otvorenost k tomu, co pocujete. Ak mate viac casu, venujte este niekolko minut cviceniu ,,Celkom ako ja", meditacii milujucej laskavosti, ktore najdete na predchadzajucich stranach (pokracovanie) 196 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI tejto kapitoly, a zamerajte sa pri cviceni na tuto konkretnu osobu. Vdaka tomu, ze si vytvorite takyto vnutorny ramec, bude potom tato osoba voci vam vnimavejsia a tiez vy budete vnimavejsi k nej. Pocas konverzacie Nez rozhovor zacnete, pomyslite si v duchu: ,,Chcem, aby tento clovek bol stastny." Pocas toho, ako budete pocuvat, cvicte bdele pocuvanie (pozri 3. kapitolu). Pripomente si, ze pocuvate tak, aby ste vnimali pocity druhej osoby. Nechajte v sebe objavit sa zvedavost voci tomu, co tato osoba citi. Budte stedri a doprajte jemu alebo jej dostatok casu povedat, co chce. Ak je to v danej situacii vhodne, a ak citite, ze je to spravne, mozete sa dru- hej osoby opytat, ake su prave jej pocity. Ak to situacia dovoluje a nie je vam to neprijemne, mozete jej alebo jemu (jemne a s laskavostou) povedat:,,Z toho co pocujem, mam dojem, ze citis..." Stedro potom nechajte vasmu partnerovi v konverzacii dostatok priestoru na odpoved. Ak ste jeho pocity zachytili sprav- ne a porozumeli jemu alebo jej, moze to druha osoba vnimat ako nieco pekne a da vam to aj najavo. Ak ste sa mylili, nechajte druhej osobe priestor, aby vam to povedala, a pocuvajte s laskavym a otvorenym nastavenim. Metakonverzacia Ak je to v danej situacii vhodne, a sami to citite ako prirodzene, mozete na zaver rozhovoru iniciovat metakonverzaciu otazkou: ,,Bol pre teba tento roz- hovor uzitocny?" Inteligentny sposob ako ludi chvalit Ak chcete ludom pomoct, aby prejavili svoj potencial a svoje najlepsie stran- ky, existuje okrem empatickeho pocuvania este jedna vec, ktoru mozete vy- skusat - a tou je chvalit ich. V prvom rade treba povedat, ze celkom naj- dolezitejsie je, aby vasa chvala bola vzdy autenticka (inymi slovami, nikdy EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 197 nechvalte neuprimne) - ak vasa chvala nebude skutocna, ludia to vycitia a stratite v ich ociach doveryhodnost. No aj vtedy, ak je vasa chvala skutoc- na, musite sa naucit, ako ju vyjadrovat inteligentnym sposobom. Ukazuje sa totiz, ze dokonca aj ked mate najlepsie umysly, vasa chvala moze mat na ludi celkom opacny, demotivujuci ucinok! Pocas studie, ktoru viedli Claudia Mueller a Carol Dweck, dostala sku- pina ziakov piateho rocnika subor uloh s problemami, ktore boli navrh- nute tak, aby v nich vsetci dosiahli vysoke vykony.? Ziakov potom za ich uspech pochvalili. Cast ziakov dostala pochvalu, ktora ocenila ich inteli- genciu (tzv. ,,chvala osoby": ,,Vyriesil si vsetky tie ulohy, musis byt preto velmi inteligentny."), a ziaci v druhej skupine dostali pochvalu zameranu na ich vykony (tzv. ,,chvala procesu": ,,Pri rieseni tychto uloh si musel od- viest velmi dobru pracu.") a zvysnej, kontrolnej skupine len oznamili, ze v ulohach dosiahli velmi vysoky pocet bodov. Neskor, ked vsetci dostali novy, narocnejsi subor uloh, dosiahli ziaci, ktori boli pochvaleni za to, aki su inteligentni, vyrazne nizsie skore nez ostatne skupiny, a ti, ktori boli po- chvaleni za svoje usilie, dosiahli pri tomto druhom subore problemov vy- razne lepsie vysledky, nez zvysne dve skupiny. Ked vas chvalia za to, aki ste inteligentni, nerobi vam to dobre. Vedci, ktori viedli tuto a dalsie podobne studie, navrhuju ako vysvetlenie nasledujuci mechanizmus: ak sa cloveku dostane ,,chvaly osoby", posilnuje to ,,fixne nastavenie mysle", cize vieru, ze nas uspech je vysledkom nasich fixnych charakteristik, ktore su nam dane. Ludia s tymto nastavenim, maju obavy o to, ake schopnosti maju. Trapia sa tiez tym, ci su ich schopnosti do- statocne alebo nie. Ked v niecom neuspeju, pripisuju to svojej osobnej ne- schopnosti. Ak by pripadny neuspech mohol poukazat na nejake ich nedo- statky, maju sklon obavat sa rizika. Naopak, ak clovek dostane procesnu po- chvalu, posilnuje sa tak jeho ,,rastove nastavenie mysle", cize vieru, ze nase kvality mozu byt rozvijane usilim a oddanostou pre vec, a to znamena, ze uspech je vysledkom vynalozeneho usilia a oddanosti pre vec. Vznika v nas tak laska k uceniu sa a vnutorna odolnost, ktore su obe nevyhnutne na do- siahnutie cohokolvek velkeho.? Znamena to, ze ak niekomu davate spatnu vazbu, idealne je urobit to tak, aby ste pritom podporili mentalnu orientaciu na rast. Spatnu vazbu je 198 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI vhodnejsie formulovat tak, aby sa sustredila na vynalozene usilie a rast a ne- spocivala len v nalepkovani danej osoby. Povedane jednoducho, mudrejsie je ludi chvalit za to, ze do svojej prace vkladaju vela usilia, nez za to, ze su inteligentni. Mimochodom, dakujem, ze citate tuto knihu. Ak ste sa dostali az sem, museli ste na tom naozaj zapraco- vat. Spravili ste to vynikajuco! Chvala osoby: ,,Ty si sa s talentom na drancovanie a rabovanie urcite narodil." Chvala procesu: ,,Musel si na sebe urcite vela pracovat, ze teraz drancujes a rabujes tak efektivne." Vedomie firemnej politiky = Empatia++ Teraz, ked sme sa uz naucili empaticke zrucnosti, ktore potrebujeme v in- terakcii jeden na jedneho, je cas postupit na dalsiu uroven hry a pozriet sa na dalsiu zrucnost, ktora je o nieco narocnejsia: schopnost chapat emocionalne prudy pohybujuce sa organizaciou a mocenske vztahy. Spolocne meno pre tieto schopnosti znie ,,vedomie firemnej politiky". EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 199 Tato schopnost uvedomovat si aspekty firemnej politiky v medziludskych interakciach je jednou z najuzitocnejsich zrucnosti, ktorymi sa v prostredi akejkolvek organizacie mozete vyzbrojit. Nastastie, tato zrucnost adepto- vi empatie nie je vonkoncom neznama, pretoze vedomie firemnej politiky je v urcitom zmysle zovseobecnenim empatie z interpersonalnej urovne na uroven celej organizacie. Daniel Goleman to opisuje takto: Kazda organizacia ma svoj vlastny neviditelny nervovy system spojeni a vplyvov... Niektori ludia si vobec neuvedomuju, ze tento svet odohravajuci sa pod urovnou radarov vobec existuje, zatial co ini mu neustale venuju svoju pozornost. Zrucnost vo vnimani a interpretovani neviditelnych prudov, ktore ovplyvnuju ludi, ktori skutocne rozhodnutia prijimaju, zavisi od schopnosti vcitenia sa, empatie na organizacnej urovni, nielen na urovni osobnej. Mozete sa na to pozriet aj takto: v pripade zakladnej nemodifikovanej ,,vanilla" empatie chapete pocity, potreby, zaujmy a obavy individualnych ludi. V pripade vedomia firemnej politiky chapete pocity, potreby a zaujmy individualnych ludi a zaroven, ako tieto pocity, potreby a zaujmy suvisia a ovplyvnuju pocity, potre- by a zaujmy druhych ludi - a akym sposobom to vsetko vytvara emocionalne tkanivo organizacie ako celku. Vedomie firemnej politiky potrebuje rozumiet omnoho vacsiemu poctu premennych, no zakladne zrucnosti su tie iste. Ak rozumiete ludom, rozumiete aj ich vzajomnym interakciam, a teda rozumiete aj celej organizacii. V tom spociva vedomie firemnej politiky. Cvicenia na rozvoj vedomia firemnej politiky Okrem zakladnych nemodifikovanych cviceni empatie, ktore sme v tejto ka- pitole predstavili, existuje niekolko dalsich uzitocnych cviceni na rozvoj fi- remno-politickeho vedomia. Moj mudry priatel Marc Lesser na zaklade svo- jich mnohorocnych skusenosti na pozicii CEO a kouca top manazerov od- poruca nasledujuce: 200 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI . Udrzujte v ramci svojej organizacie bohate osobne siete, najma s vasimi spojencami, mentormi a skupinami, ktore vas budu podporovat a predkladat vam vyzvy. Dosiahnete to vtedy, ked sa budete o ludi zaujimat, pomahat im a budete tieto vztahy kultivovat. Venujte pozornost osobnym vztahom jeden-na-jedneho, a rovnako tak aj vztahom s klucovymi skupinami - vasim timom, dalsimi manazerskymi timami, zakaznikmi a dalsimi zainteresovanymi stranami. Cvicte sa v ,,citani" v neviditelnych prudoch pod povrchom vasej organizacie. Snazte sa porozumiet, akym sposobom vznikaju rozhodnutia. Vychadzaju z autority alebo z konsenzu? Ktori ludia na rozhodovaci proces maju najvacsi vplyv? Rozlisujte medzi svojimi vlastnymi osobnymi zaujmami, zaujmami svojho timu a zaujmami organizacie - kazdy jeden jej clen ma vsetky tri tieto urovne zaujmov. Je velmi dolezite uvedomovat si, ze existuju a nepliest si jednu s druhou. Pouzite svoje sebauvedomenie na hlbsie pochopenie toho, aku ulohu hrate v sieti osobnosti a ich interakcii. Casto vyuzivajte empaticke pocuvanie nato, aby ste vdaka nemu porozumeli, ake maju ludia pocity zo situacii a tiez zo seba navzajom. ?. ?. ?. Nasledujuce cvicenie vam pomoze posilnit vase politicke vedomie. EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 201 CVICENIE VEDOMIA FIREMNEJ POLITIKY Toto cvicenie mozete robit pisomne, ale tiez ako ustne cvicenie. Ak sa roz- hodnete pre ustnu formu, mozete poziadat niektoreho zo svojich priatelov, aby vas vypocul. Instrukcie 1. Spomente si na narocnu situaciu zo svojej minulosti alebo sucasnosti, v ktorej panoval urcity konflikt alebo nezhoda. Mala by to byt situacia, ktora pre vas bola skutocna, ktora ma pre vas vyznam a potencial. 2. Opiste situaciu tak, akoby vase stanovisko v nej bolo na 100 percent spravne a rozumne. Urobte tak bud pisomne, alebo rozpravajuc v monologu. 3. Teraz tu istu situaciu opiste, akoby bolo na 100 percent spravne a rozumne stanovisko druhej osoby (alebo skupiny osob). Urobte tak bud pisomne, alebo rozpravajuc v monologu. Ak ste toto cvicenie robili s priatelom, rozoberte spolu obsah oboch mono- logov vo volnom rozhovore. Hlavny vyznam tohto cvicenia je v tom, ze cvicite schopnost vidiet per- spektivy roznych hracov (v tomto pripade ste to boli vy a druha strana) ob- jektivne. Mozete si vsimnut, ze instrukcie v cviceni su sformulovane velmi pozorne. Pointa (a to je to najdolezitejsie, co sa tu mozeme naucit) spociva v tom, ze velmi casto mozu byt pribehy opisane v bode dva a tri v podsta- te totozne. Inymi slovami, konflikty nevznikaju vzdy preto, lebo sa niektora zo stran myli alebo kona nerozumne. Velmi lahko sa moze stat, ze obe stra- ny maju stopercentne pravdu a spravaju sa stopercentne rozumne a napriek tomu su v konflikte. Existuje mnoho pricin, preco takato situacia moze vzniknut. Jednym castym dovodom je, ze ludia maju ine implicitne priority. Napriklad, jeden 202 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI programator moze vacsi vyznam pripisovat tomu, aby sa dodrzal harmo- nogram dodavky, a moze sa domnievat, ze je lepsie slubeny produkt dodat nacas, aj v pripade, ze to bude znamenat obmedzenie rozsahu implemento- vanych funkcionalit. Iny programator moze pripisovat vacsiu prioritu upl- nosti dodavky, pretoze si mysli, ze je lepsie zakaznikovi dodat to, co mu bolo na pociatku prislubene, aj keby to znamenalo, ze sa dodavka oneskori. V ta- komto pripade sa moze stat, ze obe strany argumentuju spravne a rozumne, no napriek tomu sa dostanu do nekonecneho sporu, ktory bude trvat dovte- dy, kym jedna zo stran neporozumie implicitnym prioritam druhej strany a neprelozi si ich do vlastnej reci. Dalsim castym dovodom je neuplnost udajov. V skutocnom zivote k tomu dochadza casto, a my vsetci mame rozne vlastne rozumne sposoby, ako si chybajuce casti skladacky doplname. Predstavme si napriklad, ze nam niekto predlozi velku obchodnu prilezitost, ktora by v priebehu niekolkych rokov mohla zdvojnasobit alebo strojnasobit nase prijmy, vyzaduje si vsak rozsiahlu investiciu, ktora prevysuje sucasnu cistu hodnotu nasej spoloc- nosti. Je tato prilezitost taka lakava, ze do toho musime ist, alebo je taka ris- kantna, ze nas privedie k bankrotu? Nikto to nemoze vediet so stopercent- nou istotou, nikto totiz nedokaze s istotou povedat, kolko novych zakazni- kov nam kazdorocne naozaj prinesie. Mozeme prist len s najlepsim moznym odhadom. V takychto pripadoch moze dojst k velkym nezhodam, pri kto- rych obe strany argumentuju spravne a rozumne. Nezhodu nebude moz- ne vyriesit, kym ludia nezacnu predpokladat, ze aj druha strana je rozumna a zaujmu otvoreny pristup k jej implicitnym predpokladom. Cim castejsie sa vam podari vsimnut si, ako obe strany sporu zaujimaju stanovisko, ktore je korektne a rozumne, tym castejsie budete schopni ob- jektivne porozumiet rozchadzajucim sa perspektivam - a tym sa vase poli- ticke vedomie stane presnejsim. Pripomina mi to jeden vtip: dvaja chlapici sa nedokazali zhodnut na nie- com zasadnom, a tak sa rozhodli poradit sa s mudrym guruom. Najprv mu svoje argumenty odprezentoval prvy chlapik. Guru pokyval hlavou a pove- dal:,,Ano,maspravdu."Potomsvojediametralneodlisneargumentyprednie- sol druhy chlapik. Guru opat pokyval hlavou a povedal: ,,Ano, mas pravdu." EMPATIA A INE PODIVUHODNOSTI MOZGOVEHO TANGA 203 Tretieho chlapika, ktory celu situaciu pozoroval, to trochu vyviedlo z miery a obratil sa ku guruovi: ,,Pockat, pockat, nieco tu nie je v poriadku. Nie je predsa mozne, aby mali pravdu obaja sucasne." A guru pokyval hlavou a povedal: ,,Ano, mas pravdu." Majster, ako mozes povedat, ze maju obaja pravdu? by sme nemali tvrdo- hlavo trvat na vni- manych rozdieloch, ale radsej sa za- merat na zakladnu rozumnost nasich partnerov. Snazil som sa poukazat na to, ze vo svete nedokonaleho poznania... Mentalne navyky pre pozoruhodne empatickych ludi Empatia je zakodovana v nasom mozgu, je predinstalovana hned v jeho za- kladnej strukture. No hlavne posolstvo tejto kapitoly znie, ze empatia je tiez schopnost, ktoru mozeme vhodnym cvicenim vylepsovat, a ze toto cvicenie spociva najma v treningu bdelej pozornosti a vo vytvarani navykov, ktore empatiu podporuju. Presne to ja robim, ale ty to nechapes! Taraniny, to ty to ne- chapes! 204 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Najdolezitejsim z tychto navykov je laskavost. Ak mame tento mentalny navyk laskavosti, znamena to, ze zakazdym ked interagujeme s inou ludskou bytostou, celkom automaticky a bez usilia sa v nasej mysli objavia myslien- ky ako: ,,Tento clovek predo mnou je ludska bytost, celkom ako ja. Prajem si, aby bol/bola stastny/stastna." Tento mentalny navyk sposobuje, ze sa sta- vate otvorenejsimi a vnimavejsimi voci druhym ludom, a oni su tiez vnima- vejsi voci vam. Dalsim z tychto mentalnych navykov je pochopenie, ako sa moze stat, ze ini ludia sa na veci pozeraju rozumne (prinajmensom z ich uhla pohladu), napriek tomu, ze s nimi nesuhlasime. Tento mentalny navyk vam umoznuje vidiet socialne interakcie jasnejsie a objektivnejsie. Ak budete pravidelne praktizovat bdelu pozornost a budovat uvedene mentalne navyky, vytvorite si pre empatiu velmi silne zaklady. Ak na dova- zok budete systematicky trenovat aj empaticke pocuvanie a casto ludom ve- novat svoju pozornost, rozviniete nakoniec silnu zrucnost empatie, ktora sa rozsiri do firemno-politickej citlivosti. A to je nieco celkom ine, nez obvykla zakulisna firemna politika. KAPITOLA OSMA Ako byt efektivny a milovany sucasne Schopnost viest a socialne zrucnosti ,,Ked sa budete o ludi naozaj zaujimat, mozete si za dva mesiace najst viac priatelov, nez by ste si nasli za dva roky snahou dosiahnut, aby sa druhi ludia zaujimali o vas. Mozno to vyjadrit aj takto: najlepsi sposob ako sa s niekym spriatelit, je byt mu priatelom." -- DALE CARNEGIE 206 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Byt milovany posobi priaznivo na vasu karieru Slavni odbornici na problematiku vodcovstva, Jim Kouzes a Barry Posner, ponukaju taketo zhrnutie zaverov svojho vyskumu: ...nas vyskum sa zameral na viacero faktorov, ktore mohli byt pricinou uspechu manazera. Zistilo sa, ze tu bol jeden - a len jeden - faktor, ktory vyznamnym sposobom odlisoval hornych dvadsatpat percent manazerov od spodnych dvadsiatich piatich percent... tymto jedinym faktorom bolo vysoke skore na skale naklonnosti - prejavovanej aj zelanej... ti najvykonnejsi manazeri preukazovali viacej vrucnosti a zaluby v druhych, nez spodnych dvadsatpat percent. Su k ludom blizsie a su vyznamne otvorenejsi pri zdoverovani sa s myslienkami a pocitmi, nez ich menej vykonni kolegovia. ...Ak budu vsetky ostatne podmienky rovnake, budeme pracovat s vacsim nasadenim a efektivnejsie pre ludi, ktorych mame radi. A mame ich radi priamo umerne s tym, ake pocity v nas svojim spravanim vyvolavaju. Pre tych z nas v korporatnom svete, ktori sa domnievaju, ze najefektivnejsi sposob ako dosiahnut, aby sa veci urobili, je spravat sa ako idiot, poskytuje tato studia vitane osviezenie a inspiraciu, ze moze existovat aj lepsi pristup. Nie je nutne, aby ste za to, ze sa veci urobia, zaplatili svojou oblubenostou, mozete mat oboje. Koza tak moze zostat cela a vlk aj povyseny. V skutocnos- ti je dost mozne, ze byt oblubeny je z dlhodobeho pohladu tou najefektivnej- sou strategiou, ako dosahovat splnenie cielov. Tato moznost sa odraza tiez v studii venovanej velitelom Namornictva Spojenych Statov, ktoru sme cito- vali v prvej kapitole - ukazala, ze najefektivnejsi namorni velitelia su ti, ktori maju najvyssiu emocionalnu inteligenciu a su najviac oblubeni. V tejto kapitole sa budeme venovat niekolkym emocionalnym zrucnos- tiam, ktore vam pomozu stat sa oblubenymi a dosiahnut uspech v tom, co robite. Niektori ludia si kupuju knihy, aby sa dozvedeli, ako sa stat oblubeny- mi, ini si kupuju knihy, aby sa dozvedeli, ako dosiahnut uspech. Tato kniha vas nauci oboje. Vybrali ste si naozaj vynikajuco! AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 207 ,,Viete, pan Vader, dokazali by ste aj viac, keby ste boli oblubenejsi." Ako z hroznej situacie vdaka laskavosti vybudovat priatelstvo Dokonca aj v narocnych situaciach je niekedy mozne dosiahnut dolezite cie- le, a zaroven si pritom vytvorit pevne priatelstva. Vyzaduje si to laskave srd- ce, otvorenu mysel a spravne socialne zrucnosti. Pred mnohymi rokmi som mal kolegu, ktory bol zaroven mojim pria- telom. Volal sa Joe (aj v tomto pribehu su mena pozmenene, opat pre moje bezpecie) a hoci nikdy nebol priamo sucastou mojho timu, pracoval na in- ternych firemnych systemoch, ktore sme pouzivali, a v tom zmysle som bol jeho - velmi spokojnym - zakaznikom. Ked do firmy nastupil Samuel, novy manazer, ktory prevzal tim, v ktorom Joe pracoval, po par tyzdnoch si ho za- volal k sebe do kancelarie. Povedal mu, ze jeho pracovne vykony su velmi ne- uspokojive a coskoro zacne proces ukoncenia jeho pracovneho pomeru. Joe bol celkom zdrveny. Ani ja som z toho nebol stastny. Ako zakaz- nik jeho timu som sa naopak domnieval, ze Joe patri medzi jeho najvykon- nejsich clenov, a preto ma hnevalo, ze by mal dostat take nizke hodnotenie a dokonca ze by mal byt prepusteny z dovodov nedostatocnych vykonov. Rozhodol som sa, ze mu pomozem. 208 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI V spolocnosti, v ktorej som vtedy pracoval, som mal relativne vplyv- ne postavenie, a tak mi aj v mojej jednoduchej programatorskej mysli bolo jasne, ze ak by som Samuela, noveho manazera, konfrontoval, udalosti by mohli rychlo nabrat skaredy priebeh. Nastastie, mal som uz sa sebou roky meditacie a praxe rozvoja sucitu, a tak som mal v rukach tie spravne nastroje na riesenie vzniknutej situacie. Upokojil som svoju mysel bdelou pozornostou a potom som pouzil medita- ciu ,,Celkom ako ja" (pozri ?. kapitolu), aby som si lepsie dokazal predstavit, ako situaciu vidi Sam. Velmi rychlo som si uvedomil, ze tu musi byt nieco dolezite, o com som nevedel, nejaky aspekt, s ktorym sa musim oboznamit, skor nez si urobim nejake zavery. Chybali mi dolezite udaje. Moja mysel sa rychlo prepla z pocitu hnevu do tuzby porozumiet situacii a zapojit sa do nej so zvedavym a laskavym pristupom. Napisal som Samovi e-mail, v ktorom som sa mu predstavil, uprimne ho privital v spolocnosti a potom mu vysvetlil svoje znepokojenie zo situacie tykajucej sa Joea a tiez svoj zaujem pomoct mu. Cast mojho e-mailu zne- la takto: Chapem, ze sme vsetci rozumni ludia, a preto mi je jasne, ze toto rozhodnutie je urcite vysledkom dokladneho zvazenia veci. Dufam vsak, ze budem mat moznost pochopit dovody, ktore k nemu viedli, a vdaka tomu budem moct Joeovi lepsie pomoct. Ak to budes povazovat za vhodne, rad by som nam naplanoval kratke stretnutie a budem vdacny, ak by som si Ta mohol vypocut a dozvedel sa o pripade viac. Nerad by som Ta vsak tlacil do neprijemnej pozicie, a plne chapem, ak taketo stretnutie za danych okolnosti nepovazujes za vhodne. Nastastie, hoci to pre Sama, celkom pochopitelne, bolo trochu neprijemne, na moj e-mail mi odpovedal v rovnako laskavom a uprimnom tone. Stretli sme sa teda, najprv sa zoznamili a vymenili si niekolko osobnych pribehov a potom sme sa zacali zhovarat o Joeovi. Obaja sme sa pocas tohto rozhovo- ru vela dozvedeli. Ja som sa od Sama dozvedel, ze Joe svojmu timu sposobil viacero problemov, pretoze mal vo zvyku od zakaznikov nedisciplinovanym AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 209 sposobom akceptovat vela poziadaviek, co potom viedlo k tomu, ze zane- dbaval niektore dolezite ciele timu. Na druhej strane, Sam sa odo mna do- zvedel, ako velmi si zakaznici Joea vazia za jeho nasadenie a ochotu vzdy urobit nieco navyse. Obaja sme pocas nasho rozhovoru ziskali dolezite in- formacie, ktore nam chybali. Ked sa o nejaky cas neskor Sam a Joe znovu stretli, podarilo sa im lepsie si porozumiet a tiez prist na to, ako mozu v buducnosti spolupracovat efek- tivnejsie. Proces prepustania bol zastaveny a medzi mnou a Samom vzniklo priatelstvo, ktore trva dodnes. Situacia, z ktorej mohla vzniknut poriadna drama, sa namiesto toho stala pociatkom dlheho priatelstva. Vidiet na nej, akym sposobom mozu byt emo- cionalne zrucnosti uzitocne v socialnom prostredi. Existuje jedno stare cinske zenove prislovie: ,,Miesto pre male (meditac- ne) ustranie je v divocine, pre stredne ustranie v meste a pre velke ustra- nie na cisarskom dvore." Podobne ako vacsina zenovych prislovi, aj toto je absurdne a zaroven pravdive. Vsetky emocionalne zrucnosti, ktore sa z tej- to knihy mozete naucit, su celkom zbytocne, ak by ste ich nemohli apliko- vat v skutocnom svete, nevynimajuc prostredie take zvodne a nebezpecne, akym je cisarsky dvor. Na druhej strane, skutocny svet je tym najlepsim do- dzo, treningovou miestnostou, v ktorej mozete brusit svoje emocionalne zrucnosti. Skutocny svet je vasim ,,dodzo" aj vasim ,,zendo", kde najdete svoje ,,mojo". Yo?? V tejto kapitole sa zoznamime s tromi zakladnymi socialnymi zruc- nostami: naucime sa viest so sucitom, ovplyvnovat dobrom a komunikovat s vhladom. Umenie laskaveho vodcu Sucit je kvalita, ktoru vsetky nabozenske tradicie a pocetne filozoficke syste- my povazuju za velku cnost. No sucit je niecim viac, nez len velkou cnostou. Sucit je tiez pricinou najvyssej urovne stastia, ktoru nasa veda kedy namera- la, a je tiez nevyhnutnym predpokladom na tu najefektivnejsiu zo znamych foriem vodcovstva. Naozaj posobive. 210 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Sucit je najstastnejsim stavom Na zaciatku tejto knihy sme hovorili (a zartovali) o mojom priatelovi Matthieuovi Ricardovi, ,,najstastnejsom muzovi na svete". Ked vedci skuma- li a merali aktivitu jeho mozgu pomocou funkcneho magneticko-rezonanc- neho zobrazovania (fMRI), zistili, ze jeho uroven stastia bola extremne vyso- ka. Nebol vsak jedinym clovekom, u ktoreho boli namerane taketo extremne urovne stastia. V tom istom laboratoriu sa na meraniach zucastnilo aj nie- kolko majstrov meditacie v tradicii tibetskeho budhizmu (ludi, ktorych my osobne povazujeme za ,,olympijskych rekordmanov" meditacie) a podobne hodnoty namerali u viacerych z nich. Matthieu bol prvym ucastnikom po- kusov, ktoreho meno neumyselne preniklo na verejnost, a tak dostal spomi- nanu prezyvku. Dalsim ucastnikom, ktoreho identita bola nedavno zverej- nena, bol Mingjur Rinpoche. Aj Mingjur Rinpoche ma dnes v cinskej tlaci podobnu prezyvku ,,najstastnejsia osoba na svete". Tito chlapici su teda bezkonkurencne tymi najstastnejsimi ludmi, ktorych kedy vedci skumali. Toto konstatovanie nas logicky vedie k dalsej otazke: na co asi mysleli v okamihu, ked boli tieto merania zaznamenane? Mozno na nejake pikanterie? Viete, s mnichmi to nie je vzdy len tak! No v skutocnosti odpoved znie: meditovali na sucit. Som si isty, ze pre mnohych ludi je toto zistenie cel- kom sokujuce, sucit totiz mnohi z nas povazuju za neprijemny mentalny stav. Vedecke udaje vsak potvrdzuju opak - sucit je stavom extremneho stastia. Opytal som sa Matthieua, ako to vidi on. Jeho subjektivna skusenost ve- decke udaje potvrdzuje. Na zaklade svojej vlastnej skusenosti hovori, ze su- cit je tym najstastnejsim stavom vobec. Pretoze som nenapravitelny progra- mator, polozil som mu dalsiu otazku, ktora z odpovede nevyhnutne vyplyva: aky je potom ten druhy najstastnejsi stav? Jeho odpoved znela: ,,Otvorena bdelost," stav, v ktorom je mysel extremne otvorena, pokojna a jasna. Ne- viem, co si myslite vy, ale pre mna ako skuseneho praktizujuceho meditacie to bolo sokujuce zistenie. Ked meditujeme, trenujeme nasu mysel, aby si pri- vykala na stav pokoja a jasnosti. Ked sa nasa meditacia prehlbuje, stavame sa coraz stastnejsimi, a pretoze toto prehlbujuce sa stastie nepotrebuje ziadne zmyslove alebo mentalne stimuly, niektorym z nas potom hrozi, ze upadnu do extremu a utiahnu sa zo skutocneho zivota (ako obvykle, v zene na to maju najvtipnejsi vyraz, hovoria potom o ,,zenovych lenivcoch"). Prekvapenie je, AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 211 ze aj ked by ste toto cvicenie priviedli do dokonalosti, aj tak dosiahnete len ten druhy najstastnejsi stav. Najstastnejsi stav mysle mozno dosiahnut len prostrednictvom sucitu - a ten si vyzaduje, aby sme boli aktivni v skutocnom svete, so skutocnymi lud- mi. Znamena to, ze nie je mozne, aby sme nase meditacne cvicenia priviedli k dokonalosti mimo skutocneho sveta - musi v nich byt pritomna kombina- cia utiahnutia sa zo sveta (s cielom prehlbenia kvality pokoja) a zapojenia sa do sveta (ktore prehlbuje sucit). Ak patrite medzi ten typ intenzivneho me- ditatora, nezabudnite z casu na cas otvorit dvere a vykrocit do sveta. Ked sa mi po prvykrat dostali do ruk tieto studie, na ktorych sa Matthieu zucastnil (bolo to este predtym, nez sme sa spoznali osobne), bol to jeden z klucovych okamihov mojho zivota. Mojim snom je vytvorit podmienky na svetovy mier a urobit to prostrednictvom vytvorenia podmienok na vnu- torny pokoj a sucit na globalnej urovni. Ked som sa dozvedel o Matthieu- ovom pribehu, ziskal som novy uhol pohladu na to, na com som pracoval. Poznanie, ze sucit moze byt zabavou, meni vsetky pravidla hry. Ak by bol su- cit nudny, nieco ako domace prace, nikto by to nerobil, mozno s vynimkou Dalajlamu. No ak je sucit zabava, pustia sa do toho vsetci. Preto, ak chceme vytvorit podmienky na sucit vo svetovom meradle, potrebujeme len reinter- pretovat sucit tak, aby bolo vidiet, ze je to nieco zabavne a radostne. Wow! Kto by tusil, ze zachranovanie sveta si bude vyzadovat zabavu? Nastastie, sucit je tiez nieco viac nez len zabava. Prinasa velmi realne vyhody pre firmy a podnikatelov, najma v kontexte manazerskeho umenia viest ludi. Umenie ovplyvnovat dobrom Najlepsia definicia sucitu, ktoru poznam, pochadza od vyznamneho tibet- skeho ucenca Thubtena Dzinpu. Dzinpa mnoho rokov cestoval s Dalajla- mom ako jeho tlmocnik do anglickeho jazyka. Ma velmi prijemny, ocaruju- co jemny hlas a Dalajlama si z neho preto z casu na cas utahuje. (,,Viete, ja mam taky prenikavy hlas, ale tento chlapik, toho je radost pocuvat," povie Dalajlama a potom sa obaja zacnu nahlas smiat.) 212 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Dzinpa sucit definuje takto: Sucit je mentalny stav, ktory sa vyznacuje vnimavostou k utrpeniu druhych a aspiraciou, aby toto utrpenie bolo odstranene. Blizsie sucit definuje ako zlozeny z troch komponentov: . Kognitivny komponent: ,,Rozumiem ti." ?. Afektivny komponent: ,,Citim s tebou." ?. Motivacny komponent: ,,Chcem ti pomoct." V pracovnom kontexte je pravdepodobne tym najzaujimavejsim pozitivnym aspektom sucitu to, ze vytvara vynimocne efektivnych lidrov. Ak sa chcete stat vynimocne efektivnym lidrom, musite prejst zasadnou transformaciou. Najvystiznejsie to sformuloval Bill George, siroko-daleko uznavany byvaly CEO spolocnosti Medtronic. Hovori o prechode od ,,Ja" k ,,My". Tento posun spociva v transformacii z ,,Ja" na ,,My". Je to ten najdolezitejsi proces, ktorym lidri musia prejst, aby sa stali autentickymi. Ako inak by mohli prebudit a oslobodit silu svojich organizacii, nez prave schopnostou motivovat svojich ludi k tomu, aby dosiahli svoj plny potencial? Ak nasi podporovatelia len nasleduju nase vedenie, budu ich snahy vzdy obmedzene dosahom nasej vlastnej vizie a nasich instrukcii... Az vtedy, ked sa lidri prestanu sustredit na potreby svojho vlastneho ega, ziskaju schopnost rozvinut kvality lidrov aj v druhych.? Cvicenie sucitu je vo svojej podstate o tom, ako prejst od seba sameho k dru- hym. Sucit je v urcitom zmysle o prechode od ,,Ja" k ,,My". Preto ak je pre- pnutie z rezimu ,,Ja" do rezimu ,,My" tym najdolezitejsim procesom, ktory musia buduci lidri podstupit, aby sa vo svojej ulohe stali autentickymi, ti z nich, ktori praktizuju sucit, budu uz vediet ako na to a budu tak mat uz na starte dolezity naskok. Ale to este nie je vsetko! Zistil som, ze este viac svetla do veci vnasa praca Jima Collinsa, ktoru zdokumentoval vo svojej knihe Z dobreho skvele AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 213 (Good to Great).? Svojim priatelom hovorievam, ze ak by v zivote mali pre- citat len jednu knihu o podnikani, mala by to byt prave tato. Fascinujuca je uz samotna myslienka, z ktorej kniha vychadza: na zaklade analyzy obrov- skeho mnozstva udajov sa Collins so svojim timom rozhodol zistit, vdaka comu sa z dobrych spolocnosti stavaju skvele spolocnosti. Vyskum zacali s mnozinou vsetkych spolocnosti, ktore sa v rozpati rokov ?? a ??? ob- javili na zozname Fortune ???. Spomedzi nich potom identifikovali spoloc- nosti, ktore zacali ako ,,len" dobre a potom sa z nich stali ,,skvele" spoloc- nosti (co v tomto vyskume definovali ako spolocnosti, ktore vykazovali mi- nimalne trojnasobne lepsie vykony nez trh vo vseobecnosti) a tuto uroven si udrzali po dlhsi cas (v tomto vyskume to bolo minimalne na patnast rokov, vdaka comu sa zo zoznamu vytriedili firmy, ktorych uspech sa zakladal len na jednom uspesnom produkte alebo ktore jednoducho mali stastie). Nako- niec na zozname firiem, ktore dokazali urobit krok ,,z dobreho na skvele", ostalo jedenast spolocnosti. Tieto firmy potom porovnali s ,,referencnymi spolocnostami" a takymto sposobom identifikovali faktory, vdaka ktorym sa z ,,iba" dobrych spolocnosti stavaju spolocnosti skvele. Ako vsetci programatori z Googlu, aj ja milujem udaje, a preto povazu- jem vychodiskovu myslienku knihy a doraz, ktory kladie na analyzu sku- tocnych udajov, za fascinujuce. Rovnako fascinujuce podla mna je aj to, ako velmi dobre zavery tejto knihy funguju v skutocnom zivote. Mnohe z prin- cipov uvedenych v tejto knihe pozoruhodne pripominali vsetko to, co som zazil v Googli pocas prvych rokov spolocnosti. Letmy pozorovatel, ktory by si precital Z dobreho skvele a poznal by historiu spolocnosti Google, by sa mohol domnievat, ze vsetci, co sme v Googli pracovali v ranych rokoch, sme tuto knihu poznali naspamat. Takze, ak chcete zalozit firmu, z ktorej sa sta- ne druhy Google, odporucam vam precitat si Z dobreho skvele. Prve a pravdepodobne to najdolezitejsie zistenie, ktore tato kniha ponu- ka, je, aka dolezita je pre spolocnost uloha lidrov. Na to, aby sa z dobrej firmy stala firma skvela, je potrebny velmi specificky druh vodcovskej osobnosti. Collins im hovori ,,lidri ?. urovne". Su to ludia, ktori okrem toho, ze su vel- mi schopni, maju vo svojej vybave tiez paradoxnu kombinaciu dvoch dole- zitych a zdanlivo protirecivych kvalit: silnej ambicioznosti a osobnej skrom- nosti. Tito lidri su velmi ambiciozni, no predmetom ich ambicii nie su oni 214 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI sami - ich ambicie sa naopak zameriavaju na spolocne dobro, na nieco, co ma vyssi vyznam. Pretoze ich ambicie maju taketo altruisticke zameranie, necitia potrebu nafukovat svoje ega. A to je dovod, preco su velmi efektivni a inspirujuci. ,,Hovoril som o velkych ambiciach a humilite, nie humidite." Collinsova kniha presvedcivo ukazuje, aki doleziti su lidri ?. urovne. Z celkom pochopitelnych dovodov vsak neopisuje cestu, ako si firmy mozu takychto lidrov vychovat. Ani ja nebudem predstierat, ze poznam zaruceny recept, ako vycvicit takychto spickovych lidrov, no som presvedceny, ze su- cit v tomto procese hra zasadnu ulohu. Ak sa pozriete na dve kvality, ktorymi sa lidri ?. urovne vyznacuju (ambi- cia a osobna skromnost) v kontexte troch komponentov sucitu (kognitivna, afektivna a motivacna zlozka), mozete si vsimnut, ze kognitivne a afektivne komponenty sucitu (schopnost chapat ludi a prejavit empatiu) v nas upoko- juju nasu neuroticku zahladenost do nas samych a vytvaraju tak podmienky na skromnost. Na druhej strane, motivacny komponent sucitu, prianie po- mahat druhym, vytvara ambiciu pracovat pre nadosobne, spolocne dobro. Inymi slovami, tieto tri zlozky sucitu mozno vyuzit pri rozvijani dvoch kva- lit, ktorymi sa vyznacuju lidri ?. urovne. AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 215 SUCIT Afektivny komponent (,,Citim s tebou.") Kognitivny komponent (,,Rozumiem ti.") Motivacny komponent (,,Chcem ti pomoct.") UMENIE ,,VIEST NA 5. UROVNI" Skromnost Sucit je nevyhnutnou (avsak mozno nie postacujucou) podmienkou na to, aby sme dosiahli piatu uroven umenia viest ludi. Cvicenie sucitu je preto jednou z moznosti, ako s treningom lidrov ?. urovne zacat. Myslim, ze to je jeden z posobivych prinosov, ktore sucit v pracovnom kontexte ponuka. Ako znasobovanim potencialu dobra trenovat sucit Sucit mozeme trenovat podobne ako trenujeme milujucu laskavost: vytvara- nim mentalnych navykov. Zakladny princip je ten isty: cim castejsie na nie- co myslite, tym silnejsie su nervove drahy pomahajuce tejto myslienke a tym lahsie je pre vas tymto sposobom uvazovat. Nakoniec sa tato myslienka sta- ne mentalnym navykom a bude sa objavovat casto a bez usilia. Mentalny Ambicia (pre spolocne dobro) 216 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI navyk, ktory budeme pri treningu sucitu pouzivat, je nieco mocne, no su- casne prijemne. Budeme posilnovat schopnost mysle vnimat a prehlbovat kvalitu dobra, v nas aj vzhladom na druhych. Pri tomto cviceni zapojime tiez dalsi velmi ucinny nastroj na pracu s mys- lou: vizualizaciu. Nas mozog vyznamnu cast svojej kapacity venuje spracu- vaniu vizualnych vnemov a teoria preto hovori, ze ak dokazeme pri nejakej mentalnej cinnosti zrucne vyuzit nas vizualny system, dokazeme tak do rie- senia zapojit omnoho viac vypoctovych kapacit mozgu. Na praktickej urov- ni som zistil, ze ak si nieco dokazem vizualne predstavit, zanecha to v mojej mysli trvalejsi dojem. V tejto meditacii preto budeme pouzivat vizualizaciu ako metodu na zvysenie efektivity budovania mentalnych navykov sucitu. Cvicenie samotne je velmi jednoduche. Ked sa nadychujeme, predstavu- jeme si, ze vdychujeme nase vlastne dobro, predstavujeme si, ze ked pride do srdca, znasobujeme ho desatkrat a potom ho opat vydychujeme a pred- stavujeme si, ze vsetko to dobro darujeme celemu svetu. Potom vdychujeme dobro druhych ludi a robime s nim to iste. Ak chcete, mozete si ho predsta- vit v podobe bieleho svetla. Vyskusajte si to u vas doma. MEDITACIA ZNASOBOVANIA DOBRA Upokojenie mysle Zacnime tak, ze na dve minuty nechate mysel spocinut na dychu. Znasobovanie dobra Teraz sa spojime s dobrom, ktore v nas je: nasou laskou, altruizmom a vnu- tornou radostou. Ak chcete, mozete si predstavit, ze vase dobro ziari z vasho tela ako tlmene biele svetlo. (kratka pauza) Teraz pri nadychu vdychnite vsetko vase dobro do stredu hrude, do svojho srdca. Tu v srdci ho znasobte na desatnasobok a potom pri vydychu (pokracovanie) AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 217 vyslite vsetko toto dobro spat do celeho sveta. Ak chcete, mozete si pred- stavit, ze vydychujete ziarive biele svetlo, ktore tuto hojnost dobra repre- zentuje. (dvojminutova pauza) Teraz vytvorime spojenie s dobrom, ktore je v kazdom, koho pozname. Kazdy, koho pozname, je dobry clovek, ma v sebe nejake dobro. Ak chcete, mozete si predstavit, ze dobro vsetkych ludi ziari z ich tiel v podobe tlmene- ho bieleho svetla. Pri nadychu vdychujte vsetko ich dobro do vasho srdca... (pokracujte tak ako pri predchadzajucom kroku). (dvojminutova pauza) Nakoniec vytvorime spojenie s dobrom v kazdej ludskej bytosti. Kazdy clovek na svete v sebe ma aspon trochu niecoho dobreho. Ak chcete, mo- zete si predstavit, ze dobro vsetkych ludi ziari z ich tiel v podobe tlmeneho bieleho svetla. Pri nadychu vdychujte vsetko ich dobro do vasho srdca... (po- kracujte tak ako vyssie). (dvojminutova pauza) Zaver Na zaver meditacie nechajte mysel na jednu minutu spocinut na dychu. Toto cvicenie rozvija tri uzitocne mentalne navyky: . Navyk vidiet dobro v sebe aj v druhych. ?. Navyk delit sa o dobro so vsetkymi. ?. Doveru v transformativnu silu nasej mysle (ze dokaze dobro znasobovat). Prvy z tychto navykov (vidiet dobro) posilnuje afektivne a kognitivne kom- ponenty sucitu. Ked instinktivne a navykovo vnimate dobre kvality vo vsetkych ludoch, prirodzene si prajete porozumiet im a citit s nimi. Dokonca 218 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI aj v komplikovanych situaciach si prajete - namiesto toho, aby ste druheho cloveka odpisali s tym, ze je jednoducho idiot, a odisli prec - tejto osobe po- rozumiet, pretoze v nej dokazete vidiet aspon stipku zakladnej dobroty. Ak tento postoj pouzivate casto, postupom casu sa z vas stane clovek, ktoremu druhi ludia doveruju, pretoze im rozumie a zaujima sa o nich. Dalsi navyk (delit sa o dobro) posilnuje motivacny komponent sucitu. Ked si instinktivne a navykovo prajete vnasat do sveta dobro, coskoro sa z vas stane clovek, ktory chce vzdy pomahat druhym. Po urcitom case sa z vas stane clovek, ktoremu druhi ludia doveruju a ktoreho niekedy dokonca obdivuju, pretoze citia, ze mate srdce na spravnom mieste. Posledny navyk (dovera v transformativnu silu nasej mysle) posilnuje se- bavedomie. Ked si zvyknete na predstavu, ze vo svojom srdci dokazete vset- ko dobro desatkrat zvacsit, vas emocionalny mozog si zvykne na predsta- vu ,,ano, naozaj dokazem ludom prinasat uzitok". Po urcitom case sa z vas tak moze stat niekto, kto inspiruje druhych. A potom sa mozno stanete aj lidrom najvyssej, piatej urovne. ,,Chcel by som svetu prinasat dobro, ale svet si stale pyta nejake blbosti." AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 219 Cvicenie sucitu pre odvaznych Na rozvoj sucitu je urcene tradicne cvicenie, zname ako tonglen, co v tibetci- ne znamena ,,davanie a branie". Podoba sa cviceniu znasobovania dobra, no namiesto toho, aby sme vdychovali dobro, vdychujeme utrpenie (vsetkych bytosti aj nas samych), ktore potom v sebe transformujeme. Ked vydychuje- me, ziarime do sveta lasku, dobro a sucit. Skusenost ukazuje, ze pre mnohych, ktori s meditaciou len zacinaju, je toto cvicenie velmi narocne, pretoze pri nom vdychujeme a prijimame bo- lest a utrpenie. Nemusite to robit, ale ak ste dost odvazni, mozete ho, samo- zrejme, kedykolvek vyskusat. Tu su instrukcie, ako cvicenie vykonavat: MEDITACIA TONGLEN Uvod pred meditaciou Aby sme sa stali majstrami socialnych zrucnosti, musime sa zbavit vsetkych necistot a emocionalnych haraburd - hnevu, strachu, zmatku a dokonca aj fyzickej bolesti a nasej averzie k tomu vsetkemu. Tonglen je ako cvicenie skonstruovane tak, aby viedlo prave k tomuto vysledku a vyuziva pritom su- stredenie pozornosti na dych. Nazov ,,tonglen" doslova znamena ,,davat a prijimat" a oznacuje ochotu prijimat utrpenie a bolest druhych a na oplatku im davat ulavu, stastie a po- koj - a takymto sposobom dosiahnut skusenost nasej schopnosti situacie transformovat. Ked do seba vdychujeme negativitu, mozeme pouzit srdce ako filter. Ked cez nas potom pri vydychu temne oblaky vychadzaju von, premienaju sa na vyrovnanost, ulavu, radost a svetlo ci ziarivost. Pocas tejto skusenosti sa v nas posilnuje nase rozhodnutie, ze nas nic nemoze celkom premoct, a roz- vija sa v nas tak hlboka dovera. Dava nam pevne zaklady, oporu, pomocou ktorej sa mozeme pricinit o dobro samych seba aj ostatnych. Budujeme tak pevne zaklady sucitu. (pokracovanie) 220 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Udomacnenie sa Zacnime tym, ze zameriame pozornost na nase telo a dychanie. Vsimajme si, ako rozne vnemy prechadzaju telom, a jemne sustredme pozornost na to, ako plynulo prichadza a odchadza nas dych. (pauza) Teraz sa zhlboka nadychnite a pri vydychu si predstavte, ze ste ako ob- rovska hora. Znovu sa zhlboka nadychnite a predstavte si, ze vidite zivot z vyvysenej perspektivy. Tonglen A s dalsim nadychom sa teraz pustime do cvicenia tonglenu. Zacneme od nas samych. S nastavenim stedrosti a s otvorenym srdcom aj myslou si predstavte, ze vidite vas samych sediet pred vami. Pozrite sa na svoje ,,obvykle ja", so vsetkym jeho utrpenim - cimkolvek, co vas v poslednom obdobi trapilo. Vdychnite vsetko toto utrpenie, akoby to bol oblak necistot, a nechajte ho vo vas rozptylit a transformovat sa. Transformovane utrpenie vydychnite ako luce svetla. Chvilu pokracujte v dychani tymto sposobom. (pauza) Vsimnite si, ci citite viac jemnosti, porozumenia a vrucnosti k sebe same- mu/sebe samej. (pauza) Teraz cvicenie pre uzitok druhych: Predstavte si pred sebou niekoho vo vasom zivote, kto trpi. Ked sa nadychujete, citte, aki otvoreni dokazete byt k tomu, co on alebo ona zaziva. Mozno citite, ako sa vo vas objavuje silny zamer pomoct tejto osobe dostat sa z jej problemov. (pokracovanie) AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 221 Vdychnite ich ako temny oblak a citte ako vstupuje do vasho srdca, kde rozpusta vsetky zvysky vasich sebeckych zaujmov a odhaluje vase prirodze- ne vnutorne dobro. Vydychnite luce svetla a nechajte vasu pozornost spocinut na vasom za- mere utisit a odstranit utrpenie. Teraz nejaky cas takto dychajme. (pauza) Zaver Na zaver mozete na okamih zodvihnut ruku, polozit ju na svoju hrud a jed- noducho dychat. Tonglen je velmi mocne cvicenie. Dalajlama sa mu udajne venuje kazdy den ako jednemu zo svojich hlavnych cviceni. Ked som toto cvicenie robil po prvykrat (pod vedenim majstra zenu Normana Fischera; uvedeny text cvicenia pochadza od neho) zazil som hlboku premenu. V priebehu tych niekolkych minut som pocitil, ako sa trvalo posilnilo moje sebavedomie. Po- cas tohto cvicenia som si uvedomil, ze vela veci, ktore ma dovtedy brzdili, mali povod v mojom strachu z bolesti a utrpenia. Ked som zistil, ze doka- zem ostat uvolneny, aj ked vdychujem bolest a utrpenie, svoje vlastne i to, ktore zazivaju druhi, a vyzarovat pritom laskavost, lasku a sucit, rozpustili sa mnohe z okov, ktore ma predtym brzdili. Pocas prvych kurzov nasho programu Search Inside Yourself sme tonglen vyucovali, rychlo sme vsak prisli na to, ze pre mnohych ucastnikov bolo toto cvicenie prilis narocne. Takmer vsetci instruktori Search Inside Yourself sa zhodli, ze by sme ho mali z treningoveho programu vynat, ja som vsak raz- ne nesuhlasil. Tonglen je take mocne cvicenie, ze som trval na tom, ze ho v programe musime ponechat. Nakoniec sme prisli s vynikajucim riesenim a vytvorili cvicenie znasobovania dobra, ktore zohladnovalo nazory a riesi- lo obavy vsetkych zucastnenych. Je uzitocne a dostatocne pristupne, takze s nim mozu zacat aj ludia, ktori este s meditaciou nemaju vela skusenosti, a ponuka tiez kratku ochutnavku toho, o com je tonglen. Znamena to, ze 222 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI s najvacsou pravdepodobnostou nikto nebude o cviceni znasobovania dobra hovorit ako o tradicnom cviceni - prinajmensom nasledujucich sto rokov, a za sto rokov uz budem, myslim, naozaj, naozaj stary. Moje odporucanie teda znie: zacnite s cvicenim znasobovania dobra, a ked sa pri nom budete citit isto a pohodlne (mozno po niekolkych tyz- dnoch), skuste to aj s tonglenom. Mozno aj vam prinesie hlboku premenu. ,,Dostali sme viacero staznosti na asistenta, ktoreho si si zaobstaral, aby ti pomahal s vdychovanim bolesti a utrpenia..." Ako ovplyvnovat dobrom Prve pravidlo tykajuce sa schopnosti vplyvat na ludi znie: uz teraz ju vsetci mame. Vsetko, co robime alebo nerobime, rovnako ako vsetko, co hovorime alebo nehovorime, ma vplyv na druhych ludi. Pointa preto nespociva v tom, ako ziskat vplyv, ale ako rozsirit vplyv, ktory uz mame, a vyuzit ho na uzi- tok vsetkych. Ako funguje nas socialny mozog Domnievam sa, ze ak si prajete posilnit svoju schopnost vplyvat na ludi, tym najdolezitejsim prvym krokom je dostatocne hlboko pochopit, ako funguje nas socialny mozog, aby ste ho mohli zrucne smerovat a riadit. AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 223 Evian Gordon, odbornik v oblasti neurovied, hovori, ze princip ,,mini- malizacie nebezpecenstva a maximalizacie odmeny" je zakladnym organi- zacnym principom, ktory prenika celym mozgom. Nas mozog je zariadenie, ktore sa v prvom rade snazi priblizit k tomu, co je odmenujuce, a vyhybat sa hrozbam, ako to znazornuje nasledujuci diagram. ODMENA (priblizovat sa) HROZBA (vyhybat sa) Vsimnite si, ze sipka na strane ODMENA (priblizovat sa) je omnoho mensia, nez ta na strane HROZBA (vyhybat sa). Tento rozdiel vo velkosti ilustruje dolezite zistenie, ze nas mozog na negativne skusenosti reaguje omnoho intenzivnejsie, nez na porovnatelne pozitivne skusenosti. Vsetci to zazivame aj v celkom obvyklych situaciach. Povedzme napriklad, ze na chodbe prejdem okolo Jima, usmejem sa na neho a on sa usmeje na mna. Tuto socialnu interakciu budem vnimat ako pozitivnu, no nie velmi vy- znamnu, a primerane maly bude aj vplyv, ktory na mna bude mat. Pred- stavme si vsak, ze Jim sa na mna neusmeje, len sa na mna pozrie a so za- mracenym vyrazom tvare bude kracat dalej. Z objektivneho uhla pohladu ma tato udalost zhruba porovnatelnu intenzitu (aj ked opacnym smerom), ako to, ze sa na mna usmeje, no subjektivne je pravdepodobne, ze na nu budem reagovat omnoho silnejsie. Mozno si pomyslim: ,,Ale no tak, co sa tu deje? Co ma ten chlap za problem? Co som mu spravil tentoraz?" Moja reakcia v tomto pripade nebude trvat niekolko sekund, ale skor niekolko minut, mozno aj dlhsie. Negativne zazitky na nas maju omnoho silnejsi a dlhodobejsi vplyv, nez pozitivne. 224 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Kolko pozitivnych skusenosti potrebujete, aby ste vyrovnali negativnu skusenost? Zavisi to od toho, koho sa opytate. V siestej kapitole sme spome- nuli prelomovu pracu psychologicky Barbary Fredericksonovej, ktora ten- to pomer odhaduje na ? : . Vo svojom vyskume zistila, ze ,,zazitok pozitiv- nych emocii v pomere ? : k negativnym emociam vedie ludi k bodu zlomu, po ktoreho prekroceni sa prirodzene stavaju omnoho odolnejsimi voci ne- priazni a prekazkam a bez vacsieho usilia dosahuju to, co si kedysi predtym dokazali iba predstavit."? Na druhej strane, slavny psycholog John Gottman dospel v inom kontexte k odlisnemu pomeru. Zistil, ze na to, aby manzelsky zvazok pretrval (a bol naplnujuci), musi byt vo vztahu prinajmensom patna- sobne viac pozitivnych interakcii nez interakcii negativnych. Tento pomer ? : sam Gottman oznacil ako ,,magicky pomer", znamejsi je vsak pod na- zvom ,,Gottmanov koeficient". Tento pomer predstavuje taky silny predik- cny nastroj, ze Gottman udajne dokaze len na zaklade zhodnotenia pozitiv- nych a negativnych interakcii pocas patnastminutoveho rozhovoru dvojice predpovedat, ci sa manzelstvo v priebehu desiatich rokov skonci rozvodom. Zo zartu hovori, ze je to tiez dovod, preco ho uz dlho nikto nepozval k sebe domov na veceru. Ak tieto dva pomery postavite vedla seba, mozete okamzite pochopit, preco je manzelstvo taka narocna zalezitost. V pripade nasich kazdoden- nych cinnosti od sveta vyzadujeme nelogicky pomer pozitivity ? : - vy- nimkou je len nase manzelstvo, od ktoreho ocakavame este viac. Mohli by sme teda povedat, ze sa vsetci v urcitom zmysle spravame dost neuroticky: na svojich partnerov ci partnerky kladieme prehnane naroky a posudzuje- me ich este tvrdsie, ako ludi, ktorych sotva pozname. Mozno, ze ak by sme si to uvedomili, dokazali by sme nasim polovickam dopriat zasluzeny odpo- cinok - a nakoniec by sa ukazalo, ze to manzelstvo nie je zase az taka kom- plikovana zalezitost. SCARF model socialneho mozgu V knihe Ked vas mozog pracuje (Your Brain at Work) David Rock opisuje pat domen socialnych skusenosti, na ktore mozog reaguje ako na primarne AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 225 odmeny alebo hrozby. Inymi slovami, tychto pat domen je pre nas tak do- lezitych, ze nas mozog ich vyhodnocuje ako otazky prezitia. A pretoze su take dolezite, kazda z nich predstavuje vyznamny motivacny mechanizmus nasho socialneho spravania. Tychto pat domen spolocne tvori model, kto- ry David nazyva SCARF model - podla zaciatocnych pismen spominanych piatich domen: Status (postavenie), Certainty (istota), Autonomy (samostat- nost), Relatedness (prepojenost) a Fairness (ferovost).? Postavenie, status Status oznacuje relativnu dolezitost, socialnu hierarchiu alebo senioritu. Lu- dia vynakladaju pozoruhodne mnozstvo usilia, aby svoj status ochranili ale- bo zvysili. Status je taky dolezity, ze je dokonca indikatorom dlhovekosti, rovnako u ludi, ako aj u primatov. Na spustenie reakcie ohrozenia statusu postacuju velmi slabe impulzy. Na to, aby sa ohrozenie statusu aktivovalo, staci napriklad rozhovor s vasim sefom. Podobne moze byt spustacom aj to, ze vas kolega poziada o ,,spatnu vazbu". Dobrou spravou je, ze existuje sposob, ako zvysit svoj vlastny status bez toho, aby ste ublizili ostatnym. David tomu hovori ,,hrat sam proti sebe". Ked sa zlepsite v nejakej konkretnej zrucnosti (napriklad ked sa vam podari zni- zit vas hendikep v golfe), aktivujete mechanizmus odmeny spojenej so statu- som, relativnym voci vasmu ,,minulemu ja". Pravdepodobne to je tiez dovod, preco je dosiahnutie majstrovstva (pozri . kapitolu) takym silnym motivac- nym faktorom. Ked sa vam podari zvladnut nejaku zrucnost, ktora je pre vas dolezita, aktivujete odmenu spojenu so statusom, prinajmensom v perspek- tive porovnania s vasim ,,byvalym ja". Istota Nas mozog miluje istotu. Neistota v mozgu vyvolava ,,chybove reakcie", kto- re nie je mozne ignorovat a pretrvavaju, az kym nie su vyriesene. Inymi slo- vami, neistota spotrebuva nasu vzacnu mozgovu kapacitu. Zasadnejsie neis- toty mozu byt naozaj vysilujuce. Ak napriklad neviete, ci v najblizsom obdo- bi nepridete o pracu, tato neistota pravdepodobne bude vasu mysel zamest- navat do takej miery, ze vam neostane vela sil venovat sa v praci aj niecomu inemu. 226 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Autonomia Autonomia oznacuje pocit, ze dokazeme ovladat prostredie, v ktorom sa na- chadzame. Podla Steva Maiera ,,rozhoduje o tom, ci urcity stresovy faktor v or- ganizme aktivuje ochranne funkcie alebo nie, uroven kontroly, ktoru organiz- mus nad danym objektom dokaze uplatnovat."? Inymi slovami, tym, co nas na- ozaj dostane, nie je stres samotny, ale pocit bezmocnosti zoci-voci tomuto stre- su. Jedna studia napriklad ukazala, ze nizsie postaveni uradnici v britskej stat- nej sluzbe vo vacsej miere trpia zdravotnymi problemami suvisiacimi so stre- som, nez vyssie postaveni uradnici v riadiacich poziciach, a to aj napriek tomu, ze o tejto druhej skupine je zname, ze pracuje pod omnoho vacsim stresom. Prepojenost Prepojenost je nas pohlad na to, ci je druha osoba nas ,,priatel" alebo ,,pro- tivnik". Je prirodzene, ze prepojenost je sucastou nasich primarnych moz- govych obvodov odmeny/hrozby, pretoze v minulosti nase prezitie takmer bezvyhradne zaviselo od inych ludi, ktori boli sucastou nasich uzko spolu- pracujucich malych kmenov. Prepojenost ma taky zasadny vyznam, ze vy- sledky niektorych vyskumov ukazuju, ze kvantita a kvalita nasich socialnych vazieb je tou najdolezitejsou a jedinou skusenostou, ktora ludom dava udr- zatelne stastie v dlhodobom horizonte. (Tieto studie neskumali skusenych praktizujucich meditacie, a tak hoci s ich zavermi suhlasim, domnievam sa, ze v hre su aj dalsie faktory.) Warren Buffett, jeden z najbohatsich ludi na svete, ukazal svoje pochopenie sily prepojenosti, ked povedal: ,,Ked sa do- stanete do toho veku ako ja, budete merat uspech svojho zivota podla toho, kolki z ludi, po ktorych laske tuzite, vas naozaj miluju. V tom spociva ta de- finitivna skuska toho, ako ste zili svoj zivot." Nas mozog funguje tak, ze implicitne oznacuje osoby, ktore stretavame, ako protivnikov az do okamihu, kym sa nepreukaze opak. Ak napriklad uvi- dime niekoho neznameho, obvykle sa mu dostane oznacenia ,,protivnik" (ale- bo prinajlepsom ,,priblizovat sa len na vlastne nebezpecenstvo"). Nastastie, vo vacsine situacii nie je tazke toto implicitne zaradenie zmenit. Na to, aby sa z protivnika stal priatel, obvykle staci podanie ruky a prijemna konverza- cia. Mnohe cvicenia v tejto knihe, napriklad ,,Celkom ako ja" a ,,Meditacia milujucej laskavosti", mozu tento proces vyrazne ulahcit a urychlit. AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 227 ,,Vzhladom na to, ze sudu predseda Ctihodny Bonzo, obavam sa, ze v tomto pripade budeme musiet upravit povodny odhad vasich sanci na priaznivy rozsudok." Ferovost Ludia su jedine zvierata, o ktorych vieme, ze dobrovolne poskodzuju svo- je vlastne zaujmy, aby potrestali nespravodlivost, ktoru vnimaju u niekoho ineho. Trestanie nespravodlivosti bolo pozorovane aj u inych primatov, nie vsak na ukor svojich vlastnych zaujmov. Povedzme napriklad, ze sme ucast- nici v hre (nazyva sa Ultimatum?), v ktorej osoba A (,,navrhovatel") dostane sto dolarov, ktore musi rozdelit medzi seba a osobu B (,,prijimatel"). Ak oso- ba B ponuknute rozdelenie akceptuje, obaja si ponechaju peniaze, tak ako ich osoba A rozdelila, no ak osoba B ponuku odmietne, odidu obaja domov s prazdnymi vreckami. Ak osoba A navrhne rozdelenie ?? dolarov pre seba a dolar pre osobu B, z cisto objektivnej perspektivy nema osoba B dovod ponuku odmietnut. Ak B ponuku prijme, dostane dolar - a ak ju odmietne, nedostane nic. Pre osobu B v tejto situacii existuje len jedna ekonomicky ra- cionalna strategia. No napriek tomu mnohi ludia v ulohe osoby B ponuku odmietnu, pretoze ju povazuju za urazlivo nespravodlivu. Ak vsak podobnu hru hra simpanz (ako cenne objekty sa v tomto pripade namiesto americ- kych dolarov pouzivaju hrozienka), takuto ponuku odmietne len zriedka.? 228 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Z pohladu simpanza je vzdanie sa hrozienok jednoducho hlupost. Poucenie, ktore si z toho mozeme vziat, znie: nikdy nepodcenujte ludsky zmysel pre spravodlivost. Je taky hlboky, ze nas casto vedie k tomu, ze v zaujme spra- vodlivosti obetujeme vlastne zaujmy. (Z pribehu vyplyva este dalsie pouce- nie, a to: nikdy sa nespoliehajte na to, ze vam simpanz ponukne ferovu zmlu- vu. A ked sme pritom, necakajte to ani od slona.) Ako rozsirit svoj vplyv Na ludi mozete vplyvat najefektivnejsie vtedy, ked im pomozete dosiahnut to, co chcu, sposobom, ktory pomaha vam a sucasne prispieva aj k spoloc- nemu, vyssiemu dobru. Prave preto moze byt model SCARF, ktoremu sme sa venovali v predchadzajucej casti, taky uzitocny. Ked poznate neurove- decky model socialneho mozgu, dokazete lepsie porozumiet tomu, ako vase ciny mozu zvysovat SCARF faktory vas aj druhych ludi - a to znamena, ze mozete prist na to, ako ludom pomahat tak, aby to bolo v sulade aj s vasi- mi zaujmami. Ak si napriklad najdete cas spoznat ludi, s ktorymi pracujete, aj na ludskej urovni, zvysujete ich odmenu v oblasti prepojenosti. Pomoze vam to potom lahsie vyriesit dokonca aj technicke nezhody, vasi partneri vas totiz budu vnimat ako ,,priatela" a nie ako ,,protivnika". Ak budete stedro uznavat a ocenovat napady druhych, zvysujete ich odmenu v oblasti posta- venia. S vacsou pravdepodobnostou sa vam potom odmenia mnohymi dal- simi cennymi napadmi a rieseniami. Ak ste v pozicii sefa a urobite viac, nez je obvykle, aby ste k svojim ludom boli ferovi, zvysujete ich odmenu v oblasti spravodlivosti a tito ludia potom pre vas budu pracovat omnoho ochotnej- sie. Ak budete zrucne vyuzivat faktory SCARF modelu pre dobro vsetkych, vytvarate situaciu vitazstvo - vitazstvo, v ktorej vsetci ziskavaju, a zvysujete tak mieru svojho vplyvu. Nasledujuci plan sa v styroch krokoch opiera o uvedene poznatky a umoznuje vam rozsirit rozsah aj hlbku vasho vplyvu. . Pochopte, ze schopnost vplyvat na ludi, mate uz teraz. Uz teraz vase spravanie ludi ovplyvnuje. Ide len o to, robit to zrucnejsie a lepsie. AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 229 ?. Posilnujte sebavedomie. Cim lepsie si uvedomujete svoje silne aj slabe stranky a dokazete ich akceptovat, tym viac sebadovery rozvijate a tym efektivnejsie dokazete na ludi vplyvat. Na emocionalnej urovni sa ludia citia sebadoverou pritahovani - a plati to najma v pripade sebadovery zalozenej na laskavosti a autentickosti. Ak potrebujete rozvinut viac sebadovery, pomozu vam cvicenia bdelej pritomnosti v ?. a ?. kapitole a cvicenia sebauvedomenia zo ?. kapitoly. ?. Snazte sa ludom porozumiet a pomahat im uspiet. Ak ludom rozumiete a snazite sa im pomahat dosiahnut ich ciele sposobom, ktory pomaha aj vam dosiahnut vase ciele, mozete na ludi vplyvat este efektivnejsie. Cvicenia empatie zo ?. kapitoly spolu s cviceniami zameranymi na rozvoj sucitu, ktore najdete na zaciatku tejto kapitoly, vam pomozu s rozvijanim schopnosti chapat ludi a pomahat im. Vyznamnou pomocou vam budu aj neurovedecke poznatky o nasom socialnom mozgu, predstavene v predchadzajucej casti tejto kapitoly. ?. Prispievajte k spolocnemu vyssiemu dobru. Aj ked sa venujete naplnaniu svojich vlastnych zaujmov, nikdy nezabudajte vykracovat o krok dalej, za hranice vlastnych osobnych zaujmov. Konajte tak, aby to bolo dobre aj pre vas tim, dobre pre vasu firmu alebo dobre pre cely svet. Inspirujte k tomu aj druhych. Ked vasa dobra motivacia a dobre ciny inspiruju druhych, mozete na nich vplyvat omnoho efektivnejsie. Rozvinut tento instinkt prace pre spolocne vyssie dobro vam pomozu cvicenia v . kapitole, ktora sa venuje motivacii, ako aj cvicenia sucitu v tejto kapitole. Ak existuje jedno slovo, ktore v sebe zahrna vsetky metody, ktore nam po- mahaju rozsirovat nas vplyv, myslim, ze tymto slovom je dobro. Dobro je vel- mi inspirujuce - a inspiruje ludi tym, ako ich meni. To je napriklad dovod, preco bol (a dodnes je) Mahatma Gandhi taky vplyvny. 230 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI O tom, ako moze dobro zmenit zivot cloveka v priebehu desiatich minut Pribeh, ktory mi porozpraval slavny psycholog Dr. Paul Ekman, je jednym z dojimavych prikladov toho, ako moze dobro zmenit zivot cloveka. Paul bol velmi uspesnym psychologom. Americka asociacia psychologov ho dokonca vymenovala za jedneho zo ?? najvyznamnejsich psychologov ??. storocia. Paul vsak prezil velmi tazke a neprijemne detstvo a v dosledku toho v dospelosti trpel problemami s hnevom. Povedal mi, ze uz ako dospely zazil kazdy tyzden aspon dve epizody, ktore u neho viedli k vybuchom hne- vu a on tak povedal alebo urobil nieco, co potom neskor lutoval. V roku ???? dostal Paul pozvanie prednasat na konferencii Mind and Life v Indii, na ktorej sa mal zucastnit aj Dalajlama. Paul najprv nemal v umysle pozvanie prijat, budhistickych mnichov totiz vobec nebral vazne, povazoval ich za partiu smiesnych plesatych chlapikov v ruchach. Jeho dcera Eva ho vsak nakoniec presvedcila, aby sa na konferencii zucastnil. Na treti den tejto patdnovej konferencie Paul zazil nieco prenho velmi do- lezite. Pocas jednej z prestavok medzi sedeniami si Paul spolu s dceru Evou prisadli k Dalajlamovi a asi desat minut sa s nim zhovarali. Pocas celeho roz- hovoru Dalajlama drzal Paula za ruku. Tychto desat minut na Paula hlboko zaposobilo. Povedal mi, ze zazil, ako cela jeho bytost prekypovala ,,dobrom". Bol zmenenym clovekom. Na konci rozhovoru zistil, ze jeho hnev sa celkom rozplynul. Pocas nasledujucich tyzdnov v sebe nepocitil ani najmensiu stopu po hneve, co pre neho predstavovalo nesmiernu zivotnu zmenu. No mozno este dolezitejsie bolo, ako tychto desat minut, pocas ktorych sa drzal za ruku s Dalajlamom, zmenilo dalsie smerovanie jeho zivota. Paul mal v umysle odist na dochodok, no teraz v sebe znovu objavil hlboke prianie urobit nieco uzi- tocne pre svet, co v skutocnosti bola jeho prapovodna motivacia, s ktorou sa kedysi zacal psychologii venovat. Po kratkom presviedcani zo strany Dalaj- lamu zrusil Paul planovany odchod na dochodok a dodnes pokracuje v odo- vzdavani svojich skusenosti a mudrosti v ramci vedeckeho vyskumu, ktory lu- dom pomaha zlepsovat ich emocionalnu rovnovahu, sucit a altruizmus. Ludske dobro je take mocne, ze staci, aby ho clovek zazival len desat minut, a moze zmenit jeho zivot. Vobec nezalezi na tom, ze tato skusenost AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 231 moze byt celkom subjektivna. Napriklad v Paulovom pripade Dalajlama tvr- dil, ze neurobil nic specialne a povedal, ze mozno dobro, ktore Paul zazival, pochadzalo z toho, co do situacie priniesol sam Paul, a Dalajlama tu bol len katalyzatorom. Tak ci onak, poucenie je zjavne: ak chcete mat schopnost vplyvat na ludi, neexistuje nic mocnejsie, nez dobro. (A teraz jedna osobna spoved: Jediny dovod, preco v tomto kontexte do- kazem pouzivat slovo ,,dobro", je ze ho pouziva aj Paul. Ak je slovo ,,dobro" dostatocne dobre pre Paula Ekmana, je dostatocne dobre aj pre mna.) ,,Oukej... a teraz na moju mysel skus vplyvat bez svojich Jedi trikov." Umenie komunikovat s vhladom Empatia je nevyhnutnym komponentom efektivnej komunikacie, no samot- na empatia nie vzdy postacuje. Videl som aj velmi empatickych ludi, ktori sa sami dostali do velmi frustrujucich konverzacii. Tym chybajucim prvkom v takom pripade je vhlad - a specificky vhlad do casto skrytych aspektov konverzacie, napriklad suvisiacich problemov identity a rozdielu medzi tym, aky bol zamyslany a skutocny vplyv toho, co bolo povedane. V nasledujucej casti sa pozrieme na Harvardsku schemu pre vedenie na- rocnych rozhovorov, ktora nam pomoze potrebny vhlad rozvinut. 232 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI O narocnych rozhovoroch Narocne rozhovory su rozhovory, ktore nie je lahke viest. Su casto dolezite, no pretoze nie je lahke byt ich sucastou, obvykle by sme sa im radi vyhli. Dva klasicke priklady narocnych rozhovorov na pracovisku su: ziadost o zvyse- nie platu a kriticka spatna vazba pre ceneneho pracovnika. Nemusi to vsak vzdy byt nieco take drasticke. Niekedy sa narocny rozhovor moze vyvinut aj z niecoho takeho jednoducheho, ako ked svojho suseda poziadate, aby vy- niesol smeti aj v den, v ktory to obvykle nerobi. Viest narocne rozhovory je zrucnost, a to vskutku extremne uzitocna zrucnost. Podla autorov publikacie Narocne rozhovory (Difficult Conversa- tions), ktora je sucastou Harvardskeho vyjednavacieho projektu (Harvard Negotiation Project) sa vedenie narocneho rozhovoru sklada z piatich kro- kov. Tu je moje kratke zhrnutie tychto piatich krokov: . Pripravte sa tak, ze si prejdete ,,tri konverzacie". ?. Rozhodnite sa, ci temu otvorite. ?. Zacnite od objektivneho ,,tretieho pribehu". ?. Preskumajte pribeh druhej strany, aj svoj. ?. Riesenie problemu. Pripravte sa tak, ze si prejdete ,,tri konverzacie" Dolezitym prvym krokom k zlepseniu nasej schopnosti viest narocne kon- verzacie je pochopenie ich vnutornej struktury. Pocas kazdej konverzacie v skutocnosti prebiehaju tri rozhovory. Je to konverzacia o obsahu (,,Co sa stalo?"), konverzacia o pocitoch (,,Ake pocity su s tym spojene?") a konver- zacia o identite (,,Co to o mne hovori?"). Konverzacia o identite takmer vzdy obsahuje jednu z tychto troch otazok: . Som dostatocne kompetentny? ?. Som dobry clovek? ?. Zasluzim si byt milovany? Prvy krok teda spociva v tom, ze porozumieme strukture tychto troch kon- verzacii a pripravime sa na ne. Pokuste sa tak objektivne, ako sa da, prist na AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 233 to, co sa stalo, pochopte, aky vplyv to ma na vas a na vasu protistranu na emocionalnej urovni, a identifikujte, co presne je v stavke z vasho pohladu, ktory aspekt sa vas naozaj dotyka. Rozhodnite sa, ci temu otvorite Co chcete dosiahnut tym, ze danu temu otvorite? Je vas zamer produktiv- ny (chcete napriklad vyriesit problem alebo pomoct niekomu v jeho rozvoji) alebo neproduktivny (napriklad jednoducho chcete, aby sa niekto citil zle)? Niekedy je spravne vec jednoducho nechat tak a nehovorit o nej. Ak sa roz- hodnete temu otvorit, pokuste sa posunut ju do roviny, ktora je priazniva pre proces ucenia sa a riesenia problemu. Zacnite od objektivneho ,,tretieho pribehu" ,,Treti pribeh" oznacuje to, ako veci prebehli z pohladu nezainteresovanej tretej strany, ktora pozna situaciu v jej celku. Ak mam napriklad nezhodu s Matthewom, kazdy z nas bude mat svoj vlastny pribeh o tom, co k sporu viedlo. Treti pribeh je to, ako by situaciu vyrozpraval John, nas spolupracov- nik, ktory bol pri vsetkom, co sa udialo, no nie je v situacii ziadnym sposo- bom zainteresovany. Ak mate zacat nejaky narocny rozhovor, tento treti pribeh je najlepsi spo- sob, ako konverzaciu otvorit. Je najobjektivnejsi a zaroven predstavuje miesto, z ktoreho sa vam s najvacsou pravdepodobnostou podari najst spolocnu podu s vasou protistranou. Pouzite tento treti pribeh ako pozvanku a ponuknite tak vasej protistrane ulohu partnera pri spolocnom rieseni situacie. Preskumajte pribeh druhej strany, aj svoj Vypocujte si pribeh druhej strany. Podelte sa o svoju perspektivu. Preskumaj- te, ako rozdielne vnimate tu istu situaciu. Zmente uhol pohladu a namiesto vy- citania a obvinovania sa zamerajte na to, ako sa co najviac naucit o emociach, ktore sa v situacii objavuju, a o tom, ako kazdy z nas k situacii prispieva. Riesenie problemu Najdite nove riesenia, ktore uspokojuju pokial mozno co najviac potrieb a zaujmov. Zistite, ako udrzat komunikacne kanaly otvorene a nezabudat na zaujmy tej druhej strany. 234 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Postrehy a cvicenia pre narocne rozhovory Dobra sprava je, ze ak ste usilovne pracovali so vsetkymi cviceniami a tech- nikami v tejto knihe, nadobudli ste uz vacsinu zrucnosti, ktore potrebujete na zvladanie narocnych rozhovorov. Jedine, co este potrebujete doplnit, su dva dolezite postrehy. Prvym z nich je pochopenie, ze ucinok nie je to iste ako zamer. Ak sa napriklad citime ublizeni tym, co niekto povedal, mohli by sme automa- ticky predpokladat, ze tato osoba mala umysel nam ublizit. Nas samych obvykle posudzujeme na zaklade nasich zamerov, druhych vsak zvykne- me posudzovat na zaklade vplyvov ich spravania. Pretoze v skutocnosti je pre nas velmi tazke naozaj poznat ich zamery, podvedome ich vyvodzuje- me z ucinkov, ktore ma ich spravanie na nas. Povedzme, ze Henry cestuje s manzelkou autom. Ked mu jeho zena povie, aby zastavil a spytal sa nie- koho na cestu, citi sa ponizeny. Ona vsak skutocne nemala v umysle akym- kolvek sposobom ponizovat jeho muznost, chcela len, aby na vecierok do- razili vcas. Jej slova mali iny ucinok, nez zamyslala. Pokojne jej povedz, ako to na teba zaposobilo, Henry, len sa s nou nezacni hadat. Nemyslela to zle. (Skutocny pribeh, aj ked Henryho meno som zmenil, aby som ochranil vsetkych manzelov sveta.) Druhym z tychto klucovych postrehov je, ze v kazdom narocnom roz- hovore je okrem urovne obsahu a emocii pritomny este dolezitejsi element: otazka identity. Problematika identity velmi casto zostava skryta a nevypo- vedana, obvykle vsak zohrava tu najdominantnejsiu ulohu. Ak sa so mnou napriklad chce moja manazerka rozpravat o pomalom postupe mojho pro- jektu, nebude ma najviac trapit samotny obsah tejto konverzacie, ani moj pocit uzkosti, ale moje vlastne pochybnosti tykajuce sa mojej kompetent- nosti. Inymi slovami, najviac starosti mi prinesie problem identity: ,,Som dostatocne kompetentny?" Ak je moja manazerka zrucnou komunikator- kou, tento fakt si uvedomi, a nas rozhovor mozno zacne tym, ze ma uisti o svojej plnej dovere v moju kompetentnost - jedine, co ju naozaj zaujima, je, ci na projekt nepotrebujem dodatocne zdroje. Vdaka tomu, ze sa bude hned na zaciatku zrucne venovat mojej otazke identity, zasadne sa zmeni kvalita celeho rozhovoru. AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 235 Tieto dva postrehy su najrelevantnejsie v ramci prveho kroku systema- tickeho vedenia narocnych rozhovorov (Pripravte sa tym, ze si prejdete ,,tri konverzacie"). Pokial ste sa venovali cviceniam programu Search Inside Yourself, so zvysnymi krokmi by ste uz nemali mat vacsie problemy. Najviac pozornosti by ste preto mali venovat prave prvemu kroku. Najlepsi sposob ako sa na narocny rozhovor pripravit, je rozpravat sa s inymi ludmi, pretoze ziskate prilezitost verbalizovat a dopredu si precvi- cit klucove momenty narocnych rozhovorov. Najlepsie je, ak sa mozete zho- varat s ludmi, ktorym doverujete, s vasim najlepsim priatelom, mentorom alebo s kolegom, ktoremu doverujete. Ak preferujete pracovat individualne, mozete namiesto rozhovoru pouzit nasledujuce pisomne cvicenie. PRIPRAVA NA NAROCNY ROZHOVOR Toto cvicenie mozete pouzit v pisomnej aj v ustnej podobe. V pripade, ze sa rozhodnete pre ustnu formu, mozete sa rozpravat napriklad s niektorym zo svojich priatelov. Instrukcie 1. Zamyslite sa nad narocnym rozhovorom, ktorym ste si presli v minu- losti, ktory zamyslate viest v blizkej buducnosti, alebo ktory ste mali otvorit, no nespravili ste tak. 2. Ci uz v pisomnej forme alebo v podobe hovoreneho monologu opis- te ,,tri konverzacie", tak ako vyzeraju z vasho vlastneho uhla pohladu. Tieto tri konverzacie su: konverzacia o obsahu (,,Co sa stalo?"), kon- verzacia o pocitoch (,,Ake pocity su s tym spojene?") a konverzacia o identite (,,Co to o mne hovori?"). Konverzacia o identite takmer vzdy obsahuje jednu z tychto troch otazok: (pokracovanie) 236 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI 3. Teraz predstierajte, ze ste tou druhou osobou, a opiste tri konverza- cie z jeho ci jej uhla pohladu, tak dobre ako to dokazete. Ak ste toto cvicenie robili v ustnej forme, na zaver sa so svojim priatelom porozpravajte o tom, aky pocit ste z neho mali. ,,A co tak teraz? Teraz uz je vhodny cas na cvicenie narocneho rozhovoru?" E-maily a bdela pozornost Moderne komunikacne prostriedky maju tu vyhodu, ze nemusime komuni- kovat osobne - mozeme pouzivat e-mail. Nevyhoda, ktoru moderne komu- nikacne prostriedky prinasaju, spociva v tom, ze nekomunikujeme osobne - pouzivame e-mail. Presne tak, dobra sprava znie ,,mozeme ich pouzivat" a zla sprava znie ,,pouzivame ich". Najvacsi problem s e-mailom je v tom, ze casto dochadza k nepocho- peniu emocionalneho kontextu komunikacie - niekedy s katastrofickymi AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 237 nasledkami. Ked sa s druhou osobou rozpravame osobne, zoci-voci, ob- vykle pritom vyuzivame vyraz nasej tvare, ton hlasu, poziciu tela a gesta. Inymi slovami, nas mozog ma prilezitost vysielat a prijimat dostatok never- balnych informacii, aby prebehlo ,,emocionalne tango" (pozri ?. kapitolu), vdaka ktoremu mozeme dat jeden druhemu najavo, ako sa citime. Vacsina z tejto komunikacie prebieha na podvedomej urovni. No ked komunikujeme prostrednictvom e-mailu, o cely tento mechanizmus pocitovej komunika- cie prichadzame. Ked mozgy netancuju spolu, pocity sa nedostanu k slovu (a vznikaju nedorozumenia). Ale viete, ze tu sa este problemy nekoncia? Ked mozog nedostava dosta- tok udajov o pocitoch druhych, zacne si ich jednoducho vymyslat. Nas mo- zog dospeje k urcitym domnienkam o emocionalnom obsahu spravy a po- tom si podla nich jednoducho vykonstruuje informacie, ktore mu chybaju. To vsak nie je vsetko. Automaticky tiez zacne verit, ze tieto vykonstruovane informacie su pravdive. A najhorsie pritom je to, ze tieto vykonstruovane predstavy su obvykle silne negativne predpojate - obvykle predpokladame, ze ludia maju negativnejsie umysly, nez je v skutocnosti pravdou. Napriklad, ked ma raz generalny riaditel Googlu Eric Schmidt stretol na chodbe, potmehudsky mi pohrozil prstom a so sirokym usmevom na tva- ri povedal: ,,Dostal som ta, ty rebelant!" Pretoze moj mozog mal moznost vnimat vsetky neverbalne naznaky, bolo mi jasne, ze si zo mna len utahuje, a preto som sa vobec neobaval, ze by ma chcel vyhodit. Ak by som vsak od neho tie iste slova dostal e-mailom, mozno by som si uz balil osobne veci do skatule a cakal, kedy sa u mna zastavi mila pani z ludskych zdrojov a... bude sa so mnou chciet porozpravat o nejakej dolezitej zalezitosti. Nic by na tom nezmenilo ani to, keby Eric na zaver svojho e-mailu pripojil smajlika. To je dovod, preco e-mailova komunikacia sposobuje tolko nedorozu- meni. Casto nas urazia alebo vylakaju e-maily, ktore nas nikdy urazit ale- bo vylakat nemali. Ak nie sme emocionalne zrucni, s tymto pocitom urazky alebo strachu na ne reagujeme - a potom vypukne hotove peklo. Nie som si isty, ci bol e-mail osobne vynajdeny diablom ako nastroj skazy, ale v kazdom pripade mu jeho pracu ulahcuje. Takze ten klucovy postreh pre efektivnu e-mailovu komunikaciu znie: pretoze e-maily len zriedkavo obsahuju dostatok informacii na to, aby nas 238 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI mozog rozpoznal emocionalny kontext odosielatela, chybajuce informacie si potom konstruuje, casto s negativnou predpojatostou a nakoniec podvedo- me predpoklada, ze tieto konstrukty zodpovedaju skutocnosti. Nastastie, cvicenie bdelej pozornosti moze kvalitu nasej e-mailovej ko- munikacie vyrazne vylepsit. V jazyku pali povodne slovo, ktore prekladame ako ,,bdela pozornost" (angl. mindfulness), znie sati. Sati ma tiez alternativ- ny preklad: pamatanie alebo reflexia. Znamena to, ze bdela pozornost nie je len o mentalnom pokoji, obsahuje v sebe tiez silny element pamatania a udr- zania toho, co bolo pochopene. Ked sa venujeme bdelej e-mailovej komunikacii, opierame sa najma o tuto kvalitu pamatania. Prva vec, na ktoru pamatame, je, ze aj na druhej stra- ne e-mailu je ludska bytost, celkom ako ja. Druha vec, na ktoru pamatame, je toto pochopenie, ze ludia, ktori nas e-mail dostanu, si budu podvedome konstruovat chybajuce informacie o emocionalnom kontexte na strane odo- sielatela, a preto mu pri formulacii spravy venujeme nalezitu pozornost. A tak, tu je nase cvicenie pre bdele pisanie e-mailov: CVICENIE BDELEHO PISANIA E-MAILOV 1. Zacnite tym, ze sa jedenkrat s bdelou pozornostou nadychnete a vy- dychnete. Ak ide o vynimocne citlivu situaciu, mozete svoju mysel upokojit niekolkymi minutami meditacie bdelej pozornosti (pozri 2. kapitolu) alebo meditacie v chodzi (pozri 3. kapitolu). 2. Zamerajte svoju pozornost na to, ze aj na druhej strane e-mailu je jedna alebo viac ludskych bytosti. Su to ludske bytosti ,,celkom ako ja". Ak ide o vynimocne citlivu situaciu, moze byt uzitocne predsta- vit si adresata alebo adresatov vo svojej mysli aj vizualne a niekolko minut sa venovat meditacii ,,Celkom ako ja"/Meditacii milujucej las- kavosti (pozri 7. kapitolu). 3. Napiste text e-mailu. (pokracovanie) AKO BYT EFEKTIVNY A MILOVANY SUCASNE 239 4. Pred odoslanim zamerajte svoju pozornost na myslienku, ze ak je emocionalny kontext vasej spravy nejasny, mozog adresata si jed- noducho namiesto neho domysli nieco, co pravdepodobne bude negativnejsie, nez ste zamyslali. Predstavte si, ze ste v jeho ci v jej si- tuacii a neviete nic o emocionalnom kontexte odosielatela (tzn. vas), predstavte si, ze vas ovplyvnuje spominana negativna predpojatost a znovu si svoj e-mail precitajte. Ak je potrebne, upravte ho. 5. Predtym, nez kliknete na tlacidlo ,,Odoslat", jedenkrat sa s bdelou po- zornostou nadychnite a vydychnite. Ak ide o vynimocne delikatnu situaciu - napriklad ak pisete nahnevany e-mail svojmu sefovi alebo svojmu podriadenemu - nadychnite sa a vydychnite pomaly a vedo- me trikrat a az potom kliknite na ,,Odoslat". Ak budete mat pocit, ze ho predsa len odoslat nechcete, nic vam nebrani si to rozmysliet. Mengova mantra pre carovne huby Uzavrime tuto kapitolu mantrou, ktoru som si vytvoril pre svoju vlastnu po- trebu. Ukryva v sebe zhrnutie velkej casti mojich cviceni socialnych zruc- nosti. Moja mantra znie: Miluj ich. Maj pre nich porozumenie. Odpust im. Dozrievaj spolu s nimi. Vzdy, ked sa ocitnem v nejakej narocnej situacii tykajucej sa inych ludi, opakujem si v duchu tuto mantru. Funguje velmi dobre v pripade deti aj sefov. Jeden z mojich priatelov, vola sa Riegel, poznamenal, ze moja mantra celkom dobre plati aj v pripade ,,carovnych hub" (velmi vtipne, Riegel). Odtial teda pochadza spomenuty nazov mojej mantry. KAPITOLA DEVIATA Tri jednoduche kroky k svetovemu mieru O tom, ako prislo ,,hladanie vo svojom vnutri" na svet ,,Ak chces dosiahnut mier, nech sa mier stane tvojim ucenim." -- PAPEZ JAN PAVOL II. Nas program Search Inside Yourself sa zacal od jednoducheho sna, a tym snom je svetovy mier. Podobne ako mnoho inych, odo mna tiez mudrejsich ludi, aj ja verim, ze svetovy mier mozno dosiahnut len smerom zvnutra von. Ak by sa nam podarilo najst sposob, ako by kazdy clovek mohol sam v sebe rozvinut pokoj a stastie, tento vnutorny pokoj a stastie by sa prirodzene prejavili TRI JEDNODUCHE KROKY K SVETOVEMU MIERU 241 v podobe sucitu. A keby sme vedeli, ako vytvorit svet, v ktorom je vacsina ludi stastna, vnutorne pokojna a sucitna, mohli by sme tak polozit zakla- dy svetoveho mieru. Nastastie, metodologia, ktora to umoznuje, uz existuje, a rozni ludia ju praktizovali po tisice rokov. Je nou umenie vyuzivania kontemplativnych cviceni pre rozvoj mysle. Vacsina z nas ich pozna pod nazvom meditacia. Vo svojej najjednoduchsej podobe je meditacia treningom pozornos- ti. S dostatocnym meditacnym treningom sa nasa mysel moze stat ne- ochvejne pokojnou a sustredenou. Vdaka tejto posilnenej kvalite pozor- nosti moze mysel polahky a na dlhe casove useky zotrvavat v stave, kto- ry je nanajvys uvolneny a bdely zaroven. Z tejto kombinacie uvolnenosti a bdelosti sa prirodzene objavuju tri nadherne kvality mysle: pokoj, jas- nost a stastie. Mozeme tu pouzit analogiu: povedzme, ze mysel je ako sklenene tazidlo s miniaturnymi ,,snehovymi" vlockami, s ktorym neusta- le trasiete. Ked ho na chvilu nechate v pokoji, biele ciastocky, ktore v nom viria, sa pomaly usadia a tekutina v tazidle sa stane pokojnou a priezrac- nou zaroven. Podobne aj nasa mysel sa neustale nachadza v stave po- drazdenia. Vdaka hlbokej mentalnej uvolnenosti a bdelosti mysel spoci- nie v pokojnom a jasnom stave. Z neho potom prirodzene vyvstane tretia kvalita mysle, vnutorne stastie. Vnutorne stastie je nakazliva vec. Ked niekto z nas dovoli, aby sa v jeho mysli objavila ziara vnutorneho stastia, maju ludia v jeho okoli tendenciu reagovat nan pozitivnejsie. Meditujuci vtedy zistuje, ze jeho ci jej soci- alne interakcie su coraz pozitivnejsie, a pretoze my ludia sme tvory spo- locenske, pozitivne socialne interakcie v danej osobe vytvaraju este viac stastia. Vznika tak pozitivny ,,carovny kruh" (opak kruhu zacarovaneho) vnutorneho a socialneho stastia. S tym, ako sa tento cyklus neustale po- silnuje, zistuje meditujuci, ze aj on sam ci ona sama rozvija viac laskavos- ti a sucitu. Nasu mysel teda mozno cvicit a rozvijat, tak aby sme vytvarali vnutor- ny pokoj, stastie a sucit. Na tomto treningu je najlepsie to, ze sa dokonca vobec nemusime nutit k tomu, aby sme tieto kvality budovali - su v nas vsetkych uz prirodzene pritomne, postacuje preto, aby sme len vytvorili podmienky, v ktorych sa mozu objavit, rast a prekvitat. Tieto podmienky 242 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI vytvarame meditaciou. Vdaka meditacii sami sebe dovolujeme byt omno- ho stastnejsimi a omnoho sucitnejsimi. A ked to robime, kladieme zakla- dy svetoveho mieru. Znamena to, ze klucovym prvkom receptu na svetovy mier moze byt nieco take jednoduche ako meditacia. Je to take zavazne zistenie, ze je az komicke. Ze by taky neriesitelny problem mohol mat take jednoduche riesenie, je takmer absurdne. Az nato, ze to naozaj moze fungovat. Ked som si to uvedomil, bolo to ako zjavenie. Nasiel som zmysel svoj- ho zivota. Mojim zivotnym cielom je spristupnit ludstvu pozitivne ucin- ky meditacie. Vsimnite si, prosim, ze sa nesnazim ,,priniest meditaciu do sveta". Nesnazim sa ani do sveta vniest pozitivne ucinky meditacie. Mo- jim zamerom nie je nic viac, nez tieto pozitivne ucinky urobit pristupny- mi. To je vsetko. Nesnazim sa urobit nic viac, nez len otvorit dvere tejto komnaty pokladov a povedat ludom: ,,Pozrite na vsetky tie poklady, ktore tu su, a ak chcete, pokojne si z nich vezmite, kolko len mate chut." Mojou ulohou je len otvorit dvere. Som si isty, ze sila kontemplativnych cvice- ni premienat cloveka je taka posobiva a podmaniva, ze jej neodola nikto, kto ju pochopi. Je to, ako keby ste ludom, ktori nie su zdravi, ponukli ta- jomstva zdravia (napriklad poznanie tykajuce sa hygieny, vyzivy, cvicenia a spanku). V okamihu, ked im ludia porozumeju a zacnu pocitovat uzitok zdravia, niet cesty spat, su jednoducho prilis podmanive. Ako vsak na to? Ako mozno ludstvu spristupnit uzitok meditacie? Od- povedou je nieco, comu napoly zartom hovorim ,,Tri jednoduche kroky k svetovemu mieru". . Zacat sam od seba. ?. Spravit z meditacie oblast vedy. ?. Zosuladit meditaciu so skutocnym zivotom. Zacat sam od seba Prvy z tychto troch krokov je spomedzi nich najsamozrejmejsi a tato jeho formulacia sa pripisuje Mahatma Gandhimu: musim sa sam stat zmenou, TRI JEDNODUCHE KROKY K SVETOVEMU MIERU 243 ktoru chcem uvidiet vo svete. Vo svetle tohto principu som si pre seba nasiel takmer meratelny ciel - rozhodol som sa, ze do konca svojho zivota v sebe chcem rozvinut schopnost byt laskavy ku kazdej bytosti, v kazdom okami- hu. Chcem sa stat niecim ako Radio Laskavost, chcem vysielat len laskavost, ??/?. Spravit z meditacie oblast vedy Aby sa meditacia stala siroko dostupnou, musi sa stat predmetom vedec- keho skumania, podobne ako sa oblastou vedy stala medicina. Rovnako ako meditacia, aj medicina sa praktizovala po nespocetne generacie, no odkedy sa v devatnastom storoci zacala v medicine pouzivat vedecka me- toda (pravdepodobne mozno povedat, ze sa tak stalo s Pasteurovym vy- skumom mikroorganizmov), medicina sa zasadne zmenila. Ked sa medi- cina stala vedeckou, zbavila sa mnohych mytov, boli objavene nove na- stroje, zariadenia a metodiky. Vyznamne sa tiez zlepsila uroven zasko- lenia a certifikacie poskytovatelov medicinskych sluzieb. Inymi slovami, mnoho ludi vdaka tomu ziskalo pristup k medicine na dobrej urovni. To iste by som rad videl aj v pripade meditacie. Davnejsie, v roku ???, som svojim meditujucim priatelom napisal e-mail (bol to skor taky mini manifest), v ktorom som vysvetloval, pre- co meditacia musi ziskat tento vedecky rozmer, a vyzval som ich, aby aj oni pomohli nastartovat hnutie, ktore by meditacne cvicenie podporilo orientaciou na empiricke udaje. Spatna vazba, ktoru som dostal, bola vel- mi vlazna. Tento napad sa ludom vo vseobecnosti pacil, no nikto nim ne- bol obzvlast nadseny. No nakoniec som objavil jednu osobu, ktora moje nadsenie zdielala. Jeden z mojich priatelov, Tenzin Tethong moj e-mail preposlal Dr. B. Ala- novi Wallaceovi. Alan mi okamzite odpisal a s nadsenim mi oznamil, ze podobnej snahe sa venuje poslednych sest rokov. A preco? Pretoze mu to povedal Dalajlama! Bol som uzasnuty. Nikto z mojich meditujucich pria- telov (je medzi nimi mnoho muzov a zien vedy) nebol tymto zasnube- nim vedy a meditacie prave nadseny, Dalajlama bol vsak touto myslienkou 244 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI nadchnuty. V tom okamihu som vedel naisto, ze som na spravnej stope. Nemozeme sa predsa mylit obaja, Jeho Svatost aj ja. Z Alana a zo mna sa velmi rychlo stali dobri priatelia. Po urcitom case, ked som sa dozvedel viac o praci, ktorej sa venoval, a suvisiacom vyskume dalsich vedcov, dospel som k zaveru, ze vzhladom na Dalajlamovu entuzias- ticku podporu bude toto usilie nasledovat vpred rovnako dobre aj bezo mna. Urobil som na tomto fronte este niekolko dalsich veci, a okrem ineho som sa spolu s Dalajlamom a mojimi priatelmi Jimom Dotyom a Wyneom Wu stal patronom a zakladatelom Centra pre vyskum a vzdelavanie v oblasti sucitu a altruizmu (Center for Compassion and Altruism Research and Education, CCARE) na Stanfordovej univerzite. Nakoniec som sa vsak rozhodol, ze toto hnutie je v dobrych rukach a ze svoju osobnu energiu namiesto toho zame- riam na ?. krok. Zosuladit meditaciu so skutocnym zivotom Aby sa uzitok meditacie stal pre ludstvo siroko dostupnym, meditacia ne- smie ostat len domenou vyhradenou pre holohlavych chlapikov v smiesnych ruchach niekde vysoko v horach, alebo pre male skupiny privrzencov New Age niekde v San Franciscu. Meditacia sa musi stat ,,skutocnou". Je potreb- ne, aby bola v sulade so zivotmi a potrebami skutocnych ludi, priemernych Joeov Smithov tohto sveta. Mam urcite podozrenie, ze prave tento krok je z tych troch najdolezitejsi - a tiez krok, ku ktoremu mozem ja osobne pri- spiet v najvacsej miere. Avsak akym sposobom? Historicky precedens, o ktory sa mozeme opriet, je telesne cvicenie. V roku ??? skupina vedcov zalozila tzv. Harvardske laboratorium unavy (Harvard Fatigue Laboratory, HFL), ktoreho cielom bolo skumat fyziologiu unavy. Ich priekopnicka praca podnietila vznik celeho odvetvia fyziologie cvicenia. Jednym z ich najdolezitejsich zisteni bolo, ze osoba v dobrej kondi- cii sa na fyziologickej urovni odlisuje od fyzicky nezdatnej osoby. Dnes, ked sa na ich vysledky mozeme pozriet spatne a s nadhladom, nie je tazke po- chopit, ako zasadne ich vyskum zmenil podobu nasho sveta. . ?. ?. ?. Kazdy vie, ze ,,cvicenie je pre mna prospesne". Nikto uz o tom nedebatuje. Nie kazdy si sice da tu namahu cvicit, no aj ti, ktori necvicia, vedia, ze by mali a ze by to pre nich bolo dobre. Kazdy, kto chce cvicit, sa ma kde naucit ako na to. Informacie o cviceni su siroko dostupne, ak si chcete najst trenera, nie je to nic narocne a mnohi ludia maju priatelov, ktori uz cvicia a mozu im ukazat, ako sa to robi. Firmy chapu, ze zdravi a fyzicky zdatni pracovnici k dobru firmy len prispievaju. Mnohe spolocnosti dokonca maju vlastne telocvicne alebo svojim zamestnancom poskytuju prispevky na clenske vo fitnescentrach. Cvicenie sa povazuje za samozrejmost. Cvicenie sa povazuje za samozrejmost do tej miery, ze ked dnes poviete svojim priatelom, ze si idete do fitnescentra zacvicit, nikto sa na vas nepozrie cez prsty a nepomysli si, ze ste nejaky uleteny New Age fanatik zo San Francisca. V skutocnosti to je naopak. Ak by ste zacali tvrdit, ze dobre vychovany a ctihodny American nikdy necvici, ludia by sa na vas pozreli s vyrazne pozdvihnutym obocim. TRI JEDNODUCHE KROKY K SVETOVEMU MIERU 245 Vdaka usiliu tychto priekopnikov a dalsich vedcov ma dnes fyzicke cvi- cenie prinajmensom tieto styri vyznacne charakteristiky: Inymi sposobom zivota skutocnych ludi. Stalo sa pristupnym pre kazdeho, a lud- stvo z neho ma uzitok. Mojim prianim je, aby sa to iste stalo s meditaciou. Chcem vytvorit svet, v ktorom sa ludia na meditaciu budu pozerat ako na cvicenie mysle a meditacia sa bude vyznacovat vsetkymi styrmi spomenu- tymi znakmi: . Vsetci vedia, ze ,,meditacia je pre mna prospesna". ?. Kazdy, kto chce meditovat, ma moznost naucit sa, ako sa to robi. ?. Firmy chapu, ze meditacia je dobra pre biznis a niekedy ju dokonca aj priamo podporuju. slovami, fyzicke cvicenie je dnes v dokonalom sulade s modernym 246 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ?. Meditacia je povazovana za nieco samozrejme. Vsetci si myslia: ,,Vsak to je jasne. Samozrejme, ze by si mal meditovat." Takze, este raz sa vraciame k tej istej otazke: Ako na to? Ako mozem vytvorit svet, v ktorom je meditacia povazovana za nieco rovnako samozrejme ako fyzicke cvicenie? Po niekolkych mesiacoch uvazovania nad tymto proble- mom som, takmer nahodou, prisiel na to, ako ho vyriesit. Tuto odpoved som objavil, ked som cital knihu Daniela Golemana Emo- cionalna inteligencia. Jeden z mojich priatelov Dr. Larry Brilliant, ktory bol v tom case vykonnym riaditelom filantropickej divizie Googlu, bol dlhoroc- nym priatelom Daniela Golemana. Dan prijal pozvanie prednasat v Googli. Larry sa rozhodol vyuzit prilezitost prijemne stravit nejaky cas v Danovej spolocnosti a pozval ma, aby som sa k nim pridal aj ja. Zo zdvorilosti k Da- novi som sa rozhodol, ze si pred nasim stretnutim Emocionalnu inteligenciu precitam. Pri citani tejto knihy som mal druhe zjavenie. Nasiel som mecha- nizmus, pomocou ktoreho som mohol dat meditaciu do suladu s realnym zi- votom - a tymto mechanizmom bola emocionalna inteligencia (EI, niekedy znama tiez pod skratkou EQ). Viete, takmer kazdy ma aspon aku-taku predstavu o tom, cim emo- cionalna inteligencia je. Este dolezitejsie je, ze kazdy vie, ze emocionalna inteligencia je pre nas velmi uzitocna. Mnohi ludia, dokonca aj bez toho, aby do detailov rozumeli konceptu emocionalnej inteligencie, vedia ale- bo prinajmensom tusia, ze vyssia uroven EQ by im v zivote pomohla na- plnit ich svetske ciele: stat sa v praci efektivnejsimi, dosiahnut povyse- nia, zarabat viac penazi, efektivnejsie pracovat s druhymi ludmi, ziskat si obdiv, vybudovat naplnajuce medziludske vztahy, a tak dalej. Inymi slova- mi, emocionalna inteligencia je v dokonalom sulade s potrebami a tuzba- mi modernych ludi. Emocionalna inteligencia ma dva dolezite znaky. Po prve, okrem toho, ze vam pomaha stat sa uspesnejsimi, ten najvyznamnejsi vedlajsi ucinok EQ je zvysenie vnutorneho stastia, empatie a sucitu k druhym ludom - presne to, co potrebujeme pre svetovy mier. Po druhe, velmi dobry (a ja mam po- dozrenie, ze jediny) sposob ako skutocne rozvinut EQ je pomocou kontem- TRI JEDNODUCHE KROKY K SVETOVEMU MIERU 247 plativnych cviceni, medzi ktorymi na prvom mieste stoji meditacia bdelej pozornosti (mindfulness). Heureka! Nasiel som, co som hladal! Cesta, ktora vedie k vytvoreniu podmienok na svetovy mier, vyzera takto: najprv vytvorte treningovy program rozvoja emocionalnej inteligencie po- mocou meditacie bdelej pozornosti a potom ho darujte dalej zdarma, ako jeden z darcekov Googlu pre lepsi svet. Zosuladenie je dokonale. Uz teraz vsetci chcu EQ, firmy uz teraz chcu EQ - a my im mozeme pomoct ich ciel dosiahnut. Mozu sa stat efektivnejsimi v dosahovani svojich vlastnych cielov a zaroven pritom polozit zaklady svetoveho mieru. Ked som sa nakoniec s Danom stretol osobne, bol som ako utrhnuty z re- taze. So zapalom som mu vysvetloval svoj plan na dosiahnutie svetoveho mieru a takmer som pritom pastou buchal do stola. Povedal som: ,,Svetovy mier, Danny! To je to, o com sa tu bavime, svetovy mier!" Na Danovi bolo vi- diet, ze ho moj zapal trochu znepokojil. Ani sa mu nedivim. Prisiel prvykrat do Googlu, stretol sa s Larrym a s niekolkymi jeho kolegami a medzi nimi sa objavil tento sialeny mlady chalan so smiesnou poziciou na vizitke, ktory mu teraz vysvetluje svoj plan svetoveho mieru. Ta scena bola trochu komic- ka. Ano, cesta k lepsiemu svetu byva casto vydlazdena okamihmi komickej absurdnosti. Neskor sa z nas s Danom stali priatelia. Vdaka Danovym a Larryho zna- mostiam som sa potom stretol s dvomi dalsimi uzasnymi ludmi, Mirabai Bushovou a Normanom Fischerom. Mirabai bola vykonnou riaditelkou Centra pre kontemplativnu mysel v spolocnosti (Center for Contemplative Mind in Society) a je nesmierne sucitnou zenou, blizkou priatelkou Dana aj Larryho, ktora, tak ako Larry, cely svoj dospely zivot venovala sluzbe lud- stvu. Norman je jednym z najznamejsich americkych majstrov zenu sucas- nosti. Norman na mna urobil vynimocne silny dojem. Je velmi mudry, in- teligentny a vzdelany. Je hlboko duchovne zalozeny, no zaroven s nohami pevne na zemi - a je tiez velmi zrucny v tom, ako aplikovat hlboke cvice- nia v kazdodennom zivote. Dan, Mirabai a Norman spolu tvorili skupinu ludi, ktora odborne zastresila zostavenie treningoveho programu, ktory som chcel. Uz som musel iba presvedcit niekoho v Googli, aby tento kurz spon- 248 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI zoroval, a nakoniec sa tak stalo vdaka Google University (interny program vzdelavania zamestnancov, dnes nazyvany GoogleEDU). Vdaka sponzorstvu Google University sme spolu s Mirabai a Normanom vypracovali program kurzu rozvoja EQ na zaklade bdelej pozornosti a Dan nas pritom podporoval v ulohe poradcu a delil sa tak s nami o svoje skuse- nosti aj mudrost. Ked sme raz s Mirabai a Normanom sedeli spolu v jednej miestnosti, uvedomil som si, ze sme vsetci traja ziarive bytosti. Mirabai vy- zarovala sucit, Norman vyzaroval mudrost a ja som vyzaroval zostatkove te- lesne teplo. Nakoniec sme nas pripravny tim rozsirili o troch dalsich velmi talen- tovanych ludi, ktori su obdarovani mnohymi roznymi schopnostami. Marc Lesser, zakladatel a byvaly generalny riaditel spolocnosti Brush Dance Pub- lishing a autor dvoch knih o podnikani, do nasho timu priniesol skusenos- ti a poznatky zo skutocneho podnikatelskeho prostredia. Philippe Goldin je vedec zo Stanfordovej univerzity, ktory sa venuje vyskumu v oblasti neuro- vied, a do nasho timu priniesol akademicku sirku a hlbku. Yvonne Ginsberg aktivne posobi ako terapeutka, vyucovala na Yalovej univerzite a prehlbila osobnostny rozmer nasho programu. Vsetci traja su okrem toho tiez vyso- ko uznavani ucitelia meditacie. V tomto zlozeni mal nas tim v rukach sku- tocnu magiu. V obdobi, ked sme pripravovali program po obsahovej stranke, som tiez vytvoril extremne roznorodu skupinu dobrovolnikov, ktori nam pomohli s jeho implementaciou. Tento tim sa skladal z Joela Finkelsteina, masera a terapeuta, Davida Lapedisa, naboroveho specialistu, Dr. Hongjuna Zhua, programatora, Rachel Kayovej, odbornicky na vzdelavanie a mna, ,,naozaj zabavneho chlapika z Googlu". Dr. Peter Allen, ktory bol v tom case ria- ditelom Google University, sa stal patronom projektu a tiez jeho aktivnym ucastnikom. Vsetkym clenom timu sme slubili, ze za svoju nevdacnu, nepla- tenu a usilovnu pracu nedostanu nic - len prilezitost vytvorit svetovy mier. Napodiv, vsetci sa na projekte chceli podielat. Je uzasne, co vsetko ludia uro- bia pre svetovy mier. Nazov kurzu znie Search Inside Yourself - Hladaj vo svojom vnutri. Ten- to nazov navrhol Joel. Vsetci sa smiali. Mne sa v skutocnosti na pociatku TRI JEDNODUCHE KROKY K SVETOVEMU MIERU 249 az tak nepacil, no mojou filozofiou je, ze ak sa vsetci smeju, musi to byt to spravne riesenie. A tak som suhlasil. Program Search Inside Yourself sme v Googli vyucovali od roku ???? a priniesli sme tak uzitok stovkam ludi - a niekedy tiez zmenili ich zivot. V priebehu casu dosiahol natolko efektivnu podobu, ze je pripraveny, aby sme ho ako ,,open source" uvolnili a spristupnili aj za hranicami Googlu. Tato kniha je sucastou nasho usilia. A zvysok, ako sa hovori, je buducnost. EPILOG Vo volnom case zachranujte svet Ked budete mat volny cas, vlozte sem vtipny citat: VO VOLNOM CASE ZACHRANUJTE SVET 251 Majster, co robis? Zachra- nujem svet. Raz sme si spolu s majsterkou zenu Rosi Joan Halifaxovou, ktora je mojou drahou priatelkou a takmer mojou sestrou, vysli na dlhu prechadzku. Nie- kedy jej zartom hovorim ,,moja mala sestricka", pretoze je odo mna o viac nez tridsat rokov starsia. Pocas tej prechadzky sme sa zhovarali o nasom zi- vote, duchovnej praxi nekonania a o nasom priani robit nieco dobre pre svet (,,zachranit svet", hovorili sme zartom). Zartovali sme tiez o rozporuplnos- tiach priania byt lenivymi meditatormi sediacimi na meditacnych vanku- soch a neunavnymi bodhisattvami (zachrancami sveta) sucasne. Z nasho rozhovoru si najviac pamatam to, ako velmi ma inspirovala jej osobnost. Rosi patri medzi tie najsucitnejsie bytosti, ktore som mal tu cest spoznat. Vsimnete si to, uz ked sa jej pozriete do oci - ma tie najjemnejsie, sucitne oci, ake som kedy videl. Pocas svojho zivota urobila mnoho uzasnych veci bez toho, aby o tom vela hovorila, a okrem ineho sa niekolko desatro- ci venovala starostlivosti o umierajucich. Je tiez zenovou opatkou a clenkou 252 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI spravnej rady Institutu pre mysel a zivot (Mind and Life Institute), ktoreho aktivity prinasaju uzitok mnohym ludom. Rosi je neustale zaneprazdnena, pretoze vsetok svoj cas venuje aktivitam pre uzitok druhych, no i tak mate pocit, ze si to vsetko jednoducho uziva a robi to, co je pre nu prirodzene. Ked som o tom rozmyslal dlhsie, uvedomil som si, ze rovnaku vlastnost som mohol pozorovat u tych najinspirujucej- sich a najosvietenejsich ludi, s ktorymi som mal tu cest stravit cas. Boli me- dzi nimi Sadhguru Jaggi Vasudev, majster jogy, ktoreho organizacia drzi re- kord za najvacsi pocet stromov zasadenych pocas jedineho dna; A. T. Ariy- aratne (Dr. Ari), skromny ucitel anglictiny, ktory citil inspiraciu pomahat ludom okolo seba a nakoniec vdaka nemu vznikla najvacsia mimovladna or- ganizacia na Sri Lanke; Matthieu Ricard, ktory okrem toho, ze je najstastnej- sim muzom na svete, tiez bez naroku na odmenu vedie humanitarnu organi- zaciu, ktora pomaha mnohym ludom; a, samozrejme, takisto Dalajlama. Vsetci tito bodhisattvovia svoju neunavnu pracu pre uzitok ludstva vni- maju tak, ze jednoducho robia to, co ich bavi a co je pre nich najprirodze- nejsie. Niekedy o sebe zo zartu hovoria, ze su ,,lenivi", napriek tomu, ze vac- sinou su zaneprazdnenejsi nez mnohi pretazeni top manazeri, ktorych po- znam. Napriklad Dalajlama, napriek tomu, ze jeho kalendar je neustale plny, hovorieva: ,,V podstate nic nerobim." Vsetci su to tiez velmi veseli ludia. Ked Sadhguru videl nazov mojej pracovnej pozicie (naozaj vesely chlapik), pove- dal, ze to vystihuje aj to, co robi on. A tak moje poznanie znie, ze ,,zachranovanie sveta" je taka tazka pra- ca, ktora si vyzaduje tolko usilia, ze ak sa budete velmi usilovat ,,zachrano- vat svet", vase usilie pravdepodobne nebude dlhodobo udrzatelne. Omno- ho zrucnejsi pristup je sustredit sa na rozvijanie vnutorneho pokoja, sucitu a dobrych priani. Ked budu vnutorny pokoj, sucit a dobre priania naozaj sil- ne, sucitna aktivita sa objavi prirodzene a organicky - a preto bude tiez tr- valo udrzatelna. Velky majster zenu Thich Nhat Hanh, dalsi spomedzi tychto bodhisat- tvov, neunavne pracujucich na zachrane sveta, ktory o sebe tiez hovori ako o ,,lenivom mnichovi", to vyjadril velmi pekne: ,,Co sa tyka vsetkej tej social- ne angazovanej prace, musite najprv pochopit to, co pochopil Budha, a upo- kojit tak svoju mysel. Potom nemusite vyvijat aktivitu, aktivita vyvija vas." VO VOLNOM CASE ZACHRANUJTE SVET 253 Nevyvijate aktivitu, aktivita vyvija vas. S touto inspiraciou som napisal nasledujucu basen: Lenivy bodhisattva S hlbokym vnutornym pokojom a nesmiernym sucitom kazdy den prehlbuj prianie zachranit svet. Nesnaz sa ho vsak dosiahnut, jednoducho rob to, co je prirodzene. Pretoze ked su priania silne a sucit prekvita, to, co je jednoducho prirodzene, je tiez tim najlepsim konanim. A potom ty, bytost mudrosti a sucitu, zabavajuc sa, zachranis svet. Drahi priatelia, kiez ste lenivi a kiez zachranite svet. Podakovania ,,Ak som videl dalej, bolo to preto, ze som stal na pleciach obrov." -- ISAAC NEWTON Momentik, nejaky chlapik nam stoji na pleciach. -- OBRI Tato kniha rozprava o tom, ako aplikovat mudrost v realnom svete, no v sku- tocnosti nic z tejto mudrosti nepochadza odo mna. Tato mudrost uz je vsade okolo nas, praktizovana, vyucovana a stelesnovana nespocetnymi genera- ciami mudrych muzov a zien, a mnohi z nich ziju medzi nami. Vidim mno- ho uzasnych ludi. Chodia po svete ako obycajni ludia. Dokonca ani nevedia, aki su uzasni. Nie, nevytvoril som mudrost. Urobil som len to, ze som ju prelozil do slov, ktorym rozumiem dokonca aj ja. Sluzim len ako prekladatel pre tych, ktori su mudrejsi odo mna. V urcitom zmysle su oni autormi tejto knihy a ja som len chlapik, ktory tuka do klavesnice. Na prvom a najdolezitejsom mieste by som sa chcel podakovat svojmu hlavnemu pramenu, studni tejto mudrosti. Je to muz, ktory je mojmu srdcu velmi drahy a ktoreho ucenia ku mne tak prirastli, ze ked na neho myslim, familiarne mu hovorim ,,ocino". Ini ho poznaju pod menom Budha. Som tiez hlboko vdacny vsetkym, ktori v minulosti uchovavali a odovzdavali jeho uce- nia a najma tym, priamo od ktorych sa dostali aj ku mne. Patri medzi nich PODAKOVANIA 255 zosnuly Godwin Smararatne (moj prvy ucitel meditacie); Ctihodna Sangye Khandro, Bhikku Bodhi, S. Dhammika a Matthieu Ricard; Jeho Ctihodnost Yongey Mingjur Rinpoche, majstri zenu Thich Nhat Hanh, Norman Fischer, Shinzen Young a Joan Halifax; a tiez laicki ucitelia Jon Kabat-Zinn, Shai- la Catherine a Alan Wallace. Som tiez vdacny Jeho Svatosti Dalailamovi za to, ako v sebe stelesnuje hlboku mudrost, sucit a humor v modernom sve- te, a tiez za to, ze mi na moje styridsiate narodeniny venoval svoje objatie. Vdaka nemu sa fakt, ze mam uz styridsat rokov, stal takmer znesitelnym. Vsetkym tymto ucitelom, a tiez mnohym dalsim, vdacim za pomoc pri spo- znavani hlbky mysle. Som tiez vdacny mnohym dalsim, ktori mi ukazali rovnaku mudrost a sucit v kontexte tradicii viery. Hlboky dojem vo mne zanechalo Kazanie na hore a tiez zivotny pribeh Jezisa Krista. Cindy, krasnej zene, ktoru som spoznal pocas vysokoskolskeho studia, som vdacny za to, ze ma s Nim zo- znamila. Neskor sa mi podarilo ju presvedcit, aby si ma zobrala za muza. Moj obdiv k Jezisovi sa neskor dalej prehlbil vdaka mnohym dalsim priate- lom. Jednym z nich je brat David Steindl-Rast, benediktinsky mnich, ktory na mna zaposobil svojim neotrasitelnym pokojom a jemnym zmyslom pre humor. Dalsim z nich je Dr. Stuart Lord, baptisticky knaz, ktoremu sa sucas- ne dari byt praktizujucim budhistickej meditacie, a riaditel jednej z vyznam- nych budhistickych univerzit. Dalsi z mojich drahych priatelov, ako napri- klad Norman Fischer, mi ukazali, ze clovek moze byt praktizujucim zidom a budhistom zaroven (a v jeho pripade tiez budhistickym majstrom zenu s klasickym treningom). Vsetkym z nich aj mnohym dalsim som preto vdac- ny za to, ako rozsirili obzory mojej mysle. A je tu este jeden pribeh, ktory vam musim porozpravat: kde bolo tam bolo, kedysi davno zili traja velmi talentovani mladi muzi, ktori chceli za- chranit svet a ktori sa spriatelili. Volali sa Danny, Richie a Jon. Ked dospeli, vsetci traja ziskali svetovu slavu - kazdy svojim vlastnym unikatnym sposo- bom, no uspech kazdeho jedneho z nich krasnym sposobom doplna uspe- chy ostatnych dvoch. Danny sa celym menom vola Daniel Goleman a stal sa slavnym ako velmi uspesny autor, ktory spopularizoval emocionalnu inteli- genciu. Richie je Richard J. Davidson, svetovo uznavany vedec, ktory okrem mnohych inych uspechov stoji za velkou castou priekopnickeho vedeckeho vyskumu kontemplativnych cviceni. Jon je Jon Kabat-Zinn. Stal sa prvym clovekom, ktory zaviedol cvicenie bdelej pozornosti do modernej mediciny ako plne akceptovanu liecebnu metodu a ako vedlajsi ucinok tak bdelu po- zornost zaroven priniesol do mainstreamu modernej kultury. Moja praca by bez ktorehokolvek z nich nebola vobec mozna. Ak by Danny nespopula- rizoval emocionalnu inteligenciu, ak by Richie nevykonal svoju priekopnic- ku pracu na poli neurovied, alebo ak by Jon nepriniesol bdelu pozornost do mainstreamu, nas program Search Inside Yourself by sa nemohol stat uspes- nym. Stojim na pleciach tychto obrov. Som rad, ze nastastie pre nich, nie som prilis tucny (aspon teda zatial nie). Nasmu timu Search Inside Yourself vdacim za pracu, ktora poskytla pria- mu inspiraciu pre tuto knihu. Chcel by som tiez znovu podakovat Danielovi Golemanovi, pretoze vdaka jeho aktivnej podpore sa Search Inside Yourself stalo skutocnostou. Chcel by som podakovat vsetkym instruktorom Search Inside Yourself nielen za to, ze sa podielali na skladbe programu, ale tiez za to, ze boli mojimi ucitelmi. Su nimi Norman Fischer, Mirabai Bush, Marc Lesser, Yvonne Ginsberg a Philippe Goldin - kazdy z nich ma naucil nieco velmi cenne. Dakujem klucovemu timu Search Inside Yourself za to, ze vda- ka ich praci sa to vsetko mohlo naozaj udiat: su to Hongjun Zhu, Joel Fin- kelstein, David Lapedis, Rachel Kay, Albert Hwang, Monika Broecker, Jenny Lykken, Terry Okamoto a Sara McCleskey, ako aj mnoho dalsich, ktori nam nejakym sposobom ponukli svoju pomoc. Specialnu zmienku si zasluzia Al- bert a Jenny, zato, ze vytvorili niektore casti vyucboveho programu a po- mahali nam s vyucovanim niektorych blokov, hoci oficialne neboli clenmi timu instruktorov - obaja vladnu talentami, ktore ovela prevysuju ich vek. Chcel by som tiez podakovat prvym riaditelom GoogleEDU (v tym casoch znamej pod menom Google University), ktori pocas prvych rokov Search Inside Yourself nas program schvalili. Vdaka patri najma Peterovi Alleno- vi, vtedajsiemu riaditelovi Google University, ktory bol prvym ,,patronom a dobrym duchom" projektu, a tiez Paulovi Russelovi, jeho manazerovi, kto- ry nam venoval svoje definitivne odobrenie a nasledne svoju neutichajucu podporu. Paul vo svojej skromnosti zo zartu hovori, ze jeho najvacsi prispe- vok k Search Inside Yourself je to, ze ,,nepovedal nie". Podakovat by som tiez chcel dalsim manazerom Googlu za zivotne dolezitu podporu, ktoru nam PODAKOVANIA 257 v roznych okamihoch venovali: Jun Liu, Erica Fox, Stephan Toma, Evan Wit- tenberg a Karen May. Podakovat chcem najma Karen: nielen za to, ze bola najlepsou manazerkou, aku som kedy mal, ale aj zato, ze bola prikladom na- ozaj empatickeho manazera. Karen je tou najempatickejsou osobou, s kto- rou som kedy pracoval, hovorim jej preto Kralovna empatie. Patri medzi tych vzacnych top manazerov, ktorych ich ludia naozaj miluju. Som vdacny vsetkym nanajvys talentovanym ludom, ktori v slabej chvil- ke prijali moju ponuku spolupracovat na tejto knihe. Prvy medzi nimi je Colin Goh, moj priatel, poradca a ilustrator. Colin je ocenovanym ilustra- torom, filmarom a okrem toho ma tiez pravnicky titul - niekoho takeho sa neda nemilovat! Christina Martini bola mojou talentovanou a neunavnou vyskumnou asistentkou - ak by ste niekedy potrebovali niekoho zamestnat, budete mat stastie, ak sa vam podari ziskat prave ju. Jill Streck mi poskytla svoje rady tykajuce sa roznych aspektov pisania a venovala svoj cas redakcii viacerych ranych verzii knihy. Jill predtym pracovala ako veduca tlacoveho oddelenia v Bielom dome, a preto sa citim byt naozaj pocteny, ze som mo- hol cerpat z jej stedrosti a mudrosti. Moja literarna agentka Stephanie Tade bola zriedkavym objavom. Ked som zacal hladat agenta, postavil som si ne- zmyselne vysoke poziadavky na toho, s kym by som chcel pracovat. Okrem ineho som chcel niekoho, kto ma solidnu meditacnu prax, je primarne mo- tivovany sucitom, je nanajvys uspesny v tom, comu sa venuje a zaroven ma otvoreny pristup k tomu, robit veci celkom nekonvencnym sposobom. Vo- bec som necakal, ze niekto taky bude naozaj existovat, no vdaka Jimovi Gi- mianovi a Bobovi Stahlovi som ju nasiel v priebehu necelych dvoch tyz- dnov. Dakujem im preto za pomoc. Vela som sa tiez naucil od svojho edito- ra Gideona Weila, pracovat s nim bolo tiez skutocnym potesenim, rovnako ako so vsetkymi dalsimi ludmi z vydavatelstva HarperOne, vratane vydava- tela Marka Traubera. Philippemu Goldinovi a Thomasovi Lewisovi by som chcel podakovat za cenne rady tykajuce sa vedeckych otazok. Nakoniec by som sa tiez chcel naozaj podakovat vsetkym svojim priatelom, ktori si na- sli cas prejst vsetkymi mojimi ranymi verziami textu a ktorym vdacim za mnohe cenne postrehy a napady: medzi inymi Hue Anh Nguyen, Rich Hua, Olivia Fox, Audrey Tan, Tom Oliver, Kian-Jin Jek, Timothy Too a Kathrin O'Sullivan. 258 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Hlboka vdaka patri mojim rodicom za to, ze sa starali o to, aby som mal co jest a mal strechu nad hlavu (co pocas mojho detstva v Azii nebola vobec lahka uloha) a za to, ze sa im podarilo udrzat ma mimo problemov v case mojho dospievania. Rovnako vdacny som aj svojej nadhernej zene Cindy za to, ze je (stale) so mnou. Nakoniec, dakujem svojej dcere Angel za to, ze je najvacsou laskou mojho zivota a za to, ze moju lasku opatuje. Na zaver, vsetci ti, ktorym vela dlhujem, dovolte mi, aby som sa vam cias- tocne odvdacil touto basnou, najma preto, ze ma nic nestoji: Podme, vamanos vykrocme za obmedzenu mysel. Vsetci, podme. Vitajte v osvieteni! (Alebo v sanskritskom originali: Gate, gate. Paragate. Parasamgate. Bodhi svaha!) Poznamky Predslov Daniela Golemana Nazov Mengovej pozicie v anglictine znie ,,Jolly Good Fellow", nieco ako ,,Naozaj vesely chlapik". (poznamka prekladatela) ? Standardizovane vstupne testy na americke vysoke skoly. (poznamka prekladatela) ? V anglictine ,,soft skills", vyraz zo sociologie, tykajuci sa EQ, koeficientu emocionalnej inteligencie. Daniel Goleman je jednym z autorov, ktori vyrazne prispeli k definicii tohto konceptu. (poznamka prekladatela) ? Bodhisattva (skt.) predstavuje ideal praktizujuceho v skolach mahajanoveho budhizmu: niekto, kto ma motivaciu spoznat svoju mysel, aby dokazal pomoct vsetkym citiacim bytostiam. (poznamka prekladatela) Predslov Jona Kabata-Zinna V anglictine ,,Mindfulness-Based Stress Reduction". Ide o strukturovany medicinsky program zalozeny na treningu pozornosti, ktory sa zameriava na zmiernenie bolesti a zlepsenie celkoveho stavu pacienta. Program vytvoril Jon Kabat-Zinn vo fakultnej nemocnici University of Massachusetts. (poznamka prekladatela) 260 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Uvod Plne znenie pribehu o dobrodruzstvach, ktore Matthieu Ricard zazil vo vyskumnom laboratoriu, najdete v prvej kapitole knihy Destructive Emotions: How Can We Overcome Them? A Scientific Dialogue with the Dalai Lama od Daniela Golemana (New York : Random House, ????). Dostupny je tiez v clanku nazvanom ,,The Lama in the Lab" (Lama v laboratoriu) v casopise Shambala Sun, marec ????. Odporucam precitat. ? Richard Davidson a William Irwin: The Functional Neuroanatomy of Emotion and Affective Style. In Trends in Cognitive Sciences, ?, no. , ???, s. - ?. Ak by ste si chceli o vedeckom vyskume na tuto temu precitat viac, velmi uzitocne pre vas budu aj odkazy v tomto clanku: Richard Davidson, Alexander Shackman, Jeffrey Maxwell: Asymmetries in Face and Brain Related to Emotion. In Trends in Cognitive Sciences, ?, no. ?, ????, ??? - ??. Kapitola prva Peter Salovey a John D. Mayer: Emotional Intelligence. In Imagination, Cognition, and Personality, ?, no. ?, ???, ?? - ?. ? Vysla v cestine ako Emocna inteligencia: Preco moze byt emocna inteligencia dolezitejsia ako IQ?, Metafora, ??. (poznamka prekladatela) ? Na toto spojenie som po prvykrat narazil vdaka kratkemu videu na YouTube s nazvom ,,Scrooge and his Emotional Intelligence," http://siybook.com/v/ scrooge. ? Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence. NewYork : Bantam, ???. Podrobnosti tykajuce sa uvedenych studii su opisane v ?. kapitole a v ?. dodatku. ? Martin E. Seligman: Learned Optimism: How to Change Your Mind and Your Life. New York : Vintage Books, ???. Daniel Goleman: Social Intelligence: The New Science of Human Relationships. (lecture, Authors@Google, Mountain View, CA, ?. augusta, ????), http://siybook.com/v/gtalk_dgoleman ? Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence. Analyza udajov je opisana v ?. kapitole a v ?. dodatku. ? Wallace Bachman: Nice Guys Finish First: A SYMLOG Analysis of U.S. Naval Commands. In The SYMLOG Practitioner, ed. Polley, Hare, and Stone. New York : Praeger, ???, s. ?? - ??. POZNAMKY 261 ? Matthieu Ricard: Happiness: A Guide to Developing Life's Most Important Skill. New York : Little, Brown and Company, ????. ? Katherine Woollett, Hugo J. Spiers, Eleanor A. Maguire: Talent in the Taxi: A Model System for Exploring Expertise. In Philosophical Transactions of the Royal Society, ? ??, no. ???, ????, s. ??? - ?. Existuje tiez clanok uverejeny v BBC News, ktory najdete na adrese: http://siybook.com/a/taxibrain. Doteraz nezverejnene udaje. Philippe Goldin, Ph.D: Cognitive Reappraisal of Emotion after Cognitive-Behavioral Therapy for Social Anxiety Disorder. Prednesene na vyrocnej konferencii Asociacie pre behavioralne a kognitivne terapie (Association for Behavioral and Cognitive Therapies), Orlando, Fl, November ????. ? R.ChristopherdeCharms,etal.:ControlOverBrainActivationandPain Learned by Using Real-Time Functional MRI. In Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, ??, no. ?, ????, s. ?? - ??. Pozri tiez R. Christopher deCharms: Reading and Controlling Human Brain Activation Using Real-Time Functional Magnetic Resonance Imaging. In Trends in Cognitive Sciences, , no. , ????, s. ??? - ??. ? Vanglictine,,neuroimagingtherapy".(poznamkaprekladatela) ? JonKabat-Zinn:WhereverYouGo,ThereYouAre:MindfulnessMeditation in Everyday Life. New York : Hyperion, ???. ? ThichNhatHanh:TheMiracleofMindfulness:AnIntroductiontothe Practice of Meditation. Boston : Beacon Press, ???. J. A. Brefczynski-Lewis, et al.: Neural Correlates of Attentional Expertise in Long-Term Meditation Practitioners. In Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, ??, no. ??, ????, s ??? - ???. ? V anglictine ,,fight-flight-freeze", jav nazyvany tiez akutna stresova reakcia. (poznamka prekladatela) ? Matthew Lieberman, et al.: Putting Feelings into Words: Affect Labeling Disrupts Amygdala Activity in Response to Affective Stimuli. In Psychological Science, ?, no. ?, ????, s. ?? - ???. ? J.D.Creswell,etal.:NeuralCorrelatesofDispositionalMindfulnessduring Affect Labeling. In Psychosomatic Medicine, ?, no. , ????, s. ?? - ??. ?? Laura Delizonna a Ted Anstedt: Enhancing Emotional Intelligence (nepublikovany rukopis, ??). Relevantna tu je tiez slavna James-Langeova teoria (pomenovana podla Williama Jamesa a Carla Langeho), ktora naznacuje, ze zmeny v telesnych reakciach su nevyhnutnou podmienkou pre objavenie sa emocionalnej skusenosti. 262 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI ? MalcolmGladwell:Blink:ThePowerofThinkingWithoutThinking.New York : Little, Brown and Company, ????. ?? Nuclei basales, neuralne zoskupenia, ktore su sucastou koncoveho mozgu. (poznamka prekladatela) ?? Ak hovorime o rozhodnutiach ,,z brucha", tak su to prave rozhodnutia na zaklade intuicie. V anglictine ide o vyraz ,,gut feeling". (poznamka prekladatela) ?? Daniel Goleman: Social Intelligence: The New Science of Human Relationships. Lecture, Authors@Google, Mountain View, CA, ?. august, ????, http://siybook.com/v/gtalk_dgoleman ?? V originali tu Meng na opisanie meditacie pouziva metaforu ,,to sit without agenda". Slovo ,,agenda" obvykle oznacuje zoznam bodov alebo problemov naplanovanych na nejake formalne stretnutie, no tiez skryte umysly niektorej zo stran. ,,Sediet bez agendy" teda znamena, ze nerobime nic specialne, vyjadruje vsak tiez urcitu uprimnost - nemame ziadne skryte umysly, pozorovat svoju mysel bez toho, aby sme nieco chceli vytvorit, nieco do nej dodat. (poznamka prekladatela) ? Slovna hracka zalozena na rovnakej vyslovnosti anglickych slov ,,be" (byt) a ,,bee" (vcela). Prekladatelsky oriesok, pri ktorom by prichadzalo do uvahy aj nejake zmysluplne spojenie slov ,,med" a ,,meditacia". (poznamka prekladatela) Kapitola druha Brefczynski-Lewis: Neural Correlates of Attentional Expertise. ? OK, prezradim vam pravdu, ale nikomu to nepovedzte. Magia sa vyucuje na nastupisti ? ?/? na stanici King's Cross. ? William James: The Principles of Psychology, vol. , New York : MacMillan, ???. ? Znama parodia na film Hviezdne vojny (Star Wars). (poznamka prekladatela) ? Nechaj to tak, neries to. Samozrejme, Beatles. (poznamka prekladatela) HH the Dalai Lama: The Universe in a Single Atom: The Convergence of Science and Spirituality. New York : Three Rivers Press, ???. ? Richard Davidson, et al.: Alterations in Brain and Immune Function Produced by Mindfulness Meditation. In Psychosomatic Medicine, ?, no. ?, ????, s. ?? - ???. POZNAMKY 263 ? Heleen Slagter, et al.: Mental Training Affects Distribution of Limited Brain Resources. In PloS Biology, ?, no. , ????, s. ??. ? V anglictine ,,attentional blink deficit". V literature sa tiez (z cestiny) objavuje vyraz ,,mrknutie pozornosti". (poznamka prekladatela) ? Antoine Lutz, et al.: Long-Term Meditators Self-Induce High-Amplitude Gamma Synchrony during Mental Practice. In Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, ?, no. ?, ????, ?? - ???. Jon Kabat-Zinn, et al.: Influence of a Mindfulness Meditation-Based Stress Reduction Intervention on Rates of Skin Clearing in Patients with Moderate to Severe Psoriasis Undergoing Phototherapy (UVB) and Photochemotherapy (PUVA). In Psychosomatic Medicine, ?, no. ?, ???, s. ?? - ??. ? SaraLazar,etal.:MeditationExperienceIsAssociatedwithIncreased Cortical Thickness. In Neuroreport, , no. ?, ????, s. ??? - ???. Kapitola tretia William James (??? - ??), americky pragmaticky filozof, ktory sa venoval tiez teorii emocii a vnimania. ? William James: The Principles of Psychology. ? Thich Nhat Hanh: The Miracle of Mindfulness. ? Norman Fischer: Taking Our Places: The Buddhist Path to Truly Growing Up. San Francisco : HarperOne, ????. ? Thich Nhat Hanh: Living Buddha, Living Christ. NewYork : Riverhead, ???. V osobnom rozhovore. ? ,,Goldilocks zone", doslova ,,Zlatovlaskina zona", pojem z astrofyziky, pomenovanie pre zonu v solarnom systeme, ktora nie je prilis vzdialena od centralnej hviezdy ani prilis blizko k nej, a preto je na planetach v ramci nej mozny zivot. Pomenovanie, ako mnohe ine vo fyzike, je humornym odkazom na rozpravku o Zlatovlaske a troch medvedoch, v ktorej polievka nesmie byt ani prilis horuca, ani prilis studena. (poznamka prekladatela) Kapitola stvrta V anglictine ,,self-awareness", oznacuje subor mentalnych kvalit, suvisiacich s poznanim svojich vnutornych stavov, pochodov, tuzob, motivacie, 264 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI v zmysle uvedenom na zaciatku . kapitoly. Sebauvedomenie treba odlisovat od ,,sebavedomia". (poznamka prekladatela) ? Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence. ? Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence. Definiciu sebauvedomenia najdete v kapitole o teoretickom ramci emocionalnych kompetencii ,,Emotional Competence Framework". ? Anglicke slovo ,,self-confidence" je tu v zmysle sebadovery, porovnaj so ,,self-awareness", sebauvedomenie. (poznamka prekladatela) ? Cary Cherniss and Daniel Goleman: The Emotionally Intelligent Workplace: How to Select for, Measure, and Improve Emotional Intelligence in Individuals, Groups, and Organizations. Hoboken, NJ : Jossey-Bass, ???. Cherniss and Goleman: The Emotionally Intelligent Workplace. ? Fischer: Taking Our Places. ? Richard Boyatzis: The Competent Manager: A Model for Effective Performance. New York : Wiley, ???. ? Self-efficacy, pojem zo socialno-kognitivnej psychologie. (poznamka prekladatela) ? Alexander Stajkovic a Fred Luthans: Self-Efficacy and Work-Related Performance: A Meta-Analysis. In Psychological Bulletin, ??, c. ?, ???, s. ??? - ?. Poznamka o prizvuku, samozrejme, mala vacsi zmysel v povodnom americkom vydani knihy. Meng je povodom zo Singapuru a ked hovori, je to na jeho anglictine pocut. Kedze vsak do nasich koncin zaner ,,motivacnych seminarov" zatial az na niekolko vynimiek nedorazil, tazko povedat, ako by sme tento postreh u nas prelozili. Mozno ,,v obleku, dokonale vyzehlenej koseli a s pevnym stiskom ruky"? (poznamka prekladatela) ? DanielGoleman:EmotionalIntelligence:WhyItCanMatterMoreThanIQ. New York : Bantam, ???. ? Kabat-Zinn,Jon:WhereverYouGo,ThereYouAre. ? MoznonievsetcicitateliatejtoknihysuprogramatoriainiprislusniciIT komunity. Vyrazom ,,vanilla" sa oznacuje standardna neupravovana verzia softveru. ,,Vanilla" preto, lebo vanilka sa pouziva ako standardna zakladna prichut zmrzliny, predtym nez sa obohati o dalsie prichute. (poznamka prekladatela) ? Nazovjetaktrochuslovnahracka,odkazujenapisaniedennika(journal) vyrazom, ktory sa v IT kontexte pouziva pre tzv. zurnalovacie suborove systemy. (poznamka prekladatela) POZNAMKY 265 Povodny nazov ,,Mindfulness-Based Stress Reduction". (poznamka prekladatela) ? Alebo ako by sme povedali v jazyku informatikov ,,zurnalovanie". (poznamka prekladatela) ? Plny vypis obsahu, napriklad pamate alebo databazy. (poznamka prekladatela) ? S.P.Spera,E.D.BuhrfeindaJ.W.Pennebaker:ExpressiveWritingand Coping with Job Loss. In Academy of Management Journal, ??, c. ?, ???, s. ??? - ???. ?? ,,Know Thyself," Very Short List (?. marca ????), http://siybook.com/a/ knowthyself. Kapitola piata Lekha Sutta, ,,Rozprava o napisoch", z Anguttara Nikaya, tzv. ,,ciselnych" sutier palijskeho kanonu. (poznamka prekladatela) ? Sinsin Ming, ,,Slova o Dovere v mysel". V japoncine je tento text znamy pod nazvom Sindzinmei. V ceskom jazyku je dostupny s komentarom Dennisa Merzela: Dennis Genpo Merzel: Oko nikdy nespi. Priamo do srdca zenu. Dharmagaia, ???. (poznamka prekladatela) ? ,,Have your karma and eat cake too" je Mengova variacia na popularne anglicke slovne spojenie ,,to have one's cake and eat it too", ktore znamena, ze sa nam podarilo vyriesit dilemu, ako si nieco uzit a pritom o to neprist, ako zjest kolac tak, aby nam ostal cely. (poznamka prekladatela) ? Jon Kabat-Zinn: Full Catastrophe Living: Using the Wisdom of Your Body and Mind to Face Stress, Pain, and Illness. New York : Delacorte Press, ???. ? Philippe Goldin: The Neuroscience of Emotions. Prednaska prednesena na Google Tech Talks v Mountain View, CA, . septembra ????. Dostupna na http://siybook.com/v/gtalk_pgoldin. Ide o narazku na udajny incident z americkej politickej sceny. (poznamka prekladatela) ? Kevin Ochsner a James Gross: The Cognitive Control of Emotion. In Trends in Cognitive Sciences, ?, c. ?, ????, s. ??? - ???. ? Yongey Mingyur Rinpoche: The Joy of Living: Unlocking the Secret and Science of Happiness. New York : Harmony, ????. 266 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI Kapitola siesta Tony Hsieh: Delivering Happiness: A Path to Profits, Passion, and Purpose. New York : Business Plus, ???. ? John Geirland: Go with the Flow. In Wired, ?, c. ?, ??. ? Daniel Pink: Drive: The Surprising Truth About What Motivates Us. New York : Riverhead, ????. ? TED (Technology, Entertainment and Design), globalna seria neziskovych konferencii, na ktorych rozni recnici prispievaju kratkymi prednaskami, a ako hovori poslanie konferencie, predstavuju ,,idey, ktore stoji za to sirit". (poznamka prekladatela) ? Daniel Pink: The Surprising Science of Motivation. Prednaska z konferencie TED Global, jul ????. Dostupna na: http://siybook.com/v/ted_dpink Ide o anglicke ustalene slovne spojenie ,,to think out of the box", uvazovat netradicne, mimo obvyklych kolaji. Mysliet o kolajach mimo kolaji by tu vsak asi nefungovalo, a navyse by sme pokazili vtip na obrazku. (poznamka prekladatela) ? Udaj podla spravy casopisu BusinessWeek o najlepsich poskytovateloch sluzieb zakaznikom za rok ???? (Customer Service Champs report) -- zostavenej na zaklade citatelskeho prieskumu a udajov spolocnosti J. D. Power. Firma Zappos sa v tomto rebricku umiestnila na siedmom mieste, zatial co firma Four Seasons na mieste dvanastom. ? Marc Lesser: Less: Accomplishing More by Doing Less. Novato, CA : New World Library, ????. ? Slovensky citatel mozno nie je oboznameny s anglickymi prisloviami, preto na doplnenie: muz na obrazku je podla vsetkeho W. E. Hickson (??? - ???), anglicky spisovatel a vychovavatel. Povazuje sa za autora prislovia: ,,Tis a lesson you should heed: Try, try, try again. If at first you don't succeed, try, try, try again." (Takto znie rada, ktorej drzat by si sa mal: Skusaj, skusaj, skusaj znovu. Ak na prvy raz neuspejes, skus, skus, skus aj znovu, poznamka prekladatela) ? Michael Jordan v reklame pre spolocnost Nike s nazvom ,,Failure" (Zlyhanie). Lewis a Clark viedli v rokoch ??? - ?? prvu vyskumnu expediciu krizom cez kontinent k pobreziu Ticheho oceanu, na ktoru ich vyslal prezident Thomas Jefferson. (poznamka prekladatela) ? BrentSchlender:GateswithoutMicrosoft.InFortuneMagazine,??.jun ????. POZNAMKY 267 ? Jedenznajvacsichglobalnychposkytovatelovpoisteniaaprogramov zamestnaneckych benefitov. (poznamka prekladatela) ? Seligman:LearnedOptimism. ? BarbaraFredrickson:Positivity:GroundbreakingResearchRevealsHowto Embrace the Hidden Strength of Positive Emotions, Overcome Negativity, and Thrive. New York : Crown, ????. ,,Great Waves", ?zenstories.com Kapitola siedma G. Rizzolatti and M. Fabbri-Destro: Mirror Neurons: From Discovery to Autism. In Experimental Brain Research, ???, no. ? - ?, ???, s. ??? - ???. ? Velmi vydareny a zrozumitelny prehlad poznatkov o zrkadlovych neuronoch od Christiana Keysersa najdete v casopise Current Biology, ?, c. ?, ????, R??-R???. Clanok je dostupny tiez na http://siybook.com/a/keysers. ? Vynikajuci prehlad tychto a dalsich vedeckych studii na temu emaptie najdete v Tania Singer: Understanding Others: Brain Mechanisms of Theory of Mind and Empathy. In Neuroeconomics: Decision Making and the Brain. P. W. Glimcher, et al. (eds.). Maryland Heights, MO : Academic Press, ????, s. ??-??. ? Tu niekolko odkazov na studie venovane roznym aspektom vztahu medzi emocionalnym vedomim, emaptiou a insulou. Podla Craiga (????) a Herberta (????) mozu aktivity insuly, medzi nimi tiez vnimanie srdecneho rytmu, byt pricinou dolezitych prepojeni medzi intenzivnym emocionalnym vedomim a vnutrotelesnymi pocitmi. Singer (????) dalej uvadza mnoho studii, ktore insulu spajaju s empatiou. Lutz (????) podava spravu o tom, ze vsetky tieto schopnosti sa zdaju byt trenovatelne za pomoci meditacie. [Craig, ????]: A. D. Craig: Human Feelings: Why Are Some More Aware Than Others? In Trends in Cognitive Sciences, ?, c. , ????, s. ??? - ??. [Herbert, ????]: B. M. Herbert, O. Pollatos, and R. Schandry: Interoceptive Sensitivity and Emotion Processing: An EEG Study. In International Journal of Psychophysiology, ?, c. ?, ????, s. ?? - ???. [Lutz, ????]: A. Lutz: Regulation of the Neural Circuitry of Emotion by Compassion Meditation: Effects of Meditative Expertise. In PLoS One, ?, c. ?, ????, e???. [Singer, ????]: Singer, Understanding Others. ? R. W. Levenson a A. M. Ruef: Empathy: A Physiological Substrate. In Journal of Personality and Social Psychology, ?, c. ?, ???, s. ??? - ??. Dalsie informacie k tejto teme su dostupne tiez v R. W. Levenson a A. 268 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI M. Ruef: Physiological Aspects of Emotional Knowledge and Rapport. In Empathic Accuracy. W. Ickes (ed.). New York : Guilford Press, ???. Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence. V ceskom jazkyu vyslo ako Praca s emocnou inteligenciou, Columbus, ???. ? U nas sa to zvykne laskyplne oznacovat aj ako ,,kuchynska psychologia". (poznamka prekladatela) ? A. Serino, G. Giovagnoli, a E. Ladavas: I Feel What You Feel If You Are Similar to Me. In PLoS One, ?, c. ?, ????, s. e????. ? Dvedhavitakka Sutta, ,,Rozprava o dvoch druhoch myslienok", zo zbierky Madzdzhima-nikaja palijskeho kanonu. Venuje sa rozdielu medzi zrucnym myslienkami, ktore vedu k dlhodobemu stastiu, a nezrucnymi myslienkami, ktore vedu k tomu druhu problemov, pred akymi vas kedysi varovala vasa matka. A vy ste si vtedy mysleli, ze vasa draha matka je len hystericka. ? K. E. Buchanan a A. Bardi: Acts of Kindness and Acts of Novelty Affect Life Satisfaction. In Journal of Social Psychology, ??, c. ?, ???, s. ??? - ???. Oznacenie pochadza z jazyka pali raneho budhizmu, metta znamena ,,sucit" a bhavana ,,rozvijat, kultivovat". (poznamka prekladatela) ? PatrickLencioni:TheFiveDysfunctionsofaTeam:ALeadershipFable. Hoboken, NJ : Jossey-Bass, ????. ? Vanglickomjazykuexistujepekneustaleneslovnespojenie,,givesomebody the benefit of the doubt", nieco ako ,,dat niekomu pochybnost k dobru", ktore znamena, ze spravanie druhych nehodnotime ako do dosledku negativne, a ponechavame moznost, ze za nim stoji dobra motivacia. (poznamka prekladatela) ? C.M.MuelleraC.S.Dweck:PraiseforIntelligenceCanUndermine Children's Motivation and Performance. In Journal of Personality and Social Psychology, ??, c. , ???, s. ?? - ??. ? CarolS.Dweck:Mindset:TheNewPsychologyofSuccess.NewYork: Random House, ???. Daniel Goleman: Working with Emotional Intelligence, s. ?. Kapitola osma James Kouzes a Barry Posner: Encouraging the Heart: A Leader's Guide to Rewarding and Recognizing Others. Hoboken, NJ : Jossey-Bass, ????. ? Dodzo je po japonsky miesto na cvicenie, napriklad bojovych umeni, zendo je meditacne centrum. Slovo mojo (citaj moudzou) pochadza z africkych poradil so zachvatmi paniky len silou svojej mysle a v sestnastich ho jeho ucitel poziadal, aby sam zacal meditaciu vyucovat. The Joy of Living je nad- herna kniha o meditacii, v ktorej sa vysvetlenia k meditacii prepletaju so za- ujimavym pribehom Mingjurovho zivota. Thich Nhat Hanh: The Miracle of Mindfulness: An Introduction to the Practice of Meditation. Boston : Beacon Press, ????. Jon Kabat-Zinn: Wherever You Go, There You Are: Mindfulness Meditation in Everyday Life. New York : Hyperion, ????. Yongey Mingyur Rinpoche: The Joy of Living: Unlocking the Secret and Science of Happiness. New York : Harmony, ????. Ak mate cas precitat si len jednu z tychto troch knih, navrhoval by som pozriet sa do The Miracle of Mindfulness, je to totiz kniha kratka a velmi milo napisana. Ak vas zaujima vedecky vyskum, filozofia a techniky suvisiace s trans- formaciou destruktivnych emocii, pozrite sa na Destruktivne emocie Danie- la Golemana. (Ano, viem, ze ked si clovek predchadzajucu vetu precita na- hlas, znie vtipne.) Tato Danova kniha zachytava fascinujuci rozhovor, ktory sa odohral v Dalajlamovej obyvacke a zucastnilo sa na nom niekolko naj- vyznamnejsich mozgov sveta a autorit v tejto oblasti. Ak vas zaujimaju kon- kretne aplikacie poznatkov neurovied na pracovisku, niet pre vas lepsej kni- hy nez Your Brain at Work (Ked vas mozog pracuje) od Davida Rocka. Tato kniha je velmi pristupne napisana a plna okamzite pouzitelnych odkazov na vedecky vyskum, ktore sa zidu vsetkym tym z nas, ktori vyucuju socialne zrucnosti programatorov alebo technikov. Odporucam vam obe tieto kni- hy, najma ak vo svojej penazenke, tak ako ja, vsade nosite preukaz do klubu kockatych hlav. Daniel Goleman: Destructive Emotions: How Can We Overcome Them?: A Scientific Dialogue with the Dalai Lama. New York : Random House, ????. ODPORUCANA LITERATURA A DALSIE ZDROJE 273 David Rock: Your Brain at Work: Strategies for Overcoming Distraction, Regaining Focus, and Working Smarter All Day Long. New York : HarperBusiness, ????. Na zaver este jedna vynikajuca kniha: svojim priatelom vzdy hovorie- vam, ze ak by za zivot mali precitat len jedinu knihu o biznise a podnikani, rozhodne by to mala byt Good to Great (Z dobreho skvele) od Jima Collin- sa. Viac nez akakolvek ina kniha, ktoru poznam, vas nauci, ako viest skvelu firmu. Jim Collins: Good to Great: Why Some Companies Make the Leap... and Others Don't. New York : HarperBusiness, ????. V slovencine Z dobreho skvele: Preco niektore spolocnosti urobia velky skok vpred... a ine nie. V roku ???? vydalo vydavatelstvo Eastone Books, Bratislava. Videa Ste ten typ, ktory necita az tak vela knih a radsej pozera videa? Dokonca aj pre teba, moj videa preferujuci priatel, mam zoznam zdrojov, na ktore sa oplati pozriet. V Googli sme zorganizovali (vo vacsine z nich mala prsty moja malic- kost) vynikajucu seriu prednasok o osobnom rozvoji. Zoznam vsetkych prednasok je dostupny na adrese http://www.siybook.com/resources. Tri vynikajuce prednasky z tohto cyklu, ktore su pre nas najrelevantnej- sie, predniesli traja blizki priatelia, vdaka ktorym sme neskor dokazali vy- tvorit program Search Inside Yourself. Samozrejme, su to Daniel Goleman, Jon Kabat-Zinn a Richie Davidson. Tu su odkazy na spominane videa: http://siybook.com/v/gtalk_dgoleman http://siybook.com/v/gtalk_jkz 274 HLADAJ VO SVOJOM VNUTRI http://siybook.com/v/ gtalk_rdavidson Pre fanusikov vedeckeho skumania mozgu davam do pozornosti tri dalsie vynikajuce prednasky o vedeckom pohlade na mozog, ktore su tiez relevant- ne z pohladu programu Search Inside Yourself - Hladaj vo svojom vnutri: http://siybook.com/v/gtalk_pgoldin http://siybook.com/v/gtalk_tlewis http://siybook.com/v/gtalk_drock Spomedzi prednasok o meditacii, ktore som na pode Googlu zorganizo- val, je mojim najoblubenejsim prispevkom prednaska majstra zenu Sinzena Younga: http://siybook.com/v/gtalk_shinzen Medzi moje najoblubenejsie videa patri viacero prezentacii z konferen- cie TED, ktore najdete na stranke www.ted.com. Chcel by som tu upozornit na niekolko videi, o ktorych som si isty, ze citatelia, ktorym sa tato kniha pa- cila, ich budu povazovat za fascinujuce: http://siybook.com/v/ted_dpink http://siybook.com/v/ted_jbt ODPORUCANA LITERATURA A DALSIE ZDROJE 275 o nasej mysli: http://siybook.com/v/ted_vsr ,,vnimania svojho ,ja'" a ,,pamatania na svoje ,ja'": http://siybook.com/v/ted_dkahneman prostredi: http://siybook.com/v/ted_meng Dalsie pramene Dalsie zdroje a pramene vratane informacii o tom, ako mozete priniest Search Inside Yourself do prostredia vasej vlastnej spolocnosti, najdete na: http://www.siybook.comZapadne Karpaty su pasmove pohorie oblukoveho tvaru, su sucastou alpsko-himalajskej vrasovo-prikrovovej sustavy, hlavne jej severnej vetvy, ktora je oznacovana ako alpidy. Zapadne Karpaty su najsevernejse polozenym alpinskym pohorim. Zapadne Karpaty, hlavne ich predtercierny vyvoj je velmi blizky Vychodnym Alpam a tvori prechodny celok medzi Alpami a Vychodnymi Karpatami. Geologicky vyvoj jednotlivych oblasti bol pomerne zlozity - je to vysledok tektonickych premien (vrasnenia, posunov a tvorby prikrovov) sedimentacnych bazenov rozneho typu v druho- az tretohorach. Tato premena zahrnala niekedy len samotnu vypln tychto bazenov, niekedy aj ich povodny podklad a jej vysledkom je zlozita pasmova stavba karpatskeho obluka. Nazory a vyskumy geologickej stavby oblasti Zapadnych Karpat nie su dodnes v mnohych aspektoch doriesene a su predmetom prebiehajucich vyskumov a odbornych debat. Zaradenie niektorych tektonickych jednotiek dodnes nie je iste. Obsah 1 Geologicke vymedzenie 2 Geologicke clenenie 2.1 Predpolie 2.2 Vonkajsie Zapadne Karpaty 2.2.1 Predhlben 2.2.2 Flysove pasmo 2.3 Centralne Zapadne Karpaty 2.3.1 Povazsko-pieninske pasmo 2.3.2 Tatransko-fatranske pasmo 2.3.3 Veporske pasmo 2.3.4 Gemerske pasmo 2.4 Interne Zapadne Karpaty 2.4.1 Meliatske pasmo 2.4.2 Bukkske pasmo 2.4.3 Bakonske pasmo 2.4.4 Zemplinske pasmo 2.5 Mladsie tektonicke utvary 3 Vulkanizmus 3.1 Paleozoicky a mezozoicky vulkanizmus 3.2 Tercierny a kvarterny vulkanizmus 4 Metamorfizmus 5 Zemetrasenia 6 Vznik a vyvoj Zapadnych Karpat 6.1 Platformne stadium (karbon - vrchny trias) 6.2 Stencenie a extenzia kory - rozpad Pangey (stredny trias - stredna krieda) 6.3 Kompresny tektonicky rezim a hrubnutie kory (stredna jura - vrchna krieda) 6.4 Transpresno transtenzny rezim a ciastocna dezintegracia zhrubnutej kory (stredna krieda - miocen) 6.5 Stvtohorne pokryvne utvary 7 Pouzita literatura 8 Pozri aj 9 Ine projekty 10 Externe odkazy Geologicke vymedzenie Geologicke postavenie Zapadnych Karpat v ramci alpid. Karpaty su na zapade voci Alpam ohranicene udolim Dunaja len geograficky, geologicky je to Karnutska brana, ktora sa nachadza medzi pohorim Leitha a Hainburskymi vrchmi. Geologickou hranicou na zapade je raabska linia[1]. Na vychode je hranica medzi zapadnymi a Vychodnymi Karpatami vymedzena len formalne, predstavuje ju udolie rieky Uh, vo flysovom pasme je hranicou Przemyslska sigmoida. Mnohe geologicke clenenia povazuju za hranicu Hornadsky zlomovy system na linii Kosice - Presov[1]. Severne ohranicenie tvoria okraje prikrovov na predpoli. V Cesku je to priblizne linia Znojmo-Prerov-Karvina[2]. Juzna hranica Zapadnych Karpat je nezretelna (je to dosledkom hlbokeho prieniku nizin Panonskej panvy do horskej sustavy) vseobecne ja za juznu hranicu povazovana stredomadarska zlomova linia juzne od Balatonu. Geologicke clenenie Existuje niekolko interpretacii tektonickej stavby Zapadnych Karpat. Uz dlhsiu dobu je pouzivane trojite clenenie na Vonkajsie, Centralne a Vnutorne Zapadne Karpaty[3][4][5][6][7][8][9], aj ked niektori geologovia uprednostnuju klasicke dvojdielne clenenie na externidy a internidy[10][11][12][13]. Existuje niekolko cleneni (morfotektonicke - opierajuce sa o geologiu a geomorfologiu[4][11]) a regionalno-geologicke (opierajuce sa o regionalnu geologiu). Tektonicke clenenie, spracovane v clanku sa opiera o delenie zavedene Plasienkom[7] v roku 1999 a upravene Kovacom a Plasienkom v roku 2003[14]. Clenenie nemozno povazovat za definitivne. Tri hlavne oblasti - Vnutorne, Centralne a Vonkajsie Zapadne Karpaty su oddelene dvoma suturami. Meliatska sutura je oblastou po uzavreti triasovo-jurskeho Meliatskeho oceanu v starokimerskej faze. Tvori hranicu medzi Centralnymi a Vnutornymi Zapadnymi Karpatami. Jej pozicia je diskutabilna a rozni autori ju kladu do odlisnych oblasti. Stotoznuju ju s roznavskou alebo lubenicko-margecianskou liniou, pripadne ju kladu este juznejsie. Druhou vyznamnou suturou je tzv. peripieninsky lineament, kopirujuci priblizne priebeh bradloveho pasma. Rozhranie pravdepodobne vzniklo uzavretim Vahickeho oceanu na rozhrani kriedy a tretohor. Tato zona oddeluje Centralne Zapadne Karpaty od Vonkajsich Zapadnych Karpat. Obe tieto jednotky prekonali rozdielny vyvoj. Podla niektorych nazorov Centralne Zapadne Karpaty lezali este v jure ovela zapadnejsie oproti dnesku a jednotky vonkajsich Karpat sa nachadzali v ich lateralnom pokracovani. Vsetky spominane jednotky tvorili self stabilnej Europskej platformy.[15] Tektonicka mapa Zapadnych Karpat. Predpolie Predpolie Zapadnych Karpat tvori Cesky masiv, Krakovska plosina a vo vychodnej casti i Vychodoeuropska platforma. Tieto oblasti boli konsolidovane skor ako Karpaty. Cesky masiv, ktory je najmladsou castou ich predpolia vznikol uz pocas hercynskeho vrasnenia, teda asi 200 milionov rokov pred vrasnenim Karpat. Vonkajsie Zapadne Karpaty Vonkajsie Karpaty (tiez oznacovane externidy) vznikli tektogenezou, ktora prebehla medzi vrchnou kriedou (senon) a miocenom, teda neskor ako v Centralnych Karpatoch. Spolu s Centralnymi Karpatmi sa vsak zvrasnilo bradlove pasmo, ktore bolo opatovne prevrasnene aj spolu s flysovym pasmom, co umoznilo vznik jeho charakteristickej stavby. Predhlben Blizsie informacie v clankoch: Celna karpatska priehlbina a Geologia Ceskeho masivu Nasun Karpat na ich predpolie sposobil flexurny prehyb kontinentalnej platne, zatazenej postupujucim celom orogenu a vznik predhlbne[14]. Tato prehnuta oblast, takzvana celna karpatska predhlben, je vyplnena hrubymi suvrstviami hlavne siliciklastickych sedimentov, tzv. molasy. Su to nezvrasnene horniny hlavne sliene, ale aj pieskovce a zlepence, ktore vznikli pocas tercieru (oligocen az neogen), rozrusovanim zdvihajuceho sa karpatskeho horstva. Napriek tomu, ze je predhlben z prevaznej casti nezvrasnena, z juhu su na nu nasunute flysove prikrovy, ktore ciastocne zvrasnili podlozne horniny. Cele pasmo je vyvinute uz v Alpach a tiahne sa cez Moravu, k Ostravskej panve az dalej do Polska, na Ukrajinu a do Rumunska. Flysove pasmo Rez Zapadnymi Karpatami Blizsie informacie v hlavnom clanku: Flysove pasmo Flysove pasmo pomenovane podla charakteristickeho striedania pieskovcov a ilovcov, tzv. flysu, ktory ma prevazne kriedovy, paleogenny az miocenny vek. Vo flysovom pasme sa nachadzaju i horniny terciernych neovulkanitov. Pasmo povodne tvorilo subor viacerych sedimentacnych paniev, ktore boli v neustalom tektonickom pohybe. Ich podlozie aspon ciastocne tvorila severna vetva penninika oznacovana ako Valaisky ocean. Vyvysene partie, tzv. kordiliery alebo elevacie, tvorili znosove oblasti, ktore zasobovali hlbsie casti panvy klastickym materialom, prinasanym turbiditnymi prudmi - mohutnymi podmorskymi zosunmi. Orogeneza postihla tuto oblast koncom paleogenu a zaciatkom neogenu v tzv. savskej faze alpinskeho vrasnenia, vonkajsia cast bola zasiahnuta aj stajerskou fazou, co malo za nasledok ciastocne prekrytie celnej predhlbne prikrovmi. Prikrovy vznikli postupnym stlacanim sedimentacnej panvy, co sposobilo odtrhnutie rozsiahlych vrstevnych sledov hornin a ich presun na vzdialenost 20 - 30 km pripadne i viac. Prikrovy vznikali v dvoch fazach. Vonkajsia (severna) skupina prikrovov nazyvana krosenska a na nu nasunute vnutorne (juznejsie) magurske prikrovy. Prikrovy su nasunute na svoje predpolie vo forme supin. Flysove pasmo pokracuje neprerusene z Alp (tzv. rynsko-dunajsky flys), cez Cesko, Slovensko, Polsko, a nadvazuje na flys moldavid na Ukrajine a Rumunsku. Centralne Zapadne Karpaty Centralne Zapadne Karpaty su niekedy tiez oznacovane ako slovakidy[5], ci slovakokarpatsky system[7] su oblastou, ktoru zo severu ohranicuje bradlove pasmo a z juhu meliatske pasmo. Pieninske bradlove pasmo je vyznamnym rozhranim oddelujuce Vonkajsie Zapadne Karpaty od vnutornych. Spolu s pribuznymi jednotkami pribradlovej zony tvori Povazsko-pieninske pasmo. Najvacsiu cast Zapadnych Karpat tvori rozsiahla oblast, ktorej podlozie je budovane granitoidnymi a premenenymi horninami (ktorych stupen metamorfozy sa smerom na juh znizuje) so sedimentarnym obalom, cez ktore su presunute rozsiahle prikrovy druhohornych karbonatov. Tvori ju Tatransko-fatranske pasmo jadrovych pohori, veporske a gemerske pasmo. V ich krystalinickych celkoch tatriku, veporiku a gemeriku, ktore su rozclenene zlomami, nie je ocividna prikrovova pozicia. Geofyzikalne vyskumy vsak potvrdzuju, ze gemerikum je nasunute na veporikum a to je nasunute na tatrikum[16]. Centralne Karpaty povodne tvorili zaciatkom druhohor self Europskej platformy lezali dalej na zapad v oblasti dnesneho Svajciarska a pozdlzne pokracovali do Vonkajsich Karpat (ktore vtedy predstavovalo oravikum). Pri uvolnovani napatia pocas koliznej alpinskej tektoniky, dochadzalo k jeho uvolnovaniu do stran, pri tom dochadzalo aj k uniku hmot. Centralne Karpaty tak boli vytlacene severovychodnym smerom z alpskej do karpatskej domeny. Povazsko-pieninske pasmo Blizsie informacie v hlavnom clanku: Pieninske bradlove pasmo Povazsko-pieninske pasmo ma komplikovanu imbrikovanu stavbu tvorenu predovsetkym bradlovym pasmom[7]. Na jeho stavbe sa podielaju jednotky oravika, gossauskej skupiny, magurskej jednotky ako aj slovakokarpatske jednotky (napriklad maninska). Deli sa na tri zony - brezovsku, pribradlovu a bradlovu. Velmi uzke a geologicky komplikovane pieninske bradlove pasmo tvori predel, tzv. tektonicku jazvu, medzi Vonkajsimi a Centralnymi Karpatami. Zname su len suvrstvia starsie ako trias, tvorene hlavne vapencom a slienmi. V jure vznikol v oblasti bradloveho pasma Vahicky ocean (juzne penninikum), ktory sa zacal rychlo rozsirovat. Priestor oceanu oznacovany ako vahikum zo severu obmedzoval uzky pruh pevniny - oravikum a z juhu tatrikum. Poklesavajuca oblast oravika tvorila kysucku panvu. V oraviku sa usadzovali plytkovodnejsie vapence corstynskej jednotky a smerom na juh boli odstupnovane dalsie prechodne jednotky, v najhlbsich castiach kysuckej panvy sa usadzovala hlbokovodna kysucko-pieninska jednotka[10]. Vahikum sa v priebehu svojej existencie prehlbilo aj rozsirilo. Vo vrchnej kriede (senon) az paleogene vsak oceanska kora tejto panvy zacala subdukovat. Nasledovala zrazka oravika a Centralnych Zapadnych Karpat, pri ktorej doslo k deformacii oravickych hornin a ich presunu vo forme viacerych prikrovov na sever. Po skonceni subdukcie sa na prikrovoch usadili slienite a flysu podobne horniny, oznacovane ako bradlovy obal. Nasledne vsak v paleogene oblast postihla savska faza orogenu, ktora horniny natolko stlacila, ze uzke vrasy, zlozene z hornin nerovnakeho typu (pevne vapence, makky flys a sliene) sa celkom roztrhli. Ku komplikovanemu usporiadaniu jednotlivych jednotiek prispel aj smerne-posuvny pohyb v oblasti peripieninskeho lieneamentu pocas miocenu. Nasledna erozia vypreparovala pevne vapencove sosovky do podoby vycnievajucich bradiel (napr. Vrsatske bradla). Pasmo bradiel sa takmer neprerusene tiahne od Podbranca na zapadnom Slovensku az do Rumunska. Tatransko-fatranske pasmo Zjednoduseny schematicky rez jadrovym pohorim: ?? Tretohorny pokryv ?? Druhohorne prikrovy ?? Obal jadra ?? Krystalicke jadro Blizsie informacie v hlavnom clanku: Pasmo jadrovych pohori Juzne od bradloveho pasma sa nachadza Tatransko-fatranske pasmo jadrovych pohori. Ich jadro, najstarsiu jednotku nazyvanu tatrikum, predstavuju hlavne stare prvohorne krystalicke bridlice, ktore vznikli uz pocas hercynskeho vrasnenia pri silnej regionalnej metamorfoze. Ide najcastejsie o pararuly a amfibolity, no v niektorych oblastiach i slabsie premenene horniny[10]. Neskor koncom hercynskej orogenezy v karbone a perme bola oblast vystuzena intruziami granitoidov. Priamo na krystalickom podklade sa na niektorych miestach zachoval povodny karbonsky, permsky a hlavne druhohorny pokryv tzv. obal krystalinika. Tvoria ho hlavne pieskovce a vapence. Nad tatrikom lezia prikrovy, s podobnym vrstevnym sledom ako ma obal krystalinika. Ide o rozsiahle, povodne doskovite telesa prevazne druhohornych vapencov, dolomitov presunute cez tatrikum - tzv. subtatranske prikrovy najma spodny kriznansky (fatrikum) a vrchny chocsky (hronikum). Fatrikum je charakteristicke pritomnostou hrubsieho suvrstvia karpatskeho keupera[5] a kompletnejsim vrstevnym sledom siahajucim do strednej kriedy. Hronikum je typicke vyskytom paleozoickych andeziticko-bazaltovych vulkanitov[5] (tzv. ipolticka skupina) a vacsimi hrubkami znacne variabilnych triasovych hornin[10], zatial co jurske a kriedove horniny su skor zriedkave. Presun prikrovov nastal vo vrchnej kriede. Cela oblast v tej dobe este nebola clenita ako dnes. Vyzdvih pohori prebehol az po paleogene, najma na konci oligocenu a v miocene. Vznikli pri tom vyklenute hraste (obvykle jednostanne), na juhu strmo obmedzene zlomami a pozvolne upadajuce k severu. Na juhu byva obnazene ich krystalinicke jadro. Tvoria dva rady pohori, severnejsi tvoria Male Karpaty (Pezinska cast a Hainburske vrchy), Povazsky Inovec, Strazovske vrchy, Mala Fatra a Tatry. Juzny rad jadrovych pohori zahrna Tribec, Ziar, Velku Fatru s Chocskymi vrchmi, dumbierske Nizke Tatry. V minulosti sem bolo radene aj Branisko, ktora je vsak podla dnesnych poznatkov tvorene veporikom[17]. Veporske pasmo Blizsie informacie v hlavnom clanku: Veporske pasmo Veporske pasmo je svojou stavbou blizke pasmu jadrovych pohori. Je vsak pren priznacna vyraznejsia premena hornin pocas alpinskeho vrasnenia, ktore postihlo jeho najstarsiu jednotku oznacovanu veporikum. V tomto pasme prevladaju horniny krystalika, druhohorny sedimentarny obal sa zachoval iba miestami. Oblast bola korenovou zonou kriznanskeho prikrovu, ktory sa usadzoval v jeho severnej casti blizko hranice s tatrikom, v tzv. fatriku. Subdukcia tohto priestoru, ktora zacala v kriede, iniciovala vznik granitov, specifickych pre tuto oblast. Okrem trosiek chocskeho prikrovu a casti kriznanskeho prikrovu je vo veporskom pasme pritomna aj rozsiahla kryha muranskeho prikrovu (silicikum)[4]. Veporske pasmo je od susedneho pasma jadrovych pohori oddelene certovickou linou. Buduje Kralovoholsku cast Nizkych Tatier, Veporske vrchy, Kozie chrbty, juznu cast Braniska a Ciernu horu[17]. Na juhu ho od Spissko-gemerskeho rudohoria oddeluje lubenicko-margecianska linia. Gemerske pasmo Gemerske pasmo tvori rozsiahly krystalicky navrch vyklenuty celok, ciastocne nasunuty na severnejsie veporikum. Jeho najstarsia cast - gemerikum sa vsak od ostatnych superjednotiek odlisuje pritomnostou slabo metamorfovanych a hercynskym vrasnenim celkovo menej postihnutych prvohornych hornin, ktore maju spolu s mladsimi obalovymi jednotkami tvar velkej zlozitej antiklinaly, tzv. antiklinoria[18]. V strede tejto oblasti sa nachadzaju okrem fylitov, kremencov a porfyrov aj vapence, na mnohych miestach premenene na siderit a magnezit. Neskorsi permsky vulkanizmus prispel k vytvoreniu uranoveho zrudnenia, v druhohorach sa na tychto horninach ukladali hlavne vapence a dolomity. Od vrchnej jury sa pri uzatvarani panvy meliatskeho oceanu, z juhu prisunul prikrovy meliatika a turnaika, k comu sa vo vrchnej kriede pridal aj prikrov silicika. Koncom paleogenu nasledne doslo k vytvoreniu viacerych zlomovych poruch a vyklenutiu gemerickeho celku. Tvori vychodnu cast Slovenskeho rudohoria, Galmus a Slovensky kras[17]. Interne Zapadne Karpaty Vnutorne alebo Interne Zapadne Karpaty su tiez oznacovane ako panonidy[5]. Reprezentuju vnutornu, sprievodnymi javmi orogenezy menej postihnutu cast Zapadnych Karpat. Od Centralnych Zapadnych Karpat ich deli roznavska sutura, ciastocne zakryta prikrovmi. Roznavska linia je chapana mnohoznacne. Podla predpokladov na zapade tato linia nadvazuje na rabsko-hurbanovsku liniu. Interne Zapadne Karpaty tvoria hlavne tektonicke jednotky pochadzajuce povodne z oblasti Meliatskeho oceanu alebo juzne od neho. Budovane su meliatskym, bukkskym, bakonskym a zemplinskym pasmom. Nachadzaju sa tu rozsiahle prikrovy druhohornych karbonatov (silicikum, meliatikum, turnaikum), metamorfozou slabo postihnute vykazujuce pribuznost s juhoalpsko-dinaridnymi facialnymi oblastami[7]. Meliatske pasmo Meliatske pasmo je pozostatkom triasovo-jurskeho Meliatskeho oceanu. Jeho zaklad tvori meliatikum. Je tvorene prevazne horninami subdukcnej melanze - hlbokovodnymi ilovitymi bridlicami, radiolaritmi, bazaltami oceanskeho typu a mramormi. Jednotkou neisteho zaradenia, ktoru niektori priraduju k meliatiku je prikrov Borky, tvoreny horninami, ktore prekonali metamorfozu do facie modrych bridlic. Silicikum a turnaikum pravdpodobne tvorili juzny self Meliatskeho oceanu. Silicikum je prikrov typicky vacsimi hrubkami plytkovodnych vapencov[5], tzv. wattersteinska facia. Turnaikum predstavuje prikrov tvoriaci prechodnu oblast medzi silicikom a meliatikom[10] Tieto prikrovy boli pri uzatvarani oceanu vytlacene smerom na sever a tvoria prikrove trosky leziace na gemeriku a veporiku. Tvoria Slovensky a Aggtelecky kras na Madarsko-Slovenskom pomedzi. Bukkske pasmo Juzne od tejto oblasti sa nachadza bukkikum, ktore javi znamky prechodnej oblasti medzi Karpatmi a Dinaridami. Jeho horniny vystupuju v severomadarskom pohori Bukk. Su to hlavne prvohorne bridlice, karbonaty a pieskovce, nad ktorymi sa v druhohorach usadzovali dalsie karbonaty, miestami sa vyskytuju aj magmaticke horniny. Usadzovanie vsak trvalo iba do jury, kedy boli do oblasti presunute prikrovy nejasnej vergencie[6], ktore v kriede postihla slabsia premena hornin. V oblasti sa pri subdukcii Meliatskeho oceanu vytvorila v jure zaoblukova panva, z ktorej pravdepodobne pochadza prikrov Monsobel-Szarvasko[14]. Bakonske pasmo Bakonske alebo tiez cezdunajske pasmo tvori jednotka transdanubikum vystupujuca v Madarskom stredohori (Bakonskom lese, pohori Grecse, Vertes a Budinskych vrchoch). Obsahuje slabometamorfovane a nemetamorfovane prvohorne a druhohorne horniny a ich tretohorny pokryv[14]. Zemplinske pasmo Jednotkou neisteho tektonickeho zaradenia je zemplinikum v hrastovom Zemplinskom pohori, vystupujucom spod terciernych hornin Vychodoslovenskej panvy. Je zaradovane bud do samostatneho zemplinskeho pasma alebo podvihorlatskeho pasma. Predpoklada sa, ze je sucastou teranu Tisia-Dacia. Niektori ho radia k juznemu veporiku[19] ci gemeriku, ale aj k Vychodnym Karpatom. V minulosti sa predpokladalo, ze zemplinikum je miestom vyskytu prekambrickych hornin v Zapadnych Karpatoch. Opakovane novsie radiometricke datovania tieto predpoklady nepotvrdili. Krystalinikum zemplinika tvoria hlavne premenene krystalicke bridlice, ich sedimentarny obal tvoria karbonske a permske zlepence s tenkymi slojmi cierneho uhlia[4]. Mladsie tektonicke utvary Na jursko-kriedovu tektonicku stavbu su nalozene mladsie utvary. Sedimentacia v mezozoiku pokracovala poprikrovovymi suvrstviami, z Vnutornych Karpat su zachovane iba lokalne pri Dobsinskej ladovej jaskyni, Sumiaci a Ciernej luke, rozsiahlejsie vyskyty su zname z Madarskeho stredohoria a pohoria Uppony. V Centralnych Karpatoch su zachovane sedimenty gosauskeho typu hlavne v Brezovskych Karpatoch (tzv. brezovska skupina). Paleogenne utvary miestami tvoria pokracovanie vrchnokriedovej sedimentacie (myjavsky a hricovsko-zilinsky paleogen). Tieto horniny su niekedy chapane ako sucast pribradlovej zony. Od konca paleocenu a zaciatku eocenu prevazila sedimentacia v centralnokarpatskej (podhalska a podtatranska) paleogennej panvy a juhoslovensko-severomadarskej panvy, ktore tvorili zrejme ciastocne prepojeny sedimentacny priestor splytsujuci sa smerom na juh. Zblizenie oboch panvi do dnesnej pozicie vsak nastalo zrejme az neskor. Mladsie panvy a utvary ako Viedenska neogenna panva, Vychodoslovenska neogenna panva, Dunajska neogenna panva, Stredoslovenske a severomadarske neogenne vulkanicke pohoria a vulkanicke pohoria a neogenne medzihorske panvy boli nalozene na predosle tektonicke utvary.[17] Vulkanizmus Paleozoicky a mezozoicky vulkanizmus Permsky andeziticky-bazalt s achatmi, tzv. melafyr Najstarsie formy vulkanizmu, ktory postihol uzemie Zapadnych Karpat su tazsie rozoznatelne, pre ich neskorsie zastretie mladsimi procesmi a destrukciu eroziou. Vyznamna vulkanicka aktivita sa odohrala v starsom paleozoiku v Malych Karpatoch, kde je jej pozostatkom najma pernecka skupina s charakteristickym bazickym vulkanizmom[20]. Metamorfozou zastrete vulkanicke horniny starsieho paleozoika su pritomne i v gemeriku, kde su povazovane za produkty stratovulkanov. Bazicky vulkanizmus bol identifikovany aj v horninach karbonskeho a permskeho veku. Medzi horninami permskeho veku je vyznamna ipolticka skupina hronika. Jej vrchna cast, oznacovana ako maluzinske suvrstvie ma v spodnej casti s vyrazny synsedimentarny dacitovy az andezitovy vulkanizmus a vo vyssej casti s andezitovo-bazaltovymi vulkanitmi a sedimentami, ktore maju achaty v puklinach. Taketo horniny su v strednej Europe oznacovane ako melafyry. Vulkanizmus v hroniku mal viacfazovy linearny charakter[19]. Mezozoicky vulkanizmus je menej zastrety a bol pozorovany vo vsetkych zonach Zapadnych Karpat. Zname su triasove efuziva v telesach fatrika a hronika z Malej Fatry a Nizkych Tatier. Z okolia Banskej Bystrice su zname telesa pikritov. Vo flysovom pasme su zname kriedove telesa tesinitov z oblasti Sliezska[21]. Pozostatky rozcleneneho nekompletneho ofiolitoveho komplexu, v ktoreho vrchnej casti sa nachadzali bazalty stredooceanskeho typu su pritomne v horninach meliatika (napr. svablicke a jedlovinske vrstvy)[22][23]. Tercierny a kvarterny vulkanizmus Blizsie informacie v hlavnom clanku: Neogenne vulkanity karpatskeho obluka ,,Kamenny vodopad" v Somoske, Cerova vrchovina. Viditelna stlpcovita odlucnost bazaltu. Neogenne vulkanity je suhrnny nazov pre vulkanizmus, ktory prebiehal v tretohorach (neogen - spodny baden) az do stvrtohor na vnutornej strane karpatskeho obluka (v malej miere aj na vonkajsej strane). Na Slovensku su to najma vulkanity stredneho, juzneho a vychodneho Slovenska. Rozdeluje sa do troch faz: kysly vulkanizmus - sa zacal v spodnom miocene v severnom Madarsku a je reprezentovany horninami prevazne ryodacitoveho az ryolitoveho zlozenia. Tato faza sa v strednom miocene rozsirila aj na uzemie Slovenska - na strednom Slovensku vystupuju horniny tohto typu v spodnych suvrstviach Polany, Kremnickych vrchov a Vtacnika, na vychodnom Slovensku su to ryodacitove tufy v sedimentoch spodneho badenu v oblasti Zemplina. intermediatny vulkanizmus - nastupil v spodnom badene a z petrografickeho hladiska ho tvoria prevazne alkalicko-vapenate andezity a dacity. Ich aktivita sa zacala v podmorskom prostredi pozdlz sahansko-lyseckej zony v oblasti Krupinskej planiny. Neskor sa v pobreznej zone sformovali masivne stratovulkany Polany, Javoria, stratovulkany Lysec a Celovce, stiavnicky stratovulkan a stratovulkan v Kremnickych vrchoch. Dalsi vyvoj poznamenala rozsiahla erozia a nasledne obnovenie cinnosti vo vrchnom badene. Obnoveny vulkanizmus bol viac explozivny. V Slovenskom rudohori (v oblasti Tisovca a Rimavskej kotliny) sa nachadzaju silne erodovane zvysky stratovulkanov, ktore su ekvivalentne stredoslovenskym stratovulkanom. V subdukcnej zone vychodneho Slovenska sa vytvorila v spodnom sarmate linia morfologicky jednoduchych stratovulkanov Slanskych vrchov, ktora pokracovala az do severneho Rumunska. Mladsia faza tejto vulkanickej cinnosti vytvorila pohorie Vihorlat. bazicky vulkanizmus - predstavuje alkalicky typ vyskytujuci sa v stredoslovenskej a juhoslovenskej oblasti. Z hornin prevladaju bazalty s vyrastlicami olivinu, alebo nefelinu (telesa bazaltov v oblasti Banskej Stiavnice, lavove prudy v okoli Ostrej Luky pri Zvolene a Devicia pri Krupine), lavove prudy a maary v okoli Pincinej, Jelsovca, lavove prudy, neky, dajky a maary v Cerovej vrchovine a mlady troskovy kuzel Putikov vrsok pri Novej Bani. Metamorfizmus Pritomnost metamorfovaneho krystalinika Zapadnych Karpat bola zaznemenana v tatriku, veporiku, gemeriku a zempliniku. Doterajsie vyskumy potvrdili stopy hercynskej a alpinskej orogenezy. Pritomnost prekambrickych metamorfnych cyklov nebola potvrdena, aj vzhladom na to, ze starsie procesy su na vacsine uzemia zastrete neskorsim hecynskym a alpinskym prepracovanim[24]. Pritomnost kaledonskej premeny indikuju napriklad amfibolity v Malych Karpatoch (vek okolo 390 milionov rokov), ci granitoid typu Sihla vo veporiku (vek asi 370 - 380 milionov rokov). V Zapadnych Karpatoch je vsak vyznamnejsia a typickejsia hercynska metamorfoza. Spaja sa s nou regionalna a periplutonicka metamorfoza sposobena intruziami granitoidnych masivov, diaftoreza (spatna premena hornin) ako aj premena vulkanosedimentarnych formacii viacerych tektonickych jednotiek do facie zelenych bridlic. Prejavy alpinskej metamorfozy, ktora sa odohrala v obdobi pred 75 - 107 milionmi rokov su najlepsie pozorovatelne v suvrstviach mezozoickych hornin veporika a sedimentarnom obale tatrika a gemerika[25]. V pikrove Borky bola preukazana premena do facie modrych bridlic[22]. Zemetrasenia Hlavne zemetrasne oblasti bloku Alcapa, mikroplatne, na ktorej lezia Zapadne Karpaty, sa nachadzaju v oblasti subdukcnych oblukov helenid a kalabrid (Grecko a Taliansko). Vo Vychodnych Karpatoch sa prejavuju hlboke zemetrasenia v dosledku subdukcie v oblasti Vrancea. V Zapadnych Karpatoch neboli zaznamenane vyznamne hlboke zemetrasenia spojene so subdukciou a dnes je oblast povazovana za uzemie so strednymi zemetraseniami, s momentovymi magnitudami do 5,9. Vyznamne obdobie kontinentalnej kolizie a skracovania kory postihlo toto uzemie v miocene[26]. Nasledne neogenne, prevazne extenzne a smerne posuvne pohyby generovali alebo obnovili starsie zlomy, na ktorych nastal pohyb casto opacneho zmyslu. V Zapadnych Karpatoch je dnes rozoznavanych niekolko zdrojovych oblasti zemetraseni. Pezinsko-pernecka zdrojova oblast zahrnujuca uzemie Malych Karpat po Vrbove. Dobrovodska zdrojova oblast zemetraseni, s najintenzivnejsimi a najplytsimi zemetraseniami okolo dobrovodskeho zlomu. Je to strizna zona charakteristicka vejarovitou (tzv. flower) strukturou. Komarnanska zona zemetraseni nadvazujuca na vyznamne rozhranie Raaba-Hurbanovo-Diosjeno (tiez Raabska linia) vychodo-zapadneho smeru, oddelujuce jednotku Pelso od karpatskeho krystalinika. Zilinsko-Trencianska zdrojova zona je viazana na pokracujuce kolizne a smerne posuvne pohyby v bradlovom pasme ako aj jastrabianskej zlomovej linie. Stredoslovenska zdrojova zona je pravdepodobne nasledkom pohybov stredoslovenskej a cerovickej linie. Oblast zemetraseni lokalizovanych na uzemi Tatier a Zakopaneho je dosledkom pokracujuceho vyzdvihu Tatier a z toho vyplyvajucej aktivity na chocsko-podtatranskom a ruzbasskom zlome. Priciny zemetraseni na Zempline su menej jasne.[27] Vznik a vyvoj Zapadnych Karpat Zapadne Karpaty su vrasovo-prikrovove pasmo, ktore vzniklo v dosledku koroveho skratenia sposobeneho zrazkou Severoeuropskej platformy a Apulskej litosferickej platne. Ta je niekedy v suvislosti s Karpatami oznacovana aj ako Alcapa (Alpy, Karpaty, Panonska panva). Platformne stadium (karbon - vrchny trias) V obdobi pred priblizne 300 milionmi rokov v karbone po zrazke Gondwany a Laurazie, pri ktorej vznikla Pangea, doznievala hercynska orogeneza. Tieto procesy sprevadzali intruzie granitoidnych hornin a regionalna metamorfoza. Oblasti Zapadnych Karpat sa stali sucastou Pangey. Tatroveporidna oblast bola vo vrchnom paleozoiku sucastou kontinentalnej kory, sedimentovali na nej hlavne klastika miestami aj vulkanoklasticky material. Oblast gemerika pravdepodobne tvorila predlben hercynskeho horstva. V tejto oblasti sa usadzovali sprvu klasticke sedimenty, no neskor nastupilo usadzovanie rifovych vapencov[19], co nasvedcuje, ze do oblasti v perme zasahovalo more. Z permu do spodneho triasu pokracovala nasledne vyrazna kontinentalna sedimentacia hlavne pieskovcov, menej zlepencov. Ich zdrojovym materialom bolo erodovane hercynske horstvo. Tieto horniny su velmi chudobne na skameneliny. Pangea bola v tomto obdobi rozsiahlou vyprahnutou pustou. V hroniku doslo v perme k vyvoju intermediarneho az bazickeho vulkanizmu, ktory zrejme suvisel so zaciatkom rozpadu Pangey. Tieto vulkanicke horniny su v Zapadnych Karpatoch oznacovane ako melafyry. Zaciatkom triasu takmer v celej oblasti stale prevazovalo usadzovanie kremennych pieskovcov. Tieto horniny boli vysledkom hlbokeho zvetravania. Usadzovali sa v rozsiahlych riecnych deltach na upati horstva. Cast z nich pochadzala z horstva vystupujuceho vo Vindelickom vale tvoriacom okraj Europskej platformy, najma dnesny Cesky masiv. Stencenie a extenzia kory - rozpad Pangey (stredny trias - stredna krieda) Rozpadajuca sa Pangea v ladine pred 230 Ma, zakreslena je i poloha Meliatskeho oceanu, ktory vsak bol v skutocnosti otoceny o 90? V anise v strednom triase Zapadne Karpaty postihlo stencenie kory, ktore sprevadzali pociatky rozpadu Pangey. Tento proces je tiez oznacovany ako zarnovska faza[28]. Oblast zaplavilo more a v juznych oblastiach doslo vytvoreniu riftu, ktory sa rozsiril z juhovychodu do podoby zaoblukoveho Meliatskeho oceanu[29]. Na sever od Meliatskeho oceanu bolo tatrikum, veporikum, gemerikum aj oravikum, ktore boli sucastou selfu Vindelickeho valu. Tieto zatial neboli usporiadane za sebou, ale vedla seba tak, ze centralnokarpatske jednotky sa nachadzali na zapade pozdlzne vedla oravika. Od severu na juh postupne prechadzali z plytkovodnych karbonatov do hlbokovodneho flysu a radiolaritov Meliatskeho oceanu. V nom az do konca triasu prebiehalo intenzivne rozchadzanie oceanskeho dna. Na zaciatku jury v liase doslo v celej tethydnej oblasti k rozsiahlej mobilite morskeho dna. V strede Pangey v tomto obdobi vznikol z juhu na sever sa tiahnuci sa rift a zacal sa formovat Atlanticky ocean. Mohutne sily, ktore sposobili oddialenie Severoamerickej a Africkej platne zanechali stopy aj v tethyde. Od hetanzu do sinemuru sa morske dno v Zapadnych Karpatoch rozclenilo pocas tzv. zliechovskej fazy na pocetne elevacie a hlbokomorske panvy[28]. Tento sposobilo vzdalovanie blokov (extenzia), priestor medzi nimi zvacsa poklesava, nemusi vsak poklesavat vsade rovnako, niekde pomalsie (elevacie) a inde rychlejsie (hlbokomorske panvy). Medzi tatrikom a veporikom vznikla vo fatriku pohybujuca sa siprunska panva. V tatriku od seba zliechovska panva oddelila severotatricku a juhotatricku elevaciu halfgrabenoveho typu, obe vycnievajuce nad hladinu mora. Self Europskej platformy v tomto obdobi postihla extenzia, cast z neho sa oddelila a vznikol tzv. ocean Neotethys. Jeho juznu cast tvoril v Alpach Piemontsko-ligursky ocean zasahujuci aj do Karpat, kde je oznacovany ako Vahicky ocean. K jeho vzniku doslo v oraviku, severne od tatrika, kde pocas bajoku zacala asymetricka extenzia pocas tzv. krasinskej fazy po ktorej v bate nasledovalo jeho otvorenie[28]. Ocean oddelil centralnokarpatske jednotky od Europskej platformy. V samotnom Vahickom oceane vznikla uzka a dlha elevacia oznacovana Corstynska elevacia, ktora od seba v beriase az valanzine oddelila severnu magursku a juznu kysucku panvu (tzv. walentowska faza)[29]. Na juznych svahoch oravika prilahlych k Vahickemu oceanu sa odstupnovane v roznych prostrediach a hlbkach usadili sedimenty prechadzajuce z plytkovodnych do hlbokovodnych facii. V doggeri doslo k najvacsiemu prehlbeniu kysuckej panvy, kde sa usadzovali radiolarity. V priebehu jury az spodnej kriedy doslo severne od oravika k pociatocnym fazam vyvoja predoblukovych paniev, ktore sa po vytvoreni Vahickeho oceanu rozclenili na magursku, sliezsku a rachivsko-ceahlausku panvu. V nich dlhu dobu prevazovala hlbokomorska sedimentacia radiolaritov. V bareme sa zacali usadzovat aj flysove turbiditne sedimenty no v albe doslo k vyraznejsej zmene, ktora prehlbila rozdiely v porovnani s oravikom a vahikom. Kompresny tektonicky rezim a hrubnutie kory (stredna jura - vrchna krieda) Paleogeograficka situacia v oblasti Zapadnych Karpat vo vrchnej jure. V strednej jure sa zacala subdukcia Meliatskeho oceanu pod Apulsku platnu, ktora pokracovala do konca jury, mozno i do zaciatku kriedy[11]. Dokazom su exhumovane horniny meliatika v prikrove Borky, ktore prekonali vysokotalkovu a nizkoteplotnu metamorfozu facie modrych bridlic pred asi 150 - 160 milionmi rokov[30]. Subdukcia spojena s priblizne severnym pohybom Apulskej platne mala za nasledok znos klastickych sedimentov a hlbokovodnu sedimentaciu flysu v predoblukovej panve, ktora postupovala z juznejsich do severnejsich jednotiek. Prejavila sa postupne od liasu do oxfordu v meliatiku a postupne prechadzala do severnejsich jednotiek, tak ze v senone az eocene skoncila vo vahiku[6] resp az v miocene v magurskej panve. Kolizia pri, ktorej bol ocean uzavrety vsak pravdepodobne sposobila vznik vejarovito usporiadanych prikrovov. Z povodneho priestoru Meliatskeho oceanu boli v dosledku tejto kolizie na sever vytlacene prikrovy turnaika a silicika, tvoriace jeho self. Toto je oznacovanej tiez ako sugovska faza. V siliciku mozno pozorovat vynorenie uz od vrchnej jury. Podobne pohyby prikrovov smerom na juh, ktore trvali v oblast Bukku a Cezdunajskom pasme do vrchnej kriedy su oznacovane ako batorska a literska faza. Procesy koroveho hrubnutia a presunu prikrovov na sever sposobili vo vrchnej kriede pochovanie najma juznych oblasti veporika, na ktore sa pocas tzv. tuharskej fazy nasunuli hrubokorove komplexy gemerika a postupujuce duplexy prikrovov. Pochovane veporikum tak prekonalo rozsiahlu regionalnu metamorfozu, ktora dosiahla amfibolitovu faciu[30]. Na styku gemerika a veporika doslo k vystupu Rochoveckeho granitu[31]. V strednej kriede v apte az albe (solirovska faza) doslo zmenam sedimentacie a vertikalnym pohybom severotatranskej a juhotatranskej elevacie v tatriku, ktore sa na cas vynorili. Apulska platna pohybujuca sa na sever sposobila zrazku a nasunutie blokov, ktore sa nachadzali pred nou, zacala sa kolizia pri ktorej bolo medzi albom a cenomanom (benkovska faza) veporikum nasunute na priestor zliechovskej panvy fatrika. Doslo k oddeleniu druhohornych sedimentarnych sekvencii na baze bridlicnatych suvrstvi verfenskych bridlic a karpatskeho keupera. Juzna cast fatrika vsak zostala sudrzna so svojim podkladom v oblasti velkobockej jednotky veporika. Presun prikrovov fatrika bol sposobeny gravitacnym sklzom, po tom co doslo k vyzdvihu veporika (kohutska faza). Vyzdvih sposobil kolaps zhrubnutej kory a vznik veporskeho metamorfneho koroveho komplexu[32]. Priamo potom, alebo zaroven s presunom fatrika, sa podobnym sposobom uviedli do pohybu sedimentarne sekvencie hronika, ktore sa nasunulo na fatrikum. Cely proces presunu fatrika a hronika cez tatrikum je oznacovany ako donovlaska faza. Tento pohyb tiez sprevadzal gravitacny pohyb muranskeho prikrovu (silicikum) v besnickej faze. Presun tychto subtatranskych prikrovov sa ukoncil v turone[4]. Od hoterivu po apt v oblasti oravika doslo k vyzdvihu Corstynskej elevacie nad hladinu mora[33]. Priblizne v albe vo vahiku doslo k sedimentacii diskutabilnych exotickych upohlavskych zlepencov v klapskej jednotke. Za ich zdroj je povazovana mozna exoticka elevacia, ktora bola pravdepodobne bud celna cast fatrika[29], alebo rozsiahla oblast tvorena subdukcnou melanzou[34]. Medzi konakom a mastrichtom (selecka faza) zacala v priestore Vahickeho oceanu subdukcia smerom na juh. Po jej skonceni vo vrchnej kriede az v paleocene[29] sa oblast oravika zrazila s tatrikom. Udalost je oznacovana ako jarmutska alebo laramska faza, ktora bola faktickym zanikom Vahickeho oceanu. Sedimentarne sledy oravika boli na seba nakopene vo forme prikrovov. Tato stavba bola v neskorsom obdobi takmer celkom znicena. Transpresno transtenzny rezim a ciastocna dezintegracia zhrubnutej kory (stredna krieda - miocen) V turone vo vrchnej kriede sa v Centralnych Zapadnych Karpatoch skoncilo vrasnenie i presun prikrovov. Mladsie celky su preto v tejto oblasti povazovane za potektonicke. Vrchnokriedove more zasahovalo do Centralnych Zapadnych Karpat iba okrajovo v Brezovskej casti Malych Karpat a na horehroni, neskor vsak ustupilo. V tomto obdobi sa na uzemi Centralnych a vnutornych Zapadnych Karpat nachadzala sus. Vo viacerych oblastiach doslo k vzniku krasu, v ktorom sa zachovali laterity, ako napr. bauxit v oblasti Mojtina. Dalsi vzostup hladiny mori - transgresia, uzemie zasiahla z priestoru flysoveho pasma v paleogene. Na konci kriedy, kedy Valaisky ocean dosiahol maximalnu sirku okolo 500 km, doslo v priestore flysoveho pasma k vyraznemu prehlbeniu, vo Vychodnych Karpatoch aj k subdukcii. Po zrazke tatrika a oravika na prelome kriedy a paleogenu pokracovala kolizia aj v tomto priestore. V turone bola vyzdvihnuta sliezska kordiliera, ktora zacala okolite panvy vo vacsej miere zasobovat klastickym materialom z selfu Europskej platformy. Priestor flysoveho pasma sa dalej clenil. V cenomane zacal byt tento priestor zasobovany klastickymi sedimentami aj z juznej oblasti, odkial postupoval akrecny klin karpatskeho orogenu. Subdukcia Valaiskeho oceanu trvajuca od spodneho do vrchneho eocenu nebola symetricka, zacala sa najprv na zapade a postupne pokracovala na vychod[11]. V spodnom miocene sa zacala asymetricka kolizia vonkajsieho okraja Centralnych Zapadnych Karpat a Europskej platformy. Blok internid pri tom rotoval o smere hodinovych ruciciek o 30 az 90?. V oblasti sutury Vahickeho oceanu sa tieto pohyby odrazili vyraznym smerne posuvnym pohybom. Tieto procesy mali za nasledok rotaciu blokov a vznik hrastovo-grabenovej stavby, ktora je typicka najma pre pasmo jadrovych pohori. Paleogeografia mediterannej oblasti v spodnom oligocene (rupel) (pred 33,9 - 28,4 milionom rokov). V dosledku kolapsu Centralnych Zapadnych Karpat po subdukcii vahika vznikla pocas sulovskej fazy subsidujuca panva, takzvany centralnokarpatsky paleogen. Tvori najma Liptovsku, Spissku a Zilinsku kotlinu, Levocske vrchy, Sarissku vrchovinu a Spissku Maguru. V tychto oblastiach prevladaju flysove pieskovce a bridlice, ktore na rozdiel od flysoveho pasma nie su zvrasnene, ale boli postihnute zlomovou tektonikou v blizkosti bradloveho pasma, pocas kamenicko-sumiackej fazy. Typicke su tiez vapence s numulitmi, no vyskytuju sa tu aj zlepence, pochadzajuce z erodovaneho pohoria, buduju napr. Sulovske skaly. V miocene postupne od egenburgu zacalo dochadzat k zaniku - subdukcii podlozia flysoveho pasma. Flysove pasmo priblizne od strednej jury tvorilo rozsiahly panvovy hlbokomorsky system vytvarajuci zaliv pozdlz pasivneho okraja europskej platformy medzi Ceskym masivom a Moeziou. To malo za nasledok vtiahnutie blokov Alcapa a Tisia-Dacia do vnutra tohto zalivu a ich zrazku s eurazijskym kontinentom. Zrazka na zapade v oblasti Viedne prebehla otnangu, v oblasti Kysuc priblizne karpate az badene (15 - 14 milionov rokov). Doslo k vyraznej rotacii Alcapy proti smeru hodinovych ruciciek o asi 80?. Podobnym sposobom ale v opacnom smere rotovala aj Tisia-Dacia. K vyraznemu pohybu transtenznemu pohubu doslo v oblasti bradloveho pasma. Na jeho okrajoch vznikli pull-apart panvy vyplnane miocennymi a pliocennymi klastickymi usadeninami, najma slienmi a zlepencami. Su to hlavne Viedenska panva a Vychodoslovenska panva[6]. Tieto procesy trvajuce az do badenu su oznacovane ako predriftove stadium a spolu s nasledujucimi udalostami boli sposobene subdukciou podlozia flysoveho pasma. V okrajovych castiach paniev sa vytvorili podmienky pre vznik hnedeho uhlia (napr. Modrokamenska ci Velkokrtisska hnedouholna panva) alebo lozisk kamennej soli (okolie Presova a Michaloviec). Ine mensie panvy, mali skor jazerny charakter vzniklo tak Handlovske a Novacke hnede uhlie. V badene az sarmate zasiahla internidy a oblast panonskeho bloku extenzia - rozpinanie kory, sposobene vyklenutim astenosfery, tzv. synriftove stadium. Pozdlz novovzniknnutych i starsich zlomov doslo k prieniku horucich hmot na povrch. V spodnom az strednom miocene (egenburg - baden) sa v Karpatoch prejavil vyrazny kysly vulkanizmus, s dacitickymi az ryolitickymi ignimbritmi a vulkanoklastikami, ktore sa usadzovali v okolitych panvach. V strednom a vrchnom miocene nasledoval intermediarny vulkanizmus, ktoreho vysledkom bol vznik andezitovych stratovulkanov. Nasledny finalny bazaltovy, vyrazne alkalicky vulkanizmus bol odrazom ukoncenia subdukcie, no mohol k nemu prispiet aj prienik plastovych hmot v oblasti Panonskej panvy[35]. Vo vrchnom miocene doslo k termalnemu kolapsu a vychladzovaniu oblasti, ktoru predtym postihol vulkanizmus, tzv. postriftove stadium. Stvtohorne pokryvne utvary Do konca pliocenu more z oblasti Zapadnych Karpat postupne ustupilo. Doslo k vysladeniu jazier a paniev. Zacal sa vyvin riecnej siete[36], ktora sa vyrazne podielala na modelovani pomaly sa dvihajucich pohori, rieky tiez ukladali hrube nanosy strkov a pieskov (fluvialne sedimenty). Najvacsie hrubky kvarternych sedimentov sa zachovali v poklesavajucich panvach (Viedenska, Dunajska). Relief vyrazne ovplyvnovalo podnebie, kedze v tomto obdobi doslo k vystriedaniu 5 ladovych dob. V pohoriach sa v tomto obdobi nachadzali horske ladovce, z nich najvacsi sa sunul cez Bielovodsku dolinu v Tatrach. Ladovcova cinnost umoznila v Tatrach a Nizkych Tatrach usadzovanie glacialnych sedimentov hlavne pozostatkov moren. V studenych obdobiach vsak bolo pomerne sucho. Vetry preto sposobovali vyvievanie prachu najma z povodia Tisy, Moravy a Dunaja. Ten po usadeni vytvaral spras, z nej sa v teplejsich obdobiach tvorila poda, svahove hliny a sute (deluvialne sedimenty). V medziladovych obdobiach bola teplejsia klima ako je dnes, v oblasti Popradu to dokumentuje vyskyt cerovych dubov. Na viacerych miestach vznikali travertiny. Najvacsou travertinovou kopou na Slovensku je Drevenik. Vo vapencovych oblastiach sa v teplejsich obdobiach rozvija dodnes kras. Pozdlz mladsich zlomovych linii, na mnohych miestach prenikaju pramene mineralnych vod. Poslednych 10 000 rokov do geologickych procesov na v oblasti Karpat vyrazne zasahuje clovek. ** ******* *** *** **** *** *** **** *** ** **** **** **** ** **** ***** **** ** ***** ***** ***** *** ***** *** ** ***** ** ****** *** ** ***** ** *** *** *** *** ** ** *** *** ** *** *** ** ** *** *** ** *** ** ** ** ** ** *** *** ** ** ** ** *** *** ******* *** ** *** ** ******* ** *** *** *** *** ** ** *** ** ** ** **** ** *** ***** *** ***** *** ****** *** ** *** *** ** *** ** *** ***** ** *** *** **** ***** ** ** **** ***** ** *** **** ** ** *** **** **** ** *** *** ***** ***** *** *** ****** *** ***** **** *** *** **** *** **** *** *** ** *** *** *** *** *** **** *** **** ** *** *** ******* ** **** *** ***** **** **** *** ** ***** ***** ***** ** ****** Digitalizovane 2001 Adou Adina stranka o knihach http://www.ada.knihy.szm.sk/ Email ada.knihy@szm.skJ. K. Rowlingova Harry Potter /2/ a tajomna komnataP P R R V V A A K K A A P P I I T T O L L A A N N A A J H H O O R R S S I I E E N N A A R R O O D D E E N N I I N N Y Nebolo to po prvy raz, co v dome cislo 4 na Privatnej ceste vy- pukla pri ranajkach hadka. Pana Vernona Dursleyho zobudilo nad ranom hukanie, vychadzajuce z izby jeho synovca Harryho. ,,Tento tyzden uz po tretikrat!" zahucal ponad stol. ,,Ked si s tou sovou nevies urobit poriadok, pojde prec!" Harry sa to, ako uz neraz, pokusal vysvetlit. ,,Nudi sa," povedal. ,,Je zvyknuta lietat po vonku. Keby som ju mohol vypustit aspon v noci..." ,,Mas ma hadam za blazna!?" zavrcal stryko Vernon a na hus- tych fuzoch sa mu hompalal kusok volskeho oka. ,,Viem, co sa stane, len co ju vypustis." Vymenil si temny pohlad so svojou zenou Petuniou. - 4 -Harry to chcel vyvratit, no jeho slova prehlusilo dlhe, hlasite grgnutie Dudleyho, syna Dursleyovcov. ,,Chcem este slaninu." ,,Je na panvici, chrobacik," povedala teta Petunia. A uprela nezny pohlad na svojho masivneho syna. ,,Musime ta vykrmit, kym na to mame prilezitost. Ta skolska strava urcite za vela nestoji..." ,,Hlupost, Petunia, ked som ja chodil na Smeltings, nikdy som nebyval hladny," poznamenal stryko Vernon zovialne. ,,Dudley tam urcite hladom netrpi, vsak, syncek?" Dudley, ktory bol taky tucny, ze mu zadok previsal po oboch stranach kuchynskej stolicky, sa uskrnul a obratil sa k Harrymu. ,,Podaj mi panvicu." ,,Zabudol si na carovne slovicko," odvrkol Harry. Ucinok tejto jednoduchej vety na zvysok rodiny bol neuveri- telny: Dudley od hrozy vykrikol a zuchol zo stolicky na zem s takym rachotom, az sa triasla cela kuchyna. Pani Dursleyova zvrieskla a dlanami si zakryla usta, pan Dursley vyskocil na rovne nohy a v zi- lach na spankoch mu divo pulzovala krv. ,,Mal som na mysli slovko ,prosim'," dodal Harry rychlo. ,,Nemyslel som..." ,,CO SOM TI POVEDAL," zahrmel stryko a oplul pritom cely stol, ,,VO SVOJOM DOME NECHCEM POCUT NIJAKE SLOVO, ZACINAJUCE SA NA ,C'?!" ,,Ale ja..." ,,AKO SA OPOVAZUJES VYHRAZAT SA DUDLEYMU!" hucal stryko Vernon a trieskal pastou do stola. ,,Ja som len..." ,,VAROVAL SOM TA! POD TOUTO STRECHOU NESTR- PIM ANI LEN ZMIENKU O TVOJEJ NENORMALNOSTI!" Harrymu sklzol zrak z purpurovoliceho stryka na bledu tetu, ktora sa prave zufalo pokusala pomoct Dudleymu vstat. ,,Dobre," hlesol Harry, ,,v poriadku..." Stryko Vernon si opat sadol, fucal ako dychavicny nosorozec a kutikmi svojich malych, prenikavych ociek uprene Harryho pozoro- val. Odkedy sa Harry vratil domov na letne prazdniny, stryko Ver- non s nim zaobchadzal ako s bombou, ktora moze kazdu chvilu vy- - 5 -buchnut, pretoze Harry Potter nebol normalny chlapec. Teda nebol natolko normalny, ako by sa patrilo. Harry Potter bol carodejnik - carodejnik, ktory prave ukoncil prvy rocnik Rokfortskej strednej skoly carodejnickej. A ak boli Dur- sleyovci nestastni, ze ho mali na prazdniny doma, nebolo to nic v porovnani s tym, ako sa citil Harry. Rokfort mu tak hrozne chybal, ze to bolo horsie, ako ked vas v jednom kuse boli brucho. So smutkom spominal na hrad, na jeho tajne chodby a duchov, na vyucovanie (mozno s vynimkou hodin profesora elixirov Snapa), na postu, ktoru dorucuju sovy, na hostiny vo Velkej sieni, na postel s baldachynom v internatnej izbe vo vezi, na navstevy u hajnika Hagrida v chatrci na kraji Zakazaneho lesa, ale najma na metlobal, najoblubenejsi sport v carodejnickom svete (sest vysokanskych stlpov s obrucami, styri lietajuce lopty a strnast hra- cov na metlach). Vsetky Harryho ucebnice, carodejnicky prutik, habit, kotlik a spickovu metlu Nimbus 2000 mu stryko Vernon zamkol v komore pod schodmi, hned ako prisiel. Dursleyovcom bolo fuk, ze Harry moze prist o svoje miesto vo fakultnom metlobalovom druzstve, lebo cele leto netrenoval. Bolo im fuk, ze sa vrati do skoly a nebude mat urobenu jedinu ulohu. Pre Dursleyovcov (ludom, ako su oni, hovoria carodejnici muklovia, pretoze im v zilach nekoluje ani kvapka caro- dejnickej krvi) znamenal fakt, ze maju v rodine carodejnika, nesku- tocnu hanbu. Stryko Vernon dokonca zamkol Harryho sovu Hedvigu do klietky a tak jej znemoznil, aby dorucila akykolvek odkaz do ca- rodejnickeho sveta. Harry sa nepodobal na nikoho z rodiny. Stryko Vernon bol za- vality, bez krku, s obrovskymi ciernymi fuzmi, teta Petunia bola kostnata a tvar mala ako kon a Dudley bol vypaseny ruzovy blon- diak. Harry bol naproti tomu drobny, sama kost a koza, mal nadher- ne zelene oci a nepoddajne vlasy cierne ako uhol. Nosil okuliare s okruhlymi sklickami a na cele mal tenku jazvu v tvare blesku. A prave pre tuto jazvu povazovali Harryho vsetci za nanajvys nezvycajneho dokonca i samotni carodejnici. Jazva bola jedinym svedectvom Harryho velmi tajomnej minulosti, v dosledku ktorej sa pred jedenastimi rokmi ocitol na schodoch domu Dursleyovcov. Ked mal Harry rok, podarilo sa mu akymsi zazrakom prezit kliatbu najvacsieho temneho carodeja vsetkych cias lorda Voldemor- - 6 -ta, ktoreho meno sa este i dnes bala vacsina carodejnikov a carodej- nic co i len vyslovit. Harryho rodicia pocas Voldemortovho utoku zahynuli, Harry vsak vyviazol len s tenkou jazvou v tvare blesku a akymsi zazrakom - nik nechape preco - prisiel Voldemort v tej chvili, ked sa mu nepodarilo Harryho zabit, o svoju moc. A tak sa Harry dostal do opatery k sestre svojej mrtvej mamy a jej manzelovi. U Dursleyovcov prezil desat rokov a nikdy nechapal, preco sa mu neustale stavaju veci, ktore si nevie dost dobre vysvet- lit, a historku svojich pestunov o tom, ze k jazve prisiel pocas auto- nehody, pri ktorej zomreli jeho rodicia, povazoval za pravdivu. Az raz, presne pred rokom, dostal Harry z Rokfortu list, kto- rym sa vsetko vysvetlilo. Harry nastupil do carodejnickej skoly, kde sa on i jeho jazva stali slavnymi... skolsky rok sa vsak skoncil, on sa vratil na prazdniny k Dursleyovcom, ktori sa k nemu opat spravali ako k smradlavemu psovi. Dursleyovci si dokonca ani nespomenuli, ze dnes ma Harry dvanast rokov. Harry si inak nerobil velke iluzie, nikdy od nich ne- dostal poriadny darcek, tortu uz toboz nie - ale prejst to uplnym ml- canim... V tej chvili si stryko Vernon dolezito odkaslal a povedal: ,,Ako vsetci vieme, dnes je mimoriadne vyznamny den." Harry nanho prekvapene pozrel, neveriac vlastnym usiam. ,,Dnes mozno uzavriem najdolezitejsiu zmluvu vo svojej karie- re," pokracoval stryko Vernon. Harry sa opat vratil k svojej hrianke. Jasne, pomyslel si trpko, stryko Vernon vravi o tej navsteve, co ma k nim prist na veceru. Uz dva tyzdne nehovori o nicom inom. Pozvali nejakeho bohateho stavi- tela so zenou a stryko Vernon dufa, ze od neho ziska obrovsku ob- jednavku (stryko Vernon ma firmu na vyrobu vrtaciek). ,,Mali by sme si to cele este raz prejst," navrhol stryko Vernon. ,,O osmej vecer musi byt kazdy z vas na svojom mieste. Petunia, ty budes...?" ,,Budem cakat v obyvacke," odvetila teta Petunia pohotovo, ,,aby som ich u nas doma srdecne privitala." ,,Dobre, dobre. A Dudley?" ,,Ja budem cakat v hale, aby som im otvoril dvere." Dudley vy- ludil otrasny afektovany usmev. ,,Mozem vam zobrat kabaty, pani Masonova, pan Mason?" - 7 -,,Ti budu z teba hotovi!" vykrikla teta Petunia nadsene. ,,Vyborne, Dudley," pochvalil ho stryko Vernon. Potom sa oto- cil k Harrymu. ,,A ty?" ,,Ja budem vo svojej izbe potichu ako mys a budem sa tvarit, ze tu nie som," vysypal Harry. ,,Presne tak," povedal stryko Vernon skodoradostne. ,,Ja ich zavediem do obyvacky, zoznamim vas, Petunia, a nalejem im nieco na pitie. O 20.15..." ,,Ich pozvem k stolu," skocila mu do reci teta Petunia. ,,A ty, Dudley, povies..." ,,Mozem vas odprevadit do jedalne, pani Masonova?" vysypal zo seba Dudley a ponukol neviditelnej panej svoje tucne rameno. ,,Ty moj maly dzentlmen!" vzdychla teta Petunia. ,,A ty?" ,,Ja budem vo svojej izbe potichu ako mys a budem sa tvarit, ze tu nie som," odrecitoval Harry monotonne. ,,Presne ako vravis. Teraz by sme si mali pripravit zopar vhod- nych komplimentov. Petunia, mas nieco?" ,,Pan Mason, Vernon mi neustale spomina, ako uzasne hrate golf... Pani Masonova, povedzte, kde ste kupili tie nadherne saty..." ,,Vyborne... Dudley?" ,,Co takto... Mali sme priniest do skoly sloh, kto je nasim hrdi- nom, a ja, pan Mason, som pisal o vas." Toto bolo na tetu Petuniu i Harryho prilis. Teta Petunia sa roz- plakala a zacala objimat svojho syna, zatial co Harry vopchal hlavu pod stol, aby ho nevideli, ako sa smeje. ,,A ty co?" Harry sa vynoril spopod stola a zo vsetkych sil sa snazil zacho- vat vaznu tvar. ,,Ja budem vo svojej izbe potichu ako mys a budem sa tvarit, ze tu nie som," odverklikoval do tretice. ,,Veru tak, presne ako vravis," povedal stryko Vernon ostro. ,,Masonovci o tebe nevedia a tak to zostane i nadalej. Petunia, ked dojeme, odvedies pani Masonovu do obyvacky na kavu a ja zvrtnem rec na vrtacky. Pri troske stastia budem mat do sprav o desiatej zmluvu podpisanu a specatenu. A zajtra o takomto case budeme na- kupovat zariadenie do letneho domu na Mallorke." - 8 -Harry jeho nadsenie nezdielal. Nemal totiz pocit, ze Dursley- ovci sa k nemu na Mallorke budu spravat milsie nez na Privatnej ceste. ,,Takze - ja idem teraz do mesta vyzdvihnut vecerny oblek pre mna a pre Dudleyho. A ty," zavrcal na Harryho, ,,ty sa neopovaz motat svojej tete pod nohami, ked bude upratovat." Harry vysiel zadnym vchodom von. Bol nadherny slnecny den. Presiel krizom cez travnik, zvalil sa na zahradnu lavicku a potichu si spieval. ,,Vela stastia, zdravia... vela stastia, mily Harry..." Ani jedna pohladnica, ani jeden darcek a navyse cely vecer sa ma tvarit, ze neexistuje. Nestastny uprel pohlad na zivy plot. V zi- vote sa necitil taky osamely. Bolo mu smutno za Rokfortom, no ove- la viac ako metlobal mu chybali jeho najlepsi priatelia Ron Weasley a Hermiona Grangerova. On im vsak zrejme nechybal. Ani jeden z nich mu za cele leto nenapisal, hoci Ron mu sluboval, ze ho pozve k sebe domov. Nespocetne vela raz chcel Harry uz-uz carami dostat Hedvigu z klietky a poslat ju k Ronovi a Hermione s listom, no bolo by to prilis velke riziko. Mladistvi carodejnici mali mimo skoly zakazane carovat. To vsak Harry Dursleyovcom zatajil. Dobre vedel, ze len panicky strach z toho, ze ich kedykolvek moze premenit na chroba- ky hovnivale, im brani v tom, aby ho zamkli do komory pod schodmi spolu s carodejnickym prutikom a metlou. Este pred par tyzdnami sa Harry zabaval tak, ze si popod nos hundral nezmyselne slovicka a tesil sa, ked sa Dudley v panike vyrutil z izby tak rychlo, ako mu len jeho tucne nohy stacili. Dlhe odlucenie od Rona a Hermiony vsak sposobilo, ze sa citil hrozne osamely, a dokonca i provokovanie Dud- leyho stratilo prenho svoje caro - a teraz Ron s Hermionou zabudli aj na to, ze ma narodeniny. Co by len dal za akukolvek spravu z Rokfortu! Bolo by mu uplne jedno, od ktorej carodejnice ci carodejnika. Tusim by sa teraz potesil aj stretnutiu so svojim uhlavnym nepriatelom Dracom Malfo- yom, aspon by sa ubezpecil, ze to cele nebol iba sen... Niezeby cely skolsky rok na Rokforte bol iba sama zabava. Ved na konci druheho polroka sa Harry ocitol zoci-voci samotnemu lordovi Voldemortovi. Voldemort bol sice len tienom toho, co byval, no i tak stale nahanal hrozu, bol uskocny a skalopevne odhodlany - 9 -ziskat spat svoju moc. Harry po druhy raz preklzol Voldemortovi pomedzi pazury, no bolo to naozaj iba o vlasok, a dokonca i dnes, niekolko tyzdnov po tom, sa Harry strhava uprostred noci zo spanku, telo mu oblieva studeny pot a rozmysla nad tym, kde asi tak Volde- mort teraz je. Pred ocami ma stale jeho smrtelne bledu tvar a oci, v ktorych sa zraci sialenstvo... Harry sedel na zahradnej lavicke a odrazu sa strhol. Po cely cas nepritomne hladel na zivy plot - a zivy plot hladel nanho. Medzi listami krika sa z nicoho nic objavili dve obrovske zelene oci. Harry vyskocil a prave v tej chvili sa z druhej strany travnika ozval posmesny hlas. ,,Ja viem, aky je dnes den," spieval Dudley afektovane a captal smerom k nemu. Velke oci zmurkli a zmizli. ,,Coze?" opytal sa Harry, no neodtrhol zrak od krika. ,,Viem, aky je dnes den," zopakoval Dudley a postavil sa rovno pred Harryho. ,,Vyborne," pochvalil ho Harry, ,,konecne vies, ako sa volaju dni v tyzdni." ,,Dnes mas narodeniny," povedal Dudley posmesne. ,,Ako to, ze ti nik neposlal pohladnicu? To v tej prasivej skole nemas nijakych kamaratov?" ,,Len pockaj, ked sa tvoja mama dopocuje, ze hovoris o mojej skole," nedal sa Harry vyviest z rovnovahy. Dudley si povytiahol nohavice, ktore sa mu zosmykli dolu tuc- nym zadkom. ,,Preco zizas na ten krik?" opytal sa podozrievavo. ,,Rozmyslam, ake zaklinadlo pouzit, aby zacal horiet," odvetil Harry. Dudley tackavo ustupil dozadu, na jeho tucnom ksichte sa zra- cila hroza. ,,To n-nesmies - ocko ti predsa vravel, ze nemas c-carovat - povedal, ze ta vyhodi z domu - a nemas kam ist - nemas nijakeho priatela, ku ktoremu by si isiel..." ,,Abraka-dabra!" spustil Harry zlovestnym hlasom. ,,Hokus- pokus - cary-mary..." ,,MAMAA!" jacal Dudley a potkynajuc sa o vlastne nohy uha- nal do domu. ,,MAMAA! On robi, vsak vies co!" - 10 -Za tuto chvilku zabavy Harry kruto zaplatil. Kedze ani Dud- ley, ani zivy plot neutrpeli nijaku ujmu, tete Petunii bolo jasne, ze necaroval naozaj, no i tak sa musel uhybat pred jej presne mierenymi udermi mastnou panvicou. Potom mu prikazala, co ma urobit, s tym, ze nedostane najest skor, kym to nebude mat vsetko hotove. Zatial co Dudley lizal zmrzlinu, pozoroval ho a presusal sa sem a tam, Harry umyval okna, lestil auto, kosil travnik, plel kveti- nove zahony, prestrihaval a polieval ruze a natieral zahradnu lavicku. Slnko mu pieklo na krk. Vedel, ze sa nemal nechat vyprovokovat, Dudley vsak vyslovil presne to, na co myslel i on... zrejme naozaj nema na Rokforte nijakych priatelov... Keby tak videli slavneho Harryho Pottera teraz, pomyslel si skrusene, ked hnojil kvetinove zahony, chrbat ho bolel a po tvari mu stekal pot. Bolo pol osmej vecer, ked konecne, celkom vycerpany, zacul tetu Petuniu. ,,Pod dnu! A stupaj iba na noviny!" Harry sa rychlo presunul do tiena cistotou ziariacej kuchyne. Na chladnicke stala velikanska torta: obrovska masa slahacky a cuk- rovych fialiek. V rure sycalo pecene bravcove maso. ,,Rychlo jedz!" zavrcala nanho teta Petunia a ukazala na dva platky chleba a hrudku syra na kuchynskom stole. Mala na sebe ve- cerne saty lososovej farby. Harry si umyl ruky a nahadzal do seba skromnu veceru. Len co dojedol, teta Petunia mu vytrhla tanier. ,,Smykaj hore! Uz aj!" Prechadzal okolo obyvacky a zazrel stryka Vernona a Dudley- ho vo vecernych oblekoch s motylikmi. Este ani poriadne nevysiel hore schodmi, ked zazvonil zvoncek a dolu pod schodistom sa obja- vila zuriva tvar stryka Vernona. ,,Pamataj si - cus tam ako vos..." Harry po prstoch presiel do svojej izby, vklzol dnu, zavrel za sebou dvere a chcel sa zvalit na postel. Problem bol vsak v tom, ze na nej niekto sedel. - 11 -D D R R U U H H A A K K A A P P I I T T O O L L A A D D O O B B B B Y Y H H O O V V Y Y S S T T R R A A H H A A Harrymu sa sice podarilo nevykriknut, no bolo to len tak-tak. Male stvorenie na posteli malo usi ako netopier a vypucene zelene oci velkosti tenisovych lopticiek. Harry hned vedel, ze to ono ho pozorovalo rano v zahrade spomedzi ziveho plota. Chvilu na seba hladeli a Harry zacul z haly Dudleyho hlas. ,,Mozem vam vziat kabaty, pani Masonova, pan Mason?" Stvorenie sa zosuchlo z postele a poklonilo sa tak hlboko, az sa koncekom dlheho tenkeho nosa dotklo koberca. Harry si vsimol, ze ma na sebe cosi, co vyzera ako stara obliecka na vankus s dierami na ruky a nohy. ,,Hm - ahoj," pozdravil Harry nervozne. - 12 -,,Harry Potter!" zvolalo stvorenie pisklavym hlasom a Harry bol presvedceny, ze ho bolo pocut aj dolu pod schodmi. ,,Dobby vas tak davno tuzil stretnut, pane... kolka to cest..." ,,D-dakujem," povedal Harry, presiel popri stene a klesol na stolicku za pisacim stolom, hned vedla Hedvigy, ktora spala vo svo- jej velkej klietke. Chcel sa opytat: ,,Co si zac?", no zislo mu na um, ze to by zrejme nebolo velmi slusne, takze sa spytal: ,,Kto si?" ,,Dobby, pane. Dobby, to je vsetko. Dobby, domovy skriatok," povedalo stvorenie. ,,Ach... naozaj?" cudoval sa Harry. ,,Hm... Nechcem byt ne- zdvorily, ale... teraz nie je prave najvhodnejsia chvila na to, aby som mal v izbe domoveho skriatka." Z obyvacky bolo pocut, ako sa teta Petunia nahlas afektovane smeje. Skriatok smutne zvesil hlavu. ,,Nie ze by som nebol rad, ze ta spoznavam," dodal Harry rychlo, ,,ale, hm, mas nejaky dovod, preco si prisiel?" ,,Ach, ano, pane," Dobby sa zatvaril velmi vazne. ,,Dobby vam prisiel povedat, pane... je to prenho tazke, pane... Dobby nevie, ako zacat..." ,,Sadni si," povedal Harry zdvorilo a ukazal na postel. Na jeho uzas sa skriatok rozplakal - a rozplakal sa velmi hluc- ne. ,,Vraj s-sadni si!" rumazgal. ,,Nikdy... nikdy v zivote..." Harrymu sa zdalo, ze hlasy dolu stichli. ,,Prepac," zasepkal, ,,nechcel som ta urazit, naozaj..." ,,Vraj urazit!" lapal po dychu skriatok. ,,Dobbymu este nijaky carodejnik nepovedal, aby si sadol... ako rovny rovnemu..." Harry povedal ,,pssst!" a zaroven sa usiloval tvarit sa i nadalej privetivo. Prinutil Dobbyho vyliezt spat na postel, on posluchol a teraz tam sedel, vzlykal a vyzeral ako velka skareda babika. Napo- kon sa mu vsak predsa len podarilo ovladnut, uprel na Harryho svoje velke oci a na tvari sa mu usadil uslzeny obdiv. ,,Zrejme si nestretol slusnych carodejnikov," povedal Harry v snahe rozveselit ho. Dobby pokrutil hlavou. A potom, z nicoho nic, vyskocil, zacal hlavou zurivo trieskat do okna a kricat: ,,Zly Dobby! Zly Dobby!" - 13 -,,Prestan... co to robis?" zasycal Harry, priskocil k Dobbymu a tahal ho spat na postel - Hedviga sa zobudila, prenikavo zaskriekala a odusu mlatila kridlami do kovovych tyciek klietky. ,,Dobby sa musel potrestat, pane," povedal skriatok, ktoremu sli teraz oci mierne krizom. ,,Dobby skoro povedal nieco zle o svojej rodine, pane..." ,,O akej rodine?" ,,O carodejnickej rodine, ktorej Dobby sluzi, pane... Dobby je domovy skriatok - a musi az do smrti sluzit v jednom dome, jednej rodine..." ,,A oni vedia, ze si tu?" opytal sa Harry zvedavo. Dobby sa od strachu roztriasol. ,,Ach, nie, pane, nie... Dobby sa bude musiet velmi prisne po- trestat za to, ze sem prisiel. Za toto si bude musiet Dobby privriet usi do dvierok sporaka. Keby sa o tom dozvedeli, pane..." ,,A nedozvedia sa to, ked uvidia, ze mas usi medzi dvierkami sporaka?" ,,To si Dobby nemysli, pane. Dobby sa musi neprestajne za nieco trestat, pane. Tak to Dobbyho naucili, pane. Niekedy mi prika- zu, aby som si dal aj nejaky trest navyse..." ,,Tak preco neodides? Preco od nich neutecies?" ,,Dobbymu musi jeho majitel udelit slobodu, pane. A moja ro- dina nikdy Dobbyho neprepusti... Dobby bude rodine sluzit, az kym nezomrie, pane..." Harry nevychadzal z uzasu. ,,A ja som si myslel, ako som na tom zle, ked tu musim zostat este styri tyzdne," povzdychol si. ,,Podla toho, co vravis, su Dursley- ovci uplne uzasni. A nemoze ti niekto pomoct? Nemozem ti ja po- moct?" Vzapati Harry pochopil, ze to nemal povedat. Dobby opat za- cal kvilit, tentoraz od samej vdaky. ,,Prosim ta," sepkal Harry nastojcivo, ,,prosim ta, bud ticho. Ak Dursleyovci nieco zacuju, ak zistia, ze si tu..." ,,Harry Potter sa pyta, ci moze Dobbymu pomoct... Dobby uz pocul o tom, aky je statocny, pane, ale ze je taky dobry, to Dobby nevedel..." - 14 -Harry, ktory citil, ako mu blcia lica, povedal: ,,Vsetko, co si pocul, su vymysly. Na Rokforte nie som dokonca ani najlepsi v roc- niku. Najlepsia je Hermiona, ona..." Zarazil sa, pretoze spomienka na Hermionu ho zabolela. ,,Harry Potter je neobycajne skromny," povedal Dobby uctivo a velikanske oci mu planuli. ,,Harry Potter nevravi o svojom vitazstve nad Tym-Co-Ho-Netreba-Menovat..." ,,Myslis Voldemorta?" prerusil ho Harry. Dobby si dlanami pricapil netopierie usi a zaknucal: ,,Ach, pa- ne, nehovorte jeho meno! Nehovorte to meno!" ,,Prepac," ospravedlnoval sa Harry. ,,Poznam mnohych ludi, ktori to tiez nemaju radi. Moj kamarat, Ron..." Znova sa zarazil. Spomienka na Rona ho tiez bolela. Dobby pozeral na Harryho ocami velkymi ako dva reflektory. ,,Dobby pocul," pokracoval zachripnutym hlasom, ,,ze Harry pred par tyzdnami stretol temneho lorda po druhykrat... a ze Harry Potter mu usiel i tentoraz." Harry prikyvol a v Dobbyho ociach sa odrazu zaleskli slzy. ,,Ach, pane," vzlykal, utierajuc si tvar rozkami spinavej obliec- ky, co mal na sebe. ,,Harry Potter je statocny a smely! Dokazal si poradit s tolkymi nastrahami! Dobby vsak prisiel Harryho Pottera chranit, vystrihat ho, aj napriek tomu, ze si bude musiet strcit usi do dvierok sporaka... Harry Potter sa nesmie vratit na Rokfort." Nastalo ticho, ktore prerusoval iba cengot nozov a vidliciek zdola a nezrozumitelne mumlanie stryka Vernona. ,,C-coze?" vysukal zo seba Harry. ,,Ale ved ja sa tam musim vratit - prveho septembra sa mi zacina skola. Uz sa neviem dockat. Nevies si predstavit, co tu zazivam. Ja sem nepatrim. Patrim do na- sho sveta - na Rokfort." ,,Nie, nie, nie," pistal Dobby a krutil hlavou tak zurivo, az mu usi plieskali. ,,Harry Potter musi zostat tam, kde je v bezpeci. Je pri- lis velky, prilis dobry, bola by ho skoda. Ak sa Harry Potter vrati na Rokfort, ocitne sa v smrtelnom nebezpecenstve." ,,Ale preco?" chcel vediet Harry. ,,Planuje sa sprisahanie, Harry Potter. Sprisahanie, v dosledku ktoreho sa na Rokfortskej strednej skole carodejnickej budu diat hrozne veci," sepkal Dobby a roztriasol sa na celom tele. ,,Dobby o - 15 -tom vie uz niekolko mesiacov, pane. Harry Potter sa nesmie vysta- vovat nebezpecenstvu. Je prilis dolezity, pane!" ,,O akom sprisahani to hovoris?" opytal sa odrazu Harry. ,,Kto ho ma na svedomi?" Dobby vydal smiesny pazvuk, akoby sa dusil, a zurivo zacal trieskat hlavou do steny. ,,Dobre, dobre!" vykrikol Harry a schmatol skriatka za ruku, aby ho zastavil. ,,Nemusis mi to povedat. Pochopim to. Ale preco ma chces varovat?" Odrazu mu zisla na um velmi neprijemna myslien- ka. ,,Pockaj - nema to do cinenia s Vol... prepac... s Ved-Vies-Kym? Staci, ak prikyvnes, alebo pokrutis hlavou," dodal rychlo, pretoze Dobbyho hlava sa opat naklonila nebezpecne blizko k stene. Dobby pomaly pokrutil hlavou. ,,Nie... s Tym-Co-Ho-Netreba-Menovat nie, pane..." Dobbyho oci vsak zostavali i nadalej dosiroka otvorene a zdalo sa, akoby chcel Harrymu nieco naznacit. No Harry nechapal co. ,,Nema brata, vsak?" Dobby pokrutil hlavou a oci mal este vypucenejsie ako pred- tym. ,,Dobre, tak potom nechapem, kto iny by mohol robit na Rok- forte hrozne veci," povedal Harry. ,,Je tam predsa Dumbledore, to po prve - vies, kto je Dumbledore, nie?" Dobby prikyvol. ,,Albus Dumbledore je najvacsi riaditel, akeho kedy Rokfort mal. Dobby to vie, pane. Dobby pocul, vraj Dumbledore ma taku moc, ze sa dokazal postavit aj To-mu-Co-Ho-Netreba-Menovat este v case, ked ten bol na vrchole svojich sil. Ale, pane..." Dobbyho hlas presiel do naliehaveho sepotu, ,,...su aj schopnosti, ktore Dumbledo- re... ktore ziaden slusny carodejnik..." A skor ako by mu v tom Harry stihol zabranit, Dobby zoskocil z postele, schmatol stolnu lampu a zacal sa nou trieskat po hlave, pricom vydaval hrozostrasne zvuky. Odrazu sa dolu rozhostilo ticho. O dve sekundy neskor zacul Harry, ktoremu srdce divo busilo, stryka Vernona, ako z haly krici: ,,Dudley, urcite si zase zabudol vypnut televizor, ty nezbednik je- den!" - 16 -,,Rychlo! Do satnika!" zasipel Harry, vopchal Dobbyho dnu, zavrel za nim dvere a dopadol na postel prave vo chvili, ked sa klucka na dverach pohla. ,,Co - to - tu - docerta - stvaras?" skripal stryko zubami a jeho tvar sa ocitla hrozivo blizko pred Harrym. ,,Prave sa ti podarilo po- kazit mi pointu uzasneho vtipu o japonskom golfistovi... Este raz pipnes a olutujes, ze si sa narodil!" A vypochodoval z izby, dupotajuc ako slon. Chvejucimi sa rukami vypustil Harry Dobbyho zo satnika. ,,Vidis, ako to tu chodi?" povedal. ,,Uz chapes, preco sa musim vratit na Rokfort? Nemam kam inam ist - a navyse, tam mam aj priatelov." ,,Priatelov, ktori Harrymu Potterovi nepisu?" opytal sa Dobby zlomyselne. ,,No asi maju vela... pockaj," zamracil sa. ,,Odkial vies, ze mi nenapisali?" Dobby preslapoval z nohy na nohu. ,,Harry Potter sa nesmie na Dobbyho hnevat. Dobby to robil len pre jeho dobro..." ,,Ty si mi schovaval listy?" ,,Dobby ich ma tu, pane," povedal skriatok. Svizne uskocil z Harryho dosahu a z obliecky, co mal na sebe, vytiahol tucny zvazok obalok. Harry hned poznal Hermionino uhladne pismo, Ronove kli- ky-haky i neuveritelny skrabopis rokfortskeho hajnika Hagrida. Dobby na Harryho ustrachane zmurkal. ,,Harry Potter sa nesmie hnevat... Dobby bol presvedceny... ze ak si Harry bude mysliet, ze jeho priatelia nanho zabudli... ze Harry Potter sa mozno nebude chciet vratit do skoly, pane..." Harry ho nepocuval. Naciahol sa za listami, no Dobby mu uskocil. ,,Harry Potter ich dostane, pane, ak Dobbymu slubi, ze sa do Rokfortu nevrati. Ach, pane, tolkemu nebezpecenstvu sa nesmiete vystavit! Povedzte, ze sa tam nevratite, pane!" ,,Nie," povedal Harry nahnevane. ,,A uz aj mi daj tie listy!" ,,Tak potom Dobby nema inu moznost," vzdychol si skriatok smutne. Kym sa Harry stihol co i len pohnut, Dobby vystrelil ku dve- ram sta sip, otvoril ich a letel dolu schodmi. - 17 -Harry vybehol za nim, v ustach mal sucho, zaludok takmer v krku, a zo vsetkych sil sa snazil, aby ho nebolo pocut. Poslednych sest schodov preskocil naraz, pristal v hale na koberci necujne ako macka a rozhliadal sa okolo seba, ci neuvidi Dobbyho. Z jedalne sa ozval hlas stryka Vernona: ,,... povedzte Petunii tu veselu historku o tych americkych instalateroch, pan Mason. Zomiera tuzbou, aby to pocula..." Harry prebehol halou do kuchyne a mal pocit, akoby stratil za- ludok. Vrcholne dielo tety Petunie, obrovska hora slahacky s cukro- vymi fialkami, sa vznasalo tesne pod stropom kuchyne. A na pribor- niku sa krcil Dobby. ,,Nie," zaupel Harry. ,,Prosim... zabiju ma..." ,,Harry Potter musi slubit, ze sa do skoly nevrati..." ,,Dobby... prosim ta..." ,,Povedzte to, pane..." ,,Nemozem..." Dobby nanho vrhol tragicky pohlad. ,,Potom Dobbymu nezostava nic ine, ako to urobit, pane, ale je to len v zaujme Harryho Pottera." Torta sa s ohlusujucim rachotom rozpleskla na dlazke. Tanier sa rozletel a slahacka sa rozprskla na okna i steny. Ozval sa zvuk, ako ked zasvisti bic, a Dobbyho nebolo. Z obyvacky bolo pocut vykriky, do kuchyne vrazil stryko Ver- non a cely sinavy od jedu tam nasiel Harryho, od hlavy az po paty pokryteho tortou tety Petunie. V prvej chvili to vyzeralo, ze to stryko Vernon nejako zahovo- ri. ,,To je len nas synovec... velmi neposedny... pritomnost cudzich ludi ho vzdy velmi rozrusi, preto sme ho nechali hore v izbe..." Za- hnal Masonovcov spat do obyvacky, Harrymu slubil, ze z neho kozu zoderie, len co hostia odidu, a vrazil mu do ruky metlu. Teta Petunia vyhrabala z mraznicky nejaku zmrzlinu a Harry, ktory sa stale triasol na celom tele, zacal drhnut kuchynu. Mozno by sa to strykovi Vernonovi aj podarilo zahrat do autu - nebyt tej sovy. Teta Petunia prave ponukala hosti matovymi cukrikmi, ked oknom obyvacky vletela dovnutra obrovska plamienka driemava, pustila pani Masonovej na hlavu akysi list a odletela. Pani Masonova - 18 -zajacala ako vsemocna vila bansi a vybehla z domu, drmoliac cosi o blaznoch. Pan Mason sa zdrzal akurat tak dlho, aby Dursleyovcom povedal, ze jeho zena ma panicky strach z vtakov vsetkych tvarov a velkosti a opytal sa ich, ci toto povazovali za vtipne. Harry stal v kuchyni, a ked sa k nemu stryko Vernon blizil a drobne ocka sa mu diabolsky leskli, bol rad, ze sa opiera o rucku metly, inak by asi spadol. ,,Precitaj si to!" zasycal hrozivo a sermoval mu pred nosom lis- tom, ktory dorucila sova. ,,No tak - citaj!" Harry vzal list do ruky. Nebolo v nom blahozelanie k narode- ninam. Vazeny pan Potter! Doniesla sa nam sprava, ze dnes vecer o dvadsiatej prvej hodine dvanastej minute ste v mieste svojho bydliska vyriekli Vznasacie zaklinadlo. Ako Vam je zname, mladistvi carodejnici nesmu mimo skoly carovat a dalsie porusenie tohto zakazu moze viest k vyluceniu zo skoly, na ktorej studujete (Nariadenie vyme- dzujuce obmedzenie cinnosti mladistvych carodejnikov, 1875, paragraf C). Zaroven si Vas dovolujeme upozornit, ze akakolvek carodejnicka cinnost, pri ktorej hrozi, ze ju zaregistruju prislusnici necarodejnickeho obyvatelstva (muklovia), je vaznym porusenim zaverov odseku 13 Zakona o utajovani, ktory schvalila Medzinarodna konfederacia carodejnikov. Prajeme Vam prijemne prezitie zvysku prazdnin! So srdecnym pozdravom Mafalda Hopkirkova ODDELENIE NA PRESETRENIE NENALEZITEHO POUZITIA CARODEJNICKYCH SCHOPNOSTI Ministerstvo magie Harrymu znova sklzol pohlad na list a preglgol. - 19 -,,Ty si nam vsak zatajil, ze mate zakazane carovat mimo sko- ly," povedal stryko Vernon a z oci mu srsali hromy-blesky. ,,S naj- vacsou pravdepodobnostou si sa o tom zabudol zmienit... asi ti to celkom vysumelo z hlavy..." Blizil sa k Harrymu s vycerenymi zubami sta obrovsky buldog. ,,Mam pre teba novinu, moj mily... zamknem ta hore v izbe... do tej skoly viac nepachnes... nikdy, pocujes... a ak sa pokusis dostat odtial von carami - aj tak ta z nej vyrazia!" Tlacil Harryho hore schodmi a rehotal sa pritom ako blazon. A stryko Vernon svoje slovo dodrzal. Na druhy den rano zo- hnal cloveka, ktory namontoval Harrymu na okno mrezu. A sam zmajstroval na spodku dveri otvaraciu zaklopku, aby mu tadial mohli trikrat do dna davat stravu. Vzdy rano a vecer mu dovolili ist do kupelne a na zachod. Inak bol po cely cas zatvoreny v izbe. Presli tri dni, Dursleyovci neprejavili ani naznak zlutovania, a Harry netusil, ako sa z tohto dostane. Lezal na posteli, pozoroval slnko, ako zapada za mrezami okna, a zufalo premyslal, co s nim len bude. Keby sa aj carami dostal von, naco by mu to bolo, ked ho za to vylucia z Rokfortu? Prave zazival svoje najstrasnejsie obdobie v do- me na Privatnej ceste vobec. Teraz, ked Dursleyovci vedeli, ze ich nepremeni na obrovske netopiere, prisiel aj o svoju jedinu zbran. Dobby ho mozno zachranil od hroznych veci, co sa maju diat na Rokforte, no vsetko nasvedcovalo tomu, ze i tak coskoro zhynie od hladu. Zaklopka na dvierkach zarachotila, objavila sa ruka tety Petu- nie, ktora vtisla do izby misku s polievkou z konzervy. Harry, ktoremu az tak skrucalo vnutornosti od hladu, vyskocil z postele a vrhol sa na misku. Polievka bola uplne ladova, no vypil ju na dva glgy. Potom presiel k Hedviginej klietke a vyklopil kusky gumovej zeleniny zo dna misky do jej prazdnej nadoby na zradlo. Hedviga najezila perie a flochla po nom nanajvys zhnusenym pohla- dom. ,,Nemala by si nad tym ohrnat zobak - nic ine nemame," pove- dal Harry skormutene. Polozil prazdnu misku na dlazku k zaklopke a lahol si opat na postel s pocitom, ze je este hladnejsi, nez bol predtym. - 20 -Ak bude este i o styri tyzdne nazive, co sa asi stane, ked sa ne- objavi na Rokforte? Poslu sem niekoho, aby zistil, preco neprisiel? Podari sa im Dursleyovcov prinutit, aby ho pustili? V izbe sa zotmelo. Vycerpany Harry, ktoremu skvrkalo v bru- chu a v mysli sa mu vynarali stale tie iste otazky, na ktore nepoznal odpovede, upadol napokon do nepokojneho spanku. Snivalo sa mu, ze bol exponatom v ZOO a na klietke mal pri- pnutu tabulku MLADISTVY CARODEJNIK. Lezal zubozeny a sla- by na slamniku a ludia nanho civeli pomedzi mreze. V dave zazrel Dobbyho tvar, zakrical nanho, aby mu pomohol, no Dobby nanho zavolal: ,,Harry Potter je tu v bezpeci, pane!" a zmizol. Potom sa objavili Dursleyovci, Dudley myksloval mrezami a smial sa na nom. ,,Prestan," hundral Harry, ktoremu ten neprijemny zvuk este viac mucil ubolenu hlavu. ,,Daj pokoj... odpal... nevidis, ze chcem spat..." Otvoril oci. Cez okenne mreze dopadal do izby mesacny svit. A ktosi nanho naozaj civel pomedzi mreze: ktosi pehavy, cerveno- vlasy a odlhonosy. Na druhej strane Harryho okna bol Ron Weasley. - 21 -T T R R E E T T I I A A K K A A P P I I T T O O L L A A B B R R L L O O H H ,,Ron," zasepkal Harry, vyliezol z postele a otvoril okno, aby sa mohli rozpravat pomedzi mreze. ,,Ron, ako si sa sem... co to...?" Ked si Harry uvedomil, co vidi, zostal stat s otvorenymi usta- mi. Ron sa vyklanal cez zadne okienko stareho tyrkysoveho auta, zaparkovaneho vo vzduchu. Z prednych sedadiel sa na Harryho us- mievali Fred a George, Ronovi starsi bratia. ,,Vsetko v poriadku, Harry?" spytal sa George. ,,Co je s tebou?" chcel vediet Ron. ,,Preco si mi neodpisal? Minimalne dvanastkrat som ta pozval k nam a minule tatko prisiel z prace a povedal, ze si dostal pisomne napomenutie, lebo si caroval pred muklami..." ,,To som nebol ja... a ako sa to dozvedel?" ,,Pracuje na ministerstve," povedal Ron. ,,Co si zabudol, ze ne- smieme carovat mimo skoly..." - 22 -,,Ty mi o tom nieco hovor," vzdychol si Harry, nespustajuc pohlad z lietajuceho auta. ,,Ale, toto sa nerata," vysvetloval Ron. ,,To sme si len pozicali. Zacaroval ho tatko, nie my. Ale robit kuzla priamo pred muklami, a navyse pred takymi, u ktorych byvas..." ,,Uz som ti raz povedal, ze to som nebol ja... ale to je na dlhsie vysvetlovanie... pocuj, mohol by si na Rokforte povedat, ze Dursle- yovci ma tu zamkli a nedovolia mi vratit sa do skoly, carami si po- moct nemozem, lebo ministerstvo si bude mysliet, ze som v priebe- hu troch dni po druhy raz porusil ich zakaz..." ,,Upokoj sa, dobre?" prerusil ho Ron. ,,Prisli sme, aby sme ta vzali k nam." ,,Ale ved ani vy nesmiete carovat..." ,,Na to nepotrebujeme cary," povedal Ron, kyvol hlavou sme- rom k prednym sedadlam a uskrnul sa. ,,Nevsimol si si, kto je tu so mnou?" ,,Priviaz to o mrezu," prikazal Fred a hodil Harrymu koniec la- na. ,,Ak sa Dursleyovci zobudia, je po mne," vzdychol si Harry, ked privazoval pevne lano o kovovu tyc mrezi a Fred zacal turovat auto. ,,Neboj," upokojoval ho Fred, ,,ustup trochu." Harry cuvol do tiena vedla Hedvigy, ktora zrejme pochopila vaznost situacie a ani nepipla. Motor zavyjal coraz silnejsie, odrazu sa ozval strasny rachot, Fred vyletel s autom vysoko do vzduchu a mreza sa zrazu hompalala niekolko metrov nad zemou. Ron ju vyta- hoval hore do auta a riadne sa pritom zadychal. Harry napato nacu- val, no v spalni Dursleyovcov bolo ticho. Ked Ron ulozil mrezu na zadne sedadlo vedla seba, Fred zaradil spiatocku a zacuval co najblizsie k Harryho oknu. ,,Nasadaj," povedal mu Ron. ,,Ale veci do skoly... prutik... metlu..." ,,Kde ich mas?" ,,Zamknute v komore pod schodmi, no nemozem vyjst z iz- by..." ,,Nijaky problem," vyhlasil George zo sedadla spolujazdca. ,,Uhni z cesty, Harry." Fred a George vklzli cez otvorene okno do izby ako macky. - 23 -Tiez mi to mohlo zist na um, pomyslel si Harry, ked George vybral z vrecka obycajnu sponku do vlasov a pchal ju do zamky. ,,Mnoho carodejnikov povazuje tento muklovsky trik za stratu casu," povedal Fred, ,,my osobne si vsak myslime, ze stoji za to nau- cit sa ho, aj ked je trochu pomaly." Ozvalo sa slabe cvaknutie a dvere sa otvorili. ,,Takze - my donesieme kufor - ty si zatial pober vsetky veci z izby a podaj ich Ronovi," zasepkal George. ,,Pozor na posledny schod - vrzga," upozornil dvojicky Harry, ked vyklzli na tmavu chodbu. Harry pobehoval po izbe, bral veci a podaval ich cez okno Ro- novi. Potom siel pomoct Fredovi a Georgeovi vyniest kufor hore schodmi. Pocul, ako stryko Vernon zakaslal. Celi udychcani vysli az hore a presli s kufrom Harryho izbou k otvorenemu oknu. Fred preliezol naspat do auta a pomahal Ronovi tahat, zatial co Harry s Georgeom tlacili z izby. Kufor sa centimeter po centimetri posuval cez okno. Stryko Vernon opat zakaslal. ,,Uz len kusok," fucal Fred z auta. ,,Este raz poriadne zatlac- te..." Harry s Georgeom sa zapreli do kufra, ten sa zosuchol na zadne sedadlo auta. ,,Super, ideme," zasepkal George. No len co sa Harry vysplhal na parapetnu dosku, za chrbtom sa mu ozvalo hlasite zaskriekanie a hned po nom zacul hromovy hlas stryka Vernona. ,,ZASE TA PREKLIATA SOVA!" ,,Zabudol som na Hedvigu!" Vo chvili, ked na chodbe stukol vypinac, Harry vystartoval na opacnu stranu izby - schmatol Hedviginu klietku, trielil k oknu a podaval ju Ronovi. Ked sa opat stveral na bieliznik pod oknom, stryko Vernon zacal buchat na nezamknute dvere - a tie sa rozleteli. Stotinu sekundy ostal stryko Vernon stat vo dverach. Potom zarucal ako rozzureny byk, priskocil k Harrymu a zdrapil ho za cle- nok. Ron, Fred a George schmatli Harryho za ruky a tahali tak sil- no, ako len vladali. - 24 -,,Petunia!" zareval stryko Vernon. ,,On chce ujst! ON CHCE UJST!" Weasleyovci vsak mocne trhli a Harryho noha vyklzla z pev- neho zovretia stryka Vernona - Harry sa ocitol v aute - zabuchol dve- re... ,,Sliapni na to, Fred!" zakrical Ron a auto vystrelilo smerom k Mesiacu. Harry tomu nemohol uverit - konecne bol volny. Spustil o- kienko, nocny vanok mu strapatil vlasy a on hladel na zmensujuce sa strechy domov na Privatnej ceste. Stryko Vernon, teta Petunia a Dud- ley za nimi nechapavo hladeli z okna Harryho izby. ,,Dovidenia o rok!" zakrical Harry. Weasleyovci sa zvijali od smiechu a Harry sa pohodlne usadil na sedadle, na tvari usmev od ucha k uchu. ,,Vypusti Hedvigu," povedal Ronovi, ,,moze letiet za nami. Uz celu vecnost si poriadne nenatiahla kridla." George podal Ronovi sponku do vlasov a vzapati Hedviga ra- dostne vyletela cez okienko von a klzala sa vzduchom vedla nich ako duch. ,,Tak - a teraz spusti, Harry," suril ho Ron netrpezlivo. ,,Co sa vlastne stalo?" Harry im porozpraval o Dobbym, o tom, ako ho skriatok vy- strihal pred navratom na Rokfort, i o katastrofe s fialkovou tortou. Ked skoncil, rozhostilo sa hlboke ticho. ,,To je veru cudne," prehovoril napokon Fred. ,,To je fakt podozrive," vyhlasil George. ,,A to ti nemohol po- vedat, kto ma to sprisahanie na svedomi?" ,,Podla mna mohol," povedal Harry. ,,Ale ved vam vravim, kedykolvek mu nieco omylom vyklzlo z ust, zacal si trieskat hlavu o stenu." Fred s Georgeom sa na seba pozreli. ,,Myslite si, ze ma oklamal?" opytal sa Harry. ,,No," zacal Fred, ,,poviem ti to takto - domovi skriatkovia ma- ju tiez carovnu moc, ale zvycajne ju nemozu pouzit bez suhlasu svojho pana. Podla mna Dobbyho poslali, aby ti zabranil vratit sa na Rokfort. Zrejme to mal byt nejaky zart. Je na Rokforte niekto, komu prekazas?" ,,Hej," povedali Harry s Ronom naraz. - 25 -,,Draco Malfoy," pokracoval Harry. ,,Nenavidi ma." ,,Draco Malfoy?" otocil sa k nemu George. ,,Nie je to nahodou syn Luciusa Malfoya?" ,,Asi ano, je to predsa len trochu nevsedne meno," suhlasil Har- ry. ,,Preco?" ,,Pocul som, ako o nom tatko hovori," vysvetloval George. ,,Bol vraj velkym privrzencom Ved-Vies-Koho." ,,A ked sa Ved-Vies-Kto vyparil," pokracoval Fred, natahujuc krk k Harrymu, ,,Lucius Malfoy sa k nam vratil a tvaril sa, ze sa vlastne vobec nic nestalo. Somarina - tatko vravi, ze patril do okruhu najbl